Zákonník práce a jeho pôsobnosť

Vecnú pôsobnosť a základné poslanie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej iba „Zákonník práce“) napĺňa predovšetkým úprava individuálnych pracovnoprávnych vzťahov v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami ako aj úprava kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov.

Pojem „pracovnoprávny vzťah“ je možné definovať ako istú formu ekonomických aktivít fyzických osôb, ktorej základným znakom je realizácia pracovného výkonu na účely jeho predaja objednávateľovi tohto výkonu (t. j. zamestnávateľovi) vyjadreného na jednej strane cenou práce a na druhej strane poskytnutím odplaty za vykonanú prácu. Týmto sa vyjadruje základná zásada celkovej konštrukcie pracovnoprávnych vzťahov, a to zásada nadriadenosti a podriadenosti. Zároveň to možno pokladať za základný rozlišovací aspekt medzi pracovnoprávnymi vzťahmi a právnymi vzťahmi vyznačujúcimi sa rovnosťou ich účastníkov (napr. v oblasti obchodnoprávnych vzťahov).

Potrebné je zároveň poznamenať, že Zákonník práce upravuje okrem individuálnych a kolektívnych pracovných vzťahov aj vzťahy medzi zamestnávateľom a orgánmi vykonávajúcimi kontrolu nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov a predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (odborové orgány, zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, orgány inšpekcie práce).

Ak všeobecné ustanovenia Zákonníka práce uvedené v jeho prvej časti neustanovujú inak, na posudzovanie právnych vzťahov upravených týmto právnym predpisom, sa delegovane vzťahuje vecná pôsobnosť Občianskeho zákonníka. Platí to napríklad pre posudzovanie právnej subjektivity zamestnávateľa a zamestnanca, pre posudzovanie právnych úkonov vrátane ich neplatnosti, pre zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, pre počítanie času, pre uplatňovanie práva na náhradu škody z pracovnoprávnych vzťahov a pod..

Príklad 1

Zákonník práce neobsahuje zákaz vyžadovania informácií, ktorými by sa poškodila osobnosť uchádzača v rámci predzmluvných vzťahov. Znamená to, že zamestnávateľ má právo vyžadovať takéto informácie?

V tomto prípade je potrebné vychádzať z ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, ktoré zakotvuje právo na ochranu osobnosti vo všeobecnej právnej rovine. Toto ustanovenie teda treba na pracovnoprávne vzťahy aplikovať subsidiárne. V zmysle neho má každá fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zamestnávateľ tak nemá právo informácie spomínaného charakteru v rámci predzmluvných vzťahov požadovať.

Vychádzajúc z ustanovenia § 1 ods. 5 Zákonníka práce platí, že pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Príklad 2

Je pracovný pomer platne založený, ak nie je uzavretá pracovná zmluva písomnou formou, ale len ústnou dohodou?

Zákonník práce s cieľom právnej istoty zamestnanca ustanovuje povinnosť uzavrieť pracovnú zmluvu písomnou formou. Nedodržanie písomnej formy však Zákonník práce nesankcionuje jej neplatnosťou. Treba si uvedomiť, že právny úkon, ktorý sa nevykonal takou formou, akú predpisuje Zákonník práce, je neplatný len v tom prípade, že to výslovne ustanovuje Zákonník práce alebo iný osobitný predpis. To znamená, že aj ústne dohodnutá pracovná zmluva zakladá platný pracovný pomer. Keďže došlo k nedodržaniu písomnej formy pracovnej zmluvy, zamestnávateľ sa tak vystavuje možnosti pokutovania za porušenie ustanovenia § 42 ods. 1 Zákonníka práce v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v z. n. p..

Podporná a delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce

Popri klasickom vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca právny poriadok Slovenskej republiky upravuje osobitné druhy závislej činnosti (právne vzťahy pri výkone štátnej služby a právne vzťahy vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie, právne vzťahy profesionálnych športovcov pri výkone športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, právne vzťahy športových odborníkov pri výkone činnosti na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka, pracovnoprávne vzťahy pri výkone práce vo verejnom záujme, pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, ktorí sú povinní zabezpečiť súlad podľa osobitného predpisu, a zamestnancov pracujúcich v prevádzke, údržbe a rozvoji plynárenskej prepravnej siete, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu prevádzkovateľa plynárenskej prepravnej siete.

Podporná pôsobnosť Zákonníka práce  resp. v aplikačnej praxi nazývaná aj subsidiárna, sa vzťahuje na relatívne širokú množinu zamestnancov, ktorých pracovnoprávne vzťahy sú špecificky upravené prostredníctvom osobitných predpisov. Nad rámec týchto špecifík platí pôsobnosť Zákonníka práce. Relatívne široká oblasť implementácie podpornej pôsobnosti Zákonníka práce je prejavom presadzovania partikulárnych záujmov určitých profesijných skupín. Zakotvenie podpornej pôsobnosti Zákonníka práce vo vzťahu k ustanoveným pracovným kategóriam teda znamená prednosť osobitných právnych predpisov pred Zákonníkom práce.

Podporná pôsobnosť Zákonníka práce sa v zmysle § 3, § 4 a § 5 tohto právneho predpisu aplikuje na:

•    Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme

Práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme sú predmetom úpravy zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p.. Tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú:

•    štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy,

•    právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného zákona,

•    verejné výskumné inštitúcie v zmysle zákona č. 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

•    právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, ak majetková účasť alebo súčet majetkovej účasti štátu, obce alebo vyššieho územného celku je viac ako 67 %,

•    iné právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, u ktorých väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny orgán, obec alebo vyšší územný celok.

Podpornú vecnú pôsobnosť Zákonníka práce v oblasti pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme možno vhodne demonštrovať na jeho pôsobnosti v oblasti odmeňovania takýchto zamestnancov. Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme v z. n. p. sa totiž vzťahuje na zúžený okruh zamestnávateľov, resp. skupín zamestnancov, ktorí aplikujú tento zákon a štátom regulovaný systém odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Časť zamestnávateľov, predovšetkým tí, ktorí v oblasti financovania svojej činnosti sú len čiastočne alebo nie sú vôbec závislí od štátneho rozpočtu, nie sú do tohto regulovaného systému odmeňovania zahrnutí. Títo zamestnávatelia v oblasti pracovnoprávnych vzťahov tak v plnom rozsahu postupujú podľa Zákonníka práce.

•    Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pracujúcich v prevádzke, údržbe a rozvoji plynárenskej prepravnej siete, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu prevádzkovateľa plynárenskej prepravnej siete

Subsidiárna pôsobnosť Zákonníka práce na kategóriu takýchto zamestnancov je dôsledkom osobitnej úpravy niektorých aspektov určitých pracovnoprávnych vzťahov, ktorá vyplýva zo zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v z. n. p..

•    Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave

V súvislosti so zamestnancami v doprave a ich pracovnoprávnymi vzťahmi sa totiž minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času v doprave (tzn. úprava maximálneho pracovného času, prestávok v práci a času pracovnej pohotovosti, úprava minimálnej doby odpočinku a úprava pravidiel rozvrhnutia práce pri nočnej práci, práci na zmeny a pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času) takýchto zamestnancov, posudzuje podľa Zákonníka práce len podporne, pričom základnou právnou normou upravujúcou spomínané oblasti je zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z..

•    Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov vykonávajúcich zdravotnícke povolanie

Podmienky výkonu zdravotníckeho povolania, vrátane odmeňovania, ovplyvňuje spôsob výkonu zdravotníckeho povolania, ako aj zamestnávateľ, u ktorého v rozsahu a za podmienok upravených osobitnými predpismi vykonáva zdravotnícky pracovník svoje zdravotnícke povolanie. V spojení s osobitnou úpravou výkonu zdravotníckeho povolania tak dochádza k pôsobeniu mnohých ďalších špecifických faktorov, ktoré významnou mierou ovplyvňujú rozsah ich zdravotníckej praxe, konkrétne pracovné a mzdové podmienky, mieru spokojnosti, ako aj záujem o výkon príslušného zdravotníckeho povolania. Výkon zdravotníckeho povolania a odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania upravujú viaceré osobitné predpisy, predovšetkým zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., ktorého predmetom úpravy sú aj podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, vrátane podmienok uznávania dokladov o vzdelaní na výkon zdravotníckeho povolania, vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov ako aj povinnosti zdravotníckeho pracovníka.

•    Pracovnoprávne vzťahy pedagogických zamestnancov

Právna úprava práv a povinností pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, výkonu pracovnej činnosti a predpokladov na výkon pracovnej činnosti, kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti a náležitostí s ním súvisiacich, profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov (vzdelávania, kariérneho rastu, príplatku za profesijný rozvoj a systému výkonu atestácii vo väzbe na profesijné štandardy), systému akreditácií a pod. je predmetom úpravy predovšetkým druhej časti zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v z. n. p.. Na túto kategóriu zamestnancov sa teda v rámci pracovnoprávnych vzťahov aplikuje Zákonník práce len v prípade, ak spomínaný osobitný predpis neurčuje inú úpravu.

•    Pracovnoprávne vzťahy profesionálnych náhradných rodičov

Už od 1. decembra 2022 sú špecificky upravené niektoré pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom práce profesionálneho náhradného rodiča zákonom č. 376/2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch (ďalej iba „zákon“). Na právne vzťahy profesionálnych náhradných rodičov sa pri výkone práce profesionálneho náhradného rodiča vzťahuje Zákonník práce, len ak nie je v spomínanom osobitnom predpise, čiže v zákone o profesionálnych náhradných rodičoch ustanovené inak. Ide tak predovšetkým o špecifiká v oblasti pracovného pomeru (§ 9 až § 17 zákona), pracovného času, dovolenky a prekážok v práci (§ 19 až § 21 zákona), mzdových záležitostí (§ 22 až § 29 zákona) a pod..

•    Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, ktorí sú divadelnými umelcami alebo hudobnými umelcami

Niektoré špecifické pracovnoprávne náležitosti uvedenej kategórie zamestnancov – ako napr. rozvrhnutie pracovného času a nepretržitý odpočinok divadelných umelcov a hudobných umelcov v týždni, osobitný príspevok divadelných umelcov a osobitný príspevok hudobných umelcov a postup pri jeho priznávaní a poskytovaní sú predmetom úpravy zákona č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p..

•    Pracovnoprávne vzťahy členov posádok lodí plávajúcich pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky

V súvislosti so zamestnancami, ktorí sú členmi posádok lodí plávajúcich pod štátnou vlajkou SR je možné uviesť popri podpornej pôsobnosti Zákonníka práce základnú osobitnú úpravu napríklad v oblasti pracovného pomeru člena lodnej posádky, jeho pracovného času a času jeho odpočinku, špeciálnu úpravu odstupného osobitnú úpravu služby na námornej lodi, osobitnú úpravu zdravotnej starostlivosti o člena lodnej posádky v zmysle zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v z. n. p..

•    Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov súkromných bezpečnostných služieb

Niektoré náležitosti v oblasti pracovnoprávnych vzťahov medzi prevádzkovateľmi bezpečnostných služieb a ich zamestnancami sú totiž oproti Zákonníku práce špeciálne riešené v osobitných právnych predpisoch – napr. zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, a to predovšetkým z titulu istej špecifickosti vykonávania spomínaných aktivít.

•    Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť

Pracovnoprávne vzťahy uvedenej kategórie zamestnancov sa spravujú Zákonníkom práce len v takých prípadoch, ak osobitný predpis, medzinárodná zmluva zmluva medzi Slovenskou republikou a cirkvami a náboženskými spoločnosťami alebo interné predpisy cirkví a náboženských spoločností neustanovujú inak. Vzhľadom na zrejmé špecifiká tejto kategórie zamestnancov sa Zákonník práce tak vzťahuje na ich pracovnoprávne vzťahy len podporne. V tejto súvislosti možno napríklad spomenúť, že v zmysle § 52a Zákonníka práce sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť nevzťahujú ustanovenia o pracovnom čase a o kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch.

•    Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pracujúcich pri výrobe a spracovaní traskavín, traskavých zloží, čierneho prachu, munície, výbušnín, výbušných predmetov a výbušných pyrotechnických zloží

Niektoré špecifiká v rámci pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov pracujúcich pri výrobe a spracovaní traskavín, tra skavých zloží, čierneho prachu, munície, výbušnín, výbušných predmetov a výbušných pyrotechnických zloží sú predmetom úpravy zákona č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.. Zákonník práce sa teda aplikuje len v takých prípadoch, ak spomínaný osobitný zákon neustanovuje odlišný režim.

•    Pracovnoprávne vzťahy medzi družstvom a jeho členmi

Na vzťahy medzi členmi družstva a družstvom samotným sa totiž prioritne aplikujú predovšetkým ustanovenia § 221 a nasl. Obchodného zákonníka.

Tzv. delegovaná vecná pôsobnosť Zákonníka práce sa v zmysle § 2 tohto predpisu aplikuje na právne vzťahy pri výkone štátnej služby, na právne vzťahy vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie a na právne vzťahy profesionálnych športovcov pri výkone športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a na právne vzťahy športových odborníkov pri výkone činnosti na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka.

Právne vzťahy pri výkone štátnej služby sú osobitne upravené zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v z. n. p. a Zákonník práce sa na tieto použije len v takom prípade, ak sa na neho zákon o štátnej službe výslovne odvoláva. Identicky, právne vzťahy profesionálnych športovcov pri výkone športu a právne vzťahy športových odborníkov sú osobitne upravené zákonom č. 440/2015 Z. z. o športe v z. n. p. (ďalej iba „zákon o športe“) a rovnako sa Zákonník práce na tieto aplikuje len v prípade, ak sa na neho zákon o športe výslovne odvoláva (napr. činnosť športového odborníka možno v súlade s § 6 ods. 3 písm. c) zákona o športe vykonávať aj na základe pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce, teda na základe pracovného pomeru alebo na základe dohody o vykonaní práce alebo na základe dohody o pracovnej činnosti).

Základnú právnu úpravu vzťahov na ktoré má Zákonník práce podpornú resp. delegovanú vecnú pôsobnosť obsahujú prislúchajúce osobitné predpisy. Spoločným znakom všetkých týchto právnych vzťahov je závislosť výkonu pracovnej činnosti od dispozície objednávateľa pracovného výkonu (zamestnávateľa), resp. podriadenosť poskytovateľa pracovného výkonu (zamestnanca) zamestnávateľovi.

Pôsobnosť Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch s medzinárodným prvkom

Podľa § 5 ods. 1 Zákonníka práce platí, že pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami vykonávajúcimi prácu na území Slovenskej republiky a zahraničným zamestnávateľom, ako aj medzi cudzincami a osobami bez štátnej príslušnosti pracujúcimi na území Slovenskej republiky a zamestnávateľmi so sídlom na území Slovenskej republiky sa spravujú slovenským Zákonníkom práce, ak právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú inak.

V takýchto prípadoch býva zásadným problémom pre správne určenie podpornej pôsobnosti Zákonníka práce riešenie otázky právneho režimu, ktorým sa konkrétny pracovnoprávny vzťah bude spravovať. To znamená, že treba správne ustanoviť či bude tzv. pracovnoprávny vzťah s cudzím prvkom podliehať režimu právneho poriadku Slovenskej republiky alebo právneho poriadku iného štátu. V súvislosti s týmto problémom je predovšetkým nevyhnutné sa správne vysporiadať s problémom aplikačnej prednosti medzinárodnej zmluvy bilaterálnej (dvojstrannej) alebo multilaterálnej (mnohostrannej) prípadne medzinárodného dohovoru, ktorými môže byť Slovenská republika viazaná, pred vnútroštátnym právnym predpisom.

Na konkrétny prípad sa tak môže prioritne vzťahovať buď medzinárodná zmluva alebo medzinárodný dohovor. Platí, že ak Slovenská republika má uzavretú zmluvu prípadne je viazaná medzinárodným dohovorom, postupuje sa podľa týchto dokumentov.

Ak by Slovenská republika v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, v ktorých by buď na strane zamestnanca, alebo na strane zamestnávateľa vystupoval „cudzí prvok“, nemala s prislúchajúcim cudzím štátom uzatvorenú bilaterálnu medzinárodnú zmluvu, alebo v prípade pracovnoprávnych vzťahov, na ktoré sa nevzťahuje multilaterálna zmluva, prípadne medzinárodný dohovor, pre určenie právneho režimu bude rozhodujúca úprava podľa medzinárodného práva súkromného. V zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 prvá veta zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom treba prioritne skúmať, či účastníci pracovnoprávneho vzťahu s tzv. „cudzím prvkom“ prípadne nevyužili možnosť uzavretia vzájomnej dohody o tom, režimu právneho poriadku ktorého štátu bude ich pracovnoprávny vzťah podliehať. Ak by došlo k takejto dohode, potom pracovnoprávne vzťahy sa budú spravovať právnym poriadkom štátu, ktorý si účastníci v zmluve vybrali, teda buď právnym poriadkom Slovenskej republiky, alebo právnym poriadkom dotknutého cudzieho štátu, alebo právnym poriadkom akéhokoľvek iného cudzieho štátu, ak sa účinky použitia zvoleného právneho poriadku nepriečia zásadám spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právnemu poriadku, na ktorých treba bezvýhradne trvať. V prípade ak by k takejto dohode medzi účastníkmi nedošlo, pracovnoprávny vzťah bude v zmysle § 16 vyššie spomenutého zákona podliehať právnemu poriadku štátu, kde sa má práca vykonávať, čím je vyjadrený princíp práva miesta výkonu práce.

Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom však ustanovuje pre jednotlivé prípady aj isté výnimky zo spomínanej všeobecne uplatňovanej zásady. Prvou z nich je prípad výkonu práce v jednom štáte pre zamestnávateľa so sídlom (bydliskom) v inom štáte. V takomto prípade sa pracovnoprávny vzťah sa bude spravovať právnym poriadkom štátu, v ktorom má sídlo (bydlisko) zamestnávateľ, okrem prípadu, ak ide o zamestnanca, ktorý má bydlisko v štáte, kde sa práca vykonáva, pre ktorý sa uplatní uvedený princíp práva miesta výkonu práce.

Príklad 3

Česká stavebná spoločnosť zamestnáva na stavbe na území SR pracovníkov, ktorí sú štátnymi občanmi SR. Bude pracovné zmluvy s nimi uzatvárať v zmysle slovenského alebo českého Zákonníka práce?

Vychádzajúc z ustanovenia § 16 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v z. n. p. v kontexte so znením otázky je zrejmé, že účastníci pracovnoprávneho vzťahu sa môžu na voľbe práva v predmetnom prípade dohodnúť. Ak k dohode nedošlo, pomery z pracovnej zmluvy sa spravujú právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu (tzn. v SR).

Treba však pre úplnosť pripomenúť, že podľa § 36 spomínaného zákona právny predpis cudzieho štátu nemožno použiť, ak by sa účinky tohto použitia priečili takým zásadám spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať.

Príklad 4

Česká stavebná spoločnosť zamestnáva na stavbe na území SR pracovníkov, ktorí sú štátnymi občanmi Poľskej republiky. Bude pracovné zmluvy s nimi uzatvárať v zmysle slovenského, českého alebo poľského práva?

Nakoľko v prípade zamestnancov nejde o osoby, ktoré majú bydlisko v Slovenskej republike (t. j. v mieste kde sa práca skutočne vykonáva), podľa druhej vety § 16 ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom bude rozhodujúce právo sídlo zamestnávateľa – t.j. české pracovné právo.

Medzinárodné pracovnoprávne vzťahy sa pri vyslaní zamestnanca na výkon prác k inému zamestnávateľovi z územia členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 2 Zákonníka práce spravujú slovenským Zákonníkom práce, osobitnými predpismi alebo príslušnou kolektívnou zmluvou, ktoré upravujú:

a)  dĺžku pracovného času a odpočinok,

b)  dĺžku dovolenky,

c)  minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky, mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, iné povinné zložky mzdy a náhradu mzdy za dovolenku; pri posudzovaní, či plnenie, ktoré poskytuje hosťujúci zamestnávateľ, je mzdou, sa použije § 118 Zákonníka práce,

d)  bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

e)  pracovné podmienky tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien a mladistvých zamestnancov,

f)  rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie,

g)  podmienky, za ktorých možno zamestnanca dočasne prideliť, pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne prideleného zamestnanca, ak ide o vyslanie podľa § 5 ods. 6 písm. c) Zákonníka práce,

h)  podmienky ubytovania, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom,

i) náhradu cestovných výdavkov, náhradu výdavkov za ubytovanie a stravné pri pracovnej ceste alebo pri ceste do obvyklého miesta výkonu práce na území Slovenskej republiky; na účely uplatnenia osobitného predpisu alebo príslušnej kolektívnej zmluvy možno pritom započítať aj náhradu cestovných výdavkov, náhradu výdavkov za ubytovanie a stravné alebo iné porovnateľné plnenie poskytnuté hosťujúcim zamestnávateľom podľa práva štátu, z ktorého je zamestnanec vyslaný na výkon prác pri poskytovaní služieb.

Zákonník práce sa aplikovať nemusí, ak je právna úprava uvedených zásad a podmienok upravená v členskom štáte EÚ pre zamestnanca výhodnejšie. Výhodnosť sa pritom podľa § 5 ods. 5 Zákonníka práce posudzuje v každom prípade individuálne.

Napokon je potrebné poznamenať, že vyššie spomenuté úpravy v oblasti dĺžky dovolenky a minimálnej mzdy, minimálnych mzdových nárokov a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas, ostatných mzdových zvýhodnení a kompenzácií sa pri vyslaní zamestnancov nebudú aplikovať v prípade počiatočnej montáže alebo prvej inštalácie tovaru, ktoré sú hlavnou súčasťou zmluvy o dodávke tovaru a sú potrebné na uvedenie dodaného tovaru do užívania a sú vykonávané kvalifikovanými zamestnancami alebo odborníkmi dodávateľského podniku, ak čas, na ktorý bol zamestnanec vyslaný, nepresiahne 8 dní v období posledných 12 mesiacov od začiatku vyslania.

Ustanovenia § 5 ods. 2 písm. b) a c) Zákonníka práce sa však použijú aj v prípade ak čas, na ktorý bol zamestnanec vyslaný, nepresiahne 8 dní v období posledných 12 mesiacov od začiatku vyslania, ak ide o práce charakteru hĺbenia (výkopov), zemných prác (premiestňovanie zeminy), vlastných stavebných prác, montáže a demontáže prefabrikovaných dielcov, interiérových alebo inštalačných prác, úprav, renovačných prác, opráv, rozoberania (demontáže), demolačných prác, údržby, maliarskych a čistiacich prác v rámci údržby a rekonštrukcie.

Ing. Ján Mintál