Zákonník práce a cestovné náhrady
po novele

Príklad 1

Cestovné náhrady zamestnancov

Zákon č. 283/2002 Z. z. upravuje cestovné náhrady, ich poskytovanie, ich výšku a ďalšie povinnosti.

Patria cestovné náhrady aj k daňovým výdavkom v súlade so ZDP?

Cestovné náhrady zamestnancov sú daňovým výdavkom podľa  § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z.n.p. a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa § 14 zákona o cestovných náhradách.

Príklad 2

Pracovná cesta

Zamestnávateľ má možnosť vyslať svojho zamestnanca na pracovnú cestu mimo miesta výkonu práce.

Zákon o cestovných náhradách obsahuje výpočet náhrad, na ktoré by mohol mať tento zamestnanec nárok.

O aké náhrady v rámci pracovnej cesty ide?

Zamestnancovi, ktorý bol zamestnávateľom vyslaný na pracovnú cestu, patrí nárok na viaceré náhrady:

-    náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

-    náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,

-    stravné,

-    náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,

-    náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území SR, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.

Príklad 3

Stravné

Zamestnanec má počas pracovnej cesty nárok na stravné, ktoré patrí k náhradám poskytovaným podľa zákona o cestovných náhradách.

Menili sa v roku 2022 výšky stravného v rámci cestovných náhrad, na ktoré má za splnenia podmienok zamestnanec nárok?

Výška stravného od 1. 7. 2019 do 30. 4. 2022 bola stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 176/2019 Z. z. nasledovne:

•    5,10 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

•    7,60 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

•    11,60 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

S účinnosťou od 1. 5. 2022 bola výška stravného Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 116/2022 Z. z. stanovená takto:

•    6 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

•    9 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

•    13,70 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 281/2022 Z. z. sa s účinnosťou od 1. septembra 2022 zvyšujú sumy stravného pri tuzemských pracovných cestách.

Sumy stravného pre časové pásma sú

•    6,40 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

•    9,60 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

•    14,50 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sú stanovené Opatrením MF SR č. 401/2012 z 12. 12. 2012.

Zamestnancovi môže zamestnávateľ poskytnúť pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40 % stravného, ktoré však po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca zamestnancovi nepatrí. Toto vreckové poskytnuté zamestnancovi je však u zamestnanca zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.

Príklad 4

Použitie motorového vozidla na pracovnej ceste

Zamestnanec sa písomným spôsobom dohodol so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije vlastné cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom. Podľa zákona o cestovných náhradách zamestnancovi patrí základná náhrada za každý 1 km jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky.

Akým spôsobom sú stanovené výšky základnej náhrady za použitie motorového vozidla?

Od 1. 6. 2019 do 30. 4. 2022 - suma základnej náhrady za jeden km jazdy stanovená Opatrením MPSVaR č. 143/2019 Z. z. pre jednostopové vozidlá a trojkolky vo výške 0,053 eura a pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,193 eura.

Od 1. 5. 2022 do 31. 8. 2022 - suma základnej náhrady za jeden km jazdy stanovená Opatrením MPSVaR č. 117/2022 Z. z. pre jednostopové vozidlá a trojkolky vo výške 0,059 eura a pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,213 eura.

Od 1. 9. 2022 - suma základnej náhrady za jeden km jazdy stanovená Opatrením MPSVaR č. 282/2022 Z. z. pre jednostopové vozidlá a trojkolky vo výške 0,063 eura a pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,227 eura.

Príklad 5

SZČO a cestovné náhrady

Na poskytnutie cestovných náhrad má nárok zamestnanec.

Môže si aj živnostník, resp. SZČO, do daňových výdavkov zahrnúť výdavky vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva?

Aj živnostník má právo si zahrnúť do daňových výdavkov výdavky vynaložené v súvislosti s výkonom svojej činnosti v inom mieste ako v ktorom svoju činnosť vykonáva, a to však najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách. Ide o výdavky na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste. Na výdavok na stravovanie má nárok, ak strava nebola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.

Samozrejme, výdavky na pracovné cesty musia spĺňať aj všeobecnú definíciu daňového výdavku, a síce, že ide o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v daňovej evidencii.

Príklad 6

Pravidelné pracovisko

Podľa zákona o cestovných náhradách sa pracovnou cestou rozumie čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty.

Čo rozumieme pod pojmom pravidelné pracovisko?

Pravidelným pracoviskom sa rozumie miesto, ktoré zamestnávateľ písomne dohodol so zamestnancom. Ak takéto miesto nie je dohodnuté, tak sa za pravidelné pracovisko rozumie miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve, resp. dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Napríklad má zamestnanec pravidelné pracovisko v Žiline. Zamestnávateľ ho vyslal na pracovnú cestu autom do Bratislavy, za účelom výberu tovaru na ďalšiu sezónu. Začiatok pracovnej cesty je čas, kedy zamestnanec vyšiel z domu svojim autom. V prípade, ak by cestoval vlakom, tak začiatok pracovnej cesty je čas, kedy vyšiel z domu za účelom cesty na vlak, a nie čas odchodu vlaku zo stanice v Žiline.

Príklad 7

Zahraničná pracovná cesta

Zahraničná pracovná cesta predstavuje čas pracovnej cesty vykonávanej v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty. Nárok na cestovné náhrady v roku 2022 majú zamestnanci, ktorých zamestnávateľ vyslal na pracovnú cestu. Zamestnanec však musí s vyslaním na pracovnú cestu súhlasiť.

Na aké cestovné náhrady má zamestnanec nárok pri zahraničnej pracovnej ceste?

Cestovné náhrady predstavujú určité zvýhodnenie pre zamestnanca nad rámec jeho mzdy, ktoré mu prináležia za čas trvania pracovnej cesty. Cestovné náhrady sú odlišné pri:

•    tuzemskej pracovnej ceste,

•    zahraničnej pracovnej ceste.

Zamestnancovi vyslanému na tuzemskú pracovnú cestu v roku 2022 patrí:

•    náhrada preukázaných cestovných výdavkov – napríklad lístok na autobus,

•    náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie - napríklad úhrada za hotel,

•    stravné – nárok vzniká automaticky bez dokladovania,

•    náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov – napríklad poplatok za účasť na výstave alebo konferencii,

•    náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny – pri tuzemských cestách dlhších ako je sedem kalendárnych dní.

Ak je zamestnanec vyslaný v roku 2022 na zahraničnú pracovnú cestu, tak okrem vyššie uvedených náhrad mu prináleží aj náhrada preukázaných výdavkov:

•    za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí – v prípade, ak sa zamestnanec poistil sám,

•    za povinné alebo odporúčané očkovanie – a to Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva SR.

Čo sa týka povinných cestovných náhrad stanovených zákonom o cestovných náhradách, tak tie nie sú zdaniteľným príjmom zamestnanca.

Príklad 8

Stravné - tuzemská pracovná cesta

K výdavkom, ktoré zamestnanec nemusí na pracovnej ceste preukazovať dokladom, patria výdavky na stravu. Zamestnancovi pritom patrí stravné za každý kalendárny deň tuzemskej pracovnej cesty, ktorá trvala viac ako 5 hodín.

Aká je výška stravného v rámci tuzemskej pracovnej cesty?

Suma stravného nie je určená v zákone o cestovných náhradách, ale určuje ju Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 281/2022 Z. z. o sumách stravného.

Výška stravného pri tuzemskej pracovnej ceste sa odvíja od jej dĺžky, pričom k trvaniu tuzemskej pracovnej cesty:

•    5 až 12 hodín prislúcha náhrada 6,40 €,

•    12 až 18 hodín prislúcha náhrada 9,60 €,

•    nad 18 hodín prislúcha náhrada 14,50 €.

Ak pracovná cesta zamestnanca trvá kratšie ako 5 hodín a zamestnávateľ neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, tak môže zamestnancovi poskytnúť stravné až do sumy stravného pre časové pásmo 5 – 12 hodín, t. j. 6,40 €.

Ak mal zamestnanec počas celej pracovnej cesty preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie, tak nárok na stravné zamestnanec nemá. V praxi sa však stáva, že zamestnanec má zabezpečené bezplatné stravovanie iba počas časti pracovnej cesty, pričom ak mal bezplatne poskytnuté:

•    raňajky – stravné sa zamestnancovi kráti o 25 % zo sumy 14,50 €

•    obed – stravné sa zamestnancovi kráti o 40 % zo sumy 14,50 €,

•    večeru – stravné sa zamestnancovi kráti o 35 % zo sumy 14,50 €.

Príklad 9

Stravné - zahraničná pracovná cesta

Okrem stravného na tuzemskej pracovnej ceste sa poskytuje zamestnancovi aj stravné, ak je na pracovnej ceste v zahraničí.

V akej výške má zamestnanec nárok na stravné?

Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste patrí za každý kalendárny deň stravné v eurách alebo cudzej mene, pričom výška závisí od trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia SR. Trvanie zahraničnej pracovnej cesty:

•    do 6 hodín vrátane patrí 25 % zo základnej sadzby stravného,

•    nad 6 hodín až 12 hodín patrí 50 % zo základnej sadzby stravného,

•    nad 12 hodín patrí 100 % zo základnej sadzby stravného.

Výška súm poskytnutých diét na zahraničnej pracovnej ceste je iná ako v tuzemsku na Slovensku a je uvedená v Opatrení Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z. ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách.

Stravné v eurách alebo cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak by bol strávený čas v krajinách rovnaký, poskytne sa zamestnancovi stravné v eurách alebo cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.

Vypracovala:

Ing. Janka Kubíková

…viac sa dočítate v mesačníku Poradca 6-7/2023

Zdroj: www.financnasprava.sk

§ 19 zákona č. 595/2003 Z. z.
Cit. na strane 19

(2) Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú

a) výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov,

b) výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov,

c) výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na

1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,

2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia,

3. vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, vlastné vzdelávacie zariadenia,

4. odmenu za produktívnu prácu najviac do výšky 100 % z hodinovej minimálnej mzdy, podnikové štipendium, hmotné zabezpečenie žiaka, poskytovanie praktického vyučovania a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov,

5. príspevky na stravovanie zamestnancov, príspevky na rekreáciu zamestnancov a príspevky na športovú činnosť dieťaťa poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpi¬som,

6. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi,

7. poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) a preddavky na daň zrazené podľa § 35 z tohto navýšeného nepeňažného plnenia,

8. podnikové štipendiá poskytované študentom vysokých škôl podľa osobitného predpisu,

d) cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa osobitného predpisu.

e) výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, a to na stravovanie okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [§ 9 ods. 2 písm. y)] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste; ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady)

1. do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, a len, ak nebolo zahrnuté do obchodného majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach u tohto daňovníka, uplatní aj výdavky (náklady) do výšky základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu, alebo

2. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne,

f)  výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných cien akcií a úhrnu vstupných cien ostatných cenných papierov podľa § 25a v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, do výšky úhrnu príjmov z ich predaja okrem

1. dlhopisu, pri ktorom je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu dane do doby…