1.    Zákon o účtovníctve
s komentárom a príkladmi

Ing. Ľudmila Novotná

 

PREHĽAD

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve

PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA	§ 1 – 8	3
DRUHÁ ČASŤ ÚČTOVNÉ SÚSTAVY, ÚČTOVNÉ DOKLADY, ÚČTOVNÉ ZÁPISY A ÚČTOVNÉ KNIHY	§ 9 – 16	51
TRETIA ČASŤ ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA	§ 17 – 22b	93
ŠTVRTÁ ČASŤ REGISTER	§ 23 – 23d	140
PIATA ČASŤ SPÔSOBY OCEŇOVANIA	§ 24 – 28	154
ŠIESTA ČASŤ INVENTARIZÁCIA	§ 29 – 30	203
SIEDMA ČASŤ ÚČTOVNÁ DOKUMENTÁCIA	§ 31 – 37	220
ÔSMA ČASŤ OSOBITNÉ USTANOVENIA NA ÚČELY PRECHODU ZO SLOVENSKEJ MENY NA EURO	§ 37a – 37d	236
DEVIATA ČASŤ ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA	§ 38 – 41	237
PRÍLOHA ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE		256

 

 

 

ZÁKON č. 431/2002 Z. z.
o účtovníctve

v znení

zákona č. 562/2003 Z. z., zákona č. 561/2004 Z. z., zákona č. 518/2005 Z. z.,
zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 540/2007 Z. z.,
zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z.,
zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 61/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z.,
zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 486/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z.,
zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z.,
zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 423/2015 Z. z.,
zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 275/2017 Z. z.,
zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 363/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z.,
zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z.,zákona č. 456/2021 Z. z.,
zákona č. 249/2022 Z. z., zákona č. 407/2022 Z. z.
a zákona č. 309/2023 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

(1) Tento zákon upravuje

a)  rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva

1. právnických osôb,¹⁾ ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky,

2. zahraničných právnických osôb,²⁾ ak na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov,³⁾

3. zahraničných fyzických osôb^3a) a slovenských fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa osobitného predpisu⁴⁾ okrem zahraničných fyzických osôb a slovenských fyzických osôb, ktoré vedú daňovú evidenciu podľa osobitného predpisu,^4a) pričom slovenskou fyzickou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt^4aa) na území Slovenskej republiky,

4. obchodnej spoločnosti a družstva odo dňa obnovenia zápisu obchodnej spoločnosti a družstva v obchodnom registri z dôvodu nariadenia dodatočnej likvidácie do dňa výmazu obchodnej spoločnosti a družstva z obchodného registra z dôvodu skončenia dodatočnej likvidácie,

b)  rozsah, obsah a preukázateľnosť účtovnej závierky,

c)  register účtovných závierok (ďalej len „register“).

(2) Osoby podľa odseku 1 písm. a) sa považujú za účtovnú jednotku.

(3) Tento zákon sa vzťahuje aj na fyzické osoby, ktoré nie sú účtovnými jednotkami,

a)  ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak im vzniknú povinnosti v súvislosti s uchovávaním účtovnej dokumentácie účtovnej jednotky, ktorá zaniká bez právneho nástupcu alebo končí podnikanie alebo inú zárobkovú činnosť, alebo

b)  ktorým vznikla povinnosť uloženia dokumentov podľa § 23a ods. 10.

  Komentár k § 1          

Komentár k zmenám účinným
od 1. 1. 2022 – zákon č. 456/2021 Z. z.

Zákon o účtovníctve upravuje

a)  vedenie účtovníctva pre slovenské právnické osoby, zahraničné právnické osoby, zahraničné fyzické osoby a slovenské fyzické osoby a pre obchodné spoločnosti a družstvo z dôvodu nariadenia dodatočnej likvidácie,

b)  účtovnú závierku,

c)  register účtovných závierok.

V nadväznosti na novelu Obchodného zákonníka zákonom č. 390/2019 Z. z., na základe ktorej sa od 1. októbra 2020 do obchodného registra nezapisujú fyzické osoby, došlo k zmene v nasledovných ustanoveniach zákona o účtovníctve:

•    v § 1 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctve spresňuje sa vymedzenie osôb, ktoré sa považujú za účtovnú jednotku. Zahraničné právnické osoby, sú účtovnými jednotkami, ak na území SR podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov; zahraničné fyzické osoby, rovnako ako slovenské fyzické osoby, sú účtovnou jednotkou len vtedy, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov s výnimkou tých účtovných jednotiek, ktoré sa rozhodnú viesť daňovú evidenciu podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n.p. Pri zahraničných fyzických osobách zákon o účtovníctve odkazuje na § 21 ods. 4 písm. a) Obchodného zákonníka a pri zahraničných právnických osobách na § 21 ods. 4 písm. b) Obchodného zákonníka. Podľa § 21 ods. 4 Obchodného zákonníka oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR vzniká ku dňu

a)  vzniku živnostenského oprávnenia alebo iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov zahra­ničnej fyzickej osobe, a to v rozsahu predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom registri alebo inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, alebo

b)  zápisu podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra, a to v rozsahu zapísaného predmetu podnikania; návrh na zápis podáva zahraničná právnická osoba.

Zároveň zákon č. 456/2021 Z. z. definuje slovenskú fyzickú osobu ako fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt na území SR.

Uvedené právnické a fyzické osoby sa pre účely zákona o účtovníctva považujú za účtovné jednotky.

 

1. Účtovné jednotky
podľa zákona o účtovníctve

1.1  Slovenské právnické osoby

Zákon o účtovníctve sa vzťahuje na právnické osoby, ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky. Zákon o účtovníctve právnické osoby nedefinuje, ale odvoláva sa na ustanovenie § 18 Občianskeho zákonníka, v ktorom je právnická osoba vymedzená. Podľa tohto ustanovenia právnickú osobu možno vymedziť ako organizáciu osôb (fyzických alebo právnických) alebo majetku vytvorenú za určitým účelom, ktorej právo priznáva právnu subjektivitu. Právnickou osobou môže byť len subjekt, ktorý spĺňa zákonom predpísané podmienky na to, aby právnická osoba mohla vzniknúť. Právnická osoba predovšetkým musí byť zriadená, resp. založená, písomnou zmluvou alebo zakladacou listinou a musí vzniknúť, a to tým, že bude zapísaná do obchodného alebo iného zákonom určeného registra (zákon rozlišuje zriadenie právnickej osoby od jej vzniku).

Podľa § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnickými osobami sú:

a)  združenia fyzických alebo právnických osôb,

b)  účelové združenia majetku,

c)  jednotky územnej samosprávy,

d)  iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Združenia fyzických alebo právnických osôb

Združením fyzických alebo právnických osôb, ktoré majú právnu subjektivitu, sú obchodné spoločnosti (verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie a družstvá.

Medzi združenia fyzických alebo právnických osôb patria aj občianske združenia, spolky a odborové organizácie, ak vznikli spôsobom ustanoveným v zákone č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Politické strany a politické hnutia ako právnické osoby môžu vzniknúť za podmienok ustanovených v zákone č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. Právnickými osobami sú tiež cirkvi a náboženské spoločnosti fungujúce v súlade so zákonom č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov. Do tejto skupiny právnických osôb možno zaradiť aj samosprávne komory (napr. Slovenská advokátska komora), ktoré majú skôr povahu osôb verejného práva. Korporáciami sú takisto aj záujmové združenia právnických osôb založené podľa § 20f a nasl. Občianskeho zákonníka.

Právnickou osobou nie je podnik (§ 5 Obchodného zákonníka) a ani organizačná zložka podniku (odštepný závod). Definovanie organizačnej zložky ako „odštepný závod“ sa od 1. 10. 2020 ruší (§ 7 Obchodného zákonníka). Pod podnikom Obchodný zákonník rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. Hmotné zložky podnikania sú napr. stroje, zariadenia a pod., osobnými zložkami podniku sú zamestnanci podniku a nehmotnými zložkami podniku sú všetky nehmotné vlastnosti podniku, napr. logo, obchodné meno a pod. Možno konštatovať, že podnik je určitým celkom podnikateľskej činnosti, uskutočňovanej v rámci jedného podnikateľského subjektu. V § 7 ods. 3 Obchodného zákonníka je zadefinovaná prevádzkareň, ktorou sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Prevádzkareň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkareň alebo iné rozlišujúce označenie. S prevádzkarňou ako takou sa stretávame aj v živnostenskom zákone, podľa ktorého prevádzkarňou je priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť, napr. výrobný závod, autoservis, kaderníctvo, reštaurácia a pod.

Novelou Obchodného zákonníka zákonom č. 390/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 10. 2020 z § 7 Obchodného zákonníka, kde je zadefinovaná organizačná zložka podniku, vypustil pojem „odštepný závod“, ktorý bol zadefinovaný ako organizačná zložka podniku. Od 1. 10. 2020 organizačná zložka podniku je zadefinovaná ako organizačný útvar podniku podľa Obchodného zákonníka alebo podľa osobitného zákona. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku. Organizačnú zložku podniku právnickej osoby možno na návrh zapísať do obchodného registra. Zápis organizačnej zložky podniku do obchodného registra môžu požiadať už len právnické osoby (fyzické osoby sa do obchodného registra od 1. 10. 2020 už nezapisujú).

Účelové združenia majetku

Za účelové združenia (súbory) majetku sa považujú právnické osoby, ktorých základom nie je osobná zložka, ale vecná zložka (majetok).Účelovými združeniami majetku sú najmä nadácie (zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) a fondy, ktoré sa vytvárajú na báze združenia majetku. Pre ne je charakteristické, že majú tiež osobný základ (fyzické osoby, ktoré zabezpečujú ich činnosť nemajú postavenie členov alebo spoločníkov, ale postavenie zamestnancov).

Právnickou osobou môže byť aj štátny fond, ktorý sa zariaďuje na základe zákona na financovanie osobitne určených úloh. Okrem štátnych fondov môžu byť zákonom zriadené verejnoprávne fondy, ako sú napr. umelecké fondy (Literárny fond, Hudobný fond, Fond výtvarných umení), Fond ochrany vkladov (zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), súkromné fondy, ktorými sú napr. neinvestičné fondy zriaďované na základe zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. Medzi fondy zriaďované zákonom parí napr. Fond národného majetku a Pozemkový fond.

Jednotky územnej samosprávy

Medzi jednotky územnej samosprávy patrí napr. obec (zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov) a vyšší územný celok (zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov – zákon o samosprávnych krajoch).

Iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon

Z iných subjektov sa za právnické osoby považujú štátne podniky, štátne peňažné ústavy, rozpočtové a príspevkové organizácie zriaďované ústrednými orgánmi štátnej správy, burzy, obecné podniky zriaďované obcami, právnické osoby zriaďované zákonom napr. Slovenská televízia, Slovenský rozhlas, Spoločenstvo vlastníkov bytov, Sociálna poisťovňa, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby atď.

Podľa § 3 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách pozemkové spoločenstvo je právnická osoba podľa § 18 ods. 2 písm. d) Občianskeho zákonníka (iné subjekty).

Vedenie účtovníctva v pozemkových spoločenstvách s právnou subjektivitou

Do 31. 12. 2007 pozemkové spoločenstvá viedli účtovníctvo ako nepodnikateľské účtovné jednotky, buď

a)  jednoduché účtovníctvo pre neziskové organizácie,

b)  podvojné účtovníctvo pre neziskové organizácie.

Od roku 2008 museli viesť jednoduché alebo podvojné účtovníctvo ustanovené pre podnikateľské subjekty.

Zákonom č. 378/2008 Z. z. bol zmenený a doplnený s účinnosťou od 1. 12. 2008 zákon o účtovníctve [§ 9 ods. 2 písm. e)] tak, že pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou, ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 99 581,76 €, od 1. 3. 2009 sumu 200 000 € (zvýšenie sumy sa ustanovilo zákonom č. 61/2009 Z. z.), mohli účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva. Jednoduché účtovníctvo museli viesť podľa Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov.

Uvedená zmena bola ustanovená aj do § 1 písm. c) Opatrenia MF SR č. MF/24101/2008-74 (FS 13/2007), ktorým došlo k zmene postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve pre podnikateľov od 1. 12. 2008. Podľa prechodného ustanovenia § 39e zákona o účtovníctve sa ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom od 1. decembra 2008 použilo už pri zostavovaní účtovnej uzávierky za účtovné obdobie roka 2008.

Ak sa pozemkové spoločenstvo dobrovoľne rozhodlo účtovať v sústave podvojného účtovníctva pre podnikateľov (Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov), mohlo v tejto sústave účtovať už v roku 2008.

Od 1. 1. 2012 musí pozemkové spoločenstvo viesť podvojné účtovníctvo pre podnikateľov bez ohľadu na sumu dosiahnutých príjmov.

Na základe zákona č. 547/2011 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, od 1. 1. 2012 zanikla možnosť, aby pozemkové spoločenstvo viedlo jednoduché účtovníctvo. K úprave sa pristúpilo preto, že išlo o jediný typ právnickej osoby – podnikateľov, ktorí viedli jednoduché účtovníctvo. V súlade s § 39i ods. 1 zákona o účtovníctve pozemkové spoločenstvo, ktoré viedlo jednoduché účtovníctvo, malo otvoriť účtovné knihy v sústave podvojného účtovníctva k 1. januáru 2012, ak má účtovné obdobie kalendárny rok alebo prvým dňom účtovného obdobia, ktoré začína po 1. januári 2012, ak má účtovné obdobie hospodársky rok.

Podvojné účtovníctvo musí pozemkové spoločenstvo viesť podľa Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.

1.2  Zahraničné právnické osoby,
ktoré podnikajú na území SR

Zákon o účtovníctve sa vzťahuje aj na zahraničné právnické osoby, ak na území SR podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa zákona o dani z príjmov. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR vzniká ku dňu zápisu podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra, a to v rozsahu zapísaného predmetu podnikania; návrh na zápis podáva zahraničná právnická osoba [§ 21 ods. 4 písm. b) Obchodného zákonníka].

Organizačná zložka zahraničnej osoby, aj keď sa zapisuje do obchodného

registra, nemá právnu subjektivitu. Napriek tomu musí viesť podvojné účtovníctvo a zákon o účtovníctve sa na ňu vzťahuje ako na právnickú osobu.

Od organizačnej zložky zahraničnej osoby je potrebné odlišovať stálu prevádzkareň, ktorá vzniká podľa § 16 zákona o dani z príjmov. Stála prevádzkareň (nezapísaná v obchodnom registri) nie je účtovnou jednotkou, teda nemá povinnosť viesť účtovníctvo a zákona o účtovníctve sa na ňu nevzťahuje.

Definícia stálej prevádzkarne podľa zákona o dani z príjmov

V zmysle § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa stálou prevádzkarňou na účely zákona o dani z príjmov rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, ktorého prostredníctvom daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov.

1.3  Zahraničné fyzické osoby
a slovenské fyzické osoby

ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky  vynaložené na dosiahnutie,  zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov (vedú jednoduché účtovníctvo pre podnikateľov) s výnimkou fyzických osôb, ktoré vedú daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Tzn. účtovnými jednotkami sú fyzické osoby, ktoré dosahujú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, pričom nevedú daňovú evidenciu a nepreukazujú výdavky percentom z príjmov (neuplatňujú paušálne výdavky). Obdobne ako pri zahraničných osobách, tak aj pri fyzických osobách došlo k zmene ich vymedzenia ako účtovných jednotiek od 1. 1. 2022 v nadväznosti na novelu Obchodného zákonníka. Pri zahraničných fyzických osobách sa uvádza odkaz na § 21 ods. 4 písm. a) Obchodného zákonníka, podľa ktorého oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR vzniká ku dňu vzniku živnostenského oprávnenia alebo iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov zahraničnej fyzickej osobe, a to v rozsahu predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom registri alebo inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Zároveň sa priamo v zákone o účtovníctve na jeho účely uvádza definícia slovenskej fyzickej osoby, ktorou sa rozumie fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území SR.

1.4  Obchodná spoločnosť a družstvo

odo dňa obnovenia zápisu obchodnej spoločnosti a družstva v obchodnom registri z dôvodu nariadenia dodatočnej likvidácie do dňa výmazu obchodnej spoločnosti a družstva z obchodného registra z dôvodu skončenia dodatočnej likvidácie – táto skupina účtovných jednotiek je do zákona o účtovníctve doplnená s účinnosťou od 1. 10. 2020 na základe zákona č. 390/2019 Z. z. (čl. XI).

Zmeny a doplnenia v zákone o účtovníctve z dôvodu dodatočnej likvidácie ustanovenej podľa § 75k Obchodného zákonníka:

•    § 1 ods. 1 písm. a) o bod 4, ktorý ustanovuje, že obchodná spoločnosť a družstvo sa stáva účtovnou jednotkou v prípade dodatočnej likvidácie dňom obnovenia zápisu v obchodnom registri,

•    § 16 ods. 7 zákona o účtovníctve, ktorý ustanovuje začiatok a koniec účtovného obdobia v prípade dodatočnej likvidácie, a to odo dňa obnovenia zápisu účtovnej jednotky v obchodnom registri do dňa výmazu účtovnej jednotky z obchodného registra,

•    § 39t ods. 1 zákona o účtovníctve (prechodné ustanovenie) ustanovuje, že § 16 ods. 7 sa po prvýkrát použije pre účtovnú jednotku, ktorej bola nariadená dodatočná likvidácia po 30. septembri 2020;

Postup dodatočnej likvidácie v nadväznosti na § 75k Obchodného zákonníka, ktorý upravuje postup vysporiadania majetkových práv a povinností už zaniknutej právnickej osoby možno zhrnúť nasledovne:

1)  Súd na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem na nariadení dodatočnej likvidácie, rozhodne o nariadení dodatočnej likvidácie majetku spoločnosti a za tým účelom ustanoví likvidátora. Uznesenie o nariadení dodatočnej likvidácie a o ustanovení likvidátora súd zverejní. Návrh musí byť podaný do 4 rokov od výmazu spoločnosti z obchodného registra, uplynutím tejto lehoty majetkové hodnoty spoločnosti pripadajú do vlastníctva štátu.

2)  Ten, kto navrhuje dodatočnú likvidáciu, je povinný zložiť preddavok na likvidáciu, inak súd konanie zastaví.

3)  Súd obnoví zápis spoločnosti v obchodnom registri, a to v rozsahu údajov zapísaných do jej výmazu s doplnením údajov o nariadenej dodatočnej likvidácii a údajov o ustanovenom likvidátorovi (dodatok „v dodatočnej likvidácii“) – od obnovenia zápisu spoločnosti do obchodného registra sa na právnickú osobu hľadí, akoby nezanikla.

4)  Neuspokojené pohľadávky, prípadne iné práva voči spoločnosti, ktoré existovali v čase zániku spoločnosti, sa rozhodnutím súdu o nariadení dodatočnej likvidácie a ustanovení likvidátora obnovujú.

5)  Nariadenie dodatočnej likvidácie nemá vplyv na už ukončenú likvidáciu alebo konkurz. Ak však zistený ďalší majetok nepostačuje na uspokojenie veriteľov, musí byť podiel na likvidačnom zostatku, ktorý nebol prijatý dobromyseľne, vrátený.

Fyzické osoby, ktoré nie sú účtovnými jednotkami

Od 1. 1. 2022 sa zákon o účtovníctve vzťahuje aj na fyzické osoby, ktoré nie sú účtovnými jednotkami, ale majú trvalý pobyt na území SR a vzniknú im povinnosti v súvislosti s uchovávaním účtovnej dokumentácie účtovnej jednotky, ktorá zaniká bez právneho nástupcu alebo končí podnikanie alebo inú zárobkovú činnosť, alebo ktorým vznikla povinnosť uloženia dokumentov podľa § 23a ods. 10 zákona o účtovníctve. Dokumenty po výmaze obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra je povinný uložiť posledný štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu zapísaný v obchodnom registri pred výmazom obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra, ktorý bol oprávnený konať za obchodnú spoločnosť alebo družstvo v rozsahu zapísanom v obchodnom registri pred výmazom obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra.

Pôsobnosť zákona o účtovníctve sa teda rozšírila aj o iné osoby, a to za účelom zlepšenia dostupnosti účtovnej dokumentácie účtovnej jednotky, ktorá zanikla alebo skončila podnikanie, pričom podľa § 35 ods. 6 až 8 zákona o účtovníctve, zanikajúca účtovná jednotka je povinná informovať daňový úrad o splnení svojej povinnosti tak, aby vedela preukázať napr. zmluvou, ktorá osoba bude zabezpečovať uchovanie jej účtovnej dokumentácie. Túto informáciu zanikajúca účtovná jednotka zašle cez všeobecné podanie, v ktorom uvedie identifikačné údaje tejto inej účtovnej jednotky alebo osoby. V prípade ukončenia podnikania z dôvodu úmrtia fyzickej osoby, oznamovacia povinnosť vzniká dedičom. Lehota na splnenie oznamovacej povinnosti je tri kalendárne mesiace odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o dedičstve.

2. Účtovná závierka

Zákon o účtovníctve upravuje aj rozsah, obsah a preukázateľnosť účtovnej závierky účtovných jednotiek.

Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku § 17 (riadna alebo mimoriadna účtovná závierka) a 18 (priebežná účtovná závierka) alebo zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa § 17a (účtovná zvierka zostavená podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva). V prípadoch podľa § 22 a 22a zostavuje účtovnú závierku za skupinu účtovných jednotiek, bez ohľadu na ich sídlo (konsolidovaný celok), ako konsolidovanú účtovnú závierku. Do skupiny účtovných jednotiek patrí materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky.

Účtovná jednotka teda zostavuje:

•    riadnu účtovnú závierku,

•    mimoriadnu účtovnú závierku,

•    priebežnú účtovnú závierku, ak tak ustanovuje osobitný predpis,

•    účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov,

•    konsolidovanú účtovnú závierku.

Účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Zostavenie účtovnej závierky je jednou z podmienok úplnosti účtovníctva. Účtovnej závierke sa podrobne venujeme v tretej v § 17 až § 22b tejto publikácii.

3. Register účtovných závierok

Zákonom č. 547/2011 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon o účtovníctve, sa s účinnosťou od 1. 1. 2012 predmet úpravy zákona o účtovníctve rozšíril o register účtovných závierok (§ 23, 23a, 23b, 23c a 23d), ako centrálneho miesta ukladania účtovných závierok. Register je informačným systémom verejnej správy, správcom ktorého je Ministerstvo financií SR. Prevádzkovateľom registra je rozpočtová organizácia Ministerstva financií SR DataCentrum (ďalej len „prevádzkovateľ registra“). Do novely zákona o účtovníctve zákonom č. 333/2014 Z. z., t. j. do 31. 12. 2014 sa prevádzkovateľ registra nazýval „správca registra“.

Do registra účtovných závierok sa ukladajú všetky účtovné závierky (okrem priebežnej, ktorá ostáva u správcu dane), ktoré sa zostavujú podľa zákona o účtovníctve, správy audítorov k účtovným závierkam, ak účtovná jednotka má podľa § 19 povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom a výročné správy účtovných jednotiek, ktoré účtovná jednotka vyhotovuje v súlade s § 20 zákona o účtovníctve, alebo v súlade s osobitným predpisom. Do registra sa ukladajú aj súhrnné účtovné závierky verejnej správy, ročné finančné správy podľa osobitného predpisu, výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a 22 a oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky.

Register má verejnú a neverejnú časť. Vo verejnej časti sa ukladajú dokumenty účtovných jednotiek, ktorým povinnosť zverejnenia vyplýva z osobitných predpisov. Napríklad niektoré obchodné spoločnosti majú povinnosť podľa § 40 Obchodného zákonníka ukladať účtovnú závierku a výročnú správu v zbierke listín obchodného registra a uložené dokumenty sú pre každého verejne prístupné, tzn., že ich účtovné závierky majú byť verejne prístupné, a preto budú zaradené vo verejnej časti registra. Fyzickým osobám – podnikateľom, ak sú účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve, neukladá žiadny predpis povinnosť zverejňovať účtovnú závierku, a preto ich účtovné závierky budú v neverejnej časti a budú dostupné len oprávneným osobám.

Registru účtovných závierok sa venujeme v komentári k § 23 až 23d zákona o účtovníctve.

§ 40 Obchodného zákonníka

(1) Akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik sú povinné predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu tak, aby ju tento orgán schválil do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa riadna individuálna účtovná závierka a mimoriadna individuálna účtovná závierka zostavuje. Iná zapísaná osoba má tieto povinnosti, len ak jej to ukladá osobitný predpis.

(2) Osoba podľa odseku 1 je povinná uložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín do deviatich mesiacov odo dňa jej zostavenia; to neplatí, ak sa do zbierky listín ukladá podľa osobitného predpisu.

(3) Ak osobitný zákon zapísanej osobe ukladá povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom, ukladá sa do zbierky listín účtovná závierka overená audítorom spolu s audítorskou správou, menom, bydliskom fyzickej osoby alebo obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom právnickej osoby a s evidenčným číslom zápisu overujúceho audítora v zozname audítorov. Ak sa do zbierky listín ukladá neoverená účtovná závierka, postupuje účtovná jednotka podľa osobitného predpisu. Ak je audítorom právnická osoba, uvádza sa aj meno a bydlisko fyzických osôb, ktoré za audítora vykonali audit. Ak osobitný zákon zapísanej osobe ukladá povinnosť vyhotoviť výročnú správu a táto výročná správa obsahuje účtovnú závierku overenú audítorom, účtovná závierka môže byť uložená ako súčasť výročnej správy.

(4) Povinnosť podľa odsekov 1 až 3 sa považuje za splnenú uložením účtovnej závierky v registri účtovných závierok podľa osobitného zákona.

§ 2

Všeobecné ustanovenia

(1) Účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva (§ 9).

(2) Predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o

a)  stave a pohybe majetku,

b)  stave a pohybe záväzkov,

c)  rozdiele majetku a záväzkov,

d)  výnosoch,

e)  nákladoch,

f)  príjmoch,

g)  výdavkoch,

h)  výsledku hospodárenia účtovnej jednotky,

(ďalej len „účtovné prípady“).

(3) Predmetom účtovníctva je aj vykazovanie skutočností o účtovných prípadoch podľa odseku 2 v účtovnej závierke, pričom predmetom vykazovania v účtovnej závierke sú aj iné aktíva a iné pasíva.

(4) Na účely tohto zákona sa rozumie

a)  majetkom sú tie aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až 28; vykazujú sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch,

b)  záväzkom existujúca povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dá sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až 28; vykazuje sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch,

c)  výnosom zvýšenie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť,

d)  ekonomickým úžitkom možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňažných prostriedkov a ekvivalentov peňažných prostriedkov,

e)  nákladom zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť,

f)  príjmom prírastok peňažných prostriedkov alebo prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky,

g)  výdavkom úbytok peňažných prostriedkov alebo úbytok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky,

h)  výsledkom hospodárenia ocenený výsledný efekt činnosti účtovnej jednotky dosiahnutý v účtovnom období,

i)  aktívami ekonomické prostriedky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, od ktorých sa očakáva, že v budúcnosti povedú k zvýšeniu ekonomických úžitkov; aktíva tvoria majetok a iné aktíva,

j)  iným aktívom časť aktív účtovnej jednotky, ktoré nespĺňajú podmienky na ich zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy a ktoré sa vykazujú v účtovnej závierke v poznámkach,

k)  pasívami zdroje majetku, ktoré predstavujú celkovú sumu záväzkov účtovnej jednotky vrátane iných pasív a rozdielu majetku a záväzkov,

l)  iným pasívom povinnosť účtovnej jednotky, ktorá nespĺňa podmienky na jej zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy a ktorá sa vykazuje v účtovnej závierke v poznámkach,

m) podielovou účasťou aspoň dvadsaťpercentný podiel na základnom imaní v inej účtovnej jednotke, ktorý je držaný, aby tvoril trvalé prepojenie s touto inou účtovnou jednotkou na účel, aby toto prepojenie prispelo k činnosti účtovnej jednotky.

(5) Na účely tohto zákona sa obchodná spoločnosť, družstvo, fyzická osoba podľa § 1 ods. 1 písm. a) tretieho bodu účtujúca v sústave podvojného účtovníctva a pozemkové spoločenstvo,^4c) triedia do veľkostných skupín takto:

a)  mikro účtovná jednotka,

b)  malá účtovná jednotka alebo

c)  veľká účtovná jednotka.

(6) Do veľkostnej skupiny mikro účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

a)  celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur,

b)  čistý obrat nepresiahol 700 000 eur,

c)  priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol desať.

(7) Do veľkostnej skupiny malej účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

a)  celková suma majetku presiahla sumu 350 000 eur, ale nepresiahla sumu 4 000 000 eur,

b)  čistý obrat presiahol sumu 700 000 eur, ale nepresiahol sumu 8 000 000 eur,

c)  priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol 10 a nepresiahol 50.

(8) Do veľkostnej skupiny veľkej účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

a)  celková suma majetku presiahla 4 000 000 eur,

b)  čistý obrat presiahol 8 000 000 eur,

c)  priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol 50.

(9) Celkovou sumou majetku podľa odsekov 6 až 8 sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3.

(10) Účtovné jednotky podľa odseku 5 sa zatriedia do veľkostnej skupiny na základe splnenia podmienok podľa odsekov 6 až 8 k prvému dňu účtovného obdobia, pričom sa posudzuje splnenie podmienok za dve po sebe bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobia. Účtovná jednotka je povinná zmeniť zatriedenie do inej veľkostnej skupiny od nasledujúceho účtovného obdobia po tých dvoch bezprostredne po sebe idúcich účtovných obdobiach, v ktorých presiahne alebo prestane spĺňať podmienky podľa odsekov 6 až 8, ak odseky 11 a 12 neustanovujú inak. Pri posudzovaní podmienok podľa odsekov 6 až 8 sa pri zmene účtovného obdobia neposudzujú podmienky za kratšie účtovné obdobie podľa § 3 ods. 5. Účtovná jednotka, ktorá nespĺňa podmienky zatriedenia do veľkostných skupín podľa odsekov 5 až 8, sa zatriedi ako malá účtovná jednotka. Účtovná jednotka nemení svoje zatriedenie do veľkostnej skupiny po vstupe do likvidácie alebo po vyhlásení konkurzu.

(11) Novovzniknutá účtovná jednotka sa zatriedi do veľkostnej skupiny na základe vlastného rozhodnutia a zostáva v tejto veľkostnej skupine aj v bezprostredne nasledujúcom účtovnom období, pričom nepostupuje podľa odseku 12. Ak pri premene alebo cezhraničnej premene^4d) účtovná jednotka, na ktorú prechádza časť imania^4e), alebo ktorá sa stane právnym nástupcom^4f) zanikajúcej obchodnej spoločnosti, družstva alebo zanikajúcej zahraničnej právnickej osoby (ďalej len „nástupnícka účtovná jednotka“), nie je novovzniknutou účtovnou jednotkou, je povinná k rozhodnému dňu opätovne prehodnotiť svoje zatriedenie do veľkostných skupín a zohľadniť veľkosť majetku a priemerný prepočítaný počet zamestnancov, ktoré prevzala od premenou alebo cezhraničnou premenou zanikajúcej obchodnej spoločnosti a družstva (ďalej len „premenou zanikajúca účtovná jednotka“) alebo od odštiepením rozdeľovanej obchodnej spoločnosti a družstva (ďalej len „odštiepením rozdeľovaná účtovná jednotka“) alebo od zanikajúcej zahraničnej právnickej osoby alebo od odštiepením rozdeľovanej zahraničnej právnickej osoby.

(12) Účtovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky pre mikro účtovnú jednotku, môže postupovať ako malá účtovná jednotka.

(13) Odseky 5 až 12 sa nevzťahujú na účtovnú jednotku, ktorá je uvedená v § 17a a 17b alebo je subjektom verejného záujmu.

(14) Na účely tohto zákona sa subjektom verejného záujmu rozumie účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“), banka, pobočka zahraničnej banky, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne, zdravotná poisťovňa, správcovská spoločnosť, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, Burza cenných papierov, Centrálny depozitár cenných papierov, obchodník s cennými papiermi, platobná inštitúcia, inštitúcia elektronických peňazí, subjekt kolektívneho investovania, dôchodkový fond, pobočka zahraničnej finančnej inštitúcie^29db) a účtovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky uvedené v § 17a ods. 2.

(15) Na účely tohto zákona sa do čistého obratu zahŕňajú výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav. Do čistého obratu sa zahŕňajú aj iné výnosy po odpočítaní zliav tej účtovnej jednotky, ktorej predmetom činnosti je dosahovanie iných výnosov ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb.

  Komentár k § 2          

Zákon v § 2 ods. 1 ustanovuje, že účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného alebo v sústave jednoduchého účtovníctva. Ktorá účtovná jednotka môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva a ktorá účtovná jednotka musí účtovať v sústave podvojného účtovníctva je ustanovené v § 9 zákona (viď komentár k tomuto paragrafu).

1.    Predmet účtovníctva (§ 2 ods. 2)

Predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o stave a pohybe majetku, o stave a pohybe záväzkov, o rozdiele majetku a záväzkov, o výnosoch, o nákladoch, o príjmoch, o výdavkoch a o výsledku hospodárenia účtovnej jednotky. Zákon tieto skutočnosti označuje ako účtovné prípady.

Súčasťou predmetu účtovníctva je aj účtovanie o rozdiele majetku a záväzkov. Je to všeobecný pojem, ktorý možno aplikovať pre všetky účtovné jednotky. Napr. pri účtovných jednotkách, ktoré sú podnikateľmi a účtujú v sústave podvojného účtovníctva, rozdiel majetku a záväzkov predstavuje vlastné imanie (vlastné zdroje krytia majetku), ktoré sa účtuje na účtoch účtových skupín 41 až 43 (41 – Základné imanie a kapitálové fondy, 42 – Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia a 43 – Výsledok hospodárenia); v rozpočtových organizáciách sú to fondy (napr. majetkové fondy).

Najdôležitejším účtom z účtovej skupiny 41 je základné imanie. Základné imanie a jeho zmeny sa účtujú na účte 411 – Základné imanie. Osobitne na analytických účtoch účtu 411 – Základné imanie sa vedie

a)  základné imanie vytvorené vkladmi,

b)  základné imanie vytvorené priamo alebo sprostredkovane zo zisku,

c)  u družstiev základné imanie v členení na zapisované a nezapisované do obchodného registra,

d)  podľa jednotlivých spoločníkov a členov družstva, ktorí vložili vklad alebo im bol vklad zvýšený zo zisku.

V účtovníctve účtovnej jednotky sa účtujú tieto fondy:

a)  kapitálové fondy, ktoré sú tvorené a doplňované z kapitálových peňažných a nepeňažných vkladov (z kapitálových fondov účet 413 – Ostatné kapitálové fondy),

b)  fondy tvorené zo zisku účtovnej jednotky (účet 423 – Štatutárne fondy, 427 – Ostatné fondy),

c)  prevedené výsledky hospodárenia, ide o účty 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov a účet 429 – Neuhradená strata minulých rokov.

Na účte 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní sa účtuje rozdelenie účtovného zisku alebo usporiadanie účtovnej straty. Na ťarchu účtu 431 sa účtujú aj tantiémy a dividendy na výplatu podľa rozhodnutia účtovnej jednotky o rozdelení účtovného zisku, ak sa pre ne netvoria osobitné fondy zo zisku. Tento účet nemá ku dňu uzatvorenia účtovných kníh z dôvodu zostavenia účtovnej závierky zostatok. Ak do konca účtovného obdobia účtovná jednotka nerozhodla o jeho vysporiadaní, musí sa zostatok tohto účtu preúčtovať podľa charakteru na účet nerozdeleného zisku (účet 428) alebo na účet neuhradená strata (účet 429).

Predmetom účtovníctva (§ 2 ods. 3) je aj vykazovanie skutočností v účtovnej závierke, pričom predmetom vykazovania sú aj iné aktíva a iné pasíva. Iným aktívom je časť aktív (majetku) účtovnej jednotky, ktoré nespĺňajú podmienky na ich zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy a ktoré sa vykazujú v účtovnej závierke v poznámkach. Iné pasívum zákon definuje ako povinnosť (záväzok) účtovnej jednotky, ktorá nespĺňa podmienky na jej zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy a ktorá sa vykazuje v účtovnej závierke v poznámkach.

     Príklad

Účtovná jednotka vedie s inou účtovnou jednotkou súdny spor a podľa toho, aký výsledok z tohto sporu očakáva, teda či očakáva prírastok peňažných prostriedkov alebo úbytok peňažných prostriedkov, potom v účtovnej závierke v poznámkach vykáže (uvedie) toto očakávanie buď ako iné aktívum (prírastok peňažných prostriedkov) alebo iné pasívum (úbytok peňažných prostriedkov). Alebo účtovná jednotka je spoluručiteľom úveru inej účtovnej jednotky. Počas účtovného obdobia zistí, že dlžník sa dostal do finančných problémov a nebude schopný svoj dlh splácať, takže je predpoklad, že účtovná jednotka bude musieť tento dlh (záväzok) splácať. Toto očakávanie potom vykáže ako iné pasívum v poznámkach v účtovnej závierke.

Definícia pojmov používaných v účtovníctve

Zákon v § 2 ods. 4 definuje niektoré pojmy používané v účtovníctve. Jednotlivé definície ekonomických pojmov v zákone o účtovníctve nadväzujú na medzinárodné štandardy finančného výkazníctva, ale nakoľko sa aj štandardy neustále vyvíjajú a menia, menia sa aj jednotlivé ekonomické pojmy v zákone o účtovníctve.

Definícia záväzku a aktív spĺňa tri základné kritéria a to, že sú výsledkom minulých udalostí, dajú sa spoľahlivo oceniť a je pravdepodobné, že povedú k zvýšeniu alebo zníženiu ekonomických úžitkov. Tieto tri kritériá platili, a to, že sú výsledkom minulých udalostí, dajú sa spoľahlivo oceniť a je pravdepodobné, že povedú k zvýšeniu alebo zníženiu ekonomických úžitkov. Tieto tri kritériá platili aj pri definícii majetku, avšak novelou platnou od 26. 4. 2007 sa kritérium „pravdepodobnosti“ nahradilo kritériom „takmer isté“, to znamená, že majetkom sa rozumejú tie aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, dajú sa spoľahlivo oceniť a je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky (pri majetku miera pravdepodobnosti je vyššia, takmer istá ako napr. pri účtovaní rezerv, kde sa suma stanovuje odhadom). Pri definícií nákladov a výnosov je dôležitá spoľahlivosť ocenenia.

Definície uvedené v zákone majú všeobecný charakter a to z toho dôvodu, že zákon o účtovníctve sa vzťahuje na široký okruh účtovných jednotiek, nielen na podnikateľov.

Podľa medzinárodných účtovných štandardov, peňažným ekvivalentom je krátkodobý, vysoko likvidný finančný majetok, ktorý je ľahko zameniteľný za známe sumy peňazí a u ktorého nie je riziko výraznej zmeny hodnoty v čase, napr. krátkodobé termínované vklady. Peňažné toky sú prílivy a odlivy peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov.

Budúci ekonomický úžitok podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva je definovaný ako možnosť prispieť priamo alebo nepriamo k toku peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov do podniku. Touto možnosťou môže byť tvorba výkonov, ktorá je súčasťou prevádzkových činností podniku (účtovnej jednotky). Môže tiež spočívať v prevoditeľnosti na peňažné prostriedky alebo peňažné ekvivalenty, alebo schopnosti redukovať tok peňazí, napríklad ak alternatívny výrobný proces znižuje náklady. Pod ekonomickými úžitkami sa teda rozumejú najmä príliv peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov do podniku a zníženie nákladov podniku.

Zmena v § 2 ods. 4 zákona o účtovníctve zákonom č. 130/20015 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 doplnila definícia „podielovej účasti“.

„Podielovou účasťou sa rozumie aspoň 20 % podiel na základnom imaní v inej účtovnej jednotke, ktorý je držaný, aby tvoril trvalé prepojenie s touto inou účtovnou jednotkou na účel, aby toto prepojenie prispelo k činnosti účtovnej jednotky“.

V nadväznosti na transpozíciu (prenesenie) definícií vymedzených v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ sú zákonom ustanovené definície podielovej účasti na účely ocenenia cenných papierov a podielov metódou vlastného imania podľa § 27. Pre podielovú účasť smernica vyžaduje aspoň 20 % podiel na základnom imaní, ktorý zakladá trvalú väzbu s účtovnou jednotkou. Účtovná jednotka má podiel s úmyslom trvalého prepojenia s účtovnou jednotkou, aby jej prinášal majetkový alebo iný prospech a tým prispel k činnosti účtovnej jednotky.

2. Mikro účtovná jednotka
v roku 2014

Novelou zákona o účtovníctve zákonom č. 352/2013 Z. z. sa zadefinovala tzv. mikro účtovná jednotka. Podľa tejto novely zákona za mikro účtovnú jednotku sa mohla považovať (účtovná jednotka sa mohla dobrovoľne rozhodnúť) obchodná spoločnosť, družstvo, fyzická osoba podnikateľ účtujúca v podvojnom účtovníctve, fyzická osoba dobrovoľne zapísaná v obchodnom registri [§ 27 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka] a pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou (zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách),

a)  ak za účtovné obdobie v ktorom vznikla, rozhodla sa postupovať ako mikro účtovná jednotka, alebo

b)  ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie neprekročila dve z týchto podmienok:

1. celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur, pričom celkovou sumou majetku sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3 (ocenenie „brutto“ bez korekcií),

2. čistý obrat nepresiahol 700 000 eur, pričom čistým obratom sa na tento účel rozumejú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po odpočítaní zliav,

3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol desať, alebo

c)  dve z vyššie uvedených podmienok prekročila len v jednom účtovnom období, pričom v prvom z týchto dvoch účtovných období sa považovala za mikro účtovnú jednotku.

Dôvodom novelizácie zákona bolo zapracovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2012/6/EÚ zo 14. marca 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady Európskej únie 78/660/EHS. Cieľom prijatia zmien je najmä zníženie administratívnej záťaže účtovných jednotiek a zlepšenie podnikateľského prostredia v oblasti účtovníctva.

Podľa legislatívy platnej do 31. 12. 2014 všetky podnikateľské účtovné jednotky, ktoré účtovali v sústave podvojného účtovníctva, zostavovali účtovnú závierku v rovnakom rozsahu podľa Opatrenia MF SR č. 4455//2003-92 v znení neskorších predpisoch (právny predpis pre zostavenie účtovnej závierky vrátane účtovných výkazov). Účtovné výkazy ustanovené v tomto opatrení boli záväzné pre všetky účtovné jednotky, to znamená, že aj malé a stredné podniky museli používať výkazy v celom rozsahu, aj keď nemali pre jednotlivé riadky náplň a tak výkazy odovzdávali vyplnené len v minimálnom rozsahu.

Hlavnou výhodou mikro účtovnej jednotky, označovanej aj ako malý podnikateľ, je zostavovanie „skrátenej“ účtovnej závierky (približne 8 stranová závierka) namiesto doterajšej „riadnej“ účtovnej závierky (niekoľko strán textovej časti vrátane tabuliek). Súvaha a výkaz ziskov a strát sa zostavuje v skrátenej forme, poznámky obsahujú len minimum údajov, ktoré požaduje legislatíva EÚ uvádzať. Číselné údaje v poznámkach sa nemusia zapracovať do tabuliek. Poznámky sa zostavujú len za bežné účtovné obdobie a sumy v poznámkach sa uvádzajú v celých eurách.

Keďže novela zákona vstúpila do platnosti 1. 1. 2014, účtovné jednotky sa mohli testovať už k tomuto dátumu, teda mohli sa rozhodnúť, že mikro účtovnou jednotkou sa stanú už od 1. 1. 2014. Ak existujúce účtovné jednotky sa testovali k 1. 1. 2014, pri testovaní posudzovali účtovné obdobie roka 2013 a 2012. Ak účtovná jednotka splnila podmienky v každom roku osobitne, mohla sa rozhodnúť, že v roku 2014 sa bude považovať za mikro účtovnú jednotku.

Keďže k tomuto ustanoveniu neboli prechodné ustanovenia, Ministerstvo financií SR, ako tvorca zákona o účtovníctve, pristúpilo k tomu, že účtovné jednotky sa ako mikro účtovná jednotka mohli testovať aj ku koncu roka 2014, pričom potom testovali rok 2014 a rok 2013. Ak za tieto dve účtovné obdobia (každé obdobie osobitne testované) splnili podmienky, mohli sa stať mikro účtovnou jednotkou, a teda mohli za rok 2014 zostaviť účtovnú závierku ako mikro účtovná jednotka. V tomto prípade sa mikro účtovnou jednotkou mohla stať aj účtovná jednotka, ktorá vznikla v roku 2013.

Podľa § 2 ods. 5 zákona o účtovníctve v znení účinnom do 31. 12. 2014, účtovná jednotka, ktorá splnila podmienky pre mikro účtovnú jednotku a mikro účtovnou jednotkou sa aj stala, táto účtovná jednotka mala postupovať ako mikro účtovná jednotka aj naďalej, kým by spĺňala podmienky. Mikro účtovnou jednotkou nemohla byť účtovná jednotka zostavujúca účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov finančného vykazovania (IFRS/EÚ).

3. Mikro účtovná jednotka
v roku 2015 a triedenie
účtovných jednotiek od 1. 1. 2015

Novelou zákona o účtovníctve zákonom č. 333/2014 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2015 sa do zákona o účtovníctve ustanovilo triedenie účtovných jednotiek. Triedenie účtovných jednotiek sa vzťahuje na obchodné spoločnosti, družstvo, na fyzickú osobu účtujúcu v podvojnom účtovníctve a na pozemkové spoločenstvo. Od 1. 1. 2015 sa tak tieto účtovné jednotky musia zatriediť (majú povinnosť, nie dobrovoľnosť).

Skôr, ako pristúpime k samotnému triedeniu účtovných jednotiek, je potrebné upozorniť na prechodné ustanovenia novely zákona ustanovené v § 39k ods. 3 a 4 zákona o účtovníctve, podľa ktorého:

a)  účtovná jednotka, ktorá sa v roku 2014 považovala za mikro účtovnú jednotku, sa považuje za mikro účtovnú jednotku aj v roku 2015,

b)  účtovná jednotka, ktorá sa mohla stať mikro účtovnou jednotkou v roku 2014, ale sa rozhodla, že sa nebude považovať za mikro účtovnú jednotku, od 1. 1. 2015 sa považuje za malú účtovnú jednotku.

Z uvedeného vyplýva, že od 1. 1. 2015 sa musia testovať tie obchodné spoločnosti, družstvo, fyzická osoba účtujúca v podvojnom účtovníctve a pozemkové spoločenstvo, ktoré sa v roku 2014 nemohli stať mikro účtovnou jednotkou. Tieto sa museli k 1. 1. 2015 testovať a zatriediť buď ako mikro, malá alebo veľká účtovná jednotka.

Triedenie účtovných jednotiek

Od 1. 1. 2015 zákonom č. 333/2014 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, sa ustanovila účtovným jednotkám povinnosť zatriediť sa do veľkostných skupín:

a)  mikro účtovná jednotka,

b)  malá účtovná jednotka,

c)  veľká účtovná jednotka.

Triedenie do veľkostnej skupiny sa aktuálne týka týchto účtovných jednotiek (ďalej len „ÚJ“):

•    obchodná spoločnosť (spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie, verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť),

•    družstvo,

•    fyzická osoba – podnikateľ účtujúca v podvojnom účtovníctve pre podnikateľov,

•    pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou (z. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách).

Uvedené ÚJ môžu byť zatriedené ako

a)  mikro ÚJ,

b)  malá ÚJ,

c)  veľká ÚJ.

Prehľad veľkostných podmienok pre mikro, malú a veľkú ÚJ

	Mikro ÚJ (§ 2 ods. 6 ZoÚ)	Malá ÚJ (§ 2 ods. 7 ZoÚ)	Veľká ÚJ (§ 2 ods. 8 ZoÚ)
Suma majetku netto	Nepresiahla 350 000 €	Presiahla 350 tis. € ale nepresiahla 4 mil. €	Presiahla 4 mil. €
Čistý obrat	Nepresiahol 700 000 €	Presiahol 700 tis. €, ale nepresiahol 8 mil. €	Presiahol 8 mil. €
Priemerný prepočítaný počet zamestnancov	Nepresiahol 10	Presiahol 10, ale nepresiahol 50	Presiahol 50
ÚJ = účtovná jednotka; ZoÚ = zákon o účtovníctve

 

Celkovou sumou majetku sa rozumejú celé aktíva súvahy, t. j. dlhodobý hmotný a dlhodobý nehmotný majetok vrátane peňažných prostriedkov, zásob, pohľadávok a ostatných zložiek majetku zo stĺpca Súvahy riadok 01 majetok spolu „netto“ bežné účtovné obdobie, čo je hodnota majetku po odrátaní oprávok a opravných položiek.

Čistým obratom sa rozumejú výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav. Do čistého obratu sa zahŕňajú aj iné výnosy po odpočítaní zliav tej ÚJ, ktorej predmetom činnosti je dosahovanie iných výnosov ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb.

Napr. ak účtovná jednotka poskytuje služby, ktoré účtuje na účte 602 – Tržby z predaja služieb, do čistého obratu tejto účtovnej jednotky sa započíta len hodnota zaúčtovaná na tomto účte. Ak táto účtovná jednotka predá majetok, ktorý sa účtuje na účte 641 – Tržby z predaja dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku, do čistého obratu sa táto hodnota nezapočíta.

Z uvedeného vyplýva, že podľa definície, čistým obratom je súčet výnosov účtovaných na účte 601 alebo 602 alebo 604, ak ide o účtovné jednotky, ktoré sa zaoberajú predajom výrobkov, poskytovaním služieb a predajom tovaru. Ak ide o účtovnú jednotku, ktorá predáva výrobky a zároveň poskytuje aj služby, potom do čistého obratu pôjdu účty 601 a 602, alebo predáva tovar a poskytuje aj služby, o ktorých účtuje na účte 604 a 602, do čistého obratu tejto účtovnej jednotky pôjdu hodnoty z obidvoch účtov.

Ak pôjde napr. o účtovné jednotky, ktoré dosahujú výnosy v rámci poskytovania služieb v oblasti finančného prenájmu (lízingové spoločnosti), ktoré sa účtujú výnosy v súlade s § 30a ods. 3 postupov účtovania na účte 662, tak potom do čistého obratu u týchto účtovných jednotiek bude vstupovať hodnota zaúčtovaná na účte 662 – Úroky.

Prijaté dotácie (príspevky) účtované na účte 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti sa do čistého obratu nezahŕňajú.

Priemerný prepočítaný počet zamestnancov - zákon o účtovníctve tento pojem nedefinuje, ale ide o objektívny ukazovateľ vychádzajúci so štatistických metód a je používaný bežne v personálnej agende.

Prijaté dotácie účtované na výnosovom účte 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti sa do čistého obratu nezahŕňajú.

Existujúce ÚJ a testovanie správnosti zatriedenia

•    ÚJ sa zatriedi do veľkostnej skupiny na základe splnenia stanovených podmienok k prvému dňu účtovného obdobia, pričom sa posudzuje splnenie podmienok za dve po sebe bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobia.

•    ÚJ je povinná zmeniť zatriedenie do inej veľkostnej skupiny od nasledujúceho účtovného obdobia po tých dvoch bezprostredne po sebe idúcich účtovných obdobiach, v ktorých presiahne alebo prestane spĺňať podmienky.

•    ÚJ, ktorá nespĺňa podmienky zatriedenia do veľkostných skupín (nevie sa zatriediť), sa zatriedi ako malá ÚJ.

Príklady testovania správneho
zatriedenia v roku 2023

     Príklad

ÚJ bola v roku 2022 a 2021 zatriedená ako malá ÚJ, teda dva roky po sebe bola zatriedená v jednej veľkostnej skupine.

Musí ÚJ vykonať testovanie zatriedenia k 1. 1. 2023?

Ak ÚJ bola dva roky po sebe, rok 2022 a rok 2021, zatriedená v rovnakej veľkostnej skupine, k 1. 1. 2023 musí vykonať testovanie zatriedenia sa do veľkostnej skupiny. ÚJ je povinná zmeniť zatriedenie do inej veľkostnej skupiny od nasledujúceho účtovného obdobia po tých dvoch bezprostredne po sebe idúcich účtovných obdobiach, v ktorých presiahne alebo prestane spĺňať stanovené podmienky pre zatriedenie.

Teda ak ÚJ bola v roku 2022 a v roku 2021 zatriedená ako malá ÚJ, k 1. 1. 2023 musí vykonať testovanie zatriedenia. Testovať bude osobitne rok 2022 a osobitne rok 2021. Ak osobitne v obidvoch testovaných rokoch 2022 a 2021 splní napr. podmienky pre mikro, od 1. 1. 2023 môže postupovať ako mikro ÚJ. Ako mikro bude postupovať aj v roku 2024. Najbližšie testovanie na prípadnú zmenu zatriedenia vykoná k 1. 1. 2025. Avšak vzhľadom na ustanovenie § 2 ods. 12 zákona o účtovníctve táto ÚJ môže aj naďalej ostať zatriedená ako malá ÚJ, pretože podľa tohto ustanovenia ÚJ, ktorá spĺňa podmienky pre mikro ÚJ, môže postupovať ako malá ÚJ.

Ak výsledkom testovania sa splnia veľkostné kritériá pre veľkú ÚJ, potom sa musí ÚJ od 1. 1. 2023 zatriediť ako veľká ÚJ. Ako veľká ÚJ bude postupovať aj v roku 2024 a najbližšie testovanie potom vykoná k 1. 1. 2025.

     Príklad

ÚJ dva roky po sebe, v roku 2022 a v roku 2021, bola zatriedená ako malá ÚJ. K 1. 1. 2023 vykonala testovanie zatriedenia a zistila, že v roku 2021 splnila podmienky pre malú ÚJ, ale v roku 2022 splnila podmienky pre mikro ÚJ.

Ako sa má ÚJ od 1. 1. 2023 zatriediť?

ÚJ je povinná zmeniť zatriedenie do inej veľkostnej skupiny od nasledujúceho účtovného obdobia po tých dvoch bezprostredne po sebe idúcich účtovných obdobiach, v ktorých presiahne alebo prestane spĺňať veľkostné podmienky pre veľkostnú skupinu.

Na základe uvedeného, ak ÚJ v roku 2021 splnila podmienky pre malú ÚJ a v roku 2022 pre mikro ÚJ, v roku 2023 ostane aj naďalej zatriedená ako malá ÚJ, pretože nesplnila podmienky pre mikro ÚJ dva roky po sebe (rok 2021 a rok 2022).

Ďalšie testovanie vykoná k 1. 1. 2024. Ak pri tomto testovaní zistí, že za rok 2023 a tiež aj za rok 2022 splnila podmienky pre mikro, potom od 1. 1. 2024 môže byť zatriedená ako mikro ÚJ. Ako mikro ÚJ ostane zatriedená aj v roku 2025 a nové testovanie vykoná k 1. 1. 2026.

     Príklad

ÚJ v roku 2022 a v roku 2021 bola zatriedená ako mikro ÚJ, teda dva roky po sebe bola zatriedená v jednej veľkostnej skupine.

Musí ÚJ vykonať testovanie zatriedenia k 1. 1. 2023?

Ak ÚJ bola v roku 2022 a v roku 2021 zatriedená ako mikro ÚJ, k 1. 1. 2023 musí vykonať testovanie zatriedenia. Testovať bude osobitne rok 2022 a osobitne rok 2021. Ak v obidvoch testovaných obdobiach splní podmienky napr. pre malú ÚJ, od 1. 1. 2023 musí postupovať ako malá ÚJ. Ako malá ÚJ bude postupovať aj v roku 2024. Najbližšie testovanie na prípadnú zmenu zatriedenia vykoná k 1. 1. 2025.

Zatriedenie novovzniknutej ÚJ

Novovzniknutá ÚJ sa zatriedi do veľkostnej skupiny na základe vlastného rozhodnutia a zostáva v tejto veľkostnej skupine zatriedená aj v bezprostredne nasledujúcom účtovnom období (§ 2 ods. 11 zákona o účtovníctve).

     Príklad

Obchodná spoločnosť s.r.o. vznikla dňa 4. 5. 2023 zápisom do obchodného registra.

Môže sa táto ÚJ zatriediť ako mikro ÚJ?

S.r.o. ako novovzniknutá ÚJ sa môže zatriediť podľa vlastného rozhodnutia ako mikro, malá alebo ako veľká ÚJ. Ak sa zatriedi v roku 2023 ako mikro ÚJ, potom ako mikro ÚJ bude zatriedená aj v roku 2024. Ďalšie testovanie vykoná k 1. 1. 2025.

     Príklad

Fyzická osoba podnikateľ, ktorý v r. 2022 účtoval v jednoduchom účtovníctve od 1. 1. 2023 dobrovoľne začal účtovať v podvojnom účtovníctve.

Môže sa zatriediť ako mikro ÚJ?

Fyzická osoba podnikateľ účtujúca do 31. 12. 2022 v jednoduchom účtovníctve sa od 1. 1. 2023 nemôže zatriediť ako mikro ÚJ, pretože nemá pre testovanie dve predchádzajúce účtovné obdobia v podvojnom účtovníctve a tiež nejde o novovzniknutú ÚJ (nevie sa zatriediť). ÚJ, ktorá nespĺňa podmienky zatriedenia do veľkostných skupín sa musí zatriediť ako malá ÚJ. Ako malá ÚJ bude postupovať aj v roku 2024 a prvé testovanie pre prípadnú zmenu zatriedenia vykoná k 1. 1. 2025.

Zatriedenie ÚJ
pri zmene účtovného obdobia

Pri posudzovaní veľkostných podmienok sa pri zmene účtovného obdobia neposudzujú podmienky za kratšie účtovné obdobie.

     Príklad

ÚJ je zatriedená ako malá ÚJ. Od 1. 8. 2023 prešla z kalendárneho roka na hospodársky rok.

Musí zmeniť zatriedenie? Ak áno, za ktoré účtovné obdobia musí posudzovať podmienky pre zatriedenie?

Ak ÚJ od 1. 8. 2023 zmenila účtovné obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, pri posudzovaní podmienok za kratšie účtovné obdobie, t. j. za obdobie od 1. 1. 2023 do 31. 7. 2023 sa neprihliada, potom aj v hospodárskom roku od 1. 8. 2023 do 31. 7. 2024 je povinná postupovať ako malá ÚJ. Ďalšie testovanie pre prípadnú zmenu zatriedenia vykoná k 1. 8. 2024, pričom testovať bude účtovné obdobie hospodársky rok od 1. 8. 2023 do 31. 7. 2024 a účtovné obdobie kalendárny rok od 1. 1. 2022 do 31. 12. 2022.

ÚJ nemení svoje zatriedenie po vstupe do likvidácie alebo po vyhlásení konkurzu.

     Príklad

ÚJ k 1. 1. 2023 splnila podmienky pre malú ÚJ, preto v roku 2023 postupovala ako malá ÚJ. V júni 2023 vstúpila do likvidácie.

Môže sa ÚJ po vstupe do likvidácie zatriediť ako mikro ÚJ?

Po vstupe do likvidácie ÚJ nemení svoje zatriedenie. Počas obdobia likvidácie alebo konkurzu ostáva zatriedená tak, ako bola zatriedená pred likvidáciou alebo pred konkurzom.

Prehodnotenie zatriedenia u právneho nástupcu

Pri zrušení bez likvidácie ÚJ, ktorá sa stane právnym nástupcom zanikajúcej právnickej osoby a nie je novovzniknutou ÚJ (ide o zlúčenie spoločností, alebo o rozdelenie spoločností zlúčením), je povinná k rozhodnému dňu prehodnotiť svoje zatriedenie, pričom zohľadňuje len

a)  veľkosť majetku a 

b)  priemerný prepočítaný počet zamestnancov,

ktoré prevzala od zanikajúcej ÚJ.

Na základe prehodnotenia prevzatej sumy majetku a počtu zamestnancov k rozhodnému dňu nástupnícka ÚJ je povinná zmeniť svoje zatriedenie, ak sa po zlúčení alebo rozdelení spoločností zlúčením zmenili veľkostné kritériá. Napríklad v roku 2023 sa zlúčili dve obchodné spoločnosti (s.r.o.), ktoré boli pred rozhodným dňom zatriedené ako mikro ÚJ. Ak po prevzatí majetku a zamestnancov nástupnícka ÚJ splnila kritériá pre malú ÚJ, potom od rozhodného dňa musí postupovať ako malá ÚJ a účtovnú závierku k 31. 12. 2023 zostaví ako malá ÚJ. Ako malá ÚJ je povinná postupovať aj v roku 2024, nové testovanie vykoná k 1. 1. 2025.

Ak sa podmienky zatriedenia nezmenili, nástupnícka ÚJ pokračuje v tom istom zatriedení, v akom bola zatriedená pred rozhodným dňom.

Pri splynutí alebo rozdelení spoločnosti (okrem rozdelenia spoločnosti zlúčením) je nástupnícka ÚJ novozaložená spoločnosť. V tomto prípade sa novozaložená spoločnosť do veľkostnej skupiny zatriedi k rozhodnému dňu na základe vlastného rozhodnutia a zostáva v tejto veľkostnej skupine aj v bezprostredne nasledujúcom účtovnom období.

ÚJ, na ktoré sa triedenie nevzťahuje

Triedenie podľa veľkostných skupín sa nevzťahuje na ÚJ uvedené v § 17a a 17b (ide najmä o banky vrátane NBS, pobočky zahraničných bánk, poisťovne, zaisťovne, správcovské spoločnosti, Burzu cenných papierov), teda na ÚJ, ktoré zostavujú individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov a na ÚJ, ktoré sú subjektami verejného záujmu.

Subjekt verejného záujmu – ide o subjekty, ktoré štát radí medzi podniky, ktoré sú dôležité z verejného hľadiska, z dôvodu povahy ich podnikania, ich veľkosti alebo počtu ich zamestnancov. Zákon o účtovníctve (ďalej len „ZoÚ“) ich taxatívne vymedzuje, a to nasledovne:

•    ÚJ, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“),

•    banka a pobočka zahraničnej banky,

•    Exportno-importná banka SR,

•    poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne,

•    zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne,

•    zdravotná poisťovňa,

•    správcovská spoločnosť a pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti,

•    dôchodková správcovská spoločnosť,

•    doplnková dôchodková spoločnosť,

•    burza cenných papierov,

•    centrálny depozitár cenných papierov,

•    obchodník s cennými papiermi,

•    platobná inštitúcia,

•    inštitúcia elektronických peňazí,

•    subjekt kolektívneho investovania,

•    dôchodkový fond,

•    pobočka zahraničnej finančnej inštitúcie,

•    ÚJ, ktorá spĺňa podmienky uvedené v § 17a ods. 2 ZoÚ, t. j. obchodná spoločnosť, ktorá prekročí veľkostné kritériá: majetok, čistý obrat, počet zamestnancov.

S účinnosťou od 31. 12. 2022 sa zákonom č. 407/2022 Z. z. v § 2 ods. 14 ZoÚ upravila legislatívna skratka „členský štát“ s cieľom zjednotenia uvádzania daného pojmu v celom ZoÚ.

Zahraničná organizačná zložka nemá možnosť triedenia sa, postupuje ako malá ÚJ.

Štátny podnik a subjekty verejného záujmu nemajú možnosť triedenia sa do veľkostných skupín, musia postupovať ako veľká ÚJ.

Triedenie sa nevzťahuje ani na ÚJ – SZČO účtujúcu v sústave jednoduchého účtovníctva pre podnikateľov, ďalej na neziskové organizácie, na rozpočtové a príspevkové organizácie a obce.

Ak FO podnikateľ v období pred zatriedením viedla daňovú evidenciu alebo uplatňovala paušálne výdavky, teda nebola v tomto období ÚJ, a začne účtovať v podvojnom účtovníctve, pozerá sa na ňu ako na novovzniknutú ÚJ, t. j. zatriedi sa podľa vlastného rozhodnutia.

Komentár k zmenám účinným
od 1. 1. 2022 – zákon č. 456/2021 Z. z.

FO podnikatelia a triedenie do veľkostnej skupiny od 1. 1. 2022

Do 31. 12. 2021 triedeniu účtovných jednotiek do veľkostných skupín podliehali aj fyzické osoby podnikatelia, ktorí sa zapisovali do obchodného registra, alebo im túto povinnosť ustanovoval osobitný predpis, napr. dopravcovia podľa zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave [§ 27 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka], pretože tieto osoby mali povinnosť viesť podvojné účtovníctvo pre podnikateľov. Keďže fyzické osoby podnikatelia sa od 1. 10. 2020 už nezapisujú do obchodného registra a nemajú povinnosť viesť podvojné účtovníctvo (môžu viesť jednoduché účtovníctvo alebo daňovú evidenciu), a preto sa na nich triedenie do veľkostných skupín nevzťahuje, na základe čoho došlo k vypusteniu tejto povinnosti z § 2 ods. 5 zákona o účtovníctve. Ale ak by sa fyzická osoba podnikateľ pre vedenie podvojného účtovníctva dobrovoľne rozhodla, potom sa na ňu povinnosť zatriedenia sa do veľkostných skupín vzťahuje.

Komentár k zmenám účinným
od 1. 3. 2024 – zákon č. 309/2023 Z. z.

Podľa novelizovaného znenia § 2 ods. 11 ZoÚ, ak pri premene alebo cezhraničnej premene účtovná jednotka, na ktorú prechádza časť imania, alebo ktorá sa stane právnym nástupcom zanikajúcej obchodnej spoločnosti, družstva alebo zanikajúcej zahraničnej právnickej osoby (ďalej len „nástupnícka účtovná jednotka“), nie je novovzniknutou účtovnou jednotkou, je povinná k rozhodnému dňu opätovne prehodnotiť svoje zatriedenie do veľkostných skupín a zohľadniť veľkosť majetku a priemerný prepočítaný počet zamestnancov, ktoré prevzala od premenou alebo cezhraničnou premenou zanikajúcej obchodnej spoločnosti a družstva (ďalej len „premenou zanikajúca účtovná jednotka“) alebo od odštiepením rozdeľovanej obchodnej spoločnosti a družstva (ďalej len „odštiepením rozdeľovaná účtovná jednotka“) alebo od zanikajúcej zahraničnej právnickej osoby alebo od odštiepením rozdeľovanej zahraničnej právnickej osoby.

Podstata zatriedenia, ktoré je riešené v tomto ustanovení, sa nemení, mení sa len terminológia v nadväznosti na zákon č. 309/2023 a to tak, že spoločným pojmom pre zlúčenie, splynutie a rozdelenie je premena alebo cezhraničná premena. Zanikajúca právnická osoba sa nahrádza slovným spojením „premenou“ zanikajúca ÚJ alebo odštiepením rozdeľovaná ÚJ.

Základné používané
s premenou spoločnosti

Premena je fúzia alebo rozdelenie spoločnosti.

Cezhraničná premena je cezhraničná fúzia alebo cezhraničné rozdelenie spoločnosti.

Fúzia je zlúčenie alebo splynutie.

Zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia spoločnosti bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom obchodné imanie (ďalej len „imanie“) zanikajúcich spoločností prechádza na inú už existujúcu spoločnosť, ktorá sa stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.

Splynutie je postup, pri ktorom na základe zrušenia spoločnosti bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú novozaloženú spoločnosť, ktorá sa stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.

Cezhraničná fúzia je fúzia, ak aspoň jednou zúčastnenou spoločnosťou alebo nástupníckou spoločnosťou je slovenská spoločnosť a aspoň jednou zúčastnenou spoločnosťou alebo nástupníckou spoločnosťou je zahraničná spoločnosť.

Rozdelenie je rozštiepenie alebo odštiepenie.

Rozštiepenie je postup, pri ktorom rozdeľovaná spoločnosť zaniká a jej imanie prechádza

a)  na iné už existujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (ďalej len „rozštiepenie zlúčením“),

b)  na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (ďalej len „rozštiepenie splynutím“), alebo

c)  kombináciou foriem uvedených v písmene a) a b).

Odštiepenie je postup, pri ktorom rozdeľovaná spoločnosť nezaniká a časť imania spoločnosti špecifikovaná v projekte premeny prechádza

a)  na jednu alebo viac už existujúcich spoločností (ďalej len „odštiepenie zlúčením“),

b)  na jednu alebo viac novozaložených spoločností (ďalej len „odštiepenie splynutím“), alebo

c)  kombináciou foriem uvedených v písmene a) a b).

Rozdelenie zlúčením je rozštiepenie zlúčením alebo odštiepenie zlúčením.

Rozdelenie splynutím je rozštiepenie splynutím alebo odštiepenie splynutím.

Cezhraničné rozdelenie je rozdelenie, ak aspoň jednou zúčastnenou spoločnosťou alebo nástupníckou spoločnosťou je slovenská spoločnosť a aspoň jednou zúčastnenou spoločnosťou alebo nástupníckou spoločnosťou je zahraničná spoločnosť, pričom nástupníckou spoločnosťou môže byť len novovznikajúca spoločnosť.

Zmeny právnej formy sú zmena právnej formy alebo cezhraničná zmena právnej formy.

Zmena právnej formy je postup, pri ktorom spoločnosť bez zrušenia alebo likvidácie zmení svoju právnu formu.

Cezhraničná zmena právnej formy je postup, pri ktorom spoločnosť bez zrušenia alebo likvidácie zmení svoju právnu formu zapísanú v registri pôvodného štátu na právnu formu podľa práva cieľového štátu a zároveň premiestni do cieľového štátu aspoň svoje sídlo.

Zúčastnená spoločnosť je pri

a)  zlúčení zanikajúca spoločnosť alebo spoločnosti a spoločnosť, ktorá sa stáva právnym nástupcom,

b)  splynutí zanikajúce spoločnosti,

c)  rozdelení zlúčením rozdeľovaná spoločnosť a nástupnícke spoločnosti,

d)  rozdelení splynutím rozdeľovaná spoločnosť,

e)  cezhraničnom zlúčení zanikajúca spoločnosť alebo spoločnosti a spoločnosť, ktorá sa stáva právnym nástupcom,

f) cezhraničnom splynutí zanikajúce spoločnosti,

g)  cezhraničnom rozdelení rozdeľovaná spoločnosť,

h)  cezhraničnej zmene právnej formy spoločnosť pred zmenou právnej formy.

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)  slovenskou spoločnosťou spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike,

b)  pôvodným štátom členský štát Európskej únie alebo štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“), v ktorom je registrovaná spoločnosť pred cezhraničnou zmenou právnej formy,

c)  cieľový štátom členský štát, v ktorom je registrovaná spoločnosť po cezhraničnej zmene právnej formy,

d)  premenenou spoločnosťou spoločnosť vytvorená v cieľovom štáte po cezhraničnej zmene právnej formy,

e)  zahraničnou spoločnosťou spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte ako je Slovenská republika,

f)  nástupníckou spoločnosťou pri

1. fúzii spoločnosť, ktorá sa stáva právnym nástupcom zlučovaných alebo splývajúcich spoločností,

2. rozštiepení spoločnosti, ktoré sa stávajú právnymi nástupcami rozdeľovanej spoločnosti,

3. odštiepení spoločnosť alebo spoločnosti, na ktoré prechádza časť imania rozdeľovanej spoločnosti,

4. cezhraničnej fúzii spoločnosť, ktorá sa stáva právnym nástupcom zlučovaných alebo splývajúcich spoločností,

5. cezhraničnom rozštiepení spoločnosti, ktoré sa stávajú právnymi nástupcami rozdeľovanej spoločnosti,

6. cezhraničnom odštiepení spoločnosť alebo spoločnosti, na ktoré prechádza časť imania rozdeľovanej spoločnosti,

7. cezhraničnej zmene právnej formy premenená spoločnosť,

g)  spoločenskou zmluvou spoločenská zmluva, zakladateľská zmluva, zakladateľská listina alebo obdobná listina,

h)  spoločníkom akcionár, spoločník, člen družstva alebo iná osoba s majetkovou účasťou na spoločnosti,

i) podielom obchodný podiel, akcia alebo iná majetková účasť na spoločnosti.

§ 3

(1) Účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia (ďalej len „účtovné obdobie“). Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili.

(2) Účtovná jednotka postupuje v účtovnom období v účtovníctve podľa § 4 ods. 2. Náklady a výnosy účtuje účtovná jednotka v tom účtovnom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa alebo na deň vyrovnania iným spôsobom. Výdavky a príjmy účtuje účtovná jednotka vždy v tom účtovnom období, v ktorom dôjde k ich úhrade alebo inkasu.

(3) Účtovným obdobím je kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4) Účtovným obdobím môže byť aj hospodársky rok. Hospodárskym rokom je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom.

(5) K zmene účtovného obdobia môže dôjsť len k prvému dňu kalendárneho mesiaca. Pri zmene účtovného obdobia je obdobie od skončenia predchádzajúceho účtovného obdobia do začatia iného účtovného obdobia účtovným obdobím, ktoré je kratšie ako 12 kalendárnych mesiacov. To primerane platí aj pri vzniku alebo zániku účtovnej jednotky, pričom pri vzniku účtovnej jednotky začína prvé účtovné obdobie dňom vzniku účtovnej jednotky a pri zániku účtovnej jednotky končí posledné účtovné obdobie dňom zániku účtovnej jednotky.

(6) Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, uplatní účtovná jednotka písomným oznámením daňovému úradu

a)  do 30 dní odo dňa vzniku účtovnej jednotky alebo

b)  najmenej 15 dní pred zmenou účtovného obdobia účtovnej jednotky.^47a)

(7) Ak oznámenie podľa odseku 6 nie je daňovému úradu doručené v ustanovenej lehote, účtovná jednotka nesmie uplatniť účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom. Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, musí účtovná jednotka uplatňovať minimálne jedno účtovné obdobie. Obdobne postupuje účtovná jednotka aj pri zmene hospodárskeho roka na kalendárny rok alebo pri zmene hospodárskeho roka na iný hospodársky rok.

(8) Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, nemôže uplatniť účtovná jednotka, ktorou je subjekt verejnej správy⁵⁾ (ďalej len „účtovná jednotka verejnej správy“), právnická osoba s majetkovou účasťou štátu založená podľa osobitných predpisov,^29b) právnická osoba s majetkovou účasťou obce alebo právnická osoba s majetkovou účasťou vyššieho územného celku a účtovná jednotka uvedená v § 1 ods. 1 písm. a) treťom bode.

  Komentár k § 3          

1.    Účtovanie účtovných prípadov
do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia

Účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia (ďalej len „účtovné obdobie“). Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, v ktorom sa tieto skutočnosti zistili.

Rozhodujúcim kritériom pre zaradenie účtovného prípadu do účtovného obdobia je „deň uskutočnenia účtovného prípadu“, ktorý je definovaný v § 2 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa stanovili podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania“). Teda účtovná jednotka najskôr určí, kedy je deň uskutočnenia účtovného prípadu a potom sa rozhodne, do ktorého účtovného obdobia účtovný prípad zaúčtuje. Toto rozhodnutie je pre účtovnú jednotku dôležité najmä na prelome účtovných období.

2. Deň uskutočnenia
účtovného prípadu

Podľa § 2 postupov účtovania, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičky poskytnutím nového úveru alebo pôžičky, zistenia manka na majetku a záväzkoch, schodku, prebytku majetku, škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnosti a družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z vnútorných podmienok účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné doklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti.

V praxi častým problémom je stanoviť „deň splnenia dodávky“ tak u odberateľa (kupujúceho) ako aj u dodávateľa (predávajúceho), nakoľko postupy účtovania deň splnenia dodávky nedefinujú. Preto pri stanovení dňa splnenia dodávky je potrebné vychádzať z iných právnych predpisov, ktoré deň splnenia dodávky definujú, napr. z Obchodného zákonníka, na základe ktorých je možné deň splnenia dodávky a teda aj deň uskutočnenia účtovného prípadu stanoviť, napr. deň odovzdania alebo deň prevzatia dodávky, prípadne deň splnenia dodávky sa určí v zmluve po dohode medzi kupujúcim a predávajúcim.

®  Dodanie tovaru podľa Obchodného zákonníka (§ 412 až 416)

Ak predávajúci nie je povinný podľa zmluvy dodať tovar v určitom mieste, uskutočňuje sa dodanie tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim. Predávajúci umožní kupujúcemu uplatniť práva z prepravnej zmluvy voči dopravcovi, pokiaľ tieto práva nemá kupujúci na základe prepravnej zmluvy.

Ak zmluva nemá ustanovenie o odoslaní tovaru predávajúcim a tovar je v zmluve jednotlivo určený alebo určený podľa druhu, ale má byť dodaný z určitých zásob alebo sa má vyrobiť a strany v čase uzavretia zmluvy vedeli, kde sa nachádza alebo kde sa má vyrobiť, uskutočňuje sa dodanie, keď sa kupujúcemu umožní nakladať s tovarom v tomto mieste.

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje vyššie uvedené, splní predávajúci povinnosť dodať tovar tým, že umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak predávajúci jej miesto včas kupujúcemu oznámi.

Ak sa dodanie tovaru uskutočňuje jeho odoslaním a tovar odovzdávaný dopravcovi nie je zjavne a dostatočne označený ako zásielka pre kupujúceho, nastanú účinky dodania, len keď predávajúci bez zbytočného odkladu oznámi kupujúcemu odoslanie tovaru a odoslaný tovar v oznámení bližšie určí. Ak tak predávajúci neurobí, uskutočňuje sa dodanie až odovzdaním tovaru dopravcom kupujúcemu.

Predávajúci je povinný dodať tovar:

a)  v deň, ktorý je v zmluve určený alebo určený spôsobom určeným v zmluve,

b)  kedykoľvek počas lehoty, ktorá je v zmluve určená alebo určená spôsobom určeným v zmluve, ibaže zo zmluvy alebo z účelu zmluvy, ktorý bol predávajúcemu známy pri uzavretí zmluvy, vyplýva, že dobu dodania v rámci tejto lehoty určuje kupujúci.

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, začína lehota, v ktorej sa má tovar dodať, plynúť odo dňa uzavretia zmluvy. Ak však podľa zmluvy má kupujúci splniť určité povinnosti ešte pred dodaním tovaru (napr. predložiť nákresy potrebné na výrobu tovaru, zaplatiť kúpnu cenu alebo jej časť alebo zabezpečiť jej zaplatenie), začína táto lehota plynúť až odo dňa splnenia tejto povinnosti.

Ak predávajúci dodá tovar pred určenou dobou, je kupujúci oprávnený tovar prevziať alebo ho odmietnuť.

Pokiaľ z obchodných zvyklostí alebo z ustálenej predchádzajúcej praxe medzi stranami nevyplýva niečo iné, rozumie sa pre určenie času plnenia v zmluve výrazom:

a)  „začiatkom obdobia“ prvých 10 dní tohto obdobia,

b)  „v polovici mesiaca“ od 10. do 20. dňa mesiaca,

c)  „v polovici štvrťroka“ druhý mesiac štvrťroka,

d)  „koncom obdobia“ posledných 10 dní obdobia,

e)  „ihneď“ pri potravinách a surovinách do dvoch dní, pri strojárskych výrobkoch 10 dní, pri ostatnom tovare päť dní.

Ak nie je doba dodania tovaru dohodnutá, je predávajúci povinný bez vyzvania kupujúceho dodať tovar v primeranej lehote s prihliadnutím na povahu tovaru a na miesto dodania.

Doklady vzťahujúce sa na tovar (§ 417 až 419 Obchodného zákonníka)

•    § 417

Predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie a na užívanie tovaru, ako aj ďalšie doklady ustanovené v zmluve.

•    § 418

Odovzdanie dokladov, na ktoré sa nevzťahuje § 419, sa uskutočňuje v čase a mieste určenom v zmluve, inak pri dodaní tovaru v mieste tohto dodania. Ak predávajúci odovzdal doklady pred určenou dobou, môže až do tejto doby odstrániť vady dokladov, ak tým nespôsobí kupujúcemu neprimerané ťažkosti alebo výdavky. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.

•    § 419

Doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie prepravovaného tovaru alebo na voľné nakladanie s tovarom alebo pri dovoze na jeho preclenie, je predávajúci povinný odovzdať kupujúcemu v mieste platenia kúpnej ceny, ak k odovzdaniu má dôjsť pri tomto platení, inak v sídle alebo mieste podnikania, prípadne v bydlisku kupujúceho.

Doklady vzťahujúce sa k tovaru odovzdá predávajúci kupujúcemu včas tak, aby kupujúci mohol s tovarom voľne nakladať alebo prevziať prepravovaný tovar v čase jeho dôjdenia do miesta určenia a dovezený tovar bez zbytočného odkladu precliť.

Deň uskutočnenia účtovného prípadu pri nehnuteľnostiach

Pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti nadobúdateľom. U predávajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzdania nehnuteľnosti. Ak nebude vklad do katastra nehnuteľnosti povolený, účtovné zápisy sa zrušia.

Teda aj naďalej platí, že pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností, ale ak nadobúdateľ bude nehnuteľnosť užívať ešte pred nadobudnutím vlastníctva povolením vkladu do katastra nehnuteľností, potom dňom uskutočnenia účtovného prípadu u nadobúdateľa je deň prevzatia nehnuteľnosti. U predávajúceho je to deň odovzdania nehnuteľnosti. Táto zmena vstúpila do platnosti od 1. 1. 2003. Do tejto zmeny dňom uskutočnenia účtovného prípadu pri obstaraní nehnuteľnosti bol iba deň povolenia vkladu do katastra nehnuteľnosti. Nákup a predaj nehnuteľnosti sa tak mohol účtovať až po tomto dni bez ohľadu na to, kedy bola nehnuteľnosť kupujúcemu odovzdaná.

3. Účtovanie nákladov a výnosov
do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia

Na dodržanie zásady ustanovenej v § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve, že účtovné prípady (najmä náklady a výnosy, ktoré majú najväčší vplyv na výsledok hospodárenia) sa účtujú a vykazujú v období, s ktorým časovo a vecne súvisia, nadväzujú postupy účtovania v § 5, ktoré priamo ustanovujú, že náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov z hospodárskej činnosti. Náhrady vynaložených nákladov predchádzajúcich účtovných období sa účtujú do výnosov bežného účtovného obdobia.

Náklady a výdavky, ktoré sa týkajú budúcich
účtovných období,  sa časovo rozlišujú ako:

a)  náklady budúcich období na účtoch 381 a 382,

b)  výdavky budúcich období na účte 383.

Výnosy a príjmy, ktoré sa týkajú budúcich
účtovných období, sa časovo rozlišujú ako:

a)  výnosy budúcich období na účte 384,

b)  príjmy budúcich období na účte 385.

Kritériom na účtovanie účtovných prípadov časového rozlíšenia je skutočnosť, že je známy ich vecný obsah, suma a je určené obdobie, ktorého sa týkajú.

Náklady a výnosy sa účtujú na príslušných účtoch nákladových druhov a výnosových položiek časovo rozlíšené, s výnimkou nákladových druhov, ktoré tvoria komplexné náklady budúcich období. Vznik komplexných nákladov budúcich období sa po prvotnom zaúčtovaní na príslušných účtoch nákladových druhov v účtovej triede 5 (5xx/112, 321,...) účtuje v prospech účtu 655 a na ťarchu účtu 382 (382/655) a ich zúčtovanie v prospech účtu 382 a na ťarchu účtu 555 (555/382).

Základné súvzťažnosti účtovania komplexných nákladov budúcich období
	MD	D
v bežnom roku: výdavok	účty nákladov (501, 518, 52x, ...)	rôzne účty (112, 211, 321, ...)
v bežnom roku: aktivácia do výnosov	382	655
v budúcich rokoch: náklad	555	382

 

Pred rokom 2003 sa na tomto účte účtovali napríklad náklady na prípravu a zábeh výkonov, náklady na dlhodobú propagáciu, náklady na reklamu. Tieto účtovné prípady boli z náplne účtu 382 vypustené a postupy účtovania neuvádzajú žiadny prípad, ktorý by sa teraz na tomto účte účtoval, takže je predpoklad, že účtovných prípadov, ktoré by sa na tomto účte mohli účtovať, nie je veľa. Ako príklad možno spomenúť len poľnohospodárstvo, napr. účtovanie nákladov na zúrodnenie pôdy.

Na účty časového rozlíšenia sa vzťahuje dokladová inventúra a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť.

®  Náklady budúcich období

V praxi najviac používaným účtom z účtovej skupiny 38 – Časové rozlišovanie nákladov a výnosov je účet nákladov budúcich období. Podľa § 56 postupov účtovania, na účte 381 – Náklady budúcich období sa účtujú výdavky bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú nákladov v budúcich obdobiach, a to konkrétnych účtov v účtovej triede 5 – Náklady, napr. vopred platené nájomné a predplatné (výdavok peňažných prostriedkov časovo predchádza nákladu). Zúčtovanie nákladov budúcich období na príslušný účet nákladov sa vykoná v účtovnom období, s ktorým časovo rozlíšené náklady vecne súvisia.

Základné súvzťažnosti účtovania nákladov budúcich období	MD	D
v bežnom roku: výdavok	381	211, 221, 321
v budúcich rokoch: náklad	5xx	381

 

Účtovné súvzťažnosti na účte 381 – Náklady budúcich období	MD	D
1. Zaplatené predplatné odbornej tlače, právnych predpisov a pod. na budúce účtovné obdobie (výdavok v r. 2023)	381	221
2. Zúčtovanie nákladov budúcich období do nákladov bežného účtovného obdobia (náklad v roku 2024)	501	381
3. Nájomné platené vopred na nasledujúce účtovné obdobie napr. podľa zmluvy (výdavok r. 2023)	381	221
4. Zúčtovanie nákladov budúcich období do nákladov bežného účtovného obdobia (náklad v roku 2024)	518	381

 

®  Výdavky budúcich období

Na účte 383 – Výdavky budúcich období sa účtuje časové rozlíšenie nákladov bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú výdavkov v určitých budúcich obdobiach, napríklad nájomné platené pozadu (náklad časovo predchádza výdavku peňažných prostriedkov).

Základné súvzťažnosti účtovania výdavkov budúcich období	MD	D
v bežnom roku: náklad	5xx	383
v budúcich rokoch: výdavok	383	211, 221

 

Účtovné súvzťažnosti:	MD	D
1. Nájomné a iné služby, ak sa podľa zmluvy alebo iných dokladov uhrádzajú pozadu                  a)  zaúčtovanie nájomného do nákladov bežného roka (rok 2023) b)  zúčtovanie výdavkov budúcich účtovných období v nasledujúcom účtovnom období (rok 2024)	518 383	383 221

 

®  Výnosy budúcich období

Na účte 384 – Výnosy budúcich období sa účtujú príjmy v bežnom účtovnom období, ktoré vecne patria do výnosov v budúcich obdobiach, napríklad nájomné prijaté vopred, sumy zaplatených paušálov vopred na zabezpečenie servisných služieb a prijaté predplatné.

Základné súvzťažnosti účtovania výnosov budúcich období	MD	D
v bežnom roku: príjem	211, 221	384
v budúcich rokoch: výnos	384	6xx

 

Účtovné súvzťažnosti:	MD	D
1. Prijaté predplatné odbornej tlače (hospodárske noviny), právnych predpisov a pod. na budúce účtovné obdobie (príjem v r. 2023)	221	384
2. Zúčtovanie výnosov budúcich období do výnosov bežného účtovného obdobia (výnos rok 2024)	384	60x
3. Nájomné prijaté vopred na nasledujúce účtovné obdobie, napr. podľa zmluvy (príjem v r. 2023)	221	384
4. Zúčtovanie výnosov budúcich období do výnosov bežného účtovného obdobia (výnos rok 2024)	384	602
5. Účtovanie dotácie na obstaranie dlhodobého majetku: a)  priznanie dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného majetku b)  dotácia prijatá na bankový účet c)  obstaranie dlhodobého majetku (stroj) d)  zaradenie stroja do užívania e)  zúčtovanie odpisov za bežné účtovné obdobie f)  zúčtovanie dotácie – alikvotný podiel k odpisom	346 221 042 022 551 384	384 346 321 042 082 648

 

®  Príjmy budúcich období

Na účte 385 – Príjmy budúcich období sa účtujú časovo rozlíšené výnosy, ktoré časovo a vecne patria do bežného účtovného obdobia a týkajú sa príjmov v určitých budúcich obdobiach, napríklad nájomné prijaté pozadu. Na účte 385 sa účtuje so súvzťažným zápisom v prospech príslušných účtov výnosov v účtovej triede 6 – Výnosy.

Základné súvzťažnosti účtovania príjmov budúcich období	MD	D
v bežnom roku: výnos	385	6xx
v budúcich rokoch: príjem	211, 221	385

 

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1. Nájomné a iné služby, ak sa podľa zmluvy alebo iných dokladov inkasujú pozadu a)  zaúčtovanie nájomného do výnosov bežného roka (rok 2023) b)  zúčtovanie príjmov budúcich účtovných období v nasledujúcom účtovnom období (rok 2024)	385 221	602 385

 

Nevyfakturované dodávky

Účtovanie dohadnej sumy pohľadávok = nevyfakturované pohľadávky

Podľa § 48 ods. 3 postupov účtovania, pohľadávky, ktorých výška sa určí napríklad na základe zmluvy alebo iného dokladu, ku dňu ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa účtujú na príslušných účtoch pohľadávok, s ktorými súvisia a vedú sa na samostatnom analytickom účte.

Napr. pohľadávka voči poisťovni v dôsledku poistných udalostí v prípadoch, kedy nebola ešte poskytnutá poistná náhrada sa môže zaúčtovať na účet 378 – Iné pohľadávky, teda účtovné prípady týkajúce sa pohľadávok s dohadnými sumami sa účtujú priamo na účtoch pohľadávok na samostatných analytických účtoch.

Účtovanie dohadnej sumy záväzkov = nevyfakturované záväzky

Ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka účtovná jednotka neobdržala faktúru od dodávateľa za prijaté (splnené) dodávky tovaru, výrobkov, služieb a pod., musí účtovať o tzv. nevyfakturovaných dodávkach (nevyfakturované záväzky). Účtovanie závisí od toho, či účtovná jednotka pozná presnú sumu alebo nie, tú musí odhadnúť:

•    ak suma záväzku nie je známa, účtujú sa rezervy

-   na účte 323 – Krátkodobé rezervy (§ 50 ods. 3 postupov účtovania) sa účtujú rezervy s predpokladanou dobou vyrovnania pri vzniku najviac jeden rok, napr. za nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho poistenia, reklamácie, nevyfakturované dodávky, ak je neurčité časové vymedzenie alebo výška záväzku. Ak predpokladaná doba vyrovnania je viac ako jeden rok, potom tieto účtovné prípady sa účtujú na účte 459 – Ostatné rezervy,

•    ak suma záväzku je známa, účtujú sa nevyfakturované dodávky

-   v súvislosti s účtovaním dohadných položiek upozorňujeme na účet 326 – Nevyfakturované dodávky (§ 50 ods. 6 postupov účtovania) a účet 476 – Dlhodobé nevyfakturované dodávky (§ 61 ods. 10 postupov účtovania). Na účte 326 sa účtujú položky neúčtované ako obvyklé záväzky, napríklad nevyfakturované dodávky, prijaté služby, ak účtovná jednotka na základe zmluvy, dodacieho listu alebo iného dokladu pozná presnú výšku záväzku do dňa zostavenia účtovnej závierky. Na účte 476 sa účtujú položky neúčtované ako obvyklé záväzky s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok, napr. nevyfakturované dodávky, prijaté služby, ak účtovná jednotka na základe zmluvy, dodacieho listu alebo iného dokladu pozná presnú výšku záväzku.

Teda v prípade účtovania záväzkov, ak pôjde o taký účtovný prípad, pri ktorom nebude známa presná suma, tá sa bude odhadovať, zaúčtuje sa na účet rezerv, buď na účet 323 (krátkodobý záväzok) alebo na účet 459 (dlhodobý záväzok).

Ak účtovná jednotka bude poznať presnú výšku záväzku, tento sa potom zaúčtuje na účet 326 (krátkodobý záväzok) alebo na účet 476 (dlhodobý záväzok).

4. Účtovné prípady,
ktoré sa časovo nerozlišujú

Účtovné jednotky na ustanovenie § 56 ods. 6 postupov účtovania, podľa ktorého sa od 1. 1. 2003 časovo nerozlišujú:

•    náklady na prípravu a zábeh výkonov,

•    náklady spojené so zlúčením, splynutím a rozdelením spoločnosti a so zmenou ich právnej formy,

•    náklady na získanie vlastného imania, napr. upisovanie nových akcií a iné zvyšovanie vlastného imania a s tým súvisiace náklady ako napríklad notárske poplatky a súdne poplatky, provízie maklérom, prospekt emitenta cenných papierov,

•    náklady na školenia a semináre,

•    náklady na marketingové štúdie a iné štúdie, náklady na prieskum trhu, náklady na získanie noriem a certifikátov, náklady na uvedenie výrobkov na trh, náklady na reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo časti podniku, náklady na rozšírenie výroby,

•    náklady na reklamu a propagáciu,

•    pokuty, penále, manká a škody.

Uvedené účtovné prípady sa účtujú do nákladov v tom účtovnom období, v ktorom vznikli. Ak tieto služby sú vopred platené, napr. platené nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru, potom sa časovo rozlišujú.

     Príklad

Prenájom za vysielací čas v rozhlase

Účtovná jednotka v mesiaci december 2023 zaplatí za prenájom vysielacieho času v televízii z dôvodu reklamy svojho výrobku sumu vo výške 10 000 €. Reklama sa uskutoční v mesiaci január 2024.

Keďže účtovný prípad „reklama výrobku“ sa v rámci vysielacieho času v televízii uskutoční až v roku 2024, účtovným prípadom (nákladom) bude v tomto účtovnom období. Vykonaná úhrada v roku 2023 za prenájom vysielacieho času sa zaúčtuje ako výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti a na účet časového rozlíšenia nákladov, teda tiež sa jedná o službu, za ktorú bolo zaplatené vopred, a preto sa musí časovo rozlíšiť.

Účtovné súvzťažnosti		Suma v €	MD	D
Rok: 2023	Úhrada za prenájom vysielacieho času platená vopred podľa zmluvy	60 €	381	221
Rok: 2024	Zúčtovanie časovo rozlíšeného nákladu do účtovného obdobia roka 2024	60 €	518	381

 

     Príklad

Poplatok za školenie

Účtovná jednotka v decembri 2023 zaplatí za školenie, ktoré sa uskutoční vo februári 2024 sumu vo výške 60 €.

Ako sa daný prípad zaúčtuje?

Keďže účtovný prípad školenie sa uskutoční až v účtovnom období roka 2024, účtovným prípadom (nákladom) bude v tomto účtovnom období. Vykonaná úhrada na školenie v roku 2023 sa zaúčtuje ako výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti a na účet časového rozlíšenia nákladov, teda jedná sa o službu, za ktorú bolo zaplatené vopred.

Účtovné súvzťažnosti		Suma v €	MD	D
Rok: 2023	Úhrada za školenie podľa pozvánky zaplatená vopred	60 €	381	221
Rok: 2024	Zúčtovanie časovo rozlíšeného nákladu do účtovného obdobia roka 2022	60 €	518	381

 

5. Časové nerozlišovanie v mikro, malej a veľkej účtovnej jednotke (ďalej len „ÚJ“)

Podľa § 56 ods. 14 postupov účtovania:

„V mikro ÚJ nie je potrebné na účte časového rozlíšenia účtovať nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad, ktorý sa týka účtovania nákladov a výnosov medzi dvoma účtovnými obdobiami, pričom nejde o účtovný prípad týkajúci sa účtovania dotácií a emisných kvót.

Vo veľkých a v malých ÚJ sa náklady a výnosy časovo rozlišujú. Vo veľkých a v malých ÚJ nie je potrebné časovo rozlišovať náklady a výnosy, ak ide o nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad týkajúci sa časového rozlíšenia nákladov alebo výnosov posledného a prvého mesiaca účtovného obdobia“.

Z uvedeného vyplýva, že ÚJ majú možnosť, nie povinnosť, účtovné prípady časovo nerozlišovať.

     Príklad

Nájomné platené každoročne za dlhodobý prenájom nehnuteľnosti

S.r.o. v roku 2023 uzatvorila nájomnú zmluvu za prenájom skladových priestorov na dobu neurčitú. Nájomné platí každoročne v máji bežného roka do apríla nasledujúceho roka, t. j. v máji 2023 zaplatí nájomné do apríla 2024 v sume 600 €. Pre s.r.o. je to nevýznamná suma.

Nemusí s.r.o. túto nevýznamnú sumu v roku 2023 časovo rozlišovať?

Ak je s.r.o. zaradená ako mikro ÚJ, nájomné, ktoré zaplatila v máji 2023 vopred na roky 2023/2024 nemusí časovo rozlišovať, celú sumu nájomného zaúčtuje do nákladov máji 2023. Ak je s.r.o. zatriedená ako malá alebo ako veľká ÚJ, musí nájomné časovo rozlišovať.

     Príklad

Nájomné zaplatené vopred

ÚJ zaplatila v októbri 2023 nájomné na tri roky dopredu vo výške 3 600 €.

Musí sa nájomné časovo rozlišovať?

Nájomné zaplatené na tri roky dopredu (nejde o stále sa opakujúci účtovný prípad) musí ÚJ časovo rozlíšiť bez ohľadu na to, či je mikro, malá alebo veľká ÚJ. Úbytok peňažných prostriedkov z bankového účtu sa zaúčtuje na stranu Dal účtu 221 – Bankové účty a na ťarchu účtu 381 – Náklady budúcich období. V roku 2023 ÚJ zaúčtuje do nákladov alikvotnú časť nájomného za tri mesiace, v roku 2024 a 2025 za 12 mesiacov a v roku 2026 za 9 mesiacov. Účtovné súvzťažnosti sú zobrazené v nasledujúcej tabuľke.

Popis účtovného prípadu	Suma v €	MD	D
Nájomné zaplatené  v roku 2023 nájom za rok 2023	3 600 300	381 518	221 381
nájom za rok 2024	1 200	518	381
nájom za rok 2025	1 200	518	381
nájom za rok 2026	900	518	381

 

     Príklad

Paušál za telefón zaplatený vopred

ÚJ dňa 19. 12. 2023 obdržala faktúru za telefón, kde je zaúčtovaný aj paušál, ktorý sa platí dopredu na obdobie od 15. 12. 2023 do 14. 1. 2024. Suma paušálu je vo výške 50 €.

Môže ÚJ v tomto prípade použiť ustanovenie § 56 ods. 14 postupov účtovania a sumu vo výške 50 € zaúčtovať do nákladov v roku 2023 bez toho, aby ju časovo rozlišovala?

Nakoľko pre ÚJ ide o nevýznamnú sumu a ide o každoročne sa opakujúce plnenie, ÚJ (mikro, malá aj veľká), došlú faktúru za paušál na telefón v sume 50 € zaúčtuje do nákladov v roku 2023.

Významnosť účtovného prípadu v účtovníctve

Významnosť informácie v účtovnej závierke definuje zákon o účtovníctve v § 17 ods. 9 nasledovne: „Informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa.“ Ak by neúčtovanie o časovom rozlíšení mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa, náklady a výnosy je potrebné časovo rozlišovať.

Na základe uvedeného, významnosť sumy si určitý účtovná jednotka sama a uvedie ju v internej smernici.

Účtovné prípady,
ktoré sa časovo nerozlišujú

Podľa § 56 ods. 6 postupov účtovania časovo sa nerozlišujú tieto účtovné prípady, napríklad:

•    náklady na prípravu a zábeh výkonov,

•    náklady na rozšírenie výroby,

•    náklady na uvedenie výrobkov na trh,

•    náklady na reklamu a propagáciu,

•    pokuty, penále, manká a škody,

•    náklady spojené so zlúčením, splynutím a rozdelením spoločnosti a so zmenou ich právnej formy,

•    náklady na reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo jeho časti,

•    náklady na získanie vlastného imania,

•    náklady na školenia a semináre,

•    náklady na marketingové štúdie,

•    náklady na prieskum trhu,

•    náklady na získania noriem a certifikátov.

Ak sú tieto služby vopred platené, napríklad platené nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru, časovo sa rozlišujú.

     Príklad

Nájomné reklamnej plochy zaplatené vopred

ÚJ v decembri 2023 zaplatí za prenájom veľkoplošnej reklamnej plochy 5 000 €; reklama bude zobrazená až v januári 2024.

Musí sa výdavok v roku 2023 časovo rozlíšiť?

Výdavok musí časovo rozlíšiť každá ÚJ, pretože skutočný prenájom plochy bude až v roku 2024.

Účtovné súvzťažnosti:		Suma v €	MD	D
Rok: 2023	Dodávateľská faktúra za prenájom reklamnej plochy	5 000 €	381	221
Rok: 2024	Zúčtovanie časového rozlíšenia nájomného do nákladov roka 2024	5 000 €	518	381

 

6. Opravy nákladov a výnosov
minulých účtovných období

S dodržaním zásady, že „náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia“, úzko súvisí aj účtovanie opravy nákladov a výnosov minulých účtovných období. Kedy sa o oprave chýb minulých účtovných období bude účtovať?

Napr. vtedy, ak účtovná jednotka nezaúčtuje náklady a výnosy do účtovného obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia, tzn., že ich nezaúčtuje vôbec, alebo ich zaúčtuje nesprávne, tak potom musí o nich účtovať v tom účtovnom období, v ktorom sa o týchto chybách dozvie, teda bude účtovať o oprave chýb minulého účtovného obdobia alebo minulých účtovných období.

Postupy účtovania rozlišujú významné a nevýznamné opravy chýb minulých účtovných období a podľa toho ustanovujú aj spôsob ich účtovania.

®  Účtovanie nevýznamných opráv nákladov a výnosov

Opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov z hospodárskej činnosti účtovnej jednotky (§ 5 ods. 1 postupov účtovania).

®  Účtovanie významných opráv nákladov a výnosov

Opravy významných nákladov a významných výnosov sa účtujú na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov (§ 59 ods. 13 postupov účtovania). Opravu nákladov minulých účtovných období v prípade významnej sumy účtovná jednotka zaúčtuje buď na účet 428 alebo 429 podľa toho, ktorý účet má otvorený. Ide o tzv. opravu „skokom“, to znamená, že sa obchádza účet nákladov alebo výnosov a účtuje sa priamo na účty 428 alebo 429.

Kedy pôjde o významnú sumu a kedy o nevýznamnú sumu, to si musí stanoviť účtovná jednotka sama napr. v internej smernici, pretože napr. 2 000 € je pre menšiu účtovnú jednotku významná suma a pôjde teda aj o významnú opravu, ale pre inú účtovnú jednotku pôjde o sumu nevýznamnú a teda aj o nevýznamnú opravu.

Ako sme už uviedli, definíciu významnosti vo všeobecnosti upravuje § 17 ods. 9 zákona o účtovníctve (zákon neurčuje konkrétne sumy), podľa ktorého sa informácia považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke (ďalej len „ÚZ“) alebo jej chybné uvedenie v ÚZ mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa ÚZ. Používateľmi ÚZ môžu byť odberatelia, veritelia, banky, daňové orgány a pod. Sumu významnosti zákon neustanovuje, tú si musí stanoviť ÚJ sama v internej smernici, napr. zohľadní sa výška majetku, výška obratu, a pod.

6.1  Čo sa nepovažuje za opravu chýb minulých účtovných období

Podľa § 59 ods. 14 postupov účtovania, za opravu chýb minulých účtovných období sa nepovažujú rozdiely zo zmeny účtovnej hodnoty majetku a záväzku vyplývajúcich zo meny úpravy ocenenia podľa § 26 a 27 zákona o účtovníctve, napr. účtovanie výšky opravnej položky a rezerv, úprava doby používania alebo spôsobu opotrebovania dlhodobého hmotného majetku. Teda za opravu chýb sa nepovažuje prehodnotenie opodstatnenosti položiek, ktorých výška bola stanovená odhadom.

6.2  Oprava chýb do dňa schválenia
účtovnej závierky – opätovné
otvorenie účtovných kníh

Podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve, do schválenia účtovnej závierky môžu účtovné jednotky opätovne otvoriť účtovné knihy v prípade, že sa zabezpečí pravdivý a verný obraz účtovníctva. To znamená, že ak účtovná jednotka po zostavení účtovnej závierky do dňa jej schválenia najvyšším orgánom spoločnosti zistí, že zabudla zaúčtovať nejaký účtovný prípad, alebo že ho zaúčtovala nesprávne, môže opätovne otvoriť účtovné knihy, daný účtovný prípad doúčtovať alebo ho opraviť a zaúčtovať správne. Potom opätovne uzavrie účtovné knihy, zostaví účtovnú závierku a doručí ju svojmu správcovi dane (ale až po schválení príslušným orgánom účtovnej jednotky) do 15 pracovných dní od jej schválenia. Pretože zákon o účtovníctve bližšie nešpecifikuje prípady, pri ktorých je možné účtovné knihy opätovne otvárať, treba predpokladať, že účtovné jednotky tak urobia iba v ojedinelých prípadoch (zabezpečenie pravdivého a verného obrazu účtovníctva) a že toto ustanovenie sa nebude v praxi zneužívať.

6.3  Opravy chýb minulých účtovných období v účtovnom období,
v ktorom sa tieto skutočnosti zistili

Tak ako je vyššie uvedené, zákon o účtovníctve v § 3 jednoznačne ustanovuje, že účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. To znamená, že ak účtovná jednotka v bežnom účtovnom období zistí, že nesprávne zaúčtovala nejaký účtovný prípad v predchádzajúcom účtovnom období, prípadne ho nezaúčtovala vôbec a účtovná závierka za toto účtovné obdobie už bola schválená najvyšším orgánom spoločnosti, takže opätovné otvorenie účtovných kníh už neprichádza do úvahy, o oprave nesprávne zaúčtovaného účtovného prípadu bude účtovať v tom účtovnom období, v ktorom na chybu, resp. nesprávne zaúčtovaný účtovný prípad prišla. To isté platí aj v prípade, že hoci účtovná jednotka ešte nemá schválenú účtovnú závierku najvyšším orgánom spoločnosti, ale z pohľadu účtovnej jednotky ide o nevýznamnú opravu, kvôli ktorej nebude opätovne otvárať účtovné knihy, aj takýto účtovný prípad zaúčtuje v tom účtovnom období, v ktorom sa chyba alebo nesprávne zaúčtovaný účtovný prípad zistili.

Opravy chýb minulých účtovných období

Druh chyby	Do zostavenia účtovnej závierky	Do schválenia účtovnej závierky	Po schválení účtovnej závierky
Významná	Na účty výnosov a nákladov do obdobia, v ktorom k chybe došlo	V rámci znovu otvorených účtovných kníh na účty nákladov a výnosov do obdobia, v ktorom k chybe došlo	Na účty vlastného imania: 428, 429
Nevýznamná	Na účty nákladov a výnosov do obdobia, v ktorom k chybe došlo	Na účty nákladov a výnosov do obdobia, v ktorom sa chyba zistila	Na účty nákladov a výnosov do obdobia, v ktorom sa chyba zistila

 

7.    Základný princíp vedenia
účtovníctva (§ 3 ods. 2)

Zákon ustanovuje základný princíp vedenia podvojného a jednoduchého účtovníctva:

•    podvojného účtovníctva – predpisový princíp

-   náklady a výnosy účtuje účtovná jednotka v tom účtovnom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa, alebo na deň vyrovnania iným spôsobom, to znamená, že podvojné účtovníctvo je účtovníctvo predpisové – účtuje sa na základe predpisu účtovného prípadu, bez ohľadu na platbu,

•    jednoduchého účtovníctva – hotovostný princíp

-   výdavky a príjmy účtuje účtovná jednotka vždy v tom účtovnom období, v ktorom dôjde k ich úhrade alebo inkasu, to znamená, že v jednoduchom účtovníctve sa účtuje iba vtedy, keď dôjde k pohybu peňažných prostriedkov s výnimkou uzávierkových účtovných operácií na konci obdobia, kedy sa účtuje bez pohybu peňažných prostriedkov, napr. odpisy dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku, účtovanie kurzových rozdielov.

8.    Účtovné obdobie kalendárny rok alebo hospodársky rok
(§ 3 ods. 3 až 8)

Základným účtovným obdobím je kalendárny rok. Účtovným obdobím môže byť aj hospodársky rok, čo je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom. Dôvodom pre uplatnenie hospodárskeho roka môže byť napríklad to, že konkrétny hospodársky rok lepšie odráža prirodzený hospodársky cyklus (sezónu) alebo sa tuzemská, účtovná jednotka (ďalej len „ÚJ“) prispôsobuje zahraničnej materskej ÚJ.

Hospodársky rok možno uplatniť písomným oznámením daňovému úradu, a to:

a)  do 30 dní odo dňa vzniku ÚJ alebo

b)  najmenej 15 dní pred zmenou účtovného obdobia ÚJ – pod zmenou účtovného obdobia sa rozumie začiatok nového účtovného obdobia (hospodárskeho roka alebo kalendárneho roka) a nie začiatok kratšieho účtovného obdobia.

Ak oznámenie nie je daňovému úradu doručené v ustanovenej lehote, ÚJ nesmie uplatniť účtovné obdobie hospodársky rok.

Daňový úrad nedáva súhlas k zmene účtovného obdobia, zmenu účtovného obdobia musí akceptovať. V oznámení sa neuvádzajú dôvody zmeny a neprikladajú sa žiadne dokumenty.

K zmene účtovného obdobia môže dôjsť len k prvému dňu kalendárneho mesiaca, napr. od 1. 2., 1. 3., 1. 4. atď. ... až od 1. 12. Hospodársky rok nemôže začať od 1. 1, pretože to by išlo o účtovné obdobie kalendárny rok.

     Príklad

Oznámenie zmeny účtovného obdobia daňovému úradu

ÚJ chce zmeniť účtovné obdobie kalendárny rok na hospodársky rok. Túto skutočnosť musí oznámiť daňovému úradu.

Čo má toto oznámenie obsahovať?

Podľa § 3 ods. 5 a 6 zákona o účtovníctve, k zmene účtovného obdobia môže dôjsť len k prvému dňu kalendárneho mesiaca. Zmenu účtovného obdobia je ÚJ povinná oznámiť daňovému úradu, a to v lehote najmenej 15 dní pred zmenou účtovného obdobia. Okrem identifikačných údajov a adresy ÚJ, ktorá oznamuje zmenu účtovného obdobia, oznámenie musí obsahovať dátum, od ktorého ÚJ účtovné obdobie hospodársky rok chce uplatniť. Dôvody zmeny sa v oznámení neuvádzajú.

Kratšie účtovné obdobie

Pri zmene účtovného obdobia je obdobie od skončenia predchádzajúceho účtovného obdobia do začatia iného účtovného obdobia účtovným obdobím, ktoré je kratšie ako 12 kalendárnych mesiacov. Ide o riadne účtovné obdobie. Takéto kratšie účtovné obdobie môže vzniknúť aj pri vzniku alebo zániku ÚJ, pričom pri vzniku ÚJ začína prvé účtovné obdobie dňom vzniku ÚJ a pri zániku ÚJ končí posledné účtovné obdobie dňom zániku ÚJ.

Účtovné obdobie hospodársky rok musí ÚJ uplatňovať minimálne jedno účtovné obdobie.

Rovnaké zásady platia aj v prípade, ak dochádza k zmene hospodárskeho roka na kalendárny rok alebo pri zmene hospodárskeho roka na iný hospodársky rok.

     Príklad

ÚJ s účtovným obdobím kalendárny rok sa rozhodla prejsť na hospodársky rok v trvaní od 1. 4. 2023 do 31. 3. 2024.

Aké povinnosti ÚJ z tejto zmeny vyplývajú?

ÚJ je povinná:

•    písomne oznámiť daňovému úradu uplatnenie hospodárskeho

•    roka najmenej 15 dní pred zmenou uplatnenia hospodárskeho roka;

•    uzavrieť účtovné knihy k 31. 3. 2023 a k tomuto dňu zostaviť riadnu účtovnú závierku za obdobie od 1. 1. 2023 do 31. 3. 2023;

•    účtovné obdobie hospodársky rok musí ÚJ uplatniť minimálne jedno účtovné obdobie, t. j. od 1. 4. 2023 do 31. 3. 2024, počas tohto obdobia nemôže dôjsť k zmene na iné účtovné obdobie.

Účtovné obdobie hospodársky rok nemôže uplatniť ÚJ, ktorou je:

1. subjekt verejnej správy podľa § 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle tohto ustanovenia sú subjektmi verejnej správy právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom SR podľa osobitného predpisu (§ 19 až § 21 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike, ďalej len „štatistický register“) a zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu, a to:

a)  v ústrednej správe,

b)  v územnej samospráve,

c)  vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia.

V ústrednej správe sa vykazujú:

•    štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie,

•    štátne účelové fondy a Slovenský pozemkový fond,

•    verejné vysoké školy,

•    ďalšie subjekty, ktoré sú zapísané a zaradené v štatistickom registri organizácií.

V územnej samospráve sa vykazujú obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, ako aj ďalšie subjekty, ktoré sú zapísané a zaradené v štatistickom registri.

Vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia sa vykazuje Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne. Tieto ÚJ nemôžu uplatňovať účtovné obdobie hospodársky rok z dôvodu, že sú určitým spôsobom napojené na štátny rozpočet, ktorý je zostavovaný na kalendárny rok.

2. fyzická osoba, ktorá je ÚJ v zmysle § 1 zákona o účtovníctve, a to z dôvodu, že zákon o dani z príjmov pre fyzické osoby podnikateľov ustanovuje zdaňovacie obdobie iba kalendárny rok,

3. Účtovné obdobie hospodársky rok nemôže uplatniť

•    právnická osoba s majetkovou účasťou štátu založená podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení n.p., zákon č. 258/1993 Z. z. o Železniciach SR v znení n.p.);

•    právnická osoba s majetkovou účasťou obce;

•    právnická osoba s majetkovou účasťou vyššieho územného celku.

Uvedené typy ÚJ, ktoré nemôžu uplatniť hospodársky rok, boli do ZoÚ doplnené od 1. 1. 2016.

Verejná obchodná spoločnosť (v.o.s.)
a komanditná spoločnosť (k.s.)

sú podľa § 56 Obchodného zákonníka právnickými osobami založenými s cieľom podnikania.

V.o.s. je spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne celým svojím majetkom (§ 76 Obchodného zákonníka). Spoločníkom v.o.s. môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba.

Podľa § 93 Obchodného zákonníka k. s. je spoločnosť, v ktorej jeden alebo viac spoločníkov ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (komanditisti) a jeden alebo viac spoločníkov ručí celým svojím majetkom (komplementári).

Komplementárom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba.

Z uvedeného vyplýva, že v. o. s. a k. s. sú právnickými osobami, ktoré podľa § 3 ZoÚ môžu uplatniť účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom aj v prípade, ak spoločníkom v.o.s. a komplementárom k.s. sú fyzické osoby. Príjmy spoločníkov v.o.s. a komplementárov k.s. sú príjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Časť základu dane v. o. s. za zdaňovacie obdobie, ktorým je hospodársky rok, je u spoločníka v.o.s. zahrňovaná do jeho základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol základ dane v.o.s. na neho rozdelený.

Časť základu dane k. s. za zdaňovacie obdobie, ktorým je hospodársky rok, je u komplementára k.s. zahrnovaná do jeho základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol základ dane k. s. na neho rozdelený.

Zdaňovacie obdobie hospodársky rok – daňové priznanie a zdaňovacie obdobie

Zákon o dani z príjmov v § 41 ods. 10 ustanovuje, že ak v súlade so zákonom o účtovníctve, došlo k zmene účtovného obdobia na hospodársky rok, je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím. Na termín predloženia daňového priznania (ďalej len „DP“) sa v tomto prípade primerane použijú ustanovenia tohto zákona o termínoch predkladania, ktoré sú uvedené v § 49 tohto zákona. DP za zdaňovacie obdobie, ktoré je hospodársky rok, sa podáva podľa § 49 zákona o dani z príjmov v lehote do 3 mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak ÚJ neoznámi predĺženie termínu na podanie DP.

Pri zmene zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, na hospodársky rok, sa obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok považuje za samostatné zdaňovacie obdobie. Aj za toto samostatné zdaňovacie obdobie sa DP podáva do 3 mesiacov po jeho uplynutí.

§ 4

(1) Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku s výnimkou podľa odseku 3; účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, vedie účtovníctvo po dobu, počas ktorej podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov.

(2) Podrobnosti o rámcových účtových osnovách (§ 13) pre jednotlivé skupiny účtovných jednotiek účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, dni uskutočnenia účtovného prípadu, postupoch účtovania, usporiadaní a označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky vo verejnej správe a o obsahovom vymedzení týchto položiek a štruktúre účtovnej závierky, rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, termínoch, spôsoboch, postupoch a mieste ukladania účtovnej závierky a výročnej správy, obsahovom vymedzení účtovných kníh v sústave jednoduchého účtovníctva a v sústave podvojného účtovníctva a tiež o účtovných zásadách a účtovných metódach určujúcich spôsoby oceňovania a ich použitia, o zásadách pre tvorbu a zúčtovanie opravných položiek, odpisovaní, zásadách pre tvorbu a použitie rezerv, zásadách pre členenie majetku a záväzkov, zásadách pre vytváranie analytických účtov a analytickej evidencie, metódach a postupoch konsolidácie vo verejnej správe a účtovných sústavách ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky⁸⁾ a účtovná jednotka je povinná ho dodržiavať.

(3) Premenou zanikajúca účtovná jednotka alebo odštiepením rozdeľovaná účtovná jednotka vedie účtovníctvo do dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Rozhodný deň na účely účtovníctva je deň určený v projekte podľa osobitného predpisu,^8a) ktorý nesmie byť neskorší ako deň účinnosti^8b) premeny alebo účinnosti cezhraničnej premeny. Od rozhodného dňa skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva premenou zanikajúcej účtovnej jednotky alebo časti imania odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotky, sú súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky nástupníckej účtovnej jednotky. Ak táto nástupnícka účtovná jednotka ešte nevznikla, vedie účtovníctvo a zostavuje účtovnú závierku za nástupnícku účtovnú jednotku, a to do dňa účinnosti premeny alebo účinnosti cezhraničnej premeny premenou zanikajúca účtovná jednotka alebo odštiepením rozdeľovaná účtovná jednotka. Od rozhodného dňa sa vedie účtovníctvo tak, aby bolo možné jednoznačne vyčísliť majetok, záväzky a výsledok hospodárenia premenou zanikajúcej účtovnej jednotky alebo časť imania odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotky, ak nenastanú účinky premeny alebo účinky cezhraničnej premeny. Podľa tohto odseku postupujú primerane aj účtovné jednotky podľa osobitného predpisu.^8c)

(4) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok. Prípady, v ktorých účtovná jednotka musí viesť za seba a za majetok a záväzky iných osôb, s ktorými nakladá vo vlastnom mene, oddelené samostatné účtovníctvo a zostavovať oddelene účtovnú závierku, môžu ustanoviť osobitné predpisy.⁹⁾

(5) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo ako sústavu účtovných záznamov podľa § 31. Účtovným záznamom sa rozumie údaj, ktorý je nositeľom informácie týkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia. Každú informáciu týkajúcu sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia je účtovná jednotka povinná zaznamenávať len účtovnými záznamami.

(6) Účtovnými záznamami sú najmä účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, účtový rozvrh, účtovná závierka a výročná správa. Jednotlivé účtovné záznamy sa môžu zoskupovať do účtovných záznamov obsahujúcich súhrnnú informáciu (ďalej len „súhrnné účtovné záznamy“). Účtovná jednotka je povinná účtovné záznamy viesť v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

(7) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade pohľadávok a záväzkov, podielov,¹⁰⁾ cenných papierov,¹¹⁾ derivátov,¹¹⁾ cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene; táto povinnosť platí aj pri opravných položkách, rezervách a technických rezervách,¹²⁾ ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene.

(8) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostaviť účtovnú závierku v štátnom jazyku.¹³⁾ Účtovný doklad vyhotovený v inom ako štátnom jazyku musí spĺňať podmienku zrozumiteľnosti podľa § 8 ods. 5.

  Komentár k § 4          

1.    Doba vedenia účtovníctva
(§ 4 ods. 1)

Zákon o účtovníctve v § 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť doby vedenia účtovníctva. Právnická osoba vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku (s výnimkou právnickej osoby, ktorá sa zrušuje bez likvidácie). Napríklad právnickou osobou je aj obchodná spoločnosť, ktorá podľa § 62 Obchodného zákonníka vzniká zápisom do obchodného registra a podľa § 68 Obchodného zákonníka zaniká výmazom z obchodného registra.

Fyzická osoba vedie účtovníctvo po dobu, počas ktorej podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. Ak fyzická osoba určí výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, nie je považovaná za účtovnú jednotku, zákon o účtovníctve sa na ňu nevzťahuje [(okrem náležitostí účtových dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d)] a nie je teda povinná viesť účtovníctvo.

Komentár k zmenám účinným
od 1. 1. 2022 – zákon č. 456/2021 Z. z.

Od 1. 1. 2022 v súvislosti s fyzickými osobami, ktoré sú účtovnou jednotkou, došlo k upresneniu § 4 ods. 1 zákona o účtovníctve, podľa ktorého sú účtovníctvo povinné viesť iba fyzické osoby, ktoré sú účtovnou jednotkou podľa § 1 ods. 1 písm. a) tretí bol zákona o účtovníctve, t. j. ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov a vedú jednoduché účtovníctvo alebo dobrovoľne vedú podvojné účtovníctvo.

2.    Vydávanie predpisov
z oblasti účtovníctva (§ 4 ods. 2)

V § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve je ustanovené splnomocnenie pre Ministerstvo financií SR k vydávaniu opatrení (predpisov) z oblasti účtovníctva, ktoré sa vyhlasujú oznámením o ich vydaní v Zbierke zákonov a účtovné jednotky sú povinné ich dodržiavať (teda aj opatrenia pre vedenie účtovníctva sú zákonnou normou). Medzi najdôležitejšie Opatrenia z oblasti účtovníctva patria rámcové účtovné osnovy a postupy účtovania pre jednotlivé účtovné jednotky. Pre podnikateľské účtovné jednotky MF SR vydalo tieto opatrenia:

•    Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.

•    Opatrenie MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov.

•    Pre účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, MF SR vydalo Opatrenie č. 4455/2003-92 v znení n.p.

Podľa tohto opatrenia postupovali účtovné jednotky pri zostavovaní účtovnej závierky k 31. 12. 2014 (účtovné obdobie kalendárny rok) a pri zostavovaní účtovnej závierky, keď účtovným obdobím bol hospodársky rok, ktorý končil počas roka 2015. Podľa tohto opatrenia sa postupovalo aj pri zostavovaní priebežnej individuálnej účtovnej závierky v roku 2015.

Nové Opatrenia na zostavovanie
účtovných závierok

Opatrenie pre mikro účtovné
jednotky od roku 2014

Opatrenie Ministerstva financií SR č. MF/ 15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky v znení Opatrenia MF SR č. MF/18008/2014-74 (FS č. 10/2014) a Opatrenia MF SR č. MF/14775/2017-74 (príspevok č. 17 vo FS v roku 2017). Mikro účtovné jednotky podľa tohto opatrenia postupujú pri zostavovaní účtovnej závierky od roku 2014 (účtovná závierka zostavovaná k 31. 12. 2014 a neskôr).

Opatrenie pre malé účtovné
jednotky od roku 2015

Opatrenie Ministerstva financií SR č. MF/23378 /2014-74 (FS 12/2014), ktorým sa ustanovujú podrobnosti o individuálnej účtovnej závierke a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre malé účtovné jednotky v znení Opatrenia MF SR č. MF/19927/2015-74 (FS 12/2015) a Opatrenia MF SR č. MF/14774/2017-74 (príspevok č. 16 vo FS v roku 2017).

•    Toto opatrenie sa prvýkrát použilo pri zostavovaní riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa začalo od 1. januára 2015, ak má účtovná jednotka účtovné obdobie kalendárny rok a za účtovné obdobie, ktoré sa začalo v priebehu roka 2015, ak má účtovná jednotka účtovné obdobie hospodársky rok.

•    Opatrenie sa použilo aj pri zostavovaní mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa končilo v priebehu roka 2015.

•    Pri zostavovaní individuálnej priebežnej účtovnej závierky v roku 2015 sa postupovalo podľa predpisu účinného do 31. 12. 2014 (Opatrenie MF SR č. 4455/2003-92 v znení opatrenia č. MF/25947/2010-74).

•    Podľa tohto opatrenia pre malé účtovné jednotky postupujú aj zahraničné osoby podnikajúce na území SR zapísané v obchodnom registri.

Opatrenie pre veľké účtovné
jednotky od roku 2015

Opatrenie Ministerstva financií SR č. MF/23377/2014-74 (FS 12/2014), ktorým sa ustanovujú podrobnosti o individuálnej účtovnej závierke a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre veľké účtovné jednotky a subjekty verejného záujmu, ak nie je bankou, pobočkou zahraničnej banky, Exportno – importnou bankou Slovenskej republiky, poisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej zaisťovne, zdravotnou poisťovňou, správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej správcovskej spoločnosti, dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, Burzou cenných papierov, Centrálnym depozitárom cenných papierov, obchodníkom s cennými papiermi, platobnou inštitúciou, inštitúciou elektronických peňazí, subjektom kolektívneho investovania, dôchodkovým fondom, pobočkou zahraničnej finančnej inštitúcie, účtovnou jednotkou uvedenou v § 17a ods. 2 zákona, rozpočtovou organizáciou a príspevkovou organizáciou v znení Opatrenia MF SR č. MF/19926/2015-74 a Opatrenia MF SR č. MF/14770/2017-74.

•    Podľa tohto opatrenia postupuje aj štátny podnik.

•    Toto opatrenie sa prvýkrát použilo pri zostavovaní riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa začalo od 1. januára 2015, ak má účtovná jednotka účtovné obdobie kalendárny rok a za účtovné obdobie, ktoré sa začalo v priebehu roka 2015, ak má účtovná jednotka účtovné obdobie hospodársky rok.

•    Opatrenie sa použilo aj pri zostavovaní mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa skončilo v priebehu roka 2015.

•    Pri zostavovaní individuálnej priebežnej účtovnej závierky v roku 2015 sa postupovalo ešte podľa predpisu účinného do 31. 12. 2014 (Opatrenie MF SR č. 4455/2003-92 v znení neskorších predpisov).

•    Opatrením pre veľké účtovné jednotky sa zrušilo Opatrenie MF SR č. 4455/2003-92 v znení neskorších predpisov – výnimka pre rok 2015 (§ 6 prechodné ustanovenia tohto opatrenia).

Zákonom č. 333/2014 Z. z., ktorým sa od 1. 1. 2015 novelizoval zákon o účtovníctve, sa do § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve, ktorý splnomocňuje Ministerstvo financií SR k vydávaniu predpisov z oblasti účtovníctva doplnil text „o štruktúre účtovnej závierky“, čo znamená, že MF SR vydáva opatrenia o označovaní položiek účtovných závierok, o obsahovom vymedzení týchto položiek, štruktúre účtovnej závierky, rozsahu zverejňovaných údajov z účtovných závierok a ich ukladaní.

3.    Vedenie účtovníctva v právnickej osobe, ktorá sa zrušuje bez likvidácie (§ 4 ods. 3)

Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou a zrušuje sa bez likvidácie, musí viesť účtovníctvo do dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Rozhodný deň na účely účtovníctva je deň, od ktorého sa úkony zanikajúcich spoločností považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej spoločnosti. Rozhodný deň nesmie byť neskorší ako deň nadobudnutia účinkov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia.

Podľa § 69a ods. 1 obchodného zákonníka, účinky splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra. Zápisom do obchodného registra

a)  prechádza imanie zanikajúcich spoločností na nástupnícku spoločnosť,

b)  spoločníci zanikajúcich spoločností sa stávajú spoločníkmi nástupníckej spoločnosti; ustanovenie § 69 ods. 8 tým nie je dotknuté,

c)  spoločnosti zanikajúce splynutím, zlúčením alebo rozdelením zanikajú,

d)  pri splynutí alebo rozdelení vznikajú nástupnícke spoločnosti.

Od rozhodného dňa účtovníctvo zanikajúcej účtovnej jednotky prechádza na nástupnícku účtovnú jednotku. Ak táto ešte nevznikla, účtovníctvo vedie a účtovnú závierku zostavuje zanikajúca právnická osoba. Od rozhodného dňa sa účtovníctvo vedie tak, aby bolo možné jednoznačne vyčísliť majetok, záväzky a výsledok hospodárenia zanikajúcej právnickej osoby, ak nenastanú účinky zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia.

Od 8. 11. 2017 nadobudla účinnosť zmena v § 69 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (zákon č. 264/2017 Z. z.). Zmena sa týka definície rozhodného dňa, pričom sa ustanovuje, že rozhodný deň môže byť určený najskôr spätne k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom je vypracovaný návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností alebo návrh projektu rozdelenia spoločnosti za predpokladu, že účtovná závierka zostavená ku dňu, ktorý predchádza tomuto dňu, nebola schválená príslušným orgánom.

Komentár k zmenám účinným
1. 3. 2024 – zákon č. 309/2023 Z. z.

§ 4 ods. 3

Samotná úprava rozhodného dňa zostáva nezmenená, pričom podľa tohto ustanovenia primerane postupuje aj ÚJ, ktorou je napr. nadácia, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby.

Rozhodný deň od 1. 3. 2024

Premenou zanikajúca ÚJ alebo odštiepením rozdeľovaná ÚJ vedie účtovníctvo do dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Rozhodný deň na účely účtovníctva je deň určený v projekte premeny podľa osobitného predpisu [§ 8 písm. d) zákona č. 309/2023 Z. z.], ktorý nesmie byť neskorší ako deň účinnosti (§ 4 ods. 1 a 2 zákona č. 309/2023 Z. z.) premeny alebo účinnosti cezhraničnej premeny. Od rozhodného dňa skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva premenou zanikajúcej ÚJ alebo časti imania odštiepením rozdeľovanej ÚJ, sú súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky nástupníckej ÚJ. Ak táto nástupnícka ÚJ ešte nevznikla, vedie účtovníctvo a zostavuje účtovnú závierku za nástupnícku ÚJ, a to do dňa účinnosti premeny alebo účinnosti cezhraničnej premeny premenou zanikajúca ÚJ alebo odštiepením rozdeľovaná ÚJ. Od rozhodného dňa sa vedie účtovníctvo tak, aby bolo možné jednoznačne vyčísliť majetok, záväzky a výsledok hospodárenia premenou zanikajúcej ÚJ alebo časť imania odštiepením rozdeľovanej ÚJ, ak nenastanú účinky premeny alebo účinky cezhraničnej premeny. Podľa tohto odseku postupujú primerane aj účtovné ÚJ podľa osobitného predpisu (napr. § 2 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách).

4.    Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo ako jeden celok (§ 4 ods. 4)

Podľa § 4 ods. 4 zákona je účtovná jednotka povinná viesť účtovníctvo za účtovnú jednotku ako celok. Toto ustanovenie musí dodržať aj v prípadoch, ak má miestne odlúčenú organizačnú zložku, napr. vo forme odštepného závodu (§ 7 Obchodného zákonníka – platnosť pojmu do 30. 9. 2020), alebo ak má svoju organizačnú zložku v zahraničí, teda musí aj účtovníctvo, ktoré vedie v zahraničí, zahrnúť do účtovníctva tuzemskej účtovnej jednotky. Účtovná jednotka zostavuje jednu účtovnú závierku, vykazuje jeden výsledok hospodárenia za celý právny subjekt. Pre svoje potreby však môže viesť vnútroorganizačné (vnútropodnikové) účtovníctvo podľa jednotlivých organizačných zložiek, územného členenia alebo dislokovaných pracovísk. Aj účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, musí viesť účtovníctvo ako jeden celok, a to aj v prípade, že prevádzkuje viac druhov živností alebo činností.

Novelou Obchodného zákonníka s účinnosťou od 1. 10. 2020 sa z § 7 vypúšťa pojem „odštepný závod“ a ostáva len pojem „organizačná zložka“ (teda namiesto pojmu odštepný závod sa bude používať pojem organizačná zložka). Organizačnou zložkou podniku sa rozumie organizačný útvar podniku podľa obchodného zákonníka alebo osobitného zákona. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o organizačnú zložku. Organizačnú zložku podniku právnickej osoby možno zapísať do obchodného registra.

Prípady, v ktorých účtovná jednotka musí oddelene účtovať o svojom majetku od majetku iných osôb, s ktorým nakladá vo vlastnom mene, sa dotýka napr. správcovských spoločností ktoré zakladajú fondy (napr. podielové, investičné), ktorých majetok spravujú. Do 31. 12. 2017 bol v tomto ustanovení len odkaz na zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní. Nový odkaz je na § 40 nového zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní, v ktorom je ustanovená povinnosť správcovskej spoločnosti viesť účtovníctva za seba a za každý fond oddelené samostatné účtovníctvo a zostaviť účtovnú závierku. Týmto zákonom došlo k zrušeniu čl. I. v zákone č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní.

Od 1. 1. 2018 sa odkaz rozširuje aj o § 56 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého dôchodková správcovská spoločnosť za seba a za každý dôchodkový fond vedie oddelené samostatné účtovníctvo a zostavuje za seba a za každý dôchodkový fond, ktorý spravuje, účtovnú závierku. Účtovnú závierku dôchodkovej správcovskej spoločnosti a dôchodkového fondu musí overiť audítor alebo audítorská spoločnosť a musí ju schváliť valné zhromaždenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

5.    Účtovníctvo
ako sústava účtovných
záznamov (§ 4 ods. 5 a 6)

Zákon definuje účtovníctvo ako sústavu účtovných záznamov. Účtovný záznam je údaj, ktorý je nositeľom informácie týkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia. Je to pojem zavedený pre účtovné písomnosti. Každú informáciu týkajúcu sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia, je účtovná jednotka povinná zaznamenávať len účtovnými záznamami. Účtovnými záznamami sú najmä účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, účtový rozvrh, účtovná závierka a výročná správa. Jednotlivé účtovné záznamy sa môžu zoskupovať do účtovných záznamov obsahujúcich súhrnné informácie, ktoré sa nazývajú súhrnné účtovné záznamy.

5.1  Formy účtovného záznamu

Účtovný záznam môže mať písomnú alebo technickú formu. Účtovným záznamom sa zrovnoprávňuje písomná aj technická forma vedenia účtovných písomností. Písomnou formou je účtovný záznam vykonaný rukopisom, písacím strojom, tlačiarenskými alebo reprografickými technikami alebo tlačiarenským výstupným zariadením výpočtovej techniky, ktorého obsah je pre fyzickú osobu čitateľný. Technickou formou je účtovný záznam vykonaný elektronickým, optickým alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje jeho prevedenie do písomnej formy.

Komentár k zmenám účinným
od 1. 1. 2022 – zákon č. 456/2021 Z. z.

Zmena slova „forma“ účtovného záznamu na slovo „podoba“ účtovného záznamu

Od 1. 1. 2022 na základe zákona č. 456/2021 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, sa v texte zákona slovo „forma“ nahrádza slovom „podoba“ (viď. § 8 ods. 5 zákona o účtovníctve), takže namiesto pojmu „forma“ účtovného záznamu sa bude používať pojem „podoba“ účtovného záznamu.

V súvislosti s citovanou novelou sa ešte upresňuje, že účtovnú dokumentáciu účtovnej jednotky tvorí súhrn všetkých účtovných záznamov podľa § 4 ods. 5 zákona o účtovníctve, pričom v tomto ustanovení sa pri povinnosti viesť účtovníctvo ako sústavu účtovných záznamov odvolávka rozširuje na celé znenie § 31 zákona o účtovníctve už novelizovaného znenia, ktorému sa podrobnejšie venujeme v komentári pri samotnom § 31 zákona o účtovníctve.

6.    Účtovníctvo sa vedie
v mene euro (§ 4 ods. 7)

Podľa § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve, účtovné jednotky sú povinné viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro (táto povinnosť platí od 1. 1. 2009, kedy zákonnou menou v SR sa stala mena euro; do 31. 12. 2008 zákonnou menou bola slovenská koruna). V prípade pohľadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov, derivátov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene; táto povinnosť platí aj pri opravných položkách a rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene.

Z uvedeného vyplýva, že účtovné jednotky sú povinné v prvom rade viesť účtovníctvo v eurách, ale ak má účtovná jednotka majetok a záväzky vyjadrené aj v cudzej mene, musí účtovať aj v eurách aj v cudzej mene. Táto zásada platí tak pre účtovné jednotky obchodujúce so zahraničím, ako aj pre slovenské účtovné jednotky, ktoré na území SR medzi sebou obchodujú v cudzej mene. Účtovníctvo budú viesť v eurách aj v cudzej mene a samozrejme budú účtovať aj o kurzových rozdieloch.

7.    Účtovníctvo sa vedie
v slovenskom jazyku (§ 4 ods. 8)

Podľa § 4 ods. 8 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo v štátnom jazyku (slovenský jazyk). Účtovný doklad vyhotovený v inom ako v štátnom jazyku, musí spĺňať podmienku zrozumiteľnosti podľa § 8 ods. 5 zákona o účtovníctve. Účtovný doklad je zrozumiteľný, ak umožňuje spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovného prípadu. Zákon bližšie nestanovuje, akým spôsobom sa má zrozumiteľnosť účtovného dokladu zabezpečiť, najmä pokiaľ ide o účtovné doklady vyhotovené v inom ako v štátnom jazyku. Účtovné jednotky musia zabezpečiť, aby doklady vyhotovené v cudzom jazyku boli preložené do slovenského jazyka, pričom treba rozlišovať o aký účtovný doklad ide. Ak ide o zmluvy, je potrebné, aby celá zmluva bola preložená do slovenského jazyka. Ak ide napr. o dodávateľskú faktúru, potom účtovná jednotka preklad textu faktúry môže napísať aj čitateľne rukou na túto faktúru alebo priložiť k nej preklad.

§ 5

(1) Účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu.

(2) Poverením podľa odseku 1 sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu podľa tohto zákona.

  Komentár k § 5          

Zodpovednosť za vedenie účtovníctva

Účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú alebo fyzickú osobu. Účtovníctvo si môže dať viesť aj na území iného štátu (využíva sa najmä vo vzťahu k organizačným zložkám), avšak týmto sa nezbavuje zodpovednosti za jeho vedenie, za zostavenie a predloženie účtovnej závierky, ako aj za preukázateľnosť účtovníctva na území SR. Ak účtovná jednotka poverí vedením svojho účtovníctva inú fyzickú alebo právnickú osobu (zabezpečenie vedenia účtovníctva dodávateľským spôsobom), potom je vhodné dohodnúť si písomne pravidlá a postup jeho vedenia. V zmluve odporúčame riešiť tieto skutočnosti:

•    aké práce sú zahrnuté pod pojem „vedenie účtovníctva“,

•    kto bude osobou zodpovednou za zaúčtovanie účtovného prípadu a kto bude zodpovedať za to, aby účtovné doklady obsahovali náležitosti požadované § 10 zákona o účtovníctve,

•    kto zodpovedá za dodržanie zákona o účtovníctve a kto ponesie zodpovednosť za prípadné nedostatky zistené daňovou kontrolou,

•    kto zodpovedá za vydanie vnútroorganizačného predpisu pre účtovníctvo (interná smernica),

•    kto zodpovedá za daňovú agendu a správnosť údajov v nej uvedených,

•    cenové a platobné podmienky.

Teda dohodnutím si tzv. „pravidiel hry“ sa potom účtovné jednotky vzájomne vyhnú mnohým problémom.

Z ustanovenia § 5 novelou zákona platnou od 1. 1. 2005 boli vypustené slová o preukázateľnosti účtovníctva na „území Slovenskej republiky“. Účtovná jednotka je však aj naďalej zodpovedná za preukázateľnosť účtovníctva na území SR. Táto povinnosť jej vyplýva z ostatných ustanovení zákona, napr. z ustanovení § 8 zákona o účtovníctve (účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov). Ak účtovná jednotka má organizačnú zložku v zahraniční, je povinná zabezpečiť, aby všetky účtovné doklady zo zahraničia boli k dispozícií aj na území SR napr. z dôvodu vykonania daňovej kontroly, keďže účtovné jednotky sú povinné viesť účtovníctvo za účtovnú jednotku ako celok (§ 4 ods. 4 zákona).

§ 6

(1) Účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10).

(2) Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

(3) Účtovná jednotka je povinná inventarizovať majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov podľa § 29 a 30.

(4) Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 alebo zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa § 17a. V prípadoch podľa § 22 a 22a zostavuje účtovnú závierku aj za skupinu účtovných jednotiek, bez ohľadu na ich sídlo (ďalej len „konsolidovaný celok“), ako konsolidovanú účtovnú závierku. Do skupiny účtovných jednotiek patrí materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky.

(5) Účtovná jednotka zostavuje

a)  riadnu účtovnú závierku,

b)  mimoriadnu účtovnú závierku,

c)  priebežnú účtovnú závierku (§ 18), ak tak ustanovuje osobitný predpis.¹⁴⁾

  Komentár k § 6          

Povinnosť dokladovosti, inventarizácie a zostavenia účtovnej závierky

Tieto povinnosti účtovným jednotkám vyplývajú z § 6 zákona o účtovníctve. Účtovná jednotka je povinná:

a)  účtovné prípady doložiť účtovnými dokladmi, ktoré musia spĺňať náležitosti požadované § 10 zákona o účtovníctve,

b)  účtovné prípady zaúčtovať do účtovných kníh iba na základe účtovných dokladov (účtovné zápisy),

c)  účtovná jednotka je povinná inventarizovať majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov (u podnikateľov je to vlastné imanie),

d)  zostaviť individuálnu účtovnú závierku prípadne konsolidovanú účtovnú závierku.

Zákonom č. 275/2017 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, od 1. 1. 2018 došlo k upresneniu ustanovenia v § 6 ods. 4 ohľadne zostavovania účtovnej závierky v tom, aby sa účtovná závierka zostavovala v súlade s vedením účtovníctvom. Podľa doterajšieho znenia zákon ustanovoval povinnosť vykazovania jednotlivých položiek individuálnej účtovnej závierky v nadväznosti na vedené účtovníctvo len v rámci záväznej štruktúry výkazov individuálnej účtovnej závierky, ktoré sú upravené v príslušných opatreniach na zostavenie individuálnej účtovnej závierky resp. osobitných predpisoch (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní Medzinárodných účtovných noriem ďalej len „nariadenie“).

Opatrenia na zostavenie účtovnej závierky konkrétne ustanovujú, že zostatky účtov z hlavnej knihy sa vykazujú na konkrétnych riadkoch individuálnej účtovnej závierky s výnimkou, ak účtovná jednotka postupuje podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady. Daňové úrady pri kontrolách účtovníctva zistili, že účtovné jednotky nedodržiavajú uvedenú povinnosť, zámerne vykazujú nižšiu sumu majetku alebo nevykazujú žiadny majetok, a tým znižujú alebo znemožňujú uloženie sankcie za porušenie zákona (výška sankcie sa stanovuje z výšky majetku uvedeného v súvahe účtovných jednotiek alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch pri vedení jednoduchého účtovníctva). Preto sa povinnosť, aby individuálna účtovná závierka nadväzovala na vedené účtovníctvo, dopĺňa do ustanovení zákona.

Od 1. 1. 2008 novelou § 6 ods. 4 zákona o účtovníctve (z. č. 198/2007 Z. z.) sa ustanovila povinnosť účtovným jednotkám, ktorými sú subjekty verejnej správy, zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku v prípadoch uvedených v § 22a zákona. Touto novelou sa zároveň rozšírilo splnomocnenie pre Ministerstvo financií SR vydávať pre účtovné jednotky opatrenia (predpisy) z oblasti účtovníctva o možnosť vydať opatrenie upravujúce konsolidáciu vo verejnej správe (§ 4 ods. 2 zákona o účtovníctve).

Povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku majú aj účtovné jednotky ustanovené v § 17a zákona (banky, poisťovne, zaisťovne, správcovské spoločnosti, Burza cenných papierov, pobočky zahraničných bánk, správcovských spoločností, poisťovní a zaisťovní, teda ide o účtovné jednotky – finančné inštitúcie, ktoré hospodária s veľkým objemom finančných prostriedkov).

Novela § 6 ods. 4 zákona o účtovníctve zákonom č. 130/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2016

•    v tomto ustanovení sú uvedené účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku za skupinu účtovných jednotiek. Novelou zákona sa zadefinovala tzv. „skupina účtovných jednotiek“. Do skupiny účtovných jednotiek patrí materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky.

Zákonom sa precizujú (presne vyjadrujú, spresňujú) základné pojmy ako je vymedzenie skupiny účtovných jednotiek, pre ktorú zákon naďalej používa pojem konsolidovaný celok z dôvodu zaužívania tohto pojmu v praxi a iných právnych predpisoch. Vymedzenie a obsahová náplň skupiny, materskej účtovnej jednotky ako aj dcérskej účtovnej jednotky sú prijaté v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ a taktiež podľa IFRS/EÚ. Základné povinnosti účtovnej jednotky vo vzťahu ku konsolidovanej účtovnej závierke za konsolidovaný celok (skupinu) sú obsiahnuté v § 22.

Vo vzťahu k termínu zostavenia, zákon (§ 6 ods. 5) člení účtovnú závierku na:

•    riadnu, ktorá sa zostavuje ku koncu riadneho účtovného obdobia, t. j. ku koncu kalendárneho roka alebo ku koncu hospodárskeho roka,

•    mimoriadnu, ktorá sa zostavuje v prípadoch mimoriadneho uzatvárania účtovných kníh podľa § 16 zákona o účtovníctve, napr. ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie alebo deň účinnosti vyhlásenia konkurzu,

•    priebežnú, ktorá sa zostavuje v prípadoch, ak tak ustanovuje osobitný predpis, napr. zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách (podľa § 39 ods. 11 zákona o bankách banky zostavujú priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka; priebežnú účtovnú závierku banka a pobočka zahraničnej banky predkladajú do 30 kalendárnych dní po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka Národnej banke Slovenska), alebo podľa § 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa zostavuje priebežná účtovná závierka u daňovníkov, ktorí sa zrušujú s likvidáciou alebo na ktorých bol vyhlásený konkurz alebo ktorí sa zrušujú zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku (do platnosti zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve sa zostavovala tzv. „informatívna“ účtovná závierka).

§ 7

(1) Účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

(2) Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.

(3) Účtovná jednotka musí používať v jednom účtovnom období rovnaké účtovné metódy a účtovné zásady; ak účtovná jednotka zmení doterajšie účtovné zásady a účtovné metódy v priebehu účtovného obdobia, nové účtovné zásady a účtovné metódy musí používať od prvého dňa tohto účtovného obdobia. O zmene účtovných zásad a účtovných metód je účtovná jednotka povinná informovať v účtovnej závierke v poznámkach. Ak účtovná jednotka zistí, že účtovné zásady a účtovné metódy použité v účtovnom období sú nezlučiteľné s požiadavkou verného a pravdivého zobrazenia skutočností, je povinná zostaviť účtovnú závierku tak, aby poskytla verný a pravdivý obraz skutočností. O tom je účtovná jednotka povinná informovať v účtovnej závierke v poznámkach.

(4) Účtovná jednotka je povinná použiť účtovné zásady a účtovné metódy spôsobom, ktorý vychádza z predpokladu, že bude nepretržite pokračovať vo svojej činnosti a že u nej nenastáva žiadna skutočnosť, ktorá by ju obmedzovala alebo jej zabraňovala v tejto činnosti pokračovať aj v blízkej budúcnosti, minimálne 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavila riadna účtovná závierka. V prípade, že účtovná jednotka má informáciu o tom, že u nej takáto skutočnosť nastáva, je povinná použiť tomu zodpovedajúci spôsob účtovania, pričom je povinná uviesť informáciu o použitom spôsobe v účtovnej závierke v poznámkach.

(5) Účtovná jednotka účtuje majetok a záväzky, náklady a výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazuje ich v účtovnej závierke samostatne bez ich vzájomného započítania s výnimkou niektorých prípadov upravených účtovnými zásadami pre účtovné jednotky zriadené podľa osobitných predpisov.¹⁵⁾

  Komentár k § 7          

Zásady vedenia účtovníctva pre účely zobrazenia v účtovnej závierke (§ 7 ods. 1 a 2)

Účtovné jednotky sú povinné účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

•    Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami.

•    Zobrazenie v účtovnej jednotke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.

Posudzovanie informácií
v účtovnej závierke

Informácie v účtovnej závierke sa posudzujú z hľadiska významnosti. Musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa účtovnej závierky.

Zrozumiteľnosť informácií v účtovnej závierke sa zabezpečí, ak je účtovná závierka vyhotovená v štátnom jazyku a jej obsah je zrozumiteľný vzhľadom na používanú formu účtovného záznamu (písomná, technická) a pri jej zostavení sú použité účtovné metódy a účtovné záznamy stanovené v zákone o účtovníctve, postupoch účtovania a v opatrení pre účtovnú závierku. Informácia v účtovnej závierke sa nemôže považovať za nezrozumiteľnú len z dôvodu, že jej nerozumie používateľ informácií z účtovnej závierky.

Porovnateľnosť informácií z účtovnej závierky sa zabezpečí, ak účtovná jednotka nezmenila v priebehu účtovného obdobia použité účtovné metódy a účtovné zásady a vyhotovila účtovnú závierku za predpokladu nepretržitosti pokračovania v činnosti minimálne 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. V prípade zmeny účtovných zásad a účtovných metód a tiež, ak nie je predpoklad trvania činnosti účtovnej jednotky minimálne 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, musí sa postupovať podľa ustanovení zákona o účtovníctve, postupov účtovania a opatrenia na účtovnú závierku. V takomto prípade sa porovnateľnosť zabezpečí uvedením zmeny uvádzaných skutočností v poznámkach účtovnej závierky.

Spoľahlivosť informácií v účtovnej závierke sa zabezpečí, ak účtovná jednotka účtovala tak, že účtovná závierka poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky pri zabezpečení úplnosti a včasnosti poskytovaných informácií.

Úplnosť sa zabezpečí tým, že účtovná jednotka zaúčtovala všetky účtovné prípady, ktoré vecne a časovo súvisia s účtovným obdobím. Pri úplnosti informácií sa berie na zreteľ hľadisko významnosti a zohľadňujú sa náklady na ich získanie. Berie sa do úvahy predovšetkým rovnováha medzi nákladmi a úžitkom pri získavaní konkrétnej informácie.

Včasnosť informácií z účtovnej závierky sa zabezpečí zostavením účtovnej závierky do šiestich mesiacov odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, pri dodržaní termínov ustanovených v iných právnych predpisoch.

Informácie v účtovnej závierke sa uvádzajú podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Zároveň sa v účtovnej závierke zohľadňujú všetky skutočnosti, ktoré účtovná jednotka zistila až do samotného dňa zostavenia účtovnej závierky a ktoré sa týkajú stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Dodržanie tejto zásady sa zabezpečí najmä upravujúcimi účtovnými prípadmi podľa § 2a postupov účtovania. Upravujúcimi účtovnými prípadmi sa upresňuje informácia o stave, ktorý je ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Účtovné metódy a účtovné zásady
(§ 7 ods. 3)

V § 7 ods. 3 je ustanovená zásada, že účtovné jednotky nemôžu počas účtovného obdobia meniť účtovné metódy a účtovné zásady, teda mali by sa používať rovnaké účtovné metódy a rovnaké účtovné zásady (napr. metóda oceňovania majetku a záväzkov). Do 31. 12. 2004 sa táto zásada musela striktne dodržiavať a účtovné jednotky nesmeli v priebehu účtovného obdobia meniť použité účtovné metódy a účtovné zásady. Zmeniť ich mohli až od nasledujúceho účtovného obdobia a rozdiely zo zmien použitých účtovných metód a účtovných zásad boli účtovnými prípadmi bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.

Hoci táto zásada v zákone platí stále, novelou zákona od 1. 1. 2005 sa pripustilo, že účtovná jednotka môže v ojedinelých prípadoch aj priebehu účtovného obdobia zmeniť doterajšie účtovné zásady a metódy. Ak tak urobí, musí ich zmeniť spätne od začiatku účtovného obdobia a o zmene je povinná informovať v účtovnej závierke v poznámkach.

Účtovné zásady možno definovať ako súbor pravidiel, princípov, uznaných praktických poznatkov a zákonitostí, ktoré účtovné jednotky dodržiavajú pri vedení účtovníctva a zostavovaní účtovnej závierky. Účtovné metódy sú spôsoby a postupy, ktoré účtovné jednotky využívajú na zabezpečenie dodržiavania účtovných zásad. Medzi účtovné metódy možno zaradiť spôsob účtovania zásob (spôsob A alebo B), metóda oceňovania úbytku zásob (metóda FIFO alebo vážený aritmetický priemer), metóda oceňovania prírastku a úbytku cudzej meny vo valutovej pokladnici a na devízovom účte (metóda FIFO, vážený aritmetický priemer, referenčný kurz), atď.

Medzi zásady patria: zásada verného a pravdivého zobrazenia skutočností v účtovníctve a v účtovnej závierke, zásada nepretržitého trvania účtovnej jednotky, zásada opatrnosti (tvorba opravných položiek a rezerv), zásada verného a pravdivého zobrazenia majetku a prislúchajúcich nákladov (časové rozlíšenie), zásada úplnosti, zásada preukaznosti (každý zápis musí byť doložený účtovným dokladom), zásada bilančnej kontinuity, atď. Každá zásada je zakomponovaná v zákone o účtovníctve, aj keď tam nie sú všetky metódy a zásady konkrétnou formou uvedené. Napr. zásada oceňovania v historických cenách je vlastne oceňovanie majetku obstarávacou cenou podľa § 25 zákona o účtovníctve.

Zásada nepretržitosti trvania
účtovnej jednotky (§ 7 ods. 4)

Účtovná jednotka je povinná používať účtovné metódy a účtovné zásady spôsobom, ktorý vychádza z predpokladu, že bude nepretržite pokračovať vo svojej činnosti a že u nej nenastáva žiadna skutočnosť, ktorá by ju obmedzovala alebo jej zabraňovala v tejto činnosti pokračovať aj v blízkej budúcnosti, minimálne 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavila účtovná závierka (napr. účtovná jednotka neplánuje alebo nie je nútená likvidovať alebo zmenšovať rozsah svojej činnosti).

Ak by však účtovná jednotka mala také informácie, ktoré nezabezpečujú nepretržitosť pokračovania v činnosti minimálne 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je povinná informácie o tom uviesť v účtovnej závierke v poznámkach (napr. hlavnému obchodnému partnerovi hrozí konkurz).

Zákaz kompenzácie (§ 7 ods. 5)

Účtovná jednotka účtuje majetok a záväzky, náklady a výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazuje ich v účtovnej závierke samostatne bez ich vzájomného započítania (napr. náklad sa zaúčtuje ako náklad, výnos sa zaúčtuje ako výnos, nebude sa účtovať iba o ich prípadnom rozdiele).

Kompenzácia niektorých účtovných prípadov upravených účtovnými zásadami je dovolená len niektorým účtovným jednotkám, napr. bankám alebo poisťovniam.

Aj keď postupy účtovania neobsahujú ustanovenie o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, účtovná jednotka môže o ich vzájomnom započítaní účtovať, pričom musí dodržať niektoré ustanovenia iných právnych predpisov, napr. Obchodného zákonníka. To znamená, že účtovná jednotka zaúčtuje pohľadávku a záväzok samostatne a potom zaúčtuje započítanie ich platieb.

Započítanie pohľadávok podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka

Započítanie pohľadávok možno označiť ako právny akt, pri ktorom zanikajú vzájomné práva a povinnosti, čím sa rozumie zánik vzájomného záväzku. Ide o započítanie pohľadávok a záväzkov, ktoré majú medzi sebou veriteľ i dlžník. Možnosť zápočtu pohľadávok ako bezhotovostného vyrovnania veriteľa a dlžníka upravuje Obchodný zákonník (§ 358 až § 364) alebo Občiansky zákonník (§ 580 a § 581). Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Význam započítania pohľadávok spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak museli obidvaja účastníci vynaložiť pri uskutočnení vzájomného plnenia. Okrem toho má jednostranné započítanie dôležitý význam aj pri zabezpečení veriteľa, lebo umožňuje dlžníkovi, ktorý je súčasne veriteľom, vyhnúť sa riziku, že po splnení jeho záväzku druhý účastník jeho vzájomnú pohľadávku neuspokojí.

Započítanie pohľadávok možno realizovať dvoma spôsobmi:

1. započítanie jednostranným právnym úkonom,

2. započítanie dohodou.

Kritériá platného započítania pohľadávok:

•    pohľadávky musia byť vzájomné, tzn. že veriteľ má pohľadávky a zároveň i záväzky voči dlžníkovi a dlžník má záväzky a súčasne i pohľadávky voči veriteľovi,

•    pohľadávky musia byť toho istého druhu,

•    pohľadávky musia byť započítateľné, teda musia byť spôsobilé na započítanie pričom na započítanie nie sú spôsobilé také pohľadávky, pri ktorých účastníci dohodou zakázali započítanie, alebo také pohľadávky, pri ktorých je započítanie vylúčené priamo v zákone,

•    pohľadávky sa musia vzájomne kryť – tzn. že započítať možno pohľadávky v čase, keď sa stretli a vo výške, v ktorej sa kryjú. Stretnutie pohľadávok znamená ich súčasnú existenciu k určitému časovému okamihu v určitom časovom úseku.

Zánik záväzku započítaním je neprípustný:

•    proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví,

•    proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia,

•    započítať nemožno ani premlčané pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde,

•    pohľadávky z vkladov,

•    proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá nie je ešte splatná.

Všetky tieto pohľadávky možno ale započítať dohodou účastníkov.

     Príklad

Vzájomný zápočet pohľadávok a záväzkov

Spoločnosť Alfa má voči spoločnosti Beta pohľadávku vo výške 38 675 €. Na druhej strane aj spoločnosť Beta má pohľadávku voči spoločnosti Alfa za dodané práce (oprava strojného zariadenia) vo výške 35 000 €. Spoločnosť Alfa a Beta po vzájomnej dohode pristúpili k zápočtu pohľadávok a záväzkov.

Spoločnosť Alfa má zaúčtované tieto účtovné súvzťažnosti	Suma	MD	D
1. Odberateľskú faktúru za dodaný tovar spoločnosti Beta: a)  cena bez DPH b)  20 % DPH c)  celkom	32 500 € 6 500 € 39 000 €	– – 311	604 343 –
2. Dodávateľskú faktúru od spoločnosti Beta za prijatú službu (oprava strojného zariadenia)	35 000 €	511	321
3. Zápočet pohľadávky so záväzkom	35 000 €	321	311

 

Spoločnosť Beta má zaúčtované tieto účtovné súvzťažnosti	Suma	MD	D
1. Odberateľskú faktúru voči spoločnosti Alfa za opravu stroja	35 000 €	311	602
2. Dodávateľskú faktúru za dodaný tovar	39 000 €	132	321
3. Zápočet pohľadávky so záväzkom	35 000 €	321	311

 

Keďže započítať bolo možné len sumu vo výške 35 000 €, rozdiel vo výške 4 000 € si môžu účtovné jednotky v budúcnosti opäť započítať, alebo spoločnosť Beta rozdiel doplatí v hotovosti.

§ 8

(1) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.

(2) Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov.

(3) Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu účtovnú závierku, konsolidovanú účtovnú závierku, ak ju má povinnosť zostaviť, vyhotovila výročnú správu podľa § 20, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje podľa § 23d, uložila dokumenty podľa § 23a a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy.

(4) Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné (§ 32) a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu.

(5) Účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné, ak umožňuje podľa § 4 ods. 8 jednotlivo aj v súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov v nadväznosti na použité účtovné zásady a účtovné metódy (§ 4 ods. 2) a obsah účtovných záznamov v nadväznosti na použité podoby účtovných záznamov (§ 31 ods. 2).

(6) Účtovníctvo účtovnej jednotky sa vedie spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, ak účtovná jednotka je schopná zabezpečiť trvalosť po celú dobu spracovania a úschovy podľa § 31 až 36.

  Komentár k § 8          

Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.

Účtovníctvo účtovnej jednotky je:

•    správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve a ostatných predpisov (opatrení) z oblasti účtovníctva,

•    úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala všetky účtovné prípady v účtovnom období v účtovných knihách, zostavila individuálnu, prípadne konsolidovanú účtovnú závierku, ak ju má povinnosť zostaviť, vyhotovila výročnú správu podľa § 20, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje z účtovnej závierky, uložila dokumenty z účtovnej závierky a ak má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy (doklady),

•    preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu,

•    zrozumiteľné, ak umožňuje určiť obsah účtovných prípadov,

•    vedené spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, ak sa trvalosť zabezpečí po celú dobu spracovania a úschovy.

Účtovníctvo účtovnej jednotky je vedené správne, keď pri jeho vedení účtovné jednotky dodržujú ustanovenia zákona o účtovníctve, postupov účtovania (účtové osnovy), opatrenia pre zostavenie účtovných závierok a ďalšie pokyny alebo usmernenia z oblasti účtovníctva. Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka v účtovnom období zaúčtovala všetky účtovné prípady, zostavila účtovné závierky, zverejnila údaje a o všetkých týchto skutočnostiach má účtovné doklady. Zákon o účtovníctve stanovuje povinnosť všetky účtovné prípady a účtovné zápisy preukazovať účtovnými dokladmi. Bez účtovného dokladu nemožno vykonať žiaden zápis v účtovných knihách. Za preukázateľný je možno považovať len taký účtovný záznam, ktorého obsah dokazuje skutočnosť priamo, alebo nepriamo prostredníctvom iných preukázateľných účtovných záznamov, prípadne je prenesený prostredníctvom informačného systému. Základnou požiadavkou preukázateľnosti účtovníctva je vykonanie inventarizácie majetku a záväzkov. Účtovníctvo je zrozumiteľné, ak je vedené v štátnom jazyku, je zostavená účtovná závierka a umožňuje spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov.

Trvalosť účtovných záznamov sa musí zabezpečiť po celú dobu spracovania účtovníctva a jeho úschovy. Musí sa zabezpečiť, aby sa účtovné záznamy nedali vymazať, aby sa nezničili technické nosiče dát. Trvalosť účtovných záznamov sa musí zabezpečiť bez ohľadu na to, či sú vedené v technickej forme alebo v listinnej podobe.

Zverejňovanie údajov a ukladanie účtovnej závierky od 1. 1. 2014

Od 1. 1. 2014 zákonom č. 352/2013 Z. z., ktorým sa novelizoval § 8 ods. 3 zákona o účtovníctva, došlo k zmene v oblasti zverejňovania údajov z účtovnej závierky a k ukladaniu dokumentov účtovnej závierky. Údaje z účtovnej závierky sa zverejňujú uložením do registra účtovných závierok, prípadne do zbierky listín obchodného registra – konsolidovaná účtovná závierka, ďalej na svojom webovom sídle, prípadne sa predkladá ministerstvu podľa § 23d zákona o účtovníctve a dokumenty sa ukladajú do registra účtovných závierok podľa § 23a zákona o účtovníctve – bližšie viď. komentár k týmto ustanoveniam zákona. Do 31. 12. 2013 sa účtovné závierky, výročné správy a správy audítorov ukladali do zbierky listín obchodného registra a zverejňovali v obchodnom vestníku, prípadne na internete v súlade s ustanovením § 21 zákona o účtovníctve, ktorý je od 1. 1. 2014 zrušený.

Komentár k zmenám účinným
od 1. 1. 2022 – zákon č. 456/2021 Z. z.

Zmena v § 8 ods. 5 od 1. 1. 2022

Účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné, ak umožňuje podľa § 4 ods. 8 jednotlivo aj v súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov v nadväznosti na použité účtovné zásady a účtovné metódy (§ 4 ods. 2) a obsah účtovných záznamov v nadväznosti na použité podoby účtovných záznamov (§ 31 ods. 2).

Na základe uvedeného, v § 8 ods. 5 zákona o účtovníctve sa pojem „forma“ účtovného záznamu nahrádza pojmom „podoba“ účtovného záznamu, čím sa zjednocuje pojem, ktorý vystihuje dve možnosti vedenia účtovného záznamu, a to elektronickú podobu alebo listinnú podobu.

DRUHÁ ČASŤ

ÚČTOVNÉ SÚSTAVY, ÚČTOVNÉ DOKLADY, ÚČTOVNÉ ZÁPISY A ÚČTOVNÉ KNIHY

§ 9

Účtovné sústavy

(1) Účtovná jednotka je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva s výnimkou podľa odseku 2.

(2) Ak osobitné predpisy¹⁶⁾ neustanovujú inak, v sústave jednoduchého účtovníctva môže účtovať

a)  fyzická osoba [§ 1 ods. 1 písm. a) bod 3],

b)  občianske združenie, jeho organizačné jednotky, ak konajú vo svojom mene, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby; ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur, ak nie sú subjektom verejnej správy,⁵⁾

c)  cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu; ak nepodnikajú.

(3) Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva je povinný, ak účtovná jednotka nespĺňa podmienky ustanovené v odseku 2 pre účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva. Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva sa uskutočňuje vždy len k prvému dňu účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka zistila skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zmenu účtovnej sústavy.

  Komentár k § 9          

Stav do 31. 12. 2021

V § 9 zákona o účtovníctve sú uvedené účtovné jednotky, ktoré môžu účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva. Všetky ostatné účtovné jednotky neuvedené v tomto paragrafe musia účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

V sústave jednoduchého účtovníctva môžu účtovať tieto účtovné jednotky:

a)  podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri (§ 37 Obchodného zákonníka);

Podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, môžu účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva o príjmoch a výdavkoch, o obchodnom majetku, ako aj o záväzkoch tak, aby bolo možné zistiť čisté obchodné imanie a výsledok hospodárenia.

Podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, môžu účtovať (ak sa tak dobrovoľne rozhodnú) namiesto v sústave jednoduchého účtovníctva v sústave podvojného účtovníctva, pokiaľ v nej budú účtovať po celé účtovné obdobie.

Podľa § 6 Obchodného zákonníka, čisté obchodné imanie je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Obchodný majetok je súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. Čistému obchodnému imaniu v účtovníctve podnikateľov účtujúcich v podvojnom účtovníctve zodpovedá vlastné imanie.

b)  fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov;

V sústave jednoduchého účtovníctva bude účtovať aj fyzická osoba podnikateľ, ak bude zo svojej podnikateľskej činnosti preukazovať svoje výdavky, ktoré vynaložil na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

Ak si daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní daňové výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, ale ich uplatní percentom z príjmov v zmysle zákona o dani z príjmov (§ 6 ods. 10), alebo bude viesť daňovú evidenciu podľa zákona o dani z príjmov (§ 6 ods. 11), nepovažuje sa takýto daňovník za účtovnú jednotku a zákon o účtovníctve sa na neho nevzťahuje [výnimka – okrem § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve – náležitosti účtovných dokladov, to znamená, že aj keď daňovník bude viesť daňovú evidenciu, účtovné doklady musia obsahovať zákonom o účtovníctve predpísané náležitosti].

Účtovné jednotky pod písm. a) a b), ak budú účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, pri jeho vedení budú postupovať podľa Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov.

Ak sa tieto účtovné jednotky dobrovoľne rozhodnú, že budú účtovať v sústave podvojného účtovníctva, potom pri jeho vedení budú postupovať podľa Opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.

Podľa opatrenia pre podnikateľov účtujúcich v podvojnom účtovníctve účtovala aj:

•    fyzická osoba podľa osobitného predpisu, ktorým je Obchodný zákonník – § 27 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka účtujúca v podvojnom účtovníctve pre podnikateľov:

-   išlo o fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré boli podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka a ktoré sa do obchodného registra zapisovali na vlastnú žiadosť, alebo ak tak ustanovoval osobitný predpis, ktorým je zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Dopravcovia ako podnikajúce fyzické osoby (SZČO) boli povinní od 1. 3. 2012 zapísať sa do obchodného registra. Držiteľ oprávnenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy je podnikateľom, ktorý nepodniká na základe živnostenského oprávnenia, a teda nie je zapísaný v živnostenskom registri. Preto sa v záujme právnej istoty a prehľadnosti podnikateľov v tomto segmente navrhol ich zápis do obchodného registra, a to aj vtedy, keď je dopravca fyzickou osobou, pretože tá by inak nebola evidovaná nikde a pre verejnosť by bola utajená.

Táto povinnosť vyplývala z § 5 ods. 3 zákona o cestnej doprave:

(1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, vykonávať povolanie prevádzkovateľa vnútroštátnej dopravy môže podnik na základe povolenia udeleného podľa tohto zákona a osobitného predpisu; povolenie sa udeľuje na desať rokov. Postup udeľovania, pozastavenia platnosti a odnímania povolenia ustanovuje osobitný predpis.

(2) Prevádzkovať medzinárodnú dopravu v členských štátoch môže prevádzkovateľ cestnej dopravy, ktorý má udelenú licenciu Spoločenstva podľa osobitných predpisov.

(3) Prevádzkovateľ cestnej dopravy podľa odseku 1 alebo 2 sa zapisuje do obchodného registra s predmetom činnosti podľa obsahu povolenia alebo licencie Spoločenstva najneskôr do 30 dní odo dňa právoplatnosti povolenia alebo licencie Spoločenstva (platnosť do 30. 9. 2020).

Od 1. 10. 2020 sa ruší povinnosť zápisu prevádzkovateľov cestnej dopravy do obchodného registra.

Zákonom č. 390/2019 Z. z., ktorým sa novelizoval Obchodný zákonník, sa novelizoval aj zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej premávke (čl. XVII). S účinnosťou od 1. 10. 2020 sa prevádzkovatelia cestnej dopravy už nezapisujú do obchodného registra.

Z § 5 zákona č. 56/2012 Z. z. sa vypúšťa ods. 3, ktorý znel: „Prevádzkovateľ cestnej dopravy podľa odseku 1 alebo odseku 2 je povinný sa zapísať do obchodného registra s predmetom činnosti podľa obsahu povolenia alebo licencie Spoločenstva najneskôr do 30 dní odo dňa právoplatnosti povolenia alebo licencie Spoločenstva.“

S účinnosťou od 1. 10. 2020 sa do obchodného registra už nezapisujú žiadne fyzické osoby, bez ohľadu na to, či sú Slováci alebo cudzinci. Fyzické osoby zapísané do obchodného registra do októbra 2020, budú postupne z obchodného registra vymazávané. Do obchodného registra sa od 1. 10. 2020 zapisujú len tieto subjekty:

1. verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, jednoduchá spoločnosť na akcie, akciová spoločnosť, družstvo,

2. právnické osoby založené podľa práva Európskej únie, a to európske zoskupenie hospodárskych záujmov (EZHZ), európske družstvo, európska spoločnosť,

3. právnické osoby zriadené zákonom alebo na základe zákona, ak osobitný zákon ustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra,

4. štátne podniky,

5,  organizačné zložky podnikov slovenských právnických osôb,

6. podniky zahraničných právnických osôb a organizačné zložky podnikov zahraničných právnických osôb (podniky zahraničných fyzických osôb sa už do obchodného registra nezapisujú).

c)  občianske združenie, ich organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur;

Uvedené účtovné jednotky môžu účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva pre neziskové organizácie za predpokladu, že nepodnikajú a že ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 €. Ak by tieto účtovné jednotky podnikali, bez ohľadu na výšku príjmov z inej činnosti ako z podnikania, musia účtovať v podvojnom účtovníctve pre neziskové organizácie. Ak tieto účtovné jednotky nepodnikajú, ale ich príjmy (akékoľvek príjmy, aj z činnosti pre ktorú sú zriadené) za prechádzajúce účtovné obdobie presiahli sumu 200 000 €, musia účtovať v sústave podvojného účtovníctva pre neziskové organizácie.

Subjekty verejnej správy nemôžu účtovať v jednoduchom alebo v podvojnom účtovníctve pre neziskové organizácie

Zákonom č. 130/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o účtovníctve s účinnosťou od 1. 1. 2016 sa ustanovenie o vedení jednoduchého účtovníctva pre nepodnikateľské účtovné jednotky rozšírilo aj o organizačné zložky občianskych združení, ktoré majú právnu subjektivitu, a ustanovila sa podmienka, že v jednoduchom účtovníctve pre nepodnikateľov môžu účtovať len tie účtovné jednotky, ktoré nie sú subjektmi verejnej správy (§ 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy). Subjektmi verejnej správy sú právnické osoby vedené v registri Štatistického úradu, vedené v

a)  ústrednej štátnej správe: štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, štátne účelové fondy, FNM a Slovenský pozemkový fond, vysoké školy,

b)  územnej samospráve: obce a VÚC a nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie,

c)  vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia.

Dôvod doplnenia pre subjekty verejnej správy: údaje z účtovných závierok subjektov verejnej správy sú predmetom centralizácie a následne tvoria databázu pre výpočet schodku a dlhu verejnej správy. Podstatným predpokladom pre centralizáciu údajov je účtovanie v jednej účtovnej sústave, a to konkrétne v sústave podvojného účtovníctva.

®  Vedenie účtovníctva
v poľovníckych organizáciách

Od 1. 1. 2010 novelou zákona o účtovníctve č. 504/2009 Z. z., môžu v sústave jednoduchého účtovníctva pre neziskové organizácie účtovať aj poľovnícke organizácie v prípade, ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 € [§ 9 ods. 2 písm. c) zákona o účtovníctve; od 1. 1. 2022 je to § 9 ods. 2 písm. b) zákona o účtovníctve – zmena zákonom č. 456/2021 Z. z.)].

Teda aj poľovnícke organizácie môžu účtovať v jednoduchom účtovníctve za predpokladu, že nepodnikajú a že ich príjmy nepresiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 € a nie sú subjektom verejnej správy. Ak by podnikali, musia viesť podvojné účtovníctvo. Ak by nepodnikali, ale ich príjmy presiahnu sumu 200 000 € za prechádzajúce účtovné obdobie, musia tiež účtovať v podvojnom účtovníctve. Ak by išlo o subjekt verejnej správy, musia tiež viesť podvojné účtovníctvo pre nepodnikateľské účtovné jednotky.

d)  cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu, ak nepodnikajú;

Cirkev a náboženská spoločnosť môžu účtovať v jednoduchom účtovníctve v prípade, že nebudú podnikať. Ak by podnikali, musia viesť podvojné účtovníctvo. Výška príjmov pre vedenie jednoduchého alebo podvojného účtovníctva v prípade nepodnikania nie je stanovená, teda bez ohľadu na výšku príjmov, ak cirkev a náboženská spoločnosť nebude podnikať, môže účtovať v jednoduchom účtovníctve pre neziskové organizácie. Cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu, môžu viesť jednoduché účtovníctvo pre neziskové organizácie aj vtedy, ak sú príjemcom dotácii (grantov) zo štátneho rozpočtu.

®  Vedenie účtovníctva pre účtovné jednotky pod písm. c) a d)

•    ide o neziskové organizácie, teda o organizácie nezaložené, alebo nezriadené na podnikanie.

Ak tieto účtovné jednotky pod písm. c) a d) budú môcť účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, potom pri jeho vedení budú postupovať podľa Opatrenia MF SR č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania (FS č. 12/2010) v znení neskorších predpisov.

Ak týmto účtovným jednotkám vznikne povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva, alebo im táto povinnosť nevznikne, ale pre sústavu podvojného účtovníctva sa rozhodnú dobrovoľne, potom pri jeho vedení budú postupovať podľa Opatrenia MF SR č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnovy pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania (FS č. 12/2007) v znení n.p.

Aktuálne úplné znenie citovaných predpisov je uverejnené na internetovej stránke MF SR www.mfsr,sk; alebo www.finance.gov.sk; v časti Dane, clá, účtovníctvo / Účtovníctvo a audit / Legislatíva SR.

®  Vedenie účtovníctva v pozemkových spoločenstvách

•    s právnou subjektivitou založené podľa zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.

Ako sme už v úvode uviedli, pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou od 1. 1. 2012 musí viesť podvojné účtovníctvo pre podnikateľov vydané Opatrením MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.

®  Vedenie účtovníctva v politických stranách a v politických hnutiach

Od 1. 1. 2005 politické strany a politické hnutia musia účtovať v sústave podvojného účtovníctva pre účtovné jednotky nezaložené za účelom podnikania (neziskové organizácie). Podvojné účtovníctvo sú povinné viesť podľa Opatrenia MF SR č. Opatrenia MF SR č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnovy pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania (FS č. 12/2007) v znení neskorších predpisov.

®  Vedenie účtovníctva v malých príspevkových organizáciách

Do 31. 12. 2007 malá príspevková organizácia, ktorej zriaďovateľom je obec alebo vyšší územný celok, mohla účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva podľa Opatrenia MF SR č. 22 602/2002-92 za predpokladu, že nepodnikala alebo objem jej ročného rozpočtu výdavkov nepresahoval 500 000 Sk.

Ak podnikala alebo ak objem jej ročného rozpočtu výdavkov presahoval 500 000 Sk, alebo sa pre vedenie podvojného účtovníctva rozhodla dobrovoľne, musela účtovať v sústave podvojného účtovníctva podľa Opatrenia MF SR č. 24 501/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcová účtová osnova pre rozpočtové organizácie, štátne fondy, vyššie územné celky, príspevkové organizácie a niektoré iné právnické osoby, ktorých hlavným predmetom činnosti nie je podnikanie (FS č. 20/2003) v znení neskorších predpisov.

Od 1. 1. 2008 malé príspevkové organizácie účtujú už len v sústave podvojného účtovníctva pre rozpočtové a príspevkové organizácie.

Od 1. 1. 2008 došlo k zmene vedenia účtovníctva pre malé príspevkové organizácie [pred novelou išlo o § 9 ods. 2 písm. c) zákona], ktoré mohli účtovať aj v sústave jednoduchého účtovníctva. V nadväznosti na novú metodiku účtovníctva v štátnej správe a samospráve s cieľom zjednotiť účtovníctvo vo všetkých účtovných jednotkách verejnej správy na sústavu podvojného účtovníctva, s účinnosťou od 1. 1. 2008 sa ruší pre malé príspevkové organizácie možnosť účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, to znamená, že tieto účtovné jednotky budú musieť účtovať už len v sústave podvojného účtovníctva.

Podvojné účtovníctvo musia viesť podľa Opatrenia MF SR č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcová účtová osnova pre rozpočtové organizácie, štátne fondy, vyššie územné celky, príspevkové organizácie a niektoré iné právnické osoby, ktorých hlavným predmetom činnosti nie je podnikanie (FS č. 9/2007) v znení neskorších predpisov (platnosť do 31. 12. 2022).

Od 1. 1. 2023 Ministerstvo financií SR podľa § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení n.p. ustanovuje nové postupy účtovania určené pre štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie a štátne účelové fondy, ustanovené Opatrením Ministerstva financií SR zo 7. decembra 2022 č. MF/14522/2022-36, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnovy pre štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie a štátne účelové fondy a zároveň sa týmto opatrením zrušuje doterajšie Opatrenie č. MF/16786/2007-31 v znení n.p.

Komentár k zmenám účinným
od 1. 1. 2022 – zákon č. 456/2021 Z. z.

V § 9 ods. 1 ZoÚ sa ustanovuje povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

V § 9 ods. 2 ZoÚ sú ustanovené účtovné jednotky, ktoré môžu účtovať v jednoduchom účtovníctve, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V sústave jednoduchého účtovníctva môžu účtovať:

a)  fyzické osoby uvedené v § 1 ods. 1písm. a) bod 3 ZoÚ, tzn. zahraničné a slovenské fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa ZD, teda vedú jednoduché účtovníctvo – s výnimkou fyzických osôb, ktoré vedú daňovú evidenciu podľa ZDP;

b)  občianske združenie, jeho organizačné jednotky, ak konajú vo svojom mene, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby; ak spĺňajú zároveň 3 podmienky, a to ak nepodnikajú, ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur a ak nie sú subjektom verejnej správy – tretia podmienka, že tieto účtovné jednotky nie sú subjektom verejnej správy, bola doplnená od 1. 1. 2016. Dôvodom tejto zmeny bolo, aby účtovné jednotky verejnej správy účtovali v sústave podvojného účtovníctva, keďže údaje z ich účtovných závierok sú predmetom centralizácie a následne tvoria databázu údajov pre výpočet schodku a dlhu verejnej správy. Podstatným predpokladom pre centralizáciu údajov je účtovanie v jednej účtovnej sústave, a to v sústave podvojného účtovníctva.

Od 1. 1. 2022 došlo ešte k jednej zmene, keď pojem „organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu“, boli zmenené na „organizačné jednotky, ak konajú vo svojom mene“. Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá nadväzuje na § 6 zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 11a zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení n.p., v ktorých sú ustanovené organizačné jednotky, ak konajú vo svojom mene.

Ak účtovná jednotka nepodniká, nie je subjektom verejnej správy, ale jej príjem je spolu s prijatou dotáciou vyšší ako 200 000 eur, je povinná viesť účtovníctvo v sústave podvojného účtovníctva, a to od účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom suma príjmov presiahla 200 000 eur. Do príjmov 200 000 € sa zahŕňajú aj príjmy z dotácií.

c)  cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu; ak nepodnikajú – pri tejto skupine účtovných jednotiek je potrebné splniť len jednu podmienku, a to podmienku nepodnikania.

Osobitné predpisy, ktoré ustanovujú inak

•    § 14 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov – podľa tohto ustanovenia registrovaný sociálny podnik je povinný účtovať v sústave podvojného účtovníctva,

•    § 12 zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 198/2020 Z. z. – podľa tohto ustanovenia cestovná kancelária je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

®  Prechod z jednoduchého účtovníctva na podvojné a naopak (§ 9 ods. 3)

Podľa § 9 ods. 3 zákona o účtovníctve, prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva je povinný, ak účtovná jednotka nespĺňa podmienky ustanovené pre vedenie jednoduchého účtovníctva.

Ak podmienky pominú, môže opäť začať viesť jednoduché účtovníctvo. Rovnako bude postupovať aj tá účtovná jednotka, ktorá sa pre podvojné účtovníctvo rozhodne dobrovoľne.

Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva sa uskutočňuje vždy len k prvému dňu účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka zistila skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre zmenu účtovnej sústavy. Pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a naopak, sú účtovné jednotky povinné postupovať podľa opatrení, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Účtovné jednotky, ktoré sú podnikateľmi, budú postupovať podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 21 378/2003-92, ktorým sa ustanovil postup prechodu zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva. Opatrenie je zverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 18/2003 v znení Opatrenia MF SR č. MF/25814/2006-74 a Opatrenia MF SR č. MF/24694/2008-74 (FS č. 11/2008).

®  Postup prechodu z jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo pre podnikateľské účtovné jednotky

1. Pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva sa

a)  k poslednému dňu bežného účtovného obdobia uzavrú účtovné knihy v sústave jednoduchého účtovníctva podľa zákona o účtovníctve a podľa osobitného predpisu (Opatrenie MF SR č. MF/27076/2007-74 v znení neskorších predpisov, ktorým sa stanovili postupy účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva) a zostaví sa účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva a 

b)  k prvému dňu účtovného obdobia nasledujúceho po bežnom účtovnom období sa otvoria účtovné knihy v sústave podvojného účtovníctva.

2. Pri otvorení účtovných kníh v sústave podvojného účtovníctva údaje z účtovných kníh v sústave jednoduchého účtovníctva sa účtujú ako začiatočné stavy príslušných účtov vytvorených v rámci účtového rozvrhu so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu alebo v prospech účtu 701 – Začiatočný účet súvahový takto:

•    dlhodobý majetok

a)  suma ocenenia jednotlivého dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku zistená podľa § 25 zákona zvýšená o prípadné náklady na dokončené technické zhodnotenie tohto majetku sa účtuje ako začiatočný stav príslušných účtov účtovej skupiny 01 – Dlhodobý nehmotný majetok, účtovej skupiny 02 – Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný alebo účtovej skupiny 03 – Dlhodobý hmotný majetok – neodpisovaný,

b)  suma odpisov k jednotlivému dlhodobému nehmotnému majetku alebo k jednotlivým zložkám dlhodobého hmotného majetku sa účtuje ako začiatočný stav príslušných účtov účtovej skupiny 07 – Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku alebo účtovej skupiny 08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku,

c)  suma poskytnutých preddavkov na obstaranie jednotlivého dlhodobého majetku sa účtuje ako začiatočný stav účtov účtovej skupiny 05 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok,

d)  suma ocenenia jednotlivého dlhodobého finančného majetku okrem poskytnutých dlhodobých pôžičiek sa účtuje ako začiatočný stav príslušného účtu účtovej triedy 06 – Dlhodobý finančný majetok,

e)  suma obstarávania jednotlivého dlhodobého nehmotného majetku, dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého finančného majetku do času jeho uvedenia do užívania vrátane nedokončeného technického zhodnotenia sa účtuje ako začiatočný stav príslušných účtov účtovej skupiny 04 – Obstaranie dlhodobého majetku,

f) suma opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku vytvorenej po jeho nadobudnutí v pôvodnej výške sa účtuje ako začiatočný stav účtu 097 – Opravná položka k nadobudnutému majetku a súčet odpisov k nej ako začiatočný stav účtu 098 – Oprávky k opravnej položke k nadobudnutému majetku,

•    zásoby

g)  stav zásob sa účtuje ako začiatočný stav na príslušných účtoch účtovej skupiny 11 – Materiál, účtovej skupiny 12 – Zásoby vlastnej výroby alebo účtovej skupiny 13 – Tovar,

•    peňažné prostriedky

h)  stav peňažných prostriedkov v pokladni sa účtuje ako začiatočný stav účtu 211 – Pokladnica. Stav cenín zistený v pomocnej knihe cenín sa uvedie ako začiatočný stav účtu 213 – Ceniny,

i) stav peňažných prostriedkov na bankových účtoch sa účtuje ako začiatočný stav účtu 221 – Bankové účty,

j) stav jednotlivých krátkodobých cenných papierov sa účtuje ako začiatočný stav príslušných účtov účtovej skupiny 25 – Krátkodobý finančný majetok,

k)  stav jednotlivých zmeniek na inkaso sa účtuje ako začiatočný stav účtu 312 – Zmenky na inkaso,

•    priebežné položky

l) nevyrovnaný rozdiel priebežných položiek peňažného denníka, ktorý vznikol prevodovom medzi pokladňou a bankovými účtami alebo prevodom medzi bankovými účtami a pokladňou sa účtuje ako začiatočný stav účtu 261 – Peniaze na ceste,

•    pohľadávky

m) stav jednotlivých pohľadávok okrem pohľadávok z poskytnutých krátkodobých pôžičiek sa účtuje ako začiatočný stav príslušných účtov účtovej triedy 3,

n)  stav jednotlivých pohľadávok z poskytnutých pôžičiek sa účtuje ako začiatočný stav účtu 067 – Ostatné pôžičky, účtu 335 – Pohľadávky voči zamestnancom alebo účtu 378 – Iné pohľadávky,

•    záväzky

o)  stav jednotlivých záväzkov okrem záväzkov z prijatých pôžičiek, z úverov, z rezerv a zo sociálneho fondu sa účtuje ako začiatočné stavy príslušných účtov účtovej triedy 3 a 4,

p)  stav jednotlivých rezerv (dlhodobé rezervy) sa účtuje ako začiatočný stav príslušných účtov účtovej skupiny 45 – Rezervy,

q)  stav jednotlivých prijatých pôžičiek a úverov sa účtuje ako začiatočný stav príslušných účtov účtovej triedy 2, 3 a 4,

r)  zostatok jednotlivých výdavkov, ktoré sa z dôvodu časového rozlišovania nezahrnovali na daňové účely ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, sa účtuje na ťarchu účtu 381 – Náklady budúcich období,

s)  zostatok jednotlivých príjmov, ktoré sa z dôvodu časového rozlišovania nezahrnovali do základu dane, sa účtuje v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období,

t) stav sociálneho fondu sa účtuje v prospech účtu 472 – Záväzky zo sociálneho fondu.

3. Rozdiel medzi súčtom syntetických účtov majetku a súčtom syntetických účtov záväzkov sa účtuje takto:

a)  kladný rozdiel na ťarchu účtu 701 – Začiatočný účet súvahový so súvzťažným zápisom v prospech účtu 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa,

b)  záporný rozdiel v prospech účtu 701 – Začiatočný účet súvahový so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa.

Účtovanie v účtovných knihách v podvojnom účtovníctve

V účtovných knihách v sústave podvojného účtovníctva sa po ich otvorení na účely prechodu zo sústavy jednoduchého účtovníctva účtujú tieto účtovné prípady:

a)  na ťarchu účtu 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti sa účtuje suma:

1. ocenenia odplatne obstaraných zásob, ak obstaranie zásob bolo uhradené, to znamená, že ide o nepredané zásoby, ktoré už boli zaúčtované v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov (daňový výdavok v jednoduchom účtovníctve, výnos musí byť v podvojnom účtovníctve),

2. ocenenia zásob vlastnej výroby, ktoré sú v stave zásob vlastnej výroby, ak boli obstarané zásoby spotrebované v rámci zásob vlastnej výroby aj zaplatené a teda už v peňažnom denníku zaúčtované ako výdavok ovplyvňujúci základ dane (daňový výdavok v jednoduchom účtovníctve, výnos musí byť v podvojnom účtovníctve),

3. ocenenia krátkodobého finančného majetku, ak obstaranie krátkodobého finančného majetku bolo uhradené a úhrada bola uznaná na daňové účely ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (výnos bude v podvojnom účtovníctve),

4. ocenenia pohľadávky, ktorá sa pri vzniku pohľadávky účtuje v sústave podvojného účtovníctva súvzťažne s účtom výnosu (ide o pohľadávky, ktoré sa v jednoduchom účtovníctve účtovali len v knihe pohľadávok, ale v podvojnom účtovníctve sa musia zaúčtovať ako výnos, pretože inkaso pohľadávok v podvojnom účtovníctve už neovplyvňuje výsledok hospodárenia),

5. poskytnutého preddavku, ak jeho úhrada zaúčtovaná v jednoduchom účtovníctve bola uznaná na daňové účely ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (v podvojnom účtovníctve sa musí preddavok zaúčtovať ako výnos, pretože poskytnutie preddavku a jeho zúčtovanie v podvojnom účtovníctve neovplyvňuje výsledok hospodárenia),

b)  na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť so súvzťažným zápisom v prospech účtu 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa sa účtuje suma

1. ocenenia záväzku okrem dane z príj­mov, ktorý sa v sústave podvojného účtovníctva účtuje pri vzniku záväzku súvzťažne s účtom nákladu a ocenenia záväzku zo spotrebovaných zásob (ide o záväzky, ktoré sa v jednoduchom účtovníctve účtovali len v knihe záväzkov, ale v podvojnom účtovníctve sa musia zaúčtovať ako náklad, pretože úhrada záväzkov v podvojnom účtovníctve už neovplyvňuje výsledok hospodárenia),

2. prijatého preddavku, ak prijatie preddavku bolo uznané na daňové účely ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v jednoduchom účtovníctve (v podvojnom účtovníctve sa preto musí prijatý preddavok zaúčtovať ako náklad z dôvodu, že prijatie preddavku a jeho zúčtovanie v podvojnom účtovníctve neovplyvňuje výsledok hospodárenia),

3. prijatej dotácie, ak prijatie dotácie bolo uznané na daňové účely ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v jednoduchom účtovníctve (v podvojnom sa musí zaúčtovať ako náklad, pretože čerpanie dotácie už neovplyvňuje výsledok hospodárenia),

c)  časť zostatku účtu 451 – Rezervy zákonné, ktorú tvorí rezerva na opravu dlhodobého majetku sa účtuje na ťarchu účtu 451 – Rezervy zákonné so súvzťažným zápisom v prospech účtu 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa (toto ustanovenie je v súčasnosti neaktuálne, alebo vzhľadom na to, že toto opatrenie nebolo novelizované, toto ustanovenie treba chápať tak, že ide o rezervu, ktorá bola v minulosti vytvorená a doúčtováva sa jej čerpanie).

     Príklad

Prechod z jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo

Účtovné knihy v podvojnom účtovníctve sa otvárajú zaúčtovaním začiatočných stavov na súvahové účty podvojnými zápismi prostredníctvom účtu 701 – Začiatočný účet súvahový. Údaje sa čerpajú z účtovných kníh v jednoduchom účtovníctve a z Účtovnej závierky v jednoduchom účtovníctve Úč FO z časti Úč FO 2-01 (pôvodný výkaz o majetku a záväzkoch). V účtovnej závierke v jednoduchom účtovníctve v časti Úč FO 2-01, v knihe pohľadávok a v knihe záväzkov a v ostatnej pomocnej evidencii bol vykázaný nasledovný stav majetku a záväzkov doložený vykonanou inventarizáciou:

02 Dlhodobý hmotný majetok v zostatkovej hodnote celkom 80 400 € z toho:
budova v obstarávacej cene	80 000 €
oprávky k budove	– 15 000 €
osobné auto v obstarávacej cene	22 000 €
oprávky k autu	– 8 000 €
počítač	2 000 €
oprávky k počítaču	– 600 €
04 Zásoby celkom z toho:	23 000 €
nespotrebovaný materiál,
za ktorý nebolo zaplatené	15 000 €
nespotrebovaný tovar, za ktorý nebolo zaplatené	8 000 €
08 Pohľadávky voči odberateľom
nezinkasované	17 300 €
09 Krátkodobý finančný majetok celkom
z toho:	14 400 €
10 Peniaze a ceniny	2 800 €
11 Účty v bankách	11 600 €
Majetok celkom (r. 02, 04, 08 a 09)	135 100 €
Záväzky krátkodobé celkom
z toho:	32 550 €
za dodaný materiál nezaplatený	15 000 €
za dodaný tovar nezaplatený	8 000 €
nevyplatené mzdy pracovníkom	5 600 €
záväzok z nezaplatenej dane zo závislej činnosti	760 €
záväzok z titulu DPH	1 240 €
záväzok z titulu dane z príjmov	1 950 €
Úvery – dlhodobý úver	75 800 €
Záväzky celkom	108 350 €
Rozdiel majetku a záväzkov (r. 15 – r. 20)	26 750 €

 

A) Zaúčtovanie začiatočných stavov majetku a záväzkov:

Položka	Text	Suma v €	MD	D
1.	Budova v obstarávacej cene	80 000	021	701
2.	Oprávky k budovám	15 000	701	081
3.	Osobný automobil	22 000	022-Aú	701
4.	Oprávky k automobilu	8 000	701	82-Aú
5.	Počítač	2 000	022-Aú	701
6.	Oprávky k počítaču	600	701	082-Aú
7.	Nezaplatený materiál	15 000	112	701
8.	Nezaplatený tovar	8 000	132	701
9.	Peniaze v pokladnici	2 800	211	701
10.	Peniaze na bankovom účte	11 600	221	701
11.	Pohľadávky	17 300	311	701
12.	Záväzky za obstaranie zásob	23 000	701	321
13.	Záväzky voči zamestnancom	5 600	701	331
14.	Dlhodobý úver	75 800	701	461
15.	Nezaplatená daň z príjmov	1 950	701	341
16.	Záväzok na dani zo závislej činnosti	760	701	342
17.	Záväzok z titulu DPH	1 240	701	343
18.	Rozdiel medzi účtami Aktív a Pasív	26 750	701	491

 

B) Zúčtovanie pohľadávok a záväzkov s dopadom na výsledok hospodárenia:

Položka	Text	Suma v €	MD	D
1.	Pohľadávky voči odberateľom	17 300 €	491	648
2.	Záväzky voči dodávateľom	23 000 €	548	491
3.	Záväzky voči zamestnancom z titulu nevyplatených miezd	5 600 €	548	491

 

Účtový rozvrh
021	Stavby
022	Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí / Aú pre auto a Aú pre počítač
081	Oprávky k stavbám
082	Oprávky k samostatným hnuteľným veciam a k súboru hnuteľných vecí /Aú pre auto a Aú pre počítač
112	Materiál na sklade
132	Tovar na sklade a v predajniach
211	Pokladnica
221	Bankové účty
311	Odberatelia
321	Dodávatelia
331	Zamestnanci
341	Daň z príjmov
342	Ostatné priame dane
343	Daň z pridanej hodnoty
461	Bankové úvery
491	Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa
548	Ostatné náklady na hospodársku činnosť
648	Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti

 

Zhrnutie

•    Prechod z jednoduchého účtovníctva na podvojné možno vykonať vždy iba k prvému dňu účtovného obdobia.

•    Účtovná jednotka musí ukončiť vedenie jednoduchého účtovníctva uzatvorením účtovných kníh jednoduchého účtovníctva a zostaviť účtovnú závierku za jednoduché účtovníctvo (Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve Úč FO, ktorý obsahuje výkaz Úč FO 1–01 o príjmoch a výdavkoch a výkaz Úč FO 2-01 o majetku a záväzkoch).

•    Účtovanie v podvojnom účtovníctve sa začne zostavením účtového rozvrhu a otvorením účtovných kníh podvojného účtovníctva v bezprostredne nasledujúcom účtovnom období.

•    Účtovné jednotky – podnikatelia budú pri prechode z jednoduchého účtovníctva na podvojné postupovať podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 21 378/2003-92 v znení neskorších predpisov.

•    Ak fyzická osoba – podnikateľ prevedie jednoduché účtovníctvo na podvojné, fyzická osoba ako právny subjekt nezaniká, ide len o zmenu postupov účtovania v rámci jednej a tej istej účtovnej jednotky. Daňové priznanie bude podávať ako fyzická osoba.

Účtovnú závierku zostaví na tlačive Úč POD pre podnikateľov v podvojnom účtovníctve, ktoré obsahuje Súvahu Úč POD 1-01, Výkaz ziskov a strát Úč POD 2-01, v prípade, ak fyzická osoba podnikateľ bude zatriedená ako malá, prípadne veľká účtovná jednotka + Poznámky.

Ak by sa FO podnikateľ zatriedila ako mikro ÚJ, účtovnú závierku zostaví na tlačive Úč MUJ, ktoré obsahuje Súvahu Úč MÚJ 1-01 a Výkaz ziskov a strát Úč MÚJ 2-01 + Poznámky.

Komentár k triedeniu ÚJ je pri § 2 zákona o účtovníctve.

•    Pred prechodom je účtovná jednotka povinná vykonať inventarizáciu majetku a záväzkov.

•    Do podvojného účtovníctva sa z jednoduchého účtovníctva prevádza len majetok a zdroje jeho krytia vrátane záväzkov (záväzky sú cudzí zdroj krytia majetku).

•    Rozdiel medzi aktívami a pasívami po zostavení otváracej súvahy v podvojnom účtovníctve sa zaúčtuje na ťarchu alebo v prospech účtu 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa.

•    Zaúčtovanie účtovných prípadov uvedených v § 3 opatrenia podľa charakteru – na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti so súvzťažným zápisom na ťarchu alebo v prospech účtu 491 – vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa.

•    Z postupu prechodu z jednoduchého účtovníctva na podvojné vyplýva, že dopad na základ dane z príjmov z titulu prechodu z jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo bude až v nasledujúcom účtovnom období, kedy už účtovná jednotka účtuje v podvojnom účtovníctve.

Prechod zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva

Pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva sa:

a)  k poslednému dňu bežného účtovného obdobia zrušia účty časového rozlíšenia, účty opravných položiek, účty rezerv, uzavrú sa účtovné knihy v sústave podvojného účtovníctva a zostaví sa účtovná závierka v sústave podvojného účtovníctva a

b)  k prvému dňu účtovného obdobia nasledujúceho po bežnom účtovnom období sa otvoria účtovné knihy v sústave jednoduchého účtovníctva.

Pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva sa do:

a)  peňažného denníka uvedú konečné zostatky príslušných účtov účtovej skupiny 21 – Peniaze, účtovej skupiny 22 – Účty v bankách a účtovej skupiny 26 – Prevody medzi finančnými účtami,

b)  knihy pohľadávok uvedú konečné zostatky príslušných účtov účtovej skupiny 05 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok, účtovej skupiny 31 – Pohľadávky alebo účtovej skupiny 37 – Iné pohľadávky a iné záväzky,

c)  knihy záväzkov uvedú konečné zostatky príslušných účtov účtovej skupiny 32 – Záväzky, účtovej skupiny 33 – Zúčtovanie so zamestnancami a orgánmi sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia, účtovej skupiny 34 – Zúčtovanie daní a dotácií, účtovej skupiny 37 – Iné pohľadávky a iné záväzky alebo účtovej triedy 4 – Kapitálové účty a dlhodobé záväzky,

d)  pomocných kníh, a to do

1. knihy dlhodobého majetku uvedú konečné zostatky príslušných účtov účtovej skupiny 01 – Dlhodobý nehmotný majetok, účtovej skupiny 02 – Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný, účtovej skupiny 03 – Dlhodobý hmotný majetok – neodpisovaný, účtovej skupiny 04 – Obstaranie dlhodobého majetku, účtovej skupiny 07 – Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku a účtovej skupiny 08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku,

2. knihy finančného majetku uvedú konečné zostatky príslušných účtov účtovej skupiny 06 – Dlhodobý finančný majetok a účtovej skupiny 25 – Krátkodobý finančný majetok,

3. knihy cenín uvedie konečný zostatok príslušného účtu účtovej skupiny 21 – Peniaze,

4. knihy sociálneho fondu uvedie konečný zostatok účtu 472 – Záväzky zo sociálneho fondu,

5. knihy zásob uvedie konečný zostatok príslušného účtu účtovej triedy 1 – Zásoby,

6. knihy rezerv uvedie konečný zostatok príslušného účtu účtovej skupiny 45 – Rezervy.

Z uvedeného vyplýva, že pri prechode z podvojného účtovníctva na jednoduché účtovníctvo je prechod oveľa jednoduchší ako pri prechode z jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo, pretože v podvojnom účtovníctve sa zásluhou predpisového vedenia účtovníctva zistí výsledok hospodárenia bez ohľadu na príjmy alebo výdavky peňažných prostriedkov, teda daňový dopad a jej vysporiadanie sa vykoná v podvojnom účtovníctve.

Do jednoduchého účtovníctva sa prenesú majetok (vrátane pohľadávok) a záväzky len do knihy pohľadávok a záväzkov a do ostatných pomocných kníh. Inkaso pohľadávok, ktoré boli v podvojnom účtovníctve zaúčtované vo výnosoch a platba záväzkov, ktoré boli v podvojnom účtovníctve zaúčtované do nákladov, sa potom v jednoduchom účtovníctve účtujú ako príjem alebo ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov.

Účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania, pri prechode z jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo a pri prechode z podvojného účtovníctva na jednoduché účtovníctvo budú postupovať podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 17 599/2003-92, ktoré je zverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 16/2003 v znení Opatrenia MF SR č. MF/18900/2008-74.

§ 10

Účtovný doklad

(1) Účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať

a)  slovné a číselné označenie účtovného dokladu,

b)  obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,

c)  peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,

d)  dátum vyhotovenia účtovného dokladu,

e)  dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,

f)  podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke, ak overenie účtovného prípadu nie je zabezpečené podľa § 32 ods. 3 písm. b) alebo písm. c).

(2) Účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možno určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa § 8 ods. 5.

  Komentár k § 10        

Stav do 31. 12. 2021

Podľa § 6 ods. 1 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná účtovné prípady doložiť účtovnými dokladmi, ktoré musia spĺňať náležitosti požadované § 10 zákona o účtovníctve.

Účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možné určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa § 8 ods. 5:

„účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné, ak umožňuje podľa § 4 ods. 8 (vedenie účtovníctva v štátnom jazyku) jednotlivo aj v súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov v nadväznosti na použité účtovné zásady a účtovné metódy (§ 4 ods. 2: rámcové účtové osnovy a postupy účtovania) a obsah účtovných záznamov v nadväznosti na použité formy účtovných záznamov (§ 31 ods. 2: písomná a technická forma)“.

Slovné a číselné označenie
účtovného dokladu

®  Slovné označenie

Zákon o účtovníctve ustanovuje, že každý účtovný doklad musí obsahovať slovné označenie. Pod slovným označením možno rozumieť názov účtovného dokladu, napr. faktúra, ktorá môže byť upresnená na dodávateľskú faktúru alebo odberateľskú faktúru, príjmový pokladničný doklad, výdavkový pokladničný doklad, dodací list, príjemka tovaru, výdajka tovaru. Účtovným dokladom môže byť aj zmluva po doplnení potrebných náležitosti, alebo môže slúžiť ako podklad na vystavenie interného účtovného dokladu. Uvedené písomnosti sa označujú ako účtovné záznamy (§ 4 ods. 6 zákona o účtovníctve).

Názov účtovného dokladu „faktúra“ nie je v zákone o účtovníctve definovaný. Faktúru (z latinského facere – robiť, urobiť) možno definovať ako účet za vykonanú prácu alebo dodaný tovar. Obvykle obsahuje popis toho, za čo sa má zaplatiť, spôsob platby a dátum splatnosti. Aj keď pojem faktúra ako taký nie je definovaný, napriek tomu je zaužívaný a používa sa bežne v obchodnom styku. Tiež náležitosti faktúry sú ustálené tak, aby vyhovovali podmienkam rôznych zákonov, napr. zákon o DPH, ktorý presne definuje, čo sa považuje za faktúru na účely tohto zákona.

Obsah faktúry podľa zákona o DPH

Podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona

a)  faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry,

b)  elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,

c)  vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

d)  neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,

e)  elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

(2) Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje. Faktúrou podľa prvej vety nie je opravný doklad podľa § 25a.

(3) Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť

a)  kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,

b)  zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,

c)  elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,

d)  iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

Dňa 18. 10. 2016 bol v Zbierke zákonov vyhlásený zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách), ktorým sa zavádzajú viaceré zmeny, ktorých cieľom je dosiahnuť súlad vnútroštátneho právneho poriadku s nariadením Európskeho parlamentu a rady (EÚ) o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (nariadenie eIDAS).

Zákon o dôveryhodných službách novelizuje zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, pričom novela posúva termín povinnej aktivácie elektronických schránok právnických osôb, ktoré nie sú zapísané do obchodného registra na 1. máj 2018. Ide napr. o občianske združenia, nadácie, neziskové organizácie a podobne. Tieto subjekty si budú môcť do uvedeného termínu svoje elektronické schránky aktivovať na doručovanie úradných rozhodnutí dobrovoľne, prostredníctvom na to určenej funkcie elektronickej schránky.

Pre právnické osoby, ktoré sú zapísané v obchodnom registri zostáva naďalej v platnosti pôvodný termín povinnej aktivácie elektronických schránok a to 1. august 2016.

Zrušuje sa doterajší zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a spolu s ním aj všetky súvisiace vyhlášky Národného bezpečnostného úradu SR. V súvislosti s prebratím nariadenia elDAS sa mení terminológia pre v slovenskej legislatíve používaný pojem zaručený elektronický podpis na pojem kvalifikovaný elektronický podpis, rovnako pojem zaručená elektronická pečať sa mení na kvalifikovaná elektronická pečať.

®  Číselné označenie

Každý účtovný doklad musí obsahovať aj číselné označenie, čo znamená, že každý účtovný doklad musí mať číslo, ktorým ho účtovná jednotka označí ihneď po príchode do účtovnej jednotky. Bolo by vhodné, aby si účtovná jednotka na číslovanie účtovných dokladov vypracovala internú smernicu s cieľom predísť nesprávnemu alebo neprehľadnému číslovaniu účtovných dokladov. Za najsprávnejší spôsob číslovania dokladov sa považuje vzostupné číslovanie jednotlivých druhov účtovných dokladov (napr. dodávateľské faktúry, odberateľské faktúry, príjmový pokladničný doklad, atď.) od 1 po 99 999... Nepovažujeme za správne, ak niektoré účtovné jednotky začnú číslovať príslušné účtovné doklady v každom mesiaci od 1 po 99 999... Týmto spôsobom číslovania sa ťažko preukazuje, že účtovná jednotka v účtovnom období zaúčtovala všetky účtovné prípady a sme toho názoru, že tento spôsob zvádza aj k doúčtovaniu dodatočných účtovných prípadov s rôznym cieľom, napr. aj korigovať výsledok hospodárenia a pod.

Obsah účtovného prípadu
a označenie jeho účastníkov

®  Obsah účtovného prípadu

Obsah účtovného dokladu, teda čo je jeho predmetom, musí byť uvedený tak, aby bol pre každého „čitateľný“, to znamená, aby z neho bolo zrejmé, čo je predmetom účtovného prípadu. Môže to byť konkrétny druh dodávaného materiálu, tovaru alebo poskytnuté práce a služby. Napr. ak pôjde o tovar, môže to byť napr. cukor, muka, olej, atď. Ak pôjde o službu, môžu to byť napr. murárske práce, ktoré sa vykonali pre inú účtovnú jednotku, a ktoré účtovná jednotka fakturuje.

Ak by obsah účtovného prípadu bol na účtovnom doklade uvedený napr. nejakým číselným kódom alebo znakom, potom je účtovná jednotka povinná k takémuto dokladu pripojiť slovný popis, aby bol obsah účtovného dokladu pre každého čitateľný (čo daný kód znamená).

®  Označenie účastníkov
účtovného prípadu

Zákon o účtovníctve bližšie neustanovuje, ako by mal byť účastník označený, musí však obsahovať názov účtovnej jednotky, ktorá doklad vystavuje, adresu, teda minimálne také údaje, aby bol účastník účtovného prípadu jasne identifikovateľný o koho ide a adresu (ulicu, číslo domu alebo budovy, mesto, v ktorom účtovná jednotka sídli a pod.), kde je možné účtovnú jednotku zastihnúť napr. z dôvodu doručovania písomností, dodania tovaru, materiálu, prác a služieb a pod. Účtovný doklad môže obsahovať aj iné náležitosti, ktoré vyžadujú iné právne predpisy, napr. zákon o DPH alebo Obchodný zákonník.

Náležitosti účtovného dokladu
a zákon o DPH

Ako sme uviedli, zákon o účtovníctve požaduje základné náležitosti označenia účastníkov. Iná právna norma, napr. zákon o DPH, môže požadovať aj iné údaje, napr. identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty platiteľa tejto dane. Preto platiteľom DPH dávame do pozornosti aj § 70 až 75 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov, ktoré konkrétne uvádzajú, aké náležitosti majú obsahovať daňové doklady z pohľadu tohto zákona. Zákon o DPH požaduje oveľa viac náležitostí na obsah daňových dokladov ako požaduje zákon o účtovníctve pre účtovné doklady.

Náležitosti obchodnej listiny
podľa Obchodného zákonníka

Ďalšou právnou normou, ktorá požaduje náležitosti určitých písomností, je Obchodný zákonník, ktorý v § 3a ustanovuje, že každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len „obchodné dokumenty“) uvádzať:

•    obchodné meno,

•    sídlo alebo miesto podnikania,

•    právnu formu právnickej osoby,

•    identifikačné číslo, ak je pridelené,

•    označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal a číslo zápisu, ak ide o podnikateľa zapísaného v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov; ak podnikateľ na svojich obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imania (nejde o povinný údaj), musí uviesť aj rozsah jeho splatenia.

Z uvedeného vyplýva, že účtovná jednotka musí náležitostiam účtovných dokladov pristupovať zodpovedne. Ak nepôjde o platiteľa DPH a o podnikateľa nezapísaného v registri, vystačí s náležitosťami ustanovenými zákonom o účtovníctve. Ak však pôjde o platiteľa DPH, musí rešpektovať požiadavky na daňový doklad ustanovený zákonom o DPH. Uvedené platí aj pre zaregistrovaného podnikateľa v obchodnom registri, ktorý musí obchodné listy a objednávky doplniť aj o údaje, ktoré požaduje Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov).

Peňažná suma alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva

Každý účtovný doklad musí obsahovať peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva. Peňažná suma je uvedená v mene euro alebo v cudzej mene. Ak je peňažná suma vyjadrená v cudzej mene, musí sa oceniť a vyjadriť v cudzej mene aj v mene euro, pretože podľa § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve, účtovné jednotky sú povinné viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro.

Suma môže byť vyjadrená:

•    jednou sumou (napr. 500 €), alebo

•    ak ide o viac kusov tovaru, uvedie sa počet kusov, jednotková cena a cena spolu,

napr. 10 kusov stoličiek, cena za 1 kus 25 €, spolu 250 €.

Dátum vyhotovenia účtovného dokladu a dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia (vystavenia) dokladu

Za deň uskutočnenia účtovného prípadu sa považuje napr. deň, kedy sa reálne uskutoční dodávka tovaru (viď. § 2 postupov účtovania pre podnikateľov, kde je definovaný deň uskutočnenia účtovného prípadu a komentár k § 3 v tomto príspevku). V tento deň sa môže vystaviť aj účtovný doklad, ale aj nemusí. Ak sa účtovný prípad uskutoční v rovnaký deň ako sa vystavila faktúra, potom sa uvedie rovnaký dátum uskutočnenia účtovného prípadu aj vystavenia faktúry. Ak faktúra bude vystavená až po dodaní tovaru, potom na faktúre by mali byť dva rôzne dátumy, jeden dátum bude zo dňa dodania tovaru, druhý dátum bude zo dňa vystavenia faktúry.

Podpisový záznam

Ďalšou z povinných náležitostí účtovného dokladu je aj podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke (konateľ, spoločník, osoba zodpovedná za chod celej účtovnej jednotky a pod.) a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie (účtovníčka).

Podpisovým záznamom sa rozumie účtovný záznam, ktorého obsahom je vlastnoručný podpis alebo obdobný preukázateľný účtovný záznam nahrádzajúci vlastnoručný podpis v technickej forme (kvalifikovaný elektronický podpis). Na obidve formy podpisového záznamu sa pritom prihliada rovnako a obidve sa môžu použiť na mieste, kde sa vyžaduje vlastnoručný podpis (viď. komentár k § 32 ods. 3 zákona).

Označenie účtov

Poslednou náležitosťou účtovného dokladu je označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.

Pri vedení jednoduchého účtovníctva nie je povinnou náležitosťou účtovného dokladu ani označenie účtovnej knihy, v ktorej sa účtovný prípad účtuje, prípadne poradové číslo, pod ktorým je účtovný prípad v nej zaúčtovaný (peňažný denník). Mnohé účtovné jednotky však tieto údaje uvádzajú, čo im umožňuje rýchlejšiu orientáciu v účtovných knihách.

Špecifiká náležitostí účtovných dokladov

®  Dodávateľská faktúra alebo doklad z ERP ako účtovný doklad

Účtovný doklad, napr. došlá dodávateľská faktúra, po príchode do účtovnej jednotky neobsahuje predpísané náležitosti, preto musí účtovná jednotka pristúpiť k ich doplneniu tak, aby aj dodávateľská faktúra sa stala účtovným dokladom. Došlú dodávateľskú faktúru, ktorá obsahuje označenie účastníkov účtovného prípadu, opis obsahu účtovného prípadu a údaje o množstve a cene je potrebné opatriť ešte podpismi zodpovedných osôb v účtovnej jednotke:

•    podpis osoby zodpovednej za účtovný prípad,

•    podpis osoby zodpovednej za zaúčtovanie účtovného dokladu,

a opatriť ju aj:

•    číselným označením (prideliť jej číslo, pod ktorým bude zaúčtovaná) a 

•    v podvojnom účtovníctve aj označiť účty, na ktorých bude zaúčtovaná.

Pečiatka a podpis dodávateľa nie sú povinnými náležitosťami účtovného dokladu. Rovnako aj doklad z elektronickej registračnej pokladnice alebo doklad o úhrade v hotovosti za nákup napr. materiálu alebo služieb (napr. paragón), sa stane účtovným dokladom až vtedy, keď sa doplní o požadované údaje. Keďže na takéto doklady je náročné požadované údaje doplniť, spravidla sa k nim vyhotovujú výdavkové pokladničné doklady, ktoré sa opatria všetkými požadovanými údajmi, najmä podpismi a očíslujú sa. V podvojnom účtovníctve sa uvedú aj čísla účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje.

®  Súhrnný účtovný doklad

Môže účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva priložiť jeden výdavkový pokladničný doklad k viacerým účtovným prípadom, t. j. napr. subjekt mal výdavky v hotovosti v mesiaci január v dňoch 7. 1. a 21. 1. – je správne v zmysle zákona o účtovníctve, aby vyhotovil jeden výdavkový pokladničný doklad zo dňa 21. 1., ak mu nastali výdavky v rôznych dňoch?

Za najsprávnejšie možno pokladať, že každý účtovný prípad sa do účtovných kníh, teda aj do peňažného denníka, zaúčtuje samostatne a priebežne tak, ako účtovné prípady vznikali.

Podľa § 3 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve účtovné zápisy v účtovných knihách sa vykonávajú v časovom slede na základe účtovných dokladov tak, aby účtovnými knihami bolo možné preukázať:

a)  stav majetku a záväzkov k prvému dňu účtovného obdobia (počiatočné stavy),

b)  mesačne prírastok a úbytok majetku a záväzkov účtovaný priebežne počas účtovného obdobia,

c)  zostatok a stav majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

To znamená, že v peňažnom denníku musia byť aspoň mesačné účtovné zápisy. Na základe uvedeného je možné súhrnný účtovný doklad (napríklad výdavkový pokladničný doklad) zaúčtovať v peňažnom denníku raz mesačne. Z dôvodu preukázateľnosti vedenia účtovníctva je vhodné pripomenúť, že prílohou súhrnného účtovného dokladu by mal byť rozpis čiastkových účtovných dokladov a malo by ísť o rovnorodý druh účtovných prípadov, napr. došlé dodávateľské faktúry za nákup tovaru alebo doklady o nákupe čistiacich alebo kancelárskych potrieb a podobne.

Uvedené platí primerane aj na podvojné účtovníctvo (§ 12 ods. 2 zákona o účtovníctve hlavná kniha musí obsahovať súhrnné obraty strany Má dať a Dal jednotlivých účtov minimálne za kalendárny mesiac).

®  Účtovanie tržieb z ERP (eKasy)
raz za mesiac

Musia byť denné tržby z registračnej pokladne zaúčtované v účtovníctve za každý deň zvlášť (evidencia do knihy ERP je robená denne), alebo či je to možné zaúčtovať raz za mesiac súhrnne – ako prílohu k tomuto zaúčtovaniu pridať súpisku denných tržieb a prefotenú mesačnú uzávierku. Spoločnosť má viac registračných pokladní. Stav pokladne v účtovníctve je na konci mesiaca vždy kladný.

Účtovné zápisy v účtovných knihách sa vykonávajú v časovom slede na základe účtovných dokladov tak, aby bolo možné preukázať mesačne prírastok a úbytok majetku a záväzkov účtovaný priebežne počas účtovného obdobia. Na základe uvedeného je možné súhrnný účtovný doklad o prijatých tržbách (príjmový pokladničný doklad) zaúčtovať do účtovných kníh raz za mesiac. Prílohou tohto súhrnného účtovného dokladu musí byť denný rozpis prijatých tržieb.

Od 1. 7. 2019 je zavedený systém tzv. eKasa, ktorou môže byť ORP = online registračná pokladnica a VRP = virtuálna pokladnica. Od 1. júla 2019 musia byť na systém eKasa celoplošne napojení všetci podnikatelia.

®  Účtovný doklad už nie je definovaný
ako originálna písomnosť

Podľa teraz platného zákona o účtovníctve, účtovný doklad už nie je definovaný ako originálna písomnosť (prvopis dokladu), ale ako preukázateľný účtovný záznam (viď. § 32 zákona), ktorý môže byť v písomnej aj v technickej forme, pričom obidve formy považuje za rovnocenné.

Preukázateľný účtovný záznam je záznam:

•    ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť,

•    ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľných účtovných záznamov,

•    prenesený účtovný záznam, ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť, alebo ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľných účtovných záznamov.

Z uvedeného vyplýva, že napríklad aj druhopis (kópia) príjmového alebo výdavkového pokladničného dokladu bude považovaný za preukázateľný účtovný záznam za predpokladu, že obsah tohto dokladu bude dokazovať skutočnosť a že bude obsahovať všetky náležitosti požadované §-om 10 zákona.

Účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti (priebežné vystavovanie účtovných dokladov), ktorá sa ním preukazuje a to tak, aby bolo možné určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa § 8 ods. 5 zákona, teda zrozumiteľne. Účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné, ak umožňuje jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov a obsah účtovných záznamov.

®  Prenos účtovného záznamu

Prenos účtovného záznamu (mimo účtovnú jednotku, napr. odberateľská faktúra) musí účtovná jednotka zabezpečiť tak, aby pri prenose nedošlo k jeho zneužitiu, poškodeniu, zničeniu, neoprávneným zásahom do neho alebo neoprávneným prístupom k nemu. Účtovný záznam určený na prenášanie musí byť zabezpečený podpisovým záznamom, ktorým môže byť účtovnými jednotkami vzájomne uznávaný obdobný preukázateľný účtovný záznam v technickej forme. Účtovný záznam musí byť zabezpečený najneskôr v okamihu jeho odovzdania na prenos.

Súčasťou účtovného záznamu pri prenose (zasielanie účtovných dokladov, napr. faktúr meilom) mimo účtovnú jednotku je:

•    podpisový záznam, ktorým je podpisový záznam v technickej podobe alebo

•    iný záznam, nahrádzajúci vlastnoručný podpis v technickej forme, na ktorom sa účtovné jednotky vzájomne dohodli (napr. čiarkový kód, šifra a pod) a považujú ho za preukázateľný.

Účtovný záznam (účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, účtovná závierka atď.) môže byť vykonaný v písomnej a v technickej forme (§ 31 zákona o účtovníctve). Účtovný záznam v písomnej forme je záznam vykonaný rukopisom, písacím strojom, tlačiarenskými alebo reprografickými technikami alebo tlačiarenským výstupným zariadením výpočtovej techniky, ktorého obsah je pre fyzickú osobu čitateľný. Účtovný záznam v technickej forme je účtovný záznam vykonaný elektronickým, optickým alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje jeho prevedenie do písomnej formy. Prevedenie do písomnej formy sa nevyžaduje pri podpisovom zázname (kvalifikovaný elektronický podpis).

®  Naskenovaný podpis a pečiatka

Je možné vytlačenú faktúru spolu s vytlačenou pečiatkou a podpisom považovať za plnohodnotný účtovný doklad v prípade fyzického doručenia zákazníkovi podľa zákona o účtovníctve? Je možné takto vytlačený podpis považovať za „obdobný preukázateľný účtovný záznam nahrádzajúci vlastnoručný podpis v technickej forme?“

Naskenovaný podpis nie je možné považovať za vlastnoručný podpis v technickej forme. Podľa § 32 ods. 3 zákona o účtovníctve podpisový záznam je vymedzený ako účtovný záznam, obsahom ktorého je vlastnoručný podpis, alebo preukázateľný účtovný záznam nahrádzajúci vlastnoručný podpis v technickej forme (kvalifikovaný elektronický podpis podľa zákona č. 272/2016 Z. z. – zákon o dôveryhodných službách, ktorým sa dňom 18. 10. 2016 zrušil zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise).

Zákonom č. 61/2009 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, od 1. 3. 2009 sa ustanovilo, že podpisovým záznamom môže byť okrem zaručeného elektronického podpisu aj obdobný preukázateľný účtovný záznam v technickej podobe uznávaný účtovnými jednotkami, napr. kód, šifra, heslo.

®  Odberateľské faktúry

Vystavená faktúra na odberateľa musí byť okrem zaslaného a podpísaného originálu, založená vo firme v papierovej podobe alebo stačí elektronicky v PC a ak v papierovej, či musí byť založený originál alebo stačí podpísaná kópia. A ako je to v prípade daňovej kontroly – originál, či kópia, alebo iba uložené a archivované v PC na disku?

Zákon o účtovníctve v § 31 upravuje dve formy účtovného záznamu, písomnú a technickú formu, pričom obidve formy považuje za rovnocenné. V prípade, ak účtovná jednotka vedie účtovné záznamy v technickej forme, má povinnosť disponovať takými technickými prostriedkami, ktoré umožnia kedykoľvek prevod účtovných záznamov do formy čitateľnej pre fyzickú osobu (pre potreby audítora, daňového úradu a pod.). Takáto možnosť musí byť zabezpečená počas celej doby povinnosti vedenia a uschovávania účtovných záznamov.

Zákon umožňuje aj prenos účtovného záznamu prostredníctvom informačného systému (v technickej forme). Prenášaný účtovný záznam musí byť zabezpečený podpisovým záznamom a musí byť prenášaný spôsobom ustanoveným v § 33 zákona. Podpisový záznam je vymedzený ako účtovný záznam, obsahom ktorého je vlastnoručný podpis alebo preukázateľný účtovný záznam nahrádzajúci vlastnoručný podpis v technickej forme, ktorým je v súčasnosti kvalifikovaný elektronický podpis.

Podpisovým záznamom môže byť okrem kvalifikovaného elektronického podpisu aj obdobný preukázateľný účtovný záznam v technickej podobe uznávaný účtovnými jednotkami (kód, šifra, heslo). Uznávanie podpisového záznamu v technickej podobe je vecou dohody medzi účtovnými jednotkami.

Aké náležitosti má účtovný doklad obsahovať, je uvedené v § 10 zákona o účtovníctve. Okrem iných náležitostí účtovný doklad (aj v technickej forme) spracovávaný účtovnou jednotkou musí obsahovať podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpis osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie. Podpisový záznam je definovaný v § 32 ods. 3 zákona o účtovníctve.

Ako sme už uviedli, zákon o účtovníctve vyžaduje len základné náležitosti na obsah účtovného dokladu. Iný právny predpis, ktorým je zákon o DPH vyžaduje ďalšie náležitosti, ktoré má účtovný doklad pre potreby tohto zákona obsahovať, preto účtovné jednotky musia doplniť náležitosti účtovného dokladu tak, aby vyhovoval aj požiadavkám zákona o DPH (§ 71 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov).

Komentár k zmenám účinným od 1. 1. 2022

Zákonom č. 456/2021 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, došlo od 1. 1. 2022 k vypusteniu dvoch náležitostí, ktoré musel účtovný doklad obsahovať, a to podpisový záznam osoby zodpovednej za zaúčtovanie účtovného prípadu a označenie účtov, na ktorých sa účtový prípad zaúčtuje (tzv. predkontácia). Ostatné náležitosti, ako aj komentár k týmto náležitostiam, ostávajú v platnosti.

Podpisový záznam (podpis) osoby zodpovednej za účtovný prípad – túto náležitosť účtovný doklad musí obsahovať, ak overenie účtovného prípadu nie je zabezpečené elektronickou výmenou údajov alebo vnútorným kontrolným systémom účtovných záznamov. Podpis môže mať formu vlastnoručného podpisu alebo môže byť nahradený inou formou podpisu, ktorá je upravená v § 32 ods. 2 zákona o účtovníctve, t. j. podpisovým záznamom sa rozumie vlastnoručný podpis, kvalifikovaný elektronický podpis alebo obdobný preukázateľný podpisový záznam nahrádzajúci vlastnoručný podpis v elektronickej podobe, ktorý umožňuje jednoznačnú preukázateľnú identifikáciu osoby, ktorá podpisový záznam vyhotovila. Na tento účel je povinná účtovná jednotka vytvoriť podpisový priadok (§ 32 ods. 4 zákona o účtovníctve). Podľa dôvodovej správy bude akceptovateľný podpisový záznam, ak napríklad osoba používa na vstup do informačného systému osobný prístupový kód (heslo, kľúč).

Elektronickou výmenou údajov sa rozumie výmena štruktúrovaných správ medzi počítačmi alebo počítačovými aplikáciami, v rámci ktorej nastáva spracovanie rôznych elektronických formátov účtovných záznamov, ktoré prechádzajú procesom overovania, koordinácie, schvaľovania a zaúčtovania bez možnosti ľudského zásahu do obsahu účtovného záznamu.

Vnútorným kontrolným systémom účtovných záznamov na účely zákona o účtovníctve sa rozumie určenie osôb zodpovedných za kontrolu procesu spracovania účtovných záznamov, pričom kontrola musí byť dostatočná na preukázanie skutočností, ktorá je účtovným záznamom zaznamenaná. Spôsob kontroly určený účtovnou jednotkou je súčasťou účtovného záznamu na vedenie účtovníctva a spracovanie účtovných záznamov.

Označenie účtov,
na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje

Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva má aj naďalej povinnosť na výzvu daňového úradu alebo oprávneným osobám poskytnúť pri kontrole prístup do softvéru na vedenie účtovníctva a poskytnúť účtovné záznamy, ktoré preukazujú označenie účtov, na ktorých sú účtovné prípady v účtovnej jednotke účtované. Táto povinnosť sa presunula do § 31 ods. 8 zákona o účtovníctve.

®  § 31 ods. 8 zákona o účtovníctve - znenie tohto ustanovenia platné od 1. 1. 2022 do 31. 12. 2022 (zákon č. 456/2021 Z. z.)

Pre potreby overovania účtovnej závierky audítorom (§ 19), zverejňovania (§ 23d) a pre potreby daňového úradu (§ 38) je účtovná jednotka povinná na výzvu daňového úradu alebo na požiadanie oprávnených osôb umožniť im oboznámiť sa s obsahom nimi určených účtovných záznamov. Účtovná jednotka je povinná predložiť určené účtovné záznamy v podobe, v akej ich vedie a uchováva. Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, ktorá vedie účtovníctvo spôsobom využívajúcim programové vybavenie, je povinná daňovému úradu alebo oprávneným osobám umožniť prístup do softvéru na vedenie účtovníctva a preukázať účtovným záznamom označenie účtov, na ktorých sú účtovné prípady v účtovnej jednotke účtované. Tieto povinnosti má účtovná jednotka po dobu, počas ktorej je povinná viesť alebo uchovávať účtovné záznamy.

Nové znenie § 31 ods. 8 zákona
o účtovníctve – účinnosť od 1. 1. 2023
(zákon č. 407/2022 Z. z.)

Pre potreby overovania účtovnej závierky audítorom (§ 19), zverejňovania (§ 23d) a pre potreby daňového úradu (§ 38) je účtovná jednotka povinná na výzvu daňového úradu alebo na požiadanie oprávnených osôb umožniť im oboznámiť sa s obsahom nimi určených účtovných záznamov. Daňový úrad vyzve účtovnú jednotku na predloženie účtovných záznamov v ním určenej lehote podľa § 27 až 29 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení n.p. (Daňový poriadok) a poučí ju o následkoch nepredloženia účtovných záznamov. Účtovná jednotka je povinná predložiť určené účtovné záznamy v podobe, v akej ich vedie a uchováva. Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, ktorá vedie účtovníctvo spôsobom využívajúcim programové vybavenie, je povinná daňovému úradu alebo oprávneným osobám umožniť prístup do softvéru na vedenie účtovníctva a preukázať účtovným záznamom označenie účtov, na ktorých sú účtovné prípady v účtovnej jednotke účtované. Tieto povinnosti má účtovná jednotka po dobu, počas ktorej je povinná viesť alebo uchovávať účtovné záznamy.

Novelou tohto ustanovenia zákonom č. 407/2022 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2023 sa spresňuje vyzývanie účtovných jednotiek na predloženie účtovných záznamov v rámci kontroly dodržiavania ustanovení ZoÚ. Daňový úrad vo výzve uvádza aj lehotu na predloženie účtovných záznamov a poučí účtovnú jednotku o následkoch nepredloženia účtovných záznamov.

§ 11

Účtovný zápis

(1) Účtovný zápis sa zaznamenáva v účtovných knihách.

(2) Účtovná jednotka je povinná podľa tohto zákona zaznamenávať účtovné zápisy v účtovnom období priebežne.

(3) Účtovná jednotka nemôže vykonávať účtovné zápisy mimo účtovných kníh, vykonávať účtovný zápis o účtovnom prípade, ktorý jej nevznikol, zatajovať a nezaúčtovať skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva.

  Komentár k § 11        

Účtovný zápis sa zaznamenáva v účtovných knihách. Účtovný zápis nemôžu účtovné jednotky vykonať mimo účtovných kníh. Účtovná jednotka je povinná zaznamenávať účtovné zápisy v účtovnom období priebežne, to znamená, že účtovné jednotky by mali zaznamenávať (účtovať) účtovné zápisy v časovom horizonte za sebou, tak ako vznikali, teda kladie sa povinnosť viesť účtovníctvo priebežne. Touto povinnosťou ustanovenou v zákone o účtovníctve sa zabraňuje tomu, aby účtovné jednotky nevykonávali účtovné zápisy naraz na konci roka, alebo až v nasledujúcom roku, tak ako to v praxi často býva zvykom, najmä u účtovných jednotiek účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva.

Zmena v § 11 ods. 3 zákona o účtovníctve
od 1. 7. 2015 zákonom č. 130/2015 Z. z.

V § 11 zákona o účtovníctve je uvedené, že účtovný zápis sa zaznamenáva v účtovných knihách a účtovné zápisy sa musia vykonávať priebežne. V poslednom odseku 3 bolo uvedené, že účtovný zápis nemôžu účtovné jednotky vykonať mimo účtovných kníh. Toto ustanovenie sa novelou zákona o účtovníctve nahradilo novým ustanovením, podľa ktorého: „Účtovná jednotka nemôže vykonávať účtovné zápisy mimo účtovných kníh, vykonávať účtovný zápis o účtovnom prípade, ktorý jej nevznikol, zatajovať a nezaúčtovať skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva“.

Z uvedeného vyplýva, že v účtovných knihách sa nemôže účtovať o účtovnom prípade, ktorý účtovnej jednotke nevznikol a účtovná jednotka nesmie zatajovať a nezaúčtovať skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva. Porušenie tohto ustanovenia je potom správnym deliktom a podlieha pokute podľa § 38 zákona o účtovníctve.

§ 12

Účtovné knihy v sústave
podvojného účtovníctva

(1) Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva účtuje v týchto účtovných knihách:

a)  v denníku, v ktorom sa účtovné zápisy usporadúvajú chronologicky a ktorým sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období,

b)  v hlavnej knihe, v ktorej sa účtovné zápisy usporadúvajú z vecného hľadiska systematicky a v ktorej sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov na účty majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov, nákladov a výnosov v účtovnom období.

(2) Hlavná kniha zahŕňa syntetické účty a analytické účty podľa účtového rozvrhu a obsahuje najmä tieto údaje:

a)  stavy účtov ku dňu, ku ktorému sa otvára hlavná kniha,

b)  súhrnné obraty strany Má dať a strany Dal jednotlivých účtov, minimálne za kalendárny mesiac,

c)  zostatky a stavy účtov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

(3) Účtovný zápis zaznamenaný na syntetickom účte sa podrobne rozvádza na analytických účtoch.

(4) V hlavnej knihe musia byť zaúčtované všetky účtovné prípady, o ktorých sa účtovalo v denníku.

(5) Účtovný zápis, ktorý sa nevykonáva v účtovných knihách podľa odseku 1, sa vykonáva na podsúvahových účtoch.

(6) Účtovná jednotka nesmie účtovať na účtoch, ktoré nie sú uvedené v účtovom rozvrhu, ani zriaďovať účty mimo účtovných kníh.

  Komentár k § 12        

Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva účtuje v týchto účtovných knihách:

•    v denníku, v ktorom sa účtovné zápisy usporadúvajú chronologicky (za sebou tak ako vznikali); denníkom sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období,

•    v hlavnej knihe, v ktorej sa účtovné zápisy usporadúvajú z vecného hľadiska systematicky a v ktorej sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov na účty majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov, nákladov a výnosov v účtovnom období.

Z uvedeného vyplýva, že účtovný prípad sa účtuje dvakrát, jedenkrát do denníka (chronologicky) a druhýkrát do hlavnej knihy (podľa vecného hľadiska). V praxi však zvyčajne program umožní účtovný prípad zaúčtovať do denníka a zároveň aj do hlavnej knihy.

Čo obsahuje hlavná kniha

Hlavná kniha zahŕňa syntetické účty a analytické účty podľa účtovného rozvrhu a obsahuje tieto údaje:

a)  stavy účtov ku dňu, ku ktorému sa otvára hlavná kniha,

b)  súhrnné obraty strany Má dať a strany Dal jednotlivých účtov, minimálne za kalendárny mesiac; tu sa kladie dôraz na priebežné vedenie podvojného účtovníctva, pretože účtovná jednotka musí vykázať súhrnné obraty účtov aspoň mesačne,

c)  zostatky a stavy účtov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Účtovný zápis zaznamenaný na syntetickom účte sa podrobne rozvádza na analytických účtoch (niekedy sa používajú pojmy syntetická a analytická evidencia). V hlavnej knihe musia byť zaúčtované všetky účtovné prípady, o ktorých sa účtovalo v denníku. Účtovný zápis, ktorý sa nevykonáva v účtovných knihách, vykonáva sa na podsúvahových účtoch. Účtovná jednotka nesmie účtovať na účtoch, ktoré nie sú uvedené v účtovnom rozvrhu a ani zriaďovať účty mimo účtovných kníh, čo korešponduje s ustanovením § 11 ods. 3 zákona. Podsúvahové účty sú súčasťou účtovníctva aj účtovnej závierky (uvádzajú sa v Poznámkach).

§ 13

Rámcová účtová osnova
a účtový rozvrh

(1) Rámcová účtová osnova obsahuje usporiadanie účtových tried, prípadne účtových skupín alebo syntetických účtov na účtovanie účtovných prípadov a ich číselné a slovné označenie a podsúvahové účty; toto usporiadanie musí rešpektovať požiadavky na zostavenie účtovnej závierky.

(2) V súlade s rámcovou účtovou osnovou podľa odseku 1 je účtovná jednotka povinná zostaviť účtový rozvrh, v ktorom uvedie syntetické účty, analytické účty potrebné na zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov účtovného obdobia a na zostavenie účtovnej závierky a podsúvahové účty. V priebehu účtovného obdobia možno účtový rozvrh dopĺňať podľa potrieb účtovnej jednotky. Ak nedochádza k prvému dňu účtovného obdobia k zmene účtového rozvrhu platného v predchádzajúcom účtovnom období, môže postupovať účtovná jednotka podľa tohto účtového rozvrhu aj v nasledujúcom účtovnom období.

  Komentár k § 13        

Rámcová účtová osnova obsahuje usporiadanie účtových tried, prípadne účtových skupín, alebo syntetických účtov na účtovanie účtovných prípadov a ich číselné a slovné označenie a podsúvahové účty. Toto usporiadanie musí rešpektovať požiadavky na zostavenie účtovnej závierky.

Účtový rozvrh (§ 13 ods. 2)

V súlade s rámcovou účtovou osnovou je účtovná jednotka povinná zostaviť účtový rozvrh, v ktorom uvedie všetky syntetické účty a analytické účty potrebné na zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období a na zostavenie účtovnej závierky a podsúvahové účty.

V priebehu účtovného obdobia možno účtový rozvrh dopĺňať podľa potrieb účtovnej jednotky. Ak nedochádza k prvému dňu účtovného obdobia k zmene účtového rozvrhu platného v prechádzajúcom účtovnom období, môže postupovať účtovná jednotka podľa tohto účtového rozvrhu aj v nasledujúcom účtovnom období.

Podľa § 3 postupov účtovania, účtový rozvrh obsahuje syntetické účty z rámcovej účtovej osnovy a môže obsahovať aj účtovnou jednotkou vytvorené syntetické účty majetku, záväzkov a vlastného imania nadväzujúce na ekonomický obsah účtovej skupiny, v rámci ktorej vytvorené syntetické účty dopĺňajú rámcovú účtovú osnovu, pričom k vytvorenému syntetickému účtu sa priradí trojmiestny číselný znak a slovné označenie.

     Príklad

Vytvorenie syntetického účtu účtovnou jednotkou

V účtovej skupine 02 – Dlhodobý hmotný majetok odpisovaný je pre dlhodobý hmotný hnuteľný majetok účet 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí. Účtovná jednotka si môže vytvoriť samostatný syntetický účet na účtovanie dopravných prostriedkov, strojov, prístrojov, technologických liniek, inventára a pod., pričom si zvolí číselné označenie medzi 022 až 025. Napr. pre účtovanie dopravných prostriedkov si zvolí účet 023 – Dopravné prostriedky a v rámci tohto syntetického účtu si môže zvoliť aj analytické účty, napr. na účtovanie nákladných a osobných automobilov a pod. Len pripomíname, že do konca roka 2002 bol tento účet súčasťou rámcovej účtovej osnovy pre podnikateľov. Tento účet aj naďalej používajú účtovné jednotky v rozpočtových a príspevkových organizáciách, štátnych fondoch, obce a vyššie územné celky.

Vytváranie analytických účtov
(§ 4 postupov účtovania)

Pri vytváraní analytických účtov sa zohľadňujú tieto hľadiská:

a)  členenie majetku podľa druhu, hmotne zodpovedných osôb a miesta umiestnenia majetku, osobitne sa sleduje majetok poskytnutý účtovnej jednotke na zabezpečenie jej pohľadávky, cenné papiere v umorovacom konaní,

b)  členenie majetku podľa doby použiteľnosti na dlhodobý majetok a krátkodobý majetok,

c)  členenie pohľadávok a záväzkov podľa dohodnutej doby splatnosti a zostatkovej doby splatnosti,

d)  členenie podľa jednotlivých dlžníkov alebo rovnorodých skupín dlžníkov,

e)  členenie podľa jednotlivých veriteľov alebo rovnorodých skupín veriteľov,

f) členenie na menu euro a cudziu menu podľa § 4 ods. 7 zákona,

g)  členenie podľa položiek účtovnej závierky, a to vrátane požiadaviek na zostavenie poznámok; členenie sa týka aj požiadaviek na zverejňovanie údajov z účtovnej závierky,

h)  členenie podľa požiadaviek na vyčíslenie základu dane jednotlivých daní,

i) členenie pre potreby zúčtovania zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia, príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu,

j) členenie z hľadiska potrieb finančného riadenia účtovnej jednotky,

k)  členenie finančných účtov, nákladov a výnosov pre činnosť vykonávanú účtovnou jednotkou na základe výlučného práva, na základe osobitného práva a vo verejnom záujme [(§ 4 ods. 2 písm. k) postupov účtovania)],

l) členenie podľa jednotlivých druhov rezerv a opravných položiek,

m) iné hľadiská podľa potrieb účtovnej jednotky.

Od 1. 1. 2005 je do postupov účtovania pre podnikateľov v podvojnom účtovníctve aplikovaná Smernica č. 80/723/EHS o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a verejnými podnikmi a o finančnej transparentnosti v rámci určitých vybraných podnikov. Za uvedeným účelom je do § 4 písm. k) doplnená povinnosť pre vybrané skupiny účtovných jednotiek analyticky členiť finančné účty nákladov a výnosov pri vykonávaných činnostiach.

Povinnosť analytického členenia finančných účtov, ako aj účtov nákladov a výnosov pre účtovnú jednotku vykonávajúcu činnosť vo verejnom záujme bude pri prijímaní akejkoľvek náhrady za vykonávanú činnosť vo verejnom záujme, nielen v prípade poskytovania štátnej pomoci.

®  Účtovná jednotka vedie iba takú analytickú evidenciu, ktorá je pre ňu potrebná a pre ktorú má náplň.

§ 14

(1) Peňažné sumy analytických účtov musia zodpovedať príslušným súhrnným peňažným sumám začiatočných stavov, obratov strany Má dať a strany Dal, konečných zostatkov a konečných stavov syntetických účtov, ku ktorým sa analytické účty vedú.

(2) Analytické účty sú súčasťou analytickej evidencie, ktorá sa vedie v peňažných jednotkách. Ak to povaha majetku vyžaduje, vedie sa analytická evidencia aj v jednotkách množstva a obsahuje aj iné údaje pre potreby účtovnej jednotky.

(3) Účtovná jednotka je povinná viesť zoznam účtovných kníh a zoznam číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovných knihách a v ostatných účtovných záznamoch s uvedením ich významu.

  Komentár k § 14        

Ak účtovná jednotka používa rôzne analytické účty vytvorené k syntetickému účtu, musí platiť, že peňažné sumy analytických účtov musia zodpovedať príslušným súhrnným peňažným sumám začiatočných stavov, obratov strany Má dať a strany Dal, konečných zostatkov a konečných stavov syntetických účtov, ku ktorým sa analytické účty vedú.

Analytické účty sú súčasťou analytickej evidencie, ktorá sa vedie v peňažných jednotkách. Ak to povaha majetku vyžaduje, vedie sa analytická evidencia aj v jednotkách množstva a obsahuje aj iné údaje pre potreby účtovnej jednotky. Pojem „analytická evidencia“ je širší ako „analytické účty“. Analytické účty sú súčasťou analytickej evidencie.

Ak účtovná jednotka vo svojom účtovníctve používa rôzne skratky, rôzne číselné označenia, kódy a podobne, je povinná viesť zoznam číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovných knihách a v ostatných účtovných záznamoch s uvedením ich významu a je povinná viesť aj zoznam účtovných kníh.

Zoznam použitých skratiek môže znieť nasledovne:

CP      – cenný papier

č.        – číslo

DFM   – dlhodobý finančný majetok

DHM  – dlhodobý hmotný majetok

DIČ     – daňové identifikačné číslo

DNM   – dlhodobý nehmotný majetok

DÚJ    – dcérska účtovná jednotka

FA       – faktúra

DFA    – dodávateľská faktúra

OFA    – odberateľská faktúra

IČO     – identifikačné číslo organizácie

kons. – konsolidovaný

MÚJ   – materská účtovná jednotka

OP      – opravná položka

p. a.    – per annum

PSČ    – poštové smerovacie číslo

ÚJ       – účtovná jednotka

VI        – vlastné imanie

ZI        – základné imanie

§ 15

Účtovné knihy v sústave
jednoduchého účtovníctva

(1) Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva účtuje v týchto účtovných knihách:

a)  v peňažnom denníku,

b)  v knihe pohľadávok,

c)  v knihe záväzkov,

d)  v pomocných knihách, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke, napríklad pomocná kniha o zložkách majetku, o záväzkoch z pracovnoprávnych vzťahov.

(2) Peňažný denník obsahuje najmä údaje o

a)  stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch v bankách,

b)  príjmoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,

c)  výdavkoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,

d)  priebežných položkách zachytávajúcich pohyby peňaž- ných prostriedkov, ktoré nie sú ešte príjmom alebo výdavkom podľa písmen b) a c).

(3) Kniha pohľadávok obsahuje najmä údaje o

a)  dlžníkoch,

b)  pohľadávkach v peňažnom vyjadrení,

c)  poskytnutých preddavkoch,

d)  poskytnutých úveroch,

e)  pohľadávkach dane z príjmov,

f)  pohľadávkach nepriamych daní,

g)  pohľadávkach voči Sociálnej poisťovni¹⁷⁾ a príslušnej zdravotnej poisťovni.¹⁹⁾

(4) Kniha záväzkov obsahuje najmä údaje o

a)  veriteľoch,

b)  výške záväzku v peňažnom vyjadrení,

c)  prijatých preddavkoch,

d)  prijatých úveroch,

e)  záväzkoch dane z príjmov,

f)  záväzkoch nepriamych daní,

g)  záväzkoch voči Sociálnej poisťovni¹⁷⁾ a príslušnej zdravotnej poisťovni.¹⁹⁾

  Komentár k § 15        

V účtovníctve účtovnej jednotky účtujúcej v jednoduchom účtovníctve sa účtujú skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva, v účtovných knihách podľa § 15 ods. 1 zákona o účtovníctve.

Najdôležitejšou hlavnou knihou v jednoduchom účtovníctve je peňažný denník, ktorý obsahuje údaje najmä o 

a)  stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch v bankách,

b)  príjmoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,

c)  výdavkoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,

d)  priebežných položkách zachytávajúcich pohyby peňažných prostriedkov, ktoré nie sú ešte príjmom alebo výdavkom podľa zákona o daní z príjmov.

Medzi ďalšie účtovné knihy patrí kniha pohľadávok a kniha záväzkov.

Kniha pohľadávok obsahuje najmä údaje o 

a)  dlžníkoch,

b)  pohľadávkach v peňažnom vyjadrení,

c)  poskytnutých preddavkoch,

d)  poskytnutých úveroch,

e)  pohľadávkach dane z príjmov,

f) pohľadávkach nepriamych daní,

g)  pohľadávkach voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni.

Kniha záväzkov obsahuje najmä údaje o 

a)  veriteľoch,

b)  výške záväzku v peňažnom vyjadrení,

c)  prijatých preddavkoch,

d)  prijatých úveroch,

e)  záväzkoch dane z príjmov,

f) záväzkoch nepriamych daní,

g)  záväzkoch voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni.

Podľa § 5 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve v knihe pohľadávok sa účtujú

•    pohľadávky z obchodných vzťahov za splnené dodávky výrobkov, tovaru a služieb napríklad voči odberateľom,

•    pohľadávky z finančných vzťahov napríklad z úveru, pohľadávky voči zamestnancom napríklad z pracovnoprávnych vzťahov,

•    pohľadávky z poskytnutých preddavkov,

•    pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou bez ohľadu na dobu ich splatnosti a 

•    zásoby omylom zaslané inej účtovnej jednotke s uvedením druhu zásob a ich ocenenia.

V knihe záväzkov sa účtujú

•    záväzky z obchodných vzťahov za uskutočnené dodávky výrobkov, tovaru a služieb voči dodávateľom,

•    záväzky z finančných vzťahov napríklad z úveru, záväzky voči zamestnancom z pracovnoprávnych vzťahov,

•    záväzky z prijatých preddavkov.

Z uvedeného vplýva, že v knihe pohľadávok alebo v knihe záväzkov by sa mali účtovať pohľadávky alebo záväzky, pri ktorých k pohybu peňažných prostriedkov dôjde až následne, nie ihneď pri vystavení faktúry. Kniha pohľadávok a kniha záväzkov sa bude viesť len v prípade, že účtovnej jednotke pohľadávky alebo záväzky vznikajú.

®  Pomocné knihy
v jednoduchom účtovníctve

Okrem hlavných kníh účtovné jednotky účtujúce v jednoduchom účtovníctve účtujú aj v pomocných knihách. Postupy účtovania v jednoduchom účtovníctve (Opatrenie MF SR č. MF/27076/2007-74 v znení neskorších predpisov) v § 6 ustanovujú tieto pomocné knihy:

a)  knihy dlhodobého majetku,

b)  knihy finančného majetku,

c)  kniha zásob,

d)  kniha cenín,

e)  pokladničná kniha,

f) kniha účtu v banke,

g)  mzdové listy, alebo iná evidencia podľa § 39 zákona o dani z príjmov (mzdové listy, výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobia),

h)  kniha sociálneho fondu.

Kniha dlhodobého majetku

Dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok sa účtuje v knihách dlhodobého majetku podľa jednotlivých vecí, súborov vecí a práv. Finančný majetok sa v knihe finančného majetku účtuje podľa časového hľadiska, podľa druhu, meny a emitentov.

V knihách dlhodobého majetku sa uvádza

a)  názov alebo popis dlhodobého majetku, prípadne číselné označenie,

b)  názov alebo popis každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti dlhodobého majetku (Príloha č. 1 zákona o dani z príjmov) v ocenení podľa zákona o dani z príjmov (§ 22 ods. 15 zákona o dani z príjmov), pričom sa uvedie aj dátum a rozsah zmien jednotlivých oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku, údaj o vstupnej cene a zostatkovej hodnote jednotlivých oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku,

c)  dátum obstarania, dátum uvedenia do používania,

d)  ocenenie podľa § 25 zákona o účtovníctve (ocenenie obstarávacou cenou, vlastnými nákladmi, reálnou hodnotou), odpisový plán účtovných odpisov, ktorý obsahuje odpisovú skupinu, sadzbu odpisov, odpisy a účtovnú zostatkovú cenu,

e)  vstupná cena podľa zákona o dani z príjmov, odpisový plán daňových odpisov, ktorý obsahuje odpisovú skupinu, sadzbu daňových odpisov, daňové odpisy, zostatkovú hodnotu podľa zákona o dani z príjmov,

f) dátum a spôsob vyradenia.

Podľa § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva si môže určiť v odpisovom pláne, že pre účely účtovné bude používať odpisy daňové, ak sú v tomto zákone určené inak ako v zákone o účtovníctve. Uvedené sa týka najmä dlhodobého hmotného majetku, pretože pri odpisovaní dlhodobého nehmotného majetku sa aj pre účely dane z príjmu uplatňujú účtovné odpisy.

Kniha zásob

Zásoby sa účtujú v knihe zásob. Zásoby sa účtujú podľa jednotlivých produktov alebo ich skupín podľa potrieb účtovnej jednotky v jednotkách množstva a v peňažných jednotkách (s výnimkou zásob určených na priamu spotrebu bezodkladne po ich obstaraní). Zásoby, ktoré boli poskytnuté ako dar alebo prijaté ako dar, sa v knihe zásob osobitne vyznačia. V knihe zásob sa uvádza aj prijatá zľava z ceny k zásobám, ktoré v čase jej prijatia má účtovná jednotka na sklade. V knihe zásob sa zaznamenáva miesto uloženia zásob odovzdaných účtovnou jednotku na spracovanie inej účtovnej jednotke, požičané mimo účtovnej jednotky alebo omylom zaslané inej účtovnej jednotke s uvedením druhu zásob a ich ocenenia.

Niektoré účtovné jednotky namiesto kníh dlhodobého majetku a zásob používajú inventárne karty dlhodobého majetku a zásob.

Kniha cenín

Ceniny sa účtujú v knihe cenín. Ako ceniny sa účtujú najmä poštové známky, zakúpené stravné lístky do prevádzkarní verejného stravovania, telefónne karty a obdobné karty, ak majú hodnotu, z ktorej sa bude môcť čerpať po ich vydaní do užívania. Ceniny sa oceňujú menovitou hodnotou, teda hodnotou, ktorá je uvedená na ceninách. Ceniny sa účtujú v knihe cenín. Ak sú ceniny určené na priamu spotrebu bezodkladne po ich obstarní, v knihe cenín sa neúčtujú.

Vzhľadom na to, že ceniny nepatria k zásobám, ich nákup sa neúčtuje ako daňový výdavok, ale ako presun medzi rôznymi formami peňažných prostriedkov, t. j. úbytok peňažných prostriedkov v hotovosti a prírastok peňažných prostriedkov vo forme cenín, napríklad poštových známok. Až keď sa ceniny použijú, zaúčtujú sa ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov. Uvedené platí, keď účtovná jednotka nakúpi ceniny do zásoby. Ak by účtovná jednotka zakúpila ceniny, ktoré okamžite vydá do spotreby, zaúčtuje ich hneď ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení „ostatné výdavky“.

Pokladničná kniha a kniha účet v banke

Stav a pohyb peňažných prostriedkov v hotovosti sa účtuje v pokladničnej knihe. Ak v účtovníctve účtovnej jednotky je otvorených niekoľko pokladníc v mene euro a niekoľko pokladníc v cudzej mene, otvorí sa pre každú pokladnicu pokladničná kniha pre každý druh meny. V pokladničnej knihe otvorenej pre príslušnú menu, sa účtuje v eurách a v cudzej mene. Ak má účtovná jednotka len jednu pokladnicu, samostatná pokladničná kniha sa neotvára (účtuje sa len v peňažnom denníku).

V knihe účet v banke sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov na účte v banke. Ak je v účtovníctve otvorených niekoľko účtov v eurách a niekoľko účtov v cudzej mene, otvorí sa pre každý účet kniha účet v banke pre každý druh meny. V knihe účet v banke, otvorenej pre príslušnú menu, sa účtuje v eurách a v cudzej mene. Dokladom pre účtovanie do knihy účet v banke a potom aj do peňažného denníka sú bankové výpisy. Ak má účtovná jednotka len jeden účet v banke, samostatná kniha účet v banke sa neotvára (účtuje sa len v peňažnom denníku).

Pomocné knihy o záväzkoch
z pracovnoprávnych vzťahov

Pomocné knihy o záväzkoch z pracovnoprávnych vzťahov sú definované v § 7 postupov účtovania. Zúčtovanie miezd zamestnancov sa vykonáva na mzdových listoch alebo inej evidencii napr. výplatné listiny (§ 39 zákona o dani z príjmov). Podkladom na zápisy v mzdových listoch sú písomnosti, z ktorých je zrejmý výpočet

a)  mzdy,

b)  odvodov poistného Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni,

c)  daňového bonusu a zrážok z miezd vrátane preddavkov na daň z príjmov,

d)  vyplateného preddavku na mzdu.

Kniha sociálneho fondu

Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa účtuje v knihe sociálneho fondu ako prírastok a úbytok sociálneho fondu. Ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov. Ak sú prostriedky sociálneho fondu uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje v peňažnom denníku ako finančná operácia v priebehu roka a ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov. Čerpanie sociálneho fondu sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov. V knihe sociálneho fondu sa nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu vysporiada najneskôr do uzavretia účtovných kníh bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.

Upozorňujeme na ustanovenie 15 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve, podľa ktorého v pomocných knihách sa účtuje, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke, napríklad pomocná kniha o zložkách majetku, o záväzkoch z pracovnoprávnych vzťahov.

®  Účtovné zápisy v účtovných knihách v jednoduchom účtovníctve

Účtovnými zápismi v účtovných knihách sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období (§ 3 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve).

Účtovné zápisy v účtovných knihách sa vykonávajú v časovom slede na základe účtovných dokladov, ktoré musia spĺňať náležitosti požadované § 10 zákona o účtovníctve tak, aby účtovnými knihami bolo možné preukázať

a)  stav majetku a záväzkov

-   ku dňu začatia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,

-   k prvému dňu účtovného obdobia,

b)  mesačne prírastok a úbytok majetku a záväzkov účtovaný priebežne počas účtovného obdobia,

c)  zostatok a stav majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Z uvedeného vyplýva, že každý účtovný prípad sa musí zaznamenávať (účtovať) v účtovných knihách na základe účtovných dokladov, ktoré musia obsahovať náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 zákona o účtovníctve. Účtovné zápisy v účtovných knihách sa musia vykonávať priebežne, minimálne raz za mesiac. V tomto ustanovení je daná požiadavka na priebežné vedenie jednoducho účtovníctva a nie raz za rok pred zostavením daňového priznania, ako v praxi často býva zvykom.

Účtovné zápisy sa musia vykonať tak, aby bolo možné zistiť stav majetku a záväzkov ku dňu začatia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti, a to v prípade, keď účtovná jednotka začína podnikať. Počas podnikateľskej činnosti sa musí preukázať stav majetku a záväzkov k prvému dňu účtovného obdobia a zostatok majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Podľa § 16 ods. 13 zákona o účtovníctve, konečné zostatky majetku a záväzkov v jednotlivých účtovných knihách sa musia rovnať počiatočným stavom majetku a záväzkov v týchto knihách k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia. Teda konečné zostatky majetku a záväzkov vykázané k 31. 12. 2022 sa musia rovnať počiatočným stavom majetku a záväzkov k 1. 1. 2023, analogicky konečné zostatky majetku a záväzkov vykázané k 31. 12. 2023 sa musia rovnať počiatočným stavom majetku a záväzkov k 1. 1. 2024 atď.

Účtovné zápisy v účtovných knihách s výnimkou peňažného denníka môžu pokračovať aj v nasledujúcom účtovnom období, ak sa zreteľne oddelia, napríklad v knihe pohľadávok alebo v knihe záväzkov.

Peňažný denník

Hlavnou účtovnou knihou v jednoduchom účtovníctve je peňažný denník. Jeho základné náležitosti požaduje zákon o účtovníctve. Peňažný denník musí obsahovať údaje o 

a)  stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch v bankách,

b)  príjmoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,

c)  výdavkoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,

d)  priebežných položkách zachytávajúcich pohyby peňažných prostriedkov, ktoré nie sú ešte príjmom alebo výdavkom podľa zákona o daní z príjmov.

Podľa § 4 ods. 1 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve, v peňažnom denníku sa účtujú

a)  príjmy a výdavky v hotovosti, vrátane prijatých a vydaných šekov a cenín,

b)  príjmy a výdavky na účtoch v bankách, alebo pobočkách zahraničných bánk, vrátane úverov a termínových vkladov bez ohľadu na dobu ich splatnosti,

c)  priebežné položky,

d)  uzávierkové účtovné operácie, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Pohyb peňažných prostriedkov v pokladniciach sa účtuje v peňažnom denníku na základe pokladničných dokladov (príjmový pokladničný doklad, výdavkový pokladničný doklad). Pohyb peňažných prostriedkov na účtoch v bankách sa uskutočňuje na základe výpisov z bankových účtov. V peňažnom denníku sa účtuje v eurách.

Ak má účtovná jednotka niekoľko pokladníc alebo niekoľko účtov, o pohybe peňažných prostriedkov v pokladnici a na účtoch v bankách sa účtuje dvakrát, jedenkrát v pokladničnej knihe alebo v knihe účet v banke a druhýkrát do príslušného prehľadu v peňažnom denníku. Pokladničná kniha, kniha účet v banke alebo kniha cenín plní funkciu analytickej evidencie v jednoduchom účtovníctve. Prehľady v peňažnom denníku majú potom charakter syntetických účtov.

     Príklad

Účtovanie pomocou pokladničnej knihy a knihy účet v banke

Účtovná jednotka prijala do pokladnice úhradu odberateľskej faktúry za poskytnuté služby od inej účtovnej jednotky.

Príjem hotovosti účtovná jednotka zaúčtuje do pokladničnej knihy na základe príjmového pokladničného dokladu a tiež do peňažného denníka zaúčtuje príjem peňažných prostriedkov v hotovosti v členení na príjem ovplyvňujúci alebo neovplyvňujúci základ dane z príjmov a v ďalšom požadovanom členení. Zároveň zaúčtuje (zaznamená) prijatie úhrady od odberateľa v knihe pohľadávok.

Ak by účtovná jednotka peniaze prijala na bankový účet, potom zaúčtuje príjem peňažných prostriedkov v knihe účet v banke a príjem peňazí na bankový účet zaúčtuje aj do peňažného denníka na základe výpisu z bankového účtu. Zároveň zaúčtuje prijatie úhrady od odberateľa v knihe pohľadávok.

     Príklad

Musia účtovné jednotky účtujúce v jednoduchom účtovníctve o finančných operáciách účtovať aj v pokladničnej knihe aj v peňažnom denníku?

Postupy v § 6 ods. 12 ustanovujú, že v pokladničnej knihe sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov v hotovosti. Uvedené platí aj pre peňažné prostriedky vedené na bankovom účte (§ 6 ods. 13). Ak má účtovná jednotka len jednu pokladnicu alebo jeden účet v banke, potom pokladničnú knihu a knihu účet v banke nemusí osobitne viesť.

®  Priebežné položky

Priebežné položky sa účtujú pri

a)  prevodoch peňažných prostriedkov medzi pokladnicou a účtom v banke,

b)  prevodoch medzi pokladnicami a

c)  pri prevodoch medzi účtami v bankách.

Priebežné položky sa členia na príjem a výdavok. Ako príjem sa účtuje priebežná položka pri výdavku peňažných prostriedkov, pri ktorom nie je účtovný doklad o príjme účtovnej jednotke doručený, ako výdavok sa účtuje priebežná položka pri príjme peňažných prostriedkov, pri ktorej nie účtovný doklad o výdavku.

     Príklad

Výber hotovosti do pokladnice z bankového účtu

Dňa 18. 4. účtovná jednotka vybrala 1 000 € v hotovosti z bankového účtu a prijala ich do pokladnice.

Účtovná jednotka 1 000 € v peňažnom denníku zaúčtuje dňa 18. 4. ako príjem peňažných prostriedkov v hotovosti a ako priebežné položky výdaj. Po obdržaní bankového výpisu, napr. dňa 26. 4. zaúčtuje priebežné položky príjem a bankový účet výdaj.

     Príklad

Vklad hotovosti na bankový účet

Účtovná jednotka dňa 27. 4. odviedla hotovosť z pokladnice vo výške 2 000 € na účet do banky.

Výdaj hotovosti z pokladnice sa v peňažnom denníku zaúčtuje ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti a priebežné položky príjem. Po obdržaní výpisu z bankového účtu sa do peňažného denníka zaúčtuje príjem peňažných prostriedkov na bankový účet a priebežné položky výdaj.

     Príklad

Prevod medzi účtami v bankách

Účtovná jednotka presunula 5 000 € z účtu vedeného v eurách v Tatra banke na účet vedený v eurách v Slovenskej sporiteľni.

O presune medzi účtami bude účtovná jednotka účtovať až po obdržaní výpisov z bankových účtov. Úbytok peňažných prostriedkov na bankovom účte vedenom v Tatra banke účtovná jednotka zaúčtuje výdaj peňažných prostriedkov z bankového účtu a priebežné položky príjem. Po obdržaní výpisu z bankového účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni účtovná jednotka v peňažnom denníku zaúčtuje priebežné položky výdaj a príjem peňažných prostriedkov na bankový účet.

®  Účtovanie kurzových rozdielov

Kurzové rozdiely sa počas účtovného obdobia v peňažnom denníku neúčtujú, účtujú sa až na konci účtovného obdobia ako posledné položky pred účtovaním uzávierkových účtovných operácií z prepočtu zostatkov cudzej meny v hotovosti alebo na bankovom účte, ak sú vyjadrené v cudzej mene.

Kurzový zisk sa zaúčtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatné príjmy, kurzová strata sa zaúčtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatné výdavky.

O vyčíslení kurzových rozdielov sa účtuje aj v pokladničnej knihe vedenej v cudzej mene aj v knihe účet v banke, ktorý je vedený v cudzej mene.

®  Uzávierkové účtovné operácie

V peňažnom denníku počas účtovného obdobia by sa malo účtovať len vtedy, keď dôjde k pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na bankovom účte. Na konci účtovného obdobia v rámci tzv. uzávierkových účtovných operácií sa účtujú účtovné prípady bez toho, aby došlo k pohybu peňažných prostriedkov. Medzi takéto účtovné operácie možno zahrnúť napr. odpisy z dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého nehmotného majetku alebo kurzové rozdiely.

V peňažnom denníku sa neúčtujú účtovné prípady, ktorými sa predpisuje povinnosť platieb alebo odvodov. Táto povinnosť platí len v prípade podvojného účtovníctva.

®  Členenie peňažného denníka

V peňažnom denníku sa uvádza prehľad

a)  peňažných prostriedkov v hotovosti v členení na príjmy a výdavky,

b)  peňažných prostriedkov na účtoch v bankách v členení na príjmy a výdavky,

c)  priebežných položiek v členení na príjmy a výdavky,

d)  príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov celkom, v členení najmä na

1. predaj tovaru,

2. predaj výrobkov a služieb,

3. ostatné príjmy,

e)  výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa zákona o dani z príjmov celkom, v členení na

1. zásoby,

2. služby,

3. mzdy,

4. poistné a príspevky platené za fyzickú osobu podnikateľa a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov – úplné znenie zákona vyšlo v Zbierke zákonov pod č. 513/2006 Z. z.),

5. tvorbu sociálneho fondu,

6. ostatné výdavky,

f) príjmov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane z príjmov,

g)  výdavkov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane z príjmov.

Príjmy, ktoré sa neuvedú do prehľadu ako príjmy za predaj tovaru alebo ako príjmy za predaj výrobkov a služieb, sa uvedú ako ostatné príjmy.

Výdavky v kolónke mzdy obsahujú tieto výdavky:

a)  čisté mzdy vyplatené zamestnancom vrátane daňového bonusu, a to aj z prostriedkov zamestnávateľa,

b)  poistné a príspevky na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

c)  daň z príjmu zo závislej činnosti a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti,

d)  daňový bonus vrátený správcom dane, účtovaný ako storno.

Nové členenie výdavkov na mzdy od 1. 1. 2021 (Opatrenie MF SR č. MF/ 011076/2020-74).

Výdavky v kolónke mzdy obsahujú tieto výdavky:

a)  čisté mzdy vyplatené zamestnancom vrátane daňového bonusu a zamestnaneckej prémie, a to aj z prostriedkov zamestnávateľa,

b)  poistné a príspevky na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

c)  daň z príjmu zo závislej činnosti a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti,

d)  daňový bonus a zamestnanecká prémia vrátené správcom dane, účtované ako storno,

e)  príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie a príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu,

f)  iné zrážky z čistej mzdy podľa osobitného predpisu.

Výdavky, ktoré sa neuvedú do výdavkov, ktoré sú konkrétne uvedené v členení pre peňažný denník, sa uvedú sa v kolónke ostatné výdavky.

Z uvedeného členenia vyplýva, že v peňažnom denníku sa účtuje pri pohybe peňažných prostriedkov a príjmy alebo výdaje sa účtujú do príjmov alebo do výdavkov ovplyvňujúcich alebo neovplyvňujúcich základ dane z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. v znení n.p.

Na základe uvedeného možno povedať, že jednoduché účtovníctvo je účtovníctvo daňové, teda základ dane z príjmov sa zisťuje priamo v peňažnom denníku. Po sčítaní všetkých príjmov a odpočítaní všetkých výdavkov na konci roka v peňažnom denníku sa zistí základ dane, ktorý sa prenáša do daňového priznania fyzickej osoby podnikateľa.

Podľa § 4 ods. 10 postupov účtovania pre podnikateľov v jednoduchom účtovníctve, účtovné zápisy sa v peňažnom denníku vykonávajú tak, aby sa zabezpečila nadväznosť na zostatky jednotlivých účtov v banke alebo zostatky jednotlivých pokladníc.

®  Nové členenie výdavkov
po 1. 1. 2013 a po 1. 1. 2014

V praxi často vznikal problém, či niektoré položky výdavkov, napr. nákup PHM zaúčtovať ako nákup materiálu alebo do prevádzkovej réžie. Ministerstvo financií Opatrením č. MF/26567/2011-74 s účinnosťou od 1. 1. 2013 a Opatrením MF SR č. MF/17694/2013-74 s účinnosťou od 1. 1. 2014 ustanovilo a upravilo v § 4 nové členenie výdavkov ovplyvňujúcich základ dane nasledovne:

1. zásoby,

2. služby,

3. mzdy,

4. poistné a príspevky platené za fyzickú osobu alebo fyzickú osobu podnikateľa a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov,

5. tvorbu sociálneho fondu,

6. ostatné výdavky.

Od 1. 1. 2013 sa zrušil stĺpec „prevádzková réžia“, namiesto neho sa zaviedol stĺpec „služby“ a stĺpec „ostatné výdavky“. Podľa § 4 ods. 9 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve s účinnosťou od 1. 1. 2014 je účtovanie výdavkov za služby a za ostatné výdavky nasledovné:

•    ako služby sa účtujú výdavky, ktoré majú povahu nakupovaných služieb, napríklad spotreba energií, telefónne služby, poštovné služby, bankové služby, právne služby, nájomné, opravy a udržiavanie hmotného majetku, výdavky na školenie a odborné semináre, výdavky na cestovné,

•    ako ostatné výdavky sa účtujú kurzové rozdiely, odpisy dlhodobého majetku, zostatková cena predaného dlhodobého hmotného majetku a tvorba rezerv podľa zákona o dani z príjmov ako aj ďalšie výdavky, ktoré sa neuvedú do vyššie uvedeného prehľadu výdavkov.

Z nového členenia vyplýva, že zásoby ako celok (teda tovar, materiál za účelom ďalšieho spracovania, prevádzkové látky ako mazadlá, palivo, čistiace prostriedky, náhradné dielce, obaly, atď.), sa účtujú v jednej kolónke „zásoby“, ktoré sú definované v § 11 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve.

Novelou sa už od 1. 1. 2012 upresnila definícia materiálu, konkrétne prevádzkových látok. Ako materiál sa účtujú prevádzkové látky, za ktoré sa považujú veci, pomôcky a hmoty, ktoré sú potrebné na prevádzku účtovnej jednotky ako celku, napríklad mazadlá, palivo, pohonné látky, čistiace potreby, kancelárske potreby. Teda už v účtovnom období roka 2012 mali účtovné jednotky do kolónky „nákup materiálu“ účtovať aj pohonné látky a kancelárske potreby.

Nová definícia služieb a ostatných výdavkov

Druh výdavku	Nová definícia služieb a ostatných výdavkov podľa § 4 ods. 9 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve
Služby	výdavky, ktoré majú povahu nakupovaných služieb, napríklad spotreba energií, telefónne služby, poštovné služby, bankové služby, právne služby, nájomné, opravy a udržiavanie hmotného majetku, výdavky na školenie a odborné semináre, výdavky na cestovné.
Ostatné výdavky	kurzové rozdiely, odpisy dlhodobého majetku, zostatková cena predaného dlhodobého hmotného majetku a tvorba rezerv podľa zákona o dani z príjmov ako aj ďalšie výdavky, ktoré sa neuvedú do vyššie uvedeného prehľadu výdavkov. Od 1. 1. 2021 sa ako ostatné výdavky budú účtovať aj príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca, príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, trovy exekúcie.

 

Nová definícia prevádzkových látok

Členenie zásob	Ich definícia podľa § 11 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve
Materiál – suroviny	hmoty vo výrobnom procese, ktoré prechádzajú do výrobku a tvoria jeho podstatu výrobku
– pomocné látky	hmoty, ktoré prechádzajú do výrobku, ale netvoria jeho podstatu
– prevádzkové látky	veci, pomôcky a hmoty, ktoré sú potrebné na prevádzku účtovnej jednotky ako celku, napr. mazadlá, palivo, pohonné látky, čistiace potreby, kancelárske potreby
– náhradné dielce	predmety určené na uvedenie hmotného majetku do pôvodného stavu alebo  prevádzkyschopného stavu
– obaly	veci, ktoré slúžia na ochranu a dopravu nakúpeného materiálu
Zásoby vlastnej výroby	nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky, zvieratá
Tovar	všetko, čo sa obstaráva za účelom ďalšieho predaja

 

Výdavky, ktoré sa neuvedú do výdavkov, ktoré sú konkrétne uvedené v členení pre peňažný denník, sa uvedú sa v stĺpci „ostatné výdavky“.

§ 16

Otvorenie a uzavretie
účtovných kníh

(1) Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, otvorí účtovné knihy vždy

a)  ku dňu svojho vzniku, s výnimkou podľa odseku 2,

b)  k prvému dňu účtovného obdobia,

c)  k rozhodnému dňu,

d)  ku dňu zmeny právnej formy na právnu formu s inou rámcovou účtovou osnovou.

(2) K rozhodnému dňu otvorí účtovné knihy nástupnícka účtovná jednotka. Ak táto nástupnícka účtovná jednotka ešte nevznikla, zostaví otváraciu súvahu a otvorí účtovné knihy za nástupnícku účtovnú jednotku premenou zanikajúca účtovná jednotka alebo odštiepením rozdeľovaná účtovná jednotka. Novovzniknutá účtovná jednotka, ktorá je pri cezhraničnej premene nástupníckou účtovnou jednotkou zanikajúcej zahraničnej právnickej osoby alebo odštiepením rozdeľovanej zahraničnej právnickej osoby, zostaví otváraciu súvahu, otvorí účtovné knihy ku dňu účinnosti premeny a ku dňu účinnosti premeny účtuje skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva od rozhodného dňa. Pri premene a cezhraničnej premene nástupnícka účtovná jednotka, ktorá nie je novovzniknutou účtovnou jednotkou, pokračuje vo vedení svojich účtovných kníh po doplnení účtov z podkladov otváracej súvahy.

(3) Účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, otvorí účtovné knihy vždy

a)  ku dňu začatia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,

b)  k prvému dňu účtovného obdobia,

c)  vypúšťa sa.

(4) Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy

a)  ku dňu zániku v prípadoch, ktoré ustanovuje osobitný predpis,²⁰⁾

b)  k poslednému dňu účtovného obdobia,

c)  ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,

d)  ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie alebo deň účinnosti vyhlásenia konkurzu,

e) ku dňu predchádzajúcemu dňu zmeny právnej formy na právnu formu s inou rámcovou účtovou osnovou,

f)  ku dňu výmazu účtovnej jednotky, ktorá je obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, z obchodného registra z dôvodu cezhraničnej zmeny právnej formy^20aa) pri zmene sídla do iného cieľového štá­tu,^20ab)

g)  ku dňu zverejnenia oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majet­ku,^20a)

h)  ku dňu výmazu účtovnej jednotky z obchodného registra,^20b) ak bolo vydané rozhodnutie o zrušení účtovnej jednotky a zverejnené oznámenie o predpoklade úpadku účtovnej jednotky a nebol podaný návrh na ustanovenie likvidátora spolu so zloženým preddavkom a nebol ani podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok účtovnej jednotky.^20b)

(5) Pri zmene právnej formy, okrem § 16 ods. 4 písm. e), zostaví účtovná jednotka priebežnú účtovnú závierku, ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti zmeny právnej formy²¹⁾ v rozsahu podľa § 18.

(6) Účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy

a)  k poslednému dňu účtovného obdobia,

b)  ku dňu skončenia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,

c)  ku dňu predchádzajúcemu deň účinnosti vyhlásenia konkurzu.

(7) Účtovná jednotka v účtovnom období odo dňa vstupu do likvidácie do dňa skončenia likvidácie otvorí účtovné knihy ku dňu vstupu do likvidácie a uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia likvidácie. Ak je počas likvidácie na účtovnú jednotku vyhlásený konkurz, účtovná jednotka postupuje podľa odseku 8. Ak bola nariadená dodatočná likvidácia,^21a) účtovné obdobie sa začína dňom obnovenia zápisu účtovnej jednotky v obchodnom registri^21a) a končí sa dňom výmazu účtovnej jednotky z obchodného registra z dôvodu skončenia dodatočnej likvidácie.

(8) Účtovná jednotka v účtovnom období odo dňa účinnosti vyhlásenia konkurzu do dňa právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu otvorí účtovné knihy ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu a uzavrie účtovné knihy ku dňu právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu. Pri zmene malého konkurzu podľa osobitného predpisu^21aa) účtovná jednotka zostaví priebežnú účtovnú závierku.

(9) Po zostavení účtovnej závierky nemožno otvárať uzavreté účtovné knihy s výnimkou podľa odseku 10, ak tento zákon neustanovuje inak.

(10) Do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva (§ 7).

(11) Ak sa zistí po schválení účtovnej závierky, že údaje za predchádzajúce účtovné obdobie nie sú porovnateľné (§ 17 ods. 9), účtovná jednotka ich opraví v účtovnom období, keď tieto skutočnosti zistila, a uvedie to v účtovnej závierke v poznámkach.

(12) V účtovnej jednotke účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva sa musí dodržať zásada, že konečné zostatky účtov, ktoré sa vykazujú v súvahe k poslednému dňu účtovného obdobia, musia byť zhodné so začiatočnými stavmi týchto účtov k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia. To platí aj pre účty vedené v knihe podsúvahových účtov.

(13) V účtovnej jednotke účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva sa musí dodržať zásada, že konečné zostatky majetku a záväzkov v jednotlivých účtovných knihách ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa rovnajú začiatočným stavom majetku a záväzkov v jednotlivých účtovných knihách k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.

  Komentár k § 16        

Otvorenie účtovných kníh – právnické osoby

V § 16 zákona o účtovníctve sú uvedené prípady, kedy sú účtovné jednotky povinné otvoriť účtovné knihy a kedy sú povinné ich uzavrieť. Zákon ukladá povinnosť otvoriť účtovné knihy

a)  ku dňu svojho vzniku,

b)  k prvému dňu účtovného obdobia,

c)  k rozhodnému dňu, a od 1. 1. 2018 aj

d)  ku dňu zmeny právnej formy na právnu formu s inou rámcovou účtovou osnovou.

Uvedené doplnenie ďalšej možnosti otvorenia účtovných kníh sa ustanovilo do zákona o účtovníctve od 1. 1. 2018, a to zákonom č. 275/2017 Z. z. Touto novelou dochádza k odstráneniu technických problémov pri zmene právnej formy najmä účtovných jednotiek v oblasti školstva, ktoré prechádzajú z príspevkovej organizácie na právnu formu neziskovej organizácie v priebehu účtovného obdobia.

Otvorenie účtovných kníh

•    ku dňu svojho vzniku a 

•    k prvému dňu účtovného obdobia

Zákon o účtovníctve na prvom mieste ukladá účtovným jednotkám povinnosť otvoriť účtovné knihy ku dňu svojho vzniku. Podľa Obchodného zákonníka účtovná jednotka – právnická osoba vzniká zápisom do obchodného registra. Napr. ak účtovná jednotka bola zapísaná do obchodného registra dňa 15. 5., musí k tomuto dňu otvoriť účtovné knihy a zaúčtovať prvé účtovné prípady týkajúce sa založenia a vzniku účtovnej jednotky. Medzi prvé účtovné prípady podľa § 25 ods. 1 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v podvojnom účtovníctve, ktoré otváracia súvaha zostavená ku dňu zápisu obchodnej spoločnosti (akciová spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným) do obchodného registra obsahuje, sú splatené vklady, pohľadávka vo výške nesplatených vkladov, základné imanie zapísané do obchodného registra, emisné ážio, rezervný fond a ďalšie skutočnosti uvedené v písomnostiach súvisiacich so založením a vznikom obchodnej spoločnosti (náklady spojené zo založením a vznikom účtovnej jednotky, napr. zriaďovacie náklady).

Ďalším dňom, ku ktorému účtovná jednotka otvára účtovné knihy, je prvý deň účtovného obdobia, napr. ak má účtovná jednotka účtovné obdobie kalendárny rok, účtovné knihy musí otvoriť vždy k 1. 1. nasledujúceho účtovného obdobia (napr. k 1. 1. 2023).

®  Otvorenie účtovných kníh
k rozhodnému dňu

V § 16 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve je ustanovená povinnosť otvoriť účtovné knihy k rozhodnému dňu. Táto povinnosť je ustanovená pre účtovné jednotky, ktoré zanikajú bez likvidácie zlúčením, splynutím alebo rozdelením.

Zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Splynutie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku dvoch alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú novozaloženú spoločnosť, ktorá sa svojím vznikom stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Rozdelenie spoločnosti je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (ďalej len „rozdelenie spoločnosti zlúčením“), alebo na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností.

Spoločníci spoločnosti zanikajúcej splynutím, zlúčením alebo rozdelením sa jej zánikom stávajú spoločníkmi nástupníckej spoločnosti, ak zákon alebo zmluva o splynutí spoločností alebo zmluva o zlúčení spoločností neurčuje inak.

Na splynutie spoločností alebo zlúčenie spoločností sa vyžaduje schválenie návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností, ktorá, ak zákon neustanovuje inak, obsahuje najmä

a)  obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené, splývajúcich alebo zlučujúcich sa spoločností; v prípade splynutia aj právnu formu, obchodné meno a sídlo spoločnosti, ktorá vznikne splynutím,

b)  podiely spoločníkov spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení spoločností v nástupníckej spoločnosti, prípadne výšku vkladov spoločníkov v nástupníckej spoločnosti,

c)  návrh spoločenskej zmluvy, prípadne zakladateľskej zmluvy a stanov spoločnosti, ktorá vznikne splynutím,

d)  určenie dňa, od ktorého sa úkony zanikajúcich spoločností považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej spoločnosti, pričom tento deň môže byť určený najskôr spätne k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom je vypracovaný návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností alebo návrh projektu rozdelenia spoločnosti za predpokladu, že účtovná závierka zostavená ku dňu, ktorý predchádza tomuto dňu, nebola schválená príslušným orgánom,

e)  určenie času, odkedy nadobudnú spoločníci zanikajúcich spoločností právo na podiel na zisku ako spoločníci nástupníckej spoločnosti,

f) určenie členov štatutárneho orgánu, prípadne dozornej rady spoločnosti, ktorá vznikne splynutím, ak je nástupníckou spoločnosťou spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť.

Na rozdelenie spoločnosti sa vyžaduje schválenie projektu rozdelenia spoločnosti. Projekt rozdelenia musí obsahovať presný popis a určenie častí obchodného majetku a záväzkov zanikajúcej spoločnosti, ktoré prechádzajú na jednotlivé nástupnícke spoločnosti a pravidlá rozdelenia podielov jednotlivých nástupníckych spoločností medzi spoločníkov. Na obsah projektu rozdelenia a jeho schválenie sa inak vzťahujú primerane ustanovenia zmluvy o splynutí alebo zlúčení.

®  Zlúčenie, splynutie, rozdelenie
spoločností a účtovníctvo

Pri zániku právnických osôb bez likvidácie zlúčením, splynutím alebo rozdelením v súlade s § 4 ods. 3 zákona o účtovníctve sa ustanovuje ukončenie vedenia účtovníctva a prevzatie účtovníctva právnym nástupcom (nástupnícka účtovná jednotka). Zákon o účtovníctve v súlade s § 69 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka ustanovuje deň, od ktorého vedie účtovníctvo a zostavuje účtovnú závierku nástupnícka účtovná jednotka, nazýva ho rozhodným dňom.

Právne účinky zrušenia bez likvidácie podľa § 69a ods. 1 Obchodného zákonníka nastávajú dňom zápisu týchto zmien do obchodného registra. Týmto dňom prechádza imanie zanikajúcich obchodných spoločností na nástupnícku spoločnosť. Spoločníci zanikajúcich spoločností sa stávajú spoločníkmi nástupníckej spoločnosti, ak sa podľa § 69 ods. 8 Obchodného zákonníka nedohodnú inak v zmluve o splynutí, v zmluve o zlúčení alebo v projekte rozdelenia. (V návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení možno dohodnúť, že niektorí spoločníci zanikajúcich spoločností sa nestanú spoločníkmi nástupníckej spoločnosti; obdobné právo majú aj spoločníci nástupníckej spoločnosti, na ktorú prechádza imanie zanikajúcich spoločností. Nástupnícka spoločnosť je povinná spoločníkom vyplatiť vyrovnací podiel. Na platnosť tejto dohody sa vyžaduje súhlas dotknutých spoločníkov.)

Spoločnosti zanikajúce splynutím, zlúčením alebo rozdelením zanikajú. Pri splynutí alebo rozdelení vznikajú nástupnícke spoločnosti.

Obchodný zákonník v § 69a ods. 2 požaduje, aby v obchodnom registri sa vykonal výmaz zanikajúcich spoločnosti a zápis spoločnosti vznikajúcich splynutím alebo rozdelením k tomu istému dňu. Výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti zlúčením pri nástupníckej spoločnosti sa vykoná k tomu istému dňu.

Podľa § 16 ods. 2 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka, ktorá je nástupníckou účtovnou jednotkou, otvorí účtovné knihy k rozhodnému dňu. Ak táto ešte nevznikla, otváraciu súvahu zostaví zanikajúca účtovná jednotka. Pri zlúčení nástupnícka účtovná jednotka pokračuje vo vedení svojich účtovných kníh po doplnení účtov z podkladov otváracej súvahy.

®  Stanovenie rozhodného dňa

Rozhodný deň je deň, od ktorého sa úkony zanikajúcich spoločností (účtovných jednotiek) považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej spoločnosti (účtovnej jednotky). Rozhodný deň sa stanovuje v zmluve o zlúčení, splynutí alebo v projekte rozdelenia. Stanovenie rozhodného dňa je na zúčastnených stranách. Môže to byť deň, ktorý predchádza samotnému dňu zrušenia bez likvidácie, môže byť totožný s dňom zrušenia bez likvidácie, alebo môže byť stanovený aj po dni zrušenia bez likvidácie, avšak zákon o účtovníctve v § 4 ods. 3 ustanovuje, že tento deň nesmie byť neskorší ako deň nadobudnutia právnych účinkov zrušenia bez likvidácie t. j. výmazu zanikajúcich spoločností z obchodného registra a zápis nástupníckej spoločnosti do obchodného registra. Napríklad ak deň nadobudnutia právnych účinkov zrušenia bez likvidácie bude 15. 6. v danom roku, po tomto dni nie je možné stanoviť rozhodný deň.

Čo v prípade, keď sa rozhodný deň v zmluve určí pred dňom zrušenia bez likvidácie (stanoví sa spätne). Do akej lehoty je možné spätne stanoviť rozhodný deň? V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že podľa § 27 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve majetok a záväzky v zanikajúcej spoločnosti sa musia oceniť reálnou hodnotou a rozdiely z precenenia zaúčtovať v účtovníctve. Zanikajúca účtovná jednotka musí prezentovať v riadnej alebo mimoriadnej účtovnej závierke, že ju zostavuje z dôvodu zrušenia bez likvidácie a v tejto účtovnej závierke precenila majetok a záväzky na reálnu hodnotu.

Rozhodný deň počas účtovného obdobia môže byť pre zanikajúcu účtovnú jednotku stanovený spätne najskôr do času, kedy účtovná jednotka ešte nemá zostavenú účtovnú závierku alebo zostavenú účtovnú závierku za predchádzajúce účtovné obdobie môže ešte spätne zmeniť (do dňa schválenia účtovnej závierky). Podľa § 17 ods. 5 zákona o účtovníctve účtovná jednotka má povinnosť zostaviť účtovnú závierku do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Z tohto dôvodu môže byť spätne stanovený rozhodný deň 6 mesiacov po ukončení účtovného obdobia na to, aby sa riadna účtovná závierka zanikajúcej účtovnej jednotky upravila a bola v nej vykázaná reálna hodnota. Nástupnícka účtovná jednotka stanoví rozhodný deň na prvý deň účtovného obdobia a zanikajúca účtovná jednotka v deň predchádzajúci rozhodnému dňu.

K stanoveniu rozhodného dňa musia pristupovať zúčastnené právnické osoby zodpovedne. Od tohto dňa zanikajúca právnická osoba prestáva viesť účtovníctvo, prestáva byť účtovnou jednotkou. Nástupnícka účtovná jednotka od tohto dňa preberá majetok a záväzky zanikajúcej právnickej osoby, zodpovedá za vedenie účtovníctva, pretože vo svojom účtovníctve už vedie aj majetok a záväzky zanikajúcej právnickej osoby. Od tohto dňa sa skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva vykazujú v účtovnej závierke nástupníckej účtovnej jednotky. V prípade, ak ide o zlúčenie alebo rozdelenie spoločností zlúčením, nástupnícka účtovná jednotka už ako právnická osoba existuje. V prípade splynutia alebo rozdelenia v rozhodný deň nástupnícka účtovná jednotka ako právnická osoba ešte nemusí existovať. V takomto prípade, keďže ide o vznik novej právnickej osoby a účtovnej jednotky, zostavuje v rozhodný deň otváraciu súvahu a vedie účtovníctvo za nástupnícku účtovnú jednotku zanikajúca právnická osoba. V deň vzniku právnickej osoby, účtovnej jednotky, nástupnícka účtovná jednotka pokračuje vo vedení účtovníctva a bude zostavovať účtovnú závierku za obdobie od rozhodného dňa do konca účtovného obdobia. Zároveň tento deň si zúčastnené právnické osoby stanovia tak, aby mohli splniť podmienku zákona o účtovníctve, ktorou je povinnosť mať v účtovníctve jednoznačne vyčíslený majetok, záväzky a výsledok hospodárenia zanikajúcej právnickej osoby, až do dňa kedy nastanú účinky zlúčenia, splynutia a rozdelenia t. j. do dňa zápisu do obchodného registra.

     Príklad

Spoločnosť s.r.o. Alfa a spoločnosť s.r.o. Beta za účtovné obdobie roka 2022 zostavili účtovnú závierku a dňa 3. 4. 2023 ju uložili do registra ÚZ. Dňa 30. 4. 2023 sa spoločníci týchto spoločnosti rozhodli, že spoločnosť Alfa zanikne a zlúči sa so spoločnosťou Beta. V zmluve o zlúčení spoločníci určili rozhodný deň spätne na 1. 1. 2023.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o účtovníctve a § 69 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, rozhodný deň je možné stanoviť aj spätne k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom je vypracovaný návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení alebo návrh projektu rozdelenia spoločnosti za predpokladu, že účtovná závierka zostavená ku dňu, ktorý predchádza tomuto dňu, nebola schválená príslušným orgánom (v našom prípade riadna účtovná závierka zostavená k 31. 12. 2022). K rozhodnému dňu je účtovná jednotka povinná zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku. Ak teda riadna účtovná závierka zostavená k 31. 12. 2022 ešte nebola schválená, musí účtovná jednotka opätovne otvoriť účtovné knihy, majetok a záväzky zanikajúcej účtovnej jednotky oceniť reálnou hodnotou, zaúčtovať prípadné rozdiely z tohto ocenenia, uzatvoriť účtovné knihy a opätovne zostaviť účtovnú závierku k 31. 12. 2022. Na účtovnej závierke vyznačí, že ide o riadnu aj mimoriadnu účtovnú závierku (podľa § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve, ak deň, ku ktorému sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom riadnej účtovnej závierky, zostavená účtovná závierka sa považuje aj za riadnu účtovnú závierku). Ak by sa nedali označiť obidve účtovné závierky (riadna aj mimoriadna), potom sa účtovná závierka označí ako mimoriadna, pretože to je prevažujúci dôvod jej zostavenia. Po jej schválení ju doručí do registra účtovných závierok najneskôr do 15 pracovných dní od jej schválenia (§ 23a ods. 4 zákona o účtovníctve).

®  Otvorenie účtovných kníh ku dňu vstupu do likvidácie a ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu

Jedno účtovné obdobie likvidácie

Jedno účtovné obdobie konkurzu

Podľa § 16 ods. 7 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka, v prípade likvidácie, otvorí účtovné knihy ku dňu vstupu do likvidácie a uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia likvidácie (jedno účtovné obdobie likvidácie).

Podľa § 16 ods. 8 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka, v prípade konkurzu, otvorí účtovné knihy ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu a uzavrie účtovné knihy, ku dňu keď bolo právoplatne rozhodnuté o zrušení konkurzu (jedno účtovné obdobie konkurzu).

Zákon v tomto ustanovení prikazoval uzatvoriť účtovné knihy aj ku dňu predchádzajúcemu deň účinnosti vyhlásenia vyrovnania a otvoriť účtovné knihy ku dňu účinnosti vyhlásenia vyrovnania v nadväznosti na zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/1991 Zb. bol v roku 2005 zrušený a nahradený zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý pojem „vyrovnanie“ nepozná, a preto sa zo zákona o účtovníctve tento pojem vypustil. Okrem zmeny pojmu z vyrovnania na reštrukturalizáciu došlo aj k ďalšej zmene ustanovenej v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, a to, že z dôvodu reštrukturalizačného konania sa neuzatvárajú účtovné knihy a tým zaniká povinnosť účtovným jednotkám zostavovať mimoriadnu účtovnú závierku ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu účtovnej jednotky do reštrukturalizácie.

Z § 142 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že ku dňu povolenia reštrukturalizácie sa bude zostavovať priebežná účtovná závierka. V priebehu reštrukturalizačného konania bude účtovná jednotka zostavovať priebežné účtovné závierky vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po povolení reštrukturalizácie. Počas reštrukturalizácie bude účtovná jednotka zostavovať aj riadnu účtovnú závierku k poslednému dňu účtovného obdobia (teda tak, ako keby reštrukturalizácia ani neprebiehala).

Zmena zákona o účtovníctve
od 1. 1. 2018 zákonom č. 275/2017 Z. z.

Novelou zákona sa do § 16 ods. 7 ustanovilo, že ak počas likvidácie je na účtovnú jednotku vyhlásený konkurz, účtovná jednotka v účtovnom období odo dňa účinnosti vyhlásenia konkurzu do dňa právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu otvorí účtovné knihy ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu a uzavrie účtovné knihy ku dňu právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu.

Novelou zákona o účtovníctve sa upravuje účtovné obdobie, resp. uzavretie a otvorenie účtovných kníh v prípade, ak je na účtovnú jednotku v likvidácii vyhlásený konkurz, a to obdobne ako je upravené zdaňovacie obdobie v § 41 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak je konkurz vyhlásený na majetok právnickej osoby v likvidácii, vyhlásením konkurzu sa likvidácia právnickej osoby až do zrušenia konkurzu prerušuje.

Otvorenie účtovných kníh

Účet 701 – Začiatočný účet súvahový

Účty hlavnej knihy sa otvoria účtovnými zápismi. Konečné zostatky jednotlivých súvahových účtov majetku, záväzkov a vlastného imania sa zaúčtujú ako začiatočné stavy jednotlivých súvahových účtov majetku, záväzkov a vlastného imania k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.

Začiatočné stavy súvahových účtov sa pri otvorení účtovných kníh účtujú účtovnými zápismi na ťarchu účtu 701 – Začiatočný účet súvahový a v prospech príslušných novootvorených účtov záväzkov a vlastného imania a účtovnými zápismi v prospech účtu 701 – Začiatočný účet súvahový a na ťarchu príslušných novootvorených účtov majetku.

Pri otvorení účtov sa výsledok hospodárenia bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia zaúčtuje na účte 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Účtovný zisk sa účtuje na ťarchu účtu 701 – Začiatočný účet súvahový a v prospech účtu 431 Výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Účtovná strata sa účtuje v prospech účtu 701 – Začiatočný účet súvahový a na ťarchu účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní.

Stav účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní sa účtuje

a)  podľa rozhodnutia príslušného orgánu účtovnej jednotky, ak ide o účtovný zisk, zaúčtovaním v prospech príslušných účtov účtovej skupiny 41 – Základné imanie a kapitálové fondy, 42 – Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia a v prospech účtu 364 – Záväzky voči spoločníkom a členom pri rozdeľovaní zisku alebo v prospech ďalších účtov v súlade s osobitnými predpismi, alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu; ak príslušný orgán účtovnej jednotky do konca účtovného obdobia nerozhodol o rozdelení zisku, možno tento zisk alebo jeho časť účtovať na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov,

b)  podľa rozhodnutia príslušného orgánu účtovnej jednotky, ak ide o účtovnú stratu, zaúčtovaním na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 41 – Základné imanie a kapitálové fondy, 42 – Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia a na ťarchu účtu 354 – Pohľadávky voči spoločníkom a členom pri úhrade straty alebo na ťarchu ďalších účtov na základe rozhodnutia príslušného orgánu; ak príslušný orgán účtovnej jednotky do konca účtovného obdobia nerozhodol o vyrovnaní straty, možno túto stratu alebo jej časť účtovať na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov,

c)  v účtovných jednotkách, ktorými sú fyzické osoby – podnikatelia, účtovnými zápismi v prospech alebo na ťarchu účtu 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa.

®  Uzavretie účtovných kníh  – PO

Podľa § 16 ods. 4 zákona o účtovníctve, účtovné jednotky, ktoré sú právnickými osobami, uzavrú účtovné knihy

a)  k poslednému dňu účtovného obdobia,

b)  ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,

c)  ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie alebo deň účinnosti vyhlásenia konkurzu,

d)  ku dňu zániku v osobitných prípadoch, napr. podľa § 12 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch,

e)  ku dňu predchádzajúcemu dňu zmeny právnej formy na právnu formu s inou rámcovou účtovou osnovou.

Uvedené doplnenie ďalšej možnosti uzavretia účtovných kníh pod. písm. d) sa ustanovilo do zákona o účtovníctve od 1. 1. 2018, a to zákonom č. 275/2017 Z. z. Touto novelou dochádza k odstráneniu technických problémov pri zmene právnej formy najmä účtovných jednotiek v oblasti školstva, ktoré prechádzajú z príspevkovej organizácie na právnu formu neziskovej organizácie v priebehu účtovného obdobia.

Na základe uvedeného, ak účtovná jednotka uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje riadnu účtovnú závierku. V ostatných prípadoch zostavuje mimoriadnu účtovnú závierku.

Ak zanikajúca právnická osoba uzavrie účtovné knihy ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu, k tomuto dňu zostavuje mimoriadnu účtovnú závierku. Ak je tento deň totožný s dňom ku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka podľa § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve, považuje sa táto mimoriadna účtovná závierka za riadnu účtovnú závierku. Ak by sa na krycom liste účtovnej závierky nedali označiť obidve účtovné závierky (riadna aj mimoriadna), potom sa účtovná závierka označí ako mimoriadna, pretože ide o prevažujúci dôvod jej zostavenia.

Pri zlúčení nástupnícka účtovná jednotka podľa § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve neuzavrie účtovné knihy, ale k tomuto dňu zisťuje konečné stavy účtov hlavnej knihy. Tieto konečné stavy vykáže pri zostavovaní otváracej súvahy.

Nástupnícka účtovná jednotka začína vedenie účtovníctva od rozhodného dňa. K tomuto dátumu zostavuje otváraciu súvahu. V otváracej súvahe sa vykazujú aktíva a pasíva zanikajúcej právnickej osoby prevzaté nástupníckou účtovnou jednotkou a aktíva a pasíva, v prípade zlúčenia nástupníckej účtovnej jednotky.

Podľa § 8 postupov účtovania, účty hlavnej knihy sa uzavrú účtovnými zápismi podľa § 16 zákona o účtovníctve. Pri uzavretí účtovných kníh sa

a)  zisťujú obraty strán Má dať a strán Dal jednotlivých účtov,

b)  zisťujú konečné stavy výsledkových účtov a konečné zostatky súvahových účtov,

c)  zisťuje výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov; mimo účtovníctva sa zistí základ dane z príjmov a vyčíslená daň z príjmov sa účtuje podľa § 10 postupov účtovania,

d)  účtujú konečné stavy účtov nákladov v prospech týchto účtov a na ťarchu účtu 710 – Účet ziskov a strát a konečné stavy účtov výnosov na ťarchu účtov a v prospech účtu 710 – Účet ziskov a strát,

e)  účtujú konečné zostatky účtov majetku v prospech týchto účtov a na ťarchu účtu 702 – Končený účet súvahový a konečné zostatky účtov záväzkov a vlastného imania na ťarchu týchto účtov a v prospech účtu 702 – Konečný účet súvahový,

f) zisťuje výsledok hospodárenia a účtuje sa, ak ide o účtovný zisk na ťarchu účtu 710 – Účet ziskov a strát a v prospech účtu 702 – Konečný účet súvahový, ak ide o účtovnú stratu v prospech účtu 710 – Účet ziskov a strát a na ťarchu účtu 702 – Konečný účet súvahový.

Po uskutočnení účtovného zápisu, ktorým je zistenie výsledku hospodárenia a jeho zaúčtovanie (zisk sa účtuje: 710/702, strata sa účtuje: 702/710) sa účtovné knihy uzatvoria a zostaví sa účtovná závierka [(§ 8 ods. 2 písm. f) postupov účtovania)].

V účtovných jednotkách, ktorými sú verejné obchodné spoločnosti, sa pri uzavretí účtovných kníh nepostupuje podľa predchádzajúceho odseku, ale sa účtuje o nároku spoločníkov na podiele na výsledku hospodárenia. Ak je výsledkom hospodárenia zisk, účtuje sa na ťarchu účtu 596 – Prevod podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom so súvzťažným zápisom v prospech účtu 364 – Záväzky voči spoločníkom a členom pri rozdeľovaní zisku. Ak je výsledkom hospodárenia strata, účtuje sa na ťarchu účtu 354 – Pohľadávky voči spoločníkom a členom pri úhrade straty so súvzťažným zápisom v prospech účtu 596 – Prevod podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom. Podľa tohto odseku sa účtuje aj v účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá je komanditnou spoločnosťou, vo vzťahu ku komplementárom.

®  Zmeny v zákone o účtovníctve platné od 1. 10. 2020 na základe zákona č. 390/2019 Z. z.

Zmeny a doplnenia sa týkajú

1. dodatočnej likvidácie v nadväznosti na znenie § 75k Obchodného zákonníka o dodatočnej likvidácii. V nadväznosti na túto zmenu sa v zákone o účtovníctve dopĺňa:

-   § 1 ods. 1 písm. a) o bod 4, ktorý ustanovuje, že obchodná spoločnosť a družstvo sa stáva účtovnou jednotkou v prípade dodatočnej likvidácie dňom obnovenia zápisu v obchodnom registri,

-   § 16 ods. 7 zákona o účtovníctve, ktorý ustanovuje začiatok a koniec účtovného obdobia v prípade dodatočnej likvidácie, a to odo dňa obnovenia zápisu účtovnej jednotky v obchodnom registri do dňa výmazu účtovnej jednotky z obchodného registra,

-   § 39t ods. 1 zákona o účtovníctve – prechodné ustanovenie ustanovuje, že § 16 ods. 7 sa po prvýkrát použije pre účtovnú jednotku, ktorej bola nariadená dodatočná likvidácia po 30. septembri 2020;

2. uzavretia účtovných kníh v nadväznosti na § 20 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení n.p. a § 68, 68b Obchodného zákonníka, kde sa v:

-   § 16 ods. 4 písm. f) zákona o účtovníctve – ustanovuje povinnosť uzavrieť účtovné knihy z dôvodu zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku, a to ku dňu zverejnenia oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku,

-   § 16 ods. 4 písm. g) zákona o účtovníctve – ustanovuje povinnosť uzavrieť účtovné knihy z dôvodu výmazu účtovnej jednotky z obchodného registra, a to ku dňu výmazu účtovnej jednotky z obchodného registra, ak bolo vydané rozhodnutie o zrušení účtovnej jednotky a zverejnené oznámenie o predpoklade úpadku účtovnej jednotky a nebol podaný návrh na ustanovenie likvidátora spolu so zloženým preddavkom a nebol ani podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok účtovnej jednotky.

®  Zmena zákona o účtovníctve platná od 1. 1. 2021 na základe zákona č. 421/2020 Z. z.

-   Zmena ustanovená v § 16 ods. 8 zákona o účtovníctve – účtovné obdobie počas konkurzu

Pri zmene malého konkurzu podľa osobitného predpisu (§ 106j zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii) účtovná jednotka zostaví priebežnú účtovnú závierku. T. j. ak súd na návrh prihláseného veriteľa zruší malý konkurz a vyhlási štandardný konkurz – zmena malého konkurzu na štandardný konkurz nie je dôvodom na ukončenie účtovného obdobia, a preto sa zostaví len priebežná účtovná závierka.

®  Otvorenie a uzavretie účtovných kníh – fyzické osoby podnikateľov

Účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, otvorí účtovné knihy

a)  ku dňu začatia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,

b)  k prvému dňu účtovného obdobia.

Účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, uzavrie účtovné knihy

a)  k poslednému dňu účtovného obdobia,

b)  ku dňu skončenia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,

c)  ku dňu predchádzajúcemu deň účinnosti vyhlásenia konkurzu.

Aj pre fyzické osoby platí, že v účtovnom období odo dňa účinnosti vyhlásenia konkurzu do dňa právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu otvorí účtovné knihy ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu a uzavrie účtovné knihy ku dňu právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu.

Podnikateľ, ktorý začal vykonávať podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia otvára účtovné knihy k dátumu, od ktorého sa mu táto činnosť v živnostenskom oprávnení povoľuje.

Účtovanie bežného účtovného obdobia (k 1. 1.), sa začína otvorením účtovných kníh a končí ich uzavretím ku koncu účtovného obdobia (31. 12). Otvorením peňažného denníka v bežnom účtovnom období sa rozumie prevod konečných zostatkov peňažných prostriedkov v hotovosti, na účtoch v bankách, prevod priebežných položiek, ak majú zostatok a prevod dlhodobého nehmotného alebo dlhodobého hmotného majetku, ak ho účtovná jednotka vlastní a o ňom v peňažnom denníku účtovala v prechádzajúcom účtovnom období do začiatočných stavov bežného účtovného obdobia. V knihe pohľadávok, v knihe záväzkov a v ostatných pomocných knihách je možné pokračovať v účtovných zápisoch aj počas viacerých účtovných období, a preto je potrebné zreteľne oddeliť jednotlivé účtovné obdobia, napr. čiarou.

Po zostavení účtovnej závierky nie je možné v jednoduchom účtovníctve opätovne otvoriť účtovné knihy, tak ako tomu je v podvojnom účtovníctve. Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve nepodlieha schvaľovaniu. Opravu účtovná jednotka vykoná v účtovných knihách a v účtovných výkazoch v účtovnom období, v ktorom zistila chybu, teda napr. v roku 2023.

®  Opätovné otvorenie účtovných kníh v podvojnom účtovníctve

Je dôležité mať na zreteli, že zákon o účtovníctve zakazuje otvárať uzavreté účtovné knihy. Zároveň ale pripúšťa, že do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva (§ 7 zákona). Nakoľko zákon bližšie nešpecifikuje prípady, pri ktorých bude možné účtovné knihy opätovne otvoriť, treba predpokladať, že účtovné jednotky tak urobia iba v ojedinelých prípadoch a že toto ustanovenie sa v praxi nebude zneužívať.

Po schválení účtovnej závierky už nie je možné opätovne otvoriť účtovné knihy a všetky účtovné prípady budú účtovnými prípadmi toho účtovného obdobia, v ktorom sa tieto skutočnosti zistia. To znamená, že ak účtovná jednotka po schválení účtovnej závierky zistí, že údaje v účtovnej závierke nie sú porovnateľné, účtovná jednotka účtovné knihy už neotvára, zistenia uvedie v poznámkach v účtovnej závierke a údaje opraví v účtovnom období, v ktorom chybné skutočnosti zistila.

Účtovnú závierku schvaľuje najvyšší orgán účtovnej jednotky; v akciovej spoločnosti a v spoločnosti s určením obmedzeným najvyšším orgánom je valné zhromaždenie.

®  Zásada bilančnej kontinuity v podvojnom účtovníctve

Pri uzavieraní a otváraní účtovných kníh v účtovníctve účtovnej jednotky účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva musí byť dodržaná zásada, že konečné zostatky účtov, ktoré sa vykazujú v súvahe k poslednému dňu účtovného obdobia, musia byť zhodné so začiatočnými stavmi týchto účtov k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia. To platí aj pre účty vedené v knihe podsúvahových účtov (údaje vykázané napr. k 1. 1. 2021 musia nadväzovať na údaje vykázané k 31. 12. 2020, údaje vykázané napr. k 1. 1. 2023 musia nadväzovať na údaje vykázané k 31. 12. 2022).

Od 1. 1. 2012 sa novelou zákona o účtovníctve č. 547/2011 Z. z. ustanovuje pre jednoduché účtovníctvo zásada rovnosti konečných zostatkov majetku a záväzkov v jednotlivých účtovných knihách s počiatočnými stavmi majetku a záväzkov v týchto knihách k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia (§ 16 ods. 13 zákona o účtovníctve).

Účtovná závierka (§ 17 až § 22a)

Podľa § 6 ods. 4 a 5 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom zostavovať individuálnu účtovnú závierku za účtovnú jednotku podľa § 17 a § 18 alebo podľa § 17a zákona. Účtovnú závierku zostavuje ako

a)  riadnu účtovnú závierku,

b)  mimoriadnu účtovnú závierku,

c)  priebežnú účtovnú závierku (priebežná účtovná závierka je upravená v § 18 zákona o účtovníctve), ak tak ustanovuje osobitný predpis (napr. zákon o bankách alebo zákon o dani z príjmov).

Účtovné jednotky ustanovené v § 17a zostavujú účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov.

V prípadoch podľa § 22 a 22a zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku.

Komentár k zmenám účinným
1. 3. 2024 – zákon č. 309/2023 Z. z.

§ 16 ods. 2

Ustanovenie týkajúce sa otvorenia účtovných kníh k rozhodnému dnu sa dopĺňa o postup v prípade cezhraničnej premeny, kedy zanikajúcou právnickou osobou je zahraničný subjekt a nástupníckou účtovnou jednotkou sa stáva novovzniknutá slovenská účtovná jednotka, ktorá otvorí účtovné knihy a zostaví otváraciu súvahu ku dňu právnych účinkov cezhraničnej premeny a k tomu dňu zaúčtuje všetky účtovné prípady od rozhodného dňa do dňa právnych účinkov premeny.

§ 16 ods. 4

Dopĺňa sa deň uzavretia účtovných kníh v prípade cezhraničnej zmeny právnej formy z dôvodu zmeny sídla do iného cieľového štátu, kedy dochádza k výmazu obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra.

§ 16 ods. 5

Ustanovuje sa povinnosť zostaviť priebežnú účtovnú závierku podľa § 18 zákona o účtovníctve ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti zmeny právnej formy, pričom odkaz je na § 4 ods. 1 zákona č. 309/2023 Z. z., ktorý ustanovuje účinnosť premeny, cezhraničnej premeny a zmien právnej formy.

Definícia pojmov o premene účtovných jednotiek je uvedená za § 2 tejto publikácie.

TRETIA ČASŤ

ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA

§ 17

(1) Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú (ďalej len „používatelia“). Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku v prípadoch ustanovených týmto zákonom v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva používanú v účtovnej jednotke. Účtovná závierka tvorí jeden celok.

(2) Účtovná závierka obsahuje tieto všeobecné náležitosti:

a)  obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, a fyzické osoby uvedú miesto podnikania,

b)  identifikačné číslo, ak ho má účtovná jednotka pridelené,

c)  deň, ku ktorému sa zostavuje,

d)  deň jej zostavenia,

e)  obdobie, za ktoré sa zostavuje,

f)  iné údaje uvedené na úvodnej strane účtovnej závierky ustanovenej opatrením ministerstva,

g)  podpisový záznam štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo podpisový záznam fyzickej osoby podľa § 1 ods. 1 písm. a) tretieho bodu.

(3) Účtovná závierka v sústave podvojného účtovníctva okrem všeobecných náležitostí podľa odseku 2 obsahuje tieto súčasti:

a)  súvahu,

b)  výkaz ziskov a strát,

c)  poznámky.

(4) Účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva okrem všeobecných náležitostí podľa odseku 2 obsahuje tieto súčasti:

a)  výkaz o príjmoch a výdavkoch,

b)  výkaz o majetku a záväzkoch.

(5) Účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku, okrem súhrnnej účtovnej závierky podľa § 22a, najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na zostavenej účtovnej závierke musí byť pripojený podpisový záznam podľa odseku 2 písm. g).

(6) Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy podľa § 16. Pri premene a cezhraničnej premene nástupnícka účtovná jednotka, ktorá nie je novovzniknutou účtovnou jednotkou, neuzavrie účtovné knihy, pričom zisťuje konečné stavy účtov na účely zostavenia otváracej súvahy. Ak uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje účtovnú závierku ako riadnu, v ostatných prípadoch uzavretia účtovných kníh uvedených v § 16 zostavuje účtovnú závierku ako mimoriadnu. Ak deň, ku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka alebo mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom priebežnej účtovnej závierky, priebežná účtovná závierka sa nezostavuje. Ak deň, ku ktorému sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom riadnej účtovnej závierky, zostavená účtovná závierka sa považuje aj za riadnu účtovnú závierku.

(7) Účtovná jednotka zostavuje otváraciu súvahu

a)  ku dňu svojho vzniku, s výnimkou účtovnej jednotky, ktorej otváracia súvaha bola zostavená k rozhodnému dňu,

b)  ku dňu vstupu do likvidácie,

c)  ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,

d)  k rozhodnému dňu.

(8) Účtovná jednotka je povinná uvádzať v účtovnej závierke informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje; to platí obdobne aj pre všetky účtovné zápisy, ktoré sa uskutočňujú iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ak tento zákon ďalej neustanovuje inak. Účtovná jednotka pritom zohľadňuje aj informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka získala do dňa zostavenia účtovnej závierky, pričom deň zostavenia účtovnej závierky si určí účtovná jednotka sama.

(9) Informácie v účtovnej závierke musia byť pre používateľa užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich významnosti a musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa. Informácie v účtovnej závierke sú zrozumiteľné, ak spĺňajú požiadavky podľa § 8 ods. 5; informácie nemôžu byť vylúčené iba z dôvodu, že sú nezrozumiteľné pre používateľa. Informácie sú porovnateľné, ak spĺňajú požiadavky podľa § 7 ods. 3 a 4. Informácie v účtovnej závierke sú spoľahlivé, ak spĺňajú požiadavky podľa § 7 ods. 1 a ak sú úplné a včasné. Úplnosť informácií v účtovnej závierke sa zabezpečuje s dodržaním významnosti a so zohľadnením nákladov na ich získanie. Informácie v účtovnej závierke sú včasné, ak spĺňajú požiadavky podľa odseku 5.

(10) Účtovnou závierkou nie je zhromažďovanie alebo vyžadovanie informácií vykonávané na základe osobitného predpisu.²²⁾

  Komentár k § 17        

Definícia účtovnej závierky (§ 17 ods. 1)

Účtovná závierka je definovaná ako štruktúrovaná prezentácia skutočností (výkazy), ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú. Zákon tieto osoby označuje ako používateľov účtovnej závierky, pričom používateľom je nielen osoba – účtovná jednotka, ktorá účtovnú závierku zostavuje, ale používateľom je aj iná osoba, napr. daňový úrad, banky a iné inštitúcie, ktoré účtovnú závierku alebo údaje z nej potrebujú. Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku v prípadoch ustanovených zákonom o účtovníctve (§ 16) v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva používanú v účtovnej jednotke.

Náležitosti účtovnej závierky

Zákon ustanovuje náležitosti, ktoré musí účtovná závierka obsahovať (názov účtovnej jednotky, jej sídlo, deň ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, deň jej zostavenia atď.). Jednou z náležitostí účtovnej závierky bola aj „právna forma účtovnej jednotky“, ktorá sa od 1. 1. 2008 ako náležitosť účtovnej závierky neuvádza.

Jednou z náležitostí účtovnej závierky u fyzickej osoby podnikateľa do 31. 12. 2013 bolo uvedenie bydliska fyzickej osoby a miesto podnikania, ak sa miesto podnikania líšilo od miesta bydliska. Po novele zákona o účtovníctve zákonom č. 352/2013 Z. z. fyzické osoby podnikatelia v účtovnej závierke uvádzajú len miesto podnikania, ktoré však môže byť zhodné s bydliskom fyzickej osoby.

Účtovnú závierku podpisuje len jedna osoba

Novela zákona o účtovníctve zákonom č. 352/2013 Z. z. priniesla aj úpravu v podpisovom zázname účtovnej závierky. Po tejto novele zákona účtovnú závierku podpisuje len jedna osoba, a to štatutárny orgán účtovnej jednotky (napr. konateľ) alebo člen štatutárneho orgánu účtovnej jednotky (napr. člen predstavenstva). V prípade účtovnej jednotky – fyzickej osoby podnikateľa, účtovná závierka obsahuje len podpisový záznam tejto osoby, ktorá je účtovnou jednotkou. Účtovná závierka už nemusí obsahovať podpisy osôb zodpovedných za zostavenie účtovnej závierky a osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva. Podpisový záznam štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo člena štatutárneho účtovnej jednotky alebo podpisový záznam fyzickej osoby, ktorá je účtovnou jednotkou, sa neuvádza, ak sa účtovná závierka ukladá v elektronickej podobe.

Zákonom č. 333/2014 Z. z. s platnosťou od 1. 1. 2015 sa ako náležitosti účtovnej závierky uvádzajú aj „iné údaje uvedené na úvodnej strane účtovnej závierky ustanovenej opatrením ministerstva“.

Z iných údajov možno spomenúť daňové identifikačné číslo (uvádza sa, ak ho má účtovná jednotka pridelené), druh účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje (riadna, mimoriadna, priebežná), označenie účtovnej jednotky (mikro, malá, veľká), kód SK NACE (vyplňuje sa podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností), označenie obchodného registra a číslo zápisu obchodnej spoločnosti. Telefónne číslo, faxové číslo a E-mailová adresa sú dobrovoľne vyplňovanými náležitosťami.

Súčasti účtovnej závierky

Účtovná závierka tvorí jeden celok a má predpísané súčasti.

Účtovná závierka v sústave podvojného účtovníctva pre podnikateľov obsahuje tieto súčasti: súvahu (obsahuje účty aktív a pasív), výkaz ziskov a strát (obsahuje účty nákladov a výnosov) a poznámky.

Súčasťou poznámok veľkej účtovnej jednotky a subjektu verejného záujmu je aj prehľad o peňažných tokoch (bývalý výkaz cash-flow) a prehľad o vlastnom imaní. Výkaz peňažných tokov podáva informácie o peňažných tokoch peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov počas účtovného obdobia v členení na prevádzkové, finančné a investičné činnosti. Tento výkaz používateľom účtovnej jednotky poskytuje informácie o schopnosti účtovnej jednotky vytvárať peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty a schopnosť tieto peňažné toky využívať v prospech účtovnej jednotky.

Obsahom výkazu zmien vlastného imania je zmena v položkách vlastného imania, t. j. zníženie alebo zvýšenie čistých aktív počas daného obdobia s použitím konkrétnych postupov oceňovania a zverejňovania v účtovnej závierke. Na zmenu vlastného imania majú vplyv nielen výnosy a náklady vytvorené vlastnou činnosťou účtovnej jednotky, ale aj transakcie s akcionármi, ako sú kapitálové príspevky a dividendy.

V jednoduchom účtovníctve účtovnú závierku tvorí

a)  výkaz o majetku a záväzkoch,

b)  výkaz o príjmoch a výdavkoch.

Účtovné jednotky účtujúce v jednoduchom účtovníctve nezostavujú poznámky. Ak by ale účtovali v podvojnom účtovníctve, musia predložiť aj poznámky, ktoré budú obsahovať len údaje, ktoré sa jej týkajú.

Deň, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje a deň jej zostavenia (§ 17 ods. 2)

Zákon v § 17 ods. 2 používa pojem „deň ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje“ a „deň zostavenia účtovnej závierky“. Deň, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, je posledný deň účtovného obdobia. Ak účtovným obdobím je kalendárny rok, potom deň, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, je 31. december kalendárneho roka. Ak účtovným obdobím je hospodársky rok (je to obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom), potom deň, ku ktorému sa bude zostavovať účtovná závierka môže byť aj napr. 30. jún (teda pri hospodárskom roku to nemôže byť deň 31. 12.).

Treba rozlišovať medzi týmto dňom ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a medzi „dňom zostavenia účtovnej závierky“, čo je deň, kedy sa fyzicky účtovná závierka zostaví. Je to spravidla neskorší deň, ako deň, ku ktorému sa zostavuje, pretože proces zostavenia účtovnej závierky vyžaduje určité časové obdobie.

Podľa § 17 ods. 5 zákona, účtovná závierka sa považuje za zostavenú po pripojení podpisového záznamu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky. Od 1. 1. 2014 na základe zákona č. 352/2013 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, na účtovnej závierke sa už nevyžaduje podpis osoby zodpovednej za zostavenie účtovnej závierky a za vedenie účtovníctva.

Ako sme uviedli, na zostavenej ÚZ musí byť pripojený podpisový záznam štatutárneho orgánu ÚJ alebo člena štatutárneho orgánu ÚJ alebo podpisový záznam fyzickej osoby podnikateľa. Ale vzhľadom na to, že ÚZ sa do registra ÚZ ukladajú už len elektronicky, fyzické podpisy zodpovedných osôb na účtovnej závierke sa nevyžadujú.

Účtovné obdobie kalendárny rok Deň, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, napr.: k 31. 12. 2022

obdobie, počas ktorého účtovná závierka zostavuje x ---------------------------------------------------- x (od 1. 1. 2023 – 25. 3. 2023)

Deň zostavenia účtovnej závierky 25. 3. 2023

 

Deň zostavenia účtovnej závierky bol stanovený účtovnou jednotkou na 25. 3. 2023.

Účtovné obdobie hospodársky rok Deň, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, napr.: k 30. 6. 2023

obdobie, počas ktorého účtovná závierka zostavuje x ---------------------------------------------------- x (od 1. 7. 2023 – 15. 9. 2023)

Deň zostavenia účtovnej závierky 15. 9. 2023

 

Deň zostavenia účtovnej závierky bol stanovený účtovnou jednotkou na 15. 9. 2023.

Schvaľovanie účtovnej závierky

Účtovná závierka podpísaná štatutárnym orgánom ešte nie je schválená. Schválenie účtovnej závierky prislúcha príslušným orgánom účtovných jednotiek.

Príslušným orgánom v účtovnej jednotke, ktorou je spoločnosť s ručením obmedzeným, je valné zhromaždenie, ktoré je podľa § 125 Obchodného zákonníka najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát. V akciovej spoločnosti podľa § 187 Obchodného zákonníka schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát patrí tiež do pôsobnosti valného zhromaždenia. V družstve podľa § 239 Obchodného zákonníka schvaľuje riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku členská schôdza, ktorá je najvyšším orgánom družstva. Členská schôdza rozhoduje o rozdelení a použití zisku, prípadne o spôsobe úhrady straty.

Ak zákon, spoločenská zmluva, prípadne stanovy neustanovujú kratšiu lehotu, zvolávajú valné zhromaždenie konatelia najmenej raz za rok (§ 128 Obchodného zákonníka pre s.r.o.).

Termín pre zostavenie
účtovnej závierky (§ 17 ods. 5)

Účtovná jednotka podľa zákona o účtovníctve je povinná zostaviť účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis nestanovuje inak. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý v § 49 ods. 2 ustanovuje, že daňovník podáva správcovi dane daňové priznanie do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (podľa § 41 zákona o dani z príjmov, zdaňovacie obdobie pre právnické osoby je zhodné s účtovným obdobím, ktorým môže byť kalendárny rok alebo hospodársky rok).

Účtovná závierka už nie je
prílohou daňového priznania

Zákon o dani z príjmov v § 49 ods. 11 ďalej ustanovuje, že na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa tohto zákona a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do registra účtovných závierok, ak zákon neustanovuje inak, napr. § 34 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy v zmene v zákone o dani z príjmov k tomuto ustanoveniu vyberáme: ročná finančná správa emitenta cenných papierov tvorí jeden celok a obsahuje ročnú účtovnú závierku, výročnú správu a vyhlásenie zodpovedných osôb. Lehota na uloženie podľa zákona o burze cenných papierov je štyri mesiace. Účtovnú závierku v súlade so smernicou EP a R č. 2004/109/ES (smernica európskeho parlamentu a rady o transparentnosti) nie je možné vyňať a uložiť v lehote na podanie daňového priznania. Aby bol dodržaný zámer vlády predkladať účtovnú závierku a výročnú správu iba raz, povoľuje sa emitentom uložiť účtovnú závierku v súlade s ich zákonom ako súčasť ročnej finančnej správy.

Termín na podanie daňového priznania podľa zákona o dani z príjmov je 31. marec nasledujúceho zdaňovacieho obdobia. Z tohto dôvodu sa potom lehota určená v zákone o účtovníctve na zostavenie účtovnej závierky skracuje na 3 mesiace, ak daňový subjekt nepodá správcovi dane oznámenie o podaní daňového priznania v neskoršom termíne v súlade s § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Ak sa predĺži lehota na podanie daňového priznania, predĺži sa tým aj lehota na zostavenie a uloženie účtovnej závierky.

Termín zostavenia účtovnej závierky podľa zákona o účtovníctve	Termín zostavenia účtovnej závierky podľa zákona o dani z príjmov
do 6 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa ÚZ zostavuje	do 3 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa ÚZ zostavuje, ak daňovník nepodá oznámenie o predĺžení lehoty na podanie DP

 

Druh podania je špecifikovaný ako účtovná závierka „riadna“ alebo „mimoriadna“ (od 1. 1. 2015 na krycom liste „novej“ účtovnej závierke aj „priebežná“) a v súvislosti so schválením účtovnej závierky sa špecifikuje druh podania ako účtovná závierka „zostavená“ alebo „schválená“.

Zvyčajne sa účtovná závierka ukladá do registra účtovných závierok ako zostavená, teda ešte neschválená príslušným orgánom spoločnosti. Až keď sa účtovná závierka schváli, táto sa do registra účtovných závierok neposiela, ale posiela sa len oznámenie o jej schválení, a to do 15 pracovných dní od jej schválenia (od 1. 1. 2018 zákonom č. 275/2017 Z. z. sa lehota z 5 dní predĺžila na 15 pracovných, nie kalendárnych dní – § 23a ods. 4 a 6 zákona o účtovníctve).

Ak účtovná jednotka v termíne na uloženie účtovnej závierky túto aj schváli, potom sa do registra ukladá zostavená aj schválená účtovná závierka. Schválená účtovná závierka sa ukladá v prípade, ak účtovná jednotka za účtovné obdobie opätovne otvorila účtovné knihy (otvoriť možno účtovné knihy len v prípade, ak účtovná závierka nebola ešte schválená), potom v lehote do 15 pracovných dní od jej schválenia ju uloží do registra účtovných závierok (§ 23a ods. 6 zákona o účtovníctve). Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky už potom do registra účtovných závierok neukladá.

V žiadnom inom prípade, napríklad s opravným daňovým priznaním alebo dodatočným daňovým priznaním sa účtovná závierka nepredkladá. Taktiež účtovná závierka nepozná termín „opravná“ alebo „dodatočná“, preto, ak sa účtovná jednotka pomýli a na chybu príde až po uložení účtovnej závierky do registra, buď opätovne otvorí účtovné knihy, ak účtovná závierka ešte nebola schválená a ide o významnú chybu, ktorú opraví, znova uzatvorí účtovné knihy a zostaví účtovnú závierku, ktorú uloží do registra do 15 dní po jej schválení, alebo chyba sa opraví až v nasledujúcom účtovnom období, či už vo výkazoch, alebo aj v účtovníctve.

Druh podania	Druh podania
Účtovná závierka – riadna – mimoriadna – priebežná	Účtovná závierka – zostavená – schválená

 

Priebežná účtovná závierka veľkej a malej účtovnej jednotky v roku 2015 sa zostavovala ešte podľa Opatrenia MF SR č. 4455/2003-92 v znení neskorších predpisov.

Riadna a mimoriadna
účtovná závierka (§ 17 ods. 6)

Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy podľa § 16 zákona o účtovníctve. Ak sa účtovné knihy uzatvoria k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje sa riadna účtovná závierka. V ostatných prípadoch uzavretia účtovných kníh sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka.

V nadväznosti na zákon č. 504/2009 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve od 1. 1. 2010, upravuje sa postup pri zostavení účtovnej závierky a otváracej súvahy v prípade zrušenia účtovnej jednotky bez likvidácie (zlúčením, splynutím alebo rozdelením). Zanikajúca účtovná jednotka musí viesť účtovníctvo do dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Za rozhodný deň na účely účtovníctva sa považuje deň, od ktorého sa úkony zanikajúcich spoločností považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej spoločnosti. Od rozhodného dňa účtovníctvo zanikajúcej účtovnej jednotky prechádza na nástupnícku účtovnú jednotku. Ak táto ešte nevznikla, účtovníctvo vedie a účtovnú závierku zostavuje zanikajúca právnická osoba. Od rozhodného dňa sa účtovníctvo vedie tak, aby bolo možné jednoznačne vyčísliť majetok, záväzky a výsledok hospodárenia zanikajúcej právnickej osoby, ak nenastanú účinky zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia (§ 4 ods. 3 zákona o účtovníctve).

Pri zlúčení nástupnícka účtovná jednotka neuzatvára účtovné knihy a teda nezostavuje účtovnú závierku, lebo ako právnická osoba (nástupnícka účtovná jednotka) už existuje, ale pre účely zlúčenia musí zistiť stavy účtov svojho účtovníctva, aby mohla zostaviť otváraciu súvahu ako nástupnícka účtovná jednotka za svoje účty a za účty zanikajúcej účtovnej jednotky.

V prípade splynutia alebo rozdelenia v rozhodný deň nástupnícka účtovná jednotka ešte nemusí existovať. V tomto prípade, keďže ide o vznik novej právnickej osoby a teda aj účtovnej jednotky, otváraciu súvahu v rozhodný deň zostavuje a účtovníctvo za nástupnícku účtovnú jednotku vedie zanikajúca účtovná jednotka. V deň svojho vzniku nástupnícka účtovná jednotka pokračuje vo vedení účtovníctva a bude zostavovať účtovnú závierku za obdobie od rozhodného dňa do konca účtovného obdobia. Tento deň si zúčastnené právnické osoby stanovia tak, aby mohli splniť podmienku zákona o účtovníctve, ktorou je povinnosť mať v účtovníctve jednoznačne vyčíslený majetok, záväzky a výsledok hospodárenia zanikajúcej právnickej osoby (pre prípad, že nenastanú účinky splynutia alebo rozdelenia; platí aj pre zlúčenie), až do dňa kedy nastanú účinky zlúčenia, splynutia a rozdelenia t. j. do dňa zápisu do obchodného registra.

Zostavenie otváracej súvahy (§ 17 ods. 7)

Zákon ustanovuje povinnosť účtovným jednotkám zostaviť otváraciu súvahu, a to

a)  ku dňu svojho vzniku, s výnimkou účtovnej jednotky, ktorej otváracia súvaha bola zostavená k rozhodnému dňu,

b)  ku dňu vstupu do likvidácie,

c)  ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,

d)  k rozhodnému dňu.

Informácie v účtovnej závierke
(§ 17 ods. 8)

Účtovná jednotka je povinná uvádzať v účtovnej závierke informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje (napr. k 31. 12. bežného roka).

Pri zostavovaní účtovnej závierky sa berú do úvahy aj informácie, ktoré účtovná jednotka získala po dni, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje.

Deň zostavenia účtovnej závierky si určí účtovná jednotka sama (účinnosť od 1. 7. 2015 zákonom č. 130/2015 Z. z.). Medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a dňom jej skutočného zostavenia vzniká určité časové obdobie, ktoré je potrebné na to, aby sa účtovná závierka zostavila.

Počas tohto obdobia účtovná jednotka môže získať informácie, ktoré sa týkajú účtovnej závierky a ktoré musia byť v nej uvedené, teda takéto informácie nebudú v účtovníctve, pretože do dňa, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, informácie neboli známe, ale uvedú sa v poznámkach v účtovnej závierke, pretože informácie boli známe do dňa jej zhotovenia.

Požiadavky na informácie zverejňované v účtovnej závierke (§ 17 ods. 9)

V § 17 ods. 9 zákon o účtovníctve upravuje kvalitatívne požiadavky na informácie zverejňované v účtovnej závierke. Informácie v účtovnej závierke musia byť pre používateľa užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich významnosti a musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodnutie používateľa účtovnej závierky. Informácie v účtovnej závierke sú zrozumiteľné, ak sa dá spoľahlivo a jednoznačne určiť ich obsah (§ 8 ods. 5 zákona o účtovníctve). Informácie sú porovnateľné, ak spĺňajú požiadavky podľa 7 ods. 3 až 4 zákona (používanie rovnakých účtovných metód a účtovných zásad v jednom účtovnom období). Informácie spĺňajú požiadavky podľa § 7 ods. 3 až 4 zákona (používanie rovnakých účtovných metód a účtovných zásad v jednom účtovnom období). Informácie sú spoľahlivé, ak poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky (§ 7 ods. 1 zákona o účtovníctve) a ak sú úplné a včasné.

Úplnosť informácií v účtovnej závierke sa zabezpečuje dodržaním významnosti a so zohľadnením nákladov na ich získanie. Informácie v účtovnej závierke sú včasné, ak spĺňajú požiadavky podľa § 17 ods. 5 zákona, to znamená ak sa získajú najneskôr k termínu jej zostavenia (zhotovenia).

Spĺňajú požiadavky podľa § 17 ods. 5 zákona, to znamená ak sa získajú najneskôr k termínu jej zostavenia (zhotovenia).

Účtovnou závierkou nie je
zhromažďovanie alebo vyžiadanie
informácií pre potreby štatistiky
(§ 17 ods. 10)

Zákon o účtovníctve výslovne uvádza, že účtovnou závierkou nie je zhromažďovanie alebo vyžiadanie informácií pre potreby štatistiky získavané na základe zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.

Zostavenie účtovnej závierky k 31. 12. 2014 účtovnými jednotkami, ktoré sa
nepovažovali za mikro účtovné jednotky (išlo o tzv. ostatné účtovné jednotky)

Do 31. 12. 2014 zostavenie účtovnej závierky upravovalo len jedno opatrenie, a to Opatrenie MF SR č. 4455/2003-92 v znení neskorších predpisov. Toto opatrenie bolo naposledy novelizované Opatrením Ministerstva financií č. MF/18009/2014-74 s účinnosťou od 31. 12. 2014, ktoré je zverejnené vo FS č. 10/2014 a aj na internetovej stránke Ministerstva financií SR: www.finance.gov.sk; Podľa tohto opatrenia postupovali účtovné jednotky, ak podali oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, účtovné jednotky pri zostavovaní účtovnej závierky k 31. 12. 2014, ak mali účtovné obdobie kalendárny rok, a účtovné jednotky, ktoré mali účtovné obdobie hospodársky rok, ktorý končil počas roka 2015.

Zmeny, ktoré prinieslo Opatrenie MF SR č. MF/18009/2014-74 od 31. 12. 2014

Citovaným opatrením sa ustanovil nový vzor účtovnej závierky, ktorý obsahuje jeden krycí list a priložené súčasti:

Súvahu (Úč POD 1-01, ktorá sa vyplňuje v celých eurách),

Výkaz ziskov a strát (Úč POD 2-01, ktorý sa vyplňuje v celých eurách) a 

Poznámky (Úč POD 3-01, ktoré sa vyplňujú v celých eurách alebo eurocentoch).

Súvaha a výkaz ziskov a strát nasledujú priamo za krycím listom, takže tvoria „jeden“ materiál, ku ktorému sa potom prikladajú poznámky, ktoré sa musia ako samostatne spracovaný materiál z účtovníctva načítať ako príloha k účtovnej závierke, napr. do formátu pdf.

Pri zostavovaní riadnej alebo mimoriadnej účtovnej závierky k 31. 12. 2014, alebo zostavovanej pri hospodárskom roku počas roka 2015, sa na krycom liste neuvádzala informácia, či je účtovná jednotka malá alebo veľká a informácia, či ide o priebežnú účtovnú závierku.

Krycí list účtovnej závierky obsahuje:

1. identifikačné údaje účtovnej jednotky,

2. označenie druhu účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje,

3. obdobie, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje,

4. zostavená dňa, schválená dňa, podpisový záznam štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo podpisový záznam fyzickej osoby, ktorá je účtovnou jednotkou (podpis sa nevyžaduje, ak sa posiela účtovná závierka elektronicky).

Súvaha a výkaz ziskov
a strát riadnej účtovnej závierky

Obsahové vymedzenie položiek súvahy a položiek výkazu ziskov a strát nadväzuje na príslušné účty z rámcovej účtovej osnovy a účty vytvorené účtovnou jednotkou uvedené v účtovom rozvrhu.

Pri zostavení prvej účtovnej závierky po vzniku účtovnej jednotky sa v súvahe v stĺpcoch 3 a 5 vykazujú údaje z otváracej súvahy. Vo výkaze ziskov a strát sa údaje v stĺpci 2 nevykazujú (údaje za bezprostredne prechádzajúce účtovné obdobie).

V Súvahe v bežnom účtovnom období v stĺpci 1 časti 1 (brutto) sa vykazujú položky strany aktív, v ktorých nie sú zahrnuté oprávky a opravné položky vytvorené k jednotlivým položkám strany aktív súvahy za bežné účtovné obdobie, ktoré sa vykazujú v stĺpci 1 časti 2 (korekcia) V stĺpci 2 (netto) sa vykazuje rozdiel medzi časťou 1 a časťou 2 stĺpca 1. V stĺpci 3 (netto) sa vykazujú položky strany aktív za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

V súvahe v stĺpci 4 sa vykazujú jednotlivé položky strany pasív za bežné účtovné obdobie a v stĺpci 5 sa vykazujú jednotlivé položky strany pasív za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

V súvahe sa vykazuje konečný zostatok syntetických účtov na strane aktív alebo na strane pasív pri tých syntetických účtoch, na ktorých sa účtuje pohľadávka aj záväzok, napríklad syntetické účty 316, 336, 341, 342, 343, 345, 346, 347.

Pohľadávky a záväzky sa v súvahe vykazujú ako dlhodobé alebo krátkodobé podľa zostatkovej doby ich splatnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Časť dlhodobého záväzku a časť dlhodobej pohľadávky, ktorých splatnosť nie je dlhšia ako jeden rok odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa vykazuje v súvahe ako krátkodobý záväzok alebo krátkodobá pohľadávka.

Vo Výkaze ziskov a strát v stĺpci 1 sa vykazujú náklady a výnosy za bežné účtovné obdobie a v stĺpci 2 sa vykazujú náklady a výnosy za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

Na účely vykazovania v súvahe a vo výkaze ziskov a strát sa rozumie

a)  materskou účtovnou jednotkou účtovná jednotka, ktorá má rozhodujúci vplyv v jednom alebo vo viacerých dcérskych účtovných jednotkách, pričom rozhodujúci vplyv sa posudzuje podľa § 22 ods. 3 zákona,

b)  dcérskou účtovnou jednotkou účtovná jednotka, v ktorej má iná účtovná jednotka rozhodujúci vplyv a to vrátane každej dcérskej účtovnej jednotky konečnej materskej účtovnej jednotky,

c)  skupinou materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky,

d)  prepojenými účtovnými jednotkami dve alebo viaceré účtovné jednotky v rámci skupiny,

e)  podielovou účasťou existencia aspoň 20 % podielu na hlasovacích právach v inej účtovnej jednotke,

f) pridruženou účtovnou jednotkou účtovná jednotka, v ktorej má podielovú účasť iná účtovná jednotka a táto iná účtovná jednotka má podstatný vplyv podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona.

Z dôvodu prechodu na novú formu účtovnej závierky dávame do pozornosti prechodné ustanovenie § 4bg k úpravám účinným od 31. 12. 2014. Údaje vykázané v súvahe zostavovanej k 31. 12. 2014 (a účtovné jednotky v roku 2015, ak majú účtovné obdobie hospodársky rok) musia účtovné jednotky preradiť do riadkov nového výkazu tak, aby sa získali porovnateľné informácie aj za predchádzajúce účtovné obdobie.

Poznámky a požiadavky na ich zostavenie

Poznámky na krycom liste Účtovnej závierky sú tiež označené krížikom, pretože aj Poznámky sú súčasťou účtovnej závierky, avšak musia sa spracovať osobitne (textová časť a tabuľková časť tvorí jeden materiál) a pripoja sa k účtovnej závierke ako príloha, napr. vo formáte Pdf.

Na každej strane poznámok sa v ľavom hornom rohu uvedie označenie „Poznámky Úč POD 3-01“ pre riadnu účtovnú závierku a mimoriadnu účtovnú závierku a označenie „Poznámky Úč POD PÚZ 3-04“ pre priebežnú účtovnú závierku a v pravom hornom rohu sa uvedie identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo, ak ho má účtovná jednotka pridelené.

V § 3 cit. opatrenia pre zostavenie účtovnej závierky sú uvedené požiadavky na zostavenie poznámok. Ich obsahová náplň (textová časť) je uvedená v prílohe č. 3 a tabuľková časť pre číselné údaje v prílohe č. 3a. Poznámky sa zostavujú tak, aby informácie v nich uvedené boli užitočné, významné, zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Údaje v poznámkach sa uvádzajú za bežné účtovné obdobie a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie v eurocentoch alebo v celých eurách. Prehľad peňažných tokov a prehľad o pohybe vlastného imania je súčasťou poznámok veľkej účtovnej jednotky.

V poznámkach účtovnej jednotky, ktorá v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období účtovala v sústave jednoduchého účtovníctva sa uvádzajú len údaje za bežné účtovné obdobie.

Textová a tabuľková časť poznámok

Ako sme už uviedli, poznámky obsahujú aj tabuľkovú časť pre číselné údaje. Zostavovanie poznámok aj v tabuľkovej forme bolo zapracované do opatrenia od 31. 12. 2011. Tabuľky z § 3a sa musia zapracovať do textu poznámok uvedeného v § 3.

To znamená, že v poznámkach sa uvádzajú informácie ustanovené v prílohe č. 3 (textová časť) a v prílohe č. 3a (tabuľková časť), pre ktoré má účtovná jednotka obsahovú náplň. Ak pre niektoré časti poznámok účtovná jednotka nemá obsahovú náplň, príslušné informácie sa neuvádzajú (nebude uvádzať ani text a ani tabuľky).

V prílohe č. 3a sa ustanovuje na účely uvádzania číselných údajov v poznámkach tabuľková forma, pričom v nej uvádzané tabuľky sa začlenia (zapracujú) do obsahovej náplne zostavovaných poznámok (teda tabuľky z prílohy 3a je potrebné zapracovať do textovej časti zostavovanej podľa prílohy č. 3). Takto za účtovnú jednotku budú spracované len jedny poznámky (jeden materiál bez úvodnej strany z prílohy č. 3a tabuľkovej formy).

Rozsah poznámok bude v každej účtovnej jednotke iný; veľká účtovná jednotka s veľkým rozsahom činnosti a s veľkým počtom zamestnancov vypracuje poznámky veľkého rozsahu, malá, napr. jednoosobová účtovná jednotka (s.r.o.) vypracuje poznámky malého rozsahu.

Opätovne pripomíname, že pri ukladaní poznámok do registra účtovných závierok sa nepredkladá prvá strana v prílohe č. 3a, tzv. krycí list poznámok.

Z uvedeného textu opakovane vyberáme:

•    v poznámkach sa uvádzajú iba informácie pre ktoré má účtovná jednotka obsahovú náplň,

•    číselné údaje v poznámkach sa uvádzajú v tabuľkovej forme, pričom tabuľky sa začlenia do zostavovaných poznámok; poznámky sú tak spracované ako jeden materiál,

•    pri ukladaní poznámok do registra sa nepredkladá krycí list poznámok,

•    k 31. 12. 2014 sa neoznačuje malá a veľká účtovná jednotka,

•    priebežná účtovná závierka zostavovaná počas roka 2015 sa zostavuje podľa opatrenia č. 4455/2003-92 platného do 31. 12. 2014.

Účtovná závierka mikro účtovnej jednotky zostavovaná k 31. 12. 2014 a neskôr

Ministerstvo financií vydalo pre zostavovanie účtovnej závierky mikro účtovnej jednotky osobitné Opatrenie č. MF/15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky.

Opatrenie je zverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2013 v znení Opatrenia MF SR č. MF/ 18008/2014-74 zverejnené vo FS č. 10/2014.

Najväčšou výhodou účtovnej závierky mikro účtovnej jednotky sú poznámky, ktoré majú cca 3 strany a číselné údaje sa nemusia dávať do tabuliek.

Pre mikro účtovnú jednotku je citovaným opatrením určený vzor účtovnej závierky s jedným krycím listom o všeobecných náležitostiach označený ako Úč MÚJ na prvej strane s pripojenými troma súčasťami účtovnej závierky označenými ako:

•    Súvaha Úč MÚJ 1-01, strana 2 – 3,

•    Výkaz ziskov a strát Úč MÚJ 2-01, strana 4 – 5, (vysvetlivky na vyplňovanie účtovnej závierky, strana 6),

•    Poznámky Úč MÚJ 3-01, strana 7 – 9.

Citované opatrenie pre zostavenie účtovnej závierky mikro účtovnej jednotky bolo v roku 2014 novelizované opatrením MF SR č. MF/18008/2014-74 s platnosťou od 31. 12. 2014. Týmto opatrením sa ustanovil nový účtovný výkaz, ktorý sa musí použiť už pri zostavovaní účtovnej závierky k 31. 12. 2014 a neskôr. Účtovná závierka je zverejnená vo Finančnom spravodajcovi 10/2014.

Požiadavky na zostavenie účtovnej
závierky mikro účtovnej jednotky

Súvaha

•    vykazujú sa údaje za bežné účtovné obdobie a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie,

•    na strane aktív sa vykazuje len „netto“ hodnota majetku t. j. ocenenie po zohľadnení oprávok a opravnej položky,

•    konečné zostatky analytických účtov, na ktorých sa účtuje pohľadávka alebo záväzok sa v súvahe vykazujú podľa charakteru zostatku na strane aktív alebo na strane pasív,

•    pohľadávky a záväzky sa v súvahe vykazujú ako dlhodobé alebo krátkodobé podľa zostatkovej doby splatnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

•    pri zostavení prvej účtovnej závierky po vzniku účtovnej jednotky, sa v súvahe za bezprostredne predchádzajúce obdobie vykazujú údaje z otváracej súvahy,

•    v priebežnej účtovnej závierke za bežné účtovné obdobie sa vykazujú údaje ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Výkaz ziskov a strát

•    obsahové vymedzenie tvoria konečné stavy jednotlivých výsledkových účtov podľa vytvoreného účtového rozvrhu, ktoré nadväzujú na rámcovú účtovú osnovu,

•    vykazuje sa výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti a finančnej činnosti,

•    vykazujú sa údaje za bežné účtovné obdobie a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie,

•    pri zostavení prvej účtovnej závierky po vzniku účtovnej jednotky sa vo výkaze ziskov a strát nevykazujú údaje za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie,

•    v priebežnej účtovnej závierke za bežné účtovné obdobie sa vykazujú údaje za obdobie, za ktoré sa požaduje zostavenie priebežnej účtovnej závierky a údaje za bezprostredne predchádzajúce obdobie sa nevykazujú.

Poznámky

•    uvádzajú informácie, o ktorých sa účtovná jednotka dozvedela do dňa zostavenia účtovnej závierky a má pre tieto informácie obsahovú náplň.

•    Obsahová náplň poznámok informácie:

-   o konsolidovanom celku,

-   o priemernom prepočítanom počte zamestnancov,

-   o prijatých postupoch – spôsob oceňovania majetku a záväzkov, odpisový plán, zmena účtovných zásad a účtovných metód, informácie o účtovaní významných opráv chýb minulých účtovných období, informácie o dotáciách a ich oceňovanie v účtovníctve,

•    informácie, ktoré vysvetľujú a doplňujú súvahu a výkaz ziskov a strát – informácie o záväzkoch, vlastných akciách, orgánoch účtovnej jednotky a povinnostiach účtovnej jednotky.

Nové opatrenia na zostavovanie účtovných závierok od 1. 1. 2015, podľa ktorých sa postupuje pri zostavovaní účtovných závierok aj za rok 2023 (teda účtovná závierka sa od r. 2015 podáva na rovnakom tlačive).

Vzhľadom na nové triedenie účtovných jednotiek, došlo aj k ustanoveniu nových opatrení, pre zostavenie účtovných závierok zatriedených účtovných jednotiek.

Opatrenie pre mikro účtovné jednotky

Ako sme už uviedli, mikro účtovné jednotky budú pri zostavovaní účtovnej závierky aj v ďalších účtovných obdobiach, ak nedôjde k nejakej zmene, postupovať podľa Opatrenia č. MF/15464/2013-74 v znení Opatrenia č. MF/18008/2014-74 (FS č. 10/2014).

®  Mikro účtovné jednotky podľa tohto opatrenia postupovali už pri zostavovaní účtovnej závierky k 31. 12. 2014.

Opatrenie pre malé účtovné jednotky

Opatrenie Ministerstva financií SR č. MF /23378/2014-74 (FS 12/2014), ktorým sa ustanovujú podrobnosti o individuálnej účtovnej závierke a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre malé účtovné jednotky.

•    Toto opatrenie sa prvýkrát použije pri zostavovaní riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa začína od 1. januára 2015, ak má účtovná jednotka účtovné obdobie kalendárny rok a za účtovné obdobie, ktoré sa začína v priebehu roka 2015, ak má účtovná jednotka účtovné obdobie hospodársky rok.

•    Opatrenie sa použije aj pri zostavovaní mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa končí v priebehu roka 2015.

•    Pri zostavovaní individuálnej priebežnej účtovnej závierky v roku 2015 sa postupuje podľa predpisu účinného do 31. 12. 2014 (Opatrenie MF SR č. 4455/2003-92 v znení neskorších predpisov).

•    Podľa tohto opatrenia pre malé účtovné jednotky budú postupovať aj zahraničné osoby podnikajúce na území SR.

Opatrenie pre veľké účtovné jednotky

Opatrenie Ministerstva financií SR č. MF/27377/ 2014-74 (FS 12/2014), ktorým sa ustanovujú podrobnosti o individuálnej účtovnej závierke a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre veľké účtovné jednotky a subjekt verejného záujmu, ak nie je bankou, pobočkou zahraničnej banky, Exportno – importnou bankou Slovenskej republiky, poisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej zaisťovne, zdravotnou poisťovňou, správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej správcovskej spoločnosti, dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, Burzou cenných papierov, Centrálnym depozitárom cenných papierov, obchodníkom s cennými papiermi, platobnou inštitúciou, inštitúciou elektronických peňazí, subjektom kolektívneho investovania, dôchodkovým fondom, pobočkou zahraničnej finančnej inštitúcie, účtovnou jednotkou uvedenou v § 17a ods. 2 zákona, rozpočtovou organizáciou a príspevkovou organizáciou.

•    Podľa tohto opatrenia bude postupovať aj štátny podnik a zahraničné osoby podnikajúce na území SR.

•    Opatrenie sa prvýkrát použije pri zostavovaní riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa začína od 1. januára 2015, ak má účtovná jednotka účtovné obdobie kalendárny rok a za účtovné obdobie, ktoré sa začína v priebehu roka 2015, ak má účtovná jednotka účtovné obdobie hospodársky rok.

•    Opatrenie sa použije aj pri zostavovaní mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa končí v priebehu roka 2015.

•    Pri zostavovaní individuálnej priebežnej účtovnej závierky v roku 2015 sa postupuje podľa predpisu účinného do 31. 12. 2014 (Opatrenie MF SR č. 4455/2003-92 v znení neskorších predpisov).

•    Týmto opatrením sa ruší Opatrenie MF SR č. 4455/2003-92 v znení neskorších predpisov – výnimka pre rok 2015 (§ 6 prechodné ustanovenie tohto opatrenia).

Účtovné výkazy a jednoduché účtovníctvo pre podnikateľov

Od 31. 12. 2014 účtovné jednotky účtujúce v jednoduchom účtovníctve zostavujú účtovné výkazy ako jeden materiál nazvaný „Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve“.

Opatrením MF SR č. MF/15523/2014-74, ktorým sa naposledy novelizovalo Opatrenie MF SR č. MF/27076/2007-74 (postupy účtovania v jednoduchom účtovníctve) s účinnosťou od 31. 12. 2014, došlo k zmene aj v oblasti účtovnej závierky (§ 22 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve).

Účtovnú závierku v jednoduchom účtovníctve už netvoria samostatné výkazy: Výkaz o príjmoch a výdavkoch a Výkaz o majetku a záväzkoch, ale len jeden materiál „Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve“, ktorý obsahuje jeden krycí list a výkaz Úč FO 1-01 (výkaz o príjmoch a výdavkoch) a výkaz Úč FO 2-01 (výkaz o majetku a záväzkoch).

Zmena v ustanovení § 17 ods. 5 a 8 zákona o účtovníctve platná od 1. 7. 2015 zákonom č. 130/2015 Z. z.

Do 30. 6. 2015 v § 17 ods. 5 bolo ustanovené, že účtovná závierka sa považuje za zostavenú po pripojení podpisových záznamov k požadovaným údajom v účtovnej závierke a k jednotlivým súčastiam účtovnej závierky. V § 17 ods. 8 bolo ustanovené, že účtovné jednotky sú povinné v účtovnej závierke uvádzať informácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ako aj informácie, ktoré účtovná jednotka získala do dňa zostavenia účtovnej závierky.

Od 1. 7. 2015 na účtovnej závierke musí byť pripojený podpisový záznam štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo fyzickej osoby podnikateľa účtujúceho v jednoduchom alebo v podvojnom účtovníctve (stačí jeden podpis zodpovednej osoby v účtovnej jednotke) a deň zostavenia účtovnej závierky si určí účtovná jednotka sama.

Obsah všeobecných náležitostí uvedený v § 17 ods. 2 požaduje povinne pripojiť podpisový záznam zodpovednej osoby z účtovnej jednotky. Keďže v priebehu roka 2014 sa zmenili vzory účtovných závierok tak, že všetky výkazy – súčasti účtovnej závierky tvoria jeden celok a nepripájajú sa k nim podpisy osobitne, došlo v tejto oblasti k zmene aj v zákone o účtovníctve. To znamená, že každá zostavená účtovná závierka musí byť podpísaná osobou ustanovenou v § 17 ods. 2 písm. g) zákona o účtovníctve (jeden podpis).

Samotný deň zostavenia účtovnej závierky si určuje účtovná jednotka vo svojich vnútorných predpisoch. Do dňa zostavenia účtovnej závierky sa zohľadňujú všetky informácie, týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Komentár k zmenám účinným
od 1. 3. 2024 – zákon č. 309/2023 Z. z.

§ 17 ods. 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu zosúladenia pojmov súvisiacich s premenou účtovných jednotiek: „Pri premene a cezhraničnej premene nástupnícka účtovná jednotka, ktorá nie je novovzniknutou účtovnou jednotkou, neuzavrie účtovné knihy, pričom zisťuje konečné stavy účtov na účely zostavenia otváracej súvahy.“

§ 17a

(1) Individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov^22a) zostavuje účtovná jednotka, ktorou je

a)  banka, správcovská spoločnosť, poisťovňa okrem zdravotnej poisťovne,¹⁹⁾ zaisťovňa, Slovenská kancelária poisťovateľov, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, Burza cenných papierov a účtovná jednotka zriadená osobitným predpisom,^22aaa)

b)  pobočka zahraničnej banky, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne.

(2) Účtovná jednotka okrem účtovnej jednotky podľa odseku 1 sa môže rozhodnúť zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov^22a), ak je obchodnou spoločnosťou, ktorá najmenej dve po sebe idúce účtovné obdobia spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

a)  celková suma majetku presiahla 170 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3,

b)  čistý obrat presiahol 170 000 000 eur,

c)  priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednotlivom účtovnom období presiahol 2 000.

(3) Účtovná jednotka okrem účtovnej jednotky podľa odseku 1 sa môže rozhodnúť zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov,^22a) ak

a)  v účtovnom období emitovala cenné papiere a tieto boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, na regulovanom trhu členského štátu, alebo

b)  je platobnou inštitúciou,^22ad) inštitúciou elektronických peňazí, obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou zahraničného obchodníka s cennými papiermi a nie je súčasne bankou, pobočkou zahraničnej banky, správcovskou spoločnosťou alebo pobočkou zahraničnej správcovskej spoločnosti, alebo

c)  je nástupníckou účtovnou jednotkou a zanikajúca účtovná jednotka alebo nástupnícka účtovná jednotka pred rozhodným dňom^7a) zostavovala individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov,^22a) alebo

d)  je novovzniknutou dcérskou účtovnou jednotkou a ku dňu, ku ktorému zostavuje prvú individuálnu účtovnú závierku, spĺňa podmienky podľa odseku 2 a zároveň jej materská účtovná jednotka, ktorá podlieha právu niektorého členského štátu, zostavuje individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov,^22a)

e)  je európskou spoločnosťou^22ae) so sídlom na území Slovenskej republiky, európskym družstvom^22af) so sídlom na území Slovenskej republiky alebo je európskym zoskupením hospodárskych záujmov^22ag) so sídlom na území Slovenskej republiky, ak pred premiestnením sídla na územie Slovenskej republiky zostavovali individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov.^22a)

(4) Účtovná jednotka uvedená v odsekoch 1 až 3 zostaví na účely osobitného predpisu^22ab) aj individuálnu účtovnú závierku,^22a) v ktorej sa cenné papiere a podiely vykážu podľa osobitného predpisu.^22ac)

(5) Účtovná jednotka uvedená v odsekoch 1 až 3, ktorá začne zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov,^22a) zostavuje takúto účtovnú závierku aj keď zaniknú podmienky uvedené v odsekoch 1 až 3.

(6) Na účtovné jednotky podľa odsekov 1 až 3 sa vzťahuje tento zákon, ak osobitné predpisy^22a) neustanovujú inak.

(7) Účtovná jednotka zostavujúca účtovnú závierku podľa odsekov 1 až 6 je povinná zostaviť výkaz vybraných údajov z účtovnej závierky. Rozsah, spôsob, miesto a termíny ukladania výkazu vybraných údajov z účtovnej závierky ustanoví ministerstvo opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

  Komentár k § 17a      

Zostavovanie účtovnej závierky podľa medzinárodných účtovných štandardov

Zákon o účtovníctve (ďalej len „ZoÚ“) člení účtovné jednotky (ďalej len „ÚJ“), ktoré zostavujú individuálnu účtovnú závierku podľa IAS/IFRS, do troch skupín:

1. Vybrané ÚJ, ktorým povinnosť zostavovať individuálnu účtovnú závierku (ďalej len „ÚZ“) podľa IAS/IFRS ukladá priamo ZoÚ (§ 17 ods. 1).

2. ÚJ, ktoré sú obchodnými spoločnosťami (§ 17a ods. 2 ZoÚ, tzv. veľké ÚJ) majú možnosť zostavovať ÚZ podľa IAS/IFRS, ak splnia veľkostné kritériá. ÚZ podľa IAS/IFRS môžu zostavovať, ak spĺňajú najmenej dve po sebe idúce účtovné obdobia aspoň dve z týchto podmienok:

Prvou podmienkou je, že celková suma majetku musí byť vyššia ako 170 000 000 €, pričom sumou majetku sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3 (oprávky, opravné položky), teda ide o sumu majetku „brutto“. Druhou podmienkou je čistý obrat, ktorý musí byť vyšší ako 170 000 000 € a treťou podmienkou je priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednotlivom účtovnom období vyšší ako 2 000.

Do 31. 8. 2022 tieto ÚJ, ak splnili veľkostné kritériá, boli povinné viesť účtovníctvo a zostavovať ÚZ podľa IAS/IFRS. Od 1. 9. 2022 sa pre tieto ÚJ ustanovuje možnosť viesť účtovníctvo a zostavovať ÚZ podľa IAS/IFRS (zmena ustanovená v čl. III zákona č. 249/2022 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia). Podľa prechodného ustanovenia § 39x ZoÚ sa ustanovuje možnosť rozhodnúť sa použiť IAS/IFRS pri zostavovaní ÚZ, ktorá sa zostavuje k 1. 1. 2023 a neskôr.

Súčasne platí, že ÚJ, ktorá bola povinná zostavovať ÚZ podľa IAS/IFRS do 31. 12. 2022, je naďalej povinná zostavovať ÚZ podľa IAS/IFRS.

3. ÚJ, ktoré sa môžu rozhodnúť v prípade splnenia podmienok ustanovených v § 17 ods. 3 ZoÚ zostavovať ÚZ podľa IAS/IFRS.

Z tejto skupiny sú vylúčené ÚJ, ktorým povinnosť zostavovať ÚZ podľa IAS/IFRS vzniká zo zákona, a to v súlade s § 17a ods. 1.

Od 1. 1. 2018 sa táto skupina ÚJ rozširuje o európske spoločnosti, európske družstvá a európske zoskupenia hospodárskych záujmov, ktoré premiestnili svoje sídlo na územie SR, ak pred premiestnením sídla zostavovali ÚZ podľa IAS/IFRS. Tzn. ak dôjde k premiestneniu sídla týchto spoločností po 1. 1. 2018 a do doby premiestnenia sídla ÚJ zostavovala ÚZ podľa IAS/IFRS, môže sa rozhodnúť, že naďalej bude zostavovať ÚZ podľa IAS/IFRS.

Ide o ÚJ, ak:

a)  emitovala cenné papiere a tieto boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu,

b)  platobná inštitúcia a inštitúcia elektronických peňazí, obchodník s cennými papiermi alebo pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi a nie je súčasne bankou, pobočkou zahraničnej banky, správcovskou spoločnosťou alebo pobočkou zahraničnej správcovskej spoločnosti,

c)  nástupnícka ÚJ a zanikajúca ÚJ alebo nástupnícka ÚJ pred rozhodným dňom zostavovala ÚZ podľa IAS/IFRS,

d)  novovzniknutá dcérska spoločnosť, ktorá ku dňu, ku ktorému zostavuje prvú individuálnu ÚZ, spĺňa veľkostné kritéria podľa § 17a ods. 2 a zároveň jej materská ÚJ, ktorá podlieha právu niektorého členského štátu, zostavuje ÚZ podľa IAS/IFRS,

e)  je európskou spoločnosťou^22ae) so sídlom na území SR, európskym družstvom^22af) so sídlom na území SR alebo je európskym zoskupením hospodárskych záujmov^22ag) so sídlom na území SR, ak pred premiestnením sídla na územie SR zostavovali ÚZ IAS/IFRS.

Poznámky pod čiarou k odkazom 22ae) až 22ag) znejú:

^22ae)                  § 4 zákona č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

^22af) § 4 zákona č. 91/2007 Z. z. o európskom družstve.

^22ag)                  § 2 zákona č. 177/2004 Z. z. o európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

V odseku 4 sa vykonáva úprava povinnosti zostaviť účtovnými jednotkami, ktoré majú povinnosť alebo si zvolia možnosť zostavovať ÚZ podľa IAS/IFRS, aj ÚZ podľa IAS/IFRS, v ktorej sa cenné papiere a podiely vykážu podľa IAS 27-Individuálna účtovná závierka bod 38, IAS 28-Investície do pridružených podnikov a spoločných podnikov a IAS 31-Podiely v spoločnom podnikaní a nariadenia (ES) č. 1126/2008 v platnom znení.

Účtovná závierka zostavená podľa IAS/ IFRS má 5 súčastí:

1. súvahu,

2. výkaz ziskov a strát,

3. výkaz zmien vlastného imania,

4. výkaz peňažných tokov a

5. poznámky obsahujúce prehľad významných účtovných zásad a ďalšie vysvetľujúce poznámky.

ÚJ vykazujúce výsledok hospodárenia podľa IAS/IFRS určujú základ dane dvoma spôsobmi:

®  vedú evidenciu v rozsahu účtovnej závierky, z ktorej by sa vyčíslil výsledok hospodárenia, ak by daňovník účtoval podľa slovenských postupov účtovania.

Daňovníci vedú evidenciu v rozsahu podľa príslušného typu účtovnej závierky; aj daňovník vykazujúci podľa IAS/IFRS sa na účely vedenia evidencie zatriedi do veľkostnej skupiny v súlade s § 2 ZoÚ ako mikro, malá alebo veľká účtovná jednotka alebo

– vykonajú úpravy podľa opatrenia MF SR č. MF/11053/2006-72.

Odsek 5

ÚJ uvedená v odsekoch 1 až 3, ktorá začne zostavovať individuálnu ÚZ podľa IAS/IFRS, zostavuje takúto ÚZ, aj keď zaniknú podmienky uvedené v odsekoch 1 až 3. Teda v ods. 5 sa ustanovuje povinnosť zostavovať ÚZ podľa IAS/IFRS, návrat k zostavovaniu podľa slovenských predpisov už nie je možný.

Odsek 6

Na ÚJ podľa odsekov 1 až 3 sa vzťahuje ZoÚ, ak IAS/IFRS neustanovujú inak. Od 1. 9. 2022 sa tento odsek upravuje v nadväznosti na zmeny ustanovené v § 17a ods. 2 ZoÚ. Na účtovné jednotky zostavujúce účtovnú závierku podľa IAS/IFRS sa vzťahuje ZoÚ v oblastiach, ktoré IAS/IFRS neupravujú, napríklad ustanovenia o dokladovaní účtovných prípadov.

Odsek 7

ÚJ zostavujúca ÚZ podľa odsekov 1 až 6 je povinná zostaviť výkaz vybraných údajov z ÚZ. Rozsah, spôsob, miesto a termíny ukladania výkazu vybraných údajov z ÚZ ustanoví ministerstvo opatrením. V súčasnosti sú vydané:

•    opatrenie MF SR č. MF/25926/2011-74, ktorým sa ustanovuje rozsah, spôsob, miesto a termíny ukladania výkazu vybraných údajov z individuálnej ÚZ zostavenej podľa § 17a ZoÚ pre ÚJ, ktorými sú podnikatelia v znení n.p.;

•    opatrenie č. MF/25918/2011-74, ktorým sa ustanovuje rozsah, spôsob, miesto a termíny ukladania výkazu vybraných údajov z individuálnej ÚZ pre ÚJ, ktorými sú poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, Slovenská kancelária poisťovateľov, a Eximbanku.

Opatrenie vyhlasuje Ministerstvo financií SR oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov SR.

§ 17b

(1) Účtovná jednotka, ktorou je Národná banka Slovenska, vedie účtovníctvo podľa osobitných predpisov.^22b)

(2) Účtovná jednotka, ktorou je Národná banka Slovenska, zostavuje individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov.^22b)

(3) Na účtovnú jednotku, ktorou je Národná banka Slovenska, sa vzťahuje tento zákon, ak osobitné predpisy^22b) alebo medzinárodné účtovné štandardy, ktoré vydáva Rada pre medzinárodné účtovné štandardy so sídlom v Londýne neustanovujú inak.

  Komentár k § 17b      

Národná banka Slovenska je národnou centrálnou bankou Slovenskej republiky. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (1. máj 2004) je Národná banka Slovenska nielen národnou bankou, ale je zároveň aj súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk. Činnosť Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky v SR upravuje a reguluje zákon NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov a je výrazne odlišná od činnosti komerčných bánk a ostatných podnikateľských subjektov. Táto špecifická činnosť národnej centrálnej banky si vyžaduje špecifické pravidlá aj v oblasti účtovníctva. Táto úprava umožňuje Národnej banke Slovenska od 1. 1. 2006 uplatňovať účtovné postupy platné pre národné centrálne banky členských štátov Eurosystému (protokol o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, príloha č. 18 k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, oznámenie č. 185/2004 Z. z.).

§ 18

(1) Okrem riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky zostavuje účtovná jednotka v priebehu účtovného obdobia aj priebežnú účtovnú závierku, ak to vyžaduje osobitný predpis.¹⁴⁾ Pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa účtovné knihy neuzavrú a inventarizácia sa vykonáva len na účely vyjadrenia ocenenia podľa § 26 ods. 3; ustanovenia tohto zákona upravujúce účtovnú závierku platia rovnako aj na priebežnú účtovnú závierku. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť zostaviť účtovnú závierku v priebehu účtovného obdobia, na účely tohto zákona sa táto účtovná závierka považuje za priebežnú účtovnú závierku, pričom taká účtovná závierka musí byť zostavená v rozsahu riadnej účtovnej závierky.

(2) Priebežnú účtovnú závierku zostavuje účtovná jednotka v úplnej štruktúre alebo v skrátenej štruktúre. Priebežná účtovná závierka v skrátenej štruktúre nadväzuje na položky účtovnej závierky v úplnej štruktúre.

(3) V súvahe riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky sa vykazujú informácie o majetku, záväzkoch a rozdiele majetku a záväzkov účtovnej jednotky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. V súvahe priebežnej účtovnej závierky sa v časti bežné účtovné obdobie vykazujú informácie podľa prvej vety ku dňu, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka, a v časti bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sa vykazujú informácie podľa prvej vety ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka alebo mimoriadna účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

(4) Vo výkaze ziskov a strát riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky sa vykazujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky sa vykazujú informácie od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka za účtovné obdobie a informácie za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

(5) V poznámkach sa uvádzajú informácie, ktoré vysvetľujú a dopĺňajú údaje v súvahe a výkaze ziskov a strát, prípadne ďalšie výkazy a údaje, ktoré ich vysvetľujú a dopĺňajú. V poznámkach sa uvádzajú aj informácie, ktoré sa týkajú použitia účtovných zásad a účtovných metód, a ďalšie informácie podľa požiadaviek ustanovených týmto zákonom. V poznámkach uvedie účtovná jednotka tiež informácie o skutočnostiach, ktoré ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nevykazuje v ostatných súčastiach účtovnej závierky, ale ich dôsledky menia významným spôsobom pohľad na finančnú situáciu účtovnej jednotky.

(6) Účtovné jednotky podľa § 2 ods. 8 a 14 uvedú v poznámkach aj vymedzenie a sumu vzniknutých nákladov voči štatutárnemu audítorovi alebo audítorskej spoločnosti^22c) (ďalej len „audítor“) za účtovné obdobie v členení na náklady za

a)  overenie účtovnej závierky,

b)  uisťovacie audítorské služby s výnimkou overenia účtovnej závierky,

c)  daňové poradenstvo,

d)  ostatné neaudítorské služby.

(7) Priebežná individuálna účtovná závierka podľa osobitného predpisu^22ca) sa doručuje daňovému úradu v termíne na podanie daňového priznania.

  Komentár k § 18        

Priebežná účtovná závierka (§ 18 ods. 1)

Okrem riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky zostavujú účtovné jednotky aj tzv. priebežnú účtovnú závierku, ak to vyžaduje osobitný predpis, napr. zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. Priebežnú účtovnú závierku budú zostavovať aj účtovné jednotky (daňovníci), ktorí sa zrušujú s likvidáciou alebo na ktorých bol vyhlásený konkurz, alebo ktorí sa zrušujú zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku (§ 14 zákona o dani z príjmov). Ak zdaňovacie obdobie je dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec kalendárneho roka, celkový základ dane sa rovnú súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok. Tento základ dane sa určí z výsledku hospodárenia vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania likvidácie alebo konkurzu.

Teda povinnosť zostavovať priebežnú účtovnú závierku v tomto prípade ustanovuje zákon o dani z príjmov. Ak daňovníkovi bola povolená reštrukturalizácia, nedochádza z tohto dôvodu k zmene zdaňovacieho obdobia ku dňu povolenia reštrukturalizácie alebo počas reštrukturalizácie.

Zásady zostavovania priebežnej
účtovnej závierky (§ 18 ods. 2)

Pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa účtovné knihy neuzavrú a inventarizácia sa vykonáva len na účely úpravy ocenenia podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve (vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami). Inak pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa musia dodržať všetky právne predpisy ako pri zostavovaní riadnej účtovnej závierky (musí byť zostavená v rozsahu riadnej účtovnej závierky).

Podľa § 18 ods. 2 priebežná účtovná závierka sa zostavuje v úplnej alebo v krátenej štruktúre, pričom účtovná závierka v skrátenej štruktúre nadväzuje na položky účtovnej závierky v úplnej štruktúre. To znamená, že účtovná jednotka vypracuje priebežnú účtovnú závierku v plnej štruktúre (výkazy), ale na požiadanie sa vyplnia vo výkazoch iba niektoré údaje a tie sa potom predložia žiadateľovi týchto údajov (skrátená štruktúra).

Vykazovanie údajov v priebežnej
účtovnej závierke (§ 18 ods. 3 a 4)

V odseku 3 sa upravuje vykazovanie údajov v súvahe v členení na vykazovanie v riadnej a mimoriadnej účtovnej závierke a na vykazovanie v priebežnej účtovnej závierke.

V súvahe riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky sa vykazujú informácie o majetku, záväzkoch a rozdiele majetku a záväzkov účtovnej jednotky:

•    ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a

•    ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

V súvahe priebežnej účtovnej závierky sa:

•    v časti bežné účtovné obdobie vykazujú informácie o majetku, záväzkoch a rozdiele majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka a

•    v časti bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sa vykazujú informácie o majetku, záväzkoch a rozdiele majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka alebo mimoriadna účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

V súvahách viacerých priebežných účtovných závierok zostavených v priebehu rovnakého účtovného obdobia sa vykazujú stavy za rovnaké bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie (rovnaké údaje).

V odseku 4 sa upravuje vykazovanie údajov vo výkaze ziskov a strát v členení na vykazovanie v riadnej a mimoriadnej účtovnej závierke a na vykazovanie v priebežnej účtovnej závierke:

•    vo výkaze ziskov a strát riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky sa vykazujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie,

•    vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky sa vykazujú informácie od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka za účtovné obdobie, a informácie za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

Požiadavky na zostavenie poznámok
podľa zákona o účtovníctve (§ 18 ods. 5)

Aj keď sme sa poznámkam už venovali, musíme upozorniť, že obsah poznámok ustanovuje aj zákon o účtovníctve a nielen konkrétne opatrenie pre zostavenie účtovných závierok. Podľa zákona o účtovníctve, v poznámkach sa uvádzajú informácie, ktoré vysvetľujú a dopĺňajú údaje v súvahe a výkaze ziskov a strát, prípadne ďalšie výkazy (napr. výkaz cash-flow alebo výkaz o vlastnom imaní) a údaje, ktoré ich vysvetľujú a dopĺňajú.

V poznámkach sa uvádzajú aj informácie, ktoré sa týkajú použitia účtovných zásad a účtovných metód a ďalšie informácie podľa požiadaviek ustanovených zákonom o účtovníctve.

V poznámkach uvedie účtovná jednotka tiež informácie o skutočnostiach, ktoré ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nevykazuje v ostatných častiach účtovnej závierky, ale ich dôsledky menia významným spôsobom pohľad na finančnú situáciu účtovnej jednotky.

V poznámkach sa uvádzajú aj informácie o udalostiach, ktoré nastali v čase odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka do dňa jej zostavenia, teda ide o informácie, ktoré sa týkajú účtovného obdobia, ako aj tie, ktoré nastali v nasledujúcom účtovnom období a ich dôsledky menia významným spôsobom pohľad na finančnú situáciu (napr. účtovnej jednotke vyhorí prevádzka po dni, ku ktorému sa zostavovala účtovná závierka).

Účinnosť do 31. 12. 2015

Od 1. 1. 2008 novelou zákona (§ 18 ods. 6) sa rozšírila obsahová náplň poznámok k účtovnej závierke o informácie týkajúce sa vymedzenia a sumy nákladov, ktoré súvisia s overovaním účtovnej závierky, uisťovacími službami, daňovým poradenstvom a inými súvisiacimi službami poskytovanými účtovnej jednotke audítorom alebo audítorskou spoločnosťou (aká suma sa vynaložila na daňové poradenstvo, overenie účtovnej závierky audítorom a audit).

Od 1. 1. 2010 sa musia tieto údaje vykazovať aj v prípade, ak predmetné služby vykonáva audítorská spoločnosť.

Účinnosť od 1. 1. 2016

V poznámkach sa uvedie aj vymedzenie a suma vzniknutých nákladov voči štatutárnemu audítorovi alebo audítorskej spoločnosti22c) (ďalej len „audítor“) za účtovné obdobie v členení na náklady za

a)  overenie účtovnej závierky,

b)  uisťovacie audítorské služby s výnimkou overenia účtovnej závierky,

c)  súvisiace audítorské služby,

d)  daňové poradenstvo, e) ostatné neaudítorské služby.

Odv. 22c = § 2 zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnených zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Účinnosť od 1. 1. 2018

Od 1. 1. 2018 musia účtovné jednotky v poznámkach vykazovať aj príspevky do kapitálového fondu z príspevkov podľa § 123 ods. 2 a § 217a Obchodného zákonníka, opis jeho tvorby, počet príspevkov a jednotlivé sumy, opis vplyvu vytvorenia kapitálového fondu z príspevkov na rozdelenie čistého zisku alebo iných vlastných zdrojov pre akcionárov alebo spoločníkov, ako aj na zvýšenie základného imania.

Pripomíname, že pri vypracovaní poznámok je potrebné postupovať aj podľa príslušných opatrení, ktoré vydalo ministerstvo k účtovným závierkam pre jednotlivé druhy účtovných jednotiek.

§ 19

Overovanie účtovnej závierky
audítorom

(1) Riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku musí mať overenú audítorom účtovná jednotka,

a)  ktorá je obchodnou spoločnosťou a družstvom, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok:

1. celková suma majetku presiahla 4 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3,

2. čistý obrat presiahol 8 000 000 eur,

3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 50,

b)  obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu,

c)  ktorej túto povinnosť ustanovuje osobitný predpis,²⁴⁾

d)  ktorá zostavuje účtovnú závierku podľa § 17a, pričom audítor musí overiť, či účtovná jednotka, ktorá nie je účtovnou jednotkou, nad ktorou sa vykonáva dohľad podľa osobitných predpisov,^24aab) má údaje vo výkaze vybraných údajov z účtovnej závierky v súlade s účtovnou závierkou zostavenou podľa § 17a.

(2) Audítora účtovnej jednotky podľa odseku 1 písm. a), b) a d) schvaľuje a odvoláva valné zhromaždenie alebo členská schôdza. V účtovných jednotkách, ktoré majú zriadený výbor pre audit^24aaa) alebo v ktorých dozorná rada vykonáva funkcie výboru pre audit, predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu alebo členskej schôdzi návrh na schválenie alebo odvolanie audítora na základe odporúčania výboru pre audit alebo dozornej rady. Ak účtovná jednotka nemá predstavenstvo, valné zhromaždenie alebo členskú schôdzu, postup schvaľovania a odvolávania audítora účtovnej jednotky ustanoví osobitný predpis.^24aa) Odvolanie audítora musí byť riadne odôvodnené, pričom rozdielnosť názorov na použitie postupov pri zostavovaní účtovnej závierky podľa tohto zákona alebo na použitie audítorských postupov^24a) nemôže byť dôvodom na odvolanie audítora. Účtovná jednotka je povinná bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odstúpenia alebo odvolania audítora, písomne informovať Úrad pre dohľad nad výkonom auditu o odstúpení alebo odvolaní audítora v priebehu vykonávania auditu a vysvetliť dôvody, ktoré k odstúpeniu alebo odvolaniu viedli.

(3) Účtovná závierka účtovnej jednotky podľa odseku 1 musí byť audítorom overená do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak.²⁵⁾

(4) V správe audítora k účtovnej závierke obchodnej spoločnosti, ktorá má povinnosť nechať si overiť účtovnú závierku audítorom podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. d) alebo podľa § 22 ods. 2, audítor uvedie aj informáciu o tom, či

a)  za účtovné obdobie bezprostredne predchádzajúce účtovnému obdobiu, za ktoré je overovaná účtovná závierka zostavená, vznikla účtovnej jednotke povinnosť uloženia správy s informáciami o dani z príjmov podľa § 21a alebo § 21b,

b)  účtovná jednotka uvedená v písmene a) správu s informáciami o dani z príjmov uložila v súlade s § 23a ods. 11.

(5) Povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom majú aj právnické osoby vymedzené v osobitnom predpise,²⁶⁾ ktorých suma prijatého podielu zaplatenej dane za účtovné obdobie je vyššia ako 35 000 eur, a to za účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité; táto účtovná závierka musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, ak osobitný predpis neustanovuje inak.^26aa)

(6) Individuálnu priebežnú účtovnú závierku a konsolidovanú priebežnú účtovnú závierku nemusí mať účtovná jednotka overenú audítorom.

  Komentár k § 19        

Riadnu a mimoriadnu účtovnú závierku (ďalej len „ÚZ“) overenú audítorom musia mať tieto účtovné jednotky:

a)  obchodná spoločnosť a družstvo,

b)  obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu (od 31. 12. 2022 z. č. 407/2022 Z. z. sa upresňuje, že ide o regulovaný trhu členského štátu),

c)  účtovná jednotka, ktorej túto povinnosť ukladá osobitný právny predpis (banky, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie a pod.),

d)  účtovná jednotka, ktorá zostavuje účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva (IAS/IFRS).

Obchodná spoločnosť a družstvo

Obchodná spoločnosť, t. j. spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie, verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť a družstvo musia mať ÚZ overenú audítorom

•    ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ÚZ (rok 2023) a za

•    bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie (rok 2022),

a to osobitne za každé účtovné obdobie, sa splnia aspoň dve z nižšie uvedených veľkostných kritérií.

Veľkostné kritériá platné pre rok 2023 a rok 2022:

1. celková suma majetku musí byť viac ako 4 000 000 eur,

2. čistý obrat musí byť viac ako 8 000 000 eur,

3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov musí byť viac ako 50.

Z uvedeného vyplýva, že sa osobitne testujú dve účtovné obdobia, a to účtovné obdobie, za ktoré sa ÚZ zostavuje, t. j. za rok 2023, a osobitne za predchádzajúce účtovné obdobie, t. j. za rok 2022. Testujú sa všetky tri veľkostné kritériá, pričom na splnenie povinnosti overenia účtovnej závierky audítorom stačí splniť dve z troch podmienok v každom roku.

Teda, ak obchodná spoločnosť, t. j. akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie, spoločnosť s ručením obmedzeným, verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť a družstvo splní podmienky pre overenie ÚZ osobitne za rok 2023 a osobitne za rok 2022 (vždy sa samostatne sledujú dve po sebe idúce účtovné obdobia), potom ÚZ za rok 2023 musí byť overená audítorom.

Od 1. 1. 2020 zákonom č. 363/2019 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, došlo k rozšíreniu účtovných jednotiek - obchodných spoločností, ktoré musia mať riadnu alebo mimoriadnu ÚZ overenú audítorom bez ohľadu na to, či povinne vytvára základné imanie alebo nie, teda aj verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť.

Varianty testovania

•    Ak obchodná spoločnosť, napr. s.r.o., za rok 2023 splní dve z troch veľkostných kritérií a splní dve z troch veľkostných kritérií aj za rok 2022, potom ÚZ za rok 2023 musí mať overenú audítorom, pretože splnila veľkostné kritéria pre overenie za dve účtovné obdobia idúce po sebe.

•    Ak obchodná spoločnosť za rok 2023 nesplní dve z troch veľkostných kritérií, a nesplní veľkostné kritériá ani za rok 2022, potom ÚZ za rok 2023 nemusí mať overenú audítorom, pretože nesplnila kritéria za obidve testované účtovné obdobia.

•    Ak obchodná spoločnosť za rok 2023 nesplní dve z troch veľkostných kritérií, ale za rok 2022 veľkostné kritériá splní, potom ÚZ za rok 2023 nemusí mať overenú audítorom, pretože nesplnila kritéria za obidve testované účtovné obdobia.

•    Ak obchodná spoločnosť za rok 2023 splní dve z troch veľkostných kritérií, za rok 2022 veľkostné kritériá nesplní, ÚZ za rok 2023 nemusí mať overenú audítorom, pretože nesplnila kritériá za obidve testované účtovné obdobia.

Veľkostné kritériá od roku 2020

K zvýšeniu veľkostných kritérií pre overovanie ÚZ audítorom došlo od 1. 1. 2020 zákonom č. 363/2019 Z. z. a od 1. 1. 2021 a od 1. 1. 2022 zákonom č. 198/2020 Z. z.

Prehľad kritérií pre povinnosť auditu v priebehu rokov 2019 – 2022

Kritériá	2019	2020	2021	2022
Celková suma majetku v eur	1 000 000	2 000 000	3 000 000	4 000 000
Čistý obrat v eur	2 000 000	4 000 000	6 000 000	8 000 000
Počet zamestnancov	30	30	40	50

 

Definície pojmov

Celková suma majetku je suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o oprávky a opravné položky. Ide o hodnotu majetku „brutto“, t. j. v ocenení, za ktoré sa majetok obstaral. Údaj sa berie z riadku 01 Súvahy brutto – časť 1 malej alebo veľkej účtovnej jednotky vrátane zásob, peňažných prostriedkov, pohľadávok a pod.

Čistý obrat tvoria výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav. Do čistého obratu sa zahŕňajú aj iné výnosy po odpočítaní zliav tej účtovnej jednotky, ktorej predmetom činnosti je dosahovanie iných výnosov ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb (viď. komentár k § 2).

Priemerný prepočítaný počet zamestnancov je objektívny ukazovateľ vychádzajúci so štatistických metód a je používaný v personálnej agende.

ÚZ mikro účtovnej jednotky sa neoveruje audítorom, pretože nedosahuje veľkostné kritériá pre overenie.

Overovanie ÚZ u obchodníka
s cennými papiermi

Podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o účtovníctve riadnu alebo mimoriadnu individuálnu ÚZ musí mať overenú audítorom aj obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu, a to bez ohľadu na splnenie, či nesplnenie veľkostných kritérií.

Overovanie ÚZ
podľa osobitného predpisu

Povinnosť overenia ÚZ neukladá len zákon o účtovníctve, ale aj osobitný predpis, podľa ktorého sú účtovné jednotky založené alebo zriadené, napr. v nadáciách túto povinnosť ukladá § 34 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách v znení n.p., v neziskových organizáciách § 33 ods. 3 zákona č. 197/2013 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, § 24 ods. 2 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch v znení n.p.

Nadácia

•    § 34 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách v znení n.p. – nadácia je povinná mať ÚZ overenú štátnym audítorom, ak príjem verejných prostriedkov a podielov zaplatenej dane v účtovnom období, za ktoré je ÚZ zostavená, presiahne 200 000 eur, alebo všetky príjmy nadácie v účtovnom období, za ktoré je ÚZ zostavená, presiahnu 500 000 eur; tým nie je dotknutá povinnosť overenia ÚZ podľa osobitného predpisu (§ 19 ods. 4 zákona o účtovníctve).

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby:

•    § 33 ods. 3 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení n.p. – ročná ÚZ neziskovej organizácii musí byť overená audítorom, ak príjem verejných prostriedkov a podielov zaplatenej dane v účtovnom období, za ktoré je ÚZ zostavená, presiahne 200 000 eur, alebo všetky príjmy neziskovej organizácie v účtovnom období, za ktoré je ÚZ zostavená, presiahnu 500 000 eur; tým nie je dotknutá povinnosť overenia ÚZ podľa osobitného predpisu (§ 19 ods. 4 zákona o účtovníctve).

Neinvestičné fondy

•    § 24 ods. 2 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch v znení n.p. – fond je povinný mať ÚZ a výročnú správu overenú štatutárnym audítorom, ak príjem verejných prostriedkov a podielov zaplatenej dane v účtovnom období, za ktoré je ÚZ zostavená, presiahne 200 000 eur, alebo všetky príjmy fondu v účtovnom období, za ktoré je ÚZ zostavená, presiahnu 500 000 eur; tým nie je dotknutá povinnosť overenia ÚZ podľa osobitného predpisu (§ 19 ods. 4 zákona o účtovníctve).

Z uvedeného vyplýva, že povinnosť auditu má nadácia, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby a neinvestičný fond v prípade, ak

a)  príjem verejných prostriedkov a podielov zaplatenej dane v účtovnom období, za ktoré je ÚZ zostavená, presiahne 200 000 eur, alebo

b)  všetky príjmy nadácie, neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby alebo neinvestičný fond v účtovnom období, za ktoré je ÚZ zostavená, presiahnu 500 000 eur.

Audit vo vybraných účtovných jednotkách

Veľké finančné inštitúcie (§ 17a ods. 1 zákona o účtovníctve)

•    ÚZ overenú audítorom musia mať aj účtovné jednotky, ktoré zostavujú individuálnu ÚZ podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IAS/IFRS). Ide o účtovné jednotky uvedené v § 17a ods. 1 zákona o účtovníctve, napr. banky, pobočky zahraničných bánk, správcovské spoločnosti, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a zahraničnej zaisťovne, Burza cenných papierov, Železnice SR.

Veľká účtovná jednotka
(§ 17a ods. 2 zákona o účtovníctve)

•    ÚZ overenú audítorom musí mať aj účtovná jednotka uvedená v § 17a ods. 2 zákona o účtovníctve, tzv. veľká účtovná jednotka, ak zostavuje ÚZ podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IAS/IFRS), je obchodnou spoločnosťou a ktorá najmenej dve po sebe idúce účtovné obdobia splnila aspoň dve z týchto podmienok:

a)  celková suma majetku presiahla 170 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o oprávky a opravné položky (suma majetku „brutto“),

b)  čistý obrat presiahol 170 000 000 eur,

c)  priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednotlivom účtovnom období presiahol 2 000.

Účtovná jednotka, ktorá dobrovoľne
zostavuje ÚZ podľa IAS/IFRS
(§ 17a ods. 3 zákona o účtovníctve)

ÚZ overenú audítorom musí mať aj účtovná jednotka uvedená v § 17a ods. 3 zákona o účtovníctve, ak dobrovoľne zostavuje ÚZ podľa medzinárodných účtovných štandardov (obchodník s cennými papiermi obchodovanými na regulovanom trhu, platobná inštitúcia, inštitúcia elektronických peňazí, nástupnícka účtovná jednotka a zanikajúca účtovná jednotka alebo nástupnícka účtovná jednotka pred rozhodným dňom zostavovala ÚZ podľa medzinárodných účtovných štandardov, novovzniknutá dcérska účtovná jednotka – obchodná spoločnosť spĺňajúca veľkostné kritéria podľa § 17a ods. 2 a zároveň jej materská účtovná jednotka podlieha právu niektorého členského štátu, ktorá zotavuje ÚZ podľa medzinárodných účtovných štandardov, európska spoločnosť so sídlom na území SR, ktorá pred premiestnením viedla účtovníctvo podľa medzinárodných účtovných štandardov).

Účtovné jednotky, ktoré zostavujú ÚZ podľa medzinárodných účtovných štandardov pre finančné výkazníctvo (IAS/IFRS), majú povinnosť zostaviť výkaz vybraných údajov z ÚZ. Audítor musí overiť, či údaje vo výkaze vybraných údajov z ÚZ sú v súlade s ÚZ zostavenou podľa medzinárodných účtovných štandardov (IAS/IFRS). Výkaz vybraných údajov z individuálnej ÚZ podľa § 17a je zverejnený na stránke Ministerstva financií SR.

Schvaľovanie a odvolanie audítora

Podľa § 19 ods. 2 zákona o účtovníctve, audítora obchodnej spoločnosti, družstva, obchodnej spoločnosti a družstva, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, účtovnej jednotky, ktorá zostavuje ÚZ podľa medzinárodných účtovných štandardov (IAS/IFRS), schvaľuje a odvoláva valné zhromaždenie alebo členská schôdza (družstvo).

V účtovných jednotkách, ktoré majú zriadený výbor pre audit (§ 4 zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite) alebo v ktorých dozorná rada vykonáva funkcie výboru pre audit, predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu alebo členskej schôdzi návrh na schválenie alebo odvolanie audítora na základe odporúčania výboru pre audit alebo dozornej rady. Ak účtovná jednotka nemá predstavenstvo, valné zhromaždenie alebo členskú schôdzu, postup schvaľovania a odvolávania audítora účtovnej jednotky ustanoví osobitný predpis (zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke SR).

Odvolanie audítora musí byť riadne odôvodnené, pričom rozdielnosť názorov na použitie postupov pri zostavovaní ÚZ podľa tohto zákona (zákon o účtovníctve) alebo na použitie audítorských postupov (§ 19 zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite) nemôže byť dôvodom na odvolanie audítora. Účtovná jednotka je povinná bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odstúpenia alebo odvolania audítora, písomne informovať Úrad pre dohľad nad výkonom auditu o odstúpení alebo odvolaní audítora v priebehu vykonávania auditu a vysvetliť dôvody, ktoré k odstúpeniu alebo odvolaniu viedli.

Lehota na overenie ÚZ audítorom
podľa zákona o účtovníctve

Zákon o účtovníctve ustanovuje lehotu na overenie ÚZ audítorom pre účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť overovania podľa tohto zákona. Podľa § 19 ods. 3 zákona o účtovníctve ÚZ musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje., t. j. ak je ÚZ zostavená k 31. 12. 2023, potom overená musí byť do 31. 12. 2024.

Nadácia, nezisková organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby a neinvestičný fond, ak majú povinnosť overenia ÚZ audítorom, musia mať overenú ÚZ audítorom do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka za uplynulý kalendárny rok. Lehota pre overenie ÚZ audítorom je daná nepriamo, pretože v tejto lehote musia tieto účtovné jednotky vypracovať výročnú správu, súčasťou ktorej je aj výrok audítora a v lehote do 15. júla musí byť výročná správa vrátane výroku audítora uložená vo verejnej časti registra ÚZ.

Audit v účtovnej jednotke
podľa § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve

Podľa § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve povinnosť overenia ÚZ audítorom majú aj právnické osoby vymedzené v osobitnom predpise, t. j. § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n.p. (občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž, subjekty výskumu a vývoja, Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy), ktorých suma ročného podielu prijatej dane je vyššia ako 35 000 €, a to za účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité; táto ÚZ musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, ak osobitný predpis neustanovuje inak, napr. § 25 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch, podľa ktorého musí byť ÚZ neinvestičného fondu overená audítorom do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka a následne do 15. júla uložená vo verejnej časti registra ÚZ ako súčasť výročnej správy vrátane výroku audítora k ÚZ, § 34 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení n.p., podľa ktorého musí byť ÚZ overená audítorom do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka a následne do 15. júla uložená vo verejnej časti registra ÚZ ako súčasť výročnej správy vrátane výroku audítora k ÚZ.

K § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve

Ak účtovná jednotka prijme napr. v roku 2023 podiel dane v sume vyššej ako 35 000 eur, musí mať ÚZ overenú v účtovnom období, kedy tieto prostriedky použije. Ak prostriedky použije v roku 2023, musí mať ÚZ overenú za rok 2023 overenú do konca roka 2024. Ak by časť z týchto prostriedkov použila v roku 2024 a časť v roku 2025, musí mať ÚZ overenú audítorom za rok 2024 (do konca roku 2025) a aj za rok 2025 (do konca roku 2026).

Komentár k zmenám účinným
od 22. 6. 2023 – zákon č. 407/2022 Z. z.

K § 19 ods. 4

Za § 19 ods. 3 zákona o účtovníctve sa vkladá nový odsek 4, ktorý ustanovuje novú povinnosť pre audítora uvádzať v správe audítora informácie týkajúce sa správy s informáciami o dani z príjmov, pričom podľa prechodného ustanovenia § 39za zákona o účtovníctve sa uvedené prvýkrát použije pri správe audítora k ÚZ, ktorá sa zostavuje za účtovné obdobie začínajúce 22. júna 2025.

§ 19a

Zrušený.

§ 20

Výročná správa

(1) Účtovná jednotka, ktorá musí mať účtovnú závierku overenú audítorom podľa § 19, okrem účtovnej jednotky uvedenej v § 17a ods. 1 písm. b) a pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi, je povinná vyhotovovať výročnú správu. Výročná správa obsahuje účtovnú závierku za účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa, a správu audítora k tejto účtovnej závierke, ak osobitný predpis neustanovuje inak, a najmä informácie o

a)  vývoji účtovnej jednotky, o stave, v ktorom sa nachádza, a o významných rizikách a neistotách, ktorým je účtovná jednotka vystavená; informácia sa poskytuje vo forme vyváženej a obsiahlej analýzy stavu a prognózy vývoja a obsahuje dôležité finančné a nefinančné ukazovatele vrátane informácie o vplyve činnosti účtovnej jednotky na životné prostredie a na zamestnanosť, s poukázaním na príslušné údaje uvedené v účtovnej závierke,

b)  udalostiach osobitného významu, ktoré nastali po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa,

c)  predpokladanom budúcom vývoji činnosti účtovnej jednotky,

d)  nákladoch na činnosť v oblasti výskumu a vývoja,

e)  nadobúdaní vlastných akcií,^27a) dočasných listov, obchodných podielov a akcií, dočasných listov a obchodných podielov materskej účtovnej jednotky podľa § 22,

f)  návrhu na rozdelenie zisku alebo vyrovnanie straty,

g)  údajoch požadovaných podľa osobitných predpisov,

h)  tom, či účtovná jednotka má organizačnú zložku v zahraničí.

(2) Okrem informácií podľa odseku 1 obsahuje výročná správa aj správu podľa § 20a a 20b. Iný obsah výročnej správy, ako je uvedený v odsekoch 1 a 17, môžu ustanoviť osobitné predpisy.²⁸⁾

(3) Výročná správa účtovnej jednotky podľa odseku 1 musí poskytovať verný a pravdivý obraz a musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia. Audítor musí

a)  vyjadriť názor, či je výročná správa v súlade s účtovnou závierkou, okrem výročnej správy podľa osobitného predpisu,²⁷⁾

b)  vyjadriť názor na informácie uvedené v odseku 6 písm. d) a odseku 7 písm. c) až e), g) a h),

c)  vyjadriť názor, či výročná správa obsahuje informácie podľa osobitného predpisu,^28ab)

d)  vyjadriť názor, či výročná správa obsahuje informácie podľa tohto zákona,

e)  uviesť, či na základe poznatkov o účtovnej jednotke a situácii v nej získaných počas auditu účtovnej závierky zistil významné nesprávnosti vo výročnej správe a uviesť charakter každej takejto významnej nesprávnosti.

(4) K priebežnej účtovnej závierke sa vyhotovuje priebežná správa, ak tak ustanoví osobitný predpis.^28a)

(5) Ak je to pre posúdenie aktív, pasív a finančnej situácie účtovnej jednotky, ktorá používa nástroje podľa osobitného predpisu¹¹⁾ významné, účtovná jednotka je povinná uviesť vo výročnej správe tiež informácie o

a)  cieľoch a metódach riadenia rizík v účtovnej jednotke vrátane jej politiky pre zabezpečenie hlavných typov plánovaných obchodov, pri ktorých sa použijú zabezpečovacie deriváty,

b)  cenových rizikách, úverových rizikách, rizikách likvidity a rizikách súvisiacich s tokom hotovosti, ktorým je účtovná jednotka vystavená.

(6) Účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu, je povinná vo výročnej správe uviesť ako osobitnú časť výročnej správy vyhlásenie o správe a riadení, ktoré obsahuje

a)  odkaz na kódex o riadení spoločnosti, ktorý sa na ňu vzťahuje alebo ktorý sa rozhodla dodržiavať pri riadení, a údaj o tom, kde je kódex o riadení spoločnosti verejne dostupný,

b)  všetky významné informácie o metódach riadenia a údaj o tom, kde sú informácie o metódach riadenia zverejnené,

c)  informácie o odchýlkach od kódexu o riadení spoločnosti^28c) a dôvody týchto odchýlok alebo informáciu o neuplatňovaní žiadneho kódexu riadenia spoločnosti a dôvody, pre ktoré sa tak rozhodla,

d)  opis hlavných systémov vnútornej kontroly a riadenia rizík vo vzťahu k účtovnej závierke,

e)  informácie o činnosti valného zhromaždenia, jeho právomociach, opis práv akcionárov a postupu ich vykonávania,

f)  informácie o zložení a činnosti orgánov spoločnosti a ich výborov,

g)  informácie podľa odseku 7.

(7) Ak účtovná jednotka emitovala cenné papiere, a aspoň niektoré z nich sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu a týka sa ich ponuka na prevzatie, je povinná vo výročnej správe uviesť aj údaje o

a)  štruktúre základného imania vrátane údajov o cenných papieroch, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v žiadnom členskom štáte s uvedením druhov akcií, opisu práv a povinností s nimi spojených pre každý druh akcií a ich percentuálny podiel na celkovom základnom imaní,

b)  obmedzeniach prevoditeľnosti cenných papierov,

c)  kvalifikovanej účasti na základnom imaní podľa osobitného predpisu,^28aa)

d)  majiteľoch cenných papierov s osobitnými právami kontroly s uvedením opisu týchto práv,

e)  obmedzeniach hlasovacích práv,

f)  dohodách medzi majiteľmi cenných papierov, ktoré sú jej známe a ktoré môžu viesť k obmedzeniam prevoditeľnosti cenných papierov a obmedzeniam hlasovacích práv,

g)  pravidlách upravujúcich vymenovanie a odvolanie členov jej štatutárneho orgánu a zmenu stanov,

h)  právomociach jej štatutárneho orgánu, najmä ich právomoci rozhodnúť o vydaní akcií alebo spätnom odkúpení akcií,

i)  všetkých významných dohodách, ktorých je zmluvnou stranou a ktoré nadobúdajú účinnosť, menia sa alebo ktorých platnosť sa skončí v dôsledku zmeny jej kontrolných pomerov, ku ktorej došlo v súvislosti s ponukou na prevzatie, a o jej účinkoch s výnimkou prípadu, ak by ju ich zverejnenie vážne poškodilo; táto výnimka sa neuplatní, ak je povinná zverejniť tieto údaje v rámci plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi,

j)  všetkých dohodách uzatvorených medzi ňou a členmi jej orgánov alebo zamestnancami, na ktorých základe sa im má poskytnúť náhrada, ak sa ich funkcia alebo pracovný pomer skončí vzdaním sa funkcie, výpoveďou zo strany zamestnanca, ich odvolaním, výpoveďou zo strany zamestnávateľa bez uvedenia dôvodu alebo sa ich funkcia alebo pracovný pomer skončí v dôsledku ponuky na prevzatie.

(8) Členovia predstavenstva účtovnej jednotky, ktorá emitovala cenné papiere a tie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu, predložia valnému zhromaždeniu vysvetľujúcu správu k obsahovým náležitostiam výročnej správy podľa odseku 7.

(9) Subjekt verejného záujmu, ktorého priemerný prepočítaný počet zamestnancov za účtovné obdobie presiahol 500 zamestnancov, uvádza vo výročnej správe aj nefinančné informácie o vývoji, konaní, pozícii a o vplyve činnosti účtovnej jednotky na environmentálnu, sociálnu a zamestnaneckú oblasť, informácie o dodržiavaní ľudských práv a o boji proti korupcii a úplatkárstvu (ďalej len „oblasť spoločenskej zodpovednosti“), ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie, spĺňa zároveň aj jednu z týchto podmienok:

a)  celková suma majetku presiahla 20 000 000 eur, pričom sumou majetku na tento účel sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3,

b)  čistý obrat presiahol 40 000 000 eur.

(10) Subjekt verejného záujmu podľa odseku 9 uvedie vo výročnej správe najmä

a)  stručný opis obchodného modelu,

b)  opis a výsledky používania politiky, ktorú účtovná jednotka uplatňuje v oblasti spoločenskej zodpovednosti, vrátane uplatňovaných postupov náležitej starostlivosti,

c)  opis hlavných rizík vplyvu účtovnej jednotky na oblasť spoločenskej zodpovednosti vyplývajúceho z činnosti účtovnej jednotky, ktorý by mohol mať nepriaznivé dôsledky, a ak je to primerané, aj opis jej obchodných vzťahov, produktov alebo služieb, ktoré súvisia s týmito rizikami vplyvu, a opis spôsobu, akým účtovná jednotka tieto riziká riadi,

d)  významné nefinančné informácie o činnosti účtovnej jednotky podľa jednotlivých činností,

e)  odkaz na informácie o sumách vykázaných v účtovnej závierke a vysvetlenie týchto súm z hľadiska vplyvov na oblasť spoločenskej zodpovednosti, ak je to vhodné.

(11) Subjekt verejného záujmu môže pri informáciách podľa odsekov 9 a 10 vychádzať aj z rámca Európskej únie alebo z iného medzinárodného rámca, ktorý upravuje nefinančné informácie, ak presne uvedie podľa akého rámca postupoval.

(12) Povinnosť uviesť informácie podľa odsekov 9 a 10 nemá subjekt verejného záujmu, ktorý je dcérskou účtovnou jednotkou, ak sú informácie o ňom a všetkých jeho dcérskych účtovných jednotkách zahrnuté vo výročnej správe alebo v obdobnej správe materskej účtovnej jednotky.

(13) Ak subjekt verejného záujmu nezverejňuje informácie podľa odsekov 9 a 10, uvedie vo výročnej správe dôvody, na základe ktorých tieto informácie nezverejnil.

(14) Účtovná jednotka, ktorá emitovala akcie a tieto boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu a účtovná jednotka, ktorá emitovala akcie, s ktorými sa obchoduje v mnohostrannom obchodnom systéme^28ca) ktoréhokoľvek členského štátu, uvedie vo výročnej správe aj opis politiky rozmanitosti, ktorú uplatňuje vo svojich správnych orgánoch, riadiacich orgánoch a dozorných orgánoch najmä vo vzťahu k veku, pohlaviu, vzdelaniu a profesijným skúsenostiam členov týchto orgánov, ciele takejto politiky, spôsob akým sa vykonáva a dosiahnuté výsledky vo vykazovanom období, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie, splnila aspoň dve z týchto podmienok:

a)  celková suma majetku presiahla 20 000 000 eur, pričom sumou majetku na tento účel sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3,

b)  čistý obrat presiahol 40 000 000 eur,

c)  priemerný prepočítaný počet zamestnancov presiahol 250.

(15) Účtovná jednotka, ktorá neuvádza vo výročnej správe opis politiky rozmanitosti podľa odseku 14, uvádza vo výročnej správe dôvody, na základe ktorých sa rozhodla neuplatňovať politiku rozmanitosti.

(16) Uvedením informácií podľa odsekov 9 a 10 je splnená povinnosť účtovnej jednotky uvádzať nefinančné informácie o vplyve činnosti účtovnej jednotky na životné prostredie a na zamestnanosť podľa odseku 1 písm. a).

(17) Výročná správa, ktorú vyhotovuje účtovná jednotka, ktorá má povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19 ods. 5, ak osobitné predpisy²⁸⁾ neustanovujú inak, obsahuje najmä

a)  účtovnú závierku za účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa,

b)  správu audítora k účtovnej závierke podľa písmena a),

c)  prehľad vykonávaných činností alebo projektov za účtovné obdobie s uvedením ich vzťahu k účelu založenia účtovnej jednotky,

d)  prehľad výnosov (príjmov) v členení podľa zdrojov,

e)  prehľad nákladov (výdavkov) v členení podľa jednotlivých druhov činností, účelu alebo projektov, s osobitným vyčíslením nákladov (výdavkov) na správu,

f)  návrh vysporiadania výsledku hospodárenia,

g)  informáciu o predpokladanom budúcom vývoji činnosti účtovnej jednotky.

  Komentár k § 20        

Výročná správa

•    Účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom, musia vypracovať výročnú správu.

V § 20 ods. 1 zákona o účtovníctve sú uvedené účtovné jednotky, ktoré sú povinné vyhotovovať výročnú správu. Ide o účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19 zákona o účtovníctve. Podľa novely zákona o účtovníctve zákonom č. 352/2013 Z. z. od 1. 1. 2014 z povinnosti vyhotovovať výročnú správu sú oslobodené účtovné jednotky uvedené v § 17a ods. 1 písm. b) a pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi, z dôvodu, že ide o pobočky – organizačné zložky, ktoré sú súčasťou výročnej správy obchodnej spoločnosti, ktorá ich zriadila.

®  Obsah výročnej správy

Výročná správa obsahuje účtovnú závierku (súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky) za účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa a správu audítora k tejto účtovnej závierke.

Zákon ďalej uvádza, aké konkrétne informácie má výročná správa obsahovať. Výročná správa obsahuje najmä informácie o vývoji účtovnej jednotky, o stave, v ktorom sa nachádza a o významných rizikách a neistotách, ktorým je účtovná jednotka vystavená, o predpokladanom budúcom vývoji, o udalostiach osobitného významu, ktoré nastali po skončení účtovného obdobia (napr. v období zostavovania účtovnej závierky vyhorela prevádzka, je to udalosť, ktorá významným spôsobom ovplyvní ďalšiu činnosť účtovnej jednotky).

Výročná správa by mala obsahovať aj informácie o nákladoch vynaložených na činnosť v oblasti výskumu a vývoja, samozrejme za predpokladu, že účtovná jednotka také náklady v účtovnom období vynaložila, ďalej informácie o nadobúdaní vlastných akcií, dočasných listov, vlastných obchodných podielov a akcií, dočasných listov a obchodných podielov materskej účtovnej jednotky.

Výročná správa by mala obsahovať aj návrh na rozdelenie zisku (ak účtovná jednotka za účtovné obdobie dosiahla zisk) alebo návrh na vysporiadanie straty (ak výsledkom hospodárenia za dané účtovné obdobie bola strata).

Ak má účtovná jednotka organizačnú zložku v zahraničí, aj táto informácia musí byť uvedená vo výročnej správe.

®  Obsah výročnej správy inak ako ustanovuje zákon o účtovníctve môže určiť osobitný predpis napr. zákon o nadáciách (§ 35 ods. 2 zákona č. 34/2002 Z. z.).

Nadácia je po skončení kalendárneho roka povinná vypracovať výročnú správu v lehote určenej správnou radou alebo nadačnou listinou najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka (za rok 2022 do 30. 6. 2023) a do 15. 7. ju uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok. Uvedené lehoty platia aj pre neziskové organizácie poskytujúce všeobecno-prospešné služby (§ 33 a § 34 zákona č. 197/2002 Z. z.), ako aj zákon o neinvestičných fondoch (§ 24 a § 25 zákona č. 147/1997 Z. z.).

Výročná správa nadácie obsahuje

a)  prehľad činností vykonávaných v hodnotenom období s uvedením vzťahu k verejnoprospešnému účelu nadácie,

b)  ročnú účtovnú závierku, zhodnotenie základných údajov zahrnutých v nej a výrok audítora k ročnej účtovnej závierke,

c)  prehľad príjmov (výnosov) podľa zdrojov a ich pôvodu,

d)  prehľad o darcoch, ak hodnota darov alebo výška prostriedkov od toho istého darcu presahuje 331 eur,

e)  prehľad o fyzických osobách a právnických osobách, ktorým nadácia poskytla prostriedky na verejnoprospešný účel, na ktorý bola nadácia založená, a informáciu, akým spôsobom sa tieto prostriedky použili,

f) celkové výdavky (náklady) v členení na výdavky podľa jednotlivých druhov činností nadácie a osobitne výšku výdavkov (nákladov) na správu nadácie vrátane rozhodnutia správnej rady podľa § 28 ods. 1 a v členení podľa § 28 ods. 2 a 3,

g)  zmeny vykonané v nadačnej listine a v zložení orgánov, ktoré nastali v hodnotenom období,

h)  odmenu za výkon funkcie správcu nadácie a iného orgánu, ak bol nadačnou listinou ustanovený,

i) prehľad o činnosti nadačných fondov spolu s prehľadom o prostriedkoch nadačných fondov,

j) ďalšie údaje, ktoré určí správna rada.

Ak sa po zverejnení výročnej správy zistia skutočnosti, ktoré sú dôvodom na jej opravu, je nadácia povinná túto opravu bezodkladne vykonať. Nadácia uloží výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 15. júla.

®  Termín overenia súladu
výročnej správy s účtovnou závierkou

Výročná správa účtovnej jednotky musí poskytovať verný a pravdivý obraz. Súlad výročnej správy s účtovnou závierkou musí byť overený audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia.

K priebežnej účtovnej závierke sa vyhotovuje priebežná správa, ak tak ustanoví osobitný predpis (§ 29 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach).

®  Výročná správa u emitentov
a obchodníkov cenných papierov

V § 20 ods. 6 a 7 sú uvedené požiadavky na obsah výročnej správy pre účtovné jednotky, ktoré emitovali cenné papiere (emitenti cenných papierov) a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu. Osobitnú časť výročnej správy týchto účtovných jednotiek tvorí vyhlásenie o správe a riadení, ktorého súčasťou je aj kódex o riadení spoločnosti, ktorým sa účtovná jednotka riadi (táto požiadavka sa ustanovila zákonom č. 198/2007 Z. z. od 1. 1. 2008, ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve). Účtovná jednotka má povinnosť zabezpečiť verejnú dostupnosť kódexu a vo vyhlásení o správe a riadení musí uviesť informáciu, kde je kódex o riadení spoločnosti verejne dostupný.

Novelou zákona č. 504/2009 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, od 1. 1. 2010 došlo k upresneniu znenia dvoch ustanovení a to v § 20 ods. 6 písm. f), podľa ktorého účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, je povinná vo výročnej správe uviesť ako osobitnú časť výročnej správy vyhlásenie o správe a riadení, ktorá musí obsahovať aj informácie o zložení a činnosti orgánov spoločnosti a ich výborov. Novelou zákona bolo slovo predstavenstvo nahradené slovami „orgánov spoločnosti“ z dôvodu, že ide o výraz všeobecného charakteru platný pre všetky účtovné jednotky; predstavenstvo spoločnosti býva zvyčajne jednou zo súčastí orgánov spoločnosti, napr. v akciovej spoločnosti.

®  Obsah výročnej správy u obchodníka s cennými papiermi

Podľa § 20 ods. 6 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, je povinná vo výročnej správe uviesť ako osobitnú časť výročnej správy vyhlásenie o správe a riadení, ktoré obsahuje

•    odkaz na kódex o riadení spoločnosti,

•    informácie o metódach riadenia,

•    informácie o odchýlkach od kódexu o riadení spoločnosti,

•    opis systémov vnútornej kontroly a riadenia rizík,

•    informácie o činnosti valného zhromaždenia, jeho právomociach,

•    opis práv akcionárov a postupu ich vykonávania,

•    informácie o zložení a činnosti orgánov spoločnosti a ich výborov.

V § 20 ods. 7 zákona o účtovníctve sú uvedené ďalšie požiadavky na obsah výročnej správy pre účtovnú jednotku, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Táto účtovná jednotka nemusí uvádzať údaje o spôsobe kontroly systému zamestnaneckých akcií, ak práva spojené s týmito akciami nie sú uplatňované priamo zamestnancami. Členovia predstavenstva účtovnej jednotky, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, predložia valnému zhromaždeniu vysvetľujúcu správu k obsahovým náležitostiam výročnej správy zostavenej podľa § 20 podľa odsekov 6 a 7.

Komentár k zmenám
účinným od 1. 1. 2016

K § 20 ods. 1 až 3, 6 písm. d) zákona o účtovníctve

V nadväznosti na transpozíciu smernice 2013/34/EÚ v súvislosti s výročnou správou:

•    pre vybrané účtovné jednotky sa rozšíril obsah výročnej správy o osobitnú časť, ktorou je ročná správa o platbách orgánom verejnej moci (ďalej len „správa o platbách“);

•    rozšírili sa povinnosti audítora, ktorý musí vyjadriť názor, či výročná správa je v súlade s účtovnou závierkou a tiež názor na vybrané informácie vo výročnej správe. Audítor musí uviesť, či na základe poznatkov o účtovnej jednotke a situácii v nej zistil významné nesprávnosti vo výročnej správe a uviesť charakter každej takej významnej nesprávnosti;

•    spresnilo sa ustanovenie § 20 ods. 6 písm. d) zákona o účtovníctve, podľa ktorého účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, uvádza vo vyhlásení o správe a riadení, okrem iného, opis hlavných systémov vnútornej kontroly a riadenia rizík vo vzťahu k účtovnej závierke.

Komentár k zmenám
účinným od 1. 1. 2017

K § 20 ods. 9 až 15

V nadväznosti na transpozíciu smernice 2014/95/EÚ sa rozšíril obsah výročnej správy o:

•    nefinančné informácie vymedzené v § 20 ods. 9 zákona o účtovníctve pre subjekt verejného záujmu (okrem Národnej banky Slovenska), ktorého priemerný prepočítaný počet zamestnancov za účtovné obdobie prekročil 500 zamestnancov. Zároveň sa podľa § 20 ods. 11 zákona o účtovníctve ustanovila výnimka z uvádzania nefinančných informácií pre subjekt verejného záujmu, ktorý je dcérskou účtovnou jednotkou, ak sú informácie o ňom a všetkých jeho dcérskych účtovných jednotkách zahrnuté vo výročnej správe alebo obdobnej správe materskej účtovnej jednotky;

•    opis politiky rozmanitosti pre účtovnú jednotku, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu, pričom splnila aspoň dve z podmienok ustanovených v § 20 ods. 13 zákona o účtovníctve. Opis politiky rozmanitosti je vymedzený v § 20 ods. 13 zákona o účtovníctve.

Zákonom č. 130/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2017 sa do zákona o účtovníctve ustanovili nové §-y 20a a 20b

§ 20a – Ročná správa o platbách orgánom verejnej moci. Túto časť výročnej správy zostavuje veľká účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou a subjekt verejného záujmu, ktoré pôsobia v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov. Tieto účtovné jednotky zostavujú a zverejňujú správu o platbách orgánom verejnej moci. Zároveň sa na účely zákona o účtovníctve definuje účtovná jednotka pôsobiaca v ťažobnom priemysle a účtovná jednotka pôsobiaca v klčovaní prirodzených lesov, orgán verenej moci, prirodzený les, projekt a platba a jej členenie a aké platby sa nemusia v správe o platbách zverejňovať. Čo bude obsahovať správa o platbách, je ustanovené v novom § 20b – Obsah správy o platbách.

Stav od 1. 1. 2022

Komentár k zmenám účinným
od 1. 1. 2022 – zákon č. 456/2021 Z. z.

V § 20 ods. 9 zákona o účtovníctve je ustanovený obsah výročnej správy pre subjekty verejného záujmu. Pred 1. 1. 2022 v tomto ustanovení bola uvedená aj Národná banka Slovenska. Vzhľadom na to, že Národná banka Slovenska nie je subjektom verejného záujmu, od 1. 1. 2022 sa z § 20 ods. 9 zákona o účtovníctve Národná banka Slovenska vypúšťa. Ide o subjekt, ktorý je samostatne uvedený v § 17b ods. 1 zákona o účtovníctve, ktorý vedie účtovníctvo podľa osobitných predpisov Protokol o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, príloha č. 18 k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (oznámenie č. 185/2004 Z. z.).

V § 20 ods. 16 zákona o účtovníctve sa dopĺňa obsah výročnej správy, ktorú musí vyhotoviť účtovná jednotka, ak bude mať povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve, tzn. právnická osoba vymedzená v § 50 zákona o dani z príjmov, ktorej suma prijatého podielu zaplatenej dane za účtovné obdobie je vyššia ako 35 000 eur a osobitný predpis, podľa ktorého je táto účtovná jednotka zriadená neustanovuje obsah výročnej správy, napríklad § 25 ods. 3 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch, § 34 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z. z. neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, § 35 ods. 2 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách. Obsah výročnej správy je prispôsobený činnostiam, ktoré tieto účtovné jednotky (právnické osoby) vykonávajú a tým je obsah výročnej správy vhodný a náležitý pre túto skupinu účtovných jednotiek.

Stav od 31. 12. 2022

Komentár k zmenám účinným
od 31. 12. 2022 – zákon č. 407/2022 Z. z.

K § 20 ods. 6

V § 20 ods. 6 ZoÚ sa precizuje terminológia pojmu „na regulovanom trhu“ na slová „na regulovanom trhu členského štátu“.

K § 20 ods. 7

V § 20 ods. 7 ZoÚ sa spresňuje vymedzenie účtovných jednotiek, na ktoré sa vzťahuje povinnosť uvádzať informácie podľa tohto odseku vo výročnej správe. Ide o účtovné jednotky, ktoré emitovali cenné papiere a aspoň niektoré z nich sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu a týka sa ich ponuka na prevzatie. V písm. a) sa upravuje legislatívna skratka „členský štát“ s cieľom zjednotenia uvádzania daného pojmu v celom zákone.

K § 20 ods. 8

V § 20 ods. 8 ZoÚ sa spresňuje, že členovia predstavenstva účtovnej jednotky, ktorá emitovala cenné papiere, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu, predložia valnému zhromaždeniu vysvetľujúcu správu k obsahovým náležitostiam výročnej správy podľa § 20 ods. 7 ZoÚ.

K § 20 ods. 9

V § 20 ods. 9 ZoÚ sa dopĺňajú veľkostné podmienky, pri splnení ktorých je subjekt verejného záujmu, ktorého priemerný prepočítaný počet zamestnancov za účtovné obdobie presiahol 500 zamestnancov, povinný vo výročnej správe uvádzať informácie z oblasti spoločenskej zodpovednosti.

K § 20 ods. 10

V § 20 sa dopĺňa nový odsek 10 ZoÚ, v ktorom sa ustanovuje obsahová náplň výročnej správy subjektu verejného záujmu podľa § 20 ods. 9 ZoÚ.

K § 20 ods. 14

V § 20 ods. 14 ZoÚ sa dopĺňa bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie na účely posudzovania podmienok, pri splnení ktorých účtovná jednotka, ktorá emitovala akcie a tieto boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu a účtovná jednotka, ktorá emitovala akcie, s ktorými sa obchoduje v mnohostrannom obchodnom systéme ktoréhokoľvek členského štátu, uvádza vo výročnej správe požadované informácie (pred novelou sa posudzovali podmienky len ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka).

Komentár k zmenám účinným
od 1. 1. 2023 – zákon č. 407/2022 Z. z.

K § 20 ods. 3 písm. e)

V § 20 ods. 3 písm. e) ZoÚ sa spresňuje, že audítor musí uviesť, či na základe poznatkov o účtovnej jednotke a situácii v účtovnej jednotke získaných počas auditu účtovnej závierky zistil významné nesprávnosti vo výročnej správe a uviesť charakter každej takej významnej nesprávnosti. Jedná sa o spresnenie v nadväznosti na čl. 34 smernice 2013/34/EÚ v platnom znení.

Komentár k zmenám účinným
od 22. 6. 2023 – zákon č. 407/2022 Z. z.

K § 20 ods. 17

V § 20 ods. 17 ZoÚ dochádza k legislatívno-technickej úprave v nadväznosti na zmenu v § 19 ods. 4 ZoÚ (posunutie číslovania odsekov z dôvodu nového odseku č. 4).

Komentár k zmenám účinným
od 22. 6. 2023 – zákon č. 407/2022 Z. z.

K § 39za Prechodné ustanovenia

•    § 21 až 21f ZoÚ v znení účinnom od 22. júna 2023 prvýkrát použijú pri ukladaní správy s informáciami o dani z príjmov za účtovné obdobie začínajúce 22. júna 2024 a neskôr.

§ 20a

Ročná správa o platbách orgánom
verejnej moci

(1) Veľká účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou a subjekt verejného záujmu, ktoré pôsobia v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov, zostavujú a zverejňujú ročnú správu o platbách orgánom verejnej moci (ďalej len „správa o platbách“). Povinnosť zostaviť a zverejniť správu o platbách nemá podnik z členského štátu, ktorý je materskou účtovnou jednotkou alebo dcérskou účtovnou jednotkou, ak materská účtovná jednotka podlieha právu niektorého členského štátu a poskytnuté platby sú zahrnuté v konsolidovanej správe o platbách orgánom verejnej moci (ďalej len „konsolidovaná správa o platbách“).

(2) Na účely tohto zákona sa rozumie

a)  účtovnou jednotkou pôsobiacou v ťažobnom priemysle účtovná jednotka, ktorej činnosti môžu zahŕňať prieskum, nález, prípravu územia na ťažbu alebo ťažbu nerastných surovín podľa osobitného predpisu,^28d)

b)  účtovnou jednotkou pôsobiacou v klčovaní prirodzených lesov účtovná jednotka, ktorá vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu,^28e)

c)  orgánom verejnej moci orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy, vrátane ním zriadených organizácií a riadených organizácií, štátnych podnikov a obchodných spoločností, v ktorých má orgán verejnej moci práva podľa § 22 ods. 3,

d)  prirodzeným lesom lesný porast pôvodných rastlinných druhov, v ktorom nie sú jasne viditeľné známky ľudskej činnosti a v ktorom ekologické procesy nie sú významne narušené,

e)  projektom prevádzkové činnosti vykonávané na základe konkrétnej zmluvy alebo povolenia, na základe ktorých sa odvodzujú záväzky na platby; ak je viac takýchto zmlúv a povolení vzájomne prepojených, považujú sa za jeden projekt, pričom účtovná jednotka nesmie prevádzkové činnosti rozdeľovať ani spájať s cieľom vyhnúť sa vypracovaniu správy o platbách a posudzuje podstatu platby, pričom nie je rozhodujúca forma platby,

f)  platbou peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie poskytnuté orgánu verejnej moci.

(3) Platby sa v správe o platbách uvádzajú v členení podľa štátov, v ktorých má účtovná jednotka prevádzku ťažby nerastných surovín alebo prevádzku klčovania prirodzených lesov.

(4) Platby sa členia podľa druhu takto:

a)  platba za ťažobné právo,

b)  daň z príjmov právnických osôb a obdobná daň,

c)  dividenda,

d)  licenčný poplatok, vstupný poplatok a iná odplata z nájomnej zmluvy,

e)  prémia za podpísanie zmluvy za nález a ťažbu,

f)  platba za zlepšenie infraštruktúry.

(5) V správe o platbách sa nemusia zverejňovať platby jedného druhu v jednom štáte, ak ich súhrnná hodnota za účtovné obdobie je nižšia ako 100 000 eur.

  Komentár k § 20a      

Zákonom č. 130/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2016 došlo k doplneniu § 20a, ktorý upravuje správu o platbách.

Odsek 1 upravuje, ktoré účtovné jednotky sú povinné vyhotoviť správu o platbách orgánom verejnej moci – veľká účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou, a subjekt verejného záujmu, ktorí pôsobia v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov. Zároveň ustanovuje aj účtovné jednotky, ktoré nie sú povinné zostaviť správu o platbách – podnik z členského štátu, ktorý je materskou účtovnou jednotkou alebo dcérskou účtovnou jednotkou, ak materská účtovná jednotka podlieha právu niektorého členského štátu a poskytnuté platby sú zahrnuté v konsolidovanej správe o platbách.

Odsek 2 uvádza definície:

•    účtovných jednotiek pôsobiacich v ťažobnom priemysle a účtovných jednotiek pôsobiacich v klčovaní prirodzených lesov – definície sa odvolávajú na Prílohu č. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)  č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, podľa ktorej k ťažobnému priemyslu možno zaradiť ťažbu lignitu a uhlia, čierneho uhlia, ropy a zemného plynu, ku klčovaniu prirodzených lesov možno zaradiť ťažbu dreva;

•    orgánu verejnej moci – orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy vrátane ním zriadených organizácií a riadených organizácií, štátnych podnikov a obchodných spoločností, v ktorých má orgán verejnej moci práva podľa § 22 ods. 3;

•    prirodzeného lesu – lesný porast pôvodných rastlinných druhov, v ktorom nie sú jasne viditeľné známky ľudskej činnosti a v ktorom ekologické procesy nie sú významne narušené,

•    projektu – prevádzkové činnosti vykonávané na základe konkrétnej zmluvy alebo povolenia, na základe ktorých sa odvodzujú záväzky na platby; ak je viac takých zmlúv a povolení vzájomne prepojených, považujú sa za jeden projekt, pričom účtovná jednotka nesmie prevádzkové činnosti rozdeľovať ani spájať s cieľom vyhnúť sa vypracovaniu správy o platbách a posudzuje podstatu platby, pričom nie je rozhodujúca forma platby,

•    platby – peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie poskytnuté orgánu verejnej moci.

Odseky 3 a 4 upravujú členenie platieb uvádzaných v správe o platbách, a to:

•    členenie podľa štátov, v ktorých má účtovná jednotka prevádzku ťažby nerastných surovín alebo klčovania prirodzených lesov,

•    členenie podľa druhu – platba za ťažobné právo, daň z príjmov právnických osôb a obdobná daň, dividenda, licenčný poplatok, vstupný poplatok a iná odplata z nájomnej zmluvy, prémia za podpísanie zmluvy za nález a ťažbu, platba za zlepšenie infraštruktúry.

Odsek 5 upravuje, aké platby sa nemusia zverejňovať v správe o platbách – sú to platby jedného druhu v jednom štáte, ak ich súhrnná hodnota za účtovné obdobie je nižšia ako 100 000 eur.

§ 20b

Obsah správy o platbách

Správa o platbách obsahuje

a)  celkovú sumu platieb poskytnutých jednotlivému orgánu verejnej moci, v členení podľa druhu platby,

b)  platby vzťahujúce sa k projektu, ak je možné ich priradiť k projektu, ich celkovú sumu a celkovú sumu v členení podľa druhu platby; platby, ku ktorým je účtovná jednotka zaviazaná a nedajú sa priradiť k projektu, sa nemusia priradiť k projektu a môžu sa uviesť osobitne,

c)  platby vykonané nepeňažným plnením vrátane vyjadrenia ich peňažnej hodnoty, pričom sa zverejní aj obsah a rozsah nepeňažného plnenia a popíše sa, ako bolo vyjadrenie peňažnej hodnoty tohto plnenia určené,

d)  vyhlásenie štatutárneho orgánu účtovnej jednotky podpísané oprávnenou osobou, že správa o platbách poskytuje verný obraz o platbách.

  Komentár k § 20b      

V § 20b ZoÚ, ktorý nadobudol účinnosť od 1. 1. 2016, je vymedzený obsah správy o platbách. Správa o platbách obsahuje štruktúru platieb v členení na:

a)  celkovú sumu platieb poskytnutých jednotlivému orgánu verejnej moci v členení podľa druhu platby,

b)  platby vzťahujúce sa k projektu, ak je možné ich priradiť k projektu, ich celkovú sumu a celkovú sumu v členení podľa druhu platby; platby, ku ktorým je účtovná jednotka zaviazaná a nedajú sa priradiť k projektu, sa nemusia priradiť k projektu a môžu sa uviesť osobitne,

c)  platby vykonané nepeňažným plnením vrátane vyjadrenia ich peňažnej hodnoty, pričom sa zverejní aj obsah a rozsah nepeňažného plnenia a popíše sa, ako bolo vyjadrenie peňažnej hodnoty tohto plnenia určené.

Okrem týchto údajov obsahuje aj vyhlásenie štatutárneho orgánu účtovnej jednotky podpísané oprávnenou osobou, že správa o platbách poskytuje verný obraz o platbách.

Komentár k zmenám účinným
od 22. 6. 2023 – zákon č. 407/2022 Z. z.

Touto novelou sa do zákona o účtovníctve (ďalej len „ZoÚ“) ustanovuje povinnosť zostavovať „Správu s informáciami o dani z príjmov“. Týmto sa do ZoÚ transponovala Smernica európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2021/2101 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmov určitými podnikmi a pobočkami. Smernica sa dopĺňa aj do Prílohy k ZoÚ do zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie. Cieľom určenia povinnosti pre účtovné jednotky zostavovať Správu s informáciami o dani z príjmov je zvýšiť transparentnosť a podporiť spoločenskú zodpovednosť nadnárodných spoločností, ktoré prekročili určitú veľkosť, a to transpozíciou spoločných pravidiel pre zverejňovanie informácií o dani z príjmov. Väčšia transparentnosť pri zverejňovaní má prispieť k lepšej verejnej kontrole nad činnosťami nadnárodných spoločností.

Správa s informáciami
o dani z príjmov

§ 21

(1) Na účely správy s informáciami o dani z príjmov sa rozumie

a)  konečnou materskou účtovnou jednotkou obchodná spoločnosť, ktorá zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku za najväčšiu skupinu účtovných jednotiek bez ohľadu na ich sídlo,

b)  samostatnou účtovnou jednotkou obchodná spoločnosť, ktorá nie je súčasťou žiadnej skupiny účtovných jednotiek,

c)  prepojenými účtovnými jednotkami dve alebo viaceré účtovné jednotky v rámci skupiny účtovných jednotiek bez ohľadu na ich sídlo.

(2) Na účely posúdenia vzniku povinnosti podľa § 21b až 21d sa rozumie

a)  zahraničným subjektom zahraničná právnická osoba so sídlom mimo územia členského štátu, ktorej právna forma je obdobná právnej forme obchodnej spoločnosti,

b)  zahraničným konečným materským subjektom zahraničný subjekt, ktorý zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku zahraničnej skupiny,

c)  zahraničnou skupinou najväčšia skupina subjektov, bez ohľadu na ich sídlo, ktorá je súčasťou konsolidovanej účtovnej závierky zahraničného konečného materského subjektu,

d)  zahraničným samostatným subjektom zahraničný subjekt, ktorý nie je súčasťou žiadnej skupiny,

e)  organizačnou zložkou zahraničného subjektu účtovná jednotka, ktorá je organizačnou zložkou podniku zahraničného subjektu a je zapísaná v obchodnom registri,

f)  konsolidovanou účtovnou závierkou zahraničného konečného materského subjektu účtovná závierka zahraničnej skupiny zostavená zahraničným konečným materským subjektom, v ktorej sú aktíva, záväzky, vlastné imanie, výnosy a náklady vykázané tak, ako keby zodpovedali jednému ekonomickému celku,

g)  konsolidovanými výnosmi zahraničného konečného materského subjektu konsolidované výnosy vykázané v jeho konsolidovanej účtovnej závierke zostavenej v súlade s právnymi predpismi štátu, v ktorom bol zahraničný konečný materský subjekt založený,

h)  výnosmi zahraničného samostatného subjektu výnosy vykázané v jeho účtovnej závierke zostavenej v súlade s právnymi predpismi štátu, v ktorom bol zahraničný samostatný subjekt založený.

§ 21a

(1) Správu s informáciami o dani z príjmov je povinná vyhotoviť:

a)  konečná materská účtovná jednotka, ak v každom z dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach jej konsolidované výnosy^28f) vykázané v jej konsolidovanej účtovnej závierke zostavenej podľa osobitných predpisov^22a) presiahli sumu 750 000 000 eur,

b)  samostatná účtovná jednotka, ak v každom z dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach jej

1. výnosy vykázané v jej individuálnej účtovnej závierke zostavenej podľa osobitných predpisov^22a) presiahli sumu 750 000 000 eur alebo

2. čistý obrat vykázaný v jej individuálnej účtovnej závierke, ak nezostavuje individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov^22a), presiahol sumu 750 000 000 eur.

(2) Konečná materská účtovná jednotka a samostatná účtovná jednotka, ktorým vznikla povinnosť vyhotoviť správu s informáciami o dani z príjmov podľa odseku 1, sú povinné túto správu vyhotoviť za druhé účtovné obdobie z dvoch účtovných období uvedených v odseku 1.

(3) Povinnosť vyhotoviť správu s informáciami o dani z príjmov podľa odseku 1 zaniká, ak v každom z dvoch účtovných období bezprostredne nasledujúcich po účtovnom období, za ktoré vznikla povinnosť vyhotoviť správu s informáciami o dani z príjmov podľa odseku 1, konsolidované výnosy konečnej materskej účtovnej jednotky a výnosy podľa odseku 1 písm. b) prvého bodu alebo čistý obrat podľa odseku 1 písm. b) druhého bodu samostatnej účtovnej jednotky nepresiahnu sumu 750 000 000 eur.

(4) Na konečnú materskú účtovnú jednotku a samostatnú účtovnú jednotku sa povinnosť vyhotoviť správu s informáciami o dani z príjmov podľa odseku 1 nevzťahuje, ak

a)  sú tieto účtovné jednotky vrátane ich prepojených účtovných jednotiek a organizačných zložiek, ktoré sú umiestnené mimo územia Slovenskej republiky, rezidentmi na daňové účely len v Slovenskej republike alebo

b)  zverejňujú výročnú správu v súlade s osobitným predpisom,^28g) ktorá zahŕňa informácie o všetkých ich činnostiach alebo všetkých činnostiach všetkých prepojených účtovných jednotiek, ktoré sú zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky konečnej materskej účtovnej jednotky.

(5) Konečná materská účtovná jednotka a samostatná účtovná jednotka, ktoré majú povinnosť vyhotoviť správu s informáciami o dani z príjmov podľa odseku 1, sú povinné ju uložiť do registra v súlade s § 23a ods. 11 a do zbierky listín obchodného registra.

(6) Náležitosti správy s informáciami o dani z príjmov, ich usporiadanie a označovanie ustanoví ministerstvo opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

§ 21b

(1) Ak veľká dcérska účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou, má zahraničný konečný materský subjekt, ktorého konsolidované výnosy vykázané v jeho konsolidovanej účtovnej závierke presiahli v každom z dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach sumu 750 000 000 eur alebo ekvivalent tejto sumy v mene štátu, ktorý nie je členským štátom, po prepočte referenčným výmenným kurzom Európskej centrálnej banky platným k 21. decembru 2021 a zaokrúhlení na najbližšiu tisícku meny (ďalej len „ekvivalentná suma“), je povinná uložiť správu s informáciami o dani z príjmov týkajúcu sa jej zahraničného konečného materského subjektu vyhotovenú za druhé účtovné obdobie z uvedených dvoch účtovných období do registra v súlade s § 23a ods. 11 a do zbierky listín obchodného registra.

(2) Povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov týkajúcu sa zahraničného konečného materského subjektu podľa odseku 1 zaniká, ak v každom z dvoch účtovných období bezprostredne nasledujúcich po účtovnom období, za ktoré vznikla povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov podľa odseku 1, konsolidované výnosy zahraničného konečného materského subjektu nepresiahnu sumu 750 000 000 eur alebo ekvivalentnú sumu.

(3) Ak veľká dcérska účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou, má povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov podľa odseku 1 a nemá k dispozícii správu s informáciami o dani z príjmov týkajúcu sa jej zahraničného konečného materského subjektu, požiada svoj zahraničný konečný materský subjekt, aby jej poskytol všetky informácie potrebné na to, aby mohla splniť povinnosť podľa odseku 1. Ak veľká dcérska účtovná jednotka uvedená v odseku 1 nezíska od svojho zahraničného konečného materského subjektu všetky požadované informácie na uloženie tejto správy, vyhotoví a uloží v súlade s odsekom 1 správu s informáciami o dani z príjmov, v ktorej uvedie všetky informácie, ktoré má k dispozícii a súčasne vyhlási, že jej zahraničný konečný materský subjekt neposkytol potrebné informácie.

(4) Povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na obchodnú spoločnosť, ktorá je mikro dcérskou účtovnou jednotkou alebo malou dcérskou účtovnou jednotkou, ak táto účtovná jednotka vykonáva svoju činnosť len za účelom vyhýbania sa tejto povinnosti.

§ 21c

(1) Organizačná zložka zahraničného subjektu je povinná uložiť správu s informáciami o dani z príjmov týkajúcu sa jej zahraničného konečného materského subjektu alebo zahraničného samostatného subjektu do registra v súlade s § 23a ods. 11 a do zbierky listín obchodného registra, ak v každom z dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach jej čistý obrat presiahne sumu 8 000 000 eur a sú splnené tieto podmienky:

a)  zahraničný subjekt, ktorý zriadil organizačnú zložku zahraničného subjektu, je

1. prepojeným zahraničným subjektom a konsolidované výnosy vykázané v konsolidovanej účtovnej závierke jeho zahraničného konečného materského subjektu presiahli v každom z dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach sumu 750 000 000 eur alebo ekvivalentnú sumu, alebo

2. zahraničným samostatným subjektom, ktorého výnosy vykázané v jeho účtovnej závierke v každom z dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach presiahli sumu 750 000 000 eur alebo ekvivalentnú sumu a

b)  zahraničný konečný materský subjekt uvedený v písmene a) prvom bode nemá

1. veľkú dcérsku účtovnú jednotku uvedenú v § 21b ods. 1 a

2. dcérsky subjekt, ktorým je dcérska právnická osoba so sídlom v členskom štáte okrem Slovenskej republiky a s právnou formou obdobnou právnej forme obchodnej spoločnosti spĺňajúca veľkostné podmienky pre stredne veľký podnik alebo veľký podnik podľa právne záväzného aktu Európskej únie.

(2) Povinnosť organizačnej zložky zahraničného subjektu uložiť správu s informáciami o dani z príjmov podľa odseku 1 zaniká, ak v každom z dvoch účtovných období bezprostredne nasledujúcich po účtovnom období, za ktoré jej vznikla povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov podľa odseku 1,

a)  čistý obrat organizačnej zložky zahraničného subjektu nepresiahne sumu 8 000 000 eur alebo

b)  konsolidované výnosy zahraničného konečného materského subjektu alebo výnosy zahraničného samostatného subjektu podľa odseku 1 písm. a) nepresiahnu sumu 750 000 000 eur alebo ekvivalentnú sumu.

(3) Ak organizačná zložka zahraničného subjektu uvedená v odseku 1 nemá k dispozícii správu s informáciami o dani z príjmov týkajúcu sa jej zahraničného konečného materského subjektu alebo zahraničného samostatného subjektu, požiada svoj zahraničný konečný materský subjekt alebo zahraničný samostatný subjekt, aby jej poskytol všetky informácie potrebné na to, aby mohla splniť povinnosť podľa odseku 1. Ak organizačná zložka zahraničného subjektu uvedená v odseku 1 nezíska od svojho zahraničného konečného materského subjektu alebo zahraničného samostatného subjektu všetky požadované informácie na uloženie tejto správy, vyhotoví a uloží v súlade s odsekom 1 správu s informáciami o dani z príjmov, v ktorej uvedie všetky informácie, ktoré má k dispozícii a súčasne vyhlási, že jej zahraničný konečný materský subjekt alebo zahraničný samostatný subjekt neposkytol potrebné informácie.

(4) Povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na organizačnú zložku zahraničného subjektu, ktorej čistý obrat nepresahuje v každom z dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach sumu 8 000 0000 eur, ak táto účtovná jednotka vykonáva svoju činnosť len za účelom vyhýbania sa tejto povinnosti.

§ 21d

(1) Na veľkú dcérsku účtovnú jednotku uvedenú v § 21b sa povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov týkajúcu sa jej zahraničného konečného materského subjektu nevzťahuje, ak táto správa je bezplatne prístupná verejnosti v elektronickom formáte, ktorý je strojovo čitateľný, na webovom sídle jej zahraničného konečného materského subjektu aspoň v jednom úradnom jazyku Európskej únie v lehote najneskôr do 12 mesiacov od skončenia účtovného obdobia, za ktoré je táto správa vyhotovená a je splnená jedna z týchto podmienok:

a)  táto správa je vyhotovená a uložená v súlade s týmto zákonom a uvádza sa v nej obchodné meno a sídlo jednej veľkej dcérskej účtovnej jednotky, ktorá splnila povinnosť uložiť túto správu, ktorá jej vznikla podľa § 21b alebo

b)  táto správa je vyhotovená a zverejnená v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie a uvádza sa v nej obchodné meno a sídlo jedného dcérskeho subjektu, ktorý túto správu zverejnil.

(2) Na organizačnú zložku zahraničného subjektu uvedenú v § 21c sa povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov týkajúcu sa jej zahraničného konečného materského subjektu alebo zahraničného samostatného subjektu nevzťahuje, ak táto správa je bezplatne prístupná verejnosti v elektronickom formáte, ktorý je strojovo čitateľný, na webovom sídle jej zahraničného konečného materského subjektu alebo jej zahraničného samostatného subjektu aspoň v jednom úradnom jazyku Európskej únie v lehote najneskôr do 12 mesiacov od skončenia účtovného obdobia, za ktoré je táto správa vyhotovená a je splnená jedna z týchto podmienok:

a)  táto správa je vyhotovená a uložená v súlade s týmto zákonom a uvádza sa v nej označenie a adresa umiestnenia jednej organizačnej zložky zahraničného subjektu, ktorá splnila povinnosť uložiť túto správu, ktorá jej vznikla podľa § 21c alebo

b)  táto správa je vyhotovená a zverejnená v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie a uvádza sa v nej označenie a adresa miesta činnosti jednej organizačnej zložky podniku zahraničného subjektu, ktorá túto správu zverejnila, pričom táto organizačná zložka sa nachádza na území členského štátu okrem Slovenskej republiky a jej zriaďovateľ spĺňa podmienky uvedené v § 21c ods. 1.

(3) Povinnosť účtovnej jednotky uložiť správu s informáciami o dani z príjmov do zbierky listín obchodného registra podľa § 21a ods. 5, § 21b ods. 1 alebo § 21c ods. 1 sa považuje za splnenú uložením tejto správy v registri podľa § 23a ods. 11.

§ 21e

(1) Správa s informáciami o dani z príjmov sa zverejňuje uložením do registra. Správa s informáciami o dani z príjmov sa ukladá do registra podľa § 23 až 23c.

(2) Účtovná jednotka, ktorá má povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov podľa § 21a, § 21b alebo § 21c, súčasne zverejní túto správu aj na svojom webovom sídle v tom istom elektronickom formáte, rozsahu, jazyku a v tej istej lehote ako bola uložená do registra podľa § 23a ods. 11. Takýmto spôsobom musí byť správa s informáciami o dani z príjmov zverejnená minimálne počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov od skončenia účtovného obdobia, za ktoré bola správa s informáciami o dani z príjmov vyhotovená.

(3) Na účtovnú jednotku uvedenú v § 21a až 21c, ktorá má povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov, sa povinnosť zverejniť túto správu podľa odseku 2 nevzťahuje, ak na svojom webovom sídle zverejní odkaz na webové sídlo registra, v ktorom je správa s informáciami o dani z príjmov uložená a bezplatne prístupná verejnosti a poukáže na to, že bola od povinnosti zverejnenia podľa odseku 2 oslobodená. Odkaz a informácia podľa prvej vety musia byť týmto spôsobom zverejnené minimálne počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov od skončenia účtovného obdobia, za ktoré bola správa s informáciami o dani z príjmov vyhotovená.

§ 21f

Na účely uloženia a zverejnenia správy s informáciami o dani z príjmov účtovnou jednotkou uvedenou v § 21b alebo § 21c je táto účtovná jednotka zodpovedná za zabezpečenie súladu tejto správy s týmto zákonom podľa jej najlepších vedomostí a schopností.

  K § 21 až 21f

Definujú sa základné pojmy na účely správy s informáciami o dani z príjmov v § 21 ZoÚ, a to konečná materská účtovná jednotka, samostatná účtovná jednotka a prepojené účtovné jednotky. Ďalej sa definujú základné pojmy na účely posúdenia vzniku povinnosti vyhotovenia, uloženia a zverejnenia správy s informáciami o dani z príjmov, napr. zahraničný subjekt, zahraničný konečný materský subjekt a pod.

Podmienky pre konečnú materskú účtovnú jednotku a samostatnú účtovnú jednotku, pri splnení ktorých vznikne povinnosť vyhotoviť správu s informáciami o dani z príjmov, sú ustanovené v § 21a ZoÚ. Súčasťou tohto ustanovenia sú aj podmienky zániku tejto povinnosti a podmienky, pri ktorých sa na účtovnú jednotku táto povinnosť nevzťahuje.

K § 21a ods. 6

Náležitosti správy s informáciami o dani z príjmov, ich usporiadanie a označovanie ustanoví ministerstvo opatrením. Opatrene vyhlasuje oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov SR. Ministerstvo financií SR už toto opatrenie vydalo dňa 14. 6. 2023 pod číslom MF/006455/2023-74.

Toto opatrenie sa prvýkrát použije pri správe, ktorá sa do registra účtovných závierok ukladá za účtovné obdobie začínajúce 22. júna 2024.

§ 21b ZoÚ

Sú ustanovené podmienky pre veľkú dcérsku účtovnú jednotku, ktorá je obchodnou spoločnosťou a má zahraničný materský subjekt, pri splnení ktorých týmto účtovným jednotkám vznikne povinnosť uložiť správu s informáciami o dani z príjmov týkajúcu sa jej zahraničného konečného materského subjektu do registra účtovných závierok a do zbierky listín obchodného registra. Súčasne obsahom tohto ustanovenia sú aj podmienky zániku tejto povinnosti uloženia správy s informáciami o dani z príjmov týkajúce sa zahraničného konečného materského subjektu. Ak dotknutá účtovná jednotka správu s informáciami o dani z príjmov od zahraničného konečného materského subjektu nemá k dispozícii, vznikne jej povinnosť v rámci jej dostupných informácií takúto správu vyhotoviť a uložiť do RÚZ a zbierky listín obchodného registra, pričom súčasťou tejto správy bude aj vyhlásenie deklarujúce tieto skutočnosti.

Ustanovenie § 21c ZoÚ sa týka organizačnej zložky zahraničného subjektu, ktorá je povinná uložiť do RÚZ a do zbierky listín obchodného registra správu s informáciami o dani z príjmov týkajúcu sa jej zahraničného konečného materského subjektu alebo zahraničného samostatného subjektu za stanovených podmienok. Ustanovenie obsahuje aj podmienky zániku povinnosti účtovnej jednotky uložiť správu s informáciami o dani z príjmov do RÚZ a zbierky listín obchodného registra. Ak dotknutá účtovná jednotka túto správu s informáciami o dani z príjmov nemá od jej zahraničného konečného materského subjektu alebo zahraničného samostatného subjektu, vznikne jej povinnosť v rámci jej dostupných informácií takúto správu vyhotoviť a uložiť, pričom súčasťou tejto správy bude aj vyhlásenie deklarujúce tieto skutočnosti.

Ustanovenie § 21d ZoÚ upravuje podmienky oslobodenia od povinností uvedených v § 21b a 21c ZoÚ. Podľa ustanovenia je veľká dcérska účtovná jednotka oslobodená od povinnosti uložiť správu s informáciami o dani z príjmov týkajúcu sa jej zahraničného konečného materského subjektu, ak je táto správa bezplatne prístupná verejnosti v elektronickom formáte na webovom sídle jej zahraničného konečného materského subjektu a je splnená jedna z podmienok uvedených v § 21d ZoÚ.

Povinnosť uloženia jednotlivých správ s informáciami o dani z príjmov uvedených vyššie do RÚZ a do zbierky listín obchodného registra sa považuje za splnenú uložením týchto správ v RÚZ podľa § 23a ods. 11 ZoÚ (§ 21d ods. 3 ZoÚ).

V § 21e ZoÚ sa ustanovuje zverejnenie správy s informáciami o dani z príjmov, a to zverejnením v RÚZ a zverejnením na webovom sídle počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov od skončenia účtovného obdobia, za ktoré bola správa s informáciami o dani z príjmov vyhotovená. V § 21e ods. 3 ZoÚ sa ustanovujú podmienky oslobodenia od povinnosti zverejnenia na webovom sídle.

Účtovné jednotky uvedené v § 21b ZoÚ a 21c ZoÚ (veľká dcérska účtovná jednotka zahraničného materského subjektu, organizačná zložka zahraničného subjektu) majú podľa § 21f ZoÚ na účely uloženia a zverejnenia správy s informáciami o dani z príjmov obmedzenú zodpovednosť. Tieto účtovné jednotky majú zabezpečiť podľa ich najlepších vedomostí a schopností súlad správy s informáciami o dani z príjmov so ZoÚ.

Podľa prechodného ustanovenia § 39za ZoÚ sa ustanovenia § 21 až 21f ZoÚ v znení účinnom od 22. júna 2023 prvýkrát použijú pri ukladaní správy s informáciami o dani z príjmov za účtovné obdobie začínajúce 22. júna 2024 a neskôr.

§ 22

Konsolidovaná účtovná závierka

(1) Konsolidovanou účtovnou závierkou sa rozumie účtovná závierka, ktorá poskytuje informácie o konsolidovanom celku podľa § 6 ods. 4. Konsolidovaná účtovná závierka sa zostavuje podľa metód a zásad ustanovených osobitnými predpismi.^22a)

(2) Konsolidovanú účtovnú závierku zostavuje materská účtovná jednotka. Materská účtovná jednotka, ktorá má povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, vyhotovuje konsolidovanú výročnú správu, ktorej súčasťou je aj konsolidovaná správa o platbe podľa odsekov 19 a 20. Konsolidovaná účtovná závierka musí byť overená audítorom a postup podľa § 20 ods. 3 sa na audítora vzťahuje primerane.

(3) Materskou účtovnou jednotkou sa na účely tohto zákona rozumie účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou, štátnym podnikom, družstvom alebo účtovnou jednotkou verejnej správy a má rozhodujúci vplyv v inej účtovnej jednotke, ktorá je obchodnou spoločnosťou, pričom materská účtovná jednotka má rozhodujúci vplyv, ak

a)  má väčšinu hlasovacích práv v účtovnej jednotke alebo

b)  má právo vymenúvať alebo odvolávať väčšinu členov štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu účtovnej jednotky a súčasne je jej spoločníkom alebo jej akcionárom, alebo

c)  má právo vykonávať rozhodujúci vplyv v inej účtovnej jednotke, ktorej je spoločníkom alebo akcionárom na základe dohody uzavretej s touto účtovnou jednotkou alebo na základe spoločenskej zmluvy alebo stanov tejto účtovnej jednotky, ak to umožňuje právo štátu, ktorým sa riadi táto účtovná jednotka, alebo

d)  je spoločníkom alebo akcionárom účtovnej jednotky a väčšina členov štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu účtovnej jednotky vykonávajúcich svoju funkciu v priebehu účtovného obdobia a v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období a až do zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky bola vymenovaná výlučne prostredníctvom výkonu hlasovacích práv spoločníka alebo akcionára, ktorý je materskou účtovnou jednotkou; toto sa neuplatňuje, ak existuje iná, tretia strana disponujúca právami podľa písmen a) až c), alebo

e)  je spoločníkom alebo akcionárom a na základe dohody s inými jej spoločníkmi alebo akcionármi má väčšinu hlasovacích práv.

(4) Dcérska účtovná jednotka je účtovná jednotka, v ktorej má materská účtovná jednotka rozhodujúci vplyv, a to priamo alebo aj nepriamo prostredníctvom svojich dcérskych účtovných jednotiek.

(5) Pri výpočte hlasovacích práv podľa odseku 3 písm. a), b), d) a e) sa k hlasovacím právam a právam na vymenovanie alebo odvolanie členov štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu pripočítajú

a)  práva inej jej dcérskej účtovnej jednotky,

b)  fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá koná vo vlastnom mene, ale na účet materskej účtovnej jednotky alebo inej jej dcérskej účtovnej jednotky.

(6) Pri výpočte hlasovacích práv podľa odseku 3 písm. a), b), d) a e) sa od hlasovacích práv odpočítajú tie hlasovacie práva, ktoré súvisia s akciami alebo podielmi, ktoré

a)  sú držané na účet inej účtovnej jednotky ako je materská účtovná jednotka alebo dcérska účtovná jednotka alebo

b)  sú držané ako zábezpeka, ak sa tieto hlasovacie práva vykonávajú podľa pokynov účtovnej jednotky, ktorá zábezpeku poskytla alebo ktoré sú držané v súvislosti s poskytovaním pôžičiek v rámci podnikateľskej činnosti, a to za predpokladu, že hlasovacie práva sa uplatňujú v záujme osoby, ktorá poskytla zábezpeku.

(7) Pri výpočte hlasovacích práv podľa odseku 3 písm. a), d) a e) sa od celkového počtu hlasovacích práv spoločníkov alebo akcionárov dcérskej účtovnej jednotky odpočítajú tie, ktoré súvisia s akciami alebo podielmi, ktoré sú držané touto dcérskou účtovnou jednotkou, niektorou z jej dcérskych účtovných jednotiek alebo osobou konajúcou vo vlastnom mene, ale na účet týchto účtovných jednotiek.

(8) Na materskú účtovnú jednotku, ktorá je zároveň dcérskou účtovnou jednotkou a jej materská účtovná jednotka podlieha právu niektorého členského štátu, sa nevzťahuje povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu (ďalej len „oslobodenie“), ak jej materská účtovná jednotka má

a)  všetky akcie alebo podiely dcérskej účtovnej jednotky alebo

b)  najmenej 90 % akcií alebo podielov dcérskej účtovnej jednotky a ostatní akcionári alebo spoločníci tejto účtovnej jednotky súhlasili s oslobodením.

(9) Oslobodenie podľa odseku 8 možno uplatniť, len ak

a)  dcérska účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky sú zahrnované do konsolidovanej účtovnej závierky materskej účtovnej jednotky zostavenej podľa právnych predpisov Európskej únie,

b)  konsolidovaná účtovná závierka materskej účtovnej jednotky uvedená v písmene a) a súlad konsolidovanej výročnej správy materskej účtovnej jednotky s účtovnou závierkou sa overuje audítorom podľa právnych predpisov Európskej únie,

c)  konsolidovaná účtovná závierka materskej účtovnej jednotky uvedená v písmene a), konsolidovaná výročná správa materskej účtovnej jednotky a správa audítora sa zverejňujú podľa právne záväzných aktov Európskej únie,

d)  dcérska účtovná jednotka uvádza v poznámkach k individuálnej účtovnej závierke názov a sídlo materskej účtovnej jednotky zostavujúcej konsolidovanú účtovnú závierku uvedenú v písmene a) a poukáže na to, že bola od povinnosti oslobodená.

(10) Materská účtovná jednotka nemá povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka

a)  na základe individuálnej účtovnej závierky materskej účtovnej jednotky a individuálnych účtovných závierok všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek, nie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok:

1. celková suma majetku materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je väčšia ako 24 000 000 eur, pričom sumou majetku sa na tento účel rozumie suma majetku zistená zo súvah v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3,

2. čistý obrat materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je vyšší ako 48 000 000 eur,

3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek za účtovné obdobie presiahol 250 zamestnancov, alebo

b)  za konsolidovaný celok nie sú po konsolidácii kapitálu, konsolidácii vzájomných vzťahov medzi účtovnými jednotkami, konsolidácii výsledku hospodárenia a konsolidácii nákladov a výnosov splnené aspoň dve z týchto podmienok:

1. celková suma majetku materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je väčšia ako 20 000 000 eur, pričom sumou majetku sa na tento účel rozumie suma majetku zistená zo súvah v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3,

2. čistý obrat materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je vyšší ako 40 000 000 eur,

3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek za účtovné obdobie presiahol 250 zamestnancov.

(11) Oslobodenie podľa odseku 8 sa nevzťahuje na materskú účtovnú jednotku, ktorá emitovala cenné papiere a tieto cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu a oslobodenie podľa odseku 10 sa nevzťahuje na materskú účtovnú jednotku, ak je subjektom verejného záujmu alebo ak niektorá jej dcérska účtovná jednotka je subjektom verejného záujmu. Materská účtovná jednotka prestane uplatňovať oslobodenie od povinnosti zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky od nasledujúceho účtovného obdobia, ak splní podmienky podľa odseku 10 dve po sebe idúce účtovné obdobia. Pri posudzovaní podmienok oslobodenia od zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky podľa odseku 10 materská účtovná jednotka postupuje takto:

a)  pri posúdení podmienok zahŕňa len tie dcérske účtovné jednotky, ktoré nespĺňajú podmienky podľa odseku 13,

b)  môže sa rozhodnúť, či bude posudzovať podmienky podľa odseku 10 písm. a) alebo odseku 10 písm. b).

(12) Povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu nemá materská účtovná jednotka, ak zostavením len individuálnej účtovnej závierky materskej účtovnej jednotky sa významne neovplyvní úsudok o finančnej situácii, nákladoch, výnosoch a výsledku hospodárenia za konsolidovaný celok; ustanovenia odsekov 10 a 11 sa v takomto prípade nepoužijú.

(13) Materská účtovná jednotka nemá povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, ak ku dňu, ku ktorému by sa zostavovala konsolidovaná účtovná závierka, má len dcérske účtovné jednotky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z týchto podmienok:

a)  existujú dlhodobé prekážky, ktoré závažným spôsobom bránia materskej účtovnej jednotke vo výkone jej práv vo vzťahu k majetku dcérskej účtovnej jednotky alebo práv v riadení dcérskej účtovnej jednotky,

b)  údaje nevyhnutné na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky možno získať len za cenu neprimerane vysokých nákladov alebo s nadmerným omeškaním alebo

c)  podiel v dcérskej účtovnej jednotke drží materská účtovná jednotka len na účel jeho predaja.

(14) Materská účtovná jednotka je povinná včas oznámiť dcérskym účtovným jednotkám a ostatným účtovným jednotkám zahrnovaným do konsolidovanej účtovnej závierky informáciu, že má povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku.

(15) Dcérske účtovné jednotky a ostatné účtovné jednotky zahrnované do konsolidovanej účtovnej závierky sú povinné včas poskytnúť svoju individuálnu účtovnú závierku a požadované informácie potrebné na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky materskej účtovnej jednotke.

(16) Na konsolidovanú výročnú správu sa § 20 vzťahuje primerane. Ak má účtovná jednotka povinnosť zostaviť individuálnu výročnú správu a konsolidovanú výročnú správu, možno údaje z individuálnej výročnej správy a údaje z konsolidovanej výročnej správy spojiť do jednej konsolidovanej výročnej správy.

(17) Na zostavenie mimoriadnej konsolidovanej účtovnej závierky a priebežnej konsolidovanej účtovnej závierky sa odseky 1 až 16 vzťahujú rovnako.

(18) Účtovná jednotka zostavujúca účtovnú závierku podľa odsekov 1 až 17 je povinná zostaviť výkaz vybraných údajov z účtovnej závierky. Rozsah, spôsob, miesto a termíny ukladania výkazu vybraných údajov z účtovnej závierky ustanoví ministerstvo opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(19) Účtovná jednotka podľa odseku 20, ktorá má povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, zostavuje konsolidovanú správu o platbách, do ktorej sa zahrnú len platby za činnosti podľa § 20a ods. 1. Na konsolidovanú správu o platbách sa § 20a a 20b vzťahujú primerane.

(20) Materská účtovná jednotka sa považuje za účtovnú jednotku pôsobiacu v ťažobnom priemysle alebo za účtovnú jednotku pôsobiacu v klčovaní prirodzených lesov, ak materská účtovná jednotka alebo jej dcérska účtovná jednotka pôsobí v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov.

  Komentár k § 22        

Konsolidovaná účtovná závierka sa podľa medzinárodných účtovných štandardov mala zostaviť po prvýkrát za účtovné obdobie začínajúce po 1. 1. 2005. Z dôvodu, že medzinárodné účtovné štandardy neupravujú priamo, ktoré účtovné jednotky majú povinnosť konsolidovanú účtovnú závierku zostavovať, kritéria pre jej zostavenie sa preberajú zo Siedmej smernice Rady č. 83/349/EHS z 13. júna 1983 založená na článku 54 (3) g) zmluvy o spoločných účtoch.

Nad rámec úpravy Siedmej smernice medzi povinné účtovné jednotky boli doplnené družstvá a štátne podniky, pretože často vlastnia veľké množstvo podielov v iných účtovných jednotkách a od 1. 1. 2009 sa doplnili aj účtovné jednotky verejnej správy.

®  Definícia konsolidovanej účtovnej závierky

Konsolidovanou účtovnou závierkou sa rozumie účtovná závierka, ktorá poskytuje informácie o konsolidovanom celku (skupina účtovných jednotiek bez ohľadu na ich sídlo) podľa § 6 ods. 4 zákona o účtovníctve.

Konsolidovaná účtovná závierka sa zostavuje podľa metód a zásad ustanovených osobitnými predpismi, ktorými sú Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 297/2008 z 11. marca 2008 a Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008 o prijatí určitých medzinárodných účtovných štandardov.

®  Kto má povinnosť konsolidovanú účtovnú závierku zostavovať

Konsolidovanú účtovnú závierku (ďalej len KUZ) a konsolidovanú výročnú za konsolidovaný celok zostavuje materská účtovná jednotka.

Materskou účtovnou jednotkou sa rozumie účtovná jednotka, ktorá má

a)  väčšinu hlasovacích práv v inej účtovnej jednotke,

b)  má právo vymenúvať alebo odvolávať členov orgánov spoločnosti a zároveň je akcionárom alebo spoločníkom tejto účtovnej jednotky,

c)  má právo ovládať účtovnú jednotku na základe dohody, zmluvy alebo stanov a zároveň je jej akcionárom alebo členom,

d)  je spoločníkom alebo akcionárom účtovnej jednotky a väčšina členov štatutárneho alebo dozorného orgánu účtovnej jednotky vykonávajúcich svoju funkciu v priebehu účtovného obdobia a v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období až do zostavenia KUZ bola vymenovaná výlučné prostredníctvom výkonu hlasovacích práv spoločníka alebo akcionára, ktorý je materskou účtovnou jednotkou,

e)  je spoločníkom alebo akcionárom a na základe dohody s inými jej spoločníkmi alebo akcionármi má väčšinu hlasovacích práv.

Účtovná jednotka, v ktorej má materská účtovná jednotka uvedené práva, je dcérskou účtovnou jednotkou.

®  Výpočet hlasovacích práv

Zákon o účtovníctve ustanovuje spôsob výpočtu hlasovacích práv materskej účtovnej jednotky.

Vypočítajú sa:

ak k hlasovacím právam a právam na vymenovanie alebo odvolanie členov štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu sa

•    pripočítajú (§ 22 ods. 5)

a)  práva inej jej dcérskej účtovnej jednotky,

b)  fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá koná vo vlastnom mene, ale na účet materskej účtovnej jednotky alebo inej jej dcérskej účtovnej jednotky;

•    odpočítajú (§ 22 ods. 6)

c)  hlasovacie práva, ktoré súvisia s akciami alebo podielmi, ktoré sú držané na účet inej účtovnej jednotky ako je materská účtovná jednotka alebo dcérska účtovná jednotka, alebo

d)  hlasovacie práva, ktoré súvisia s akciami alebo podielmi, ktoré sú držané ako zábezpeka, ak sa tieto hlasovacie práva vykonávajú podľa pokynov účtovnej jednotky, ktorá zábezpeku poskytla.

Pri výpočte hlasovacích práv materskej účtovnej jednotky (viď. definíciu materskej účtovnej jednotky body a, d a e) sa od celkového počtu hlasovacích práv spoločníkov alebo akcionárov dcérskej účtovnej jednotky odpočítajú tie, ktoré súvisia s akciami alebo podielmi, ktoré sú držané touto dcérskou účtovnou jednotkou, niektorou z jej dcérskych účtovných jednotiek alebo osobou konajúcou vo vlastnom mene, alebo na účet týchto účtovných jednotiek (§ 22 ods. 7).

®  Oslobodenie od povinnosti zostaviť KUZ

V § 22 sa presne vymedzuje, kedy má účtovná jednotka povinnosť zostavovať KUZ a kedy môže byť od jej zostavovania oslobodená. Povinnosť zostaviť KUZ má v podstate len tá účtovná jednotka, ktorá je materským podnikom, čo spravidla znamená, že má viac ako 50 % hlasovacích práv, alebo má postavenie materskej účtovnej jednotky na základe dohody.

Materská účtovná jednotka nemusí zostavovať KUZ v prípade, ak je zároveň aj dcérskou účtovnou jednotkou a jej materská účtovná jednotka podlieha právu niektorého členského štátu Európskej únie a má

a)  všetky akcie alebo podiely dcérskej účtovnej jednotky alebo

b)  najmenej 90 % akcií alebo podielov dcérskej účtovnej jednotky a ostatní akcionári alebo spoločníci tejto účtovnej jednotky súhlasili s oslobodením.

Toto oslobodenie možno uplatniť, len ak sú splnené ešte ďalšie podmienky uvedené v § 22 ods. 9 zákona o účtovníctve.

Ďalšie kritéria pre oslobodenie od zostavenia KUZ od 1. 1. 2012

Od 1. 1. 2012 zákonom č. 547/2011 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, sa ustanovili nové podmienky pre oslobodenie od povinnosti zostavenia KUZ.

Do novely zákona mala materská účtovná jednotka povinnosť zostaviť v nasledujúcom účtovnom období KUZ, ak v účtovnom období a v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období, v každom osobitne, sa splnili aspoň dve veľkostné kritériá uvedené v § 22 ods. 10 zákona o účtovníctve. Teda ak boli splnené kritériá v roku 2011 a aj v roku 2012, za rok 2013 sa musí spraviť KUZ a konsolidovaná výročná správa.

Po novele zákona platnej od 1. 1. 2012, ak materská účtovná jednotka a jej dcérske účtovné jednotky vychádzajúc z ich individuálnych účtovných závierok spolu neprekročili ku dňu ku, ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie aspoň dve z troch ustanovených podmienok, materská účtovná jednotka nemusí KUZ zostavovať.

Kritéria na zostavenie, resp. oslobodenie od zostavenia KUZ sú:

a)  celková suma majetku materskej účtovnej jednotky a dcérskych účtovných jednotiek je väčšia ako 24 mil. eur, pričom sumou majetku sa na tento účel rozumie suma majetku zistené sú súvah v ocenení neupravenom o oprávky a opravné položky,

b)  čistý obrat materskej účtovnej jednotky a dcérskych účtovných jednotiek je vyšší ako 48 mil. eur,

c)  priemerný prepočítaný počet zamestnancov materskej účtovnej jednotky a dcérskych účtovných jednotiek za účtovné obdobie presiahol 250.

Ak účtovné závierky účtovných jednotiek, ktoré patria do konsolidovaného celku, neprekročia uvedené veľkostné kritériá, materská účtovná jednotka je oslobodená od zostavenia KUZ.

Zákonom č. 333/2014 Z. z., ktorým sa od 1. 1. 2015 novelizoval zákon o účtovníctve, sa pre účely zákona o účtovníctve novo zadefinoval v osobitnom ustanovení (§ 2 ods. 15) čistý obrat. Podľa tejto definície postupujú účtovné jednotky aj testovaní podmienok pre zostavenie KUZ. Pojmu „čistý obrat“ sa podobne venujeme v komentári k § 2 zákona o účtovníctve.

®  KUZ u emitentov cenných papierov

V prípade, ak materská účtovná jednotka alebo niektorá jej dcérska účtovná jednotka emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu alebo štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, má na základe § 22 ods. 11 povinnosť zostaviť KUZ aj v prípade, keď nespĺňa vyššie uvedené podmienky.

®  Povinnosť zostaviť KUZ a konsolidovanú výročnú správu nemá materská účtovná jednotka

•    ak zostavením len individuálnej účtovnej závierky materskej účtovnej jednotky sa významne neovplyvní úsudok o finančnej situácii, nákladoch, výnosoch a výsledku hospodárenia za konsolidovaný celok.

®  KUZ musí byť overená audítorom

Materská účtovná jednotka je povinná včas oznámiť dcérskym účtovným jednotkám a ostatným účtovným jednotkám zahrnovaným do konsolidovaného celku o tom, že má povinnosť zostaviť KUZ. Dcérske účtovné jednotky a ostatné účtovné jednotky zahrnované do konsolidovaného celku sú povinné včas poskytnúť materskej účtovnej jednotke svoje individuálne účtovné závierky a iné údaje pre zostavenie KUZ.

®  Konsolidovaná výročná správa

Ak má účtovná jednotka zostaviť konsolidovanú výročnú správu, § 20 zákona o účtovníctve sa na ňu vzťahuje primerane. Ak má účtovná jednotka povinnosť zostaviť individuálnu výročnú správu a konsolidovanú výročnú správu, môže ich spojiť do jednej výročnej správy.

®  Mimoriadna KUZ a priebežná KUZ

Pri zostavovaní týchto účtovných závierok sa použijú ustanovenia pre zostavenie riadnej konsolidovanej účtovnej závierky.

®  Výkaz vybraných údajov

Zákonom č. 547/2011 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve s účinnosťou od 31. 12. 2011 sa dopĺňa povinnosť materskej účtovnej jednotke, ktorá zostavuje KUZ, zostaviť výkaz vybraných údajov z účtovnej závierky podľa opatrenia, ktoré vyhlási Ministerstvo financií SR (§ 22 odsek 18). Výkazy vybraných údajov sú zverejnené na internetovej stránke MF SR www.finance.gov.sk; v časti Dane, cla, účtovníctvo / Účtovníctvo a audit / Legislatíva SR / Opatrenia z oblasti účtovníctva / Výkazy vybraných údajov z účtovnej závierky podľa § 22 zákona o účtovníctve. Na tejto stránke sa nachádza aj Metodický pokyn Ministerstva financií SR na uvádzanie informácií v poznámkach k účtovnej závierke pre účtovné jednotky, ktoré zostavujú účtovnú závierku podľa § 22 zákona o účtovníctve.

Konsolidovaná účtovná závierka
od 1. 1. 2016

Zákonom č. 130/2015 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve s účinnosťou od 1. 1. 2016 priniesol zmeny v oblasti zostavovania konsolidovanej účtovnej závierky.

Materská účtovná jednotka zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku (ďalej len „KÚZ“), ku ktorej sa vyhotovuje konsolidovaná výročná správa. KÚZ musí byť overená audítorom. Nadväzne na transpozíciu smernice 2013/34/EÚ sa v súvislosti s KÚZ:

•    vymedzuje skupina účtovných jednotiek, pre ktorú sa naďalej používa pojem konsolidovaný celok;

•    spresňujú definície materskej účtovnej jednotky a dcérskej účtovnej jednotky;

•    menia a dopĺňajú niektoré podmienky, po splnení ktorých nie je materská účtovná jednotka povinná zostaviť KÚZ;

•    určujú konkrétne materské účtovné jednotky, na ktoré sa oslobodenie od zostavenia KÚZ nevzťahuje. Ide o materskú účtovnú jednotku, ktorá:

•    emitovala cenné papiere, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom- trhu členského štátu alebo Európskeho hospodárskeho priestoru,

•    je subjektom verejného záujmu alebo je subjektom verejného záujmu niektorá jej dcérska spoločnosť;

•    ustanovujú podmienky, po splnení ktorých materská účtovná jednotka prestane uplatňovať oslobodenie od povinnosti zostaviť KÚZ.

V súlade s prechodným ustanovením § 39m ods. 3 zákona o účtovníctve, materská účtovná jednotka zostavuje KÚZ podľa § 22 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 1. januára 2016 prvýkrát za hospodársky rok, ktorý začína v priebehu roka 2016.

Komentár k zmenám účinným
od 31. 12. 2022 – zákon č. 407/2022 Z. z.

V § 22 ods. 11 ZoÚ sa upravuje legislatívna skratka „členský štát“ s cieľom zjednotenia uvádzania daného pojmu v celom zákone.

§ 22a

Konsolidovaná účtovná závierka
účtovnej jednotky verejnej správy, konsolidovaná účtovná závierka
 ústrednej správy a súhrnná účtovná
závierka verejnej správy

(1) Konsolidovanú účtovnú závierku účtovnej jednotky verejnej správy zostavuje správca kapitoly štátneho rozpočtu (ďalej len „kapitola“), obec alebo vyšší územný celok na základe individuálnych účtovných závierok

a)  zriadených rozpočtových organizácií,

b)  zriadených príspevkových organizácií,

c)  dcérskych účtovných jednotiek podľa § 22 ods. 4,

d)  právnických osôb s majetkovou účasťou štátu založených podľa osobitných predpisov,^29b) alebo

e)  štátnych fondov,^29ba)

f)  verejných výskumných inštitúcií^29bb).

(2) Konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy zostavuje ministerstvo za všetky kapitoly na základe konsolidovaných účtovných závierok podľa odseku 1 zostavených správcami kapitol. Ak správca kapitoly nie je povinný zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku podľa odseku 1, použije sa ako základ na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy individuálna účtovná závierka správcu kapitoly.

 (3) Súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy zostavuje ministerstvo na základe konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy podľa odseku 2, konsolidovaných účtovných závierok účtovných jednotiek verejnej správy podľa odseku 1 a účtovných závierok subjektov verejnej správy,⁵⁾ ktoré nezostavujú konsolidovanú účtovnú závierku podľa odseku 1. Ministerstvo je povinné zostaviť súhrnnú účtovnú závierku najneskôr do deviatich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa súhrnná účtovná závierka zostavuje. Ministerstvo ukladá súhrnnú účtovnú závierku v registri do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa súhrnná účtovná závierka zostavuje.

(4) Konsolidovanú účtovnú závierku účtovnej jednotky verejnej správy a konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy overuje audítor.

(5) Účtovné jednotky zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky podľa odsekov 1 a 2 a účtovné jednotky zahrnuté do súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy podľa odseku 3 sú povinné poskytnúť svoju individuálnu účtovnú závierku a ostatné informácie potrebné na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy a súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy v termíne a v štruktúre určenej účtovnou jednotkou, ktorá zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy a súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy, okrem informácií a individuálnej účtovnej závierky, ktorých obsahom sú utajované skutočnosti podľa osobitného predpisu.^29c)

  Komentár k § 22a      

Konsolidovaná účtovná závierka (KUZ) účtovnej jednotky verejnej správy, KUZ ústrednej správy a súhrnná účtovná závierka verejnej správy.

Od 1. 1. 2009 zákonom č. 198/2007 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, sa do zákona ustanovil nový § 22a, v ktorom sa ustanovuje KUZ účtovnej jednotky verejnej správy, KUZ ústrednej správy a súhrnná účtovná závierka verejnej správy. Zákon teda ustanovuje zostavenie KUZ za celú verejnú správu, ktorá sa zostavuje na troch konsolidačných úrovniach:

a)  prvou úrovňou konsolidácie sú jednotlivé subjekty verejnej správy, ktoré zriaďujú (ovládajú) iné účtovné jednotky, resp. majú majetkový podiel v obchodných spoločnostiach; takýmito účtovnými jednotkami sú správcovia kapitol, obce a vyššie územné celky,

b)  druhou úrovňou konsolidácie je zostavenie KUZ ústrednej správy ministerstvom za všetky kapitoly na základe KUZ správcov rozpočtových kapitol, resp. individuálnych účtovných závierok tých správcov rozpočtových kapitol, ktorým zo zákona o účtovníctve nevyplýva povinnosť konsolidácie,

c)  treťou úrovňou konsolidácie je zostavenie súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy ministerstvom na základe KUZ ústrednej správy, KUZ obcí a KUZ vyšších územných celkov, resp. individuálnych účtovných závierok, ak im zo zákona o účtovníctve nevyplýva povinnosť konsolidácie.

Ministerstvo financií SR vydalo opatrenia upravujúce KUZ účtovných jednotiek verejnej správy, KUZ ústrednej správy a súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy. Opatrenia sú zverejnené na internetovej stránke MF SR www.finance.gov.sk; v časti Dane, cla, účtovníctvo / Účtovníctvo a audit / Legislatíva SR / Opatrenia z oblasti účtovníctva / Účtovníctvo pre RO, PO, štátne fondy, obce a VÚC.

Podľa § 22a ods. 5 zákona o účtovníctve, KUZ účtovných jednotiek verejnej správy, KUZ ústrednej správy a súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy overoval audítor. Novelou zákona o účtovníctve zákonom č. 352/2013 Z. z. od 1. 1. 2014 sa ustanovila povinnosť overovania audítorom len KUZ účtovných jednotiek verejnej správy a KUZ ústrednej správy. Povinnosť overenia súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy audítorom sa zo zákona vypustilo.

Zákonom č. 547/2011 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, sa ustanovuje povinnosť Ministerstvu financií SR zostaviť súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy na základe KUZ ústrednej správy, KUZ obcí, vyšších územných celkov, účtovných závierok subjektov verejnej správy, ktoré nezostavujú KUZ a účtovných závierok právnických osôb s majetkovou účasťou štátu (štátne podniky).

Ustanovenie § 22a sa doplnilo o nové odseky, ktoré si vyžiadala aplikačná prax za účelom jednoznačného stanovenia možnosti vyhotovovať iba jednu výročnú správu, a to konsolidovanú za predpokladu, že účtovná jednotka má povinnosť zostaviť aj individuálnu výročnú správu. Novým odsekom 7 sa zabezpečuje dostupnosť údajov pre účely zostavenia konsolidovanej aj súhrnnej účtovnej závierky.

Konsolidácia verejnej správy, individuálna a konsolidovaná  výročná správa verejnej správy

§ 22a a § 22b zákona o účtovníctve – účinnosť od 1. januára 2016

•    mení sa ustanovenie § 22a zákona o účtovníctve, pričom sa rozširuje okruh účtovných jednotiek verejnej správy, za ktoré správca kapitoly štátneho rozpočtu, obec alebo vyšší územný celok zostavuje KÚZ účtovnej jednotky verejnej správy o právnické osoby s majetkovou účasťou štátu založených podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov) a o štátne fondy (§ 5 zákona č. 523/2004 Z. z.);

•    dopĺňa sa nové ustanovenie § 22b zákona o účtovníctve, v ktorom sa vymedzuje obsah výročnej správy- a konsolidovanej výročnej správy subjektov verejnej správy.

Komentár k zmenám účinným
od 31. 12. 2022 – zákon č. 407/2022 Z. z.

K § 22a ods. 1

Konsolidovaná účtovná závierka účtovných jednotiek verejnej správy sa zostavuje na základe individuálnej účtovnej závierky organizácií uvedených v § 22a ods. 1 ZoÚ, ku ktorým sa dopĺňa individuálna účtovná závierka verejných výskumných inštitúcií, pričom odkaz pri verejných výskumných inštitúciách je na zákon č. 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 346/2021 Z. z.

K § 22a ods. 3

V súvislosti so súhrnnou účtovnou závierkou verejnej správy sa upravujú ustanovenia týkajúce sa lehoty na zostavenie súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy a jej uloženie do RÚZ. Lehota na zostavenie súhrnnej účtovnej závierky sa ustanovuje do 9 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa súhrnná účtovná závierka zostavuje.

Komentár k zmenám účinným
od 1. 1. 2022 – zákon č. 456/2021 Z. z.

K § 22b ods. 3

V § 22b ods. 3 zákona o účtovníctve sa rozširujú náležitosti výročnej správy subjektov verejnej správy o informácie o plnení úloh obce alebo vyššieho územného celku v oblasti dopravy a územného plánovania, ako aj o ostatné významné skutočnosti, ktoré mali vplyv na hospodárenie a činnosť obce, vyššieho územného celku alebo kapitoly štátneho rozpočtu.

§ 22b

Obsah výročnej správy
a konsolidovanej výročnej správy
subjektov verejnej správy

(1) Účtovná jednotka, ktorou je správca kapitoly, obec alebo vyšší územný celok, ktorá musí mať účtovnú závierku overenú audítorom podľa § 19 alebo § 22a, je povinná vyhotovovať výročnú správu, ktorej súlad s účtovnou závierkou zostavenou za to isté účtovné obdobie musí byť overený audítorom.

(2) Ak má účtovná jednotka zostavujúca konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22a ods. 1 povinnosť zostaviť aj individuálnu výročnú správu, môže údaje z individuálnej výročnej správy uviesť v konsolidovanej výročnej správe a individuálnu výročnú správu nemusí zostaviť ako samostatný dokument.

(3) Výročná správa a konsolidovaná výročná správa za účtovné obdobie obsahujú účtovnú závierku k poslednému dňu účtovného obdobia, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa, a správu audítora k tejto účtovnej závierke a informácie najmä o

a)  kapitole štátneho rozpočtu, obci, vyššom územnom celku alebo o organizáciách konsolidovaného celku,

b)  geografických údajoch, demografických údajoch, histórii, pamiatkach a symboloch obce alebo o symboloch vyššieho územného celku,

c)  plnení úloh obce alebo vyššieho územného celku v oblasti výchovy a vzdelávania, sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva, kultúry, dopravy, územného plánovania a hospodárstva,

d)  plnení úloh ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy,

e)  ostatných významných skutočnostiach, ktoré mali vplyv na hospodárenie a činnosť obce, vyššieho územného celku alebo kapitoly štátneho rozpočtu.

ŠTVRTÁ ČASŤ

REGISTER

§ 23

(1) Register je informačným systémom verejnej správy,^29d) správcom ktorého je ministerstvo. Prevádzkovateľom registra je rozpočtová organizácia ministerstva DataCentrum (ďalej len „prevádzkovateľ registra“).

(2) Do registra sa ukladajú

a)  riadne individuálne účtovné závierky,

b)  mimoriadne individuálne účtovné závierky,

c)  riadne konsolidované účtovné závierky,

d)  mimoriadne konsolidované účtovné závierky,

e)  súhrnné účtovné závierky verejnej správy,

f)  výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a 22,

g)  správy audítorov,

h)  individuálne výročné správy,

i)  konsolidované výročné správy,

j)  ročné finančné správy podľa osobitného predpisu,^29da)

k)  oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky,

l)  správy s informáciami o dani z príjmov.

(3) Do registra môže účtovná jednotka uložiť aj účtovnú závierku, ktorú zostavila z vlastného podnetu. Účtovné jednotky, ktoré zostavujú ročnú finančnú správu podľa osobitného predpisu,^29da) ukladajú účtovnú závierku podľa odseku 2 a výročnú správu ako súčasť ročnej finančnej správy v lehote ustanovenej osobitným predpisom. ^29da)

(4) Prevádzkovateľ registra

a)  vytvára, udržiava a prevádzkuje register,

b)  zhromažďuje a spracováva údaje z účtovných závierok,

c)  zhromažďuje a spracováva údaje z výročných správ,

d)  poskytuje a sprístupňuje dokumenty podľa odseku 2 v súlade s týmto zákonom orgánom verejnej správy a iným osobám.

(5) Dokumenty podľa odseku 2 sa uchovávajú v súlade s § 35. Dokumenty podľa odseku 2 musia byť vyhotovené a uložené v štátnom jazyku a na základe rozhodnutia účtovnej jednotky môžu byť uložené aj v cudzom jazyku.

(6) Register sa člení na verejnú časť a neverejnú časť. Neverejnú časť registra tvoria dokumenty podľa odseku 2

a)  účtovnej jednotky uvedenej v § 17a ods. 1 písm. b) a pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie,^29db)

b)  fyzickej osoby, ktorá je účtovnou jednotkou.

(7) Prevádzkovateľ registra vedie zoznam účtovných jednotiek a aktualizuje ho.

§ 23a

(1) Účtovná jednotka je povinná ukladať dokumenty podľa § 23 ods. 2 v elektronickej podobe.

(2) Povinnosť uložiť dokumenty podľa § 23 ods. 2 sa nevzťahuje na Slovenskú informačnú službu a na účtovnú jednotku, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, okrem subjektu verejnej správy, ak nemá povinnosť predkladať daňové priznanie podľa osobitných predpisov^29g) alebo ak nemá povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa osobitných predpisov,^29h) alebo ak jej povinnosť uloženia dokumentov podľa § 23 ods. 2 neustanovujú osobitné predpisy.^29ha)

(3) Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak § 22a ods. 3 alebo osobitný predpis neustanovuje inak.²⁹ⁱ⁾ Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zostavovať riadnu konsolidovanú účtovnú závierku alebo mimoriadnu konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22 alebo § 22a, je povinná uložiť riadnu konsolidovanú účtovnú závierku a mimoriadnu konsolidovanú účtovnú závierku spolu so správou audítora v registri do jedného roka od skončenia účtovného obdobia. Dokumenty podľa § 23 ods. 2 ukladá do registra za zanikajúcu účtovnú jednotku nástupnícka účtovná jednotka; do dňa účinkov premeny alebo účinkov cezhraničnej premeny ich môže uložiť zanikajúca účtovná jednotka.

(4) Ak účtovná jednotka nemá schválenú účtovnú závierku v lehote podľa odseku 3, ukladá neschválenú účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra dodatočne, najneskôr do 15 pracovných dní od jej schválenia. Vzor oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky ustanoví ministerstvo opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(5) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom podľa § 19, 22 a 22a, ukladá v registri aj správu audítora. Ak účtovná jednotka nemá účtovnú závierku overenú v lehote podľa odseku 3, ukladá neoverenú účtovnú závierku a správu audítora uloží v registri dodatočne, najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje.

(6) Ak po uložení účtovnej závierky v registri účtovná jednotka otvorí účtovné knihy v súlade s § 16 ods. 10, uloží do registra novú schválenú účtovnú závierku bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 pracovných dní od jej schválenia. Ak po uložení výročnej správy v registri účtovná jednotka mení obsah výročnej správy, uloží do registra novú výročnú správu bez zbytočného odkladu.

(7) Schválenú účtovnú závierku alebo oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky musí účtovná jednotka uložiť v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje.

(8) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vyhotovenia individuálnej výročnej správy, je povinná uložiť riadnu individuálnu výročnú správu a mimoriadnu individuálnu výročnú správu v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa táto individuálna výročná správa vyhotovuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak.^29ha) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vyhotovenia konsolidovanej výročnej správy, je povinná uložiť riadnu konsolidovanú výročnú správu a mimoriadnu konsolidovanú výročnú správu v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa tieto konsolidované výročné správy vyhotovujú. Ukladané výročné správy nemusia obsahovať účtovnú závierku a správu audítora, ak tieto dokumenty sú už osobitne uložené v registri.

(9) Účtovná jednotka je zodpovedná za správnosť uložených dokumentov podľa § 23 ods. 2, ak § 21f neustanovuje inak. Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania podľa § 19 alebo § 22, nesmie zverejniť informácie, ktoré predtým neboli overené audítorom, spôsobom, ktorý by mohol používateľa uviesť do omylu, že audítorom overené boli.

(10) Ak § 23a ods. 3 neustanovuje inak, dokumenty podľa § 23 ods. 2 po výmaze obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra je povinný uložiť posledný štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu zapísaný v obchodnom registri pred výmazom obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra, ktorý bol oprávnený konať za obchodnú spoločnosť alebo družstvo v rozsahu zapísanom v obchodnom registri pred výmazom obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra.

(11) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uloženia správy s informáciami o dani z príjmov podľa § 21a až 21c do registra, je povinná ju uložiť v registri v elektronickom formáte, ktorý ustanoví ministerstvo opatrením, najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa táto správa s informáciami o dani z príjmov vyhotovuje. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(12) V prípade, ak dokument doručený účtovnou jednotkou obsahuje osobné údaje, prevádzkovateľ registra je oprávnený ich spracúvať v súlade s § 23b ods. 3.

§ 23b

(1) Ak odsek 2 neustanovuje inak, dokumenty podľa § 23 ods. 2 vyhotovené v elektronickej podobe sa doručujú prostredníctvom elektronickej podateľne prevádzkovanej podľa osobitného predpisu.^29k) Ak majú dokumenty podľa § 23 ods. 2 predpísanú štruktúrovanú formu podľa tohto zákona, povinnosť uloženia do registra sa považuje za splnenú iba vtedy, ak sú doručené spôsobom podľa osobitného predpi­su.^29ia) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky overí, či doručená účtovná závierka a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky obsahujú správne vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b), vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. c) až f), či účtovná závierka obsahuje všetky súčasti podľa § 17 ods. 3 alebo ods. 4 a overí, či dokumenty podľa § 23 ods. 2 písm. f) až j) obsahujú správne vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b) a postúpi ich bez zbytočného odkladu prevádzkovateľovi registra. Ak účtovná jednotka neuložila dokumenty podľa § 23 ods. 2, neuložila ich v správnej podobe podľa § 23a ods. 1 alebo formáte podľa § 23a ods. 11 alebo osobitného predpisu,^29ib) doručené podanie bolo podané na nesprávnom vzore, neobsahuje náležitosti alebo súčasti podľa tretej vety, uložila dokumenty len s vyplnenými všeobecnými náležitosťami bez vyplnenia obsahu dokumentu a účtovná jednotka chyby neodstránila v lehotách podľa § 23a ods. 3 a 4, daňový úrad ju vyzve na odstránenie nedostatkov v ním určenej lehote^29ic) a poučí ju o následkoch spojených s ich neodstránením.

(2) Dokumenty podľa § 23 ods. 2 účtovných jednotiek verejnej správy sa doručujú prevádzkovateľovi registra prostredníctvom systému štátnej pokladnice.^29j)

(3) Prevádzkovateľ registra zaradí, zverejní a sprístupní každý doručený dokument podľa § 23 ods. 2, tak ako ho účtovná jednotka uložila, najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa doručenia do registra, vo verejnej časti alebo neverejnej časti registra. Zverejnené dokumenty podľa § 23 ods. 2, ktoré sa ukladajú a sú obsahom zbierky listín obchodného registra,^29ka) zasiela prevádzkovateľ registra priebežne v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa zverejnenia prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky do zbierky listín obchodného registra. Tieto dokumenty sa spolu s údajom o dátume ich uloženia zasielajú v elektronickej podobe. Ročnú finančnú správu uloženú podľa § 23 ods. 2 písm. j) súčasne zasiela prevádzkovateľ registra spolu s údajom o dátume jej uloženia prevádzkovateľovi centrálnej evidencie regulovaných informácií.^29kb) Rovnako postupuje prevádzkovateľ registra pri dodatočnom doručení oznámenia podľa § 23a ods. 4 a dodatočnom doručení správy audítora podľa § 23a ods. 5.

(4) Doručením dokumentov podľa § 23 ods. 2 do elektronickej podateľne podľa odseku 1, alebo prostredníctvom systému štátnej pokladnice sa povinnosť uloženia a zverejnenia dokumentov účtovnou jednotkou považuje za splnenú. Ak účtovná jednotka nedostatky podľa odseku 1 v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej daňovým úradom vo výzve na odstránenie nedostatkov, považuje sa takto doručené podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného doručenia podania. Ak účtovná jednotka nevyhovie výzve daňového úradu na odstránenie nedostatkov v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa podanie dokumentov podľa § 23 ods. 2 za nedoručené.

(5) Správca registra môže

a)  presunúť dokument podľa § 23 ods. 2 k tej účtovnej jednotke, ktorej sa týka, ak bol uložený k účtovnej jednotke, ktorej sa netýka,

b)  vymazať dokument, ktorý nie je dokumentom podľa § 23 ods. 2.

(6) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokumentov, po uložení dokumentov v registri, prevádzkovateľ registra oznámi pochybnosti daňovému úradu a ten účtovnú jednotku vyzve na odstránenie nedostatkov v ním určenej lehote a poučí ju o následkoch spojených s ich neodstránením.

(7) Podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb uverejní prevádzkovateľ registra na svojom webovom sídle.

§ 23c

(1) Prevádzkovateľ registra sprístupní dokumenty podľa § 23 ods. 2 účtovných jednotiek podľa § 23 ods. 6 vo verejnej časti registra všetkým osobám prostredníctvom webového sídla v elektronickej podobe, tak ako ich účtovná jednotka uložila, bez poplatku.

(2) Dokumenty podľa § 23 ods. 2 účtovných jednotiek, ktoré sú podľa § 23 ods. 6 uložené v neverejnej časti registra, sa sprístupňujú Národnej banke Slovenska a subjektu verejnej správy na účely súvisiace s ich činnosťou a účtovnej jednotke, ktorej sa dokumenty týkajú, pričom Národnej banke Slovenska a subjektu verejnej správy sa sprístupňujú prostredníctvom registra a účtovnej jednotke, ktorej sa dokumenty týkajú, na základe písomnej žiadosti správcovi registra. Národnej banke Slovenska a subjektu verejnej správy môžu byť v odôvodnených prípadoch sprístupnené aj na základe písomnej žiadosti, a to ak technické podmienky bránia sprístupneniu prostredníctvom registra. Iným osobám tieto dokumenty sprístupní prevádzkovateľ registra, ak tak ustanovuje osobitný predpis.^29l) Poskytovanie informácií podľa osobitného predpisu^29m) sa nevzťahuje na skutočnosti nachádzajúce sa v dokumentoch podľa § 23 ods. 2 uložených v neverejnej časti registra.

(3) Žiadosť podľa odseku 2 obsahuje

a)  identifikačné údaje žiadateľa, ktorými sú názov účtovnej jednotky, sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby a identifikačné číslo organizácie,

b)  zoznam dokumentov alebo časti dokumentov, ktoré žiadateľ požaduje sprístupniť,

c)  preukázanie oprávnenia na sprístupnenie požadovaných dokumentov alebo časti dokumentov.

(4) Dokumenty podľa odseku 2 sa sprístupňujú v elektronickej podobe alebo v listinnej podobe, pričom v elektronickej podobe sa nespoplatňujú. Žiadosť v elektronickej podobe musí byť podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom²⁹ⁿ⁾ alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou^29na), inak ju možno zamietnuť. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahuje správny poriadok.

(5) Na základe žiadosti vydá prevádzkovateľ registra žiadateľovi, po zaplatení správneho poplatku, kópiu uloženého dokumentu alebo časť dokumentu podľa § 23 ods. 2 alebo potvrdenie o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu nie je v registri uložený. O vydanie kópie uloženého dokumentu alebo časť dokumentu alebo potvrdenia o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu v registri uložený nie je, možno žiadať aj elektronickými prostriedkami. Ak žiadateľ žiada o vydanie elektronickej podoby uloženého dokumentu alebo časť dokumentu alebo elektronickej podoby potvrdenia, že určitý dokument alebo časť dokumentu v registri uložený nie je, vydá ich prevádzkovateľ registra elektronickými prostriedkami^29d) podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom²⁹ⁿ⁾ alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou^29na). Kópiu dokumentu alebo časť dokumentu alebo potvrdenie o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu v registri uložený nie je, vydá prevádzkovateľ registra do piatich pracovných dní odo dňa zaplatenia správneho poplatku. Účtovná jednotka môže o kópiu dokumentu alebo časti dokumentu, ktoré sa jej týkajú alebo potvrdenie, že určitý dokument nie je v registri uložený, požiadať osobne aj na okresnom úrade, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta podľa osobitného predpisu.^29o) Kópiu dokumentu alebo časti dokumentu vydá účtovnej jednotke do uloženia dokumentu v registri daňový úrad.

§ 23d

(1) Individuálna účtovná závierka sa zverejňuje uložením do registra. Konsolidovaná účtovná závierka, ktorej povinnosť zostavenia ustanovuje tento zákon, sa zverejňuje uložením do registra. Individuálna účtovná závierka a konsolidovaná účtovná závierka sa ukladajú do registra podľa § 23 až 23c.

(2) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19, 22 a 22a, zverejňuje správu audítora uložením do registra, ak osobitný predpis neustanovuje inak.^29ha) Správa audítora sa ukladá do registra podľa § 23 až 23c.

(3) Individuálna výročná správa a konsolidovaná výročná správa sa zverejňujú uložením do registra. Individuálna výročná správa a konsolidovaná výročná správa sa ukladajú do registra spôsobom a v termínoch podľa § 23 až 23c.

(4) Účtovná jednotka, ktorá postupuje podľa § 22 ods. 8, je povinná uložiť konsolidovanú účtovnú závierku, ktorá je zostavená podľa § 22 ods. 9 písm. a), spolu so správou audítora a konsolidovanou výročnou správou do zbierky listín obchodného registra do jedného roka od skončenia jej účtovného obdobia, pričom konsolidovaná účtovná závierka môže byť uložená ako súčasť konsolidovanej výročnej správy.

(5) Účtovná jednotka uvedená v § 17a, okrem účtovnej jednotky uvedenej v § 17a ods. 1 písm. b), zverejňuje najmenej na jeden rok na svojom webovom sídle informáciu o uložení individuálnej účtovnej závierky v registri; najmenej na jeden rok zverejní na svojom webovom sídle úplnú individuálnu účtovnú závierku v tom istom rozsahu a v tej istej lehote, ako sa ukladá v registri.

(6) Účtovná jednotka, ktorej činnosť je zaradená do kategórie priemyselnej výroby podľa osobitného predpisu^29a) a ktorej čistý obrat za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie bol väčší ako 250 000 000 eur, je povinná predkladať ministerstvu výročnú správu a záznamy z valných zhromaždení, ktoré sa uskutočnili v účtovnom období, za ktoré sa predkladá výročná správa, a to do piatich dní odo dňa prerokovania výročnej správy, najneskôr však do konca ôsmeho mesiaca po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa predkladá výročná správa; taká účtovná jednotka je povinná bez zbytočného odkladu poskytnúť ministerstvu na jeho požiadanie aj ďalšie súvisiace informácie. Ministerstvo predloží Európskej komisii výročnú správu účtovnej jednotky a záznamy z jej valných zhromaždení, ktoré sa uskutočnili v účtovnom období, za ktoré sa predkladá výročná správa, do konca deviateho mesiaca nasledujúceho po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa predkladá výročná správa.

(7) Ustanovenie odseku 6 sa vzťahuje na účtovnú jednotku, v ktorej má orgán verejnej moci väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na účtovnej jednotke, alebo akcie účtovnej jednotky, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, a to i nepriamo prostredníctvom iných osôb, v ktorých má orgán verejnej moci väčšinový podiel na hlasovacích právach.

  Komentár k § 23a až § 23d     

Register účtovných závierok

Register účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“) je informačným systémom verejnej správy, správcom ktorého je Ministerstvo financií SR. Prevádzkovateľom registra je rozpočtová organizácia ministerstva DataCentrum (ďalej len „prevádzkovateľ registra“), z čoho vyplýva, že účtovné závierky už nie sú uložené na daňových úradoch.

Do registra účtovných závierok sa začali účtovné závierky ukladať v roku 2014 – išlo o účtovné závierky zostavené k 31. decembru 2013 a neskôr.

Do RÚZ sa ukladajú

a)  riadne individuálne účtovné závierky,

b)  mimoriadne individuálne účtovné závierky,

c)  riadne konsolidované účtovné závierky,

d)  mimoriadne konsolidované účtovné závierky,

e)  súhrnné účtovné závierky verejnej správy,

f) výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a 22,

g)  správy audítorov,

h)  individuálne výročné správy,

i) konsolidované výročné správy,

j) ročné finančné správy podľa osobitného predpisu (§ 34 zák. č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov),

k)  oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky.

Od 22. 6. 2023 na základe zákona č. 407/2022 Z. z. sa do registra účtovných závierok ukladá aj správa s informáciami o dani z príjmov.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o účtovníctve, do RÚZ môže účtovná jednotka uložiť aj účtovnú závierku, teda riadnu, mimoriadnu alebo konsolidovanú, nie akúkoľvek v akejkoľvek štruktúre, ktorú zostavila z vlastného podnetu. Účtovné jednotky, ktoré zostavujú ročnú finančnú správu podľa osobitného predpisu (§ 34 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov), ukladajú účtovnú závierku a výročnú správu ako súčasť ročnej finančnej správy v lehote najneskôr do štyroch mesiacov po uplynutí účtovného obdobia.

Prevádzkovateľ RÚZ

a)  vytvára, udržiava a prevádzkuje register,

b)  zhromažďuje a spracováva údaje z účtovných závierok,

c)  zhromažďuje a spracováva údaje z výročných správ,

d)  poskytuje a sprístupňuje dokumenty uložené v RÚZ orgánom verejnej správy a iným osobám.

Dokumenty v RÚZ sa uchovávajú v súlade s § 35 zákona o účtovníctve (uchovávanie a ochrana účtovnej dokumentácie). Dokumenty ukladané do RÚZ musia byť vyhotovené a uložené v štátnom jazyku a na základe rozhodnutia účtovnej jednotky môžu byť uložené aj v cudzom jazyku.

RÚZ sa člení na verejnú časť a neverejnú časť. Verejnú časť tvoria dokumenty týchto účtovných jednotiek:

a)  účtovnej jednotky, ktorá zostavuje účtovnú závierku podľa § 17a, t. j. podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva IFRS/IAS, okrem účtovnej jednotky uvedenej v § 17a ods. 1 písm. b), t. j. okrem pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie (zahraničná banka, zahraničná správcovská spoločnosť, zahraničná zaisťovňa a zahraničná poisťovňa),

b)  účtovnej jednotky, ktorá zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22 zákona o účtovníctve,

b)  obchodnej spoločnosti,

c)  družstva,

d)  štátneho podniku,

e)  subjektu verejnej správy,

f)  inej účtovnej jednotky, ak osobitný predpis ustanovuje, že dokumenty týchto osôb ukladané do RÚZ majú byť verejne prístupné, napr. § 24 zák. č. 147/1997 Z. z., § 33 zák. č. 213/1997 Z. z., § 8 zák. č. 119/2010 Z. z., zák. č. 90/2008 Z. z.,

g)  Exportno-importná banka SR.

Obsah odvolávok

•    § 24 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch v znení n.p., podľa ktorého Fond uloží ročnú účtovnú závierku overenú audítorom vo verejnej časti RÚZ najneskôr do 15. júla,

•    § 33 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení n.p. nezisková organizácia uloží ročnú účtovnú závierku overenú audítorom vo verejnej časti RÚZ najneskôr do 15. júla,

•    § 8 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n.p., podľa ktorého oprávnená organizácia uloží účtovnú závierku v RÚZ do 30 dní po jej schválení,

•    zákon č. 90/2008 Z. z. o európskom zoskupení územnej spolupráce v znení n.p., v ktorom podľa § 30 audítorom overená ročná účtovná závierka sa zverejňuje vo verejnej časti RÚZ najneskôr do 15. apríla nasledujúceho roka a podľa § 31 výročná správa musí byť uložená do verejnej časti najneskôr do 15. júla.

Fyzická osoba – podnikateľ – účtovnú závierku ukladá do neverejnej časti RÚZ a je dostupná len oprávneným osobám.

Dokumenty do RÚZ sa ukladajú v elektronickej podobe alebo v listinnej podobe.

V elektronickej podobe sa povinne ukladajú tieto dokumenty [§ 23 ods. 2 písm. c) až j)]:

•    riadne konsolidované účtovné závierky,

•    mimoriadne konsolidované účtovné závierky,

•    súhrnné účtovné závierky verejnej správy,

•    výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a 22,

•    správy audítorov,

•    individuálne výročné správy,

•    konsolidované výročné správy,

•    ročné finančné správy podľa osobitného predpisu (§ 34 zákona o burze cenných papierov),

a dokumenty, ktoré sa účtovná jednotka rozhodla uložiť v cudzom jazyku.

Dokumenty, ktorými sú:

•    riadne individuálne účtovné závierky,

•    mimoriadne individuálne účtovné závierky a 

•    oznámenia o schválení účtovnej závierky v elektronickej podobe povinne ukladajú tieto účtovné jednotky:

1. banky, správcovské spoločnosti, poisťovne, zaisťovne (slovenské aj zahraničné), dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, Burza cenných papierov, Železnice SR (ide o účtovné jednotky uvedené § 17a ods. 1 zákona o účtovníctve),

2. obchodník s cennými papiermi, platobná inštitúcia, inštitúcia elektronických peňazí, nástupnícka účtovná jednotka, novovzniknutá dcérska účtovná jednotka, európska spoločnosť, európske družstvo, európske zoskupenie hospodárskych záujmov (ide o účtovné jednotky uvedené v § 17a ods. 3 zákona o účtovníctve),

3. Garančný fond investícií,

4. Exportno-importná banka,

5. Fond ochrany vkladov,

6. Zdravotná poisťovňa,

7. osoby podľa § 14 daňového poriadku, ktoré majú povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe:

a)  daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

b)  daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

c)  advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

d)  zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní.

Ostatné účtovné jednotky môžu

•    riadnu individuálnu účtovnú závierku a

•    mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku ukladať v elektronickej podobe alebo listinnej podobe.

Povinnosť uložiť dokumenty do RÚZ nemá

a)  Slovenská informačná služba,

b)  účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, okrem subjektu verejnej správy, ak nemá povinnosť predkladať daňové priznanie podľa § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov a § 15 daňového poriadku, alebo ak nemá povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa osobitného predpisu, napríklad § 24 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch, § 33 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, alebo ak jej povinnosť uloženia dokumentov neustanovuje osobitný predpis, napríklad § 25 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch, § 34 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, § 35 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách.

®  Termín na uloženie
účtovnej závierky do RÚZ

Riadnu a mimoriadnu účtovnú závierku ukladá účtovná jednotka v RÚZ najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 49 ods. 11 zákona o dani z príjmov, na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do RÚZ, ak osobitný predpis neustanovuje inak (napr. § 34 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení n.p.).

Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zostavovať

•    riadnu alebo mimoriadnu konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22 alebo § 22a,

je povinná uložiť riadnu a mimoriadnu konsolidovanú účtovnú závierku spolu so správou audítora v RÚZ do jedného roka od skončenia účtovného obdobia.

®  Dokumenty za zanikajúcu účtovnú jednotku do RÚZ ukladá nástupnícka účtovná jednotka; do dňa účinkov splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia ich môže uložiť do registra zanikajúca účtovná jednotka.

®  Ukladanie neschválenej účtovnej závierky a oznámenie o schválení účtovnej závierky

Ak účtovná jednotka nemá schválenú účtovnú závierku v lehote na podanie daňového priznania, ukladá neschválenú účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do RÚZ dodatočne, najneskôr do 15 pracovných dní od jej schválenia.

Ak po uložení účtovnej závierky v RÚZ účtovná jednotka opätovne otvorí účtovné knihy, uloží do RÚZ novú schválenú účtovnú závierku bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 pracovných dní od jej schválenia. Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky už neukladá.

Schválenú účtovnú závierku alebo oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky musí účtovná jednotka uložiť v RÚZ najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje.

Správa audítora

Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom podľa § 19, 22 a 22a, ukladá v RÚZ aj správu audítora. Ak účtovná jednotka nemá účtovnú závierku overenú v lehote na podanie daňového priznania, ukladá neoverenú účtovnú závierku a správu audítora uloží dodatočne, najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje.

Výročná správa

Účtovná jednotka, ktorá má povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom, musí vyhotoviť aj výročnú správu. Výročnú správu je povinná uložiť v RÚZ najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa táto výročná správa vyhotovuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak (napr. § 34 zák. č. 213/1997 Z. z., podľa ktorého nezisková organizácia uloží výročnú správu do verejnej časti RÚZ do 15. júla).

Konsolidovaná výročná správa

Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vyhotovenia konsolidovanej výročnej správy, je povinná uložiť riadnu a mimoriadnu konsolidovanú výročnú správu v RÚZ najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa tieto konsolidované výročné správy vyhotovujú.

Ukladané výročné správy nemusia obsahovať účtovnú závierku a správu audítora, ak tieto dokumenty sú už osobitne uložené v registri.

Ak po uložení výročnej správy v RÚZ účtovná jednotka mení obsah výročnej správy, uloží do registra novú výročnú správu bez zbytočného odkladu.

Účtovná jednotka je zodpovedná za správnosť uložených dokumentov. Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom, nesmie zverejniť informácie, ktoré predtým neboli overené audítorom, spôsobom, ktorý by mohol používateľa uviesť do omylu, že audítorom overené boli.

Stav do 31. 12. 2021

®  Dokumenty doručené v listinnej podobe a v elektronickej podobe (§ 23b)

Účtovná závierka a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky vyhotovené v listinnej podobe sa doručujú daňovému úradu. Daňový úrad účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky prijaté v listinnej podobe prevedie do elektronickej podoby a overí, či majú správne vyplnené všeobecné náležitosti a či účtovná závierka obsahuje všetky súčasti. Ak účtovná jednotka neuložila účtovné závierky a ostatné účtovné dokumenty do RÚZ, neuložila ich v správnej podobe, doručené podanie bolo podané na nesprávnom vzore, podanie neobsahuje požadované náležitosti alebo súčasti a účtovná jednotka chyby neodstránila v lehotách na podanie účtovnej závierky, daňový úrad ju vyzve na odstránenie nedostatkov v ním určenej lehote a poučí ju o následkoch spojených s ich neodstránením. Dokumenty prevedené do elektronickej podoby postúpi DÚ v elektronickej podobe prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR prevádzkovateľovi registra bez zbytočného odkladu najneskôr do 40 kalendárnych dní od ich doručenia alebo od odstránenia nedostatkov.

Dokumenty vyhotovené v elektronickej podobe sa doručujú prostredníctvom elektronickej podateľne Finančného riaditeľstva SR. Finančné riaditeľstvo SR overí, či doručená účtovná závierka a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky obsahujú správne vyplnené všeobecné náležitosti, či účtovná závierka obsahuje všetky súčasti a postúpi ich bez zbytočného odkladu prevádzkovateľovi registra; ak účtovná jednotka neuložila účtovné závierky a ostatné účtovné dokumenty do registra, neuložila ich v správnej podobe, doručené podanie bolo podané na nesprávnom vzore, podanie neobsahuje požadované náležitosti alebo súčasti a účtovná jednotka chyby neodstránila v lehotách na podanie účtovnej závierky, daňový úrad ju vyzve na odstránenie nedostatkov v ním určenej lehote a poučí ju o následkoch spojených s ich neodstránením.

Prevádzkovateľ zaradí, zverejní a sprístupní každý doručený dokument, tak ako ho účtovná jednotka uložila, najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa doručenia do registra, vo verejnej časti alebo neverejnej časti registra.

Zverejnené dokumenty, ktoré sa ukladajú a sú obsahom zbierky listín obchodného registra, zasiela prevádzkovateľ RÚZ priebežne v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa zverejnenia prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR do zbierky listín obchodného registra. Tieto dokumenty sa spolu s údajom o dátume ich uloženia zasielajú v elektronickej podobe.

Ročnú finančnú správu uloženú súčasne zasiela prevádzkovateľ RÚZ spolu s údajom o dátume jej uloženia prevádzkovateľovi centrálnej evidencie regulovaných informácií. Rovnako postupuje prevádzkovateľ pri dodatočnom doručení oznámenia a dodatočnom doručení správy audítora.

Doručením dokumentov daňovému úradu alebo do elektronickej podateľne alebo prostredníctvom systému štátnej pokladnice sa povinnosť uloženia a zverejnenia dokumentov účtovnou jednotkou považuje za splnenú. Ak účtovná jednotka nedostatky v podaných dokumentoch v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej daňovým úradom vo výzve, považuje sa takto doručené podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného doručenia podania. Ak účtovná jednotka nevyhovie výzve daňového úradu na odstránenie nedostatkov v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa podanie dokumentov za nedoručené.

Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokumentov, po uložení dokumentov v RÚZ, prevádzkovateľ registra oznámi pochybnosti daňovému úradu a ten účtovnú jednotku vyzve na odstránenie nedostatkov v ním určenej lehote a poučí ju o následkoch spojených s ich neodstránením. Podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb uverejní prevádzkovateľ RÚZ na svojom webovom sídle.

V tejto súvislosti dávame do pozornosti internetovú stránku RÚZ www.registeruz.sk, kde účtovné jednotky môžu zistiť, či poslané dokumenty sú v RÚZ uložené alebo nie. Nachádzajú sa tu aj často kladené otázky, ktoré obsahujú užitočné informácie pri ukladaní dokumentov do RÚZ.

®  Sprístupňovanie požadovaných dokumentov prevádzkovateľom RÚZ (§ 23c)

Prevádzkovateľ RÚZ sprístupní dokumenty vo verejnej časti všetkým osobám prostredníctvom webového sídla v elektronickej podobe, tak ako ich účtovná jednotka uložila, bez poplatku.

Dokumenty účtovných jednotiek, ktoré sú uložené v neverejnej časti registra, sa sprístupňujú NBS a subjektu verejnej správy na účely súvisiace s ich činnosťou a účtovnej jednotke, ktorej sa dokumenty týkajú, pričom NBS a subjektu verejnej správy sa sprístupňujú prostredníctvom registra a účtovnej jednotke, ktorej sa dokumenty týkajú, na základe písomnej žiadosti prevádzkovateľovi RÚZ.

NBS a subjektu verejnej správy môžu byť v odôvodnených prípadoch sprístupnené aj na základe písomnej žiadosti, a to ak technické podmienky bránia sprístupneniu prostredníctvom RÚZ. Iným osobám tieto dokumenty sprístupní prevádzkovateľ ak tak ustanovuje osobitný predpis. Poskytovanie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa nevzťahuje na skutočnosti nachádzajúce sa v dokumentoch uložených v neverejnej časti registra.

Žiadosť o sprístupnenie dokumentov alebo časti dokumentov obsahuje:

a)  identifikačné údaje žiadateľa, ktorými sú názov účtovnej jednotky, sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby a identifikačné číslo organizácie,

b)  zoznam dokumentov alebo časti dokumentov, ktoré žiadateľ požaduje sprístupniť,

c)  preukázanie oprávnenia na sprístupnenie požadovaných dokumentov alebo časti dokumentov.

Dokumenty sa sprístupňujú v elektronickej podobe alebo v listinnej podobe, pričom v elektronickej podobe sa nespoplatňujú. Žiadosť v elektronickej podobe musí byť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, inak ju možno zamietnuť. Na konanie ohľadom sprístupnenia informácií sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok).

Na základe žiadosti vydá prevádzkovateľ žiadateľovi, po zaplatení správneho poplatku, kópiu uloženého dokumentu alebo časť dokumentu alebo potvrdenie o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu nie je v RÚZ uložený. O vydanie kópie uloženého dokumentu alebo časti dokumentu alebo potvrdenia o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu v RÚZ uložený nie je, možno žiadať aj elektronickými prostriedkami.

Ak žiadateľ žiada o vydanie elektronickej formy uloženého dokumentu alebo časti dokumentu alebo elektronickej formy potvrdenia, že určitý dokument alebo časť dokumentu v RÚZ uložený nie je, vydá ich prevádzkovateľ elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

Kópiu dokumentu alebo časť dokumentu alebo potvrdenie o tom, že určitý dokument alebo časť dokumentu v RÚZ uložený nie je, vydá prevádzkovateľ do piatich pracovných dní odo dňa zaplatenia správneho poplatku. Účtovná jednotka môže o kópiu dokumentu alebo časti dokumentu, ktoré sa jej týkajú, požiadať osobne aj na okresnom úrade, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta podľa osobitného predpisu (zákon o živnostenskom podnikaní). Kópiu dokumentu alebo časti dokumentu vydá účtovnej jednotke do uloženia dokumentu v RÚZ daňový úrad.

®  Zverejňovanie dokumentov účtovnými jednotkami (§ 23d)

Individuálna a konsolidovaná účtovná závierka sa zverejňuje uložením do RÚZ. Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19, 22 a 22a, zverejňuje správu audítora uložením do RÚZ, ak osobitný predpis neustanovuje inak (napr. § 34 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby).

Individuálna výročná správa a konsolidovaná výročná správa sa zverejňujú uložením do RÚZ.

Účtovná jednotka, ktorá postupuje podľa § 22 ods. 8 zákona o účtovníctve, t. j. materská účtovná jednotka, je povinná uložiť konsolidovanú účtovnú závierku, ktorá je zostavená podľa § 22 ods. 9 písm. a), spolu so správou audítora a konsolidovanou výročnou správou do zbierky listín obchodného registra do jedného roka od skončenia jej účtovného obdobia, pričom konsolidovaná účtovná závierka môže byť uložená ako súčasť konsolidovanej výročnej správy.

Účtovná jednotka uvedená v § 17a (veľké finančné inštitúcie), okrem účtovnej jednotky uvedenej v § 17a ods. 1 písm. b) okrem zahraničných finančných inštitúcií, zverejňuje najmenej na jeden rok na svojom webovom sídle informáciu o uložení účtovnej závierky v RÚZ; najmenej na jeden rok zverejní na svojom webovom sídle úplnú účtovnú závierku v tom istom rozsahu a v tej istej lehote, ako sa ukladá v RÚZ.

Účtovná jednotka, ktorej činnosť je zaradená do kategórie priemyselnej výroby podľa osobitného predpisu (Sekcia C prílohy vyhlášky Štatistického úradu SR č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností) a ktorej čistý obrat za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie bol väčší ako 250 000 000 eur, je povinná predkladať ministerstvu výročnú správu a záznamy z valných zhromaždení, ktoré sa uskutočnili v účtovnom období, za ktoré sa predkladá výročná správa, a to do piatich dní odo dňa prerokovania výročnej správy, najneskôr však do konca ôsmeho mesiaca po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa predkladá výročná správa; táto účtovná jednotka je povinná bez zbytočného odkladu poskytnúť ministerstvu na jeho požiadanie aj ďalšie súvisiace informácie. Ministerstvo predloží Európskej komisii výročnú správu účtovnej jednotky a záznamy z jej valných zhromaždení, ktoré sa uskutočnili v účtovnom období, za ktoré sa predkladá výročná správa, do konca deviateho mesiaca nasledujúceho po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa predkladá výročná správa.

Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na účtovnú jednotku, v ktorej má orgán verejnej moci väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na účtovnej jednotke, alebo akcie účtovnej jednotky, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, a to i nepriamo prostredníctvom iných osôb, v ktorých má orgán verejnej moci väčšinový podiel na hlasovacích právach.

Najčastejšie chyby
pri ukladaní účtovnej závierky do RÚZ

V praxi sa často stávajú prípady, keď účtovná jednotka zistí, že účtovnú závierku nemá uloženú v RÚZ. Pri ukladaní účtovných závierok najčastejšou chybou je, že účtovná jednotka namiesto „riadnej“ účtovnej závierky označí, že ide o „priebežnú“ účtovnú závierku, a tá sa do RÚZ neukladá, ostáva na daňovom úrade, takže takto označená účtovná závierku nebude v RÚZ uložená.

Ďalšou chybou je, že účtovná jednotka k účtovnej závierke nepriloží aj Poznámky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť účtovnej závierky. Účtovná závierka bez Poznámok nebude do RÚZ doručená, teda nebude v RÚZ uložená. Častou chybou je aj skutočnosť, že Poznámky účtovné jednotky posielajú ako prílohu daňového priznania. Poznámky a ani účtovná závierka nie sú prílohou daňového priznania. Ak účtovná jednotka účtovnú závierku podá ako prílohu daňového priznania, účtovná závierka nebude do RÚZ doručená.

Stav od 1. 1. 2022

Komentár k zmenám účinným
od 1. 1. 2022 – zákon č. 456/2021 Z. z.

Register účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“) – základné zmeny

•    účtovné dokumenty do verejnej časti RÚZ budú ukladať všetky právnické osoby,

•    účtovné dokumenty sa do RÚZ ukladajú len elektronicky,

•    neziskové organizácie nemusia vždy ukladať účtovné dokumenty do RÚZ.

§ 23 zákona o účtovníctve

®  ukladanie dokumentov do verejnej časti registra

V § 23 ods. 6 zákona o účtovníctve sa rozširuje verejná časť RÚZ o ďalšie právne formy právnických osôb, napr. pozemkové spoločenstvá, občianske združenia, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Verejnú časť RÚZ budú tvoriť dokumenty všetkých právnických osôb, ktoré majú povinnosť ukladať dokumenty do RÚZ. Neverejnú časť RÚZ tvoria dokumenty fyzických osôb, ktoré sú účtovnou jednotkou, dokumenty účtovných jednotiek uvedených v § 17a ods. 1 písm. b) zákona o účtovníctve (pobočka zahraničnej banky, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne) a dokumenty pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie.

§ 23a zákona o účtovníctve

®  účtovné dokumenty sa do RÚZ ukladajú len elektronicky

§ 23a ods. 1 zákona o účtovníctve - všetky účtovné jednotky sú povinné po 1. januári 2022 ukladať účtovné dokumenty do RÚZ už len elektronicky, t. j. už aj za účtovné obdobie roka 2021, ako aj prechádzajúce účtovné obdobia, ak účtovná jednotka dodatočne plní svoje povinnosti v oblasti ukladania dokumentov do RÚZ.

§ 23a ods. 2 zákona o účtovníctve

®  kto nemá povinnosť dokumenty ukladať do RÚZ

Povinnosť uložiť dokumenty do RÚZ sa nevzťahuje na Slovenskú informačnú službu a na účtovnú jednotku, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, ak nemá povinnosť predkladať daňové priznanie, alebo ak nemá povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa osobitných predpisov, alebo ak jej povinnosť uloženia dokumentov neustanovujú osobitné predpisy.

Neziskové organizácie nemajú vždy povinnosť ukladať účtovnú závierku, ako aj iné účtovné dokumenty do RÚZ

Povinnosť uložiť dokumenty do RÚZ sa nevzťahuje na neziskovú organizáciu, ak:

1. nemá povinnosť podávať daňové priznanie, alebo

2. nemá povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa osobitného predpisu, napr. podľa § 24 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch, § 33 zákona č. 213/1997 Z. z o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, § 19 ods. 4 zákona o účtovníctve, alebo

3. jej povinnosť uloženia dokumentov neustanovuje osobitný predpis (napr. § 25 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch, § 34 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, § 35 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách).

Na základe uvedeného nezisková organizácia musí skúmať, či má povinnosť podať daňové priznanie alebo nie, a tiež musí skúmať, či jej povinnosť uloženia účtovnej závierky a ostatných účtovných dokumentov do RÚZ neukladá právny predpis, podľa ktorého je nezisková organizácia zriadená a tiež aj to, či osobitný predpis neustanovuje povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom.

Ak má nezisková organizácia povinnosť podať daňové priznanie, potom musí aj účtovnú závierku uložiť do RÚZ, a to v lehote na podanie daňového priznania.

Ak nemá povinnosť podať DP, ale povinnosť uložiť účtovnú závierku alebo výročnú správu do RÚZ jej ukladá právny predpis, podľa ktorého je zriadená, potom musí účtovnú závierku ako aj iné účtovné dokumenty, napr. výročnú správu, uložiť do RÚZ. To isté platí aj v prípade overenia účtovnej závierky audítorom.

Teda odporúčame, aby si nezisková organizácia najskôr zistila, podľa akej právnej normy, podľa akého zákona, je zriadená (zistí to napr. zo stanov alebo zo zakladateľskej listiny a pod.) a či táto právna norma jej ukladá alebo neukladá povinnosť účtovnú závierku alebo iné účtovné dokumenty ukladať do RÚZ. Ak áno, potom musí splniť povinnosti vyplývajúce z tejto právnej normy, a to aj v prípade, ak nepodáva DP.

§ 23a ods. 10 zákona o účtovníctve

®  osoby zodpovedné za uloženie dokumentov do RÚZ z dôvodu výmazu účtovnej jednotky z obchodného registra

Osobitne sa ustanovujú povinnosti pre účtovnú jednotku a osoby, ktoré sú zodpovedné za uloženie dokumentov pri ukončení činnosti účtovnej jednotky z dôvodu jej výmazu. Dokumenty podľa § 23 ods. 2 zákona o účtovníctve po výmaze obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra je povinný uložiť posledný štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu zapísaný v obchodnom registri pred výmazom obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra oprávnený konať za obchodnú spoločnosť alebo družstvo v rozsahu zapísanom v obchodnom registri pred výmazom obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra.

§ 23b zákona o účtovníctve
§ 23b ods. 1

V § 23b ods. 1 zákona o účtovníctve sa spresňuje ukladanie účtovných dokumentov do RÚZ v elektronickej podobe. Ak majú tieto dokumenty predpísanú štruktúrovanú formu podľa zákona o účtovníctve, povinnosť uloženia do RÚZ sa považuje za splnenú iba vtedy, ak sú doručené spôsobom podľa § 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), tzn. len prostredníctvom elektronickej podateľne prevádzkovanej Finančným riaditeľstvom SR cez určené dátové rozhranie. Ak ide o účtovné dokumenty vyhotovené v elektronickej podobe, ktoré nemajú predpísanú štruktúrovanú formu podľa zákona o účtovníctve, tieto dokumenty sa ukladajú do RÚZ ako príloha k všeobecnému podaniu pre príslušný typ účtovnej jednotky tiež prostredníctvom elektronickej podateľne Finančného riaditeľstva SR v rámci oblasti Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ).

Naďalej zostávajú zachované povinnosti pre Finančné riaditeľstvo SR v súvislosti s overovaním všeobecných náležitostí a súčastí účtovných závierok, ako aj možnosť pre daňový úrad vyzvať účtovnú jednotku na odstránenie nedostatkov v podaných účtovných dokumentoch.

K § 23b ods. 3 a 4

V nadväznosti na povinné ukladanie dokumentov v elektronickej podobe pre všetky účtovné jednotky bol zo zákona o účtovníctve vypustený obsah pôvodného odseku č. 1, ktorý upravoval skutočnosti súvisiace s dokumentmi doručenými na daňový úrad v listinnej podobe.

K § 23b ods. 5

Nanovo ustanovené znenie odseku 5 rozširuje kompetencie správcu registra, ktorý môže:

•    presunúť dokument uložený v RÚZ k tej účtovnej jednotke, ktorej sa týka, ak bol dokument uložený k účtovnej jednotke, ktorej sa netýka;

•    vymazať dokument, ktorý nie je dokumentom uvedeným v § 23 ods. 2 zákona o účtovníctve.

§ 23c zákona o účtovníctve

K § 23c ods. 4 a 5

V § 23c ods. 4 a 5 zákona o účtovníctve sa zosúlaďujú pojmy so zákonom č. 272/2016 Z. z. pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) - pojem „zaručený elektronický podpis“ sa nahrádza pojmom „kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovaná elektronická pečať“.

K § 23c ods. 5

V § 23c ods. 5 zákona o účtovníctve sa pojem „forma“ účtovného záznamu nahrádza pojmom „podoba“ účtovného záznamu, čím sa zjednocuje pojem, ktorý vystihuje dve možnosti vedenia účtovného záznamu, a to elektronickú podobu alebo listinnú podobu.

Komentár k zmenám účinným
od 22. 6. 2023 – zákon č. 407/2022 Z. z.

K § 23 ods. 2

V § 23 ods. 2 ZoÚ: zoznam dokumentov, ktoré sa ukladajú do RÚZ, sa rozširuje o správu s informáciami o dani z príjmov.

Komentár k zmenám účinným
od 31. 12. 2023 – zákon č. 407/2022 Z. z.

K § 23a ods. 3

V § 23a ods. 3 ZoÚ sa predlžuje lehota na uloženie súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy do RÚZ, a to do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa súhrnná účtovná závierka zostavuje.

Komentár k zmenám účinným
od 22. 6. 2023 – zákon č. 407/2022 Z. z.

K § 23a ods. 9

V § 23a ods. 9 ZoÚ sa spresňuje zodpovednosť účtovnej jednotky za správnosť uložených dokumentov uvedených v § 23 ods. 2 ZoÚ v nadväznosti na povinnosť ukladania správy s informáciami o dani z príjmov týkajúcej sa zahraničného konečného materského subjektu prípadne zahraničného samostatného subjektu do RÚZ s ohľadom na obmedzenú zodpovednosť vyplývajúcu z § 21f ZoÚ.

§ 23a ods. 11

V § 23a ods. 11 ZoÚ sa ustanovuje lehota pre účtovnú jednotku podľa § 21a ZoÚ až 21c ZoÚ na uloženie správy s informáciami o dani z príjmov do RÚZ v elektronickom formáte, ktorý ustanoví Ministerstvo financií SR opatrením, a to do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa táto správa vyhotovuje.

Komentár k zmenám účinným
od 22. 6. 2023 – zákon č. 407/2022 Z. z.

K § 23b ods. 1

V § 23b ods. 1 ZoÚ sa dopĺňa možnosť zaslať výzvu na odstránenie nedostatkov v prípade doručenia správy s informáciami o dani z príjmov v nesprávnom formáte (v nadväznosti na § 23a ods. 11 ZoÚ).

Komentár k zmenám účinným
od 1. 3. 2024 – zákon č. 309/2023 Z. z.

K § 23a ods. 3

Spôsob ukladania dokumentov pri premenách sa nemení, ostáva zachovaná možnosť, aby za premenou zanikajúcu účtovnú jednotku ukladala dokumenty do registra účtovných závierok nástupnícka účtovná jednotka.

PIATA ČASŤ

SPÔSOBY OCEŇOVANIA

§ 24

(1) Účtovná jednotka je povinná oceňovať majetok a záväzky ku dňu ocenenia, a to

a)  ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu spôsobmi podľa § 25,

b)  ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, spôsobom podľa § 27,

c)  k inému dňu v priebehu účtovného obdobia spôsobom podľa § 27, ak sa to vyžaduje podľa osobitného predpisu.³³⁾

(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska^33a) (ďalej len „referenčný kurz“)

a)  v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis,³⁴⁾

b)  v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

c)  v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej právnickej osoby.

(3) Na ocenenie prírastku cudzej meny nakúpenej za menu euro, okrem ocenenia podľa odseku 4, sa použije kurz, za ktorý bola táto cudzia mena nakúpená, alebo referenčný kurz v deň uzavretia obchodu. Na ocenenie prírastku cudzej meny v mene euro nakúpenej za inú cudziu menu, okrem ocenenia podľa odseku 4, sa použije hodnota inej cudzej meny v eurách alebo sa na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách použije referenčný kurz v deň uzavretia obchodu.

(4) Na ocenenie cudzej meny obstarávanej v rámci menového derivátu sa ku dňu ocenenia použije kurz banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je zmluvnou stranou tohto menového derivátu, alebo ku dňu ocenenia sa použije referenčný kurz ku dňu ocenenia. Ak zmluvnou stranou menového derivátu nie je banka alebo pobočka zahraničnej banky, použije sa na ocenenie cudzej meny referenčný kurz ku dňu ocenenia.

(5) Účtovná jednotka prepočíta ku dňu ocenenia (§ 24 ods. 1) referenčným kurzom

a)  cenné papiere znejúce na cudziu menu,

b)  nástroje peňažného trhu ocenené cudzou menou,¹¹⁾

c)  finančné rozdielové zmluvy ocenené cudzou menou,¹¹⁾

d)  podkladové nástroje derivátov ocenených cudzou menou okrem podkladových nástrojov menových derivátov,

e)  pohľadávky a záväzky spojené s majetkom podľa písmen a) až d), ktoré sú ocenené rovnakou cudzou menou ako tento majetok.

 (6) Na úbytok rovnakej cudzej meny v hotovosti alebo z devízového účtu sa môže použiť na prepočet cudzej meny na eurá cena zistená váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách. Ak je tento úbytok cudzej meny spojený s úhradou záväzku, použije sa hodnota z prepočtu podľa prvej vety na prepočet úhrady záväzku z cudzej meny na eurá. Na ocenenie pohľadávky a záväzkov v cudzej mene spojených s účtovaním poskytnutého alebo prijatého preddavku v cudzej mene sa použije kurz v čase prijatia alebo poskytnutia preddavku.

(7) Účtovná jednotka použije zvolenú účtovnú metódu používania kurzov na všetky účtovné prípady v rámci daného obchodu a na všetky obchody podľa odsekov 1 až 6 a na ich ocenenie v priebehu účtovného obdobia a v účtovnej závierke.

(8) Ustanovenie tohto zákona o oceňovaní majetku a záväzkov sa použije primerane aj na oceňovanie iných aktív a iných pasív.

(9) Odsek 2 sa nepoužije pri prijatých preddavkoch a pri poskytnutých preddavkoch ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

(10) Virtuálnu menu prepočítava účtovná jednotka na eurá ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu podľa § 25 ods. 1 písm. h). Na virtuálnu menu sa § 4 ods. 7 vzťahuje primerane.

  Komentár k § 24        

Spôsoby oceňovania

1.    Povinnosť vedenia účtovníctva v mene euro

Zákon o účtovníctve v § 4 ods. 7 ustanovuje účtovným jednotkám povinnosť viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade pohľadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov, derivátov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene; táto povinnosť platí aj pri opravných položkách, rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene.

2.    Oceňovanie majetku a záväzkov
ku dňu ocenenia

Podľa § 24 ods. 1 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná oceňovať majetok a záväzky ku dňu ocenenia, a to

a)  ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu spôsobmi podľa § 25,

b)  ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka spôsobom podľa § 27,

c)  k inému dňu v priebehu účtovného obdobia spôsobom podľa § 27, ak sa to vyžaduje podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách).

Z uvedeného vyplýva, že zákon o účtovníctve rozlišuje tri momenty ocenenia majetku a záväzkov, a to

•    ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu,

•    ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

•    k inému dňu v priebehu účtovného obdobia,

ktoré zákon jednotne pomenúva ako „deň ocenenia“.

Zákon o účtovníctve ustanovuje tieto druhy cien:

•    obstarávaciu cenu,

•    vlastné náklady,

•    menovitú hodnotu,

•    ocenenie reálnou hodnotou (cena zavedená do účtovníctva od 1. 1. 2003).

Obstarávacou cenou sa oceňuje:

1. hmotný majetok,

2. zásoby,

3. podiely na základnom imaní obchodných spoločností, deriváty a cenné papiere okrem cenných papierov, podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a derivátov podľa § 25 ods. 1 písmena e) tretieho bodu,

4. pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom do základného imania,

5. nehmotný majetok okrem nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,

6. záväzky pri ich prevzatí.

Menovitou hodnotu sa oceňujú:

1. peňažné prostriedky a ceniny,

2. pohľadávky pri ich vzniku,

3. záväzky pri ich vzniku.

Obstarávacia cena je cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny.

Menovitá hodnota je cena, ktorá je uvedená na peňažných prostriedkoch a ceninách alebo suma, na ktorú pohľadávka alebo záväzok znie.

Ocenenie pohľadávok podľa zákona o účtovníctve

•    menovitou hodnotou,

•    obstarávacou cenou.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o účtovníctve, pohľadávky pri svojom vzniku sa oceňujú menovitou hodnotu. Pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom do základného imania sa oceňujú obstarávacou cenou. Podľa § 25 ods. 6 zákona o účtovníctve, menovitou hodnotou je cena, na ktorú pohľadávka znie, obstarávacou cenou je cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny.

Z uvedeného vyplýva, že zákon o účtovníctve na prvé miesto pri ocenení pohľadávok kladie menovitú hodnotu. Je to hodnota, na ktorú pohľadávka znie pri svojom vzniku. Pohľadávky v praxi najčastejšie vznikajú v súvislosti s poskytnutím výkonov, služieb, predajom výrobkov, tovarov atď. a predstavujú cenu, na ktorej sa dve zúčastnené strany dohodli (dodávateľ a odberateľ) a ktorú je odberateľ povinný uhradiť. Je to hodnota pohľadávky pri jej vzniku. Ak by sa stal prípad, že účtovná jednotka pohľadávku kúpi, ocení ju obstarávacou cenou, teda cenou za ktorú pohľadávku kúpila bez ohľadu na jej menovitú hodnotu. Zvyčajne ide o nižšiu cenu, než je jej menovitá hodnota.

Druh ceny	Ocenenie pohľadávky
menovitá hodnota obstarávacia cena	vznik pohľadávky kúpa pohľadávky a pohľadávka nadobudnutá vkladom do ZI

 

Oceňovanie záväzkov v účtovníctve

•    menovitou hodnotou,

•    obstarávacou cenou.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o účtovníctve, záväzky pri svojom vzniku sa oceňujú menovitou hodnotu. Záväzky pri ich prevzatí sa oceňujú obstarávacou cenou. Menovitou hodnotou je cena, na ktorú záväzok znie, obstarávacou cenou je cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny.

Z uvedeného vyplýva, že zákon o účtovníctve na prvé miesto pri ocenení záväzkov kladie ocenenie menovitou hodnotou. Je to hodnota, na ktorú záväzok znie pri svojom vzniku. Záväzky v praxi najčastejšie vznikajú v súvislosti s prijatím výkonov, s obstaraním výrobkov, tovarov alebo služieb atď. Predstavujú v podstate cenu tovaru, výrobku alebo služby, na ktorej sa dve zúčastnené strany dohodli a ktorú je odberateľ povinný uhradiť. Ak by sa stal prípad, že účtovná jednotka záväzok prevezme za inú účtovnú jednotku, ocení ho obstarávacou cenou.

Druh ceny	Ocenenie záväzku
menovitá hodnota obstarávacia cena	vznik záväzku prevzatý záväzok

 

3.    Oceňovanie majetku a záväzkov v cudzej mene

Podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve, ak zákon o účtovníctve neustanovuje inak, majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska (ďalej len „referenčný kurz“)

a)  v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis, napríklad zákon o bankách č. 483/2001 Z. z. alebo zákon o cenných papieroch č. 566/2001 Z. z.,

b)  v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

c)  v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej právnickej osoby.

Ako je uvedené, majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným kurzom

•    v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo

•    v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis (napr. zákon o bankách alebo zákon o cenných papieroch),

•    v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

•    v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej právnickej osoby.

Medzi najčastejšie účtovné prípady prepočtu majetku a záväzkov z cudzej meny na menu euro ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu patria najmä účtovné prípady z dodávateľsko-odberateľských vzťahov v styku so zahraničím, napr. vznik pohľadávok vystavením odberateľských faktúr do zahraničia a ich inkaso, alebo zúčtovanie došlých dodávateľských faktúr zo zahraničia (vznik záväzkov) a ich úhrada.

3.1  Deň uskutočnenia účtovného prípadu

V súlade s ustanovením § 24 ods. 2 písm. a) zákona o účtovníctve, prepočet cudzej meny na eurá sa vykonáva ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu. V praxi sa často vyskytuje problém správneho stanovenia dňa uskutočnenia účtovného prípadu a tým aj správneho určenia kurzu, ktorým sa má prepočítať cudzia mena na menu euro. Problém spôsobuje aj zamieňanie si dátumu vyhotovenia príslušného dokladu s dátumom uskutočnenia účtovného prípadu.

Deň uskutočnenia účtovného prípadu je definovaný v § 2 postupov účtovania pre podnikateľov (Opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92 v znení neskorších predpisov) ako deň splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičky poskytnutím nového úveru alebo pôžičky, zistenia manka na majetku a záväzkoch, schodku, prebytku majetku, škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnosti a družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z povahy účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti.

Deň uskutočnenia účtovného prípadu u zásob, pohľadávok a záväzkov

Pri účtovaní obstarania a predaja zásob, a s tým súvisí aj vznik účtovania pohľadávok alebo záväzkov, je dôležité stanoviť deň uskutočnenia účtovného prípadu. Podľa § 2 postupov účtovania, dňom uskutočnenia účtovného prípadu pri obstarávaných zásobách je deň splnenia dodávky (tak u kupujúceho ako aj u predávajúceho). Nakoľko postupy účtovania deň splnenia dodávky nedefinujú, je potrebné vychádzať z iných právnych predpisov, najmä z Obchodného zákonníka, prípadne z dohody medzi kupujúcim a predávajúcim podľa kúpnopredajnej zmluvy. Teda, z hľadiska účtovníctva sa za deň uskutočnenia účtovného prípadu považuje deň splnenia dodávky, čo môže byť deň odovzdania alebo prevzatia dodávky (napr. tovaru) kupujúcim, alebo deň odovzdania alebo prevzatia dodávky prvým prepravcom, alebo iný deň podľa dohodnutých podmienok medzi kupujúcim a predávajúcim.

Z uvedeného vyplýva, že účtovná jednotka oceňovanie pohľadávok a záväzkov v účtovníctve pre oceňovanie cudzou menou nebude viazať na dátum vystavenia dokladu, ale na deň uskutočnenia účtovného prípadu – deň splnenia dodávky. Preto pri prepočte vzniku pohľadávok a záväzkov sa nepoužije kurz zo dňa vystavenia dokladu, ale sa použije kurz zo dňa splnenia dodávky. Napr. faktúra je vystavená dňa 17. 6., ale dodávka bude splnená až 20. 6., potom na prepočet sa použije kurz zo dňa 19. 6. (deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu). Len ak bude doklad vystavený a dodávka splnená v jeden deň, potom na ocenenie pohľadávky alebo záväzku sa môže zobrať dátum zo dňa vystavenia faktúry, avšak pri zaúčtovaní pohľadávky alebo záväzkov sa použije deň predchádzajúci dňu vystavenia faktúry, ktorý však musí byť zároveň aj dňom splnenia dodávky. Napr. ak bola faktúra vystavená 17. 6. a v tento deň bola aj dodávka splnená, použije sa na prepočet kurz zo 16. 6. Kurzové rozdiely nevznikajú pri vzniku pohľadávky alebo pri vzniku záväzku, tu sa urobí len prepočet z cudzej meny na menu euro a pohľadávka alebo záväzok sa zaúčtujú do účtovníctva v mene euro aj v cudzej mene (ide o prvotné ocenenie pohľadávky alebo záväzku v účtovníctve). Kurzové rozdiely vznikajú až pri inkase pohľadávky alebo úhrade záväzku.

Od 1. 1. 2003 zákon o účtovníctve umožňuje účtovanie v cudzej mene aj medzi slovenskými subjektmi navzájom. Táto možnosť vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve, ktorý vo všeobecnosti ustanovuje, že „ak sú majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v mene euro aj v cudzej mene“. Teda zákon sa už nezaoberá oprávnenosťou fakturovania v tej či v inej mene a medzi ktorými subjektmi, ale ustanovuje, že účtovné jednotky sú povinné účtovať o skutočnostiach, ktoré v účtovnej jednotke nastali a teda aj o kurzových rozdieloch vyplývajúcich z fakturácií medzi slovenskými subjektmi navzájom.

3.2  Prepočet majetku a záväzkov
ku dňu zostavenia účtovnej závierky

Druhým dôležitým momentom prepočtu majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene na menu euro je deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. K tomuto dňu sú účtovné jednotky povinné majetok (teda nielen zostatky účtov valutových pokladníc a devízových účtov, ale napr. aj zostatky účtov pohľadávok) a záväzky v cudzej mene prepočítať na menu euro referenčným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, t. j. ak sa účtovná závierka zostavuje k 31. 12. (účtovné obdobie kalendárny rok), pôjde o kurz z tohto dňa, nie z predchádzajúceho dňa, ako je to pri uskutočnení účtovného prípadu, potom vyčísliť a zaúčtovať kurzové rozdiely.

Rovnako sa postupuje aj pri účtovaní kurzových rozdielov z opravných položiek a rezerv, ak sú vyjadrené v cudzej mene (§ 24 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve).

3.3  Ocenenie majetku a záväzkov
od zahraničnej zanikajúcej spoločnosti

Zákonom č. 504/2009 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, ustanovenie v § 24 ods. 2 sa od 1. 1. 2010 doplnilo o nové písmeno c), podľa ktorého majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo NBS v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej právnickej osoby.

Aký je dôvod tohto ocenenia? Podľa zákona o účtovníctve, ak zanikajúcou spoločnosťou je slovenská účtovná jednotka, tá má povinnosť oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou.

Ak zanikajúcou účtovnou jednotkou je zahraničná spoločnosť a tá má majetok a záväzky ocenené hodnotou, ktorá nezodpovedá reálnej hodnote podľa zákona o účtovníctve, slovenská účtovná jednotka ako nástupnícka účtovná jednotka musí majetok a záväzky zahraničnej zanikajúcej spoločnosti prepočítať na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným v deň, ktorým je rozhodný deň.

3.4  Výmenné kurzy
podľa zákona o účtovníctve

Podľa zákona o účtovníctve všeobecným kurzom na prepočet cudzej meny na menu euro v deň uskutočnenia účtovného prípadu, ak zákon o účtovníctve nestanovuje inak, je referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou (ďalej len „ECB“) alebo Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“) zo dňa predchádzajúceho deň uskutočnenia účtovného prípadu (v skratke nazvaný ako „referenčný kurz“).

Referenčný výmenný kurz
určený a vyhlásený ECB

Európska centrálna banka vydáva denne kurzový lístok, ktorý zverejňuje v popoludňajších hodinách na webovej stránke www.ecb.eu; alebo na www.nbs.sk;

Ako sme uviedli, referenčný výmenný kurz ECB je vyhlasovaný denne. Je to vlastne prepočítací pomer eura k zahraničným menám. ECB referenčný výmenný kurz vyhlasuje až po cca 14,15 hod. a do tohto dátumu je v kurzovom lístku zverejnený kurz z predošlého dňa, napr. 9. 1. je do cca 14,15 hod. kurz zo dňa 8. 1., a preto sa v deň účtovania a prepočtov cudzej meny na menu euro dňa 9. 1. berie kurz z predošlého dňa, teda z 8. 1. Ak sa prepočet bude vykonávať ku dňu zostavenia účtovnej závierky, napr. k 31. 12. tu sa musí použiť kurz, ktorý bude vyhlásený a platný na tento deň.

Kurz NBS

Národná banka Slovenska vydáva svoj vlastný kurzový lístok, v ktorom uvádza výmenný kurz k vybraným cudzím menám, ku ktorým neuvádza denný výmenný kurz ECB. Kurzový lístok sa zverejňuje s mesačnou periodicitou k prvému pracovnému dňu daného kalendárneho mesiaca. Zverejňuje sa na webovej stránke www.nbs.sk.

Kurzy uvádzané v kurzovom lístku komerčnej banky alebo zmenárne

Banky denne uvádzajú svoj výmenný (zmenárenský) kurzový lístok k vybraným cudzím menám. Kurzom „devízy predaj“ vykonávajú bezhotovostný predaj cudzej meny za eurá. Kurzom „devízy nákup“ vykonávajú bezhotovostný nákup cudzej meny za eurá. Kurzom „valuty predaj“ sa realizuje hotovostný predaj cudzej meny za eurá. Kurzom „valuty nákup“ sa realizuje nákup cudzej meny za eurá.

Referenčný kurz v deň uzavretia obchodu

Ide o referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska (nazýva sa ako referenčný kurz) v deň uskutočnenia účtovného prípadu a nie v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

Zákon o účtovníctve bližšie neustanovuje, aký je to kurz, len uvádza, že ide o referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB v deň uzavretia obchodu. Je to teda kurz z kurzového lístka ECB v momente uzatvorenia obchodu = ocenenia prírastku cudzej meny v hotovosti alebo na devízovom účte v ktorúkoľvek hodinu počas dňa, alebo ide o referenčný kurz, ktorý je vyhlásený na príslušný deň až v popoludňajších hodinách, pretože ak by sme ocenili prírastok cudzej meny či už v hotovosti alebo na devízovom účte do cca 14,15 hod. a pre ocenenie by sme zobrali kurz v kurzovom lístku ECB, ktorý je tam práve uvedený, potom by išlo o kurz zo dňa predchádzajúceho deň uskutočnenia účtovného prípadu. Ak by sem zobrali kurz po 14,15 hod., potom by išlo o kurz z tohto dňa. Podľa usmernenia z MF SR ide o kurz zo dňa uskutočnenia účtovného prípadu a nie zo dňa predchádzajúceho deň uskutočnenia účtovného prípadu, preto pri definícii tohto kurzu vychádzame z usmernenia MF SR a s takýmto kurzom potom uvažujeme aj v našich príkladoch, ktoré uvádzame v príspevku, teda na prepočet berieme kurz, ktorý je uvedený v kurzovom lístku v momente, kedy účtovný prípad oceňujeme. Napriek tejto informácii by predsa len bolo vhodné, a aby sa predišlo možným úvahám, keby sa do zákona o účtovníctve konkrétne uviedlo, čo sa má rozumieť pod referenčným kurzom zo dňa uzavretia obchodu.

Kurzy v sobotu a nedeľu a v niektoré sviatky ECB nevyhlasuje, preto ak deň uskutočnenia účtovného prípadu pripadne na sobotu alebo na nedeľu, alebo na sviatok, počas ktorého nie sú kurzy vyhlásené, pre prepočet sa berie vždy posledný známy kurz (napr. z piatku).

4.    Ocenenie prírastku cudzej meny

•    kúpa cudzej meny za menu euro

•    kúpa cudzej meny za inú cudziu menu

V § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve je ustanovené, že ak zákon o účtovníctve neustanovuje inak, majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

To znamená, že ak by zákon o účtovníctve nestanovil iný spôsob oceňovania, všetky účtovné prípady by sa oceňovali referenčným kurzom ECB zo dňa predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

Ale zákon o účtovníctve ustanovuje oceňovanie majetku inak už v prípade nákupu alebo úbytku cudzej meny.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve na ocenenie prírastku cudzej meny nakúpenej za menu euro, sa použije kurz, za ktorý bola táto cudzia mena nakúpená, alebo referenčný kurz v deň uzavretia obchodu.

Na ocenenie prírastku cudzej meny v mene euro nakúpenej za inú cudziu menu, sa použije hodnota inej cudzej meny v eurách alebo sa na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách použije referenčný kurz v deň uzavretia obchodu.

Z uvedeného vyplýva, že účtovná jednotka pri kúpe cudzej meny za menu euro môže použiť dva kurzy:

•    komerčný kurz banky alebo zmenárne, v ktorej cudziu menu nakúpila, alebo

•    referenčný kurz v deň uzavretia obchodu (referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS v deň uzavretia obchodu).

Do 31. 12. 2011 bolo v zákone ustanovené, že pri kúpe a predaji cudzej meny za menu euro sa použije kurz, za ktorý boli tieto hodnoty nakúpené alebo predané. Uvedené platilo aj pri prevode peňažných prostriedkov z účtu zriadeného v cudzej mene na účet zriadený v eurách a z účtu zriadeného v eurách na účet zriadený v cudzej mene (§ 24 ods. 3 a 4).

Podľa tohto ustanovenia účtovné jednotky neprepočítavali majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene na menu euro referenčným kurzom v deň uzavretia obchodu, ale kurzom príslušnej komerčnej banky, v ktorej cudziu menu zakúpili alebo predali (komerčný kurz). Napr. účtovná jednotka nemá devízový účet a úhrady do zahraničia alebo inkasá zo zahraničia vykonávala prostredníctvom svojej komerčnej banky, potom úhradu záväzkov alebo inkaso pohľadávok prepočítavala a účtovala v komerčnom kurze banky, alebo kúpu valút na pracovné cesty a ich prijatie do valutovej pokladne prepočítavala komerčným kurzom banky, prípadne zmenárne, v ktorej valuty zakúpila.

Od 1. 1. 2012 môže účtovná jednotka použiť komerčný kurz len v prípade prírastku, teda pri kúpe cudzej meny za menu euro, prípadne referenčný kurz v deň uzavretia obchodu.

     Príklad

Ocenenie prírastku valút kúpených v hotovosti za eurá v zmenárni

•    použitie komerčného kurzu zmenárne

Účtovná jednotka dňa 5. 2. zakúpila v hotovosti za eurá v zmenárni 2 000 USD a valuty prijala do valutovej pokladnice. Účtovná jednotka nakúpené USD ocenila komerčným kurzom zmenárne, ktorý bol vo výške 1,3479 USD/EUR. Príjem valút do pokladnice účtovná jednotka zaúčtuje v súlade s § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve v komerčnom kurze zmenárne, teda zaúčtuje ich v kurze, za ktorý boli valuty nakúpené. Kurzový rozdiel nevzniká, pretože príjem valút do pokladnice účtovná jednotka ocenila v komerčnom kurze zmenárne.

Výpočet: 2 000 USD : 1,3479 = 1 483,79 €.

Účtovné súvzťažnosti	Suma	MD	D
1. Príjem valút do valutovej pokladnice	2 000 USD / 1 483,79 €	211-Aú	261
2. Úbytok z pokladnice vedenej v eurách	1 483,79 €	261	211

 

Kurzy v príkladoch použité pri prepočte cudzej meny na eurá alebo opačne sú uvedené príkladmo.

     Príklad

Ocenenie prírastku valút kúpených v komerčnej banke z bankového účtu vedeného v eurách

•    použitie komerčného kurzu banky

Účtovná jednotka dňa 5. 2. zakúpila zo svojho bežného bankového účtu vedného v eurách v Tatra banke 2 000 USD a valuty prijala do valutovej pokladnice. Banka cudziu menu účtovnej jednotke predala vo svojom kurze (kurz „valuty predaj“), ktorý bol vo výške 1,3504 USD/EUR.

Príjem valút do pokladnice účtovná jednotka zaúčtuje v súlade s § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve v komerčnom kurze banky, teda zaúčtuje ich v kurze, za ktorý boli valuty nakúpené. Kurzový rozdiel nevzniká, pretože príjem valút do pokladnice účtovná jednotka ocenila v komerčnom kurze banky. Výpočet: 2 000 USD : 1,3504 = 1 481,04 €.

Účtovné súvzťažnosti	Suma	MD	D
1. Príjem valút do valutovej pokladnice	2 000 USD / 1 481,04 €	211-Aú	261
2. Výpis z bežného účtu vedeného v €	1 481,04 €	261	221

 

     Príklad

Ocenenie prírastku valút kúpených v komerčnej banke z bankového účtu vedeného v eurách

•    použitie referenčného kurzu v deň uzavretia obchodu

Účtovná jednotka dňa 5. 2. zakúpila zo svojho bežného bankového účtu vedného v eurách v Tatra banke 2 000 USD a valuty prijala do valutovej pokladnice. Komerčný kurz banky (kurz „valuty predaj“) bol vo výške 1,3504 USD/EUR. Na ocenenie príjmu valút do valutovej pokladnice účtovná jednotka použila referenčný kurz v deň uzavretia obchodu, ktorý bol vo výške 1,3705 USD/EUR. Kurzový rozdiel vzniká, pretože cudziu menu zakúpila účtovná jednotka v inom kurze než v akom ocenila ich prijatie do valutovej pokladnice.

Výpočet: 2 000 USD : 1,3504 = 1 481,04 €.

Výpočet: 2 000 USD : 1,3705 = 1 459,32 €.

Rozdiel medzi ocenením v komerčnom kurze a v kurze v deň uzavretia obchodu:

1 481,04 € – 1 459,32 € = 21,72 €.

Účtovné súvzťažnosti	Suma	MD	D
1. Príjem valút do valutovej pokladnice	2 000 USD / 1 459,32 €	211-Aú	261
2. Výpis z bežného účtu vedeného v eurách	x / 1 481,04 €	261	221
3. Zúčtovanie kurzového rozdielu	21,72 €	563	261

 

     Príklad

Inkaso pohľadávky v hotovosti od zahraničného odberateľa

•    použitie referenčného kurzu v deň uzavretia obchodu

Účtovná jednotka dňa 12. 2. predala tovar zahraničnému odberateľovi. Pohľadávku ocenila podľa § 24 ods. 2 písm. a) referenčným kurzom ECB určeným a vyhláseným v deň predchádzajúcim dňu uskutočnenia účtovného prípadu (prvotné ocenenie).

Kurz ECB zo dňa 11. 2. bol vo výške 1,2763 USD/EUR. Prepočet pohľadávky: 4 500 € : 1,2763 USD/EUR = 3 525,82 €.

Účtovná jednotka dňa 18. 4. zinkasovala v hotovosti do valutovej pokladnice za predaný tovar od zahraničného odberateľa sumu vo výške 4 500 USD. Príjem valút do pokladnice účtovná jednotka prepočítala referenčným kurzom v deň uzavretia obchodu. Kurz tento deň pre USD bol vo výške 1,3732 USD/EUR, výpočet: 4 500 USD : 1,3732 = 3 277,02 EUR.

Účtovné súvzťažnosti	Suma	MD	D
1. Odberateľská faktúra za predaný tovar	4 500 USD / 3 525,82 €	311	604
2. Príjem EUR v hotovosti do pokladnice	4 500 USD / 3 277,02 €	211-Aú	311
3. Zúčtovanie kurzového rozdielu	248,80 €	563	311

 

Účtovnej jednotke z tohto účtovného prípadu vznikol kurzový rozdiel „strata“ z dôvodu, že pohľadávka pri svojom vzniku bola ocenená vyšším kurzom než príjem valút do valutovej pokladnice pri inkase pohľadávky v hotovosti.

Z uvedených príkladov vyplýva, že ak účtovná jednotka na ocenenie prírastku cudzej meny v hotovosti použije kurz, za ktorý tieto hodnoty zakúpila (komerčný kurz), kurzový rozdiel nevzniká. Ak účtovná jednotka zakúpi cudziu menu v komerčnej banke a na ocenenie prírastku cudzej meny v hotovosti použije referenčný kurz v deň uzavretia obchodu, kurzový rozdiel vzniká. Ktorý z uvedených kurzov je pre účtovnú jednotku výhodnejší? Sme toho názoru, že v praxi je jednoduchšie nákup cudzej meny v hotovosti do valutovej pokladnice oceňovať komerčným kurzom, za ktorý účtovná jednotka cudziu menu nakúpila, pretože v tomto prípade kurzový rozdiel nevzniká a účtovná jednotka nemusí robiť ďalší prepočet.

Ak ide o príjem hotovosti cudzej meny do valutovej pokladnice z dôvodu inkasa pohľadávky, takýto príjem by sa mal oceniť referenčným kurzom v deň uzavretia obchodu. V tomto prípade kurzový rozdiel vzniká, a to medzi prvotným ocenením pohľadávky pri jej vzniku a ocenením jej inkasa. Spôsoby ocenenia príjmu cudzej meny v hotovosti do valutovej pokladnice je potrebné určiť v internej smernici.

4.1  Účtovanie cudzej meny v hotovosti alebo na účtoch v bankách

Na účtoch účtovej skupiny 21 sa účtuje stav a pohyb hotovostí na základe účtovných dokladov (§ 46 ods. 1 postupov účtovania). Na účte 211 – Pokladnica (§ 47 ods. 1 postupov účtovania) sa účtuje stav a pohyb peňazí v hotovosti, šekov prijatých namiesto hotových peňazí, poukážok na zúčtovanie, napríklad poukážky na odber tovaru a služieb. Súčasťou pokladničnej hotovosti sú výplaty vo výplatných vreckách, depozitá, ak sa v deň výplaty neodovzdali príjemcovi. Stav peňazí v pokladnici sa nenahrádza potvrdenkami alebo úpismi. Peniaze v hotovosti zverené zamestnancom na použitie na vopred stanovené účely a šeky vydané na použitie, sa účtujú ako pohľadávky voči zamestnancom alebo spoločníkom. Na analytických účtoch sa sleduje stav a pohyb valút, šekov, poukážok na zúčtovanie znejúcich na cudziu menu oddelene podľa jednotlivých mien.

Podľa § 46 ods. 2 postupov účtovania, na účtoch účtovej skupiny 22 sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v bankách. Analytické účty sa vedú podľa účtovnou jednotkou otvorených účtov v bankách (účty vedené v eurách, účty vedené v cudzej mene). Na účtoch účtovej skupiny 22 sa účtuje na základe oznámenia banky o pohyboch na jednotlivých účtoch v bankách (bankové výpisy). Vklady a výbery peňazí v hotovosti, prevody medzi účtami v bankách sa účtujú prostredníctvom účtu 261 – Peniaze na ceste. Podľa § 47 ods. 3 postupov účtovania, na účte 221 – Bankové účty sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v bankách. Bankové účty majú spravidla aktívny zostatok. Na účte 221 – Bankové účty sa účtuje aj vtedy, ak má po dohode s bankou príslušný účet v banke pasívny zostatok, napríklad kontokorentný účet. V súvahe sa pasívny zostatok tohto účtu vykazuje ako krátkodobý bankový úver.

5.    Prevod peňažných prostriedkov z účtu euro na účet v cudzej mene

Pri prevode peňažných prostriedkov z účtu zriadeného v eurách na účet vedený v cudzej mene účtovná jednotka použije kurz, za ktorý boli tieto hodnoty nakúpené (komerčný kurz banky).

Ak ide o presun z účtu vedeného v eurách na devízový účet, prepočet sa vykoná komerčným kurzom banky „devízy predaj“, pretože banka účtovnej jednotke cudziu menu predá a účtovná jednotka cudziu menu od banky nakúpi.

     Príklad

Presun z eurového účtu na devízový účet

Účtovná jednotka presunula prostriedky z bežného bankového účtu vedeného v eurách v sume 10 000 € na devízový účet vedený v CZK. V tomto prípade komerčná banka predala účtovnej jednotke cudziu menu za svoj komerčný kurz (kurz „devízy predaj“), ktorý bol vo výške 24,765 CZK/EUR. Účtovná jednotka ocenenie prírastku cudzej meny na devízovom účte ocenila v komerčnom kurze banky, za ktorý cudziu menu nakúpila. Výpočet: 10 000 € x 24,765 CZK/EUR = 247 650 CZK.

Účtovné súvzťažnosti	Suma	MD	D
1. Úbytok cudzej meny z účtu vedeného v eurách	10 000 € / 247 650 CZK	261	221
2. Prírastok CZK na devízovom účte.    Kurzový rozdiel nevzniká.	247 650 CZK	221-Aú	261
3. Zúčtovanie kurzového rozdielu	248,80 €	563	311

 

6.    Ocenenie cudzej meny
v rámci menového derivátu
(§ 24 ods. 4 a 5)

Na ocenenie cudzej meny obstarávanej v rámci menového derivátu sa ku dňu ocenenia použije kurz banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je zmluvnou stranou tohto menového derivátu, alebo ku dňu ocenenia sa použije referenčný kurz ku dňu ocenenia. Ak zmluvnou stranou menového derivátu nie je banka alebo pobočka zahraničnej banky, použije sa na ocenenie cudzej meny referenčný kurz ku dňu ocenenia.

Účtovná jednotka prepočíta ku dňu ocenenia (§ 24 ods. 1) referenčným kurzom

a)  cenné papiere znejúce na cudziu menu,

b)  nástroje peňažného trhu ocenené cudzou menou,

c)  finančné rozdielové zmluvy ocenené cudzou menou,

d)  podkladové nástroje derivátov ocenených cudzou menou okrem podkladových nástrojov menových derivátov,

e)  pohľadávky a záväzky spojené s uvedeným majetkom, ktoré sú ocenené rovnakou cudzou menou ako tento majetok.

Z uvedeného vyplýva, že na ocenenie uvedeného majetku sa použije kurz banky alebo referenčný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS v deň uskutočnenia účtovného prípadu (referenčný kurz ku dňu ocenenia) a nie v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

     Príklad

Obchodná spoločnosť Beta, s r.o., kúpila dňa 15. 2. 100 ks akcií českej spoločnosti v sume 100 000 CZK. Na ocenenie použije referenčný kurz v deň nadobudnutia akcií (deň uskutočnenia účtovného prípadu). Podľa kurzového lístka ECB je kurz voči českej korune 24,786 CZK/EUR.

Účtovné súvzťažnosti	Suma	MD	D
Nákup akcií českej spoločnosti – cena akcií	100 000 CZK / 4 038,772 €	259	325

 

7.    Úbytok cudzej meny (§ 24 ods. 6)

Na úbytok rovnakej cudzej meny v hotovosti alebo z devízového účtu sa môže použiť na prepočet cudzej meny na eurá cena zistená váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách. Ak je tento úbytok cudzej meny spojený s úhradou záväzku, použije sa uvedené ocenenie aj na prepočet úhrady záväzku z cudzej meny na eurá.

Z uvedeného vyplýva, že na ocenenie úbytku cudzej meny sa môže použiť na prepočet

•    cena zistená váženým aritmetickým priemerom, alebo

•    spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách (tzv. metóda FIFO), alebo

•    úbytok cudzej meny sa ocení referenčným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

     Príklad

Poskytnutie preddavku v cudzej mene na pracovnú cenu v ocenení cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom

V súlade s § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve, na úbytok rovnakej cudzej meny v hotovosti na prepočet cudzej meny na eurá účtovná jednotka použije cenu zistenú váženým aritmetickým priemerom.

Účtovná jednotka má vo valutovej pokladnici nasledovné položky CZK
Inkaso pohľadávky	dňa 6. 1.	1 000 CZK : kurz ECB z 5. 1.	26,231	38,123 €
Nákup cudzej meny	dňa 18. 2.	2 000 CZK : komerčný kurz banky	25,128	79,592 €
Inkaso pohľadávky	dňa 3. 3.	500 CZK : kurz ECB z 2. 3.	25,770	19,402 €
Nákup cudzej meny	dňa 29. 3.	2 500 CZK : komerčný kurz zmenárne	24,776	100,904 €
Spolu		6 000 CZK		238,021 €

 

Preddavok na pracovnú cestu poskytne pracovníkovi vo výške 5 000 CZK dňa 7. 4., výdaj z valutovej pokladnice ocení cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom cudzej meny vedenej v CZK. Keďže v januári bol len jeden nákup, nákup cudzej meny ostane v kurze 26,231 CZK/EUR. Aj keď výdaj sa uskutoční až v mesiaci apríl, ale keďže platí, že vážený aritmetický priemer sa musí prepočítať aspoň jedenkrát v mesiaci, účtovná jednotka túto hodnotu musí vypočítať aj za mesiac február aj za mesiac marec, hoci v týchto mesiacoch úbytok peňažných prostriedkov v cudzej mene z valutovej pokladnice nebol.

V mesiaci február bolo zakúpených 2 000 CZK. Výpočet sa viaže na údaje z daného mesiaca (údaje o prírastkoch cudzej meny a stav na začiatku mesiaca = konečný stav z minulého mesiaca). Prírastok v mesiaci február: 2 000 CZK + stav z minulého mesiaca 1 000 CZK : (79,592 € + 38,123 €) = 3 000 : 117,715 € = 25,485 CZK/EUR. Kurz určený metódou váženého aritmetického priemeru za mesiac február bol vo výške 25,485 CZK/EUR. Ak by účtovná jednotka v tento mesiac uskutočnila úbytok CZK, ocenila by ho kurzom 25,485 CZK/Eur.

Výpočet váženého aritmetického priemeru za mesiac marec: prírastky za mesiac marec + počiatočný stav na začiatku mesiaca: suma cudzej meny v mesiaci marec v eurách + počiatočný stav sumy v eurách = 500 CZK + 2 500 CZK + 3 000 CZK : (19,402 € + 100,904 € + 117,715 €) = 6 000 CZK : 238,021 € = 25,208 CZK/EUR.

Účtovné súvzťažnosti:	MD	D
1. Zaúčtovanie poskytnutého preddavku zamestnancovi na pracovnú cestu dňa 7. 4. z valutovej pokladnice v sume 5 000 CZK      výpočet: 5 000 CZK : priemerný kurz 25,208 CZK/EUR = 198,350 €	335	211/1

 

Pri metóde váženého aritmetického priemeru sa kurz na prepočet úbytku cudzej meny v eurách prepočíta ako podiel hodnoty cudzej meny a jej prislúchajúcej hodnoty v eurách. Charakter výpočtu oceňovania úbytku rovnakej cudzej meny pomocou váženého aritmetického priemeru môže byť periodický alebo priebežný. Pri metóde periodického váženého aritmetického priemeru sa kurz pre ocenenie úbytku určí ako priemerný kurz zistený za príslušný mesiac, v ktorom bol prírastok cudzej meny, a vypočíta sa ako podiel celkového príjmu cudzej meny k celkovému príjmu cudzej meny vyjadrenej v eurách v tomto období.

Keďže úbytok cudzej meny má byť ocenený váženým aritmetickým priemerom zisteným za príslušný mesiac, v praxi sa môže postupovať dvojako:

a)  ocenenie úbytku cudzej meny sa zaúčtuje až na konci mesiaca (posledný deň v mesiaci), prípadne po uplynutí mesiaca s dátumom posledného dňa v mesiaci; v tomto prípade sa vážený aritmetický priemer vyčíslený za príslušný mesiac použije aj na zaúčtovanie úbytku cudzej meny za ten istý mesiac,

b)  účtovanie úbytku cudzej meny v danom mesiaci sa účtuje priebežne a na ocenenie sa použije vážený aritmetický priemer vyčíslený za predchádzajúci mesiac s tým, že na konci mesiaca sa skutočný úbytok upraví v nadväznosti na novovyčíslený vážený aritmetický priemer.

Pri metóde priebežného váženého aritmetického priemeru sa kurz pre ocenenie úbytku určí ako priemerný kurz po každom prírastku cudzej meny ako podiel zostatku cudzej meny k zostatku cudzej meny vyjadrenej v eurách. V praxi s prepočtom nebýva zvyčajne problém, pretože účtovné jednotky na prepočet používajú softvérový program, ktorý prepočet vykonáva za účtovnú jednotku.

V odseku 3 sa upresňuje postup pri kúpe cudzej meny. Pri kúpe cudzej meny sa použije na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách kurz, za ktorý bola výmena realizovaná (komerčný kurz) alebo môže účtovná jednotka použiť referenčný kurz v deň uzavretia obchodu.

Účtovná jednotka na základe zvoleného prepočtu, stanovenia účtovnej metódy, bude postupovať pri prepočte nákupu cudzej meny na eurá.

V odseku 4 je osobitne ustanovený prepočet cudzej meny na eurá pri menových derivátoch, kedy účtovná jednotka si ku dňu ocenenia stanoví používanie kurzu banky alebo pobočky zahraničnej banky alebo referenčného kurzu.

Ak zmluvnou stranou menového derivátu nie je banka alebo pobočka zahraničnej banky, použije sa na ocenenie cudzej meny referenčný kurz ku dňu ocenenia.

V odseku 6 sa ustanovuje postup na ocenenie úbytku cudzej meny z pokladnice účtovnej jednotky alebo z devízového účtu. Účtovná jednotka môže na prepočet úbytku z valutovej pokladnice alebo devízového účtu použiť aritmetický priemer alebo metódu FIFO. Okrem týchto dvoch metód môže úbytok cudzej meny oceniť ešte referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

8.    Preddavky v cudzej mene

Podľa § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve na ocenenie pohľadávky a záväzkov v cudzej mene spojených s účtovaním poskytnutého alebo prijatého preddavku v cudzej mene sa použije kurz v čase prijatia alebo poskytnutia preddavku.

8.1  Poskytnutie preddavku

     Príklad

Účtovná jednotka poskytla dňa 15. 4. svojmu dodávateľovi preddavok v cudzej mene na dodávku tovaru vo výške 50 000 USD. Preddavok poskytla z bežného účtu vedeného v eurách, kurz banky „devízy predaj“ bol vo výške 1,3446 USD/EUR. Výpočet: 50 000 : 1,3446 USD/EUR = 37 185,78 €. Dňa 30. 4. bol účtovnej jednotke dodaný tovar (splnenie dodávky) spolu s dodávateľkou faktúrou. Referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB dňa 29. 4. bol vo výške 1,326 USD/EUR. Cena za celú dodávku bola vo výške 70 000 USD : kurz ECB 1,326 USD/EUR = 52 790,35 €. Účtovná jednotka rozdiel vo výške 20 000 USD doplatila dňa 5. 5. z bežného účtu vedeného v eurách. Kurz banky „devízy predaj“ v tento deň bol vo výške 1,2775 USD/EUR, 20 000 USD : 1,2775 = 15 655,58 €.

Účtovné súvzťažnosti:	USD	EUR	MD	D
1. Poskytnutý preddavok	50 000	37 185,78	314	221
2. Došlá dodávateľská faktúra	70 000	52 790,35	131	321/1
3. Zúčtovanie preddavku so záväzkom	50 000	37 185,78	321/1	314
4. Úhrada zvyšku záväzku	20 000	15 655,58	321/1	221
5. Zúčtovanie kurzového rozdielu na účte 321/1		51,01	563	321/1

 

Výpočet:

•    zostatok na účte 321 = 51,01 € (52 790,35 € – 37 185,78 € – 15 655,58 €), účtovná jednotka uhradila o 51,01 € viacej, čím jej vznikla kurzová strata vo výške 51,01 €,

•    účtovný predpis: MD 563, D 321/1.

Pri zúčtovaní preddavkov kurzové rozdiely nevznikajú.

8.2  Vrátenie poskytnutého preddavku

Ak by došlo k vráteniu poskytnutého preddavku, z jeho vrátenia sa bude kurzový rozdiel účtovať, pretože vrátením preddavku dôjde k pohybu peňažných prostriedkov.

     Príklad

Účtovná jednotka dňa 15. 6. poskytla svoju dodávateľovi preddavok na budúcu dodávku materiálu vo výške 15 000 USD z devízového účtu. Referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB v deň predchádzajúci dňu účtovnému prípadu, t. j. poskytnutiu preddavku 14. 6. bol vo výške 1,225 USD/EUR.

Výpočet	15 000 USD : 1,225 USD/EUR = 12 244,90 €
Účtovný predpis	MD 314	D 221/1

 

Dodávateľ nemohol zabezpečiť dodanie požadovaného materiálu, a preto poskytnutý preddavok vrátil dňa 30. 6. na devízový účet účtovnej jednotky. Kurz ECB dňa 29. 6. bol vo výške 1,220 USD/EUR.

Výpočet	15 000 USD : 1,220 USD/EUR = 12 295,08 €
Účtovný predpis	MD 221/1	D 314

 

Nakoľko po prepočte na eurá bola účtovnej jednotke vrátená suma o 50,18 € vyššia, účtovnej jednotke na účte 314 vznikol kurzový rozdiel – kurzový zisk.

Výpočet	12 295,08 € – 12 244,90 € = 50,18 €
Účtovný predpis	MD 314	D 663

 

9.    Preddavky v cudzej mene ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka

Podľa § 24 ods. 9 zákona o účtovníctve, prijaté preddavky a poskytnuté preddavky sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka neprepočítavajú, zostanú zaúčtované vo svojom pôvodnom ocenení.

     Príklad

Účtovná jednotka poskytla dňa 15. 4. svojmu dodávateľovi preddavok v cudzej mene na dodávku tovaru vo výške 50 000 USD. Preddavok poskytla z bežného účtu vedeného v eurách, kurz banky „devízy predaj“ bol vo výške 1,3446 USD/EUR. Výpočet: 50 000 : 1,3446 USD/EUR = 37 185,78 €. Do dňa zostavenia účtovnej závierke nebol preddavok zúčtovaný.

Účtovné súvzťažnosti:	USD	EUR	MD	D
1. Poskytnutý preddavok	50 000	37 185,78	314	221

 

Keďže preddavok ku dňu, ku ktorému sa zotavuje účtovná závierka, nebol zúčtovaný, jeho zostatok sa nebude prepočítavať, zostane zaúčtovaný v pôvodnom ocenení.

10. Zvolenie účtovnej metódy
používania kurzov

Podľa § 24 ods. 7 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka použije zvolenú účtovnú metódu používania kurzov na všetky účtovné prípady v rámci daného obchodu a na všetky obchody podľa § 24 ods. 1 až 6 zákona o účtovníctve a na ich ocenenie v priebehu účtovného obdobia a v účtovnej závierke.

Z uvedeného vyplýva, že účtovná jednotka od 1. 1. 2012 je povinná stanoviť si v internej smernici kurz, ktorý bude používať pri prepočte majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej meny na eurá.

Zákon o účtovníctve a ani postupy účtovania bližšie neustanovujú, čo má takáto smernica obsahovať, preto jej vypracovanie je v kompetencii účtovnej jednotky.

V tejto smernici by si účtovná jednotka mala stanoviť najmä spôsob, akým bude oceňovať prírastok cudzej meny vo valutovej pokladnici alebo na devízovom účte a tiež by si mala stanoviť, akým spôsobom, akou metódou bude oceňovať úbytok cudzej meny z valutovej pokladnice alebo z devízového účtu. Napr. pri kúpe cudzej meny do valutovej pokladnice a na devízovom účte za menu euro si stanoví, že prírastok cudzej meny bude oceňovať v kurze, za ktorý bola cudzia mena nakúpená (komerčný kurz banky alebo zmenárne).

Ďalej si stanoví, že inkaso pohľadávky v hotovosti bude oceňovať referenčným kurzom v deň uzavretia obchodu.

Pri úbytku cudzej meny si účtovná jednotka v internej smernici stanoví, že úbytok bude oceňovať napr. metódou FIFO, t. j. prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny.

Alebo si stanoví, že úbytok cudzej meny z valutovej pokladnice alebo z devízového účtu bude oceňovať metódou váženého aritmetického priemeru. Alebo zákon o účtovníctve umožňuje účtovným jednotkám pri úbytku cudzej meny či už v hotovosti z valutovej pokladnice alebo z devízového účtu použiť ocenenie referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu, takže na ocenenie úbytku môže účtovná jednotka použiť aj tento spôsob.

Účtovná jednotka si však musí stanoviť alebo určiť jeden z uvedených spôsobov, ktorým bude oceňovať úbytok cudzej meny.

V tejto súvislosti možno položiť otázku, či si účtovná jednotka môže pre úbytok z valutovej pokladnice zvoliť jeden spôsob, napr. úbytok váženým aritmetickým priemerom a pre ocenenie úbytku cudzej meny z devízového účtu napr. metódu FIFO.

Sme toho názoru, že keďže takýto postup nič nezakazuje, je to teda možné a musí sa to uviesť v internej smernici. Účtovná jednotka si tak môže vybrať spôsob, ktorý bude pre účtovnú jednotku v praxi ľahšie použiteľný.

V tejto internej smernici si môže účtovná jednotka stanoviť aj spôsob vytvárania analytických účtov k syntetickým účtom majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene.

Vzhľadom na skutočnosť, že majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene na menu euro sa viaže ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, účtovná jednotka si môže v internej smernici stanoviť aj tento deň.

11. Oceňovanie iných aktív
a iných pasív (§ 24 ods. 8)

Ustanovenia o oceňovaní majetku a záväzkov sa primerane použijú aj pre oceňovanie iných aktív a iných pasív.

Iným aktívom je časť aktív účtovnej jednotky, ktoré nespĺňajú podmienky na ich zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy a ktoré sa vykazujú v účtovnej závierke v poznámkach (účtovná jednotka očakáva prírastok peňažných prostriedkov – napr. očakáva dar vo forme finančných prostriedkov).

Iné pasívum možno definovať ako povinnosť účtovnej jednotky, ktorá nespĺňa podmienky na jej zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy a ktorá sa vykazuje v účtovnej závierke v poznámkach (účtovná jednotka očakáva úbytok peňažných prostriedkov, napr. je ručiteľom pôžičky, ktorú dlžník nespláca a ktorú bude musieť splácať účtovná jednotka).

Z prepočtu týchto hodnôt sa kurzový rozdiel vyčísľovať nebude a nebude sa ani účtovať na účty 563 alebo 663, z dôvodu, že iné aktíva alebo iné pasíva sa neúčtujú na účtoch hlavnej knihy. Prepočet sa uvedie iba v účtovnej závierke v poznámkach.

Účtovanie kurzových rozdielov podľa postupov účtovania v podvojnom účtovníctve pre podnikateľov

®  Účtovanie kurzových rozdielov
ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu

Podľa § 24 ods. 1 postupov účtovania pre podnikateľov, na účtoch pohľadávok, záväzkov, dlhodobého finančného majetku a krátkodobého finančného majetku sa účtujú kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu z dôvodu inkasa pohľadávok, platby záväzkov a predaja dlhodobého finančného majetku a krátkodobého finančného majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky.

O kurzových rozdieloch sa účtuje ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu najmä z dôvodu postúpenia pohľadávky, vkladu pohľadávky do základného imania, vzájomného započítania pohľadávky.

®  Kurzové rozdiely pri zmene
veriteľa alebo dlžníka

V § 24 ods. 2 postupov účtovania sú ustanovené prípady, pri ktorých kurzové rozdiely nevznikajú. Od 1. 1. 2012 sa novelou upresnilo znenie § 24 ods. 2 písm. a) postupov účtovania v tom, že kurzové rozdiely nevznikajú pri dlžníkovi pri zmene veriteľa a pri veriteľovi, ak za dlžníka prevzala plnenie iná osoba.

Znenie textu pod. písm. b) ostáva bez zmeny, t. j. že kurzové rozdiely nevznikajú pri splácaní peňažných vkladov od spoločníka do obchodných spoločností a družstiev; rozdiel sa účtuje ako pohľadávka alebo ako záväzok voči vkladateľovi.

Z uvedeného vyplýva, že novelou došlo len k upresneniu textu, nedošlo k vecnej zmene ustanovenia. Do 31. 12. 2011 kurzové rozdiely nevznikali pri

a)  zmene veriteľa u dlžníka a u veriteľa, ak za jeho dlžníka bude plniť iný dlžník,

b)  splácaní peňažných vkladov od spoločníka do obchodných spoločností a družstiev; rozdiel sa účtuje ako pohľadávka alebo ako záväzok voči vkladateľovi.

®  Preddavky v cudzej mene, pohľadávky voči zamestnancovi v cudzej mene, účty časového rozlíšenia v cudzej mene, nevyfakturované pohľadávky a záväzky v cudzej mene (§ 24 ods. 3)

V nadväznosti na zákon o účtovníctve do postupov účtovania sa od 1. 1. 2012 do § 24 ustanovil nový odsek 3 podľa ktorého kurz použitý pri vzniku účtovného prípadu, ktorým je poskytnutý preddavok alebo prijatý preddavok na účte 314 – Poskytnuté preddavky, 324 – Prijaté preddavky alebo účte 475 – Dlhodobé prijaté preddavky, sa použije aj na ostatné účtovné prípady súvisiace s týmto účtovným prípadom pri účtovaní na týchto účtoch, napríklad zúčtovanie preddavku. Rovnako sa postupuje pri účtovných prípadoch rovnakého charakteru účtovaných na účte 335 – Pohľadávky voči zamestnancom.

Kurz použitý pri vzniku účtovného prípadu, ktorým je náklad alebo výnos budúceho obdobia účtovaný na účte 381 – Náklady budúcich období (výdavok v bežnom účtovnom období, náklad v budúcom účtovnom období) alebo na účte 384 – Výnosy budúcich období (príjem v bežnom účtovnom období, výnos v nasledujúcom účtovnom období), sa použije aj na ostatné účtovné prípady súvisiace s týmto účtovným prípadom, napríklad vznik nákladov alebo výnosov v budúcich účtovných obdobiach. Teda z dôvodu, že v bežnom účtovnom období došlo k pohybu peňažných prostriedkov, pozeráme sa na ne ako na preddavky a tieto sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka neprepočítavajú, alebo zostanú v pôvodnom ocenení ako pri svojom vzniku. Pri zmene záväzku na účte 326 – Nevyfakturované dodávky, ktorý sa ide zaúčtovať na iný účet záväzku alebo pri zmene pohľadávky účtovanej podľa § 48 ods. 3, ktorá sa ide zaúčtovať na iný účet pohľadávky, sa pri prepočte cudzej meny na eurá uplatňuje rovnaký kurz ako bol použitý pri vzniku nevyfakturovanej dodávky alebo nevyfakturovanej pohľadávky.

®  Kurzové rozdiely ku dňu zostavenia
účtovnej závierky

Podľa § 24 ods. 4 postupov účtovania, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa kurzový rozdiel z ocenenia majetku a záväzkov podľa § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve účtuje na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky. Rovnako sa postupuje pri účtovaní kurzových rozdielov z opravných položiek a rezerv v cudzej mene.

®  Účty časového rozlíšenia
v cudzej mene a účtovná závierka

Podľa § 24 ods. 4 postupov účtovania, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa kurzový rozdiel z ocenenia majetku a záväzkov účtovaných na účtoch časového rozlíšenia 385 – Príjmy budúcich období a 383 – Výdavky budúcich období, účtuje na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky.

Z uvedeného vyplýva, že hodnota zaúčtovaná na účte 383 – Výdavok budúceho obdobia (náklad je v bežnom účtovnom období, napr. v roku 2023, ale výdavok a teda aj skutočný úbytok peňažných prostriedkov bude až v nasledujúcom účtovnom období, napr. v roku 2024), alebo na účte 385 – Príjmy budúcich období (výnos v roku 2023, príjem peňažných prostriedkov v roku 2024) v cudzej mene, sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, prepočíta na menu euro a zaúčtuje sa kurzový rozdiel z dôvodu, že účet 385 nahrádza účet pohľadávky a účet 383 nahrádza účet záväzku.

®  Kurzové rozdiely z majetku a záväzkov oceňovaných reálnou hodnotou

Podľa § 24 ods. 5 postupov účtovania, kurzové rozdiely z majetku a záväzkov podľa § 27 ods. 1 zákona sú súčasťou ich ocenenia reálnou hodnotou. Účtujú sa takým istým spôsobom, ako sa účtujú zmeny reálnej hodnoty tohto majetku a záväzkov a to do výnosov alebo nákladov, alebo na účte 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov, napríklad pri cenných papieroch podľa § 14 postupov účtovania, pri derivátoch podľa § 16 postupov účtovania.

®  Kurzové rozdiely pri podieloch
na základnom imaní

Podľa § 24 ods. 6 postupov účtovania, kurzové rozdiely pri podieloch na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, ocenených metódou vlastného imania podľa § 27 ods. 9 zákona o účtovníctve sú súčasťou ocenenia metódou vlastného imania.

Kurzové rozdiely nevstupujúce do nákladov spojených s obstaraním majetku

Kurzové rozdiely nie sú súčasťou nákladov súvisiacich s obstaraním:

1. dlhodobého nehmotného majetku podľa § 34 ods. l postupov účtovania,

2. dlhodobého hmotného majetku podľa § 35 ods. 2 písm. g,

3. cenných papierov a vkladov podľa § 14 ods. 1, účtujú sa výsledkovo (účet 563 alebo 663).

Krátkodobý finančný majetok v cudzej mene

Za krátkodobý finančný majetok sa považujú najmä peňažné hotovosti a účty v bankách, ktoré môžu byť vedené v mene euro alebo v cudzej mene.

Valutová pokladnica

V podvojnom účtovníctve sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov v cudzej mene v hotovosti na účte 211 – Pokladnica, ktorá sa musí viesť oddelene v analytickej evidencii za každú cudziu menu, pričom účtovná jednotka účtuje súbežne v cudzej mene aj v mene euro.

Ak majetok na účte 211 – Pokladnica (valutová pokladnica) je vyjadrený v cudzej mene, účtuje sa o ňom v súlade s § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve v mene euro aj v cudzej mene. Stav a pohyb valút, šekov, poukážok na zúčtovanie znejúcich na cudziu menu sa sleduje na analytických účtoch pokladnice oddelene podľa jednotlivých mien.

Z ustanovenia § 24 postupov účtovania vyplýva, že kurzové rozdiely zo stavu a pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti v cudzej mene sa počas účtovného obdobia neúčtujú.

Podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve, zostatok účtu 211 – Pokladnica valutová sa prepočíta ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, vypočíta sa a zaúčtuje kurzový rozdiel, ktorý sa účtuje výsledkovo, teda do nákladov na účet 563 – Kurzové straty alebo do výnosov na účet 663 – Kurzové zisky.

Oceňovanie valút vo valutovej pokladnici

Príjem valút do valutovej pokladnice sa ocení

a)  kurzom komerčnej banky alebo zmenárne,

b)  referenčným kurzom v deň uzavretia obchodu.

Výdaj valút z pokladnice na úhradu výdavkov v hotovosti (úhrada záväzkov, nákup PHM v zahraniční, výdaj valút na zahraničnú pracovnú cestu, prevod valút na devízový účet a pod.) účtovná jednotka ocení

a)  cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom z peňažných prostriedkov v rovnakej cudzej mene v pokladnici, alebo

b)  spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách (metóda FIFO), alebo

c)  referenčným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

Pri výbere metód je potrebné dodržať zásadu verného a pravdivého zobrazenia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Svoje rozhodnutie o použití niektorej metódy ocenenia musí mať účtovná jednotka uvedené vo svojom vnútropodnikovom predpise (interná smernica). K poslednému dňu účtovného obdobia zostatok valút vo valutovej pokladnici musí byť ocenený referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Aj keď zákon o účtovníctve alebo postupy účtovania pojmy ako valuty alebo devízy, valutová pokladnica alebo devízový účet už nepoužívajú (namiesto nich sa používajú pojmy cudzia mena v hotovosti, cudzia mena na bankovom účte), v praxi sa s týmito pojmami bežne stretávame.

Devízový účet

Pri vedení peňažných prostriedkov cudzej meny na bankovom účte (devízový účet) sa postupuje podobným spôsobom ako pri peňažných prostriedkoch vedených v cudzej mene v hotovosti (valutová pokladnica).

Príjem devíz na devízovom účte sa ocení

a)  referenčným kurzom v deň uzavretia obchodu,

b)  kurzom komerčnej banky alebo zmenárne.

Výdaj devíz z devízového účtu sa ocení

a)  cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom z peňažných prostriedkov v rovnakej cudzej mene, alebo

b)  spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách (metóda FIFO), alebo

c)  referenčným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

Z ustanovenia § 24 postupov účtovania vyplýva, že kurzové rozdiely zo stavu a pohybu peňažných prostriedkov na devízovom účte sa počas účtovného obdobia neúčtujú.

Kurzové rozdiely na devízovom účte ku dňu zostavenia účtovnej závierky

Podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve a § 24 ods. 4 postupov účtovania, zostatok účtu 221 – Bankové účty – bankový účet devízový sa prepočíta ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka referenčným výmenným kurzom ECB alebo NBS vyhláseným v tento deň, vypočíta sa a zaúčtuje kurzový rozdiel, ktorý sa účtuje výsledkovo, teda do nákladov na účet 563 – Kurzové straty alebo do výnosov na účet 663 – Kurzové zisky.

Poplatky za vedenie účtu a ostatné služby, ktoré banka uskutoční, inkasuje zväčša priamo z bankových účtov a pre účtovnú jednotku predstavujú náklad, o ktorom sa účtuje na účte 568 – Ostatné finančné náklady. Prijaté – kreditné úroky predstavujú výnos, o ktorom sa účtuje na účte 662 – Úroky, platené – debetné úroky predstavujú pre účtovnú jednotku náklad, o ktorom sa účtuje na účte 562 – Úroky. Nákladové úroky sa počítajú zväčša pri poskytovaní bankových úverov, ale aj pri kontokorentnom účte, ak účtovná jednotka môže ísť do debetu.

Pohľadávky v cudzej mene

Pohľadávky vyjadrené v cudzej mene je účtovná jednotka povinná účtovať v mene euro aj v cudzej mene a prepočítava ich na menu euro referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS

a)  v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu (vznik pohľadávky) alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis (napr. zákon o bankách alebo zákon o cenných papieroch),

b)  v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Pohľadávka zaniká účtovnej jednotke najčastejšie jej inkasom (prijatie úhrady), a to v hotovosti do valutovej pokladnice alebo príjmom peňažných prostriedkov na bankový účet vedený v cudzej mene (devízový účet) alebo na bežný bankový účet vedený v eurách. Pri inkase pohľadávky v hotovosti alebo na devízový bankový účet prepočíta sa cudzia mena na eurá referenčným kurzom v deň uzavretia obchodu alebo komerčným kurzom príslušnej banky alebo zmenárne.

Rozdiel, ktorý vznikne pri inkase pohľadávky počas účtovného obdobia sa zaúčtuje na výsledkové účty 563 – Kurzové straty a 663 – Kurzové zisky podľa povahy kurzového rozdielu so súvzťažným zápisom na účte 311 – Odberatelia.

Zostatok pohľadávok v cudzej mene k poslednému dňu účtovného obdobia (ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka) sa prepočíta kurzom ECB alebo NBS k rovnakému dátumu a vzniknutý kurzový rozdiel sa zaúčtuje na ťarchu účtu (MD) 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu (D) 663 – Kurzové zisky podľa povahy rozdielu so súvzťažným zápisom na účte 311 – Odberatelia.

Záväzky v cudzej mene

Záväzky vyjadrené v cudzej mene je účtovná jednotka povinná účtovať v mene euro aj v cudzej mene a prepočítava ich na menu euro referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS

a)  v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu (vznik záväzku) alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis (napr. zákon o bankách alebo zákon o cenných papieroch),

b)  v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Záväzok účtovnej jednotke zaniká najčastejšie jeho úhradou, a to v hotovosti z valutovej pokladnice alebo z devízového účtu alebo z bankového účtu vedeného v eurách. Pri úhrade záväzku v hotovosti alebo z devízového účtu sa cudzia mena prepočíta na eurá jednou z troch možností, ktoré uvádza zákon pri ocenení úbytku cudzej meny.

Rozdiel, ktorý vznikne pri úhrade záväzku sa zaúčtuje na výsledkové účty 563 – Kurzové straty alebo 663 – Kurzové zisky podľa povahy kurzového rozdielu so súvzťažným zápisom na účte záväzkov, napr. účet 321 – Dodávatelia.

Zostatok záväzkov v cudzej mene ku dňu zostavenia účtovnej závierky sa prepočíta kurzom ECB alebo NBS určeným a vyhláseným k rovnakému dátumu a vzniknutý kurzový rozdiel sa zaúčtuje na výsledkové účty 563 – Kurzové straty alebo 663 – Kurzové zisky podľa povahy rozdielu.

V jednoduchom účtovníctve sa v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií účtujú len kurzové rozdiely z peňažných prostriedkov cudzej meny v hotovosti a na bankových účtoch vedených v cudzej mene. Z pohľadávok a záväzkov v cudzej mene sa kurzové rozdiely v peňažnom denníku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neúčtujú. Kurzové rozdiely, ktoré vznikajú pri inkase pohľadávky alebo úhrade záväzku, sa v peňažnom denníku neúčtujú, účtujú (zaznamenajú) sa len v knihe pohľadávok alebo v knihe záväzkov. V peňažnom denníku sa zaúčtujú sumy po prepočte na eurá.

§ 25

(1) Z jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, ak tento zákon neustanovuje inak, sa oceňuje

a)  obstarávacou cenou

1. hmotný majetok s výnimkou hmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,

2. zásoby s výnimkou zásob vytvorených vlastnou činnosťou,

3. podiely na základnom imaní obchodných spoločností, deriváty a cenné papiere okrem cenných papierov, podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a derivátov podľa písmena e) tretieho bodu,

4. pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom³⁵⁾ do základného imania,

5. nehmotný majetok s výnimkou nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,

6. záväzky pri ich prevzatí,

b)  vlastnými nákladmi

1. hmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou,

2. zásoby vytvorené vlastnou činnosťou,

3. nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou,

4. príchovky a prírastky zvierat,

c)  menovitou hodnotou

1. peňažné prostriedky a ceniny,

2. pohľadávky pri ich vzniku,

3. záväzky pri ich vzniku,

d)  reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2

1. majetok bezodplatne nadobudnutý okrem peňažných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,

2. majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania okrem peňažných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,

3. nehmotný majetok a hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený,

4. majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce podľa osobitného predpisu,^35aa)

e)  reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2

1. majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti,

2. majetok a záväzky nadobudnuté vkladom podniku alebo jeho časti a majetok a záväzky nadobudnuté zámenou,

3. cenné papiere, deriváty a podiely na základnom imaní, a to

3a. cenné papiere určené na obchodovanie,

3b. cenné papiere v majetku fondu,^35a) ak osobitný predpis neustanovuje inak,^35ab)

3c. cenné papiere určené na predaj u obchodníka s cennými papiermi, v platobnej inštitúcii, v inštitúcii elektronických peňazí, ktorí nepostupujú podľa § 17a ods. 3, a v pobočke zahraničnej finančnej inštitúcie^29db) okrem pobočky zahraničnej správcovskej spoločnosti,

3d. deriváty v majetku fondu,^35a)

3e. deriváty u obchodníka s cennými papiermi, v platobnej inštitúcii a v inštitúcii elektronických peňazí, ktorí nepostupujú podľa § 17a ods. 3, a v pobočke zahraničnej finančnej inštitúcie^29db) okrem pobočky zahraničnej správcovskej spoločnosti,

3f. podiely na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenných papierov a sú v majetku fondu,^35a)

4. komodity, s ktorými sa obchoduje na verejnom trhu, ktoré účtovná jednotka sama nevyrobila a nadobudla ich na účel ich ďalšieho predaja na verejnom trhu (ďalej len „komodity“),

5. drahé kovy v majetku fondu,⁹⁾

f)  reálnou hodnotou určenou podľa § 27 ods. 2 majetok a záväzky prevzaté nástupníckou účtovnou jednotkou od premenou zanikajúcej účtovnej jednotky alebo odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotky,

g)  reálnou hodnotou určenou podľa § 27 ods. 1 písm. j) nehmotný majetok účtovaný u koncesionára pri koncesii na stavebné práce podľa osobitného predpisu;^35aa) takýto nehmotný majetok účtuje koncesionár, ak v prevažnej miere preberá riziko dopytu a verejný obstarávateľ nadobúda vlastnícke právo na začiatku realizácie diela alebo jeho uvedením do užívania,

h)  reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 13

1. odplatne nadobudnutá virtuálna mena,

2. virtuálna mena nadobudnutá ťažbou ku dňu výmeny za iný majetok alebo službu,

3. služba a majetok nadobudnuté výmenou za virtuálnu menu okrem peňažných prostriedkov a cenín ocenených menovitými hodnotami,

4. virtuálna mena nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu.

(2) Nástupnícka účtovná jednotka ocení reálnou hodnotou podľa tohto zákona preberaný majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak ho zanikajúca obchodná spoločnosť alebo družstvo nemá takto ocenený.

(3) Pohľadávky fondu^35a) obstarané ako investičné nástroje okrem vkladov v bankách a záväzky fondu^35a) obstarané na financovanie fondu sa oceňujú súčasnou hodnotou.

(4) Súčasná hodnota budúcich peňažných príjmov sa vypočítava ako súčet súčinov budúcich peňažných príjmov a príslušných diskontných faktorov. Súčasná hodnota budúcich peňažných výdavkov sa vypočítava ako súčet súčinov budúcich peňažných výdavkov a príslušných diskontných faktorov.

(5) Ak je to v súlade s požiadavkou verného a pravdivého zobrazenia podľa § 7 ods. 1, pri majetku, ktorým je virtuálna mena, rovnaký druh zásob vedený na sklade a rovnaký druh cenných papierov vedený v portfóliu účtovnej jednotky, možno za spôsob ocenenia podľa odseku 1 považovať aj ocenenie úbytku cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu majetku sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku tohto majetku. Rovnaký druh cenného papiera možno uvedeným spôsobom oceniť len v prípade, ak sú od rovnakého emitenta a znejú na rovnakú menu.

(6) Na účely tohto zákona sa rozumie

a)  obstarávacou cenou cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny,

b)  vlastnými nákladmi

1. pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť, prípadne aj časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na výrobu alebo na inú činnosť,

2. pri hmotnom majetku okrem zásob a nehmotnom majetku okrem pohľadávok vytvorenom vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť,

c)  menovitou hodnotou cena, ktorá je uvedená na peňažných prostriedkoch a ceninách, alebo suma, na ktorú pohľadávka alebo záväzok znie.

(7) Mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, neoceňuje majetok a záväzky podľa odseku 1 písm. e) tretieho bodu.

(8) Účtovná jednotka ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) okrem cenných papierov uvedených v odseku 1 písm. e) treťom bode, môže oceniť cenné papiere a podiely určené na predaj reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2.

(9) Ocenenie majetku a záväzkov obstarávacou cenou, vlastnými nákladmi alebo reálnou hodnotou európskou spoločnosťou, európskym družstvom a európskym zoskupením hospodárskych záujmov pred premiestnením sídla na územie Slovenskej republiky sa považuje za ocenenie obstarávacou cenou, vlastnými nákladmi alebo reálnou hodnotou aj po premiestnení sídla na územie Slovenskej republiky.

  Komentár k § 25        

Druhy cien

Zákon o účtovníctve ustanovuje tieto druhy cien:

•    obstarávaciu cenu,

•    vlastné náklady,

•    menovitú hodnotu,

•    reálnu hodnotu (cena zavedená do účtovníctva od 1. 1. 2003).

Obstarávacou cenou sa oceňuje:

1. hmotný majetok,

2. zásoby,

3. podiely na základnom imaní obchodných spoločností, deriváty a cenné papiere okrem cenných papierov, podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a derivátov podľa písmena e) tretieho bodu (reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 sa oceňujú cenné papiere, deriváty a podiely na základnom imaní, a to

•    cenné papiere určené na obchodovanie,

•    cenné papiere v majetku fondu, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

•    cenné papiere určené na predaj u obchodníka s cennými papiermi, v platobnej inštitúcii, v inštitúcii elektronických peňazí, ktorí nepostupujú podľa § 17a ods. 3, a v pobočke zahraničnej finančnej inštitúcie okrem pobočky zahraničnej správcovskej spoločnosti,

•    deriváty v majetku fondu,

•    deriváty u obchodníka s cennými papiermi, v platobnej inštitúcii a v inštitúcii elektronických peňazí, ktorí nepostupujú podľa § 17a ods. 3, a v pobočke zahraničnej finančnej inštitúcie okrem pobočky zahraničnej správcovskej spoločnosti,

•    podiely na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenných papierov a sú v majetku fondu),

4.  pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom do základného imania,

5. nehmotný majetok okrem nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,

6. záväzky pri ich prevzatí.

K zmene v oceňovaní podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a derivátov po novele zákona o účtovníctve zákonom č. 352/2013 Z. z. [§ 25 ods. 1 písm. a) tretí bod] s účinnosťou od 1. 1. 2014.

Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní umožnil vytvárať aj špeciálne podielové fondy alternatívnych investícií, pričom touto alternatívnou investíciou môže byť aj majetkový podiel v obchodnej spoločnosti, ktorý nie je reprezentovaný cennými papiermi, akým je podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, v komanditnej spoločnosti alebo vo verejnej obchodnej spoločnosti. Pretože fond sa zriaďuje na účel zhodnotenia majetku podielnikov, je potrebné toto zhodnotenie priebežne sledovať a takúto informáciu poskytnúť podielnikom. Preto je potrebné tieto podiely oceňovať od začiatku reálnou hodnotou. Rovnako tak aj deriváty, ktoré držia účtovné jednotky menované v § 25 ods. 1 písm. e) treťom bode.

Vlastnými nákladmi sa oceňuje:

1. hmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou,

2. zásoby vytvorené vlastnou činnosťou,

3. nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou,

4. príchovky a prírastky zvierat.

Menovitou hodnotu sa oceňujú:

1. peňažné prostriedky a ceniny,

2. pohľadávky pri ich vzniku,

3. záväzky pri ich vzniku.

Reálnou hodnotou od 1. 1. 2016 sa oceňuje:

1. majetok v prípade bezodplatného nadobudnutia (dar),

2. nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou, ak sú vlastné náklady vyššie ako reprodukčná obstarávacia cena tohto majetku,

3. príchovky a prírastky zvierat, ak nie je možné zistiť vlastné náklady,

4. majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania,

5. nehmotný a hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený,

6. majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce podľa osobitného predpisu (§ 15 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní).

Spôsob ocenenia majetku budovaného súkromným partnerom (podnikateľom) pre verejného obstarávateľa, ktorým je subjekt verejnej správy, sa doplnil zákonom č. 504/2009 Z. z., ktorým sa od 1. 1. 2010 novelizoval zákon o účtovníctve. Podľa tejto novely, ak verejný obstarávateľ prevezme od koncesionára (súkromná spoločnosť) bezodplatne za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce podľa zákona o verejnom obstarávaní, ocení verejný obstarávateľ preberaný majetok v reálnej hodnote (od 1. 1. 2016 v reálnej hodnote, pretože reprodukčná obstarávacia cena bola zrušená zákonom č. 130/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2016).

®  nehmotný majetok
účtovaný u koncesionára
pri koncesii na stavebné práce

Súkromný partner, ktorý podľa zákona o verejnom obstarávaní spĺňa podmienky koncesionára, má budovaný majetok účtovaný a oceňovaný ako nehmotný majetok a podľa § 25 ods. 1 písm. g) a § 27 ods. 2 písm. d) ocení tento majetok v reálnej hodnote, pričom na tieto účely sa za reálnu hodnotu považuje hodnota zhotoveného diela, ktorý sa poskytol verejnému obstarávateľovi.

Oceňovanie reálnou hodnotou sa oceňuje:

1. majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti,

2. majetok a záväzky nadobudnuté vkladom podniku alebo jeho časti alebo nadobudnuté zámenou,

3. cenné papiere, deriváty a podiely na základnom imaní, a to:

3a. cenné papiere určené na obchodovanie,

3b. cenné papiere v majetku fondu, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

3c. cenné papiere určené na predaj u obchodníka s cennými papiermi, v platobnej inštitúcii, v inštitúcii elektronických peňazí, ktorí nepostupujú podľa § 17a ods. 3, a v pobočke zahraničnej finančnej inštitúcie okrem pobočky zahraničnej správcovskej spoločnosti,

3d. deriváty v majetku fondu,

3e. deriváty u obchodníka s cennými papiermi, v platobnej inštitúcii a v inštitúcii elektronických peňazí, ktorí nepostupujú podľa § 17a ods. 3, a v pobočke zahraničnej finančnej inštitúcie okrem pobočky zahraničnej správcovskej spoločnosti,

3f. podiely na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenných papierov a sú v majetku fondu (odv. 35a),

4. komodity, s ktorými sa obchoduje na verejnom trhu,

5. drahé kovy v majetku fondu.

K bodu 3 [§ 25 ods. 1 písm. e) bod 3 – cenné papiere, deriváty a podiely na ZI]

Pre účtovné jednotky v oblasti finančného sektora je prioritné, aby mali vybrané druhy majetku ocenené reálnou hodnotou. Ide o fondy (kolektívneho investovania, dôchodkové fondy a doplnkové dôchodkové fondy), obchodníkov s cennými papiermi, platobné inštitúcie, inštitúcie elektronických peňazí a niektorých druhov pobočiek finančných inštitúcií. Ak by prvotné ocenenie majetku bolo obstarávacou cenou, ktorá v sebe obsahuje výdavky na obstaranie tohto majetku, pričom sa následne oceňuje tento majetok reálnou hodnotou, ktorá neobsahuje výdavky na obstaranie majetku, rady ocenení každej jednotlivej položky majetku by neboli konzistentné, pretože obsah jednotlivých ocenení tej istej majetkovej položky by nebol totožný. Hneď pri prvom precenení tejto majetkovej položky po jej prvotnom zaúčtovaní by toto ocenenie bolo nižšie o výdavok na jej obstaranie a toto zníženie jej ocenenia by bolo vo výkaze ziskov a strát zobrazené ako strata z ocenenia, nie ako výdavok na obstaranie tejto majetkovej položky, ktorým v skutočnosti je. Pre posúdenie úspešnosti obchodovania s finančným majetkom je potrebné výdavky na obstaranie majetku zobraziť oddelene, nie kapitalizovať ich do ceny príslušnej položky majetku.

^35a) Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

Reálnou hodnotou sa oceňuje aj:

•    majetok a záväzky nadobudnuté kúpou, vkladom podniku alebo nadobudnuté zámenou,

•    majetok a záväzky prevzaté nástupníckou účtovnou jednotkou od obchodnej spoločnosti alebo družstva, ktoré zanikajú bez likvidácie.

Od 1. 1. 2010 zákonom č. 504/2009 Z. z. došlo k zmene niektorých ustanovení zákona o účtovníctve týkajúcich sa oceňovania reálnou hodnotou. Podľa znenia zákona pred novelou, reálnou hodnotou sa oceňovali majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti, majetok a záväzky nadobudnuté vkladom podniku alebo jeho časti a majetok a záväzky nadobudnuté zámenou. Tento majetok a záväzky sa reálnou hodnotou oceňujú aj naďalej, len po novele sa osobitne uvádza ocenenie majetku nadobudnutého kúpou a osobitne oceňovanie majetku a záväzkov nadobudnutého vkladom podniku nadobudnuté zámenou.

Ďalšou zmenou je oceňovanie prevzatého majetku a záväzkov reálnou hodnotou v nástupníckej účtovnej jednotke [§ 25 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve]. Zákon o účtovníctve ustanovuje povinnosť oceniť majetok a záväzky zanikajúcej spoločnosti bez likvidácie (zlúčením, splynutím, rozdelením) na reálnu hodnotu [§ 27 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve]. Stanovenie reálnej hodnoty majetku a záväzkov upravuje zákon o účtovníctve v § 27 ods. 2. Nástupnícka účtovná jednotka podľa § 25 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve preberá majetok a záväzky ocenené reálnou hodnotou tak, ako stanovila reálnu hodnotu zanikajúca spoločnosť pri zostavovaní účtovnej závierky ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu.

Ak zanikajúcou spoločnosťou je zahraničná účtovná jednotka, ktorá nemusí mať povinnosť oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, alebo táto reálna hodnota nezodpovedá reálnej hodnote podľa zákona o účtovníctve, ocení reálnou hodnotou pri preberaní majetok a záväzky nástupnícka účtovná jednotka. Prepočet preberajúceho majetku a záväzkov z cudzej meny na menu euro sa vykoná podľa § 24 ods. 2 písm. c) zákona o účtovníctve referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň, ktorým je rozhodný deň.

Reálnou hodnotou sa oceňujú aj cenné papiere určené na obchodovanie a cenné papiere určené na predaj u obchodníkov s cennými papiermi a komodity, s ktorými sa obchoduje na verejnom trhu. Komoditou sa rozumie tá časť majetku, ktorú účtovná jednotka sama nevyrobila, ale nadobudla ju za účelom ďalšieho predaja na verejnom trhu.

K § 25 ods. 3 zákona o účtovníctve novelizovaný zákonom č. 352/2013 Z. z.

Pohľadávky fondu (zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení) obstarané ako investičné nástroje okrem vkladov v bankách a záväzky fondu (zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení) obstarané na financovanie fondu, sa oceňujú súčasnou hodnotou (§ 25 ods. 4 zákona o účtovníctve).

Z ocenenia súčasnou hodnotou vo fondoch sa vynímajú bankové vklady, u ktorých ich ocenenie menovitou hodnotou je obchodnou zvyklosťou, a ktorých časť nie je možné oceniť súčasnou hodnotou, pretože nemajú pevnú splatnosť, ani fixné úročenie. Ďalej sa z ocenenia súčasnou hodnotou vynímajú pohľadávky a záväzky, ktoré neboli obstarané s cieľom investovania alebo financovania, teda neboli obstarané v rámci obchodnej politiky fondu. Majú väčšinou tranzitný charakter, napríklad pohľadávky zo vstupov do fondu, záväzky z výstupov z fondu.

Ako sme už uviedli, reálnou hodnotou sa oceňuje aj nehmotný majetok účtovaný u koncesionára pri koncesii na stavebné práce.

Reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve sa s účinnosťou od 1. 10. 2018 (zmena na základe č. 213/2018 Z. z.) oceňuje

1)  odplatne nadobudnutá virtuálna mena,

2)  virtuálna mena nadobudnutá ťažbou ku dňu výmeny za iný majetok alebo službu,

3)  služba a majetok nadobudnuté výmenou za virtuálnu menu okrem peňažných prostriedkov a cenín ocenených menovitými hodnotami,

4)  virtuálna mena nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu.

Ocenenie majetku váženým aritmetickým priemerom alebo metódou FIFO (§ 25 ods. 5)

Zákon v § 25 ods. 5 ustanovuje zjednodušené spôsoby oceňovania rovnakého druhu zásob vedeného na sklade a rovnakého druhu cenných papierov vedeného v portfóliu účtovnej jednotky. Od 1. 10. 2018 na základe zákona č. 213/2018 Z. z. sa sem zaradila aj virtuálna mena.

Pri majetku, ktorým je virtuálna mena, rovnaký druh zásob vedený na sklade alebo rovnaký druh cenných papierov vedený v portfóliu účtovnej jednotky, možno za spôsob ocenenia považovať aj ocenenie úbytku cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu majetku sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku tohto majetku (FIFO). Rovnaký druh cenného papiera možno uvedeným spôsobom oceniť len v prípade, ak sú od rovnakého emitenta a znejú na rovnakú menu. Ocenenie úbytku váženým aritmetickým priemerom možno robiť vždy iba s prihliadnutím na verné a pravdivé zobrazenie predmetného majetku, teda takéto ocenenie možno použiť iba vtedy, ak je ocenenie tohto majetku približne v rovnakej hodnote. Ak ocenenie je výrazne odlišné, ocenenie úbytku váženým aritmetickým priemerom nemožno použiť.

Postupy účtovania v § 22 ustanovujú ďalší spôsob ocenenia zásob, a to, že obstarávaciu cenu zásob je možné na analytických účtoch rozdeliť na cenu, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s obstaraním alebo na vopred stanovenú cenu, za ktorú sa majetok obstará a odchýlku od skutočnej ceny, za ktorú sa majetok obstará a náklady súvisiace s obstaraním. Pri vyskladnení zásob sa tieto náklady alebo odchýlky rozpúšťajú spôsobom uvedeným vo vnútornom predpise účtovnej jednotky.

Definície cien (§ 25 ods. 6)

Obstarávacia cena je cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním.

Upresnenie definície
obstarávacej ceny od 1. 1. 2016

Zákonom č. 130/2015 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, od 1. 1. 2016 došlo k spresneniu definície obstarávacej ceny. Obstarávacou cenou je cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny (o zľavu z ceny sa poníži obstarávacia cena majetku, zásob a pod.).

Odhliadnuc od skutočnosti, že súčasťou obstarávacej ceny sú všetky jej zníženia, možno konštatovať, že obstarávacia cena má teda dve zložky:

a)  cenu, za ktorý sa majetok obstaral,

b)  náklady súvisiace s jeho obstaraním.

Napríklad, ak ide o obstaranie dlhodobého hmotného majetku, postupy účtovania v § 35 uvádzajú, ktoré náklady sa do obstarávacej ceny účtujú a ktoré nie. Súčasťou nákladov na obstarávanie dlhodobého hmotného majetku sú napr. náklady na prípravu a zabezpečenie výstavby, prieskumné, geologické, geodetické a projektové práce, zabezpečovacie a konzervačné práce, dopravné, montážne práce, clo atď.

Súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku nie sú napr. penále, pokuty, poplatky, úroky z omeškania, náklady na vybavenie obstarávaného dlhodobého majetku zásobami, náklady na biologickú rekultiváciu, náklady na opravy a udržiavanie dlhodobého hmotného majetku, kurzové rozdiely a úroky z úverov, ak sa do času uvedenia tohto majetku do používania nerozhodne, že úroky z úverov budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny (účtovná jednotka sa môže rozhodnúť, či úroky z úverov, za ktorý sa obstaráva dlhodobý majetok do doby jeho zaradenia do užívania bude účtovať do obstarávacej ceny alebo priamo do nákladov).

Súčasťou obstarávacej ceny cenného papiera a podielu (najmä dlhodobý finančný majetok okrem cenných papierov obstaraných za účelom obchodovania) sú náklady súvisiace s obstaraním cenného papiera, napr. poplatky a provízie maklérom, poradcom a burzám. Súčasťou obstarávacej ceny nie sú najmä úroky z úverov na obstaranie cenných papierov a podielov, kurzové rozdiely a náklady spojené s držbou cenného papiera a podielu.

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce náklady pri obstarávaní zásob patrí prepravné, provízia, montáž, clo a dovozná prirážka.

Reprodukčná obstarávacia cena a jej definícia platná do 31. 12. 2015. Reprodukčná obstarávacia cena bola definovaná ako cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje (trhová cena = cena majetku na trhu). Od 1. 1. 2016 je zákonom č. 130/2015 Z. z. táto cena zrušená a nahradená reálnou hodnotou.

Vlastnými nákladmi pri:

a)  zásobách vytvorených vlastnou činnosťou sú priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť, prípadne aj časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na výrobu alebo inú činnosť,

b)  pri hmotnom a nehmotnom majetku vytvorenom vlastnou činnosťou sú to priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť.

Zákon o účtovníctve a ani postupy účtovania konkrétne nestanovujú o aké priame alebo nepriame náklady ide. Za priame náklady možno považovať náklady, ktoré tvoria podstatu majetku (napr. u nehnuteľností je to stavebný a ostatný materiál, z ktorého sa nehnuteľnosť vybuduje, mzdy pracovníkov, ktorí sa na vytváraní majetku vlastnou činnosťou podieľajú vrátane zákonného poistného). Z ostatných priamych nákladov to môže byť podiel výrobnej réžie vzťahujúcej sa k vytváraniu majetku, napr. elektrická energia. Z nepriamych nákladov to môže byť podiel správnej réžie. Nepriame náklady by si mala účtovná jednotka stanoviť vo svojom internom predpise. Ich zahrnutie alebo nezahrnutie do vlastných nákladov by sa však malo v každom prípade riadiť zásadou pravdivého a verného obrazu, lebo ten je pre každú účtovnú jednotku prvoradý (§ 7 ods. 1 zákona o účtovníctve).

Menovitá hodnota je cena, ktorá je uvedená na peňažných prostriedkoch a ceninách alebo suma, na ktorú pohľadávka alebo záväzok znie.

Reálna hodnota (§ 27 zákona) do 31. 12. 2015 bola definovaná ako:

a)  trhová cena,

b)  kvalifikovaný odhad alebo posudok znalca,

c)  ocenenie podľa osobitného predpisu (§ 95 z. č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní).

Od 1. 1. 2016 na základe zákona č. 130/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2016 je reálna hodnota definovaná ako:

a)  trhová cena,

b)  hodnota zistená oceňovacími modelmi,

c)  posudok znalca.

Od 1. 1. 2003 je zrušená „cena obstarania“. Bola to cena, za ktorú sa majetok obstaral bez nákladov súvisiacich s jeho obstaraním, tie sa účtovali priamo do nákladov na príslušné nákladové účty účtovej triedy 5 – Náklady. Cenou obstarania sa oceňovali cenné papiere a majetkové účasti, postúpené pohľadávky a pohľadávky nadobudnuté vkladom do základného imania. Tieto časti majetku sa od 1. 1. 2003 oceňujú obstarávacími cenami, teda vrátane nákladov spojených s ich obstaraním.

Oceňovanie majetku a záväzkov v mikro účtovnej jednotke, v účtovnej jednotke
nezaloženej alebo nezriadenej
na podnikanie, a v účtovnej jednotke,
ktorá účtuje v jednoduchom účtovníctve

Od 1. 1. 2014 novelou zákona o účtovníctve zákonom č. 352/2013 Z. z. sa do § 25 ustanovil nový odsek č. 7 o oceňovaní majetku a záväzkov. Podľa tohto nového ustanovenia, mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, neoceňuje cenné papiere a deriváty reálnou hodnotou.

Zmeny v zákone o účtovníctve účinné
od 1. 1. 2016 zákonom č. 130/2015 Z. z.

Od 1. 1. 2016 došlo k zrušeniu reprodukčnej obstarávacej ceny. Majetok, ktorý sa oceňoval touto cenou, sa bude oceňovať reálnou hodnotou.

Dopĺňa sa aj definícia obstarávacej ceny. Obstarávacou cenou je cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženie tejto obstarávacej ceny.

Do § 25 sa doplnil nový odsek 8, ktorým sa ustanovuje možnosť, aby sa cenné papiere a podiely určené na predaj (používa sa tiež odborný výraz realizovateľné cenné papiere a podiely) mohli prvotne a tiež ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka oceniť reálnou hodnotou podľa § 27. V prípade, ak sa pri prvotnom ocenení nepoužije reálna hodnota, nie je možné tieto cenné papiere a podiely oceniť reálnou hodnotou ani ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (§ 27 ods. 9).

Zmena od 1. 1. 2018
zákonom č. 275/2017 Z. z.

Od 1. 1. 2018 sa § 25 dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:

„(9) Ocenenie majetku a záväzkov obstarávacou cenou, vlastnými nákladmi alebo reálnou hodnotou európskou spoločnosťou, európskym družstvom a európskym zoskupením hospodárskych záujmov pred premiestnením sídla na územie Slovenskej republiky sa považuje za ocenenie obstarávacou cenou, vlastnými nákladmi alebo reálnou hodnotou aj po premiestnení sídla na územie Slovenskej republiky.“

Na základe myšlienky zjednodušeného podnikania v rámci celého priestoru EÚ a so zjednodušením premiestnenia sídla európskej spoločnosti, európskeho družstva a európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov na územie Slovenskej republiky sa umožňuje, aby európska spoločnosť a európske družstvo nemuseli prehodnocovať svoje ocenenie majetku a záväzkov.

V tomto prípade sa vychádzalo pri predkladaní novely v zákone o účtovníctve z myšlienky, ktorou je zabezpečenie zjednodušeného podnikania v rámci celého priestoru EÚ a zjednodušenie premiestnenia sídla európskej spoločnosti, európskeho družstva a európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov na územie Slovenskej republiky, kedy sa umožní, aby európska spoločnosť a európske družstvo nemuseli prehodnocovať svoje ocenenie majetku a záväzkov. Ocenenie majetku a záväzkov, a to vrátane odpisov a opravných položiek pred premiestnením sídla v Slovenskej republike, sa považuje za prvotné ocenenie majetku a záväzkov obstarávacou cenou, vlastnými nákladmi alebo reálnou hodnotou podľa zákona o účtovníctve.

Komentár k zmene účinnej
od 1. 1. 2022 – zákon č. 456/2021 Z. z.

V § 25 ods. 1 písm. e) zákona o účtovníctve sa upravuje ocenenie reálnou hodnotou majetku a záväzkov nadobudnutých zámennou zmluvou aj v účtovnej jednotke účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva.

Komentár k zmene účinnej
od 1. 3. 2024 – zákon č. 309/2023 Z. z.

§ 25 ods. 1 písm. f)

Princíp ocenenia majetku a záväzkov pri premenách účtovných jednotiek ostáva nezmenný. Premenou zanikajúca účtovná jednotka oceňuje ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu majetok a záväzky reálnou hodnotou.

§ 26

(1) Ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sú budúce ekonomické úžitky zásob nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve, ocenia sa v čistej realizačnej hodnote. Čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena zásob znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a náklady súvisiace s ich predajom.

(2) Ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je suma záväzkov vyššia ako ich výška v účtovníctve, uvedú sa záväzky v účtovnej závierke vo zvýšenom ocenení a pri dlhodobých záväzkoch fondu^35a) sa prehodnotí diskontný faktor.

 (3) Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovná jednotka povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami.

(4) Ocenenie majetku sa upraví opravnými položkami, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. Opravné položky sa zrušia alebo sa zmení ich výška, ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty.

(5) Rezervy sú záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou.

(6) Na účely tohto zákona sa škodou na majetku rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Inventarizáciou zistené odcudzenie alebo zistená strata majetku je manko.

(7) Odseky 1 až 4 nepoužije účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva s výnimkou odpisovania majetku a tvorby rezerv, ktoré sú uznaným daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu.^35b) Ustanovenia odsekov 1 až 4 nie je povinná použiť účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, okrem odpisovania majetku, pri ktorom môže použiť odpisovanie podľa osobitného predpisu.^35c)

  Komentár k § 26        

Od 1. 1. 2008 novelou č. 198/2007 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, došlo k úprave celého § 26, ktorým sa ustanovuje povinnosť upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok. Upravila sa aj definícia škody na majetku v tom, že za škodu sa nebude považovať len neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku, ale aj odcudzenie alebo strata majetku. Ak sa odcudzenie majetku alebo jeho strata zistí pri inventarizácii, nepôjde o škodu, ale o manko (definícia manka).

Osobitne sa upravila aj tvorba opravných položiek k zásobám. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa opravnou položkou upravuje ocenenie zásob na čistú realizačnú hodnotu.

Podľa § 23 postupov účtovania, ak sa pri inventarizácii zistí, že úžitková hodnota zásob nezodpovedá ich oceneniu v účtovníctve, prírastky hodnoty sa neúčtujú a úbytky hodnoty sú predmetom analýzy a ak nie je zníženie hodnoty definitívne, vytvára sa opravná položka. Ak obstarávacia cena alebo vlastné náklady zásob sú vyššie ako budú ekonomické úžitky z ich predaja alebo použitia pre vlastné potreby účtovnej jednotky, napríklad v dôsledku nepotrebnosti, nadbytočnosti, poklesu ich predajnej ceny alebo v dôsledku toho, že sa zvýšili náklady potrebné na ich dokončenie, vytvára sa opravná položka k týmto zásobám vo výške rozdielu medzi ich ocenením v účtovníctve a ich čistou realizačnou hodnotou.

Čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a o predpokladané náklady súvisiace s ich predajom. Ocenenie zásob po zohľadnení zníženia ich hodnoty nie je vyššie ako predpokladaná suma, ktorá by sa dosiahla ich predajom alebo ich použitím pre vlastné potreby účtovnej jednotky. K surovinám a k pomocným látkam sa opravná položka vytvára, ak je pravdepodobné, že hotové výrobky, na výrobu ktorých budú tieto suroviny a pomocné látky použité, sa predajú so stratou.

Z uvedeného vyplýva, že pri inventarizácii zásob musí účtovná jednotka prehodnotiť, či úžitková hodnota zásob (reálna hodnota) zodpovedá ich oceneniu v účtovníctve. Ak zistí, že došlo k zníženiu ich ocenenia, pričom toto zníženie nie je definitívne, vytvára sa k zásobám opravná položka. Pri stanovení výšky opravnej položky k zásobám sa porovnáva ich hodnota, ktorou sú ocenené v účtovníctve (obstarávacia cena), s hodnotou, za ktorú by sa tieto zásoby dali predať, alebo použiť pre vlastné potreby po odpočítaní predpokladaných nákladov na ich dokončenie alebo nákladov na ich predaj. Ekonomickou podstatou je, aby ocenenie zásob v účtovníctve nebolo vyššie ako je ich predpokladaná predajná cena alebo použitie pre vlastné potreby účtovnej jednotky. Za čistú realizačnú cenu možno považovať cenu, za ktorú sa ešte zásoby môžu predať.

Tvorba OP k zásobám = OC – ČRH

ČRH zásob = predpokladaná predajná cena – náklady na predaj

OP – opravná položka; OC – obstarávacia cena; ČRH – čistá realizačná hodnota

 

Rezervy

Novelou zákona č. 198/2007 Z. z. od 1. 1. 2008 sa upresnila aj definícia rezerv, ktoré sú definované ako záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou. Spôsob účtovania rezerv je upravený v § 19 postupov účtovania. Podľa postupov účtovania, rezerva sa tvorí na základe zásady opatrnosti na riziká a straty.

Rezerva je záväzok

•    predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky (zmluvný alebo mimozmluvný vzťah, napr. výrobný podnik musí zabezpečiť záručné opravy svojich výrobkov),

•    ktorá vznikla z minulých udalostí (uskutočnená výrobná činnosť, napr. vyrobenie topánok),

•    je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky (predpoklad vykonávania záručných opráv, čím dôjde k zvýšeniu nákladov a k zníženiu zisku),

•    pričom ak nie je známa presná výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka pri zohľadnení rizík a neistôt.

Spôsob tvorby a používania rezerv sa uvádza vo vnútornom predpise účtovnej jednotky, pričom rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená.

Zostatky rezerv sa prevádzajú do nasledujúceho účtovného obdobia. Rezervy sú predmetom dokladovej inventúry a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa z dôvodu upravujúcich závierkových účtovných prípadov účtuje tvorba rezervy, alebo sa upraví jej výška.

Rezervy sa vzťahujú na povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z uzavretých zmlúv, z dobrovoľného rozhodnutia účtovnej jednotky splniť si povinnosť voči tretím stranám, napríklad ak na základe konania účtovnej jednotky v minulosti, zverejnenia pravidiel alebo oznámenia o uznaní zodpovednosti účtovnej jednotky tretia strana očakáva, že takáto povinnosť bude splnená. Druhy rezerv, ktoré môžu účtovné jednotky vytvárať, sú uvedené v § 19 postupov účtovania. Rezervy sa vytvárajú napr. na náklady súvisiace s odstránením znečistenia životného prostredia, reklamácie a záručné opravy, odstupné, nevyčerpané dovolenky, vrátane sociálneho poistenia, odmeny členom dozornej rady a iných orgánov spoločnosti, nevyfakturované dodávky a služby, náklady na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy týkajúcej sa vykazovaného účtovného obdobia, náklady na zostavenie daňového priznania za vykazované účtovné obdobie, prebiehajúce a hroziace súdne spory, atď.

Rezervy z časového hľadiska možno členiť na krátkodobé a dlhodobé. Krátkodobé rezervy sa účtujú na účte 323 – Krátkodobé rezervy. Ide o rezervy s predpokladanou dobou vyrovnania pri vzniku najviac jeden rok, napríklad za nevyčerpané dovolenky vrátane zákonného poistenia, reklamácie, nevyfakturované dodávky, ak je neurčité časové vymedzenie alebo výška záväzku. Ak pôjde o rezervy s predpokladanou dobou vyrovnania pri vzniku viac ako jeden rok, ide o dlhodobé rezervy, tie sa účtujú na účte 451 – Rezervy zákonné alebo na účte 459 – Ostatné rezervy.

Účtovanie rezerv bez dopadu
na výsledok hospodárenia

Tvorba rezerv súvisiaca s obstaraním majetku, napríklad nevyfakturovaná dodávka materiálu, nevyfakturovaná dodávka dlhodobého majetku sa účtuje so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu majetku (napr. nevyfakturovaná dodávka dlhodobého majetku sa zaúčtuje: 04x/ 323,45x) a jej použitie so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu záväzkov, napríklad po obdržaní faktúry od dodávateľa (323/321, 45x/321).

Tvorba a zúčtovanie rezervy na náklady (s dopadom na výsledok hospodárenia)

Tvorba rezervy na náklady sa účtuje na vecne príslušný nákladový účet, ku ktorému záväzok prislúcha, napr. tvorba rezervy na zostavenie účtovnej závierky sa zaúčtuje na účet 518 – Ostatné služby, ak sa táto služba zabezpečí dodávateľským spôsobom. Ak ide o rezervu, ktorá sa týka viacerých nákladových druhov alebo na tento nákladový druh nie je ustanovený nákladový účet, tvorí sa rezerva na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo účtu 568 – Ostatné náklady na finančnú činnosť.

Použitie rezervy (zúčtovanie rezervy) sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzkov. Zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje opačným účtovným zápisom ako sa účtovala tvorba rezervy.

Pri rezervách sa uplatňuje zásada správneho vyčíslenia konečného zostatku súvahového účtu rezerv a k tomu prislúchajúcich konečných stavov nákladov.

Zákonné rezervy

Podľa § 20 ods. 9 zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom je aj tvorba rezerv účtovaná ako náklad podľa zákona o účtovníctve na:

a)  nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, mzdu pri uplatňovaní konta pracovného času vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, rezervy na vyprodukované emisie v zmysle osobitného predpisu; to neplatí u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva,

b)  lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona; tvorba rezervy na lesnú pestovnú činnosť sa určuje v projekte lesnej pestovnej činnosti na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného porastu potvrdenom odborným lesným hospodárom, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

c)  likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom a na rekultiváciu pozemkov dotknutých banskou činnosťou alebo činnosťou vykonávanou banským spôsobom; to neplatí u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

d)  uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

e)  nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností, ak výška rezervy vypočítaná a preukázaná daňovníkom zodpovedá nákladom spojeným s nakladaním s elektroodpadom, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

f) účelová finančná rezerva podľa zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu.

•    Podľa § 20 ods. 20 zákona o dani z príjmov rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok (t. j. daňovej rezervy) a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy.

Zákonom č. 621/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2008 na účely zákona o dani z príjmov sa nepovažuje za daňovo uznanú rezervu na odmeny a prémie vrátane poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca.

Aj zákonné rezervy sa účtujú na tých istých účtoch, na ktorých sa účtujú aj tzv. nezákonné rezervy. Ide o účty: 323 – Krátkodobé rezervy a účet 451 – Rezervy zákonné. Taktiež aj pre tvorbu zákonných rezerv nie sú v postupoch účtovania vyčlenené samostatné nákladové účty ako tomu bolo do konca roku 2006. To znamená, že aj zákonné rezervy sa budú účtovať na príslušných nákladových účtoch, na ktorých sa budú účtovať aj ostatné, tzv. nezákonné rezervy. Preto aj nákladové účty, nielen účet 323, je potrebné analyticky rozčleniť na tvorbu rezerv zákonných a ostatných rezerv.

Zákonné rezervy sa účtujú v prospech analytického účtu 323-Aú – Krátkodobé rezervy – zákonné so súvzťažným zápisom na ťarchu vecne príslušného nákladového účtu, ku ktorému záväzok prislúcha, na ťarchu účtu napr.

521 – Mzdové náklady, 522 – Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti, 524 – Zákonné sociálne poistenie, ak ide o tvorbu rezervy na nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnancov,

Použitie krátkodobých zákonných rezerv sa účtuje na ťarchu analytického účtu 323-Aú – Krátkodobé rezervy – zákonné so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzkov, napr. 331 – Zamestnanci, 366 – Záväzky voči spoločníkom a členom zo závislej činnosti, 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, 321 – Dodávatelia.

Rozdiel vytvorenej rezervy oproti vzniknutému záväzku sa zaúčtuje na príslušný účet nákladov, ku ktorému vzniknutý záväzok prislúcha. Zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje opačným účtovným zápisom ako sa účtovala tvorba rezervy, napr. na ťarchu účtu 323-Aú a v prospech účtu 521 – Mzdové náklady.

Rezerva tvorená na ťarchu
výnosov – rezerva na zľavy

Podľa § 74 ods. 2 postupov účtovania, zľava z ceny je súčasťou tržieb a účtuje sa ako zníženie ceny za účelom poskytnutia zvýhodnených podmienok pre odberateľa, napríklad zľava z ceny za odobraté množstvo, zľava z ceny z dôvodu urýchlenej platby, zľava z ceny z dôvodu podieľania sa na reklamne výrobku, tovaru alebo služby. Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu ako je poskytovaný tovar, výrobok alebo služba, napríklad tovar zdarma a prezentačné akcie.

Podľa § 19 ods. 9 postupov účtovania pre podnikateľov, od 1. 1. 2008 rezerva na bonusy, rabaty, skontá a na vrátenie kúpnej ceny pri reklamácií sa tvorí ako zníženie pôvodne dosiahnutých výnosov so súvzťažným zápisom v prospech súvahového účtu rezerv.

Rezerva na zľavy	Tvorba rezervy MD / D	Použitie rezervy MD / D	Zrušenie nepotrebnej rezervy MD / D
Tvorba rezervy na bonusy, rabaty a skontá	601, 604 / 323	323 / 311, 325	323 / 601, 604

 

Rezerva na emisné kvóty

Medzi špecifický druh rezerv okrem rezervy na zľavy patrí aj rezerva na emisné kvóty, ktorá sa účtuje podľa § 30b postupov účtovania pre podnikateľov v nadväznosti na zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa v účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá vypúšťa emisie do ovzdušia, vytvorí rezerva na vypustené emisie do ovzdušia vo výške násobku známeho množstva vypustených emisií do ovzdušia od prvého dňa príslušného kalendárneho roka do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a hodnoty emisných kvót, ktoré si účtovná jednotka určí na odovzdanie podľa osobitného predpisu. Ak účtovná jednotka nemá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka dostatočné množstvo emisných kvót na odovzdanie podľa osobitného predpisu, použije sa na ocenenie chýbajúceho množstva emisných kvót pri tvorbe rezervy odhadná suma potrebná na obstaranie emisných kvót. Vytvorená rezerva sa účtuje na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť so súvzťažným zápisom v prospech účtu 323 – Krátkodobé rezervy.

Ku dňu odovzdania emisných kvót podľa osobitného predpisu sa účtuje o vzniku záväzku v prospech účtu 325 – Ostatné záväzky so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 323 – Krátkodobé rezervy. Výška záväzku sa účtuje v sume násobku overeného množstva emisií vypustených do ovzdušia a hodnoty emisných kvót, ktoré účtovná jednotka si určila na odovzdanie podľa osobitného predpisu. Rozdiel medzi výškou záväzku a výškou rezervy sa účtuje podľa charakteru tohto rozdielu na ťarchu alebo v prospech účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť. Zároveň sa účtuje zánik záväzku na ťarchu účtu 325 – Ostatné záväzky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 254 – Emisné kvóty.

Od 1. 1. 2003 rezervy sa netvoria na opravu dlhodobého majetku.

Opravné položky

Zásady pre tvorbu a zúčtovanie opravných položiek sú upravené v § 18 postupov účtovania. Tvorba opravnej položky: opravná položka sa tvorí na základe zásady opatrnosti, ak je opodstatnené predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve. Predpoklad zníženia hodnoty majetku je opodstatnený, ak nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na odhad zníženia budúcich ekonomických úžitkov z tohto majetku. Opravná položka sa účtuje v sume opodstatneného predpokladu zníženia hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve.

Zúčtovanie opravnej položky (zníženie, zrušenie) sa účtuje z dôvodu vyradenia majetku z účtovníctva alebo z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty majetku. Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu vyradenia majetku z účtovníctva, napríklad pri predaji, likvidácii, darovaní, škode, spotrebe a inkase pohľadávky, sa účtuje pred vyradením majetku z účtovníctva.

®  Opravná položka k dlhodobému majetku

•    odpisovanému, ktorého úžitková hodnota sa znižuje opotrebovaním, sa tvorí, ak predpokladané budúce ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako jeho ocenenie v účtovníctve, pričom ocenením v účtovníctve sa na tieto účely rozumie ocenenie po zohľadnení oprávok a už vytvorenej opravnej položky;

•    k neodpisovanému sa tvorí, ak predpokladané budúce ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako jeho ocenenie v účtovníctve. Ocenením neodpisovaného dlhodobého majetku v účtovníctve sa rozumie ocenenie po zohľadnení už vytvorenej opravnej položky.

Ak predpokladaná predajná cena dlhodobého majetku po odpočítaní nákladov na predaj je vyššia ako predpokladaná hodnota ďalšieho využitia tohto majetku účtovnou jednotkou, pri tvorbe opravnej položky sa zohľadňuje predpokladaná predajná cena znížená o náklady na predaj.

Tvorba opravnej položky
k dlhodobému majetku

Opravné položky k dlhodobému majetku sa účtujú na účtoch 091 až 096. Súvzťažným účtom k účtom opravných položiek k dlhodobému nehmotnému majetku a k dlhodobému hmotnému majetku, k obstarávanému dlhodobému nehmotnému majetku a dlhodobému hmotnému majetku a k poskytnutým preddavkom na dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok je účet: 553 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku (553 / 091 až 096).

Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty majetku sa účtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravnej položky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 553 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku (091 až 096 / 553).

Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu vyradenia majetku z účtovníctva sa účtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu majetku a pri dlhodobom odpisovanom majetku v prospech vecne príslušného účtu oprávok k dlhodobému majetku (091 až 096 / 07x, 08x).

®  Opravné položky k zásobám

Opravná položka k zásobám sa tvorí, ak je opodstatnené predpokladať, že budúce ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve. Opravná položka sa vytvára podľa § 23 ods. 1 postupov účtovania.

Pri inventarizácii zásob musí účtovná jednotka prehodnotiť, či úžitková hodnota zásob (reálna hodnota) zodpovedá ich oceneniu v účtovníctve.

Ak zistí, že došlo k zníženiu ich ocenenia, pričom toto zníženie nie je definitívne, vytvára sa k zásobám opravná položka. Pri stanovení výšky opravnej položky k zásobám sa porovnáva ich hodnota, ktorou sú ocenené v účtovníctve (obstarávacia cena), s hodnotou, za ktorú by sa tieto zásoby dali predať, alebo použiť pre vlastné potreby po odpočítaní predpokladaných nákladov na ich dokončenie alebo nákladov na ich predaj. Ekonomickou podstatou je, aby ocenenie zásob v účtovníctve nebolo vyššie ako je ich predpokladaná predajná cena alebo použitie pre vlastné potreby účtovnej jednotky. Za čistú realizačnú cenu možno považovať cenu, za ktorú sa ešte zásoby môžu predať.

Tvorba opravnej položky k zásobám, okrem zásob vlastnej výroby sa účtuje na ťarchu účtu 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek k zásobám v účtovej skupine 19 – Opravné položky k zásobám (505 / 19x).

Tvorba opravnej položky k zásobám vlastnej výroby sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek v účtovej skupine 19 – Opravné položky k zásobám (61x / 19x).

Zúčtovanie opravnej položky k zásobám môže dôjsť z dvoch dôvodov:

a)  z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty zásob, ktoré sa zúčtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravnej položky k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech účtu 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám (19x / 505),

b)  z dôvodu vyradenia zásob z účtovníctva, ktoré sa zúčtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu zásob (19x / 1xx).

®  Opravná položka k pohľadávkam

Opravná položka k pohľadávke sa tvorí najmä k pohľadávke, pri ktorej je opodstatnené predpokladať, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, k spornej pohľadávke voči dlžníkovi, s ktorým sa vedie spor o jej uznanie. Opravná položka k dlhodobej pohľadávke, ak je zostatková doba splatnosti pohľadávky dlhšia ako jeden rok, upravuje hodnotu tejto pohľadávky na jej súčasnú hodnotu.

Tvorba opravnej položky k pohľadávke sa účtuje na ťarchu účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke so súvzťažným zápisom v prospech účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam (547 / 391).

Zúčtovanie opravnej položky
k pohľadávke

Zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke z dôvodu:

a)  úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty pohľadávky, ktoré sa zúčtuje na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam (391 / 547),

b)  vyradenia pohľadávky z účtovníctva, ktoré sa zúčtuje na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu pohľadávok (391 / 31x).

Od 1. 1. 2007 sa tvorba zákonných opravných položiek k pohľadávkam podľa zákona o daní z príjmov účtuje na rovnakom nákladovom účte 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam, na ktorom sa účtuje aj tvorba ostatných, teda nezákonných opravných položiek k pohľadávkam. Z tohto dôvodu je potom potrebné opravné položky k pohľadávkam sledovať na analytických účtoch na opravné položky tvorené podľa zákona o dani z príjmov (zákonné opravné položky) a ostatné opravné položky k pohľadávkam.

®  Opravná položka k finančnému majetku

Tvorba opravných položiek k finančnému majetku sa účtuje na ťarchu účtu 565 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 096 – Opravné položky k dlhodobému finančnému majetku alebo účtu 291 – Opravné položky ku krátkodobému finančnému majetku (565 / 096, 291).

Zúčtovanie opravnej položky k finančnému majetku z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty majetku sa účtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravnej položky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 565 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku (096, 291 / 565).

Zúčtovanie opravnej položky k finančnému majetku z dôvodu vyradenia majetku z účtovníctva sa účtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu majetku (096, 291 / 06x, 25x).

Prehľad účtovania opravných položiek

Opravné položky k jednotlivým druhom majetku sa tvoria na príslušný nákladový účet, ktorý sa ustanovil pre každý druh majetku osobitne. Súvzťažným účtom je príslušný súvahový účet opravných položiek.

Tvorba opravných položiek
Názov účtovného prípadu	Účtovný predpis na strane Má dať	Účtovný predpis na strane Dal
Tvorba opravnej položky  k účtom majetku	Účty z účtovej triedy 5 – Náklady	Súvahové účty opravných položiek z účtovej triedy 0, 1, 2 a 3

 

Zúčtovanie opravnej položky sa účtuje z dôvodu:

a) vyradenia majetku z účtovníctva (predaj, likvidácia, darovanie, škoda, spotreba majetku a pod.)
Názov účtovného prípadu	Účtovný predpis na strane Má dať	Účtovný predpis na strane Dal
Zúčtovanie opravnej položky k účtom majetku	Súvahové účty opravných položiek z účtovej triedy 0, 1, 2 a 3	Súvahové účty majetku z účtovej triedy 0, 1, 2 a 3

 

b) úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty majetku
Názov účtovného prípadu	Účtovný predpis na strane Má dať	Účtovný predpis na strane Dal
Zúčtovanie opravnej položky k účtom majetku	Súvahové účty opravných položiek z účtovej triedy 0, 1, 2 a 3	Účty z účtovej triedy 5 – Náklady

 

Odpisy

Ako už z definície odpisov vyplýva, odpisy predstavujú trvalé zníženie hodnoty majetku. Odpisy sa účtujú iba k dlhodobému hmotnému alebo k dlhodobému nehmotnému majetku podľa účtovného odpisového plánu, ktorý účtovné jednotky zostavujú podľa § 28 zákona o účtovníctve.

K odpisom viď komentár k § 28.

Škoda (§ 26 ods. 6)

Zákon o účtovníctve definuje škodu v § 26 ods. 6 ako neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Inventarizáciou zistené odcudzenie alebo zistená strata majetku je manko. Čo sa týka poškodenia alebo zničenia majetku z definície vyplýva, že v účtovníctve sa bude o škode na majetku hovoriť iba prípade, že je tak poškodený alebo zničený, že sa už opravou toto poškodenie alebo zničenie nedá odstrániť. Ak dôjde ku škode, ktorá sa dá opravou odstrániť, potom nepôjde o škodu na majetku, ale o opravu majetku.

Podľa postupov účtovania pre podnikateľov, na účtovanie škody sú vyčlenené tri účty, a to:

a)  účet 549 – Manká a škody,

b)  účet 569 – Manká a škody na finančnom majetku.

Ako už z názvov účtov vyplýva, škoda na finančnom majetku sa bude účtovať na účte 569 – Manká a škody na finančnom majetku. Ostatné škody vrátane škody na majetku z dôvodu mimoriadnych príčin (živelné pohromy) sa budú účtovať na účte 549 – Manká a škody, prípadne na účte 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

O škode na majetku sa bude na uvedených účtoch účtovať iba v prípade, že došlo k takej škode na majetku, ktorá sa nedá opravou odstrániť (totálne zničenie alebo poškodenie majetku) alebo ku krádeži a páchateľ je neznámy (majetok sa nenašiel). Ak sa škoda dá odstrániť, napr. opravou poškodeného majetku, nebude sa účtovať o škode, alebo iba o jeho oprave (napr. oprava majetku vykonaná dodávateľským spôsobom sa zaúčtuje do nákladov na účet 511 – Oprava a udržiavanie).

Postupy účtovania pre podnikateľov boli novelizované Opatrením MF SR č. MF/17922/ 2013-74 s účinnosťou od 1. 1. 2014. Týmto opatrením sa upravili výnimky pre mikro účtovné jednotky a niektoré zmeny sa týkali všetkých účtovných jednotiek. Najväčšou zmenou, ktorú opatrenie prináša a platí pre všetky účtovné jednotky, nielen pre mikro účtovné jednotky, je zrušenie účtovania mimoriadnych nákladov a mimoriadnych výnosov, a tým aj zrušenie účtovania o výsledku hospodárenia z mimoriadnej činnosti. Druhou najväčšou zmenou citovaného opatrenia je úprava účtovanie časového nerozlišovania pre všetky účtovné jednotky – viď. komentár k § 3.

Účty mimoriadnych nákladov
a mimoriadnych výnosov zrušené

Od 31. 12. 2014 sa ruší pre všetky účtovné jednotky, teda nielen pre mikro účtovné jednotky, účtová skupina 58 – Mimoriadne náklady a účtová skupina 68 – Mimoriadne výnosy. Z tohto dôvodu sa nezisťuje a ani neúčtuje výsledok hospodárenia z mimoriadnych činností. Tým, že sa ruší účtová skupina 58 a 68, ruší sa tým aj účtovanie škody z mimoriadnych príčin, ktorá sa účtovala na účte 582 – Škody a následne aj účet 682 – Náhrady škôd.

®  K novelizovanému § 26 ods. 7 – účtovanie opravných položiek a rezerv v neziskových účtovných jednotkách od 1. 1. 2014

Do 31. 12. 2013 podľa § 26 ods. 7 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva neupravuje oceňovanie zásob, záväzkov a neúčtuje o opravných položkách z dôvodu úpravy ocenenia majetku.

Novelou zákona o účtovníctve zákonom č. 352/2013 Z. z. sa toto ustanovenie od 1. 1. 2014 rozširuje aj o účtovnú jednotku nezaloženú alebo nezriadenú na podnikanie, to znamená, účtovná jednotka nezaložená alebo nezriadená na podnikanie nemá povinnosť účtovať o opravných položkách a rezervách. Bude v kompetencii tejto účtovnej jednotky, aby sa rozhodla či účtovanie rezerv a opravných položiek je významné pre vykázanie účtovného výsledku hospodárenia, pričom hlavne pri malých sumách nie je potrebné o týchto položkách účtovať.

Takisto o opakujúcich sa sumách medzi jednotlivými účtovnými obdobiami, ktorými sú napríklad rezervy na mzdy na dovolenky, nebude nezisková organizácia povinná účtovať. Nezisková organizácia bude povinná účtovať o odpisoch dlhodobého majetku. Pri tejto položke si môže zvoliť účtovanie daňových odpisov, ak sa dlhodobý majetok používa na zdaňovanú činnosť.

Podrobnejšie je uvedená problematika rozpracovaná v opatrení MF SR č. MF/17613/2013-74 (FS 12/2013), ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 14. novembra 2007 č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov.

Táto účtovná jednotka je však povinná účtovať o odpisoch, pričom pre účely účtovného odpisovania majetku môže nezisková organizácia použiť metodiku daňového odpisovania (§ 22 až 29 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov).

§ 27

(1) Ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) sa jednotlivé zložky majetku alebo záväzkov alebo súbor rovnorodých zložiek majetku alebo súbor rovnorodých zložiek záväzkov oceňujú takto:

a)  cenné papiere a podiely na základnom imaní reálnou hodnotou okrem cenných papierov držaných do splatnosti, cenných papierov emitovaných účtovnou jednotkou a podielov na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou alebo v ktorých má účtovná jednotka podielovú účasť, okrem majetkovej účasti v realitnej spoločnosti podľa osobitného predpisu^37a) a podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a sú nadobudnuté do majetku špeciálneho podielového fondu alternatívnych investícií podľa osobitného predpisu,^37b)

b)  deriváty reálnou hodnotou,

c)  v premenou zanikajúcej účtovnej jednotke alebo odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotke, ak nástupníckou účtovnou jednotkou sa stáva účtovná jednotka, reálnou hodnotou, pričom v odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotke sa reálnou hodnotou ocenia iba tie jednotlivé zložky majetku a záväzkov alebo súbor rovnorodých zložiek majetku a súbor rovnorodých zložiek záväzkov predstavujúce časť imania odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotky, ktoré preberá nástupnícka účtovná jednotka,

d)  reálnou hodnotou, ak sú zabezpečené derivátmi na zabezpečenie ich reálnej hodnoty,

e)  nehnuteľnosti v špeciálnom podielovom fonde nehnuteľností a nehnuteľnosti, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv účtovných jednotiek, ktoré sú poisťovňami podľa osobitného predpisu,¹⁹⁾ reálnou hodnotou,

f)  komodity trhovou cenou,

g)  drahé kovy v majetku fondu⁹⁾ trhovou cenou,

h)  podielový list v majetku fondu^35a) jeho podielom na hodnote čistého majetku v príslušnom fonde,

i)  záväzky, ktoré sú súčasťou portfólia finančných nástrojov na obchodovanie reálnou hodnotou,

j)  hodnotou zhotoveného diela koncesionárom pre verejného obstarávateľa, za ktorú koncesionár nadobúda nehmotný majetok uvedený v § 25 ods. 1 písm. g).

(2) Na účely tohto zákona sa reálnou hodnotou jednotlivej zložky majetku alebo záväzkov alebo súboru rovnorodých zložiek majetku alebo súboru rovnorodých zložiek záväzkov rozumie

a)  trhová cena,

b)  hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo z kotácií na aktívnom trhu, ak nie je cena podľa písmena a) známa,

c)  hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo z kotácií na inom ako aktívnom trhu, ak nie sú na aktívnom trhu informácie, ktoré by bolo možné použiť v oceňovacom modeli podľa písmena b), alebo

d)  posudok znalca, ak pre oceňovanú položku majetku nie je možné zistiť jeho reálnu hodnotu podľa písmen a) až c), alebo pre oceňovanú položku majetku nie je dostupný oceňovací model odhadujúci s postačujúcou spoľahlivosťou cenu majetku, za ktorú by sa v danom čase predal, alebo jeho použitie by vyžadovalo od účtovnej jednotky vynaloženie neprimeraného úsilia alebo nákladov v pomere s prínosom jeho použitia pre kvalitu zobrazenia finančnej pozície účtovnej jednotky v účtovnej závierke.

(3) Trhová cena je

a)  záverečná cena vyhlásená na burze v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 za predpokladu, ak trh s príslušným majetkom, ktorý burza organizuje, je aktívnym trhom, alebo

b)  najpočetnejšia cena ponuky, alebo ak táto nie je reprezentatívna, medián cien ponúk na inom aktívnom trhu v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1, ak nie je možné použiť ocenenie podľa písmena a); ak náklady na dopravu kúpeného majetku z miesta jeho uloženia na účely obchodovania na aktívnom trhu na miesto jeho použitia u kupujúceho nie sú zanedbateľné, prirátajú sa k trhovej cene.

(4) Ak jednotlivý trh nezverejňuje záverečné ceny alebo iné ceny na ňom realizované, použijú sa kotácie cien na ňom alebo iné formy cenových ponúk, ak nemajú formu kotácií, ak tento trh spĺňa podmienky aktívneho trhu podľa odseku 5 písm. a) a b).

(5) Aktívny trh je trh, na ktorom

a)  sa obchoduje s majetkom podľa druhu majetku s podobnými vlastnosťami za obdobných podmienok,

b)  sú obvykle osoby ochotné kúpiť alebo predať za cenu ponúkanú na tomto trhu,

c)  informácia o cenách je dostupná verejnosti.

(6) Ak sa s majetkom neobchoduje na tuzemskej burze, ale obchoduje sa s ním na zahraničných regulovaných verejných trhoch, rozumie sa trhovou cenou podľa odseku 3 písm. a) záverečná cena vyhlásená na rozhodujúcom regulovanom trhu. Ak sa na rozhodujúcom regulovanom trhu s majetkom, ktorý je predmetom ocenenia, v deň ocenenia neobchodovalo, rozumie sa trhovou cenou podľa odseku 3 písm. a) najvyššia cena zo záverečných cien vyhlásená na zahraničných regulovaných verejných trhoch, na ktorých je účtovnej jednotke dostupná účasť na obchodovaní.

(7) Oceňovacie modely vychádzajú z

a)  trhového prístupu, ktorý používa informácie vytvárané operáciami na trhu, ako napríklad

1. cenu podobného majetku dosiahnutú na aktívnom trhu, pričom sa jeho cena upraví o vplyv charakteristík majetku, v ktorých a v akom rozsahu sa líši od charakteristík oceňovaného majetku,

2. cenu majetku, s vývojom cien ktorého vývoj ceny oceňovaného majetku vykazuje štatistickú závislosť,

3. pri dlhovom majetku úrokovú sadzbu, výnosovú krivku, rizikovú maržu alebo ďalšie zložky ocenenia podobného druhu dlhového nástroja, s podobnou splatnosťou a podobným dlžníkom,

b)  výdavkového prístupu, ktorý vychádza z peňažnej sumy, ktorú by bolo potrebné vydať na obstaranie majetku, ktorý by mal pre účtovnú jednotku porovnateľný prínos ako oceňovaný majetok, pričom tento prístup sa používa najmä na ocenenie nefinančného majetku; zohľadňujú sa pri tom informácie z operácií alebo cenové ponuky z trhu z hľadiska jeho druhu a miesta, na ktorom by sa majetok pravdepodobne obstaral, vrátane maloobchodného trhu,

c)  príjmového prístupu, napríklad model súčasnej hodnoty, ktorý je založený na súčasnej hodnote budúcich peňažných príjmov z majetku a budúcich peňažných výdavkov na majetok, pričom diskontná sadzba sa určí ako vnútorná miera návratnosti požadovaná investormi pre daný druh majetku ku dňu jeho ocenenia, ktorý nesie danú mieru rizika.

(8) Akcie a podiely v dcérskej účtovnej jednotke alebo v účtovnej jednotke s podielovou účasťou sa môžu oceňovať metódou vlastného imania. Pri použití metódy vlastného imania sa hodnota akcií a podielov porovnáva s hodnotou zodpovedajúcou miere účasti na vlastnom imaní v dcérskej účtovnej jednotke a v účtovnej jednotke s podielovou účasťou a hodnota akcií a podielov sa upraví na hodnotu zodpovedajúcu miere účasti na vlastnom imaní v dcérskej účtovnej jednotke a v účtovnej jednotke s podielovou účasťou. Ak účtovná jednotka použije túto metódu ocenenia, je povinná ju použiť na ocenenie všetkých takýchto akcií a podielov a za predpokladu, že môže určiť ocenenie metódou vlastného imania. Účtovná jednotka, v ktorej má iná účtovná jednotka podielovú účasť, poskytuje informácie o aktuálnej štruktúre svojho vlastného imania v takom čase, aby účtovná jednotka mohla oceniť akcie a podiely metódou vlastného imania.

(9) Pri dlhových cenných papieroch a iných úročených pohľadávkach sa ich ocenenie odo dňa vyrovnania ich nákupu do dňa ich splatnosti alebo ich prevodu na inú osobu zvyšuje o prirastený dohodnutý úrok a znižuje o splátku istiny a splátku úroku. Pri dlhových cenných papieroch emitovaných účtovnou jednotkou a iných úročených záväzkoch sa ich ocenenie odo dňa ich prvotného zaúčtovania do dňa splatnosti alebo ich postúpenia na inú osobu zvyšuje o prirastený dohodnutý úrok a znižuje o splátku istiny a splátku úroku.

(10) Účtovná jednotka, ktorá ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. a) neoceňuje cenné papiere a podiely podľa § 25 ods. 8 reálnou hodnotou, neoceňuje tieto cenné papiere a podiely reálnou hodnotou ani ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b) a c).

(11) Mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neoceňuje majetok a záväzky reálnou hodnotou okrem majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. c) a neoceňuje majetok metódou vlastného imania podľa odseku 8.

(12) Ocenenie reálnou hodnotou sa ku dňu ocenenia nevykoná, ak nie je možné spoľahlivo určiť reálnu hodnotu.

(13) Reálna hodnota virtuálnej meny je trhová cena v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. a) zistená spôsobom určeným účtovnou jednotkou zo zvoleného verejného trhu s virtuálnou menou. V priebehu účtovného obdobia účtovná jednotka používa rovnaký spôsob určenia reálnej hodnoty pre danú virtuálnu menu.

  Komentár k § 27        

Oceňovanie reálnou hodnotou

Tento druh ocenenia sa do zákona o účtovníctve zaviedol od 1. 1. 2003. V účtovníctve platila zásada oceňovania majetku a záväzkov v historických cenách s povinnosťou zohľadnenia rizík, strát a znehodnotení ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Oceňovanie majetku a záväzkov reálnou hodnotu požívajú najmä obchodníci s cennými papiermi.

Reálnou hodnotou sa oceňujú vybrané zložky majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, alebo k inému dňu stanovenému osobitným predpisom u niektorých účtovných jednotiek (napr. zákon o bankách, zákon o cenných papieroch, zákon o kolektívnom investovaní). Reálnou hodnotou sa oceňujú najmä cenné papiere, podiely na základnom imaní a deriváty.

Od 1. 1. 2005 reálnou hodnotou (vychádzajúc zo smernice č. 2001/65 ES a podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva) sa oceňujú aj podiely na základnom imaní v obchodných spoločnostiach do 20 %.

Jednotlivé zložky majetku a záväzkov v obchodných spoločnostiach alebo družstvách, ktoré zaniknú bez likvidácie sa tiež oceňujú reálnou hodnotou.

Novelou zákona č. 198/2007 Z. z. platnou od 1. 1. 2008 sa ocenenie majetku reálnou hodnotu rozširuje o majetok, ktorým sú komodity a drahé kovy v majetku fondu. Zákon definuje aj pojem aktívny trh. Novelou zákona č. 504/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2010 sa reálnou hodnotou oceňuje aj hodnota zhotovovaného diela poskytnutá koncesionárom verejnému obstarávateľovi, za ktorú koncesionár nadobúda nehmotný majetok uvedený v § 25 ods. 1 písm. g).

Novelou zákona č. 352/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2014 sa upravuje ocenenie podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a sú nadobudnuté do majetku špeciálneho podielového fondu alternatívnych investícií reálnou hodnotou ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (§ 119 zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní).

Pojem deriváty zákon o účtovníctve nedefinuje. Podľa § 8 písm. d) zákona o cenných papieroch, derivátom je peniazmi oceniteľné právo alebo záväzok vzťahujúci sa na cenné papiere, alebo odvodený od cenných papierov, komodít, úrokových mier, kurzových indexov peňažných prostriedkov v mene euro alebo v cudzej mene alebo iných majetkových hodnôt využívaných na tento účel v obchodnom styku. Derivátom je aj peniazmi oceniteľné právo alebo záväzok vzťahujúci sa na zmluvy o cenných papieroch, alebo je od takých zmlúv odvodený. Derivátmi sú najmä investičné nástroje uvedené v § 5 písm. f) až i) zákona o cenných papieroch:

a)  nástroje peňažného trhu v mene euro a v cudzej mene,

b)  termínové zmluvy pripúšťajúce aj finančné vyrovnanie záväzkov z týchto zmlúv, ktoré sa vzťahujú na investičné nástroje, úrokové miery, peňažné prostriedky v mene euro a v cudzej mene alebo indexy finančného trhu,

c)  opcie na kúpu alebo na predaj investičných nástrojov a im rovnocenných nástrojov pripúšťajúcich aj finančné vyrovnanie. Rozumejú sa nimi najmä opcie na peňažné prostriedky v mene euro a v cudzej mene (menové opcie) a opcie na úrokové miery (úrokové opcie),

d)  zmluvy o zámene úrokových mier, mien a akcií.

(Z uvedeného sa účtovné jednotky v doterajšej praxi najčastejšie stretávajú s účtovaním opcií).

Reálnou hodnotu sa rozumie:

•    trhová cena,

•    ocenenie kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca, v prípade, že trhová cena nie je k dispozícii alebo nevyjadruje správne reálnu hodnotu,

•    ocenenie ustanovené podľa osobitného predpisu (§ 95 z. č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní).

Novelou zákona č. 352/2013 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, sa od 1. 1. 2014 novo zadefinovala trhová cena. Trhová cena sa vymedzuje s prihliadnutím na možnosti a schopnosti profesionálnych investorov, ako sú fondy, obchodníci s cennými papiermi a pod. tak, aby v prípade, keď nie je v deň ocenenia cena na trhu k dispozícii, títo použili odhad trhovej ceny prostredníctvom modelu.

Ak trhovú cenu nie je možné spoľahlivo určiť, reálna hodnota sa stanoví kvalifikovaným odhadom. Novelou zákona sa v § 27 ods. 6 doplnila definícia kvalifikovaného odhadu. Oceňovacie modely, ktoré sú základom kvalifikovaných odhadov, vychádzajú všetky zo súčasnej hodnoty budúcich výdavkov na majetok a príjmov z majetku.

Ak nie je možné ku dňu ocenenia objektívne určiť reálnu hodnotu, za reálnu hodnotu sa považuje ocenenie spôsobmi podľa § 25 zákona o účtovníctve.

Novelou zákona v § 27 ods. 11 sa ustanovuje aj oslobodenie od oceňovania reálnou hodnotou a metódou vlastného imania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Oslobodenie sa netýka oceňovania majetku a záväzkov z dôvodu zániku účtovnej jednotky bez likvidácie. Oslobodenie sa vzťahuje na mikro účtovnú jednotku, účtovnú jednotku, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovnú jednotku, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. Ide o odbúranie administratívnej záťaže spojenej zo získaním reálnej hodnoty a ocenením metódou vlastného imania a odstráni sa vznik možných chýb z dôvodu nesprávneho zaúčtovania týchto hodnôt.

Nové znenie § 27 oceňovanie
reálnou hodnotou od 1. 1. 2016

Zákonom č. 130/20015 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, s účinnosťou od 1. 1. 2016 sa novo zadefinoval § 27 zákona o účtovníctve – oceňovanie reálnou hodnotou

Dôvodom zmeny bolo ustanoviť ocenenie reálnou hodnotou tak, aby ju bolo možné vždy získať a aby nebolo potrebné v niektorom účtovnom období oceniť jednotlivý majetok obstarávacou cenou iba z dôvodu, že reálna hodnota nie je k dispozícii. Použitie obstarávacej ceny vytváralo časový rad nekonzistentných ocenení toho istého jednotlivého majetku, keďže obstarávacia cena na rozdiel od reálnej hodnoty obsahuje okrem kúpnej ceny aj ďalšie výdavky na obstaranie jednotlivej položky majetku a vracia ocenenie do okamihu prvotného ocenenia jednotlivej majetkovej položky, čo je v rozpore s účelom precenenia majetku reálnou hodnotu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Znenie § 27 do 21. 12. 2015 umožňovalo použiť 10 dní starú cenu, ktorá je aproximáciou trhovej ceny ku dňu ocenenia iba v prípade, ak trh v danom čase bol málo premenlivý.

Na ten účel sa ustanovuje používanie oceňovacích modelov vhodných na odhad reálnej hodnoty. Podľa kvality ocenenia, ktorá sa od nich očakáva sú rozdelené do dvoch úrovní, úroveň modelov využívajúcich informácie prevažne z operácií na aktívnych trhoch a úroveň modelov využívajúcich informácie prevažne z operácií na iných ako aktívnych trhoch. Podľa druhu metódy odhadu ocenenia sú rozdelené do troch tried podľa hlavného prístupu, ktorý model používa, trhového prístupu, výdavkového prístupu a príjmového prístupu. Účtovná jednotka si model môže vytvoriť sama, vychádzajúc z odbornej literatúry popisujúcej modelovanú vec, zo svojich poznatkov o modelovanej veci a zo zásad matematického modelovania, najmä z ustanovenia premenných, ktoré zásadne ovplyvňujú modelované správanie predmetného javu alebo veci a z ustanovenia miery zjednodušenia modelovej reality v modeli, ktorá je primeraná cieľu modelu. Alebo si môže oceňovaní model zakúpiť, napr. od poradenskej firmy.

Zložitosť modelu by mala zodpovedať zložitosti majetku, ktorého cenenie sa odhaduje. Napríklad pre ocenenie opcií sa používajú pomerne zložité opčné modely, ako napríklad Black-Sholes-Merton model alebo binomický model. Pre ocenenie majetku nájdeného pri inventarizácii stačí použiť jednoduchý model vytvorený na základe výdavkového prístupu. To znamená kúpnu cenu najvýhodnejšej kúpy z hľadiska oceňujúcej účtovnej jednotky (vzdialenosť k predajcovi, parametre produktu najviac sa blížiace oceňovanému produktu) upravenú o mieru opotrebenia produktu.

V prípade, že žiadny z modelov nie je vhodné použiť na ocenenie konkrétnej zložky majetku, použije sa posudok znalca.

Ďalej sa ustanovil postup pre ocenenie podielov metódou vlastného imania v individuálnej účtovnej závierke, a to s rozhodujúcim vplyvom a s podielovou účasťou.

Ocenenie reálnou hodnotou sa ku dňu ocenenia nevykoná, ak nie je možné spoľahlivo určiť reálnu hodnotu.

Reálna hodnota virtuálnej meny

S účinnosťou od 1. 10. 2018 (zákon č. 213/2018) bol doplnený § 27 o ods. 13 zákona o účtovníctve, ktorý definuje reálnu hodnotu virtuálnej meny ako trhovú cenu v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. a), tzn., v deň uskutočnenia účtovného prípadu, zistenú spôsobom určeným účtovnou jednotkou zo zvoleného verejného trhu s virtuálnou menou. V priebehu účtovného obdobia účtovná jednotka používa rovnaký spôsob určenia reálnej hodnoty pre danú virtuálnu menu. Tzn., účtovná jednotka na účely zaúčtovania virtuálnej meny v mene euro, si zvolí verejný trh s virtuálnou menou, na ktorom sú uvedené kurzy tejto meny, pričom pre jeden druh meny použije počas celého účtovného obdobia jeden zvolený verejný trh.

Podľa prechodného ustanovenia § 39q zákona o účtovníctve sa ustanovenie § 24 ods. 10, § 25 ods. 1 písm. h) a § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve prvýkrát použijú na ocenenie majetku a záväzkov pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa končí k 1. 10. 2018, tzn. ocenenie virtuálnej meny reálnou hodnotou sa použije prvýkrát pri zostavovaní účtovnej závierky k 1. 10. 2018.

Komentár k zmenám účinným
od 1. 1. 2023 – zákon č. 407/2022 Z. z.

V § 27 ods. 5 písm. b) ZoÚ sa spresňuje definícia aktívneho trhu, ktorým je trh, na ktorom sú (okrem iného) obvykle osoby ochotné kúpiť alebo predať za cenu ponúkanú na tomto trhu.

Komentár k zmenám účinným
od 1. 3. 2024 – zákon č. 309/2023 Z. z.

§ 27 ods. 1 písm. c)

Dopĺňa sa ocenenie v prípade odštiepenia kedy predmetom ocenenia je iba majetok a záväzky alebo súbor rôznorodých zložiek majetku alebo súbor rôznorodých zložiek záväzkov predstavujúcich časť imania odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotky, ktoré preberá nástupnícka účtovná jednotka.

§ 28

(1) Účtovná jednotka, ak nie je ďalej ustanovené inak, odpisuje hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak ide o zmluvu o výpožičke⁴¹⁾ počas doby zabezpečenia záväzku prevodom práva⁴²⁾ alebo ak sa vlastnícke právo k veciam nadobúda iným spôsobom ako prevzatím veci,⁴³⁾ ako aj v ďalších prípadoch ustanovených osobitnými predpismi, o majetku účtuje a odpisuje ho účtovná jednotka, ktorá ho používa.

(2) Pozemky, predmety z drahých kovov a iný majetok vymedzený osobitnými predpismi⁴⁴⁾ sa neodpisujú.

(3) Účtovná jednotka uvedená v odseku 1 je povinná zostaviť si odpisový plán, na základe ktorého vykonáva odpisovanie majetku. Uvedený majetok sa odpisuje len do výšky jeho ocenenia v účtovníctve. Účtovná jednotka podľa § 9 ods. 2 účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva a účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, si môže určiť v odpisovom pláne odpisy podľa osobitného predpisu,^35c) ak sú v tomto osobitnom predpise určené inak ako podľa tohto zákona.

(4) Hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok odpisuje účtovná jednotka počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku. Ak sa nedá životnosť goodwillu a aktivovaných nákladov na vývoj spoľahlivo odhadnúť, musí ich účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov od ich obstarania. Ak neboli aktivované náklady na vývoj úplne odpísané, môže účtovná jednotka rozdeliť zisk, ak úhrnná výška rezervných fondov a iných zložiek vlastného imania, ktoré sú k dispozícii na vyplácanie, je vyššia ako celková výška neodpísaných aktivovaných nákladov na vývoj. Nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou sa neaktivuje okrem softvéru a nákladov na vývoj, ktoré sa aktivujú v súlade s postupmi účtovania.

(5) Na základe splatenia príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov sa účtuje v obchodnej spoločnosti a u spoločníka alebo akcionára vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov podľa osobitného predpisu.^44a) V účtovníctve spoločníka alebo akcionára sa splatené príspevky do kapitálového fondu z príspevkov účtujú ako súčasť ocenenia cenného papieru alebo podielu na základnom imaní.

(6) Účtovná jednotka je povinná dodržať podmienku zákazu vrátenia plnenia nahrádzajúceho vlastné zdroje, ak je spoločnosť v kríze podľa § 67a Obchodného zákonníka. Na účely posúdenia, či je spoločnosť v kríze, sa rozumie

a)  vlastným imaním suma položky vlastné imanie vykázaná v súvahe účtovnej závierky alebo suma, ktorá by bola vykázaná, ak by účtovná jednotka zostavila účtovnú závierku,

b)  záväzkami suma položky záväzkov vykázaná v súvahe účtovnej jednotky alebo suma záväzkov, ktorá by bola vykázaná, ak by účtovná jednotka zostavila účtovnú závierku; mikro účtovná jednotka od sumy záväzkov odpočíta sumu vykázanú na účtoch časového rozlíšenia nákladov a výnosov na strane pasív súvahy.

  Komentár k § 28        

Odpisovanie majetku
a účtovný odpisový plán

Zákon o účtovníctve v § 28 ustanovuje, že hmotný majetok a nehmotný majetok sa odpisuje v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Majetok odpisuje zásadne tá účtovná jednotka, ktorá má k nemu vlastnícke právo. Táto zásada neplatí vždy. Zákon pripúšťa prípady, pri ktorých bude účtovať o majetku a aj ho odpisovať tá účtovná jednotka, ktorá nemá k nemu vlastnícke právo, ale ho používa, napr.:

•    ak ide o zmluvu o výpožičke (§ 659 Občianskeho zákonníka) po dobu zabezpečenia záväzku prevodom práva (§ 553 Občianskeho zákonníka), na základe ktorej vznikne vypožičateľovi právo na vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať, alebo

•    ak vlastnícke právo k veciam účtovná jednotka nadobúda iným spôsobom ako prevzatím veci, napr. až úplným zaplatením kúpnej ceny (§ 133 Občianskeho zákonníka).

Zákon ďalej ustanovuje majetok, ktorý sa neodpisuje. Ide o pozemky, predmety z drahých kovov a iný majetok vymedzený osobitnými predpismi (napr. zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, ktorý bol 1. 6. 2009 nahradený novým zákonom č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty) sa neodpisujú.

Účtovné jednotky sú povinné pre odpisovanie majetku zostaviť odpisový plán, na základe ktorého vykonávajú odpisovanie majetku. Pri stanovení účtovných odpisov (účtovný odpisový plán, sadzby odpisov, dobu odpisovania) zákon ponecháva účtovným jednotkám určitú mieru voľnosti. Účtovný odpis by mal vyjadrovať reálne opotrebenie majetku za dané obdobie, pretože zohľadňuje skutočnú mieru využiteľnosti majetku a jeho reálnu dobu životnosti. Účtovné odpisy plnia tieto funkcie:

a)  sú prostriedkom na vyjadrenie poklesu hodnoty majetku vzhľadom na jeho reálne opotrebenie,

b)  sú súčasťou prevádzkových nákladov, čím priamo ovplyvňujú výšku vykázaného výsledku hospodárenia,

c)  vytvárajú sa z nich voľné peňažné prostriedky, ktoré možno použiť na akýkoľvek účel (nie sú viazané na osobitnom účte).

Aby účtovné odpisy mohli plniť uvedené funkcie, musia byť optimálne stanovené. Metodickým prostriedkom na stanovenie účtovných odpisov je účtovný odpisový plán. Zo zákonnej úpravy možno odvodiť dve vzájomne súvisiace časti odpisového plánu:

a)  vecnú,

b)  metodickú.

Vecná časť predstavuje súhrn odpisovaného majetku vrátane prírastkov a úbytkov v príslušnom odpisovom období. Vecná časť odpisového plánu má nadväzovať na príslušné syntetické účty a analytickú evidenciu dlhodobého majetku. Metodická časť odpisového plánu obsahuje metódy, sadzby a dobu účtovného odpisovania majetku.

Účtovné odpisy si môže účtovná jednotka stanoviť niekoľkými spôsobmi:

a)  dlhodobý hmotný majetok môže odpisovať podľa zákona o dani z príjmov (účtovné odpisy sa rovnajú daňovým); to však neznamená, že účtovné odpisy a daňové sa budú vždy rovnať, napríklad daňové odpisy možno prerušiť, účtovné nie, ďalej krátenie daňových odpisov hmotného majetku využívaného na osobnú spotrebu a pod.

b)  časové odpisy (základom je cena, ktorou je majetok ocenený v účtovníctve a doba odpisovania),

c)  výkonové odpisy (odpisy sa počítajú na báze skutočných a predpokladaných výkonov).

Hmotný majetok odpisuje účtovná jednotka počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku. Nehmotný majetok, ktorým sú náklady na vývoj, musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do 5 rokov od jeho obstarania. Ostatný nehmotný majetok, ktorým je softvér účtovaný na účte 013 – Softvér a nehmotný majetok účtovaný na účte 014 – Oceniteľné práva, účtovná jednotka odpíše podľa predpokladanej doby používania, ktorú uvedie v odpisovom pláne, tzn., že takýto nehmotný majetok sa môže odpisovať aj dlhšie ako 5 rokov.

Ak neboli náklady na vývoj úplne odpísané, môže účtovná jednotka vyplácať dividendy, podiely a tantiémy iba vtedy, ak úhrnná výška výsledku hospodárenia a fondov tvorených zo zisku určeného na vyplácanie je vyššia ako celková výška neodpísaných nákladov na vývoj.

Nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou sa neaktivuje okrem softvéru a nákladov na vývoj, ktoré sa aktivujú v súlade s postupmi účtovania (napr. náklady na výskum sa neaktivujú, zostanú zaúčtované na nákladových účtoch, na ktorých boli zaúčtované pri svojom vzniku).

Od 1. 1. 2010 sa z § 28 zákona o účtovníctve vypustila povinnosť odpísať goodwill alebo záporný goodwill do 5 rokov od jeho obstarania. Presnú dobu odpisovania nestanovujú ani postupy účtovania pre podnikateľov. Po ich novele platnej od 1. 1. 2010 v § 37 ods. 13 je len ustanovené, že goodwill sa bude odpisovať, a to na základe opodstatnenosti jeho existencie, teda robí sa testovanie, aký úžitok účtovnej jednotke goodwill prinesie. Podľa toho sa môže odpisovať postupne, alebo napr. aj 1/3 z hodnoty goodwillu. Goodwill alebo záporný goodwill sa odpíše do nákladov na účet 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu alebo v prospech účtu 075 – Oprávky ku goodwillu.

Účinnosť do 31. 12. 2015

Hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok odpisuje účtovná jednotka počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku. Nehmotný majetok, ktorým sú náklady na vývoj, musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania. Ak neboli náklady na vývoj úplne odpísané, môže účtovná jednotka vyplácať dividendy, podiely a tantiémy iba vtedy, ak úhrnná výška výsledku hospodárenia a fondov tvorených zo zisku určeného na vyplácanie je vyššia ako celková výška neodpísaných nákladov na vývoj. Nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou sa neaktivuje okrem softvéru a nákladov na vývoj, ktoré sa aktivujú v súlade s postupmi účtovania. Účinnosť do 31. 12. 2015.

Účinnosť od 1. 1. 2016
(zákon č. 130/2015 Z. z.)

Hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok odpisuje účtovná jednotka počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku. Ak sa nedá životnosť goodwillu a aktivovaných nákladov na vývoj spoľahlivo odhadnúť, musí ich účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov od ich obstarania. Ak neboli aktivované náklady na vývoj úplne odpísané, môže účtovná jednotka rozdeliť zisk, ak úhrnná výška rezervných fondov a iných zložiek vlastného imania, ktoré sú k dispozícii na vyplácanie, je vyššia ako celková výška neodpísaných aktivovaných nákladov na vývoj. Nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou sa neaktivuje okrem softvéru a nákladov na vývoj, ktoré sa aktivujú v súlade s postupmi účtovania.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ požaduje obmedzenie doby odpisovania goodwillu a aktivovaných nákladov na vývoj v prípade, ak sa ich životnosť nedá spoľahlivo oceniť. V takomto prípade sa vymedzený nehmotný majetok musí odpísať do 5 rokov o obstarania.

Účinnosť od 1. 1. 2018
(zákon č. 264/2017 Z. z.)

Od 1. 1. 2018 sa ustanovenie § 28 dopĺňa o nový odsek 5, ktorý znie:

Na základe splatenia príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov sa účtuje v obchodnej spoločnosti a u spoločníka alebo akcionára vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov podľa osobitného predpisu.^44a) V účtovníctve spoločníka alebo akcionára sa splatené príspevky do kapitálového fondu z príspevkov účtujú ako súčasť ocenenia cenného papieru alebo podielu na základnom imaní.

Odkaz pod čiarou 44a znie: § 123 ods. 2 a § 217a Obchodného zákonníka

§ 123 ods. 2 Obchodného zákonníka
Práva a povinnosti spoločníkov

Spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku alebo rozdeliť iné vlastné zdroje len pri splnení podmienok podľa § 179 ods. 3 a 4 a ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok. Na tvorbu kapitálového fondu príspevkami spoločníkov a ich použitie na rozdelenie medzi spoločníkov platí § 217a rovnako. Spoločnosť nesmie vyplácať najmä úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na podiely na zisku alebo rozdeliť iné vlastné zdroje.

§ 217a Obchodného zákonníka
Kapitálový fond z príspevkov

(1) Spoločnosť môže vytvoriť kapitálový fond z príspevkov akcionárov. Vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov akcionárov musí byť upravené v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov akcionárov pri vzniku spoločnosti, musia ho schváliť zakladatelia. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov akcionárov za trvania spoločnosti, musí ho schváliť valné zhromaždenie. Na splatenie príspevku akcionára do kapitálového fondu sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch a za kapitálový fond sa považujú okamihom splatenia.

(2) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, splatený kapitálový fond z príspevkov akcionárov možno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov alebo na zvýšenie základného imania, ak tak ustanovuje zakladateľská zmluva alebo stanovy, a to na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Kapitálový fond z príspevkov akcionárov nemožno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov, ak je spoločnosť v kríze alebo ak by sa v dôsledku prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov akcionárov dostala do krízy.

(3) Ak sa má splatený kapitálový fond z príspevkov akcionárov použiť na prerozdelenie medzi akcionárov, najneskôr 60 dní vopred sa musí zverejniť oznámenie o výške jeho prerozdelenia. Ustanovenie § 179 ods. 4 tým nie je dotknuté.

(4) Na kapitálový fond z príspevkov akcionárov použitý na prerozdelenie akcionárom v rozpore s týmto zákonom sa použije primerane ustanovenie § 67f ods. 2 a 3. Akcionár nie je povinný vrátiť plnenie z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov akcionárov, ak preukáže, že plnenie prijal dobromyseľne.

Novela obchodného zákonníka platná od 1. 1. 2018 definuje pravidlá pre kapitálový fond a jeho vytvorenie a výplatu. Vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov spoločníkov musí byť upravené v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách spoločnosti. Na splatenie príspevku spoločníkov do kapitálového fondu sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch definované Obchodným zákonníkom. Spoločnosť nesmie vyplácať spoločníkom alebo akcionárom úroky z príspevkov do kapitálových fondov spoločnosti.

Vytvorenie kapitálového fondu

Ak sa kapitálové fondy vytvárajú z príspevkov spoločníkov alebo akcionárov pri založení spoločnosti, musia ho schváliť zakladatelia. Ak sa kapitálový fond vytvára z príspevkov spoločníkov alebo akcionárov za trvania spoločnosti, musí jeho vytvorenie schváliť valné zhromaždenie spoločnosti. Peňažné prostriedky v takto vytvorenom fonde sa za kapitálový fond považujú až okamihom ich splatenia.

Vyplatenie kapitálového fondu

Splatený kapitálový fond z príspevkov spoločníkov možno použiť na prerozdelenie medzi spoločníkov alebo na zvýšenie základného imania na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti. V prípade ak sa má splatený kapitálový fond použiť na prerozdelenie medzi spoločníkov, najneskôr 60 dní vopred sa musí v Obchodnom vestníku zverejniť oznámenie o výške jeho prerozdelenia. Toto ustanovenie platí len pre kapitálové fondy vytvorené po 1. 1. 2018. Možnosti vyplatenia kapitálového fondu musia byť stanovené v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách.

Kapitálový fond z príspevkov spoločníkov nemožno použiť na prerozdelenie medzi spoločníkov alebo akcionárov, ak je spoločnosť v kríze alebo ak by sa v dôsledku prerozdelenia kapitálového fondu dostala do krízy.

Účtovanie

Kapitálové fondy sa vedú na účte 413 (ostatné kapitálové fondy).

Na účte 413 – Ostatné kapitálové fondy sa účtujú ostatné peňažné kapitálové vklady aj nepeňažné kapitálové vklady, ktoré pri ich vytvorení nezvyšujú základné imanie účtovnej jednotky a nie je pre ne v predchádzajúcich účtoch tejto účtovej skupiny samostatný syntetický účet.

V prospech účtu sa účtuje najmä bezodplatne prijatý majetok od spoločníkov, členské podiely v družstvách na družstevnú bytovú výstavbu.

Podľa zákona č. 61/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, od 1. 3. 2009 sa za nehmotný majetok nepovažujú zriaďovacie náklady, ktoré sa účtovali na účte 011 – Zriaďovacie náklady. Pri svojom vzniku sa účtujú priamo do nákladov na príslušné nákladové účty, ktorých sa podľa charakteru účtovného prípadu týkajú.

Odpisovanie dlhodobého
hmotného majetku a postupy účtovania
v podvojnom účtovníctve (§ 20)

Dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok sa odpisuje na základe odpisového plánu (§ 28 zákona o účtovníctve) nepriamo prostredníctvom účtovných odpisov. Zostatková cena sa zisťuje pomocou oprávok k dlhodobému nehmotnému majetku a dlhodobému hmotnému majetku.

Dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje s ohľadom na opotrebovanie zodpovedajúce bežným podmienkam jeho používania. Technické zhodnotenie dlhodobého nehmotného majetku sa odpíše takým spôsobom ako dlhodobý nehmotný majetok, ku ktorému sa vzťahuje.

Pri tvorbe odpisového plánu sa zohľadňuje doba použiteľnosti, počet výrobkov alebo podobných jednotiek, u ktorých sa predpokladá ich získanie prostredníctvom majetku, pričom sa predovšetkým zohľadňuje:

a)  očakávané použitie majetku a intenzita jeho využitia,

b)  očakávané fyzické opotrebenie majetku, ktoré závisí od bežných podmienok jeho využívania, ako je smennosť, plán opráv a údržby, starostlivosť o majetok v čase, keď sa nevyužíva,

c)  technické a morálne zastaranie,

d)  zákonné alebo iné obmedzenia na používanie majetku,

e)  rôzna doba použiteľnosti a rôzny priebeh opotrebenia jednotlivých oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku podľa potrieb účtovnej jednotky.

Podľa meniacich sa podmienok sa prehodnotí odpisový plán a upraví sa zostatková doba odpisovania alebo sadzby odpisovania.

Pri odpisovaní zvierat základného stáda a ťažných zvierat možno postupovať tak, že odpisy sa vyjadria podielom obstarávacej ceny zníženej o predpokladanú tržbu pri brakovaní (čitateľ) a predpokladaného počtu rokov v chove základného stáda (menovateľ). Ťažné zvieratá, dostihové a plemenné kone sa odpisujú individuálne, ostatné zvieratá základného stáda možno odpisovať skupinovo.

Ak sa odpisuje dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve, účtovné odpisy sa vykonávajú zo spoluvlastníckeho podielu každého spoluvlastníka. Dlhodobý hmotný majetok, ktorý bol obstaraný družstevnou bytovou výstavbou a neslúži podnikaniu, sa neodpisuje.

Účtovné odpisy sa účtujú v prospech účtu účtovej skupiny 07 – Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku a 08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku a na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku. Spôsob zaokrúhlenia účtovných odpisov sa uvádza v odpisovom pláne, to znamená, že spôsob zaokrúhlenia je plne v kompetencii účtovnej jednotky, ktorá si stanoví, že odpisy bude zaokrúhľovať napr. na celé čísla nahor alebo nadol, na dve desatinné miesta nahor alebo nadol atď.).

®  Odpisovanie dlhodobého hmotného majetku podľa postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve (§ 20)

•    Trvalé zníženie hodnoty dlhodobého hmotného majetku sa vyjadruje prostredníctvom účtovných odpisov, ak nejde o škodu.

•    Dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje na základe odpisového plánu, v ktorom sa uvádza aj spôsob zaokrúhľovania odpisov.

•    Podľa meniacich sa podmienok používania dlhodobého hmotného majetku sa prehodnotí odpisový plán a upraví sa zostatková doba odpisovania alebo sadzby odpisovania.

•    Dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje počas predpokladanej doby používania s ohľadom na očakávané používanie majetku a intenzitu jeho využitia alebo technické a morálne zastaranie.

•    Ak sa odpisuje dlhodobý hmotný majetok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve, účtovné odpisy sa vykonávajú zo spoluvlastníckeho podielu každého spoluvlastníka.

•    Účtovné odpisy dlhodobého hmotného majetku sa účtujú v knihách dlhodobého majetku. Odpisy dlhodobého hmotného majetku podľa zákona o dani z príjmov (daňové odpisy), sa uvádzajú v knihách dlhodobého majetku a v rámci uzávierkových účtovných operácii ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení prevádzková réžia, teda v peňažnom denníku sa uvádzajú len daňové odpisy.

•    Dlhodobý majetok sa začne odpisovať v mesiaci, v ktorom bol zaradený do používania.

Zákonom č. 61/2009 Z. z., ktorým sa od 1. 3. 2009 novelizoval zákon o účtovníctve sa umožnilo účtovným jednotkám účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva určiť účtovné odpisy vo výške daňových odpisov podľa zákona o dani z príjmov, a od 1. 1. 2014 sa toto ustanovenie rozširuje aj o účtovnú jednotku, ktorá nie je založená alebo zriadená na podnikanie (zákon č. 352/2013 Z. z.), okrem prípadov, ak sa daňové odpisy určujú podľa zákona o účtovníctve. Zákon o účtovníctve v § 28 ods. 4 len v jednom prípade, a to pre nehmotný majetok, stanovuje lehotu pre odpisovanie majetku a tým sú náklady na vývoj, ktoré musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do 5 rokov od obstarania. Ostatný majetok sa odpisuje podľa predpokladanej doby používania. Ak sa účtovná jednotka rozhodne uplatňovať odpisy podľa zákona o dani z príjmov, odpisový plán sa zostaví v nadväznosti na § 22 až § 28 zákona o dani z príjmov.

     Príklad

Účtovná jednotka zakúpila v mesiaci máj 2023 osobný automobil vo výške 36 000 €. Pri stanovení odpisov využila ustanovenie § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve, podľa ktorého môže účtovná jednotka stanoviť, že účtovné odpisy sa rovnajú daňovým.

Zakúpenie automobilu sa v peňažnom denníku zaúčtuje ako výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti alebo z bankového účtu a ako výdavok neovplyvňujúci základ dane v ďalšom členení majetok alebo ostatné výdavky. Zároveň sa obstaraný dlhodobý hmotný majetok – osobný automobil zaúčtuje v knihe dlhodobého hmotného majetku v sume 36 000 €.

Podľa zákona o dani z príjmov sa automobil odpisuje 4 roky. Vzhľadom na to, že účtovné odpisy sa rovnajú daňovým a vzhľadom na skutočnosť, že s účinnosťou od 1. 1. 2012 zákonom č. 548/2011 Z. z. sa do zákona o dani z príjmov zaviedol nový spôsob stanovenia ročného odpisu v 1. roku odpisovania, a to na mesačnej báze, ktorý sa uplatňuje na hmotný majetok zaradený do užívania počnúc 1. 1. 2012, účtovná jednotka v prvom roku odpisovania môže do daňových výdavkov uplatniť iba alikvotnú časť ročného odpisu pripadajúcu na počet mesiacov, v ktorých sa o majetku účtovalo. Zvyšnú časť ročného odpisu, ktorú daňovník neuplatnil do daňových výdavkov v prvom roku odpisovania zahrnie do základu dane v zdaňovacom období nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku stanoveného zákonom o dani z príjmov.

Odpisy sa uvedú v knihe dlhodobého hmotného majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. V peňažnom denníku sa zaúčtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení „ostatné výdavky“. Vo výkaze o majetku a záväzkoch za rok 2023 sa uvedie daňová zostatková cena vo výške 30 000 € (36 000 € – 36 000 € : 48 mesiacov x 8 mesiacov).

®  Dlhodobý nehmotný majetok v jednoduchom účtovníctve

Zákon o dani z príjmov pri definícii dlhodobého nehmotného majetku sa po vecnej stránke odvoláva na zákon o účtovníctve a na postupy účtovania v jednouchom účtovníctve. Z tohto dôvodu od 1. 1. 2012 došlo k zmene § 10 Opatrenia pre vedenie jednoduchého účtovníctva Opatrením MF SR č. MF/26567/2011-74. Podľa § 10 ods. 4 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve, za nehmotný majetok sa považujú najmä

a)  výsledky vývojovej činnosti, napríklad dizajn,

b)  softvér,

c)  oceniteľné práva, napríklad výrobno-technické poznatky (know how), licencie, užívacie práva, právo prechodu cez pozemok, vydavateľské práva, vydavateľské tituly, autorské práva, dovozné kvóty a vývozné kvóty, obchodné značky, ochranné známky, receptúry, predmety premyslených práv a iné výsledky duševnej práce, ak sa obstarali za odplatu.

Na základe uvedeného, potom za dlhodobý nehmotný majetok aj pre potreby zákona o dani z príjmov sa považuje majetok, ktorý je definovaný v postupoch účtovania: vývoj, softvér, oceniteľné práva.

Čo sa týka odpisovania dlhodobého nehmotného majetku, postupuje sa tiež podľa zákona o účtovníctve a postupov účtovania. Zákon o účtovníctve pre odpisovanie dlhodobého nehmotného majetku stanovuje len jednu lehotu odpisovania, a to pri vývoji, ktorý musí účtovná jednotka odpísať do 5 rokov od jeho obstarania. Ostatný dlhodobý nehmotný majetok, ktorým sú softvér a oceniteľné práva (know how, licencie, užívanie práva, právo prechodu cez pozemok, vydavateľské práva, vydavateľské tituly, autorské práva, dovozné kvóty a vývozné kvóty, obchodné značky, ochranné známky, receptúry, predmety premyslených práv a iné výsledky duševnej prác, ak sa obstarali za odplatu), sa bude odpisovať podľa predpokladanej doby používania tohto majetku.

Dlhodobý nehmotný majetok
a jeho odpisovanie

Názov DNM	Doba odpisovania
Vývoj	do 5 rokov od obstarania
Softvér	podľa predpokladanej doby používania
Oceniteľné práva	podľa predpokladanej doby používania

 

V zákone o dani z príjmov v § 22 ods. 8 je ustanovené, že nehmotný majetok sa zahŕňa do základu dane vo výške účtovných odpisov stanovených v odpisovom pláne. Akým spôsobom sa dlhodobý nehmotný majetok odpisuje, je ustanovené v § 28 zákona o účtovníctve a v § 20 postupov účtovania pre podnikateľov v jednoduchom účtovníctve.

     Príklad

Účtovná jednotka kúpila samostatný softvér na účtovanie miezd. Obstarávacia cena softvéru bola vo výške 3 600 €.

Softvér z pohľadu účtovného aj zákona o dani z príjmov je považovaný za dlhodobý nehmotný majetok. Ak jeho ocenenie je vyššie ako 2 400 € a doba používania je dlhšia ako jeden rok, musí sa o jeho obstaraní účtovať ako o dlhodobom nehmotnom majetku. Dodávateľskú faktúru za dodaný softvér účtovná jednotka v peňažnom denníku zaúčtuje ako:

•    výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti alebo z bankového účtu;

•    výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov, pretože ide o nákup dlhodobého majetku, ktorý sa do daňových výdavkov dostane postupne prostredníctvom odpisov, v ďalšom členení dlhodobý majetok alebo ostatné výdavky.

Účtovná jednotka musí softvér zaúčtovať aj do knihy dlhodobého nehmotného majetku a vypracovať odpisový plán. Keďže dlhodobý nehmotný majetok okrem výdavkov na vývoj sa odpisuje podľa predpokladanej doby používania, účtovná jednotka si stanovila, že softvér bude používať po dobu 3 rokov. Mesačný odpis: 3 600 € : 36 mesiacov = 100 €.

Do knihy dlhodobého nehmotného majetku sa bude účtovný odpis účtovať mesačne. Do peňažného denníka v rámci uzávierkových účtovných operácií sa zaúčtuje účtovný odpis za počet mesiacov, v ktorom sa majetok odpisoval, pretože podľa § 20 ods. 10 postupov účtovania pre podnikateľov v jednoduchom účtovníctve dlhodobý majetok sa začne odpisovať v mesiaci, v ktorom bol zaradený do používania.

     Príklad

Účtovná jednotka v mesiaci máj bežného účtovného obdobia kúpila samostatný softvér na účtovanie miezd. Obstarávacia cena softvéru bola vo výške 3 600 €.

Zakúpenie dlhodobého nehmotného majetku účtovná jednotka zaúčtuje ako v predchádzajúcom príklade. Čo sa týka odpisovania, už od roku 2012 účtovná jednotka nemôže uplatniť ročný odpis, ale mesačný x počet mesiacov, v ktorých sa majetok účtuje z dôvodu, že podľa § 20 ods. 10 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve je ustanovené, že dlhodobý majetok sa začne odpisovať v mesiaci, v ktorom bol zaradený do používania, teda v našom prípade v prvom roku zaúčtuje odpis za 8 mesiacov, v druhom a v treťom roku po 12 mesiacov a vo štvrtom roku doúčtuje odpisy za 4 mesiace.

Rok	Suma odpisov
1	800 €
2	1 200 €
3	1 200 €
4	400 €
Spolu	3 600 €

 

Ak by účtovná jednotka predpokladala dobu používania softvéru napr. 6 rokov, potom by sa odpisoval počas tejto doby. Výpočet mesačného odpisu: 3 600 € : 6 : 12 = 50 €. V prvom roku účtovná jednotka odpíše 400 €, v druhom až v 6 roku 5 x po 600 € a v poslednom siedmom roku 200 €.

Rok	Suma odpisov
1	400 €
2	600 €
3	600 €
4	600 €
5	600 €
6	600 €
7	200 €
Spolu	3 600 €

 

Účtovné odpisy dlhodobého nehmotného majetku bude účtovná jednotka účtovať v knihe dlhodobého nehmotného majetku mesačne, v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií bude účtovať odpisy pripadajúce na daný rok, teda v prvom roku 400 € za 8 mesiacov, v ďalších rokoch po 600 € za 12 mesiacov a v poslednom siedmom roku 200 € za 4 mesiace ako výdavky ovplyvňujúce základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatné výdavky.

Komentár k zmenám účinným
od 1. 1. 2022 – zákon č. 456/2021 Z. z.

K § 28 ods. 6

§ 28 zákona o účtovníctve sa dopĺňa odsekom 6, ktorý definuje pojem vlastné imanie a záväzky na posúdenie, či je spoločnosť v kríze. Podľa § 67a Obchodného zákonníka je spoločnosť v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100.

Na účely posúdenia, či je spoločnosť v kríze, sa rozumie

•    vlastným imaním suma položky „vlastné ima­nie“ vykázaná v súvahe účtovnej závierky alebo suma, ktorá by bola vykázaná, ak by účtovná jednotka zostavila účtovnú závierku,

•    záväzkami suma položky „záväzkov“ vykázaná v súvahe účtovnej jednotky alebo suma záväzkov, ktorá by bola vykázaná, ak by účtovná jednotka zostavila účtovnú závierku; mikro účtovná jednotka od sumy záväzkov odpočíta sumu vykázanú na účtoch časového rozlíšenia nákladov a výnosov na strane pasív súvahy.

Zároveň sa v úvodnej vete odseku 6 ustanovuje účtovnej jednotke povinnosť dodržať podmienku zákazu vrátenia plnenia nahrádzajúceho vlastné zdroje. Čo sa považuje a nepovažuje za plnenia nahradzujúce vlastné zdroje, ako aj zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, upravuje Obchodný zákonník (§ 67c až § 67g). Napr. za plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje sa považuje úver poskytnutý spoločnosti v kríze. To platí rovnako pre plnenie poskytnuté spoločnosti pred krízou, ktorého splatnosť bola počas krízy odložená alebo predĺžená.

Inventarizácia § 29 až § 30

Inventarizácia upravená v zákone o účtovníctve

Problematika	Ustanovenie zákona o účtovníctve
Povinnosť vykonať inventarizáciu	§ 6 ods. 3
Inventarizácia ako podmienka preukázateľnosti účtovníctva	§ 8 ods. 4
Úlohy pri zisteniach z inventarizácie	§ 26 ods. 1,2
Inventarizácia majetku a záväzkov: – cieľ inventarizácie – deň jej vykonania – inventarizácia majetku – inventúra a jej druhy – inventúry súpis – inventarizačný zápis – lehoty vykonania inventúr – inventarizačný rozdiel a jeho účtovanie – čo sa nepovažuje za inventarizačný rozdiel	§ 29 a § 30 § 29 ods. 1 § 29 ods. 2 § 29 ods. 3 § 30 ods. 1 § 30 ods. 2 § 30 ods. 3 § 30 ods. 4 § 30 ods. 5, 7 § 30 ods. 6

 

ŠIESTA ČASŤ

INVENTARIZÁCIA

§ 29

(1) Inventarizáciou overuje účtovná jednotka, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti.

(2) Inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku. Účtovná jednotka pre potreby zostavenia priebežnej účtovnej závierky vykonáva inventarizáciu len na účely vyjadrenia ocenenia podľa § 26 ods. 3. Ustanovenia o vykonávaní inventarizácií podľa osobitných predpisov⁴⁵⁾ nie sú týmto dotknuté.

(3) Pri hmotnom majetku okrem zásob a peňažných prostriedkov v hotovosti môže účtovná jednotka vykonať inventarizáciu v inej lehote, ako je ustanovená v odseku 2, ktorá však nesmie prekročiť štyri roky, okrem účtovnej jednotky, ktorou je štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok a rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, ktoré vykonávajú inventarizáciu v lehote ustanovenej v odseku 2. Peňažné prostriedky v hotovosti musí účtovná jednotka inventarizovať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

  Komentár k § 29        

Povinnosť inventarizovať majetok a záväzky je ustanovená v § 6 ods. 3 zákona o účtovníctve. Táto povinnosť je jednoznačná a týka sa všetkých účtovných jednotiek vymedzených v § 1 zákona o účtovníctve, a to nezávisle na tom, v akej sústave účtovníctva účtujú o stave a pohybe svojho majetku a záväzkov, t. j., či v sústave podvojného alebo jednoduchého účtovníctva.

Ďalšia požiadavka na vykonanie inventarizácie je ustanovená v § 8 ods. 4 zákona o účtovníctve. Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu.

Inventarizácia
a účtovná závierka

Inventarizáciou účtovná jednotka overuje, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti.

Z uvedeného vyplýva, že zákon vyžaduje aj inventarizáciu rozdielu majetku a záväzkov. U účtovných jednotiek, ktorými sú podnikatelia, týmto rozdielom je vlastné imanie, ktoré tvoria účty účtovej skupiny 41 – Základné imanie a kapitálové fondy, 42 – Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia a 43 – Výsledok hospodárenia. Inventarizáciu rozdielu majetku a záväzkov účtovné jednotky vykonajú dokladovou inventúrou, teda rovnakým spôsobom ako sa inventarizujú napr. záväzky alebo pohľadávky.

Z ustanovenia § 29 ods. 2 zákona o účtovníctve s prihliadnutím na § 17 zákona o účtovníctve, je možné určiť termíny, ku ktorým je potrebné vykonať inventarizáciu majetku a záväzkov. Inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku.

Riadnu účtovnú závierku účtovná jednotka zostavuje ku koncu kalendárneho roka (k 31. 12.), ak účtovným obdobím je kalendárny rok, alebo ku koncu hospodárskeho roka (iný dátum ako k 31. 12., napr. k 30. 6. kalendárneho roka), ak účtovným obdobím je hospodársky rok. Vo všetkých ostatných prípadoch ide o mimoriadnu účtovnú závierku, pri ktorej účtovnej jednotke taktiež vzniká povinnosť inventarizáciou overiť stav majetku a záväzkov.

Ak účtovná jednotka bude zostavovať priebežnú účtovnú závierku, pre potreby jej zostavenia sa inventarizácia vykoná len na účely vyjadrenia ocenenia podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve, to znamená, že účtovná jednotka je povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a zaúčtovať odpisy v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami.

Lehoty vykonania inventarizácie
do 31. 12. 2013

Predmet inventarizácie	Inventarizované obdobie
Dlhodobý hmotný majetok	raz za dve účtovné obdobia
Dlhodobý nehmotný majetok	raz za účtovné obdobie
Dlhodobý finančný majetok	raz za účtovné obdobie
Zásoby	raz za účtovné obdobie
Krátkodobý finančný majetok	raz za účtovné obdobie
Hotovosť	štyri razy za účtovné obdobie
Pohľadávky	raz za účtovné obdobie
Záväzky	raz za účtovné obdobie
Vlastné imanie	raz za účtovné obdobie

 

Inventarizáciu hmotného majetku museli účtovné jednotky vykonať aspoň raz za dva roky. Inventarizáciu peňažných prostriedkov v hotovosti museli účtovné jednotky vykonať najmenej štyrikrát za účtovné obdobie, to znamená, že účtovné jednotky museli mať najmenej 4 inventúrne súpisy o vykonaní inventarizácie peňažných prostriedkov v hotovosti.

Lehoty vykonávania inventarizácie
po 1. 1. 2014

Zákonom č. 352/2013 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, došlo aj k zmene lehoty na vykonávanie dlhodobého majetku a peňažných prostriedkov v hotovosti.

Predmet inventarizácie	Inventarizované obdobie
Dlhodobý hmotný majetok	raz za štyri účtovné obdobia
Dlhodobý nehmotný majetok	raz za účtovné obdobie
Dlhodobý finančný majetok	raz za účtovné obdobie
Zásoby	raz za účtovné obdobie
Krátkodobý finančný majetok	raz za účtovné obdobie
Hotovosť	štyri razy za účtovné obdobie
Pohľadávky	raz za účtovné obdobie
Záväzky	raz za účtovné obdobie
Vlastné imanie	raz za účtovné obdobie

 

Inventarizáciu hmotného majetku musia účtovné jednotky vykonať aspoň raz za štyri roky. To znamená, že ak účtovným obdobím je kalendárny rok a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu dlhodobého hmotného majetku k 31. 12. 2019, potom ďalšiu musí vykonať najneskôr k 31. 12. 2023. Účtovné jednotky však môžu vykonávať inventarizáciu dlhodobého hmotného majetku aj každoročne.

Inventarizáciu peňažných prostriedkov v hotovosti stačí účtovným jednotkám vykonať raz za účtovné obdobie, a to ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. K tomuto dátumu musí vykonať inventúrny súpis.

Inventarizáciu zásob môžu účtovné jednotky vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia (priebežná inventarizácia zásob), avšak podľa § 30 ods. 4 zákona musia preukázať stav zásob aj ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Stav od 1. 1. 2022

Komentár k zmenám účinným
od 1. 1. 2022 – zákon č. 456/2021 Z. z.

K § 30 ods. 4

Od 1. 1. 2022 novelou zákona o účtovníctve zákonom č. 456/2021 Z. z. sa ustanovilo, že aj „inventúra zásob sa môže vykonávať aj v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia“ (§ 30 ods. 4 zákona o účtovníctve), avšak zistený skutočný stav je potrebné upraviť tak, aby sa stav zásob vykázal ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ÚZ.

Komentár k zmenám účinným
od 1. 1. 2023 – zákon č. 407/2022 Z. z.

K § 29 ods. 3

V § 29 ods. 3 zákona o účtovníctve sa zvyšuje periodicita inventarizácie dlhodobého hmotného majetku pre účtovné jednotky verejnej správy (4-ročná lehota sa mení na ročnú lehotu).

§ 30

(1) Skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou. Pri majetku hmotnej povahy a nehmotnej povahy sa skutočný stav zisťuje fyzickou inventúrou; pri záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkov a pri tých druhoch majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru, sa skutočný stav zisťuje dokladovou inventúrou; ak je to možné, používa sa kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry.

(2) Inventúrny súpis je účtovný záznam, ktorý zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva (§ 8 ods. 4). Inventúrny súpis musí obsahovať tieto údaje:

a)  obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,

b)  deň začatia inventúry, deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná, a deň skončenia inventúry,

c)  stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny podľa § 25,

d)  miesto uloženia majetku,

e)  meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby alebo zodpovednej osoby za príslušný druh majetku,

f)  zoznam záväzkov a ich ocenenie podľa § 25,

g)  zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov,

h)  odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, zistené pri vykonávaní inventúry na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a 27, ak sú takéto skutočnosti známe osobám, ktoré vykonali inventúru,

i)  meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov,

j)  poznámky.

(3) Stav majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov v inventúrnych súpisoch sa porovnáva so stavom majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve a výsledky porovnania sa uvedú v inventarizačnom zápise. Inventarizačný zápis je účtovný záznam, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva a ktorý musí obsahovať

a)  obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,

b)  výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov s účtovným stavom,

c)  výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a 27,

d)  meno, priezvisko a podpisový záznam osoby alebo osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie v účtovnej jednotke.

(4) Fyzickú inventúru hmotného majetku okrem zásob, ktorú nemožno vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, možno vykonávať v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia. Fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia. Pritom sa musí preukázať stav hmotného majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky uvedeného majetku za dobu od skončenia fyzickej inventúry do konca účtovného obdobia, prípadne za dobu od začiatku nasledujúceho účtovného obdobia do dňa skončenia fyzickej inventúry v prvom mesiaci tohto účtovného obdobia.

(5) Inventarizačný rozdiel môže mať dvojaký charakter, a to

a)  manko, ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom; pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa označuje ako schodok,

b)  prebytok, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom.

(6) Rozdiely vyplývajúce z úpravy ocenenia podľa § 26 a 27 sa neposudzujú ako inventarizačné rozdiely.

(7) Inventarizačný rozdiel zaúčtuje účtovná jednotka do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.

  Komentár k § 30        

Inventúra

Skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou. Pri majetku hmotnej povahy a nehmotnej povahy sa skutočný stav zisťuje fyzickou inventúrou. Pri záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkov (vlastné imanie) a pri tých druhoch majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru (napr. pri pohľadávkach), sa skutočný stav zisťuje dokladovou inventúrou a ak je to možné, používa sa kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry (napr. dlhodobý hmotný majetok fyzickou obhliadkou a dokladmi preukazujúcimi vlastníctvo k tomuto majetku).

Fyzická inventúra sa používa pri hmotnom majetku a pri niektorých druhoch nehmotného majetku, pri zásobách, finančných hotovostiach, ceninách a pod. Uskutočňuje sa počítaním, technickým prepočtom pri voľne uloženom materiáli (uhlie, piesok, krmivo), meraním, vážením a pod., pričom sa vychádza z jednotiek množstva použitých v účtovníctve (v skladovej evidencii).

Fyzickú inventúru hmotného majetku, ktorú nemožno vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, možno vykonávať v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia. Pritom sa musí preukázať stav hmotného majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky uvedeného majetku za dobu od ukončenia fyzickej inventúry do konca účtovného obdobia, prípadne za dobu od začiatku nasledujúceho účtovného obdobia do dňa ukončenia fyzickej inventúry v prvom mesiaci tohto účtovného obdobia.

Fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia (priebežná inventarizácia zásob), avšak podľa § 30 ods. 4 zákona musí preukázať stav zásob ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Ak teda účtovná jednotka nevykoná inventarizáciu zásob ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, musí poslednú priebežnú inventarizáciu zásob upraviť o prírastky a úbytky tak, aby preukázala stav zásob ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (aby stav zásob bol inventarizáciou overený aj ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka).

Ako sme už uviedli pri § 29, fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia (§ 30 ods. 4 ZoÚ), pritom musí preukázať stav zásob ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Ak sa fyzická inventúra zásob sa vykoná v mesiaci január 2024, musí sa zistený skutočný stav zásob upraviť o prírastky a úbytky tak, aby výsledok inventarizácie bol vykázaný k 31. 12. 2023.

Pri inventarizácii zásob je potrebné poukázať na skutočnosť, že podľa § 25 zákona o účtovníctve, zásoby musia byť v účtovníctve ocenené obstarávacími cenami, pričom inventarizácia zásob (tovaru na predajniach) sa v praxi vykonáva v predajných cenách. Aby hodnota tovaru celkom bola porovnateľná na zostatok syntetického účtu zásob (napr. účet 132 – Tovar na sklade a v predajniach), t. j. v obstarávacích cenách, je potrebné inventúrne súpisy tovaru, ktoré sú vyhotovené v predajných cenách upraviť o sumu obchodného rozpätia (obchodná marža) a DPH (u platiteľov tejto dane) tak, aby inventúrne súpisy boli aj v obstarávacích cenách.

Dokladová inventúra je taká, keď správnosť zostatku účtu sa overuje prostredníctvom účtovných dokladov, ktoré ho tvoria. Robí sa pri takých druhoch majetku a záväzkoch, u ktorých nie je možné vykonať fyzickú inventúru. Napr. pohľadávky, stavy na bankových účtoch, úvery, záväzky, rezervy a pod. V praxi sa často používa tzv. „odsúhlasovanie pohľadávok a záväzkov“. Pri pohľadávkach po lehote splatnosti sa pre odberateľov vystavujú upomienky s výzvou na ich zaplatenie. Ide o písomné požiadanie jednotlivých odberateľov a dodávateľov o potvrdenie správnosti otvorených (neuhradených) položiek. Zákon však túto činnosť nevyžaduje.

Inventúry súpis

Skutočné stavy majetku a záväzkov a vlastného imania sa zapisujú do inventúrnych súpisov. Inventúrny súpis musí obsahovať tieto údaje:

a)  obchodné meno, alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby uvedú bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,

b)  deň začatia inventúry, deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná a deň skončenia inventúry,

c)  stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny podľa § 25 zákona o účtovníctve,

d)  miesto uloženia majetku,

e)  meno, priezvisko a podpisový záznam (podpis) hmotne zodpovednej osoby alebo zodpovednej osoby za príslušný druh majetku (ak nie je uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti, doplnené po novele zákona o účtovníctve zákonom č. 352/2013 Z. z.),

f) zoznam záväzkov a ich ocenenie podľa § 25 zákona o účtovníctve,

g)  zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov (vlastné imanie),

h)  odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, zistené pri vykonávaní inventúry na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a 27 zákona o účtovníctve, ak sú takéto skutočnosti známe osobám, ktoré vykonali inventúru,

i) meno, priezvisko a podpisový záznam (podpis) osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov,

j) poznámky.

V poznámkach k inventúrnym súpisom sa uvádza napr.:

1. prehľad prírastkov a úbytkov hmotného majetku odo dňa skončenia inventúry vykonanej pred dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

2. prehľad prírastkov a úbytkov dlhodobého hmotného majetku po 1. 1. do dňa skončenia inventúry,

3. zoznam poškodeného alebo zničeného majetku,

4. zoznam poškodeného a opraviteľného majetku,

5. zoznam nepoužiteľného alebo prebytočného majetku,

6. návrh na zmenu ocenenia,

7. návrh na odpis pohľadávky,

8. návrh na zmenu odpisového plánu,

9. zistenie nedostatočnej ochrany majetku alebo náležitej starostlivosti.

Inventarizačný zápis

Stav majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov v inventúrnych súpisoch sa porovnáva so stavom majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve a výsledky porovnania sa uvedú v inventarizačnom zápise. Inventarizačný zápis je účtovný záznam, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva a ktorý musí obsahovať:

a)  obchodné meno, alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby uvedú bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,

b)  výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov s účtovným stavom,

c)  výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 (odpisy, opravné položky, rezervy) a § 27 (ocenenie reálnou hodnotou) zákona o účtovníctve,

d)  meno, priezvisko a podpisový záznam osoby alebo osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie v účtovnej jednotke.

Inventarizačný rozdiel

Inventarizačný rozdiel môže mať dvojaký charakter, a to:

•    manko, ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom (účtovný doklad); pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa označuje ako schodok,

•    prebytok, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom.

Rozdiely vyplývajúce z úpravy ocenenia podľa § 26 a 27 zákona o účtovníctve sa neposudzujú ako inventarizačné rozdiely.

Inventarizačný rozdiel zaúčtuje účtovná jednotka do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.

Inventarizácii zo strany účtovných jednotiek je potrebné venovať náležitú pozornosť, pretože je podmienkou preukázateľnosti účtovníctva a účtovnej závierky a nakoľko ju upravujú iba dva paragrafy zákona o účtovníctve, uvádzame ďalšie skutočnosti súvisiace s inventarizáciu a jej vykonaním a vzťahujúce sa k obidvom paragrafom.

Majetok a záväzky
podliehajúce inventarizácii

Inventarizácii podlieha:

a)  majetok a záväzky s vlastníckym alebo iným právom,

b)  majetok a záväzky sledované na podsúvahových účtoch,

c)  majetok a záväzky, ktoré nie sú vo vlastníctve účtovnej jednotky, nesledujú sa ani na podsúvahových účtoch, ale v čase vykonávania inventarizácie sa nachádzajú v účtovnej jednotke.

®  Druhy inventarizácií

Inventarizácie sa môžu členiť na povinné (obligatórne), resp. zákonné, ktoré účtovné jednotky musia vykonávať podľa zákona o účtovníctve a na dobrovoľné (fakultatívne).

Povinné inventarizácie sa z hľadiska jej väzby na účtovnú závierku členia na inventarizáciu riadnu a mimoriadnu. Povinné inventarizácie majú zákonom určenú úlohu a termín ich vykonania.

Fakultatívne (dobrovoľné) sú v plnej kompetencii účtovnej jednotky z hľadiska úlohy, obsahu a termínu jej vykonania a slúžia pre potreby účtovnej jednotky.

®  Termíny vykonania inventarizácie

Vzhľadom na to, že hlavnou úlohou povinnej (obligatórnej) inventarizácie majetku a záväzkov je overiť verné zobrazenie skutočnosti v účtovníctve, má ich vykonanie zmysel len vtedy, ak sú vykonané, respektíve smerované ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Preto sú zákonom o účtovníctve stanovené termíny, ku ktorým musí účtovná jednotka vykonať inventarizáciu, a to:

a)  ku dňu zostavenia riadnej individuálnej účtovnej závierky, ktorým je posledný deň účtovného obdobia, t. j. 31. december kalendárneho roka, ak účtovným obdobím je kalendárny rok, alebo k inému dátumu, ak účtovným obdobím je hospodársky rok, napr. ak hospodársky rok je od 1. 5. bežného roka do 30. 4. nasledujúceho roka, potom 30. 4. bude deň, ku ktorému sa bude zostavovať účtovná závierka a teda k tomuto dátumu sa musí vykonať aj inventarizácia majetku a záväzkov,

b)  ku dňu zostavenia mimoriadnej účtovnej závierky, ktorým je napr. deň vstupu účtovnej jednotky do likvidácie, deň účinnosti vyhlásenia konkurzu a podobne.

Inventarizácia hmotného majetku

Vo vzťahu k termínu vykonania inventarizácie je potrebné vedieť to, že fyzickú inventúru hmotného majetku, ktorú nie je možné vykonať ku dňu účtovnej závierky (napr. k 31. 12. kalendárneho roka), je možné ju pri splnení stanovených podmienok vykonať v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia, (t. j. októbra, novembra, decembra), prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia (január). O aké podmienky ide? Ak účtovná jednotka má účtovné obdobie kalendárny rok a vykoná inventarizáciu k 30. 11., potom stav zistený k tomuto dátumu musí upraviť o prírastky a úbytky za mesiac december tak, aby bol vykázaný stav inventarizácie ku dňu zostavenia účtovnej závierky, teda k 31. 12. kalendárneho roka. Ak účtovná jednotka vykoná inventarizáciu k 31. 1. nasledujúceho účtovného obdobia, musí o prírastky a úbytky upraviť stav tak, aby vykázala stav majetku a záväzkov k 31. 12. bežného účtovného obdobia. V tejto súvislosti upozorňujeme, že všetky inventarizačné rozdiely zistené pri inventarizácii za dané účtovné obdobie musí účtovná jednotka zaúčtovať do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku a záväzkov.

Inventarizácia zásob do 31. 12. 2021

Zákon o účtovníctve umožňuje inventarizáciu zásob vykonať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia (priebežne vykonávaná inventarizácia), ale stav zásob sa musí vykázať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, tzn., že účtovná jednotka musí upraviť stav zásob zistený priebežnou inventarizáciou o prírastky a úbytky tak, aby bol stav zásob vykázaný aj ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Preto je vhodné, aby priebežný termín vykonávania inventarizácie zásob bol čo najbližší ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Inventarizácia zásob od 1. 1. 2022

Od 1. 1. 2022 inventarizáciu zásob môžu účtovné jednotky vykonávať aj v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje účtovná závierka, ale tiež sa musí stav zistený priebežnou inventarizáciou upraviť o prírastky a úbytky tak, aby bol stav zásob vykázaný aj ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

U peňažných prostriedkov v hotovosti (v eurách i v cudzej mene) musí účtovná jednotka vykonať inventarizáciu ku dňu, ku ktorému zostavuje účtovnú závierku – inventarizáciu pokladne stačí vykonať raz za účtovné obdobie, a to ku koncu účtovného obdobia.

Predĺženie termínu na vykonanie
inventarizácie po 1. 1. 2014

U dlhodobého hmotného majetku sa dovoľuje predĺženie inventarizačného obdobia na štyri roky, samozrejme za predpokladu, že to umožňuje povaha hmotného majetku. Napr., ak účtovným obdobím je kalendárny rok, účtovné jednotky môžu vykonať inventarizáciu k 31. 12. každý štvrtý rok. Pokiaľ pôjde o konkrétny druh majetku, môžu účtovné jednotky využiť túto úľavu len u hmotného majetku odpisovaného i neodpisovaného (napr. u pozemkov, stavieb, strojného zariadenia, dopravných prostriedkov). V prípade mimoriadnej účtovnej závierky sa táto tzv. úľava nesmie použiť.

®  Inventúra a inventarizácia

Je potrebné upozorniť na pojmovú odlišnosť slov inventúra a inventarizácia. Inventúrou sa všeobecne rozumie zistenie skutočného stavu majetku a záväzkov k určitému dňu. (napr. inventúra tovaru na sklade k 31. 12.). Inventúra majetku a záväzkov môže byť fyzická alebo dokladová. Pojem inventarizácie zahŕňa celý súbor prác, spojený s prípravou zistenia skutočného stavu majetku a záväzkov, s vyhotovením inventúrnych súpisov, inventarizačných zápisov a prehľadu inventarizačných rozdielov a s vypracovaním návrhu na vysporiadanie týchto rozdielov.

Inventúra

Inventúra je len časťou inventarizačných prác, ale časťou významnou. Na jej riadnom vykonaní závisí vierohodnosť a pravdivosť zisteného skutočného stavu majetku a záväzkov a následne i správnosť evidenčného stavu týchto veličín, s ktorými prechádza účtovníctvo do ďalšieho účtovného obdobia.

Fyzická inventúra

Fyzická inventúra majetku sa vykonáva počítaním, meraním, vážením, technickým prepočtom pri voľne uloženom materiály (uhlie, piesok, krmivo), pričom sa vychádza z jednotiek množstva používaných v účtovníctve (v skladovej evidencii).

Majetok overovaný
fyzickou inventúrou

Fyzickou inventúrou by sa mal overiť najmä:

a)  dlhodobý hmotný majetok,

b)  dlhodobý finančný majetok pokiaľ fyzicky existuje (akcie, písomné listiny a podobne),

c)  krátkodobý finančný majetok – hotovosť v pokladnici a ceniny,

d)  zásoby (materiál, tovar, nedokončená výroba, hotové výrobky, zvieratá).

Zákon o účtovníctve berie do úvahy i prípad, kedy z určitých dôvodov sa nedá vykonať fyzická inventúra majetku a umožňuje ju nahradiť inventúrou dokladovou. Do tejto kategórie by sme mohli zaradiť napríklad materiál odoslaný na spracovanie, majetok predaný do komisie na základe komisionárskych zmlúv a pod.

Dokladová inventúra

Základ dokladovej inventúry je v tom, že sa zisťuje, respektíve overuje alebo preukazuje skutočný stav príslušného druhu majetku a záväzkov pomocou rôznych písomností, účtovných dokladov, listín a zmlúv a pod. Pri dokladovej inventúre sa preveruje správnosť stavu (zostatkov) príslušného účtu, t. j. účtu syntetického, analytického, alebo podsúvahového.

Dokladová inventúra by sa mala vykonávať napríklad u:

•    dlhodobého nehmotného majetku (zisťovanie i fyzickou inventúrou napr. oceniteľné práva ak sú v listinnej podobe),

•    dlhodobého finančného majetku (ak je vedený v listinnej podobe),

•    pohľadávok,

•    záväzkov,

•    opravných položiek,

•    rezerv,

•    časového rozlíšenia nákladov a výnosov,

•    rozdielu majetku a záväzkov (u podnikateľov je to vlastné imanie). Vlastné imanie = základné imanie, fondy, výsledky hospodárenia v predchádzajúcich rokoch a pod.

®  Inventarizácia

V nasledujúcej časti uvádzame návod na zostavenie harmonogramu (postupu) prác pre správne a kvalitné vykonanie celkovej inventarizácie majetku a záväzkov (najmä v prípade veľkých účtovných jednotiek).

Postup prác pri inventarizácii

A)  Pred začatím inventarizácie:

1. stanovenie zodpovedných pracovníkov,

2. zoznámenie zodpovedných pracovníkov s úlohou a s cieľom celej inventarizácie,

3. preverenie platnosti dohôd o hmotnej zodpovednosti.

B)  Vykonanie vlastnej inventúry:

1. zistenie skutočných stavov,

2. vypracovanie inventarizačných súpisov,

3. porovnanie fyzického stavu s účtovným stavom,

4. kontrola zistenia ochrany majetku,

5. zistenie riadneho udržiavania a opráv,

6. zistenie rozpracovaného dlhodobého majetku, na ktorom sa nebude pokračovať (zmarené investície),

7. zistenie nevyužiteľného majetku,

8. doloženie evidencie pohľadávok a záväzkov,

9. doloženie evidencie rezerv,

10. doloženie evidencie opravných položiek.

C)  Záverečné úlohy:

1. zistenie a vyčíslenie inventarizačných rozdielov,

2. vysporiadanie inventarizačných rozdielov – návrh,

3. vypracovanie inventarizačného zápisu.

A1. Stanovenie zodpovedných osôb

Je nutné špecifikovať a presne určiť, kto vykoná jednotlivé kroky inventarizácie, písomne poveriť každého z členov tzv. inventarizačnej komisie a určiť rozsah a harmonogram prác pri inventúre.

A2. Zoznámenie zodpovedných pracovníkov s úlohou a cieľom celej inventarizácie

Pokiaľ jednotlivé kroky a postupy nevyplývajú z písomného poverenia, je vhodné osobne oboznámiť pracovníkov s tým, čo sa od nich očakáva a aké sú ich úlohy.

A3. Preverenie platnosti dohôd o hmotnej zodpovednosti

Pred začatím vlastných inventúr je vhodné prekontrolovať platnosť zmlúv a stav všetkých dohôd. Dohoda o hmotnej zodpovednosti musí byť uzavretá písomne, inak je neplatná (rieši Zákonník práce).

B1. Zistenie skutočného stavu

a)  dlhodobý hmotný majetok

-   u budov, hál a stavieb je treba posúdiť celkový stav s účtovnou hodnotou a prípadne navrhnúť vytvorenie opravných položiek,

-   u strojov, prístrojov, zariadení, dopravných prostriedkov a inventára zistiť technický stav a navrhnúť riešenie (oprava, vyradenie) a podobne,

b)  dlhodobý nehmotný majetok

-   u nehmotného majetku, napr. u softvéru je treba venovať pozornosť legálnemu nadobudnutiu,

c)  zásoby

-   u zvierat je vhodné inventarizovať jednotlivé kusy,

-   zásoby vlastné, napr. u účtovných jednotiek s kusovou výrobou, s dlhodobým výrobným cyklom – posúdiť oprávnenú výšku nabehnutých nákladov (so skutočným stavom),

-   zásoby nakupované – materiál na ceste, typická dokladová inventúra, kde účtovná jednotka musí mať prehľad o dôvodoch nedodania materiálu k stanovenému dňu,

e)  peňažné prostriedky

-   pokladničná hotovosť – účtovná jednotka si určí k akým termínom bude overovať peňažnú hotovosť, ceniny a šeky,

-   bankové úvery a účty – preveriť doloženie posledného bankového výpisu v danom účtovnom období; týmto sa overujú otvorené účty a úvery prijaté od bánk,

f) pohľadávky a záväzky

-   u týchto skupín by malo dochádzať nielen k posudzovaniu správnosti údajov v účtovníctve, ale i k návrhu na vytváranie opravných položiek či návrhom na odpis pohľadávky, prípadne je potrebné zabezpečiť prihlásenie pohľadávok do konkurznej podstaty, je potrebné preveriť i zálohy (preddavky),

g)  rezervy a účty časového rozlíšenia a podsúvahová evidencia

-   rezervy – posudzovať výšku a opodstatnenosť tvorby v zmysle zákona o účtovníctve a postupov účtovania ako aj zákona o dani z príjmov (zákonné rezervy),

-   účty časového rozlíšenia – ide o dokladové inventúry jednotlivých účtov časového rozlíšenia,

-   podsúvahová evidencia – v tejto evidencii sú dôležité položky (iné aktíva a iné pasíva), ktoré môžu mať podstatný vplyv na účtovnú závierku (napr. hypotéky, zmenky k inkasu, použité k úhrade do doby jej splatnosti, prísne zúčtovateľné tlačivá a pod.).

B2. Vypracovanie inventúrnych súpisov

Zákon o účtovníctve definuje inventúrne súpisy, na ktorých je účtovná jednotka povinná zaznamenať skutočné stavy majetku a záväzkov zistené pri fyzickej a dokladovej inventúre.

B3. Porovnanie zisteného fyzického stavu s účtovným stavom

Skutočne zistené stavy majetku a záväzkov zistené inventúrou sa porovnajú so stavmi účtovnými a rozdiely sa vyčíslia v peňažných jednotkách, prípadne v jednotkách množstva.

B4. Kontrola zistenia ochrany majetku

Súčasťou preverovania majetku by mala byť i kontrola zaistenia ochrany majetku.

B5. Zistenie riadneho udržovania a opráv

Inventarizačná komisia by mala preveriť udržiavanie a opravy majetku a individuálne upozorniť na nedostatky a žiadať nápravu daného stavu.

B6. Zistenie rozpracovaného dlhodobého majetku, na ktorom sa nebude pokračovať

Úlohou inventúr je aj vyhľadávanie zabudnutých investičných akcií, ktoré sa dostali do určitej fázy rozpracovania a potom bola prerušená alebo i ukončená ich realizácia.

B7. Zistenie nevyužiteľného majetku

Inventarizáciou by sa mal zistiť stav nevyužiteľného majetku (materiál, hotové výrobky, zásoby alebo dlhodobý majetok) a navrhnúť aj spôsob, akým sa s takýmto majetkom naloží.

B8. Doloženie evidencie pohľadávok

Pohľadávky sa preverujú dokladovou inventúrou pričom je potrebné skúmať dobu splatnosti, dôvody oneskoreného inkasa pohľadávok, dôvody nevymožiteľnosti pohľadávok a pod.

B9. Doloženie evidencie rezerv

Rezervy sa preverujú dokladovou inventúrou, pričom je potrebné preskúmať interné smernice, na základe ktorých boli vytvorené a preskúmať opodstatnenosť a výšku tvorby rezerv.

B10.     Doloženie evidencie opravnýchpoložiek

Opravné položky sa preverujú dokladovou inventúrou, pričom je potrebné preverovať opodstatnenosť ich tvorby.

C1. Zistenie a vyčíslenie inventarizačných rozdielov

U všetkých mánk a prebytkov sa musia zodpovední pracovníci vyjadriť k ich vzniku. V návrhoch na vysporiadanie inventarizačných rozdielov je treba u zistených mánk uviesť, či sú zavinené alebo nezavinené, či ide o prirodzené úbytky v rámci noriem, ktoré si účtovná jednotka ustanovila alebo ide o manko nad normu.

C2. Vysporiadanie inventarizačných rozdielov – návrh

Malo by byť komisiou navrhnuté:

a)  spôsob zúčtovania,

b)  rozhodnúť o vymáhaní mánk (od osôb s hmotnou zodpovednosťou),

c)  rozhodnúť o spôsobe náhrad škôd zistených inventarizáciou.

Inventarizačné rozdiely sa účtujú na príslušné účty nákladov alebo výnosov z hospodárskej činnosti, resp. na príslušné účty finančných nákladov alebo výnosov s výnimkou:

a)  cenných papierov, kde je potrebné z tohto titulu uviesť na analytickom účte cenné papiere v umorovacom konaní a súčasne začať umorovacie konanie,

b)  prebytku odpisovaného dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, ktorý sa zachytí na ťarchu účtu majetku a v prospech účtu oprávok a prebytok neodpisovaného majetku sa zachytí na ťarchu účtu majetku a v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti,

c)  prirodzeného úbytku – v rámci noriem,

d)  prebytkov zásob vlastnej výroby vrátane zvierat, ktoré sa účtujú na príslušné zmeny stavu vnútropodnikových zásob.

C3. Vypracovanie inventarizačného zápisu

Inventarizačné komisie by mali vypracovať akúsi rekapituláciu svojej práce. Obsah inventarizačného zápisu určuje zákon o účtovníctve, ktorý by mal zodpovedať veľkosti, zameraniu a potrebám účtovnej jednotky.

INVENTARIZAČNÉ ROZDIELY
A ICH ÚČTOVANIE

Pokiaľ ide o inventarizačné rozdiely a ich zisťovanie, respektíve vyčíslenie, treba povedať, že ide o dôležitú problematiku, a to nielen z hľadiska inventarizácie, ale i z hľadiska účtovníctva. Preto zákon o účtovníctve upravuje túto otázku v § 30 ods. 5. Inventarizačným rozdielom môže byť manko alebo prebytok.

Manko vzniká vtedy, ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom (účtovným dokladom); pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa označuje ako schodok, tzn. že mankom sa rozumejú chýbajúce predmety dlhodobého hmotného majetku, materiálu, drobných predmetov, tovaru a pod., teda majetok evidovaný v účtovníctve, ktorý však v skutočnosti podľa zistenej inventúry chýba.

Prebytok vzniká vtedy, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom (účtovným dokladom). Prebytok teda znamená, že v skutočnosti je vyšší stav niektorého majetku, napr. materiálu, peňazí v hotovosti a pod., než eviduje účtovníctvo.

Manká a prebytky predstavujú inventarizačné rozdiely, ktoré sa zisťujú porovnávaním skutočného stavu majetku a záväzkov, zisteného fyzickou alebo dokladovou inventúrou, so stavom zisteným v účtovníctve.

Rozdiel je ďalej potrebné posudzovať na základe príslušných ustanovení o zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka a Zákonníka práce (vymáhanie manka, náhrada škody, atď.).

Mankom nie sú preukázané manká v rámci noriem prirodzených úbytkov. Ide o technologické a technické straty vyplývajúce z prirodzených vlastností výrobkov vznikajúcich napr. rozprášením, vysychaním v rámci technologických úbytkov vo výrobnom a odbytovom procese do výšky stanovenej normami. Normy prirodzených úbytkov zásob si môže účtovná jednotka určiť vlastným predpisom vždy na príslušné účtovné obdobie, ak má také druhy zásob, pri ktorých sa predpokladajú technologické straty. Úbytky v rámci noriem prirodzených úbytkov sa účtujú priamo do spotreby (účty 501, 504 alebo na stranu MD účtov účtovej skupiny 61 pri zásobách vlastnej výroby).

®  Účtovanie inventarizačných rozdielov

Účtovanie inventarizačných rozdielov je upravené v § 11 a v § 21 ods. 2 postupov účtovania. Podľa § 11 postupov účtovania, na príslušné účty nákladov alebo výnosov sa účtujú inventarizačné rozdiely podľa § 30 ods. 7 zákona okrem

a)  chýbajúcich cenných papierov, kedy sa vykáže ich úbytok na analytickom účte cenné papiere v umorovacom konaní a ak sa začne umorovacie konanie,

b)  schodku peňažných hotovostí a cenín, ktorý sa účtuje ako pohľadávka voči hmotne zodpovednej osobe.

Chýbajúce cenné papiere sa z účtu, na ktorom sú zaúčtované, preúčtujú na analytický účet vytvorený k príslušnému syntetickému účtu, napr. ak má účtovná jednotka na účte 061 – Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke a došlo ich strate (akcie v listinnej podobe), preúčtujú sa nasledovne: na stranu Má dať účtu 061 – Cenné papiere v umorovacom konaní a v prospech účtu 061 – Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke. Po ukončení umorovacieho konania, ak sa chýbajúce cenné papiere nenájdu, zaúčtuje sa škoda na dlhodobom finančnom majetku nasledovne: na stranu Má dať účtu 569 – Manká a škody na finančnom majetku a v prospech účtu 061 – Cenné papiere v umorovacom konaní.

Čo sa týka schodku v pokladničnej hotovosti, predpis schodku k náhrade sa zaúčtuje voči hmotne zodpovednému zamestnancovi, a to na stranu Má dať účtu 335 – Pohľadávky voči zamestnancom a v prospech účtu 211 – Pokladnica, prípadne 213 – Ceniny.

Prebytok nakupovaných zásob

•    ak je preukázateľné, že došlo k chybnému účtovaniu pri ich vyskladnení, prebytok sa účtuje v prospech účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy a skutočný úbytok zásob, ak je preukázateľné, že došlo k chybnému účtovaniu pri ich vyskladnení, sa účtuje na ťarchu účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy. Prebytok zásob vlastnej výroby vrátane zvierat sa účtuje na príslušné účty zmeny stavu vnútroorganizačných zásob;

•    ak sa nepreukáže chybné účtovanie pri vyskladnení, prebytok sa účtuje v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1. Prebytok nedokončenej výroby zistený pri inventarizácii	121	61x
2. Prebytok materiálu a tovaru, ak sa chybne účtovalo pri jeho vyskladnení do spotreby	112	501,504
3. Prebytok materiálu a tovaru, ak sa nepreukáže chybné účtovanie pri vyskladnení	112, 132	648

 

Prebytok neodpisovaného dlhodobého majetku

-   sa účtuje na ťarchu účtu majetku a v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1. Prebytok dlhodobého hmotného majetku neodpisovaného, napr. prebytok pozemku, ako novo zistený v účtovníctve nezachytený podľa § 21 ods. 2 postupov účtovania ocenený v reálnej hodnote	031	648

 

Prebytok dlhodobého odpisovaného majetku

-   sa účtuje podľa § 21 ods. 2 postupov účtovania. Podľa tohto ustanovenia dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok novo zistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený (prebytok) ocenený reálnou hodnotou, účtuje sa so súvzťažným zápisom na účet 384 – Výnosy budúcich období a tieto sa rozpúšťajú rovnakým spôsobom ako dotácie podľa § 56 ods. 12 postupov účtovania ako dotácie (dotácie na obstaranie dlhodobého majetku sa rozpúšťajú do výnosov v časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovaním odpisov z dlhodobého hmotného majetku, na obstaranie ktorého bola dotácia poskytnutá, od doby zaradenia tohto majetku do užívania).

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1. Prebytok dlhodobého majetku odpisovaného, napr. prebytok stroja ako novo zistený v účtovníctve doteraz nezachytený podľa § 21 ods. 2 postupov účtovania ocenený v reálnej hodnote	022	384
2. Zúčtovanie hodnoty zaúčtovanej na účte 384 v časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovaním odpisov a)  zúčtovanie odpisov zo stroja b)  zúčtovanie sumy vo výške odpisov do výnosov	551 384	082 648

 

Do 31. 12. 2015 sa majetok oceňoval reprodukčnou obstarávacou cena. Podľa § 25 zákona o účtovníctve, reprodukčná obstarávacia cena je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje. Od 1. 1. 2016 sa oceňuje reálnou hodnotou podľa § 27 zákona o účtovníctve.

Účtovanie manka

Podľa postupov účtovania manká sa účtujú na nasledujúcich nákladových účtoch:

•    účet 549 – Manká a škody

-   na tomto účte sa účtujú manká a škody na dlhodobom majetku, manko na nakúpených zásobách ako aj na zásobách vlastnej výroby. Ich náhrada sa účtuje na účet 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti,

•    účet 569 – Manká a škody na finančnom majetku

-   na tomto účte sa účtujú manká a škody na finančnom majetku. Ich náhrada sa účtuje na účte 668 – Ostatné finančné výnosy.

•    účet 582 – Škody od 31. 12. 2014 zrušený

Na tomto účte sa do 30. 12. 2014 účtovali škody vzniknuté na majetku z mimoriadnych príčin, napr. v dôsledku živelnej pohromy. Ich náhrada sa účtovala na účte 682 – Náhrady škôd. Od 31. 12. 2014 sa zrušilo účtovanie na účtoch účtovej skupiny 58 – Mimoriadne náklady a účtoch účtovej skupiny 68 – Mimoriadne výnosy, čím sa zrušilo aj účtovanie na účtoch 582 a 682. Na základe zrušenia účtových skupín 58 a 68 sa zrušilo aj vykazovanie mimoriadneho výsledku hospodárenia. Po zrušení účtu 582 sa škody na majetku z mimoriadnych príčin účtujú buď na účte 549 – Manká a škody alebo na účte 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť (závisí od charakteru účtovného prípadu).

Účtovania manka	MD	D
1. Manko dlhodobého majetku (DM) a)  zostatková cena chýbajúceho majetku b)  vyradenie DM z evidencie v obst. cene	549 08x	07x, 08x 01x, 02x
2. Manko nedokončeného DM	549	04x
3. Účtovanie manka na zásobách	549	účty zásob
4. Schodok pokladničnej hotovosti a cenín	335	211, 213

 

V postupoch účtovania je inventarizácia nariadená alebo upravená ešte v § 5 ods. 7 (na účty časového rozlíšenia sa vzťahuje dokladová inventúra a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť existencie časového rozlíšenia), § 18 ods. 9 (ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa posudzuje opodstatnenosť účtovania tvorby opravnej položky a trvania opodstatnenosti existencie a sumy už vytvorenej opravnej položky k majetku), § 19 ods. 6 (rezervy sú predmetom dokladovej inventúry a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť), § 21 ods. 6 (opravné položky k dlhodobému majetku), § 23 (zisťovanie úžitkovej hodnoty zásob pri inventarizácii), § 43 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) a ods. 5 písm. b) (úprava stavu zásob na základe výsledkov inventarizácie a účtovanie inventarizačných rozdielov pri spôsobe A a spôsobe B účtovania zásob).

Prehľad účtovania inventarizačných rozdielov
Inventarizačný rozdiel	MD	D
1. Manko dlhodobého majetku odpisovaného	549	07x, 08x
2. Prebytok dlhodobého majetku odpisovaného	01x,02x	384
3. Manko dlhodobého majetku neodpisovaného	549	03x
4. Prebytok dlhodobého majetku neodpisovaného	03x	648
5. Manko zásob pri spôsobe A účtovania zásob: a)  materiálu b)  zásob vlastnej výroby c)  tovaru	549 549 549	112 12x 132
6. Manko zásob pri spôsobe B účtovania zásob: a)  materiálu b)  zásob vlastnej výroby c)  tovaru	549 549 549	501 61x 504
7. Prebytok zásob pri spôsobe A účtovania zásob: a)  materiálu b)  zásob vlastnej výroby c)  tovaru	11x 12x 13x	648 61x 648
8. Prebytok zásob pri spôsobe B účtovania zásob: a)  materiálu b)  vlastnej výroby c)  tovaru	501 12x 504	648 61x 648
9. Schodok peňažnej hotovosti a cenín	335, 378	211, 213
10. Prebytok peňažných hotovostí a cenín	211, 213	668
11. Chýbajúce cenné papiere	zaznamená sa na analytickom účte

 

®  Účtovanie inventarizačných rozdielov v jednoduchom účtovníctve

Inventarizačný rozdiel zaúčtuje účtovná jednotka do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov. Inventarizačné rozdiely sa účtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií.

Inventarizačný prebytok odpisovaného dlhodobého nehmotného a hmotného majetku sa zaúčtuje (zaeviduje) v knihe dlhodobého majetku ako novozistený majetok a ocení sa reálnou hodnotou. O túto sumu sa súčasne zvýšia aj oprávky, teda takýto majetok sa už neodpisuje. V peňažnom denníku sa o prebytku dlhodobého majetku neúčtuje. Prejaví sa ako zvýšenie majetku vo výkaze o majetku a záväzkoch. Prebytok majetku vylúčeného z odpisovania, napr. pozemkov, oceneného reálnou hodnotu, sa zaúčtuje ako zvýšenie stavu v knihe dlhodobého majetku a vo výkaze o majetku a záväzkoch. Základ dane sa ovplyvní až v prípade, ak sa pozemok predá, ktorý sa účtuje ako zdaniteľný príjem a jeho vstupná cena ako daňový výdavok.

O chýbajúci dlhodobý majetok sa musí znížiť účtovný stav v knihe dlhodobého majetku a ak nedošlo ku škode spôsobenej živelnou pohromou alebo neznámym páchateľom [§ 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov], v peňažnom denníku pôjde o nedaňový výdavok, ktorý neovplyvní základ dane z príjmov (zníženie hodnoty v stĺpci majetok). Zníženie majetku sa prejaví aj vo výkaze o majetku a záväzkoch.

Inventarizačné prebytky zásob sa uvedú v knihe zásob ako zvýšenie ich stavu, vplyv na základ dane nastane až v momente predaja, kedy sa bude účtovať o príjme ovplyvňujúcom základ dane (výdavok sa účtovať nebude, pretože zásoby sa účtujú ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v čase úhrady za ich nákup).

Chýbajúce zásoby nad normu prirodzených úbytkov zásob sa zaúčtujú ako storno (zníženie) výdavkov ovplyvňujúcich základ dane na obstaranie zásob v rámci uzávierkových operácií. Škoda na zásobách sa posudzuje podľa zákona o dani z príjmov.

Za daňový výdavok sa považujú škody uvedené v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov. V prípade škody na zásobách z dôvodu živelnej pohromy, alebo odcudzené neznámym páchateľom, ktoré už boli zaplatené a zaúčtované v peňažnom denníku, sa len poznačia ako zníženie v knihe zásob, v peňažnom denníku sa úprava nebude účtovať, pretože takáto škoda sa považuje za daňový výdavok.

V prípade škody na zásobách z dôvodu živelnej pohromy, ktoré ešte neboli zaplatené, v prípade ich zaplatenia sa zaúčtujú ako výdavok ovplyvňujúci základ dane, pretože povinnosť ich úhrady škodou nezanikla. Zníženie zásob sa zaznamená aj v knihe zásob.

Ak škoda na zásobách bola zavinená daňovníkom, postupuje sa nasledovne:

a)  už zaplatené zásoby a zaúčtované v peňažnom denníku sa musia zaúčtovať stornom z výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, pretože z pohľadu zákona o dani z príjmov nejde o daňový výdavok,

b)  ak ešte neboli zaplatené a v peňažnom denníku zaúčtované, po ich platbe dodávateľovi sa výdavok zaúčtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov (nedaňový výdavok).

Zníženie zásob sa zaznamená aj v knihe zásob.

Prebytok peňažných prostriedkov by sa mal zaúčtovať do peňažného denníka ako zdaniteľný príjem, teda príjem ovplyvňujúci základ dane a zvýšenie stavu v pokladničnej knihe.

Schodok v pokladničnej hotovosti sa zaúčtuje ako pohľadávka voči hmotne zodpovednej osobe so znížením účtovného stavu peňazí na stav podľa skutočnosti. Keďže schodok nemožno považovať za daňový výdavok, ani inkaso pohľadávky v tej istej výške od hmotne zodpovednej osoby sa nepovažuje za daňový príjem, a preto sa účtuje ako príjem neovplyvňujúci základ dane (iným slovami, daňovým výdavkom je schodok do výšky prijatej náhrady).

Z uvedeného vyplýva, že inventarizačné rozdiely, najmä manká a škody sa posudzujú z pohľadu zákona o dani z príjmov. Ak sa manká a škody podľa tohto zákona považujú za daňový výdavok (napr. manká a škody z dôvodu živelných pohrôm), majetok sa odpíše z inventárnych kníh majetku alebo z pomocnej evidencie a zaúčtuje sa v rámci uzávierkových účtovných prípadov v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane (u odpisovaného majetku len zostatková cena).

Evidencia majetku a záväzkov sa uvedie do súladu zo zisteným skutkovým stavom zaznamenaným v inventúrnom súpise.

Stav majetku v účtovných a v pomocných knihách majetku a záväzkov (knihy dlhodobého majetku, kniha zásob, kniha pohľadávok, kniha záväzkov alebo počítačové zostavy o majetku) musí zodpovedať skutočnosti.

V tejto súvislosti treba podotknúť, že za manko sa nepovažujú technologické a technické straty vznikajúce napríklad rozprášením, vyschnutím v rámci technologických úbytkov vo výrobnom, zásobovacom a odbytovom procese, ale ide o úbytky zásob v rámci noriem prirodzených úbytkov. Normy prirodzených úbytkov si môže určiť účtovná jednotka sama vlastným predpisom (interná smernica) vždy za príslušné účtovné obdobie, ak má také druhy zásob, pri ktorých sa oprávnene predpokladajú technologické alebo technické straty. Prirodzené úbytky zásob v rámci noriem je potrebné zohľadniť ešte pred vyčíslením manka. O mankách na zásobách v dôsledku prirodzených úbytkov sa účtuje len v knihe zásob.

Úbytok zásob nad normu prirodzených úbytkov, určenou vnútorným predpisom účtovnej jednotky pre príslušné účtovné obdobie, sa účtuje ako storno v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. e) prvého bodu (storno výdavkov ovplyvňujúcich základ dane – zásoby).

     Príloha č. 1

Názov účtovnej jednotky:         

......................................................................................................................................................................................

Inventúrny súpis majetku, záväzkov
a rozdielu majetku a záväzkov k 31. 12. 20....

Miesto konania inventúry:         ...........................................................................................................................

Druh inventúry:            dokladová

Dátum začatia inventúry:          ...........................................................................................................................

Dátum ukončenia inventúry:     ...........................................................................................................................

Prehľad inventarizovaného majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov	Stav v € k 31. 12. 20.... v účtovníctve	Stav v € podľa dokladovej inventúry	Meno a priezvisko pracovníka zodpovedného za inventarizovaný druh majetku a záväzkov

 

Uviesť zoznam dokladov, ktorými bol preukázaný stav:

......................................................................................................................................................................................

Mená, priezviská osôb zodpovedných za vykonanie dokladovej inventarizácie:

................................................................................................ podpis  .....................................................................

................................................................................................ podpis  .....................................................................

................................................................................................ podpis  .....................................................................

Odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov:

......................................................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................................................

Poznámky:

......................................................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................................................

     Príloha č. 2

Názov účtovnej jednotky:         

......................................................................................................................................................................................

Inventarizačný zápis z dokladovej inventúry majetku, záväzkov
a rozdielu majetku a záväzkov k 31. 12. 20....

Prehľad inventarizovaného majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov	Stav v € k 31. 12. 20.... v účtovníctve	Stav v € podľa dokladovej inventúry	Výsledky dokladovej inventúry, vyčíslenie inventarizačného rozdielu

 

V ......................................... dňa ................................

Mená, priezviská osôb zodpovedných za vykonanie dokladovej inventarizácie:

................................................................................................ podpis  .....................................................................

................................................................................................ podpis  .....................................................................

................................................................................................ podpis  .....................................................................

SIEDMA ČASŤ

ÚČTOVNÁ DOKUMENTÁCIA

§ 31

Účtovný záznam

(1) Účtovnú dokumentáciu účtovnej jednotky tvorí súhrn všetkých účtovných záznamov vytváraných podľa § 4 ods. 5.

(2) Na účely tohto zákona sa rozumie

a)  listinným účtovným záznamom účtovný záznam vyhotovený na papieri a tiež vytlačený účtovný záznam vyhotovený pomocou softvéru, ktorý je zaslaný a prijatý ako listina, alebo vyhotovený na interné účely účtovnej jednotky ako listina,

b)  elektronickým účtovným záznamom účtovný záznam vyhotovený

1. v elektronickom formáte a prijatý alebo sprístupnený v elektronickom formáte, pričom elektronický formát určuje vyhotoviteľ účtovného záznamu alebo je určený na základe dohody s prijímateľom účtovného záznamu,

2. v súlade s § 33 ods. 3 zaslaný elektronicky, pričom môže tvoriť prílohu elektronickej pošty,

3. v elektronickom formáte na interné účely účtovnej jednotky.

(3) Účtovná jednotka je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť účtovného záznamu od okamihu vyhotovenia účtovného záznamu alebo od okamihu prijatia alebo sprístupnenia účtovného záznamu až do ukončenia doby ustanovenej v § 35 ods. 3, pričom táto povinnosť sa vzťahuje aj na prenos účtovného záznamu inej osobe podľa odseku 7.

(4) Vierohodnosť pôvodu účtovného záznamu je zabezpečená, ak účtovná jednotka, ktorou je

a)  vyhotoviteľ, je schopná preukázať, že účtovný záznam naozaj vyhotovila,

b)  prijímateľ, je schopná preukázať, že prijatý účtovný záznam je od vyhotoviteľa.

(5) Neporušenosť obsahu účtovného záznamu je zabezpečená, ak zaslaním alebo sprístupnením účtovného záznamu alebo transformáciou účtovného záznamu v účtovnej jednotke nenastala zmena obsahu skutočností, ktoré sa účtovným záznamom zaznamenávajú.

(6) Čitateľnosť účtovného záznamu je zabezpečená, ak obsah účtovného záznamu je čitateľný ľudským okom. Účtovná jednotka je povinná pri zabezpečení čitateľnosti účtovného záznamu dodržať neporušenosť jeho obsahu.

(7) Ak účtovná jednotka elektronický účtovný záznam zasiela alebo inak sprístupňuje inej osobe, použitie elektronického účtovného záznamu podlieha

a)  písomnej dohode medzi zúčastnenými stranami o určení technických požiadaviek potrebných na prijímanie účtovných záznamov alebo

b)  potvrdenému súhlasu prijímateľa účtovného záznamu; za potvrdený súhlas sa považuje informácia o akceptovaní účtovného záznamu, napríklad informácia o zaplatení požadovanej sumy.

(8) Pre potreby overovania účtovnej závierky audítorom (§ 19), zverejňovania (§ 23d) a pre potreby daňového úradu (§ 38) je účtovná jednotka povinná na výzvu daňového úradu alebo na požiadanie oprávnených osôb umožniť im oboznámiť sa s obsahom nimi určených účtovných záznamov. Daňový úrad vyzve účtovnú jednotku na predloženie účtovných záznamov v ním určenej lehote^29ic) a poučí ju o následkoch nepredloženia účtovných záznamov. Účtovná jednotka je povinná predložiť určené účtovné záznamy v podobe, v akej ich vedie a uchováva. Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, ktorá vedie účtovníctvo spôsobom využívajúcim programové vybavenie, je povinná daňovému úradu alebo oprávneným osobám umožniť prístup do softvéru na vedenie účtovníctva a preukázať účtovným záznamom označenie účtov, na ktorých sú účtovné prípady v účtovnej jednotke účtované. Tieto povinnosti má účtovná jednotka po dobu, počas ktorej je povinná viesť alebo uchovávať účtovné záznamy.

  Komentár k § 31        

Zákon o účtovníctve v § 4 ods. 5 definuje účtovný záznam ako údaj, ktorý je nositeľom informácie týkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia. Účtovnú dokumentáciu účtovnej jednotky tvorí súhrn všetkých účtovných záznamov vytváraných podľa § 4 ods. 5 zákona. Účtovnými záznamami sú najmä:

a)  účtovné doklady (§ 10 zákona),

b)  účtovné zápisy (§ 11 zákona),

c)  účtovné knihy (§ 12 a § 15 zákona),

d)  odpisový plán (§ 28 ods. 3 zákona),

e)  inventúrne súpisy (§ 30 ods. 2 zákona),

f) účtovný rozvrh (§ 13 zákona),

g)  účtovná závierka (§ 17, § 17a, § 17b, § 18, § 22, §22a zákona),

h)  výročná správa (§ 20 zákona).

Zákon upravuje dve formy účtovného záznamu, písomnú a technickú formu, pričom obidve formy považuje za rovnocenné. Účtovný záznam v písomnej forme je záznam vykonaný rukopisom, písacím strojom, tlačiarenskými alebo reprografickými technikami alebo tlačiarenským výstupným zariadením výpočtovej techniky, ktorého obsah je pre fyzickú osobu čitateľný. Účtovný záznam v technickej forme je účtovný záznam vykonaný elektronickým, optickým alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje jeho prevedenie do písomnej formy.

Zákon účtovnej jednotke dáva možnosť prevodu účtovného záznamu z jednej formy do druhej za dodržania zákonom stanovených podmienok. Do písomnej formy sa nevyžaduje prevod podpisového záznamu v technickej forme (kvalifikovaný elektronický podpis). V prípade, ak účtovná jednotka vedie účtovné záznamy v technickej forme, má povinnosť disponovať takými technickými prostriedkami, ktoré umožnia kedykoľvek prevod účtovných záznamov do formy čitateľnej pre fyzickú osobu (pre potreby overovania účtovnej závierky audítorom, pre potreby jej zverejňovania a pre potreby kontrolných orgánov). Takáto možnosť musí byť zabezpečená počas celej doby povinnosti vedenia a uschovávania účtovných záznamov. Od 1. 1. 2008 účtovná jednotka je povinná predložiť účtovné záznamy aj v technickej forme (zákon č. 540/2007 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve).

Stav od 1. 1. 2022

Komentár k zmenám účinným
od 1. 1. 2022 – zákon č. 456/2021 Z. z.

V novom ustanovení § 31 zákona o účtovníctve sa písomná forma a technická forma účtovného záznamu nahrádza listinným účtovným záznamom a elektronickým účtovným záznamom. V § 31 zákona o účtovníctve sa ustanovuje tvorba účtovných záznamov a definuje sa listinný účtovný záznam a elektronický účtovný záznam, pričom obidve podoby účtovných záznamov sa považujú za rovnocenné (§ 31 ods. 2), tak ako doteraz písomná a technická forma účtovného záznamu. Ustanovujú sa požiadavky na účtovný záznam, ktorými sú vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť účtovného záznamu (§ 31 ods. 3 až 6 zákona o účtovníctve). Tieto požiadavky na účtovný záznam je účtovná jednotka povinná zabezpečiť od okamihu jeho vyhotovenia alebo od okamihu jeho prijatia alebo sprístupnenia, v priebehu jeho možnej transformácie, pri jeho prenose až do konca lehoty ustanovenej na jeho uchovávanie.

Elektronickým účtovným záznamom je účtovný záznam vyhotovený

•    v elektronickom formáte a prijatý alebo sprístupnený v elektronickom formáte, pričom elektronické formáty určuje vyhotoviteľ účtovného záznamu alebo je určený na základe dohody s prijímateľom účtovného záznamu,

•    naskenovaním listiny (§ 33 ods. 3) zaslaný elektronicky; pri elektronickom zasielaní môže tvoriť prílohu elektronickej pošty,

•    v elektronickom formáte na interné účely účtovnej jednotky.

Podľa § 31 ods. 7 zákona o účtovníctve pri zasielaní elektronického záznamu alebo pri inom sprístupnení inej osobe, použitie elektronického účtovného záznamu podlieha písomnej dohode medzi zúčastnenými stranami o určení technických požiadaviek potrebných na prijímanie účtovných záznamov alebo potvrdenému súhlasu prijímateľa účtovného záznamu, tzn. akceptácia účtovného záznamu napr. zaplatením požadovanej sumy, ktorá je uvedená na účtovnom zázname.

V § 31 ods. 8 zákona o účtovníctve sa ustanovuje povinnosť pre účtovnú jednotku predložiť určené účtovné záznamy pre potreby overenia účtovnej závierky audítorom, pre potreby zverejňovania a pre potreby daňového úradu, a to na výzvu dňového úradu alebo na požiadanie oprávnených osôb. Okrem tejto povinnosti je účtovná jednotka povinná daňovému úradu alebo oprávneným osobám umožniť prístup do softvéru na vedenie účtovníctva a preukázať účtovným záznamom označenie účtov, na ktorých sú účtovné prípady v účtovnej jednotke zaúčtované.

§ 32

 Preukázateľnosť účtovného
záznamu

(1) Na účely tohto zákona sa za preukázateľný účtovný záznam považuje iba účtovný záznam, ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť alebo ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľných účtovných záznamov. Pri zaznamenaní a spracovaní týchto skutočností musí účtovný záznam spĺňať požiadavky podľa § 31 ods. 3.

(2) Podpisovým záznamom sa rozumie vlastnoručný podpis, kvalifikovaný elektronický podpis alebo obdobný preukázateľný podpisový záznam nahrádzajúci vlastnoručný podpis v elektronickej podobe, ktorý umožňuje jednoznačnú preukázateľnú identifikáciu osoby, ktorá podpisový záznam vyhotovila.

(3) Vierohodnosť pôvodu účtovného záznamu a neporušenosť obsahu účtovného záznamu možno zabezpečiť

a)  podpisovým záznamom zodpovednej osoby,

b)  elektronickou výmenou údajov alebo

c)  vnútorným kontrolným systémom účtovných záznamov.

(4) Účtovná jednotka je povinná upraviť podrobnosti o oprávnení, povinnosti a o zodpovednosti osôb v účtovnej jednotke, na ktoré sa vzťahuje pripájanie podpisového záznamu, a to takým spôsobom, aby bolo možné určiť nezávisle od seba zodpovednosť jednotlivých osôb za obsah účtovného záznamu, ku ktorému boli ich podpisové záznamy pripojené.

(5) Na účely tohto zákona sa elektronickou výmenou údajov rozumie výmena štruktúrovaných správ medzi počítačmi alebo počítačovými aplikáciami, v rámci ktorej nastáva spracovanie rôznych elektronických formátov účtovných záznamov, ktoré prechádzajú procesom overovania, koordinácie, schvaľovania a zaúčtovania bez možnosti ľudského zásahu do obsahu účtovného záznamu.

(6) Na účely tohto zákona sa vnútorným kontrolným systémom účtovných záznamov rozumie určenie osôb zodpovedných za kontrolu procesu spracovania účtovných záznamov, pričom kontrola musí byť dostatočná na preukázanie skutočnosti, ktorá je účtovným záznamom zaznamenaná. Spôsob kontroly určený účtovnou jednotkou je súčasťou účtovného záznamu na vedenie účtovníctva a spracovanie účtovných záznamov.

  Komentár k § 32        

Preukázateľnosť účtovného záznamu

Účtovné záznamy, ktoré účtovná jednotka vedie, musia spĺňať požiadavku preukázateľnosti, ktorá sa považuje za splnenú, ak

•    obsah účtovného záznamu priamo dokazuje skutočnosť,

•    obsah účtovného záznamu dokazuje skutočnosť nepriamo prostredníctvom iných preukázateľných účtovných záznamov,

•    účtovný záznam bol prenesený podľa § 33 zákona a priamo alebo nepriamo dokazuje skutočnosť.

Zákon umožňuje aj prenos účtovného záznamu prostredníctvom informačného systému (v technickej forme). Ak účtovná jednotka prenáša účtovný záznam mimo účtovnej jednotky prostredníctvom informačného systému, považuje sa účtovný záznam za preukázateľný, ak sa prenášal spôsobom podľa § 33. Účtovný záznam určený na prenášanie musí byť zabezpečený podpisovým záznamom, ktorým môže byť účtovnými jednotkami vzájomne uznávaný obdobný preukázateľný účtovný záznam v technickej forme. Účtovný záznam musí byť zabezpečený najneskôr v okamihu jeho odovzdania na prenos.

Podpisový záznam je vymedzený ako účtovný záznam, obsahom ktorého je vlastnoručný podpis alebo preukázateľný účtovný záznam nahrádzajúci vlastnoručný podpis v technickej forme, ktorým je v súčasnosti kvalifikovaný elektronický podpis [zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách)].

Na obidve formy podpisového záznamu sa prihliada rovnako.

Zákonom č. 61/2009 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, od 1. 3. 2009 sa ustanovilo, že podpisovým záznamom môže byť okrem zaručeného elektronického podpisu (od 18. 10. 2016 kvalifikovaný elektronický podpis) aj obdobný preukázateľný účtovný záznam v technickej podobe uznávaný účtovnými jednotkami (kód, šifra, heslo). Uznávanie podpisového záznamu v technickej podobe je vecou dohody medzi účtovnými jednotkami.

Stav od 1. 1. 2022

Komentár k zmenám účinným
od 1. 1. 2022 – zákon č. 456/2021 Z. z.

Ustanovenie § 32 zákona o účtovníctve upravuje preukázateľnosť účtovného záznamu, podpisový záznam a možnosti zabezpečenia vierohodnosti pôvodu účtovného záznamu a neporušenosť obsahu účtovného záznamu.

Za preukázateľný účtovný záznam sa považuje iba účtovný záznam, ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť alebo nepriamo obsahom iných preukázateľných účtovných záznamov (§ 32 ods. 1 zákona o účtovníctve).

Podpisový záznam môže byť vlastnoručný podpis, kvalifikovaný elektronický podpis alebo obdobný preukázateľný podpisový záznam nahrádzajúci vlastnoručný podpis v elektronickej podobe, pričom je dôležitá jednoznačná preukázateľná identifikácia osoby, ktorá tento podpisový záznam vyhotovila. Novelou zákona sa precizuje možnosť pripojenia podpisového záznamu v elektronickej podobe prostredníctvom informačného systému takým spôsobom, ktorý zabezpečí jednoznačnú a preukázateľnú identifikáciu zodpovednej osoby. Ako podpisový záznam zodpovednej osoby môže byť akceptované aj overenie osoby prostredníctvom informačného systému, ak osoba na prístup využíva osobný prístupový kód, prístupové meno a heslo alebo šifrovací kľúč, pomocou ktorého je možné jednoznačne a preukázateľne identifikovať zodpovednú osobu. Účtovná jednotka musí vytvoriť taký systém tvorby prístupových kódov, ktorý zabezpečí, aby ich iná ako zodpovedná osoba nemohla získať, spätne načítať, kopírovať alebo inak zneužiť.

Pri zabezpečení proti zneužitiu a modifikácii účtovného záznamu sa odporúča použiť technológie ako sú elektronický podpis, zdokonalený elektronický podpis, kvalifikovaný elektronický podpis prípadne elektronická pečať, zdokonalená alebo kvalifikovaná elektronická pečať, ktoré sú pripojené alebo logicky pridružené k účtovným záznamom v elektronickej podobe s cieľom zabezpečiť pôvod a integritu týchto údajov. Spôsob, ktorým účtovná jednotka vykoná toto zabezpečenie, je na jej rozhodnutí a je súčasťou programovej dokumentácie k vedeniu účtovníctva.

Účtovná jednotka môže používať tiež elektronický podpis v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu, ktoré definuje elektronický podpis ako údaje v elektronickej forme, ktoré sú pripojené alebo logicky pridružené k iným údajom v elektronickej forme a ktoré podpisovateľ používa na podpisovanie.

Súčasne sa umožňuje uskutočňovať spracovanie a výmenu účtovných záznamov v rámci účtovnej jednotky alebo medzi účtovnými jednotkami vo forme elektronickej výmeny údajov prostredníctvom používateľského aplikačného programu. Pri tejto forme sú údaje štruktúrované podľa dopredu dohodnutých štandardov a vo forme správ sú následne elektronicky automaticky prenášané bez zásahu človeka.

Vierohodnosť pôvodu účtovného záznamu a neporušenosť obsahu účtovného záznamu možno zabezpečiť niektorým z nasledovných spôsobov (§ 32 ods. 3 zákona o účtovníctve):

a)  podpisovým záznamom zodpovednej osoby (§ 32 ods. 4 zákona o účtovníctve),

b)  elektronickou výmenou údajov (§ 32 ods. 5 zákona o účtovníctve) alebo

c)  vnútorným kontrolným systémom účtovných záznamov (§ 32 ods. 6 zákona o účtovníctve).

Vierohodnosť pôvodu účtovného záznamu a neporušenosť jeho obsahu môže účtovná jednotka zabezpečiť aj vnútorným kontrolným systémom účtovných záznamov, v rámci ktorého sú určené osoby zodpovedné za jednotlivé časti v procese spracovania účtovných záznamov. Ide o proces vytvorený, riadený a aktualizovaný zodpovednými osobami. Príkladom vnútorného kontrolného systému môže byť párovanie všetkých účtovných záznamov do podkladu na preukázanie účtovného prípadu – vystavenie objednávky, dodací list, faktúra. Vnútorný kontrolný systém umožňuje vytvoriť kontrolný záznam preukazujúci skutočnosť, ktorým je predaj tovaru.

Pri overovaní účtovnej závierky audítorom alebo pri kontrole účtovníctva daňovým úradom je ÚJ povinná umožniť prístup do softvéru na vedenie účtovníctva a preukázať účtovným záznamom označenie účtov, na ktorých sú účtované prípady účtované, ak ÚJ účtuje v sústave podvojného účtovníctva. Súčasne je povinná predložiť účtovné záznamy v takej podobe v akej ich vedie a následne archivuje. Ak ÚJ vedie a uchováva účtovné záznamy v elektronickej podobe, má povinnosť ich predkladať oprávneným osobám v takejto podobe.

§ 33

 Transformácia účtovného
záznamu

(1) Na účely tohto zákona sa transformáciou účtovného záznamu rozumie zmena podoby účtovného záznamu pri spracovaní účtovného záznamu v účtovnej jednotke, pričom neporušenosť obsahu účtovného záznamu zostáva zachovaná. Zmenou podoby účtovného záznamu je zmena z listinnej podoby účtovného záznamu na elektronickú podobu účtovného záznamu alebo zmena elektronickej podoby účtovného záznamu na listinnú podobu účtovného záznamu.

(2) Účtovná jednotka môže vykonať transformáciu účtovného záznamu, len ak účtovný záznam je preukázateľný. V súlade so zvoleným spôsobom uchovávania účtovných záznamov účtovná jednotka môže vykonať transformáciu účtovného záznamu, ktorý ešte nebol predmetom transformácie, pričom je povinná uchovávať účtovný záznam v podobe, ktorá je výsledkom transformácie účtovného záznamu.

(3) Účtovná jednotka môže vykonať transformáciu účtovného záznamu z listinnej podoby do elektronickej podoby zaručenou konverziou v súlade s osobitnými predpismi^45aa) alebo spôsobom podľa odseku 5.

(4) Účtovná jednotka, ktorá neuchováva účtovné záznamy v elektronickej podobe, môže vykonať transformáciu účtovného záznamu z elektronickej podoby do listinnej podoby zaručenou konverziou v súlade s osobitnými predpismi^45aa) alebo spôsobom podľa odseku 6, ak účtovný záznam neobsahuje kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovanú elektronickú pečať.

(5) Pri transformácii účtovného záznamu skenovaním do súborového formátu v rastrovej grafickej forme účtovná jednotka zabezpečí

a)  úplnosť účtovného záznamu v pôvodnej podobe a v novej podobe,

b)  obsahovú zhodu a vizuálnu zhodu účtovného záznamu v novej podobe s jeho pôvodnou podobou,

c)  čitateľnosť celej plochy účtovného záznamu v novej podobe,

d)  neporušenosť obsahu účtovného záznamu podľa § 31 ods. 5.

(6) Transformáciu účtovného záznamu, ktorý neobsahuje kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovanú elektronickú pečať, z elektronickej podoby do listinnej podoby účtovná jednotka vykoná použitím výstupného zariadenia výpočtovej techniky, ktoré umožňuje jeho vytlačenie na papier spôsobom zaručujúcim neporušenosť a čitateľnosť obsahu účtovného záznamu.

(7) Účtovný záznam, ktorého podoba je výsledkom transformácie účtovného záznamu podľa odsekov 2 až 6, sa považuje za preukázateľný, pričom sa nevyžaduje predloženie účtovného záznamu v pôvodnej podobe, ak osobitné predpisy^45ab) neustanovujú inak.

  Komentár k § 33        

Prenos účtovného záznamu

Pri prenose účtovného záznamu musí účtovná jednotka zabezpečiť, aby nedošlo k jeho poškodeniu, zničeniu, zneužitiu a k neoprávnenému zásahu doň.

Stav od 1. 1. 2022

Komentár k zmenám účinným
od 1. 1. 2022 – zákon č. 456/2021 Z. z.

Transformácia účtovného záznamu

V § 33 zákona o účtovníctve sa ustanovuje spôsob transformácie účtovného záznamu - zmena podoby účtovného záznamu z listinnej na elektronickú alebo z elektronickej podoby na listinnú.

ÚJ môže vykonať transformáciu toho istého preukázateľného účtovného záznamu len raz. Ak ÚJ vykonala napr. zmenu podoby účtovného záznamu z listinnej na elektronickú a výsledok zmeny nespĺňa navrhované požiadavky (napr. čitateľnosť), nepovažuje sa takáto neúspešná zmena za transformáciu a zmenu podoby účtovného záznamu z listinnej podoby na elektronickú možno vykonať transformáciou napr. pri pozmenení nastavenia parametrov skenera. Zároveň z ustanovenia vyplýva, že sa neumožňuje vykonať transformáciu účtovného záznamu, ktorý už bol predmetom transformácie (napr. v súvislosti s uchovávaním účtovnej dokumentácie ÚJ nemôže uskutočniť zmenu elektronickej podoby na listinnú takého účtovného záznamu, u ktorého už vykonala transformáciu skenovaním a účtovný záznam v pôvodnej listinnej podobe už nemá k dispozícii).

Transformáciu účtovného záznamu z listinnej podoby do elektronickej môže ÚJ vykonať zaručenou konverziou. Zaručenú konverziu treba vykonať tak, aby jej výsledkom bola maximálna možná zhoda vrátane vizuálnej s originálom, resp. účtovným záznamom v listinnej podobe. Pri dodržaní požiadaviek na skenovanie, kde výstupom je sken (obrázok) uložený v súborovom formáte s rastrovou grafikou (napr. obrázok uložený vo formáte .pdf, .png, .jpg, .tiff), sa takýto elektronický účtovný záznam bude považovať za preukázateľný a nebude sa požadovať predloženie účtového záznamu v pôvodnej listinnej podobe. Predloženie účtovného záznamu v pôvodnej listinnej podobe sa tiež nevyžaduje, ak následné úpravy elektronického formátu (napr. formátu .pdf technikou OCR - Object Character Recognition) zachovávajú rastrovú podobu.

Skenovaním je možné transformovať všetky druhy účtovných dokladov, ktoré sa v súčasnosti vyhotovujú väčšinou v listinnej podobe ako napríklad príjmový a výdavkový pokladničný doklad, pokladničné bločky.

ÚJ môže transformovať elektronické účtovné záznamy do listinnej podoby zaručenou konverziou alebo, ak elektronický účtovný záznam neobsahuje kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovanú elektronickú pečať, ÚJ ho môže vytlačiť na papier so zachovaním neporušenosti a čitateľnosti obsahu a v tejto podobe ich môže uchovávať a predložiť v prípade kontroly.

Záznamy v listinnej podobe, ktoré prešli procesom transformácie na elektronickú podobu, sú následne uchovávané v elektronickej podobe. To nebráni ÚJ vyhotoviť si kópiu účtovného záznamu pre interné potreby alebo pre potreby kontrolných orgánov v listinnej podobe.

Pri transformácii faktúr je podľa usmernenia FS SR umožnená transformácia listinnej faktúry na elektronickú. Časť metodického pokynu transformáciu faktúr upravuje nasledovne: „Osoby povinné uchovávať faktúry si môžu zvoliť formu ich uchovávania bez ohľadu na to, ako boli faktúry poslané alebo sprístupnené. Je na zvážení týchto osôb, či budú faktúry uchovávať v elektronickej alebo papierovej forme. Zdaniteľná osoba, ktorá uchováva faktúry elektronicky, je povinná umožniť daňovému úradu na účely kontroly prístup k týmto faktúram, ich sťahovanie a používanie. Elektronickým uchovávaním faktúry sa podľa § 76 ods. 6 zákona o DPH rozumie uloženie údajov vykonané prostredníctvom elektronického zariadenia na spracovanie vrátane digitálnej kompresie a uchovávanie údajov použitím drôtových, rádiových, optických alebo iných elektromagnetických prostriedkov.“

Link na metodické usmernenie FS SR

https://www.financnasprava.sk//_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_pokyny/Nepriame_dane/2019/2019.01.14_DPH.pdf

 Ak účtovný záznam je súčasne aj registratúrnym záznamom, ÚJ je naďalej povinná rešpektovať aj ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach, ktorý člení tzv. pôvodcov registratúry do troch kategórií a každá kategória má iné povinnosti, ktoré súvisia s uchovávaním registratúrnych záznamov a vyhotovovaním elektronických kópií z nich. Vo všeobecnosti platí, že na fyzické a právnické osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského alebo iného oprávnenia sa tento zákon vzťahuje len v obmedzenej miere a prevažne patria medzi pôvodcov registratúry, z činnosti ktorých nevznikajú záznamy s trvalou dokumentárnou hodnotou. Potom pre nich platí v súlade s § 16 ods. 5 zákona o archívoch a registratúrach, že sa na nich nevzťahuje povinnosť podľa § 16 ods. 2 písm. e) – pôvodca registratúry je povinný uchovať registratúrny záznam, z ktorého vyhotovil elektronickú kópiu, počas lehoty jeho uloženia; to neplatí, ak ide o registratúrny záznam bez trvalej dokumentárnej hodnoty, z ktorého vyhotovil elektronickú kópiu prostredníctvom zaručenej konverzie (35 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 273/2015 Z. z.). Ak je ÚJ pôvodcom registratúry prvej alebo druhej kategórie (napr. je orgánom verejnej moci), musí rešpektovať ustanovenia tohto zákona v plnej miere.

§ 34

Oprava účtovného záznamu

(1) Ak účtovná jednotka zistí, že niektorý účtovný záznam jej účtovníctva je neúplný, nepreukázateľný, nesprávny alebo nezrozumiteľný, je povinná vykonať bez zbytočného odkladu jeho opravu spôsobom podľa odseku 2.

(2) Oprava sa musí vykonať tak, aby bolo možné určiť zodpovednú osobu, ktorá vykonala príslušnú opravu, deň jej vykonania a obsah opravovaného účtovného záznamu pred opravou aj po oprave. Oprava v účtovnom zázname nesmie viesť k neúplnosti, nepreukázateľnosti, nesprávnosti, nezrozumiteľnosti alebo neprehľadnosti účtovníctva.

(3) Na opravu účtovného zápisu treba vždy vyhotoviť účtovný doklad.

(4) Deň v účtovnom zázname treba zaznamenať s takou presnosťou, aby neistota v určení času nemala za následok neistotu v určení obsahu účtovných prípadov.

(5) Účtovný záznam, ktorý je nečitateľný alebo ho nemožno previesť do čitateľnej podoby, sa hodnotí, ako keby ho účtovná jednotka neviedla.

  Komentár k § 34        

Oprava účtovného záznamu

Ak účtovná jednotka zistí, že niektorý účtovný záznam jej účtovníctva je neúplný, nepreukázateľný, nesprávny alebo nezrozumiteľný, je povinná vykonať bez zbytočného odkladu jeho opravu. Oprava sa musí vykonať tak, aby bolo možné určiť zodpovednú osobu, ktorá vykonala príslušnú opravu, deň jej vykonania a obsah opravovaného účtovného záznamu pred opravou aj po oprave. Oprava v účtovnom zázname nesmie viesť k neúplnosti, nepreukázateľnosti, nesprávnosti, nezrozumiteľnosti alebo neprehľadnosti účtovníctva. Na opravu účtovného zápisu treba vždy vyhotoviť účtovný doklad (interný účtovný doklad). Deň v účtovnom zázname treba zaznamenať s takou presnosťou, aby neistota v určení času nemala za následok neistotu v určení obsahu účtovných prípadov. Účtovný záznam, ktorý je nečitateľný alebo ho nemožno previesť do čitateľnej podoby, sa hodnotí, ako keby ho účtovná jednotka neviedla.

Z ustanovenia § 34 zákona o účtovníctve vyplýva, že ak účtovná jednotka zistí, že niektorý účtovný záznam jej účtovníctva je neúplný, nepreukázateľný, nesprávny alebo nezrozumiteľný, je povinná vykonať bez zbytočného odkladu jeho opravu. Akým spôsobom majú účtovné jednotky vykonávať opravy v účtovníctve a v účtovných písomnostiach?

Oprava sa musí vykonať tak, aby bolo možné určiť

•    zodpovednú osobu, ktorá vykonala príslušnú opravu,

•    dátum vykonania opravy a 

•    obsah opravovaného účtovného záznamu pred opravou aj po oprave.

Na opravu účtovného zápisu treba vždy vyhotoviť interný účtovný doklad (s výnimkou opravy vykonanej prečiarknutím chybného zápisu). Chybné zápisy by sa nemali opravovať prepisovaním, vymazávaním, vyškrabávaním alebo iným spôsobom, ktorým by sa stal pôvodný zápis úplne alebo čiastočne nečitateľným, alebo by sa zničili záznamy na technickom nosiči.

Hoci postupy účtovania konkrétny spôsob opráv neustanovujú, účtovná technika umožňuje využiť pri opravách účtovných zápisov rôzne spôsoby. Možno ich rozdeliť na:

a)  účtovné opravy

•    úplné storno,

•    zaúčtovanie rovnakej sumy na opačnú stranu účtu,

•    čiastočné storno,

•    doplnkový zápis;

b)  neúčtovné opravy

•    prečiarknutie chybného zápisu.

Oprava úplným stornom sa uskutočňuje vtedy, keď sa účtovný prípad zaúčtoval na nesprávne účty alebo na správne účty, ale na nesprávne strany účtov. Úplným stornom sa chybný zápis zruší a novým účtovným zápisom sa účtovný prípad zaúčtuje správne. Pri ručných účtovných zápisoch sa storno vykonáva červeným zápisom (červeným stornom). Použitie výpočtovej techniky pri vedení účtovníctva neumožňuje vykonať červený zápis, a preto sa vykoná mínusovým znamienkom vtedy, keď sa účtovný prípad zaúčtoval na nesprávne účty alebo na správne účty, ale na nesprávne strany účtov. Úplným stornom sa chybný zápis zruší a novým účtovným zápisom sa účtovný prípad zaúčtuje správne. Pri ručných účtovných zápisoch sa storno vykonáva červeným zápisom (červeným stornom). Použitie výpočtovej techniky pri vedení účtovníctva väčšinou neumožňuje vykonať červený zápis, a preto sa vykoná mínusovým znamienkom. Zápis vykonaný červeným zápisom i zápis so znamienkom mínus sa považujú za mínusové zápisy.

Úplné storno chybného zápisu môžeme dosiahnuť aj ponechaním chybného zápisu a zaúčtovaním rovnakej sumy na opačnej strane účtu a následne sa vykoná správny zápis. Nevýhodou tohto spôsobu opravy účtovného zápisu je, že sa na účtoch, na ktorých sa vykonala oprava zápisu týmto spôsobom vykazuje obrat, ktorý v skutočnosti nenastal.

Ak boli na správne účty a ich strany zaúčtované vyššie sumy, možno uskutočniť opravu vyšších súm čiastočným stornom pôvodného účtovného zápisu. Znamená to, že zaúčtovaná suma sa musí znížiť o rozdiel medzi zaúčtovanou a správnou sumou.

Oprava doplnkovým zápisom sa môže vykonať vtedy, ak sa na správne účty a správne strany účtov zaúčtovala nižšia suma. Chýbajúca suma sa zapíše novým účtovným zápisom a doplní sa tak na správnu výšku.

Oprava prečiarknutím sa vykoná tak, že nesprávny zápis sa prečiarkne, ale pôvodný zápis musí zostať čitateľný (ručná oprava na účtovnom doklade). Nad prečiarknutý zápis sa urobí správny zápis. K pôvodnému zápisu sa pripojí poznámka o vykonaní opravy s dátumom jej vykonania a podpisom osoby, ktorá opravu vykonala.

Uvedené techniky sa hodia najmä na vykonanie opráv chýb, ku ktorým došlo v aktuálnom (bežnom) účtovnom období, ale je možné ich použiť aj pri oprave chýb minulých účtovných období.

     Príklad

Oprava chyby zistenej v aktuálnom účtovnom období

Účtovná jednotka v aktuálnom (bežnom) účtovnom období zaúčtovala technické zhodnotenie budovy vykonané dodávateľským spôsobom ako opravu do nákladov na účet 511 – Oprava a udržiavanie so súvzťažným zápisom v prospech účtu 321 – Dodávatelia.

Akým spôsobom vykoná opravu tejto chyby?

Účtovná jednotka opravu účtovníctva vykoná v aktuálnom účtovnom období. O vykonané technické zhodnotenie budovy sa zvyšuje obstarávacia cena budovy v prípade, ak cena technického zhodnotenia budovy je vyššia ako 1 700 €. V tomto prípade sa oprava technického zhodnotenia pôvodne zaúčtovaného ako oprava majetku vykoná nasledovne:

a)  mínusom na strane Má dať účtu 511 – Opravy a udržiavanie a kladnou hodnotou na strane Má dať účtu 021 – Stavby alebo

b)  na strane Dal účtu 511 – Opravy a udržiavanie a na strane Má dať účtu 021 – Stavby.

Technika vykonania opravy

Predpokladajme, že technické zhodnotenie zaúčtované ako oprava bolo vo výške 2 000 €, ktoré bolo zaúčtované na strane Má dať účtu 511 – Opravy a udržiavanie. Ďalej predpokladajme, že obstarávacia cena budovy bola napr. vo výške 16 500 €.

Oprava bude vykonaná vystornovaním sumy zaúčtovanej na strane Má dať účtu 511 – Opravy a udržiavanie a plusom tejto sumy na strane Má dať účtu 021 – Stavby.

Vykonanie opravy mínusom sumy na strane Má dať účtu 511 – Opravy a udržiavanie

MD 511 – Opravy a udržiavanie	D
1. 2 000 € 2. – 2 000 € Po oprave 0

 

MD 021 – Stavby	D
OC 16 500 € 2. + 2 000 € Po oprave OC bude 18 500 €

 

Vykonanie opravy na strane Dal účtu 511 – Opravy a udržiavanie a na strane Má dať účtu 021 – Stavby

MD 511 – Opravy a udržiavanie	D
1. 2 000 €	2. 2 000 €

 

MD 021 – Stavby	D
OC 16 500 € 2. + 2 000 € Po oprave OC bude 18 500 €

 

Podľa § 13 ods. 4 písm. e) postupov účtovania, technické zhodnotenie je dlhodobým hmotným majetkom, ak nie je súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku.

Postupy účtovania technické zhodnotenie nedefinujú, ale odvolávajú sa na § 29 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podľa tohto zákona technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku sa rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1 700 € v úhrne za zdaňovacie obdobie.

Podľa § 21 ods. 3 postupov účtovania, ocenenie jednotlivého dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa zvýši o náklady na dokončené technické zhodnotenie, ak náklady v úhrne za účtovné obdobie sú vyššie ako 1 700 € a technické zhodnotenie je v tomto účtovnom období uvedené do užívania. Náklady neprevyšujúce uvedenú sumu, sa môžu účtovať ako:

a)  technické zhodnotenie,

b)  služby, ak ide o dlhodobý nehmotný majetok,

c)  náklady na hospodársku činnosť, ak ide o dlhodobý hmotný majetok.

     Príklad

Oprava chyby zistenej za bežné účtovné obdobie

Účtovná jednotka v bežnom účtovnom období kúpila staršiu budovu, ktorú sa rozhodla zrekonštruovať. Budovu kúpila za 65 000 €. Rekonštrukciu vykonala vo vlastnej réžii. Majetok vytvorený vlastnou činnosťou sa oceňuje vo vlastných nákladoch v súlade s § 25 zákona o účtovníctve. Vlastnými nákladmi sú všetky priame náklady a nepriame náklady bezprostredne súvisiace s vytvorením hmotného majetku. Vlastné náklady vynaložené na rekonštrukciu budovy musí účtovná jednotka aktivovať prostredníctvom účtu 624 – Aktivácia dlhodobého hmotného majetku, avšak účtovná jednotka aktiváciu po dokončení rekonštrukcie budovy nezaúčtovala. Na túto chybu prišla pri zostavovaní účtovnej závierky pri kontrole uplatňovaných odpisov, keď zistila, že odpisy by mali byť vyššie ako za minulý rok, pretože na budove bola vykonaná rekonštrukcia. Po kontrole v účtovníctve účtovná jednotka pristúpila k zaúčtovaniu aktivácie vykonanej rekonštrukcie zvýšením hodnoty zaúčtovanej na účte 021 – Stavby.

Pôvodne zaúčtované účtovné prípady

Účtovné súvzťažnosti	Suma	MD	D
Účtovné súvzťažnosti spojené s obstaraním budovy:
1. Dodávateľská faktúra za kúpu budovy vystavená v súlade s kúpnou zmluvou	65 000 €	042	321
2. Úhrada dodávateľskej faktúry z bankového účtu	65 000 €	321	221
Účtovné súvzťažnosti spojené s vykonaním rekonštrukcie:
1. Externé náklady na prípravu a zabezpečenie rekonštrukcie, napr. geodetické a projektové práce vrátane variantných riešení	15 000 €	042	321
2. Spotreba priameho materiálu na stavbu	85 000 €	501	112
3. Stavebné práce vykonané vo vlastnej réžii (mzdové náklady vrátane poistného)	51 500 €	52x	331
4. Rôzne režijné náklady súvisiace so stavbou, napr. podiel el. energie	10 000 €	502	321
Účtovná súvzťažnosť zaradenia majetku do užívania:
1. Zaradenie majetku do užívania	80 000 €	021	042

 

Hodnota rekonštrukcie budovy celkom bola vo výške 161 500 €, z toho hodnota rekonštrukcie vykonaná vo vlastnej činnosti bola vo výške 146 500 €. Keby účtovná jednotka nezaúčtovala aktiváciu rekonštrukcie vykonanej vo vlastnej činnosti, došlo by k ovplyvneniu výsledku hospodárenia za bežné účtovné obdobie, pretože v nákladoch by bola zaúčtovaná vyššia suma, než by bola suma odpisov z rekonštruovanej budovy.

Keďže v tomto prípade účtovná jednotka nezaúčtovala účtovné prípady súvisiace s aktiváciou technického zhodnotenia (rekonštrukcia) do majetku účtovnej jednotky, na účtoch nákladov sa nebudú vykonávať žiadne opravy, účtovná jednotka len pristúpi k doúčtovaniu aktivácie vykonanej rekonštrukcie do výnosov a k zvýšeniu obstarávacej ceny rekonštruovanej budovy o vykonané technické zhodnotenie.

Účtovné súvzťažnosti spojené s aktiváciou rekonštrukcie do majetku	Suma	MD	D
1. Aktivácia stavebných prác vykonaných vo vlastnej činnosti do majetku (interný doklad)	146 500 €	042	624
Vyčíslenie hodnoty budovy:      cena budovy obstaraná kúpou:      + externé náklady na rekonštrukciu:      + vlastné náklady na rekonštrukciu:      Náklady na budovu celkom:	65 000 € 15 000 € 146 500 € 226 500 €
2. Zvýšenie obstarávacej ceny o technické zhodnotenie vo výške vlastných nákladov	146 500 €	021	042
3. Mesačný odpis budovy do nákladov  (226 500 € : 240 mesiacov)	944 €	551	081

 

Účtovná jednotka si v účtovnom odpisovom pláne stanovila, že budovu bude účtovne odpisovať 20 rokov (240 mesiacov). Výpočet mesačného odpisu: 226 500 € : 240 mesiacov = 944 €. V súlade s § 20 postupov účtovania odpisy zaokrúhlila nahor. Ak by bola účtovná jednotka budovu zaradila do užívania napr. od 1. 6., potom v nákladoch na účte odpisov bude suma 6 x 944 € = 5 664 €.

§ 35

Uchovávanie a ochrana účtovnej
dokumentácie

(1) Účtovná jednotka je povinná zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu. Účtovná jednotka je tiež povinná zabezpečiť ochranu použitých technických prostriedkov, nosičov informácií a programového vybavenia pred ich zneužitím, poškodením, zničením, neoprávnenými zásahmi do nich, neoprávneným prístupom k nim, stratou alebo odcudzením.

(2) Účtovná jednotka je povinná uchovávať účtovnú dokumentáciu počas doby ustanovenej v odseku 3. Na nakladanie s účtovnou dokumentáciou sa vzťahujú všeobecné predpisy o archívnictve.

(3) Účtovné záznamy sa uchovávajú takto:

a)  účtovná závierka, výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a 22 a výročná správa počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

b)  správa s informáciami o dani z príjmov počas piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týka,

c)  účtovné doklady, účtovné knihy, zoznamy účtovných kníh, zoznamy číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovníctve, odpisový plán, inventúrne súpisy, inventarizačné zápisy, účtový rozvrh počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

d)  účtovné záznamy, ktoré sú nositeľmi informácie týkajúcej sa spôsobu vedenia účtovníctva, a účtovné záznamy, ktorými sa určuje systém uchovávania účtovnej dokumentácie, počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom sa naposledy použili,

e)  ostatné účtovné záznamy počas doby určenej v registratúrnom pláne účtovnej jednotky tak, aby neboli porušené ostatné ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov.

(4) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom podľa § 19 alebo § 22, je povinná uchovávať správu audítora počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa overovanie audítorom týka.

(5) Účtovná jednotka je povinná dodržiavať určený spôsob uchovávania účtovnej dokumentácie. Elektronickým uchovávaním účtovnej dokumentácie sa rozumie uloženie účtovnej dokumentácie na dátovom nosiči. Účtovná jednotka je tiež povinná zabezpečiť splnenie požiadaviek podľa § 31 ods. 3, ak uchováva len účtovné záznamy, ktorých podoba je výsledkom transformácie účtovného záznamu.

(6) Účtovná jednotka je povinná pred svojím zánikom bez právneho nástupcu alebo pred skončením podnikania alebo inej zárobkovej činnosti informovať daňový úrad o preukázateľnom zabezpečení uchovania jej účtovnej dokumentácie inou účtovnou jednotkou alebo fyzickou osobou podľa § 1 ods. 3 písm. a) s uvedením identifikačných údajov v rozsahu podľa odseku 7. Iná účtovná jednotka a fyzická osoba podľa § 1 ods. 3 písm. a) sú povinné pri uchovávaní účtovnej dokumentácie podľa prvej vety dodržiavať ustanovenia odsekov 1 až 5 a § 31 ods. 8.

(7) Identifikačnými údajmi

a)  inej účtovnej jednotky sú obchodné meno alebo názov, jej sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie,

b)  fyzickej osoby podľa § 1 ods. 3 písm. a) sú meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené.

(8) Povinnosť informovať daňový úrad o preukázateľnom zabezpečení uchovania účtovnej dokumentácie podľa odseku 6 u účtovnej jednotky uvedenej v § 1 ods. 1 písm. a) treťom bode pri úmrtí prechádza na dediča alebo na príslušnú štátnu rozpočtovú organizáciu, ak dedičstvo pripadlo štátu, a to v lehote troch kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o dedičstve.^45ac)

  Komentár k § 35        

Uschovávanie a ochrana
účtovnej dokumentácie

Účtovná jednotka je povinná účtovnú dokumentáciu uchovávať po dobu stanovenú zákonom o účtovníctve. Na nakladanie s účtovnou dokumentáciou sa vzťahujú všeobecné predpisy o archívnictve.

Účtovná jednotka je povinná účtovnú dokumentáciu, ako aj použité technické prostriedky, nosiče informácií a programového vybavenia zabezpečiť pred stratou, zničením alebo ich poškodením a od 1. 1. 2008 aj pred odcudzením (krádežou).

V nadväznosti na štvrtú časť (ustanovenie registra účtovných závierok), ktorá sa do zákona o účtovníctve zapracovala od 1. 1. 2012 zákonom č. 547/2011 Z. z., upravuje sa lehota pre uchovávanie dokumentov. Ide o výkazy vybraných údajov z účtovných závierok zostavovaných podľa medzinárodných účtovných štandardov a z konsolidovaných účtovných závierok, ktoré sa musia uchovávať po dobu 10 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

Účtovné jednotky, na ktoré sa vzťahuje povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom podľa § 19 alebo § 22, je povinná uchovávať správu audítora počas 10 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa overovania audítorom týka.

Účtovná jednotka je povinná pred svojím zánikom, alebo pred skončením podnikania zabezpečiť uchovanie účtovných záznamov.

Zmena od 1. 1. 2018
zákonom č. 275/2017 Z. z.

®  Uchovávanie a ochrana
účtovnej dokumentácie (§ 35)

V § 35 ods. 3 písm. b) a c) sa slovo „piatich“ nahrádza slovom „desiatich“.

Podľa doterajšieho znenia § 35 ods. 3 písm. b) a c) zákona o účtovníctve,

•    účtovné doklady (napr. faktúry), účtovné knihy, zoznamy účtovných kníh, zoznamy číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovníctve, odpisový plán, inventúrne súpisy, inventarizačné zápisy, účtový rozvrh sa archivujú počas 5 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

•    účtovné záznamy, ktoré sú nositeľmi informácie týkajúcej sa spôsobu vedenia účtovníctva a ktorými účtovná jednotka dokladuje formu vedenia účtovníctva, počas 5 rokov nasledujúcich po roku, v ktorom sa naposledy použili.

Novelou zákona sa navrhuje uvedené účtovné dokumenty archivovať 10 rokov z dôvodu zosúladenia doby archivácie účtovnej závierky ako podkladov k jej zostaveniu (účtovná závierka sa archivuje 10 rokov).

®  Prechodné ustanovenia k archivácii
účtovnej dokumentácie § 39p

Z dôvodu zabezpečenia kontinuity uchovávania účtovných záznamov, ktorým ku dňu účinnosti návrhu zákona ešte neuplynula päťročná lehota archivácie, sa navrhuje, aby aj tieto účtovné záznamy boli archivované desať rokov, t. j. zmena lehoty archivácie na 10 rokov u tých dokladov, ktorým doba archivácie neuplynula do 31. 12. 2017. To znamená, že ide o doklady z roku 2013, na ktoré sa vzťahuje už 10 ročná lehota uchovania. Účtovné doklady a účtovné záznamy vyhotovené do 31. 12. 2012 môže účtovná jednotka skartovať.

Stav od 1. 1. 2022

Komentár k zmenám účinným
od 1. 1. 2022 – zákon č. 456/2021 Z. z.

V súvislosti s tzv. elektronizáciou účtovníctva nastali zmeny a doplnenia v oblasti uchovávania (archivácie) účtovnej dokumentácie:

V § 35 ods. 3 písm. c) zákona o účtovníctve sú uvedené uschovacie lehoty účtovných záznamov, ako účtovná závierka, účtovné doklady, účtovné knihy, zoznamy účtovných kníh, zoznamy číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovníctve, odpisový plán, inventúrne súpisy, inventarizačné zápisy, ako aj účtovné záznamy, ktoré sú nositeľmi informácie týkajúcej sa spôsobu vedenia účtovníctva. Toto ustanovenie sa dopĺňa aj o účtovné záznamy, ktorými sa určuje systém (spôsob) uchovávania účtovnej dokumentácie, pričom doba uchovávania je stanovená na desať rokov nasledujúcich po roku, v ktorom sa naposledy použil.

V § 35 ods. 5 zákona o účtovníctve – dopĺňa sa definícia elektronického uchovávania účtovnej dokumentácie, ktorým sa rozumie uloženie účtovnej dokumentácie na dátovom nosiči a tiež sa dopĺňajú povinnosti účtovnej jednotky v súvislosti s uchovávaním účtovných záznamov, a to:

•    dodržiavať určený spôsob uchovávania účtovnej dokumentácie;

•    zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť účtovného záznamu, ak uchováva len záznamy, ktorých podoba je výsledkom transformácie účtovného záznamu.

V záujme dôslednejšieho zabezpečenia účtovných záznamov počas ich uchovávania, je účtovná jednotka povinná dodržiavať určený spôsob uchovávania účtovnej dokumentácie, ktorý si sama zvolí napr. v internom predpise. Dopĺňa sa ustanovenie o uchovávaní elektronických účtovných záznamov, ktoré predstavuje elektronické uchovávanie účtovnej dokumentácie uložením týchto záznamov na dátovom nosiči. Akú formu dátového nosiča si účtovná jednotka zvolí je na jej rozhodnutí. Môže to byť napríklad optický disk, USB kľúč, pamäťová karta, pevné disky, cloudové úložisko a podobne. Dôležitým zostáva povinnosť účtovnej jednotky zabezpečiť v prípade kontroly, aby účtovné záznamy bolo možné sprístupniť z elektronického dátového nosiča do podoby, ktorá je čitateľná ľudským okom.

V § 35 ods. 6 až 8 zákona o účtovníctve dopĺňa sa povinnosť zanikajúcej účtovnej jednotky pred svojim zánikom bez právneho nástupcu alebo pred skončením podnikania alebo inej zárobkovej činnosti informovať daňový úrad o preukázateľnom zabezpečení uchovania jej účtovnej dokumentácie:

•    inou účtovnou jednotkou s uvedením identifikačných údajov podľa § 35 ods. 7 písm. a) zákona o účtovníctve (obchodné meno alebo názov, jej sídlo alebo miesto podnikania a IČO), alebo

•    fyzickou osobou, ktorá nie je účtovnou jednotkou s uvedením identifikačných údajov podľa § 35 ods. 7 písm. b) zákona o účtovníctve (meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené).

Na fyzickú osobu, ktorá nie je účtovnou jednotkou, sa vzťahuje zákon o účtovníctve, a to podľa § 1 odsek 3 cit. zákona. Podľa § 1 ods. 3 písm. a) zákona o účtovníctve ide o fyzické osoby, ktoré nie sú účtovnou jednotkou, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak im vzniknú povinnosti v súvislosti s uchovávaním účtovnej dokumentácie účtovnej jednotky, ktorá zaniká bez právneho nástupcu alebo končí podnikanie alebo inú zárobkovú činnosť.

V prípade, ak ide o úmrtie fyzickej osoby, ktorá je účtovnou jednotkou, povinnosť informovať daňový úrad o preukázateľnom zabezpečení uchovania účtovnej dokumentácie prechádza na dediča alebo príslušnú štátnu organizáciu, ak dedičstvo pripadlo štátu.

V nadväznosti na požiadavku vyplývajúcu z hodnotenia SR, ktoré uskutočnilo Globálne fórum OECD pre transparentnosť a výmenu informácií, sa ustanovenie precizuje s cieľom spresnenia podmienok uchovávania účtovnej dokumentácie zanikajúcej účtovnej jednotky inou účtovnou jednotkou alebo fyzickou osobou podľa § 1 ods. 3 písm. a) zákona. Zanikajúca účtovná jednotka je povinná informovať daňový úrad o splnení svojej povinnosti tak, aby vedela preukázať napr. zmluvou, ktorá osoba bude zabezpečovať uchovanie jej účtovnej dokumentácie v súlade s ustanovenými požiadavkami, pričom vo všeobecnom podaní uvádza identifikačné údaje takejto inej účtovnej jednotky alebo osoby. Pri ukončení podnikania z dôvodu úmrtia fyzickej osoby budú mať oznamovaciu povinnosť dedičia. Ak neexistujú dedičia alebo dedičstvo pripadne štátu, má oznamovaciu povinnosť príslušná štátna rozpočtová organizácia. V obidvoch prípadoch je lehota na splnenie oznamovacej povinnosti tri kalendárne mesiace odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o dedičstve.

V zmysle prechodného ustanovenia § 39w ods. 4 zákona o účtovníctve sa ustanovenie § 35 cit. zákona v znení účinnom od 1. januára 2022 môže použiť na uchovávanie a ochranu účtovnej dokumentácie, ktorá vznikla pred 1. januárom 2022 za predpokladu, že sa dodržia ustanovenia § 31 až 33 cit. zákona v znení účinnom od 1. januára 2022.

Stav od 22. 6. 2023

Komentár k zmenám účinným
od 22. 6. 2023 – zákon č. 407/2022 Z. z.

K § 35 ods. 3

V § 35 ods. 3 ZoÚ sa lehoty na uchovávanie účtovných závierok dopĺňajú o lehotu na uchovávanie správy s informáciami o dani z príjmov, ktorá je 5 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týka.

§ 36

Ostatné ustanovenia o účtovnej
dokumentácii

(1) Účtovné záznamy, ktoré sa týkajú správneho konania, trestného konania, konania pred súdom alebo iného konania, ktoré sa neskončilo, uchováva účtovná jednotka do konca účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom sa skončila lehota na ich preskúmanie. Účtovné záznamy, podľa ktorých sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, sa uchovávajú v lehote podľa tohto zákona, najmenej však v lehote na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa osobitného predpisu^47a) alebo v lehote ustanovenej osobitnými predpismi.^45a)

(2) Účtovná jednotka môže ako účtovné záznamy použiť aj mzdové listy, daňové doklady alebo inú dokumentáciu vyplývajúcu z osobitných predpisov. Takto použitá dokumentácia musí spĺňať požiadavky kladené týmto zákonom na účtovné záznamy. Túto dokumentáciu uchováva účtovná jednotka počas doby ustanovenej v § 35 ods. 3 podľa toho, akú funkciu plní pri vedení účtovníctva.

(3) Účtovné doklady a iné účtovné záznamy, ktoré sa týkajú záručných lehôt a reklamačných konaní, uchováva účtovná jednotka počas doby, počas ktorej záručné lehoty alebo reklamačné konania trvajú; účtovné záznamy, ktoré sa týkajú nezinkasovaných pohľadávok alebo nezaplatených záväzkov, uchováva účtovná jednotka do konca účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom došlo k ich inkasu alebo zaplateniu.

(4) Knihy analytickej evidencie pohľadávok a knihy analytickej evidencie záväzkov, účtovné doklady a iné účtovné záznamy, ktoré vyplývajú z priameho styku s cudzinou z doby pred 1. januárom 1949, a účtovnú závierku vzťahujúcu sa na prevod majetku na iné právnické osoby alebo fyzické osoby, vykonaný podľa osobitného predpisu,⁴⁶⁾ uchováva účtovná jednotka do doby, kým ministerstvo z vlastného podnetu alebo na žiadosť účtovnej jednotky nedá súhlas na vyradenie tejto dokumentácie.

  Komentár k § 36        

Ostatné ustanovenia
o účtovnej dokumentácii

V § 36 sú ustanovené uschovacie lehoty pre špecifické druhy písomností. Ide napr. o záznamy, ktoré sa týkajú daňového, správneho, alebo trestného konania. Od 1. 1. 2010 novelou zákona o účtovníctve zákonom č. 540/2009 Z. z. sa toto ustanovenie doplnilo o povinnosť uchovávať účtovné záznamy, podľa ktorých sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti.

Tieto účtovné záznamy sa musia uchovať najmenej v lehote na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok alebo v lehote ustanovenej inými právnymi predpismi, napr. zákonom o dani z pridanej hodnoty alebo zákonom o spotrebnej dani z liehu.

Písomnosti ustanovené v § 36 ods. 4 nie je dovolené vyradiť a musia sa uschovávať až do doby, kým príslušný ústredný orgán štátnej správy z vlastného podnetu alebo na žiadosť účtovnej jednotky nedá súhlas na ich vyradenie.

Ako sme už uviedli, účtovná jednotka je povinná zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie pred stratou, zničením, poškodením alebo krádežou. Účtovná jednotka je tiež povinná zabezpečiť ochranu použitých technických prostriedkov, nosičov informácií a programového vybavenia pred ich zneužitím, poškodením, zničením, neoprávnenými zásahmi do nich, neoprávneným prístupom k nim, stratou alebo odcudzením. Účtovná jednotka je povinná uchovávať účtovnú dokumentáciu po dobu ustanovenú v zákone o účtovníctve.

Na nakladanie s účtovnou dokumentáciou sa vzťahuje zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Účtovné záznamy sa podľa zákona o účtovníctve uchovávajú nasledovne:

a)  účtovná závierka, výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a 22 a výročná správa po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

b)  účtovné doklady, účtovné knihy, zoznamy účtovných kníh, zoznamy číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovníctve, odpisový plán, inventúrne súpisy, inventarizačné zápisy, účtový rozvrh po dobu piatich rokov – od 1. 1. 2018 po dobu 10 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

c)  účtovné záznamy, ktoré sú nositeľmi informácie týkajúcej sa spôsobu vedenia účtovníctva a ktorými účtovná jednotka dokladuje formu vedenia účtovníctva po dobu piatich rokov – od 1. 1. 2018 po dobu 10 rokov nasledujúcich po roku, v ktorom sa naposledy použili,

d)  správa audítora účtovných jednotiek, na ktoré sa vzťahuje povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom podľa § 19 alebo 22 sa uchováva počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa overovanie audítorom týka,

e)  ostatné účtovné záznamy po dobu určenú v registratúrnom pláne účtovnej jednotky tak, aby neboli porušené ostatné ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov.

Archivácia účtovných záznamov – príklady

     Príklad

Je možné archivovať faktúry iba v elektronickej forme (napr. naskenované faktúry pre zákazníkov s/bez elektronického podpisu), alebo sa musia archivovať tak ako doteraz aj v papierovej forme?

Podľa § 31 ods. 4 zákona o účtovníctve technická forma účtovného záznamu (dokladu) je rovnocenná s písomnou formou záznamu. Obsah všetkých účtovných záznamov má rovnaké dôsledky, ak sú vykonané v technickej alebo písomnej forme.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že účtovný doklad, ako účtovný záznam v technickej forme je rovnocenný s účtovným záznamom v písomnej forme, ak spĺňa náležitosti § 10 zákona o účtovníctve. Účtovný doklad bude archivovaný v elektronickej forme, ak bol v elektronickej forme aj prijatý

Pri archivácii účtovných záznamov v technickej forme je účtovná jednotka v súlade s § 31 ods. 3 zákona o účtovníctve povinná zabezpečiť, aby obsah účtovného záznamu v novej forme bol zhodný s obsahom účtovného záznamu v pôvodnej, čiže písomnej forme. Uvedená podmienka zákona môže byť dodržaná účtovnou jednotkou dvojakým spôsobom:

1. zhodnosť záznamov účtovná jednotka preukáže, ak predloží účtovný záznam v pôvodnej aj novej forme a ich obsah je zhodný, alebo

2. zhodnosť záznamov preukáže iným spôsobom, ktorý nespochybní žiadna z osôb, ktoré s prevedeným záznamom pracujú.

Účtovná jednotka podmienku zhodnosti iným spôsobom dodrží, ak zhodnosť záznamov nespochybní nielen obchodný partner, ale ani ostatné osoby, ktoré s archivovaným záznamom pracujú, to znamená, že aj daňové orgány. O spôsobe preukazovania môže rozhodnúť len účtovná jednotka.

Zároveň upozorňujeme, že ak účtovná jednotka vedie účtovné záznamy v technickej forme (§ 31 ods. 2) alebo ich v tejto forme archivuje, je povinná podľa § 31 ods. 5 zákona o účtovníctve disponovať vybavením, ktoré umožňuje vykonať prevod účtovných záznamov do formy, ktorý je pre fyzickú osobu čitateľný. Pre potreby daňových orgánov je účtovná jednotka povinná na požiadanie umožniť oprávneným osobám zoznámiť sa s obsahom nimi určených účtovných záznamov v písomnej forme a v technickej forme, ak účtovná jednotka vedie účtovné záznamy v technickej forme. Túto povinnosť má účtovná jednotka po dobu, počas ktorej je povinná viesť alebo uchovávať uvedené účtovné záznamy. Na základe uvedeného terajšie znenie zákona o účtovníctve umožňuje archivovať v elektronickej forme len tie účtovné doklady, ktoré boli vystavené alebo prijaté v elektronickej forme.

     Príklad

Musí podnikateľský subjekt na základe žiadosti daňovej kontroly predložiť elektronickú faktúru v papierovej podobe, pokiaľ je faktúra archivovaná v čitateľnom formáte pdf?

Podľa § 31 ods. 5 zákona o účtovníctve, ak účtovná jednotka vedie účtovné záznamy v technickej forme, je povinná disponovať takými prostriedkami, nosičmi a vybavením, ktoré umožňujú vykonať prevod účtovných záznamov do formy, v ktorej je ich obsah pre fyzickú osobu čitateľný.

Pre potreby overovania účtovnej závierky audítorom (§ 19), jej zverejňovania (§ 23d) a pre potreby orgánov podľa § 38 (daňové úrady) je účtovná jednotka povinná na požiadanie umožniť oprávneným osobám zoznámiť sa s obsahom nimi určených účtovných záznamov v písomnej forme a v technickej forme, ak účtovná jednotka vedie účtovné záznamy v technickej forme.

Túto povinnosť má účtovná jednotka po dobu, počas ktorej je povinná viesť alebo uchovávať uvedené účtovné záznamy.

§ 37

(1) Podrobnosti o inom obsahovom vymedzení položiek majetku a jeho vykázanie v účtovnej závierke môže ministerstvo ustanoviť z dôvodov osobitného charakteru majetku pre

a)  ozbrojené sily Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky,

b)  ozbrojené bezpečnostné zbory v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky,

c)  Zbor väzenskej a justičnej stráže v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,

d)  Slovenskú informačnú službu,

e)  Správu štátnych hmotných rezerv.

(2) Opatrenie podľa § 4 ods. 2, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania a rámcová účtová osnova pre banky,⁴⁷⁾ pobočky zahraničných bánk,⁴⁷⁾ Národnú banku Slovenska a Fond ochrany vkladov, vydá ministerstvo po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska.

  Komentár k § 37        

Úprava sa dotýka osobitostí špecifických účtovných jednotiek (ozbrojené sily Slovenskej republiky, ozbrojené bezpečnostné zbory, Zbor väzenskej a justičnej stráže, Slovenskú informačnú službu a Správu štátnych hmotných rezerv).

ÔSMA ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA NA ÚČELY PRECHODU ZO SLOVENSKEJ MENY NA EURO

§ 37a

(1) Ku dňu, ktorý bezprostredne predchádza dňu zavedenia meny euro v Slovenskej republike^47aa) (ďalej len „zavedenie eura“), účtovné knihy uzavrú a priebežnú účtovnú závierku v úplnej štruktúre v rozsahu riadnej účtovnej závierky zostavia účtovné jednotky

a)  s účtovným obdobím, ktoré je hospodárskym rokom,

b)  s účtovným obdobím kratším ako 12 kalendárnych mesiacov z dôvodu zmeny účtovného obdobia,

c)  v konkurze,

d)  v likvidácii.

(2) Na účtovnú jednotku, ktorá zostavuje priebežnú účtovnú závierku podľa odseku 1, sa nevzťahuje povinnosť mať overenú túto účtovnú závierku audítorom podľa § 19 vrátane jej zverejňovania a povinnosť vyhotovenia priebežnej správy podľa § 20 ods. 4.

(3) V priebežnej účtovnej závierke podľa odseku 1 sa údaje za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie nevykazujú, ak súčasne nejde o účtovnú závierku, ktorej zostavenie sa vyžaduje podľa osobitného predpisu.¹⁴⁾

(4) Účtovná jednotka ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura, prepočíta na slovenskú menu

a)  majetok a záväzky vyjadrené v mene euro s výnimkou prijatých preddavkov a poskytnutých preddavkov konverzným kurzom,^47ab)

b)  majetok a záväzky vyjadrené v inej cudzej mene ako v eure s výnimkou prijatých preddavkov a poskytnutých preddavkov kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska platným ku dňu bezprostredne predchádzajúcemu dňu zavedenia eura.

(5) Na výkon inventarizácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura účtovnou jednotkou, ktorá zostavuje priebežnú účtovnú závierku podľa odseku 1, sa ustanovenie § 29 ods. 2 druhej vety nepoužije.

(6) Ak účtovná jednotka nevykonala inventarizáciu v inej lehote podľa § 29 ods. 3, možno fyzickú inventúru hmotného majetku okrem zásob, ktorú nemožno vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura, vykonať v priebehu posledných troch mesiacov pred dňom, ktorý bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura. Fyzickú inventúru zásob možno vykonávať v období od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura. Pritom sa musí preukázať stav hmotného majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura, údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky hmotného majetku za dobu od skončenia fyzickej inventúry do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktorý zároveň bezprostredne predchádza dňu zavedenia eura.

§ 37b

(1) Účtovná jednotka otvorí ku dňu zavedenia eura účtovné knihy a podsúvahové účty v mene euro a informatívne aj v slovenských korunách.

(2) Účtovná jednotka prepočíta ku dňu zavedenia eura jednotlivé zložky aktív a pasív zo slovenských korún na eurá konverzným kurzom s výnimkou podľa odsekov 3 až 5. Účtovná jednotka podľa § 37a ods. 1 prepočíta ku dňu zavedenia eura konverzným kurzom zo slovenských korún na eurá aj konečné stavy nákladov, konečné stavy výnosov, súhrnné stavy príjmov a súhrnné stavy výdavkov.

(3) Účtovná jednotka prepočíta ku dňu zavedenia eura jednotlivé zložky prijatých preddavkov a poskytnutých preddavkov vyjadrené v eurách na hodnotu jednotlivých zložiek prijatých preddavkov a poskytnutých preddavkov v eurách v čase prijatia preddavku a poskytnutia preddavku.

(4) Ku dňu zavedenia eura sa na prepočet jednotlivých zložiek účtov časového rozlíšenia, ktoré vznikli ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu v eurách, odsek 3 vzťahuje primerane.

(5) Účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, prepočíta ku dňu zavedenia eura základné imanie vyjadrené v eurách na hodnotu základného imania zapísaného do obchodného registra v eurách.

(6) Účtovná jednotka postupuje ku dňu zavedenia eura pri zaokrúhľovaní prepočítaných peňažných súm v súlade s osobitným predpisom.^47ac)

§ 37c

Na účtovnú jednotku, ktorá zostavuje individuálnu účtovnú závierku podľa § 17a, sa ustanovenia § 37a a 37b vzťahujú, ak osobitné predpisy^22a) neustanovujú inak.

§ 37d

Na ocenenie prírastku a úbytku majetku, ktorým sú peňažné prostriedky v slovenských korunách v pokladnici účtovnej jednotky, sa v období duálneho hotovostného peňažného obehu^47ad) použije konverzný kurz.

  Komentár k § 37a až § 37d     

Ide o osobitné ustanovenia, ktoré boli zapracované do zákona o účtovníctve na účely prechodu zo slovenskej meny na menu euro.

DEVIATA ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 38

(1) Správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka, ak

a)  neviedla účtovníctvo podľa § 4 ods. 1 alebo nezostavila účtovnú závierku podľa § 6 ods. 4,

b)  neotvorila účtovné knihy alebo neuzavrela účtovné knihy podľa § 16,

c)  neuložila dokumenty podľa § 23a ods. 1 až 9 a 23b, nezverejnila dokumenty podľa § 23d alebo nevyhovela výzve podľa § 23b ods. 1 alebo ods. 6 v určenej lehote alebo určenom rozsahu,

d)  nedala overiť účtovnú závierku alebo súlad údajov účtovnej závierky s výročnou správou audítorom a tým porušila ustanovenia § 19, 22 alebo § 22a,

e)  nedala schváliť alebo nedala odvolať audítora podľa § 19 ods. 2,

f)  neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke,

g)  neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie nemalo vplyv na vykázanie skutočností v účtovnej závierke,

h)  porušila ustanovenia § 9,

i)  porušila ustanovenia § 17,

j)  nedodržala oceňovanie podľa § 24 až 28,

k)  porušila ustanovenia § 31 až 33 alebo nevyhovela výzve podľa § 31 ods. 8 v určenej lehote alebo určenom rozsahu,

l)  porušila ustanovenia § 34,

m) porušila ustanovenia § 35,

n)  porušila ustanovenie § 11 ods. 3,

o)  uložila správu s informáciami o dani z príjmov, ktorá neobsahuje náležitosti ustanovené opatrením vydaným podľa § 21a ods. 6 alebo usporiadanie a označovanie týchto náležitostí je v rozpore s opatrením vydaným podľa § 21a ods. 6 alebo porušila ustanovenie § 21e alebo § 23a ods. 11.

(2) Daňový úrad uloží pokutu za správny delikt

a)  podľa odseku 1 písm. a) a n) od 1 000 eur do 3 000 000 eur,

b)  podľa odseku 1 písm. b) až f) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej

1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac však 1 000 000 eur,

2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac 1 000 000 eur,

c)  podľa odseku 1 písm. h) až l) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej

1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac 100 000 eur,

2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac však 100 000 eur,

d)  podľa odseku 1 písm. g) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej

1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac 1 000 eur,

2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac však 1 000 eur.

e)  podľa odseku 1 písm. c) a k) od 100 eur do 10 000 eur, ak nie je možné zistiť celkovú sumu majetku alebo účtovná jednotka nevykazuje žiaden majetok,

f)  podľa odseku 1 písm. m) od 100 eur do 100 000 eur,

g)  podľa odseku 1 písm. o) od 100 eur do 10 000 eur.

(3) Správneho deliktu sa dopustí fyzická osoba podľa

a)  § 1 ods. 3 písm. a), ak porušila ustanovenie § 35 ods. 6,

b)  § 1 ods. 3 písm. b), ak porušila ustanovenie § 23a ods. 10.

(4) Daňový úrad za správny delikt podľa odseku 3 uloží pokutu od 100 eur do 100 000 eur.

(5) Opakované spáchanie správneho deliktu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. n) sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona.

(6) Daňový úrad pri opakovanom zistení spáchania správneho deliktu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. n) uloží pokutu podľa odseku 2 písm. a) a môže podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia.^47ae)

(7) Porušením povinností ustanovených týmto zákonom nie je účtovanie a vykazovanie, ktoré je v súlade s osobitnými predpismi,^22a) v účtovných jednotkách, ktorým táto povinnosť vyplýva z § 17a.

(8) Daňový úrad je oprávnený vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona. Na vykonávanie kontroly, na konanie o uložení pokuty vrátane jej vymáhania a na opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa primerane vzťahuje daňový poriadok. Pokutu za správny delikt uloží daňový úrad, ktorý vykonal kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona.

(9) Pri ukladaní pokuty podľa odsekov 2 a 4 daňový úrad prihliada na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania správneho deliktu. Daňový úrad pri ukladaní pokuty za kontrolované účtovné obdobia prihliada na skutočnosť, či účtovná jednotka v súlade s § 3 ods. 1 vykonala účtovanie opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie v iných účtovných obdobiach. Daňový úrad prihliada aj na to, ak účtovná jednotka do začatia kontroly podľa osobitného predpisu⁴⁸⁾ písomne oznámi daňovému úradu obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie účtovanej v bežnom účtovom období.

(10) Daňový úrad uloží pokutu podľa odsekov 2 a 4 do jedného roka odo dňa, keď sa o správnom delikte dozvedel, najneskôr však do piatich rokov od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo.

(11) Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

  Komentár k § 38        

Ukladanie pokút za porušenie zákona o účtovníctve

Zákonom č. 547/2011 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, od 1. 1. 2012 došlo k zmene v oblasti ukladania pokút za porušenie ustanovení zákona o účtovníctve. Porušenia ustanovené v § 38 zákona o účtovníctve, za ktoré bude účtovným jednotkám uložená pokuta, sa označujú ako správny delikt.

®  Definovanie správnych deliktov

Podľa § 38 ods. 1 zákona o účtovníctve v znení platnom od 1. 1. 2012 správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka, ak

a)  nezostavila účtovnú závierku podľa § 6 ods. 4 – účinnosť do 30. 6. 2015, od 1. 7. 2015 ak neviedla účtovníctvo podľa § 4 ods. 1 alebo nezostavila účtovnú závierku podľa § 6 ods. 4 (zmena zákonom č. 130/2015 Z. z.),

b)  neotvorila účtovné knihy alebo neuzavrela účtovné knihy podľa § 16,

c)  neuložila dokumenty a oznámenie podľa § 23a a § 23b a nezverejnila dokumenty podľa § 23d, od 1. 1. 2015 (zmena zákonom č. 333/2014 Z. z.) ak nevyhovela výzve podľa § 23b ods. 1 alebo ods. 6 v určenej lehote alebo určenom rozsahu (účtovná jednotka nereagovala na výzvu daňového úradu na odstránenie nedostatkov v účtovnej závierke),

d)  nedala overiť účtovnú závierku alebo súlad údajov účtovnej závierky s výročnou správou audítorom a tým porušila ustanovenia § 19, § 22 alebo § 22a (pre podvojné účtovníctvo),

e)  nedala schváliť alebo nedala odvolať audítora podľa § 19 ods. 2 (podvojné účtovníctvo),

f) nemala zriadený výbor pre audit podľa § 19a – toto porušenie bolo zo zákona vypustené od 17. 6. 2016 zákonom č. 423/2015 Z. z.,

f) neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke,

g)  neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie nemalo vplyv na vykázanie skutočností v účtovnej závierke,

h)  porušila ustanovenia § 9,

i) porušila ustanovenia § 17,

j) nedodržala oceňovanie podľa § 24 až 28,

k)  porušila ustanovenia § 31,

l) porušila ustanovenia § 34,

m) porušila ustanovenia § 35,

n)  porušila ustanovenie § 11 ods. 3 od 1. 7. 2015 zákonom č. 130/2015 Z. z.

®  Ukladanie pokút a ich výška

Podľa § 38 ods. 2 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 1. 1. 2012 daňový úrad uloží pokutu za správny delikt:

•    do výšky 1 000 000 € – účinnosť do 30. 6. 2015, od 1. 7. 2015 sa suma zvyšuje na 3 mil. eur, ak účtovná jednotka nezostavila účtovnú závierku, neviedla účtovníctvo podľa § 4 ods. 1 a aj za porušenie § 11 ods. 3 – účtovný zápis,

•    do výšky 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o oprávky a opravné položky (majetok „netto“) alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie, najviac 1 000 000 €, ak účtovná jednotka

-   neotvorila účtovné knihy alebo neuzavrela účtovné knihy (porušenie § 16),

-   neuložila dokumenty a oznámenie a nezverejnila dokumenty (porušenie § 23a, § 23b a § 23d),

-   nedala overiť účtovnú závierku (porušenie § 19, § 22 a § 22a) – uvedené neplatí pre FO,

-   neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke (podľa § 8 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov),

•    do výšky 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o oprávky a opravné položky alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie, najviac však do výšky 100 000 €, ak účtovná jednotka

-   porušila ustanovenia § 9 (neúčtovala v správnej sústave účtovníctva),

-   porušila ustanovenia § 17 (nezostavenie alebo nesprávne zostavenie účtovnej závierky),

-   nedodržala oceňovanie podľa § 24 až 28 (oceňovanie majetku a záväzkov a odpisovanie majetku),

-   porušila ustanovenia § 31 (účtovný záznam a jeho formy),

-   porušila ustanovenia § 34 (oprava účtovného záznamu),

-   porušila ustanovenia § 35 (uchovávanie a ochrana účtovnej dokumentácie),

•    do výšky 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o oprávky a opravné položky alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie, najviac však 1 000 €, ak

-   účtovná jednotka neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie nemalo vplyv na vykázanie skutočností v účtovnej závierke (účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov).

Kontrolu účtovníctva je oprávnený vykonávať daňový úrad. Na vykonávanie kontroly, na konanie o uložení pokuty vrátane jej vymáhania a na opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa primerane vzťahuje daňový poriadok.

Daňový úrad uloží pokutu do jedného roka odo dňa, keď sa o správnom delikte dozvedel, najneskôr však do 5 rokov od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo (lehota na uloženie pokuty z 3 na 5 rokov sa predĺžila od 1. 1. 2008).

Od 1. 1. 2012 výška pokuty za správny delikt, ktorého sa účtovná jednotka dopustí, sa stanovuje zo súvahy zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o oprávky a opravné položky, teda ide o sumu z majetku „netto“, čo je podstatnou zmenou oproti zneniu účinnému do 31. 12. 2011, kedy výška pokuty sa stanovovala z hodnoty majetku „brutto“, teda z hodnoty majetku neupraveného o oprávky a opravné položky. V sústave jednoduchého účtovníctva sa vo výkaze o majetku a záväzkoch vykazuje majetok priamo v ocenení „netto“, t. j. majetok po zohľadnení odpisov, preto sa táto skutočnosť v zákone už nezdôrazňuje.

Pri uložení pokuty by mal daňový úrad prihliadať na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchaného správneho deliktu. A mal by prihliadať aj na skutočnosť, či účtovná jednotka vykonala účtovanie opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie v iných účtovných obdobiach a či účtovná jednotka do začatia kontroly písomne oznámi DÚ obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie účtovanej v bežnom účtovnom období.

Zmena od 1. 1. 2018
zákonom č. 275/2017 Z. z.

V § 38 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú:

„(3) Opakované spáchanie správneho deliktu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. n) sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona.

(4) Daňový úrad pri opakovanom zistení spáchania správneho deliktu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. n) uloží pokutu podľa odseku 2 písm. a) a môže podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia.

Vzhľadom na to, že sankcia má mať aj povahu preventívnu, resp. výchovnú, nie je žiaduce, aby pri prvom dopustení sa správneho deliktu došlo k podaniu podnetu na zrušenie živnostenského oprávnenia. Preto sa za osobitne závažné porušenie zákona o účtovníctve považuje až opakované spáchanie správneho deliktu. Ide o porušenia povinností ustanovených v § 4 ods. 1, § 6 ods. 4 a § 11 ods. 3, a to ak

•    účtovná jednotka neviedla účtovníctvo,

•    nezostavila účtovnú závierku alebo

•    ak účtovná jednotka vykonávala účtovné zápisy mimo účtovných kníh, vykonávala účtovný zápis o účtovnom prípade, ktorý nevznikol, zatajovala a nezaúčtovala skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva.

Od zavedenia inštitútu podnetu na zrušenie živnostenského oprávnenia ako ďalšej sankcie za porušovanie zákona o účtovníctve sa očakáva dôslednejšie plnenie povinností dotknutých subjektov. Z dôvodu retroaktívneho princípu a jednoznačného postupu pri dopustení sa správnych deliktov, ktoré sú navrhované ako osobitne závažné porušenia zákona, sa ustanovenia použijú na správne delikty spáchané po 31. decembri 2017.

Stav od 1. 1. 2022

Komentár k zmenám účinným od 1. 1. 2022

K § 38 ods. 1

§ 38 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve (ďalej len „ZoÚ“) – v nadväznosti na zmeny v § 23a ods. 9 a 10 ZoÚ v súvislosti s ukladaním dokumentov do registra sa upravuje definícia správneho deliktu tak, že porušenie § 23a ods. 10 ZoÚ je osobitným správnym deliktom uvedeným v § 38 ods. 3 ZoÚ;

§ 38 ods. 1 písm. k) ZoÚ – v nadväznosti na zmeny v § 31 až 33 ZoÚ sa upravuje definícia správneho deliktu tak, že správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka, ak poruší ustanovenia § 31 až 33 ZoÚ (nielen ustanovenie § 31 ZoÚ).

K § 38 ods. 2

V § 38 ods. 2 písm. a) ZoÚ sa ustanovuje dolná hranica sadzby pri závažnom porušení ustanovení ZoÚ (doteraz nebola táto hranica ustanovená), tzn. daňový úrad uloží pokutu za správny delikt podľa odseku 1 písm. a) a n) od 1 000 eur do 3 000 000 eur. Ide napríklad o nevedenie účtovníctva, nezostavenie účtovnej závierky, ako aj vykonávanie účtovných zápisov mimo účtovných kníh, vykonávanie zápisov o účtovnom prípade, ktorý nevznikol, ďalej ide o zatajovanie a nezaúčtovanie skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva.

V § 38 ods. 2 písm. e) a f) ZoÚ sa dopĺňa sankcia v rozmedzí:

•    od 100 eur do 10 000 eur v prípade, ak sa účtovná jednotka dopustí správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. c) ZoÚ a nie je možné zistiť celkovú sumu majetku alebo účtovná jednotka nevykazuje žiaden majetok.

Ide o prípady, ak účtovná jednotka neuložila dokumenty podľa § 23a ods. 1 až 9 ZoÚ, nezverejnila dokumenty podľa § 23d ZoÚ alebo nevyhovela výzve podľa § 23b ods. 1 alebo 6 ZoÚ v určenej lehote alebo určenom rozsahu;

•    od 100 eur do 100 000 eur v prípade, ak sa účtovná jednotka dopustí správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. m) ZoÚ, tzn. ak poruší ustanovenia § 35 ZoÚ (uchovávanie a ochrana účtovnej dokumentácie).

Nadväzne na túto zmenu sa upravuje uloženie pokuty podľa § 38 ods. 2 písm. c) ZoÚ, z ktorého sa vypúšťa § 38 ods. 1 písm. m) ZoÚ.

K § 38 ods. 3 a 4

V § 38 ods. 3 a 4 ZoÚ sa dopĺňa oblasť správnych deliktov o správne delikty fyzických osôb, ktoré nie sú účtovnými jednotkami, ale vznikli im povinnosti vyplývajúce zo ZoÚ. Ide o:

•    fyzické osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a vznikla im povinnosť podľa § 35 ods. 6 ZoÚ, tzn. povinnosti v súvislosti s uchovávaním účtovnej dokumentácie účtovnej jednotky, ktorá zaniká bez právneho nástupcu alebo končí podnikanie alebo inú zárobkovú činnosť;

•    fyzické osoby, ktoré sú posledným štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu a vznikli im povinnosti podľa § 23a ods. 10 ZoÚ, tzn. povinnosti v súvislosti s uložením dokumentov do registra po výmaze obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra. Za uvedené správne delikty (podľa § 38 ods. 3 ZoÚ) daňový úrad uloží pokutu od 100 do 100 000 eur.

K § 38 ods. 8

V § 38 ods. 8 ZoÚ sa rozširuje oprávnenie daňového úradu vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení ZoÚ aj u inej osoby ako je účtovná jednotka (u fyzickej osoby, ktorá nie je účtovnou jednotkou tak, ako je uvedené v predchádzajúcom bode). Ďalej sa rozširuje oprávnenie daňového úradu, ktorý vykonal kontrolu dodržiavania ustanovení ZoÚ uložiť pokutu za správny delikt, bez ohľadu na miestnu príslušnosť.

K § 38 ods. 9 a 10

V nadväznosti na doplnenie správnych deliktov u fyzických osôb, ktoré nie sú účtovnými jednotkami a ukladania pokút za tieto správne delikty v § 38 ods. 3 a 4 ZoÚ sa upravuje § 38 ods. 9 a 10 ZoÚ tak, aby sa prihliadlo na skutočnosti uvedené v § 38 ods. 9 ZoÚ aj pri ukladaní pokút podľa odseku 4 a aby sa ustanovenie o lehotách na uloženie pokuty § 38 ods. 10 ZoÚ vzťahovalo aj na uloženie pokút podľa odseku 4.

Komentár k zmenám účinným
od 1. 1. 2023 – zákon č. 407/2022 Z. z.

K § 38 ods. 1 písm. k) a ods. 2 písm. e)

V § 38 ods. 1 písm. k) ZoÚ sa ustanovuje správny delikt, ktorým je nevyhovenie výzve v určenej lehote alebo určenom rozsahu a v nadväznosti naň sa v § 38 ods. 2 písm. e) ZoÚ ustanovuje sankcia za nepredloženie účtovných záznamov na výzvu daňového úradu.

Komentár k zmenám účinným
od 22. 6. 2023 – zákon č. 407/2022 Z. z.

K § 38 ods. 1 písm. o) a ods. 2 písm. g)

V § 38 ods. 1 písm. o) ZoÚ sa dopĺňa nový správny delikt, ktorý súvisí s uložením a zverejnením správy s informáciami o dani z príjmov. Za tento správny delikt daňový úrad uloží pokutu podľa § 38 ods. 2 písm. g) ZoÚ v rozpätí od 100 do 100 000 eur.

Prechodná ustanovenie k zmenám účinným od 22. 6. 2023 – zákon č. 407/2022 Z. z.

§ 38 ods. 1 písm. o) ZoÚ a § 38 ods. 2 písm. g) ZoÚ v znení účinnom od 22. júna 2023 použijú na správne delikty spáchané po 21. júni 2023.

§ 38a

Ak daňový úrad zistí porušenie predpisov v oblasti účtovníctva platných do 1. januára 2003, môže uložiť pokutu až do výšky 33 193,91 eura, ak toto porušenie malo za následok neúplnosť, nepreukázateľnosť alebo nesprávnosť účtovníctva.

§ 39

Lehota na uchovávanie účtovných písomností a záznamov, ktorá sa ku dňu účinnosti tohto zákona neskončila, plynie podľa doterajšieho predpisu.

§ 39a

Zrušený

§ 39b

(1) Podľa tohto zákona sa konsolidovaná účtovná závierka zostavuje prvýkrát za prvé účtovné obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2005.

(2) Podľa § 17a sa individuálna účtovná závierka zostavuje prvýkrát za prvé účtovné obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2006; do tohto obdobia sa na účtovné jednotky nevzťahuje § 38 ods. 3.

(3) Podľa § 17b ods. 2 zostavuje Národná banka Slovenska účtovnú závierku prvýkrát za prvé účtovné obdobie, v ktorom Slovenská republika zavedie euro ako svoju menu.

(4) Na konania začaté pred 1. januárom 2005 sa vzťahuje doterajší predpis.

§ 39c

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 39d

(1) Vyhlásenie o správe a riadení spoločnosti uvádza účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu, ako osobitnú časť výročnej správy podľa § 20 ods. 6 až 8 prvýkrát za účtovné obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2007 a neskôr.

(2) Konsolidovaná účtovná závierka ústrednej správy a konsolidované účtovné závierky účtovných jednotiek verejnej správy sa zostavujú prvýkrát za účtovné obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2009.

(3) Súhrnná účtovná závierka verejnej správy sa zostavuje prvýkrát za účtovné obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2010.

(4) Na konania podľa § 38 začaté pred 1. januárom 2008 sa vzťahujú predpisy účinné do 31. decembra 2007.

§ 39e

Ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom od 1. decembra 2008 sa použije pri zostavovaní účtovnej uzávierky, ktorá sa zostavuje po dni účinnosti tohto zákona.

§ 39f

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. marca 2009

(1) Fyzická osoba, ktorá bola do 28. februára 2009 účtovnou jednotkou a po 1. marci 2009 sa rozhodla viesť daňovú evidenciu podľa osobitného predpisu,^4a) uzavrie účtovné knihy k 28. februáru 2009; účtovná závierka sa nezostavuje. Informácie z účtovných kníh prevedie táto fyzická osoba do daňovej evidencie v rozsahu potrebnom na účely vedenia daňovej evidencie podľa osobitného predpisu.^4a)

(2) Ustanovenia § 9, 19, 22 a 28 v znení účinnom od 1. marca 2009 sa použijú pri zostavovaní účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 1. marcu 2009 a neskôr.

§ 39g

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2010

(1) Na odpisovanie goodwillu alebo záporného goodwillu, ktorý vznikol do 31. decembra 2009, sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009.

(2) Ustanovenie § 19 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na overenie riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky akciovej spoločnosti, ktorá sa zostavuje k 1. januáru 2010 a neskôr.

§ 39h

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 31. decembra 2010

Ustanovenie § 22 ods. 12 v znení účinnom od 31. decembra 2010 sa prvýkrát použije pri posudzovaní povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu, ktoré sa zostavujú k 31. decembru 2010 a neskôr.

§ 39i

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2012

(1) Pozemkové spoločenstvo, ktoré účtovalo v sústave jednoduchého účtovníctva, začne účtovať v sústave podvojného účtovníctva 1. januára 2012, ak má účtovné obdobie kalendárny rok, alebo prvým dňom účtovného obdobia, ktoré začína po 1. januári 2012, ak má účtovné obdobie hospodársky rok.

(2) Ustanovenie § 22 ods. 10 v znení účinnom od 1. januára 2012 sa prvýkrát použije pri posudzovaní podmienok na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky a konsolidovanej výročnej správy za účtovné obdobie začínajúce sa 1. januára 2012 a neskôr.

(3) Ustanovenie § 23a sa prvýkrát použije na uloženie dokumentov, ktoré sa týkajú účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 31. decembru 2013 a neskôr.

(4) Na konania podľa § 38 začaté pred 1. januárom 2012 sa vzťahujú predpisy účinné do 31. decembra 2011. Na pokuty za porušenie ustanovení tohto zákona, ku ktorému došlo pred 1. januárom 2012, sa použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2012, ak sú pre účtovnú jednotku priaznivejšie.

§ 39j

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2014

(1) Ustanovenia § 2 ods. 5 až 7 v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použijú v účtovnom období, ktoré sa začína 1. januára 2014 a neskôr.

(2) Ustanovenia § 17a ods. 2 písm. a) a b) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použijú pri zostavovaní účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 1. januáru 2014 a neskôr.

(3) Ustanovenia § 17a ods. 3 písm. c) a d) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použijú pri zostavovaní účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 1. januáru 2014 a neskôr.

(4) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom podľa § 19 ods. 4, postupuje pri plnení tejto povinnosti po 1. januári 2014 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013, ak ide o sumu ročného podielu prijatej dane, ktorá bola prijatá do 31. decembra 2013.

(5) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zverejnenia súvahy a výkazu ziskov a strát v Obchodnom vestníku podľa § 21 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2013, postupuje pri plnení tejto povinnosti po 1. januári 2014 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013, ak ide o zverejňovanie súvahy a výkazu ziskov a strát za účtovné obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2008.

(6) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zverejnenia súvahy a výkazu ziskov a strát v Obchodnom vestníku podľa § 21 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2013, postupuje pri plnení tejto povinnosti po 1. januári 2014 podľa § 23b, ak ide o zverejnenie súvahy a výkazu ziskov a strát za účtovné obdobie končiace v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2012.

(7) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zverejnenia účtovnej závierky overenej audítorom v Obchodnom vestníku podľa osobitného predpisu^29h) v znení účinnom do 31. decembra 2013, postupuje pri plnení tejto povinnosti po 1. januári 2014 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013, ak ide o zverejňovanie účtovnej závierky overenej audítorom za účtovné obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2008.

(8) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zverejnenia účtovnej závierky overenej audítorom v Obchodnom vestníku podľa osobitného predpisu^29h) v znení účinnom do 31. decembra 2013, postupuje pri plnení tejto povinnosti po 1. januári 2014 podľa § 23b, ak ide o zverejnenie účtovnej závierky overenej audítorom za účtovné obdobie končiace v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2012.

(9) Ustanovenia § 23 ods. 2 písm. h) a i) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použijú na uloženie výročných správ, ktoré sa vyhotovujú za účtovné obdobie končiace k 31. decembru 2013 a neskôr.

(10) Ustanovenia § 25 ods. 7 a § 27 ods. 11 sa prvýkrát použijú v účtovnom období, ktoré sa začína 1. januára 2014 a neskôr. Zmena metódy oceňovania sa vykáže v účtovnej závierke za účtovné obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2014 a neskôr.

§ 39k

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2015

(1) Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie kalendárny rok, postupuje podľa § 2 ods. 5 až 14 v znení účinnom od 1. januára 2015 prvýkrát od 1. januára 2015, pričom posudzuje splnenie podmienok podľa § 2 ods. 5 až 14 k 31. decembru 2014.

(2) Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, postupuje podľa § 2 ods. 5 až 14 v znení účinnom od 1. januára 2015 prvýkrát v hospodárskom roku, ktorý začína v priebehu roka 2015, pričom posudzuje splnenie podmienok podľa § 2 ods. 5 až 14 ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v priebehu roka 2015.

(3) Účtovná jednotka, ktorá sa v roku 2014 považovala za mikro účtovnú jednotku, sa považuje za mikro účtovnú jednotku podľa zákona v znení účinnom od 1. januára 2015.

(4) Účtovná jednotka, ktorá podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2014 sa rozhodla, že sa nebude považovať za mikro účtovnú jednotku, sa od 1. januára 2015 považuje za malú účtovnú jednotku.

  Komentár k § 39 až § 39k       

Prechodné ustanovenia

k jednotlivým zmenám v zákone o účtovníctve, ktoré nastali počas jednotlivých účtovných období od roku 2003, t. j. od platnosti zákona o účtovníctve.

Z prechodných ustanovení vyberáme § 39j – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. 1. 2014 po novele zákona o účtovníctve, ktorý bol novelizovaný zákonom č. 352/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2014.

Prvýkrát sa inštitút mikro účtovnej jednotky použije v účtovnom období, ktoré sa začína 1. januára 2014 a neskôr (§ 39j ods. 1).

Mierne sa zvyšujú veľkostné podmienky [§ 17a ods. 2 písm. a) a b)], ktoré, ak účtovná jednotka splní (ide o tzv. „veľké účtovné jednotky“), musí zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva; ide o tieto podmienky: ak celková suma brutto aktív presiahne 170 000 000 € (predtým 165 969 594,40 €) a čistý obrat 170 000 000 € (predtým 165 969 594,40 €). Prvýkrát sa toto ustanovenie použije pri zostavovaní účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 1. januáru 2014 a neskôr (§ 39j ods. 2).

Rozšíril sa okruh účtovných jednotiek, ktoré môžu dobrovoľne zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva, ide nástupnícku účtovnú jednotku a zanikajúca účtovná jednotka alebo nástupnícka účtovná jednotka pred rozhodným dňom zostavovala individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva alebo ide o novovzniknutú dcérsku účtovnú jednotku, ktorá ku dňu, ku ktorému zostavuje prvú individuálnu účtovnú závierku, spĺňa podmienky podľa § 17a ods. 2 a zároveň jej materská účtovná jednotka, ktorá podlieha právu niektorého členského štátu, zostavuje individuálnu účtovnú závierku podľa osobitného predpisu podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva. Prvýkrát sa toto ustanovenie použije pri zostavovaní účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 1. januáru 2014 a neskôr (§ 39j ods. 3).

Mierne sa zvýšila veľkostná podmienka (§ 19 ods. 4), ktorú, ak nepodnikateľská účtovná jednotka splní, musí mať overenú účtovnú závierku audítorom; ak suma ročného podielu prijatej dane oprávnenou nepodnikateľskou osobou podľa § 50 zákona o dani z príjmov je vyššia ako 35 000 € (predtým 33 193,92 €). Pôvodná výška príjmov podielu dane 33 193,92 € sa pre účely povinnosti auditu testuje, len ak ide o príjmy prijaté do 31. decembra 2013, resp. zvýšená suma 35 000 € sa vzťahuje až na sumu podielu prijatej dane, ktorá bude prijatá po 1. januári 2014 (§ 39j ods. 4).

Oneskorené zverejňovanie súvahy a výkazu ziskov a strát v Obchodnom vestníku upravujú prechodné ustanovenia. Ak účtovná jednotka po 1. 1. 2014 ide oneskorene zverejňovať súvahu a výkaz ziskov a strát za účtovné obdobie končiace najneskôr 31. 12. 2008 (pred zavedením eura) – realizuje zverejnenie do Obchodného vestníka (§ 39j ods. 5). Obdobne postupuje účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zverejnenia účtovnej závierky overenej audítorom v Obchodnom vestníku podľa osobitného predpisu – napríklad neinvestičný fond alebo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby (§ 39j ods. 7).

Ak účtovná jednotka po 1. 1. 2014 ide oneskorene zverejňovať súvahu a výkaz ziskov a strát v Obchodnom vestníku za účtovné obdobie končiace v období od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2012 (po zavedení eura do tejto novely) – realizuje zverejnenie do registra účtovných závierok (§ 39j ods. 6). Obdobne postupuje účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zverejnenia účtovnej závierky overenej audítorom v Obchodnom vestníku podľa osobitného predpisu – napríklad neinvestičný fond alebo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby (§ 39j ods. 8). Podľa dôvodovej správy je to preto, že register účtovných závierok obsahuje aj historické dáta, ale iba od roku 2009, kedy sa po prvýkrát vykazovalo v mene euro.

Účtovná jednotka, ktorá má povinnosť auditu, má tiež povinnosť zostaviť výročnú správu (§ 20 ods. 1) a túto uložiť do registra účtovných závierok do jedného roka od skončenia účtovného obdobia. Ukladané výročné správy nemusia obsahovať účtovnú závierku a správu audítora, ak tieto dokumenty sú už osobitne uložené v registri účtovných závierok (§ 23a ods. 7). Prvýkrát sa výročná správa ukladá do registra účtovných závierok za účtovné obdobie končiace k 31. decembru a neskôr (§ 39j ods. 9).

Mikro účtovná jednotka, nepodnikateľská účtovná jednotka a účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva – neoceňujú obstarané cenné papiere určené na obchodovanie reálnou hodnotou, ale oceňujú ich obstarávacou cenou (§ 25 ods. 7). Prvýkrát sa toto oceňovanie použije v účtovnom období, ktoré sa začína 1. januára 2014 a neskôr a rovnako sa v tomto období vykáže aj zmena metódy oceňovania (§ 39j ods. 10).

Mikro účtovná jednotka, nepodnikateľská účtovná jednotka a účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva – k závierkovému dňu neoceňujú majetok a záväzky reálnou hodnotou, okrem mimoriadnej účtovnej závierky pri zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom – rozdelenie, zlúčenie, splynutie. Prvýkrát sa toto oceňovanie použije v účtovnom období, ktoré sa začína 1. januára 2014 a neskôr a rovnako sa v tomto období vykáže aj zmena metódy oceňovania (§ 27 ods. 11; § 39j ods. 10).

Mikro účtovná jednotka, nepodnikateľská účtovná jednotka a účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva – k závierkovému dňu neoceňujú majetok metódou vlastného imania. Prvýkrát sa toto oceňovanie použije v účtovnom období, ktoré sa začína 1. januára 2014 a neskôr a rovnako sa v tomto období vykáže aj zmena metódy oceňovania (§ 27 ods. 11; § 39j ods. 10).

Prechodné ustanovenia podľa § 39k k úpravám účinným od 1. 1. 2015

•    Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie kalendárny rok, posudzuje testovanie podmienok pre zatriedenie účtovných jednotiek podľa zákona v znení účinnom od 1. januára 2015 prvýkrát od 1. januára 2015, pričom posudzuje splnenie podmienok k 31. 12. 2014.

•    Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, postupuje pri testovaní účtovných jednotiek podľa znenia zákona účinnom od 1. januára 2015 prvýkrát v hospodárskom roku, ktorý začína v priebehu roka 2015, pričom posudzuje splnenie podmienok ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v priebehu roka 2015.

•    Účtovná jednotka, ktorá sa v roku 2014 považovala za mikro účtovnú jednotku, sa považuje za mikro účtovnú jednotku podľa zákona v znení účinnom od 1. januára 2015.

•    Účtovná jednotka, ktorá podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2014 sa rozhodla, že sa nebude považovať za mikro účtovnú jednotku, sa od 1. januára 2015 považuje za malú účtovnú jednotku.

Komentár k zmenám účinným
od 1. 3. 2024 – zákon č. 309/2023 Z. z.

§ 39 zb Prechodné ustanovenia

Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2024 sa ustanovenia zákona o účtovníctve v znení účinnom do 29. februára 2024 použijú na účtovanie zániku bez likvidácie zlúčením, splynutím alebo rozdelením, ak bol návrh zmluvy o zlúčení, návrh zmluvy o splynutí a návrh projektu rozdelenia schválený pred 1. marcom 2024.

§ 39l

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. júla 2015

(1) Ustanovenie § 2 ods. 10 v znení účinnom od 1. júla 2015 sa prvýkrát použije v účtovnom období, ktoré končí najskôr 31. decembra 2015. Ak účtovná jednotka, ktorej účtovné obdobie začína po 1. januári 2015, zostavuje mimoriadnu účtovnú závierku, použije prvýkrát ustanovenie § 2 ods. 10 v znení účinnom od 1. júla 2015 pri jej zostavovaní po 30. júni 2015.

(2) Na konanie podľa § 38 začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2015 sa vzťahujú predpisy účinné do 30. júna 2015.

§ 39m

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2016

(1) Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, oceňuje majetok podľa § 25 ods. 1 písm. d) a majetok a záväzky podľa § 27 v znení účinnom od 1. januára 2016 prvýkrát v hospodárskom roku, ktorý začína v priebehu roka 2016.

(2) Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, vyhotovuje výročnú správu, správu o platbách, konsolidovanú výročnú správu a konsolidovanú správu o platbách prvýkrát za hospodársky rok, ktorý začína v priebehu roka 2016.

(3) Materská účtovná jednotka zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22 v znení účinnom od 1. januára 2016 prvýkrát za hospodársky rok, ktorý začína v priebehu roka 2016.

(4) Ustanovenie § 28 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije na goodwill a aktivované náklady na vývoj obstarané od 1. januára 2016.

§ 39n

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2016

(1) Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, postupuje podľa § 2 ods. 10 v znení účinnom od 1. januára 2016 prvýkrát v hospodárskom roku, ktorý sa začína v priebehu roka 2016.

(2) Materská účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie kalendárny rok, postupuje podľa § 22 ods. 11 v znení účinnom od 1. januára 2016 pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa končí 31. decembra 2016.

(3) Materská účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, postupuje podľa § 22 ods. 11 v znení účinnom od 1. ja­nuára 2016 pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa končí v priebehu roka 2017.

§ 39o

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 17. júna 2016

Na konania podľa § 38 ods. 1 písm. f) začaté pred 17. júnom 2016 sa vzťahuje predpis účinný do 16. júna 2016.

§ 39p

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. januára 2018

(1) Ustanovenia § 35 ods. 3 písm. b) a c) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použijú aj na uchovávanie účtovných záznamov, pri ktorých ich doba uchovávania začala plynúť pred 1. januárom 2018 a neuplynula do 31. decembra 2017.

(2) Ustanovenia § 38 ods. 3 a 4 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použijú na správne delikty spáchané po 31. decembri 2017.

§ 39q

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. októbra 2018

Ustanovenia § 24 ods. 10, § 25 ods. 1 písm. h) a § 27 ods. 13 sa prvýkrát použijú na ocenenie majetku a záväzkov pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa končí k 1. októbru 2018.

§ 39r

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 31. decembra 2019

Ustanovenia § 20 ods. 9 písm. b) a ods. 13 v znení účinnom od 31. decembra 2019 sa prvýkrát použijú pri vyhotovení výročnej správy za účtovné obdobie končiace k 31. decembru 2019.

§ 39s

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. januára 2020

Ustanovenie § 19 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije na overenie riadnej individuálnej účtovnej závierky a overenie mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2020, pričom splnenie podmienok podľa § 19 ods. 1 písm. a) prvého bodu a druhého bodu v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa za účtovné obdobie končiace najneskôr k 31. decembru 2019 posudzuje podľa predpisu účinného do 31. decembra 2019.

§ 39t

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. októbra 2020

(1) Ustanovenie § 16 ods. 7 sa použije pre účtovnú jednotku, ktorej bola nariadená dodatočná likvidácia po 30. septembri 2020.

(2) Pri zrušení účtovnej jednotky bez likvidácie podľa osobitného predpisu⁴⁹⁾ sa účtovné obdobie končí dňom výmazu obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra. Za toto účtovné obdobie podáva účtovnú závierku v lehote podľa § 17 ods. 5 posledný štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu zapísaný v obchodnom registri pred výmazom obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra oprávnený konať za obchodnú spoločnosť alebo družstvo v rozsahu zapísanom v obchodnom registri pred výmazom obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra.

§ 39u

Prechodné ustanovenia
účinné od 1. januára 2021

(1) Pre účtovné obdobie, ktoré sa začína od 1. januára 2021, je

a)  suma podľa § 19 ods. 1 písm. a) prvého bodu 3 000 000 eur,

b)  suma podľa § 19 ods. 1 písm. a) druhého bodu 6 000 000 eur,

c)  počet podľa § 19 ods. 1 písm. a) tretieho bodu 40.

(2) Pre účtovné obdobie, ktoré sa začína 1. ja­nuára 2020, sa posudzujú podmienky podľa § 19 ods. 1 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2020.

(3) Účtovná jednotka, ktorej účtovným obdobím je hospodársky rok, postupuje podľa odseku 1 v hospodárskom roku, ktorý sa začína v priebehu roka 2021, a postupuje podľa odseku 2 v hospodárskom roku, ktorý sa začína v priebehu roka 2020.

§ 39v

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2022

(1) Pre účtovné obdobie, ktoré sa začína od 1. januára 2021, sa posudzujú podmienky podľa § 19 ods. 1 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2021.

(2) Účtovná jednotka, ktorej účtovným obdobím je hospodársky rok, postupuje podľa § 19 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2022 prvýkrát v hospodárskom roku, ktorý sa začína v priebehu roka 2022, a postupuje podľa odseku 1 v hospodárskom roku, ktorý sa začína v priebehu roka 2021.

§ 39w

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2022

(1) Ustanovenie § 20 ods. 16 sa prvýkrát použije pri vyhotovení výročnej správy za účtovné obdobie končiace k 31. decembru 2022.

(2) Dokumenty podľa § 23 ods. 2, ktoré sa týkajú účtovných období končiacich najneskôr k 31. decembru 2021 a hospodárskeho roku, ktorý sa začal v priebehu roka 2021, sa ukladajú do tej časti registra, do ktorej sa ukladali podľa § 23 ods. 6 v znení účinnom do 31. decembra 2021.

(3) Účtovná jednotka postupuje podľa § 23a ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2022 pri všetkých podaniach vykonaných po 31. decembri 2021.

(4) Ustanovenie § 35 v znení účinnom od 1. ja­nuára 2022 sa môže použiť aj na uchovávanie a ochranu účtovnej dokumentácie, ktorá vznikla pred 1. januárom 2022 za predpokladu, že sa dodržia ustanovenia § 31 až 33 v znení účinnom od 1. januára 2022.

(5) Ustanovenia § 38 ods. 2 písm. a), e) a f), ods. 4 a ods. 8 až 10 v znení účinnom od 1. ja­nuára 2022 sa použijú na správne delikty spáchané po 31. decembri 2021.

§ 39x

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. septembra 2022

Účtovná jednotka, ktorá nezostavuje individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov,^22a) postupuje podľa § 17a ods. 2 v znení účinnom od 1. septembra 2022 pri zostavovaní účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje najskôr k 1. januáru 2023.

§ 39y

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 31. decembra 2022

Ustanovenia § 20 ods. 7 až 17 v znení účinnom od 31. decembra 2022 sa prvýkrát použijú pri vyhotovení výročnej správy za účtovné obdobie končiace k 31. decembru 2022.

§ 39z

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. januára 2023

Ustanovenia § 38 ods. 1 písm. k) a ods. 2 písm. e) v znení účinnom od 1. januára 2023 sa použijú na správne delikty spáchané po 31. decembri 2022.

§ 39za

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 22. júna 2023

(1) Ustanovenie § 19 ods. 4 v znení účinnom od 22. júna 2023 sa prvýkrát použije pri správe audítora k účtovnej závierke, ktorá sa zostavuje za účtovné obdobie začínajúce 22. júna 2025.

(2) Ustanovenia § 21 až 21f v znení účinnom od 22. júna 2023 sa prvýkrát použijú pri ukladaní správy s informáciami o dani z príjmov za účtovné obdobie začínajúce 22. júna 2024.

(3) Ustanovenia § 38 ods. 1 písm. o) a ods. 2 písm. g) v znení účinnom od 22. júna 2023 sa použijú na správne delikty spáchané po 21. júni 2023.

§ 39zb

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. marca 2024

Na účtovanie zániku bez likvidácie zlúčením, splynutím alebo rozdelením, ak bol schválený návrh zmluvy o zlúčení, návrh zmluvy o splynutí a návrh projektu rozdelenia pred 1. marcom 2024, sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 29. februára 2024.

§ 40

Zrušuje sa zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1996 Z. z., zákona č. 173/1998 Z. z., zákona č. 336/1999 Z. z., zákona č. 387/2001 Z. z., zákona č. 483/2001 Z. z. a zákona č. 247/2002 Z. z.

§ 41

Tento zákon nadobudol účinnosť 1. 1. 2003 okrem § 3 ods. 4 až 7, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2004.

* * *

Zákon č. 562/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2004 okrem bodov 1 (§ 9 ods. 1), 2 (§ 9 ods. 3) a 6 (§ 39a), ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2005.

Zákon č. 561/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2005 okrem čl. I bodu 27 (§ 17a a § 17b), ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2006.

Zákon č. 518/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2006.

Zákon č. 688/2006 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (29. 12. 2006).

Zákon č. 198/2007 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (26. 4. 2007) okrem vybraných ustanovení čl. I bodov 1 až 11, 13 a 14, 16 až 25, 27 a 28, 30, 32 až 59, 61, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2008, a čl. I bodov 29 a 31, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2009.

Zákon č. 540/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2008.

Zákon č. 621/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2008.

Zákon č. 378/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2008.

Zákon č. 465/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2008 okrem čl. I bodov 1 až 12, 15 a 16, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2009.

Zákon č. 567/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2009.

Zákon č. 61/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 3. 2009.

Zákon č. 492/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2009.

Zákon č. 504/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2010.

Zákon č. 486/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 31. 12. 2010.

Zákon č. 547/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 31. 12. 2011 okrem čl. I bodov 1, 2, bodov 4 až 11, 16, 17, 19, 20, § 23 a § 23a bodu 21, bodov 22 až 35, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2012 a čl. I bodov 3, 13 až 15, § 23b a § 23c bodu 21, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2014.

Zákon č. 440/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 30. 12. 2012.

Zákon č. 352/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2014.

Zákon č. 463/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2014.

Zákon č. 333/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2015.

Zákon č. 130/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2015 okrem:

a)  § 2 ods. 4 písm. m), § 3 ods. 8, § 6 ods. 4, § 9 ods. 2 písm. c), § 18 ods. 4, § 20 ods. 1 až 3, ods. 6 písm. d), § 20a, § 20b, § 22 ods. 2, 3, ods. 6 písm. b), ods. 9 písm. c), ods. 10, 11, 13, 19 a 20, § 22a, § 22b, § 23a ods. 7, § 23c ods. 5, § 25 ods. 1 písm. d), f) a g), ods. 6 písm. a) a b), ods. 8, § 27, § 28 ods. 4, § 39m, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2016,

b)  § 20 ods. 9 až 15, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2017.

Zákon č. 423/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2016 okrem § 19 ods. 2, § 19 a. § 38 ods. 1, § 38 ods. 2 písm. a) až d) a § 39o, ktoré nadobudli účinnosť 17. júna 2016.

Zákon č. 125/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2016.

Zákon č. 264/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2018.

Zákon č. 275/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2018.

Zákon č. 213/2018 Z. z. nadobúda účinnosť 1. októbra 2018.

Zákon č. 363/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 31. decembra 2019 okrem § 19 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1 písm. a) prvom bode, § 19 ods. 1 písm. a) druhom bode a § 19 ods. 1 písm. d), ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2020.

Zákon č. 390/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. októbra 2020.

Zákon č. 198/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 21. júla 2020 okrem § 39u, ktorý nadobudol účinnosť 1. ja­nuára 2021 a okrem § 19 ods. 1 písm. a) a § 39v, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2022.

Zákon č. 421/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2021.

Zákon č. 456/2021 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2022.

Zákon č. 249/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 1. septembra 2022.

Zákon č. 407/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 31. decembra 2022 okrem § 20 ods. 3 písm. e), § 27 ods. 5 písm. b), § 29 ods. 3, § 31 ods. 8, § 38 ods. 1 písm. k), § 38 ods. 2 písm. e) a § 39z, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2023, a § 19 sa za odsek 4, § 20 ods. 17, § 21 až 21f, § 23 ods. 2 písm. l), § 23a ods. 9, § 23a odsek 11, § 23b ods. 1, § 35 ods. 3 písm. b), § 38 odsek 1 písm. o), § 38 odsek 2 písm. g), § 39za, Príloha sa dopĺňa jedenástym bodom, ktoré nadobudli účinnosť 22. júna 2023.

Zákon č. 309/2023 Z. z. nadobúda účinnosť 1. marca 2024.

Poznámky pod čiarou: