Zamestnávanie

zdravotne postihnutých

Ľudské práva a ich ochrana je dôležitá pre každého človeka, osobitne pre takého, ktorý z rôznych dôvodov potrebuje pomoc a ochranu pri ich uplatňovaní. Podpora, ochrana a uplatňovanie práv osôb so zdravotným postihnutím si vyžaduje špecifický prístup zodpovedajúci potrebám, možnostiam, schopnostiam a postojom spoločnosti k osobám so zdravotným postihnutím. Aké povinnosti má zamestnávateľ pri zamestnávaní zdravotne postihnutých osôb? Kedy môže dať zamestnávateľ zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď?

POTREBA ZABEZPEČIŤ OSOBÁM SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM OSOBITNÚ STAROSTLIVOSŤ je zakotvená a zvýraznená v rôznych medzinárodných dokumentoch, osobitné postavenie medzi ktorými má Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Európska únia jednoznačne uznala práva osôb so zdravotným postihnutím v Európskej charte základných práv. Únia uznáva a rešpektuje právo osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na spoločenskom živote.

PRI ZAMESTNÁVANÍ OBČANOV SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM platia podľa Zákonníka práce (ďalej ZP) viaceré špecifiká, ktoré vyplývajú zo zvýšenej ochrany týchto osôb v pracovnoprávnych vzťahoch. Úprava podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím a ich zvýšená ochrana v pracovnoprávnych vzťahoch je obsiahnutá v ZP a v osobitných právnych predpisoch. Základné povinnosti zamestnávateľov a podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím je obsiahnutá v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“).

ZP definuje zamestnanca so zdravotným postihnutím ako zamestnanca, ktorý je podľa zákona o sociálnom poistení uznaný za invalidného a ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku. Za invalidnú možno považovať osobu, ktorá má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Zdravotne postihnuté osoby sú v mnohých prípadoch odkázané na prijatie osobitných opatrení, preto zamestnávateľ musí zamestnancom so zdravotným postihnutím zabezpečiť pracovné podmienky umožňujúce uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav.

Fyzické osoby teda majú právo na prácu a slobodnú voľbu zamestnania bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia. Diskriminácia z týchto dôvodov je v pracovnoprávnych vzťahoch výslovne zakázaná. Potrebné je zdôrazniť aj nárok na vhodné zamestnanie, ktoré zákon o službách zamestnanosti definuje ako zamestnanie, ktoré zohľadňuje zdravotný stav občana, prihliada na niektorú z jeho kvalifikácií, odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce.

ZAMESTNÁVATEĽ JE POVINNÝ PRI ZAMESTNÁVANÍ OBČANOV SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM v zmysle zákona o službách zamestnanosti:

1.  zabezpečovať vhodné podmienky na výkon práce občanov so zdravotným postihnutím (napr. vytvárať podmienky, aby sa títo zamestnanci mohli zúčastniť kurzov a vzdelávacích programov, ktoré organizuje),

2.  vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania (napr. umožniť teoretickú alebo praktickú prípravu s cieľom zachovať, zvýšiť, rozšíriť či zmeniť doterajšiu ich kvalifikáciu),

3.  viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím,

4.  zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím.

Ak zamestnávateľ zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 % (tzv. plne invalidný zamestnanec), tak si na účel plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím započíta, ako keby zamestnával troch takých občanov. Jednoducho povedané, plne invalidný zamestnanec sa počíta za troch občanov so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ si môže splniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím týmito spôsobmi:

•    priamym zamestnávaním potrebného počtu občanov so zdravotným postihnutím,

•    zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím chránenej dielni alebo chránenému pracovisku zriadeným občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Zákazkou sa rozumie dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizované medzi zamestnávateľom a chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom. To znamená, že predmetom zákazky realizovanej medzi zamestnávateľom a chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom musí byť výrobok zhotovený chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom s peňažným plnením alebo nimi poskytovaná služba,

•    úhradou osobitného odvodu (peňažnej sumy) za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím,

•    vzájomnou kombináciou uvedených spôsobov.

Ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť zamestnávania zdravotne postihnutých, musí raz ročne (najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka) zaplatiť príslušnému úradu práce odvod, a to za každého chýbajúceho zamestnanca.

Odvod je vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza.

PRÍSPEVOK NA UDRŽANIE OBČANA SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM V ZAMESTNANÍ. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ho môže poskytnúť zamestnávateľovi, ak o príspevok písomne požiada, a súčasne spĺňa podmienku, že zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu zamestnancov a nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Príspevok sa poskytuje na občana so zdravotným postihnutím, ak je pracovný pomer dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času.

ĎALŠIE ŠPECIFIKUM SA TÝKA SKONČENIA PRACOVNÉHO POMERU zo strany zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, inak je výpoveď neplatná. Takýto súhlas nie je potrebný v prípade, ak:

-    ide o výpoveď danú zamestnancovi, ktorý dosiahol dôchodkový vek,

-    je výpoveď daná z ustanovených dôvodov (napr. pri zrušení zamestnávateľa alebo jeho premiestnení, ak zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce).

CHRÁNENÁ DIELŇA A CHRÁNENÉ PRACOVISKO (§ 55 zákona č. 5/2004 Z. z.) - Ak zamestnávateľ zamestnáva hendikepovaných občanov, môže od štátu dostať viaceré druhy príspevkov, napríklad príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Tento môže byť poskytnutý zamestnávateľovi, ktorý o príspevok písomne požiada a súčasne splní podmienku, že na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme do pracovného pomeru občana so zdravotným postihnutím, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac.

Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, na ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím.

Za chránenú dielňu sa považuje pracovisko, na ktorom právnická alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím.

Za chránené pracovisko sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni. Je to aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím. Chránená dielňa a chránené pracovisko sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. V chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku môžu pracovať aj občania, ktorým sa poskytuje získanie odborných zručností alebo príprava na pracovné uplatnenie, a zamestnanci, ktorí pre ohrozenie zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie zamestnanie, ak pre nich zamestnávateľ nemá iné vhodné zamestnanie. Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa tohto zákona sa považuje aj výrobné družstvo invalidov, ak spĺňa podmienky podľa tohto zákona.

Rada!

•    Pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím platia podľa ZP viaceré špecifiká, ktoré vyplývajú zo zvýšenej ochrany týchto osôb v pracovnoprávnych vzťahoch.

•    Základné povinnosti zamestnávateľov a podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím je obsiahnutá v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v platnom znení.

•    Pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím je zamestnávateľ povinný zabezpečovať vhodné podmienky na výkon ich práce (napr. vytvárať podmienky, aby sa títo zamestnanci mohli zúčastniť kurzov a vzdelávacích programov, ktoré organizuje).

•    Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, inak je výpoveď neplatná.

•    Ak zamestnávateľ zamestnáva hendikepovaných občanov, môže od štátu dostať viaceré druhy príspevkov, napríklad Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Ing. Viera Šukalová, EUR ING, PhD.

§ 55 zákona č. 5/2004 Z. z.

Chránená dielňa a chránené pracovisko

(1) Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, na ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Za chránenú dielňu sa na účely tohto zákona považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím. Za chránené pracovisko sa na účely tohto zákona považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni. Za chránené pracovisko sa považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím.

(2) Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska priznáva úrad. Podmienkou na priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je vlastníctvo priestorov alebo nájom priestorov, v ktorých bude zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, právnickou osobou alebo fyzickou osobou; splnenie podmienky vlastníctva priestorov zisťuje úrad.

(3) Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa tohto zákona sa považuje aj výrobné družstvo invalidov, ak spĺňa podmienky podľa tohto zákona.

(4) Chránená dielňa a chránené pracovisko sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. V chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku môžu pracovať aj občania, ktorým sa poskytuje získanie odborných zručností alebo príprava na pracovné uplatnenie, a zamestnanci, ktorí pre ohrozenie zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie zamestnanie, ak pre nich zamestnávateľ nemá iné vhodné zamestnanie.

(5) O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže písomne požiadať právnická osoba alebo fyzická osoba úrad, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím. Súčasťou žiadosti o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je popis pracovnej činnosti, pracoviska a jeho umiestnenia, pracovných podmienok a doklad o nájme priestorov, ak právnická osoba alebo fyzická osoba nie je vlastníkom priestorov.