Zákon
o živnostenskom podnikaní

s komentárom

Mgr. Jozef Kevula

 

 

Pri živnostenskom zákone sa vzhľadom k reálnym podmienkam a potrebám zvolila úprava spočívajúca v čiastočnej liberalizácii, pritom však s pozitívnou ochranou podstatných záujmov spotrebiteľa a spoločnosti. Týmto požiadavkám je prispôsobené rozlišovanie živností z hľadiska podmienok ich prevádzkovania. Podmienka preukázania odbornej spôsobilosti podnikateľa alebo jeho zodpovedného zástupcu sa zaviedla z dôvodu rovnosti podnikateľských subjektov prevádzkovať živnosť bez ohľadu na to, či ide o veľký alebo malý podnik.

 

 

Úvod

Živnostenský zákon (zákon č. 455/1991 Zb.) je právny predpis, bez ktorého sa živnostník (fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba) nezaobíde. Uvedený zákon upravuje konkrétne podmienky a výkon živnostenského podnikania, tiež kontrolu nad dodržiavaním týchto podmienok v SR.

Zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) je základným verejno-právnym predpisom určujúcim podmienky odbornej a inej spôsobilosti pre fyzické a právnické osoby, ktoré majú záujem podnikať na území Slovenskej republiky na základe živnostenského oprávnenia. Kľúčovou úlohou zákona je ochrániť život, zdravie, bezpečnosť, majetok a iné štátom chránené záujmy občanov pred možnými dôsledkami podnikateľskej činnosti. Za týmto účelom živnostenský zákon vyčleňuje niekoľko regulovaných živností, ktoré sú zaradené do kategórii – remeselné živnosti, viazané živnosti a voľné živnosti. V živnostenskom zákone je táto kategorizácia živností vymedzená v jeho prílohách formou úplného výpočtu živností.

Živnostenský zákon je prierezovým právnym predpisom, ktorý osobitne neurčuje obsah regulovaných živností. Mechanizmus fungovania živnostenského zákona vychádza z toho, že obsah regulovaných živností v zásade určujú osobitné odvetvové predpisy, ktoré systémovo reglementujú výkon dotknutej činnosti. Za súčasného právneho stavu sa táto zásada vzťahuje na viazané živnosti. S ohľadom na charakter remeselných živností táto zásada pre ne neplatí, s poukazom na to, že obsah ich činnosti a tým aj rozsah živnostenského oprávnenia nie je predmetom osobitnej systémovej úpravy odvetvového ani všeobecného právneho predpisu.

Živnostenské podnikanie prevádzkované na základe živnostenského oprávnenia je jedným z niekoľkých spôsobov podnikania v Slovenskej republike. Ide o každé samostatné a sústavné prevádzkovanie činnosti, ktorá nie je týmto zákonom vylúčená. Živnostenské podnikanie sa prevádzkuje vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. Podmienky musia byť naplnené súčasne. Každá sústavná činnosť vykonávaná v rámci živnostenského podnikania sa považuje za živnosť. Živnosť môže prevádzkovať každá tuzemská alebo zahraničná fyzická osoba alebo právnická osoba, za splnenia podmienok prevádzkovania živnosti, ktoré sú v zákone stanovené. Za tuzemskú osobu sa považuje osoba s bydliskom alebo sídlom na území SR a za zahraničnú osobu sa považuje osoba s bydliskom alebo sídlom mimo SR.

Vecne príslušnými orgánmi pre výkon štátnej správy na úseku živnostenského podnikania viacero je obvodných úradov, odborov živnostenského podnikania, ktoré vykonávajú aj úlohy jednotných kontaktných miest v Slovenskej republike.

Živnostenské oprávnenie predstavuje právo fyzickej osoby alebo právnickej osoby prevádzkovať živnosť. Keďže toto právo sa konštituuje v konaní pred orgánom štátnej správy, ktorým je živnostenský úrad, platia pre procesný postup tohto orgánu zákonom ustanovené pravidlá. Základným zákonom, ktorým sa orgány štátnej správy riadia pri konaniach, v ktorých rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach občanov a organizácií, je zákon o správnom konaní (správny poriadok) (zákon č. 71/1967 Zb.).

Podľa živnostenského zákona sa konanie vo veciach upravených živnostenským zákonom spravuje spomínaným zákonom o správnom konaní, ak jednotlivé ustanovenia živnostenského zákona neustanovujú inak. Tieto odlišnosti, dotýkajúce sa postupu živnostenského úradu v konaní o vzniku živnostenského oprávnenia, sú pomerne významné a dotýkajú sa viacerých skutočností.

Poznatky z aplikačnej praxe živnostenských úradov i zo strany početného okruhu záujemcov o získanie živnostenského oprávnenia svedčia o tom, že zákon vo veľkej miere súvisí aj s inými právnymi predpismi v oblasti podnikania, ktoré sa uplatňujú hlavne pri povinnostiach, ktoré musí živnostník v rámci podnikania dodržiavať.

 

PREHĽAD

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

PRVÁ ČASŤ	VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
HLAVA I	PREDMET ÚPRAVY	§	1-4	8
HLAVA II	PREVÁDZKOVANIE ŽIVNOSTI	§	5-18	43
DRUHÁ ČASŤ	DRUHY ŽIVNOSTÍ
HLAVA I	OHLASOVACIE ŽIVNOSTI	§	19-25	69
HLAVA II				76
TRETIA ČASŤ	ROZSAH ŽIVNOSTENSKÉHO OPRÁVNENIA
HLAVA I	VŠEOBECNÉ USTANOVENIA	§	28-32	76
HLAVA II	OBCHODNÉ ŽIVNOSTI	§	33-41a	83
HLAVA III	VÝROBNÉ ŽIVNOSTI	§	42	86
HLAVA IV	ŽIVNOSTI POSKYTUJÚCE SLUŽBY	§	43-44	86
ŠTVRTÁ ČASŤ	OHLÁSENIE ŽIVNOSTI, ŽIVNOSTENSKÝ REGISTER
HLAVA I	OHLÁSENIE ŽIVNOSTI NÁLEŽITOSTI OHLÁSENIA ŽIVNOSTI	§	45-49	87
HLAVA II				92
HLAVA III	ZÁNIK ŽIVNOSTENSKÉHO OPRÁVNENIA	§	57-59	92
HLAVA IV	ŽIVNOSTENSKÝ REGISTER	§	60-60b	94
PIATA ČASŤ	ŽIVNOSTENSKÁ KONTROLA A POKUTY
HLAVA I	ŽIVNOSTENSKÁ KONTROLA	§	61-62	96
HLAVA II	NEOPRÁVNENÉ PODNIKANIE	§	63-65	97
HLAVA III	PORUŠENIE INÝCH USTANOVENÍ ZÁKONA	§	65a-65c	98
HLAVA IV	UKLADANIE POKÚT	§	66	99
PIATA A ČASŤ	ŽIVNOSTENSKÉ ÚRADY	§	66a-66d	99
PIATA B ČASŤ	OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE FYZICKÉ OSOBY
	A PRÁVNICKÉ OSOBY ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EURÓPSKEJ
	ÚNIE, ŠTÁTOV DOHODY O EURÓPSKOM HOSPODÁRSKOM
	PRIESTORE A ŠVAJČIARSKEJ KONFEDERÁCIE	§	66e	102
HLAVA I	BEZÚHONNOSŤ	§	66f	103
HLAVA II	ODBORNÁ SPÔSOBILOSŤ.	§	66g-66m	103
HLAVA III	FINANČNÁ SPOĽAHLIVOSŤ A POISTENIE	§	66n	107
ŠIESTA ČASŤ	SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
HLAVA I	SPOLOČNÉ USTANOVENIA	§	67-73	108
HLAVA II	PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA	§	74-81	109
Príloha č. 1	REMESELNÉ ŽIVNOSTI	127
Príloha č. 2	VIAZANÉ ŽIVNOSTI	129
Príloha č. 3		144
Príloha č. 4	ČINNOSTI, KTORÉ MÔŽU VYKONÁVAŤ IBA OSOBY
	S OSOBITNOU ODBORNOU SPÔSOBILOSŤOU	145
Príloha č. 5	ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH
	SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE	145

 

 

 

Zákon
č. 455/1991 Zb.

o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon)

 

v znení

zákona č. 231/1992 Zb., redakčného oznámenia o oprave chyby uverejneného v čiastke č. 48/1992 Zb.,
zákona č. 600/1992 Zb., zákona č. 132/1994 Z. z., (úplneho znenia vyhláseného zákonom č. 105/1995 Z. z.),
zákona č. 200/1995 Z. z., zákona č. 216/1995 Z. z., zákona č. 233/1995 Z. z., zákona č. 123/1996 Z. z.,
zákona č. 164/1996 Z. z., zákona č. 222/1996 Z. z., zákona č. 289/1996 Z. z., zákona č. 290/1996 Z. z.,
zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z.,
zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., redakčného oznámenia
o oprave chyby uverejneného v čiastke 50/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z.,
zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z.,
redakčných oznámení o oprave chýb uverejnených v čiastkach 50 a 74/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z.,
zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z.,
zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 268/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z.,
zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z., redakčných oznámení
o oprave chýb uverejnených v čiastkach 6 a 11/2002 Z. z., (úplneho znenia vyhláseného zákonom č. 106/2002 Z. z.),
zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 284/2002 Z. z., zákona č. 506/2002 Z. z., redakčného oznámenia
o oprave chyby uverejneného v čiastke č. 34/2003 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 219/2003 Z. z.,
zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 423/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 586/2003 Z. z.,
zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z.,
zákona č. 420/2004 Z. z. zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z.,
zákona č. 624/2004 Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z.,
zákona č. 8/2005 Z. z., redakčných oznámení o oprave chýb uverejnených v čiastkach č. 10/2005 Z. z.,
zákona č. 12/2005 Z. z. a č. 13/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z.,
zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 470/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z.
zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 555/2005 Z. z., zákona č. 567/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z.,
zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 17/2007 Z. z., zákona č. 99/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z.,
zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z.,
zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 448/2008 Z. z. zákona č.186/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z.,
zákona č. 568/2009 Z. z.,  zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z.,
zákona č. 249/2011 Z. z., zákona č. 324/2011 Z. z.,  zákona č. 362/2011 Z. z.,  zákona č. 392/2011 Z. z.,
zákona č. 395/2011 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 314/2012 Z. z., zákona č. 321/2012 Z. z.,
zákona č. 351/2012, zákona č. 447/2012 Z. z. zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 94/2013 Z. z.
zákona č. 95/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z.,
zákona č. 35/2014 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z.,
zákona č. 219/2014 Z. z., zákona č. 321/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 399/2014 Z. z.,
zákona č. 77/2015 Z. z. , zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 128/2015 Z. z., zákona č. 266/2015 Z. z.,
zákona č. 272/2015 Z. z., zákona č. 274/2015 Z. z., zákona č. 278/2015 Z. z., zákona č. 331/2015 Z. z.,
zákona č. 348/2015 Z. z., zákona č. 387/2015 Z. z., zákona č. 412/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z.,
zákona č. 89/2016 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z.

 

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY

§ 1

Tento zákon upravuje podmienky živnostenského podnikania (ďalej len „živnosť“) a kontrolu nad ich dodržiavaním.

Uvedené ustanovenie ako úvodné ustanovenie vymedzuje predmet úpravy tohto zákona. Tým, že stanovuje podmienky prevádzkovania podnikateľskej činnosti, je daný rozdiel medzi predmetom úpravy tohto zákona a predmetu úpravy Obchodného zákonníka (zák. č. 513/191Zb.). Zatiaľ čo Obchodný zákonník upravuje postavenie podnikateľov a ich vzájomné obchodno-záväzkové vzťahy ako aj niektoré vzťahy s nimi súvisiace, živnostenský zákon upravuje predovšetkým podmienky potrebné pre získanie oprávnenia na podnikateľskú činnosť – živnostenské oprávnenie.

Živnostenský zákon upravuje v záujme komplexnosti aj kontrolu nad dodržiavaním podmienok stanovených týmto zákonom.

Živnostenský zákon teda upravuje vzťahy, ktoré sa týkajú podnikateľských subjektov podnikajúcich na základe vydaných živnostenských oprávnení. V živnostenskom zákone možno nájsť informácie o tom, ako založiť, prevádzkovať, prerušiť alebo skončiť živnosť.

V zmysle živnostenského zákona rozlišujeme voľné, remeselné a viazané živnosti. V prílohe živnostenského zákona nájdu potenciálni aj existujúci podnikatelia informácie o konkrétnych živnostiach alebo aj o preukazovaní odbornej spôsobilosti.

Zákon je vedený pod č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z.n.p. Živnostenské podnikanie je zákonom upravené len ako jeden druh podnikania v Slovenskej republike. Okrem toho, že tento zákon upravuje živnosť ako i podmienky živnostenského podnikania, predmetom úpravy je tiež kontrola nad dodržiavaní stanovených podmienok. Predovšetkým sú to podmienky, ktoré museli byť splnené pred vydaním živnostenského oprávnenia.

Živnosť

§ 2

Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Uvedené ustanovenie upravuje, čo je považované za živnosť a nasledujúce ustanovenie § 3 zas v negatívnom ponímaní upravuje, čo nie je považované za živnosť na účely živnostenského podnikania.

Obsah pojmu živnosť je vymedzený v nadväznosti na pojem podnikanie podľa Obchodného zákonníka, ale jeho rozsah je v porovnaní s ním užší, čo je vyjadrené väzbou na podmienky stanovené živnostenským zákonom.

Živnosť

–   sústavná činnosť, ktorá je prevádzkovaná samostatne

–   činnosť prevádzkovaná vo vlastnom mene

–   činnosť prevádzkovaná na vlastnú zodpovednosť

–   jej účelom je dosiahnutie zisku

–   musia byť splnené podmienky v medziach podľa tohto zákona.

Ide o tzv. kritéria, na základe ktorých je možné považovať činnosť za živnosť. Živnosť ako sústavná činnosť je považovaná za podnikanie. Pojem podnikanie je upravený zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodným zákonníkom. Obchodný zákonník hovorí o podnikaní ako o činnosti vykonávanej podnikateľom.

Podnikanie

Je jedným z najfrekventovanejších pojmov v obchodnom práve. Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Dosahovanie zisku je primárnym cieľom podnikania a zároveň pojmovým znakom podnikania. Tak ako živnostenský zákon aj Obchodný zákonník vymedzuje základné znaky podnikania, ktoré sme už vyššie uviedli (dosahovanie zisku, samostatnosť, sústavnosť, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť), pričom všetky musia byť splnené naraz a nepripúšťa sa vynechanie ani jedného.

Podnikateľ

Ide o osobu, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, pričom táto osoba musí spĺňať stanovené podmienky vymedzené v Obchodnom zákonníku.

Podnikateľ je

–   osoba zapísaná v obchodnom registri,

Poznámka

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom ustanovené údaje týkajúce sa (spravidla) podnikateľov, najmä ich obchodné meno a právna forma. Zapisujú sa údaje ako obchodné meno, miesto podnikania, predmet podnikania, právna forma podnikania, identifikačné číslo, osoby riadiace spoločnosť a aktuálny stav spoločnosti. Podľa výpisu z obchodného registra je možné overiť, či právnická osoba existuje a môže slúžiť ako základ pre posúdenie, či je vhodné s ňou obchodovať a či nie je v stave pred zánikom.

–   osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia,

–   osoba podnikajúca na základe iného než živnostenského oprávnenia,

–   FO, vykonávajúca poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie.

Sústavnosť podnikania

Za žiadnych okolností nejde o činnosť čisto náhodnú alebo vykonávanú zriedkavo. Ide o činnosť pravidelne opakujúcu sa a nielen činnosť príležitostnú. Za sústavnú činnosť považujeme aj sezónne práce (letné alebo zimné).

Samostatnosť podnikania

Podnikanie sa vykonáva samostatne podnikateľom a za každých okolností na základe živnostenského oprávnenia na podnikateľskú činnosť. O podnikanie nejde v pracovnom alebo obdobnom závislom pomere, ale s vlastným rozhodovaním o podnikateľských zámeroch a aktivitách. Pri podnikaní osoba podnikateľa rozhoduje o svojej činnosti ale i o spôsobe, akým túto činnosť vykonáva. To znamená, že ide o činnosť vo svojej vlastnej réžii. Podnikateľská činnosť je vykonávaná vo vlastnom mene podnikateľa, pod ktorým je zapísaný v obchodnom registri.

Vlastná zodpovednosť podnikateľa

Osoba podnikateľa je sama zodpovedná za priebeh svojej činnosti, ktorej výsledkom je dosiahnutie zisku. Za každé svoje konanie v rámci svojej činnosti nesie sám zodpovednosť.

Dá sa povedať, že vymedzenie pojmu podnikanie podľa živnostenského zákona je takmer totožné s vymedzením pojmu podnikanie podľa Obchodného zákonníka. V konečnom dôsledku je možné vyvodiť záver, že živnosťou nie je každé podnikanie. Každá činnosť, ktorá je vykonávaná na základe živnostenského oprávnenia je považovaná za podnikanie.

Živnostenské oprávnenie môže prevádzkovať len osoba, ktorej to nezakazuje iný právny predpis, napríklad nepracuje v oblasti, kde to nie je obmedzené prípadne vylúčené.

•    Štatutárny orgán

Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa, ktorým sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného zákona, právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, ak majetková účasť alebo súčet majetkovej účasti štátu, obce alebo vyššieho územného celku je viac ako 67 %, iné právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, u ktorých väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny orgán, obec alebo vyšší územný celok, nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Zákaz členstva v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb sa nevzťahuje na tohto vedúceho zamestnanca, ak je vyslaný do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby zamestnávateľom a ak takáto činnosť vyplýva z výkonu jeho práce; tento vedúci zamestnanec nemôže od príslušnej právnickej osoby poberať odmenu, iný príjem alebo ďalšiu výhodu.

Obmedzenia sa nevzťahujú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktorých zriaďovateľom je obec, vyšší územný celok, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť, umeleckú činnosť alebo športovú činnosť, činnosť sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní a na správu vlastného majetku alebo na správu majetku svojich maloletých detí, na činnosť v poradnom orgáne vlády, na činnosť člena v rozkladovej komisii a na činnosť, ktorá vyplýva z projektov financovaných z programov Európskej únie.

Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, môže vykonávať činnosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa len vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva pre súd, pre iný štátny orgán, pre obec alebo pre vyšší územný celok.

Obmedzenie sa tiež nevzťahuje na účasť vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, na projekte rozvojovej pomoci Európskej únie iným krajinám, realizovanom ministerstvom alebo ostatným ústredným orgánom štátnej správy v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou, činnosť vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, pri posudzovaní projektu financovaného zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo z iných zdrojov, činnosti, ktorých predmetom je uskutočňovanie programu supervízie.

Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, je povinný do 30 dní odo dňa jeho ustanovenia na miesto vedúceho zamestnanca skončiť inú zárobkovú činnosť, podnikanie alebo členstvo v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.

•    Štátny zamestnanec

Štátny zamestnanec nesmie podnikať, vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta, pričom inou zárobkovou činnosťou sa rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z prímov (ZDP), nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb. Obmedzenie sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, na lekársku posudkovú činnosť, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publikačnú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť, športovú činnosť, činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť v orgánoch spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na činnosť v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena komisie na vyhlásenie referenda alebo člena komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta, na činnosť zapisovateľa volebnej komisie, na činnosť poslanca obecného zastupiteľstva, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, na činnosť poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, na činnosť hlavného kontrolóra obce, na činnosť hlavného kontrolóra samosprávneho kraja, na činnosť člena v rozkladovej komisii, na činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu, kontroly alebo vládneho auditu a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo na posudzovanie zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu.

Obmedzenie sa tiež nevzťahuje na účasť štátneho zamestnanca na projekte rozvojovej pomoci Európskej únie iným štátom realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou, účasť štátneho zamestnanca na projekte financovanom zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo z iných verejných prostriedkov, činnosti, ktorých predmetom je uskutočňovanie programu supervízie. Ak je predmetom činností plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí, môže služobný úrad umožniť ich vykonávanie štátnemu zamestnancovi aj v služobnom čase. Ak sa majú tieto činnosti vykonávať mimo pravidelného miesta vykonávania štátnej služby, môže služobný úrad vyslať štátneho zamestnanca na služobnú cestu.

Obmedzenie sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu člena orgánu Fondu ochrany vkladov alebo Garančného fondu investícií a na štátneho zamestnanca, ktorý je vyslaný do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby vládou alebo služobným úradom alebo s ktorého členstvom v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne právnickej osoby vysloví služobný úrad predchádzajúci písomný súhlas; služobný úrad môže svoj súhlas odvolať, ak by členstvo v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne právnickej osoby bolo prekážkou riadneho plnenia služobných povinností štátneho zamestnanca.

Štátny zamestnanec, ktorý je členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, nemôže od tejto právnickej osoby poberať odmenu, iný príjem alebo ďalšiu výhodu.

Štátny zamestnanec je povinný do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru skončiť podnikanie spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov. Štátny zamestnanec je povinný do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru skončiť inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta, a členstvo v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne právnickej osoby spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov, ak vykonávanie týchto činností je v rozpore so zákonom o štátnej službe (zák. č. 55/2017 Z. z.).

•    Sudca

Výkon funkcie sudcu je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci vrátane funkcie predsedu súdnej rady, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti a okrem členstva v súdnej rade.

V prípade pochybností súdna rada rozhodne o povinnosti skončiť túto funkciu alebo činnosť okrem členstva v súdnej rade. Sudca môže vykonávať funkciu v stavovskej organizácii sudcov a v odborovej organizácii.

•    Policajt

Policajt nesmie popri výkone funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Uvedené neplatí, ak policajt pri plnení služobných úloh vystupuje pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona. Policajt nesmie pri plnení služobných úloh pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona, vstúpiť do služobného pomeru k inému služobnému úradu alebo sa stať príslušníkom Vojenského spravodajstva.

§ 3

(1) Živnosťou nie je:

a)  prevádzkovanie činností vyhradených zákonom štátu alebo právnickej osobe určenej osobitným právnym predpisom,¹⁾

b)  využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti chránených osobitnými zákonmi²⁾ ich pôvodcami včítane vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,

c)  vykonávanie liečiteľskej činnosti,

d)  činnosť pri výkone povolaní

    1.   psychológov a zdravotníckych pracovníkov podľa osobitných predpisov^2a) okrem verejných zdravotníkov, ktorí vykonávajú zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami, očných optikov a zubných technikov podľa tohto zákona,

    2.   veterinárnych lekárov, veterinárnych pracovníkov a osôb vykonávajúcich odborné práce pri šľachtiteľskej a plemenárskej činnosti v chove hospodárskych zvierat,³⁾

    3.   advokátov,⁴⁾ notárov,^5a) patentových zástupcov⁶⁾ a súdnych exekútorov,^6a)

    4.   znalcov a tlmočníkov,⁷⁾

    5.   overovateľov (audítorov)⁸⁾ a daňových poradcov,

    6.   burzových dohodcov, samostatných finančných agentov a finančných poradcov a iných fyzických osôb oprávnených vykonávať finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo podľa osobitného predpisu,^8a)

    7.   sprostredkovateľov a rozhodcov kolektívnych sporov,⁹⁾ mediátorov,^9a)

    8.   autorizovaných architektov, autorizovaných krajinných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov,^9b)

    9.   autorizovaných geodetov a kartografov,¹⁰⁾

  10.   reštaurátorov kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia.

  11.   audítorov bezpečnosti pozemných komunikácii.¹¹⁾

  12.   sociálnych pracovníkov podľa osobitného predpisu.^11a)

e)  činnosť športovca a športového odborníka podľa osobitného predpisu,^11b)

f)  prevádzkovanie vzdelávacích zariadení na prípravu a overenie odbornej spôsobilosti športových odborníkov.

(2) Živnosťou ďalej nie je:

a)  činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk,¹²⁾ inštitúcií elektronických peňazí,^12a) platobných inštitúcií,^12b) alebo iných poskytovateľov platobných služieb,^12c) prevádzkovateľov platobných systémov,^12d) poisťovní,¹³⁾ dôchodkových správcovských spoločností,^9c) doplnkových dôchodkových spoločností,^9d) búrz, organizátorov verejných trhov, obchodníkov s cennými papiermi a zriaďovanie a správa kolektívnych majetkových účastí,¹⁴⁾ ratingových agentúr,^14a) osôb poskytujúcich spotrebiteľské úvery^14b) a iných právnických osôb oprávnených poskytovať finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo podľa osobitného predpisu^8a) ani vykonávanie obchodov s peňažnými prostriedkami v cudzej mene,^12f)

b)  prevádzkovanie hazardných hier,¹⁵⁾

c)  banská činnosť a dobývanie ložísk nevyhradených nerastov včítane úpravy a zušľachťovania nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, zabezpečovanie a likvidácia banských diel a lomov, ako aj vyhľadávanie a prieskum ložísk nevyhradených nerastov,¹⁶⁾

d)  výroba, prenos, distribúcia, dodávka elektriny činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, výroba, preprava, distribúcia, dodávka a uskladňovanie plynu, prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy, prevádzkovanie zariadenia na plnenie tlakových nádob a prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka,¹⁷⁾

e)  poľnohospodárstvo a lesníctvo včítane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja,

f)  vnútrozemská verejná vodná doprava, námorná plavba a morský rybolov,¹⁸⁾

g)  prevádzkovanie dráhy, prevádzkovanie dopravy na dráhe a súvisiace činnosti vykonávané prevádzkovateľom dráhy alebo prevádzkovateľom dopravy na dráhe,¹⁹⁾

h)  poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej siete a verejnej elektronickej komunikačnej služby a prevádzkovanie verejného telekomunikačného zariadenia podľa osobitného predpisu,²⁰⁾

i)  výroba humánnych liekov a veterinárnych liekov, veľkodistribúcia humánnych liekov a veterinárnych liekov,

j)  zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami²²⁾ a určenými látkami kategórie 1, určenými látkami kategórie 2 a vývoz určených látok kategórie 3,^22a)

k)  rozhlasové a televízne vysielanie,

l)  poskytovanie poštových službieb a univerzálnej poštovej služby,

m) pravidelná autobusová doprava, medzinárodná nepravidelná autobusová doprava, medzinárodná nákladná cestná doprava a medzinárodná taxislužba,^23a) cestná motorová doprava [vnútroštátna nepravidelná autobusová doprava, vnútroštátna nákladná cestná doprava, vnútroštátna taxislužba,^23a)

n)  projektovanie, vykonávanie a vyhodnocovanie geologických prác,^23c)

o)  využívanie jadrovej energie,^23d)

p)  výroba liehu a jeho uvádzanie do obehu okrem uvádzania liehu do obehu v spotrebiteľskom balení,

r)  nakladanie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

s)  prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby a prevádzkovanie technickej služby na ochranu majetku a osôb,^23e)

t)  používanie vysoko rizikových chemických látok,

u)  letecká doprava, prevádzkovanie civilných letísk alebo leteckých pozemných zariadení, poskytovanie letových prevádzkových služieb, vykonávanie leteckej informačnej služby, vykonávanie leteckej meteorologickej služby, vykonávanie leteckej telekomunikačnej služby a spojovej služby pre leteckú meteorologickú službu, činnosť leteckej školy, letecké práce, vývoj, výroba, vykonávanie modifikácií a skúšanie výrobkov leteckej techniky, opravy a údržba výrobkov leteckej techniky, poskytovanie služieb na vybavenie cestujúcich a nákladu, pozemná obsluha lietadiel a údržba pohybových plôch letísk,^23f)

v)  obchod s výrobkami obranného priemyslu vrátane poskytovania služieb podľa osobitného predpisu,^23fa)

w) projektovanie, konštrukcia, výroba, montáž, prehliadky, údržba, opravy, rekonštrukcie, revízie a skúšky určených technických zariadení, zváranie a nedeštruktívne skúšanie dráhových oceľových mostných konštrukcií, konštrukcií podobných mostom, koľajníc, dráhových vozidiel, plnenie kovových tlakových nádob používaných na dráhach plynmi, plnenie nádržkových vozňov, nádržkových kontajnerov a vymeniteľných nadstavieb plynmi a ostatnými nebezpečnými látkami,^23g)

x)  poskytovanie služieb zamestnanosti,^23ha) okrem sprostredkovania zamestnania za úhradu a odbornej poradenskej služby,

y)  správa práv podľa osobitného predpisu,23i)

z)  výchova a vzdelávanie v školách, predškolských a školských zariadeniach zaradených do siete škôl, vzdelávanie na vysokých školách,

za)    prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako samostatnej zdravotníckej praxe alebo výkon odborného zástupcu právnickej osoby prevádzkujúcej zdravotnícke zariadenie,^2a)

zb)    vykonávanie technických kontrol vozidiel,^23k)

zc)    vykonávanie emisných kontrol motorových vozidiel,^23l)

zd)    posudzovanie vplyvu zdrojov znečisťovania ovzdušia,^23m)

ze)    vydávanie odborných posudkov z hľadiska ochrany životného prostredia,²³ⁿ⁾

zf)    akreditácia environmentálnych overovateľov,

zg)    poskytovanie právnych služieb za odmenu,

zh)    vykonávanie činnosti poverenej technickej služby overovania vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek a overovania ich zhodnosti, overovania typu spaľovacích motorov inštalovaných v necestných strojoch a overovania ich zhodnosti,^23pb)

zi) vykonávanie činnosti poverenej technickej služby kontroly technického stavu vozidiel,^23pc)

zj) vykonávanie činnosti poverenej technickej služby emisnej kontroly motorových vozidiel,^23pd)

zk)    vykonávanie činnosti poverenej technickej služby kontroly originality vozidiel,^23pe)

zl) vykonávanie činnosti poverenej technickej služby montáže plynových zariadení,^23pf)

zm)   vykonávanie kontrol originality vozidiel,^23pg)

zn)    výkon správcovskej činnosti správcom podľa osobitného predpisu,^23q)

zo)    overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení,^2b)

zp)    výroba tepla, výroba a rozvod tepla alebo rozvod tepla pre odberateľa alebo konečného spotrebiteľa,

zq)    zaobchádzanie s vysoko rizikovým biologickým agensom a toxínom.

(3) Živnosťou nie je ani činnosť, ktorá svojou povahou spĺňa znaky živnosti podľa § 2, ale je v rozpore s dobrými mravmi.

(4) Živnosťou takisto nie je predaj nespracovaných alebo spracovaných rastlinných a živočíšnych výrobkov z vlastnej drobnej pestovateľskej a chovateľskej činnosti fyzickými osobami a predaj lesných plodín; na predaj ovocia, zeleniny a kvetov, ktoré sa predávajú na prenajatom mieste na trhovisku alebo v tržnici,^23p) ak doba prenájmu je dlhšia ako 30 dní v kalendárnom roku, alebo v pojazdnej predajni, prípadne iným ambulantným spôsobom, ak sa predaj uskutočňuje viac ako 30 dní v kalendárnom roku, vzťahuje sa osobitný zákon.^23r)

Uvedené ustanovenie zákona vylučuje z pojmu  živnosť a tým i z pôsobnosti živnostenského zákona niektoré skupiny činnosti. Výpočet týchto činností vylúčených z pôsobnosti živnostenského zákona je určený taxatívne a zahrňuje na jednej strane činnosti, ktorých podriadenie živnostenskému zákonu je nevhodné vzhľadom k ich povahe, a na strane druhej tiež činnosti, ktoré pre svoj význam vyžadujú zvláštne, spravidla náročnejšie zákonné úpravy.

Živnostenský zákon vymedzuje činnosti, ktoré nie sú živnosťou aj napriek tomu, že boli alebo mohli byť považované za podnikanie podľa Obchodného zákonníka. Ide o činnosti vymenované v znení odseku 1.

Z pojmu živnosť sú vylúčené činnosti, ktoré sú vyhradené štátu, prípadne právnickej osobe podľa osobitného právneho predpisu. Touto činnosťou je napríklad poštová výhrada.

Za živnosť zákon nepovažuje využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti chránených napríklad Autorským zákonom (č. 185/2015 Z. z.), ich pôvodcami včítane vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady.

Poznámka

Autorský zákon upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela alebo umeleckého výkonu, v súvislosti s výrobou a použitím zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania a v súvislosti s vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového programu alebo databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa, autora počítačového programu, autora databázy a zhotoviteľa databázy.

Za živnosť sa nepovažuje vykonávanie liečiteľskej činnosti a tiež činnosti pri výkone určitých povolaní. Dá sa povedať, že ide o slobodné povolania.

•    Psychológovia a zdravotnícky pracovníci

Živnosťou nie je činnosť psychológa alebo zdravotníckeho pracovníka, okrem verejných zdravotníkov, ktorí vykonávajú zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami, očných optikov a zubných technikov.

Novelou zákona č. 204/2014 Z. z. s účinnosťou od 1. 8. 2014 došlo v tomto znení k zmene v súvislosti so zmenou zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Psychologickou činnosťou je skúmanie, výklad, ovplyvňovanie a prognostické hodnotenie správania človeka alebo skupiny ľudí psychologickými metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi súčasným poznatkom psychologických vied a stavu praxe, psychoterapia, psychologické poradenstvo, používanie psychodiagnostických metód a testov. Psychologickú činnosť môžu vykonávať samostatne, vo svojom mene, na vlastnú zodpovednosť a za odmenu alebo v neštátnych zariadeniach iba psychológovia, ktorí získajú na túto činnosť osvedčenie. Psychologická činnosť nie je živnosťou.

•    Veterinárni lekári a pracovníci

Živnosťou nie je činnosť veterinárnych lekárov, veterinárnych pracovníkov a osôb, ktoré vykonávajú odborné práce pri šľachtiteľskej a plemenárskej činnosti v chove hospodárskych zvierat. Odborné činnosti pri plnení úloh veterinárnej starostlivosti môžu vykonávať len veterinárni pracovníci, ktorými sú absolventi vysokých škôl veterinárskych (veterinárni lekári), absolventi stredných odborných škôl veterinárneho odboru, prípadne absolventi pomaturitného štúdia veterinárneho odboru, iné osoby, ktoré získali spôsobilosť na výkon niektorých odborných činností potrebných na plnenie úloh veterinárnej starostlivosti ukončením zodpovedajúceho štúdia.

•    Advokáti

Živnosťou nie je činnosť advokátov. Výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu. Advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len podľa zákona o advokácii (zák. č. 586/2003 Z. z.). Advokát môže vykonávať advokáciu samostatne, v združení spolu s inými advokátmi, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.

•    Notári

Živnosťou nie je činnosť notárov. V súvislosti s výkonom notárskej činnosti môže notár fyzickým osobám a právnickým osobám poskytovať právne rady, spisovať iné listiny, vykonávať správu majetku a zastupovať ich v súvislosti so správou ich majetku, ak zákon neustanovuje inak, poskytnúť zastupovanie v katastrálnom konaní. Výkon notárskej činnosti je nezlučiteľný so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne alebo v kontrolnom orgáne právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť a s inou zárobkovou činnosťou.

•    Patentoví zástupcovia

Živnosťou nie je činnosť patentových zástupcov. Činnosťou patentového zástupcu je zastupovanie fyzických osôb a právnických osôb pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky a pred inými orgánmi štátnej správy v konaniach týkajúcich sa priemyselného vlastníctva.

Patentový zástupca pri výkone svojej činnosti ďalej poskytuje odborné rady v oblasti priemyselných práv, spisuje listiny pre potreby právnych úkonov v oblasti priemyselných práv a poskytuje ďalšie formy odborného poradenstva a odbornej pomoci v oblasti priemyselného vlastníctva.

Patentový zástupca môže vykonávať činnosť patentového zástupcu samostatne, v združení spolu s inými patentovými zástupcami alebo v spoločnosti patentových zástupcov.

•    Súdni exekútori

Živnosťou nie je činnosť súdnych exekútorov. Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. Činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej, publicistickej a športovej činnosti. V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

•    Znalci a tlmočníci

Živnosťou nie je činnosť advokátov. Znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti. Výkon činnosti nie je podnikanie.

•    Overovateľ – audítor, daňový poradca

Ich činnosť nie je živnosťou. Štatutárny audítor je fyzická osoba, ktorá je zapísaná v zozname štatutárnych audítorov, ktorý vedie úrad, a má oprávnenie na vykonávanie štatutárneho auditu.

•    Finančné sprostredkovanie

Živnosťou nie je ani činnosť burzových dohodcov, samostatných finančných agentov a finančných poradcov a iných fyzických osôb oprávnených vykonávať finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo.

•    Sprostredkovateľ a rozhodca kolektívnych sporov

Na riešenie kolektívneho sporu sa môžu zmluvné strany dohodnúť na osobe sprostredkovateľa. Konanie pred sprostredkovateľom sa začína dňom prijatia žiadosti o riešenie sporu sprostredkovateľom. Ak sa zmluvné strany na osobe sprostredkovateľa nedohodnú, určí ho na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán ministerstvo zo zoznamu sprostredkovateľov vedeného na ministerstve. Doručením rozhodnutia o určení sprostredkovateľa sa konanie pred sprostredkovateľom začalo. V spore o uzavretie kolektívnej zmluvy sa môže žiadosť podať najskôr po uplynutí 60 dní od predloženia písomného návrhu na uzavretie tejto zmluvy. Rozhodcom nesmie byť osoba, ktorá bola v tom istom spore sprostredkovateľom. Ich činnosť nie je živnosťou.

•    Mediátor

Živnosťou nie je ani činnosť madiátora. Mediátorom môže byť každá fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú a ktorá s osobami zúčastnenými na mediácii uzavrie dohodu o začatí mediácie. Výkon činnosti mediátora je podnikaním.

•    Autorizovaný architekt, autorizovaný krajinný architekt a autorizovaný stavebný inžinier

Ich činnosť nie je živnosťou. Architekt je oprávnený na vykonávanie prípravnej predprojektovej činnosti, najmä na vypracúvanie stavebných zámerov verejných prác, investičných zámerov, architektonických a urbanistických štúdií, územnoplánovacích prieskumov a rozborov, vykonávanie komplexnej projektovej činnosti, najmä na vypracúvanie architektonických návrhov a dokumentácie umiestňovania stavieb a ich zmien, projektovej dokumentácie stavieb a ich zmien vrátane ich interiérov a exteriérov, ako aj rekonštrukcií a modernizácií budov a obnovy stavebných pamiatok, spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, vykonávanie projektového manažmentu, najmä na riadenie projektu a koordináciu čiastkových projektov vypracovaných inžiniermi, krajinármi a inými špecialistami, na výkon odborného autorského dohľadu nad uskutočňovaním stavieb podľa schválenej projektovej dokumentácie a na vykonávanie stavebného dozoru, grafické spracovanie a modelovanie architektonického diela vrátane vypracovania špecifikácií a technickej dokumentácie, poskytovanie súvisiacich technických služieb, najmä na poskytovanie architektonického poradenstva investorom a vlastníkom nehnuteľností, na zastupovanie investora pri príprave a uskutočňovaní stavieb, vyhotovovanie odborných posudkov, odhadov a dobrozdaní.

Krajinný architekt je oprávnený na vykonávanie predprojektovej činnosti, najmä na spracúvanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacích prieskumov a rozborov, na spracúvanie podkladov, prieskumov a rozborov na architektonické štúdie a urbanistické štúdie a na spracúvanie krajinoekologických plánov, spoluprácu na tvorbe územnoplánovacej dokumentácie v rámci tvorby krajiny a sídelnej zelene v obci, vykonávanie komplexnej projektovej činnosti, najmä na vypracúvanie návrhov a projektovej dokumentácie diel záhradnej a krajinnej architektúry a projektovej dokumentácie obnovy a úpravy pamiatok záhradného umenia v pamiatkovej zóne a v jej ochrannom pásme a na navrhovanie rekonštrukcie historických parkov, záhrad, špeciálnych plôch zelene a verejných priestorov, navrhovanie začlenenia stavieb do prostredia s cieľom minimalizovať negatívne dopady stavieb na urbánne prostredie a navrhovanie tvorby obrazu sídla a krajiny, výkon odborného autorského dohľadu nad uskutočňovaním diel záhradnej a krajinnej architektúry podľa dokumentácie územného rozhodnutia a podľa schválenej projektovej dokumentácie, poskytovanie súvisiacich služieb, najmä na poskytovanie odborného poradenstva investorom a vlastníkom pozemkov, na zastupovanie investora pri príprave a uskutočňovaní diel záhradnej a krajinnej architektúry, grafické spracúvanie a modelovanie diel krajinnej a záhradnej architektúry vrátane vypracovania špecifikácií a technickej dokumentácie, vyhotovovanie odborných posudkov, odhadov a dobrozdaní týkajúcich sa diel záhradnej a krajinnej architektúry.

Inžinier môže byť autorizovaný na vykonávanie komplexných architektonických a inžinierskych služieb a súvisiaceho technického poradenstva.

•    Autorizovaní geodeti a kartografi

Činnosť týchto osôb nie je živnosťou. Taktiež nie je živnosťou ani činnosť reštaurátorov kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia.

•    Audítor bezpečnosti pozemných komunikácií

Jeho činnosť nie je živnosťou. Audítor bezpečnosti pozemnej komunikácie je fyzická osoba zapísaná v zozname audítorov bezpečnosti pozemných komunikácii oprávnená na vykonávanie činnosti. Výkon činností nie je podnikaním.

Bezpečnostný audítor je oprávnený vykonať posudzovanie vplyvu na bezpečnosť, bezpečnostný audit a inšpekciu. Bezpečnostný audítor je oprávnený vykonávať činnosti pre pozemné komunikácie, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a pre ostatné pozemné komunikácie.

•    Sociálni pracovníci

Sociálny pracovník vykonáva sociálnu prácu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, výkonom samostatnej praxe sociálneho pracovníka. Asistent sociálnej práce vykonáva sociálnu prácu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Uvedené znenie bolo do zákona doplnené od 1. 10. 2015 po zavedení nového zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny. Došlo k doplneniu živnostenského zákona, ktoré spočíva v rozšírení činností, ktoré nie sú živnosťou.

•    Činnosť športovca a športového odborníka

Uvedená činnosť bola do znenia živnostenského zákona doplnená po zavedení nového zákona č. 440/2015 Z. z. o športe. Zákon ustanovuje, že činnosť športovca a športového odborníka podľa osobitného predpisu nie je živnosťou a upresňujú sa nadväzujúce legislatívne opatrenia.

Športovec vykonáva šport ako profesionálny športovec, amatérsky športovec alebo ako neorganizovaný športovec. Profesionálny športovec a amatérsky športovec vykonáva šport v športovej organizácii, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii. Profesionálny športovec vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce, na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu v rezortnom športovom stredisku alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Športový odborník vykonáva činnosť športového odborníka ako podnikanie, na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ako dobrovoľník alebo bez zmluvy.

•    Prevádzkovanie vzdelávacích zariadení na prípravu a overenie odbornej spôsobilosti športových odborníkov

Tiež nie je živnosťou. Uvedená činnosť bola do znenia živnostenského zákona doplnená po zavedení nového zákona č. 440/2015 Z. z. o športe.

Zákonom sú ďalej v odseku 2 upravené a vymenované činnosti, ktoré sa v medziach zákona nepovažujú za živnosť, pričom platí, že môžu byť podnikaním podľa Obchodného zákonníka. Na výkon týchto činností sa vyžaduje určitý druh povolenia alebo oprávnenia, nie však oprávnenie živnostenské.

Za živnosť zákon nepovažuje:

•    Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk

Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Bankové povolenie je povolenie vydané na vykonávanie bankových činností v rozsahu a za podmienok uložených týmto povolením alebo ustanovených zákonom o bankách a osobitnými predpismi. Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska (NBS). O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska. Na udelenie bankového povolenia musia byť splnené podmienky podľa § 7 zákona o bankách.

•    Činnosť inštitúcií elektronických peňazí

Inštitúcia elektronických peňazí je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je na základe udeleného povolenia na vydávanie elektronických peňazí oprávnená vydávať elektronické peniaze, spravovať elektronické peniaze a vykonávať platobné operácie súvisiace s vydávaním elektronických peňazí bez obmedzenia rozsahu vydávaných elektronických peňazí alebo v obmedzenom rozsahu podľa § 87 zákona o platobných službách (zák. č. 492/2009 Z. z.). Inštitúcia elektronických peňazí môže vykonávať aj ďalšie činnosti:

–   poskytovať platobné služby, ktoré má uvedené v povolení na vydávanie elektronických peňazí,

–   poskytovať úvery používateľom platobných služieb súvisiace s platobnými službami, ak má túto činnosť uvedenú v povolení na vydávanie elektronických peňazí,

–   poskytovať prevádzkové služby a s nimi úzko súvisiace pomocné služby, ktoré bezprostredne súvisia s vydávaním elektronických peňazí alebo poskytovaním platobných služieb,

–   prevádzkovať platobný systém, ak má na túto činnosť udelené povolenie,

–   vykonávať iné obchodné činnosti ako vydávanie elektronických peňazí.

Inštitúcia elektronických peňazí nesmie prijímať vklady. Inštitúcia elektronických peňazí je povinná plniť povinnosti, a to najneskôr do piatich pracovných dní od vydania elektronických peňazí. Inštitúcia elektronických peňazí je povinná pri nakladaní s týmito finančnými prostriedkami postupovať tak, aby sa zabezpečila jej likvidita a minimalizácia trhových rizík vyplývajúcich z nakladania s týmito finančnými prostriedkami. Inštitúcia elektronických peňazí nemôže vydávať elektronické peniaze prostredníctvom iných osôb. Inštitúcia elektronických peňazí môže v inom členskom štáte poskytovať platobné služby prostredníctvom agentov platobných služieb na základe písomnej zmluvy. Inštitúcia elektronických peňazí môže vykonávať činnosť aj v inom členskom štáte prostredníctvom svojej pobočky alebo bez založenia pobočky. Inštitúcia elektronických peňazí môže ponúkať alebo spätne vymieňať elektronické peniaze prostredníctvom iných osôb konajúcich v jej mene na základe písomnej zmluvy. Inštitúcia elektronických peňazí je povinná písomne formou vyhlásenia informovať Národnú banku Slovenska o všetkých dôležitých skutočnostiach.

•    Činnosť platobných inštitúcií

Platobná inštitúcia je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je na základe udeleného povolenia na poskytovanie platobných služieb oprávnená poskytovať platobné služby bez obmedzenia rozsahu poskytovania platobných služieb podľa § 2 ods. 1 zákona o platobných službách alebo v rozsahu obmedzenom výlučne na vykonávanie platobných operácií, pri ktorých sa súhlas platiteľa s vykonaním platobnej operácie udeľuje prostredníctvom akéhokoľvek telekomunikačného zariadenia, digitálneho zariadenia alebo zariadenia informačných technológií a platba sa vykoná prevádzkovateľovi telekomunikácií, prevádzkovateľovi systému informačných technológií alebo siete, ktorý koná iba ako sprostredkovateľ medzi používateľom platobných služieb a dodávateľom tovaru a služieb, za podmienok podľa § 79a zákona o platobných službách.

•    Činnosť iných poskytovateľov
platobných služieb

Poskytovateľom platobných služieb je banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá má v bankovom povolení uvedené aj poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie, inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí alebo pobočka zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, poštový podnik, ak je podľa osobitného zákona oprávnený poskytovať platobné služby, platobná inštitúcia podľa § 63, zahraničná platobná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie, Národná banka Slovenska alebo Európska centrálna banka, ak nekonajú ako menový orgán alebo ak nejde o činnosti, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb, a ak poskytujú platobné služby, Štátna pokladnica, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, miestne orgány štátnej správy, obce a vyššie územné celky, ak sú podľa osobitného zákona oprávnené poskytovať platobné služby a ak nejde o činnosti, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb.

•    Činnosť prevádzkovateľov
platobných systémov

Platobným systémom sa rozumie systém, ktorý zabezpečuje vykonávanie príkazov na základe zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi platobného systému a spoločných pravidiel ustanovených týmto zákonom a podľa spoločných pravidiel a postupov vydaných prevádzkovateľom platobného systému pre prevádzkovanie platobného systému. Platobný systém kontroluje formálnu správnosť a úplnosť odovzdávaných dát pri prevodoch. Platobným systémom prevádzkovaným podľa zákona o platobných službách sa rozumie platobný systém prevádzkovaný Národnou bankou Slovenska, platobný systém prevádzkovaný na základe povolenia na prevádzkovanie platobného systému poskytovateľom platobných služieb, ktorý je zároveň agentom pre vyrovnanie v tomto platobnom systéme, platobný systém prevádzkovaný na základe povolenia na prevádzkovanie platobného systému právnickou osobou, pričom takýto platobný systém nemá agenta pre vyrovnanie, platobný systém bez povolenia na prevádzkovanie platobného systému.

Účastníkmi platobného systému môžu v súlade s pravidlami tohto platobného systému byť Národná banka Slovenska, banka a pobočka zahraničnej banky, centrálna banka iného štátu, Európska centrálna banka, centrálny depozitár cenných papierov alebo iná inštitúcia zriadená podľa osobitného predpisu, ak je v rámci svojej zákonom ustanovenej činnosti oprávnená zabezpečovať prevody finančných prostriedkov, platobný systém prevádzkovaný podľa právneho poriadku iného členského štátu na základe prístupových pravidiel určených v pravidlách platobného systému, platobná inštitúcia a inštitúcia elektronických peňazí na základe prístupových pravidiel určených v pravidlách platobného systému, zahraničná osoba, ktorej činnosť zodpovedá činnosti osôb. Účastníci platobného systému sú povinní poskytnúť prevádzkovateľovi platobného systému štatutárnym orgánom schválený aktuálny zoznam osôb, ktoré za účastníka platobného systému zodpovedajú za úplnosť a správnosť odovzdávaných príkazov, a aktuálny zoznam osôb oprávnených za účastníka platobného systému disponovať s vyrovnacím účtom, ak ho prevádzkovateľ vedie, ako aj podpisové vzory alebo elektronické podpisy týchto oprávnených osôb. Prevádzkovateľ platobného systému je povinný poskytnúť účastníkom platobného systému štatutárnym orgánom schválený aktuálny zoznam osôb, ktoré za prevádzkovateľa platobného systému zodpovedajú za spracovanie príkazov prijatých od účastníkov platobného systému, ako aj podpisové vzory alebo elektronické podpisy týchto oprávnených osôb.

Prevádzkovateľom platobného systému je právnická osoba. Účastníkom tohto platobného systému je poskytovateľ platobných služieb.

Platobný systém je platobný systém, ktorého účastníkmi sú výhradne poskytovatelia platobných služieb patriaci do skupiny s úzkymi väzbami alebo v ktorom poskytovateľ platobných služieb ako jedna osoba alebo skupina koná alebo môže konať ako poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ako aj príjemcu, pričom je výlučne zodpovedný za riadenie tohto systému a udeľuje súhlas iným poskytovateľom platobných služieb na účasť v tomto platobnom systéme; títo poskytovatelia platobných služieb nemajú právo určovať medzi sebou poplatky, ktoré sa týkajú tohto systému, ale môžu určiť svoje vlastné ceny vo vzťahu k platiteľom a príjemcom. Platobný systém sa riadi vnútornými pravidlami skupiny s úzkymi väzbami a vnútornými pravidlami osoby alebo skupiny.

Národná banka Slovenska vedie zoznam platobných systémov vrátane zoznamu prevádzkovateľov a účastníkov týchto platobných systémov, platobných systémov vrátane zoznamu prevádzkovateľov a účastníkov týchto platobných systémov, platobných systémov vrátane zoznamu majiteľov, ktorí môžu plniť funkciu prevádzkovateľa systému.

Prevádzkovateľ platobného systému bez zbytočného odkladu oznámi Národnej banke Slovenska každú zmenu obchodného mena alebo názvu, sídla alebo miesta podnikania ktoréhokoľvek účastníka platobného systému, ako aj zníženie počtu účastníkov platobného systému, každú zmenu pravidiel platobného systému v listinnej podobe alebo v elektronickej forme v štátnom jazyku v lehote jedného mesiaca pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny. Prevádzkovateľ platobného systému bez zbytočného odkladu oznámi Národnej banke Slovenska názov tohto platobného systému a obchodné meno majiteľa alebo prevádzkovateľa tohto platobného systému.

Účastníci platobného systému sú povinní poskytovať informácie o platobnom systéme, ktorého sú účastníkmi, a o pravidlách tohto platobného systému na písomnú žiadosť osoby, ktorá má právny záujem na poskytnutí takýchto informácií.

Prevádzkovateľ platobného systému je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska vytvorenie prepojeného systému.

•    Činnosť poisťovní

Poisťovňa je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa zákona o dohľade nad finančným trhom. Poisťovacou činnosťou je podnikateľská činnosť, ktorou je preberanie poistných rizík od osôb ohrozených rovnakým alebo podobným rizikom, vytváranie a organizovanie poistného kmeňa, vytváranie technických rezerv na všetky záväzky voči oprávneným osobám z poistných zmlúv a plnenie týchto záväzkov za odplatu, ktorá sa určí s použitím poistnej matematiky a štatistiky. Povolením na vykonávanie poisťovacej činnosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom povoľuje vznik poisťovne alebo zriadenie pobočky zahraničnej poisťovne a vykonávanie poisťovacej činnosti tejto poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne v rozsahu vymedzenom v tomto povolení. O udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti predkladá zakladateľ poisťovne Národnej banke Slovenska a musia byť splnené podmienky podľa zákona o poisťovníctve.

•    Činnosť dôchodkových správcovských spoločností

Dôchodková správcovská spoločnosť je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa dôchodkových fondov na vykonávanie starobného dôchodkového sporenia podľa tohto zákona, a to na základe povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti udeleného Národnou bankou Slovenska podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Správou dôchodkových fondov sa rozumie riadenie investícií, ktorým sa na účely tohto zákona rozumie zhodnocovanie majetku v dôchodkovom fonde na základe rozhodovania dôchodkovej správcovskej spoločnosti, administrácia, propagácia a reklama dôchodkových fondov a výber dobrovoľných príspevkov. Žiadosť o udelenie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti podáva Národnej banke Slovenska zakladateľ dôchodkovej správcovskej spoločnosti a musí preukázať splnenie stanovených podmienok.

•    Činnosť doplnkových dôchodkových spoločností

Doplnková dôchodková spoločnosť je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa doplnkových dôchodkových fondov na účel vykonávania doplnkového dôchodkového sporenia, a to na základe povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti udeleného Národnou bankou Slovenska. Na vydanie povolenia musia byť splnené podmienky podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení.

•    Činnosť búrz, organizátorov verejných trhov, obchodníkov s cennými papiermi a zriaďovanie a správa kolektívnych majetkových účastí

Cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa zákona o cenných papieroch a práva podľa osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám. Sústavu cenných papierov tvoria tieto druhy cenných papierov – akcie, dočasné listy, podielové listy, dlhopisy, vkladové listy, pokladničné poukážky, vkladné knižky, kupóny, zmenky, šeky, cestovné šeky, náložné listy, skladištné listy, skladiskové záložné listy, tovarové záložné listy, družstevné podielnické listy, investičné certifikáty, iný druh cenného papiera, ktorý za cenný papier vyhlási osobitný zákon.

Burza je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje regulovaný trh vrátane podmienečného obchodovania pred vydaním cenného papiera a zabezpečuje s tým súvisiace činnosti a ktorá má na výkon tejto činnosti povolenie na vznik a činnosť burzy udelené podľa tohto zákona. Burza je právnickou osobou a zapisuje sa do obchodného registra. Na vznik a činnosť burzy je potrebné povolenie. O udelení povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska na základe písomnej žiadosti zakladateľov burzy. Na udelenie povolenia musí byť preukázané splnenie podmienok.

Kolektívnym investovaním je podnikanie, ktorého predmetom je zhromažďovanie peňažných prostriedkov od investorov, s cieľom investovať v súlade s určenou investičnou politikou v prospech osôb, ktorých peňažné prostriedky boli zhromaždené. Ak sa peňažné prostriedky zhromažďujú od verejnosti, možno kolektívne investovanie vykonávať len na základe princípu rozloženia rizika. Kolektívne investovanie možno vykonávať len vytváraním tuzemských subjektov kolektívneho investovania alebo zhromažďovaním peňažných prostriedkov prostredníctvom ponuky cenných papierov alebo majetkových účastí v zahraničných subjektoch kolektívneho investovania.

•    Činnosť ratingových agentúr

Nie je živnosťou v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach.

Ratingové agentúry zohrávajú dôležitú úlohu na globálnych trhoch s cennými papiermi a bankových trhoch. Je preto nevyhnutné, aby dôsledne poskytovali nezávislé, objektívne ratingy čo najvyššej kvality. Ratingové agentúry vydávajú stanoviská, týkajúce sa schopnosti konkrétneho emitenta alebo finančného nástroja splácať úver. Inými slovami, posudzujú pravdepodobnosť, s akou emitent nebude schopný plniť svoje finančné záväzky všeobecne (rating emitenta) alebo svoje záväzky z konkrétneho dlhu alebo pevne úročeného cenného papiera (rating nástroja). Tieto stanoviská alebo ratingy sa zakladajú na informáciách vyplývajúcich z toku výnosov a súvahy (najmä so zreteľom na dlh) hodnoteného subjektu. Takisto sa zohľadňuje, ako plnil svoje finančné záväzky v minulosti.

•    Činnosť osôb poskytujúcich spotrebiteľské úvery

Ide o činnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Hovoríme o osobe veriteľa. Zoznam veriteľov vedie Národná banka v registri veriteľov po splnení podmienok.

•    Činnosť iných právnických osôb oprávnených poskytovať finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo

upravená zákonom o finančnom sprostredkovaní alebo finančnom poradenstve nie je živnosťou.

Finančným sprostredkovaním je predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby, uzavieranie zmluvy o poskytnutí finančnej služby a vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby, poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní klientovi na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby, spolupráca pri správe zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak charakter finančnej služby takú spoluprácu umožňuje, spolupráca pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi zo zmluvy o poskytnutí finančnej služby, najmä v súvislosti s udalosťami rozhodujúcimi pre vznik takýchto nárokov, ak charakter finančnej služby takúto spoluprácu umožňuje.

Finančným sprostredkovaním v sektore kapitálového trhu okrem týchto činností je poskytovanie investičnej služby prijímanie a postupovanie pokynov klienta týkajúcich sa prevoditeľných cenných papierov a podielových listov podielových fondov a cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania a ich propagácia, poskytovanie investičnej služby investičného poradenstva vo vzťahu k prevoditeľným cenným papierom a podielovým listom podielových fondov a k cenným papierom vydaným zahraničnými subjektmi kolektívneho investovania.

Finančným sprostredkovaním v sektore poistenia alebo zaistenia je aj zisťovanie, hodnotenie a spracovávanie analýz poistného rizika v súvislosti s ponúkanými poistnými produktmi. Finančné sprostredkovanie je podnikaním.

Finančným poradenstvom je poskytovanie odbornej pomoci, informácií, stanovísk, odporúčaní a osobných finančných plánov klientovi v súvislosti s jednou finančnou službou alebo viacerými finančnými službami vychádzajúce z nestrannej analýzy dostatočného počtu dostupných finančných služieb vrátane následného uzavierania alebo zmeny zmluvy o poskytnutí finančnej služby na žiadosť klienta, v jeho mene a na jeho účet.

Finančným poradenstvom v sektore kapitálového trhu je aj poskytovanie investičnej služby investičného poradenstva vo vzťahu k prevoditeľným cenným papierom a podielovým listom podielových fondov a k cenným papierom vydaným zahraničnými subjektmi kolektívneho investovania.

Finančným poradenstvom v sektore poistenia alebo zaistenia je aj zisťovanie, hodnotenie a spracovávanie nestranných analýz poistného rizika. Finančné poradenstvo je podnikaním.

•    Vykonávanie obchodov s peňažnými prostriedkami v cudzej mene

Obchodmi s devízovými hodnotami je poskytovanie služieb tretím osobám v rámci podnikania v rozsahu zmenárenskej činnosti.

Zmenárenskou činnosťou je vykonávanie obchodov s devízovými hodnotami, ktorých predmetom je nákup peňažných prostriedkov v cudzej mene za eurá v hotovosti alebo predaj peňažných prostriedkov v cudzej mene za eurá v hotovosti.

Devízovým miestom je banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá je oprávnená vykonávať činnosť podľa devízového zákona v rozsahu podľa zákona o bankách, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bola udelená podľa devízového zákona devízová licencia na vykonávanie obchodu s devízovými hodnotami.

O udelení devízovej licencie na vykonávanie obchodov s devízovými hodnotami rozhoduje Národná banka Slovenska. Devízová licencia sa neudeľuje bankám, zahraničným bankám alebo pobočkám zahraničných bánk, ktoré vykonávajú činnosť podľa devízového zákona v rozsahu podľa zákona o bankách ani obchodníkom s cennými papiermi, pobočkám zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, správcovským spoločnostiam, zahraničným správcovským spoločnostiam, samostatným finančným agentom, ktoré vykonávajú činnosť podľa devízového zákona v rozsahu podľa osobitných zákonov v oblasti finančného trhu. Devízová licencia sa udeľuje na základe písomnej žiadosti. Devízovú licenciu nemožno previesť na inú osobu a ani neprechádza na právneho nástupcu. Žiadateľ o devízovú licenciu, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, musí na udelenie devízovej licencie spĺňať stanovené podmienky.

•    Prevádzkovania hazardných hier

Prevádzkovateľom hazardnej hry podľa zákona o hazardných hrách je právnická osoba, ktorej udelil príslušný orgán štátnej správy alebo obec individuálnu licenciu podľa zákona o hazardných hrách, alebo právnická osoba, ktorá splnila podmienky všeobecnej licencie vydanej Ministerstvom financií Slovenskej republiky a podala oznámenie.

Licenciou je individuálna licencia, všeobecná licencia na žrebové vecné lotérie a tomboly a všeobecná licencia na kartové hry pokrového typu prevádzkované mimo kasína, pri ktorých hráči hrajú jeden proti druhému, ak v jednotlivých ustanoveniach zákona o hazardných hrách nie je uvedená iba individuálna licencia alebo iba individuálne licencie na prevádzkovanie jednotlivých druhov hazardných hier, alebo iba všeobecná licencia.

Hazardné hry možno prevádzkovať len na základe licencie udelenej alebo vydanej podľa zákona, za podmienok ustanovených zákonom a určených v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii a pri dodržaní povinností podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardnej hry, pričom hazardné hry možno prevádzkovať len na území obce, na ktorom ich prevádzkovanie nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením obce.

Licenciu udeľuje ministerstvo.

•    Banská činnosť a dobývanie ložísk nevyhradených nerastov včítane úpravy a zušľachťovania nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, zabezpečovanie a likvidácia banských diel a lomov, ako aj vyhľadávanie a prieskum ložísk nevyhradených nerastov

Banskou činnosťou sa podľa tohto zákona o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe rozumie ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov, otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk, zriaďovanie, zabezpečenie a likvidácia banských diel a lomov, úprava a zušľachťovanie nerastov vykonávané v súvislosti s ich dobývaním, zriaďovanie a prevádzka odvalov, výsypiek a odkalísk pri činnostiach, osobitné zásahy do zemskej kôry, likvidácia starých banských diel, sprístupňovanie banských diel a starých banských diel pre múzejné a iné účely a práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave.

Činnosťou vykonávanou banským spôsobom sa rozumie dobývanie ložísk nevyhradených nerastov vrátane úpravy a zušľachťovania nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, zabezpečenie a likvidácia banských diel a lomov, ako aj vyhľadávanie a ložiskový geologický prieskum nevyhradených nerastov, výroba, prenos, distribúcia, dodávka elektriny, činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, výroba, preprava, distribúcia, dodávka a uskladňovanie plynu, prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy, prevádzkovanie zariadenia na plnenie tlakových nádob a prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka.

Činnosť je vykonávaná organizáciou, ktorou sú právnické a fyzické osoby, ktoré v rámci podnikateľskej činnosti podľa Obchodného zákonníka vykonávajú banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom, prípadne inú činnosť upravenú týmto zákonom.

Banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom, s výnimkou ložiskového geologického prieskumu nevyhradených nerastov možno vykonávať len na základe oprávnenia vydaného rozhodnutím obvodného banského úradu.

•    Výroba, prenos, distribúcia, dodávka elektriny, činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, výroba, preprava, distribúcia, dodávka a uskladňovanie plynu, prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy, prevádzkovanie zariadenia na plnenie tlakových nádob a prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka

Energetikou je elektroenergetika, plynárenstvo, preprava pohonných látok alebo ropy potrubím, plnenie tlakových nádob so skvapalneným plynným uhľovodíkom a rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka.

Podnikaním v energetike je výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny, činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, výroba, preprava, distribúcia, uskladňovanie a dodávka plynu, prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy, prevádzkovanie zariadenia na plnenie tlakových nádob, prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka.

Osoba, ktorá vykonáva uvedené činnosti, musí byť zapísaná v registri partnerov verejného sektora. Podnikať v energetike možno len na základe a v súlade s povolením alebo potvrdením o splnení oznamovacej povinnosti. Činnosti povoľuje úrad pre reguláciu sieťových odvetví, povolenie možno vydať na jednu alebo na viac činností, na dobu neurčitú, ak žiadateľ nežiada inak.

•    Poľnohospodárstvo a lesníctvo včítane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja

Poľnohospodárskou výrobou vykonávanou podnikateľom (samostatne hospodáriaci roľník), ktorého činnosť spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby včítane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách, sa rozumie činnosť fyzickej osoby, ktorá osobne alebo pomocou iných osôb vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby za účelom získania trvalého zdroja príjmov, najmä ich predajom, prípadne vykonáva úpravu alebo iné spracovanie svojej poľnohospodárskej produkcie; pokiaľ treba na túto činnosť súhlas podľa osobitných predpisov, len s týmto súhlasom, alebo poskytuje príležitostne práce alebo výkony v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, pri ktorých využíva prostriedky a zariadenia slúžiace poľnohospodárskej výrobe, spravidla v čase, keď sa pre túto výrobu plne nevyužívajú, alebo dobýva nevyhradené nerasty.

Samostatne hospodáriaci roľník vykonáva poľnohospodársku výrobu vo vlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť. Príslušný orgán zapíše samostatne hospodáriaceho roľníka do evidencie na základe jeho ohlásenia. O zápise do evidencie vydá príslušný orgán samostatne hospodáriacemu roľníkovi osvedčenie. Súčasne upovedomí príslušný orgán vykonávajúci správu dane, príslušnú poisťovňu, príslušný orgán štátnej štatistiky a príslušný orgán vykonávajúci sociálne zabezpečenie; rovnako sa postupuje pri zmene a zániku skutočností vedených v evidencii a pri ukončení poľnohospodárskej výroby. Na základe upovedomenia pridelí príslušný orgán štátnej štatistiky samostatne hospodáriacemu roľníkovi identifikačné číslo, ktoré orgán zapíše do evidencie.

Aj na činnosť v lesníctve sa vyžaduje osvedčenie, ktorým sa preukazuje uvedená činnosť. Hospodár je fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá na výkon činností. Podmienkou na výkon týchto činností je zápis v registri odborných lesných hospodárov, ktorý vedie príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Činnosť hospodára môže právnická osoba zabezpečovať len prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je jej spoločníkom, členom alebo zamestnancom v pracovnom pomere dohodnutom k nej na neurčitý čas a je hospodárom a zároveň nie je spoločníkom, členom alebo zamestnancom inej právnickej osoby zabezpečujúcej činnosť hospodára. Hospodár je odborne spôsobilý, ak je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydaného príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva po splnení predpokladov a po úspešnom absolvovaní skúšky vykonanej pred komisiou, ktorej členov vymenúva a odvoláva minister, alebo na základe absolvovania vzdelania a osobitného kvalifikačného predpokladu. O vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti a zápis do registra hospodárov možno požiadať najneskôr do troch rokov od úspešného absolvovania skúšky. Činnosť hospodára nesmie vykonávať zamestnanec orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. To neplatí, ak ide o jeho vlastný majetok nachádzajúci sa mimo územia obvodu jeho pôsobnosti. Žiadosť o vykonanie skúšky sa predkladá po splnení predpokladov ministerstvu, ktoré zabezpečuje skúšku a vedie zoznam hospodárov.

•    Vnútrozemská verejná vodná doprava, námorná plavba a morský rybolov

Námornou plavbou je prevádzkovanie námorných lodí a rekreačných plavidiel na mori a ostatných vodných cestách, pre ktoré platí právny režim mora alebo ktoré sú s morom spojené, ako aj na ich pobyt v prístave alebo na miestach kotvenia a uviazania. Prevádzkovateľom námornej lode alebo rekreačného plavidla právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na prevádzkovanie námornej lode alebo rekreačného plavidla pod vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť, ak je na to splnomocnená vlastníkom námornej lode alebo rekreačného plavidla. Ústredným orgánom štátnej správy a orgánom štátneho dozoru pre námornú plavbu je ministerstvo. Na činnosť prevádzkovania námornej plavby sa vyžaduje licencia. Licenciu udeľuje ministerstvo dopravy.

Vnútrozemskou plavbou je prevádzka plavidiel na vnútrozemských vodných cestách a v prístavoch vrátane činností súvisiacich s touto prevádzkou. Prevádzkovateľom plavidla jeho vlastník alebo ten, kto vykonáva prevádzku plavidla vo vlastnom mene a na základe zmluvy s vlastníkom plavidla.

Licenciu udeľuje ministerstvo právnickej osobe so sídlom v Slovenskej republike, ak členovia jej štatutárneho orgánu sú spôsobilí na právne úkony, bezúhonní a aspoň jeden člen štatutárneho orgánu je odborne spôsobilý, fyzickej osobe, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike, je spôsobilá na právne úkony, bezúhonná a odborne spôsobilá; to sa vzťahuje aj na zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený; žiadateľ nemusí spĺňať podmienku odbornej spôsobilosti, ak ju spĺňa jeho zodpovedný zástupca. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba žiada o udelenie licencie na vykonávanie medzinárodnej verejnej vodnej dopravy, musí splniť podmienky a preukázať finančnú spôsobilosť. Licencia sa udeľuje na neurčitú dobu alebo na určitú dobu. Platnosť licencie udelenej na určitú dobu zaniká uplynutím doby, na ktorú bola licencia udelená. Ak dôjde k strate, znehodnoteniu alebo odcudzeniu licencie, ministerstvo vydá na základe písomnej žiadosti držiteľa licencie duplikát licencie.

•    Prevádzkovanie dráhy, prevádzkovanie dopravy na dráhe a súvisiace činnosti vykonávané prevádzkovateľom dráhy alebo prevádzkovateľom dopravy na dráhe

Dráhami sú koľajové dráhy, trolejbusové dráhy a lanové dráhy.

Prevádzkovaním dráhy je správa, obsluha a zabezpečenie prevádzky dráhy v stave, ktorý umožňuje bezpečnú a plynulú dopravu na dráhe a organizovanie dopravy na dráhe. Obsluha dráhy sa vykonáva prostredníctvom dopravní a stanovíšť obsluhou výhybiek, zabezpečovacieho zariadenia dráhy a telekomunikačného zariadenia dráhy určeným spôsobom.

Organizovaním dopravy na dráhe je určovanie spôsobu a podmienok riadenia dopravy, zjednodušeného riadenia dopravy a operatívneho riadenia dopravy, sledovanie pohybu dráhových vozidiel a dopravnej priepustnosti dráhy. Prevádzkovateľom dráhy je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje dráhu ako jej vlastník alebo na základe zmluvy s jej vlastníkom. Dráhovým podnikom je na účely zákona o dráhach podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie dopravných služieb na dráhe. Prevádzkovať dráhu môže len ten, kto má platné povolenie regulačného orgánu na prevádzkovanie dráhy, má uzatvorenú zmluvu o prevádzkovaní dráhy s vlastníkom dráhy, ak sám nie je vlastníkom dráhy, zamestnáva na prevádzkovanie dráhy osoby, ktoré majú odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť na výkon práce.

Povolenie na prevádzkovanie dráhy vydá regulačný orgán fyzickej osobe, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, dosiahla vek 18 rokov, je bezúhonná a spĺňa požiadavku odbornej kvalifikácie; ak táto osoba nemá odbornú kvalifikáciu, musí ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorý ju má, právnickej osobe, ktorá je bezúhonná a ktorej štatutárny zástupca alebo členovia štatutárneho orgánu spĺňajú požiadavky plnej spôsobilosti na právne úkony, veku a bezúhonnosti, a ktorej štatutárny zástupca alebo najmenej jeden člen štatutárneho orgánu spĺňa požiadavku odbornej kvalifikácie; inak musí ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorý ju má.

Povolenie na prevádzkovanie dráhy platí na čas, ktorý je v ňom uvedený, najmenej však na päť rokov s možnosťou ďalšieho predlžovania. Pred uplynutím platnosti povolenia na prevádzkovanie dráhy ho môže regulačný orgán zmeniť, ak došlo k zmene podmienok, za ktorých bolo vydané. Povolenie na prevádzkovanie dráhy neprechádza na právneho nástupcu prevádzkovateľa dráhy.

•    Poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej siete a verejnej elektronickej komunikačnej služby a prevádzkovanie verejného telekomunikačného zariadenia podľa osobitného predpisu

Elektronické komunikácie zabezpečujú výmenu alebo prenos informácií najmä vo forme obrazu, zvuku alebo textu po elektronických komunikačných sieťach. Elektronická komunikačná sieť je funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií.

Verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete. Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním podľa Obchodného zákonníka.

•    Výroba humánnych liekov a veterinárnych liekov, veľkodistribúcia humánnych liekov a veterinárnych liekov

Zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami je výroba liekov, príprava transfúznych liekov, príprava liekov na inovatívnu liečbu, veľkodistribúcia liekov a poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Veľkodistribúcia liekov je obstarávanie liekov, liečiv a pomocných látok od výrobcov liekov, liečiv a pomocných látok alebo iných veľkodistribútorov liekov, liečiv a pomocných látok, ich uchovávanie a dodávanie liekov, liečiv a pomocných látok osobám oprávneným podľa tohto zákona.

Fyzická osoba a právnická osoba môže zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami len na základe povolenia vydaného podľa zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach.

Na zaobchádzanie s liekmi s obsahom omamnej látky alebo psychotropnej látky sa okrem povolenia podľa zákona o liekoch vyžaduje aj povolenie podľa zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Na výrobu účinnej látky, dovoz účinnej látky a distribúciu účinnej látky, ktorá je omamnou látkou alebo psychotropnou látkou, sa vyžaduje povolenie podľa povolenie podľa zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Na zaobchádzanie s liekmi s obsahom drogového prekurzora sa okrem povolenia podľa zákona o liekoch vyžaduje aj povolenie podľa zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov. Na výrobu účinnej látky, dovoz účinnej látky a distribúciu účinnej látky, ktorá je drogovým prekurzorom, sa vyžaduje povolenie podľa zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov.

Zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami môže fyzická osoba, ak dovŕšila vek 18 rokov, je spôsobilá na právne úkony, dôveryhodná, bezúhonná a odborne spôsobilá. Fyzická osoba, ktorá nemá odbornú spôsobilosť, môže zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami, ak si ustanoví najmenej jednu odborne spôsobilú osobu zodpovednú za vykonávanie odborných činností povoleného druhu a rozsahu zaobchádzania s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami, ktorá spĺňa stanovené podmienky.

Zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami môže právnická osoba, ak je bezúhonná a ak ustanoví najmenej jedného odborného zástupcu. Požiadavky na počet odborných zástupcov sú uvedené pri jednotlivých druhoch zaobchádzania s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami.

Podmienku bezúhonnosti a dôveryhodnosti musí spĺňať aj odborný zástupca, ktorý je členom štatutárneho orgánu právnickej osoby.

•    Zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami a určenými látkami kategórie 1, určenými látkami kategórie 2 a vývoz určených látok kategórie 3

Štátnu správu vo veciach drogových prekurzorov vykonávajú Štátny ústav pre kontrolu liečiv, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, colné úrady a colný kriminálny úrad.

Omamné látky sú látky vyvolávajúce návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami. Psychotropné látky sú látky ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami.

Zaobchádzať s omamnými a psychotropnými látkami môže len fyzická osoba alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom, a to na základe povolenia, ktoré vydáva ministerstvo. Zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami zaradenými do II. a III. skupiny je pestovanie, spracovanie, výroba, dovoz, vývoz, tranzit, veľkodistribúcia, výdaj, výskumná, výučbová a expertízna činnosť, ktorá sa vykonáva na účely zdravotnej starostlivosti alebo na účely veterinárnej starostlivosti. Omamné a psychotropné látky I. skupiny možno pestovať, vyrábať, dovážať, vyvážať, vydávať a vykonávať ich tranzit a veľkodistribúciu iba na účely výskumnej, výučbovej a expertíznej činnosti s výnimkou pestovania konopy na priemyselné účely.

Žiadosť o vydanie povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami podáva žiadateľ ministerstvu. Povolenie vydáva ministerstvo žiadateľovi na stanovené činnosti.

•    Rozhlasové a televízne vysielanie

Na prevádzkovanie uvedenej činnosti, ktoré nie je živnosťou, sa vyžaduje udelená licencia. Prevádzkovateľ retransmisie je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť poskytuje retransmisiu ako obsahovú službu koncovému užívateľovi bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenáša sama alebo prostredníctvom tretej osoby.

Vysielanie bez udelenej licencie sa zakazuje; to sa nevzťahuje na analógové vysielanie osôb a na analógové vysielanie vysielateľa na základe zákona a vysielanie prostredníctvom internetu. Poskytovanie retransmisie bez registrácie sa zakazuje.

Jednej právnickej osobe alebo jednej fyzickej osobe možno udeliť len jednu licenciu na vysielanie televíznej programovej služby alebo jednu licenciu na vysielanie rozhlasovej programovej služby. Táto podmienka neplatí pre udelenie licencie na vysielanie televíznej programovej služby, ktorá je monotypovou programovou službou.

Právnickej osobe možno udeliť licenciu, ak má právnu formu obchodnej spoločnosti, má sídlo na území Slovenskej republiky alebo má na území Slovenskej republiky umiestnenú organizačnú zložku svojho podniku a je zapísaná do obchodného registra; ak má táto právnická osoba právnu formu akciovej spoločnosti, musia jej akcie znieť na meno a musia byť evidované centrálnym depozitárom alebo ich majitelia musia byť zapísaní v zozname akcionárov u centrálneho depozitára. Fyzickej osobe možno udeliť licenciu, ak má trvalý pobyt alebo dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky a má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu; ak sa fyzickej osobe udelila licencia, je povinná zapísať sa do obchodného registra. Na udelenie licencie nie je právny nárok. Licencia sa udeľuje na osem rokov na vysielanie rozhlasovej programovej služby, 12 rokov na vysielanie televíznej programovej služby. Licenciu možno udeliť aj na kratší čas, ak o to žiadateľ o licenciu požiada, je to nevyhnutné na dodržanie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, je to nevyhnutné na účelné využitie frekvenčného spektra. Konanie o udelenie licencie sa začína odo dňa podania žiadosti; konanie o udelenie licencie na terestriálne vysielanie sa začína z podnetu rady. Účastníkom konania o udelenie licencie je ten, kto žiada o licenciu. Samostatnú licenciu na doplnkovú obsahovú službu nie je možné udeliť.

•    Poskytovanie poštových služieb a univerzálnej poštovej služby

Poštové služby sú služby poskytované na účely dodania poštovej zásielky, a to vybranie a distribúcia poštovej zásielky.

Univerzálna služba zahŕňa vybranie a distribúciu poštových zásielok s hmotnosťou do 2 kg vrátane, vybranie a distribúciu slepeckých zásielok, vybranie a distribúciu balíkov s hmotnosťou do 10 kg vrátane, distribúciu balíkov s hmotnosťou do 20 kg vrátane, ak boli vybrané v cudzine zahraničným poskytovateľom univerzálnej služby, vybranie a distribúciu doporučených zásielok a poistených zásielok, vybranie a distribúciu úradných zásielok, služby spojené so zapísanými poštovými zásielkami najviac v rozsahu doplnkových služieb podľa pravidiel pre medzinárodný poštový styk a vrátenie nájdenej poštovej zásielky odosielateľovi. Vybranie poštovej zásielky pritom predstavuje prevzatie poštovej zásielky poštovým podnikom od odosielateľa alebo od podávateľa, vrátane prevzatia prostredníctvom prístupového miesta poštovej siete alebo kontaktného miesta poštovej siete.

Poštový podnik je podnikateľ, ktorý poskytuje jednu alebo viacero poštových služieb alebo poštový platobný styk.

Poskytovanie poštových služieb a poštového platobného styku je podnikaním. Poskytovať poštové služby a poštový platobný styk možno len za podmienok ustanovených týmto zákonom, pričom univerzálna služba sa poskytuje na základe poštovej licencie, poštové služby iné ako univerzálna služba a poštový platobný styk sa poskytujú len na základe registrácie a v rozsahu podľa všeobecného povolenia a poštový platobný styk poskytuje len poštový podnik, ktorý je právnickou osobou povinne vytvárajúcou základné imanie.

•    Pravidelná autobusová doprava, medzinárodná nepravidelná autobusová doprava, medzinárodná nákladná cestná doprava a medzinárodná taxislužba, cestná motorová doprava (vnútroštátna nepravidelná autobusová doprava, vnútroštátna nákladná cestná doprava, vnútroštátna taxislužba)

Prevádzkovanie cestnej dopravy je podnikanie, ktorého predmetom je odplatné poskytovanie dopravných služieb verejnosti cestnými motorovými vozidlami, ktoré sú na tento účel typovo schválené. Dopravnými službami sú v osobnej doprave preprava cestujúcich a ich batožiny a súvisiace služby, najmä informačné služby poskytované cestujúcim, systém rezervácie a predaja cestovných lístkov a miesteniek, služby poskytované cestujúcim pred začiatkom prepravy a počas nej, v nákladnej doprave preprava tovaru a iných vecí a živých zvierat a súvisiace služby poskytované odosielateľom alebo príjemcom tovaru pri nakládke, vykládke a počas prepravy okrem prevádzky špeciálnych nákladných vozidiel, ktoré nie sú typovo schválené a určené na prepravu nákladu.

Prevádzkovať osobnú dopravu možno ako autobusovú dopravu alebo ako taxislužbu. Autobusovú dopravu možno prevádzkovať ako pravidelnú, osobitnú pravidelnú alebo príležitostnú.

Prevádzkovať autobusovú dopravu možno len autobusmi alebo autokarmi. Prevádzkovanie osobnej dopravy vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča je prevádzkovaním taxislužby.

Dopravnou licenciou sa zriaďuje autobusová linka a jej udelením vzniká prevádzkovateľovi cestnej dopravy oprávnenie prevádzkovať na nej pravidelnú vnútroštátnu dopravu. Na zriadenie medzinárodnej autobusovej linky a na vznik oprávnenia prevádzkovať na nej pravidelnú medzinárodnú dopravu je potrebné povolenie. Na každú autobusovú linku je potrebná samostatná dopravná licencia. Ak ide v prímestskej doprave o skupinu autobusových liniek jedného prevádzkovateľa pravidelnej dopravy, ktorými zabezpečuje dopravnú obslužnosť aglomerácie nepresahujúcu hranice kraja, možno na ich zriadenie a prevádzkovanie udeliť jednu dopravnú licenciu. Na prevádzkovanie autobusových liniek jedného prevádzkovateľa pravidelnej dopravy v mestskej doprave postačuje jedna dopravná licencia.

•    Projektovanie, vykonávanie a vyhodnocovanie geologických prác

Geologické práce sú geologický výskum a geologický prieskum. Geologické práce je oprávnená vykonávať fyzická osoba a právnická osoba na základe geologického oprávnenia, právnická osoba poverená ministerstvom v súvislosti s geologickým výskumom, Slovenská akadémia vied, vysoké školy, stredné odborné školy a múzeá, ak vykonávajú geologické práce pri plnení svojich vedeckých alebo pedagogických úloh, fyzická osoba a právnická osoba pri dobývaní ložísk vyhradených nerastov.

•    Využívanie jadrovej energie

Zákonom č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci od 1. 11. 2015 bolo uvedené znenie doplnené do živnostenského zákona, pričom ide o zmenu súvisiacu so zmenou v právnej úprave využívania jadrovej energie.

Využívať jadrovú energiu možno len na základe súhlasu alebo povolenia vydaného úradom fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Súhlas sa vyžaduje na umiestnenie stavby jadrového zariadenia. Povolenie sa vyžaduje na stavbu jadrového zariadenia (stavebné povolenie), uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky, prevádzku jadrového zariadenia, etapu vyraďovania, uzatvorenie úložiska a inštitucionálnu kontrolu, nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom, nakladanie s jadrovými materiálmi v jadrovom zariadení, dovoz alebo vývoz jadrových materiálov, vývoz špeciálnych materiálov a zariadení v súlade s osobitným predpisom, prepravu rádioaktívnych materiálov vrátane medzinárodnej prepravy; toto povolenie sa nevzťahuje na osobu, ktorá dopravu vykonáva, ak nie je súčasne prepravcom, odbornú prípravu zamestnancov držiteľa povolenia, spätnú prepravu rádioaktívnych odpadov, dovoz rádioaktívnych odpadov, nakladanie s jadrovými materiálmi mimo jadrového zariadenia. Súhlas úradu a povolenie úradu nenahrádza licenciu, povolenie, oprávnenie alebo osvedčenie vydané inými správnymi orgánmi podľa osobitných predpisov. Úrad môže všetky svoje rozhodnutia viazať na splnenie podmienok v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou, fyzickou ochranou, zabezpečovaním kvality alebo havarijnou pripravenosťou. Tieto podmienky môže úrad zmeniť, ak sa zmenia okolnosti dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany alebo havarijnej pripravenosti, za ktorých bolo rozhodnutie vydané, prípadne na základe nových poznatkov vedy a techniky a pri uplatňovaní spätnej väzby z medzinárodných skúseností z udalostí na jadrových zariadeniach v zahraničí alebo na odôvodnenú písomnú žiadosť držiteľa súhlasu alebo povolenia. Na zmenu povolenia v rozsahu, ktorý nie je zmenou, ktorá tvorí predmet zisťovacieho konania ani posudzovania vplyvov, sa nevyžaduje rozhodnutie podľa osobitného predpisu.

•    Výroba liehu a jeho uvádzanie do obehu okrem uvádzania liehu do obehu v spotrebiteľskom balení,

Liehom sa rozumie etylalkohol, ktorý je vyrobený alkoholovou fermentáciou surovín poľnohospodárskeho pôvodu skvasiteľných na lieh a ich následnou destiláciou alebo jeho iným následným oddelením, zmes etylalkoholu s inými alkoholmi a látkami, ak obsah etylalkoholu v zmesi je vyšší ako 15 objemových percent, liehovina, ktorou sa rozumie kvapalina obsahujúca etylalkohol, určená na priamu ľudskú spotrebu alebo na výrobu iných požívatín; má špecifické organoleptické vlastnosti a množstvo etylalkoholu najmenej 15 objemových percent okrem vaječných likérov a likérov s vajcom s dovoleným množstvom etylalkoholu najmenej 14 objemových percent; liehovina sa môže vyrábať destiláciou, maceráciou alebo zmiešaním, lieh s obsahom 95 objemových percent etylalkoholu používaný na lekárske a farmaceutické účely, etylalkohol vyrobený destiláciou alebo iným oddeľovaním zo skvasených roztokov pochádzajúcich z výroby celulózy (sulfitový, hydrolýzny lieh), etylalkohol vyrobený chemickou syntézou (syntetický lieh).

Vyrábať lieh a spracúvať lieh, manipulovať s ním a uvádzať ho na trh môže len právnická osoba a fyzická osoba, ktorej na základe žiadosti Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vydalo povolenie na výrobu liehu a spracovanie liehu v liehovarníckom závode a jeho uvádzanie na trh. Povolenie neoprávňuje na prevádzkovanie liehovarníckeho závodu. Prevádzkovať liehovarnícky závod možno na základe povolenia na prevádzkovanie daňového skladu vydaného podľa zákona o spotrebnej dani z liehu.

•    Nakladanie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

Uvedenú činnosť, ktorá nie je živnosťou, je možné vykonávať len na základe povolenia vydaného príslušným úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Zdroj ionizujúceho žiarenia je rádioaktívny žiarič, prístroj alebo zariadenie schopné emitovať ionizujúce žiarenie alebo produkovať rádioaktívne látky, prírodný zdroj ionizujúceho žiarenia je zdroj ionizujúceho žiarenia prírodného zemského alebo kozmického pôvodu, umelý zdroj ionizujúceho žiarenia je zdroj ionizujúceho žiarenia iný ako prírodný zdroj ionizujúceho žiarenia.

•    Prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby a prevádzkovanie technickej služby na ochranu majetku a osôb

Podľa zákona o súkromnej bezpečnosti sa súkromná bezpečnosť prevádzkuje ako súkromná bezpečnostná služba alebo ako technická služba na ochranu majetku a osoby. Fyzická osoba alebo právnická osoba prevádzkuje bezpečnostnú službu pre iné osoby alebo ako vlastnú ochranu. Prevádzkovateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bola udelená licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej služby alebo licencia na prevádzkovanie technickej služby. Bezpečnostnú službu možno prevádzkovať na základe licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. O udelení licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby rozhoduje krajské riaditeľstvo na základe žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby. U právnickej osoby, ktorá sa povinne zapisuje do obchodného registra, pred jej zápisom do obchodného registra, rozhoduje o udelení licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby krajské riaditeľstvo na základe žiadosti zakladateľov, prípadne orgánov alebo osôb oprávnených podať návrh na zápis do obchodného registra, ak je preukázané, že právnická osoba bola založená. Licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej služby sa vydáva na desať rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. Licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej služby je verejná listina a je neprevoditeľná. Fyzická osoba, ktorá je prevádzkovateľom, nesmie byť držiteľom iného oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu a nesmie byť ani štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, osobou, ktorá je držiteľom oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu. Fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby prevádzkujúcej bezpečnostnú službu, nesmie byť držiteľom oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu a nesmie byť ani štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, osobou, ktorá je držiteľom oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu. Držiteľ licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby podľa tohto zákona je oprávnený po splnení ustanovených podmienok prevádzkovať všetky druhy bezpečnostnej služby a technickú službu.

•    Používanie vysoko rizikových chemických látok

Používať vysoko rizikové chemické látky môže len právnická osoba, ak má povolenie na používanie vysoko rizikových chemických látok vydané ministerstvom, účely ich používania, počty objektov, v ktorých sa používajú, a ich celkové množstvo na území Slovenskej republiky sú v súlade s dohovorom.

Povolenie na používanie vysoko rizikových chemických látok môže ministerstvo vydať právnickej osobe, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, má ustanoveného zodpovedného zástupcu, používa vysoko rizikové chemické látky vo vlastnom mene a na vlastný účet. Povolenie nemožno vydať, ak súhrnné množstvo vysoko rizikových chemických látok na území Slovenskej republiky presiahne v ktoromkoľvek čase kalendárneho roku 1 tonu alebo počet objektov, v ktorých sa výroba uskutočňuje, presiahne počet uvedený v dohovore.

Žiadosť o povolenie na používanie vysoko rizikovej chemickej látky podáva právnická osoba ministerstvu. Žiadosť o povolenie sa predloží, ak ide o povolenie výroby vysoko rizikových chemických látok a uvádzanie objektov do prevádzky, najneskôr sedem mesiacov pred predpokladaným začatím výroby; pri ostatných činnostiach, ako je výskum, vývoj, spracovanie a spotreba vysoko rizikovej chemickej látky, plánovaných na nasledujúci rok najneskôr štyri mesiace pred začiatkom kalendárneho roka, v ktorom sa má vysoko riziková chemická látka používať.

Ministerstvo rozhodne o vydaní povolenia do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o povolenie.

•    Letecká doprava, prevádzkovanie civilných letísk alebo leteckých pozemných zariadení, poskytovanie letových prevádzkových služieb, vykonávanie leteckej informačnej služby, vykonávanie leteckej meteorologickej služby, vykonávanie leteckej telekomunikačnej služby a spojovej služby pre leteckú meteorologickú službu, činnosť leteckej školy, letecké práce, vývoj, výroba, vykonávanie modifikácií a skúšanie výrobkov leteckej techniky, opravy a údržba výrobkov leteckej techniky, poskytovanie služieb na vybavenie cestujúcich a nákladu, pozemná obsluha lietadiel a údržba pohybových plôch letísk

Ide o činnosti podľa leteckého zákona, ktoré nie sú živnosťou. Právnická osoba alebo fyzická osoba môže prevádzkovať lietadlo ako letecký dopravca len na základe osvedčenia leteckého prevádzkovateľa vydaného Dopravným úradom. Držiteľ osvedčenia leteckého prevádzkovateľa môže v určenom rozsahu vykonávať údržbu a opravy lietadiel, na ktoré sa osvedčenie vzťahuje.

•    Obchod s výrobkami obranného priemyslu vrátane poskytovania služieb

Výrobkom obranného priemyslu sú výrobky, ich funkčné súčasti, príslušenstvo a náhradné diely, ktoré sú vzhľadom na svoje charakteristické technické a konštrukčné vlastnosti osobitne určené na používanie v ozbrojených silách, v ozbrojených bezpečnostných zboroch, iných ozbrojených zboroch a ktoré sa používajú pri zabezpečovaní úloh obrany a bezpečnosti štátu, stroje, zariadenia a investičné celky vyrobené, upravené, vybavené alebo skonštruované osobitne na vojenské účely, najmä pre vývoj, výrobu, kontrolu, dekompletáciu, likvidáciu a skúšanie ďalších výrobkov, ich súčastí a náhradných dielov. Služby poskytované alebo prijímané v súvislosti s výrobkami obranného priemyslu, najmä vykonávanie opráv, úprav, skladovanie a preprava výrobkov, ako aj poskytovanie informácií, vysielanie odborníkov na účely výskumu, vývoja, konštrukcie, výroby, úprav, opráv, údržby, dekompletácie, likvidácie, použitia a ovládania výrobkov obranného priemyslu s výnimkou tých, ktoré podliehajú osobitnému režimu.

Obchodovať s výrobkami obranného priemyslu a vykonávať sprostredkovateľskú činnosť môže fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané povolenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť s výrobkami obranného priemyslu.

Povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť vydáva ministerstvo hospodárstva po vyjadrení Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby.

Ministerstvo hospodárstva vydá povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť, ak sú vyjadrenia orgánov a Slovenskej informačnej služby kladné a ak žiadosť o vydanie povolenia na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť spĺňa podmienky, do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti. Ak je vyjadrenie orgánov záporné, ministerstvo hospodárstva povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť nevydá. Povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť vydá ministerstvo hospodárstva jedným rozhodnutím.

•    Projektovanie, konštrukcia, výroba, montáž, prehliadky, údržba, opravy, rekonštrukcie, revízie a skúšky určených technických zariadení, zváranie a nedeštruktívne skúšanie dráhových oceľových mostných konštrukcií, konštrukcií podobných mostom, koľajníc, dráhových vozidiel, plnenie kovových tlakových nádob používaných na dráhach plynmi, plnenie nádržkových vozňov, nádržkových kontajnerov a vymeniteľných nadstavieb plynmi a ostatnými nebezpečnými látkami

Podľa zákona o dráhach nie sú tieto činnosti živnosťou.

•    Poskytovanie služieb zamestnanosti, okrem sprostredkovania zamestnania za úhradu a odbornej poradenskej služby

Služby zamestnanosti sú na účely tohto zákona systém inštitúcií a nástrojov podpory a pomoci účastníkom trhu práce pri hľadaní zamestnania, zmene zamestnania, obsadzovaní voľných pracovných miest a uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8 o službách zamestnanosti. Služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú ústredie a úrad, právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania, poskytujú odborné poradenské služby a uplatňujú aktívne opatrenia na trhu práce na základe uzatvorenej písomnej dohody s ústredím alebo na základe uzatvorenej písomnej dohody v rámci partnerstva podľa § 10, agentúra dočasného zamestnávania a agentúra podporovaného zamestnávania.

•    Správa práv podľa osobitného predpisu

Novelou zákona č. 278/2015 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon o vysielaní a retransmisii s účinnosťou od 1. 1. 2016, bolo doplnené uvedené znenie do živnostenského zákona. Vzhľadom na nový autorský zákon, ktorý zaviedol pojem „nezávislý subjekt správy“ a pojem „správa práv“, ktorú vykonávajú nezávislé subjekty správy a organizácie kolektívnej správy, sa zaviedla úprava, ktorá stanovuje, že správa práv, ktorú vykonávajú tieto právnické osoby, nie je živnosťou. Zavedenie pojmu nezávislý subjekt správy je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu.

Správou práv sa na účely autorského zákona rozumie správa výkonu majetkových práv k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu, vysielaniu a databáze podľa § 131 – predmet ochrany. Správu práv vykonáva za nositeľa práv nezávislý subjekt správy alebo organizácia kolektívnej správy podľa autorského zákona.

Kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv podľa autorského zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona.

Právnická osoba oprávnená na základe zákona alebo dohôd s nositeľmi práv spravovať majetkové práva v mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv ako jediný alebo hlavný účel svojej činnosti, je organizáciou kolektívnej správy, ak jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv, kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku a má sídlo na území Slovenskej republiky a bolo jej ministerstvom udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv. Právnická osoba so sídlom v inom štáte vykonávajúca kolektívnu správu práv je oprávnená vykonávať kolektívnu správu práv na území Slovenskej republiky, ak jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv alebo kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku. Organizácia kolektívnej správy zastupuje viacerých nositeľov práv vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a na účet nositeľov práv. Kolektívnou správou práv nie je zastupovanie nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv pri sprostredkovaní alebo uskutočnení inej činnosti v súvislosti s použitím jeho predmetu ochrany na účel dosahovania zisku. Právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky nesmie vykonávať kolektívnu správu práv bez oprávnenia. O udelení oprávnenia rozhoduje ministerstvo na základe písomnej žiadosti právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky (žiadateľ).

•    Výchova a vzdelávanie v školách, predškolských a školských zariadeniach zaradených do siete škôl, vzdelávanie na vysokých školách

Základná škola v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania  podporuje rozvoj osobnosti žiaka vychádzajúc zo zásad humanizmu, rovnakého zaobchádzania, tolerancie, demokracie a vlastenectva, a to po stránke rozumovej, mravnej, etickej, estetickej, pracovnej a telesnej. Poskytuje žiakovi základné poznatky, zručnosti a schopnosti v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej, zdravotnej, dopravnej a ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu v živote a v spoločnosti a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie. Ústava SR zabezpečuje právo každého občana na bezplatné vzdelanie v štátnych základných školách a možnosť zriaďovať aj iné školy ako štátne.

•    Prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako samostatnej zdravotníckej praxe alebo výkon odborného zástupcu právnickej osoby prevádzkujúcej zdravotnícke zariadenie

Na uvedené činnosti, ktoré nie sú živnosťou sa vyžaduje licencia. Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania.

Poskytovateľ je fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia alebo povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami podľa zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, fyzická osoba-podnikateľ, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo, fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu.

•    Vykonávanie technických kontrol vozidiel

Okresný úrad udelí žiadateľovi oprávnenie na vykonávanie technickej kontroly, ak o udelenie oprávnenia na vykonávanie technickej kontroly požiadal v čase platnosti povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly, vlastní alebo má v nájme pozemok so stavbou alebo stavbu na požadovaný typ stanice technickej kontroly, ktoré z hľadiska rozmerov, prístupových komunikácií a odstavných parkovacích plôch spĺňajú podmienky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona, vlastní alebo má vo finančnom lízingu technologické vybavenie stanice technickej kontroly ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona, nie je personálne alebo majetkovo prepojený s poverenou technickou službou technickej kontroly vozidiel; to neplatí, ak o udelenie oprávnenia žiada poverená technická služba technickej kontroly vozidiel, s výrobou, predajom alebo opravou vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek tak, že súčasne prevádzkuje ich výrobu, predaj alebo opravy; má uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom technických kontrol, je finančne spoľahlivý na riadne vykonávanie činnosti stanice technickej kontroly, je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, v prípade právnickej osoby sa to vzťahuje na osobu alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, je bezúhonný, v prípade právnickej osoby sa to vzťahuje aj na osobu alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, ku dňu začatia činnosti v pracovnom pomere bude zamestnávať najmenej tri fyzické osoby, ktoré sú odborne spôsobilé na vykonávanie príslušného druhu technickej kontroly, z ktorých jedna je vedúcim stanice technickej kontroly a jedna je zástupcom vedúceho stanice technickej kontroly, a najmenej jednu fyzickú osobu na vykonávanie administratívnej činnosti, nie je v konkurze ani nútenom vyrovnaní, ak je podnikateľom, bol pri overení plnenia podmienok hodnotený záverom „spĺňa podmienky“; náklady spojené s overením znáša žiadateľ.

Okresný úrad na základe posúdenia žiadosti a jej príloh udelí oprávnenie na vykonávanie technickej kontroly, ak sú splnené podmienky; inak žiadosť zamietne. Rozhodnutie okresného úradu o udelení oprávnenia na vykonávanie technickej kontroly okrem všeobecných náležitostí obsahuje identifikačné údaje o žiadateľovi, údaje o type stanice technickej kontroly, druh technickej kontroly a kategórie vozidiel, na ktorých budú technické kontroly vykonávané v stacionárnej stanici technickej kontroly alebo v mobilnej stanici technickej kontroly, prípadné ďalšie podmienky súvisiace s vykonávaním technických kontrol, údaje o miestach na prevádzkovanie mobilnej stanice technickej kontroly. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení oprávnenia na vykonávanie technickej kontroly sa žiadateľ stáva oprávnenou osobou na vykonávanie technickej kontroly.

•    Vykonávanie emisných kontrol motorových vozidiel

Okresný úrad udelí žiadateľovi oprávnenie na vykonávanie emisnej kontroly, ak o udelenie oprávnenia na vykonávanie emisnej kontroly požiadal v čase platnosti povolenia na zriadenie pracoviska emisnej kontroly, vlastní alebo má v nájme pozemok so stavbou, stavbu alebo priestor na požadovaný typ pracoviska emisnej kontroly, ktoré z hľadiska rozmerov, prístupových komunikácií a odstavných parkovacích plôch spĺňajú podmienky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, vlastní alebo má vo finančnom lízingu technologické vybavenie pracoviska emisnej kontroly ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona, nie je personálne alebo majetkovo prepojený s poverenou technickou službou emisnej kontroly motorových vozidiel; to neplatí, ak o udelenie oprávnenia žiada poverená technická služba emisnej kontroly motorových vozidiel, má uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom emisných kontrol, je finančne spoľahlivý na riadne vykonávanie činnosti pracoviska emisnej kontroly, je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, v prípade právnickej osoby sa to vzťahuje na osobu alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, je bezúhonný, v prípade právnickej osoby sa to vzťahuje aj na osobu alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, ku dňu začatia činnosti v pracovnom pomere bude zamestnávať najmenej dve fyzické osoby, ktoré sú odborne spôsobilé na vykonávanie emisnej kontroly, alebo aspoň jednu fyzickú osobu, ak je žiadateľ aj sám odborne spôsobilý na vykonávanie emisnej kontroly, nie je v konkurze ani nútenom vyrovnaní, ak je podnikateľom, bol pri overení plnenia podmienok hodnotený záverom „spĺňa podmienky“; náklady spojené s overením znáša žiadateľ. Okresný úrad na základe posúdenia žiadosti a jej príloh udelí oprávnenie na vykonávanie emisných kontrol, ak sú splnené podmienky; inak žiadosť zamietne. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení oprávnenia na vykonávanie emisnej kontroly sa žiadateľ stáva oprávnenou osobou na vykonávanie emisnej kontroly.

•    Posudzovanie vplyvu zdrojov znečisťovania ovzdušia

Odborné posudky vydávajú osoby, ktoré majú odbornú spôsobilosť overenú ministerstvom. Náklady spojené s overovaním odbornej spôsobilosti hradí žiadateľ o overenie. Podmienky na overovanie odbornej spôsobilosti ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. Odborným posudkom alebo čiastkovým odborným posudkom sa na účely konaní pred orgánmi ochrany ovzdušia oponentským spôsobom posúdi a zdokumentuje úplnosť a správnosť riešenia jednotlivých povinností prevádzkovateľa zdroja alebo žiadateľa o vydanie súhlasu a požiadaviek na ochranu ovzdušia podľa odboru posudzovanej veci, predmetu posudzovanej veci a účelu konania, ktoré sú ustanovené týmto zákonom a technickými predpismi alebo sú určené orgánom ochrany ovzdušia, porovnaním údajov v žiadosti a v dokumentácii s konkretizovanými riešeniami podľa praxou potvrdeného súčasného stavu techniky alebo s inými znalosťami posudzovateľa. Odborný posudok alebo čiastkový odborný posudok vyhotovuje oprávnený posudzovateľ. Oprávneným posudzovateľom je fyzická osoba, ktorej ministerstvo vydá osvedčenie o osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie posudkovej činnosti v oblasti ochrany ovzdušia, ktorú ministerstvo ustanoví za odborného konzultanta, ktorý je popredným odborníkom v oblasti ochrany ovzdušia a ktorý poskytuje ministerstvu odborné konzultácie, informácie a názory o najlepšej dostupnej technike, alebo ktorej ministerstvo vydá povolenie na vyhotovenie odborného posudku alebo čiastkového odborného posudku. Osvedčenie oprávneného posudzovateľa možno vydať tomu, kto úspešne zložil skúšku, ktorou preukázal znalosti predpisov, správnosť ich uplatňovania a spôsobilosť na vyhotovovanie odborných posudkov pre jednotlivé odbory oprávneného posudzovania a predmety oprávneného posudzovania a účely konania.

•    Vydávanie odborných posudkov z hľadiska ochrany životného prostredia

Odborný posudok vydávajú odborne spôsobilé právnické osoby alebo fyzické osoby zapísané ministerstvom v zozname osôb oprávnených vydávať odborné posudky. Ministerstvo uverejňuje zoznam vo svojom vestníku.

Odborný posudok vydáva odborne spôsobilá fyzická osoba alebo odborne spôsobilá fyzická osoba – podnikateľ, ktorá získala odbornú spôsobilosť na vydávanie odborných posudkov. Odborne spôsobilá právnická osoba môže vydať odborný posudok len prostredníctvom odborne spôsobilej fyzickej osoby, ktorú zamestnáva. Kvalifikačnými predpokladmi osoby oprávnenej vydávať odborné posudky je vysokoškolské vzdelanie strojárskeho, stavebného a chemického zamerania, aspoň 1. stupňa a najmenej päťročná odborná prax v uvedenom zameraní a s nakladaním s kontrolovanou látkou, výrobkami alebo zariadeniami, alebo úplné stredné odborné vzdelanie technického zamerania a najmenej desaťročná odborná prax v uvedenom zameraní a s nakladaním s kontrolovanou látkou, výrobkami alebo zariadeniami.

Overenie odbornej spôsobilosti na vydávanie odborných posudkov sa vykonáva na základe žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti na vydávanie odborných posudkov, ktorú podáva fyzická osoba, fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba ministerstvu.

•    Vykonávanie environmentálneho overovania

Novela zákona č. 399/2014 Z. z., ktorým sa menil a doplnil zákon o obchodovaní s emisnými kvótami, od 1. 1. 2015 doplnil uvedené znenie do živnostenského zákona.

Akreditáciu environmentálnych overovateľov a vykonávanie dozoru nad ich činnosťou vykonáva akreditačný orgán. Je to právnická osoba poverená Ministerstvom životného prostredia SR, spĺňajúca základné podmienky pre akreditáciu.

•    Poskytovanie právnych služieb za odmenu

vykonávajú advokáti. Advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb (klientov) v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu. Ide o právne služby. Právne služby na území Slovenskej republiky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Advokáti poskytujú iné služby v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie komora. Advokát je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý, je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta. Advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len podľa zákona o advokácii.

•    Vykonávanie činnosti poverenej technickej služby overovania vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek a overovania ich zhodnosti, overovania typu spaľovacích motorov inštalovaných v necestných strojoch a overovania ich zhodnosti

Technické služby sa členia na technickú službu overovania vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek a overovania ich zhodnosti, overovania typu spaľovacích motorov inštalovaných v necestných strojoch a overovania ich zhodnosti, technickú službu technickej kontroly vozidiel, technickú službu emisnej kontroly motorových vozidiel, technickú službu kontroly originality vozidiel, technickú službu montáže plynových zariadení. Zabezpečovať činnosti súvisiace s technickými službami je oprávnené ministerstvo alebo v mene ministerstva fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej ministerstvo udelilo na túto činnosť poverenie (poverená technická služba). Na každý druh technickej služby ministerstvo udeľuje len jedno poverenie na základe výberového konania. Poverená technická služba je samofinancovateľná; údaje a činnosti vyplývajúce z predmetu poverenia poskytuje ministerstvu bezodplatne. Ministerstvo vyhlasuje výberové konanie na vykonávanie technickej služby v tlači alebo v iných všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej 30 dní pred jeho začatím. Oznámenie o výberovom konaní obsahuje podmienky jeho uskutočnenia a podmienky výberu uchádzača. Poverená technická služba overovania vozidiel je povinná zabezpečovať činnosti súvisiace s vykonávaním testov typu vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek a overovanie ich zhodnosti na účely ich schvaľovania podľa tohto zákona, s vykonávaním skúšok jednotlivo vyrobeného, dovezeného alebo prestavaného vozidla, jednotlivo vyrobeného alebo dovezeného systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky a overovanie ich zhodnosti na účely ich schvaľovania podľa tohto zákona, s vykonávaním testov typu spaľovacích motorov inštalovaných v necestných strojoch a overovanie ich zhodnosti na účely ich schvaľovania podľa osobitného predpisu; vystavovať protokoly o testoch typu vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, protokoly o skúškach jednotlivo vyrobeného, dovezeného alebo prestavaného vozidla, jednotlivo vyrobeného alebo dovezeného systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, protokoly o testoch typu spaľovacích motorov inštalovaných v necestných strojoch; evidovať protokoly o testoch a protokoly o skúškach podľa písmena b) spolu s návrhmi na spracovanie základného technického opisu v jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave, písomne oznámiť ministerstvu zmenu podmienok, údajov a dokladov, a to bezodkladne, najneskôr do piatich pracovných dní od vzniku zmeny. Podrobnosti o postupe zabezpečovania činností poverenou technickou službou overovania vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

Ministerstvo udelí poverenie na vykonávanie činnosti technickej služby fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak spĺňa zákonné podmienky.

•    Vykonávanie činnosti poverenej technickej služby kontroly technického stavu vozidiel

Poverená technická služba technickej kontroly vozidiel je povinná overovať plnenie podmienok ustanovených na udelenie oprávnenia na vykonávanie technických kontrol vozidiel a o výsledku overenia spracovať správu; vykonať nové overenie plnenia podmienok na základe rozhodnutia okresného úradu a o jeho výsledku spracovať správu, zabezpečovať spracovanie návrhov metodík technických kontrol vozidiel, overovať vhodnosť meradiel, prístrojov a monitorovacieho záznamového zariadenia na základe ich technických parametrov a charakteru použitia pri technických kontrolách motorových vozidiel, zabezpečovať základné školenia, zdokonaľovacie školenia a doškoľovacie kurzy podmieňujúce vykonávanie technických kontrol vozidiel, spravovať údaje o výsledkoch technických kontrol vozidiel, vyhodnotení ich technického stavu a záveroch o ich spôsobilosti alebo nespôsobilosti na premávku na pozemných komunikáciách v informačnom systéme technických kontrol vozidiel s celoštátnou pôsobnosťou a tieto poskytovať oprávneným osobám v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona; poverená technická služba technickej kontroly vozidiel môže uverejňovať na svojom webovom sídle alebo poskytovať tretím osobám v elektronickej forme so súhlasom ministerstva údaje o výsledkoch technických kontrol vozidiel, skutočnostiach zistených pri technických kontrolách vozidiel, vyhodnotení ich technického stavu a záveroch o ich spôsobilosti, dočasnej spôsobilosti alebo nespôsobilosti na premávku na pozemných komunikáciách, používať informačný systém technických kontrol vozidiel s programovým vybavením schváleným ministerstvom, integrovať ho cez poskytnuté rozhranie s jednotným informačným systémom v cestnej doprave a poskytovať do jednotného informačného systému v cestnej doprave všetky údaje vedené v informačnom systéme, zabezpečovať s celoštátnou pôsobnosťou výrobu, uskladnenie, predaj a distribúciu tlačív protokolov o technickej kontrole vozidla, tlačív osvedčení o technickej kontrole vozidla a kontrolných nálepiek, ktoré majú charakter ceniny, podľa špecifikácie a charakteristických vlastností ustanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na vykonanie tohto zákona; vzorové výtlačky tlačív dokladov a kontrolných nálepiek je povinná pred začatím výroby predložiť ministerstvu na schválenie, výrobu, predaj a distribúciu pečiatok používaných pri technických kontrolách podľa špecifikácie ustanovenej vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na vykonanie tohto zákona, inventarizáciu a škartáciu tlačív, kontrolných nálepiek a pečiatok uvedených v prvom a druhom bode spôsobom a v lehotách ustanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na vykonanie tohto zákona, viesť evidenciu o vyrobených a predaných tlačivách, kontrolných nálepkách a pečiatkach uvedených v prvom a druhom bode v informačnom systéme spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona a v prípade ich zničenia, poškodenia, straty alebo odcudzenia postupovať spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona; viesť zoznam staníc technických kontrol, zoznam osôb oprávnených vykonávať technické kontroly vozidiel a zoznam odborne spôsobilých osôb na vykonávanie technických kontrol vozidiel s celoštátnou pôsobnosťou v informačnom systéme, písomne oznámiť ministerstvu zmenu podmienok, údajov a dokladov, a to bezodkladne, najneskôr do piatich pracovných dní od vzniku zmeny, vykonávať činnosti prevádzkovateľa v oblasti technických kontrol vozidiel, spracovávať osobné údaje získané pri technických kontrolách vozidiel v informačnom systéme technických kontrol vozidiel.

Poverená technická služba technickej kontroly vozidiel počas celej doby platnosti udeleného poverenia nesmie byť personálne alebo majetkovo prepojená s oprávnenými osobami, ktoré vykonávajú stanovené činnosti.

Poverená technická služba technickej kontroly vozidiel môže prevádzkovať výlučne jednu stanicu technickej kontroly, ak má platné oprávnenie udelené na všetky druhy technických kontrol vozidiel a kategórie vozidiel, ktorá sa používa najmä na zabezpečovanie stanovených povinností. V tomto prípade overenie splnenia podmienok vykonáva ministerstvo, ktoré vypracúva aj správu o výsledku overenia.

•    Vykonávanie činnosti poverenej technickej služby emisnej kontroly motorových vozidiel

Poverená technická služba emisnej kontroly motorových vozidiel je povinná overovať plnenie podmienok ustanovených na udelenie oprávnenia na vykonávanie emisných kontrol motorových vozidiel a o výsledku overenia spracovať správu; vykonať nové overenie plnenia podmienok na základe rozhodnutia okresného úradu a o jeho výsledku spracovať správu, zabezpečovať spracovanie návrhov metodík emisných kontrol motorových vozidiel, overovať vhodnosť meradiel, prístrojov a monitorovacieho záznamového zariadenia na základe ich technických parametrov a charakteru použitia pri emisných kontrolách motorových vozidiel, zabezpečovať základné školenia, zdokonaľovacie školenia a doškoľovacie kurzy podmieňujúce vykonávanie emisných kontrol motorových vozidiel, spravovať údaje o výsledkoch emisných kontrol motorových vozidiel, vyhodnotení ich stavu a záveroch o ich spôsobilosti alebo nespôsobilosti na premávku na pozemných komunikáciách v informačnom systéme emisných kontrol motorových vozidiel s celoštátnou pôsobnosťou a tieto poskytovať oprávneným osobám v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona; poverená technická služba emisnej kontroly motorových vozidiel môže uverejňovať na svojom webovom sídle alebo poskytovať tretím osobám v elektronickej forme so súhlasom ministerstva údaje o výsledkoch emisných kontrol motorových vozidiel, skutočnostiach zistených pri emisných kontrolách motorových vozidiel, vyhodnotení ich technického stavu a záveroch o ich spôsobilosti, dočasnej spôsobilosti alebo nespôsobilosti na premávku na pozemných komunikáciách, používať informačný systém emisných kontrol motorových vozidiel s programovým vybavením schváleným ministerstvom, integrovať ho cez poskytnuté rozhranie s jednotným informačným systémom v cestnej doprave a poskytovať do jednotného informačného systému v cestnej doprave všetky údaje vedené v informačnom systéme, zabezpečovať s celoštátnou pôsobnosťou výrobu, uskladnenie, predaj a distribúciu tlačív protokolov o emisnej kontrole motorového vozidla, osvedčení o emisnej kontrole a kontrolných nálepiek, ktoré majú charakter ceniny, podľa špecifikácie a charakteristických vlastností ustanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na vykonanie tohto zákona; vzorové výtlačky tlačív dokladov a kontrolných nálepiek je povinná pred začatím výroby predložiť ministerstvu na schválenie, výrobu, predaj a distribúciu pečiatok používaných pri emisných kontrolách motorových vozidiel podľa špecifikácie ustanovenej vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na vykonanie tohto zákona, inventarizáciu a škartáciu tlačív, kontrolných nálepiek a pečiatok uvedených v prvom a druhom bode spôsobom a v lehotách ustanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na vykonanie tohto zákona, viesť evidenciu o vyrobených a predaných tlačivách, kontrolných nálepkách a pečiatkach uvedených v prvom a druhom bode v informačnom systéme spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona a v prípade ich zničenia, poškodenia, straty alebo odcudzenia postupovať spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona; viesť zoznam pracovísk emisných kontrol, zoznam osôb oprávnených vykonávať emisné kontroly motorových vozidiel a zoznam odborne spôsobilých osôb na vykonávanie emisných kontrol motorových vozidiel s celoštátnou pôsobnosťou v informačnom systéme, písomne oznámiť ministerstvu zmenu podmienok, údajov a dokladov, a to bezodkladne, najneskôr do piatich pracovných dní od vzniku zmeny, vykonávať činnosti prevádzkovateľa v oblasti emisných kontrol motorových vozidiel, spracovávať osobné údaje získané pri emisných kontrolách motorových vozidiel v informačnom systéme emisných kontrol motorových vozidiel. Poverená technická služba emisnej kontroly motorových vozidiel počas celej doby platnosti udeleného poverenia nesmie byť personálne alebo majetkovo prepojená s inými oprávnenými osobami, ktoré vykonávajú stanovené činnosti. Poverená technická služba emisnej kontroly motorových vozidiel môže prevádzkovať výlučne jedno pracovisko emisnej kontroly, ak má platné oprávnenie udelené na všetky emisné systémy, druhy paliva na pohon motora a kategórie vozidiel, ktoré sa používa najmä na zabezpečovanie povinností. V tomto prípade overenie splnenia podmienok vykonáva ministerstvo, ktoré vypracúva aj správu o výsledku overenia.

•    Vykonávanie činnosti poverenej technickej služby kontroly originality vozidiel

Poverená technická služba kontroly originality vozidiel je povinná overovať plnenie podmienok ustanovených na udelenie oprávnenia na vykonávanie kontrol originality vozidiel a o výsledku overenia spracovať správu; vykonať nové overenie plnenia podmienok na základe rozhodnutia okresného úradu a o jeho výsledku spracovať správu, zabezpečovať spracovanie návrhov metodík kontrol originality vozidiel, overovať vhodnosť meradiel a prístrojov na základe ich technických parametrov a charakteru použitia pri kontrolách originality vozidiel a predkladať ich ministerstvu na schválenie vhodnosti, zabezpečovať základné školenia a doškoľovacie kurzy podmieňujúce vykonávanie kontrol originality vozidiel, spravovať údaje o výsledkoch kontrol originality vozidiel v informačnom systéme kontrol originality vozidiel s celoštátnou pôsobnosťou a tieto poskytovať oprávneným osobám v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona; poverená technická služba kontroly originality môže uverejňovať na svojom webovom sídle alebo poskytovať tretím osobám v elektronickej forme so súhlasom ministerstva údaje o výsledkoch kontroly originality vozidiel, skutočnostiach zistených pri kontrolách originality vozidiel, vyhodnotení identifikátorov vozidiel a o záveroch ich spôsobilosti, dočasnej spôsobilosti alebo nespôsobilosti na premávku na pozemných komunikáciách, používať informačný systém kontrol originality vozidiel s programovým vybavením schváleným ministerstvom, integrovať ho cez poskytnuté rozhranie s jednotným informačným systémom v cestnej doprave a poskytovať do jednotného informačného systému v cestnej doprave všetky údaje vedené v informačnom systéme, zabezpečovať s celoštátnou pôsobnosťou výrobu, uskladnenie, predaj a distribúciu tlačív odborných posudkov o kontrole originality vozidla a kontrolných nálepiek, ktoré majú charakter ceniny, podľa špecifikácie a charakteristických vlastností ustanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na vykonanie tohto zákona; vzorové výtlačky tlačív odborných posudkov a kontrolných nálepiek je povinná pred začatím výroby predložiť ministerstvu na schválenie, výrobu, predaj a distribúciu pečiatok používaných pri kontrolách originality podľa špecifikácie ustanovenej vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na vykonanie tohto zákona, inventarizáciu a škartáciu tlačív odborných posudkov, kontrolných nálepiek a pečiatok uvedených v prvom a druhom bode spôsobom a v lehotách ustanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na vykonanie tohto zákona, viesť evidenciu o vyrobených a predaných tlačivách odborných posudkov, kontrolných nálepkách a pečiatkach uvedených v prvom a druhom bode v informačnom systéme spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona a v prípade ich zničenia, poškodenia, straty alebo odcudzenia postupovať spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona; viesť zoznam pracovísk kontrol originality, zoznam osôb oprávnených vykonávať kontroly originality vozidiel a zoznam odborne spôsobilých osôb na vykonávanie kontroly originality vozidiel s celoštátnou pôsobnosťou v informačnom systéme, písomne oznámiť ministerstvu zmenu podmienok, údajov a dokladov, a to bezodkladne, najneskôr do piatich pracovných dní od vzniku zmeny, spravovať údaje o prevádzkových záznamoch vozidiel vrátane údajov z počítadiel celkovej prejdenej vzdialenosti vozidiel v registri prevádzkových záznamov vozidiel s celoštátnou pôsobnosťou pre kontrolu vozidiel a pre medzinárodný informačný systém vozidiel a tieto poskytovať oprávneným osobám v rozsahu a spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona; poverená technická služba kontroly originality môže uverejňovať na svojom webovom sídle alebo poskytovať tretím osobám v elektronickej forme so súhlasom ministerstva údaje o prevádzkových záznamoch vozidiel. Poverená technická služba kontroly originality vozidiel počas celej doby platnosti udeleného poverenia nesmie byť personálne alebo majetkovo prepojená s oprávnenými osobami, ktoré vykonávajú stanovené činnosti.

Poverená technická služba kontroly originality vozidiel môže prevádzkovať výlučne jedno pracovisko kontroly originality, ak má platné oprávnenie udelené na všetky kategórie vozidiel, ktoré sa používa najmä na zabezpečovanie povinností.

V tomto prípade overenie splnenia podmienok vykonáva ministerstvo, ktoré vypracúva aj správu o výsledku overenia.

•    Vykonávanie činnosti poverenej technickej služby montáže plynových zariadení

Poverená technická služba montáže plynových zariadení je povinná overovať plnenie podmienok ustanovených na udelenie oprávnenia na vykonávanie montáže plynových zariadení a o výsledku overenia spracovať správu; vykonať nové overenie plnenia podmienok na základe rozhodnutia okresného úradu a o jeho výsledku spracovať správu, zabezpečovať spracovanie návrhov metodík montáže plynových zariadení, overovať vhodnosť meradiel a prístrojov na základe ich technických parametrov a charakteru použitia pri montáži plynových zariadení a predkladať ich ministerstvu na schválenie vhodnosti, zabezpečovať základné školenia, zdokonaľovacie školenia a doškoľovacie kurzy podmieňujúce montáž plynových zariadení, spravovať údaje v informačnom systéme montáže plynových zariadení s celoštátnou pôsobnosťou a tieto poskytovať oprávneným osobám v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona; poverená technická služba montáže plynových zariadení môže uverejňovať na svojom webovom sídle alebo poskytovať tretím osobám v elektronickej forme so súhlasom ministerstva údaje o montáži plynového zariadenia v informačnom systéme montáže plynových zariadení, používať informačný systém montáže plynových zariadení a technické vybavenie schválené ministerstvom spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona, integrovať ho cez poskytnuté rozhranie s jednotným informačným systémom v cestnej doprave a poskytovať do jednotného informačného systému v cestnej doprave všetky údaje vedené v informačnom systéme, zabezpečovať s celoštátnou pôsobnosťou výrobu, uskladnenie, predaj a distribúciu tlačív protokolov o montáži plynového zariadenia, ktoré majú charakter ceniny, podľa špecifikácie a charakteristických vlastností ustanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na vykonanie tohto zákona; vzorové výtlačky tlačív protokolov je povinná pred začatím výroby predložiť ministerstvu na schválenie, výrobu, predaj a distribúciu pečiatok používaných pri montáži plynových zariadení, podľa špecifikácie ustanovenej vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na vykonanie tohto zákona, inventarizáciu a škartáciu tlačív protokolov a pečiatok uvedených v prvom a druhom bode spôsobom a v lehotách ustanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na vykonanie tohto zákona, viesť evidenciu o vyrobených a predaných tlačivách protokolov a pečiatkach uvedených v prvom a druhom bode v informačnom systéme spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona a v prípade ich zničenia, poškodenia, straty alebo odcudzenia postupovať spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona; viesť zoznam pracovísk montáže plynových zariadení, zoznam osôb oprávnených vykonávať montáž plynových zariadení a zoznam odborne spôsobilých osôb na vykonávanie montáže plynových zariadení s celoštátnou pôsobnosťou v informačnom systéme, písomne oznámiť ministerstvu zmenu podmienok, údajov a dokladov, a to bezodkladne, najneskôr do piatich pracovných dní od vzniku zmeny. Poverená technická služba montáže plynových zariadení počas celej doby platnosti udeleného poverenia nesmie byť personálne alebo majetkovo prepojená s inými oprávnenými osobami, ktoré vykonávajú stanovené činnosti. Poverená technická služba montáže plynových zariadení môže prevádzkovať výlučne jedno pracovisko montáže plynových zariadení, ak má platné oprávnenie udelené na všetky druhy plynného paliva a kategórie vozidiel, ktoré sa používa najmä na zabezpečovanie povinností. V tomto prípade overenie splnenia podmienok vykonáva ministerstvo, ktoré vypracúva aj správu o výsledku overenia.

•    Vykonávanie kontrol originality vozidiel

Okresný úrad udelí žiadateľovi oprávnenie na vykonávanie kontroly originality, ak o udelenie oprávnenia na vykonávanie kontroly originality požiadal v čase platnosti povolenia na zriadenie pracoviska kontroly originality, vlastní alebo má v nájme pozemok so stavbou, stavbu alebo priestor na požadovaný typ pracoviska kontroly originality, ktoré z hľadiska rozmerov, prístupových komunikácií a odstavných parkovacích plôch spĺňajú podmienky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona, vlastní alebo má vo finančnom lízingu technologické vybavenie pracoviska kontroly originality ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona, nie je personálne alebo majetkovo prepojený s poverenou technickou službou kontroly originality vozidiel; to neplatí, ak o udelenie oprávnenia žiada poverená technická služba kontroly originality vozidiel, s výrobou, predajom alebo opravou vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek tak, že súčasne prevádzkuje ich výrobu, predaj alebo opravy, má uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom kontroly originality, je finančne spoľahlivý na riadne vykonávanie činnosti pracoviska kontroly originality, je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, v prípade právnickej osoby sa to vzťahuje na osobu alebo na osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, je bezúhonný, v prípade právnickej osoby sa to vzťahuje aj na osobu alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, ku dňu začatia činnosti v pracovnom pomere bude zamestnávať najmenej dve fyzické osoby, ktoré sú odborne spôsobilé na vykonávanie kontroly originality, alebo aspoň jednu fyzickú osobu, ak je žiadateľ aj sám odborne spôsobilý na vykonávanie kontroly originality, nie je v konkurze ani nútenom vyrovnaní, ak je žiadateľ podnikateľom, bol pri overení plnenia podmienok hodnotený záverom „spĺňa podmienky“; náklady spojené s overením znáša žiadateľ. Žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby o udelenie oprávnenia na vykonávanie kontroly originality musí obsahovať všetky zákonné požiadavky. Okresný úrad na základe posúdenia žiadosti a jej príloh udelí oprávnenie na vykonávanie kontroly originality, ak sú splnené podmienky; inak žiadosť zamietne. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení oprávnenia na vykonávanie kontroly originality vozidla sa žiadateľ stáva oprávnenou osobou na vykonávanie kontroly originality.

•    Výkon správcovskej činnosti správcom

Správca je fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná do zoznamu správcov podľa zákona o správcoch. Správcovskú činnosť môže vykonávať len správca podľa Obchodného zákonníka.

Do zoznamu správcov možno zapísať fyzickú osobu, ktorá je občanom Slovenskej republiky, iného členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu, je bezúhonná, dôveryhodná a je odborne spôsobilá. Zápis do zoznamu správcov vykoná ministerstvo na základe písomnej žiadosti osoby, ktorej sa zápis do zoznamu správcov týka. Ministerstvo po prijatí písomnej žiadosti bezodkladne vydá žiadateľovi potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti.

•    Overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení

Bezpečnosť technického zariadenia je stav technického zariadenia a spôsob jeho používania, pri ktorom nie je ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnanca; bezpečnosť technického zariadenia je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z. z.). Overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení zahŕňa overovanie odbornej spôsobilosti zamestnávateľa na odborné prehliadky a odborné skúšky a opravy vyhradeného technického zariadenia podľa právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov vrátane plnenia nádrží motorového vozidla plynom a vydávanie oprávnení na tieto činnosti, vykonávanie prehliadky, riadenie a vyhodnocovanie alebo vykonávanie úradnej skúšky a inej skúšky podľa právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na vyhradených technických zariadeniach vrátane označenia vyhradeného technického zariadenia a vydávanie príslušných dokladov, overovanie odborných vedomostí fyzickej osoby na vykonávanie skúšky, odborných prehliadok a odborných skúšok, opráv a obsluhy vyhradeného technického zariadenia podľa právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vydávanie dokladu o overení odborných vedomostí a posudzovanie, či technické zariadenia, materiál, projektová dokumentácia stavieb s technickým zariadením a jej zmeny, dokumentácia technických zariadení a technológií spĺňajú požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vydávanie odborného stanoviska. Plnenie požiadaviek bezpečnosti technických zariadení je oprávnená overovať právnická osoba, ktorá má oprávnenie vydané Národným inšpektorátom práce.

Činnosť oprávnenej právnickej osoby sa nevzťahuje na technické zariadenia podliehajúce dozoru orgánov podľa osobitných predpisov. Oprávnená právnická osoba doručí doklad o overení odborných vedomostí inšpektorátu práce príslušnému podľa miesta overenia odborných vedomostí.

Národný inšpektorát práce po preverení splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom vydá oprávnenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení právnickej osobe na základe jej písomnej žiadosti. Žiadosť musí obsahovať názov, sídlo a identifikačné číslo žiadateľa; jej súčasťou je doklad o zaplatení správneho poplatku a doklady, ktorými právnická osoba preukáže zákonné požiadavky. Odborné prehliadky a odborné skúšky a opravy vyhradeného technického zariadenia podľa právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov vrátane plnenia nádrže motorového vozidla plynom môže pre inú fyzickú osobu alebo pre inú právnickú osobu vykonávať len zamestnávateľ, ktorý má oprávnenie na činnosť.

•    Výroba tepla, výroba a rozvod tepla
alebo rozvod tepla pre odberateľa alebo konečného spotrebiteľa

Tieto činnosti sú predmetom podnikania podľa zákona o tepelnej energetike. Podnikať v tepelnej energetike možno len na základe povolenia a v súlade s povolením. Fyzickej osobe alebo právnickej osobe vydá rozhodnutie o povolení úrad na základe písomnej žiadosti a po splnení podmienok. Úrad po prijatí písomnej žiadosti bezodkladne vydá žiadateľovi potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti. Úrad vydá povolenie do 30 dní od doručenia žiadosti o povolenie, ak žiadosť obsahuje všetky náležitosti a žiadateľ, štatutárny zástupca žiadateľa a jeho zodpovedný zástupca spĺňajú všetky podmienky.

•    Zaobchádzanie s vysoko rizikovým biologickým agensom a toxínom.

Vysoko rizikovými biologickými agensmi a toxínmi sú biologické agensy a toxíny, ktoré majú také vlastnosti alebo schopnosti, že môžu byť použité ako biologická zbraň; zoznam vysoko rizikových biologických agensov a toxínov, ktoré môžu byť použité ako biologické zbrane, je uvedený v prílohe č. 1 k zákonu o zákaze biologických zbraní.

Činnosť, ktorá svojou povahou spĺňa znaky živností, ale je v rozpore s dobrými mravmi, nie je považovaná za živnosť. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. V uvedenom prípade porušovania fungovania dobrých mravov je zamietnutá žiadosť o vydanie živnostenského oprávnenia.

Za živnosť zákon nepovažuje ani predaj nespracovaných alebo spracovaných rastlinných a živočíšnych výrobkov z vlastnej drobnej pestovateľskej a chovateľskej činnosti fyzickými osobami a predaj lesných plodín.

Zákon však vymedzil výnimku, a to v prípade, ak dochádza k predaju ovocia zeleniny alebo kvetov na trhovisku, na mieste, ktoré si tento predajca prenajal, pričom dĺžka prenájmu je viac ako 30 dní počas kalendárneho roka, alebo je predaj uskutočňovaný v pojazdnej predajni – hovoríme o ambulantnom predaji dlhšom ako 30 dní počas kalendárneho roka. Zákon vyžaduje osvedčenie podľa osobitného právneho predpisu. Zákon však nevylučuje možnosť predaja na základe živnostenského oprávnenia.

Trhovým miestom je trhovisko, tržnica, stánok s trvalým stanovišťom, verejné priestranstvo určené na príležitostný trh alebo na ambulantný predaj. Trhoviskom je nekryté alebo čiastočne kryté priestranstvo trvale vyhradené  na sústredený predaj výrobkov a poskytovanie služieb. Tržnicou kryté zariadenie trvale účelovo určené na predaj výrobkov a poskytovanie  služieb v prevádzkárňach a na prenosných predajných zariadeniach.

Ambulantným predajom predaj v stánkoch s dočasným stanovišťom, predaj na prenosných predajných zariadeniach, predaj v pojazdnej predajni a sezónny predaj na verejnom priestranstve pred prevadzkárňou. Za stánok s dočasným stanovišťom a za prenosné predajné zariadenie sa nepovažuje predajné zariadenie, na ktorého zriadenie sa vyžaduje stavebné povolenie.

§ 4

Činnosti spojené

s prenájmom nehnuteľností

(1) Prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je živnosťou, ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom.

(2) Prevádzkovanie garáží alebo odstavných plôch pre motorové vozidlá je živnosťou, ak sú splnené podmienky podľa odseku 1 alebo ak garáže, prípadne odstavné plochy slúžia na umiestnenie najmenej piatich vozidiel patriacich iným osobám než majiteľovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti.

Zákon v tomto ustanovení upravuje činnosti, ktoré sú spojené s prenájmom nehnuteľnosti na účely živnostenského zákona.

Na rozdiel od úprav týkajúcich sa živnostenského oprávnenia, považuje sa podľa tohto zákona za určitých podmienok za živnosť i činnosť spojená s prenájmom nehnuteľností. Je tomu tak len vtedy, ak sú okrem základných služieb spojených s prenájmom, vykurovaním, odvozom odpadu , dodávkou vody a kanalizáciou poskytované aj iné služby, napríklad poskytovanie hotelových služieb. Týka sa to tiež prenájmu bytových a nebytových priestorov, pokiaľ sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom.

Za živnostenskú činnosť sa podľa tohto zákona považuje aj činnosť prevádzkovanie garáže alebo odstavnej plochy, a to v prípade ak sú súčasne poskytované aj ďalšie služby alebo splnené podmienky, ktoré sme uviedli pri prenájme nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov.

O živnosť ide aj v prípade, ak garáže a odstavné plochy slúžia na umiestnenie najmenej piatich vozidiel, ktoré patria inému majiteľovi, než je majiteľ tejto garáže alebo odstavnej plochy alebo je majiteľom vozidla iná osoba ako je nájomca tejto nehnuteľnosti (garáž, odstavná plocha). O živnosť ide v prípade, ak v tomto priestore dochádza k umývaniu automobilov alebo k ich stráženiu atď.

So znením tohto ustanovenia súvisí aj znenie, podľa ktorého môže podnikateľ, ktorý má oprávnenie na garážovanie, predávať za podmienok stanovených iným právnym predpisom pohonné hmoty, oleje a kvapaliny prípadne inú výstroj.

HLAVA II

PREVÁDZKOVANIE ŽIVNOSTI

§ 5

Osoby oprávnené prevádzkovať živnosť

(1) Živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej len „podnikateľ“).

(2) Fyzické osoby a právnické osoby môžu prevádzkovať živnosť, ak to neobmedzujú alebo nevylučujú osobitné zákony.²⁴⁾

(3) Fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky (ďalej len „zahraničná osoba“) môže na území Slovenskej republiky prevádzkovať živnosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenská fyzická osoba alebo slovenská právnická osoba, ak z tohto zákona alebo z iného osobitného predpisu nevyplýva niečo iné. Na účely tohto zákona sa slovenskou fyzickou osobou rozumie fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky a slovenskou právnickou osobou právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.

(4) Bydliskom na území Slovenskej republiky sa na účely tohto zákona rozumie trvalý pobyt^24a) na území Slovenskej republiky alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na základe udeleného povolenia podľa osobitného  predpisu.^24b)

Živnostenský zákon v tomto ustanovení vymedzuje osoby, ktoré sú oprávnené prevádzkovať živnosť.

Toto ustanovení vyjadruje predovšetkým zásadu, že živnostenskému zákonu podlieha fyzická i právnická osoba. Fyzickou osobou je živnostník a zákon hovorí o fyzickej osobe alebo právnickej osobe ako o podnikateľovi. Následne ustanovenie vyjadruje, že právo prevádzkovať živnosť získava každá z fyzických a právnických osôb v prípade, že splnia všetky podmienky stanovené týmto právnym predpisom v § 6 a v § 7. Ide buď o podmienky všeobecné alebo osobitné podmienky prevádzkovania živnosti.

Uvedené znenie tohto ustanovenia je aj v súlade s Ústavou a Listinami základných práv a slobôd, podľa ktorých platí, že nárok na vydanie živnostenského oprávnenia má každý, kto splní predpísané podmienky.

Zákon vymedzuje aj obmedzenie pre prípady, kedy z dôvodu verejného záujmu vyžaduje prevádzkovanie živnosti povolenie. Prípady verejného záujmu sú charakterizované hlavne potrebou zvláštnej spoľahlivosti, ktorá je vyžadovaná výkonom niektorých živností.

Čiže fyzické osoby a právnické osoby môžu prevádzkovať živnosť, ak to nie je vylúčené iným právnym predpisom, napríklad Zákonníkom práce, zákonom o štátnej službe, zákonom o výkone práce vo verejnom záujme a ďalšie.

Podľa Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) môže zamestnanec popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil. Zamestnávateľ môže udelený súhlas z vážnych dôvodov písomne odvolať; v písomnom odvolaní súhlasu je zamestnávateľ povinný uviesť tieto dôvody. Po odvolaní súhlasu zamestnávateľom je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu inú zárobkovú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov. Súhlas zamestnávateľa sa nevyžaduje na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti.

Podľa zákona o sudcoch a prísediacich v prípade pochybností súdna rada rozhodne o povinnosti skončiť túto funkciu alebo činnosť okrem členstva v súdnej rade.

Podľa zákona o príslušníkoch policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže nesmie policajt popri výkone funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Neplatí to, ak policajt pri plnení služobných úloh vystupuje pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona. Policajt nesmie pri plnení služobných úloh pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona vstúpiť do služobného pomeru podľa tohto zákona, k inému služobnému úradu alebo sa stať príslušníkom Vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu.

Zákon v tomto ustanovení vytvára priestor na prevádzkovanie živnosti zahraničnou osobou. Živnostenský zákon dáva možnosť prevádzkovať živnosť aj v prípade, ak je fyzická alebo právnická osoba zahraničnou osobou. Pod pojmom zahraničná osoba rozumieme fyzickú alebo právnickú osobu, ktorej sídlo alebo bydlisko nie je na území Slovenskej republiky, ale prevádzkovať živnosť môže na území Slovenskej republiky. Čo sa týka podmienok, tak tie sú aj v prípade rozsahu úplne totožné s podmienkami slovenskej fyzickej alebo právnickej osoby. Pod pojmom slovenská fyzická alebo právnická osoba rozumieme osobu, ktorá prevádzkuje živnosť na území Slovenskej republiky a jej sídlo alebo bydlisko je tiež na tomto území. U fyzickej osoby ide o jej bydlisko a u právnickej osoby ide o jej sídlo.

V nadväznosti na uvedené je v ustanovení stanovená definícia bydliska na území Slovenskej republiky. S vymedzením tohto pojmu sa upozorňuje na zákon o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky a zákon o pobyte cudzincov.

Pod bydliskom na území Slovenskej republiky rozumieme na účely živnostenského zákona trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, prípadne trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného podľa zákona o pobyte cudzincov.

Trvalý pobyt

Ide o pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. Trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie, alebo na individuálnu rekreáciu. Trvalý pobyt je povinný hlásiť každý občan, ak sa trvalo nezdržiava v zahraničí. Pri hlásení trvalého pobytu môže občan uviesť aj svoju národnosť a akademický titul.

Občan, ktorému bol trvalý pobyt zrušený a ktorý sa nemôže prihlásiť na trvalý pobyt, sa môže prihlásiť na trvalý pobyt v ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava.

S podnikaním zahraničnej osoby sa stretávame aj v znení Obchodného zákonníka.

§ 5a

(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým osobám v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.^24f) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(2) Osoba, ktorá sa domnieva, že jej práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.^24f)

(3) Živnostenský úrad nesmie osobu postihovať alebo znevýhodňovať preto, že táto uplatňuje svoje práva vyplývajúce z tohto zákona.

V Slovenskej republike sa zásada rovnakého zaobchádzania uplatňuje v medziach zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou – antidiskriminačný zákon (zák. č. 365/2004 Z. z.). Aj na účely živnostenského zákona musí byť uvedená zásada dodržiavaná. Týka sa to predovšetkým pracovnoprávnych vzťahov a obdobných právnych vzťahov.

V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.

Zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (zamestnanie) vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania, výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania, prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu zamestnania alebo členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom poskytujú. Na uplatnenie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k osobe so zdravotným postihnutím zamestnávatelia prijmú také opatrenia, ktoré umožnia takej osobe prístup k určitému zamestnaniu, k výkonu určitej činnosti v zamestnaní, k funkčnému či inému postupu v zamestnaní alebo prístupu k odbornému vzdelávaniu; to neplatí, ak by prijatie takých opatrení bolo pre zamestnávateľa neprimerane náročné.

Zákon upravuje aj možnosť domáhania sa svojich práv v prípade, ak došlo k ich porušeniu a následne nemôže túto osobu, živnostenský úrad žiadnym spôsobom postihovať prípadne znevýhodňovať, ak si chce svoje práva uplatniť alebo si ich už uplatnila. Zákaz diskriminácia sa v prípade živnostenského zákona musí dodržiavať hlavne čo sa týka živnostenského oprávnenia a následne výkonu podnikania na základe živnosti.

K diskriminácii nemôže dochádzať hlavne z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického zmýšľania, iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Možnosťou domáhať sa svojich práv v prípade porušenia zásady rovnakého zaobchádzania je podať návrh na súd a žiadať právnu ochranu. Možnosť domáhania sa svojich práv na súde má každá osoba, ktorej práva boli dotknuté. Okrem toho, že sa osoba domáha, aby bol napravený protiprávny stav, ktorý jej bol vykonaný, môže žiadať aj isté zadosťučinenie (aj finančné) za spôsobenú ujmu na právach (znížené spoločenské postavenie, porušenie dôstojnosti, atď.). O všetkom však musí rozhodnúť súd.

§ 6

Všeobecné podmienky

prevádzkovania živnosti

(1) Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami sú:

a)  dosiahnutie veku 18 rokov,

b)  spôsobilosť na právne úkony,

c)  bezúhonnosť,

ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený.^24e) Za bezúhonného sa nepovažuje osoba, ktorá vo vzťahu k predmetu podnikania nespĺňa ani podmienky bezúhonnosti podľa osobitného predpisu.^24f)

(3) U slovenskej právnickej osoby musí všeobecné podmienky podľa odseku 1 spĺňať fyzická osoba alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom. Podmienku podľa odseku 1 písm. c) musí spĺňať aj právnická osoba.

(4) U podniku zahraničnej osoby musí všeobecné podmienky podľa odseku 1 spĺňať osoba vedúceho podniku zahraničnej osoby a u organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby osoba vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby.

(5) Ak sa v konaní pred súdom, ktorý právoplatne rozhodol o skutočnostiach uvedených v odseku 2, preukázalo, že ide o podnikateľa na základe živnostenského oprávnenia alebo o osobu oprávnenú konať za právnickú osobu, ktorá prevádzkuje živnosť, súd to oznámi príslušnému živnostenskému úradu.

Zákon v ustanovení upravuje všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti, a to u fyzickej osoby, ktorá má záujem o založenie živnostenského oprávnenia, u právnickej osoby a osoby zahraničnej. Tieto podmienky sa zásadne týkajú akejkoľvek činnosti, ktorá má byť predmetom ohlásenej živnosti.

Fyzická osoba

Všeobecnou podmienkou prevádzkovania živnosti u fyzickej osoby – podnikateľa je dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a podmienka bezúhonnosti.

Veková podmienka bola stanovená aj v predchádzajúcej úprave živnostenského podnikania a je totožná aj so zákonom upravujúcim občiansko-právne vzťahy (Občiansky zákonník). Podmienka dosiahnutia veku 18 rokov sa za každých okolností preukáže občianskym preukazom. Zákon však stanovil aj výnimku, ktorá sa týka dediča a následníka v živnostenskom oprávnení po zomrelom. Platí však, že neplnoletá osoba musí mať ustanoveného svojho zástupcu, ktorý za ňu koná, kým nedosiahne vek 18 rokov. Ustanovenie zástupcu je upravené tiež živnostenským zákonom.

V prípade, ak je však pre vydanie živnostenského oprávnenia podmienkou aj určitá prax (odborná spôsobilosť), nepostačuje dosiahnutie stanoveného veku.

Druhou podmienkou je spôsobilosť na právne úkony. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je spravidla vyznačené v občianskom preukaze osoby, o ktorú sa jedná. Spôsobilosť na právne úkony môže byť obmedzená z viacerých dôvodov.

Bezúhonnosť

Podmienka bezúhonnosti súvisí s právnymi predpismi z oblasti trestného práva. Za bezúhonného je považovaná osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený. To je v prípade, ak došlo k zahladeniu trestu.

Súd môže podľa Trestného zákona (zák. č. 300/2005 Z. z.) zahladiť odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu, alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenej desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov, päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok, tri roky, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok. Ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b) až l) Trestného zákona, k zahladeniu dochádza ich vykonaním.

Ak odsúdený preukázal po výkone alebo odpustení trestu alebo premlčaní jeho výkonu svojím vzorným správaním, že sa napravil, môže súd zahladiť odsúdenie na žiadosť odsúdeného i pred uplynutím stanovenej doby.

Doba sa v prípade, že sa u podmienečne prepusteného a podmienečne prepusteného s dohľadom má za to, že trest bol vykonaný dňom, keď odsúdený bol podmienečne prepustený, spravuje dĺžkou skutočného výkonu trestu. Ak bol trest zmiernený rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky, spravuje sa dĺžkou trestu takto zmierneného. Odsúdenie sa zahladzuje, ak to nariadi prezident Slovenskej republiky na základe svojho práva zahládzať odsúdenie formou milosti alebo amnestie. Ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený. Ak sa páchateľovi uložilo viac trestov popri sebe, nemožno odsúdenie zahladiť, kým neuplynie doba na zahladenie trestu odňatia slobody, ak bol uložený.

To znamená, že ak bola osoba odsúdená za trestný čin, ktorý bol následne zahladený a táto osoba má záujem o vydanie živnostenského oprávnenia, považuje sa aj napriek tomu za bezúhonnú, pretože jej trest už bol zahladený.

Za bezúhonného sa nepovažuje osoba, ktorá vo vzťahu k predmetu podnikania nespĺňa ani podmienky bezúhonnosti podľa zákona o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii.

Bezúhonnou osobou na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo právoplatne odsúdená za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ktorého skutková podstata súvisí s činnosťou, ktorú osoba na základe získanej odbornej spôsobilosti bude vykonávať.

Ak ide o ohlásenie živnosti u osoby, ktorá musí mať zákonného zástupcu, ohlásenie za túto osobu vykoná zákonný zástupca.

Právnická osoba

V prípade právnickej osoby musia byť splnené taktiež všetky všeobecné podmienky, ktoré sa kladú na osobu fyzickú, pričom podmienky spĺňa fyzická osoba alebo fyzické osoby, ak ich je viac, ktoré sú v postavení štatutárneho orgánu tejto právnickej osoby.

Podmienku bezúhonnosti však musí spĺňať aj samotná právnická osoba.

Zákonom č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb došlo k doplneniu uvedeného znenia, nakoľko podľa predchádzajúceho znenia živnostenského zákona bolo jednou z prekážok prevádzkovania živnosti súdom uložený zákaz činnosti týkajúci sa konkrétnej živnosti (§ 8 ods. 5 cit. zákona). Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb a s tým súvisiacu možnosť uloženia zákazu činnosti, ktorý sa môže týkať aj činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia, bolo potrebné, aby bola právna úprava doplnená aj o právnické osoby.

Splnenie podmienky sa týka s.r.o., a.s., obchodných spoločností – verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť a družstvo (konatelia, spoločníci, komplementári, predstavenstvo družstva atď.).

Zahraničná osoba

Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti musí spĺňať osoba vedúceho podniku zahraničnej osoby a u organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby osoba vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby.

Zákon ustanovil v tomto znení povinnosť pre súd, týkajúcu sa trestného činu, za ktorý bol živnostník odsúdený. Povinnosť sa vzťahuje na súd, ktorým bol právoplatne odsúdený živnostník prevádzkujúci živnostenské oprávnenie, za trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania tohto živnostníka. Povinnosťou súdu je bezodkladne oznámiť uvedenú skutočnosť príslušnému živnostenskému úradu. Týka sa to aj osoby, ktorá koná za právnickú osobu.

§ 7

Osobitné podmienky
prevádzkovania živnosti

(1) Osobitnými podmienkami prevádzkovania živnosti sú odborná alebo iná spôsobilosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, ak ju tento zákon vyžaduje.

(2) U právnickej osoby musí osobitné podmienky spĺňať jej zodpovedný zástupca, ak tento zákon neustanovuje inak.

V ustanovení sú upravené osobitné podmienky prevádzkovania živnosti.

Zvláštne požiadavky na podnikateľa sa líšia podľa toho, či ide o remeselnú živnosť, viazanú živnosť atď. a týkajú sa hlavne odbornej spôsobilosti, prípadne inej spôsobilosti.

V prípade, že ide o právnickú osobu, tak uvedené osobitné podmienky, ak musia byť splnené, musí spĺňať zodpovedný zástupca za túto právnickú osobu.

§ 7a

Osobitná odborná
spôsobilosť

(1) Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí, praktických schopností a ovládanie technických alebo technologických postupov, ktoré musí spĺňať každý, kto vykonáva činnosti uvedené v prílohe č. 4.

(2) Osobitnú odbornú spôsobilosť spĺňa ten, kto spĺňa odbornú spôsobilosť podľa § 7 ods. 1 alebo podmienky vzdelania uvedené v § 21 alebo v § 22 ods. 1 písm. a) až d), alebo nadobudol osvedčenie o získanom vzdelaní v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni a osvedčenie o vykonaní kvalifikačnej skúšky pred skúšobnou komisiou podľa § 22 ods. 1 písm. e).

Zákon v tomto ustanovení upravuje osobitnú odbornú spôsobilosť, ktorá patrí medzi osobitné podmienky prevádzkovania živnosti.

Osobitná odborná spôsobilosť ako podmienka prevádzkovania živnosti sa vyžaduje u týchto činností:

Vykonávanie činnosti u zákazníka – externe

–   Vodoinštalatérstvo a kúrenárstvo

–   Inštalácia a opravy chladiacich zariadení

–   Montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených technických zariadení

Vykonávanie činnosti v prevádzkarni alebo externe u zákazníka

–   Pánske, dámske a detské kaderníctvo

–   Kozmetické služby

–   Pedikúra

–   Sprievodca cestovného ruchu

–   Masérske služby.

Bez splnenia podmienky odbornej spôsobilosti by nebolo možné povoliť prevádzkovanie živnosti na vymedzenú činnosť, nakoľko si vyžaduje výkon tejto činnosti osobu, ktorá oprávnenie má. Ak má živnostník zamestnancov, tak podmienky musí splniť zamestnanec, aby mohol uvedenú činnosť vykonávať.

Zákon v ustanovení zadefinoval pojem osobitná odborná spôsobilosť. Rozumieme pod ňou súhrn teoretických vedomostí, praktických schopností a ovládanie technických alebo technologických postupov, ktoré sú nevyhnutné na výkon určitej činnosti.

Osobitná odborná spôsobilosť sa preukazuje dokladom o ukončení učebného alebo študijného odboru, ktorého sa činnosť týka.

Doklady preukazujúce osobitnú odbornú spôsobilosť

–   výučný list alebo iným doklad o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru,

Náhradné doklady preukazujúce osobitnú odbornú spôsobilosť

–   výučný list alebo iný doklad o riadnom ukončení príbuzného odboru a doklad o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore,

–   vysvedčenie o maturitnej skúške na strednej odbornej škole alebo na strednom odbornom učilišti alebo na gymnáziu s predmetmi odbornej výchovy alebo na nadstavbovom alebo pomaturitnom štúdiu v rovnakom odbore a doklad o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore,

–   doklad o ukončení najmenej strednej školy a osvedčenie o získanom vzdelaní pre príslušnú živnosť v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni a doklad o vykonaní následnej najmenej dvojročnej praxe v odbore alebo trojročnej praxe v príbuznom odbore,

–   diplom o absolvovaní vysokej školy v príslušnom odbore a doklad o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore,

–   osvedčenie o čiastočnej kvalifikácii alebo osvedčenie o úplnej kvalifikácii podľa osobitného predpisu,

–   doklad o vykonaní najmenej desaťročnej praxe v odbore, od ktorej ukončenia neuplynuli viac ako tri roky.

Zákon stanovil zásadu, podľa ktorej osobitnú odbornú spôsobilosť splnila osoba, ktorá splnila odbornú spôsobilosť alebo podmienky vzdelania, alebo osoba nadobudla osvedčenie o získanom vzdelaní v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni a osvedčenie o vykonaní kvalifikačnej skúšky pred skúšobnou komisiou.

Týka sa to samotných podnikateľov a aj zamestnancov týchto podnikateľov.

Podmienky na odbornú spôsobilosť na výkon viazaných činností (vzdelanie a prax) sú uvedené v prílohe č. 2 k živnostenskému zákonu.

Osobitné podmienky sa však nemusia zásadne týkať len osoby (zodpovednej osoby), ale napríklad samotnej organizácie právnickej osoby.

Čiže osobitné podmienky môžu byť vo vymedzených prípadoch splnené právnickou osobou ako takou, keďže sa neviažu na osobu, ale napríklad na spôsobilosť organizácie.

Zákon hovorí aj o inej ako o osobitnej odbornej spôsobilosti. Pod inou spôsobilosťou rozumieme napríklad zdravotný stav a i.

§ 8

Prekážky prevádzkovania živnosti

(1) Živnosť nemôže prevádzkovať fyzická osoba ani právnická osoba, na ktorej majetok bol ukončený konkurz, po dobu troch rokov po ukončení konkurzu alebo po opätovnom potvrdení núteného vyrovnania, nie však skôr ako po jednom roku od vyporiadania jej záväzkov, ktoré sa viažu ku konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu.²⁶⁾ Ak podnikateľ spôsobil konkurz alebo nútené vyrovnanie úmyselne, môže prevádzkovať živnosť najskôr po piatich rokoch od úplného vyporiadania jeho záväzkov, ktoré sa viažu ku konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, voči ktorej sa v uvedenom čase navrhlo vyhlásenie konkurzu, návrh sa však zamietol pre nedostatok majetku dostačujúceho aspoň na úhradu trov konania.²⁷⁾

(3) Na prekážku podľa odsekov 1 a 2 sa neprihliada, ak došlo ku konkurzu alebo k nútenému vyrovnaniu v dôsledku úpadku alebo trestného činu tretej osoby.

(4) Živnostenský úrad môže odpustiť prekážku uvedenú v odsekoch 1 a 2, ak hospodárske pomery osoby a jej správanie nasvedčujú, že pri prevádzkovaní živnosti bude riadne plniť svoje záväzky; pred rozhodnutím si vyžiada vyjadrenie Slovenskej živnostenskej komory. Prekážku uvedenú v odsekoch 1 a 2 nemožno odpustiť, ak na podnikateľov majetok vyhlásil súd počas piatich rokov dvakrát konkurz alebo ak konkurz bol vyvolaný úmyselne.

(5) Živnosť nemôže prevádzkovať osoba, ktorej uložil súd alebo správny orgán²⁸⁾ zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti, kým zákaz trvá.

(6) Súdy a správne orgány, ktoré rozhodli o skutočnostiach uvedených v odsekoch 1, 2 a 5, oznámia to živnostenskému úradu, ktorý vydal osvedčenie o živnostenskom oprávnení fyzickej osobe alebo právnickej osobe uvedenej v týchto odsekoch, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Zákonom sú vymedzené prekážky, ktoré bránia v prevádzkovaní živnosti aj napriek tomu, že osoba splnila nielen všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti, ale aj osobitné podmienky na odbornú alebo inú spôsobilosť. Zákonom sú stanovené obdobia, počas ktorých prekážka trvá.

Uvedené prekážky sa týkajú predovšetkým konkurzu a núteného vyrovnania alebo opätovného konkurzu a trestu zákazu činnosti. K prekážkam v prípade konkurzu dochádza najmä preto, že neúspechy podnikateľov vyjadrené ich úpadkom alebo vyrovnaním v predchádzajúcom podnikaní vyvolávajú nedôveru v jeho podnikateľské schopnosti a v jeho platobnú schopnosť. Práve preto nejde o prekážky jednoznačné a brániace osobe v prevádzkovaní živnosti.

Obdobie troch rokov

Počas troch rokov nemôže fyzická osoba alebo právnická osoba prevádzkovať živnosť, ak jej majetok bol ukončený konkurzom. Ide o obdobie troch rokov po ukončení konkurzu alebo o obdobie troch rokov po opätovnom potvrdení reštrukturalizačného vyrovnania. Zároveň platí, že fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže skôr ako po jednom roku od vyporiadania jej záväzkov týkajúcich sa konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii (zák. č. 7/2005 Z. z.).

Obdobie piatich rokov

Prekážka na prevádzkovanie živnosti trvá u fyzickej osoby alebo právnickej osoby počas obdobia piatich rokov, ak konkurz alebo vyrovnanie bolo z jeho strany spôsobené úmyselne. Obdobie piatich rokov sa počíta od úplného vyporiadania jeho záväzkov týkajúcich sa konkurzu.

Prekážky sa týkajú aj fyzickej osoby a právnickej osoby, voči ktorej bol návrh na vyhlásenie konkurzu, ale došlo k jeho zamietnutiu pre nedostatok majetku, ktorý by aspoň pokryl úhrady trov konania.

Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde. Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon.

Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok, iba ak je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom.

Dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predĺžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou. Táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

V prípade, že bol konkurz spôsobený úpadkom alebo trestným činom zo strany tretej osoby, tak na zákaz prevádzkovania živnosti sa na ňu nevzťahuje.

Vzhľadom na to, že prekážka nie je úplne jednoznačná, stanovil zákon možnosť odpustenia prekážky v prevádzkovaní živnosti a tiež sa zákaz prevádzkovania živnosti sa na ňu nevzťahuje. Predpokladom k odpusteniu prekážky je správanie a hospodárske pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby, na základe ktorého sa predpokladá, že osoba bude plniť všetky svoje záväzky. K rozhodnutiu o odpustení prekážky je však nevyhnutné vyjadrenie Slovenskej živnostenskej komory. Prekážku odpúšťa rozhodnutím živnostenský rad.

Poznámka

Slovenská živnostenská komora je právnická osoba, ktorá ovplyvňuje oblasť živnostenského podnikania v Slovenskej republike. Jej úlohou je rozvoj a ochrana malého a stredného podnikania prostredníctvo vzdelávania a odborného dohľadu. Vykonáva skúšky odbornej spôsobilosti pre remeselné živnosti. Členstvo v komore je dobrovoľné.

Prekážka nebude odpustená, ak v priebehu piatich rokov došlo k opätovnému vyhláseniu konkurzu alebo bol konkurz úmyselne vyvolaný. Konkurz vyhlasuje súd na návrh.

Trest zákazu činnosti

Živnosť nemôže prevádzkovať osoba, ktorej uložil súd alebo správny orgán zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti, dokiaľ zákaz trvá. Zákonom č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa v znení odseku 5 vypustilo slovo fyzická. Účelom tejto zmeny bolo rozšíriť prekážky prevádzkovania živnosti aj o trest zákazu činnosti uložený právnickej osobe.

Prekážkou pri prevádzkovaní živnosti je aj zákaz činnosti, vyslovený v trestnom alebo správnom konaní, a to po celé obdobie, kedy tento zákaz trvá. Cieľom tejto prekážky je predovšetkým to, že sa predchádza mareniu tohto zákazu, ku ktorému by mohlo dôjsť v prípade, že by sa podnikateľ pokúsil prejsť na inú živnosť. V trestnom konaní ukladá trest súd a v priestupkovom (správnom) konaní správny orgán. Uvedený trest zákazu činnosti prevádzkovania živnosti súvisiaci s predmetom živnosti nie je možné odpustiť.

S rozhodnutím a uvalením trestu zákazu činnosti súvisí aj oznamovacia povinnosť súdu alebo správneho orgánu. Ich povinnosťou je o uložení trestu informovať živnostenský úrad, príslušný, ktorý vydal oprávnenie na prevádzkovanie živnosti fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

Zákonom je stanovená lehota 15 dní, v priebehu ktorej musí súd alebo správny orgán splniť uvedenú oznamovaciu povinnosť voči živnostenskému úradu. Lehota sa počíta odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Oznámením získava živnostenský úrad prehľad o fyzických a právnických osobách a ich prekážkach v prevádzkovaní živnosti. Oznámenie však nepredpokladá následne zrušenie oprávnenia na živnosť, iba obmedzenie a zákaz prevádzkovania živnosti počas tohto trestu.

§ 9

Zrušený.

Došlo k zrušeniu ustanovenia, ktoré upravovalo rozdelenie živností na ohlasovacie a koncesované.

§ 10

Živnostenské oprávnenie

(1) Oprávnenie prevádzkovať živnosť (ďalej len „živnostenské oprávnenie“) vzniká právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a fyzickým osobám s bydliskom v členskom štáte Európskej únie alebo v členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj dňom ohlásenia, alebo ak je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom; za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa § 45, 45a a 46. Podanie, ktoré spĺňa náležitosti ohlásenia a obsahuje predmet podnikania, na ktorý už podnikateľovi vzniklo živnostenské oprávnenie alebo ktorý nie je živnosťou, nie je ohlásením.

(2) Preukazom živnostenského oprávnenia je

a)  osvedčenie o splnení podmienok ustanovených týmto zákonom na prevádzkovanie živností (ďalej len „osvedčenie o živnostenskom oprávnení“); do vydania osvedčenia o živnostenskom oprávnení rovnopis ohlásenia s preukázaným doručením,

b)  výpis zo živnostenského registra.

(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, zahraničným osobám^28a) a fyzickým osobám, ktoré sa podľa osobitného predpisu povinne zapisujú do obchodného registra, sa pri splnení určených podmienok vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení pred zápisom do obchodného registra. Pri nesplnení určených podmienok sa im o tom vydá rozhodnutie.

(4) Na žiadosť zakladateľov, prípadne orgánov alebo osôb oprávnených podať návrh na zápis slovenskej právnickej osoby do obchodného registra, vydá živnostenský úrad osvedčenie o živnostenskom oprávnení pred zápisom do tohto registra, ak je preukázané, že právnická osoba bola založená a spĺňa určené podmienky; ustanovenie § 6 ods. 3 druhej vety sa v tomto prípade nepoužije. Pri nesplnení určených podmienok sa im o tom vydá rozhodnutie.

(5) Osobám uvedeným v odsekoch 3 a 4 vzniká živnostenské oprávnenie dňom zápisu do obchodného registra.

(6) Živnostenské oprávnenie nemožno preniesť na inú osobu. Iná osoba ho môže vykonávať, len ak to ustanovuje tento zákon.

(7) Živnostenské oprávnenie možno vykonávať na celom území Slovenskej republiky.

(8) Ohlásenie, ktorým vzniklo živnostenské oprávnenie, nemožno vziať späť.

V znení tohto ustanovenia zákon upravuje inštitút živnostenského oprávnenia. Ide o oprávnenie prevádzkovať živnosť. V ustanovení je upravený aj vznik tohto oprávnenia s ohľadom na to, o akú osobu ide. Kto hodlá prevádzkovať živnosť, je povinný to ohlásiť živnostenskému úradu miestne príslušnému podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby. Pre zahraničnú osobu je príslušným živnostenský úrad podľa adresy miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo adresy miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. Ak je na území Slovenskej republiky zriadených niekoľko organizačných zložiek podniku zahraničnej osoby, príslušnosť živnostenského úradu sa riadi podľa voľby zahraničnej osoby.

S účinnosťou zrušenia koncesovaných živností vzniká oprávnenie na prevádzkovanie živnosti ohlásením alebo zápisom do obchodného registra, podľa tohto, o akú osobu ide.

Právnická osoba už zapísaná v obchodnom registri

–   oprávnenie vzniká dňom ohlásenia. V prípade, ak je v ohlásení uvedený neskorší deň, tak oprávnenie vzniká týmto dňom.

Právnická osoba, ktorá sa do obchodného registra nezapisuje

–   oprávnenie vzniká dňom ohlásenia. V prípade, ak je v ohlásení uvedený neskorší deň, tak oprávnenie vzniká týmto dňom.

Fyzická osoba s bydliskom v členskom štáte Európskej únie alebo v členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

–   oprávnenie vzniká dňom ohlásenia. V prípade, ak je v ohlásení uvedený neskorší deň, tak oprávnenie vzniká týmto dňom.

Na uvedený účel je za deň ohlásenia zásadne považovaný deň, kedy došlo v ohlásení k splneniu všetkých zákonných náležitostí.

Náležitosti ohlásenia sa líšia taktiež vzhľadom na to, o akú osobu ide (právnická osoba, fyzická osoba, zahraničná osoba).

V prípade, že osoba uviedla v ohlásení predmet podnikania, na ktorý už živnostenské oprávnenie existuje, nie je uvedené podanie považované za ohlásenie aj napriek tomu, že obsahuje všetky náležitosti ohlásenia. Taktiež nie je podanie ohlásením, ak je uvedený predmet podnikania, na ktorý neexistuje živnosť.

Preukaz živnostenského oprávnenia

Na prevádzkovanie živnostenského oprávnenia je osobe vydaný preukaz živnostenského oprávnenia.

Preukazom je osvedčenie o živnostenskom oprávnení a výpis zo živnostenského registra. Predtým, ako je osvedčenie vydané je preukazom rovnopis ohlásenia s preukázaným doručením. Uvedeným preukazom osoba preukazuje oprávnenie na prevádzkovanie živnosti. Ide v podstate o zjednodušený a formálny doklad.

Zahraničná osoba povinne zapisovaná v obchodnom registri

Podľa Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.) môžu zahraničné osoby podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Zahraničnou osobou sa rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba.

Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky zaniká ku dňu výmazu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky z obchodného registra. Návrh na výmaz podáva zahraničná osoba.

Na obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej zložky je zahraničná osoba povinná uvádzať aj údaj o zápise podniku alebo organizačnej zložky podniku do obchodného registra. Tento údaj je zahraničná osoba povinná uvádzať aj na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené. Na obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej zložky sa uvádza označenie zahraničného obchodného registra alebo inej evidencie, do ktorej sa zahraničná osoba zapisuje a údaj o zápise zahraničnej osoby do tohto registra alebo do inej evidencie, ak právo štátu, ktorým sa zahraničná osoba spravuje, povinnosť zápisu do obchodného registra alebo do inej evidencie ukladá.

Keďže ide o osobu povinne zapisovanú do obchodného registra a zároveň splnila stanovené podmienky, tak pred samotným zápisom do obchodného registra jej bude vydané osvedčenie o živnostenskom oprávnení. V prípade, že podmienky nesplnila, bude im vydané o tom rozhodnutie.

Fyzická osoba, ktorá je povinne zapisovaná do obchodného registra

Pri tejto osobe platí rovnaká zásada a postupy ako pri osobe zahraničnej povinne zapisovanej do obchodného registra.

U zahraničnej osoby a fyzickej osoby povinne zapisovanej v obchodnom registri, zakladateľov, prípadne orgánov alebo osôb oprávnených podať návrh na zápis slovenskej právnickej osoby do obchodného registra, dochádza k vzniku živnostenského oprávnenia dňom zápisu do obchodného registra.

Novým zákonom č. 91/2015 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb došlo k doplneniu odseku 4 s účinnosťou od 1. 7. 2016. Išlo o zmenu, ktorou sa zosúladilo znenie s § 6 ods. 3, a to v súvislosti s vydávaním živnostenského oprávnenia založené právnickej osobe, ktorá ešte nebola zapísaná do obchodného registra (t.j. nevznikla).

Čo sa týka práva na živnostenské oprávnenie, ide zásadne o právo osobné, z čoho vyplýva, že za žiadnych okolností sa nedá preniesť na inú osobu. Zároveň sa dá povedať, že existuje istá výnimka, a to v prípade dedenia, ak dôjde k úmrtiu podnikateľa, tak dedič je nasledovateľom v podnikaní a pokračuje v živnosti, prípadne ak dochádza k premene obchodnej spoločnosti na inú. Živnostenské oprávnenie je vždy vydané na konkrétnu osobu, nedá sa prenášať na žiadnu ďalšiu osobu a ani sa nedá s ním inak narábať.

Čo sa týka rozsahu, na akom území je možné živnostenské oprávnenie vykonávať, neexistuje obmedzenie, ak je to na území Slovenskej republiky.

Zákon nakoniec neumožňuje späťvzatie ohlásenia živnostenského oprávnenia. K zrušeniu dochádza len právnym úkonom, ktorý nasleduje po oznámení o ukončení podnikania a prevádzkovania živnostenského oprávnenia.

Prevádzkovanie živnosti
prostredníctvom
zodpovedného zástupcu

§ 11

(1) Zodpovedný zástupca je fyzická osoba   ustanovená podnikateľom, ktorej prostredníctvom zabezpečuje odborné vykonávanie činnosti počas prevádzkovania živnosti. Zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní  živnosti v pracovnom pomere k podnikateľovi; to  neplatí, ak je  ním za podmienok upravených osobitným zákonom^28aa) manžel (manželka) podnikateľa alebo podnikateľov príbuzný v priamom rade alebo súrodenec, alebo ak ide o právnickú osobu, jej spoločník alebo člen a ak ide o obec, jej starosta.

(2) Zodpovedný zástupca musí spĺňať všeobecné i osobitné podmienky prevádzkovania živnosti (§ 6 a 7).

(3) Zodpovedný zástupca musí mať bydlisko na území Slovenskej republiky alebo iné oprávnenie na pobyt podľa osobitného predpisu.^28ab)

(4) Zodpovedným zástupcom právnickej osoby nemôže byť člen dozornej rady, prípadne iného kontrolného orgánu tejto právnickej osoby. Zodpovedným zástupcom fyzickej osoby ani právnickej osoby nemôže byť osoba, ktorej bolo zrušené živnostenské oprávnenie podľa § 58 ods. 1 písm. c) alebo ods. 2 písm. a), a to počas troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia.

(5) Funkciu zodpovedného zástupcu nemožno vykonávať vo viacerých prevádzkarňach ako v jednej prevádzkarni. V opodstatnených prípadoch môže živnostenský úrad povoliť výnimku.

(6) Ak je podnikateľom právnická osoba, je povinná ustanoviť zodpovedného zástupcu, ak prevádzkuje remeselnú alebo viazanú živnosť alebo v prípadoch podľa odseku 8.

(7) Ak je podnikateľom fyzická osoba, môže ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorého prostredníctvom bude živnosť prevádzkovať. Ak podnikateľ nespĺňa osobitné podmienky prevádzkovania remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti (§ 7), alebo ak tieto podmienky spĺňa, ale nemá bydlisko na území Slovenskej republiky alebo oprávnenie na pobyt podľa odseku 3, je povinný ustanoviť zodpovedného zástupcu, ak tento zákon neustanovuje inak. Fyzická osoba musí tiež ustanoviť zodpovedného zástupcu v prípadoch podľa odseku 8.

(8) Podnikateľ, ktorý má zriadených viac prevádzkarní ako jednu prevádzkareň alebo združenú prevádzkareň (§ 17 ods. 2) a v nich prevádzkuje remeselnú živnosť alebo viazanú živnosť, je povinný ustanoviť jedného zodpovedného zástupcu, prípadne viacerých zodpovedných zástupcov pre každú takúto prevádzkareň, ak nejde o podnikateľa podľa ods. 12; podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou a spĺňa osobitné podmienky na prevádzkovanie živnosti (§ 7), môže úlohy spojené s výkonom funkcie zodpovedného zástupcu vykonávať aj osobne v jednej takejto prevádzkarni alebo za podmienok ustanovených v odseku 5 vo viacerých takýchto prevádzkarňach.

(9) Ustanovenie zodpovedného zástupcu, ako aj ukončenie výkonu jeho funkcie oznámi podnikateľ živnostenskému úradu v lehote 15 dní. To neplatí pre podnikateľov uvedených v odseku 8.

(10) Ak zodpovedný zástupca prestane vykonávať funkciu, musí podnikateľ v lehote 15 dní ustanoviť nového zodpovedného zástupcu. Do ustanovenia nového zodpovedného zástupcu môže pokračovať v prevádzkovaní živnosti, ak tým neohrozí život, zdravie a bezpečnosť ľudí.

(11) Ustanovenie odseku 10 sa nepoužije, ak v živnosti pokračuje podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou, má bydlisko na území Slovenskej republiky a spĺňa všeobecné i osobitné podmienky na prevádzkovanie živnosti.

(12) Zodpovedného zástupcu netreba ustanoviť v prípade, ak podľa osobitného predpisu^28b) možno odbornú alebo inú spôsobilosť preukázať iba dokladom vydaným na meno podnikateľa.

Inštitút zodpovedného zástupcu je vo veľkom používaný v živnostenskom práve a práve preto je uvedené ustanovenie dôležité. Zodpovedný zástupca v plnom rozsahu zodpovedá za odbornú a živnostensko-právnu stránku prevádzkovania živnosti. Vzhľadom k tejto jeho zodpovednosti sa v záujme účinného výkonu uvedenej funkcie požaduje, aby mal bydlisko na území Slovenskej republiky. Zodpovedným zástupcom môže byť výlučne fyzická osoba.

Zodpovedný zástupca

–   fyzická osoba, ktorú za zodpovedného zástupcu ustanoví podnikateľ,

–   prostredníctvom tejto osoby je zabezpečované odborné vykonávanie činností v priebehu prevádzkovania živnosti,

–   nezodpovedá za živnostenské podnikanie,

–   musí byť v pracovnom pomere (uzatvorený pracovný pomer na plný alebo čiastočný úväzok) k podnikateľovi okrem stanovených výnimiek (osobitné podmienky, manžel, manželka, príbuzný v priamom rade, súrodenec, v prípade právnickej spoločnosti spoločník alebo člen, v prípade obce starosta),

Poznámka

Nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku. Nelegálna práca nie je práca, ktorú vykonáva pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku.

–   predpokladom je splnenie všeobecným podmienok prevádzkovania živnosti,

–   bydlisko v Slovenskej republiky alebo oprávnenie na pobyt v Slovenskej republike podľa zákona o pobyte cudzincov (osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR, alebo ktorá má prechodný pobyt v SR na základe zákona o pobyte cudzincov, alebo ktorá má trvalý pobyt v SR na základe povolenia podľa zákona o pobyte cudzincov, štátny občan SR, ktorý má prechodný alebo trvalý pobytom mimo SR, ktorý má ohlásený prechodný pobyt na území SR),

–   v prípade voľnej živnosti nemusí byť ustanovený,

–   nemôže byť osoba, ktorá má zrušené živnostenské oprávnenie zo strany živnostenského úradu, v období troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení,

–   funkciu môže vykonávať iba v jednej prevádzkarni (živnostenský úrad môže stanoviť výnimku, ak ide o závažné okolnosti).

Ustanovenie zodpovedného zástupcu je teda v určitých prípadoch možnosťou a v určitých prípadoch aj povinnosťou. O povinnosť ide v prípade, ak zo strany podnikateľa nie sú splnené osobitné podmienky prevádzkovania živnosti, to znamená odborná spôsobilosť alebo spôsobilosť iná (zdravotný stav atď.). O povinnosť však ide aj v prípade prevádzkovania viacerých prevádzkarni jedným podnikateľom, alebo jeho bydlisko nie je na území Slovenskej republiky. O povinnosť nejde v prípade, ak na meno podnikateľa je ustanovená odborná spôsobilosť.

Zodpovedný zástupca právnickej osoby

–   nemôže byť člen dozornej rady,

–   nemôže byť člen ani iného kontrolného orgánu právnickej osoby,

–   funkciu môže vykonávať iba v jednej prevádzkarni (živnostenský úrad môže stanoviť výnimku, ak ide o závažné okolnosti),

–   musí byť ustanovený, ak právnická osoba prevádzkuje remeselnú alebo viazanú živnosť alebo v prípadoch podľa odseku 8,

–   nemôže byť osoba, ktorá má zrušené živnostenské oprávnenie zo strany živnostenského úradu, v období troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení.

Poznámka

Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby zruší živnostenské oprávnenie, ak podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné.

Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby môže z vlastného podnetu alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaviť, prípadne pozastaviť prevádzkovanie živnosti v prevádzkarni, ktorá je v jeho územnej pôsobnosti, ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené týmto zákonom alebo inými osobitnými predpismi.

Zodpovedný zástupca u fyzickej osoby

–   prostredníctvom neho bude prevádzkovať živnosť,

–   podnikateľ nespĺňa osobitné podmienky,

–   podnikateľ nemá bydlisko a ani oprávnenie na pobyt v SR,

–   ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa podľa odseku 8.

Ak má podnikateľ viac prevádzkarní alebo združenú prevádzkareň, pričom prevádzkuje remeselnú živnosť alebo viazanú živnosť, môže ustanoviť jedného aj viacerých zástupcov pre každú prevádzkareň, pričom sám zhodnotí potrebu viacerých zodpovedných zástupcov na jeden prevádzkarni.

Uvedený postup sa nemusí uplatniť v prípade, ak podnikateľ má možnosť preukázať odbornú alebo inú spôsobilosť dokladom, ktorý je vydaný na meno podnikateľa. Združenou prevádzkarňou je trvalo zriadený, spravidla uzavretý priestor, v ktorom sa prevádzkuje výrobná živnosť zahŕňajúca súbor činností spĺňajúcich znaky samostatných živností v prípade, ak pracovný, technický alebo technologický postup prác nadväzuje na seba alebo inak spolu súvisí na účel výroby finálneho produktu.

V prípade, že ide o podnikateľa spĺňajúceho osobitné podmienky na prevádzkovanie živnosti, môže činnosti a úlohy, ktoré by mali byť v kompetencii zodpovedného zástupcu, spĺňať aj sám a to v jednej prevádzkarni a za splnenia stanovených podmienok (ak to povolí príslušný živnostenský úrad) aj vo viacerých prevádzkach (napríklad viaceré sú v jednej obci, meste, ...).

Pri ustanovení zodpovedného zástupcu je podnikateľ viazaný stanovenou lehotou, v ktorej musí uvedenú skutočnosť oznámiť živnostenskému úradu. Dĺžka lehoty je stanovená na 15 dní a týka sa tiež oznámenia o ukončení výkonu zodpovedného zástupcu. Povinnosť sa netýka podnikateľa prevádzkujúceho viacero prevádzkarni alebo združenej prevádzkarne.

15-dňová dĺžka lehoty sa týka podnikateľa, ktorý musí ustanoviť nového zodpovedného zástupcu, nakoľko predchádzajúci prestal vykonávať svoju funkciu. Počas obdobia, keď zodpovedný zástupca ešte nie je ustanovený, musí dohliadať na bezpečnosť a zdravie ľudí a zabezpečiť, aby nedošlo k ohrozeniu života, ak v prevádzkovaní živnosti pokračuje bez zodpovedného zástupcu. Spravidla je to práve to obdobie 15 dní. Uvedené sa neuplatňuje v prípade, že podnikateľ spĺňa okrem všeobecných podmienok aj podmienky osobitné a pokračuje v živnosti bez zodpovedného zástupcu. Podmienkou však je bydlisko tohto podnikateľa na Slovensku.

Treba si uvedomiť, že ak je možné podľa vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia, preukázať odbornú spôsobilosť prostredníctvom dokladu vydaného na meno podnikateľa, nemusí tento ustanoviť zodpovedného zástupcu.

§ 12

(1) V mene a na účet fyzickej osoby, ktorá z dôvodu nedostatku veku alebo rozhodnutia súdu nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, možno živnosť prevádzkovať so súhlasom súdu, ak to navrhne jej zákonný zástupca.

(2) Zodpovedného zástupcu v takom prípade ustanoví zákonný zástupca so súhlasom súdu; živnosť ohlási zákonný zástupca.

V znení tohto ustanovenia sú upravené prípady, kedy živnosť nadobudne osoba, ktorá nespĺňa všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti, prípadne ďalšie požiadavky kladené živnostenským zákonom na podnikateľa, alebo keď je živnosť zriadená k existenčnému zaisteniu takejto osoby. V týchto prípadoch môže byť živnosť prevádzkovaná so súhlasom súdu, v prípade ak to navrhne zákonný zástupca.

Ak teda fyzická osoba nesplnila podmienky právnej spôsobilosti k živnosti a jej prevádzkovaniu, čo znamená, že nedosiahla vek 18 rokov alebo súd rozhodol o jej právnej nespôsobilosti, je možné prevádzkovať živnosť na účet a v mene tejto osoby, ak s tým súhlasí súd. Návrh súdu podáva zákonný zástupca fyzickej osoby. Zákonný zástupca zároveň navrhne zodpovedného zástupcu, ktorého odobrí súd.

Čo sa týka ohlásenia živnosti, to je v kompetencii zákonného zástupcu. Zákonný zástupca vzniká zo zákona v prípade, ak fyzická osoba, ako sme už uviedli, nemá právnu spôsobilosť. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné. Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.

Zákonný zástupcom dieťaťa sú jeho rodičia, ktorí zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Hovoríme o kolíznom opatrovníkovi. Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

§ 13

Pokračovanie v živnosti pri úmrtí

 fyzickej osoby (živnostníka)

(1) Ak fyzická osoba (živnostník) zomrie, môžu v živnosti pokračovať až do skončenia konania o prejednaní dedičstva

a)  dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu,

b)  dedičia zo závetu a pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti,

c)  pozostalý manžel spĺňajúci podmienku uvedenú v písmene b), ak v živnosti nepokračujú dedičia,

d)  správca dedičstva,ak ho ustanovil súd.

(2) Pokračovanie v živnosti sú osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až c) povinné oznámiť živnostenskému úradu v lehote jedného mesiaca od úmrtia podnikateľa. Správca dedičstva je povinný oznámiť živnostenskému úradu pokračovanie v živnosti do jedného mesiaca od ustanovenia do funkcie.

(3) Ak osoba podľa odseku 1 písm. a) až c) nespĺňa podmienky ustanovené v § 6 a § 7 ods. 1 a 2, musí bez meškania ustanoviť zodpovedného zástupcu.

(4) Ak správca dedičstva podľa odseku 1 písm. d) nespĺňa podmienky ustanovené v § 7 ods. 1 a 2, musí bez meškania ustanoviť zodpovedného zástupcu.

(5) Po skončení konania o dedičstve môžu pokračovať v živnosti osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až c), ak nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie živnosti; ustanovenie odseku 3 platí obdobne. Pokračovanie v živnosti oznámia živnostenskému úradu do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve. Ak však do šiestich mesiacov od skončenia konania o dedičstve nezískajú vlastné živnostenské oprávnenie, nemôžu ďalej živnosť prevádzkovať.

(6) Pozostalý manžel, ktorý bol spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti alebo ktorý tento majetok alebo podiel na ňom dedičstvom nadobudol, môže pokračovať v živnosti aj po tejto lehote na základe živnostenského oprávnenia poručiteľa.

(7) Ak je pozostalý manžel podnikateľom, oznámi živnostenskému úradu v lehote podľa odseku 5 obchodné meno, pod ktorým bude pokračovať v živnosti, a ďalšie údaje podľa § 45 potrebné na vydanie nového osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

Pravna úprava tohto ustanovenia zaisťuje poskytnutím určitých zákonných úľav kontinuitu prevádzkovania živnosti v prípade úmrtia majiteľa živnosti. Zároveň je vymedzené, že pokračovanie v prevádzkovaní živnosti je podmienené vôľou dedičov alebo aspoň niektorého z nich.

Ustanovenie o pozostalom manželovi smeruje na prípady, kedy sa dedí zo závetu a pozostalý manžel nie je dedičom zo závetu, ale je spoluvlastníkom majetku používaného k prevádzkovaniu živnosti. Živnostenský zákon využíva aj inštitút správcu počas doby konania o dedičstve.

(Pozri Občiansky zákonník). V prípade, ak zo závetu dedičia neexistujú, pokračujú v prevádzkovaní živnosti dedičia zo zákona.

Po smrti živnostníka teda dochádza ku konaniu o prejednaní dedičstva. Kým však dôjde k ukončeniu tohto prejednania, zákon umožňuje v pokračovaní v živnosti.

Na úvod však ešte poznamenávame, že po smrti živnostníka nedochádza k prechodu jeho živnostenského oprávnenia na inú osobu oprávnenú pokračovať v podnikaní (či už ide o dediča zo zákona, dediča zo závetu alebo pozostalého manžela). Dochádza iba k akémusi vykonaniu živnostenského oprávnenia poručiteľa. V zmysle uvedeného teda platí, že nevzniká nový podnikateľ, pretože dochádza iba k právu niektorého z dedičov pokračovať v pôvodnom podnikaní. Uvedené platí, až kým nie je ukončené dedičské konanie, v ktorom sa rozhodne, aký bude následný postup a kto sa stane pokračovateľom v živnosti, prípadne, či nedôjde k zániku podnikateľského subjektu zo zákona.

Pokračovateľmi v živnosti sú (poradie) dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu, dedičia zo závetu a pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti, pozostalý manžel aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti, ak v živnosti nepokračujú dedičia a správca dedičstva ustanovený súdom.

Treba však upozorniť aj na možnosť, že smrťou fyzickej osoby – živnostníka môže živnosť zaniknúť automaticky bez pokračovateľov.

To, že po smrti živnostníka dochádza k pokračovaniu v živnosti, musí maž predovšetkým na vedomí živnostenský úrad. Práve preto je povinnosťou osôb, ktoré pokračujú v prevádzkovaní živnosti, okrem správcu ustanoveného súdom, oznámiť túto skutočnosť živnostenskému úradu (príslušnému živnostenskému úradu, ktorý je podľa bydliska zomrelého živnostníka). Oznamovaciu povinnosť musí splniť v zákonnej lehote, ktorá je v maximálnej dĺžke jedného mesiaca odo dňa, kedy živnostník zomrel.

Čo sa týka správcu ustanoveného súdom, aj on má zo zákona oznamovaciu povinnosť. Aj v jeho prípade platí lehota jedného mesiaca, a to od ustanovenia do tejto funkcie súdom.

Netreba však zabudnúť na podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohla osoba prevádzkovať živnosť.

V prípade, že pokračovateľ v živnosti po zomrelom živnostníkovi, s výnimkou správcu ustanoveného súdom, nespĺňa podmienky či už všeobecné alebo osobitné, jeho povinnosťou je ihneď ustanoviť zodpovedného zástupcu, aby došlo k prevádzkovaniu živnosti v súlade so živnostenským zákonom. V prípade tejto povinnosti nie je stanovená lehota zo zákona, mal by tak však urobiť čo najskôr.

Podotýkame, medzi podmienky patrí dosiahnutie veku 18 rokov, podmienka bezúhonnosti a spôsobilosti na právne úkony a splnenie odbornej a inej spôsobilosti, ktorou je napríklad zdravotný stav.

Ak bol u zomrelého živnostníka ustanovené zodpovedný zástupca a aj naďalej je v pracovnom pomere, tak tento zodpovedný zástupca môže aj naďalej vykonávať túto funkciu a tým pádom nemusí pokračovateľ v živnosti nového zodpovedného zástupcu určiť. V uvedenom prípade sa ho netýka ani oznamovacia povinnosť voči živnostenskému úradu.

V opačnom prípade, ak zomrelý živnostník nemal určeného zodpovedného zástupcu, nakoľko sám spĺňal podmienky prevádzkovania živnosti, tak jeho pokračovateľ živnosti musí zo zákona zodpovedného zástupcu ustanoviť, ak on sám tieto podmienky nespĺňa.

Povinnosť ustanovenia zodpovedného zástupcu sa týka aj správcu určeného súdom. Povinnosť si musí splniť, ak nespĺňa podmienku odbornej alebo inej spôsobilosti.

Postup po ukončení konania o dedičstve

Uplatňuje sa postup a poradie osôb v prevádzkovaní živnosti ako pred prejednaním dedičstva, a to v tom prípade, ak dedičia nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie živnosti. Ide o dediča zo zákona, dediča zo závetu a pozostalého manžela. Ide o živnostensko-právnu úpravu, ktorá nemá na majetkovoprávne vysporiadanie v rámci konania o dedičstve priamy vplyv.

Povinnosťou týchto osôb je v zákonom stanovených prípadoch ustanoviť zodpovedného zástupcu, a to najmä ak nespĺňajú všeobecné a osobitné podmienky na prevádzkovanie dedičstva. Zároveň musí byť z ich strany splnená oznamovacia povinnosť voči príslušnému živnostenskému úradu. Lehota na oznámenie je v dĺžke jeden mesiac od ukončenia konania o dedičstve.

Právo k pokračovaniu v živnosti bez nového živnostenského oprávnenia je obmedzené na dobu prejednávania dedičstva a nasledujúcich šesť mesiacov. Privilegované postavenie využíva predovšetkým pozostalý manžel, ktorý môže pokračovať v živnosti bez nového živnostenského oprávnenia, ak je spoluvlastníkom majetku používaného k prevádzkovaniu živnosti a využíva živnostenské oprávnenie poručiteľa. Uvedené je možné aj po období tých šesť mesiacov a naďalej bez časového obmedzenia.

Ak však dedičia v priebehu stanovených šiestich mesiacov po ukončení konania o dedičstve nedisponujú vlastným živnostenským oprávnením, zaniká im možnosť v živnosti pokračovať a prevádzkovanie je pre nich skončené. Tým pádom dochádza aj k zániku živnostenského oprávnenia zo zákona a zároveň k zániku podnikateľa, ktorý zomrel. Na uvedený prípade sa nevzťahuje ani žiadna oznamovacia povinnosť voči živnostenskému úradu príslušnému podľa bydliska zomrelého podnikateľa.

Pozostalý manžel – podnikateľ

Ide o dediča, ktorý bol už v čase smrti živnostníka podnikateľom. V uvedenom prípade sa tento podnikateľ stáva nielen osobou podnikajúcom na základe vlastného živnostenského oprávnenia, ale zároveň sa stáva aj pokračovateľom v prevádzkovaní živnosti po zomrelom podnikateľovi. Po šesťmesačnom období sa však tento podnikateľ musí rozhodnúť ako bude pokračovať ďalej, a to či aj naďalej bude pokračovať v prevádzkovaní živnosti po zomrelom podnikateľovi, alebo či bude podnikať na základe svojho vlastného živnostenského oprávnenia, ktoré mal už predtým.

Ak sa rozhodne pre obidve činnosti zo zákona dochádza k akémusi spojeniu a jeho povinnosťou je po tejto šesť mesačnej lehote splniť si oznamovaciu povinnosť voči príslušnému živnostenskému úradu.

V oznámení uvedie, obchodné meno, pod ktorým bude pokračovať v prevádzkovaní živnosti a všetky zákonné údaje, ktoré sú nevyhnutné na vydanie nového osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Ide o údaje potrebné k výpisu trestov, a to miesto a okres narodenia, meno a priezvisko otca, meno, priezvisko a rodné priezvisko matky, pri zmene mena a zmene priezviska aj pôvodné meno alebo pôvodné priezvisko osôb Slovenskej republiky, na ktoré sa podľa tohto zákona vzťahuje podmienka bezúhonnosti.

Ak nie je registrovaný u správcu dane, ktorým je daňový úrad, zároveň s ohlásením živnosti môže uviesť aj údaje na splnenie registračnej povinnosti a oznamovacej povinnosti vyžadované podľa osobitného zákona, údaje a doklady pre zápis do obchodného registra, ak nie je zapísaný.

Záväzky po zomrelom podnikateľovi

Tým, že pokračovatelia v živnosti nie sú nástupcami podnikateľa až do ukončenia dedičského konania a nevzniká nový podnikateľský subjekt, všetky práva a záväzky po zomrelom na nich neprechádzajú. Tým pádom sa nestávajú právne zodpovednými na plnenie záväzkov. V zmysle uvedeného teda konštatujeme, že až do ukončenia dedičského konania je oprávneným a zodpovedným jedine zomrelý podnikateľ – podnikateľský subjekt a pokračovateľ bude v jeho mene konať a vystupovať v právnych vzťahoch týkajúcich sa živnostenského oprávnenia.

§ 14

Pokračovanie v živnosti

 pri premene obchodnej spoločnosti

(1) Pri premene obchodnej spoločnosti (ďalej len „spoločnosť“) na inú formu spoločnosti alebo na družstvo môže nová spoločnosť, prípadne družstvo pokračovať v prevádzkovaní živnosti zaniknutej spoločnosti.

(2) Pri zlúčení alebo splynutí spoločnosti platí ustanovenie odseku 1 obdobne.

(3) Pri rozdelení spoločnosti môžu pokračovať v živnosti zaniknutej spoločnosti všetky novovzniknuté spoločnosti, na ktoré prešla prevádzkareň, v ktorej sa príslušná živnosť zaniknutej spoločnosti prevádzkovala. Osoby oprávnené konať v mene rozdeľovanej spoločnosti oznámia v lehote 15 dní odo dňa výmazu spoločnosti z obchodného registra živnostenskému úradu, v akom rozsahu bude každá z novovzniknutých spoločností v živnosti pokračovať, ako aj údaje, ktoré sa zapisujú do živnostenského registra. Živnostenský úrad na základe tohto oznámenia vydá nové osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

Zákon nezabúda na pokračovanie živnosti pri zmenách obchodných spoločností a družstiev, ktoré sú upravené Obchodným zákonníkom (zák. č. 513/1991 Zb.) avšak s tým rozdielom, že nové živnostenské oprávnenie nie je potrebné, ak je živnosť bez prerušenia prevádzkovaná prostredníctvom zodpovedného zástupcu. Výnimkou je však prípad rozdelenia spoločnosti alebo družstva, kedy je však na vydanie nového živnostenského oprávnenia nárok.

V ustanovení zákon upravil postup v pokračovaní živnosti pri premene obchodnej spoločnosti. Týka sa to zrušenia spoločností bez likvidácie. Patrí sem zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie spoločnosti.

Obchodná spoločnosť je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. Zakladateľmi spoločnosti môžu byť a zúčastňovať sa na jej podnikaní fyzické i právnické osoby. Činnosť, ktorú podľa osobitných predpisov môžu vykonávať iba fyzické osoby, môže spoločnosť vykonávať iba pomocou osôb, ktoré sú na to oprávnené podľa osobitných predpisov. Zodpovednosť týchto osôb podľa osobitných predpisov nie je dotknutá. Podľa živnostenského zákona ide o zodpovedného zástupcu. Pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti sa môže zároveň rozhodnúť, že sa zlúči alebo splynie s inou spoločnosťou, prípadne sa rozdelí.

Pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení spoločnosti musí mať zanikajúca spoločnosť a spoločnosť, na ktorú prechádza imanie zanikajúcej spoločnosti, čiže nástupnícka spoločnosť, rovnakú právnu formu, ak Obchodný zákonník neustanovuje inak.

Premena obchodnej spoločnosti na inú formu

Po uvedenej premene má spoločnosť možnosť pokračovať v prevádzkovaní živnosti tej spoločnosti, ktorá zanikla. Dá sa hovoriť aj o jej práve. Uvedený postup sa uplatňuje pri zlúčení alebo splynutí spoločnosti.

Zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.

Splynutie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku dvoch alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú novozaloženú spoločnosť, ktorá sa svojím vznikom stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.

Rozdelenie spoločností

Rozdelenie spoločnosti je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti, alebo na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností. Každá z nástupníckych spoločností ručí za záväzky, ktoré prešli rozdelením zo zaniknutej spoločnosti na ostatné spoločnosti celým svojím majetkom; na splnenie záväzku sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať celé plnenie záväzku od ktorejkoľvek z nich a splnením záväzku jednou z nástupníckych spoločností povinnosť ostatných spoločností zanikne. Medzi sebou sa nástupnícke spoločnosti vyrovnajú v pomere, v akom na ne prešlo čisté obchodné imanie zaniknutej spoločnosti. Ak v rozhodnutí o rozdelení nie je určené, na ktorú spoločnosť určitá časť obchodného majetku prechádza, prechádza táto časť majetku do podielového spoluvlastníctva všetkých nástupníckych spoločností; podiely jednotlivých nástupníckych spoločností sa určia pomerom, v akom na ne prešlo čisté obchodné imanie zaniknutej spoločnosti.

Uvedený inštitút rozdelenia spoločnosti prestavuje na účely tohto ustanovenia istú výnimku, kedy vzniká právny nárok na vydanie nového živnostenského oprávnenia.

Čo sa týka živnosti spoločnosti, ktorá zanikla, v jej činnosti môžu pokračovať všetky novovzniknuté obchodné spoločnosti za splnenia podmienky, že na tieto prešla prevádzkareň, v ktorej sa živnosť zaniknutej spoločnosti prevádzkovala.

Pri rozdelení spoločností vzniká osobám, ktoré sú oprávnené konať v mene rozdeľovanej spoločnosti (štatutárny orgán), oznamovacia povinnosť. Tá musí byť splnená v zákonnej lehote 15 dní od toho dňa, keď došlo k výmazu spoločnosti z obchodného registra. Povinnosť sa plní voči živnostenskému úradu. Povinnosť sa týka oznámenia, a ako rozsahu bude každá z novovzniknutých spoločností pokračovať v činnosti. Ďalšou dôležitou súčasťou oznámenia je poskytnutie údajov povinne zapisovaných do živnostenského registra.

Uvedené oznámenie má zmysel v tom, že na základe všetkých týchto skutočností vydá živnostenský úrad nové osvedčenie o živnostenskom oprávnení.

Spoločnosť môže zmeniť svoju právnu formu na inú právnu formu spoločnosti alebo na družstvo. Zmenou právnej formy spoločnosť ako právnická osoba nezaniká. Na rozhodnutie o zmene právnej formy sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva neurčuje inak. Rozhodnutie o zmene právnej formy obsahuje najmä obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo spoločnosti pred zmenou právnej formy, právnu formu a obchodné meno spoločnosti po zmene právnej formy, podiely spoločníkov v spoločnosti, prípadne výšku vkladov spoločníkov do spoločnosti po zmene právnej formy; ak sa mení právna forma na akciovú spoločnosť, aj podobu, druh, formu, menovitú hodnotu a počet akcií spoločníkov po zmene právnej formy, návrh spoločenskej zmluvy, prípadne stanov spoločnosti po zmene právnej formy, určenie osôb, ktoré budú štatutárnym orgánom alebo členmi štatutárneho orgánu, prípadne dozornej rady po zmene právnej formy, ak spoločnosť mení právnu formu na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na akciovú spoločnosť; určenie členov predstavenstva akciovej spoločnosti sa nevyžaduje, ak spoločnosť mení právnu formu na akciovú spoločnosť a ak predstavenstvo podľa stanov volí dozorná rada.

Na zmenu právnej formy nie je potrebné uzavretie osobitnej spoločenskej zmluvy alebo zakladateľskej zmluvy a schválenie stanov. Účinky zmeny právnej formy spoločnosti nastávajú zápisom zmeny právnej formy do obchodného registra. Zápisom zmeny právnej formy do obchodného registra jestvuje spoločnosť alebo družstvo v právnej forme, na akú boli zmenené.

§ 15

Pokračovanie v živnosti
pri premene družstva

Pri premene družstva na spoločnosť, pri zlúčení alebo splynutí družstiev alebo pri rozdelení družstva platia ustanovenia § 14 obdobne.

Znenie tohto ustanovenia priamo súvisí so znením § 14 v tom zmysle, že rovnaký postup pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločností platí aj pri družstve.

Družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Obchodné meno družstva musí obsahovať označenie „družstvo“. Družstvo musí mať najmenej päť členov, pričom to neplatí, ak sú jeho členmi aspoň dve právnické osoby. Na trvanie družstva nemá vplyv pristúpenie ďalších členov alebo zánik členstva doterajších členov, ak družstvo spĺňa podmienky predchádzajúcej vety. Družstvo je právnickou osobou. Za porušenie svojich záväzkov zodpovedá celým svojím majetkom. Členovia neručia za záväzky družstva. Stanovy môžu určiť, že členovia družstva alebo niektorí z nich majú na základe rozhodnutia členskej schôdze voči družstvu do určitej výšky uhradzovacie povinnosti presahujúce členský vklad na krytie strát družstva.

Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva. Členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva, ak stanovy neurčujú inak. Každý člen môže mať v družstve len jeden členský podiel. Výška členského vkladu sa môže pre jednotlivých členov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom, ak zákon neustanovuje inak. Celkový súčet menovitých hodnôt členských vkladov do družstva sa musí rovnať menovitej hodnote základného imania družstva. Družstvo zaniká výmazom z obchodného registra.

Družstvo sa zrušuje uznesením členskej schôdze, ak ide o zrušenie družstva s likvidáciou alebo o zrušenie družstva bez likvidácie s právnym nástupcom (§ 255 obchodného zákonníka), zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu pre nedostatok majetku, alebo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku, rozhodnutím súdu, uplynutím doby, na ktorú bolo družstvo zriadené, dosiahnutím účelu, na ktorý bolo družstvo zriadené. Rozhodnutie členskej schôdze o zrušení sa osvedčuje notárskou zápisnicou.

Uznesenie členskej schôdze o zlúčení, splynutí alebo rozdelení družstva musí obsahovať určenie právneho nástupcu a vymedzenie imania, ktoré na neho prechádza. Pri rozdelení družstva členská schôdza určí, ako sa imanie družstva a jeho členovia rozdelia. Pri tomto určení sa vezme zreteľ na oprávnené záujmy jednotlivých členov.

Člen, ktorý nesúhlasí so zlúčením, splynutím alebo rozdelením družstva, môže z družstva vystúpiť ku dňu, keď má k tomu prevodu dôjsť, ak to oznámi predstavenstvu do jedného týždňa po uznesení členskej schôdze.

Nárok na vyrovnací podiel je povinný uhradiť členovi, ktorý z družstva vystúpil, právny nástupca družstva do jedného mesiaca odo dňa, keď na neho prešlo imanie družstva.

Pri splynutí družstiev prechádza imanie a členstvo na novovzniknuté družstvo dňom, ku ktorému bolo novovzniknuté družstvo zapísané do obchodného registra.

Pri zlúčení družstva s iným družstvom imanie zlučovaného družstva a členstvo prechádzajú na preberajúce družstvo ku dňu výmazu zlučovaného družstva z obchodného registra.

Pri rozdelení družstva prechádza imanie družstva a členstvo na družstvá vzniknuté rozdelením ku dňu, keď tieto družstvá boli zapísané do obchodného registra.

V obchodnom registri sa vykoná výmaz zanikajúceho družstva a zápis družstva vzniknutého splynutím alebo družstiev vzniknutých rozdelením, ako aj zápis spoločnosti vzniknutej zmenou právnej formy družstva. Výmaz družstva zaniknutého zlúčením a zápis zmeny družstva, s ktorým sa zlúčilo, sa vykoná takisto k tomu istému dňu. Pokiaľ z rozhodnutia členskej schôdze nevyplýva niečo iné, zúčastňuje sa člen družstva na podnikaní nástupníckeho družstva členským vkladom vo výške, ktorá by zodpovedala jeho nároku na likvidačnom zostatku v prípade, že by družstvo likvidovalo. Členská schôdza môže rozhodnúť, že družstvo zriadené na dobu určitú bude v činnosti pokračovať aj po skončení tejto doby. Toto rozhodnutie sa však musí urobiť skôr, ako sa začalo s rozdelením likvidačného zostatku.

V prípade, že teda dochádza k zlúčeniu alebo splynutiu družstiev môže nové družstvo pokračovať v prevádzkovaní živnosti zaniknutej spoločnosti.

Pri rozdelení družstva môžu pokračovať v živnosti zaniknutého družstva všetky novovzniknuté družstvá, na ktoré prešla prevádzkáreň, v ktorej sa príslušná živnosť zaniknutého družstva prevádzkovala. Osoby oprávnené konať v mene rozdeľovaného družstva oznámia v lehote 15 dní odo dňa výmazu spoločnosti z obchodného registra živnostenskému úradu, v akom rozsahu bude každá z novovzniknutých družstiev v živnosti pokračovať, ako aj údaje, ktoré sa zapisujú do živnostenského registra. Živnostenský úrad na základe tohto oznámenia vydá nové osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

Tiež, ak v prípade družstva dôjde k jeho zániku bez likvidácie, bude vyžadovať nové živnostenské oprávnenie takisto iba pri rozdelení družstva.

§ 16

Prevádzkovanie väčšieho počtu živností

 jedným podnikateľom

Podnikateľ môže prevádzkovať viac živností, ak má pre každú z nich živnostenské oprávnenie.

V tomto ustanovení dáva živnostenský zákon možnosť fyzickej alebo právnickej osobe prevádzkovať viacero druhov živností, ak má o to záujem. Ustanovenie teda zakladá možnosť prevádzkovať na základe príslušných živnostenských oprávnení i viac živnosti súbežne. Čiže je to zákonom povolené a tým pádom môže vykonávať viacero živností. Musí byť však splnená podmienka, že pre každú živnosť musí disponovať živnostenským oprávnením. Samotný živnostenský list môže mať uvedené viacero činností v predmete podnikania. Za každých okolností však musia byť splnené všetky zákonné podmienky, tak ako všeobecné, tak aj osobitné podmienky na odbornú spôsobilosť a inú spôsobilosť pre každú živnosť.

§ 17

Prevádzkareň

(1) Prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť; nie je ním priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

(2) Združenou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalo zriadený, spravidla uzavretý priestor, v ktorom sa prevádzkuje výrobná živnosť zahŕňajúca súbor činností spĺňajúcich znaky samostatných živností v prípade, ak pracovný, technický alebo technologický postup prác nadväzuje na seba alebo inak spolu súvisí na účel výroby finálneho produktu.

(3) Za priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považujú najmä:

a)  priestor určený na uskladnenie surovín a tovaru podnikateľa,

b)  stanovištia, odstavné plochy pre motorové vozidlá, garáže a priestory určené na zabezpečenie údržby a technickú kontrolu vozidiel,

c)  miesto podnikania fyzickej osoby, sídlo právnickej osoby,

d)  výstavné priestory a vzorkové predajne,

e)  priestor na prijímanie zákaziek alebo tovaru a na jeho vydávanie.

(4) Za technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považujú najmä:

a)  stánky, pulty a prenosné predajné zariadenia na trhových miestach, ak sa na ich zriadenie nevyžaduje stavebné povolenie podľa osobitného predpisu,^29a)

b)  zariadenie a priestor na poskytovanie ľudovej technickej zábavy; ľudovou technickou zábavou sa na účely tohto zákona rozumie najmä prevádzkovanie kolotočov, hojdačiek, zábavných strelníc a iných podobných technických prostriedkov na hromadnú zábavu,^29b)

c)  vozidlá cestnej motorovej dopravy a ich prípojné vozidlá, ktoré slúžia na prevádzkovanie živnosti,

d)  pojazdné predajne,

e)  zariadenia na poskytovanie reklamy,

f)  predajné automaty.

(5) Na základe živnostenského oprávnenia možno živnosť prevádzkovať aj v neskôr zriadených prevádzkarňach. Podnikateľ oznámi túto skutočnosť najneskôr v deň jej zriadenia príslušnému živnostenskému úradu.

(6) Zrušenie prevádzkarne je podnikateľ povinný oznámiť príslušnému živnostenskému úradu do 15 dní od zrušenia.

(7) Ustanovenia o označovaní prevádzkarne sa primerane vzťahujú aj na združené prevádzkarne, na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti a na technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti. Ustanovenia o oznamovaní zriaďovania a zrušovania prevádzkarne sa vzťahujú aj na združené prevádzkarne a na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti uvedené v odseku 3 písm. a) a d).

Prevádzkareň

Podľa živnostenského zákona je prevádzkarňou priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť. Ide o priestor, v ktorom sa vykonáva sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. Okrem toho živnostenský zákon definuje aj priestory, ktoré sa za prevádzkareň nepovažujú. Prevádzkarňou nie je priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

Živnostenský zákon ani žiadny iný predpis neustanovujú povinnosť zriaďovania prevádzkarne pre konkrétne živnosti. V niektorých prípadoch, ak to vyplýva najmä z charakteru podnikateľskej činnosti, sa môže podnikanie vykonávať aj bez prevádzkarne, respektíve v priestoroch, ktoré sa za prevádzkareň nepovažujú. Ak podnikateľ neplánuje mať zriadenú prevádzkareň od začiatku svojho podnikania, môže si ju zriadiť aj neskôr v priebehu podnikania. Okrem živnostenského zákona vymedzenie pojmu prevádzkareň pre vlastné účely obsahuje napríklad aj Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb.) a zákon o dani z pridanej hodnoty (zákon č. 222/2004 Z. z.). Prevádzkarňou je napríklad predajňa tovaru, hotel, kino, autoservis, kaderníctvo, kaviareň, reštaurácia, banka, poisťovňa, fitness centrum.

Združená prevádzkareň

Živnostenský zákon pozná aj tento pojem. Rozumie sa ňou trvalo zriadený, spravidla uzavretý priestor, v ktorom sa prevádzkuje výrobná živnosť zahŕňajúca súbor činností spĺňajúcich znaky samostatných živností v prípade, ak pracovný, technický alebo technologický postup prác nadväzuje na seba alebo inak spolu súvisí na účel výroby finálneho produktu. Ako príklad môžeme uviesť areál spoločnosti, ktorá sa zaoberá výrobou strojov, kde je niekoľko výrobných hál, pričom v každej dochádza k inej činnosti, a to v jednej sa pracuje s kovom, v jednej dochádza k zváraniu, v jednej k obrábaniu iných materiálov, ....To znamená, že ide o niekoľko činností, ktoré majú znaky samostatných živností, ale navzájom súvisia a dopĺňajú sa, pričom výsledkom týchto činností je nejaký produkt.

Priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti

Patrí sem priestor, kde sa uskladňuje tovar a suroviny podnikateľa, ktorý využíva k svojej podnikateľskej činnosti, ďalej k ním patria stanovištia, odstavné plochy pre motorové vozidlá, garáže a priestory určené na zabezpečenie údržby a technickú kontrolu vozidiel, miesto (podľa bydliska) podnikania fyzickej osoby, sídlo (uvedené v obchodnom registri) právnickej osoby, výstavné priestory a vzorkové predajne a nakoniec priestor, kde dochádza k prijímaniu zákaziek alebo tovaru a na jeho vydávanie.

Priestory, ktoré sa nepovažujú za prevádzkareň

Ide o priestory, ktoré síce podnikateľ používa pri svojom podnikaní, ale sa nepovažujú za prevádzkareň. Ide v prvom rade o priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti, ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti. Aj keď nejde o prevádzkareň alebo združenú prevádzkareň, oznamovacie povinnosti v súvislosti so zriaďovaním a zrušovaním prevádzkarne sa vzťahujú aj na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti, ak ide v rámci nich o priestory určené na uskladnenie surovín a tovaru, výstavné priestory a vzorkové predajne.

Podobne sa ustanovenia o označovaní prevádzkarne primerane vzťahujú aj na združené prevádzkarne, na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti a na technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

Priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti

Tieto priestory nie sú prevádzkarňou. Zákon nevymedzuje presný zoznam priestorov, ktoré súvisia s prevádzkovaním živnosti, pretože vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti nimi môžu byť aj iné priestory. Preto je potrebné pri uvažovaní o tom, či je konkrétny priestor prevádzkarňou alebo priestorom súvisiacim s prevádzkovaním živnosti, používať aj vlastný úsudok.

Za priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považuje najmä priestor určený na uskladnenie surovín a tovaru podnikateľa, miesto podnikania fyzickej osoby a sídlo právnickej osoby, priestor na prijímanie zákaziek alebo tovaru a na jeho vydávanie, výstavné priestory a vzorkové predajne, stanovištia, odstavné plochy pre motorové vozidlá, garáže a priestory určené na zabezpečenie údržby a technickú kontrolu vozidiel.

Miesto podnikania fyzickej osoby je údaj, ktorý sa uvádza aj v žiadosti o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Pri právnických osobách používame pojem „sídlo spoločnosti“ a u fyzických osobách je to „miesto podnikania“. Ak je adresa miesta podnikania odlišná od miesta bydliska, pri ohlásení živnosti musí fyzická osoba preukázať oprávnenie užívať nehnuteľnosť alebo jej časť, čiže vlastnícke právo, užívacie právo alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti, ktorú uviedla ako miesto podnikania. Ak sa ale živnosť prevádzkuje v mieste podnikania fyzickej osoby, nejde o prevádzkareň.

Technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti

Technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa tiež nepovažujú za prevádzkareň. Podobne ako pri priestoroch súvisiacich s prevádzkovaním živnosti, živnostenský zákon tiež taxatívne nevymenováva všetky príklady týchto technických a technologických zariadení určených na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiacich s jej prevádzkovaním. Medzi technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti môžu teda patriť aj iné zariadenia ako tie, ktoré sú vymenované nižšie.

Za technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považujú najmä stánky, pulty a prenosné predajné zariadenia na trhových miestach, ak sa na ich zriadenie nevyžaduje stavebné povolenie, zariadenie a priestor na poskytovanie ľudovej technickej zábavy, ktorou sa rozumie najmä prevádzkovanie kolotočov, hojdačiek, zábavných strelníc a iných podobných technických prostriedkov na hromadnú zábavu, vozidlá cestnej motorovej dopravy a ich prípojné vozidlá, ktoré slúžia na prevádzkovanie živnosti, pojazdné predajne, zariadenia na poskytovanie reklamy, predajné automaty.

Ustanovenia tohto zákona, ktoré upravujú a vymedzujú prevádzkarne a priestory, ktoré sa za prevádzkareň nepovažujú, nie sú úplne jednoznačné. Dá sa povedať, že nie sú celkom konkrétne a majú v zásade len všeobecný charakter. Preto sa nedá v praxi úplne konkrétne definovať, či sa daný priestor považuje za prevádzkareň, priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti alebo ide o technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti. Závisí však od toho hlavne to, či podnikateľovi vznikajú aj povinnosti súvisiace so zriadením, fungovaním alebo zrušením prevádzkarne.

Priestory prístupné v určitom čase verejnosti, kde dochádza ku kontaktu so zákazníkmi alebo tam prebieha výrobná činnosť, sú považované za prevádzkareň.

Ak ide o podnikanie s charakterom duševnej činnosti v priestoroch, kde neprichádzajú zákazníci, to znamená, že ani nie sú bežne prístupné verejnosti, nie sú tieto priestory považované za prevádzkareň. Ako príklad uvádzame priestory, kde sa vykonávajú účtovnícke či administratívne práce. Dá sa o nich hovoriť ako o priestoroch súvisiacich s prevádzkovaním živnosti.

V praxi sa stáva, že podnikateľ si nie je istý kategorizáciou priestorov a následne si nevie dať rady s povinnosťou zriedenia prevádzkarne. Vtedy je vhodné uvedenú skutočnosť prekonzultovať so živnostenským úradom, nakoľko sa stáva, že živnostenské úrady môžu od podnikateľa zriadenie prevádzkarne vyžadovať v niektorých prípadoch.

V prípade, že priestory podnikateľa sa pokladajú za prevádzkareň, vyplýva mu z tejto skutočnosti viacero povinností pri jej zriaďovaní, počas jej fungovania alebo pri jej zrušovaní.

Živnosť je možné prevádzkovať na základe živnostenského oprávnenia aj v neskôr zriadených prevádzkarniach. Povinnosťou podnikateľa je túto skutočnosť oznámiť najneskôr v deň jej zriadenia príslušnému živnostenskému úradu.

Podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti môže využiť na prevádzkovanie svojej živnosti byt alebo dom, v ktorom býva. Uvedený priestor môže byť za splnenia určitých podmienok využívaný ako prevádzkareň.

Vyžaduje sa súhlas stavebného úradu, že byt ale dom bude využívaný aj iný účel ako na bývanie. To znamená, že musí dôjsť k zmene účely bytu alebo domu, pričom sa to týka nielen bytu a domu v osobnom vlastníctve, ale j bytu alebo domu v prenájme, kedy sa vyžaduje súhlas vlastníka bytu alebo domu.

K podnikaniu tiež môže dochádzať aj na trhovom mieste alebo trhovisku. V prípade, že dochádza k predaju v stánku, ide o ambulantný predaj. V prípade trhového stánku, ktorý nemá trvalé stanovište, zákon nehovorí o prevádzkarni. V opačnom prípade môže ísť o prevádzkareň, čiže ak ide o stánok, kde dochádza k celoročnej prevádzke.

Podnikatelia, ktorí si plánujú zriadiť prevádzkareň – povinnosti

Zriadenie prevádzkarne je podnikateľ povinný oznámiť živnostenskému úradu, daňovému úradu, regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, obci, na ktorej území je prevádzkareň umiestnená.

Oznámenie o zriadení prevádzkarne živnostenskému úradu

V prípade, že sa bude živnosť od začiatku jej ohlásenia vykonávať v prevádzkarni, budúci podnikateľ musí uviesť túto skutočnosť v ohlásení o živnosti spolu s jej adresou miestne príslušnému živnostenskému úradu podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby. Zákon umožňuje zriadiť prevádzkareň  aj neskôr a to už počas vykonávania živnostenského podnikania. Ak sa rozhodne pre tento spôsob, tiež pre neho platí povinnosť oznámiť túto skutočnosť miestne príslušnému živnostenskému úradu v lehote najneskôr v deň zriadenia tejto prevádzkarne.

V prípade, že podnikateľ uvedenú povinnosť nesplní, môže mu byť zo strany živnostenského úradu v sídle kraja uložená pokuta. V niektorých prípadoch táto pokuta dosahuje až výšku 1695 eur. Dá sa povedať, že ide o porušenie ustanovení živnostenského zákona. Povinnosť sa okrem prevádzkarne týka aj združenej prevádzkarne a priestorov, ktoré súvisia s prevádzkovaním živnosti. Sú nimi najmä priestory na určené na uskladnenie surovín a tovaru a na výstavné priestory a vzorkové predajne, pričom sa posudzujú vzhľadom na povinnosť podnikateľa, ako by išlo o priestory prevádzkarne.

Oznámenie o zriadení prevádzkarne daňovému úradu

Medzi oznamovacie povinnosti podnikateľa súvisiace s prevádzkarňou patrí oznamovacia povinnosť voči daňovému úradu – správcovi dane. Podnikateľ musí oznámiť v medziach Daňového poriadku zmeny údajov uvedených pri registrácii na daň z príjmov alebo daň z pridanej hodnoty.

Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii vrátane zmien, ktoré majú za následok zrušenie registrácie k niektorej dani, oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie. V tejto lehote predloží daňový subjekt správcovi dane aj osvedčenie o registrácii, ak je potrebné nahlásené zmeny zapísať do osvedčenia o registrácii. Ak daňový subjekt nesplní oznamovaciu povinnosť riadne a včas, príslušné zmeny v registri vykoná správca dane z úradnej moci, hneď ako zistí rozhodujúce skutočnosti.

Jedným z údajov je teda údaj o názve a umiestnení miesta podnikania alebo prevádzkarne. K uvedenej povinnosti musí byť splnená aj lehota, a to do 30 dní odo dňa, keď došlo k zriadeniu prevádzkarne. Túto oznamovaciu povinnosť je možné si splniť aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, ktoré túto informáciu postupuje daňovému úradu, ktorý podnikateľ potom osobne už navštevovať nemusí. Aj za nesplnenie tejto povinnosti oznamovacej povinnosti, môže byť podnikateľovi uložená pokuta až do 3 000 eur.

Ďalšia povinnosť týkajúca sa prevádzkarne súvisí s používaním elektronickej registračnej pokladnice, ktorú má v prevádzkarni. V prípade, že mu používanie elektronickej registračnej pokladnice alebo virtuálnej registračnej pokladnice vyplýva priamo zo zákona, podáva žiadosť daňovému úradu o pridelenie daňového kódu elektronickej registračnej pokladnice a servisnú organizáciu o jej uvedenie od prevádzky. Ak však dôjde k zmene prevádzkarne, to znamená údajov, ktoré podnikateľ uviedol, musí požiadať aj o zmenu týkajúcu sa elektronickej registračnej pokladnice. Ak nie je zo strany podnikateľa táto povinnosť splnená, dá sa to klasifikovať ako závažné porušenie predpisov, pričom mu môžu byť uložené vysoké pokuty, prípadne vo zvlášť výnimočných prípadoch dochádza aj k návrhu na zrušenie živnostenského oprávnenia. Pre viac informácii pozri zákon o ERP.

Upozorňujeme ešte na jednu dôležitú povinnosť, a to umiestenie vyobrazeného pokladničného dokladu na každom predajnom mieste. Uvedená povinnosť je platná od roku 2014 a týka sa to napríklad týchto priestorov: trhovisko, tržnica, príležitostný trh, ambulantný predaj a podobne. Ide o doklad vyhotovený každou elektronickou registračnou pokladnicou tak, aby to bolo pre kupujúceho jednoznačné, prehľadné, zrozumiteľné, ľahko prístupné a dobre čitateľné. Na vyobrazenom pokladničnom doklade musia byť zvýraznené údaje, medzi ktoré patrí daňový kód elektronickej registračnej pokladnice, dátum, čas, celková sumu platenej ceny a ochranný znak.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva

Tento úrad (orgány úradu) musí posúdiť a vyhodnotiť priestory prevádzkarne aj z hľadiska ich možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie. Ide o povinnosť týkajúcu sa fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorá im vyplýva zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov. Podnikateľ je povinný predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva opatrenia a návrhy prostredníctvom žiadosti na ich posúdenie a dovtedy, kým ich žiadosť bude posúdená, sa musí podnikateľ zdržať vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností a činnosť v priestoroch prevádzkarne nevykonávať.

Ďalšia povinnosť je zabezpečiť vydanie záväzného stanoviska k žiadosti na uvedenie priestorov do prevádzky. Stanovisko tiež vydáva regionálny úrad verejného zdravotníctva. Ak dôjde k zmene v prevádzkovaní týchto priestorov, podnikateľ musí nanovo požiadať o vydanie stanoviska.

Žiadosť sa podáva regionálnemu úradu verejného zdravotníctva podľa miestnej príslušnosti prevádzkarne podnikateľa. Aj za nesplnenie tejto povinnosti bude podnikateľovi uložená pokuta až do 20 000 eur. Pokutu ukladá spomenutý orgán hygieny.

Žiadosť na posúdenie priestorov prevádzkarne, zmenu jej prevádzkovania alebo jej uvedenia do skúšobnej prevádzky je dostupná na webovom sídle regionálnych úradov verejného zdravotníctva, kde sú uvedené základné a povinné náležitosti.

Právnická osoba:

–   obchodné meno,

–   právna forma,

–   sídlo a IČO

Fyzická osoba – podnikateľ

–   meno, priezvisko, bydlisko a IČO.

Všeobecné pre PO a FO:

–   doklad o oprávnení na podnikanie (živnostenský list alebo výpis z obchodného registra),

–   meno, priezvisko a bydlisko alebo sídlo osoby zodpovednej za prevádzkovanie posudzovaných činností,

–   dokumentácia s opisom činnosti, ktorá je predmetom návrhu na posúdenie,

–   adresa prevádzkarne, ktorá je predmetom navrhovanej žiadosti na posúdenie,

–   doklad o zaplatení správneho poplatku vo výške 50 eur (štandardný kolok alebo elektronický kolok).

Vzhľadom na predmet činnosti platia pre niektoré prevádzkarne osobitné pravidlá a požiadavky v súvislosti s ochranou verejného zdravia. Niektoré činnosti si vyžadujú napríklad vypracovanie tzv. prevádzkového poriadku, v ktorom musia byť uvedené opatrenia na ochranu zdravia zamestnanca a na ochranu verejného zdravia. Návrh prevádzkového poriadku predkladá podnikateľ regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie. Prevádzkový poriadok musí mať vypracované kúpalisko, športové zariadenie, kaderníctvo, kozmetický salón, solárium, reštaurácia ale aj ubytovacie zariadenie. Podnikateľ by sa mal radšej dopredu informovať na regionálnom úrade verejného zdravotníctva o všetkých podmienkach, ktoré sú kladené na prevádzkovanie konkrétnej činnosti, a ktoré prílohy sa musia doložiť k posúdeniu prevádzkarne.

Regionálna veterinárna a potravinová správa

V prípade, že podnikateľ bude podnikať v oblasti výroby potravín, ich spracovania alebo predaja, je povinní nahlásiť svoju prevádzkareň aj miestne príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Povinnosť oznámenia sa týka podnikateľa aj v prípade, ak dôjde k akejkoľvek významnej zmene v činnosti jeho prevádzkarne. Za nedodržanie povinnosti voči tejto inštitúcii, môže byť podnikateľovi uložená pokuta do 100 000 eur.

Oznámenie o zriadení prevádzkarne obci

Zriadenie prevádzkarne musí podnikateľ oznámiť aj obci, na území ktorej je prevádzkareň umiestnená. Väčšina miest a obcí má vo svojich všeobecne záväzných nariadeniach ustanovenú povinnosť podnikateľa pri zriadení prevádzkarne na jej území oznámiť na miestne príslušnom mestskom alebo obecnom úrade zriadenie prevádzkarne vrátane prevádzkovej doby a jej prípadné zmeny. Lehota na podanie oznámenia je od 5 do 15 dní pred začatím činnosti prevádzkarne alebo pred plánovanou zmenou prevádzkovej doby.

Zodpovedný zástupca v prevádzkarni

Na niektoré druhy živností zákon vyžaduje preukázanie odbornej spôsobilosti a na niektoré osobitné podmienky splnené byť nemusia. Odborná spôsobilosť sa nevyžaduje u živnosti voľných a povinnosť odbornej spôsobilosti zákon stanovuje pri remeselných a viazaných živnostiach.

Pri prevádzkovaní remeselnej alebo viazanej živnosti podmienku odbornej spôsobilosti splní buď podnikateľ – fyzická osoba alebo ním ustanovený zodpovedný zástupca a u právnickej osoby je to vždy zodpovedný zástupca. Zodpovedný zástupca vykonáva funkcia prevádzkovania živnosti vždy len v jednej prevádzkarni, pričom môže byť stanovená aj výnimka a živnostenský zákon povolí vykonávanie funkciu aj vo viacerých prevádzkarniach. Ak má podnikateľ zriadenú viac ako jednu prevádzkareň alebo združenú prevádzkareň, v ktorých sa prevádzkuje remeselná živnosť alebo viazaná živnosť, musí mať pre každú z týchto prevádzkarní ustanoveného aspoň jedného zodpovedného zástupcu.

Podnikateľ musí oznámiť ustanovenie zodpovedného zástupcu živnostenskému úradu a jeho povinnosťou je zabezpečiť, aby doklady preukazujúce splnenie podmienok o zodpovednom zástupcovi boli umiestnené v každej prevádzkarni, a ak ide o združenú prevádzkareň tak aj tam.

Spôsob značenia prevádzkarne

Každá prevádzkareň musí byť riadne označená najneskôr v deň začatia prevádzkovania živnosti. V medziach Obchodného zákonníka musí byť prevádzkareň označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne alebo iné rozlišujúce označenie. Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko a môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania. Obchodným menom právnických osôb je ich názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri vrátane označenia právnej formy.

Na vhodnom a trvale viditeľnom mieste prevádzkarne musí byť ďalej uvedené obchodné meno a sídlo predávajúceho alebo miesto podnikania fyzickej osoby, meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne, prevádzková doba určená pre spotrebiteľa (otváracie hodiny), kategória a trieda ubytovacieho zariadenia, ak ide o ubytovacie zariadenie.

Zásady týkajúce sa označovania prevádzkarne sa vzťahujú aj na združené prevádzkarne, priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti a technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti. V prípade, že podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť v priestore, ktorý prevádzkarňou nie je – sídlo firmy alebo miesto podnikania, musí byť aj takýto priestor primerane označený.

Iné oznámenia v súvislosti s prevádzkarňou

V prípade, že predávajúci bude mať z nejakých dôvodov prevádzkareň dočasne uzatvorenú na viac ako jeden deň, jeho povinnosťou je v prevádzkarni na mieste umiestnenia prevádzkovej doby, umiestniť oznam o uzavretí prevádzkarne od – do. Oznam musí byť vyvesený minimálne 24 hodín pred uzavretím prevádzkarne.

Mestá a obce vo všeobecne záväzných nariadeniach stanovujú povinnosť týkajúcu sa podnikateľa, okrem toho, že prevádzkareň zriaďuje, musí oznámiť na miestne príslušnom mestskom alebo obecnom úrade prevádzkovú doby prevádzkarne, prípadné jej zmeny. Lehota na splnenie si tejto oznamovacej povinnosti je do maximálne 15 dní pred začatím činnosti prevádzkarne.

Reklamačný poriadok

Po zriadení prevádzkarne musí podnikateľ vypracovať reklamačný poriadok, prostredníctvom ktorého je povinnosťou podnikateľa informovať spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe reklamácie a kde možno reklamáciu uplatniť. Reklamačný poriadok musí byť umiestnený v prevádzkarni na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi.

Zrušenie prevádzkarne

Ak by podnikateľ chcel zrušiť prevádzkareň, musí splniť niekoľko povinností. Zrušenie prevádzkarne je podnikateľ povinný oznámiť živnostenskému úradu, daňovému úradu, v predstihu oznamom v prevádzkarni, obci, na ktorej území je prevádzkareň umiestnená, ostatným inštitúciám.

Oznámenie o zrušení prevádzkarne živnostenskému úradu

Podnikateľ má povinnosť nahlásiť vždy všetky zmeny údajov uvedených v ohlásení živnostenského podnikania. K zmenám patrí zrušenie prevádzkarne, ktoré je podnikateľ povinný oznámiť príslušnému živnostenskému úradu do 15 dní od jej zrušenia. Povinnosť oznámiť zrušenie prevádzkarne sa vzťahuje tiež na združené prevádzkarne a na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti, ak sú to priestory určené na uskladnenie surovín a tovaru a na výstavné priestory a vzorkové predajne. V prípade, že má v prevádzkarni, ktorú chce podnikateľ zrušiť, ustanoveného zodpovedného zástupcu, jeho povinnosťou je ukončiť jeho funkciu. Uvedené musí tiež oznámiť živnostenskému úradu v tej istej lehote. V prípade, že túto povinnosť podnikateľ nesplní, bude mu uložená pokuta.

Oznámenie o zrušení prevádzkarne daňovému úradu

Pri podaní žiadosti o zrušenie registrácie na daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty sa podáva aj informácia o názve a umiestnení miesta podnikania alebo prevádzkarne. Podnikateľom pri zrušení prevádzkarne vzniká povinnosť oznámiť to daňovému úradu. Splnenie tejto povinnosti sa musí uskutočniť do 30 dní od zrušenia prevádzkarne, a to buď na daňovom úrade alebo jednotnom kontaktnom mieste. Za nesplnenie oznamovacej povinnosti voči daňovému úradu bude uložená podnikateľovi pokuta až do 3 000 eur. V prípade ukončenia používania v prevádzkarni elektronickej registračnej pokladnici, musí byť táto skutočnosť tiež oznámená daňovému úradu.

Oznámenie o zrušení prevádzkarne obci

Zrušenie prevádzkarne musí podnikateľ oznámiť najneskôr sedem dní pred zrušením prevádzkarne umiestnením oznamu v prevádzkarni na mieste, kde je uvedená prevádzková doba. Informácia musí obsahovať to, kde a kto je povinný vyrovnať záväzky voči spotrebiteľom, najmä kde môže spotrebiteľ uplatniť svoju reklamáciu a dátum zrušenia prevádzkarne. Okrem toho musí predávajúci o zrušení prevádzkarne písomne informovať obec, na ktorej území je prevádzkareň umiestnená. V oznámení obci podnikateľ tiež uvedie dátum zrušenia prevádzkarne, informáciu o tom, kde a kto je povinný vyrovnať záväzky voči spotrebiteľom, najmä kde môže spotrebiteľ uplatniť svoju reklamáciu. Tieto informácie je obec povinná na požiadanie poskytnúť spotrebiteľovi.

Oznámenie o zrušení prevádzkarne ostatným inštitúciám

Ak sa podnikateľ zaoberal výrobou potravín, ich spracovaním alebo predajom, jeho povinnosťou je regionálnej veterinárnej a potravinovej správe oznámiť aj ukončenie prevádzkarne.

§ 18

Zrušený.

DRUHÁ ČASŤ

DRUHY ŽIVNOSTÍ

HLAVA I

OHLASOVACIE ŽIVNOSTI

 

Druhy živností

§ 19

Živnosti sú:

a)  remeselné, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore,

b)  viazané, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná inak,

c)  voľné, ak nie je ako podmienka prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť ustanovená.

Zákon prostredníctvom tohto ustanovenia člení živnosti podľa požadovanej odbornej spôsobilosti. Tie živnosti, u ktorých nie je podmienkou preukázanie odbornej spôsobilosti sú živnosťami voľnými a môžu byť ohlásené každou osobou spĺňajúcou všeobecné podmienky na prevádzkovanie živnostenského oprávnenia, ktoré sú vymedzené v znení § 6.

Dá sa povedať, že k deleniu živností sa uplatňuje jedno kritérium, ktorým je odborná spôsobilosť.

Živnosti sa teda delia na remeselné, viazané a voľné.

Voľné živnosti

Ako sme už uviedli, zákon nevyžaduje splnenie podmienok odbornej spôsobilosti.

Remeselné živnosti

Zákon vyžaduje splnenie podmienky odbornej spôsobilosti, pričom táto podmienka sa preukazuje výučným listom. Osoba musí byť vyučená v odbore, ktorý je predmetom živnostenského oprávnenia.

Viazané živnosti

Zákon vyžaduje splnenie podmienky odbornej spôsobilosti, ktorá je získaná inak, čiže odborná spôsobilosť je rôzna pre každý druh živnosti.

Všetky živnosti sú uvedené v prílohách k tomuto zákonu.

Diel 1

Remeselné živnosti

§ 20

Remeselné živnosti sú živnosti uvedené v prílohe č. 1 zákona.

Zákon upravuje v ustanovení remeselné živnosti.

Remeselná živnosť je taká živnosť, kde podmienkou prevádzkovania živnosti je okrem splnenia všeobecných podmienok aj splnenie osobitných podmienok, a to podmienky odbornej spôsobilosti získanej vyučením v odbore. Všeobecnými podmienkami prevádzkovania živnosti je dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. Za bezúhonného sa na účely získavania osvedčenia o živnostenskom oprávnení považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za hospodársky trestný čin, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s plánovaným predmetom podnikania. Osobitnými podmienkami prevádzkovania remeselnej živnosti sa rozumie odborná spôsobilosť získaná vyučením v príslušnom odbore podľa toho, aká remeselná živnosť sa plánuje vykonávať. Môže byť teda predložený aj doklad o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru.

Remeselné živnosti sú živnosti uvedené v Prílohe č. 1 k živnostenskému zákonu. Žiadny právny predpis však neustanovuje obsah jednotlivých živností v tejto prílohe. Pri každej remeselnej živnosti je uvedený aj názov odboru a jeho klasifikačný kód pre preukázanie odbornej spôsobilosti.

V zozname I sú tieto remeselné živnosti:

1.  Zámočníctvo

2.  Nástrojárstvo

3.  Kovoobrábanie

4.  Galvanizácia kovov

5.  Smaltovanie

6.  Opravy pracovných strojov

7.  Diagnostika a opravy cestných motorových vozidiel

8.  Opravy karosérií

9.  Výroba a opravy protetických výrobkov

10.    Hodinárstvo

11.    Kamenárstvo

12.    Mäsiarstvo

13.    Výroba piva a sladu

14.    Výroba mliečnych výrobkov

15.    Výroba pekárskych a cukrárskych výrobkov

16.    Stolárstvo

17.    Zlatníctvo a klenotníctvo

18.    Murárstvo

19.    Tesárstvo

20.    Pokrývačstvo

21.    Klampiarstvo

22.    Izolatérstvo

23.    Strechár

24.    Vodoinštalatérstvo a kúrenárstvo

25.    Inštalácia a opravy chladiarenských zariadení

26.    Podlahárstvo

27.    Montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených technických zariadení

28.    Kachliarstvo

29.    Pánske, dámske a detské kaderníctvo

V zozname III sú tieto remeselné živnosti:

1.  Kozmetické služby

2.  Pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne

3.  Čistenie a kontrola komínov

4.  Manikúra 

Preukazovanie odbornej spôsobilosti

§ 21

Odborná spôsobilosť sa preukazuje výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru.

Odborná spôsobilosť patrí k osobitným podmienkam prevádzkovania živnostenského oprávnenia. Ako sme už uviedli, k remeselným živnostiam musí byť preukázaná odborná spôsobilosť na prevádzkovanie tejto živnosti.

Odborná spôsobilosť na prevádzkovanie remeselnej živnosti sa preukazuje výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru.

Tieto doklady je možné nahradiť za podmienok ustanovených živnostenským zákonom náhradným dokladom alebo listinou – pozri ustanovenie § 22.

§ 22

(1) Doklady o odbornej spôsobilosti uvedené v § 21 sa pre potreby tohto zákona nahrádzajú

a)  výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príbuzného odboru a dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore alebo

b)  vysvedčením o maturitnej skúške na strednej odbornej škole alebo na strednom odbornom učilišti alebo na gymnáziu s predmetmi odbornej výchovy alebo na nadstavbovom alebo pomaturitnom štúdiu v rovnakom odbore a dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore³¹⁾ alebo

c)  dokladom o ukončení najmenej strednej školy, ak nejde o prípady uvedené v písmenách a) a b) a osvedčením o získanom vzdelaní pre príslušnú živnosť v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni^31a) a dokladom o vykonaní následnej najmenej dvojročnej praxe v odbore alebo trojročnej praxe v príbuznom odbore alebo

d)  diplomom o absolvovaní vysokej školy v príslušnom odbore^31b) a dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore alebo

e)  osvedčením o čiastočnej kvalifikácii alebo osvedčením o úplnej kvalifikácii podľa osobitného predpisu^31c) alebo

f)  dokladom o vykonaní najmenej desaťročnej praxe v odbore, od ukončenia ktorej neuplynuli viac ako tri roky.

(2) Praxou v odbore alebo v príbuznom odbore podľa odseku 1 sa rozumie skutočné vykonávanie príslušnej činnosti, ktoré je v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Praxou v odbore alebo v príbuznom odbore sa rozumie skutočné vykonávanie príslušnej činnosti, ktoré je v súlade so živnostenským zákonom a osobitnými predpismi.

Na osobu spoločenstva sa ustanovenia živnostenského zákona vzťahujú s odchýlkami pri ustanoveniach o odbornej spôsobilosti. Osobou spoločenstva sa rozumie každá fyzická osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o EHP a Švajčiarskej konfederácie (členský štát) a každá právnické osoba, ktorá je založená podľa práva členského štátu, ktorá má sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území týchto štátov.

Odbornú spôsobilosť pre remeselné živnosti zaradené v Prílohe č. 1 môže osoba spoločenstva preukázať aj rozhodnutím o uznaní odbornej praxe alebo rozhodnutím o uznaní odbornej kvalifikácie.

Rozhodnutím o uznaní odbornej praxe možno preukázať odbornú spôsobilosť iba pre živnosti zaradené v Prílohe č. 1 do zoznamov I a III.

Náhradné doklady preukazujúce odbornú spôsobilosť

–   výučný list, iný doklad o riadnom ukončení príbuzného odboru, doklad o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore,

–   vysvedčenie o maturitnej skúške

–   na strednej odbornej škole,

–   na strednom odbornom učilišti,

–   gymnáziu s predmetmi odbornej výchovy

–   na nadstavbovom alebo pomaturitnom štúdiu v rovnakom odbore a doklad o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore alebo

Poznámka

Stredné odborné učilište pripravuje na výkon robotníckych povolaní a odborných činností zodpovedajúcich príslušnému učebnému odboru. Toto štúdium sa ukončuje záverečnou skúškou

Stredné odborné učilište pripravuje v študijných odboroch na výkon niektorých náročných robotníckych povolaní a niektorých technicko-hospodárskych činností prevádzkového charakteru. Toto štúdium sa ukončuje maturitnou skúškou.

Na gymnáziu, strednej odbornej škole na najmenej štvorročnom štúdiu, na strednom odbornom učilišti v študijných odboroch a v nadstavbovom štúdiu sa štúdium ukončuje maturitnou skúškou. Na študijných odboroch stredných odborných škôl, ktorých dĺžka štúdia je kratšia ako štyri roky, a na učebných odboroch stredných odborných učilíšť sa ukončuje záverečnou skúškou. Dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne maturitnú skúšku alebo záverečnú skúšku, prestáva byť žiakom školy.

Ministerstvo školstva ustanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom bližšie podmienky ukončovania štúdia na stredných školách; pri stredných zdravotníckych školách po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

–   doklad o ukončení najmenej strednej školy, ak nejde o vyššie uvedené prípady,

–   osvedčenie o získanom vzdelaní pre príslušnú živnosť v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni podľa zákona o celoživotnom vzdelávaní (osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania) a doklad o vykonaní následnej najmenej dvojročnej praxe v odbore alebo trojročnej praxe v príbuznom odbore alebo

–   diplomom o absolvovaní vysokej školy v príslušnom odbore podľa zákona o vysokých školách a doklad o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore,

–   osvedčenie o čiastočnej kvalifikácii alebo osvedčenie o úplnej kvalifikácii podľa zákona o celoživotnom vzdelávaní,

Poznámka

Dokladom potvrdzujúcim úspešné vykonanie skúšky je osvedčenie o čiastočnej kvalifikácii alebo osvedčenie o úplnej kvalifikácii, ktoré oprávňuje držiteľa vykonávať odborné činnosti zodpovedajúcej čiastočnej kvalifikácii alebo úplnej kvalifikácii. Osvedčenie o čiastočnej kvalifikácii alebo osvedčenie o úplnej kvalifikácii je verejnou listinou a vydáva ho oprávnená vzdelávacia inštitúcia v štátnom jazyku. Podrobnosti o náležitostiach osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii alebo osvedčenia o úplnej kvalifikácii ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Oprávnená vzdelávacia inštitúcia vedie register účastníkov ďalšieho vzdelávania a oznamuje tieto údaje ministerstvu. Na základe žiadosti fyzickej osoby vydá oprávnená vzdelávacia inštitúcia odpis osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii alebo osvedčenia o úplnej kvalifikácii za poplatok podľa osobitného predpisu. Odpis osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii alebo osvedčenia o úplnej kvalifikácii v záhlaví nesie označenie „odpis“ a na konci textu je uvedená veta „Tento odpis je zhodný s prvopisom.“. Odpis osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii alebo osvedčenia o úplnej kvalifikácii podpíše štatutárny orgán oprávnenej vzdelávacej inštitúcie a pripojí odtlačok pečiatky oprávnenej vzdelávacej inštitúcie a dátum.

–   dokladom o vykonaní najmenej desaťročnej praxe v odbore, od ktorej ukončenia neuplynuli viac ako tri roky. V tomto prípade sa nevyžaduje doklad o vzdelaní.

Príbuzným odborom je potrebné rozumieť odbor, ktorého popis vedomostí a zručností získaných úspešným absolvovaním tohto vzdelávacieho odboru, ktoré vytvárajú spôsobilosť na výkon pracovných činností v danom povolaní (profil absolventa), je podobný, ako pri hlavnom odbore remeselnej živnosti. Príbuznosť odboru je posudzovaná až priamo pri získavaní osvedčenia o živnostenskom oprávnení pracovníkmi odboru živnostenského podnikania okresného úradu porovnaním obsahu (profilu absolventa) hlavného a príbuzného odboru.

Konanie o uznaní odbornej praxe sa začína dňom doručenia žiadosti o uznanie odbornej praxe na vykonávanie živnosti Ministerstvu vnútra SR. Žiadosť podaná osobou spoločenstva musí byť doložená dokladom o štátnej príslušnosti žiadateľa a osvedčením o charaktere a dĺžke činnosti vydaným príslušným úradom alebo orgánom členského štátu, a ak to živnostenský zákon ustanovuje, aj dokladmi o vzdelaní. Doklady musia byť predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka. Občan SR spolu so žiadosťou o uznanie odbornej praxe predloží doklady o skutočnom a zákonnom vykonávaní príslušnej odbornej činnosti. Doklad o štátnej príslušnosti ani osvedčenie o charaktere a dĺžke činnosti občan SR nepredkladá. Ministerstvo vnútra SR potvrdí prijatie žiadosti do jedného mesiaca od jej prijatia a v potvrdení informuje žiadateľa o prípadných chýbajúcich dokladoch a vyzve ho na ich doplnenie v určenej lehote. Ak Ministerstvo vnútra SR z predložených dokladov zistí, že sú splnené všetky podmienky, rozhodne o uznaní odbornej praxe, inak žiadosť zamietne. Ministerstvo vnútra SR o žiadosti rozhodne do štyroch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti.

Osoba spoločenstva, ktorá spĺňa podmienky odbornej spôsobilosti vyžadované na vykonávanie živnosti v inom členskom štáte, avšak tieto podmienky nezodpovedajú požiadavkám ustanoveným živnostenským zákonom alebo osobitnými predpismi Slovenskej republiky, môže požiadať Ministerstvo vnútra SR, aby jej vedomosti a zručnosti doložené diplomami, vysvedčeniami o skúškach alebo inými dokladmi o spôsobilosti vydanými v inom členskom štáte porovnal s požiadavkami vyžadovanými podľa osobitných predpisov SR. Konanie o uznaní odbornej kvalifikácie sa začína dňom doručenia žiadosti o uznanie odbornej kvalifikácie na vykonávanie živnosti Ministerstvu vnútra SR. Žiadosť musí byť doložená dokladom o štátnej príslušnosti žiadateľa a rozhodnutím o uznaní dokladu o vzdelaní alebo kópiami osvedčení o odbornej spôsobilosti, ktoré umožňujú prístup k predmetnej profesii, a ak to tento zákon ustanovuje, aj dokladmi o odbornej praxi žiadateľa. Doklady musia byť predložené spolu s prekladom do štátneho jazyka. Ministerstvo potvrdí prijatie žiadosti do jedného mesiaca od jej prijatia a v potvrdení informuje žiadateľa o prípadných chýbajúcich dokladoch. Žiadosť, ktorá obsahuje iný doklad ako doklad o vzdelaní, predloží Ministerstvo na vyjadrenie Slovenskej živnostenskej komore, ktorá sa vyjadrí do troch mesiacov od doručenia žiadosti. Ministerstvo vnútra SR rozhodne o uznaní odbornej kvalifikácie na vykonávanie živnosti, preruší konanie do predloženia dokladu o absolvovaní adaptačného obdobia, zamietne žiadosť. Ministerstvo rozhoduje o žiadosti do štyroch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti. Na uznávanie dokladov o vzdelaní sa vzťahuje zákon o uznávaní odborných kvalifikácií (zák. č. 422/2015 Z. z.). Splnenie požiadavky odbornej praxe posudzujú okresné živnostenské úrady individuálne a bez akejkoľvek garancie.

Diel 2

Viazané živnosti

§ 23

Viazané živnosti sú živnosti uvedené v prílohe č. 2 zákona.

Viazaná živnosť je taká živnosť, kde podmienkou prevádzkovania živnosti je okrem splnenia všeobecných podmienok aj splnenie podmienky odbornej spôsobilosti získanej inak. Viazané živnosti sú živnosti uvedené v Prílohe č. 2 zákona o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). Odborná spôsobilosť pre viazané živnosti je upravená osobitnými predpismi uvedenými v Prílohe č. 2 živnostenského zákona alebo ustanovená Prílohou č. 2.

Na osobu spoločenstva sa ustanovenia živnostenského zákona vzťahujú s odchýlkami pri ustanoveniach o odbornej spôsobilosti. Osobou spoločenstva sa rozumie každá fyzická osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o EHP a Švajčiarskej konfederácie (členský štát) a každá právnická osoba, ktorá je založená podľa práva členského štátu, ktorá má sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území týchto štátov.

V zozname I sa nachádzajú tieto viazané živnosti:

1.  Zlievanie drahých kovov

2.  Vývoj a výroba zbraní alebo streliva

3.  Výroba a spracovanie výbušnín vrátane pyrotechnických výrobkov alebo vykonávanie výskumu, vývoja alebo pokusnej výroby výbušnín

4.  Reštaurovanie s výnimkou kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia

V zozname II sa nachádzajú tieto viazané živnosti:

1.  Prevádzkovanie cestovnej kancelárie

2.  Prevádzkovanie cestovnej agentúry

3.  Zasielateľstvo

V zozname III sa nachádzajú tieto viazané živnosti:

1.  Predaj pyrotechnických predmetov tried II a III a podtriedy T1 

2.  Ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach a v chatovej osade triedy 3, v kempingoch triedy 3 a 4

3.  Prevádzkovanie pohrebiska alebo Prevádzkovanie pohrebnej služby alebo Prevádzkovanie krematória

Dá sa povedať, že medzi remeselnými a viazanými živnosťami je rozdiel hlavne v tom, že u viazaných živností sa má preukázať iná ako odborná spôsobilosť na prevádzkovanie tejto živnosti.

§ 24

Odborná spôsobilosť

Odborná spôsobilosť pre viazané živnosti je upravená osobitnými predpismi uvedenými v prílohe č. 2 zákona alebo ustanovená touto prílohou.

Odbornú spôsobilosť pre viazané živnosti zaradené v Prílohe č. 2 môže osoba preukázať aj rozhodnutím o uznaní odbornej praxe alebo rozhodnutím o uznaní odbornej kvalifikácie. Rozhodnutím o uznaní odbornej kvalifikácie možno preukázať odbornú spôsobilosť pre všetky regulované živnosti, kým rozhodnutím o uznaní odbornej praxe možno preukázať len odbornú spôsobilosť pre živnosti zaradené v Prílohe č. 2 do zoznamov I až III.

Konanie o uznaní odbornej praxe sa začína dňom doručenia žiadosti o uznanie odbornej praxe na vykonávanie živnosti Ministerstvu vnútra SR. Žiadosť podaná osobou spoločenstva musí byť doložená dokladom o štátnej príslušnosti žiadateľa a osvedčením o charaktere a dĺžke činnosti vydaným príslušným úradom alebo orgánom členského štátu, a ak to živnostenský zákon ustanovuje, aj dokladmi o vzdelaní. Doklady musia byť predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka. Občan SR spolu so žiadosťou o uznanie odbornej praxe predloží doklady o skutočnom a zákonnom vykonávaní príslušnej odbornej činnosti. Doklad o štátnej príslušnosti ani osvedčenie o charaktere a dĺžke činnosti občan SR nepredkladá. Ministerstvo potvrdí prijatie žiadosti do jedného mesiaca od jej prijatia a v potvrdení informuje žiadateľa o prípadných chýbajúcich dokladoch a vyzve ho na ich doplnenie v určenej lehote. Ak Ministerstvo z predložených dokladov zistí, že sú splnené všetky podmienky, rozhodne o uznaní odbornej praxe, inak žiadosť zamietne. Ministerstvo o žiadosti rozhodne do štyroch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti.

Osoba spoločenstva, ktorá spĺňa podmienky odbornej spôsobilosti vyžadované na vykonávanie živnosti v inom členskom štáte, avšak tieto podmienky nezodpovedajú požiadavkám ustanoveným živnostenským zákonom alebo osobitnými predpismi Slovenskej republiky, môže požiadať Ministerstvo, aby jej vedomosti a zručnosti doložené diplomami, vysvedčeniami o skúškach alebo inými dokladmi o spôsobilosti vydanými v inom členskom štáte porovnal s požiadavkami vyžadovanými podľa osobitných predpisov SR. Konanie o uznaní odbornej kvalifikácie sa začína dňom doručenia žiadosti o uznanie odbornej kvalifikácie na vykonávanie živnosti Ministerstvu. Žiadosť musí byť doložená dokladom o štátnej príslušnosti žiadateľa a rozhodnutím o uznaní dokladu o vzdelaní alebo kópiami osvedčení o odbornej spôsobilosti, ktoré umožňujú prístup k predmetnej profesii, a ak to tento zákon ustanovuje, aj dokladmi o odbornej praxi žiadateľa. Doklady musia byť predložené spolu s prekladom do štátneho jazyka. Ministerstvo vnútra SR potvrdí prijatie žiadosti do jedného mesiaca od jej prijatia a v potvrdení informuje žiadateľa o prípadných chýbajúcich dokladoch. Žiadosť, ktorá obsahuje iný doklad ako doklad o vzdelaní, predloží Ministerstvo na vyjadrenie Slovenskej živnostenskej komore, ktorá sa vyjadrí do troch mesiacov od doručenia žiadosti. Ministerstvo vnútra SR:

a)  rozhodne o uznaní odbornej kvalifikácie na vykonávanie živnosti,

b)  preruší konanie do predloženia dokladu o absolvovaní adaptačného obdobia,

c)  zamietne žiadosť.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhoduje o žiadosti do štyroch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti.

Na uznávanie dokladov o vzdelaní sa tak ako pri remeselných živnostiach vzťahuje zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov.

Splnenie požiadavky odbornej praxe posudzujú živnostenské úrady individuálne a bez akejkoľvek garancie.

Diel 3

Voľné živnosti

§ 25

(1) Voľné živnosti sú živnosti, ktoré nie sú uvedené v prílohách č. 1 a 2 a ich označenie nezodpovedá obsahu živností uvedených v týchto prílohách.

(2) Na prevádzkovanie týchto živností musia byť splnené všeobecné podmienky. Preukazovanie odbornej ani inej spôsobilosti sa nevyžaduje.

(3) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zverejní na svojej internetovej stránke zoznam odporúčaných označení najčastejšie používaných voľných živností a ich obsahové vymedzenie. Ohlasovateľ živnosti si môže zvoliť aj inú živnosť, ktorá nie je uvedená v zozname.

Záujemca o získanie oprávnenia na prevádzkovanie voľných živností preukazuje len splnenie všeobecných podmienok. To znamená, že práve týmto sa voľné živnosti odlišujú od remeselných a viazaných živnosti, k prevádzkovaniu ktorých je nevyhnutné spĺňať aj osobitné podmienky. Preukazovanie odbornej ani inej spôsobilosti sa nevyžaduje.

Na prevádzkovanie voľnej živnosti musí záujemca o podnikanie získať osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ktoré vydáva miestne príslušný živnostenský úrad v postavení jednotného kontaktného miesta podľa buď sídla, ak ide o právnickú osobu alebo podľa bydliska, ak ide o fyzickú osobu, na základe ohlásenia živnosti.

Na získanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení musí žiadateľ splniť všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti a uhradiť správy poplatok za každú voľnú živnosť, pričom platí, že elektronické ohlásenie voľnej živnosti je bez poplatku.

Po splnení všetkých podmienok môže osoba – záujemca o podnikanie byť zapísaná do obchodného registra. Následne dochádza k začiatku podnikania už v deň ohlásenia živnosti.

Záujemca o podnikanie si môže zvoliť predmet podnikania. Podmienkou však je, aby názov činnosti bol dostatočne určitý a zrozumiteľný.

Všeobecné podmienky na získanie oprávnenia na prevádzkovania voľnej živnosti

Všeobecnými podmienkami prevádzkovania voľnej živnosti sú dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, ktorá sa preukazuje výpisom z registra trestov.

Všeobecné podmienky prevádzkovania voľnej živnosti musí spĺňať fyzická osoba, u slovenskej právnickej osoby osoba alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom a u zahraničnej osoby musí všeobecné podmienky spĺňať osoba vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo osoba vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby.

Fyzická osoba s bydliskom v Slovenskej republike a fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby so sídlom v SR, na ktorú sa vzťahuje podmienka bezúhonnosti, poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry SR.

Splnenie tejto podmienky preukáže takáto osoba, ktorá nie je štátnym občanom SR, výpisom z registra trestov vydaným v domovskom členskom štáte alebo v členskom štáte pôvodu fyzickej osoby, alebo ak sa taký výpis nevydáva, rovnocennou listinou vydanou príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom, alebo ak sa také doklady nevydajú do 2 mesiacov od požiadania, čestným vyhlásením. Doklad nesmie byť starší ako 3 mesiace a musí byť preložený do štátneho jazyka.

Ohlásenie voľnej živnosti je možné podať elektronicky prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy SR, alebo osobne na miestne príslušnom podľa adresy trvalého bydliska fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby, pre zahraničnú osobu je miestne príslušné jednotné kontaktné miesto podľa adresy miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby.

Pre fyzickú osobu pri ohlasovaní živnosti zabezpečí jednotné kontaktné miesto automaticky registráciu na daňovom úrade, registráciu do systému povinného zdravotného poistenia a pre slovenskú fyzickú osobu aj bezplatný výpis z registra trestov. Využitie týchto služieb je pre fyzickú osobu povinné. Pre právnickú osobu automaticky zabezpečí jednotné kontaktné miesto výpis z registra trestov a ostatné služby, akými sú zápis do obchodného registra, registráciu a oznámenie daňovníka a prihlásenie sa do systému povinného zdravotného poistenia sú pre právnickú osobu dobrovoľné.

Prílohami k ohláseniu živnosti sú oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ak je adresa miesta podnikania iná ako adresa miesta bydliska FO alebo sídla PO, výpis z registra trestov osôb, ktoré nie sú štátnymi občanmi SR a iné dokumenty.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam odporúčaných označení najčastejšie používaných voľných živností a ich obsahové vymedzenie. Ohlasovateľ živnosti si môže zvoliť aj inú živnosť, ktorá nie je uvedená v zozname, ako sme už uviedli vyššie.

HLAVA II

Zrušená.

TRETIA ČASŤ

ROZSAH ŽIVNOSTENSKÉHO OPRÁVNENIA

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 28

(1) Rozsah živnostenského oprávnenia (ďalej len „rozsah oprávnenia“) sa posudzuje podľa znenia predmetu podnikania s prihliadnutím na ustanovenia tejto časti.

(2) Živnostenské oprávnenie zahŕňa aj oprávnenie na cestnú dopravu nákladu a osôb súvisiacu s vykonávaním živnosti.

Ustanovenie vymedzuje všeobecné pravidlá pre vymedzenie rozsahu živnostenského oprávnenia. Rozsah živnostenského oprávnenia sa priamo odvíja od predmetu, ktorý je uvedený v živnostenskom oprávnení, to znamená od uvedeného druhu živnosti bez ohľadu na to, či ide o živnosť remeselnú, alebo voľnú. Rozsah sa posudzuje priamo podľa tohto predmetu živnostenského oprávnenia.

Výnimku však predstavuje živnosť viazaná, kedy sa vyžaduje vyjadrenie osobitného orgánu. Zákon ustanovuje zásadu v prípade, že podnikateľ prekročí rozsah svojho živnostenského oprávnenia, ktorá stanovuje, že ide o neoprávnené podnikanie a môže mu byť uložená pokuta.

Do živnostenského oprávnenia patrí aj cestná doprava buď nákladu alebo osôb, ktorá však musí priamo súvisieť s výkonom živnosti podnikateľa, aj keď priamo nie je uvedená v rámci živnostenského oprávnenia.

Povinnosti podnikateľa

§ 29

(1) Podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi.³²⁾

(2) Podnikateľ je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu.

(3) Riadne, poctivo a odborne nie sú vykonávané živnosti, pri ktorých prevádzkovaní opakovane dochádza k poskytovaniu nekvalitných tovarov a služieb z dôvodov porušovania osobitných predpisov, najmä technických noriem a profesijných zvyklostí.

(4) Riadne a poctivo nevykonáva živnosť podnikateľ, ktorý

a)  bez závažných dôvodov neplní svoje daňové, poplatkové a odvodové povinnosti podľa osobitných predpisov,

b)  zabezpečuje činnosť, ktorá je predmetom jeho podnikania, fyzickými osobami bez povinne uzavretého pracovnoprávneho vzťahu.

Zákon v ustanovení upravuje povinnosti podnikateľa, ktoré sú spoločné (univerzálne) pre všetkých podnikateľov prevádzkujúcich živnosť. Jeho povinnosťami sú predovšetkým podmienky, ktoré musí v medziach tohto právneho predpisu, ale i iných osobitných predpisov dodržiavať, ak jeho podnikateľská činnosť má byť v súlade s legislatívou SR. Podmienky sú pre podnikateľov rovnaké bez ohľadu, na aký predmet činnosti je živnostenské oprávnenie vydané.

Osobitné právne predpisy

Medzi osobitné právne predpisy, ktoré musí podnikateľ dodržiavať, patria zákony, ktoré vo svojom názve majú slovo ochrana. Ide o zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, vyhláška o opatreniach na predchádzanie prenosným ochoreniam, zákon o BOZP, tiež zákon o inšpekcii práce, zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, zákon o odpadoch, zákon o ochrane životného prostredia, tiež zákon o ovzduší a zákon o odpadoch.

Ďalšie právne predpisy, ktoré musí podnikateľ dodržiavať sú daňové zákony, účtovné zákony, zákon o ERP, ale i zákon o zdravotnom poistení a zákon o sociálnom poistení, zákon o ochrane osobných údajov.

Zákon neobsahuje vymedzenie všetkých povinností, ktoré súvisia so živnostenský zákonom, ich výpočet je len okrajový.

Dá sa však rozdeliť, ktoré povinnosti musia byť splnené pred vydaním živnostenského oprávnenia, ktoré sa plnia po získaní živnostenského oprávnenia a počas jeho činnosti a nakoniec ide o povinnosti podnikateľa po ukončení jeho činnosti na základe živnostenského oprávnenia.

Prevádzkovanie živnosti musí podnikateľ vykonávať riadne, poctivo a s odbornou náležitosťou. Tieto povinnosti sa však nemusia týkať len priamo osoby podnikateľa, ale i jeho zákonného zástupcu, ktorého ustanovil do funkcie, aby vykonával činnosti prevádzkovania živnostenského oprávnenia.

Za porušenie jeho povinnosti v zmysle riadneho, poctivého a odborného vykonávania živnosti, považujeme opakované poskytovanie tovarov a služieb v nedostatočnej kvalite, ku ktorému došlo porušením osobitných predpisov najmä technických noriem a zvyklostí. Za porušenie považujeme aj neplnenie si daňových, odvodových a poplatkových povinností vyplývajúcich podnikateľovi z osobitných právnych predpisov (ZDP, DPH, Daňový poriadok, Zákon o správnych poplatkoch, Zákon o cestovných náhradách atď. ...).

Za porušenie povinností podnikateľa patrí zabezpečenie činností, ktorá je predmetom podnikania tohto podnikateľa, fyzickým osobám bez povinne uzatvoreného pracovného vzťahu – práca na čierno (Zákonník práce, Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, Zákon o inšpekcii práce atď. ...).

Povinnosti je možné rozdeliť do niekoľkých kategórii:

–   registračné povinnosti

–   poplatkové povinnosti

–   oznamovacie povinnosti

–   povinnosti súvisiace s ochranou bezpečnosti, zdravia ľudí ale aj životného prostredia a majetku.

Podnikateľ sa musí registrovať po získaní povolenia na podnikanie na Daňovom úrade v zákonom stanovenej lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získal povolenie na podnikanie.

Daňový subjekt sa osobitne registruje k dani z pridanej hodnoty dobrovoľne alebo povinne. Bezprostredne po založení živnosti je pravdepodobná dobrovoľná registrácia na DPH.

Registrácia platiteľa dane, ak dochádza zároveň aj k zamestnávaniu, u správcu dane v zákonnej lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň, preddavky na daň, alebo daň vyberať. Ak v súvislosti s uvedenou registráciou dôjde k nejakým zmenám, je povinný oznámiť to správcovi dane miestne príslušnému podľa bydliska alebo sídla.

K registrácii sa predkladá tlačivo platné pre to obdobie, v ktorom k registrácii dochádza, alebo sa registruje prostredníctvom elektronických prostriedkov.

Po registrácii obdrží podnikateľ DIČ, ktoré musí vždy uvádzať pri styku so správcom dane.

Ak podnikateľ zamestnáva zamestnancov, k jeho povinnostiam patrí vedenie mzdových listov, výplatných listín, plnenie odvodovej povinnosti za zamestnanca, prispievanie na stravné, dodržiavať povinnosti v súvislosti so Zákonníkom práce, zákonom o BOZP a inšpekciou práce a dodržať zásady týkajúce sa jeho ochrany osobných údajov.

U podnikateľa, ktorého predmetom živnostenského oprávnenia je predaj tovaru alebo poskytovanie služieb, patrí povinnosť používania na evidenciu tržieb v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu v súlade so zákonom o používaní elektronickej registračnej pokladnice. S uvedenou povinnosťou súvisí aj registračná a oznamovacia povinnosť u príslušného správcu dane. Ak podnikateľ predáva tovar alebo poskytuje služby, k jeho povinnostiam patrí ochrana spotrebiteľa v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa.

S podnikaním súvisia aj odvodové povinnosti, ktoré musí podnikateľ plniť v súlade so zákonom o zdravotnom a sociálnom poistení, pričom je jeho povinnosťou oznámiť uvedenú skutočnosť príslušnému orgánu. Živnostník je povinný platiť zdravotné, ale aj sociálne odvody. Zdravotné odvody v minimálnej výške začne platiť ihneď po založení živnosti. Povinnosť platiť zdravotné odvody z vymeriavacieho základu určeného z daňového priznania za predchádzajúci rok mu vznikne v júli druhého kalendárneho roku. Teda ak založí živnosť v marci 2017, zdravotné odvody v minimálnej výške (teda z minimálneho vymeriavacieho základu) vo výške 61,81 € začne platiť okamžite. Sociálne odvody začne platiť až od 1. 7. nasledujúceho kalendárneho roka 2018 (splatné v 08/2018). Výška sociálnych odvodov sa určí v závislosti od jeho príjmu, minimálna výška týchto odvodov pre rok 2017 bude 146,25 €. Sociálne odvody musí živnostník platiť v prípade, ak za predchádzajúci rok mal príjem väčší ako 12 násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Ide o hrubý príjem bez odpočítania výdavkov.

Sumár povinnosti voči zdravotnej a sociálnej poisťovni

Pri založení živnosti má každý podnikateľ voči zdravotnej poisťovni tieto povinnosti:

–   oznámenie o vzniku platiteľa zdravotného poistenia do 8 dní od vzniku živnostenského oprávnenia. Živnostník, ktorý si zakladá živnosť klasicky, návštevou živnostenského úradu, môže splniť túto povinnosť už na živnostenskom úrade,

–   zaslanie výkazu výšky preddavkov na zdravotné poistné do ôsmich dní po vzniku živnostenského oprávnenia je potrebné doručiť poštou alebo osobne na príslušnú zdravotnú. V prípade, ak je podnikateľ popri vzniku živnosti súčasne aj v pracovnom pomere alebo je študent a za predchádzajúci kalendárny rok mu nebolo vykonané ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, môže uviesť vo výkaze výšku preddavku 0 eur,

–   platenie mesačných preddavkov do zdravotnej poisťovne, ktoré sú splatné vždy do ôsmeho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistné platí – napríklad za mesiac január sa platí do 8. februára,

–   registrácia do sociálnej poisťovne nie je povinná. Dobrovoľne sa však prihlásiť môže.

Zákon neprikazuje podnikateľom používať v obchodnom a úradnom styku pečiatku. Používanie pečiatky je však veľmi rozšírené a niektoré úrady ju napriek tomu zvyknú vyžadovať. Pečiatka je však prospešná pri označovaní firmy a uvádzaní firemných údajov na listinách.

Pri vystavovaní faktúr musí podnikateľ dodržiavať ich riadne číslovanie v chronologickom rade a nemôže zabudnúť na všetky povinné náležitosti faktúry.

Podnikateľ sa môže rozhodnúť či si bude viesť účtovníctvo sám, alebo tým niekoho poverí (účtovníka, účtovnícku firmu). Podľa zákona sa však týmto nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenia a predloženia účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva. Podnikateľ musí viesť účtovníctvo v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania. Zákon hovorí, že si musia svoje príjmy a výdavky starostlivo evidovať. Na výber majú rôzne formy. Tou naprísnejšou a najzložitejšou je vedenie klasického účtovníctva. Živnostníci si však môžu zvoliť aj jednoduchšiu daňovú evidenciu. Najmenej byrokratické a najľahšie sú paušálne výdavky. Daňová evidencia je vhodná pre tých živnostníkov, ktorí si nemôžu dovoliť služby účtovníka. Na jej vedenie nepotrebujú dokonca ani žiadny špeciálny softvér. Dôležité je, aby si starostlivo evidovali každú vystavenú faktúru spolu s dátumom jej úhrady, spravili si prehľad o zaplatených ale aj nezaplatených výdavkoch počas roka a evidovali svoj majetok a zásoby. Ak živnostník využíva paušálne výdavky, musí si viesť prehľad vystavených faktúr a evidovať dátumy ich úhrad. Živnostníci, ktorí si vedú klasické účtovníctvo, musia odovzdať na daňový úrad účtovné výkazy. Ak majú jednoduché účtovníctvo, odovzdávajú výkaz o majetku a záväzkoch a výkaz o príjmoch a výdavkoch. Ak účtujú v podvojnom účtovníctve, predkladajú súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky. Výkazy predkladajú v rovnakom termíne, v akom podávajú aj svoje daňové priznanie.

Pokiaľ sa živnostník rozhodne pre daňovú evidenciu či pre paušálne výdavky, daňovému úradu okrem daňového priznania nič iné nepredkladá. Musí však o svojom rozhodnutí daňový úrad informovať. To sa robí cez samotný formulár daňového priznania.

V súlade so zákonom o dani z príjmov je podnikateľ povinný podať daňové priznanie za predchádzajúci kalendárny rok vždy do 31. marca, ak nemá odložené daňové priznania. V súvislosti s ukončením účtovného roka je povinný ukončiť mzdové listy svojich zamestnancova, vypracovať účtovnú závierku a vykonať ročné zúčtovanie dane.

Ochrana pred požiarmi

Ďalšie povinnosti podnikateľom vyplývajú v súvislosti so zabezpečeným ochrany života a zdravia fyzických osôb, majetku a životného prostredia pred požiarmi. Predpismi upravujúcimi túto oblasť sú zákon o ochrane pred požiarmi a vykonávací predpis k tomuto zákonu, ktorým je vyhláška o požiarnej prevencii. Zákon o ochrane pred požiarmi ustanovuje veľké množstvo povinností právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov najmä v § 4 až 8, ktorých rozsah pre konkrétneho podnikateľa závisí predovšetkým od charakteru jeho podnikania a rizika nebezpečenstva vzniku požiaru.

Medzi niektoré z povinností podnikateľov v súvislosti s ochranou pred požiarmi patrí napríklad:

•    zabezpečiť vykonávanie preventívnych protipožiarnych prehliadok,

•    určovať miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a označovať ich príslušnými príkazmi, zákazmi a pokynmi,

•    zabezpečovať školenie a overovanie vedomostí o ochrane pred požiarmi zamestnancov,

•    vypracúvať, viesť a udržiavať dokumentáciu ochrany pred požiarmi,

•    prevádzkovať technické zariadenie a technologické zariadenie a zabezpečovať vykonávanie pravidelnej údržby a kontroly z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti.

Tieto povinností sa väčšinou nemusia vzťahovať na malých podnikateľov s malými prevádzkarňami alebo bez prevádzkarní. Podľa zákona o ochrane pred požiarmi je právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ povinná plniť len povinnosti fyzických osôb ustanovených v tomto zákone, ak spĺňa súčasne všetky nasledujúce podmienky:

1.  nepoužíva na svoju činnosť okrem bytu v bytovom dome alebo okrem bytu v rodinnom dome, alebo okrem pojazdnej predajne a predajného stánku doplnkových služieb a obchodu a priestoru na predaj a na poskytovanie služieb s plochou najviac 40 m² iné objekty alebo priestory, ktoré má vo vlastníctve alebo v užívaní, a

2.  zamestnáva najviac troch zamestnancov a nevykonáva činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a

3.  nemá pracoviská s miestami so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a

4.  nevlastní, neužíva alebo neobhospodaruje lesy.

§ 30

(1) Podnikateľ je povinný prevádzkareň označiť najneskôr v deň začatia prevádzkovania živnosti. Spôsob označenia prevádzkarne určujú osobitné predpisy.³³⁾

(2) Kategorizáciu ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried upraví Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

(3) Podnikateľ zodpovedá za hodnoverné preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru a materiálu. Nadobudnutie tovaru a materiálu sa preukazuje dokladmi obsahujúcimi údaje identifikujúce dodávateľa, odberateľa, komoditu tovaru alebo materiálu, jeho množstvo a termín dodania. Podnikateľ preukazuje pôvod tovaru sám alebo prostredníctvom osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne.

(4) Podnikateľ zodpovedá za to, že jeho zamestnanci spĺňajú spôsobilosť na výkon povolania ustanovenú osobitnými predpismi, ako aj znalosť hygienických a bezpečnostných predpisov. Ak to vyžaduje povaha práce alebo inej činnosti, zodpovedá aj za to, že sa zamestnanci podrobili prehliadkam podľa predpisov o opatreniach proti prenosným chorobám.³⁶⁾

(5) Podnikateľ podľa § 11 ods. 8 je povinný zabezpečiť, aby doklady alebo ich kópie o ustanovení zodpovedného zástupcu a jeho odbornej spôsobilosti boli v každej prevádzkarni a v združenej prevádzkarni.

Aj v znení tohto ustanovenia zákony vymedzuje ďalšie povinnosti týkajúce sa živnostníka a prevádzkovania jeho živnostenského oprávnenia. Aj tieto povinnosti sa týkajú každého živnostníka, pričom zákon nerozlišuje, o aký druh živnosti ide.

Prvou povinnosťou je označenie miesta podnikania živnostníka

Zákon stanovuje, kedy musí byť uvedená povinnosť splnená a spôsob, akým túto povinnosť živnostník splní. Toto miesto musí byť označené najneskôr v deň, kedy živnostník
začne podnikať. Na označenie miesta podnikania postačí aj nápis na poštovej schránke a zvončeku živnostníka. Nie je potrebné použiť žiadnu tabuľu, či iné špeciálne označenie.

Označenie miesta podnikania má ale pár zásad, ktoré by mali byť dodržané, a to zrozumiteľnosť a presnosť, musí byť jasné akého živnostníka označuje, jednoznačnosť, aby bolo jasné, že ide o označenie miesta podnikania, dobrá viditeľnosť, teda umiestniť ho na vhodnom viditeľnom mieste.

Miesto podnikania a prevádzkareň

Miesto podnikania je adresa, ktorá je zapísaná v živnostenskom alebo obchodnom registri, prípadne v inej evidencii, ktorá je ustanovená osobitným zákonom. V prípade živnostníkov, ktorí podnikajú z domu, je to adresa trvalého bydliska, prípadne iná adresa, ktorú si zvolí.

Miesto podnikania musí byť označené názvom, ktorý má živnostník uvedený v živnostenskom registri. Ak podniká len pod vlastným menom, stačí na označenie miesta podnikania napísať meno a priezvisko. Keď však používa aj prípadné doplňujúce informácie, je potrebné aj tieto informácie uviesť na označení miesta podnikania.

Prevádzkareň, ako sme už uviedli v ustanovení § 17, je miesto, kde sa vykonáva samostatná podnikateľská činnosť. Prevádzkareň si živnostník zriaďuje vtedy, keď charakter jeho živnosti neumožňuje vykonávať túto prácu doma kvôli rôznym dôvodom, napríklad nedostatku priestoru.

Vo väčšine prípadov živnostník prevádzkuje svoju činnosť priamo z miesta svojho trvalého bydliska. V tomto prípade nie je živnostník povinný preukázať vzťah s nehnuteľnosťou napríklad nájomnou zmluvou alebo súhlasom vlastníka. Ak však je vlastníkom bytu alebo domu iná osoba (rodinný príslušník), je potrebné požiadať túto osobu o písomný súhlas, že sa v danej nehnuteľnosti môže vykonávať daná živnosť.

Podnikanie mimo trvalého bydliska

Označiť miesto podnikania je povinný aj taký živnostník, ktorý nemá zriadenú prevádzkareň, ale ani nevykonáva svoju pracovnú činnosť na adrese uvedenej ako miesto podnikania. To znamená, že živnostník, ktorý má v živnostenskom registri uvedenú adresu svojho trvalého bydliska, ale v rámci podnikania sa na tejto adrese nenachádza, mal by mať označenie miesta podnikania aj na zvončeku alebo poštovej schránke trvalého bydliska. Ak však chce živnostník umiestniť svoje miesto podnikania mimo svojho trvalého pobytu, musí na živnostenskom úrade preukázať užívacie právo k danej nehnuteľnosti.

Živnosť bez trvalého bydliska

Ak má živnostník z akýchkoľvek dôvodov zrušený trvalý pobyt a v občianskom preukaze má uvedenú len obec, prípadne aj časť obce ako svoj trvalý pobyt, tak môže uviesť ako miesto podnikania iba obec pobytu a tým pádom bude jeho korešpondenčnou adresou adresa sídla obecného úradu danej obce. Na túto adresu sa potom budú zasielať všetky písomnosti určené prihlásenému občanovi. Obecný úrad je povinný daného občana informovať, že mu prišla alebo má prísť pošta. Ak však živnostník bez trvalého pobytu nechce zvoliť adresu sídla obecného úradu ako svoje miesto podnikania uvedené v živnostenskom registri, má možnosť vytvoriť si virtuálne sídlo. Týmto sídlom je adresa, ktorú môže živnostník využívať ako korešpondenčnú adresu na doručovanie pošty. V prípade presťahovania sa nevzniká povinnosť meniť miesto podnikania a tiež napríklad zníženie nákladov na prenájom priestorov na podnikanie.

Sankcie za nedodržanie označenia miesta podnikania

Za neoznačené miesto podnikania hrozí podnikateľovi vysoká pokuta od živnostenského úradu. Okrem toho môže dostať aj blokovú pokutu hneď na mieste. Pokuty môže ukladať aj Slovenská obchodná inšpekcia v súlade so Zákonom o ochrane spotrebiteľa (zák. č. 250/2007 Z. z.). Obidva tieto úrady ale nemajú oprávnenie uložiť súčasne pokuty za ten istý priestupok.

Kategorizácia ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried

je upravená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Ide o vyhlášku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried (výh. č. 277/2008 Z. z.). Uvedená kategorizácia sa týka podnikateľských subjektov, ktorých predmetom živnostenského oprávnenia je poskytovanie ubytovania v ubytovacích zariadeniach.

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie ubytovacím zariadením budova, priestor alebo plocha, v ktorom sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacie zariadenie je aj sezónne ubytovacie zariadenie poskytujúce ubytovanie a s ním spojené služby najviac deväť mesiacov v roku, kategóriou ubytovacieho zariadenia určenie druhu ubytovacieho zariadenia podľa § 3 vyhlášky na základe splnených kritérií kategorizácie podľa klasifikačných znakov a fakultatívnych znakov ubytovacieho zariadenia uvedených v prílohe, triedou určenie minimálnych požiadaviek na vybavenie ubytovacieho zariadenia podľa jednotlivých kategórií a požiadaviek na úroveň a rozsah poskytovaných služieb spojených s ubytovaním podľa kritérií uvedených v prílohe. Triedy sa označujú hviezdičkami od najnižšej triedy (*) po najvyššiu triedu (*****).

Vyhláška definuje jednotlivé ubytovacie zariadenia, ktorými sú

–   hotel,

–   garni hotel,

–   horský hotel,

–   kongresový hotel,

–   wellness hotel,

–   kúpeľný hotel,

–   boutique hotel,

–   apartmánový hotel,

–   motel

–   botel,

–   penzión,

–   apartmánový dom,

–   turistická ubytovňa,

–   chatová osada,

–   kemping,

–   minikemp,

–   táborisko,

–   ubytovanie v súkromí,

–   izba,

–   objekt,

–   prázdninový byt.

Nadobudnutie tovaru a materiálu podnikateľom

Ďalšou povinnosťou podnikateľa je preukázanie, akým spôsobom tovar a materiál používaný v rámci prevádzkovania živnosti nadobudol. Čo sa týka spôsobu preukázania, tak pod pojmom hodnoverný rozumieme spôsob, na ktorý sa dá na 100 % spoľahnúť.

Za najhodnovernejší spôsob považuje zákon doklad o kúpe, na ktorom sa nachádzajú všetky povinné údaje týkajúce sa podnikateľa (identifikačné údaje), údaje odberateľa, názov tovaru a jeho presná identifikácia, množstvo tovaru alebo materiálu a termín, podľa ktorého je možné tovar zaradiť do obdobia. Uvedenú povinnosť plní podnikateľ sám za seba, alebo zodpovedná za činnosť prevádzkarne.

Medzi ďalšie povinnosti v zmysle tohto ustanovenia patrí povinnosť podnikateľa, ktorý má zamestnancov, zabezpečiť plnú spôsobilosť týchto zamestnancov na výkon ich práce. Zároveň musí podnikateľ zabezpečiť, aby jeho zamestnanci mali znalosť nielen bezpečnostných ale i hygienických predpisov. Zároveň musia zamestnanci podnikateľa absolvovať zdravotnú prehliadku, ktorá potvrdí spôsobilosť na prácu, na ktorú uzatvoril s podnikateľom pracovný pomer. Okrem toho, by mal zamestnanec doložiť doklad, ktorým potvrdí spôsobilosť na určitý druh práce.

Doklady nachádzajúce sa v prevádzkarni

Ako sme už uviedli v predchádzajúcich ustanoveniach, podnikateľ na prevádzkovanie svojej živnosti môže ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorý doloží doklad o odbornej spôsobilosti k uvedenej činnosti. Podnikateľ musí zabezpečiť, aby bol tento doklad zodpovedného zástupcu platný a musí ho umiestniť v každej prevádzkarni, kde vykonáva zodpovedný zástupca svoju funkciu. Za hodnoverný doklad sa považuje aj kópia tohto dokladu. Ide o podnikateľa, ktorý má zriadených viac prevádzkarní ako jednu prevádzkareň alebo združenú prevádzkareň a v nich prevádzkuje remeselnú živnosť alebo viazanú živnosť.

Tento podnikateľ je povinný ustanoviť jedného zodpovedného zástupcu, prípadne viacerých zodpovedných zástupcov pre každú takúto prevádzkareň. Podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou a spĺňa osobitné podmienky na prevádzkovanie živnosti (§ 7), môže úlohy spojené s výkonom funkcie zodpovedného zástupcu vykonávať aj osobne v jednej takejto prevádzkarni alebo za podmienky, že to povolil živnostenský úrad, vo viacerých takýchto prevádzkarňach. Ďalšími dokladmi, ktoré musia byť umiestnené v prevádzkarni patria doklady o bezúhonnosti a spôsobilosti podnikateľa alebo jeho zodpovedného zástupcu.

§ 31

Zrušený.

§ 32

Z hľadiska predmetu podnikania sú živnosti:

a) obchodné,

b) výrobné,

c) poskytujúce služby.

Zákon rozdeľuje živnosti z hľadiska predmetu podnikania živnostníka, ktorý má uvedený v živnostenskom oprávnení, na živnosti obchodné, výrobné a živnosti poskytujúce služby. Uvedené rozdelenie živností je dôležité z pohľadu vymedzenia rozsahu živnostenského oprávnenia.

Medzi obchodné živnosti patrí kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) a pohostinská činnosť.

Podnikateľ má právo v rámci živnostenského oprávnenia vykonávať súbor nadväzných činností súvisiacich so zabezpečením výroby finálneho produktu, zhotovovať stroje, náradie a prípravky určené na výrobu finálneho produktu, predávať a opravovať výrobky, ak zostane zachovaná povaha živnosti. V tomto prípade ide o výrobné živnosti.

Živnosti poskytujúce služby poskytovanie opráv a údržby vecí, preprava osôb a tovaru, iné práce a výkony na uspokojovanie ďalších potrieb.

HLAVA II

OBCHODNÉ ŽIVNOSTI

§ 33

Všeobecné ustanovenie

Obchodné živnosti sú najmä:

a)  kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod),

b)  pohostinská činnosť.

Znenie ustanovenia je všeobecným ustanovením o obchodných živnostiach, v ktorom sú vymedzené živnosti, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za živnosti obchodné. K prvej skupine obchodných živností patrí kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod).

Maloobchod definujeme ako súhrn všetkých činností, ktoré súvisia s bezprostredným predajom výrobkov alebo služieb konečným spotrebiteľom na ich osobné, nie podnikateľské použitie. Maloobchodnú činnosť vykonávajú mnohé inštitúcie, a to výrobcovia, maloobchodníci. Jej väčšinu zabezpečujú maloobchodníci – podnikatelia, ktorých tržby pochádzajú primárne z maloobchodnej činnosti. Hoci rozhodujúca časť maloobchodu sa uskutočňuje v maloobchodných predajniach, v ostatných rokoch výrazne vzrástol podiel maloobchodu bez predajných priestorov – predaj poštou, prostredníctvom telefónu, podomový predaj, predaj pomocou automatov, ako aj prostredníctvom elektronických zariadení.

Veľkoobchod zahŕňa všetky činnosti, ktoré súvisia s predajom tovaru alebo služieb FO a PO, ktoré ich chcú ďalej spracovať alebo predať. Jeho činnosť môžeme rozdeliť do 3 oblastí, a to nákup tovarov vo veľkom množstve u špecializovaných výrobcov, vytváranie zásob a ich skladovanie vo vlastných skladoch, predaj tovarov maloobchodníkom s cieľom ich ďalšieho predaja alebo výrobcom na ďalšie spracovanie. Veľkoobchod vystupuje ako sprostredkovateľ pohybu tovarov od výrobcu ku konečnému užívateľovi.

Rozsah oprávnenia

§ 34

(1) Podnikateľ živnosti uvedenej v § 33 písm. a) môže v rámci svojho živnostenského oprávnenia tiež

a)  prenajímať tovar,

b)  sprostredkúvať kúpu a predaj tovaru v jednotlivých prípadoch,

c)  vykonávať na tovare drobné zmeny, ktorými tovar prispôsobuje potrebám kupujúceho,

d)  vykonávať montáž tovaru dodaného zákazníkovi, ak sa môže vykonať jednoduchými operáciami bez osobitných odborných znalostí,

e)  vykonávať výmenu vadných súčastí pri dodanom tovare, ak sa môže vykonať jednoduchým spôsobom bez osobitných odborných znalostí,

f)  vykonávať servis dodaného tovaru za predpokladu, že na to použije odborne spôsobilé osoby,

g)  prijímať objednávky na zhotovenie, spracovanie alebo úpravy tovaru, na ktorého predaj je oprávnený, a dať tieto práce vykonať oprávneným výrobcom,

h)  cez sviatky, pri slávnostiach, športových podujatiach alebo pri iných podobných akciách predávať aj mimo prevádzkarne potraviny a iný tovar, ktoré sa pri týchto príležitostiach obvykle ponúkajú a ktorých predaj je predmetom jeho podnikania,

i)  predávať tovar aj v pojazdných predajniach,

j)  predávať tovar pomocou automatov obsluhovaných zákazníkom,

k)  uskutočňovať podomový a zásielkový predaj.^36c)

(2) Umiestnenie automatov obsluhovaných zákazníkom mimo prevádzkarne ohlási podnikateľ vopred živnostenskému úradu, keď si predtým vyžiadal súhlas obce; pre ich označenie platí primerane ustanovenie § 30 ods. 1.

(3) Pri vykonávaní zmien podľa odseku 1 písm. c) alebo úprav podľa odseku 1 písm. g) je podnikateľ povinný dbať na to, aby zmenami alebo úpravami nedošlo k odstráneniu alebo znehodnoteniu označenia výrobného pôvodu výrobku, najmä ochrannej známky.

Obchodná živnosť – kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti

Dá sa povedať, že v tomto ustanovení ide o doplňujúce činnosti viažuce sa k predmetu živnostenského oprávnenia podnikateľa, ktorého predmetom je obchodná živnosť, a to maloobchod alebo veľkoobchod. Ide o činnosti, vykonaním ktorých nedochádza k nelegálnemu výkonu podnikateľskej činnosti.

Znením tohto ustanovenia je povolené tieto činnosti vykonávať aj napriek tomu, že nie sú priamo uvedené v predmete živnosti podnikateľa. Vykonávanie iných činností zákon v rámci maloobchodu a veľkoobchodu neumožňuje.

Vedľajšie činnosti, ktoré nie sú považované za nedovolené podnikanie

–   prenajímať tovar,

–   sprostredkúvať kúpu a predaj tovaru v jednotlivých prípadoch,

–   vykonávať na tovare drobné zmeny, ktorými tovar prispôsobuje potrebám kupujúceho,

Pri vykonávaní zmien je podnikateľ povinný dbať na to, aby zmenami nedošlo k odstráneniu alebo znehodnoteniu označenia výrobného pôvodu výrobku, najmä ochrannej známky. K takej tejto zmene môže dôjsť, ak si to vyžaduje kupujúci.

–   vykonávať montáž tovaru dodaného zákazníkovi, ak sa môže vykonať jednoduchými operáciami bez osobitných odborných znalostí,

–   vykonávať výmenu vadných súčastí pri dodanom tovare, ak sa môže vykonať jednoduchým spôsobom bez osobitných odborných znalostí,

–   vykonávať servis dodaného tovaru za predpokladu, že na to použije odborne spôsobilé osoby,

–   prijímať objednávky na zhotovenie, spracovanie alebo úpravy tovaru, na ktorého predaj je oprávnený a dať tieto práce vykonať oprávneným výrobcom,

Pri vykonávaní úprav je podnikateľ povinný dbať na to, aby úpravami nedošlo k odstráneniu alebo znehodnoteniu označenia výrobného pôvodu výrobku, najmä ochrannej známky.

–   cez sviatky, pri slávnostiach, športových podujatiach alebo pri iných podobných akciách predávať aj mimo prevádzkarne potraviny a iný tovar, ktoré sa pri týchto príležitostiach obvykle ponúkajú a ktorých predaj je predmetom jeho podnikania,

–   predávať tovar aj v pojazdných predajniach,

–   predávať tovar, pomocou automatov obsluhovaných zákazníkom,

Umiestnenie automatov obsluhovaných zákazníkom mimo prevádzkarne

Povinnosťou podnikateľa je uvedenú skutočnosť ohlásiť pred samotným umiestnením mimo prevádzkarne živnostenskému úradu. Samotnému oznámeniu však predchádza vyžiadanie súhlasu od obce, inak k takému premiestneniu dôjsť nemôže. keď si predtým vyžiadal súhlas obce. Čo sa týka označenia, podnikateľ je povinný prevádzkareň označiť najneskôr v deň začatia prevádzkovania živnosti. Spôsob označenia prevádzkarne určuje znenie § 7 Obchodného zákonníka.

–   uskutočňovať podomový a zásielkový predaj v medziach zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zák. č. 102/2014 Z. z.). Tento zákon upravuje práva spotrebiteľov definovaných zákonom o ochrane spotrebiteľa a povinnosti predávajúcich tiež upravených zákonom o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, podmienky organizovania predajných akcií a predaja tovaru alebo poskytovania služieb na predajných akciách a pôsobnosť orgánov dohľadu pri kontrole dodržiavania tohto zákona.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet. Službou je akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne vrátane činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány verejnej správy.

§ 35 až § 37

Zrušené.

§ 38

Pohostinská činnosť

(1) Pohostinskou činnosťou sa rozumie príprava a predaj jedál a nápojov, ak sa podávajú na priamu konzumáciu na mieste (ďalej len „predaj na priamu konzumáciu“). Súčasťou oprávnenia na pohostinskú činnosť je aj s ňou spojený predaj polotovarov alebo doplnkového tovaru a predaj na priamu konzumáciu podľa odseku 2.

(2) Pohostinskou činnosťou nie je na účely tohto zákona predaj na priamu konzumáciu

a)  nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov,

b)  zmrzliny, ak sa na jej prípravu použijú priemyselne vyrábané koncentráty a mrazené krémy,

c)  tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a obvyklých príloh, ako aj bezmäsitých jedál,

d)  jedál, nápojov a polotovarov ubytovaným hosťom v ubytovacích zariadeniach s kapacitou do 10 lôžok.

(3) Pohostinskou činnosťou nie je ani predaj na priamu konzumáciu po domácky vyrobeného vína a s ním spojený predaj sezónnych jedál na priamu konzumáciu, ak sa nevykonáva viac ako štyri mesiace v roku.

V ustanovení je definovaná obchodná živnosť, ktorou je pohostinská činnosť. Nakoľko je uvedená činnosť remeselnou živnosťou, zákon vyžaduje predloženie dokladu o odbornej spôsobilosti k prevádzkovaniu tejto živnosti, ktorý je vydaný buď na podnikateľa priamo alebo na ustanoveného zodpovedného zástupcu.

Pod touto činnosťou rozumieme prípravu a predaj jedál a nápojov, ale len určených k priamej konzumácii. To znamená, že tieto jedlá a nápoje sa konzumujú priamo na mieste. S uvedenou činnosťou súvisí tiež vedľajšia činnosť, ktorá nie je uvedená priamo v predmete živnostenského oprávnenia, a to predaj doplnkového tovaru a polotovarov k priamej konzumácii.

Zákon ďalej v tomto ustanovení vymedzuje, ktoré činnosti sa nepovažujú za pohostinskú činnosť, aj keď sú z oblasti pohostinskej činnosti.

Ide o predaj na priamu konzumáciu

–   nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov,

–   zmrzliny, ak sa na jej prípravu použijú priemyselne vyrábané koncentráty a mrazené krémy,

–   tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a obvyklých príloh, ako aj bezmäsitých jedál,

–   jedál, nápojov a polotovarov ubytovaným hosťom v ubytovacích zariadeniach s kapacitou do 10 lôžok,

–   po domácky vyrobeného vína a s ním spojený predaj sezónnych jedál na priamu konzumáciu, ak sa nevykonáva viac ako 4 mesiace v roku.

§ 39 až § 41a

Zrušené.

HLAVA III

VÝROBNÉ ŽIVNOSTI

§ 42

Rozsah oprávnenia

(1) Podnikateľ má právo v rámci živnostenského oprávnenia

a)  vykonávať súbor nadväzných činností súvisiacich so zabezpečením výroby finálneho produktu,

b)  zhotovovať stroje, náradie a prípravky určené na výrobu finálneho produktu,

c)  predávať a opravovať výrobky, ak zostane zachovaná povaha živnosti.

(2) Podnikateľ má ďalej právo:

a)  nakupovať za účelom ďalšieho predaja a predávať výrobky aj iných výrobcov a príslušenstvo, ak sú rovnakého druhu ako výrobky vlastnej výroby, alebo v jednotlivých prípadoch sprostredkúvať predaj cudzích výrobkov a príslušenstva,

b)  vyrábať a potláčať obaly, etikety a iné pomocné prostriedky umožňujúce predaj výrobkov, ktoré vyrába,

c)  prenajímať výrobky vlastnej výroby i výrobky iných výrobcov rovnakého druhu, ako aj príslušenstvo,

d)  vykonávať montáž, nastavenie a údržbu výrobkov.

(3) Nákup, predaj, sprostredkovanie predaja a prenájom cudzích výrobkov podľa odseku 2 písm. a) a c) možno vykonávať len v rozsahu, pri ktorom zostane zachovaná povaha výrobnej živnosti.

Definícia výrobných živnosti nie je zákonom priamo definovaná, dá sa však povedať, že ide o všetky živnosti, ktoré nie sú živnosťami obchodnými alebo živnosťami, prostredníctvom ktorých sú poskytované služby. Ustanovenie presne vymedzuje činnosti, ktoré sú predmetom výrobnej živnosti a iné činnosti v rámci nich nie sú povolené, na tie by mala byť otvorená ďalšia činnosť.

Pri výrobných živnostiach má podnikateľ právo zhotovovať stroje, náradie alebo prípravky na výrobu finálneho produktu, taktiež predávať a opravovať výrobky, alebo vykonávať montáž, nastavenie a údržbu týchto výrobkov. Pri výrobných živnostiach môže podnikateľ nakupovať aj predávať výrobky aj iných výrobcov, alebo sprostredkúvať predaj cudzích výrobkov ako aj ich príslušenstva.

Zákon ďalej charakterizuje právo podnikateľa vyrábať obaly a etikety na výrobky, ktoré predáva. Aj tu platí zásada, že nákup, predaj, sprostredkovanie predaja a prenájom cudzích výrobkov možno vykonávať, len ak zostane zachovaná povaha výrobnej živnosti.

HLAVA IV

ŽIVNOSTI POSKYTUJÚCE
SLUŽBY

§ 43

Službami sa na účel tohto zákona rozumie poskytovanie opráv a údržby vecí, preprava osôb a tovaru, iné práce a výkony na uspokojovanie ďalších potrieb.

Zákon charakterizuje čo sa rozumie pod pojmom služba z pohľadu živnosti. Službou je poskytovanie opráv, údržby vecí, preprava osôb alebo tovaru a tiež rôzne výkony, ktoré slúžia na uspokojenie potrieb.

§ 44

Rozsah oprávnenia

(1) Ustanovenia § 42 ods. 2 a 3, ako aj ustanovenie § 34 ods. 1 písm. i) platia pre podnikateľov poskytujúcich služby primerane, ak sa pritom zachová povaha ich živnosti.

(2) Podnikateľ poskytujúci služby je oprávnený poskytovať aj malé občerstvenie. Malým občerstvením sa rozumie predaj nealkoholických nápojov (káva, čaj, limonády), ak sú určené na priamu konzumáciu na mieste.

(3) Podnikateľ oprávnený na prepravu osôb a tovaru môže vykonávať činnosti súvisiace so zaistením bezpečnosti a pohodlia cestujúcich, prekladať, skladovať a baliť zásielky, prevádzkovať úschovu a poskytovať pohostinstvo v dopravných prostriedkoch.

(4) Podnikateľ oprávnený na prevádzkovanie garáží a odstavných plôch (§ 4 ods. 2) môže predávať za podmienok ustanovených osobitnými predpismi pohonné látky, mastivá a súčasti výzbroje a výstroja pre vozidlá. Obdobné právo má podnikateľ prevádzkujúci opravy motorových vozidiel.

Podnikateľ, ktorý poskytuje služby je taktiež oprávnený poskytovať aj malé občerstvenie. Dá sa povedať, že ide o doplnkové služby, pričom musí byť zachovaná povaha živnosti, ktorá je predmetom živnostenského oprávnenia. Pod týmto pojmom rozumieme predaj nealkoholických nápojov ako napríklad káva, čaj, limonády, ak sú určené na priamu konzumáciu na mieste.

Podnikateľ, ktorý je oprávnený na prepravu osôb a tovaru môže prekladať, skladovať a baliť zásielky, prevádzkovať úschovu a poskytovať pohostinstvo v dopravných prostriedkoch.

Podnikateľ oprávnený na prevádzkovanie garáží a odstavných plôch môže predávať za podmienok ustanovených osobitnými predpismi pohonné látky, mastivá a súčasti výzbroje a výstroja pre vozidlá. Podobne to platí aj pre podnikateľa, ktorý prevádzkuje opravy motorových vozidiel.

ŠTVRTÁ ČASŤ

OHLÁSENIE ŽIVNOSTI,

ŽIVNOSTENSKÝ REGISTER

HLAVA I

OHLÁSENIE ŽIVNOSTI

NÁLEŽITOSTI OHLÁSENIA
ŽIVNOSTI

 

Náležitosti ohlásenia živnosti

§ 45

(1) Kto hodlá prevádzkovať živnosť, je povinný to ohlásiť živnostenskému úradu miestne príslušnému podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby. Pre zahraničnú osobu je príslušným živnostenský úrad podľa adresy miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo adresy miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. Ak je na území Slovenskej republiky zriadených niekoľko organizačných zložiek podniku zahraničnej osoby, príslušnosť živnostenského úradu sa riadi podľa voľby zahraničnej osoby.

(2) Slovenská fyzická osoba v ohlásení uvedie

a)  meno a priezvisko, akademický titul, bydlisko (ďalej len „osobné údaje“), rodné priezvisko, štátnu príslušnosť, miesto narodenia, pohlavie, rodné číslo a údaj, či jej súd alebo správny orgán uložil zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti,

b)  obchodné meno,

c)  predmet podnikania,

d)  identifikačné číslo organizácie (ďalej len „identifikačné číslo“), ak bolo pridelené,

e)  miesto podnikania,

f)  adresy prevádzkarní, ak sú zriadené,

g)  dobu podnikania, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť po dobu určitú,

h)  deň začatia živnosti, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť neskorším dňom ako dňom ohlásenia.

(3) Slovenská právnická osoba v ohlásení uvedie

a)  obchodné meno, sídlo, právnu formu, ako aj osobné údaje osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, spôsob, akým budú za právnickú osobu konať,

b)  identifikačné číslo,

c)  predmet podnikania,

d)  adresy prevádzkarní, ak sú zriadené,

e)  dobu podnikania, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť po dobu určitú,

f)  deň začatia živnosti, ak ide o právnickú osobu podľa § 10 ods. 1 a ak zamýšľa prevádzkovať živnosť neskorším dňom ako dňom ohlásenia.

(4) Fyzické osoby a právnické osoby s výnimkou osôb uvedených v § 11 ods. 8 uvedú v ohlásení aj osobné údaje a rodné číslo osoby ustanovenej za zodpovedného zástupcu.

(5) Zahraničná osoba v žiadosti o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení alebo v ohlásení uvedie

a) identifikačné údaje a ďalšie údaje

    1.   ak ide o fyzickú osobu meno a priezvisko, akademický titul, dátum narodenia, štátnu príslušnosť, pohlavie, bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, adresu pobytu na území Slovenskej republiky, ak má oprávnenie na pobyt podľa osobitného predpisu a údaj, či jej súd alebo správny orgán uložil zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti,

    2.   ak ide o právnickú osobu, právnu formu, sídlo, meno, priezvisko, bydlisko mimo územia Slovenskej republiky a adresu pobytu na území Slovenskej republiky, ak má oprávnenie na pobyt podľa osobitného predpisu, osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, spôsob, akým budú za právnickú osobu konať,

b)  obchodné meno,

c)  predmet podnikania,

d)  identifikačné číslo, ak bolo pridelené,^36ca)

e)  označenie a adresu miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky,

f)  osobné údaje vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby,

g)  adresy prevádzkarní, ak sú zriadené,

h)  dobu podnikania, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť po dobu určitú,

i)  deň začatia živnosti, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť neskorším dňom ako dňom ohlásenia a ak ide o zahraničnú osobu, ktorej živnostenské oprávnenie vzniká ohlásením,

j)  osobné údaje a rodné číslo zodpovedného zástupcu, ak bol ustanovený, s výnimkou osôb uvedených v § 11 ods. 8.

(6) Fyzická osoba s trvalým pobytom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí uvedie aj svojho splnomocnenca v tuzemsku pre doručovanie.

(7) Ak fyzická osoba alebo právnická osoba uvádza v ohlásení viacero predmetov podnikania, uvedie na prvom mieste ten predmet podnikania, ktorý považuje za hlavný.

(8) Zakladatelia alebo iné osoby a orgány uvedené v § 10 ods. 4 uvedú údaje podľa odseku 3 písm. a) až e) a pripoja doklad o tom, že právnická osoba bola založená alebo zriadená.

Ten, kto prevádzkuje živnosť má ohlasovaciu povinnosť voči živnostenskému úradu podľa miesta sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby. V prípade zahraničnej osoby je príslušným živnostenský úrad podľa adresy miesta činnosti podniku zahraničnej osoby.

Pod ohlásením živnosti si môžeme predstaviť akýsi prvý krok k tomu, aby došlo k vzniku živnostenského oprávnenia.

Ohlásenie musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti. V prípade FO je to meno a priezvisko, akademický titul, bydlisko, rodné priezvisko, štátnu príslušnosť, miesto narodenia, pohlavie, rodné číslo a údaj, či jej súd alebo správny orgán uložil zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti, obchodné meno, predmet podnikania, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, miesto podnikania, adresy prevádzkarní, ak sú zriadené, dobu podnikania, deň začatia živnosti, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť neskorším dňom ako dňom ohlásenia.

Právnická osoba v ohlásení uvedie obchodné meno, sídlo, právnu formu, ako aj osobné údaje osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, spôsob, akým budú za právnickú osobu konať, identifikačné číslo, predmet podnikania, adresy prevádzkarní, ak sú zriadené, dobu podnikania, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť po dobu určitú, deň začatia živnosti, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť neskorším dňom ako dňom ohlásenia.

Zahraničná osoba v žiadosti o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení alebo v ohlásení uvedie identifikačné údaje a ďalšie údaje, obchodné meno, predmet podnikania, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, označenie a adresu miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, osobné údaje vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo vedúceho organizačnej zložky podniku, adresy prevádzkarní, ak sú zriadené, dobu podnikania, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť po dobu určitú, deň začatia živnosti, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť neskorším dňom ako dňom ohlásenia, osobné údaje a rodné číslo zodpovedného zástupcu, ak bol ustanovený.

V prípade, ak fyzická osoba alebo právnická osoba uvádza v ohlásení viacero predmetov podnikania, uvedie na prvom mieste ten predmet podnikania, ktorý považuje za hlavný.

§ 45a

Iné údaje k ohláseniu

(1) Fyzická osoba a právnická osoba uvedie zároveň s ohlásením živnosti tiež údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, ktorými sú miesto a okres narodenia, meno a priezvisko otca, meno, priezvisko a rodné priezvisko matky, pri zmene mena a zmene priezviska aj pôvodné meno alebo pôvodné priezvisko osôb Slovenskej republiky, na ktoré sa podľa tohto zákona vzťahuje podmienka bezúhonnosti.

(2) Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná u správcu dane, ktorým je daňový úrad, zároveň s ohlásením živnosti uvedie aj údaje na splnenie registračnej povinnosti a oznamovacej povinnosti vyžadované podľa osobitného zákona.^36d) Právnická osoba, ktorá nie je registrovaná u správcu dane, ktorým je daňový úrad, zároveň s ohlásením živnosti môže uviesť aj údaje na splnenie registračnej povinnosti a oznamovacej povinnosti vyžadované podľa osobitného zákona.^36d)

(3) Fyzická osoba, ktorá ešte nie je v systéme povinného zdravotného poistenia prihlásená, zároveň s ohlásením živnosti uvedie tiež údaje vyžadované podľa osobitného zákona^36e) na prihlásenie sa do systému povinného zdravotného poistenia.

(4) Fyzická osoba, ktorá je v systéme povinného zdravotného poistenia prihlásená, zároveň s ohlásením živnosti

a)  uvedie obchodné meno poisťovne, v ktorej je prihlásená,

b)  oznámi zmenu platiteľa poistného, ak jej to vyplýva z osobitného zákona.

(5) Osoby, ktoré sa povinne zapisujú do obchodného registra,^36f) môžu zároveň s ohlásením živnosti uviesť aj údaje a predložiť doklady vyžadované podľa osobitného zákona^36g) pre návrh na zápis údajov do obchodného registra.^36h)

V prípade iných údajov, ktoré sú potrebné pri ohlasovaní v prípade fyzickej osoby, ktorá nie je v systéme povinného zdravotného poistenia spolu s ohlásením živnosti uvedie aj údaje vyžadované na prihlásenie sa do systému povinného zdravotného poistenia.

Ak už fyzická osoba je v systéme povinného zdravotného poistenia prihlásená, zároveň s ohlásením živnosti uvedie obchodné meno poisťovne, v ktorej je prihlásená a tiež oznámi zmenu platiteľa poistného. Pri osobách, ktoré sa povinne zapisujú do obchodného registra môžu zároveň s ohlásením živnosti uviesť aj údaje a predložiť doklady pre návrh na zápis údajov do obchodného registra.

Fyzická osoba a právnická osoba uvedie zároveň s ohlásením živnosti tiež údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov v prípade živnosti, na ktoré sa podľa tohto zákona vzťahuje podmienka bezúhonnosti.

Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná u správcu dane, ktorým je daňový úrad, zároveň s ohlásením živnosti uvedie aj údaje na splnenie registračnej povinnosti a oznamovacej povinnosti. To isté platí aj v prípade právnickej osoby.

§ 46

(1) Fyzická osoba

a)  preukáže pri ohlasovacej remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti odbornú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť jej zodpovedného zástupcu,

b)  preukáže oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorú uviedla ako miesto podnikania, ak adresa miesta podnikania je odlišná od miesta bydliska; u zahraničnej osoby oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorú uviedla ako miesto činnosti podniku zahraničnej osoby alebo miesto činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby,

c)  pripojí vyhlásenie zodpovedného zástupcu o skutočnostiach podľa § 11 ods. 4 a o tom, že nemá súdom alebo správnym orgánom uložený zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti,

d)  pripojí súhlas zodpovedného zástupcu s ustanovením do funkcie,

e)  pripojí vyhlásenie o skutočnostiach podľa § 5 ods. 2, § 8 ods. 1, 2 a 5,

f)  pripojí výpis z registra trestov osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky a na ktoré sa vzťahuje podmienka bezúhonnosti podľa tohto zákona.

(2) Právnická osoba

a)  preukáže pri ohlasovacej remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti odbornú spôsobilosť jej zodpovedného zástupcu alebo preukáže spôsobilosť podľa § 11 ods. 12,

b)  preukáže oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorú uviedla ako sídlo, okrem právnickej osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra; u zahraničnej osoby oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorú uviedla ako miesto činnosti podniku zahraničnej osoby alebo miesto činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby,

c)  pripojí vyhlásenie zodpovedného zástupcu o skutočnostiach podľa § 11 ods. 4 a o tom, že nemá súdom alebo správnym orgánom uložený zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti,

d)  pripojí súhlas zodpovedného zástupcu s ustanovením do funkcie,

e)  pripojí vyhlásenie o skutočnostiach podľa § 5 ods. 2, § 8 ods. 1, 2 a 5,

f)  pripojí výpis z registra trestov osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky a na ktoré sa vzťahuje podmienka bezúhonnosti podľa tohto zákona.

(3) Ustanovenia odseku 1 písm. a), c) a d) a odseku 2 písm. a), c) a d) sa nepoužijú v prípade podľa § 11 ods. 8.

(4) Zahraničná osoba pripojí k ohláseniu výpis z registra trestov osoby, ktorá nie je občanmi Slovenskej republiky, ak ide o vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby.

(5) Pre fyzické osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, sa za výpis z registra trestov považuje výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom krajiny, ktorej je fyzická osoba štátnym príslušníkom, alebo krajiny, v ktorej sa fyzická osoba preukázateľne zdržovala v posledných piatich rokoch nepretržite najmenej šesť mesiacov; ak sa takýto doklad v uvedených krajinách nevydáva, nahrádza výpis z registra trestov rovnocenná listina vydaná príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom alebo čestné vyhlásenie osvedčené príslušným orgánom krajiny. Výpis z registra trestov nesmie byť pri jeho predložení starší ako tri mesiace a musí byť predložený spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka. Ak z výpisu z registra trestov nemožno zistiť charakter odsúdenia za trestný čin, jeho prílohou musí byť aj právoplatný rozsudok s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka.

(6) Ak ohlásenie podáva zákonný zástupca osoby, ktorá nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, doloží aj súhlas príslušného súdu (§ 12).

(7) Náležitosťou ohlásenia živnosti je aj úhrada správneho poplatku podľa osobitného predpisu.

Povinnosti pri ohlasovaní živnosti fyzickej osoby pri ohlasovacej remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti- odbornú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť jej zodpovedného zástupcu, ďalej oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorú uviedla ako miesto podnikania, súhlas zodpovedného zástupcu s ustanovením do funkcie, pripojí výpis z registra trestov osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky a na ktoré sa vzťahuje podmienka bezúhonnosti.

Právnická osoba preukáže pri ohlasovacej remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti odbornú spôsobilosť jej zodpovedného zástupcu, oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorú uviedla ako sídlo, okrem právnickej osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, pripojí súhlas zodpovedného zástupcu s ustanovením do funkcie, taktiež pripojí výpis z registra trestov osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky a na ktoré sa vzťahuje podmienka bezúhonnosti.

Zahraničná osoba pripojí k ohláseniu výpis z registra trestov osoby, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky, ak ide o vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby.

Pre fyzické osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, sa za výpis z registra trestov považuje výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom krajiny, ktorej je fyzická osoba štátnym príslušníkom. Doloženie súhlasu súdom sa vyžaduje v prípade, ak ohlásenie podáva zákonný zástupca osoby, ktorá nemá plnú spôsobilosť na právne úkony.

Vydanie osvedčenia
o živnostenskom oprávnení

§ 47

(1) Ak živnostenský úrad zistí, že ohlásenie má náležitosti podľa § 45, § 45a ods. 1 až 4 a § 46 a podnikateľ spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení najneskôr do troch pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpisy z registra trestov boli doručené.

(2) Osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané fyzickej osobe obsahuje

a)  osobné údaje podnikateľa,

b)  obchodné meno,

c)  identifikačné číslo,

d)  predmet alebo predmety podnikania,

e)  miesto podnikania,

f)  dobu, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva, ak prevádzkovanie živnosti ohlásila na dobu určitú,

g)  deň začatia živnosti, ak v ohlásení uviedla neskorší deň začatia živnosti,

h)  dátum vydania osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

(3) Identifikačné číslo pridelí osobe Štatistický úrad Slovenskej republiky na žiadosť živnostenského úradu podľa osobitného predpisu.36k)

(4) Osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané právnickej osobe obsahuje

a)  obchodné meno a právnu formu,

b)  sídlo,

c)  identifikačné číslo,

d)  predmet alebo predmety podnikania,

e)  dobu, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva, ak prevádzkovanie živnosti ohlásila na dobu určitú,

f)  deň začatia živnosti, ak ide o právnickú osobu podľa § 10 ods. 1 a ak zamýšľa prevádzkovať živnosť neskorším dňom ako dňom ohlásenia,

g)  dátum vydania osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

(5) Osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané zahraničnej osobe obsahuje aj označenie, adresu miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky a osobné údaje osoby vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. U zahraničnej fyzickej osoby sa v osvedčení o živnostenskom oprávnení údaj o mieste podnikania neuvádza.

(6) Ak živnostenský úrad zistí, že ohlásenie nemá náležitosti podľa § 45, § 45a a 46 alebo je nezrozumiteľné, vyzve podnikateľa v lehote podľa odseku 1, aby odstránil nedostatky ohlásenia. Vo výzve určí primeranú lehotu na ich odstránenie, najmenej však 15 dní. Ak sú na to závažné dôvody, môže živnostenský úrad na žiadosť podnikateľa predĺžiť lehotu i opakovane. Ak v tejto lehote podnikateľ odstráni závady, postupuje sa podľa odseku 1.

(7) Ak podnikateľ neodstráni závady v určenej lehote živnostenský úrad konanie zastaví.

(8) Ak podanie nie je ohlásením, živnostenský úrad o tom rozhodne v lehote podľa odseku 1.

(9) Ak živnostenský úrad zistí, že podnikateľ nespĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, rozhodne, že živnostenské oprávnenie nevzniklo.

(10) Ak výpis z registra trestov obsahuje záznam o odsúdení za úmyselný trestný čin, živnostenský úrad v pochybnostiach vyzve podnikateľa, aby predložil právoplatný rozsudok o odsúdení. Ak podnikateľ nepredloží rozsudok v určenej lehote, živnostenský úrad konanie zastaví. Lehota na vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení podľa odseku 1 začína plynúť od nasledujúceho dňa po doručení rozsudku. Ak živnostenský úrad zistí, že podnikateľ nespĺňa podmienku bezúhonnosti, rozhodne, že živnostenské oprávnenie nevzniklo.

Ak živnostenský úrad zistí, že ohlásenie má všetky náležitosti a podnikateľ spĺňa podmienky ustanovené zákonom, vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení.

Náležitosti, ktoré osvedčenie obsahuje: osobné údaje podnikateľa, obchodné meno, identifikačné číslo, predmet alebo predmety podnikania, miesto podnikania, dobu, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva, ak prevádzkovanie živnosti ohlásila na dobu určitú, deň začatia živnosti, ak v ohlásení uviedla neskorší deň začatia živnosti a dátum vydania osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

Osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané právnickej osobe obsahuje obchodné meno a právnu formu, sídlo, identifikačné číslo, predmet alebo predmety podnikania, dobu, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva, ak prevádzkovanie živnosti ohlásila na dobu určitú, deň začatia živnosti, dátum vydania osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

Osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané zahraničnej osobe obsahuje aj označenie, adresu miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo miesta činnosti organizačnej zložky podniku a osobné údaje osoby vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo vedúceho organizačnej zložky.

V prípade zahraničnej fyzickej osoby sa v osvedčení o živnostenskom oprávnení údaj o mieste podnikania neuvádza. V prípade, ak podnikateľ neodstráni závady v určenej lehote, živnostenský úrad konanie zastaví. Ak živnostenský úrad zistí, že podnikateľ nespĺňa podmienku bezúhonnosti, rozhodne, že živnostenské oprávnenie nevzniklo.

§ 48

Zrušený.

§ 49

Zmeny údajov
uvedených v ohlásení

(1) Podnikateľ je povinný oznámiť príslušnému živnostenskému úradu všetky zmeny a doplnky týkajúce sa údajov a dokladov ustanovených na ohlásenie živnosti a predložiť o nich doklady spôsobom uvedeným v § 46 do 15 dní od vzniku týchto zmien, ak tento zákon neustanovuje inak. Oznámenie nového predmetu podnikania nie je zmenou údajov uvedených v ohlásení, ale novým ohlásením.

(2) Na základe oznámenia podľa odseku 1 živnostenský úrad potvrdí podnikateľovi oznámenie zmien a doplnkov alebo podľa okolností prípadu rozhodne o pozastavení prevádzkovania živnosti, alebo o zrušení živnostenského oprávnenia. Potvrdenie zmien vyznačí na osvedčení o živnostenskom oprávnení.

(3) Pri premiestnení sídla alebo bydliska je miestne príslušný na postup podľa odseku 2 živnostenský úrad podľa nového sídla alebo bydliska.

(4) Povinnosť podnikateľa podľa odseku 1 sa nevzťahuje na údaje a doplnky, týkajúce sa údajov a dokladov ustanovených na ohlásenie živnosti, ktoré podnikateľ oznamuje do obchodného registra podľa osobitného zákona.³⁶ⁱ⁾

Podnikateľ je povinný oznámiť živnostenskému úradu všetky zmeny a tiež doplnenia údajov, ktoré súvisia s jeho živnosťou. Oznámenie nového predmetu podnikania nie je zmenou údajov uvedených v ohlásení, ale novým ohlásením. Na základe podaného oznámenia živnostenský úrad potvrdí podnikateľovi oznámenie zmien a doplnkov, alebo rozhodne o pozastavení prevádzkovania živnosti, alebo o zrušení živnostenského oprávnenia. Potvrdenie zmien vyznačí na osvedčení o živnostenskom oprávnení. Povinnosti sa nevzťahujú na údaje a doplnky, týkajúce sa údajov a dokladov ustanovených na ohlásenie živnosti, ktoré podnikateľ oznamuje do obchodného registra.

HLAVA II

Zrušená.

HLAVA III

ZÁNIK ŽIVNOSTENSKÉHO OPRÁVNENIA

§ 57

(1) Živnostenské oprávnenie zaniká

a)  smrťou fyzickej osoby (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva; oprávnenie však zanikne najneskôr uplynutím lehoty uvedenej v § 13 ods. 5,

b)  zánikom právnickej osoby, ak nejde o prípady podľa § 14 a 15,

c)  uplynutím času, ak živnostenské oprávnenie bolo vydané na určitý čas,

d)  rozhodnutím živnostenského úradu o zrušení živnostenského oprávnenia podľa § 58,

e)  ak to ustanoví osobitný zákon,

f)  uplynutím lehoty povoleného prechodného alebo trvalého pobytu podnikateľa alebo jeho zrušením,

g)  dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania; to neplatí, ak živnostenský úrad začal konanie o zrušení živnostenského oprávnenia podľa § 58 ods. 1 písm. c) alebo § 58 ods. 2 písm. a) alebo konanie o uložení pokuty podľa tohto zákona.

(2) Úmrtím fyzickej osoby (živnostníka) nezaniká jeho živnostenské oprávnenie, ak v prevádzkovaní živnosti pokračuje pozostalý manžel za podmienok ustanovených v § 13.

(3) Ak v oznámení podľa odseku 1 písm. g) nie je uvedený neskorší deň, živnostenské oprávnenie zanikne dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o ukončení podnikania živnostenskému úradu. Oznámenie o ukončení podnikania možno vziať späť najneskôr v deň, ktorý predchádza dňu zániku živnostenského oprávnenia.

(4) Podnikateľ môže oznámiť miestne príslušnému živnostenskému úradu pozastavenie prevádzkovania živnosti. Účinky pozastavenia živnostenského oprávnenia nastávajú dňom doručenia oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti živnostenskému úradu, alebo ak je v oznámení uvedený neskorší deň, týmto dňom.

(5) Po pozastavení prevádzkovania živnosti podnikateľ nadobudne živnostenské oprávnenie uplynutím doby pozastavenia prevádzkovania živnosti alebo dňom uvedeným v oznámení o zmene doby pozastavenia prevádzkovania živnosti.

(6) Pozastavenie živnosti nemôže trvať kratšie ako šesť mesiacov a dlhšie ako tri roky.

Zákon definuje zánik živnostenského oprávnenia. Živnostenské oprávnenie zaniká smrťou živnostníka, ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva, zánikom právnickej osoby, uplynutím času, ak živnostenské oprávnenie bolo vydané na určitý čas, rozhodnutím živnostenského úradu o zrušení živnostenského oprávnenia, úplynutím povoleného prechodného alebo trvalého pobytu podnikateľa alebo jeho zrušením.

Úmrtím fyzickej osoby-živnostníka nezaniká jeho živnostenské oprávnenie, ak v prevádzkovaní živnosti pokračuje pozostalý manžel.Oznámenie o ukončení podnikania možno vziať späť najneskôr v deň, ktorý predchádza dňu zániku tohto živnostenského oprávnenia. Podnikateľ môže oznámiť pozastavenie prevádzkovania živnosti. Účinky pozastavenia živnostenského oprávnenia nastávajú dňom doručenia oznámenia o pozastavení živnosti. Toto pozastavenie nemôže trvať kratšie ako šesť mesiacov a dlhšie ako tri roky.

§ 58

(1) Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby zruší živnostenské oprávnenie, ak

a) podnikateľ už nespĺňa podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) okrem prípadu podľa § 6 ods. 1 písm. b), ak bol ustanovený zodpovedný zástupca; živnostenský úrad môže namiesto zrušenia živnostenského oprávnenia z dôvodu nespĺňania podmienky podľa § 6ods. 1 písm. c) živnostenské oprávnenie pozastaviť až do času, kým podnikateľ opätovne začne túto podmienku spĺňať,

b) nastanú prekážky podľa § 8 ods. 1 až 3,

c) podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné,

d) Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky podá podnet podľa osobitného predpisu.^36j),

e) Slovenská obchodná inšpekcia podá podnet podľa osobitného predpisu.^36ja)

(2) Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby môže

a) z vlastného podnetu alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaviť, prípadne pozastaviť prevádzkovanie živnosti v prevádzkarni, ktorá je v jeho územnej pôsobnosti, ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené týmto zákonom alebo inými osobitnými predpismi,

b) z vlastného alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť, ak podnikateľ nezačal prevádzkovať živnosť v lehote dlhšej ako dva roky od vzniku živnostenského oprávnenia, alebo ak bez pozastavenia prevádzkovania živnosti prestane prevádzkovať živnosť na dobu dlhšiu ako dva roky.

(3) Ak je prevádzkareň v obvode iného živnostenského úradu, prevádzkovanie živnosti môže pozastaviť živnostenský úrad, v ktorého územnej pôsobnosti sa prevádzkareň nachádza. O pozastavení upovedomí živnostenský úrad, ktorý osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydal.

(4) Osoba, ktorej sa živnostenské oprávnenie zrušilo z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo d) alebo v odseku 2 písm. a), môže ohlásiť živnosť najskôr po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia.

Živnostenský úrad, ktorý je miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby môže buď z vlastného podnetu alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie teda živností zrušiť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaviť.V prípade, že podnikateľ nezačal prevádzkovať živnosť v lehote dlhšej ako dva roky od vzniku živnostenského oprávnenia, alebo ak bez pozastavenia prevádzkovania živnosti prestane prevádzkovať živnosť na dobu dlhšiu ako dva roky, môže živnosť zrušiť.

Živnostenský úrad zruší živnostenské oprávnenie, ak podnikateľ nespĺňa podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), a to spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť.

Taktiež môže byť živnosť pozastavená do času, kým podnikateľ opätovne začne túto podmienku spĺňať.

§ 59

Zrušený.

HLAVA IV

ŽIVNOSTENSKÝ REGISTER

§ 60

Živnostenský register

(1) Živnostenský register (ďalej len „register“) tvorí súbor týmto zákonom určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra zapisujú okresné úrady prostredníctvom informačného systému živnostenského podnikania, ktorého správcom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

(2) Do registra sa zapisujú tieto údaje vrátane ich zmien:

a) ak ide o fyzickú osobu v postavení podnikateľa, zodpovedného zástupcu s výnimkou podľa § 11 ods. 8, pokračovateľa v živnosti podľa § 13, štatutárneho orgánu, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby,

    1.   postavenie fyzickej osoby; u osoby v postavení štatutárneho orgánu aj spôsob, akým za právnickú osobu koná,

    2.   meno a priezvisko,

    3.   akademický titul,

    4.   rodné priezvisko,

    5.   rodné číslo, ak bolo pridelené, inak dátum narodenia,

    6.   štátna príslušnosť,

    7.   miesto narodenia,

    8.   adresa bydliska,

b) obchodné meno; u právnickej osoby aj právna forma,

c) identifikačné číslo,

d) miesto podnikania fyzickej osoby alebo sídlo právnickej osoby,

e) adresa miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby,

f) predmet alebo predmety podnikania,

g) adresy prevádzkarní, ak sú zriadené,

h) dátum vzniku živnostenského oprávnenia,

  i) doba, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva,

  j) pozastavenie alebo zánik živnostenského oprávnenia,

k) iné skutočnosti podľa osobitných predpisov,²⁶⁾

  l) iné údaje podľa § 45a.

(3) Zápis dátumu vzniku živnostenského oprávnenia, ktorý je totožný s dňom zápisu podnikateľa do obchodného registra, vykoná živnostenský úrad podľa výpisu z obchodného registra, ktorý mu registrový súd elektronickou formou zašle v lehote ustanovenej osobitným predpisom.^37b)

(4) Register sa člení na verejnú časť a neverejnú časť. Neverejnú časť registra tvoria rodné priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia, údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a iné údaje poskytnuté podľa osobitných zákonov na účely daňovej registrácie a prihlásenia do systému povinného zdravotného poistenia. Údaje zapísané do registra na účely daňovej registrácie, prihlásenia do systému povinného zdravotného poistenia a výpisu z registra trestov sa poskytujú iba dotknutým orgánom alebo inštitúciám.

(5) Údaje zapísané do verejnej časti registra sa zverejňujú bez zbytočného odkladu.

(6) Ak kontrolóri živnostenského úradu v sídle kraja zistia, že v registri zapísaná prevádzkareň bola zrušená, živnostenský úrad v sídle kraja adresu prevádzkarne v registri vymaže.

Živnostenský register tvorí súbor údajov o všetkých podnikateľoch. Údaje zapisujú okresné úrady prostredníctvom informačného systému živnostenského podnikania, ktorého správcom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Zákon ukladá , ktoré údaje sa zapisujú do registra. V prípade, ak ide o fyzickú osobu v postavení podnikateľa, zodpovedného zástupcu, u osoby v postavení štatutárneho orgánu aj spôsob, akým za právnickú osobu koná, meno a priezvisko, akademický titul, rodné priezvisko, rodné číslo, ak bolo pridelené, inak dátum narodenia, štátna príslušnosť, miesto narodenia, adresa bydliska, obchodné meno. Pri právnickej osobe aj právna forma, identifikačné číslo, miesto podnikania fyzickej osoby alebo sídlo právnickej osoby, adresa miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, predmet alebo predmety podnikania, adresy prevádzkarní, ak sú zriadené, dátum vzniku živnostenského oprávnenia, doba, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva, pozastavenie alebo zánik živnostenského oprávnenia, prípadne iné údaje.

Register sa člení na verejnú časť a neverejnú časť. Neverejnú časť registra tvoria rodné priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia, údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, taktiež údaje zapísané do registra na účely daňovej registrácie, prihlásenia sa do systému povinného zdravotného poistenia a výpisu z registra trestov sa poskytujú iba dotknutým orgánom alebo inštitúciám. Údaje zapísané do verejnej časti registra sa zverejňujú bez zbytočného odkladu.

V pripade, ak kontrolóri živnostenského úradu zistia, že v registri zapísaná prevádzkareň bola zrušená, živnostenský úrad adresu prevádzkarne v registri vymaže.

§ 60a

Výpis z registra
a prehľad zapísaných údajov

(1) Každý má právo vyžadovať od živnostenského úradu výpis z verejnej časti registra. Výpis z verejnej časti registra obsahuje zapísané údaje platné v deň jeho vydania.

(2) Ak vo verejnej časti registra určitý zápis nie je, živnostenský úrad vydá o tom na požiadanie potvrdenie.

(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, údaje z neverejnej časti registra možno poskytnúť iba fyzickej osobe, ktorej sa údaje týkajú. Takejto osobe živnostenský úrad vydá na požiadanie výpis v rozsahu údajov zapísaných vo verejnej i neverejnej časti registra platných v deň jeho vydania.

(4) Na požiadanie možno fyzickej osobe, ktorej sa údaje týkajú, vydať prehľad zapísaných údajov obsahujúci informácie o údajoch platných v deň jeho vydania a informácie o zapísaných, ale v deň jeho vydania už neplatných údajoch.

Každý má právo vyžadovať od živnostenského úradu výpis z verejnej časti registra. Výpis z verejnej časti registra obsahuje zapísané údaje platné v deň jeho vydania. Ak vo verejnej časti registra určitý zápis nie je, živnostenský úrad vydá o tom na požiadanie potvrdenie.

Údaje z neverejnej časti registra možno poskytnúť iba fyzickej osobe, ktorej sa údaje týkajú. Takejto osobe živnostenský úrad vydá na požiadanie výpis v rozsahu údajov zapísaných vo verejnej i neverejnej časti registra platných v deň jeho vydania. Na požiadanie možno fyzickej osobe, ktorej sa údaje týkajú, vydať prehľad zapísaných údajov obsahujúci informácie o údajoch platných v deň jeho vydania a informácie o zapísaných, ale v deň jeho vydania už neplatných údajoch.

§ 60b

Sprístupnenie a zasielanie údajov registra

(1) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky elektronickou formou diaľkovo umožní prístup k údajom o podnikateľoch zapísaných v registri a ku zmenám týchto údajov

a) daňovému úradu a Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky,

b) orgánu štátnej štatistiky,

c) príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,^37c)

d) orgánu, ktorý vedie centrálny register poistencov povinného zdravotného poistenia,^37d)

e) Sociálnej poisťovni.

(2) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sprístupní Slovenskej živnostenskej komore údaje o podnikateľoch zapísaných v registri v rozsahu verejnej časti registra.

(3) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zašle alebo sprístupní ďalším orgánom údaje registra za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Zaslanie alebo sprístupnenie údajov registra elektronickou formou sa považuje za ich písomné oznámenie.

(4) Údaje vyžadované na daňovú registráciu alebo na prihlásenie sa do systému povinného zdravotného poistenia podľa osobitných predpisov sú bezodkladne po vzniku živnostenského oprávnenia zasielané informačným systémom živnostenského podnikania v elektronickej podobe na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre daňové úrady alebo informačnému systému príslušnej zdravotnej poisťovne. Na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre daňové úrady a informačnému systému príslušnej zdravotnej poisťovni sa bezodkladne zasielajú aj zmeny údajov z registra oznámené podľa § 49.

(5) Údaje registra určené na zabezpečenie výpisu z registra trestov živnostenský úrad bezodkladne zašle elektronickou formou Registru trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

(6) Podrobnosti o sprístupnení údajov registra a o automatickom zasielaní údajov registra v elektronickej forme upravia zmluvy medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a príslušnými orgánmi štátnej správy alebo príslušnými inštitúciami.

(7) Na poskytovanie údajov zo živnostenského registra sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií.^37e)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky elektronickou formou diaľkovo umožní prístup k údajom o podnikateľoch zapísaných v registri a ku zmenám týchto údajov daňovému úradu a Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, orgánu štátnej štatistiky, príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, orgánu, ktorý vedie centrálny register poistencov povinného zdravotného poistenia, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam.

Údaje vyžadované na daňovú registráciu alebo na prihlásenie sa do systému verejného zdravotného poistenia sú po vzniku živnostenského oprávnenia zasielané informačným systémom v elektronickej podobe do elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, informačnému systému príslušnej zdravotnej poisťovne a do elektronickej schránky príslušnej zdravotnej poisťovne. Do elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, informačnému systému príslušnej zdravotnej poisťovne a do elektronickej schránky príslušnej zdravotnej poisťovne sa zasielajú aj zmeny údajov z registra.

Údaje registra určené na zabezpečenie výpisu z registra trestov živnostenský úrad zašle elektronickou formou Registru trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Podrobnosti o sprístupnení údajov registra a o automatickom zasielaní údajov registra v elektronickej forme upravia zmluvy medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a príslušnými orgánmi štátnej správy alebo príslušnými inštitúciami.

PIATA ČASŤ

ŽIVNOSTENSKÁ KONTROLA A POKUTY

HLAVA I

ŽIVNOSTENSKÁ KONTROLA

§ 61

(1) Živnostenský úrad v sídle kraja vykonáva kontrolu dodržiavania povinností, ktoré pre podnikateľov vyplývajú zo živnostenského zákona a z osobitných predpisov, ak sa vzťahujú na živnostenské podnikanie.

(2) Na výkon kontrolnej činnosti sa vo veciach neustanovených týmto zákonom primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.³⁸⁾

Živnostenský úrad vykonáva kontrolu podnikateľov a skúma dodržiavanie povinností, ktoré im ukladá zákon a ktoré sa viažu k živnostenskému oprávneniu.

Na výkon kontrolnej činnosti sa použijú druhá časť a tretia časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.

§ 62

(1) Kontrolnú činnosť podľa § 61 ods. 1 vykonávajú zamestnanci živnostenského úradu v sídle kraja (ďalej len „kontrolór“), ktorí sa pri výkone kontroly preukazujú preukazom kontrolóra.

(2) Kontrolóri sú oprávnení požadovať preukázanie totožnosti osôb vykonávajúcich činnosti, ktoré sú živnosťou podľa tohto zákona.

(3) Kontrolóri sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom kontroly.

(4) Ak kontrolóri v súvislosti s kontrolou zistia skutočnosti, ktoré môžu ohroziť život, zdravie, bezpečnosť osôb, životné a pracovné prostredie, spíšu o tom záznam, ktorý odovzdajú alebo doručia podnikateľovi a dotknutému orgánu štátnej správy.

(5) Živnostenský úrad v sídle kraja môže uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených kontrolórmi pri prevádzkovaní živnosti.

(6) Podnikateľ a osoba zodpovedná za činnosť prevádzkarne sú povinní poskytovať súčinnosť pri kontrole dodržiavania povinností a podmienok vyplývajúcich z tohto zákona, najmä preukázať kontrolórom svoju totožnosť, umožniť im vstup do prevádzkarní a do priestorov súvisiacich s prevádzkovaním živnosti, poskytnúť im potrebné doklady, informácie a vysvetlenia.

Na vykonávanie kontroly sú ustanovení zamestnanci živnostenského úradu. Preukazujú sa preukazom kontrolóra. V prípade, ak kontrolóri zistia skutočnosti, ktoré môžu ohroziť život, zdravie, bezpečnosť osôb, životné a pracovné prostredie, spíšu o tom záznam, ktorý odovzdajú alebo doručia podnikateľovi a dotknutému orgánu štátnej správy. Následne živnostenský úrad môže uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených kontrolórmi pri prevádzkovaní živnosti.

Podnikateľ a osoba zodpovedná za činnosť prevádzkarne sú povinní poskytovať súčinnosť pri kontrole dodržiavania povinností a podmienok vyplývajúcich z tohto zákona, poskytnúť potrebné doklady, umožňiť vstup do priestorov.

HLAVA II

NEOPRÁVNENÉ
PODNIKANIE

§ 63

Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom voľnej živnosti, živnostenský úrad v sídle kraja uloží pokutu až do 1 659 eur.

Fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje voľnú živnosť bez živnostenského oprávnenia môže byť živnostenským úradom pokutovaná až do výšky 1 659€.

§ 64

Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti, živnostenský úrad v sídle kraja uloží pokutu až do 3 319 eur.

Fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje remeselnú alebo viazanú živnosť bez živnostenského oprávnenia môže byť živnostenským úradom pokutovaná až do výšky 3 319 €.

§ 65

Zrušený.

HLAVA III

PORUŠENIE INÝCH
USTANOVENÍ ZÁKONA

§ 65a

(1) Živnostenský úrad v sídle kraja môže uložiť podnikateľovi pokutu až do 1 659 eur, ak podnikateľ

a) neustanoví v prípadoch, keď je povinný to urobiť, zodpovedného zástupcu pre živnosť (§ 11 ods. 6 až 8),

b) neohlási zriadenie prevádzkarne živnostenskému úradu,

c) nedodržiava podmienky podľa § 29 ods. 1; pokutu nemožno uložiť, ak iný orgán začal v rovnakej veci konanie o uloženie pokuty podľa osobitných predpisov.

(2) Živnostenský úrad v sídle kraja môže uložiť podnikateľovi pokutu až do 663 eur, ak podnikateľ

a) neohlási živnostenskému úradu, že ustanovil zodpovedného zástupcu, hoci nebol povinný to urobiť (§ 11 ods. 7 prvá veta),

b) neoznámi ukončenie funkcie zodpovedného zástupcu alebo neoznámi ustanovenie nového zodpovedného zástupcu, alebo neohlási, že zodpovedný zástupca už nemá bydlisko na území Slovenskej republiky v prípadoch, keď je povinný to urobiť (§ 11 ods. 9),

c) neohlási zmeny údajov obsiahnutých v ohlásení (§ 49 ods. 1),

d) poruší povinnosť podľa § 30 ods. 5,

e) neoznámi zrušenie prevádzkarne (§ 17 ods. 6).

(3) Živnostenský úrad v sídle kraja môže uložiť zodpovednému zástupcovi pokutu až do 663 eur, ak vykonáva funkciu zodpovedného zástupcu vo viacerých prevádzkarňach ako v jednej prevádzkarni (§ 11 ods. 5).

Živnostenský úrad môže uložiť podnikateľovi pokutu až do 1659 eur, ak podnikateľ neustanoví v prípadoch, keď je povinný to urobiť, zodpovedného zástupcu pre živnosť, neohlási zriadenie prevádzkarne živnostenskému úradu. Živnostenský úrad môže uložiť podnikateľovi pokutu až do 663 eur, ak podnikateľ neoznámi ukončenie funkcie zodpovedného zástupcu alebo neoznámi ustanovenie nového zodpovedného zástupcu, alebo neoznámi zrušenie prevádzkarne.

§ 65b

(1) Za porušenie povinností ustanovených v § 17 ods. 7, v § 30 ods. 1 a v § 65a ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c), d) a e) môže kontrolór uložiť podnikateľovi blokovú pokutu do 165 eur, ak je porušenie povinnosti spoľahlivo zistené a podnikateľ je ochotný pokutu zaplatiť.

(2) Na bloku na uloženie pokuty sa vyznačí údaj o tom, kedy a za aké porušenie povinnosti bola pokuta v blokovom konaní uložená.

(3) Ak nemôže podnikateľ zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu nezaplatenú na mieste s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku podnikateľ potvrdí.

(4) Proti uloženiu blokovej pokuty sa nemožno odvolať.

(5) Bloky na ukladanie pokút vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky; príslušný živnostenský úrad v sídle kraja odoberá bloky od daňového úradu.

Zákon vymenúva za aké porušenia môže kontrolór uložiť pokutu. Ide hlavne o porušenie povinností, ktoré sú ustanovené o označovaní prevádzkarne. Tieto ustanovenia sa primerane vzťahujú aj na združené prevádzkarne, na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti a na technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

Porušenie povinnosti:

§ 30 ods. 1 – Podnikateľ je povinný prevádzkareň označiť najneskôr v deň začatia prevádzkovania živnosti. Spôsob označenia prevádzkarne určujú osobitné predpisy.

–   § 65a ods. 1 písm. b) – neohlási zriadenie prevádzkarne živnostenskému úradu,

–   § 65a ods. 2 písm. c), d) a e) – neohlási zmeny údajov obsiahnutých v ohlásení, poruší povinnosť podľa § 30 ods. 5, neoznámi zrušenie prevádzkarne.  

Ak nemôže podnikateľ zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu nezaplatenú na mieste s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku podnikateľ potvrdí. Proti uloženiu blokovej pokuty sa nemožno odvolať.

§ 65c

Živnostenský úrad v sídle kraja môže osobe uvedenej v § 62 ods. 6, ktorá marí, ruší alebo inak sťažuje výkon kontroly najmä tým, že odmieta súčinnosť pri výkone kontroly alebo bez závažných dôvodov sa nedostaví na výzvu živnostenského úradu v sídle kraja, uložiť poriadkovú pokutu do 331 eur, a to aj opakovane.

Osoba, ktorá marí, ruší alebo inak sťažuje výkon kontroly, odmieta súčinnosť a spoluprácu alebo sa nedostaví na výzvu živnostenského úradu, môže živnosteský úrad uložiť pokutu do 331 eur, a to aj opakovane.

HLAVA IV

UKLADANIE POKÚT

§ 66

(1) Konanie o uložení pokuty podľa § 63 a 64 môže živnostenský úrad v sídle kraja začať len do jedného roka odo dňa, keď sa o neoprávnenom podnikaní fyzickej osoby a právnickej osoby dozvedel, najneskôr však do piatich rokov od času, keď k porušeniu došlo; ak ide o pokračujúce neoprávnené podnikanie, najneskôr do piatich rokov od času, keď neoprávnené podnikanie ešte trvalo.

(2) Konanie o uložení pokuty podľa § 65a môže živnostenský úrad v sídle kraja začať do jedného roka odo dňa, keď sa o skutočnosti uvedenej v § 65a dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď taká skutočnosť ešte trvala, a ak ide o nesplnenie povinnosti v lehote určenej týmto alebo osobitným zákonom, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď uplynula lehota na splnenie povinnosti určenej týmto alebo osobitným zákonom.

(3) Pri ukladaní pokút živnostenský úrad v sídle kraja prihliada najmä na závažnosť, čas trvania alebo následky protiprávneho konania.

(4) Pokuty uložené podľa § 63 až 65c sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

V súvislosti s uložením pokuty zákon ukladá živnostenskému úradu lehotu, do kedy môže začať konanie o uložení pokty a to len do jedného roka odo dňa, keď sa o neoprávnenom podnikaní fyzickej osoby a právnickej osoby dozvedel, najneskôr však do piatich rokov od času, keď k porušeniu došlo.

Pri ukladaní pokút živnostenský úrad prihliada najmä na závažnosť, čas trvania alebo následky protiprávneho konania.

PIATA A ČASŤ

ŽIVNOSTENSKÉ ÚRADY

§ 66a

Štátnu správu v živnostenskom podnikaní vykonávajú:

a) živnostenské úrady, ktorými sú okresné úrady,

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Štátnu správu v živnostenskom podnikaní vykonávajú živnostenské úrady, ktorými sú okresné úrady, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

§ 66b

Pôsobnosť okresného úradu

(1) Okresný úrad vykonáva pôsobnosť živnostenského úradu v prvom stupni, ak § 60 ods. 6, § 61 ods. 1, § 62 ods. 1 a 5, § 63, § 64, § 65a ods. 1 a 2 v úvodných  vetách a § 65a ods. 3, § 65b ods. 5, § 65c a § 66 ods. 1 až 3 neustanovujú inak.

(2) Okresný úrad plní úlohy jednotného kontaktného miesta podľa tohto zákona pre činnosti, ktoré sú

a) živnosťou,

b) podnikaním na základe iného ako živnostenského oprávnenia, ak tak ustanovujú osobitné zákony,

c) poskytovaním služieb podľa osobitného zákona.³⁹⁾

(3) Okresný úrad vydáva

a) osvedčenie o povahe a dĺžke praxe v činnostiach, ktoré sú živnosťou,

b) potvrdenie o tom, že poskytovanie služieb na základe živnostenského oprávnenia nie je obmedzené alebo zakázané,

c) potvrdenie o prijatí oznámenia o cezhraničnom poskytovaní služieb na území Slovenskej republiky,

d) kópiu dokumentu alebo časti dokumentu podľa osobitného predpisu.^39a)

Okresný úrad plní úlohy jednotného kontaktného miesta pre činnosti, ktoré sú živnosťou, podnikaním na základe iného ako živnostenského oprávnenia, poskytovaním služieb.

Okresný úrad vydáva osvedčenie o dĺžke praxe v činnostiach, ktoré sú živnosťou, potvrdenie o tom, že poskytovanie služieb na základe živnostenského oprávnenia nie je obmedzené alebo zakázané, potvrdenie o prijatí oznámenia o cezhraničnom poskytovaní služieb na území Slovenskej republiky.

§ 66ba

Úlohy jednotného
kontaktného miesta

(1) Jednotné kontaktné miesto poskytuje informácie o

a) všeobecných a osobitných podmienkach podnikania a o podmienkach poskytovania služieb na území Slovenskej republiky,

b) postupoch vybavovania náležitostí spojených s možnosťou získania oprávnenia na podnikanie a prístupu k poskytovaniu služieb,

c) kontaktoch na orgány, ktoré sú podľa osobitných predpisov príslušné na rozhodovanie vo veciach podnikania a poskytovania služieb, a na iné subjekty,^41ab) ktoré môžu poskytovateľom služieb alebo príjemcom služieb ponúknuť praktickú pomoc,

d) možnostiach prístupu k verejnej časti registra s databázami poskytovateľov služieb,

e) všeobecne dostupných spôsoboch riešenia sporov súvisiacich so vznikom oprávnenia na podnikanie alebo s možnosťou poskytovania služieb a vlastným poskytovaním služieb.

(2) Poskytovanie informácií nemá charakter právneho poradenstva, informácie majú iba všeobecný a vysvetľujúci charakter. Poskytujú sa v štátnom jazyku bezodkladne po prijatí žiadosti, ktorá môže byť doručená aj elektronickými prostriedkami.

(3) Jednotné kontaktné miesto prijíma od fyzických osôb alebo právnických osôb uchádzajúcich sa o oprávnenie prevádzkovať živnosť alebo o oprávnenie na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia

a) ohlásenia živnosti podľa tohto zákona,

b) údaje a doklady vrátane správnych poplatkov, ktoré sú vyžadované podľa osobitných zákonov na účely predloženia žiadosti o oprávnenie na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných zákonov,

c) údaje potrebné na registráciu a oznámenia daňovníka podľa osobitného predpisu,^41ac)

d) údaje potrebné na prihlásenia sa do systému povinného zdravotného poistenia a oznámenie zmeny platiteľa poistného na účely zdravotného poistenia,^41ad)

e) údaje a doklady vrátane súdnych poplatkov, vyžadované podľa osobitného zákona na účely zápisu údajov do obchodného registra,^41ae)

f) údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

(4) Doklady podľa odseku 3 písm. b) a e) možno predložiť

a) v listinnej podobe, ktoré jednotné kontaktné miesto po uhradení správneho poplatku prevedie do elektronickej podoby, alebo

b) elektronicky podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

(5) Jednotné kontaktné miesto údaje podľa odseku 3 písm. b) až f) preverí a zapíše do informačného systému jednotných kontaktných miest a zodpovedá za ich správnosť. V pochybnostiach o správnosti údajov podľa odseku 3 sprístupní dokumentáciu príslušnému orgánu. Správcom informačného systému jednotných kontaktných miest je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

(6) Jednotné kontaktné miesto prijaté údaje a doklady podľa odseku 3 písm. b) a f) zasiela v elektronickej podobe bezodkladne príslušnému orgánu; ak ide o údaje podľa odseku 3 písm. c) a d), tieto zasiela bezodkladne po vzniku živnostenského oprávnenia alebo po získaní informácie o udelení oprávnenia na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných zákonov na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre daňové úrady alebo informačnému systému príslušnej zdravotnej poisťovni, a v prípade podľa odseku 3 písm. e) príslušnému registrovému súdu.

(7) K zasielaným údajom a dokladom pripojí jednotné kontaktné miesto pridelené identifikačné číslo,^36ca) a ak to vyžadujú osobitné zákony, aj výpis z registra trestov alebo informáciu o bezúhonnosti dotknutých fyzických osôb.

(8) Jednotné kontaktné miesto plní ďalšie úlohy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.³⁹⁾

Jednotné kontaktné miesta vznikli na základe ustanovení Smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu za účelom uľahčenia vstupu slovenských a zahraničných záujemcov o podnikanie v oblasti služieb na slovenský trh. Vnikli vo všetkých členských štátoch EÚ a štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami dohody o EHP a spolu tvoria celoeurópsku sieť jednotných kontaktných miest.

Prostredníctvom JKM je možné vybaviť všetky povinné administratívne úkony súvisiace so začiatkom podnikania a niektoré úkony súvisiace s podnikateľskou činnosťou na jednom mieste ako napríklad ohlásiť živnosť, požiadať o zápis do obchodného reigstra, prihlásiť sa do systému povinného zdravotného poistenia, oznámiť zmeny, ukončiť podnikanie. Okrem týchto služieb poskytujú JKM aj podrobné informácie týkajúce sa vzniku oprávnenia na podnikanie.

Jednotné kontaktné miesto poskytuje informácie o všeobecných a osobitných podmienkach podnikania a o podmienkach poskytovania služieb na území Slovenskej republiky, postupoch vybavovania náležitostí spojených s možnosťou získania oprávnenia na podnikanie a prístupu k poskytovaniu služieb, kontaktoch na orgány, ktoré sú podľa osobitných predpisov príslušné na rozhodovanie vo veciach podnikania a poskytovania služieb, a na iné subjekty, ktoré môžu poskytovateľom služieb alebo príjemcom služieb ponúknuť praktickú pomoc, možnostiach prístupu k verejnej časti registra s databázami poskytovateľov služieb, všeobecne dostupných spôsoboch riešenia sporov súvisiacich so vznikom oprávnenia na podnikanie alebo s možnosťou poskytovania služieb a vlastným poskytovaním služieb.

JKM boli v SR založené za účelom poskytnutia pomoci širokej skupine podnikateľov pri vybavovaní oprávnenia na podnikanie a počas výkonu ich podnikateľskej činnosti, ale tiež aj s cieľom zefektívniť a sústrediť jednotlivé administratívne postupy do jedného centra s výsledkom skrátenia celkovej doby potrebnej na vydanie príslušných dokumentov.

JKM v rámci svojej činnosti spolupracuje s orgánmi, ktoré majú zákonne vymedzenú pôsobnosť v niektorých živnostiach a službách. Ide napr. o organizácie ako Slovenská živnostenská komora alebo profesijné komory, úrady či iné orgány štátnej správy; možnostiach prístupu k verejnej časti registra s databázami poskytovateľov služieb: v prípade živnostenského podnikania ide o živnostenský register, do ktorého je možné nahliadnuť a získať z neho výpis; všeobecne dostupných spôsoboch riešenia sporov súvisiacich so vznikom oprávnenia na podnikanie alebo s možnosťou poskytovania služieb a vlastným poskytovaním služieb, ďalej napríklad v prípade sporu medzi poskytovateľom služieb a živnostenským úradom sú poskytovatelia služby informovaní o spôsobe nápravy poučením.

JKM prijímajú údaje a doklady potrebné na začatie podnikania. V rámci požiadavky splniť všetky postupy a formality potrebné na získanie prístupu k podnikaniu na jednom mieste prijímajú JKM nasledovné doklady a údaje: ohlásenia živnosti; údaje, doklady a správne poplatky vyžadované podľa osobitných predpisov na získanie oprávnenia na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia; údaje potrebné na registráciu a oznámenie daňovníka podľa osobitného predpisu; údaje potrebné na prihlásenie sa do systému povinného zdravotného poistenia a oznámenie zmeny platiteľa poistného; údaje, doklady a súdne poplatky potrebné na zápis do obchodného registra; údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

Jednotné kontaktné miesto údaje preverí a zapíše do informačného systému jednotných kontaktných miest a zodpovedá za ich správnosť. V pochybnostiach o správnosti údajov sprístupní dokumentáciu príslušnému orgánu.

Správcom informačného systému jednotných kontaktných miest je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. JKM prijaté údaje a doklady zasiela v elektronickej podobe bezodkladne príslušnému orgánu.

Doklady možno predložiť v listinnej podobe, ktoré jednotné kontaktné miesto po uhradení správneho poplatku prevedie do elektronickej podoby, alebo elektronicky podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

§ 66c

Zrušený.

§ 66d

Pôsobnosť Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre živnostenské podnikanie

a) riadi a kontroluje výkon štátnej správy v živnostenskom podnikaní,

b) spolupracuje s ústrednými orgánmi a s inými právnickými osobami vo veciach živnostenského podnikania a pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania právnych predpisov,

c) zabezpečuje jednotný informačný systém^41a) v živnostenskom podnikaní a v rozsahu zodpovedajúcom vecnej pôsobnosti ústredných kontrolných, inšpekčných, dozorných a vyhľadávacích orgánov im na požiadanie poskytuje z tohto zoznamu jednorazové údaje,

d) zabezpečuje zvyšovanie odbornosti zamestnancov okresných úradov v živnostenskom podnikaní,

e) rozhoduje o uznaní odbornej praxe podľa § 66h a o uznaní odbornej kvalifikácie podľa § 66m,

f) spolupracuje so Slovenskou živnostenskou komorou.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako orgán štátnej správy pre živnostenské podnikanie má z pohľadu živnosti určité povinnosti. Predovšetkým spolupracuje so Slovenskou živnostenskou komorou, rozhoduje o uznaní odbornej praxe a kvalifikacie, takisto vedie jednotný informačný systém.

Medzi povinnosti patrí aj riadenie a kontrola výkonu štátnej správy v živnostenskom podnikaní.

PIATA B ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA

PRE FYZICKÉ OSOBY
A PRÁVNICKÉ OSOBY
ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
EURÓPSKEJ ÚNIE, ŠTÁTOV
DOHODY O EURÓPSKOM
HOSPODÁRSKOM PRIESTORE A ŠVAJČIARSKEJ
KONFEDERÁCIE

§ 66e

(1) Na fyzickú osobu, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie^41b) alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore⁴²⁾ a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „členský štát“), a na právnickú osobu založenú podľa práva členského štátu, ktorá má sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území týchto štátov, sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú s odchýlkami uvedenými v tejto časti.

(2) Na účely tohto zákona sa osobou spoločenstva rozumie fyzická osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu, alebo právnická osoba založená podľa práva členského štátu, ktorá má sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území členského štátu.

Na fyzickú osobu, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie a na právnickú osobu založenú podľa práva členského štátu, ktorá má sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území týchto štátov, sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú s odchýlkami uvedenými v tejto časti.

HLAVA I

BEZÚHONNOSŤ

§ 66f

(1) Splnenie všeobecnej podmienky prevádzkovania živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) môže osoba spoločenstva, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, preukázať aj výpisom z registra trestov vydaným v domovskom členskom štáte alebo v členskom štáte pôvodu fyzickej osoby, alebo ak sa taký výpis nevydáva, rovnocennou listinou vydanou príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom; ak sa také doklady nevydávajú, alebo ak takýto výpis alebo rovnocennú listinu príslušné orgány v domovskom členskom štáte alebo v členskom štáte pôvodu fyzickej osoby nevydajú do dvoch mesiacov od podania žiadosti, čo osoba musí preukázať čestným vyhlásením vykonaným pred orgánom domovského členského štátu alebo členského štátu pôvodu, ktorý je kompetentný overiť jeho obsah a pravosť podpisu. Doklady nesmú byť pri ich predkladaní staršie ako tri mesiace a musia byť predložené spolu s prekladom do štátneho jazyka.

(2) Na účely tohto zákona sa rozumie

a) domovským členským štátom jeden alebo viaceré členské štáty, v ktorom alebo v ktorých štátny príslušník členského štátu získal odbornú kvalifikáciu,

b) členským štátom pôvodu členský štát, v ktorom mal štátny príslušník členského štátu bydlisko pred príchodom na územie Slovenskej republiky.

Na prevádzkovanie živnosti musia byť splnené určité všeobecné podmienky, ktoré ukladá zákon. V prípade osoby, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky, treba podmienku bezúhonnosti preukázať výpisom z registra trestov vydaným v domovskom členskom štáte alebo v členskom štáte pôvodu fyzickej osoby, prípadne inou rovnocennou listinou vydanou príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom. V prípade, ak také doklady nevydávajú do dvoch mesiacov od podania žiadosti, osoba sa musí preukázať čestným vyhlásením vykonaným pred orgánom domovského členského štátu alebo členského štátu pôvodu, ktorý je kompetentný overiť jeho obsah a pravosť podpisu. Doklady nesmú byť pri ich predkladaní staršie ako tri mesiace a musia byť predložené spolu s prekladom do štátneho jazyka.

Domovským členským štátom je jeden alebo viaceré členské štáty, v ktorom alebo v ktorých štátny príslušník členského štátu získal odbornú kvalifikáciu. Členským štátom je štát, v ktorom mal štátny príslušník členského štátu bydlisko pred príchodom na územie Slovenskej republiky.

HLAVA II

ODBORNÁ SPÔSOBILOSŤ

§ 66g

(1) Odbornú spôsobilosť pre živnosti zavedené v prílohách č. 1 a 2 môže osoba spoločenstva preukázať aj rozhodnutím o uznaní odbornej praxe alebo rozhodnutím o uznaní odbornej kvalifikácie.

(2) Rozhodnutím o uznaní odbornej praxe možno preukázať odbornú spôsobilosť iba pre živnosti zaradené v prílohách č. 1 a 2 do zoznamov I až III.

Odbornú spôsobilosť pre živnosti zaradené v prílohách č. 1 a 2 môže osoba spoločenstva preukázať aj rozhodnutím o uznaní odbornej praxe alebo tiež rozhodnutím o uznaní odbornej kvalifikácie.

Rozhodnutím o uznaní odbornej praxe možno preukázať odbornú spôsobilosť len pre živnosti, ktoré sú v prílohách č. 1 a 2 do zoznamov I až III.

§ 66h

Uznávanie odbornej praxe

(1) Konanie o uznaní odbornej praxe sa začína dňom doručenia žiadosti o uznanie odbornej praxe na vykonávanie živnosti zaradenej v prílohách č. 1 a 2 do zoznamov I až III Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Žiadosť musí byť doložená dokladom o štátnej príslušnosti žiadateľa a osvedčením o charaktere a dĺžke činnosti vydaným príslušným úradom alebo orgánom členského štátu, a ak to tento zákon ustanovuje, aj dokladmi o vzdelaní.^42a) Doklady musia byť predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka.

(2) Odborná prax nadobudnutá na území Slovenskej republiky sa preukazuje dokladmi o skutočnom a zákonnom vykonávaní príslušnej odbornej činnosti.

(3) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky potvrdí prijatie žiadosti do jedného mesiaca od jej prijatia a v potvrdení informuje žiadateľa o všetkých chýbajúcich dokladoch a vyzve ho na ich doplnenie v určenej lehote.

(4) Ak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z predložených dokladov zistí, že sú splnené podmienky uvedené v § 66i, 66j alebo 66k, rozhodne o uznaní odbornej praxe, inak žiadosť zamietne.

(5) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o žiadosti rozhodne do štyroch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti.

Každá odborná prax nadobudnutá na území Slovenskej republiky sa preukazuje dokladmi o skutočnom a zákonnom vykonávaní tejto odbornej činnosti. Samotné konanie o uznaní odbornej praxe na vykonávanie živnosti sa začína dňom doručenia žiadosti. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky potvrdí prijatie žiadosti do jedného mesiaca od jej prijatia, prípadne informuje žiadateľa o všetkých chýbajúcich dokladoch a vyzve ho na ich doplnenie. Ak sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky, ministerstvo rozhodne o uznaní odbornej praxe.

§ 66i

Odborná spôsobilosť

pre živnosti zaradené do zoznamu I 

(1) Odbornú spôsobilosť pre živnosti zaradené do zoznamu I spĺňa osoba spoločenstva, ktorá vykonávala príslušnú činnosť po dobu

a) šiestich po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra^42b) alebo

b) troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra, ak súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce najmenej trojročné vzdelanie, alebo

c) štyroch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra, ak súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce najmenej dvojročné vzdelanie, alebo

d) troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba, ak súčasne preukáže, že vykonávala príslušnú činnosť v postavení zamestnanca najmenej päť rokov, alebo

e) piatich po sebe nasledujúcich rokov vo vedúcom postavení, z toho najmenej tri roky vykonávala povinnosti technického charakteru a mala zodpovednosť za najmenej jedno oddelenie podniku, ak súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce najmenej trojročné vzdelanie.

(2) V prípadoch podľa odseku 1 písm. a) a d) nesmie byť vykonávanie príslušnej činnosti skončené viac ako desať rokov pred podaním žiadosti o živnostenské oprávnenie.

(3) Ustanovenie odseku 1 písm. e) sa pre živnosť Pánske, dámske a detské kaderníctvo neuplatňuje.

Pre živnosti, ktoré sú zaradené do zoznamu I spĺňa osoba odbornú spôsobilosť, ak vykonávala príslušnú činnosť po dobu šiestich po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra alebo troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra, ak súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce najmenej trojročné vzdelanie.

Ďalej, ak po bola SZČO v postavení manažéra 4 roky a súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce najmenej dvojročné vzdelanie, alebo 3 roky ako samostatne zárobkovo činná osoba, ak vykonávala príslušnú činnosť v postavení zamestnanca najmenej päť rokov.

§ 66j

Odborná spôsobilosť pre živnosti

zaradené do zoznamu II

(1) Odbornú spôsobilosť pre živnosti zaradené do zoznamu II spĺňa osoba spoločenstva, ktorá vykonávala príslušnú činnosť po dobu

a) piatich po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra^42b) alebo

b) troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra, ak súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce najmenej trojročné vzdelanie, alebo

c) štyroch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra, ak súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce najmenej dvojročné vzdelanie, alebo

d) troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba, ak súčasne preukáže, že vykonávala príslušnú činnosť v postavení zamestnanca najmenej päť rokov, alebo

e) piatich po sebe nasledujúcich rokov v postavení zamestnanca, ak súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce najmenej trojročné vzdelanie, alebo

f) šiestich po sebe nasledujúcich rokov v postavení zamestnanca, ak súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce najmenej dvojročné vzdelanie.

(2) V prípadoch podľa odseku 1 písm. a) a d) nesmie byť vykonávanie príslušnej činnosti skončené viac ako desať rokov pred podaním žiadosti o živnostenské oprávnenie.

V tejto časti zákon charakterizuje Odbornú spôsobilosť pre živnosti zaradené do zoznamu II.

V jednotlivých písmenach je charakteristika doby, aby bola uznaná odborná spôsobilosť vykonávať živosti zaradené do zoznamu II. Napríklad 5 rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra alebo troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra, ak súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce najmenej trojročné vzdelanie. Taktiež troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba, ak súčasne preukáže, že vykonávala príslušnú činnosť v postavení zamestnanca najmenej päť rokov, alebo piatich po sebe nasledujúcich rokov v postavení zamestnanca, ak súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce najmenej trojročné vzdelanie. Pri dvojročnom vzdelaní musí byť v pozícií zamestnanca 6 po sebe nasledujúcich rokov.

§ 66k

Odborná spôsobilosť pre živnosti

zaradené do zoznamu III

(1) Odbornú spôsobilosť pre živnosti zaradené do zoznamu III spĺňa osoba spoločenstva, ktorá vykonávala príslušnú činnosť po dobu

a) troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra^42b) alebo

b) dvoch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra, ak súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce vzdelanie, alebo

c) dvoch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo v postavení manažéra, ak súčasne preukáže, že vykonávala príslušnú činnosť v postavení zamestnanca najmenej tri roky, alebo

d) troch po sebe nasledujúcich rokov v postavení zamestnanca, ak súčasne preukáže, že pre príslušnú činnosť získala predchádzajúce vzdelanie.

(2) V prípadoch podľa odseku 1 písm. a) a c) nesmie byť vykonávanie príslušnej činnosti skončené viac ako desať rokov pred podaním žiadosti o živnostenské oprávnenie.

Zákon charakterizuje odbornú spôsobilosť pre živnosti, ktoré sú zaradené do zoznamu III. Túto spĺňa osoba spoločenstva vtedy, ak činnosť vykonávala po dobu troch rokov ako SZČO alebo v postavení manažera.

Na osobu spoločenstva sa ustanovenia živnostenského zákona vzťahujú s odchýlkami pri ustanoveniach o odbornej spôsobilosti. Osobou spoločenstva sa rozumie každá FO, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu EÚ alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o EHP a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „členský štát“), a každá PO, ktorá je založená podľa práva členského štátu, ktorá má sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území týchto štátov.

Odbornú spôsobilosť pre viazané živnosti zaradené v Prílohe č. 2 môže osoba spoločenstva preukázať aj rozhodnutím o uznaní odbornej praxe alebo rozhodnutím o uznaní odbornej kvalifikácie. Rozhodnutím o uznaní odbornej kvalifikácie možno preukázať odbornú spôsobilosť pre všetky regulované živnosti, kým rozhodnutím o uznaní odbornej praxe možno preukázať len odbornú spôsobilosť pre živnosti zaradené v Prílohe č. 2 do zoznamov I až III.

V zozname I sa nachádzajú tieto viazané živnosti:

Viazaná živnosť je taká živnosť, kde podmienkou prevádzkovania živnosti je okrem splnenia všeobecných podmienok aj splnenie podmienky odbornej spôsobilosti získanej inak. Viazané živnosti sú živnosti uvedené v Prílohe č. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“).

Odborná spôsobilosť pre viazané živnosti je upravená osobitnými predpismi uvedenými v Prílohe č. 2 živnostenského zákona alebo ustanovená Prílohou č. 2.

Zlievanie drahých kovov

Vývoj a výroba zbraní alebo streliva

Výroba a spracovanie výbušnín vrátane pyrotechnických výrobkov alebo vykonávanie výskumu, vývoja alebo pokusnej výroby výbušnín

Reštaurovanie s výnimkou kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia

V zozname II sa nachádzajú tieto viazané živnosti:

Prevádzkovanie cestovnej kancelárie

Prevádzkovanie cestovnej agentúry

Zasielateľstvo

V zozname III sa nachádzajú tieto viazané živnosti:

Predaj pyrotechnických predmetov tried II a III a podtriedy T1

Ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach a v chatovej osade triedy 3, v kempingoch triedy 3 a 4

Prevádzkovanie pohrebiska alebo Prevádzkovanie pohrebnej služby alebo Prevádzkovanie krematória.

§ 66l

Predchádzajúce vzdelanie pre príslušnú činnosť podľa § 66i až 66k sa preukazuje

a) štátom uznaným vysvedčením alebo iným dokladom o predchádzajúcom vzdelaní nadobudnutom v členskom štáte, ktoré príslušná profesijná organizácia posúdila ako platné, alebo

b) dokladom o úspešnom skončení odbornej prípravy v nečlenskom štáte spolu s dokladmi členského štátu o uznaní odbornej prípravy na účely výkonu príslušnej činnosti a o trojročnej odbornej praxi v príslušnej činnosti na jeho území.

Odborná spôsobilosť pre živnosti zaradené do zoznamu I, II, III sa preukazujú štátom uznaným vysvedčením alebo iným dokladom o predchádzajúcom vzdelaní nadobudnutom v členskom štáte, ktoré príslušná profesijná organizácia posúdila ako platné.

Taktiež sa preukazuje  dokladom o úspešnom skončení odbornej prípravy v nečlenskom štáte spolu s dokladmi členského štátu o uznaní odbornej prípravy na účely výkonu príslušnej činnosti a o trojročnej odbornej praxi v príslušnej činnosti na jeho území.

§ 66m

Uznávanie odbornej kvalifikácie

(1) Osoba spoločenstva, ktorá na vykonávanie činnosti zaradenej do zoznamov I až III spĺňa podmienky odbornej spôsobilosti vyžadované na vykonávanie tejto činnosti v inom členskom štáte, tieto podmienky však nezodpovedajú požiadavkám ustanoveným týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Slovenskej republiky, môže požiadať Ministerstvo vnútra slovenskej republiky, aby jej vedomosti a zručnosti doložené diplomami, vysvedčeniami o skúškach alebo inými dokladmi o spôsobilosti vydanými v inom členskom štáte, porovnal s požiadavkami vyžadovanými osobitnými predpismi Slovenskej republiky.

(2) Konanie o uznaní odbornej kvalifikácie sa začína dňom doručenia žiadosti o uznanie odbornej kvalifikácie na vykonávanie živnosti zaradenej v prílohách č. 1 a 2 do zoznamov I až III Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Žiadosť musí byť doložená dokladom o štátnej príslušnosti žiadateľa a rozhodnutím o uznaní dokladu o vzdelaní^42b) alebo kópiami osvedčení o odbornej spôsobilosti, ktoré umožňujú prístup k predmetnej profesii, a ak to tento zákon ustanovuje, aj dokladmi o odbornej praxi žiadateľa. Doklady musia byť predložené spolu s prekladom do štátneho jazyka.

(3) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky potvrdí prijatie žiadosti do jedného mesiaca od jej prijatia a v potvrdení informuje žiadateľa o všetkých chýbajúcich dokladoch.

(4) Žiadosť, ktorá obsahuje iný doklad ako doklad o vzdelaní, predloží Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na vyjadrenie Slovenskej živnostenskej komore, ktorá sa vyjadrí do troch mesiacov od doručenia žiadosti.

(5) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

a) rozhodne o uznaní odbornej kvalifikácie na vykonávanie živnosti,

b) preruší konanie do predloženia dokladu o absolvovaní adaptačného obdobia,^42c)

c) zamietne žiadosť.

(6) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhoduje o žiadosti do štyroch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti.

Pri uznaní kvalifikácie osobe spoločenstva, ktorá spĺňa podmienky odbornej kvalifikácie v inom členkom štáte avšak tieto podmienky nezodpovedajú požiadavkám a predpisom SR, má možnosť táto osoba požiadať Ministerstvo vnútra SR , aby jej vedomosti doložené dokladmi vydanými v inom členskom štáte porovnal s požiadavkami vyžadovanými osobitnými predpismi SR.

Samotné konanie začína dňom doručenia žiadosti. Žiadosť musí byť doložená dokladom o štátnej príslušnosti žiadateľa a rozhodnutím o uznaní dokladu o vzdelaní alebo kópiami osvedčení o odbornej spôsobilosti, ktoré umožňujú prístup k predmetnej profesii. Ak to vyžaduje zákon tak aj dokladmi o odbornej praxi žiadateľa. V prípade, že žiadosť obsahuje iný doklad ako doklad o vzdelaní, predloží ho Ministerstvo vnútra SR na vyjadrenie Slovenskej živnostenskej komore. Následne na to a v lehote stanovenej zákonom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodne o uznaní odbornej kvalifikácie na vykonávanie živnosti, alebo  preruší konanie do predloženia dokladu o absolvovaní adaptačného obdobia, alebo tiež žiadosť zamietne.

To znamená, že konanie o uznaní odbornej praxe sa začína dňom doručenia žiadosti o uznanie odbornej praxe na vykonávanie živnosti Ministerstvu vnútra SR. Žiadosť podaná osobou spoločenstva musí byť doložená dokladom o štátnej príslušnosti žiadateľa a osvedčením o charaktere a dĺžke činnosti vydaným príslušným úradom alebo orgánom členského štátu, a ak to živnostenský zákon ustanovuje, aj dokladmi o vzdelaní. Doklady musia byť predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka. Občan SR spolu so žiadosťou o uznanie odbornej praxe predloží doklady o skutočnom a zákonnom vykonávaní príslušnej odbornej činnosti. Doklad o štátnej príslušnosti ani osvedčenie o charaktere a dĺžke činnosti občan SR nepredkladá. Ministerstvo vnútra SR potvrdí prijatie žiadosti do jedného mesiaca od jej prijatia a v potvrdení informuje žiadateľa o prípadných chýbajúcich dokladoch a vyzve ho na ich doplnenie v určenej lehote. Ak Ministerstvo vnútra SR z predložených dokladov zistí, že sú splnené všetky podmienky, rozhodne o uznaní odbornej praxe, inak žiadosť zamietne. Ministerstvo vnútra SR o žiadosti rozhodne do štyroch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti.

HLAVA III

FINANČNÁ SPOĽAHLIVOSŤ
A POISTENIE

§ 66n

(1) Splnenie podmienky finančnej spoľahlivosti môže osoba spoločenstva preukázať aj rovnocennými dokladmi vydanými bankami v členskom štáte.

(2) Splnenie podmienky zákonného poistenia proti rizikám vyplývajúcim z prevádzkovania živnosti môžu osoby spoločenstva preukázať aj rovnocennými dokladmi vydanými poisťovňami iného členského štátu, z ktorých je zrejmé, že vo vzťahu k podmienkam a rozsahu zodpovedá poistenie podmienkam a rozsahu krytia podľa osobitných predpisov v Slovenskej republike.

(3) Doklady uvedené v odsekoch 1 a 2 nesmú byť pri ich predkladaní staršie ako tri mesiace a musia byť predložené spolu s prekladom do štátneho jazyka.

V tejto časti zákon pojednáva o finančnej spoľahlivosti a poistení. Uvedené skutočnosti môže osoba spoločenstva preukázať dokladmi vydanými bankami v členskom štáte. V prípade zákonného poistenia proti rizikám, ktoré môžu vzniknúť pri prevádzkovaní živnosti, môžu osoby spoločenstva toto preukázať dokladmi vydanými poisťovňami iného členského štátu ale musí byť zrejmé, že toto poistenie zodpovedá podmienkam a rozsahu krytia podľa predpisov SR. Doklady nesmú byť staršie ako 3 mesiace a preložené do slovenského jazyka.

ŠIESTA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ

 A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

HLAVA I

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 67

Pracovnoprávne vzťahy

Pracovnoprávne vzťahy medzi podnikateľom a jeho zamestnancami sa spravujú pracovnoprávnymi predpismi.

Zákon ustanovuje, že všetky vzťahy, ktoré súvisia a vzniknú medzi podnikateľom a jeho zamestnancom sa spravujú pracovnoprávnymi predpismi.

§ 68

Zrušený.

§ 69

Živnostenské spoločenstvá

(1) Živnostenské spoločenstvo (ďalej len „spoločenstvo“) je združením⁴³⁾ podnikateľov v určitom odbore alebo v odboroch živností na vymedzenom území.

(2) Spoločenstvá chránia a podporujú spoločné záujmy podnikateľov, ktorí sú ich členmi, a prispievajú k riadnemu prevádzkovaniu živností. Podávajú na vyžiadanie alebo z vlastnej iniciatívy Slovenskej živnostenskej komore návrhy, informácie a stanoviská o živnostiach v odbore svojej pôsobnosti.

Združenie podnikateľov v určitom odbore alebo živnosti nazývame živnostenské spoločenstvo. Podporuje a chráni záujmy podnikateľov – teda svojich členov. Spoločenstvo má význam aj v tom, že podáva rôzne návrhy a pripomienky Slovenskej živnostenskej komore.

§ 70

Podnikateľ, ktorý pripravuje mládež (učňov) na povolanie, je povinný sa spravovať osobitnými predpismi.⁴⁴⁾

Podnikateľ, ktorý pripravuje žiakov na povolanie sa riadi Zákonom č. 29/1984 Zb. v znení zákona č. 171/1990 Zb. a zákona č. 522/1990 Zb.

§ 71

Konanie vo veciach upravených
týmto zákonom

Konanie vo veciach upravených týmto zákonom sa spravuje zákonom o správnom konaní (správny poriadok),⁴⁵⁾ ak jednotlivé ustanovenia tohto zákona neustanovujú inak.

Konanie vo veciach sa spravuje zákonom o správnom konaní.

§ 71a

Zrušený.

§ 72

Zrušený.

§ 73

Medzinárodné zmluvy

Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak ustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov.

Jednotlivé ustanovenia zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva ustanovuje niečo iné.

HLAVA II

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 74

Zachovanie doterajších oprávnení

(1) V podnikateľskej činnosti, ktorá je živnosťou podľa tohto zákona, môžu fyzické a právnické osoby pokračovať počas jedného roka odo dňa, keď zákon nadobudne účinnosť, na základe oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo podnikateľského oprávnenia, ktoré získali pred jeho účinnosťou. Po uplynutí lehoty tieto oprávnenia zanikajú.

(2) Fyzické osoby, ktorým uplynutím lehoty podľa odseku 1 zanikne oprávnenie na podnikateľskú činnosť vo voľnej alebo remeselnej živnosti, nadobúdajú súčasne živnostenské oprávnenie na tieto živnosti. Živnostenský list vydá živnostenský úrad v lehote ustanovenej v odseku 1.

(3) Fyzické osoby, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona majú oprávnenie na podnikateľskú činnosť vo viazanej alebo v koncesovanej živnosti, predložia živnostenskému úradu v lehote 9 mesiacov od účinnosti tohto zákona doklady preukazujúce, že spĺňajú podmienky ustanovené zákonom alebo že ustanovili zodpovedného zástupcu, ktorý spĺňa podmienky. Za tohto predpokladu vydá živnostenský úrad v lehote 60 dní od predloženia dokladov živnostenský list alebo koncesnú listinu.

(4) Právnické osoby, ktoré majú ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona podnikateľské oprávnenie na činnosti, ktoré sú živnosťami, predložia živnostenskému úradu v lehote 9 mesiacov od účinnosti tohto zákona doklady preukazujúce, že ustanovili zodpovedného zástupcu, ktorý spĺňa podmienky podľa zákona. Za tohto predpokladu vydá živnostenský úrad v lehote 60 dní od predloženia dokladov živnostenský list alebo koncesnú listinu.

(5) Ak osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 živnostenskému úradu doklady nepredložia alebo nimi nepreukážu splnenie podmienok na prevádzkovanie živnosti, živnostenské oprávnenie im nevznikne. Pri pochybnostiach rozhodne o tom, či sú podmienky prevádzkovania živnosti splnené, živnostenský úrad.

V tejto časti zákon hovorí o zachovaní doterajších oprávnení na prevádzkovanie živnosti. Právnické osoby, ktoré majú ku dňu účinnosti zákona podnikateľské oprávnenie na činnosti, ktoré sú živnosťami, predložia živnostenskému úradu v určenej lehote 9 mesiacov od účinnosti tohto zákona doklady preukazujúce, že ustanovili zodpovedného zástupcu, ktorý spĺňa podmienky podľa zákona.

Až keď je splená táto podmienka vydá živnostenský úrad živnostenský list alebo koncesnú listinu. Fyzické osoby, ktorým uplynutím lehoty podľa odseku 1 zanikne oprávnenie na podnikateľskú činnosť vo voľnej alebo remeselnej živnosti, nadobúdajú súčasne živnostenské oprávnenie na tieto živnosti.

§ 75

(1) Žiadosti fyzických osôb o registráciu podnikateľskej činnosti, ktorá je živnosťou, podané podľa doterajších predpisov, o ktorých sa nerozhodlo pred účinnosťou tohto zákona, sa považujú za ohlásenie alebo za žiadosť o koncesiu.

(2) Žiadosti o oprávnenie, povolenie alebo preukaz spôsobilosti na činnosť, o ktorých sa nerozhodlo pred účinnosťou tohto zákona, sa podľa obsahu považujú za žiadosť o koncesiu alebo za ohlásenie viazanej živnosti. Príslušný orgán štátnej správy ich postúpi živnostenskému úradu a k žiadosti o koncesiu pripojí stanovisko ako podklad na rozhodnutie.

(3) Fyzické osoby, ktoré získali oprávnenie, povolenie alebo preukaz spôsobilosti a pred účinnosťou tohto zákona nepožiadali o registráciu, pripoja ich k žiadosti o koncesiu alebo k ohláseniu viazanej živnosti. Pri rozhodovaní o koncesii nahrádzajú tieto doklady stanovisko príslušného orgánu štátnej správy.

Ak sa o žiadosti fyzickej osoby, ktorá žiada o registráciu podnikateľskej činnosti, ktorá je živnosťou a bola podaná podľa doterajších prepisov a nerozhodlo sa o nich pred účinnosťou tohto zákona, sa považujú za ohlásenie alebo za žiadosť o koncesiu. Ďalej napríklad žiadosti o oprávnenie, povolenie o ktorých sa nerozhodlo pred účinnosťou tohto zákona, sa podľa obsahu považujú za žiadosť o koncesiu alebo za ohlásenie viazanej živnosti. Príslušný orgán štátnej správy ich postúpi živnostenskému úradu a k žiadosti o koncesiu pripojí stanovisko ako podklad na rozhodnutie. Podobne je to aj v prípade registrácie.

§ 76

Živnosti, ktoré podľa osobitných predpisov môžu prevádzkovať organizácie, sú v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok oprávnené prevádzkovať aj fyzické osoby.

Určité druhy živností, ktoré mohli podľa osobitých predpisov prevádzkovať organizácie, môžu v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok prevádzkovať aj fyzické osoby.

§ 77

Oprávnenie na podnikateľskú činnosť a podnikateľské oprávnenia na činnosti, ktoré nie sú živnosťami, zostávajú nedotknuté, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Oprávnenie na činnosť, ktorá sa nepovažuje za živnosť zostáva nedoknuté.

§ 78

Zrušený.

§ 79

Likvidácia majetku pre predlženie

(1) Prekážkou prevádzkovania živnosti, ktorá vznikla pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, sa rozumie likvidácia majetku pre predlženie.⁴⁷⁾

(2) Na likvidáciu majetku pre predlženie, ktorá sa vykonala pred 1. januárom 1990, sa neprihliada.

Ustanovenie § 79 hovorí o likvidácií majetku pre predlženie. Prekážkou prevádzkovania živnosti, ktorá vznikla pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, sa rozumie likvidácia majetku pre predlženie.

§ 79a

Vzťah k všeobecnému predpisu

o službách na vnútornom trhu

Na výkon činnosti, postup podávania žiadostí o osvedčenie a postup na vydávanie osvedčenia a výkon dozoru podľa tohto zákona platia ustanovenia všeobecného predpisu o službách na vnútornom trhu,^47a) ak tento zákon neustanovuje inak.

Čo sa týka výkonu činností ako je napríklad postup podávania žiadostí či vydávanie osvedčenia a výkon dozoru platia tu ustanovenia všeobecného predpisu o službách na vnútornom trhu.

§ 80

Zrušovacie ustanovenia

Ku dňu účinnosti tohto zákona sa zrušujú:

1. zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb. okrem § 12a až 12e,

2. § 2 dekrétu prezidenta republiky č. 100/1945 Zb. o znárodnení baní a niektorých priemyselných podnikov v znení zákona č. 114/1948 Zb. o znárodnení niektorých ďalších priemyselných a iných podnikov a závodov a o úprave niektorých pomerov znárodnených a národných podnikov,

3. § 4 zákona č. 114/1948 Zb. o znárodnení niektorých ďalších priemyselných a iných podnikov a závodov a o úprave niektorých pomerov znárodnených a národných podnikov,

4. § 3 zákona č. 115/1948 Zb. o znárodnení ďalších priemyselných a iných výrobných podnikov a závodov v potravinárskom odbore a o úprave niektorých pomerov znárodnených a národných podnikov tohto odboru v znení zákona č. 108/1950 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú predpisy o znárodnení niektorých podnikov potravinárskeho priemyslu,

5. § 3 zákona č. 120/1948 Zb. o znárodnení obchodných podnikov s 50 alebo viacerými činnými osobami,

6. § 1 ods. 2 zákona č. 121/1948 Zb. o znárodnení v stavebníctve v znení zákona č. 58/1951 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o znárodnení v stavebníctve,

7. § 3 zákona č. 123/1948 Zb. o znárodnení polygrafických podnikov,

8. § 8 zákona č. 124/1948 Zb. o znárodnení niektorých pohostinských a výčapníckych podnikov a ubytovacích zariadení.

Prechodné
a zrušovacie ustanovenia

§ 80a

(1) Živnostenské oprávnenia na činnosti, ktoré sú živnosťami podľa tohto zákona, zostávajú zachované.

(2) Podnikatelia, ktorí podnikali na základe živnostenského oprávnenia v činnostiach, ktoré prestali byť živnosťami účinnosťou tohto zákona, považujú sa za podnikateľov, ktorí podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,⁴⁸⁾ ak súčasne spĺňajú požiadavky týchto predpisov.

(3) Podnikatelia, ktorým živnostenské oprávnenie vzniklo pred účinnosťou tohto zákona, upravia svoje právne vzťahy v súlade s ustanoveniami § 6 ods. 3 a § 11 ods. 1 a ods. 5 až 8 do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona. V rovnakej lehote zabezpečia splnenie ustanovenia § 17 ods. 3.

(4) Podnikatelia, ktorým živnostenské oprávnenie na živnosť Očná optika vzniklo pred účinnosťou tohto zákona, upravia svoje právne vzťahy v súlade s ustanoveniami tohto zákona do 31. decembra 2000. Splnenie podmienok preukážu živnostenskému úradu.

§ 80b

Prechodné ustanovenie

účinné od 1. januára 1998

Živnostenské oprávnenia na živnosti v oblasti telesnej kultúry získané do účinnosti tohto zákona zostávajú nedotknuté.

§ 80ba

(1) Živnostenské oprávnenie na živnosti v oblasti nakladania s ostatnými odpadmi získané do 30. júna 2001 zostávajú zachované.

(2) Podnikatelia, ktorým živnostenské oprávnenie na živnosť Podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi vzniklo do 30. júna 2001, upravia svoje právne vzťahy v súlade s ustanoveniami tohto zákona a osobitného zákona do 1. júla 2002.

§ 80bb

Podnikatelia, ktorým živnostenské oprávnenie na živnosť Očná optika vzniklo od 1. septembra 2001 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, upravia si svoje právne vzťahy v súlade s ustanoveniami tohto zákona do 30. apríla 2002. Splnenie podmienok preukážu živnostenskému úradu.

§ 80bc

Živnostenské oprávnenia na živnosť geodetické a kartografické činnosti získané do 31. októbra 2003 zostávajú zachované.

§ 80c

Zrušujú sa:

1. zákon Slovenskej národnej rady č. 572/1991 Zb. o štátnej správe v živnostenskom podnikaní,

2. § 4 zákona č. 46/1971 Zb. o geodézii a kartografii,

3. § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. 50/1983 Zb. o čistení, kontrole a preskúšavaní komínov a spotrebičov palív.

§ 80d

Prechodné ustanovenie

 účinné od 1. septembra 2001

(1) Živnostenské oprávnenia na činnosti, ktoré sú živnosťami podľa tohto zákona, zostávajú zachované.

(2) Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré podnikali na základe živnostenského oprávnenia v činnostiach, ktoré prestali byť živnosťami od 1. septembra 2001, považujú sa za podnikateľov, ktorí podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, ak súčasne spĺňajú podmienky ustanovené v týchto predpisoch.

(3) Podnikatelia, ktorým živnostenské oprávnenie vzniklo pred 1. septembrom 2001, upravia svoje právne vzťahy v súlade s ustanoveniami § 6 ods. 2 do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona.

§ 80e

Prechodné ustanovenie

účinné od 1. januára 2004

Živnostenské oprávnenia vydané na podnikanie so zbraňami a strelivom pred 1. januárom 2004 zostávajú zachované.

§ 80e*)

Prechodné ustanovenie

účinné od 1. januára 2004

Živnostenské oprávnenia, ktoré umožňujú poskytovanie právnych služieb za odmenu, zanikajú dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§ 80g**)

Týmto zákonom sa preberá právny akt Európskej únie uvedený v prílohe č. 5.

§ 80h

Prechodné ustanovenie

účinné od 1. januára 2005

Podnikatelia, ktorým živnostenské oprávnenie na živnosť doprava do zdravotníckeho zariadenia alebo zo zdravotníckeho zariadenia alebo iné oprávnenie podľa osobitného predpisu vzniklo pred účinnosťou tohto zákona, upravia svoje právne vzťahy v súlade s ustanoveniami tohto zákona do 30. júna 2005.

§ 80i

(1) Živnostenské oprávnenia na prevádzkovanie pohrebísk, prevádzkovanie pohrebných služieb a prevádzkovanie krematórií vzniknuté podľa doterajších predpisov zostávajú zachované.

(2) Podnikateľ prevádzkujúci pohrebnú službu, pohrebisko alebo krematórium na základe živnostenského oprávnenia vzniknutého pred 1. novembrom 2005 je povinný predložiť živnostenskému úradu osvedčenie o vykonaní kvalifikačnej skúšky najneskôr do 31. októbra 2007.

(3) Ak podnikateľ prevádzkujúci pohrebnú službu, pohrebisko alebo krematórium v ustanovenej lehote nepredloží požadované doklady podľa odseku 2, jeho živnostenské oprávnenie zaniká 31. októbra 2007.

§ 80j

Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vykonávali kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie na základe povolenia vydaného do 31. mája 2006, môžu túto činnosť vykonávať na základe tohto povolenia najneskôr do 31. decembra 2006.

80k

Prechodné ustanovenia

účinné od 1. júna 2007

Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré nadobudli živnostenské oprávnenie na vykonávanie činnosti bezpečnostného poradcu na vykonávanie školení a skúšok žiadateľov o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu do 31. mája 2007, predložia živnostenskému úradu doklad o odbornej spôsobilosti v lehote 6 mesiacov od účinnosti tohto zákona, inak jej živnostenské oprávnenie zaniká.

Prechodné a zrušovacieustanovenia účinné od 1. októbra 2007

§ 80l

(1) V podnikateľskej činnosti, ktorá sa stáva od 1. októbra 2007 živnosťou, môžu fyzické osoby a právnické osoby, ktoré oprávnenie na podnikanie získali podľa osobitných predpisov, pokračovať do 30. apríla 2008; po uplynutí tejto lehoty toto oprávnenie zaniká.

(2) Živnostenské oprávnenia získané do 1. októbra 2007 na činnosti, ktoré sú živnosťami, zostávajú zachované.

(3) Zahraničné fyzické osoby, ktoré nadobudli živnostenské oprávnenie pred 1. októbrom 2007 a ktoré sa povinne zapisujú do obchodného registra, sú povinné podať návrh na zápis do obchodného registra do 31. decembra 2007, inak ich živnostenské oprávnenie zanikne.

(4) Skúšobné komisie na vykonávanie kvalifikačných skúšok vymenované krajskými úradmi na návrh Slovenskej živnostenskej komory pred 1. októbrom 2007 zanikajú. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na návrh Slovenskej živnostenskej komory vymenuje nové skúšobné komisie na vykonávanie kvalifikačných skúšok a ich členov.

§ 80m

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 322/2001 Z. z. o inšpekčných knihách.

§ 80n

Prechodné ustanovenia

účinné od 1. januára 2008

(1) Ten, kto vykonával podzemné práce banským spôsobom – razenie štôlní a tunelov, ako aj iných podzemných priestorov s objemom od 250 do 500 m³ na základe živnostenského oprávnenia vydaného do 31. decembra 2007, je povinný predložiť živnostenskému úradu osvedčenie o odbornej spôsobilosti najneskôr do 1. júla 2008.

(2) Ten, kto nesplní povinnosť podľa odseku 1, je od 1. júla 2008 oprávnený vykonávať podzemné práce banským spôsobom – razenie štôlní a tunelov, ako aj iných podzemných priestorov s objemom maximálne 250 m³.

§ 80o

Prechodné ustanovenie

účinné od 1. januára 2012

Živnostenské oprávnenia, ktoré získali fyzické osoby a právnické osoby na základe osvedčenia o získanom vzdelaní v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni a osvedčenia o vykonaní kvalifikačnej skúšky pred skúšobnou komisiou získaného do 31. decembra 2011, zostávajú zachované.

§ 80p

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným
od 1. júna 2010

(1) Živnostenské oprávnenia, ktoré umožňovali vykonávanie činnosti ratingových agentúr, v tomto rozsahu dňom 7. júna 2010 zanikajú.

(2) Právnická osoba, ktorá je na základe živnostenského oprávnenia platného k 6. júnu 2010 držiteľom oprávnenia na vykonávanie činností upravených v osobitnom predpise o ratingových agentúrach,^14a) ktoré od 7. júna 2010 už nie sú živnosťou, je oprávnená tieto činnosti vykonávať až do právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti tejto právnickej osoby o registráciu podľa osobitného predpisu o ratingových agentúrach,⁴⁹⁾ ak táto právnická osoba podá žiadosť o registráciu v lehote ustanovenej v osobitnom predpise o ratingových agentúrach.⁴⁹⁾ Ak právnická osoba nepodá žiadosť o registráciu v lehote ustanovenej v osobitnom predpise o ratingových agentúrach,⁴⁹⁾ oprávnenie na vykonávanie činností upravených v osobitnom predpise o ratingových agentúrach^14a) jej zaniká uplynutím lehoty na podanie žiadosti o registráciu podľa osobitného predpisu o ratingových agentúrach.⁴⁹⁾

(3) Fyzickej osobe, ktorá je na základe živnosti platnej k 6. júnu 2010 držiteľom oprávnenia na vykonávanie činností upravených v osobitnom predpise o ratingových agentúrach,^14a) ktoré od 7. júna 2010 už nie sú živnosťou, zaniká dňom 7. septembra 2010 oprávnenie na vykonávanie činností upravených v osobitnom predpise o ratingových agentúrach.^14a)

§ 80r

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným
od 11. júna 2010

(1) Živnostenské oprávnenia, ktoré umožňovali poskytovanie spotrebiteľských úverov, v tomto rozsahu dňom 11. júna 2010 zanikajú.

(2) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je na základe živnostenského oprávnenia platného k 10. júnu 2010 držiteľom oprávnenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov upravených v osobitnom predpise o spotrebiteľských úveroch,^14b) ktoré od 11. júna 2010 už nie sú živnosťou, je oprávnená tieto činnosti vykonávať až do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu tejto osoby na registráciu podľa osobitného predpisu o spotrebiteľských úveroch,⁵⁰⁾ ak táto osoba podá žiadosť o registráciu v lehote ustanovenej v osobitnom predpise o spotrebiteľských úveroch.⁵⁰⁾ Ak dotknutá osoba nepodá návrh na registráciu v lehote ustanovenej v osobitnom predpise o spotrebiteľských úveroch,⁵⁰⁾ oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov upravených v osobitnom predpise o spotrebiteľských úveroch^14b) jej zaniká uplynutím lehoty na podanie návrhu na registráciu podľa osobitného predpisu o spotrebiteľských úveroch.⁵⁰⁾

§ 80s

Prechodné ustanovenia

účinné od 1. júna 2010

(1) Živnostenské listy a koncesné listiny vydané do 31. mája 2010 zostávajú v platnosti.

(2) Tam, kde sa v osobitných predpisoch používa názov „živnostenský list“ alebo názov „koncesná listina“, rozumie sa tým „osvedčenie o živnostenskom oprávnení“.

(3) Podnikatelia, u ktorých bolo do 31. mája 2010 rozhodnuté o pozastavení prevádzkovania živnosti, upravia svoje právne vzťahy v súlade s § 57 ods. 6 do troch rokov od účinnosti tohto zákona, inak im uplynutím tejto doby pozastavené živnostenské oprávnenie zanikne.

(4) V činnostiach vývoj, výroba a predaj zabezpečovacích systémov alebo poplachových systémov a systémov a zariadení umožňujúcich sledovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo v ich okolí, ktoré sa stávajú od 1. júna 2010 živnosťami, môžu fyzické osoby a právnické osoby pokračovať do skončenia platnosti licencie udelenej na tieto činnosti podľa osobitných predpisov, najneskôr do 31. decembra 2010.

(5) Sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ktoré sa stáva od 1. júna 2010 živnosťou, môžu fyzické osoby a právnické osoby, ktoré oprávnenie na túto činnosť získali podľa osobitného predpisu do 31. mája 2010, vykonávať do 31. decembra 2010.

§ 80t

V ustanovení § 22 ods. 1 písm. e) účinnom do 31. decembra 2011 sa za slová „vzdelávacej ustanovizni“ vkladajú slová „a dokladom o vykonaní následnej najmenej šesťmesačnej praxe v odbore“ a za slová „skúšobnou komisiou“ sa vkladajú slová „vydaným Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky“.

§ 80u

Prechodné ustanovenie k úpravám

účinným od 1. decembra 2011

Osoba, ktorá získala živnostenské oprávnenie na vykonávanie činnosti očnej optiky podľa tohto zákona účinného do 30. novembra 2011, je povinná zosúladiť svoju činnosť s ustanoveniami osobitného predpisu najneskôr do 31. mája 2012.

§ 80w

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. februára 2014

Živnostenské oprávnenia vydané na predmet podnikania „Výkon špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry – usporiadateľ na športovom podujatí“ zanikajú dňom 1. februára 2014.

§ 80x

Prechodné ustanovenie
účinné od 1. júna 2014

Živnostenské oprávnenia v odbore výbušniny, výbušné predmety a munícia vydané podľa doterajších predpisov do 31. mája 2014 zostávajú zachované.

§ 80y

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej
od 1. augusta 2014

V činnosti odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb pri búracích prácach, údržbárskych prácach, opravách a iných činnostiach, ktorá sa stáva od 1. augusta 2014 živnosťou, môžu držitelia oprávnenia na odstraňovanie azbestu a materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb pokračovať do získania živnostenského oprávnenia, najneskôr do 31. decembra 2014.

§ 80z

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej
od 1. augusta 2015

Živnostenské oprávnenia na vykonávanie činnosti havarijného technika vydané podľa doterajších predpisov do 31. júla 2015 platia do 31. decembra 2015.

80aa

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným
dňom vyhlásenia

Živnostenské oprávnenia na predaj pyrotechnických výrobkov kategórie 2, kategórie 3, kategórie T1 a kategórie P1 vydané podľa doterajších predpisov do 14. decembra 2015 zostávajú zachované.

§ 80ab

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2016

(1) Živnostenské oprávnenia na prevádzkovanie vzdelávacích zariadení na prípravu vykonávania špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry získané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015 zostávajú zachované do uplynutia platnosti potvrdenia o akreditácii.

(2) Živnostenské oprávnenia na vykonávanie špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry získané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015 zostávajú zachované do uplynutia platnosti dokladu o získanej odbornej spôsobilosti.

§ 81

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. 1. 1992.

Zákon č. 231/1992 Zb. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (29. 5. 1992).

Zákon č. 600/1992 Zb. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (28. 12. 1992).

Zákon č. 132/1994 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 1994.

Zákon č. 200/1995 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 10. 1995.

Zákon č. 216/1995 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 1996.

Zákon č. 233/1995 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 1995.

Zákon č. 123/1996 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 1996.

Zákon č. 164/1996 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 10. 1996.

Zákon č. 222/1996 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (24. 7. 1996).

Zákon č. 289/1996 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 1997.

Zákon č. 290/1996 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 1997.

Zákon č. 288/1997 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 1998.

Zákon č. 379/1997 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 1998.

Zákon č. 70/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 1998.

Zákon č. 76/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 4. 1998.

Zákon č. 126/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 1998.

Zákon č. 129/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 1998.

Zákon č. 140/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 6. 1998.

Zákon č. 143/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 1998.

Zákon č. 144/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 6. 1998.

Zákon č. 161/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 1998.

Zákon č. 178/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 1998.

Zákon č. 179/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 1998.

Zákon č. 194/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 1998.

Zákon č. 263/1999 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2000.

Zákon č. 264/1999 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2000.

Zákon č. 119/2000 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2000.

Zákon č. 142/2000 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2000.

Zákon č. 236/2000 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2000.

Zákon č. 238/2000 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2000.

Zákon č. 268/2000 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2000.

Zákon č. 338/2000 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2001.

Zákon č. 223/2001 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2001.

Zákon č. 279/2001 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2001 okrem čl. I § 7a, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2003 a § 66e až 66o, ktoré nadobudli účinnosť dňom vstupu zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a Európskym spoločenstvám do platnosti (1. 5. 2004).

Zákon č. 488/2001 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2001.

Zákon č. 554/2001 Z. z. nadobudol účinnosť 30. 12. 2001.

Zákon č. 261/2002 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2002.

Zákon č. 284/2002 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2002.

Zákon č. 506/2002 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2002 okrem čl. II bodu 2 písm. b) a c) [príloha č. 3 skupina 314 – Ostatné, poradové č. 12], ktoré nadobudli účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám (1. 5. 2004).

Zákon č. 190/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2004.

Zákon č. 219/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2003.

Zákon č. 245/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 31. 7. 2003.

Zákon č. 423/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2003.

Zákon č. 515/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2004.

Zákon č. 586/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2004.

Zákon č. 602/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2004.

Zákon č. 347/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2004.

Zákon č. 350/2004 Z. z. nadobudol účinnosť pätnástym dňom po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov SR (16. 6. 2004).

Zákon č. 365/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2004.

Zákon č. 420/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2004.

Zákon č. 533/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2004.

Zákon č. 544/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2004.

Zákon č. 578/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2005.

Zákon č. 624/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2005.

Zákon č. 650/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2005.

Zákon č. 656/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2005.

Zákon č. 725/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 3. 2005.

Zákon č. 8/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2005.

Zákon č. 93/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2005.

Zákon č. 331/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 18. 8. 2005.

Zákona č. 340/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2005.

Zákon č. 351/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2005.

Zákon č. 470/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2005.

Zákon č. 473/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2006.

Zákon č. 491/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2006.

Zákon č. 555/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2006.

Zákon č. 567/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1.  2006.

Zákon č. 124/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2006.

Zákon č. 126/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 6. 2006.

Zákon č. 17/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 15. 1. 2007.

Zákon č. 99/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 4. 2007.

Zákon č. 193/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 6. 2007.

Zákon č. 218/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 6. 2007.

Zákon č. 358/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 10. 2007 okrem prílohy č. 1 v čl. I sedemdesiatom druhom bode, ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2008.

Zákon č. 577/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2008.

Zákon č. 112/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 4. 2008.

Zákon č. 445/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2009.

Zákon č. 448/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2009.

Zákon č. 186/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2010.

Zákon č. 492/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2009.

Zákon č. 568/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2012.

Zákon č. 129/2010 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou čl. III bodov 1 a 3 [§ 3 ods. 2 písm. a) a § 80o], ktoré nadobudli účinnosť 1. 6. 2010, s výnimkou čl. III bodov 2 a 4 [§ 3 ods. 2 písm. a) a § 80r], ktoré nadobudli účinnosť 11. 6. 2010.

Zákon č. 136/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 6. 2010 okrem čl. V bodu 67 § 66ba ods. 4 písm. b), ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2012.

Zákon č. 556/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 31. 12. 2010.

Zákon č. 249/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2011.

Zákon č. 324/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 14. 10. 2011 okrem  čl. I až III, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2012.

Zákon č. 362/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2011.

Zákon č. 392/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2011.

Zákon č. 395/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2012.

Zákon č. 251/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2012.

Zákon č. 314/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2013.

Zákon č. 321/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2012.

Zákon č. 351/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2012.

Zákon č. 180/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 10. 2013.

Zákon č. 218/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2013.

Zákon č. 1/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 2. 2014.

Zákon č. 58/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 6. 2014.

Zákon č. 182/2014 Z. z nadobudol účinnosť 1. 7. 2014.

Zákon č. 204/2014 Z. z nadobudol účinnosť 1. 8. 2014.

Zákon č. 219/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 10. 2015.

Zákon č. 321/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2014.

Zákon č. 333/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2015.

Zákon č. 399/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2015.

Zákon č. 79/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 128/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2015.

Zákon č. 266/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2015.

Zákon č. 272/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2015.

Zákon č. 274/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 15. 11. 2015.

Zákon č. 278/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 331/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 2. 12. 2015.

Zákon č. 348/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 387/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 412/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 3. 2016.

Zákon č. 440/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 89/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 20. 5. 2016.

Zákon č. 91/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2016.

Zákon č. 125/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2016.

Živnostenské oprávnenie predstavuje právo fyzickej osoby alebo právnickej osoby prevádzkovať živnosť. Keďže toto právo sa konštituuje v konaní pred orgánom štátnej správy, ktorým je živnostenský (okresný) úrad, platia pre procesný postup tohto orgánu zákonom ustanovené pravidlá. Základným zákonom, ktorým sa orgány štátnej správy riadia pri konaniach, v ktorých rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach občanov a organizácií, je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

V prípade ohlasovacích živností, ktorými sú voľné, remeselné a viazané živnosti, je živnostenský úrad povinný vydať osvedčenie o živnostenskom oprávnení najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa, keď sa mu ohlásenie a výpisy z registra trestov doručili. Náležitosti ohlásenia, vrátane iných údajov k ohláseniu, sú explicitne upravené v § 45, 45a a 46 živnostenského zákona. Podanie na živnostenskom úrade sa považuje za ohlásenie iba vtedy, ak obsahuje všetky náležitosti. Ak podanie všetky náležitosti neobsahuje, živnostenský – okresný úrad vyzve podnikateľa, aby zistené nedostatky odstránil. Určí na to primeranú lehotu. Vo výzve mu určí primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov, najmenej však 15 dní. Ak sú na to závažné dôvody, môže na žiadosť podnikateľa predĺžiť lehotu na odstránenie nedostatkov a to aj opakovane.

Zákon taktiež ustanovuje možnosť úradu zastaviť konanie, ak podnikateľ v určenej lehote neodstráni závady svojho podania. Podľa zákona o správnom konaní sa rozhodnutia v jednoduchých veciach vydávajú bezodkladne, v ostatných prípadoch do 30 dní od začatia konania a vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní, pričom túto lehotu môže primerane predĺžiť iba odvolací orgán. Aj keď to živnostenský zákon bezprostredne inak neupravuje, tieto všeobecné lehoty nemôžu platiť pre konanie živnostenského (okresného) úradu vo veci rozhodovania o tom, že živnostenské oprávnenie – z dôvodov neplnenia požiadaviek ustanovených živnostenským zákonom osobou uchádzajúcou sa o živnostenské oprávnenie nevzniklo.

V prípadoch neoprávneného podnikania právnických osôb alebo fyzických osôb môže konanie o uložení pokuty živnostenský (okresný) úrad začať najneskôr do jedného roka odo dňa, keď sa o neoprávnenom podnikaní dozvedel, najneskôr však do 5 rokov od doby, keď k porušeniu došlo. Pri pokračujúcom neoprávnenom podnikaní môže konanie začať najneskôr do 5 rokov, keď neoprávnené podnikanie ešte trvalo. Napríklad v prípadoch porušenia iných ustanovení živnostenského zákona môže začať konanie o uloženie pokuty len do jedného roka odo dňa, keď sa o danej skutočnosti dozvedel, najneskôr však do 3 rokov od doby, keď taká skutočnosť ešte trvala, a ak ide o nesplnenie povinnosti v lehote určenej živnostenským zákonom, najneskôr do 3 rokov od doby, kedy uplynula lehota na splnenie povinnosti určenej živnostenským zákonom.

Zákon ukladá, ktoré údaje sa zapisujú do registra. U osoby v postavení štatutárneho orgánu aj spôsob, akým za právnickú osobu koná, meno a priezvisko, akademický titul, rodné priezvisko, rodné číslo, ak bolo pridelené, inak dátum narodenia, štátna príslušnosť, miesto narodenia, adresa bydliska, obchodné meno. Pri právnickej osobe aj právna forma, identifikačné číslo, miesto podnikania fyzickej osoby alebo sídlo právnickej osoby, adresa miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, predmet alebo predmety podnikania, adresy prevádzkarní, ak sú zriadené, dátum vzniku živnostenského oprávnenia, doba, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva, pozastavenie alebo zánik živnostenského oprávnenia, prípadne iné údaje.

Ministerstvo vnútra SR, odbor živnostenského podnikania potvrdí k legalizácii verejnú listinu (podpis a pečiatku) vydanú v rámci jeho vecnej pôsobnosti (napr. osvedčenie o živnostenskom oprávnení), konzulárny odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR legalizuje verejnú listinu potvrdenú Ministerstvom vnútra SR, odborom živnostenského podnikania, takto legalizovaná listina sa predkladá na preklad súdnemu prekladateľovi do jazyka štátu, v ktorom sa bude daná listina používať, listina preložená súdnym prekladateľom sa predkladá na ďalšie overenie príslušnému krajskému súdu, takto overená a preložená listina sa opäť predloží na konzulárny odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na ďalšie overenie, posledným krokom je overenie (superlegalizácia), ktorú vykoná konzulát/veľvyslanectvo štátu, v ktorom má byť listina použitá.

Zákon o živnostenskom podnikaní – živnostenský zákon č. 455/1991 upravuje nielen činnosti spojené so živnosťou ale aj osoby, ktoré sú oprávnené na takéto prevádzkovanie. Prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je živnosťou, pokiaľ sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom. Čo sa týka prevádzkovania garáží alebo odstavných plôch pre motorové vozidlá, uvedená činnosť je živnosťou vtedy, ak sú splnené všetky zákonné podmienky alebo ak garáže, prípadne odstavné plochy slúžia na umiestnenie najmenej piatich vozidiel patriacich iným osobám než majiteľovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti.

Novela zákona č. 89/2016 Z. z. upravila v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, konkrétne prílohy č. 2. Úprava sa týkala nahradenia súčasného osvedčenia novo navrhovanou úpravou vzdelania a praxe.

Ďalšia novela zákona č. 91/2016 Z. z. upravila § 8 a § 10. Podľa platného znenia živnostenského zákona je jednou z prekážok prevádzkovania živnosti súdom uložený zákaz činnosti týkajúci sa konkrétnej živnosti (§ 8 ods. 5 cit. zákona). Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb a s tým súvisiacu možnosť uloženia zákazu činnosti, ktorý sa môže týkať aj činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia, bolo potrebné, aby bola právna úprava doplnená aj o právnické osoby.

Účelom zmeny § 8 ods. 5 bolo rozšíriť prekážky prevádzkovania živnosti aj o trest zákazu činnosti uložený právnickej osobe. V § 10 zosúlaďuje znenie § 10 ods. 4 s § 6 ods. 3, a to v súvislosti s vydávaním živnostenského oprávnenia založene právnickej osobe, ktorá ešte nebola zapísaná do obchodného registra (t.j. nevznikla). Tak ako je dôvodom zrušenia živnostenského oprávnenia strata bezúhonnosti pre fyzické osôby, bude dôvodom zrušenia aj v prípade právnických osôb.

Novela zákona č. 125/2016 Z. z. navrhla vypustiť odkaz na ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratí účinnosť. Nakoľko mal tento odkaz len informatívnu povahu, navrhuje sa vypustiť bez náhrady. Úpravu správcu dedičstva bude obsahovať Civilný mimosporový poriadok. Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

Fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky môže na území SR prevádzkovať živnosť za rovnakých podmienok ako slovenská fyzická osoba alebo slovenská právnická osoba. Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti: dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť.

Živnosť nemôže prevádzkovať fyzická osoba ani právnická osoba, na ktorej majetok bol ukončený konkurz, a to po dobu troch rokov po ukončení konkurzu alebo po opätovnom potvrdení núteného vyrovnania, nie však skôr ako po jednom roku od vyporiadania jej záväzkov, ktoré sa viažu ku konkurzu. Živnosť nemôže prevádzkovať osoba, ktorej uložil súd alebo správny orgán zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti, dokiaľ zákaz trvá.

Pri premene obchodnej spoločnosti na inú formu alebo na družstvo môže nová spoločnosť, prípadne družstvo pokračovať v prevádzkovaní živnosti zaniknutej spoločnosti. Podobne to platí aj pri zlúčení alebo splynutí spoločnosti. Pri rozdelení spoločnosti môžu pokračovať v živnosti zaniknutej spoločnosti všetky novovzniknuté spoločnosti, na ktoré prešla prevádzkáreň, v ktorej sa príslušná živnosť zaniknutej spoločnosti prevádzkovala. Osoby oprávnené konať v mene rozdeľovanej spoločnosti oznámia živnostenskému úradu, v akom rozsahu bude každá z novovzniknutých spoločností v živnosti pokračovať, ako aj údaje, ktoré sa zapisujú do živnostenského registra.

Živnosti sú: remeselné, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore, viazané, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná inak, voľné, ak nie je ako podmienka prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť ustanovená.

Podľa predmetu podnikania poznáme: obchodné – kúpa tovaru za účelom predaja, hostinská činnosť, ubytovanie, cestovné kancelárie, prenájom priemyselného tovaru, motorových vozidiel, vykonávanie dražieb, výrobné – podnikateľ má právo na výrobky vyrábať, opravovať a predávať, živnosti poskytujúce služby – poskytovanie opráv a údržba vecí, preprava tovaru, osôb a iné práce.

Fyzická a právnická osoba ak chce vykonávať živnosť je povinná toto ohlásiť živnostenskému úradu. Ak ohlásenie má všetky náležitosti živnostenský úrad vydá živnostenský list.

Preukazovanie odbornej spôsobilosti

Odborná spôsobilosť sa preukazuje výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru. Podnikateľ je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu.

Riadne, poctivo a odborne nie sú vykonávané živnosti, pri ktorých prevádzkovaní opakovane dochádza k poskytovaniu nekvalitných tovarov a služieb z dôvodov porušovania osobitných predpisov, najmä technických noriem a profesijných zvyklostí. Riadne a poctivo nevykonáva živnosť podnikateľ, ktorý bez závažných dôvodov neplní svoje daňové, poplatkové a odvodové povinnosti alebo zabezpečuje činnosť, ktorá je predmetom jeho podnikania, fyzickými osobami bez povinne uzavretého pracovnoprávneho vzťahu.

Živnostenské oprávnenie zaniká: smrťou fyzickej osoby (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva, zánikom právnickej osoby, uplynutím času, ak živnostenské oprávnenie bolo vydané na určitý čas, rozhodnutím živnostenského úradu o zrušení živnostenského oprávnenia, uplynutím lehoty povoleného prechodného alebo trvalého pobytu podnikateľa alebo jeho zrušením.

Živnosťou nie je: prevádzkovanie činností vyhradených zákonom štátu alebo právnickej osobe určenej osobitným právnym predpisom, využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti včítane vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady, vykonávanie liečiteľskej činnosti, ale tiež činnosť pri výkone povolaní psychológov a zdravotníckych pracovníkov, veterinárnych lekárov, advokátov, notárov, patentových zástupcov a súdnych exekútorov, znalcov a tlmočníkov, overovateľov (audítorov) a daňových poradcov.

Živnosťou nie je prevádzkovanie činností sociálnych pracovníkov, činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk, inštitúcií elektronických peňazí, platobných inštitúcií, alebo iných poskytovateľov platobných služieb.

Živnosťou takisto nie je predaj nespracovaných alebo spracovaných rastlinných a živočíšnych výrobkov z vlastnej drobnej pestovateľskej a chovateľskej činnosti fyzickými osobami a predaj lesných plodín. Na predaj ovocia, zeleniny a kvetov, ktoré sa predávajú na prenajatom mieste na trhovisku alebo v tržnici, ak doba prenájmu je dlhšia ako 30 dní v kalendárnom roku, alebo v pojazdnej predajni, prípadne iným ambulantným spôsobom, ak sa predaj uskutočňuje viac ako 30 dní v kalendárnom roku, vzťahuje sa osobitný zákon.

U ohlasovacích živností, ktorými sú voľné, remeselné a viazané živnosti, je živnostenský úrad povinný vydať osvedčenie o živnostenskom oprávnení najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa, keď sa mu ohlásenie a výpisy z registra trestov doručili. Náležitosti ohlásenia, vrátane iných údajov k ohláseniu, sú upravené v § 45, 45a a 46 živnostenského zákona. Podanie na živnostenskom úrade sa považuje za ohlásenie iba vtedy, ak obsahuje všetky náležitosti. Ak podanie všetky náležitosti neobsahuje, živnostenský úrad vyzve podnikateľa, aby zistené nedostatky odstránil. Vo výzve mu určí primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov, najmenej však 15 dní.

Prostredníctvom elektronických služieb živnostenského registra si môžu podnikatelia, ale aj osoby, ktoré majú záujem začať podnikať na území SR splniť svoje povinnosti spojené so začiatkom podnikania.

Pre využitie týchto služieb je potrebné sa zaregistrovať na Ústrednom portáli verejnej správy SR. Niektoré elektronické služby vyžadujú podpísanie zaručeným elektronickým podpisom.

Na podanie ohlásenia je potrebné najskôr sa prihlásiť na portál a následne zvoliť službu „Služby živnostenského registra – jednotné kontaktné miesto“ miestne príslušného okresného úradu.

Na založenie živnosti online (elektronicky) je potrebné mať elektronický občiansky preukaz (eID kartu) s aktivovaným zaručeným elektronickým podpisom, čítačku pre elektronický občiansky preukaz (eID kartu) a príslušný softvér.

Pre cezhraničných poskytovateľ služieb platia určité obmedzenia vyplývajúce z národnej legislatívy (zákon o službách na vnútornom trhu a zákon o uznávaní odborných kvalifikácií), ktoré je potrebné dodržiavať.

Ide hlavne o oznamovaciu povinnosť cezhraničného poskytovateľa služieb, ktorý musí takéto poskytovanie služieb v SR ohlásiť príslušnému orgánu a predložiť zákonom stanovené doklady.

Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje iba na poskytovanie služieb, ktoré patria medzi regulované (remeselné alebo viazané) živnosti. Takéto oznámenie môže cezhraničný poskytovateľ služieb podať buď na vlastnom tlačive, alebo môže využiť vzorové tlačivo Oznámenia o cezhraničnom poskytovaní služieb na území SR. Pri cezhraničnom (dočasnom) poskytovaní služieb na území SR sa pre tento účel nevyžaduje uznanie odbornej kvalifikácie.

Oznamovaciu povinnosť na poskytovanie rovnakej služby s pôsobnosťou pre celú SR je možné splniť si na jednom kontkaktnom mieste s uvedením miesta výkonu služby, doby trvania, frekvencie, pravidelnosti alebo nepretržitosti poskytovania služby.

Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na cezhraničného poskytovateľa služieb s ohľadom na obsah poskytovanej služby a bez ohľadu na frekvenciu jej poskytovania, pokiaľ ide o frekvenciu poskytovanej služby, ak cezhraničný poskytovateľ splní oznamovaciu povinnosti pred prvým poskytnutím služby môže túto službu poskytovať (dovoleným spôsobom) viackrát aj na viacerých miestach v SR. V tomto prípade však možno odporúčať, aby cezhraničný poskytovateľ oznámil poskytovanie rovnakej služby na inom mieste v SR živnostenskému úradu a to buď tomu, ktorému oznámil prvé poskytovanie služby alebo tomu, v ktorého územnej pôsobnosti poskytuje rovnakú službu. Fyzická osoba môže formulár vyplniť samostatne a živnostenskému úradu predloží už hotový formulár (je možné odoslať všetky potrebné dokumenty aj poštou).

Pokiaľ ide o remeselnú alebo viazanú živnosť, vo formulári sa uvádza zoznam dokladov, ktorými sa preukazujú odborná spôsobilosť podnikateľa alebo odborná spôsobilosť zodpovedného zástupcu. Samotné doklady (napr. výučný list, vysvedčenie, diplom) tvoria prílohu ohlásenia.

Ak je v ohlásení vyplnená iná adresa miesta podnikania ako je adresa bydliska podnikateľa, uvedie sa doklad, ktorým sa preukáže oprávnenie užívať nehnuteľnosť (napr. list vlastníctva, nájomná zmluva, súhlas s užívaním nehnuteľnosti). Príslušný doklad je zároveň prílohou ohlásenia. Taktiež sa uvádza predmet podnikania v činnosti, ktorá sa považuje za hlavnú.

Prvým krokom k podnikaniu bude založenie živnosti a splnenie si všetkých s tým súvisiacich povinností. Odo dňa ohlásenia živnosti má FO právo podnikať vo všetkých predmetoch, ktoré v ohlásení živnosti zvolila. Získaním osvedčenia o živnostenskom oprávnení však ako zamestnanec so živnosťou bude dosahovať dva odlišné druhy príjmov s odlišným zdaňovaním. V zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) bude príjem zo zamestnania patriť medzi príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 a príjem zo živnosti bude patriť medzi príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov. K príjmom z podnikania je potrebné podávať daňové priznanie za rok 2017, ak presiahli 1 901,67 €.

V súvislosti so zdravotným poistením plateným z príjmu zo zamestnania sa založením živnosti nič nemení. Za zamestnanca zdravotné poistenie naďalej odvádza jeho zamestnávateľ. K novým povinnostiam u zamestnanca so živnosťou dochádza z dôvodu, že živnostník je povinný platiť zdravotné poistenie.

Po založení živnosti je potrebné oznámiť svojej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa ohlásenia živnosti, že vzniklo právo na platenie odvodov do zdravotnej poisťovne.

Podobne ako registráciu na daňovom úrade, tak aj oznámenie vzniku platiteľa poistného sa dá vybaviť na jednotnom kontaktnom mieste pri ohlasovaní živnosti, kde sa uvedie názov svojej zdravotnej poisťovne.

Výsledok hospodárenia obchodnej spoločnosti sa zisťuje pravidelne, minimálne raz za celé predchádzajúce účtovné obdobie. Je to rozdiel všetkých výnosov a všetkých nákladov za príslušné účtovné obdobie. Spočitávajú sa všetky výnosy a od nich sa odpočíta suma všetkých nákladov. V účtovníctve sa výsledok hospodárenia za účtovné obdobie zisťuje na účte 710 – Účet ziskov a strát. Ak boli výnosy za účtovné obdobie vyššie ako náklady, obchodná spoločnosť dosiahla zisk. A naopak, ak boli v príslušnom účtovnom období náklady vyššie ako výnosy, tak obchodná spoločnosť dosiahla stratu. V praxi sa používajú dva pojmy: – výsledok hospodárenia pred zdanením a výsledok hospodárenia po zdanení.

Výsledok hospodárenia po zdanení sa podľa charakteru označuje ako „účtovný zisk“ (niekedy aj ako „čistý zisk“) alebo „účtovná strata“ (niekedy aj ako „čistá strata“).

Systém IMI vznikol na základe Smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu (ďalej len „smernica o službách“) za účelom uľahčenia a urýchlenia administratívnej spolupráce príslušných orgánov členských štátov EÚ a štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP (ďalej len „členské štáty“).

IMI sa využíva predovšetkým na poskytovanie a overovanie informácií o migrujúcich poskytovateľoch služieb z členských štátov, ktorí poskytujú služby zahrnuté v smernici o službách. Výmena informácií medzi orgánmi členských štátov slúži na posúdenie splnenia požiadaviek na uznanie dokladov na rozhodovanie o udelenie oprávnenia na podnikania v prípade usadenia sa poskytovateľa služieb a na výkon dozoru a kontroly príslušných orgánov nad cezhraničnými poskytovateľmi služieb, ktorí cezhranične (dočasne) poskytujú služby na území členských štátov.

Systém IMI výrazným spôsobom znižuje administratívne zaťaženie kladené na jednotlivých poskytovateľov služieb pri vstupe do podnikania v niektorom z členských štátov. Prostredníctvom priamej elektronickej komunikácie si jednotlivé orgány členských štátov sami overujú informácie či predložené dokumenty vďaka čomu sa celý proces získavania oprávnenia na podnikanie pre poskytovateľa služieb urýchľuje a zjednodušuje.

Orgánmi oprávnenými využívať systém IMI pre oblasť živnostenského podnikania v rámci Slovenskej republiky sú všetky okresné (živnostenské) úrady v postavení jednotných kontaktných miest (JKM) a Ministerstvo vnútra SR, odbor živnostenského podnikania. Využívanie IMI systému JKM uľahčuje slovenským poskytovateľom služieb ich usadenie sa v členských štátoch či cezhraničné (dočasné) poskytovanie služieb a zároveň uľahčuje vykonanie kontroly a dozoru nad zahraničnými poskytovateľmi služieb na území SR.

 

ministerstvo vnútra SR

www.nrsr.sk

 

Odkazy  k textu:

 

1)    § 1 a 2 zákona č. 222/1946 Zb. o pošte (poštový zákon).

        § 1 ods. 1 a § 3 zákona č. 63/1950 Zb. o úprave hospodárenia s tabakom, soľou a liehom a o zrušení štátnych finančných monopolov.

        § 1 ods. 1 dekrétu prezidenta republiky č. 50/1945 Zb. o opatreniach v oblasti filmu.

2)    Zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov.

        Zákon č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých s umeleckých dielach (autorský zákon) v znení zákona č. 89/1990 Zb. (úplné znenie č. 247/1990 Zb.)

2a)   Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z.

        Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2b)   Vypúšťa sa.

3)    § 25 ods. 1 zákona č. 87/1987 Zb. o veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 239/1991 Zb.

        Zákon ČNR č. 240/1991 Zb. o šlachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat.

        Zákon SNR č. 110/1972 Zb. o plemenitbe hospodárskych zvierat v znení zákona SNR č. 256/1991 Zb.

4)    Zákon ČNR č. 128/1990 Zb. o advokácii.

        Zákon SNR č. 132/1990 Zb. o advokácii.

5)    Vypúšťa sa.

5a)   Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

6)    Zákon č. 237/1991 Zb. o patentových zástupcoch v znení zákona č. 90/1993 Z. z.

6a)   Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

7)    Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z.

8)    Zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

8a)   Zákon č. 186/2009 Z. z.  o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9)    § 11 a § 13 ods. 1 až 4 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní.

9a)   Zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov.

9b)   § 4, 4a a 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.

9c)   Vypúšťa sa.

9d)   Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

10)   Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z. o Komore geodetov a kartografov.

11)   Zákon č. 249/2011 Z. z. o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

11a) Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

11b) § 4 a 6 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12)   Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

        Zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.

12a) § 81 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12b) § 63 zákona č. 492/2009 Z. z.

12c) § 2 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z. z.

12d) § 45 ods. 1 a 3, § 47, § 52 ods. 2, § 53, § 54 ods. 1 a § 55 zákona č. 492/2009 Z. z.

12e) Vypúšťa sa.

12f) § 2 písm. i), k) a l) a § 6 a 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.

13)   Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

13a) Vypúšťa sa.

14)   Napríklad zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

14a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009).

14b) Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

15)   Zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

16)   § 2 a § 3 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb.

17)   § 5 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov.

17a) Vypúšťa sa.

18)   Zákon č. 61/1952 Zb. o námornej plavbe v znení zákona č. 42/1980 Zb.

        Nariadenie ministra dopravy č. 75/1953 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o námornej plavbe.

        Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

19)   Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky.

        Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

20)   Zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

21)   § 62 ods. 2 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.

        Vyhláška Ministerstva zdravotníctva ČR č. 284/1990 Zb. o správnej výrobnej praxi, riadení akosti humánnych liečiv a prostriedkov zdravotníckej a obalovej techniky.

        Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 386/1990 Zb. o správnej výrobnej praxi, riadení akosti humánnych liečiv a prostriedkov zdravotníckej a obalovej techniky.

        Zákon č. 87/1987 Zb. o veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 239/1991 Zb.

        Vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy ČSR č. 86/1989 Zb. o povoľovaní overovania, výroby, dovozu a uvádzania do obehu, používaní a kontrole veterinárnych liečiv a prípravkov.

        Vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR č. 188/1989 Zb. o povoľovaní výroby, dovozu, overovania a uvádzania do obehu, používaní a kontrole veterinárnych liečiv a prípravkov.

        Poznámka sa stala obsolétnou (nepoužiteľnou) zmenou, resp. zrušením ustanovení, ktoré na ňu obsahovali odkaz.

22)   § 34 a 35 nariadenia vlády ČSR č. 192/1988 Zb. o jedoch a niektorých iných látkach škodlivých zdraviu v znení nariadenia vlády ČR č. 182/1990 Zb.

        § 34 a 35 nariadenia vlády SSR č. 206/1988 Zb. o jedoch a niektorých iných látkach škodlivých zdraviu v znení nariadenia vlády SR č. 232/1990 Zb.

22a) Zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23)   Zákon č. 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve v znení zákona č. 54/1987 Zb.

        Poznámka sa stala obsolétnou (nepoužiteľnou) zmenou, resp. zrušením ustanovení, ktoré na ňu obsahovali odkaz.

23a) § 6, 7 a 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

23b) Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.

        Poznámka sa stala obsolétnou (nepoužiteľnou) zmenou, resp. zrušením ustanovení, ktoré na ňu obsahovali odkaz.

23c) Zákon Slovenskej národnej rady č. 52/1988 Zb. o geologických prácach a o Slovenskom geologickom úrade v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 497/1991 Zb.

23d) § 5 zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

23e) Zákon č. 473/2005 Z. z.o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti).

23f) Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23fa) § 3 zákona č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23g) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 58/1997 Z. z.

23h) Vypúšťa sa.

23ha) Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z.

23i)  § 141 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon.

23j)  Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

        Poznámka sa stala obsolétnou (nepoužiteľnou) zmenou, resp. zrušením ustanovení, ktoré na ňu obsahovali odkaz.

23k) § 39 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23l)  § 57 zákona č. 725/2004 Z. z.

23m) § 11 ods. 3 zákona č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.

23n) § 7 ods. 1 zákona č. 76/1998 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

23o) Vypúšťa sa.

23p) Vypúšťa sa.

23pa)                         Vypúšťa sa.

23pb) § 29 zákona č. 725/2004 Z. z.

23pc) § 30 zákona č. 725/2004 Z. z.

23pd) § 31 zákona č. 725/2004 Z. z.

23pe) § 32 zákona č. 725/2004 Z. z.

23pf) § 33 zákona č. 725/2004 Z. z.

23pg) § 74 zákona č. 725/2004 Z. z.

23ph) § 88 zákona č. 725/2004 Z. z.

23q) Zákon č. 8 /2005 Z. z. o správcoch a zmene a doplnení niektorých zákonov.

23r)  Zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.

24)   Napríklad § 73 ods. 4 a 5 a § 75 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení zákona č. 231/1992 Zb., § 7 ods. 1 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, § 23 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 48 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. o nadáciách v znení zákona č. 147/1997 Z. z.

24a) § 3 a 5 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

24b) § 36 až 39 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

24c) Vypúšťa sa.

24d) Vypúšťa sa.

24e) § 69 a 70 Trestného zákona v znení neskorších predpisov.

24f) Napríklad § 25 ods. 2 č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

25)   Zákon č. 498/1990 Zb. o utečencoch.

        Poznámka sa stala obsolétnou (nepoužiteľnou) zmenou, resp. zrušením ustanovení, ktoré na ňu obsahovali odkaz.

26)   Napríklad zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

27)   § 5 zákona č. 328/1991 Zb.

28)   Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

28a) § 21 Obchodného zákonníka.

28aa) § 2a zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2006 Z. z.

28ab) Zákon č. 48/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

28b) § 3 vyhlášky Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky č. 74/1996 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti tlakových, zdvíhacích, elektrických a plynových technických zariadení a o odbornej spôsobilosti.

29)   Vypúšťa sa

29a) Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

29b) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 400/1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na ostatné určené výrobky v znení neskorších predpisov.

30)   Vypúšťa sa.

31)   § 9 ods. 1 a 2 a § 25 ods. 1 a 7 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.

31a) Zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.

31b) Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

31c) Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

32)   Napríklad zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, § 20 až 24 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 79/1997 Z. z. o opatreniach na predchádzanie prenosným ochoreniam v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 54/2000 Z. z.

33)   § 7 ods. 3 Obchodného zákonníka.

        § 14 zákona č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

34)   Zákon č. 505/1990 Zb. o metrológii.

        Poznámka sa stala obsolétnou (nepoužiteľnou) zmenou, resp. zrušením ustanovení, ktoré na ňu obsahovali odkaz.

35)   Napr. zákon č. 20/1966 Zb., zákon č. 87/1987 Zb. v znení zákona č. 239/1991 Zb., zákon č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím v znení zákona č. 102/1988 Zb. a zákona č. 113/1990 Zb., zákon č. 547/1990 Zb. o nakladaní s niektorými druhmi tovaru a technológií a o ich kontrole.

        Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.

        Poznámka sa stala obsolétnou (nepoužiteľnou) zmenou, resp. zrušením ustanovení, ktoré na ňu obsahovali odkaz.

36)   Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 79/1997 Z. z.

36a) Vypúšťa sa.

36b) Vypúšťa sa.

36c) Zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji.

36ca) § 27 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.

36d) § 31 ods. 1 a 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

36e) Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

36f) § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka.

36g) § 6 ods. 1 písm. b) a c) a § 6 ods. 2 zákona č. 530/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

36h) § 5, § 5b a nasl. a § 15d ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. v znení zákona č. 136/2010 Z. z.

36i)  Zákon č. 530/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

36j)  § 23 ods. 7 zákona č. 218/2013 o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

36ja) § 108e ods. 6 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení zákona č. 412/2015 Z. z.

36k) § 9 ods. 3 zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

37)   Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

        Poznámka sa stala obsolétnou (nepoužiteľnou) zmenou, resp. zrušením ustanovení, ktoré na ňu obsahovali odkaz.

37a) § 62 zákona č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách).

37b) § 10 ods. 4 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

37c) Zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

37d) § 20 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 353/2005 Z. z.

37e) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

38)   Druhá časť a tretia časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.

39)   § 2 písm. a) zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

        § 23c ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

39a) § 23c zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

40)   § 118 Trestného zákona.

        Poznámka sa stala obsolétnou (nepoužiteľnou) zmenou, resp. zrušením ustanovení, ktoré na ňu obsahovali odkaz.

41a) Zákon č.  52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch v znení zákona č.  241/2001 Z. z.

41ab) Napríklad zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore  a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

41ac) § 31 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

41ad) § 6 ods. 1, § 8 ods. 1, § 23 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

41ae) § 15d ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 136/2010 Z. z.

41b) Zmluva medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Českou republikou, Estónskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Poľskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii.

41ba) § 2 písm. k) zákona č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

41bb) § 2 písm. j) zákona č. 477/2002 Z. z.

41c) § 7 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.

42)   Dohoda o účasti Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky v Európskom hospodárskom priestore.

42a) Zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií.

42b) § 2 písm. p) zákona č. 293/2007 Z. z.

42c) § 19 a 20 zákona č. 293/2007 Z. z.

42d) Napríklad § 42 ods. 5 a 6 a § 47 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, § 25 zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z.

43)   Zákon č.  83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení zákona č. 300/1990 Zb.

44)   Zákon č.  29/1984 Zb. v znení zákona č. 171/1990 Zb. a zákona č. 522/1990 Zb.

45)   Zákon č.  71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

46)   § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 477/2002 Z. z.

47)   § 352 až 354 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb.

47a) § 3 až 8 a § 10 až 16 zákona č. 136/2010 Z. z.

48)   § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka.

49)   Čl. 14 až 20, 22 a 40 nariadenia (ES) č. 1060/2009.

50)   § 20 a § 26 ods. 3 a 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

 

 

 

 

Poznámky redakcie k zákonu č. 455/1991 Zb.:

*)  Novela živnostenského zákona č. 586/2003 Z. z. nezohľadnila predchádzajúcu novelu zákona č. 190/2003 Z. z., ktorá s účinnosťou od 1. 1. 2004 za § 80d vložila § 80e, a za § 80d duplicitne vkladá § 80e, avšak v inom znení.

**) Novela živnostenského zákona č. 578/2004 Z. z. nezohľadnila predchádzajúcu novelu zákona č. 347/2004, ktorá s účinnosťou od 1. 7. 2004 vložila § 80g a za § 80f vkladá nový § 80g, avšak v inom znení. Tiež nezohľadnila ani neopravila chybu vyplývajúcu z novely č. 586/2003 Z. z., ktorá do zákona duplicitne vložila § 80e (§ 80f sa v platnom znení zákona nevyskytuje).