Zamestnávanie rodinných
   príslušníkov, študentov

Zamestnávanie rodinných príslušníkov súvisí s konceptom rodinného podnikania, ktoré ako samostatný právny inštitút máme v slovenskom právnom poriadku upravený až od 1. júla 2023. Tretia časť zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorá sa týkala rodinných firiem okrem zavedenia definície rodinného podniku či formalizácie inštitútu rodinnej rady umožnila firmám získať osobitný status evidovaného alebo registrovaného podniku. Pre rodinné firmy a najmä generačnú výmenu v nich však nemá reálne žiaden prínos, skôr naopak, čaká ich ešte viac byrokracie a administratívnej záťaže. Pri registrácii je totiž potrebné vyplniť príslušný formulár, ku ktorému treba priložiť viacero rôznych príloh. Okrem toho registrovaným rodinným podnikom hrozí aj kontrola od štátu, či si ako registrované plnia zákonom dané povinnosti, a tiež na čo používajú 12 % zo zisku po zdanení a o čom rokujú na rodinnej rade.

Rodinné podniky sú zväčša menšie spoločnosti s menšími vnútornými rezervami, sú citlivejšie na vplyvy z externého prostredia, (napr. pandémia, inflácia, energetická kríza). K rozvoju rodinného podnikania na Slovensku môže prispieť len nastavenie kvalitného podnikateľského prostredia, napr. v podobe nízkeho daňového a odvodového zaťaženia, flexibilného Zákonníka práce alebo elektronizácie verejnej správy a s tým súvisiacej administratívy.

Podmienky zamestnávania členov rodiny, resp. blízkych osôb sú osobitne regulované v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme alebo zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe.

Pre zamestnávateľov tzv. „verejnej a štátnej sféry“ zákon obmedzuje zamestnávanie členov rodiny vo vzájomnej nadriadenosti a podriadenosti. Rovnako obmedzuje zamestnávanie na takých pracovných pozíciách, kde by jeden zo zamestnancov podliehal pokladničnej alebo účtovnej kontrole druhého zamestnanca a člena rodiny.

Na rozdiel od zamestnancov verejnej a štátnej sféry, Zákonník práce zamestnávanie rodinných príslušníkov osobitne nerieši, a teda ho ani nevylučuje. Pri vzniku pracovnoprávneho vzťahu ako aj počas jeho trvania je potrebné dodržiavať všetky zásady určené Zákonníkom práce voči zamestnancom bez ohľadu na rodinnú príslušnosť na základe princípu rovnosti, bez diskriminácie. Zákaz diskriminácie je jedným zo základných princípov uplatňovaných v pracovnoprávnych vzťahoch, osobitne pri zamestnávaní rodinných príslušníkov. Zákaz diskriminácie je v čl. 1 Základných zásad Zákonníka práce, ako aj v antidiskriminačnom zákone č. 365/2004 Z. z. určený výpočtom požiadaviek o rovnakom zaobchádzaní. Obsahom zákazu priamej diskriminácie je príkaz vo vzťahu k zamestnávateľovi, aby nezaobchádzal s ktorýmkoľvek zamestnancom horšie ako s iným porovnateľným zamestnancom.

Zákonník práce v tretej vete článku 2 ďalej určuje, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Termín „dobré mravy“ Zákonník práce ani iný právny predpis nedefinujú. Hranicou výkonu subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov predstavuje zákaz zneužívať tieto práva na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Zneužitím práva je aj šikanovanie ako úmysel subjektu, ktorého výsledkom je spôsobenie materiálnej škody.

Zamestnávateľ môže zamestnancovi (bežnému zamestnancovi aj zamestnancovi, ktorý je rodinným príslušníkom) ukladať povinnosti len na základe zákona a v jeho medziach. Pri ukladaní povinností musí rešpektovať základné práva a slobody každého zamestnanca.

Pri zamestnávaní rodinného príslušníka, ktorým je študent, je finančne najvýhodnejšou formou dohoda o brigádnickej práci študentov. Túto dohodu môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá je žiak strednej školy alebo študent dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Za žiaka strednej školy sa na účely tejto dohody považuje aj fyzická osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. októbra toho istého kalendárneho roka. Za študenta dennej formy vysokoškolského štúdia sa považuje aj fyzická osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra toho istého kalendárneho roka.

Prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku. Na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere (priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená). Dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času, doba, na ktorú sa dohoda uzatvára (na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov).

V praxi nespôsobuje problém samotné zamestnávanie členov rodiny, ale práve naopak – ich „nezamestnávanie“ – teda výkon a príjem práce zo strany člena rodiny bez formalizovania pracovného pomeru alebo iného zmluvného vzťahu.

V zmysle Zákonníka práce a súvisiacich právnych predpisov je výkon závislej práce fyzickej osoby možný len na základe pracovného pomeru, obdobného pracovného vzťahu alebo výnimočne aj prostredníctvom iného pracovnoprávneho vzťahu (na základe dohôd o vykonaní práce mimo pracovného pomeru). Iba v prípade výkonu práce zo strany presne definovaného okruhu rodinných príslušníkov je možné vykonávať a prijímať pracovnú činnosť fyzickej osoby aj bez pracovnej či inej zmluvy, avšak len za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok.

Do júna 2006 právny poriadok Slovenskej republiky nepoznal možnosť výkonu závislej práce zo strany rodinných príslušníkov bez pracovnej zmluvy, resp. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer. Ak napríklad manželka chcela vypomôcť manželovi v jeho podnikaní, alebo dcéra či syn chceli pomáhať v rámci rodinnej firmy, bolo nevyhnutné, aby najskôr so svojimi príbuznými – zamestnávateľmi, uzatvorili príslušnú zmluvu a aby došlo k ich registrácii ako zamestnancov na príslušných úradoch a poisťovniach (v Sociálnej poisťovni a vo väčšine prípadov aj v príslušnej zdravotnej poisťovni).

Táto požiadavka vyplývala zo zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“), v zmysle ktorého bola nelegálnou akákoľvek závislá práca vykonávaná fyzickou osobou pre podnikateľa bez toho, že by došlo k založeniu pracovnoprávneho vzťahu.

Od 1. júla 2006 vstúpil do účinnosti nový § 2a zákona o nelegálnej práci, ktorý umožnil určitým osobám prijímať výkon práce zo strany ich príbuzných, a to bez potreby formalizovania pracovnoprávneho vzťahu. K využitiu bezzmluvnej práce svojich príbuzných boli oprávnení len živnostníci, resp. fyzické osoby samostatne zárobkovo činné, avšak táto možnosť už neplatila pre žiadnu z právnických osôb, a teda ani pre žiadnu z obchodných spoločností.

Až od 1. 1. 2020 došlo k rozšíreniu výnimky z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktorá sa vzťahovala aj na výkon činnosti pre právnickú osobu. Podmienkou však bolo, aby danou právnickou osobou bola spoločnosť s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom – fyzickou osobou.

Od 1. 1. 2023 okrem spresnenia výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania došlo k rozšíreniu výnimky z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania aj na spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá má najviac dvoch spoločníkov. Podľa aktuálne platného znenia zákona „nelegálnou prácou nie je práca, ktorú pre fyzickú osobu podnikateľa alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac dvoch spoločníkov, ktorí sú príbuznými v priamom rade, súrodencami alebo manželmi, vykonáva príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo niektorého z týchto spoločníkov, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.“

Uvedené znamená, že:

1. Podnikateľovi – fyzickej osobe môžu pri podnikateľskej činnosti vypomáhať bez povinnosti uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu:

–   jeho príbuzní v priamom rade, ktorými sú podľa Občianskeho zákonníka – otec, syn, vnuk, matka, dcéra a vnučka,

–   jeho súrodenec,

–   jeho manžel (manželka),

2. Právnickej osobe, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac dvoch spoločníkov, ktorí sú príbuznými v priamom rade, súrodencami alebo manželmi, môžu pri podnikateľskej činnosti vypomáhať bez povinnosti uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu:

–   príbuzní spoločníka v priamom rade, ktorými sú podľa Občianskeho zákonníka – otec, syn, vnuk, matka, dcéra a vnučka,

–   súrodenec spoločníka,

–   manžel (manželka) spoločníka.

Súčasne pre tieto vypomáhajúce osoby platia nasledovné podmienky:

–   musia byť dôchodkovo poistení alebo

–   sú poberateľmi dôchodku, alebo

–   ide o žiaka alebo študenta do 26 rokov veku.

Uvedená výnimka sa nevzťahuje na ďalších príbuzných v bočnom rade – napr. sesternice, bratrancov, strýkov a tety, a tiež na iné príbuzenské väzby napr. švagor, svokra a pod. Rovnako do tejto skupiny osôb nepatrí druh alebo družka, a to aj vtedy, keď s podnikateľom alebo spoločníkom s.r.o. žijú v spoločnej domácnosti.

Za nelegálne zamestnávanie hrozí pokuta až do 200 000 eur.

Ing. Zuzana Cingelová