Zamestnanecká prémia
Zamestnanecká prémia je formou dodatočnej sociálnej pomoci pre zamestnancov, ktorí pracujú za mzdu blízku minimálnej mzde. Jej hlavná funkcia spočíva v podpore nízkopríjmovej skupiny obyvateľstva. Zamestnaneckú prémiu neposkytuje zamestnancom zamestnávateľ, ktorý je len sprostredkovateľom pri jej vyplácaní, ale zamestnanecká prémia predstavuje príspevok zo štátneho rozpočtu. Aké sú podmienky na vznik nároku na zamestnaneckú prémiu?
Podmienky vzniku nároku na zamestnaneckú prémiu, spôsob jej výpočtu a vyplácania upravuje ust. § 32a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, predmetom ktorého je daň z príjmu fyzickej osoby a daň z príjmu právnickej osoby, pričom tento právny predpis súčasne upravuje spôsob platenia a vyberania týchto daní a tiež daň z emisných kvót.
Nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká každému zamestnancovi. Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie daňovníkovi vzniká len za splnenia zákonom presne stanových podmienok, a to ak
• dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, t.j. príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať jeho pokyny a príjmy z prostriedkov sociálneho fondu, vykonávanej len na území Slovenskej republiky v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy určenej zákonom č. 663/2007 Z. z o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov
• poberal tieto posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov
• neuplatnil postup podľa ust. § 43 ods. 7 pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa ust. § 43
• nepoberal podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou
• nepoberal príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby
• nepoberal platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi
• nepoberal odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev
• nepoberal odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu
• nepoberal príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu
• nepoberal obslužné
• nepoberal príjmy zamestnanca, ktorými je
» počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania vrátane, suma vo výške 1 %
– v prvom roku zo vstupnej ceny motorového vozidla zamestnávateľa, poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac
– v nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla podľa prvého bodu každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné účely
» rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie, pričom zamestnaneckou opciou je opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť a zamestnaneckou akciou je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa
» cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom; za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely zákona o dani z príjmov považujú u tohto zamestnanca za vyživované, ak sa takejto súťaže zúčastnili, pričom táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne
» nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane
• nepoberal podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva
• nepoberal iné zdaniteľné príjmy (príjmy z podnikania, príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjmy z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy) okrem príjmov uvedených v treťom bode
• nie je na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku alebo dôchodok nebol tomuto daňovníkovi priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia
• suma vypočítaná podľa zákona je kladné číslo.
Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie daňovníkovi nevzniká, ak sú síce splnené všetky vyššie uvedené podmienky, ale ide o zamestnanca, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom zdaňovacom období poskytol príspevok v rámci aktívnej politiky štátu zameranej na riešenie zamestnanosti v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
Ak zamestnanec dosiahol posudzované príjmy zo závislej činnosti za určitý kalendárny mesiac len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tento mesiac sa do rozhodujúceho obdobia na účely posudzovania nároku na zamestnaneckú prémiu nezapočítava.
Ak zamestnanec za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy v úhrnnej sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane uplatňovanej na daňovníka a základom dane vypočítaným podľa ust. § 5 ods. 8 (základom dane sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný zaplatiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu) zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy.
Ak zamestnanec za zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane uplatňovanej na daňovníka a základom dane vypočítaným podľa ust. § 5 ods. 8 z posudzovaných príjmov tohto zamestnanca.
Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie sa následne zaokrúhľuje na euro centy smerom nahor.
Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období 12 kalendárnych mesiacov a zároveň splnil všetky zákonom stanovené podmienky, vzniká nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške. Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období menej ako 12 kalendárnych mesiacov a zároveň splnil všetky zákonom stanovené podmienky, vzniká nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, za ktoré poberal posudzované príjmy.
Zamestnanecká prémia teda prislúcha daňovníkovi v plnej výške len v prípade, keď posudzované príjmy dosahoval v priebehu všetkých dvanástich kalendárnych mesiacov, t.j. v priebehu celého zdaňovacieho obdobia. V prípade, ak táto podmienka nie je splnená, ale sú splnené všetky ďalšie podmienky na poskytnutie zamestnaneckej prémie, jej suma sa pomerne kráti. Vypočítaná pomerná časť zamestnaneckej prémie sa následne zaokrúhli na euro centy smerom nahor.
Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie, zamestnaneckú prémiu prizná a vyplatí na jeho žiadosť tento zamestnávateľ. Ak boli tomuto zamestnancovi zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, pri vykonaní ročného zúčtovania použije postup podľa ust. § 38 ods. 6. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie zamestnaneckej prémie v správnej výške a v lehote určenej zákonom.
Ročné zúčtovanie vykoná zamestnávateľ za zamestnanca len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok. Zamestnanec musí zamestnávateľa požiadať o vykonanie ročného zúčtovania písomne, a to najneskôr do 15. februára kalendárneho roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
Zamestnávateľ písomnej žiadosti zamestnanca vyhovie jedine v prípade, ak mu na to vzniká nárok zo zákona. Zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie preddavkov na daň a má právo, aby toto ročné zúčtovanie za neho zamestnávateľ vykonal, ak
– poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti (ust. § 5)
– nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa ust. § 43, pri ktorých uplatnil postup podľa ust. § 43 ods. 7
– nie je povinný zvýšiť základ dane podľa ust. § 11 ods. 9.
Ak zamestnanec žiada, aby za neho zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, okrem povinnosti podať písomnú žiadosť, mu zákon zároveň ukladá povinnosť predložiť zamestnávateľovi doklady za uplynulé zdaňovacie, a to rovnako najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
Keď zamestnanec v zákonom stanovenej lehote nepožiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, musí podať daňové priznanie. To isté platí aj v prípade, ak zamestnanec síce požiada zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredloží v stanovenom termíne určené doklady.
Ročné zúčtovanie a výpočet dane je povinný vykonať zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Následne po vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatí zamestnancovi zamestnaneckú prémiu najneskôr pri zúčtovaní mzdy za mesiac apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva.
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie zamestnaneckej prémie v správnej výške a v lehote určenej zákonom.
RADA!
Ak zamestnancovi nevznikol nárok, aby za neho zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, alebo mu síce nárok vznikol, ale zamestnanec o vykonanie ročného zúčtovania zamestnávateľa nepožiadal, resp. nepredložil potrebné doklady, je povinný podať daňové priznanie. Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a podá daňové priznanie, zamestnaneckú prémiu vyplatí na jeho žiadosť správca dane, ktorý pri vyplatení zamestnaneckej prémie postupuje rovnako ako pri vrátení daňového preplatku.
JUDr. Sandra Mrukviová-Tomiová
§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z., o dani z príjmu
Príjmy zo závislej činnosti
... ktorého pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov, v úhrnnej sume najviac 350 eur mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci; ak takto určené plnenie presiahne sumu uvedenú v časti vety pred bodkočiarkou alebo jej pomernú časť zodpovedajúcu výške podľa počtu dní ubytovania zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteľných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu od zamestnávateľa, ktorý zabezpečuje ubytovanie,
o) nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu,
p) suma príspevku poskytnutého zamestnancovi zamestnávateľom na štátom podporované nájomné bývanie podľa § 152c Zákonníka práce; ak zamestnávateľ súčasne poskytol zamestnancovi nepeňažné plnenie podľa písmena n) alebo došlo k zámene zdaniteľnej mzdy zamestnanca s príspevkom podľa § 152c Zákonníka práce, suma príspevku podľa tohto písmena sa nepovažuje za oslobodený príjem.
(8) Základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.
