Zamestnávanie príslušníkov
   tretej krajiny agentúrami

Právnická osoba alebo podnikateľ, ktorý dočasne zamestnáva pracovníkov a vysiela ich k iným zamestnávateľom na vykonávanie práce, je agentúrou dočasného zamestnávania. Jej činnosťou ide o sprostredkovanie práce na určitý čas, pričom agentúra zostáva formálnym zamestnávateľom pracovníka. Význam agentúr pre služby zamestnanosti je predovšetkým ten, že umožňujú rýchle reagovanie na potreby pracovného trhu, zvyšujú flexibilitu zamestnanosti, poskytujú skúšobnú dobu pre zamestnávateľov aj pracovníkov, sú vhodné pre sezónne, projektové alebo krátkodobé práce.

Agentúra dočasného zamestnávania

Zamestnáva pracovníkov, ktorých prenajíma zamestnávateľom, pričom ide o trojstranný pracovný vzťah. Bežne je to využívané vo výrobe, logistike, sezónnych prácach. Musia byť však registrované a spĺňať podmienky zákona. Agentúry predovšetkým zamestnávajú štátnych príslušníkov tretej krajiny s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky.

Zamestnávanie štátnych príslušníkov tretej krajiny s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky je predmetom znenia ustanovenia § 21.

Podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ zamestnať štátneho príslušníka tretej krajiny

Znenie odseku 1 stanovuje podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ zamestnať štátneho príslušníka tretej krajiny, t. j. osoby, ktoré nie sú občanmi EÚ, EHP alebo Švajčiarska.

Cieľom je zabezpečiť legálnosť zamestnávania cudzincov a zároveň regulovať vstup a pobyt zahraničných pracovníkov na pracovnom trhu SR v súlade s platnou imigračnou a pracovnoprávnou legislatívou.

Vysokokvalifikované zamestnanie na základe modrej karty

Modrá karta je doklad o povolení na prácu a pobyt pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín. Podmienkou je, aby zamestnávateľ mal potvrdenie o možnosti obsadiť voľné pracovné miesto určené pre vysokokvalifikované zamestnanie, na ktoré úrad vydal súhlas podľa § 21a ods. 1 písm. b).

Štátny príslušník musí splniť ďalšie špecifické podmienky týkajúce sa oznámenia zamestnávateľa, podania žiadosti o obnovenie modrej karty po 12 mesiacoch výkonu práce a pod.

Alternatívne platí aj možnosť, že úrad vydal potvrdenie podľa § 21b ods. 1 písm. c), ktoré schvaľuje obsadenie pracovného miesta.

Držiteľ modrej karty vydanej podľa zákona o pobyte cudzincov je povinný oznámiť policajnému útvaru zmenu zamestnávateľa najneskôr päť pracovných dní pred nástupom na nové pracovné miesto, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ak ide o zmenu zamestnávateľa po 12 mesiacoch od začatia vykonávania zamestnania na základe modrej karty; pri hlásení zmeny zamestnávateľa je držiteľ modrej karty povinný predložiť doklady podľa § 40 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, tiež nájdenie si ďalšieho zamestnávateľa najneskôr päť pracovných dní pred nástupom na ďalšie pracovné miesto, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu; pri hlásení ďalšieho zamestnávateľa je držiteľ modrej karty povinný predložiť doklady podľa § 40 ods. 5 písm. a).

Prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadiť pracovné miesto

Platí pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí získali prechodný pobyt za účelom zamestnania na základe konkrétneho potvrdenia úradu o voľnom pracovnom mieste.

Prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na účel zamestnania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

Prechodný pobyt na účel zamestnania s potvrdením úradu o možnom obsadení pracovného miesta podľa § 21b ods. 1 písm. b)

Rozšírenie podmienok z písm. b), kde úrad vydal špecifické potvrdenie so súhlasom.

Povolenie na zamestnanie a prechodný pobyt na účel zamestnania

Štátny príslušník musí mať povolenie na zamestnanie a súčasne prechodný pobyt na účel zamestnania. Výnimky môžu byť stanovené osobitnými predpismi.

Prechodný pobyt na účel zamestnania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na základe povolenia na zamestnanie alebo štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, u ktorého sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie ani potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

Prechodný pobyt na účel zamestnania sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa osobitného predpisu, splnil si povinnosť podľa § 111 ods. 2 písm. a) a pracuje pre významného zahraničného investora v Slovenskej republike, je vyslaný zamestnávateľom so sídlom v členskom štáte na územie Slovenskej republiky v rámci poskytovania služieb zabezpečovaných týmto zamestnávateľom, je zamestnaný v medzinárodnej doprave, ak je na výkon práce na území Slovenskej republiky vyslaný svojím zahraničným zamestnávateľom, zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva alebo v súvislosti s dodávkou tovaru uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení alebo v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služieb uskutočňuje, programátorské práce alebo odborné školenia, ak trvanie jeho vyslania na výkon práce nepresiahne celkovo 90 dní v roku, ktorý pre obchodnú spoločnosť, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc podľa osobitného predpisu, zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva alebo uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení, programátorské práce alebo odborné školenia, a to počas obdobia, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci, vykonáva sezónne zamestnanie, alebo ktorý pre centrum podnikových služieb poskytuje odborné školenia, ak trvanie jeho pracovnoprávneho vzťahu s centrom podnikových služieb nepresiahne celkovo 90 dní v kalendárnom roku.

Povolenie na zamestnanie a prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny

Platí pre osoby, ktoré sú v procese zlúčenia rodiny a zároveň majú povolenie na zamestnanie.

Prechodný pobyt na účel štúdia podľa zákona o pobyte cudzincov udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je žiakom dennej formy štúdia strednej školy a je ku dňu podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu mladší ako 20 rokov; ak ide o žiaka nadstavbového štúdia, kvalifikačného štúdia, špecializačného štúdia alebo vyššieho odborného štúdia ku dňu podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu mladší ako 23 rokov, je študentom vysokej školy, alebo sa zúčastňuje jazykovej alebo odbornej prípravy k štúdiu na vysokej škole, ktorá je organizovaná a uskutočňovaná vysokou školou v Slovenskej republike. Policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel štúdia na predpokladaný čas štúdia, najviac však na šesť rokov. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel štúdia, môže počas prechodného pobytu podnikať. Prechodný pobyt na účel štúdia sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa osobitného predpisu a splnil si povinnosť podľa § 111 ods. 2 písm. a).

Povolenie na zamestnanie a prechodný pobyt s postavením dlhodobého pobytu v EÚ

Pre cudzincov s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte EÚ, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Prechodný pobyt sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa osobitného predpisu a splnil si povinnosť podľa § 111 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov.

Potvrdenie o možnosti obsadiť vysokokvalifikované pracovné miesto so súhlasom + prijatá žiadosť o vydanie alebo obnovenie modrej karty

Umožňuje začať prácu už od platnosti potvrdenia o voľnom pracovnom mieste, kým konanie o modrú kartu prebieha.

Upozornenie

Nadväzne na vypustenie § 23a ods. 1 písm. aj) sa v § 21 ods. 1 písm. g) od 1. 9. 2025 ustanovila možnosť pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému uplynula platnosť modrej karty a ktorý požiadal o obnovenie modrej karty, pokračovať vo výkone zamestnania počas konania o obnovenie modrej karty. Uvedenou zmenou sa umožní štátnemu príslušníkovi tretej krajiny pracovať nielen odo dňa prijatia žiadosti do právoplatného skončenia konania o udelenie modrej karty, ale aj do právoplatného skončenia konania o obnovenie modrej karty, ak je vydané potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením a potvrdenie o prijatí žiadosti o obnovenie modrej karty spolu so všetkými náležitosťami. Zároveň sa novelou zákona vypúšťa poznámka 28j a dopĺňa odkaz 22db na príslušné ustanovenie zákona o pobyte cudzincov.

K žiadosti o vydanie modrej karty je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad a doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú bezúhonnosť; doklad potvrdzujúci bezúhonnosť nemusí priložiť štátny príslušník tretej krajiny, ak ide o zmenu druhu alebo účelu pobytu a k žiadosti o udelenie predchádzajúceho pobytu takýto doklad priložil, zabezpečenie ubytovania počas pobytu na území Slovenskej republiky a platnú modrú kartu vydanú členským štátom, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny.

Potvrdenie o možnosti obsadiť pracovné miesto so súhlasom + prijatá žiadosť o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania

Podobné pravidlo ako pri modrej karte, ale pre prechodný pobyt na účel zamestnania.

Upozornenie!

Zmena v tomto ustanovení reaguje na námietky Európskej komisie k transpozícii čl. 18 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/­36/­EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci (Ú. v. EÚ L 94, 28. 3. 2014), aby v prípade žiadosti o predĺženie pobytu alebo o obnovenie povolenia sezónni pracovníci neboli povinní prerušiť svoju prácu z dôvodu prebiehajúcich administratívnych postupov alebo opustiť územie dotknutého členského štátu počas týchto postupov a tak umožniť sezónnym pracovníkom pokračovať v práci. Možnosť pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému uplynula platnosť prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania, a ktorý požiadal o obnovenie pre­chodného pobytu na účel zamestnania, pokračovať vo výkone zametania počas konania o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania sa ustanovilo doplnením v § 21 ods. 1 písm. h). Novelou zákona sa od 1. 9. 2025 umožnilo štátnemu príslušníkovi tretej krajiny pracovať nielen odo dňa prijatia žiadosti do právoplatného skončenia konania o udelenie prechodného pobytu, ale aj do právoplatného skončenia konania o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania, ak je vydané potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením a potvrdenie o prijatí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania spolu so všetkými náležitosťami. Novela zákona zároveň dopĺňa odkaz 22dc na príslušné ustanovenie zákona o pobyte cudzincov.

Žiadosť o udelenie prechodného pobytu podáva štátny príslušník tretej krajiny na úradnom tlačive. Pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad a všetky náležitosti k žiadosti o udelenie prechodného pobytu ustanovené týmto zákonom, inak zastupiteľský úrad alebo policajný útvar žiadosť o udelenie prechodného pobytu neprijme. Ak zastupiteľský úrad alebo policajný útvar žiadosť o udelenie prechodného pobytu neprijme, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytne písomnú informáciu o tom, ktoré doklady musí k žiadosti o udelenie prechodného pobytu doložiť, aby sa jeho žiadosť prijala. Žiadosť o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 1 však zastupiteľský úrad alebo policajný útvar neprijme len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny nepredloží platný cestovný doklad, alebo ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nedoručil zastupiteľskému úradu alebo policajnému útvaru potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, alebo ak od vydania takého potvrdenia uplynulo viac ako 180 dní. Zastupiteľský úrad neprijme žiadosť o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 5, ak pri podaní tejto žiadosti zistí, že sa štátny príslušník tretej krajiny bude počas vnútropodnikového presunu zdržiavať dlhšie obdobie na území členského štátu ako na území Slovenskej republiky.

Podmienky podľa § 23a

Ustanovenie odkazuje na ďalšie špecifické podmienky, ktoré môžu upravovať iné situácie (napr. osobitné režimy, výnimky, alebo iné typy povolení).

Znenie ods. 1 je kľúčovým ustanovením, ktoré vymedzuje legálny rámec pre zamestnávanie cudzincov z tretích krajín na Slovensku. Presné a rôznorodé podmienky reflektujú rôzne kategórie pobytu a typy povolení, čím sa zabezpečuje flexibilita a súčasne kontrola trhu práce.

Umožňuje zamestnávateľom jasne vedieť, za akých okolností môžu legálne zamestnať cudzincov, čím prispieva k znižovaniu nelegálneho zamestnávania a k lepšej regulácii trhu práce.

Zamestnanie len v pracovnom pomere

Znenie § 21 odsek 2 zdôrazňuje, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1 písm. a) až h), môže byť zamestnaný výlučne v pracovnom pomere.

To znamená, že iné formy pracovnoprávneho alebo obchodného vzťahu, ako napríklad dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti alebo samostatná zárobková činnosť, nie sú pre túto kategóriu osôb prípustné.

Cieľom je zabezpečiť, aby pracovný vzťah bol riadne formalizovaný, čo zvyšuje právnu istotu pre zamestnanca i zamestnávateľa a zároveň lepšiu kontrolu dodržiavania právnych predpisov.

Znenie prispieva k právnej istote a transparentnosti zamestnávania cudzincov, pričom zamedzuje obchádzaniu pracovnoprávnych predpisov.

Príslušný úrad pre vydanie potvrdení a povolení

Znenie § 21 odseku 3 určuje, ktorý úrad práce je kompetentný rozhodovať o vydaní potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, či už pre bežné alebo vysoko kvalifikované pracovné miesto, alebo o povolení na zamestnanie.

Kritériom je územný obvod, v ktorom bude štátny príslušník tretej krajiny skutočne vykonávať zamestnanie. Tým sa zabezpečuje správna územná príslušnosť a koordinácia medzi úradmi práce a kontrolnými orgánmi podľa miesta výkonu práce.

Úrad práce v príslušnom územnom obvode je zároveň zodpovedný za administratívne spracovanie žiadostí a kontrolu podmienok pre legálne zamestnanie cudzincov.

Znenie zabezpečuje efektívne riadenie a správu zamestnávania cudzincov z pohľadu štátnej správy, pričom eliminuje možné nejasnosti ohľadom kompetencie úradov.

Dočasné pridelenie štátnych príslušníkov tretích krajín

Základné pravidlo podľa § 21 odseku 4 je, že štátny príslušník tretej krajiny podľa odseku 1 písm. a) až h) nesmie byť dočasne pridelený inému zamestnávateľovi prostredníctvom agentúry dočasného zamestnávania alebo zamestnávateľa.

Výnimka platí pre agentúry dočasného zamestnávania, ktoré pôsobia na trhu najmenej tri roky pred podaním žiadosti, a to len pre osoby podľa písm. b), teda s prechodným pobytom na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, alebo podľa písm. h), ktoré majú potvrdenie o možnosti obsadenia a sú v procese získavania modrej karty alebo prechodného pobytu.

Táto výnimka je viazaná na zamestnania s nedostatkom pracovnej sily v konkrétnom kraji, čo reflektuje aktuálne potreby trhu práce a umožňuje flexibilnejšie využitie pracovnej sily, no zároveň s určitými obmedzeniami.

Agentúra môže osobu z písm. b) po skončení dočasného pridelenia jednorazovo prideliť k inému užívateľskému zamestnávateľovi, avšak len za rovnako priaznivých mzdových podmienok a na základe súhlasu úradu, čiže potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

Podľa Zákonníka práce zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Dočasné pridelenie nemožno dohodnúť na výkon prác, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 4. kategórie podľa osobitného predpisu. Ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nepreukáže inak, dočasným pridelením je aj výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ak právnická osoba alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny, táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej osoby alebo fyzickej osoby a ide o činnosť, ktorú má právnická osoba alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri. Užívateľský zamestnávateľ nemôže zamestnanca, ktorý je k nemu dočasne pridelený, dočasne prideliť k inému užívateľskému zamestnávateľovi. V pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom sa agentúra dočasného zamestnávania zaviaže zabezpečiť zamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky zamestnania. Písomná dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí obsahovať najmä názov a sídlo užívateľského zamestnávateľa, deň, keď dočasné pridelenie vznikne, a dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, druh práce a miesto výkonu práce, mzdové podmienky a podmienky jednostranného ukončenia výkonu práce pred uplynutím doby dočasného pridelenia. Tieto náležitosti musí obsahovať aj pracovná zmluva uzatvorená medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom, ak sa táto pracovná zmluva uzatvára na určitú dobu. Agentúra dočasného zamestnávania, ktorá uzatvára so zamestnancom pracovný pomer na určitú dobu, určí dobu trvania tohto pracovného pomeru dátumom jeho skončenia; to sa nevzťahuje na dočasné pridelenie z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 písm. a). Dočasné pridelenie možno dohodnúť najdlhšie na 24 mesiacov. Dočasné pridelenie zamestnanca k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci 24 mesiacov najviac štyrikrát; to platí aj v prípade dočasného pridelenia zamestnanca iným zamestnávateľom alebo inou agentúrou dočasného zamestnávania k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi. Opätovne dohodnuté dočasné pridelenie je pridelenie, ktorým má byť zamestnanec dočasne pridelený k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho dočasného pridelenia. Ak je zamestnanec dočasne pridelený v rozpore s odsekom 6 prvou vetou alebo druhou vetou, zaniká pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a vzniká pracovný pomer na neurčitý čas medzi zamestnancom a užívateľským zamestnávateľom. Užívateľský zamestnávateľ je povinný najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa vzniku pracovného pomeru podľa prvej vety vydať zamestnancovi písomné oznámenie o jeho vzniku; pracovné podmienky zamestnanca sa primerane spravujú dohodou o dočasnom pridelení alebo pracovnou zmluvou. Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec dočasne pridelený, ukladá zamestnancovi v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania počas dočasného pridelenia pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na tento účel pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako ostatným zamestnancom. Vedúci zamestnanci užívateľského zamestnávateľa nemôžu voči dočasne pridelenému zamestnancovi robiť právne úkony v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania. Počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania neposkytli dočasne pridelenému zamestnancovi mzdu najmenej rovnako priaznivú ako patrí porovnateľnému zamestnancovi užívateľského zamestnávateľa, je povinný do 15 dní od výplatného termínu dohodnutého medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a dočasne prideleným zamestnancom poskytnúť mu túto mzdu alebo rozdiel medzi mzdou porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa a mzdou, ktorú mu poskytli zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania, užívateľský zamestnávateľ po vykonaní zrážok zo mzdy podľa § 131; na tieto účely sa užívateľský zamestnávateľ považuje za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca. Užívateľský zamestnávateľ je povinný informovať zamestnávateľa alebo agentúru dočasného zamestnávania o sume vyplatenej mzdy podľa prvej vety. Povinnosť podľa prvej vety a druhej vety sa vzťahuje aj na užívateľského zamestnávateľa, ku ktorému je zamestnanec vyslaný na výkon práce zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky.

Znenie odseku 4 reflektuje snahu o kontrolu a reguláciu trhu práce s cudzincami a zároveň umožňuje určitú mieru flexibility tam, kde je to nevyhnutné pre vyrovnanie nedostatku pracovnej sily.

Upozornenie

Od 1. 9. 2025 sa zavádza úprava podmienok prideľovania štátnych príslušníkov tretej krajiny tak, že v prípade, ak dočasné pridelenie štátneho príslušníka skonči skôr, ako je obdobie, na ktoré mu bol udelený alebo obnovený prechodný pobyt na účel zamestnania, agentúra dočasného zamestnávania, ktorá žiadala o potvrdenie podľa § 21b pre štátneho príslušníka tretej krajiny na účel udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania alebo na účel jeho obnovy, môže v rámci udeleného prechodného pobytu tohto štátneho príslušníka tretej krajiny jedenkrát dočasne prideliť za najmenej rovnako priaznivých mzdových podmienok k inému užívateľskému zamestnávateľovi na výkon zamestnania uvedeného v zozname zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením.

Sezónne zamestnanie

V odseku 5 sa definuje pojem sezónne zamestnanie, ktoré znamená prácu vykonávanú počas obdobia nepresahujúceho 240 dní v priebehu 12 mesiacov.

Sezónne zamestnanie je viazané na opakujúce sa udalosti spojené s určitou sezónou, a to napr. poľnohospodárstvo, turizmus, stavebníctvo, počas ktorých je potrebný výrazne vyšší počet pracovníkov.

Takéto zamestnanie sa realizuje na základe pracovnej zmluvy na určitú dobu.

Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý presne určí, ktoré odvetvia sa považujú za sezónne zamestnania, čím sa zabezpečí jasnosť a právna istota pre zamestnávateľov i zamestnancov.

Znenie odseku 5 stanovuje jasné hranice a podmienky pre sezónne zamestnávanie, ktoré je dôležité pre odvetvia s výraznou sezónnosťou, a zároveň vytvára rámec pre reguláciu týchto zamestnaní.

Upozornenie!

Za účelom zabezpečenia povinnosti v pracovnej zmluve písomným spôsobom jasne uviesť trvanie zamestnania, sa ustanovilo v § 21 ods. 5 definovať, že sezónne zamestnanie sa vykonáva v pracovnom pomere uzatvorenom na určitú dobu. V zmysle § 48 ods. 1 Zákonníka práce „Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade pracovného pomeru na určitú dobu je v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania. Zároveň sa upravuje obdobie na účely vykonávania sezónnej práce. S cieľom zosúladenia s úpravou v Zákonníku práce sa toto obdobie predĺžilo zo 180 dní na 240 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. V tejto súvislosti sa v § 21b ods. 8 písm. a) upravuje obdobie, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ak ide o sezónne zamestnanie.

Limit zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín

Zamestnávateľ nesmie zamestnávať viac než 45 % štátnych príslušníkov tretích krajín podľa § 21b ods. 7 písm. f) z celkového počtu svojich zamestnancov. Tento limit je zavedený na ochranu trhu práce a zamestnancov s cieľom zabrániť nadmernej závislosti od zahraničnej pracovnej sily.

Na účely výpočtu tohto percenta sa nezapočítavajú štátni príslušníci tretích krajín dočasne pridelení agentúrou dočasného zamestnávania k užívateľskému zamestnávateľovi - písmeno a). Teda títo pracovníci nie sú zahrnutí do základného počtu zamestnancov pri výpočte percentuálneho limitu.

Naopak, štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú dočasne pridelení k užívateľskému zamestnávateľovi, sa do tohto počtu započítavajú - písmeno b). Ide teda o dočasných pracovníkov pridelených napríklad inými spôsobmi ako agentúrou dočasného zamestnávania, alebo v iných súvislostiach.

Znenie odseku 6 predstavuje regulačný mechanizmus na vyváženie zastúpenia domácich a zahraničných pracovníkov v zamestnávateľských kolektívoch, čo má vplyv na stabilitu trhu práce a sociálne vzťahy.

Úradné preklady dokladov pri žiadostiach

Zamestnávateľ je podľa odseku 7 povinný predkladať všetky doklady k žiadostiam o potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta ako vysokokvalifikované zamestnanie podľa § 21a alebo iné podľa § 21b, v úradnom preklade do štátneho jazyka, teda do slovenčiny.

Doklady musia byť predložené v origináli alebo ako úradne osvedčená kópia. Výnimkou sú doklady vydané alebo overené príslušnými orgánmi Českej republiky v českom jazyku, ktoré môžu byť predložené bez ďalšieho prekladu, alebo môžu byť tiež preložené do českého jazyka s úradným prekladom. Uvedené uľahčuje administratívnu prácu pre žiadateľov zo susednej ČR.

Zabezpečuje sa jasnosť, presnosť a právna istota pri posudzovaní žiadostí, a zároveň sa minimalizujú nejasnosti vyplývajúce z jazykových bariér.

Znenie odseku 7 zabezpečuje jednotný a transparentný proces spracovania žiadostí, pričom uznáva aj praktické vzťahy so susednou Českou republikou.

Ing. Daniela Ivanáková

§ 131 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce

(1) Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

(2) Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len

a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,

b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,

c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,

d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,

e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,

f)  náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,

g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,

h) náhradu mzdy podľa § 142 ods. 5 alebo jej časť, na ktorú zamestnancovi nevznikol nárok,

i)  sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4,

j)  nevyúčtované preddavky na príspevok zamestnávateľa na stravovanie alebo na účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie (ďalej len „finančný príspevok na stravovanie“).

(3) Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

(4) Zrážky zo mzdy podľa odsekov 1 a 2 a zrážky zo mzdy podľa § 20 ods. 2 možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. Pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia, spôsob vykonávania zrážok a ich poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.

(5) Pri peňažných trestoch (pokutách) a náhradách uložených vykonateľnými rozhodnutiami príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia sa poradie zrážok spravuje dňom, keď zamestnávateľovi bolo doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu.

(6) Pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, pri náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, pri náhrade mzdy za dovolenku, pri preddavkoch na mzdu alebo jej zložku a pri odstupnom, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť preto, že sa nesplnili podmienky na ich priznanie, sa poradie zrážok spravuje dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok.

(7) Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa poradie spravuje dňom uzatvorenia dohody. Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej s inou právnickou osobou alebo s fyzickou osobou sa poradie zrážok spravuje dňom...