Zákonné mzdové príplatky

za prácu zamestnanca

Zamestnávateľ je povinný zaplatiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu, odmenu alebo plat. Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia (mzdové príplatky), nárok na ktoré vzniká len po splnení určitých objektívne splnených predpokladov spojených s výkonom práce. Zákonník práce stanovuje podmienky, za ktorých vzniká zamestnancovi nárok na výplatu príplatkov, a zároveň garantuje minimálnu výšku príplatkov.

Mzdové zvýhodnenia

(v praxi označované aj ako „mzdové príplatky“) sú súčasťou celkovej mzdy zamestnanca a označujú sa ako doplnkové zložky mzdy. V súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej aj „ZP“ alebo „Zákonník práce“) je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi nasledovné druhy mzdových zvýhodnení:

•    za prácu nadčas podľa § 121 ZP

•    za prácu vo sviatok podľa § 122 ZP

•    za prácu v sobotu podľa § 122a ZP

•    za prácu v nedeľu podľa § 122b ZP

•    za nočnú prácu podľa § 123 ZP

•    za sťažený výkon práce podľa § 124 ZP.

U zamestnancov, ktorých odmeňovanie upravuje iný právny predpis než Zákonník práce, je rozsah poskytovaných príplatkov výrazne vyšší, než je rozsah mzdových zvýhodnení zamestnancov odmeňovaných podľa Zákonníka práce, napr. zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje poskytovanie aj príplatku za riadenie, osobný príplatok, príplatok za zastupovanie, príplatok za zmennosť a pod. Nárok na vybrané mzdové zvýhodnenia majú aj zamestnanci, ktorí vykonávajú práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (uvedené platí s účinnosťou od 1. 5. 2018).

Zamestnávateľ je povinný poskytovať príplatky za vykonanú prácu najmenej vo výške upravenej v Zákonníku práce.

Minimálna nároková výška
mzdových zvýhodnení

je ustanovená ako:

•    príslušné % zo sumy hodinovej minimálnej mzdy podľa osobitného predpisu; za osobitný predpis sa v nadväznosti na § 9 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“) považuje Oznámenie MPSVR SR (na základe novely č. 1/2023 Z. z. Zákonníka práce s účinnosťou od 1. 6. 2023). Tento postup sa uplatní pri výpočte príplatku za prácu v sobotu, v nedeľu a v noci a pri výpočte mzdovej kompenzácie);

•    príslušné % zo sumy priemerného hodinového zárobku zamestnanca, pričom podľa § 134 ods. 5 ZP priemerný hodinový zárobok zamestnanca nemôže byť nižší ako suma platnej minimálnej mzdy (ak je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve) alebo nemôže byť nižší ako sumy minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti práce (ak odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve). Tento postup sa uplatní pri výpočte príplatku za prácu nadčas a príplatku za prácu vo sviatok, napr. za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku; ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda/minimálny mzdový nárok, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde/tomuto minimálnemu mzdovému nároku. Osobitne je upravený príplatok za prácu vo sviatok u dohodárov, ktorí ak budú vykonávať prácu vo sviatok, patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej hodinovej mzdy vyhlásenej Oznámením MPSVR na príslušný kalendárny rok.

Na rok 2026 bola na základe Oznámenia MPSVR č. 245/2025 Z. z. vyhlásená výška minimálnej mzdy v sume 915 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a v sume 5,259 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín. To znamená, že základňou pre určenie zákonom garantovanej (najnižšej) výšky mzdových príplatkov je suma minimálnej hodinovej mzdy vo výške 5,259 €; uvedené platí aj na prevádzkach, kde je dohodnutý alebo zamestnávateľom určený kratší týždenný pracovný čas, napr. 37,5 hodiny týždenne.

Upozornenie

Podľa § 1 zákona o minimálnej mzde tento zákon „upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi... na zabezpečenie minimálnej úrovne príjmu zamestnanca za vykonanú prácu", t.j. táto právna úprava sa uplatní výlučne na účely zistenia nároku na doplatok do minimálnej mzdy/do sumy príslušného minimálneho mzdového nároku, ktorú garantuje § 3 zákona o minimálnej mzde; ak by celková mzda zamestnanca (bez odpočítavaných súm v nadväznosti na § 120 ods. 2 ZP) v prepočte na odpracovanú hodinu bola nižšia ako upravená suma minimálnej mzdy, zamestnancovi by vznikol nárok na doplatok do minimálnej mzdy/do sumy príslušného minimálneho mzdového nároku. To znamená, že sumy minimálnych mzdových nárokov platné pre jednotlivé stupne náročnosti práce sa uplatnia len pri výpočte doplatku do minimálnej mzdy, nie pri výpočte mzdových príplatkov.

Východiskovou základňou pri výpočet zákonom garantovanej výšky príplatkov za prácu v sobotu, v nedeľu a v noci, a mzdovej kompenzácie je suma hodinovej minimálnej mzdy ustanovená pre 40-hodinový týždenný pracovný čas, t.j. pri výpočte najnižšej sumy príplatkov sa v roku 2026 použije minimálna mzda vo výške 5,259 € za hodinu; tento postup sa uplatňuje aj na pracoviskách, kde je ustanovený pracovný čas na menej ako 40 hodín týždenne.

Výška príplatkov za vykonanú prácu sa podľa Zákonníka práce určuje nasledovne:

•    mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu je najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu a u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, je možnosť dohodnúť nižšiu sumu, najmenej však 45 % minimálnej mzdy za hodinu (tzv. derogačná klauzula)

•    mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu je najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu a u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, je možnosť dohodnúť nižšiu sumu, najmenej však 90 % minimálnej mzdy za hodinu (tzv. derogačná klauzula)

•    mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu je najmenej v sume najmenej 40 % minimálnej mzdy za hodinu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy. U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako (neriziková) nočná práca, je možnosť dohodnúť nižšiu sumu, najmenej však 35 % minimálnej mzdy za hodinu (tzv. derogačná klauzula)

•    mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce je najmenej vo výške 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu za vykonávanie sťaženej práce.

Súčasná právna úprava umožňuje dohodnúť poskytovanie zákonných mzdových zvýhodnení aj vo vyšších sadzbách, nakoľko v Zákonníku práce je použité slovo „najmenej“: „Zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške...“, príp. dohodnúť poskytovanie aj iných „fakultatívnych“ mzdových príplatkov, ktoré v Zákonníku práce ustanovené nie sú, napr. príplatok za prácu v odpoludňajších pracovných zmenách, príplatok za prácu vo výškach, príplatok za znalosť a používanie cudzích jazykov, príplatok za prácu v delených zmenách. Pri poskytovaní dobrovoľných príplatkov nevzniká nárok na tieto typy príplatky „zo zákona“, ale na základe dohody v pracovnej zmluve, resp. v kolektívnej zmluve [§ 43 ZP].

VYSVETLIVKY: PHZ – priemerný hodinový zárobok, MM – minimálna mzda (Oznámenie MPSVR SR)

1)  Uplatnenie derogačnej klauzuly.

2)  Riziková práca je v nadväznosti na § 31 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane verejného zdravia práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie, pričom o jej zaradení práce do tretej kategórie a štvrtej kategórie, o zmene alebo vyradení práce z tretej kategórie a štvrtej kategórie rozhoduje príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa, fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý nezamestnáva iné fyzické osoby, alebo z vlastného podnetu.

3)  Pod pomernou časťou mzdy sa rozumie u mesačne odmeňovaného zamestnanca pomerná časť mesačnej mzdy, ktorá zodpovedá počtu hodín vykonanej neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku a u hodinovo odmeňovaného zamestnanca sadzba hodinovej tarifnej mzdy, ktorá je vynásobená počtom hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, v nedeľu, prípadne v noci možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. 12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového príplatku, najmenej však vo výške ustanovenej v Zákonníku práce – ide o tzv. derogačnú klauzulu, ktorá bola ako nový inštitút zavedená do právnej úpravy novelou č. 63/2018 Z. z. Zákonníka práce s účinnosťou od 1. 5. 2018.

Poznámka

Pri uplatnení derogačnej klauzuly sa do počtu zamestnancov (podmienka – menej ako 20 zamestnancov) započítavajú zamestnanci vykonávajúci zárobkovú činnosť v pracovnom pomere (bez ohľadu na dĺžku pracovného úväzku). To znamená, že na zamestnancov v právnom vzťahu dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov) sa neprihliada.

Zníženie sadzby (či sumy)
príplatku

v zmysle derogačnej klauzuly nemožno uplatniť pri poskytovaní príplatku za práci v noci u rizikového povolania. Rizikové práce vymedzuje § 31 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Rizikovou prácou je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie. O zaradení práce do tretej kategórie a štvrtej kategórie, o zmene alebo vyradení práce z tretej kategórie a štvrtej kategórie rozhoduje príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa, fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý nezamestnáva iné fyzické osoby, alebo z vlastného podnetu.

Príklad 1

Podľa Zákonníka práce možno dohodnúť za výkon práce v sobotu aj nižšiu sadzbu príplatku za prácu v sobotu. Spoločnosť nemá odborovú organizáciu a zamestnávala počas predošlého roka viac ako 20 zamestnancov. Možno aj napriek týmto skutočnostiam dohodnúť individuálne s každým zamestnancom nižší príplatok za prácu v noci?

Nie, takáto individuálna dohoda so zamestnancom možná nie je. Podľa súčasného znenia Zákonníka práce možno dohodnúť nižší príplatok za prácu v noci (len ak nejde o rizikovú prácu) v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve; v pracovnej zmluve so zamestnancom možno dohodnúť nižší príplatok za prácu v noci len v takom prípade, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Nakoľko v spoločnosti odborová organizácia nepôsobí a k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka nezamestnávala menej ako 20 zamestnancov, zamestnancom patrí príplatok za prácu v noci najmenej 2,1036 €/h.

Súčasná právna úprava neupravuje zaokrúhľovanie minimálnej výšky príplatkov. V prípade, že zamestnávateľ bude zaokrúhľovať hodnoty na najbližší eurocent, môže uplatniť len zaokrúhľovanie smerom nahor, napr. príplatok za prácu v noci nemožno zaokrúhliť na 2 desatinné miesta nadol na sumu 2,10 €, ale na sumu 2,11 €.

Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok, či za nočnú prácu a nárok na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári (uvedené platí s účinnosťou od 1. 5. 2018). Jednou z osobitostí je odmeňovanie práce vo sviatok u dohodárov, kde sa postupuje pri výpočte odmeny inak ako je to u zamestnancov v pracovnom pomere. Dohodárovi patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu hodinovej minimálnej mzdy vyhlásenej Oznámením MPSVR na príslušný kalendárny rok (do 31. 5. 2023sa odmena navyšovala o presne zákonom stanovenú „fixnú“ sumu v eurách).

Príklad 2

Zamestnanec vykonáva u zamestnávateľa prácu na základe dohody o pracovnej činnosti. Dohodnutá odmena je vo výške 5,50 € za hodinu vykonanej práce. Zamestnanec (dohodár) odpracoval v príslušnom kalendárnom mesiaci 22 hodín, pričom z toho 2 hodiny dohodár odpracoval v deň sviatku. V akej výške bude jeho mesačná odmena?

Dohodárovi patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená o sumu minimálnej hodinovej mzdy platnej pre príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu. Nakoľko pre rok 2026 je minimálna hodinová mzda určená vo výške 5,259 €. pri výpočte odmeny postupujeme nasledovné:

-   odmena za 20 h sa vypočíta ako: (20 h x 5,50 €) = 110 €

-   odmena za 2 h (výkon práce vo sviatok): [2 h x (5,50 + 5,259)] = 21,52 €

-   celková mesačná odmena dohodára bude vo výške 131,52 €.

Mzdové príplatky sa zamestnancom kumulujú. To znamená, že ak zamestnanec pracoval napr. v sobotu v noci, ktorá bola zároveň štátnym sviatkom, bude mať okrem mzdy za tento deň nárok aj na mzdové príplatky za sobotu, za sviatok a za nočnú prácu.

So zamestnancami pracujúcimi na vedúcich pozíciách je možné dohodnúť priamo v pracovnej zmluve mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu nadčas, za sviatok, v sobotu, v nedeľu alebo v noci. Ak by boli takto podmienky dohodnuté, vedúcemu zamestnancovi mzdový príplatok prácu nadčas, za sviatok, v sobotu, v nedeľu alebo v noci nepatrí. Podľa § 9 ZP sa pojmom vedúci zamestnanci rozumejú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

Ing. Iveta Matlovičová

ZÁKON č. 663/2007 Z. z.
o minimálnej mzde

Citácia na str. 84, 87

§ 9

(1) Sumy minimálnej mzdy podľa § 2 ods. 1 sa určujú vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra. Suma mesačnej minimálnej mzdy a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom na príslušný kalendárny rok sa oznámi v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. O uverejnenie oznámenia podľa druhej vety požiada ministerstvo; oznámenie sa uverejnení v Zbierke zákonov Slovenskej republiky najneskôr 1. novembra kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.

(2) Od 1. februára 2008 do ustanovenia sumy minimálnej mzdy podľa tohto zákona je suma mesačnej minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou 8 100 Sk a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 46,60 Sk.

ZÁKON č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce

Citácia na str. 84

§ 134

(1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok“) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

(4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

(5) Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (§ 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 5, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.

(6) Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov. Pri určovaní pomerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie...