Zamestnávanie a služby zamestnanosti
Služby zamestnanosti predstavujú systém inštitúcií a nástrojov podpory a pomoci účastníkom trhu práce pri hľadaní zamestnania, jeho zmene, pri obsadzovaní voľných pracovných miest a uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce.
Pri poskytovaní služieb zamestnanosti sa ústredie a úrady riadia zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý jednotlivými paragrafmi upravuje poskytovanie informácií a služieb, poskytovanie finančných príspevkov na uľahčenie vstupu na trh práce svojim klientom. Taktiež podporuje tvorbu a udržanie pracovných miest v odvetviach činností, ktoré je na trhu práce potrebné vytvoriť alebo udržať.
Zamestnávateľovi úrad poskytuje pomoc pri výbere vhodného zamestnanca, podporuje zamestnávateľa pri vytváraní a udržiavaní pracovných miest, informuje ho o povinnostiach, ktoré je povinný v zmysle zákona o službách zamestnanosti dodržiavať a taktiež s ním spolupracuje pri hromadnom prepúšťaní.
Záujemca o zamestnanie
Môže byť každý, kto nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Takisto sa ním môže stať aj človek, ktorý je v situácii, že je zamestnaný, ale uvažujete o zmene zamestnania, či zmene bydliska s tým spojenej zmene zamestnania. Výhodou evidencie v pozícii záujemcu o zamestnanie je, že sa môže prihlásiť na ktoromkoľvek úrade, kde mu to z pohľadu miesta pobytu najviac vyhovuje bez ohľadu na trvalý pobyt a dokonca na viacerých úradoch súčasne. Kontakt s úradom môže zostať v rovine osobných návštev, telefonicky alebo e-mailovej korešpondencie podľa toho, ktorý spôsob mu najlepšie vyhovuje. Prekážkou preto nie je ani pobyt v zahraničí. Úrad bezplatne poskytne informácie o voľných pracovných miestach a o možnostiach vyhľadávania voľných pracovných miest na území SR a v zahraničí, sprostredkováva vhodné zamestnanie.
Zákon o službách zamestnanosti sa niekoľkokrát každoročne mení. Pripravili sme niekoľko dôležitých zmien za posledné dva roky, ktoré ovplyvňujú zamestnanosť v roku 2023.
Novela zákona č. 92/2022 Z. z.
nadobudla účinnosť 30. 3. 2022. Ide o zákon o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine v nadväznosti na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie SR spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.
Cieľom zákona bolo rozšíriť právny rámec upravujúci velenie určeným jednotkám ozbrojených síl SR príslušným veliteľom Organizácie Severoatlantickej zmluvy na území SR. Zaviedla sa právna úprava príspevku za ubytovanie odídenca, ktorý bol zavedený zákonom č. 55/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Týmto zákonom boli novelizované aj ďalšie právne predpisy, a to zákon o sociálnom poistení, zákon o výkone práce vo verejnom záujme, zákon o službách zamestnanosti, zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákon o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, zákon o zdravotnom poistení, zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku, zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, zákon o sociálnych službách, zákon o podpore cestovného ruchu, zákon o hospodárskej mobilizácii, zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach, zákon o pobyte cudzincov, zákon o pomoci v hmotnej núdzi, zákon o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií, zákon o diaľničnej známke, zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o ochrane osobných údajov a zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v súvislosti s mimoriadnou situáciou vyhlásenou v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.
Novela zákona č. 101/2022 Z. z.
nadobudla účinnosť 1. 4. 2022. Ide o zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zabezpečuje sa ním naplnenie cieľov novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti reagujúc na zavedenie limitu verejných výdavkov ako systémového rozpočtového nástroja na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a ukotvenie proti-cyklickej rozpočtovej politiky. Limit verejných výdavkov je hlavným rozpočtovým nástrojom na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a schvaľuje ho Národná rada SR uznesením, ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov SR. Limitom verejných výdavkov sa rozumie maximálna výška celkových časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy určená podľa čl. 7a novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a vyjadrená sumou; limit verejných výdavkov sa nevzťahuje na výdavky územnej samosprávy, prostriedky z rozpočtu EÚ a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov SR a EÚ, odvody EÚ, výdavky na správu dlhu verejnej správy, jednorazové výdavky a vplyv hospodárskeho cyklu na výdavky verejnej správy. Zákonom sa zabezpečilo premietnutie limitu verejných výdavkov ako regulujúceho nástroja do procesu zostavovania rozpočtu verejnej správy a následne aj jeho úprav.
Ustanovilo sa, aby limity verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy schvaľovala Národná rada SR, keďže samotná Národná rada SR schvaľuje celkový limit verejných výdavkov.
V prípade viazaných nevyčerpaných, najmä kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu z predchádzajúcich rokov, na ktoré sa limit verejných výdavkov vzťahuje, sa ustanovilo, aby bolo možné povoliť prekročenie limitu výdavkov tak, aby bol zabezpečený súlad s limitom verejných výdavkov. V prípade realizácie rozpočtových opatrení v štátnom rozpočte sa povolili len také rozpočtové opatrenia, ktorými sa neprekročí limit verejných výdavkov. Doplnila sa povinnosť pre všetky subjekty verejnej správy, ktorých výdavky sú súčasťou rozpočtu verejnej správy a na ktoré sa limit verejných výdavkov vzťahuje, vrátane správcov kapitol, štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových organizácií, dodržať limit verejných výdavkov. Zároveň sa prihliada na výsledky hodnotenia efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov schválené vládou pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy.
Ministerstvo financií SR ako ústredný orgán štátnej správy, ktorý riadi práce a usmerňuje vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy, zákonom v kontexte limitov verejných výdavkov upravuje pôsobnosť na oznamovanie limitov, ako aj komunikáciu v rámci monitorovania jeho plnenia so správcami kapitol a ostatnými subjektami verejnej správy, na ktorých sa limit vzťahuje. Zákon zároveň zaväzuje správcov kapitol, ako aj Ministerstvo financií SR transparentne odpočtovať plnenie limitu verejných výdavkov v dokumentoch, ktoré sú verejne dostupné.
Manažovanie neprekročenia celkového limitu verejných výdavkov počas roka zabezpečuje Ministerstvo financií SR. Za týmto účelom Ministerstvo financií SR zabezpečí monitoring plnenia limitov verejných výdavkov jednotlivých subjektov verejnej správy a na základe analytického posúdenia vyzve subjekty verejnej správy pod celkovým limitom verejných výdavkov na prijatie opatrení na dodržanie limitov.
Do budúcna je zámerom identifikovať ďalšie nástroje regulácie Ministerstva financií SR, a to najmä na ostatné subjekty verejnej správy mimo štátneho rozpočtu, ktorých výdavky sú súčasťou limitu verejných výdavkov. Po získaní skúseností s dodržiavaním limitu verejných výdavkov subjektmi verejnej správy v prvých rokoch implementácie je potrebné posúdiť a zvážiť nevyhnutnosť zavedenia ďalších regulačných opatrení, ktorými sa zabezpečí dodržiavanie limitu verejných výdavkov. Jednou z možností takejto regulácie je aj diskusia o možnom zapojení subjektov verejnej správy pod limitom verejných výdavkov do Štátnej pokladnice, čo by si vyžiadalo úpravu zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.
Zámerom Ministerstva financií Slovenskej republiky po prechodnom období, na ktoré sa limit verejných výdavkov určuje, je predĺženie rozpočtového horizontu z troch na štyri rozpočtové roky. Nevyhnutným predpokladom pre tento krok je zvýšenie kvality trojročného rozpočtu prostredníctvom posilnenia princípu kontinuálneho rozpočtovania a zostavovania rozpočtu verejnej správy vychádzajúceho zo scenárov nezmenených politík.
Novela zákona č. 112/2022 Z. z.
nadobudla účinnosť 1. 1. 2023. Ide o zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Aj vzhľadom na opakované podnety podnikateľského prostredia sa rozšírila výnimka z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa § 2a zákona č. 82/2005 Z. z. aj na spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá má najviac dvoch spoločníkov, ktorí sú v príbuzenskom vzťahu v priamom rade, manželmi alebo súrodencami, a na ich príbuzných v priamom rade, súrodencov alebo manželov, ak títo príbuzní sú dôchodkovo poistení, sú poberateľmi dôchodkov podľa osobitných predpisov alebo sú žiakmi alebo študentmi do 26 rokov veku.
Súčasne sa v záujme zefektívnenia a zjednotenia postupov pri výkone kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania ponechal výkon tejto kontroly vo výlučnej kompetencii inšpektorátov práce. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy bola kompetencia na výkon kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania daná Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a inšpektorátom práce.
Kontrolné orgány však pri kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania postupovali podľa odlišných procesných postupov upravených v rozdielnych zákonoch, čo v praxi vyvolávalo nejednotnosť.
Z uvedeného dôvodu sa zrušila kompetencia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na výkon kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Ďalším dôležitým aspektom bola potreba vytvárania podmienok pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, umožňujúcich im sústredenie výkonu svojej činnosti na oblasť služieb zamestnanosti. V súvislosti s uvedenými úpravami sa novelizoval tiež zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Novela zákona č. 113/2022 Z. z.
nadobudla účinnosť 1. 1. 2023. Ide o zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorého zámerom bolo zefektívniť organizáciu a riadenie sústavy inšpekcie práce, a to najmä tým, že sa namiesto funkcie „hlavný inšpektor práce“ zaviedla manažérska funkcia „riaditeľ inšpektorátu práce“ bez povinnosti mať odbornú spôsobilosť inšpektora práce, ale so zachovaním povinnosti päťročnej odbornej praxe v oblasti BOZP, pracovného práva alebo inšpekcie práce.
Zároveň sa precizoval moment zápisu do centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, a to tak, že Národný inšpektorát práce zapíše fyzickú osobu alebo právnickú osobu bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
Ďalej sa doplnili kogentné obsahové náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce o poučenie o možnosti podať správnu žalobu voči protokolu v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku.
Zároveň sa sprecizovali niektoré ustanovenia zákona a vychádzajúc z potrieb aplikačnej praxe orgánov verejnej moci sa ustanovil moment zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania.
V nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov sa upravili osobitné predpisy, ktoré obsahujú podmienku neporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania naviazanú na rôzne účely (napr. poskytovanie príspevkov z verejných prostriedkov), ktorá je po novom naviazaná na skutočnosť, že fyzickej osobe alebo právnickej osobe nebola právoplatne uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Zároveň sa podmienky poskytovania a podmienky vrátenia príspevkov podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, poskytovania podpory v čase skrátenej práce, povolenia zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a vydania povolenia na výkon činnosti agentúry dočasného zamestnávania v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov. S cieľom dodržania princípu právnej istoty sa uvedené upravilo tak, že príslušné podmienky sa viažu na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
Novela zákona č. 426/2022 Z. z.
nadobudla účinnosť 1. 1. 2023. Ide o zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého cieľom je zlepšiť podmienky pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím v chránených dielňach a chránených pracoviskách a predovšetkým upraviť fungovanie chránených dielní tak, aby boli flexibilnejšie. Cieľom štátnej politiky zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím by nemalo byť vytvorenie uzavretých systémov chránených dielní, ale podporovanie prispôsobeného prostredia, ktoré s ohľadom na zdravotný stav osoby so zdravotným postihnutím predstavuje akúsi prípravu a medzistupeň pred prechodom osoby so zdravotným postihnutím na otvorený trh práce.
Novela zákona obsahuje predovšetkým úpravu pojmu chránenej dielne tak, aby sa menej chápala ako fyzicky ohraničený a oddelený priestor, kde sú osoby so zdravotným postihnutím zavreté a vyrábajú v nej ručne výrobky. Vzhľadom na neustále sa zvyšujúcu kvalifikáciu osôb so zdravotným postihnutím, na rôznorodosť zdravotného postihnutia a tiež vzhľadom na to, aké druhy pracovných činností sú osoby so zdravotným postihnutím schopné vykonávať, bola súčasná definícia chránenej dielne nedostačujúca a obmedzujúca. Skutočnosť, že nebolo potrebné pre osoby so zdravotným postihnutím fyzicky upraviť priestor pre prácu ešte neznamenalo, že nebolo potrebné pre nich upraviť podmienky na prácu, pracovný výkon alebo pracovný čas. Veľakrát tiež dokázala osoba so zdravotným postihnutím vykonávať prácu bez potreby flexibilného pracovného času, avšak v určitých ohraničených obdobiach v závislosti na aktuálnom fyzickom alebo psychickom stave mala znížený alebo žiadny pracovný výkon. Všetko toto však mal pojem chránenej dielne či chráneného pracoviska reflektovať, aby sa umožnil čo najširší záber a tým sa umožnila práca čo najširšiemu okruhu osôb so zdravotným postihnutím.
Ďalšou zmenou v nadväznosti na úpravu pojmu chránenej dielne bola možnosť pre zamestnancov so zdravotným postihnutím dočasne a v rámci plnenia stanovených úloh pracovať aj mimo priestor chránenej dielne.
Napríklad ísť prezentovať výrobky na trh alebo výstavu či poskytnúť službu u klienta (namiesto v chránenej dielni). V prípade, že to dovoľuje zdravotný stav osoby so zdravotným postihnutím a povaha jej práce, neexistuje rozumný dôvod, prečo by nemohla robiť aj také činnosti, pre ktoré sa nevyžaduje pobyt v obmedzenom priestore chránenej dielne. Rovnako sa tým približuje fungovanie samotnej chránenej dielne fungovaniu iných súťažiteľov na trhu tovarov a služieb a zároveň osoba so zdravotným postihnutím má možnosť získať také zručnosti, ktoré jej umožnia sa zamestnať na otvorenom pracovnom trhu.
Novela zákona č. 430/2022 Z. z.
nadobudla účinnosť 1. 1. 2023. Ide o zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého cieľom bolo posilniť zamestnanosť osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom zmeny právnej úpravy, ktorá dáva zamestnávateľovi možnosť plniť povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím alebo zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.
Kým predchádzajúca právna úprava umožňovala takéto náhradné plnenie za rovnakých podmienok, či už išlo o zákazky na dodanie tovaru alebo zákazky na poskytnutie služby, zmena zákona zaviedla výhodnejšie podmienky pre zákazky na poskytnutie služby. Zatiaľ čo výška zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím v prípade zákazky na dodanie tovaru zostala vo výške 0,8-násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve, výška zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím v prípade zákazky na poskytnutie služby je po novom stanovená vo výške 0,7-násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve, a je tak pre zamestnávateľa výhodnejšia.
Dôvodom pre stanovenie výhodnejších podmienok na zákazky na poskytnutie služby je, že samotné poskytovanie služby má pre uplatnenie osôb so zdravotným postihnutím a ich celkové zaradenie do spoločnosti omnoho priaznivejšie dopady ako vyrábanie výrobkov, ktoré sú často vyrábané v priestoroch izolovaných chránených dielní. Dlhodobo zaužívaný koncept osôb so zdravotným postihnutím vyrábajúcich manuálne výrobky v prostredí chránených dielní je už dávno prekonaný a je preto potrebné podporovať získavanie zručností osôb so zdravotným postihnutím v oblasti služieb a následne podporovať využívanie týchto zručností aj prostredníctvom motivovania zamestnávateľov, ktorí nezamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím, aby uprednostnili využívanie služieb pred odoberaním tovarov.
Novela zákona zároveň podporuje záväzky, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj ciele Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030.
Novela zákona č. 488/2022 Z. z.
nadobudla účinnosť 1. 1. 2023 a niektoré ustanovenia nadobudnú účinnosť až 1. 1. 2024. Ide o zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorého kľúčovým cieľom bolo upraviť právny rámec poskytovania finančných príspevkov v rámci aktívnych opatrení na trhu práce (AOTP) a zabezpečiť zosúladenie zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s aktuálnymi potrebami aplikačnej praxe najmä v oblasti zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.
Za kľúčový cieľ sa považuje aj rozpracovanie úloh vyplývajúcich pre oblasť zamestnanosti a tvorby pracovných miest, pričom sa budú presadzovať opatrenia na udržanie zamestnanosti a tvorbu nových pracovných miest, v rámci AOTP sa zabezpečí presun z menej účinných programov na účinnejšie a zlepší sa stav zamestnávania ťažko zdravotne postihnutých osôb na otvorenom trhu práce.
Novela zákona sa zaoberá najmä revíziou právneho rámca poskytovania finančných príspevkov v rámci AOTP za účelom zlepšenia ich efektívnosti a účinnosti. V tomto zmysle sa ustanovilo
• nahradiť príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce, ktoré si zabezpečil z vlastnej iniciatívy príspevkom na podporu rekvalifikácie uchádzača o zamestnanie. Úprava reaguje na strategický cieľ vyplývajúci zo Stratégie celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 – 2030, pomôcť ľuďom rozvíjať si zručnosti na rýchlo sa meniacom trhu práce, ktorí si potrebujú neustále dopĺňať svoje vedomosti, zručnosti a kompetencie, pretože ich vzdelanie a odborná príprava nepostačujú na splnenie aktuálnych alebo očakávaných potrieb trhu práce. Nový dopyt uchádzačov o zamestnanie po zvyšovaní úrovne zručností a rekvalifikáciách vzniká aj v dôsledku zelenej a digitálnej transformácie,
• zmeniť charakter Príspevku na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj na fakultatívny, t. j. nenárokový, ako aj upraviť obdobie podpory najviac na šesť kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne s možnosťou predĺženia ich vykonávania najviac o ďalších šesť kalendárnych mesiacov. Cieľom je uplatnenie intenzívnejšieho prístupu pri udržiavaní pracovných návykov a rozvoji zručností dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a tiež skrátenie obdobia, počas ktorého nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu,
• zjednotenie systému určovania výšky príspevku pri poskytovaní príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ) pre všetky kraje SR nevynímajúc Bratislavský kraj a skrátenie povinnosti prevádzkovať SZČ nepretržite najmenej tri roky na dva roky po poskytnutí príspevku,
• zjednotiť AOTP zamerané na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie (§ 50, § 50j, § 51a) a väčší dôraz klásť na podporu zamestnávania najviac ohrozených skupín na trhu práce, občanov starších ako 50 rokov veku, dlhodobo nezamestnaných a nízkokvalifikovaných občanov alebo uchádzačov o zamestnanie mladších ako 30 rokov veku, ktorí sú významne ohrození na trhu práce,
• zvýšiť atraktívnosť príspevku na vykonávanie absolventskej praxe (§ 51) pre absolventov škôl úpravou paušálnej výšky príspevku zo 65 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu na sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu,
• vypustenie príspevku na presťahovanie za prácou (§ 53c), nakoľko príspevok má takmer rovnocenné zameranie, ako v prípade poskytovania príspevku na podporu mobility za prácou podľa § 53a.
Cieľom novely zákona v oblasti podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je posilnenie podpory zamestnávania občanov o zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce.
V tejto súvislosti sa upravila definícia chránenej dielne a chráneného pracoviska tak, že v chránených dielňach alebo na chránených pracoviskách môžu byť zamestnaní len občania so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce (zohľadní sa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou ako aj nevykonávanie závislej činnosti alebo podnikania pred zamestnaním sa v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku).
Novela zákona tiež v súvislosti s revíziou aktívnych opatrení na trhu práce v oblasti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím upravuje
• rozdelenie výšky príspevkov, a to príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť pre všetky okresy SR na základe porovnania okresu s celoslovenským priemerným podielom disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku vrátane Bratislavského kraja,
• vypustenie príspevku na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní z dôvodu dlhodobo nízkeho záujmu o tento príspevok a jeho prostredníctvom projektov a programov, ktoré majú za cieľ najmä podporiť tvorbu nových pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce,
• zaviesť vekový limit na účely nároku čerpania príspevkov na podporu zamestnávania občana so zdravotným postihnutím, vzhľadom na poskytovanie služieb zamestnanosti ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu, okrem príspevku na činnosť pracovného asistenta.
Novela zákona tiež reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a uvoľňuje podmienky na čerpanie príspevku na SZČ pre občana so zdravotným postihnutím, umožňuje vykonávanie práce z domu a zavádza paušál na náklady súvisiace so zabezpečovaním administratívy chráneného pracoviska.
V oblasti zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín sa novela zákona zameriava na uľahčenie zamestnávania štátnych príslušníkov tretích naviazaním určenia zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily na úroveň krajov s vypustením podmienky miery evidovanej nezamestnanosti nižšej ako 5 %. V súvislosti s udržaním kvalifikovanej pracovnej sily sa novelou zákona zavádza možnosť zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny počas obdobia rozhodovania o žiadosti o obnove prechodného pobytu na účel zamestnania a uľahčenie obnovenia prechodného pobytu na účel zamestnania vypustením požiadavky na prihliadnutie na situáciu na trhu práce a umožnenie udržania kvalifikovanej pracovnej sily v rovnakom zamestnaní. Rovnako sa predlžuje obdobie, počas ktorého sa štátny príslušník tretej krajiny môže zaškoľovať u zamestnávateľa pred udelením prechodného pobytu na účel zamestnania.
Novela zákona tiež zavádza strategický charakter pôsobnosti Aliancie sektorových rád a sektorových rád s cieľom zabezpečiť udržateľnosť systému riadenia týchto rozhodujúcich nástrojov aktívnej politiky trhu práce zameraných na opis nárokov trhu práce na pracovné miesta a prenos týchto potrieb do systému celoživotného vzdelávania v súlade so Stratégiou celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 – 2030. Cieľom je zabezpečiť nadrezortnú udržateľnosť aliancie a sektorových rád za riadiacej účasti a spoluzodpovednosti zainteresovaných partnerov na strane zástupcov štátu, zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov.
V rámci novely zákona dochádza k zavedeniu informačnej povinnosti pre zamestnávateľa, ku ktorému bude vyslaný občan EÚ. Oproti existujúcej povinnosti sa povinnosť líši v jej nositeľovi – v prípade právnej úpravy ide o tuzemského zamestnávateľa, v prípade existujúcej transpozície ide o hosťujúceho zamestnávateľa. Najzásadnejší rozdiel spočíva v rozsahu údajov, ktoré tieto subjekty predkladajú. Rozsah údajov v právnej úprave je nevyhnutný na vykonávanie kontroly, analytické a štatistické účely a je podrobne uvedený v osobitnej časti dôvodovej správy.
Novelou zákona sa v súvislosti so zmenami v zákone o službách zamestnanosti novelizujú aj ďalšie právne predpisy, a to
• zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.,
• zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.,
• zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresoch v z.n.p.,
• zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.,
• zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. so zámerom zabezpečiť komplexnosť právnej úpravy prepojením jej vecnej stránky na finančnú podporu.
Novela zákona č. 65/2023 Z. z.
nadobudla účinnosť 28. 2. 2023 a niektoré ustanovenia 1. 4. 2023. Ide o zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorého cieľom je upraviť podmienky poskytovania pomoci v hmotnej núdzi tak, aby bola pomoc v hmotnej núdzi adresnejšia, efektívnejšia, a aby mala motivačný efekt voči jej príjemcom vymaniť sa z hmotnej núdze. Zmeny obsiahnuté v tejto novele sú aj výsledkom dlhoročných skúseností úradov práce, sociálnych vecí a rodiny z aplikačnej praxe zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zahŕňajú tiež niektoré odporúčania odbornej verejnosti vyplývajúce napr. z revízie výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením.
Ide o komplexnú novelu zákona, ktorou sa upravuje väčšina ustanovení zákona. Najzásadnejšie zmeny sa týkajú zrušenia osobitného príspevku, ktorý bude riešený samostatne v rámci politiky aktívnych opatrení na trhu práce. Zavádzajú sa aj zmeny v oblasti posudzovania niektorých druhov príjmov, rozšírenie okruhu osôb, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť zabezpečiť si príjem vlastnou prácou o osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na pomoc inej osoby, či umožnenie poskytnutia jednorazovej dávky aj pre domácnosti, ktoré sú v hmotnej núdzi, ale pomoc v hmotnej núdzi sa im neposkytuje. Novela zákona rieši aj niektoré z aplikačných problémov, ktoré sa vyskytli počas dlhoročnej aplikačnej praxe, zvyšuje mieru ochrany poskytovanej niektorým osobám a taktiež sa zameriava na zjednodušenie postupov a uľahčenie prístupu k pomoci v hmotnej núdzi pre niektoré osoby, ktoré napr. z dôvodu vlastníctva starých motorových vozidiel, ktoré nevedia predať, nesplnili podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Upravil sa tiež zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čím sa zjednotilo zúčtovanie niektorých dávok sociálneho poistenia s pomocou v hmotnej núdzi, zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde sa na účely tohto zákona ustanovilo tehotenské nepovažovať za príjem, zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov obsahujúci právnu úpravu nového aktívneho opatrenia na trhu práce a zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v ktorom sa zvýšila dotácia na zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu.
Ing. Martin Bonek
