4. Pracovnoprávne vzťahy

Zamestnávanie

4.1    Zdravotne postihnutí zamestnanci

Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím prostredníctvom elektronického formulára. Ako má zamestnávateľ zapísať do elektronického formulára počet zamestnancov – občanov so zdravotným postihnutím, ktorých bol povinný počas príslušného kalendárneho roka zamestnávať, ak boli údaje o priemernom evidenčnom počte zamestnancov vykázané za sledované obdobie v štatistickom výkaze Práca 2-04 nasledovne:

Ako sa postupuje v prípade občanov so zdravotným postihnutím?

Počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých bol zamestnávateľ povinný zamestnávať, sa vypočíta ako 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Celkový počet zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách. Nakoľko zamestnávateľ eviduje počet zamestnancov za štvrťročné obdobie, za dlhšie časové obdobie (t. j. za rok) vypočíta celkový počet zamestnancov ako aritmetický priemer počtu zamestnancov za jednotlivé štvrťroky. Podľa metodiky k výkazu „Práca 2-04“ sa výsledná hodnota zaokrúhli na jedno desatinné miesto. V tomto prípade zamestnávateľ postupuje nasledovne: 

1. Celkový počet zamestnancov za rok (t. j. priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za rok) určí ako aritmetický priemer údajov vykázaných za štvrťročné obdobia roku 2023, t. j. [(184,5 + 184 + 191,7 + 234,7) / 4] = 198,725 ≈ 198,7.

2. Počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých bol zamestnávateľ povinný zamestnávať určí ako 3,2 % podiel z celkového počtu zamestnancov, t. j. 3,2 % z 198,7 = 6,358 ≈ 6 občanov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ bol povinný za príslušný kalendárny rok zamestnávať 6 občanov so zdravotným postihnutím.

Do elektronického formulára zapíše zamestnávateľ priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách – 198,7, a po kliknutí na tlačidlo pokračovať systém automaticky vypočíta počet zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorých mal zamestnávateľ zamestnávať – pôjde o 6 občanov so zdravotným postihnutím.

4.2    Kontrola zamestnávateľa

Zamestnávateľ vymaže osobné údaje o zamestnancoch so zdravotným postihnutím.

Ako v prípade kontroly preukáže, že povinnosť, ktorú mu ukladá zákon o službách zamestnanosti, splnil?

Podľa Úradu na ochranu osobných údajov, pojem „vymazať“ v § 67 ods. 18 ZSZ je potrebné vykladať ako prestať spracúvať na pôvodný účel vedenia evidencie podľa § 63 ods. 1 písm. c) ZSZ. Uvedené však zamestnávateľovi nebráni v tom, aby osobné údaje spracúval na účely archivácie podľa osobitného predpisu.

Otázky 4.1 – 4.2 vypracovala Ing. Iveta Matlovičová

4.3    Výdavky na očkovanie

Spoločosť uhradila za pracovníčky, ktoré pracujú v nemocnici na oddeleniach infekčné, biochémia a transfúzna stanica súvisiace výdavky s ich očkovaním vzhľadom na potenciálne riziko existujúcich biologických faktorov.

Sú náklady vzniknuté v súvislosti s očkovaním za uvedených okolností možné považovať za daňovo uplatniteľné?

Vychádzajúc z § 4 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 83/2013 Z. z. platí, že pri činnosti, pri ktorej by mohlo vzniknúť riziko z expozície biologickým faktorom vrátane poranenia alebo nákazy pri vykonávaní zdravotníckych činností, musí zamestnávateľ určiť povahu, stupeň a trvanie expozície zamestnancov týmto biologickým faktorom, aby mohol posúdiť akékoľvek riziko pre zdravie alebo bezpečnosť zamestnancov a prijať opatrenia.

Ďalej podľa § 15 ods. 4 uvedeného nariadenia platí, že zamestnancom, ktorí sú alebo ktorí môžu byť exponovaní biologickým faktorom, proti ktorým nie sú imúnni, zamestnávateľ poskytne očkovanie, ak je k dispozícii účinná očkovacia látka. Pri dostupnosti očkovacích látok zamestnávateľ prihliada na zásady pri očkovaní uvedené v prílohe č. 3 spomínaného právneho predpisu.

Charakter práce spomínaných zamestnankýň ohrozuje ich zdravie. V zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 zákona o dani z príjmov je možné ako daňové výdavky uplatniť výdavky na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. Náklady na starostlivosť o zdravie zamestnancov je možné daňovo efektívne uhrádzať iba vtedy, ak zamestnávateľovi povinnosť uhrádzať tieto náklady vyplýva z príslušných predpisov. Pri nákladoch na očkovanie je potrebné sa oprieť o § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP, v zmysle ktorého platí, že ak náklady na spomínané očkovacie injekcie neuhradí v zmysle príslušných ustanovení právnych predpisov o zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa, je teda zamestnávateľ povinný pri takomto charaktere prác zabezpečiť očkovanie príslušných zamestnancov.

Náklady vzniknuté v súvislosti s očkovaním je tak za uvedených okolností možné považovať za daňovo uplatniteľné.

4.4    Faktúra za meranie intenzity externého hluku

Vývojová organizácia si dodávateľským spôsobom zabezpečila meranie intenzity externého hluku za účelom zistenia možnosti jeho negatívneho vplyvu na svojich zamestnancov.

Je úhrada faktúry za toto meranie daňovým nákladom, aj keď namerané hodnoty boli v norme?

Zamestnávateľ je v zmysle § 6 ods. 1 písm. e) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v záujme zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory a faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú zaťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Keďže spomínané zabezpečenie merania intenzity hluku je nevyhnutné chápať ako určité plánované opatrenie zamerané na zistenie rizika a faktorov podmieňujúcich možné poškodenie zdravia, je potrebné ho považovať za súčasť prevencie. Ide v podstate o posudzovanie rizika, ktoré je v zmysle § 5 ods. 2 písm. b) vyššie spomínaného zákona jednou zo všeobecných zásad prevencie.

Na základe uvedeného je tak možné konštatovať, že náklady spojené s obstaraním merania intenzity hluku bez ohľadu na jeho výsledok je možné v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov považovať za daňovo uplatniteľné.

4.5    DPH z nealkoholických nápojov

Zamestnávateľ obstará nealkoholické nápoje pre zamestnancov.

Môže si zamestnávateľ odpočítať DPH z nealkoholických nápojov, ktoré obstará pre zamestnancov?

Zamestnávateľ si v zásade môže uplatniť odpočet DPH z nápojov, ktoré sú súčasťou hlavného jedla, ktoré zabezpečuje v zmysle § 152 Zákonníka práce pre zamestnancov.

Odpočítanie DPH v súvislosti s ostatným poskytovaním nealkoholických nápojov pre zamestnancov t. j. mimo tých, ktoré sú súčasťou hlavného jedla, je potrebné posudzovať individuálne, a to podľa druhu podnikateľskej činnosti, na ktorej sa uvedení zamestnanci zúčastňujú.

V súvislosti so špecifickými pracovnými podmienkami – napr. na stavbách alebo v tzv. horúcich prevádzkach je opodstatnené odpočítanie DPH z nealko nápojov poskytnutých týmto zamestnancom (viď Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci).

V prípade, ak spotreba nealko nápojov nesúvisí so špecifickými pracovnými podmienkami a pre zamestnancov je dostupná pitná voda, potom by obstaranie nápojov u zamestnávateľa pre zamestnancov bolo považované za obstaranie na účely pohostenia podľa § 49 ods. 7 písm. a) zákona o DPH, t. j. bez nároku na odpočítanie dane.

4.6    Pracovná obuv a oblečenie na stavbu

S.r.o. nemá zamestnancov. Konatelia sú statici a chodia po stavbách.

Môžu si konatelia dať do daňových nákladov pracovnú obuv a oblečenie na stavbu prípadne prací prášok?

Všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce ustanovuje zákon o BOZP.

Podľa § 6 ods. 2 písm. b) a c) spomínaného právneho predpisu je na účely zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnávateľ povinný

▪    bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí,

▪    udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie.

Navyše podľa § 6 ods. 3 písm. a) spomínaného zákona je zamestnávateľ povinný bezplatne poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu.

Ak teda spĺňajú v otázke uvedené veci charakter osobných ochranných prostriedkov podľa Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov v z.n.p. a jeho príloh, potom je možné výdavky súvisiace s obstaraním uvedených osobných ochranných prostriedkov ako aj výdavkov spojených s ich udržiavaním v použiteľnom stave daňovo efektívne uplatniť.

Uvedený názor možno oprieť o ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov v kontexte s ustanoveniami § 2 ods. 2 písm. e) zákona o BOZP, na základe ktorého sa povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom v nevyhnutnom rozsahu vzhľadom na povahu činnosti vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá sa nachádza s vedomím zamestnávateľa na jeho pracovisku alebo v jeho priestore.

4.7    Obstaranie pracovnej obuvi

Zamestnávateľ účtovná jednotka nakúpila do zásoby pracovnú obuv pre svojich zamestnancov v sume 1 500 €, ktoré bude vydávať do spotreby s internou smernicou o osobných ochranných pracovných prostriedkov vypracovanou v súlade s predpismi o BOZP.

Kedy bude účtovná jednotka účtovať obstaranie pracovnej obuvi do nákladov?

Nákup účtovná jednotka zaúčtuje najskôr na sklad napr. 112/321, 211 a až následne po pridelení pracovnej obuvi podľa zamestnancov bude účtovať náklad 527/112.

4.8    Dispenzor vody

Spoločnosť má v prenájme dispenzor vody. Keďže v objekte administratívnej budovy netiekla pitná voda, prijaté faktúry za pramenitú vodu účtovala na účet 527 a DPH si odpočítala na vstupe. Od augusta spoločnosť kancelárske priestory presťahovala do budovy, kde tečie pitná voda, ale tento dispenzor vody naďalej používajú zamestnanci, ako aj zákazníci.

Sú náklady na obstaranie pitnej vody daňovo uplatniteľné?

V období, keď uvedená spoločnosť pôsobila v priestoroch, v ktorých preukázateľne nebola k dispozícii pitná voda, boli náklady na obstaranie pitnej vody daňovo uplatniteľné. V danom prípade ide o jednoznačne obhájiteľný náklad, pričom treba vychádzať predovšetkým z § 19 ods. 2 písm. a) a písm. c) zákona o dani z príjmov a § 146 a nasl. Zákonníka práce, resp. prislúchajúcich zákonov v oblasti bezpečnosti práce (napr. § 6 zákona o BOZP).

V období, keď uvedená spoločnosť premiestnila svoje aktivity do priestorov, kde pitná voda k dispozícii bola, by obstarávanie náplne dispenzora (t. j. pitnej vody) mohlo byť daňovým výdavkom len za podmienky, že táto povinnosť vyplýva spoločnosti z osobitných právnych predpisov.

Otázky 4.3 – 4.8 vypracoval Ing. Ján Mintál