Zákon bol na schválenie predložený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013, ako aj na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 137 z 20. marca 2013 k Návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení, uznesenia vlády č. 235 z 31. mája 2012 k Akčnému plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016, uznesenia vlády č. 380 z 8. júla 2015 k Aktualizácii Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016 a uznesenia vlády č. 403 z 8. júla 2015 k Akčnému plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.

 

Problematika trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb

Uplatňovalo sa niekoľko teoretických aj praktických prístupov pri riešení trestnej zodpovednosti právnických osôb. Problematika trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb bola v minulosti jednou z najdiskutovanejších tém v systéme práva, ktoré vychádza z kontinentálneho typu právnej kultúry. Vychádzajúc z poznatkov vedy trestného práva, ako aj existujúcich modelov trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb sa dospelo k záveru, že sa uplatňovali rôzne prístupy k jej ponímaniu, či obsahovému vymedzeniu. Pre niektoré členské štáty Európskej únie je charakteristickým modelom tzv. priama trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb – v tomto prípade sa voči právnickým osobám vyvodzujú štandardné (priame) tresty, pričom tieto nie sú podmieňované trestným stíhaním fyzickej osoby. V rámci kontinentálneho systému práva sa uplatňoval aj model tzv. nepriamej resp. pseudo trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, kde formálno-právne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb síce nie je vyjadrená a trestne zodpovedné sú len fyzické osoby (konajúce v mene právnickej osoby), ale zákon súčasne umožňuje právnickým osobám v trestnom konaní uložiť niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré nie sú definované ako tresty ale ochranné opatrenia, ktoré sa právnickej osobe ukladajú nie ako dôsledok spáchania trestného činu, ale v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi. Tretím prístupom k chápaniu protiprávnej činnosti právnických osôb je postihovanie tohto konania normami administratívnoprávnej povahy, napríklad prostredníctvom noriem správneho práva trestného, kde o sankcii proti právnickej osobe v prvom stupni rozhoduje správny orgán a v odvolacom konaní súd v trestnom konaní.

Bez ohľadu na rôzne teoretické alebo praktické prístupy k trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb bolo nutné poznamenať, že jej samotná podstata do značnej miery narúšala princípy (zásady) kontinentálneho modelu trestného práva. Narúšal sa predchádzajúci prísne individuálny charakter trestnej zodpovednosti, resp. jej vnímanie ako zodpovednosti fyzickej osoby. Na strane druhej však aktuálne vývojové trendy, hovoriace v prospech zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb, nepochybne súvisia s novými spoločenskými, ekonomickými a politickými zmenami, ktoré si často vyžadujú nielen individuálnu reakciu štátu, ale sú často prejavom vôle určitého medzinárodného spoločenstva, či zoskupenia štátov (EÚ, OECD, Rada Európy).

Výsledkom činnosti medzinárodného spoločenstva je existencia niekoľkých medzinárodných a nadnárodných záväzkov a odporúčaní na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ktoré tieto organizácie adresujú svojim členským štátom.

Nakoľko Slovenská republika je plnohodnotným členom týchto medzinárodných organizácií, očakávania vyslovené medzinárodným spoločenstvom sa musia premietnuť aj do právneho poriadku Slovenskej republiky.

 

Medzinárodné dokumenty

Nutnosť zaviesť efektívny mechanizmus sankcionovania právnických osôb, ak došlo v súvislosti s ich činnosťou ku spáchaniu trestného činu, vyplýva napríklad z nasledujúcich medzinárodných dokumentov:

1. Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách prijatý negociačnou konferenciou 21. novembra 1997, podpísaný 17. decembra 1997 v Paríži, platný pre SR od 23. novembra 1999 (oznámenie č. 318/1999 Z. z.),

2. Odporúčanie v bode 246 Správy o aplikácii Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách schválená Pracovnou skupinou o podplácaní v medzinárodných obchodných transakciách 9. novembra 2005,

3. Odporúčanie č. R (88) 18 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy týkajúce sa zodpovednosti podnikov, ktoré majú právnu subjektivitu, za trestné činy spáchané v súvislosti s ich činnosťou schválené na Výbore ministrov 20. októbra 1988 na 420. schôdzke ministerských zástupcov,

4. Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (crime) prijatý 8. novembra 1990 v Štrasburgu (ETC 141), platný pre SR od 1. septembra. 2001 (oznámenie č. 109/2002 Z. z.),

5. Dohovor Rady Európy o praní, vyhľadávaní, zaistení a konfiškovaní ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu č. 198 prijatý 16. mája 2005 bol vo Varšave (ETC 198), (oznámenie č. 91/2009 Z. z.),

6. Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.),

7. XVI. odporúčanie Správy o dodržiavaní Slovenskej republiky, druhé hodnotiace kolo schválené GRECO na 28. plenárnej schôdzi v Štrasburgu dňa 12. mája 2006,

8. Dohovor o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 z Budapešti, všeobecne (pre štáty, ktoré ho ratifikovali) už nadobudol platnosť dňa 1. júla 2004 (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.),

9. Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.),

10.    Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi prijatý 16. mája 2005 vo Varšave (ETC 197), ratifikovaný prezidentom SR 27. marca 2007,

11.    Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.),

12.    Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15. novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2. januára 2004 (oznámenie č. 621/2003 Z. z.),

13.    Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii prijatý 25. mája 2000 v New Yorku, platný pre SR od 25. júla 2004 (oznámenie č. 424/2004 Z. z.),

14.    Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31. októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006 (oznámenie č. 434/2006 Z. z.),

15.    Druhý protokol vyhotovený na základe článku k. 3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel,

16.    Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním z 1. júla 2010 v Lanzarote (ETC 201),

17.    Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 149, 2. 6. 2001),

18.    Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002),

19.    Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 328, 5. 12. 2002),

20.    Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. EÚ L 192, 31. 7. 2003),

21.    Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11. 11. 2004),

22.    Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú. v. EÚ L 76, 22. 3. 2005) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 081,
27. 3. 2009),

23.    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú. v. EÚ L 255, 30. 9. 2005) v znení smernice 2009/123/ES,

24.    Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú. v. EÚ L 328, 24. 11. 2006),

25.    Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008),

26.    Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11. 11. 2008),

27.    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008),

28.    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30. 6. 2009),

29.    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27. 10. 2009),

30.    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011),

31.    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011),

32.    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14. 8. 2013),

33.    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú. v. EÚ L 151, 21. 5. 2014).

 

Zavedenie ochranných opatrení

V právnom poriadku Slovenskej republiky nešlo novým zákonom o prvú iniciatívu riešenia problematiky zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo navrhované už v rámci rekodifikácie trestného práva v roku 2005, pričom k jej schváleniu nedošlo. Rovnako tak bol odmietnutý samostatný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb (dvakrát v roku 2006 a následne v roku 2007). Vo všetkých vymenovaných prípadoch išlo o tzv. priamej zodpovednosti právnických osôb.

K implementácii trestnej zodpovednosti právnických osôb do právneho poriadku Slovenskej republiky, aj keď v nepriamej forme tzv. pseudo trestnej zodpovednosti, došlo až prijatím zákona č. 224/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Týmto zákonom sa zaviedli nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení voči právnickým osobám (zhabanie peňažnej čiastky, zhabanie majetku), pričom uloženie týchto ochranných opatrení nie je podmienené väzbou na trestné stíhanie fyzických osôb, ale podmienené splnením podmienok podľa § 83a a 83b Trestného zákona v platnom znení.

Materiálne tak Slovenská republika naplnila požiadavku vyvodiť v trestnom konaní voči právnickej osobe sankcie trestného charakteru a súčasne uznať trestnú zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb konajúcich v jej mene aj keď ju formálno-právne nevyjadrila. Vychádzajúc z dostupných štatistických údajov predkladateľ neevidoval využitie týchto ustanovení v praxi, t. j. k ich aplikácii zatiaľ nedošlo a v trestnom konaní nebola prostredníctvom tejto úpravy platnej od roku 2010 postihnutá žiadna právnická osoba.

 

Pracovná skupina OECD

Slovenská republika ako zmluvná strana Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (ďalej len „Dohovor OECD“) je v pravidelných intervaloch hodnotená v pléne WGB/OECD. Najzávažnejším zisteným nedostatkom hodnotenia Slovenskej republiky zo strany OECD (Správa z tretej etapy hodnotenia Slovenskej republiky, ktorú vypracovala Pracovná skupina OECD pre podplácanie, hodnotí realizáciu a uplatňovanie Dohovoru o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z 15. júna 2012) bol nesúlad s požiadavkami čl. 2 Dohovoru OECD, teda absencia efektívnej úpravy zodpovednosti právnických osôb vo vzťahu k postihovaniu podplácania zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. WGB/OECD nepovažovala predchádzajúcu platnú právnu úpravu zodpovednosti právnických osôb upravenú v Trestnom zákone za efektívnu a spĺňajúcu požiadavky Dohovoru OECD. V tejto súvislosti Pracovná skupina OECD konštatovala, že „pracovnej skupine spôsobuje najväčšie obavy pretrvávajúca absencia trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá 12 rokov od nadobudnutia účinnosti Dohovoru v Slovenskej republike ešte stále nie je upravená“ a súčasne uvádza, že „Slovenská republika musí prioritne zaviesť zodpovednosť právnických osôb, aby bolo možné stíhať právnické osoby za trestné činy poskytovania úplatkov zahraničným verejným činiteľom, vrátane poskytovania úplatkov“.

Hodnotiaca správa predchádzajúcu právnu úpravu Slovenskej republiky v podstate označila za úpravu konfiškácií vo vzťahu k právnickým osobám, a nie za zavedenie zodpovednosti právnickej osoby podľa trestného práva.

Z hodnotiacej správy vyplýval záver, že predchádzajúca právna úprava Slovenskej republiky týkajúcej sa zodpovednosti právnických osôb nezodpovedala požiadavkám vyplývajúcim z Dohovoru OECD pre vyvodenie zodpovednosti právnických osôb. S cieľom splniť odporúčania vyslovené v rámci hodnotenia bolo pri koncipovaní novej legislatívnej úpravy nevyhnutné zohľadniť kritériá obsiahnuté v hodnotiacej správe. Detailne sú tieto odporúčania popísané v materiáli „Návrh opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení“, ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila uznesením č. 137 z 20. marca 2013. Jednou z úloh vyplývajúcich z označeného uznesenia vlády bola aj úloha predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (C. 14.).

 

Vzor zo zahraničia

Východiskom pri koncipovaní novej právnej úpravy boli primárne medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ako aj komparácia existujúcich úprav v rámci vybraných členských štátov Európskej únie. Z tejto komparácie vyplynulo, že v členských štátoch EÚ, s výnimkou Spolkovej republiky Nemecko, sú právnickým osobám ukladané súdmi v trestnom konaní tresty alebo ochranné opatrenia (ako jedna z foriem trestných sankcií) v rámci zavedenej trestnej zodpovednosti právnických osôb v podobe trestných dôsledkov trestného činu spáchaného fyzickou osobou konajúcou za právnickú osobu formou pričítania právnickej osobe. Koncept tzv. nepravej resp. pseudo trestnej zodpovednosti zaviedla len Slovenská republika po vzore Španielska, ktoré však od tohto konceptu ustúpilo prijatím osobitného zákona č. 5/2010 o trestnej zodpovednosti právnických osôb z 22. júna 2010).

Koncept zodpovednosti právnických osôb v podobe administratívnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom správneho práva trestného, po vzore právnej úpravy Spolkovej republiky Nemecko, by bol uplatniteľný v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky len za predpokladu vytvorenia novej hmotnoprávnej a procesnej úpravy v oblasti správneho práva a jeho previazania s trestným procesom s rizikom možnej pochybnosti o ústavnosti tohto riešenia.

V prvom rade bolo potrebné uviesť, že podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.“

Trestné činy predstavujú kategóriu protiprávnych konaní, za ktoré pre ich vysokú spoločenskú škodlivosť hrozí závažná sankcia – trest, a preto je sankčný postih za tieto konania vyhradený výlučne nezávislej súdnej moci s ústavnou garanciou procesných práv účastníkov konania.

Trestné činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. S prihliadnutím na čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo preto pochybné prečo voliť iný prístup v prípade právnickej osoby a fyzickej osoby, ak ide o typologicky rovnaké protiprávne konanie, najmä ak konanie pred nezávislým a nestranným súdom poskytuje vyšší štandard právnej ochrany ako administratívne konanie.

 

Zavedenie zodpovednosti právnických osôb

Ako je uvedené vyššie, riešenie trestnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom administratívnej zodpovednosti by si vyžiadalo potrebu zavedenia nových skutkových podstát správnych deliktov (obsahovo totožných so skutkovými podstatami trestných činov), rovnako aj zavedenie novej procesnej úpravy, ktorá by nevyhnutne musela inkorporovať mnohé procesné inštitúty trestného konania (odloženie veci, právo na obhajobu, práva a povinnosti účastníkov konania vrátane obhajcov, predvolanie, predvedenie, výsluch, postavenie poškodeného vrátane jeho práva na náhradu škody, opravné konanie, výkon sankcií, právny styk s cudzinou a pod.).

Trestný proces už pritom všetky uvedené inštitúty poznal a orgány činné v trestnom konaní boli na rozdiel od správnych orgánov zvyknuté ich efektívne využívať. Správne orgány by museli byť nevyhnutne vybavené takým katalógom práv a povinností ako orgány činné v trestnom konaní.

Zavedenie administratívnej zodpovednosti právnických osôb by súčasne viedlo k limitom v rámci plnenia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti medzinárodnej justičnej a policajnej spolupráce v trestných veciach a využívaní tých inštitútov a mechanizmov medzinárodnej spolupráce, ktoré možno využívať pri odhaľovaní závažných foriem trestnej činnosti. Tento záver platil rovnako aj pre oblasť záväzkov týkajúcich sa uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí vydaných cudzími štátmi v trestnom konaní voči právnickým osobám.

 

Zavedenie nového právneho predpisu

Nový zákon upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní proti právnickým osobám.

V ďalších novelizačných článkoch sa vykonala novelizácia značného počtu súvisiacich zákonov, pričom zmeny možno rozdeliť do troch skupín.

Prvú skupinu novelizovaných predpisov predstavujú zákony, ktorých zmena reaguje primárne na zrušenie doterajšej právnej úpravy tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb a jej nahradenie novou právnou úpravou. Ide najmä o novelizáciu Trestného zákona, Trestného poriadku, zákona o registri trestov, zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

Druhú skupinu predstavujú zákony, ktoré upravujú úradnú evidenciu, zápisom do ktorej právnické osoby vznikajú.

V tomto prípade sa novelizácie zameriavali na rozšírenie údajov evidovaných o právnických osobách, a to o údaje o trestoch a ochranných opatreniach uložených v trestnom konaní právnickej osobe.

Tretiu skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v minulosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahovala len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostal novým zákonom zachovaný, pričom došlo k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia.

 

Novely zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb

 

Novela zákona č. 316/2016 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2017

Zákon o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol schválený 25. októbra 2016.

Cieľom právnej úpravy bola transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú. v. L 328, 24. 11. 2006) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní do právneho poriadku Slovenskej republiky. Transpozícia sa vykonala osobitným zákonom, ktorým sa odstránil transpozičný deficit označeného rámcového rozhodnutia.

Cieľom rámcového rozhodnutia bolo uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi pri uznávaní a výkone príkazov na konfiškáciu vydaných v trestnom konaní, ktoré sa v podmienkach Slovenskej republiky ukladajú vo forme trestu alebo ochranného opatrenia.

Naplnenie tohto cieľa sa dosiahlo vzájomným uznávaním majetkových rozhodnutí, ktorými sa rozhodlo o prepadnutí alebo zhabaní veci alebo majetku a následným výkonom týchto rozhodnutí v inom členskom štáte Európskej únie. Uznanie a výkon majetkového rozhodnutia vo vykonávajúcom štáte predstavuje účinný mechanizmus na zabezpečenie efektívnej konfiškácii výnosov pochádzajúcich z trestnej činnosti v rámci Európskej únie.

Zákon vo všeobecnosti upravuje postup justičných orgánov Slovenskej republiky pri uznávaní a výkone cudzích majetkových rozhodnutí (vykonávajúci štát) a podmienky, za akých môže Slovenská republika odovzdať svoje majetkové rozhodnutie, ktorým bol uložený trest alebo ochranné opatrenie do iného členského štátu na účely jeho uznania a výkonu (štát pôvodu). Základnou a všeobecnou podmienkou uznania a výkonu majetkového rozhodnutia v Slovenskej republike je podmienka obojstrannej trestnosti a podmienka obvyklého pobytu alebo sídla povinnej osoby, alebo existencia majetku alebo vecí na území Slovenskej republiky.

V zmysle rámcového rozhodnutia pri taxatívne vybraných kategórii trestných činov sa podmienka vzájomnej trestnosti nevyžaduje. Výkon rozhodnutia sa na území Slovenskej republiky riadi vždy právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Právna úprava vychádzala z obdobných zákonov schválených Národnou radou Slovenskej republiky, a to napr. zákona č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii a zákona č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii. Zároveň platí, že aj v tomto prípade ide o špeciálnu právnu úpravu k všeobecnej právnej úprave a aplikácia tohto zákona predpokladá subsidiárne použitie Trestného poriadku.

V čl. VII sa novelou zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s transpozíciou smernice o zneužívaní trhu doplnil taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb a upravili sa príslušné názvy trestných činov extrémizmu (revízia transpozície rámcového rozhodnutia Rady 2008/913/SVV).

 

Novela zákona č. 161/2018 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 7. 2018

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol schválený 15. mája 2018.

Zákonom sa vykonala úplná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 132, 21. 5. 2016), smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači (Ú. v. EÚ L 297, 4. 11. 2016) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31. 3. 2017) a úplná implementácia Dodatkového protokolu k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu z 22. 10. 2015 (CETS 217) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Zároveň dochádza k zapracovaniu odporúčaní Výboru expertov Rady Európy hodnotiacich opatrenia proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (výbor MONEYVAL) a medzinárodnej medzivládnej organizácii Finančného akčného výboru. Úplná transpozícia smerníc a implementácia dodatkového protokolu sa vykonala zákonom, ktorý novelizuje Trestný zákon, Trestný poriadok a zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 316/2016 Z. z. Zákon v trestnoprávnej rovine komplexne upravil problematiku boja proti terorizmu, vrátane financovania terorizmu a zohľadnil všetky medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky v tejto oblasti in concreto:

1. Dohovor o trestných a niektorých iných činoch spáchaných na palube lietadla (oznámenie č. 102/1984 Zb.)

2. Dohovor o potláčaní protiprávneho zmocnenia sa lietadiel (oznámenie č. 96/1974 Zb.)

3. Dohovor o potláčaní protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva (oznámenie č. 16/1974 Zb.)

4. Dohovor o zabránení a trestaní trestných činov proti osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu včítane diplomatických zástupcov (oznámenie č. 131/1978 Zb.)

5. Medzinárodný dohovor proti braniu rukojemníkov (oznámenie č. 36/1988 Zb.)

6. Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov (oznámenie č. 329/2001 Z. z.)

7. Protokol o potláčaní násilných protiprávnych činov na letiskách slúžiacich medzinárodnému civilnému letectvu doplňujúci Dohovor o potláčaní protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva (oznámenie č. 346/2000 Z. z.)

8. Dohovor o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby (oznámenie č. 175/2001 Z. z.)

9. Protokol o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti pevných plošín umiestnených na podmorskej plytčine (oznámenie č. 174/2001 Z. z.)

10.    Medzinárodný dohovor o potláčaní bombového terorizmu (oznámenie č. 382/2001 Z. z.)

11.    Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)

12.    Medzinárodný dohovor o potláčaní činov jadrového terorizmu (oznámenie č. 308/2007 Z. z.)

13.    Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

14.    Dodatkový protokol k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu.

Nanovo sa prepracovala skutková podstata trestného činu terorizmu, pričom v tejto súvislosti boli zohľadnené problémy aplikačnej praxe vyplývajúce z konzultácií s orgánmi činnými v trestnom konaní, súdnej praxe, medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a názorov odbornej verejnosti.

Východiskovou skutkovou podstatou je skutková podstata trestného činu teroristického útoku podľa § 419 Trestného zákona. Za obsahovo nadväzujúce skutkové podstaty na uvedenú východiskovú skutkovú podstatu sa považujú – skutková podstata upravujúca trestný čin niektorých foriem účasti na terorizme obsiahnutá v § 419b, skutková podstata upravujúca trestný čin financovania terorizmu obsiahnutá v § 419c a skutková podstata upravujúca trestný čin cestovania na účel terorizmu obsiahnutá v § 419d. V rámci nového znenia skutkovej podstaty trestného činu terorizmu bol zavedený koncept spočívajúci v definovaní cieľa, ktorým je poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť štátu, narušiť alebo zničiť základnú politickú, hospodársku alebo spoločenskú štruktúru štátu alebo medzinárodnej organizácie, závažným spôsobom zastrašiť obyvateľstvo alebo donútiť vládu alebo iný orgán verejnej moci alebo medzinárodnej organizácie, aby niečo konala, opomenula alebo strpela, ako základného diferenciačného znaku medzi trestným činom terorizmu a ostatnými trestnými činmi.

V nadväznosti na novú hmotnoprávnu úpravu v Trestnom zákone sa doplnil katalóg trestných činov obsiahnutý v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osobe v oblasti terorizmu. V tomto prípade ide o formálno-právnu zmenu zohľadňujúcu novú štruktúru trestných činov terorizmu.

 

Novela zákona č. 214/2019 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 8. 2019

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol schválený 26. júna 2019.

Zákonom sa v prvom rade vykonala úplná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28. 7. 2017) a úplná implementácia Protokolu na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami (Ú. v. EÚ L 268, 1. 10. 2016) do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Citovaná smernica nahradila Dohovor EÚ z 26. júla 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES C 316, 27. 11. 1995) a jeho protokoly, ku ktorému Slovenská republika pristúpila v roku 2004 a ktorého obsah bol premietnutý do slovenského právneho poriadku. Preto väčšina požiadaviek vyplývajúcich zo smernice už bola splnená. Smernica však oproti dohovoru posilňuje ochranu finančných záujmov Európskej únie a stanovuje minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v súvislosti s bojom proti podvodom a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim finančné záujmy Európskej únie. Vzhľadom na súvis smernice s nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonala posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31. 10. 2017), ustanovenia smernice sú rozhodujúce pre dobré fungovanie Európskeho prokurátora, ktorý odkazuje na smernicu obsahujúcu vymedzenie jeho príslušnosti. Na trestné stíhanie páchateľov trestných činov v súvislosti s poškodzovaním finančných záujmov Európskej únie, ako sú vymedzené v smernici, resp. ako boli prevedené do vnútroštátneho práva, tak ako aj súvisiacich trestných činov a na ich postavenie pred súd, je príslušný Úrad európskej prokuratúry zriadený spomínaným nariadením.

Protokol predstavuje významný príspevok k medzinárodnému úsiliu zameranému na odstránenie všetkých foriem nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami vrátane ich pašovania, falšovania a nezákonnej výroby.

Upravuje predovšetkým kontrolu dodávateľského reťazca vrátane systému sledovania a zisťovania, protiprávne konanie zahŕňajúce aj trestné činy, medzinárodnú spoluprácu, ktorej súčasťou je výmena informácií na účely presadzovania práva, vzájomnú administratívnu a právnu pomoc, extradíciu a zabezpečenie financovania. Protokol už bol z podstatnej časti implementovaný v právnom poriadku Slovenskej republiky, pričom novelizácia bola čiastkového charakteru a zabezpečila sa ňou úplná implementácia protokolu.

Okrem toho sa novelou zákona rozšírila právna úprava využitia technických prostriedkov pri kontrole výkonu niektorých rozhodnutí vydaných v trestnom konaní vrátane podpory využívania alternatívnych trestov, rozšírila sa možnosť rozhodovania samosudcu v trestnom konaní, korigovala sa úprava ukladania doživotného trestu bez možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, rozšírila sa úprava využitia videokonferencií v trestnom konaní a zaviedla sa nová skutková podstata trestného činu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie (§ 352a).

Zákonom sa vykonala novelizácia Trestného zákona, Trestného poriadku, zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Novela zákona č. 474/2019 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2020

Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol schválený 28. novembra 2019.

Cieľom zákona bolo doplniť do Trestného zákona skutkovú podstatu nového trestného činu – Podpora a propagácia sexuálnych patologických praktík a niektorých porúch sexuálneho zamerania (§ 372a), ktorý ochraňuje spoločnosť voči podpore a verejnej propagácií rôznych sexuálnych patologických praktík a najzávažnejších porúch sexuálneho zamerania, ktorými sú pedofília, nekrofília a zoofília. Najmä internet a sociálne siete dnes umožňujú rýchlejšie a jednoduchšie verejné šírenie správ aj rôzneho nemravného obsahu, preto bolo nevyhnutné stanoviť nové prísnejšie hranice pred týmito osobitnými formami obťažovania v oblasti mravnosti.

Nová skutková podstata tohto nového trestného činu bola aj reakciou na publikované články o niektorých sexuálnych patologických praktikách, resp. poruchách sexuálneho zamerania, ktoré svojim obsahom tieto v spoločnosti propagovali, resp. ospravedlňovali, pričom trestnoprávna zodpovednosť takéhoto konania v Trestnom zákone Slovenskej republiky absentovala.

Bolo nutné v Trestnom zákone vymedziť nové hranice pre možné verejné informovanie o rôznych sexuálnych patologických praktikách a najzávažnejších poruchách sexuálneho zamerania; keďže je potrebné nie len morálne, ale aj trestnoprávne, odsúdiť konanie, ktorého možným následkom je napríklad zvýšené páchanie trestných činov proti ľudskej dôstojnosti. Zavedenie takéhoto trestného činu tak predstavuje preventívne opatrenie vôbec voči vzniku obetí trestných činov proti ľudskej dôstojnosti. Verejné ospravedlňovanie, či hrubé zľahčovanie rôznych sexuálnych patologických praktík alebo porúch sexuálneho zamerania totižto môže u časti verejnosti, a najmä u rizikových jednotlivcov, vzbudiť dojem v spoločenskú akceptáciu takéhoto patologického sexuálneho konania, ktoré je v niektorých prípadoch v Trestnom zákone jednoznačne kvalifikované ako trestný čin, a teda môže rizikových jednotlivcov aj aktivizovať k súvisiacemu trestnému konaniu.

 

Novela zákona č. 288/2020 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 11. 2020

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol schválený 25. septembra 2020.

Cieľom zákona bola zmena systematického zaradenia trestných činov týrania zvierat a zanedbania starostlivosti o zviera, a to ich presunom medzi trestné činy proti životnému prostrediu, kam po správnosti vecne patria. Touto zmenou sa zároveň dosiahol stav, kedy skrátené vyšetrovanie o týchto trestných činoch budú vždy vykonávať vyšetrovatelia (konkrétne vyšetrovatelia odboru environmentálnej kriminality Policajného zboru). Okrem tejto zmeny sa zároveň pri obsahovom vymedzení týchto dvoch trestných činoch vykonali niektoré zmeny, ktoré si vyžiadala aplikačná prax. Ďalšou nie menej významnou zmenou bolo aj zavedenie novej skutkovej podstaty trestného činu organizovania zápasov zvierat, ktorým sa reagovalo na nový negatívny fenomén objavujúci sa v našej spoločnosti.

Na dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa bolo potrebné vykonať novelizáciu dvoch zákonov, a to Trestného zákona a zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Novela zákona č. 312/2020 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2021

Zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol schválený 21. októbra 2020.

Prijatá bola taká právna úprava zaisťovania majetku, ktorá v súlade s medzinárodnými štandardmi vyplývajúcimi zo záväzkov Slovenskej republiky v tejto oblasti, zabezpečí efektívne vyhľadávanie, zaisťovanie a odnímanie výnosov z trestnej činnosti a zavedenie jasných a účelných pravidiel pre správu zaisteného majetku a nakladanie s ním. Osobitný dôraz sa venoval zamedzeniu účelových prevodov nelegálne získaného majetku vykonávaných s cieľom mariť výkon majetkových trestov uložených v trestnom konaní. Programové vyhlásenie vlády vyslovene vyžadovalo zriadenie úradu, ktorý spravuje majetok zaistený v trestnom konaní, pri správe daní a ciel, ako aj pri výkone medzinárodných sankcií.

Zákon ďalej v súlade s programovým vyhlásením vlády zaviedol dve nové skutkové podstaty trestných činov, a to trestný čin zneužitia práva (ohýbanie práva) a trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody (prikrmovanie).

Zákonom sa tiež vykonala transpozícia a implementácia právne záväzných aktov Európskej únie.

V prvom rade ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii. Ako z názvu smernice vyplýva, ide o právnu úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s problematikou zaisťovania majetku a odnímania výnosu z trestnej činnosti. To platí aj pre nariadenie Rady (EÚ) 2018/1805 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu, ktorého implementácia sa vykonáva zákonom.

Ďalej sa prebrala smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva. Programové vyhlásenie vlády definuje predchádzanie legalizácii výnosov z trestnej činnosti a jej odhaľovanie ako jednu zo svojich priorít. Naviac, legalizácia výnosov z trestnej činnosti je dôležitým impulzom pre vhodne nastavenú právnu úpravu odnímania výnosov z trestnej činnosti, ktorá je bez efektívneho systému zaisťovania majetku bezzubá. Vláda sa v oblasti boja proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti zaviazala vytvoriť legislatívny rámec upravujúci problematiku virtuálnych mien v trestnom práve, čo sa zabezpečuje transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/713 zo 17. apríla 2019 o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV.

Zákonom sa ďalej pokračovalo v implementácii nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry a rovnako sa zabezpečila implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu. Obe nariadenia predstavujú kľúčové nástroje pre boj s trestnou činnosťou poškodzujúcou finančné záujmy Európskej únie najmä v súvislosti s odnímaním výnosov z tejto trestnej činnosti. Na to, aby Slovenská republika vedela účinne aplikovať nariadenie o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu, musí mať efektívny vnútroštátny systém pre zisťovanie majetku a jeho následnú konfiškáciu vrátane správy zaisteného a skonfiškovaného majetku.

Zákonom sa súčasne odstránil transpozičný deficit vyplývajúci zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahradilo rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV.

Nosnou právnou úpravou bol samotný zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom tejto právnej úpravy bolo zaviesť režim správy majetku zaisteného najmä v trestnom konaní, pričom táto právna úprava sa používa aj v rámci iných procesov (napr. daňové konanie, výkon medzinárodných sankcií, či preukazovanie pôvodu majetku). Zákon upravuje štátne orgány, ktoré sú zodpovedné za správu zaisteného majetku, práva a povinnosti osôb dotknutých zaistením majetku a správcu zaisteného majetku.

Zákonom sa zriadil Úrad pre správu zaisteného majetku, ktorý zabezpečuje správu zaisteného majetku. S právnou úpravou úzko súvisí rozšírenie katalógu zaisťovacích inštitútov v Trestnom poriadku.

Novelizácia zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb súvisí s touto právnou úpravou a s transpozíciami viacerých smerníc. Novelizácia zákona č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií mala za cieľ riešiť niektoré odporúčania Moneyval a zároveň prepojiť tento zákon s právnou úpravou správy zaisteného majetku.

 

Prehľad ustanovení zákona

 

Zákon č. 917/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb

 

PRVÁ ČASŤ	Úvodné ustanovenia	§	1-2
DRUHÁ ČASŤ	Základy trestnej zodpovednosti
	právnických osôb	§	3-9
TRETIA ČASŤ	Tresty a ochranné opatrenie	§	10-20a
ŠTVRTÁ ČASŤ	Osobitné ustanovenia o trestnom konaní
	proti právnickým osobám	§	21-29
PIATA ČASŤ	Výkon trestov	§	30-33
ŠIESTA ČASŤ	Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia	§	34-37
Príloha	Zoznam preberaných právne záväzných aktov
	Európskej únie

 

 

ZÁKON č. 91/2016 Z. z.

o trestnej zodpovednosti právnických osôb

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení

zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona
č. 474/2019 Z. z., zákona č. 288/2020 Z. z. a zákona č. 312/2020 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

Úvodné ustanovenia

§ 1

Predmet zákona
a jeho vzťah k iným zákonom

(1)  Tento zákon upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov, ich ukladanie a trestné konanie proti právnickým osobám.

(2)  Ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje, na trestnú zodpovednosť právnickej osoby a tresty a ochranné opatrenie ukladané právnickej osobe sa vzťahuje Trestný zákon a na trestné konanie proti právnickej osobe sa vzťahuje Trestný poriadok.

Komentár k § 1

V úvodnom ustanovení je upravený predmet zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a vzťah tohto právneho predpisu k iným zákonom. Predmetom zákona je úprava základov trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhov trestov ukladaných právnickým osobám za spáchané trestné činy a osobitosti trestného konania proti právnickým osobám.

 

Právnická osoba

Ide o umelo vytvorený subjekt. Spravidla ide o organizáciu osôb alebo majetku vytvorenú na nejaký účel. Môže to byť podnikateľský subjekt, ktorým je napríklad s.r.o. alebo a.s., ale aj nepodnikateľský subjekt (nadácia alebo obec).

Právnická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony, čiže právnu subjektivitu jej vznikom, teda zápisom do príslušného registra, respektíve obchodného registra.

Podľa Občianskeho zákonníka sú právnickými osobami združenia fyzických alebo právnických osôb, ako napríklad obchodné spoločnosti, občianske združenia, účelové združenia majetku, ako napríklad nadácie, jednotky územnej samosprávy, a to napríklad obce a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon, a to napríklad banky.

 

Vzťah zákona k iným predpisom

V znení odseku 2 je upravené subsidiárne použitie Trestného zákona vo vzťahu k trestnej zodpovednosti právnickej osoby a Trestného poriadku vo vzťahu ku konaniu voči právnickej osobe, ak zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje. To znamená, že na trestnú zodpovednosť právnickej osoby a tresty a ochranné opatrenie ukladané právnickej osobe sa vzťahuje Trestný zákon a na trestné konanie proti právnickej osobe sa vzťahuje Trestný poriadok.

Poznámka

Vzhľadom na skutočnosť, že trestné činy vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii môžu spáchať aj právnické osoby, ktoré sú za tieto trestné činy trestne zodpovedné, sa od 1. 1. 2021 novelou zákona č. 312/2020 Z. z. zaviedlo aj ochranné opatrenie zhabania časti majetku aj do zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Uvedeným doplnením sa zabezpečila konfiškácia časti majetku právnickej osoby pri taxatívne vymedzených trestných činoch, ak je majetok právnickej osoby v hrubom nepomere k jej zákonným príjmom. Z tohto dôvodu bolo ďalej potrebné vykonať aj legislatívno-technické úpravy. Keďže dochádza k rozšíreniu katalógu ochranných opatrení v Trestnom zákone, bola nevyhnutná aj analogická úprava v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

§ 2

Pôsobnosť zákona

(1)  Podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný právnickou osobou na území Slovenskej republiky.

(2)  Trestný čin sa považuje za spáchaný na území Slovenskej republiky, ak

a) sa právnická osoba dopustila konania aspoň sčasti na území Slovenskej republiky, aj keď porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti mimo územia Slovenskej republiky, alebo

b) porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom aspoň sčasti nastalo alebo malo nastať na území Slovenskej republiky, aj keď sa právnická osoba dopustila konania mimo územia Slovenskej republiky.

(3)  Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť činu spáchaného mimo územia Slovenskej republiky právnickou osobou, ktorá má sídlo v Slovenskej republike. Právnickou osobou, ktorá má sídlo v Slovenskej republike, sa na účely tohto zákona rozumie aj právnická osoba, ktorej organizačná zložka má sídlo v Slovenskej republike, ak bol trestný čin spáchaný v rámci jej činnosti.

(4)  Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť činu spáchaného mimo územia Slovenskej republiky právnickou osobou, ktorá nemá sídlo na území Slovenskej republiky, ak bol čin spáchaný v prospech právnickej osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo v prospech fyzickej osoby, ktorá je občanom Slovenskej republiky alebo cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

(5)  Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť činu spáchaného mimo územia Slovenskej republiky právnickou osobou, ktorá nemá sídlo na území Slovenskej republiky, ak bola činom spôsobená škoda právnickej osobe, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo fyzickej osobe, ktorá je občanom Slovenskej republiky alebo cudzincovi, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a v mieste činu je čin trestný alebo ak miesto činu nepodlieha žiadnej trestnej právomoci.

(6)  Trestnosť činu sa posudzuje podľa tohto zákona aj vtedy, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(7)  Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nepoužijú, ak to nepripúšťa medzinárodná zmluva, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Komentár k § 2

Znenie tohto ustanovenia upravuje územnú pôsobnosť zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb vo vzťahu k právnickým osobám, pričom sú ustanovené nevyhnutné odchýlky od pôsobnosti Trestného zákona vo vzťahu k trestným činom fyzických osôb.

Pri vymedzení územnej pôsobnosti zákona sa vychádzalo z požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná a identifikovaných špecifík právnických osôb s cieľom ich efektívneho stíhania.

Trestnosť činu je v zásade posudzovaná na základe toho, že bol spáchaný právnickou osobou na území Slovenskej republiky. Ide o čin, za ktorý sa udeľuje trest právnickej osobe.

 

Kedy sa považuje trestný čin za spáchaný na území SR

•    Ide o spáchanie trestného činu právnickou osobou aspoň sčasti na území Slovenskej republiky, aj keď porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti mimo územia Slovenskej republiky.

•    Ide o porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom, ktoré nastalo aspoň sčasti na území Slovenskej republiky, aj keď sa právnická osoba dopustila konania mimo územia Slovenskej republiky.

•    Ide o porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom, ktoré malo nastať na území Slovenskej republiky, aj keď sa právnická osoba dopustila konania mimo územia Slovenskej republiky.

DRUHÁ ČASŤ

Základy trestnej
zodpovednosti
právnických osôb

§ 3

Trestné činy právnických osôb

Na účely tohto zákona sa trestnými činmi rozumejú trestné činy upravené v osobitnej časti Trestného zákona, a to nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 a 173, šírenie toxikománie podľa § 174, obchodovanie s ľuďmi podľa § 179, sexuálne násilie podľa § 200, sexuálne zneužívanie podľa § 201 až 202, ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211, sprenevera podľa § 213, neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219, podvod podľa § 221, úverový podvod podľa § 222, poisťovací podvod podľa § 223, kapitálový podvod podľa § 224, subvenčný podvod podľa § 225, podvodný úpadok podľa § 227, zavinený úpadok podľa § 228, prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok podľa § 229, nepovolená prevádzka lotérií a iných podobných hier podľa § 230, legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 až 234, úžera podľa § 235, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237, poškodzovanie veriteľa podľa § 239, zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240, neoprávnený prístup do počítačového systému podľa § 247, neoprávnený zásah do počítačového systému podľa § 247a, neoprávnený zásah do počítačového údaja podľa § 247b, neoprávnené zachytávanie počítačových údajov podľa § 247c, výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d, neoprávnené podnikanie podľa § 251, neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a, nepovolená výroba liehu, tabaku a tabakových výrobkov podľa § 253, porušovanie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 254, skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 a 260, poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263, zneužívanie informácií v obchodnom styku podľa § 265, manipulácia s trhom podľa § 265a, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 a 267, poškodzovanie spotrebiteľa podľa § 269, nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi podľa § 269a, falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270, uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271, výroba a držba falšovateľského náčinia podľa § 272, skrátenie dane a poistného podľa § 276, neodvedenie dane a poistného podľa § 277, daňový podvod podľa § 277a, nezaplatenie dane a poistného podľa § 278, marenie výkonu správy daní podľa § 278a, porušenie predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279, všeobecné ohrozenie podľa § 284 a 285, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 a 295, založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296, založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297, nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 298 a 299, ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 a 301, neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302, neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok podľa § 302a, porušovanie ochrany vôd a ovzdušia podľa § 303 a 304, porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305, týranie zvierat podľa § 305a, zanedbanie starostlivosti o zviera podľa § 305b, organizovanie zápasov zvierat podľa § 305c, porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306, teror podľa § 313 a 314, prijímanie úplatku podľa § 328 až 330, podplácanie podľa § 332 až 334, nepriama korupcia podľa § 336, prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody podľa § 336c a 336d, marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 a 349, falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352, prevádzačstvo podľa § 355 a 356, násilie proti skupine obyvateľov podľa § 359, nebezpečné vyhrážanie podľa § 360, kupliarstvo podľa § 367, výroba detskej pornografie podľa § 368, rozširovanie detskej pornografie podľa § 369, prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370, ohrozovanie mravnosti podľa § 371 a 372, podpora a propagácia sexuálnych patologických praktík podľa § 372a, teroristický útok podľa § 419, niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419b, financovanie terorizmu podľa § 419c, cestovanie na účel terorizmu podľa § 419d, založenie, podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422, výroba extrémistických materiálov podľa § 422a, rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b, prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c, popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d, hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424, apartheid a diskriminácia skupiny osôb podľa § 424a a neľudskosť podľa § 425.

Komentár k § 3

Zákon v tomto ustanovení uvádza taxatívny výpočet trestných činov upravených v osobitnej časti Trestného zákona, u ktorých dochádza k vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby, ak sú spáchané právnickou osobou spôsobom určeným zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb v ustanovení § 4.

Vymedzený katalóg trestných činov zohľadňuje jednak medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z členstva v Európskej únii. Zoznam medzinárodných nástrojov ako aj príslušných právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré zaväzujú k vyvodeniu zodpovednosti voči právnickej osobe za spáchanie alebo jej účasť na trestnej činnosti, je uvedený vyššie v úvode ku komentáru zákona.

Katalóg trestných činov, u ktorých vzniká trestná zodpovednosť právnickej osoby, je súčasne doplnený o tie trestné činy, u ktorých je s ohľadom na ich povahu a na poznatky aplikačnej praxe ich stíhanie v záujme Slovenskej republiky (daňové trestné činy).

S ohľadom na neustály vývoj medzinárodnej agendy dochádza k postupnej modifikácii katalógu trestných činov a aj budúcnosti sa to predpokladá.

 

Katalóg trestných činov a ich právny základ

Nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 a 173 Trestného zákona

–   Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11. 11. 2004)

 

Šírenie toxikománie podľa § 174 Trestného zákona

Obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 Trestného zákona

–   Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi (ETC 197)

–   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011).

 

Sexuálne násilie podľa § 200 Trestného zákona

Sexuálne zneužívanie podľa § 201 až 202 Trestného zákona

Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona

–   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

 

Podielnictvo podľa § 231 a 232 Trestného zákona

Legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234 Trestného zákona

Úžera podľa § 235 Trestného zákona

–   Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)

–   Rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 182, 5. 7. 2001)

 

Poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií podľa § 247 Trestného zákona

Neoprávnený zásah do počítačového systému podľa § 247a Trestného zákona

Neoprávnený zásah do počítačového údaja podľa § 247b Trestného zákona

Neoprávnené zachytávanie počítačových údajov podľa § 247c Trestného zákona

Výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d Trestného zákona

–   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14. 8. 2013)

–   Dohovor o počítačovej kriminalite (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)

 

Neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a Trestného zákona

–   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30. 6. 2009)

 

Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263 Trestného zákona

–   Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel a jeho protokoly

 

Falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 Trestného zákona

Uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 Trestného zákona

Výroba a držba falšovateľského náčinia podľa § 272 Trestného zákona

–   Rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 1; Ú. v. ES L 140, 14. 6. 2000) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2001/888/SVV zo 6. decembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 329, 14. 12. 2001)

–   Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 149, 2. 6. 2001)

 

Všeobecné ohrozenie podľa § 284 a 285 Trestného zákona

–   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

 

Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 a 295 Trestného zákona

Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona

–   Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11. 11. 2008)

–   Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15. novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2. januára 2004, uverejnený pod č. 621/2003 Z. z.

 

Založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297 Trestného zákona

–   Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002).

–   Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)

–   Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

 

Nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 298 a 299 Trestného zákona

Ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 a 301 Trestného zákona

Neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona

Neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok podľa § 302a Trestného zákona

Porušovanie ochrany vôd a ovzdušia podľa § 303 a 304 Trestného zákona

Porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona

Porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona

–   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008)

–   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27. 10. 2009)

 

Teror podľa § 313 a 314 Trestného zákona

–   Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002)

 

Prijímanie úplatku podľa § 328 až 331 Trestného zákona

Podplácanie podľa § 332 až 335 Trestného zákona

Nepriama korupcia podľa § 336 Trestného zákona

–   Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)

–   Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31. októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006, (ozn. č. 434/2006 Z. z.)

–   Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore

 

Prevádzačstvo podľa § 355 a 356 Trestného zákona

–   Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 328, 5. 12. 2002)

 

Kupliarstvo podľa § 367 Trestného zákona

–   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011)

 

Výroba detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona

Rozširovanie detskej pornografie podľa § 369 Trestného zákona

Prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 Trestného zákona

Ohrozovanie mravnosti podľa § 371 a 372 Trestného zákona

–   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

 

Terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419 Trestného zákona

–   Rámcové rozhodnutie Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu (Ú. v. EÚ L 330, 9. 12. 2008)

–   Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)

–   Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

 

Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422 Trestného zákona

Výroba extrémistických materiálov podľa § 422a Trestného zákona

Rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b Trestného zákona

Prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c Trestného zákona

Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d Trestného zákona

Hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona

Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 Trestného zákona

Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a Trestného zákona

–   Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

Poznámka

V súlade s ostatnými zmenami v Trestnom zákone sa po novele zákona č. 316/2016 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2017 v rámci taxatívneho výpočtu trestných činov právnických osôb upravili príslušné názvy trestných činov extrémizmu.

Na účel transpozície smernice o zneužívaní trhu sa do taxatívneho výpočtu trestných činov právnických osôb doplnil trestný čin zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 265 Trestného zákona a trestný čin manipulácie s trhom podľa § 265a Trestného zákona. Medzi trestné činy právnických osôb sa doplnil tiež trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 a 349 Trestného zákona, čím sa poskytla trestnoprávna ochrana vykonateľným rozhodnutiam, ktoré právnická osoba riadne a včas bez zákonného dôvodu neplní, resp. porušuje. Doplnením tohto trestného činu medzi trestné činy právnických osôb sa má tiež predchádzať prípadnej beztrestnosti právnickej osoby za porušovanie trestu, ktorý jej bol uložený. Povaha veci (konania) vylučuje pri právnických osobách použitie niektorých ustanovení marenia výkonu úradného rozhodnutia, napr. ustanovenia ods. 1 písm. a), ak bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom.

Napriek tomu doplnenie tohto trestného činu bolo viac ako žiaduce, pretože bez neho nebolo z formálno-právneho hľadiska možné, aby právnická osoba bola stíhaná pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa ustanovení, ktorých povaha to pri právnických osobách dovoľuje.

Rovnako sa rozšíril katalóg trestných činov spáchanými právnickými osobami o tieto trestné činy sprenevera podľa § 213, podvod podľa § 221, úverový podvod podľa § 222, poisťovací podvod podľa § 223, kapitálový podvod podľa § 224, subvenčný podvod podľa § 225, podvodného úpadku podľa § 227, zavineného úpadku podľa § 228, prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok podľa § 229, nepovolená prevádzka lotérií a iných podobných hier podľa § 230, poškodzovanie veriteľa podľa § 239, zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 a 267, neoprávnené vykonávanie ochrany verejného poriadku podľa § 351a a trestný čin neľudskosti podľa § 425.

Rozšírenie trestnej zodpovednosti právnických osôb o majetkové trestné činy bolo v záujme Slovenskej republiky a zodpovedá všeobecne nebezpečnej povahe podvodného konania, ktorého sa primárne môžu dopustiť právnické osoby. Zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa uskutočnila transpozícia právne záväzných aktov Európskej únie, a to aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii. Táto smernica sa vzťahuje okrem iného aj na rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné rozšíriť § 3 zákona č. 91/2016 Z. z. aj o ďalšie trestné činy, a to aj preto, že v zmysle predmetnej smernice mali členské štáty prijať potrebné opatrenia, ktoré umožnili úplnú alebo čiastočnú konfiškáciu prostriedkov a príjmov alebo majetku v hodnote zodpovedajúcej takýmto prostriedkom alebo príjmom, a to za predpokladu konečného odsudzujúceho rozsudku v trestnej veci, pričom na zefektívnenie uplatňovania tohto ustanovenia bola žiaduca uvedená úprava.

Doplnenie trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona do katalógu trestných činov, ktoré sa považujú za trestné činy právnických osôb, sa javilo ako nevyhnutné najmä s ohľadom na trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 10 písm. h) zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Doplnenie trestného činu neľudskosti podľa § 425 Trestného zákona vyplývalo z transponovaného rámcového rozhodnutia.

Poznámka

Novelou zákona č. 161/2018 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 7. 2018, sa slová „terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419, “ nahradili slovami „teroristický útok podľa § 419, niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419b, financovanie terorizmu podľa § 419c, cestovanie na účel terorizmu podľa § 419d.

Právnou úpravou sa aktualizoval katalóg trestných činov terorizmu obsiahnutý v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osobe o nové trestné činy týkajúce sa terorizmu tak, aby bol zohľadnený nový koncept hmotnoprávnej úpravy v tejto oblasti.

Poznámka

Novelou zákona č. 214/2019 Z. z. sa s účinnosťou 1. 8. 2019 doplnil katalóg trestných činov obsiahnutý v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osobe o nové trestné činy v oblasti trestnej činnosti proti finančným záujmom Európskej únie a takisto nezákonného obchodu s tabakom a tabakovými výrobkami.

V súvislosti s potrebou ratifikácie Dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite (oznámenie č. 137/2008 Z. z.) otvoreného na podpis v Budapešti dňa 23. novembra 2001, týkajúceho sa postihovania činov rasistickej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov, sa doplnil katalóg trestných činov právnických osôb o trestný čin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 Trestného zákona a trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, ktoré sú ekvivalentom čl. 4 dohovoru (rasisticky a xenofóbne motivované vyhrážanie). Povinnosť zabezpečiť zodpovednosť právnických osôb vyplýva z čl. 12 dohovoru a vzťahuje sa aj na Dodatkový protokol.

Poznámka

S účinnosťou od 1. 1. 2020 došlo novelou zákona č. 474/2019 Z. z. k rozšíreniu trestných činov právnickej osoby v § 3 aj o trestný čin podľa § 372a Trestného zákona.

Od 1. 11. 2020 sa doplnil taxatívny výpočet trestných činov, u ktorých dochádza k vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby, ak sú spáchané právnickou osobou o trestné činy uvedené v § 305a až 305c z dôvodu, že častými páchateľmi trestných činov v oblasti týrania zvierat sú častokrát právnické osoby. Novelou zákona č. 288/2020 Z. z. sa doplnil trestný čin týranie zvierat podľa § 305a, zanedbanie starostlivosti o zviera podľa § 305b, organizovanie zápasov zvierat podľa § 305c.

Novelou zákona č. 312/2020 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2021 doplnil taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb o trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 Trestného zákona, čím sa zabezpečila plná transpozícia čl. 10 smernice 2019/713/EÚ. Právna úprava rovnako súvisí aj s vypustením trestného činu podielnictva a rozšírením ustanovení trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti z dvoch (§ 233 a § 234) na tri ustanovenia (§ 233, § 233a a § 234).

Rozšíril sa katalóg trestných činov právnických osôb aj o trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a 336d Trestného zákona nakoľko v zmysle smernice 2014/42, ktorá sa vzťahuje aj na Dohovor o boji proti korupcii úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov Európskej únie, bolo potrebné zabezpečiť, aby výnosy z trestných činov vymedzených v tejto smernici bolo možné zaistiť a skonfiškovať v prípade fyzických tak aj právnických osôb. Trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a 336d Trestného zákona spadá pod vyššie uvedený dohovor.

§ 4

Trestná zodpovednosť právnickej osoby

(1)  Trestný čin podľa § 3 je spáchaný právnickou osobou, ak je spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, ak konal

a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu,

b) ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby, alebo

c) iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať.

(2)  Trestný čin podľa § 3 je spáchaný právnickou osobou aj vtedy, ak osoba uvedená v odseku 1 nedostatočným dohľadom alebo kontrolou, ktoré boli jej povinnosťou, hoci z nedbanlivosti umožnila spáchať trestný čin osobou, ktorá konala v rámci oprávnení, ktoré jej boli zverené právnickou osobou.

(3)  Spáchanie trestného činu právnickou osobou podľa odseku 2 sa právnickej osobe nepričíta, ak vzhľadom na predmet činnosti právnickej osoby, spôsob spáchania trestného činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný, je význam nesplnenia povinností v rámci dohľadu a kontroly zo strany orgánu právnickej osoby alebo osoby uvedenej v odseku 1 nepatrný.

(4)  Trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe uvedenej v odseku 1 a nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba konala spôsobom podľa odsekov 1 a 2.

(5)  Trestná zodpovednosť právnickej osoby nezaniká vyhlásením konkurzu, vstupom do likvidácie, jej zrušením alebo zavedením nútenej správy.

(6)  Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa použijú aj vtedy, ak

a) k spáchaniu trestného činu došlo v čase od založenia právnickej osoby do jej vzniku,

b) právnická osoba vznikla, ale súd rozhodol o jej neplatnosti,

c) právny úkon, ktorý mal založiť oprávnenie na konanie za právnickú osobu, je neplatný alebo neúčinný,

d) fyzická osoba, ktorá konala za právnickú osobu, nie je za takýto trestný čin trestne zodpovedná.

Komentár k § 4

Zákon ustanovením definuje trestnú zodpovednosť, pričom je upravená takým spôsobom, aby bola v súlade s právnou úpravou prebraných smerníc a rámcových rozhodnutí a aby poskytovalo jednoznačný výklad právnej úpravy.

 

Kedy je trestný čin spáchaný právnickou osobou

Znenie ustanovenia v odseku 1 definuje trestný čin spáchaný právnickou osobou a upravuje podmienky vyvodenia trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe za jeho spáchanie prostredníctvom tzv. pričítateľnosti trestného činu právnickej osobe.

Osoby, ktorých protiprávne konanie je následne pričítané právnickej osobe, sú vymedzené s ohľadom na požiadavky medzinárodných nástrojov a právne záväzných aktov EÚ.

Skúmanie zavinenia u trestných činov právnických osôb je vylúčené z povahy veci, nakoľko právnická osoba ako právny konštrukt nedisponuje na rozdiel od fyzickej osoby vôľovou zložkou, ktorá je základom zavinenia u fyzických osôb.

Z ustanovenia vyplýva, že je trestný čin spáchaný právnickou osobou, ak je spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom. Trestný čin je spáchaný týmto spôsobom, ak tak konal štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby, prípadne iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať.

Štatutárnym orgánom je osoba alebo skupina osôb, ktorá je na základe zákona alebo zakladateľského dokumentu právnickej osoby oprávnená konať (t. j. robiť právne úkony) v mene tejto právnickej osoby vo všetkých veciach. Je to teda ten orgán právnickej osoby, ktorého konanie sa považuje priamo za konanie právnickej osoby, pre ktorú je činný. Konkrétna podoba štatutárneho orgánu závisí od toho, o akú konkrétnu právnickú osobu ide. Štatutárnym orgánom je napríklad konateľ, viacerí konatelia, predstavenstvo, výbor, riaditeľ, určitý jednotlivý spoločník, viacerí spoločníci, určitý jednotlivý pracovník a pod. Štatutárny orgán je často poverený aj riadením právnickej osoby.

 

Pripočítateľnosť spáchania trestného činu

Koncept pričítateľnosti spáchania trestného činu právnickej osobe upravený v odseku 2 vychádza zo skutočnosti, že právnické osoby sú subjektom práva odlišným od fyzickej osoby, pričom ide o subjekty, ktoré sú právom umelo vytvorené s priznaním spôsobilosti k právam a povinnostiam, právnym a protiprávnym úkonom a zodpovednosti v právnych vzťahoch.

Trestný čin je spáchaný právnickou osobou aj v takom prípade, ak vyššie uvedená osoba, ktorou je štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby, prípadne iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať nedostatočným dohľadom alebo kontrolou umožnila spáchať trestný čin osobou, ktorá konala v rámci oprávnení, ktoré jej boli zverené právnickou osobou. Ide o konanie osoby, ktoré jej bolo zverené, respektíve to bolo jej povinnosťou. Rovnako ide o trestný čin aj v prípade, že konanie osoby bolo aj len z nedbanlivosti.

 

Vlastné konanie právnickej osoby

Vzhľadom k skutočnosti, že vznik a existencia právnických osôb predstavuje určitú právnu konštrukciu, musí byť právom konštruovaný i spôsob konania právnických osôb ako subjektov práva navonok, nakoľko právnická osoba ako celok nedisponuje vôľovou zložkou, nemôže teda podľa takejto vlastnej vôle jednať a navonok ju prejavovať.

Z uvedeného dôvodu právny poriadok stanovuje, že vlastné konanie právnickej osoby predstavujú tie prejavy vôle, ktoré menom právnickej osoby konajú ňou určené orgány alebo zástupcovia právnickej osoby ako fyzické osoby a právne následky spojené s týmito prejavmi sa pričítajú priamo právnickej osobe ako subjektu práva.

Predpoklady trestnej zodpovednosti právnickej osoby

Prvým predpokladom trestnej zodpovednosti právnickej osoby je, že došlo k spáchaniu trestného činu. Druhým predpokladom, kedy sa trestný čin považuje za spáchaný právnickou osobou je existencia príčinnej súvislosti na jednej strane medzi záujmom právnickej osoby, činnosťou právnickej osoby, bez ohľadu na okolnosť, či ide o činnosť, ktorú má povolenú resp. zapísanú v príslušnom registri ako predmet činnosti, resp. podnikania, alebo tou okolnosťou, že právnická osoba vystupuje len ako prostriedok na páchanie trestnej činnosti a na druhej strane protiprávne konanie fyzickej osoby, ktorá

–   koná ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať na základe zmluvného zastúpenia (napr. prokurista).

Poznámka

Štatutárnym orgánom resp. členom štatutárneho orgánu je ten, kto je na konanie za právnickú osobu oprávnený zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom. Podľa Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom. Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

–   vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby, aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe, pričom nemusí ísť len o také kontrolné orgány, ktorých postavenie priamo upravujú právne predpisy (dozorná rad, kontrolná komisia), ale aj o kontrolné orgány zriadené právnickou osobou nad rámec obligatórnych kontrolných orgánov. V tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe, len ak konali v záujme právnickej osoby, to znamená, že právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb, ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

–   vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, ak jeho konanie bolo aspoň jednou z podmienok zakladajúcich trestnú zodpovednosť právnickej osoby. Ide tu o prípady tzv. tieňových manažérov, ktorí síce formálne ustanovia za štatutárny orgán alebo za členov štatutárneho orgánu iné osoby, avšak fakticky spoločnosť riadia oni. Ide napríklad o dojednávanie zmluvy, aj keď fakticky ich v mene spoločnosti formálne uzatvára štatutárny orgán. Podľa čl. 22 ods. 7 Smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločnostiach s ručením neobmedzeným s jediným spoločníkom sa akákoľvek osoba, ktorej nariadenia alebo pokyny konatelia spoločnosti zvyčajne plnia, sa bez toho, aby bola formálne vymenovaná, považuje za konateľa, pokiaľ ide o všetky povinnosti a záväzky, ktorým podliehajú konatelia.

V tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe rovnako ako u osôb, ktoré vykonávajú kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby, len ak tieto osoby konali v záujme právnickej osoby.

Právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb, ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

–   iný zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení, a to dohodár, prípadne príkazník, mandatár, resp. osoba plniaca úlohy pre právnickú osobu na základe zmluvného občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu, pri plnení pracovných úloh pre právnickú osobu, ak koná na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánov právnickej osoby alebo osoby, ktorou je štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať, bez ohľadu na okolnosť, akou formou udeleným konaním, alebo ak konala preto, že orgány právnickej osoby alebo tieto osoby si nesplnili zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov napríklad na úseku bezpečnosti práce, alebo ak tieto orgány alebo osoby nevykonali nevyhnutné opatrenia k zamedzeniu alebo odvráteniu následkov trestného činu. Trestná zodpovednosť právnickej osoby nevzniká pri excesívnom (nadmernom) konaní zamestnanca, ktorý koná výlučne v svoj prospech.

Právnickej osobe možno pričítať iba také konanie fyzickej osoby, ktoré vo vzťahu k právnickej osobe napĺňa všetky znaky niektorej skutkovej podstaty trestného činu.

Odlišné požiadavky kladené na zavinenie medzi fyzickými osobami a právnickými osobami môžu vytvoriť aj situáciu, keď pričítateľné konanie sa bude vo vzťahu k fyzickej osobe posudzovať ako odlišný trestný čin, než aký bude pričítaný právnickej osobe. Napríklad, určité pričítateľné konanie môže byť vo vzťahu k fyzickej osobe vyhodnotené ako trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Trestného zákona (nedbanlivostná forma), avšak právnickej osobe bude (z dôvodu subsidiarity ustanovenia § 238 Trestného zákona) pričítané ako trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona (úmyselná forma). Pri vyvodzovaní trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe jej možno ako trestný čin pričítať výlučne iba zavinené protiprávne konanie fyzickej osoby.

Právnickej osobe preto nebude možné pričítať, napríklad ak Štatutárny orgán obchodnej spoločnosti uvedie inú osobu do omylu a obohatí sa na jej škodu vo výške 10 000 eur, avšak sám koná v omyle, ktorý nespočíva aspoň v nedbanlivosti. Takéto konanie fyzickej osoby je nezavinené, a preto ho nebude možné pričítať právnickej osobe.

Súdom ustanovený agent konajúci ako štatutárny orgán obchodnej spoločnosti naplní skutkovú podstatu niektorého trestného činu korupcie. Konanie fyzickej osoby za splnenia okolností vylučujúcich protiprávnosť nie je protiprávne, a preto ho nebude možné pričítať právnickej osobe.

Štatutárny orgán obchodnej spoločnosti podá daňové priznanie k DPH, v ktorom deklaruje nižšiu daňovú povinnosť než skutočnú, pričom tak koná výlučne len z toho dôvodu, že bol k tomu donútený inou osobou stojacou mimo predmetnej obchodnej spoločnosti (tzv. nepriame páchateľstvo). V prípadoch nepriameho páchateľstva, keď je konanie živého nástroja nezavinené, ho nebude možné pričítať právnickej osobe.

Pre úplnosť je nevyhnutné dodať, že v právnych podmienkach Slovenskej republiky nie je vylúčené, aby za právnickú osobu konala iná právnická osoba. Napríklad členom predstavenstva akciovej spoločnosti môže byť aj právnická osoba. Právnická osoba však sama o sebe ako abstraktný právny konštrukt nikdy nedokáže tvoriť svoju vôľu alebo vykonať konanie, ktoré ma odraz v materiálnom svete (napr. predloženie návrhu k hlasovaniu na zasadnutí predstavenstva spoločnosti, hlasovanie o návrhu a pod.). Právnická osoba realizuje svoju vôľu výlučne prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá jediná má predpoklady k uskutočneniu zavineného konania. Preto, ak za právnickú osobu koná iná právnická osoba, je nevyhnutné ustáliť fyzickú osobu, ktorej vôľa sa považuje za vôľu konajúcej právnickej osoby. Iba takáto vôľa môže byť predmetom prieskumu v otázke zavinenia.

Bez poznania toho, ktorá konkrétna fyzická osoba konala, akým konkrétnym spôsobom a za akých konkrétnych podmienok, spravidla nie je možné vyhodnotiť, či existuje zavinené protiprávne konanie fyzickej osoby, ktoré je možné pričítať právnickej osobe.

V opačnom prípade (v prípade nezisťovania konkrétnej fyzickej osoby) potom nemožno vylúčiť, že právnickej osobe bude pričítané také konanie fyzickej osoby, ktoré je nezavinené alebo dokonca nie je ani len protiprávne.

Konkretizovanie zavineného protiprávneho konania má význam aj pri zachovaní obhajobných práv právnickej osoby. Každý páchateľ má právo spochybňovať ako objektívnu stránku trestného činu, tak aj jeho subjektívnu stránku. Rezignovaním na preukazovanie zavinenia by obhajobné práva právnickej osoby boli značne obmedzené. (http://www.ucps.sk/)

 

Kedy sa trestný čin nepričíta

Zákon v znení odseku 3 upravuje liberačný dôvod, čiže materiálny korektív, vo vzťahu k vyvodeniu trestnej zodpovednosti právnickej osoby za konanie zamestnanca, ktoré bolo spôsobené výlučne tým, že právnická osoba nesplnila zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov. Právnickej osobe sa takýto trestný čin nepričíta, ak význam nesplnenia týchto povinností k spáchanému trestnému činu je vzhľadom na predmet činnosti právnickej osoby, spôsob vykonania trestného činu a jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný, nepatrný.

 

Vyvodenie trestnej zodpovednosti

Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby sa nevyžaduje vyvodenie trestnej zodpovednosti fyzickej osoby a súčasne sa upravilo, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba za právnickú osobu konala.

 

Skutočnosti, ktoré nemajú vplyv na trestnú zodpovednosť právnickej osoby

Zákon v znení odseku 5 upravuje prípady vzniku právne dôležitých skutočností podľa osobitných prepisov, ktoré však nemajú vplyv na trestnú zodpovednosť právnickej osoby. Ide o tieto prípady:

–   vyhlásenie konkurzu,

Poznámka

Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde. Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok, iba ak je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom.

Dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou. Táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

–   vstup do likvidácie,

Poznámka

Likvidácia je prirodzený a najčastejšie využívaný spôsob dobrovoľného ukončenia činnosti firmy. Ak majetok firmy prevyšuje záväzky a už nechce právnická osoba podnikať, je likvidácia firmy optimálnym spôsobom ako ukončiť podnikateľskú činnosť. Proces likvidácie spoločnosti spočíva v speňažovaní majetku zrušenej spoločnosti a uspokojení pohľadávok veriteľov zo získaného výťažku. Likvidácia všeobecne predstavuje usporiadanie majetkových pomerov obchodnej spoločnosti, je to stav spoločnosti v období medzi jej zrušením a zánikom. Spoločnosť, ktorej celé imanie neprešlo na právneho nástupcu a ktorá v čase svojho zrušenia disponuje určitým majetkom, vstupuje do likvidácie ex lege dňom jej zrušenia, pokiaľ zákon nestanovuje inak. Likvidácia teda musí nasledovať po zrušení spoločnosti s ručením obmedzeným vždy okrem prípadov, v ktorých Obchodný zákonník alebo osobitné predpisy ustanovujú inak.

–   zrušenie právnickej osoby,

Poznámka

Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na ktorý bola zriadená. Podmienky a spôsoby zrušenia a zániku spoločnosti upravuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Je rozdiel, či dochádza pri zrušení k likvidácii spoločnosti alebo nie. V prípade, ak je nutná likvidácia, spoločnosť do nej vstupuje ku dňu svojho zrušenia. K zrušeniu spoločnosti dochádza z rôznych dôvodov, či už na základe vôle spoločníkov smerujúcej k zániku spoločnosti ako takej, alebo jej zlúčeniu, splynutiu s inou spoločnosťou, alebo rozdeleniu. Zrušenie spoločnosti zlúčením, splynutím alebo rozdelením označujeme ako zrušenie spoločnosti bez likvidácie. Má charakter dobrovoľného zrušenia. Majetok spoločnosti prechádza do inej spoločnosti a preto jeho likvidácia nebude nutná.

–   zavedenie nútenej správy.

Poznámka

Nútená správa je reštrukturalizačné opatrenie, ktorým môžu byť dotknuté existujúce práva tretích osôb. Ak osoba nie je schopná plniť svoje záväzky po lehote ich splatnosti, môže na ňu byť zavedený tzv. ozdravný režim alebo nútená správa. Ide o určitú záchranu aj pred exekúciou.

Ďalšie zákonné predpoklady trestnej zodpovednosti

Znenie odseku 6 upravuje ďalšie zákonné predpoklady, pri splnení ktorých sa rovnako aplikuje znenie tohto ustanovenia o trestnej zodpovednosti právnickej osoby. Ide o tieto prípady:

–   k spáchaniu trestného činu došlo v čase od založenia právnickej osoby do jej vzniku,

–   právnická osoba vznikla, ale súd rozhodol o jej neplatnosti,

–   právny úkon, ktorý mal založiť oprávnenie na konanie za právnickú osobu, je neplatný alebo neúčinný,

–   fyzická osoba, ktorá konala za právnickú osobu, nie je za takýto trestný čin trestne zodpovedná.

§ 5

Vylúčenie trestnej zodpovednosti
niektorých právnických osôb

(1)  Podľa tohto zákona nie sú trestne zodpovedné

a) Slovenská republika a jej orgány,

b) iné štáty a ich orgány,

c) medzinárodné organizácie zriadené na základe medzinárodného práva verejného a ich orgány,

d) obce a vyššie územné celky,

e) právnické osoby, ktoré sú v čase spáchania trestného činu zriadené zákonom,

f) iné právnické osoby, ktorých majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.¹⁾

(2)  Majetková účasť právnických osôb uvedených v odseku 1 na právnickej osobe nevylučuje trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby podľa tohto zákona.

Komentár k § 5

Zákon týmto ustanovením expressis verbis vylučuje trestnú zodpovednosť právnických osôb určitých subjektov, ktoré sú v tomto ustanovení vymenované. Jedná sa o subjekty, ktoré priamo vykonávajú alebo plnia úlohy štátu alebo štátnej správy, alebo boli zriadené zákonom.

Vyvodzovaním trestného postihu voči týmto právnickým osobám by štát jednak postihoval sám seba, ale taktiež by to mohlo mať dopad na výkon verejnej správy. Nie všetky právnické osoby teda podliehajú trestnej zodpovednosti.

 

Koho sa týka vylúčenie trestnej zodpovednosti

Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov, či medzinárodných organizácií, čo zodpovedá aj medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky.

Vylúčenie sa konkrétne týka:

–   Slovenskej republiky a jej orgánov,

Poznámka

Najvyššími orgánmi moci a predstaviteľmi politického systému SR sú Národná rada Slovenskej republiky (parlament), vláda Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky. Verejná správa je zabezpečená jednak štátnou správou, jednak územnou samosprávou.

–   iných štátov a ich orgánov,

–   medzinárodných organizácii zriadených na základe medzinárodného práva verejného a ich orgánov,

–   obcí a vyšších územných celkov,

–   právnických osôb, ktoré sú v čase spáchania trestného činu zriadené zákonom,

–   iných právnických osôb, ktorých majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie, ktorým je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Poznámka

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii sa nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií.

Výnimka

Jedinou výnimkou sú právnické osoby, v ktorých majú takéto subjekty majetkovú účasť. Voči takýmto právnickým osobám, je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť za spáchaný trestný čin. Ide najmä o právnické osoby – podniky s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávy.

Poznámka

K podnikom s majetkovou účasťou štátu patrí napríklad Železničná spoločnosť Slovensko, Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, Národná diaľničná spoločnosť, Technická obnova a ochrana železníc, Slovenská pošta, Verejné prístavy, Letisko Sliač, Letecké opravovne Trenčín, Vojenský oprávarenský podnik Trenčín, Vojenský opravárenský podnik Nováky, Vojenské zdravotnícke zariadenie, Vojenská zotavovňa a hotel Smrekovica, Vojenská zotavovňa a hotel Zemplínska šírava, Tipos, národná lotériová spoločnosť, Slovenská konsolidačná, Slovenská záručná a rozvojová banka, Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, Transpetrol, Automobilové opravovne Ministerstva vnútra SR, Nemocnica svätého Michala, Bratislavská teplárenská, Trnavská teplárenská, Martinská teplárenská, Zvolenská teplárenská, Žilinská teplárenská, Tepláreň Košice, Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, Poliklinika Tehelná, DLHOPIS, o.c.p, DMD Group a ďalšie.

§ 6

Páchateľ, spolupáchateľ, účastník

(1)  Páchateľom trestného činu je právnická osoba, ktorej sa pričíta porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

(2)  Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov, z ktorých aspoň jeden je právnickou osobou, zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

(3)  Účastníkom je právnická osoba, ktorá k spáchaniu trestného činu využila inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu.

Komentár k § 6

Znenie ustanovenia definuje páchateľa trestného činu.

Povaha právnickej osoby vylučuje prevzatie úpravy páchateľa, resp. spolupáchateľa z Trestného zákona z ustanovenia § 19 a § 20, nakoľko páchateľstvo právnickej osoby je viazané na pričítateľnosť škodlivého následku trestného činu.

Spôsobom uvedeným v tomto zákone sa rozumejú ako objektívne tak subjektívne predpoklady vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby. Páchateľom trestného činu je teda právnická osoba, ktorej sa pričíta porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom spôsobom podľa zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Spáchanie trestného činu možno právnickej osobe pričítať iba v prípade, ak ide o konanie taxatívne vymedzeného okruhu subjektov, ktorých výpočet je uvedený v ustanovení § 4, ktorý však nemožno interpretovať tak, že pri vyvodzovaní trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe v každom jednom prípade postačuje ustáliť iba to, či sa konania, ktoré má byť právnickej osobe pričítané, s určitosťou dopustil niektorý zo subjektov uvedených v ustanovení § 4 ods. 1 alebo 2 ZTZPO, avšak už bez potreby individualizovania konkrétnej fyzickej osoby. Práve naopak, individualizácia konkrétnej fyzickej osoby, ktorá sa mala dopustiť pričítateľného konania, je pri vyvodzovaní trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe spravidla nevyhnutná.

Poznámka

Trestné právo je vybudované na princípe zodpovednosti za zavinenie. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti nepostačuje následok významný pre trestné právo spôsobiť, ale je nevyhnutné ho svojím protiprávnym konaním aj zaviniť. Vyvodiť trestnú zodpovednosť možno vždy iba za zavinené protiprávne konanie. Zavinenie a protiprávnosť sú obligatórnymi (pojmovými) znakmi každého trestného činu.

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb otázku zavinenia, až na jednu výnimku, neupravuje. Z uvedeného dôvodu sa aplikujú ustanovenia Trestného zákona, kde je problematika zavinenia upravená v ustanoveniach § 15 až 18.

Zákon v znení odseku 2 definuje spolupáchateľstvo pri trestných činoch spáchaných právnickou osobou. O spolupáchateľstvo ide v prípade, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov, z ktorých aspoň jeden je právnickou osobou a zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

V znení odseku 3 je definovaná forma účastníctva právnickej osoby na spáchanom trestnom čine. Ak právnická osoba k spáchaniu trestného činu využila inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu, stáva sa účastníkom trestného činu.

§ 7

Trestná zodpovednosť
právneho nástupcu právnickej osoby

(1)  Trestná zodpovednosť právnickej osoby, ktorá bola zrušená, prechádza na všetkých jej právnych nástupcov; to platí aj pre nevykonané tresty a ochranné opatrenie, ak odsek 3 neustanovuje inak. Trestná zodpovednosť právnickej osoby na fyzickú osobu neprechádza.

(2)  Na ukladanie úhrnného trestu, spoločného trestu, súhrnného trestu a ďalšieho trestu právnemu nástupcovi právnickej osoby sa primerane použijú ustanovenia Trestného zákona; ak je takýto postup vzhľadom k povahe právneho nástupníctva vylúčený, súd môže uložiť samostatný trest.

(3)  Ak dôjde k zmene alebo zrušeniu právnickej osoby počas vykonávacieho konania, súd, ktorý rozhodol o vine a treste alebo ochrannom opatrení, na návrh právneho nástupcu tejto právnickej osoby rozhodne či alebo v akom rozsahu sa nevykonaný trest alebo ochranné opatrenie vzťahuje aj na tohto právneho nástupcu; odsek 2 sa použije primerane.

(4)  Na účely tohto zákona sa zmenou právnickej osoby rozumie zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, prevod imania na spoločníka, zmena právnej formy právnickej osoby alebo premiestnenie sídla právnickej osoby do zahraničia.

Komentár k § 7

Trestná zodpovednosť právnickej osoby je úzko spätá s problematikou právneho nástupníctva právnickej osoby. Právnym nástupcom právnickej osoby je ten, na koho prešli práva a povinnosti osoby.

Otázku prechodu trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo nevyhnutné výslovne upraviť v zákone, v opačnom prípade by zrušenie právnickej osoby s právnym nástupcom znamenal jednoduchý spôsob ako sa trestnej zodpovednosti vyhnúť. Takáto právna úprava nie je ojedinelá a možno ju považovať za štandard v rámci právnych úprav trestnej zodpovednosti právnických osôb. Na základe uvedeného teda trestná zodpovednosť právnickej osoby prechádza na všetkých jej právnych nástupcov.

Právne nástupníctvo je úzko previazané najmä s prechodom imania zrušenej právnickej osoby, ktorý pojem vyjadruje najadekvátnejšie väzbu na (pôvodný) majetkový substrát právnickej osoby.

Toto pravidlo má jedinú výnimku, a to prípad keď celé imanie po zrušení právnickej osoby preberá fyzická osoba. Prechod trestnej zodpovednosti na jej právnych nástupcov sa týka aj uložených trestov. V prípade viacerých právnych nástupcov trestná zodpovednosť zaťažuje všetkých z nich, a to v rozsahu, ktorý určí súd v zmysle zásad pre ukladanie trestu (§ 11 ods. 3).

 

Zmena právnickej osoby

Podľa právnej úpravy všetky úkony smerujúce k zmene právnickej osoby (zmenou treba podľa odseku 4 rozumieť zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, prevod imania na spoločníka, zmenu právnej formy a premiestnenie sídla právnickej osoby do zahraničia) od momentu začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia proti právnickej osobe podliehajú súhlasu súdu (§ 25 ods. 2).

Poznámka

Zlúčenie právnickej osoby

Pri zlúčení spoločnosti dochádza k zániku jednej/viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa stáva právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti. Právne účinky zlúčenia spoločnosti nastávajú zápisom do obchodného registra. Zápisom do obchodného registra o. i. prechádza imanie zanikajúcej spoločnosti na nástupnícku spoločnosť a spoločnosť zanikajúca zlúčením  zaniká, t. j. stratí  postavenie samostatného právneho subjektu. Zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.

Splynutie právnickej osoby

Splynutie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku dvoch spoločností alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú novozaloženú spoločnosť, ktorá sa svojím vznikom stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.

Rozdelenie právnickej osoby

Rozdelenie spoločnosti je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti. Rozdelenie spoločnosti je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností. Všeobecne platí, že procesu fúzie alebo rozdelenia sa môžu zúčastniť len spoločnosti, ktoré nie sú v likvidácii, voči ktorým nemôžu pôsobiť účinky vyhlásenia konkurzu, ibaže správca konkurznej podstaty súhlasí so splynutím, zlúčením alebo rozdelením spoločnosti, voči ktorým nemôžu pôsobiť účinky začatia reštrukturalizačného konania alebo povolenia reštrukturalizácie, voči ktorým sa nemôže viesť konanie o ich zrušení a nemôžu byť súdom alebo na základe rozhodnutia súdu zrušené.

Prevod imania na spoločníka

So súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.

Zmena právnej formy právnickej osoby

Spoločnosť môže zmeniť svoju právnu formu na inú právnu formu spoločnosti alebo na družstvo. Zmenou právnej formy spoločnosť ako právnická osoba nezaniká. Na rozhodnutie o zmene právnej formy sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov.

Premiestnenie sídla právnickej osoby do zahraničia

Zahraničná právnická osoba založená na účel podnikania môže premiestniť svoje sídlo zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak tak ustanoví právo Európskej únie alebo ak to umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. To isté platí aj na premiestnenie sídla slovenskej právnickej osoby do zahraničia. Premiestnenie sídla je účinné odo dňa jeho zápisu do obchodného registra.

Nevylučuje sa, aby k zmene právnickej osoby mohlo dôjsť aj počas trestného stíhania danej právnickej osoby, pričom súd pri ukladaní trestu pre právnickú osobu, resp. nástupnícku právnickú osobu prihliada na okolnosti podľa § 11 ods. 3.

Na ukladanie úhrnného trestu, spoločného trestu, súhrnného trestu a ďalšieho trestu právnemu nástupcovi právnickej osoby sa primerane používajú ustanovenia Trestného zákona. V prípade, že je takýto postup vzhľadom k povahe právneho nástupníctva vylúčený, súd môže uložiť samostatný trest.

Poznámka

Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody, rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.

Zmena a zrušenie právnickej osoby počas vykonávacieho konania

Osobitne je v zákone riešená problematika zmeny alebo zrušenia právnickej osoby počas vykonávacieho konania, t. j. v čase keď sa už neuplatňujú obmedzenia týkajúce sa zmeny, zrušenia alebo zániku právnickej osoby podľa § 25. Znenie zákona v tomto prípade vychádza zo zásady, že trestná zodpovednosť postihuje aj právnych nástupcov odsúdenej právnickej osoby, ktorí sú právnickými osobami. Uvedené sa vzťahuje aj na nevykonané tresty a ochranné opatrenie. Pre prípad, že právnická osoba sa zlúči s inou právnickou osobou alebo sa rozdelí, zmení právnu formu a pod. počas vykonávacieho konania, priamo zo zákona nastane prechod trestnej zodpovednosti na všetky právnické osoby, ktorá sú právnym nástupcom pôvodnej právnickej osoby. Tento záver je nevyhnutné prijať, a to v záujme zamedzenia vyhnutia sa výkonu uloženého trestu (alebo ochranného opatrenia) po právoplatnom skončení trestného konania.

Súčasne sa však zohľadňuje fakt, že nástupnícke právnické osoby nie sú totožným subjektom ako pôvodná právnická osoba, a preto sa umožňuje, aby na ich návrh trestný súd zmenil účinky prechodu trestnej zodpovednosti, t. j. rozhodol či trestná zodpovednosť prechádza na všetkých právnych nástupcov a ak áno, tak v akom rozsahu.

Ak teda dôjde k zmene alebo zrušeniu právnickej osoby počas vykonávacieho konania, súd, ktorý rozhodol o vine a treste alebo ochrannom opatrení, na návrh právneho nástupcu tejto právnickej osoby rozhodne, či alebo v akom rozsahu sa nevykonaný trest alebo ochranné opatrenie vzťahuje aj na tohto právneho nástupcu.

Poznámka

Vzhľadom na skutočnosť, že trestné činy vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii môžu spáchať aj právnické osoby, ktoré sú za tieto trestné činy trestne zodpovedné, sa novelou zákona č. 312/2020 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2021 zaviedli ochranné opatrenie zhabania časti majetku aj do zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Uvedeným doplnením sa zabezpečila konfiškácia časti majetku právnickej osoby pri taxatívne vymedzených trestných činoch, ak je majetok právnickej osoby v hrubom nepomere k jej zákonným príjmom. Keďže došlo k rozšíreniu katalógu ochranných opatrení v Trestnom zákone, bola nevyhnutná aj analogická úprava v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

P   ríklad

Právoplatne odsúdená spoločnosť A, ktorej súd právoplatne uložil trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní v trvaní piatich rokov, sa ešte pred vykonaním celého trestu rozdelí na spoločnosti B a C. Podľa § 7 ods. 1 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb v spojitosti so zákonom o obchodnom registri pri zápise nových spoločností B a C zapíše registrový súd do obchodného registra aj to, že tieto spoločnosti postihuje nevykonaný trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. Spoločnosť B alebo C však môže podať návrh súdu, aby rozhodol, že tento nevykonaný trest sa na ne nevzťahuje, alebo sa vzťahuje len v obmedzenom rozsahu. Súd podľa § 11 ods. 3 preskúma, v akom rozsahu na niektorú z nich prešlo imanie zodpovedajúce prospechu alebo iné výhody zo spáchaného trestného činu, prípadne v akom rozsahu ktorákoľvek z nich pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin a na podklade toho vydá nový rozsudok.

§ 8

Účinná ľútosť

(1)  Trestná zodpovednosť právnickej osoby zaniká, ak

a) zaniká trestnosť činu podľa ustanovení Trestného zákona o účinnej ľútosti osoby uvedenej v § 4 ods. 1,

b) právnická osoba dobrovoľne upustila od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a škodlivý následok trestného činu zamedzila alebo napravila, alebo

c) právnická osoba dobrovoľne upustila od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a urobila o ňom oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru v čase, keď sa škodlivému následku trestného činu mohlo ešte zabrániť alebo nebezpečenstvo hroziace z trestného činu odstrániť.

(2)  Trestná zodpovednosť právnickej osoby podľa odseku 1 nezaniká, ak spáchala niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona alebo trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona.

Komentár k § 8

Zákon v ustanovení upravuje účinnú ľútosť.

Na trestnú zodpovednosť právnických osôb sa samozrejme vzťahujú, s odchýlkami ustanovenými týmto zákonom, aj všetky ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona

–   o príprave na zločin,

–   o pokuse,

–   o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť činu,

–   o základných zásadách ukladania sankcií,

–   o ukladaní a výkone jednotlivých trestov,

–   o zániku trestnosti a trestu.

Osobitne sa vo vzťahu k právnickým osobám upravila problematika účinnej ľútosti. Tieto ustanovenia sú výsledkom prispôsobenia doteraz zaužívanej právnej úpravy potrebám zohľadňujúcim fungovanie právnických osôb. Právna úprava kladie dôraz na zabránenie vzniku škodlivého následku alebo jeho nápravu, ak už nastal. Uprednostňuje sa teda reparačné pôsobenie právnickej osoby pred samotným vyvodením trestnej zodpovednosti. Aplikovanie účinnej ľútosti je však vylúčené v prípade trestných činov korupcie, kde Slovenská republika ratifikáciou Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (oznámenie č. 318/1999 Z. z.) a Trestnoprávneho dohovoru o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.) prevzala záväzok vylučujúci aplikáciu ustanovení o účinnej ľútosti v prípade trestných činov korupcie a rovnako sa vylúčila vo vzťahu k trestnému činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona.

Poznámka

Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie

Kto použije alebo predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad, alebo neposkytne povinné údaje, a tým umožní protiprávne zadržanie finančných prostriedkov alebo iných aktív pochádzajúcich z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie alebo použitie týchto prostriedkov alebo aktív na iný ako určený účel, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Rovnako sa potrestá, kto použije finančné prostriedky alebo iné aktíva pochádzajúce z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie na iný ako určený účel. Odňatím slobody na jeden rok až štyri roky sa páchateľ potrestá, ak ako zamestnanec, člen, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto finančné prostriedky alebo iné aktíva poskytuje, umožní získať finančné prostriedky alebo iné aktíva tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na ich poskytnutie, alebo umožní ich protiprávne zadržať alebo použiť na iný ako určený účel. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha vyššie uvedený čin a spôsobí ním väčšiu škodu, z osobitného motívu, alebo závažnejším spôsobom konania. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin vyššie uvedený a spôsobí ním značnú škodu. Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin vyššie uvedený a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo ako člen nebezpečného zoskupenia.

Korupcia

Prijímanie úplatku – Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, potrestá sa odňatím slobody podľa § 328 Trestného zákona.

Kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, potrestá sa odňatím slobody podľa § 329 Trestného zákona.

Kto ako zahraničný verejný činiteľ priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok v súvislosti s výkonom úradných povinností alebo v súvislosti s výkonom jeho funkcie v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda, potrestá sa odňatím slobody podľa § 330 Trestného zákona.

Podplácanie – Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok inému, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody podľa § 332 Trestného zákona.

Kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody podľa § 333 Trestného zákona.

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa zahraničnému verejnému činiteľovi alebo inej osobe poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok v súvislosti s výkonom úradných povinností alebo v súvislosti s výkonom jeho funkcie zahraničného verejného činiteľa v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda, potrestá sa odňatím slobody podľa § 334 Trestného zákona.

Nepriama korupcia – Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok za to, že podplácaný bude svojím vplyvom alebo prostredníctvom vplyvu iného pôsobiť, alebo za to, že pôsobil na výkon právomoci verejného činiteľa, na výkon právomoci zahraničného verejného činiteľa, na osobu v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu alebo na osobu, aby konala alebo sa zdržala konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, potrestá sa odňatím slobody podľa § 336 Trestného zákona.

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa inému sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok za to, že podplácaný bude svojím vplyvom alebo prostredníctvom vplyvu iného pôsobiť, alebo za to, že pôsobil na výkon právomoci verejného činiteľa, na výkon právomoci zahraničného verejného činiteľa, na osobu v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu alebo na osobu, aby konala alebo sa zdržala konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, potrestá sa odňatím slobody podľa § 336 Trestného zákona.

Volebná korupcia – Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok tomu, kto má právo voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, aby volil alebo hlasoval určitým spôsobom, nevolil alebo nehlasoval určitým spôsobom, nevolil alebo nehlasoval vôbec, alebo sa nezúčastnil volieb, referenda alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody podľa § 336a Trestného zákona.

Kto v súvislosti s výkonom práva voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby volil alebo hlasoval určitým spôsobom, nevolil alebo nehlasoval určitým spôsobom, nevolil alebo nehlasoval vôbec, alebo sa nezúčastnil volieb, referenda alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, potrestá sa odňatím slobody podľa § 336a Trestného zákona.

Športová korupcia – Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok inému, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že ovplyvní priebeh súťaže alebo výsledok súťaže, potrestá sa odňatím slobody podľa § 336b Trestného zákona. Rovnako sa potrestá, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu príjme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby konal alebo sa zdržal konania a tak ovplyvnil priebeh alebo výsledok súťaže.

Prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody – Kto ako verejný činiteľ priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť nenáležitú výhodu v súvislosti s jeho postavením alebo funkciou, potrestá sa odňatím slobody podľa § 336c Trestného zákona.

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa verejnému činiteľovi alebo inej osobe poskytne, ponúkne alebo sľúbi nenáležitú výhodu v súvislosti s postavením alebo funkciou verejného činiteľa, potrestá sa odňatím slobody podľa § 336d Trestného zákona.

§ 9

Zahladenie odsúdenia

K zahladeniu odsúdenia právnickej osoby dochádza vykonaním trestu alebo ochranného opatrenia.

Komentár k § 9

Zákonom sú ustanovené podmienky pre zahladenie trestu právnickej osoby v trvaní vo vzťahu k jednotlivým kategóriám trestných činov. Uvedená právna úprava vychádza zo všeobecnej úpravy Trestného zákona.

K zahladeniu odsúdenia právnickej osoby dochádza vykonaním trestu alebo ochranného opatrenia.

Poznámka

Novelou zákona č. 312/2020 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2021 sa zaviedlo ochranné opatrenie zhabania časti majetku aj do zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, a to vzhľadom na skutočnosť, že trestné činy vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii môžu spáchať aj právnické osoby, ktoré sú za tieto trestné činy trestne zodpovedné. Uvedeným doplnením sa zabezpečila konfiškácia časti majetku právnickej osoby pri taxatívne vymedzených trestných činoch, ak je majetok právnickej osoby v hrubom nepomere k jej zákonným príjmom. Novelou zákona došlo k rozšíreniu katalógu ochranných opatrení v Trestnom zákone a rovnako bola nevyhnutná aj rovnaká úprava v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Zahladenie odsúdenia podľa Trestného zákona

Súd môže zahladiť odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu, alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenej

–   desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov,

–   päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok,

–   tri roky, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok.

Ak ide o odsúdenie na tresty, a to trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný trest, trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach, trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest vyhostenia, k zahladeniu dochádza ich vykonaním.

Ak odsúdený preukázal po výkone alebo odpustení trestu alebo premlčaní jeho výkonu svojím vzorným správaním, že sa napravil, môže súd zahladiť odsúdenie na žiadosť odsúdeného i pred uplynutím stanovenej doby.

Táto doba sa v prípade, že sa u podmienečne prepusteného a podmienečne prepusteného s dohľadom má za to, že trest bol vykonaný dňom, keď odsúdený bol podmienečne prepustený, spravuje dĺžkou skutočného výkonu trestu. Ak bol trest zmiernený rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky, spravuje sa dĺžkou trestu takto zmierneného.

Odsúdenie sa zahladzuje, ak to nariadi prezident Slovenskej republiky na základe svojho práva zahládzať odsúdenie formou milosti alebo amnestie.

Ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený. Ak sa páchateľovi uložilo viac trestov popri sebe, nemožno odsúdenie zahladiť, kým neuplynie doba na zahladenie trestu odňatia slobody, ak bol uložený.

TRETIA ČASŤ

TRESTY
A OCHRANNÉ OPATRENIE

§ 10

Druhy trestov a ochranného opatrenia

(1)  Za spáchaný trestný čin podľa § 3 môže súd uložiť právnickej osobe tieto tresty:

a) trest zrušenia právnickej osoby,

b) trest prepadnutia majetku,

c) trest prepadnutia veci,

d) peňažný trest,

e) trest zákazu činnosti,

f) trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie,

g) trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie,

h) trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní,

  i) trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku.

(2)  Za spáchaný trestný čin podľa § 3 a za podmienok podľa § 83a Trestného zákona môže súd uložiť právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania časti majetku.

Komentár k § 10

Novelou zákona č. 312/2020 Z. z. sa od 1. 1. 2021 zmenil nadpis Tretej časti, nakoľko sa do zákona zaviedli ochranné opatrenia, a to vzhľadom na skutočnosť, že trestné činy vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii môžu spáchať aj právnické osoby, ktoré sú za tieto trestné činy trestne zodpovedné.

Zákon v tomto ustanovení, ktorého nadpis sa rovnako zmenil vzhľadom na zavedenie ochranných opatrení, vymedzuje druhy trestov, ktoré môže súd uložiť právnickej osobe za spáchaný trestný čin.

Právnickej osobe môžu byť zo strany súdu uložený za spáchanie trestného činu tresty:

–   trest zrušenia právnickej osoby,

K zrušenie právnickej osoby môže dôjsť na základe rozhodnutia súdu.

–   trest prepadnutia majetku,

Trest prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu.

–   trest prepadnutia veci,

Súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, alebo ktorá bola určená na spáchanie trestného činu, alebo ktorá je výnosom z trestnej činnosti. Ak vec je nedosiahnuteľná alebo neidentifikovateľná, alebo je zmiešaná s majetkom páchateľa alebo s majetkom inej osoby získaným v súlade so zákonom, môže súd uložiť prepadnutie veci takej hodnoty, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci.

Nedosiahnuteľnou vecou sa rozumie vec zničená, poškodená, stratená, odcudzená, urobená neupotrebiteľnou, spotrebovaná, ukrytá, prevedená na inú osobu s cieľom vyňať ju z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní alebo inak odstránená alebo ušetrené náklady.

Trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi. Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

–   peňažný trest,

Peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Bez splnenia podmienok môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá. Ak to odôvodňuje výška uloženého peňažného trestu a osobné a majetkové pomery páchateľa, môže súd rozhodnúť, že peňažný trest zaplatí odsúdený v mesačných splátkach. Súčasne určí ich výšku a lehotu v dĺžke najviac jeden rok od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, do ktorej musí byť peňažný trest zaplatený. Peňažný trest, ktorý odsúdený už vykonal, sa započítava do nového peňažného trestu, ktorý bol páchateľovi uložený pre ten istý skutok, alebo do tohto trestu, ak bol uložený ako súhrnný trest alebo úhrnný trest. Peňažný trest súd neuloží, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom.

–   trest zákazu činnosti,

Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

–   trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie,

Dotácia je jednorazový príspevok, ktorý sa prideľuje zo štátneho rozpočtu. Dotácia je teda platba alebo vecná dávka poskytnutá jednotlivcom, regionálnym orgánom, štátom alebo organizáciám v rámci vykonávania určitých cieľov na neodvolateľnom základe z komunálneho, štátneho alebo špeciálne vytvoreného fondu. Subvencia je finančný príspevok vlády alebo verejnej právnej inštitúcie predstavujúci pre daný subjekt určitú výhodu.

–   trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie,

Pomoc a podpora v rámci spoločnej kohéznej politiky EÚ, spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a spoločnej politiky rybného hospodárstva EÚ je na území SR poskytovaná z nasledovných členských fondov Európskej únie:

Európsky fond regionálneho rozvoja,

Európsky sociálny fond,

Kohézny fond,

Európsky fond pre rybné hospodárstvo,

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka.

–   trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní,

Podmienky účasti vo verejnom obstarávaní upravuje zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Presnejšie vymedzenie podmienok pre účasť vo verejnom obstarávaní závisí od toho, o aký typ zákazky sa jedná. Základné podmienky musí podnikateľ splniť, aby sa mohol vo verejnom obstarávaní zúčastniť. Verejného obstarávania sa môže zúčastniť subjekt, ktorý, ktorý nebol právoplatne odsúdený za vymedzené trestné činy, medzi ktoré patria napr. trestné činy korupcie, legalizácie príjmov z trestnej činnosti, trestné činy, ktorých skutková podstata súvisí s podnikaním, trestné činy machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a niektoré ďalšie. Okrem samotného subjektu, ktorý sa chce verejného obstarávania zúčastniť sa u právnických osôb rovnaká podmienka vzťahuje aj na ich štatutárne orgány, členov štatutárnych orgánov a dozorných orgánov a prokuristov. Splnenie uvedenej povinnosti sa preukazuje výpisom z registra trestov. Verejného obstarávania sa môže zúčastniť subjekt, ktorému nebol uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, pričom splnenie povinnosti sa preukazuje čestným vyhlásením.

–   trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku.

Poznámka

Novelou zákona č. 312/2020 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2021 ustanovilo, že za trestný čin podľa § 3 a za podmienok podľa § 83a Trestného zákona môže súd uložiť právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania časti majetku.

Zhabanie časti majetku

Súd môže uložiť zhabanie časti majetku páchateľovi, ktorého odsudzuje za úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky alebo za trestný čin neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247, neoprávneného zásahu do počítačového systému podľa § 247a, neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247b, výroby a držby prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266, prijímania úplatku podľa § 328 až 330, podplácania podľa § 332 až 334, nepriamej korupcie podľa § 336 alebo rozširovania detskej pornografie podľa § 369, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať pre seba alebo pre iného majetkový prospech a súd má za to, že určitá časť jeho majetku je výnosom z trestnej činnosti na základe preukázania, že hodnota majetku, ktorú páchateľ nadobudol alebo previedol na inú osobu v čase najviac päť rokov pred páchaním takéhoto trestného činu, v čase jeho páchania alebo po jeho spáchaní je v hrubom nepomere k príjmom páchateľa nadobudnutým v súlade so zákonom alebo na základe iných skutočností odôvodňujúcich takýto záver.

Zhabanie časti majetku môže súd uložiť aj vtedy, ak by tento majetok mohol byť zhabaný a ak páchateľ tento majetok

–   previedol alebo nechal previesť na inú osobu bezplatne alebo za nápadne výhodných podmienok a táto osoba vedela alebo mohla a mala vedieť, že na ňu takýto majetok previedol, aby sa vyhol peňažnému trestu podľa § 56, trestu prepadnutia majetku podľa § 58, trestu prepadnutia veci podľa § 60 alebo uloženiu zhabania veci podľa § 83, alebo že tento majetok bol získaný v rozpore so zákonom,

–   previedol alebo nechal previesť na blízku osobu,

–   previedol alebo nechal previesť na právnickú osobu, v ktorej má sám alebo v spojení s blízkymi osobami väčšinovú majetkovú účasť, väčšinový podiel na hlasovacích právach alebo rozhodujúci vplyv na riadení, a takýto majetok páchateľ bezplatne alebo za nápadne výhodných podmienok užíva, alebo

–   nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo tento majetok sa nachádzal v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré bolo vyporiadané dohodou a patrí manželovi páchateľa.

Súd je povinný pri uložení zhabania časti majetku určiť veci, ktoré podliehajú zhabaniu. Ak bol preukázaný hrubý nepomer medzi hodnotou majetku a príjmami páchateľa nadobudnutými v súlade so zákonom v sledovanom období, môže súd určiť akékoľvek veci patriace páchateľovi v hodnote až do výšky preukázaného hrubého nepomeru.

Ak súdu nie je známe, kde sa veci, ktoré sú predmetom zhabania časti majetku, nachádzajú, ich zhabanie nie je vhodné s ohľadom na práva tretích osôb alebo ak ten, komu mohla byť vec zhabaná, ju pred vydaním rozhodnutia o zhabaní časti majetku zničí, poškodí, scudzí alebo jej zhabanie inak zmarí, môže súd uložiť zhabanie veci takej hodnoty alebo peňažnej čiastky, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci.

Zhabanie časti majetku postihuje aj plody a úžitky veci, ktoré prináležia osobe, ktorej bola takáto vec zhabaná.

Zhabanie časti majetku sa nevzťahuje na veci, ktoré sú nevyhnutné na uspokojovanie životných potrieb osoby, ktorej sa má zhabať časť majetku, alebo osôb, o ktorých výživu a výchovu je táto osoba povinná sa starať.

Vlastníkom zhabanej časti majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

§ 11

Zásady ukladania trestov
a ochranného opatrenia

(1)  Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a na jej majetkové pomery, pričom prihliadne aj na to, či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť.

(2)  Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada tiež na

a) to, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv trestu na zamestnancov právnickej osoby,

b) právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči právnickej osobe vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod v trestnej činnosti alebo nesúvisia s trestným činom spáchaným právnickou osobou,

c) pôsobenie právnickej osoby po spáchaní trestného činu, najmä na jej účinnú snahu odstrániť škodlivé následky trestného činu alebo dobrovoľne nahradiť spôsobenú škodu,

d) očakávaný dôsledok výkonu trestu pre ďalšiu činnosť právnickej osoby,

e) pomer, v akom na právnickú osobu prešli výhody z trestného činu spáchaného v spolupáchateľstve.

(3)  Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u právnych nástupcov právnickej osoby podľa § 7 ods. 1 alebo ods. 3 prihliadne aj na to, v akom rozsahu na niektorého z nich prešlo imanie zodpovedajúce prospechu alebo iné výhody zo spáchaného trestného činu, alebo v akom rozsahu ktorýkoľvek z nich pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol trestný čin spáchaný.

(4)  Tresty uvedené v § 10 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Popri sebe nemožno uložiť trest zrušenia právnickej osoby a trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia majetku a peňažný trest a trest prepadnutia majetku a trest prepadnutia veci. Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku možno uložiť iba popri niektorom z trestov uvedených v § 10 písm. a) až h).

(5)  Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú aj na ukladanie ochranného opatrenia; popri ochrannom opatrení zhabania časti majetku nemožno uložiť trest prepadnutia majetku.

Komentár k § 11

V ustanovení sú zavedené zásady ukladania trestov pre právnické osoby, ktoré sú založené na princípe proporcionality trestu.

 

Na čo sa prihliada pri určení druhu trestu

V odseku 1 je ustanovené, že súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliada najmä

–   na povahu a závažnosť trestného činu,

–   na pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti,

–   na majetkové pomery právnickej osoby,

–   na to, či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť.

Národné hospodárstvo je súhrn všetkých ekonomických prostriedkov a vzťahov hospodárskych subjektov určitého štátu alebo hospodárskeho priestoru. Národné hospodárstvo je výsledkom množiny spoločných aktivít ľudí, prírody a umelých ľudských výtvorov, ktoré vznikali postupne či aktuálne a sú dynamogenizované deľbou a špecializáciou práce, vzťahom ku rozdeľovaniu a prerozdeľovaniu výsledkov, narábaniu s hodnotami atď. Národné hospodárstvo funguje vždy v určitom hospodársko-politickom systéme, pričom základom hospodárskych aktivít je napr. voľný trh, a základom politických aktivít je napr. demokracia. Národné hospodárstvo je zložitý, mnohotvárny, mnohostranný a mnohoväzbový, neustále sa rozvíjajúci systém skladajúci sa z mnohých subsystémov, ktoré sú spojené v jeden celok. Subjekty v ňom majú špecifické vlastnosti a vlastné ciele, čo navonok spôsobuje vždy problémy.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada tiež na to, aby postihovali právnickú osobu tak, aby bol zabezpečený ich čo najmenší vplyv na zamestnancov, na právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči trestne zodpovednej právnickej osobe vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod alebo nesúvisia s trestným činom právnickej osoby, na pôsobenie právnickej osoby po spáchanom čine, najmä na jej účinnú snahu nahradiť spôsobenú škodu alebo odstrániť iné škodlivé následky trestného činu, na očakávaný dôsledok trestu pre jej ďalšiu činnosť, na pomer, v akom na ňu prešli výhody z trestného činu spáchaného v spolupáchateľstve.

Poznámka

Veriteľ (fyzická alebo právnická) osoba (alebo osoby) je osobou, ktorá má pohľadávku. Veriteľom je účastník záväzkového právneho vzťahu, ktorému je druhý účastník záväzkového právneho vzťahu, čiže dlžník, povinný k nejakému konaniu alebo nekonaniu, čiže plneniu. Veriteľom je teda osoba majúca pohľadávku len v prípade peňažného záväzkového právneho vzťahu (a teda peňažného plnenia) alebo osoba, ktorá poskytla inej osobe (najmä peňažný) úver. V obchode je veriteľ najmä dodávateľ tovaru alebo služieb, pokým nie sú zaplatené. V čase od odoslania tovaru do jeho zaplatenia má platobná povinnosť odberateľov voči veriteľom (dodávateľom) charakter záväzkov a právo veriteľov voči dlžníkom (odberateľom) charakter pohľadávok, ktoré sa takto vykazujú aj v súvahách.

Podmienky ukladania trestov

V odseku 3 sú stanovené podmienky pre ukladanie trestov právnym nástupcom právnickej osoby, pričom sa určuje, že pri rozhodovaní treba prihliadnuť primárne na to, v akom rozsahu na niektorého z nástupcov prešlo imanie zodpovedajúce prospechu, sekundárne na iné výhody zo spáchaného trestného činu a subsidiárne aj na to, v akom rozsahu ktorýkoľvek z nástupcov pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin.

Na právnych nástupcov prechádza trestná zodpovednosť právnickej osoby, ktorá bola zrušená. Prechod sa týka aj nevykonaných trestov a ochranných opatrení. Trestná zodpovednosť právnickej osoby na fyzickú osobu neprechádza.

Ak dôjde k zmene alebo zrušeniu právnickej osoby počas vykonávacieho konania, súd, ktorý rozhodol o vine a treste alebo ochrannom opatrení, na návrh právneho nástupcu tejto právnickej osoby rozhodne, či alebo v akom rozsahu sa nevykonaný trest alebo ochranné opatrenie vzťahuje aj na tohto právneho nástupcu.

Poznámka

Základné imanie je základnou zložkou vlastného imania spoločnosti. Predstavuje súhrn kapitálu v peňažnom vyjadrení, ktorý vkladajú zakladatelia – spoločníci pri založení spoločnosti. Ide teda o základný zdroj majetku spoločnosti, bez ktorého spoločnosť nemôže vzniknúť. Základné imanie je všeobecne definované ustanoveniami Obchodného zákonníka, § 58 – 59b zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedených ustanovení sa základné imanie povinne vytvára v kapitálových obchodných spoločnostiach, teda vo všetkých spoločnostiach s ručením obmedzeným ako aj akciových spoločnostiach. Základné imanie môže byť tvorené peňažnými vkladmi ako aj v peniazoch oceniteľným majetkom, ktorý spoločník vkladá do spoločnosti. Takýto majetok musí byť ohodnotený znaleckým posudkom a spoločnosť po vzniku musí nadobudnúť vlastnícke právo k tomuto majetku. V prípade ak spoločnosť právo nenadobudne, spoločnosť majetok vráti a spoločník je povinný vklad zaplatiť v peniazoch.

Výnimky z pravidla ukladanie trestov popri sebe

Zákon v odseku 4 stanovil podmienky ukladania jednotlivých trestov popri sebe a výnimky z tohto pravidla. Všetky tresty môžu byť uložené samostatne a zároveň zákon umožňuje ukladať aj viacero trestov popri sebe s určitými výnimkami.

Výnimkou je

–   trest zrušenia právnickej osoby,

–   trest prepadnutia majetku,

–   trest prepadnutia majetku a peňažný trest,

–   trest prepadnutia majetku a trest prepadnutia veci.

V prípade, že je právnickej osobe uložený trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku, tak v zásade môže byť tiež uložený popri inom treste, a to

–   trest zrušenia právnickej osoby,

–   trest prepadnutia majetku,

–   trest prepadnutia veci,

–   peňažný trest,

–   trest zákazu činnosti,

–   trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie,

–   trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie,

–   trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

Poznámka

Novelou zákona č. 312/2020 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2021 upravili zásady ukladania ochranného opatrenia zhabania časti majetku, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 3. Zákon zároveň vymedzil, že popri ochrannom opatrení zhabania časti majetku nemožno uložiť trest prepadnutia majetku.

§ 12

Trest zrušenia právnickej osoby

(1)  Súd uloží trest zrušenia právnickej osoby, ktorá má sídlo v Slovenskej republike, ak jej činnosť bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti.

(2)  Súd môže uložiť trest zrušenia právnickej osoby aj vtedy, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.

(3)  Právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, vstupuje právnická osoba do likvidácie.

(4)  Ak je právnickou osobou komoditná burza, môže súd uložiť trest zrušenia právnickej osoby až po vyjadrení príslušného orgánu, ktorý udeľuje povolenie na vznik a činnosť komoditnej burzy podľa osobitného predpisu²⁾, k možnostiam a dôsledkom jeho uloženia; na toto vyjadrenie súd pri svojom rozhodovaní prihliadne.

(5)  Ak je právnickou osobou dohliadaný subjekt finančného trhu³⁾ podliehajúci dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska, súd mu môže uložiť trest zrušenia právnickej osoby až po vyjadrení Národnej banky Slovenska k možnostiam a dôsledkom jeho uloženia; na toto vyjadrenie súd pri svojom rozhodovaní prihliadne.

Komentár k § 12

Týmto ustanovením sú upravené podmienky pre uloženie trestu zrušenia právnickej osoby.

 

Činnosť právnickej osoby využívaná na páchanie trestného činu

V znení odseku 1 je upravené obligatórne uloženie tohto trestu v prípadoch, ak činnosť právnickej osoby bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti, to znamená v prípadoch, ak činnosť právnickej osoby je obmedzená na páchanie trestnej činnosti. V takých prípadoch je právnickej osobe so sídlom v Slovenskej republike uložený súdom.

 

Uloženie trestu pri odňatí slobody na 25 rokov a doživotie

Zákon v znení odseku 2 upravuje fakultatívne uloženie trestu zrušenia právnickej osoby, a to v prípadoch, ak súd odsudzuje právnickú osobu za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie. Trest zrušenia právnickej osoby v takom prípade môže ale nemusí byť uložený súdom.

 

Vstup právnickej osoby do likvidácie

V odseku 3 je zákonom ustanovená zásada, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, takáto právnická osoba vstupuje do likvidácie.

 

Komoditná burza

V odseku 4 je ustanovený postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je komoditnou burzou, a to vyžiadaním si vyjadrenia príslušného orgánu verejnej správy, ktorý udeľuje povolenie na vznik a činnosť komoditnej burzy osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Poznámka

Na vznik a činnosť komoditnej burzy je potrebné povolenie udelené ministerstvom. Ak komoditná burza organizuje komoditné obchody s komoditnými derivátmi, vyžiada si ministerstvo pri udeľovaní povolenia predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska. Písomnú žiadosť o udelenie povolenia podávajú ministerstvu zakladatelia komoditnej burzy. Všetky údaje, ktoré má žiadosť obsahovať, musia byť pravdivé a údaje zakladateľov a osôb navrhovaných za členov burzovej komory, členov dozornej rady a generálneho sekretára potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov. Ministerstvo rozhodne o žiadosti do 60 pracovných dní odo dňa jej doručenia alebo odo dňa doplnenia žiadosti. Ak doručená žiadosť neobsahuje všetky náležitosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom, ministerstvo vyzve zakladateľov, aby odstránili nedostatky žiadosti alebo doplnili žiadosť a určí im na to primeranú lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní. V opačnom prípade bude žiadosť zamietnutá. Ak zakladatelia splnia podmienky na udelenie povolenia podľa tohto zákona, ministerstvo žiadosti vyhovie a vydá o tom rozhodnutie, ktoré tiež musí obsahovať stanovené náležitosti. Povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a je neprenosné; to neplatí, ak dôjde k zrušeniu komoditnej burzy s právnym nástupcom na základe predchádzajúceho súhlasu ministerstva.

Dohliadaný subjekt finančného trhu

Zákon v znení odseku 5 obdobným spôsobom upravuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. Podrobnosti výkonu trestu zrušenia právnickej osoby upravuje zákon v ustanovení § 30. Dohľad nad finančným trhom upravuje zákon o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poznámka

Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom

–   vykonáva dohľad nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, a to nad bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi, pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, burzami cenných papierov, poskytovateľmi služieb vykazovania údajov, centrálnymi depozitármi cenných papierov, správcovskými spoločnosťami, pobočkami zahraničných správcovských spoločností, podielovými fondmi, investičnými fondmi s premenlivým základným imaním, zahraničnými subjektmi kolektívneho investovania, poisťovňami, zaisťovňami, pobočkami zahraničných poisťovní, pobočkami zahraničných zaisťovní, pobočkami poisťovní z iného členského štátu, pobočkami zaisťovní z iného členského štátu, dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, dôchodkovými fondmi, doplnkovými dôchodkovými poisťovňami, doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, doplnkovými dôchodkovými fondmi, platobnými inštitúciami, pobočkami zahraničných platobných inštitúcií, poskytovateľmi platobných služieb v obmedzenom rozsahu, poskytovateľmi služieb informovania o platobnom účte, inštitúciami elektronických peňazí, pobočkami zahraničných inštitúcií elektronických peňazí, samostatnými finančnými agentmi, finančnými poradcami, veriteľmi a inými veriteľmi vymedzenými osobitným zákonom, Fondom ochrany vkladov, Garančným fondom investícií, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, konsolidovanými celkami, subkonsolidovanými celkami, finančnými holdingovými inštitúciami, zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, finančnými konglomerátmi a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom aj nad inými osobami, nad inými účelovými združeniami majetku a nad skupinami osôb a účelových združení majetku, ktorým osobitné predpisy v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového sporenia ukladajú povinnosti; Národná banka Slovenska pri dohľade nad dohliadanými subjektmi

–   ustanovuje pravidlá obozretného podnikania, pravidlá bezpečnej prevádzky a ďalšie požiadavky na podnikanie dohliadaných subjektov,

–   dohliada na dodržiavanie ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov¹) a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, ako aj na dodržiavanie ustanovení právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, ak to ustanovujú tieto právne záväzné akty,

–   vedie konania, udeľuje povolenia, licencie, súhlasy a predchádzajúce súhlasy, ukladá sankcie a opatrenia na nápravu, vydáva iné rozhodnutia, stanoviská, metodické usmernenia a odporúčania podľa tohto zákona a osobitných predpisov a dohliada na plnenie svojich rozhodnutí vrátane dodržiavania podmienok určených v týchto rozhodnutiach,

–   vykonáva dohľad na mieste a dohľad na diaľku nad dohliadanými subjektmi.

§ 13

Trest prepadnutia majetku

(1)  Trest prepadnutia majetku súd uloží právnickej osobe, ktorá spáchala trestný čin uvedený v § 58 ods. 2 Trestného zákona, ak nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, alebo ak právnická osoba spáchala trestný čin uvedený v § 58 ods. 3 Trestného zákona.

(2)  Trest prepadnutia majetku postihuje majetok odsúdenej právnickej osoby, ktorý jej zostane po skončení konkurzného konania vyhláseného na výkon trestu prepadnutia majetku, po uspokojení všetkých pohľadávok proti podstate a všetkých prihlásených pohľadávok.

(3)  Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(4)  Ak je právnickou osobou dohliadaný subjekt finančného trhu³⁾ podliehajúci dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska, súd mu môže uložiť trest prepadnutia majetku až po vyjadrení Národnej banky Slovenska k možnostiam a dôsledkom jeho uloženia; na toto vyjadrenie súd pri svojom rozhodovaní prihliadne.

Komentár k § 13

Zákon v ustanovení upravuje podmienky pre uloženie trestu prepadnutia majetku právnickej osoby, a to obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 2 Trestného zákona, ak súčasne právnická osoba nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti a rovnako obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 3 Trestného zákona.

 

Trest prepadnutia majetku podľa Trestného zákona

Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v § 58 odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 173 ods. 3, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného činu zverenia dieťaťa do moci iného podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo § 181, trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. c), trestného činu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, 3, 4 alebo 5 alebo § 191 ods. 3 alebo 4, trestného činu nátlaku podľa § 192 ods. 3 alebo 4, trestného činu nepovolenej prevádzky lotérií a iných podobných hier podľa § 230 ods. 2, 3 alebo 4, trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 234, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods. 1, trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa § 272 ods. 3, trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 3 alebo ods. 4, trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 3 alebo ods. 4, trestného činu daňového podvodu podľa § 277a ods. 2 alebo ods. 3, trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 2 alebo 3, trestného činu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 2 alebo 3, trestného činu teroru podľa § 313 alebo § 314, trestného činu prijímania úplatku podľa § 328 ods. 2, trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 6, trestného činu prevádzačstva podľa § 355 alebo § 356, trestného činu kupliarstva podľa § 367 ods. 3, trestného činu výroby detskej pornografie podľa § 368, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369, trestného činu ohrozovania mravnosti podľa § 372 ods. 2 alebo 3, trestného činu teroristického útoku podľa § 419, trestného činu niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b, trestného činu financovania terorizmu podľa § 419c alebo trestného činu cestovania na účel terorizmu podľa § 419d a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z výnosu z trestnej činnosti.

Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3 alebo 4 alebo § 173 ods. 4, trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 3 alebo 4, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, trestného činu prijímania úplatku podľa § 328 ods. 3 alebo § 329 ods. 3 alebo trestného činu podplácania podľa § 334 ods. 2.

 

Následky trestu prepadnutia majetku

Zákon v znení odseku 2 upravuje následky trestu prepadnutia majetku, ktorými sú vyhlásenie konkurzu na odsúdenú právnickú osobu, ktorý sa vykoná podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a okruh majetku, ktorý možno týmto trestom postihnúť.

Poznámka

Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde. Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podľa tejto časti zákona, iba ak je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom. Dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou. Táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Trest prepadnutia majetku vo vzťahu k odsúdeným fyzickým osobám a právnickým osobám sa vykoná identicky, t. j. vyhlásením konkurzu na majetok odsúdenej osoby.

Okruh majetku, ktorý možno postihnúť trestom prepadnutia majetku sa odvíja od právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V zmysle takejto úpravy, majetok, ktorý vo všeobecnosti nepodlieha konkurzu, nie je postihovaný ani trestnoprávnou sankciou.

Takáto konštrukcia umožňuje, aby v rámci konkurzného konania, prostredníctvom jeho špecifických inštitútov (napr. odporovateľnosť) boli riešené aj právne úkony, ktoré boli odsúdeným dlžníkom vykonané v úmysle ukrátiť (aj budúce) pohľadávky veriteľov.

 

Vlastník prepadnutého majetku

V zásade sa podľa odseku 3 stáva vlastníkom prepadnutého majetku štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. V tejto súvislosti rovnako ako s platnou úpravou trestu prepadnutia majetku u fyzických osôb, resp. ochranného opatrenia zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona, sa postihne majetok odsúdenej osoby, ktorý vlastní po skončení konkurzného konania a ten sa stane majetkom Slovenskej republiky, ak sa nerozhodne na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy inak. Medzinárodná zmluva je dohoda dvoch alebo viacerých subjektov medzinárodného práva, ktorá má medzinárodno-právne účinky a riadi sa medzinárodným právom. Medzinárodné zmluvy spolu s medzinárodnými obyčajmi sú hlavnými prameňmi medzinárodného práva.

 

Postup súdu pri ukladaní trestu prepadnutia majetku právnickej osobe

V odseku 4 sa určuje postup súdu pri ukladaní trestu prepadnutia majetku právnickej osobe, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. V takomto prípade súd pred uložením trestu požiada o vyjadrenie Národnú banku Slovenska a pri ukladaní trestu prihliadne na jej vyjadrenie.

Hlavným cieľom Národnej banky Slovenska je udržiavanie cenovej stability. Za tým účelom Národná banka Slovenska určuje menovú politiku, vydáva bankovky a mince, riadi, koordinuje a zabezpečuje peňažný obeh, platobný styk a zúčtovávanie dát platobného styku v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitným zákonom a stará sa o ich plynulosť a hospodárnosť, vykonáva ďalšie činnosti podľa zákona o Národnej banke Slovenska a osobitných zákonov. Národná banka Slovenska predkladá Národnej rade Slovenskej republiky polročnú správu o menovom vývoji do troch mesiacov po skončení prvého polroka príslušného kalendárneho roka a ročnú správu o menovom vývoji do piatich mesiacov po skončení príslušného kalendárneho roka. Národná banka Slovenska zastupuje Slovensko na základe poverenia vlády Slovenskej republiky v medzinárodných inštitúciách v oblasti finančného trhu.

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb prebral predchádzajúcu filozofiu Trestného zákona, ktorý kládol v prípade prepadnutia majetku dôraz na ochranu práva a právom chránených osôb – v uvedenom prípade veriteľov právnickej osoby.

V tejto súvislosti došlo súčasne k precizovaniu doterajšej právnej úpravy v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 14

Trest prepadnutia veci

Súd uloží právnickej osobe trest prepadnutia veci za podmienok pre ukladanie tohto trestu ustanovených v § 60 Trestného zákona.

Komentár k § 14

Trest prepadnutia veci je možné súdom uložiť za rovnakých podmienok ako u fyzickej osoby, a to rovnakým spôsobom ako je upravený v Trestnom zákone.

 

Trest prepadnutia veci podľa Trestného zákona

Súd uloží trest prepadnutia veci,

–   ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,

–   ktorá bola určená na spáchanie trestného činu, alebo

–   ktorá je výnosom z trestnej činnosti.

Ak je vec nedosiahnuteľná alebo neidentifikovateľná, alebo je zmiešaná s majetkom páchateľa alebo s majetkom inej osoby získaným v súlade so zákonom, môže súd uložiť prepadnutie veci takej hodnoty, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci.

Nedosiahnuteľnou vecou sa rozumie vec zničená, poškodená, stratená, odcudzená, urobená neupotrebiteľnou, spotrebovaná, ukrytá, prevedená na inú osobu s cieľom vyňať ju z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní alebo inak odstránená alebo ušetrené náklady. Trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi. Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Uvedený postup sa nepoužije, ak

–   poškodenému vznikol z činu nárok na náhradu škody, ktorého uspokojenie by bolo znemožnené prepadnutím veci,

–   hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu, alebo

–   súd upustil od potrestania páchateľa.

§ 15

Peňažný trest

Súd môže uložiť právnickej osobe peňažný trest od 1500 eur do 1 600 000 eur.

Komentár k § 15

Týmto ustanovením sa ustanovilo, že peňažný trest môže súd uložiť za trestný čin vo výške od 1 500 eur do 1 600 000 eur. Peňažný trest je možné uložiť právnickej osobe za tieto trestné činy podľa Trestného zákona:

–   nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie podľa § 172 a 173,

–   šírenie toxikománie podľa § 174,

–   obchodovanie s ľuďmi podľa § 179,

–   sexuálne násilie podľa § 200,

–   sexuálne zneužívanie podľa § 201 až 202,

–   ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211,

–   sprenevera podľa § 213,

–   neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219,

–   podvod podľa § 221,

–   úverový podvod podľa § 222,

–   poisťovací podvod podľa § 223,

–   kapitálový podvod podľa § 224,

–   subvenčný podvod podľa § 225,

–   podvodný úpadok podľa § 227,

–   zavinený úpadok podľa § 228,

–   prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok podľa § 229,

–   nepovolená prevádzka lotérií a iných podobných hier podľa § 230,

–   legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 až 234,

–   úžera podľa § 235,

–   porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237,

–   poškodzovanie veriteľa podľa § 239,

–   zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240,

–   neoprávnený prístup do počítačového systému podľa § 247,

–   neoprávnený zásah do počítačového systému podľa § 247a,

–   neoprávnený zásah do počítačového údaja podľa § 247b,

–   neoprávnené zachytávanie počítačových údajov podľa § 247c,

–   výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d,

–   neoprávnené podnikanie podľa § 251,

–   neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a,

–   nepovolená výroba liehu, tabaku a tabakových výrobkov podľa § 253,

–   porušovanie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 254,

–   skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 a 260,

–   poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263,

–   zneužívanie informácií v obchodnom styku podľa § 265,

–   manipulácia s trhom podľa § 265a,

–   machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 a 267,

–   poškodzovanie spotrebiteľa podľa § 269,

–   nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi podľa § 269a,

–   falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270,

–   uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271,

–   výroba a držba falšovateľského náčinia podľa § 272,

–   skrátenie dane a poistného podľa § 276,

–   neodvedenie dane a poistného podľa § 277,

–   daňový podvod podľa § 277a,

–   nezaplatenie dane a poistného podľa § 278,

–   marenie výkonu správy daní podľa § 278a,

–   porušenie predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279,

–   všeobecné ohrozenie podľa § 284 a 285,

–   nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 a 295,

–   založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296,

–   založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297,

–   nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 298 a 299,

–   ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 a 301,

–   neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302, neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok podľa § 302a,

–   porušovanie ochrany vôd a ovzdušia podľa § 303 a 304,

–   porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305,

–   týranie zvierat podľa § 305a, zanedbanie starostlivosti o zviera podľa § 305b,

–   organizovanie zápasov zvierat podľa § 305c, porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306,

–   teror podľa § 313 a 314,

–   prijímanie úplatku podľa § 328 až 330,

–   podplácanie podľa § 332 až 334,

–   nepriama korupcia podľa § 336,

–   prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody podľa § 336c a 336d,

–   marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 a 349,

–   falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352,

–   prevádzačstvo podľa § 355 a 356,

–   násilie proti skupine obyvateľov podľa § 359,

–   nebezpečné vyhrážanie podľa § 360,

–   kupliarstvo podľa § 367,

–   výroba detskej pornografie podľa § 368,

–   rozširovanie detskej pornografie podľa § 369,

–   prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370,

–   ohrozovanie mravnosti podľa § 371 a 372,

–   podpora a propagácia sexuálnych patologických praktík podľa § 372a,

–   teroristický útok podľa § 419,

–   niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419b,

–   financovanie terorizmu podľa § 419c,

–   cestovanie na účel terorizmu podľa § 419d,

–   založenie, podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421,

–   prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422,

–   výroba extrémistických materiálov podľa § 422a,

–   rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b,

–   prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c,

–   popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d,

–   hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423,

–   podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424,

–   apartheid a diskriminácia skupiny osôb podľa § 424a,

–   neľudskosť podľa § 425.

§ 16

Trest zákazu činnosti

(1)  Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin spáchaný v súvislosti s touto činnosťou.

(2)  Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa právnickej osobe po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon jedného alebo viacerých predmetov podnikania alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie, alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis⁴⁾.

(3)  Ak je právnickou osobou dohliadaný subjekt finančného trhu³⁾ podliehajúci dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska, súd mu môže uložiť trest zákazu činnosti až po vyjadrení Národnej banky Slovenska k možnostiam a dôsledkom jeho uloženia; na toto vyjadrenie súd pri svojom rozhodovaní prihliadne.

Komentár k § 16

Zákaz činnosti právnickej osoby sa týka určitej činnosti, ku ktorej je potrebné osobitné povolenie, alebo ktorých podmienky upravuje osobitný zákon a v súvislosti s ktorou došlo k spáchaniu trestného činu. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov.

Pre stanovenie druhu a výmery trestu pre právnickú osobu súd prihliadne okrem iného na následok uloženia trestu na samotnú budúcu činnosť právnickej osoby ako aj na dôsledky, ktoré môže mať uloženie takéhoto trestu na tretie osoby.

Pri uložení tohto druhu trestu má právnická osoba počas celej doby výkonu trestu zakázané vykonávať buď jeden alebo viacero predmetov podnikania. Rovnako sa to týka aj zákazu vykonávania určitej činnosti, na výkon ktorej musí právnická osoba disponovať určitým osobitným povolením. Tiež môže ísť o zákaz výkonu činnosti, ktorej podmienky sú upravené napríklad

–   zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky živnostenského podnikania (živnosť) a kontrolu nad ich dodržiavaním.

Poznámka

Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

–   zákonom č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje druhy a kategórie strelných zbraní a streliva, podmienky nadobúdania vlastníctva, držania, nosenia a používania zbraní a streliva, práva a povinnosti držiteľov zbraní a streliva, podmienky na vývoz, dovoz a prevoz zbraní a streliva, podmienky zriaďovania a prevádzkovania strelníc, podmienky vystavovania zbraní a streliva, upravuje prevádzkovanie informačných systémov na úseku zbraní a streliva, výkon dozoru nad dodržiavaním tohto zákona a ustanovuje sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona,

–   zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, práva a povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ako aj podmienky činnosti znaleckých ústavov, podmienky činnosti tlmočníckych ústavov, pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri výkone ich činnosti a práva a povinnosti zadávateľov.

Poznámka

Účelom tohto zákona je zabezpečenie výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti predovšetkým v konaniach pred súdmi alebo inými orgánmi verejnej moci, ako aj zabezpečenie výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti pre fyzické osoby a právnické osoby, ak sa vykonanie úkonu vyžaduje osobitným predpisom.

§ 17

Trest zákazu prijímať
dotácie alebo subvencie

(1)  Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie súd uloží na jeden rok až desať rokov, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou o dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, s ich poskytovaním alebo využívaním.

(2)  Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie spočíva v tom, že sa právnickej osobe po dobu výkonu tohto trestu zakazuje uchádzať sa alebo prijať dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.

Komentár k § 17

Ustanovením sú upravené podmienky pre uloženie trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie.

Jednou z foriem činnosti, ktorými právnická osoba vykonáva svoju činnosť a ktorá sa dotýka spoločenských záujmov, je účasť vo výberových konaniach na rôzne formy dotácií, príspevkov alebo iných plnení z verejných rozpočtov.

Ustanovilo sa, aby súd v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou, poskytnutím alebo využívaním dotácie alebo subvencie, príspevku alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce mohol takejto právnickej osobe uložiť trest zákazu ich prijímať na dobu jedného roka až desiatich rokov.

Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie znemožňuje, aby sa odsúdená právnická osoba mohla o takéto finančné prostriedky uchádzať, resp. ich prijať. Porušenie tohto zákazu zakladá trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia.

 

Marenie výkonu úradného rozhodnutia

Kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že

–   bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,

–   bez povolenia a bez vážneho dôvodu sa počas výkonu trestu zákazu pobytu zdržiava v mieste alebo obvode, na ktorý sa tento trest vzťahuje, alebo nedodržiava obmedzenia a povinnosti, ktoré mu uložil súd v súvislosti s výkonom tohto trestu,

–   bez povolenia a bez vážneho dôvodu sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, hoci mu bol uložený trest vyhostenia alebo mu bol pobyt na území Slovenskej republiky zakázaný,

–   vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

–   napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým sa zakazuje prijímať dotácie, subvencie alebo pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, sa uchádza alebo príjme dotáciu, subvenciu alebo pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, alebo napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým sa zakazuje účasť vo verejnom obstarávaní, sa zúčastní verejného obstarávania,

–   dopustí sa závažného konania, aby zmaril účel ochranného liečenia alebo ochrannej výchovy, ktoré mu uložil súd, alebo inak, najmä útekom z ústavu, výkon takých rozhodnutí podstatne sťažuje,

–   dopustí sa závažného konania, aby zmaril účel väzby alebo trestu,

–   dopustí sa závažného alebo opakovaného konania, aby zmaril vykázanie zo spoločného obydlia vydané podľa osobitného predpisu alebo na základe neodkladného opatrenia súdu,

–   dopustí sa závažného alebo opakovaného konania, aby zmaril zákaz alebo obmedzenie kontaktu, vstupu alebo priblíženia sa vydané a osvedčené podľa osobitného predpisu alebo vydané na základe rozhodnutia súdu v civilnom procese,

–   zúčastní sa na verejnom podujatí, na ktoré sa vzťahuje trest zákazu účasti na verejných podujatiach alebo nedodržiava obmedzenia a povinnosti, ktoré mu súd uložil v súvislosti s výkonom tohto trestu,

–   dopustí sa závažného konania, ktorým marí výkon uloženého ochranného dohľadu, alebo

–   napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, úpravách alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, vykonáva práce, úpravy alebo inak pokračuje v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov,

potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Kto zmarí alebo podstatne sťaží v trestnom konaní výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že

–   zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, odcudzí alebo odstráni vec, ktorej sa také rozhodnutie týka, alebo

–   ujde stráži, z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody alebo pri takom úteku inému pomáha,

potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

 

Riadny výkon trestu

Na účely zabezpečenia riadneho výkonu trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie sa do zákonov všeobecne upravujúcich poskytovanie dotácií zaviedla nová podmienka, ktorá musí byť splnená, a to skutočnosť, že žiadateľovi o dotáciu, ktorým je právnická osoba, nebol právoplatne uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie.

Uloženie tohto trestu sa súčasne eviduje v registroch, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, a to v záujme zabezpečenia publicity tejto právnej skutočnosti, a to v záujme minimalizovať rizika porušovania uloženého zákazu.

§ 18

Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie

(1)  Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie súd uloží na jeden rok až desať rokov, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu⁵⁾ alebo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ich poskytovaním alebo využívaním.

(2)  Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie spočíva v tom, že sa právnickej osobe po dobu výkonu tohto trestu zakazuje uchádzať sa alebo prijať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu⁵⁾ alebo iné plnenie z fondov Európskej únie.

Komentár k § 18

Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie znemožňuje odsúdenej právnickej osobe prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, a to v prípade, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov alebo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ich poskytovaním alebo využívaním.

 

Fondy

Fondmi Európskej únie sú

–   Európsky fond regionálneho rozvoja,

–   Európsky sociálny fond,

–   Kohézny fond,

–   Európsky fond pre rybné hospodárstvo,

–   Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka,

–   Európsky poľnohospodársky záručný fond.

Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, z ktorých je poskytovaný príspevok, sú Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka.

Pri poskytovaní príspevku je uplatňovaný

–   princíp partnerstva,

–   princíp nediskriminácie,

–   princíp transparentnosti,

–   princíp hospodárnosti,

–   princíp efektívnosti,

–   princíp účelnosti,

–   princíp účinnosti,

–   zákaz konfliktu záujmov.

Porušenie uvedeného zákazu zakladá trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa Trestného zákona.

§ 19

Trest zákazu účasti
vo verejnom obstarávaní

(1)  Trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní súd uloží na jeden rok až desať rokov, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin spáchaný v súvislosti s verejným obstarávaním alebo so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu⁵⁾ alebo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ich poskytovaním alebo využívaním.

(2)  Trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní spočíva v tom, že sa právnickej osobe po dobu výkonu tohto trestu zakazuje zúčastniť sa vo verejnom obstarávaní.

Komentár k § 19

Trest zákazu účasti na verejnom obstarávaní znemožňuje odsúdenej právnickej osobe zúčastniť sa verejného obstarávania na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti s verejným obstarávaním alebo v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie. Z povahy veci ide predovšetkým o niektorý z trestných činov machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa Trestného zákona.

 

Machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe

Kto v súvislosti s verejným obstarávaním alebo verejnou dražbou v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému prospech koná v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o verejnom obstarávaní alebo verejnej dražbe alebo dojedná niektorému súťažiteľovi alebo účastníkovi verejnej dražby prednosť alebo výhodnejšie podmienky na úkor iných súťažiteľov alebo účastníkov verejnej dražby, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený vyššie

–   a spôsobí ním značnú škodu,

–   z osobitného motívu,

–   ako vyhlasovateľ alebo usporiadateľ verejnej súťaže alebo verejnej dražby, člen privatizačnej komisie, licitátor,

–   a žiada, prijme alebo si dá sľúbiť majetkový alebo iný prospech, alebo

–   závažnejším spôsobom konania.

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený vyššie

–   a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

–   ako člen nebezpečného zoskupenia.

Kto sa dopustí machinácií v súvislosti s verejným obstarávaním tým, že

–   závažnejším spôsobom konania prinúti iného, aby sa zdržal účasti na verejnom obstarávaní,

–   inému poskytne, ponúkne alebo sľúbi majetkový alebo iný prospech za to, že sa zdrží účasti na verejnom obstarávaní, alebo

–   žiada alebo prijme majetkový alebo iný prospech za to, že sa zdrží účasti na verejnom obstarávaní,

potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Kto sa dopustí machinácií v súvislosti s verejnou dražbou veci tým, že

–   závažnejším spôsobom konania prinúti iného, aby sa zdržal účasti na podávaní návrhov pri dražbe,

–   inému poskytne, ponúkne alebo sľúbi majetkový alebo iný prospech za to, že sa zdrží podávania návrhov pri verejnej dražbe, alebo

–   žiada alebo prijme majetkový alebo iný prospech za to, že sa zdrží podávania návrhov pri verejnej dražbe,

potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

 

Účel trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní

Trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní spočíva v tom, že sa právnickej osobe po dobu výkonu tohto trestu zakazuje zúčastniť sa vo verejnom obstarávaní. Porušenie uvedeného zákazu zakladá trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia.

V nadväznosti na zavedenie tohto trestu sa súčasne vykonala novelizáciu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej cieľom bolo nevyhnutným spôsobom upraviť procesy prebiehajúce v rámci verejného obstarávania alebo v súvislosti s ním.

Zákon o verejnom obstarávaní je platný od 18. 4. 2016 pod zákonom č. 343/2015 Z. z., ktorý upravuje zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov, zadávanie koncesií na stavebné práce, zadávanie koncesií na služby a správu vo verejnom obstarávaní.

§ 20

Trest zverejnenia
odsudzujúceho rozsudku

(1)  Súd môže uložiť trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku alebo jeho časti, ak je potrebné oboznámiť verejnosť s odsudzujúcim rozsudkom, najmä vzhľadom na okolnosti alebo závažnosť trestného činu, alebo ak to vyžaduje záujem na ochrane bezpečnosti alebo zdravia ľudí, zvierat alebo majetku. Odsudzujúci rozsudok sa zverejňuje v Obchodnom vestníku; súd môže súčasne určiť jednu alebo viaceré prevádzky alebo organizačné zložky právnickej osoby, v ktorých má byť rozsudok zverejnený. Súd súčasne určí rozsah a spôsob zverejnenia odsudzujúceho rozsudku a lehotu, v ktorej má byť rozsudok zverejnený.

(2)  Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku spočíva v tom, že odsúdená právnická osoba zverejní na svoje náklady odsudzujúci rozsudok alebo súdom určenú časť takého rozsudku v Obchodnom vestníku alebo aj v jednej alebo viacerých prevádzkach alebo organizačných zložkách právnickej osoby s uvedením názvu a sídla odsúdenej právnickej osoby. V odsudzujúcom rozsudku, ktorý má byť zverejnený, musia byť pred zverejnením údaje umožňujúce identifikáciu osoby, ktorá je odlišná od odsúdenej právnickej osoby, anonymizované.

Komentár k § 20

Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku môže pôsobiť ako veľmi účinný nový druh trestu, ktorý je využívaný najmä v tých prípadoch, keď je potrebné oboznámiť verejnosť s protiprávnou činnosťou odsúdenej právnickej osoby, napr. v prípadoch ohrozenia zdravia ľudí, zvierat, majetku alebo ochrany životného prostredia.

 

Obchodný vestník

Primárne je publikačným zdrojom Obchodný vestník. Obchodný vestník je informačným systémom verejnej správy, ktorý je sprístupnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR, prostredníctvom ktorého povinné osoby (fyzické i právnické osoby) zverejňujú údaje:

–   o sebe,

–   o svojej činnosti,

–   o činnosti tretích osôb podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákona o účtovníctve, o obchodnom registri a pod.).

Povinne sa v ňom teda zverejňujú údaje, ktorých zverejnenie sa viaže na zákon. Bližšie podmienky, spôsob a podobu zverejňovania údajov v Obchodnom vestníku upravuje zákon č. 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku.

Podmienkou zverejnenia údajov je registrácia povinnou osobou, ktorou sa rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorej zákon ustanovuje povinnosť zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku (napr. správca konkurznej podstaty).

Obchodný vestník existuje výlučne len v elektronickej forme a vydáva sa spravidla každý pracovný deň s tým, že jeho jednotlivé vydania sú dostupné na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Každé vydanie sa uvádza s poradovým číslom a dňom vydania. Za obsahovú a jazykovú správnosť údajov, ktoré sú určené na zverejnenie, zodpovedá povinná osoba. Ministerstvo zodpovedá za súlad zverejnených údajov s obsahom žiadosti. Prístup k údajom zverejneným v Obchodnom vestníku majú všetky fyzické i právnické osoby, bez ohľadu na to, či sa ich daná vec týka, a tiež bez nutnosti registrácie alebo zaplatenia poplatku. Ide teda o informačný systém, ktorý podnikateľom bezplatne poskytuje dôležité informácie.

 

Iné zverejnenie

Súd môže uložiť aj zverejnenie v inom verejnom oznamovacom prostriedku (napr. periodická tlač s celoslovenskou alebo regionálnou pôsobnosťou, nemožno vylúčiť ani zverejnenie na internete) alebo aj v prevádzkových priestoroch právnickej osoby. Náklady spojené so zverejnením rozsudku vždy znášať odsúdená právnická osoba.

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o úplne neznámy typ sankcie ukladanej fyzickým osobám alebo právnickým osobám porušujúcim právne normy.

Napríklad podľa zákona o ochrane osobných údajov ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, môže rozhodnutím zverejniť obchodné meno alebo názov, sídlo alebo trvalý pobyt, identifikačné číslo, ak ho má pridelené, a právnu formu toho, kto sa dopustil protiprávneho konania, a

–   výrok a odôvodnenie vykonateľného opatrenia alebo ich časti v konaní o ochrane osobných údajov,

–   výrok a odôvodnenie vykonateľného rozhodnutia o pokute alebo poriadkovej pokute alebo ich časti podľa, alebo

–   charakteristiku skutkového stavu porušenia ochrany osobných údajov.

Úrad môže uložiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi povinnosť zverejniť skutočnosti v stanovenom rozsahu v hromadných informačných prostriedkoch.

Úrad môže uložiť povinnosť zverejniť porušenie zákona, ak zistí závažné, opakované alebo dlhotrvajúce porušenie povinností ustanovených týmto zákonom; pri ukladaní povinnosti zverejniť porušenie zákona úrad zohľadní aj mieru ohrozenia súkromného a rodinného života a počet dotknutých osôb. Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ je povinný splniť povinnosť uloženú úradom.

Štatutárny orgán prevádzkovateľa a sprostredkovateľa je povinný zabezpečiť zverejnenie oznamu v hromadných informačných prostriedkoch na vlastné náklady prevádzkovateľa; obsah, formu, hromadný informačný prostriedok a najneskorší termín zverejnenia oznamu určí úrad.

§ 20a

Zhabanie časti majetku

Súd uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania časti majetku za podmienok pre ukladanie tohto ochranného opatrenia ustanovených v § 83a Trestného zákona.

Komentár k § 20a

Novelou zákona č. 312/2020 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2021 do zákona zaviedlo ochranné opatrenie zhabanie časti majetku podmienky uloženia tohto ochranného opatrenia, ktorého podmienky upravuje ustanovenie § 83a Trestného zákona.

 

Zhabanie časti majetku podľa Trestného zákona

Súd môže uložiť zhabanie časti majetku páchateľovi, ktorého odsudzuje za úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky alebo za trestný čin neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247, neoprávneného zásahu do počítačového systému podľa § 247a, neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247b, výroby a držby prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266, prijímania úplatku podľa § 328 až 330, podplácania podľa § 332 až 334, nepriamej korupcie podľa § 336 alebo rozširovania detskej pornografie podľa § 369, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať pre seba alebo pre iného majetkový prospech a súd má za to, že určitá časť jeho majetku je výnosom z trestnej činnosti na základe preukázania, že hodnota majetku, ktorú páchateľ nadobudol alebo previedol na inú osobu v čase najviac päť rokov pred páchaním takéhoto trestného činu, v čase jeho páchania alebo po jeho spáchaní je v hrubom nepomere k príjmom páchateľa nadobudnutým v súlade so zákonom alebo na základe iných skutočností odôvodňujúcich takýto záver.

Zhabanie časti majetku môže súd uložiť aj vtedy, ak by tento majetok mohol byť zhabaný vyššie uvedeným spôsobom a ak páchateľ tento majetok

–   previedol alebo nechal previesť na inú osobu bezplatne alebo za nápadne výhodných podmienok a táto osoba vedela alebo mohla a mala vedieť, že na ňu takýto majetok previedol, aby sa vyhol peňažnému trestu podľa § 56, trestu prepadnutia majetku podľa § 58, trestu prepadnutia veci podľa § 60 alebo uloženiu zhabania veci podľa § 83, alebo že tento majetok bol získaný v rozpore so zákonom,

–   previedol alebo nechal previesť na blízku osobu,

–   previedol alebo nechal previesť na právnickú osobu, v ktorej má sám alebo v spojení s blízkymi osobami väčšinovú majetkovú účasť, väčšinový podiel na hlasovacích právach alebo rozhodujúci vplyv na riadení, a takýto majetok páchateľ bezplatne alebo za nápadne výhodných podmienok užíva, alebo

–   nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo tento majetok sa nachádzal v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré bolo vyporiadané dohodou a patrí manželovi páchateľa.

Súd je povinný pri uložení zhabania časti majetku určiť veci, ktoré podliehajú zhabaniu. Ak bol preukázaný hrubý nepomer medzi hodnotou majetku a príjmami páchateľa nadobudnutými v súlade so zákonom v sledovanom období, môže súd určiť akékoľvek veci patriace páchateľovi v hodnote až do výšky preukázaného hrubého nepomeru.

Ak súdu nie je známe, kde sa veci, ktoré sú predmetom zhabania časti majetku, nachádzajú, ich zhabanie nie je vhodné s ohľadom na práva tretích osôb alebo ak ten, komu mohla byť vec zhabaná, ju pred vydaním rozhodnutia o zhabaní časti majetku zničí, poškodí, scudzí alebo jej zhabanie inak zmarí, môže súd uložiť zhabanie veci takej hodnoty alebo peňažnej čiastky, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci.

Zhabanie časti majetku postihuje aj plody a úžitky veci, ktoré prináležia osobe, ktorej bola takáto vec zhabaná. Zhabanie časti majetku sa nevzťahuje na veci, ktoré sú nevyhnutné na uspokojovanie životných potrieb osoby, ktorej sa má zhabať časť majetku, alebo osôb, o ktorých výživu a výchovu je táto osoba povinná sa starať.

Vlastníkom zhabanej časti majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

ŠTVRTÁ ČASŤ

OsobitnÉ ustanovenia
o TRESTNOM konaní proti právnickým osobám

§ 21

Vzťah ku konaniu o správnom delikte

(1)  Začatie trestného stíhania proti právnickej osobe bráni tomu, aby o tom istom skutku proti tej istej právnickej osobe prebiehalo konanie o správnom delikte; to nevylučuje uloženie nútenej správy alebo iného opatrenia na nápravu podľa osobitného predpisu.⁶⁾

(2)  Trestné stíhanie proti právnickej osobe nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak skoršie konanie pre ten istý skutok proti tej istej právnickej osobe skončilo právoplatným rozhodnutím o správnom delikte a toto rozhodnutie nebolo zrušené.

(3)  Ak osobitné predpisy⁷⁾ ustanovujú lehotu pre zánik zodpovednosti právnických osôb za správny delikt, nezapočítava sa do jej plynutia čas, počas ktorého sa pre ten istý skutok viedlo trestné konanie podľa tohto zákona.

Komentár k § 21

Uvedené ustanovenie rieši zákaz dvojitého postihu právnickej osoby v správnom konaní a v trestnom konaní. Čiastočne rieši prípady ne bis in idem, resp. prekážku veci rozhodnutej.

 

Prerušenie konania

V zmysle právnej úpravy sa správne konanie vedené voči právnickej osobe pre ten istý skutok, ktorý má znaky správneho deliktu prerušuje a nemožno v ňom pokračovať, ak sa vo veci pre ten istý skutok začne alebo vedie trestné stíhanie voči právnickej osobe. Pri správnom delikte (administratívnoprávnej zodpovednosti) ide spravidla o protiprávne konanie, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré správny orgán ukladá sankcie ustanovené administratívnoprávnou normou.

Všeobecnými pojmovými znakmi správnych deliktov sú konanie, sankciovateľnosť, protiprávnosť, zodpovedná osoba, zavinenie (správnych deliktov fyzických a právnických osôb postihovaných bez ohľadu na zavinenie sa to netýka), a znaky správneho deliktu sú priamo ustanovené zákonom.

Začatím trestného stíhania proti právnickej osobe sa rozumie vznesenie obvinenia proti právnickej osobe. Znenie odseku 1 nevylučuje uloženie nútenej správy alebo iného opatrenia na nápravu podľa osobitného predpisu, ktorým je napríklad zákon o bankách.

 

Opatrenia na nápravu a pokuty

Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky, spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v bankovom povolení alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených banke alebo pobočke zahraničnej banky, v nedodržiavaní podmienok alebo v nedodržiavaní alebo v obchádzaní ustanovení zákona o bankách, právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, môže Národná banka Slovenska podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov

–   uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky prijať opatrenia na jej ozdravenie a určiť lehotu na ich uskutočnenie vrátane úprav týchto opatrení, ak ide o rozsah a lehotu,

–   uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy, vrátane správ o vlastných zdrojoch, likvidite a finančnej páke, ak požiadavka na tieto osobitné informácie alebo ich častejšie predkladanie je vhodná a primeraná z hľadiska účelu, na ktorý sú tieto informácie požadované, a požadované informácie nie sú duplicitné s inými požadovaným informáciami,

–   uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky skončiť nepovolenú činnosť,

–   uložiť opravu účtovnej alebo inej evidencie podľa zistení Národnej banky Slovenska alebo audítora,

–   uložiť uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú banka alebo pobočka zahraničnej banky uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti,

–   uložiť zúčtovanie strát z hospodárenia so základným imaním po zúčtovaní strát s nerozdeleným ziskom z minulých rokov, s fondmi tvorenými zo zisku a s kapitálovými fondmi,

–   zaviesť nútenú správu nad bankou alebo pobočkou zahraničnej banky z dôvodov uvedených v § 53 zákona o bankách.

Účelom nútenej správy nad bankou je najmä

–   znemožnenie výkonu funkcií orgánom banky zodpovedným za zhoršujúcu sa hospodársku situáciu banky,

–   odstránenie najvážnejších nedostatkov v riadení a činnosti banky s cieľom zastaviť zhoršovanie sa hospodárskej situácie banky,

–   ochrana vkladov klientov banky a iných práv klientov banky a ochrana majiteľov krytých dlhopisov vydaných bankou pred vznikom škody alebo pred narastaním škody,

–   prijatie ozdravného programu, ak je ekonomické ozdravenie banky reálne, vrátane prijatia a vykonania organizačných a iných opatrení na postupnú stabilizáciu banky a obnovenie jej likvidity, najmä v súčinnosti s hlavnými akcionármi banky. Nútená správa je reorganizačné opatrenie, ktoré môže mať vplyv na existujúce práva tretích osôb. Nútená správa je zavedená okamihom doručenia rozhodnutia o nútenej správe banke a je ihneď účinná voči banke a voči iným osobám. Doručením tohto rozhodnutia je splnená informačná povinnosť Národnej banky Slovenska.

Nútenú správu banky vykonáva dočasný správca banky a zástupca správcu. Správcu a najviac dvoch zástupcov pre každého správcu vymenúva a odvoláva Národná banka Slovenska, pričom pre tú istú banku môže vymenovať jedného alebo viacerých správcov. Správca a zástupca správcu môžu byť vymenovaní najviac na jeden rok. Toto obdobie môže Národná banka Slovenska predĺžiť vo výnimočných situáciách, ak sú aj naďalej splnené podmienky ich vymenovania.

Zavedením nútenej správy sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov banky okrem valného zhromaždenia a vedúcich zamestnancov banky a pôsobnosť štatutárneho orgánu a dozornej rady prechádza na správcu. Ak ide o členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady, pozastavuje sa plynutie ich funkčného obdobia.

Týmto nie je dotknuté právo štatutárneho orgánu podať opravné prostriedky proti rozhodnutiu o zavedení nútenej správy. Pri výkone pôsobnosti štatutárneho orgánu a dozornej rady sa na správcu vzťahuje osobitný predpis.

Účinky zavedenia nútenej správy v banke, ktorá má pobočku umiestnenú v inom členskom štáte, ak ide o

–   pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, ktorými sa spravuje pracovná zmluva,

–   kúpne zmluvy a nájomné zmluvy týkajúce sa nehnuteľnosti, spravujú sa právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa nehnuteľnosť nachádza,

–   práva týkajúce sa nehnuteľnosti, lode alebo lietadla, ktoré musia byť evidované v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register; to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy, týkajúce sa nehnuteľnosti, lode, lietadla a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v členskom štáte,

–   vlastnícke alebo iné práva k finančným nástrojom, ktoré musia byť evidované vo verejnom registri cenných papierov alebo v inej obdobnej evidencii a ktoré sú držané alebo sa nachádzajú v členskom štáte, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register alebo iná obdobná evidencia; to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy, týkajúce sa finančných nástrojov a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v členskom štáte,

–   zmluvy o urovnaní alebo iné obdobné dohody, ktorých účelom je nahradenie alebo zmena celkového rozdielu viacerých vzájomných pohľadávok a záväzkov zmluvných strán na jedinú súhrnnú vzájomnú pohľadávku a záväzok týchto zmluvných strán, zmluvy o kúpe so spätnou kúpou a zmluvy o burzových obchodoch sa spravujú právnym poriadkom, ktorý je rozhodujúci pre tieto zmluvy.

Počas nútenej správy môže Národná banka Slovenska poskytnúť banke finančnú pomoc na odstránenie dočasného nedostatku likvidity. Úver, ktorým sa banke poskytuje taká finančná pomoc, musí byť dostatočne zabezpečený majetkovými hodnotami slúžiacimi na zabezpečenie záväzkov a pri poskytovaní takej finančnej pomoci nemožno zvýhodňovať ani nezvýhodňovať žiadnu banku v porovnaní s inými bankami.

Nútená správa sa končí

–   doručením rozhodnutia Národnej banky Slovenska o skončení nútenej správy, ak pominú dôvody na jej trvanie,

–   vyhlásením konkurzu na banku,

–   uplynutím 12 mesiacov od zavedenia nútenej správy; to neplatí, ak podľa posúdenia Národnej banky Slovenska po uplynutí 12 mesiacov od zavedenia nútenej správy pretrvávajú dôvody na jej zavedenie, alebo

–   odobratím alebo zánikom bankového povolenia.

Bezodkladne po skončení nútenej správy je banka povinná zvolať mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od skončenia nútenej správy.

Do programu mimoriadneho valného zhromaždenia je banka povinná zaradiť odvolanie doterajších členov a voľbu nových členov štatutárneho orgánu banky a dozornej rady banky; noví členovia štatutárneho orgánu

Rozhodnutie, ktoré nebolo predpísaným spôsobom zrušené

V zmysle ustálenej judikatúry európskych súdov sa taktiež ustanovilo, aby právoplatné rozhodnutie v správnom konaní voči právnickej osobe, vydané pre ten istý skutok tvorilo prekážku veci rozhodnutej, pokiaľ takéto rozhodnutie nebolo predpísaným spôsobom zrušené.

 

Premlčacia lehota

V odseku 3 tohto ustanovenia sa rieši otázka plynutia premlčacej lehoty za správne delikty podľa správnych predpisov. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas, počas ktorého sa viedlo trestné konanie pre ten istý skutok.

Lehota ustanovená týmto zákonom alebo osobitným predpisom pre zánik zodpovednosti, pre začatie konania alebo pre uloženie opatrení na nápravu, pokuty alebo inej sankcie dohliadanému subjektu vo veci trvajúceho nedostatku začne plynúť posledným dňom trvania príslušného nedostatku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak; týmto nie je dotknuté neskoršie začatie plynutia tejto lehoty, ktorá podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu začína plynúť až odo dňa zistenia nedostatku. Premlčacia lehota ustanovená týmto zákonom alebo osobitným predpisom pre zánik zodpovednosti, pre začatie konania alebo pre uloženie opatrení na nápravu, pokuty alebo inej sankcie za nedostatok zistený pri výkone dohľadu sa prerušuje doručením protokolu o vykonanom dohľade na mieste, ako aj začatím konania pre zistený nedostatok a tiež po ňom nasledujúcimi jednotlivými úkonmi v konaní pre zistený nedostatok, pričom od každého prerušenia premlčania začína plynúť nová premlčacia lehota.

Pokutu alebo opatrenia na nápravu možno uložiť do troch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do desiatich rokov od ich vzniku. Premlčacie lehoty sa prerušujú, keď nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie lehoty podľa osobitného zákona, pričom od prerušenia premlčania začína plynúť nová premlčacia lehota. Nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky, alebo inej osoby, nad ktorou sa vykonáva dohľad podľa tohto zákona, uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste sa považujú za zistené odo dňa skončenia príslušného dohľadu na mieste podľa osobitného zákona.

§ 22

Miestna príslušnosť

Konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný. Ak nemožno zistiť miesto činu alebo ak bol čin spáchaný v cudzine, vykonáva konanie súd, v ktorého obvode má obvinená právnická osoba sídlo alebo v ktorého obvode má obvinená zahraničná právnická osoba svoju prevádzku alebo organizačnú zložku; ak sa nedajú tieto miesta zistiť alebo sú mimo územia Slovenskej republiky, vykonáva konanie súd, v ktorého obvode čin alebo pri spoločnom konaní o viacerých trestných činoch najťažší trestný čin vyšiel najavo.

Komentár k § 22

Zákon v uvedenom ustanovení upravuje miestnu príslušnosť súdov na konanie o právnickej osobe. Tým sa taktiež určuje príslušnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vykonajú prípravné konanie.

Miestna príslušnosť určuje, ktorý súd v rámci určitého územného obvodu je oprávnený vec prejednať. Miestnu príslušnosť súdov určuje Civilný sporový poriadok. Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia. Ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.

Na konanie v civilných veciach je príslušný všeobecný súd strany čiže účastníka, proti ktorému návrh smeruje (žalovaný), ak nie je ustanovené inak. Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.

V zmysle tohto ustanovenia konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný. Ak v praxi nastane situácia, že nie je možné zistiť miesto činu alebo ak bol čin spáchaný v cudzine, vykonáva konanie súd, v ktorého obvode má obvinená právnická osoba sídlo alebo v ktorého obvode má obvinená zahraničná právnická osoba svoju prevádzku alebo organizačnú zložku.

Sídlo právnickej osoby

Ide o adresu, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Právnická osoba musí preukázať, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa je ako jej sídlo zapísaná v obchodnom registri alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, vlastnícke právo alebo užívacie právo, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla nevylučuje, alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla do obchodného registra alebo inej evidencie ustanovenej osobitným zákonom.

V prípade, ak sa nedajú vyššie uvedené miesta zistiť alebo sú mimo územia Slovenskej republiky, vykonáva konanie súd, v ktorého obvode čin alebo pri spoločnom konaní o viacerých trestných činoch najťažší trestný čin vyšiel najavo.

§ 23

Upovedomenie o začatí
a skončení trestného stíhania

(1)  O začatí trestného stíhania proti právnickej osobe upovedomí policajt toho, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Rovnako upovedomí aj príslušný orgán dohľadu alebo núteného správcu, ak je právnická osoba v nútenej správe podľa osobitných predpisov,⁸⁾ orgán udeľujúci licenciu alebo povolenie k činnosti tejto právnickej osoby.

(2)  O začatí trestného stíhania proti právnickej osobe pre trestný čin spáchaný v súvislosti s pomocou a podporou poskytovanou z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu⁵⁾ policajt upovedomí aj Úrad vlády Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky a pre trestný čin spáchaný v súvislosti s verejným obstarávaním aj Úrad pre verejné obstarávanie a Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

(3)  O právoplatnom skončení trestného stíhania upovedomí orgány podľa odsekov 1 a 2 predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.

(4)  Ak je k zániku alebo zmene právnickej osoby potrebný zápis do zákonom určeného registra, predseda senátu upovedomí orgán verejnej moci, ktorý takýto register vedie, o skončení vykonávacieho konania.

Komentár k § 23

Zákon v tomto ustanovení upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri upovedomovaní príslušných štátnych orgánov, ktoré vedú registre, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, štátnych orgánov dohľadu o začatí, prerušení alebo právoplatnom skončení trestného stíhania voči právnickej osobe.

Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné upovedomiť tieto orgány o tom, že voči určitej právnickej osobe sa začalo trestné stíhanie, že sa právoplatne skončilo alebo prerušilo trestné stíhanie.

Ako uvádza dôvodová správa, distribúcia týchto informácií je dôležitá hľadiska riadneho výkonu štátnej správy a naplnenia zmyslu právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb.

 

Účel upovedomenia orgánov

Upovedomovanie orgánov, ktoré vedú príslušné registre, je dôležité z hľadiska aplikácie ustanovenia § 25 zákona, podľa ktorého zmena, zrušenia alebo zánik právnickej osoby po začatí trestného stíhania právnickej osoby podlieha súhlasnému rozhodnutiu súdu. Uvedené obmedzenie trvá až do skončenia trestného stíhania. Upovedomenie orgánov štátneho dohľadu je dôležité z hľadiska výkonu oprávnení týchto orgánov rozhodovať o platnosti, či ďalšom trvaní, prípadne zrušení udeleného oprávnenia, či už licencie, povolenia alebo iného oprávnenia.

Oprávnenými orgánmi sú príslušníci policajného zboru alebo súdy. Ako náhle došlo k začatiu trestného stíhania proti právnickej osobe, tak povinnosťou týchto oprávnených orgánov, respektíve policajta, je informovať toho, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Ďalej musí byť upovedomený aj príslušný orgán dohľadu alebo nútený správca, ak je právnická osoba v nútenej správe alebo orgán udeľujúci licenciu alebo povolenie k činnosti tejto právnickej osoby.

 

Nútená správa

Nútená správa podľa zákona o poisťovníctve je reštrukturalizačné a reorganizačné opatrenie, ktorým môžu byť dotknuté existujúce práva tretích osôb, vrátane možnosti pozastavenia výplaty poistného plnenia alebo zníženia poistného plnenia.

Účelom nútenej správy je najmä

–   pozastavenie výkonu funkcií orgánom poisťovne alebo zaisťovne zodpovedným za zhoršujúcu sa hospodársku situáciu poisťovne alebo zaisťovne,

–   odstránenie najvážnejších nedostatkov v riadení a činnosti poisťovne alebo zaisťovne s cieľom zastaviť zhoršovanie hospodárskej situácie poisťovne alebo zaisťovne,

–   zistenie skutočného stavu, v akom sa poisťovňa alebo zaisťovňa nachádza vo všetkých oblastiach jej činnosti a hospodárenia,

–   ochrana práv klientov poisťovne alebo zaisťovne pred vznikom alebo narastaním škody,

–   prijatie ozdravného režimu, ak možno odôvodnene predpokladať, že jeho prijatím sa zabezpečí ekonomické ozdravenie poisťovne alebo zaisťovne vrátane prijatia vykonania organizačných opatrení na postupnú stabilizáciu poisťovne alebo zaisťovne a obnovenie jej solventnosti, najmä v súčinnosti s akcionármi vykonávajúcimi kontrolu nad poisťovňou alebo zaisťovňou,

–   v nevyhnutnom prípade zabezpečenie podmienok na uplatnenie nárokov klientov,

–   vykonanie nevyhnutných úkonov smerujúcich k vyhláseniu konkurzu alebo vstupu do likvidácie, ak to vyžaduje ekonomická situácia poisťovne alebo zaisťovne.

Národná banka Slovenska môže nútenú správu zaviesť, ak poisťovňa alebo zaisťovňa nesplnila opatrenia ozdravného plánu alebo Národná banka Slovenska ozdravný plán zamietla, alebo nedostatky v činnosti poisťovne alebo zaisťovne ohrozujú bezpečné fungovanie poisťovne alebo zaisťovne alebo závažne, alebo opakovane ohrozuje práva alebo právom chránené záujmy jej klientov alebo pri inom závažnom nedostatku v činnosti poisťovne alebo zaisťovne.

Nútená správa sa zavádza okamihom doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy a je ihneď účinná voči poisťovni alebo zaisťovni a voči iným osobám. Začatie konania o zavedení nútenej správy sa neoznamuje.

Rozhodnutie o zavedení nútenej správy je účinné vo všetkých členských štátoch.

Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o zavedení zahraničného reštrukturalizačného opatrenia, ktoré jej bolo oznámené príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu. Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účel zavedenia nútenej správy vo vestníku Národnej banky Slovenska, najmenej v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla a obchodných prevádzok poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a vo všetkých jej pobočkách; osoby, ktoré Národná banka Slovenska o zverejnenie takých údajov požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť. Ak je zavedená nútená správa nad poisťovňou alebo zaisťovňou, ktorá má zriadenú pobočku na území iného členského štátu, Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účelu zavedenia nútenej správy aj v Úradnom vestníku Európskej únie. Zverejnenie týchto údajov nemá vplyv na účinky zavedenia nútenej správy. Národná banka Slovenska je povinná bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány dohľadu iných členských štátov o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou. V informácii sa uvedú účinky zavedenia nútenej správy.

Nútenú správu vykonáva nútený správca poisťovne alebo zaisťovne a zástupca núteného správcu. Núteného správcu a najviac troch zástupcov núteného správcu vymenúva a odvoláva Národná banka Slovenska. Nútený správca a zástupca núteného správcu môžu byť vymenovaní aj na dobu určitú.

Zavedením nútenej správy sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov poisťovne alebo zaisťovne a vedúcich zamestnancov poisťovne alebo zaisťovne a pôsobnosť predstavenstva a dozornej rady prechádza na núteného správcu. Ak ide o členov predstavenstva a členov dozornej rady, pozastavuje sa plynutie ich funkčného obdobia.

Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca sú povinní vykonávať svoju činnosť s náležitou odbornou starostlivosťou a zodpovedajú za škodu spôsobenú svojou činnosťou. Nútený správca a ním poverený zástupca núteného správcu sú povinní pravidelne informovať Národnú banku Slovenska o úkonoch vykonaných počas nútenej správy. Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca nesmú zneužívať informácie, ktoré získali pri výkone nútenej správy, vo svoj prospech ani v prospech iných osôb, a nesmú nakladať s majetkom poisťovne alebo zaisťovne vo svoj prospech a v prospech im blízkych osôb.

Národná banka Slovenska uzavrie s núteným správcom zmluvu o výkone činnosti, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie a uzavrie so zástupcom núteného správcu mandátnu zmluvu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie.

Zavedenie nútenej správy, meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt núteného správcu a jeho zástupcu, skončenie nútenej správy a zmeny týchto skutočností sa zapisujú do obchodného registra.

Nútená správa sa končí

–   doručením rozhodnutia Národnej banky Slovenska o skončení nútenej správy, ak pominú dôvody na jej trvanie,

–   vyhlásením konkurzu na poisťovňu alebo zaisťovňu,

–   uplynutím 12 mesiacov od zavedenia nútenej správy,

–   odobratím povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti alebo zánikom povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti.

Oznámenie o skončení nútenej správy Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zverejní aspoň v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla a obchodných prevádzok poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a vo všetkých jej pobočkách.

Osoby, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie tejto skutočnosti požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.

 

Upovedomenie orgánov

Upovedomenie Úradu vlády Slovenskej republiky pri konaniach pre trestný čin spáchaných v súvislosti s pomocou a podporou poskytovanou z fondov Európskej únie vyplýva z plnenia záväzkov Slovenskej republiky z právnych aktov EÚ (Nariadenie č. 1302/2008 o centrálnej databáze vylúčených subjektov, Nariadenie č. 1303/2013 ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006).

Upovedomenie Úradu pre verejné obstarávanie pri konaniach pre trestný čin spáchaný v súvislosti s verejným obstarávaním má vplyv na aplikáciu § 21 zákona vo vzťahu ku konaniach o správnych deliktoch vedených Úradom pre verejné obstarávanie.

O začatí trestného stíhania proti právnickej osobe v týchto prípadoch je oprávnený policajt. Ide nielen o Úrad vlády Slovenskej republiky, ale i o Ministerstvo financií Slovenskej republiky, v súvislosti s verejným obstarávaním je to Úrad pre verejné obstarávanie a Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

 

Skončenie konania

Ako náhle dôjde k právoplatnému skončeniu trestného stíhania právnickej osoby, povinnosťou upovedomenia príslušných orgánov je poverený predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.

Poznámka

V súlade s Ústavou Slovenskej republiky sudca vykonáva súdnictvo na nezávislom a nestrannom súde. Sudca rozhoduje v občianskoprávnych veciach, trestnoprávnych veciach a preskúmava aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní je viazaný len ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou a zákonom. Sudca rozhoduje v senáte, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Na čele senátu je predseda senátu, ktorý okrem toho, že rozhoduje, tak aj riadi a organizuje činnosť senátu. Sudca vykonáva funkciu ako svoje povolanie.

Prokurátor

Prokurátor pôsobí v trestnom konaní, ale aj v občianskom súdnom konaní a dozerá nad zachovávaním zákonnosti orgánov verejnej správy.

V trestnom konaní sú právomoci a povinnosti prokurátora vymedzené predovšetkým ustanoveniami Trestného poriadku, v zmysle ktorých vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní, podáva obžalobu a zastupuje ju v konaní pred súdom. Dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní v podstate znamená dozor nad činnosťou policajtov pri rozhodovaní o trestných oznámeniach a pri vyšetrovaní trestných činov. V rámci tohto dozoru prokurátor má oprávnenia dávať záväzné pokyny na postup policajtov pri vyšetrovaní trestných činov, vyžadovať od policajta predloženie spisov, dokumentov a materiálov na zistenie, či policajt riadne postupuje v trestnom konaní, zúčastniť sa na vykonávaných úkonoch policajta alebo tieto úkony sám vykonať, vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci, vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania, zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými, odňať vec policajtovi a prikázať ju inému policajtovi, nariadiť, aby sa vo veci vykonalo vyšetrovanie. Iba prokurátor je v prípravnom konaní oprávnený podať obžalobu, uzavrieť s obvineným dohodu o vine a treste, rozhodnúť o postúpení veci alebo zastavení trestného stíhania proti konkrétnej osobe, schváliť zmier, nariadiť zaistenie majetku obvineného, vykonať zaistenie nároku poškodeného, nariadiť exhumáciu mŕtvoly, navrhnúť súdu vzatie obvineného do väzby a predĺženie lehoty trvania väzby, navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny.

V trestnom konaní pred súdom prokurátor vystupuje ako strana v konaní, pričom zastupuje obžalobu, na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí môže navrhovať a vykonávať dôkazy, prednáša záverečný návrh, má oprávnenie podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiam súdu.

Zánik a zmena právnickej osoby

V prípade, že dôjde k zániku alebo zmene právnickej osoby, vyžaduje sa potrebný zápis do zákonom určeného registra. Povinnosťou predsedu senátu je upovedomiť orgán verejnej moci, ktorý takýto register vedie, o skončení vykonávacieho konania.

§ 24

Spoločné konanie

(1)  Proti obvinenej právnickej osobe a proti obvinenej fyzickej osobe uvedenej v § 4 ods. 1, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote. Spoločné konanie vykoná súd, ktorý je príslušný vykonávať konanie o najťažšom trestnom čine; ak je z najťažšieho trestného činu obvinená fyzická osoba aj právnická osoba, konanie vykoná súd, ktorý je príslušný vykonávať konanie proti obvinenej fyzickej osobe.

(2)  V spoločnom konaní vedenom proti právnickej osobe a fyzickej osobe sa trestná zodpovednosť právnickej osoby a fyzickej osoby posudzuje samostatne.

(3)  Ak majú byť v priebehu spoločného konania vedeného proti fyzickej osobe a právnickej osobe vykonávané úkony trestného konania vo vzťahu k obom týmto osobám, uskutočňujú sa spravidla najprv vo vzťahu k fyzickej osobe.

Komentár k § 24

Uvedené ustanovenie upravuje spoločné konanie voči právnickej osobe a voči fyzickej osobe a postup v ňom. Platí, že trestná zodpovednosť právnickej osoby a trestná zodpovednosť fyzickej osoby sa posudzujú samostatne, pričom ak sa má vykonať určitý procesný úkon vo vzťahu k obom osobám, platí zásada, že uvedený procesný úkon sa vykoná najprv vo vzťahu k fyzickej osobe. Fyzickou osobou je v tomto prípade štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať.

 

Spoločné konanie

Vykonáva ho súd príslušný vykonávať konanie o najťažšom trestnom čine. V prípade, že je z najťažšieho trestného činu obvinená fyzická osoba aj právnická osoba, konanie je vykonané tým súdom, ktorý je príslušný vykonávať konanie proti obvinenej fyzickej osobe.

§ 25

Zmena, zrušenie
a zánik právnickej osoby

(1)  Štatutárny orgán právnickej osoby alebo jeho člen, proti ktorej bolo začaté trestné konanie, je povinný bez meškania písomne oznámiť prokurátorovi a v konaní pred súdom predsedovi senátu vykonávanie právnych úkonov a vznik právnych skutočností, ktoré môžu spôsobiť jej zmenu, zrušenie alebo zánik.

(2)  Na nadobudnutie účinnosti právnych úkonov smerujúcich k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby sa vyžaduje v prípravnom konaní písomný súhlas sudcu pre prípravné konanie a v konaní pred súdom a vo vykonávacom konaní písomný súhlas predsedu senátu.

(3)  Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť.

(4)  Ten, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká, nezapíše zrušenie alebo zmenu právnickej osoby do takéhoto registra, ani nevykoná jej výmaz bez súhlasu podľa odseku 2.

Komentár k § 25

Zákon týmto ustanovením zamedzil situácii, kedy by v priebehu trestného stíhania dochádzalo k účelovým zmenám v právnickej osobe alebo k jej zrušeniu čiže zániku a tým aj k znižovaniu alebo zániku trestnej zodpovednosti právnickej osoby najmä v dôsledku uskutočňovania právnych úkonov.

Zmeny právnickej osoby

K zmenám v právnickej osobe môže dôjsť taktiež v dôsledku iných právnych skutočností. Na účely tohto ustanovenia sa zmenou právnickej osoby rozumie zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, prevod imania na spoločníka, zmena právnej formy právnickej osoby alebo premiestnenie sídla právnickej osoby do zahraničia.

 

Oznamovacia povinnosť

Na uvedený účel sa ustanovilo, aby všetky právne úkony, ktorý vedú k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby boli oznamované prokurátorovi, resp. predsedovi senátu. Plnenie tejto povinnosti zaťažuje štatutárny orgán právnickej osoby. Pokiaľ ide o iné právne skutočnosti, platí pre ich oznamovanie obdobná povinnosť, z povahy veci obmedzená okolnosťou, že štatutárny orgán o tom, že nastali vie, resp. musí vedieť.

 

Písomný súhlas

Účinnosť právnych úkonov je zásade vždy podmienená súhlasom súdu. V konkrétnom prípade to znamená to, že napríklad trestne stíhaná spoločnosť s ručením obmedzeným sa bude môcť zlúčiť s inou právnickou osobou len so súhlasom sudcu.

Začatie trestného stíhania bude oznamované štátnym orgánom, ktoré vedú registre, zápisom do ktorých právnická osoba vzniká podľa § 23, čím sa zabezpečí táto informácia aj pre štátne orgány, ktoré vedú príslušný register, či inú úradnú evidenciu.

Právne úkony smerujúcich k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby sa v konaní pred súdom a vo vykonávacom konaní vyžaduje písomný súhlas predsedu senátu.

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb umožňuje voči týmto rozhodnutiam podať sťažnosť, čiže zákon sťažnosť pripúšťa.

Poznámka

Sťažnosť je podanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy, prípadne ktorým poukazuje na konkrétne nedostatky najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. Podávanie, vybavovanie a kontrolu sťažností fyzických alebo právnických osôb upravuje zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, podľa ktorého postupujú orgány verejnej správy, ktorými sú štátne orgány a nimi zriadené organizácie, orgány územnej samosprávy a nimi zriadené organizácie, osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach iných osôb.

Podmienka existencie súhlasného rozhodnutia súdu

Od tohto momentu do momentu oznámenia právoplatného skončenia trestného stíhania bude akákoľvek zmena alebo návrh na zrušenie právnickej osoby podrobený skúmaniu, či je splnená podmienka existencie súhlasného rozhodnutia súdu. Povinnosť dokladovať tento súhlas má právnická osoba, resp. osoby konajúce v jej mene pri podávaní návrhu do príslušného registra, či úradnej evidencie.

§ 26

Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia

(1)  Ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že obvinená právnická osoba je trestne zodpovedná za spáchaný trestný čin a z jej konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsila, vykoná trestný čin, ktorý pripravovala alebo ktorým hrozila, alebo sa zbaví majetku a ohrozí účel trestu alebo ochranného opatrenia, môže predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora obvinenej právnickej osobe uložiť obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia podľa odseku 2. O uložení obmedzujúceho alebo zaisťovacieho opatrenia sa rozhodne uznesením.

(2)  Obmedzujúcimi a zaisťovacími opatreniami sú najmä:

a) povinnosť zložiť peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

b) zákaz nakladať s určitými vecami alebo právami,

c) povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať.

(3)  Pri ukladaní opatrenia podľa odseku 2 sa prihliadne aj na následky, ktoré môže mať takéto opatrenie na právnickú osobu a tretiu osobu.

(4)  Rozhodnutie o uložení opatrenia podľa odseku 2 ako aj rozhodnutie o jeho obmedzení alebo zrušení súd bezodkladne zašle orgánu, ktorý vedie register vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktorých sa obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenie týka a orgánu udeľujúcemu povolenie alebo iné oprávnenie na činnosť obvinenej právnickej osoby.

(5)  Opatrenie podľa odseku 2 sa zruší alebo obmedzí, ak už nie je na účely trestného konania potrebné alebo nie je potrebné v určenom rozsahu. Z dôležitých dôvodov môže predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh obvinenej právnickej osoby povoliť vykonanie úkonu, na ktoré sa vzťahuje opatrenie podľa odseku 2.

(6)  Proti rozhodnutiu uvedenému v odsekoch 1 až 5 je prípustná sťažnosť. Sťažnosť proti rozhodnutiu o zrušení alebo obmedzení obmedzujúceho alebo zaisťovacieho opatrenia alebo proti rozhodnutiu podľa odseku 5 má odkladný účinok.

Komentár k § 26

Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia smerujú k tomu, aby právnická osoba nepokračovala v trestnej činnosti alebo nedokonala čin, o ktorý sa pokúsila, alebo aby nezmarila uloženie trestu postihujúceho jej majetok alebo ochranného opatrenia.

Poznámka

Novelou zákona č. 312/2020 Z. z. sa účinnosťou od 1. 1. 2021 vzhľadom na skutočnosť, že trestné činy vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii môžu spáchať aj právnické osoby, ktoré sú za tieto trestné činy trestne zodpovedné, sa zaviedlo ochranné opatrenie zhabania časti majetku aj do zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Uvedeným doplnením sa zabezpečila konfiškácia časti majetku právnickej osoby pri taxatívne vymedzených trestných činoch, ak je majetok právnickej osoby v hrubom nepomere k jej zákonným príjmom. Keďže došlo k rozšíreniu katalógu ochranných opatrení v Trestnom zákone, bola nevyhnutná aj analogická úprava v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

V prípade, že zistené skutočnosti nasvedčujú, že obvinená právnická osoba je trestne zodpovedná za spáchaný trestný čin a z jej konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že

–   bude pokračovať v trestnej činnosti,

–   dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsila,

–   vykoná trestný čin, ktorý pripravovala alebo ktorým hrozila,

–   zbaví sa majetku a ohrozí účel trestu alebo ochranného opatrenia,

môže predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora obvinenej právnickej osobe uložiť obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia, o uložení ktorých sa rozhoduje uznesením.

 

Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia

Právna úprava obmedzujúcich a zaisťovacích opatrení je subsidiárnou právnou úpravou vo vzťahu k úprave podľa štvrtej a piatej hlavy prvej časti Trestného poriadku. V rámci ukladania uvedených opatrení sa vždy berie ohľad na následky, ktoré môže mať ich uloženie na právnickú osobu a tretiu osobu.

Čo do výpočtu obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení je ich výpočet demonštratívny a nevylučuje uplatnenie aj iných opatrení, avšak pri ich ukladaní vždy platí, že súd musí zvažovať ich následky na právnickú osobu a jej činnosť a na tretie osoby.

Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia:

–   povinnosť zložiť peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

–   zákaz nakladať s určitými vecami alebo právami,

–   povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať.

 

Sťažnosť voči uzneseniu

Ako sme už uviedli, opatrenia sa ukladajú prostredníctvom uzneseniu, voči ktorému zákon o trestnej zodpovednosti umožňuje podať sťažnosť. Prípustná sťažnosť má odkladný účinok jedine v obmedzenom rozsahu.

 

Realizácia opatrení

Pri realizácii týchto obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení sa postupuje tým spôsobom, že ak napríklad súd zakáže právnickej osobe nakladať s nehnuteľnosťami, zašle sa uznesenie súdu príslušnej správe katastra. To znamená, že

–   rozhodnutie o uložení opatrenia,

–   rozhodnutie o obmedzení opatrenia,

–   rozhodnutie o zrušení opatrenia

súd musí zaslať orgánu, ktorý vedie register vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktorých sa obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenie týka a orgánu udeľujúcemu povolenie alebo iné oprávnenie na činnosť obvinenej právnickej osoby. Uvedenú povinnosť musí súd splniť bez zbytočného odkladu.

§ 27

Konanie v mene právnickej osoby
v trestnom konaní

(1)  V trestnom konaní robí za právnickú osobu úkony štatutárny orgán. Štatutárny orgán právnickej osoby má právo odoprieť vypovedať.

(2)  Právnická osoba si môže zvoliť zástupcu, ktorým môže byť len fyzická osoba v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Oprávnenie na zastupovanie sa preukazuje písomným plnomocenstvom udeleným osobe, ktoré ju na to výslovne oprávňuje. Plnomocenstvo možno udeliť aj ústne do zápisnice. Trovy zástupcu znáša právnická osoba.

(3)  Právnickú osobu môže v trestnom konaní zastupovať a robiť za ňu úkony súčasne len jedna osoba.

(4)  Štatutárny orgán, zástupca a opatrovník ustanovený podľa odseku 7 (ďalej len „osoba oprávnená konať za právnickú osobu“) má v trestnom konaní proti právnickej osobe rovnaké práva a povinnosti ako obvinená právnická osoba.

(5)  Štatutárny orgán a zástupca je povinný na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú sa mu majú písomnosti doručovať, vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, je povinný túto skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených orgán činný v trestnom konaní alebo súd štatutárny orgán alebo zástupcu poučí.

(6)  Za právnickú osobu nemôže konať ten, kto bol do trestného konania pribratý ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ. Za právnickú osobu nemôže konať ani ten, kto je obvineným, poškodeným, alebo svedkom v tej istej veci; to neplatí, ak ide o jediného člena orgánu právnickej osoby alebo o jedinú fyzickú osobu, ktorá tvorí právnickú osobu. Ak je v priebehu trestného konania zistená táto skutočnosť, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vyzve právnickú osobu, aby určila inú osobu na vykonávanie úkonov za právnickú osobu; na určenie takejto osoby jej určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní.

(7)  Ak právnická osoba nemá štatutárny orgán, nezvolí si zástupcu podľa odseku 2, ak nie je určená iná osoba v lehote podľa odseku 6, alebo ak právnickej osobe alebo jej zástupcovi preukázateľne nemožno doručiť písomnosti, predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie uznesením ustanoví právnickej osobe opatrovníka spravidla z radov advokátov. Inú osobu ako advokáta možno ustanoviť za opatrovníka len s jej súhlasom. Uznesenie o ustanovení opatrovníka sa doručuje tomu, kto je ustanovený za opatrovníka a ak to povaha veci nevylučuje, aj právnickej osobe. Proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.

(8)  V neprítomnosti osoby oprávnenej konať za právnickú osobu, môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len vtedy, ak vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez jej prítomnosti a pritom

a) obžaloba bola obvinenej právnickej osobe riadne doručená a osoba oprávnená konať za právnickú osobu bola na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaná,

b) osoba oprávnená konať za právnickú osobu mala možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom činným v trestnom konaní, boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní a osoba oprávnená konať za právnickú osobu bola upozornená na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania, a

c) osoba oprávnená konať za právnickú osobu bola na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti upozornená.

Komentár k § 27

Aby mohla právnická osoba vôbec vystupovať v trestnom konaní, ustanovila sa zákonom osobitná právna úprava vykonávania úkonov v mene právnickej osoby v trestnom konaní. Úprava vychádza z exitujúcich procesných kódexov, napríklad Civilný sporový poriadok alebo Správny poriadok.

V prvom rade úkony za právnickú osobu vykonávajú jej štatutárne orgány, ktorému zákon priznáva právo odoprieť vypovedať.

 

Zastúpenie

Zákon nevylučuje možnosť zastúpenia, ale kladie podmienky na osobu zástupcu právnickej osoby, medzi ktoré patrí,

–   zástupca môže byť len fyzická osoba,

–   zástupca musí byť v plnom rozsahu spôsobilý na právne úkony,

–   zástupca musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

K zastúpeniu respektíve zvoleniu si zástupcu sa vyžaduje plnomocenstvo. Podmienkou pri plnomocenstve je jeho písomná forma alebo ústna forma priamo uvedená v zápisnici. Na základe plnomocenstva je osoba zástupcu oprávnená konať za právnickú osobu, ktorá si zástupcu zvolila na jeho zastupovanie.

To znamená, že na preukázanie zastúpenia je potrebné špecifické plnomocenstvo, z ktorého obsahu vyplynie, že zástupca je fyzickou osobou zvolenou právnickou osobou špecificky na tento účel.

Čo sa týka trov zástupcu, zásadne ich znáša právnická osoba, ktorá si zástupcu na zastupovanie zvolila. Právnickú osobu môže v trestnom konaní zastupovať a robiť za ňu úkony súčasne len jedna osoba.

Ingerencia súdu alebo prokurátora sa vyžaduje len v prípade, ak nie je možné zabezpečiť konania v mene právnickej osoby. V tomto prípade sa právnickej osobe ustanoví opatrovník spravidla z radov advokátov, čo však nevylučuje opatrovníctvo aj inou osobou ako advokátom.

 

Práva a povinnosti v trestnom konaní

Práva a povinnosti osoby oprávnenej konať za právnickú osobu sú rovnaké, ako má právnická osoba, voči ktorej sa realizuje konanie.

Osoba, ktorá bude konať v mene právnickej osoby v trestnom konaní, má možnosť využiť v konaní všetky procesné inštitúty, ktoré inak prináležia obvinenému, samozrejme v kontexte povahy toho ktorého inštitútu v medziach Trestného poriadku.

 

Povinnosti štatutárneho orgánu a zástupcu

–   musia uviesť adresu doručovania písomností, a to ešte na začiatku prvého výsluchu,

–   musia uviesť spôsob doručovania písomností, a to aj tých, ktoré sa doručujú do vlastných rúk,

–   oznámenie zmeny adresy na doručovanie písomností počas konania,

Poznámka

V praxi sa stáva, že počas konania dôjde k zmene vyššie uvedenej adresy, a to znamená, že štatutárny orgán alebo zástupca musí uvedenú skutočnosť ihneď oznámiť príslušnému orgánu.

Povinnosť súdu alebo orgánu činného v trestnom konaní

Súd má povinnosť poučiť štatutárny orgán alebo jeho zástupcu o doručovaní písomností, o spôsobe doručovania písomností a o následkoch s tým spojených orgán činný v trestnom konaní. K poučeniu dochádza ešte pred samotným konaním.

 

Vykonávanie úkonov

Zákon v tomto ustanovení vymedzil zásadu, že konať za právnickú osobu nemôže

–   znalec, ak bol do konania pribratý,

–   tlmočník, ak bol do konania pribratý,

–   prekladateľ, ak bol do konania pribratý,

–   obvinený v tej istej veci,

–   poškodený v tej istej veci,

–   svedok v tej istej veci.

Poznámka

Výnimkou však je ten, kto je ako jediný člen orgánu právnickej osoby alebo jediná fyzická osoba, ktorá tvorí právnickú osobu.

Určenie inej osoby na vykonávanie úkonov za právnickú osobu

V praxi sa teda môže stať, že vyššie uvedené osoby sú určené na vykonávanie úkonov za právnickú osobu a v priebehu trestného konania dôjde k zisteniu tejto skutočnosti, tak dochádza k takému postupu zo strany predsedu senátu alebo v prípravnom konaní zo strany prokurátora, že je právnická osoba vyzvaná, aby si určila inú osobu na vykonávanie úkonov za ňu. Zároveň dochádza k určeniu lehoty, v ktorej si musí právnická osoba túto povinnosť splniť. Lehota však musí byť v minimálnej dĺžke sedem pracovných dní.

 

Určenie opatrovníka

Opatrovník právnickej osoby je určený právnickej osobe v zákonom stanovených prípadoch:

–   právnická osoba nemá štatutárny orgán,

–   právnická osoba si nezvolila zástupcu,

–   právnická osoba si neurčila na vykonávanie úkonov ani inú osobu po výzve alebo stanovenej lehote predsedom senátu alebo prokurátorom,

–   ak nie je možné právnickej osobe alebo jej zástupcovi preukázateľne doručiť písomnosti týkajúce sa prebiehajúceho konania.

Oprávneným ustanoviť právnickej osobe opatrovníka je predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie. Opatrovník je týmito osobami určený prostredníctvom uznesenia, ktoré sa doručuje nielen právnickej osobe, ktorej sa opatrovník určil ale i osobe opatrovníka. Za opatrovníka je spravidla určený niektorý z radov advokátov, prípadne iná osoba, ktorá však s týmto určením musí súhlasiť. Zákon umožňuje podanie sťažnosti, respektíve prípustnosť sťažnosti voči ustanoveniu opatrovníka.

Poznámka

Slovenská advokátska komora podporuje automatizovaný výber advokáta – opatrovníka súdom s výhradou podmienenia súhlasu advokáta. Malo by ísť o fakultatívnu dobrovoľnú možnosť advokáta požiadať o zaradenie do zoznamu profesionálnych opatrovníkov a následne akceptovať automatický výber z neho. Druhou možnosťou vychádzajúcou z praktických poznatkov by bola úprava, podľa ktorej by advokát nebol zaradený do zoznamu profesionálnych opatrovníkov, ale dostal by poverenie od konkrétneho klienta na základe inštrukcií klienta v prípade dlhodobého ochorenia, resp. straty spôsobilosti na právne úkony (nie úmrtia).

Hoci činnosť profesionálneho opatrovníka, podľa nášho názoru, nie je v rozpore s výkonom činnosti advokácie, upozorňujeme, že nejde o štandardný typ právnej služby. Možnosť komunikácie s klientom v takýchto prípadoch je obmedzená, a s ohľadom na to treba nastaviť poskytovanie tejto služby.

Účelom inštitútu opatrovníctva je zabezpečiť ochranu právneho styku opatrovanca s náležitou odbornosťou a starostlivosťou. Postavenie advokáta je z hľadiska odbornosti, zodpovednosti, skúseností i poslania chrániť záujmy klienta, vhodné na zabezpečenie ochrany právnych záležitostí. Zároveň však advokát nie je vyškolený ani povolaný na to, aby suploval opatrovateľskú činnosť vo vzťahu k opatrovancovi. Úloha advokáta ustanoveného súdom za opatrovníka by sa teda mala zamerať primárne na právne úkony, ktoré v dobe určenej súdom vystanú v súvislosti so správou majetku opatrovanca a inými právnymi záležitosťami. Inštitút opatrovníctva so sebou nesie vysokú mieru zodpovednosti a úmerne tomu by mali byť aj nastavené podmienky jeho výkonu. Je potrebné vyšpecifikovať aj, kedy dochádza ku konfliktu záujmov.

Stanoviť treba kompetencie opatrovníka – právo na prístup k informáciám o zdravotnom stave, k informáciám o majetku opatrovanca, ako aj o jeho dispozičných úkonoch (aj z minulosti pre lepšie porozumenie spôsobu zaobchádzania s majetkom opatrovanca v čase, kedy svoju vôľu vedel prejavovať jednoznačne a s plným úsudkom), zakotviť možnosť odporovať úkonom vykonaným s opatrovancom, a to prípadne aj do istého obdobia pred vznikom opatrovníctva zo strany advokáta (na podobných princípoch ako pri správcoch konkurznej podstaty).

Za dôležité považujeme aj mať možnosť prizvať si odborníkov, znalcov, lekárov, osobu, ktorá vie rozpoznať vôľu opatrovanca – v prípade hluchoty, nemoty, osoby, ktorá má sťaženú možnosť sa dorozumievať, osoby s mentálnym postihnutím, ktoré jej obmedzuje schopnosť chápať následky svojich úkonov, atď.

Výkon hlavného pojednávania

Vykonať hlavné pojednávanie bez prítomnosti osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby je možné len vo výnimočných situáciách, ktoré v analógii k úprave Trestného poriadku.

Výnimočné situácie:

–   obžaloba bola obvinenej právnickej osobe riadne doručená a osoba oprávnená konať za právnickú osobu bola na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaná,

–   osoba oprávnená konať za právnickú osobu mala možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom činným v trestnom konaní, boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní a osoba oprávnená konať za právnickú osobu bola upozornená na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania, a

–   osoba oprávnená konať za právnickú osobu bola na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti upozornená.

Právnu úpravu je potrebné odlišovať od inštitútu obhajoby, ktorý je upravený v § 28, a teda voľba zástupcu nijako neobmedzuje právnickú osobu zvoliť si súčasne obhajcu z radov advokátov tak ako každý iný obvinený.

§ 28

Obhajca

(1)  Právo obvinenej právnickej osoby na zvolenie si obhajcu nie je ustanoveniami § 27 dotknuté. Právo zvoliť si obhajcu má osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

(2)  Ustanovenia § 37 a 38 Trestného poriadku o povinnej obhajobe sa pre právnickú osobu nepoužijú.

Komentár k § 28

Zákon v tomto ustanovení upravuje základné ústavné právo obvineného, ktorým je právo na obhajobu. Podľa Ústavy SR má obvinený právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Právo zvoliť obhajcu právnickej osoby ma výlučne štatutárny orgán, takéto oprávnenie neprináleží zvolenému zástupcovi právnickej osoby, čiže zástupcovi, ktorým môže byť len fyzická osoba v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

Obhajca právnickej osoby nemôže byť súčasne zástupcom právnickej osoby. Vo vzťahu k zvoleniu obhajcu právnickej osobe platia všetky ustanovenia Trestného poriadku s výnimkou ustanovení o tzv. povinnej obhajobe, ktorá sa v prípade právnických osôb z povahy veci nepoužije.

§ 29

Výsluch, záverečné reči a posledné slovo

(1)  V spoločnom konaní sa vypočuje na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí najskôr fyzická osoba a potom osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

(2)  V spoločnom konaní po záverečnej reči prokurátora, zástupcu záujmového združenia občanov, poškodeného, zúčastnenej osoby alebo ich splnomocnencoch prehovorí obhajca právnickej osoby, osoba oprávnená konať za právnickú osobu, obhajca fyzickej osoby a fyzická osoba.

(3)  Posledné slovo udelí predseda senátu najskôr osobe oprávnenej konať za právnickú osobu a potom fyzickej osobe.

Komentár k § 29

Znenie tohto ustanovenia upravuje následnosť vykonávania procesných úkonov v spoločných konaniach voči fyzickej osobe a právnickej osobe vo vzťahu k výsluchu na hlavnom pojednávaní, záverečnej reči a poslednému slovu.

 

Spoločné konanie na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí

–   výsluch fyzickej osoby,

–   výsluch oprávnenej osoby konať za právnickú osobu.

Spoločné konanie po záverečnej reči

V zásade ide o záverečnú reč prokurátora, zástupcu záujmového združenia občanov, poškodeného, zúčastnenej osoby alebo ich splnomocnencov,

–   prehovorí obhajca právnickej osoby,

–   prehovorí osoba oprávnená konať za právnickú osobu,

–   prehovorí obhajca fyzickej osoby,

–   prehovorí fyzická osoba.

 

Udelenie posledného slova

Posledné slovo udeľuje predseda senátu

–   osobe oprávnenej konať za právnickú osobu,

–   fyzickej osobe.

PIATA ČASŤ

Výkon trestov

§ 30

Výkon trestu zrušenia právnickej osoby

Len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká.

Komentár k § 30

Trest zrušenia právnickej osoby sa vykonáva formou zrušenia právnickej osoby s likvidáciou. Podľa zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb právnická osoba vstupuje do likvidácie právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku (pripustenie konceptu, aby v nadväznosti na trestné rozhodnutie sa spúšťal proces rozhodovania o likvidácii v osobitnom procese mimo trestného konania nie je namieste, preto sa účinok vstupu do likvidácie spája už s právoplatnosťou trestného rozsudku).

Súd zabezpečí výkon rozsudku tak, že právoplatný rozsudok zašle príslušnému orgánu, ktorý vedie register, do ktorého zápisom právnická osoba vzniká (napr. registrový súd, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a pod.). Tento orgán na poklade rozhodnutia súdu vykoná zápis v príslušnom registri, čím sa zabezpečí publicita zrušenia právnickej osoby a jej vstup do likvidácie.

 

Likvidácia

Samotná likvidácia sa vykoná podľa pravidiel ustanovených osobitnými predpismi, resp. ak takejto osobitnej právnej úpravy niet, likvidácia sa vykoná podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na ktorý bola zriadená, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak. Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii obchodných spoločností sa primerane použijú aj na likvidáciu inej právnickej osoby, pokiaľ z ustanovení upravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečo iné.

Náklady spojené s likvidáciou sa primárne uhrádzajú z majetku zrušovanej právnickej osoby. Trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania proti právnickej osobe vrátane trov vykonávacieho konania a likvidačného konania znáša štát, ak ich nemožno uhradiť z majetku právnickej osoby.

§ 31

Výkon trestu zákazu činnosti, trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc
a podporu poskytovanú z fondov
Európskej únie a trestu zákazu účasti
vo verejnom obstarávaní

(1)  Len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu činnosti, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká, ako aj orgánu, ktorý vydáva oprávnenie na výkon tejto činnosti alebo ktorý výkon tejto činnosti eviduje.

(2)  Len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká.

(3)  Len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis Úradu vlády Slovenskej republiky a tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká.

(4)  Len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis Úradu pre verejné obstarávanie a tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká.

Komentár k § 31

Znenie tohto ustanovenia upravuje

–   výkon trestu zákazu činnosti,

–   výkon trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie,

–   výkon trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie,

–   výkon trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

 

Výkon trestu zákazu činnosti

Podľa znenia odseku 1 po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu činnosti, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku tomu kto vedie obchodný register (vo vzťahu k obchodným spoločnostiam) alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká (napr. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré vedie register nadácií, register občianskych združení, register neinvestičných fondov, register nadácií a pod.).

Súčasne sa rovnopis takého rozsudku zasiela orgánu, ktorý vydáva oprávnenie na výkon tejto činnosti alebo ktorý výkon tejto činnosti eviduje (napr. ministerstvu spravodlivosti vo vzťahu k znaleckým ústavom, živnostenskému úradu a pod.).

Výkon činnosti zo strany odsúdenej právnickej osoby, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. To znamená, že kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

 

Výkon trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie

Podľa odseku 2 len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona. To znamená, že kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým sa zakazuje prijímať dotácie, subvencie alebo pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, sa uchádza alebo príjme dotáciu, subvenciu alebo pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, alebo napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým sa zakazuje účasť vo verejnom obstarávaní, sa zúčastní verejného obstarávania, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

 

Výkon trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis Úradu vlády Slovenskej republiky a tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona. Viď vyššie.

 

Výkon trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku Úradu pre verejné obstarávanie (pozri aj súvisiacu zmenu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Porušenie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona. Viď vyššie.

§ 32

Výkon trestu zverejnenia
odsudzujúceho rozsudku

(1)  Len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku, stal právoplatným, vyzve predseda senátu odsúdenú právnickú osobu, aby ho na svoje náklady v určenej lehote, v určenom rozsahu a určeným spôsobom zverejnila.

(2)  Ak odsúdená právnická osoba bez dostatočného ospravedlnenia nezverejní rozsudok v určenej lehote, v určenom rozsahu alebo určeným spôsobom, súd jej uloží poriadkovú pokutu do 16 500 eur. Poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane, a to až do splnenia uloženej povinnosti. Na možnosť uloženia poriadkovej pokuty, a to aj opakovane, musí byť právnická osoba vopred upozornená.

(3)  Ak súd považuje ospravedlnenie odsúdenej právnickej osoby podľa odseku 2 za dostatočné, určí novú lehotu na zverejnenie odsudzujúceho rozsudku.

(4)  Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Komentár k § 32

Znenie tohto ustanovenia upravuje výkon trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku. Zaviedol sa štandardný mechanizmus, podľa ktorého predseda senátu vyzve právnickú osobu, aby zverejnila právoplatný odsudzujúci rozsudok, a to

–   v určenej lehote,

–   v určenom rozsahu,

–   určeným spôsobom.

Uvedené určenie týchto skutočností musí byť obsiahnuté už v odsudzujúcom rozsudku. Pre zaistenie riadneho výkonu tohto trestu sa zaviedlo oprávnenie predsedu senátu uložiť právnickej osobe poriadkovú pokutu do výšky 16 500 eur, a to aj opakovane. K uloženiu poriadkovej pokuty dochádza v prípade, ak odsúdená právnická osoba bez dostatočného ospravedlnenia nezverejní rozsudok v určenej lehote, v určenom rozsahu alebo určeným spôsobom. Opakovane uložená pokuta môže byť až do samotného splnenia tejto povinnosti, ktorá právnickej osobe vyplýva z tohto zákona, pričom samotná právnická osoba je na možnosť uloženia poriadkovej pokuty za nesplnenie povinnosti dopredu upozornená a informovaná.

Právnická osoba má možnosť sa ospravedlniť, a ak súd považuje ospravedlnenie odsúdenej právnickej osoby za dostatočné, môže právnickej osobe určiť novú lehotu na zverejnenie odsudzujúceho rozsudku.

Sťažnosť proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty je prípustná a zároveň má odkladný účinok. Náklady spojené so zverejnením odsudzujúceho rozsudku zásadne znáša právnická osoba.

§ 33

Podmienečné upustenie od výkonu

zvyšku niektorých trestov

(1)  Na podmienečné upustenie od zvyšku trestu zákazu činnosti, trestu zákazu prijímať dotácie a subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa primerane použijú ustanovenia § 69 a 70 Trestného zákona o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti.

(2)  O podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu prijímať dotácie a subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní predseda senátu upovedomí toho, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká, ako aj orgán, ktorý vydáva oprávnenie na výkon tejto činnosti alebo ktorý výkon tejto činnosti eviduje.

(3)  O podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní predseda senátu upovedomí aj Úrad vlády Slovenskej republiky a Úrad pre verejné obstarávanie.

Komentár k § 33

Vzhľadom na charakter trestu zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa ustanovilo podobne ako v prípade trestu zákazu činnosti, pripustiť podmienečné upustenie od výkonu zvyšku týchto trestov.

Subsidiárne sa v tomto prípade použijú z hľadiska podmienok podmienečného upustenia od výkonu zvyšku týchto trestov ustanovenia Trestného zákona o podmienečnom upustení od zvyšku trestu zákazu činnosti.

 

Podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti

Po výkone polovice trestu zákazu činnosti môže súd podmienečne upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu trestu spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný.

Pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti súd určí skúšobnú dobu až na päť rokov, nie však kratšiu ako zvyšok trestu; skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti rozhodnutia o tomto upustení.

Odsúdenému, u ktorého súd podmienečne upustil od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, môže súd uložiť primerané obmedzenia a povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; spravidla mu tiež uloží, aby podľa svojich síl nahradil škodu spôsobenú trestným činom alebo jej časť, ktorú zároveň určí.

Súd nemôže podmienečne upustiť od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, ak ide o trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, ktorý bol uložený odsúdenému,

–   ktorému už bol takýto trest zákazu činnosti uložený v predchádzajúcich desiatich rokoch za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky alebo za iný trestný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky, alebo

–   ktorý už bol v predchádzajúcich desiatich rokoch za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky, ako je uvedený v písmene a), postihnutý zákazom činnosti viesť motorové vozidlo.

Súd nemôže podmienečne upustiť od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, ak bol trest zákazu činnosti uložený podľa § 61 ods. 3 až 5 Trestného zákona.

Ak odsúdený, u ktorého sa podmienečne upustilo od zvyšku trestu zákazu činnosti, viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.

Ak súd vyslovil, že sa odsúdený osvedčil, má sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o upustení od vykonania zvyšku trestu zákazu činnosti nadobudlo právoplatnosť.

Rovnako sa má za to, že trest zákazu činnosti bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti nadobudlo právoplatnosť, ak súd bez viny odsúdeného nenariadil do roka od uplynutia skúšobnej doby, že odsúdený zvyšok trestu vykoná.

 

Oznámenie o podmienečnom upustení od výkonu trestu

Povinnosťou predseda senátu je upovedomiť

–   toho, kto vedie obchodný register,

–   toho, kto vedie iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká,

–   orgán, ktorý vydáva oprávnenie na výkon tejto činnosti,

–   orgán, ktorý výkon tejto činnosti eviduje

o tom, že došlo k podmienečnému upusteniu od výkonu zvyšku trestu.

Povinnosťou predsedu senátu je o uvedenej skutočnosti upovedomiť aj Úrad vlády Slovenskej republiky a Úrad pre verejné obstarávanie.

šiesta ČASŤ

Spoločné, prechodné
a záverečné ustanovenia

§ 34

Osobitné ustanovenia
o právnom styku s cudzinou

(1)  Pri právnom styku s cudzinou sa voči právnickým osobám primerane použije piata časť Trestného poriadku, ak medzinárodná zmluva alebo osobitné predpisy⁹⁾ neustanovujú inak.

(2)  Na konanie o výkone trestu podľa § 10 ods. 1 písm. a), f) až i) uloženého na základe uznaného cudzieho rozhodnutia sa použije tento zákon.

Komentár k § 34

Vo vzťahu k právnemu styku s cudzinou platí zásada subsidiarity (pomoci) piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou, ak medzinárodná zmluva alebo osobitný zákon neustanovujú inak, v opačnom prípade sa postupuje podľa medzinárodnej zmluvy alebo osobitného zákona. Osobitným zákonom je napríklad

–   zákon č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon,

–   zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok,

–   zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ustanovenie taktiež rieši postup a konanie v prípade uznávania cudzích rozhodnutí.

Platí, že samotné uznávacie konanie sa spravuje príslušnými ustanoveniami piatej časti Trestného poriadku o uznávaní cudzích rozhodnutí, pričom samotný výkon takéhoto uznaného rozhodnutia sa spravuje týmto zákonom.

§ 35

Trovy

Trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania proti právnickej osobe vrátane trov vykonávacieho konania a likvidačného konania znáša štát, ak ich nemožno uhradiť z majetku právnickej osoby.

Komentár k § 35

Znenie tohto ustanovenia vychádza z § 553 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zásadu, podľa ktorej trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania znáša štát modifikuje tak, že tieto trovy sa prioritne uhrádzajú z majetku spoločnosti a až ak tento postup nie je možný, uhrádza ich štát. Tento postup sa uplatní aj v likvidačnom konaní, ktoré nasleduje po skončení trestného konania v súvislosti s výkonom trestu zrušenia právnickej osoby.

Poznámka

Podľa Trestného poriadku trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania vrátane trov vykonávacieho konania znáša štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného, ani výdavky spojené so zvolením obhajcu a splnomocnenca. Štát však znáša trovy na povinnú obhajobu, ktoré vznikli obvinenému v dôsledku dovolania podaného ministrom spravodlivosti alebo generálnym prokurátorom. Štát znáša aj trovy obvineného spojené s plnením uložených obmedzení a povinností, ak z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno od uloženia povinnosti uhradiť trovy spojené s plnením uložených obmedzení a povinností celkom alebo čiastočne upustiť; to neplatí, ak ide o toxikologický rozbor krvi, ak bol vyhodnotený ako pozitívny.

§ 36

Podľa tohto zákona sa postupuje, ak bol trestný čin spáchaný po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Komentár k § 36

Rešpektujúc ústavné zásady posudzovania trestnosti (čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky) sa ustanovilo, aby zákon postihoval výlučne konania, ktoré nastali po jeho účinnosti.

Podľa Ústavy SR platí, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

§ 37

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

Komentár k § 37

Transpozičné ustanovenie odkazujúce na prílohu zákona, ktorá obsahuje zoznam preberaných právne záväzných dokumentov Európskej únie.

Čl. II

Zmeny zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Komentár k čl. II

V nevyhnutnom rozsahu sa zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb upravili a doplnili aj zákony upravujúce vzťahy právnických osôb tak, aby v príslušnom registri alebo inej úradnej evidencii mohli byť uvádzané aj tresty uložené právnickej osobe v trestnom konaní a aby trest zrušenia právnickej osoby a jej likvidácia boli vykonateľné.

Úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Občiansky zákonník upravuje aj právne vzťahy z duševného vlastníctva, ak tieto vzťahy neupravujú iné zákony.

Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

V súvislosti s trestnou zodpovednosťou právnických osôb treba poukázať aj na tú skutočnosť, že štátnym orgánom, ktoré vedú príslušný register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká, sa zasielajú len rozhodnutia, teda oznamujú právoplatne uložené tresty, ktorými sa ukladá trest zrušenia právnickej osoby, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie a trest zákazu činnosti. S uvedeným súvisia aj ustanovenia o výkone týchto trestov. V prípade trestu zrušenia právnickej osoby je rozhodnutie súdu podkladom pre vykonanie všetkých úkonov spojených s likvidáciou právnickej osoby. V prípade trestov, ktorými sa zakazuje určitá činnosť alebo konania, sa takto zabezpečuje materiálna publicita obmedzenia činnosti právnickej osoby. Ostatné tresty sa oznamovať nemusia.

Združenie podľa Občianskeho zákonníka nadobúda právnu spôsobilosť zápisom do registra združení vedeného na okresnom úrade v sídle kraja, príslušnom podľa sídla združenia. Do registra sa zapisuje názov a sídlo združenia, predmet jeho činnosti, orgány, prostredníctvom ktorých združenie koná, a mená osôb vykonávajúcich ich pôsobnosť, ako aj údaje o nezahladených trestoch uložených združeniu v trestnom konaní a nevykonaných trestoch postihujúcich právnych nástupcov združenia.

Čl. III

Zmeny zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. III

Trestný zákon upravuje základy trestnej zodpovednosti, druhy trestov, druhy ochranných opatrení, ich ukladanie a skutkové podstaty trestných činov.

 

Páchateľstvo

Páchateľ trestného činu je ten, kto trestný čin spáchal sám. Páchateľom trestného činu môže byť fyzická osoba a právnická osoba za podmienok ustanovených osobitným predpisom.

Podľa právnej úpravy Trestného zákona sa páchateľstvo trestného činu obmedzovalo výlučne na fyzické osoby, nakoľko trestnú zodpovednosť právnických osôb Trestný zákon v znení účinnom do 1. 7. 2016 nepripúšťal. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb nevyhnutne vyžadovalo modifikáciu vymedzenia všeobecného páchateľstva podľa § 19 ods. 2 Trestného zákona, a to tak, že Trestný zákon ako kódex priamo a vyslovene pripúšťa od 1. 7. 2016 aj páchateľstvo právnických osôb, pričom právna úprava trestnej zodpovednosti je upravená v osobitnom zákone, ktorým je zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

 

Ochranné opatrenia

K ochranným opatreniam patrí ochranné liečenie, ochranná výchova, ochranný dohľad, detencia, zhabanie veci a zhabanie časti majetku.

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa od 1. 7. 2016 upustilo od predchádzajúceho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ochranných opatrení zhabanie majetku (§ 83a) a zhabanie peňažnej čiastky (§ 83b).

Na tento účel sa zrušila aj právna úprava týchto ochranných opatrení v Trestnom zákone.

 

Neoprávnené vyrobenie, používanie alebo prechovávanie overovacej značky meradla alebo zabezpečovacej značky meradla

Kto neoprávnene vyrobí, pozmení, napodobní, spojí alebo falšuje overovaciu značku meradla alebo zabezpečovaciu značku meradla na účel použiť ju ako pravú alebo na taký účel ju prepravuje alebo poskytne inému alebo neoprávnene prechováva overovacie značky meradla alebo zabezpečovacie značky meradla na účel použiť ich ako pravé, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Kto neoprávnene vyrobí, prechováva, obstará si alebo inak zadováži, poskytne inému alebo použije raznicu, nástroj alebo iný prostriedok špeciálne prispôsobený na spáchanie činu uvedeného v odseku 1, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin vyššie uvedený

–   závažnejším spôsobom konania,

–   vo väčšom rozsahu, alebo

–   z osobitného motívu.

Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin vyššie uvedený

–   vo veľkom rozsahu, alebo

–   ako člen nebezpečného zoskupenia.

Novým ustanovením § 219a sa od 1. 7. 2016 upravila nová skutková podstata trestného činu spočívajúca v neoprávnenom vyrobení, používaní alebo prechovávaní overovacej značky meradla alebo zabezpečovacej značky meradla podľa § 2 písm. k) a l) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z. na účel použiť ju ako pravú. Potreba ustanovenia novej skutkovej podstaty trestného činu bola daná neustálym a výrazným nárastom protispoločenskej činnosti spočívajúcej v neoprávnenom odbere komodít ako elektrická energia, zemný plyn alebo voda, ktorý je podľa osobitných zákonov považovaný za neoprávnený práve v dôsledku porušenia alebo falšovania zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, ktorého funkciu plní overovacia značka meradla alebo zabezpečovacia značka meradla. Iba množstvo odhaleného neoprávnene odobratého zemného plynu v dôsledku poškodených, chýbajúcich alebo falšovaných značiek meradla dosiahlo v roku 2013 takmer 3 milióny m³ (ročná spotreba rodinného domu, ktorý využíva plyn na kúrenie je 1 500 – 2 500 m³). Bolo možné pritom dôvodne predpokladať latentnosť páchania tejto trestnej činnosti, pričom odhalené prípady predstavovali iba „špičku ľadovca“ z celkového množstva všetkých takých skutkov.

Orgány činné v trestnom konaní v minulosti nemohli postihovať osoby, ktoré najmä organizovanou formou vykonávali úpravy stavov počítadiel na meradlách spotreby uvedených komodít, a to ani pri zadržaní týchto osôb s nástrojmi (raznicami a značkami) umožňujúcimi neoprávnené označovanie meradiel overovacími značkami alebo zabezpečovacími značkami po úprave stavu meradiel.

Prípady dokázaných falošných overovacích značiek a zabezpečovacích značiek následne postupovali okresným úradom na prejednanie priestupku, ktoré ich odložili záznamom a vo veci nevykonávali žiadne šetrenie smerujúce k odhaleniu páchateľa. Preto sa ustanovilo, aby trestným činom bolo samotné neoprávnené vyrobenie overovacej značky alebo zabezpečovacej značky, resp. raznice. Prísnejšie je od 1. 7. 2016 posudzovaný taký čin, ktorý je vykonaný závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou) alebo z osobitného motívu (napr. na objednávku). Pokiaľ takým činom je spôsobená škoda, ide o súbeh s trestným činom krádeže, nakoľko neoprávnené osadenie overovacej značky a zabezpečovacej značky je vykonávané po znížení stavu na počítadle meradla príslušnej komodity.

 

Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie

Od 1. 7. 2016 sa precizovala predchádzajúca právna úprava skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe. To znamená, že kto použije alebo predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad, alebo neposkytne povinné údaje, alebo použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v zastúpení Európskej únie na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožní spôsobenie sprenevery alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

 

Marenie výkonu úradného rozhodnutia

Kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že

–   bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,

–   bez povolenia a bez vážneho dôvodu sa počas výkonu trestu zákazu pobytu zdržiava v mieste alebo obvode, na ktorý sa tento trest vzťahuje, alebo nedodržiava obmedzenia a povinnosti, ktoré mu uložil súd v súvislosti s výkonom tohto trestu,

–   bez povolenia a bez vážneho dôvodu sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, hoci mu bol uložený trest vyhostenia alebo mu bol pobyt na území Slovenskej republiky zakázaný,

–   vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

–   napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým sa zakazuje prijímať dotácie, subvencie alebo pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, sa uchádza alebo príjme dotáciu, subvenciu alebo pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, alebo napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým sa zakazuje účasť vo verejnom obstarávaní, sa zúčastní verejného obstarávania,

–   dopustí sa závažného konania, aby zmaril účel ochranného liečenia alebo ochrannej výchovy, ktoré mu uložil súd, alebo inak, najmä útekom z ústavu, výkon takých rozhodnutí podstatne sťažuje,

–   dopustí sa závažného konania, aby zmaril účel väzby alebo trestu,

–   dopustí sa závažného alebo opakovaného konania, aby zmaril vykázanie zo spoločného obydlia vydané podľa osobitného predpisu alebo na základe neodkladného opatrenia súdu,

–   dopustí sa závažného alebo opakovaného konania, aby zmaril zákaz alebo obmedzenie kontaktu, vstupu alebo priblíženia sa vydané a osvedčené podľa osobitného predpisu alebo vydané na základe rozhodnutia súdu v civilnom procese,

–   zúčastní sa na verejnom podujatí, na ktoré sa vzťahuje trest zákazu účasti na verejných podujatiach alebo nedodržiava obmedzenia a povinnosti, ktoré mu súd uložil v súvislosti s výkonom tohto trestu,

–   dopustí sa závažného konania, ktorým marí výkon uloženého ochranného dohľadu, alebo

–   napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, úpravách alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, vykonáva práce, úpravy alebo inak pokračuje v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov,

potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom a s tým súvisiacich trestov pre právnické osoby, konkrétne trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákazu účasti vo verejnom obstarávaní bolo potrebné rozšíriť predchádzajúci výpočet rozhodnutí, ktorých marenie zakladá trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. Zavedenie týchto nových trestov spočívajúcich v zákaze určitej činnosti, či konania si nevyhnutne vyžadovalo rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, čím sa vytvorili predpoklady pre zabezpečenie riadneho výkonu novo zavádzaných trestov. Svojou povahou ide o tresty podobné ako trest zákazu činnosti [§ 348 ods. 1 písm. d)]. Z povahy veci je zrejmé, že páchateľom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa nového písm. e) v § 348 ods. 1 môže byť len právnická osoba.

Uvedené doplnenie § 348 má od 1. 7. 2016 v praxi ten následok, že právnická osoba, ktorá poruší súdom uložený zákaz prijímať dotácie a subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, sa dopustí protiprávneho konania, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

Čl. IV

Zmeny zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. IV

Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.

 

Zúčastnená osoba

S ohľadom na očakávanú zvýšenú náročnosť vedenia trestného konania zo strany orgánov činných v trestnom konaní sa ustanovilo, že v trestnom konaní proti právnickej osobe sa vykoná vždy vyšetrovanie, ktoré vykoná vyšetrovateľ Policajného zboru, resp. vyšetrovateľ colnej správy [policajt podľa § 10 ods. 8 písm. a) a b)].

Zúčastnená osoba je osoba, ktorej môže byť, podľa návrhu má byť alebo bola zhabaná vec alebo časť majetku. Zúčastnená osoba má právo

–   po podaní návrhu na uloženie ochranného opatrenia vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, o ktoré sa návrh opiera,

–   byť prítomná na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí, robiť na nich návrhy, predkladať dôkazy a nazerať do spisov,

–   podávať v prípadoch ustanovených týmto zákonom opravné prostriedky.

 

Ochranné opatrenia

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa od 1. 7. 2016 upustilo od predchádzajúceho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ukladania ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a Trestného zákona a zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona. Na tento účel sa zrušila predchádzajúca právna úprava ukladania týchto dvoch ochranných opatrení naprieč Trestným poriadkom, ktorá bola zavedená zákonom č. 224/2010 Z. z.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákonom č. 224/2010 Z. z. došlo okrem iného aj k rozšíreniu procesných práv zúčastnenej osoby, t. j. osoby, ktorej majetok je postihovaný ochranným opatrením zhabaním veci.

Tento zákonný štandard procesných práv zostal novou právnou úpravou trestnej zodpovednosti právnických osôb nedotknutý.

 

Cudzie rozhodnutie

V nadväznosti na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa nanovo koncipovala právna úprava výkonu cudzieho rozhodnutia vo vzťahu k právnickým osobám modifikáciou predmetných ustanovení piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou.

Vykonať rozhodnutie súdu iného štátu v trestnej veci, čiže cudzie rozhodnutie, ktorým sa uložil trest, možno na území Slovenskej republiky, len ak bolo uznané slovenským súdom.

Cudzie rozhodnutie možno uznať vo výroku, ktorým

–   bola vyslovená vina, ale uloženie trestu bolo podmienečne odložené,

–   bol uložený trest odňatia slobody alebo podmienečný trest odňatia slobody,

–   bol uložený peňažný trest alebo zákaz činnosti,

–   bol premenený podmienečný trest alebo peňažný trest na trest odňatia slobody,

–   bolo vyslovené prepadnutie majetku alebo jeho časti, alebo veci alebo zhabanie veci, ak sa nachádzajú na území Slovenskej republiky (ďalej len „cudzie majetkové rozhodnutie“),

–   bol uložený ochranný dohľad alebo detencia, alebo

–   bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní alebo trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku.

Cudzie rozhodnutie, ktorým sa zmenilo už uznané cudzie rozhodnutie vo výroku o vine v prospech odsúdeného, má účinky na území Slovenskej republiky bez uznania.

Po právoplatnosti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia voči právnickej osobe krajský súd bez meškania upovedomí toho, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká a orgán, ktorý má rozhodnutie vykonať.

Čl. V

Zmeny zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. V

Samostatnú skupinu novelizovaných zákonov, ktorá bola súčasne najpočetnejšia, predstavovali zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia, je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v minulosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostal zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb zachovaný, pričom došlo k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia a k zmene s tým súvisiacich, najmä procesných, ustanovení.

Podstata novelizácie spočívala primárne v rozšírení podmienok, ktoré musí právnická osoba spĺňať aj o podmienku bezúhonnosti. Ďalej sa podľa potreby a v nevyhnutnom rozsahu zmenili aj niektoré súvisiace ustanovenia, a to najmä ak ide o preukazovanie splnenia tejto podmienky (výpis z registra trestov ako povinná príloha žiadosti a pod.).

Súčasne sa do týchto zákonov vzhľadom na závažnosť problematiky trestnej zodpovednosti doplnili všetky tieto osobitné zákony o prechodné ustanovenia, ktorých cieľom bolo zabezpečiť bezproblémovú aplikáciu posudzovania bezúhonnosti právnických osôb v osobitných povoľovacích, či licenčných konaniach, ktoré neboli ku dňu účinnosti zákona právoplatne skončené. Ustanovilo sa, aby sa tieto konania z hľadiska procesného dokončili podľa predchádzajúcich predpisov. Ak sa konajúci štátny orgán dozvedel počas konania o tom, že právnická osoba bola právoplatné odsúdená pre trestný čin, ktorého spáchaním prestala byť táto právnická osoba bezúhonnou, má konajúci štátny orgán možnosť neudeliť povolenie, či licenciu. V tomto prípade však išlo skôr o výnimočné prípady, nakoľko trestnú zodpovednosť právnických osôb možno vyvodzovať len pre skutky, ktoré nastanú po účinnosti zákona (k tomu pozri § 2 ods. 1 Trestného zákona).

Ak dôjde k oznámeniu zo strany súdu o právoplatnom odsúdení právnickej osoby po právoplatnom skončení konania podľa osobitného predpisu, ktorý je novelizovaný, tak príslušný štátny orgán začne konanie, ktoré povedie k odňatiu licencie, povolenia alebo oprávnenia z dôvodu, že príslušná právnická osoba nespĺňa podmienky pre jeho vydanie.

K takto novelizovaným zákonom patrí zákon o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, ktorého účelom je ustanoviť podmienky vykonávania banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom najmä z hľadiska racionálneho využívania ložísk nerastov, bezpečnosti práce a prevádzky, ochrany pracovného prostredia, ako aj podmienky používania výbušnín a upraviť organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej banskej správy.

 

Banské oprávnenie

Účelom zmeny zákona o banskej činnosti bolo doplnenie podmienky bezúhonnosti právnickej osoby, ktorá je žiadateľom o vydanie banského oprávnenia ako jednej z podmienok, ktorú musí právnická osoba spĺňať pre vydanie tohto oprávnenia. Preukazovať ju musí právnická osoba výpisom z registra trestov.

Banské oprávnenie možno vydať fyzickej osobe, ak je spôsobilá na právne úkony, je bezúhonná a preukáže odbornú spôsobilosť zodpovedného vedúceho zamestnanca podľa § 6 ods. 1 na požadovanú činnosť. Ak sa banské oprávnenie vydáva právnickej osobe, musí požiadavky bezúhonnosti a odbornej spôsobilosti zodpovedného vedúceho zamestnanca spĺňať ten, kto je jej štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu; požiadavku bezúhonnosti musí spĺňať aj právnická osoba, ktorej sa vydáva banské oprávnenie. Banské oprávnenie možno vydať aj vtedy, ak požiadavku odbornej spôsobilosti zodpovedného vedúceho zamestnanca spĺňa zodpovedný zástupca fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorý s vykonávaním tejto funkcie vyjadril písomný súhlas, má spôsobilosť na právne úkony, je bezúhonný a má bydlisko na území Slovenskej republiky. Zodpovedný vedúci zamestnanec musí byť pri vykonávaní funkcie v pracovnoprávnom vzťahu alebo inom právnom vzťahu s držiteľom banského oprávnenia a musí byť zrejmé, akým spôsobom podľa vnútorných predpisov právnickej osoby alebo podľa zmluvy koná za právnickú osobu.

K žiadosti o vydanie alebo zmenu banského oprávnenia sa musí pripojiť

–   osvedčenie o odbornej spôsobilosti zodpovedného vedúceho zamestnanca,

–   súhlas zodpovedného vedúceho zamestnanca s ustanovením do funkcie, ak ním nie je sama fyzická osoba, osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu,

–   údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov osoby, ktorá žiada o vydanie banského oprávnenia, a zodpovedného zástupcu, ak bol ustanovený; u právnickej osoby aj údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu,

–   za osoby, ktoré majú bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, sa namiesto výpisu z registra trestov pripojí doklad vydaný príslušným orgánom v členskom štáte podľa zákona o uznávaní odborných kvalifikácií.

Čl. VI

Zmeny zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. VI

Občania majú právo slobodne sa združovať. Na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie štátneho orgánu. Tento zákon sa nevzťahuje na združovanie občanov v politických stranách a politických hnutiach, na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní, v cirkvách a náboženských spoločnostiach, na výkon práva poľovníctva.

Osobitosťou zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov je to, že bo prijatý pred zákonom č. 509/1991 Zb. ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník a Obchodným zákonníkom. Novelizácia Občianskeho zákonníka, tak aj prijatie Obchodného zákonníka okrem iného výrazným spôsobom zasiahlo právnu úpravu právnických osôb, ktorá pretrvávala až do roku 2016. Zákon o združovaní občanov je teda v porovnaní s úpravou súkromnoprávnych kódexov prekonaný, keďže je úprava zániku občianskych združení nekorešponduje so všeobecnou úpravou zániku právnických osôb. V zákone o združovaní občanov absentoval inštitút zrušenia právnickej osoby, t. j. postupnosť predpokladaná ako Občianskym zákonníkom, tak aj Obchodným zákonníkom zrušenie – likvidácia – zánik, je v prípade občianskych združení modifikovaná do podoby zánik – likvidácia.

Novelizácia zákona o združovaní občanov v súvislosti so zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb zahŕňala preto rozšírenie dôvodov zániku občianskeho združenia, a to tak, že v právoplatné uloženie trestu zrušenia právnickej osoby je na základe osobitnej zákonnej úpravy vyvolávať zánik občianskeho združenia (a jeho následnú likvidáciu), nakoľko zákon o združovaní občanov nepozná inštitút zrušenia občianskeho združenia. Z hľadiska dopadov tohto trestu však ide o rovnocennú právnu úpravu ako v prípade ostaných právnických osôb.

V bode 2 sa rozširuje právna úprava, ktorá zakladá oprávnenie (povinnosť) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vymenovať likvidátora občianskeho združenia, a teda ministerstvo vnútra bude vymenúvať likvidátora aj tých občianskych združení, ku ktorých zániku dôjde v dôsledku právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

Zrušenie a zánik združenia

Združenie sa zrušuje

–   dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným združením,

–   právoplatným rozhodnutím ministerstva o jeho rozpustení,

–   právoplatným rozhodnutím súdu v trestnom konaní, alebo

–   vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

Pokiaľ stanovy združenia neurčujú spôsob dobrovoľného rozpustenia alebo zlúčenia s iným združením, rozhoduje o ňom jeho najvyšší orgán. Tento orgán oznámi zánik združenia do 15 dní príslušnému ministerstvu.

Na zrušenie a zánik združenia sa primerane použijú všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o zrušení a zániku obchodných spoločností, ak tento zákon neustanovuje inak. Združenie zaniká ku dňu výmazu z registra mimovládnych neziskových organizácií.

Pri zrušení združenia podľa § 12 ods. 1 písm. b) a c) vykoná likvidáciu likvidátor určený ministerstvom.

Novým zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa rozšírila právna úprava, ktorá zakladá oprávnenie (povinnosť) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vymenovať likvidátora občianskeho združenia, a teda ministerstvo vnútra vymenúva likvidátora aj tých občianskych združení, ku ktorých zániku dochádza v dôsledku právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

Čl. VII

Zmeny zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. VII

Cirkvi a náboženské spoločnosti registruje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, čiže ide o registrujúci orgán.

Návrh na registráciu podáva najmenej trojčlenný prípravný orgán cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ktorého členmi musia byť plnoleté osoby. Návrh podpíšu všetci členovia prípravného orgánu a uvedú svoje mená a priezviská, rodné čísla a bydlisko.

Ďalej uvedú, kto z členov prípravného orgánu je splnomocnencom, ktorý je oprávnený konať v ich mene.

Návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti prípravný orgán cirkvi alebo náboženskej spoločnosti uvedený v § 10 ods. 2 môže podať, ak preukáže, že sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti hlási najmenej 50 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky.

Registrujúci orgán vedie evidenciu všetkých právnických osôb podľa tohto zákona, včítane tých, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkví a náboženských spoločností, pokiaľ nepodliehajú inej evidencii alebo registrácii a upraví jej podmienky. Registruje tiež nezahladené tresty uložené im súdom v trestnom konaní, ako aj nevykonané tresty postihujúce ich právnych nástupcov.

Čl. VIII

Zmeny zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. VIII

Tento zákon upravuje podmienky živnostenského podnikania (živnosť) a kontrolu nad ich dodržiavaním. Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

 

Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti

Podľa predchádzajúceho znenia živnostenského zákona bol jednou z prekážok prevádzkovania živnosti súdom uložený zákaz činnosti týkajúci sa konkrétnej živnosti (§ 8 ods. 5 cit. zákona). Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb a s tým súvisiacu možnosť uloženia zákazu činnosti, ktorý sa môže týkať aj činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia, bolo potrebné, aby bola právna úprava doplnená aj o právnické osoby.

Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami sú:

–   dosiahnutie veku 18 rokov,

–   spôsobilosť na právne úkony,

–   bezúhonnosť,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený. Za bezúhonného sa nepovažuje osoba, ktorá vo vzťahu k predmetu podnikania nespĺňa ani podmienky bezúhonnosti podľa zákona o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii. U slovenskej právnickej osoby musí všeobecné podmienky spĺňať fyzická osoba alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom. Podmienku bezúhonnosti, ako sme už uviedli, musí spĺňať aj právnická osoba.

 

Prekážky prevádzkovania živnosti

Živnosť nemôže prevádzkovať fyzická osoba ani právnická osoba, na ktorej majetok bol zrušený konkurz, po dobu troch rokov po zrušení konkurzu alebo po opätovnom potvrdení núteného vyrovnania, nie však skôr ako po jednom roku od vyporiadania jej záväzkov, ktoré sa viažu ku konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu. Ak podnikateľ spôsobil konkurz alebo nútené vyrovnanie úmyselne, môže prevádzkovať živnosť najskôr po piatich rokoch od úplného vyporiadania jeho záväzkov, ktoré sa viažu ku konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu.

Uvedené sa vzťahuje aj na fyzickú alebo právnickú osobu, voči ktorej sa v uvedenej dobe navrhlo vyhlásenie konkurzu, návrh sa však zamietol pre nedostatok majetku dostačujúceho aspoň na úhradu trov konania.

Na prekážku sa neprihliada, ak došlo ku konkurzu alebo k nútenému vyrovnaniu v dôsledku úpadku alebo trestného činu tretej osoby. Živnostenský úrad môže odpustiť prekážku, ak hospodárske pomery osoby a jej správanie nasvedčujú, že pri prevádzkovaní živnosti bude riadne plniť svoje záväzky. Prekážku nemožno odpustiť, ak na podnikateľov majetok vyhlásil súd počas piatich rokov dvakrát konkurz alebo ak konkurz bol vyvolaný úmyselne.

Živnosť nemôže prevádzkovať osoba, ktorej uložil súd alebo správny orgán zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti, dokiaľ zákaz trvá.

Účelom zmeny v ustanovení § 8 ods. 5 bolo rozšíriť prekážky prevádzkovania živnosti aj o trest zákazu činnosti uložený právnickej osobe.

 

Živnostenské oprávnenie

Oprávnenie prevádzkovať živnosť (živnostenské oprávnenie) vzniká právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a fyzickým osobám dňom ohlásenia, alebo ak je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom; za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa § 45, 45a a 46. Fyzickým osobám s bydliskom v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo zmluvným štátom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré nemajú udelený pobyt na území Slovenskej republiky, vzniká živnostenské oprávnenie najskôr dňom udelenia povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky. Podanie, ktoré spĺňa náležitosti ohlásenia a obsahuje predmet podnikania, na ktorý už podnikateľovi vzniklo živnostenské oprávnenie alebo ktorý nie je živnosťou, nie je ohlásením.

Na žiadosť zakladateľov, prípadne orgánov alebo osôb oprávnených podať návrh na zápis slovenskej právnickej osoby do obchodného registra, vydá živnostenský úrad osvedčenie o živnostenskom oprávnení pred zápisom do tohto registra, ak je preukázané, že právnická osoba bola založená a spĺňa určené podmienky; ustanovenie § 6 ods. 3 druhej vety sa v tomto prípade nepoužije. Pri nesplnení určených podmienok sa im o tom vydá rozhodnutie.

Zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa zosúladilo znenie § 10 ods. 4 s § 6 ods. 3, a to v súvislosti s vydávaním živnostenského oprávnenia založené právnickej osobe, ktorá ešte nebola zapísaná do obchodného registra, čo znamená, že nevznikla.

 

Zánik živnostenského oprávnenia

Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby zruší živnostenské oprávnenie, ak

–   podnikateľ už nespĺňa podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) okrem prípadu podľa § 6 ods. 1 písm. b), ak bol ustanovený zodpovedný zástupca; živnostenský úrad môže namiesto zrušenia živnostenského oprávnenia z dôvodu nespĺňania podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c) živnostenské oprávnenie pozastaviť až do času, kým podnikateľ opätovne začne túto podmienku spĺňať,

–   nastanú prekážky podľa § 8 ods. 1 až 3,

–   podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné,

–   Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky podá podnet podľa osobitného predpisu,

–   Slovenská obchodná inšpekcia podá podnet podľa osobitného predpisu,

–   Úrad pre reguláciu hazardných hier podá podnet podľa osobitného predpisu.

Tak ako je dôvodom zrušenia živnostenského oprávnenia strata bezúhonnosti pre fyzické osoby, tak je dôvodom zrušenia aj v prípade právnických osôb.

Čl. IX

Zmeny zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. IX

Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (poplatkový úkon) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené.

Zmena zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zohľadnila existenciu trestnej zodpovednosti právnických osôb pri vydávaní potvrdenia o predchádzajúcom odsúdení v členskom štáte Európskej únie.

Čl. X

Zmeny zákona Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. X

Zákon o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov upravuje postavenie daňových poradcov a ich činnosť pri poskytovaní daňového poradenstva a postavenie asistentov daňových poradcov a zriadenie a pôsobnosť Slovenskej komory daňových poradcov. Daňový poradca poskytuje daňové poradenstvo fyzickým osobám a právnickým osobám (ide o klienta) za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

Zmena zákona o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov mala za cieľ jednak zaviesť podmienku bezúhonnosti aj u právnických osôb, ktoré poskytujú daňové poradenstvo a rovnako aj zohľadniť stratu bezúhonnosti právnickej osoby ako podmienku vyčiarknutia zo zoznamu daňových poradcov.

Komora zapíše bezodkladne odo dňa, keď jej bola doručená žiadosť o zápis do zoznamu, právnickú osobu, ktorá má v predmete činnosti daňové poradenstvo, je bezúhonná a v ktorej majú daňoví poradcovia zapísaní v zozname účasť na základnom imaní alebo hlasovacích právach spoločnosti najmenej 50 %. Ku dňu zápisu do zoznamu vydá komora právnickej osobe osvedčenie na výkon daňového poradenstva.

Čl. XI

Zmeny zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XI

Týmto zákonom sa zriadila Národná banka Slovenska ako nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk; Národná banka Slovenska je aj súčasťou Eurosystému ako systému centrálneho bankovníctva eurozóny v rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Národná banka Slovenska je právnickou osobou so sídlom v Bratislave; nezapisuje sa do obchodného registra.

Národná banka Slovenska v rozsahu svojej pôsobnosti vydáva všeobecne záväzné právne predpisy, ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon; všeobecne záväzné právne predpisy Národnej banky Slovenska sa vyhlasujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska vedie konania a vydáva rozhodnutia. Národná banka Slovenska má v majetkovoprávnych vzťahoch pri nakladaní s vlastným majetkom postavenie podnikateľa.

 

Bankovky a mince

Bankovky a mince môžu v Slovenskej republike spracovávať pre iné osoby Národná banka Slovenska, banky na základe bankového povolenia a spracovatelia bankoviek a mincí. Spracovateľom je podnikateľská právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike, ktorá spracováva bankovky a mince pre iné osoby na základe udeleného povolenia na spracovávanie bankoviek a mincí.

O udelení povolenia na spracovávanie bankoviek a mincí rozhoduje Národná banka Slovenska na základe písomnej žiadosti. Na udelenie povolenia na spracovávanie bankoviek a mincí musia byť splnené viaceré podmienky, medzi ktoré patrí aj podmienka, že spracovateľ nebol právoplatne odsúdený pre trestný čin majetkovej povahy, za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie ani za úmyselný trestný čin, pričom táto skutočnosť sa preukazuje a dokladuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

Čl. XII

Zmeny zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XII

Tento zákon upravuje

–   práva a povinnosti tuzemca a cudzozemca pri obchodovaní s devízovými hodnotami, pri nadobúdaní nehnuteľností, pri poskytovaní finančných úverov do zahraničia, pri prijímaní finančných úverov zo zahraničia, pri investovaní v zahraničí, pri ohlasovacej povinnosti, pri povinnosti prevodu peňažných prostriedkov do tuzemska a pri iných devízovoprávnych vzťahoch upravených týmto zákonom,

–   pôsobnosť devízových orgánov,

–   devízový dohľad.

 

Devízová licencia

Žiadateľ o devízovú licenciu, ktorým je právnická osoba, musí na udelenie devízovej licencie spĺňať tieto podmienky:

–   byť dôveryhodnou osobou,

–   fyzické osoby, prostredníctvom ktorých sa bude vykonávať povolená činnosť, musia spĺňať stanovené podmienky,

–   fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, musí byť dôveryhodnou osobou.

Za dôveryhodnú osobu sa na účely tohto zákona považuje osoba, ktorá nebola odsúdená za trestný čin hospodársky alebo trestný čin proti majetku, trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie alebo úmyselný trestný čin.

Táto dôveryhodnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov; ak ide o cudzinca, dôveryhodnosť sa preukazuje a dokladuje dokladom obdobným výpisu z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo štátu, kde sa obvykle zdržiava, a to dokladom nie starším ako tri mesiace a predloženým spolu s jeho úradne overeným prekladom do slovenského jazyka. Fyzická osoba, ktorá je štátnym občanom Slovenskej republiky, má na účely preukazovania a preskúmavania jej dôveryhodnosti povinnosť písomne poskytnúť Národnej banke Slovenska údaje, ktoré sú potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov o tejto fyzickej osobe, pričom na poskytovanie a preverovanie týchto údajov, na preverovanie totožnosti dotknutej osoby a na vyžiadanie, vydanie a zaslanie výpisov z registra trestov sa vzťahujú ustanovenia § 40 a osobitné predpisy s tým, že Národná banka Slovenska je príslušná podávať žiadosti o výpis z registra trestov.

Čl. XIII

Zmeny zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XIII

Tento zákon upravuje zriadenie, vznik, zrušenie, zánik a hospodárenie neinvestičných fondov.

Fond je neziskovou právnickou osobou, ktorá združuje peňažné prostriedky určené na plnenie všeobecne prospešného účelu alebo individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo pre skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou.

Čl. XIV

Zmeny zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XIV

Tento zákon upravuje založenie, vznik, zrušenie, zánik, postavenie orgánov a hospodárenie neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, čiže nezisková organizácia.

Čl. XV

Zmeny zákona č. 129/1998 Z. z. o zákaze chemických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XV

Tento zákon upravuje najmä práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb súvisiacich so zákazom vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení (ďalej len „zákaz chemických zbraní“), s používaním toxických chemických látok a ich prekurzorov, ktoré sa môžu zneužiť na porušovanie zákazu chemických zbraní, výkon štátnej správy a ukladanie sankcií v oblasti zákazu chemických zbraní.

 

Žiadosť o povolenie na používanie vysoko rizikovej chemickej látky

Žiadosť o povolenie na používanie vysoko rizikovej chemickej látky podáva právnická osoba ministerstvu.

Žiadosť o povolenie musí obsahovať

–   obchodné meno, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ako aj meno a priezvisko, miesto trvalého pobytu a rodné číslo osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, meno a priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo a štátne občianstvo zodpovedného zástupcu a prokuristu,

–   názov vysoko rizikovej chemickej látky, jej množstvo, účel a spôsob používania a údaje o jej konečnom určení,

–   účel a charakteristiku výroby, ak ide o vydanie povolenia na výrobu alebo na znovuuvedenie objektu do prevádzky,

–   účel dovozu alebo vývozu vysoko rizikovej chemickej látky alebo obchodu medzi členskými štátmi s ňou,

–   navrhovanú dobu platnosti povolenia.

K žiadosti o povolenie sa musí pripojiť

–   údaje právnickej osoby, ktorá podáva žiadosť o povolenie, a údaje jej zodpovedného zástupcu potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov,

–   doklad o vysokoškolskom vzdelaní zodpovedného zástupcu,

–   príslušná technická dokumentácia potrebná na plnenie deklaračných povinností Slovenskej republiky v súlade s dohovorom,

–   údaj z evidencie o používaných vysoko rizikových chemických látkach, ak je žiadateľ povinný viesť takúto evidenciu podľa § 26,

–   vyhlásenie, že právnická osoba nie je v konkurznom alebo vyrovnávacom konaní,

–   doklad o účtovnej závierke, ktorý nie je starší ako tri mesiace od podania žiadosti, okrem novovzniknutej právnickej osoby, overený audítorom.

Čl. XVI

Zmeny zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XVI

Tento zákon ustanovuje podmienky na pestovanie, spracovanie, výrobu, kontrolu, veľkodistribúciu, výdaj, používanie na vedecké, výskumné, výučbové a expertízne činnosti, na dovoz, vývoz, tranzit a prepravu omamných látok, psychotropných látok a prípravkov a na nakladanie s odpadmi s obsahom omamných a psychotropných látok.

 

Podmienky na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami

Fyzické osoby môžu zaobchádzať s omamnými a psychotropnými látkami, ak dosiahli vek 18 rokov, sú spôsobilé na právne úkony, bezúhonné a zdravotne spôsobilé. Bezúhonnosť žiadateľa, odborného zástupcu a osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, sa preukazuje odpisom registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne žiadateľ, odborný zástupca a osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom, údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Údaje podľa tretej vety ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie alebo, ak to nie je možné, v listinnej podobe Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov.

Ak ide o žiadateľa o vydanie povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami alebo o jeho odborného zástupcu a osoby, ktoré riadia priamo činnosti uvedené v povolení, musia mať odbornú spôsobilosť podľa § 6.

Podmienkami na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami právnickou osobou sú bezúhonnosť právnickej osoby a ustanovenie odborného zástupcu. Odborný zástupca musí spĺňať podmienky určené pre fyzickú osobu.

Čl. XVII

Zmeny zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XVII

Tento zákon upravuje vykonávanie letov lietadiel vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky podľa pravidiel lietania platných pre civilné letectvo, v oblasti civilného letectva spôsobilosť a oprávnenia členov leteckého personálu, spôsobilosť lietadiel a iných výrobkov leteckej techniky, vedenie registra lietadiel, zriaďovanie a prevádzkovanie letísk a leteckých pozemných zariadení, vykonávanie leteckej dopravy, leteckých prác a iného podnikania v civilnom letectve, ochranu civilného letectva, pôsobnosť orgánov štátnej správy a ukladanie sankcií.

Zákon sa vzťahuje aj na prevádzkovanie civilných lietadiel zapísaných v registri lietadiel Slovenskej republiky, ktoré sú dočasne mimo územia Slovenskej republiky.

Zákon sa vo vymedzenom rozsahu vzťahuje aj na vykonávanie letov lietadiel vo vojenských službách alebo v policajných službách (ide o štátne lietadlo).

 

Letecká doprava vykonávaná tuzemskými leteckými dopravcami

Leteckú dopravu za odplatu môže tuzemský letecký dopravca vykonávať len na základe licencie udelenej ministerstvom. Udelená licencia je neprenosná.

Žiadateľ o udelenie licencie musí preukázať

–   bezúhonnosť (odsek 3),

–   odbornú spôsobilosť (odsek 4),

–   finančnú spôsobilosť na vykonávanie predpokladaného rozsahu leteckej dopravy (odsek 5),

–   ak ide o fyzickú osobu, že má štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“) a trvalý pobyt v Slovenskej republike; ak ide o právnickú osobu, že

–   má sídlo alebo organizačnú zložku v Slovenskej republike a miesto zápisu do obchodného registra v Slovenskej republike,

–   prevažná časť majetkových práv je vo vlastníctve fyzických osôb, ktoré majú štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo iného členského štátu, alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike, ktorých prevažná časť majetkových práv je vo vlastníctve fyzických osôb, ktoré majú štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo iného členského štátu,

–   týmito fyzickými osobami alebo právnickými osobami je vykonávaná aj efektívna kontrola,

–   že hlavným predmetom podnikania je letecká doprava, prípadne spolu s iným obchodným využívaním lietadiel alebo ich údržbou a opravami,

–   čestným vyhlásením, že jeho majetok nebol predmetom konkurzného konania v období posledných piatich rokov.

Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov alebo iného obdobného registra nie starším ako tri mesiace, z ktorého je zrejmé, že žiadateľ nebol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s civilným letectvom, alebo za iný trestný čin spáchaný úmyselne.

Ak ide o právnickú osobu, túto požiadavku musí okrem právnickej osoby spĺňať každý člen štatutárneho orgánu. Ak žiadateľ nepredloží výpis z registra trestov, poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Údaje ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

Čl. XVIII

Zmeny zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

Komentár k ČL. XVIII

Tento zákon upravuje

–   postavenie a pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu,

–   práva a povinnosti vysielateľa, prevádzkovateľa retransmisie, poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a právnických osôb alebo fyzických osôb uvedených v § 2 ods. 3 a 4.

 

Žiadosť o licenciu

K žiadosti o licenciu žiadateľ o licenciu priloží

–   zoznam akcionárov, ktorý vedie centrálny depozitár, platný ku dňu podania žiadosti o licenciu, ak ide o akciovú spoločnosť,

–   doklad obdobného charakteru ako výpis z obchodného registra nie starší ako 30 dní, ak je žiadateľom o licenciu zahraničná právnická osoba,

–   údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov; ak ide o cudzinca, priloží výpis z registra trestov alebo obdobný doklad nie starší ako tri mesiace vydaný príslušným orgánom štátu, ktorého je príslušníkom,

–   doklad o trvalom pobyte alebo dlhodobom pobyte, ak je žiadateľom o licenciu fyzická osoba,

–   doklady preukazujúce skutočnú možnosť získania prostriedkov uvedených v odseku 1 písm. e), ich pôvod a zloženie,

–   doklady preukazujúce technické a organizačné predpoklady žiadateľa o licenciu na riadne začatie vysielania a na jeho ďalšie uskutočňovanie,

–   čestné vyhlásenie žiadateľa o licenciu, že všetky údaje uvedené v žiadosti podľa odseku 1 sú aktuálne a pravdivé,

–   čestné vyhlásenie žiadateľa o licenciu, že doklady priložené k žiadosti sú aktuálne a úplné.

 

Žiadosť o registráciu retransmisie

K žiadosti o registráciu retransmisie žiadateľ priloží

–   údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov; ak ide o cudzinca, priloží výpis z registra trestov alebo obdobný doklad nie starší ako tri mesiace vydaný príslušným orgánom štátu, ktorého je príslušníkom,

–   doklad o trvalom pobyte alebo dlhodobom pobyte, ak je žiadateľom o registráciu retransmisie fyzická osoba,

–   vyhlásenie pôvodného vysielateľa o tom, že súhlasí s retransmisiou svojej programovej služby,

–   špecifikáciu osoby, ktorá signál retransmitovanej programovej služby prenáša k užívateľovi, ak tento signál neprenáša prevádzkovateľ retransmisie,

–   čestné vyhlásenie žiadateľa o registráciu retransmisie, že všetky údaje uvedené v žiadosti podľa odseku 1 sú aktuálne a pravdivé,

–   čestné vyhlásenie žiadateľa o registráciu retransmisie, že doklady priložené k žiadosti sú aktuálne a úplné.

Čl. XIX

Zmeny zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XIX

Tento zákon ustanovuje podmienky vykonávania vnútrozemskej plavby, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb zúčastnených na vnútrozemskej plavbe, podmienky podnikania vo vodnej doprave, podmienky regulácie trhu vo vodnej doprave, pôsobnosť orgánov štátnej správy a štátneho odborného dozoru na úseku vnútrozemskej plavby, klasifikáciu a spôsobilosť plavidiel, práva a povinnosti členov posádky plavidla, odborné vyšetrovanie plavebných nehôd a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

 

Bezúhonnosť

Za bezúhonného podľa tohto zákona sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený pre trestný čin spáchaný úmyselne alebo pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti za konanie súvisiace s činnosťou, na ktorú sa udeľuje licencia.

Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na tento účel doloží

–   právnická osoba a členovia štatutárneho orgánu tejto právnickej osoby údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov; ak ide o cudzinca, výpis z registra trestov alebo obdobný doklad nie starší ako tri mesiace vydaný príslušným orgánom štátu, ktorého je príslušníkom,

–   fyzická osoba a zodpovedný zástupca, ak je ustanovený, údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

 

Technická spôsobilosť plavidiel

Vykonávaním technickej prehliadky plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne podlieha povinnej klasifikácii, poverí ministerstvo právnickú osobu, ak preukáže svoju bezúhonnosť a bezúhonnosť členov štatutárneho orgánu alebo zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, pre potreby preukázania bezúhonnosti právnická osoba a členovia štatutárneho orgánu alebo zodpovedný zástupca, ak je ustanovený, poskytnú ministerstvu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, ak ide o cudzinca s trvalým pobytom mimo územia Slovenskej republiky, predloží tento výpis z registra trestov alebo obdobný doklad nie starší ako tri mesiace.

Čl. XX

Zmeny zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XX

Tento zákon upravuje správu a vymáhanie súdnych pohľadávok.

Na účely tohto zákona je

–   súdnou pohľadávkou pohľadávka z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov vrátane Špecializovaného trestného súdu, pri ktorej vzniká poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania; súdnou pohľadávkou je aj, o ktorej tak ustanoví osobitný predpis,

–   správou súdnych pohľadávok súhrn oprávnení a povinností správcu súdnych pohľadávok,

–   správcom súd, na ktorom súdna pohľadávka vznikla; dňom doručenia výkazu nezaplatených súdnych pohľadávok justičnej pokladnici sa stáva správcom justičná pokladnica.

Novelizácia zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok mala za cieľ zohľadniť zrušenie doterajšieho ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky, čo sa prejavilo vypustením zmienky o tomto ochrannom opatrení z predchádzajúceho znenia zákona.

Oprávnenia a povinnosti správcu

Správca je povinný viesť o súdnych pohľadávkach evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom o účtovníctve.

Správca je povinný dbať o to, aby všetky povinnosti povinného boli včas a riadne splnené, aby súdna pohľadávka bola včas uplatnená a aby rozhodnutia súdov týkajúce sa poplatkovej povinnosti boli včas vykonané.

Ak súdna pohľadávka nebola zaplatená v ustanovenej lehote, zašle súd, na ktorom súdna pohľadávka vznikla, výkaz Krajskému súdu v Bratislave. Prílohou výkazu je rozhodnutie súdu a prípadne iné doklady, ktoré preukazujú súdnu pohľadávku.

 

Justičná pokladnica

Justičná pokladnica môže zo závažných dôvodov na písomnú žiadosť povinného celkom alebo čiastočne odpustiť pohľadávku nepresahujúcu šesťnásobok minimálnej mzdy, ak

–   pohľadávka nevznikla v súvislosti so spáchaním úmyselného trestného činu, za ktorý bol povinný právoplatne odsúdený,

–   povinný nemá voči správcovi inú pohľadávku.

Čl. XXI

Zmeny zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XXI

Tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.

 

Bankové povolenie

Na udelenie bankového povolenia musia byť splnené tieto podmienky:

–   peňažný vklad do základného imania banky najmenej 16 600 000 eur,

–   prehľadný a dôveryhodný pôvod peňažného vkladu do základného imania a ďalších finančných zdrojov banky,

–   spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi s kvalifikovanou účasťou na banke, a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach,

–   návrh členov štatutárneho orgánu,

–   odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú navrhované za členov štatutárneho orgánu, za prokuristu, za členov dozornej rady, za vedúcich zamestnancov a za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu,

–   návrh stanov banky,

–   obchodný plán vychádzajúci z navrhovanej stratégie činnosti banky podloženej reálnymi ekonomickými výpočtami,

–   prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na banke,

–   úzke väzby v rámci skupiny nebránia výkonu dohľadu,

–   právny poriadok a spôsob jeho uplatňovania v štáte, na ktorého území má skupina úzke väzby, nebránia výkonu dohľadu,

–   sídlo budúcej banky, jej ústredie a vykonávanie jej bankovej činnosti musí byť na území Slovenskej republiky; bankové činnosti môže vykonávať banka aj mimo územia Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo bez založenia pobočky za podmienok ustanovených týmto zákonom,

–   preukázať finančnú schopnosť akcionárov zakladajúcich banku preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu banky,

–   sú primerane splnené podmienky ako pri udeľovaní povolenia na poskytovanie investičných služieb vo vzťahu k požadovanému rozsahu investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb,

–   sú primerane splnené podmienky ako pri udeľovaní povolenia na poskytovanie platobných služieb vo vzťahu k požadovanému rozsahu poskytovania platobných služieb,

–   sú primerane splnené podmienky ako pri udeľovaní povolenia na vydávanie elektronických peňazí vo vzťahu k požadovanému vydávaniu elektronických peňazí,

–   vhodné a primerané technické systémy, zdroje a postupy na riadny výkon bankových činností a materiálno-technické zabezpečenie výkonu bankových činností,

–   vhodné a primerané organizačné a personálne predpoklady pre výkon bankových činností, funkčný riadiaci a kontrolný systém vrátane útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu, systému riadenia rizík a pravidiel obozretného podnikania,

–   žiadateľ nebol právoplatne odsúdený pre trestný čin; táto skutočnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov vyžiadaným na základe postupu podľa § 7 odseku 16; ak ide o cudzinca, táto skutočnosť sa preukazuje a dokladuje obdobným dokladom nie starším ako tri mesiace a vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo štátu, kde sa obvykle zdržiava.

Čl. XXII

Zmeny zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XXII

Tento zákon upravuje cenné papiere, investičné služby, niektoré zmluvné vzťahy k cenným papierom, niektoré vzťahy súvisiace s činnosťou osôb poskytujúcich investičné služby a s činnosťou centrálneho depozitára cenných papierov, niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením iných subjektov v oblasti finančného trhu a dohľad nad kapitálovým trhom v rozsahu podľa tohto zákona.

 

Udelenie povolenia

O udelení povolenia na poskytovanie investičných služieb rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na poskytovanie investičných služieb predkladajú zakladatelia obchodníka s cennými papiermi alebo akciová spoločnosť Národnej banke Slovenska, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak o povolenie na vznik a činnosť obchodníka s cennými papiermi žiada banka, predkladá žiadosť predstavenstvo banky.

Na udelenie povolenia sa musí preukázať splnenie podmienok, ktoré sa vzťahujú na obchodníka s cennými papiermi podľa tohto zákona, a to týchto podmienok:

–   počiatočný kapitál obchodníka s cennými papiermi podľa § 54,

–   prehľadný a dôveryhodný pôvod splateného základného imania a ďalších finančných zdrojov obchodníka s cennými papiermi,

–   vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na obchodníkovi s cennými papiermi a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach; ak kvalifikované účasti neexistujú, prehľad o dvadsiatich najväčších akcionároch,

–   odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných za členov riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu, osôb zodpovedných za výkon funkcie dodržiavania, funkcie riadenia rizík a funkcie vnútorného auditu,

–   prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na obchodníkovi s cennými papiermi,

–   výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny,

–   výkonu dohľadu neprekáža právny poriadok a spôsob jeho uplatnenia v štáte, na ktorého území má skupina úzke väzby,

–   sídlo obchodníka s cennými papiermi a jeho ústredie musia byť na území Slovenskej republiky; ústredím sa rozumie miesto, z ktorého je riadená činnosť obchodníka s cennými papiermi, alebo miesto, kde sa nachádzajú dokumenty o činnosti obchodníka s cennými papiermi potrebné na výkon dohľadu,

–   odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu finančnej holdingovej spoločnosti, investičnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, a vhodnosť akcionárov kontrolujúcich finančnú holdingovú spoločnosť, investičnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, ak by sa udelením povolenia obchodník s cennými papiermi stal súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138, ktorého súčasťou je aj finančná holdingová spoločnosť alebo investičná holdingová spoločnosť, alebo by sa stal súčasťou finančného konglomerátu podľa § 143b, ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová spoločnosť,

–   žiadateľ nebol právoplatne odsúdený za trestný čin,

–   vecné, personálne, technické a organizačné predpoklady vo vzťahu k navrhovanému rozsahu investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb obchodníka s cennými papiermi.

Náležitosti žiadosti o udelenie povolenia ustanovujú osobitné predpisy. O žiadosti rozhodne Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného zákona na základe posúdenia žiadosti, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa podania úplnej žiadosti.

Čl. XXIII

Zmeny zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XXIII

Tento zákon upravuje postavenie a právne pomery nadácií a vytváranie nadačných fondov. Nadácia je účelové združenie majetku, ktorý slúži na podporu verejnoprospešného účelu. Nadácia je právnická osoba, ktorá sa zapisuje do registra mimovládnych neziskových organizácií.

Zoznam údajov, ktoré sa zapisujú do registra, upravuje osobitný predpis. Správca nadácie je povinný podať ministerstvu návrh na zápis zmeny zapisovaných údajov do 15 dní odo dňa, keď k nim došlo, na ktorom musí byť pravosť podpisu správcu úradne osvedčená. K návrhu sa musí priložiť rozhodnutie o vykonaní zmeny v nadačnej listine a dodatok k nadačnej listine v dvoch vyhotoveniach, na ktorom musí byť pravosť podpisu predsedu správnej rady úradne osvedčená.

Ak návrh na zápis zmeny nepodá v lehote správca nadácie zapísaný v registri alebo ním splnomocnená osoba, je oprávnený tak urobiť správca nadácie zvolený v súlade s nadačnou listinou nadácie. Oprávnenie konať za nadáciu sa preukazuje rozhodnutím správnej rady o zvolení do funkcie. Identifikačné číslo organizácie prideľuje nadácii Štatistický úrad Slovenskej republiky na žiadosť ministerstva.

 

Zrušenie nadácie s likvidáciou

Vstup nadácie do likvidácie sa zapisuje do registra. Počas likvidácie sa používa názov nadácie s dodatkom „v likvidácii“. Zápisom vstupu nadácie do likvidácie do registra prechádza pôsobnosť správcu nadácie konať v mene nadácie na likvidátora zapísaného v registri.

Likvidátora vymenúva správna rada, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nie je likvidátor vymenovaný bez zbytočného odkladu, vymenuje ho súd. Pri likvidácii nadácie na základe rozhodnutia súdu vymenuje likvidátora súd, ktorý rozhodol o likvidácii. Za výkon svojej pôsobnosti zodpovedá likvidátor tým istým spôsobom ako správca nadácie. Likvidátor robí v mene nadácie iba úkony smerujúce k likvidácii nadácie. Ak likvidátor zistí predĺženie nadácie, bez zbytočného odkladu podá návrh na vyhlásenie konkurzu.

Likvidátor zostaví ku dňu vstupu nadácie do likvidácie likvidačnú účtovnú súvahu a je povinný zaslať prehľad o majetku a záväzkoch nadácie všetkým členom správnej rady. Ku dňu skončenia likvidácie zostaví likvidátor účtovnú závierku a predloží ju správnej rade na schválenie spolu s konečnou správou o priebehu likvidácie a s návrhom na rozdelenie majetkového zostatku.

Likvidátor je povinný likvidačný zostatok ponúknuť inej nadácii alebo obci, v ktorej mala zrušená nadácia sídlo.

Ak obec likvidačný zostatok prijme, môže ho použiť iba na verejnoprospešný účel. Majetok, ktorý tvorí nadačné imanie, môže byť ponúknutý iba inej nadácii, ktorá je registrovaná podľa tohto zákona. Do 30 dní od skončenia likvidácie podá likvidátor návrh na výmaz nadácie z registra.

Odmenu likvidátora určuje orgán, ktorý ho vymenoval.

Podľa ustanovení § 18 odsekov 1 až 11 sa postupuje aj vtedy, ak bola nadácia zrušená rozhodnutím súdu v trestnom konaní.

Čl. XXIV

Zmeny zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Čl. XXV

Zmeny zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XXV

Tento zákon upravuje podmienky vzniku, postavenie, činnosť a skončenie činnosti burzy cenných papierov, obchodovanie s finančnými nástrojmi na regulovanom trhu burzy, na mnohostrannom obchodnom systéme a na organizovanom obchodnom systéme, dohľad nad činnosťou burzy, nad organizovaním mnohostranného obchodného systému a nad organizovaním organizovaného obchodného systému.

 

Povolenie na vznik a činnosť burzy

Na vznik a činnosť burzy je potrebné povolenie podľa § 4. O udelení povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska na základe písomnej žiadosti zakladateľov burzy.

Na udelenie povolenia musí byť preukázané splnenie týchto podmienok:

–   splatené základné imanie najmenej 3 000 000 eur,

–   prehľadný a dôveryhodný pôvod základného imania a ďalších finančných zdrojov burzy,

–   vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na burze a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach,

–   odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú navrhované za členov predstavenstva, za členov dozornej rady, za generálneho riaditeľa burzy a za vedúceho útvaru inšpekcie burzových obchodov,

–   prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na burze,

–   výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny,

–   výkonu dohľadu neprekáža právny poriadok a spôsob jeho uplatnenia v štáte, na ktorého území má skupina úzke väzby,

–   ak burza bude organizovať mnohostranný obchodný systém alebo organizovaný obchodný systém alebo poskytovať služby vykazovania údajov, splnenie podmienok týkajúcich sa organizácie a riadenia podľa osobitného zákona vo vzťahu k požadovanému rozsahu činnosti,

–   schopnosť akcionárov burzy preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu burzy,

–   technická a organizačná pripravenosť na výkon činností burzy,

–   žiadateľ nebol právoplatne odsúdený za trestný čin.

 

V žiadosti o povolenie sa uvedie

–   obchodné meno a sídlo budúcej burzy,

–   identifikačné číslo budúcej burzy, ak už jej bolo pridelené,

–   výšku základného imania budúcej burzy,

–   obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnických osôb, ktoré majú podiel na základnom imaní budúcej burzy,

–   návrh, v akom rozsahu bude burza vykonávať svoje činnosti, najmä aký regulovaný trh bude organizovať a či bude organizovať aj mnohostranný obchodný systém alebo organizovaný obchodný systém alebo poskytovať služby vykazovania údajov,

–   vecné, personálne a organizačné predpoklady na výkon činností burzy,

–   zoznam zakladateľov,

–   meno a priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo fyzických osôb navrhovaných za členov predstavenstva, za členov dozornej rady, za generálneho riaditeľa a za vedúceho útvaru inšpekcie burzových obchodov a údaje o ich odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti,

–   podpisy a vyhlásenie žiadateľov, že predložené údaje sú aktuálne, úplné a pravdivé.

 

Prílohou žiadosti o povolenie je

–   zakladateľská zmluva,

–   návrh stanov burzy,

–   návrh burzových pravidiel,

–   stručný odborný životopis, doklad o dosiahnutom vzdelaní a odbornej praxi fyzických osôb navrhovaných za členov predstavenstva, za členov dozornej rady, za generálneho riaditeľa a vedúceho útvaru inšpekcie burzových obchodov,

–   údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov žiadateľa a fyzických osôb podľa § 4 odseku 3 písm. h), kópia dokladu totožnosti a kópia rodného listu každej dotknutej osoby na účely preverovania jej totožnosti a správnosti poskytnutých údajov a čestné vyhlásenia o tom, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom,

–   písomné vyhlásenie zakladateľov, že na ich majetok nebol vyhlásený konkurz ani povolené nútené vyrovnanie,

–   doklad o splatení základného imania,

–   obchodný plán obsahujúci druhy plánovaných podnikateľských činností a organizačná štruktúra burzy, ktorými sa preukáže prijatie všetkých potrebných opatrení na dodržanie povinností burzy.

Čl. XXVI

Zmeny zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XXVI

Tento zákon upravuje

–   zriaďovanie, rozvoj a prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií,

–   práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok,

–   pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

 

Zriaďovanie a vlastníctvo verejných vodovodov a verejných kanalizácií

Verejné vodovody a verejné kanalizácie sa zriaďujú a prevádzkujú vo verejnom záujme najmä na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov. Voda vo verejnom vodovode musí spĺňať požiadavky na kvalitu pitnej vody, ak orgán verejného zdravotníctva nerozhodne inak.

Vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu iba právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je bezúhonná. Právnická osoba preukazuje bezúhonnosť výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne právnická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Údaje podľa tretej vety ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

 

Prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií

Prevádzkovanie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie je živnosťou.

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, je povinná do 15 dní od jeho získania ohlásiť túto skutočnosť Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky.

Právnická osoba musí počas prevádzkovania verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie spĺňať podmienku bezúhonnosti.

Čl. XXVII

Zmeny zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XXVII

Tento zákon upravuje podmienky výroby liehu a spracovania liehu, jeho uvádzanie na trh, manipuláciu a iné nakladanie s ním. Ustanovenia osobitných predpisov, a to napríklad zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z., zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov, zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov, týkajúce sa výroby liehu a spracovania liehu, jeho uvádzania na trh, manipulácie a iného nakladania s ním nie sú týmto zákonom dotknuté.

 

Podmienky na vydávanie povolenia

Vyrábať lieh a spracúvať lieh, manipulovať s ním a uvádzať ho na trh môže len právnická osoba a fyzická osoba, ktorej na základe žiadosti Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vydalo povolenie na výrobu liehu a spracovanie liehu v liehovarníckom závode a jeho uvádzanie na trh.

Povolenie neoprávňuje na prevádzkovanie liehovarníckeho závodu. Prevádzkovať liehovarnícky závod možno na základe povolenia na prevádzkovanie daňového skladu vydaného podľa zákona o spotrebnej dani z liehu.

Ak je žiadateľom o povolenie právnická osoba, v žiadosti uvedie

–   obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo žiadateľa,

–   meno a priezvisko osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu, a spôsob, akým konajú za žiadateľa,

–   doterajší predmet podnikania žiadateľa,

–   typ liehovarníckeho závodu, v ktorom sa bude lieh vyrábať a spracúvať, s uvedením sídla liehovarníckeho závodu,

–   predpokladané množstvo vyrobeného a spracovaného liehu v liehovarníckom závode za kalendárny rok.

 

Žiadateľ k žiadosti priloží

–   doklad o tom, že splatené vklady do základného imania žiadateľa dosiahli ku dňu podania žiadosti s výnimkou žiadateľa uvedeného v odseku 11,

–   doklad o tom, že zodpovedný zástupca žiadateľa spĺňa podmienky,

–   údaje potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k liehovarníckemu závodu žiadateľa, v ktorom sa bude lieh vyrábať a spracúvať,

–   zmluvu o nájme, ak sa má liehovarnícky závod prevádzkovať v prenajatých priestoroch,

–   doklad o kúpe preukazujúci, že je vlastníkom technologického zariadenia na výrobu liehu a spracovanie liehu, alebo doklad o prenájme technologického zariadenia na výrobu liehu a spracovanie liehu,

–   údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov žiadateľa, zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený, a členov štatutárneho orgánu,

–   rozhodnutie príslušného orgánu o schválení programu odpadového hospodárstva; v prípade, ak žiadateľ nemá povinnosť vypracovať program odpadového hospodárstva, predkladá doklad o zhodnocovaní odpadu alebo zneškodňovaní odpadu,

–   vyjadrenie autorizovanej osoby k technologickej časti liehovarníckeho závodu,

–   posudok štátneho okresného hygienika nie starší ako tri mesiace,

–   odborné a záväzné stanovisko technickej inšpekcie,

–   doklad orgánu potravinového dozoru o splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom,

–   doklady o zabezpečení kontrolného mechanizmu na

–   overovanie zdravotnej neškodnosti a kvality vyrábaného liehu a spracúvaného liehu a zhody vyrobeného liehu s jeho označením a súčasne

–   overovanie zhody vyrobeného liehu a spracovaného liehu s jeho označením pri uvádzaní na trh,

–   vyjadrenie Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv o splnení požiadaviek správnej výrobnej praxe, ak žiadateľ bude vyrábať lieh na lekárske a farmaceutické účely,

–   potvrdenie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky preukazujúce splnenie stanovenej povinnosti.

Čl. XXVIII

Zmeny zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XXVIII

Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.

 

Zoologická záhrada

Na zriadenie a prevádzkovanie zoologickej záhrady je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody; súhlas sa vydáva na čas určitý, najviac na štyri roky. Súhlas na zriadenie a prevádzkovanie zoologickej záhrady môže byť vydaný žiadateľovi, ktorý je dôveryhodnou osobou, čiže žiadateľ,

–   ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin ohrozenia životného prostredia spáchaný z nedbanlivosti; u právnickej osoby musí túto podmienku spĺňať právnická osoba aj jej štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, a

–   ktorému nebola uložená pokuta alebo iná sankcia za porušenie povinností podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu v období dvoch rokov pred podaním žiadosti.

Čl. XXIX

Zmeny zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XXIX

Tento zákon ustanovuje druhy a kategórie strelných zbraní a streliva, podmienky nadobúdania vlastníctva, držania, nosenia a používania zbraní a streliva, práva a povinnosti držiteľov zbraní a streliva, podmienky na vývoz, dovoz a prevoz zbraní a streliva, podmienky zriaďovania a prevádzkovania strelníc, podmienky vystavovania zbraní a streliva, upravuje prevádzkovanie informačných systémov na úseku zbraní a streliva, výkon dozoru nad dodržiavaním tohto zákona a ustanovuje sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona.

 

Vydanie zbrojnej licencie

Zbrojnú licenciu vydá policajný útvar príslušný podľa miesta podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo sídla právnickej osoby fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá

–   je držiteľom príslušnej koncesnej listiny a žiada o vydanie skupiny A, B, C alebo D zbrojnej licencie,

–   písomne požiada o jej vydanie,

–   odôvodní potrebu vydania zbrojnej licencie,

–   preukáže, že má vhodné priestory na zabezpečenie zbraní a streliva podľa tohto zákona,

–   preukáže, že môže vykonávať činnosti, pre ktoré žiada o vydanie skupiny E, F alebo G zbrojnej licencie.

Policajný útvar vydá zbrojnú licenciu, len ak žiadateľ o vydanie zbrojnej licencie, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, alebo členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorá žiada o vydanie zbrojnej licencie.

–   majú plnú spôsobilosť na právne úkony,

–   spĺňajú podmienku bezúhonnosti a spoľahlivosti podľa § 19.

Policajný útvar vydá zbrojnú licenciu, len ak žiadateľ o vydanie zbrojnej licencie, ktorým je právnická osoba, spĺňa podmienku bezúhonnosti podľa § 19 ods. 1 a podmienku spoľahlivosti podľa § 19 ods. 2 písm. a) a f).

 

Odňatie zbrojnej licencie

Policajný útvar, ktorý vydal zbrojnú licenciu, rozhodne o jej odňatí, ak

–   pominuli dôvody, pre ktoré bola vydaná,

–   jej držiteľ opakovane alebo závažným spôsobom porušil ustanovenia tohto zákona,

–   fyzická osoba – podnikateľ alebo člen štatutárneho orgánu právnickej osoby prestal spĺňať podmienky bezúhonnosti alebo spoľahlivosti podľa § 19, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo mu spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo

–   zodpovednej osobe držiteľa zbrojnej licencie bol odňatý zbrojný preukaz podľa § 26 a držiteľ zbrojnej licencie do siedmich dní od začatia konania neustanovil novú zodpovednú osobu držiteľa zbrojnej licencie,

–   právnická osoba prestala spĺňať podmienky bezúhonnosti podľa § 19 ods. 1 alebo spoľahlivosti podľa § 19 ods. 2 písm. a) a f).

Čl. XXX

Zmeny zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XXX

Tento zákon upravuje

–   zoznam údajov, ktoré sa zapisujú do obchodného registra,

–   obsah zbierky listín,

–   postup pri zápise údajov do obchodného registra, zápise zmeny zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov,

–   podmienky zápisu údajov do obchodného registra, zápisu zmeny zapísaných údajov a výmazu zapísaných údajov,

–   ukladanie listín do zbierky listín,

–   nahliadanie do obchodného registra, vyhotovovanie výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra, ako aj vyhotovovanie kópií listín a potvrdení zo zbierky listín.

 

Zapisované údaje

Do obchodného registra sa zapisujú v štátnom jazyku tieto údaje:

–   obchodné meno, pri právnickej osobe sídlo, pri fyzickej osobe podnikateľovi meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena, dátum narodenia, rodné číslo, bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od bydliska,

–   identifikačné číslo,

–   predmet podnikania alebo činnosti,

–   právna forma právnickej osoby,

–   meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nie je pridelené, fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo jeho členom, s uvedením spôsobu, akým táto osoba koná v mene zapísanej osoby, a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak je štatutárnym orgánom právnická osoba, zapisuje sa jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené, ako aj meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nie je pridelené, fyzickej osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom,

–   označenie, adresa umiestnenia a predmet podnikania alebo činnosti organizačnej zložky podniku, ak osobitný zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra, spolu s menom, priezviskom, bydliskom, dátumom narodenia a rodným číslom alebo iným identifikačným údajom, ak rodné číslo nie je pridelené, vedúceho organizačnej zložky podniku a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie,

–   meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nie je pridelené, fyzickej osoby, ak sa zapisuje do obchodného registra ako prokurista, s uvedením spôsobu konania za podnikateľa a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie,

–   meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nie je pridelené, fyzickej osoby, ktorá je členom dozorného orgánu zapísanej osoby, s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie, ak má zapísaná osoba dozorný orgán zriadený,

–   dátum uplynutia času, na ktorý bola právnická osoba založená, ak bola založená na dobu určitú,

–   zrušenie právnickej osoby, dátum zrušenia právnickej osoby a právny dôvod jej zrušenia,

–   dátum vstupu do likvidácie a dátum skončenia likvidácie,

–   meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nie je pridelené, fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, ktorá sa zapisuje do obchodného registra ako likvidátor, s uvedením spôsobu konania v mene zapísanej osoby a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak je likvidátorom právnická osoba, zapisuje sa aj meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nie je pridelené, fyzickej osoby, ktorá za túto právnickú osobu vykonáva pôsobnosť likvidátora,

–   rozhodnutie súdu o neplatnosti právnickej osoby,

–   vyhlásenie konkurzu a ukončenie konkurzného konania,

–   meno, priezvisko, značka správcu a adresa kancelárie fyzickej osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra ako správca ustanovený v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní alebo vyrovnacom konaní; ak je ako správca ustanovená právnická osoba, zapisuje sa jej obchodné meno, značka správcu a adresa kancelárie,

–   dátum povolenia reštrukturalizácie alebo povolenia vyrovnania a dátum ukončenia týchto konaní,

–   zavedenie nútenej správy podľa osobitných predpisov a jej skončenie,

–   meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nie je pridelené, fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, ktorá sa zapisuje do obchodného registra ako správca na výkon nútenej správy a jeho zástupca,

–   právny dôvod výmazu zapísanej osoby,

–   nezahladené tresty uložené zapísanej právnickej osobe a nevykonané tresty postihujúce jej zapísaných právnych nástupcov, zaistenie majetkovej účasti v právnickej osobe v trestnom konaní a zrušenie tohto zaistenia,

–   ďalšie skutočnosti, ak to ustanovuje osobitný zákon.

Čl. XXXI

Zmeny zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XXXI

Tento zákon upravuje pôsobnosť, organizáciu a úlohy orgánov štátnej správy v školstve, obcí, samosprávnych krajov a orgánov školskej samosprávy a určuje ich pôsobnosť v oblasti výkonu štátnej správy v školstve a školskej samosprávy, v oblasti tvorby siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti a v oblasti zriaďovania a zrušovania škôl a školských zariadení.

 

Zaraďovanie škôl a školských zariadení do siete

Ak je zriaďovateľom fyzická osoba, ktorá má oprávnenie podnikať, alebo iná právnická osoba, musí spĺňať tieto podmienky:

–   nie je v konkurze alebo v likvidácii,

–   nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

–   nemá evidované nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nej pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov v Slovenskej republike alebo v krajine jeho sídla,

–   je bezúhonný, a ak je zriaďovateľom právnická osoba, je bezúhonný aj jej štatutárny zástupca alebo člen štatutárneho orgánu, a ani sa proti nemu nezačalo trestné stíhanie.

Preukázanie splnenia podmienok žiadateľ doloží

–   potvrdením súdu, že sa proti nemu nevedie konkurzné konanie alebo vyrovnávacie konanie,

–   potvrdením príslušného úradu nie starším ako tri mesiace, ak nemá sídlo v Slovenskej republike; ak žiadateľ má sídlo v Slovenskej republike, splnenie podmienok overuje podľa osobitného predpisu ministerstvo,

–   údajmi potrebnými na vyžiadanie výpisu z registra trestov, a ak ide o právnickú osobu, aj údajmi štatutárneho zástupcu alebo členov štatutárneho orgánu potrebnými na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

Čl. XXXII

Zmeny zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XXXII

Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti.

 

Agentúra dočasného zamestnávania

Osoba môže vykonávať činnosť agentúry dočasného zamestnávania, ak má na túto činnosť povolenie. Podmienkou na získanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania je, že osoba

–   je bezúhonná; u právnickej osoby musí podmienku bezúhonnosti spĺňať aj osoba, ktorá koná v mene agentúry dočasného zamestnávania,

–   nemá evidované nedoplatky voči daňovému úradu alebo colnému úradu,

–   nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nej pohľadávky po splatnosti,

–   neporušila zákaz nelegálneho zamestnávania v období troch rokov pred podaním žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania,

–   vlastní priestory alebo má v nájme priestory,

–   disponuje vlastným imaním v hodnote najmenej 30 000 eur, ak ide o právnickú osobu,

–   má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa; u právnickej osoby musí túto podmienku spĺňať fyzická osoba, ktorá koná v mene agentúry dočasného zamestnávania,

–   má vypracovaný projekt vykonávania činnosti agentúry dočasného zamestnávania vrátane kalkulácie predpokladaných príjmov a výdavkov,

–   má materiálne vybavenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania,

–   má personálne zabezpečenie vykonávania činnosti agentúry dočasného zamestnávania,

–   má bankovú záruku v hodnote najmenej 15 000 eur, ak ide o fyzickú osobu,

–   nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru.

Právnická osoba alebo fyzická osoba k žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania priloží okrem iného aj údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

Agentúra podporovaného zamestnávania

Právnická osoba alebo fyzická osoba môže vykonávať činnosť agentúry podporovaného zamestnávania, ak má na túto činnosť povolenie. Podmienkou na získanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania je, že právnická osoba alebo fyzická osoba

–   je bezúhonná; u právnickej osoby musí podmienku bezúhonnosti spĺňať aj osoba, ktorá koná v mene agentúry podporovaného zamestnávania,

–   vlastní priestory alebo má v nájme priestory,

–   má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa; u právnickej osoby musí túto podmienku spĺňať fyzická osoba, ktorá koná v mene agentúry podporovaného zamestnávania,

–   má vypracovaný projekt vykonávania činnosti agentúry podporovaného zamestnávania vrátane kalkulácie predpokladaných príjmov a výdavkov,

–   má materiálne vybavenie na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania,

–   má personálne zabezpečenie vykonávania činnosti agentúry podporovaného zamestnávania kvalifikovanými zamestnancami.

Žiadosť o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania obsahuje

–   názov, sídlo, identifikačné číslo právnickej osoby a druh ekonomickej činnosti právnickej osoby alebo meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby,

–   územný rozsah, v ktorom agentúra dočasného zamestnávania bude vykonávať svoju činnosť.

Čl. XXXIII

Zmeny zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XXXIII

Tento zákon vymedzuje starobné dôchodkové sporenie, upravuje rozsah starobného dôchodkového sporenia, právne vzťahy pri vykonávaní starobného dôchodkového sporenia, organizáciu starobného dôchodkového sporenia, financovanie starobného dôchodkového sporenia a dohľad nad vykonávaním starobného dôchodkového sporenia. Starobné dôchodkové sporenie je sporenie podľa tohto zákona, ktorého účelom je spolu s dôchodkovým poistením zabezpečiť príjem sporiteľovi v starobe a pozostalým pre prípad smrti.

 

Dôchodková správcovská spoločnosť

Dôchodková správcovská spoločnosť je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa dôchodkových fondov na vykonávanie starobného dôchodkového sporenia podľa tohto zákona, a to na základe povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti udeleného Národnou bankou Slovenska podľa tohto zákona.

Dôchodková správcovská spoločnosť nesmie vykonávať inú činnosť, ako je činnosť podľa tohto zákona. Dôchodková správcovská spoločnosť musí byť bezúhonná nepretržite počas trvania platnosti povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Z dôvodu doplnenia § 48 ods. 2 písm. p) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS), sa doplnilo aj ustanovenie upravujúce dôchodkovú správcovskú spoločnosť. To znamená, že ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DSS. V spojitosti s tým sa rozšírili dôvody pre odobratie povolenia na vznik na činnosť DSS o skutočnosť, že DSS prestala byť bezúhonná osoba.

Povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti

Na udelenie povolenia musí byť preukázané splnenie viacerých podmienok, medzi ktoré patrí, že zakladateľ dôchodkovej správcovskej spoločnosti je bezúhonná osoba a akcionár dôchodkovej správcovskej spoločnosti je tiež bezúhonná osoba.

To znamená, že podmienka bezúhonnosti sa nanovo od 1. 7. 2016 vyžaduje od zakladateľa DSS, ako aj od akcionára spoločnosti.

 

Dôveryhodnosť

Požiadavka dôveryhodnosti sa preniesla aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňala požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo mohlo jej dôveryhodnosť značne znižovať.

Za dôveryhodnú fyzickú osobu sa na účely tohto zákona považuje bezúhonná fyzická osoba, ktorá v posledných desiatich rokoch nepôsobila vo funkcii ako člen predstavenstva, člen dozornej rady, prokurista, vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedný za odborné činnosti a zamestnanec zodpovedný za výkon vnútornej kontroly v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, nebola vedúcim zamestnancom alebo nepôsobila vo funkcii člena štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady v inej právnickej osobe v čase, keď dôchodková správcovská spoločnosť alebo iná právnická osoba spáchala úmyselný trestný čin, za ktorý bola právoplatne odsúdená.

 

Bezúhonnosť

Pojem bezúhonnosť sa rozšírila o bezúhonnosť právnickej osoby. Za bezúhonnú osobu sa považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie.

Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, a ak ide o cudzinca alebo právnickú osobu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, aj obdobným dokladom o bezúhonnosti nie starším ako tri mesiace a vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo vydaným príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo orgánom štátu, kde sa obvykle zdržiava alebo kde má sídlo.

Na účely preskúmavania a preukazovania skutočností o bezúhonnosti má žiadateľ aj dotknutá osoba povinnosť písomne poskytnúť Národnej banke Slovenska údaje, ktoré sú potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, a kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu dotknutej osoby, pričom na poskytovanie a preverovanie týchto údajov, na preverovanie totožnosti a na vyžiadanie, vydanie a zaslanie výpisu z registra trestov sa vzťahujú osobitné predpisy s tým, že Národná banka Slovenska je príslušná podávať žiadosti o výpis z registra trestov.

 

Vhodná osoba s kvalifikovanou účasťou pri posudzovaní podmienok

Zaviedla sa vhodnosť akcionára s kvalifikovanou účasťou posudzovať aj z hľadiska trestnoprávnej roviny. Požiadavka vhodnosti akcionára sa preniesla aj na fyzickú osobu, ktorá síce môže spĺňať požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

Za vhodnú osobu s kvalifikovanou účasťou pri posudzovaní podmienok podľa § 48 odseku 2 písm. c) sa

–   považuje osoba, ktorá

–   hodnoverne preukáže splnenie podmienok podľa § 48 odseku 2 písm. b), a zo všetkých okolností je zrejmé, že zabezpečí riadne vykonávanie starobného dôchodkového sporenia podľa tohto zákona v záujme ochrany sporiteľov,

–   preukáže finančnú schopnosť preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu dôchodkovej správcovskej spoločnosti a

–   nepretržite vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v predmete svojej činnosti najmenej tri roky pred podaním žiadosti o udelenie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

–   nepovažuje

–   osoba, ktorá nie je bezúhonná osoba,

–   fyzická osoba, ktorá bola vedúcim zamestnancom alebo pôsobila vo funkcii člena štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady v právnickej osobe v čase, keď právnická osoba spáchala úmyselný trestný čin, za ktorý bola právoplatne odsúdená,

–   osoba, ktorá vstúpila do likvidácie,

–   osoba, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorej bol zamietnutý pre nedostatok majetku,

–   osoba počas piatich rokov po skončení konkurzu alebo po opätovnom potvrdení núteného vyrovnania, nie však skôr ako po jednom roku od vyrovnania jej záväzkov, ktoré sa viažu na konkurz podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu.

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DSS, bolo potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska

Od 1. 7. 2016 sa upravili, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

 

Zverenie výkonu činností spojených so správou dôchodkových fondov

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DSS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DSS, uložila sa podmienka bezúhonnosti osobe, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

To znamená, že zveriť výkon činností spojených so správou dôchodkových fondov možno, iba ak to nebráni výkonu činnosti depozitára a ak osoba podľa odseku 1 je bezúhonná osoba alebo fyzická osoba podľa § 67 odseku 1 nebola vedúcim zamestnancom alebo nepôsobila vo funkcii člena štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady v právnickej osobe v čase, keď právnická osoba spáchala úmyselný trestný čin, za ktorý bola právoplatne odsúdená.

 

Depozitár

Depozitárom dôchodkového fondu nemôže byť právnická osoba uvedená v § 99 odseku 2, ktorá je zakladateľom dôchodkovej správcovskej spoločnosti spravujúcej tento dôchodkový fond (spravujúca dôchodková správcovská spoločnosť), akcionárom spravujúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo ktorá je členom skupiny s úzkymi väzbami vo vzťahu k spravujúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, k akcionárom s kvalifikovanou účasťou na spravujúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a k zakladateľom spravujúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Depozitárom dôchodkového fondu nemôže byť právnická osoba uvedená v odseku 2, ktorá nie je bezúhonná.

Z uvedeného vyplýva, že ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, je depozitár, ktorým môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež vzťahuje požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

 

Nútená správa dôchodkového fondu

Národná banka Slovenska nariadi nútenú správu dôchodkového fondu vždy, ak

–   pozastaví na vymedzené obdobie a vo vymedzenom rozsahu nakladanie s majetkom v dôchodkovom fonde (§ 119),

–   odoberie dôchodkovej správcovskej spoločnosti povolenie na jej vznik a činnosť [§ 115 ods. 1 písm. p)],

–   bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dôchodcovskej správcovskej spoločnosti (§ 71 ods. 5),

–   dôchodková správcovská spoločnosť nedoplní majetok podľa § 63d v ustanovenej lehote,

–   bolo voči dôchodkovej správcovskej spoločnosti začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby alebo trest prepadnutia majetku,

–   tak ustanovuje tento zákon.

Ak bolo voči DSS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy sporiteľov zavedením nútenej správy po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.

Odobratie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti

Národná banka Slovenska odoberie povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ak

–   dôchodková správcovská spoločnosť nesplnila podmienku primeranosti jej vlastných zdrojov v lehote určenej v rozhodnutí podľa § 116 ods. 3,

–   dôchodková správcovská spoločnosť nezačala do 12 mesiacov od právoplatnosti povolenia na vznik a činnosť vykonávať činnosti uvedené v tomto povolení; tým nie je dotknuté ustanovenie § 51 ods. 1 písm. e),

–   dôchodková správcovská spoločnosť prestala byť bezúhonná,

–   tak ustanovuje tento zákon.

Ak bude DSS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DSS podľa § 48 a nasledujúcich a nariadiť nútenú správu.

Čl. XXXIV

Zmeny zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XXXIV

Tento zákon upravuje podmienky na ochranu utajovaných skutočností, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri tejto ochrane, pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu a pôsobnosť ďalších štátnych orgánov vo vzťahu k utajovaným skutočnostiam a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

 

Podmienky na vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti

Potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa možno vydať iba podnikateľovi, ktorý je

–   spôsobilý zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností,

–   ekonomicky stabilný,

–   bezpečnostne spoľahlivý,

–   bezúhonný.

 

Bezúhonnosť

Na účely tohto zákona sa za bezúhonného nepovažuje podnikateľ, ktorý bol právoplatne odsúdený pre trestný čin, ak sa na neho nehľadí, akoby nebol odsúdený.

Čl. XXXV

Zmeny zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XXXV

Tento zákon upravuje podmienky výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, práva a povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ako aj podmienky činnosti znaleckých ústavov, podmienky činnosti tlmočníckych ústavov, pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri výkone ich činnosti a práva a povinnosti zadávateľov.

Účelom tohto zákona je zabezpečenie výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti predovšetkým v konaniach pred súdmi alebo inými orgánmi verejnej moci, ako aj zabezpečenie výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti pre fyzické osoby a právnické osoby, ak sa vykonanie úkonu vyžaduje osobitným predpisom, napríklad zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

 

Podmienky zápisu do zoznamu

Ministerstvo zapíše do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti o zápis fyzickú osobu, ktorá

–   je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,

–   je bezúhonná,

–   získala vzdelanie v odbore; v prípade znalcov vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore zameranom na odbor alebo odvetvie, ktoré je predmetom písomnej žiadosti o zápis, inak najvyššie vzdelanie, ktoré je možné získať v danom odbore,

–   úspešne skončila osobitné vzdelávanie o spôsobe výkonu činnosti podľa tohto zákona (odborné minimum),

–   po získaní vzdelania v odbore vykonáva prax v odbore, ktorý je predmetom činnosti, v trvaní najmenej päť rokov a v prípade znalcov najmenej sedem rokov,

–   zložila skúšku z odboru alebo odvetvia, ktoré je predmetom žiadosti o zápis a ktorou preukazuje svoju odbornú spôsobilosť (odborná skúška),

–   úspešne skončila špecializované vzdelávanie, ak ide o zapísanie do zoznamu pre odbor alebo odvetvie, v ktorom je také vzdelávanie ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom [§ 33 písm. b)],

–   má materiálne vybavenie postačujúce na výkon činnosti v odbore alebo odvetví, ktoré je predmetom písomnej žiadosti o zápis,

–   nebola v posledných troch rokoch právoplatne vyčiarknutá zo zoznamu podľa § 26 ods. 3 písm. c) alebo jej neplynie zákaz výkonu činnosti podľa § 26 ods. 3 písm. b),

–   zložila sľub.

Čl. XXXVI

Zmeny zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XXXVI

Tento zákon upravuje

–   rozpočet sektora verejnej správy, osobitne štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom,

–   rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, funkciu a zostavovanie štátneho záverečného účtu a súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky,

–   postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a iných právnických osôb verejnej správy v rozpočtovom procese,

–   zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií.

Zmena zákon o rozpočtových pravidlách bola vyvolaná zavedením nového trestu, ktorým je trest zákazu prijímať dotácie a subvencie, ako aj trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie.

Podstata tohto trestu spočíva v tom, že právnickej osobe sa počas doby určenej súdom zakáže uchádzať sa alebo prijať dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.

Pre dosiahnutie tohto cieľa sa preto zakomponovala do všeobecnej úpravy poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu (§ 8a) ako ďalšia podmienka, ktorá musí byť splnená pre udelenie dotácie, a to podmienka bezúhonnosti v rozsahu neexistencie právoplatného odsúdenia a uloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie.

Na všeobecnú úpravu v § 8a nadväzujú osobitné zákonné úpravy, ktoré upravujú detailnejšie poskytovanie dotácií, v tej ktorej oblasti verejnej správy. Všetky tieto osobitné zákony požadujú splnenie všeobecných podmienok udelenia dotácie podľa § 8a, a teda podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie platí aj v týchto predpisoch.

 

Dotácie

Z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám. Dotácie vo svojej vecnej pôsobnosti môže poskytovať správca kapitoly, orgán štátnej správy, ktorý je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak ustanovia osobitné zákony, iná rozpočtová organizácia. Dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie.

Poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie. Poskytovateľ dotácie je povinný pri poskytnutí dotácie jednoznačne písomne vymedziť účel, na ktorý sa dotácia poskytuje. Na poskytovanie dotácií sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Dotáciu možno poskytnúť žiadateľovi, ak

–   má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom,

–   nie je voči nemu vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

–   nie je voči nemu vedený výkon rozhodnutia,

–   neporušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania,

–   nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti,

–   nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie,

–   nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie,

–   je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, ak ide o žiadateľa, ktorý má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora.

 

Žiadateľ preukazuje splnenie podmienok

–   čestným vyhlásením žiadateľa, že má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom okrem finančných vzťahov voči daňovému úradu a colnému úradu,

–   potvrdením príslušného konkurzného súdu, nie starším ako tri mesiace,

–   čestným vyhlásením žiadateľa, že voči nemu nie je vedený výkon rozhodnutia,

–   potvrdením príslušného inšpektorátu práce nie starším ako tri mesiace, že neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania.

Čl. XXXVII

Zmeny zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XXXVII

Využívať jadrovú energiu možno len na základe súhlasu alebo povolenia vydaného úradom fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

 

Žiadosť o súhlas alebo o povolenie

Žiadosť o súhlas alebo o povolenie musí obsahovať,

–   ak ide o fyzické osoby, meno a priezvisko, trvalý pobyt, evidenčné číslo, ak už bolo úradom pridelené,

–   ak ide o právnické osoby, názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, meno, priezvisko, trvalý pobyt osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom alebo jeho členom, evidenčné číslo, ak už bolo úradom pridelené,

–   predmet, druh, rozsah a miesto činnosti, na ktorú sa žiada súhlas alebo povolenie, spôsob jej zabezpečenia, dobu, počas ktorej chce žiadateľ túto činnosť vykonávať, a spôsob ukončenia činnosti.

Súčasťou žiadosti je

–   údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov fyzickej osoby, právnickej osoby a osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby,

–   výpis z obdobného registra, akým je obchodný register alebo živnostenský register vedený v inom členskom štáte, nie starší ako tri mesiace, ak ide o osobu so sídlom alebo miestom podnikania v inom členskom štáte,

–   spoločenská zmluva, zakladateľská listina alebo zriaďovacia listina, ak ide o novozaložený subjekt,

–   ak ide o žiadosť o súhlas na umiestnenie úložiska alebo ak ide o žiadosť o stavebné povolenie na úložisko, údaje podľa osobitného predpisu potrebné na účel overenia vlastníckeho práva štátu k pozemku, na ktorom má byť úložisko umiestnené alebo postavené,

–   doklad o funkčnom technickom vybavení žiadateľa na požadovanú činnosť a doklad, že žiadateľ má stálych zamestnancov s požadovanou odbornosťou,

–   doklad o zabezpečení nakladania s rádioaktívnymi odpadmi vrátane jeho finančného zabezpečenia, ak pri povoľovaných činnostiach majú vznikať rádioaktívne odpady,

–   doklad o vlastníckej a organizačnej štruktúre žiadateľa o súhlas alebo povolenie, ak je žiadateľom právnická osoba,

–   dokumentácia vyžadovaná k žiadostiam o jednotlivé druhy súhlasu alebo povolení uvedená v prílohách tohto zákona,

–   dokumentácia o počte stálych zamestnancov s uvedením ich odbornosti,

–   ak ide o žiadosti podľa osobitného predpisu, dokumentácia vyžadovaná osobitným predpisom.

 

Podmienky na vydanie súhlasu alebo povolenia

Všeobecnými podmienkami na vydanie súhlasu alebo povolenia právnickej osobe sú

–   spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť právnickej osoby a bezúhonnosť osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu,

–   preukázanie funkčného technického vybavenia na požadovanú činnosť,

–   preukázanie dostatočného počtu stálych zamestnancov s požadovanou odbornosťou,

–   preukázanie splnenia požiadaviek na jadrovú bezpečnosť podľa tohto zákona a jeho vykonávacích predpisov v dokumentácii priloženej k žiadosti podľa prílohy č. 1 alebo prílohy č. 2; rozsah a úroveň podrobností vypracovanej dokumentácie podľa prílohy č. 1 musí primerane zodpovedať rozsahu a povahe uvažovaného rizika súvisiaceho s jadrovým zariadením a jeho umiestnením.

Čl. XXXVIII

Zmeny zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XXXVIII

Tento zákon ustanovuje

–   podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami,

–   podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, vrátane podmienok uznávania dokladov o vzdelaní na výkon zdravotníckeho povolania,

–   vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov,

–   vznik, postavenie, orgány a pôsobnosť stavovských organizácií v zdravotníctve (komora),

–   práva a povinnosti člena komory,

–   povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (poskytovateľ) a povinnosti zdravotníckeho pracovníka,

–   dozor nad dodržiavaním povinností a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

Podmienky na vydanie povolenia

Zdravotnícke zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolenia alebo rozhodnutia o nariadení vytvorenia mobilného odberového miesta; povolenia sa vydávajú na zdravotnícke zariadenia

–   ambulantnej zdravotnej starostlivosti,

–   ústavnej zdravotnej starostlivosti,

–   lekárenskej starostlivosti.

Orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie právnickej osobe, ak

–   má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť [§ 68 ods. 1 písm. c)]; v prípade žiadateľa o vydanie povolenia na prevádzkovanie zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu podľa odseku 10,

–   má užívacie právo k priestorom, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať,

–   priestory spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia,

–   je bezúhonná.

 

Bezúhonnosť

Bezúhonná na účely vydania povolenia je právnická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená pre trestný čin. Bezúhonnosť právnickej osoby sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

Čl. XXXIX

Zmeny zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XXXIX

Tento zákon ustanovuje

–   postavenie zdravotných poisťovní a podmienky na vykonávanie verejného zdravotného poistenia,

–   činnosť zdravotných poisťovní, ich organizáciu a riadenie,

–   zriadenie, pôsobnosť, organizáciu, riadenie a hospodárenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,

–   dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorým je

–   dohľad nad zdravotnými poisťovňami a verejným zdravotným poistením a

–   dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

–   transformáciu zdravotných poisťovní, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov na akciové spoločnosti,

–   výkon štátnej správy na úseku verejného zdravotného poistenia, úhradových mechanizmov a regulácie cien.

 

Postavenie zdravotnej poisťovne a podmienky na vykonávanie verejného zdravotného poistenia

Zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Zdravotná poisťovňa musí byť bezúhonná nepretržite počas trvania platnosti povolenia.

 

Podmienky na vydanie povolenia

Úrad vydá povolenie na základe žiadosti zakladateľa akciovej spoločnosti, ak stanovené podmienky, medzi ktoré patrí, že žiadateľ je bezúhonný, a tiež akcionár žiadateľa je bezúhonný.

Za bezúhonnú sa považuje právnická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená pre trestný čin.

Právnická osoba preukazuje bezúhonnosť výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace, a ak ide o právnickú osobu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, aj obdobným potvrdením o bezúhonnosti vydaným príslušným orgánom štátu, kde má sídlo.

Žiadosť o vydanie povolenia

Žiadateľ o vydanie povolenia k žiadosti priloží okrem iného aj výpis z registra trestov osôb uvedených v § 33 ods. 1 písm. h) a i) nie starší ako tri mesiace.

 

Zrušenie povolenia

Úrad zruší povolenie, ak zdravotná poisťovňa prestala byť bezúhonná.

 

Nútená správa nad zdravotnou poisťovňou

Úrad môže zaviesť nútenú správu nad zdravotnou poisťovňou, ak zdravotná poisťovňa nesplnila opatrenia ozdravného plánu podľa § 51 alebo úrad ozdravný plán zamietol, alebo ak nedostatky v činnosti zdravotnej poisťovne ohrozujú bezpečné fungovanie verejného zdravotného poistenia a akcionári zdravotnej poisťovne neurobili potrebné kroky na odstránenie týchto nedostatkov. Úrad môže zaviesť nútenú správu nad zdravotnou poisťovňou aj vtedy, ak bolo voči zdravotnej poisťovni začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby alebo trest prepadnutia majetku.

Čl. XL

Zmeny zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XL

Tento zákon upravuje

–   rozpočty územnej samosprávy, ktorými sú rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku,

–   rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, zostavovanie a schvaľovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku,

–   finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a štátnym rozpočtom a rozpočtami vyšších územných celkov, finančné vzťahy medzi rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov navzájom, ako aj finančné vzťahy rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov k iným právnickým osobám a fyzickým osobám.

Na rozdiel od zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy absentovala detailná úprava poskytovania dotácií z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Preto novelizácia tohto zákona bola vo svojej podstate zavedením zákonnej podmienky bezúhonnosti pre právnické osoby.

 

Výdavky rozpočtu obce

Právnickej osobe, ktorej zakladateľom je obec, a právnickej osobe podľa § 7 odseku 4 možno poskytnúť dotáciu z rozpočtu obce len vtedy, ak táto právnická osoba nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie.

 

Výdavky rozpočtu vyššieho územného celku

Právnickej osobe, ktorej zakladateľom je vyšší územný celok, a právnickej osobe podľa § 8 odseku 5 možno poskytnúť dotáciu z rozpočtu vyššieho územného celku len vtedy, ak táto právnická osoba nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie.

Čl. XLI

Zmeny zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XLI

Tento zákon upravuje doplnkové dôchodkové sporenie, organizáciu, financovanie a vykonávanie doplnkového dôchodkového sporenia, dohľad nad vykonávaním doplnkového dôchodkového sporenia a transformáciu doplnkovej dôchodkovej poisťovne.

Doplnková dôchodková spoločnosť je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa doplnkových dôchodkových fondov na účel vykonávania doplnkového dôchodkového sporenia, a to na základe povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti udeleného Národnou bankou Slovenska.

Doplnková dôchodková spoločnosť musí byť bezúhonná osoba nepretržite počas trvania platnosti povolenia.

K doplneniu došlo z dôvodu doplnenia § 23 ods. 1 písm. o) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (DDS). T. zn., ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DDS. V spojitosti s tým sa rozšírili dôvody pre odobratie povolenia na vznik a činnosť DDS o skutočnosť, že DDS prestala byť bezúhonná osoba.

 

Povolenie

Na udelenie povolenia musí byť preukázané splnenie viacerých podmienok, medzi ktoré patrí, že zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je bezúhonná osoba a rovnako akcionár doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je bezúhonná osoba.

Ustanovila sa teda nová licenčná podmienka pre zakladateľa a akcionára DDS – bezúhonnosť právnickej osoby (uvádza sa bezúhonná „osoba“, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj právnickú osobu).

 

Dôveryhodná fyzická osoba

Požiadavka dôveryhodnosti sa preniesla aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňala požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo mohlo jej dôveryhodnosť značne znižovať.

Za dôveryhodnú fyzickú osobu sa na účely tohto zákona považuje bezúhonná fyzická osoba, ktorá nepôsobila vo funkcii v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ako člen predstavenstva, člen dozornej rady, prokurista, vedúci zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedných za riadenie investícií podľa tohto zákona, osoba zodpovedná za výkon kľúčovej funkcie, nebola vedúcim zamestnancom alebo nepôsobila vo funkcii člena štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady v inej právnickej osobe v čase, keď doplnková dôchodková spoločnosť alebo iná právnická osoba spáchala úmyselný trestný čin, za ktorý bola právoplatne odsúdená.

Pojem bezúhonnosť sa rozšírila o bezúhonnosť právnickej osoby a vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DDS, bolo potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska

V § 26 ods. 2 sa upravili, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS. Vzhľadom na zosúladenie právnej úpravy udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení s právnou úpravou udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa ustanovilo, aby na udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS na zmenu depozitára bolo potrebné preukázať aj splnenie podmienky odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov predstavenstva a prokuristov depozitára a vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí zabezpečujú výkon činností depozitára.

 

Zverenie výkonu činností spojených so správou doplnkových dôchodkových fondov

Výkon činností spojených so správou doplnkových dôchodkových fondov možno zveriť, ak to nebráni výkonu činnosti depozitára a ak

–   je Národná banka Slovenska vopred informovaná o zámere doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, zveriť jednu činnosť alebo viac činností inej osobe a bol jej predložený návrh zmluvy o zverení činnosti,

–   je v štatúte doplnkového dôchodkového fondu uvedený zoznam činností, ktorých výkon možno zveriť osobám podľa § 37 odseku 1,

–   to nebráni vykonávať účinný dohľad nad doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,

–   to nebráni doplnkovej dôchodkovej spoločnosti konať v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok,

–   to nebráni spravovaniu doplnkového dôchodkového fondu v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok,

–   to nebráni doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s okamžitou účinnosťou vypovedať zmluvu o zverení činnosti,

–   so zreteľom na povahu činností, ktoré sa majú zveriť, fyzická osoba a právnická osoba majú vecné, personálne a organizačné predpoklady na výkon zverených činností.

–   osoba podľa § 37 odseku 1 je bezúhonná osoba alebo fyzická osoba nebola vedúcim zamestnancom alebo nepôsobila vo funkcii člena štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady v právnickej osobe v čase, keď právnická osoba spáchala úmyselný trestný čin, za ktorý bola právoplatne odsúdená,

–   nedôjde k nadmernému zvýšeniu operačného rizika.

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DDS, by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DDS, ustanovilo sa ukladať podmienku bezúhonnosti aj pre osobu, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

Depozitár

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, je depozitár. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež vzťahuje požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a majetok na účte nepriradených platieb sa musí zveriť depozitárovi v súlade s týmto zákonom. Depozitárom doplnkového dôchodkového fondu môže byť len banka alebo zahraničná banka konajúca prostredníctvom pobočky zahraničnej banky, ktorá má povolenie na vykonávanie vedľajšej investičnej služby spočívajúcej v úschove a v správe finančných nástrojov na účet klienta vrátane držiteľskej správy a súvisiacich služieb, najmä správy peňažných prostriedkov a finančných zábezpek, a nie je v nútenej správe. Depozitárom doplnkového dôchodkového fondu nemôže byť právnická osoba, ktorá nie je bezúhonná osoba. Depozitár doplnkového dôchodkového fondu môže na základe zmluvy zveriť úschovu zahraničných cenných papierov inej osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností. Výkon týchto činností depozitár nesmie zveriť osobe, ktorej záujmy môžu byť v konflikte so záujmami účastníkov a poberateľov dávok. Depozitár a osoba, ktorej bola zverená úschova zahraničných cenných papierov, sú povinní viesť úschovu týchto cenných papierov vždy oddelene od ostatného majetku a spôsobom, ktorý zabezpečí ochranu práv účastníkov a poberateľov dávok podľa § 46. Všetky doplnkové dôchodkové fondy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spravujúcej tieto doplnkové dôchodkové fondy musia mať toho istého depozitára.

 

Nútená správa doplnkového dôchodkového fondu

Ak bolo voči DDS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy účastníkov a poberateľov dávok zavedením nútenej správy, po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.

Nútená správa na účely tohto zákona je správa doplnkového dôchodkového fondu, ktorá sa vykonáva na základe vykonateľného rozhodnutia Národnej banky Slovenska o nariadení nútenej správy. Nútenú správu vykonáva nútený správca určený rozhodnutím Národnej banky Slovenska o nariadení nútenej správy.

Účelom nútenej správy je najmä

–   ochrana majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde pred vznikom alebo narastaním škody na tomto majetku a zastavenie znehodnocovania tohto majetku,

–   zistenie skutočného stavu majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak to nemožno zistiť v súlade s inými ustanoveniami tohto zákona.

Národná banka Slovenska nariadi nútenú správu doplnkového dôchodkového fondu vždy, ak

–   pozastaví na vymedzené obdobie a vo vymedzenom rozsahu nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde a majetkom na účte nepriradených platieb,

–   odoberie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti povolenie,

–   bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo návrh na povolenie reštrukturalizácie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

–   bolo voči doplnkovej dôchodkovej spoločnosti začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby alebo trest prepadnutia majetku,

–   tak ustanovuje tento zákon.

Odobratie povolenia

Národná banka Slovenska odoberie povolenie, ak vlastné zdroje doplnkovej dôchodkovej spoločnosti klesnú pod úroveň 75 % primeranosti jej vlastných zdrojov alebo ak doplnková dôchodková spoločnosť prestala byť bezúhonná osoba.

To znamená, že ak bude DDS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DDS podľa § 23 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

Čl. XLII

Zmeny zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XLII

Tento zákon upravuje

–   podmienky podnikania v tepelnej energetike,

–   práva a povinnosti účastníkov trhu s teplom,

–   hospodárnosť prevádzky sústavy tepelných zariadení,

–   obmedzujúce opatrenia súvisiace so stavom núdze v tepelnej energetike,

–   pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí a výkon štátneho dozoru v tepelnej energetike,

–   práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom,

–   práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri výrobe tepla v centrálnom zdroji tepla v budove.

 

Povolenie na podnikanie v tepelnej energetike

K žiadosti o vydanie povolenia právnická osoba dokladá

–   údaje tejto právnickej osoby, štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu a zodpovedného zástupcu potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov; ak je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo zodpovedným zástupcom zahraničná fyzická osoba, zodpovedajúci doklad alebo osvedčenie nahrádzajúce výpis z registra trestov nie staršie ako tri mesiace,

–   doklad, ak je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo zodpovedným zástupcom zahraničná osoba,

–   osvedčenie o odbornej spôsobilosti zodpovedného zástupcu.

Čl. XLIII

Zmeny zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XLIII

Tento zákon upravuje podmienky prevádzky cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách:

–   podmienky konštrukcie a schvaľovanie cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek vrátane overovania cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel na účely ich schvaľovania a podmienky ich uvádzania na trh a sprístupnenia na trhu,

–   práva a povinnosti osôb, ktoré vyrábajú, uvádzajú na trh alebo sprístupňujú na trhu alebo uvádzajú do prevádzky na účely premávky na pozemných komunikáciách cestné vozidlá a zvláštne vozidlá, práva a povinnosti osôb, ktoré uvádzajú na trh alebo sprístupňujú na trhu systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel,

–   povinnosti prevádzkovateľov cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel,

–   vyradenie cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel z premávky na pozemných komunikáciách,

–   poverovanie osôb výkonom technických služieb,

–   technické kontroly cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel, práva a povinnosti osôb, ktoré prevádzkujú stanice technickej kontroly,

–   emisné kontroly cestných motorových vozidiel a zvláštnych motorových vozidiel, práva a povinnosti osôb, ktoré prevádzkujú pracoviská emisnej kontroly,

–   kontroly originality cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel, práva a povinnosti osôb, ktoré prevádzkujú pracoviská kontroly originality,

–   montáže plynových zariadení, práva a povinnosti osôb, ktoré prevádzkujú pracoviská montáže plynových zariadení.

Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Tento zákon sa vzťahuje na historické vozidlá a športové vozidlá, iba ak je to výslovne ustanovené.

Čl. XLIV

Zmeny zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XLIV

Tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.

 

Konkurzné ustanovenia súvisiace s trestným konaním

Došlo k viacerým úpravám v nadväznosti za zrušenie právnej úpravy ochranného opatrenia zhabanie majetku.

Ak príslušný súd doručí konkurznému súdu právoplatné rozhodnutie o uložení trestu prepadnutia majetku, konkurzný súd bezodkladne bez návrhu rozhodne o vyhlásení konkurzu na majetok toho, komu bol takýto trest uložený. Konkurzný súd rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. V tomto konaní

–   konkurzný súd ustanoví alebo odvolá správcu na základe návrhu orgánu štátnej správy príslušného podľa osobitného predpisu, ktorý bude spravovať majetok štátu (dočasný správca),

–   právo popierať prihlásené pohľadávky má len správca a dočasný správca,

–   pôsobnosť príslušného orgánu vykonáva dočasný správca alebo ním určená osoba,

–   nárok štátu z prepadnutia majetku možno uspokojiť až po uspokojení všetkých pohľadávok proti podstate a všetkých prihlásených pohľadávok; zostávajúci majetok je správca povinný bez zbytočného odkladu po zrušení konkurzu vydať dočasnému správcovi.

Ak bol vyhlásený konkurz na osobu, ktorej bol uložený trest prepadnutia majetku predtým, ako dôjde rovnopis rozhodnutia konkurznému súdu podľa odseku 1, odstúpi tento konkurzný súd doručené rozhodnutie do troch dní konkurznému súdu, ktorý konkurz vyhlásil. Dňom doručenia rovnopisu rozhodnutia na konkurzný súd, na ktorom prebieha konkurz na osobu, ktorej bol uložený trest prepadnutia majetku, právomoc príslušného orgánu prechádza na dočasného správcu. Právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predtým, ako prešla právomoc príslušného orgánu na dočasného správcu, zostávajú zachované. Takýto konkurz sa vedie podľa tejto časti zákona. Prípadné konanie o určenie splátkového kalendára súd zastaví. Ak súd zrušil konkurz, pretože majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, nárok štátu z prepadnutia majetku možno uspokojiť zo zostávajúceho majetku bez ohľadu na uspokojenie iných veriteľov.

Výkon rozhodnutí súdov v trestnom konaní, ktoré postihujú celý majetok odsúdeného sa realizuje prostredníctvom konkurzného konania, pričom tento koncept bol zavedený zákonom č. 224/2010 Z. z. a zostal zachovaný aj novou právnou úpravou, pričom v rámci zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa súčasne vykonali nevyhnutné zmeny pre riadny a efektívny výkon trestu prepadnutia majetku.

Výslovne sa vyjadrilo pravidlo, ktoré je riešením takej situácie, kedy po vyhlásení konkurzu bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok dlžníka (úpadcu) nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate.

Ak má dlžník dostatok majetku na uspokojenie veriteľov, javí sa ako adekvátne, aby z dôvodu obmedzenia účinkov trestu na iné osoby ich pohľadávky, ktoré sú povahou seniorné, voči (nútene likvidovanej) majetkovej podstate dlžníka mali absolútnu prioritu na uspokojenie. Ak však majetková podstata dlžníka nestačí ani na to, aby sa uhradili vôbec čo i len náklady kolektívneho konania zameraného na uspokojenie veriteľov, takéto konanie nemôže ďalej pokračovať, konkurz musí byť zrušený a majetok dlžníka, ktorý po skončení konania zostal, bude použitý na uspokojenie nároku štátu z prepadnutia majetku. Veritelia majú pritom možnosť nepriaznivé následky zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku odvrátiť využitím oprávnenia na zloženie preddavku na náklady konkurzu. Uplatnenie tohto inštitútu prichádza do úvahy najmä vtedy, ak konkurzná podstata dlžníka by mala byť tvorená z veľkej časti len nárokmi z titulu odporovateľnosti právnych úkonov.

 

Osobitné ustanovenia o trestnom konaní proti právnickej osobe počas konkurzu

Predkladateľ mal za to, že v aplikačnej praxi nebude výnimočnou situácia, kedy počas obdobia, kedy bolo voči právnickej osobe začaté trestné konanie a (kumulatívne) v tomto konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia a ukončením tohto konania, bude na majetok dlžníka – právnickej osoby – vyhlásený konkurz. Vyhlásenie konkurzu neruší účinky opatrení, o ktorých bolo rozhodnuté v trestnom konaní. Príslušným orgánom pokiaľ ide o majetok, ktorých sa tieto opatrenia týkajú, je konkurzný súd. Vychádzalo sa z toho, že práve tento súd je v stave najlepšie vyhodnotiť, či tento majetok je potrebné speňažiť a prípadný výťažok zo speňaženia takéhoto majetku do skončenia trestného konania od ostatných výťažkov osobitne uschovať, alebo nie. Pokiaľ ide o majetok, kde inak správca musí k jeho speňaženiu pristúpiť urýchlene, keďže ide o majetok bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením, musí správca veľmi efektívne (bezodkladne) požiadať o súhlas so speňažením takéhoto majetku toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia. Aj po speňažení takéhoto majetku je však potrebné, aby výťažok ako tzv. surogačné plnenie správca viedol osobitne a oddelene od iných výťažkov, aby nedošlo k ich zmiešaniu.

Ďalším osobitným pravidlom pre konkurz vedený na majetok právnickej osoby v čase, kedy je voči nej vedené trestné konanie a v tomto trestnom konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia (bez ohľadu na ich rozsah), je pravidlo o možnosti súdu vymeniť (odvolať a ustanoviť nového) správcu aj vtedy, ak nejde o prípady opakovaného, či závažného porušenia povinností zo strany správcu. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu súdu nie je prípustné. Po odvolaní správcu sa uplatní pravidlo o zvolaní schôdze veriteľov a hlasovaní o návrhu na schválenie nového správcu. Súd však takýmto návrhom nie je viazaný a môže správcu schváleného schôdzou veriteľov odmietnuť ustanoviť a ustanoviť správcu bez návrhu schôdze veriteľov (obdobný postup ako podľa druhej vety § 42 ods. 5).

Tretie osobitné pravidlo upravuje nevyhnutnosť osobitného vedenia výťažkov zo speňaženia zaisteného majetku. Rozvrh, pokiaľ ide o výťažok zo speňaženia takéhoto majetku, je možné splniť len vtedy, ak na to dá súhlas ten, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia.

Osobitne sa rieši aj situácia, kedy sa trestné konanie voči právnickej osobe začalo v čase, kedy už na jej majetok bol vyhlásený konkurz. Uplatnia sa primerane obdobné osobitné pravidlá ako platia pre prípad, kedy začatie trestného konania a (kumulatívne) uloženie obmedzujúcich alebo zaisťovacích opatrení, týkajúcich sa čo i len časti majetku, predchádzalo vyhláseniu konkurzu. Účinky tých úkonov (hmotnoprávnych, procesných), ktoré boli uskutočnené pred týmto dňom, zostávajú zachované.

Ak po začatí trestného konania proti právnickej osobe, v ktorom bolo uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenie týkajúce sa majetku dlžníka, bol na majetok právnickej osoby vyhlásený konkurz, do právoplatného skončenia trestného stíhania

–   príslušným orgánom, pokiaľ ide o zaistený majetok, je konkurzný súd; ak ide o majetok, ktorý je bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením, možno ho speňažiť len so súhlasom toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia; správca je povinný tento súhlas bezodkladne vyžiadať,

–   správcu môže konkurzný súd kedykoľvek vymeniť, pričom nie je viazaný rozhodnutím schôdze veriteľov o výmene správcu,

–   zaistený majetok alebo výťažok z jeho speňaženia správca vydá dlžníkovi, veriteľovi alebo tretej osobe len so súhlasom toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia.

Ak trestné konanie proti právnickej osobe bolo začaté neskôr, ako bol na majetok právnickej osoby vyhlásený konkurz, a v tomto konaní bolo uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenie týkajúce sa majetku dlžníka, znenie platí primerane. Právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predtým, ako prešla právomoc príslušného orgánu na súd, zostávajú zachované.

Čl. XLV

Zmeny zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XLV

Tento zákon upravuje postavenie správcov, ktorí vykonávajú činnosť v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní alebo konaní o oddlžení podľa osobitného predpisu (správcovská činnosť), práva a povinnosti správcov, vzdelávanie správcov, pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo výkone správcovskej činnosti a dohľad ministerstva nad výkonom správcovskej činnosti.

 

Predpoklady zápisu právnickej osoby do zoznamu správcov

Do zoznamu správcov možno zapísať verejnú obchodnú spoločnosť, ak

–   jej spoločníkmi sú len správcovia-fyzické osoby,

–   jej spoločník nie je spoločníkom inej právnickej osoby zapísanej do zoznamu správcov,

–   na konanie v jej mene sú poverení všetci spoločníci samostatne a bez obmedzenia,

–   má sídlo na území Slovenskej republiky a

–   je bezúhonná a dôveryhodná a jej spoločníci sú bezúhonní a dôveryhodní.

Do zoznamu správcov možno zapísať komanditnú spoločnosť, ak

–   jej komplementármi sú len správcovia-fyzické osoby,

–   jej spoločník nie je spoločníkom inej právnickej osoby zapísanej do zoznamu správcov,

–   na konanie v jej v mene sú poverení všetci komplementári samostatne a bez obmedzenia,

–   má sídlo na území Slovenskej republiky a

–   je bezúhonná a dôveryhodná a jej spoločníci sú bezúhonní a dôveryhodní.

 

Predpoklady zápisu zahraničnej právnickej osoby do zoznamu správcov

Do zoznamu správcov možno zapísať aj zahraničnú právnickú osobu, ak

–   má sídlo v členskom štáte,

–   jeden alebo viac jej spoločníkov zodpovedá za jej záväzky celým svojím majetkom,

–   na území Slovenskej republiky má umiestnený podnik alebo jeho organizačnú zložku,

–   jej štatutárne orgány alebo členovia štatutárneho orgánu sú len správcovia – fyzické osoby,

–   jej štatutárne orgány alebo členovia štatutárneho orgánu sú poverení na konanie v jej mene samostatne a bez obmedzenia,

–   je bezúhonná a dôveryhodná a jej spoločníci sú bezúhonní a dôveryhodní.

 

Vyčiarknutie správcu zo zoznamu správcov

Ministerstvo vyčiarkne správcu – právnickú osobu zo zoznamu správcov, ak

–   o to písomne požiada a preukáže, že nevykonáva správcovskú činnosť,

–   bol zrušený s likvidáciou alebo súd rozhodol o jeho neplatnosti,

–   viac ako dva mesiace nespĺňa predpoklady na zápis do zoznamu správcov,

–   nemá uzatvorenú poistnú zmluvu podľa § 13 alebo nesplnil povinnosť podľa § 14 ods. 1; to neplatí, ak má pozastavený výkon správcovskej činnosti,

–   napriek uloženej pokute opakovane do jedného roka od uloženia pokuty závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom,

–   nemá riadne zriadenú kanceláriu,

–   v lehote 15 dní od doručenia písomnej výzvy neuhradil ročný poplatok; ministerstvo správcu nevyčiarkne, ak do odoslania rozhodnutia o vyčiarknutí správcu zo zoznamu správcov poplatok zaplatí,

–   ministerstvo opakovane v priebehu šiestich mesiacov zistí, že podateľňa kancelárie správcu nie je otvorená v súlade s týmto zákonom,

–   nie je bezúhonná.

Čl. XLVI

Zmeny zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XLVI

Tento zákon upravuje

–   podmienky ochrany exemplárov druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a podmienky obchodovania s výrobkami z tuleňov,

–   práva a povinnosti osôb pri ochrane exemplárov druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a v oblasti obchodu s výrobkami z tuleňov,

–   pôsobnosť orgánov štátnej správy pri ochrane exemplárov druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a v oblasti obchodu s výrobkami z tuleňov,

–   zodpovednosť za porušenie povinností.

 

Dovoz, vývoz a opätovný vývoz exemplárov vedcami a vedeckými inštitúciami

Ministerstvo eviduje vedcov a vedecké inštitúcie na osobitnom zozname na základe ich písomnej žiadosti.

Do zoznamu ministerstvo zapíše fyzickú osobu, ktorá

–   má spôsobilosť na právne úkony,

–   má ukončené vysokoškolské vzdelanie a najmenej desaťročnú odbornú prax vo vednom odbore, ktorý sa zaoberá exemplármi dovážanými na vedecké účely a

–   je bezúhonná; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov.

 

Udeľovanie licencie na balenie kaviáru

Ministerstvo udelí licenciu právnickej osobe,

–   ktorá spĺňa podmienku podľa § 3 ods. 4 písm. b) a ods. 5 písm. b),

–   ak fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, je bezúhonnou osobou (§ 3 ods. 4); bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov.

 

Licencia na výrobu krúžkov alebo distribúciu krúžkov

Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov; u právnickej osoby poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu a zodpovedným zástupcom, ak bol ustanovený.

Údaje podľa prvej vety ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

Čl. XLVII

Zmeny zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XLVII

V Slovenskej republike môžu pôsobiť politické strany a politické hnutia podľa tohto zákona a európske politické strany a európske politické nadácie podľa osobitného predpisu. Tento zákon ustanovuje podmienky vzniku strany, register strán, podmienky zániku strany, práva a povinnosti strany, hospodárenie a financovanie strany, sankcie za nesplnenie povinností, niektoré pravidlá súčinnosti Slovenskej republiky s Úradom pre európske politické strany a európske politické nadácie a niektoré pravidlá týkajúce sa európskych politických strán so sídlom na území Slovenskej republiky a európskych politických nadácií so sídlom na území Slovenskej republiky.

 

Register strán

Register strán je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom ustanovené údaje týkajúce sa vzniku strany, zmeny zapísaných údajov a údaje týkajúce sa zrušenia a zániku strany.

Do registra strán sa zapisujú viaceré údaje a po účinnosti zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb nezahladené tresty uložené v trestnom konaní a nevykonané tresty postihujúce právnych nástupcov.

Ide o úpravu, kde sa rozširuje okruh dôvodov pre zrušenie politickej strany alebo hnutia, a to o dôvod právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

 

Zrušenie strany

Strana sa zrušuje

–   dobrovoľným zrušením,

–   zlúčením s inou stranou,

–   vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

–   právoplatným rozhodnutím súdu v trestnom konaní,

–   právoplatným rozhodnutím správneho súdu o rozpustení strany alebo

–   z iných dôvodov podľa tohto zákona.

Čl. XLVIII

Zmeny zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Čl. XLIX

Zmeny zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XLIX

Tento zákon upravuje sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu na zabezpečenie predchádzania vzniku krízových situácií v rodine, ochrany práv a právom chránených záujmov detí, predchádzania prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb a na zamedzenie nárastu sociálnopatologických javov.

 

Podmienky udelenia akreditácie

Žiadateľ o akreditáciu, ktorým je právnická osoba, popri podmienkach uvedených v § 79 odseku 1 písm. c), d), f) až l) musí preukázať aj splnenie podmienky bezúhonnosti.

Za bezúhonnú sa na účely § 79 odseku 1 písm. b) a d) a odseku 2 písm. b) a c) nepovažuje osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo bola právoplatne odsúdená za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti proti rodine a mládeži podľa § 204 až 211 Trestného zákona, a to aj vtedy, ak jej bolo odsúdenie za uvedené trestné činy zahladené, alebo sa na ňu hľadí, akoby nebola za taký čin odsúdená podľa osobitného predpisu.

Žiadateľ o akreditáciu na účel preukázania bezúhonnosti poskytne údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Údaje ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov.

Čl. L

Zmeny zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. L

Tento zákon upravuje poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a výkon štátneho dozoru Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a kontroly Policajným zborom v oblasti súkromnej bezpečnosti.

Súkromná bezpečnosť sa prevádzkuje ako súkromná bezpečnostná služba alebo ako technická služba na ochranu majetku a osoby.

 

Podmienky udelenia licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby právnickej osobe

Krajské riaditeľstvo udelí licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby právnickej osobe, ktorá je spoľahlivá, ak tomu nebráni záujem vnútorného poriadku a bezpečnosti a

–   fyzická osoba alebo fyzické osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom alebo členmi štatutárneho orgánu, spĺňajú podmienky ustanovené v § 11 ods. 1,

–   fyzická osoba, ktorá má najmenej 15 % majetkový podiel v právnickej osobe, spĺňa podmienky ustanovené v § 11 ods. 1 písm. d) a e),

–   z obchodného mena právnickej osoby nevyplýva, že plní úlohy verejnej správy.

Rovnako sa to týka aj podmienky udelenia licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby podľa § 2 ods. 1 písm. b) právnickej osobe.

 

Pozastavenie prevádzkovania bezpečnostnej služby

Krajské riaditeľstvo pozastaví prevádzkovanie bezpečnostnej služby, ak prevádzkovateľ prestane spĺňať podmienky spoľahlivosti ustanovené v § 14 ods. 1 písm. d), do konečného rozhodnutia vo veci. Rovnako sa upravilo ustanovenie upravujúce pozastavenie prevádzkovania bezpečnostnej služby podľa § 2 ods. 1 písm. b).

 

Odňatie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby

Krajské riaditeľstvo rozhodne o odňatí licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, ak prevádzkovateľ, ktorý je fyzickou osobou, prestal spĺňať podmienky uvedené v § 11 ods. 1 písm. a), c) až g) a nejde o prípad podľa § 31 ods. 1 písm. d) a prevádzkovateľ, ktorý je právnickou osobou, prestal spĺňať podmienky spoľahlivosti podľa § 14 ods. 1 písm. c) až f) a nejde o prípad podľa § 31 ods. 1 písm. d). Rovnaký postup sa uplatňuje aj pri odňatí licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby podľa § 2 ods. 1 písm. b).

 

Odňatie licencie na prevádzkovanie technickej služby

Krajské riaditeľstvo rozhodne o odňatí licencie na prevádzkovanie technickej služby, ak prevádzkovateľ, ktorý je fyzickou osobou, prestal spĺňať podmienky uvedené v § 11 ods. 1 písm. a), c) až e) alebo g) a nejde o prípad podľa § 75 ods. 1 písm. d) a prevádzkovateľ, ktorý je právnickou osobou, prestal spĺňať podmienky spoľahlivosti podľa § 14 ods. 1 písm. c) až f) a nejde o prípad podľa § 75 ods. 1 písm. d).

Čl. LI

Zmeny zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LI

Tento zákon upravuje

–   uznávanie prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd,

–   využívanie a ochranu prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov,

–   uznávanie klimatických podmienok vhodných na liečenie a ich ochranu,

–   podmienky na povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební,

–   podmienky na uznávanie kúpeľných miest,

–   ochranu kúpeľného územia a požiadavky na kúpeľné prostredie,

–   práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri uznávaní prírodných liečivých vôd, prírodných minerálnych vôd a klimatických podmienok vhodných na liečenie a pri využívaní a ochrane prírodných liečivých zdrojov, prírodných minerálnych zdrojov a klimatických podmienok vhodných na liečenie,

–   pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí,

–   zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

 

Žiadosť o vydanie povolenia využívať zdroj

Žiadosť o vydanie povolenia využívať zdroj podáva fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba.

Žiadateľ pri podaní žiadosti musí preukázať svoju bezúhonnosť. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov žiadateľa.

Ak je žiadateľom právnická osoba, preukazuje sa aj bezúhonnosť štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu. Za bezúhonného na účely vydania povolenia využívať zdroj sa nepovažuje žiadateľ, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin proti majetku, trestný čin hospodársky, trestný čin proti životnému prostrediu alebo iný úmyselný trestný čin. Údaje Štátna kúpeľná komisia bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

 

Zmena a zrušenie povolenia využívať zdroj

Štátna kúpeľná komisia začne konanie o zrušenie povolenia využívať zdroj, ak

–   sa vlastnosti prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja zmenili tak, že prestal spĺňať podmienky uvedené v povolení na jeho využívanie,

–   využívateľ zdroja napriek upozorneniu závažným spôsobom nedodržiava podmienky ustanovené týmto zákonom alebo v povolení využívať zdroj,

–   využívaním prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja došlo k nepriaznivému vplyvu na podzemné vody alebo životné prostredie,

–   využívateľ zdroja požiadal o zrušenie povolenia využívať zdroj,

–   využívateľ zdroja, alebo ak je využívateľom zdroja právnická osoba, jej štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, prestal byť bezúhonný.

 

Žiadosť o povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební

Žiadosť o povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľných liečební musí obsahovať aj údaje žiadateľa potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, pri právnických osobách aj údaje štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu žiadateľa potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

Odborný zástupca je fyzická osoba, ktorá osobne zodpovedá za odborné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v prírodných liečebných kúpeľoch alebo kúpeľnej liečebni. Odborný zástupca musí byť v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom vzťahu s držiteľom povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľnej liečebne.

Štátna kúpeľná komisia začne konanie o zrušenie povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľných liečební, ak zanikli podmienky na ich prevádzkovanie alebo ak držiteľ povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, alebo ak je držiteľom povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební právnická osoba, jej štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, prestal byť bezúhonný.

Čl. LII

Zmeny zákona č. 218/2007 Z. z. o zákaze biologických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LII

Tento zákon upravuje

–   práva a povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb v oblasti zákazu vývoja, výroby, hromadenia, prechovávania a používania biologických zbraní a ich zničenia, pri zaobchádzaní s nimi a pri zistení vysoko rizikových biologických agensov a toxínov, ktoré môžu byť použité spôsobom porušujúcim zákaz biologických zbraní,

–   podmienky zaobchádzania s vysoko rizikovými biologickými agensmi,

–   výkon štátnej správy v oblasti dodržiavania zákazu biologických zbraní.

 

Podmienky na vydanie povolenia

Povolenie vydá úrad žiadateľovi, ak právnická osoba je bezúhonná a ustanoví zodpovedného zástupcu právnickej osoby, ktorý zodpovedá za riadny výkon všetkých činností, ktoré súvisia s povoleným zaobchádzaním; zodpovedný zástupca musí byť plne spôsobilý na právne úkony, bezúhonný a odborne spôsobilý, vo veku najmenej 21 rokov, nemôže byť členom dozornej rady alebo iného kontrolného orgánu tejto právnickej osoby; funkciu zodpovedného zástupcu je možné vykonávať vždy len pre jednu právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa.

 

Bezúhonnosť

Dokladom preukazujúcim bezúhonnosť je odpis registra trestov pre fyzickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa, právnickú osobu, fyzickú osobu, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, a odpis registra trestov pre ich zodpovedného zástupcu.

Čl. LIII

Zmeny zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LIII

Tento zákon upravuje

–   podmienky na digitálne vysielanie programových služieb a poskytovanie iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu na území Slovenskej republiky,

–   práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri digitálnom vysielaní programových služieb a pri poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu,

–   pôsobnosť orgánov verejnej správy pri regulácii digitálneho vysielania programových služieb a iných obsahových služieb poskytovaných prostredníctvom digitálneho prenosu.

 

Žiadosť o udelenie licencie na digitálne vysielanie

Žiadosť o udelenie licencie na digitálne vysielanie obsahuje viaceré údaje, a to napríklad údaje podľa § 26 písmen a) a b) o všetkých spoločníkoch alebo akcionároch a o osobách, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo kontrolného orgánu, ak je žiadateľom právnická osoba.

Čl. LIV

Zmeny zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LIV

Tento zákon upravuje získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie a výmenu údajov, uchovávanie a uschovávanie dokumentácie a poskytovanie informácií o

–   osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi v trestnom konaní,

–   osobách, pri ktorých bolo právoplatne podmienečne zastavené trestné stíhanie súdom alebo prokurátorom,

–   osobách, pri ktorých bol v trestnom konaní schválený zmier a zastavené trestné stíhanie súdom alebo prokurátorom,

–   nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach, ktoré súvisia s rozhodnutiami,

–   iných skutočnostiach významných pre trestné konanie, ak to ustanovuje zákon.

Súčasťou registra trestov sú aj informácie o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach vydaných súdmi iných členských štátov Európskej únie a súdmi iných štátov, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva.

Údaje a informácie sa poskytujú na účely

–   trestného konania,

–   civilného procesu, správneho súdneho procesu alebo správneho konania,

–   ochrany a bezpečnosti štátu a

–   osvedčovania bezúhonnosti a spoľahlivosti osoby.

V rozsahu potrebnom na plnenie úloh môže generálna prokuratúra požadovať údaje z evidencie pobytu obyvateľov, evidencie občianskych preukazov, evidencie o cestovných dokladoch, z matriky a z obchodného registra alebo iného zákonom ustanoveného registra, zápisom, v ktorom právnická osoba vzniká.

V zákone o registri trestov sa vykonávajú nevyhnutné zmeny, ktoré majú za cieľ jednak umožniť evidenciu údajov o trestnom stíhaní právnických osôb a súčasne umožniť vydávanie výpisov a odpisov z registra trestov na účely preukazovania bezúhonnosti v nadväznosti na rozvoj informačných systémov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

 

Podklad evidencie

V registri trestov sa evidujú údaje o osobách a nimi spáchaných trestných činoch získané z písomných oznámení súdu iného štátu o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky, ak jeho právne účinky na území Slovenskej republiky neustanovuje medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis.

Trestným listom sa na účely tohto zákona rozumie písomné oznámenie súdu, ktoré obsahuje údaje o

–   právoplatne odsúdenej fyzickej osobe, a to

–   meno, priezvisko a rodné priezvisko, prípadne pseudonym alebo prezývka; v prípade zmeny mena alebo zmeny priezviska aj pôvodné meno alebo pôvodné priezvisko,

–   dátum narodenia, rodné číslo, číslo a druh dokladu totožnosti, miesto a okres narodenia, adresa trvalého pobytu a u osôb narodených v cudzine aj štát narodenia,

–   štátne občianstvo ako aj ďalšie štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie,

–   pohlavie,

–   meno, priezvisko a rodné priezvisko rodičov,

–   právoplatne odsúdenej právnickej osobe, a to

–   obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby,

–   identifikačné číslo právnickej osoby, ak bolo pridelené,

–   register, v ktorom je právnická osoba zapísaná,

–   súdoch, ktoré rozhodovali v prvom stupni a v konaní o opravnom prostriedku a o ich spisových značkách vrátane dátumu vydania rozhodnutia a dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,

–   rozhodnutí o vine s uvedením právnej kvalifikácie skutku, miesta a času jeho spáchania, druhu a výmere trestu a ochrannom opatrení, ich výkone a uložených obmedzeniach alebo povinnostiach,

–   zmenách rozhodnutia v konaní o dovolaní,

–   zmenách súvisiacich s výkonom trestu alebo ochranného opatrenia.

Na základe písomného oznámenia súdu sa v trestnom liste vyznačí

–   rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo rozhodnutie súdu o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zvyšku trestu zákazu pobytu alebo rozhodnutie súdu o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní,

–   rozhodnutie súdu o nariadení výkonu trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený,

–   rozhodnutie súdu, ktorým bol trest domáceho väzenia alebo trest povinnej práce premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody,

–   rozhodnutie súdu, ktorým bol nariadený náhradný trest odňatia slobody namiesto výkonu peňažného trestu,

–   udelenie milosti,

–   účasť odsúdenej osoby na amnestii,

–   zahladenie odsúdenia právoplatným rozhodnutím súdu alebo vykonaním uloženého trestu.

Správou o právoplatnom rozhodnutí o podmienečnom zastavení trestného stíhania súdom alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania prokurátorom sa na účely tohto zákona rozumie písomné oznámenie súdu alebo prokuratúry, ktoré obsahuje

–   údaje o osobe, ktorej sa rozhodnutie týka,

–   označenie súdu alebo prokuratúry a spisovú značku trestnej veci,

–   dátum vydania rozhodnutia a dátum jeho právoplatnosti,

–   skutok a jeho právnu kvalifikáciu,

–   dátum skončenia skúšobnej doby.

Správou o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa rozumie písomné oznámenie súdu alebo písomné oznámenie prokuratúry o tom, že

–   obvinená osoba sa v skúšobnej dobe osvedčila,

–   v trestnom stíhaní sa pokračuje,

–   skúšobná doba uplynula a nebolo rozhodnuté o osvedčení.

Súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni, je povinný bezodkladne zaslať do registra trestov

–   trestný list a písomné oznámenie; ak ide o odsúdenie súdom iného štátu, postupuje takto súd, ktorý v prvom stupni rozhodol o uznaní tohto rozhodnutia,

–   písomnú správu o právoplatnom podmienečnom zastavení trestného stíhania,

–   písomnú správu o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,

–   písomnú správu o tom, že sa odsúdená alebo obvinená osoba v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od potrestania, v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania, v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu, v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie alebo v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní osvedčila alebo, že sa má za to, že sa osvedčila,

–   písomnú správu o tom, že sa odsúdená alebo obvinená osoba v skúšobnej dobe uvedenej v písmene d) neosvedčila a že jej bol uložený trest, od ktorého uloženia bolo podmienečne upustené, alebo že sa v trestnom stíhaní, ktoré bolo podmienečne zastavené, pokračuje, alebo že odsúdenému bol nariadený výkon trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený alebo z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený, alebo že odsúdenému bol nariadený výkon zvyšku trestu zákazu činnosti, zvyšku trestu zákazu pobytu, zvyšku trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, zvyšku trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, alebo zvyšku trestu zákazu účasti na verejnom obstarávaní, od ktorého výkonu bolo podmienečne upustené,

–   písomné oznámenie o všetkých údajoch týkajúcich sa dodatočných zmien právoplatného odsúdenia vo výroku o vine, vo výroku o treste, vo výroku o ochrannom opatrení alebo výkonu trestu alebo výkonu ochranného opatrenia.

 

Uchovávanie a uschovávanie dokumentácie

Písomnosti, ktorými sa oznamujú údaje a informácie podľa § 4 až 8 a § 17 ods. 4, sa v registri trestov uchovávajú sto rokov od narodenia fyzickej osoby, ktorej sa týkajú, a v prípade právnickej osoby sto rokov od jej zániku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak sa vykoná trest zrušenia právnickej osoby a trest prepadnutia majetku uložený právnickej osobe, záznam právnickej osoby sa z evidencie nevyraďuje.

 

Výpis z registra trestov

Výpis z registra trestov je verejná listina, ktorou sa preukazuje, či osoba bola alebo nebola právoplatne odsúdená. Za výpis z registra trestov právnickej osoby sa považuje aj zoznam právoplatne odsúdených právnických osôb podľa § 10a. Výpis z registra trestov, ak ide o fyzickú osobu, generálna prokuratúra vydá na žiadosť fyzickej osobe, ktorej sa týka a ktorej totožnosť musí byť overená. Výpis z registra trestov, ak ide o právnickú osobu, generálna prokuratúra vydá na žiadosť osobe, ktorej totožnosť musí byť overená.

Žiadosť o výpis z registra trestov musí obsahovať

–   ak ide o fyzickú osobu

–   meno, priezvisko, rodné priezvisko, pôvodné meno alebo priezvisko, ak došlo k zmene mena alebo zmene priezviska, prípadne prezývku osoby, ktorej sa žiadosť týka,

–   dátum narodenia, rodné číslo, miesto a okres narodenia, adresu trvalého pobytu a u osoby narodenej v cudzine aj štát narodenia,

–   štátne občianstvo,

–   pohlavie,

–   meno, priezvisko a rodné priezvisko rodičov,

–   ak ide o právnickú osobu

–   obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby,

–   identifikačné číslo právnickej osoby, ak bolo pridelené,

–   označenie registra, v ktorom je právnická osoba zapísaná.

Ak sa žiadosť o výpis z registra trestov podáva na mieste podľa § 10 odseku 3 písm. a) až d), správnosť údajov podľa odseku 4 písm. a) a totožnosť žiadateľa sa overuje

–   u občana Slovenskej republiky z predloženého občianskeho preukazu alebo z iného dokladu preukazujúceho totožnosť,

–   u cudzinca z rodného listu s jeho úradne osvedčeným prekladom do štátneho jazyka a z predloženého cestovného dokladu alebo z iného dokladu preukazujúceho totožnosť.

Ak sa žiadosť o výpis z registra trestov podáva na mieste podľa § 10 odseku 3 písm. a) až d), správnosť údajov podľa § 10 odseku 4 písm. b) sa overuje elektronicky prostredníctvom elektronickej komunikácie v informačnom systéme verejnej správy podľa osobitného predpisu.

Údaje z evidencie registra trestov o právoplatne odsúdených právnických osobách potrebné na účel overenia bezúhonnosti a spoľahlivosti právnickej osoby sú vedené v zozname, ktorý je zverejnený na webovom sídle generálnej prokuratúry.

Údaje vedené v zozname sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým nie je preukázaný opak. Proti tomu, kto sa v dobrej viere spolieha na údaje uvedené v zozname, nemôže iná osoba namietať, že tieto údaje nie sú úplné alebo nie sú zodpovedajúce skutočnosti.

Výpis z registra trestov právnickej osoby použiteľný na právne účely vydá generálna prokuratúra v listinnej podobe alebo elektronickej podobe.

 

Nahliadnutie do odpisu registra trestov

Nahliadnutie do odpisu registra trestov generálna prokuratúra umožní osobe, ktorej sa týkajú záznamy vedené v registri trestov. Nahliadnutie do elektronickej formy záznamov sa vykoná na základe písomnej žiadosti. Osoba, ktorej sa záznamy týkajú, si môže urobiť zo záznamov výpis.

Ak je žiadateľom fyzická osoba, pred nahliadnutím sa overí jej totožnosť. Ak je žiadateľom právnická osoba, overí sa pred nahliadnutím totožnosť osoby, ktorá v mene právnickej osoby alebo za ňu podáva žiadosť a tiež aj jej oprávnenie konať v mene právnickej osoby alebo za ňu.

 

Organizácia a obsah výmeny informácií medzi členskými štátmi Európskej únie

Generálna prokuratúra bezodkladne informuje ústredné orgány iných členských štátov Európskej únie o všetkých právoplatných odsúdeniach fyzických osôb, ktoré sú štátnymi občanmi týchto členských štátov Európskej únie, a právnických osôb, ktoré majú sídlo v týchto štátoch, súdmi Slovenskej republiky tak, ako sú zaznamenané v registri trestov.

Generálna prokuratúra bezodkladne poskytne ústrednému orgánu iného členského štátu Európskej únie, ktorého je fyzická osoba štátnym občanom alebo v ktorom ma sídlo právnická osoba, všetky informácie o následnej zmene alebo zahladení odsúdenia alebo vyradení z evidencie v registri trestov podľa § 9 ods. 2.

Na základe informácií poskytnutých ústredným orgánom iného členského štátu Európskej únie generálna prokuratúra v registri trestov zaznamená každé právoplatné odsúdenie občana Slovenskej republiky a právnickej osoby, ktorá má sídlo v Slovenskej republike v tomto členskom štáte Európskej únie a vykoná každú následnú zmenu, ktorá s týmto odsúdením súvisí.

Na účely opätovného poskytnutia informácií o odsúdení občana Slovenskej republiky alebo právnickej osoby, ktorá má sídlo v Slovenskej republike, ktoré majú pôvod v inom členskom štáte Európskej únie, možno použiť len informácie poskytnuté a aktualizované; to platí aj pri poskytovaní informácií na žiadosť iného štátu.

Na žiadosť ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie, ktorého je odsúdená fyzická osoba štátnym občanom alebo v ktorom má odsúdená právnická osoba sídlo, mu generálna prokuratúra poskytne kópie právoplatných rozsudkov a ďalších súvisiacich informácií. Na tento účel príslušný súd na žiadosť generálnej prokuratúry bezodkladne zašle kópie požadovaných súdnych rozhodnutí.

 

Žiadosť o informácie z registra trestov iného členského štátu Európskej únie

Generálna prokuratúra predloží ústrednému orgánu iného členského štátu Európskej únie žiadosť o informácie z jeho registra trestov na účely trestného konania voči občanovi tohto členského štátu Európskej únie alebo voči právnickej osobe, ktorá má sídlo v tomto členskom štáte Európskej únie alebo na akýkoľvek iný účel v súvislosti s plnením úloh ustanovených zákonom alebo na základe žiadosti osoby, ktorá je občanom dožiadaného členského štátu Európskej únie alebo v ňom má sídlo, vo vzťahu k jej vlastnému záznamu.

Generálna prokuratúra môže požiadať ústredný orgán iného členského štátu Európskej únie aj o informácie o odsúdení fyzickej osoby, ktorá nie je občanom dožiadaného členského štátu Európskej únie, alebo odsúdení právnickej osoby, ktorá nemá sídlo v tomto členskom štáte Európskej únie, v rozsahu ustanovenom medzinárodnou zmluvou.

Odpoveď na žiadosť o informácie z registra trestov

Ak ústredný orgán iného členského štátu Európskej únie požiada generálnu prokuratúru o informácie z registra trestov, ktoré sa týkajú štátneho občana Slovenskej republiky alebo právnickej osoby, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, generálna prokuratúra mu do desiatich pracovných dní poskytne informácie o

–   právoplatnom nezahladenom odsúdení súdom Slovenskej republiky, ktoré je evidované v registri trestov,

–   právoplatnom nezahladenom odsúdení súdom iného členského štátu Európskej únie, ktoré bolo aktualizované podľa § 17 ods. 4,

–   právoplatnom nezahladenom odsúdení súdom v iných štátoch, ktoré jej bolo poskytnuté a je evidované v registri trestov.

Ak ústredný orgán iného členského štátu Európskej únie pri poskytovaní informácií podľa § 17 ods. 4 oznámi, že informácie o odsúdení občana Slovenskej republiky alebo právnickej osoby, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, ktoré majú pôvod v tomto členskom štáte Európskej únie, možno opätovne poskytnúť len na účely trestného konania, generálna prokuratúra informácie podľa odseku 1 písm. b) na iné účely neposkytne a o dôvodoch a pôvode týchto informácií informuje ústredný orgán dožadujúceho členského štátu Európskej únie; pri žiadosti iného štátu sa postupuje primerane.

Ak ústredný orgán členského štátu Európskej únie požiada o informácie o odsúdení inej osoby ako občana Slovenskej republiky alebo právnickej osoby, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, generálna prokuratúra mu poskytne informácie zaznamenané v registri trestov v rozsahu ustanovenom medzinárodnou zmluvou.

Informácie o odsúdení občana Slovenskej republiky alebo právnickej osoby, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, ktoré majú pôvod v inom členskom štáte Európskej únie, možno inému štátu poskytnúť len na účel uvedený v jeho žiadosti, len na konkrétny prípad a v rámci obmedzení oznámených ústredným orgánom členského štátu Európskej únie, ktorý ich poskytol. Pri poskytovaní informácií z registra trestov, ktoré sú vyžiadané iným štátom na účely trestného konania, generálna prokuratúra uvedie, že tieto informácie možno použiť výhradne na účely trestného konania.

Čl. LV

Zmeny zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LV

Tento zákon ustanovuje

–   organizáciu a výkon verejného zdravotníctva,

–   vykonávanie prevencie ochorení a iných porúch zdravia,

–   zriaďovanie a činnosť komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti,

–   požiadavky na odbornú spôsobilosť a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti,

–   požiadavky na zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky,

–   opatrenia orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pri ohrozeniach verejného zdravia,

–   povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia,

–   výkon štátneho zdravotného dozoru a epidemiologického vyšetrovania,

–   priestupky a iné správne delikty na úseku verejného zdravotníctva.

Čl. LVI

Zmeny zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LVI

Tento zákon upravuje

–   podmienky projektovania, vykonávania, vyhodnocovania a kontroly geologických prác,

–   pôsobnosť štátnej geologickej správy,

–   sankcie za porušenie ustanovení tohto zákona.

 

Žiadosť o geologické oprávnenie

Žiadosť fyzickej osoby a právnickej osoby o geologické oprávnenie sa pripoja údaje fyzickej osoby a jej zástupcu, ak je ustanovený, potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, údaje právnickej osoby, zástupcu a člena štatutárneho orgánu právnickej osoby potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Údaje ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov. Ak ide o cudzinca, k žiadosti sa pripojí aj výpis z registra trestov alebo obdobný doklad preukazujúci bezúhonnosť vydaný štátom, ktorého je štátnym príslušníkom.

 

Zmena osobitného prieskumného územia na prieskumné územie

Základné údaje o prieskumnom území, ktoré ministerstvo v oznámení o začatí výberového konania uverejňuje v Obchodnom vestníku a v Úradnom vestníku, sú okrem iného požiadavky na obsah návrhu účastníka výberového konania, základné údaje o žiadateľovi, a to názov alebo obchodné meno a sídlo, údaje žiadateľa a štatutárneho orgánu žiadateľa potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, doklady preukazujúce, že voči žiadateľovi nie je vedené konkurzné konanie, že nie je v likvidácii a ani nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, finančné možnosti žiadateľa, napríklad vyjadrenie banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorým môže byť prísľub banky alebo pobočky zahraničnej banky o poskytnutí úveru, geologické oprávnenie, odborná spôsobilosť a technické možnosti žiadateľa, resp. zhotoviteľa geologických prác.

Čl. LII

Zmeny zákona č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LII

Tento zákon upravuje založenie, vznik, postavenie, činnosť, zrušenie a zánik komoditnej burzy, obchodovanie s komoditami a komoditnými derivátmi na komoditnej burze a dohľad nad činnosťou komoditnej burzy.

Povolenie

Na vznik a činnosť komoditnej burzy je potrebné povolenie udelené ministerstvom. Žiadosť obsahuje

–   obchodné meno a sídlo komoditnej burzy,

–   výšku základného imania komoditnej burzy,

–   ak je zakladateľom fyzická osoba, meno a priezvisko, obchodné meno a identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, miesto trvalého pobytu na území Slovenskej republiky alebo miesto pobytu na území Slovenskej republiky, ak je zakladateľom právnická osoba, obchodné meno, právnu formu, sídlo právnickej osoby, a ak ide o právnickú osobu so sídlom v zahraničí, sídlo jej organizačnej zložky umiestnenej na území Slovenskej republiky a identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené,

–   meno, priezvisko, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu na území Slovenskej republiky navrhovaných členov burzovej komory a členov dozornej rady,

–   údaje o ich odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti,

–   údaje o vecných, hospodárskych, technických, personálnych a organizačných predpokladoch na činnosť komoditnej burzy,

–   overené podpisy zakladateľov,

–   údaje zakladateľov a osôb navrhovaných za členov burzovej komory, členov dozornej rady a generálneho sekretára potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

Čl. LVIII

Zmeny zákona č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LVIII

Tento zákon upravuje podporu práce s mládežou, neformálne vzdelávanie v oblasti práce s mládežou, financovanie práce s mládežou, akreditáciu vzdelávacích programov v oblasti práce s mládežou, a dobrovoľnícku službu v rámci práce s mládežou.

 

Žiadosť o poskytnutie dotácie

Prílohou žiadosti o poskytnutie dotácie sú okrem stanovených náležitostí aj

–   údaje žiadateľa o dotáciu potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov; to neplatí, ak ide o právnickú osobu podľa § 15 ods. 2 písm. a) a b),

–   iné doklady vymedzené ministerstvom vo výzve na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie.

Čl. LIX

Zmeny zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LIX

Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb.

 

Podmienky zápisu do registra poskytovateľov sociálnych služieb

Osoba, ktorá žiada o zápis do registra, a fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby, ktorá žiada o zápis do registra, musia byť bezúhonné; podmienka bezúhonnosti sa považuje za splnenú, ak ide o právnickú osobu, ktorej trestná zodpovednosť je vylúčená. Fyzické osoby uvedené v prvej vete musia byť

–   spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu a

–   odborne spôsobilé na poskytovanie sociálnej služby, ak nepoveria inú fyzickú osobu za zodpovedného zástupcu.

Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov; ak ide o osoby podľa § 64 ods. 3, bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov alebo iným rovnocenným dokladom nie starším ako tri mesiace.

 

Žiadosť o zápis do registra

V súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente realizovali samosprávne kraje projekt Elektronizácia služieb VÚC, ktorého cieľom bolo sprístupniť občanom elektronické služby z oblasti pôsobnosti VÚC. Projekt bol realizovaný v prepojení na národné projekty zamerané na budovanie systému e-Governmentu. Dôvodom bola vzájomná závislosť služieb poskytovaných na rôznych úrovniach verejnej správy, ktorá sa prejavuje hlavne v nadväznosti procesov, keď výstup jednej služby často figuruje ako vstup nadväzujúcej služby. Vzájomná prepojenosť systémov výrazným spôsobom obmedzovala nároky v súvislosti s opakovaným získavaním a spracovaním tých istých informácií, čím sa mali dosiahnuť výrazné úspory času a nákladov nielen na úrovni samosprávnych krajov, ale aj vo verejnej správe ako celku, ako aj zníženie administratívnej záťaže účastníkov konania o zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb.

V súvislosti so zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb a z toho vyplývajúcej požiadavky na preukázanie bezúhonnosti právnických osôb pre účely zápisu do registra poskytovateľov sociálnych služieb bolo potrebné v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách vykonať zmeny umožňujúce vyžiadať si výpis z registra trestov dotknutej právnickej osoby.

V súvislosti s elektronizáciou služieb poskytovaných verejnou správou je jednou zo služieb možnosť požiadať elektronicky o vydanie výpisu z registra trestov. V rámci zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v z.n.p. poskytovateľom sociálnej služby (uvedeným v § 3 ods. 3 a 5 zákona) môže byť len subjekt zapísaný do registra poskytovateľov sociálnych služieb a registrujúcim orgánom sú samosprávne kraje (podľa miesta poskytovania sociálnej služby, ev. podľa sídla právnickej osoby alebo pobytu fyzickej osoby – poskytovateľa). V minulosti žiadateľ musel k žiadosti o zápis priložiť aj doklad o jeho bezúhonnosti podľa § 63 ods. 1, o bezúhonnosti osoby podľa § 63 ods. 5 a bezúhonnosti osoby zodpovednej za poskytovanie sociálnej služby podľa § 63 ods. 3. Zmenou zákona sa žiadateľ „oslobodil“ od tejto povinnosti, ktorá prešla na samosprávny kraj. Za týmto účelom je žiadateľ iba povinný uviesť k žiadosti aj údaje, ktoré sú povinnými obsahovými náležitosťami žiadosti o výpis z registra trestov v zmysle zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (napr. rodné číslo, miesto a okres narodenia, pohlavie, meno a priezvisko a rodné priezvisko rodičov a pod.) bližšie špecifikované v § 10 cit. zákona.

 

Akreditácia na odbornú činnosť

Špecializované sociálne poradenstvo a sociálna rehabilitácia ako samostatné odborné činnosti sa vykonávajú na základe akreditácie na odbornú činnosť.

Písomná žiadosť o udelenie akreditácie na odbornú činnosť sa podáva ministerstvu a obsahuje okrem iného aj

–   kópie dokladov o bezúhonnosti

–   osoby, ktorá žiada o udelenie akreditácie na odbornú činnosť, a fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym zástupcom právnickej osoby, ktorá žiada o udelenie akreditácie na odbornú činnosť, ak ide o osoby podľa § 64 ods. 3,

–   zodpovedného zástupcu za vykonávanie odbornej činnosti, ak ide o osobu podľa § 64 ods. 3,

–   fyzickej osoby, ktorá bude odbornú činnosť priamo vykonávať, ak ide o osobu podľa § 64 ods. 3.

Zodpovedný zástupca je fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá a zodpovedá na základe poverenia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorá žiada o udelenie akreditácie na odbornú činnosť alebo na základe poverenia fyzickej osoby, ktorá žiada o udelenie akreditácie na odbornú činnosť, za odborné vykonávanie odbornej činnosti. Na účely posúdenia bezúhonnosti osôb podľa § 88 odseku 2 písm. c) a d) platí § 63 ods. 1 prvá veta a ods. 2 rovnako.

Čl. LX

Zmeny zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LX

Tento zákon upravuje v oblasti systému riadenia a kontroly prostriedkov poskytovaných z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a prostriedkov poskytovaných z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie pre programové obdobie 2007 – 2013 a poskytovanie podpory podľa osobitného predpisu a v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie

–   postavenie a právomoc

–   vlády Slovenskej republiky,

–   ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy,

–   samosprávnych krajov,

–   práva a povinnosti

–   prijímateľa,

–   žiadateľa; žiadateľom je na účely tohto zákona osoba, ktorá žiada o poskytnutie pomoci alebo podpory do uzavretia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s riadiacim orgánom alebo do rozhodnutia o schválení žiadosti podľa § 12 ods. 1, alebo do rozhodnutia orgánu podľa osobitného predpisu,

–   partnera; partnerom je na účely tohto zákona osoba, ktorá sa spolupodieľa na príprave projektu so žiadateľom a ktorá sa spolupodieľa na realizácii projektu s prijímateľom podľa zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka; v rámci operačného programu Cezhraničná spolupráca Slovenská republika – Česká republika je partnerom prijímateľ okrem vedúceho prijímateľa,

–   inej osoby,

–   konanie o žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku,

–   kontrolu projektu.

 

Procesné ustanovenia

V nadväznosti na zavedenie nových trestov, ktorými sú trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie alebo trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, sa doplnil zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov o novú podmienku udelenia pomoci alebo podpory z fondov EÚ, ktorou je negatívna podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie.

Pomoc a podpora sa neposkytne žiadateľovi, ktorý má právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie alebo trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

Čl. LXI

Zmeny zákona č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LXI

Tento zákon ustanovuje organizáciu a pôsobnosť orgánov verejnej moci v oblasti prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti a upravuje poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu na financovanie projektov v uvedenej oblasti.

Dotáciu možno poskytnúť žiadateľovi na základe písomnej žiadosti o poskytnutie dotácie.

Prílohou žiadosti je aj potvrdenie konkurzného súdu, ktoré nie je staršie ako tri mesiace, že žiadateľ nie je v konkurze, reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku; to sa nevzťahuje na vyšší územný celok a obec.

Čl. LXII

Zmeny zákona č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LXII

Tento zákon upravuje podmienky poskytovania stimulov pre výskum a vývoj právnickej osobe, ktorá je podnikateľom, s cieľom zvýšiť úroveň výskumu a vývoja a pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní stimulov pre výskum a vývoj a kontrole ich použitia.

 

Žiadosť o stimuly

Žiadateľ o stimuly predloží ministerstvu školstva žiadosť o stimuly pred začatím práce na projekte alebo na štúdii uskutočniteľnosti v dvoch listinných vyhotoveniach a v elektronickej forme. Žiadateľ o stimuly k žiadosti o stimuly priloží okrem iných povinných náležitosti aj údaje žiadateľa, štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu žiadateľa potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov; a ak ide o cudzinca výpis z registra trestov alebo obdobný doklad žiadateľa, štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu žiadateľa nie starší ako tri mesiace a vydaný príslušným orgánom štátu, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom.

Čl. LXIII

Zmeny zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LXIII

Tento zákon upravuje

–   finančné sprostredkovanie,

–   finančné poradenstvo,

–   register finančných agentov, finančných poradcov, finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia a finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v oblasti poskytovania úverov na bývanie (ďalej len „register“),

–   dohľad nad finančným sprostredkovaním a finančným poradenstvom,

–   niektoré vzťahy súvisiace s poskytovaním finančných služieb finančnou inštitúciou.

 

Povolenie na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a povolenie na vykonávanie činnosti finančného poradcu

Ak je žiadateľom právnická osoba, na udelenie povolenia musí byť preukázané splnenie viacerých podmienok, medzi ktoré patrí aj to, že žiadateľ nebol právoplatne odsúdený pre trestný čin.

Ak je žiadateľom právnická osoba, prílohou k žiadosti sú

–   doklady preukazujúce dôveryhodnosť fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom žiadateľa, alebo fyzickej osoby, ktorá je členom štatutárneho orgánu žiadateľa, fyzickej osoby, ktorá je členom dozorného orgánu žiadateľa, a odborného garanta žiadateľa,

–   doklady preukazujúce odbornú spôsobilosť fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom žiadateľa, alebo aspoň jednej fyzickej osoby, ktorá je členom štatutárneho orgánu žiadateľa podľa § 24 ods. 2, a odborného garanta žiadateľa,

–   kópia dokladu totožnosti a rodného listu fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom žiadateľa, alebo fyzickej osoby, ktorá je členom štatutárneho orgánu žiadateľa, fyzickej osoby, ktorá je členom dozorného orgánu žiadateľa, a odborného garanta žiadateľa; údaje Národná banka Slovenska bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov, pričom ak ide o právnickú osobu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky alebo o cudzinca, predkladá sa doklad o bezúhonnosti nie starší ako tri mesiace obdobný výpisu z registra trestov vydaný orgánom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo sídla alebo štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava, s jeho úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka.

Čl. LXIV

Zmeny zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LXIV

Tento zákon upravuje

–   poskytovanie platobných služieb,

–   podmienky porovnateľnosti poplatkov,

–   podmienky presunu platobného účtu,

–   podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov,

–   podmienky na vznik a podnikanie platobných inštitúcií,

–   podmienky na vznik a podnikanie inštitúcií elektronických peňazí,

–   vybavovanie reklamácií a iných podaní a riešenie sporov súvisiacich s poskytovaním platobných služieb alebo vydávaním a používaním elektronických peňazí,

–   dohľad nad prevádzkovateľmi platobných systémov, dohľad nad platobnými inštitúciami a dohľad nad inštitúciami elektronických peňazí.

 

Povolenie na prevádzkovanie platobných systémov

Na udelenie povolenia na prevádzkovanie platobného systému podľa § 45 ods. 3 písm. b) musia byť splnené viaceré podmienky, a to napríklad že žiadateľ nebol právoplatne odsúdený za trestný čin, pričom sa táto skutočnosť preukazuje výpisom z registra trestov.

Na udelenie povolenia na prevádzkovanie platobného systému podľa § 45 ods. 3 písm. c) musia byť splnené tiež viaceré podmienky, medzi ktoré patrí tiež, že žiadateľ nebol právoplatne odsúdený za trestný čin. Rovnako sa táto skutočnosť preukazuje výpisom z registra trestov.

Platobná inštitúcia

Na udelenie povolenia na poskytovanie platobných služieb musia byť žiadateľom splnené stanovené podmienky. K podmienkam rovnako patrí podmienka kladená na žiadateľa, ktorý nemôže byť právoplatne odsúdený za trestný čin na základe výpisu z registra trestov.

Splnenie podmienok sa týka aj udelenia povolenia na vydávanie elektronických peňazí. Zásadne nemôže byť žiadateľ právoplatne odsúdený za trestný čin. Uvedenú skutočnosť preukazuje žiadateľ výpisom z registra trestov.

Čl. LXV

Zmeny zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LXV

Tento zákon upravuje

–   druhy dráh a pravidlá ich výstavby a prevádzky,

–   schvaľovanie typov dráhových vozidiel a povoľovanie ich prevádzky,

–   prevádzku určených technických zariadení a oprávnenia na vykonávanie určených činností,

–   prevádzku železničnej infraštruktúry, prideľovanie jej kapacity a určovanie úhrad za jej používanie,

–   odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť na výkon práce na dráhach,

–   interoperabilitu a bezpečnosť železničného systému,

–   pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach dráh.

 

Povolenie na prevádzkovanie dráhy

Povolenie na prevádzkovanie dráhy vydá regulačný orgán právnickej osobe, ktorá je bezúhonná a ktorej štatutárny zástupca alebo členovia štatutárneho orgánu spĺňajú požiadavky plnej spôsobilosti na právne úkony, veku a bezúhonnosti, a ktorej štatutárny zástupca alebo najmenej jeden člen štatutárneho orgánu spĺňa požiadavku odbornej kvalifikácie; inak musí ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorý ju má.

Čl. LXVI

Zmeny zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LXVI

Tento zákon upravuje

–   podmienky poskytovania dopravných služieb na dráhach dráhovými podnikmi,

–   práva a povinnosti dopravcov a cestujúcich vo verejnej osobnej doprave,

–   práva a povinnosti dopravcov a odosielateľov a príjemcov vecí v nákladnej doprave,

–   certifikáciu rušňovodičov,

–   verejnú správu v doprave na dráhach.

 

Udeľovanie licencií

Licenčný orgán udelí licenciu len žiadateľovi, ktorý

–   je podnikateľom so sídlom v členskom štáte,

–   preukáže splnenie požiadavky svojej bezúhonnosti a bezúhonnosti členov svojho štatutárneho orgánu a zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený,

–   preukáže odbornú spôsobilosť na poskytovanie dopravnej služby, na ktorú žiada licenciu,

–   preukáže, že je ku dňu začatia poskytovania dopravných služieb poistený na krytie zodpovednosti za škodu spôsobenú poskytovaním dopravných služieb v sieti.

Čl. LXVII

Zmeny zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LXVII

Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

 

Povolenie

Povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery Národná banka Slovenska udeľuje na neurčitý čas, ak nie je na základe žiadosti o povolenie takéto povolenie udelené na určitý čas. Povolenie je neprevoditeľné na inú fyzickú osobu alebo na inú právnickú osobu a neprechádza na právneho nástupcu. Tento veriteľ musí byť súčasne bezúhonný.

Podmienky na udelenie povolenia je veriteľ povinný dodržiavať nepretržite počas celej doby platnosti povolenia.

Veriteľ je povinný Národnú banku Slovenska písomne informovať o každej zmene a všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na udelenie povolenia bezodkladne po tom, ako sa o nich dozvedel. Tento veriteľ musí byť súčasne bezúhonný.

Na udelenie povolenia poskytovať spotrebiteľské úvery musí mať žiadateľ právnu formu akciovej spoločnosti, právnu formu jednoduchej spoločnosti na akcie, právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo právnu formu európskej spoločnosti, alebo musí byť založený na účely zápisu akciovej spoločnosti, na účely zápisu jednoduchej spoločnosti na akcie, na účely zápisu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo na účely zápisu európskej spoločnosti do obchodného registra a musí preukázať splnenie viacerých podmienok, medzi ktoré patrí bezúhonnosť veriteľa alebo právny poriadok a spôsob jeho uplatnenia v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena h) úzke väzby, nebránia výkonu dohľadu.

Prílohou k žiadosti o povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. a) je aj vyhlásenie žiadateľa, že právne predpisy upravujúce problematiku úzkych väzieb v štáte, na ktorého území má skupina úzke väzby, nebránia výkonu dohľadu, ak je akcionárom alebo spoločníkom cudzinec alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí.

 

Osobitné ustanovenia o iných veriteľoch

Na udelenie povolenia pre iného veriteľa musí mať žiadateľ právnu formu akciovej spoločnosti, právnu formu jednoduchej spoločnosti na akcie, právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo právnu formu európskej spoločnosti alebo musí byť založený na účely zápisu akciovej spoločnosti, na účely zápisu jednoduchej spoločnosti na akcie, na účely zápisu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo na účely zápisu európskej spoločnosti do obchodného registra a musí preukázať splnenie týchto podmienok, a to napríklad bezúhonnosť iného veriteľa.

Čl. LXVIII

Zmeny zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Čl. LXIX

Zmeny zákona č. 525/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LXIX

Tento zákon upravuje účel, rozsah, spôsob a podmienky poskytovania dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

Prílohou k žiadosti o poskytnutie dotácie okrem stanovených dokladov je

–   popis projektu, na ktorý sa požaduje dotácia,

–   štruktúrovaný rozpočet projektu,

–   doklad, ktorý identifikuje štatutárny orgán žiadateľa, ak údaje v ňom obsiahnuté nie je možné získať z informačných systémov verejnej správy podľa osobitného predpisu,

–   údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, okrem právnickej osoby, ktorá nie je trestne zodpovedná,

–   doklad o zabezpečení financovania projektu z iných zdrojov.

Čl. LXX

Zmeny zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Komentár k Čl. LXX

Tento zákon upravuje postup orgánov Slovenskej republiky pri

–   uznávaní a výkone rozhodnutia ukladajúceho peňažnú sankciu vydaného súdom alebo iným príslušným orgánom členského štátu Európskej únie a

–   odovzdaní rozhodnutia o peňažnej sankcii vydaného súdom v trestnom konaní na jeho uznanie a výkon v inom členskom štáte.

Zmena reaguje na zrušenie ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky.

Nakoľko novelizovaný zákon bol koncipovaný od začiatku aj pre potreby výkonu trestných rozhodnutí postihujúcich určenú peňažnú čiastku voči právnickým osobám, nebolo potrebné meniť ďalšie ustanovenia, nakoľko na peňažný trest sa aplikuje bez ohľadu na to, že či týka fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Čl. LXXI

Zmeny zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LXXI

Tento zákon upravuje

–   pravidlá kolektívneho investovania,

–   fondy, ich vytváranie, spravovanie a zrušenie,

–   činnosť a pôsobenie správcovských spoločností a zahraničných správcovských spoločností na území Slovenskej republiky,

–   činnosť depozitára,

–   cezhraničnú distribúciu podielových listov a cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania,

–   ochranu investorov v kolektívnom investovaní,

–   činnosť iných osôb podieľajúcich sa na kolektívnom investovaní,

–   dohľad.

 

Povolenie na vytváranie a spravovanie štandardných fondov a európskych štandardných fondov

O udelení povolenia na vytváranie a spravovanie štandardných fondov a európskych štandardných fondov rozhoduje Národná banka Slovenska a žiadosť o udelenie tohto povolenia na spravovanie štandardných fondov a európskych štandardných fondov podáva akciová spoločnosť alebo zakladateľ.

Ak je žiadateľom akciová spoločnosť, Národná banka Slovenska udelí povolenie, len ak je preukázané splnenie viacerých podmienok, medzi ktoré patrí, že žiadateľ nebol právoplatne odsúdený za trestný čin.

Ak je žiadateľom akciová spoločnosť, prílohou žiadosti o udelenie povolenia je stručný odborný životopis žiadateľa a osôb podľa § 28 odseku 2 písm. d), doklady o ich dosiahnutom vzdelaní a odbornej praxi a ich čestné vyhlásenia o tom, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom, ako aj údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov o žiadateľovi a osobách podľa odseku 2 písm. d) na účely preukázania a preskúmavania ich bezúhonnosti a kópia dokladu totožnosti a kópia rodného listu každej dotknutej osoby na účely preverovania jej totožnosti a správnosti poskytnutých údajov; ak však ide o cudzincov, ich bezúhonnosť sa preukazuje a dokladuje obdobným dokladom o bezúhonnosti.

Čl. LXXII

Zmeny zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LXXII

Tento zákon upravuje

–   podmienky poskytovania poštových služieb a poštového platobného styku na trhu poštových služieb,

–   rozsah, podmienky poskytovania a financovanie univerzálnej služby,

–   práva a povinnosti poskytovateľa poštových služieb a ich užívateľa,

–   prístup k verejnej poštovej sieti a požiadavky na hustotu a vybavenie prístupových miest verejnej poštovej siete a kontaktných miest verejnej poštovej siete,

–   pôsobnosť orgánov štátnej správy v poštových službách a štátny dohľad nad poskytovaním poštových služieb,

–   štátnu reguláciu poštových služieb a poštového platobného styku a

–   priestupky a iné správne delikty na úseku poštových služieb.

 

Konanie o registrácii

Registrácia je zápis osoby, ktorá bude poskytovať poštové služby iné ako univerzálnu službu alebo poštový platobný styk, do registra poštových podnikov. Prihláška na registráciu sa podáva pred začatím poskytovania poštových služieb.

Registráciu vykoná úrad na základe prihlášky na registráciu a po preukázaní

–   bezúhonnosti právnickej osoby, ktorá prihlášku podáva, fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, dozorného orgánu alebo kontrolného orgánu alebo prokuristom právnickej osoby, ktorá prihlášku podáva; ak ide o fyzickú osobu, po preukázaní jej bezúhonnosti a

–   splnenia podmienok na vybranie a dodanie úradných zásielok a poštového platobného styku určených všeobecným povolením, ak poštový podnik takúto poštovú službu alebo poštový platobný styk bude poskytovať.

Čl. LXXIII

Zmeny zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LXXIII

Tento zákon upravuje

–   podmienky na zaobchádzanie s humánnymi liekmi a veterinárnymi liekmi,

–   podmienky na zaobchádzanie so zdravotníckymi pomôckami,

–   požiadavky na skúšanie liekov,

–   požiadavky na uvádzanie liekov na trh,

–   požiadavky na uvádzanie zdravotníckych pomôcok na trh alebo do prevádzky,

–   požiadavky na zabezpečovanie kvality, účinnosti a bezpečnosti liekov a zdravotníckych pomôcok,

–   požiadavky na kontrolu kvality, účinnosti a bezpečnosti liekov a zdravotníckych pomôcok,

–   práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb na úseku farmácie,

–   úlohy orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku farmácie.

Zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami môže právnická osoba, ak je bezúhonná a ak ustanoví najmenej jedného odborného zástupcu; počet odborných zástupcov a ďalšie požiadavky sú uvedené pri jednotlivých druhoch zaobchádzania s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami.

Podmienku bezúhonnosti a dôveryhodnosti musí spĺňať aj odborný zástupca, ktorý je členom štatutárneho orgánu právnickej osoby.

Čl. LXXIV

Zmeny zákona č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LXXIV

Tento zákon upravuje

–   podmienky obchodovania s výrobkami obranného priemyslu,

–   podmienky sprostredkovateľskej činnosti pri obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu,

–   transfer výrobkov obranného priemyslu,

–   kontrolu zahraničnoobchodnej činnosti s výrobkami obranného priemyslu a

–   pôsobnosť orgánov štátnej správy pri obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu.

 

Obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu a sprostredkovateľská činnosť

Obchodovať s výrobkami obranného priemyslu a vykonávať sprostredkovateľskú činnosť môže fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané povolenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť s výrobkami obranného priemyslu a ktorá má u právnickej osoby, ak táto nie je výrobcom výrobkov obranného priemyslu, základné imanie najmenej v sume 166 000 eur, ktoré musí tvoriť viac ako 51 % vkladov pochádzajúcich od tuzemských osôb a je bezúhonná.

 

Žiadosť o vydanie povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť

Žiadateľ k žiadosti priloží údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov žiadateľa, člena štatutárneho orgánu, prokuristu, členov dozorných orgánov a zodpovedného zástupcu a súhlas s ich spracovaním.

 

Zberateľ znehodnotených výrobkov obranného priemyslu

Zberateľom znehodnotených výrobkov obranného priemyslu je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je bezúhonná a zapísaná v registri zberateľov znehodnotených výrobkov obranného priemyslu a ktorej štatutárny orgán, členovia štatutárneho orgánu alebo iné osoby oprávnené konať v jej mene sú bezúhonné a spoľahlivé, staršie ako 25 rokov a spôsobilé na právne úkony.

 

Register zberateľov znehodnotených výrobkov obranného priemyslu

K žiadosti o zápis do registra zberateľov znehodnotených výrobkov obranného priemyslu je žiadateľ povinný doložiť údaje žiadateľa, členov štatutárneho orgánu alebo osôb oprávnených konať v mene žiadateľa potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

Čl. LXXV

Zmeny zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LXXV

Tento zákon upravuje zdaňovanie alkoholických nápojov spotrebnou daňou na daňovom území.

 

Predaj spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obehu

Prílohami k žiadosti o vydanie povolenia na predaj sú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov žiadateľa alebo jeho zodpovedného zástupcu, ak je žiadateľom fyzická osoba, a ak je žiadateľom právnická osoba, údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov tejto právnickej osoby a zodpovedného zástupcu a fyzických osôb, ktoré sú členmi riadiacich orgánov alebo kontrolných orgánov.

Prílohou k žiadosti o vydanie oprávnenia na distribúciu sú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov žiadateľa, ak je žiadateľom fyzická osoba, a údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov tejto právnickej osoby a zodpovedného zástupcu a fyzických osôb, ktoré sú členmi riadiacich orgánov alebo kontrolných orgánov, ak je žiadateľom právnická osoba a zoznam majetkovo prepojených osôb a personálne prepojených osôb so žiadateľom na účel preukázania splnenia podmienky podľa § 54 odseku 11 písm. i).

Čl. LXXVI

Zmeny zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LXXVI

Cieľom novely zákona bolo zohľadniť plánované zrušenie zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, a to novým zákonom o štatutárnom audite (tlač 1725). Na tento účel sa preto vypustila novela zákona č. 540/2007 Z. z. a doplnila sa novelizácia nového zákona o štatutárnom audite. Cieľom bolo zohľadniť právnu úpravu trestnej zodpovednosti právnických osôb jednak v zákone č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, ako aj v novom zákone o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave.

Tento zákon upravuje

–   prístup k výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy,

–   pravidlá podnikania v cestnej doprave a v taxislužbe,

–   zabezpečovanie dopravnej obslužnosti územia v pravidelnej doprave,

–   práva a povinnosti dopravcov a cestujúcich v autobusovej doprave a v taxislužbe,

–   podmienky prepravy nebezpečných vecí a

–   verejnú správu v cestnej doprave,

–   prevádzkovanie dispečingu.

 

Konania

Na účel preukázania bezúhonnosti v konaní podľa tohto zákona účastník konania poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov; na účely podľa § 5 ods. 7, § 6 ods. 3 a 4, § 27 ods. 3 písm. c), § 27 ods. 4 až 6, § 27 ods. 13, § 27 ods. 19 a 20, § 28 ods. 2 písm. c), § 28 ods. 9, § 28 ods. 12 a 13, § 30 ods. 2 písm. e), § 30 ods. 8 a 10, § 52 ods. 1 písm. d), § 54 ods. 1 písm. b) a § 54a ods. 1 písm. b) poskytne údaje osoby, ktorej výpis z registra trestov sa žiada. Údaje správny orgán bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

 

Návrh na udelenie povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy

Návrh na začatie konania o udelenie povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy podľa § 5 ods. 1 obsahuje aj spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a bezúhonnosť navrhovateľa, osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu navrhovateľa a vedúceho dopravy.

 

Návrh na udelenie koncesie na taxislužbu

Návrh na začatie konania o udelenie koncesie na taxislužbu obsahuje údaje preukazujúce bezúhonnosť podľa § 27 a spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

Čl. LXXVII

Zmeny zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LXXVII

Tento zákon upravuje

–   podmienky na podnikanie v energetike,

–   prístup na trh, práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike,

–   opatrenia zamerané na zabezpečenie bezpečnosti dodávky elektriny a plynu a fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a vnútorného trhu s plynom,

–   práva a povinnosti osôb, ktorých práva a povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike,

–   výkon štátnej správy v energetike,

–   výkon štátneho dozoru a kontroly nad podnikaním v energetike.

 

Podmienky na vydanie povolenia

Podmienkou na vydanie povolenia právnickej osobe okrem povolenia vydaného podľa § 6 ods. 7 je aj bezúhonnosť tejto právnickej osoby a bezúhonnosť štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu.

Čl. LXXVIII

Zmeny zákona č. 133/2013 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Komentár k Čl. LXXVIII

Tento zákon upravuje

–   vymenovanie orgánu technického posudzovania a oznámenie postupu jeho vymenovania a monitorovania jeho činnosti Európskej komisii, ostatným členským štátom Európskej únie a štátom, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a

–   notifikáciu právnickej osoby a oznámenie postupu notifikácie a monitorovania jej činnosti Komisii a členským štátom.

 

Autorizácia

Ministerstvo môže autorizovať len právnickú osobu so sídlom v Slovenskej republike, ktorá je bezúhonná a

–   zamestnáva potrebný počet zamestnancov s odbornými vedomosťami a dostatočnými skúsenosťami na posudzovanie parametrov,

–   má vypracovaný opis postupov, podľa ktorých sa uskutočňuje posudzovanie parametrov, a zabezpečenú transparentnosť a reprodukovateľnosť týchto postupov,

–   má zavedené postupy, v ktorých sa rozlišuje medzi úlohami autorizovanej osoby a inými činnosťami,

–   má materiálne prostriedky a personálne zabezpečenie potrebné na odborné a administratívne úlohy súvisiace s činnosťami, na ktoré má byť autorizovaná, a prístup k potrebnému technickému vybaveniu a k meracím zariadeniam,

–   uplatňuje systém riadenia zaručujúci nestrannosť vrcholového manažmentu a zamestnancov, ktorí uskutočňujú posudzovanie parametrov,

–   má zavedený systém odmeňovania vrcholového manažmentu a zamestnancov, ktorí vykonávajú skúšky a kontrolu výroby, ktorý nie je založený na počte úkonov ani na ich výsledkoch.

Čl. LXXIX

Zmeny zákona č. 144/2013 Z. z. o obchodovaní s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LXXIX

Tento zákon upravuje

–   podmienky obchodovania s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov,

–   pôsobnosť orgánov štátnej správy pri obchodovaní s určenými výrobkami,

–   povinnosti držiteľa licencie na obchodovanie s určenými výrobkami,

–   kontrolu obchodovania s určenými výrobkami,

–   priestupky a iné správne delikty.

 

Konanie o udelení licencie

Prílohou k žiadosti o licenciu sú údaje žiadateľa potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

Čl. LXXX

Zmeny zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LXXX

Tento zákon upravuje

–   podmienky elektronického výberu mýta a náhradného výberu mýta za užívanie vymedzených úsekov diaľnic, rýchlostných ciest, ciest I. triedy, ciest II. triedy a ciest III. triedy,

–   práva a povinnosti prevádzkovateľa vozidla, vodiča vozidla, správcu výberu mýta, osoby poverenej správcom výberu mýta, poskytovateľa Európskej služby elektronického výberu mýta a notifikovanej osoby,

–   podmienky poskytovania Európskej služby elektronického výberu mýta,

–   zmierovacie konanie v oblasti Európskej služby elektronického výberu mýta,

–   postup pri autorizácii a notifikácii,

–   výkon kontroly dodržiavania tohto zákona,

–   pôsobnosť orgánov štátnej správy,

–   zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom.

 

Udelenie a odňatie oprávnenia na poskytovanie Európskej služby elektronického výberu mýta

Ministerstvo udelí žiadateľovi oprávnenie na poskytovanie Európskej služby elektronického výberu mýta na základe písomnej žiadosti, ak žiadateľ preukáže, že je bezúhonný.

Čl. LXXXI

Zmeny zákona č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LXXXI

Na účely tohto zákona je fond v rozsahu podľa osobitného predpisu poskytovateľom pri čerpaní finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu finančných nástrojov podľa osobitného predpisu.

 

Žiadatelia

Finančné prostriedky nemožno poskytnúť žiadateľovi, voči ktorému je vedené konkurzné konanie, je v konkurze, v reštrukturalizácii alebo bol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

Podávanie žiadostí

Prílohou žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov vo forme dotácie alebo pôžičky je čestné vyhlásenie žiadateľa, že má vysporiadané vzťahy voči štátnemu rozpočtu.

Čl. LXXXII

Zmeny zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LXXXII

Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní príspevku v programovom období, postup a podmienky poskytovania príspevku, práva a povinnosti osôb v súvislosti s poskytovaním príspevku, pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy pri poskytovaní príspevku a zodpovednosť za porušenie podmienok poskytnutia príspevku.

Príspevok sa neposkytne žiadateľovi, ktorý má právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie alebo trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

Čl. LXXXIII

Zmeny zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Komentár k Čl. LXXXIII

Tento zákon upravuje

–   programové dokumenty v odpadovom hospodárstve,

–   opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu,

–   práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi,

–   rozšírenú zodpovednosť výrobcov,

–   nakladanie s vyhradenými výrobkami a prúdmi odpadov,

–   nakladanie s komunálnym odpadom,

–   cezhraničný pohyb odpadov,

–   informačný systém odpadového hospodárstva,

–   pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva,

–   zodpovednosť za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva.

 

Podmienky udelenia autorizácie

Podmienkou udelenia autorizácie na spracovateľskú činnosť právnickej osobe je

–   bezúhonnosť právnickej osoby a osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi,

–   sídlo alebo organizačná zložka na území Slovenskej republiky,

–   ustanovenie odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť,

–   technické, materiálne a personálne zabezpečenie výkonu autorizovanej spracovateľskej činnosti,

–   zabezpečenie systému zmluvných vzťahov.

Podmienkou udelenia autorizácie podľa § 89 ods. 1 písm. b) je

–   v prípade organizácie zodpovednosti výrobcov

–   bezúhonnosť právnickej osoby a osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi,

–   sídlo na území Slovenskej republiky,

–   splnenie podmienok ustanovených v § 28 ods. 1 až 3 a 6,

–   v predchádzajúcich troch rokoch nebolo vydané rozhodnutie o zrušení autorizácie na výkon činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov pre príslušný vyhradený výrobok podľa § 27 ods. 1, právnickej osobe, ktorá žiada o udelenie autorizácie a členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorí žiadajú o udelenie autorizácie neboli členmi štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej bolo v predchádzajúcich troch rokoch vydané rozhodnutie o zrušení autorizácie na výkon činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov,

–   v prípade tretej osoby

–   bezúhonnosť tretej osoby a bezúhonnosť osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi,

–   miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky,

–   oprávnenie na zber alebo spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov,

–   v predchádzajúcich troch rokoch jej nebolo vydané rozhodnutie o zrušení autorizácie na výkon činnosti tretej osoby právnickej osobe, ktorá žiada o udelenie autorizácie a členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorí žiadajú o udelenie autorizácie, neboli členmi štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej bolo v predchádzajúcich troch rokoch vydané rozhodnutie o zrušení autorizácie na výkon činnosti tretej osoby.

Podmienkou udelenia autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností výrobcovi vyhradeného výrobku je

–   bezúhonnosť výrobcu a štatutárneho orgánu alebo jeho členov,

–   miesto podnikania, sídlo alebo organizačná zložka na území Slovenskej republiky,

–   splnenie podmienok ustanovených v § 29 ods. 3,

–   žiadateľovi v predchádzajúcich troch rokoch nebolo vydané rozhodnutie o zrušení autorizácie na výkon činnosti individuálneho plnenia povinností pre príslušný vyhradený výrobok.

Čl. LXXXIV

Zmeny zákona č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Komentár k Čl. LXXXIV

Tento zákon ustanovuje podmienky a postup pri prevencii závažných priemyselných havárií v podnikoch s prítomnosťou nebezpečnej látky a na obmedzovanie ich následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

 

Autorizácia

k je žiadateľom o udelenie autorizácie právnická osoba, podmienkou na udelenie autorizácie je bezúhonnosť právnickej osoby a osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom.

Čl. LXXXV

Zmeny zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. LXXXV

Tento zákon upravuje

–   podmienky na výkon štatutárneho auditu,

–   postavenie a činnosť štatutárnych audítorov, audítorských spoločností a asistentov štatutárneho audítora,

–   dohľad nad výkonom štatutárneho auditu,

–   pôsobnosť Slovenskej komory audítorov,

–   pôsobnosť Úradu pre dohľad nad výkonom auditu.

 

Podmienky zápisu do zoznamu audítorských spoločností

Právnická osoba alebo audítorská spoločnosť má na účely tohto zákona dobrú povesť, ak je bezúhonná a bezúhonný je člen jej štatutárneho orgánu; tieto skutočnosti preukazuje podľa § 3 ods. 11.

 

Zánik licencie a vyčiarknutie z príslušného zoznamu

Úrad vyčiarkne audítorskú spoločnosť zo zoznamu audítorských spoločností

–   z dôvodov podľa § 12 odseku 2 písm. f) až o),

–   ak bola zrušená bez likvidácie podľa § 69 Obchodného zákonníka; to neplatí pri zmene právnej formy audítorskej spoločnosti,

–   ak prestala spĺňať podmienky podľa § 5 ods. 1 a 2, ak do troch mesiacov neuvedie tieto podmienky do súladu s § 5 ods. 1 a 2,

–   ak jej bol právoplatným rozhodnutím súdu uložený zákaz činnosti spočívajúci v zákaze výkonu štatutárneho auditu, do 60 dní odo dňa, keď sa úrad o tom dozvedel.

Čl. LXXXVI

Zmeny zákona č. 387/2015 Z. z. o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Komentár k Čl. LXXXVI

Tento zákon upravuje

–   jednotný informačný systém v cestnej doprave,

–   registre cestného informačného systému,

–   rozsah údajov vedených v cestnom informačnom systéme,

–   podmienky poskytovania a sprístupňovania údajov z cestného informačného systému,

–   práva a povinnosti osôb pri evidencii a používaní údajov v cestnom informačnom systéme,

–   pôsobnosť orgánov verejnej moci pri vedení a používaní cestného informačného systému.

 

Register technických staníc

V registri technických staníc sa používajú údaje o osobách v rozsahu obchodné meno, identifikačné číslo, sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby, údaje potrebné na preverovanie bezúhonnosti v konaní podľa osobitného predpisu.

Register autoškôl a školiacich stredísk

V registri autoškôl a školiacich stredísk sa používajú údaje o prevádzkovateľoch školiacich stredísk, prevádzkovateľoch autoškôl a o poverených zariadeniach v rozsahu obchodné meno, identifikačné číslo, miesto podnikania fyzickej osoby alebo sídlo právnickej osoby, údaje potrebné na preverovanie bezúhonnosti v konaní podľa osobitného predpisu.

 

Register odborne spôsobilých osôb

V registri odborne spôsobilých osôb sa používajú údaje o osobách uvedených v § 10 odseku 1 písm. a) až e) v rozsahu meno a priezvisko, titul, rodné priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, štátna príslušnosť, miesto narodenia, adresa bydliska, údaje potrebné na preverovanie bezúhonnosti v konaní podľa osobitného predpisu.

Čl. LXXXVII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

Zákon č. 316/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2017.

Zákon č. 161/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2018.

Zákon č. 214/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2019.

Zákon č. 474/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2020.

Zákon č. 288/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2020.

Zákon č. 312/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2021.

Komentár k čl. LXXXVII

Vzhľadom na legitímnu požiadavku na vytvorenie praktických predpokladov pre aplikáciu novej právnej úpravy sa ustanovilo, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2016, čo súčasne zabezpečilo dostatočne dlhú legisvakančnú lehotu.

 

Odkazy k textu:

 

    1) § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o  konkurze a  reštrukturalizácii a  o  zmene a  doplnení niektorých zákonov v  znení zákona č. 348/2011 Z. z.

    2) § 8 až 10 zákona č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o  správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    3) § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 747/2004 Z. z. o  dohľade nad finančným trhom a  o  zmene
a  doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    4) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    5) Zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    6) Napríklad § 50 ods. 1 písm. a) až c) a g) až j) a § 53 až 62 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    7) Napríklad § 19 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 50 ods. 10 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    8) Napríklad § 53 až 62 zákona č. 483/2001 Z. z. v  znení neskorších predpisov, § 147 až 155 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    9) Napríklad zákon č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Príloha

k zákonu č. 91/2016 Z. z.

Zoznam preberaných právne záväzných aktov
Európskej únie

 

1. Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 149, 2. 6. 2001).

2. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164/, 22. 6. 2002) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008 (Ú. v. EÚ L 330, 9. 12. 2008).

3. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 328, 5. 12. 2002).

4. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. EÚ L, 192, 31. 7. 2003).

5. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11. 11. 2004).

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009 (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009).

7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

8. Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11. 11. 2008).

9. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30. 6. 2009).

11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011).

12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011).

13. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013).

14. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú. v. EÚ L 151, 21.5.2014).

15. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014).

16. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ zo 16. apríla 2014 o trestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu) (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014).

17. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31. 3. 2017).

18. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28. 7. 2017).

19. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 284, 12. 11. 2018).

20. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/713 zo 17. apríla 2019 o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV (Ú. v. EÚ L 123, 10. 5. 2019).