Zákon o živnostenskom podnikaní

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon)
s komentárom (Ing. Lukáš Fudák)

Živnostenský zákon upravuje vzťahy, ktoré sa týkajú podnikateľských subjektov podnikajúcich na základe vydaných živnostenských oprávnení. V živnostenskom zákone možno nájsť informácie o tom ako založiť, prevádzkovať, prerušiť alebo skončiť živnosť. V zmysle živnostenského zákona rozlišujeme voľné, remeselné a viazané živnosti. V prílohe živnostenského zákona nájdu potenciálni aj existujúci podnikatelia informácie o konkrétnych živnostiach alebo aj o preukazovaní odbornej spôsobilosti. Živnostenské podnikanie je zákonom upravené len ako jeden druh podnikania v Slovenskej republike. Okrem toho, že zákon upravuje živnosť ako i podmienky živnostenského podnikania, predmetom úpravy je tiež kontrola nad dodržiavaním stanovených podmienok. Predovšetkým sú to podmienky, ktoré musia byť splnené pred vydaním živnostenského oprávnenia.

Úvod

Živnostenské podnikanie upravuje zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). Ide o každé samostatné a sústavné prevádzkovanie činnosti, ktorá nie je vylúčená zo živnostenského zákona, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom.

Štátnu správu a úlohy jednotných kontaktných miest v SR na úseku živnostenského podnikania vykonávajú okresné úrady, odbory živnostenského podnikania. Na vykonávanie živnostenského podnikania nemusí byť zriadená prevádzkareň, čo znamená, že je možné poskytovať služby aj bez nutnosti usadiť sa alebo zriadiť si prevádzku. Ide o dočasné poskytovanie služieb cezhraničným spôsobom na základe vydaného platného oprávnenia na poskytovanie rovnakých služieb v štáte usadenia sa.

Živnostenské oprávnenie je právom fyzickej osoby alebo právnickej osoby prevádzkovať živnosť, ktoré sa konštituuje v konaní pred orgánom štátnej správy, a to živnostenským (okresným) úradom. Pre procesný postup živnostenského orgánu platia zákonom ustanovené pravidlá ustanovené zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Týmto zákonom sa orgány štátnej správy riadia pri konaniach, v ktorých rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach občanov a organizácií. Konanie vo veciach upravených živnostenským zákonom sa spravuje zákonom o správnom konaní, ak jednotlivé ustanovenia živnostenského zákona neustanovujú inak. Tieto odlišnosti, dotýkajúce sa postupu živnostenského úradu v konaní o vzniku živnostenského oprávnenia, sú pomerne významné a dotýkajú sa viacerých skutočností, napríklad týkajúce sa správnych poplatkov.

Orgánmi oprávnenými využívať systém pre oblasť živnostenského podnikania v rámci Slovenskej republiky sú všetky okresné (živnostenské) úrady v postavení jednotných kontaktných miest a Ministerstvo vnútra SR, odbor živnostenského podnikania. Využívanie systému uľahčuje slovenským poskytovateľom služieb ich usadenie sa v členských štátoch či cezhraničné (dočasné) poskytovanie služieb a zároveň uľahčuje vykonanie kontroly a dozoru nad zahraničnými poskytovateľmi služieb na území SR.

Novely zákona v roku 2023 a 2024

Zákon č. 8/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1. 2. 2023, reaguje na potrebu zabezpečiť používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností do slovenského právneho poriadku. Transponovali sa požiadavky na upravu technických nástrojov, ktoré umožnia zriadiť podnik zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnú zložku podniku zahraničnej právnickej osoby zjednodušeným spôsobom, ak sú splnené zákonné podmienky, ako aj možnosť výmeny informácií o podnikoch a organizačných zložkách podnikov prostredníctvom systému prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností. V súlade s požiadavkami užívateľskej prívetivosti, cieľom právnej úpravy je umožnenie založenia obchodnej spoločnosti - spoločnosti s ručením obmedzeným, a to zjednodušeným spôsobom prostredníctvom štandardizovaného vzoru spoločenskej zmluvy. V prípade ak sa zakladateľ spoločnosti rozhodne založiť spoločnosť s ručením obmedzeným zjednodušeným spôsobom, nevyžaduje sa osobitný postup získania živnostenského oprávnenia prostredníctvom živnostenského úradu. Po splnení zákonných podmienok vedia zakladatelia založiť a aj zapísať spoločnosť s ručením obmedzeným do obchodného registra online v rámci jedného registrového konania. Zaviedol sa aj zoznam voľných živností, pričom ak zakladatelia postupujú zjednodušeným spôsobom založenia a zapísania do obchodného registra vo vzťahu k týmto voľným živnostiam (maximálny počet 15 voľných živností pri prvozápise), vzniká živnostenské oprávnenie automaticky zápisom do obchodného registra (pred zápisom do obchodného registra nie je potrebné žiadať živnostenský úrad o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení). V oboch prípadoch je príslušný Okresný súd Žilina.

Zaviedla sa aj možnosť výmeny informácií cez systém prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností o podnikoch a organizačných zložkách podnikov slovenských právnických osôb medzi zahraničnými obchodnými registrami alebo inými evidenciami, v ktorých je podnik alebo organizačná zložka podniku slovenskej právnickej osoby zapísaná, alebo v ktorej je podnik alebo organizačná zložka podniku slovenskej právnickej osoby povinná ukladať listiny a registrovými súdmi, ako aj výmena informácií o zahraničnej osobe, ktorej podnik alebo organizačná zložka podniku je zapísaná v obchodnom registri medzi zahraničnými registrami alebo inými evidenciami a registrovými súdmi. Tiež sa zaviedla povinnosť oznámenia zahraničnému obchodnému registru, do ktorého je zapísaný podnik alebo organizačná zložka podniku slovenskej právnickej osoby, že došlo k uloženiu účtovnej závierky.

Umožnilo sa obchodným spoločnostiam rozšíriť svoju činnosť prostredníctvom registrácie dcérskych spoločností či pobočiek, znížiť administratívnu záťaž a zvýšiť právnu istotu, čím sa minimalizovali prípady, kedy v dôsledku oneskorenia pri registrácii spoločnosti alebo príliš vysokej neistote v dôsledku nejasných postupov došlo k strate obchodných príležitostí alebo k rozhodnutiu spoločnosť nezaložiť.

Zákon č. 146/2023 Z. Z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon nadobudol účinnosť 1. 7. 2023.

Právna úprava sleduje tri hlavné línie:

kvalitu ovzdušia - ustanovením prípustnej úrovne znečistenia ovzdušia a nástrojmi na jej zlepšenie,

zníženie celkových emisií - ustanovením národných záväzkov znižovania emisií a prijatím politík a opatrení na ich dodržanie,

obmedzovanie emisií na zdroji – ustanovením emisných požiadaviek pre stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia a tiež ustanovením požiadaviek na kvalitu vybraných výrobkov ako sú palivá alebo regulované výrobky.

Zákonom sa upravil aj

zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v ktorom sa upravujú správne poplatky v oblasti ochrany ovzdušia,

zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisoch, v ktorom boli zavedené viaceré zmeny, nakoľko spracovanie odpadov na tuhé druhotné palivá a ich používanie neprinieslo očakávaný pozitívny environmentálny efekt, skôr naopak.

Zákon č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy

Cieľom zákona je od 1. 4. 2025 zosúladiť osobitné právne predpisy so zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby v osobitných predpisoch.

Schválenie zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe vytvorilo stav, kedy osobitné predpisy dotýkajúce sa činností územného plánovania a výstavby, obsahovali právnu úpravu zodpovedajúcu úprave starého stavebného zákona, ktorá vo veľkej miere nebola kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy. Ide o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré bolo nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo jasnú odpoveď na ich právnu situáciu.

Zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Cieľom zákona bolo od 1. 3. 2024 vyhotovenie jednotnej, ucelenej a prehľadnej právnej úpravy splynutí, zlúčení, rozdelení, zmeny právnej formy a tiež ich cezhraničných alternatív.

Právna úprava vnútroštátnych splynutí a zlúčení, rozdelení, zmeny právnej formy ako aj cezhraničných zlúčení a splynutí bola obsiahnutá v Obchodnom zákonníku. Nakoľko bola do Obchodného zákonníka právna úprava dopĺňaná priebežne aj v súvislosti s čiastkovou transpozíciou obchodnoprávnych smerníc, bola zložito usporiadaná a fragmentovaná, preto ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa zlúčení, splynutí, rozdelení a zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstva prešli revíziou. Doplnili sa nové postupy pre cezhraničnú mobilitu spoločností s úmyslom jej väčšej podpory, a tiež s cieľom poskytnúť primeranú (a oproti pôvodnej úprave silnejšiu) ochranu vlastníkom obchodných podielov alebo akcií, veriteľom spoločností a zamestnancom. Premeny a cezhraničné premeny predstavujú zásadné zmeny v spoločnosti, kedy dochádza k transformácii imania spoločnosti, vzniku nových a zániku pôvodných spoločností, čo má významný dopad aj na spoločníkov spoločnosti, ktorí prestávajú byť spoločníkmi v pôvodných spoločnostiach a vzniká im vzťah k spoločnostiam novým, pričom veriteľom pôvodných spoločností sa mení subjekt záväzku. Aj preto bol zvolený pojem premena ako nové označenie pre tieto typy zmien v obchodných spoločnostiach.

Premenou sa rozumie fúzia (splynutie a zlúčenie spoločností) a rozdelenie spoločností. Cezhraničnou premenou sa rozumie cezhraničná fúzia (splynutie a zlúčenie spoločností) a cezhraničné rozdelenie. Zmeny právnej formy zahŕňajú zmenu právnej formy a cezhraničnú zmenu právnej formy. Zaviedli sa nové inštitúty odštiepenie, cezhraničné rozdelenie a cezhraničná zmena právnej formy.

Právna úprava si vyžiadala zmeny aj v iných právnych predpisoch, a to napríklad v zákone č. 530/2003 Zb. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhláške č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, a v súvislosti so zmenami v terminológii ako aj zavedením nových inštitútov cezhraničných premien sa zaviedli ďalšie zmeny a úpravy v iných platných právnych predpisoch, nevyhnutné na to, aby sa dali vnútroštátne, ale aj cezhraničné premeny uskutočniť, a to napríklad v živnostenskom zákone.

Zákon č. 106/2024 Z. z. o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

S účinnosťou od 1. 6. 2024 sa vytvorila nová právna úprava v oblasti spravovania a nákupu úverov. Primárnym cieľom bolo riešenie problematiky nesplácaných úverov, keďže finančná kríza a recesie viedli k nárastu počtu dlžníkov neschopných splácať svoje úvery vzhľadom na to, že viaceré spoločnosti a občania čelili pretrvávajúcim platobným ťažkostiam alebo dokonca konkurzu. V dôsledku toho stúpol počet nesplácaných úverov, ktoré môžu ovplyvniť výkonnosť bánk. Nesplácané úvery vytvárajú pre banku nižšie príjmy ako splácané úvery, čím znižujú ziskovosť banky. V najvážnejších prípadoch môžu tieto účinky viesť k pochybnostiam o životaschopnosti banky s potenciálnymi dôsledkami pre finančnú stabilitu. Súčasne nesplácané úvery vyžadujú značné množstvo ľudských aj finančných zdrojov banky. To znižuje schopnosť banky poskytovať úvery, a to aj malým a stredným podnikom.

Zákon sleduje dosiahnutie viacerých cieľov, a to

zavedenie komplexnej stratégie na riešenie nesplácaných úverov a tým zníženie súčasného objemu nesplácaných úverov a zároveň zabránenie nadmernému vytváraniu nesplácaných úverov v budúcnosti;

posilnenie bankovej únie a integrovaného finančného systému posilnením odolnosti hospodárskej a menovej únie voči nepriaznivým otrasom tým, že sa uľahčí súkromné cezhraničné rozdelenie rizika, pričom sa zároveň zníži potreba verejného rozdelenia rizika;

zabezpečenie konkurencie v bankovom sektore, zachovanie finančnej stability a podpora poskytovania úverov s cieľom vytvárať pracovné miesta a posilňovať rast v rámci EÚ;

zadefinovanie jednotných podmienok na získanie povolenia pre správcov úverov na výkon ich činnosti v rámci EÚ;

vytvorenie osobitného rámca na zabezpečenie účinného a efektívneho dohľadu nad cezhraničnými správcami úverov;

odstránenie prekážok pre prevod nesplácaných úverov úverovými inštitúciami na nákupcov úverov a stanovenie záruk pre tento prevod pri súčasnom zachovaní práv dlžníkov.

Zákon viacerými zmenami v iných právnych predpisoch, čiže aj v živnostenskom zákone, zabezpečuje súlad so znením nového zákona.

Zákon č. 161/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Právnou úpravou sa s účinnosťou od 15. 7. 2024 zabezpečilo, že oblasť bezpilotných lietadiel, bezpilotných leteckých systémov a vzdušného priestoru U-space má komplexnú národnú právnu úpravu pri zohľadnení už upravených oblastí príslušnými právne záväznými aktmi Európskej únie a tých oblastí, ktoré právne záväzné akty Európskej únie neupravujú, čím budú vykonané nielen príslušné právne záväzné akty Európskej únie, ale budú odstránené aj niektoré súčasné prekážky v oblasti civilného letectva.

Doplnenie nového údaja zapisovaného do registra prevádzkovateľov bezpilotných leteckých systémov, identifikačné číslo organizácie prevádzkovateľa bezpilotných leteckých systémov, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, možno považovať za goldplating, ktorý má marginálny vplyv na podnikateľské prostredie. Ako povinný údaj registra sa požaduje identifikačné číslo organizácie len právnickej osoby, keďže sa nerozlišuje, či je podnikateľom právnická osoba alebo fyzická osoba. Avšak v Slovenskej republike majú IČO povinne pridelené aj fyzické osoby – podnikatelia. Údaj o IČO fyzickej osoby – podnikateľa môže byť ako jedinečný identifikátor nápomocný pre úradnú činnosť a je dostupný automatizovane pre orgány verejnej moci z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, t. j. informačného systému verejnej správy na účely zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 248/2024 Z. z. o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Nariadenie MiCA je prvým európskym komplexným harmonizovaným rámcom pre trhy s kryptoaktívami, ktorým sa upravuje ponúkanie kryptoaktív verejnosti, stanovujú sa osobitné pravidlá pre kryptoaktíva a súvisiace služby a činnosti. Poskytovatelia služieb súvisiacich s kryptoaktívami budú po novom licencovanými subjektami.

Verejná ponuka kryptoaktív a ich prijatie na obchodovanie na obchodnej platforme neboli doteraz v slovenskom právnom poriadku špeciálne regulované. Takisto aj poskytovanie služieb súvisiacich s kryptoaktívami bolo regulované len veľmi okrajovo. Poskytovanie služieb zmenárne virtuálnej meny a poskytovanie služieb peňaženky virtuálnej meny bolo viazanou živnosťou podľa prílohy č. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Osoby poskytujúce tieto služby boli povinnými osobami podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Bolo potrebné ustanoviť orgán dohľadu, ktorý bude dohliadať na dodržiavanie ustanovených povinností podľa nariadenia MiCA, a to Národnú banku Slovenska, ktorá bude oprávnená udeľovať povolenie emitentom tokenov naviazaných na aktíva a poskytovateľom služieb kryptoaktív. Národná banka Slovenska bude tiež oprávnená udeľovať sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich z nariadenia MiCA. Cieľom niektorých ďalších ustanovení zákona týkajúcich sa napríklad rezervy aktív vydavateľov tokenov naviazaných na aktíva alebo tokenov elektronických peňazí je hladká aplikácia nariadenia MiCA v Slovenskej republike.

Súčasťou zákona sú aj novely ďalších zákonov súvisiace s implementáciou nariadenia MiCA, ďalej úpravy súvisiace so spresnením transpozície smerníc v oblasti bankovníctva a platobných služieb, ako aj legislatívne úpravy spočívajúce v spresnení niektorých platných ustanovení s cieľom reagovať na poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe.

Zákon č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Nový zákon od 1. 1. 2025 nahrádza zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a predstavuje úpravu súvisiacu s vytvorením podmienok pre moderný, praktický a efektívny systém celoživotného vzdelávania.

V oblasti vzdelávania dospelých sa téma „Systém kvalifikácií“ zameriava na prípravu podmienok zavedenia národného systému uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa na základe kvalifikačných štandardov Národnej sústavy kvalifikácií, ktoré sú zároveň podkladom pre priznanie úrovne kvalifikácie podľa Slovenského kvalifikačného rámca a Európskeho kvalifikačného rámca. Zákon vychádza aj z národného projektu Národná sústava kvalifikácií, ktorý predstavoval prvú fázu zmien v prístupe k chápaniu a zavádzaniu flexibilných ciest vzdelávania a nový pohľad na získanie kvalifikácie vo všetkých častiach vzdelávacieho systému Slovenskej republiky. Projektom vytvorené nástroje prinášajú lepšiu prehľadnosť kvalifikácií a posilňujú spoluprácu a prenos potrieb medzi trhom práce a vzdelávaním prostredníctvom sektorových rád. Tieto mechanizmy vytvárajú aj právny základ mechanizmov identifikácie a opisu profesijných kvalifikácií.

Dôležitým prvkom kvality vzdelávacieho programu, ktorým sa získava mikroosvedčenie, je posúdenie kvality obsahu vzdelávania strednou školou, ktorá poskytuje vzdelávanie v príslušnom odbore vzdelávania zaradenom v sústave odborov vzdelávania, alebo vysokou školou, ktorá má akreditovaný príslušný študijný program. Špecifickým prípadom mikroosvedčenia, ktoré spĺňa podmienky uvedené v kvalifikačnom štandarde, je profesijná kvalifikácia.

Národný projekt Systém overovania kvalifikácií v Slovenskej republike nastavil inštitucionálny a procedurálny rámec validácie, ktorý sa však systémovému zabezpečovaniu kvality špecificky nevenoval. Pre úplné sfunkčnenie systému je práve pohľad na procesy zabezpečovania kvality zvlášť dôležitý. Dôležitým nástrojom kvality validácie predchádzajúceho učenia sa je samotný proces udeľovania autorizácie inštitúcie, ktorá bude overovať vzdelávacie výstupy príslušnej kvalifikácie.

Overovanie vzdelávacích výstupov fyzickej osoby sa uskutoční podľa hodnotiaceho štandardu príslušnej profesijnej kvalifikácie. Pri ustanovení podmienok získavania profesijnej kvalifikácie sa okrem absolvovania akreditovaného vzdelávacieho programu a následným úspešným absolvovaním skúšky na overenie vzdelávacích výstupov zavádza nový systémový nástroj hodnotenia, čím je portfólio uchádzača.

Kľúčová je aj pozícia národného garanta. Úlohou národného garanta je zodpovednosť za tvorbu hodnotiaceho manuálu profesijnej kvalifikácie (alebo skupiny profesijných kvalifikácií), za vyhodnotenie odbornej spôsobilosti autorizovaných osôb, za tvorbu metodiky na hodnotenie portfólia uchádzača v súlade s hodnotiacim manuálom profesijnej kvalifikácie (alebo skupiny profesijných kvalifikácií).

Plánovaná systémová zmena sa týka aj zrovnoprávnenia postupu získania úrovne kvalifikácie so stupňom vzdelania v špecifických prípadoch stredného odborného vzdelávania, napríklad keď je skúška vykonaná v strednej odbornej škole, ktorá používa označenie centrum odborného vzdelávania a prípravy; v tomto prípade stredná odborná škola uchádzačovi vydá okrem osvedčenia o profesijnej kvalifikácii aj výučný list a vysvedčenie o záverečnej skúške v príslušnom učebnom odbore.

Pri zavedení individuálneho vzdelávacieho účtu ako nástroja individualizovanej podpory jednotlivca vo vzdelávaní dospelých a za účelom posilnenia motivácie účasti dospelých na vzdelávaní, zákon predpokladá, že individuálny vzdelávací účet bude možné využiť iba v certifikovanej vzdelávacej inštitúcii.

Zdroj: www.nrsr.sk

P R E H Ľ A D

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon)

PRVÁ ČASŤ	VŠEOBECNÉ USTANOVENIA	§	1-18
DRUHÁ ČASŤ	DRUHY ŽIVNOSTÍ	§	19-25
TRETIA ČASŤ	ROZSAH ŽIVNOSTENSKÉHO OPRÁVNENIA	§	28-44
ŠTVRTÁ ČASŤ	OHLÁSENIE ŽIVNOSTI, ŽIVNOSTENSKÝ REGISTER	§	45-60b
PIATA ČASŤ	ŽIVNOSTENSKÁ KONTROLA A POKUTY	§	61-66
PIATA A ČASŤ	ŽIVNOSTENSKÉ ÚRADY	§	66a-66d
PIATA B ČASŤ	OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE FYZICKÉ OSOBY
	A PRÁVNICKÉ OSOBY ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
	EURÓPSKEJ ÚNIE, ŠTÁTOV DOHODY
	O EURÓPSKOM HOSPODÁRSKOM PRIESTORE
	A ŠVAJČIARSKEJ KONFEDERÁCIE	§	66e-66n
ŠIESTA ČASŤ	SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA	§	67-80ap

Príloha č. 1	Remeselné živnosti
Príloha č. 2	Viazané živnosti
Príloha č. 3	Zrušená
Príloha č. 4	Činnosti, ktoré môžu vykonávať iba osoby
	s osobitnou odbornou spôsobilosťou
Príloha č. 4a	Zoznam voľných živností na účely založenia právnickej osoby
	a zriadenia podniku alebo organizačnej zložky podniku
	zahraničnej právnickej osoby zjednodušeným spôsobom
Príloha č. 5	Zoznam preberaných právnych aktov
	Európskych spoločenstiev a Európskej únie

ZÁKON č. 455/1991 Zb.

o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon)

v znení

zákona č. 231/1992 Zb., redakčného oznámenia o oprave chyby uverejneného v čiastke č. 48/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona č. 132/1994 Z. z., (úplneho znenia vyhláseného zákonom č. 105/1995 Z. z.), zákona č. 200/1995 Z. z., zákona č. 216/1995 Z. z., zákona č. 233/1995 Z. z., zákona č. 123/1996 Z. z., zákona č. 164/1996 Z. z., zákona č. 222/1996 Z. z., zákona č. 289/1996 Z. z., zákona č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., redakčného oznámenia o oprave chyby uverejneného v čiastke 50/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., redakčných oznámení o oprave chýb uverejnených v čiastkach 50 a 74/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 268/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z., redakčných oznámení o oprave chýb uverejnených v čiastkach 6 a 11/2002 Z. z., (úplneho znenia vyhláseného zákonom č. 106/2002 Z. z.), zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 284/2002 Z. z., zákona č. 506/2002 Z. z., redakčného oznámenia o oprave chyby uverejneného v čiastke č. 34/2003 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 219/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 423/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 586/2003 Z. z., zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z. zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 624/2004 Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., redakčných oznámení o oprave chýb uverejnených v čiastkach č. 10/2005 Z. z., zákona č. 12/2005 Z. z. a č. 13/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 470/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z. zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 555/2005 Z. z., zákona č. 567/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 17/2007 Z. z., zákona č. 99/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 448/2008 Z. z. zákona č.186/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 568/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 249/2011 Z. z., zákona č. 324/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 395/2011 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 314/2012 Z. z., zákona č. 321/2012 Z. z., zákona č. 351/2012 Z. z., zákona č. 447/2012 Z. z. zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 95/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 219/2014 Z. z., zákona č. 321/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 399/2014 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 128/2015 Z. z., zákona č. 266/2015 Z. z., zákona č. 272/2015 Z. z., zákona č. 274/2015 Z. z., zákona č. 278/2015 Z. z., zákona č. 331/2015 Z. z., zákona č. 348/2015 Z. z., zákona č. 387/2015 Z. z., zákona č. 412/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 89/2016 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 276/2017 Z. z., zákona č. 289/2017 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 56/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 106/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 157/2018 Z. z., zákona č. 170/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 216/2018 Z. z., zákona č. 9/2019 Z. z., zákona č. 30/2019 Z. z., zákona č. 139/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 356/2019 Z. z., zákona č. 371/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 476/2019 Z. z., zákona č. 6/2020 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 279/2020 Z. z., zákona č. 75/2021 Z. z., zákona č. 261/2021 Z. z., zákona č. 500/2021 Z. z., zákona č. 114/2022 Z. z., zákona č. 249/2022 Z. z., zákona č. 256/2022 Z. z., zákona č. 8/2023 Z. z., zákona č. 146/2023 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 106/2024 Z. z., zákona č. 161/2024 Z. z.,
zákona č. 248/2024 Z. z. a zákona č. 292/2024 Z. z.

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY

§ 1

Tento zákon upravuje podmienky živnostenského podnikania (ďalej len „živnosť“) a kontrolu nad ich dodr-žiavaním.

Komentár k § 1

Vymedzený je predmet úpravy zákona týkajúci sa podnikania na základe živnostenského zákona.

Tým, že stanovuje podmienky prevádzkovania podnikateľskej činnosti, je daný rozdiel medzi predmetom úpravy tohto zákona a predmetu úpravy zákona č. 513/191Zb. Obchodného zákonníka.

Zatiaľ čo Obchodný zákonník upravuje postavenie podnikateľov a ich vzájomné obchodno-záväzkové vzťahy ako aj niektoré vzťahy s nimi súvisiace, živnostenský zákon upravuje predovšetkým podmienky potrebné pre získanie oprávnenia na podnikateľskú činnosť – živnostenské oprávnenie.

Živnostenský zákon upravuje v záujme komplexnosti aj kontrolu nad dodržiavaním podmienok stanovených týmto zákonom.

Živnostenský zákon teda upravuje vzťahy, ktoré sa týkajú podnikateľských subjektov podnikajúcich na základe vydaných živnostenských oprávnení. V živnostenskom zákone možno nájsť informácie o tom ako založiť, prevádzkovať, prerušiť alebo skončiť živnosť.

V zmysle živnostenského zákona rozlišujeme voľné, remeselné a viazané živnosti. V prílohe živnostenského zákona nájdu potenciálni aj existujúci podnikatelia informácie o konkrétnych živnostiach alebo aj o preukazovaní odbornej spôsobilosti.

Zákon je vedený pod č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z.n.p. Živnostenské podnikanie je zákonom upravené len ako jeden druh podnikania v Slovenskej republike. Okrem toho, že tento zákon upravuje živnosť ako i podmienky živnostenského podnikania, predmetom úpravy je tiež kontrola nad dodržiavaním stanovených podmienok. Predovšetkým sú to podmienky, ktoré museli byť splnené pred vydaním živnostenského oprávnenia.

Živnosť

§ 2

Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu,^1a) a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Komentár k § 2

Ustanovenie upravuje, čo je považované za živnosť a nasledujúce ustanovenie § 3 zas v negatívnom ponímaní upravuje, čo nie je považované za živnosť na účely živnostenského podnikania.

Obsah pojmu živnosť je vymedzený v nadväznosti na pojem podnikanie podľa Obchodného zákonníka, ale jeho rozsah je v porovnaní s ním užší, čo je vyjadrené väzbou na podmienky stanovené živnostenským zákonom.

Živnosť

– sústavná činnosť, ktorá je prevádzkovaná samostatne,

– činnosť prevádzkovaná vo vlastnom mene,

– činnosť prevádzkovaná na vlastnú zodpovednosť,

– jej účelom je dosiahnutie zisku alebo dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

– musia byť splnené podmienky v medziach podľa tohto zákona.

Ide o tzv. kritéria, na základe ktorých je možné považovať činnosť za živnosť. Doplnila sa definícia živnosti o sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu registrovaným sociálnym podnikom, účelom ktorého bolo zabezpečiť, aby sa regulácia živnostenského podnikania vzťahovala aj na činnosti registrovaných sociálnych podnikov, ktoré síce svojou povahou spadajú do živnostenského podnikania, ale registrované sociálne podniky ich z definície nevykonávajú za účelom dosahovania zisku.

Poznámka

Registrovaným sociálnym podnikom je sociálny podnik, ktorému bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku. Sociálnym podnikom je subjekt sociálnej ekonomiky,

– ktorý vykonáva sústavne, samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť hospodársku činnosť,

– ktorého hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu,

– v ktorom k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu prispievajú tovary alebo služby, ktoré vyrába, dodáva, poskytuje alebo distribuuje, alebo k nemu prispieva spôsob ich výroby alebo poskytovania,

– ktorý, ak zo svojej činnosti dosiahne zisk, použije viac ako 50 % zo zisku po zdanení na dosiahnutie hlavného cieľa,

– ktorý, ak zo svojej činnosti dosiahne zisk, časť zisku rozdeľuje podľa Obchodného zákonníka, rozdeľuje ju podľa postupov a pravidiel, ktoré nenarúšajú hlavný cieľ,

– ktorý do spravovania svojej hospodárskej činnosti zapája zainteresované osoby.

Živnosť ako sústavná činnosť je považovaná za podnikanie. Pojem podnikanie je upravený zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodným zákonníkom. Obchodný zákonník hovorí o podnikaní ako o činnosti vykonávanej podnikateľom.

Podnikanie

Je jedným z najfrekventovanejších pojmov v obchodnom práve. Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Dosahovanie zisku je primárnym cieľom podnikania a zároveň pojmovým znakom podnikania.

Tak ako živnostenský zákon, aj Obchodný zákonník, vymedzuje základné znaky podnikania, ktoré sme už vyššie uviedli (dosahovanie zisku, samostatnosť, sústavnosť, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť), pričom všetky musia byť splnené naraz a nepripúšťa sa vynechanie ani jedného.

Podnikateľ

Ide o osobu, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, pričom táto osoba musí spĺňať stanovené podmienky vymedzené v Obchodnom zákonníku.

Podnikateľ je

– osoba zapísaná v obchodnom registri, ktorým je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom ustanovené údaje týkajúce sa (spravidla) podnikateľov, najmä ich obchodné meno a právna forma. Zapisujú sa údaje ako obchodné meno, miesto podnikania, predmet podnikania, právna forma podnikania, identifikačné číslo, osoby riadiace spoločnosť a aktuálny stav spoločnosti. Podľa výpisu z obchodného registra je možné overiť, či právnická osoba existuje a môže slúžiť ako základ pre posúdenie, či je vhodné s ňou obchodovať a či nie je v stave pred zánikom,

– osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia,

– osoba podnikajúca na základe iného než živnostenského oprávnenia,

– FO, vykonávajúca poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie.

Sústavnosť podnikania

Za žiadnych okolností nejde o činnosť čisto náhodnú alebo vykonávanú zriedkavo. Ide o činnosť pravidelne opakujúcu sa a nielen činnosť príležitostnú. Za sústavnú činnosť považujeme aj sezónne práce (letné alebo zimné).

Samostatnosť podnikania

Podnikanie sa vykonáva samostatne podnikateľom a za každých okolností na základe živnostenského oprávnenia na podnikateľskú činnosť. O podnikanie nejde v pracovnom alebo obdobnom závislom pomere, ale s vlastným rozhodovaním o podnikateľských zámeroch a aktivitách.

Pri podnikaní osoba podnikateľa rozhoduje o svojej činnosti, ale i o spôsobe, akým túto činnosť vykonáva. To znamená, že ide o činnosť vo svojej vlastnej réžii. Podnikateľská činnosť je vykonávaná vo vlastnom mene podnikateľa, pod ktorým je zapísaný v obchodnom registri.

Vlastná zodpovednosť podnikateľa

Osoba podnikateľa je sama zodpovedná za priebeh svojej činnosti, ktorej výsledkom je dosiahnutie zisku. Za každé svoje konanie v rámci svojej činnosti nesie sám zodpovednosť.

Dá sa povedať, že vymedzenie pojmu podnikanie podľa živnostenského zákona je takmer totožné s vymedzením pojmu podnikanie podľa Obchodného zákonníka.

V konečnom dôsledku je možné vyvodiť záver, že živnosťou nie je každé podnikanie. Každá činnosť, ktorá je vykonávaná na základe živnostenského oprávnenia je považovaná za podnikanie.

Živnostenské oprávnenie môže prevádzkovať len osoba, ktorej to nezakazuje iný právny predpis, napríklad nepracuje v oblasti, kde to nie je obmedzené prípadne vylúčené.

• Štatutárny orgán

Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa, ktorým sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného zákona, právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, ak majetková účasť alebo súčet majetkovej účasti štátu, obce alebo vyššieho územného celku je viac ako 67 %, iné právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, u ktorých väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny orgán, obec alebo vyšší územný celok, nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť.

Zákaz členstva v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb sa nevzťahuje na tohto vedúceho zamestnanca, ak je vyslaný do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby zamestnávateľom a ak takáto činnosť vyplýva z výkonu jeho práce; tento vedúci zamestnanec nemôže od príslušnej právnickej osoby poberať odmenu, iný príjem alebo ďalšiu výhodu.

Obmedzenia sa nevzťahujú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktorých zriaďovateľom je obec, vyšší územný celok, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť, umeleckú činnosť alebo športovú činnosť, činnosť sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní a na správu vlastného majetku alebo na správu majetku svojich maloletých detí, na činnosť v poradnom orgáne vlády, na činnosť člena v rozkladovej komisii a na činnosť, ktorá vyplýva z projektov financovaných z programov Európskej únie.

Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, môže vykonávať činnosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa len vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva pre súd, pre iný štátny orgán, pre obec alebo pre vyšší územný celok.

Obmedzenie sa tiež nevzťahuje na účasť vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, na projekte rozvojovej pomoci Európskej únie iným krajinám, realizovanom ministerstvom alebo ostatným ústredným orgánom štátnej správy v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou, činnosť vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, pri posudzovaní projektu financovaného zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo z iných zdrojov, činnosti, ktorých predmetom je uskutočňovanie programu supervízie.

Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, je povinný do 30 dní odo dňa jeho ustanovenia na miesto vedúceho zamestnanca skončiť inú zárobkovú činnosť, podnikanie alebo členstvo v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.

• Štátny zamestnanec

Nesmie podnikať, vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta, pričom inou zárobkovou činnosťou sa rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP), nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb. Obmedzenie sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, na lekársku posudkovú činnosť, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publikačnú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť, športovú činnosť, činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť v orgánoch spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na činnosť v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena komisie na vyhlásenie referenda alebo člena komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta, na činnosť zapisovateľa volebnej komisie, na činnosť poslanca obecného zastupiteľstva, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, na činnosť poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, na činnosť hlavného kontrolóra obce, na činnosť hlavného kontrolóra samosprávneho kraja, na činnosť člena v rozkladovej komisii, na činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu, kontroly alebo vládneho auditu a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo na posudzovanie zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu.

Obmedzenie sa tiež nevzťahuje na účasť štátneho zamestnanca na projekte rozvojovej pomoci Európskej únie iným štátom realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou, účasť štátneho zamestnanca na projekte financovanom zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo z iných verejných prostriedkov, činnosti, ktorých predmetom je uskutočňovanie programu supervízie.

Ak je predmetom činností plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí, môže služobný úrad umožniť ich vykonávanie štátnemu zamestnancovi aj v služobnom čase. Ak sa majú tieto činnosti vykonávať mimo pravidelného miesta vykonávania štátnej služby, môže služobný úrad vyslať štátneho zamestnanca na služobnú cestu.

Obmedzenie sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu člena orgánu Fondu ochrany vkladov alebo Garančného fondu investícií a na štátneho zamestnanca, ktorý je vyslaný do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby vládou alebo služobným úradom alebo s ktorého členstvom v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne právnickej osoby vysloví služobný úrad predchádzajúci písomný súhlas; služobný úrad môže svoj súhlas odvolať, ak by členstvo v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne právnickej osoby bolo prekážkou riadneho plnenia služobných povinností štátneho zamestnanca.

Štátny zamestnanec, ktorý je členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, nemôže od tejto právnickej osoby poberať odmenu, iný príjem alebo ďalšiu výhodu.

Štátny zamestnanec je povinný do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru skončiť podnikanie spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov. Štátny zamestnanec je povinný do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru skončiť inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta, a členstvo v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne právnickej osoby spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov, ak vykonávanie týchto činností je v rozpore so zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe.

• Sudca

Výkon funkcie sudcu je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci vrátane funkcie predsedu súdnej rady, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti a okrem členstva v súdnej rade.

V prípade pochybností súdna rada rozhodne o povinnosti skončiť túto funkciu alebo činnosť okrem členstva v súdnej rade. Sudca môže vykonávať funkciu v stavovskej organizácii sudcov a v odborovej organizácii.

• Policajt

Nesmie popri výkone funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Uvedené neplatí, ak policajt pri plnení služobných úloh vystupuje pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona. Policajt nesmie pri plnení služobných úloh pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona, vstúpiť do služobného pomeru k inému služobnému úradu alebo sa stať príslušníkom Vojenského spravodajstva.

§ 3

(1) Živnosťou nie je:

a) prevádzkovanie činností vyhradených zákonom štátu alebo právnickej osobe určenej osobitným právnym predpisom,¹⁾

b) využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti chránených osobitnými zákonmi²⁾ ich pôvodcami včítane vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,

c) vykonávanie liečiteľskej činnosti,

d) činnosť pri výkone povolaní

1. psychológov a zdravotníckych pracovníkov podľa osobitných predpisov^2a) okrem verejných zdravotníkov, ktorí vykonávajú zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami, očných optikov a zubných technikov podľa tohto zákona,

2. veterinárnych lekárov, veterinárnych pracovníkov a osôb vykonávajúcich odborné práce pri šľachtiteľskej a plemenárskej činnosti v chove hospodárskych zvierat,³⁾

3. advokátov,⁴⁾ notárov,^5a) patentových zástupcov⁶⁾ a súdnych exekútorov,^6a)

4. znalcov a tlmočníkov,⁷⁾

5. overovateľov (audítorov)⁸⁾ a daňových poradcov^8a),

6. burzových dohodcov, samostatných finan- čných agentov a finančných poradcov a iných fyzických osôb oprávnených vykonávať finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo podľa osobitného predpisu,^8b)

7. sprostredkovateľov a rozhodcov kolektívnych sporov,⁹⁾ mediátorov,^9a)

8. autorizovaných architektov, autorizovaných krajinných architektov, autorizovaných územných plánovačov, autorizovaných stavebných inžinierov, autorizovaných kontrolných inžinierov, autorizovaných stavbyvedúcich a autorizovaného stavebného dozoru,^9b)

9. autorizovaných geodetov a kartografov,¹⁰⁾

10. reštaurátorov kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia.

11. audítorov bezpečnosti pozemných komunikácii.¹¹⁾

12. sociálnych pracovníkov podľa osobitného predpisu.^11a)

e) činnosť športovca a športového odborníka podľa osobitného predpisu,^11b)

f) prevádzkovanie vzdelávacích zariadení na prípravu a overenie odbornej spôsobilosti športových odborníkov.,

g) overovanie určených meradiel alebo úradné meranie.

(2) Živnosťou ďalej nie je:

a) činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk,¹²⁾ inštitúcií elektronických peňazí,^12a) platobných inštitúcií,^12b) alebo iných poskytovateľov platobných služieb,^12c) prevádzkovateľov platobných systémov,^12d) poisťovní,¹³⁾ dôchodkových správcovských spoločností,^9c) doplnkových dôchodkových spoločností,^9d) búrz, organizátorov verejných trhov, obchodníkov s cennými papiermi a zriaďovanie a správa kolektívnych majetkových účastí,¹⁴⁾ ratingových agentúr,^14a) osôb poskytujúcich spotrebiteľské úvery,^14b) emitentov tokenov naviazaných na aktíva,^14ba) poskytovateľov služieb kryptoaktív,^14bb) iných osôb oprávnených vykonávať činnosť v oblasti kryptoaktív podľa osobitných predpisov,^14bc) spravovania úverov správcom úverov^14c) a iných právnických osôb oprávnených poskytovať finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo podľa osobitného predpisu^8a) ani vykonávanie obchodov s peňažnými prostriedkami v cudzej mene,^12f)

b) prevádzkovanie hazardných hier,¹⁵⁾

c) banská činnosť a dobývanie ložísk nevyhradených nerastov včítane úpravy a zušľachťovania nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, zabezpečovanie a likvidácia banských diel a lomov, ako aj vy-hľadávanie a prieskum ložísk nevyhradených nerastov,¹⁶⁾

d) výroba, uskladňovanie, prenos, distribúcia, dodávka elektriny, agregácia, poskytovanie flexibility aktívnym odberateľom činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, výroba, preprava, distribúcia, dodávka a uskladňovanie plynu, prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy, prevádzkovanie zariadenia na plnenie tlakových nádob a prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka,¹⁷⁾

e) poľnohospodárstvo a lesníctvo včítane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja,

f) vnútrozemská verejná vodná doprava, námorná plavba a morský rybolov,¹⁸⁾

g) prevádzkovanie dráhy, prevádzkovanie dopravy na dráhe a súvisiace činnosti vykonávané prevádzkovateľom dráhy alebo prevádzkovateľom dopravy na dráhe,¹⁹⁾

h) poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej siete a verejnej elektronickej komunikačnej služby a prevádzkovanie verejného telekomunikačného zariadenia podľa osobitného predpisu,²⁰⁾

i) výroba humánnych liekov a veterinárnych liekov, veľkodistribúcia humánnych liekov a veterinárnych liekov,

j) zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami²²⁾ a určenými látkami kategórie 1, určenými látkami kategórie 2 a vývoz určených látok kategórie 3,^22a)

k) rozhlasové a televízne vysielanie,

l) poskytovanie poštových službieb a univerzálnej poštovej služby,

m) pravidelná autobusová doprava, medzinárodná nepravidelná autobusová doprava, medzinárodná nákladná cestná doprava a medzinárodná taxislužba,^23a) cestná motorová doprava [vnútroštátna nepravidelná autobusová doprava, vnútroštátna nákladná cestná doprava, vnútroštátna taxislužba,^23a)]

n) projektovanie, vykonávanie a vyhodnocovanie geologických prác,^23c)

o) využívanie jadrovej energie,^23d)

p) výroba liehu a jeho uvádzanie do obehu okrem uvádzania liehu do obehu v spotrebiteľskom balení,

r) činnosť vedúca k ožiareniu,^23da)

s) prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby a prevádzkovanie technickej služby na ochranu majetku a osôb,^23e)

t) používanie vysoko rizikových chemických látok,

u) letecká doprava, prevádzkovanie civilných letísk alebo leteckých pozemných zariadení, poskytovanie letových prevádzkových služieb, vykonávanie leteckej informačnej služby, vykonávanie leteckej meteorolo-gickej služby, vykonávanie leteckej telekomunikačnej služby a spojovej služby pre leteckú meteorologickú službu, činnosť výcvikovej organizácie, letecké práce, vývoj, výroba, vykonávanie modifikácií a skúšanie výrobkov leteckej techniky, opravy a údržba výrobkov leteckej techniky, poskytovanie služieb na vybavenie cestujúcich a nákladu, pozemná obsluha lietadiel a údržba pohybových plôch letísk, prevádzkovanie bezpilotného leteckého systému v osobitnej kategórii prevádzky alebo v osvedčenej kategórii prevádzky, ^23f)

v) obchod s výrobkami obranného priemyslu vrátane poskytovania služieb podľa osobitného predpisu,^23fa)

w) projektovanie, konštrukcia, výroba, montáž, prehliadky, údržba, opravy, rekonštrukcie, revízie a skúšky určených technických zariadení, zváranie a nedeštruktívne skúšanie dráhových oceľových mostných konštrukcií, konštrukcií podobných mostom, koľajníc, dráhových vozidiel, plnenie kovových tlakových nádob používaných na dráhach plynmi, plnenie nádržkových vozňov, nádržkových kontajnerov a vymeniteľných nadstavieb plynmi a ostatnými nebezpečnými látkami,^23g)

x) poskytovanie služieb zamestnanosti,^23ha) okrem sprostredkovania zamestnania za úhradu a odbornej poradenskej služby,

y) správa práv podľa osobitného predpisu,²³ⁱ⁾

z) výchova a vzdelávanie v školách, predškolských a školských zariadeniach zaradených do siete škôl, vzdelávanie na vysokých školách,

za) prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako samostatnej zdravotníckej praxe alebo výkon odborného zástupcu právnickej osoby prevádzkujúcej zdravotnícke zariadenie,^2a)

zb) vykonávanie technických kontrol vozidiel,^23k)

zc) vykonávanie emisných kontrol motorových vozidiel,^23l)

zd) vykonávanie činnosti podľa osobitného pred- pisu:^23m)

1. vyhotovenie odborných posudkov pre jednotlivé odbory oprávneného posudzovania,

2. prevádzkovanie a riadenie spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov,

3. výkon kontroly malých spaľovacích zariadení na tuhé palivo a kvapalné palivo,

ze) vydávanie odborných posudkov z hľadiska ochrany životného prostredia,²³ⁿ⁾

zf) akreditácia environmentálnych overovateľov,

zg) poskytovanie právnych služieb za odmenu,

zh) vykonávanie činnosti technickej služby ove-rovania,^23pb)

zi) vykonávanie činnosti technickej služby technickej kontroly vozidiel,^23pc)

zj) vykonávanie činnosti technickej služby emis- nej kontroly motorových vozidiel,^23pd)

zk) vykonávanie činnosti technickej služby kontroly originality,^23pe)

zl) vykonávanie činnosti technickej služby montáže plynových zariadení do motorových vozidiel,^23pf)

zm) vykonávanie kontrol originality vozidiel,^23pg)

zn) výkon správcovskej činnosti správcom podľa osobitného predpisu,^23q)

zo) overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení,^2b)

zp) výroba tepla, výroba a rozvod tepla alebo rozvod tepla pre odberateľa alebo konečného spotrebiteľa,

zq) zaobchádzanie s vysoko rizikovým biologickým agensom a toxínom,

zr) činnosť autorizovanej osoby,^23qa)

zs) vykonávanie montáže plynových zariadení.^23qb)

zt) prevádzkovanie dispečingu podľa osobitného predpisu,^23qc)

zu) vzdelávacia činnosť a sprievodcovská činnosť vykonávaná podľa osobitného predpisu^23qd) v oblasti ochrany prírody a krajiny.

(3) Živnosťou nie je ani činnosť, ktorá svojou povahou spĺňa znaky živnosti podľa § 2, ale je v rozpore s dobrými mravmi.

(4) Živnosťou takisto nie je predaj nespracovaných alebo spracovaných rastlinných a živočíšnych výrobkov z vlastnej drobnej pestovateľskej a chovateľskej činnosti fyzickými osobami a predaj lesných plodín; na predaj ovocia, zeleniny a kvetov, ktoré sa predávajú na prenajatom mieste na trhovisku alebo v tržnici,^23p) ak doba prenájmu je dlhšia ako 30 dní v kalendárnom roku, alebo v pojazdnej predajni, prípadne iným ambulantným spôsobom, ak sa predaj uskutočňuje viac ako 30 dní v kalendárnom roku, vzťahuje sa osobitný zákon.^23r)

Komentár k § 3

Niektoré skupiny činností sú vylúčené z pojmu živnosť a tým i z pôsobnosti živnostenského zákona

Výpočet týchto činností vylúčených z pôsobnosti živnostenského zákona je určený taxatívne a zahrňuje na jednej strane činnosti, ktorých podriadenie živnostenskému zákonu je nevhodné vzhľadom k ich povahe, a na strane druhej tiež činnosti, ktoré pre svoj význam vyžadujú zvláštne, spravidla náročnejšie zákonné úpravy.

Živnostenský zákon vymedzuje činnosti, ktoré nie sú živnosťou aj napriek tomu, že boli alebo mohli byť považované za podnikanie podľa Obchodného zákonníka. Ide o činnosti vymenované v znení odseku 1.

Z pojmu živnosť sú vylúčené činnosti, ktoré sú vyhradené štátu, prípadne právnickej osobe podľa osobitného právneho predpisu. Touto činnosťou je napríklad poštová výhrada.

Za živnosť zákon nepovažuje využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti chránených napríklad zákonom č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon, ich pôvodcami včítane vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady.

Autorský zákon upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela alebo umeleckého výkonu, v súvislosti s výrobou a použitím zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania a v súvislosti s vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového programu alebo databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa, autora počítačového programu, autora databázy a zhotoviteľa databázy.

Za živnosť sa nepovažuje vykonávanie liečiteľskej činnosti a tiež činnosti pri výkone určitých povolaní.

Dá sa povedať, že ide o slobodné povolania.

• Psychológovia a zdravotnícky pracovníci

Znenie bolo sprecizované v súvislosti so zmenou zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Živnosťou nie je činnosť psychológa alebo zdravotníckeho pracovníka, okrem verejných zdravotníkov, ktorí vykonávajú zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami, očných optikov a zubných technikov.

Psychologickou činnosťou je skúmanie, výklad, ovplyvňovanie a prognostické hodnotenie správania človeka alebo skupiny ľudí psychologickými metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi súčasným poznatkom psychologických vied a stavu praxe, psychoterapia, psychologické poradenstvo, používanie psychodiagnostických metód a testov.

Psychologickú činnosť môžu vykonávať samostatne, vo svojom mene, na vlastnú zodpovednosť a za odmenu alebo v neštátnych zariadeniach iba psychológovia, ktorí získajú na túto činnosť osvedčenie. Psychologická činnosť nie je živnosťou.

• Veterinárni lekári a pracovníci

Živnosťou nie je činnosť veterinárnych lekárov, veterinárnych pracovníkov a osôb, ktoré vykonávajú odborné práce pri šľachtiteľskej a plemenárskej činnosti v chove hospodárskych zvierat.

Odborné činnosti pri plnení úloh veterinárnej starostlivosti môžu vykonávať len veterinárni pracovníci, ktorými sú absolventi vysokých škôl veterinárskych (veterinárni lekári), absolventi stredných odborných škôl veterinárneho odboru, prípadne absolventi pomaturitného štúdia veterinárneho odboru, iné osoby, ktoré získali spôsobilosť na výkon niektorých odborných činností potrebných na plnenie úloh veterinárnej starostlivosti ukončením zodpovedajúceho štúdia.

• Advokáti

Živnosťou nie je činnosť advokátov. Výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu.

Advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii.

Advokát môže vykonávať advokáciu samostatne, v združení spolu s inými advokátmi, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.

• Notári

Živnosťou nie je činnosť notárov. V súvislosti s výkonom notárskej činnosti môže notár fyzickým osobám a právnickým osobám poskytovať právne rady, spisovať iné listiny, vykonávať správu majetku a zastupovať ich v súvislosti so správou ich majetku, ak zákon neustanovuje inak, poskytnúť zastupovanie v katastrálnom konaní. Výkon notárskej činnosti je nezlučiteľný so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne alebo v kontrolnom orgáne právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť a s inou zárobkovou činnosťou.

• Patentoví zástupcovia

Živnosťou nie je činnosť patentových zástupcov. Činnosťou patentového zástupcu je zastupovanie fyzických osôb a právnických osôb pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky a pred inými orgánmi štátnej správy v konaniach týkajúcich sa priemyselného vlastníctva.

Patentový zástupca pri výkone svojej činnosti ďalej poskytuje odborné rady v oblasti priemyselných práv, spisuje listiny pre potreby právnych úkonov v oblasti priemyselných práv a poskytuje ďalšie formy odborného poradenstva a odbornej pomoci v oblasti priemyselného vlastníctva.

Patentový zástupca môže vykonávať činnosť patentového zástupcu samostatne, v združení spolu s inými patentovými zástupcami alebo v spoločnosti patentových zástupcov.

• Súdni exekútori

Živnosťou nie je činnosť súdnych exekútorov. Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov.

Činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej, publicistickej a športovej činnosti. V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

• Znalci a tlmočníci

Živnosťou nie je činnosť advokátov. Znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti. Výkon činnosti nie je podnikanie.

• Overovateľ – audítor, daňový poradca

Ich činnosť nie je živnosťou. Štatutárny audítor je fyzická osoba, ktorá je zapísaná v zozname štatutárnych audítorov, ktorý vedie úrad, a má oprávnenie na vykonávanie štatutárneho auditu.

Na základe pripomienky Slovenskej komory daňových poradcov došlo k úprave odseku 8a s odvolávkou na zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov.

V aplikačnej praxi dochádzalo k častému zamieňaniu poskytovania rôznych poradenských služieb s daňovým poradenstvom, ktoré nie je živnosťou, je regulované a vyžaduje zvýšené nároky na vzdelanie a prax poradcu.

• Finančné sprostredkovanie

Živnosťou nie je ani činnosť burzových dohodcov, samostatných finančných agentov a finančných poradcov a iných fyzických osôb oprávnených vykonávať finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo.

V prípade tejto činnosti sa odkazuje na zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dôvodom zmeny bolo časté zamieňanie poskytovania rôznych poradenských služieb s daňovým poradenstvom, ktoré nie je živnosťou, je regulované a vyžaduje zvýšené nároky na vzdelanie a prax poradcu.

• Sprostredkovateľ a rozhodca kolektívnych sporov

Na riešenie kolektívneho sporu sa môžu zmluvné strany dohodnúť na osobe sprostredkovateľa. Konanie pred sprostredkovateľom sa začína dňom prijatia žiadosti o riešenie sporu sprostredkovateľom.

Ak sa zmluvné strany na osobe sprostredkovateľa nedohodnú, určí ho na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán ministerstvo zo zoznamu sprostredkovateľov vedeného na ministerstve. Doručením rozhodnutia o určení sprostredkovateľa sa konanie pred sprostredkovateľom začalo.

V spore o uzavretie kolektívnej zmluvy sa môže žiadosť podať najskôr po uplynutí 60 dní od predloženia písomného návrhu na uzavretie tejto zmluvy. Rozhodcom nesmie byť osoba, ktorá bola v tom istom spore sprostredkovateľom. Ich činnosť nie je živnosťou.

• Mediátor

Živnosťou nie je ani činnosť mediátora. Mediátorom môže byť každá fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú, a ktorá s osobami zúčastnenými na mediácii uzavrie dohodu o začatí mediácie. Výkon činnosti mediátora je podnikaním.

• Autorizovaný architekt, autorizovaný krajinný architekt, autorizovaný územný plánovač, autorizovaný stavebný inžinier, autorizovaný kontrolný inžinier, autorizovaný stavbyvedúci a autorizovaný stavebný dozor

Ich činnosť je upravená zákonom č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 205/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 4. 2025 v ustanovení § 3 ods. 1 písm. d) mení znenie ôsmeho bodu. Ide o úpravu nadväzujúcu na zavedenie nových regulovaných povolaní zákonom o územnom plánovaní a zákonom o výstavbe, resp. v nadväznosti na ne zákonom SNR č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Poznámka

Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní upravuje územné plánovanie, pôsobnosť orgánov územného plánovania, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb v územnom plánovaní a informačný systém územného plánovania a výstavby. Územným plánovaním je súbor činností, ktorými sa určuje a reguluje priestorové usporiadanie územia, funkčné využívanie územia a zabezpečuje sa udržateľný územný rozvoj za podmienok dodržania ochrany životného prostredia, ochrany prírody a krajiny, ochrany historického a kultúrneho dedičstva a ochrany verejného zdravia, obrany štátu, bezpečnosti štátu, hospodárskeho rozvoja, sociálneho rozvoja, sociálnej súdržnosti a územnej súdržnosti. Cieľom územného plánovania je systematicky a nepretržite vytvárať podmienky pre udržateľný územný rozvoj tak, aby územie bolo využívané efektívne, bezpečne, ekonomicky, esteticky, eticky a demokraticky s ohľadom na prírodné, historické a kultúrne dedičstvo, ochranu a kvalitu životného prostredia a kvalitu života obyvateľov.

Zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe upravuje postup prípravy, zhotovovania, zmien, užívania a odstraňovania stavieb, práva a povinnosti osôb uskutočňujúcich činnosti vo výstavbe a pôsobnosť orgánov štátnej správy vo výstavbe.

Architekt

K jeho oprávneniam patrí poskytovanie služieb architekta v oblasti prípravy, zhotovovania, zmien a užívania stavieb, najmä na vypracúvanie projektových podkladov vo forme návrhov, zámerov, štúdií, vykonávanie odborného poradenstva pre stavebníkov a vlastníkov nehnuteľností, ich zastupovanie v konaniach vo výstavbe a pri uskutočňovaní stavieb, vrátane vykonávania záznamov v elektronickej podobe v informačnom systéme pre územné plánovanie a výstavbu, vykonávanie architektonických a inžinierskych činností a súvisiaceho technického poradenstva v rozsahu svojho oprávnenia, vykonávanie komplexnej projektovej činnosti projektantom ako vyhradenej činnosti vo výstavbe najmä na vypracúvanie projektovej dokumentácie stavieb a ich zmien, dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby, stanoviska o súlade zhotovenej stavby s overeným projektom stavby, projektovej dokumentácie obnovy národných kultúrnych pamiatok, stavieb v pamiatkovej rezervácii a stavieb, nachádzajúcich sa na území, zapísanom do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva v rozsahu svojho oprávnenia, spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, vypracúvanie analýzy a syntézy údajov o území a výkresu problémových javov, navrhovanie urbanistickej koncepcie územia a koordinovanie činnosti spolupracujúcich osôb s oprávnením na spracovanie príslušnej časti územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, vykonávanie projektového manažmentu a činnosti generálneho projektanta, najmä na riadenie projektu a koordináciu projektantov častí projektovej dokumentácie a iných špecialistov, potrebných na jej vypracovanie a kompletizáciu, poskytovanie služby projektového dohľadu nad zhotovovaním stavby podľa schválenej projektovej dokumentácie, dohľadu architekta a dohľadu, ak je autorom diela (autorský dohľad) nad súladom projektových podkladov stavby a zhotovovania stavby, alebo zmeny stavby s architektonickým návrhom a na vykonávanie stavebného dozoru, grafické spracovanie a modelovanie architektonického diela, a jeho vyjadrenie v projektových podkladoch, dodávaných v rámci poskytovaných služieb, vrátane ich elektronického vyjadrenia a zaznamenania a na vykonávanie osobnostných a majetkových práv k dielu, vyhotovovanie odborných posudkov, odhadov a dobrozdaní v rozsahu svojho oprávnenia, poskytovanie vymedzených služieb.

Krajinný architekt

K jeho oprávneniam patrí poskytovanie služieb krajinného architekta v oblasti prípravy, uskutočňovania a užívania krajinno-architektonických úprav, najmä na vypracúvanie projektových podkladov vo forme návrhov, zámerov, štúdií, vykonávanie odborného poradenstva pre stavebníkov a vlastníkov nehnuteľností, ich zastupovanie v konaniach vo výstavbe a pri uskutočňovaní krajinno-architektonických úprav, vrátane uskutočňovania záznamov v elektronickej podobe v informačnom systéme pre územné plánovanie a výstavbu a navrhovanie začlenenia stavieb do prostredia s cieľom minimalizovať negatívne dopady stavieb na urbánne prostredie a navrhovanie tvorby obrazu sídla a krajiny, vykonávanie projektovej činnosti projektantom ako vyhradenej činnosti vo výstavbe, najmä na vypracúvanie projektovej dokumentácie krajinno-architektonických úprav a ich zmien v stupňoch projektovej dokumentácie a realizačnej dokumentácie, projektovej dokumentácie obnovy národných kultúrnych pamiatok s prevažujúcou krajinnou zložkou, krajinno-architektonických úprav v pamiatkovej rezervácii a krajinno-architektonických úprav nachádzajúcich sa na území, zapísanom do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva, spracovanie územnoplánovacích podkladov, vrátane spracúvania krajinných plánov a projektov pozemkových úprav, spracovania podkladov a konceptov krajinnej architektúry pre vypracovanie urbanistickej koncepcie územia a koordinovanie činnosti spolupracujúcich osôb s oprávnením na spracovanie príslušnej časti územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, vykonávanie projektového manažmentu a činnosti generálneho projektanta, najmä na riadenie projektu a koordináciu projektantov častí projektovej dokumentácie krajinno-architektonických úprav a iných špecialistov potrebných na jej vypracovanie a kompletizáciu, poskytovanie služby projektového dohľadu nad zhotovovaním krajinno-architektonických úprav podľa schválenej projektovej dokumentácie, dohľadu architekta a dohľadu, ak je autorom diela (autorský dohľad) nad súladom projektových podkladov krajinno-architektonických úprav alebo ich zmeny s architektonickým návrhom a na vykonávanie stavebného dozoru, grafické spracovanie a modelovanie diela krajinnej architektúry a jeho vyjadrenie v projektových podkladoch, dodávaných v rámci poskytovaných služieb, vrátane ich elektronického vyjadrenia a zaznamenania a na vykonávanie osobnostných a majetkových práv k dielu, vyhotovovanie odborných posudkov, odhadov a dobrozdaní v rozsahu svojho oprávnenia.

Územný plánovač

K jeho oprávneniam patrí poskytovanie služieb v oblasti spracovania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, vypracúvanie analýzy a syntézy údajov o území a výkresu problémových javov, navrhovanie urbanistickej koncepcie územia a koordinovanie činnosti spolupracujúcich osôb s oprávnením na spracovanie príslušnej časti územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, poskytovanie súvisiacich služieb najmä na poskytovanie odborného poradenstva v oblasti územného plánovania a územného rozvoja, grafické spracovanie a modelovanie urbanistického diela a jeho vyjadrenie v podkladoch, dodávaných v rámci poskytovaných služieb, vrátane ich elektronického vyjadrenia a zaznamenania, vyhotovovanie odborných posudkov, odhadov a dobrozdaní v oblasti územného plánovania.

Inžinier

Môže byť autorizovaný na vykonávanie komplexných architektonických a inžinierskych služieb a súvisiaceho technického poradenstva, služieb v niektorej z vymedzených kategórií, napríklad pre konštrukcie budov, konštrukcie inžinierskych stavieb, pre statiku stavieb, pre technické, technologické a energetické vybavenie stavieb, pre elektrotechnické a elektroenergetické vybavenie stavieb.

Kontrolný inžinier

Môže byť autorizovaný na vykonávanie kontrolných statických posúdení vyhradených stavieb. Inžinier pre kontrolné statické posúdenie vyhradených stavieb je oprávnený na vypracovanie kontrolného statického posúdenia nosných konštrukcií vyhradených stavieb, na ktorých nevykonával žiadne projektové činnosti pri zhotovovaní projektovej dokumentácie stavby, vypracovanie záverečného protokolu kontrolného statického posúdenia nosných konštrukcií vyhradenej stavby.

Autorizovaný stavbyvedúci a autorizovaný stavebný dozor

Inžinier alebo technik môže byť autorizovaný na vykonávanie činností, a to stavebný dozor pre vyhradené stavby, hlavný stavbyvedúci pre vyhradené stavby. Inžinier alebo technik pre výkon činnosti stavebného dozoru pre vyhradené stavby je okrem vykonávania činností prislúchajúcich stavebnému dozoru oprávnený vykonávať činnosti stavebného dozoru pri zhotovovaní vyhradených stavieb. Inžinier alebo technik pre výkon činnosti hlavného stavbyvedúceho pre vyhradené stavby je okrem vykonávania činností prislúchajúcich stavbyvedúcemu oprávnený vykonávať činnosti hlavného stavbyvedúceho pri zhotovovaní vyhradených stavieb. Autorizovaným stavbyvedúcim a autorizovaným stavebným dozorom môže byť ten, kto spĺňa stanovené podmienky.

• Autorizovaní geodeti a kartografi

Činnosť týchto osôb nie je živnosťou. Taktiež nie je živnosťou ani činnosť reštaurátorov kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia.

• Audítor bezpečnosti pozemných komunikácií

Jeho činnosť nie je živnosťou. Audítor bezpečnosti pozemnej komunikácie je fyzická osoba zapísaná v zozname audítorov bezpečnosti pozemných komunikácii oprávnená na vykonávanie činnosti. Výkon činností nie je podnikaním.

Bezpečnostný audítor je oprávnený vykonať posudzovanie vplyvu na bezpečnosť, bezpečnostný audit a inšpekciu. Bezpečnostný audítor je oprávnený vykonávať činnosti pre pozemné komunikácie, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a pre ostatné pozemné komunikácie.

• Sociálni pracovníci

Vykonávajú sociálnu prácu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, výkonom samostatnej praxe sociálneho pracovníka. Asistent sociálnej práce vykonáva sociálnu prácu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Živnostenský zákon bol rozšírený o činností, ktoré nie sú živnosťou, a to o činnosť sociálneho pracovníka, ktorý vykonáva sociálnu prácu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

• Činnosť športovca a športového
odborníka

Uvedenú činnosť upravuje zákon č. 440/2015 Z. z. o športe, čo znamená, že činnosť športovca a športového odborníka podľa osobitného predpisu nie je živnosťou a upresňujú sa nadväzujúce legislatívne opatrenia.

Športovec vykonáva šport ako profesionálny športovec, amatérsky športovec alebo ako neorganizovaný športovec. Profesionálny športovec a amatérsky športovec vykonáva šport v športovej organizácii, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii.

Profesionálny športovec vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce, na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu v rezortnom športovom stredisku alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Športový odborník vykonáva činnosť športového odborníka ako podnikanie, na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ako dobrovoľník alebo bez zmluvy.

• Prevádzkovanie vzdelávacích zariadení na prípravu a overenie odbornej spôsobilosti športových odborníkov

Uvedenú činnosť upravuje zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a tiež nie je živnosťou.

• Overovanie určených meradiel
alebo úradné meranie

Upravená je výnimka pre fyzickú osobu – podnikateľa a právnickú osobu na výkon overovania určených meradiel a úradného merania.

Zákonom sú v znení odseku 2 upravené a vymenované činnosti, ktoré sa v medziach zákona nepovažujú za živnosť, pričom platí, že môžu byť podnikaním podľa Obchodného zákonníka. Na výkon týchto činností sa vyžaduje určitý druh povolenia alebo oprávnenia, nie však oprávnenie živnostenské.

Čo sa za živnosť nepovažuje

• Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk

Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Bankové povolenie je povolenie vydané na vykonávanie bankových činností v rozsahu a za podmienok uložených týmto povolením alebo ustanovených zákonom o bankách a osobitnými predpismi.

Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska (NBS).

O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.

O udelení bankového povolenia pre banky a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.

Na udelenie bankového povolenia musia byť splnené podmienky podľa § 7 zákona o bankách.

• Činnosť inštitúcií elektronických peňazí

Inštitúcia elektronických peňazí je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je na základe udeleného povolenia na vydávanie elektronických peňazí oprávnená vydávať elektronické peniaze, spravovať elektronické peniaze a vykonávať platobné operácie súvisiace s vydávaním elektronických peňazí bez obmedzenia rozsahu vydávaných elektronických peňazí alebo v obmedzenom rozsahu podľa § 87 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách. Inštitúcia elektronických peňazí môže vykonávať aj ďalšie činnosti:

• poskytovať platobné služby, ktoré má uvedené v povolení na vydávanie elektronických peňazí,

• poskytovať úvery používateľom platobných služieb súvisiace s platobnými službami, ak má túto činnosť uvedenú v povolení na vydávanie elektronických peňazí,

• poskytovať prevádzkové služby a s nimi úzko súvisiace pomocné služby, ktoré bezprostredne súvisia s vydávaním elektronických peňazí alebo poskytovaním platobných služieb,

• prevádzkovať platobný systém, ak má na túto činnosť udelené povolenie,

• vykonávať iné obchodné činnosti ako vydávanie elektronických peňazí.

Inštitúcia elektronických peňazí nesmie prijímať vklady. Inštitúcia elektronických peňazí je povinná plniť povinnosti, a to najneskôr do piatich pracovných dní od vydania elektronických peňazí.

Inštitúcia elektronických peňazí je povinná pri nakladaní s týmito finančnými prostriedkami postupovať tak, aby sa zabezpečila jej likvidita a minimalizácia trhových rizík vyplývajúcich z nakladania s týmito finančnými prostriedkami.

Inštitúcia elektronických peňazí nemôže vydávať elektronické peniaze prostredníctvom iných osôb. Inštitúcia elektronických peňazí môže v inom členskom štáte poskytovať platobné služby prostredníctvom agentov platobných služieb na základe písomnej zmluvy. Inštitúcia elektronických peňazí môže vykonávať činnosť aj v inom členskom štáte prostredníctvom svojej pobočky alebo bez založenia pobočky. Inštitúcia elektronických peňazí môže ponúkať alebo spätne vymieňať elektronické peniaze prostredníctvom iných osôb konajúcich v jej mene na základe písomnej zmluvy. Inštitúcia elektronických peňazí je povinná písomne formou vyhlásenia informovať Národnú banku Slovenska o všetkých dôležitých skutočnostiach.

• Činnosť platobných inštitúcií

Platobná inštitúcia je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je na základe udeleného povolenia na poskytovanie platobných služieb oprávnená poskytovať platobné služby bez obmedzenia rozsahu poskytovania platobných služieb podľa § 2 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách alebo v rozsahu obmedzenom výlučne na vykonávanie platobných operácií, pri ktorých sa súhlas platiteľa s vykonaním platobnej operácie udeľuje prostredníctvom akéhokoľvek telekomunikačného zariadenia, digitálneho zariadenia alebo zariadenia informačných technológií a platba sa vykoná prevádzkovateľovi telekomunikácií, prevádzkovateľovi systému informačných technológií alebo siete, ktorý koná iba ako sprostredkovateľ medzi používateľom platobných služieb a dodávateľom tovaru a služieb, za podmienok podľa § 79a zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách.

• Činnosť iných poskytovateľov platobných služieb

Poskytovateľom platobných služieb je banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá má v bankovom povolení uvedené aj poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie, inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí alebo pobočka zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, poštový podnik, ak je podľa osobitného zákona oprávnený poskytovať platobné služby, platobná inštitúcia podľa § 63, zahraničná platobná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie, Národná banka Slovenska alebo Európska centrálna banka, ak nekonajú ako menový orgán, alebo ak nejde o činnosti, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb, a ak poskytujú platobné služby, Štátna pokladnica, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, miestne orgány štátnej správy, obce a vyššie územné celky, ak sú podľa osobitného zákona oprávnené poskytovať platobné služby a ak nejde o činnosti, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb.

• Činnosť prevádzkovateľov platobných systémov

Platobným systémom sa rozumie systém, ktorý zabezpečuje vykonávanie príkazov na základe zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi platobného systému a spoločných pravidiel ustanovených týmto zákonom a podľa spoločných pravidiel a postupov vydaných prevádzkovateľom platobného systému pre prevádzkovanie platobného systému.

Platobný systém kontroluje formálnu správnosť a úplnosť odovzdávaných dát pri prevodoch. Platobným systémom prevádzkovaným podľa zákona o platobných službách sa rozumie platobný systém prevádzkovaný Národnou bankou Slovenska, platobný systém prevádzkovaný na základe povolenia na prevádzkovanie platobného systému poskytovateľom platobných služieb, ktorý je zároveň agentom pre vyrovnanie v tomto platobnom systéme, platobný systém prevádzkovaný na základe povolenia na prevádzkovanie platobného systému právnickou osobou, pričom takýto platobný systém nemá agenta pre vyrovnanie, platobný systém bez povolenia na prevádzkovanie platobného systému.

Účastníkmi platobného systému môžu v súlade s pravidlami tohto platobného systému byť Národná banka Slovenska, banka a pobočka zahraničnej banky, centrálna banka iného štátu, Európska centrálna banka, centrálny depozitár cenných papierov alebo iná inštitúcia zriadená podľa osobitného predpisu, ak je v rámci svojej zákonom ustanovenej činnosti oprávnená zabezpečovať prevody finančných prostriedkov, platobný systém prevádzkovaný podľa právneho poriadku iného členského štátu na základe prístupových pravidiel určených v pravidlách platobného systému, platobná inštitúcia a inštitúcia elektronických peňazí na základe prístupových pravidiel určených v pravidlách platobného systému, zahraničná osoba, ktorej činnosť zodpovedá činnosti osôb. Účastníci platobného systému sú povinní poskytnúť prevádzkovateľovi platobného systému štatutárnym orgánom schválený aktuálny zoznam osôb, ktoré za účastníka platobného systému zodpovedajú za úplnosť a správnosť odovzdávaných príkazov, a aktuálny zoznam osôb oprávnených za účastníka platobného systému disponovať s vyrovnacím účtom, ak ho prevádzkovateľ vedie, ako aj podpisové vzory alebo elektronické podpisy týchto oprávnených osôb.

Prevádzkovateľ platobného systému je povinný poskytnúť účastníkom platobného systému štatutárnym orgánom schválený aktuálny zoznam osôb, ktoré za prevádzkovateľa platobného systému zodpovedajú za spracovanie príkazov prijatých od účastníkov platobného systému, ako aj podpisové vzory alebo elektronické podpisy týchto oprávnených osôb.

Prevádzkovateľom platobného systému je právnická osoba. Účastníkom tohto platobného systému je poskytovateľ platobných služieb.

Platobný systém je platobný systém, ktorého účastníkmi sú výhradne poskytovatelia platobných služieb patriaci do skupiny s úzkymi väzbami alebo v ktorom poskytovateľ platobných služieb ako jedna osoba alebo skupina koná alebo môže konať ako poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ako aj príjemcu, pričom je výlučne zodpovedný za riadenie tohto systému a udeľuje súhlas iným poskytovateľom platobných služieb na účasť v tomto platobnom systéme; títo poskytovatelia platobných služieb nemajú právo určovať medzi sebou poplatky, ktoré sa týkajú tohto systému, ale môžu určiť svoje vlastné ceny vo vzťahu k platiteľom a príjemcom.

Platobný systém sa riadi vnútornými pravidlami skupiny s úzkymi väzbami a vnútornými pravidlami osoby alebo skupiny.

Národná banka Slovenska vedie zoznam platobných systémov vrátane zoznamu prevádzkovateľov a účastníkov týchto platobných systémov, platobných systémov vrátane zoznamu prevádzkovateľov a účastníkov týchto platobných systémov, platobných systémov vrátane zoznamu majiteľov, ktorí môžu plniť funkciu prevádzkovateľa systému.

Prevádzkovateľ platobného systému bez zbytočného odkladu oznámi Národnej banke Slovenska každú zmenu obchodného mena alebo názvu, sídla alebo miesta podnikania ktoréhokoľvek účastníka platobného systému, ako aj zníženie počtu účastníkov platobného systému, každú zmenu pravidiel platobného systému v listinnej podobe alebo v elektronickej forme v štátnom jazyku v lehote jedného mesiaca pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny. Prevádzkovateľ platobného systému bez zbytočného odkladu oznámi Národnej banke Slovenska názov tohto platobného systému a obchodné meno majiteľa alebo prevádzkovateľa tohto platobného systému.

Účastníci platobného systému sú povinní poskytovať informácie o platobnom systéme, ktorého sú účastníkmi, a o pravidlách tohto platobného systému na písomnú žiadosť osoby, ktorá má právny záujem na poskytnutí takýchto informácií.

Prevádzkovateľ platobného systému je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska vytvorenie prepojeného systému.

• Činnosť poisťovní

Poisťovňa je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa zákona o dohľade nad finančným trhom.

Poisťovacou činnosťou je podnikateľská činnosť, ktorou je preberanie poistných rizík od osôb ohrozených rovnakým alebo podobným rizikom, vytváranie a organizovanie poistného kmeňa, vytváranie technických rezerv na všetky záväzky voči oprávneným osobám z poistných zmlúv a plnenie týchto záväzkov za odplatu, ktorá sa určí s použitím poistnej matematiky a štatistiky.

Povolením na vykonávanie poisťovacej činnosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom povoľuje vznik poisťovne alebo zriadenie pobočky zahraničnej poisťovne a vykonávanie poisťovacej činnosti tejto poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne v rozsahu vymedzenom v tomto povolení.

O udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje Národná banka Slovenska.

Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti predkladá zakladateľ poisťovne Národnej banke Slovenska a musia byť splnené podmienky podľa zákona o poisťovníctve.

• Činnosť dôchodkových správcovských spoločností

Dôchodková správcovská spoločnosť je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa dôchodkových fondov na vykonávanie starobného dôchodkového sporenia podľa tohto zákona, a to na základe povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti udeleného Národnou bankou Slovenska podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

Správou dôchodkových fondov sa rozumie riadenie investícií, ktorým sa na účely tohto zákona rozumie zhodnocovanie majetku v dôchodkovom fonde na základe rozhodovania dôchodkovej správcovskej spoločnosti, administrácia, propagácia a reklama dôchodkových fondov a výber dobrovoľných príspevkov. Žiadosť o udelenie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti podáva Národnej banke Slovenska zakladateľ dôchodkovej správcovskej spoločnosti a musí preukázať splnenie stanovených podmienok.

• Činnosť doplnkových dôchodkových spoločností

Doplnková dôchodková spoločnosť je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa doplnkových dôchodkových fondov na účel vykonávania doplnkového dôchodkového sporenia, a to na základe povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti udeleného Národnou bankou Slovenska. Na vydanie povolenia musia byť splnené podmienky podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení.

• Činnosť búrz, organizátorov verejných trhov, obchodníkov s cennými papiermi a zriaďovanie a správa kolektívnych majetkových účastí

Cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa zákona o cenných papieroch a práva podľa osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám. Sústavu cenných papierov tvoria tieto druhy cenných papierov – akcie, dočasné listy, podielové listy, dlhopisy, vkladové listy, pokladničné poukážky, vkladné knižky, kupóny, zmenky, šeky, cestovné šeky, náložné listy, skladištné listy, skladiskové záložné listy, tovarové záložné listy, družstevné podielnické listy, investičné certifikáty, iný druh cenného papiera, ktorý za cenný papier vyhlási osobitný zákon.

Burza je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje regulovaný trh vrátane podmienečného obchodovania pred vydaním cenného papiera a zabezpečuje s tým súvisiace činnosti a ktorá má na výkon tejto činnosti povolenie na vznik a činnosť burzy udelené podľa tohto zákona.

Burza je právnickou osobou a zapisuje sa do obchodného registra. Na vznik a činnosť burzy je potrebné povolenie. O udelení povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska na základe písomnej žiadosti zakladateľov burzy. Na udelenie povolenia musí byť preukázané splnenie podmienok.

Kolektívnym investovaním je podnikanie, ktorého predmetom je zhromažďovanie peňažných prostriedkov od investorov, s cieľom investovať v súlade s určenou investičnou politikou v prospech osôb, ktorých peňažné prostriedky boli zhromaždené.

Ak sa peňažné prostriedky zhromažďujú od verejnosti, možno kolektívne investovanie vykonávať len na základe princípu rozloženia rizika.

Kolektívne investovanie možno vykonávať len vytváraním tuzemských subjektov kolektívneho investovania alebo zhromažďovaním peňažných prostriedkov prostredníctvom ponuky cenných papierov alebo majetkových účastí v zahraničných subjektoch kolektívneho investovania.

• Činnosť ratingových agentúr

Nie je živnosťou v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach.

Ratingové agentúry zohrávajú dôležitú úlohu na globálnych trhoch s cennými papiermi a bankových trhoch. Je preto nevyhnutné, aby dôsledne poskytovali nezávislé, objektívne ratingy čo najvyššej kvality. Ratingové agentúry vydávajú stanoviská, týkajúce sa schopnosti konkrétneho emitenta alebo finančného nástroja splácať úver. Inými slovami, posudzujú pravdepodobnosť, s akou emitent nebude schopný plniť svoje finančné záväzky všeobecne (rating emitenta) alebo svoje záväzky z konkrétneho dlhu alebo pevne úročeného cenného papiera (rating nástroja). Tieto stanoviská alebo ratingy sa zakladajú na informáciách vyplývajúcich z toku výnosov a súvahy (najmä so zreteľom na dlh) hodnoteného subjektu. Takisto sa zohľadňuje, ako plnil svoje finančné záväzky v minulosti.

• Činnosť osôb poskytujúcich spotrebiteľské úvery

Ide o činnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver, spravovania úverov správcom úverov, emitentov tokenov naviazaných na aktíva, poskytovateľov služieb kryptoaktív, iných osôb oprávnených vykonávať činnosť v oblasti kryptoaktív, v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Hovoríme o osobe veriteľa. Zoznam veriteľov vedie Národná banka v registri veriteľov po splnení podmienok.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 106/2024 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 6. 2024 doplnilo ustanovenie z dôvodu zavedenia nových inštitútov upravených týmto zákonom, ktorými sú nákupcovia úverov a správcovia úverov. V rámci negatívneho vymedzenia živnosti sa doplnil v ustanovení § 3 odsek 2 písmeno a) o činnosti spravovania úverov správcom úverov. Uvedeným doplnením sa vylúčila činnosť spravovania úverov správcom úverov z pojmu živnosť, nakoľko ide o regulovanú činnosť vykonávanú na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. Činnosť nákupcu úverov môže byť vykonávaná ako živnosť, pokiaľ je nákupcom úverov fyzická osoba – podnikateľ, ktorá vykonáva nákup úverov na základe živnostenského oprávnenia. Takáto činnosť je voľnou živnosťou.

Poznámka

Spravovanie úverov správcom úverov je upravené zákonom č. 106/2024 Z. z. o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento právny predpis upravuje práva a povinnosti správcu úverov, práva a povinnosti nákupcu úverov, niektoré vzťahy súvisiace s cezhraničným vykonávaním spravovania úverov správcom úverov z iného členského štátu, niektoré vzťahy súvisiace s udelením povolenia pre správcu úverov a s dohľadom nad správcami úverov, nákupcami úverov, zástupcami nákupcu úverov z tretích krajín a poskytovateľmi úverových služieb. Správcom úverov je právnická osoba, ktorá v rámci svojej obchodnej činnosti spravuje a presadzuje práva a povinnosti súvisiace s právami veriteľa v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo so samotnou nesplácanou zmluvou o úvere v mene nákupcu úverov a vykonáva spravovanie úverov

! Upozornenie

Na základe nariadenia MiCA, ktoré predstavuje harmonizovaný rámec pre trhy s kryptoaktívami a ktorým sa ustanovujú osobitné pravidlá pre kryptoaktíva a súvisiace služby a činnosti vrátane povoľovania s pôsobnosťou pre celú Európsku úniu, budú emitenti tokenov naviazaných na aktíva, poskytovatelia služieb kryptoaktív a iné osoby oprávnené vykonávať činnosť v oblasti kryptoaktív potrebovať povolenie od Národnej banky Slovenska na výkon definovaných činností súvisiacich s kryptoaktívami. Z tohto dôvodu bolo nutné činnosť týchto osôb vyňať spod pôsobnosti živnostenského zákona, a to zákonom č. 248/2024 Z. z. o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív, ktorý nadobudol účinnosť 30. 12. 2024. Činnosť poskytovateľov služieb kryptoaktív a činnosť emitentov tokenov naviazaných na aktíva a emitentov tokenov elektronických peňazí sa pridala do § 3 ods. 2 písm. a), t. j. medzi činnosti, ktoré nie sú živnosťou.

Živnostenské oprávnenie už nie je pre služby spadajúce do pôsobnosti nariadenia MiCA dostačujúce, avšak v súlade s prechodným ustanovením je možné poskytovať služby na základe už platného živnostenského oprávnenia (oprávnenie na poskytovanie služby zmenárne virtuálnej meny alebo služby peňaženky virtuálnej meny alebo služby a činnosti, ktoré svojím obsahom spĺňajú znaky služieb kryptoaktív podľa nariadenia MiCA) po obmedzenú dobu – v súlade s čl. 143 ods. 3 nariadenia MiCA až do 1. júla 2026 alebo do dňa udelenia povolenia alebo odmietnutia udelenia povolenia na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív podľa nariadenia MiCA, podľa toho, čo nastane skôr.

Taktiež bolo potrebné doplniť prechodné ustanovenie v živnostenskom zákone tak, aby existujúce osoby so živnostenským oprávnením vydaným do 30. decembra 2024, ktoré uskutočňujú svoju podnikateľskú činnosť s predmetom činnosti definovaným podľa živnostenského zákona ako živnosť, ktorá svojím obsahom spĺňa znaky poskytovania služieb zmenárne virtuálnej meny alebo poskytovania služieb peňaženky virtuálnej meny alebo poskytovania služby alebo činnosti, ktorá svojím obsahom spĺňa znaky služieb kryptoaktíva podľa nariadenia MiCA, mohli vykonávať svoju podnikateľskú činnosť až do udelenia povolenia podľa nariadenia MiCA, najneskôr však do 1. júla 2026.

V súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia MiCA priamo aplikovateľnej definície služieb kryptoaktív je potrebné sa vysporiadať nielen so subjektami uskutočňujúcimi svoju podnikateľskú činnosť v predmetoch podnikania viazaných – regulovaných živností „poskytovanie služby zmenárne virtuálnej meny“ a „služby peňaženky virtuálnej meny“, ale aj – a o to precíznejšie – i s podnikateľskými subjektami podnikajúcimi v oblasti voľných živností, tak definične nespadajúcich pod vymedzenie čl. 3, bod 16 a nasl. nariadenia, ako i obsahovo aktuálne podobnými novej legislatívnej definícii (nahradzujúcej pojem virtuálna mena pojmom kryptoaktívum), ktoré boli vydané subjektom pred účinnosťou novelizácie prostredníctvom zákona č. 279/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1. novembra 2020, ktorým sa predmetné živnosti č. 82a a 82b stali viazanými živnosťami. Aj napriek tomu, že sa živnosti č. 82a a 82b stali viazanými, pričom ich súčasne zákon č. 248/2024 Z. z. ruší, existuje stále riziko, že bude zo strany podnikateľských subjektov snaha obchádzať tento zákon prostredníctvom slobody formulácie predmetu podnikania voľných živností. Preto prechodné ustanovenie obsahuje formuláciu „poskytovanie služby a činnosti, ktoré svojím obsahom spĺňajú znaky služieb kryptoaktív“ podľa nariadenia MiCA, ktoré by mali rovnako podliehať povoleniu vydanému Národnou bankou Slovenska. Uvedené je žiadúce a významné najmä s ohľadom na zabránenie obchádzania plnenia regulačných požiadaviek záujemcov o podnikanie prostredníctvom slobody formulácie predmetu podnikania voľných živností.

Poznámka

Emitent tokenov naviazaných na aktíva

Token naviazaný na aktíva je druh kryptoaktíva, ktorý nie je tokenom elektronických peňazí a ktorý má za cieľ zachovať stabilnú hodnotu tým, že odkazuje na inú hodnotu alebo právo alebo ich kombináciu vrátane jednej alebo viacerých oficiálnych mien.

Poskytovateľ služieb kryptoaktív

Je právnická osoba alebo iný podnik, ktorého povolanie alebo podnikateľská činnosť spočíva v poskytovaní jednej alebo viacerých služieb kryptoaktív klientom na profesionálnom základe a ktorý má povolenie poskytovať služby kryptoaktív v súlade s článkom 59 nariadenia (EÚ) 2023/1114 v platnom znení.

Iné osoby oprávnené vykonávať činnosť v oblasti kryptoaktív

V nariadení (EÚ) 2023/1114 v platnom znení sa stanovujú jednotné požiadavky na verejnú ponuku kryptoaktív iných, než sú tokeny naviazané na aktíva a tokeny elektronických peňazí, tokenov naviazaných na aktíva a tokenov elektronických peňazí, a ich prijatie na obchodovanie na obchodnej platforme, ako aj požiadavky na poskytovateľov služieb kryptoaktív. V tomto nariadení sa stanovujú najmä požiadavky na transparentnosť a sprístupňovanie informácií v súvislosti s emisiou kryptoaktív, ich verejnou ponukou a prijímaním na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, požiadavky na udeľovanie povolení poskytovateľom služieb kryptoaktív, emitentom tokenov naviazaných na aktíva a emitentom tokenov elektronických peňazí, a dohľad nad nimi, ako aj požiadavky na ich činnosť, organizáciu a riadenie, požiadavky na ochranu držiteľov kryptoaktív pri emitovaní kryptoaktív, ich verejnej ponuke a prijatí na obchodovanie, požiadavky na ochranu klientov poskytovateľov služieb kryptoaktív, opatrenia na predchádzanie obchodovaniu s využitím dôverných informácií, neoprávnenému sprístupneniu dôverných informácií a manipulácii s trhom v súvislosti s kryptoaktívami s cieľom zabezpečiť integritu trhov s kryptoaktívami.

Zákon č. 248/2024 Z. z. o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje niektoré práva a povinnosti osôb podľa nariadenia a pôsobnosť a právomoci Národnej banky Slovenska v rozsahu podľa nariadenia.

• Činnosť iných právnických osôb oprávnených poskytovať finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo

Táto činnosť upravená zákonom o finančnom sprostredkovaní alebo finančnom poradenstve nie je živnosťou.

Finančným sprostredkovaním je predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby, uzavieranie zmluvy o poskytnutí finančnej služby a vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby, poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní klientovi na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby, spolupráca pri správe zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak charakter finančnej služby takú spoluprácu umožňuje, spolupráca pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi zo zmluvy o poskytnutí finančnej služby, najmä v súvislosti s udalosťami rozhodujúcimi pre vznik takýchto nárokov, ak charakter finančnej služby takúto spoluprácu umožňuje.

Finančným sprostredkovaním v sektore kapitálového trhu okrem týchto činností je poskytovanie investičnej služby prijímanie a postupovanie pokynov klienta týkajúcich sa prevoditeľných cenných papierov a podielových listov podielových fondov a cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania a ich propagácia, poskytovanie investičnej služby investičného poradenstva vo vzťahu k prevoditeľným cenným papierom a podielovým listom podielových fondov a k cenným papierom vydaným zahraničnými subjektmi kolektívneho investovania.

Finančným sprostredkovaním v sektore poistenia alebo zaistenia je aj zisťovanie, hodnotenie a spracovávanie analýz poistného rizika v súvislosti s ponúkanými poistnými produktmi. Finančné sprostredkovanie je podnikaním.

Finančným poradenstvom je poskytovanie odbornej pomoci, informácií, stanovísk, odporúčaní a osobných finančných plánov klientovi v súvislosti s jednou finančnou službou alebo viacerými finančnými službami vychádzajúce z nestrannej analýzy dostatočného počtu dostupných finančných služieb vrátane následného uzavierania alebo zmeny zmluvy o poskytnutí finančnej služby na žiadosť klienta, v jeho mene a na jeho účet.

Finančným poradenstvom v sektore kapitálového trhu je aj poskytovanie investičnej služby investičného poradenstva vo vzťahu k prevoditeľným cenným papierom a podielovým listom podielových fondov a k cenným papierom vydaným zahraničnými subjektmi kolektívneho investovania.

Finančným poradenstvom v sektore poistenia alebo zaistenia je aj zisťovanie, hodnotenie a spracovávanie nestranných analýz poistného rizika. Finančné poradenstvo je podnikaním.

• Vykonávanie obchodov s peňažnými prostriedkami v cudzej mene

Obchodmi s devízovými hodnotami je poskytovanie služieb tretím osobám v rámci podnikania v rozsahu zmenárenskej činnosti.

Zmenárenskou činnosťou je vykonávanie obchodov s devízovými hodnotami, ktorých predmetom je nákup peňažných prostriedkov v cudzej mene za eurá v hotovosti alebo predaj peňažných prostriedkov v cudzej mene za eurá v hotovosti.

Devízovým miestom je banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá je oprávnená vykonávať činnosť podľa devízového zákona v rozsahu podľa zákona o bankách, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bola udelená podľa devízového zákona devízová licencia na vykonávanie obchodu s devízovými hodnotami.

O udelení devízovej licencie na vykonávanie obchodov s devízovými hodnotami rozhoduje Národná banka Slovenska. Devízová licencia sa neudeľuje bankám, zahraničným bankám alebo pobočkám zahraničných bánk, ktoré vykonávajú činnosť podľa devízového zákona v rozsahu podľa zákona o bankách ani obchodníkom s cennými papiermi, pobočkám zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, správcovským spoločnostiam, zahraničným správcovským spoločnostiam, samostatným finančným agentom, ktoré vykonávajú činnosť podľa devízového zákona v rozsahu podľa osobitných zákonov v oblasti finančného trhu. Devízová licencia sa udeľuje na základe písomnej žiadosti. Devízovú licenciu nemožno previesť na inú osobu a ani neprechádza na právneho nástupcu. Žiadateľ o devízovú licenciu, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, musí na udelenie devízovej licencie spĺňať stanovené podmienky.

• Prevádzkovanie hazardných hier

Prevádzkovateľom hazardnej hry podľa zákona o hazardných hrách je právnická osoba, ktorej udelil príslušný orgán štátnej správy alebo obec individuálnu licenciu podľa zákona o hazardných hrách, alebo právnická osoba, ktorá splnila podmienky všeobecnej licencie vydanej Ministerstvom financií Slovenskej republiky a podala oznámenie.

Licenciou je individuálna licencia, všeobecná licencia na žrebové vecné lotérie a tomboly a všeobecná licencia na kartové hry pokrového typu prevádzkované mimo kasína, pri ktorých hráči hrajú jeden proti druhému, ak v jednotlivých ustanoveniach zákona o hazardných hrách nie je uvedená iba individuálna licencia alebo iba individuálne licencie na prevádzkovanie jednotlivých druhov hazardných hier, alebo iba všeobecná licencia.

Hazardné hry možno prevádzkovať len na základe licencie udelenej alebo vydanej podľa zákona, za podmienok ustanovených zákonom a určených v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii a pri dodržaní povinností podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardnej hry, pričom hazardné hry možno prevádzkovať len na území obce, na ktorom ich prevádzkovanie nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením obce. Licenciu udeľuje ministerstvo.

• Banská činnosť a dobývanie ložísk nevyhradených nerastov včítane úpravy a zušľachťovania nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, zabezpečovanie a likvidácia banských diel a lomov, ako aj vyhľadávanie a prieskum ložísk nevyhradených nerastov

Banskou činnosťou sa podľa tohto zákona o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe rozumie ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov, otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk, zriaďovanie, zabezpečenie a likvidácia banských diel a lomov, úprava a zušľachťovanie nerastov vykonávané v súvislosti s ich dobývaním, zriaďovanie a prevádzka odvalov, výsypiek a odkalísk pri činnostiach, osobitné zásahy do zemskej kôry, likvidácia starých banských diel, sprístupňovanie banských diel a starých banských diel pre múzejné a iné účely a práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave.

Činnosťou vykonávanou banským spôsobom sa rozumie dobývanie ložísk nevyhradených nerastov vrátane úpravy a zušľachťovania nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, zabezpečenie a likvidácia banských diel a lomov, ako aj vyhľadávanie a ložiskový geologický prieskum nevyhradených nerastov, výroba, prenos, distribúcia, dodávka elektriny, činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, výroba, preprava, distribúcia, dodávka a uskladňovanie plynu, prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy, prevádzkovanie zariadenia na plnenie tlakových nádob a prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka.

Činnosť je vykonávaná organizáciou, ktorou sú právnické a fyzické osoby, ktoré v rámci podnikateľskej činnosti podľa Obchodného zákonníka vykonávajú banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom, prípadne inú činnosť upravenú týmto zákonom.

Banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom, s výnimkou ložiskového geologického prieskumu nevyhradených nerastov možno vykonávať len na základe oprávnenia vydaného rozhodnutím obvodného banského úradu.

• Výroba, prenos, distribúcia, dodávka elektriny, činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, výroba, preprava, distribúcia, dodávka a uskladňovanie plynu, prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy, prevádzkovanie zariadenia na plnenie tlakových nádob a prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka

Energetikou je elektroenergetika, plynárenstvo, preprava pohonných látok alebo ropy potrubím, plnenie tlakových nádob so skvapalneným plynným uhľovodíkom a rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka.

Podnikaním v energetike je výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny, činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, výroba, preprava, distribúcia, uskladňovanie a dodávka plynu, prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy, prevádzkovanie zariadenia na plnenie tlakových nádob, prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka.

Osoba, ktorá vykonáva uvedené činnosti, musí byť zapísaná v registri partnerov verejného sektora. Podnikať v energetike možno len na základe a v súlade s povolením alebo potvrdením o splnení oznamovacej povinnosti. Činnosti povoľuje úrad pre reguláciu sieťových odvetví, povolenie možno vydať na jednu alebo na viac činností, na dobu neurčitú, ak žiadateľ nežiada inak.

• Poľnohospodárstvo a lesníctvo včítane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja

Poľnohospodárskou výrobou vykonávanou podnikateľom (samostatne hospodáriaci roľník), ktorého činnosť spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby včítane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách, sa rozumie činnosť fyzickej osoby, ktorá osobne alebo pomocou iných osôb vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby za účelom získania trvalého zdroja príjmov, najmä ich predajom, prípadne vykonáva úpravu alebo iné spracovanie svojej poľnohospodárskej produkcie; pokiaľ treba na túto činnosť súhlas podľa osobitných predpisov, len s týmto súhlasom, alebo poskytuje príležitostne práce alebo výkony v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, pri ktorých využíva prostriedky a zariadenia slúžiace poľnohospodárskej výrobe, spravidla v čase, keď sa pre túto výrobu plne nevyužívajú, alebo dobýva nevyhradené nerasty.

Samostatne hospodáriaci roľník vykonáva poľnohospodársku výrobu vo vlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť. Príslušný orgán zapíše samostatne hospodáriaceho roľníka do evidencie na základe jeho ohlásenia.

O zápise do evidencie vydá príslušný orgán samostatne hospodáriacemu roľníkovi osvedčenie.

Súčasne upovedomí príslušný orgán vykonávajúci správu dane, príslušnú poisťovňu, príslušný orgán štátnej štatistiky a príslušný orgán vykonávajúci sociálne zabezpečenie; rovnako sa postupuje pri zmene a zániku skutočností vedených v evidencii a pri ukončení poľnohospodárskej výroby.

Na základe upovedomenia pridelí príslušný orgán štátnej štatistiky samostatne hospodáriacemu roľníkovi identifikačné číslo, ktoré orgán zapíše do evidencie.

Aj na činnosť v lesníctve sa vyžaduje osvedčenie, ktorým sa preukazuje uvedená činnosť. Hospodár je fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá na výkon činností. Podmienkou na výkon týchto činností je zápis v registri odborných lesných hospodárov, ktorý vedie príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Činnosť hospodára môže právnická osoba zabezpečovať len prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je jej spoločníkom, členom alebo zamestnancom v pracovnom pomere dohodnutom k nej na neurčitý čas a je hospodárom a zároveň nie je spoločníkom, členom alebo zamestnancom inej právnickej osoby zabezpečujúcej činnosť hospodára. Hospodár je odborne spôsobilý, ak je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydaného príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva po splnení predpokladov a po úspešnom absolvovaní skúšky vykonanej pred komisiou, ktorej členov vymenúva a odvoláva minister, alebo na základe absolvovania vzdelania a osobitného kvalifikačného predpokladu. O vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti a zápis do registra hospodárov možno požiadať najneskôr do troch rokov od úspešného absolvovania skúšky. Činnosť hospodára nesmie vykonávať zamestnanec orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. To neplatí, ak ide o jeho vlastný majetok nachádzajúci sa mimo územia obvodu jeho pôsobnosti. Žiadosť o vykonanie skúšky sa predkladá po splnení predpokladov ministerstvu, ktoré zabezpečuje skúšku a vedie zoznam hospodárov.

• Vnútrozemská verejná vodná doprava, námorná plavba a morský rybolov

Námornou plavbou je prevádzkovanie námorných lodí a rekreačných plavidiel na mori a ostatných vodných cestách, pre ktoré platí právny režim mora alebo ktoré sú s morom spojené, ako aj na ich pobyt v prístave alebo na miestach kotvenia a uviazania.

Prevádzkovateľom námornej lode alebo rekreačného plavidla právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na prevádzkovanie námornej lode alebo rekreačného plavidla pod vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť, ak je na to splnomocnená vlastníkom námornej lode alebo rekreačného plavidla. Ústredným orgánom štátnej správy a orgánom štátneho dozoru pre námornú plavbu je ministerstvo.

Na činnosť prevádzkovania námornej plavby sa vyžaduje licencia. Licenciu udeľuje ministerstvo dopravy.

Vnútrozemskou plavbou je prevádzka plavidiel na vnútrozemských vodných cestách a v prístavoch vrátane činností súvisiacich s touto prevádzkou. Prevádzkovateľom plavidla jeho vlastník alebo ten, kto vykonáva prevádzku plavidla vo vlastnom mene a na základe zmluvy s vlastníkom plavidla.

Licenciu udeľuje ministerstvo právnickej osobe so sídlom v Slovenskej republike, ak členovia jej štatutárneho orgánu sú spôsobilí na právne úkony, bezúhonní a aspoň jeden člen štatutárneho orgánu je odborne spôsobilý, fyzickej osobe, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike, je spôsobilá na právne úkony, bezúhonná a odborne spôsobilá; to sa vzťahuje aj na zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený; žiadateľ nemusí spĺňať podmienku odbornej spôsobilosti, ak ju spĺňa jeho zodpovedný zástupca.

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba žiada o udelenie licencie na vykonávanie medzinárodnej verejnej vodnej dopravy, musí splniť podmienky a preukázať finančnú spôsobilosť. Licencia sa udeľuje na neurčitú dobu alebo na určitú dobu.

Platnosť licencie udelenej na určitú dobu zaniká uplynutím doby, na ktorú bola licencia udelená. Ak dôjde k strate, znehodnoteniu alebo odcudzeniu licencie, ministerstvo vydá na základe písomnej žiadosti držiteľa licencie duplikát licencie.

• Prevádzkovanie dráhy, prevádzkovanie dopravy na dráhe a súvisiace činnosti vykonávané prevádzkovateľom dráhy alebo prevádzkovateľom dopravy na dráhe

Dráhami sú koľajové dráhy, trolejbusové dráhy a lanové dráhy.

Prevádzkovaním dráhy je správa, obsluha a zabezpečenie prevádzky dráhy v stave, ktorý umožňuje bezpečnú a plynulú dopravu na dráhe a organizovanie dopravy na dráhe. Obsluha dráhy sa vykonáva prostredníctvom dopravní a stanovíšť obsluhou výhybiek, zabezpečovacieho zariadenia dráhy a telekomunikačného zariadenia dráhy určeným spôsobom.

Organizovaním dopravy na dráhe je určovanie spôsobu a podmienok riadenia dopravy, zjednodušeného riadenia dopravy a operatívneho riadenia dopravy, sledovanie pohybu dráhových vozidiel a dopravnej priepustnosti dráhy. Prevádzkovateľom dráhy je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje dráhu ako jej vlastník alebo na základe zmluvy s jej vlastníkom. Dráhovým podnikom je na účely zákona o dráhach podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie dopravných služieb na dráhe. Prevádzkovať dráhu môže len ten, kto má platné povolenie regulačného orgánu na prevádzkovanie dráhy, má uzatvorenú zmluvu o prevádzkovaní dráhy s vlastníkom dráhy, ak sám nie je vlastníkom dráhy, zamestnáva na prevádzkovanie dráhy osoby, ktoré majú odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť na výkon práce.

Povolenie na prevádzkovanie dráhy vydá regulačný orgán fyzickej osobe, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, dosiahla vek 18 rokov, je bezúhonná a spĺňa požiadavku odbornej kvalifikácie; ak táto osoba nemá odbornú kvalifikáciu, musí ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorý ju má, právnickej osobe, ktorá je bezúhonná a ktorej štatutárny zástupca alebo členovia štatutárneho orgánu spĺňajú požiadavky plnej spôsobilosti na právne úkony, veku a bezúhonnosti, a ktorej štatutárny zástupca alebo najmenej jeden člen štatutárneho orgánu spĺňa požiadavku odbornej kvalifikácie; inak musí ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorý ju má.

Povolenie na prevádzkovanie dráhy platí na čas, ktorý je v ňom uvedený, najmenej však na päť rokov s možnosťou ďalšieho predlžovania.

Pred uplynutím platnosti povolenia na prevádzkovanie dráhy ho môže regulačný orgán zmeniť, ak došlo k zmene podmienok, za ktorých bolo vydané. Povolenie na prevádzkovanie dráhy neprechádza na právneho nástupcu prevádzkovateľa dráhy.

• Poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej siete a verejnej elektronickej komunikačnej služby a prevádzkovanie verejného telekomunikačného zariadenia podľa osobitného predpisu

Elektronické komunikácie zabezpečujú výmenu alebo prenos informácií najmä vo forme obrazu, zvuku alebo textu po elektronických komunikačných sieťach. Elektronická komunikačná sieť je funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií.

Verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete. Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním podľa Obchodného zákonníka.

• Výroba humánnych liekov a veterinárnych liekov, veľkodistribúcia humánnych liekov a veterinárnych liekov

Zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami je výroba liekov, príprava transfúznych liekov, príprava liekov na inovatívnu liečbu, veľkodistribúcia liekov a poskytovanie lekárenskej starostlivosti.

Veľkodistribúcia liekov je obstarávanie liekov, liečiv a pomocných látok od výrobcov liekov, liečiv a pomocných látok alebo iných veľkodistribútorov liekov, liečiv a pomocných látok, ich uchovávanie a dodávanie liekov, liečiv a pomocných látok osobám oprávneným podľa tohto zákona.

Fyzická osoba a právnická osoba môže zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami len na základe povolenia vydaného podľa zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach.

Na zaobchádzanie s liekmi s obsahom omamnej látky alebo psychotropnej látky sa okrem povolenia podľa zákona o liekoch vyžaduje aj povolenie podľa zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Na výrobu účinnej látky, dovoz účinnej látky a distribúciu účinnej látky, ktorá je omamnou látkou alebo psychotropnou látkou, sa vyžaduje povolenie podľa povolenia podľa zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch.

Na zaobchádzanie s liekmi s obsahom drogového prekurzora sa okrem povolenia podľa zákona o liekoch vyžaduje aj povolenie podľa zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov.

Na výrobu účinnej látky, dovoz účinnej látky a distribúciu účinnej látky, ktorá je drogovým prekurzorom, sa vyžaduje povolenie podľa zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov.

Zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami môže fyzická osoba, ak dovŕšila vek 18 rokov, je spôsobilá na právne úkony, dôveryhodná, bezúhonná a odborne spôsobilá. Fyzická osoba, ktorá nemá odbornú spôsobilosť, môže zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami, ak si ustanoví najmenej jednu odborne spôsobilú osobu zodpovednú za vykonávanie odborných činností povoleného druhu a rozsahu zaobchádzania s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami, ktorá spĺňa stanovené podmienky.

Zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami môže právnická osoba, ak je bezúhonná a ak ustanoví najmenej jedného odborného zástupcu. Požiadavky na počet odborných zástupcov sú uvedené pri jednotlivých druhoch zaobchádzania s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami.

Podmienku bezúhonnosti a dôveryhodnosti musí spĺňať aj odborný zástupca, ktorý je členom štatutárneho orgánu právnickej osoby.

• Zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami a určenými látkami kategórie 1, určenými látkami kategórie 2 a vývoz určených látok kategórie 3

Štátnu správu vo veciach drogových prekurzorov vykonávajú Štátny ústav pre kontrolu liečiv, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, colné úrady a colný kriminálny úrad.

Omamné látky sú látky vyvolávajúce návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami. Psychotropné látky sú látky ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami.

Zaobchádzať s omamnými a psychotropnými látkami môže len fyzická osoba alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom, a to na základe povolenia, ktoré vydáva ministerstvo. Zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami zaradenými do II. a III. skupiny je pestovanie, spracovanie, výroba, dovoz, vývoz, tranzit, veľkodistribúcia, výdaj, výskumná, výučbová a expertízna činnosť, ktorá sa vykonáva na účely zdravotnej starostlivosti alebo na účely veterinárnej starostlivosti.

Omamné a psychotropné látky I. skupiny možno pestovať, vyrábať, dovážať, vyvážať, vydávať a vykonávať ich tranzit a veľkodistribúciu iba na účely výskumnej, výučbovej a expertíznej činnosti s výnimkou pestovania konopy na priemyselné účely.

Žiadosť o vydanie povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami podáva žiadateľ ministerstvu. Povolenie vydáva ministerstvo žiadateľovi na stanovené činnosti.

• Rozhlasové a televízne vysielanie

Na prevádzkovanie uvedenej činnosti, ktoré nie je živnosťou, sa vyžaduje udelená licencia. Prevádzkovateľ retransmisie je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť poskytuje retransmisiu ako obsahovú službu koncovému užívateľovi bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenáša sama alebo prostredníctvom tretej osoby.

Vysielanie bez udelenej licencie sa zakazuje; to sa nevzťahuje na analógové vysielanie osôb a na analógové vysielanie vysielateľa na základe zákona a vysielanie prostredníctvom internetu. Poskytovanie retransmisie bez registrácie sa zakazuje.

Jednej právnickej osobe alebo jednej fyzickej osobe možno udeliť len jednu licenciu na vysielanie televíznej programovej služby alebo jednu licenciu na vysielanie rozhlasovej programovej služby. Táto podmienka neplatí pre udelenie licencie na vysielanie televíznej programovej služby, ktorá je monotypovou programovou službou.

Právnickej osobe možno udeliť licenciu, ak má právnu formu obchodnej spoločnosti, má sídlo na území Slovenskej republiky alebo má na území Slovenskej republiky umiestnenú organizačnú zložku svojho podniku a je zapísaná do obchodného registra; ak má táto právnická osoba právnu formu akciovej spoločnosti, musia jej akcie znieť na meno a musia byť evidované centrálnym depozitárom alebo ich majitelia musia byť zapísaní v zozname akcionárov u centrálneho depozitára. Fyzickej osobe možno udeliť licenciu, ak má trvalý pobyt alebo dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky a má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu; ak sa fyzickej osobe udelila licencia, je povinná zapísať sa do obchodného registra.

Na udelenie licencie nie je právny nárok. Licencia sa udeľuje na osem rokov na vysielanie rozhlasovej programovej služby, 12 rokov na vysielanie televíznej programovej služby. Licenciu možno udeliť aj na kratší čas, ak o to žiadateľ o licenciu požiada, je to nevyhnutné na dodržanie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, je to nevyhnutné na účelné využitie frekvenčného spektra.

Konanie o udelenie licencie sa začína odo dňa podania žiadosti; konanie o udelenie licencie na terestriálne vysielanie sa začína z podnetu rady. Účastníkom konania o udelenie licencie je ten, kto žiada o licenciu.

Samostatnú licenciu na doplnkovú obsahovú službu nie je možné udeliť.

• Poskytovanie poštových služieb a univerzálnej poštovej služby

Poštové služby sú služby poskytované na účely dodania poštovej zásielky, a to vybranie a distribúcia poštovej zásielky.

Univerzálna služba zahŕňa vybranie a distribúciu poštových zásielok s hmotnosťou do 2 kg vrátane, vybranie a distribúciu slepeckých zásielok, vybranie a distribúciu balíkov s hmotnosťou do 10 kg vrátane, distribúciu balíkov s hmotnosťou do 20 kg vrátane, ak boli vybrané v cudzine zahraničným poskytovateľom univerzálnej služby, vybranie a distribúciu doporučených zásielok a poistených zásielok, vybranie a distribúciu úradných zásielok, služby spojené so zapísanými poštovými zásielkami najviac v rozsahu doplnkových služieb podľa pravidiel pre medzinárodný poštový styk a vrátenie nájdenej poštovej zásielky odosielateľovi. Vybranie poštovej zásielky pritom predstavuje prevzatie poštovej zásielky poštovým podnikom od odosielateľa alebo od podávateľa, vrátane prevzatia prostredníctvom prístupového miesta poštovej siete alebo kontaktného miesta poštovej siete.

Poštový podnik je podnikateľ, ktorý poskytuje jednu alebo viacero poštových služieb alebo poštový platobný styk.

Poskytovanie poštových služieb a poštového platobného styku je podnikaním. Poskytovať poštové služby a poštový platobný styk možno len za podmienok ustanovených týmto zákonom, pričom univerzálna služba sa poskytuje na základe poštovej licencie, poštové služby iné ako univerzálna služba a poštový platobný styk sa poskytujú len na základe registrácie a v rozsahu podľa všeobecného povolenia a poštový platobný styk poskytuje len poštový podnik, ktorý je právnickou osobou povinne vytvárajúcou základné imanie.

• Pravidelná autobusová doprava, medzinárodná nepravidelná autobusová doprava, medzinárodná nákladná cestná doprava a medzinárodná taxislužba, cestná motorová doprava (vnútroštátna nepravidelná autobusová doprava, vnútroštátna nákladná cestná doprava, vnútroštátna taxislužba)

Prevádzkovanie cestnej dopravy je podnikanie, ktorého predmetom je odplatné poskytovanie dopravných služieb verejnosti cestnými motorovými vozidlami, ktoré sú na tento účel typovo schválené. Dopravnými službami sú v osobnej doprave preprava cestujúcich a ich batožiny a súvisiace služby, najmä informačné služby poskytované cestujúcim, systém rezervácie a predaja cestovných lístkov a miesteniek, služby poskytované cestujúcim pred začiatkom prepravy a počas nej, v nákladnej doprave preprava tovaru a iných vecí a živých zvierat a súvisiace služby poskytované odosielateľom alebo príjemcom tovaru pri nakládke, vykládke a počas prepravy okrem prevádzky špeciálnych nákladných vozidiel, ktoré nie sú typovo schválené a určené na prepravu nákladu.

Prevádzkovať osobnú dopravu možno ako autobusovú dopravu alebo ako taxislužbu. Autobusovú dopravu možno prevádzkovať ako pravidelnú, osobitnú pravidelnú alebo príležitostnú.

Prevádzkovať autobusovú dopravu možno len autobusmi alebo autokarmi. Prevádzkovanie osobnej dopravy vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča je prevádzkovaním taxislužby.

Dopravnou licenciou sa zriaďuje autobusová linka a jej udelením vzniká prevádzkovateľovi cestnej dopravy oprávnenie prevádzkovať na nej pravidelnú vnútroštátnu dopravu. Na zriadenie medzinárodnej autobusovej linky a na vznik oprávnenia prevádzkovať na nej pravidelnú medzinárodnú dopravu je potrebné povolenie. Na každú autobusovú linku je potrebná samostatná dopravná licencia.

Ak ide v prímestskej doprave o skupinu autobusových liniek jedného prevádzkovateľa pravidelnej dopravy, ktorými zabezpečuje dopravnú obslužnosť aglomerácie nepresahujúcu hranice kraja, možno na ich zriadenie a prevádzkovanie udeliť jednu dopravnú licenciu.

Na prevádzkovanie autobusových liniek jedného prevádzkovateľa pravidelnej dopravy v mestskej doprave postačuje jedna dopravná licencia.

• Projektovanie, vykonávanie a vyhodnocovanie geologických prác

Geologické práce sú geologický výskum a geologický prieskum. Geologické práce je oprávnená vykonávať fyzická osoba a právnická osoba na základe geologického oprávnenia, právnická osoba poverená ministerstvom v súvislosti s geologickým výskumom, Slovenská akadémia vied, vysoké školy, stredné odborné školy a múzeá, ak vykonávajú geologické práce pri plnení svojich vedeckých alebo pedagogických úloh, fyzická osoba a právnická osoba pri dobývaní ložísk vyhradených nerastov.

• Využívanie jadrovej energie

Možno len na základe súhlasu alebo povolenia vydaného úradom fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Súhlas sa vyžaduje na umiestnenie stavby jadrového zariadenia. Povolenie sa vyžaduje na stavbu jadrového zariadenia (stavebné povolenie), uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky, prevádzku jadrového zariadenia, etapu vyraďovania, uzatvorenie úložiska a inštitucionálnu kontrolu, nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom, nakladanie s jadrovými materiálmi v jadrovom zariadení, dovoz alebo vývoz jadrových materiálov, vývoz špeciálnych materiálov a zariadení v súlade s osobitným predpisom, prepravu rádioaktívnych materiálov vrátane medzinárodnej prepravy; toto povolenie sa nevzťahuje na osobu, ktorá dopravu vykonáva, ak nie je súčasne prepravcom, odbornú prípravu zamestnancov držiteľa povolenia, spätnú prepravu rádioaktívnych odpadov, dovoz rádioaktívnych odpadov, nakladanie s jadrovými materiálmi mimo jadrového zariadenia. Súhlas úradu a povolenie úradu nenahrádza licenciu, povolenie, oprávnenie alebo osvedčenie vydané inými správnymi orgánmi podľa osobitných predpisov. Úrad môže všetky svoje rozhodnutia viazať na splnenie podmienok v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou, fyzickou ochranou, zabezpečovaním kvality alebo havarijnou pripravenosťou. Tieto podmienky môže úrad zmeniť, ak sa zmenia okolnosti dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany alebo havarijnej pripravenosti, za ktorých bolo rozhodnutie vydané, prípadne na základe nových poznatkov vedy a techniky a pri uplatňovaní spätnej väzby z medzinárodných skúseností z udalostí na jadrových zariadeniach v zahraničí alebo na odôvodnenú písomnú žiadosť držiteľa súhlasu alebo povolenia. Na zmenu povolenia v rozsahu, ktorý nie je zmenou, ktorá tvorí predmet zisťovacieho konania ani posudzovania vplyvov, sa nevyžaduje rozhodnutie podľa osobitného predpisu.

• Výroba liehu a jeho uvádzanie do obehu okrem uvádzania liehu do obehu v spotrebiteľskom balení

Liehom sa rozumie etylalkohol, ktorý je vyrobený alkoholovou fermentáciou surovín poľnohospodárskeho pôvodu skvasiteľných na lieh a ich následnou destiláciou alebo jeho iným následným oddelením, zmes etylalkoholu s inými alkoholmi a látkami, ak obsah etylalkoholu v zmesi je vyšší ako 15 objemových percent, liehovina, ktorou sa rozumie kvapalina obsahujúca etylalkohol, určená na priamu ľudskú spotrebu alebo na výrobu iných požívatín; má špecifické organoleptické vlastnosti a množstvo etylalkoholu najmenej 15 objemových percent okrem vaječných likérov a likérov s vajcom s dovoleným množstvom etylalkoholu najmenej 14 objemových percent; liehovina sa môže vyrábať destiláciou, maceráciou alebo zmiešaním, lieh s obsahom 95 objemových percent etylalkoholu používaný na lekárske a farmaceutické účely, etylalkohol vyrobený destiláciou alebo iným oddeľovaním zo skvasených roztokov pochádzajúcich z výroby celulózy (sulfitový, hydrolýzny lieh), etylalkohol vyrobený chemickou syntézou (syntetický lieh).

Vyrábať lieh a spracúvať lieh, manipulovať s ním a uvádzať ho na trh môže len právnická osoba a fyzická osoba, ktorej na základe žiadosti Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vydalo povolenie na výrobu liehu a spracovanie liehu v liehovarníckom závode a jeho uvádzanie na trh.

Povolenie neoprávňuje na prevádzkovanie liehovarníckeho závodu.

Prevádzkovať liehovarnícky závod možno na základe povolenia na prevádzkovanie daňového skladu vydaného podľa zákona o spotrebnej dani z liehu.

• Nakladanie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

Uvedenú činnosť, ktorá nie je živnosťou, je možné vykonávať len na základe povolenia vydaného príslušným úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Zdroj ionizujúceho žiarenia je rádioaktívny žiarič, prístroj alebo zariadenie schopné emitovať ionizujúce žiarenie alebo produkovať rádioaktívne látky, prírodný zdroj ionizujúceho žiarenia je zdroj ionizujúceho žiarenia prírodného zemského alebo kozmického pôvodu, umelý zdroj ionizujúceho žiarenia je zdroj ionizujúceho žiarenia iný ako prírodný zdroj ionizujúceho žiarenia.

• Činnosť autorizovanej osoby

V ustanovení je zavedená činnosť autorizovanej osoby podľa zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých. Činnosť autorizovanej osoby nie je živnosťou podľa živnostenského zákona. Aj v prílohe č. 2 Viazané živnosti v skupine 214 – Ostatné poradovom čísle 59 v stĺpci Poznámka sa zmenilo znenie.

Poznámka

Pri autorizácii podľa zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov ide o udelenie oprávnenia orgánu posudzovania zhody na výkon posudzovania zhody určeného výrobku podľa technického predpisu z oblasti posudzovania zhody. Autorizáciu udeľuje úrad na základe písomnej žiadosti o autorizáciu a notifikáciu orgánu posudzovania zhody. Na autorizáciu nie je právny nárok. Orgán posudzovania zhody sa udelením autorizácie stáva autorizovanou osobou. Ak úrad vydá rozhodnutie podľa § 18, alebo ak autorizovaná osoba zanikne a je potrebné dokončiť posudzovanie zhody určeného výrobku, úrad môže so súhlasom žiadateľa o posudzovanie zhody určeného výrobku určiť autorizovanú osobu, ktorá proces posudzovania zhody určeného výrobku dokončí. Vystupovať ako autorizovaná osoba alebo ako notifikovaná osoba bez platného rozhodnutia o autorizácii je zakázané.

• Prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby a prevádzkovanie technickej služby na ochranu majetku a osôb

Podľa zákona o súkromnej bezpečnosti sa súkromná bezpečnosť prevádzkuje ako súkromná bezpečnostná služba alebo ako technická služba na ochranu majetku a osoby. Fyzická osoba alebo právnická osoba prevádzkuje bezpečnostnú službu pre iné osoby alebo ako vlastnú ochranu. Prevádzkovateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bola udelená licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej služby alebo licencia na prevádzkovanie technickej služby. Bezpečnostnú službu možno prevádzkovať na základe licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. O udelení licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby rozhoduje krajské riaditeľstvo na základe žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby. U právnickej osoby, ktorá sa povinne zapisuje do obchodného registra, pred jej zápisom do obchodného registra, rozhoduje o udelení licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby krajské riaditeľstvo na základe žiadosti zakladateľov, prípadne orgánov alebo osôb oprávnených podať návrh na zápis do obchodného registra, ak je preukázané, že právnická osoba bola založená. Licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej služby sa vydáva na desať rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. Licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej služby je verejná listina a je neprevoditeľná.

Fyzická osoba, ktorá je prevádzkovateľom, nesmie byť držiteľom iného oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu a nesmie byť ani štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, osobou, ktorá je držiteľom oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu.

Fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby prevádzkujúcej bezpečnostnú službu, nesmie byť držiteľom oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu a nesmie byť ani štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, osobou, ktorá je držiteľom oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu. Držiteľ licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby podľa tohto zákona je oprávnený po splnení ustanovených podmienok prevádzkovať všetky druhy bezpečnostnej služby a technickú službu.

• Používanie vysoko rizikových chemických látok

Používať vysoko rizikové chemické látky môže len právnická osoba, ak má povolenie na používanie vysoko rizikových chemických látok vydané ministerstvom, účely ich používania, počty objektov, v ktorých sa používajú, a ich celkové množstvo na území Slovenskej republiky sú v súlade s dohovorom.

Povolenie na používanie vysoko rizikových chemických látok môže ministerstvo vydať právnickej osobe, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, má ustanoveného zodpovedného zástupcu, používa vysoko rizikové chemické látky vo vlastnom mene a na vlastný účet. Povolenie nemožno vydať, ak súhrnné množstvo vysoko rizikových chemických látok na území Slovenskej republiky presiahne v ktoromkoľvek čase kalendárneho roku 1 tonu alebo počet objektov, v ktorých sa výroba uskutočňuje, presiahne počet uvedený v dohovore.

Žiadosť o povolenie na používanie vysoko rizikovej chemickej látky podáva právnická osoba ministerstvu. Žiadosť o povolenie sa predloží, ak ide o povolenie výroby vysoko rizikových chemických látok a uvádzanie objektov do prevádzky, najneskôr sedem mesiacov pred predpokladaným začatím výroby; pri ostatných činnostiach, ako je výskum, vývoj, spracovanie a spotreba vysoko rizikovej chemickej látky, plánovaných na nasledujúci rok najneskôr štyri mesiace pred začiatkom kalendárneho roka, v ktorom sa má vysoko riziková chemická látka používať.

Ministerstvo rozhodne o vydaní povolenia do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o povolenie.

• Letecká doprava, prevádzkovanie civilných letísk alebo leteckých pozemných zariadení, poskytovanie letových prevádzkových služieb, vykonávanie leteckej informačnej služby, vykonávanie leteckej meteorologickej služby, vykonávanie leteckej telekomunikačnej služby a spojovej služby pre leteckú meteorologickú službu, činnosť výcvikovej organizácie, letecké práce, vývoj, výroba, vykonávanie modifikácií a skúšanie výrobkov leteckej techniky, opravy a údržba výrobkov leteckej techniky, poskytovanie služieb na vybavenie cestujúcich a nákladu, pozemná obsluha lietadiel a údržba pohybových plôch letísk, prevádzkovanie bezpilotného leteckého systému v osobitnej kategórii prevádzky alebo v osvedčenej kategórii prevádzky

Ide o činnosti podľa leteckého zákona, ktoré nie sú živnosťou. Právnická osoba alebo fyzická osoba môže prevádzkovať lietadlo ako letecký dopravca len na základe osvedčenia leteckého prevádzkovateľa vydaného Dopravným úradom. Držiteľ osvedčenia leteckého prevádzkovateľa môže v určenom rozsahu vykonávať údržbu a opravy lietadiel, na ktoré sa osvedčenie vzťahuje.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 161/2024 Z. z. sa s účinnosťou od 15. 7. 2024 zaviedla úprava terminológie v súvislosti vzhľadom na skutočnosť, že v zákona č. 143/1998 Z. z. sa už nepoužíva pojem letecká škola. V ustanovení § 45a bola doplnená právna úprava prevádzkovania bezpilotného leteckého systému alebo ľahkého bezpilotného systému v osobitnej kategórii prevádzky na základe prevádzkového povolenia. Tieto činnosti môžu byť vykonávané aj ako podnikanie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 143/1998 Z. z. a nie na základe živnosti. Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. u) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov taxatívne uvádza činnosti v letectve, ktoré sa nepovažujú za výkon živnostenského podnikania. Výpočet leteckých činností vylúčených z pôsobnosti zákona č. 455/1991 Zb. sa rozšírilo aj o tie činnosti v letectve, na ktorých výkon sa podľa zákona vyžaduje osobitné povolenie podľa zákona č. 143/1998 Z. z.

• Obchod s výrobkami obranného priemyslu vrátane poskytovania služieb

Výrobkom obranného priemyslu sú výrobky, ich funkčné súčasti, príslušenstvo a náhradné diely, ktoré sú vzhľadom na svoje charakteristické technické a konštrukčné vlastnosti osobitne určené na používanie v ozbrojených silách, v ozbrojených bezpečnostných zboroch, iných ozbrojených zboroch, a ktoré sa používajú pri zabezpečovaní úloh obrany a bezpečnosti štátu, stroje, zariadenia a investičné celky vyrobené, upravené, vybavené alebo skonštruované osobitne na vojenské účely, najmä pre vývoj, výrobu, kontrolu, dekompletáciu, likvidáciu a skúšanie ďalších výrobkov, ich súčastí a náhradných dielov. Služby poskytované alebo prijímané v súvislosti s výrobkami obranného priemyslu, najmä vykonávanie opráv, úprav, skladovanie a preprava výrobkov, ako aj poskytovanie informácií, vysielanie odborníkov na účely výskumu, vývoja, konštrukcie, výroby, úprav, opráv, údržby, dekompletácie, likvidácie, použitia a ovládania výrobkov obranného priemyslu s výnimkou tých, ktoré podliehajú osobitnému režimu.

Obchodovať s výrobkami obranného priemyslu a vykonávať sprostredkovateľskú činnosť môže fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané povolenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť s výrobkami obranného priemyslu.

Povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť vydáva ministerstvo hospodárstva po vyjadrení Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby.

Ministerstvo hospodárstva vydá povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť, ak sú vyjadrenia orgánov a Slovenskej informačnej služby kladné a ak žiadosť o vydanie povolenia na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť spĺňa podmienky, do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti.

Ak je vyjadrenie orgánov záporné, ministerstvo hospodárstva povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť nevydá. Povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť vydá ministerstvo hospodárstva jedným rozhodnutím.

• Projektovanie, konštrukcia, výroba, montáž, prehliadky, údržba, opravy, rekonštrukcie, revízie a skúšky určených technických zariadení, zváranie a nedeštruktívne skúšanie dráhových oceľových mostných konštrukcií, konštrukcií podobných mostom, koľajníc, dráhových vozidiel, plnenie kovových tlakových nádob používaných na dráhach plynmi, plnenie nádržkových vozňov, nádržkových kontajnerov a vymeniteľných nadstavieb plynmi a ostatnými nebezpečnými látkami

Podľa zákona o dráhach nie sú tieto činnosti živnosťou.

• Poskytovanie služieb zamestnanosti, okrem sprostredkovania zamestnania za úhradu a odbornej poradenskej služby

Služby zamestnanosti sú na účely tohto zákona systém inštitúcií a nástrojov podpory a pomoci účastníkom trhu práce pri hľadaní zamestnania, zmene zamestnania, obsadzovaní voľných pracovných miest a uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8 o službách zamestnanosti. Služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú ústredie a úrad, právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania, poskytujú odborné poradenské služby a uplatňujú aktívne opatrenia na trhu práce na základe uzatvorenej písomnej dohody s ústredím alebo na základe uzatvorenej písomnej dohody v rámci partnerstva podľa § 10, agentúra dočasného zamestnávania a agentúra podporovaného zamestnávania.

• Správa práv podľa osobitného predpisu

Vzhľadom na nový autorský zákon bol zavedený pojem nezávislý subjekt správy a pojem správa práv, ktorú vykonávajú nezávislé subjekty správy a organizácie kolektívnej správy. Právna úprava stanovuje, že správa práv, ktorú vykonávajú tieto právnické osoby, nie je živnosťou. Pojem nezávislý subjekt správy je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu.

Správou práv sa na účely autorského zákona rozumie správa výkonu majetkových práv k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu, vysielaniu a databáze podľa § 131 – predmet ochrany. Správu práv vykonáva za nositeľa práv nezávislý subjekt správy alebo organizácia kolektívnej správy podľa autorského zákona.

Kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv podľa autorského zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona.

Právnická osoba oprávnená na základe zákona alebo dohôd s nositeľmi práv spravovať majetkové práva v mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv ako jediný alebo hlavný účel svojej činnosti, je organizáciou kolektívnej správy, ak jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv, kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku a má sídlo na území Slovenskej republiky a bolo jej ministerstvom udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv. Právnická osoba so sídlom v inom štáte vykonávajúca kolektívnu správu práv je oprávnená vykonávať kolektívnu správu práv na území Slovenskej republiky, ak jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv alebo kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku. Organizácia kolektívnej správy zastupuje viacerých nositeľov práv vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a na účet nositeľov práv.

Kolektívnou správou práv nie je zastupovanie nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv pri sprostredkovaní alebo uskutočnení inej činnosti v súvislosti s použitím jeho predmetu ochrany na účel dosahovania zisku.

Právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky nesmie vykonávať kolektívnu správu práv bez oprávnenia. O udelení oprávnenia rozhoduje ministerstvo na základe písomnej žiadosti právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky (žiadateľ).

• Výchova a vzdelávanie v školách, predškolských a školských zariadeniach zaradených do siete škôl, vzdelávanie na vysokých školách

Základná škola v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podporuje rozvoj osobnosti žiaka vychádzajúc zo zásad humanizmu, rovnakého zaobchádzania, tolerancie, demokracie a vlastenectva, a to po stránke rozumovej, mravnej, etickej, estetickej, pracovnej a telesnej. Poskytuje žiakovi základné poznatky, zručnosti a schopnosti v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej, zdravotnej, dopravnej a ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu v živote a v spoločnosti a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie. Ústava SR zabezpečuje právo každého občana na bezplatné vzdelanie v štátnych základných školách a možnosť zriaďovať aj iné školy ako štátne.

• Prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako samostatnej zdravotníckej praxe alebo výkon odborného zástupcu právnickej osoby prevádzkujúcej zdravotnícke zariadenie

Na uvedené činnosti, ktoré nie sú živnosťou, sa vyžaduje licencia. Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania.

Poskytovateľ je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia alebo povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami podľa zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, fyzická osoba – podnikateľ, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu.

• Vykonávanie technických kontrol vozidiel

Okresný úrad udelí žiadateľovi oprávnenie na vykonávanie technickej kontroly, ak o udelenie oprávnenia na vykonávanie technickej kontroly požiadal v čase platnosti povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly, vlastní alebo má v nájme pozemok so stavbou alebo stavbu na požadovaný typ stanice technickej kontroly, ktoré z hľadiska rozmerov, prístupových komunikácií a odstavných parkovacích plôch spĺňajú podmienky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona, vlastní alebo má vo finančnom lízingu technologické vybavenie stanice technickej kontroly ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona, nie je personálne alebo majetkovo prepojený s poverenou technickou službou technickej kontroly vozidiel; to neplatí, ak o udelenie oprávnenia žiada poverená technická služba technickej kontroly vozidiel, s výrobou, predajom alebo opravou vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek tak, že súčasne prevádzkuje ich výrobu, predaj alebo opravy; má uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom technických kontrol, je finančne spoľahlivý na riadne vykonávanie činnosti stanice technickej kontroly, je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, v prípade právnickej osoby sa to vzťahuje na osobu alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, je bezúhonný, v prípade právnickej osoby sa to vzťahuje aj na osobu alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, ku dňu začatia činnosti v pracovnom pomere bude zamestnávať najmenej tri fyzické osoby, ktoré sú odborne spôsobilé na vykonávanie príslušného druhu technickej kontroly, z ktorých jedna je vedúcim stanice technickej kontroly a jedna je zástupcom vedúceho stanice technickej kontroly, a najmenej jednu fyzickú osobu na vykonávanie administratívnej činnosti, nie je v konkurze ani nútenom vyrovnaní, ak je podnikateľom, bol pri overení plnenia podmienok hodnotený záverom „spĺňa podmienky“; náklady spojené s overením znáša žiadateľ.

Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení oprávnenia na vykonávanie technickej kontroly sa žiadateľ stáva oprávnenou osobou na vykonávanie technickej kontroly.

Podľa zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov schvaľovací orgán vyhovie návrhu a vydá oprávnenie, ak sú splnené všetky predpísané požiadavky a ak návrh nebol zamietnutý.

Oprávnenie na vykonávanie technickej kontroly obsahuje identifikačné údaje navrhovateľa, údaje o type stanice technickej kontroly, druh technickej kontroly a kategórie vozidiel, na ktorých sa bude technická kontrola vykonávať v stanici technickej kontroly, adresu pracoviska stacionárnej stanice technickej kontroly, údaje o miestach vykonávania technickej kontroly pri oprávnení na vykonávanie technickej kontroly v mobilnej stanici technickej kontroly a ďalšie podmienky súvisiace s vykonávaním technickej kontroly, ak je to potrebné.

• Vykonávanie emisných kontrol motorových vozidiel

Okresný úrad udelí žiadateľovi oprávnenie na vykonávanie emisnej kontroly, ak o udelenie oprávnenia na vykonávanie emisnej kontroly požiadal v čase platnosti povolenia na zriadenie pracoviska emisnej kontroly, vlastní alebo má v nájme pozemok so stavbou, stavbu alebo priestor na požadovaný typ pracoviska emisnej kontroly, ktoré z hľadiska rozmerov, prístupových komunikácií a odstavných parkovacích plôch spĺňajú podmienky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, vlastní alebo má vo finančnom lízingu technologické vybavenie pracoviska emisnej kontroly ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona, nie je personálne alebo majetkovo prepojený s poverenou technickou službou emisnej kontroly motorových vozidiel; to neplatí, ak o udelenie oprávnenia žiada poverená technická služba emisnej kontroly motorových vozidiel, má uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom emisných kontrol, je finančne spoľahlivý na riadne vykonávanie činnosti pracoviska emisnej kontroly, je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, v prípade právnickej osoby sa to vzťahuje na osobu alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, je bezúhonný, v prípade právnickej osoby sa to vzťahuje aj na osobu alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, ku dňu začatia činnosti v pracovnom pomere bude zamestnávať najmenej dve fyzické osoby, ktoré sú odborne spôsobilé na vykonávanie emisnej kontroly alebo aspoň jednu fyzickú osobu, ak je žiadateľ aj sám odborne spôsobilý na vykonávanie emisnej kontroly, nie je v konkurze ani nútenom vyrovnaní, ak je podnikateľom, bol pri overení plnenia podmienok hodnotený záverom „spĺňa podmienky“; náklady spojené s overením znáša žiadateľ. Okresný úrad na základe posúdenia žiadosti a jej príloh udelí oprávnenie na vykonávanie emisných kontrol, ak sú splnené podmienky; inak žiadosť zamietne. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení oprávnenia na vykonávanie emisnej kontroly sa žiadateľ stáva oprávnenou osobou na vykonávanie emisnej kontroly.

Podľa zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov oprávnenie na vykonávanie emisnej kontroly obsahuje identifikačné údaje navrhovateľa, údaje o pracovisku emisnej kontroly, druh emisnej kontroly, kategórie vozidiel a počet schválených stojísk, na ktorých sa bude emisná kontrola vykonávať na pracovisku emisnej kontroly, adresu stacionárneho pracoviska emisnej kontroly alebo údaje o miestach vykonávania emisnej kontroly pri oprávnení na vykonávanie emisnej kontroly v mobilnom pracovisku emisnej kontroly, ďalšie podmienky súvisiace s vykonávaním emisnej kontroly, ak je to potrebné.

• Vykonávanie činnosti podľa zákona o ochrane ovzdušia

! Upozornenie

Novelou zákona č. 146/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 7. 2023 zmenilo ustanovenie v súvislosti s novým zákonom č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pod vykonávaním činnosti podľa tohto zákona rozumieme vyhotovenie odborných posudkov pre jednotlivé odbory oprávneného posudzovania, prevádzkovanie a riadenie spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, výkon kontroly malých spaľovacích zariadení na tuhé palivo a kvapalné palivo.

Poznámka

Tento zákon upravuje monitorovanie a hodnotenie kvality ovzdušia a vplyvov znečistenia ovzdušia na ekosystémy, informovanie verejnosti o kvalite ovzdušia, vplyvoch znečistenia ovzdušia na verejné zdravie a ekosystémy, prípustnú úroveň znečistenia ovzdušia a nástroje na riadenie kvality ovzdušia, národné záväzky znižovania emisií určitých znečisťujúcich látok vnášaných do ovzdušia a požiadavky na vypracovanie národného programu znižovania emisií, prípustnú mieru znečisťovania ovzdušia, monitorovanie a preukazovanie jej dodržiavania, nástroje na znižovanie emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a zisťovanie ich množstva, požiadavky na kvalitu palív a regulovaných výrobkov, práva a povinnosti osôb pri ochrane ovzdušia, pôsobnosť orgánov štátnej správy ochrany ovzdušia, štátny dozor, správne delikty a priestupky v oblasti ochrany ovzdušia, činnosti na podporu výkonu štátnej správy ochrany ovzdušia vyžadujúce odbornú spôsobilosť v ochrane ovzdušia, informačné systémy o stacionárnych zdrojoch znečisťovania ovzdušia a ich emisiách.

Odborná spôsobilosť sa vyžaduje na odborné posudzovanie v oblasti ochrany ovzdušia, prevádzkovanie a riadenie spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, výkon kontroly malých spaľovacích zariadení na tuhé palivo a kvapalné palivo poverenou osobou podľa § 51 zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia.

• Vydávanie odborných posudkov z hľadiska ochrany životného prostredia

Odborný posudok vydávajú odborne spôsobilé právnické osoby alebo fyzické osoby zapísané ministerstvom v zozname osôb oprávnených vydávať odborné posudky. Ministerstvo uverejňuje zoznam vo svojom vestníku.

Odborný posudok vydáva odborne spôsobilá fyzická osoba alebo odborne spôsobilá fyzická osoba – podnikateľ, ktorá získala odbornú spôsobilosť na vydávanie odborných posudkov. Odborne spôsobilá právnická osoba môže vydať odborný posudok len prostredníctvom odborne spôsobilej fyzickej osoby, ktorú zamestnáva. Kvalifikačnými predpokladmi osoby oprávnenej vydávať odborné posudky je vysokoškolské vzdelanie strojárskeho, stavebného a chemického zamerania, aspoň 1. stupňa a najmenej päťročná odborná prax v uvedenom zameraní a s nakladaním s kontrolovanou látkou, výrobkami alebo zariadeniami, alebo úplné stredné odborné vzdelanie technického zamerania a najmenej desaťročná odborná prax v uvedenom zameraní a s nakladaním s kontrolovanou látkou, výrobkami alebo zariadeniami.

Overenie odbornej spôsobilosti na vydávanie odborných posudkov sa vykonáva na základe žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti na vydávanie odborných posudkov, ktorú podáva fyzická osoba, fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba ministerstvu.

• Vykonávanie environmentálneho overovania

Akreditáciu environmentálnych overovateľov a vykonávanie dozoru nad ich činnosťou vykonáva akreditačný orgán. Je to právnická osoba poverená Ministerstvom životného prostredia SR, spĺňajúca základné podmienky pre akreditáciu.

• Poskytovanie právnych služieb za odmenu

Túto činnosť vykonávajú advokáti. Advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb (klientov) v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu. Ide o právne služby. Právne služby na území Slovenskej republiky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Advokáti poskytujú iné služby v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie komora.

Advokát je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý, je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta. Advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len podľa zákona o advokácii.

• Vykonávanie činnosti technickej služby overovania

Technická služba overovania je povinná zabezpečovať činnosti súvisiace s vykonávaním testov typu vozidiel, hromadnej prestavby typu vozidla, typu systémov, komponentov, samostatných technických jednotiek, nebezpečných častí alebo vybavenia a overovaním ich zhodnosti na účely ich schvaľovania, s vykonávaním skúšok jednotlivého vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky na účely ich schvaľovania, s vykonávaním testov typu spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov a overovaním ich zhodnosti na účely ich schvaľovania, tiež je povinná vystavovať protokoly o testoch typu vozidla, hromadnej prestavby typu vozidla, typu systémov, komponentov, samostatných technických jednotiek, nebezpečných častí alebo vybavenia, vystavovať protokoly o overení ich zhodnosti a vypracovávať návrhy dokladov vydávaných typovým schvaľovacím orgánom, protokoly o skúškach jednotlivého vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky a vypracovávať návrhy dokladov vydávaných schvaľovacím orgánom, protokoly o testoch typu spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov, vystavovať protokoly o overení ich zhodnosti a vypracovávať návrhy dokladov vydávaných typovým schvaľovacím orgánom. Ďalšou povinnosťou technickej služby overovania je požiadať o zmenu v udelenom poverení na vykonávanie technickej služby, ak sa zmena týka podmienok, údajov a dokladov ustanovených ako návrh na udelenie poverenia, a predložiť o nich doklady najneskôr do desiatich dní od vzniku týchto zmien, vykonávať činnosti v súlade s udeleným poverením a udeleným rozsahom akreditácie, počas celej doby platnosti poverenia dodržiavať podmienky stanovené zákonom a plniť podmienky uvedené v poverení, plniť prevádzkové a informačné povinnosti a podstúpiť priebežné monitorovanie technickej služby.

• Vykonávanie činnosti technickej služby technickej kontroly vozidiel

Technická služba technickej kontroly je povinná overovať počiatočné plnenie podmienok na vykonávanie technickej kontroly a o výsledku spracovať správu; o vykonaných počiatočných overeniach vedie evidenciu v automatizovanom informačnom systéme technických kontrol s celoštátnou pôsobnosťou, vykonávať najneskôr raz za dva roky pravidelné priebežné overenie plnenia podmienok na vykonávanie technickej kontroly a o výsledku spracovať správu; o vykonaných priebežných overeniach vedie evidenciu v celoštátnom informačnom systéme technických kontrol, vykonávať odborný dozor a zaznamenávať údaje o vykonaných odborných dozoroch v jednotnom informačnom systéme cestnej dopravy, overovať vhodnosť zariadení na použitie pri technickej kontrole a o výsledku spracovať správu; o vykonaných overeniach vedie evidenciu v celoštátnom informačnom systéme technických kontrol, tiež spôsobilosť osôb na získanie osvedčení odborne spôsobilých osôb na kalibráciu zariadení, následne o výsledku spracovať správu a o vykonaných overeniach viesť evidenciu v celoštátnom informačnom systéme technických kontrol, zabezpečovať základné školenia, rozširovacie školenia a doškoľovacie kurzy podmieňujúce vykonávanie technickej kontroly, vydávať potvrdenia o ich absolvovaní a zaznamenávať o nich údaje v cestnom informačnom systéme, školenia na vykonávanie administratívnych činností v stanici technickej kontroly, vydávať potvrdenia o absolvovaní školenia a viesť o nich údaje v celoštátnom informačnom systéme technických kontrol, zabezpečovať v spolupráci s typovým schvaľovacím orgánom skúšky z odbornej spôsobilosti technikov technickej kontroly a zaznamenávať o nich údaje v cestnom informačnom systéme, zabezpečovať skúšky overenia znalostí o vozidlách a viesť o nich údaje v celoštátnom informačnom systéme technických kontrol, spravovať údaje o výsledkoch technickej kontroly, vyhodnotení technického stavu vozidiel a záveroch o ich spôsobilosti, dočasnej spôsobilosti alebo nespôsobilosti na prevádzku v cestnej premávke v celoštátnom informačnom systéme technických kontrol a poskytovať ich osobám ustanoveným vykonávacím právnym predpisom; so súhlasom ministerstva dopravy môže tieto údaje zverejniť na svojom webovom sídle alebo poskytovať tretím osobám v elektronickej forme, zabezpečiť vývoj a prevádzku celoštátneho informačného systému technických kontrol, integrovať ho cez poskytnuté rozhranie s cestným informačným systémom a poskytovať do cestného informačného systému všetky údaje uvádzané v protokole o technickej kontrole, zabezpečovať výrobu, predaj a distribúciu tlačív dokladov a pečiatok používaných pri technickej kontrole podľa ustanovených technických požiadaviek, evidenciu a uskladnenie tlačív, dokladov, pečiatok podľa prvého bodu, inventarizáciu uskladnených tlačív dokladov a pečiatok podľa prvého bodu v ustanovených lehotách a pri ich znehodnotení, zničení, strate alebo odcudzení je povinná postupovať spôsobom ustanoveným vykonávacím právnym predpisom, evidenciu a likvidáciu znehodnotených tlačív dokladov alebo pečiatok podľa prvého bodu prijatých od oprávnenej osoby technickej kontroly a pri ich zničení, strate alebo odcudzení ohlásenom oprávnenou osobou technickej kontroly je povinná postupovať spôsobom ustanoveným vykonávacím právnym predpisom, prijatie pečiatok, nespotrebovaných tlačív dokladov od oprávnenej osoby technickej kontroly, ktorej bolo oprávnenie na výkon technickej kontroly zrušené alebo zaniklo, viesť v celoštátnom informačnom systéme technických kontrol zoznam vydaných povolení na zriadenie stanice technickej kontroly nad rámec staníc technickej kontroly, zoznam vydaných povolení na zriadenie stanice technickej kontroly, zoznam staníc technickej kontroly, zoznam oprávnených osôb technickej kontroly, zoznam odborne spôsobilých osôb na vykonávanie technickej kontroly, zoznam schválených zariadení na vykonávanie technickej kontroly, zoznam odborne spôsobilých osôb na kalibráciu zariadení, zabezpečovať spracovávanie návrhov metodík súvisiacich s technickou kontrolou, podieľať sa na vývoji nových metód vykonávania technickej kontroly, požiadať o zmenu v udelenom poverení na vykonávanie technickej služby, ak sa zmena týka podmienok, údajov a dokladov ustanovených ako návrh na udelenie poverenia, a predložiť o nich doklady najneskôr do desiatich dní od vzniku týchto zmien, vykonávať činnosti v súlade s udeleným poverením a udeleným rozsahom akreditácie, počas celej doby platnosti udeleného poverenia dodržiavať podmienky a plniť podmienky uvedené v poverení, z celoštátneho informačného systému technických kontrol o všetkých vykonaných technických kontrolách bezodplatne poskytovať informácie o prevádzkových záznamoch vozidiel vrátane údajov z odometrov motorových vozidiel do registra prevádzkových záznamov vozidiel, a to nepretržite a priamo aj bez predchádzajúceho súhlasu osoby, ktorej sa taká informácia týka, zastupovať Slovenskú republiku v medzinárodnej organizácii pre kontroly technického stavu vozidiel v oblasti technických kontrol, vykonávať činnosti prevádzkovateľa v oblasti technickej kontroly.

• Vykonávanie činnosti technickej služby emisnej kontroly motorových vozidiel

Technická služba emisnej kontroly je povinná overovať počiatočné plnenie podmienok na vykonávanie emisnej kontroly a o výsledku spracovať správu; o vykonaných počiatočných overeniach vedie evidenciu v automatizovanom informačnom systéme emisných kontrol s celoštátnou pôsobnosťou, vykonávať najneskôr raz za tri roky pravidelné priebežné overenie plnenia podmienok na vykonávanie emisnej kontroly a o výsledku spracovať správu; o vykonaných priebežných overeniach vedie evidenciu v celoštátnom informačnom systéme emisných kontrol, vykonávať odborný dozor a zaznamenávať údaje o vykonaných odborných dozoroch v cestnom informačnom systéme, overovať vhodnosť zariadení na použitie pri emisnej kontrole a o výsledku spracovať správu; o vykonaných overeniach vedie evidenciu v celoštátnom informačnom systéme emisných kontrol, spôsobilosť osôb na získanie osvedčení odborne spôsobilých osôb na kalibráciu zariadení, o výsledku spracovať správu a o vykonaných overeniach viesť evidenciu v celoštátnom informačnom systéme emisných kontrol, zabezpečovať základné školenia a doškoľovacie kurzy podmieňujúce vykonávanie emisnej kontroly, vydávať potvrdenia o ich absolvovaní a zaznamenávať o nich údaje v cestnom informačnom systéme, školenia na vykonávanie administratívnych činností na pracovisku emisnej kontroly, vydávať potvrdenia o absolvovaní školenia a viesť o nich údaje v celoštátnom informačnom systéme emisných kontrol, zabezpečovať v spolupráci s typovým schvaľovacím orgánom skúšky z odbornej spôsobilosti technikov emisnej kontroly a zaznamenávať o nich údaje v cestnom informačnom systéme, zabezpečovať skúšky overenia znalostí o vozidlách a viesť o nich údaje v celoštátnom informačnom systéme emisných kontrol, spravovať údaje o výsledkoch emisnej kontroly, vyhodnotení technického stavu vozidiel a záveroch o ich spôsobilosti, dočasnej spôsobilosti alebo nespôsobilosti na prevádzku v cestnej premávke, o vydaných emisných plaketách pre konkrétne vozidlo v celoštátnom informačnom systéme emisných kontrol a poskytovať ich osobám ustanoveným vykonávacím právnym predpisom; so súhlasom ministerstva dopravy môže tieto údaje zverejniť na svojom webovom sídle alebo poskytovať tretím osobám v elektronickej forme, zabezpečiť vývoj a prevádzku celoštátneho informačného systému emisných kontrol, integrovať ho cez poskytnuté rozhranie s cestným informačným systémom a poskytovať do cestného informačného systému všetky údaje uvádzané v protokole o emisnej kontrole, zabezpečovať výrobu, predaj a distribúciu tlačív dokladov a pečiatok používaných pri emisných kontrolách podľa ustanovených technických požiadaviek, evidenciu a uskladnenie tlačív dokladov a pečiatok, inventarizáciu uskladnených tlačív dokladov a pečiatok podľa prvého bodu v ustanovených lehotách a pri ich znehodnotení, zničení, strate alebo odcudzení je povinná postupovať spôsobom ustanoveným vykonávacím právnym predpisom, evidenciu a likvidáciu znehodnotených tlačív dokladov alebo pečiatok podľa prvého bodu prijatých od oprávnenej osoby emisnej kontroly a pri ich zničení, strate alebo odcudzení ohlásenom oprávnenou osobou emisnej kontroly je povinná postupovať spôsobom ustanoveným vykonávacím právnym predpisom, prijatie pečiatok, nespotrebovaných tlačív dokladov podľa prvého bodu od oprávnenej osoby emisnej kontroly, ktorej bolo oprávnenie na výkon emisných kontrol zrušené alebo zaniklo, a postupovať spôsobom ustanoveným vykonávacím právnym predpisom, výrobu, predaj, distribúciu, evidenciu a uskladnenie emisných plakiet, ktoré majú charakter ceniny, podľa ustanovených technických požiadaviek, inventarizáciu uskladnených emisných plakiet v ustanovených lehotách a pri ich znehodnotení, zničení, strate alebo odcudzení je povinná postupovať spôsobom ustanoveným vykonávacím právnym predpisom, viesť v celoštátnom informačnom systéme emisných kontrol zoznam vydaných povolení na zriadenie pracoviska emisnej kontroly nad rámec pracovísk emisnej kontroly, zoznam vydaných povolení na zriadenie pracoviska emisnej kontroly, zoznam pracovísk emisnej kontroly, zoznam oprávnených osôb emisnej kontroly, zoznam odborne spôsobilých osôb na vykonávanie emisnej kontroly, zoznam schválených zariadení na vykonávanie emisnej kontroly, zoznam odborne spôsobilých osôb na kalibráciu zariadení, zabezpečovať spracovávanie návrhov metodík súvisiacich s emisnou kontrolou, návrhov metodík súvisiacich s cestnou technickou kontrolou v rozsahu emisnej kontroly, podieľať sa na vývoji nových metód vykonávania emisnej kontroly a vykonávania cestnej technickej kontroly v rozsahu emisnej kontroly, požiadať o zmenu v udelenom poverení na vykonávanie technickej služby, ak sa zmena týka podmienok, údajov a dokladov ustanovených ako návrh na udelenie poverenia, a predložiť o nich doklady najneskôr do desiatich dní od vzniku týchto zmien, vykonávať činnosti v súlade s udeleným poverením a udeleným rozsahom akreditácie, počas celej doby platnosti udeleného poverenia dodržiavať podmienky a plniť podmienky uvedené v poverení, z celoštátneho informačného systému emisných kontrol o všetkých vykonaných emisných kontrolách bezodplatne poskytovať informácie do celoštátneho informačného systému technických kontrol v rozsahu potrebnom na vykonávanie technickej kontroly, a to priamo a nepretržite aj bez predchádzajúceho súhlasu osoby, ktorej sa taká informácia týka, o prevádzkových záznamoch vozidiel vrátane údajov z odometrov motorových vozidiel do registra prevádzkových záznamov vozidiel, a to priamo a nepretržite aj bez predchádzajúceho súhlasu osoby, ktorej sa taká informácia týka, zastupovať Slovenskú republiku v medzinárodnej organizácii pre kontroly technického stavu vozidiel v oblasti emisných kontrol, vykonávať činnosti prevádzkovateľa v oblasti emisnej kontroly.

• Vykonávanie činnosti technickej služby kontroly originality

Technická služba kontroly originality je povinná overovať počiatočné plnenie podmienok na vykonávanie kontroly originality a o výsledku spracovať správu; o vykonaných počiatočných overeniach vedie evidenciu v automatizovanom informačnom systéme kontrol originality s celoštátnou pôsobnosťou, vykonávať najneskôr raz za tri roky pravidelné priebežné overenie plnenia podmienok na vykonávanie kontroly originality a o výsledku spracovať správu; o vykonaných priebežných overeniach vedie evidenciu v celoštátnom informačnom systéme kontrol originality, vykonávať odborný dozor podľa tohto zákona a vykonávacieho právneho predpisu a zaznamenávať údaje o vykonaných odborných dozoroch v cestnom informačnom systéme, overovať vhodnosť zariadení na použitie pri kontrole originality a o výsledku spracovať správu; o vykonaných overeniach vedie evidenciu v celoštátnom informačnom systéme kontrol originality, zabezpečovať základné školenia a doškoľovacie kurzy podmieňujúce vykonávanie kontroly originality, vydávať potvrdenia o ich absolvovaní a zaznamenávať o nich údaje v cestnom informačnom systéme, zabezpečovať v spolupráci s typovým schvaľovacím orgánom skúšky z odbornej spôsobilosti technikov kontroly originality a zaznamenávať o nich údaje v cestnom informačnom systéme, spravovať údaje o výsledkoch kontroly originality, vyhodnotení vozidiel, vyhodnotení identifikátorov vozidiel, vyhodnotení požadovaných dokladov, vyhodnotení údajov v príslušných informačných systémoch a záveroch o spôsobilosti, dočasnej spôsobilosti alebo nespôsobilosti vozidiel na prevádzku v cestnej premávke alebo záveroch o splnení podmienok, splnení podmienok s chybami alebo nesplnení podmienok vozidiel v cestnej premávke v celoštátnom informačnom systéme kontrol originality a poskytovať ich osobám ustanoveným vykonávacím právnym predpisom; so súhlasom ministerstva dopravy môže tieto údaje zverejniť na svojom webovom sídle alebo poskytovať tretím osobám v elektronickej forme, spravovať údaje zasielané povinnými osobami o prevádzkových záznamoch vozidiel vrátane údajov zobrazovanej hodnoty z odometrov cestných motorových vozidiel v registri prevádzkových záznamov vozidiel s celoštátnou pôsobnosťou pre kontrolu originality a pre medzinárodný informačný systém vozidiel, zabezpečiť vývoj a prevádzku registra prevádzkových záznamov vozidiel a údaje z registra poskytovať osobám ustanoveným vykonávacím právnym predpisom, spracovávať údaje z vystaveného osvedčenia o zhode COC a dodatočných technických údajov potrebných na prihlásenie vozidla do evidencie vozidiel vyžadovaných jednotlivými členskými štátmi alebo zmluvnými štátmi v registri osvedčení o zhode COC s celoštátnou pôsobnosťou pre kontrolu originality a pre medzinárodný informačný systém vozidiel, zabezpečiť vývoj a prevádzku registra osvedčení o zhode COC a údaje z registra poskytovať osobám ustanoveným vykonávacím právnym predpisom, zabezpečiť vývoj a prevádzku celoštátneho informačného systému kontrol originality, integrovať ho cez poskytnuté rozhranie s cestným informačným systémom a poskytovať do cestného informačného systému všetky údaje uvádzané v odbornom posudku o kontrole originality, zabezpečovať výrobu, predaj a distribúciu tlačív dokladov a pečiatok používaných pri kontrole originality podľa ustanovených technických požiadaviek, evidenciu a uskladnenie tlačív, dokladov a pečiatok podľa prvého bodu, inventarizáciu uskladnených tlačív dokladov a pečiatok podľa prvého bodu v ustanovených lehotách a pri ich znehodnotení, zničení, strate alebo odcudzení je povinná postupovať spôsobom ustanoveným vykonávacím právnym predpisom, evidenciu a likvidáciu znehodnotených tlačív dokladov alebo pečiatok podľa prvého bodu prijatých od oprávnenej osoby kontroly originality a pri ich zničení, strate alebo odcudzení ohlásenom oprávnenou osobou kontroly originality je povinná postupovať spôsobom ustanoveným vykonávacím právnym predpisom, prijatie pečiatok, nespotrebovaných tlačív dokladov podľa prvého bodu od oprávnenej osoby kontroly originality, ktorej bolo oprávnenie na výkon kontrol originality zrušené alebo zaniklo, a postupovať spôsobom ustanoveným vykonávacím právnym predpisom, viesť v celoštátnom informačnom systéme kontrol originality zoznam vydaných povolení na zriadenie pracoviska kontroly originality nad rámec pracovísk kontroly originality, zoznam vydaných povolení na zriadenie pracoviska kontroly originality, zoznam pracovísk kontroly originality, zoznam oprávnených osôb kontroly originality, zoznam odborne spôsobilých osôb na vykonávanie kontroly originality, zoznam schválených zariadení na vykonávanie kontroly originality, ďalej zabezpečovať spracovávanie návrhov metodík súvisiacich s kontrolou originality, podieľať sa na vývoji nových metód vykonávania kontroly originality, požiadať o zmenu v udelenom poverení na vykonávanie technickej služby, ak sa zmena týka podmienok, údajov a dokladov ustanovených ako návrh na udelenie poverenia, a predložiť o nich doklady najneskôr do desiatich dní od vzniku týchto zmien, vykonávať činnosti v súlade s udeleným poverením a udeleným rozsahom akreditácie, počas celej doby platnosti udeleného poverenia dodržiavať podmienky a plniť podmienky uvedené v poverení, vykonávať činnosti prevádzkovateľa v oblasti kontroly originality; technická služba kontroly originality získané údaje spracováva bez súhlasu dotknutej osoby.

• Vykonávanie činnosti technickej služby montáže plynových zariadení do motorových vozidiel

Technická služba montáže plynových zariadení je povinná overovať počiatočné plnenie podmienok na vykonávanie montáže plynových zariadení a o výsledku spracovať správu; o vykonaných počiatočných overeniach vedie evidenciu v automatizovanom informačnom systéme montáže plynových zariadení s celoštátnou pôsobnosťou, vykonávať najneskôr v štvorročných lehotách pravidelné priebežné overenie plnenia podmienok na vykonávanie montáže plynových zariadení a o výsledku spracovať správu; o vykonaných priebežných overeniach vedie evidenciu v celoštátnom informačnom systéme montáže plynových zariadení, vykonávať odborný dozor podľa tohto zákona a vykonávacieho právneho predpisu a zaznamenávať údaje o vykonaných odborných dozoroch v cestnom informačnom systéme, zabezpečovať základné školenia, rozširovacie školenia a doškoľovacie kurzy podmieňujúce vykonávanie montáže plynových zariadení, vydávať potvrdenia o ich absolvovaní a zaznamenávať o nich údaje v cestnom informačnom systéme, školenia osôb vykonávajúcich opravy a servis vozidiel s pohonom na skvapalnený ropný plyn (LPG), vozidiel s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG), vozidiel s pohonom na skvapalnený zemný plyn (LNG), vozidiel s pohonom na iný plyn, ako je uvedený v bodoch 2a. až 2c., plynových zariadení používaných vo vozidlách podľa bodov 2a. až 2d., tiež musí zabezpečovať v spolupráci s typovým schvaľovacím orgánom skúšky z odbornej spôsobilosti technikov montáže plynových zariadení a zaznamenávať o nich údaje v cestnom informačnom systéme, spravovať údaje o montáži plynových zariadení a o periodických inšpekciách plynových nádrží v celoštátnom informačnom systéme montáže plynových zariadení a poskytovať ich osobám určeným vykonávacím právnym predpisom; so súhlasom ministerstva dopravy môže tieto údaje zverejniť na svojom webovom sídle alebo poskytovať tretím osobám, zabezpečiť vývoj a prevádzku celoštátneho informačného systému montáže plynových zariadení, integrovať ho cez poskytnuté rozhranie s cestným informačným systémom a poskytovať do cestného informačného systému všetky údaje uvádzané v protokole o montáži plynového zariadenia, zabezpečovať výrobu, predaj a distribúciu protokolov o montáži plynového zariadenia a pečiatok používaných pri montáži plynového zariadenia podľa ustanovených technických požiadaviek a výrobu protokolov o inšpekcii plynovej nádrže a inšpekčných nálepiek plynovej nádrže podľa ustanovených technických požiadaviek, evidenciu a uskladnenie tlačív dokladov, pečiatok a nálepiek podľa prvého bodu, inventarizáciu uskladnených tlačív dokladov, pečiatok a nálepiek podľa prvého bodu v ustanovených lehotách a pri ich znehodnotení, zničení, strate alebo odcudzení je povinná postupovať spôsobom ustanoveným vykonávacím právnym predpisom, evidenciu a likvidáciu znehodnotených tlačív protokolov o montáži plynového zariadenia a pečiatok používaných pri montáži plynového zariadenia prijatých od oprávnenej osoby montáže plynových zariadení a pri ich zničení, strate alebo odcudzení ohlásenom oprávnenou osobou montáže plynových zariadení je povinná postupovať ustanoveným spôsobom; evidenciu a likvidáciu protokolov o inšpekcii plynovej nádrže a inšpekčných nálepiek plynovej nádrže a pri ich zničení, strate alebo odcudzení je povinná postupovať spôsobom ustanoveným vykonávacím právnym predpisom, prijatie pečiatok a nespotrebovaných tlačív protokolov o montáži plynového zariadenia od oprávnenej osoby montáže plynových zariadení, ktorej bolo oprávnenie na výkon montáže plynových zariadení zrušené alebo zaniklo, a postupovať spôsobom ustanoveným vykonávacím právnym predpisom, viesť v celoštátnom informačnom systéme montáže plynových zariadení zoznam pracovísk montáže plynových zariadení, zoznam oprávnených osôb montáže plynových zariadení, zoznam odborne spôsobilých osôb na vykonávanie montáže plynových zariadení, zoznam schválených zariadení na vykonávanie montáže plynových zariadení, zabezpečovať spracovávanie návrhov metodík súvisiacich s montážou plynových zariadení a periodických inšpekcií plynových nádrží, vykonávať periodickú inšpekciu plynových nádrží v rozsahu ustanovenom vykonávacím právnym predpisom, požiadať o zmenu v udelenom poverení na vykonávanie technickej služby, ak sa zmena týka podmienok, údajov a dokladov ustanovených ako návrh na udelenie poverenia, a predložiť o nich doklady najneskôr do desiatich dní od vzniku týchto zmien, vykonávať činnosti v súlade s udeleným poverením a udeleným rozsahom akreditácie, počas celej doby platnosti udeleného poverenia dodržiavať podmienky a plniť podmienky uvedené v poverení, vykonávať činnosti prevádzkovateľa v oblasti montáže plynových zariadení.

• Vykonávanie kontrol originality vozidiel

Okresný úrad udelí žiadateľovi oprávnenie na vykonávanie kontroly originality, ak o udelenie oprávnenia na vykonávanie kontroly originality požiadal v čase platnosti povolenia na zriadenie pracoviska kontroly originality, vlastní alebo má v nájme pozemok so stavbou, stavbu alebo priestor na požadovaný typ pracoviska kontroly originality, ktoré z hľadiska rozmerov, prístupových komunikácií a odstavných parkovacích plôch spĺňajú podmienky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona, vlastní alebo má vo finančnom lízingu technologické vybavenie pracoviska kontroly originality ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona, nie je personálne alebo majetkovo prepojený s poverenou technickou službou kontroly originality vozidiel; to neplatí, ak o udelenie oprávnenia žiada poverená technická služba kontroly originality vozidiel, s výrobou, predajom alebo opravou vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek tak, že súčasne prevádzkuje ich výrobu, predaj alebo opravy, má uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom kontroly originality, je finančne spoľahlivý na riadne vykonávanie činnosti pracoviska kontroly originality, je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, v prípade právnickej osoby sa to vzťahuje na osobu alebo na osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, je bezúhonný, v prípade právnickej osoby sa to vzťahuje aj na osobu alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, ku dňu začatia činnosti v pracovnom pomere bude zamestnávať najmenej dve fyzické osoby, ktoré sú odborne spôsobilé na vykonávanie kontroly originality, alebo aspoň jednu fyzickú osobu, ak je žiadateľ aj sám odborne spôsobilý na vykonávanie kontroly originality, nie je v konkurze ani nútenom vyrovnaní, ak je žiadateľ podnikateľom, bol pri overení plnenia podmienok hodnotený záverom „spĺňa podmienky“; náklady spojené s overením znáša žiadateľ.

Žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby o udelenie oprávnenia na vykonávanie kontroly originality musí obsahovať všetky zákonné požiadavky.

Schvaľovací orgán vyhovie návrhu a vydá oprávnenie, ak sú splnené všetky predpísané požiadavky a ak návrh nebol zamietnutý. Oprávnenie na vykonávanie kontroly originality obsahuje

– identifikačné údaje navrhovateľa,

– údaje o type pracoviska kontroly originality,

– kategórie vozidiel, na ktorých sa bude kontrola originality vykonávať,

– adresu pracoviska kontroly originality,

– ďalšie podmienky súvisiace s vykonávaním kontroly originality, ak je to potrebné.

• Výkon správcovskej činnosti správcom

Správca je fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná do zoznamu správcov podľa zákona o správcoch. Správcovskú činnosť môže vykonávať len správca podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

Do zoznamu správcov možno zapísať fyzickú osobu, ktorá je občanom Slovenskej republiky, iného členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu, je bezúhonná, dôveryhodná a je odborne spôsobilá.

Zápis do zoznamu správcov vykoná ministerstvo na základe písomnej žiadosti osoby, ktorej sa zápis do zoznamu správcov týka. Ministerstvo po prijatí písomnej žiadosti bezodkladne vydá žiadateľovi potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti.

• Overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení

Bezpečnosť technického zariadenia je stav technického zariadenia a spôsob jeho používania, pri ktorom nie je ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnanca; bezpečnosť technického zariadenia je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

Overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení zahŕňa overovanie odbornej spôsobilosti zamestnávateľa na odborné prehliadky a odborné skúšky a opravy vyhradeného technického zariadenia podľa právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov vrátane plnenia nádrží motorového vozidla plynom a vydávanie oprávnení na tieto činnosti, vykonávanie prehliadky, riadenie a vyhodnocovanie alebo vykonávanie úradnej skúšky a inej skúšky podľa právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na vyhradených technických zariadeniach vrátane označenia vyhradeného technického zariadenia a vydávanie príslušných dokladov, overovanie odborných vedomostí fyzickej osoby na vykonávanie skúšky, odborných prehliadok a odborných skúšok, opráv a obsluhy vyhradeného technického zariadenia podľa právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vydávanie dokladu o overení odborných vedomostí a posudzovanie, či technické zariadenia, materiál, projektová dokumentácia stavieb s technickým zariadením a jej zmeny, dokumentácia technických zariadení a technológií spĺňajú požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vydávanie odborného stanoviska.

Plnenie požiadaviek bezpečnosti technických zariadení je oprávnená overovať právnická osoba, ktorá má oprávnenie vydané Národným inšpektorátom práce.

Činnosť oprávnenej právnickej osoby sa nevzťahuje na technické zariadenia podliehajúce dozoru orgánov podľa osobitných predpisov. Oprávnená právnická osoba doručí doklad o overení odborných vedomostí inšpektorátu práce príslušnému podľa miesta overenia odborných vedomostí.

Národný inšpektorát práce po preverení splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom vydá oprávnenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení právnickej osobe na základe jej písomnej žiadosti.

Žiadosť musí obsahovať názov, sídlo a identifikačné číslo žiadateľa; jej súčasťou je doklad o zaplatení správneho poplatku a doklady, ktorými právnická osoba preukáže zákonné požiadavky.

Odborné prehliadky a odborné skúšky a opravy vyhradeného technického zariadenia podľa právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov vrátane plnenia nádrže motorového vozidla plynom môže pre inú fyzickú osobu alebo pre inú právnickú osobu vykonávať len zamestnávateľ, ktorý má oprávnenie na činnosť.

• Výroba tepla, výroba a rozvod tepla alebo rozvod tepla pre odberateľa alebo konečného spotrebiteľa

Tieto činnosti sú predmetom podnikania podľa zákona o tepelnej energetike. Podnikať v tepelnej energetike možno len na základe povolenia a v súlade s povolením.

Fyzickej osobe alebo právnickej osobe vydá rozhodnutie o povolení úrad na základe písomnej žiadosti a po splnení podmienok. Úrad po prijatí písomnej žiadosti bezodkladne vydá žiadateľovi potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti.

Úrad vydá povolenie do 30 dní od doručenia žiadosti o povolenie, ak žiadosť obsahuje všetky náležitosti a žiadateľ, štatutárny zástupca žiadateľa a jeho zodpovedný zástupca spĺňajú všetky podmienky.

• Zaobchádzanie s vysoko rizikovým biologickým agensom a toxínom

Vysoko rizikovými biologickými agensmi a toxínmi sú biologické agensy a toxíny, ktoré majú také vlastnosti alebo schopnosti, že môžu byť použité ako biologická zbraň; zoznam vysoko rizikových biologických agensov a toxínov, ktoré môžu byť použité ako biologické zbrane, je uvedený v prílohe č. 1 k zákonu o zákaze biologických zbraní.

• Činnosť autorizovanej osoby

Autorizácia podľa zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je udelenie oprávnenia orgánu posudzovania zhody na výkon posudzovania zhody určeného výrobku podľa technického predpisu z oblasti posudzovania zhody. Autorizáciu udeľuje úrad na základe písomnej žiadosti o autorizáciu a notifikáciu orgánu posudzovania zhody. Na autorizáciu nie je právny nárok. Orgán posudzovania zhody sa udelením autorizácie stáva autorizovanou osobou. Ak úrad vydá rozhodnutie podľa § 18 zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo ak autorizovaná osoba zanikne a je potrebné dokončiť posudzovanie zhody určeného výrobku, úrad môže so súhlasom žiadateľa o posudzovanie zhody určeného výrobku určiť autorizovanú osobu, ktorá proces posudzovania zhody určeného výrobku dokončí. Vystupovať ako autorizovaná osoba alebo ako notifikovaná osoba bez platného rozhodnutia o autorizácii je zakázané.

• Vykonávanie montáže plynových zariadení

Na základe zásadnej požiadavky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa viazaná živnosť „Vykonávanie montáže plynových zariadení“ vypustila z prílohy č. 2 poradového čísla 22 živnostenského zákona. Súčasne sa vymedzilo, že vykonávanie montáže plynových zariadení nie je živnosťou. Išlo o systémovú požiadavku na reguláciu podnikateľskej činnosti, ktorú bolo možné a potrebné riešiť v rámci nového zákona o prevádzke vozidiel, rovnako ako je v ňom riešená regulácia vykonávania technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality.

Schvaľovací orgán vyhovie návrhu a vydá oprávnenie, ak sú splnené všetky predpísané požiadavky a ak návrh nebol zamietnutý. Oprávnenie na montáž plynových zariadení obsahuje

• identifikačné údaje navrhovateľa,

• údaje o pracovisku montáže plynových zariadení podľa druhu plynného paliva a kategórie vozidla,

• adresu pracoviska montáže plynových zariadení,

• ďalšie podmienky súvisiace s vykonávaním montáže plynových zariadení, ak je to potrebné.

• Prevádzkovanie dispečingu podľa osobitného predpisu

Došlo k úprave v súvislosti so zavádzaním novej regulovanej činnosti „prevádzkovanie dispečingu“, ktorá bola vylúčená z režimu živnostenského zákona. Sprostredkovateľská činnosť v oblasti cestnej dopravy zostáva nedotknutá.

Dispečingom sa rozumie sprostredkovanie služieb prepravy osôb vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča prostredníctvom telefónu, digitálnej platformy alebo iným spôsobom. Na prevádzkovanie dispečingu, prostredníctvom ktorého sa sprostredkovávajú služby prepravy, je potrebné povolenie na prevádzkovanie dispečingu alebo koncesia. Povolenie na prevádzkovanie dispečingu je možné udeliť žiadateľovi, ktorý

– má pobyt, miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky alebo v inom členskom štáte,

– je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,

– je bezúhonný.

Povolenie na prevádzkovanie dispečingu sa udeľuje na desať rokov, ak žiadateľ nepožiadal o kratší čas platnosti povolenia na prevádzkovanie dispečingu. Povolenie na prevádzkovanie dispečingu je trvalo neprenosné na inú osobu. Ak dôjde k prevodu podniku držiteľa povolenia na prevádzkovanie dispečingu na iného, dopravný správny orgán odníme povolenie na prevádzkovanie dispečingu doterajšiemu držiteľovi. Nadobúdateľ podniku sa môže stať prevádzkovateľom dispečingu, ak mu dopravný správny orgán udelí povolenie na prevádzkovanie dispečingu; to neplatí, ak nadobúdateľ podniku je držiteľom koncesie. Platnosť povolenia na prevádzkovanie dispečingu zaniká uplynutím času, na ktorý bolo udelené, alebo jeho odňatím.

Ak držiteľom povolenia na prevádzkovanie dispečingu je fyzická osoba, platnosť povolenia na prevádzkovanie dispečingu zaniká aj dňom smrti jeho držiteľa, ak v prevádzkovaní dispečingu nepokračujú dedičia, pozostalý manžel alebo pozostalá manželka alebo správca dedičstva; povolenie na prevádzkovanie dispečingu však zanikne najneskôr uplynutím lehoty.

V prevádzkovaní dispečingu môžu až do skončenia konania o dedičstve o podniku zomrelého držiteľa povolenia na prevádzkovanie dispečingu pokračovať

– dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu,

– dedičia zo závetu a pozostalý manžel alebo pozostalá manželka, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie dispečingu,

– pozostalý manžel alebo pozostalá manželka za podmienky podľa písmena b), ak v prevádzkovaní dispečingu nepokračujú dedičia,

– správca dedičstva, ak ho ustanovil súd.

Osoby sú povinné do 30 kalendárnych dní od úmrtia držiteľa povolenia na prevádzkovanie dispečingu písomne oznámiť dopravnému správnemu orgánu, že pokračujú v prevádzkovaní dispečingu. Osoby musia byť spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu a musia spĺňať podmienku bezúhonnosti. Na tento účel sú osoby povinné do 30 kalendárnych dní od úmrtia držiteľa povolenia na prevádzkovanie dispečingu predložiť na dopravný správny orgán

– výpis z evidenčnej karty vodiča, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace,

– údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, a ak ide o cudzinca, výpis z registra trestov alebo obdobný doklad vydaný štátom, ktorého je občanom, nie starší ako tri mesiace.

Dopravný správny orgán do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 8 oznámi osobám, že nemá námietky proti pokračovaniu prevádzkovania dispečingu, alebo zakáže pokračovať v prevádzkovaní dispečingu z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na prevádzkovanie dispečingu.

Po skončení konania o dedičstve o podniku zomrelého držiteľa povolenia na prevádzkovanie dispečingu môžu osoby pokračovať v prevádzkovaní dispečingu najviac 30 kalendárnych dní, ak nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie dispečingu. Ak do 30 kalendárnych dní od skončenia konania o dedičstve o podniku zomrelého držiteľa povolenia na prevádzkovanie dispečingu nenadobudnú povolenie na prevádzkovanie dispečingu, nemôžu ďalej dispečing prevádzkovať.

Dopravný správny orgán odníme povolenie na prevádzkovanie dispečingu, ak

– jeho držiteľ prestal spĺňať podmienky podľa zákona,

– na podnik bol vyhlásený konkurz, alebo

– jeho držiteľ o jeho odňatie sám požiadal.

Dopravný správny orgán odníme povolenie na prevádzkovanie dispečingu, ak jeho držiteľ aj po upozornení prevádzkuje dispečing v rozpore so zákonom, osobitnými predpismi alebo prepravným poriadkom.

Prevádzkovateľ dispečingu, ktorému bolo odňaté povolenie na prevádzkovanie dispečingu, môže opätovne požiadať o povolenie na prevádzkovanie dispečingu alebo o koncesiu najskôr po uplynutí jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odňatí povolenia na prevádzkovanie dispečingu.

• Vzdelávacia činnosť a sprievodcovská činnosť vykonávaná podľa osobitného predpisu v oblasti ochrany prírody a krajiny

Živnosťou nie je vzdelávacia činnosť a výchovná činnosť vykonávaná podľa zákona č. 543/2002 Z. z. v oblasti ochrany prírody a krajiny. Ide o vymedzenie vybraných odborných činností vykonávaných najmä organizáciou ochrany prírody a krajiny zriadenou Ministerstvom životného prostredia SR v rámci svojej pôsobnosti ustanovenej zákonom v oblasti ochrany prírody a krajiny, ktoré nemajú charakter živností, spod pôsobnosti zákona o živnostenskom podnikaní.

Činnosť, ktorá svojou povahou spĺňa znaky živností, ale je v rozpore s dobrými mravmi, nie je považovaná za živnosť. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. V uvedenom prípade porušovania fungovania dobrých mravov je zamietnutá žiadosť o vydanie živnostenského oprávnenia.

Za živnosť zákon nepovažuje ani predaj nespracovaných alebo spracovaných rastlinných a živočíšnych výrobkov z vlastnej drobnej pestovateľskej a chovateľskej činnosti fyzickými osobami a predaj lesných plodín.

Zákon však vymedzil výnimku, a to v prípade, ak dochádza k predaju ovocia zeleniny alebo kvetov na trhovisku, na mieste, ktoré si tento predajca prenajal, pričom dĺžka prenájmu je viac ako 30 dní počas kalendárneho roka, alebo je predaj uskutočňovaný v pojazdnej predajni – hovoríme o ambulantnom predaji dlhšom ako 30 dní počas kalendárneho roka. Zákon vyžaduje osvedčenie podľa osobitného právneho predpisu. Zákon však nevylučuje možnosť predaja na základe živnostenského oprávnenia.

Trhovým miestom je trhovisko, tržnica, stánok s trvalým stanovišťom, verejné priestranstvo určené na príležitostný trh alebo na ambulantný predaj.

Trhoviskom je nekryté alebo čiastočne kryté priestranstvo trvale vyhradené na sústredený predaj výrobkov a poskytovanie služieb. Tržnicou kryté zariadenie trvale účelovo určené na predaj výrobkov a poskytovanie služieb v prevádzkarňach a na prenosných predajných zariadeniach.

Ambulantným predajom predaj v stánkoch s dočasným stanovišťom, predaj na prenosných predajných zariadeniach, predaj v pojazdnej predajni a sezónny predaj na verejnom priestranstve pred prevadzkarňou. Za stánok s dočasným stanovišťom a za prenosné predajné zariadenie sa nepovažuje predajné zariadenie, na ktorého zriadenie sa vyžaduje stavebné povolenie.

Ustanovenie bolo doplnené o nové činnosti na trhu s elektrinou, ktoré podliehajú režimu podnikania podľa zákona o energetike, a nie podľa živnostenského zákona. V prípade poskytovania flexibility je uvedené, že režimu podnikania podľa zákona o energetike podlieha táto činnosť len vtedy, ak ide o poskytovanie flexibility aktívnym odberateľom, pričom poskytovanie flexibility všeobecne v § 4 ods. 1 zákona o energetike nie je uvedené ako činnosť považovaná za podnikanie v energetike. Aktívny odberateľ teda k poskytovaniu flexibility nepotrebuje získať oprávnenie na podnikanie v energetike a táto činnosť sa ani neoznamuje postupom podľa § 4 ods. 9 zákona o energetike. Naopak, ak by flexibilitu poskytoval koncový odberateľ elektriny, ktorý nenaplní kritériá aktívneho odberateľa, alebo iný účastník trhu s elektrinou, bude táto činnosť podliehať živnostenskému zákonu – pôjde o voľnú živnosť.

Poznámka

Podnikaním v energetike je výroba, uskladňovanie, prenos, distribúcia, agregácia a dodávka elektriny, činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, výroba, preprava, distribúcia, uskladňovanie a dodávka plynu, prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy, prevádzkovanie zariadenia na plnenie tlakových nádob, prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka. Podnikaním v energetike nie je výroba elektriny, distribúcia elektriny, výroba plynu a distribúcia plynu výlučne pre vlastnú spotrebu a dodávka elektriny vrátane zabezpečenia prenosu elektriny, distribúcie elektriny a ostatných služieb spojených s dodávkou elektriny a dodávka plynu vrátane zabezpečenia prepravy plynu, distribúcie plynu a ostatných služieb spojených s dodávkou plynu pre iné osoby za nákupné ceny vrátane zložiek ceny za prenos elektriny, distribúciu elektriny a ostatné služby spojené s dodávkou elektriny a zložiek ceny za prepravu plynu, distribúciu plynu a ostatné služby spojené s dodávkou plynu bez ďalšieho zvýšenia; to neplatí, ak ide o dodávku elektriny koncovým odberateľom elektriny pripojeným do miestnej distribučnej sústavy. Cena za jednotku dodanej elektriny a plynu vrátane zložiek ceny za prenos elektriny, distribúciu elektriny a ostatné služby spojené s dodávkou elektriny a zložiek ceny za prepravu plynu, distribúciu plynu a ostatné služby spojené s dodávkou plynu musí byť rovnaká ako cena v daňovom doklade vystavenom za takú dodávku elektriny alebo dodávku plynu vrátane zložiek ceny za prenos elektriny, distribúciu elektriny a ostatné služby spojené s dodávkou elektriny alebo zložiek ceny za prepravu plynu, distribúciu plynu a ostatné služby spojené s dodávkou plynu. Podnikaním v energetike nie je výroba elektriny v zariadení na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom do 11 kW výrobcom elektriny, ak si neuplatňuje podporu doplatkom podľa osobitného predpisu, a uskladňovanie elektriny v zariadení na uskladňovanie elektriny s inštalovaným výkonom do 11 kW prevádzkovateľom zariadenia na uskladňovanie elektriny. Ak ide o aktívneho odberateľa, podnikaním v energetike nie je výroba elektriny v zariadení s inštalovaným výkonom do 1 MW, uskladňovanie elektriny v zariadení na uskladňovanie elektriny s inštalovaným výkonom do 1 MW alebo dodávka elektriny. Ak ide o energetické spoločenstvo alebo komunitu vyrábajúcu energiu z obnoviteľných zdrojov, podnikaním v energetike nie je výroba elektriny v zariadení s inštalovaným výkonom do 1 MW, uskladňovanie elektriny v zariadení na uskladňovanie elektriny s inštalovaným výkonom do 1 MW, agregácia alebo dodávka elektriny a výroba alebo dodávka biometánu pre svojich členov. Za aktívneho odberateľa sa považuje koncový odberateľ elektriny alebo skupina spoločne konajúcich koncových odberateľov elektriny, ktorí spotrebúvajú alebo uskladňujú elektrinu vyrobenú v ich zariadeniach na výrobu elektriny, dodávajú vlastnú vyrobenú elektrinu alebo poskytujú flexibilitu, ak tieto činnosti nie sú ich hlavnou podnikateľskou činnosťou. Odberateľ elektriny v domácnosti alebo právnická osoba založená na iný ako podnikateľský účel, ktorá vykonáva aspoň jednu z činností podľa prvej vety, sa na účely tohto zákona považuje vždy za aktívneho odberateľa. Iný koncový odberateľ elektriny, ktorý vykonáva aspoň jednu z činností podľa prvej vety, sa na účely tohto zákona považuje za aktívneho odberateľa, ak príjmy z výkonu činností podľa prvej vety v súčte za posledné účtovné obdobie nepresahujú príjmy z ktorejkoľvek jeho podnikateľskej činnosti. Podnikaním v energetike nie je prevádzkovanie nabíjacej stanice, poskytovanie nabíjania elektrických vozidiel a výroba elektriny pri prevádzke dopravných prostriedkov elektrickej trakcie. Osoba, ktorá vykonáva činnosť, musí byť zapísaná v registri partnerov verejného sektora. Na osoby, ktoré vykonávajú činnosti alebo prevádzkujú verejne prístupnú nabíjaciu stanicu, sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, podľa ktorej sú povinné v lehote do 30 dní oznámiť úradu začiatok, ukončenie a zmenu tejto činnosti. Oznámenie obsahuje meno, priezvisko, adresu pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno, identifikačné číslo právnickej osoby, miesto činnosti, dátum začiatku, zmeny alebo ukončenia činnosti a opis energetického zariadenia, ak sa na oznamovanú činnosť používa. Oznamovacia povinnosť sa nevzťahuje na výrobu elektriny v zariadení na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom do 11 kW a na uskladňovanie elektriny v zariadení na uskladňovanie elektriny s inštalovaným výkonom do 11 kW.

§ 4

Činnosti spojené

s prenájmom nehnuteľností

(1) Prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je živnosťou, ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom.

(2) Prevádzkovanie garáží alebo odstavných plôch pre motorové vozidlá je živnosťou, ak sú splnené podmienky podľa odseku 1 alebo ak garáže, prípadne odstavné plochy slúžia na umiestnenie najmenej piatich vozidiel patriacich iným osobám než majiteľovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti.

Komentár k § 4

Upravené sú činnosti, ktoré sú spojené s prenájmom nehnuteľnosti na účely živnostenského zákona.

Na rozdiel od úprav týkajúcich sa živnostenského oprávnenia, považuje sa podľa tohto zákona za určitých podmienok za živnosť i činnosť spojená s prenájmom nehnuteľností. Je tomu tak len vtedy, ak sú okrem základných služieb spojených s prenájmom, vykurovaním, odvozom odpadu, dodávkou vody a kanalizáciou poskytované aj iné služby, napríklad poskytovanie hotelových služieb. Týka sa to tiež prenájmu bytových a nebytových priestorov, pokiaľ sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom.

Za živnostenskú činnosť sa podľa tohto zákona považuje aj činnosť prevádzkovanie garáže alebo odstavnej plochy, a to v prípade, ak sú súčasne poskytované aj ďalšie služby alebo splnené podmienky, ktoré sme uviedli pri prenájme nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov.

O živnosť ide aj v prípade, ak garáže a odstavné plochy slúžia na umiestnenie najmenej piatich vozidiel, ktoré patria inému majiteľovi, než je majiteľ tejto garáže alebo odstavnej plochy alebo je majiteľom vozidla iná osoba ako je nájomca tejto nehnuteľnosti (garáž, odstavná plocha). O živnosť ide v prípade, ak v tomto priestore dochádza k umývaniu automobilov alebo k ich stráženiu atď.

So znením tohto ustanovenia súvisí aj znenie, podľa ktorého môže podnikateľ, ktorý má oprávnenie na garážovanie, predávať za podmienok stanovených iným právnym predpisom pohonné hmoty, oleje a kvapaliny prípadne inú výstroj.

HLAVA II

PREVÁDZKOVANIE ŽIVNOSTI

§ 5

Osoby oprávnené prevádzkovať živnosť

(1) Živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej len „podnikateľ“).

(2) Fyzické osoby a právnické osoby môžu prevádzkovať živnosť, ak to neobmedzujú alebo nevylučujú osobitné zákony.²⁴⁾

(3) Fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky (ďalej len „zahraničná osoba“) môže na území Slovenskej republiky prevádzkovať živnosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenská fyzická osoba alebo slovenská právnická osoba, ak z tohto zákona alebo z iného osobitného predpisu nevyplýva niečo iné. Na účely tohto zákona sa slovenskou fyzickou osobou rozumie fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky a slovenskou právnickou osobou právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.

(4) Bydliskom na území Slovenskej republiky sa na účely tohto zákona rozumie trvalý pobyt^24a) na území Slovenskej republiky alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na základe udeleného povolenia podľa osobitného predpisu.^24b)

Komentár k § 5

Ustanovenie vymedzuje osoby, ktoré sú oprávnené prevádzkovať živnosť a vyjadruje predovšetkým zásadu, že živnostenskému zákonu podlieha fyzická i právnická osoba. Fyzickou osobou je živnostník a zákon hovorí o fyzickej osobe alebo právnickej osobe ako o podnikateľovi.

Následne ustanovenie vyjadruje, že právo prevádzkovať živnosť získava každá z fyzických a právnických osôb v prípade, že splnia všetky podmienky stanovené týmto právnym predpisom v § 6 a v § 7. Ide buď o podmienky všeobecné alebo osobitné podmienky prevádzkovania živnosti.

Uvedené znenie tohto ustanovenia je aj v súlade s Ústavou a Listinami základných práv a slobôd, podľa ktorých platí, že nárok na vydanie živnostenského oprávnenia má každý, kto splní predpísané podmienky.

Zákon vymedzuje aj obmedzenie pre prípady, kedy z dôvodu verejného záujmu vyžaduje prevádzkovanie živnosti povolenie. Prípady verejného záujmu sú charakterizované hlavne potrebou zvláštnej spoľahlivosti, ktorá je vyžadovaná výkonom niektorých živností.

Čiže fyzické osoby a právnické osoby môžu prevádzkovať živnosť, ak to nie je vylúčené iným právnym predpisom, napríklad Zákonníkom práce, zákonom o štátnej službe, zákonom o výkone práce vo verejnom záujme a ďalšie.

Podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce môže zamestnanec popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil.

Zamestnávateľ môže udelený súhlas z vážnych dôvodov písomne odvolať; v písomnom odvolaní súhlasu je zamestnávateľ povinný uviesť tieto dôvody. Po odvolaní súhlasu zamestnávateľom je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu inú zárobkovú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov. Súhlas zamestnávateľa sa nevyžaduje na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti.

Podľa zákona o sudcoch a prísediacich v prípade pochybností súdna rada rozhodne o povinnosti skončiť túto funkciu alebo činnosť okrem členstva v súdnej rade.

Podľa zákona o príslušníkoch policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže nesmie policajt popri výkone funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť.

Neplatí to, ak policajt pri plnení služobných úloh vystupuje pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona.

Policajt nesmie pri plnení služobných úloh pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona vstúpiť do služobného pomeru podľa tohto zákona, k inému služobnému úradu alebo sa stať príslušníkom Vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu.

Zákon v tomto ustanovení vytvára priestor na prevádzkovanie živnosti zahraničnou osobou. Živnostenský zákon dáva možnosť prevádzkovať živnosť aj v prípade, ak je fyzická alebo právnická osoba zahraničnou osobou. Pod pojmom zahraničná osoba rozumieme fyzickú alebo právnickú osobu, ktorej sídlo alebo bydlisko nie je na území Slovenskej republiky, ale prevádzkovať živnosť môže na území Slovenskej republiky.

Čo sa týka podmienok, tak tie sú aj v prípade rozsahu úplne totožné s podmienkami slovenskej fyzickej alebo právnickej osoby. Pod pojmom slovenská fyzická alebo právnická osoba rozumieme osobu, ktorá prevádzkuje živnosť na území Slovenskej republiky a jej sídlo alebo bydlisko je tiež na tomto území. U fyzickej osoby ide o jej bydlisko a u právnickej osoby ide o jej sídlo.

V nadväznosti na uvedené je v ustanovení stanovená definícia bydliska na území Slovenskej republiky. S vymedzením tohto pojmu sa upozorňuje na zákon o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky a zákon o pobyte cudzincov.

Pod bydliskom na území Slovenskej republiky rozumieme na účely živnostenského zákona trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, prípadne trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného podľa zákona o pobyte cudzincov.

Trvalý pobyt

Ide o pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt.

Trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie, alebo na individuálnu rekreáciu. Trvalý pobyt je povinný hlásiť každý občan, ak sa trvalo nezdržiava v zahraničí.

Pri hlásení trvalého pobytu môže občan uviesť aj svoju národnosť a akademický titul.

Občan, ktorému bol trvalý pobyt zrušený a ktorý sa nemôže prihlásiť na trvalý pobyt, sa môže prihlásiť na trvalý pobyt v ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava. S podnikaním zahraničnej osoby sa stretávame aj v znení Obchodného zákonníka.

Poznámka

Pri podaní žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad a všetky náležitosti k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov ustanovené týmto zákonom, inak zastupiteľský úrad alebo policajný útvar žiadosť o udelenie trvalého pobytu neprijme. Ak zastupiteľský úrad alebo policajný útvar žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov neprijme, poskytne štátnemu príslušníkovi tretej krajiny písomnú informáciu o tom, ktoré doklady musí k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov doložiť, aby sa jeho žiadosť prijala. Štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní potvrdzujúce skutočnosti uvedené v § 43 zákona o pobyte cudzincov; sobášny list sa neprikladá, ak sobáš so štátnym občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky nastal na území Slovenskej republiky alebo je zapísaný v osobitnej matrike a žiadateľ uvedie miesto sobáša, bezúhonnosť; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny mladšieho ako 14 rokov, alebo ak ide o zmenu druhu pobytu a k žiadosti o udelenie predchádzajúceho pobytu priložil doklad potvrdzujúci jeho bezúhonnosť, finančné zabezpečenie pobytu, súhlas podľa § 43 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, ak je to potrebné, a zabezpečenie ubytovania počas trvalého pobytu na päť rokov. Štátny príslušník tretej krajiny odovzdá policajnému útvaru lekársky posudok potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený pobyt v inom členskom štáte, alebo ak ide o zmenu druhu pobytu. Lekársky posudok potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, nesmie byť starší ako 30 dní. Lehotu na predloženie lekárskeho posudku potvrdzujúceho, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, môže policajný útvar na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny predĺžiť o 60 dní. Štátny príslušník tretej krajiny preukazuje skutočnosti uvedené v § 43 ods. 1 písm. a) až d) zákona o pobyte cudzincov matričným dokladom, ktorý môže byť starší ako 90 dní; ak ide o závislého príbuzného v priamom rade, o slobodné dieťa mladšie ako 18 rokov, o dieťa mladšie ako 18 rokov zverené do osobnej starostlivosti alebo o nezaopatrené dieťa staršie ako 18 rokov, aj dokladom potvrdzujúcim túto skutočnosť. Skutočnosť podľa § 43 ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov preukazuje štátny príslušník tretej krajiny potvrdením vydaným ústredným orgánom štátnej správy. Podmienka trvalého pobytu podľa § 43 ods. 1 písm. a) až d) zákona o pobyte cudzincov sa preukazuje občianskym preukazom, potvrdením obce alebo dokladom o pobyte. Finančné zabezpečenie pobytu podľa odseku 3 písm. c) zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny preukáže potvrdením o zostatku na účte vedenom v banke na meno štátneho príslušníka tretej krajiny, potvrdením zamestnávateľa o výške dohodnutej mzdy, pracovnou zmluvou, potvrdením zamestnávateľa o výške vyplácanej mzdy, potvrdením o zostatku na účte vedenom v banke alebo dokladom o poberaní dôchodku manžela, rodiča alebo štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý je príbuzný štátneho príslušníka tretej krajiny v priamom rade spolu s čestným vyhlásením o tom, že poskytne štátnemu príslušníkovi tretej krajiny finančné a hmotné zabezpečenie počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky. Finančné zabezpečenie pobytu štátny príslušník tretej krajiny preukáže vo výške dvanásťnásobku životného minima. Maloletý štátny príslušník tretej krajiny preukáže finančné zabezpečenie pobytu v polovičnej výške podľa prvej vety. Zabezpečené ubytovanie musí byť spoločné s ubytovaním štátneho občana Slovenskej republiky alebo štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na päť rokov. Policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov do 90 dní od doručenia žiadosti policajnému útvaru. Policajný útvar rozhodne do 30 dní od doručenia žiadosti spolu so všetkými náležitosťami, ak ide o udelenie trvalého pobytu podľa § 43 ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre významného zahraničného investora v Slovenskej republike, alebo jeho dieťaťu podľa § 43 ods. 1 písm. b) až d) zákona o pobyte cudzincov.

§ 5a

(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým osobám v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.^24f) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(2) Osoba, ktorá sa domnieva, že jej práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.^24f)

(3) Živnostenský úrad nesmie osobu postihovať alebo znevýhodňovať preto, že táto uplatňuje svoje práva vyplývajúce z tohto zákona.

Komentár k § 5a

V Slovenskej republike sa zásada rovnakého zaobchádzania uplatňuje v medziach zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, a to zákon č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon. Aj na účely živnostenského zákona musí byť uvedená zásada dodržiavaná. Týka sa to predovšetkým pracovnoprávnych vzťahov a obdobných právnych vzťahov.

V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.

Zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (zamestnanie) vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania, výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania, prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu zamestnania alebo členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom poskytujú.

Na uplatnenie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k osobe so zdravotným postihnutím zamestnávatelia prijmú také opatrenia, ktoré umožnia takej osobe prístup k určitému zamestnaniu, k výkonu určitej činnosti v zamestnaní, k funkčnému či inému postupu v zamestnaní alebo prístupu k odbornému vzdelávaniu; to neplatí, ak by prijatie takých opatrení bolo pre zamestnávateľa neprimerane náročné.

Zákon upravuje aj možnosť domáhania sa svojich práv v prípade, ak došlo k ich porušeniu a následne nemôže túto osobu, živnostenský úrad žiadnym spôsobom postihovať prípadne znevýhodňovať, ak si chce svoje práva uplatniť alebo si ich už uplatnila.

Zákaz diskriminácia sa v prípade živnostenského zákona musí dodržiavať hlavne čo sa týka živnostenského oprávnenia a následne výkonu podnikania na základe živnosti.

K diskriminácii nemôže dochádzať hlavne z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického zmýšľania, iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Možnosťou domáhať sa svojich práv v prípade porušenia zásady rovnakého zaobchádzania je podať návrh na súd a žiadať právnu ochranu. Možnosť domáhania sa svojich práv na súde má každá osoba, ktorej práva boli dotknuté.

Okrem toho, že sa osoba domáha, aby bol napravený protiprávny stav, ktorý jej bol vykonaný, môže žiadať aj isté zadosťučinenie (aj finančné) za spôsobenú ujmu na právach (znížené spoločenské postavenie, porušenie dôstojnosti, atď.). O všetkom však musí rozhodnúť súd.

§ 6

Všeobecné podmienky

prevádzkovania živnosti

(1) Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami sú:

a) dosiahnutie veku 18 rokov,

b) spôsobilosť na právne úkony,

c) bezúhonnosť,

ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený.^24e) Za bezúhonného sa nepovažuje osoba, ktorá vo vzťahu k predmetu podnikania nespĺňa ani podmienky bezúhonnosti podľa osobitného predpisu.^24f)

(3) U slovenskej právnickej osoby musí všeobecné podmienky podľa odseku 1 spĺňať fyzická osoba alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom. Podmienku podľa odseku 1 písm. c) musí spĺňať aj právnická osoba.

(4) U podniku zahraničnej osoby musí všeobecné podmienky podľa odseku 1 spĺňať osoba vedúceho podniku zahraničnej osoby a u organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby osoba vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. Podmienku podľa odseku 1 písm. c) musí spĺňať aj zahraničná právnická osoba.

(5) Ak sa v konaní pred súdom, ktorý právoplatne rozhodol o skutočnostiach uvedených v odseku 2, preukázalo, že ide o podnikateľa na základe živnostenského oprávnenia alebo o osobu oprávnenú konať za právnickú osobu, ktorá prevádzkuje živnosť, súd to oznámi príslušnému živnostenskému úradu.

Komentár k § 6

V ustanovení sú upravené všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti, a to u fyzickej osoby, ktorá má záujem o založenie živnostenského oprávnenia, u právnickej osoby a osoby zahraničnej. Tieto podmienky sa zásadne týkajú akejkoľvek činnosti, ktorá má byť predmetom ohlásenej živnosti.

Fyzická osoba

Všeobecnou podmienkou prevádzkovania živnosti u fyzickej osoby – podnikateľa je dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a podmienka bezúhonnosti.

Veková podmienka bola stanovená aj v predchádzajúcej úprave živnostenského podnikania a je totožná aj so zákonom upravujúcim občiansko-právne vzťahy, a to zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Podmienka dosiahnutia veku 18 rokov sa za každých okolností preukáže občianskym preukazom.

Zákon však stanovil aj výnimku, ktorá sa týka dediča a následníka v živnostenskom oprávnení po zomrelom. Platí však, že neplnoletá osoba musí mať ustanoveného svojho zástupcu, ktorý za ňu koná, kým nedosiahne vek 18 rokov.

Ustanovenie zástupcu je upravené tiež živnostenským zákonom.

V prípade, ak je však pre vydanie živnostenského oprávnenia podmienkou aj určitá prax (odborná spôsobilosť), nepostačuje dosiahnutie stanoveného veku.

Druhou podmienkou je spôsobilosť na právne úkony. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je spravidla vyznačené v občianskom preukaze osoby, o ktorú sa jedná. Spôsobilosť na právne úkony môže byť obmedzená z viacerých dôvodov.

Bezúhonnosť

Podmienka bezúhonnosti súvisí s právnymi predpismi z oblasti trestného práva. Za bezúhonného je považovaná osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený. To je v prípade, ak došlo k zahladeniu trestu.

Súd môže podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon zahladiť odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu, alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenej desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov, päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok, tri roky, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok.

Ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b) až l) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona, k zahladeniu dochádza ich vykonaním.

Ak odsúdený preukázal po výkone alebo odpustení trestu alebo premlčaní jeho výkonu svojím vzorným správaním, že sa napravil, môže súd zahladiť odsúdenie na žiadosť odsúdeného i pred uplynutím stanovenej doby.

Doba sa v prípade, že sa u podmienečne prepusteného a podmienečne prepusteného s dohľadom má za to, že trest bol vykonaný dňom, keď odsúdený bol podmienečne prepustený, spravuje dĺžkou skutočného výkonu trestu. Ak bol trest zmiernený rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky, spravuje sa dĺžkou trestu takto zmierneného. Odsúdenie sa zahladzuje, ak to nariadi prezident Slovenskej republiky na základe svojho práva zahládzať odsúdenie formou milosti alebo amnestie.

Ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený. Ak sa páchateľovi uložilo viac trestov popri sebe, nemožno odsúdenie zahladiť, kým neuplynie doba na zahladenie trestu odňatia slobody, ak bol uložený.

To znamená, že ak bola osoba odsúdená za trestný čin, ktorý bol následne zahladený a táto osoba má záujem o vydanie živnostenského oprávnenia, považuje sa aj napriek tomu za bezúhonnú, pretože jej trest už bol zahladený.

Za bezúhonného sa nepovažuje osoba, ktorá vo vzťahu k predmetu podnikania nespĺňa ani podmienky bezúhonnosti podľa zákona o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii.

Bezúhonnou osobou na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo právoplatne odsúdená za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ktorého skutková podstata súvisí s činnosťou, ktorú osoba na základe získanej odbornej spôsobilosti bude vykonávať.

Ak ide o ohlásenie živnosti u osoby, ktorá musí mať zákonného zástupcu, ohlásenie za túto osobu vykoná zákonný zástupca.

Právnická osoba

V prípade právnickej osoby musia byť splnené taktiež všetky všeobecné podmienky, ktoré sa kladú na osobu fyzickú, pričom podmienky spĺňa fyzická osoba alebo fyzické osoby, ak ich je viac, ktoré sú v postavení štatutárneho orgánu tejto právnickej osoby.

Podmienku bezúhonnosti však musí spĺňať aj samotná právnická osoba, čo bolo zavedené zákonom č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Podľa predchádzajúceho znenia živnostenského zákona bolo jednou z prekážok prevádzkovania živnosti súdom uložený zákaz činnosti týkajúci sa konkrétnej živnosti. Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb a s tým súvisiacu možnosť uloženia zákazu činnosti, ktorý sa môže týkať aj činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia, bolo potrebné, aby bola právna úprava doplnená aj o právnické osoby.

Splnenie podmienky sa týka s.r.o., a.s., obchodných spoločností – verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť a družstvo (konatelia, spoločníci, komplementári, predstavenstvo družstva atď.).

Zahraničná osoba

Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti musí spĺňať osoba vedúceho podniku zahraničnej osoby a u organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby osoba vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby.

Fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky môže na území Slovenskej republiky prevádzkovať živnosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenská fyzická osoba alebo slovenská právnická osoba, ak z tohto zákona alebo z iného osobitného predpisu nevyplýva niečo iné. Preto bolo potrebné výslovne uviesť povinnosť splnenia podmienky bezúhonnosti aj pre zahraničnú osobu.

Zákon ustanovil v tomto znení povinnosť pre súd, týkajúcu sa trestného činu, za ktorý bol živnostník odsúdený. Povinnosť sa vzťahuje na súd, ktorým bol právoplatne odsúdený živnostník prevádzkujúci živnostenské oprávnenie, za trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania tohto živnostníka. Povinnosťou súdu je bezodkladne oznámiť uvedenú skutočnosť príslušnému živnostenskému úradu. Týka sa to aj osoby, ktorá koná za právnickú osobu.

§ 7

Osobitné podmienky
prevádzkovania živnosti

(1) Osobitnými podmienkami prevádzkovania živnosti sú odborná alebo iná spôsobilosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, ak ju tento zákon vyžaduje.

(2) U právnickej osoby musí osobitné podmienky spĺňať jej zodpovedný zástupca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Komentár k § 7

V ustanovení sú upravené osobitné podmienky prevádzkovania živnosti. Zvláštne požiadavky na podnikateľa sa líšia podľa toho, či ide o remeselnú živnosť, viazanú živnosť atď. a týkajú sa hlavne odbornej spôsobilosti, prípadne inej spôsobilosti.

V prípade, že ide o právnickú osobu, tak uvedené osobitné podmienky, ak musia byť splnené, musí spĺňať zodpovedný zástupca za túto právnickú osobu.

§ 7a

Osobitná odborná spôsobilosť

(1) Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí, praktických schopností a ovládanie technických alebo technologických postupov, ktoré musí spĺňať každý, kto vykonáva činnosti uvedené v prílohe č. 4.

(2) Osobitnú odbornú spôsobilosť spĺňa ten, kto spĺňa odbornú spôsobilosť podľa § 7 ods. 1 a § 21 alebo spĺňa podmienky vzdelania uvedené v § 22 alebo v § 24 a prílohe č. 2 alebo nadobudol osvedčenie o získanom vzdelaní v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni alebo osvedčenie o profesijnej kvalifikácii podľa § 22 ods. 1 písm. e).

Komentár k § 7a

Zákon v tomto ustanovení upravuje osobitnú odbornú spôsobilosť, ktorá patrí medzi osobitné podmienky prevádzkovania živnosti.

Osobitná odborná spôsobilosť ako podmienka prevádzkovania živnosti sa vyžaduje u viacerých činností.

Vykonávanie činnosti u zákazníka – externe

– Vodoinštalatérstvo a kúrenárstvo

– Inštalácia a opravy chladiacich zariadení

– Montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených technických zariadení.

Vykonávanie činnosti v prevádzkarni alebo externe u zákazníka

– Pánske, dámske a detské kaderníctvo

– Kozmetické služby

– Pedikúra

– Sprievodca cestovného ruchu

– Masérske služby.

Bez splnenia podmienky odbornej spôsobilosti by nebolo možné povoliť prevádzkovanie živnosti na vymedzenú činnosť, nakoľko si vyžaduje výkon tejto činnosti osobu, ktorá oprávnenie má. Ak má živnostník zamestnancov, tak podmienky musí splniť zamestnanec, aby mohol uvedenú činnosť vykonávať.

Zákon v ustanovení zadefinoval pojem osobitná odborná spôsobilosť.

Rozumieme pod ňou súhrn teoretických vedomostí, praktických schopností a ovládanie technických alebo technologických postupov, ktoré sú nevyhnutné na výkon určitej činnosti. Osobitná odborná spôsobilosť sa preukazuje dokladom o ukončení učebného alebo študijného odboru, ktorého sa činnosť týka.

Doklady preukazujúce osobitnú odbornú spôsobilosť

– výučný list alebo iným doklad o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru.

Náhradné doklady preukazujúce osobitnú odbornú spôsobilosť

– výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príbuzného odboru a dokladom o vykonaní následnej najmenej šesťmesačnej praxe v odbore alebo jednoročnej praxe v príbuznom odbore alebo

– vysvedčením o maturitnej skúške na strednej odbornej škole alebo na strednom odbornom učilišti alebo na gymnáziu s predmetmi odbornej výchovy alebo na nadstavbovom alebo pomaturitnom štúdiu v rovnakom odbore a dokladom o vykonaní následnej najmenej šesťmesačnej praxe v odbore alebo jednoročnej praxe v príbuznom odbore, alebo

– dokladom o ukončení najmenej strednej školy, ak nejde o prípady uvedené v § 21 písmenách a) a b) a osvedčením o získanom vzdelaní pre príslušnú živnosť v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni a dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore, alebo

– diplomom o absolvovaní vysokej školy v príslušnom odbore a dokladom o vykonaní následnej najmenej šesťmesačnej praxe v odbore alebo jednoročnej praxe v príbuznom odbore, alebo

– osvedčením o profesijnej kvalifikácii,

– dokladom o vykonaní najmenej šesťročnej praxe v odbore, od ktorej ukončenia neuplynuli viac ako štyri roky, alebo

– osvedčením o profesijnej kvalifikácii s prívlastkom „majster“ a majstrovským diplomom.

Odborná spôsobilosť pre viazané živnosti je upravená osobitnými predpismi uvedenými v prílohe č. 2 zákona alebo ustanovená touto prílohou.

Zákon stanovil zásadu, podľa ktorej osobitnú odbornú spôsobilosť splnila osoba, ktorá splnila odbornú spôsobilosť alebo podmienky vzdelania, alebo osoba nadobudla osvedčenie o získanom vzdelaní v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni alebo osvedčenie o profesijnej kvalifikácii.

Týka sa to samotných podnikateľov a aj zamestnancov týchto podnikateľov.

Osobitné podmienky sa však nemusia zásadne týkať len osoby (zodpovednej osoby), ale napríklad samotnej organizácie právnickej osoby.

Čiže osobitné podmienky môžu byť vo vymedzených prípadoch splnené právnickou osobou ako takou, keďže sa neviažu na osobu, ale napríklad na spôsobilosť organizácie.

Zákon hovorí aj o inej ako o osobitnej odbornej spôsobilosti.

Pod inou spôsobilosťou rozumieme napríklad zdravotný stav a i.

! Upozornenie

Po novele zákona č. 292/2024 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2025 osobitnú odbornú spôsobilosť spĺňa ten, kto spĺňa odbornú spôsobilosť podľa stanoveného ustanovenia alebo nadobudol osvedčenie o získanom vzdelaní v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni alebo osvedčenie o profesijnej kvalifikácii. Ide o novú právnu úpravu zákona o vzdelávaní dospelých a súvisiace úpravy ako čiastočná kvalifikácia a úplná kvalifikácia na jednej strane a profesijná kvalifikácia na druhej strane.

§ 8

Prekážky prevádzkovania živnosti

(1) Živnosť nemôže prevádzkovať fyzická osoba ani právnická osoba, na ktorej majetok bol zrušený konkurz, po dobu troch rokov po zrušení konkurzu alebo po opätovnom potvrdení núteného vyrovnania, nie však skôr ako po jednom roku od vyporiadania jej záväzkov, ktoré sa viažu ku konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu.²⁶⁾ Ak podnikateľ spôsobil konkurz alebo nútené vyrovnanie úmyselne, môže prevádzkovať živnosť najskôr po piatich rokoch od úplného vyporiadania jeho záväzkov, ktoré sa viažu ku konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, voči ktorej sa v uvedenom čase navrhlo vyhlásenie konkurzu, návrh sa však zamietol pre nedostatok majetku dostačujúceho aspoň na úhradu trov konania.²⁷⁾

(3) Na prekážku podľa odsekov 1 a 2 sa neprihliada, ak došlo ku konkurzu alebo k nútenému vyrovnaniu v dôsledku úpadku alebo trestného činu tretej osoby.

(4) Živnostenský úrad môže odpustiť prekážku uvedenú v odsekoch 1 a 2, ak hospodárske pomery osoby a jej správanie nasvedčujú, že pri prevádzkovaní živnosti bude riadne plniť svoje záväzky. Prekážku uvedenú v odsekoch 1 a 2 nemožno odpustiť, ak na podnikateľov majetok vyhlásil súd počas piatich rokov dvakrát konkurz alebo ak konkurz bol vyvolaný úmyselne.

(5) Živnosť nemôže prevádzkovať osoba, ktorej uložil súd alebo správny orgán²⁸⁾ zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti, kým zákaz trvá.

(6) Súdy a správne orgány, ktoré rozhodli o skutočnostiach uvedených v odsekoch 1, 2 a 5, oznámia to živnostenskému úradu, ktorý vydal osvedčenie o živnostenskom oprávnení fyzickej osobe alebo právnickej osobe uvedenej v týchto odsekoch, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Komentár k § 8

Ustanovením sú vymedzené prekážky, ktoré bránia v prevádzkovaní živnosti aj napriek tomu, že osoba splnila nielen všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti, ale aj osobitné podmienky na odbornú alebo inú spôsobilosť.

Zákonom sú stanovené obdobia, počas ktorých prekážka trvá.

Uvedené prekážky sa týkajú predovšetkým konkurzu a núteného vyrovnania alebo opätovného konkurzu a trestu zákazu činnosti.

K prekážkam v prípade konkurzu dochádza najmä preto, že neúspechy podnikateľov vyjadrené ich úpadkom alebo vyrovnaním v predchádzajúcom podnikaní vyvolávajú nedôveru v jeho podnikateľské schopnosti a v jeho platobnú schopnosť.

Práve preto nejde o prekážky jednoznačné a brániace osobe v prevádzkovaní živnosti.

Obdobie troch rokov

Počas troch rokov nemôže fyzická osoba alebo právnická osoba prevádzkovať živnosť, ak jej majetok bol ukončený konkurzom. Ide o obdobie troch rokov po ukončení konkurzu alebo o obdobie troch rokov po opätovnom potvrdení reštrukturalizačného vyrovnania. Zároveň platí, že fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže skôr ako po jednom roku od vyporiadania jej záväzkov týkajúcich sa konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Obdobie piatich rokov

Prekážka na prevádzkovanie živnosti trvá u fyzickej osoby alebo právnickej osoby počas obdobia piatich rokov, ak konkurz alebo vyrovnanie bolo z jeho strany spôsobené úmyselne. Obdobie piatich rokov sa počíta od úplného vyporiadania jeho záväzkov týkajúcich sa konkurzu.

Prekážky sa týkajú aj fyzickej osoby a právnickej osoby, voči ktorej bol návrh na vyhlásenie konkurzu, ale došlo k jeho zamietnutiu pre nedostatok majetku, ktorý by aspoň pokryl úhrady trov konania.

Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde. Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok, iba ak je právnickou osobou.

Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom.

Dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predĺžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou.

Táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

V prípade, že bol konkurz spôsobený úpadkom alebo trestným činom zo strany tretej osoby, tak sa zákaz prevádzkovania živnosti na ňu nevzťahuje.

Vzhľadom na to, že prekážka nie je úplne jednoznačná, stanovil zákon možnosť odpustenia prekážky v prevádzkovaní živnosti a tiež sa zákaz prevádzkovania živnosti sa na ňu nevzťahuje. Predpokladom k odpusteniu prekážky je správanie a hospodárske pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby, na základe ktorého sa predpokladá, že osoba bude plniť všetky svoje záväzky. K rozhodnutiu o odpustení prekážky je však nevyhnutné vyjadrenie Slovenskej živnostenskej komory. Prekážku odpúšťa rozhodnutím živnostenský rad.

Slovenská živnostenská komora je právnická osoba, ktorá ovplyvňuje oblasť živnostenského podnikania v Slovenskej republike. Jej úlohou je rozvoj a ochrana malého a stredného podnikania prostredníctvom vzdelávania a odborného dohľadu. Vykonáva skúšky odbornej spôsobilosti pre remeselné živnosti. Členstvo v komore je dobrovoľné.

Prekážka nebude odpustená, ak v priebehu piatich rokov došlo k opätovnému vyhláseniu konkurzu alebo bol konkurz úmyselne vyvolaný. Konkurz vyhlasuje súd na návrh.

Trest zákazu činnosti

Živnosť nemôže prevádzkovať osoba, ktorej uložil súd alebo správny orgán zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti, dokiaľ zákaz trvá. Zákonom č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb došlo v ustanovení k zmene, ktorej účelom bolo rozšíriť prekážky prevádzkovania živnosti aj o trest zákazu činnosti uložený právnickej osobe.

Prekážkou pri prevádzkovaní živnosti je aj zákaz činnosti, vyslovený v trestnom alebo správnom konaní, a to po celé obdobie, kedy tento zákaz trvá. Cieľom tejto prekážky je predovšetkým to, že sa predchádza mareniu tohto zákazu, ku ktorému by mohlo dôjsť v prípade, že by sa podnikateľ pokúsil prejsť na inú živnosť. V trestnom konaní ukladá trest súd a v priestupkovom (správnom) konaní správny orgán.

Uvedený trest zákazu činnosti prevádzkovania živnosti súvisiaci s predmetom živnosti nie je možné odpustiť.

S rozhodnutím a uvalením trestu zákazu činnosti súvisí aj oznamovacia povinnosť súdu alebo správneho orgánu. Ich povinnosťou je o uložení trestu informovať živnostenský úrad, príslušný, ktorý vydal oprávnenie na prevádzkovanie živnosti fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

Zákonom je stanovená lehota 15 dní, v priebehu ktorej musí súd alebo správny orgán splniť uvedenú oznamovaciu povinnosť voči živnostenskému úradu. Lehota sa počíta odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Oznámením získava živnostenský úrad prehľad o fyzických a právnických osobách a ich prekážkach v prevádzkovaní živnosti. Oznámenie však nepredpokladá následne zrušenie oprávnenia na živnosť, iba obmedzenie a zákaz prevádzkovania živnosti počas tohto trestu.

Ustanovenie bolo upresnené a zosúladené s terminológiou zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zároveň v záujme zrýchlenia konania o odpustení prekážky prevádzkovania živnosti sa zrušila povinnosť vyžiadať vyjadrenie Slovenskej živnostenskej komory na daný účel.

§ 9

Zrušený.

Komentár k § 9

Ustanovenie, ktoré upravovalo rozdelenie živností na ohlasovacie a koncesované, bolo zo zákona vypustené.

§ 10

Živnostenské
oprávnenie

(1) Oprávnenie prevádzkovať živnosť (ďalej len „živnostenské oprávnenie“) vzniká právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a fyzickým osobám dňom ohlásenia, alebo ak je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom; za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa § 45, 45a a 46, ak § 45, 45a a 46 neustanovujú inak. Fyzickým osobám s bydliskom v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo zmluvným štátom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré nemajú udelený pobyt na území Slovenskej republiky, vzniká živnostenské oprávnenie najskôr dňom udelenia povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky. Podanie, ktoré spĺňa náležitosti ohlásenia a obsahuje predmet podnikania, na ktorý už podnikateľovi vzniklo živnostenské oprávnenie alebo ktorý nie je živnosťou, nie je ohlásením.

(2) Živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie živností uvedených v prílohe č. 4a vzniká právnickej osobe, ktorá sa zakladá zjednodušeným spôsobom a podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložke podniku zahraničnej právnickej osoby, ktorá sa zriaďuje zjednodušeným spôsobom^28a) a zapisuje sa do obchodného registra, dňom zápisu právnickej osoby, podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra.

(3) Preukazom živnostenského oprávnenia je

a) osvedčenie o splnení podmienok ustanovených týmto zákonom na prevádzkovanie živností (ďalej len „osvedčenie o živnostenskom oprávnení“); do vydania osvedčenia o živnostenskom oprávnení rovnopis ohlásenia s preukázaným doručením,

b) výpis zo živnostenského registra.

(4) Ak tento zákon neustanovuje inak, zahraničným právnickým osobám,^28a) ktoré chcú na území Slovenskej republiky prevádzkovať živnosť, sa pri splnení určených podmienok vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení pred zápisom do obchodného registra. Pri nesplnení určených podmienok sa im o tom vydá rozhodnutie.

(5) Na žiadosť zakladateľov, prípadne orgánov alebo osôb oprávnených podať návrh na zápis slovenskej právnickej osoby do obchodného registra, vydá živnostenský úrad osvedčenie o živnostenskom oprávnení pred zápisom do tohto registra, ak je preukázané, že právnická osoba bola založená a spĺňa určené podmienky; ustanovenie § 6 ods. 3 druhej vety sa v tomto prípade nepoužije. Pri nesplnení určených podmienok sa im o tom vydá rozhodnutie.

(6) Osobám uvedeným v odsekoch 4 a 5 vzniká živnostenské oprávnenie dňom zápisu do obchodného registra, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(7) Živnostenské oprávnenie nemožno preniesť na inú osobu. Iná osoba ho môže vykonávať, len ak to ustanovuje tento zákon.

(8) Právnickej osobe, podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložke podniku zahraničnej právnickej osoby uvedenej v odseku 2 vydá živnostenský úrad osvedčenie o živnostenskom oprávnení bezodkladne po vykonaní zápisu právnickej osoby, podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra.

(9) Živnostenské oprávnenie možno vykonávať na celom území Slovenskej republiky.

(10) Ohlásenie, ktorým vzniklo živnostenské oprávnenie, nemožno vziať späť.

Komentár k § 10

V znení tohto ustanovenia zákon upravuje inštitút živnostenského oprávnenia. Ide o oprávnenie prevádzkovať živnosť. V ustanovení je upravený aj vznik tohto oprávnenia s ohľadom na to, o akú osobu ide. Kto hodlá prevádzkovať živnosť, je povinný to ohlásiť živnostenskému úradu miestne príslušnému podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby. Pre zahraničnú osobu je príslušným živnostenský úrad podľa adresy miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo adresy miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. Ak je na území Slovenskej republiky zriadených niekoľko organizačných zložiek podniku zahraničnej osoby, príslušnosť živnostenského úradu sa riadi podľa voľby zahraničnej osoby.

S účinnosťou zrušenia koncesovaných živností vzniká oprávnenie na prevádzkovanie živnosti ohlásením alebo zápisom do obchodného registra, podľa tohto, o akú osobu ide.

Právnická osoba už zapísaná v obchodnom registri

– oprávnenie vzniká dňom ohlásenia. V prípade, ak je v ohlásení uvedený neskorší deň, tak oprávnenie vzniká týmto dňom.

Právnická osoba, ktorá sa do obchodného registra nezapisuje

– oprávnenie vzniká dňom ohlásenia. V prípade, ak je v ohlásení uvedený neskorší deň, tak oprávnenie vzniká týmto dňom.

Fyzická osoba

– oprávnenie vzniká dňom ohlásenia. V prípade, ak je v ohlásení uvedený neskorší deň, tak oprávnenie vzniká týmto dňom.

Na uvedený účel je za deň ohlásenia zásadne považovaný deň, kedy došlo v ohlásení k splneniu všetkých zákonných náležitostí.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 8/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 2. 2023 znenie odseku 1 spresnilo v tom zmysle, že za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa § 45, 45a a 46, ak § 45, 45a a 46 neustanovujú inak.

Náležitosti ohlásenia sa líšia taktiež vzhľadom na to, o akú osobu ide (právnická osoba, fyzická osoba, zahraničná osoba).

V prípade, že osoba uviedla v ohlásení predmet podnikania, na ktorý už živnostenské oprávnenie existuje, nie je uvedené podanie považované za ohlásenie aj napriek tomu, že obsahuje všetky náležitosti ohlásenia.

Taktiež nie je podanie ohlásením, ak je uvedený predmet podnikania, na ktorý neexistuje živnosť.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 8/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 2. 2023 do ustanovenie vložilo nové znenie odseku 2, ktorým sa zaviedlo pravidlo, že pri právnickej osobe, ktorá sa zakladá zjednodušeným spôsobom a podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložke podniku zahraničnej právnickej osoby, ktorá sa zriaďuje zjednodušeným spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je Obchodný zákonník, a zapisuje do obchodného registra, vzniká živnostenské oprávnenie dňom zápisu právnickej osoby, podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra. Uvedené pravidlo sa týka len prevádzkovania živností uvedených v prílohe č. 4a živnostenského zákona a len pre účely založenia spoločnosti, podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložke podniku zahraničnej právnickej osoby zjednodušeným spôsobom.

Živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie živností, ktoré sú uvedené v prílohe č. 4a, vzniká právnickej osobe, ktorá sa zakladá zjednodušeným spôsobom a podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložke podniku zahraničnej právnickej osoby, ktorá sa zriaďuje zjednodušeným spôsobom a zapisuje sa do obchodného registra, dňom zápisu právnickej osoby, podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra.

Zjednodušený spôsob zriadenia

Zriadiť podnik alebo organizačnú zložku podniku zahraničnej právnickej osoby, ktorá má sídlo v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo v niektorom zo zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore, možno aj zjednodušeným spôsobom, ak sú splnené podmienky, a to podnik alebo organizačná zložka podniku zahraničnej právnickej osoby sa zriaďuje za účelom podnikania, predmetom podnikania podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby sú len vybrané činnosti zodpovedajúce zoznamu voľných živností podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní, predmet podnikania podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby netvorí viac ako 15 vybraných činností zodpovedajúcich zoznamu voľných živností podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní.

Poznámka

Osobitné ustanovenia o zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným zjednodušeným spôsobom podľa Obchodného zákonníka

Spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť založená aj zjednodušeným spôsobom prostredníctvom na to určeného elektronického formulára na vytvorenie spoločenskej zmluvy, ktorý ministerstvo zverejní v štátnom jazyku a v anglickom jazyku na svojom webovom sídle.

Spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť založená zjednodušeným spôsobom prostredníctvom na to určeného elektronického formulára na vytvorenie spoločenskej zmluvy, ak sú splnené podmienky, a to spoločnosť nemá viac ako päť spoločníkov, spoločnosť je založená za účelom podnikania, predmetom podnikania spoločnosti sú len vybrané činnosti zodpovedajúce zoznamu voľných živností podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní, predmet podnikania spoločnosti netvorí viac ako 15 vybraných činností zodpovedajúcich zoznamu voľných živností podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní, obchodné meno spoločnosti musí obsahovať dodatok označujúci právnu formu „s.r.o.“, vklady spoločníkov spoločnosti sú výlučne peňažné, správcom vkladu je konateľ a spoločnosť nemá ustanovenú dozornú radu.

Zároveň nie sú dotknuté ďalšie podmienky na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

Preukaz živnostenského oprávnenia

Na prevádzkovanie živnostenského oprávnenia je osobe vydaný preukaz živnostenského oprávnenia.

Preukazom je osvedčenie o živnostenskom oprávnení a výpis zo živnostenského registra. Predtým, ako je osvedčenie vydané je preukazom rovnopis ohlásenia s preukázaným doručením. Uvedeným preukazom osoba preukazuje oprávnenie na prevádzkovanie živnosti.

Ide v podstate o zjednodušený a formálny doklad.

Zahraničná osoba povinne zapisovaná v obchodnom registri

Podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník môžu zahraničné osoby podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Zahraničnou osobou sa rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri.

Návrh na zápis podáva zahraničná osoba.

Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky zaniká ku dňu výmazu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky z obchodného registra. Návrh na výmaz podáva zahraničná osoba.

Na obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej zložky je zahraničná osoba povinná uvádzať aj údaj o zápise podniku alebo organizačnej zložky podniku do obchodného registra. Tento údaj je zahraničná osoba povinná uvádzať aj na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené. Na obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej zložky sa uvádza označenie zahraničného obchodného registra alebo inej evidencie, do ktorej sa zahraničná osoba zapisuje a údaj o zápise zahraničnej osoby do tohto registra alebo do inej evidencie, ak právo štátu, ktorým sa zahraničná osoba spravuje, povinnosť zápisu do obchodného registra alebo do inej evidencie ukladá.

Keďže ide o osobu povinne zapisovanú do obchodného registra a zároveň splnila stanovené podmienky, tak pred samotným zápisom do obchodného registra jej bude vydané osvedčenie o živnostenskom oprávnení.

V prípade, že podmienky nesplnila, bude im vydané o tom rozhodnutie.

Obchodný register je jedným zo zdrojových registrov údajov v Slovenskej republike pre referenčné registre, a to najmä pre Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. V rámci opatrení na tzv. „čistenie obchodného registra“ sa ustanovilo, aby sa účinky získania oprávnenia na podnikanie pre zahraničné osoby a fyzické osoby, ktoré sa obchodného registra zapisujú podľa osobitného zákona, viazali na moment ich zápisu do registra právnických osôb. Historicky sa tieto osoby zapisovali do obchodného registra v dôsledku neexistencie osobitného registra, kde by mohli byť vedené. Ich zapisovanie do obchodného registra sa zriadením registra právnických osôb už nejaví ako správne. Údaje z obchodného registra v súčasnosti slúžia ako zdrojové údaje pre register právnických osôb.

To znamená, že zahraničným právnickým osobám, ktoré chcú na území Slovenskej republiky prevádzkovať živnosť, sa pri splnení určených podmienok vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení pred zápisom do obchodného registra. Pri nesplnení určených podmienok sa im o tom vydá rozhodnutie.

Fyzická osoba, ktorá je povinne zapisovaná do obchodného registra

Pri tejto osobe platí rovnaká zásada a postupy ako pri osobe zahraničnej povinne zapisovanej do obchodného registra.

U zahraničnej osoby a fyzickej osoby povinne zapisovanej v obchodnom registri, zakladateľov, prípadne orgánov alebo osôb oprávnených podať návrh na zápis slovenskej právnickej osoby do obchodného registra, dochádza k vzniku živnostenského oprávnenia dňom zápisu do obchodného registra.

Zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa zosúladilo znenie v súvislosti s vydávaním živnostenského oprávnenia založeného právnickej osobe, ktorá ešte nebola zapísaná do obchodného registra (t. j. nevznikla).

Čo sa týka práva na živnostenské oprávnenie, ide zásadne o právo osobné, z čoho vyplýva, že za žiadnych okolností sa nedá preniesť na inú osobu.

Zároveň sa dá povedať, že existuje istá výnimka, a to v prípade dedenia, ak dôjde k úmrtiu podnikateľa, tak dedič je nasledovateľom v podnikaní a pokračuje v živnosti, prípadne ak dochádza k premene obchodnej spoločnosti na inú.

Živnostenské oprávnenie je vždy vydané na konkrétnu osobu, nedá sa prenášať na žiadnu ďalšiu osobu a ani sa nedá s ním inak narábať.

Čo sa týka rozsahu, na akom území je možné živnostenské oprávnenie vykonávať, neexistuje obmedzenie, ak je to na území Slovenskej republiky.

Zákon nakoniec neumožňuje späťvzatie ohlásenia živnostenského oprávnenia. K zrušeniu dochádza len právnym úkonom, ktorý nasleduje po oznámení o ukončení podnikania a prevádzkovania živnostenského oprávnenia.

Fyzickým osobám s bydliskom v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo zmluvným štátom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré nemajú udelený pobyt na území Slovenskej republiky, vzniká živnostenské oprávnenie najskôr dňom udelenia povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky.

K zmene došlo z dôvodu, že

– voľný pohyb služieb vrátane smernice 2005/36/EÚ o uznávaní odborných kvalifikácii, ako aj smernice, ako aj smernice 2006/123/EÚ o službách na vnútornom trhu, sa vzťahuje na všetky krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru. Pri ponechaní pôvodného znenia by došlo k opomenutiu Lichtenštajnska, ktoré nepatrí medzi krajiny Európskej únie, ani medzi krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu, je však zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

– pri vzniku oprávnenia prevádzkovať živnosť v prípade príslušníkov tretích krajín je, rovnako ako pri iných kategóriách osôb, potrebné ponechať oprávnenie uviesť v ohlásení neskorší deň začatia prevádzkovania živnosti, teda deň, ktorý nastane až po dni udelenia povolenia na pobyt.

V súvislosti s novelou Obchodného zákonníka vznikla potreba osobitne upraviť vznik oprávnenie prevádzkovať živnosť v prípade niektorých zahraničných osôb, tzv. príslušníkov tretích krajín priamo v živnostenskom zákone.

V prípade príslušníkov tretích krajín sa vznik živnostenského oprávnenia podmieňuje udelením povolenia na pobyt podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zavedenie tejto požiadavky bolo reakciou na požiadavky praxe v nadväznosti na legislatívne zmeny súvisiace s obchodným registrom – predmetná skupina zahraničných podnikateľov – živnostníkov sa nezapisuje do obchodného registra.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 8/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 2. 2023 do ustanovenia vložil nový odsek 8, ktorý sa viaže na okamih vzniku živnostenského oprávnenia. Na vydanie živnostenského oprávnenia je aj pri zjednodušenom založení príslušný živnostenský úrad. Na základe údajov z informačných systémov orgánov verejnej správy, vydá živnostenský úrad živnostenské oprávnenie bezodkladne po vykonaní zápisu právnickej osoby, podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby do obchodného registra. Zápis právnickej osoby, podniku a organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby do obchodného registra vykonáva registrový súd, ktorý o tejto skutočnosti informuje živnostenský úrad. Pri zjednodušenom založení tak odpadá jeden z krokov pred zápisom spoločnosti do obchodného registra, a to povinnosť zapisovaných osôb žiadať živnostenský úrad o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Z uvedeného teda vyplýva, že právnickej osobe, podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložke podniku zahraničnej právnickej osoby vydá živnostenský úrad osvedčenie o živnostenskom oprávnení bezodkladne po vykonaní zápisu právnickej osoby, podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra.

Prevádzkovanie živnosti
prostredníctvom zodpovedného zástupcu

§ 11

(1) Zodpovedný zástupca je fyzická osoba ustanovená podnikateľom, ktorej prostredníctvom zabezpečuje odborné vykonávanie činnosti počas prevádzkovania živnosti. Zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnom pomere k podnikateľovi; to neplatí, ak je ním za podmienok upravených osobitným zákonom^28aa) manžel (manželka) podnikateľa alebo podnikateľov príbuzný v priamom rade alebo súrodenec, alebo ak ide o právnickú osobu, jej spoločník alebo člen a ak ide o obec, jej starosta.

(2) Zodpovedný zástupca musí spĺňať všeobecné i osobitné podmienky prevádzkovania živnosti (§ 6 a 7).

(3) Zodpovedný zástupca musí mať bydlisko na území Slovenskej republiky alebo iné oprávnenie na pobyt podľa osobitného predpisu.28ab)

(4) Zodpovedným zástupcom právnickej osoby nemôže byť člen dozornej rady, prípadne iného kontrolného orgánu tejto právnickej osoby. Zodpovedným zástupcom fyzickej osoby ani právnickej osoby nemôže byť osoba, ktorej bolo zrušené živnostenské oprávnenie podľa § 58 ods. 1 písm. c) alebo ods. 2 písm. a), a to počas troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia.

(5) Funkciu zodpovedného zástupcu nemožno vykonávať vo viacerých prevádzkarňach ako v jednej prevádzkarni. V opodstatnených prípadoch môže živnostenský úrad povoliť výnimku.

(6) Ak je podnikateľom právnická osoba, je povinná ustanoviť zodpovedného zástupcu, ak prevádzkuje remeselnú alebo viazanú živnosť alebo v prípadoch podľa odseku 8.

(7) Ak je podnikateľom fyzická osoba, môže ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorého prostredníctvom bude živnosť prevádzkovať. Ak podnikateľ nespĺňa osobitné podmienky prevádzkovania remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti (§ 7), alebo ak tieto podmienky spĺňa, ale nemá bydlisko na území Slovenskej republiky alebo oprávnenie na pobyt podľa odseku 3, je povinný ustanoviť zodpovedného zástupcu, ak tento zákon neustanovuje inak. Fyzická osoba musí tiež ustanoviť zodpovedného zástupcu v prípadoch podľa odseku 8.

(8) Podnikateľ, ktorý má zriadených viac prevádzkarní ako jednu prevádzkareň alebo združenú prevádzkareň (§ 17 ods. 2) a v nich prevádzkuje remeselnú živnosť alebo viazanú živnosť, je povinný ustanoviť jedného zodpovedného zástupcu, prípadne viacerých zodpovedných zástupcov pre každú takúto prevádzkareň, ak nejde o podnikateľa podľa ods. 12; podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou a spĺňa osobitné podmienky na prevádzkovanie živnosti (§ 7), môže úlohy spojené s výkonom funkcie zodpovedného zástupcu vykonávať aj osobne v jednej takejto prevádzkarni alebo za podmienok ustanovených v odseku 5 vo viacerých takýchto prevádzkarňach.

(9) Ustanovenie zodpovedného zástupcu, ako aj ukončenie výkonu jeho funkcie oznámi podnikateľ živnostenskému úradu v lehote 15 dní. To neplatí pre podnikateľov uvedených v odseku 8. Ukončenie výkonu svojej funkcie môže živnostenskému úradu oznámiť aj zodpovedný zástupca. Ak zodpovedný zástupca oznámi živnostenskému úradu odvolanie súhlasu s ustanovením do funkcie zodpovedného zástupcu, musí súčasne preukázať, že o odvolaní súhlasu vopred písomne informoval podnikateľa.

(10) Ak zodpovedný zástupca prestane vykonávať funkciu, musí podnikateľ v lehote 15 dní ustanoviť nového zodpovedného zástupcu. Do ustanovenia nového zodpovedného zástupcu môže pokračovať v prevádzkovaní živnosti, ak tým neohrozí život, zdravie a bezpečnosť ľudí.

(11) Ustanovenie odseku 10 sa nepoužije, ak v živnosti pokračuje podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou, má bydlisko na území Slovenskej republiky a spĺňa všeobecné i osobitné podmienky na prevádzkovanie živnosti.

(12) Zodpovedného zástupcu netreba ustanoviť v prípade, ak podľa osobitného predpisu^28b) možno odbornú alebo inú spôsobilosť preukázať iba dokladom vydaným na meno podnikateľa.

Komentár k § 11

Inštitút zodpovedného zástupcu je vo veľkom používaný v živnostenskom práve a práve preto je uvedené ustanovenie dôležité. Zodpovedný zástupca v plnom rozsahu zodpovedá za odbornú a živnostensko-právnu stránku prevádzkovania živnosti.

Vzhľadom k tejto jeho zodpovednosti sa v záujme účinného výkonu uvedenej funkcie požaduje, aby mal bydlisko na území Slovenskej republiky. Zodpovedným zástupcom môže byť výlučne fyzická osoba.

Zodpovedný zástupca

– fyzická osoba, ktorú za zodpovedného zástupcu ustanoví podnikateľ,

– prostredníctvom tejto osoby je zabezpečované odborné vykonávanie činností v priebehu prevádzkovania živnosti,

– nezodpovedá za živnostenské podnikanie,

– musí byť v pracovnom pomere (uzatvorený pracovný pomer na plný alebo čiastočný úväzok) k podnikateľovi okrem stanovených výnimiek (osobitné podmienky, manžel, manželka, príbuzný v priamom rade, súrodenec, v prípade právnickej spoločnosti spoločník alebo člen, v prípade obce starosta),

Nelegálne zamestnávanie

Nie je ním, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku. Nelegálna práca nie je práca, ktorú vykonáva pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku.

– predpokladom je splnenie všeobecným podmienok prevádzkovania živnosti,

– bydlisko v Slovenskej republiky alebo oprávnenie na pobyt v Slovenskej republike podľa zákona o pobyte cudzincov (osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR, alebo ktorá má prechodný pobyt v SR na základe zákona o pobyte cudzincov, alebo ktorá má trvalý pobyt v SR na základe povolenia podľa zákona o pobyte cudzincov, štátny občan SR, ktorý má prechodný alebo trvalý pobytom mimo SR, ktorý má ohlásený prechodný pobyt na území SR),

– v prípade voľnej živnosti nemusí byť ustanovený,

– nemôže byť osoba, ktorá má zrušené živnostenské oprávnenie zo strany živnostenského úradu, v období troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení,

– funkciu môže vykonávať iba v jednej prevádzkarni (živnostenský úrad môže stanoviť výnimku, ak ide o závažné okolnosti).

Ustanovenie zodpovedného zástupcu je teda v určitých prípadoch možnosťou a v určitých prípadoch aj povinnosťou. O povinnosť ide v prípade, ak zo strany podnikateľa nie sú splnené osobitné podmienky prevádzkovania živnosti, to znamená odborná spôsobilosť alebo spôsobilosť iná (zdravotný stav atď.).

O povinnosť však ide aj v prípade prevádzkovania viacerých prevádzkarni jedným podnikateľom, alebo jeho bydlisko nie je na území Slovenskej republiky. O povinnosť nejde v prípade, ak na meno podnikateľa je ustanovená odborná spôsobilosť.

Zodpovedný zástupca právnickej osoby

– nemôže byť člen dozornej rady,

– nemôže byť člen ani iného kontrolného orgánu právnickej osoby,

– funkciu môže vykonávať iba v jednej prevádzkarni (živnostenský úrad môže stanoviť výnimku, ak ide o závažné okolnosti),

– musí byť ustanovený, ak právnická osoba prevádzkuje remeselnú alebo viazanú živnosť alebo v prípadoch podľa odseku 8,

– nemôže byť osoba, ktorá má zrušené živnostenské oprávnenie zo strany živnostenského úradu, v období troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení.

Živnostenský úrad miestne príslušný

Príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby zruší živnostenské oprávnenie, ak podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné.

Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby môže z vlastného podnetu alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaviť, prípadne pozastaviť prevádzkovanie živnosti v prevádzkarni, ktorá je v jeho územnej pôsobnosti, ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené týmto zákonom alebo inými osobitnými predpismi.

Zodpovedný zástupca u fyzickej osoby

– prostredníctvom neho bude prevádzkovať živnosť,

– podnikateľ nespĺňa osobitné podmienky,

– podnikateľ nemá bydlisko a ani oprávnenie na pobyt v SR,

– ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa podľa odseku 8.

Ak má podnikateľ viac prevádzkarní alebo združenú prevádzkareň, pričom prevádzkuje remeselnú živnosť alebo viazanú živnosť, môže ustanoviť jedného aj viacerých zástupcov pre každú prevádzkareň, pričom sám zhodnotí potrebu viacerých zodpovedných zástupcov na jeden prevádzkarni.

Uvedený postup sa nemusí uplatniť v prípade, ak podnikateľ má možnosť preukázať odbornú alebo inú spôsobilosť dokladom, ktorý je vydaný na meno podnikateľa. Združenou prevádzkarňou je trvalo zriadený, spravidla uzavretý priestor, v ktorom sa prevádzkuje výrobná živnosť zahŕňajúca súbor činností spĺňajúcich znaky samostatných živností v prípade, ak pracovný, technický alebo technologický postup prác nadväzuje na seba alebo inak spolu súvisí na účel výroby finálneho produktu.

V prípade, že ide o podnikateľa spĺňajúceho osobitné podmienky na prevádzkovanie živnosti, môže činnosti a úlohy, ktoré by mali byť v kompetencii zodpovedného zástupcu, spĺňať aj sám, a to v jednej prevádzkarni a za splnenia stanovených podmienok (ak to povolí príslušný živnostenský úrad) aj vo viacerých prevádzkach (napríklad viaceré sú v jednej obci, meste, ...).

Pri ustanovení zodpovedného zástupcu je podnikateľ viazaný stanovenou lehotou, v ktorej musí uvedenú skutočnosť oznámiť živnostenskému úradu. Dĺžka lehoty je stanovená na 15 dní a týka sa tiež oznámenia o ukončení výkonu zodpovedného zástupcu. Povinnosť sa netýka podnikateľa prevádzkujúceho viacero prevádzkarni alebo združenej prevádzkarne.

15-dňová dĺžka lehoty sa týka podnikateľa, ktorý musí ustanoviť nového zodpovedného zástupcu, nakoľko predchádzajúci prestal vykonávať svoju funkciu.

Počas obdobia, keď zodpovedný zástupca ešte nie je ustanovený, musí dohliadať na bezpečnosť a zdravie ľudí a zabezpečiť, aby nedošlo k ohrozeniu života, ak v prevádzkovaní živnosti pokračuje bez zodpovedného zástupcu. Spravidla je to práve to obdobie 15 dní.

Uvedené sa neuplatňuje v prípade, že podnikateľ spĺňa okrem všeobecných podmienok aj podmienky osobitné a pokračuje v živnosti bez zodpovedného zástupcu. Podmienkou však je bydlisko tohto podnikateľa na Slovensku.

Treba si uvedomiť, že ak je možné podľa vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými, a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia, preukázať odbornú spôsobilosť prostredníctvom dokladu vydaného na meno podnikateľa, nemusí tento ustanoviť zodpovedného zástupcu.

Zodpovednému zástupcovi sa umožnilo oznámiť ukončenie výkonu funkcie, ak súčasne preukáže, že o ukončení výkonu svojej funkcie vopred písomne informoval podnikateľa. Zo znenia § 11 ods. 9 je zrejmé, že k oznámeniu o ukončení činnosti môže dôjsť až po samotnom ukončení funkcie. Právnou úpravou sa umožnilo zodpovednému zástupcovi oznámiť ukončenie výkonu svojej funkcie, a to bez toho, aby bol odkázaný na súčinnosť podnikateľa. Podmienkou je splnenie oznamovacej povinnosti voči podnikateľovi. To znamená, že ukončenie výkonu svojej funkcie môže živnostenskému úradu oznámiť aj zodpovedný zástupca. Ak zodpovedný zástupca oznámi živnostenskému úradu odvolanie súhlasu s ustanovením do funkcie zodpovedného zástupcu, musí súčasne preukázať, že o odvolaní súhlasu vopred písomne informoval podnikateľa.

§ 12

(1) V mene a na účet fyzickej osoby, ktorá z dôvodu nedostatku veku alebo rozhodnutia súdu nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, možno živnosť prevádzkovať so súhlasom súdu, ak to navrhne jej zákonný zástupca.

(2) Zodpovedného zástupcu v takom prípade ustanoví zákonný zástupca so súhlasom súdu; živnosť ohlási zákonný zástupca.

Komentár k § 12

V ustanovení sú upravené prípady, kedy živnosť nadobudne osoba, ktorá nespĺňa všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti, prípadne ďalšie požiadavky kladené živnostenským zákonom na podnikateľa, alebo keď je živnosť zriadená k existenčnému zaisteniu takejto osoby. V týchto prípadoch môže byť živnosť prevádzkovaná so súhlasom súdu v prípade, ak to navrhne zákonný zástupca.

Ak teda fyzická osoba nesplnila podmienky právnej spôsobilosti k živnosti a jej prevádzkovaniu, čo znamená, že nedosiahla vek 18 rokov alebo súd rozhodol o jej právnej nespôsobilosti, je možné prevádzkovať živnosť na účet a v mene tejto osoby, ak s tým súhlasí súd. Návrh súdu podáva zákonný zástupca fyzickej osoby. Zákonný zástupca zároveň navrhne zodpovedného zástupcu, ktorého odobrí súd.

Čo sa týka ohlásenia živnosti, to je v kompetencii zákonného zástupcu. Zákonný zástupca vzniká zo zákona v prípade, ak fyzická osoba, ako sme už uviedli, nemá právnu spôsobilosť. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné. Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.

Zákonný zástupcom dieťaťa sú jeho rodičia, ktorí zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.

Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

Hovoríme o kolíznom opatrovníkovi. Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

§ 13

Pokračovanie v živnosti
pri úmrtí fyzickej osoby (živnostníka)

(1) Ak fyzická osoba (živnostník) zomrie, môžu v živnosti pokračovať až do skončenia konania o prejednaní dedičstva

a) dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu,

b) dedičia zo závetu a pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti,

c) pozostalý manžel spĺňajúci podmienku uvedenú v písmene b), ak v živnosti nepokračujú dedičia,

d) správca dedičstva,ak ho ustanovil súd.

(2) Pokračovanie v živnosti sú osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až c) povinné oznámiť živnostenskému úradu v lehote jedného mesiaca od úmrtia podnikateľa. Správca dedičstva je povinný oznámiť živnostenskému úradu pokračovanie v živnosti do jedného mesiaca od ustanovenia do funkcie.

(3) Ak osoba podľa odseku 1 písm. a) až c) nespĺňa podmienky ustanovené v § 6 a § 7 ods. 1 a 2, musí bez meškania ustanoviť zodpovedného zástupcu.

(4) Ak správca dedičstva podľa odseku 1 písm. d) nespĺňa podmienky ustanovené v § 7 ods. 1 a 2, musí bez meškania ustanoviť zodpovedného zástupcu.

(5) Po skončení konania o dedičstve môžu pokračovať v živnosti osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až c), ak nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie živnosti; ustanovenie odseku 3 platí obdobne. Pokračovanie v živnosti oznámia živnostenskému úradu do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve. Ak však do šiestich mesiacov od skončenia konania o dedičstve nezískajú vlastné živnostenské oprávnenie, nemôžu ďalej živnosť prevádzkovať.

(6) Pozostalý manžel, ktorý bol spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti alebo ktorý tento majetok alebo podiel na ňom dedičstvom nadobudol, môže pokračovať v živnosti aj po tejto lehote na základe živnostenského oprávnenia poručiteľa.

(7) Ak je pozostalý manžel podnikateľom, oznámi živnostenskému úradu v lehote podľa odseku 5 obchodné meno, pod ktorým bude pokračovať v živnosti, a ďalšie údaje podľa § 45 potrebné na vydanie nového osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

Komentár k § 13

Ustanovenie zaisťuje poskytnutím určitých zákonných úľav kontinuitu prevádzkovania živnosti v prípade úmrtia majiteľa živnosti. Zároveň je vymedzené, že pokračovanie v prevádzkovaní živnosti je podmienené vôľou dedičov alebo aspoň niektorého z nich.

Ustanovenie o pozostalom manželovi smeruje na prípady, kedy sa dedí zo závetu a pozostalý manžel nie je dedičom zo závetu, ale je spoluvlastníkom majetku používaného k prevádzkovaniu živnosti.

Živnostenský zákon využíva aj inštitút správcu počas doby konania o dedičstve (pozri Občiansky zákonník). V prípade, ak zo závetu dedičia neexistujú, pokračujú v prevádzkovaní živnosti dedičia zo zákona.

Po smrti živnostníka teda dochádza ku konaniu o prejednaní dedičstva. Kým však dôjde k ukončeniu tohto prejednania, zákon umožňuje v pokračovaní v živnosti.

Na úvod však ešte poznamenávame, že po smrti živnostníka nedochádza k prechodu jeho živnostenského oprávnenia na inú osobu oprávnenú pokračovať v podnikaní (či už ide o dediča zo zákona, dediča zo závetu alebo pozostalého manžela). Dochádza iba k akémusi vykonaniu živnostenského oprávnenia poručiteľa. V zmysle uvedeného teda platí, že nevzniká nový podnikateľ, pretože dochádza iba k právu niektorého z dedičov pokračovať v pôvodnom podnikaní.

Uvedené platí, až kým nie je ukončené dedičské konanie, v ktorom sa rozhodne, aký bude následný postup a kto sa stane pokračovateľom v živnosti, prípadne, či nedôjde k zániku podnikateľského subjektu zo zákona.

Pokračovateľmi v živnosti sú (poradie) dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu, dedičia zo závetu a pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti, pozostalý manžel aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti, ak v živnosti nepokračujú dedičia a správca dedičstva ustanovený súdom.

Treba však upozorniť aj na možnosť, že smrťou fyzickej osoby – živnostníka môže živnosť zaniknúť automaticky bez pokračovateľov.

To, že po smrti živnostníka dochádza k pokračovaniu v živnosti, musí mať predovšetkým na vedomí živnostenský úrad. Práve preto je povinnosťou osôb, ktoré pokračujú v prevádzkovaní živnosti, okrem správcu ustanoveného súdom, oznámiť túto skutočnosť živnostenskému úradu (príslušnému živnostenskému úradu, ktorý je podľa bydliska zomrelého živnostníka). Oznamovaciu povinnosť musí splniť v zákonnej lehote, ktorá je v maximálnej dĺžke jedného mesiaca odo dňa, kedy živnostník zomrel.

Čo sa týka správcu ustanoveného súdom, aj on má zo zákona oznamovaciu povinnosť. Aj v jeho prípade platí lehota jedného mesiaca, a to od ustanovenia do tejto funkcie súdom.

Netreba však zabudnúť na podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohla osoba prevádzkovať živnosť.

V prípade, že pokračovateľ v živnosti po zomrelom živnostníkovi, s výnimkou správcu ustanoveného súdom, nespĺňa podmienky či už všeobecné alebo osobitné, jeho povinnosťou je ihneď ustanoviť zodpovedného zástupcu, aby došlo k prevádzkovaniu živnosti v súlade so živnostenským zákonom. V prípade tejto povinnosti nie je stanovená lehota zo zákona, mal by tak však urobiť čo najskôr.

Podotýkame, že medzi podmienky patrí dosiahnutie veku 18 rokov, podmienka bezúhonnosti a spôsobilosti na právne úkony a splnenie odbornej a inej spôsobilosti, ktorou je napríklad zdravotný stav.

Ak bol u zomrelého živnostníka ustanovený zodpovedný zástupca a aj naďalej je v pracovnom pomere, tak tento zodpovedný zástupca môže aj naďalej vykonávať túto funkciu a tým pádom nemusí pokračovateľ v živnosti nového zodpovedného zástupcu určiť.

V uvedenom prípade sa ho netýka ani oznamovacia povinnosť voči živnostenskému úradu.

V opačnom prípade, ak zomrelý živnostník nemal určeného zodpovedného zástupcu, nakoľko sám spĺňal podmienky prevádzkovania živnosti, tak jeho pokračovateľ živnosti musí zo zákona zodpovedného zástupcu ustanoviť, ak on sám tieto podmienky nespĺňa.

Povinnosť ustanovenia zodpovedného zástupcu sa týka aj správcu určeného súdom.

Povinnosť si musí splniť, ak nespĺňa podmienku odbornej alebo inej spôsobilosti.

Postup po ukončení konania o dedičstve

Uplatňuje sa postup a poradie osôb v prevádzkovaní živnosti ako pred prejednaním dedičstva, a to v tom prípade, ak dedičia nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie živnosti. Ide o dediča zo zákona, dediča zo závetu a pozostalého manžela. Ide o živnostensko-právnu úpravu, ktorá nemá na majetkovoprávne vysporiadanie v rámci konania o dedičstve priamy vplyv.

Povinnosťou týchto osôb je v zákonom stanovených prípadoch ustanoviť zodpovedného zástupcu, a to najmä ak nespĺňajú všeobecné a osobitné podmienky na prevádzkovanie dedičstva. Zároveň musí byť z ich strany splnená oznamovacia povinnosť voči príslušnému živnostenskému úradu. Lehota na oznámenie je v dĺžke jeden mesiac od ukončenia konania o dedičstve.

Právo k pokračovaniu v živnosti bez nového živnostenského oprávnenia je obmedzené na dobu prejednávania dedičstva a nasledujúcich šesť mesiacov. Privilegované postavenie využíva predovšetkým pozostalý manžel, ktorý môže pokračovať v živnosti bez nového živnostenského oprávnenia, ak je spoluvlastníkom majetku používaného k prevádzkovaniu živnosti a využíva živnostenské oprávnenie poručiteľa. Uvedené je možné aj po období tých šesť mesiacov a naďalej bez časového obmedzenia.

Ak však dedičia v priebehu stanovených šiestich mesiacov po ukončení konania o dedičstve nedisponujú vlastným živnostenským oprávnením, zaniká im možnosť v živnosti pokračovať a prevádzkovanie je pre nich skončené.

Tým pádom dochádza aj k zániku živnostenského oprávnenia zo zákona a zároveň k zániku podnikateľa, ktorý zomrel.

Na uvedený prípad sa nevzťahuje ani žiadna oznamovacia povinnosť voči živnostenskému úradu príslušnému podľa bydliska zomrelého podnikateľa.

Pozostalý manžel – podnikateľ

Ide o dediča, ktorý bol už v čase smrti živnostníka podnikateľom.

V uvedenom prípade sa tento podnikateľ stáva nielen osobou podnikajúcom na základe vlastného živnostenského oprávnenia, ale zároveň sa stáva aj pokračovateľom v prevádzkovaní živnosti po zomrelom podnikateľovi.

Po šesťmesačnom období sa však tento podnikateľ musí rozhodnúť ako bude pokračovať ďalej, a to či aj naďalej bude pokračovať v prevádzkovaní živnosti po zomrelom podnikateľovi, alebo či bude podnikať na základe svojho vlastného živnostenského oprávnenia, ktoré mal už predtým.

Ak sa rozhodne pre obidve činnosti zo zákona, dochádza k akémusi spojeniu a jeho povinnosťou je po tejto šesť mesačnej lehote splniť si oznamovaciu povinnosť voči príslušnému živnostenskému úradu.

V oznámení uvedie obchodné meno, pod ktorým bude pokračovať v prevádzkovaní živnosti a všetky zákonné údaje, ktoré sú nevyhnutné na vydanie nového osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

Ide o údaje potrebné k výpisu trestov, a to miesto a okres narodenia, meno a priezvisko otca, meno, priezvisko a rodné priezvisko matky, pri zmene mena a zmene priezviska aj pôvodné meno alebo pôvodné priezvisko osôb Slovenskej republiky, na ktoré sa podľa tohto zákona vzťahuje podmienka bezúhonnosti.

Ak nie je registrovaný u správcu dane, ktorým je daňový úrad, zároveň s ohlásením živnosti môže uviesť aj údaje na splnenie registračnej povinnosti a oznamovacej povinnosti vyžadované podľa osobitného zákona, údaje a doklady pre zápis do obchodného registra, ak nie je zapísaný.

Záväzky po zomrelom podnikateľovi

Tým, že pokračovatelia v živnosti nie sú nástupcami podnikateľa až do ukončenia dedičského konania a nevzniká nový podnikateľský subjekt, všetky práva a záväzky po zomrelom na nich neprechádzajú. Tým pádom sa nestávajú právne zodpovednými na plnenie záväzkov. V zmysle uvedeného teda konštatujeme, že až do ukončenia dedičského konania je oprávneným a zodpovedným jedine zomrelý podnikateľ – podnikateľský subjekt a pokračovateľ bude v jeho mene konať a vystupovať v právnych vzťahoch týkajúcich sa živnostenského oprávnenia.

§ 14

Pokračovanie v živnosti
pri premene a zmene právnej formy
obchodnej spoločnosti

(1) Pri zmene právnej formy a cezhraničnej zmene právnej formy obchodnej spoločnosti (ďalej len „spoločnosť“) na inú formu spoločnosti môže spoločnosť po zmene právnej formy pokračovať v prevádzkovaní živnosti spoločnosti pred zmenou právnej formy.

(2) Pri fúzii a cezhraničnej fúzii spoločnosti môže nástupnícka spoločnosť pokračovať v prevádzkovaní živnosti zlučovaných alebo splývajúcich spoločností.

(3) Pri rozdelení a cezhraničnom rozdelení spoločnosti môžu pokračovať v živnosti rozdeľovanej spoločnosti všetky nástupnícke spoločnosti, ktoré doposiaľ nemajú živnostenské oprávnenie. Osoby oprávnené konať v mene rozdeľovanej spoločnosti oznámia v lehote 15 dní odo dňa zápisu rozdelenia do obchodného registra živnostenskému úradu, v akom rozsahu bude každá z nástupníckych spoločností, a v prípade odštiepenia aj rozdeľovaná spoločnosť, v živnosti pokračovať, ako aj údaje, ktoré sa zapisujú do živnostenského registra. Živnostenský úrad na základe tohto oznámenia vydá nové osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

Komentár k § 14

Zákon nezabúda na pokračovanie živnosti pri premene a zmene právnej formy obchodnej spoločnosti podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 309/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 3. 2024 zmenilo celé znenie ustanovenia. Došlo ku komplexnej úprave pokračovania v živnosti pri premene, cezhraničnej premene, zmene právnej formy a cezhraničnej zmene právnej formy.

Zmena právnej formy a cezhraničná zmena právnej formy obchodnej spoločnosti

Pri zmene na inú formu spoločnosti môže spoločnosť po zmene právnej formy pokračovať v prevádzkovaní živnosti spoločnosti pred zmenou právnej formy.

Uvedené znenie teda deklaruje, že nakoľko pri zmene právnej formy spoločnosť nezaniká, pokračuje v podnikaní v tých živnostiach, v akých podnikala aj pred zmenou právnej formy.

Poznámka

Na premenu, cezhraničnú premenu a zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstiev podľa Obchodného zákonníka sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o premenách obchodných spoločností a družstiev.

Fúzia a cezhraničná fúzia spoločnosti

Nástupnícka spoločnosť môže pokračovať v prevádzkovaní živnosti zlučovaných alebo splývajúcich spoločností, čo reflektuje skutočnosť, že návrh zavádza spoločný pojem fúzia pre zlúčenia a splynutia.

Rozdelenie a cezhraničné rozdelenie spoločnosti

Pokračovať v živnosti rozdeľovanej spoločnosti môžu všetky nástupnícke spoločnosti, ktoré doposiaľ nemajú živnostenské oprávnenie.

Osoby oprávnené konať v mene rozdeľovanej spoločnosti oznámia v lehote 15 dní odo dňa zápisu rozdelenia do obchodného registra živnostenskému úradu, v akom rozsahu bude každá z nástupníckych spoločností, a v prípade odštiepenia aj rozdeľovaná spoločnosť, v živnosti pokračovať, ako aj údaje, ktoré sa zapisujú do živnostenského registra.

Živnostenský úrad na základe tohto oznámenia vydá nové osvedčenia o živnostenskom oprávnení. V tomto znené prebehli zmeny vyplývajúce zo zavedenia čiastočného rozdelenia, tzv. odštiepenia, kedy sa zo spoločnosti odštepuje len časť imania (táto ako právnická osoba nezaniká).

§ 15

Pokračovanie v živnosti
pri premene družstva

Pri premene družstva sa § 14 použije primerane.

Komentár k § 15

V zmysle vyššie uvedených zmien v ustanovení § 14 sa uvádza zmena aj pre družstvá. Ustanovenie upravuje pokračovanie v živnosti pri premene družstva.

Zákon neumožňuje zmenu právnej formy družstva, preto sa úprava pokračovania v živnosti aplikuje len pri fúzii či rozdelení družstva.

§ 16

Prevádzkovanie väčšieho počtu živností jedným podnikateľom

Podnikateľ môže prevádzkovať viac živností, ak má pre každú z nich živnostenské oprávnenie.

Komentár k § 16

V tomto ustanovení dáva živnostenský zákon možnosť fyzickej alebo právnickej osobe prevádzkovať viacero druhov živností, ak má o to záujem. Ustanovenie teda zakladá možnosť prevádzkovať na základe príslušných živnostenských oprávnení i viac živnosti súbežne. Čiže je to zákonom povolené a tým pádom môže vykonávať viacero živností. Musí byť však splnená podmienka, že pre každú živnosť musí disponovať živnostenským oprávnením.

Samotný živnostenský list môže mať uvedených viacero činností v predmete podnikania. Za každých okolností však musia byť splnené všetky zákonné podmienky, tak ako všeobecné, tak aj osobitné podmienky na odbornú spôsobilosť a inú spôsobilosť pre každú živnosť.

§ 17

Prevádzkareň

(1) Prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť; nie je ním priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

(2) Združenou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalo zriadený, spravidla uzavretý priestor, v ktorom sa prevádzkuje výrobná živnosť zahŕňajúca súbor činností spĺňajúcich znaky samostatných živností v prípade, ak pracovný, technický alebo technologický postup prác nadväzuje na seba alebo inak spolu súvisí na účel výroby finálneho produktu.

(3) Za priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považujú najmä:

a) priestor určený na uskladnenie surovín a tovaru podnikateľa,

b) stanovištia, odstavné plochy pre motorové vozidlá, garáže a priestory určené na zabezpečenie údržby a technickú kontrolu vozidiel,

c) miesto podnikania fyzickej osoby, sídlo právnickej osoby,

d) výstavné priestory a vzorkové predajne,

e) priestor na prijímanie zákaziek alebo tovaru a na jeho vydávanie.

f) predajné miesto, zriadené, určené alebo slúžiace na účely vykonávania podnikateľskej činnosti, umožňujúce uzatvorenie zmluvy bez súčasnej fyzickej prítomnosti zmluvných strán.

(4) Za technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považujú najmä:

a) stánky, pulty a prenosné predajné zariadenia na trhových miestach, ak sa na ich zriadenie nevyžaduje rozhodnutie o povolení stavby podľa osobitného predpisu,^29a)

b) zariadenie a priestor na poskytovanie ľudovej technickej zábavy; ľudovou technickou zábavou sa na účely tohto zákona rozumie najmä prevádzkovanie kolotočov, hojdačiek, zábavných strelníc a iných podobných technických prostriedkov na hromadnú zábavu,^29b)

c) vozidlá cestnej motorovej dopravy a ich prípojné vozidlá, ktoré slúžia na prevádzkovanie živnosti,

d) pojazdné predajne,

e) zariadenia na poskytovanie reklamy,

f) predajné automaty.

(5) Na základe živnostenského oprávnenia možno živnosť prevádzkovať aj v neskôr zriadených prevádzkarňach. Podnikateľ oznámi túto skutočnosť do 15 dní od jej zriadenia príslušnému živnostenskému úradu.

(6) Zrušenie prevádzkarne je podnikateľ povinný oznámiť príslušnému živnostenskému úradu do 15 dní od zrušenia.

(7) Ustanovenia o označovaní prevádzkarne sa primerane vzťahujú aj na združené prevádzkarne, na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti a na technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti. Ustanovenia o oznamovaní zriaďovania a zrušovania prevádzkarne sa vzťahujú aj na združené prevádzkarne a na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti uvedené v odseku 3 písm. a), d) a f).

Komentár k § 17

Podľa živnostenského zákona je prevádzkarňou priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť. Ide o priestor, v ktorom sa vykonáva sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. Okrem toho živnostenský zákon definuje aj priestory, ktoré sa za prevádzkareň nepovažujú. Prevádzkarňou nie je priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

Živnostenský zákon ani žiadny iný predpis neustanovujú povinnosť zriaďovania prevádzkarne pre konkrétne živnosti. V niektorých prípadoch, ak to vyplýva najmä z charakteru podnikateľskej činnosti, sa môže podnikanie vykonávať aj bez prevádzkarne, respektíve v priestoroch, ktoré sa za prevádzkareň nepovažujú. Ak podnikateľ neplánuje mať zriadenú prevádzkareň od začiatku svojho podnikania, môže si ju zriadiť aj neskôr v priebehu podnikania.

Okrem živnostenského zákona vymedzenie pojmu prevádzkareň pre vlastné účely obsahuje napríklad aj zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

Prevádzkarňou je napríklad predajňa tovaru, hotel, kino, autoservis, kaderníctvo, kaviareň, reštaurácia, banka, poisťovňa, fitnes centrum.

Združená prevádzkareň

Živnostenský zákon pozná aj tento pojem. Rozumie sa ňou trvalo zriadený, spravidla uzavretý priestor, v ktorom sa prevádzkuje výrobná živnosť zahŕňajúca súbor činností spĺňajúcich znaky samostatných živností v prípade, ak pracovný, technický alebo technologický postup prác nadväzuje na seba alebo inak spolu súvisí na účel výroby finálneho produktu. Ako príklad môžeme uviesť areál spoločnosti, ktorá sa zaoberá výrobou strojov, kde je niekoľko výrobných hál, pričom v každej dochádza k inej činnosti, a to v jednej sa pracuje s kovom, v jednej dochádza k zváraniu, v jednej k obrábaniu iných materiálov, .... To znamená, že ide o niekoľko činností, ktoré majú znaky samostatných živností, ale navzájom súvisia a dopĺňajú sa, pričom výsledkom týchto činností je nejaký produkt.

Priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti

Patrí sem priestor, kde sa uskladňuje tovar a suroviny podnikateľa, ktorý využíva k svojej podnikateľskej činnosti, ďalej k ním patria stanovištia, odstavné plochy pre motorové vozidlá, garáže a priestory určené na zabezpečenie údržby a technickú kontrolu vozidiel, miesto (podľa bydliska) podnikania fyzickej osoby, sídlo (uvedené v obchodnom registri) právnickej osoby, výstavné priestory a vzorkové predajne a nakoniec priestor, kde dochádza k prijímaniu zákaziek alebo tovaru a na jeho vydávanie.

Priestory, ktoré sa nepovažujú za prevádzkareň

Ide o priestory, ktoré síce podnikateľ používa pri svojom podnikaní, ale sa nepovažujú za prevádzkareň. Ide v prvom rade o priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti, ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

Aj keď nejde o prevádzkareň alebo združenú prevádzkareň, oznamovacie povinnosti v súvislosti so zriaďovaním a zrušovaním prevádzkarne sa vzťahujú aj na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti, ak ide v rámci nich o priestory určené na uskladnenie surovín a tovaru, výstavné priestory a vzorkové predajne.

Podobne sa ustanovenia o označovaní prevádzkarne primerane vzťahujú aj na združené prevádzkarne, na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti a na technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

Priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti

Tieto priestory nie sú prevádzkarňou. Zákon nevymedzuje presný zoznam priestorov, ktoré súvisia s prevádzkovaním živnosti, pretože vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti nimi môžu byť aj iné priestory. Preto je potrebné pri uvažovaní o tom, či je konkrétny priestor prevádzkarňou alebo priestorom súvisiacim s prevádzkovaním živnosti, používať aj vlastný úsudok.

Za priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považuje najmä priestor určený na uskladnenie surovín a tovaru podnikateľa, miesto podnikania fyzickej osoby a sídlo právnickej osoby, priestor na prijímanie zákaziek alebo tovaru a na jeho vydávanie, výstavné priestory a vzorkové predajne, stanovištia, odstavné plochy pre motorové vozidlá, garáže a priestory určené na zabezpečenie údržby a technickú kontrolu vozidiel.

Miesto podnikania fyzickej osoby je údaj, ktorý sa uvádza aj v žiadosti o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom.

Pri právnických osobách používame pojem „sídlo spoločnosti“ a u fyzických osobách je to „miesto podnikania“.

Ak je adresa miesta podnikania odlišná od miesta bydliska, pri ohlásení živnosti musí fyzická osoba preukázať oprávnenie užívať nehnuteľnosť alebo jej časť, čiže vlastnícke právo, užívacie právo alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti, ktorú uviedla ako miesto podnikania.

Ak sa ale živnosť prevádzkuje v mieste podnikania fyzickej osoby, nejde o prevádzkareň.

Predajné miesto, zriadené, určené alebo slúžiace na účely vykonávania podnikateľskej činnosti, umožňujúce uzatvorenie zmluvy bez súčasnej fyzickej prítomnosti zmluvných strán

Do ustanovenia bola doplnená definícia priestorov súvisiacich s prevádzkovaním živnosti.

Technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti

Sa tiež nepovažujú za prevádzkareň. Podobne ako pri priestoroch súvisiacich s prevádzkovaním živnosti, živnostenský zákon tiež taxatívne nevymenováva všetky príklady týchto technických a technologických zariadení určených na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiacich s jej prevádzkovaním. Medzi technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti môžu teda patriť aj iné zariadenia ako tie, ktoré sú vymenované nižšie.

Za technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považujú najmä stánky, pulty a prenosné predajné zariadenia na trhových miestach, ak sa na ich zriadenie nevyžaduje rozhodnutie o povolení stavby, zariadenie a priestor na poskytovanie ľudovej technickej zábavy, ktorou sa rozumie najmä prevádzkovanie kolotočov, hojdačiek, zábavných strelníc a iných podobných technických prostriedkov na hromadnú zábavu, vozidlá cestnej motorovej dopravy a ich prípojné vozidlá, ktoré slúžia na prevádzkovanie živnosti, pojazdné predajne, zariadenia na poskytovanie reklamy, predajné automaty.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 205/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 4. 2025 zaviedla zmena vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy, pričom sa slová „stavebné povolenie“ nahradili slovami „rozhodnutie o povolení stavby“.

Ustanovenia tohto zákona, ktoré upravujú a vymedzujú prevádzkarne a priestory, ktoré sa za prevádzkareň nepovažujú, nie sú úplne jednoznačné. Dá sa povedať, že nie sú celkom konkrétne a majú v zásade len všeobecný charakter. Preto sa nedá v praxi úplne konkrétne definovať, či sa daný priestor považuje za prevádzkareň, priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti alebo ide o technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti. Závisí však od toho hlavne to, či podnikateľovi vznikajú aj povinnosti súvisiace so zriadením, fungovaním alebo zrušením prevádzkarne.

Priestory prístupné v určitom čase verejnosti, kde dochádza ku kontaktu so zákazníkmi alebo tam prebieha výrobná činnosť, sú považované za prevádzkareň.

Ak ide o podnikanie s charakterom duševnej činnosti v priestoroch, kde neprichádzajú zákazníci, to znamená, že ani nie sú bežne prístupné verejnosti, nie sú tieto priestory považované za prevádzkareň.

Ako príklad uvádzame priestory, kde sa vykonávajú účtovnícke či administratívne práce. Dá sa o nich hovoriť ako o priestoroch súvisiacich s prevádzkovaním živnosti.

V praxi sa stáva, že podnikateľ si nie je istý kategorizáciou priestorov a následne si nevie dať rady s povinnosťou zriedenia prevádzkarne. Vtedy je vhodné uvedenú skutočnosť prekonzultovať so živnostenským úradom, nakoľko sa stáva, že živnostenské úrady môžu od podnikateľa zriadenie prevádzkarne vyžadovať v niektorých prípadoch.

V prípade, že priestory podnikateľa sa pokladajú za prevádzkareň, vyplýva mu z tejto skutočnosti viacero povinností pri jej zriaďovaní, počas jej fungovania alebo pri jej zrušovaní.

Živnosť je možné prevádzkovať na základe živnostenského oprávnenia aj v neskôr zriadených prevádzkarniach. Povinnosťou podnikateľa je túto skutočnosť oznámiť najneskôr v deň jej zriadenia príslušnému živnostenskému úradu.

Podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti môže využiť na prevádzkovanie svojej živnosti byt alebo dom, v ktorom býva. Uvedený priestor môže byť za splnenia určitých podmienok využívaný ako prevádzkareň.

Vyžaduje sa súhlas stavebného úradu, že byt ale dom bude využívaný aj iný účel ako na bývanie.

To znamená, že musí dôjsť k zmene účely bytu alebo domu, pričom sa to týka nielen bytu a domu v osobnom vlastníctve, ale aj bytu alebo domu v prenájme, kedy sa vyžaduje súhlas vlastníka bytu alebo domu.

K podnikaniu tiež môže dochádzať aj na trhovom mieste alebo trhovisku. V prípade, že dochádza k predaju v stánku, ide o ambulantný predaj. V prípade trhového stánku, ktorý nemá trvalé stanovište, zákon nehovorí o prevádzkarni.

V opačnom prípade môže ísť o prevádzkareň, čiže ak ide o stánok, kde dochádza k celoročnej prevádzke.

Podnikatelia, ktorí si plánujú zriadiť prevádzkareň – povinnosti

Zriadenie prevádzkarne je podnikateľ povinný oznámiť živnostenskému úradu, daňovému úradu, regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, obci, na ktorej území je prevádzkareň umiestnená.

Oznámenie o zriadení prevádzkarne živnostenskému úradu

V prípade, že sa bude živnosť od začiatku jej ohlásenia vykonávať v prevádzkarni, budúci podnikateľ musí uviesť túto skutočnosť v ohlásení o živnosti spolu s jej adresou miestne príslušnému živnostenskému úradu podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby. Zákon umožňuje zriadiť prevádzkareň aj neskôr, a to už počas vykonávania živnostenského podnikania. Ak sa rozhodne pre tento spôsob, tiež pre neho platí povinnosť oznámiť túto skutočnosť miestne príslušnému živnostenskému úradu v lehote najneskôr v deň zriadenia tejto prevádzkarne.

V prípade, že podnikateľ uvedenú povinnosť nesplní, môže mu byť zo strany živnostenského úradu v sídle kraja uložená pokuta. V niektorých prípadoch táto pokuta dosahuje až výšku 1 695 eur. Dá sa povedať, že ide o porušenie ustanovení živnostenského zákona.

Povinnosť sa okrem prevádzkarne týka aj združenej prevádzkarne a priestorov, ktoré súvisia s prevádzkovaním živnosti. Sú nimi najmä priestory na určené na uskladnenie surovín a tovaru a na výstavné priestory a vzorkové predajne, pričom sa posudzujú vzhľadom na povinnosť podnikateľa, ako by išlo o priestory prevádzkarne.

Oznámenie o zriadení prevádzkarne daňovému úradu

Medzi oznamovacie povinnosti podnikateľa súvisiace s prevádzkarňou patrí oznamovacia povinnosť voči daňovému úradu – správcovi dane. Podnikateľ musí oznámiť v medziach Daňového poriadku zmeny údajov uvedených pri registrácii na daň z príjmov alebo daň z pridanej hodnoty.

Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii vrátane zmien, ktoré majú za následok zrušenie registrácie k niektorej dani, oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie. V tejto lehote predloží daňový subjekt správcovi dane aj osvedčenie o registrácii, ak je potrebné nahlásené zmeny zapísať do osvedčenia o registrácii. Ak daňový subjekt nesplní oznamovaciu povinnosť riadne a včas, príslušné zmeny v registri vykoná správca dane z úradnej moci, hneď ako zistí rozhodujúce skutočnosti.

Jedným z údajov je teda údaj o názve a umiestnení miesta podnikania alebo prevádzkarne. K uvedenej povinnosti musí byť splnená aj lehota, a to do 30 dní odo dňa, keď došlo k zriadeniu prevádzkarne. Túto oznamovaciu povinnosť je možné si splniť aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, ktoré túto informáciu postupuje daňovému úradu, ktorý podnikateľ potom osobne už navštevovať nemusí. Aj za nesplnenie tejto povinnosti oznamovacej povinnosti, môže byť podnikateľovi uložená pokuta až do 3 000 eur.

Ďalšia povinnosť týkajúca sa prevádzkarne súvisí s používaním elektronickej registračnej pokladnice, ktorú má v prevádzkarni. V prípade, že mu používanie elektronickej registračnej pokladnice alebo virtuálnej registračnej pokladnice vyplýva priamo zo zákona, podáva žiadosť daňovému úradu o pridelenie daňového kódu elektronickej registračnej pokladnice a servisnú organizáciu o jej uvedenie od prevádzky.

Ak však dôjde k zmene prevádzkarne, to znamená údajov, ktoré podnikateľ uviedol, musí požiadať aj o zmenu týkajúcu sa elektronickej registračnej pokladnice.

Ak nie je zo strany podnikateľa táto povinnosť splnená, dá sa to klasifikovať ako závažné porušenie predpisov, pričom mu môžu byť uložené vysoké pokuty, prípadne vo zvlášť výnimočných prípadoch dochádza aj k návrhu na zrušenie živnostenského oprávnenia. Pre viac informácii pozri zákon o ERP.

Upozorňujeme ešte na jednu dôležitú povinnosť, a to umiestenie vyobrazeného pokladničného dokladu na každom predajnom mieste.

Uvedená povinnosť je platná od roku 2014 a týka sa to napríklad týchto priestorov: trhovisko, tržnica, príležitostný trh, ambulantný predaj a podobne. Ide o doklad vyhotovený každou elektronickou registračnou pokladnicou tak, aby to bolo pre kupujúceho jednoznačné, prehľadné, zrozumiteľné, ľahko prístupné a dobre čitateľné.

Na vyobrazenom pokladničnom doklade musia byť zvýraznené údaje, medzi ktoré patrí daňový kód elektronickej registračnej pokladnice, dátum, čas, celková sumu platenej ceny a ochranný znak.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva

Tento úrad (orgány úradu) musí posúdiť a vyhodnotiť priestory prevádzkarne aj z hľadiska ich možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie. Ide o povinnosť týkajúcu sa fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorá im vyplýva zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov. Podnikateľ je povinný predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva opatrenia a návrhy prostredníctvom žiadosti na ich posúdenie a dovtedy, kým ich žiadosť bude posúdená, sa musí podnikateľ zdržať vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností a činnosť v priestoroch prevádzkarne nevykonávať.

Ďalšia povinnosť je zabezpečiť vydanie záväzného stanoviska k žiadosti na uvedenie priestorov do prevádzky. Stanovisko tiež vydáva regionálny úrad verejného zdravotníctva. Ak dôjde k zmene v prevádzkovaní týchto priestorov, podnikateľ musí nanovo požiadať o vydanie stanoviska.

Žiadosť sa podáva regionálnemu úradu verejného zdravotníctva podľa miestnej príslušnosti prevádzkarne podnikateľa. Aj za nesplnenie tejto povinnosti bude podnikateľovi uložená pokuta. Pokutu ukladá spomenutý orgán hygieny.

Žiadosť na posúdenie priestorov prevádzkarne, zmenu jej prevádzkovania alebo jej uvedenia do skúšobnej prevádzky je dostupná na webovom sídle regionálnych úradov verejného zdravotníctva, kde sú uvedené základné a povinné náležitosti.

Právnická osoba

– obchodné meno,

– právna forma,

– sídlo a IČO.

Fyzická osoba – podnikateľ

– meno,

– priezvisko,

– bydlisko a

– IČO.

Všeobecné pre PO a FO

– doklad o oprávnení na podnikanie (živnostenský list alebo výpis z obchodného registra),

– meno, priezvisko a bydlisko alebo sídlo osoby zodpovednej za prevádzkovanie posudzovaných činností,

– dokumentácia s opisom činnosti, ktorá je predmetom návrhu na posúdenie,

– adresa prevádzkarne, ktorá je predmetom navrhovanej žiadosti na posúdenie,

– doklad o zaplatení správneho poplatku v stanovenej výške - elektronický kolok.

Vzhľadom na predmet činnosti platia pre niektoré prevádzkarne osobitné pravidlá a požiadavky v súvislosti s ochranou verejného zdravia. Niektoré činnosti si vyžadujú napríklad vypracovanie tzv. prevádzkového poriadku, v ktorom musia byť uvedené opatrenia na ochranu zdravia zamestnanca a na ochranu verejného zdravia. Návrh prevádzkového poriadku predkladá podnikateľ regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie. Prevádzkový poriadok musí mať vypracované kúpalisko, športové zariadenie, kaderníctvo, kozmetický salón, solárium, reštaurácia ale aj ubytovacie zariadenie.

Podnikateľ by sa mal radšej dopredu informovať na regionálnom úrade verejného zdravotníctva o všetkých podmienkach, ktoré sú kladené na prevádzkovanie konkrétnej činnosti, a ktoré prílohy sa musia doložiť k posúdeniu prevádzkarne.

Regionálna veterinárna a potravinová správa

V prípade, že podnikateľ bude podnikať v oblasti výroby potravín, ich spracovania alebo predaja, je povinní nahlásiť svoju prevádzkareň aj miestne príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Povinnosť oznámenia sa týka podnikateľa aj v prípade, ak dôjde k akejkoľvek významnej zmene v činnosti jeho prevádzkarne. Za nedodržanie povinnosti voči tejto inštitúcii, môže byť podnikateľovi uložená pokuta do 100 000 eur.

Oznámenie o zriadení prevádzkarne obci

Zriadenie prevádzkarne musí podnikateľ oznámiť aj obci, na území ktorej je prevádzkareň umiestnená. Väčšina miest a obcí má vo svojich všeobecne záväzných nariadeniach ustanovenú povinnosť podnikateľa pri zriadení prevádzkarne na jej území oznámiť na miestne príslušnom mestskom alebo obecnom úrade zriadenie prevádzkarne vrátane prevádzkovej doby a jej prípadné zmeny. Lehota na podanie oznámenia je od 5 do 15 dní pred začatím činnosti prevádzkarne alebo pred plánovanou zmenou prevádzkovej doby.

Zodpovedný zástupca v prevádzkarni

Na niektoré druhy živností zákon vyžaduje preukázanie odbornej spôsobilosti a na niektoré osobitné podmienky splnené byť nemusia. Odborná spôsobilosť sa nevyžaduje u živnosti voľných a povinnosť odbornej spôsobilosti zákon stanovuje pri remeselných a viazaných živnostiach.

Pri prevádzkovaní remeselnej alebo viazanej živnosti podmienku odbornej spôsobilosti splní buď podnikateľ – fyzická osoba alebo ním ustanovený zodpovedný zástupca a u právnickej osoby je to vždy zodpovedný zástupca. Zodpovedný zástupca vykonáva funkciu prevádzkovania živnosti vždy len v jednej prevádzkarni, pričom môže byť stanovená aj výnimka a živnostenský zákon povolí vykonávanie funkciu aj vo viacerých prevádzkarniach. Ak má podnikateľ zriadenú viac ako jednu prevádzkareň alebo združenú prevádzkareň, v ktorých sa prevádzkuje remeselná živnosť alebo viazaná živnosť, musí mať pre každú z týchto prevádzkarní ustanoveného aspoň jedného zodpovedného zástupcu.

Podnikateľ musí oznámiť ustanovenie zodpovedného zástupcu živnostenskému úradu a jeho povinnosťou je zabezpečiť, aby doklady preukazujúce splnenie podmienok o zodpovednom zástupcovi boli umiestnené v každej prevádzkarni, a ak ide o združenú prevádzkareň tak aj tam.

Spôsob značenia prevádzkarne

Každá prevádzkareň musí byť riadne označená najneskôr v deň začatia prevádzkovania živnosti. V medziach Obchodného zákonníka musí byť prevádzkareň označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne alebo iné rozlišujúce označenie. Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko a môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania. Obchodným menom právnických osôb je ich názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri vrátane označenia právnej formy.

Na vhodnom a trvale viditeľnom mieste prevádzkarne musí byť ďalej uvedené obchodné meno a sídlo predávajúceho alebo miesto podnikania fyzickej osoby, meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne, prevádzková doba určená pre spotrebiteľa (otváracie hodiny), kategória a trieda ubytovacieho zariadenia, ak ide o ubytovacie zariadenie.

Zásady týkajúce sa označovania prevádzkarne sa vzťahujú aj na združené prevádzkarne, priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti a technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

V prípade, že podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť v priestore, ktorý prevádzkarňou nie je – sídlo firmy alebo miesto podnikania, musí byť aj takýto priestor primerane označený.

Iné oznámenia v súvislosti s prevádzkarňou

V prípade, že predávajúci bude mať z nejakých dôvodov prevádzkareň dočasne uzatvorenú na viac ako jeden deň, jeho povinnosťou je v prevádzkarni na mieste umiestnenia prevádzkovej doby umiestniť oznam o uzavretí prevádzkarne od – do. Oznam musí byť vyvesený minimálne 24 hodín pred uzavretím prevádzkarne.

Mestá a obce vo všeobecne záväzných nariadeniach stanovujú povinnosť týkajúcu sa podnikateľa, okrem toho, že prevádzkareň zriaďuje, musí oznámiť na miestne príslušnom mestskom alebo obecnom úrade prevádzkovú doby prevádzkarne, prípadné jej zmeny.

Lehota na splnenie si tejto oznamovacej povinnosti je do maximálne 15 dní pred začatím činnosti prevádzkarne.

Reklamačný poriadok

Po zriadení prevádzkarne musí podnikateľ vypracovať reklamačný poriadok, prostredníctvom ktorého je povinnosťou podnikateľa informovať spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe reklamácie a kde možno reklamáciu uplatniť. Reklamačný poriadok musí byť umiestnený v prevádzkarni na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi.

Zrušenie prevádzkarne

Ak by podnikateľ chcel zrušiť prevádzkareň, musí splniť niekoľko povinností. Zrušenie prevádzkarne je podnikateľ povinný oznámiť živnostenskému úradu, daňovému úradu, v predstihu oznamom v prevádzkarni, obci, na ktorej území je prevádzkareň umiestnená, ostatným inštitúciám.

Oznámenie o zrušení prevádzkarne živnostenskému úradu

Podnikateľ má povinnosť nahlásiť vždy všetky zmeny údajov uvedených v ohlásení živnostenského podnikania. K zmenám patrí zrušenie prevádzkarne, ktoré je podnikateľ povinný oznámiť príslušnému živnostenskému úradu do 15 dní od jej zrušenia. Povinnosť oznámiť zrušenie prevádzkarne sa vzťahuje tiež na združené prevádzkarne a na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti, ak sú to priestory určené na uskladnenie surovín a tovaru a na výstavné priestory a vzorkové predajne.

V prípade, že má v prevádzkarni, ktorú chce podnikateľ zrušiť, ustanoveného zodpovedného zástupcu, jeho povinnosťou je ukončiť jeho funkciu. Uvedené musí tiež oznámiť živnostenskému úradu v tej istej lehote. V prípade, že túto povinnosť podnikateľ nesplní, bude mu uložená pokuta.

Oznámenie o zrušení prevádzkarne daňovému úradu

Pri podaní žiadosti o zrušenie registrácie na daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty sa podáva aj informácia o názve a umiestnení miesta podnikania alebo prevádzkarne. Podnikateľom pri zrušení prevádzkarne vzniká povinnosť oznámiť to daňovému úradu. Splnenie tejto povinnosti sa musí uskutočniť do 30 dní od zrušenia prevádzkarne, a to buď na daňovom úrade alebo jednotnom kontaktnom mieste. Za nesplnenie oznamovacej povinnosti voči daňovému úradu bude uložená podnikateľovi pokuta až do 3 000 eur. V prípade ukončenia používania v prevádzkarni elektronickej registračnej pokladnici, musí byť táto skutočnosť tiež oznámená daňovému úradu.

Oznámenie o zrušení prevádzkarne obci

Zrušenie prevádzkarne musí podnikateľ oznámiť najneskôr sedem dní pred zrušením prevádzkarne umiestnením oznamu v prevádzkarni na mieste, kde je uvedená prevádzková doba. Informácia musí obsahovať to, kde a kto je povinný vyrovnať záväzky voči spotrebiteľom, najmä kde môže spotrebiteľ uplatniť svoju reklamáciu a dátum zrušenia prevádzkarne. Okrem toho musí predávajúci o zrušení prevádzkarne písomne informovať obec, na ktorej území je prevádzkareň umiestnená. V oznámení obci podnikateľ tiež uvedie dátum zrušenia prevádzkarne, informáciu o tom, kde a kto je povinný vyrovnať záväzky voči spotrebiteľom, najmä kde môže spotrebiteľ uplatniť svoju reklamáciu. Tieto informácie je obec povinná na požiadanie poskytnúť spotrebiteľovi.

Oznámenie o zrušení prevádzkarne ostatným inštitúciám

Ak sa podnikateľ zaoberal výrobou potravín, ich spracovaním alebo predajom, jeho povinnosťou je regionálnej veterinárnej a potravinovej správe oznámiť aj ukončenie prevádzkarne.

V záujme zjednodušenia živnostenského podnikania bola predĺžená lehota na oznámenie zriadenia prevádzkarne.

§ 18

Zrušený.

DRUHÁ ČASŤ

DRUHY ŽIVNOSTÍ

DRUHY ŽIVNOSTÍ

HLAVA I

OHLASOVACIE ŽIVNOSTI

Druhy živností

§ 19

Živnosti sú:

a) remeselné, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore,

b) viazané, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná inak,

c) voľné, ak nie je ako podmienka prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť ustanovená.

Komentár k § 19

Zákon prostredníctvom tohto ustanovenia člení živnosti podľa požadovanej odbornej spôsobilosti.

Tie živnosti, u ktorých nie je podmienkou preukázanie odbornej spôsobilosti, sú živnosťami voľnými a môžu byť ohlásené každou osobou spĺňajúcou všeobecné podmienky na prevádzkovanie živnostenského oprávnenia, ktoré sú vymedzené v znení § 6.

Dá sa povedať, že k deleniu živností sa uplatňuje jedno kritérium, ktorým je odborná spôsobilosť.

Živnosti sa teda delia na remeselné, viazané a voľné.

Voľné živnosti

Ako sme už uviedli, zákon nevyžaduje splnenie podmienok odbornej spôsobilosti.

Remeselné živnosti

Zákon vyžaduje splnenie podmienky odbornej spôsobilosti, pričom táto podmienka sa preukazuje výučným listom. Osoba musí byť vyučená v odbore, ktorý je predmetom živnostenského oprávnenia.

Viazané živnosti

Zákon vyžaduje splnenie podmienky odbornej spôsobilosti, ktorá je získaná inak, čiže odborná spôsobilosť je rôzna pre každý druh živnosti.

Všetky živnosti sú uvedené v prílohách k tomuto zákonu.

Diel 1

Remeselné živnosti

§ 20

Remeselné živnosti sú živnosti uvedené v prílohe č. 1 zákona.

Komentár k § 20

Zákon upravuje v ustanovení remeselné živnosti.

Remeselná živnosť je taká živnosť, kde podmienkou prevádzkovania živnosti je okrem splnenia všeobecných podmienok aj splnenie osobitných podmienok, a to podmienky odbornej spôsobilosti získanej vyučením v odbore. Všeobecnými podmienkami prevádzkovania živnosti je dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. Za bezúhonného sa na účely získavania osvedčenia o živnostenskom oprávnení považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za hospodársky trestný čin, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s plánovaným predmetom podnikania. Osobitnými podmienkami prevádzkovania remeselnej živnosti sa rozumie odborná spôsobilosť získaná vyučením v príslušnom odbore podľa toho, aká remeselná živnosť sa plánuje vykonávať. Môže byť teda predložený aj doklad o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru.

Remeselné živnosti sú živnosti uvedené v Prílohe č. 1 k živnostenskému zákonu.

Žiadny právny predpis však neustanovuje obsah jednotlivých živností v tejto prílohe.

Pri každej remeselnej živnosti je uvedený aj názov odboru a jeho klasifikačný kód pre preukázanie odbornej spôsobilosti.

V zozname I sú tieto remeselné živnosti:

1. Zámočníctvo

2. Nástrojárstvo

3. Kovoobrábanie

4. Galvanizácia kovov

5. Smaltovanie

6. Opravy pracovných strojov

7. Diagnostika a opravy cestných motorových vozidiel

8. Opravy karosérií

9. Výroba a opravy protetických výrobkov

10. Hodinárstvo

11. Kamenárstvo

12. Mäsiarstvo

13. Výroba piva a sladu

14. Výroba mliečnych výrobkov

15. Výroba pekárskych a cukrárskych výrobkov

16. Stolárstvo

17. Zlatníctvo a klenotníctvo

18. Murárstvo

19. Tesárstvo

20. Pokrývačstvo

21. Klampiarstvo

22. Izolatérstvo

23. Strechár

24. Vodoinštalatérstvo a kúrenárstvo

25. Inštalácia a opravy chladiarenských zariadení

26. Podlahárstvo

27. Montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených technických zariadení

28. Kachliarstvo

29. Pánske, dámske a detské kaderníctvo

V zozname III sú tieto remeselné živnosti:

1. Kozmetické služby

2. Pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne

3. Čistenie a kontrola komínov

4. Manikúra.

Preukazovanie
odbornej spôsobilosti

§ 21

Odborná spôsobilosť sa preukazuje výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru.

Komentár k § 21

Odborná spôsobilosť patrí k osobitným podmienkam prevádzkovania živnostenského oprávnenia. Ako sme už uviedli, k remeselným živnostiam musí byť preukázaná odborná spôsobilosť na prevádzkovanie tejto živnosti.

Odborná spôsobilosť na prevádzkovanie remeselnej živnosti sa preukazuje výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru.

Tieto doklady je možné nahradiť za podmienok ustanovených živnostenským zákonom náhradným dokladom alebo listinou – pozri ustanovenie § 22.

§ 22

(1) Doklady o odbornej spôsobilosti uvedené v § 21 sa pre potreby tohto zákona nahrádzajú

a) výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príbuzného odboru a dokladom o vykonaní následnej najmenej šesťmesačnej praxe v odbore alebo jednoročnej praxe v príbuznom odbore alebo

b) vysvedčením o maturitnej skúške na strednej odbornej škole alebo na strednom odbornom učilišti alebo na gymnáziu s predmetmi odbornej výchovy alebo na nadstavbovom alebo pomaturitnom štúdiu v rovnakom odbore a dokladom o vykonaní následnej najmenej šesťmesačnej praxe v odbore alebo jednoročnej praxe v príbuznom odbore³¹⁾ alebo

c) dokladom o ukončení najmenej strednej školy, ak nejde o prípady uvedené v písmenách a) a b) a osvedčením o získanom vzdelaní pre príslušnú živnosť v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni^31a) a dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore alebo

d) diplomom o absolvovaní vysokej školy v príslušnom odbore^31b) a dokladom o vykonaní následnej najmenej šesťmesačnej praxe v odbore alebo jednoročnej praxe v príbuznom odbore alebo

e) osvedčením o profesijnej kvalifikácii podľa osobitného predpisu,^31c)

f) dokladom o vykonaní najmenej šesťročnej praxe v odbore, od ukončenia ktorej neuplynuli viac ako štyri roky alebo

g) osvedčením o profesijnej kvalifikácii s prívlastkom „majster“ a majstrovským diplomom.

(2) Praxou v odbore alebo v príbuznom odbore podľa odseku 1 sa rozumie skutočné vykonávanie príslušnej činnosti, ktoré je v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Komentár k § 22

Praxou v odbore alebo v príbuznom odbore sa rozumie skutočné vykonávanie príslušnej činnosti, ktoré je v súlade so živnostenským zákonom a osobitnými predpismi.

Na osobu spoločenstva sa ustanovenia živnostenského zákona vzťahujú s odchýlkami pri ustanoveniach o odbornej spôsobilosti.

Osobou spoločenstva sa rozumie každá fyzická osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o EHP a Švajčiarskej konfederácie (členský štát) a každá právnická osoba, ktorá je založená podľa práva členského štátu, ktorá má sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území týchto štátov.

Odbornú spôsobilosť pre remeselné živnosti zaradené v Prílohe č. 1 môže osoba spoločenstva preukázať aj rozhodnutím o uznaní odbornej praxe alebo rozhodnutím o uznaní odbornej kvalifikácie.

Rozhodnutím o uznaní odbornej praxe možno preukázať odbornú spôsobilosť iba pre živnosti zaradené v Prílohe č. 1 do zoznamov I a III.

Náhradné doklady preukazujúce odbornú spôsobilosť

– výučný list, iný doklad o riadnom ukončení príbuzného odboru, doklad o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore,

– vysvedčenie o maturitnej skúške

– na strednej odbornej škole,

– na strednom odbornom učilišti,

– gymnáziu s predmetmi odbornej výchovy,

– na nadstavbovom alebo pomaturitnom štúdiu v rovnakom odbore a doklad o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore,

Stredné odborné učilište

Pripravuje na výkon robotníckych povolaní a odborných činností zodpovedajúcich príslušnému učebnému odboru. Toto štúdium sa ukončuje záverečnou skúškou.

Stredné odborné učilište pripravuje v študijných odboroch na výkon niektorých náročných robotníckych povolaní a niektorých technicko-hospodárskych činností prevádzkového charakteru. Toto štúdium sa ukončuje maturitnou skúškou.

Na gymnáziu, strednej odbornej škole na najmenej štvorročnom štúdiu, na strednom odbornom učilišti v študijných odboroch a v nadstavbovom štúdiu sa štúdium ukončuje maturitnou skúškou. Na študijných odboroch stredných odborných škôl, ktorých dĺžka štúdia je kratšia ako štyri roky, a na učebných odboroch stredných odborných učilíšť sa ukončuje záverečnou skúškou. Dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne maturitnú skúšku alebo záverečnú skúšku, prestáva byť žiakom školy.

Ministerstvo školstva ustanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom bližšie podmienky ukončovania štúdia na stredných školách; pri stredných zdravotníckych školách po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

Zákon sa v ustanovení odvoláva na zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

– doklad o ukončení najmenej strednej školy, ak nejde o vyššie uvedené prípady,

– osvedčenie o získanom vzdelaní pre príslušnú živnosť v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni podľa zákona o celoživotnom vzdelávaní (osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania) a doklad o vykonaní následnej najmenej dvojročnej praxe v odbore alebo trojročnej praxe v príbuznom odbore,

– diplomom o absolvovaní vysokej školy v príslušnom odbore podľa zákona o vysokých školách a doklad o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore,

– osvedčením o profesijnej kvalifikácii podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých,

! Upozornenie

Novelou zákona č. 292/2024 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2025 zmenilo znenie ods. 1 písmeno e) s odvolávkou na nový zákon č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých. Tiež sa doplnilo znenie nového písmena g) vymedzujúce doklad, ktorým je osvedčenie o profesijnej kvalifikácii s prívlastkom „majster“ a majstrovským diplomom. Ide o právnu úpravu súvisiacu so zmenou terminológie - čiastočná kvalifikácia a úplná kvalifikácia na jednej strane a profesijná kvalifikácia na druhej strane. Zároveň sa reflektuje zavedenie majstrovskej skúšky. Taktiež boli zapracované pripomienky MV SR, ktoré uplatnili v rámci MPK a ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

– dokladom o vykonaní najmenej šesťročnej praxe v odbore, od ktorej ukončenia neuplynuli viac ako tri roky. V tomto prípade sa nevyžaduje doklad o vzdelaní.

Znížila sa miera regulácie pri preukazovaní odbornej spôsobilosti pri remeselných živnostiach, vypustilo sa pripojenie súhlasu so spracovaním osobných údajov pri ohlásení živnosti od dotknutých osôb na účely splnenia zákonných povinností nakoľko pri naplnení požiadaviek zákona o ochrane osobných údajov nie je naďalej potrebný ani žiaduci a znížila sa lehota na vydanie rozhodnutia o uznaní odbornej praxe a rozhodnutia o uznaní kvalifikácie. Došlo tak k zníženiu administratívnej záťaže v súlade so zámerom novely zákona.

Príbuzným odborom je potrebné rozumieť odbor, ktorého popis vedomostí a zručností získaných úspešným absolvovaním tohto vzdelávacieho odboru, ktoré vytvárajú spôsobilosť na výkon pracovných činností v danom povolaní (profil absolventa), je podobný, ako pri hlavnom odbore remeselnej živnosti.

Príbuznosť odboru je posudzovaná až priamo pri získavaní osvedčenia o živnostenskom oprávnení pracovníkmi odboru živnostenského podnikania okresného úradu porovnaním obsahu (profilu absolventa) hlavného a príbuzného odboru.

Konanie o uznaní odbornej praxe sa začína dňom doručenia žiadosti o uznanie odbornej praxe na vykonávanie živnosti Ministerstvu vnútra SR. Žiadosť podaná osobou spoločenstva musí byť doložená dokladom o štátnej príslušnosti žiadateľa a osvedčením o charaktere a dĺžke činnosti vydaným príslušným úradom alebo orgánom členského štátu, a ak to živnostenský zákon ustanovuje, aj dokladmi o vzdelaní. Doklady musia byť predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka. Občan SR spolu so žiadosťou o uznanie odbornej praxe predloží doklady o skutočnom a zákonnom vykonávaní príslušnej odbornej činnosti. Doklad o štátnej príslušnosti ani osvedčenie o charaktere a dĺžke činnosti občan SR nepredkladá.

Ministerstvo vnútra SR potvrdí prijatie žiadosti do jedného mesiaca od jej prijatia a v potvrdení informuje žiadateľa o prípadných chýbajúcich dokladoch a vyzve ho na ich doplnenie v určenej lehote. Ak Ministerstvo vnútra SR z predložených dokladov zistí, že sú splnené všetky podmienky, rozhodne o uznaní odbornej praxe, inak žiadosť zamietne.

Ministerstvo vnútra SR o žiadosti rozhodne do štyroch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti.

Osoba spoločenstva, ktorá spĺňa podmienky odbornej spôsobilosti vyžadované na vykonávanie živnosti v inom členskom štáte, avšak tieto podmienky nezodpovedajú požiadavkám ustanoveným živnostenským zákonom alebo osobitnými predpismi Slovenskej republiky, môže požiadať Ministerstvo vnútra SR, aby jej vedomosti a zručnosti doložené diplomami, vysvedčeniami o skúškach alebo inými dokladmi o spôsobilosti vydanými v inom členskom štáte porovnal s požiadavkami vyžadovanými podľa osobitných predpisov SR. Konanie o uznaní odbornej kvalifikácie sa začína dňom doručenia žiadosti o uznanie odbornej kvalifikácie na vykonávanie živnosti Ministerstvu vnútra SR.

Žiadosť musí byť doložená dokladom o štátnej príslušnosti žiadateľa a rozhodnutím o uznaní dokladu o vzdelaní alebo kópiami osvedčení o odbornej spôsobilosti, ktoré umožňujú prístup k predmetnej profesii, a ak to tento zákon ustanovuje, aj dokladmi o odbornej praxi žiadateľa. Doklady musia byť predložené spolu s prekladom do štátneho jazyka.

Ministerstvo potvrdí prijatie žiadosti do jedného mesiaca od jej prijatia a v potvrdení informuje žiadateľa o prípadných chýbajúcich dokladoch. Žiadosť, ktorá obsahuje iný doklad ako doklad o vzdelaní, predloží Ministerstvo na vyjadrenie Slovenskej živnostenskej komore, ktorá sa vyjadrí do troch mesiacov od doručenia žiadosti. Ministerstvo vnútra SR rozhodne o uznaní odbornej kvalifikácie na vykonávanie živnosti, preruší konanie do predloženia dokladu o absolvovaní adaptačného obdobia, zamietne žiadosť. Ministerstvo rozhoduje o žiadosti do štyroch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti.

Znížila sa miera regulácie pri preukazovaní odbornej spôsobilosti pri remeselných živnostiach a skrátila sa lehota na preukázanie odbornej praxe. Tiež došlo k predĺženiu lehoty na preukazovanie požadovanej praxe od jej ukončenia a znížila sa miera regulácie pri preukazovaní odbornej spôsobilosti pri remeselných živnostiach.

Diel 2

Viazané živnosti

§ 23

Viazané živnosti sú živnosti uvedené v prílohe č. 2 zákona.

Komentár k § 23

Viazaná živnosť je taká živnosť, kde podmienkou prevádzkovania živnosti je okrem splnenia všeobecných podmienok aj splnenie podmienky odbornej spôsobilosti získanej inak. Viazané živnosti sú živnosti uvedené v Prílohe č. 2 zákona o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). Odborná spôsobilosť pre viazané živnosti je upravená osobitnými predpismi uvedenými v Prílohe č. 2 živnostenského zákona alebo ustanovená Prílohou č. 2.

Na osobu spoločenstva sa ustanovenia živnostenského zákona vzťahujú s odchýlkami pri ustanoveniach o odbornej spôsobilosti.

V zozname I sa nachádzajú tieto viazané živnosti:

1. Zlievanie drahých kovov

2. Vývoj a výroba zbraní alebo streliva

3. Výroba a spracovanie výbušnín vrátane pyrotechnických výrobkov alebo vykonávanie výskumu, vývoja alebo pokusnej výroby výbušnín

4. Reštaurovanie s výnimkou kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia.

V zozname II sa nachádzajú tieto viazané živnosti:

1. Prevádzkovanie cestovnej kancelárie

2. Prevádzkovanie cestovnej agentúry

3. Zasielateľstvo.

V zozname III sa nachádzajú tieto viazané živnosti:

1. Predaj pyrotechnických predmetov tried II a III a podtriedy T1

2. Ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach a v chatovej osade triedy 3, v kempingoch triedy 3 a 4

3. Prevádzkovanie pohrebiska alebo Prevádzkovanie pohrebnej služby alebo Prevádzkovanie krematória.

Dá sa povedať, že medzi remeselnými a viazanými živnosťami je rozdiel hlavne v tom, že u viazaných živností sa má preukázať iná ako odborná spôsobilosť na prevádzkovanie tejto živnosti.

§ 24

Odborná spôsobilosť

Odborná spôsobilosť pre viazané živnosti je upravená osobitnými predpismi uvedenými v prílohe č. 2 zákona alebo ustanovená touto prílohou.

Komentár k § 24

Odbornú spôsobilosť pre viazané živnosti zaradené v Prílohe č. 2 môže osoba preukázať aj rozhodnutím o uznaní odbornej praxe alebo rozhodnutím o uznaní odbornej kvalifikácie. Rozhodnutím o uznaní odbornej kvalifikácie možno preukázať odbornú spôsobilosť pre všetky regulované živnosti, kým rozhodnutím o uznaní odbornej praxe možno preukázať len odbornú spôsobilosť pre živnosti zaradené v Prílohe č. 2 do zoznamov I až III.

Konanie o uznaní odbornej praxe sa začína dňom doručenia žiadosti o uznanie odbornej praxe na vykonávanie živnosti Ministerstvu vnútra SR. Žiadosť podaná osobou spoločenstva musí byť doložená dokladom o štátnej príslušnosti žiadateľa a osvedčením o charaktere a dĺžke činnosti vydaným príslušným úradom alebo orgánom členského štátu, a ak to živnostenský zákon ustanovuje, aj dokladmi o vzdelaní. Doklady musia byť predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka. Občan SR spolu so žiadosťou o uznanie odbornej praxe predloží doklady o skutočnom a zákonnom vykonávaní príslušnej odbornej činnosti. Doklad o štátnej príslušnosti ani osvedčenie o charaktere a dĺžke činnosti občan SR nepredkladá. Ministerstvo potvrdí prijatie žiadosti do jedného mesiaca od jej prijatia a v potvrdení informuje žiadateľa o prípadných chýbajúcich dokladoch a vyzve ho na ich doplnenie v určenej lehote.

Ak Ministerstvo z predložených dokladov zistí, že sú splnené všetky podmienky, rozhodne o uznaní odbornej praxe, inak žiadosť zamietne. Ministerstvo o žiadosti rozhodne do štyroch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti.

Osoba spoločenstva, ktorá spĺňa podmienky odbornej spôsobilosti vyžadované na vykonávanie živnosti v inom členskom štáte, avšak tieto podmienky nezodpovedajú požiadavkám ustanoveným živnostenským zákonom alebo osobitnými predpismi Slovenskej republiky, môže požiadať Ministerstvo, aby jej vedomosti a zručnosti doložené diplomami, vysvedčeniami o skúškach alebo inými dokladmi o spôsobilosti vydanými v inom členskom štáte porovnal s požiadavkami vyžadovanými podľa osobitných predpisov SR. Konanie o uznaní odbornej kvalifikácie sa začína dňom doručenia žiadosti o uznanie odbornej kvalifikácie na vykonávanie živnosti Ministerstvu. Žiadosť musí byť doložená dokladom o štátnej príslušnosti žiadateľa a rozhodnutím o uznaní dokladu o vzdelaní alebo kópiami osvedčení o odbornej spôsobilosti, ktoré umožňujú prístup k predmetnej profesii, a ak to tento zákon ustanovuje, aj dokladmi o odbornej praxi žiadateľa.

Doklady musia byť predložené spolu s prekladom do štátneho jazyka. Ministerstvo vnútra SR potvrdí prijatie žiadosti do jedného mesiaca od jej prijatia a v potvrdení informuje žiadateľa o prípadných chýbajúcich dokladoch.

Žiadosť, ktorá obsahuje iný doklad ako doklad o vzdelaní, predloží Ministerstvo na vyjadrenie Slovenskej živnostenskej komore, ktorá sa vyjadrí do troch mesiacov od doručenia žiadosti. Ministerstvo vnútra SR:

a) rozhodne o uznaní odbornej kvalifikácie na vykonávanie živnosti,

b) preruší konanie do predloženia dokladu o absolvovaní adaptačného obdobia,

c) zamietne žiadosť.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhoduje o žiadosti do štyroch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti.

Na uznávanie dokladov o vzdelaní sa tak ako pri remeselných živnostiach vzťahuje zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov.

Splnenie požiadavky odbornej praxe posudzujú živnostenské úrady individuálne a bez akejkoľvek garancie.

Diel 3

Voľné živnosti

§ 25

(1) Voľné živnosti sú živnosti, ktoré nie sú uvedené v prílohách č. 1 a 2 a ich označenie nezodpovedá obsahu živností uvedených v týchto prílohách.

(2) Na prevádzkovanie týchto živností musia byť splnené všeobecné podmienky. Preukazovanie odbornej ani inej spôsobilosti sa nevyžaduje.

(3) Zoznam voľných živností na účely založenia právnickej osoby a zriadenia podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby zjednodušeným spôsobom^28a) je uvedený v prílohe č. 4a.

(4) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zverejní na svojej internetovej stránke zoznam odporúčaných označení najčastejšie používaných voľných živností a ich obsahové vymedzenie. Ohlasovateľ živnosti si pri ohlasovaní inej živnosti ako živnosti podľa odseku 3 môže zvoliť aj inú voľnú živnosť, ktorá nie je uvedená v zozname voľných živností podľa prílohy č. 4a.

Komentár k § 25

Záujemca o získanie oprávnenia na prevádzkovanie voľných živností preukazuje len splnenie všeobecných podmienok. To znamená, že práve týmto sa voľné živnosti odlišujú od remeselných a viazaných živnosti, k prevádzkovaniu ktorých je nevyhnutné spĺňať aj osobitné podmienky. Preukazovanie odbornej ani inej spôsobilosti sa nevyžaduje.

Na prevádzkovanie voľnej živnosti musí záujemca o podnikanie získať osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ktoré vydáva miestne príslušný živnostenský úrad v postavení jednotného kontaktného miesta buď podľa sídla, ak ide o právnickú osobu alebo podľa bydliska, ak ide o fyzickú osobu, na základe ohlásenia živnosti.

Na získanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení musí žiadateľ splniť všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti a uhradiť správny poplatok za každú voľnú živnosť, pričom platí, že elektronické ohlásenie voľnej živnosti je bez poplatku.

Po splnení všetkých podmienok môže osoba – záujemca o podnikanie byť zapísaná do obchodného registra. Následne dochádza k začiatku podnikania už v deň ohlásenia živnosti.

Záujemca o podnikanie si môže zvoliť predmet podnikania. Podmienkou však je, aby názov činnosti bol dostatočne určitý a zrozumiteľný.

Všeobecné podmienky na získanie oprávnenia na prevádzkovania voľnej živnosti

Všeobecnými podmienkami prevádzkovania voľnej živnosti sú dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, ktorá sa preukazuje výpisom z registra trestov.

Všeobecné podmienky prevádzkovania voľnej živnosti musí spĺňať fyzická osoba, u slovenskej právnickej osoby osoba alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom a u zahraničnej osoby musí všeobecné podmienky spĺňať osoba vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo osoba vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby.

Fyzická osoba s bydliskom v Slovenskej republike a fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby so sídlom v SR, na ktorú sa vzťahuje podmienka bezúhonnosti, poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry SR.

Splnenie tejto podmienky preukáže takáto osoba, ktorá nie je štátnym občanom SR, výpisom z registra trestov vydaným v domovskom členskom štáte alebo v členskom štáte pôvodu fyzickej osoby, alebo ak sa taký výpis nevydáva, rovnocennou listinou vydanou príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom, alebo ak sa také doklady nevydajú do 2 mesiacov od požiadania, čestným vyhlásením. Doklad nesmie byť starší ako 3 mesiace a musí byť preložený do štátneho jazyka.

Ohlásenie voľnej živnosti je možné podať elektronicky prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy SR, alebo osobne na miestne príslušnom podľa adresy trvalého bydliska fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby, pre zahraničnú osobu je miestne príslušné jednotné kontaktné miesto podľa adresy miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby.

Pre fyzickú osobu pri ohlasovaní živnosti zabezpečí jednotné kontaktné miesto automaticky registráciu na daňovom úrade, registráciu do systému povinného zdravotného poistenia a pre slovenskú fyzickú osobu aj bezplatný výpis z registra trestov.

Využitie týchto služieb je pre fyzickú osobu povinné. Pre právnickú osobu automaticky zabezpečí jednotné kontaktné miesto výpis z registra trestov a ostatné služby, akými sú zápis do obchodného registra, registráciu a oznámenie daňovníka a prihlásenie sa do systému povinného zdravotného poistenia sú pre právnickú osobu dobrovoľné.

Prílohami k ohláseniu živnosti sú oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ak je adresa miesta podnikania iná ako adresa miesta bydliska FO alebo sídla PO, výpis z registra trestov osôb, ktoré nie sú štátnymi občanmi SR a iné dokumenty.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 8/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 2. 2023 do ustanovenia vložil nový odsek 3, ktorý upravuje zoznam voľných živností pre účely založenia právnickej osoby a zriadenia podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby zjednodušeným spôsobom prostredníctvom ich zakotvenia v prílohe č. 4a.

Zjednodušený spôsob zriadenia podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby upravuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 8/2023 Z. z. sa tiež s účinnosťou od 1. 2. 2023 zmenilo znenie odseku 4, ktoré v prípade voľných živností podľa prílohy č. 4a má odkazovací charakter, pretože v prípade obsahového vymedzenia zoznamu odporúčaných označení najčastejšie používaných voľných živností odkazuje na internetovú stránku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zároveň sa zakotvila povinnosť voči Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky zverejniť obsahové vymedzenie voľných živností podľa prílohy č. 4a. Účelom uvedeného opatrenia bolo spresnenie výberu voľných živností a ich bližšie vymedzenie ako aj odstránenie nejednotného postupu živnostenských úradov pri posudzovaní označenia (špecifikácie) predmetov podnikania. Uvedené opatrenie je o to viac dôležité, nakoľko účelom právnej úpravy bolo zabezpečiť jednoduchšie, rýchlejšie a časovo a nákladovo hospodárnejšie začatie hospodárskej činnosti v podobe založenia spoločnosti alebo zriadenia podniku a organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. Súčasne sa ponechal podnikateľom priestor ohlásiť živnosť, ktorá sa nenachádza v uvedenom zozname prílohy č. 4a.

HLAVA II

Zrušená.

TRETIA ČASŤ

ROZSAH ŽIVNOSTENSKÉHO OPRÁVNENIA

ROZSAH ŽIVNOSTENSKÉHO OPRÁVNENIA

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 28

(1) Rozsah živnostenského oprávnenia (ďalej len „rozsah oprávnenia“) sa posudzuje podľa znenia predmetu podnikania s prihliadnutím na ustanovenia tejto časti.

(2) Živnostenské oprávnenie zahŕňa aj oprávnenie na cestnú dopravu nákladu a osôb súvisiacu s vykonávaním živnosti.

Komentár k § 28

Ustanovenie vymedzuje všeobecné pravidlá pre vymedzenie rozsahu živnostenského oprávnenia.

Rozsah živnostenského oprávnenia sa priamo odvíja od predmetu, ktorý je uvedený v živnostenskom oprávnení, to znamená od uvedeného druhu živnosti bez ohľadu na to, či ide o živnosť remeselnú alebo voľnú. Rozsah sa posudzuje priamo podľa tohto predmetu živnostenského oprávnenia.

Výnimku však predstavuje živnosť viazaná, kedy sa vyžaduje vyjadrenie osobitného orgánu. Zákon ustanovuje zásadu v prípade, že podnikateľ prekročí rozsah svojho živnostenského oprávnenia, ktorá stanovuje, že ide o neoprávnené podnikanie a môže mu byť uložená pokuta.

Do živnostenského oprávnenia patrí aj cestná doprava buď nákladu alebo osôb, ktorá však musí priamo súvisieť s výkonom živnosti podnikateľa, aj keď priamo nie je uvedená v rámci živnostenského oprávnenia.

Povinnosti podnikateľa

§ 29

(1) Podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi.³²⁾

(2) Podnikateľ je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu.

(3) Riadne, poctivo a odborne nie sú vykonávané živnosti, pri ktorých prevádzkovaní opakovane dochádza k poskytovaniu nekvalitných tovarov a služieb z dôvodov porušovania osobitných predpisov.^32a)

(4) Riadne a poctivo nevykonáva živnosť podnikateľ, ktorý

a) bez závažných dôvodov neplní svoje daňové, poplatkové a odvodové povinnosti podľa osobitných predpisov,

b) zabezpečuje činnosť, ktorá je predmetom jeho podnikania, fyzickými osobami bez povinne uzavretého pracovnoprávneho vzťahu.

Komentár k § 29

Ustanovenie upravuje povinnosti podnikateľa, ktoré sú spoločné (univerzálne) pre všetkých podnikateľov prevádzkujúcich živnosť. Jeho povinnosťami sú predovšetkým podmienky, ktoré musí v medziach tohto právneho predpisu, ale i iných osobitných predpisov dodržiavať, ak jeho podnikateľská činnosť má byť v súlade s legislatívou SR. Podmienky sú pre podnikateľov rovnaké bez ohľadu, na aký predmet činnosti je živnostenské oprávnenie vydané.

Osobitné právne predpisy

Medzi osobitné právne predpisy, ktoré musí podnikateľ dodržiavať, patria zákony, ktoré vo svojom názve majú slovo ochrana. Ide o zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, vyhláška o opatreniach na predchádzanie prenosným ochoreniam, zákon o BOZP, tiež zákon o inšpekcii práce, zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, zákon o odpadoch, zákon o ochrane životného prostredia, tiež zákon o ovzduší a zákon o odpadoch.

Ďalšie právne predpisy, ktoré musí podnikateľ dodržiavať sú daňové zákony, účtovné zákony, zákon o ERP, ale i zákon o zdravotnom poistení a zákon o sociálnom poistení, zákon o ochrane osobných údajov.

Zákon neobsahuje vymedzenie všetkých povinností, ktoré súvisia so živnostenský zákonom, ich výpočet je len okrajový.

Dá sa však rozdeliť, ktoré povinnosti musia byť splnené pred vydaním živnostenského oprávnenia, ktoré sa plnia po získaní živnostenského oprávnenia a počas jeho činnosti a nakoniec ide o povinnosti podnikateľa po ukončení jeho činnosti na základe živnostenského oprávnenia.

Prevádzkovanie živnosti musí podnikateľ vykonávať riadne, poctivo a s odbornou náležitosťou. Tieto povinnosti sa však nemusia týkať len priamo osoby podnikateľa, ale i jeho zákonného zástupcu, ktorého ustanovil do funkcie, aby vykonával činnosti prevádzkovania živnostenského oprávnenia.

Za porušenie jeho povinnosti v zmysle riadneho, poctivého a odborného vykonávania živnosti, považujeme opakované poskytovanie tovarov a služieb v nedostatočnej kvalite, ku ktorému došlo porušením osobitných predpisov najmä technických noriem a zvyklostí.

Za porušenie považujeme aj neplnenie si daňových, odvodových a poplatkových povinností vyplývajúcich podnikateľovi z osobitných právnych predpisov (ZDP, DPH, Daňový poriadok, Zákon o správnych poplatkoch, Zákon o cestovných náhradách atď. ...).

Za porušenie povinností podnikateľa patrí zabezpečenie činností, ktorá je predmetom podnikania tohto podnikateľa, fyzickým osobám bez povinne uzatvoreného pracovného vzťahu – práca na čierno (Zákonník práce, zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, zákon o inšpekcii práce atď. ...).

Povinnosti je možné rozdeliť do niekoľkých kategórii

– registračné povinnosti,

– poplatkové povinnosti,

– oznamovacie povinnosti,

– povinnosti súvisiace s ochranou bezpečnosti, zdravia ľudí ale aj životného prostredia a majetku.

Podnikateľ sa musí registrovať po získaní povolenia na podnikanie na Daňovom úrade v zákonom stanovenej lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získal povolenie na podnikanie.

Daňový subjekt sa osobitne registruje k dani z pridanej hodnoty dobrovoľne alebo povinne. Bezprostredne po založení živnosti je pravdepodobná dobrovoľná registrácia na DPH.

Registrácia platiteľa dane, ak dochádza zároveň aj k zamestnávaniu, u správcu dane v zákonnej lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň, preddavky na daň alebo daň vyberať. Ak v súvislosti s uvedenou registráciou dôjde k nejakým zmenám, je povinný oznámiť to správcovi dane miestne príslušnému podľa bydliska alebo sídla.

K registrácii sa predkladá tlačivo platné pre to obdobie, v ktorom k registrácii dochádza, alebo sa registruje prostredníctvom elektronických prostriedkov.

Po registrácii obdrží podnikateľ DIČ, ktoré musí vždy uvádzať pri styku so správcom dane.

Ak podnikateľ zamestnáva zamestnancov, k jeho povinnostiam patrí vedenie mzdových listov, výplatných listín, plnenie odvodovej povinnosti za zamestnanca, prispievanie na stravné, dodržiavať povinnosti v súvislosti so Zákonníkom práce, zákonom o BOZP a inšpekciou práce a dodržať zásady týkajúce sa jeho ochrany osobných údajov.

U podnikateľa, ktorého predmetom živnostenského oprávnenia je predaj tovaru alebo poskytovanie služieb, patrí povinnosť používania na evidenciu tržieb v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu v súlade so zákonom o používaní elektronickej registračnej pokladnice. S uvedenou povinnosťou súvisí aj registračná a oznamovacia povinnosť u príslušného správcu dane. Ak podnikateľ predáva tovar alebo poskytuje služby, k jeho povinnostiam patrí ochrana spotrebiteľa v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa.

S podnikaním súvisia aj odvodové povinnosti, ktoré musí podnikateľ plniť v súlade so zákonom o zdravotnom a sociálnom poistení, pričom je jeho povinnosťou oznámiť uvedenú skutočnosť príslušnému orgánu. Živnostník je povinný platiť zdravotné, ale aj sociálne odvody. Zdravotné odvody v minimálnej výške začnú platiť ihneď po založení živnosti. Povinnosť platiť zdravotné odvody z vymeriavacieho základu určeného z daňového priznania za predchádzajúci rok mu vznikne v júli druhého kalendárneho roku. Teda ak založí živnosť v marci 2022, zdravotné odvody v minimálnej výške (teda z minimálneho vymeriavacieho základu) vo výške 79,31 € začne platiť okamžite. Sociálne odvody začne platiť až od 1. 7. nasledujúceho kalendárneho roka 2023 (splatné v 08/2023). Výška sociálnych odvodov sa určí v závislosti od jeho príjmu. Sociálne odvody musí živnostník platiť v prípade, ak za predchádzajúci rok mal príjem väčší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Ide o hrubý príjem bez odpočítania výdavkov.

Sumár povinnosti voči zdravotnej a sociálnej poisťovni

Pri založení živnosti má každý podnikateľ voči zdravotnej poisťovni tieto povinnosti:

– oznámenie o vzniku platiteľa zdravotného poistenia do 8 dní od vzniku živnostenského oprávnenia. Živnostník, ktorý si zakladá živnosť klasicky, návštevou živnostenského úradu, môže splniť túto povinnosť už na živnostenskom úrade,

– zaslanie výkazu výšky preddavkov na zdravotné poistné do ôsmich dní po vzniku živnostenského oprávnenia je potrebné doručiť poštou alebo osobne na príslušnú zdravotnú poisťovňu. V prípade, ak je podnikateľ popri vzniku živnosti súčasne aj v pracovnom pomere alebo je študent a za predchádzajúci kalendárny rok mu nebolo vykonané ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, môže uviesť vo výkaze výšku preddavku 0 eur,

– platenie mesačných preddavkov do zdravotnej poisťovne, ktoré sú splatné vždy do ôsmeho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistné platí – napríklad za mesiac január sa platí do 8 februára,

– registrácia do sociálnej poisťovne nie je povinná. Dobrovoľne sa však prihlásiť môže.

Zákon neprikazuje podnikateľom používať v obchodnom a úradnom styku pečiatku. Používanie pečiatky je však veľmi rozšírené a niektoré úrady ju napriek tomu zvyknú vyžadovať. Pečiatka je však prospešná pri označovaní firmy a uvádzaní firemných údajov na listinách.

Pri vystavovaní faktúr musí podnikateľ dodržiavať ich riadne číslovanie v chronologickom rade a nemôže zabudnúť na všetky povinné náležitosti faktúry.

Podnikateľ sa môže rozhodnúť či si bude viesť účtovníctvo sám, alebo tým niekoho poverí (účtovníka, účtovnícku firmu).

Podľa zákona sa však týmto nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenia a predloženia účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva. Podnikateľ musí viesť účtovníctvo v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania.

Zákon hovorí, že si musia svoje príjmy a výdavky starostlivo evidovať. Na výber majú rôzne formy. Tou najprísnejšou a najzložitejšou je vedenie klasického účtovníctva. Živnostníci si však môžu zvoliť aj jednoduchšiu daňovú evidenciu.

Najmenej byrokratické a najľahšie sú paušálne výdavky. Daňová evidencia je vhodná pre tých živnostníkov, ktorí si nemôžu dovoliť služby účtovníka. Na jej vedenie nepotrebujú dokonca ani žiadny špeciálny softvér. Dôležité je, aby si starostlivo evidovali každú vystavenú faktúru spolu s dátumom jej úhrady, spravili si prehľad o zaplatených ale aj nezaplatených výdavkoch počas roka a evidovali svoj majetok a zásoby. Ak živnostník využíva paušálne výdavky, musí si viesť prehľad vystavených faktúr a evidovať dátumy ich úhrad. Živnostníci, ktorí si vedú klasické účtovníctvo, musia odovzdať na daňový úrad účtovné výkazy. Ak majú jednoduché účtovníctvo, odovzdávajú výkaz o majetku a záväzkoch a výkaz o príjmoch a výdavkoch. Ak účtujú v podvojnom účtovníctve, predkladajú súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky. Výkazy predkladajú v rovnakom termíne, v akom podávajú aj svoje daňové priznanie.

Pokiaľ sa živnostník rozhodne pre daňovú evidenciu či pre paušálne výdavky, daňovému úradu okrem daňového priznania nič iné nepredkladá. Musí však o svojom rozhodnutí daňový úrad informovať. To sa robí cez samotný formulár daňového priznania.

V súlade so zákonom o dani z príjmov je podnikateľ povinný podať daňové priznanie za predchádzajúci kalendárny rok vždy do 31. marca, ak nemá odložené daňové priznania. V súvislosti s ukončením účtovného roka je povinný ukončiť mzdové listy svojich zamestnancov, vypracovať účtovnú závierku a vykonať ročné zúčtovanie dane.

Ochrana pred požiarmi

Ďalšie povinnosti podnikateľom vyplývajú v súvislosti so zabezpečeným ochrany života a zdravia fyzických osôb, majetku a životného prostredia pred požiarmi. Predpismi upravujúcimi túto oblasť sú zákon o ochrane pred požiarmi a vykonávací predpis k tomuto zákonu, ktorým je vyhláška o požiarnej prevencii. Zákon o ochrane pred požiarmi ustanovuje veľké množstvo povinností právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov najmä v § 4 až 8, ktorých rozsah pre konkrétneho podnikateľa závisí predovšetkým od charakteru jeho podnikania a rizika nebezpečenstva vzniku požiaru.

Medzi niektoré z povinností podnikateľov v súvislosti s ochranou pred požiarmi patrí napríklad:

– zabezpečiť vykonávanie preventívnych protipožiarnych prehliadok,

– určovať miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a označovať ich príslušnými príkazmi, zákazmi a pokynmi,

– zabezpečovať školenie a overovanie vedomostí o ochrane pred požiarmi zamestnancov,

– vypracúvať, viesť a udržiavať dokumentáciu ochrany pred požiarmi,

– prevádzkovať technické zariadenie a technologické zariadenie a zabezpečovať vykonávanie pravidelnej údržby a kontroly z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti.

Tieto povinností sa väčšinou nemusia vzťahovať na malých podnikateľov s malými prevádzkarňami alebo bez prevádzkarní.

Podľa zákona o ochrane pred požiarmi je právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ povinná plniť len povinnosti fyzických osôb ustanovených v tomto zákone, ak spĺňa súčasne všetky nasledujúce podmienky:

1. nepoužíva na svoju činnosť okrem bytu v bytovom dome alebo okrem bytu v rodinnom dome, alebo okrem pojazdnej predajne a predajného stánku doplnkových služieb a obchodu a priestoru na predaj a na poskytovanie služieb s plochou najviac 40 miné objekty alebo priestory, ktoré má vo vlastníctve alebo v užívaní,

2. zamestnáva najviac troch zamestnancov a nevykonáva činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru,

3. nemá pracoviská s miestami so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a

4. nevlastní, neužíva alebo neobhospodaruje lesy.

Z ustanovenia § 29 ods. 3 sa z negatívneho vymedzenia riadneho, poctivého a odborného výkonu živnosti vypustilo porušovanie technických noriem. Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 o európskej normalizácii, v ktorom sa norma definuje ako technická špecifikácia prijatá uznaným normalizačným orgánom, s ktorou súlad nie je povinný. Riešenie obsiahnuté v technickej norme má byť len jednou z možností ako dosiahnuť súlad s právnym predpisom, nie jediným. Technické normy sa považujú za minimálne odporúčané technické riešenie a ich dodržanie zabezpečuje používateľovi splnenie požiadaviek, ktoré z nich vyplývajú. Podľa § 3 ods. 10 zákona č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii v znení zákona č. 215/2019 Z. z. dodržiavanie slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie je dobrovoľné. V súvislosti s negatívnym vymedzením riadneho, poctivého a odborného výkonu živnosti sa tiež vypustili slová „profesijných zvyklostí“ z dôvodu obsolétnosti termínu.

Zákon o ochrane spotrebiteľa zastrešuje práva spotrebiteľov, upravuje povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov a definuje tiež niektoré nekalé obchodné praktiky. Je však nepochybné, že požiadavky na kvalitu tovarov a služieb okrem uvedeného zákona definujú aj iné právne predpisy.

§ 30

(1) Podnikateľ je povinný prevádzkareň označiť najneskôr v deň začatia prevádzkovania živnosti. Spôsob označenia prevádzkarne určujú osobitné predpisy.³³⁾

(2) Podnikateľ zodpovedá za hodnoverné preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru a materiálu. Nadobudnutie tovaru a materiálu sa preukazuje dokladmi obsahujúcimi údaje identifikujúce dodávateľa, odberateľa, komoditu tovaru alebo materiálu, jeho množstvo a termín dodania. Podnikateľ preukazuje pôvod tovaru sám alebo prostredníctvom osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne.

(3) Podnikateľ zodpovedá za to, že jeho zamestnanci spĺňajú spôsobilosť na výkon povolania ustanovenú osobitnými predpismi, ako aj znalosť hygienických a bezpečnostných predpisov. Ak to vyžaduje povaha práce alebo inej činnosti, zodpovedá aj za to, že sa zamestnanci podrobili prehliadkam podľa predpisov o opatreniach proti prenosným chorobám.³⁶⁾

(4) Podnikateľ podľa § 11 ods. 8 je povinný zabezpečiť, aby doklady alebo ich kópie o ustanovení zodpovedného zástupcu a jeho odbornej spôsobilosti boli v každej prevádzkarni a v združenej prevádzkarni.

Komentár k § 30

Ustanovenie vymedzuje ďalšie povinnosti týkajúce sa živnostníka a prevádzkovania jeho živnostenského oprávnenia. Aj tieto povinnosti sa týkajú každého živnostníka, pričom zákon nerozlišuje, o aký druh živnosti ide.

Prvou povinnosťou je označenie miesta podnikania živnostníka

Zákon stanovuje, kedy musí byť uvedená povinnosť splnená a spôsob, akým túto povinnosť živnostník splní.

Toto miesto musí byť označené najneskôr v deň, kedy živnostník začne podnikať. Na označenie miesta podnikania postačí aj nápis na poštovej schránke a zvončeku živnostníka. Nie je potrebné použiť žiadnu tabuľu, či iné špeciálne označenie.

Označenie miesta podnikania má ale pár zásad, ktoré by mali byť dodržané, a to zrozumiteľnosť a presnosť, musí byť jasné akého živnostníka označuje, jednoznačnosť, aby bolo jasné, že ide o označenie miesta podnikania, dobrá viditeľnosť, teda umiestniť ho na vhodnom viditeľnom mieste.

Miesto podnikania a prevádzkareň

Miesto podnikania je adresa, ktorá je zapísaná v živnostenskom alebo obchodnom registri, prípadne v inej evidencii, ktorá je ustanovená osobitným zákonom. V prípade živnostníkov, ktorí podnikajú z domu, je to adresa trvalého bydliska, prípadne iná adresa, ktorú si zvolí.

Miesto podnikania musí byť označené názvom, ktorý má živnostník uvedený v živnostenskom registri.

Ak podniká len pod vlastným menom, stačí na označenie miesta podnikania napísať meno a priezvisko.

Keď však používa aj prípadné doplňujúce informácie, je potrebné aj tieto informácie uviesť na označení miesta podnikania.

Prevádzkareň, ako sme už uviedli v ustanovení § 17, je miesto, kde sa vykonáva samostatná podnikateľská činnosť. Prevádzkareň si živnostník zriaďuje vtedy, keď charakter jeho živnosti neumožňuje vykonávať túto prácu doma kvôli rôznym dôvodom, napríklad nedostatku priestoru.

Vo väčšine prípadov živnostník prevádzkuje svoju činnosť priamo z miesta svojho trvalého bydliska. V tomto prípade nie je živnostník povinný preukázať vzťah s nehnuteľnosťou napríklad nájomnou zmluvou alebo súhlasom vlastníka.

Ak však je vlastníkom bytu alebo domu iná osoba (rodinný príslušník), je potrebné požiadať túto osobu o písomný súhlas, že sa v danej nehnuteľnosti môže vykonávať daná živnosť.

Podnikanie mimo trvalého bydliska

Označiť miesto podnikania je povinný aj taký živnostník, ktorý nemá zriadenú prevádzkareň, ale ani nevykonáva svoju pracovnú činnosť na adrese uvedenej ako miesto podnikania.

To znamená, že živnostník, ktorý má v živnostenskom registri uvedenú adresu svojho trvalého bydliska, ale v rámci podnikania sa na tejto adrese nenachádza, mal by mať označenie miesta podnikania aj na zvončeku alebo poštovej schránke trvalého bydliska.

Ak však chce živnostník umiestniť svoje miesto podnikania mimo svojho trvalého pobytu, musí na živnostenskom úrade preukázať užívacie právo k danej nehnuteľnosti.

Živnosť bez trvalého bydliska

Ak má živnostník z akýchkoľvek dôvodov zrušený trvalý pobyt a v občianskom preukaze má uvedenú len obec, prípadne aj časť obce ako svoj trvalý pobyt, tak môže uviesť ako miesto podnikania iba obec pobytu a tým pádom bude jeho korešpondenčnou adresou adresa sídla obecného úradu danej obce.

Na túto adresu sa potom budú zasielať všetky písomnosti určené prihlásenému občanovi. Obecný úrad je povinný daného občana informovať, že mu prišla alebo má prísť pošta. Ak však živnostník bez trvalého pobytu nechce zvoliť adresu sídla obecného úradu ako svoje miesto podnikania uvedené v živnostenskom registri, má možnosť vytvoriť si virtuálne sídlo.

Týmto sídlom je adresa, ktorú môže živnostník využívať ako korešpondenčnú adresu na doručovanie pošty. V prípade presťahovania sa nevzniká povinnosť meniť miesto podnikania a tiež napríklad zníženie nákladov na prenájom priestorov na podnikanie.

Sankcie za nedodržanie označenia miesta podnikania

Za neoznačené miesto podnikania hrozí podnikateľovi vysoká pokuta od živnostenského úradu. Okrem toho môže dostať aj blokovú pokutu hneď na mieste. Pokuty môže ukladať aj Slovenská obchodná inšpekcia v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Obidva tieto úrady ale nemajú oprávnenie uložiť súčasne pokuty za ten istý priestupok.

Ubytovacím zariadením je budova, priestor alebo plocha, v ktorom sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacie zariadenie je aj sezónne ubytovacie zariadenie poskytujúce ubytovanie a s ním spojené služby najviac deväť mesiacov v roku, kategóriou ubytovacieho zariadenia určenie druhu ubytovacieho zariadenia podľa § 3 vyhlášky na základe splnených kritérií kategorizácie podľa klasifikačných znakov a fakultatívnych znakov ubytovacieho zariadenia.

Vyhláška definuje jednotlivé ubytovacie zariadenia

Sú nimi:

– hotel,

– garni hotel,

– horský hotel,

– kongresový hotel,

– wellness hotel,

– kúpeľný hotel,

– boutique hotel,

– apartmánový hotel,

– motel,

– botel,

– penzión,

– apartmánový dom,

– turistická ubytovňa,

– chatová osada,

– kemping,

– minikemp,

– táborisko,

– ubytovanie v súkromí,

– izba,

– objekt,

– prázdninový byt.

Nadobudnutie tovaru a materiálu podnikateľom

Ďalšou povinnosťou podnikateľa je preukázanie, akým spôsobom tovar a materiál používaný v rámci prevádzkovania živnosti nadobudol. Čo sa týka spôsobu preukázania, tak pod pojmom hodnoverný rozumieme spôsob, na ktorý sa dá na 100 % spoľahnúť.

Za najhodnovernejší spôsob považuje zákon doklad o kúpe, na ktorom sa nachádzajú všetky povinné údaje týkajúce sa podnikateľa (identifikačné údaje), údaje odberateľa, názov tovaru a jeho presná identifikácia, množstvo tovaru alebo materiálu a termín, podľa ktorého je možné tovar zaradiť do obdobia.

Uvedenú povinnosť plní podnikateľ sám za seba, alebo zodpovedná za činnosť prevádzkarne.

Medzi ďalšie povinnosti v zmysle tohto ustanovenia patrí povinnosť podnikateľa, ktorý má zamestnancov, zabezpečiť plnú spôsobilosť týchto zamestnancov na výkon ich práce. Zároveň musí podnikateľ zabezpečiť, aby jeho zamestnanci mali znalosť nielen bezpečnostných ale i hygienických predpisov. Zároveň musia zamestnanci podnikateľa absolvovať zdravotnú prehliadku, ktorá potvrdí spôsobilosť na prácu, na ktorú uzatvoril s podnikateľom pracovný pomer. Okrem toho, by mal zamestnanec doložiť doklad, ktorým potvrdí spôsobilosť na určitý druh práce.

Doklady nachádzajúce sa v prevádzkarni

Ako sme už uviedli v predchádzajúcich ustanoveniach, podnikateľ na prevádzkovanie svojej živnosti môže ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorý doloží doklad o odbornej spôsobilosti k uvedenej činnosti. Podnikateľ musí zabezpečiť, aby bol tento doklad zodpovedného zástupcu platný a musí ho umiestniť v každej prevádzkarni, kde vykonáva zodpovedný zástupca svoju funkciu. Za hodnoverný doklad sa považuje aj kópia tohto dokladu. Ide o podnikateľa, ktorý má zriadených viac prevádzkarní ako jednu prevádzkareň alebo združenú prevádzkareň a v nich prevádzkuje remeselnú živnosť alebo viazanú živnosť.

Tento podnikateľ je povinný ustanoviť jedného zodpovedného zástupcu, prípadne viacerých zodpovedných zástupcov pre každú takúto prevádzkareň. Podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou a spĺňa osobitné podmienky na prevádzkovanie živnosti (§ 7), môže úlohy spojené s výkonom funkcie zodpovedného zástupcu vykonávať aj osobne v jednej takejto prevádzkarni alebo za podmienky, že to povolil živnostenský úrad, vo viacerých takýchto prevádzkarňach.

Ďalšími dokladmi, ktoré musia byť umiestnené v prevádzkarni patria doklady o bezúhonnosti a spôsobilosti podnikateľa alebo jeho zodpovedného zástupcu.

Vypustením odseku 2 sa znížila administratívna záťaž pre podnikateľov, ktorí poskytujú ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia. Ubytovacie zariadenia už nemusia spĺňať určité podmienky pri zaraďovaní do kategórií a tried.

§ 31

Zrušený.

§ 32

Z hľadiska predmetu podnikania sú živnosti:

a) obchodné,

b) výrobné,

c) poskytujúce služby.

Komentár k § 32

Zákon rozdeľuje živnosti z hľadiska predmetu podnikania živnostníka, ktorý má uvedený v živnostenskom oprávnení, na živnosti obchodné, výrobné a živnosti poskytujúce služby. Uvedené rozdelenie živností je dôležité z pohľadu vymedzenia rozsahu živnostenského oprávnenia.

Medzi obchodné živnosti patrí kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) a pohostinská činnosť.

Podnikateľ má právo v rámci živnostenského oprávnenia vykonávať súbor nadväzných činností súvisiacich so zabezpečením výroby finálneho produktu, zhotovovať stroje, náradie a prípravky určené na výrobu finálneho produktu, predávať a opravovať výrobky, ak zostane zachovaná povaha živnosti. V tomto prípade ide o výrobné živnosti.

Živnosti poskytujúce služby poskytovanie opráv a údržby vecí, preprava osôb a tovaru, iné práce a výkony na uspokojovanie ďalších potrieb.

HLAVA II

OBCHODNÉ ŽIVNOSTI

§ 33

Všeobecné ustanovenie

Obchodné živnosti sú najmä:

a) kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod),

b) pohostinská činnosť.

Komentár k § 33

Ustanovenie je všeobecným ustanovením o obchodných živnostiach, v ktorom sú vymedzené živnosti, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za živnosti obchodné. K prvej skupine obchodných živností patrí kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod).

Maloobchod definujeme ako súhrn všetkých činností, ktoré súvisia s bezprostredným predajom výrobkov alebo služieb konečným spotrebiteľom na ich osobné, nie podnikateľské použitie.

Maloobchodnú činnosť vykonávajú mnohé inštitúcie, a to výrobcovia, maloobchodníci. Jej väčšinu zabezpečujú maloobchodníci – podnikatelia, ktorých tržby pochádzajú primárne z maloobchodnej činnosti.

Hoci rozhodujúca časť maloobchodu sa uskutočňuje v maloobchodných predajniach, v ostatných rokoch výrazne vzrástol podiel maloobchodu bez predajných priestorov – predaj poštou, prostredníctvom telefónu, podomový predaj, predaj pomocou automatov, ako aj prostredníctvom elektronických zariadení.

Veľkoobchod zahŕňa všetky činnosti, ktoré súvisia s predajom tovaru alebo služieb FO a PO, ktoré ich chcú ďalej spracovať alebo predať. Jeho činnosť môžeme rozdeliť do 3 oblastí, a to nákup tovarov vo veľkom množstve u špecializovaných výrobcov, vytváranie zásob a ich skladovanie vo vlastných skladoch, predaj tovarov maloobchodníkom s cieľom ich ďalšieho predaja alebo výrobcom na ďalšie spracovanie. Veľkoobchod vystupuje ako sprostredkovateľ pohybu tovarov od výrobcu ku konečnému užívateľovi.

Rozsah oprávnenia

§ 34

(1) Podnikateľ živnosti uvedenej v § 33 písm. a) môže v rámci svojho živnostenského oprávnenia tiež

a) prenajímať tovar,

b) sprostredkúvať kúpu a predaj tovaru v jednotlivých prípadoch,

c) vykonávať na tovare drobné zmeny, ktorými tovar prispôsobuje potrebám kupujúceho,

d) vykonávať montáž tovaru dodaného zákazníkovi, ak sa môže vykonať jednoduchými operáciami bez osobitných odborných znalostí,

e) vykonávať výmenu vadných súčastí pri dodanom tovare, ak sa môže vykonať jednoduchým spôsobom bez osobitných odborných znalostí,

f) vykonávať servis dodaného tovaru za predpokladu, že na to použije odborne spôsobilé osoby,

g) prijímať objednávky na zhotovenie, spracovanie alebo úpravy tovaru, na ktorého predaj je oprávnený, a dať tieto práce vykonať oprávneným výrobcom,

h) cez sviatky, pri slávnostiach, športových podujatiach alebo pri iných podobných akciách predávať aj mimo prevádzkarne potraviny a iný tovar, ktoré sa pri týchto príležitostiach obvykle ponúkajú a ktorých predaj je predmetom jeho podnikania,

i) predávať tovar aj v pojazdných predajniach,

j) predávať tovar pomocou automatov obsluhovaných zákazníkom,

k) uskutočňovať podomový a zásielkový predaj.^36c)

(2) Umiestnenie automatov obsluhovaných zákazníkom mimo prevádzkarne ohlási podnikateľ vopred živnostenskému úradu, keď si predtým vyžiadal súhlas obce; pre ich označenie platí primerane ustanovenie § 30 ods. 1.

(3) Pri vykonávaní zmien podľa odseku 1 písm. c) alebo úprav podľa odseku 1 písm. g) je podnikateľ povinný dbať na to, aby zmenami alebo úpravami nedošlo k odstráneniu alebo znehodnoteniu označenia výrob-ného pôvodu výrobku, najmä ochrannej známky.

Komentár k § 34

Obchodná živnosť je kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti.

Dá sa povedať, že v tomto ustanovení ide o doplňujúce činnosti viažuce sa k predmetu živnostenského oprávnenia podnikateľa, ktorého predmetom je obchodná živnosť, a to maloobchod alebo veľkoobchod. Ide o činnosti, vykonaním ktorých nedochádza k nelegálnemu výkonu podnikateľskej činnosti.

Znením tohto ustanovenia je povolené tieto činnosti vykonávať aj napriek tomu, že nie sú priamo uvedené v predmete živnosti podnikateľa. Vykonávanie iných činností zákon v rámci maloobchodu a veľkoobchodu neumožňuje.

Vedľajšie činnosti, ktoré nie sú považované za nedovolené podnikanie

– prenajímať tovar,

– sprostredkúvať kúpu a predaj tovaru v jednotlivých prípadoch,

– vykonávať na tovare drobné zmeny, ktorými tovar prispôsobuje potrebám kupujúceho,

Pri vykonávaní zmien je podnikateľ povinný dbať na to, aby zmenami nedošlo k odstráneniu alebo znehodnoteniu označenia výrobného pôvodu výrobku, najmä ochrannej známky. K takej tejto zmene môže dôjsť, ak si to vyžaduje kupujúci.

– vykonávať montáž tovaru dodaného zákazníkovi, ak sa môže vykonať jednoduchými operáciami bez osobitných odborných znalostí,

– vykonávať výmenu vadných súčastí pri dodanom tovare, ak sa môže vykonať jednoduchým spôsobom bez osobitných odborných znalostí,

– vykonávať servis dodaného tovaru za predpokladu, že na to použije odborne spôsobilé osoby,

– prijímať objednávky na zhotovenie, spracovanie alebo úpravy tovaru, na ktorého predaj je oprávnený a dať tieto práce vykonať oprávneným výrobcom,

Pri vykonávaní úprav je podnikateľ povinný dbať na to, aby úpravami nedošlo k odstráneniu alebo znehodnoteniu označenia výrobného pôvodu výrobku, najmä ochrannej známky.

– cez sviatky, pri slávnostiach, športových podujatiach alebo pri iných podobných akciách predávať aj mimo prevádzkarne potraviny a iný tovar, ktoré sa pri týchto príležitostiach obvykle ponúkajú a ktorých predaj je predmetom jeho podnikania,

– predávať tovar aj v pojazdných predajniach,

– predávať tovar, pomocou automatov obsluhovaných zákazníkom,

Umiestnenie automatov obsluhovaných zákazníkom mimo prevádzkarne

Povinnosťou podnikateľa je uvedenú skutočnosť ohlásiť pred samotným umiestnením mimo prevádzkarne živnostenskému úradu.

Samotnému oznámeniu však predchádza vyžiadanie súhlasu od obce, inak k takému premiestneniu dôjsť nemôže, keď si predtým vyžiadal súhlas obce.

Čo sa týka označenia, podnikateľ je povinný prevádzkareň označiť najneskôr v deň začatia prevádzkovania živnosti.

Spôsob označenia prevádzkarne určuje znenie § 7 Obchodného zákonníka.

– uskutočňovať podomový a zásielkový predaj v medziach zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zák. č. 102/2014 Z. z.). Tento zákon upravuje práva spotrebiteľov definovaných zákonom o ochrane spotrebiteľa a povinnosti predávajúcich tiež upravených zákonom o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, podmienky organizovania predajných akcií a predaja tovaru alebo poskytovania služieb na predajných akciách a pôsobnosť orgánov dohľadu pri kontrole dodržiavania tohto zákona.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Službou je akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne vrátane činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány verejnej správy.

§ 35 až § 37

Zrušené.

§ 38

Pohostinská činnosť

(1) Pohostinskou činnosťou sa rozumie príprava a predaj jedál a nápojov, ak sa podávajú na priamu konzumáciu na mieste (ďalej len „predaj na priamu konzumáciu“). Súčasťou oprávnenia na pohostinskú činnosť je aj s ňou spojený predaj polotovarov alebo doplnkového tovaru a predaj na priamu konzumáciu podľa odseku 2.

(2) Pohostinskou činnosťou nie je na účely tohto zákona predaj na priamu konzumáciu

a) nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov,

b) zmrzliny, ak sa na jej prípravu použijú priemyselne vyrábané koncentráty a mrazené krémy,

c) tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a obvyklých príloh,

d) jedál, nápojov a polotovarov ubytovaným hosťom v ubytovacích zariadeniach s kapacitou do 10 lôžok.

(3) Pohostinskou činnosťou nie je ani predaj na priamu konzumáciu po domácky vyrobeného vína a s ním spojený predaj sezónnych jedál na priamu konzumáciu, ak sa nevykonáva viac ako štyri mesiace v roku.

Komentár k § 38

V ustanovení je definovaná obchodná živnosť, ktorou je pohostinská činnosť.

Nakoľko je uvedená činnosť remeselnou živnosťou, zákon vyžaduje predloženie dokladu o odbornej spôsobilosti k prevádzkovaniu tejto živnosti, ktorý je vydaný buď na podnikateľa priamo alebo na ustanoveného zodpovedného zástupcu.

Pod touto činnosťou rozumieme prípravu a predaj jedál a nápojov, ale len určených k priamej konzumácii.

To znamená, že tieto jedlá a nápoje sa konzumujú priamo na mieste. S uvedenou činnosťou súvisí tiež vedľajšia činnosť, ktorá nie je uvedená priamo v predmete živnostenského oprávnenia, a to predaj doplnkového tovaru a polotovarov k priamej konzumácii.

Zákon ďalej v tomto ustanovení vymedzuje, ktoré činnosti sa nepovažujú za pohostinskú činnosť, aj keď sú z oblasti pohostinskej činnosti.

Ide o predaj na priamu konzumáciu

– nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov,

– zmrzliny, ak sa na jej prípravu použijú priemyselne vyrábané koncentráty a mrazené krémy,

– tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a obvyklých príloh,

– jedál, nápojov a polotovarov ubytovaným hosťom v ubytovacích zariadeniach s kapacitou do 10 lôžok,

– po domácky vyrobeného vína a s ním spojený predaj sezónnych jedál na priamu konzumáciu, ak sa nevykonáva viac ako 4 mesiace v roku.

V ustanovení je spresnená regulácia pohostinskej činnosti a označenie remeselnej živnosti na účely tohto zákona, s cieľom ochrany spotrebiteľa a zosúladenia podmienok odbornej spôsobilosti pri príprave a predaji všetkých jedál podávajúcich a určených na priamu konzumáciu na mieste (na prevádzkarni) i mimo prevádzkových priestorov.

§ 39 až § 41a

Zrušené.

HLAVA III

VÝROBNÉ ŽIVNOSTI

§ 42

Rozsah oprávnenia

(1) Podnikateľ má právo v rámci živnostenského oprávnenia

a) vykonávať súbor nadväzných činností súvisiacich so zabezpečením výroby finálneho produktu,

b) zhotovovať stroje, náradie a prípravky určené na výrobu finálneho produktu,

c) predávať a opravovať výrobky, ak zostane zachovaná povaha živnosti.

(2) Podnikateľ má ďalej právo:

a) nakupovať za účelom ďalšieho predaja a predávať výrobky aj iných výrobcov a príslušenstvo, ak sú rovnakého druhu ako výrobky vlastnej výroby, alebo v jednotlivých prípadoch sprostredkúvať predaj cudzích výrobkov a príslušenstva,

b) vyrábať a potláčať obaly, etikety a iné pomocné prostriedky umožňujúce predaj výrobkov, ktoré vyrába,

c) prenajímať výrobky vlastnej výroby i výrobky iných výrobcov rovnakého druhu, ako aj príslušenstvo,

d) vykonávať montáž, nastavenie a údržbu výrobkov.

(3) Nákup, predaj, sprostredkovanie predaja a prenájom cudzích výrobkov podľa odseku 2 písm. a) a c) možno vykonávať len v rozsahu, pri ktorom zostane zachovaná povaha výrobnej živnosti.

Komentár k § 42

Definícia výrobných živnosti nie je zákonom priamo definovaná, dá sa však povedať, že ide o všetky živnosti, ktoré nie sú živnosťami obchodnými alebo živnosťami, prostredníctvom ktorých sú poskytované služby. Ustanovenie presne vymedzuje činnosti, ktoré sú predmetom výrobnej živnosti a iné činnosti v rámci nich nie sú povolené, na tie by mala byť otvorená ďalšia činnosť.

Pri výrobných živnostiach má podnikateľ právo zhotovovať stroje, náradie alebo prípravky na výrobu finálneho produktu, taktiež predávať a opravovať výrobky, alebo vykonávať montáž, nastavenie a údržbu týchto výrobkov. Pri výrobných živnostiach môže podnikateľ nakupovať aj predávať výrobky aj iných výrobcov, alebo sprostredkúvať predaj cudzích výrobkov ako aj ich príslušenstva.

Zákon ďalej charakterizuje právo podnikateľa vyrábať obaly a etikety na výrobky, ktoré predáva. Aj tu platí zásada, že nákup, predaj, sprostredkovanie predaja a prenájom cudzích výrobkov možno vykonávať, len ak zostane zachovaná povaha výrobnej živnosti.

HLAVA IV

ŽIVNOSTI POSKYTUJÚCE SLUŽBY

§ 43

Službami sa na účel tohto zákona rozumie poskytovanie opráv a údržby vecí, preprava osôb a tovaru, iné práce a výkony na uspokojovanie ďalších potrieb.

Komentár k § 43

Zákon charakterizuje čo sa rozumie pod pojmom služba z pohľadu živnosti. Službou je poskytovanie opráv, údržby vecí, preprava osôb alebo tovaru a tiež rôzne výkony, ktoré slúžia na uspokojenie potrieb.

§ 44

Rozsah oprávnenia

(1) Ustanovenia § 42 ods. 2 a 3, ako aj ustanovenie § 34 ods. 1 písm. i) platia pre podnikateľov poskytujúcich služby primerane, ak sa pritom zachová povaha ich živnosti.

(2) Podnikateľ poskytujúci služby je oprávnený poskytovať aj malé občerstvenie. Malým občerstvením sa rozumie predaj nealkoholických nápojov (káva, čaj, limonády), ak sú určené na priamu konzumáciu na mieste.

(3) Podnikateľ oprávnený na prepravu osôb a tovaru môže vykonávať činnosti súvisiace so zaistením bez-pečnosti a pohodlia cestujúcich, prekladať, skladovať a baliť zásielky, prevádzkovať úschovu a poskytovať pohostinstvo v dopravných prostriedkoch.

(4) Podnikateľ oprávnený na prevádzkovanie garáží a odstavných plôch (§ 4 ods. 2) môže predávať za podmienok ustanovených osobitnými predpismi pohonné látky, mastivá a súčasti výzbroje a výstroja pre vozidlá. Obdobné právo má podnikateľ prevádzkujúci opravy motorových vozidiel.

Komentár k § 44

Podnikateľ, ktorý poskytuje služby, je taktiež oprávnený poskytovať aj malé občerstvenie. Dá sa povedať, že ide o doplnkové služby, pričom musí byť zachovaná povaha živnosti, ktorá je predmetom živnostenského oprávnenia. Pod týmto pojmom rozumieme predaj nealkoholických nápojov ako napríklad káva, čaj, limonády, ak sú určené na priamu konzumáciu na mieste.

Podnikateľ, ktorý je oprávnený na prepravu osôb a tovaru, môže prekladať, skladovať a baliť zásielky, prevádzkovať úschovu a poskytovať pohostinstvo v dopravných prostriedkoch.

Podnikateľ oprávnený na prevádzkovanie garáží a odstavných plôch môže predávať za podmienok ustanovených osobitnými predpismi pohonné látky, mastivá a súčasti výzbroje a výstroja pre vozidlá.

Podobne to platí aj pre podnikateľa, ktorý prevádzkuje opravy motorových vozidiel.

ŠTVRTÁ ČASŤ

OHLÁSENIE ŽIVNOSTI,
ŽIVNOSTENSKÝ REGISTER

OHLÁSENIE ŽIVNOSTI, ŽIVNOSTENSKÝ REGISTER

HLAVA I

OHLÁSENIE ŽIVNOSTI NÁLEŽITOSTI OHLÁSENIA ŽIVNOSTI

Náležitosti ohlásenia živnosti

§ 45

(1) Kto hodlá prevádzkovať živnosť, je povinný to ohlásiť živnostenskému úradu miestne príslušnému podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby. Pre zahraničnú osobu je príslušným živnostenský úrad podľa adresy miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo adresy miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. Ak je na území Slovenskej republiky zriadených niekoľko organizačných zložiek podniku zahraničnej osoby, príslušnosť živnostenského úradu sa riadi podľa voľby zahraničnej osoby. Pri právnickej osobe, podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložke podniku zahraničnej právnickej osoby podľa § 10 ods. 2 povinnosť ohlásenia prevádzkovania živnosti podľa prílohy č. 4a plní registrový súd po vzniku právnickej osoby, podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložke podniku zahraničnej právnickej osoby.

(2) Slovenská fyzická osoba v ohlásení uvedie

a) meno a priezvisko, akademický titul, bydlisko (ďalej len „osobné údaje“), rodné priezvisko, štátnu príslušnosť, miesto narodenia, pohlavie, rodné číslo a údaj, či jej súd alebo správny orgán uložil zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti,

b) obchodné meno,

c) predmet podnikania,

d) identifikačné číslo organizácie (ďalej len „identifikačné číslo“), ak bolo pridelené,

e) miesto podnikania,

f) adresy prevádzkarní, ak sú zriadené,

g) dobu podnikania, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť po dobu určitú,

h) deň začatia živnosti, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť neskorším dňom ako dňom ohlásenia.

(3) Slovenská právnická osoba v ohlásení uvedie

a) obchodné meno, sídlo, právnu formu, ako aj osobné údaje osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, spôsob, akým budú za právnickú osobu konať,

b) identifikačné číslo,

c) predmet podnikania,

d) adresy prevádzkarní, ak sú zriadené,

e) dobu podnikania, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť po dobu určitú,

f) deň začatia živnosti, ak ide o právnickú osobu podľa § 10 ods. 1 a ak zamýšľa prevádzkovať živnosť neskorším dňom ako dňom ohlásenia.

(4) Fyzické osoby a právnické osoby s výnimkou osôb uvedených v § 11 ods. 8 uvedú v ohlásení aj osobné údaje a rodné číslo osoby ustanovenej za zodpovedného zástupcu.

(5) Zahraničná osoba v žiadosti o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení alebo v ohlásení uvedie

a) identifikačné údaje a ďalšie údaje

1. ak ide o fyzickú osobu meno a priezvisko, akademický titul, dátum narodenia, rodné číslo, ak jej bolo pridelené, alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nie je pridelené, štátnu príslušnosť, pohlavie, bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, adresu pobytu na území Slovenskej republiky, ak má oprávnenie na pobyt podľa osobitného predpisu a údaj, či jej súd alebo správny orgán uložil zákaz čin-nosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti,

2. ak ide o právnickú osobu, právnu formu, sídlo, meno, priezvisko, akademický titul, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nie je pridelené, štátnu príslušnosť, bydlisko a adresu pobytu na území Slovenskej republiky, ak má oprávnenie na pobyt podľa osobitného predpisu alebo bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, spôsob, akým budú za právnickú osobu konať,

b) obchodné meno zahraničnej osoby,

c) predmet podnikania podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby,

d) identifikačné číslo podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, ak bolo pridelené,^36ca)

e) označenie podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, ak je odlišné od obchodného mena zahraničnej osoby a adresu miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo miesta činnosti organi-začnej zložky podniku zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky,

f) osobné údaje vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, dátum narodenia, rodné číslo, ak bolo pridelené, alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nie je pridelené, s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa zániku jeho funkcie a jeho oprávnenia,

g) adresy prevádzkarní, ak sú zriadené,

h) dobu podnikania, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť po dobu určitú,

i) deň začatia živnosti, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť neskorším dňom ako dňom ohlásenia,

j) osobné údaje a rodné číslo zodpovedného zástupcu, ak bol ustanovený, s výnimkou osôb uvedených v § 11 ods. 8,

k) označenie obchodného registra alebo inej evidencie, do ktorej je zapísaná zahraničná osoba, ak právo štátu, ktorým sa zahraničná osoba spravuje, ustanovuje povinnosť zápisu zahraničnej osoby do obchodné-ho registra alebo inej evidencie, a číslo zápisu.

(6) Fyzická osoba s trvalým pobytom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí uvedie aj svojho splnomocnenca v tuzemsku pre doručovanie.

(7) Ak fyzická osoba alebo právnická osoba uvádza v ohlásení viacero predmetov podnikania, uvedie na prvom mieste ten predmet podnikania, ktorý považuje za hlavný.

(8) Zakladatelia alebo iné osoby a orgány uvedené v § 10 ods. 5 uvedú údaje podľa odseku 3 písm. a) až e) a pripoja doklad o tom, že právnická osoba bola založená alebo zriadená.

Komentár k § 45

Ten, kto prevádzkuje živnosť, má ohlasovaciu povinnosť voči živnostenskému úradu podľa miesta sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby. V prípade zahraničnej osoby je príslušným živnostenský úrad podľa adresy miesta činnosti podniku zahraničnej osoby.

Pod ohlásením živnosti si môžeme predstaviť akýsi prvý krok k tomu, aby došlo k vzniku živnostenského oprávnenia.

Ohlásenie musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti. V prípade FO je to meno a priezvisko, akademický titul, bydlisko, rodné priezvisko, štátnu príslušnosť, miesto narodenia, pohlavie, rodné číslo a údaj, či jej súd alebo správny orgán uložil zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti, obchodné meno, predmet podnikania, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, miesto podnikania, adresy prevádzkarní, ak sú zriadené, dobu podnikania, deň začatia živnosti, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť neskorším dňom ako dňom ohlásenia.

Právnická osoba v ohlásení uvedie obchodné meno, sídlo, právnu formu, ako aj osobné údaje osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, spôsob, akým budú za právnickú osobu konať, identifikačné číslo, predmet podnikania, adresy prevádzkarní, ak sú zriadené, dobu podnikania, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť po dobu určitú, deň začatia živnosti, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť neskorším dňom ako dňom ohlásenia.

Zahraničná osoba v žiadosti o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení alebo v ohlásení uvedie identifikačné údaje a ďalšie údaje, obchodné meno, predmet podnikania, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, označenie a adresu miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, osobné údaje vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo vedúceho organizačnej zložky podniku, adresy prevádzkarní, ak sú zriadené, dobu podnikania, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť po dobu určitú, deň začatia živnosti, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť neskorším dňom ako dňom ohlásenia, osobné údaje a rodné číslo zodpovedného zástupcu, ak bol ustanovený.

Zmenilo sa znenie

– písm. a) prvý bod – za slová „dátum narodenia,“ sa vložia slová „rodné číslo, ak jej bolo pridelené, alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nie je pridelené“,

– písm. a) druhý bod – za slovo „priezvisko,“ sa vložia slová „akademický titul, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nie je pridelené, štátnu príslušnosť,“, vypustia sa slová „mimo územia Slovenskej republiky“ a za slovo „predpisu“ sa vložia slová „alebo bydlisko mimo územia Slovenskej republiky“,

– písm. b) – za slovo „meno“ sa vložia slová „zahraničnej osoby“,

– písm. c) – za slovo „podnikania“ sa vložia slová „podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby“,

– písm. d) – za slovo „číslo“ sa vložia slová „podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby“,

– písm. e) – za slovo „označenie“ sa vložia slová „podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, ak je odlišné od obchodného mena zahraničnej osoby“,

– písm. f) – na konci sa pripoja slová: „dátum narodenia, rodné číslo, ak bolo pridelené, alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nie je pridelené, s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa zániku jeho funkcie a jeho oprávnenia“,

– písm. i) – vypustia sa slová „a ak ide o zahraničnú osobu, ktorej živnostenské oprávnenie vzniká ohlásením“,

– odsek 5 sa doplní písmenom k), ktoré znie: „k) označenie obchodného registra alebo inej evidencie, do ktorej je zapísaná zahraničná osoba, ak právo štátu, ktorým sa zahraničná osoba spravuje, ustanovuje povinnosť zápisu zahraničnej osoby do obchodného registra alebo inej evidencie, a číslo zápisu“.

Ide o úpravy súvisiace so zmenami v Obchodnom zákonníku a zmenami v zákone č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide najmä o zmeny, ktoré sa týkajú

– rozsahu údajov, ktoré sa vyžadujú pri ohlásení živnosti, kde úmyslom predkladateľa bolo rozsah týchto údajov čo možno najviac priblížiť rozsahu údajov doteraz o týchto subjektoch zapisovaných pri registrácii podniku, resp. organizačnej zložky podniku zahraničnej fyzickej osoby v obchodnom registri, aby sa zachoval „štandardný rozsah“ údajov, ktoré sú následne poskytované ako zdrojové registru právnických osôb podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

– rozsahu obsahových náležitostí živnostenského oprávnenia, a to vo väzbe na zmeny v rozsahu údajov k ohláseniu živnosti,

– rozsahu údajov zapisovaných do živnostenského registra, a to vo väzbe na zmeny v rozsahu údajov k ohláseniu živnosti.

V prípade, ak fyzická osoba alebo právnická osoba uvádza v ohlásení viacero predmetov podnikania, uvedie na prvom mieste ten predmet podnikania, ktorý považuje za hlavný.

§ 45a

Iné údaje k ohláseniu

(1) Fyzická osoba a právnická osoba pri ohlásení živnosti uvedie tiež údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov^36cb) na účely zistenia splnenia podmienky bezúhonnosti o fyzických osobách, ktoré sú občanmi Slovenskej republiky a na ktoré sa podľa tohto zákona vzťahuje podmienka bezúhonnosti, ak tieto údaje nemožno získať z informačného systému podľa osobitného predpisu.^36cc)

(2) Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná u správcu dane, ktorým je daňový úrad, zároveň s ohlásením živnosti uvedie aj údaje na splnenie registračnej povinnosti a oznamovacej povinnosti vyžadované podľa osobitného zákona.^36d) Právnická osoba, ktorá nie je registrovaná u správcu dane, ktorým je daňový úrad, zároveň s ohlásením živnosti môže uviesť aj údaje na splnenie registračnej povinnosti a oznamovacej povinnosti vyžadované podľa osobitného zákona.^36d)

(3) Fyzická osoba, ktorá ešte nie je v systéme povinného zdravotného poistenia prihlásená, zároveň s ohlásením živnosti uvedie tiež údaje vyžadované podľa osobitného zákona^36e) na prihlásenie sa do systému povinného zdravotného poistenia.

(4) Fyzická osoba, ktorá je v systéme povinného zdravotného poistenia prihlásená, zároveň s ohlásením živnosti

a) uvedie obchodné meno poisťovne, v ktorej je prihlásená,

b) oznámi zmenu platiteľa poistného, ak jej to vyplýva z osobitného zákona.

(5) Osoby, ktoré sa povinne zapisujú do obchodného registra,^36f) môžu zároveň s ohlásením živnosti uviesť aj údaje a predložiť doklady vyžadované podľa osobitného zákona^36g) pre návrh na zápis údajov do obchodného registra.^36h)

Komentár k § 45a

V prípade iných údajov, ktoré sú potrebné pri ohlasovaní v prípade fyzickej osoby, ktorá nie je v systéme povinného zdravotného poistenia spolu s ohlásením živnosti, uvedie aj údaje vyžadované na prihlásenie sa do systému povinného zdravotného poistenia.

Ak už fyzická osoba je v systéme povinného zdravotného poistenia prihlásená, zároveň s ohlásením živnosti uvedie obchodné meno poisťovne, v ktorej je prihlásená a tiež oznámi zmenu platiteľa poistného.

Osoby, ktoré sa povinne zapisujú do obchodného registra, môžu zároveň s ohlásením živnosti uviesť aj údaje a predložiť doklady pre návrh na zápis údajov do obchodného registra.

Fyzická osoba a právnická osoba uvedie zároveň s ohlásením živnosti tiež údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov v prípade živnosti, na ktoré sa podľa tohto zákona vzťahuje podmienka bezúhonnosti.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 8/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 2. 2023 upravil osobitný postup, ktorým sa ohlasujú živnosti v prípade zjednodušeného založenia. V prípade právnických osôb, ktorým vzniká oprávnenie na prevádzkovanie živností uvedených v prílohe č. 4a dňom zápisu právnickej osoby, podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby do obchodného registra, povinnosť ohlásenia prevádzkovania živností podľa príloha č. 4a plní registrový súd po vzniku právnickej osoby. V prípade zjednodušeného založenia spoločnosti s ručením obmedzeným a podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby má túto povinnosť Okresný súd Žilina.

Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná u správcu dane, ktorým je daňový úrad, zároveň s ohlásením živnosti uvedie aj údaje na splnenie registračnej povinnosti a oznamovacej povinnosti. To isté platí aj v prípade právnickej osoby.

Fyzická osoba a právnická osoba pri ohlásení živnosti uvedie tiež údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov na účely zistenia splnenia podmienky bezúhonnosti o fyzických osobách, ktoré sú občanmi Slovenskej republiky a na ktoré sa podľa tohto zákona vzťahuje podmienka bezúhonnosti, ak tieto údaje nemožno získať z informačného systému podľa osobitného predpisu. Zmiernili sa požiadavky na predkladanie údajov pri ohlasovaní živnosti. Ide o rozšírenie princípu „jedenkrát a dosť“ využívaním už poskytnutých informácií z dostupných zdrojov informačných systémov verejnej správy a údajov známych z doterajšej úradnej činnosti. Živnostenský úrad pri ohlásení živnosti nepožaduje preukazovanie niektorých skutočností, medzi ktoré pravdepodobne najčastejšie patrí miesto a okres narodenia, meno a priezvisko otca, meno, priezvisko a rodné priezvisko matky, pri zmene mena a zmene priezviska aj pôvodné meno alebo pôvodné priezvisko občana Slovenskej republiky.

Poznámka

Žiadosť o výpis z registra trestov musí obsahovať ak ide o fyzickú osobu meno, priezvisko, rodné priezvisko, pôvodné meno alebo priezvisko, ak došlo k zmene mena alebo zmene priezviska, prípadne prezývku osoby, ktorej sa žiadosť týka, dátum narodenia, rodné číslo, miesto a okres narodenia, adresu trvalého pobytu a u osoby narodenej v cudzine aj štát narodenia, štátne občianstvo, pohlavie, meno, priezvisko a rodné priezvisko rodičov. Register je informačným systémom verejnej správy, ktorý obsahuje súbor údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky, na ktorých základe možno osobu identifikovať, zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám, ako aj ďalšie administratívne údaje vymedzené týmto zákonom. Register je zdrojom platných údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky pre potreby štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných právnických osôb alebo fyzických osôb.

§ 46

(1) Fyzická osoba

a) preukáže pri ohlasovacej remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti odbornú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť jej zodpovedného zástupcu,

b) preukáže oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorú uviedla ako miesto podnikania, ak adresa miesta podnikania je odlišná od miesta bydliska; u zahraničnej osoby oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorú uviedla ako miesto činnosti podniku zahraničnej osoby alebo miesto činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby,

c) pripojí vyhlásenie zodpovedného zástupcu o skutočnostiach podľa § 11 ods. 4 a o tom, že nemá súdom alebo správnym orgánom uložený zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti,

d) pripojí súhlas zodpovedného zástupcu s ustanovením do funkcie,

e) pripojí vyhlásenie o skutočnostiach podľa § 5 ods. 2, § 8 ods. 1, 2 a 5,

f) pripojí výpis z registra trestov osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky a na ktoré sa vzťahuje podmienka bezúhonnosti podľa tohto zákona.

(2) Právnická osoba

a) preukáže pri ohlasovacej remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti odbornú spôsobilosť jej zodpovedného zástupcu alebo preukáže spôsobilosť podľa § 11 ods. 12,

b) preukáže oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorú uviedla ako sídlo, okrem právnickej osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra; u zahraničnej osoby oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorú uviedla ako miesto činnosti podniku zahraničnej osoby alebo miesto činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby,

d) pripojí súhlas zodpovedného zástupcu s ustanovením do funkcie,

e) pripojí vyhlásenie o skutočnostiach podľa § 5 ods. 2, § 8 ods. 1, 2 a 5,

f) pripojí výpis z registra trestov osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky a na ktoré sa vzťahuje podmienka bezúhonnosti podľa tohto zákona.

(3) Ustanovenia odseku 1 písm. a), c) a d) a odseku 2 písm. a), c) a d) sa nepoužijú v prípade podľa § 11 ods. 8.

(4) Zahraničná osoba pripojí k ohláseniu výpis z registra trestov a výpis z registra trestov osoby, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky, ak ide o vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby.

(5) Pre zahraničnú osobu sa za výpis z registra trestov považuje výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom štátu, ktorého je fyzická osoba štátnym príslušníkom alebo v ktorom má právnická osoba sídlo, alebo štátu, v ktorom sa fyzická osoba preukázateľne zdržiavala v posledných piatich rokoch nepretržite najmenej šesť mesiacov; ak sa taký doklad v uvedenom štáte nevydáva, výpis z registra trestov nahrádza rovnocenná listina vydaná príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom alebo čestné vyhlásenie osvedčené príslušným orgánom uvedeného štátu. Výpis z registra trestov nesmie byť pri jeho predložení starší ako tri mesiace a musí byť predložený spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka. Ak z výpisu z registra trestov nemožno identifikovať trestný čin, za ktorý bola zahraničná osoba odsúdená, jeho prílohou musí byť aj právoplatný rozsudok s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka.

(6) Ak ohlásenie podáva zákonný zástupca osoby, ktorá nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, doloží aj súhlas príslušného súdu (§ 12).

(7) Náležitosťou ohlásenia živnosti je aj úhrada správneho poplatku podľa osobitného predpisu.

Komentár k § 46

Povinnosti pri ohlasovaní živnosti fyzickej osoby pri ohlasovacej remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti – odbornú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť jej zodpovedného zástupcu, ďalej oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorú uviedla ako miesto podnikania, súhlas zodpovedného zástupcu s ustanovením do funkcie, pripojí výpis z registra trestov osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky a na ktoré sa vzťahuje podmienka bezúhonnosti.

Zaviedla sa úprava, z ktorej vyplýva povinnosť predložiť výpis z registra trestov aj pre zahraničnú právnickú osobu. Fyzická a právnická osoba po novom mala tiež pripojiť súhlas so spracovaním osobných údajov potrebných na účely živnostenského zákona. Následne sa uvedené znenie vypustilo, čím sa znížila miera regulácie pri preukazovaní odbornej spôsobilosti pri remeselných živnostiach, vypustilo sa pripojenie súhlasu so spracovaním osobných údajov pri ohlásení živnosti od dotknutých osôb na účely splnenia zákonných povinností nakoľko pri naplnení požiadaviek zákona o ochrane osobných údajov nie je naďalej potrebný ani žiaduci a znížila sa lehota na vydanie rozhodnutia o uznaní odbornej praxe a rozhodnutia o uznaní kvalifikácie. Uvedenou zmenou došlo tak k zníženiu administratívnej záťaže v súlade so zámerom novely zákona.

Právnická osoba preukáže pri ohlasovacej remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti odbornú spôsobilosť jej zodpovedného zástupcu, oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorú uviedla ako sídlo, okrem právnickej osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, pripojí súhlas zodpovedného zástupcu s ustanovením do funkcie, taktiež pripojí výpis z registra trestov osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky a na ktoré sa vzťahuje podmienka bezúhonnosti.

Zaviedla sa úprava súvisiaca s povinnosťou predložiť výpis z registra trestov aj pre zahraničnú právnickú osobu.

Povinnosťou zahraničnej osoby je pripojiť k ohláseniu

– výpis z registra trestov a

– výpis z registra trestov osoby, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky, a to v prípade, ak ide o vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby.

Za výpis z registra trestov pre zahraničnú osobu sa považuje výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom štátu, ktorého je fyzická osoba štátnym príslušníkom alebo v ktorom má právnická osoba sídlo, alebo štátu, v ktorom sa fyzická osoba preukázateľne zdržiavala v posledných piatich rokoch nepretržite najmenej šesť mesiacov.

V prípade, že sa uvedený doklad v uvedenom štáte nevydáva, výpis z registra trestov je nahradený rovnocennou listinou vydanou príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom, prípadne ním môže byť čestné vyhlásenie osvedčené príslušným orgánom uvedeného štátu.

Zásady pri vydaní výpisu z registra trestov

– nemôže byť pri jeho predložení starší ako tri mesiace,

– musí byť predložený spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka.

Ak z výpisu z registra trestov nemožno identifikovať trestný čin, za ktorý bola zahraničná osoba odsúdená, jeho prílohou musí byť aj právoplatný rozsudok s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka.

Doloženie súhlasu súdom sa vyžaduje v prípade, ak ohlásenie podáva zákonný zástupca osoby, ktorá nemá plnú spôsobilosť na právne úkony.

Vydanie osvedčenia
o živnostenskom oprávnení

§ 47

(1) Ak živnostenský úrad zistí, že ohlásenie má náležitosti podľa § 45, § 45a ods. 1 až 4 a § 46 a podnikateľ spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení najneskôr do troch pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpisy z registra trestov boli doručené.

(2) Osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané fyzickej osobe obsahuje

a) osobné údaje podnikateľa,

b) obchodné meno,

c) identifikačné číslo,

d) predmet alebo predmety podnikania,

e) miesto podnikania,

f) dobu, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva, ak prevádzkovanie živnosti ohlásila na dobu určitú,

g) deň začatia živnosti, ak v ohlásení uviedla neskorší deň začatia živnosti,

h) dátum vydania osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

(3) Identifikačné číslo pridelí osobe Štatistický úrad Slovenskej republiky na žiadosť živnostenského úradu podľa osobitného predpisu.^36k)

(4) Osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané právnickej osobe obsahuje

a) obchodné meno a právnu formu,

b) sídlo,

c) identifikačné číslo,

d) predmet alebo predmety podnikania,

e) dobu, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva, ak prevádzkovanie živnosti ohlásila na dobu určitú,

f) deň začatia živnosti, ak ide o právnickú osobu podľa § 10 ods. 1 a ak zamýšľa prevádzkovať živnosť neskorším dňom ako dňom ohlásenia,

g) dátum vydania osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

(5) Osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané zahraničnej osobe obsahuje aj označenie, adresu miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky a osobné údaje osoby vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. U zahraničnej fyzickej osoby sa v osvedčení o živnostenskom oprávnení údaj o mieste podnikania neuvádza. Osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané zahraničnej fyzickej osobe obsahuje okrem údajov podľa prvej vety a odseku 2 aj údaje o osobe vedúceho podniku alebo organizačnej zložky podniku, a to v rozsahu údajov podľa § 45 ods. 5 písm. f).

(6) Ak živnostenský úrad zistí, že ohlásenie nemá náležitosti podľa § 45, § 45a a 46 alebo je nezrozumiteľné, vyzve podnikateľa v lehote podľa odseku 1, aby odstránil nedostatky ohlásenia. Vo výzve určí primeranú lehotu na ich odstránenie, najmenej však 15 dní. Ak sú na to závažné dôvody, môže živnostenský úrad na žiadosť podnikateľa predĺžiť lehotu i opakovane. Ak v tejto lehote podnikateľ odstráni závady, postupuje sa podľa odseku 1.

(7) Ak podnikateľ neodstráni závady v určenej lehote živnostenský úrad konanie zastaví.

(8) Ak podanie nie je ohlásením, živnostenský úrad o tom rozhodne v lehote podľa odseku 1.

(9) Ak živnostenský úrad zistí, že podnikateľ nespĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, rozhodne, že živnostenské oprávnenie nevzniklo.

(10) Ak výpis z registra trestov obsahuje záznam o odsúdení za úmyselný trestný čin, živnostenský úrad v pochybnostiach vyzve podnikateľa, aby predložil právoplatný rozsudok o odsúdení. Ak podnikateľ nepredloží rozsudok v určenej lehote, živnostenský úrad konanie zastaví. Lehota na vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení podľa odseku 1 začína plynúť od nasledujúceho dňa po doručení rozsudku. Ak živnostenský úrad zistí, že podnikateľ nespĺňa podmienku bezúhonnosti, rozhodne, že živnostenské oprávnenie nevzniklo.

Komentár k § 47

Ak živnostenský úrad zistí, že ohlásenie má všetky náležitosti a podnikateľ spĺňa podmienky ustanovené zákonom, vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení.

Náležitosti, ktoré osvedčenie obsahuje, sú osobné údaje podnikateľa, obchodné meno, identifikačné číslo, predmet alebo predmety podnikania, miesto podnikania, dobu, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva, ak prevádzkovanie živnosti ohlásila na dobu určitú, deň začatia živnosti, ak v ohlásení uviedla neskorší deň začatia živnosti a dátum vydania osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

Osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané právnickej osobe obsahuje obchodné meno a právnu formu, sídlo, identifikačné číslo, predmet alebo predmety podnikania, dobu, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva, ak prevádzkovanie živnosti ohlásila na dobu určitú, deň začatia živnosti, dátum vydania osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

Osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané zahraničnej osobe obsahuje aj označenie, adresu miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo miesta činnosti organizačnej zložky podniku a osobné údaje osoby vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo vedúceho organizačnej zložky.

Osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané zahraničnej fyzickej osobe obsahuje okrem údajov vyššie uvedených aj údaje o osobe vedúceho podniku alebo organizačnej zložky podniku, a to v rozsahu údajov podľa § 45 ods. 5 písm. f).

Uvedená úprava súvisela so zmenami v Obchodnom zákonníku a zmenami v zákone č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Išlo najmä o zmeny, ktoré sa týkajú

– rozsahu obsahových náležitostí živnostenského oprávnenia, a to vo väzbe na zmeny v rozsahu údajov k ohláseniu živnosti,

– rozsahu údajov zapisovaných do živnostenského registra, a to vo väzbe na zmeny v rozsahu údajov k ohláseniu živnosti.

V prípade zahraničnej fyzickej osoby sa v osvedčení o živnostenskom oprávnení údaj o mieste podnikania neuvádza. V prípade, ak podnikateľ neodstráni závady v určenej lehote, živnostenský úrad konanie zastaví.

Ak živnostenský úrad zistí, že podnikateľ nespĺňa podmienku bezúhonnosti, rozhodne, že živnostenské oprávnenie nevzniklo.

§ 48

Zrušený.

§ 49

Zmeny údajov uvedených v ohlásení

(1) Podnikateľ je povinný oznámiť príslušnému živnostenskému úradu všetky zmeny a doplnky týkajúce sa údajov a dokladov ustanovených na ohlásenie živnosti a predložiť o nich doklady spôsobom uvedeným v § 46 do 15 dní od vzniku týchto zmien, ak tento zákon neustanovuje inak. Oznámenie nového predmetu podnikania nie je zmenou údajov uvedených v ohlásení, ale novým ohlásením.

(2) Na základe oznámenia podľa odseku 1 živnostenský úrad potvrdí podnikateľovi oznámenie zmien a doplnkov alebo podľa okolností prípadu rozhodne o pozastavení prevádzkovania živnosti, alebo o zrušení živnostenského oprávnenia. Potvrdenie zmien vyznačí na osvedčení o živnostenskom oprávnení.

(3) Pri premiestnení sídla alebo bydliska je miestne príslušný na postup podľa odseku 2 živnostenský úrad podľa nového sídla alebo bydliska.

(4) Povinnosť podnikateľa podľa odseku 1 sa nevzťahuje na údaje a doplnky, týkajúce sa údajov a dokladov ustanovených na ohlásenie živnosti, ktoré podnikateľ oznamuje do obchodného registra podľa osobitného zákona.³⁶ⁱ⁾

Komentár k § 49

Podnikateľ je povinný oznámiť živnostenskému úradu všetky zmeny a tiež doplnenia údajov, ktoré súvisia s jeho živnosťou. Oznámenie nového predmetu podnikania nie je zmenou údajov uvedených v ohlásení, ale novým ohlásením. Na základe podaného oznámenia živnostenský úrad potvrdí podnikateľovi oznámenie zmien a doplnkov alebo rozhodne o pozastavení prevádzkovania živnosti, alebo o zrušení živnostenského oprávnenia. Potvrdenie zmien vyznačí na osvedčení o živnostenskom oprávnení. Povinnosti sa nevzťahujú na údaje a doplnky, týkajúce sa údajov a dokladov ustanovených na ohlásenie živnosti, ktoré podnikateľ oznamuje do obchodného registra.

HLAVA II

Zrušená.

HLAVA III

ZÁNIK ŽIVNOSTENSKÉHO OPRÁVNENIA

§ 57

(1) Živnostenské oprávnenie zaniká

a) smrťou fyzickej osoby (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva; oprávnenie však zanikne najneskôr uplynutím lehoty uvedenej v § 13 ods. 5,

b) zánikom právnickej osoby, ak nejde o prípady podľa § 14 a 15,

c) uplynutím času, ak živnostenské oprávnenie bolo vydané na určitý čas,

d) rozhodnutím živnostenského úradu o zrušení živnostenského oprávnenia podľa § 58,

e) ak to ustanoví osobitný zákon,

f) uplynutím lehoty povoleného prechodného alebo trvalého pobytu podnikateľa alebo jeho zrušením,

g) dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania; to neplatí, ak živnostenský úrad začal konanie o zrušení živnostenského oprávnenia podľa § 58 ods. 1 písm. c) alebo § 58 ods. 2 písm. a) alebo konanie o uložení pokuty podľa tohto zákona.

(2) Úmrtím fyzickej osoby (živnostníka) nezaniká jeho živnostenské oprávnenie, ak v prevádzkovaní živnosti pokračuje pozostalý manžel za podmienok ustanovených v § 13.

(3) Ak v oznámení podľa odseku 1 písm. g) nie je uvedený neskorší deň, živnostenské oprávnenie zanikne dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o ukončení podnikania živnostenskému úradu. Oznámenie o ukončení podnikania možno vziať späť najneskôr v deň, ktorý predchádza dňu zániku živnostenského oprávnenia.

(4) Podnikateľ môže oznámiť miestne príslušnému živnostenskému úradu pozastavenie prevádzkovania živnosti. Účinky pozastavenia živnostenského oprávnenia nastávajú dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti živnostenskému úradu, alebo ak je v oznámení uvedený neskorší deň, týmto dňom.

(5) Po pozastavení prevádzkovania živnosti podnikateľ nadobudne živnostenské oprávnenie uplynutím doby pozastavenia prevádzkovania živnosti uvedenej v oznámení o pozastavení alebo v oznámení o zmene doby pozastavenia prevádzkovania živnosti.

Komentár k § 57

Ustanovenie definuje zánik živnostenského oprávnenia.

Živnostenské oprávnenie zaniká smrťou živnostníka, ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva, zánikom právnickej osoby, uplynutím času, ak živnostenské oprávnenie bolo vydané na určitý čas, rozhodnutím živnostenského úradu o zrušení živnostenského oprávnenia, uplynutím povoleného prechodného alebo trvalého pobytu podnikateľa alebo jeho zrušením.

Úmrtím fyzickej osoby – živnostníka nezaniká jeho živnostenské oprávnenie, ak v prevádzkovaní živnosti pokračuje pozostalý manžel.

Oznámenie o ukončení podnikania možno vziať späť najneskôr v deň, ktorý predchádza dňu zániku tohto živnostenského oprávnenia. Podnikateľ môže oznámiť pozastavenie prevádzkovania živnosti. Účinky pozastavenia živnostenského oprávnenia nastávajú dňom doručenia oznámenia o pozastavení živnosti.

S cieľom predísť možným rizikám a problémom z aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovil účinok pozastavenia živnostenského oprávnenia.

V nadväznosti na potreby praxe sa mala zaviesť väčšia variabilita inštitútu pozastavenia prevádzkovania živnosti, a to odstránením minimálnej a maximálnej doby pozastavenia. Cieľom je umožniť, aby doba pozastavenia prevádzkovania živnosti nebola zákonom limitovaná. Podnikateľ po tejto zmene je oprávnený oznámiť živnostenskému úradu dobu s ohľadom len na svoje aktuálne potreby a možnosti. Podnikateľ má rovnako ako predtým priestor kedykoľvek v priebehu pozastavenia oznámiť živnostenskému úradu zmenu doby pozastavenia prevádzkovania živnosti.

V záujme zlepšenia podnikateľského prostredia sa upravila minimálna a maximálna dĺžka lehoty na pozastavenie živnosti. Minimálna lehota na pozastavenie živnosti sa skrátila zo šesť mesiacov na jeden mesiac.

Vďaka tejto zmene sa inštitút stáva oveľa flexibilnejším a pravdepodobne bude v praxi častejšie využívaný. Predĺženie maximálnej lehoty z troch rokov na štyri roky malo zabezpečiť väčší časový priestor na vysporiadanie sa s okolnosťami, pre ktoré došlo k pozastaveniu prevádzkovania živnosti. Určenie hornej hranice lehoty na pozastavenie výkonu živnosti bolo nevyhnutné najmä z dôvodu zabezpečenia korektnosti údajov v živnostenskom registri.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 292/2024 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2025 zmenilo znenie odseku 5, čo znamená, že po pozastavení prevádzkovania živnosti podnikateľ nadobudne živnostenské oprávnenie uplynutím doby pozastavenia prevádzkovania živnosti uvedenej v oznámení o pozastavení alebo v oznámení o zmene doby pozastavenia prevádzkovania živnosti.

§ 58

(1) Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby zruší živnostenské oprávnenie, ak

a) podnikateľ už nespĺňa podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) okrem prípadu podľa § 6 ods. 1 písm. b), ak bol ustanovený zodpovedný zástupca; živnostenský úrad môže namiesto zrušenia živnostenského oprávnenia z dôvodu nespĺňania podmienky podľa § 6ods. 1 písm. c) živnostenské oprávnenie pozastaviť až do času, kým podnikateľ opätovne začne túto podmienku spĺňať,

b) nastanú prekážky podľa § 8 ods. 1 až 3,

c) podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné,

d) Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky podá podnet podľa osobitného predpisu.^36j),

e) Slovenská obchodná inšpekcia podá podnet podľa osobitného predpisu,^36ja)

f) Úrad pre reguláciu hazardných hier podá podnet podľa osobitného predpisu.^36jb)

(2) Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby môže

a) z vlastného podnetu alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaviť, prípadne pozastaviť prevádzkovanie živnosti v prevádzkarni, ktorá je v jeho územnej pôsobnosti, ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené týmto zákonom alebo inými osobitnými predpismi,

b) z vlastného alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť, ak podnikateľ nezačal prevádzkovať živnosť v lehote dlhšej ako štyri roky od vzniku živnostenského oprávnenia, alebo ak bez pozastavenia prevádzkovania živnosti prestane prevádzkovať živnosť na dobu dlhšiu ako štyri roky.

(3) Ak je prevádzkareň v obvode iného živnostenského úradu, prevádzkovanie živnosti môže pozastaviť živnostenský úrad, v ktorého územnej pôsobnosti sa prevádzkareň nachádza. O pozastavení upovedomí živnos-tenský úrad, ktorý osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydal.

(4) Osoba, ktorej sa živnostenské oprávnenie zrušilo z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo d) alebo v odseku 2 písm. a), môže ohlásiť živnosť najskôr po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia.

Komentár k § 58

Živnostenský úrad, ktorý je miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby, môže buď z vlastného podnetu alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie teda živností zrušiť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaviť.

V prípade, že podnikateľ nezačal prevádzkovať živnosť v lehote dlhšej ako štyri roky od vzniku živnostenského oprávnenia, alebo ak bez pozastavenia prevádzkovania živnosti prestane prevádzkovať živnosť na dobu dlhšiu ako štyri roky, môže živnosť zrušiť.

Živnostenský úrad zruší živnostenské oprávnenie, ak podnikateľ nespĺňa podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), a to spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť.

Taktiež môže byť živnosť pozastavená do času, kým podnikateľ opätovne začne túto podmienku spĺňať.

Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby zruší živnostenské oprávnenie, ak Úrad pre reguláciu hazardných hier podá podnet podľa zákona o hazardných hrách aj na uloženie pokuty. Uvedená možnosť platí od 1. 6. 2019. Úprava v tomto ustanovení bola potrebná z dôvodu prepojenia paragrafového znenia novely zákona s aktuálnym znením týchto právnych noriem.

Ak uloženie pokuty podľa zákona o hazardných hrách neviedlo k náprave v lehote 30 dní od právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty, úrad uloží pokutu opakovane do výšky dvojnásobku hornej hranice pokuty, pričom ak ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo právnickú osobu, zároveň podá na príslušný živnostenský úrad podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia podľa živnostenského zákona.

Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby zruší živnostenské oprávnenie aj v prípade, ak Slovenská obchodná inšpekcia podá podnet podľa zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke.

Znenie zákona sa precizovalo vzhľadom na nový zákon o prevádzke vozidiel, zosúlaďuje sa terminológia a odkazy na nový zákon.

Ak fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba opakovane porušuje povinnosti podľa § 22 ods. 4 až 6, ods. 7 písm. a) až e) alebo § 53 zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, považuje sa také konanie za osobitné závažné porušenie povinností.

V súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia sa z dvoch rokov na štyri predĺžila lehota, po uplynutí ktorej môže živnostenský úrad zrušiť živnosť, ak podnikateľ nezačal prevádzkovať živnosť po vzniku živnostenského oprávnenia, alebo ak túto živnosť bez pozastavenia prevádzkovania živnosti prestal prevádzkovať.

§ 59

Zrušený.

HLAVA IV

ŽIVNOSTENSKÝ REGISTER

§ 60

Živnostenský register

(1) Živnostenský register (ďalej len „register“) tvorí súbor týmto zákonom určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra zapisujú okresné úrady prostredníctvom informačného systému živnostenského podnikania, ktorého správcom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

(2) Do registra sa zapisujú tieto údaje vrátane ich zmien:

a) ak ide o fyzickú osobu v postavení podnikateľa, zodpovedného zástupcu s výnimkou podľa § 11 ods. 8, pokračovateľa v živnosti podľa § 13, štatutárneho orgánu, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby,

1. postavenie fyzickej osoby; u osoby v postavení štatutárneho orgánu aj spôsob, akým za právnickú osobu koná,

2. meno a priezvisko,

3. akademický titul,

4. rodné priezvisko,

5. rodné číslo, ak bolo pridelené, inak dátum narodenia,

6. štátna príslušnosť,

7. miesto narodenia,

8. adresa bydliska,

b) obchodné meno; u právnickej osoby aj právna forma,

c) identifikačné číslo,

d) miesto podnikania fyzickej osoby alebo sídlo právnickej osoby,

e) adresa miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby,

f) predmet alebo predmety podnikania,

g) adresy prevádzkarní, ak sú zriadené,

h) dátum vzniku živnostenského oprávnenia,

i) doba, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva,

j) pozastavenie alebo zánik živnostenského oprávnenia,

k) obchodný register alebo iná evidencia, do ktorej je zahraničná fyzická osoba zapísaná, a číslo zápisu,

l) iné skutočnosti podľa osobitných predpisov,²⁶⁾

m) iné údaje podľa § 45a.

(3) Zápis dátumu vzniku živnostenského oprávnenia, ktorý je totožný s dňom zápisu podnikateľa do obchodného registra, vykoná živnostenský úrad podľa údajov, ktoré mu poskytne Štatistický úrad Slovenskej republiky v elektronickej podobe podľa osobitného zákona.^37b)

(4) Register sa člení na verejnú časť a neverejnú časť. Neverejnú časť registra tvoria rodné priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia, údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a iné údaje poskytnuté podľa osobitných zákonov na účely daňovej registrácie a prihlásenia do systému povinného zdra-votného poistenia. Údaje zapísané do registra na účely daňovej registrácie, prihlásenia do systému povinného zdravotného poistenia a výpisu z registra trestov sa poskytujú iba dotknutým orgánom alebo inštitúciám.

(5) Údaje zapísané do verejnej časti registra sa zverejňujú bez zbytočného odkladu.

(6) Ak kontrolóri živnostenského úradu v sídle kraja zistia, že v registri zapísaná prevádzkareň bola zrušená, živnostenský úrad v sídle kraja adresu prevádzkarne v registri vymaže.

Komentár k § 60

Živnostenský register tvorí súbor údajov o všetkých podnikateľoch. Údaje zapisujú okresné úrady prostredníctvom informačného systému živnostenského podnikania, ktorého správcom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Zákon ukladá, ktoré údaje sa zapisujú do registra. V prípade, ak ide o fyzickú osobu v postavení podnikateľa, zodpovedného zástupcu, u osoby v postavení štatutárneho orgánu aj spôsob, akým za právnickú osobu koná, meno a priezvisko, akademický titul, rodné priezvisko, rodné číslo, ak bolo pridelené, inak dátum narodenia, štátna príslušnosť, miesto narodenia, adresa bydliska, obchodné meno.

Do registra sa zapisujú údaje vrátane ich zmien, a to obchodný register alebo iná evidencia, do ktorej je zahraničná fyzická osoba zapísaná a číslo zápisu. Uvedeným doplnením sa rozšíril rozsah údajov vedených v živnostenskom registri o podnikateľovi – zahraničnej fyzickej osobe, ktorá podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom zriadeného podniku alebo organizačnej zložky podniku. Uvedený údaj korešponduje s návrhom na vypustenie úpravy rozsahu zapisovaných údajov v zákone o obchodnom registri.

Pri právnickej osobe sa zapisuje aj právna forma, identifikačné číslo, miesto podnikania fyzickej osoby alebo sídlo právnickej osoby, adresa miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, predmet alebo predmety podnikania, adresy prevádzkarní, ak sú zriadené, dátum vzniku živnostenského oprávnenia, doba, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva, pozastavenie alebo zánik živnostenského oprávnenia, prípadne iné údaje.

Register sa člení na verejnú časť a neverejnú časť.

Neverejnú časť registra tvoria rodné priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia, údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, taktiež údaje zapísané do registra na účely daňovej registrácie, prihlásenia sa do systému povinného zdravotného poistenia a výpisu z registra trestov sa poskytujú iba dotknutým orgánom alebo inštitúciám.

Údaje zapísané do verejnej časti registra sa zverejňujú bez zbytočného odkladu.

V prípade, ak kontrolóri živnostenského úradu zistia, že v registri zapísaná prevádzkareň bola zrušená, živnostenský úrad adresu prevádzkarne v registri vymaže.

Zápis dátumu vzniku živnostenského oprávnenia

Ide o dátum, ktorý je totožný s dňom zápisu podnikateľa do obchodného registra, tak tento zápis vykoná živnostenský úrad podľa údajov, ktoré mu poskytne Štatistický úrad Slovenskej republiky v elektronickej podobe podľa zákonom o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V rámci opatrení na tzv. „čistenie obchodného registra“ sa ustanovilo, aby sa účinky získania oprávnenia na podnikanie pre zahraničné osoby a fyzické osoby, ktoré sa do obchodného registra zapisujú podľa osobitného zákona, viazali na moment ich zápisu do registra právnických osôb. Historicky sa tieto osoby zapisovali do obchodného registra v dôsledku neexistencie osobitného registra, kde by mohli byť vedené. Ich zapisovanie do obchodného registra sa zriadením registra právnických osôb už nejavilo ako správne. Údaje z obchodného registra v súčasnosti slúžia ako zdrojové údaje pre register právnických osôb.

Štatistický úrad

Poskytuje údaje z registra právnických osôb v elektronickej podobe, automatizovaným spôsobom, bezodplatne a v rozsahu plnenia úloh podľa osobitných predpisov orgánom štátnej správy, súdom, obciam a vyšším územným celkom a iným orgánom verejnej moci, fyzickým osobám a právnickým osobám, ktorým bol zverený výkon úloh podľa osobitných predpisov, a to napríklad § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, a iným členským štátom Európskej únie alebo tretím štátom, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

§ 60a

Výpis z registra
a prehľad zapísaných údajov

(1) Každý má právo vyžadovať od živnostenského úradu výpis z verejnej časti registra. Výpis z verejnej časti registra obsahuje zapísané údaje platné v deň jeho vydania.

(2) Ak vo verejnej časti registra určitý zápis nie je, živnostenský úrad vydá o tom na požiadanie potvrdenie.

(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, údaje z neverejnej časti registra možno poskytnúť iba fyzickej osobe, ktorej sa údaje týkajú. Takejto osobe živnostenský úrad vydá na požiadanie výpis v rozsahu údajov zapísaných vo verejnej i neverejnej časti registra platných v deň jeho vydania.

(4) Na požiadanie možno fyzickej osobe, ktorej sa údaje týkajú, vydať prehľad zapísaných údajov obsahujúci informácie o údajoch platných v deň jeho vydania a informácie o zapísaných, ale v deň jeho vydania už neplatných údajoch.

Komentár k § 60a

Každý má právo vyžadovať od živnostenského úradu výpis z verejnej časti registra. Výpis z verejnej časti registra obsahuje zapísané údaje platné v deň jeho vydania. Ak vo verejnej časti registra určitý zápis nie je, živnostenský úrad vydá o tom na požiadanie potvrdenie.

Údaje z neverejnej časti registra možno poskytnúť iba fyzickej osobe, ktorej sa údaje týkajú. Takejto osobe živnostenský úrad vydá na požiadanie výpis v rozsahu údajov zapísaných vo verejnej i neverejnej časti registra platných v deň jeho vydania.

Na požiadanie možno fyzickej osobe, ktorej sa údaje týkajú, vydať prehľad zapísaných údajov obsahujúci informácie o údajoch platných v deň jeho vydania a informácie o zapísaných, ale v deň jeho vydania už neplatných údajoch.

§ 60b

Sprístupnenie a zasielanie
údajov registra

(1) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky elektronickou formou diaľkovo umožní prístup k údajom o podnikateľoch zapísaných v registri a ku zmenám týchto údajov

a) daňovému úradu a Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky,

b) orgánu štátnej štatistiky,

c) príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,^37c)

d) orgánu, ktorý vedie centrálny register poistencov povinného zdravotného poistenia,^37d)

e) Sociálnej poisťovni.

(2) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sprístupní Slovenskej živnostenskej komore údaje o podnikateľoch zapísaných v registri v rozsahu verejnej časti registra.

(3) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zašle alebo sprístupní ďalším orgánom údaje registra za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Zaslanie alebo sprístupnenie údajov registra elektronickou formou sa považuje za ich písomné oznámenie.

(4) Údaje vyžadované na daňovú registráciu alebo na prihlásenie sa do systému povinného zdravotného poistenia podľa osobitných predpisov sú bezodkladne po vzniku živnostenského oprávnenia zasielané informačným systémom živnostenského podnikania v elektronickej podobe na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre daňové úrady alebo informačnému systému príslušnej zdravotnej poisťovne. Na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre daňové úrady a informačnému systému príslušnej zdravotnej poisťovni sa bezodkladne zasielajú aj zmeny údajov z registra oznámené podľa § 49.

(5) Údaje registra určené na zabezpečenie výpisu z registra trestov živnostenský úrad bezodkladne zašle elektronickou formou Registru trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

(6) Podrobnosti o sprístupnení údajov registra a o automatickom zasielaní údajov registra v elektronickej forme upravia zmluvy medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a príslušnými orgánmi štátnej správy alebo príslušnými inštitúciami.

(7) Na poskytovanie údajov zo živnostenského registra sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií.^37e)

Komentár k § 60b

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky elektronickou formou diaľkovo umožní prístup k údajom o podnikateľoch zapísaných v registri a ku zmenám týchto údajov daňovému úradu a Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, orgánu štátnej štatistiky, príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, orgánu, ktorý vedie centrálny register poistencov povinného zdravotného poistenia, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam.

Údaje vyžadované na daňovú registráciu alebo na prihlásenie sa do systému verejného zdravotného poistenia sú po vzniku živnostenského oprávnenia zasielané informačným systémom v elektronickej podobe do elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, informačnému systému príslušnej zdravotnej poisťovne a do elektronickej schránky príslušnej zdravotnej poisťovne.

Do elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, informačnému systému príslušnej zdravotnej poisťovne a do elektronickej schránky príslušnej zdravotnej poisťovne sa zasielajú aj zmeny údajov z registra.

Údaje registra určené na zabezpečenie výpisu z registra trestov živnostenský úrad zašle elektronickou formou Registru trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

Podrobnosti o sprístupnení údajov registra a o automatickom zasielaní údajov registra v elektronickej forme upravia zmluvy medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a príslušnými orgánmi štátnej správy alebo príslušnými inštitúciami.

PIATA ČASŤ

ŽIVNOSTENSKÁ KONTROLA
A POKUTY

ŽIVNOSTENSKÁ KONTROLA A POKUTY

HLAVA I

ŽIVNOSTENSKÁ KONTROLA

§ 61

(1) Živnostenský úrad v sídle kraja vykonáva kontrolu dodržiavania povinností, ktoré pre podnikateľov vyplývajú zo živnostenského zákona a z osobitných predpisov, ak sa vzťahujú na živnostenské podnikanie.

(2) Na výkon kontrolnej činnosti sa vo veciach neustanovených týmto zákonom primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.³⁸⁾

Komentár k § 61

Živnostenský úrad vykonáva kontrolu podnikateľov a skúma dodržiavanie povinností, ktoré im ukladá zákon a ktoré sa viažu k živnostenskému oprávneniu.

Na výkon kontrolnej činnosti sa použijú druhá časť a tretia časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.

§ 62

(1) Kontrolnú činnosť podľa § 61 ods. 1 vykonávajú zamestnanci živnostenského úradu v sídle kraja (ďalej len „kontrolór“), ktorí sa pri výkone kontroly preukazujú preukazom kontrolóra.

(2) Kontrolóri sú oprávnení požadovať preukázanie totožnosti osôb vykonávajúcich činnosti, ktoré sú živnosťou podľa tohto zákona.

(3) Kontrolóri sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom kontroly.

(4) Ak kontrolóri v súvislosti s kontrolou zistia skutočnosti, ktoré môžu ohroziť život, zdravie, bezpečnosť osôb, životné a pracovné prostredie, spíšu o tom záznam, ktorý odovzdajú alebo doručia podnikateľovi a dotknutému orgánu štátnej správy.

(5) Živnostenský úrad v sídle kraja môže uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených kontrolórmi pri prevádzkovaní živnosti.

(6) Podnikateľ a osoba zodpovedná za činnosť prevádzkarne sú povinní poskytovať súčinnosť pri kontrole dodržiavania povinností a podmienok vyplývajúcich z tohto zákona, najmä preukázať kontrolórom svoju totožnosť, umožniť im vstup do prevádzkarní a do priestorov súvisiacich s prevádzkovaním živnosti, poskytnúť im potrebné doklady, informácie a vysvetlenia.

Komentár k § 62

Na vykonávanie kontroly sú ustanovení zamestnanci živnostenského úradu. Preukazujú sa preukazom kontrolóra.

V prípade, ak kontrolóri zistia skutočnosti, ktoré môžu ohroziť život, zdravie, bezpečnosť osôb, životné a pracovné prostredie, spíšu o tom záznam, ktorý odovzdajú alebo doručia podnikateľovi a dotknutému orgánu štátnej správy.

Následne živnostenský úrad môže uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených kontrolórmi pri prevádzkovaní živnosti.

Podnikateľ a osoba zodpovedná za činnosť prevádzkarne sú povinní poskytovať súčinnosť pri kontrole dodržiavania povinností a podmienok vyplývajúcich z tohto zákona, poskytnúť potrebné doklady, umožniť vstup do priestorov.

HLAVA II

NEOPRÁVNENÉ
PODNIKANIE

§ 63

Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom voľnej živnosti, živnostenský úrad v sídle kraja uloží pokutu až do 1 659 eur.

Komentár k § 63

Fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje voľnú živnosť bez živnostenského oprávnenia, môže byť živnostenským úradom pokutovaná až do výšky 1 659 €.

§ 64

Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti, živnostenský úrad v sídle kraja uloží pokutu až do 3 319 eur.

Komentár k § 64

Fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje remeselnú alebo viazanú živnosť bez živnostenského oprávnenia, môže byť živnostenským úradom pokutovaná až do výšky 3 319 €.

§ 65

Zrušený.

HLAVA III

PORUŠENIE INÝCH
USTANOVENÍ ZÁKONA

§ 65a

(1) Živnostenský úrad v sídle kraja môže uložiť podnikateľovi pokutu až do 1 659 eur, ak podnikateľ

a) neustanoví v prípadoch, keď je povinný to urobiť, zodpovedného zástupcu pre živnosť (§ 11 ods. 6 až 8),

b) nedodržiava podmienky podľa § 29 ods. 1; pokutu nemožno uložiť, ak iný orgán začal v rovnakej veci konanie o uloženie pokuty podľa osobitných predpisov.

(2) Živnostenský úrad v sídle kraja môže uložiť podnikateľovi pokutu až do 663 eur, ak podnikateľ

a) neohlási živnostenskému úradu, že ustanovil zodpovedného zástupcu, hoci nebol povinný to urobiť (§ 11 ods. 7 prvá veta),

b) neoznámi ukončenie funkcie zodpovedného zástupcu alebo neoznámi ustanovenie nového zodpovedného zástupcu, alebo neohlási, že zodpovedný zástupca už nemá bydlisko na území Slovenskej republiky v prípadoch, keď je povinný to urobiť (§ 11 ods. 9),

c) neohlási zmeny údajov obsiahnutých v ohlásení (§ 49 ods. 1),

d) poruší povinnosť podľa § 30 ods. 4,

e) neohlási zriadenie prevádzkarne alebo neohlási zrušenie prevádzkarne.

(3) Živnostenský úrad v sídle kraja môže uložiť zodpovednému zástupcovi pokutu až do 663 eur, ak vykonáva funkciu zodpovedného zástupcu vo viacerých prevádzkarňach ako v jednej prevádzkarni (§ 11 ods. 5).

Komentár k § 65a

Živnostenský úrad môže uložiť podnikateľovi pokutu až do 1 659 eur, ak podnikateľ neustanoví v prípadoch, keď je povinný to urobiť, zodpovedného zástupcu pre živnosť. Živnostenský úrad môže uložiť podnikateľovi pokutu až do 663 eur, ak podnikateľ neoznámi ukončenie funkcie zodpovedného zástupcu alebo neoznámi ustanovenie nového zodpovedného zástupcu, alebo neoznámi zrušenie prevádzkarne.

Vzhľadom na neprimeranú prísnosť právnej úpravy pri ukladaní pokuty za neohlásenie prevádzkarne živnostenskému úradu došlo k vypusteniu skutkovej podstaty neohlásenia zriadenia prevádzkarne živnostenskému úradu z § 65a ods. 1 a jeho následným vložením do § 65a ods. 2 písm. e), kde sa najvyššia prípustná hranica pokuty zníži z 1 659 eur na 663 eur.

Bolo nevyhnutné aktualizovať znenie, ktoré upravuje ukladanie blokovej pokuty za porušenie povinnosti ustanovených živnostenským zákonom.

§ 65b

(1) Za porušenie povinností ustanovených v § 17 ods. 7, v § 30 ods. 1 a v § 65a ods. 2 písm. c), d) a e) môže kontrolór uložiť podnikateľovi blokovú pokutu do 165 eur, ak je porušenie povinnosti spoľahlivo zistené a podnikateľ je ochotný pokutu zaplatiť.

(2) Na bloku na uloženie pokuty sa vyznačí údaj o tom, kedy a za aké porušenie povinnosti bola pokuta v blokovom konaní uložená.

(3) Ak nemôže podnikateľ zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu nezaplatenú na mieste s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku podnikateľ potvrdí.

(4) Proti uloženiu blokovej pokuty sa nemožno odvolať.

(5) Bloky na ukladanie pokút vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky; príslušný živnostenský úrad v sídle kraja odoberá bloky od daňového úradu.

Komentár k § 65b

Zákon vymenúva, za aké porušenia môže kontrolór uložiť pokutu. Ide hlavne o porušenie povinností, ktoré sú ustanovené o označovaní prevádzkarne.

Tieto ustanovenia sa primerane vzťahujú aj na združené prevádzkarne, na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti a na technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

Porušenie povinnosti

§ 30 ods. 1 – Podnikateľ je povinný prevádzkareň označiť najneskôr v deň začatia prevádzkovania živnosti. Spôsob označenia prevádzkarne určujú osobitné predpisy.

– § 65a ods. 1 písm. b) – neohlási zriadenie prevádzkarne živnostenskému úradu,

– § 65a ods. 2 písm. c), d) a e) – neohlási zmeny údajov obsiahnutých v ohlásení, poruší povinnosť podľa § 30 ods. 5, neoznámi zrušenie prevádzkarne.

Ak nemôže podnikateľ zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu nezaplatenú na mieste s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku podnikateľ potvrdí. Proti uloženiu blokovej pokuty sa nemožno odvolať.

§ 65c

Živnostenský úrad v sídle kraja môže osobe uvedenej v § 62 ods. 6, ktorá marí, ruší alebo inak sťažuje výkon kontroly najmä tým, že odmieta súčinnosť pri výkone kontroly alebo bez závažných dôvodov sa nedostaví na výzvu živnostenského úradu v sídle kraja, uložiť poriadkovú pokutu do 331 eur, a to aj opakovane.

Komentár k § 65c

Osoba, ktorá marí, ruší alebo inak sťažuje výkon kontroly, odmieta súčinnosť a spoluprácu alebo sa nedostaví na výzvu živnostenského úradu, môže živnostenský úrad uložiť pokutu do 331 eur, a to aj opakovane.

HLAVA IV

UKLADANIE POKÚT

§ 66

(1) Konanie o uložení pokuty podľa § 63 a 64 môže živnostenský úrad v sídle kraja začať len do jedného roka odo dňa, keď sa o neoprávnenom podnikaní fyzickej osoby a právnickej osoby dozvedel, najneskôr však do piatich rokov od času, keď k porušeniu došlo; ak ide o pokračujúce neoprávnené podnikanie, najneskôr do piatich rokov od času, keď neoprávnené podnikanie ešte trvalo.

(2) Konanie o uložení pokuty podľa § 65a môže živnostenský úrad v sídle kraja začať do jedného roka odo dňa, keď sa o skutočnosti uvedenej v § 65a dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď taká skutočnosť ešte trvala, a ak ide o nesplnenie povinnosti v lehote určenej týmto alebo osobitným zákonom, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď uplynula lehota na splnenie povinnosti určenej týmto alebo osobitným zákonom.

(3) Pri ukladaní pokút živnostenský úrad v sídle kraja prihliada najmä na závažnosť, čas trvania alebo následky protiprávneho konania.

(4) Pokuty uložené podľa § 63 až 65c sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Komentár k § 66

V súvislosti s uložením pokuty zákon ukladá živnostenskému úradu lehotu, do kedy môže začať konanie o uložení pokuty, a to len do jedného roka odo dňa, keď sa o neoprávnenom podnikaní fyzickej osoby a právnickej osoby dozvedel, najneskôr však do piatich rokov od času, keď k porušeniu došlo.

Pri ukladaní pokút živnostenský úrad prihliada najmä na závažnosť, čas trvania alebo následky protiprávneho konania.

Všetky zisky z pokút sa stávajú príjmom štátneho rozpočtu SR.

PIATA A ČASŤ

ŽIVNOSTENSKÉ ÚRADY

ŽIVNOSTENSKÉ ÚRADY

§ 66a

Štátnu správu v živnostenskom podnikaní vykonávajú:

a) živnostenské úrady, ktorými sú okresné úrady,

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Komentár k § 66a

Štátnu správu v živnostenskom podnikaní vykonávajú živnostenské úrady, ktorými sú okresné úrady a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

§ 66b

Pôsobnosť okresného úradu

(1) Okresný úrad vykonáva pôsobnosť živnostenského úradu v prvom stupni, ak § 60 ods. 6, § 61 ods. 1, § 62 ods. 1 a 5, § 63, § 64, § 65a ods. 1 a 2 v úvodných vetách a § 65a ods. 3, § 65b ods. 5, § 65c a § 66 ods. 1 až 3 neustanovujú inak.

(2) Okresný úrad plní úlohy jednotného kontaktného miesta podľa tohto zákona pre činnosti, ktoré sú

a) živnosťou,

b) podnikaním na základe iného ako živnostenského oprávnenia, ak tak ustanovujú osobitné zákony,

c) poskytovaním služieb podľa osobitného zákona.³⁹⁾

(3) Okresný úrad vydáva

a) osvedčenie o povahe a dĺžke praxe v činnostiach, ktoré sú živnosťou,

b) potvrdenie o tom, že poskytovanie služieb na základe živnostenského oprávnenia nie je obmedzené alebo zakázané,

c) potvrdenie o prijatí oznámenia o cezhraničnom poskytovaní služieb na území Slovenskej republiky,

d) kópiu dokumentu alebo časti dokumentu podľa osobitného predpisu,^39a)

e) oprávnenie na podnikanie podľa osobitného zákona.^39b)

Komentár k § 66b

Okresný úrad plní úlohy jednotného kontaktného miesta pre činnosti, ktoré sú živnosťou, podnikaním na základe iného ako živnostenského oprávnenia, poskytovaním služieb.

Službou je akákoľvek samostatne zárobková činnosť priemyselnej, výrobnej, obchodnej alebo remeselnej povahy alebo činnosť v oblasti slobodných povolaní, ktorá je príjemcovi služby poskytovaná spravidla za odplatu, činnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.

Okresný úrad vydáva osvedčenie o dĺžke praxe v činnostiach, ktoré sú živnosťou, potvrdenie o tom, že poskytovanie služieb na základe živnostenského oprávnenia nie je obmedzené alebo zakázané, potvrdenie o prijatí oznámenia o cezhraničnom poskytovaní služieb na území Slovenskej republiky.

Zároveň vydáva kópiu dokumentu alebo jeho časti, pričom ide o dokumenty vymedzené zákonom o účtovníctve.

Medzi dokumenty patrí:

a) riadne individuálne účtovné závierky,

b) mimoriadne individuálne účtovné závierky,

c) riadne konsolidované účtovné závierky,

d) mimoriadne konsolidované účtovné závierky,

e) súhrnné účtovné závierky verejnej správy,

f) výkazy vybraných údajov z účtovných závierok,

g) správy audítorov,

h) individuálne výročné správy,

i) konsolidované výročné správy,

j) ročné finančné správy podľa osobitného predpisu,

k) oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky.

Okresný úrad vydáva tiež oprávnenie na podnikanie podľa zákona o športe.

Uvedené doplnenie súvisí s úpravou vydávania oprávnenia na podnikanie športového odborníka, ktorú zaviedol zákon č. 310/2018 Z. z., čiže novela zákona o športe.

Právna úprava vychádzala z potrieb, ktoré vznikli v procese implementácie uvedenej novely zákona a presnejšie definuje procesy a príslušnosť orgánov štátnej správy pri úkonoch súvisiacich s oprávneniami na podnikanie športových odborníkov, a to začatím, pozastavením a ukončením podnikania. Právna úprava prispieva k zníženiu byrokracie vypustením nadbytočných úkonov na strane občana a štátnej správy.

Okresný úrad

Plní úlohy jednotného kontaktného miesta a tiež vydá športovému odborníkovi oprávnenie na podnikanie a bezodkladne oznámi ministerstvu školstva vydanie oprávnenia na podnikanie. Ministerstvo školstva zapíše oprávnenie na podnikanie športového odborníka do registra fyzických osôb v športe. Oprávnenie na podnikanie vydané okresným úradom musí obsahovať všetky zákonom vymedzené údaje.

§ 66ba

Úlohy jednotného kontaktného miesta

(1) Jednotné kontaktné miesto poskytuje informácie o

a) všeobecných a osobitných podmienkach podnikania a o podmienkach poskytovania služieb na území Slovenskej republiky,

b) postupoch vybavovania náležitostí spojených s možnosťou získania oprávnenia na podnikanie a prístupu k poskytovaniu služieb,

c) kontaktoch na orgány, ktoré sú podľa osobitných predpisov príslušné na rozhodovanie vo veciach podnikania a poskytovania služieb, a na iné subjekty,^41ab) ktoré môžu poskytovateľom služieb alebo príjemcom služieb ponúknuť praktickú pomoc,

d) možnostiach prístupu k verejnej časti registra s databázami poskytovateľov služieb,

e) všeobecne dostupných spôsoboch riešenia sporov súvisiacich so vznikom oprávnenia na podnikanie alebo s možnosťou poskytovania služieb a vlastným poskytovaním služieb.

(2) Poskytovanie informácií nemá charakter právneho poradenstva, informácie majú iba všeobecný a vysvetľujúci charakter. Poskytujú sa v štátnom jazyku bezodkladne po prijatí žiadosti, ktorá môže byť doručená aj elektronickými prostriedkami.

(3) Jednotné kontaktné miesto prijíma od fyzických osôb alebo právnických osôb uchádzajúcich sa o oprávnenie prevádzkovať živnosť alebo o oprávnenie na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia

a) ohlásenia živnosti podľa tohto zákona,

b) údaje a doklady vrátane správnych poplatkov, ktoré sú vyžadované podľa osobitných zákonov na účely predloženia žiadosti o oprávnenie na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných zákonov,

c) údaje potrebné na registráciu a oznámenia daňovníka podľa osobitného predpisu^,41ac)

d) údaje potrebné na prihlásenia sa do systému povinného zdravotného poistenia a oznámenie zmeny platiteľa poistného na účely zdravotného poistenia,^41ad)

e) údaje a doklady vrátane súdnych poplatkov, vyžadované podľa osobitného zákona na účely zápisu údajov do obchodného registra,^41ae)

f) údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

(4) Doklady podľa odseku 3 písm. b) a e) možno predložiť

a) v listinnej podobe, ktoré jednotné kontaktné miesto po uhradení správneho poplatku prevedie do elektronickej podoby, alebo

b) elektronicky podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom.

(5) Jednotné kontaktné miesto údaje podľa odseku 3 písm. b) až f) preverí a zapíše do informačného systému jednotných kontaktných miest a zodpovedá za ich správnosť. V pochybnostiach o správnosti údajov podľa odseku 3 sprístupní dokumentáciu príslušnému orgánu. Správcom informačného systému jednotných kontaktných miest je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

(6) Jednotné kontaktné miesto prijaté údaje a doklady podľa odseku 3 písm. b) a f) zasiela v elektronickej podobe bezodkladne príslušnému orgánu; ak ide o údaje podľa odseku 3 písm. c) a d), tieto zasiela bezodkladne po vzniku živnostenského oprávnenia alebo po získaní informácie o udelení oprávnenia na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných zákonov na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre daňové úrady alebo informačnému systému príslušnej zdravotnej poisťovni.

(7) Ak živnostenský úrad alebo iný orgán príslušný podľa osobitného zákona nevydá oprávnenie alebo povolenie na výkon činnosti, ktorá sa navrhuje zapísať ako predmet podnikania alebo činnosti, jednotné kontaktné miesto vyzve navrhovateľa, aby odstránil nedostatky návrhu na zápis údajov do obchodného registra alebo návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov najneskôr v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy, inak jednotné kontaktné miesto doručí registrovému súdu návrh na zápis, ktorý nespĺňa podmienky zápisu údajov do obchodného registra podľa osobitného zákona;³⁶ⁱ⁾ o následkoch neodstránenia nedostatkov návrhu na zápis musí byť navrhovateľ vo výzve poučený.

(8) Jednotné kontaktné miesto prijaté údaje a doklady podľa odseku 3 písm. e) zasiela v elektronickej podobe bezodkladne elektronickými prostriedkami príslušnému registrovému súdu.

(9) K zasielaným údajom a dokladom pripojí jednotné kontaktné miesto pridelené identifikačné číslo,^36ca) a ak to vyžadujú osobitné zákony, aj výpis z registra trestov alebo informáciu o bezúhonnosti dotknutých fyzických osôb. K zasielaným údajom a dokladom podľa odseku 3 písm. e) pripojí jednotné kontaktné miesto doložku osvedčujúcu zaplatenie súdneho poplatku, spôsob zaplatenia súdneho poplatku a výšku platby súdneho poplatku.

(10) Jednotné kontaktné miesto plní ďalšie úlohy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.³⁹⁾

Komentár k § 66ba

Jednotné kontaktné miesta vznikli na základe ustanovení Smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu za účelom uľahčenia vstupu slovenských a zahraničných záujemcov o podnikanie v oblasti služieb na slovenský trh. Vnikli vo všetkých členských štátoch EÚ a štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami dohody o EHP a spolu tvoria celoeurópsku sieť jednotných kontaktných miest.

Prostredníctvom JKM je možné vybaviť všetky povinné administratívne úkony súvisiace so začiatkom podnikania a niektoré úkony súvisiace s podnikateľskou činnosťou na jednom mieste ako napríklad ohlásiť živnosť, požiadať o zápis do obchodného registra, prihlásiť sa do systému povinného zdravotného poistenia, oznámiť zmeny, ukončiť podnikanie.

Okrem týchto služieb poskytujú JKM aj podrobné informácie týkajúce sa vzniku oprávnenia na podnikanie.

Jednotné kontaktné miesto poskytuje informácie o všeobecných a osobitných podmienkach podnikania a o podmienkach poskytovania služieb na území Slovenskej republiky, postupoch vybavovania náležitostí spojených s možnosťou získania oprávnenia na podnikanie a prístupu k poskytovaniu služieb, kontaktoch na orgány, ktoré sú podľa osobitných predpisov príslušné na rozhodovanie vo veciach podnikania a poskytovania služieb, a na iné subjekty, ktoré môžu poskytovateľom služieb alebo príjemcom služieb ponúknuť praktickú pomoc, možnostiach prístupu k verejnej časti registra s databázami poskytovateľov služieb, všeobecne dostupných spôsoboch riešenia sporov súvisiacich so vznikom oprávnenia na podnikanie alebo s možnosťou poskytovania služieb a vlastným poskytovaním služieb.

JKM boli v SR založené za účelom poskytnutia pomoci širokej skupine podnikateľov pri vybavovaní oprávnenia na podnikanie a počas výkonu ich podnikateľskej činnosti, ale tiež aj s cieľom zefektívniť a sústrediť jednotlivé administratívne postupy do jedného centra s výsledkom skrátenia celkovej doby potrebnej na vydanie príslušných dokumentov.

JKM v rámci svojej činnosti spolupracuje s orgánmi, ktoré majú zákonne vymedzenú pôsobnosť v niektorých živnostiach a službách.

Ide napr. o organizácie ako Slovenská živnostenská komora alebo profesijné komory, úrady či iné orgány štátnej správy; možnostiach prístupu k verejnej časti registra s databázami poskytovateľov služieb: v prípade živnostenského podnikania ide o živnostenský register, do ktorého je možné nahliadnuť a získať z neho výpis; všeobecne dostupných spôsoboch riešenia sporov súvisiacich so vznikom oprávnenia na podnikanie alebo s možnosťou poskytovania služieb a vlastným poskytovaním služieb, ďalej napríklad v prípade sporu medzi poskytovateľom služieb a živnostenským úradom sú poskytovatelia služby informovaní o spôsobe nápravy poučením.

JKM prijímajú údaje a doklady potrebné na začatie podnikania. V rámci požiadavky splniť všetky postupy a formality potrebné na získanie prístupu k podnikaniu na jednom mieste prijímajú JKM nasledovné doklady a údaje ohlásenia živnosti: údaje, doklady a správne poplatky vyžadované podľa osobitných predpisov na získanie oprávnenia na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia; údaje potrebné na registráciu a oznámenie daňovníka podľa osobitného predpisu; údaje potrebné na prihlásenie sa do systému povinného zdravotného poistenia a oznámenie zmeny platiteľa poistného; údaje, doklady a súdne poplatky potrebné na zápis do obchodného registra; údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

Poznámka

Správne poplatky na úseku živnostenského podnikania

a) Vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení

1. na každú voľnú živnosť ..... 7 eur

2. na každú remeselnú živnosť alebo každú viazanú živnosť ..... 22 eur

b) Výpis z verejnej časti živnostenského registra za jedného podnikateľa ..... 5 eur

c) Vydanie prehľadu údajov zapísaných v živnostenskom registri ..... 5 eur

d) Vydanie náhradného osvedčenia o živnostenskom oprávnení náhradou za stratené, zničené, poškodené alebo odcudzené osvedčenie o živnostenskom oprávnení ..... 9 eur

e) Vydanie povolenia na vykonávanie funkcie zodpovedného zástupcu vo viac ako jednej prevádzkarni ..... 9 eur

f) Za vykonanie zmien v osvedčení o živnostenskom oprávnení ..... 5 eur

g) Oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti alebo o zmene doby pozastavenia prevádzkovania živnosti ..... 4 eurá

h) Vydanie osvedčenia o vykonaní kvalifikačnej skúšky pred skúšobnou komisiou podľa osobitného predpisu, ktorým je § 22 ods. 1 písm. e) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov ..... 9 eur

i) Vydanie dokladu o povahe a dĺžke praxe podľa § 66b ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov ..... 9 eur

j) Vydanie rozhodnutia o uznaní odbornej praxe ..... 30 eur

k) Vydanie rozhodnutia o uznaní odbornej kvalifikácie občana členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarskej konfederácie na účely prevádzkovania živnosti v Slovenskej republike ..... 140 eur

l) Vydanie potvrdenia o tom, že v živnostenskom registri nie je zápis ..... 5 eur

m) Za prevod listinných dokumentov do elektronickej podoby za každých začatých 15 strán ..... 7 eur

n) Vydanie dokladu o tom, že poskytovanie služieb na základe živnostenského oprávnenia nie je obmedzené alebo zakázané podľa § 66b ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z. ... 5 eur

Poznámky

1. Na poplatok podľa písmena f) nemá vplyv počet osvedčení o živnostenskom oprávnení, na ktorých sa zmena vyznačí, ani počet súčasne vyznačených zmien.

2. Za zmenu adresy bydliska, miesta podnikania alebo sídla vyznačenú v dôsledku premenovania názvov obcí a ulíc alebo zmenu dokladov o živnostenskom oprávnení a údajov v nich uvedených vyplývajúcu z právnych zmien podmienok živnostenského podnikania sa poplatok nevyberie.

3. Poplatok podľa písmena a) bodu 1 písm. b), c), f), l) a n) sa nevyberie, ak sa úkony vykonávajú na základe podania predloženého elektronickými prostriedkami a podpísaného elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Jednotné kontaktné miesto môže „sprostredkovať“ záujemcom vo vzťahu k obchodnému registru aj podanie návrhu na zápis zmeny údajov o predmete podnikania alebo činnosti zapisovaného do obchodného registra.

Jednotné kontaktné miesto údaje preverí a zapíše do informačného systému jednotných kontaktných miest a zodpovedá za ich správnosť. V pochybnostiach o správnosti údajov sprístupní dokumentáciu príslušnému orgánu.

Správcom informačného systému jednotných kontaktných miest je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. JKM prijaté údaje a doklady zasiela v elektronickej podobe bezodkladne príslušnému orgánu.

Doklady možno predložiť v listinnej podobe, ktoré jednotné kontaktné miesto po uhradení správneho poplatku prevedie do elektronickej podoby, alebo elektronicky podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

Platí, že ak živnostenský úrad alebo iný orgán príslušný podľa osobitného zákona nevydá oprávnenie alebo povolenie na výkon činnosti, ktorá sa navrhuje zapísať ako predmet podnikania alebo činnosti, jednotné kontaktné miesto vyzve navrhovateľa, aby odstránil nedostatky návrhu na zápis údajov do obchodného registra alebo návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov najneskôr v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy, inak jednotné kontaktné miesto doručí registrovému súdu návrh na zápis, ktorý nespĺňa podmienky zápisu údajov do obchodného registra podľa zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov. Čo sa týka následkov neodstránenia nedostatkov návrhu na zápis, tak zásadne musí byť navrhovateľ na tieto následky vo výzve poučený.

Všetky prijaté údaje a doklady má jednotné kontaktné miesto povinnosť zaslať v elektronickej podobe bezodkladne elektronickými prostriedkami príslušnému registrovému súdu.

Jednotné kontaktné miesto musí k zasielaným údajom a dokladom pripojiť pridelené identifikačné číslo. Identifikačné číslo sa používa na jednoznačnú identifikáciu právnickej osoby a podnikateľa a má evidenčný význam. Spôsob jeho tvorby určuje úrad. Identifikačné číslo sa prideľuje každej právnickej osobe a podnikateľovi. Pridelené identifikačné číslo sa nesmie prideliť inej právnickej osobe alebo inému podnikateľovi, a to ani v prípade zániku právnickej osoby alebo podnikateľa, ktorému bolo pridelené. Každej právnickej osobe a každému podnikateľovi sa prideľuje len jedno identifikačné číslo.

Právnická osoba a podnikateľ, ktorým bolo v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou pridelené identifikačné číslo a ktorí chcú vykonávať ďalšiu podnikateľskú činnosť, sú povinní uvádzať pridelené identifikačné číslo v každom úradnom styku s orgánom, ktorý je oprávnený vydať doklad o oprávnení na vykonávanie tejto ďalšej činnosti.

Zároveň, ak osobitné zákony vyžadujú aj ďalšie prílohy, musí jednotné kontaktné miesto pripojiť tiež výpis z registra trestov alebo informáciu o bezúhonnosti dotknutých fyzických osôb. Čo a týka plnenia ďalších úloh, tak povinnosťou jednotného kontaktného miesta je plniť ďalšie úlohy v súlade s osobitnými právnymi predpismi.

Poznámka

Zákon o účtovníctve

Tento zákon na základe žiadosti vydá prevádzkovateľ registra žiadateľovi, po zaplatení správneho poplatku, kópiu uloženého dokumentu alebo časti dokumentu alebo potvrdenie o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu nie je v registri uložený. O vydanie kópie uloženého dokumentu alebo časti dokumentu alebo potvrdenia o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu v registri uložený nie je, možno žiadať aj elektronickými prostriedkami. Ak žiadateľ žiada o vydanie elektronickej formy uloženého dokumentu alebo časti dokumentu alebo elektronickej formy potvrdenia, že určitý dokument alebo časť dokumentu v registri uložený nie je, vydá ich prevádzkovateľ registra elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Kópiu dokumentu alebo časti dokumentu alebo potvrdenie o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu v registri uložený nie je, vydá prevádzkovateľ registra do piatich pracovných dní odo dňa zaplatenia správneho poplatku. Účtovná jednotka môže o kópiu dokumentu alebo časti dokumentu, ktoré sa jej týkajú alebo potvrdenie, že určitý dokument nie je v registri uložený, požiadať osobne aj na okresnom úrade, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta. Kópiu dokumentu alebo časti dokumentu vydá účtovnej jednotke do uloženia dokumentu v registri daňový úrad.

Úlohou jednotného kontaktného miesta je tiež k zasielaným údajom a stanoveným dokladom pripojiť doložku osvedčujúcu zaplatenie súdneho poplatku, spôsob zaplatenia súdneho poplatku a výšku platby súdneho poplatku. Aj uvedené doplnenie súviselo so zmenami v zákone o obchodnom registri.

§ 66c

Zrušený.

§ 66d

Pôsobnosť Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre živnostenské podnikanie

a) riadi a kontroluje výkon štátnej správy v živnostenskom podnikaní,

b) spolupracuje s ústrednými orgánmi a s inými právnickými osobami vo veciach živnostenského podnikania a pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania právnych predpisov,

c) zabezpečuje jednotný informačný systém^41a) v živnostenskom podnikaní a v rozsahu zodpovedajúcom vecnej pôsobnosti ústredných kontrolných, inšpekčných, dozorných a vyhľadávacích orgánov im na požiadanie poskytuje z tohto zoznamu jednorazové údaje,

d) zabezpečuje zvyšovanie odbornosti zamestnancov okresných úradov v živnostenskom podnikaní,

e) rozhoduje o uznaní odbornej praxe podľa § 66h a o uznaní odbornej kvalifikácie podľa § 66m,

f) spolupracuje so Slovenskou živnostenskou komorou.

Komentár k § 66d

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako orgán štátnej správy pre živnostenské podnikanie má z pohľadu živnosti určité povinnosti. Predovšetkým spolupracuje so Slovenskou živnostenskou komorou, rozhoduje o uznaní odbornej praxe a kvalifikácie, takisto vedie jednotný informačný systém.

Medzi povinnosti patrí aj riadenie a kontrola výkonu štátnej správy v živnostenskom podnikaní.

PIATA B ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA
PRE FYZICKÉ OSOBY
A PRÁVNICKÉ OSOBY
ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
EURÓPSKEJ ÚNIE, ŠTÁTOV
DOHODY O EURÓPSKOM
HOSPODÁRSKOM PRIESTORE
A ŠVAJČIARSKEJ
KONFEDERÁCIE

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE FYZICKÉ OSOBY A PRÁVNICKÉ OSOBY

§ 66e

(1) Na fyzickú osobu, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie^41b) alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore⁴²⁾ a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „členský štát“), a na právnickú osobu založenú podľa práva členského štátu, ktorá má sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území týchto štátov, sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú s odchýlkami uvedenými v tejto časti.

(2) Na účely tohto zákona sa rozumie

a) osobou spoločenstva fyzická osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu, alebo právnická osoba založená podľa práva členského štátu, ktorá má sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území členského štátu,

b) manažérom fyzická osoba, ktorá organizuje, vykonáva, kontroluje a zodpovedá za riadiacu, personálnu a finančnú činnosť v regulovanom povolaní ako

1. manažér podniku alebo manažér organizačnej zložky podniku,

2. zástupca majiteľa alebo zástupca manažéra podniku, ak je s týmto postavením spojená zodpovednosť rovnocenná zodpovednosti zastupovaného majiteľa alebo manažéra, alebo

3. zamestnanec v riadiacom postavení s povinnosťami obchodnej povahy alebo technickej povahy a so zodpovednosťou za jedno oddelenie alebo viac oddelení podniku.

Komentár k § 66e

Na fyzickú osobu, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie a na právnickú osobu založenú podľa práva členského štátu, ktorá má sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území týchto štátov, sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú s odchýlkami uvedenými v tejto časti.

V znení odseku 2 je definovaná na účely živnostenského zákona osoba spoločenstva a manažér.

Pojem „manažér“ sa presunul zo zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií do zákona o živnostenskom podnikaní. Predmetný pojem bol prvýkrát zavedený do právnej úpravy SR zákonom č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a predstavuje transponovaný pojem „riaditeľa podniku“, uvedený v čl. 3 ods. 1 písm. i) smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií.

Predmetný pojem bol prvýkrát zavedený do právnej úpravy SR zákonom č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií.

Predtým bola definícia manažéra uvedená v zákone o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií. Avšak uznávanie odbornej spôsobilosti na výkon živností zaradených v zoznamoch I – III v prílohách 1 a 2 zákona o živnostenskom podnikaní upravujú postavenie manažéra.

Uvedená zmena priniesla zosúladenie definícii pojmov používaných v zákone o živnostenskom podnikaní so smernicou o uznávaní odborných kvalifikácií.

Osoba spoločenstva

Touto osobou je

– fyzická osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu,

– právnická osoba založená podľa práva členského štátu, ktorá má sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území členského štátu.

Manažér

Je ním fyzická osoba, ktorá organizuje, vykonáva, kontroluje a zodpovedá za riadiacu, personálnu a finančnú činnosť v regulovanom povolaní. Môže ísť o:

– manažéra podniku,

– manažéra organizačnej zložky podniku,

– zástupcu majiteľa alebo zástupcu manažéra podniku, a to v prípade, že je s týmto postavením spojená zodpovednosť rovnocenná zodpovednosti zastupovaného majiteľa alebo manažéra,

– zamestnanca v riadiacom postavení s povinnosťami obchodnej povahy alebo technickej povahy a so zodpovednosťou za jedno oddelenie alebo viac oddelení podniku.

HLAVA I

BEZÚHONNOSŤ

§ 66f

(1) Splnenie všeobecnej podmienky prevádzkovania živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) môže osoba spoločenstva, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, preukázať aj výpisom z registra trestov vydaným v domovskom členskom štáte alebo v členskom štáte pôvodu fyzickej osoby, alebo ak sa taký výpis nevydáva, rovnocennou listinou vydanou príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom; ak sa také doklady nevydávajú, alebo ak takýto výpis alebo rovnocennú listinu príslušné orgány v domovskom členskom štáte alebo v členskom štáte pôvodu fyzickej osoby nevydajú do dvoch mesiacov od podania žiadosti, čo osoba musí preukázať čestným vyhlásením vykonaným pred orgánom domovského členského štátu alebo členského štátu pôvodu, ktorý je kompetentný overiť jeho obsah a pravosť podpisu. Doklady nesmú byť pri ich predkladaní staršie ako tri mesiace a musia byť predložené spolu s prekladom do štátneho jazyka.

(2) Na účely tohto zákona sa rozumie

a) domovským členským štátom jeden alebo viaceré členské štáty, v ktorom alebo v ktorých štátny príslušník členského štátu získal odbornú kvalifikáciu,

b) členským štátom pôvodu členský štát, v ktorom mal štátny príslušník členského štátu bydlisko pred príchodom na územie Slovenskej republiky.

Komentár k § 66f

Na prevádzkovanie živnosti musia byť splnené určité všeobecné podmienky, ktoré ukladá zákon. V prípade osoby, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky, treba podmienku bezúhonnosti preukázať výpisom z registra trestov vydaným v domovskom členskom štáte alebo v členskom štáte pôvodu fyzickej osoby, prípadne inou rovnocennou listinou vydanou príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom. V prípade, ak také doklady nevydávajú do dvoch mesiacov od podania žiadosti, osoba sa musí preukázať čestným vyhlásením vykonaným pred orgánom domovského členského štátu alebo členského štátu pôvodu, ktorý je kompetentný overiť jeho obsah a pravosť podpisu. Doklady nesmú byť pri ich predkladaní staršie ako tri mesiace a musia byť predložené spolu s prekladom do štátneho jazyka.

Domovským členským štátom je jeden alebo viaceré členské štáty, v ktorom alebo v ktorých štátny príslušník členského štátu získal odbornú kvalifikáciu. Členským štátom je štát, v ktorom mal štátny príslušník členského štátu bydlisko pred príchodom na územie Slovenskej republiky.

HLAVA II

ODBORNÁ
SPÔSOBILOSŤ

§ 66g

(1) Odbornú spôsobilosť pre živnosti zavedené v prílohách č. 1 a 2 môže osoba spoločenstva preukázať aj rozhodnutím o uznaní odbornej praxe alebo rozhodnutím o uznaní odbornej kvalifikácie.

(2) Rozhodnutím o uznaní odbornej praxe alebo rozhodnutím o uznaní odbornej kvalifikácie možno preukázať odbornú spôsobilosť iba pre živnosti zaradené v prílohách č. 1 a 2 do zoznamov I až III.

Komentár k § 66g

Odbornú spôsobilosť pre živnosti zaradené v prílohách č. 1 a 2 môže osoba spoločenstva preukázať aj rozhodnutím o uznaní odbornej praxe alebo tiež rozhodnutím o uznaní odbornej kvalifikácie.

Rozhodnutím o uznaní odbornej praxe alebo rozhodnutím o uznaní odbornej kvalifikácie možno preukázať odbornú spôsobilosť iba pre živnosti zaradené v prílohách č. 1 a 2 do zoznamov I až III. Účelom uvedeného znenia je potreba zosúladenia možnosti uznania odbornej kvalifikácie za rovnakého zákonného predpokladu ako to upravuje zákon o živnostenskom podnikaní v prípade uznania odbornej praxe (výlučne pre vybrané odborné činnosti alebo regulované živnosti zaradené do zoznamov I až III).

§ 66h

Uznávanie odbornej praxe

(1) Konanie o uznaní odbornej praxe sa začína dňom doručenia žiadosti o uznanie odbornej praxe na vykonávanie živnosti zaradenej v prílohách č. 1 a 2 do zoznamov I až III Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Žiadosť musí byť doložená dokladom o štátnej príslušnosti žiadateľa a osvedčením o charaktere a dĺžke činnosti vydaným príslušným úradom alebo orgánom členského štátu, a ak to tento zákon ustanovuje, aj dokladmi o vzdelaní.^42a) Doklady musia byť predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka.

(2) Odbornou praxou na účely tohto zákona sa rozumie skutočné a zákonné vykonávanie príslušnej odbornej činnosti v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas alebo rovnocenné trvanie doby pracovného pomeru uzatvoreného na kratší pracovný čas.

(3) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky posúdi žiadosť do 30 dní od jej doručenia. Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti, vyzve žiadateľa na doplnenie chýbajúcich dokladov alebo odstránenie nedostatkov žiadosti v lehote do 30 dní od doručenia výzvy; to sa nevzťahuje na úhradu správneho poplatku.

(4) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po posúdení úplnosti žiadosti a splnenia podmienok podľa § 66i, 66j alebo § 66k rozhodne o uznaní odbornej praxe alebo žiadosť zamietne.

(5) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o žiadosti rozhodne do 30 dní odo dňa doručenia úplnej žiadosti.

Komentár k § 66h

Každá odborná prax nadobudnutá na území Slovenskej republiky sa preukazuje dokladmi o skutočnom a zákonnom vykonávaní tejto odbornej činnosti. Samotné konanie o uznaní odbornej praxe na vykonávanie živnosti sa začína dňom doručenia žiadosti.

Vyžiadaná bola potreba vecného zosúladenia obsahu regulačnej úpravy zákona o živnostenskom podnikaní s príslušnou úpravou o uznávaní odborných kvalifikácií a s príslušnou úpravou zákona čo uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a v regulačných podmienkach živnostenského podnikania. Zároveň sa eliminovala administratíva v procesnom konaní, v ktorom, ako to potvrdzuje aplikačná prax, v prípadoch úplne podanej žiadosti v spojení s novým zásadným skrátením lehoty na vydanie rozhodnutia o uznaní odbornej praxe alebo o zamietnutí žiadosti (v rámci úpravy § 66h ods. 5) dochádzalo k neodôvodnenej duplicite správnych úkonov voči žiadateľovi. Uvedenou zmenou pritom nedochádza k zásahu do práv a právom chránených záujmov žiadateľa v konaní.

Zákon v odseku 2 definuje, čo je odbornou praxou. V podstate ide o skutočné a zákonné vykonávanie príslušnej odbornej činnosti v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas alebo rovnocenné trvanie doby pracovného pomeru uzatvoreného na kratší pracovný čas.

Posúdenie žiadosti

Žiadosť posudzuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Na posúdenie má stanovenú zákonnú lehotu, a to 30 dní od doručenia žiadosti. V praxi sa stáva, že žiadosť neobsahuje všetky predpísané náležitosti.

V tom prípade dochádza zo strany Ministerstva vnútra SR k výzve žiadateľa, aby buď doplnil chýbajúce náležitosti alebo doklady, prípadne aby odstránil všetky jej zistené nedostatky. Výzva adresovaná žiadateľovi musí obsahovať stanovenú 30 dňovú lehotu, v ktorej majú byť nedostatky odstránené, a to od doručenia výzvy.

Uvedené sa nevzťahuje na úhradu správneho poplatku.

Rozhodnutie o uznaní odbornej praxe

Ak má žiadosť všetky predpísané náležitosti a neobsahuje nedostatky, dochádza zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky k jej posúdeniu a následnému rozhodnutiu o uznaní odbornej praxe. V prípade, že ak aj napriek výzve neboli nedostatky odstránené, dochádza k zamietnutiu žiadosti.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o žiadosti rozhodne do dvoch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti.

Došlo k potrebe zosúladenia s obdobnou úpravou kmeňového zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií v regulačných podmienkach živnostenského podnikania, podľa ktorej príslušný orgán rozhodne o uznaní dokladu o vzdelaní alebo zamietnutí žiadosti alebo uložení kompenzačného opatrenia do dvoch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti (§ 30 ods. 1).

Znížila sa miera regulácie pri preukazovaní odbornej spôsobilosti pri remeselných živnostiach, vypustilo sa pripojenie súhlasu so spracovaním osobných údajov pri ohlásení živnosti od dotknutých osôb na účely splnenia zákonných povinností, nakoľko pri naplnení požiadaviek zákona o ochrane osobných údajov nie je naďalej potrebný ani žiaduci a znížila sa lehota na vydanie rozhodnutia o uznaní odbornej praxe a rozhodnutia o uznaní kvalifikácie, čo znamená, že došlo tak k zníženiu administratívnej záťaže v súlade so zámerom zákona.

§ 66i

Odborná spôsobilosť
pre živnosti zaradené do zoznamu I

(1) Odbornú spôsobilosť pre živnosti zaradené do zoznamu I spĺňa osoba spoločenstva, ktorá vykonávala príslušnú činnosť po dobu

a) šiestich po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra alebo

b) troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra, ak súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce najmenej trojročné vzdelanie, alebo

c) štyroch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra, ak súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce najmenej dvojročné vzdelanie, alebo

d) troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba, ak súčasne preukáže, že vykonávala príslušnú činnosť v postavení zamestnanca najmenej päť rokov, alebo

e) piatich po sebe nasledujúcich rokov vo vedúcom postavení, z toho najmenej tri roky vykonávala povinnosti technického charakteru a mala zodpovednosť za najmenej jedno oddelenie podniku, ak súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce najmenej trojročné vzdelanie.

(2) V prípadoch podľa odseku 1 písm. a) a d) nesmie byť vykonávanie príslušnej činnosti skončené viac ako desať rokov pred podaním žiadosti o živnostenské oprávnenie.

(3) Ustanovenie odseku 1 písm. e) sa pre živnosť Pánske, dámske a detské kaderníctvo neuplatňuje.

Komentár k § 66i

Pre živnosti, ktoré sú zaradené do zoznamu I, spĺňa osoba odbornú spôsobilosť, ak vykonávala príslušnú činnosť po dobu šiestich po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra alebo troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra, ak súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce najmenej trojročné vzdelanie.

Ďalej, ak po bola SZČO v postavení manažéra 4 roky a súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce najmenej dvojročné vzdelanie, alebo 3 roky ako samostatne zárobkovo činná osoba, ak vykonávala príslušnú činnosť v postavení zamestnanca najmenej päť rokov.

§ 66j

Odborná spôsobilosť
pre živnosti zaradené do zoznamu II

(1) Odbornú spôsobilosť pre živnosti zaradené do zoznamu II spĺňa osoba spoločenstva, ktorá vykonávala príslušnú činnosť po dobu

a) piatich po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra alebo

d) troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra, ak súčasne preukáže, že vykonávala príslušnú činnosť v postavení zamestnanca najmenej päť rokov, alebo

e) piatich po sebe nasledujúcich rokov v postavení zamestnanca, ak súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce najmenej trojročné vzdelanie, alebo

f) šiestich po sebe nasledujúcich rokov v postavení zamestnanca, ak súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce najmenej dvojročné vzdelanie.

(2) V prípadoch podľa odseku 1 písm. a) a d) nesmie byť vykonávanie príslušnej činnosti skončené viac ako desať rokov pred podaním žiadosti o živnostenské oprávnenie.

Komentár k § 66j

V tejto časti zákon charakterizuje Odbornú spôsobilosť pre živnosti zaradené do zoznamu II.

V jednotlivých písmenách je charakteristika doby, aby bola uznaná odborná spôsobilosť vykonávať živosti zaradené do zoznamu II.

Napríklad 5 rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra alebo troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra, ak súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce najmenej trojročné vzdelanie.

Taktiež troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra, ak súčasne preukáže, že vykonávala príslušnú činnosť v postavení zamestnanca najmenej päť rokov, alebo piatich po sebe nasledujúcich rokov v postavení zamestnanca, ak súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce najmenej trojročné vzdelanie.

Pri dvojročnom vzdelaní musí byť v pozícií zamestnanca 6 po sebe nasledujúcich rokov.

Bola odstránená chýbajúca možnosť osoby spoločenstva podľa zákona o živnostenskom podnikaní (§ 66e ods. 2) preukázať odbornú spôsobilosť pre živnosti zaradené do zoznamu II aj v postavení manažéra, čím sa odstránil predchádzajúci nesúlad so smernicou o uznávaní odborných kvalifikácií.

§ 66k

Odborná spôsobilosť pre živnosti
zaradené do zoznamu III

(1) Odbornú spôsobilosť pre živnosti zaradené do zoznamu III spĺňa osoba spoločenstva, ktorá vykonávala príslušnú činnosť po dobu

a) troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra alebo

b) dvoch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra, ak súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce vzdelanie, alebo

c) dvoch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra, ak súčasne preukáže, že vykonávala príslušnú činnosť v postavení zamestnanca najmenej tri roky, alebo

d) troch po sebe nasledujúcich rokov v postavení zamestnanca, ak súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce vzdelanie.

(2) V prípadoch podľa odseku 1 písm. a) a c) nesmie byť vykonávanie príslušnej činnosti skončené viac ako desať rokov pred podaním žiadosti o živnostenské oprávnenie.

Komentár k § 66k

Zákon charakterizuje odbornú spôsobilosť pre živnosti, ktoré sú zaradené do zoznamu III. Túto spĺňa osoba spoločenstva vtedy, ak činnosť vykonávala po dobu troch rokov ako SZČO alebo v postavení manažéra.

Na osobu spoločenstva sa ustanovenia živnostenského zákona vzťahujú s odchýlkami pri ustanoveniach o odbornej spôsobilosti. Osobou spoločenstva sa rozumie každá FO, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu EÚ alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o EHP a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „členský štát“), a každá PO, ktorá je založená podľa práva členského štátu, ktorá má sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území týchto štátov.

Odbornú spôsobilosť pre viazané živnosti zaradené v Prílohe č. 2 môže osoba spoločenstva preukázať aj rozhodnutím o uznaní odbornej praxe alebo rozhodnutím o uznaní odbornej kvalifikácie.

Rozhodnutím o uznaní odbornej kvalifikácie možno preukázať odbornú spôsobilosť pre všetky regulované živnosti, kým rozhodnutím o uznaní odbornej praxe možno preukázať len odbornú spôsobilosť pre živnosti zaradené v Prílohe č. 2 do zoznamov I až III.

V zozname I sa nachádzajú viazané živnosti

Viazaná živnosť je taká živnosť, kde podmienkou prevádzkovania živnosti je okrem splnenia všeobecných podmienok aj splnenie podmienky odbornej spôsobilosti získanej inak. Viazané živnosti sú živnosti uvedené v Prílohe č. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“).

Odborná spôsobilosť pre viazané živnosti je upravená osobitnými predpismi uvedenými v Prílohe č. 2 živnostenského zákona alebo ustanovená Prílohou č. 2:

Zlievanie drahých kovov

Vývoj a výroba zbraní alebo streliva

Výroba a spracovanie výbušnín vrátane pyrotechnických výrobkov alebo vykonávanie výskumu, vývoja alebo pokusnej výroby výbušnín

Reštaurovanie s výnimkou kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia.

V zozname II sa nachádzajú viazané živnosti

Prevádzkovanie cestovnej kancelárie

Prevádzkovanie cestovnej agentúry

Zasielateľstvo.

V zozname III sa nachádzajú viazané živnosti

Predaj pyrotechnických predmetov tried II a III a podtriedy T1

Ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach a v chatovej osade triedy 3, v kempingoch triedy 3 a 4

Prevádzkovanie pohrebiska alebo Prevádzkovanie pohrebnej služby alebo Prevádzkovanie krematória.

§ 66l

Predchádzajúce vzdelanie pre príslušnú činnosť podľa § 66i až 66k sa preukazuje

a) štátom uznaným vysvedčením alebo iným dokladom o predchádzajúcom vzdelaní nadobudnutom v členskom štáte, ktoré príslušná profesijná organizácia posúdila ako platné, alebo

b) dokladom o úspešnom skončení odbornej prípravy v nečlenskom štáte spolu s dokladmi členského štátu o uznaní odbornej prípravy na účely výkonu príslušnej činnosti a o trojročnej odbornej praxi v príslušnej činnosti na jeho území.

Komentár k § 66l

Odborná spôsobilosť pre živnosti zaradené do zoznamu I, II, III sa preukazujú štátom uznaným vysvedčením alebo iným dokladom o predchádzajúcom vzdelaní nadobudnutom v členskom štáte, ktoré príslušná profesijná organizácia posúdila ako platné.

Taktiež sa preukazuje dokladom o úspešnom skončení odbornej prípravy v nečlenskom štáte spolu s dokladmi členského štátu o uznaní odbornej prípravy na účely výkonu príslušnej činnosti a o trojročnej odbornej praxi v príslušnej činnosti na jeho území.

§ 66m

Uznávanie
odbornej kvalifikácie

(1) Osoba spoločenstva, ktorá na vykonávanie činnosti zaradenej do zoznamov I až III spĺňa podmienky odbornej spôsobilosti vyžadované na vykonávanie tejto činnosti v inom členskom štáte, tieto podmienky však nezodpovedajú požiadavkám ustanoveným týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Slovenskej republiky, môže požiadať Ministerstvo vnútra slovenskej republiky, aby jej vedomosti a zručnosti doložené diplomami, vysvedčeniami o skúškach alebo inými dokladmi o spôsobilosti vydanými v inom členskom štáte, porovnal s požiadavkami vyžadovanými osobitnými predpismi Slovenskej republiky.

(2) Konanie o uznaní odbornej kvalifikácie sa začína dňom doručenia žiadosti o uznanie odbornej kvalifikácie na vykonávanie živnosti zaradenej v prílohách č. 1 a 2 do zoznamov I až III Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Žiadosť musí byť doložená dokladom o štátnej príslušnosti žiadateľa a rozhodnutím o uznaní dokladu o vzdelaní^42b) alebo kópiami osvedčení o odbornej spôsobilosti, ktoré umožňujú prístup k predmetnej profesii, a ak to tento zákon ustanovuje, aj dokladmi o odbornej praxi žiadateľa. Doklady musia byť predložené spolu s osvedčeným prekladom do štátneho jazyka.

(3) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky potvrdí prijatie žiadosti do jedného mesiaca od jej prijatia a v potvrdení informuje žiadateľa o všetkých chýbajúcich dokladoch.

(4) Žiadosť, ktorá obsahuje iný doklad ako doklad o vzdelaní, predloží Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na vyjadrenie Slovenskej živnostenskej komore, ktorá sa vyjadrí do jedného mesiaca od doručenia žiadosti na účely posúdenia obsahu a rozsahu vzdelávania alebo odbornej prípravy podľa osobitného predpisu.^42b)

(5) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

a) rozhodne o uznaní odbornej kvalifikácie na vykonávanie živnosti,

b) preruší konanie do predloženia dokladu o absolvovaní adaptačného obdobia,^42c)

c) zamietne žiadosť.

(6) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhoduje o žiadosti do 30 dní odo dňa doručenia úplnej žiadosti.

(7) Na uznávanie odbornej kvalifikácie sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.^42d)

Komentár k § 66m

Pri uznaní kvalifikácie osobe spoločenstva, ktorá spĺňa podmienky odbornej kvalifikácie v inom členkom štáte, avšak tieto podmienky nezodpovedajú požiadavkám a predpisom SR, má možnosť táto osoba požiadať Ministerstvo vnútra SR, aby jej vedomosti doložené dokladmi vydanými v inom členskom štáte porovnal s požiadavkami vyžadovanými osobitnými predpismi SR.

Samotné konanie začína dňom doručenia žiadosti.

Žiadosť musí byť doložená dokladom o štátnej príslušnosti žiadateľa a rozhodnutím o uznaní dokladu o vzdelaní alebo kópiami osvedčení o odbornej spôsobilosti, ktoré umožňujú prístup k predmetnej profesii. Ak to vyžaduje zákon, tak aj dokladmi o odbornej praxi žiadateľa.

V prípade, že žiadosť obsahuje iný doklad ako doklad o vzdelaní, predloží ho Ministerstvo vnútra SR na vyjadrenie Slovenskej živnostenskej komore. Následne na to a v lehote stanovenej zákonom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodne o uznaní odbornej kvalifikácie na vykonávanie živnosti, alebo preruší konanie do predloženia dokladu o absolvovaní adaptačného obdobia alebo tiež žiadosť zamietne.

To znamená, že konanie o uznaní odbornej praxe sa začína dňom doručenia žiadosti o uznanie odbornej praxe na vykonávanie živnosti Ministerstvu vnútra SR. Žiadosť podaná osobou spoločenstva musí byť doložená dokladom o štátnej príslušnosti žiadateľa a osvedčením o charaktere a dĺžke činnosti vydaným príslušným úradom alebo orgánom členského štátu, a ak to živnostenský zákon ustanovuje, aj dokladmi o vzdelaní. Doklady musia byť predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka.

Zosúladená bola forma náležitostí žiadosti o uznanie odbornej kvalifikácie v konaní podľa § 66m ods. 2 poslednej vety zákona čo živnostenskom podnikaní s korešpondujúcou úpravou zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií s cieľom zjednotiť regulačný rámec oboch konaní.

Občan SR spolu so žiadosťou o uznanie odbornej praxe predloží doklady o skutočnom a zákonnom vykonávaní príslušnej odbornej činnosti.

Doklad o štátnej príslušnosti ani osvedčenie o charaktere a dĺžke činnosti občan SR nepredkladá.

Žiadosť, ktorá obsahuje iný doklad ako doklad o vzdelaní, predloží Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na vyjadrenie Slovenskej živnostenskej komore, ktorá sa vyjadrí do jedného mesiaca od doručenia žiadosti na účely posúdenia obsahu a rozsahu vzdelávania alebo odbornej prípravy podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 276/2017 Z. z. Cieľom uvedenej zmeny bolo zefektívnenie procesu konania a rozhodovania o uznaní odbornej kvalifikácie na základe a za podmienok ustanovených zákonom o živnostenskom podnikaní s odôvodnenou potrebou skrátenia časového horizontu o potrebné vyjadrenie sa Slovenskej živnostenskej komory k dokladu preukazujúceho odbornú spôsobilosť žiadateľa, ktorý nemá charakter dokladu o vzdelaní. V súvislosti s rozšírením okruhu vzdelávacích inštitúcií na posúdenie obsahu a rozsahu vzdelávania získaného v inom členskom štáte EÚ o vzdelávacie zariadenia akreditované na základe a za podmienok ustanovených zákonom č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa ustanovilo spresniť pôsobnosť Slovenskej živnostenskej komory v konaní o uznanie odbornej kvalifikácie, s poukazom na potrebu systémového riešenia diferencovanej pôsobnosti komory pri posudzovaní obsahu a rozsahu odbornej kvalifikácie získanej v inom členskom štáte EÚ v právnom rámci novej právnej úpravy.

Uloženie kompenzačného opatrenia

Príslušný orgán uloží kompenzačné opatrenie, ak obsah vzdelania alebo obsah odbornej prípravy, ktoré žiadateľ absolvoval, je podstatne rozdielny od obsahu vzdelania alebo obsahu odbornej prípravy vyžadovanej na výkon príslušného regulovaného povolania v Slovenskej republike alebo na výkon príslušného regulovaného povolania v Slovenskej republike sa vyžaduje osobitná odborná príprava, ktorá sa v štáte, v ktorom bol doklad vydaný, na výkon tohto povolania nevyžaduje a z uvedeného dôvodu nie je zahrnutá vo vzdelaní alebo v odbornej príprave žiadateľa a žiadateľ nepreukázal doplnenie alebo odstránenie rozdielov vo vzdelaní alebo v odbornej príprave, ktoré by získal odbornou praxou. Podstatnými rozdielmi na účely rozhodovania o uložení kompenzačného opatrenia sa rozumejú taký obsah vzdelania alebo odbornej prípravy, v ktorom chýbajú vedomosti alebo zručnosti potrebné na výkon príslušného regulovaného povolania, alebo značné rozdiely, pokiaľ ide o trvanie vzdelávania alebo odbornej prípravy. Kompenzačné opatrenie je príslušný orgán oprávnený uložiť len vtedy, ak zistí, že ukončením adaptačného obdobia alebo úspešným absolvovaním skúšky spôsobilosti žiadateľ získa také vedomosti alebo zručnosti, ktoré odstránia podstatné rozdiely vo vzdelaní alebo odbornej príprave žiadateľa. Pri uložení kompenzačného opatrenia príslušný orgán zohľadňuje odbornú prax žiadateľa a posudzuje, či vedomosti alebo zručnosti, ktoré získal v priebehu svojej odbornej praxe, úplne alebo čiastočne preukazujú odstránenie podstatných rozdielov. Odbornú prax žiadateľ preukazuje predložením potvrdenia vydaného v štáte, v ktorom vykonával príslušné regulované povolanie. Uznaná vysoká škola, uznaná stredná škola alebo vzdelávacia inštitúcia ďalšieho vzdelávania, ktorá poskytuje obdobné vzdelávanie na území Slovenskej republiky, na požiadanie príslušného orgánu posúdi obsah a rozsah vzdelania alebo obsah a rozsah odbornej prípravy žiadateľa a vo svojom stanovisku uvedie rozsah a obsah chýbajúcich vedomostí alebo zručností v obsahu vzdelania alebo v obsahu odbornej prípravy žiadateľa, ktoré je možné odstrániť uložením kompenzačného opatrenia, s uvedením vedomostí a zručností, ktoré má žiadateľ preukázať v adaptačnom období, a odporúčanej dĺžky adaptačného obdobia a vedomostí a zručností, ktoré má žiadateľ preukázať skúškou spôsobilosti a odporúčaného termínu vykonania skúšky spôsobilosti, alebo rozsah a obsah chýbajúcich vedomostí a zručností v obsahu vzdelania alebo v obsahu odbornej prípravy žiadateľa s uvedením, že tieto chýbajúce vedomosti a zručnosti majú taký rozsah, ktorý nemožno odstrániť uložením kompenzačného opatrenia.

Žiadateľ je oprávnený vybrať si formu kompenzačného opatrenia; nemožno od neho vyžadovať vykonanie oboch foriem zároveň, ak príslušný orgán neuplatňuje postup vyššie uvedený. Právo výberu kompenzačného opatrenia neplatí, ak žiadateľ je držiteľom dokladu o vzdelaní vydaného v treťom štáte, osvedčenia o odbornej spôsobilosti, dokladu o nižšom strednom vzdelaní alebo dokladu o strednom odbornom vzdelaní a na výkon príslušného regulovaného povolania v Slovenskej republike sa vyžaduje najmenej vyššie odborné vzdelanie, alebo dokladu o úplnom strednom všeobecnom vzdelaní alebo úplnom strednom odbornom vzdelaní a na výkon príslušného regulovaného povolania v Slovenskej republike sa vyžaduje najmenej vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Ak žiadateľ je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti, dokladu o nižšom strednom vzdelaní alebo dokladu o strednom odbornom vzdelaní a na výkon príslušného regulovaného povolania v Slovenskej republike sa vyžaduje najmenej vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, príslušný orgán uloží kompenzačné opatrenie vo forme adaptačného obdobia aj skúšky spôsobilosti. O uložení kompenzačného opatrenia rozhoduje príslušný orgán v rámci konania.

Ak Ministerstvo vnútra SR z predložených dokladov zistí, že sú splnené všetky podmienky, rozhodne o uznaní odbornej praxe, inak žiadosť zamietne. Ministerstvo vnútra SR o žiadosti rozhodne do dvoch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti.

Bola potreba zosúladenia s korešpondujúcou úpravou kmeňového zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií v regulačných podmienkach živnostenského podnikania, podľa ktorej príslušný orgán rozhodne o uznaní odbornej kvalifikácie do jedného mesiaca od doručenia úplnej žiadosti (§ 32 ods.1), berúc zároveň do úvahy 1-mesačnú lehotu určenú na vyjadrenie sa Slovenskej živnostenskej komory, ktoré predchádza rozhodnutiu o uznaní odbornej kvalifikácie alebo rozhodnutiu o prerušení konania alebo rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti. Zároveň sa z praktických dôvodov precizoval začiatok lehoty na vydanie rozhodnutia o uznaní odbornej kvalifikácie alebo rozhodnutiu o prerušení konania alebo rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti vrátane zosúladenia právnej úpravy s korešpondujúcou úpravou zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií v platnom znení.

Zároveň sa ustanovenie doplnilo odsekom 7, podľa ktorého na uznávanie odbornej kvalifikácie sa primerane vzťahujú ustanovenia zákona č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Uvedenú právnu úpravu sa vyžiadala potreba transpozície smernice o uznávaní odborných kvalifikácií a v regulačných podmienkach zákona o živnostenskom podnikaní vrátane možnosti a podmienok uznania odbornej kvalifikácie žiadateľa, ktorý je na tieto účely držiteľom dokladu o odbornej kvalifikácii vydaného v treťom štáte alebo v štáte, ktorý nie je členom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore okrem Švajčiarskej konfederácie.

Z dôvodov legislatívnej hospodárnosti sa zároveň ustanovilo v konaní o uznanie odbornej kvalifikácie uplatniť subsidiárnym spôsobom procesno-právnu úpravu kmeňového zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií v platnom znení.

HLAVA III

FINANČNÁ SPOĽAHLIVOSŤ
A POISTENIE

§ 66n

(1) Splnenie podmienky finančnej spoľahlivosti môže osoba spoločenstva preukázať aj rovnocennými dokladmi vydanými bankami v členskom štáte.

(2) Splnenie podmienky zákonného poistenia proti rizikám vyplývajúcim z prevádzkovania živnosti môžu osoby spoločenstva preukázať aj rovnocennými dokladmi vydanými poisťovňami iného členského štátu, z ktorých je zrejmé, že vo vzťahu k podmienkam a rozsahu zodpovedá poistenie podmienkam a rozsahu krytia podľa osobitných predpisov v Slovenskej republike.

(3) Doklady uvedené v odsekoch 1 a 2 nesmú byť pri ich predkladaní staršie ako tri mesiace a musia byť predložené spolu s prekladom do štátneho jazyka.

Komentár k § 66n

V tejto časti zákon pojednáva o finančnej spoľahlivosti a poistení. Uvedené skutočnosti môže osoba spoločenstva preukázať dokladmi vydanými bankami v členskom štáte.

V prípade zákonného poistenia proti rizikám, ktoré môžu vzniknúť pri prevádzkovaní živnosti, môžu osoby spoločenstva toto preukázať dokladmi vydanými poisťovňami iného členského štátu, ale musí byť zrejmé, že toto poistenie zodpovedá podmienkam a rozsahu krytia podľa predpisov SR.

Doklady nesmú byť staršie ako 3 mesiace a musia byť preložené do slovenského jazyka.

ŠIESTA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ
A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

HLAVA I

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 67

Pracovnoprávne vzťahy

Pracovnoprávne vzťahy medzi podnikateľom a jeho zamestnancami sa spravujú pracovnoprávnymi predpismi.

Komentár k § 67

Zákon ustanovuje, že všetky vzťahy, ktoré súvisia a vzniknú medzi podnikateľom a jeho zamestnancom, sa spravujú pracovnoprávnymi predpismi.

§ 68

Zrušený.

§ 69

Živnostenské spoločenstvá

(1) Živnostenské spoločenstvo (ďalej len „spoločenstvo“) je združením⁴³⁾ podnikateľov v určitom odbore alebo v odboroch živností na vymedzenom území.

(2) Spoločenstvá chránia a podporujú spoločné záujmy podnikateľov, ktorí sú ich členmi, a prispievajú k riadnemu prevádzkovaniu živností. Podávajú na vyžiadanie alebo z vlastnej iniciatívy Slovenskej živnostenskej komore návrhy, informácie a stanoviská o živnostiach v odbore svojej pôsobnosti.

Komentár k § 69

Združenie podnikateľov v určitom odbore alebo živnosti nazývame živnostenské spoločenstvo. Podporuje a chráni záujmy podnikateľov – teda svojich členov. Spoločenstvo má význam aj v tom, že podáva rôzne návrhy a pripomienky Slovenskej živnostenskej komore.

§ 70

Podnikateľ, ktorý pripravuje mládež (učňov) na povolanie, je povinný sa spravovať osobitnými predpismi.⁴⁴⁾

Komentár k § 70

Podnikateľ, ktorý pripravuje žiakov na povolanie, sa riadi zákonom č. 245/2008 Z. z. školský zákon.

§ 71

Konanie vo veciach upravených
týmto zákonom

Konanie vo veciach upravených týmto zákonom sa spravuje správnym poriadkom, ak jednotlivé ustanovenia tohto zákona neustanovujú inak.

Komentár k § 71

Konanie vo veciach sa spravuje zákonom o správnom konaní, ktorý sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

§ 71a

Zrušený.

§ 72

Zrušený.

§ 73

Medzinárodné zmluvy

Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak ustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov.

Komentár k § 73

Jednotlivé ustanovenia zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva ustanovuje niečo iné.

HLAVA II

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 74

Zachovanie
doterajších oprávnení

(1) V podnikateľskej činnosti, ktorá je živnosťou podľa tohto zákona, môžu fyzické a právnické osoby pokračovať počas jedného roka odo dňa, keď zákon nadobudne účinnosť, na základe oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo podnikateľského oprávnenia, ktoré získali pred jeho účinnosťou. Po uplynutí lehoty tieto oprávnenia zanikajú.

(2) Fyzické osoby, ktorým uplynutím lehoty podľa odseku 1 zanikne oprávnenie na podnikateľskú činnosť vo voľnej alebo remeselnej živnosti, nadobúdajú súčasne živnostenské oprávnenie na tieto živnosti. Živnostenský list vydá živnostenský úrad v lehote ustanovenej v odseku 1.

(3) Fyzické osoby, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona majú oprávnenie na podnikateľskú činnosť vo viazanej alebo v koncesovanej živnosti, predložia živnostenskému úradu v lehote 9 mesiacov od účinnosti tohto zákona doklady preukazujúce, že spĺňajú podmienky ustanovené zákonom alebo že ustanovili zodpovedného zástupcu, ktorý spĺňa podmienky. Za tohto predpokladu vydá živnostenský úrad v lehote 60 dní od predloženia dokladov živnostenský list alebo koncesnú listinu.

(4) Právnické osoby, ktoré majú ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona podnikateľské oprávnenie na činnosti, ktoré sú živnosťami, predložia živnostenskému úradu v lehote 9 mesiacov od účinnosti tohto zákona doklady preukazujúce, že ustanovili zodpovedného zástupcu, ktorý spĺňa podmienky podľa zákona. Za tohto predpokladu vydá živnostenský úrad v lehote 60 dní od predloženia dokladov živnostenský list alebo koncesnú listinu.

(5) Ak osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 živnostenskému úradu doklady nepredložia alebo nimi nepreukážu splnenie podmienok na prevádzkovanie živnosti, živnostenské oprávnenie im nevznikne. Pri pochybnostiach rozhodne o tom, či sú podmienky prevádzkovania živnosti splnené, živnostenský úrad.

Komentár k § 74

V tejto časti zákon hovorí o zachovaní doterajších oprávnení na prevádzkovanie živnosti.

Právnické osoby, ktoré majú ku dňu účinnosti zákona podnikateľské oprávnenie na činnosti, ktoré sú živnosťami, predložia živnostenskému úradu v určenej lehote 9 mesiacov od účinnosti tohto zákona doklady preukazujúce, že ustanovili zodpovedného zástupcu, ktorý spĺňa podmienky podľa zákona.

Až keď je splnená táto podmienka, vydá živnostenský úrad živnostenský list alebo koncesnú listinu. Fyzické osoby, ktorým uplynutím lehoty podľa odseku 1 zanikne oprávnenie na podnikateľskú činnosť vo voľnej alebo remeselnej živnosti, nadobúdajú súčasne živnostenské oprávnenie na tieto živnosti.

§ 75

(1) Žiadosti fyzických osôb o registráciu podnikateľskej činnosti, ktorá je živnosťou, podané podľa doterajších predpisov, o ktorých sa nerozhodlo pred účinnosťou tohto zákona, sa považujú za ohlásenie alebo za žiadosť o koncesiu.

(2) Žiadosti o oprávnenie, povolenie alebo preukaz spôsobilosti na činnosť, o ktorých sa nerozhodlo pred účinnosťou tohto zákona, sa podľa obsahu považujú za žiadosť o koncesiu alebo za ohlásenie viazanej živnosti. Príslušný orgán štátnej správy ich postúpi živnostenskému úradu a k žiadosti o koncesiu pripojí stanovisko ako podklad na rozhodnutie.

(3) Fyzické osoby, ktoré získali oprávnenie, povolenie alebo preukaz spôsobilosti a pred účinnosťou tohto zákona nepožiadali o registráciu, pripoja ich k žiadosti o koncesiu alebo k ohláseniu viazanej živnosti. Pri roz-hodovaní o koncesii nahrádzajú tieto doklady stanovisko príslušného orgánu štátnej správy.

Komentár k § 75

Ak sa o žiadosti fyzickej osoby, ktorá žiada o registráciu podnikateľskej činnosti, ktorá je živnosťou a bola podaná podľa doterajších prepisov a nerozhodlo sa o nich pred účinnosťou tohto zákona, sa považujú za ohlásenie alebo za žiadosť o koncesiu. Ďalej napríklad žiadosti o oprávnenie, povolenie o ktorých sa nerozhodlo pred účinnosťou tohto zákona, sa podľa obsahu považujú za žiadosť o koncesiu alebo za ohlásenie viazanej živnosti. Príslušný orgán štátnej správy ich postúpi živnostenskému úradu a k žiadosti o koncesiu pripojí stanovisko ako podklad na rozhodnutie. Podobne je to aj v prípade registrácie.

§ 76

Živnosti, ktoré podľa osobitných predpisov môžu prevádzkovať organizácie, sú v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok oprávnené prevádzkovať aj fyzické osoby.

Komentár k § 76

Určité druhy živností, ktoré mohli podľa osobitých predpisov prevádzkovať organizácie, môžu v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok prevádzkovať aj fyzické osoby.

§ 77

Oprávnenie na podnikateľskú činnosť a podnikateľské oprávnenia na činnosti, ktoré nie sú živnosťami, zostávajú nedotknuté, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Komentár k § 77

Oprávnenie na činnosť, ktorá sa nepovažuje za živnosť, zostáva nedotknuté.

§ 78

Zrušený.

§ 79

Likvidácia majetku pre predlženie

(1) Prekážkou prevádzkovania živnosti, ktorá vznikla pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, sa rozumie likvidácia majetku pre predlženie.⁴⁷⁾

(2) Na likvidáciu majetku pre predlženie, ktorá sa vykonala pred 1. januárom 1990, sa neprihliada.

Komentár k § 79

Ustanovenie § 79 hovorí o likvidácií majetku pre predĺženie. Prekážkou prevádzkovania živnosti, ktorá vznikla pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, sa rozumie likvidácia majetku pre predlženie.

§ 79a

Vzťah k všeobecnému predpisu
o službách na vnútornom trhu

Na výkon činnosti, postup podávania žiadostí o osvedčenie a postup na vydávanie osvedčenia a výkon dozoru podľa tohto zákona platia ustanovenia všeobecného predpisu o službách na vnútornom trhu,^47a) ak tento zákon neustanovuje inak.

Komentár k § 79a

Čo sa týka výkonu činností ako je napríklad postup podávania žiadostí či vydávanie osvedčenia a výkon dozoru, platia tu ustanovenia všeobecného predpisu o službách na vnútornom trhu. Ak je podmienkou na udelenie alebo vznik oprávnenia preukázanie určitej skutočnosti osvedčením, potvrdením, alebo iným dokladom, žiadateľ o udelenie oprávnenia môže splnenie tejto podmienky preukázať predložením originálu dokladu z iného členského štátu alebo jeho kópie, ktorý slúži na rovnaký účel alebo je z neho zrejmé, že podmienka je preukázaná, spolu s neovereným prekladom takéhoto dokladu do štátneho jazyka. Predloženie originálu dokladu, jeho úradne osvedčenej kópie alebo úradne osvedčeného prekladu sa vyžaduje, iba ak tak ustanovuje osobitný predpis. Doklad, jeho kópiu alebo jeho preklad v prípade pochybností príslušný orgán overí prostredníctvom informačného systému vnútorného trhu podľa § 19.

Žiadateľ splní povinnosť uzavrieť poistenie zodpovednosti za škodu výkonom činnosti preukázaním poistnej zmluvy, ktorej poistné krytie je platné aj pre územie Slovenskej republiky.

Ak poistná zmluva nespĺňa požiadavky, žiadateľ alebo usadený poskytovateľ služby je povinný na základe výzvy príslušného orgánu v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní, doplniť rozsah poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom činnosti podľa osobitného predpisu, inak príslušný orgán oprávnenie neudelí.

Ak už oprávnenie bolo udelené, príslušný orgán rozhodne o pozastavení oprávnenia do doby, kým poskytovateľ služby nedoplní poistenie.

Splnenie podmienok poistného krytia sa preukazuje originálom poistnej zmluvy, jej úradne osvedčenou kópiou alebo úradne osvedčeným prekladom do štátneho jazyka.

Ak je podľa osobitného predpisu podmienkou na vydanie alebo vznik oprávnenia splnenie určitej podmienky, táto podmienka sa považuje za splnenú, ak žiadateľ preukáže, že v inom členskom štáte splnil rovnocennú podmienku alebo zásadne porovnateľnú podmienku.

§ 80

Zrušovacie ustanovenia

Ku dňu účinnosti tohto zákona sa zrušujú:

1. zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb. okrem § 12a až 12e,

2. § 2 dekrétu prezidenta republiky č. 100/1945 Zb. o znárodnení baní a niektorých priemyselných podnikov v znení zákona č. 114/1948 Zb. o znárodnení niektorých ďalších priemyselných a iných podnikov a závodov a o úprave niektorých pomerov znárodnených a národných podnikov,

3. § 4 zákona č. 114/1948 Zb. o znárodnení niektorých ďalších priemyselných a iných podnikov a závodov a o úprave niektorých pomerov znárodnených a národných podnikov,

4. § 3 zákona č. 115/1948 Zb. o znárodnení ďalších priemyselných a iných výrobných podnikov a závodov v potravinárskom odbore a o úprave niektorých pomerov znárodnených a národných podnikov tohto odboru v znení zákona č. 108/1950 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú predpisy o znárodnení niektorých podnikov potravinárskeho priemyslu,

5. § 3 zákona č. 120/1948 Zb. o znárodnení obchodných podnikov s 50 alebo viacerými činnými osobami,

6. § 1 ods. 2 zákona č. 121/1948 Zb. o znárodnení v stavebníctve v znení zákona č. 58/1951 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o znárodnení v stavebníctve,

7. § 3 zákona č. 123/1948 Zb. o znárodnení polygrafických podnikov,

8. § 8 zákona č. 124/1948 Zb. o znárodnení niektorých pohostinských a výčapníckych podnikov a ubytovacích zariadení.

Prechodné
a zrušovacie ustanovenia

§ 80a

(1) Živnostenské oprávnenia na činnosti, ktoré sú živnosťami podľa tohto zákona, zostávajú zachované.

(2) Podnikatelia, ktorí podnikali na základe živnostenského oprávnenia v činnostiach, ktoré prestali byť živnosťami účinnosťou tohto zákona, považujú sa za podnikateľov, ktorí podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,⁴⁸⁾ ak súčasne spĺňajú požiadavky týchto predpisov.

(3) Podnikatelia, ktorým živnostenské oprávnenie vzniklo pred účinnosťou tohto zákona, upravia svoje právne vzťahy v súlade s ustanoveniami § 6 ods. 3 a § 11 ods. 1 a ods. 5 až 8 do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona. V rovnakej lehote zabezpečia splnenie ustanovenia § 17 ods. 3.

(4) Podnikatelia, ktorým živnostenské oprávnenie na živnosť Očná optika vzniklo pred účinnosťou tohto zákona, upravia svoje právne vzťahy v súlade s ustanoveniami tohto zákona do 31. decembra 2000. Splnenie podmienok preukážu živnostenskému úradu.

§ 80b

Prechodné ustanovenie účinné
od 1. januára 1998

Živnostenské oprávnenia na živnosti v oblasti telesnej kultúry získané do účinnosti tohto zákona zostávajú nedotknuté.

§ 80ba

(1) Živnostenské oprávnenie na živnosti v oblasti nakladania s ostatnými odpadmi získané do 30. júna 2001 zostávajú zachované.

(2) Podnikatelia, ktorým živnostenské oprávnenie na živnosť Podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi vzniklo do 30. júna 2001, upravia svoje právne vzťahy v súlade s ustanoveniami tohto zákona a osobitného zákona do 1. júla 2002.

§ 80bb

Podnikatelia, ktorým živnostenské oprávnenie na živnosť Očná optika vzniklo od 1. septembra 2001 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, upravia si svoje právne vzťahy v súlade s ustanoveniami tohto zákona do 30. apríla 2002. Splnenie podmienok preukážu živnostenskému úradu.

§ 80bc

Živnostenské oprávnenia na živnosť geodetické a kartografické činnosti získané do 31. októbra 2003 zostávajú zachované.

§ 80c

Zrušujú sa:

1. zákon Slovenskej národnej rady č. 572/1991 Zb. o štátnej správe v živnostenskom podnikaní,

2. § 4 zákona č. 46/1971 Zb. o geodézii a kartografii,

3. § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. 50/1983 Zb. o čistení, kontrole a preskúšavaní komínov a spotrebičov palív.

§ 80d

Prechodné ustanovenie účinné
od 1. septembra 2001

(1) Živnostenské oprávnenia na činnosti, ktoré sú živnosťami podľa tohto zákona, zostávajú zachované.

(2) Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré podnikali na základe živnostenského oprávnenia v činnostiach, ktoré prestali byť živnosťami od 1. septembra 2001, považujú sa za podnikateľov, ktorí podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, ak súčasne spĺňajú podmienky ustanovené v týchto predpisoch.

(3) Podnikatelia, ktorým živnostenské oprávnenie vzniklo pred 1. septembrom 2001, upravia svoje právne vzťahy v súlade s ustanoveniami § 6 ods. 2 do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona.

§ 80e

Prechodné ustanovenie účinné
od 1. januára 2004

Živnostenské oprávnenia vydané na podnikanie so zbraňami a strelivom pred 1. januárom 2004 zostávajú zachované.

§ 80e*⁾

Prechodné ustanovenie účinné
od 1. januára 2004

Živnostenské oprávnenia, ktoré umožňujú poskytovanie právnych služieb za odmenu, zanikajú dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§ 80g**⁾

Týmto zákonom sa preberá právny akt Európskej únie uvedený v prílohe č. 5.

§ 80h

Prechodné ustanovenie účinné
od 1. januára 2005

Podnikatelia, ktorým živnostenské oprávnenie na živnosť doprava do zdravotníckeho zariadenia alebo zo zdravotníckeho zariadenia alebo iné oprávnenie podľa osobitného predpisu vzniklo pred účinnosťou tohto zákona, upravia svoje právne vzťahy v súlade s ustanoveniami tohto zákona do 30. júna 2005.

§ 80i

(1) Živnostenské oprávnenia na prevádzkovanie pohrebísk, prevádzkovanie pohrebných služieb a prevádzkovanie krematórií vzniknuté podľa doterajších predpisov zostávajú zachované.

(2) Podnikateľ prevádzkujúci pohrebnú službu, pohrebisko alebo krematórium na základe živnostenského oprávnenia vzniknutého pred 1. novembrom 2005 je povinný predložiť živnostenskému úradu osvedčenie o vykonaní kvalifikačnej skúšky najneskôr do 31. októbra 2007.

(3) Ak podnikateľ prevádzkujúci pohrebnú službu, pohrebisko alebo krematórium v ustanovenej lehote nepredloží požadované doklady podľa odseku 2, jeho živnostenské oprávnenie zaniká 31. októbra 2007.

§ 80j

Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vykonávali kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie na základe povolenia vydaného do 31. mája 2006, môžu túto činnosť vykonávať na základe tohto povolenia najneskôr do 31. de-cembra 2006.

§ 80k

Prechodné ustanovenia účinné
od 1. júna 2007

Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré nadobudli živnostenské oprávnenie na vykonávanie činnosti bezpečnostného poradcu na vykonávanie školení a skúšok žiadateľov o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu do 31. mája 2007, predložia živnostenskému úradu doklad o odbornej spôsobilosti v lehote 6 mesiacov od účinnosti tohto zákona, inak jej živnostenské oprávnenie zaniká.

Prechodné a zrušovacie
ustanovenia účinné
od 1. októbra 2007

§ 80l

(1) V podnikateľskej činnosti, ktorá sa stáva od 1. októbra 2007 živnosťou, môžu fyzické osoby a právnické osoby, ktoré oprávnenie na podnikanie získali podľa osobitných predpisov, pokračovať do 30. apríla 2008; po uplynutí tejto lehoty toto oprávnenie zaniká.

(2) Živnostenské oprávnenia získané do 1. októbra 2007 na činnosti, ktoré sú živnosťami, zostávajú zachované.

(3) Zahraničné fyzické osoby, ktoré nadobudli živnostenské oprávnenie pred 1. októbrom 2007 a ktoré sa povinne zapisujú do obchodného registra, sú povinné podať návrh na zápis do obchodného registra do 31. decembra 2007, inak ich živnostenské oprávnenie zanikne.

(4) Skúšobné komisie na vykonávanie kvalifikačných skúšok vymenované krajskými úradmi na návrh Slovenskej živnostenskej komory pred 1. októbrom 2007 zanikajú. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na návrh Slovenskej živnostenskej komory vymenuje nové skúšobné komisie na vykonávanie kvalifikačných skúšok a ich členov.

§ 80m

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 322/2001 Z. z. o inšpekčných knihách.

§ 80n

Prechodné ustanovenia účinné
od 1. januára 2008

(1) Ten, kto vykonával podzemné práce banským spôsobom – razenie štôlní a tunelov, ako aj iných podzemných priestorov s objemom od 250 do 500 m3 na základe živnostenského oprávnenia vydaného do 31. decembra 2007, je povinný predložiť živnostenskému úradu osvedčenie o odbornej spôsobilosti najneskôr do 1. júla 2008.

(2) Ten, kto nesplní povinnosť podľa odseku 1, je od 1. júla 2008 oprávnený vykonávať podzemné práce banským spôsobom – razenie štôlní a tunelov, ako aj iných podzemných priestorov s objemom maximálne 250 m³.

§ 80o

Prechodné ustanovenie účinné
od 1. januára 2012

Živnostenské oprávnenia, ktoré získali fyzické osoby a právnické osoby na základe osvedčenia o získanom vzdelaní v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni a osvedčenia o vykonaní kvalifikačnej skúšky pred skúšobnou komisiou získaného do 31. decembra 2011, zostávajú zachované.

§ 80p

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. júna 2010

(1) Živnostenské oprávnenia, ktoré umožňovali vykonávanie činnosti ratingových agentúr, v tomto rozsahu dňom 7. júna 2010 zanikajú.

(2) Právnická osoba, ktorá je na základe živnostenského oprávnenia platného k 6. júnu 2010 držiteľom oprávnenia na vykonávanie činností upravených v osobitnom predpise o ratingových agentúrach,^14a) ktoré od 7. júna 2010 už nie sú živnosťou, je oprávnená tieto činnosti vykonávať až do právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti tejto právnickej osoby o registráciu podľa osobitného predpisu o ratingových agentúrach,⁴⁹⁾ ak táto právnická osoba podá žiadosť o registráciu v lehote ustanovenej v osobitnom predpise o ratingových agentúrach.⁴⁹⁾ Ak právnická osoba nepodá žiadosť o registráciu v lehote ustanovenej v osobitnom predpise o ratingových agentúrach,⁴⁹⁾ oprávnenie na vykonávanie činností upravených v osobitnom predpise o ratingových agentúrach^14a) jej zaniká uplynutím lehoty na podanie žiadosti o registráciu podľa osobitného predpisu o ratingových agentúrach.⁴⁹⁾

(3) Fyzickej osobe, ktorá je na základe živnosti platnej k 6. júnu 2010 držiteľom oprávnenia na vykonávanie činností upravených v osobitnom predpise o ratingových agentúrach,^14a) ktoré od 7. júna 2010 už nie sú živnosťou, zaniká dňom 7. septembra 2010 oprávnenie na vykonávanie činností upravených v osobitnom predpise o ratingových agentúrach.^14a)

§ 80r

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 11. júna 2010

(1) Živnostenské oprávnenia, ktoré umožňovali poskytovanie spotrebiteľských úverov, v tomto rozsahu dňom 11. júna 2010 zanikajú.

(2) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je na základe živnostenského oprávnenia platného k 10. júnu 2010 držiteľom oprávnenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov upravených v osobitnom predpise o spotrebiteľských úveroch,^14b) ktoré od 11. júna 2010 už nie sú živnosťou, je oprávnená tieto činnosti vykonávať až do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu tejto osoby na registráciu podľa osobitného predpisu o spotrebiteľských úveroch,⁵⁰⁾ ak táto osoba podá žiadosť o registráciu v lehote ustanovenej v osobitnom predpise o spotrebiteľských úveroch.⁵⁰⁾ Ak dotknutá osoba nepodá návrh na registráciu v lehote ustanovenej v osobitnom predpise o spotrebiteľských úveroch,⁵⁰⁾ oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov upravených v osobitnom predpise o spotrebiteľských úveroch^14b) jej zaniká uplynutím lehoty na podanie návrhu na registráciu podľa osobitného predpisu o spotrebiteľských úveroch.⁵⁰⁾

§ 80s

Prechodné ustanovenia účinné
od 1. júna 2010

(1) Živnostenské listy a koncesné listiny vydané do 31. mája 2010 zostávajú v platnosti.

(2) Tam, kde sa v osobitných predpisoch používa názov „živnostenský list“ alebo názov „koncesná listina“, rozumie sa tým „osvedčenie o živnostenskom oprávnení“.

(3) Podnikatelia, u ktorých bolo do 31. mája 2010 rozhodnuté o pozastavení prevádzkovania živnosti, upravia svoje právne vzťahy v súlade s § 57 ods. 6 do troch rokov od účinnosti tohto zákona, inak im uplynutím tejto doby pozastavené živnostenské oprávnenie zanikne.

(4) V činnostiach vývoj, výroba a predaj zabezpečovacích systémov alebo poplachových systémov a systémov a zariadení umožňujúcich sledovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo v ich okolí, ktoré sa stávajú od 1. júna 2010 živnosťami, môžu fyzické osoby a právnické osoby pokračovať do skončenia platnosti licencie udelenej na tieto činnosti podľa osobitných predpisov, najneskôr do 31. decembra 2010.

(5) Sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ktoré sa stáva od 1. júna 2010 živnosťou, môžu fyzické osoby a právnické osoby, ktoré oprávnenie na túto činnosť získali podľa osobitného predpisu do 31. mája 2010, vykonávať do 31. decembra 2010.

§ 80t

V ustanovení § 22 ods. 1 písm. e) účinnom do 31. decembra 2011 sa za slová „vzdelávacej ustanovizni“ vkladajú slová „a dokladom o vykonaní následnej najmenej šesťmesačnej praxe v odbore“ a za slová „skúšobnou komisiou“ sa vkladajú slová „vydaným Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky“.

§ 80u

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným
od 1. decembra 2011

Osoba, ktorá získala živnostenské oprávnenie na vykonávanie činnosti očnej optiky podľa tohto zákona účinného do 30. novembra 2011, je povinná zosúladiť svoju činnosť s ustanoveniami osobitného predpisu najneskôr do 31. mája 2012.

§ 80w

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným
od 1. februára 2014

Živnostenské oprávnenia vydané na predmet podnikania „Výkon špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry – usporiadateľ na športovom podujatí“ zanikajú dňom 1. februára 2014.

§ 80x

Prechodné ustanovenie účinné
od 1. júna 2014

Živnostenské oprávnenia v odbore výbušniny, výbušné predmety a munícia vydané podľa doterajších predpisov do 31. mája 2014 zostávajú zachované.

§ 80y

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej
od 1. augusta 2014

V činnosti odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb pri búracích prácach, údržbárskych prácach, opravách a iných činnostiach, ktorá sa stáva od 1. augusta 2014 živnosťou, môžu držitelia oprávnenia na odstraňovanie azbestu a materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb pokračovať do získania živnostenského oprávnenia, najneskôr do 31. decembra 2014.

§ 80z

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej
od 1. augusta 2015

Živnostenské oprávnenia na vykonávanie činnosti havarijného technika vydané podľa doterajších predpisov do 31. júla 2015 platia do 31. decembra 2015.

§ 80aa

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným dňom vyhlásenia

Živnostenské oprávnenia na predaj pyrotechnických výrobkov kategórie 2, kategórie 3, kategórie T1 a kategórie P1 vydané podľa doterajších predpisov do 14. decembra 2015 zostávajú zachované.

§ 80ab

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2016

(1) Živnostenské oprávnenia na prevádzkovanie vzdelávacích zariadení na prípravu vykonávania špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry získané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015 zostávajú zachované do uplynutia platnosti potvrdenia o akreditácii.

(2) Živnostenské oprávnenia na vykonávanie špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry získané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015 zostávajú zachované do uplynutia platnosti dokladu o získanej odbornej spôsobilosti.

§ 80ac

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2018

Konania o uznaní odbornej praxe a konania o uznaní odbornej kvalifikácie, ktoré sa začali pred 1. januárom 2018, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017.

Komentár k § 80ac

Prechodné ustanovenia sa do zákona doplnili novelou zákona č. 276/2017 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2018, ktoré boli doplnené vzhľadom na zmeny vykonané v právnej úprave konania o uznaní odbornej praxe a konania o uznaní odbornej kvalifikácie na účely výkonu živnosti k dátumu účinnosti zákona. Konania o uznaní odbornej praxe a konania o uznaní odbornej kvalifikácie, ktoré sa začali pred 1. januárom 2018, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017.

§ 80ad

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. júna 2019

Živnostenské oprávnenia na vykonávanie činnosti dopravnej zdravotnej služby získané do 31. mája 2019 platia do 31. decembra 2019.

Komentár k § 80ad

Z dôvodu zriadenia ambulancie dopravnej zdravotnej služby ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa zákona č. 578/2004 Z. z. sa na zaistenie kontinuity takejto úpravy zrušila voľná živnosť a zároveň sa ustanovila lehota, do ktorej je oprávnený živnostník takúto živnosť vykonávať na základe živnostenského oprávnenia. Prechodné ustanovenia boli do zákona doplnené novelou zákona č. 139/2019 Z. z. od 1. 6. 2019.

§ 80ae

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. februára 2020

Živnostenské oprávnenia na vykonávanie činnosti sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť) vydané podľa doterajších predpisov do 31. januára 2020 zostávajú zachované.

Komentár k § 80ae

V prechodných ustanoveniach doplnených novelou zákona č. 476/2019 Z. z. od 1. 2. 2020 sa ustanovila zmena spôsobu preukazovania odbornej spôsobilosti pre viazanú živnosť Sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti (realitná činnosť). Ustanovilo sa, aby druhou alternatívou k vysokoškolskému vzdelaniu ekonomického alebo právnického alebo stavebného alebo architektonického smeru bolo úplné stredné vzdelanie s maturitou, dva roky praxe v odbore a osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu.

Touto zmenou došlo k ustanoveniu zodpovedajúcej alternatívy k vysokoškolskému vzdelaniu, ktorá by mala vo vyššej miere zaručovať potrebnú odbornú pripravenosť podnikateľa v tejto oblasti podnikania ako úplné stredné vzdelanie s maturitnou skúškou a odbornou praxou 5 rokov v odbore.

§ 80af

Prechodné ustanovenie súvisiace
s krízovou situáciou spôsobenou
ochorením COVID-19

Pri pozastavení prevádzkovania živnosti podľa § 57 ods. 4 a 5 počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa neuplatňuje podmienka podľa § 57 ods. 6, že pozastavenie živnosti nemôže trvať kratšie ako šesť mesiacov.

Komentár k § 80af

Cieľom právnej úpravy bola reakcia na krízovú situáciu v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19. Počas trvania krízovej situácie až do jej odvolania sa skracuje minimálna lehota na pozastavenie živnosti zo šiestich na jeden mesiac.

Prechodné ustanovenia boli do zákona doplnené zákonom č. 73/2020 Z. z. s účinnosťou od 9. 4. 2020.

§ 80ag

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. novembra 2020

Živnostenské oprávnenie vydané na živnosť, ktorá svojím obsahom spĺňa znaky poskytovania služieb zmenárne virtuálnej meny alebo poskytovania služieb peňaženky virtuálnej meny vydané do 31. októbra 2020 zaniká 28. februára 2021.

Komentár k § 80ag

Novelou zákona č. 279/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa doplnili prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2020. Živnostenské oprávnenie vydané na živnosť, ktorá svojím obsahom spĺňa znaky poskytovania služieb zmenárne virtuálnej meny alebo poskytovania služieb peňaženky virtuálnej meny vydané do 31. októbra 2020, zaniklo 28. februára 2021.

S ohľadom na riziká, ktoré predstavujú virtuálne meny, sa medzi povinné osoby zaradili subjekty poskytujúce služby spojené s virtuálnymi menami, pričom podmienkou poskytovania uvedených služieb je získanie živnostenského oprávnenia.

Zároveň sa ustanovilo, že živnostenské oprávnenie vydané na živnosť, ktorá svojím obsahom spĺňa znaky poskytovania služieb zmenárne virtuálnej meny alebo poskytovania služieb peňaženky virtuálnej meny vydané do 31. októbra 2020, zaniklo 28. februára 2021.

Prechodné a zrušovacie
ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia

§ 80ah

Živnostenské oprávnenia na vykonávanie činnosti ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach a v chatovej osade triedy 3, v kempingoch triedy 3 a 4 vydané podľa predpisov účinných do dňa vyhlásenia tohto zákona zostávajú zachované.

§ 80ai

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 277/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried.

Komentár k § 80ah a § 80ai

Novelou zákona č. 75/2021 Z. z., ktorým sa zrušuje zákon č. 371/2019 Z. z. o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa do zákona doplnili prechodné a zrušovacie ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia, pričom ide o intertemporálne ustanovenie upravujúce poskytovanie ubytovacích služieb v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v určitých typoch zariadení a zrušovacie ustanovenie k vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 277/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried.

§ 80aj

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. augusta 2021

Živnostenské oprávnenia na činnosti Galvanizácia kovov a Smaltovanie vzniknuté podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. júla 2021 sa považujú za živnostenské oprávnenia na prevádzkovanie živnosti, a to v rozsahu oprávnenia vzniknutého podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. júla 2021.

Komentár k § 80aj

Novelou zákona č. 261/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, sa zaviedli prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2021. Napriek zrušeniu remeselných živností na vykonávanie činnosti galvanizácia kovov, smaltovanie (bod 17), živnostenské oprávnenia na vykonávanie týchto činností vydané podľa doterajších predpisov zostali zachované. Išlo aj o úpravu vzhľadom na skutočnosť, že galvanizácia kovov a smaltovanie sú samostatnými činnosťami uvedenými v samostatných riadkoch Prílohy č. 1 k živnostenskému zákonu.

§ 80ak

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2023

Živnostenské oprávnenie na vykonávanie činnosti Autorizovaný bezpečnostný technik vzniknuté podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022 sa od 1. januára 2023 považuje za živnostenské oprávnenie na vykonávanie činnosti Bezpečnostný technik.

§ 80al

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. septembra 2022

Živnostenské oprávnenia na predaj pyrotechnických výrobkov kategórie F2, kategórie F3, kategórie T1 a kategórie P1 a živnostenské oprávnenie na odbornú prípravu na získanie odbornej spôsobilosti predavača pyrotechnických výrobkov vydané podľa doterajších predpisov do 31. augusta 2022 zostávajú zachované.

Komentár k § 80ak a § 80al

Novelou zákona č. 114/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa doplnili prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2023.

Novelou zákona č. 249/2022 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia, sa doplnili prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2022, podľa ktorých zostávajú zachované živnostenské oprávnenia vydané podľa doterajších predpisov na vykonávanie viazaných živností s predmetom činnosti „Predaj pyrotechnických výrobkov kategórie F2, kategórie F 3, kategórie T1 a kategórie P1“ a „Odborná príprava na získanie odbornej spôsobilosti predavača pyrotechnických výrobkov“.

§ 80am

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. júla 2023

Živnostenské oprávnenia na vykonávanie oprávnených meraní, kalibrácií, skúšok a inšpekcií zhody vydané podľa doterajších predpisov do 30. júna 2023 zostávajú zachované.

Komentár k § 80am

Novelou zákona č. 146/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 7. 2023 zaviedli prechodné ustanovenia súvisiace s novou právnou úpravou.

§ 80an

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. apríla 2024

(1) Živnostenské oprávnenia na vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb vydané do 31. marca 2024 platia do 31. marca 2026 a na ich základe možno do 31. marca 2026 vykonávať vypracovanie projektovej dokumentácie jednoduchej stavby a drobnej stavby a zmien týchto stavieb.

(2) Živnostenské oprávnenia na výkon činnosti vedenia uskutočňovania stavieb na individuálnu rekreáciu, prízemných stavieb a stavieb zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m² a výšku 15 m, drobných stavieb a ich zmien vydané do 31. marca 2024 platia do 31. marca 2026 a na ich základe možno do 31. marca 2026 vykonávať vedenie uskutočňovania stavebných prác drobnej stavby a jej zmien.

(3) ivnostenské oprávnenia na uskutočňovanie stavieb a ich zmien v rozsahu voľnej živnosti, ktoré vznikli do 31. marca 2024 platia do 31. marca 2026 a na ich základe možno do 31. marca 2026 vykonávať zhotovovanie stavieb a zhotovovanie inžinierskych stavieb a zmien týchto stavieb.

Komentár k § 80an

Novelou zákona č. 205/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 4. 2025 vzhľadom na zmeny v úprave viazaných živností v oblasti stavebníctva ustanovilo prechodné obdobie dvoch rokov, počas ktorého možno činnosti vykonávať aj na základe doterajších živnostenských oprávnení a využiť toto obdobie na získanie nových oprávnení, či už podľa živnostenského zákona, alebo podľa zákona SNR č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

§ 80ao

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 15. júla 2024

Živnostenské oprávnenie na činnosť, ktorá svojím obsahom spĺňa znaky poskytovania služieb pilota, inštruktora alebo examinátora v oblasti civilného letectva, vydané podľa tohto zákona v znení účinnom do 14. júla 2024 zaniká 31. decembra 2024.

Komentár k § 80ao

Novela zákona č. 161/2024 Z. z. s účinnosťou od 15. 7. 2024 upravila prechodné ustanovenie vo vzťahu k novej úprave niektorých činností vykonávaných členmi leteckého personálu ako viazaných živností.

§ 80ap

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 30. decembra 2024

(1) Živnostenské oprávnenie vydané na živnosť, ktorá svojím obsahom spĺňa znaky poskytovania služieb zmenárne virtuálnej meny, poskytovania služieb peňaženky virtuálnej meny alebo služieb kryptoaktív podľa osobitného predpisu⁵¹⁾ vydané do 30. decembra 2024 zaniká 30. decembra 2025.

(2) Fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré boli pred 30. decembrom 2024 oprávnené na základe živnostenského oprávnenia poskytovať služby zmenárne virtuálnej meny, služby peňaženky virtuálnej meny alebo poskytovať služby a činnosti, ktoré svojím obsahom spĺňajú znaky služieb kryptoaktív podľa osobitného predpisu,⁵¹⁾ môžu tieto činnosti vykonávať do 30. decembra 2025 alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti o udelenie povolenia na činnosť poskytovania služieb kryptoaktív podľa osobitného predpisu,⁵²⁾ ak toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť pred 30. decembrom 2025.⁵³⁾ Ak osoba podľa prvej vety nezíska povolenie podľa prvej vety pred 30. decembrom 2025, oprávnenie na poskytovanie služieb podľa prvej vety jej zaniká 30. decembra 2025.

Komentár k § 80ap

Novelou zákona č. 248/2024 Z. z. sa s účinnosťou od 30. 12. 2024 zaviedli pechodné ustanovenia, nakoľko na základe nariadenia MiCA, ktoré predstavuje harmonizovaný rámec pre trhy s kryptoaktívami a ktorým sa ustanovujú osobitné pravidlá pre kryptoaktíva a súvisiace služby a činnosti vrátane povoľovania s pôsobnosťou pre celú Európsku úniu, emitenti tokenov naviazaných na aktíva, poskytovatelia služieb kryptoaktív a iné osoby oprávnené vykonávať činnosť v oblasti kryptoaktív potrebujú povolenie od Národnej banky Slovenska na výkon definovaných činností súvisiacich s kryptoaktívami. Z tohto dôvodu bolo nutné činnosť týchto osôb vyňať spod pôsobnosti živnostenského zákona. Činnosť poskytovateľov služieb kryptoaktív a činnosť emitentov tokenov naviazaných na aktíva a emitentov tokenov elektronických peňazí sa pridala do ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a), t. j. medzi činnosti, ktoré nie sú živnosťou.

Živnostenské oprávnenie už nie je pre služby spadajúce do pôsobnosti nariadenia MiCA dostačujúce, avšak v súlade s prechodným ustanovením je možné poskytovať služby na základe už platného živnostenského oprávnenia (oprávnenie na poskytovanie služby zmenárne virtuálnej meny alebo služby peňaženky virtuálnej meny alebo služby a činnosti, ktoré svojím obsahom spĺňajú znaky služieb kryptoaktív podľa nariadenia MiCA) po obmedzenú dobu až do 1. júla 2026 alebo do dňa udelenia povolenia alebo odmietnutia udelenia povolenia na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív podľa nariadenia MiCA, podľa toho, čo nastane skôr.

Z uvedeného vyplýva, že bolo potrebné doplniť toto prechodné ustanovenie v živnostenskom zákone tak, aby existujúce osoby so živnostenským oprávnením vydaným do 30. decembra 2024, ktoré uskutočňujú svoju podnikateľskú činnosť s predmetom činnosti definovaným podľa živnostenského zákona ako živnosť, ktorá svojím obsahom spĺňa znaky poskytovania služieb zmenárne virtuálnej meny alebo poskytovania služieb peňaženky virtuálnej meny alebo poskytovania služby alebo činnosti, ktorá svojím obsahom spĺňa znaky služieb kryptoaktíva podľa nariadenia MiCA, mohli vykonávať svoju podnikateľskú činnosť až do udelenia povolenia podľa nariadenia MiCA, najneskôr však do 1. júla 2026.

V súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia MiCA priamo aplikovateľnej definície služieb kryptoaktív je potrebné sa vysporiadať nielen so subjektami uskutočňujúcimi svoju podnikateľskú činnosť v predmetoch podnikania viazaných – regulovaných živností „poskytovanie služby zmenárne virtuálnej meny“ a „služby peňaženky virtuálnej meny“, ale o to precíznejšie – i s podnikateľskými subjektami podnikajúcimi v oblasti voľných živností, tak definične nespadajúcich pod vymedzenie čl. 3, bod 16 a nasl. nariadenia, ako i obsahovo aktuálne podobnými novej legislatívnej definícii (nahradzujúcej pojem virtuálna mena pojmom kryptoaktívum). Aj napriek tomu, že sa živnosti č. 82a a 82b stali viazanými, pričom ich súčasne tento zákon ruší, existovalo stále riziko, že bude zo strany podnikateľských subjektov snaha obchádzať tento zákon prostredníctvom slobody formulácie predmetu podnikania voľných živností. Preto prechodné ustanovenie obsahuje formuláciu „poskytovanie služby a činnosti, ktoré svojím obsahom spĺňajú znaky služieb kryptoaktív“ podľa nariadenia MiCA, ktoré by mali rovnako podliehať povoleniu vydanému Národnou bankou Slovenska. Uvedené je žiadúce a významné najmä s ohľadom na zabránenie obchádzania plnenia regulačných požiadaviek záujemcov o podnikanie prostredníctvom slobody formulácie predmetu podnikania voľných živností.

§ 80aq

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2025

(1) Živnostenské oprávnenia na vykonávanie činnosti Sprievodca cestovného ruchu, Wellness masérske služby, Sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti (realitná činnosť) a Zasielateľstvo, vydané podľa doterajších predpisov do 31. decembra 2024 zostávajú zachované.

(2) Živnostenské oprávnenia na vykonávanie činnosti Vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 zostávajú zachované do uplynutia platnosti dokladu o získanej odbornej spôsobilosti, najneskôr však do 31. decembra 2025.“.

Komentár k § 80aq

Novelou zákona č. 292/2024 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2025 prechodnými ustanoveniami zaviedli technické úpravy súvisiace so zmenou terminológie - čiastočná kvalifikácia a úplná kvalifikácia na jednej strane a profesijná kvalifikácia na druhej strane. Zároveň sa reflektuje zavedenie majstrovskej skúšky. Zároveň sú zapracované pripomienky MV SR, ktoré uplatnili v rámci MPK a ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

§ 81

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. 1. 1992.

* * *

Zákon č. 231/1992 Zb. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (29. 5. 1992).

Zákon č. 600/1992 Zb. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (28. 12. 1992).

Zákon č. 132/1994 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 1994.

Zákon č. 200/1995 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 10. 1995.

Zákon č. 216/1995 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 1996.

Zákon č. 233/1995 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 1995.

Zákon č. 123/1996 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 1996.

Zákon č. 164/1996 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 10. 1996.

Zákon č. 222/1996 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (24. 7. 1996).

Zákon č. 289/1996 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 1997.

Zákon č. 290/1996 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 1997.

Zákon č. 288/1997 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 1998.

Zákon č. 379/1997 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 1998.

Zákon č. 70/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 1998.

Zákon č. 76/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 4. 1998.

Zákon č. 126/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 1998.

Zákon č. 129/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 1998.

Zákon č. 140/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 6. 1998.

Zákon č. 143/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 1998.

Zákon č. 144/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 6. 1998.

Zákon č. 161/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 1998.

Zákon č. 178/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 1998.

Zákon č. 179/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 1998.

Zákon č. 194/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 1998.

Zákon č. 263/1999 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2000.

Zákon č. 264/1999 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2000.

Zákon č. 119/2000 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2000.

Zákon č. 142/2000 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2000.

Zákon č. 236/2000 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2000.

Zákon č. 238/2000 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2000.

Zákon č. 268/2000 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2000.

Zákon č. 338/2000 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2001.

Zákon č. 223/2001 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2001.

Zákon č. 279/2001 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2001 okrem čl. I § 7a, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2003 a § 66e až 66o, ktoré nadobudli účinnosť dňom vstupu zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a Európskym spoločenstvám do platnosti (1. 5. 2004).

Zákon č. 488/2001 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2001.

Zákon č. 554/2001 Z. z. nadobudol účinnosť 30. 12. 2001.

Zákon č. 261/2002 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2002.

Zákon č. 284/2002 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2002.

Zákon č. 506/2002 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2002 okrem čl. II bodu 2 písm. b) a c) [príloha č. 3 skupina 314 – Ostatné, poradové č. 12], ktoré nadobudli účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám (1. 5. 2004).

Zákon č. 190/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2004.

Zákon č. 219/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2003.

Zákon č. 245/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 31. 7. 2003.

Zákon č. 423/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2003.

Zákon č. 515/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2004.

Zákon č. 586/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2004.

Zákon č. 602/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2004.

Zákon č. 347/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2004.

Zákon č. 350/2004 Z. z. nadobudol účinnosť pätnástym dňom po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov SR (16. 6. 2004).

Zákon č. 365/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2004.

Zákon č. 420/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2004.

Zákon č. 533/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2004.

Zákon č. 544/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2004.

Zákon č. 578/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2005.

Zákon č. 624/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2005.

Zákon č. 650/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2005.

Zákon č. 656/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2005.

Zákon č. 725/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 3. 2005.

Zákon č. 8/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2005.

Zákon č. 93/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2005.

Zákon č. 331/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 18. 8. 2005.

Zákona č. 340/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2005.

Zákon č. 351/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2005.

Zákon č. 470/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2005.

Zákon č. 473/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2006.

Zákon č. 491/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2006.

Zákon č. 555/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2006.

Zákon č. 567/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2006.

Zákon č. 124/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2006.

Zákon č. 126/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 6. 2006.

Zákon č. 17/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 15. 1. 2007.

Zákon č. 99/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 4. 2007.

Zákon č. 193/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 6. 2007.

Zákon č. 218/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 6. 2007.

Zákon č. 358/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 10. 2007 okrem prílohy č. 1 v čl. I sedemdesiatom druhom bode, ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2008.

Zákon č. 577/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2008.

Zákon č. 112/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 4. 2008.

Zákon č. 445/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2009.

Zákon č. 448/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2009.

Zákon č. 186/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2010.

Zákon č. 492/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2009.

Zákon č. 568/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2012.

Zákon č. 129/2010 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou čl. III bodov 1 a 3 [§ 3 ods. 2 písm. a) a § 80o], ktoré nadobudli účinnosť 1. 6. 2010, s výnimkou čl. III bodov 2 a 4 [§ 3 ods. 2 písm. a) a § 80r], ktoré nadobudli účinnosť 11. 6. 2010.

Zákon č. 136/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 6. 2010 okrem čl. V bodu 67 § 66ba ods. 4 písm. b), ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2012.

Zákon č. 556/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 31. 12. 2010.

Zákon č. 249/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2011.

Zákon č. 324/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 14. 10. 2011 okrem čl. I až III, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2012.

Zákon č. 362/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2011.

Zákon č. 392/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2011.

Zákon č. 395/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2012.

Zákon č. 251/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2012.

Zákon č. 314/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2013.

Zákon č. 321/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2012.

Zákon č. 351/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2012.

Zákon č. 180/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 10. 2013.

Zákon č. 218/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2013.

Zákon č. 1/2014 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 2. 2014.

Zákon č. 58/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 6. 2014.

Zákon č. 182/2014 Z. z nadobudol účinnosť 1. 7. 2014.

Zákon č. 204/2014 Z. z nadobudol účinnosť 1. 8. 2014.

Zákon č. 219/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 10. 2015.

Zákon č. 321/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2014.

Zákon č. 333/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2015.

Zákon č. 399/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2015.

Zákon č. 79/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 128/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2015.

Zákon č. 266/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2015.

Zákon č. 272/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2015.

Zákon č. 274/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 15. 11. 2015.

Zákon č. 278/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 331/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 2. 12. 2015.

Zákon č. 348/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 387/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 412/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 3. 2016.

Zákon č. 440/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 89/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 20. 5. 2016.

Zákon č. 91/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2016.

Zákon č. 125/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2016.

Zákon č. 276/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2018

Zákon č. 289/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2017.

Zákon č. 292/2017 nadobudol účinnosť 1. decembra 2017 okrem čl. I bodov 1 až 27, § 20 ods. 1, 2, 4 až 8 v bode 28, bodov 29 až 241, 243 až 247, čl. II až IV, čl. V bodov 2 až 9 a čl. VI až IX, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2018 a okrem čl. I § 20 ods. 3 v bode 28, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2023.

Zákon č. 56/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 4. 2018.

Zákon č. 87/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 4. 2018.

Zákon č. 106/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 20. 5. 2018.

Zákon č. 112/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2018.

Zákon č. 157/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2018.

Zákon č. 170/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2019.

Zákon č. 177/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2018 okrem § 46 ods. 4 a 5, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2019.

Zákon č. 216/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2019.

Zákon č. 9/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 4. 2019.

Zákon č. 30/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 6. 2019.

Zákon č. 139/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 6. 2019.

Zákon č. 221/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2019.

Zákon č. 356/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2020.

Zákon č. 371/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2020.

Zákon č. 390/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 10. 2020.

Zákon č. 476/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 2. 2020.

Zákon č. 6/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 2. 2020.

Zákon č. 73/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 9. 4. 2020.

Zákon č. 198/2020 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (21. 7. 2020).

Zákon č. 279/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 1. novembra 2020.

Zákon č. 75/2021 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (19. 2. 2021).

Zákon č. 261/2021 Z. z. nadobudol účinnosť 1. augusta 2021.

Zákon č. 500/2021 Z. z. nadobudol účinnosť 1. februára 2022.

Zákon č. 114/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2023.

Zákon č. 249/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 1. septembra 2022.

Zákon č. 256/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 1. októbra 2022.

Zákon č. 8/2023 Z. z. nadobudol účinnosť 1. februára 2023.

Zákon č. 146/2023 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2023.

Zákon č. 205/2023 Z. z. nadobudne účinnosť 1. apríla 2024.

Zákon č. 309/2023 Z. z. nadobudne účinnosť 1. marca 2024.

Zákon č. 106/2024 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júna 2024

Zákon č. 161/2024 Z. z. nadobudol účinnosť 15. júla 2024.

Zákon č. 248/2024 Z. z. nadobúda účinnosť 30. decembra 2024.

Zákon č. 292/2024 Z. z. nadobúda účinnosť 30. decembra 2024.

Odkazy k textu:

1) § 1 a 2 zákona č. 222/1946 Zb. o pošte (poštový zákon).

§ 1 ods. 1 a § 3 zákona č. 63/1950 Zb. o úprave hospodárenia s tabakom, soľou a liehom a o zrušení štátnych finančných monopolov.

§ 1 ods. 1 dekrétu prezidenta republiky č. 50/1945 Zb. o opatreniach v oblasti filmu.

1a) § 5 ods. 2 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2) Zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých s umeleckých dielach (autorský zákon) v znení zákona č. 89/1990 Zb. (úplné znenie č. 247/1990 Zb.)

2a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z.

Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2b) Vypúšťa sa.

3) § 25 ods. 1 zákona č. 87/1987 Zb. o veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 239/1991 Zb.

Zákon ČNR č. 240/1991 Zb. o šlachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat.

Zákon SNR č. 110/1972 Zb. o plemenitbe hospodárskych zvierat v znení zákona SNR č. 256/1991 Zb.

4) Zákon ČNR č. 128/1990 Zb. o advokácii.

Zákon SNR č. 132/1990 Zb. o advokácii.

5) Vypúšťa sa.

5a) Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

6) Zákon č. 237/1991 Zb. o patentových zástupcoch v znení zákona č. 90/1993 Z. z.

6a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

7) Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z.

8) Zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

8a) Zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov.

8b) Zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9) § 11 a § 13 ods. 1 až 4 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní.

9a) Zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov.

9b) § 4 až 5b zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.

9c) Vypúšťa sa.

9d) Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

10) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z. o Komore geodetov a kartografov.

11) Zákon č. 249/2011 Z. z. o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

11a) Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

11b) § 4 a 6 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12) Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.

12a) § 81 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12b) § 63 zákona č. 492/2009 Z. z.

12c) § 2 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z. z.

12d) § 45 ods. 1 a 3, § 47, § 52 ods. 2, § 53, § 54 ods. 1 a § 55 zákona č. 492/2009 Z. z.

12e) Vypúšťa sa.

12f) § 2 písm. i), k) a l) a § 6 a 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.

13) Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

13a) Vypúšťa sa.

14) Napríklad zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

14a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009).

14b) Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

14ba) Čl. 3 ods. 1 bod 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9. 6. 2023) v platnom znení.

14bb) Čl. 3 ods. 1 bod 15 nariadenia (EÚ) 2023/1114 v platnom znení.

14bc) Nariadenie (EÚ) 2023/1114 v platnom znení.

Zákon č. 248/2024 Z. z. o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

14c) Zákon č. 106/2024 Z. z. o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

15) Zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

16) § 2 a § 3 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb.

17) § 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

17a) Vypúšťa sa.

18) Zákon č. 61/1952 Zb. o námornej plavbe v znení zákona č. 42/1980 Zb.

Nariadenie ministra dopravy č. 75/1953 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o námornej plavbe.

Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

19) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

20) Zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

21) § 62 ods. 2 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva ČR č. 284/1990 Zb. o správnej výrobnej praxi, riadení akosti humánnych liečiv a prostriedkov zdravotníckej a obalovej techniky.

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 386/1990 Zb. o správnej výrobnej praxi, riadení akosti humánnych liečiv a prostriedkov zdravotníckej a obalovej techniky.

Zákon č. 87/1987 Zb. o veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 239/1991 Zb.

Vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy ČSR č. 86/1989 Zb. o povoľovaní overovania, výroby, dovozu a uvádzania do obehu, používaní a kontrole veterinárnych liečiv a prípravkov.

Vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR č. 188/1989 Zb. o povoľovaní výroby, dovozu, overovania a uvádzania do obehu, používaní a kontrole veterinárnych liečiv a prípravkov.

Poznámka sa stala obsolétnou (nepoužiteľnou) zmenou, resp. zrušením ustanovení, ktoré na ňu obsahovali odkaz.

22) § 34 a 35 nariadenia vlády ČSR č. 192/1988 Zb. o jedoch a niektorých iných látkach škodlivých zdraviu v znení nariadenia vlády ČR č. 182/1990 Zb.

§ 34 a 35 nariadenia vlády SSR č. 206/1988 Zb. o jedoch a niektorých iných látkach škodlivých zdraviu v znení nariadenia vlády SR č. 232/1990 Zb.

22a) Zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23) Zákon č. 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve v znení zákona č. 54/1987 Zb.

Poznámka sa stala obsolétnou (nepoužiteľnou) zmenou, resp. zrušením ustanovení, ktoré na ňu obsahovali odkaz.

23a) § 6, 7 a 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

23b) Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.

Poznámka sa stala obsolétnou (nepoužiteľnou) zmenou, resp. zrušením ustanovení, ktoré na ňu obsahovali odkaz.

23c) Zákon Slovenskej národnej rady č. 52/1988 Zb. o geologických prácach a o Slovenskom geologickom úrade v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 497/1991 Zb.

23d) § 5 zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

23da) Zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23e) Zákon č. 473/2005 Z. z.o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti).

23f) Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23fa) § 3 zákona č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23g) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 58/1997 Z. z.

23h) Vypúšťa sa.

23ha) Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z.

23i) § 141 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon.

23j) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Poznámka sa stala obsolétnou (nepoužiteľnou) zmenou, resp. zrušením ustanovení, ktoré na ňu obsahovali odkaz.

23k) § 84 ods. 4 a 5 zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23l) § 84 ods. 4 a 6 zákona č. 106/2018 Z. z.

23m) § 56 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23n) § 7 ods. 1 zákona č. 76/1998 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

23o) Vypúšťa sa.

23p) Vypúšťa sa.

23pa) Vypúšťa sa.

23pb) § 73 zákona č. 106/2018 Z. z.

23pc) § 74 zákona č. 106/2018 Z. z.

23pd) § 75 zákona č. 106/2018 Z. z.

23pe) § 76 zákona č. 106/2018 Z. z.

23pf) § 77 zákona č. 106/2018 Z. z.

23pg) § 84 ods. 4 a 7 zákona č. 106/2018 Z. z.

23ph) § 88 zákona č. 725/2004 Z. z.

23q) Zákon č. 8 /2005 Z. z. o správcoch a zmene a doplnení niektorých zákonov.

23qa) § 10 zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23qb) § 84 ods. 4 a 8 zákona č. 106/2018 Z. z.

23qc) § 26 ods. 4 a § 28 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení zákona č. 9/2019 Z. z.

23qd) Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

23r) Zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.

24) Napríklad § 73 ods. 4 a 5 a § 75 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení zákona č. 231/1992 Zb., § 7 ods. 1 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, § 23 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 48 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. o nadáciách v znení zákona č. 147/1997 Z. z.

24a) § 3 a 5 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

24b) § 42 až 57 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

24c) Vypúšťa sa.

24d) Vypúšťa sa.

24e) § 69 a 70 Trestného zákona v znení neskorších predpisov.

24f) Napríklad § 25 ods. 2 č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

25) Zákon č. 498/1990 Zb. o utečencoch.

Poznámka sa stala obsolétnou (nepoužiteľnou) zmenou, resp. zrušením ustanovení, ktoré na ňu obsahovali odkaz.

26) Napríklad zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

27) § 5 zákona č. 328/1991 Zb.

28) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

28a) § 21 ods. 6 a § 110a Obchodného zákonníka.

28aa) § 2a zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2006 Z. z.

28ab) Zákon č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

28b) § 3 vyhlášky Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky č. 74/1996 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti tlakových, zdvíhacích, elektrických a plynových technických zariadení a o odbornej spôsobilosti.

29) Vypúšťa sa

29a) § 38 zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe.

29b) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 400/1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na ostatné určené výrobky v znení neskorších predpisov.

30) Vypúšťa sa.

31) Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

31a) Zákon č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

31b) Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

31c) Zákon č. 292/2024 Z. z.

32) Napríklad zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, § 20 až 24 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 79/1997 Z. z. o opatreniach na predchádzanie prenosným ochoreniam v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 54/2000 Z. z.

32a) Napríklad zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

33) § 7 ods. 3 Obchodného zákonníka.

§ 14 zákona č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

34) Zákon č. 505/1990 Zb. o metrológii.

Poznámka sa stala obsolétnou (nepoužiteľnou) zmenou, resp. zrušením ustanovení, ktoré na ňu obsahovali odkaz.

35) Napr. zákon č. 20/1966 Zb., zákon č. 87/1987 Zb. v znení zákona č. 239/1991 Zb., zákon č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím v znení zákona č. 102/1988 Zb. a zákona č. 113/1990 Zb., zákon č. 547/1990 Zb. o nakladaní s niektorými druhmi tovaru a technológií a o ich kontrole.

Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.

Poznámka sa stala obsolétnou (nepoužiteľnou) zmenou, resp. zrušením ustanovení, ktoré na ňu obsahovali odkaz.

36) Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 79/1997 Z. z.

36a) Vypúšťa sa.

36b) Vypúšťa sa.

36c) Zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji.

36ca) § 27 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.

36cb) § 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z.

36cc) § 12 zákona č. 253/1998 Z. z. v znení zákona č. 206/2008 Z. z.

36d) § 31 ods. 1 a 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

36e) Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

36f) § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka.

36g) § 6 ods. 1 písm. b) a c) a § 6 ods. 2 zákona č. 530/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

36h) § 5, § 5b a nasl. a § 15d ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. v znení zákona č. 136/2010 Z. z.

36i) Zákon č. 530/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

36j) § 23 ods. 7 zákona č. 218/2013 o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

36ja) § 154 ods. 8 zákona č. 106/2018 Z. z.

36jb) § 96 ods. 2 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

36k) § 9 ods. 3 zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

37) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

Poznámka sa stala obsolétnou (nepoužiteľnou) zmenou, resp. zrušením ustanovení, ktoré na ňu obsahovali odkaz.

37a) § 62 zákona č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách).

37b) § 7 ods. 1 zákona č. 272/2015 Z. z. v znení zákona č. 52/2018 Z. z.

37c) Zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

37d) § 20 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 353/2005 Z. z.

37e) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

38) Druhá časť a tretia časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.

39) § 2 písm. a) zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 23c ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

39a) § 23c zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

39b) § 6 ods. 5 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

40) § 118 Trestného zákona.

Poznámka sa stala obsolétnou (nepoužiteľnou) zmenou, resp. zrušením ustanovení, ktoré na ňu obsahovali odkaz.

41a) Zákon č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch v znení zákona č. 241/2001 Z. z.

41ab) Napríklad zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

41ac) § 31 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

41ad) § 6 ods. 1, § 8 ods. 1, § 23 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

41ae) § 5b, 15d ods. 3 a 15g ods. 2 a 3 zákona č. 530/2003 Z. z. v znení zákona č. 390/2019 Z. z.

41b) Zmluva medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Českou republikou, Estónskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Poľskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii.

41ba) § 2 písm. k) zákona č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

41bb) § 2 písm. j) zákona č. 477/2002 Z. z.

41c) § 7 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.

42) Dohoda o účasti Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky v Európskom hospodárskom priestore.

42a) Zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií.

42b) vypúšťa sa

42b) § 26 zákona č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 276/2017 Z. z.

42c) § 19 a 20 zákona č. 293/2007 Z. z.

42d) Zákon č. 422/2015 Z. z. v znení zákona č. 276/2017 Z. z.

43) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení zákona č. 300/1990 Zb.

44) Zákon č. 29/1984 Zb. v znení zákona č. 171/1990 Zb. a zákona č. 522/1990 Zb.

45) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

46) § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 477/2002 Z. z.

47) § 352 až 354 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb.

47a) § 3 až 8 a § 10 až 16 zákona č. 136/2010 Z. z.

48) § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka.

49) Čl. 14 až 20, 22 a 40 nariadenia (ES) č. 1060/2009.

50) § 20 a § 26 ods. 3 a 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

51) Čl. 3 ods. 1 bod 16 nariadenia (EÚ) 2023/1114 v platnom znení.

52) Čl. 59 až 63 nariadenia (EÚ) 2023/1114 v platnom znení.

53) Čl. 143 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2023/1114 v platnom znení.

Poznámky redakcie k zákonu č. 455/1991 Zb.:

*) Novela živnostenského zákona č. 586/2003 Z. z. nezohľadnila predchádzajúcu novelu zákona č. 190/2003 Z. z., ktorá s účinnosťou od 1. 1. 2004 za § 80d vložila § 80e, a za § 80d duplicitne vkladá § 80e, avšak v inom znení.

**) Novela živnostenského zákona č. 578/2004 Z. z. nezohľadnila predchádzajúcu novelu zákona č. 347/2004, ktorá s účinnosťou od 1. 7. 2004 vložila § 80g a za § 80f vkladá nový § 80g, avšak v inom znení. Tiež nezohľadnila ani neopravila chybu vyplývajúcu z novely č. 586/2003 Z. z., ktorá do zákona duplicitne vložila § 80e (§ 80f sa v platnom znení zákona nevyskytuje).

Príloha č. 1

REMESELNÉ ŽIVNOSTI

Por. č. Živnosť Zoznam

SKUPINA 101 – Výroba kovov a kovových výrobkov

1. Zámočníctvo I

2. Nástrojárstvo I

3. Kovoobrábanie I

SKUPINA 103 – Výroba motorových a ostatných dopravných prostriedkov

6. Opravy pracovných strojov I

7. Diagnostika a opravy cestných motorových vozidiel I

8. Opravy karosérií I

SKUPINA 104 – Výroba zdravotníckych výrobkov, presných a optických prístrojov a hodín

9. zrušené

10. zrušené

11. Hodinárstvo I

SKUPINA 106 – Výroba a spracovanie kameniva a zemín, keramika

12. Kamenárstvo I

SKUPINA 108 – Výroba potravín a nápojov

13. Mäsiarstvo I

14. Výroba piva a sladu I

15. Výroba mliečnych výrobkov I

16. Výroba pekárskych a cukrárenských výrobkov

SKUPINA 111 – Výroba drevárska, výroba nábytku, hudobných nástrojov a ostatných výrobkov

17. Stolárstvo I

18. Zlatníctvo a klenotníctvo I

SKUPINA 113 – Stavebníctvo

19. Murárstvo I

20. Tesárstvo I

21. Pokrývačstvo I

22. Klampiarstvo I

23. Izolatérstvo I

24. Strechár I

25. Vodoinštalatérstvo a kúrenárstvo I

26. Inštalácia a opravy chladiarenských zariadení I

27. Podlahárstvo I

28. Montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených technických zariadení I

29. Kachliarstvo I

SKUPINA 114 – Ostatné

30. Pánske, dámske a detské kaderníctvo I

31. Kozmetické služby III

32. Pohostinská činnosť a výroba hotových jedál určených na priamu spotrebu

mimo prevádzkových priestorov III

33. Čistenie a kontrola komínov III

34. Manikúra III

35. Pedikúra

Komentár k prílohe č. 1

Novelou zákona č. 292/2024 Z. z. sa od 1. 1. 2025 v skupine 104 – Výroba zdravotníckych výrobkov, presných a optických prístrojov a hodín vypúšťajú živnosti s poradovým číslom 9 a 10 v súvislosti s čiastočnou kvalifikáciou a úplnou kvalifikáciou na jednej strane a profesijnou kvalifikáciou na druhej strane.

Príloha č. 2

VIAZANÉ ŽIVNOSTI

*Por. čís.*	*Živnosť*	*Preukaz spôsobilosti*	*Poznámka*	*Zoznam*
SKUPINA 201 – Výroba kovov a kovových výrobkov
1.	Zlievanie drahých kovov	odborná spôsobilosť podľa § 21 a 22 živnostenského zákona a osvedčenie o splnení ďalších podmienok odbornej spôsobilosti	§ 52 ods. 1 zákona č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) v znení zákona č. 221/2007 Z. z.	I – platí pre odbornú spôsobilosť podľa § 21 a 22 živnostenského zákona
SKUPINA 202 – Výroba strojov a prístrojov všeobecná a pre určité hospodárske odvetvia
2.	Opravy, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení	– oprávnenie na činnosť alebo – osvedčenie na vykonávanie činnosti	§ 15 ods. 1 a 9 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3.	Opravy, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení	oprávnenie na činnosť alebo osvedčenie na vykonávanie činnosti alebo preukaz na vykonávanie činnosti	§ 8a ods. 7 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov *) len v oblasti pôsobnosti dozoru štátnej banskej správy
4.	Vývoj a výroba zbraní alebo streliva	– stredné odborné vzdelanie so zameraním na výrobu a opravy strelných zbraní a streliva a dva roky praxe v odbore alebo – 6 rokov praxe v odbore		I
5.	Opravy, úpravy, ničenie, znehodnocovanie alebo výroba rezu zbraní a streliva	– stredné odborné vzdelanie so zameraním na výrobu a opravy strelných zbraní a streliva a dva roky praxe v odbore alebo – 6 rokov praxe v odbore
SKUPINA 204 – Výroba zdravotníckych výrobkov, presných a optických prístrojov a hodín
6.	Opravy a montáž určených meradiel	doklad o spôsobilosti v oblasti metrológie	§ 29 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
7.	Vypustené
8.	Očná optika	– vyššie odborné vzdelanie na I strednej zdravotníckej škole v študijnom odbore diplomovaný optometrista alebo – úplné stredné odborné vzdelanie na strednej zdravotníckej škole v študijnom odbore očný optik a päťročná odborná prax – súhlasný posudok Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv	§ 33 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov § 118 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov
9.	Zubná technika	– vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore zubná technika alebo – vyššie odborné vzdelanie v študijnom odbore diplomovaný zubný technik alebo – úplné stredné odborné vzdelanie na strednej zdravotníckej škole v odbore zubná technika a päťročná odborná prax	§ 33 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z.
SKUPINA 213 – Stavebníctvo
10.	Vypracovanie projektovej dokumentácie jednoduchej stavby a drobnej stavby a zmien týchto stavieb	– vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa architektonického, stavebného, elektrotechnického alebo strojného zamerania, alebo – vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa architektonického, stavebného, elektrotechnického alebo strojného zamerania alebo úplné stredné odborné vzdelanie stavebného, elektrotechnického alebo strojného zamerania a najmenej tri roky praxe v príslušnom odbore.	§ 16 ods. 5 zákona č. 201/2022 Z. z.
11.	Obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie	preukaz o odbornej spôsobilosti	§ 13 ods. 2 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.
12.	Vyhotovovanie dokumentácie ochrany prírody a krajiny	potvrdenie o zápise do zoznamu odborne spôsobilých osôb	§ 55 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
13.	Vedenie uskutočňovania stavebných prác drobnej stavby a zmien týchto stavieb	– vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa architektonického, stavebného, elektrotechnického alebo strojného zamerania, alebo – vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa architektonického, stavebného, elektrotechnického alebo strojného zamerania alebo úplné stredné odborné vzdelanie stavebného, elektrotechnického alebo strojného zamerania a najmenej tri roky praxe v príslušnom odbore.	§ 16 ods. 5 zákona č. 201/2022 Z. z.
13a.	Zhotovovanie stavieb	– osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti alebo osvedčenie o získaní osobitnej odbornej spôsobilosti a 1. vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa architektonického zamerania alebo stavebného zamerania, 2. vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa architektonického zamerania alebo stavebného zamerania a najmenej tri roky praxe vo výstavbe, alebo 3. úplné stredné odborné vzdelanie stavebného zamerania a najmenej päť rokov praxe vo výstavbe.	§ 31 ods. 2 písm. k) a l) zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov § 22 ods. 2 zákona č. 201/2022 Z. z.
13b.	Zhotovovanie inžinierskych stavieb	– osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti alebo osvedčenie o získaní osobitnej odbornej spôsobilosti a 1. vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa príslušného stavebného, elektrotechnického alebo strojníckeho zamerania a najmenej tri rokov praxe vo 2. výstavbe inžinierskych stavieb, alebo úplné stredné odborné vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa príslušného stavebného zamerania, elektrotechnického zamerania alebo strojníckeho zamerania a najmenej päť rokov praxe vo výstavbe inžinierskych stavieb.	§ 31 ods. 2 písm. j) a k) zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov § 22 ods. 2 zákona č. 201/2022 Z. z.
14.	Výkon činnosti stavbyvedúceho aleboVýkon činnosti stavebného dozoru aleboEnergetická certifikácia	– osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti alebo – osvedčenie o získaní osobitnej odbornej spôsobilosti	§ 31 ods. 2 písm. k) a l) zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. *nevzťahuje sa na výkon činnosti stavbyvedúceho alebo stavebného dozoru k vyhradeným stavbám
15.	Výkon činnosti energetického audítora	– osvedčenie o odbornej spôsobilosti energetického audítora	§ 12 ods. 8 zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
15a.	Poskytovanie energetickej služby s garantovanou úsporou energie	– osvedčenie o odbornej spôsobilosti na poskytovanie garantovanej energetickej služby alebo osvedčenie o odbornej spôsobilosti energetického audítora	§ 19 ods. 3 alebo § 12 ods. 8 zákona č. 321/2014 Z. z.
16.	Vykonávanie trhacích prác	1. oprávnenie strelmajstra, vek 21 rokov alebo 2. oprávnenie technického vedúceho odstrelu, vek 24 rokov	§ 32 a 33 zákona č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
17.	Uskutočňovanie krajinno-architektonických sadovníckych diel	– vysokoškolské vzdelanie záhradníckeho, poľnohospodárskeho alebo lesníckeho smeru, alebo – odborné stredoškolské vzdelanie záhradníckeho, poľnohospodárskeho alebo lesníckeho smeru a jeden rok praxe v odbore
18.	Technické osvedčovanie stavebných výrobkov	oprávnenie vydávať a zrušovať technické osvedčenia podľa zákona č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov	§ 4 ods. 4 zákona č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov
19.	Vykonávanie činnosti koordinátora bezpečnosti	– osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti na výkon činnosti stavbyvedúceho alebo stavebného dozoru alebo – osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika	§ 6 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko
SKUPINA 214 – Ostatné
20.	Prevádzkovanie autoškoly	– úplné stredoškolské vzdelanie a najmenej dva roky praxe prevádzkovateľa autoškoly, zodpovedného zástupcu v autoškole alebo inštruktora autoškoly počas troch rokov pred podaním ohlásenia živnosti alebo pred podaním žiadosti o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení	§ 4 zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
21.	Inštruktor autoškoly	inštruktorský preukaz	§ 10 zákona č. 93/2005 Z. z.
22.	Vypustené
23.	Vyučovanie v odbore cudzích jazykov	– vysokoškolské vzdelanie zamerané na príslušné jazyky alebo vysokoškolské vzdelanie v príslušnom jazyku alebo úspešné vykonanie štátnej jazykovej skúšky alebo – preukázanie aspoň desaťročného pobytu v štáte s úradným jazykom, ktorý sa má vyučovať
24.	Vyučovanie v odbore umenia	– dokončené štúdium na príslušnej umeleckej škole alebo – spôsobilosť preukázaná 6-ročnou praktickou činnosťou v odbore
25.	Poradenstvo, výchova a vzdelávanie v oblasti ochrany práce*)	oprávnenie	§ 5 ods. 6 zákona č. 51/1988 Zb. *) len v oblasti pôsobnosti dozoru štátnej banskej správy
26.	Výchova a vzdelávanie v oblasti ochrany práce	oprávnenie	§ 27 zákona č. 124/2006 Z. z.
27.	Odborné poradenské služby pre uchádzačov a záujemcov o zamestnanie okrem činnosti športového agenta	vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa	§ 43 ods. 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
28.	Sprostredkovanie zamestnania za úhradu okrem činnosti športového agenta	vysokoškolské vzdelanie najmenej prvého stupňa*)	§ 25 zákona č. 5/2004 Z. z *) § 72d zákona č. 5/2004 Z. z.
29.	Vypúšťa sa
30.	Vypúšťa sa
31.	Horská vodcovská činnosť vrátane vedenia a sprevádzania osôb po turistických chodníkoch a trasách	osvedčenie o odbornej spôsobilosti na výkon horskej vodcovskej činnosti vydané Národnou asociáciou horských vodcov Slovenskej republiky	§ 2d ods. 2 zákona č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov
31a.	Horská sprievodcovská činnosť	osvedčenie o odbornej spôsobilosti na výkon horskej sprievodcovskej činnosti vydané Slovenskou asociáciou horských sprievodcov	§ 2g ods. 2 zákona č. 544/2002 Z. z. v znení zákona č. 274/2015 Z. z.
32.	Vykonávanie odbornej prípravy na úseku ochrany pred požiarmi	oprávnenie	§ 12 ods. 1 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov
33.	Technik požiarnej ochrany alebo Špecialista požiarnej ochrany	osvedčenie	§ 11 ods. 2 zákona č. 314/2001 Z. z.
34.	Preskúšavanie komínov	osvedčenie o odbornej spôsobilosti na odborné preskúšanie komínov	§ 3 písm. c) zákona č. 161/1998 Z. z. o Komore kominárov Slovenska a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
35.	Geodetické a kartografické činnosti	– úplné vysokoškolské vzdelanie v odbore geodézie a kartografie a 3 roky praxe v odbore alebo – úplné stredné geodetické a kartografické vzdelanie a 3 roky praxe v odbore	§ 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov
36.	Vyhotovovanie programov starostlivosti o lesy	osvedčenie o odbornej spôsobilosti	§ 42 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov
37.	Činnosť odborného lesného hospodára	osvedčenie o odbornej spôsobilosti	§ 47 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z.
38.	Zber, spracúvanie, skladovanie, pestovanie a uvádzanie do obehu reprodukčného materiálu lesných drevín	osvedčenie o odbornej spôsobilosti	§ 24 zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
39.	Výroba tabakových výrobkov	– vysokoškolské vzdelanie v potravinárskom odbore alebo stredné odborné vzdelanie v potravinárskom odbore a najmenej dvojročná prax v odbore výroby tabakových výrobkov	§ 3 ods. 1 zákona č. 335/2011 Z. z. o tabakových výrobkoch
40.	Projektovanie pozemkových úprav	osvedčenie	§ 25 ods. 1 a § 25a zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov
41.	Klasifikácia jatočne opracovaných tiel	osvedčenie o odbornej spôsobilosti	§ 7 ods. 5 zákona č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov
42.	Predaj prípravkov na ochranu rastlín alebo iných prípravkov	osvedčenie o odbornej spôsobilosti na uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín alebo iných prípravkov na trh	§ 32 zákona č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov
43.	Aplikácia prípravkov na ochranu rastlín alebo iných prípravkov	osvedčenie o odbornej spôsobilosti na aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín alebo iných prípravkov	§ 32 zákona č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov
44.	Inseminácia	– vysokoškolské vzdelanie veterinárnej medicíny alebo zootechniky alebo – osvedčenie o odbornej spôsobilosti	§ 25 ods. 1 písm. d) a § 25 ods. 2 zákona č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
45.	Činnosť vykonávaná banským spôsobom*) aleboProjektovanie a navrhovanie objektov, zariadení a prác, ktoré sú súčasťou banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom aleboProjektovanie trhacích prác veľkého rozsahu	– osvedčenie o odbornej spôsobilosti	§ 5 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. v znení zákona č. 577/2007 Z. z.§ 5 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 208/1993 Z. z. o požiadavkách na kvalifikáciu a o overovaní odbornej spôsobilosti pracovníkov pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom *) v rozsahu § 3 písm. c) až i) zákona č. 51/1988 Zb.
46.	Výroba a spracovanie výbušnín vrátane výbušných predmetov, munície alebo vykonávanie výskumu, vývoja alebo pokusnej výroby výbušnín, výbušných predmetov a munície	vysokoškolské vzdelanie so zameraním na výrobu výbušnín II. stupňa alebo postgraduálne vzdelanie s vyučovacím predmetom výroba výbušnín a munície v rozsahu najmenej dvoch semestrov alebo štyroch trimestrov alebo s oprávnením o odbornej spôsobilosti pyrotechnika skupiny E	§ 31 zákona č. 58/2014 Z. z.	I
47.	Ničenie a zneškodňovanie výbušnín, výbušných predmetov a munície pri výskume, vývoji, výrobe a spracovaní	Oprávnenie pyrotechnika skupiny D alebo E	§ 35 ods. 6 a 7 zákona č. 58/2014 Z. z.
47a.	Skúšanie a likvidácia výbušnín a výbušných predmetov	Osvedčenie na priame organizovanie a riadenie prác s výbušninami a výbušnými predmetmi alebo pyrotechnické oprávnenie skupiny C, D alebo E	§ 31 ods. 3 zákona č. 58/2014 Z. z.
47b.	Skúšanie, revízia, oprava, delaborácia, likvidácia výbušnín, výbušných predmetov a munície	Osvedčenie na priame organizovanie a riadenie prác s výbušninami, výbušnými predmetmi a muníciou alebo pyrotechnické oprávnenie skupiny E	§ 31 ods. 5 zákona č. 58/2014 Z. z.
47c.	Skladovanie výbušnín a výbušných predmetov	Osvedčenie o odbornej spôsobilosti na práce s výbušninami, výbušnými predmetmi a muníciou alebo pyrotechnické oprávnenie skupiny C, D alebo E	§ 31 ods. 1 zákona č. 58/2014 Z. z.
47d.	Skladovanie výbušnín, výbušných predmetov a munície	Osvedčenie na priame organizovanie a riadenie prác s výbušninami, výbušnými predmetmi a muníciou alebo pyrotechnické oprávnenie skupiny E	§ 31 ods. 5 zákona č. 58/2014 Z. z.
48.	Vykonávanie ohňostrojných prác	Oprávnenie odpaľovača ohňostrojov	§ 34 ods. 2 zákona č. 58/2014 Z. z.
49a.	Odborná príprava na získanie odbornej spôsobilosti pri výrobe a spracovaní, používaní a ničení výbušnín a výbušných predmetov	Oprávnenie pyrotechnika C	§ 35 ods. 5 zákona č. 58/2014 Z. z.
49b.	Odborná príprava na získanie odbornej spôsobilosti pri výrobe a spracovaní, používaní a ničení výbušnín, výbušných predmetov a munície	Oprávnenie pyrotechnika D Oprávnenie pyrotechnika E	§ 35 ods. 6 § 35 ods. 7 zákona č. 58/2014 Z. z.
49d.	Odborná príprava na získanie odbornej spôsobilosti odpaľovača ohňostrojov	Oprávnenie odpaľovača ohňostrojov	§ 34 zákona č. 58/2014 Z. z.
49e.	Odborná príprava na získanie odbornej spôsobilosti strelmajstra	Oprávnenie technického vedúceho odstrelov	§ 33 zákona č. 58/2014 Z. z.
49f.	Odborná príprava na získanie odbornej spôsobilosti technického vedúceho odstrelov	Oprávnenie technického vedúceho odstrelov	§ 33 zákona č. 58/2014 Z. z.
49h.	Odborná príprava na získanie odbornej spôsobilosti pyrotechnika B	Oprávnenie pyrotechnika B Oprávnenie pyrotechnika D Oprávnenie pyrotechnika E	§ 35 ods. 4 § 35 ods. 6 § 35 ods. 7 zákona č. 58/2014 Z. z.
49i.	Odborná príprava na získanie odbornej spôsobilosti pyrotechnika C	Oprávnenie pyrotechnika C Oprávnenie pyrotechnika D Oprávnenie pyrotechnika E	§ 35 ods. 5 § 35 ods. 6 § 35 ods. 7 zákona č. 58/2014 Z. z.
49j.	Odborná príprava na získanie odbornej spôsobilosti pyrotechnika D	Oprávnenie pyrotechnika D Oprávnenie pyrotechnika E	§ 35 ods. 6 § 35 ods. 7 zákona č. 58/2014 Z. z.
49k.	Odborná príprava na získanie odbornej spôsobilosti pyrotechnika E	Oprávnenie pyrotechnika E	§ 35 ods. 7 zákona č. 58/2014 Z. z.
49l.	Vyhľadávanie nevybuchnutej munície	Oprávnenie pyrotechnika D Oprávnenie pyrotechnika E	§ 35 ods. 6 § 35 ods. 7 zákona č. 58/2014 Z. z.
50.	Prevádzkovanie cestovnej kancelárie	– vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a jeden rok praxe v odbore alebo – vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vyššie odborné vzdelanie a dva roky praxe v odbore alebo – úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a tri roky praxe v odbore		II
51.	Prevádzkovanie cestovnej agentúry	– vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a šesť mesiacov praxe v odbore alebo – vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vyššie odborné vzdelanie a jeden rok praxe v odbore alebo – úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a dva roky praxe v odbore		II
52.	Sprievodca cestovného ruchu	osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu v odbore	21 ods. 7 zákona č. 292/2024 Z. z.
53.	Masérske služby	– absolvovanie strednej zdravotníckej školy v odbore alebo – absolvovanie lekárskej fakulty, fakulty zdravotníctva alebo zdravotníckej univerzity alebo – absolvovanie vysokej školy telovýchovného smeru
53a.	Wellness masérske služby	osvedčenie o profesijnej kvalifikácii	§ 21 ods. 7 zákona č. 292/2024 Z. z.
54.	Ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach	– vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a dva roky praxe v odbore alebo – vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vyššie odborné vzdelanie a tri roky praxe v odbore alebo– úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a štyri roky praxe v odbore		III
55.	Reštaurovanie s výnimkou kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia [§ 3 ods. 1 písm. d) desiaty bod]	– stredoškolské vzdelanie reštaurátorského zamerania a 2 roky praxe v odbore reštaurovania alebo – úplné stredné vzdelanie príbuzného odboru a 4 rokov praxe v odbore reštaurovania alebo – vysokoškolské umelecké vzdelanie reštaurátorského zamerania alebo príbuzného odboru a šesť mesiacov praxe v odbore reštaurovania		I
56.	Činnosť vodohospodára	– vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa v odbore technických vied alebo prírodných vied a najmenej trojročná odborná prax, alebo – úplné stredné odborné vzdelanie technického smeru a najmenej šesťročná odborná prax, prípadne – vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa v odbore technických vied alebo prírodných vied a najmenej štvorročná odborná prax	§ 70 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisovOdborná prax je prax vodohospodárskeho smeru, chemicko-technologického smeru alebo iného príbuzného smeru
56a.	Podnikanie na ostatných vodných plochách v osobitnom režime	a) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak absolvent v rámci vysokoškolského vzdelávania úspešne vykonal skúšku za príslušné obdobie štúdia, ktorá sa vzťahuje na rybárstvo, b) úplné stredné odborné vzdelanie v študijnom odbore rybárstvo, c) stredné odborné vzdelanie v učebnom odbore rybár, d) nižšie stredné odborné vzdelanie, ak žiak v rámci vzdelávacieho programu absolvoval predmet, ktorý sa vzťahuje na rybárstvo, alebo e) úspešné absolvovanie skúšky rybárskeho hospodára a najmenej tri roky praxe v oblasti rybárstva.	§ 33 a § 6 ods. 9 zákona č. 216/ 2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
57.	Činnosť bezpečnostného poradcu	– osvedčenie o odbornej príprave alebo – osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu	§ 20 ods. 10 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov § 36 ods. 1 písm. i) zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach § 5a ods. 4 zákona č. 338/2000 Z. z.
58.	Vykonávanie školení žiadateľov o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu	poverenie	§ 5a ods. 5 zákona č. 338/2000 Z. z.§ 20 ods. 11 zákona č. 168/1996 Z. z.
59.	Činnosť autorizovanej osoby	– rozhodnutie o autorizácii	§ 14 zákona č. 133/2013 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z.
60.	Verejné obstarávanie	preukaz o odbornej spôsobilosti	§ 126 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 25/2006 Z. z.
61.	Sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť)	– vysokoškolské vzdelanie zamerané na ekonómiu, právo, stavebníctvo alebo architektúru alebo – úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu v odbore	21 ods. 7 zákona č. 292/2024 Z. z.
62.	Bezpečnostnotechnické služby	– oprávnenie alebo – osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika	§ 21 a 23 zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov
63.	Bezpečnostný technik	osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika	§ 23 zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov
65.	Pracovná zdravotná služba	oprávnenie	§ 30b zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 204/2014 Z. z.
66.	Prevádzkovanie verejných vodovodov I. až III. kategórie a prevádzkovanie verejných kanalizácií I. až III. kategórie	– osvedčenie o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie verejného vodovodu I. až III. kategórie alebo – osvedčenie o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie verejnej kanalizácie I. až III. kategórie	§ 6 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zákona č. 230/2005 Z. z.
67.	Správa registratúry	– úplné stredné vzdelanie a 5 rokov praxe v odbore alebo – vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore archívnictvo a pomocné historické vedy alebo v príbuznom študijnom odbore	§ 23 ods. 2 písm. b) zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
68.	Odborné poradenstvo v oblasti integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia	osvedčenie na poskytovanie odborného poradenstva v oblasti integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania	§ 7 ods. 2 zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
69.	Vypustené
70.	Vypustené
71.	Vykonávanie skúšky na overenie vzdelávacích výstupov	autorizácia na overovanie vzdelávacích výstupov	§ 17 až 19 a 21 zákona č. 292/2024 Z. z.
72.	Vykonávanie majstrovskej skúšk	autorizácia na overovanie vzdelávacích výstupov	§ 22 zákona č. 292/2024 Z. z.
76.	Podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom	– vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa technického alebo prírodovedného smeru a najmenej tri roky praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom alebo – vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa iného ako technického alebo prírodovedného smeru, alebo úplné stredné odborné vzdelanie v odbore vzdelávania s technickým zameraním a najmenej päť rokov praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom, alebo	§ 25 ods. 9 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov o odpadoch v znení neskorších predpisov
		– úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie v odbore vzdelávania s iným ako technickým zameraním a najmenej osem rokov praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom – do praxe sa nezapočítavajú roky praxe počas štúdia
77.	Posudzovanie vplyvov na životné prostredie	osvedčenie o odbornej spôsobilosti	§ 61 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
78.	Oprávnené merania emisií, všeobecných podmienok prevádzkovania alebo technických požiadaviek na stacionárnych zdrojoch ovzdušia Oprávnené merania parametrov kvality ovzdušia Oprávnené kalibrácie automatizovaných meracích systémov emisií alebo kvality ovzdušia Oprávnené skúšky automatizovaných meracích systémov emisií alebo kvality ovzdušia Oprávnené inšpekcie zhody automatizovaných meracích systémov emisií alebo kvality ovzdušia	Osvedčenie o osobitnej odbornej spôsobilosti podľa § 58 ods. 1 zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.	Príloha č. 9 k zákonu č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
79.	Pravidelná kontrola vykurovacích systémov, pravidelná kontrola klimatizačných systémov	potvrdenie o zápise do zoznamu odborne spôsobilých osôb	§ 7 ods. 1 zákona č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
80.	Prevádzkovanie pohrebiska alebo Prevádzkovanie pohrebnej služby alebo Prevádzkovanie krematória	osvedčenie o odbornej spôsobilosti	§ 16 ods. 15 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov	III
81.	Prevádzkovanie balzamovania a konzervácie	osvedčenie o odbornej spôsobilosti	§ 16 ods. 10 zákona č. 355/2007 Z. z.
82.	Zmenárne	devízová licencia	§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
82a.	Vypúšťa sa
82b.	Vypúšťa sa
83.	Zasielateľstvo	– vysokoškolské vzdelanie v odbore alebo – stredoškolské vzdelanie v odbore a jednoročná prax v odbore alebo – osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu v odbore a dvojročná prax v odbore	§ 21 ods. 7 zákona č. 292/2024 Z. z.	II
84.	Prevádzkovanie závodného hasičského útvaru	oprávnenie na zriaďovanie a prevádzkovanie závodného hasičského útvaru	§ 17 ods. 1 písm. n) zákona č. 314/2001 Z. z.
85.	Organizovanie dobrovoľných dražieb	– vysokoškolské vzdelanie a 3 roky praxe alebo– úplné stredné vzdelanie a 8 rokov praxe	§ 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov
86.	Vykonávanie kvalifikačného kurzu žiadateľov o preukaz odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla	– poverenie	§ 31 ods. 4 zákona č. 338/2000 Z. z. v znení zákona č. 556/2010 Z. z.
87.	Vypracovanie a aktualizácia plánu ochrany obyvateľstva Vypracovanie a aktualizácia plánu ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti	Osvedčenie o odbornej spôsobilosti na úseku civilnej ochrany obyvateľstva	§ 18a ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona č. 395/2011 Z. z.
88.	Vzdelávacia činnosť na úseku civilnej ochrany obyvateľstva	Osvedčenie o odbornej spôsobilosti na úseku civilnej ochrany obyvateľstva	§ 18a ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení zákona č. 395/2011 Z. z.
89.	Servis a údržba certifikát § 5 ods. 1 chladiacich a klimatizačných o odbornej zákona zariadení a tepelných spôsobilosti č. 321/ čerpadiel s obsahom 2012 Z. z. kontrolovanej látky o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov Servis, údržba a revízie protipožiarnych systémov a hasiacich prístrojov s obsahom kontrolovanej látky
	Kontrola úniku kontrolovaných látok zo zariadení Prevádzkovanie zariadenia na recykláciu kontrolovaných látok alebo na regeneráciu kontrolovaných látok Zhodnotenie kontrolovaných látok a odber kontrolovaných látok vrátane plnenia tlakových nádob na plyny s obsahom kontrolovanej látky Zneškodňovanie kontrolovaných látok vrátane podnikania v oblasti nakladania s odpadmi s obsahom kontrolovanej látky Uvádzanie kontrolovaných látok na trh
90.	Činnosť odborníka v oblasti prepravy nebezpečného tovaru	Osvedčenie o osobitných znalostiach	§ 5b ods. 2 zákona č. 338/2000 Z. z. v znení zákona č. 35/2014 Z. z.
91.	Vykonávanie školení žiadateľov o vydanie osvedčenia o osobitných znalostiach	Poverenie	§ 5b ods. 3 zákona č. 338/2000 Z. z. v znení zákona č. 35/2014 Z. z.
92.	Dohľad nad pracovnými podmienkami	– vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v magisterskom študijnom programe v študijnom odbore verejné zdravotníctvo – vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v bakalárskom študijnom programe v študijnom dbore verejné zdravotníctvo – diplomovaný asistent hygieny a epidemiológie – asistent hygienickej služby – iný zdravotnícky pracovník so špecializáciou v špecializačnom odbore hygiena pracovných podmienok podľa predpisov účinných do 30. júna 2010	§ 30aa ods. 2 písm. c) a d), § 63d ods. 6 a 7 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 289/2017 Z. z.
		– iný zdravotnícky pracovník so špecializáciou v špecializačnom odbore hygiena životného a pracovného prostredia podľa predpisov účinných do 28. marca 2002
93.	Odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb pri búracích prácach, údržbárskych prácach, opravách a iných činnostiach	Oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb	§ 41 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 204/2014 Z. z.
94.	Inštalácia, servis, údržba, oprava alebo vyraďovanie zariadení s obsahom fluórovaných skleníkových plynov Kontrola úniku fluórovaných skleníkových plynov zo zariadení Zhodnotenie fluórovaných skleníkových plynov	Osvedčenie o odborných znalostiach	§ 6 ods. 12 zákona č. 286/2009 Z. z. o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
	Zneškodňovanie fluórovaných skleníkovýchplynov vrátane podnikania v oblasti nakladania s odpadmi s obsahom fluórovaných skleníkových plynov Uvádzanie fluórovaných skleníkových plynov na trh“.
95.	Činnosť pilota v oblasti civilného letectva	preukaz spôsobilosti	§ 19 ods. 3 a 11 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
96.	Činnosť pilota na diaľku v oblasti civilného letectva	preukaz spôsobilosti pilota na diaľku	§ 45d ods. 1 zákona č. 143/1998 Z. z. v znení zákona č. 161/2024 Z. z.
97.	Činnosť inštruktora v oblasti civilného letectva	preukaz spôsobilosti s kvalifikáciou inštruktora	§ 19 ods. 3 zákona č. 143/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov
98.	Činnosť examinátora v oblasti civilného letectva	osvedčenie examinátora	Príloha I podčasť K nariadenia Komisie (EÚ) č. 1178/2011 z 3. novembra 2011, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa posádky civilného letectva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (Ú. v. EÚ L 311, 25. 11. 2011) v platnom znení letecký predpis

Komentár k prílohe č. 2

Znenie tejto prílohy vymedzuje viazané činnosti na účely živnostenského podnikania, a to pomenovanie živnosti, spôsob preukázania oprávnenia na výkon tejto živnosti, respektíve preukaz spôsobilosti a v poznámke odvolávku na konkrétne ustanovenie zákona o živnostenskom podnikaní.

Novelou zákona č. 146/2023 Z. z. sa od 1. 7. 2023 v časti Viazané živnosti skupine 214 zmenilo znenie položky 78 znie, a to v súvislosti s novým právnym predpisom upravujúcim ochranu ovzdušia. Ide o oprávnené merania emisií, všeobecných podmienok prevádzkovania alebo technických požiadaviek na stacionárnych zdrojoch ovzdušia, oprávnené merania parametrov kvality ovzdušia, oprávnené kalibrácie automatizovaných meracích systémov emisií alebo kvality ovzdušia, oprávnené skúšky automatizovaných meracích systémov emisií alebo kvality ovzdušia, oprávnené inšpekcie zhody automatizovaných meracích systémov emisií alebo kvality ovzdušia, ku ktorým ako preukaz spôsobilosti je potrebné osvedčenie o osobitnej odbornej spôsobilosti podľa § 58 ods. 1 zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Novelou zákona č. 205/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 4. 2025 v skupine 213 – Stavebníctvo zmenilo znenie živnosti s poradovým číslom 10. Po novom ide o živnosť vypracovanie projektovej dokumentácie jednoduchej stavby a drobnej stavby a zmien týchto stavieb, ku ktorej je potrebné buď vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa architektonického, stavebného, elektrotechnického alebo strojného zamerania, alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa architektonického, stavebného, elektrotechnického alebo strojného zamerania alebo úplného stredného odborného vzdelania stavebného, elektrotechnického alebo strojného zamerania a najmenej tri roky praxe v príslušnom odbore podľa § 16 ods. 5 zákona č. 201/2022 Z. z. Ide o úpravy vyvolané novou úpravou výkonu predmetných činností v zákone o výstavbe, ako aj osobitnou úpravou požiadaviek na osobu zhotoviteľa stavby, ak ide o inžiniersku stavbu a o inú stavbu. Zároveň sa v živnosti s poradovým číslom 11 zmenila poznámka podľa § 13 ods. 2 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.

Od 1. 4. 2025 zmenilo po novom aj znenie živnosti s poradovým číslom 13 v súlade s novým zákonom o výstavbe, ako aj osobitnou úpravou požiadaviek na osobu zhotoviteľa stavby, ak ide o inžiniersku stavbu a o inú stavbu. Po novom ide o vedenie uskutočňovania stavebných prác drobnej stavby a zmien týchto stavieb ako živnosti s podmienkou buď vysokoškolského vzdelania druhého stupňa architektonického, stavebného, elektrotechnického alebo strojného zamerania, alebo vysokoškolského vzdelania prvého stupňa architektonického, stavebného, elektrotechnického alebo strojného zamerania alebo úplného stredného odborného vzdelania stavebného, elektrotechnického alebo strojného zamerania a najmenej tri roky praxe v príslušnom odbore v súlade s ustanovením § 16 ods. 5 zákona č. 201/2022 Z. z.

Od 1. 4. 2025 sa za živnosť s poradovým číslom 13 vkladajú živnosti s poradovým číslom 13a a 13b, ktorými sú zhotovovanie stavieb a zhotovovanie inžinierskych stavieb. K živnosti zhotovovanie stavieb je potrebné osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti alebo osvedčenie o získaní osobitnej odbornej spôsobilosti a vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa architektonického zamerania alebo stavebného zamerania, alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa architektonického zamerania alebo stavebného zamerania a najmenej tri roky praxe vo výstavbe, alebo úplné stredné odborné vzdelanie stavebného zamerania a najmenej päť rokov praxe vo výstavbe. Preukaz spôsobilosti sa odvoláva na ustanovenie § 31 ods. 2 písm. k) a l) zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 201/2022 Z. z. K živnosti zhotovovanie inžinierskych stavieb je potrebné osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti alebo osvedčenie o získaní osobitnej odbornej spôsobilosti a vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa príslušného stavebného, elektrotechnického alebo strojníckeho zamerania a najmenej tri rokov praxe vo výstavbe inžinierskych stavieb, alebo úplné stredné odborné vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa príslušného stavebného zamerania, elektrotechnického zamerania alebo strojníckeho zamerania a najmenej päť rokov praxe vo výstavbe inžinierskych stavieb. Znenie sa odvoláva na ustanovenie § 31 ods. 2 písm. j) a k) zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 201/2022 Z. z.

Vzhľadom na úpravy vyvolané úpravou výkonu predmetných činností v zákone o výstavbe, ako aj osobitnou úpravou požiadaviek na osobu zhotoviteľa stavby, ak ide o inžiniersku stavbu a o inú stavbu, sa novelou zákona č. 205/2023 Z. z. s účinnosťou od 1. 4. 2025 v živnosti s poradovým číslom 14 zmenila poznámka na ustanovenie § 31 ods. 2 písm. k) a l) zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorá sa nevzťahuje na výkon činnosti stavbyvedúceho alebo stavebného dozoru k vyhradeným stavbám.

Novelou zákona č. 161/2024 Z. z. sa s účinnosťou od 15. 7. 2024 v skupine 214 Ostatné doplnili poradové čísla 95 až 98, a to vzhľadom na vykonávanie niektorých činností členmi leteckého personálu, najmä letovou posádkou, ako podnikateľskej činnosti. Bolo potrebné tieto činnosti istým spôsobom regulovať z pohľadu podnikateľskej činnosti. Z tohto dôvodu sa doplnili príslušné činnosti medzi viazané živnosti. Ide o činnosť pilota v oblasti civilného letectva (potrebný je preukaz spôsobilosti), činnosť pilota na diaľku v oblasti civilného letectva (potrebný je preukaz spôsobilosti pilota na diaľku), činnosť inštruktora v oblasti civilného letectva (potrebný je preukaz spôsobilosti s kvalifikáciou inštruktora), činnosť examinátora v oblasti civilného letectva (potrebné je osvedčenie examinátora). Uvedené činnosti sa odvolávajú na zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Novelou zákona č. 248/2024 Z. z. sa s účinnosťou od 30. 12. 2024 zo skupiny 214 – Ostatné živnosti vypustili živnosti pod poradovým číslom 82a a 82b. Na základe nariadenia MiCA, ktoré predstavuje harmonizovaný rámec pre trhy s kryptoaktívami a ktorým sa ustanovujú osobitné pravidlá pre kryptoaktíva a súvisiace služby a činnosti vrátane povoľovania s pôsobnosťou pre celú Európsku úniu, budú emitenti tokenov naviazaných na aktíva, poskytovatelia služieb kryptoaktív a iné osoby oprávnené vykonávať činnosť v oblasti kryptoaktív potrebovať povolenie od Národnej banky Slovenska na výkon definovaných činností súvisiacich s kryptoaktívami. Z tohto dôvodu je nutné činnosť týchto osôb vyňať spod pôsobnosti živnostenského zákona. Činnosť poskytovateľov služieb kryptoaktív a činnosť emitentov tokenov naviazaných na aktíva a emitentov tokenov elektronických peňazí sa pridáva do § 3 ods. 2 písm. a), t. j. medzi činnosti, ktoré nie sú živnosťou. Živnostenské oprávnenie už nebude pre služby spadajúce do pôsobnosti nariadenia MiCA dostačujúce, avšak v súlade s prechodným ustanovením bude možné poskytovať služby na základe už platného živnostenského oprávnenia (oprávnenie na poskytovanie služby zmenárne virtuálnej meny alebo služby peňaženky virtuálnej meny alebo služby a činnosti, ktoré svojím obsahom spĺňajú znaky služieb kryptoaktív podľa nariadenia MiCA) po obmedzenú dobu – v súlade s čl. 143 ods. 3 nariadenia MiCA až do 1. júla 2026 alebo do dňa udelenia povolenia alebo odmietnutia udelenia povolenia na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív podľa nariadenia MiCA, podľa toho, čo nastane skôr. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné doplniť prechodné ustanovenie v živnostenskom zákone tak, aby existujúce osoby so živnostenským oprávnením vydaným do 30. decembra 2024, ktoré uskutočňujú svoju podnikateľskú činnosť s predmetom činnosti definovaným podľa živnostenského zákona ako živnosť, ktorá svojím obsahom spĺňa znaky poskytovania služieb zmenárne virtuálnej meny alebo poskytovania služieb peňaženky virtuálnej meny alebo poskytovania služby alebo činnosti, ktorá svojím obsahom spĺňa znaky služieb kryptoaktíva podľa nariadenia MiCA, mohli vykonávať svoju podnikateľskú činnosť až do udelenia povolenia podľa nariadenia MiCA, najneskôr však do 1. júla 2026. V súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia MiCA priamo aplikovateľnej definície služieb kryptoaktív je potrebné sa vysporiadať nielen so subjektami uskutočňujúcimi svoju podnikateľskú činnosť v predmetoch podnikania viazaných – regulovaných živností „poskytovanie služby zmenárne virtuálnej meny“ a „služby peňaženky virtuálnej meny“, ale aj – a o to precíznejšie – i s podnikateľskými subjektami podnikajúcimi v oblasti voľných živností, tak

a) definične nespadajúcich pod vymedzenie čl. 3, bod 16 a nasl. nariadenia, ako i

b) obsahovo aktuálne podobnými novej legislatívnej definícii (nahradzujúcej pojem virtuálna mena pojmom kryptoaktívum),

ktoré boli vydané subjektom pred účinnosťou novelizácie prostredníctvom zákona č. 279/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1. novembra 2020, ktorým sa predmetné živnosti č. 82a a 82b stali viazanými živnosťami. Aj napriek tomu, že sa živnosti č. 82a a 82b stali viazanými, pričom ich nový zákon ruší, existuje stále riziko, že bude zo strany podnikateľských subjektov snaha obchádzať tento zákon prostredníctvom slobody formulácie predmetu podnikania voľných živností. Preto prechodné ustanovenie obsahuje formuláciu „poskytovanie služby a činnosti, ktoré svojím obsahom spĺňajú znaky služieb kryptoaktív“ podľa nariadenia MiCA, ktoré by mali rovnako podliehať povoleniu vydanému Národnou bankou Slovenska. Uvedené je žiadúce a významné najmä s ohľadom na zabránenie obchádzania plnenia regulačných požiadaviek záujemcov o podnikanie prostredníctvom slobody formulácie predmetu podnikania voľných živností.

Novelou zákona č. 292/2024 Z. z. sa s účinnosť od 1. 1. 2025 mení v skupine 214 – Ostatné živnosť s poradovým číslom 23, a to vyučovanie v odbore cudzích jazykov, ku ktorému je potrebné ako preukaz spôsobilosti buď vysokoškolské vzdelanie zamerané na príslušné jazyky alebo vysokoškolské vzdelanie v príslušnom jazyku alebo úspešné vykonanie štátnej jazykovej skúšky alebo preukázanie aspoň desaťročného pobytu v štáte s úradným jazykom, ktorý sa má vyučovať. V podstate ide len o technické úpravy súvisiace so zmenou terminológie - čiastočná kvalifikácia a úplná kvalifikácia na jednej strane a profesijná kvalifikácia na druhej strane. Zároveň sa reflektuje zavedenie majstrovskej skúšky. Zároveň sú zapracované pripomienky MV SR, ktoré uplatnili v rámci MPK a ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

Tiež sa mení živnosť s poradovým číslom 52, ktorým je sprievodca cestovného ruchu s potrebným osvedčením o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu v odbore podľa § 21 ods. 7 zákona č. 292/2024 Z. z. Upravuje sa aj živnosť s poradovým číslom 53 a poradové číslo 53a, ktorým je živnosť wellness masérske služby s preukázaním osvedčenia o profesijnej kvalifikácii podľa § 21 ods. 7 zákona č. 292/2024 Z. z. Mení sa po novom živnosť s poradovým číslom 61 sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť). Preukazom spôsobilosti k tejto živnosti je buď vysokoškolské vzdelanie zamerané na ekonómiu, právo, stavebníctvo alebo architektúru alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu v odbore.

Zároveň sa mení živnosť s poradovým číslom 71, ktorým je vykonávanie skúšky na overenie vzdelávacích výstupov s autorizáciou na overovanie vzdelávacích výstupov podľa ustanovenia § 17 až 19 a 21 zákona č. 292/2024 Z. z. Za uvedenú činnosť sa za živnosť s druhým poradovým číslom 71 vkladá živnosť s poradovým číslom 72, ktorým je vykonávanie majstrovskej skúšky s podmienkou autorizácie na overovanie vzdelávacích výstupov § 22 zákona č. 292/2024 Z. z.

Pri živnosti s poradovým číslom 83 sa zmenila poznámka na ustanovenie § 21 ods. 7 zákona č. 292/2024 Z. z.

Príloha č. 3

Zrušená.

Príloha č. 4

ČINNOSTI, KTORÉ MÔŽU VYKONÁVAŤ IBA OSOBY
S OSOBITNOU ODBORNOU SPÔSOBILOSŤOU

A. Externe (u zákazníka) vykonávané činnosti

Vodoinštalatérstvo a kúrenárstvo

Inštalácia a opravy chladiacich zariadení

Montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených technických zariadení

B. Činnosti vykonávané v prevádzkarni alebo externe (u zákazníka)

Pánske, dámske a detské kaderníctvo

Kozmetické služby

Pedikúra

Sprievodca cestovného ruchu

Masérske služby

Príloha č. 4a

Zoznam voľných živností na účely založenia
právnickej osoby a zriadenia podniku
alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej
právnickej osoby zjednodušeným spôsobom

*Por. číslo*	*Názov voľnej živnosti*
1.	Poskytovanie služieb pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo, rybárstvo, lesníctvo a poľovníctvo
2.	Úprava nerastov, dobývanie rašeliny a bahna a ich úprava
3.	Výroba potravinárskych a škrobových výrobkov
4.	Výroba krmív a kŕmnych zmesí
5.	Výroba textílií, textilných výrobkov, odevov a odevných doplnkov
6.	Spracovanie kože, výroba obuvi, kožených a kožušinových výrobkov
7.	Opracovanie drevnej hmoty, výroba komponentov z dreva a výroba jednoduchých výrobkov z dreva, korku, slamy
8.	Výroba celulózy, papiera, lepenky a výrobkov z týchto materiálov
9.	Výroba koksu a rafinovaných produktov
10.	Výroba chemikálií, chemických vlákien, plastov, kaučuku a prípravkov z týchto materiálov
11.	Výroba priemyselných hnojív a dusíkatých zlúčenín, pesticídov a agrochemických produktov
12.	Výroba výrobkov z gumy a plastov
13.	Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov
14.	Výroba a hutnícke spracovanie kovov, výroba a opracovanie jednoduchých kovových výrobkov
15.	Výroba počítačových, elektronických, optických výrobkov a elektrických zariadení a súčiastok
16.	Vývoj, výroba zabezpečovacích systémov alebo poplachových systémov a zariadení umožňujúcich sledovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo v ich okolí
17.	Výroba strojov a zariadení pre všeobecné účely
18.	Výroba motorových vozidiel, motorov, dopravných prostriedkov, dielov a príslušenstva pre motorové vozidlá a iné dopravné prostriedky
19.	Výroba hračiek, hier, bižutérie, suvenírov, sviečok, tieniacej techniky, hudobných nástrojov, metiel, kief a maliarskeho náradia
20.	Výroba zdravotníckych pomôcok
21.	Diagnostika kanalizačných potrubí a čistenie kanalizačných systémov
22.	Podnikanie v oblasti nakladania s iným ako nebezpečným odpadom
23.	Prípravné práce k realizácii stavby
24.	Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov
25.	Údržba motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla
26.	Sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb a výroby
27.	Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod)
28.	Záložne
29.	Nákup, predaj alebo preprava zbraní a streliva
30.	Vypožičiavanie, prenájom a úschova zbraní a streliva
31.	Nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla
32.	Prevádzka malých plavidiel
33.	Skladové, pomocné a prepravné služby v doprave
34.	Ubytovacie služby s poskytovaním prípravy a predaja jedál, nápojov a polotovarov ubytovaným hosťom v ubytovacích zariadeniach s kapacitou do 10 lôžok
35.	Ubytovacie služby bez poskytovania pohostinských činností
36.	Poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, prevádzkovanie výdajne stravy
37.	Vydavateľská činnosť, polygrafická výroba a knihárske práce
38.	Služby súvisiace s produkciou filmov, videozáznamov a zvukových nahrávok
39.	Počítačové služby a služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov
40.	Služby v oblasti administratívnej správy a služby organizačno-hospodárskej povahy
41.	Správa registratúrnych záznamov bez trvalej dokumentárnej hodnoty
42.	Verejné obstarávanie
43.	Vedenie účtovníctva
44.	Finančný lízing
45.	Faktoring a forfaiting
46.	Poskytovanie záruk na zabezpečenie colného dlhu
47.	Poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt
48.	Sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt
49.	Prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom
50.	Správa a údržba bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností
51.	Činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov
52.	Inžinierske činnosti, technické testovanie a analýzy
53.	Výskum a vývoj v oblasti prírodných, technických, spoločenských a humanitných vied
54.	Reklamné, marketingové, fotografické a informačné služby, prieskum trhu a verejnej mienky
55.	Špecialista na prevenciu závažných priemyselných havárií
56.	Vykonávanie hodnotenia rizík, vypracúvanie a aktualizovanie bezpečnostnej správy a havarijného plánu, konzultačná a poradenská činnosť v určených oblastiach na úseku prevencie závažných priemyselných havárií
57.	Prenájom, úschova a požičiavanie hnuteľných vecí
58.	Čistiace a upratovacie služby
59.	Prevádzkovanie čistiarne a práčovne
60.	Činnosti na úseku požiarnej ochrany v rozsahu servis, oprava, kontrola, plnenie hasiacich prístrojov, požiarnych/požiarnotechnických zariadení
61.	Mimoškolská vzdelávacia činnosť
62.	Prevádzkovanie jaslí
63.	Vykonávanie odbornej prípravy na úseku prevencie závažných priemyselných havárií
64.	Odborná príprava v oblasti environmentálneho manažérstva a auditu
65.	Prevádzkovanie vodnej záchrannej služby
66.	Poskytovanie sociálnych služieb
67.	Prevádzkovanie kultúrnych, spoločenských, zábavných, športových zariadení a zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu
68.	Organizovanie športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí
69.	Oprava osobných potrieb a potrieb pre domácnosť
70.	Služby súvisiace so skrášľovaním tela
71.	Poskytovanie služieb osobného charakteru
72.	Pravidelná kontrola detského ihriska

Komentár k prílohe č. 4a

Od 1. 2. 2023 sa do zákona o živnostenskom podnikaní vložila nové príloha obsahujúca zoznam voľných živností na účely založenia právnickej osoby a zriadenia podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby zjednodušeným spôsobom. K doplneniu došlo novelou zákona č. 8/2023 Z. z.

! Upozornenie

Zoznam voľných živností pre účely založenia právnickej osoby a zriadenie podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby zjednodušeným spôsobom tvorí tak samostatnú prílohu označenú ako príloha č. 4a. Úpravy vyvolané novou úpravou výkonu predmetných činností v zákone o výstavbe, ako aj osobitnou úpravou požiadaviek na osobu zhotoviteľa stavby, ak ide o inžiniersku stavbu a o inú stavbu, sa zákonom č. 205/2023 Z. z. od 1. 4. 2025 zaviedla úprava v tejto prílohe vypustením poradového čísla 23.

Príloha č. 5

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií

(Ú. v. EÚ L 255, 30. 9. 2005).

2. Smernica Rady 2006/100/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu osôb

(Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006).

3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu

(Ú. v. EÚ L 376, 27. 12. 2006).

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (nariadenie o IMI)

(Ú. v. EÚ L 354, 28. 12. 2013).

5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19. 6. 2018).

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1151 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 186, 11. 7. 2019).

Komentár k prílohe č. 5

Fungovanie Európskej únie sa opiera o princípy právneho štátu. Znamená to, že každé opatrenie EÚ má oporu v zmluvách, ktoré boli demokraticky schválené jej členmi. Právne predpisy EÚ prispievajú k plneniu cieľov zmlúv EÚ a politík EÚ v praxi. Existujú dva hlavné druhy právnych predpisov EÚ – primárne a sekundárne.

Všetky činnosti EÚ sa vykonávajú na základe zmlúv. V týchto záväzných zmluvách medzi členskými štátmi EÚ sa stanovujú ciele EÚ, pravidlá fungovania európskych inštitúcií, postup prijímania rozhodnutí a vzťah medzi EÚ a jej členmi. Zmluvy, ktoré sú východiskovým bodom pre právne predpisy EÚ, sú v Únii známe ako primárne právo.

Súbor právnych aktov, ktorý vychádza zo zásad a cieľov zmlúv, sa označuje ako sekundárne právo a zahŕňa nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská.

Legislatívne akty sa prijímajú po ukončení jedného z dvoch legislatívnych postupov stanovených v zmluvách EÚ (riadneho alebo mimoriadneho). Nelegislatívne akty sa neriadia týmito postupmi a na základe osobitných pravidiel ich môžu prijať inštitúcie EÚ.

EÚ môže prijímať právne predpisy len v tých oblastiach, v ktorých ju na to prostredníctvom zmlúv oprávnili členské štáty.

Zmluvy EÚ

V zmluvách sa stanovujú ciele Európskej únie, pravidlá pre inštitúcie EÚ, spôsob, akým sa prijímajú rozhodnutia, a vzťah medzi EÚ a jej členskými štátmi. Zmluvy EÚ sa z času na čas menili s cieľom reformovať inštitúcie EÚ a poskytnúť im nové oblasti zodpovednosti. Zmluvy sa zmenili aj v záujme vstupu nových krajín do EÚ.

Na rokovaniach o zmluvách a ich schvaľovaní sa zúčastňujú všetky krajiny EÚ, ktoré ich následne ratifikujú vo svojich parlamentoch, niekedy po referende.

Nariadenia sú právne akty, ktoré sa uplatňujú automaticky a jednotne vo všetkých krajinách EÚ hneď po nadobudnutí ich účinnosti bez toho, aby museli byť transponované do vnútroštátnych právnych predpisov. Sú záväzné v celom svojom rozsahu pre všetky krajiny EÚ.

Smernice zaväzujú krajiny EÚ, aby dosiahli určitý pokrok, avšak spôsob, ako ho dosiahnuť, záväzný nie je. Krajiny EÚ musia prijať opatrenia a začleniť ich do svojho práva (transponovať), aby dosiahli ciele stanovené v smernici. Vnútroštátne orgány musia oznámiť tieto opatrenia Európskej komisii.

Transpozícia sa musí uskutočniť v lehote stanovenej po prijatí smernice (zvyčajne do 2 rokov). Ak krajina netransponuje smernicu, Komisia môže iniciovať konanie o nesplnení povinnosti.

Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich.

Odporúčania umožňujú inštitúciám EÚ vyjadriť svoj postoj k určitej otázke a navrhnúť opatrenie bez toho, aby uložili právne povinnosti adresátom odporúčaní. Nie sú právne záväzné.

Stanovisko je nástroj, ktorý umožňuje inštitúciám EÚ urobiť vyhlásenie bez toho, aby sa ním uložili právne povinnosti subjektu stanoviska. Stanovisko nie je právne záväzné.

Delegované akty sú právne záväzné akty, ktoré umožňujú Komisii doplniť alebo zmeniť menej závažné prvky legislatívnych aktov EÚ, napríklad s cieľom vymedziť podrobné opatrenia.

Komisia prijme príslušný delegovaný akt a ak Parlament a Rada nemajú námietky, nadobudne účinnosť.

Vykonávacie akty sú právne záväzné akty, ktoré Komisii umožňujú – pod dohľadom výborov, ktoré tvoria zástupcovia krajín EÚ – stanoviť podmienky na zabezpečenie jednotného uplatňovania právnych predpisov EÚ.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 8/2023 Z. z. sa od
1. 2. 2023 do prílohy doplnila Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1151 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 186, 11. 7. 2019), čiže bola zaradená do zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

10,50 €

10,50 €