Zamestnávanie
a koniec roka

Končí sa kalendárny rok 2022. Zároveň sa väčšine účtovných jednotiek končí aj účtovné obdobie. S koncom kalendárneho roka súvisia mnohé povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom a inštitúciám, ktoré ustanovujú osobitné predpisy.

22. Vykonanie ročného zúčtovania

Zákon upravuje zamestnávateľovi možnosť vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň za svojich zamestnancov.

V ktorých prípadoch musí zamestnávateľ vykonať zamestnancovi ročné zúčtovanie dane z príjmov zo závislej činnosti?

Ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ vždy len na žiadosť zamestnanca. Zamestnanec, ktorý v roku 2022

•    poberal príjmy len zo závislej činnosti,

•    poberal príjmy, z ktorých sa vyberá daň zrážkou (pri ktorých neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov),

•    ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona o dani z príjmov,

môže písomne požiadať ktoréhokoľvek zamestnávateľa najneskôr do 15. februára 2023 o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania doručí zamestnanec zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jej doručení elektronickými prostriedkami. Ak zamestnanec nepožiada o ročné zúčtovanie, je povinný podať si sám daňové priznanie.

Zamestnávateľ vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne

•    na zrazené preddavky na daň,

•    na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka,

•    na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela),

•    na nezdaniteľnú časť základu na daňovníka u toho zamestnanca, ktorý je poberateľom dôchodku,

•    na nezdaniteľnú časť základu dane na preukázateľne zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,

•    na zamestnaneckú prémiu,

•    na daňový bonus na dieťa,

•    na daňový bonus na zaplatené úroky,

ak zamestnanec do 15. februára 2023 požiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše vyhlásenie, ktoré je súčasťou žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania.

23. Priemerný zárobok zamestnancov

Zamestnávateľ má viacero zamestnancov.

Akým spôsobom sa určí priemerný zárobok zamestnancov k 1. 1. 2023?

Priemerný zárobok k 1. 1. 2023 zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období – v období predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka (od 1. 10. 2022 do 31. 12. 2022) a z obdobia odpracovaného zamestnancom v tomto období. Určuje to ustanovenie § 134 Zákonníka práce. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná až za čas čerpania náhradného voľna za prácu nadčas, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná.

Do zúčtovanej mzdy na účely zisťovania priemerného zárobku sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku. V uvedenom príklade musí byť vypočítaný priemerný hodinový zárobok zvýšený na sumu zodpovedajúcu minimálnej hodinovej mzde príslušného stupňa náročnosti práce. Napríklad pri 1. stupni náročnosti práce a 40-hodinovom pracovnom týždni musí byť priemerný hodinový zárobok od 1. 1. 2023 vo výške 4,023 eur, pri 2. stupni náročnosti práce vo výške 4,690 eur, pri 3. stupni náročnosti práce vo výške 5,356 eur, pri 4. stupni náročnosti práce vo výške 6,023 eur, pri 5. stupni náročnosti práce vo výške 6,690 eur a pri 6. stupni náročnosti práce vo výške 7,356 eur.

Ak zamestnanec v období (od 1. 10. 2022 do 31. 12. 2022) neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Tento sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

24. Nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia

Zdravotná poisťovňa uhradila v novembri na bankový účet zamestnávateľa sumu, ktorú označila ako preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2021. Z druhej zdravotnej poisťovne zamestnávateľ dostal výzvu, že neuhradil nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za jedného svojho zamestnanca. Zamestnávateľ má ale zaplatené všetky platby vykázané v mesačných výkazoch tejto zdravotnej poisťovne.

Čo má zamestnávateľ robiť?

Zdravotná poisťovňa vykonala za rok 2021 ročné zúčtovanie poistného do 30. septembra 2022. Zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní poistného vykonala výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu za všetkých platiteľov poistného okrem štátu a výpočet sumy preplatku na poistnom a nedoplatku v členení podľa jednotlivých platiteľov poistného okrem štátu.

Pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za rok 2021 bola zohľadnená skutočnosť, že na vymeriavací základ zamestnávateľa sa neuplatňuje odpočítateľná položka v zdravotnom poistení. To znamená, že zamestnávateľom nevznikli preplatky a nedoplatky na poistnom, tie vznikli len samotným zamestnancov z dôvodu uplatnenia odpočítateľnej položky.

Ak bol výsledkom ročného zúčtovania poistného zamestnanca preplatok, zdravotná poisťovňa zaslala písomné oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného platiteľovi poistného - zamestnávateľovi. Ak bol výsledkom ročného zúčtovania poistného nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydala výkaz nedoplatkov a zaslala ho zamestnávateľovi ako platiteľovi poistného. Proti výsledku ročného zúčtovania poistného mohol zamestnávateľ do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať námietky alebo nesúhlasné stanovisko. Zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi preplatok alebo nedoplatok za zamestnanca najneskôr v lehote do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska alebo nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov.

Zamestnávateľ, ktorému je doručené Oznámenie o výsledku ročného zúčtovania zo zdravotných poisťovní, si ešte pred uplynutím lehoty na podanie námietky z elektronickej podateľne príslušnej zdravotnej poisťovne vytlačí detailný rozpis preplatkov prípadne nedoplatkov jednotlivých zamestnancov. Zdravotná poisťovňa Dôvera tento údaj uvádza v sekcii Stav účtu, Union v časti Ročné zúčtovanie. Všeobecná zdravotná poisťovňa v sekcii Ročné zúčtovanie vyžaduje zadanie prihlasovacieho mena a hesla, ktoré uvádza na Oznámení o výsledku ročného zúčtovania v poslednom odseku. V prípade, ak sa u vopred vybratého zamestnávateľa v elektronickej podateľni v hornej časti webstránky táto sekcia nezobrazuje, zamestnávateľ nemá aktivované konto tohto zamestnávateľa v časti Prehľad. Zamestnávateľ preto musí vygenerovať v elektronickej podateľni novú žiadosť a tú je potrebné zaniesť štatutárnym zástupcom zamestnávateľa do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Po cca jednom dni od návštevy poisťovne je prezeranie ročného zúčtovania aktívne.

Voči výsledku ročného zúčtovanie je možné podať nesúhlasné stanovisko v prípade, ak údaje uvedené v rozpise nesúhlasia so skutočnosťou, ktorú eviduje zamestnávateľ, čo je potrebné aj preukázať prípadnými dokumentami (výkazmi poistného).

Nedoplatok uvedený v Oznámení je zamestnávateľ povinný uhradiť na účet zdravotnej poisťovne. Preplatok naopak obdrží od zdravotnej poisťovne.

Preplatok alebo nedoplatok zamestnanca vstupuje do zamestnancovej mzdy ako ďalšie poistné (v závislosti od používaného softvéru, napr. položka preplatok/nedoplatok RZZP). Vždy je potrebné skontrolovať, aby nedoplatok znížil základ dane a preplatok naopak zvýšil základ dane zamestnanca. V nijakom prípade výsledok ročného zúčtovania zdravotného poistenia

•    nevstupuje do vymeriavacieho základu na platenie poistného do SP a ZP,

•    nemôže byť súčasťou preplatkov alebo nedoplatkov ročného zúčtovania dane z príjmov zo závislej činnosti.

Pri účtovaní na bankovom účte sa z prípade podvojného účtovníctva používa účet 331 a už nie je potrebné žiadne dodatočné účtovanie pri účtovaní miezd, pretože suma preplatku alebo nedoplatku za zamestnancov alebo vyplatením čistých miezd vyrovná účet 331.

Rovnako nie je potrebné osobitné zaúčtovanie v peňažnom denníku jednoduchého účtovníctva, pretože úhrada čistej mzdy zamestnancovi obsahuje aj sumu preplatku alebo nedoplatku zamestnanca a úhrada na bankovom účte sa uvedie v stĺpci mzdy s kladným alebo záporným znamienkom.

25. Ročné hlásenie

Zamestnávateľ v roku 2022 zamestnával zamestnancov z viacerých štátov.

Akým spôsobom má zamestnávateľ v ročnom hlásení vyplniť kód štátu?

V hlásení sa pri každom zamestnancovi uvedenom v časti IV. a v časti V. uvádza kód štátu v číselnom tvare podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 112/2012 Z. z. Podľa tejto vyhlášky sú najčastejšie vyskytujúce sa kódy štátov pri zamestnávaní cudzincov nasledovné:

26. Mzdový list

Zdravotná poisťovňa požaduje od zamestnávateľa pri výkone kontroly osobitné údaje o zamestnancoch.

Prečo zdravotnej poisťovni nestačí mzdový list za kontrolovaných zamestnancov?

Zákon o zdravotnom poistení určil v § 24 ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z.n.p. pre zamestnávateľov ako platiteľov poistného obsah evidencie o zamestnancoch, ktorú je zamestnávateľ povinný viesť a uchovávať po dobu desiatich rokov. Popri mene a priezvisku zamestnanca, rodnom čísle, trvalom pobyte (uvedené osobné údaje okrem ročného čísla sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitných predpisov) a údajoch o vzniku a zániku verejného zdravotného poistenia, sú to aj nasledovné údaje:

•    predchádzajúce priezvisko,

•    u cudzinca dátum narodenia,

•    počet dní, za ktoré sa platí poistné v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,

•    príjem v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,

•    údaj o výške minimálneho základu tohto zamestnanca za jednotlivé kalendárne mesiace,

•    úhrn zaplatených preddavkov zamestnanca v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,

•    úhrn zaplatených preddavkov zamestnávateľa za tohto zamestnanca v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,

•    údaj o tom, že za zamestnanca bol platiteľom poistného štát podľa § 11 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení.

Uvedené údaje o zamestnancoch na účely zdravotného poistenia môžu byť súčasťou mzdových listov zamestnancov, alebo tvoria samostatný list o zamestnancovi za príslušný kalendárny rok na účely zdravotného poistenia. V prípade použitia mzdových listov je potrebné doplniť pre zdravotnú poisťovňu údaje o jednotlivých zamestnancoch, za ktorých platil v príslušnom období poistné štát. Zamestnanci, ktorí mohli byť aj poistencami štátu, sú nasledovné osoby:

a)  nezaopatrené dieťa; za nezaopatrené dieťa sa považuje aj fyzická osoba do dovŕšenia 30 roku veku, ktorá študuje na vysokej škole najdlhšie do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, okrem externej formy štúdia, poistencom štátu je aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok alebo do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa v dennej forme štúdia, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa v dennej forme štúdia,

b)  fyzická osoba, ktorá poberá dôchodok okrem poberateľa vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa osobitného predpisu alebo dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov podľa osobitného predpisu alebo dôchodok z cudziny alebo dôchodok z iného členského štátu a nie je zdravotne poistená v tomto členskom štáte,

c)  fyzická osoba, ktorá poberá rodičovský príspevok a rodičovský príspevok z iného členského štátu, ak tam nie je zdravotne poistená,

d)  fyzická osoba, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok,

e)  fyzická osoba, ktorá je invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok,

f)  obvinená osoba vo väzbe alebo odsúdená vo výkone trestu odňatia slobody, obvinená osoba vo väzbe alebo odsúdená vo výkone trestu odňatia slobody v inom členskom štáte, ak tam nie je zdravotne poistená,

g)  fyzická osoba, ktorej sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnená na základe rozhodnutia súdu alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne,

h)  študent z iného členského štátu, zahraničný študent na zabezpečenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná alebo žiak, študent, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí a zároveň študuje na škole v SR,

i) fyzická osoba, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie,

j) fyzická osoba, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, ak za inú osobu nie je platiteľom štát podľa písmena c) alebo písmena o) prvého bodu na totožné dieťa a za inú osobu nie je platiteľom štát z dôvodu celodennej a riadnej starostlivosti o to isté dieťa,

k)  fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú podľa posudku vydaného podľa osobitného predpisu alebo opatruje blízku osobu, ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení, ak za inú osobu nie je platiteľom štát z dôvodu opatrovania tej istej osoby,

l) manželka alebo manžel zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí,

m) fyzická osoba,

-   ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské podľa osobitného predpisu,

-   ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa osobitného predpisu a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť,

-   ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí 14. dňa ošetrovania alebo starostlivosti podľa osobitného predpisu a ktorá vykonáva ošetrovanie alebo starostlivosť aj po tomto dni,

-   ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí 90. dňa osobnej starostlivosti podľa osobitného predpisu a ktorá vykonáva domácu starostlivosť aj po tomto dni,

-   ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, má vystavené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa osobitného predpisu,

n)  fyzická osoba, ktorá poberá pomoc v hmotnej núdzi, a fyzická osoba, ktorá je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu,

o)  fyzická osoba, ktorá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie,

p)  cudzinec zaistený na území Slovenskej republiky,

q)  azylant v období šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov od dátumu udelenia azylu,

r)  fyzická osoba, ktorá vykonáva pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo,

s)  fyzická osoba, ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz, nemocenské alebo materské podľa osobitného predpisu,

t) študent doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov,

u)  fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu,

v)  fyzická osoba vykonávajúca dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu.

27. Mzdový list

Povinnosťou zamestnávateľa je viesť o zamestnancoch mzdové listy.

Čo je mzdový list a prečo ho musí zamestnávateľ viesť za zamestnancov?

Zamestnávateľ je povinný podľa § 39 ods. 1 až 4 zákona o dani z príjmov viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac a aj za celé zdaňovacie obdobie. Mzdový list musí na daňové účely obsahovať

a)  meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce,

b)  rodné číslo zamestnanca a u daňovníka s trvalým pobytom v členskom štáte EÚ identifikačné číslo na daňové účely, ak mu bolo pridelené,

c)  adresu trvalého pobytu zamestnanca,

d)  mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus,

e)  výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania,

f)  za každý kalendárny mesiac

1. počet dní výkonu práce,

2. úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie, okrem súm uvedených v deviatom a desiatom bode,

3. sumy oslobodené od dane, okrem súm uvedených v deviatom a desiatom bode,

4. sumy poistného a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

5. základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,

6. sumu daňového bonusu,

7. sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odvádza zamestnávateľ,

8. sumu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré za zamestnanca odvádza zamestnávateľ,

g)  za zdaňovacie obdobie súčet jednotlivých údajov uvedených v písmene f),

h)  sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie.

Ak zamestnávateľ nevedie pre zamestnancov, ktorí poberajú len nepeňažné príjmy, mzdové listy, je povinný viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce, jeho rodné číslo, adresu trvalého pobytu, údaj o trvaní pracovnej činnosti a úhrn nepeňažných príjmov.

28. Vyplácanie dividend

Spoločnosť s ručením obmedzeným po zlepšení finančnej situácie v roku 2022 začala vyplácať dividendy spoločníkom – zamestnancom. Každému z nich vyplatila po 80 tisíc eur ako dividendu za rok 2011 a 2012. Z vyplatených súm na základe informácie zo zdravotnej poisťovne neodviedla žiadnu daň ani poistné. Dostala len informáciu, že má nejakú povinnosť v roku 2023.

Postupovala spoločnosť správne?

Platiteľom dividend je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vyplatí dividendy. Vymeriavacím základom pre platenie poistného na zdravotné poistenie je suma vyplatených dividend zo zisku vykázaného za roky 2013 až 2016, vyplatené dividendy zo zisku vykázaného za rok 2017 a neskôr už zdravotným odvodom nepodliehajú.

Na dividendy zo zisku dosiahnutého v účtovných obdobiach od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2012, sa povinnosť vykazovať a odvádzať poistné z dividend ich platiteľom nevzťahuje. Dividendy vyplatené v roku 2022 a neskôr, ktoré boli dosiahnuté v účtovnom období rokov 2011 a 2012, je poistenec – príjemca dividendy – povinný oznámiť svojej zdravotnej poisťovni do 31. 5. 2023 a zdravotná poisťovňa mu poistné z tohto príjmu určí v ročnom zúčtovaní poistného. Zdravotná poisťovňa pri ročnom zúčtovaní poistného za rok 2022 určí príjemcovi dividendy na základe jeho oznámenia poistné sadzbou 10 % (5 % v prípade osoby so zdravotným postihnutím), maximálne zo sumy 67 980. To znamená, že každý Vás spoločník, ktorému ste vyplatili dividendu v roku 2022 vo výške 80 000 eur, zaplatí v druhej polovici roka 2023 svojej zdravotnej poisťovni z tohto príjmu buď sumu 6 798 eur (alebo sumu 3 399 eur, ak je zdravotne postihnutou osobou).

Rovnakým spôsobom postupuje aj poistenec, ktorý má príjem z dividend vyplatených právnickou osobou, ktorá vypláca dividendy a nemá sídlo na území SR.

Tiež je povinný oznámiť svojej zdravotnej poisťovni výšku vyplatených dividend za predchádzajúci rok najneskôr do konca mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý boli dividendy vyplatené.

29. Mesačné prehľady

Zamestnávateľ v roku 2022 zamestnával zamestnancov na pracovnú zmluvu a aj formou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Musí zamestnávateľ okrem mesačných prehľadov posielať na daňový úrad aj iný formulár?

Zamestnávatelia, ktorí vyplácajú príjmy zo závislej činnosti, sú povinní podľa § 39 ods. 9 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov podať svojmu správcovi dane hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii, daňovom bonuse na deti a daňovom bonuse na zaplatené úroky (v ďalšom texte len „hlásenie“). Hlásenie sa podáva v lehote do konca apríla, t. j. v roku 2023 je posledným dňom podania hlásenia za rok 2022 utorok 2. 5. 2023 namiesto nedele 30. 4. 2023.

Hlásenie za príslušný kalendárny rok nie je podľa § 39 ods. 12 zákona o dani z príjmov povinný podať len ten zamestnávateľ, ktorý v príslušnom kalendárnom roku nevyplácal príjmy zo závislej činnosti v žiadnom z kalendárnych mesiacov tohto roku. Naopak zamestnávateľ, ktorý v príslušnom kalendárnom roku vyplatil príjmy hoci len jednému zamestnancovi a len v jednom kalendárnom mesiaci, musí hlásenie za tento rok podať (vznikla mu povinnosť podať aj prehľad za ten mesiac, v ktorom príjmy vyplatil). Podľa § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov sú súčasťou základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie tie príjmy zo závislej činnosti, ktoré plynú daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia. Preto sa aj v hlásení budú uvádzať len tie príjmy zo závislej činnosti, ktoré plynuli daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia (t. j. v hlásení za rok 2022 len tie príjmy, ktoré boli vyplatené zamestnancom do 31. 1. 2023).

Podľa § 39 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa hlásenie považuje za daňové priznanie, opravné hlásenie sa považuje za opravné daňové priznanie a dodatočné hlásenie sa považuje za dodatočné daňové priznanie. Preto jeho nepodanie alebo nesprávne údaje v ňom obsiahnuté sú sankcionované ako ostatné daňové priznania.

30. Údaje o zamestnancoch

Zamestnávateľ uvádza údaje o zamestnancoch v ročnom hlásení.

Aký je rozdiel medzi zamestnancami uvedenými v časti IV. a v časti V. ročného hlásenia?

V časti IV. hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky („hlásenie“), sa uvádzajú údaje o zamestnancoch, ktorým zamestnávateľ nevykonal ročné zúčtovanie dane. V oboch častiach sa dátum narodenia vypĺňa len vtedy, ak ide o daňovníka, ktorý nemá pridelené rodné číslo. Ak ide o osoby, na ktoré sa pri vykazovaní osobných údajov vzťahuje osobitný predpis (napr. § 267 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície), osobné údaje sa uvedú v súlade a v rozsahu podľa tohto osobitného predpisu. V tejto časti hlásenia sa uvádza úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov vyplatených daným zamestnávateľom v príslušnom zdaňovacom období v peňažnej aj v nepeňažnej forme. Uvedú sa len tie zdaniteľné príjmy, z ktorých sa vyberá preddavok na daň podľa § 35 zákona o dani z príjmov. Neuvádzajú sa príjmy, ktoré nie sú podľa zákona o dani z príjmov predmetom dane, alebo sú od dane oslobodené, a príjmy, z ktorých zamestnávateľ nebol povinný vybrať preddavok na daň podľa § 35 ods. 8 zákona o dani z príjmov.

V časti V. hlásenia sa uvádzajú údaje o jednotlivých zamestnancoch, ktorým zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň. Táto časť slúži správcovi dane na zistenie údajov ročného zúčtovania zamestnancov, ktorým zamestnávateľ za príslušné zdaňovacie obdobie vykonal ročné zúčtovanie. Jednotlivé riadky tejto časti hlásenia sa vypĺňajú podľa tlačiva ročného zúčtovania dane. V tejto časti hlásenia sa uvádza suma nezdaniteľnej časti základu dane na manžela alebo manželku, na ktorú zamestnávateľ prihliadol pri vykonaní ročného zúčtovania. V nasledujúcich riadkoch hlásenia sa uvádzajú ďalšie nezdaniteľné časti základu dane, suma daňového bonusu, ktorá bola zamestnancovi priznaná pri ročnom zúčtovaní v úhrne na všetky deti, ktorých počet sa vypĺňa tiež.

Uvádza sa tu aj suma daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona o dani z príjmov. Záverečným údajom tejto časti hlásenia je nedoplatok dane (+) alebo preplatok dane (-) z ročného zúčtovania.

31. Potvrdenie od zamestnávateľa

Zamestnávateľ zamestnáva viacerých zamestnancov.

Aké potvrdenia je povinný zamestnávateľ vystaviť zamestnancom za rok 2022?

Zamestnávateľ je povinný podľa § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii, ktoré sú rozhodujúce na výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie a doručiť zamestnancovi najneskôr do

•    do 10. marca 2023, alebo

•    do 10. februára 2023 zamestnancovi, ktorý žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, ak o vystavenie dokladu požiada najneskôr do 6. 2. 2023 (namiesto nedele 5. februára 2023).

Uvedeným dokladom je „Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie (kalendárny rok)...“. Za rok 2022 zamestnávatelia potvrdzujú príjmy vyplatené zamestnancom na tlačive POT39_5v22júl-december, ktorého vzor je uverejnený na webovej stránke Finančného riaditeľstva SR www.financnasprava.sk.

Zamestnávateľ je povinný podľa § 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní dane najneskôr do konca apríla roku, v ktorom zamestnancovi zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie. Zamestnávateľ je povinný na žiadosť zamestnanca, ktorému vykonal ročné zúčtovanie, do desiatich dní od doručenia žiadosti vydať doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie, daňového bonusu na deti alebo daňového bonusu na zaplatené úroky vyplývajúceho z tohto ročného zúčtovania. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, za zdaňovacie obdobie, za ktoré vystavil doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní nebude po dátume vyplnenia tohto dokladu zrážať alebo vyplácať sumy daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie, daňového bonusu na dieťa alebo daňového bonusu na zaplatené úroky uvedené v tomto doklade.

Zamestnávateľ je povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť aj potvrdenie o zaplatení dane na účely poukázania podielu zaplatenej dane na osobitné účely najneskôr do 17. apríla 2023 (namiesto soboty 15. apríla 2023), ak tomuto zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie dane za rok 2022.

Zamestnávateľ je povinný kópie vydaných dokladov uchovávať po dobu ustanovenú zákonom o účtovníctve.

32. Sociálny fond

Pri kontrole sociálneho fondu bolo zistené, že zamestnávateľ nevyužil všetky možnosti dané zákonom v oblasti jeho tvorby.

Aký je správny spôsob tvorby tohto fondu v roku 2022?

Sociálny fond je súhrnom povinného prídelu, ďalšieho prídelu a ostatných zdrojov.

Povinný prídel tvorí zamestnávateľ minimálne vo výške 0,6 % a maximálne vo výške 1 % (po splnení stanovených podmienok) zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.

Povinný prídel fondu vo výške 0,6 % tvoria zamestnávatelia, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, ako aj zamestnávatelia, ktorí nie sú založení na dosahovanie zisku. Táto tvorba fondu sa vzťahuje aj na zamestnávateľov, ktorí z podnikania vykazujú stratu.

Zamestnávatelia, ktorí splnili tri podmienky súčasne, t. j. tí, ktorí

1. za predchádzajúci kalendárny rok dosiahli zisk (t. j. ktorých činnosť je zameraná na dosahovanie zisku),

2. splnili všetky daňové povinnosti voči štátu, obci a vyššiemu územnému celku,

3. splnili všetky odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociál­nej poisťovni,

môžu tvoriť povinný prídel do výšky 1 %. Zamestnávatelia, ktorí nesplnili niektorú z hore uvedených podmienok, tvoria povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.

Sociálny fond sa netvorí za osoby, ktoré nie sú zamestnané v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, príslušníci Železničnej polície, colníci, sudcovia a prísediaci, štátni zamestnanci, členovia Hasičského a záchranného zboru, profesionálni vojaci), t. j. sociálny fond sa netvorí z objemu hrubých miezd alebo platov za osoby vykonávajúce činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (na základe dohôd o vykonaní práce, dohôd o brigádnickej práci študentov, dohôd o pracovnej činnosti).

Ostatní zamestnávatelia, ktorí nie sú založení za účelom dosahovania zisku, tvoria povinný prídel v závislosti od možností svojho rozpočtu, prípadne rozpočtu zriaďovateľa. Ide o zamestnávateľov, ktorými sú napr. príspevkové a rozpočtové organizácie zriadené štátom alebo obcou, neziskové organizácie, nadácie, občianske združenia, politické strany, štátom registrované cirkvi. Ak však takýto zamestnávateľ zriadi organizáciu za účelom podnikania, na účely tvorby sociálneho fondu musí osobitne sledovať platy zamestnancov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť.

Povinný prídel u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je považovaný za výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a v preukázateľnej výške je súčasťou daňovo uznaných nákladov zamestnávateľa. U zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku (napr. rozpočtové a príspevkové organizácie), je povinný prídel do fondu súčasťou vecných neinvestičných výdavkov mimo položky mzdových prostriedkov.

Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Mzdou je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (tzv. naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Mzdou nie je plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním, napr.: náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, náhrada za pracovnú pohotovosť, plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Základom na určenie výšky prídelu do sociálneho fondu je v prípade zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí a u štátnych zamestnancov dočasne vyslaných na vykonávanie štátnej služby do cudziny súhrn funkčných platov alebo služobných platov pred prepočtom platovým koeficientom alebo objektivizovaným platovým koeficientom.

Ďalší prídel do sociálneho fondu sa tvorí buď

1. vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán, alebo

2. vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.

V oboch prípadoch ďalší prídel nesmie prekročiť hranicu 0,5 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.

Uvedené dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu do sociálneho fondu sa vzájomne vylučujú, t. j. buď sa ďalší prídel dohodne v kolektívnej zmluve (alebo sa určí vo vnútornom predpise), alebo ho zamestnávateľ bude tvoriť vo výške potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu – nie je možné tvoriť ďalší prídel súčasne oboma spôsobmi.

33. Rezervy v oblasti miezd

S.r.o. vytvorila v roku 2022 vysoký zisk. Rada by si znížila daň z príjmov právnických osôb tvorbou rezerv v oblasti miezd, napr. na odmeny a prémie vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, na odstupné a odchodné, na odmeny členom dozornej rady a iných orgánov spoločnosti a na plnenia pre zamestnancov pri životných jubileách alebo pracovných jubileách.

Je takýto postup možný a ako má s.r.o. postupovať pri účtovaní?

Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí. Pri tomto záväzku je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky, pričom ak nie je známa presná výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka pri zohľadnení rizík a neistôt.

Spôsob tvorby a používania rezerv sa uvádza vo vnútornom predpise účtovnej jednotky, pričom rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená. Zostatky rezerv sa prevádzajú do nasledujúceho účtovného obdobia. Rezervy nemajú aktívny zostatok.

Rezervy sú predmetom dokladovej inventúry a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa z dôvodu upravujúcich závierkových účtovných prípadov účtuje tvorba rezervy, alebo sa upraví jej výška.

V oblasti miezd je daňovým výdavkom v zmysle § 20 ods. 9 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. len tvorba rezervy na nevyčerpané dovolenky a na mzdu pri uplatňovaní konta pracovného času vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca. Ostatné uvádzané rezervy bez ohľadu na výšku a účel ich tvorby sú vždy výdavkom neovplyvňujúcim základ dane.

Rezervy s predpokladanou dobou vyrovnania pri vzniku najviac jeden rok, napríklad za nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho poistenia sa účtujú na účte 323 – Krátkodobé rezervy. Na samostatnom analytickom účte k účtu 323 – Krátkodobé rezervy sa účtujú krátkodobé rezervy, ktorých tvorba vyplýva zo zákona o dani z príjmov.

Dlhodobé rezervy sa účtujú na účtoch účtovej skupiny 45 – Rezervy, kde sa účtuje tvorba, použitie a zrušenie týchto rezerv. Analytické účty sa vedú podľa jednotlivých rezerv. Na účte 451 – Rezervy zákonné sa účtujú dlhodobé rezervy, ktorých tvorba vyplýva zo zákona o dani z príjmov.

Zamestnávateľ zaúčtuje vytvorenú rezervu na nevyčerpané dovolenky v sume 1 937,13 eur nasledovne:

Otázky 22 – 33 vypracovala Ing. Zuzana Cingelová