Zo mzdy zamestnanca v zmysle platnej zmluvy vykonáva zamestnávateľ zrážky a zamestnancovi sa zo mzdy vypláca čistý príjem, ktorý je v porovnaní s hrubým príjmom znížený o zrážky zo mzdy. Skutočná výška príjmu je nižšia, lebo výpočet čistého príjmu ovplyvňuje počet a rozsah zrážok, ktoré sú vykonávané jeho zamestnávateľom. Pri vykonávaní zrážok zo mzdy je potrebné zabezpečiť postup v zmysle platných zákonov a usmernení.

Povinnosť vykonať správny výpočet zrážok zo mzdy

Pri výpočte a realizácii zrážok zo mzdy postupuje zamestnávateľ v súlade s právnymi predpismi, hlavne v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonníkom práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ Zákonník práce “), Nariadením vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v z.n.p.(ďalej len „Nariadenie č. 268/2006 Z. z“. ) a dôležité sú aj ďalšie právne normy, ktoré upravujú realizáciu zrážok. Zamestnávateľ je povinný v zmysle Zákonníka práce zabezpečiť prednostne zrážky zo mzdy, ktoré súvisia s platením povinného poistného (v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z.n.p., zákona č. 461/23 Z. z. o sociálnom poistení v z,n,p,) a dane zo závislej činnosti (v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p.). Až po vykonaní uvedených zrážok môže realizovať zrážky na základe rozhodnutí súdu a orgánu štátnej správy, exekučných príkazov, dohôd o zrážkach zo mzdy uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka a dohôd o zrážkach zo mzdy uzatvorených medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Mzda zamestnanca je v rámci pracovnoprávnej legislatívy chránená. Jej ochrana spočíva okrem iného i v tom, že v § 131 Zákonníka práce sa zamestnávateľovi ustanovuje povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy v určenom poradí. Podľa § 132 Zákonníka práce sa to taktiež vzťahuje na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom.

Zrážky zo mzdy

je možné deliť podľa druhu právneho predpisu

Z hľadiska určenia poradia zrážok je dôležité určenie poradia vykonávaných zrážok, ktoré je podstatné pre uspokojenie oprávnených osôb ako aj pre zodpovednosť zamestnávateľa vo vzťahu k tretím osobám, preto ich delíme na

Vykonáva ich zamestnávateľ bez súhlasu zamestnanca v rozsahu a vo výške ustanovenej osobitnými predpismi a následne ich odvádza príslušným inštitúciám, voči ktorým si zároveň plní oznamovacie a evidenčné povinnosti. Ide o zrážky

Uvedený typ zrážok je zamestnávateľ povinný zrážať v prípade (napr. zraziť náhradu mzdy za dovolenku, vykonanie zrážok po obdržaní exekučného príkazu a pod.). V zmysle § 131 ods. 2 – po zrazení prednostných zrážok zamestnávateľ môže jednostranne a bez súhlasu zamestnanca zraziť zo mzdy

ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v ods. 1 a 2 § 131 Zákonníka práce, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa poradie spravuje dňom uzatvorenia dohody. Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej s inou právnickou osobou alebo s fyzickou osobou sa poradie zrážok spravuje dňom doručenia tejto dohody zamestnávateľovi. Ak by sa jednalo o vykonávanie pravidelnej mesačnej zrážky zo mzdy napr. na sporenie, zamestnávateľ nemá podľa zákona povinnosť takého zrážky vykonávať, ale je možné zamestnancom vyhovieť. Zamestnávateľ môže realizovať zrážky, len na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v zmysle § 131 ods. 3 Zákonníka práce.

Zamestnávateľ môže realizovať zrážky,
len na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy
uzavretej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Pri peňažných trestoch (pokutách) a náhradách uložených vykonateľnými rozhodnutiami príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia sa poradie zrážok spravuje dňom, keď zamestnávateľovi bolo doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu. Pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, pri náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca, pri náhrade mzdy za dovolenku, pri preddavkoch na mzdu alebo jej zložku a pri odstupnom, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť preto, že sa nesplnili podmienky na ich priznanie, sa poradie zrážok spravuje dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok. Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa poradie spravuje dňom uzatvorenia dohody (sporenie a pod.). Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej s inou právnickou osobou alebo s fyzickou osobou sa poradie zrážok spravuje dňom doručenia tejto dohody zamestnávateľovi v tomto prípade ide o dohody uzatvorené podľa § 551 ObčZ .

Zamestnávateľ môže takéto zrážky zrážať, pričom môže ísť o zrážky v prospech tak zamestnávateľa, ako aj v prospech zamestnanca (napr. zrážky zo mzdy na doplnkové dôchodkové sporenie, splácanie pôžičiek a pod.). V súlade s § 131 ods. 3
nad rámec zákona zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy zamestnmanca len

Na pomenovanie „výkonu rozhodnutia“ sa v praxi používa pomenovanie „exekúcia“. V praxi sa môžeme stretnúť s rôznymi typmi exekúcií, napr. (Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom, Daňová exekúcia vykonávaná správcom dane, Správna exekúcia vykonávaná správnym orgánom, Súdny výkon rozhodnutia vo veci maloletých, Súdny výkon rozhodnutia na vymáhanie súdnych pohľadávok).
Podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul. Ak sa v ňom ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, tento typ exekúcie možno vykonať

Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy

V prípade vykonania exekúcie zrážkami zo mzdy exekútor doručí najskôr príkaz na začatie exekúcie a neskôr príkaz na vykonanie exekúcie. V oboch prípadoch do vlastných rúk

Doručením exekučného príkazu vzniká zamestnávateľovi povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy povinného a zrazené sumy nevyplácať povinnému. Pri zmene platiteľa (zamestnávateľa) pokračuje nový zamestnávateľ v zrážkach pre vymáhané pohľadávky.
Povinný je to osoba v pracovnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ktorá dlhuje peniaze. Dňom, keď sa platiteľovi mzdy (zamestnávateľovi) doručí exekučný príkaz na začatie exekúcie, povinný, teda zamestnanec stráca právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok. Zamestnávateľ je povinný realizovať zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to v prospech inej fyzickej alebo právnickej osoby.
Oprávnený je to subjekt, ktorým môže byť fyzická aj právnická osoba, v prospech ktorej sa realizuje výkon rozhodnutia.
Platiteľ mzdy v tomto prípade sa jedná o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva zamestnanca, u ktorého je potrebné realizovať exekučné zrážky zo mzdy na základe výkonu rozhodnutia. Zamestnávateľ nie je účastníkom exekučného konania, ale pri výkone rozhodnutia zohráva podstatnú úlohu. Zamestnávateľ plní aj ďalšie súvisiace povinnosti (oznamovacie, evidenčné). Odo dňa doručenia exekučného príkazu na vykonanie exekúcie je povinný vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného a plniť ďalšie povinnosti

Poradie a uspokojovanie pohľadávok

Exekučný poriadok upravuje exekúciu zrážkami zo mzdy v § 66 a nasl. Podľa týchto ustanovení je možné zrážky vykonať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky, zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy povinného. Z čistej mzdy, ktorá ostáva po odpočítaní základnej sumy deliteľná troma, je možné zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najskôr z druhej tretiny, ak táto tretina nestačí na uspokojenie, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.

Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne. Suma 25 % zo životného minima na plnoletú FO sa nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospech trvá nútený výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného. Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy. Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je 150 % zo sumy životného minima na plnoletú FO platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Zvyšok čistej mzdy na účely zrážok zo mzdy povinného je výsledkom čistej mzdy po odpočítaní základnej sumy.
Prvá tretina je určená na uspokojenie bežných pohľadávok (§ 279 Občianskeho súdneho poriadku a § 71 ods. 1 Exekučného poriadku) a zvyšku prednostných pohľadávok, ktoré neboli uspokojené v druhej tretine.(Čiastkou z prvej tretiny sa uspokojujú pohľadávky podľa ich poradia, ktoré je určené dňom doručenia exekučného príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, bez ohľadu na to, či niektorá z pohľadávok je prednostná alebo neprednostná. Ak boli v ten istý deň doručené dva exekučné príkazy voči jednému povinnému, pohľadávky sa uspokojujú z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy pomerne. Pomer uspokojenia sa pritom určí pomerom výšky zostatku vymáhanej sumy.
Druhá tretina je určená na uspokojenie výživného a prednostných pohľadávok (§ 71 ods. 2 Exekučného poriadku a § 279 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Na prednostné pohľadávky sa zrážajú dve tretiny zvyšku čistej mzdy povinného. Najskôr sa pohľadávky uspokojujú z druhej tretiny a vtedy, ak výška druhej tretiny nepostačuje na ich úhradu, uspokoja sa spolu s ostatnými pohľadávkami aj z prvej tretiny, ale podľa poradia, v akom boli doručené.

Špecifické postavenie medzi pohľadávkami má výživné. Ak sa vykonávajú zrážky z druhej tretiny, uspokoja sa z nej bez zreteľa na poradie

Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie viacerých pohľadávok, jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky, prípadne ostatné pohľadávky. Zrážky zo mzdy je možné vykonať len do výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva. Zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu ako dovoľuje Exekučný poriadok je možné zrážať len v prípade, ak s týmto postupom súhlasí povinný.

V súvislosti so zmenou výšky životného minima sa od 1. 7. 2012 uplatňuje

Základom pre výpočet nepostihnuteľných súm za príslušný mesiac bude aktuálna výška životného minima. V súlade so zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime sa sumy životného minima každoročne k 1. 7. daného roka valorizujú.

Zrážky zo mzdy podľa ObčZ

Občiansky zákonník upravuje postup pri dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v § 551. Pri tejto dohode dlžník zabezpečuje pohľadávku veriteľa tým spôsobom, že dáva súhlas, aby sa pohľadávka (ak to bude potrebné) uspokojovala zrážkami z jeho mzdy.

Ing. Eva Minárová

Zákon č. 233/1995 Z. z.
Exekučný poriadok

Exekúcia zrážkami zo mzdy
§ 66

(1) Exekútor poverený vykonaním exekúcie

(2) Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie platiteľovi mzdy do vlastných rúk.
(3) Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.

(1) Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky uvedené v odseku 2 sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.
(2) Prednostnými pohľadávkami sú

(3) Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením sumu, nad ktorú sa zrazí zvyšok ...