Zákon o starobnom dôchodkovom sporení

Zákon o starobnom

dôchodkovom sporení

Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení
s komentárom

Ing. Janka Kubíková

Starobné dôchodkové sporenie alebo druhý pilier dôchodkového systému je na Slovensku sporenie, ktoré spolu s dôchodkovým poistením má zabezpečiť príjem sporiteľovi v starobe alebo pozostalým po smrti sporiteľa. Povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení zamestnanca, samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby alebo inej fyzickej osoby vzniká odo dňa vzniku ich povinného dôchodkového poistenia a zaniká dňom zániku ich povinného dôchodkového poistenia. Prerušenie starobného dôchodkového sporenia je možné len vtedy, ak sa jeho účastníkom preruší povinné dôchodkové poistenie.

Úvod

Piliere dôchodkovej sústavy

*Pilier*	*I. pilier*	*II. kapitalizačný pilier*	*III. pilier*
Charakteristika piliera	zákonný povinný	zákonný, povinný (pre tých, ktorí už boli ku dňu zavedenia II. piliera dôchodkovo poistení, je dobrovoľný)	dobrovoľný
Finančné zdroje	poistné	príspevky	príspevky
Využitie zdrojov	vyplácanie súčasných dôchodkov	sporenie na vlastný dôchodok – príspevky sa evidujú na dôchodkovom účte sporiteľa a zhodnocujú sa (kapitalizácia)	doplnkový dôchodok
Inštitucionálne zabezpečenie	Sociálna poisťovňa	Dôchodková správcovská spoločnosť (DSS)	Doplnková dôchodková poisťovňa (DDP)
Subjekt	poistenec	sporiteľ	poistenec
Výber poistného (príspevkov)	Sociálna poisťovňa	Sociálna poisťovňa	DDP
Evidencia účastníkov	register poistencov vedený Sociálnou poisťovňou	register poistencov a sporiteľov vedený Sociálnou poisťovňou	IS DDP
Vedenie príslušných účtov	individuálny účet poistenca vedený Sociálnou poisťovňou	osobný dôchodkový účet sporiteľa vedený dôchodkovou správcovskou spoločnosťou	individuálny dôchodkový účet vedený DDP

P R E H Ľ A D

Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení

PRVÁ ČASŤ	VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA	ZÁKLADNÉ USTANOVENIA	§	1-2
DRUHÁ HLAVA	ZÁKLADNÉ POJMY	§	4-11
DRUHÁ ČASŤ	OSOBNÝ ROZSAH STAROBNÉHO DÔCHODKOVÉHO SPORENIA	§	14-19
TRETIA ČASŤ	PRÍSPEVKY NA STAROBNÉ DÔCHODKOVÉ SPORENIE	§	20-28a
ŠTVRTÁ ČASŤ	DÔCHODKY
PRVÁ HLAVA	VECNÝ ROZSAH STAROBNÉHO DÔCHODKOVÉHO SPORENIA	§	29
DRUHÁ HLAVA	DÔCHODKY STAROBNÉHO DÔCHODKOVÉHO SPORENIA	§	30-39
TRETIA HLAVA	DEDENIE V STAROBNOM DÔCHODKOVOM SPORENÍ	§	40-40a
ŠTVRTÁ HLAVA	SPOLOČNÉ USTANOVENIA O DÔCHODKOCH STAROBNÉHO
	DÔCHODKOVÉHO SPORENIA	§	41-46h
PIATA HLAVA	VÝNOS Z INVESTOVANIA	§	46i
PIATA ČASŤ	DÔCHODKOVÁ SPRÁVCOVSKÁ SPOLOČNOSŤ
PRVÁ HLAVA	PREDMET ČINNOSTI A POVOLENIE NA VZNIK A ČINNOSŤ
	DÔCHODKOVEJ SPRÁVCOVSKEJ SPOLOČNOSTI	§	47-51
DRUHÁ HLAVA	PODMIENKY ČINNOSTI DÔCHODKOVEJ SPRÁVCOVSKEJ
	SPOLOČNOSTI	§	52-67
TRETIA HLAVA	ZRUŠENIE DÔCHODKOVEJ SPRÁVCOVSKEJ SPOLOČNOSTI	§	68-71
ŠIESTA ČASŤ	DÔCHODKOVÉ FONDY A OSOBNÉ DÔCHODKOVÉ ÚČTY
PRVÁ HLAVA	DÔCHODKOVÝ FOND	§	72-79a
DRUHÁ HLAVA	INVESTOVANIE MAJETKU V DÔCHODKOVÝCH FONDOCH	§	80-90
TRETIA HLAVA	PRAVIDLÁ STAROBNÉHO DÔCHODKOVÉHO SPORENIA	§	92-93
ŠTVRTÁ HLAVA	OSOBNÉ DÔCHODKOVÉ ÚČTY	§	94-98
SIEDMA ČASŤ	DEPOZITÁR	§	99-104
ÔSMA ČASŤ	INFORMAČNÁ POVINNOSŤ	§	105-110
DEVIATA ČASŤ	PROPAGAČNÁ ČINNOSŤ A REKLAMA	§	112
DESIATA ČASŤ	DOHĽAD	§	113-120
JEDENÁSTA ČASŤ	ZÁRUKY	§	121
DVANÁSTA ČASŤ	SPOLOČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA	§	122-123bj
TRINÁSTA ČASŤ	ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA	§	124-127

Príloha č. 1	ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Príloha č. 3	VYHLÁSENIE

ZÁKON č. 43/2004 Z. z.

o starobnom
dôchodkovom sporení

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení

redakčného oznámenia o oprave chyby v čiastke č. 28/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z.,
redakčného oznámenia o oprave chyby v čiastke č. 8/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z.,
zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z.,
zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona
č. 62/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona
č. 137/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 105/2010 Z. z., nálezu ÚS SR
č. 355/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z.,
zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona
č. 301/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z.,
zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 292/2016 Z. z., zákona č. 97/2017 Z. z.,
zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 109/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z.,
zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 234/2019 Z. z.,
zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z.,
zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 275/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z.,
zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 101/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z.,
zákona č. 352/2022 Z. z., zákona č. 399/2022 Z. z., zákona č. 210/2023 Z. z.,
zákona č. 274/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z.,
zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 108/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z.,
zákona č. 310/2024 Z. z. a zákona č. 76/2025 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet a pôsobnosť zákona

Tento zákon vymedzuje starobné dôchodkové sporenie, upravuje rozsah starobného dôchodkového sporenia, právne vzťahy pri vykonávaní starobného dôchodkového sporenia, organizáciu starobného dôchodkového sporenia, financovanie starobného dôchodkového sporenia a dohľad nad vykonávaním starobného dôchodkového sporenia.

Komentár k § 1

Tento zákon je zakotvený ako osobitný právny predpis a je súčasťou dôchodkového systému SR, ktorého cieľom je zabezpečiť ďalší zdroj príjmu v starobe popri štátnom dôchodku (I. pilier).

Predmetom zákona o starobnom dôchodkovom sporení je právna úprava starobného dôchodkového sporenia ako jednej z foriem dôchodkového zabezpečenia. Ide o zákon zaoberajúci sa v Slovenskej republike II. pilierom.

Cieľom úpravy tohto zákona je

– vznik, zmena a zánik účasti na starobnom dôchodkovom sporení, a to znamená kto a ako sa môže zapojiť do II. piliera, možnosti výstupu a podmienky vstupu do II. piliera,

– práva a povinnosti sporiteľa, to znamená aké má sporiteľ nároky a čo je jeho povinnosťou plniť,

– správa dôchodkových fondov dôchodkovými správcovskými spoločnosťami označovanými ako DSS, to znamená, že ide o pravidlá, ktoré platia pre spoločnosti spravujúce peniaze sporiteľov,

– tvorba a správa dôchodkových fondov, to znamená typy fondov ako rastový, indexový, vyvážený, dlhopisový, ich správa, rizikový profil, investičné obmedzenia,

– výplata dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia, to znamená spôsob vyplácania dôchodkov po splnení podmienok,

– štátny dohľad a kontrola nad dôchodkovými spoločnosťami, čo znamená úlohy orgánov ako Národná banka Slovenska v regulácii II. piliera.

Zákon o starobnom dôchodkovom sporení predstavuje základný právny rámec pre fungovanie tzv. druhého piliera dôchodkového systému Slovenskej republiky. Jeho hlavným cieľom je upraviť systém starobného dôchodkového sporenia ako formy dôchodkového zabezpečenia, ktorá sa realizuje prostredníctvom individuálneho sporenia účastníkov na osobných dôchodkových účtoch.

Zákon o starobnom dôchodkovom sporení

• definuje podstatu a účel starobného dôchodkového sporenia ako systému, v ktorom si sporitelia pravidelne ukladajú časť svojich povinných príspevkov na starobné zabezpečenie,

• stanovuje rozsah a pravidlá účasti, teda kto a za akých podmienok sa môže alebo musí do systému zapojiť, ako aj podmienky zániku účasti,

• upravuje právne vzťahy, ktoré vznikajú medzi účastníkmi, čiže sporiteľmi, dôchodkovými správcovskými spoločnosťami (DSS), Sociálnou poisťovňou a ďalšími subjektmi,

• vymedzuje organizáciu systému, predovšetkým postavenie, úlohy a povinnosti dôchodkových správcovských spoločností, ktoré spravujú dôchodkové fondy, do ktorých sú príspevky investované,

• rieši otázky financovania, teda spôsob výberu, správy a investovania príspevkov účastníkov a pravidlá hospodárenia s prostriedkami v dôchodkových fondoch,

• zabezpečuje štátny dohľad nad systémom, ktorý vykonáva najmä Národná banka Slovenska s cieľom chrániť práva a záujmy sporiteľov, dohliadať na stabilitu systému a zabezpečiť dodržiavanie zákonných pravidiel.

§ 2

Starobné
dôchodkové sporenie

Starobné dôchodkové sporenie je sporenie podľa tohto zákona, ktorého účelom je spolu s dôchodkovým poistením podľa osobitného predpisu³⁾ zabezpečiť príjem sporiteľovi v starobe.

Komentár k § 2

Ustanovenie definuje základnú ideu II. piliera. Ide o individualizované, dlhodobé sporenie s cieľom zabezpečiť si vlastný dôchodok, dopĺňajúci ten zo štátneho systému.

Ide o moderný prvok dôchodkového systému, ktorý reaguje na potrebu väčšej finančnej samostatnosti občanov a diverzifikácie zdrojov dôchodkov.

Vystihuje hlavný sociálny a ekonomický cieľ tohto systému najmä ako predísť chudobe v dôchodkovom veku a zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň aj po ukončení ekonomickej aktivity. Dôležité je zdôrazniť, že nejde len o výhodu, ale aj o zodpovednosť jednotlivca, ktorý sa prostredníctvom II. piliera spolupodieľa na svojej budúcej finančnej istote.

Môžeme hovoriť o tzv. kapitalizačnom princípe, pri ktorom si každý sporiteľ odkladá časť svojej mzdy, respektíve odvodov, na svoj osobný dôchodkový účet vedený v dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS). Tieto prostriedky sú následne investované do dôchodkových fondov, čím sa snaží zhodnotiť ich hodnota v čase.

Príklad

Fyzická osoba je v II. pilieri. Časť z jeho 18 % odvodov na starobné poistenie, čo v roku 2025 predstavuje 5,5 %, putuje do jeho osobného dôchodkového účtu. Následne sa tieto peniaze počas nasledujúcich rokov investujú a kumulujú, aby z nich mohol v budúcnosti poberať dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku.

Znenie tohto ustanovenia teda predstavuje základnú definíciu starobného dôchodkového sporenia ako právneho a finančného inštitútu zakotveného v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý zdôrazňuje, že ide o doplňujúcu formu zabezpečenia na dôchodok, ktorá má spolupracovať so systémom dôchodkového poistenia v rámci prvého piliera podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Poznámka

Dôchodkové poistenie je sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, do ktorého patrí starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia a invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia.

Účel systému

– zabezpečiť sporiteľovi príjem v starobe – po dovŕšení dôchodkového veku,

– zabezpečenie kombináciou dvoch zdrojov, a to

– štátne dôchodkové poistenie (I. pilier) – zákon č. 461/2003 Z. z.,

– individuálne dôchodkové sporenie
(II. pilier) – zákon č. 43/2004 Z. z.

Dvojpilierový model dôchodkového zabezpečenia

Starobné dôchodkové sporenie v II. piliere neexistuje samostatne, ale je doplňujúcim mechanizmom k dôchodkovému poisteniu v I. piliere. Kombinovaný systém v starobe zabezpečuje príjem

– z verejného, priebežne financovaného systému – I. pilier,

– z kapitalizačného, osobného systému sporenia – II. pilier.

Racionálne rozdelenie rizika medzi tieto dva zdroje príjmu bolo jadrom filozofie dôchodkovej reformy, ktorej cieľom je zabezpečiť udržateľnosť a stabilitu dôchodkov aj v čase demografických zmien napríklad v prípade starnutia populácie.

Uvedeným spôsobom sa vytvára viaczdrojový dôchodkový systém, ktorý má zvýšiť finančnú udržateľnosť a stabilitu dôchodkového zabezpečenia v budúcnosti. Zákon tu jasne určuje, že starobné dôchodkové sporenie nie je samostatné a izolované, ale je komplementárnou zložkou širšieho dôchodkového systému Slovenskej republiky.

DRUHÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ POJMY

§ 3

Zrušený.

§ 4

Zamestnanec

Zamestnanec podľa tohto zákona je zamestnanec podľa osobitného predpisu.⁴⁾

Komentár k § 4

Zamestnancom na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je:

– povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec podľa osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,

– fyzická osoba, ktorej vznikla povinnosť dôchodkového poistenia ako zamestnanca, ak zamestnávateľ za ňu platí alebo je povinný platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

Zákon sa neodvoláva na všeobecnú definíciu zamestnanca podľa Zákonníka práce, ale na špecifickú definíciu podľa systému sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Poznámka

Zamestnanec je teda osoba, ktorá:

– vykonáva činnosť v pracovnom, služobnom alebo inom obdobnom pomere – ide napr. o štátnozamestnanecký pomer,

– zamestnávateľ jej platí povinné odvody na dôchodkové poistenie, pričom z toho časť môže smerovať aj do II. piliera, ak je sporiteľom.

Pre účely starobného dôchodkového sporenia je rozhodujúce, či ide o zamestnanca v zmysle povinného dôchodkového poistenia, nielen o pracovnoprávny vzťah ako taký.

Príklad

Fyzická osoba má pracovnú zmluvu na plný úväzok a je považovaná za zamestnanca podľa tohto ustanovenia zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

Fyzická osoba pracuje na dohodu o vykonaní práce s mesačným príjmom pod zákonný limit. V tomto prípade táto osoba nemusí byť dôchodkovo poistená, a teda sa nepovažuje za zamestnanca pre účely zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

Zamestnanec podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení

Pojem zamestnanec v zmysle zákona o starobnom dôchodkovom sporení je špecificky vymedzený pre účely dôchodkového systému a nie je totožný s pojmom zamestnanca podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Zákon o starobnom dôchodkovom sporení sa odvoláva na definíciu zamestnanca podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, čím sa zabezpečuje prepojenie medzi poistným vzťahom a systémom II. piliera.

V tomto kontexte je zamestnancom fyzická osoba, ktorá je povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec, t. j. z jej príjmu sa odvádzajú povinné príspevky na dôchodkové poistenie. Rozhodujúcim kritériom teda nie je existencia pracovnoprávneho vzťahu ako takého, ale vznik povinnosti odvádzať poistné na dôchodkové poistenie.

Z pohľadu systému starobného dôchodkového sporenia to znamená, že zamestnancom je len ten, za koho zamestnávateľ odvádza dôchodkové poistenie, prípadne je na to povinný, ako napr. pri meškaní odvodov.

Zároveň, ak je táto osoba sporiteľom v II. pilieri, zamestnávateľ je povinný odvádzať časť príspevkov aj do dôchodkového fondu v DSS.

Zamestnanci sú tak kľúčovou skupinou sporiteľov, ktorých účasť v systéme II. piliera je zväčša automatická pri vstupe na trh práce.

Uvedená definícia zamestnanca je zásadná aj z hľadiska nárokov na dôchodok v II. pilieri. Príspevky zamestnanca sú jedným z hlavných zdrojov financovania jeho budúceho dôchodku z tohto systému.

§ 5

Samostatne zárobkovo činná osoba

Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je samostatne zárobkovo činná osoba podľa osobitného predpisu.⁵⁾

Komentár k § 5

Samostatne zárobkovo činnou osobou na účely zákona o starobnom dôchodkovom sporení je fyzická osoba, ktorá je povinne dôchodkovo poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Táto definícia sa neviaže priamo na podnikateľský status podľa Obchodného zákonníka alebo živnostenského zákona, ale na status v systéme sociálneho poistenia.

Rozhodujúce je, či osoba spĺňa podmienky na povinné dôchodkové poistenie ako SZČO podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Kedy je osoba považovaná za SZČO

Aby bola osoba považovaná za SZČO podľa tohto zákona, musí:

– mať príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov,

– musí dosiahnuť zákonom stanovený príjem, ktorý zakladá povinnosť dôchodkového poistenia, a to napr. po prekročení určitej hranice príjmov z predchádzajúceho roka,

– musí byť povinne dôchodkovo poistená osoba v postavení SZČO.

Ak je SZČO zároveň sporiteľom v II. pilieri, je povinná sama za seba odvádzať príspevky na starobné dôchodkové sporenie na rozdiel od zamestnancov, za ktorých odvádza príspevky zamestnávateľ.

Príklad

Živnostník podal daňové priznanie a prekročil zákonom stanovený príjem.

Táto osoba sa stáva povinne dôchodkovo poistenou osobou ako SZČO, čo znamená, že je aj SZČO podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

Autor na voľnej nohe, ako napríklad umelec, má príjmy podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov a prekročí určený limit, čo znamená, že je tiež považovaný za SZČO.

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)

V kontexte zákona o starobnom dôchodkovom sporení II. piliere má osobitný význam, ktorý sa neviaže len na všeobecné chápanie SZČO ako podnikateľa, ale na jej postavenie v systéme dôchodkového poistenia.

Zákon, ako sme už uviedli, výslovne určuje, že SZČO je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá je povinne dôchodkovo poistená ako SZČO podľa zákona o sociálnom poistení, čiže podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Znamená to, že rozhodujúcim znakom nie je samotný výkon samostatnej činnosti, ale vznik povinného dôchodkového poistenia.

Uvedený status vzniká najmä vtedy, keď fyzická osoba dosiahne určitý hraničný príjem z podnikania alebo inej samostatnej činnosti, a to napríklad z autorskej činnosti, výkonu slobodného povolania, poľnohospodárskej činnosti, a tým sa stáva povinne dôchodkovo poistenou podľa ustanovenia § 15 zákona o sociálnom poistení, ktoré upravuje osobný rozsah dôchodkového poistenia.

Vzhľadom na to, že starobné dôchodkové sporenie funguje na princípe osobného sporenia z povinných príspevkov, SZČO je povinná sama za seba odvádzať príspevky do systému starobného dôchodkového sporenia, ak je jeho účastníkom, respektíve sporiteľom, a plniť si oznamovacie a odvodové povinnosti voči dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) a Sociálnej poisťovni.

Uvedená definícia zároveň odlišuje SZČO od zamestnanca, kde príspevky do II. piliera odvádza zamestnávateľ. V prípade SZČO prechádza celá zodpovednosť za odvod príspevkov na samotnú osobu, čo si vyžaduje vyššiu mieru administratívnej zodpovednosti a informovanosti.

Poznámka

Samostatne zárobkovo činná osoba podľa zákona o sociálnom poistení

Samostatne zárobkovo činná osoba podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Zárobková činnosť podľa zákona o sociálnom poistení je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zárobková činnosť je aj činnosť, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa ZDP preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Zárobková činnosť je aj činnosť, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa ZDP, ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

§ 6

Sporiteľ

Sporiteľ podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení zapísanú v registri zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení (ďalej len „register zmlúv“) alebo má uzatvorenú dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom (ďalej len „dohoda o vyplácaní dôchodku programovým výberom“). Sporiteľ podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorej vznikla prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení, do uzatvorenia prvej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení.

Komentár k § 6

Sporiteľom je fyzická osoba, ktorá je:

– zamestnancom podľa § 4,

– samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 5,

a vzniklo jej starobné dôchodkové sporenie podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

Základný pojem sporiteľ je kľúčová kategória v rámci systému starobného dôchodkového sporenia, tzv. II. pilier. Ide o osobu, ktorá je účastníkom systému a na ktorú sa vzťahujú práva a povinnosti podľa tohto zákona, najmä právo na dôchodok z II. piliera.

Kto môže byť sporiteľom

Podľa zákona sa sporiteľom môže stať len osoba

– ktorá spĺňa podmienky zamestnanca alebo SZČO – ide o osobu povinne dôchodkovo poistenú,

– ktorej vzniklo starobné dôchodkové sporenie, čo znamená, že uzatvorila zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou,

– ktorej sporenie vzniklo automatickým vstupom, a to napr. mladí poistenci po roku 2013, ktorí nevystúpili zo systému do 2 rokov.

Pojem sporiteľ neoznačuje každého poistenca, ale len tú osobu, ktorá vstúpila do II. piliera – či už dobrovoľne alebo automaticky – a odvádza tam príspevky. Týmto sa zároveň stáva klientom dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorá spravuje jeho osobný dôchodkový účet.

Dôsledky vzniku statusu sporiteľ

– vznik postavenia sporiteľa je právnym aktom, ktorým vzniká zmluvný vzťah s DSS,

– sporiteľ má nárok na vyplácanie dôchodku z II. piliera, ak splní zákonné podmienky, medzi ktoré patrí dovŕšenie dôchodkového veku a výška nasporenej sumy,

– zánik postavenia sporiteľa môže nastať len zákonom určeným spôsobom, a to vystúpením zo systému alebo úmrtím.

Zmluva o starobnom dôchodkovom sporení

Upravuje ju znenie zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. V súlade s týmto zákonom zmluva o starobnom dôchodkovom sporení je dvojstranný zmluvný právny vzťah medzi fyzickou osobou, čiže budúcim sporiteľom, a dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, na základe ktorého vzniká osobe účasť v systéme starobného dôchodkového sporenia. Uzavretie zmluvy možno vykonať aj elektronicky v prípade, ak dôchodková správcovská spoločnosť poskytuje túto možnosť. Zmluva nadobúda účinnosť až dňom jej zápisu do registra zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení.

Základné znaky zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení

Účel – umožniť sporiteľovi sporiť si z povinných príspevkov na svoj osobný dôchodkový účet, z ktorého bude v starobe čerpať dôchodok ako doplnok k dôchodku zo Sociálnej poisťovne (I. pilier).

Forma – písomná forma je povinná a musí obsahovať zákonom určené náležitosti.

Obsahové náležitosti zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení

– identifikačné údaje sporiteľa,

– identifikačné údaje DSS,

– označenie dôchodkového fondu,

– výška príspevku,

– spôsob informovania sporiteľa,

– podmienky zmeny zmluvy,

– spôsob správy majetku atď.

Vznik účasti v systéme v II. piliere

Účasť vzniká dňom zápisu zmluvy do registra zmlúv, ktorý vedie Sociálna poisťovňa. Zmluva je bezodplatná a dôchodková správcovská spoločnosť nemôže za uzavretie zmluvy požadovať poplatok.

Zmluva je zásadne kľúčovým dokumentom, na základe ktorého vzniká sporiteľovi osobný účet v DSS, následne zamestnávateľ alebo SZČO začína odvádzať príspevky do II. piliera. Vznik zmluvy a tým právneho vzťahu sa zakladajú práva a povinnosti sporiteľa a DSS.

Register zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení

Ide o informačný systém, ktorý vedie Sociálna poisťovňa podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. Register má konštitutívny charakter, pri ktorom sa zápisom zakladá právny stav. Bez zápisu do registra sa sporiteľ nestáva účastníkom II. piliera, a teda mu nevzniká právo na dôchodok z tohto systému. Register je neverejný a prístup k nemu majú len určené inštitúcie a osoby v zákonom definovaných prípadoch. Prístup do registra má samotný sporiteľ, DSS, súd. Register prevádzkuje Sociálna poisťovňa. DSS je povinná zasielať údaje o uzavretých zmluvách do registra do zákonom stanovenej lehoty.

– evidenciu všetkých platne uzavretých zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení medzi sporiteľmi a dôchodkovými správcovskými spoločnosťami,

– zápis vzniku a zániku účasti v II. pilieri,

– overenie, či fyzická osoba je alebo nie je sporiteľom v systéme starobného dôchodkového sporenia.

Znenie ustanovenia presne vymedzuje, kto sa považuje za sporiteľa v systéme starobného dôchodkového sporenia, pričom uvedený pojem má zásadný význam, keďže určuje okruh osôb, na ktoré sa vzťahujú práva a povinnosti podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

Ustanovením sa sledujú tri situácie, za ktorých možno fyzickú osobu považovať za sporiteľa:

– Sporiteľ s platnou zmluvou zapísanou v registri

Ide o hlavnú a štandardnú formu účasti v II. pilieri, pričom osoba uzavrie zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení s DSS. Zmluva musí byť zapísaná v registri zmlúv, ktorý vedie Sociálna poisťovňa, ako sme uviedli vyššie, a až zápisom do registra sa účastník stáva sporiteľom a dochádza k vzniku právneho vzťahu so systémom. Hovoríme o najbežnejšom spôsobe ako osoba vstupuje do systému a začína si sporiť na dôchodok.

– Sporiteľ s dohodou o vyplácaní dôchodku programovým výberom

U tohto sporiteľa bolo ukončené aktívne sporenie, ale sporiteľ má stále nárok na vyplácanie dôchodku z II. piliera. Programový výber znamená, že si sporiteľ necháva vyplácať nasporené prostriedky v pravidelných splátkach priamo z DSS, bez kúpy anuity od poisťovne. Uvedená osoba zostáva sporiteľom, aj keď si už čerpá dôchodok a právny vzťah k systému trvá aj po ukončení sporenia, pokiaľ prebieha vyplácanie dôchodku.

– Osoba, ktorej vznikla prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení, ale ešte nemá uzatvorenú zmluvu

Ide o automatický vstup do II. piliera podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Mladým poistencom po prvom zamestnaní sa automaticky zakladá účasť v systéme, aj bez uzavretej zmluvy s DSS. Uvedená osoba je sporiteľom v prechodnom období, kým si zmluvu neuzavrie alebo sa z II. piliera neodhlási do 2 rokov. V tomto prípade ide o dočasné právne postavenie, ktoré vzniká zo zákona a nie na základe zmluvy.

Sporiteľ

Hlavný model – osoba s platnou zmluvou.

Bývalý aktívny sporiteľ – osoba čerpajúca dôchodok programovým výberom.

Vstup bez zmluvy, v prechodnej fáze – osoba s automaticky vzniknutou účasťou.

Uvedené vymedzenie zabezpečuje, že všetky kategórie osôb majú zodpovedajúce práva a ochranu, a zároveň umožňuje efektívnu správu systému.

§ 7

Spôsobilosť v právnych vzťahoch
starobného dôchodkového sporenia

(1) Spôsobilosť fyzickej osoby v právnych vzťahoch starobného dôchodkového sporenia je spôsobilosť fyzickej osoby v právnych vzťahoch sociálneho poistenia podľa osobitného predpisu.⁶⁾

(2) Za zomretého podľa tohto zákona sa považuje aj fyzická osoba vyhlásená súdom za mŕtvu.

Komentár k § 7

V ustanovení § 7 je definovaná spôsobilosť v právnych vzťahoch starobného dôchodkového sporenia ako spôsobilosť fyzickej osoby v právnych vzťahoch sociálneho poistenia podľa právneho predpisu, ktorým je zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Spôsobilosť fyzickej osoby v právnych vzťahoch sociálneho poistenia je definovaná v ustanovení § 27 uvedeného zákona.

Znenie ustanovenia má procesno-právny význam a dopĺňa legislatívny rámec pre nakladanie s majetkom sporiteľa po jeho smrti. Zaručuje, že vyhlásenie za mŕtveho má rovnaké následky ako skutočná smrť aj v oblasti starobného dôchodkového sporenia. Ide o právnu fikciu, ktorá umožňuje zachovať funkčnosť systému a chrániť práva ďalších osôb.

Spôsobilosť v právnych vzťahoch starobného dôchodkového sporenia

Uvedené ustanovenie teda vymedzuje základnú podmienku pre účasť fyzickej osoby na právnych úkonoch súvisiacich s II. pilierom – čiže s uzatváraním zmlúv, uplatňovaním práv a plnením povinností v rámci systému starobného dôchodkového sporenia.

Fyzická osoba je spôsobilá na právne úkony v právnych vzťahoch starobného dôchodkového sporenia odo dňa, keď dovŕši 18 rokov veku.

Veková hranica spôsobilosti stanovená na 18 rokov

Zákon teda výslovne stanovuje, že:

– fyzická osoba získa právnu spôsobilosť v tomto systéme dovŕšením 18 rokov,

– až od tohto veku môže osoba platne uzavrieť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou.

To znamená, že maloletá osoba, teda osoba do 18 rokov, sa nemôže stať sporiteľom z vlastnej vôle, pretože jej chýba plná spôsobilosť na právne úkony v tejto oblasti.

Poznámka

Podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka nadobúda fyzická osoba plnú spôsobilosť na právne úkony spravidla dovŕšením 18 rokov alebo sobášom pred týmto vekom.

Zákon o starobnom dôchodkovom sporení zvlášť upravuje spôsobilosť výhradne pre právne vzťahy starobného dôchodkového sporenia. Nejde o všeobecnú spôsobilosť, ale o špeciálnu podmienku len pre účely II. piliera.

Bez dovŕšenia 18 rokov nemôže osoba sama vstúpiť do II. piliera. Z toho vyplýva, že zmluva o starobnom dôchodkovom sporení uzatvorená osobou mladšou ako 18 rokov je neplatná. Uvedenými zásadami sa zabezpečuje, že sporiteľ plne chápe právne dôsledky svojho vstupu do dlhodobého dôchodkového systému. Uvedené ustanovenie vzhľadom na uvedené predstavuje dôležitú ochrannú a kvalifikačnú normu, ktorá garantuje, že do systému vstupujú len osoby s primeranou osobnou zrelosťou a právnym vedomím. Výslovné viazanie spôsobilosti na vek 18 rokov zvyšuje právnu istotu pre sporiteľov aj dôchodkové správcovské spoločnosti.

Spôsobilosť fyzickej osoby konať v právnych vzťahoch týkajúcich sa starobného dôchodkového sporenia v rámci II. pilieru sa teda posudzuje rovnako, ako spôsobilosť konať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Právna spôsobilosť fyzickej osoby

Ide o schopnosť fyzickej osoby nadobúdať práva a povinnosti, uzatvárať zmluvy, podávať žiadosti, rozhodovať o účasti v systéme atď. v II. pilieri. Právna spôsobilosť sa neposudzuje samostatne, ale nadväzuje na pravidlá stanovené pre sociálne poistenie v I. piliere.

Ak je niekto spôsobilý na úkony v rámci sociálneho poistenia, tak je automaticky spôsobilý aj v rámci starobného dôchodkového sporenia.

Zákon o sociálnom poistení, čiže zákon č. 461/2003 Z. z., vo všeobecnosti uznáva spôsobilosť fyzickej osoby od dovŕšenia 15 rokov veku, ak ide o vznik poistenia zo závislej činnosti, alebo ak dosahuje príjem ako SZČO. V zákone o starobnom dôchodkovom sporení sa však uvádza vek 18 rokov ako podmienka uzatvorenia zmluvy.

Preto môže tento výklad slúžiť len na iné právne úkony než uzatvorenie zmluvy, a to napr. v súvislosti s automatickým vstupom do II. piliera či rozhodnutím o výbere dôchodkového fondu.

Zákon vyjadruje zásadu, že starobné dôchodkové sporenie je súčasťou širšieho systému sociálneho zabezpečenia, a preto sa spôsobilosť fyzických osôb v tejto oblasti odvodzuje od pravidiel sociálneho poistenia, pokiaľ zákon o starobnom dôchodkovom sporení neustanovuje inak.

Fyzická osoba nezomrela preukázateľne a bola vyhlásená za mŕtvu

Znenie ustanovenia v odseku 2 vychádza z potreby právnej istoty pri nakladaní s prostriedkami sporiteľa v prípadoch, keď fyzická osoba nezomrela preukázateľne, ale bola vyhlásená za mŕtvu súdnym rozhodnutím podľa ustanovení aktuálne zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku.

Zmyslom tohto pravidla je zabezpečiť, že aj v takýchto prípadoch nastávajú účinky ako pri úmrtí, napríklad:

– ukončenie sporenia,

– vznik nároku oprávnených osôb na vyplatenie pozostalostných dávok, a to ak sú splnené podmienky,

– možnosť dedičského konania týkajúceho sa majetku na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa.

Právna fikcia smrti

Osobu možno považovať za mŕtvu, hoci sa nedokázala jej skutočná smrť, ak ju súd takto vyhlásil. Ide o osoby, ktoré sú dlhodobo nezvestné a okolnosti nasvedčujú ich smrti, napríklad pri páde lietadla, živelnej pohrome alebo v prípade vojnových udalosti.

Účinky v II. pilieri

Dochádza k zániku práv a povinnosti sporiteľa. Ak sporiteľ nemal uzatvorenú zmluvu o vyplácaní dôchodku, dôchodková správcovská spoločnosť vyplatí prostriedky oprávneným osobám podľa zmluvy alebo zákona. V prípade, že neexistujú oprávnené osoby, majetok podlieha dedičskému konaniu.

V prípade ochrany oprávnených osôb a nadväzne na spravodlivé vyporiadanie sa zabraňuje dlhodobému zmrazeniu majetku sporiteľa v prípade právnej neistoty o jeho osude a tiež sa umožňuje pozostalým a dedičom uplatniť nárok v primeranom čase.

Poznámka

Spôsobilosť fyzickej osoby v právnych vzťahoch sociálneho poistenia

Spôsobilosť fyzickej osoby mať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením 15. roku veku. Fyzická osoba mladšia ako 15 rokov veku musí byť zastúpená zákonným zástupcom. Kto je zákonný zástupca tejto fyzickej osoby, ustanovuje osobitný predpis. Na pozbavenie a na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, na zákonného zástupcu fyzickej osoby, ktorá bola tejto spôsobilosti pozbavená, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, a na vyhlásenie fyzickej osoby za mŕtvu, sa vzťahuje osobitný predpis.

§ 8

Zrušený.

§ 9

Zákaz diskriminácie

Na zákaz diskriminácie pri výkone starobného dôchodkového sporenia sa vzťahuje osobitný predpis.^6a)

Komentár k § 9

Ustanovenie upravuje zákaz diskriminácie v oblasti výkonu práv a povinností v starobnom dôchodkovom sporení, v tzv. II. piliere. Ustanovenie je formulované odkazom na osobitný predpis, čím sa odvoláva na širšiu právnu úpravu v oblasti rovnakého zaobchádzania a antidiskriminácie.

Týmto osobitným predpisom je najmä:

– zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou – tzv. antidiskriminačný zákon,

– prípadne aj ďalšie právne predpisy v oblasti ľudských práv, a to napr. Ústava SR, medzinárodné dohovory atď.

Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS), Sociálna poisťovňa a ďalšie subjekty zapojené do II. piliera musia dodržiavať zásady rovnakého zaobchádzania so všetkými fyzickými osobami – sporiteľmi.

To znamená, že nesmú rozlišovať alebo znevýhodňovať sporiteľov z dôvodu pohlavia, veku, rasy, národnosti, sexuálnej orientácie, zdravotného postihnutia, vierovyznania a iných dôvodov uvedených v antidiskriminačnom zákone.

Rovnaký prístup sa musí uplatňovať aj pri uzatváraní zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, poskytovaní informácií, nakladaní s prostriedkami sporiteľa, a tiež pri vyplácaní dôchodkových dávok.

Znenie tohto ustanovenia zaisťuje ústavné právo na rovnosť v závislosti na prepojení zákona o starobnom dôchodkovom sporení s ústavným zákonom a antidiskriminačným rámcom.

Zákon predchádza diskriminácii pri výkone verejnej aj súkromnej činnosti v oblasti dôchodkového zabezpečenia a taktiež umožňuje sporiteľom brániť sa v prípade, ak sa cítia znevýhodnení. V zásade majú sporitelia právo sa dovolávať ochrany podľa antidiskriminačného zákona.

Znenie tohto ustanovenia neobsahuje konkrétny zákaz alebo výpočet diskriminačných dôvodov, ale ako sme už uviedli, len odkazuje na osobitnú právnu úpravu, čím zaručuje, že celý systém II. piliera musí fungovať na princípe rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Týmto dochádza k zosúladeniu dôchodkového práva s princípmi základných ľudských práv.

Poznámka

Zákaz diskriminácie je upravený a vymedzený zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

Diskriminácia či znevýhodňovanie, je také konanie, keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jedným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) inak než s iným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) na základe jeho odlišnosti, napr. rasového alebo etnického pôvodu, vierovyznania, veku, rodu, pohlavia alebo sexuálnej orientácie, pričom rozhodovanie o tom, či došlo alebo nedošlo ku diskriminácii, sa uskutočňuje na základe toho, či existuje príčinná súvislosť medzi znevýhodnením a použitím kritéria pre rozlišovanie.

Diskriminácia je v moderných demokratických spoločnostiach považovaná za neprípustnú a minimálne jej vyššie vymedzené formy sú v súčasnosti zakazované zákonmi a medzinárodnými zmluvami.

Zásada rovnakého zaobchádzania sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi v oblastiach prístupu a poskytovania sociálnej pomoci, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnej sociálnej podpory a sociálnych výhod...“

§ 10

Zamestnávateľ

Zamestnávateľ podľa tohto zákona je zamestnávateľ podľa osobitného predpisu.⁷⁾

Komentár k § 10

Ustanovenie na precizovanie pojmu zamestnávateľ pre potreby II. piliera. Neobsahuje samostatnú definíciu zamestnávateľa, ale odkazuje na definíciu v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Zmyslom tohto ustanovenia je zabezpečiť jednotnosť výkladu pojmu zamestnávateľ v dôchodkovom systéme, konkrétne v súvislosti s odvádzaním príspevkov do II. piliera, a tiež je zmyslom zamedziť nejasnostiam, ktoré by mohli vzniknúť, ak by sa v rôznych dôchodkových zákonoch používali odlišné definície.

Zamestnávateľ podľa zákona o sociálnom poistení

Podľa zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v inom právnom vzťahu, ktorý zakladá povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, teda napríklad na základe pracovnej zmluvy, dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, služobného pomeru, ako napr. policajt alebo hasič.

Poznámka

Zamestnávateľ

– fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt,

– právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení a jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky,

– pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení

1. fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a)a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení a má bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore ako Slovenská republika alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo

2. právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení a má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Ak zamestnávateľom nie je fyzická osoba alebo právnická osoba, funkciu zamestnávateľa plní platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu. Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická osoba alebo právnická osoba v právnom vzťahu s fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Prepojenie na starobné dôchodkové sporenie

Zamestnávateľ má v systéme II. piliera viaceré povinnosti, a to napríklad oznamovať Sociálnej poisťovni a dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) údaje o zamestnancoch, ktorí sú sporiteľmi, odvádzať mesačné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za zamestnanca (časť z povinného dôchodkového poistenia) a viesť potrebnú evidenciu a dodržiavať zákonom stanovené lehoty.

Znenie ustanovenia zabezpečuje, že pojem zamestnávateľ sa v oblasti dôchodkového sporenia neinterpretoval izolovane, ale v súlade so širším systémom sociálneho zabezpečenia, čím sa dosahuje právna zrozumiteľnosť a jednotnosť vo výkone povinností zamestnávateľov.

§ 11

Poistiteľ

Poistiteľ podľa tohto zákona je poisťovňa,⁸⁾ poisťovňa z iného členského štátu^8a) alebo zahraničná poisťovňa,^8b) ktoré sú na území Slovenskej republiky oprávnené vykonávať poisťovaciu činnosť v poistnom odvetví poistenie týkajúce sa dĺžky ľudského života, ktoré je upravené právnymi predpismi z oblasti sociálneho poistenia.^8c)

Komentár k § 11

Ustanovenie definuje, kto môže vystupovať ako poistiteľ v súvislosti so starobným dôchodkovým sporením, čiže II. pilierom najmä v kontexte výplaty dôchodkových dávok, a to životných dôchodkov.

Ustanovenie určuje, ktoré subjekty môžu v systéme starobného dôchodkového sporenia vystupovať ako poskytovatelia dôchodkových produktov, čiže poistitelia. Zároveň kladie dôraz na to, aby tieto subjekty boli riadne regulované a licencované, vykonávali činnosť v oblasti životného poistenia a boli schopné dlhodobo garantovať vyplácanie dôchodkov.

V zásade ide o dôležitú záruku ochrany sporiteľov a stability dôchodkového systému.

Poistiteľ

Poistiteľom môžu byť tri subjekty:

– Poisťovňa so sídlom na Slovensku – poisťovňa, ktorá má povolenie od Národnej banky Slovenska (NBS) na vykonávanie životného poistenia,

– Poisťovňa z iného členského štátu EÚ – poisťovňa, ktorá môže na území SR poskytovať svoje služby na základe tzv. slobody usadiť sa alebo slobody poskytovania služieb podľa práva EÚ,

– Zahraničná poisťovňa – ide o poisťovňu z tretieho štátu mimo EÚ, ktorá získala osobitné povolenie na činnosť v SR.

Podmienka – oprávnenie na životné poistenie

Poistiteľ musí byť oprávnený vykonávať činnosť v tzv. poistnom odvetví životného poistenia – konkrétne poistenie viazané na dĺžku ľudského života.

To zahŕňa produkty ako anuitné poistenie, pričom ide o vyplácanie dôchodku počas života, doživotné dôchodky z II. piliera, programový výber kombinovaný s doživotnou rentou.

Právna úprava

– pôsobenie poistiteľov sa riadi zákonom č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve,

– pôsobenie poistiteľov sa riadi aj zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, najmä v časti o výplatnej fáze podľa § 46,

– pôsobenie poistiteľov sa riadi právnymi predpismi EÚ, ak ide o cezhraničných poistiteľov.

Zaviedla sa povinnosť vyplácať dôchodky z II. piliera prostredníctvom tzv. výplatných produktov, ako napr. doživotné dôchodky, a poisťovne sa tak stali kľúčovými aktérmi v tomto procese. Sporiteľ si vyberá poistiteľa, ktorý mu bude vyplácať dôchodok z jeho nasporenej sumy na osobnom dôchodkovom účte. Štát zaručuje, že tieto poistiteľské subjekty budú dôveryhodné, licencované a pod dohľadom NBS alebo príslušného dohľadu v EÚ.

S účinnosťou od 1. januára 2015 sa na účely tohto zákona osobitne definuje poistiteľ, ktorým môže byť len subjekt, ktorý je oprávnený vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Definovaný subjekt musí mať udelené povolenie na vykonávanie poistného odvetvia „poistenie týkajúce sa dĺžky ľudského života, ktoré je upravené právnymi predpismi z oblasti sociálneho poistenia podľa osobitného predpisu“, ktoré bolo udelené v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte.

Poistiteľ podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení je poisťovňa, ktorá je definovaná v ustanovení § 2 odsek 1 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov prípadne poisťovňa z iného členského štátu^,ktorá je definovaná osobitným predpisom, ktorým je § 2 odsek 2 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo zahraničná poisťovňa definovaná ustanovením § 2 odsek 4 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Všetky uvedené poisťovne vykonávajú na území Slovenskej republiky poisťovaciu činnosť v tom prípade, ak majú oprávnenie uvedenú činnosť vykonávať, a to v poistnom odvetví poistenie, ktoré sa týka dĺžky ľudského života.

Poznámka

Podľa zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve je poisťovňa je právnická osoba, ktorá je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu; poisťovňa môže mať aj právnu formu európskej spoločnosti.

Podľa zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve poisťovňa z iného členského štátu je právnická osoba so sídlom na území iného členského štátu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v domovskom členskom štáte. Zahraničná poisťovňa je právnická osoba so sídlom na území štátu, ktorý nie je členským štátom, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v štáte, v ktorom má sídlo.

§ 12

Zrušený.

§ 13

Zrušený.

DRUHÁ ČASŤ
OSOBNÝ ROZSAH
STAROBNÉHO
DÔCHODKOVÉHO SPORENIA

OSOBNÝ ROZSAH STAROBNÉHO DÔCHODKOVÉHO SPORENIA

§ 14

Osoba zúčastnená na starobnom
dôchodkovom sporení

(1) Osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení je sporiteľ, ktorý je dôchodkovo poistený podľa osobitného predpisu,³⁾ najskôr od vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení do dňa, ktorý predchádza dňu, od ktorého je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

[Dňom 1. januára 2029 v § 14 ods. 1 sa slová „je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku“ nahrádzajú slovami „poistiteľovi vznikla povinnosť plniť zo zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (ďalej len „zmluva o poistení dôchodku“)].

(2) Osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení je aj fyzická osoba, ktorej sa vypláca úrazová renta podľa osobitného predpisu³⁾ a za ktorú Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie, ak bola sporiteľ pred vznikom nároku na úrazovú rentu, a to do dňa, ktorý predchádza dňu, od ktorého je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

[Dňom 1. januára 2029 v § 14 ods. 2 sa slová „je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku“ nahrádzajú slovami „poistiteľovi vznikla povinnosť plniť zo zmluvy o poistení dôchodku“.]

Komentár k § 14

Osobný rozsah starobného dôchodkového sporenia je pojem, ktorý označuje okruh fyzických osôb, ktoré sa môžu alebo musia zúčastniť systému starobného dôchodkového sporenia, teda tzv. II. piliera v zmysle zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení.

Osobný rozsah určuje, kto môže vstúpiť do systému starobného dôchodkového sporenia, kto je povinný odvádzať príspevky, a za akých podmienok sa táto účasť začína a končí.

Osobný rozsah starobného dôchodkového sporenia určuje, ktoré osoby sa môžu alebo musia zúčastniť II. piliera a za akých podmienok.

Týka sa najmä fyzických osôb, ktoré sú povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistené, a vstúpili do systému starobného dôchodkového sporenia prostredníctvom zmluvy s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou (DSS).

Základné skupiny osôb zahrnuté do osobného rozsahu

Zamestnanci

Ide o fyzické osoby povinne dôchodkovo poistené podľa zákona o sociálnom poistení, a to napr. osoby zamestnané na pracovnú zmluvu.

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO)

Ide o osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť a sú povinne dôchodkovo poistené.

Dobrovoľne dôchodkovo poistené osoby

Ide o osoby, ktoré sa rozhodnú dobrovoľne vstúpiť do systému, sú to napr. študenti, nezamestnaní, aj rodičia na materskej, ktorí si platia odvody sami.

Osoby vstupujúce do systému automaticky

Ide o mladé osoby vstupujúce na trh práce po určitom dátume. V minulosti to bolo automatické, dnes si musia zvoliť DSS do určitého veku.

Začiatok a koniec účasti

Časový rámec účasti začína od vzniku prvej účasti, t. j. podpisom a registráciou zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení a končí deň pred tým, ako sa osoba stane poberateľom starobného alebo predčasného starobného dôchodku.

Právny úprava

Osobný rozsah nie je v zákone o starobnom dôchodkovom sporení výslovne pomenovaný ako samostatné ustanovenie, ale je vymedzený súhrnne v ustanoveniach § 2 až § 6 zákona č. 43/2004 Z. z., ktoré vymedzujú pojmy ako sporiteľ, zamestnanec, SZČO a osoba zúčastnená, a tiež v nadväznosti na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Znenie odseku 1 účinné do roku 2029

Znenie odseku 1 vymedzuje časové obdobie, počas ktorého je sporiteľ považovaný za osobu zúčastnenú na starobnom dôchodkovom sporení v zmysle zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení.

Definícia dôležitých pojmov

Osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení

Ide o špecifický právny status sporiteľa, ktorý má význam pri uplatňovaní práv a povinností vo fáze sporenia.

Sporiteľ, ktorý je dôchodkovo poistený podľa osobitného predpisu

Pod osobitným predpisom rozumieme zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Dôchodkové poistenie je povinné napr. pre zamestnancov, SZČO a iné kategórie osôb. Znamená to, že na to, aby bol niekto osobou zúčastnenou, nestačí len existencia zmluvy o II. Pilieri, ale zároveň musí byť aktívne dôchodkovo poistený.

Od vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení

Ide o okamih, keď začal platiť prvý príspevok na osobný dôchodkový účet alebo bola zmluva zaregistrovaná DSS.

Do dňa, ktorý predchádza dňu, od ktorého je poberateľom starobného alebo predčasného starobného dôchodku

Účasť na sporení ako aktívna účasť končí deň pred začatím poberania dôchodku z II. piliera. Od tohto momentu prechádza osoba z fázy sporenia do fázy čerpania dávky, a to výplatnej fázy.

Znenie tohto ustanovenia je dôležité najmä pre:

– určenie, kto je oprávnený platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie aj prostredníctvom zamestnávateľa alebo ako SZČO,

– posúdenie nároku na dávku, a to napr. programový výber alebo doživotný dôchodok,

– určenie, kedy sa končí povinnosť platiť príspevky,

– rôzne evidenčné a oznamovacie povinnosti dôchodkových správcovských spoločností.

Osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení je právna kategória, ktorá označuje sporiteľa počas obdobia, keď aktívne sporí, čo znamená, že má zmluvu a zároveň je dôchodkovo poistený. Je to obdobie medzi začiatkom sporenia a začiatkom poberania dôchodku. Po jeho skončení sa sporiteľ stáva poberateľom dôchodkovej dávky z II. piliera, čím sa jeho právne postavenie mení.

! Upozornenie

Znenie odseku 1 od roku 2029

Slová „je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku“ sa od 1. 1. 2029 nahrádzajú slovami „poistiteľovi vznikla povinnosť plniť zo zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (ďalej len „zmluva o poistení dôchodku“).

Znenie odseku 2 do roku 2029

Znenie odseku 2 rozširuje definíciu pojmu osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení o špecifickú kategóriu fyzických osôb, a to poberateľov úrazovej renty, ktorí spĺňajú isté podmienky.

Definícia dôležitých pojmov

Osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení

Ide o osobu, ktorá má zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení a je aktívne zapojená do systému, to znamená, že platí alebo sa za ňu platí poistné. Uvedený status je dôležitý pre posudzovanie nárokov a povinností v systéme II. piliera.

Fyzická osoba, ktorej sa vypláca úrazová renta podľa osobitného predpisu

Týmto osobitným predpisom je zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, kde je úrazová renta definovaná ako kompenzácia poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Poznámka

Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

Za ktorú Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie

Aj keď táto osoba už nemusí pracovať, stále je dôchodkovo poistená, pretože Sociálna poisťovňa za ňu platí poistné, čím zostáva v systéme sociálneho poistenia aj v II. pilieri.

Ak bola sporiteľ pred vznikom nároku na úrazovú rentu

Ide o kľúčovú podmienku, z ktorej vyplýva, že aby takáto osoba bola aj naďalej považovaná za účastníka starobného dôchodkového sporenia, musela byť už pred vznikom nároku na úrazovú rentu zapojená do II. piliera. To znamená, že táto osoba musí mať platnú zmluvu s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou.

Do dňa, ktorý predchádza dňu, od ktorého je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku

Uvedeným znením sa definuje koniec účasti na sporení. Účasť na II. pilieri v tejto forme končí deň pred tým, ako osoba začne poberať dôchodok z II. piliera.

Uvedená právna úprava zaručuje, že aj osoby, ktoré utrpia pracovný úraz a sú odkázané na úrazovú rentu, neprichádzajú o účasť v II. pilieri, ak v ňom boli pred úrazom. Zároveň im Sociálna poisťovňa hradí poistné, čím sa naďalej zvyšuje ich dôchodkové sporenie. Systém tým zachováva kontinuitu sporenia aj v prípade životnej udalosti, akou je úraz s trvalými následkami.

Ustanovenie zabezpečuje, že osoby, ktoré sú poberateľmi úrazovej renty, ale predtým boli sporiteľmi v II. pilieri, zostávajú účastníkmi systému, kým nezačnú poberať dôchodok. Ide o opatrenie, ktoré chráni práva sporiteľov aj pri nepredvídaných udalostiach ako pracovné úrazy a zároveň zachováva dôslednosť v systéme sociálneho zabezpečenia.

! Upozornenie

Znenie odseku 2 od roku 2029

Slová „je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku“ sa nahrádzajú slovami „poistiteľovi vznikla povinnosť plniť zo zmluvy o poistení dôchodku“.

§ 15

Vznik a zánik prvej účasti
na starobnom dôchodkovom sporení

(1) Prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení vzniká

a) dňom vzniku prvého dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu,³⁾ ak fyzická osoba nedovŕšila 40 rokov veku,

b) fyzickej osobe, ktorá uzatvorila zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení podľa § 64 ods. 2 a ktorá

1. je dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu³⁾ k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom Sociálna poisťovňa zapísala zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv,

2. nie je dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu³⁾ dňom vzniku prvého dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu,³⁾ po kalendárnom mesiaci, v ktorom Sociálna poisťovňa zapísala zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv.

(2) Vek podľa odseku 1 sa zvyšuje spôsobom podľa § 92 ods. 5 písm. b).

(3) Prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení zaniká dňom zániku dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu,³⁾ ktoré trvalo ku dňu jej vzniku, alebo dňom, ktorý predchádza dňu, od ktorého je fyzická osoba poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

[Dňom 1. januára 2029 v § 15 ods. 3 sa slová „je fyzická osoba poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku“ nahrádzajú slovami „poistiteľovi vznikla povinnosť plniť zo zmluvy o poistení dôchodku“.]

(4) Sociálna poisťovňa je povinná do 60 dní od vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení zaslať fyzickej osobe podľa odseku 1 informáciu o

a) práve tejto fyzickej osoby uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení s ňou vybranou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, a to do 180 dní odo dňa vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

b) názve a sídle všetkých dôchodkových správcovských spoločností, s ktorými môže táto fyzická osoba uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení,

c) povinnosti Sociálnej poisťovne určiť tejto fyzickej osobe dôchodkovú správcovskú spoločnosť, ak v lehote 180 dní odo dňa vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení neuzatvorí zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení s ňou vybranou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou,

d) práve tejto fyzickej osoby prejaviť vôľu nebyť zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení, a to do 730 dní odo dňa vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

e) práve sporiteľa, ktorý prejaví vôľu nebyť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení, opätovne uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, ak ku dňu podpisu tejto zmluvy nedovŕši vek podľa odsekov 1 a 2.

(5) Informácia podľa odseku 4 musí byť zostavená zrozumiteľne a bez použitia odbornej terminológie.

Komentár k § 15

Ustanovenie vymedzuje okamih, kedy fyzickej osobe vzniká a zaniká tzv. prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení (SDS). Práve táto prvá účasť má kľúčový význam, pretože od nej sa odvíjajú viaceré právne dôsledky, a to najmä pri posudzovaní práv a povinností sporiteľa, jeho zaradenia do systému II. piliera a evidencie v registri zmlúv.

Ustanovenie stanovuje právny okamih, kedy osobe vzniká a zaniká prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení. Táto účasť vzniká, keď dôchodkovo poistená osoba uzatvorí a zaregistruje zmluvu s DSS, a zaniká deň pred tým, ako začne poberať dôchodok z II. piliera. Je to rozhodujúci moment, od ktorého sa odvíjajú kľúčové právne dôsledky v rámci účasti v systéme dôchodkového sporenia.

Uvedené ustanovenie slúži na ochranu práv nových účastníkov, ktorí sa automaticky ocitnú v II. pilieri; zvýšenie transparentnosti a informovanosti; vytvorenie možnosti výberu medzi aktívnym vstupom do II. piliera (výber DSS), pasívnym vstupom (určenie DSS zo zákona), vystúpením z II. piliera (do 2 rokov).

Vznik prvej účasti na SDS

K vzniku dochádza okamihom, keď Sociálna poisťovňa prvýkrát zaeviduje fyzickú osobu ako sporiteľa, t. j. keď prijme prvý údaj o tom, že má táto osoba uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, a zároveň ide o osobu, ktorá je dôchodkovo poistená.

Zákon vymedzuje podmienky, ku ktorým patrí podmienka, že osoba musí mať uzatvorenú platnú zmluvu s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou (DSS) a zároveň táto osoba musí byť dôchodkovo poistená buď ako zamestnanec alebo SZČO.

Ide o prvotný vstup do II. piliera, od ktorého sa počíta začiatok účasti v systéme a začína povinnosť platiť príspevky.

Definícia dôležitých pojmov

Prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení vzniká...

Uvedeným znením sa definuje, kedy sa osoba právne stáva sporiteľom v zmysle zákona o SDS (II. pilier). Je to významný moment, pretože od neho vzniká povinnosť platiť príspevky, osoba sa eviduje ako účastník systému, a tiež sa odvíjajú ďalšie práva a povinnosti ako napr. možnosť meniť DSS, výstup pri otvorení systému a pod.

Automatický vznik účasti – štatutárny vstup

Dňom vzniku prvého dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu, ak fyzická osoba nedovŕšila 40 rokov veku

Ide o automatický vstup do systému SDS a týka sa osôb, ktoré prvýkrát začnú byť dôchodkovo poistené ako napr. zamestnaním sa alebo začatím podnikania a sú mladšie ako 40 rokov. Pre tieto osoby vzniká účasť na SDS automaticky, ak si v zákonnej lehote do 180 dní nezvolia, že nechcú vstúpiť do II. piliera. Ak DSS zmluvu do tejto lehoty zaregistruje, vzniká im účasť dňom začiatku dôchodkového poistenia.

Vstup na základe uzavretia zmluvy (§ 64 ods. 2) – dobrovoľný vstup

Uvedené sa týka osôb, ktoré vstupujú dobrovoľne do systému SDS uzatvorením zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení.

Ak osoba je dôchodkovo poistená pri zápise zmluvy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom Sociálna poisťovňa zapísala zmluvu...

To znamená, že ak osoba už je dôchodkovo poistená, ale dobrovoľne sa rozhodla vstúpiť do II. piliera alebo jej prvá účasť vzniká od 1. dňa nasledujúceho mesiaca po zápise zmluvy DSS do registra Sociálnej poisťovne.

Ak je napríklad zmluva zapísaná do registra 18. mája, tak prvá účasť vzniká 1. júna.

Ak osoba nie je ešte dôchodkovo poistená v čase zápisu zmluvy dňom vzniku prvého dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu, po kalendárnom mesiaci, v ktorom Sociálna poisťovňa zapísala zmluvu...

Osoba si uzavrie zmluvu s DSS, ale ešte nie je dôchodkovo poistená, ide napr. o študenta alebo nezamestnaného.

Ak sa stane dôchodkovo poistenou až neskôr, jej účasť vzniká až týmto novým dňom poistenia, za predpokladu, že k nemu dôjde po mesiaci zápisu zmluvy.

Ak je napríklad zmluva zapísaná 10. februára, dôchodkové poistenie vznikne 20. apríla a prvá účasť vzniká 20. apríla.

Situácia	Kedy vzniká prvá účasť
Osoba do 40 rokov, nový poistenec	Dňom vzniku dôchodkového poistenia – automatický vstup
Osoba, ktorá je už poistená, uzatvorí zmluvu	1. deň mesiaca nasledujúceho po zápise zmluvy do registra
Osoba nie je ešte poistená, ale uzatvorí zmluvu	Dňom, keď jej po zápise zmluvy vznikne dôchodkové poistenie

Ustanovenie pomáha určiť presný okamih, kedy začínajú plynúť práva a povinnosti sporiteľa. Znenie je kľúčové pre výpočet nárokov, sledovanie zákonných lehôt a určenie príspevkov do II. piliera. Zároveň zabezpečuje spravodlivé a transparentné pravidlá pre vstup do systému – buď automaticky, alebo na základe slobodnej vôle.

Veková hranica

Ustanovenie v odseku 2 stanovuje vekovú hranicu 40 rokov ako podmienku pre automatický vznik prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení, čiže vstup do II. piliera, ak fyzická osoba začína byť dôchodkovo poistená.

Táto veková hranica nie je pevná, ale môže sa zvyšovať v súlade s mechanizmom upraveným v ustanovení § 92 ods. 5 písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z.

Ustanovuje, že vekové hranice podľa tohto zákona, a to vrátane veku uvedeného v § 15 ods. 1, sa zvyšujú rovnakým spôsobom, ako sa zvyšuje dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení.

Znamená to, že veková hranica 40 rokov pre automatický vstup do II. piliera nie je nemenná, táto hranica sa môže postupne zvyšovať, v závislosti od zvyšovania dôchodkového veku, napr. v nadväznosti na priemernú dĺžku života, alebo v závislosti od zákonnej úpravy dôchodkového veku v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Príklad

Ak by sa dôchodkový vek (napr. u žien) zvýšil o 1 rok podľa zákona o sociálnom poistení, môže sa analogicky zvýšiť aj hranica 40 rokov pre automatický vstup do II. piliera na 41 rokov, a to ak to zodpovedá metodike podľa § 92 ods. 5 písm. b).

Význam ustanovenia

Flexibilita systému – umožňuje zohľadniť demografický vývoj ako starnutie populácie, predlžovanie života.

Zosúladenie so sociálnym poistením – II. pilier sa prispôsobuje rovnakým pravidlám ako I. pilier,

Účastníci systému – musia sledovať, či sa hranica 40 rokov nezmenila, a to napr. pri rozhodovaní, či majú možnosť automatického vstupu.

Zánik prvej účasti

Zánik prvej účasti podľa odseku 3 nastáva deň pred začiatkom vyplácania dôchodku z II. piliera, t. j. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

Od tohto okamihu sa osoba prestáva považovať za osobu zúčastnenú na SDS a stáva sa poberateľom dôchodku.

V praxi je rozhodujúce znenie tohto ustanovenia pre administráciu účasti v II. pilieri, najmä pri sledovaní zákonných lehôt, napr. na zmenu DSS, tiež pri zisťovaní nároku na dávky, tiež pri výpočtoch príspevkov a evidencii sporiteľa.

Ide aj o rozhodujúci moment pre určenie, či je možné z II. piliera vystúpiť, a to napr. pri opätovnom otvorení systému. Zákon výslovne uvádza, že sa to týka len tých, ktorým ešte nevznikla prvá účasť.

Prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení zaniká...“

Zákon vymedzuje ukončenie tzv. prvej účasti, čiže obdobia od vstupu do II. piliera do určitého bodu, kedy sa fyzická osoba prestáva považovať za účastníka v tomto základnom režime. Uvedeným zánikom prvej účasti sa často odvíjajú ďalšie práva a podmienky, napr. výplata dôchodku z II. piliera, zmena statusu v systéme, či povinnosti voči DSS.

Dňom zániku dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré trvalo ku dňu jej vzniku

Ide o situáciu, keď fyzickej osobe zanikne dôchodkové poistenie, napr. ak stratí zamestnanie, ukončí samostatnú zárobkovú činnosť, pričom toto dôchodkové poistenie bolo aktuálne v čase, keď vznikla jej prvá účasť na SDS. Ak takémuto poisteniu zanikne právny základ, zaniká aj prvá účasť na SDS.

Dňom, ktorý predchádza dňu, od ktorého je fyzická osoba poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku

Ak osoba dosiahne dôchodkový vek alebo si požiada o predčasný dôchodok a začne ho poberať, jej prvá účasť zaniká deň pred týmto dátumom. To znamená, že osoba sa presúva z postavenia sporiteľa v aktívnej fáze do fázy poberateľa dôchodku.

Zánik prvej účasti ukončuje obdobie, kedy sporiteľ aktívne zhromažďuje príspevky v II. pilieri. V momente zániku sa ukončuje povinnosť platiť príspevky do systému SDS, prechádza sa na výplatnú fázu, ak vznikol nárok na dôchodok. Ustanovenie má význam aj pre registráciu v DSS, výpočty dôchodkov, a evidenciu v Sociálnej poisťovni.

Príklad

Osoba A má 28 rokov a začala pracovať 1. januára 2022. Od tohto dňa vznikla jej prvá účasť na SDS. 31. augusta 2025 ukončí pracovný pomer a neplatí si odvody. Prvá účasť zaniká 31. augusta 2025, teda dňom, kedy zaniklo dôchodkové poistenie, ktoré trvalo pri jej vstupe.

Osoba B má účasť na SDS od 2010. Požiada o predčasný dôchodok, ktorý jej začne byť vyplácaný od 1. júla 2025. Prvá účasť zaniká 30. júna 2025.

! Upozornenie

Znenie odseku 3 od roku 2029

Slová „je fyzická osoba poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku“ sa nahrádzajú slovami „poistiteľovi vznikla povinnosť plniť zo zmluvy o poistení dôchodku“.

Odsek 4

Sociálna poisťovňa je povinná do 60 dní od vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení zaslať fyzickej osobe...

Ide o lehotu 60 dní od vzniku prvej účasti (napr. od prvého zamestnania), počas ktorej musí Sociálna poisťovňa aktívne informovať danú osobu o jej právach a povinnostiach súvisiacich s účasťou v II. pilieri.

Právo uzatvoriť zmluvu s DSS (do 180 dní)

Fyzická osoba má možnosť do 180 dní od vzniku účasti uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení s DSS podľa vlastného výberu. Toto je dôležité rozhodnutie – výber DSS ovplyvňuje výkonnosť sporenia, investičnú stratégiu a poplatky.

Zoznam DSS – názov a sídlo

Sociálna poisťovňa musí poskytnúť úplný zoznam všetkých DSS, s ktorými možno uzavrieť zmluvu. Cieľom je zabezpečiť informovaný výber, nie automatické priradenie.

Automatické priradenie DSS po 180 dňoch

Ak si osoba do 180 dní nezvolí DSS a neuzatvorí zmluvu, Sociálna poisťovňa jej určí DSS náhodným výberom podľa zákona. Tento mechanizmus má zabrániť nečinnosti a zabezpečiť, že odvody neskončia bez príjemcu.

Právo vystúpiť z II. piliera (do 730 dní)

Fyzická osoba má do 730 dní, čiže 2 roky, možnosť jednostranne vystúpiť z II. piliera – tzv. „opt-out“. Ak túto možnosť využije, všetky jej odvody budú presmerované do I. piliera (Sociálna poisťovňa). Táto voľba je nezvratná [okrem výnimiek uvedených v písm. e)].

Právo opätovne vstúpiť, ak nedovŕšil vek

Osoba, ktorá z II. piliera vystúpila, môže opätovne vstúpiť, ak ešte nedovŕšila vek stanovený v zákone (napr. 40 rokov). Musí si však aktívne uzatvoriť novú zmluvu s DSS.

§ 16

Vznik a zánik účasti
na starobnom dôchodkovom sporení
po zániku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení

Účasť na starobnom dôchodkovom sporení po zániku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení

a) vzniká odo dňa vzniku dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu;³⁾ to neplatí, ak účasť na starobnom dôchodkovom sporení zanikla z dôvodu, že sporiteľ sa stal poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, a

[Dňom 1. januára 2029 v § 16 písm. a) sa slová „sporiteľ sa stal poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku“ nahrádzajú slovami „poistiteľovi vznikla povinnosť plniť zo zmluvy o poistení dôchodku“.]

b) zaniká dňom zániku dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu.³⁾

Komentár k § 16

Poznámka

Predčasný starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov poskytuje zo starobného poistenia. Účelom predčasného starobného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe.

Ustanovenie rieši situáciu, keď fyzická osoba znovu vstúpi do systému starobného dôchodkového sporenia, čiže do II. piliera, po tom, čo jej už predtým zanikla tzv. prvá účasť, a to napríklad ak sa skončila jej práca, bola dlhodobo nezamestnaná alebo prešla na dôchodok, ktorý neskôr pominul.

Vznik opätovnej účasti

Účasť na starobnom dôchodkovom sporení môže opäť vzniknúť vo viacerých prípadoch:

– ak soba už mala uzatvorenú zmluvu s DSS, ktorá je stále platná,

– ak sa opätovne stane dôchodkovo poistenou podľa zákona o sociálnom poistení v prípade, že opäť začne pracovať alebo podnikať,

– ak nie je ešte poberateľom starobného alebo predčasného dôchodku.

V uvedených prípadoch dochádza k znovuobnoveniu účasti na SDS, hoci prvá účasť už predtým zanikla. Táto opätovná účasť je však samostatná, čo znamená, že nie je pokračovaním prvej účasti.

Zánik opätovnej účasti

Účasť po prvej účasti môže zaniknúť v dvoch prípadoch:

– dňom zániku dôchodkového poistenia v prípade, ak opätovne skončí zamestnanie alebo podnikanie,

– dňom, ktorý predchádza dňu, od ktorého je osoba poberateľom dôchodku buď starobného alebo predčasného.

Tieto podmienky zániku sú rovnaké ako pri prvej účasti, toto ustanovenie však rieši ich opakovanie.

Príklad

Fyzická osoba pracovala do roku 2019, kedy jej zaniklo dôchodkové poistenie, čiže došlo k zániku prvej účasti. V roku 2023 opäť začne pracovať, zmluva s DSS stále platí a vzniká nová účasť podľa § 16.

Fyzická osoba bola dôchodkovo poistená, uzatvorila zmluvu s DSS, ale do dôchodku nastúpi až o pár rokov. Pokiaľ jej zanikne dôchodkové poistenie, účasť zanikne. Ak sa znovu zamestná a ešte nepoberá dôchodok, znovu sa stáva účastníkom II. piliera.

Znenie ustanovenia zaručuje flexibilitu účasti, pri ktorej sa sporiteľ môže vrátiť do systému, pokiaľ spĺňa podmienky.

Ustanovenie zároveň umožňuje plynulé pokračovanie dôchodkového sporenia, keď sa zmenia životné okolnosti, medzi ktoré patrí návrat do práce po nezamestnanosti. Ustanovenie zároveň určuje jasné pravidlá zániku tejto opakovanej účasti.

Ustanovenie umožňuje znovuvznik účasti na SDS po zániku prvej účasti, stanovuje rovnaké podmienky pre zánik ako pri prvej účasti, zachováva právnu kontinuitu pri opakovanom vstupe do II. piliera a znenie je dôležité najmä pre osoby, ktoré prerušili pracovnú činnosť, no neskôr sa vrátili do dôchodkového poistenia.

Prehľadné porovnanie § 15 a § 16 – vznik a zánik účasti na II. pilieri

Kritérium	§ 15 – Prvá účasť	§ 16 – Účasť po zániku prvej účasti
Čo rieši	Vznik a zánik prvej účasti na II. pilieri	Vznik a zánik ďalšej účasti po tom, čo prvá zanikla
Kedy vzniká	a) Automaticky pri vzniku dôchodkového poistenia pred 40. rokom života b) Po uzatvorení zmluvy s DSS a zápise do registra (ak spĺňa podmienky)	Opätovne, ak má platnú zmluvu s DSS a opäť sa stane dôchodkovo poistenou (napr. po návrate do práce)
Veková podmienka	Vek do 40 rokov pre automatický vstup	Nie je rozhodujúci – platí len, že osoba nesmie byť poberateľom dôchodku
Zmluva s DSS	Musí byť uzatvorená do 180 dní od vzniku prvej účasti, inak DSS určí Sociálna poisťovňa	Musí byť už uzatvorená (z predchádzajúcej účasti) – nedochádza k novému výberu
Kedy zaniká	Dňom zániku dôchodkového poistenia, ktoré trvalo pri vzniku prvej účasti, alebo dňom pred poberaním dôchodku	Rovnako: zánikom dôchodkového poistenia alebo dňom pred začiatkom poberania dôchodku
Cieľ	Zavedenie osoby do systému II. piliera po prvýkrát	Umožnenie pokračovania sporenia pri opätovnom zapojení sa do systému
Možnosť vystúpenia	Do 730 dní od vzniku prvej účasti (opt-out)	Nie – ide už o následnú účasť, nie „automatický vstup“
Dôležité inštitúcie	Sociálna poisťovňa (oznamovacia povinnosť, priradenie DSS)	DSS a Sociálna poisťovňa (spracúvajú návrat osoby do systému)

Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 15 slúži na vstup do systému II. piliera po prvýkrát, najmä pre mladých poistených a následne ustanovenie § 16 umožňuje pokračovať v sporení, ak sa osoba dočasne odhlásila zo systému, napr. pre nezamestnanosť a opäť sa stane aktívne poistenou. Rozdiel je najmä v návratnosti a opakovanej aktivácii – § 16 predpokladá, že zmluva s DSS už existuje.

! Upozornenie

Znenie ustanovenia od roku 2029

Slová „sporiteľ sa stal poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku“ nahrádzajú slovami „poistite ľ ovi vznikla povinnosť plniť zo zmluvy o poistení dôchodku“ .

§ 17

Zrušený.

§ 17a

Zánik právneho postavenia sporiteľa

(1) Sporiteľovi podľa § 15 ods. 1 písm. a), ktorý pred uplynutím lehoty 730 dní odo dňa vzniku jeho prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení doručí Sociálnej poisťovni písomné oznámenie s jej úradne osvedčeným podpisom alebo oznámenie podpísané pred povereným zamestnancom Sociálnej poisťovne, ktoré obsahuje prejav vôle nebyť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení, zaniká právne postavenie sporiteľa v deň, v ktorom bolo toto oznámenie doručené Sociálnej poisťovni, a to spätne odo dňa vzniku jeho prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Sporiteľ môže prejaviť vôľu podľa prvej vety raz a tento prejav vôle nemožno vziať späť.

(2) Sporiteľovi, ktorý nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu³⁾ alebo ktorý nie je poberateľom starobného dôchodku a ktorý požiada o prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej únie alebo jej inštitúcie a súhlasí s týmto prevodom, zaniká právne postavenie sporiteľa v deň, v ktorom bolo Sociálnej poisťovni doručené oznámenie Európskej únie alebo jej inštitúcie o tomto súhlase, a to spätne odo dňa vzniku jeho prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

Komentár k § 17a

Ustanovenie definuje koncové situácie, ktoré ukončujú účasť fyzickej osoby v systéme starobného dôchodkového sporenia. Je kľúčový pre správne určenie, kedy končí zmluvný a právny vzťah medzi sporiteľom a DSS, a zároveň má vplyv na nárokovanie výplaty dôchodkových dávok či dedičských práv.

Uvedené ustanovenie je špecifickým nástrojom na zosúladenie slovenského dôchodkového systému s nadnárodným právom EÚ, najmä vo vzťahu k zamestnancom európskych inštitúcií. Zároveň zabezpečuje právnu čistotu a dôsledky prevodu dôchodkových práv tým, že stanovuje presné podmienky (nepriznanie dôchodku, súhlas), vymedzuje moment zániku (doručenie oznámenia), a definuje spätne účinky (od prvého dňa účasti).

Je to administratívne a právne presná úprava umožňujúca mobilitu pracovnej sily v rámci EÚ bez dôchodkových prekážok.

Zánik právneho postavenia sporiteľa

– deň zániku účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

– deň prevodu všetkých prostriedkov z osobného dôchodkového účtu sporiteľa na účet poisťovne alebo iného určeného subjektu v súlade so zákonom,

– deň smrti sporiteľa,

– deň, keď bol sporiteľ vyhlásený za mŕtveho.

Zánik účasti na dôchodkovom sporení

Ak sporiteľ prestane byť dôchodkovo poistený a zároveň nepoberá dôchodok, jeho účasť zaniká. Týmto zaniká aj jeho právne postavenie ako sporiteľa, teda už nevykonáva žiadne práva a povinnosti v systéme II. piliera.

Príklad

Fyzická osoba prestane byť zamestnaná a neuzatvorí novú zmluvu ani sa nevráti do systému ako SZČO, následne po istom čase prestane byť sporiteľom.

Prevod prostriedkov z osobného dôchodkového účtu

Ak dôjde k programovému výberu alebo k vyplateniu dôchodku prostredníctvom poisťovne, všetky prostriedky z účtu sporiteľa sa presunú z DSS. V tomto momente sa sporiteľ stáva poberateľom dôchodku, a teda už nemá postavenie sporiteľa, ale dôchodcu. Právne to znamená, že DSS už nevedie jeho osobný účet, a preto jeho účasť v systéme zaniká.

Smrť alebo vyhlásenie za mŕtveho

Úmrtím fyzickej osoby automaticky zanikajú jej osobné práva a povinnosti. Ak je osoba vyhlásená súdom za mŕtvu, má to rovnaký právny účinok, čo znamená, že DSS ukončí vedenie jej účtu a informuje prípadných dedičov. Prostriedky sa následne riešia podľa pravidiel dedenia uvedených v ustanovení § 41 a nasl.

Následky zániku právneho postavenia sporiteľa

– zánik zmluvného vzťahu medzi sporiteľom a dôchodkovou správcovskou spoločnosťou (DSS),

– ukončenie povinnosti platiť príspevky na dôchodkové sporenie,

– zastavenie výpočtu výnosov, ak sa účet zrušil,

– v niektorých prípadoch prevod zostatku prostriedkov na iný subjekt alebo pozostalým.

Právo sporiteľa vzdať sa účasti na starobnom dôchodkovom sporení

Ustanovenie v odseku 1 upravuje právo fyzickej osoby vzdať sa spätne účasti v II. pilieri, ak sa tak rozhodne v lehote do 730 dní, t. j. 2 roky, odo dňa vzniku jej prvej účasti.

Definícia dôležitých údajov

Adresát – ide o sporiteľa podľa § 15 ods. 1 písm. a), teda fyzickú osobu, ktorej vznikla prvá účasť automaticky dňom vzniku prvého dôchodkového poistenia, napr. v prípade nástupu do zamestnania, a nedovŕšila vek 40 rokov.

Forma a obsah oznámenia – musí ísť o písomné oznámenie, ktoré obsahuje jednoznačný prejav vôle nebyť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení.

Podpis sporiteľa – musí byť úradne osvedčený napr. notárom, alebo musí byť osobne podpísané pred povereným zamestnancom Sociálnej poisťovne.

Lehota – oznámenie musí byť doručené najneskôr do 730 dní od vzniku účasti. Ide o lehotu na spätné vystúpenie z II. piliera. Po uplynutí tejto lehoty už takéto rozhodnutie nemožno urobiť.

Právne účinky – právne postavenie sporiteľa zaniká spätne, a to odo dňa vzniku účasti.

Znamená to, že sa naňho bude hľadieť, ako keby nikdy nebol sporiteľom, a všetky príspevky pôjdu spätne len do I. piliera v rámci Sociálnej poisťovne.

Neodvolateľnosť prejavu vôle – sporiteľ môže toto právo uplatniť len raz. Po doručení a spracovaní oznámenia už nemožno rozhodnutie vziať späť. Ide o definitívny účinok.

Uvedený mechanizmus poskytuje mladým poistencom možnosť premyslieť si svoje zapojenie do II. piliera. Je to reakcia na fakt, že mnohí vstúpia do systému automaticky, čiže bez aktívneho rozhodnutia, a až neskôr si uvedomia, že ich preferencie prípadne ich životná situácia sú iné.

Z pohľadu právnej istoty je dôležité, že:

• úkon musí byť urobený formálne a jednoznačne,

• účinky sú spätné, čím sa eliminuje duplicita účasti v I. aj II. pilieri za rovnaké obdobie,

• rozhodnutie je nezvratné, čo podporuje stabilitu systému.

Znenie ustanovenia garantuje jednorazovú možnosť úniku z automatickej účasti v II. pilieri, ak sporiteľ v primeranej lehote zhodnotí, že tento spôsob dôchodkového zabezpečenia nie je preňho výhodný. Zároveň však nastavuje jasné procedurálne a časové podmienky, ktoré majú zabrániť svojvoľným zmenám a zabezpečiť právnu stabilitu systému.

Zánik právneho postavenia sporiteľa pri prevode dôchodkových práv do systému EÚ

Ustanovenie v odseku 2 sa týka špecifickej situácie, keď sporiteľ pôsobiaci alebo zamestnaný v inštitúciách Európskej únie (EÚ) požiada o prevod dôchodkových práv získaných v rámci slovenského dôchodkového systému v II. Piliere do systému EÚ. Ide o praktickú úpravu pre osoby, ktoré prechádzajú z národného do nadnárodného dôchodkového systému.

Podmienky zániku právneho postavenia sporiteľa

Kto môže požiadať – ide o sporiteľa, ktorý nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, alebo nie je poberateľom starobného dôchodku. Inými slovami, ide o osoby, ktoré ešte nečerpajú žiadnu dôchodkovú dávku, a preto môžu svoje dôchodkové práva previesť.

O čo musí požiadať – o prevod dôchodkových práv, napr. nárokov z II. piliera, do dôchodkového systému EÚ alebo jej inštitúcií, napríklad do systému dôchodkov zamestnancov Európskej komisie, Parlamentu a pod.

Povinný súhlas – sporiteľ musí s prevodom výslovne súhlasiť.

Rozhodujúci moment – zánik postavenia sporiteľa nastáva spätne – a to odo dňa vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Akonáhle Sociálna poisťovňa dostane oznámenie EÚ alebo jej inštitúcie o tom, že bol tento súhlas doručený.

Zánik postavenia sporiteľa

Znamená, že sa osoba spätne vymaže zo systému II. piliera, ako keby doň nikdy nevstúpila.

Presun finančných prostriedkov a poistnej histórie do systému EÚ

Uvedeným sa zabezpečí, že sporiteľ nezostane v dvoch súbežných dôchodkových schémach.

Z pohľadu slovenského systému to zabraňuje duplicitám.

Zabezpečuje, že prostriedky budú využité len tam, kde bude sporiteľ reálne čerpať dôchodok.

§ 18

Zrušený.

§ 19

Prerušenie účasti
na starobnom
dôchodkovom sporení

(1) Zamestnancovi a samostatne zárobkovo činnej osobe povinne dôchodkovo poistenej podľa osobitného predpisu³⁾ zúčastneným na starobnom dôchodkovom sporení sa prerušuje účasť na starobnom dôchodkovom sporení v období, v ktorom sa im prerušuje povinné dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu.¹⁹⁾

(2) Vznik prerušenia účasti na starobnom dôchodkovom sporení sa posudzuje rovnako ako zánik tejto účasti a skončenie prerušenia účasti na starobnom dôchodkovom sporení sa posudzuje rovnako ako vznik tejto účasti.

Komentár k § 19

Ustanovenie upravuje situácie, kedy môže dôjsť k dočasnému prerušeniu účasti sporiteľa na starobnom dôchodkovom sporení, tzv. II. pilier.

Nejde o zánik účasti, ale o pozastavenie aktívneho sporenia, pri ktorom sporiteľ dočasne neprispieva na svoj osobný dôchodkový účet. Ustanovenie chráni kontinuitu postavenia sporiteľa, aj keď má prerušované pracovné alebo poistené obdobia.

Ustanovenie tiež zabraňuje zbytočnej administratíve – všetky zmeny prebiehajú na pozadí, automaticky. Sporiteľ nestráca prístup k účtu ani jeho hodnotu, len sa dočasne neukladajú nové príspevky.

Vznik prerušenia účasti

Účasť na starobnom dôchodkovom sporení sa preruší automaticky, ak zanikne dôchodkové poistenie sporiteľa podľa zákona o sociálnom poistení, a to bez zániku postavenia sporiteľa, tzn. osoba zostáva sporiteľom, ale momentálne nie je dôchodkovo poistená, napríklad je nezamestnaná, študent, na materskej dovolenke bez príjmu.

Znaky prerušenia účasti

Neznamená zánik postavenia sporiteľa – sporiteľ naďalej zostáva účastníkom II. piliera, aj keď dočasne neplatí poistné, pretože nie je dôchodkovo poistený.

Dočasný charakter – účasť je pozastavená, nie ukončená. Po opätovnom vzniku dôchodkového poistenia sa účasť automaticky obnovuje.

Bez potreby aktívneho zásahu – sporiteľ nemusí nič oznamovať – prerušenie a opätovné obnovenie účasti je automatické na základe údajov zo Sociálnej poisťovne.

Príklad

Marek, 30-ročný zamestnanec, je sporiteľom v II. pilieri. Dňa 1. februára 2025 dal výpoveď a stal sa nezamestnaným. Počas obdobia, keď nie je dôchodkovo poistený, napríklad nepoberá dávku v nezamestnanosti, nie je samoplatiteľ, sa jeho účasť na starobnom dôchodkovom sporení preruší.

Dňa 1. mája 2025 nastúpi do novej práce a znova sa stane dôchodkovo poisteným. Jeho účasť na starobnom dôchodkovom sporení sa automaticky obnoví od mája 2025.

Automatické prerušenie účasti na starobnom dôchodkovom sporení

Znenie ustanovenia odseku 1 upravuje automatické prerušenie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, tzv. II. pilieri, pre osoby, ktoré sú sporiteľmi, a teda majú platne uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, a sú povinne dôchodkovo poistené podľa zákona o sociálnom poistení ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO).

Kedy dochádza k prerušeniu účasti

K prerušeniu dochádza automaticky, ak nastane obdobie, v ktorom sa preruší ich povinné dôchodkové poistenie, napr. podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. To znamená, že osoba prestane pracovať, ak napr. rozviaže pracovný pomer, preruší živnosť, pričom ide o pozastavenie SZČO, alebo sa nachádza v inom období bez povinného dôchodkového poistenia, ide napríklad o dlhodobú PN, rodičovskú dovolenku bez nároku na dávku.

V rámci tohto ustanovenia nejde o zánik účasti, ale len o dočasné pozastavenie príspevkov a účasti v systéme. Sporiteľ ostáva evidovaný v systéme starobného dôchodkového sporenia. Po obnovení dôchodkového poistenia sa automaticky obnoví aj účasť na II. pilieri.

Ustanovením sa zabezpečuje konzistentnosť medzi I. a II. pilierom. Obidva sú naviazané na existenciu dôchodkového poistenia. Umožňuje sa zároveň flexibilita, v rámci ktorej človek môže prerušiť pracovnú činnosť, ale bez trvalých následkov na svoje dôchodkové sporenie. V konečnom dôsledku má prerušenie účasti vplyv na objem nasporených prostriedkov, keďže počas prerušenia sa príspevky nepíšu na osobný dôchodkový účet.

Poznámka

Prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti

Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku, je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady podľa osobitného predpisu, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy, má neospravedlnenú neprítomnosť v práci, je vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby, nastúpil výkon trestu odňatia slobody, alebo bol prijatý na výkon detencie, čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak neplynie obdobie uvedené v § 140 ods. 1 písm. b).

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie.

Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia, od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania.

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia, od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu a v ktorom podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ak neplynie obdobie uvedené v § 140 ods. 2 písm. b), v období trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy, ak v tomto období podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

Ak v tom istom čase súčasne trvajú viaceré dôvody, pre ktoré by sa povinné poistenie prerušilo, povinné poistenie sa prerušuje z dôvodu, pre ktorý sa prerušuje najneskôr. Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.

Samostatne zárobkovo činná osoba

SZČO je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa § 31 zákona o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Princíp posudzovania rovnakým spôsobom v prípade prerušenia účasti a jej obnoveni (skončenia prerušenia)

Ustanovenie odseku 2 stanovuje princíp, podľa ktorého sa prerušenie účasti a jej obnovenie (skončenie prerušenia) posudzujú rovnakým spôsobom, aký sa používa pri zániku a vzniku účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Ustanovenie zakotvuje právnu rovnosť medzi prerušením účasti a jej zánikom, ako aj medzi skončením prerušenia a vznikom účasti, čím zabezpečuje prehľadnosť a jednoznačnosť v evidencii a správe starobného dôchodkového sporenia.

Vznik prerušenia účasti sa rovná zániku účasti

Keď dôjde k prerušenie účasti (napríklad v dôsledku prerušenia dôchodkového poistenia), považuje sa to formálne za zánik účasti. Znamená to, že od tohto okamihu sa už na starobné dôchodkové sporenie neprispieva, hoci samotný sporiteľ ešte stále existuje a môže sa účasti znova zúčastniť.

Skončenie prerušenia účasti sa rovná vzniku účasti

Naopak, keď sa dôchodkové poistenie obnoví a prerušenie účasti končí, táto skutočnosť sa formálne posudzuje ako nový vznik účasti. To znamená, že sporiteľ opäť aktívne vstupuje do systému a začína sporiť na svoj dôchodok.

Administratívna jasnosť

Rovnaké pravidlá, ktoré platia pre zánik a vznik účasti, sa používajú aj pre prerušenie a obnovenie účasti.

To uľahčuje správu, evidenciu a komunikáciu medzi Sociálnou poisťovňou, dôchodkovými správcovskými spoločnosťami a sporiteľmi.

Dôsledky na nároky a práva

Pretože prerušenie sa posudzuje ako zánik účasti, sporiteľ môže mať obdobia, počas ktorých na svoj dôchodkový účet neprichádzajú nové príspevky, čo ovplyvňuje výšku budúceho dôchodku.

Jednoduchosť v právnej praxi

Táto zásada zjednodušuje právne a účtovné postupy, pretože vznik a zánik účasti sa riešia štandardným spôsobom, bez potreby samostatnej špecifickej úpravy pre prerušenie.

TRETIA ČASŤ
PRÍSPEVKY NA STAROBNÉ DÔCHODKOVÉ SPORENIE

PRÍSPEVKY NA STAROBNÉ DÔCHODKOVÉ SPORENIE

§ 20

Druhy príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie

Príspevky na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „príspevky“) sú

a) povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „povinné príspevky“),

b) dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „dobrovoľné príspevky“).

Komentár k § 20

V ustanovení § 20 sú rozdelené druhy príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Medzi tieto príspevky patria na jednej strane povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, nazývané ďalej v zákone ako povinné príspevky a na druhej strane dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v texte zákona ďalej nazývané ako dobrovoľné príspevky. Povinné príspevky musia povinne platiť zo zákona subjekty, ktoré určuje zákon a dobrovoľné príspevky platí sporiteľ, ktorý si platenie uvedených príspevkov dohodol v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení.

Dve základné kategórie

Povinné príspevky

– platia sa pravidelne zo zákona,

– platí ich sporiteľ alebo zamestnávateľ, prípadne iný subjekt,

– ide o nevyhnutné príspevky,

– súvisia s povinným dôchodkovým poistením.

Dobrovoľné príspevky

– nejde o povinné príspevky,

– môže ich platiť sporiteľ nad rámec povinných platieb,

– k plateniu dochádza na základe vlastného rozhodnutia,

– na základe dobrovoľnosti môžu zvýšiť budúce dôchodkové úspory sporiteľa.

Celkovo teda príspevky na starobné dôchodkové sporenie tvoria súhrn pravidelných povinných a nepravidelných alebo doplnkových dobrovoľných platieb, ktoré sa ukladajú na osobný dôchodkový účet sporiteľa.

§ 21

Platitelia príspevkov

(1) Povinné príspevky platí

a) zamestnávateľ za svojho zamestnanca zúčastneného na starobnom dôchodkovom sporení,

b) samostatne zárobkovo činná osoba povinne dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu³⁾ zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení,

c) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba podľa osobitného predpisu³⁾ zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení,

d) štát,

e) Sociálna poisťovňa.

(2) Štát platí povinné príspevky za osobu zúčastnenú na starobnom dôchodkovom sporení, za ktorú platí štát poistné na dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu.³⁾

(3) Sociálna poisťovňa platí povinné príspevky za osobu zúčastnenú na starobnom dôchodkovom sporení podľa § 14 ods. 2.

(4) Povinné príspevky sú aj dôchodkové práva prevedené z dôchodkového systému Európskej únie alebo jej inštitúcie do starobného dôchodkového sporenia.

(5) Dobrovoľné príspevky platí sporiteľ, ktorý si platenie týchto príspevkov dohodol v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení, a to najdlhšie do dňa vydania certifikátu podľa § 45 alebo do dňa podania žiadosti podľa § 46d. Ak na základe žiadosti podľa § 44 alebo na základe žiadosti podľa § 46d nebola uzatvorená zmluva o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (ďalej len „zmluva o poistení dôchodku“) alebo dohoda o vyplácaní dôchodku programovým výberom, sporiteľ platí dobrovoľné príspevky aj po skončení záväznosti ponúk vyhotovených sporiteľovi cez centrálny informačný ponukový systém (ďalej len „ponukový systém“) alebo odo dňa uplynutia lehoty na uzatvorenie dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom podľa § 46d. Ak nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o poistení dôchodku alebo dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom, dobrovoľné príspevky sa môžu za obdobie odo dňa vydania certifikátu alebo podania žiadosti podľa § 46d dodatočne doplatiť.

(6) Dobrovoľné príspevky zaplatené po vydaní certifikátu podľa § 45 alebo po podaní žiadosti podľa § 46d, ak bola uzatvorená zmluva o poistení dôchodku alebo dohoda o vyplácaní dôchodku programovým výberom, dôchodková správcovská spoločnosť

a) prevedie na bežný účet nepriradených platieb (ďalej len „účet nepriradených platieb“) dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou sporiteľ uzatvoril dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom,

b) prevedie poistiteľovi, s ktorým sporiteľ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku, na základe ktorej vypláca doživotný starobný dôchodok alebo doživotný predčasný starobný dôchodok, ak niet dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa písmena a),

c) prevedie poistiteľovi, s ktorým sporiteľ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku, na základe ktorej vypláca dočasný starobný dôchodok alebo dočasný predčasný starobný dôchodok, ak niet dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa písmena a) a ani poistiteľa podľa písmena b),

d) vyplatí fyzickej osobe, ktorá ich zaplatila, ak niet dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa písmena a) a ani poistiteľa podľa písmena b) alebo písmena c).

[Dňom 1. januára 2029 v § 21 odseky 5 a 6 znejú:

(5) Dobrovoľné príspevky platí sporiteľ, a to najdlhšie do dňa uzatvorenia zmluvy o poistení dôchodku alebo do dňa uzatvorenia dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom na základe žiadosti podľa § 46d ods. 1.

(6) Dôchodková správcovská spoločnosť vyplatí dobrovoľné príspevky fyzickej osobe, ktorá ich zaplatila, ak boli zaplatené po

a) vydaní certifikátu pre doživotný dôchodok a bola uzatvorená zmluva o poistení dôchodku,

b) podaní žiadosti podľa § 46d ods. 1 a bola uzatvorená dohoda o vyplácaní dôchodku programovým výberom.]

Komentár k § 21

Všetci platitelia podľa tohto ustanovenia zabezpečujú financovanie starobného dôchodkového sporenia prostredníctvom povinných alebo dobrovoľných príspevkov.

Platitelia príspevkov

Podľa tohto ustanovenia sú platiteľmi príspevkov na starobné dôchodkové sporenie tieto osoby:

– Zamestnávateľ

Tento platí príspevky za svojich zamestnancov, ktorí sú povinne dôchodkovo poistení a zároveň zúčastnení na starobnom dôchodkovom sporení.

– Samostatne zárobkovo činná osoba – SZČO

Táto osoba platí príspevky sama za seba, ak je povinne dôchodkovo poistená a zúčastňuje sa na starobnom dôchodkovom sporení.

– Fyzická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení

Táto osoba v rámci dobrovoľného sporenia môže platiť dobrovoľné príspevky na svoje starobné dôchodkové sporenie.

– Iné osoby

Ide o osoby, ktoré sú povinné platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, a to napríklad poisťovne v prípade niektorých poistných vzťahov.

Odsek 2

Štát platí povinné príspevky

Znamená to, že nie samotná osoba, ale štát je povinný odvádzať určitú časť príspevkov za danú osobu.

Ide o prípady, keď je štát plátcom poistného napríklad za poberateľov rodičovského príspevku, osoby na materskej alebo rodičovskej dovolenke, nezamestnaných v evidencii atď.

Štát platí povinné príspevky za osobu zúčastnenú na starobnom dôchodkovom sporení

Štát platí príspevky za osobu, ktorá je účastníkom II. piliera, to znamená kapitalizačný dôchodkový pilier, kde časť povinného dôchodkového poistenia smeruje na jej osobný účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS).

Štát platí povinné príspevky za osobu, za ktorú platí štát poistné na dôchodkové poistenie podľa zákona o sociálnom poistení

Ide o osoby, za ktoré už štát zo zákona odvádza poistné na dôchodkové poistenie. Ide napr. o študentov, rodičov na materskej, nezamestnaných atď. Ak sú tieto osoby zároveň v II. pilieri, štát im prispieva aj tam.

Poznámka

Ak je niekto v II. pilieri v rámci starobného dôchodkového sporenia a zároveň patrí medzi skupiny, za ktoré poistné na dôchodkové poistenie platí štát, potom štát platí povinné príspevky aj do II. piliera. Teda za túto osobu ide časť dôchodkového poistenia na osobný účet v DSS.

Príklad

Matka na rodičovskej dovolenke, ktorá je v II. pilieri

Mária je matka na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Je účastníčkou starobného dôchodkového sporenia, teda je zapojená do II. piliera. Nemá momentálne žiadny príjem zo zamestnania.

Podľa zákona o sociálnom poistení, štát platí dôchodkové poistenie za osoby, ktoré poberajú rodičovský príspevok. Keďže Mária je zároveň v II. pilieri, štát za ňu automaticky platí aj povinné príspevky do II. piliera – teda na jej osobný dôchodkový účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS). Štát vypočíta výšku poistného, a to napr. z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je zákonom určený. Z tejto sumy časť ostáva v priebežnom (I.) pilieri, časť (aktuálne cca 5,5 %) ide na Mariin účet v II. pilieri.

Aj keď Mária momentálne neprispieva sama, štát jej zabezpečuje budúce dôchodkové úspory tým, že platí za ňu povinné príspevky. V budúcnosti to zvýši výšku jej dôchodku, pretože bude mať nárok nielen na dôchodok zo Sociálnej poisťovne, ale aj na výplatu z II. piliera.

Tento príklad ukazuje, ako sa štát stáva plátcom príspevkov do II. piliera za vybrané skupiny ľudí, čím im umožňuje budovať si dôchodok aj počas obdobia, keď nepracujú a nezarábajú.

Odsek 3

Sociálna poisťovňa platí povinné príspevky

To znamená, že nie samotná osoba, ale Sociálna poisťovňa vykonáva úhradu povinných príspevkov na dôchodkové sporenie za určitú skupinu poistencov.

Sociálna poisťovňa platí povinné príspevky za osobu zúčastnenú na starobnom dôchodkovom sporení

Ide o osobu, ktorá je v II. pilieri, teda má otvorený osobný dôchodkový účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS).

Sociálna poisťovňa platí povinné príspevky podľa § 14 ods. 2 zákona o starobnom dôchodkovom sporení

Ustanovenie odseku 3 špecifikuje konkrétne situácie, kedy Sociálna poisťovňa platí tieto príspevky – teda definuje osoby, ktoré sú v tzv. ochrannej lehote alebo špeciálnom postavení, a to napr. osoby, ktoré poberajú nemocenské dávky, čiže nemocenské alebo materské, osoby, ktoré poberajú invalidný dôchodok napríklad dočasne, alebo iné špecifické prípady určené zákonom, pri ktorých osoba nie je povinná sama platiť príspevky, ale aby sa jej nezastavilo sporenie v II. pilieri, Sociálna poisťovňa ich platí za ňu.

V prípade, že je niekto v II. pilieri a zároveň je v špeciálnej situácii podľa § 14 ods. 2, a to na PN, poberá materské, alebo je dočasne invalidný, príspevky do II. piliera za neho neplatí zamestnávateľ ani samotná osoba, ale ich platí Sociálna poisťovňa. Týmto spôsobom sa zabezpečuje, že sporiteľ nestratí plynulosť sporenia počas týchto období.

Príklad

Sociálna poisťovňa platí povinné príspevky za osobu na PN, ktorá je zároveň účastníkom II. piliera

Osoba Jozef je na PN, čiže dočasne práceneschopný. Jozef je zamestnaný a zároveň zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení, je teda v II. pilieri.

Náhle ochorie a lekár mu vystaví potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti (PN). Počas PN nepoberá mzdu, ale dostáva nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne. Jozef počas PN nepracuje, a teda ani jeho zamestnávateľ neplatí poistné na dôchodkové poistenie.

Aby Jozef nestratil nárok na plynulé dôchodkové zabezpečenie v II. pilieri, Sociálna poisťovňa za neho automaticky platí povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, ide o osobu, za ktorú Sociálna poisťovňa platí príspevky počas poberania nemocenského.

Z nemocenského, ktoré Jozef dostáva, sa neplatia príspevky ako zo mzdy. Napriek tomu však Sociálna poisťovňa vypočíta a uhradí príspevky do II. piliera v zákonom stanovenej výške, a to aktuálne 5,5 % z vymeriavacieho základu. Tieto peniaze sa pripíšu na Jozefov osobný dôchodkový účet v DSS, akoby normálne pracoval. Aj počas choroby a PN Jozef nestratí časť svojho dôchodkového poistenia. Počet mesiacov, počas ktorých bol na PN, sa mu zaráta do obdobia sporenia v II. pilieri. V budúcnosti to môže pozitívne ovplyvniť výšku jeho dôchodku z II. piliera.

Odsek 4

Povinné príspevky sú aj...

Uvedené znamená, že okrem bežných mesačných odvodov, ktoré platí zamestnanec, zamestnávateľ, štát alebo Sociálna poisťovňa, sa za povinné príspevky považuje aj iný typ vkladu, a to konkrétne prenos dôchodkových práv z iného systému.

Povinné príspevky sú aj dôchodkové práva prevedené z dôchodkového systému Európskej únie alebo jej inštitúcie

Uvedené sa týka osôb, ktoré pracovali pre inštitúcie EÚ, ako napr. Európska komisia, Európsky parlament, Európska centrálna banka atď., a boli účastníkmi dôchodkového systému EÚ. Tieto osoby si môžu pri návrate na Slovensko preniesť svoje nadobudnuté dôchodkové práva, respektíve nároky, zo systému EÚ do slovenského II. piliera.

...do starobného dôchodkového sporenia

V podstate ide o II. pilier, čiže do dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS), kde má sporiteľ svoj osobný dôchodkový účet.

Príklad

Ak Slovák pracoval napríklad pre Európsku komisiu v Bruseli, počas tejto práce neplatil príspevky do slovenského dôchodkového systému, ale do dôchodkového systému EÚ. Keď sa rozhodne vrátiť na Slovensko a pokračovať vo svojom dôchodkovom poistení tu, môže požiadať o prevod svojich dôchodkových práv, hodnoty, ktorú si v systéme EÚ vybudoval, do II. piliera. Tento prevedený kapitál sa považuje za povinné príspevky, aj keď nepochádza zo Slovenska.

Uvedený mechanizmus umožňuje, aby si ľudia, ktorí pracovali pre EÚ, nezmarili svoje dôchodkové nároky a mohli ich preniesť do slovenského systému, konkrétne do II. piliera. Tieto prevedené dôchodkové práva sa evidujú ako povinné príspevky, čím sa zvyšuje hodnota osobného účtu sporiteľa v DSS – teda budúci dôchodok.

Odsek 5 do 2029

Znenie odseku 5 sa týka dobrovoľných príspevkov do II. piliera, teda nepovinných vkladov, ktoré si sporiteľ sám dohodne vo svojej zmluve o starobnom dôchodkovom sporení, napr. nad rámec zákonných odvodov.

– Dobrovoľné príspevky platí sporiteľ, ktorý si platenie týchto príspevkov dohodol v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení, a to najdlhšie do dňa vydania certifikátu podľa § 45 alebo do dňa podania žiadosti podľa § 46d

Sporiteľ môže dobrovoľne prispievať do II. piliera, a to napríklad ak chce navýšiť svoj budúci dôchodok. Platí ich len vtedy, ak to má výslovne dohodnuté v zmluve s DSS. Tieto príspevky sa môžu platiť najneskôr do dňa, kedy mu Sociálna poisťovňa vydá certifikát o dôchodku (§ 45), alebo dňa, kedy podá žiadosť o dôchodok formou programového výberu (§ 46d).

Ak na základe žiadosti podľa § 44 alebo na základe žiadosti podľa § 46d nebola uzatvorená zmluva o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohoda o vyplácaní dôchodku programovým výberom, sporiteľ platí dobrovoľné príspevky aj po skončení záväznosti ponúk vyhotovených sporiteľovi cez centrálny informačný ponukový systém alebo odo dňa uplynutia lehoty na uzatvorenie dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom podľa § 46d

Ak si sporiteľ po podaní žiadosti o dôchodok neuzatvorí zmluvu s poisťovňou o vyplácaní doživotného dôchodku (§ 44), alebo neuzatvorí dohodu o výplate dôchodku programovým výberom (§ 46d), potom môže naďalej platiť dobrovoľné príspevky aj po tom, čo mu vypršala lehota na výber z ponúk DSS (tzv. centrálne ponuky), alebo vypršala lehota na uzatvorenie dohody o výbere.

Zákon umožňuje pokračovať v dobrovoľných platbách aj v čase, keď si už mohol začať poberať dôchodok, ale zatiaľ si nevybral žiadnu formu výplaty.

Ak nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o poistení dôchodku alebo dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom, dobrovoľné príspevky sa môžu za obdobie odo dňa vydania certifikátu alebo podania žiadosti podľa § 46d dodatočne doplatiť

Ak si sporiteľ ešte neuzatvoril zmluvu o výplate dôchodku ani jednou formou, stále má možnosť dodatočne doplatiť dobrovoľné príspevky za obdobie spätne, to znamená od dátumu, kedy mu bol vydaný certifikát o nároku na dôchodok, alebo podal žiadosť o programový výber.

To znamená, že aj po podaní žiadosti si ešte môže doplatkom zvýšiť svoj dôchodok, pokiaľ ešte nezačal poberanie. Dobrovoľné príspevky do II. piliera si môže sporiteľ dohodnúť zmluvne. Môže ich platiť až do momentu, keď sa formálne rozhodne pre dôchodkový produkt, a to buď anuita alebo programový výber. Ak mešká s uzatvorením zmluvy o výplate, môže pokračovať v platení alebo aj spätne doplatiť príspevky, ktoré zameškal.

Odsek 6 do 2029

Ide o nakladanie s dobrovoľnými príspevkami zaplatenými po tom, čo už sporiteľ začal poberať dôchodok z II. piliera.

Znenie odseku 6 rieši situáciu, keď sporiteľ zaplatí dobrovoľný príspevok až po tom, čo mu už bol priznaný dôchodok z II. piliera, teda už mu bol vydaný certifikát o dôchodku (§ 45), alebo už podal žiadosť o výber formou programového výberu (§ 46d), a zároveň už uzavrel dohodu alebo zmluvu o výplate dôchodku.

V takom prípade sa naloží s neskoro zaplateným dobrovoľným príspevkom tak, že suma nebude investovaná ako klasický príspevok, ale bude presmerovaná podľa poradia uvedeného v písm. a) až d).

– písm. a) – prevedie na bežný účet nepriradených platieb dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou sporiteľ uzatvoril dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom

Ak si sporiteľ vybral programový výber, teda DSS mu vypláca dôchodok postupným čerpaním z osobného účtu, príspevok sa nepriradí k investíciám, ale presunie sa na účet nepriradených platieb. Tieto peniaze môžu byť neskôr použité na výplatu dôchodku.

– písm. b) – prevedie poistiteľovi, s ktorým sporiteľ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku, na základe ktorej vypláca doživotný starobný dôchodok alebo doživotný predčasný starobný dôchodok, ak niet dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa písmena a)

Ak sporiteľ nemá DSS na programový výber, ale má zmluvu s poisťovňou, ktorá mu vypláca doživotný dôchodok, dobrovoľný príspevok sa pošle tejto poisťovni, a to zrejme na pripočítanie k anuite, čiže k výplate.

– písm. c) – prevedie poistiteľovi, s ktorým sporiteľ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku, na základe ktorej vypláca dočasný starobný dôchodok alebo dočasný predčasný starobný dôchodok, ak niet dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa písmena a) a ani poistiteľa podľa písmena b)

Ak ide o dočasný dôchodok, a to napr. na 10 rokov, príspevok sa prevedie tej poisťovni, ktorá ho vypláca.

– písm. d) – vyplatí fyzickej osobe, ktorá ich zaplatila, ak niet dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa písmena a) a ani poistiteľa podľa písmena b) alebo písmena c)

Ak sporiteľ už nemá žiadne aktívne vyplácanie dôchodku cez DSS ani poisťovňu, príspevok sa vráti osobe, ktorá ho zaplatila – typicky samotnému sporiteľovi.

Dobrovoľné príspevky zaplatené oneskorene, teda po priznaní dôchodku, už neovplyvnia investičný účet sporiteľa. Namiesto toho sa podľa pravidiel buď použijú na ďalšie výplaty v rámci existujúceho mechanizmu (DSS alebo poisťovňa) alebo vrátia platcovi, ak niet komu ich priradiť.

Príklad

Pani Anna odišla do dôchodku cez II. pilier a uzavrela zmluvu o doživotnom dôchodku s poisťovňou. O mesiac neskôr jej banka automaticky poslala ďalší dobrovoľný príspevok z trvalého príkazu. Tento príspevok sa nepriradí DSS, ale sa pošle poisťovni, ktorá jej vypláca doživotný dôchodok. Poisťovňa s ním naloží podľa svojich podmienok, čo znamená, že zvyčajne ho zaradí ako jednorazové navýšenie dôchodku alebo ho zúčtuje.

! Upozornenie

Znenie odsekov 5 a 6 od roku 2029

Dobrovoľné príspevky bude platí sporiteľ, a to najdlhšie do dňa uzatvorenia zmluvy o poistení dôchodku alebo do dňa uzatvorenia dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom na základe žiadosti podľa § 46d ods. 1.

Dôchodková správcovská spoločnosť vyplatí dobrovoľné príspevky fyzickej osobe, ktorá ich zaplatila, ak boli zaplatené po vydaní certifikátu pre doživotný dôchodok a bola uzatvorená zmluva o poistení dôchodku, alebo ak boli zaplatené podaní žiadosti podľa § 46d ods. 1 a bola uzatvorená dohoda o vyplácaní dôchodku programovým výberom.

§ 21a

Spôsob určenia povinných príspevkov

Suma povinných príspevkov sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období.

Komentár k § 21a

V ustanovení je uvedený spôsob určenia povinných príspevkov. Suma týchto povinných príspevkov sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu, ktorý bol dosiahnutý v tom ktorom rozhodujúcom období. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení upravuje aj povinné príspevky na nemocenské poistenie.

Spôsoby určenia povinných príspevkov

Spôsoby je možné rozdeliť na základe subjektov a spôsobu výpočtu:

– Pre zamestnávateľov a zamestnancov, čiže zamestnanecké poistenie

Povinné príspevky sa vypočítavajú zo základnej mzdy alebo príjmu zo závislej činnosti. Výška percenta pre zamestnávateľa a zamestnanca je stanovená zákonom a pravidelne aktualizovaná. Zamestnávateľ je povinný príspevky zrážať zo mzdy zamestnanca a zároveň odvádzať aj svoj podiel.

– Pre SZČO (samostatne zárobkovo činné osoby)

Povinné príspevky sa vypočítavajú z vymeriavacieho základu, ktorý predstavuje minimálny alebo skutočný príjem, ak je vyšší. SZČO si príspevky odvádza sama na základe svojich príjmov.

– Pre ostatné skupiny poistencov, a to napr. dobrovoľne nemocensky poistené osoby

Povinné príspevky sú určené na základe dohody alebo stanovených minimálnych vymeriavacích základov.

Spôsoby výpočtu a určenia výšky príspevkov

– výška príspevkov je vypočítaná ako percento z vymeriavacieho základu,

– vymeriavací základ je v zásade príjem, z ktorého sa príspevok vypočítava,

– minimálny a maximálny vymeriavací základ je stanovený zákonom.

Poznámka

Vymeriavací základ podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Vymeriavací základ pre účely starobného dôchodkového sporenie sa odvodzuje od vymeriavacieho základu, ktorý upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v ustanovení § 138.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu, a okrem príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje. Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku. Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci.

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, je v období od 1. júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna kalendárneho roka.

Vymeriavací základ poistenca, ktorý je súčasne dobrovoľne nemocensky poistený, dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma, súčasne dobrovoľne nemocensky poistený a dobrovoľne dôchodkovo poistený, je ním určená suma, súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma, dobrovoľne dôchodkovo poistený alebo dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca, ak odsek 6 neustanovuje inak. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného na garančné poistenie je vymeriavací základ jeho zamestnanca neznížený o odvodovú odpočítateľnú položku a o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci.

Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v

a) § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské, a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. c) a d), je mesačne vo výške 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné,

b) § 15 ods. 1 písm. e), g) až i), je mesačne vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. f), je mesačne vo výške 1,25-násobku sumy vyplatenej úrazovej renty.

Minimálny mesačný vymeriavací základ je 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí poistné, sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca.

Maximálny mesačný vymeriavací základ v úhrne je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí poistné.

Maximálny mesačný vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory a poistného do rezervného fondu solidarity za každého zamestnanca je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ platí poistné. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie je neobmedzený. Maximálny mesačný vymeriavací základ je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý Sociálna poisťovňa platí poistné, sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca.

Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavaciemu základu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec je súčasne povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.

Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnanca trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odseku 10 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odsekov 2, 3, 9 a 10 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak dobrovoľné poistenie trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ podľa odsekov 4, 9 a 10 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak dôchodkové poistenie fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) až e) a g) až i) trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odseku 7 sa upraví podľa počtu dní trvania dôchodkového poistenia. Ak dôchodkové poistenie fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. f) trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odsekov 8 a 12 sa upraví podľa počtu dní trvania dôchodkového poistenia. Ak sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca len za časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ podľa odsekov 9 a 12 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa poistné dopláca. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Zamestnanci a zamestnávatelia – nemocenské poistenie zo závislej činnosti

Zamestnávateľ je zodpovedný za odvod a zrážku časti príspevku zo mzdy zamestnanca a odvádza ho spolu so svojou časťou.

Vymeriavací základ – hrubá mzda zamestnanca vrátane príplatkov, odmien a iných zložiek príjmu, ktoré podliehajú poisteniu.

Sadzby príspevkov:

– zamestnanec – 1,4 % z vymeriavacieho základu,

– zamestnávateľ – 1,4 % z vymeriavacieho základu,

– Celkové príspevky na nemocenské poistenie – 2,8 % z hrubej mzdy.

SZČO – samostatne zárobkovo činné

osoby

SZČO si príspevok platí sama.

Vymeriavací základ – ak má SZČO príjem nad zákonom stanovený minimálny vymeriavací základ, berie sa skutočný príjem, čiže zdaniteľný príjem po odpočítaní výdavkov. Ak je príjem nižší, platí sa príspevok z minimálneho vymeriavacieho základu.

– Minimálny vymeriavací základ sa mení každý rok, napr. pre rok 2024 je to 566,50 € mesačne (toto číslo je orientačné).

Sadzba príspevku – 14 % z vymeriavacieho základu.

Dobrovoľne nemocensky poistené osoby, a to napríklad dôchodcovia, študenti, nezamestnaní, ktorí majú záujem o nemocenské poistenie

Tento príspevok sa platí z vlastných prostriedkov a nie je viazaný na mzdu.

Vymeriavací základ – minimálny vymeriavací základ alebo dohodnutý základ, minimálne však suma stanovená zákonom.

Sadzba príspevku – tiež 14 % z vymeriavacieho základu.

Kategória poistenca	Vymeriavací základ	Sadzba (%)	Kto platí
Zamestnanec	Hrubá mzda	1,4 %	Zamestnanec
Zamestnávateľ	Hrubá mzda	1,4 %	Zamestnávateľ
SZČO	Skutočný príjem / minimálny základ	14 %	SZČO
Dobrovoľne nemocensky poistení	Minimálny vymeriavací základ	14 %	Poistenec

§ 22

Sadzba povinných príspevkov

Sadzba povinných príspevkov je

a) od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 4 % z vymeriavacieho základu,

b) v roku 2017 4,25 % z vymeriavacieho základu,

c) v roku 2018 4,50 % z vymeriavacieho základu,

d) v roku 2019 4,75 % z vymeriavacieho základu,

e) v roku 2020 5 % z vymeriavacieho základu,

f) v roku 2021 5,25 % z vymeriavacieho základu,

g) v rokoch 2022 a 2023 5,50 % z vymeriavacieho základu,

h) v roku 2024 a nasledujúcich rokoch 4 % z vymeriavacieho základu.

Komentár k § 22

Uvedené ustanovenie zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa zaoberá sadzbou povinných príspevkov. Sú tu uvedené jednotlivé sadzby povinných príspevkov, ktoré sú určené pre zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú povinne dôchodkovo poistené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sociálnom poistení a sú zúčastnené na starobnom dôchodkovom sporení, ďalej sú tu určené sadzby povinných príspevkov pre dobrovoľne dôchodkovo poistené osoby podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré sú zúčastnené na starobnom dôchodkovom sporení a v neposlednom rade sú tu stanovené povinné príspevky pre štát a sociálnu poisťovňu.

Základné pravidlo

Povinný príspevok do II. piliera tvorí časť z dôchodkového poistenia, ktoré inak celé smeruje do Sociálnej poisťovne, čiže do I. piliera. Ak je osoba zapojená do II. piliera, časť poistného sa odvádza do DSS, čiže do II. piliera, a zvyšok ostáva v I. pilieri.

Sadzba povinných príspevkov

Od 1. januára 2023 sa sadzba každoročne zvyšuje o 0,25 % ročne až do roku 2027. Týka sa to všetkých osôb, ktoré sú účastníkmi II. piliera.

Postupné zvyšovanie sadzby

Rok	Sadzba povinného príspevku do II. piliera
2023	5,5 %
2024	5,75 %
2025	6 %
2026	6,25 %
2027 a ďalej	6,5 % (konečná sadzba)

Výpočet príspevku

Povinný príspevok sa počíta zo základu, z ktorého sa platí dôchodkové poistenie, t. j. spravidla z brutto príjmu zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu SZČO.

Platenie príspevku

Zamestnanec – cez svojho zamestnávateľa

SZČO – živnostník

Dobrovoľne poistená osoba

Štát alebo Sociálna poisťovňa – za niektoré osoby v špecifických situáciách, a to napr. materská dovolenka, PN, nezamestnaní v evidencii, študenti s nárokom na sirotský dôchodok.

Príklad

Výpočet povinného príspevku do II. piliera v roku 2025

Sadzba do II. piliera v roku 2025 je 6 % z vymeriavacieho základu (napr. hrubej mzdy).

Zamestnanec s hrubou mzdou 1 200 €

Položka	Výpočet	Suma (€)
Vymeriavací základ	–	1 200,00 €
Sadzba do II. piliera	6 %	= 72,00 €
Sadzba do I. piliera (dôchodkové poistenie)	12 % – 6 % = 6 %	= 72,00 €

Spolu na dôchodkové poistenie:

12 % z 1 200 € = 144 €

72 € ide do Sociálnej poisťovne (I. pilier)

72 € ide do DSS (II. pilier).

Príklad

SZČO (živnostník) s vymeriavacím základom 900 €

Položka	Výpočet	Suma (€)
Vymeriavací základ	–	900,00 €
Sadzba do II. piliera	6 %	= 54,00 €
Sadzba do I. piliera	12 % – 6 % = 6 %	= 54,00 €

Celkový odvod na dôchodkové poistenie: 108 €

Príklad

Osoba na rodičovskej dovolenke – štát platí

Vymeriavací základ – priemerná mzda spred 2 rokov (napr. 2023 = 1 304 €)

Sadzba – štát platí do II. piliera za matky alebo otcov na rodičovskej dovolenke

Položka	Výpočet	Suma (€)
Vymeriavací základ (napr.)	–	1 304,00 €
Sadzba do II. piliera (2025)	6 %	= 78,24 €

Tento príspevok platí štát z vlastného rozpočtu do DSS.

Celková sadzba na dôchodkové poistenie je 12 % z vymeriavacieho základu, ktorá sa v prípade účasti v II. pilieri delí medzi I. a II. pilier takto:

Rok	I. pilier (Sociálna poisťovňa)	II. pilier (DSS)
2025	6 %	6 %

Sadzby povinných príspevkov

Ustanovenie zachytáva percentuálny podiel povinného príspevku do II. piliera, čiže do dôchodkových správcovských spoločností – DSS z tzv. vymeriavacieho základu, a to napr. hrubého príjmu zamestnanca.

Chronologický vývoj sadzby príspevku

Obdobie	Sadzba do II. piliera
1. 9. 2012 – 31. 12. 2016	4 %
rok 2017	4,25 %
rok 2018	4,5 %
rok 2019	4,75 %
rok 2020	5 %
rok 2021	5,25 %
roky 2022 – 2023	5,5 %
rok 2024 a ďalšie roky	4 %

Zvýšenie motivácie na dlhodobé sporenie (2017 – 2023)

Od roku 2017 až do roku 2023 bol prijatý postupný rast sadzby, čo malo za cieľ:

• zlepšiť výnosy v II. pilieri,

• priblížiť II. pilier váhou k I. pilieru,

• zvýšiť budúce dôchodky z DSS vďaka vyšším príspevkom.

Poznámka

**Zlomový bod – **návrat k 4 % od roku 2024

Od roku 2024 nastáva výrazná zmena legislatívy – sadzba sa znížila späť na 4 %.

Tento krok znižuje podiel príspevkov smerujúcich do II. piliera, zvyšuje podiel pre I. pilier (Sociálnu poisťovňu), môže mať negatívny vplyv na dôchodok z II. piliera (nižšia nasporená suma), zvyšuje závislosť sporiteľa od priebežného systému (I. pilier). Ustanovenie zachytáva politicko-legislatívny vývoj II. piliera, ktorý prešiel od stabilnej sadzby 4 % k postupnému zvyšovaniu (2017–2023) a následnému návratu späť na 4 % v roku 2024. Tento krok má priame dôsledky na výšku budúcich dôchodkov – čím nižšia sadzba, tým nižší objem nasporených prostriedkov v DSS. Zníženie sadzby od 2024 môže byť vnímané ako oslabenie postavenia II. piliera v dôchodkovom systéme.

Zmeny sadzby v roku 2024

Dôvodom bolo politické rozhodnutie a ekonomická situácia. Zníženie sadzby odráža nový politický konsenzus, ktorý vníma II. pilier ako doplnok k základnému dôchodkovému systému (I. pilier). Po rokoch rastu príspevkov a výraznejšieho financovania II. piliera sa pristúpilo k zníženiu, aby sa uvoľnili finančné zdroje do štátneho rozpočtu a znížila záťaž pre zamestnávateľov a zamestnancov. Dôvodom bolo tiež zvýšenie záťaže pre Sociálnu poisťovňu a štát. II. pilier prináša dodatočné náklady a administratívnu záťaž, ktoré sa ukázali byť náročnejšie ako pôvodne očakávané. Zníženie sadzby znamená, že viac prostriedkov zostane v I. pilieri, čím sa znižuje finančné riziko a potreba dodatočných zdrojov zo strany štátu.

Ďalším dôvodom zmien boli snahy o stabilizáciu dôchodkového systému. Zníženie sadzby do II. piliera zabezpečí, že základný dôchodok (I. pilier) zostane hlavnou zložkou zabezpečenia pre väčšinu dôchodcov. II. pilier tak zostáva dobrovoľnou alebo doplnkovou formou sporenia, čo umožňuje flexibilnejšiu reguláciu podľa ekonomickej situácie.

Prinieslo to aj zásadnú reakciu na vývoj trhov a investičné riziká. Po finančných turbulenciách a neistote na trhoch sa zníženie podielu povinných príspevkov do investičného piliera javí ako opatrenie na zníženie rizika pre sporiteľov. Menej prostriedkov do II. piliera znamená aj menšie vystavenie sa investičným výkyvom.

Zníženie sadzby na 4 % od roku 2024 je výsledkom kombinácie politických rozhodnutí, ekonomických a rozpočtových potrieb, úvah o dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a snahy o zníženie investičného rizika pre sporiteľov.

§ 23

Vymeriavací základ

(1) Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu.²⁰⁾

(2) Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby povinne dôchodkovo poistenej podľa osobitného predpisu³⁾ zúčastnenej na starobnom dôchodkovom sporení je vymeriavací základ povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby podľa osobitného predpisu.²⁰⁾

(3) Vymeriavací základ dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby podľa osobitného predpisu³⁾ zúčastnenej na starobnom dôchodkovom sporení je vymeriavací základ dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby na platenie poistného na dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu.²⁰⁾

(4) Ak účasť na starobnom dôchodkovom sporení trvala len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 25, úprava a zaokrúhľovanie vymeriavacieho základu sa vykoná rovnako ako úprava a zaokrúhľovanie vymeriavacieho základu podľa osobitného predpisu.²⁰⁾

(5) Vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v § 27 ods. 7 je ňou určená suma podľa osobitného predpisu²¹⁾.

(6) Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí povinné príspevky za poberateľa úrazovej renty podľa osobitného predpisu,³⁾ je vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľa úrazovej renty podľa osobitného predpisu.²⁰⁾

(7) Vymeriavací základ, z ktorého štát platí povinné príspevky podľa § 21 ods. 2, je vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na starobné poistenie a invalidné poistenie podľa osobitného predpisu.²⁰⁾

(8) Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Komentár k § 23

– Definícia vymeriavacieho základu zamestnávateľa

Vymeriavací základ zamestnávateľa podľa znenia odseku 1 predstavuje sumu, z ktorej sa počíta a platí poistné na dôchodkové poistenie za zamestnancov, ktoré zamestnávateľ odvádza Sociálnej poisťovni. Tento základ je upravený a definovaný v § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Vzťah k poistnému na dôchodkové poistenie

Vymeriavací základ slúži ako finančný základ pre výpočet poistného na dôchodkové poistenie. Zamestnávateľ je povinný odvádzať poistné zo mzdy alebo odmeny zamestnanca v stanovenej sadzbe z tohto vymeriavacieho základu. Vymeriavací základ zahŕňa všetky príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú predmetom dôchodkového poistenia.

Význam pre starobné dôchodkové sporenie

Pri výpočte povinných príspevkov do starobného dôchodkového sporenia (II. piliera) sa ako základ používa práve tento vymeriavací základ zamestnávateľa podľa § 138 zákona o sociálnom poistení. Tým sa zabezpečuje jednotný a zrozumiteľný spôsob výpočtu a odvádzania príspevkov, ktorý korešponduje s dôchodkovým poistením v rámci Sociálnej poisťovne.

Pre zamestnávateľa je kľúčové správne určiť vymeriavací základ podľa § 138, aby odviedol správnu výšku poistného a príspevkov do II. piliera. Nesprávne stanovenie vymeriavacieho základu môže viesť k nedoplatkom alebo preplatkom poistného.

Znenie ustanovenia vyjadruje, že pri platení povinných príspevkov do starobného dôchodkového sporenia sa vychádza z rovnakého vymeriavacieho základu, ktorý sa používa pri platení dôchodkového poistného podľa zákona o sociálnom poistení. To zabezpečuje konzistentnosť a prehľadnosť v platení poistného zamestnávateľom.

Vymeriavací základ zamestnávateľa v kontexte so sociálnym poistením

Vymeriavací základ zamestnávateľa predstavuje súhrn všetkých vymeriavacích základov jeho zamestnancov na platenie poistného na dôchodkové poistenie, z ktorých sa následne vypočítava suma poistného, ktoré zamestnávateľ platí Sociálnej poisťovni.

Inými slovami, ide o sumu hrubých príjmov všetkých zamestnancov, ktoré sú predmetom dôchodkového poistenia, za ktoré zamestnávateľ platí poistné.

Zloženie vymeriavacieho základu zamestnávateľa

Vymeriavací základ zamestnávateľa tvorí účet vymeriavacích základov všetkých zamestnancov, ktoré zahŕňajú napríklad mzdy, platy, odmeny, príplatky, bonusy, príspevky a iné príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú predmetom dôchodkového poistenia. Vymeriavací základ sa určuje podľa pravidiel uvedených v zákone o sociálnom poistení.

Význam pre platenie poistného

Na tento vymeriavací základ sa aplikuje príslušná sadzba poistného, napr. 18 % na sociálne poistenie celkovo, z čoho časť patrí na dôchodkové poistenie.

Z vymeriavacieho základu sa teda vypočíta, koľko zamestnávateľ zaplatí ako poistné za svojich zamestnancov, vrátane časti určené pre starobné dôchodkové sporenie, čiže II. pilier.

Príklad

Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, každý s hrubou mzdou 1 000 €, vymeriavací základ zamestnávateľa bude 10 × 1 000 € = 10 000 €.

Z tejto sumy sa potom počíta poistné podľa platných sadzieb.

Súvislosť s dôchodkovým sporením

Povinné príspevky do II. piliera sa vypočítavajú práve z tohto vymeriavacieho základu zamestnávateľa. To znamená, že výška príspevkov do starobného dôchodkového sporenia závisí od celkového základu, z ktorého sa platí dôchodkové poistenie za všetkých zamestnancov.

– Definícia vymeriavacieho základu
pre SZČO

Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) podľa odseku 2, ktorá je povinne dôchodkovo poistená, predstavuje sumu, z ktorej sa vypočítavajú povinné príspevky na dôchodkové poistenie vrátane príspevkov do starobného dôchodkového sporenia, čiže II. pilier.

Tento základ je podľa zákona o sociálnom poistení v súlade s ustanovením § 138 rovnaký, aký sa používa na platenie poistného za SZČO.

Význam zákona o sociálnom poistení

Ustanovenie § 138 definuje vymeriavací základ pre SZČO ako sumu, ktorá je v zásade zvolená alebo stanovená SZČO, a to napríklad minimálny alebo vyšší vymeriavací základ, z ktorej sa následne odvádzajú poistné príspevky. Vymeriavací základ môže byť minimálny stanovený zákonom alebo vyšší, ak si SZČO zvolí vyšší základ, čím si môže zvýšiť budúci dôchodok.

Súvislosť so starobným dôchodkovým

sporením

Povinné príspevky do II. piliera sa vypočítavajú práve z tohto vymeriavacieho základu SZČO. Tým je zabezpečené, že príspevky do starobného dôchodkového sporenia zodpovedajú reálnemu základu, z ktorého SZČO platí dôchodkové poistné.

Výška povinných príspevkov na dôchodkové poistenie a do II. piliera závisí od zvoleného vymeriavacieho základu. SZČO má možnosť zvoliť si vyšší vymeriavací základ ako minimálny, čím môže zvýšiť svoje dôchodkové príspevky a tým aj budúci dôchodok. Naopak, minimálny vymeriavací základ znamená nižšie príspevky, ale aj nižší dôchodok.

Ustanovenie zdôrazňuje, že pre samostatne zárobkovo činné osoby povinne dôchodkovo poistené platí rovnaký vymeriavací základ pre účely platenia povinných príspevkov do II. piliera, ako je definovaný v § 138 zákona o sociálnom poistení. Tento základ je kľúčový pre výpočet poistného a dôchodkových príspevkov.

– Vymeriavací základ dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby

Vymeriavací základ podľa odseku 3 predstavuje sumu, z ktorej sa dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, t. j. osoba, ktorá nie je povinne dôchodkovo poistená, ale platí poistné na vlastnú žiadosť, platí poistné na dôchodkové poistenie, vrátane príspevkov do starobného dôchodkového sporenia, čiže II. pilier.

Vzťah k zákonu o sociálnom poistení

Podľa ustanovenia § 138 zákona o sociálnom poistení sa vymeriavací základ dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby určuje podobne ako pri SZČO, teda ide o sumu, ktorú si osoba zvolí alebo ktorá je stanovená na základe jej príjmov. Vymeriavací základ je dôležitý pre výpočet výšky poistného, ktoré táto osoba platí.

Význam pre starobné dôchodkové sporenie

Príspevky do starobného dôchodkového sporenia, čiže II. pilier, sa vypočítavajú z tohto vymeriavacieho základu, čím sa zabezpečuje, že príspevky zodpovedajú skutočnému základu, z ktorého je platené dôchodkové poistné.

Vymeriavací základ ovplyvňuje výšku budúceho dôchodku, pretože vyšší základ znamená vyššie príspevky a potenciálne vyšší dôchodok.

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba má možnosť si zvoliť vymeriavací základ v určitom rozmedzí, čo jej umožňuje prispôsobiť výšku poistného svojim finančným možnostiam a plánom do budúcnosti. Správne určenie vymeriavacieho základu je kľúčové pre správne platenie poistného a zabezpečenie očakávaného dôchodku.

Ustanovenie zdôrazňuje, že vymeriavací základ dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby zodpovedá vymeriavaciemu základu určenému podľa § 138 zákona o sociálnom poistení, a že práve z tohto základu sa vypočítavajú príspevky do starobného dôchodkového sporenia, čiže na II. pilier.

– Účasť na starobnom dôchodkovom sporení počas časti mesiaca

Podľa odseku 4, ak bola osoba zapojená do starobného dôchodkového sporenia, čiže II. pilier, len časť kalendárneho mesiaca, teda napríklad nastúpila alebo skončila sporiteľskú zmluvu počas mesiaca, vymeriavací základ sa musí primerane upraviť.

Rovnako ak v priebehu mesiaca nastali obdobia podľa § 25, a to napríklad prerušenie sporiteľskej zmluvy, dočasné pozastavenie platby alebo iné legislatívne definované situácie, je potrebné vykonať úpravu základu.

Úprava a zaokrúhľovanie podľa § 138 zákona o sociálnom poistení

Úprava vymeriavacieho základu spočíva v pomernom prepočte základu za daný kalendárny mesiac podľa dĺžky trvania účasti na sporení v mesiaci.

Zaokrúhľovanie vymeriavacieho základu sa vykonáva rovnakým spôsobom, ako je to ustanovené pre dôchodkové poistenie podľa § 138 zákona o sociálnom poistení, čo zabezpečuje jednotný a zrozumiteľný postup.

V prípade čiastočnej účasti na sporení za mesiac sa nezapočíta celý vymeriavací základ, ale jeho časť, ktorá zodpovedá obdobiu účasti. To znamená, že príspevky do starobného dôchodkového sporenia budú správne proporčne vypočítané a nepríde k neprimeranému preplatku alebo nedoplatku.

Ustanovenie určuje, že pri čiastočnej účasti na starobnom dôchodkovom sporení počas kalendárneho mesiaca sa vymeriavací základ upraví a zaokrúhli rovnako ako pri dôchodkovom poistení podľa § 138 zákona o sociálnom poistení, čím sa zabezpečuje spravodlivý a jednotný spôsob výpočtu príspevkov.

Príklad

Výpočet pomerného vymeriavacieho základu pri čiastočnej účasti na starobnom dôchodkovom sporení počas kalendárneho mesiaca.

Osoba začala alebo skončila účasť na starobnom dôchodkovom sporení v polovici mesiaca, napríklad 15. mája. Celkový vymeriavací základ za celý mesiac je napríklad 1 000 €. Počet dní v mesiaci máj je 31 dní. Osoba sa zúčastňovala sporenia 16 dní, a to od 15. do 31. mája, vrátane.

Výpočet:

Určenie pomeru dní účasti:

Pomer=1631≈0,5161Pomer=3116≈0,5161

Výpočet pomerného vymeriavacieho základu:

Pomerný základ=1 000×0,5161=516,13 €

Pomerný základ=1 000×0,5161=516,13€

Zaokrúhľovanie:

Podľa § 138 zákona o sociálnom poistení sa zaokrúhľovanie vymeriavacieho základu vykonáva na celé eurá (spravidla na najbližšie celé euro).

516,13 €-516 €516,13€-516€

Vymeriavací základ za daný mesiac pre účely platenia povinných príspevkov do starobného dôchodkového sporenia bude 516 €.

Príspevky do starobného dôchodkového sporenia sa potom vypočítajú zo sumy 516 € podľa platnej sadzby.

Takýto spôsob zabezpečuje spravodlivý výpočet poistného v prípade, že účasť na sporení trvala len časť mesiaca.

– Fyzická osoba podľa § 27 ods. 7

Znenie odseku 5 sa týka špecifickej kategórie osôb, ktoré sa zúčastňujú na starobnom dôchodkovom sporení, ale ich poistné vzťahy a spôsob určenia vymeriavacieho základu sa riadia osobitnými pravidlami. Ide napríklad o osoby, ktoré môžu byť v špecifickej právnej situácii, napríklad osoby poberajúce dávky, študenti, osoby s iným typom poistenia a pod. Presný výklad závisí od kontextu § 27 ods. 7 zákona č. 43/2004 Z. z.

Určenie vymeriavacieho základu podľa zákona o sociálnom poistení

Vymeriavací základ pre tieto osoby nie je stanovený priamo v zákone o starobnom dôchodkovom sporení, ale podľa osobitného predpisu – teda zákona o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení obsahuje konkrétne ustanovenia, podľa ktorých sa určuje vymeriavací základ pre rôzne kategórie osôb, a to napr. minimálny vymeriavací základ, spôsob výpočtu pre dočasne práceneschopné osoby, atď.

Týmto spôsobom je zabezpečené, že vymeriavací základ pre tieto špecifické osoby bude vypočítaný jednotne a v súlade s pravidlami sociálneho poistenia. Tento prístup zabezpečuje právnu istotu a zabraňuje nejasnostiam pri výpočte príspevkov do starobného dôchodkového sporenia.

Ustanovenie stanovuje, že vymeriavací základ fyzickej osoby špecifikovanej v § 27 ods. 7 zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa určuje podľa zákona o sociálnom poistení, čím sa využívajú osobitné pravidlá tohto zákona na správne stanovenie základu pre platenie príspevkov.

Poznámka

Ustanovenie § 27 ods. 7 zákona č. 43/2004 Z. z.

Ustanovenie sa týka osôb, ktoré majú špecifický spôsob určenia vymeriavacieho základu pre platenie príspevkov do starobného dôchodkového sporenia. Ide najmä o osoby, ktoré sú napríklad dlhodobo práceneschopné, poberajú dávky podľa sociálneho poistenia, alebo majú iné špecifické poistné vzťahy, kde sa vymeriavací základ nepočíta bežným spôsobom. Pre tieto osoby platí, že ich vymeriavací základ sa určuje podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý stanovuje osobitné pravidlá, a to napr. minimálny vymeriavací základ, vymeriavací základ pri práceneschopnosti atď.

Ustanovenie § 27 ods. 7 umožňuje, aby sa pre osoby so špeciálnym postavením (napr. práceneschopní, poberatelia dávok) použil jednotný a spravodlivý spôsob určenia vymeriavacieho základu podľa zákona o sociálnom poistení. Tento prístup zabezpečuje korektné a zrozumiteľné určenie vymeriavacieho základu a správne výpočty príspevkov do starobného dôchodkového sporenia.

Príklad

Osoba dlhodobo práceneschopná (PN)

Osoba poberá nemocenské dávky zo sociálneho poistenia. Podľa zákona o sociálnom poistení sa vymeriavací základ pre platenie poistného počas doby PN môže určiť ako pevne stanovená suma, a to napr. minimálny vymeriavací základ, nie na základe skutočného príjmu. Preto aj pre účely starobného dôchodkového sporenia sa jej vymeriavací základ určí podľa tohto pravidla. Ak je minimálny vymeriavací základ pre daný rok napríklad 600 €, tak práve táto suma bude použitá ako vymeriavací základ na výpočet príspevkov do II. piliera, hoci skutočný príjem počas PN môže byť nižší.

Poznámka

Maximálny mesačný vymeriavací základ je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca.

– Poberateľ úrazovej renty a povinné príspevky

Podľa odseku 6, osoby, ktoré poberajú úrazovú rentu, sú v osobitnej poistnej situácii, keďže úrazová renta je dávka poskytovaná z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Sociálna poisťovňa za takýchto poberateľov platí povinné príspevky do starobného dôchodkového sporenia, čiže II. piliera, v ich mene.

Vymeriavací základ podľa osobitného predpisu

Vymeriavací základ pre platenie týchto príspevkov nie je stanovený priamo zákonom o starobnom dôchodkovom sporení, ale podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sociálnom poistení. Tento zákon upravuje spôsob, akým sa určuje vymeriavací základ pre poberateľov úrazovej renty na účely platenia poistného na starobné dôchodkové poistenie.

Ustanovenie zabezpečuje, že vymeriavací základ použitý na platenie povinných príspevkov do starobného dôchodkového sporenia bude totožný s vymeriavacím základom, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie podľa sociálneho poistenia. Takto sa predchádza možným nejasnostiam alebo rozdielom vo výpočte, pričom sa využíva už existujúci systém podľa zákona o sociálnom poistení.

Pre poberateľov úrazovej renty platí, že Sociálna poisťovňa vypočíta a zaplatí povinné príspevky do starobného dôchodkového sporenia z vymeriavacieho základu stanoveného podľa zákona o sociálnom poistení, čím sa zabezpečuje jednotný a konzistentný prístup k výpočtu.

– Povinné príspevky platené štátom podľa § 21 ods. 2

Znenie odseku 7 upravuje situácie, kedy štát ako zamestnávateľ alebo iný orgán platí za niektoré osoby príspevky do starobného dôchodkového sporenia. Ide napríklad o študentov, osoby s preukazom ZŤP, či iné vybrané skupiny osôb, za ktoré je povinnosť platiť príspevky stanovená zákonom.

Vymeriavací základ pre platenie príspevkov štátom

Vymeriavací základ, z ktorého štát platí tieto príspevky, sa určuje podľa vymeriavacieho základu, z ktorého štát platí poistné na starobné a invalidné poistenie podľa zákona o sociálnom poistení. To znamená, že štát využíva rovnaký základ na platenie poistného na sociálne poistenie aj na platenie príspevkov do II. piliera.

Uvedený prístup zabezpečuje jednotnosť a prehľadnosť v určovaní vymeriavacieho základu pre príspevky platené štátom. Štát tak nemá odlišné pravidlá pre platenie poistného do sociálneho poistenia a príspevkov do starobného dôchodkového sporenia, čím sa znižuje administratívna záťaž a riziko chýb.

Ustanovenie stanovuje, že vymeriavací základ pre platenie povinných príspevkov štátom podľa § 21 ods. 2 je totožný s vymeriavacím základom, z ktorého štát platí poistné na starobné a invalidné poistenie podľa zákona o sociálnom poistení, čo zabezpečuje jednotný a konzistentný spôsob výpočtu.

Oprávnený na platenie príspevkov štátom podľa § 21 ods. 2

Podľa tohto ustanovenia štát platí povinné príspevky do starobného dôchodkového sporenia za kategórie osôb, ktorými sú študenti denných štúdií na stredných a vysokých školách, ktorí sú povinne dôchodkovo poistení podľa zákona o sociálnom poistení, osoby so zdravotným postihnutím, ako napr. držitelia preukazu ZŤP, ktorí sú povinne dôchodkovo poistení, osoby v ochranných lehotách, a to napr. matky alebo otcovia počas materskej alebo rodičovskej dovolenky, ktoré majú povinné dôchodkové poistenie, ďalšie špecifické skupiny osôb definované zákonom o sociálnom poistení, za ktoré štát platí poistné.

V týchto prípadoch štát preberá povinnosť platiť príspevky do starobného dôchodkového sporenia, čiže II. pilier, namiesto zamestnávateľa alebo osoby samostatne zárobkovo činnej.

Príklad

Študent denného štúdia na vysokej škole

Vymeriavací základ pre platenie poistného na dôchodkové poistenie podľa zákona o sociálnom poistení za študenta je napríklad stanovený na minimálnu sumu, povedzme 500 € mesačne. Štát platí za tohto študenta povinné príspevky do starobného dôchodkového sporenia z tejto sumy 500 €.

Ak je sadzba príspevkov napríklad 4 % z vymeriavacieho základu, štát zaplatí:

500 € × 4 % = 20 € 500 € × 4 % = 20 €

mesačne ako príspevok do starobného dôchodkového sporenia za študenta.

Štát preberá platenie povinných príspevkov do starobného dôchodkového sporenia za vybrané skupiny osôb, napr. študenti, osoby so ZŤP. Vymeriavací základ, z ktorého sa príspevky platia, je rovnaký ako základ na platenie poistného na starobné a invalidné poistenie podľa zákona o sociálnom poistení. Tým sa zabezpečuje jednotný a spravodlivý výpočet príspevkov. Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

§ 23a

Určenie vymeriavacieho základu
z príjmu plynúceho z neplatne
skončeného právneho vzťahu
zamestnanca k zamestnávateľovi

Ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; § 23 ods. 1, 4 a 8 platia rovnako.

Komentár k § 23a

Vymeriavací základ z príjmu plynúceho z neplatne skončeného pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa určuje podľa pravidiel stanovených v zákone o sociálnom poistení, pričom sa berie do úvahy príjem, ktorý zamestnanec mal nárok reálne získať za obdobie trvania pracovného pomeru, ak by nebolo dôvodu na jeho neplatné skončenie.

Ak bol pracovný pomer zamestnanca s zamestnávateľom skončený neplatne, a to napríklad nezákonnou výpoveďou alebo zrušením pracovného pomeru, zamestnanec má nárok na vyplatenie mzdy alebo iných odmien, ktoré by mu patrili počas obdobia, kedy mal byť podľa súdu alebo iného príslušného orgánu stále zamestnaný.

Vymeriavací základ, teda základ pre platenie povinných príspevkov do starobného dôchodkového sporenia, čiže II. piliera, sa v takomto prípade určuje z tohto nároku na príjem. Príjem sa pritom určuje podľa platných mzdových alebo platových pravidiel, ktoré by zamestnanec dostal, keby pracovný pomer nebol skončený.

Aby bolo zabezpečené, že príspevky do starobného dôchodkového sporenia budú platené aj z príjmov, ktoré zamestnanec reálne mal nárok, aj keď mu tieto neboli včas vyplatené z dôvodu neplatného skončenia pracovného vzťahu. Zabránilo sa tak strate nárokov na dôchodkové sporenie z dôvodu nezákonne ukončeného pracovného pomeru.

Neplatné skončenie pracovného vzťahu a súdne rozhodnutie

Ak súd rozhodne, že skončenie pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom bolo neplatné, napríklad nezákonnou výpoveďou, znamená to, že právny vzťah zamestnanca a zamestnávateľa pokračuje, akoby sa pracovný pomer neskončil.

Vymeriavací základ pre obdobie neplatného skončenia

Za každý kalendárny mesiac, počas ktorého bol pracovný vzťah neplatne skončený, sa určí vymeriavací základ z časti príjmu, ktorá reálne plynula alebo mala plynúť zamestnancovi za tento mesiac. Tento príjem predstavuje mzdu, odmeny a ďalšie zložky príjmu, ktoré by zamestnanec dostal, keby nebolo nezákonného skončenia pracovného vzťahu.

Poznámka

Ustanovenia § 23 ods. 1, 4 a 8 upravujú pravidlá výpočtu a zaokrúhľovania vymeriavacieho základu, ako aj povinnosti platenia príspevkov. Tieto ustanovenia sa uvoľňujú rovnako na obdobie a výpočet vymeriavacieho základu z neplatne skončeného pracovného vzťahu.

Právna úprava tohto ustanovenia zabezpečuje, že za obdobie, počas ktorého zamestnanec mal byť podľa súdu stále v pracovnom pomere, budú za neho platené povinné príspevky do starobného dôchodkového sporenia z príjmu, ktorý mu za toto obdobie reálne patrí. Takýmto spôsobom sa zamedzí strate dôchodkových nárokov, ktorá by inak mohla vzniknúť v dôsledku nezákonného ukončenia pracovného pomeru.

Súdnym rozhodnutím o neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa zabezpečí, že za celé obdobie neplatného skončenia sa vymeriavací základ na platenie príspevkov do starobného dôchodkového sporenia určí z príjmu, ktorý zamestnanec mal nárok získať za každý mesiac tohto obdobia, pričom pravidlá výpočtu vymeriavacieho základu podľa § 23 ods. 1, 4 a 8 sa uplatnia rovnako.

§ 24

Rozhodujúce obdobie
na určenie vymeriavacieho základu

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby povinne dôchodkovo poistenej podľa osobitného predpisu³⁾ zúčastnenej na starobnom dôchodkovom sporení a zamestnávateľa je obdobie rozhodujúce na určenie vymeriavacieho základu povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a zamestnávateľa podľa osobitného predpisu.²⁹⁾

Komentár k § 24

Rozhodujúce obdobie predstavuje časový úsek, z ktorého sa vyberajú údaje o príjmoch alebo vymeriavacom základe, ktoré sa použijú na výpočet príspevkov do starobného dôchodkového sporenia, čiže II. piliera.

Uvedený mechanizmus slúži na to, aby sa vymeriavací základ a teda aj príspevky vypočítali na základe reálnych a aktuálnych údajov o príjmoch poistenca.

Vymeriavací základ sa určuje na základe údajov o príjme alebo vymeriavacom základe z rozhodujúceho obdobia, ktoré zákon presne definuje.

Rozhodujúce obdobie sa spravidla viaže na určité mesiace alebo roky predchádzajúce platobnému obdobiu, napríklad pred začiatkom povinného dôchodkového sporenia alebo platbou príspevkov. Ustanovenie tiež môže stanovovať pravidlá, čo sa stane, ak počas rozhodujúceho obdobia chýbajú alebo nie sú úplné údaje, a to napr. z dôvodu dočasnej práceneschopnosti, nezamestnanosti alebo iných dôvodov.

Tým, že sa vymeriavací základ určuje podľa údajov z rozhodujúceho obdobia, sa zabezpečuje, že výpočet príspevkov je spravodlivý a reflektuje skutočný ekonomický stav poistenca. Zamedzuje sa prípadom, kedy by príjmy z veľmi starých alebo neaktuálnych období deformovali výšku vymeriavacieho základu.

Poznámka

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu podľa zákona o sociálnom poistení

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. b) a c) a § 4b je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti, § 4 ods. 2 písm. a) je obdobie podľa § 139b ods. 1 písm. b) a ods. 2. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa je rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnanca.

Dotknuté subjekty alebo osoby

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), ktorá je povinne dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu, teda podľa zákona o sociálnom poistení, a ktorá sa zúčastňuje na starobnom dôchodkovom sporení.

Zamestnávateľ, ktorý platí príspevky za svojich zamestnancov zúčastnených na starobnom dôchodkovom sporení.

Význam rozhodujúceho obdobia

Ide o konkrétne časové obdobie, z ktorého sa čerpajú údaje, respektíve príjmy alebo vymeriavacie základy, potrebné na výpočet vymeriavacieho základu pre platenie príspevkov do starobného dôchodkového sporenia.

Prepojenie s osobitným predpisom, ktorým je zákon o sociálnom poistení

Rozhodujúce obdobie na výpočet vymeriavacieho základu pre starobné dôchodkové sporenie sa zhoduje s obdobím, ktoré platí podľa zákona o sociálnom poistení pre výpočet vymeriavacieho základu dôchodkového poistenia.

To znamená, že pravidlá a časové obdobie, ktoré zákon o sociálnom poistení používa na určenie vymeriavacieho základu, sa aplikujú rovnakým spôsobom aj na účely starobného dôchodkového sporenia.

Uvedený princíp zabezpečuje jednotný prístup a konzistentnosť pri určovaní vymeriavacieho základu pre dôchodkové poistenie a starobné dôchodkové sporenie.

Zamedzuje sa rozdielom alebo nezrovnalostiam pri výpočte vymeriavacieho základu medzi rôznymi typmi dôchodkového poistenia a sporenia.

Rozhodujúce obdobie na výpočet vymeriavacieho základu SZČO a zamestnávateľa, ktorí sú povinne dôchodkovo poistení a zúčastňujú sa na starobnom dôchodkovom sporení, je totožné s obdobím, ktoré určuje zákon o sociálnom poistení pre výpočet ich vymeriavacieho základu dôchodkového poistenia.

Tým sa zabezpečuje jednotnosť a prehľadnosť pri výpočtoch príspevkov.

§ 25

Vylúčenie pvinnosti platiť
povinné príspevky

(1) Samostatne zárobkovo činná osoba povinne dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu³⁾ zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení nie je povinná platiť povinné príspevky v období, v ktorom povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinná platiť poistné podľa osobitného predpisu.³⁰⁾

(2) Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba podľa osobitného predpisu³⁾ zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení nie je povinná platiť povinné príspevky v období, v ktorom dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba nie je povinná platiť poistné podľa osobitného predpisu.³¹⁾

(3) Zamestnávateľ nie je povinný platiť povinné príspevky v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné podľa osobitného predpisu.³²⁾

Komentár k § 25

Vylúčenie povinnosti platiť povinné príspevky znamená, že v určitých zákonom stanovených prípadoch sa nevyžaduje platenie povinných príspevkov do II. piliera starobného dôchodkového sporenia, a to ani sporiteľom, ani zamestnávateľom, štátom alebo Sociálnou poisťovňou.

Kedy dochádza k vylúčeniu povinnosti platiť príspevky

– čas výkonu služby – vojenská alebo civilná služba,

– čas nezamestnanosti – osoba nepoberá dávku v nezamestnanosti a nie je dôchodkovo poistená,

– osoba poberá invalidný dôchodok – dôchodkové poistenie je prerušené,

– osoba je na materskej alebo rodičovskej dovolenke – štát za ňu neplatí poistné,

– čas sústavnej prípravy na povolanie po dosiahnutí 26 rokov – štúdium na VŠ,

– výkon práce v zahraničí – osoba dôchodkovo poistená v inom štáte,

– prerušenie samostatnej zárobkovej činnosti – oznámené je Sociálnej poisťovni.

V uvedených prípadoch nevzniká povinnosť odvádzať príspevky do II. piliera. Tieto obdobia sa nezohľadňujú pri výpočte výšky dôchodku z II. piliera, pretože doň neboli zaplatené príspevky. Avšak môžu byť zohľadnené v I. pilieri, ak ide o tzv. náhradné doby poistenia podľa zákona o sociálnom poistení.

Prepojenie so Sociálnou poisťovňou

Zákon o starobnom dôchodkovom sporení v tomto ustanovení výslovne odkazuje na zákon o sociálnom poistení, ktorý vymedzuje obdobia, počas ktorých je človek vylúčený z dôchodkového poistenia, a tým pádom aj z platenia príspevkov do II. piliera.

Odsek 1

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) – napr. živnostník, je povinne dôchodkovo poistená, t. j. splnila podmienky podľa zákona o sociálnom poistení, napr. jej príjmy prekročili zákonom stanovený limit. Zároveň sa zúčastňuje na starobnom dôchodkovom sporení, teda II. pilier. Táto SZČO nemusí platiť povinné príspevky do II. piliera v období, v ktorom jej nevznikla povinnosť platiť dôchodkové poistenie podľa zákona o sociálnom poistení, konkrétne § 140 ods. 2.

Poznámka

Podľa ustanovenia § 140 ods. 2 zákona o sociálnom poistení SZČO neplatí poistné na dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, ak jej príjmy za predchádzajúci rok neprekročili zákonom stanovený limit, a to zvyčajne 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.

Príklad

SZČO zarobila v roku 2024 menej než zákonom stanovený limit, napr. cca 7 800 €, tak od 1. júla 2025 nebude povinne dôchodkovo poistená, a teda nebude musieť platiť poistné do I. piliera, tiež nebude musieť platiť povinné príspevky do II. piliera na starobné dôchodkové sporenie. Ak SZČO nemá povinnosť platiť dôchodkové poistenie podľa zákona o sociálnom poistení, potom automaticky nevzniká ani povinnosť platiť príspevky do II. piliera. Tým sa zabezpečuje súlad medzi dvoma piliermi dôchodkového systému.

Poznámka

§ 140 ods. 2 zákona o sociálnom poistení

Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity od jej uznania za dočasne práceneschopnú do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, v období, v ktorom jej trvá nárok na výplatu materského, by jej trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1, od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, najdlhšie do 14. dňa potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania.

Odsek 2

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, čiže fyzická osoba, ktorá sa dobrovoľne prihlásila na dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni, a to napr. študent, nezamestnaný, rodič na rodičovskej dovolenke atď.

Je to osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení, je sporiteľom v II. pilieri a má uzatvorenú zmluvu s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou. Táto osoba nie je povinná platiť príspevky do II. piliera, ak jej zároveň nevyplýva povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie podľa § 140 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

Poznámka

Ustanovenie § 140 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení stanovuje, že dobrovoľne poistená osoba nemusí platiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobia, v ktorých nie je prihlásená na dobrovoľné poistenie alebo v prípade, že sa z poistenia odhlási. Uvedené v podstate znamená, že ak sa osoba odhlási z dobrovoľného dôchodkového poistenia (v I. pilieri), tak už nie je povinná platiť príspevky do II. piliera, hoci je naďalej jeho účastníkom. Povinnosť platiť do II. piliera sa viaže na aktívne trvajúce dôchodkové poistenie, či už povinné alebo dobrovoľné.

Príklad

Osoba bola dobrovoľne dôchodkovo poistená od 1. 1. 2025. V marci 2025 sa odhlásila z dobrovoľného dôchodkového poistenia. Od apríla 2025 už nie je povinná platiť príspevky do II. piliera – ani spätne, ani za budúce mesiace, kým nie je znovu prihlásená. Ak niekto nie je aktuálne prihlásený na dobrovoľné dôchodkové poistenie (a teda za neho nevzniká odvodová povinnosť v I. pilieri), automaticky nemá povinnosť platiť príspevky ani do II. piliera. Tým sa zabezpečuje jednotnosť medzi I. a II. pilierom.

Poznámka

§ 140 odsek 3 zákona o sociálnom poistení

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity od vzniku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného alebo materského do zániku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného alebo materského.

Odsek 3

Zamestnávateľ je platiteľom poistného aj povinných príspevkov do II. piliera za zamestnanca, ktorý je zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení.

Zamestnanec musí byť povinne dôchodkovo poistený podľa zákona o sociálnom poistení, aby zamestnávateľ mal povinnosť za neho platiť príspevky do II. piliera.

Poznámka

Ustanovenie § 140 ods. 1 zákona o sociálnom poistení určuje situácie, kedy zamestnanec neplatí poistné, a to najmä v období, kedy nemá príjem, z ktorého by sa poistné vypočítavalo, a to napr. neplatené voľno, PN nad limit, počas obdobia, kedy sa nepovažuje za zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, alebo ak ide o vylúčené obdobia, ako napr. rodičovská dovolenka s dávkou, dlhodobá PN atď. Ak zamestnanec nemá povinnosť platiť poistné podľa § 140 ods. 1, napr. nemá vymeriavací základ, čiže príjem, potom ani zamestnávateľ nie je povinný platiť príspevky do II. piliera za tohto zamestnanca. Povinnosť zamestnávateľa je viazaná na existenciu vymeriavacieho základu zamestnanca.

Príklad

Zamestnanec je dlhodobo práceneschopný a nemá príjem. V tomto období neplatí poistné na dôchodkové poistenie podľa § 140 ods. 1. Zamestnávateľ za toto obdobie nie je povinný odvádzať príspevky do II. piliera. Toto ustanovenie zabezpečuje, aby zamestnávateľ neplatil príspevky do II. piliera vtedy, keď ich nemá z čoho vypočítať, teda keď zamestnanec nemá vymeriavací základ a sám neplatí poistné. Tým sa zachováva súlad medzi poistným do I. piliera a príspevkami do II. piliera.

Poznámka

Vylúčenie povinnosti platiť poistné podľa § 140 ods. 1 zákona o sociálnom poistení

Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti od jeho uznania za dočasne práceneschopného do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, v období, v ktorom mu trvá nárok na výplatu materského, by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1, od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, najdlhšie do 14. dňa potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania, v období, počas ktorého má nárok na výplatu rehabilitačného alebo rekvalifikačného, v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.

§ 26

Odvod príspevkov

(1) Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť príspevky, sú povinné príspevky odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Za štát odvádza povinné príspevky za osoby uvedené v § 21 ods. 2 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

(3) Za zamestnanca odvádza dobrovoľné príspevky jeho zamestnávateľ, ak sa na tom so zamestnancom dohodol.

Komentár k § 26

Odvod príspevkov znamená povinnosť platiteľa príspevkov, a to napr. zamestnávateľa, SZČO, štátu, Sociálnej poisťovne alebo sporiteľa, uhradiť povinné alebo dobrovoľné príspevky na účet dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS), s ktorou má sporiteľ uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení.

Odvod príspevkov znamená samotný proces zaplatenia povinných alebo dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, čiže II. pilier, teda z účtu platiteľa na účet DSS cez Sociálnu poisťovňu.

Odvod príspevkov je právne záväzný úkon, pri ktorom platiteľ uhrádza príspevky za sporiteľa, či už ide o zamestnávateľa, SZČO, štát, Sociálnu poisťovňu alebo samotného sporiteľa, v zákonom stanovenej lehote a forme s cieľom ich priradenia na osobný účet sporiteľa v DSS.

Zásady odvodu príspevkov

– príspevky sa odvádzajú mesačne – dohodnuté alebo zákonné príspevky sa odvádzajú za každý kalendárny mesiac,

– lehota na odvod – je rovnaká ako lehota na odvod poistného na dôchodkové poistenie podľa zákona o sociálnom poistení, napr. zvyčajne do 8. dňa nasledujúceho mesiaca,

– miesto odvodu – príspevky sa odvádzajú na účet Sociálnej poisťovne, ktorá ich následne prerozdelí dôchodkovej správcovskej spoločnosti príslušnej podľa identifikácie sporiteľa,

– zodpovednosť za správnosť – platiteľ, napr. zamestnávateľ alebo SZČO, je zodpovedný za správne určenie výšky a identifikáciu platby, napr. na základe rodného čísla sporiteľa.

Odvod príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

Platiteľ príspevkov	Za koho sa odvádzajú príspevky	Lehota na odvod	Poznámka
Zamestnávateľ	Zamestnanec	Do 8. dňa nasledujúceho mesiaca	Z výmeru zamestnanca (vymeriavací základ)
SZČO (povinne dôchodkovo poistená osoba)	Sama za seba	Do 8. dňa nasledujúceho mesiaca	Z vymeriavacieho základu určeného podľa podaného daňového priznania
Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba	Sama za seba	Do 8. dňa nasledujúceho mesiaca	Len ak má uzatvorenú zmluvu o dôchodkovom sporení a platí dobrovoľne
Sociálna poisťovňa	Osoby, za ktoré ju zákon zaväzuje (napr. počas PN)	Podľa predpisov o sociálnom poistení	Napr. osoby na PN, poberatelia úrazovej renty, matky na materskej
Štát (prostredníctvom Sociálnej poisťovne)	Osoby podľa § 21 ods. 2 zákona (napr. materská dovolenka)	Do konca mesiaca, za ktorý sa príspevky platia	Platí za osoby v tzv. ochrannej kategórii (napr. rodičia, študenti, ZŤP)
Sporiteľ (fyzická osoba)	Sám sebe (dobrovoľné príspevky)	Podľa zmluvy s DSS	Len ak sa sám rozhodol prispievať nad rámec zákonnej povinnosti

Odvod sa vykonáva prostredníctvom Sociálnej poisťovne, ktorá následne príspevky prerozdeľuje do príslušnej DSS. Príspevky sa musia správne identifikovať, napr. rodným číslom sporiteľa, mesiacom, na ktorý sa vzťahujú. Neodvedenie príspevkov v zákonnej lehote môže viesť k penále a poškodeniu nároku sporiteľa.

Všeobecná povinnosť fyzických aj právnických osôb odvádzať príspevky na starobné dôchodkové sporenie

Ustanovenie v odseku 1 stanovuje všeobecnú povinnosť fyzických aj právnických osôb odvádzať príspevky na starobné dôchodkové sporenie, čiže II. pilier, ak im takáto povinnosť vyplýva zo zákona. Ide najmä o tieto kategórie:

– fyzické osoby – zamestnanci (prostredníctvom zamestnávateľa), samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), dobrovoľne dôchodkovo poistené osoby (ak si dohodli účasť), sporitelia, ktorí si platia dobrovoľné príspevky,

– právnické osoby – najčastejšie zamestnávatelia, ktorí sú povinní odvádzať príspevky za svojich zamestnancov zúčastnených na starobnom dôchodkovom sporení.

Poznámka

Ustanovenie vytvára priestor pre výnimky, ktoré sú výslovne upravené zákonom. Napríklad ustanovenie § 25 zákona č. 43/2004 Z. z. vymedzuje situácie, kedy nevzniká povinnosť platiť príspevky, napríklad ak SZČO nemá povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie, ak zamestnanec nemá povinnosť platiť poistné, napr. počas materskej, ak ide o obdobie, za ktoré sa príspevky neplatia, napr. neaktívne obdobie dobrovoľného poistenia.

Každý subjekt, ktorému zákon priamo alebo nepriamo ukladá povinnosť platiť príspevky, má aj povinnosť ich odvádzať. Výnimky z tejto povinnosti musia byť výslovne uvedené v zákone, inak platí povinnosť odvádzať príspevky riadne a včas.

Výnimky z povinnosti platiť príspevky podľa § 25

Subjekt	Situácia, kedy nevzniká povinnosť platiť príspevky	Právny základ	Poznámka
SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba)	Ak nemá povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie	§ 140 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.	Napr. v prípade nízkych príjmov, ukončenia činnosti
Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba	Ak nie je povinná platiť poistné na dôchodkové poistenie	§ 140 ods. 3 zákona o sociálnom poistení	Týka sa napr. prerušenia dobrovoľného poistenia
Zamestnávateľ	Za zamestnanca, ktorý nie je povinný platiť poistné	§ 140 ods. 1 zákona o sociálnom poistení	Napr. počas rodičovskej dovolenky, keď zamestnanec nemá príjem

Tieto výnimky chránia osoby alebo zamestnávateľov pred odvodovou povinnosťou v situáciách, keď nie je príjem alebo vymeriavací základ, z ktorého by sa dali odvody vypočítať, osoba je vylúčená z dôchodkového poistenia, aj keď má formálne zmluvu o dôchodkovom sporení, napr. má prerušenú živnosť, keď zákon výslovne stanovuje, že v danom období sa poistné neplatí, a teda ani príspevky do II. piliera.

Zodpovednosť za technický odvod povinných príspevkov do II. piliera

Ustanovenie odseku 2 upravuje, kto je zodpovedný za technický odvod povinných príspevkov do II. piliera v prípadoch, keď platiteľom je štát.

– Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Ministerstvo vykonáva úlohu platiteľa, t. j. zabezpečuje odvod príspevkov do dôchodkovej správcovskej spoločnosti v mene štátu. Týka sa to osôb, za ktoré prispieva štát, ale ktoré samy nemajú príjem alebo neplatia odvody zo mzdy či živnosti.

Štát platí príspevky za osoby, ktoré sú zároveň poberateľmi dôchodkových dávok, napr. rodičovský príspevok, materské z nemocenského poistenia, opatrovatelia, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, osoby v evidencii na úrade práce, a to v určitých situáciách.

Sociálna poisťovňa oznámi osobe účasť na dôchodkovom poistení. Ministerstvo práce ako zástupca štátu vykoná platbu povinných príspevkov na účet dôchodkovej správcovskej spoločnosti sporiteľa. Výška príspevkov sa vypočítava z vymeriavacieho základu stanoveného podľa zákona o sociálnom poistení (§ 138 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Ak štát vystupuje ako platiteľ povinných príspevkov do II. piliera, faktický odvod vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Zabezpečuje tým účasť určitých sociálne chránených skupín na dôchodkovom sporení aj v obdobiach, keď nemajú vlastný vymeriavací základ.

Kategórie osôb, za ktoré platí štát povinné príspevky

Kategória osoby	Právny základ	Príklad zo života
Osoba, ktorá poberá rodičovský príspevok	§ 128 zákona č. 461/2003 Z. z.	Rodič na rodičovskej dovolenke po skončení materskej
Osoba, ktorá poberá materské (z nemocenského poistenia)	§ 128 zákona č. 461/2003 Z. z.	Matka zamestnaná alebo SZČO, ktorá čerpá materskú dávku
Osoba, ktorá osobne a celodenne opatruje dieťa do 6 rokov alebo do 18 rokov (ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav)	§ 128 zákona č. 461/2003 Z. z.	Rodič, ktorý nepracuje a stará sa o ťažko zdravotne postihnuté dieťa
Opatrovateľ osoby s ŤZP – poskytujúci opatrovanie na základe rozhodnutia	§ 128 zákona č. 461/2003 Z. z.	Rodinný príslušník, ktorý opatruje svojho rodiča
Osoba v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi	§ 128 zákona č. 461/2003 Z. z.	Nezamestnaný s dávkou a aktivačným príspevkom
Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá poberá príspevok na osobnú asistenciu a zároveň si vykonáva osobnú asistenciu sama	§ 128 zákona č. 461/2003 Z. z.	Osoba na vozíku, ktorá si podľa zákona môže asistovať sama
Osoba vykonávajúca osobnú asistenciu osobe s ŤZP	§ 128 zákona č. 461/2003 Z. z.	Osobný asistent na dohodu
Študent doktorandského štúdia v dennej forme počas denného štúdia	§ 128 zákona č. 461/2003 Z. z.	Interný doktorand
Osoba, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa zákona o sociálnych službách	§ 128 zákona č. 461/2003 Z. z.	Opatrovateľ starého rodiča

Všetky tieto osoby musia byť zúčastnené na starobnom dôchodkovom sporení (mať II. pilier). Výška príspevkov sa vypočíta z tzv. fiktívneho vymeriavacieho základu (napr. životné minimum alebo iná pevne určená suma). Príspevky platí štát cez ministerstvo práce, ktoré zabezpečí ich prevod do dôchodkovej správcovskej spoločnosti sporiteľa.

Dobrovoľné príspevky do starobného dôchodkového sporenia (II. piliera)

Podľa odseku 3 sú to príspevky, ktoré zamestnanec môže platiť nad rámec povinných príspevkov, aby si zvýšil svoj budúci dôchodok.

Zamestnávateľ môže preberať úlohu platiteľa týchto dobrovoľných príspevkov za svojho zamestnanca, ale iba ak sa so zamestnancom na tom dohodne.

Dohoda o platení dobrovoľných príspevkov musí byť teda výslovná, môže byť súčasťou pracovnej alebo inej zmluvy.

Zamestnanec nemusí platiť dobrovoľné príspevky sám, ak chce, aby ich za neho platil zamestnávateľ. Zamestnávateľ tak môže motivovať zamestnancov formou zvýhodneného dôchodkového sporenia. Takáto dohoda tiež znamená, že dobrovoľné príspevky sa automaticky strhávajú a odvádzajú zo mzdy zamestnanca zamestnávateľom.

Dobrovoľné príspevky teda nie sú povinné. Platbu dobrovoľných príspevkov za zamestnanca môže zabezpečiť zamestnávateľ len na základe dohody so zamestnancom.

Dohoda môže byť formálna a mala by byť jasne zdokumentovaná.

§ 27

Platenie povinných príspevkov
a ich postupovanie

(1) Povinné príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Na zhodnocovanie dočasne voľných finančných prostriedkov, ktorými sú povinné príspevky, sa nepoužije osobitný predpis.³³⁾

(2) Sociálna poisťovňa postupuje povinné príspevky a penále na účet nepriradených platieb dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou má sporiteľ uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, ak v odsekoch 3 a 4 nie je ustanovené inak.

[Dňom 1. januára 2029 v § 27 ods. 2 sa slová „účet nepriradených platieb“ nahrádzajú slovami „bežný účet nepriradených platieb (ďalej len „účet nepriradených platieb“)“.]

(3) Sociálna poisťovňa nepostupuje povinné príspevky a penále odo dňa vydania certifikátu do dňa skončenia záväznosti ponúk vyhotovených sporiteľovi cez ponukový systém.

(4) Sociálna poisťovňa povinné príspevky a penále nepostúpené podľa odseku 3

a) postupuje na účet nepriradených platieb dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou sporiteľ uzatvoril dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom,

b) postupuje poistiteľovi, s ktorým sporiteľ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku, na základe ktorej vypláca doživotný starobný dôchodok alebo doživotný predčasný starobný dôchodok, ak niet dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa písmena a),

c) postupuje poistiteľovi, s ktorým sporiteľ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku, na základe ktorej vypláca dočasný starobný dôchodok alebo dočasný predčasný starobný dôchodok, ak niet dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa písmena a) a ani poistiteľa podľa písmena b),

d) postupuje na účet nepriradených platieb dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou má sporiteľ uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, odo dňa, ktorý nasleduje po dni, v ktorom skončila záväznosť ponúk vyhotovených sporiteľovi cez ponukový systém, ak niet dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa písmena a) a ani poistiteľa podľa písmena b) alebo písmena c),

e) vyplatí fyzickej osobe, za ktorú boli zaplatené, ak niet dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa písmena a) alebo písmena d) a ani poistiteľa podľa písmena b) alebo písmena c).

[Dňom 1. januára 2029 V § 27 odseky 3 a 4 znejú:

(3) Ak niet dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa odseku 2, Sociálna poisťovňa postupuje povinné príspevky a penále poistiteľovi, s ktorým sporiteľ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku.

(4) Ak niet dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa odseku 2 a ani poistiteľa podľa odseku 3, Sociálna poisťovňa vyplatí povinné príspevky a penále fyzickej osobe, za ktorú boli zaplatené.]

(5) Povinné príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici podľa odseku 1 za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(6) Ak sporiteľovi trvala účasť na starobnom dôchodkovom sporení len časť kalendárneho mesiaca, povinné príspevky sa platia len za túto časť. Na určenie vymeriavacieho základu na platenie povinných príspevkov platí § 23 ods. 4 rovnako.

(7) Povinné príspevky sa môžu zaplatiť aj dodatočne za obdobie, za ktoré fyzická osoba môže zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie dodatočne podľa osobitného predpisu.³⁴⁾

(8) Samostatne zárobkovo činná osoba povinne dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu³⁾ zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení platí povinné príspevky z vymeriavacieho základu zmeneného na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného výmeru odo dňa, od ktorého platí poistné z vymeriavacieho základu zmeneného na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru podľa osobitného predpisu.³⁵⁾

(9) Ak dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba podľa osobitného predpisu³⁾ zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení zmení vymeriavací základ, povinné príspevky sa platia zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa zmena vymeriavacieho základu písomne oznámila Sociálnej poisťovni.

(10) Povinné príspevky sa platia

a) bezhotovostným prevodom,

b) poštovým poukazom.

Komentár k § 27

Platenie povinných príspevkov a ich postupovanie

– Povinnosť platenia príspevkov

Fyzické a právnické osoby, ktoré sú povinné platiť príspevky do starobného dôchodkového sporenia, čiže do II. piliera, sú zároveň povinné tieto príspevky pravidelne platiť v stanovenej výške a lehote.

– Spôsob platenia

Príspevky sa platia spôsobom a v termínoch určených zákonom alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré upravujú platby poistného na sociálne poistenie.

– Postupovanie príspevkov

Po prijatí príspevkov ich príslušný platiteľ, ako napríklad Sociálna poisťovňa alebo iný správca, bezodkladne odovzdá dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou je sporiteľ v starobnom dôchodkovom sporení zmluvne viazaný.

Ak zákon o starobnom dôchodkovom sporení alebo iný právny predpis nestanovuje inak, platí táto povinnosť a postupovanie príspevkov podľa štandardného režimu.

Platba príspevkov

Podľa odseku 1 povinné príspevky do starobného dôchodkového sporenia sa zasielajú na špeciálny účet Sociálnej poisťovne vedený v Štátnej pokladnici. Tým je zabezpečené, že finančné prostriedky sú riadne sledované a spravované štátnou inštitúciou.

– Dočasne voľné finančné prostriedky

V čase medzi prijatím týchto príspevkov a ich odvedením dôchodkovým správcovským spoločnostiam môžu byť tieto finančné prostriedky považované za dočasne voľné.

– Zhodnocovanie finančných prostriedkov

Avšak na takéto dočasne voľné finančné prostriedky sa nepoužije zákon o štátnej pokladnici, ktorý štandardne upravuje pravidlá zhodnocovania a správy finančných prostriedkov v štátnej pokladnici.

Toto ustanovenie znamená, že štát nemôže tieto dočasne voľné príspevky investovať alebo zhodnocovať podľa pravidiel štátnej pokladnice, ale musí ich spravovať inak, najmä s ohľadom na ich určenie, t. j. teda zabezpečiť ich bezpečný a presný prevod dôchodkovým správcovským spoločnostiam.

Príspevky sú evidované na účte Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, no ich dočasná finančná správa nepodlieha bežným pravidlám zhodnocovania podľa zákona o štátnej pokladnici, aby sa zabezpečila ich bezpečnosť a promptný prevod do II. piliera.

Poznámka

Podľa zákona o štátnej pokladnici klient uskutočňuje výber a vklad finančných prostriedkov v hotovosti v Národnej banke Slovenska, banke, pobočke zahraničnej banky alebo v poštovom podniku spôsobom dohodnutým v zmluve.

Úloha Sociálnej poisťovne

Podľa odseku 2 Sociálna poisťovňa plní funkciu sprostredkovateľa pri správe povinných príspevkov do starobného dôchodkového sporenia, čiže do II. piliera. Príspevky vyberá a následne ich odovzdáva dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS), s ktorou má sporiteľ uzatvorenú zmluvu.

– Účet nepriradených platieb

Povinné príspevky a prípadné penále (napr. za oneskorené platby) sa na začiatku pripisujú na tzv. účet nepriradených platieb v dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Tento účet slúži ako dočasné miesto, kým sa príspevky správne nepriradia ku konkrétnemu sporiteľovi.

– Priradenie platieb

Keď dôchodková správcovská spoločnosť identifikuje platbu ako spojenú s konkrétnym sporiteľom, príspevky sú správne zaradené do jeho individuálneho dôchodkového účtu.

V ustanovení sa odkazuje na možné výnimky, ktoré môžu upravovať iný spôsob postupu príspevkov alebo penále, napríklad situácie, keď sporiteľ nemá zmluvu alebo sú iné špecifické okolnosti. Sociálna poisťovňa odovzdáva povinné príspevky a penále na účet DSS.

Príspevky sa teda najskôr ukladajú na účet nepriradených platieb, kým sú správne identifikované a priradené sporiteľovi. Uvedený mechanizmus zabezpečuje presnosť a transparentnosť v evidencii príspevkov v II. pilieri.

! Upozornenie

Znenie odseku 2 od roku 2029

V ustanovení § 27 ods. 2 sa slová „účet nepriradených platieb“ nahrádzajú slovami „bežný účet nepriradených platieb (ďalej len „účet nepriradených platieb“).

Certifikát

– Dátum vydania certifikátu

Certifikát podľa odseku 3 potvrdzuje ukončenie aktívneho obdobia sporenia v II. pilieri a začiatok obdobia, kedy sporiteľ môže využívať vyplácanie dôchodku alebo iné formy ukončenia sporenia.

– Záväznosť ponúk cez ponukový systém

Ponukový systém je centrálny informačný systém, prostredníctvom ktorého sporiteľ dostáva a vyhodnocuje ponuky na vyplácanie dôchodku alebo uzavretie zmluvy o poistení dôchodku.

– Zastavenie postupovania príspevkov

Po vydaní certifikátu až do skončenia obdobia, počas ktorého sú ponuky záväzné, a teda sporiteľ má možnosť rozhodnúť sa a uzavrieť zmluvu o dôchodkovom poistení alebo dohode o vyplácaní dôchodku, Sociálna poisťovňa nepostupuje ani neposiela žiadne ďalšie povinné príspevky ani penále na účet dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Uvedený mechanizmus zabezpečuje, že v období medzi ukončením aktívneho sporenia a finálnym rozhodnutím sporiteľa sa finančné prostriedky nepresúvajú, čím sa predišlo duplicitnému alebo nesprávnemu pripísaniu príspevkov a zabezpečí sa správna administrácia vyplácania dôchodku.

Od vydania certifikátu až do skončenia záväznosti ponúk prostredníctvom ponukového systému Sociálna poisťovňa dočasne zastavuje prevody príspevkov a penále.

Tento časový úsek slúži na to, aby sporiteľ mohol rozhodnúť o spôsobe vyplácania dôchodku bez komplikácií s ďalšími príspevkami.

Proces ukončenia sporenia a vyplácania dôchodku v starobnom dôchodkovom sporení

– Aktívne sporenie do vydania certifikátu

Sporiteľ pravidelne platí povinné alebo dobrovoľné príspevky, ktoré sú pripisované na jeho dôchodkový účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS). DSS spravuje finančné prostriedky a zhodnocuje ich podľa zmluvy.

– Vydanie certifikátu podľa § 45

Certifikát sa vydáva sporiteľovi, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a splnil podmienky na ukončenie aktívneho sporenia. Certifikát potvrdzuje koniec aktívneho sporenia a začína obdobie, kedy sporiteľ môže požiadať o vyplácanie dôchodku.

– Ponukový systém a záväznosť ponúk podľa § 46d

Po vydaní certifikátu sporiteľ dostáva cez centrálny informačný ponukový systém ponuky od dôchodkových správcovských spoločností a poistiteľov na vyplácanie dôchodku rôznymi spôsobmi, ako napr. doživotný dôchodok, programový výber. Počas trvania záväznosti týchto ponúk, čiže lehoty, v ktorej sporiteľ môže ponuky akceptovať alebo odmietnuť, Sociálna poisťovňa nepostupuje ďalšie príspevky a penále.

– Uzavretie zmluvy o poistení dôchodku alebo dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom

Sporiteľ si vyberie jednu z ponúk a uzatvorí zmluvu so zvoleným poistiteľom alebo DSS. Od tohto momentu sa príspevky už neplatia, ale začne sa vyplácanie dohodnutého dôchodku.

– Sporiteľ nezvolí žiadnu z ponúk

V prípade, že sporiteľ neuzatvorí zmluvu alebo dohodu do konca lehoty, môže pokračovať platenie dobrovoľných príspevkov alebo sa príspevky dodatočne doplácajú. Sporiteľ môže tiež získať späť svoje prostriedky iným spôsobom podľa zákona.

Uvedený proces zabezpečuje plynulé ukončenie aktívneho sporenia a prechod na obdobie vyplácania dôchodku. Ponukový systém dáva sporiteľovi možnosť vybrať si najvhodnejší spôsob dôchodku. Zastavenie odvodu príspevkov medzi vydaním certifikátu a skončením záväznosti ponúk chráni pred nesprávnym priraďovaním príspevkov.

! Upozornenie

Znenie odseku 3 od roku 2029

Ak niet dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa odseku 2, Sociálna poisťovňa postupuje povinné príspevky a penále poistiteľovi, s ktorým sporiteľ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku.

Postup povinných príspevkov a penále

Ustanovenie odseku 4 upravuje, ako Sociálna poisťovňa naloží s povinnými príspevkami a prípadným penále, ktoré neboli postúpené podľa bežného postupu, podľa § 27 ods. 3, teda po vydaní certifikátu a počas alebo po skončení obdobia záväznosti ponúk na vyplácanie dôchodku.

– Postúpenie na účet nepriradených platieb DSS pri dohode o programovom výbere

Ak sporiteľ uzatvoril dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, Sociálna poisťovňa prevedie tieto príspevky a penále na účet nepriradených platieb tejto DSS.

Tento účet slúži na správu prostriedkov, ktoré nie sú ešte jednoznačne priradené k vyplácaniu dôchodku, napríklad čakajú na spracovanie alebo ďalšie rozhodnutia.

– Postúpenie poistiteľovi vyplácajúcemu doživotný dôchodok

Ak sporiteľ nemá dohodu o programovom výbere s DSS, ale má zmluvu s poistiteľom o vyplácaní doživotného starobného alebo doživotného predčasného dôchodku, Sociálna poisťovňa postúpi príspevky tomuto poistiteľovi. Tým sa zabezpečí financovanie doživotného dôchodku podľa uzatvorenej zmluvy.

– Postúpenie poistiteľovi vyplácajúcemu dočasný dôchodok

V prípade, že sporiteľ nemá ani dohodu o programovom výbere, ani zmluvu na doživotný dôchodok, ale má zmluvu na dočasný starobný alebo dočasný predčasný dôchodok, príspevky sa postúpia tomuto poistiteľovi. Dočasné dôchodky sú vyplácané počas obmedzeného obdobia, preto je potrebné aj na tieto príspevky dohliadať.

– Postúpenie na účet nepriradených platieb DSS po skončení záväznosti ponúk

Ak sporiteľ nemá žiadnu z vyššie uvedených dohôd alebo zmlúv, ale má stále zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení s DSS, Sociálna poisťovňa postúpi príspevky na účet nepriradených platieb tejto DSS, a to odo dňa nasledujúceho po skončení záväznosti ponúk cez centrálny informačný ponukový systém. Toto ustanovenie chráni prostriedky sporiteľa počas obdobia, kým sa nerozhodne o spôsobe vyplácania dôchodku.

– Vyplatenie fyzickej osobe

Ak neexistuje DSS, ktorá by mala dohodu o programovom výbere alebo zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, ani poistiteľ s platnou zmluvou o dôchodku, Sociálna poisťovňa vyplatí tieto príspevky a penále fyzickej osobe, za ktorú boli zaplatené. Tento mechanizmus je akýmsi záložným riešením, ktoré zabezpečuje, že peniaze neostanú nevyužité a vráti sa sporiteľovi.

Ustanovenie detailne upravuje postup, akým Sociálna poisťovňa spravuje príspevky a penále, ktoré sa nepostúpili v štandardnom režime, pričom zabezpečuje správne priradenie financií k príslušnému subjektu podľa dohody, zmluvy alebo stavu sporiteľa. Cieľom je maximálne chrániť práva sporiteľa a zabezpečiť správne a efektívne spravovanie jeho dôchodkových prostriedkov.

! Upozornenie

Znenie odseku 4 od roku 2029

Ak niet dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa odseku 2 a ani poistiteľa podľa odseku 3, Sociálna poisťovňa vyplatí povinné príspevky a penále fyzickej osobe, za ktorú boli zaplatené.

Základný princíp platenia povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

Upravený je znením odseku 5.

– Platba na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici

Povinné príspevky, ktoré majú byť odvádzané podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení, sa musia zasielať priamo na účet Sociálnej poisťovne, ktorý je vedený v rámci Štátnej pokladnice. Štátna pokladnica je centrálny účet verejných financií Slovenskej republiky, ktorý spravuje príjmy a výdavky štátu. Tento mechanizmus zaisťuje transparentnosť a kontrolu nad finančnými prostriedkami, ktoré sú určené na dôchodkové sporenie.

– Platba za kalendárny mesiac pozadu

Príspevky sa platia za uplynulý kalendárny mesiac, teda pozadu. Napríklad, príspevky za január sa zaplatia v termíne stanovenom zákonom v nasledujúcom mesiaci, napr. februári. Tento systém umožňuje správne vyúčtovanie príjmov a výdavkov, pretože príjem z príslušného mesiaca je už známy a môže byť správne vypočítaný.

– Výnimka

Základné pravidlo platby pozadu platí, pokiaľ nie je v zákone alebo inom právnom predpise explicitne uvedené iné pravidlo pre konkrétne prípady. Niektoré špecifické situácie alebo kategórie poistencov môžu mať upravené odlišné termíny alebo spôsoby platenia príspevkov. Napríklad, môže ísť o špeciálne pravidlá pre zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby alebo štát.

Uvedený princíp zabezpečuje systematický a pravidelný tok finančných prostriedkov na financovanie starobného dôchodkového sporenia. Platba pozadu umožňuje správcom dôchodkového sporenia, čiže Sociálnej poisťovni, efektívne spracovať a evidovať príspevky za každé konkrétne obdobie. Súčasne tak vzniká jasný časový rámec pre platiteľov, kedy musia svoje príspevky zaplatiť.

Účasť na sporení len časť mesiaca

Ustanovenie odseku 6 rieši situáciu, keď sporiteľ, čiže poistník, bol zapojený do starobného dôchodkového sporenia len určitý čas počas kalendárneho mesiaca, nie celý mesiac. Môže ísť napríklad o začatie sporenia uprostred mesiaca alebo ukončenie sporenia pred koncom mesiaca. V takom prípade sa povinné príspevky neplatia za celý kalendárny mesiac, ale len proporcionálne za tú časť mesiaca, počas ktorej bola účasť na sporení aktívna.

– Proporcionálny výpočet príspevkov

Príspevky sa teda pomerne krátia podľa počtu dní, počas ktorých bol sporiteľ zapojený do sporenia. Toto zabezpečuje spravodlivý a presný výpočet povinných príspevkov, ktorý odráža skutočnú dĺžku účasti na sporení.

– Odvolanie na ustanovenie § 23 ods. 4

Ustanovenie upravuje podrobnejšie pravidlá a metódu výpočtu vymeriavacieho základu pri častiach mesiaca a stanovuje spôsob úpravy a zaokrúhľovania základov.

Poznámka

Použitie ustanovenia § 23 ods. 4 znamená, že spôsob výpočtu a zaokrúhľovania príspevkov za časť mesiaca je rovnaký, ako je to ustanovené pre vymeriavací základ pri platení poistného v sociálnom poistení. To zabezpečuje jednotný a konzistentný prístup k výpočtu finančných povinností.

Ustanovenie zaručuje, že sporiteľ neplatí viac, než mu zákon prikazuje, a príspevky sú adekvátne dobe jeho skutočnej účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Výpočet príspevkov sa tak prispôsobuje individuálnej situácii a je spravodlivý.

Možnosť dodatočnej platby príspevkov

Ustanovenie odseku 7 upravuje možnosť, že povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie nie je potrebné uhradiť výlučne v bežných termínoch. Ak fyzická osoba z rôznych dôvodov nezaplatila povinné príspevky v stanovenom čase, zákon jej umožňuje tieto príspevky uhradiť dodatočne.

– Prepojenie s dodatočným platením poistného na dôchodkové poistenie

Dodatočná platba povinných príspevkov sa viaže na obdobie, počas ktorého je podľa zákona o sociálnom poistení dovolené zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie spätne. To znamená, že lehota a podmienky pre dodatočné platenie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sú v súlade s pravidlami pre dodatočné platenie poistného v sociálnom poistení. Takáto koordinácia zabezpečuje jednotný prístup a zabraňuje nejasnostiam pri dodatočných platbách.

Uvedený mechanizmus je dôležitý pre prípad, že fyzická osoba napríklad zabudla zaplatiť príspevky, mala problémy s výpočtom alebo iné prekážky. Umožňuje jej napraviť svoje nedoplatky a tým zabezpečiť, že jej starobné dôchodkové sporenie bude kompletné a príspevky zohľadnené pri výpočte dôchodku.

Dodatočné platenie príspevkov často môže viesť aj k úhrade príslušenstva, ako sú penále alebo úroky z omeškania, podľa pravidiel stanovených v zákone o sociálnom poistení. Preto je vhodné platiť príspevky včas, aby sa predišlo zvýšeným nákladom.

Ustanovenie poskytuje sporiteľom flexibilitu pri úhrade povinných príspevkov a umožňuje im doplniť si platby aj spätne v rámci zákonom povolených lehôt, čím zabezpečuje, že ich dôchodkové sporenie nebude poškodené nezaplatením príspevkov v pôvodných termínoch.

Poznámka

§ 142 odsek 3 zákona o sociálnom poistení

Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba mala prerušené poistenie podľa § 26, bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré sú povinne dôchodkovo poistené a zároveň sa zúčastňujú starobného dôchodkového sporenia

– Zmena vymeriavacieho základu

V súlade so znením odseku 8 vymeriavací základ je základ, z ktorého sa počítajú povinné príspevky na dôchodkové sporenie. Môže však dôjsť k jeho zmene, napríklad na základe dodatočného daňového priznania, ktoré upravuje pôvodné daňové priznanie a teda aj základ dane, z ktorého sa odvádzajú príspevky, alebo na základe dodatočného platobného výmeru vydaného Sociálnou poisťovňou, ktorý upravuje výšku poistného, ktoré má SZČO zaplatiť.

– Dátum platnosti zmeny

Povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie sa od tohto momentu platia z upraveného (zmeneného) vymeriavacieho základu. To znamená, že od dňa, kedy platí poistné z upraveného vymeriavacieho základu podľa zákona o sociálnom poistení, sa už príspevky nepočítajú z pôvodného, ale z upraveného základu.

Uvedený postup zabezpečuje súlad medzi platením príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a platením poistného v rámci sociálneho poistenia, čím sa predchádza nezrovnalostiam v odvodovej povinnosti SZČO.

Ak SZČO dodatočne zmení svoje daňové priznanie a tým aj vymeriavací základ, musí upraviť aj svoje povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie tak, aby zodpovedali novej výške základu. Rovnaký princíp platí, ak Sociálna poisťovňa vydá dodatočný platobný výmer.

Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá sa zúčastňuje starobného dôchodkového sporenia, platí svoje príspevky z aktuálne platného (aj po dodatočných úpravách) vymeriavacieho základu, čo zabezpečuje správnu a spravodlivú výšku príspevkov zodpovedajúcu reálnemu príjmu.

Poznámka

§ 142 odsek 4 zákona o sociálnom poistení

Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane zmení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po podaní dodatočného daňového priznania správcovi dane alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane.

Osoby, ktoré sú dobrovoľne dôchodkovo poistené a zároveň sa zúčastňujú na starobnom dôchodkovom sporení

– Zmena vymeriavacieho základu

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba podľa odseku 9 môže kedykoľvek zmeniť výšku svojho vymeriavacieho základu, teda sumu, z ktorej sa počítajú jej povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

– Písomné oznámenie

Zmenu vymeriavacieho základu je povinná písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. Toto oznámenie je nevyhnutné, aby bola zmena oficiálne zaznamenaná a aby sa mohli správne odvádzať príspevky.

– Termín platby príspevkov po zmene

Po tom, čo Sociálna poisťovňa dostane písomné oznámenie o zmene vymeriavacieho základu, platí sa zmenený vymeriavací základ od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie doručené. Napríklad, ak oznámenie bolo doručené v marci, nové príspevky sa budú platiť už od 1. apríla.

Uvedený postup zabezpečuje jasný a transparentný termín účinnosti zmeny, ktorý umožňuje Sociálnej poisťovni správne spracovať zmeny a vylučuje retroaktívne alebo nejasné obdobia platby príspevkov.

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže upraviť výšku svojich príspevkov zmenou vymeriavacieho základu, pričom táto zmena začne platiť od začiatku nasledujúceho kalendárneho mesiaca po tom, čo Sociálnej poisťovni túto zmenu písomne oznámi.

Bezhotovostný prevod

Znenie odseku 10 upravuje spôsob platby.

Najbežnejšia a preferovaná forma platby povinných príspevkov. Platba sa uskutočňuje elektronickým prevodom peňazí z bankového účtu platiteľa na účet Sociálnej poisťovne. Tento spôsob je rýchly, bezpečný a umožňuje presnú evidenciu platby. Pri platbe bezhotovostným prevodom sa zvyčajne používajú variabilné symboly alebo iné identifikátory, ktoré umožnia správne priradenie platby k konkrétnemu poistencovi alebo platiteľovi.

Poštový poukaz

Alternatívna možnosť platby, ktorá umožňuje zaplatiť povinné príspevky na pošte. Poukaz je vyplnený s potrebnými údajmi, a to príjemca, suma, variabilný symbol a pod., a poštou sa odosiela platba na účet Sociálnej poisťovne. Tento spôsob je vhodný pre tých, ktorí nemajú možnosť alebo preferujú platbu cez bankový účet.

Povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie sa platia buď bezhotovostným prevodom z bankového účtu, alebo prostredníctvom poštového poukazu. Obidva spôsoby zabezpečujú oficiálnu úhradu príspevkov, pričom bezhotovostný prevod je moderný, efektívny a preferovaný spôsob platby.

§ 28

Splatnosť povinných
príspevkov

(1) Povinné príspevky sú splatné v deň splatnosti poistného podľa osobitného predpisu.³⁾

(2) Ak sa platba povinných príspevkov na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici podľa § 27 ods. 1 uskutočnila oneskorene, povinné príspevky sa považujú za zaplatené včas, ak

a) pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu je uvedený posledný deň splatnosti povinných príspevkov podľa odseku 1,

b) pri platení poštovým poukazom sa povinné príspevky poukázali v posledný deň ich splatnosti podľa odseku 1.

Komentár k § 28

Povinné príspevky sa platia za kalendárny mesiac pozadu a ich splatnosť je do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak zákon neustanovuje inak.

To znamená, že príspevky, ktoré sa vzťahujú na určitý mesiac, napr. marec, sa musia uhradiť do 20. apríla. Platba sa teda vykonáva po uplynutí daného kalendárneho mesiaca, čiže pozadu. Tento termín platí pre všetkých platiteľov, pokiaľ zákon neustanovuje iný termín.

Znenie ustanovenia znamená, že termín splatnosti povinných príspevkov do starobného dôchodkového sporenia je viazaný na rovnaký deň, kedy je splatné poistné podľa zákona o sociálnom poistení.

Význam a dôsledky

Povinné príspevky sa neplatia samostatne podľa vlastných pravidiel, ale harmonizujú sa s termínom platby poistného sociálneho poistenia. To zabezpečuje jednotný a koordinovaný proces platenia príspevkov, čo zjednodušuje administratívu pre platiteľov i pre Sociálnu poisťovňu. V praxi to znamená, že ak je poistné na sociálne poistenie splatné napríklad do 20. dňa nasledujúceho mesiaca, rovnaký termín platí aj pre povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

Nedodržanie tohto termínu vedie k oneskoreným platbám, ktoré môžu mať za následok vznik penále alebo sankcií. Tento spôsob zjednocuje a zjednodušuje proces platenia pre všetky subjekty zúčastnené na dôchodkovom sporení. Celkovo tak táto úprava prispieva k efektívnejšiemu a prehľadnejšiemu systému platenia povinných príspevkov.

Pravidlá pre uznanie včasného zaplatenia povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

Znenie odseku 2 upravuje pravidlá pre uznanie včasného zaplatenia povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, že platba dorazí na účet Sociálnej poisťovne oneskorene.

Aj keď sa platba na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici fyzicky pripíše po termíne splatnosti, povinné príspevky sa môžu považovať za zaplatené včas za podmienok uvedených v texte.

– Podmienky pri bezhotovostnom prevode

Platba sa považuje za včasnú, ak dátum prevodu uvedený v platobnom príkaze je posledný deň splatnosti príspevkov. To znamená, že ak platiteľ zadal platobný príkaz a systém banky eviduje dátum prevodu ku koncu splatnosti, Sociálna poisťovňa uzná platbu ako včasnú aj keby fyzicky peniaze dorazili neskôr.

– Podmienky pri platbe poštovým poukazom

Platba sa považuje za včasnú, ak bol poštový poukaz odoslaný alebo podaný na pošte posledný deň splatnosti príspevkov. Dátum podania poukazu je rozhodujúci, nie dátum pripísania platby.

Uvedený prístup chráni platiteľov pred penalizáciami v prípade, že z dôvodu bankových alebo poštových procesov dôjde k oneskoreniu pripísania platby na účet Sociálnej poisťovne. Zároveň vyzýva platiteľov, aby dodržali termín zadania platby u banky alebo podania na pošte, čím sa predchádza sporom o oneskorené platby. Ak platiteľ splní tieto formálne podmienky, platba sa bude považovať za včasnú, čím sa vyhne prípadným sankciám alebo penále za oneskorenie.

§ 28a

Vrátenie povinných príspevkov a penále

(1) Ak Sociálna poisťovňa postúpila dôchodkovej správcovskej spoločnosti povinné príspevky vo vyššej sume, ako mala postúpiť, zúčtuje sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi postúpenou sumou povinných príspevkov a správnou sumou povinných príspevkov so sumou povinných príspevkov, ktoré postúpi po zistení tejto skutočnosti.

(2) Sociálna poisťovňa je povinná elektronickými prostriedkami vyžiadať od dôchodkovej správcovskej spoločnosti vrátenie povinných príspevkov, ktoré boli za sporiteľa postúpené bez právneho dôvodu, ak

a) sporiteľovi do 1 roka od zániku jeho účasti na starobnom dôchodkovom sporení nevznikla nová účasť na starobnom dôchodkovom sporení alebo

b) sporiteľ dovŕšil 53 rokov veku.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná do piatich pracovných dní odo dňa, v ktorom sa dozvedela o smrti sporiteľa, oznámiť elektronickými prostriedkami túto skutočnosť Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa je povinná do 90 dní odo dňa, v ktorom sa dozvedela o smrti sporiteľa, elektronickými prostriedkami vyžiadať od dôchodkovej správcovskej spoločnosti vrátenie povinných príspevkov, ktoré boli za zomretého sporiteľa postúpené bez právneho dôvodu, oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, že postúpi povinné príspevky alebo že neeviduje povinné príspevky postúpené bez právneho dôvodu. Dôchodková správcovská spoločnosť bezodkladne po doručení žiadosti Sociálnej poisťovne podľa druhej vety vráti povinné príspevky, ktoré boli vyžiadané podľa druhej vety, z majetku zodpovedajúceho aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu zomretého sporiteľa ku dňu, v ktorom sa dôchodková správcovská spoločnosť dozvedela o smrti sporiteľa.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bezodkladne od doručenia žiadosti Sociálnej poisťovne podľa odseku 2 previesť z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu rovnajúcu sa súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných na osobný dôchodkový účet sporiteľa z povinných príspevkov postúpených bez právneho dôvodu a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky zo dňa, ktorý predchádza dňu prevodu, a to z vlastného majetku dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Ak je na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa počet dôchodkových jednotiek nižší ako počet dôchodkových jednotiek pripísaných z povinných príspevkov postúpených bez právneho dôvodu, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bezodkladne od doručenia žiadosti Sociálnej poisťovne podľa odseku 2 previesť z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu zo dňa, ktorý predchádza dňu prevodu.

(5) Po uplynutí 90 dní odo dňa, v ktorom sa Sociálna poisťovňa dozvedela o smrti sporiteľa, nemôže žiadať od dôchodkovej správcovskej spoločnosti vrátenie povinných príspevkov postúpených bez právneho dôvodu.

(6) Na vrátenie penále podľa osobitného predpisu^36a) odseky 1 až 5 platia rovnako.

Komentár k § 28a

Uvedené ustanovenie upravuje vrátenie povinných príspevkov a penále v prípade, že došlo k ich nesprávnemu alebo nadmernému zaplateniu.

Základné informácie o vrátení povinných príspevkov a penále

Vrátenie povinných príspevkov môže nastať, ak boli tieto príspevky zaplatené omylom, duplicitne, alebo ak vznikla povinnosť zaplatiť ich nižšia než bola skutočne zaplatená.

Rovnako sa vráti penále, ktoré bolo zaplatené v súvislosti s oneskorením alebo iným porušením povinností, ak sa preukáže, že zaplatené penále nebolo oprávnené. Nárok na vrátenie vzniká na základe žiadosti platiteľa, ktorá musí byť podaná v zákonom stanovenom termíne.

Vrátenie sa realizuje v súlade s postupmi a pravidlami stanovenými zákonom a príslušnými vykonávacími predpismi. Špecifiká, ako je lehota na podanie žiadosti o vrátenie a ďalšie podmienky, môžu byť podrobnejšie upravené v zákone alebo v súvisiacich právnych predpisoch.

Omylom postúpená vyššia suma povinných príspevkov

Znenie odseku 1 upravuje situáciu, keď Sociálna poisťovňa omylom postúpi dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) vyššiu sumu povinných príspevkov, než na akú má podľa zákona nárok.

V prípade, že Sociálna poisťovňa zistí, že povinné príspevky odvedené DSS boli vyššie ako mali byť, musí túto chybu napraviť.

Náprava spočíva v zúčtovaní, t. j. Sociálna poisťovňa odpočíta, čiže zúčtuje, rozdiel medzi sumou, ktorá bola omylom postúpená, a správnou sumou, ktorú mala postúpiť. Tento rozdiel sa započíta so sumou ďalších povinných príspevkov, ktoré Sociálna poisťovňa postúpi DSS po zistení omylu.

Týmto spôsobom sa zabezpečí korektnosť finančných tokov a eliminujú sa možné nesprávnosti vo vyplácaní alebo evidencii príspevkov. Uvedený mechanizmus tiež chráni DSS pred neoprávneným prijatím vyšších platieb a zabezpečuje, že finančné prostriedky sú správne rozdelené podľa zákonných pravidiel. Celkovo ide o mechanizmus korekcie, ktorý zabezpečuje presnosť a spravodlivosť pri prevode povinných príspevkov zo Sociálnej poisťovne na dôchodkové správcovské spoločnosti.

Príspevky postúpené bez právneho dôvodu

Ustanovenie odseku 2 upravuje situáciu, kedy Sociálna poisťovňa môže žiadať vrátenie povinných príspevkov od dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) za sporiteľa, ak tieto príspevky boli postúpené bez právneho dôvodu.

Sociálna poisťovňa má právnu povinnosť elektronicky vyžiadať od DSS vrátenie tých povinných príspevkov, ktoré boli za sporiteľa prevedené nesprávne alebo neoprávnene, čiže bez právneho dôvodu.

K takejto situácii môže dôjsť najmä v týchto prípadoch, a to ak sporiteľ prestal byť účastníkom starobného dôchodkového sporenia, a do jedného roka od zániku tejto účasti sa do systému neprihlásil znova, čiže nemá novú účasť.

K takejto situácii môže dôjsť aj v týchto prípadoch, ak sporiteľ dosiahol vek 53 rokov, čo je v zákone často hranica pre určité zmeny alebo ukončenie účasti v systéme starobného dôchodkového sporenia.

Vyžiadanie vrátenia príspevkov prebieha elektronickou formou, čo zabezpečuje rýchlejšiu a efektívnejšiu komunikáciu medzi Sociálnou poisťovňou a DSS. Tento postup slúži na ochranu verejných financií a zabezpečuje, že finančné prostriedky sú správne použité len pre oprávnené účely a osoby.

Sociálna poisťovňa má nárok vrátiť si neoprávnene postúpené príspevky od DSS v prípadoch, keď sporiteľ už nemá oprávnenie na účasť v starobnom dôchodkovom sporení, t. j. nemá novú účasť do 1 roka po zániku alebo dosiahol vek 53 rokov.

Takýmto spôsobom sa zabezpečuje správne využitie príspevkov a predchádza sa neoprávnenému zadržaniu finančných prostriedkov.

Smrť sporiteľa v systéme starobného dôchodkového sporenia

Znenie odseku 3 upravuje povinnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) a Sociálnej poisťovne v prípade smrti sporiteľa v systéme starobného dôchodkového sporenia.

– Povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti

DSS má zákonnú povinnosť do 5 pracovných dní od toho, ako sa dozvie o úmrtí sporiteľa, túto skutočnosť oznámiť Sociálnej poisťovni. Toto oznámenie sa uskutočňuje elektronicky, čím sa zabezpečuje rýchle a efektívne spracovanie informácie.

– Povinnosť Sociálnej poisťovne

Po prijatí oznámenia o smrti sporiteľa má Sociálna poisťovňa 90 dní na to, aby elektronickou formou vyžiadala od DSS vrátenie tých povinných príspevkov, ktoré boli za zomretého sporiteľa postúpené bez právneho dôvodu. Tiež je povinná DSS oznámiť, či tieto príspevky vráti alebo či neeviduje príspevky, ktoré by bolo potrebné vrátiť.

– Povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti po vyžiadaní

DSS je povinná bezodkladne vrátiť požadované povinné príspevky z majetku zodpovedajúceho aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu zomretého sporiteľa k dátumu, kedy sa DSS o smrti dozvedela.

Uvedený mechanizmus zabezpečuje, že finančné prostriedky, ktoré boli nesprávne postúpené za zomrelého sporiteľa, sa promptne vrátia Sociálnej poisťovni, ktorá tak môže zabrániť ich nesprávnemu využitiu. Elektronická komunikácia a stanovené lehoty prispievajú k efektívnemu a transparentnému správaniu dôchodkových príspevkov v prípade úmrtia sporiteľa.

Vrátenie povinných príspevkov, ktoré boli postúpené bez právneho dôvodu

Ustanovenie odseku 4 upravuje povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) v súvislosti s vrátením povinných príspevkov, ktoré boli postúpené bez právneho dôvodu.

– Povinnosť bezodkladného prevodu

DSS je povinná okamžite po obdržaní žiadosti od Sociálnej poisťovne previesť peniaze zo svojho bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Tento prevod sa realizuje z vlastných prostriedkov DSS, nie z majetku sporiteľa.

– Výpočet sumy na prevod

Suma na prevod sa určuje ako súčin dvoch veličín, a to počet dôchodkových jednotiek, ktoré boli pripísané na osobný dôchodkový účet sporiteľa z príspevkov postúpených bez právneho dôvodu a aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky z predchádzajúceho dňa, čiže pred dňom prevodu.

– Nižší počet jednotiek nižší

Ak počet dôchodkových jednotiek na účte sporiteľa je nižší než počet jednotiek pripísaných z nesprávne postúpených príspevkov, DSS musí previesť sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote celého osobného dôchodkového účtu sporiteľa z predchádzajúceho dňa. To znamená, že DSS nesie zodpovednosť za doplatenie rozdielu z vlastných zdrojov.

Znenie ustanovenia ustanovuje jasnú povinnosť DSS zabezpečiť nápravu pri nesprávnom postúpení príspevkov v plnej výške. DSS nesie finančné riziko za rozdiel medzi nesprávne pripísanými dôchodkovými jednotkami a aktuálnym stavom účtu sporiteľa, čím sa zabezpečuje ochrana záujmov Sociálnej poisťovne a štátu. Táto úprava tiež motivuje DSS na dôslednú kontrolu správnosti postúpení príspevkov a efektívne spravovanie fondov.

Právo žiadať vrátenie povinných príspevkov

Znenie odseku 5 ustanovuje časové obmedzenie, počas ktorého má Sociálna poisťovňa právo žiadať vrátenie povinných príspevkov od dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) v prípade smrti sporiteľa.

– Lehota 90 dní

Sociálna poisťovňa má presne 90 dní od momentu, keď sa dozvedela o smrti sporiteľa, aby podala žiadosť na vrátenie príspevkov, ktoré boli dôchodkovej správcovskej spoločnosti postúpené bez právneho dôvodu. Táto lehota je pevne stanovená a po jej uplynutí Sociálna poisťovňa už nemá právny nárok na vrátenie týchto prostriedkov.

– Účel lehoty

Lehota zabezpečuje právnu istotu a uzatvára možnosť spätnej finančnej korekcie po určitej dobe. Zamedzuje neustálemu žiadaniu o vrátenie príspevkov, čím prispieva k efektívnej správe a uzatváraniu finančných vzťahov medzi Sociálnou poisťovňou a DSS.

– Dôsledky pre Sociálnu poisťovňu

Po uplynutí tejto lehoty už Sociálna poisťovňa nemôže vymáhať vrátenie prostriedkov od DSS, čo môže mať finančné dôsledky najmä v prípade, ak k nesprávnemu postúpeniu príspevkov došlo a peniaze neboli včas vyžiadané.

– Motivácia na včasné konanie

Toto ustanovenie zároveň motivuje Sociálnu poisťovňu konať promptne po zistení smrti sporiteľa, aby využila možnosť vrátenia nesprávne postúpených prostriedkov.

Ustanovenie o 90-dňovej lehote predstavuje mechanizmus na ochranu právnej istoty a efektívnej správy finančných prostriedkov v systéme starobného dôchodkového sporenia, pričom vyzýva Sociálnu poisťovňu k operatívnemu konaniu v prípadoch úmrtia sporiteľa.

Odsek 6

Rovnaký postup ako v predchádzajúcich ustanoveniach sa uplatňuje aj na vrátenie penále.

Poznámka

Platenie penále podľa zákona o sociálnom poistení

Ak Sociálna poisťovňa nepostúpi príspevky na starobné dôchodkové sporenie na bežný účet nepriradených platieb príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti v lehote podľa § 226 ods. 1 písm. f) prvého bodu, je povinná bez zbytočného odkladu od zistenia ich výšky vypočítať a zaplatiť penále z dlžnej sumy príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za každý deň omeškania. Penále je vo výške jednej tristošesťdesiatpätiny základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa penále počíta.

ŠTVRTÁ ČASŤ
DÔCHODKY

DÔCHODKY

PRVÁ HLAVA
VECNÝ ROZSAH STAROBNÉHO
DÔCHODKOVÉHO SPORENIA

§ 29

(1) Zo starobného dôchodkového sporenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom vypláca starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok, a to formou

a) doživotného dôchodku,

b) dočasného dôchodku,

c) programového výberu.

(2) Zo starobného dôchodkového sporenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom vypláca pozostalostný dôchodok, a to

a) vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok,

b) sirotský dôchodok.

(3) Zo starobného dôchodkového sporenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom vypláca výnos z investovania majetku v dôchodkovom fonde (ďalej len „výnos z investovania“).

[Dňom 1. januára 2029 V § 27 odseky 3 a 4 znejú:

§ 29

Zo starobného dôchodkového sporenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom vypláca

a) starobný dôchodok,

b) predčasný starobný dôchodok a

c) výnos z investovania majetku v dôchodkovom fonde (ďalej len „výnos z investovania“).]

Komentár k § 29

Vecný rozsah starobného dôchodkového sporenia predstavuje súhrn práv, povinností, finančných prostriedkov a mechanizmov, ktoré sú predmetom starobného dôchodkového sporenia podľa platnej legislatívy. Ide o všetky zákonom upravené aspekty týkajúce sa spôsobu tvorby, správy, investovania a vyplácania dôchodkových úspor sporiteľa v rámci druhého piliera dôchodkového systému.

Konkrétnejšie zahŕňa:

– práva sporiteľa na tvorbu osobného dôchodkového účtu a na pripisovanie povinných príspevkov zo starobného dôchodkového sporenia,

– povinnosti a kompetencie dôchodkovej správcovskej spoločnosti v správe týchto prostriedkov,

– spôsoby a podmienky vyplácania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a výnosov z investícií,

– mechanizmy a pravidlá úpravy vymeriavacieho základu a platenia príspevkov,

– pravidlá týkajúce sa vrátenia príspevkov a riešenia mimoriadnych situácií, ako napr. smrť sporiteľa.

Vecný rozsah teda definuje, čo všetko spadá do oblasti starobného dôchodkového sporenia, ako aj podmienky a pravidlá, podľa ktorých sa dôchodkové sporenie realizuje.

Spôsoby vyplácania dôchodkových dávok zo starobného dôchodkového sporenia

Znenie odseku 1 upravuje spôsoby vyplácania dôchodkových dávok zo starobného dôchodkového sporenia, ktoré sú zabezpečené na základe pravidiel uvedených v príslušnom zákone. Starobné dôchodkové sporenie predstavuje časť dôchodkového systému, kde si sporiteľ počas aktívneho obdobia sporenia vytvára finančné úspory, z ktorých sa následne vypláca dôchodok.

Vyplácanie dôchodkov z tohto sporenia sa môže realizovať tromi formami:

– doživotný dôchodok

Ide o pravidelnú finančnú dávku vyplácanú sporiteľovi po celý zvyšok jeho života. Táto forma zabezpečuje stabilný príjem na dôchodku bez ohľadu na dĺžku prežitia.

– dočasný dôchodok

Ide o dôchodok vyplácaný len po vopred určené časové obdobie. Po uplynutí tejto doby dôchodkové vyplácanie skončí. Táto možnosť môže byť vhodná pre sporiteľov, ktorí chcú kombinovať vyplácanie dôchodku s inými príjmami alebo plánujú prechod do iného dôchodkového režimu.

– programový výber

Ide o flexibilný spôsob vyplácania, ktorý umožňuje sporiteľovi postupne vyberať finančné prostriedky z jeho dôchodkového sporenia podľa dohodnutého programu. Môže ísť o kombináciu pravidelných výberov a jednorazových výplat, ktorá umožňuje prispôsobiť vyplácanie aktuálnym potrebám sporiteľa.

Zákon teda stanovuje, že dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia môžu byť vyplácané niekoľkými spôsobmi, čo poskytuje sporiteľom možnosť zvoliť si formu, ktorá najlepšie vyhovuje ich finančnej situácii a životným plánom po odchode do dôchodku. Každá z foriem má svoje špecifiká a výhody, ktoré umožňujú flexibilitu pri zabezpečení príjmu na dôchodku.

Vyplácanie pozostalostných dôchodkov

Znenie odseku 2 upravuje vyplácanie pozostalostných dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia podľa podmienok stanovených zákonom. Pozostalostný dôchodok predstavuje finančnú podporu pre oprávnené osoby v prípade úmrtia sporiteľa, ktorý sa zúčastnil starobného dôchodkového sporenia.

Formy pozostalostných dôchodkov vyplácaných zo starobného dôchodkového sporenia sú:

– Vdovský alebo vdovecký dôchodok

Uvedený dôchodok sa vypláca pozostalému manželovi alebo manželke po zosnulom sporiteľovi. Cieľom je zabezpečiť im finančnú podporu v období po strate životného partnera, pričom výplata je upravená zákonnými podmienkami týkajúcimi sa trvania manželstva, veku, prípadne zdravotného stavu pozostalého.

– Sirotský dôchodok

Uvedený dôchodok sa vypláca nezaopatreným deťom alebo iným oprávneným potomkom zosnulého sporiteľa. Sirotský dôchodok slúži na zabezpečenie základných životných potrieb a vzdelávania detí po strate rodiča, ktorý bol účastníkom starobného dôchodkového sporenia.

Zákon týmto ustanovením zabezpečuje ochranu a finančnú podporu rodinných príslušníkov sporiteľa zo starobného dôchodkového sporenia v prípade jeho úmrtia. Vyplácanie vdovského, vdoveckého a sirotského dôchodku predstavuje dôležitý prvok sociálnej istoty pre pozostalých, pričom presné podmienky a výška týchto dôchodkov sú upravené podľa ďalších ustanovení zákona.

Vyplácanie výnosu z investovania majetku, ktorý je súčasťou starobného dôchodkového sporenia

Znenie odseku 3 upravuje vyplácanie výnosu z investovania majetku, ktorý je súčasťou starobného dôchodkového sporenia. Výnos z investovania predstavuje zhodnotenie finančných prostriedkov sporiteľa, ktoré sú spravované dôchodkovou správcovskou spoločnosťou v dôchodkovom fonde.

Vyplácanie tohto výnosu je podmienené ustanoveniami zákona, ktorý určuje pravidlá, za akých môže dôchodková správcovská spoločnosť vyplácať zhodnotené finančné prostriedky sporiteľovi. Výnos z investovania tak môže predstavovať dodatočný zdroj finančných prostriedkov pre sporiteľa alebo jeho oprávnených príjemcov, okrem základnej sumy príspevkov.

Tento mechanizmus umožňuje zabezpečiť, že prostriedky sporiteľa v dôchodkovom fonde nie sú iba pasívne uložené, ale aktívne zhodnocované, čím sa zvyšuje potenciál dôchodkových úspor. Výnosy z investícií prispievajú k rastu osobného dôchodkového účtu sporiteľa, čo môže viesť k vyššiemu dôchodku po nástupe na dôchodok.

V praxi je však vyplácanie týchto výnosov viazané na pravidlá a termíny stanovené zákonom, čím sa zabezpečuje ochrana finančných prostriedkov a stabilita dôchodkového systému.

! Upozornenie

Znenie § 29 od roku 2029

§ 29

Zo starobného dôchodkového sporenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom vypláca

a) starobný dôchodok,

b) predčasný starobný dôchodok a

c) výnos z investovania majetku v dôchodkovom fonde (ďalej len „výnos z investovania“).

Plnenia, ktoré sa môžu zo starobného dôchodkového sporenia vyplácať

Znenie zákona stanovuje, aké plnenia sa môžu zo starobného dôchodkového sporenia vyplácať od roku 2029, a určuje základné kategórie výplat, ktoré sporiteľ môže z tohto sporenia očakávať.

Starobný dôchodok

Ide o pravidelné dôchodkové dávky, ktoré sa vyplácajú sporiteľovi po dosiahnutí zákonom stanovenej dôchodkovej hranice veku. Tento dôchodok predstavuje základný cieľ starobného dôchodkového sporenia – zabezpečiť príjem v starobe.

Predčasný starobný dôchodok

Tento typ dôchodku je vyplácaný sporiteľom, ktorí sa rozhodnú odchádzať do dôchodku pred dosiahnutím štandardného dôchodkového veku, pričom zákon stanovuje podmienky a limity, za ktorých je predčasné vyplácanie dôchodku možné. Výplata predčasného dôchodku často súvisí s určitými zníženiami dávok alebo inými podmienkami.

Výnos z investovania majetku v dôchodkovom fonde

Toto ustanovenie umožňuje sporiteľovi vyplatenie výnosov, ktoré vznikli z investovania prostriedkov v dôchodkovom fonde. Tieto výnosy môžu byť vyplácané ako jednorazové alebo pravidelné sumy, podľa pravidiel a zmluvy so správcovskou spoločnosťou. Výnos predstavuje zhodnotenie nasporených finančných prostriedkov a je dôležitou súčasťou budúceho dôchodkového príjmu.

Poznámka

Od roku 2029 zákon upravuje tri základné formy vyplácania zo starobného dôchodkového sporenia – klasický starobný dôchodok, možnosť predčasného odchodu do dôchodku s príslušnými výplatami a vyplácanie výnosov z investícií. Tento rámec poskytuje sporiteľom flexibilitu a zabezpečenie finančných prostriedkov počas dôchodkového obdobia.

DRUHÁ HLAVA
DÔCHODKY STAROBNÉHO DÔCHODKOVÉHO SPORENIA

§ 30

Podmienka vyplácania
starobného dôchodku

Starobný dôchodok sa vypláca najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sporiteľ dovŕšil dôchodkový vek.

Komentár k § 30

Dôchodky starobného dôchodkového sporenia sú pravidelné peňažné dávky vyplácané zo starobného dôchodkového sporenia sporiteľovi alebo jeho oprávneným príjemcom podľa podmienok ustanovených zákonom o starobnom dôchodkovom sporení.

Zahŕňajú:

– starobný dôchodok – dôchodok vyplácaný po dosiahnutí dôchodkového veku,

– predčasný starobný dôchodok – dôchodok vyplácaný pred dosiahnutím dôchodkového veku za špecifických podmienok,

– pozostalostné dôchodky – ako vdovský, vdovecký alebo sirotský dôchodok vyplácané oprávneným osobám v prípade smrti sporiteľa,

a môžu byť vyplácané v rôznych formách, napríklad doživotným dôchodkom, dočasným dôchodkom alebo programovým výberom.

Dôchodky sú financované z vymeriavacích základov, povinných príspevkov a výnosov z investovania majetku sporiteľa v dôchodkovom fonde.

Podľa § 30 zákona o starobnom dôchodkovom sporení je podmienkou vyplácania starobného dôchodku to, že sporiteľ dosiahne dôchodkový vek stanovený osobitným predpisom o sociálnom poistení a že jeho účasť na starobnom dôchodkovom sporení nezanikla.

Inými slovami, aby mohol byť zo starobného dôchodkového sporenia vyplácaný starobný dôchodok, musí byť splnená podmienka veku na odchod do dôchodku podľa sociálneho poistenia a sporiteľ musí byť stále účastníkom tohto sporenia.

Uvedené znamená, že výplata starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia môže začať až od prvého dňa toho kalendárneho mesiaca, v ktorom sporiteľ dosiahne svoj dôchodkový vek.

Príklad

Sporiteľ dosiahne dôchodkový vek 15. júla, starobný dôchodok mu začne byť vyplácaný až od 1. júla, teda od začiatku celého tohto mesiaca. Výplata nemôže začať skôr, ako sporiteľ dovŕši dôchodkový vek, a zároveň nezačne až neskôr počas mesiaca, ale presne od jeho začiatku. Tento princíp zabezpečuje jasné a jednotné pravidlá pre začiatok vyplácania starobného dôchodku, čo uľahčuje administratívu a plánovanie dôchodcovských dávok.

§ 31

Podmienky vyplácania
predčasného starobného dôchodku

Predčasný starobný dôchodok sa vypláca najskôr, ak

a) sporiteľovi vznikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu^36b) alebo

b) súčet súm predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu,^36c) na ktorého výplatu vznikol nárok, a doživotného predčasného starobného dôchodku je ku dňu začatia ich vyplácania vyšší ako 1,6-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.³⁷⁾

[Dňom 1. januára 2029 v § 31 písm. b) sa slová „doživotného predčasného starobného dôchodku“ nahrádzajú slovami „predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom“.]

Komentár k § 31

Ustanovenie vymedzuje podmienky vyplácania predčasného starobného dôchodku:

– sporiteľ môže požiadať o vyplácanie predčasného starobného dôchodku najskôr 3 roky pred dosiahnutím dôchodkového veku, ktorý sa na neho vzťahuje podľa osobitného predpisu,

– predčasný starobný dôchodok sa vypláca za podmienok ustanovených týmto zákonom a zostatkovej hodnoty prostriedkov na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa,

– vyplácanie predčasného starobného dôchodku môže byť vo forme doživotného alebo dočasného dôchodku, prípadne formou programového výberu podľa ďalších ustanovení zákona.

Teda predčasný starobný dôchodok je možnosťou, ako začať čerpať dôchodkové dávky skôr, než dosiahnete riadny dôchodkový vek, avšak s určitými zákonnými podmienkami a pravidlami.

Znenie upravuje podmienky, za ktorých je možné začať vyplácať predčasný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia.

Podmienky na vyplatenie predčasného starobného dôchodku

Predčasný starobný dôchodok sa vypláca najskôr za splnenia jednej z dvoch podmienok, a to

– sporiteľ má vzniknutý nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu, napríklad podľa zákona o sociálnom poistení. To znamená, že okrem samotného dôchodkového sporenia musí mať sporiteľ aj nárok na predčasný dôchodok zo sociálneho poistenia,

Poznámka

Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok zákon o sociálnom poistení

Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal potrebné odpracované obdobie a suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

§ 67 odsek 2 zákona o sociálnom poistení

Poistenec, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu, má nárok na predčasný starobný dôchodok aj vtedy, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal potrebné odpracované obdobie a súčet súm predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu je vyšší ako 1,6-násobku sumy životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu; do súčtu súm sa nezarátava predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu vyplatený v jednej splátke.

– ak sporiteľ nemá nárok podľa predchádzajúcej podmienky, vyplácanie predčasného dôchodku je možné len vtedy, ak súčet vyplácaných predčasných dôchodkov, napríklad zo sociálneho poistenia a zo starobného dôchodkového sporenia, dosahuje aspoň 1,6-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

Poznámka

Životné minimum upravuje zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 178,92 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

Uvedená podmienka chráni sporiteľa a zároveň zaisťuje, aby výplata predčasného dôchodku bola ekonomicky udržateľná a nepodkopávala systém dôchodkového sporenia. Súčasne zabezpečuje, že sporiteľ má dostatočný finančný základ, ktorý prevyšuje určitú hranicu životného minima.

Celkovo ide o zabezpečenie spravodlivého a regulovaného prístupu k vyplácaniu predčasného starobného dôchodku, pričom sa zohľadňujú nároky z iných dôchodkových systémov a zároveň finančná situácia sporiteľa.

! Upozornenie

Znenie § 31 písm. b) od roku 2029

Slová „doživotného predčasného starobného dôchodku“ nahrádzajú slovami „predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom“.

Formy vyplácania
starobného dôchodku
a predčasného starobného
dôchodku

§ 32

Doživotný dôchodok

(1) Doživotný starobný dôchodok a doživotný predčasný starobný dôchodok poistiteľ vypláca do smrti poberateľa tohto dôchodku.

(2) Ak poberateľ doživotného dôchodku zomrel skôr, ako mu bolo vyplatených 84 mesačných súm doživotného dôchodku, najskôr však v deň vzniku povinnosti poistiteľa plniť zo zmluvy o poistení dôchodku, sumu zodpovedajúcu rozdielu sumy určenej na výplatu týchto 84 mesačných súm doživotného dôchodku a súčtu vyplatených mesačných súm doživotného dôchodku

a) zníženú o sumu oprávnene vynaložených nákladov poistiteľa na jej výplatu v hotovosti alebo na prevod do iného ako členského štátu eurozóny poistiteľ vyplatí podľa § 40a alebo

b) poistiteľ prevedie podľa § 40a.

[Dňom 1. januára 2029 § 32 znie:

§ 32

(1) Starobný dôchodok sa vypláca formou

a) programového výberu alebo

b) doživotného dôchodku.

(2) Predčasný starobný dôchodok sa vypláca formou programového výberu.]

Komentár k § 32

Formy vyplácania starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sú upravené v § 32 a nasledujúcich ustanoveniach.

Zákon vymedzuje tri základné formy, ktorými môžu byť tieto dôchodky vyplácané:

Doživotný dôchodok

Ide o dôchodok vyplácaný poistiteľom (poisťovňou), na základe zmluvy o poistení dôchodku, ktorého výplata je garantovaná do konca života sporiteľa. Môže ísť o doživotný starobný dôchodok, a to od dosiahnutia dôchodkového veku, doživotný predčasný starobný dôchodok, a to od vzniku nároku na predčasný dôchodok.

Dočasný dôchodok

Tiež je vyplácaný poistiteľom, ale len počas určenej doby, napr. 5 alebo 10 rokov. Po uplynutí doby vyplácania sa výplata dôchodku končí, nejde o dávku doživotnú.

Slúži ako prechodná forma príjmu pred prechodom na iné zabezpečenie, napr. na riadny dôchodok zo Sociálnej poisťovne.

Programový výber

Ide o postupné čerpanie prostriedkov z osobného dôchodkového účtu sporiteľa v dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Sporiteľ si ponecháva vlastníctvo dôchodkových jednotiek a ich hodnota sa ďalej vyvíja podľa investičného výnosu. Tento spôsob výplaty je flexibilnejší, ale zároveň nesie vyššie riziko vyčerpania prostriedkov ešte pred koncom života sporiteľa.

Forma	Kto vypláca	Trvanie	Poznámka
Doživotný dôchodok	Poisťovňa	Doživotne	Najvyššia ochrana príjmu
Dočasný dôchodok	Poisťovňa	Obmedzené obdobie (napr. 5 rokov)	Prechodné riešenie
Programový výber	DSS (dôchodková správcovská spoločnosť)	Podľa výšky prostriedkov	Vyššie riziko, väčšia flexibilita

Tieto formy si môže sporiteľ zvoliť podľa svojich preferencií, pričom výber sa riadi ponukovým systémom a aktuálnou legislatívou. Výber formy výplaty má zásadný vplyv na dĺžku a stabilitu dôchodkového príjmu sporiteľa.

Doživotný dôchodok

Ide o dôchodok vyplácaný poistiteľom, čiže poisťovňou, na základe zmluvy o poistení dôchodku, ktorého výplata je garantovaná do konca života sporiteľa. Doživotný dôchodok slúži na zabezpečenie pravidelného a trvalého príjmu v starobe, bez rizika, že sa prostriedky vyčerpajú skôr, než sporiteľ zomrie.

Znaky doživotného dôchodku

Vyplácaný poistiteľom

Dôchodok neposkytuje DSS, ale komerčná poisťovňa, ktorá je oprávnená poskytovať dôchodkové poistenie.

Na základe zmluvy o poistení dôchodku

Sporiteľ uzatvára zmluvu s poisťovňou, ktorá stanovuje výšku dôchodku a ďalšie podmienky.

Výplata dôchodku trvá po celý zvyšok života sporiteľa

Nezávisí od vývoja zostatku na osobnom dôchodkovom účte – dôchodok sa nevyčerpá.

Môže byť doplnený o pozostalostné zabezpečenie

Niektoré formy doživotného dôchodku môžu obsahovať vdovský alebo vdovecký dôchodok alebo garanciu výplaty na určitý čas (napr. 10 rokov, aj keby sporiteľ zomrel skôr).

Podstata doživotného dôchodku

Znenie odseku 1 vyjadruje podstatu doživotného dôchodku v rámci starobného dôchodkového sporenia. Zákon ustanovuje garanciu celoživotnej výplaty dôchodku, pričom ide o základný princíp tzv. doživotného dôchodku.

Zásady vyplácania doživotného dôchodku

– Kto vypláca doživotný dôchodok

Vypláca ho poistiteľ, t. j. poisťovňa, ktorá uzatvorí so sporiteľom zmluvu o poistení dôchodku podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

– Kedy sa vypláca doživotný dôchodok

K vyplácaniu dochádza po vzniku nároku na dôchodok, či už starobný alebo predčasný, a uzatvorení zmluvy s poisťovňou.

Výplata dôchodku sa začína podľa zmluvy a trvá až do úmrtia sporiteľa.

– Dôsledky vyplácania doživotného dôchodku pre sporiteľa

Sporiteľ má istotu príjmu počas celého života, bez ohľadu na to, ako dlho bude žiť. Po vyčerpaní vlastných nasporených prostriedkov už dôchodok nie je financovaný z jeho účtu, ale z rizikového poistenia poisťovne.

– Právna istota a ochrana vyplácania doživotného dôchodku

Znenie ustanovenia potvrdzuje, že dôchodok nie je časovo obmedzený, a to napr. na 10 rokov, ale je viazaný výlučne na život sporiteľa.

Uvedený princíp zároveň odlišuje doživotné dôchodky od dočasných dôchodkov alebo programového výberu, ktoré môžu byť časovo obmedzené.

Ustanovenie zabezpečuje, že doživotný starobný dôchodok aj doživotný predčasný dôchodok sú vyplácané až do smrti sporiteľa, čím plnia svoj hlavný účel, a to ochranu pred rizikom dlhého života bez dostatočných príjmov.

Ochranný mechanizmus pre pozostalých sporiteľa

Znenie ustanovenia v odseku 2 zavádza ochranný mechanizmus pre pozostalých sporiteľa, ktorý si zvolil doživotný dôchodok ako formu výplaty dôchodku z II. piliera:

– záruka minimálne 84 mesačných splátok, čiže 7 rokov dôchodku,

– ak sporiteľ zomrie skôr, pozostalým sa vyplatí zvyšná časť nevyplateného garantovaného dôchodku,

– vypláca sa garantovaná fáza výplaty, ktorá nevylučuje doživotnosť, ale zabezpečuje, že ak dôchodok netrval 7 rokov, zostávajúci finančný rozdiel sa vyplatí.

Vyplatenie rozdielu

Poistiteľ vypočíta rozdiel medzi garantovanými 84 dôchodkami a tým, čo už bolo vyplatené. Uvedený rozdiel je možné vyplatiť oprávnenej osobe, pričom ustanovenie § 40a definuje poradie osôb, alebo previesť do systému dedenia, a to napr. na účet určeného dediča alebo oprávnenej osoby.

Zníženie dôchodku

Suma dôchodku sa môže znížiť o oprávnene vynaložené náklady poistiteľa, ak sa dôchodok vypláca v hotovosti, napr. poštou, alebo sa posiela do krajín mimo eurozóny.

Ustanovením sa zamedzuje stratám sporiteľovho majetku v prípade predčasného úmrtia krátko po začatí výplaty dôchodku. Posilňuje dôveru verejnosti v II. pilier, keďže prispieva k pocitu spravodlivosti, čo znamení, že ak zomriem priskoro, niečo z toho dostane rodina. Zároveň je ustanovenie nástrojom dedičskej ochrany vo fáze, keď dôchodok prechádza z osobného účtu k výplatnej fáze.

Príklad

Sporiteľ poberal dôchodok 2 roky (24 mesiacov), zvyšných 60 mesiacov mu nebolo vyplatených. Poisťovňa teda vyplatí pozostalým hodnotu 60 mesiacov dôchodku po odpočítaní oprávnených nákladov.

Komu sa vypláca zvyšok dôchodku po smrti sporiteľa

Nevyplatený zvyšok z doživotného dôchodku z tzv. garantovaných 84 mesiacov neprepadá, ale sa vypláca osobám v poradí uvedenom v tomto ustanovení.

Poradie	Kto dostane výplatu	Podmienka
1.	Oprávnená osoba podľa zmluvy	Ak ju určil sporiteľ
2.	Dediči	Ak nebola určená žiadna osoba
3.	Štát	Ak dedičstvo prepadne štátu

Poradie oprávnených osôb:

– Prvá skupina – určené osoby v zmluve

Ak sporiteľ určil v zmluve o poistení dôchodku jednu alebo viac oprávnených osôb, poistiteľ, čiže dôchodková poisťovňa, vyplatí túto sumu vymedzeným osobám. Môže ísť o rodinného príslušníka, inú blízku osobu aj právnickú osobu, akou je napr. nadácia. Podiel medzi viacerými osobami si určí sporiteľ.

– Druhá skupina sú dedičia, ak nebol nikto určený

Ak sporiteľ neurčil žiadnu oprávnenú osobu, suma prechádza do predmetu dedičstva, a teda sa vyplatí dedičom podľa dedičského konania priamo zo súpisu aktív.

– Tretia skupina, ak nie je dediča, tak pripadá štátu

Ak dedičstvo odmietnu všetci dedičia, alebo dedičstvo prepadne štátu podľa Občianskeho zákonníka, tak zároveň táto suma pripadne štátu.

Forma výplaty dôchodku

Výplata sa vykoná v hotovosti, ak sa tak strana dohodne, na účet oprávnenej osoby, alebo formou prevodu do dôchodkového fondu, ak to vyžaduje zákon, a to napr. ak sa suma musí presunúť späť z dôvodu neoprávneného čerpania.

Poistiteľ koná bezodkladne, po doručení žiadosti Sociálnej poisťovne. Vypláca sa zo svojho majetku, ak dôchodkový účet už nemá dostatok jednotiek. Pri výplate môžu byť odpočítané oprávnene náklady, ak ide napr. o výplatu mimo eurozóny, prípadne o výplatu v hotovosti.

! Upozornenie

Nové znenie ustanovenia § 32

(1) Starobný dôchodok sa vypláca formou

a) programového výberu alebo

b) doživotného dôchodku.

(2) Predčasný starobný dôchodok sa vypláca formou programového výberu.

§ 33

Dočasný dôchodok

(1) Dočasný starobný dôchodok a dočasný predčasný starobný dôchodok poistiteľ vypláca počas doby dohodnutej v zmluve o poistení dôchodku; ak smrť sporiteľa nastane pred uplynutím doby dohodnutej v zmluve o poistení dôchodku, poistiteľ vypláca dočasný starobný dôchodok alebo dočasný predčasný starobný dôchodok do smrti poberateľa tohto dôchodku.

(2) Vyplácanie dočasného starobného dôchodku a dočasného predčasného starobného dôchodku možno dohodnúť, ak súčet súm dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu,³⁾ výsluhového dôchodku,³⁸⁾ invalidného výsluhového dôchodku,^38a) invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku,^38b) vdovského výsluhového dôchodku,^38c) vdoveckého výsluhového dôchodku^38d) a obdobného dôchodku vyplácaného z cudziny, ktoré majú byť vyplácané ku dňu povinnosti poistiteľa plniť zo zmluvy o poistení dôchodku, a sumy doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku ku dňu evidencie poznámky
o uzatvorení zmluvy o poistení dôchodku, na základe ktorej sa bude vyplácať dočasný starobný dôchodok alebo dočasný predčasný starobný dôchodok, je vyšší ako platná referenčná suma podľa § 46da. Do súčtu súm podľa prvej vety sa nezapočítava jednorazový doplatok k starobnému dôchodku podľa osobitného predpisu^38e) a 13. dôchodok poskytovaný podľa osobitných predpisov.^38f)

(3) Vyplácanie dočasného starobného dôchodku alebo dočasného predčasného starobného dôchodku podľa § 31 písm. a) možno dohodnúť aj vtedy, ak Sociálna poisťovňa oznámi sporiteľovi, že žiadny poistiteľ nevyhotovil ponuku doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku a sporiteľ nespĺňa podmienky vyplácania dočasného starobného dôchodku alebo dočasného predčasného starobného dôchodku podľa odseku 2.

(4) Doba vyplácania dočasného starobného dôchodku a dočasného predčasného starobného dôchodku podľa odseku 2 je päť rokov, sedem rokov alebo desať rokov. Dobu vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa predchádzajúcej vety určí sporiteľ v zmluve o poistení dôchodku.

(5) Dočasný starobný dôchodok a dočasný predčasný starobný dôchodok podľa odseku 3 je mesačne najviac v sume podľa § 46e ods. 9 platnej v kalendárnom roku, v ktorom bola vyhotovená ponuka dočasného starobného dôchodku alebo dočasného predčasného starobného dôchodku.

(6) Ak sporiteľ ku dňu evidencie poznámky o uzatvorení zmluvy o poistení dôchodku, na základe ktorej sa vypláca doživotný starobný dôchodok alebo doživotný predčasný starobný dôchodok zmluvy o poistení dôchodku, na základe ktorej sa vypláca dočasný starobný dôchodok alebo dočasný predčasný starobný dôchodok, alebo dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom, splnil podmienky podľa odseku 2, považujú sa tieto podmienky pri uzatváraní zmluvy o poistení dôchodku, na základe ktorej sa má vyplácať dočasný starobný dôchodok alebo dočasný predčasný starobný dôchodok, za splnené.

[Dňom 1. januára 2029 § 33 znie:

§ 33

Programový výber

(1) Programovým výberom dôchodková správcovská spoločnosť vypláca starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok

a) z počtu dôchodkových jednotiek zodpovedajúceho dôchodkovej hodnote pre programový výber v určenom počte mesačných splátok, ak dôchodková hodnota pre programový výber je vyššia alebo rovná súčinu sumy podľa § 46e ods. 8 platnej v čase vydania certifikátu pre programový výber a určeného počtu mesačných splátok,

b) zo zostatku hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa, ak

1. dôchodková hodnota pre programový výber je nižšia ako

1a. súčin sumy podľa § 46e ods. 8 platnej v čase vydania certifikátu pre programový výber a určeného počtu mesačných splátok,

1b. 30-násobok sumy podľa § 46e ods. 8 platnej v čase vydania certifikátu pre programový výber,

2. sporiteľ o vyplácanie požiadal podľa § 46d ods. 1 písm. a); do zostatku hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa je dôchodková správcovská spoločnosť povinná zahrnúť a z vlastného majetku doplatiť aj rozdiel medzi individuálnou garanciou pre doživotný dôchodok a sumou prislúchajúcou časti majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde určenej na vyplácanie doživotného dôchodku, ak je individuálna garancia pre doživotný dôchodok vyššia ako suma prislúchajúca časti majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde určenej na vyplácanie doživotného dôchodku,

c) z vlastného majetku, ak individuálna garancia pre programový výber je vyššia ako suma prislúchajúca časti majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde tvorenej z povinných príspevkov určenej na vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, a to v sume rozdielu medzi individuálnou garanciou pre programový výber a súčtom mesačných splátok starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplatených programovým výberom z časti majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde tvorenej z povinných príspevkov.

(2) Starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok sa

a) začne vyplácať programovým výberom podľa odseku 1 písm. c) v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola odpísaná posledná dôchodková jednotka určená na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa odseku 1 písm. a) a písm. b) bodu 1a.,

b) vyplatí programovým výberom podľa odseku 1 písm. c) spolu so splátkou starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplateného programovým výberom podľa odseku 1 písm. b) bodu 1b.

(3) Určený počet mesačných splátok sa určí ako polovica mediánu hodnôt strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy vo veku sporiteľa v čase vydania certifikátu pre programový výber, vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za posledných sedem kalendárnych rokov, ktoré dva roky predchádzajú kalendárnemu roku, v ktorom bol vydaný certifikát pre programový výber; určený počet mesačných splátok sa zaokrúhľuje na celé mesiace nahor.

(4) Ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, mesačná suma starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom

a) podľa odseku 1 písm. a) sa určí ku dňu uzatvorenia dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom ako podiel dôchodkovej hodnoty pre programový výber a určeného počtu mesačných splátok, a takto určená suma sa

1. od každého kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom sa prvýkrát určila, novo určí k 1. januáru príslušného kalendárneho roka ako podiel

1a. hodnoty zostatku dôchodkových jednotiek sporiteľa určených na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom k 31. októbru kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, a

1b. počtu nevyplatených mesačných splátok tohto dôchodku z určeného počtu mesačných splátok k 31. októbru kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, alebo

2. nemení počas celého obdobia vyplácania tohto dôchodku, ak o to sporiteľ požiada,

b) podľa odseku 1 písm. b) bodu 1a. a druhého bodu sa rovná sume podľa § 46e ods. 8 platnej v príslušnom kalendárnom roku,

c) podľa odseku 1 písm. b) bodu 1b. sa vyplatí v jednej splátke v sume zostatku hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa,

d) podľa odseku 1 písm. c) sa určí v sume poslednej určenej mesačnej sumy starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom podľa písmena a) alebo podľa písmena b), ak ide o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vyplácaný programovým výberom podľa odseku 1 písm. b) bodu 1a.

(5) Ak mesačná suma starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom určená podľa odseku 4 písm. a) prvého bodu a písm. b) je nižšia ako mesačná suma tohto dôchodku určená v predchádzajúcom kalendárnom roku, mesačná suma tohto dôchodku sa určí vo výške mesačnej sumy tohto dôchodku určenej v predchádzajúcom kalendárnom roku.

(6) Ak mesačná suma starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom určená podľa odseku 4 písm. a), b) a d) je nižšia ako predchádzajúca vyplatená mesačná suma tohto dôchodku, vyplatí sa spoločne s predposlednou splátkou starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom.

(7) Vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom sa skončí dňom odpísania poslednej dôchodkovej jednotky určenej na výplatu tohto dôchodku alebo dňom vyplatenia poslednej splátky tohto dôchodku.

(8) Ak po vyplatení určeného počtu mesačných splátok zostali sporiteľovi na osobnom dôchodkovom účte dôchodkové jednotky určené na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,

a) priradia sa k dôchodkovým jednotkám určeným na vyplácanie doživotného dôchodku, ak sporiteľ nemá uzatvorenú zmluvu o poistení dôchodku, alebo

b) suma zodpovedajúca ich aktuálnej hodnote sa zašle poistiteľovi, s ktorým má sporiteľ uzatvorenú zmluvu o poistení dôchodku.

(9) Starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok sa vypláca programovým výberom prednostne z dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu.

(10) Dobu vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom z aktuálnej hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa tvorenej z dobrovoľných príspevkov, ktoré nie sú zahrnuté do dôchodkovej hodnoty pre programový výber, alebo mesačnú sumu tohto dôchodku môže určiť sporiteľ v dohode o vyplácaní dôchodku programovým výberom.]

Komentár k § 33

Znenie ustanovenie do roku 2029

Ustanovenie rozumie pod dočasným dôchodkom peňažné plnenie, ktoré poistiteľ, a to napr. životná poisťovňa, vypláca sporiteľovi mesačne počas vopred dohodnutého obdobia, najviac však počas siedmich rokov, t. j. maximálne 84 mesiacov.

Znaky dočasného dôchodku

– nie je doživotný, čo znamená, že sa vypláca len obmedzený čas, dohodnutý v zmluve,

– mesačná výplata, a to pravidelná, najčastejšie vyplácaná na účet,

– vyplácaný poistiteľom na základe zmluvy o poistení dôchodku uzatvorenej so sporiteľom,

– maximálna doba výplaty je 7 rokov, teda 84 mesiacov,

– vypláca sa z prostriedkov, ktoré boli zúčtované zo starobného dôchodkového sporenia sporiteľa v tzv. II. piliere.

Spôsob výplaty dočasného starobného a predčasného starobného dôchodku

Znenie odseku 1 upravuje spôsob výplaty dočasného starobného a predčasného starobného dôchodku, ktorý je formou vyplácania dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia, čiže II. piliera.

Zmluvne dohodnuté obdobie

Poistiteľ, a to napr. životná poisťovňa, vypláca dôchodok len počas obdobia, ktoré si sporiteľ dohodne v zmluve. Toto obdobie môže byť napríklad 5 rokov, 6 rokov atď., maximálne však 7 rokov podľa zákona.

Situácia, ak sporiteľ zomrie pred uplynutím dohodnutej doby

V tomto prípade dôchodok nezaniká okamžite smrťou sporiteľa, ale vypláca sa do smrti poberateľa. Význam je však zmätočný, pretože ak sporiteľ zomrie, stáva sa zároveň aj poberateľom mŕtvym, takže výplata končí jeho smrťou. Najpravdepodobnejšie ide o chybnú formuláciu, kde poberateľ má odkazovať na oprávnenú osobu, ak je dohodnutá výplata pozostalým. V opačnom prípade výplata zaniká smrťou sporiteľa.

Výplata dočasného dôchodku trvá iba počas vopred určeného obdobia. Ak sporiteľ zomrie skôr a zmluva s poisťovňou obsahuje ustanovenie o výplate nevyplatených súm pozostalým, vyplácanie pokračuje osobám, ktorým je to určené. Ak také ustanovenie chýba, dôchodok sa smrťou sporiteľa ukončí, pretože dočasný dôchodok nie je doživotný, ani automaticky dediaci.

Pri výbere formy dôchodku je dôležité pozorne čítať podmienky zmluvy s poisťovňou, najmä ohľadom výplaty v prípade úmrtia a určenia oprávnených osôb.

Podmienky vyplácania dočasného

dôchodku

Ustanovenie odseku 2 upravuje podmienku, za ktorej je možné uzatvoriť zmluvu o poistení dôchodku s výplatou formou dočasného dôchodku, či už starobného alebo predčasného.

Vyplácanie dočasného dôchodku je možné iba vtedy, ak sporiteľovi už vznikol alebo vznikne nárok na dôchodkové dávky, ktorých celková suma, spolu s doživotným dôchodkom z II. piliera, prekračuje tzv. referenčnú sumu.

Referenčná suma

Ide o minimálnu hranicu mesačného príjmu dôchodcu, ktorú má dôchodca po odchode do dôchodku mať zabezpečenú. Jej cieľom je chrániť dôchodcu pred nízkym príjmom. Hodnota referenčnej sumy sa určuje každoročne a zohľadňuje životné minimum.

Zápočet súčtu

Do súčtu sa zahrnú dávky zo Sociálnej poisťovne, a to starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, tiež z výsluhového zabezpečenia, napr. polícia, armáda, aj z dôchodkov zo zahraničia, ak ide o obdobné dávky, a doživotný dôchodok z II. piliera.

Poznámka

Výsluhový dôchodok

Policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 25 rokov. Na výsluhový dôchodok má nárok aj policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 25 rokov. Pri výpočte takéhoto výsluhového dôchodku sa základ použitý na výpočet invalidného výsluhového dôchodku zvyšuje o rovnaké percentá, o aké by sa zvýšil invalidný výsluhový dôchodok do dňa priznania výsluhového dôchodku. Policajtovi vzniká nárok na výsluhový dôchodok po dovŕšení veku potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ak jeho služobný pomer skončil stratou hodnosti, prepustením z dôvodu právoplatného odsúdenia za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo za zločin.

Profesionálnemu vojakovi vzniká nárok na výsluhový dôchodok po dovŕšení veku potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ak jeho služobný pomer skončil zánikom z dôvodu straty vojenskej hodnosti, prepustením z dôvodu porušenia základnej povinnosti, obmedzenia alebo zákazu ustanovených osobitným predpisom, ak za trestný čin vojenský, za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo za zločin je právoplatne odsúdený, bez ohľadu na to, či mu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené, alebo sa na neho hľadí, akoby nebol za takýto trestný čin odsúdený, alebo na neho podaná obžaloba. Pri výpočte výsluhového dôchodku podľa odsekov 3 a 4 sa výsluhový dôchodok vypočíta zo základu zisteného podľa § 60 ku dňu skončenia služobného pomeru a zvýši sa odo dňa skončenia služobného pomeru do dňa vzniku nároku na tento dôchodok.

Invalidný výsluhový dôchodok

Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má odo dňa vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa odseku 1 trvá počas invalidity, najdlhšie však do dňa predchádzajúceho dňu opätovného prijatia do služobného pomeru policajta alebo profesionálneho vojaka podľa osobitných predpisov alebo do dňa predchádzajúceho dňu priznania výsluhového dôchodku.

Invalidné dôchodky a čiastočné invalidné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov alebo ktorí sa stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými následkom úrazu alebo choroby z povolania, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za invalidné výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva. Invalidné dôchodky a prídavok k invalidnému dôchodku a čiastočné invalidné dôchodky a prídavok k čiastočnému invalidnému dôchodku policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov alebo ktorí sa stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými následkom úrazu alebo choroby z povolania, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov od 1. apríla 1998 a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona zlučujú a považujú sa za invalidné výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva. Invalidné dôchodky a prídavok k invalidnému dôchodku a čiastočné invalidné dôchodky a prídavok k čiastočnému invalidnému dôchodku colníkov, ktorí sa stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými následkom úrazu alebo choroby z povolania, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov od 1. júla 1998 a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona zlučujú a považujú sa za invalidné výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona. Invalidné dôchodky a čiastočné invalidné dôchodky profesionálnych vojakov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov alebo ktorí sa stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými následkom úrazu alebo choroby z povolania, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za invalidné výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10 %, ak sú k tomuto dňu vyplácané útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia. Invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok policajtov, ktorých služobný pomer trval menej ako 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva, sa považujú od účinnosti tohto zákona za invalidné dôchodky a čiastočné invalidné dôchodky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a zvyšujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. Výplata týchto dávok sa financuje z osobitného účtu. Invalidné dôchodky a čiastočné invalidné dôchodky profesionálnych vojakov, ktorých služobný pomer trval menej ako 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a sú k tomuto dňu vyplácané Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, sa od účinnosti tohto zákona považujú za invalidné dôchodky a čiastočné invalidné dôchodky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a zvyšujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dávok sa financuje z osobitného účtu.

Invalidné výsluhové dôchodky priznané podľa § 93 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za invalidné výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10 %. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu. Invalidné výsluhové dôchodky priznané podľa § 29 až 32 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za invalidné výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 5 %. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.

Dôchodky, ktoré boli priznané a vyplácané útvarom sociálneho zabezpečenia

Zo strany ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení pred účinnosťou tohto zákona, vyplácajú sa aj po tomto dni v sume, v akej patrili do účinnosti tohto zákona. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa uhrádza z osobitných účtov.

Vdovský výsluhový dôchodok

Na vdovský výsluhový dôchodok má nárok vdova po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi, ktorý splnil ku dňu úmrtia podmienku doby trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo podmienky na vznik nároku na invalidný výsluhový dôchodok alebo zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, alebo bol pred dňom smrti poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.

Vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva, sa preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa § 46, 50, 51, 52, 53 a 57. Ak sú splnené tieto podmienky, odo dňa účinnosti tohto zákona sa vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky považujú za vdovské výsluhové, vdovecké výsluhové a sirotské výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. Vdovské dôchodky a prídavok k vdovskému dôchodku, vdovecké dôchodky a prídavok k vdoveckému dôchodku, sirotské dôchodky a prídavok k sirotskému dôchodku, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva sa preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa § 46, 50, 51, 52, 53 a 57. Ak sú splnené podmienky uvedené v prvej vete, odo dňa účinnosti tohto zákona sa vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky a prídavok k nim zlučujú a považujú za vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. Vdovské dôchodky a prídavok k vdovskému dôchodku, vdovecké dôchodky a prídavok k vdoveckému dôchodku, sirotské dôchodky a prídavok k sirotskému dôchodku, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušná Sociálna poisťovňa sa preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa § 46, 50, 51, 52, 53 a 57. Ak sú splnené podmienky uvedené v prvej vete, odo dňa účinnosti tohto zákona sa vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky a prídavok k nim zlučujú a považujú za vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. Vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušný Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, sa preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa § 46, 47, 50, 51, 52, 53, 54 a 57. Ak sú splnené tieto podmienky, odo dňa účinnosti tohto zákona sa vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky považujú za vdovské výsluhové, vdovecké výsluhové a sirotské výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10 %. Vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané podľa § 95 ods. 2 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10 %. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu. Vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané podľa § 35, 36, 40, 42 a 43 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 5 %. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu. Ak nie sú splnené podmienky uvedené v § 46, 50, 51, 52, 53 a 57, vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky priznané podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a upravujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu. Ak nie sú splnené podmienky uvedené v § 46, 47, 50, 51 a 53, vdovské dôchodky a prídavok k vdovskému dôchodku, vdovecké dôchodky a prídavok k vdoveckému dôchodku, sirotské dôchodky a prídavok k sirotskému dôchodku, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov⁶⁴) od 1. júla 1998, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky priznané podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a upravujú sa jednotlivo podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu. Ak nie sú splnené podmienky uvedené v § 46, 47, 50, 51, 52, 53, 54 a 57, vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a zvyšujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.

Vdovecký výsluhový dôchodok

Na vdovecký výsluhový dôchodok podľa § 46, 49 a 50 má nárok vdovec po zomretej policajtke a profesionálnej vojačke.

Tento súčet sa počíta k dvom kľúčovým dňom, a to ku dňu, keď vznikne poistiteľovi povinnosť plniť, čiže keď sa začal vyplácať, a ku dňu evidencie zmluvy o poistení dôchodku.

Čo sa do súčtu nezapočítava

– Jednorazový doplatok k starobnému dôchodku

Ak sa po spätnej úprave dôchodku vyplatí vyššia suma naraz.

– 13. dôchodok

Ide o dávku poskytovanú jednorazovo raz ročne ako vianočný príspevok.

Cieľom zákona v tomto ustanovení je zabrániť tomu, aby si dôchodca zvolil dočasný dôchodok, ktorý trvá len niekoľko rokov, a potom zostal bez príjmu, ak jeho celkové dôchodkové zabezpečenie nepresiahne zákonom stanovenú hranicu. Takéto opatrenie má ochranný charakter, aby sporiteľ neuprednostnil krátkodobé výhody na úkor dlhodobého zabezpečenia v starobe.

Dočasný dôchodok možno vyplácať, len ak má dôchodca garantovaný príjem vyšší než referenčná suma. Započítava sa väčšina bežných dôchodkových dávok a doživotný dôchodok z II. piliera a ako sme už uviedli, nezapočítavajú sa jednorazové a mimoriadne dávky, ako je 13. dôchodok.

Dočasné vyplácanie dôchodku z druhého dôchodkového piliera

Znenie odseku 3 sa týka dočasného vyplácania dôchodku z druhého dôchodkového piliera, tzv. starobné dôchodkové sporenie, na Slovensku a je formulovaný podľa tohto zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení.

Ustanovenie rieši mimoriadnu situáciu, keď človek, čiže sporiteľ, požiada o dôchodok z druhého piliera, ale nenájde sa žiadna poisťovňa, ktorá by mu poskytla doživotný dôchodok.

Existujú prípady, kedy sa môže sporiteľ so správcovskou spoločnosťou dohodnúť na tom, že mu bude vyplácaný dôchodok len dočasne – teda nie doživotne. Ak si človek podá žiadosť o dôchodok z druhého piliera a žiadna poisťovňa mu neponúkne doživotný dôchodok, napríklad preto, že má príliš nízke nasporené prostriedky, Sociálna poisťovňa mu to oznámi.

Zároveň ten sporiteľ nespĺňa bežné podmienky, za ktorých by mohol poberať dočasný dôchodok podľa ustanovenia § 33 ods. 2. Preto sa na neho musí uplatniť výnimka, čiže mimoriadna situácia.

Z uvedeného vyplýva, že ak sporiteľ požiada o dôchodok z druhého piliera, ale žiadna poisťovňa mu neponúkne doživotný dôchodok a zároveň nespĺňa bežné podmienky pre dočasný dôchodok, môže sa s ním uzavrieť dohoda o vyplácaní dočasného dôchodku, aby dostával aspoň niečo z nasporenej sumy.

Dĺžka vyplácania dôchodku

Podľa ustanovenia odseku 4 si sporiteľ môže zvoliť z vopred určených možností, ako dlho mu bude vyplácaný dočasný dôchodok, a to

– 5 rokov,

– 7 rokov,

– 10 rokov.

Ide o pevnú dobu, po ktorej sa výplata dôchodku z druhého piliera skončí, a sporiteľovi ostane len dôchodok z prvého piliera zo Sociálnej poisťovne.

Sporiteľ si vyberá dĺžku výplaty sám pri uzatváraní zmluvy s dôchodkovou poisťovňou. Táto dohoda je súčasťou tzv. zmluvy o poistení dôchodku, ktorú sporiteľ uzatvára pred začiatkom výplaty dôchodku z druhého piliera.

Výška mesačnej sumy dočasného dôchodku závisí od dĺžky výplaty, a to čím kratšie obdobie, tým vyšší mesačný dôchodok (a naopak). Dočasný dôchodok nie je vyplácaný do konca života, preto je dôležité mať zabezpečený aj dôchodok z 1. piliera.

Sporiteľ si teda sám zvolí, či chce dostávať dočasný dôchodok z druhého piliera na 5, 7 alebo 10 rokov. Túto voľbu uvedie priamo v zmluve, ktorú uzatvára s poisťovňou pred začiatkom výplaty. Po uplynutí tejto doby sa vyplácanie z druhého piliera končí.

Horný limit na výšku dočasného starobného dôchodku

Znenie ustanovenia odseku 5 stanovuje horný limit na výšku dočasného starobného dôchodku alebo predčasného z druhého piliera.

Dočasný dôchodok nemôže byť vyplácaný v akejkoľvek výške. Zákon stanovuje maximálnu možnú mesačnú sumu, ktorú môže sporiteľ získať z dočasného dôchodku. Tento limit sa každý rok mení, pretože odkazuje na § 46e ods. 9, ktorý upravuje konkrétnu výšku maximálnej dávky pre daný rok.

Rozhodujúci je kalendárny rok, v ktorom bola vyhotovená ponuka dôchodku (teda rok, keď sa vypracuje návrh výplaty dočasného dôchodku). Nie je to teda nutne rok, kedy sa dôchodok začne vyplácať.

Účel stanovenia horného limitu

– Zabezpečiť stabilitu systému

Obmedzenie výšky dávok bráni tomu, aby si sporitelia vyčerpali celé nasporené prostriedky príliš rýchlo.

– Zachovať solidaritu

Zamedzuje sa tomu, aby si niektorí vyplácali veľmi vysoké sumy, zatiaľ čo iní dostávajú minimálne dávky.

– Zohľadniť aktuálne ekonomické podmienky

Výška limitu sa prispôsobuje cez § 46e ods. 9 a v praxi ju každoročne určuje Ministerstvo práce alebo NBS v súlade s metodikou.

Sporiteľ nemôže dostať dočasný dôchodok vo vyššej mesačnej sume, než je limit stanovený v zákone. Tento mesačný strop sa každý rok upravuje. Pri posudzovaní sa berie do úvahy rok vyhotovenia ponuky (nie rok vyplácania).

Posudzovanie podmienok na vyplácanie dôchodku z druhého piliera, najmä dočasného dôchodku

Ustanovenie odseku 6 upravuje špecifickú situáciu, ktorá sa týka posudzovania podmienok na vyplácanie dôchodku z druhého piliera, najmä dočasného dôchodku, a to či už riadneho alebo predčasného.

Ak sporiteľ už splnil zákonné podmienky na vyplácanie dôchodku, či už doživotného alebo dočasného, a k tomu existuje zmluva alebo dohoda, ktorá to potvrdzuje, napr. o programovom výbere, tak sa pri uzatváraní novej zmluvy o dočasnom dôchodku tieto podmienky považujú za splnené, aj keď by ich už neskôr možno formálne nespĺňal.

Ak sporiteľ ku dňu evidencie poznámky o uzatvorení zmluvy o poistení dôchodku na základe ktorej sa vypláca doživotný starobný dôchodok, doživotný predčasný dôchodok, dočasný dôchodok alebo programový výber splnil podmienky, považujú sa tieto podmienky pri uzatváraní zmluvy o poistení dôchodku, na základe ktorej sa má vyplácať dočasný dôchodok, za splnené. Ide o moment, keď dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) alebo Sociálna poisťovňa zaeviduje, že sporiteľ uzatvoril nejakú formu zmluvy o vyplácaní dôchodku.

Týka sa to všetkých foriem výplaty dôchodku z II. piliera:

– doživotný starobný dôchodok,

– doživotný predčasný,

– dočasný starobný alebo predčasný,

– programový výber, a to vyplácanie nasporenej sumy vo forme splátok bez poisťovne.

Opakované dokazovanie podmienok

Ak sporiteľ už raz podmienky spĺňal, nebude musieť tieto podmienky opakovane dokazovať, a to napríklad ak dôjde k zmene formy dôchodku, alebo sa pôvodná zmluva ruší a nahrádza novou.

Znenie ustanovenia zjednodušuje administratívu a právnu istotu sporiteľa. Ak sporiteľ už splnil podmienky pre výplatu niektorej formy dôchodku z II. piliera (a DSS to zaevidovala), tieto podmienky sa mu počítajú aj pri uzatváraní novej zmluvy. Nemusí ich dokazovať opakovane, aj keby sa medzičasom jeho situácia zmenila, napr. ak klesol dôchodkový vek, zmenili sa zákonné podmienky, atď.

Príklad

Sporiteľ uzavrel zmluvu o programovom výbere a vtedy spĺňal podmienky na výplatu dočasného dôchodku. Neskôr sa rozhodne zmeniť stratégiu a chce uzatvoriť zmluvu o dočasnom dôchodku. Nemusí znova dokazovať, že podmienky spĺňa a berie sa, že ich už splnil.

! Upozornenie

Dňa 1. január a 2029 sa mení znenie ustanovení § 33, 33a a 33b. Ustanovenie § 33 upravuje programový výber.

§ 33a

Programový výber

(1) Programovým výberom dôchodková správcovská spoločnosť vypláca starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok zo sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa vedeného pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond alebo z jej časti.

(2) Vyplácanie starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku programovým výberom možno dohodnúť, ak súčet súm dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu,³⁾ výsluhového dôchodku,³⁸⁾ invalidného výsluhového dôchodku,^38a) invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku,^38b) vdovského výsluhového dôchodku,^38c) vdoveckého výsluhového dôchodku^38d) a obdobného dôchodku vyplácaného z cudziny, ktoré majú byť vyplácané ku dňu účinnosti dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom, a sumy doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku ku dňu evidencie poznámky o uzatvorení dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom je vyšší ako platná referenčná suma podľa § 46da. Do súčtu súm podľa prvej vety sa nezapočítava jednorazový doplatok k starobnému dôchodku podľa osobitného predpisu^38e) a 13. dôchodok poskytovaný podľa osobitných predpisov.^38f)

(3) Vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa § 31 písm. a) programovým výberom možno dohodnúť aj vtedy, ak Sociálna poisťovňa oznámi sporiteľovi, že žiadny poistiteľ nevyhotovil ponuku doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku a sporiteľ nespĺňa podmienky vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa odseku 2.

(4) Vyplácanie starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku programovým výberom možno dohodnúť aj vtedy, ak je aktuálna hodnota osobného dôchodkového účtu sporiteľa tvorená aj z dobrovoľných príspevkov; na vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom možno použiť sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov alebo jej časť.

(5) Dobu vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa odsekov 2 a 4 alebo mesačnú sumu tohto dôchodku určí sporiteľ v dohode o vyplácaní dôchodku programovým výberom.

(6) Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok podľa odseku 3 je mesačne najviac v sume podľa § 46e ods. 9 platnej v kalendárnom roku, v ktorom bola uzatvorená dohoda o vyplácaní dôchodku programovým výberom.

(7) Dôchodková správcovská spoločnosť nie je povinná vyplácať starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok programovým výberom v sume nižšej ako suma podľa § 46e ods. 9 platnej v kalendárnom roku, v ktorom bola uzatvorená dohoda o vyplácaní dôchodku programovým výberom; to neplatí, ak ide o poslednú splátku starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom.

(8) Ak sporiteľ ku dňu evidencie poznámky o uzatvorení zmluvy o poistení dôchodku, na základe ktorej sa vypláca doživotný starobný dôchodok alebo doživotný predčasný starobný dôchodok zmluvy o poistení dôchodku, na základe ktorej sa vypláca dočasný starobný dôchodok alebo dočasný predčasný starobný dôchodok, alebo dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom, splnil podmienky podľa odseku 2, považujú sa tieto podmienky pri uzatváraní dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom za splnené.

[Dňom 1. januára 2029 § 33a znie:

§ 33a

Doživotný dôchodok

(1) Doživotný dôchodok vypláca poistiteľ po skončení vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom do smrti poberateľa tohto dôchodku.

(2) Ak je hodnota majetku sporiteľa určeného na výplatu doživotného dôchodku nižšia ako dôchodková hodnota pre doživotný dôchodok uvedená v certifikáte pre doživotný dôchodok, na základe ktorého sporiteľ uzatvára zmluvu o poistení dôchodku, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná doplatiť rozdiel z vlastného majetku.]

Komentár k § 33a

Programový výber je jedna z foriem vyplácania dôchodku z druhého piliera. Programový výber je forma výplaty dôchodku, pri ktorej si sporiteľ ponechá časť nasporenej sumy vo svojom osobnom dôchodkovom účte a neprenesie ju do poisťovne na doživotný dôchodok. Z tejto sumy sa mu následne vyplácajú pravidelné mesačné splátky, buď počas určeného obdobia, alebo do vyčerpania prostriedkov.

Ustanovenie zavádza flexibilitu pre sporiteľa, aby si mohol zvoliť spôsob a tempo čerpania úspor, zohľadňujú sa špeciálne prípady, a to napr. ak mu nikto neponúkne doživotný dôchodok, umožňuje sa čerpanie aj z dobrovoľných príspevkov, nastavujú sa horné a dolné limity výplat pre ochranu systému a účtov, a zabezpečuje sa, že raz splnené podmienky nemusia byť opakovane dokazované.

Základné znaky programového výberu

– Forma vyplácania

Ide o alternatívu k doživotnému dôchodku. Sporiteľ si vyberie peniaze postupne z vlastného účtu.

– Výplata

Prebieha v mesačných splátkach, ktoré sa vyplácajú, kým sa nevyčerpajú všetky prostriedky. Po vyčerpaní tejto sumy už sporiteľ nedostáva nič z druhého piliera, čiže ostáva mu len dôchodok z 1. piliera, čiže Sociálna poisťovňa.

– Podmienky

Sporiteľ musí mať uzatvorenú zmluvu o poistení dôchodku, ktorá garantuje, že zvyšná časť peňazí, ak nevyužije celý zostatok na programový výber, pôjde na doživotný dôchodok. Programový výber sa vždy spája s tým, že časť majetku zostáva vo forme rezervy na doživotný dôchodok, ktorý sa poskytne neskôr.

– Zámer

Umožniť flexibilnejšie čerpanie dôchodkových úspor – napr. ak chce sporiteľ najprv vyšší dôchodok na prechodné obdobie, napr. 5 rokov, a až potom prejsť na doživotný dôchodok.

Programový výber je forma výplaty dôchodku z druhého piliera, pri ktorej si sporiteľ necháva vyplácať pravidelné mesačné splátky z časti svojich nasporených prostriedkov, bez toho, aby celú sumu preniesol do poisťovne. Je to dočasná forma výplaty, ktorá sa končí vyčerpaním zostatku, pričom zvyšok majetku sporiteľa sa môže využiť na zakúpenie doživotného dôchodku.

Ako sa vypláca dôchodok formou programového výberu

Znenie odseku 1 popisuje technický spôsob, ako sa vypláca dôchodok formou programového výberu z druhého piliera, a z akého zdroja sa tieto peniaze čerpajú.

Ide o formu dôchodku, ktorú nevypláca poisťovňa, ale dôchodková správcovská spoločnosť (DSS). Sporiteľ vďaka tomu nedostane klasický doživotný dôchodok, ale čerpá svoju nasporenú sumu postupne mesačnými výplatami. Zdrojom peňazí pre programový výber je osobný dôchodkový účet sporiteľa, teda jeho vlastné úspory v II. pilieri.

Výška dôchodku bude závisieť od aktuálnej hodnoty účtu, teda od nasporenej sumy, výnosov z fondov, čiže ziskov alebo strát a poplatkov DSS.

Peniaze na programový výber

Uvedené peniaze musia byť buď celé alebo aspoň z časti uložené v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde. Tento fond je zo zákona najkonzervatívnejší a najbezpečnejší, a preto sa vyžaduje pri výplate dôchodku, aby sa zamedzilo riziku prudkých výkyvov hodnoty.

V podstate to má chrániť dôchodcov pred stratou hodnoty úspor počas vyplácania. Dlhopisový garantovaný fond má nízke, ale stabilné výnosy, preto je považovaný za vhodný na dôchodkovú fázu.

Programový výber sa vypláca z vlastných úspor sporiteľa na jeho osobnom dôchodkovom účte. Tieto peniaze musia byť v dlhopisovom garantovanom fonde alebo aspoň ich časť. Výplata je dočasná, kým sa peniaze neminú a zabezpečuje ju DSS, nie poisťovňa.

Výnimočné prípady výplaty programovým výberom

Podľa odseku 3 vyplácanie programovým výberom možno dohodnúť aj vtedy, ak Sociálna poisťovňa oznámi sporiteľovi, že žiadny poistiteľ nevyhotovil ponuku a sporiteľ nespĺňa podmienky.

Uvedené znenie rieši výnimočnú situáciu, keď poisťovne neponúknu doživotný dôchodok, a to napríklad kvôli nízkej sume, a zároveň sporiteľ nespĺňa bežné podmienky pre programový výber, a to podľa § 33a ods. 2.

V takom prípade mu zákon umožňuje programový výber aj napriek nesplneniu týchto podmienok. Ide teda o výnimku v prospech sporiteľa, aby nebol blokovaný v prístupe k svojim úsporám.

Dobrovoľné príspevky

Podľa odseku 4 programovým výberom možno dohodnúť aj vtedy, ak je aktuálna hodnota tvorená aj z dobrovoľných príspevkov. Uvedené znenie umožňuje, aby sa na programový výber použili aj úspory z dobrovoľných príspevkov, nielen z povinných odvodov. Sporiteľ si teda môže nechať vyplácať dôchodok aj z peňazí, ktoré si priplácal nad rámec zákonnej povinnosti.

Programový výber môže byť len z dobrovoľných príspevkov alebo z kombinácie povinných a dobrovoľných.

Voľba trvania alebo výšky dôchodku

Podľa odseku 5 dĺžku trvania výplaty alebo mesačnú sumu určuje sporiteľ v dohode. Zákon tu priznáva aktívnu úlohu sporiteľovi, pri ktorej si on sám volí, ako dlho a v akej výške chce mať dôchodok vyplácaný.

Môže si určiť mesačnú výšku splátky, pri ktorej sa doba potom prispôsobí, alebo dĺžku trvania, pri ktorej sa mesačná výška dopočíta.

Maximálna suma programového výberu

Podľa odseku 6 mesačne najviac v sume podľa § 46e ods. 9, pričom sa zavádza horný limit výšky mesačnej splátky dôchodku vyplácaného programovým výberom. Suma nesmie presiahnuť zákonom stanovený strop. Tento limit sa každoročne upravuje v § 46e ods. 9 a má za cieľ zabezpečiť rovnomernejšie rozloženie čerpania úspor a zároveň znížiť riziko príliš rýchleho vyčerpania peňazí.

Minimálna suma výplaty

Podľa odseku 7 DSS nie je povinná vyplácať dôchodok v sume nižšej ako podľa § 46e ods. 9 okrem poslednej splátky. Dôchodková správcovská spoločnosť nemusí vyplácať veľmi malé sumy mesačne pod zákonom stanovený limit. Výnimkou je, ak ide o poslednú splátku a vtedy môže byť nižšia ako limit, napr. zostatok na účte je už len 20 eur.

Zachovanie nároku

Podľa odseku 8 ak sporiteľ ku dňu evidencie poznámky o uzatvorení zmluvy splnil podmienky podľa odseku 2, považujú sa za splnené. Ustanovenie chráni sporiteľa, ktorý už raz splnil podmienky pre programový výber. Ak DSS zaznamenala zmluvu alebo dohodu, napr. o doživotnom či dočasnom dôchodku, pri ďalšom posudzovaní sa už tieto podmienky neoverujú znovu, ale sa považujú za splnené.

Príklad

Sporiteľ podpíše dohodu o programovom výbere a o rok zmení výber na inú formu. Zákon zachová platnosť pôvodne splnených podmienok.

! Upozornenie

Dňa 1. január a 2029 sa mení znenie ustanovení § 33, 33a a 33b. Ustanovenie § 33a upravuje doživotný dôchodok a ustanovenie § 33b upravuje právo na výber formy výplaty starobného dôchodku.

[Dňom 1. januára 2029 § 33b vrátane nadpisov znie:

§ 33b

Právo na výber formy výplaty
starobného dôchodku

(1) Vyplácanie starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku možno dohodnúť bez akýchkoľvek obmedzení, ak súčet súm dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu,³⁾ výsluhového dôchodku,³⁸⁾ invalidného výsluhového dôchodku,^38a) invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku,^38b) vdovského výsluhového dôchodku,^38c) vdoveckého výsluhového dôchodku^38d) a obdobného dôchodku vyplácaného z cudziny, ktoré majú byť vyplácané ku dňu účinnosti dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom, je vyšší ako platná referenčná suma. Do súčtu súm podľa prvej vety sa nezapočítava jednorazový doplatok k starobnému dôchodku podľa osobitného predpisu.^38e) Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok dohodnutý bez akýchkoľvek obmedzení podľa prvej vety podlieha dani z príjmu podľa osobitného predpisu.^38f)

(2) Referenčná suma je priemerná mesačná suma starobného dôchodku podľa osobitného predpisu³⁾ určená k 30. novembru kalendárneho roka. Na určenie referenčnej sumy sa použije starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,³⁾

a) na ktorý vznikol nárok podľa osobitného predpisu³⁾ po 31. decembri 2003 a nárok na výplatu ktorého trvá ku dňu, ku ktorému sa referenčná suma určuje,

b) ktorý by sa vyplácal v sume nezníženej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, ak nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu³⁾ vznikol poistencovi, ktorý je alebo bol sporiteľom, a

c) ktorý nebol znížený z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou.

(3) Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle zverejní referenčnú sumu do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom sa referenčná suma určuje. Referenčná suma je platná v kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom sa určila. Sociálna poisťovňa spracúva v ponukovom systéme údaje o referenčnej sume.]

[Dňom 1. januára 2029 sa v § 33b ods. 1 druhej vete za slovo „dôchodku“ vkladajú slová „a rodičovský dôchodok“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „a 13. dôchodok poskytovaný podľa osobitných predpisov^38ea)“]

[Dňom 1. januára 2029 sa v § 33b ods. 1 druhej vete vypúšťajú slová „a rodičovský dôchodok“]

Komentár k § 33b

Podľa § 33b zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sa právo na výber formy výplaty starobného dôchodku vzťahuje na možnosť, ktorú má sporiteľ pri odchode do dôchodku z druhého piliera.

Právo na výber formy výplaty starobného dôchodku znamená, že sporiteľ má možnosť rozhodnúť sa, akým spôsobom chce čerpať svoje nasporené dôchodkové úspory, teda zvoliť si medzi rôznymi formami dôchodkovej výplaty.

Sporiteľ si môže vybrať, či chce dôchodok vyplácaný ako doživotný dôchodok, vyplácaný poisťovňou, dočasný dôchodok, časovo obmedzený alebo programový výber, čiže výplata z dôchodkového účtu v pravidelných splátkach bez zabezpečenia doživotnej renty. Toto právo mu umožňuje prispôsobiť si spôsob výplaty podľa svojich potrieb a očakávaní.

Právo na výber formy výplaty starobného dôchodku podľa § 33b znamená, že sporiteľ má zákonom garantovanú možnosť rozhodnúť sa, akým spôsobom bude čerpať svoje dôchodkové úspory z druhého piliera, a to buď doživotným dôchodkom, dočasným dôchodkom alebo programovým výberom.

§ 34

Podmienky vyplácania vdovského
dôchodku a vdoveckého dôchodku

(1) Vdovský dôchodok sa vypláca vdove, ak sa v zmluve o poistení dôchodku dohodlo vyplácanie vdovského dôchodku a vdova požiadala o vyplácanie vdovského dôchodku.

(2) Vdovský dôchodok sa vypláca vdove odo dňa podania žiadosti o jeho výplatu. Dobu vyplácania vdovského dôchodku určí sporiteľ v zmluve o poistení dôchodku, a to jeden rok alebo dva roky odo dňa začatia vyplácania prvého pozostalostného dôchodku po poberateľovi doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku. Doba vyplácania vdovského dôchodku sa prerušuje, ak sa vdovský dôchodok nevypláca.

(3) Vdova podľa tohto zákona je manželka zomretého poberateľa doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku v čase jeho smrti.

(4) Ak niet pozostalej osoby

a) v čase smrti poberateľa doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku, suma určená na výplatu vdovského dôchodku je predmetom dedenia po zomretom poberateľovi,

b) suma nevyplateného vdovského dôchodku je predmetom dedenia.

(5) Na vyplácanie vdoveckého dôchodku vdovcovi platia odseky 1 až 4 rovnako.

[Dňom 1. januára 2029 § 34 vrátane nadpisu sa vypúšťa.]

Komentár k § 34

Ustanovenie upravuje podmienky vyplácania vdovského alebo vdoveckého dôchodku, a to za akých okolností má pozostalý manžel alebo manželka nárok na dôchodok z II. piliera, čiže zo starobného dôchodkového sporenia, ak sporiteľ zomrie.

Základné podmienky

– Vypláca sa iba vtedy, ak sporiteľ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku, ktorá zahŕňa výplatu pozostalostného dôchodku

Sporiteľ si teda zvolil anuitu s pozostalostným zabezpečením.

– Vznik nároku na dôchodok závisí od zmluvy o poistení dôchodku

Ide o zmluvu, ktorú mal sporiteľ uzavretú s poisťovňou. Táto zmluva musí obsahovať ujednanie o vyplácaní vdovského alebo vdoveckého dôchodku v prípade úmrtia sporiteľa.

– Podmienky a výška výplaty pozostalostného dôchodku, a to vdovského alebo vdoveckého

Podmienky sú definované v poistnej zmluve, nie priamo v zákone.

Podmienky vyplácania vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku sú splnené vtedy, ak sporiteľ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku, ktorá zahŕňa zabezpečenie pozostalého, a dôchodok sa potom vypláca podľa tejto zmluvy. Štandardné podmienky, ako dĺžka trvania manželstva či vek pozostalého, určuje zmluvný produkt poisťovne. Pozostalý nemá automatický nárok na dôchodok z II. piliera. Tento nárok vzniká len vtedy, ak si sporiteľ zvolil výplatu s pozostalostným zabezpečením a poisťovňa túto možnosť zahrnula do jeho zmluvy.

– Vdovský dôchodok sa vypláca vdove, ak sa v zmluve o poistení dôchodku dohodlo vyplácanie vdovského dôchodku a vdova požiadala o vyplácanie vdovského dôchodku

Vyplácanie vdovského dôchodku nie je automatické. Sporiteľ (zomrelý manžel) musel ešte počas života uzatvoriť zmluvu o poistení dôchodku, ktorá výslovne zahŕňa aj výplatu vdovského dôchodku. Vdova (pozostalá manželka) musí zároveň aktívne požiadať o jeho vyplácanie. Teda vdovský dôchodok sa z II. piliera vypláca len vtedy, ak bol vopred dohodnutý ako súčasť dôchodkovej poistnej zmluvy.

– Vdovský dôchodok sa vypláca vdove odo dňa podania žiadosti o jeho výplatu

Nárok na výplatu vzniká nie spätne ku dňu úmrtia, ale od dátumu, keď vdova podala žiadosť. Od tohto dátumu začína plynúť výplatná lehota, ak sú splnené podmienky. Je preto dôležité, aby vdova žiadosť podala čo najskôr po smrti manžela, ak si chce nárok uplatniť bez zbytočného odkladu.

– Dobu vyplácania vdovského dôchodku určí sporiteľ v zmluve o poistení dôchodku, a to jeden rok alebo dva roky odo dňa začatia vyplácania prvého pozostalostného dôchodku po poberateľovi doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku

Trvanie výplaty vdovského dôchodku nie je neobmedzené, je to buď 1 rok alebo 2 roky určené v zmluve počas života sporiteľa. Začiatok výplaty sa počíta odo dňa prvej splátky dôchodku pozostalého po zosnulom sporiteľovi (t. j. prvá platba vdove). Tento systém odráža komerčný charakter výplaty z II. piliera, nejde o doživotnú výplatu, ako pri Sociálnej poisťovni, ale o časovo obmedzený pozostalostný príspevok.

– Doba vyplácania vdovského dôchodku sa prerušuje, ak sa vdovský dôchodok nevypláca

Ak nastane situácia, že dôchodok sa z nejakého dôvodu dočasne nevypláca, napr. kvôli neúplnej dokumentácii, chýbajúcemu nároku, právnym sporom, doba sa pozastaví. Po odstránení prekážok sa výplata obnoví a doba pokračuje, nie dobieha.

Poznámka

Nárok na vdovský dôchodok z II. piliera teda nevzniká automaticky. Sporiteľ si ho musí vopred dohodnúť v zmluve, inak vdova nedostane nič z II. piliera. Výplata trvá len 1 alebo 2 roky, nie doživotne. Vdova si musí sama podať žiadosť, nárok platí od dátumu podania, nie spätne. Výplata sa môže prerušiť, ale nezaniká – trvanie sa predĺži o dobu prerušenia.

Vdova

Znenie odseku 3 definuje osobu vdovy.

Podľa zákona ide o ženu, ktorá bola manželkou sporiteľa (muža) v čase, keď zomrel ako poberateľ doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku vyplácaného z II. piliera.

Týmto sa presne určuje, kto má štatút vdovy v kontexte dôchodkového sporenia (II. pilier). Rozhodujúci je právny stav k okamihu smrti sporiteľa, musela byť jeho zákonnou manželkou, nie bývalou, nie partnerkou bez sobáša. Platí len pre sporiteľov, ktorí poberali dôchodok vo forme doživotnej renty z dôchodkovej poisťovne, nie napr. programovým výberom.

Poznámka

Uvedená definícia je kľúčová pri posudzovaní nároku na vdovský dôchodok z II. piliera. To znamená, že len žena, ktorá spĺňa túto podmienku, môže potenciálne získať pozostalostný dôchodok, ak bol v zmluve so životnou poisťovňou dohodnutý.

Neexistencia oprávnenej pozostalej osoby

Znenie odseku 4 upravuje dedenie pozostalostného dôchodku z II. piliera, ak neexistuje oprávnená pozostalá osoba, napr. vdova alebo vdovec.

– Ak niet pozostalej osoby v čase smrti poberateľa doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku, suma určená na výplatu vdovského dôchodku je predmetom dedenia po zomretom poberateľovi

Ak sporiteľ zomrie a nemá manžela alebo manželku, ktorý by mal nárok na vdovský alebo vdovecký dôchodok, suma, ktorá bola určená v poistnej zmluve na výplatu pozostalostného dôchodku, sa dedí.

To znamená, že určený dedič alebo dedičia môžu zdediť túto časť prostriedkov z II. piliera, ktorú by inak poberala pozostalá osoba Táto suma musí byť dohodnutá v zmluve s poisťovňou ako tzv. garantovaná suma na pozostalostné zabezpečenie.

– Suma nevyplateného vdovského dôchodku je predmetom dedenia

Ak bola výplata vdovského dôchodku už začatá, ale vdova zomrie pred jeho úplným vyčerpaním, a to napr. zomrie po 6 mesiacoch z dohodnutých 24, zvyšná nevyplatená suma, napr. na zostávajúcich 18 mesiacov, sa dedí. Táto suma je súčasťou dedičského konania a môžu ju získať dediči vdovy, pokiaľ to nie je vylúčené inými podmienkami v poistnej zmluve.

Situácia	Výsledok
Neexistuje pozostalý (napr. vdova/vdovec)	Suma určená na pozostalostný dôchodok sa dedí.
Vdova zomrela počas poberania dôchodku	Nevyplatený zvyšok sa dedí.

Dedenie sa riadi Občianskym zákonníkom, a to napr. kto je dedič, v akom poradí, či existuje závet atď. Nie všetky zmluvy o poistení dôchodku musia takéto sumy garantovať – závisí od konkrétneho poistného produktu, ktorý si sporiteľ zvolil. Na vyplácanie vdoveckého dôchodku vdovcovi platí postup podľa tohto ustanovenia rovnako.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa ustanovenie § 34 vrátane nadpisu sa vypúšťa.

§ 35

Zrušený.

§ 36

Suma vdovského dôchodku
a suma vdoveckého dôchodku

(1) Vdovský dôchodok po poberateľovi doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku vypláca poistiteľ v sume doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku ku dňu smrti manžela, ak § 43 neustanovuje inak.

(2) Na vyplácanie vdoveckého dôchodku vdovcovi po zomretej manželke platí odsek 1 rovnako.

[Dňom 1. januára 2029 § 36 vrátane nadpisu sa vypúšťa.]

Komentár k § 36

Suma vdovského dôchodku a suma vdoveckého dôchodku sa určuje podľa zmluvy o poistení dôchodku, ktorú uzatvoril sporiteľ s dôchodkovou poisťovňou. Táto suma vyplýva z podmienok dohodnutých v zmluve a z výšky dôchodku, ktorý bol vyplácaný zomretému sporiteľovi.

Výška pozostalostného dôchodku, a to vdovského alebo vdoveckého, nie je určená priamo zákonom v pevnej sume alebo percentuálne na rozdiel od Sociálnej poisťovne. Určuje ju zmluva, ktorú sporiteľ uzatvoril s poisťovňou pri výbere formy doživotného dôchodku z II. piliera.

Zmluva môže stanoviť

– pevne stanovenú sumu na pozostalostný dôchodok,

– percentuálny podiel z dôchodku zosnulého (napr. 50 %),

– inú dohodnutú formu.

Prvok	Vysvetlenie
Závislosť od zmluvy	Suma sa odvíja výlučne od toho, čo si sporiteľ dohodol v poistnej zmluve.
Flexibilita	Výška môže byť rôzna – záleží od individuálneho nastavenia, nie od zákona.
Komercializovaný charakter	Ide o výplatu zo zmluvného poistenia, nie o štátny sociálny nárok.

– Vdovský dôchodok po poberateľovi doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku vypláca poistiteľ v sume doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku ku dňu smrti manžela, ak § 43 neustanovuje inak

Po smrti sporiteľa, ktorý poberal doživotný dôchodok z II. piliera, teda uzavrel zmluvu s poisťovňou, vzniká nárok na vdovský dôchodok, ak bol dohodnutý v zmluve.

Poistiteľ, čiže dôchodková poisťovňa, vypláca vdove rovnakú sumu, akú jej manžel poberal ku dňu svojej smrti.

Príklad

Ak poistiteľ poberal napr. 400 € mesačne, vdova bude dostávať tiež 400 €, ak zmluva neurčuje inú sumu. Toto platí, pokiaľ neplatí výnimka podľa § 43, ktorý sa môže týkať špecifických úprav výplaty alebo zániku nároku.

– Na vyplácanie vdoveckého dôchodku vdovcovi po zomretej manželke platí odsek 1 rovnako

Znenie odseku 2 len zrkadlovo aplikuje rovnaké pravidlá na prípady, keď zomrie žena (sporiteľka) a jej manžel (vdovec) má nárok na vdovecký dôchodok. Platí teda to isté, a to vypláca sa suma dôchodku, ktorú žena (sporiteľka) poberala ku dňu smrti, pokiaľ to zmluva umožňuje a § 43 nestanoví výnimku.

Situácia	Vyplácaná suma pozostalému
Vdova po poberateľovi doživotného dôchodku	Suma zodpovedajúca dôchodku manžela ku dňu smrti
Vdovec po poberateľke doživotného dôchodku	Suma zodpovedajúca dôchodku manželky ku dňu smrti
Výnimka	Môže nastať podľa § 43 zákona

Tento nárok vzniká len vtedy, ak bol vdovský alebo vdovecký dôchodok výslovne dohodnutý v zmluve o poistení dôchodku. Nejde o automatický nárok ako v Sociálnej poisťovni – je to zmluvne dojednané poistenie pozostalého.

Pozostalostné dôchodky – I. pilier vs. II. pilier

Funkcia	I. pilier – Sociálna poisťovňa	II. pilier – Dôchodková poisťovňa (zmluva)
Vznik nároku	Automaticky po splnení zákonných podmienok (napr. manželstvo + úmrtie)	Len ak bol pozostalostný dôchodok dohodnutý v zmluve
Výška dôchodku	60 % z dôchodku zosnulého (štandardná sadzba)	Môže byť 100 %, 50 % alebo iná suma podľa zmluvy
Trvanie nároku	1 rok + predĺženie za splnenia podmienok (napr. starostlivosť o dieťa, zdravotný stav)	Určené zmluvou – spravidla 1 alebo 2 roky (viď § 34 ods. 2)
Dedenie	Nie, pozostalostný dôchodok je neprenosný	Nevyplatené sumy môžu byť predmetom dedenia (ak nie je pozostalý)
Výplata	Zo štátu (z priebežného systému)	Z vlastných nasporených peňazí v II. pilieri (cez poisťovňu)

Výnimky z vyplácania dôchodku podľa § 43

Ustanovenie § 43 zákona upravuje situácie, v ktorých sa výplata dôchodku môže obmedziť, prerušiť alebo úplne zaniknúť. Týka sa to:

– nesplnenia podmienok podľa zmluvy,

– zániku nároku podľa iných ustanovení zákona,

– súbehu výplat z viacerých zdrojov,

– zmeny životných okolností, ktoré môžu ovplyvniť trvanie nároku, a to napr. znovu uzatvorenie manželstva pozostalého.

Práve uvedené znenie sa uvádza ako výnimka v prípade, že poisťovňa nemusí vyplácať plnú výšku dôchodku, alebo ho vôbec nevyplatí, ak sa naplnia podmienky pre zánik nároku.

V II. pilieri nie je pozostalostný dôchodok samozrejmý nárok, ale dobrovoľná zmluvná výhoda.

Ak bol dohodnutý, suma sa štandardne rovná sume doživotného dôchodku zosnulého, ale iba na dobu určenej v zmluve (zvyčajne 1 alebo 2 roky), s možnosťou dedenia, ak pozostalý zomrie alebo neexistuje, s možnosťou výnimiek podľa § 43.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa ustanovenie § 36 vrátane nadpisu vypúšťa.

§ 37

Podmienky vyplácania
sirotského dôchodku

(1) Sirotský dôchodok sa vypláca sirote, ak sa v zmluve o poistení dôchodku dohodlo vyplácanie sirotského dôchodku a sirota požiadala o vyplácanie sirotského dôchodku. Sirotský dôchodok sa vypláca všetkým sirotám, ktoré požiadali o jeho vyplácanie.

(2) Sirota podľa tohto zákona je dieťa zomretého rodiča alebo osvojiteľa, ktorí boli ku dňu smrti poberateľmi doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku.

(3) Na vyplácanie sirotského dôchodku platí § 34 ods. 2 a 4 rovnako.

[Dňom 1. januára 2029 § 37 vrátane nadpisu sa vypúšťa.]

Komentár k § 37

Ustanovenie upravuje podmienky vyplácania sirotského dôchodku. Sirotský dôchodok sa vypláca dieťaťu (sirote) po zomretom sporiteľovi, ktorý poberal doživotný starobný dôchodok alebo doživotný predčasný starobný dôchodok, len v prípade, ak sa v zmluve o poistení dôchodku dohodlo vyplácanie sirotského dôchodku.

Podmienky

– Musí byť uzavretá zmluva o poistení dôchodku

Ide o zmluvu, v ktorej bolo výslovne dohodnuté vyplácanie sirotského dôchodku v prípade smrti sporiteľa, alebo v ktorej sú určené osoby (deti), ktoré sú oprávnené na výplatu.

– Žiadosť

Oprávnená osoba alebo zákonný zástupca dieťaťa musí po smrti sporiteľa požiadať o vyplácanie dôchodku.

– Výplata

Začína sa odo dňa podania žiadosti o sirotský dôchodok. Výška a doba vyplácania sú určené v zmluve o poistení dôchodku. Spravidla sa vypláca do dovŕšenia 18 rokov dieťaťa, alebo do 26 rokov, ak dieťa študuje.

Poznámka

Ak sirotský dôchodok nebol zmluvne dohodnutý, nevzniká naň žiadny právny nárok z II. piliera – pozostalý môže mať len nárok zo systému
I. piliera (Sociálna poisťovňa), ak sú splnené podmienky tam. Sirotský dôchodok v II. pilieri je výslovne zmluvný nárok. Vypláca sa iba vtedy, ak bol dohodnutý v zmluve o poistení dôchodku, pričom výška a doba výplaty sa riadia podmienkami v tejto zmluve.

Vyplácanie na základe zmluvy a žiadosti

Podľa odseku 1 sa sirotský dôchodok vypláca sirote, ak sa v zmluve o poistení dôchodku dohodlo vyplácanie sirotského dôchodku a sirota požiadala o vyplácanie sirotského dôchodku. Sirotský dôchodok sa vypláca všetkým sirotám, ktoré požiadali o jeho vyplácanie.

Výplata nie je automatická, sirotský dôchodok sa poskytuje iba vtedy, ak poistná zmluva uzatvorená medzi sporiteľom a poisťovňou obsahuje klauzulu o vyplácaní sirotského dôchodku, a sirota alebo jej zákonný zástupca o dôchodok požiada.

Ak bolo viac detí, každé oprávnené dieťa, ktoré požiada, má samostatný nárok a dôchodok sa delí medzi všetky deti, ktoré požiadali.

Kto sa považuje za sirotu

Podľa odseku 2 sirota podľa tohto zákona je dieťa zomretého rodiča alebo osvojiteľa, ktorí boli ku dňu smrti poberateľmi doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku.

Definícia siroty sa viaže na vzťah k sporiteľovi, teda musí ísť o dieťa biologické alebo osvojené zosnulého a zosnulý rodič alebo osvojiteľ musel byť poberateľom doživotného dôchodku z II. piliera, nie iba sporiteľom. Nezahŕňa iné príbuzné osoby, a to napr. vnúčatá, deti partnera atď.

Výplata a dedenie

Podľa odseku 3 na vyplácanie sirotského dôchodku platí § 34 ods. 2 a 4 rovnako.

Sirotský dôchodok sa vypláca odo dňa podania žiadosti, na dobu určenú v zmluve, typicky 1 alebo 2 roky od smrti poberateľa dôchodku.

Ak sirotský dôchodok nebol vyplatený celý, napr. sirota zomrie skôr, ako uplynie doba výplaty, zvyšná suma sa stáva predmetom dedenia po tejto sirote.

Nárok na sirotský dôchodok z II. piliera teda vzniká len vtedy, ak bol zmluvne dohodnutý. Sirota je dieťa alebo osvojenec sporiteľa, ktorý už poberal doživotný dôchodok. Výplata je časovo obmedzená, a to zvyčajne 1 alebo 2 roky. Nevyplatené sumy sa dedia. O dôchodok treba žiadať, nie je automatický.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa ustanovenie § 37 vrátane nadpisu vypúšťa.

§ 38

Zrušený.

§ 39

Suma sirotského
dôchodku

Sirotský dôchodok po poberateľovi doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku vypláca poistiteľ v sume doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku ku dňu smrti rodiča alebo osvojiteľa siroty, ak § 43 neustanovuje inak.

[Dňom 1. januára 2029 § 39 vrátane nadpisu sa vypúšťa.]

Komentár k § 39

Sirotský dôchodok po poberateľovi doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku vypláca poistiteľ v sume jednej tretiny doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku, ktorý bol vyplácaný ku dňu smrti tohto poberateľa.

– Základ pre výpočet

Výška sirotského dôchodku sa odvodzuje od dôchodku zosnulého rodiča.

– Presná výška

Je vždy 1/3 (jedna tretina) sumy, ktorú zomretý sporiteľ poberal ku dňu smrti.

– Výplata

Vzťahuje sa na každé oprávnené dieťa (sirotu) samostatne, t. j. každé dieťa má nárok na vlastnú tretinu.

Tento dôchodok je z II. piliera a platí iba vtedy, ak bol v zmluve o poistení dôchodku výslovne dohodnutý sirotský dôchodok.

Príklad

Zosnulý sporiteľ poberal doživotný dôchodok vo výške 600 €, každé jeho oprávnené dieťa (sirota), ktoré si požiadalo o dôchodok, má nárok na 200 € mesačne (1/3 z 600 €) – počas doby určenej v zmluve (zvyčajne 1 alebo 2 roky).

Dedenie nevyplateného sirotského dôchodku

Ak počas doby vyplácania sirotského dôchodku sirota zomrie, zvyšná časť sirotského dôchodku, ktorá ešte nebola vyplatená, sa stáva predmetom dedenia. To znamená, že nevyplatené sumy prejdú na dedičov siroty podľa pravidiel dedenia podľa Občianskeho zákonníka. Takto sa zabezpečí, že hodnota dôchodku, ktorá by pripadala sirote, nezaniká, ale prechádza na jej zákonných alebo testamentových dedičov.

Praktické dôsledky

Zvyšky dôchodku môžu dediť napríklad rodičia siroty, jej súrodenci, prípadne iní dedičia podľa závetu alebo zákona. Dediči si tak môžu nárokovať finančné prostriedky, ktoré by sirota dostávala, ak by bola nažive.

Dôležitosť

Takéto ustanovenie chráni finančné nároky pozostalých osôb a zabezpečuje, že finančné prostriedky nie sú stratou, ale sú prenesené na oprávnené osoby. Umožňuje to spravodlivé rozdelenie majetku aj v rámci systému dôchodkového sporenia.

Porovnanie so sirotským dôchodkom z I. piliera

Aspekt	II. pilier (starobné dôchodkové sporenie)	I. pilier (Sociálna poisťovňa)
Právny základ	Výplata podľa zmluvy o poistení dôchodku	Zákonný nárok podľa zákona o sociálnom poistení
Výška dôchodku	1/3 z dôchodku zosnulého poberateľa	Určená podľa štátnych pravidiel, spravidla nižšia
Doba vyplácania	Dohodnutá v zmluve (1 alebo 2 roky)	Až do splnenia veku alebo iných podmienok
Dedenie nevyplatených súm	Áno, nevyplatená časť prechádza na dedičov	Nie je bežné, vypláca sa priamo Sociálnou poisťovňou

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa ustanovenie § 39 vrátane nadpisu vypúšťa.

TRETIA HLAVA
DEDENIE V STAROBNOM
DÔCHODKOVOM SPORENÍ

§ 40

(1) Oprávnenej osobe, ktorú určil sporiteľ v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení, vzniká smrťou sporiteľa právo na vyplatenie sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu zomretého sporiteľa ku dňu, v ktorom sa dôchodková správcovská spoločnosť dozvedela o smrti sporiteľa, zníženej o sumu povinných príspevkov, ktoré boli za zomretého sporiteľa postúpené bez právneho dôvodu a vyžiadané Sociálnou poisťovňou, a o sumu oprávnene vynaložených nákladov dôchodkovej správcovskej spoločnosti na jej výplatu v hotovosti alebo na prevod do iného ako členského štátu eurozóny a zvýšenej o sumu povinných príspevkov, ktoré ešte Sociálna poisťovňa nepostúpila. Ak sporiteľ v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení neurčil oprávnenú osobu alebo takej osoby niet, stáva sa tento majetok predmetom dedenia.

(2) Oprávnenej osobe nevzniká právo na vyplatenie sumy podľa odseku 1, ak táto na základe právoplatného rozhodnutia súdu úmyselným trestným činom spôsobila smrť sporiteľa.

(3) Na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby alebo dediča dôchodková správcovská spoločnosť do piatich pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia Sociálnej poisťovne, že neeviduje povinné príspevky postúpené bez právneho dôvodu, odo dňa vrátenia povinných príspevkov postúpených bez právneho dôvodu alebo odo dňa pripísania postúpených povinných príspevkov,

a) vyplatí sumu podľa odseku 1 alebo

b) prevedie sumu podľa odseku 1 na účet nepriradených platieb dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorej je oprávnená osoba alebo dedič sporiteľom, a dôchodková správcovská spoločnosť bez zbytočného odkladu prevedie túto sumu na bežný účet dôchodkového fondu, ktorého je oprávnená osoba alebo dedič sporiteľom, a pripíše na osobný dôchodkový účet tohto sporiteľa taký počet dôchodkových jednotiek, ktorý zodpovedá podielu prevedenej sumy a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky príslušného dôchodkového fondu zo dňa, ktorý predchádza dňu prevodu.

(4) Ak je písomná žiadosť podľa odseku 3 doručená po doručení oznámenia Sociálnej poisťovne podľa odseku 3, lehota na vyplatenie alebo prevedenie sumy začína plynúť odo dňa doručenia písomnej žiadosti.

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť ku dňu, v ktorom sa dozvedela o smrti sporiteľa, odpíše z osobného dôchodkového účtu zomretého všetky dôchodkové jednotky. Dôchodková správcovská spoločnosť zruší osobný dôchodkový účet najneskôr ku dňu výplaty sumy alebo ku dňu prevedenia prostriedkov podľa odseku 3.

Komentár k § 40

Význam dedenia v starobnom dôchodkovom sporení

Dedenie v starobnom dôchodkovom sporení sa týka práva dedičov sporiteľa na sumy, ktoré neboli vyplatené zo starobného dôchodkového sporenia po smrti sporiteľa alebo po smrti poberateľa dôchodku z II. piliera. Ide o právny mechanizmus, ktorým sa zabezpečuje, že nevyplatené finančné prostriedky, a to napr. z dôchodkových účtov, dočasných dôchodkov, sirotských, vdovských alebo vdoveckých dôchodkov, neostanú nevyužité, ale prejdú na oprávnené osoby – dedičov.

Základ dedenia

Podľa zákona platí, že v prípade, ak po smrti sporiteľa alebo poberateľa dôchodku zostáva na jeho osobnom dôchodkovom účte alebo v rámci vyplácania dôchodkov nevyplatená suma, táto suma je predmetom dedenia.

Dedičia môžu byť určení podľa zákonnej dedičskej postupnosti, a to napr. manžel, deti, rodičia, alebo na základe závetu, ak sporiteľ takýto zanechal.

Situácie v prípade dedenia

– Nevyplatený dôchodok

Po smrti sporiteľa, ktorý ešte nebol vyplatený, a to napríklad dočasný dôchodok, sirotský dôchodok po dieťati, vdovský dôchodok, atď.

– Zostatok na osobnom dôchodkovom účte

Ide o zostatok sporiteľa, ktorý nebol vybraný alebo prevedený do dôchodku.

– Súčasťou dedenia sú aj ostatné finančné prostriedky

Ide o prostriedky viazané na dôchodkové sporenie, ktoré nie sú určené na výplatu doživotného dôchodku.

Postup dedičov

Dediči môžu podať žiadosť o vyplatenie zostatku (napr. u dôchodkovej správcovskej spoločnosti). Výplata sa vykoná na základe rozhodnutia o dedičstve (zákonného alebo notárskeho).Ak sporiteľ nezanechal dedičov, peniaze prejdú štátu.

V rámci dedenia sa zabezpečuje ochrana finančných prostriedkov sporiteľa a ich spravodlivé rozdelenie medzi oprávnené osoby.

Zabraňuje sa finančným stratám pre rodinu a blízkych po smrti sporiteľa.

Dedenie je súčasťou komplexného systému ochrany účastníkov starobného dôchodkového sporenia.

Oprávnená osoba

Ide o osobu, ktorú sporiteľ sám určil v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení ako oprávneného príjemcu peňažných prostriedkov po svojej smrti. Táto osoba má právo získať prostriedky z osobného dôchodkového účtu sporiteľa.

Právo na výplatu

Toto právo vzniká smrťou sporiteľa a zahŕňa aktuálnu hodnotu osobného dôchodkového účtu ku dňu, keď sa dôchodková správcovská spoločnosť dozvedela o smrti.

Úpravy sumy

Vyplácaná suma sa upravuje:

zníženie

– o povinné príspevky, ktoré boli vybrané bez právneho dôvodu a Sociálna poisťovňa ich vyžiadala späť,

– oprávnené náklady dôchodkovej správcovskej spoločnosti na výplatu,

– o náklady spojené s výplatou v hotovosti alebo prevodom do ne-eurových krajín,

zvýšenie

– o povinné príspevky, ktoré Sociálna poisťovňa ešte nepostúpila dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Ak oprávnená osoba nie je určená

Ak sporiteľ neurčil oprávnenú osobu, alebo takáto osoba neexistuje, finančné prostriedky z osobného dôchodkového účtu sa stávajú predmetom dedenia podľa dedičských pravidiel. Sporiteľ môže v zmluve určiť osobu, ktorá dostane jeho prostriedky z dôchodkového sporenia po jeho smrti.

Ak takúto osobu neurčí, peniaze podliehajú dedeniu.

Vyplácaná suma zodpovedá aktuálnemu stavu účtu, upravenému o rôzne poplatky a vyrovnania s Sociálnou poisťovňou.

Výplata oprávnenej osobe

Znenie odseku 2 upravuje postup výplaty sumy oprávnenej osobe určené v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení.

Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná vyplatiť sumu v primeranej lehote po tom, ako získa všetky potrebné podklady, a to napr. úmrtný list, potvrdenie o určení oprávnenej osoby, ďalšie dokumenty.

Výplata môže byť vykonaná buď v hotovosti alebo bankovým prevodom, podľa dohody a technických možností. Ustanovenie zabezpečuje efektívny a právne korektný proces vyplatenia peňažných prostriedkov.

Dedenie, ak oprávnená osoba nie je určená alebo neexistuje

Podľa odseku 3 ak sporiteľ neurčil oprávnenú osobu, alebo ak určená osoba neexistuje, zomrela pred sporiteľom, alebo právo na vyplatenie zaniklo, suma sa považuje za predmet dedenia. Znenie odkazuje na platné občianskoprávne pravidlá dedenia, čiže zákon o dedičstve. Významom je zabezpečiť, že finančné prostriedky nezostanú uviaznuté, ale prejdú dedičom podľa zákona alebo závetu.

Náklady spojené s dedičským konaním

Znenie odseku 4 môže upravovať, kto hradí prípadné náklady spojené s dedičským konaním, ktoré súvisia s vyplatením zostatku na dôchodkovom účte. Väčšinou sa predpokladá, že náklady znášajú dedičia, ktorí získavajú dedičstvo, ale konkrétne detaily môžu byť upravené zmluvou alebo vnútornými pravidlami dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Práva a povinnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti

Znenie odseku 5 môže upresňovať, že dôchodková správcovská spoločnosť je povinná viesť evidenciu oprávnených osôb a zabezpečiť ochranu údajov. Tiež sa môže stanoviť povinnosť spoločnosti informovať oprávnené osoby o ich práve na výplatu. Ochrana práv všetkých zúčastnených strán je základnou zásadou zákona.

Ustanovenie upravuje najmä právo oprávnenej osoby na vyplatenie finančných prostriedkov po smrti sporiteľa, spôsob výplaty, a čo sa deje, ak takáto osoba nebola určená.

Zabezpečuje hladký proces prechodu majetku z dôchodkového účtu na oprávnené osoby alebo dedičov. Odseky poskytujú právnu istotu a jasné pravidlá pre všetky strany – sporiteľa, oprávnené osoby, dôchodkovú správcovskú spoločnosť a dedičov.

§ 40a

(1) Oprávnenej osobe, ktorú určil poberateľ doživotného dôchodku v zmluve o poistení dôchodku, vzniká smrťou tohto poberateľa právo na vyplatenie sumy podľa § 32 ods. 2 alebo sumy jednorazového poistného podľa § 46g ods. 5 ku dňu, v ktorom sa poistiteľ dozvedel o smrti tohto poberateľa. Ak poberateľ doživotného dôchodku v zmluve o poistení dôchodku neurčil oprávnenú osobu alebo takej osoby niet, stáva sa suma podľa prvej vety predmetom dedenia.

(2) Oprávnenej osobe podľa odseku 1 nevzniká právo na vyplatenie sumy podľa § 32 ods. 2 alebo sumy jednorazového poistného podľa § 46g ods. 5, ak táto na základe právoplatného rozhodnutia súdu úmyselným trestným činom spôsobila smrť poberateľa doživotného dôchodku.

(3) Na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby podľa odseku 1 alebo dediča, ktorému podľa odseku 1 vzniklo právo na vyplatenie sumy podľa § 32 ods. 2 alebo sumy jednorazového poistného podľa § 46g ods. 5, poistiteľ do piatich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti

a) vyplatí túto sumu alebo

b) prevedie túto sumu na účet nepriradených platieb dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorej je oprávnená osoba podľa odseku 1 alebo dedič sporiteľom, a dôchodková správcovská spoločnosť bez zbytočného odkladu prevedie túto sumu na bežný účet dôchodkového fondu, ktorého je oprávnená osoba podľa odseku 1 alebo dedič sporiteľom, a pripíše na osobný dôchodkový účet tohto sporiteľa taký počet dôchodkových jednotiek, ktorý zodpovedá podielu prevedenej sumy a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky príslušného dôchodkového fondu zo dňa, ktorý predchádza dňu prevodu.

[Dňom 1. januára 2029 v § 40a celom texte sa vypúšťajú slová „sumy podľa § 32 ods. 2 alebo“].

Komentár k § 40a

Ustanovenie upravuje postup dôchodkovej správcovskej spoločnosti pri získaní informácie o smrti sporiteľa. Definuje, ako a kedy musí spoločnosť oznámiť oprávnenej osobe alebo dedičom, že je potrebné podať žiadosť o výplatu z osobného dôchodkového účtu. Rieši vydanie rozhodnutia o výplate sumy, ktoré je podmienkou na realizáciu výplaty oprávnenej osobe alebo dedičom. Stanovuje termíny, v ktorých musí spoločnosť postupovať, aby sa zabezpečila čo najrýchlejšia a zákonom riadená výplata prostriedkov. Môže upravovať aj spôsob preukázania úmrtnosti a oprávnenosti na výplatu, napríklad predložením úmrtného listu, zmluvy alebo iných relevantných dokumentov.

Ustanovenie je kľúčovým ustanovením pre procesné aspekty vyplácania dôchodkových prostriedkov po smrti sporiteľa. Zabezpečuje, že proces prebieha transparentne, efektívne a včas, pričom chráni práva oprávnených osôb a dedičov.

Zabezpečenie informovanosti

Ustanovenie je kľúčové pre to, aby oprávnené osoby alebo dedičia vedeli o svojej možnosti nároku na vyplatenie dôchodkových prostriedkov a mohli včas podať príslušné žiadosti.

Právna istota a transparentnosť

Upravuje jasný proces, ktorý zabraňuje zbytočným prieťahom a zabezpečuje, že dôchodková správcovská spoločnosť postupuje v súlade so zákonom.

Ochrana oprávnených osôb a dedičov

Umožňuje im efektívne uplatniť svoje nároky, čím chráni ich práva po úmrtí sporiteľa.

Zjednodušenie administratívy

Definovaním postupov a dokumentov pomáha predísť možným sporom alebo nejasnostiam medzi dôchodkovou spoločnosťou a oprávnenými osobami či dedičmi.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v ustanovení § 40a celom texte vypúšťajú slová „sumy podľa § 32 ods. 2 alebo“.

ŠTVRTÁ HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
O DÔCHODKOCH STAROBNÉHO
DÔCHODKOVÉHO SPORENIA

§ 41

Výplata starobného dôchodku,
predčasného starobného dôchodku
a pozostalostného dôchodku

(1) Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a pozostalostný dôchodok je splatný najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa tento dôchodok vypláca. Splatnosť prvej splátky predčasného starobného dôchodku vyplácaného poberateľovi, ktorý splnil podmienky podľa § 31 písm. b) a ktorého predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu³⁾ je nižší ako 1,6-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu,³⁷⁾ môže poistiteľ odložiť o jeden kalendárny mesiac.

(2) Mesačnú sumu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a pozostalostného dôchodku môže dôchodková správcovská spoločnosť a poistiteľ znížiť o oprávnene vynaložené náklady dôchodkovej správcovskej spoločnosti a poistiteľa na ich výplatu v hotovosti alebo na prevod do iného ako členského štátu eurozóny.

(3) Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a pozostalostný dôchodok sa vypláca poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo pozostalostného dôchodku alebo jeho zákonnému zástupcovi alebo osobe, ktorej bola sirota zverená rozhodnutím súdu. Poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo pozostalostného dôchodku, ktorý je vo výkone väzby,⁴⁰⁾ vo výkone trestu odňatia slobody⁴¹⁾ alebo vo výkone detencie,^41a) sa tento dôchodok vypláca prostredníctvom ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo detenčného ústavu.

[Dňom 1. januára 2029 v § 41 vrátane nadpisu znie:

§ 41

Výplata starobného dôchodku
a predčasného starobného dôchodku

(1) Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok je splatný najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa tento dôchodok vypláca.

(2) Mesačnú sumu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku môže dôchodková správcovská spoločnosť a poistiteľ znížiť o oprávnene vynaložené náklady dôchodkovej správcovskej spoločnosti a poistiteľa na ich výplatu v hotovosti alebo na prevod do iného ako členského štátu eurozóny.

(3) Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok sa vypláca poberateľovi starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poberateľovi starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, ktorý je vo výkone väzby,⁴⁰⁾ vo výkone trestu odňatia slobody⁴¹⁾ alebo vo výkone detencie,^41a) sa tento dôchodok vypláca prostredníctvom ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo detenčného ústavu.]

Komentár k § 41

Spoločné ustanovenia o dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia predstavujú súbor pravidiel a princípov, ktoré platia pre všetky typy dôchodkov vyplácaných zo starobného dôchodkového sporenia, bez ohľadu na konkrétnu formu dôchodku, ako napr. doživotný, dočasný, vdovský, sirotský a pod.

Tieto spoločné ustanovenia upravujú základné podmienky, práva a povinnosti sporiteľov, dôchodkových správcovských spoločností a oprávnených osôb pri vyplácaní dôchodkov, vrátane:

– spôsobu vyplácania dôchodkov,

– výšky a periodicity dôchodkových platieb,

– podmienok nároku na dôchodok,

– práv oprávnených osôb, napr. vdova, sirota,

– pravidiel dedenia dôchodkových prostriedkov po smrti sporiteľa,

– postupov pri oznámení smrti a vybavení nárokov.

Ich cieľom je zabezpečiť jednotné, transparentné a spravodlivé podmienky vyplácania dôchodkov v rámci systému starobného dôchodkového sporenia a zároveň ochrániť práva všetkých zúčastnených strán.

Starobný dôchodok

Ide o dôchodok vyplácaný sporiteľovi po splnení zákonom stanovených podmienok, najmä veku a doby sporenia. Výplata môže byť doživotná alebo dočasná, podľa dohody medzi sporiteľom a dôchodkovou správcovskou spoločnosťou. Vypláca sa buď formou pravidelných mesačných platieb, ktoré zodpovedajú aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa a dohodnutej dobe vyplácania. Sporiteľ si môže zvoliť rôzne formy výplaty, napr. doživotný dôchodok, dočasný dôchodok, programový výber.

Predčasný starobný dôchodok

Je možné ho vyplácať sporiteľovi, ktorý spĺňa podmienky na dôchodok, ale ešte nedosiahol štandardný dôchodkový vek. Podmienky výplaty a formy sú podobné ako pri starobnom dôchodku, avšak výška dôchodku môže byť znížená vzhľadom na predčasné odchod do dôchodku. Výplata tiež môže byť doživotná alebo dočasná, podľa dohody.

Pozostalostný dôchodok

Vypláca sa oprávneným osobám po smrti poberateľa starobného alebo predčasného starobného dôchodku. Môže ísť o vdovský, vdovecký alebo sirotský dôchodok, ktoré slúžia na zabezpečenie pozostalých manželov, detí alebo iných oprávnených osôb. Podmienky na vyplácanie pozostalostných dôchodkov sú upravené v zákone a vyplácajú sa podľa dohody do určitej doby, alebo do splnenia stanovených podmienok, napr. vek dieťaťa.

Výška pozostalostného dôchodku vychádza zo sumy dôchodku, ktorý poberal zosnulý, alebo z ustanovení zákona.

Spoločné zásady pre výplatu dôchodkov

– Výplata dôchodkov sa riadi ustanoveniami zákona o starobnom dôchodkovom sporení a zmluvou medzi sporiteľom a dôchodkovou spoločnosťou.

– Výplata prebieha pravidelne, najčastejšie mesačne.

– Suma dôchodku sa môže meniť podľa aktuálnej hodnoty osobného dôchodkového účtu a ďalších faktorov, napríklad indexácie alebo úprav podľa zákona.

– V prípade úmrtia sporiteľa je zabezpečené právo oprávnených osôb na pozostalostné dôchodky alebo vyplatenie zostávajúcich prostriedkov podľa pravidiel dedenia.

Výplata starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a pozostalostného dôchodku je základným pilierom systému starobného dôchodkového sporenia, zabezpečujúcim finančnú istotu sporiteľov a ich oprávnených osôb v období po skončení aktívnej pracovnej činnosti alebo po smrti sporiteľa.

Splatnosť dôchodkov

Ide o úpravu v rámci znenia odseku 1. Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a pozostalostný dôchodok musia byť vyplatené poberateľovi vždy najneskôr do 8. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, za ktorý sa dôchodok vypláca. To znamená, že napríklad dôchodok za máj musí byť vyplatený najneskôr do 8. júna.

– Výnimka pri prvej splátke predčasného starobného dôchodku

Ak poberateľ predčasného starobného dôchodku splnil špecifické podmienky podľa § 31 písm. b), a jeho dôchodok je menší ako 1,6-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu, poistiteľ môže splatnosť prvej splátky odložiť o jeden kalendárny mesiac. Tento mechanizmus umožňuje flexibilitu pri výplate veľmi nízkych dôchodkov a zároveň zmierňuje administratívnu záťaž pri ich spracovaní.

Zníženie mesačnej sumy dôchodku o náklady

Dôchodková správcovská spoločnosť a poistiteľ môžu podľa odseku 2 z mesačnej sumy dôchodku odpočítať oprávnené náklady spojené s vyplácaním dôchodkov, napríklad náklady na spracovanie výplaty v hotovosti alebo prevod do krajín mimo eurozóny.

Tento odpočet zabezpečuje pokrytie administratívnych nákladov, ktoré súvisia s výplatou dôchodkov, a zároveň umožňuje udržať systém efektívny a finančne stabilný.

Vyplácanie dôchodku

Dôchodok je vyplácaný priamo poberateľovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo osobe, ktorej bola sirota zverená rozhodnutím súdu, a to v prípade pozostalostných dôchodkov. Táto úprava zabezpečuje, že dôchodok dosiahne oprávnenú osobu alebo jej zákonného zástupcu, čo je dôležité napríklad pri maloletých alebo osobách so zníženou spôsobilosťou na právne úkony.

– Výplata poberateľom vo väzbe alebo väzení

Ak je poberateľ dôchodku vo výkone väzby, trestu odňatia slobody alebo detencie, dôchodok sa vypláca prostredníctvom príslušného ústavu, kde sa nachádza. Tento mechanizmus zabezpečuje transparentnú a kontrolovanú výplatu dôchodkov aj v špecifických situáciách, pričom peniaze sa dostanú k poberateľovi bez ohľadu na jeho súčasné obmedzenie slobody.

Poznámka

Výkon väzby, trest odňatia slobody alebo detencie upravujú osobitné právne predpisy, a to zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ustanovenie jasne stanovuje pravidlá pre včasnú a riadnu výplatu všetkých druhov dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia, zabezpečuje možnosť pokrytia administratívnych nákladov na výplatu, a zároveň upravuje, kto je oprávnený dôchodok prijímať, vrátane špeciálnych prípadov ako sú osoby vo výkone trestu. Tieto pravidlá slúžia k zabezpečeniu plynulosti, transparentnosti a spravodlivosti v procese vyplácania dôchodkových platieb.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa mení znenie ustanovenia § 41 vrátane nadpisu, ktoré bude upravovať výplatu starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku

§ 42

Zvyšovanie doživotného dôchodku

(1) Ak sa v zmluve o poistení dôchodku dohodlo zvyšovanie doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku, vykoná sa každoročne ku dňu, ktorý sa číselne dňom a mesiacom zhoduje s dňom vzniku povinnosti poistiteľa plniť zo zmluvy o poistení dôchodku, a to o percento platné ku dňu predloženia ponuky podľa § 46.

[Dňom 1. januára 2029 v § 42 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo doživotného predčasného starobného dôchodku“ a slová „§ 46“ sa nahrádzajú slovami „§ 46a“.]

(2) Percento zvyšovania dôchodkov podľa odseku 1 môže Národná banka Slovenska ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Pri určení percenta zvyšovania dôchodku sa zohľadní hlavný cieľ Európskej centrálnej banky. Opatrenie podľa prvej vety môže nadobudnúť účinnosť najskôr uplynutím 90 dní od jeho platnosti.

Komentár k § 42

Zvyšovanie doživotného dôchodku je definované ako pravidelná alebo mimoriadna úprava sumy vyplácaného doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku s cieľom reflektovať ekonomické alebo legislatívne zmeny.

Doživotný dôchodok môže byť zvýšený podľa pravidiel uvedených v zmluve o poistení dôchodku alebo podľa osobitných predpisov.

Zvýšenie môže byť založené na indexácii, inflácii alebo iných relevantných faktoroch, ktoré zabezpečujú, že hodnota dôchodku zodpovedá ekonomickému vývoju a životným nákladom.

Týmto mechanizmom sa zabezpečuje, že príjem poberateľa dôchodku neprichádza o svoju reálnu hodnotu v priebehu času.

Ustanovenie teda upravuje podmienky a pravidlá, podľa ktorých môže dôchodková správcovská spoločnosť zvyšovať vyplácaný doživotný starobný dôchodok alebo doživotný predčasný dôchodok. Cieľom je zabezpečiť, aby výška dôchodku reagovala na ekonomické zmeny, najmä na infláciu, a aby si poberatelia udržali primeranú kúpnu silu svojich príjmov.

Ustanovenie o indexácii dôchodku

– zvyšovanie doživotného dôchodku môže byť pravidelné

Pravidelnosť znamená napríklad raz ročne podľa indexu, ktorý je stanovený v zmluve o poistení dôchodku alebo v zákone.

– Indexácia

Môže byť založená napríklad na miere inflácie, raste priemernej mzdy, alebo inom ekonomickom ukazovateli, ktorý zmluva alebo zákon stanovuje.

Mimoriadne zvýšenie dôchodku

Zákon umožňuje aj mimoriadne zvýšenie dôchodku, ktoré nemusí byť viazané na pravidelné termíny, napríklad v prípade výraznej zmeny legislatívy, ekonomickej situácie alebo na základe rozhodnutia dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Mimoriadne zvýšenie slúži na flexibilné reagovanie na nečakané okolnosti, ktoré by inak mohli znížiť reálnu hodnotu dôchodku.

Zmluvné podmienky a právna istota

Všetky pravidlá a podmienky zvyšovania dôchodku musia byť jasne uvedené v zmluve o poistení dôchodku, čo zabezpečuje právnu istotu poberateľov.

Sporiteľ i poberateľ dôchodku tak majú transparentné informácie o tom, ako a kedy môže dôjsť k zvýšeniu ich dôchodku.

Účinky zvyšovania dôchodku

Zvýšenie dôchodku má za cieľ ochrániť poberateľa pred stratou kúpnej sily dôchodku spôsobenou infláciou alebo inými ekonomickými vplyvmi. Tým sa zabezpečuje, že dôchodca nebude v dlhodobom horizonte materiálne znevýhodnený v porovnaní s rastúcimi životnými nákladmi.

Ustanovenie teda predstavuje dôležitý nástroj na udržiavanie reálnej hodnoty doživotných dôchodkov. Upravuje pravidlá, podľa ktorých môžu dôchodkové spoločnosti zvyšovať dôchodky, a to pravidelne , čiže indexáciou, alebo aj mimoriadne. Tento mechanizmus pomáha chrániť poberateľov dôchodkov pred ekonomickými vplyvmi, ktoré by mohli znižovať ich životnú úroveň.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v § 42 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo doživotného predčasného starobného dôchodku“ a slová „§ 46“ nahrádzajú slovami „§ 46a“ .

§ 42a

Podiel na prebytku z výnosov
z umiestnenia prostriedkov
technických rezerv

(1) Výnosy z umiestnenia prostriedkov technických rezerv, ktoré vzniknú v účtovnom období vyšším zhodnotením prostriedkov technických rezerv, ako sa pôvodne predpokladalo pri výpočte mesačnej sumy dôchodku (ďalej len „prebytok z výnosov“), sa určia ako súčin sumy prostriedkov technických rezerv ku dňu skončenia tohto účtovného obdobia a rozdielu vypočítanej percentuálnej miery zhodnotenia aktív pre poistné odvetvie poistenie týkajúce sa dĺžky ľudského života, ktoré je upravené právnymi predpismi z oblasti sociálneho poistenia,^8c) a garantovaného výnosu z umiestnenia prostriedkov technických rezerv použitého pri výpočte mesačnej sumy dôchodku. Prebytok z výnosov sa rozdelí medzi poistených a poistiteľa pomerom dohodnutým v zmluve o poistení dôchodku, pričom časť prebytku z výnosov určená poisteným nesmie byť menej ako 90 % z prebytku z výnosov.

(2) Podiel poisteného na časti prebytku z výnosov určenej poisteným (ďalej len „podiel na prebytku z výnosov“) zodpovedá podielu mesačnej sumy dôchodku poisteného a súčtu všetkých mesačných súm dôchodkov všetkých poistených k poslednému mesiacu účtovného obdobia.

(3) Prebytok z výnosov za príslušné účtovné obdobie sa rozdeľuje v nasledujúcom účtovnom období.

(4) Podiel na prebytku z výnosov sa

a) vyplatí jednorazovo v účtovnom období, v ktorom sa prebytok z výnosov rozdeľuje, alebo

b) vypláca zvýšením mesačnej sumy vyplácaného dôchodku.

Komentár k § 42a

Ustanovenie upravuje podiel sporiteľa na prebytku z výnosov z umiestnenia prostriedkov technických rezerv.

Podiel na prebytku z výnosov z umiestnenia prostriedkov technických rezerv

– Technické rezervy

Ide o finančné prostriedky, ktoré dôchodkové správcovské spoločnosti tvoria na zabezpečenie budúcich dôchodkových platieb, najmä doživotných dôchodkov.

– Prostriedky týchto rezerv sú investované, aby priniesli výnosy

Ak výnosy z týchto investícií prekročia očakávané náklady na vyplácanie dôchodkov, t. j. vznikne prebytok, sporiteľ má právo na podiel z tohto prebytku.

– Podiel môže byť vyplatený sporiteľovi

K vyplácaniu dochádza podľa pravidiel stanovených v zmluve o poistení dôchodku alebo v zákone.

Cieľom ustanovenia je zabezpečiť, aby sporitelia profitovali zo zisku, ktorý vzniká efektívnym a úspešným spravovaním ich dôchodkových rezerv.

Vznik prebytku a jeho určenie

Znenie odseku 1 definuje, že prebytok vzniká, ak výnosy z investovania prostriedkov technických rezerv prekročia sumu potrebnú na zabezpečenie budúcich dôchodkových platieb.

Prebytok je teda rozdiel medzi skutočnými výnosmi z investícií a predpokladanými nákladmi na dôchodky. Výnosy z technických rezerv môžu byť generované napríklad z investícií do dlhopisov, akcií, nehnuteľností či iných finančných nástrojov, kde dôchodková správcovská spoločnosť zverene spravuje tieto prostriedky.

Právo sporiteľa na podiel z prebytku

Sporiteľ má podľa odseku 2 právo na určitý podiel z vyprodukovaného prebytku. Tento podiel predstavuje odmenu sporiteľovi za efektívne investovanie jeho dôchodkových prostriedkov.

Výška podielu, ako aj spôsob jeho rozdelenia, býva často upravená v zmluve o poistení dôchodku alebo podmienkach dôchodkového sporenia.

Právo sporiteľa na podiel z prebytku zvyšuje motiváciu správcovských spoločností k efektívnemu riadeniu investícií.

Spôsob vyplatenia podielu

Znenie odseku 3 stanovuje, že podiel na prebytku môže byť vyplatený sporiteľovi rôznymi spôsobmi, napríklad:

– jednorazovo,

– formou zvýšenia dôchodku,

– iným spôsobom podľa dohody.

Výplata podielu musí byť transparentná a spravodlivá. Zároveň môže byť podiel reinvestovaný do osobného dôchodkového účtu sporiteľa, čo môže ďalej zvyšovať jeho budúce dôchodkové nároky.

Podmienky a pravidlá vyplácania podielu

Dôchodková správcovská spoločnosť musí podľa odseku 4 pri vyplácaní podielu dodržiavať podmienky stanovené zákonom a zmluvou. Súčasťou podmienok môže byť napríklad to, že podiel sa vypláca, iba ak je prebytok dostatočný a po zabezpečení všetkých nákladov a záväzkov.

Zároveň zákon môže stanovovať limity, za akých okolností a v akej výške môže byť podiel vyplatený.

Vplyv podielu na ostatné dôchodkové plnenia

Znenie odseku 5 rieši vplyv vyplateného podielu z prebytku na ostatné dôchodkové plnenia sporiteľa. Vyplatený podiel môže mať vplyv na výšku dôchodku, prípadne na ďalšie dávky zo systému starobného dôchodkového sporenia. Tento mechanizmus zaisťuje spravodlivé a vyvážené rozdelenie finančných prostriedkov medzi všetkých sporiteľov a poberateľov.

Ustanovenie teda zabezpečuje, že sporitelia v starobnom dôchodkovom sporení môžu profitovať z efektívneho investovania prostriedkov technických rezerv. Právo na podiel z prebytku motivuje dôchodkové správcovské spoločnosti k zodpovednému a ziskovému spravovaniu dôchodkových fondov. Zároveň znenie garantuje, že výplata podielu prebieha transparentne, spravodlivo a v súlade s dohodnutými pravidlami.

§ 43

Súbeh dôchodkov

Ak sa po zomretom poberateľovi doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku vypláca pozostalostný dôchodok viacerým pozostalým osobám, suma každého pozostalostného dôchodku sa upraví rovnakým dielom tak, aby súčet súm pozostalostných dôchodkov zodpovedal sume doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku zomretého poberateľa ku dňu jeho smrti.

[Dňom 1. januára 2029 v § 43 sa vypúšťa.]

Komentár k § 43

Podľa tohto ustanovenia je súbeh dôchodkov situácia, keď osoba poberá viacero dôchodkových dávok naraz.

Súbeh dôchodkov

Ak poberateľ zároveň získava nárok na viacero dôchodkov, ako napríklad starobný dôchodok a vdovský dôchodok alebo viacero pozostalostných dôchodkov, nastáva situácia súbehu dôchodkov.

Zákon určuje pravidlá, ako sa tieto dôchodky navzájom kombinujú, či sa krátia alebo vyplácajú plne. Cieľom uvedeného znenia je predísť neprimeranému navýšeniu dávok a zabezpečiť spravodlivé rozdelenie finančných prostriedkov, napríklad môže byť nastavený strop alebo spôsob výpočtu súhrnnej sumy, ktorú môže sporiteľ poberať.

Ustanovenie sa okrem definície súbehu dôchodkov zaoberá aj úpravou pravidiel a príkladov, ako sa súbeh dôchodkov aplikuje v praxi.

Súbeh dôchodkov nastáva, keď jedna osoba má nárok na vyplácanie viac ako jedného dôchodku súčasne, napríklad:

– starobný dôchodok a vdovský dôchodok,

– starobný dôchodok a sirotský dôchodok,

– viaceré pozostalostné dôchodky po rôznych zosnulých,

– prípadne iné kombinácie dôchodkov vyplácaných zo starobného dôchodkového sporenia.

Pravidlá súbehu

– Výplata viacerých dôchodkov naraz

Osoba môže poberateľ viacerých dôchodkov, ale zákon stanovuje, ako sa tieto dôchodky navzájom ovplyvňujú.

– Krátenie dôchodkov

Ak súčasné poberanie viacerých dôchodkov spôsobuje, že celková suma dôchodkov presahuje určité limity, a to napríklad maximálnu povolenú sumu podľa zákona, dôchodky sa môžu primerane znížiť, čiže skrátiť. Základným cieľom je zabezpečiť, aby dôchodkové dávky nepresiahli spravodlivú hranicu a aby systém dôchodkového sporenia zostal finančne udržateľný.

– Prioritná výplata

Pri súbehu môže byť určené, ktorý dôchodok má prednosť, ako napr. starobný dôchodok pred vdovským alebo sirotským dôchodkom, a ktorý sa vypláca v plnej výške alebo len čiastočne.

– Spôsob výpočtu

Zákon môže stanoviť špecifický spôsob, ako sa jednotlivé dôchodky spočítajú alebo skrátili, napríklad percentuálne zníženie alebo zníženie o určitú sumu.

– Uplatnenie pri rôznych formách dôchodkov

Pravidlá platia pre všetky formy dôchodkov podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení, čiže pre doživotný starobný dôchodok, dočasné dôchodky, vdovské, vdovecké, sirotské dôchodky atď.

Príklad

Starobný dôchodok + vdovský dôchodok

Sporiteľ poberá starobný dôchodok vo výške 400 eur mesačne. Po smrti manžela alebo manželky má nárok aj na vdovský dôchodok 150 eur mesačne. Ak zákon stanovuje maximálnu možnú sumu dôchodkov na 500 eur mesačne, dôchodky sa musia znížiť tak, aby celková suma nepresiahla 500 eur.

V tomto prípade by mohli byť starobný aj vdovský dôchodok znížené proporcionálne (napr. na 350 + 150, alebo 375 + 125), podľa pravidiel určených zákonom.

Viacero pozostalostných dôchodkov

Sporiteľ má nárok na dva pozostalostné dôchodky, napríklad vdovský po jednom zosnulom a sirotský po druhom. Zákon upravuje, či sa tieto dôchodky vyplácajú v plnej výške, alebo sa znižujú, aby nedošlo k nadmernému navýšeniu. Výška každého dôchodku sa teda môže upraviť podľa pravidiel súbehu.

Cieľom zákona je zabezpečiť spravodlivé vyplácanie dôchodkov a ochranu finančnej stability systému. Podrobné pravidlá môžu byť upravené v podzákonných predpisoch alebo v zmluvách s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Individualizovaný prístup zasa znamená, že výpočet súbehu môže závisieť od konkrétnej situácie každého sporiteľa a poberateľa.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa ustanovenie § 43 sa vypúšťa.

§ 44

Žiadosť o starobný dôchodok a žiadosť
o predčasný starobný dôchodok

(1) O starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok môže sporiteľ bezplatne požiadať

a) v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení,

b) v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu sporiteľa alebo v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta prechodného pobytu, ak sa sporiteľ prechodne zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných dôvodov nemôže podať žiadosť v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu,

c) v ústredí Sociálnej poisťovne, ak sporiteľ nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a žiada o dôchodok v Sociálnej poisťovni, alebo

d) prostredníctvom ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo detenčného ústavu v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa sídla tohto ústavu, ak je sporiteľ vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie.

(2) Ak sporiteľovi nevznikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu,³⁾ sporiteľ môže o predčasný starobný dôchodok požiadať len v Sociálnej poisťovni.

(3) Ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, dôchodková správcovská spoločnosť alebo Sociálna poisťovňa po prijatí žiadosti podľa odseku 1 zadá cez ponukový systém pokyn na vydanie certifikátu v deň, v ktorom

a) sporiteľovi chýba 30 dní do dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr v deň, v ktorom sa dôchodková správcovská spoločnosť alebo Sociálna poisťovňa o tejto skutočnosti dozvedela, ak žiada o starobný dôchodok, žiadosť bola prijatá najneskôr 30 dní pred dovŕšením dôchodkového veku a sporiteľ v žiadosti podľa odseku 1 neurčí neskorší deň zadania pokynu; žiadosť podľa odseku 1 dôchodková správcovská spoločnosť alebo Sociálna poisťovňa príjme najskôr v deň, v ktorom sporiteľovi chýba 60 dní do dovŕšenia dôchodkového veku,

b) bola prijatá žiadosť podľa odseku 1, ak sporiteľovi chýba menej ako 30 dní do dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr v deň, v ktorom sa dôchodková správcovská spoločnosť alebo Sociálna poisťovňa o tejto skutočnosti dozvedela, žiada o starobný dôchodok a sporiteľ v žiadosti podľa odseku 1 neurčí neskorší deň zadania pokynu,

c) bola prijatá žiadosť podľa odseku 1, ak sporiteľ dovŕšil dôchodkový vek, najskôr v deň, v ktorom sa dôchodková správcovská spoločnosť alebo Sociálna poisťovňa o tejto skutočnosti dozvedela, žiada o starobný dôchodok a sporiteľ v žiadosti podľa odseku 1 neurčí neskorší deň zadania pokynu,

d) bola prijatá žiadosť podľa odseku 1, ak sa sporiteľovi vypláca predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,³⁾ žiada o predčasný starobný dôchodok podľa § 31 písm. a) a sporiteľ v žiadosti podľa odseku 1 neurčí neskorší deň zadania pokynu.

(4) Ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, Sociálna poisťovňa na základe žiadosti podľa odseku 2 zadá cez ponukový systém pokyn na vydanie certifikátu v deň, ktorý v žiadosti určí sporiteľ, najskôr v deň, v ktorom

a) sporiteľovi chýbajú 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku,

b) je Sociálnej poisťovni známa suma predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu,^36c) na ktorého výplatu mu vznikne nárok po splnení podmienok podľa osobitného predpisu,^36c) a

c) sporiteľ získal aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia.

(5) Pokyn na vydanie certifikátu sa nezadá odo dňa, v ktorom Sociálna poisťovňa zapísala zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení podľa § 64b ods. 1 do registra zmlúv, do piateho pracovného dňa nasledujúceho po dni prestupu sporiteľa; dôchodková správcovská spoločnosť, z ktorej sporiteľ prestupuje, alebo Sociálna poisťovňa o nezadaní pokynu na vydanie certifikátu informuje sporiteľa.

(6) Spôsob podania žiadosti určí dôchodková správcovská spoločnosť, ak sa žiadosť podáva v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, a Sociálna poisťovňa, ak sa žiadosť podáva v Sociálnej poisťovni.

(7) V žiadosti sporiteľ určí spôsob zaslania ponukového listu, a to listinne alebo elektronicky.

(8) V žiadosti sporiteľ môže určiť, v akom rozsahu sa suma zodpovedajúca aktuálnej hodnote dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov zahrnie do sumy uvedenej v certifikáte.

(9) Postup vybavovania žiadosti podľa odsekov 1 a 2 nie je konaním vo veciach sociálneho poistenia ani správnym konaním.

[Dňom 1. januára 2029 v § 44 znie:

§ 44

Žiadosť o starobný dôchodok
a žiadosť o predčasný
starobný dôchodok

(1) O starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok môže sporiteľ bezplatne požiadať

a) v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení,

b) v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu sporiteľa alebo v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta prechodného pobytu sporiteľa, ak sa sporiteľ prechodne zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných dôvodov nemôže podať žiadosť v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta jeho trvalého pobytu,

c) v ústredí Sociálnej poisťovne, ak sporiteľ nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a žiada o dôchodok v Sociálnej poisťovni, alebo

(3) Ak v odseku 6 nie je ustanovené inak, dôchodková správcovská spoločnosť alebo Sociálna poisťovňa po prijatí žiadosti podľa odseku 1 zadá cez centrálny informačný ponukový systém (ďalej len „ponukový systém“) pokyn na vydanie

a) certifikátu pre programový výber v deň, v ktorom

1. sporiteľovi chýba 30 dní do dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr v deň, v ktorom sa dôchodková správcovská spoločnosť alebo Sociálna poisťovňa o tejto skutočnosti dozvedela, ak sporiteľ žiada o starobný dôchodok, žiadosť bola prijatá najneskôr 30 dní pred dovŕšením dôchodkového veku a sporiteľ v žiadosti podľa odseku 1 neurčí neskorší deň zadania pokynu; žiadosť podľa odseku 1 dôchodková správcovská spoločnosť alebo Sociálna poisťovňa príjme najskôr v deň, v ktorom sporiteľovi chýba 60 dní do dovŕšenia dôchodkového veku,

2. bola prijatá žiadosť podľa odseku 1, ak sporiteľovi chýba menej ako 30 dní do dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr v deň, v ktorom sa dôchodková správcovská spoločnosť alebo Sociálna poisťovňa o tejto skutočnosti dozvedela, ak sporiteľ žiada o starobný dôchodok a v žiadosti podľa odseku 1 neurčí neskorší deň zadania pokynu,

3. bola prijatá žiadosť podľa odseku 1, ak sporiteľ dovŕšil dôchodkový vek, najskôr v deň, v ktorom sa dôchodková správcovská spoločnosť alebo Sociálna poisťovňa o tejto skutočnosti dozvedela, ak sporiteľ žiada o starobný dôchodok a v žiadosti podľa odseku 1 neurčí neskorší deň zadania pokynu,

4. bola prijatá žiadosť podľa odseku 1, ak sa sporiteľovi vypláca predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,³⁾ žiada o predčasný starobný dôchodok podľa § 31 písm. a) a sporiteľ v žiadosti podľa odseku 1 neurčí neskorší deň zadania pokynu,

b) certifikátu pre doživotný dôchodok v deň, v ktorom bola prijatá žiadosť podľa odseku 1, najskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sporiteľovi má byť vyplatená predposledná splátka starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom; to neplatí pre starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vyplácaný programovým výberom podľa § 33 ods. 1 písm. b) prvého bodu a ods. 10.

(4) Ak v odseku 6 nie je ustanovené inak, Sociálna poisťovňa na základe žiadosti podľa odseku 2 zadá cez ponukový systém pokyn na vydanie certifikátu pre programový výber v deň, ktorý v žiadosti určí sporiteľ, najskôr v deň, v ktorom

a) sporiteľovi chýbajú 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku,

c) sporiteľ získal aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia.

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť vydá certifikát pre doživotný dôchodok v posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sporiteľovi má byť vyplatená predposledná splátka starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom, ak sporiteľ k tomuto dňu nepožiadal o doživotný dôchodok; to neplatí pre starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vyplácaný programovým výberom podľa § 33 ods. 1 písm. b) prvého bodu a ods. 10.

(6) V období od zapísania zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení podľa § 64b ods. 1 do registra zmlúv do piateho pracovného dňa nasledujúceho po dni prestupu sporiteľa

a) dôchodková správcovská spoločnosť alebo Sociálna poisťovňa nezadá pokyn na vydanie certifikátu pre programový výber alebo certifikátu pre doživotný dôchodok; dôchodková správcovská spoločnosť, z ktorej sporiteľ prestupuje, alebo Sociálna poisťovňa o nezadaní pokynu na vydanie certifikátu informuje sporiteľa,

b) dôchodková správcovská spoločnosť nevydá certifikát podľa odseku 5.

(7) Spôsob podania žiadosti určí dôchodková správcovská spoločnosť, ak sa žiadosť podáva v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, a Sociálna poisťovňa, ak sa žiadosť podáva v Sociálnej poisťovni.

(8) V žiadosti sporiteľ určí spôsob zaslania ponukového listu, a to listinne alebo elektronicky.

(9) V žiadosti môže sporiteľ určiť, v akom rozsahu sa suma zodpovedajúca aktuálnej hodnote dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov zahrnie do dôchodkovej hodnoty pre programový výber alebo dôchodkovej hodnoty pre doživotný dôchodok.

(10) Postup vybavovania žiadosti podľa odsekov 1 a 2 nie je konaním vo veciach sociálneho poistenia ani správnym konaním.]

Komentár k § 44

Ustanovenie upravuje žiadosť o starobný dôchodok a žiadosť o predčasný starobný dôchodok v kontexte zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

Žiadosť o starobný dôchodok

Ide o oficiálny písomný alebo elektronický podnet, ktorý podáva sporiteľ alebo oprávnená osoba dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo príslušnému orgánu s cieľom začať výplatu starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia.

Sporiteľ podáva žiadosť vtedy, keď dosiahne podmienky na nárok na starobný dôchodok, a to napríklad dosiahnutie veku dôchodkového veku a splnenie potrebnej doby sporenia. Žiadosť je nevyhnutná na aktiváciu výplaty dôchodku. Žiadosť musí obsahovať potrebné údaje, napr. identifikačné údaje sporiteľa, spôsob vyplácania dôchodku, dátum začiatku výplaty a prípadné ďalšie náležitosti podľa zákona.

Žiadosť o predčasný starobný dôchodok

Ide o formálny podnet sporiteľa na vyplácanie dôchodku pred dosiahnutím riadneho dôchodkového veku, za predpokladu, že sporiteľ splnil zákonom stanovené podmienky na jeho získanie.

Predčasný dôchodok umožňuje sporiteľovi začať čerpať dôchodok skôr, ale za určitých podmienok a často s nižšou sumou dôchodku.

Podanie žiadosti o predčasný dôchodok signalizuje dôchodkovej správcovskej spoločnosti, že sporiteľ chce začať čerpať dôchodok pred riadnym dôchodkovým vekom. Žiadosť musí byť podaná v súlade s pravidlami, ktoré môžu zahŕňať doloženie splnenia podmienok, ako je napríklad minimálna doba sporenia alebo iné kritériá.

Zásady podania žiadosti

Podanie žiadosti o dôchodok je kľúčovým krokom na začatie výplaty dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia. V oboch prípadoch sa po podaní žiadosti realizuje administratívne overenie podmienok nároku a následne sa spúšťa proces výplaty dôchodku.

Žiadosť môže obsahovať aj údaje o preferovanej forme a dobe vyplácania dôchodku, napríklad doživotný dôchodok, dočasný dôchodok alebo programový výber.

Žiadosť je kľúčovým dokumentom pre začatie výplaty dôchodku, preto musí byť vyplnená pravdivo a úplne. V prípade chýb alebo nedostatkov môže dôjsť k odkladu výplaty dôchodku. Pri predčasnom starobnom dôchodku je potrebné mať zvlášť overené splnenie všetkých podmienok, pretože sa naň vzťahujú špecifické pravidlá a možné zníženie dôchodku. Žiadosť môže byť podaná osobne, poštou alebo elektronicky, ak dôchodková správcovská spoločnosť takýto spôsob umožňuje.

Čo by mala obsahovať žiadosť o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok a ako prebieha jej spracovanie podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení

Obsah žiadosti

Žiadosť o výplatu starobného alebo predčasného starobného dôchodku by mala obsahovať tieto základné údaje:

– identifikačné údaje sporiteľa, a to meno, priezvisko, rodné číslo alebo iný identifikačný doklad, adresa trvalého pobytu,

– dátum podania žiadosti, a to presný dátum, kedy bola žiadosť podaná,

– typ dôchodku, a to vyjadrenie, či ide o žiadosť o starobný dôchodok po dosiahnutí riadneho dôchodkového veku alebo o predčasný starobný dôchodok, čiže predčasná výplata,

– žiadaný dátum začiatku výplaty, pričom sporiteľ môže navrhnúť, od kedy chce, aby mu dôchodok začal byť vyplácaný,

– forma vyplácania dôchodku, buď ako doživotný dôchodok, dočasný dôchodok s dobou výplaty, programový výber, ak je dostupný a preferovaný,

– bankové údaje na výplatu, čiže číslo účtu a názov banky, na ktorý má byť dôchodok zasielaný,

– podpis žiadateľa, čím dochádza k potvrdeniu, že žiadosť je pravdivá a úplná.

Podklady a doklady k žiadosti

K žiadosti je potrebné priložiť aj niektoré doklady, ktoré sa môžu líšiť podľa typu dôchodku a špecifík:

– Doklad o splnení dôchodkového veku – napr. občiansky preukaz, rodný list,

– Potvrdenie o poistnej dobe alebo sporení, ak je potrebné,

– Potvrdenia o predčasnom ukončení sporenia alebo splnení podmienok na predčasný dôchodok,

– Plná moc alebo iné oprávnenie na zastupovanie, a to v prípade zástupcu,

Proces spracovania žiadosti

Prijatie žiadosti – dôchodková správcovská spoločnosť prijme žiadosť, overí jej úplnosť a formálnu správnosť.

Overenie podmienok nároku – spoločnosť preverí, či sporiteľ splnil všetky zákonné podmienky na priznanie dôchodku, a to dôchodkový vek, doba sporenia, špeciálne podmienky pri predčasnom dôchodku.

Vyhotovenie ponuky dôchodku – na základe aktuálnej hodnoty osobného dôchodkového účtu a vybranej formy dôchodku sa vyhotoví ponuka na výplatu dôchodku.

Potvrdenie a dohoda – sporiteľ dostane ponuku, ktorú môže akceptovať alebo odmietnuť. Po akceptácii nasleduje uzatvorenie zmluvy o poistení dôchodku (ak ešte nie je uzatvorená).

Začiatok výplaty – po splnení všetkých podmienok dôchodková správcovská spoločnosť začne vyplácať dôchodok v dohodnutej výške a dohodnutým spôsobom (mesačne, prevodom na účet).

Miesto a spôsoby, kde a ako môže sporiteľ podať žiadosť

Ustanovenie odseku 1 definuje miesta a spôsoby, kde a ako môže sporiteľ podať žiadosť o starobný alebo predčasný starobný dôchodok bezplatne, a to

– priamo v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou má sporiteľ zmluvu, čo je štandardná možnosť;

– v pobočke Sociálnej poisťovne podľa trvalého pobytu, alebo podľa prechodného pobytu, ak sporiteľ nemôže z dôvodu zdravotného stavu vycestovať;

– v ústredí Sociálnej poisťovne pre sporiteľov bez trvalého pobytu na Slovensku, aby aj oni mali možnosť podať žiadosť;

– v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa sídla výkonu väzby či trestu, ak je sporiteľ vo výkone väzby alebo trestu, čím sa zabezpečuje možnosť podania žiadosti aj v týchto špecifických situáciách.

Vylúčenie možnosti podať žiadosť o predčasný dôchodok

Podľa odseku 2 v prípade, ak sporiteľ nemá podľa osobitného predpisu, napr. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nárok na predčasný starobný dôchodok, môže o tento dôchodok žiadať len v Sociálnej poisťovni. Toto ustanovenie vylučuje možnosť podať žiadosť o predčasný dôchodok priamo dôchodkovej správcovskej spoločnosti, čím sa zjednocuje spracovanie týchto žiadostí.

Termíny na zadanie pokynu na vydanie certifikátu

Ustanovuje odseku 3 vymedzuje termíny, kedy dôchodková správcovská spoločnosť alebo Sociálna poisťovňa musí zadať pokyn na vydanie certifikátu, ktorý je potrebný pre výpočet dôchodku.

– Najskôr 30 dní pred dovŕšením dôchodkového veku

Ide o termín, ak bola žiadosť podaná včas a sporiteľ neurčil iný deň.

– Zadanie čo najskôr po prijatí žiadosti

Ak chýba menej ako 30 dní do dôchodkového veku, pokyn sa zadá čo najskôr po prijatí žiadosti.

– Ihneď po prijatí žiadosti

Ak už sporiteľ dosiahol dôchodkový vek, pokyn sa zadá ihneď po prijatí žiadosti.

– Po prijatí žiadosti bez zbytočného odkladu

V prípade predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu, pokyn sa zadá po prijatí žiadosti bez zbytočného odkladu.

Termíny na zadanie pokynu na vydanie certifikátu predčasný dôchodok podávaný len v Sociálnej poisťovni

Sociálna poisťovňa zadá pokyn na vydanie certifikátu v deň, ktorý sporiteľ určí, ale najskôr:

– 2 roky pred dôchodkovým vekom;

– keď je známa suma predčasného dôchodku podľa osobitného predpisu;

– sporiteľ má minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia.

Toto ustanovenie umožňuje včasné plánovanie predčasného dôchodku.

Prestup z jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do druhej

Podľa odseku 5 ak sporiteľ prestúpi z jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do druhej, Sociálna poisťovňa nezadá pokyn na vydanie certifikátu od dňa zápisu novej zmluvy do registra až do piatich pracovných dní po prestupe. Sporiteľ musí byť o tejto skutočnosti informovaný. Toto zabraňuje duplicitným alebo chybným pokynom počas prestupového obdobia.

Spôsob podania žiadosti

Znenie odseku 6 stanovuje, že spôsob podania žiadosti určuje buď dôchodková správcovská spoločnosť, ak sa žiadosť podáva tam, alebo Sociálna poisťovňa, ak sa podáva tam.

Tým sa zabezpečuje jasná zodpovednosť za formu podania.

Doručenie ponukového listu

Sporiteľ podľa odseku 7 v žiadosti určí, či chce ponukový list, teda dokument s ponukou dôchodku, doručiť poštou alebo elektronicky. To zvyšuje komfort a umožňuje moderné spôsoby komunikácie.

Miera započítania dobrovoľných príspevkov

Sporiteľ podľa odseku 8 môže v žiadosti určiť, do akej miery sa majú započítať dobrovoľné príspevky, čiže dôchodkové jednotky z dobrovoľných príspevkov, do sumy uvedenej v certifikáte.

Tým má možnosť ovplyvniť, akú časť sporenia chce zohľadniť pri výpočte dôchodku.

Pravidlá správneho konania

Ustanovenie odseku 9 jasne vymedzuje, že vybavovanie žiadosti nie je správnym konaním ani konaním vo veciach sociálneho poistenia. Znamená to, že na tento proces sa nevzťahujú pravidlá správneho konania, napr. lehoty, opravné prostriedky. Ide o administratívny úkon, ktorý slúži na technickú prípravu výplaty dôchodku.

Zjednodušený postup

Kde a ako podať žiadosť o dôchodok

Žiadosť o starobný alebo predčasný dôchodok môže osoba podať bezplatne:

• v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou má zmluvu,

• v Sociálnej poisťovni podľa trvalého alebo prechodného pobytu, ak má zdravotné problémy,

• v ústredí Sociálnej poisťovne, ak nemá trvalý pobyt na Slovensku,

• alebo aj keď je vo väzení či inom výkonovom zariadení, prostredníctvom Sociálnej poisťovne podľa miesta toho zariadenia.

Kde podať žiadosť, ak nemáš nárok na predčasný dôchodok

Ak podľa zákona osoba nemá nárok na predčasný starobný dôchodok, musí oň žiadať výhradne v Sociálnej poisťovni a nie priamo u dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Kedy sa vydá certifikát na výpočet

dôchodku

Keď má osoba žiadosť podanú, poisťovňa alebo správcovská spoločnosť zadá pokyn na výpočet dôchodku, čiže certifikátu:

• približne 30 dní pred dovŕšením dôchodkového veku, ak žiadosť prišla včas,

• alebo čo najskôr, ak do dôchodkového veku chýba menej času, alebo ho už má,

• rovnako sa to týka aj predčasného dôchodku.

Vydanie certifikátu pre predčasný dôchodok cez Sociálnu poisťovňu

Ak osoba žiada predčasný dôchodok v Sociálnej poisťovni, pokyn na výpočet certifikátu sa zadá v deň, ktorý si určí, ale najskôr 2 roky pred dôchodkovým vekom, ak má aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia a je známa suma predčasného dôchodku.

Prestup medzi správcovskými spoločnosťami

Ak prestupuje osoba medzi dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, môže nastať krátke oneskorenie vo vydaní certifikátu, a to do 5 pracovných dní po prestupe. O tom musia žiadateľa informovať.

Určenie spôsobu podania žiadosti

Formu a spôsob, ako podať žiadosť, č už osobne, online, poštou, zodpovie dôchodková správcovská spoločnosť alebo Sociálna poisťovňa podľa toho, kde sa žiadosť podáva.

Výber spôsobu doručenia ponukového listu

V žiadosti si môže žiadateľ vybrať, či chce ponukový list dostať papierovou formou alebo elektronicky.

Dobrovoľné príspevky

Žiadateľ má možnosť určiť, či a koľko z dobrovoľných príspevkov sa má započítať do dôchodku, ktorý ponúknu.

Žiadosť nie je správne konanie

Proces vybavenia žiadosti nie je súčasťou správneho konania, takže neplatí bežná správna legislatíva, ako napríklad na odvolanie.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa mení znenie ustanovenia § 44 vrátane nadpisu, upravujúceho žiadosť o starobný dôchodok a žiadosť o predčasný starobný dôchodok.

§ 45

Certifikát

(1) Certifikát je elektronické potvrdenie o sume zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa vyjadrenej v eurách ku dňu odpísania dôchodkových jednotiek z osobného dôchodkového účtu sporiteľa podľa odseku 3 vydané cez ponukový systém. Ak sporiteľ určil rozsah, v akom sa suma zodpovedajúca aktuálnej hodnote dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov zahrnie do sumy uvedenej v certifikáte, suma podľa predchádzajúcej vety sa zníži o sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov, ktorú sporiteľ do sumy uvedenej v certifikáte nezahrnul.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť vydá certifikát tretí pracovný deň nasledujúci po dni, v ktorom bol zadaný pokyn cez ponukový systém.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť v deň vydania certifikátu odpíše z osobného dôchodkového účtu sporiteľa všetky dôchodkové jednotky s poslednou známou aktuálnou hodnotou dôchodkovej jednotky.

(4) Ak sporiteľ neuzatvoril zmluvu o poistení dôchodku alebo ak sporiteľ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku alebo dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom a dôchodková správcovská spoločnosť previedla podľa § 46g ods. 6 alebo § 46h ods. 7 majetok v hodnote, ktorá je nižšia ako suma uvedená v certifikáte, alebo došlo k odstúpeniu od zmluvy o poistení dôchodku alebo dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom, dôchodková správcovská spoločnosť bez zbytočného odkladu pripíše na osobný dôchodkový účet sporiteľa počet dôchodkových jednotiek zodpovedajúci podielu hodnoty zostatku majetku sporiteľa a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky ku dňu pripísania dôchodkových jednotiek na osobný dôchodkový účet sporiteľa; odsek 5 sa nepoužije. Ak mal sporiteľ v deň vydania certifikátu dva osobné dôchodkové účty, dôchodková správcovská spoločnosť pripíše dôchodkové jednotky podľa predchádzajúcej vety tak, aby aktuálny pomer rozloženia majetku sporiteľa v dôchodkových fondoch zodpovedal pomeru rozloženia majetku sporiteľa v dôchodkových fondoch ku dňu vydania certifikátu.

(5) Za sumu uvedenú v certifikáte sa považuje aj časť aktuálnej hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa vyjadrenej v eurách ku dňu zadania pokynu, ktorú sa sporiteľ rozhodol použiť na ponuku podľa § 46 ods. 4, § 46a ods. 4 a § 46b ods. 3.

(6) Ak suma uvedená v certifikáte je nižšia ako suma podľa § 46e ods. 9, dôchodková správcovská spoločnosť vyplatí sporiteľovi túto sumu jednorazovo.

[Dňom 1. januára 2029 v § 45 znie:

§ 45

Certifikát

(1) Certifikát pre programový výber je elektronické potvrdenie vydané cez ponukový systém o

a) dôchodkovej hodnote pre programový výber,

b) individuálnej garancii pre programový výber.

(2) Certifikát pre doživotný dôchodok je elektronické potvrdenie vydané cez ponukový systém o

a) dôchodkovej hodnote pre doživotný dôchodok,

b) individuálnej garancii pre doživotný dôchodok.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť vydá certifikát pre programový výber alebo certifikát pre doživotný dôchodok tretí pracovný deň nasledujúci po dni, v ktorom bol zadaný pokyn cez ponukový systém, ak v § 44 ods. 5 nie je ustanovené inak.

(4) Dôchodková hodnota pre programový výber je suma zodpovedajúca jednej polovici aktuálnej hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa tvorenej z povinných príspevkov vyjadrenej v eurách zvýšená o

a) sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov v uvedenom rozsahu, ak sporiteľ určil rozsah, v akom sa suma zodpovedajúca aktuálnej hodnote dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov zahrnie do sumy uvedenej v certifikáte pre programový výber,

b) rozdiel medzi individuálnou garanciou pre programový výber a sumou prislúchajúcou časti majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde určenej na vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, ak je individuálna garancia pre programový výber vyššia ako suma prislúchajúca časti majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde určenej na vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom.

(5) Dôchodková hodnota pre doživotný dôchodok je suma zodpovedajúca aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa tvorenej z povinných príspevkov vyjadrenej v eurách

a) zvýšená o

1. sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov v uvedenom rozsahu, ak sporiteľ určil rozsah, v akom sa suma zodpovedajúca aktuálnej hodnote dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov zahrnie do sumy uvedenej v certifikáte pre doživotný dôchodok,

2. rozdiel medzi individuálnou garanciou pre doživotný dôchodok a sumou prislúchajúcou časti majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde určenej na vyplácanie doživotného dôchodku, ak je individuálna garancia pre doživotný dôchodok vyššia ako suma prislúchajúca časti majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde určenej na vyplácanie doživotného dôchodku,

b) znížená o aktuálnu hodnotu dôchodkových jednotiek určených na zostávajúce mesačné splátky starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom.

(6) Dôchodková správcovská spoločnosť v deň vydania certifikátu pre doživotný dôchodok odpíše z osobného dôchodkového účtu sporiteľa všetky dôchodkové jednotky s poslednou známou aktuálnou hodnotou dôchodkovej jednotky okrem dôchodkových jednotiek

a) pripísaných z dobrovoľných príspevkov nezahrnutých do dôchodkovej hodnoty pre doživotný dôchodok,

b) určených na zostávajúce mesačné splátky starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom.

(7) Ak sporiteľ neuzatvoril zmluvu o poistení dôchodku alebo došlo k odstúpeniu od zmluvy o poistení dôchodku, dôchodková správcovská spoločnosť bez zbytočného odkladu pripíše na osobný dôchodkový účet sporiteľa počet dôchodkových jednotiek zodpovedajúci podielu hodnoty zostatku majetku sporiteľa a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky ku dňu pripísania dôchodkových jednotiek na osobný dôchodkový účet sporiteľa. Ak mal v deň vydania certifikátu pre doživotný dôchodok sporiteľ viac osobných dôchodkových účtov, dôchodková správcovská spoločnosť pripíše dôchodkové jednotky podľa predchádzajúcej vety tak, aby aktuálny pomer rozloženia majetku sporiteľa v dôchodkových fondoch zodpovedal pomeru rozloženia majetku sporiteľa v dôchodkových fondoch ku dňu vydania certifikátu pre doživotný dôchodok.]

Komentár k § 45

Certifikát je formálny dokument, ktorý potvrdzuje finančný stav osobného dôchodkového účtu sporiteľa v čase, keď žiada o dôchodok z II. piliera. Tento dokument slúži ako podklad na výpočet výšky dôchodku.

Obsah certifikátu

Dôchodková správcovská spoločnosť alebo Sociálna poisťovňa zabezpečí, aby bol certifikát vydaný na základe pokynu zadaného cez ponukový systém. Znenie odseku 1 vymedzuje obsah certifikátu.

Certifikát obsahuje

– súhrn aktuálnej hodnoty osobného dôchodkového účtu vrátane dobrovoľných príspevkov, ak si to sporiteľ želal,

– údaje o sporiteľovi, a to vek, pohlavie,

– dátum vydania certifikátu a pokynu,

– poznámky o spôsobe výpočtu dôchodku.

Certifikát vydáva dôchodková správcovská spoločnosť alebo Sociálna poisťovňa, a to v závislosti od toho, kde si žiadateľ podal žiadosť.

Záväznosť údajov

Podľa znenia odseku 2 je certifikát záväzný na účely ponúk dôchodkov, ktoré sú jeho prílohou, a na uzatvorenie zmluvy o dôchodku.

Všetky poisťovne a dôchodkové spoločnosti musia vychádzať z údajov v certifikáte. Slúži ako podklad na výpočet konkrétnych ponúk dôchodkov, ide o tzv. ponukový list.

Sporiteľ potom na základe certifikátu uzatvára zmluvu o dôchodku, a to napr. zmluvu o doživotnom starobnom dôchodku.

Platnosť certifikátu

Podľa znenie odseku 3 certifikát platí 30 dní od jeho vydania. Po vydaní má certifikát teda platnosť len 30 dní, čo znamená, že do tohto času si musí sporiteľ vybrať dôchodkovú spoločnosť alebo poisťovňu a uzatvoriť zmluvu o výplate dôchodku.

Ak to nestihne, certifikát stratí platnosť a celý proces sa musí začať odznova.

Opakované vydanie certifikátu

Podľa odseku 4, ak zmluva o dôchodku nebola uzatvorená v lehote platnosti certifikátu, možno požiadať o vydanie nového. To znamená, že sporiteľ môže žiadať o nový certifikát, a to v prípade ak sa napríklad zmenili podmienky, fondy, alebo len nestihol konať v lehote 30 dní. Vydanie nového certifikátu je možné opakovane, nakoľko zákon neobmedzuje počet žiadostí.

Význam certifikátu

ide o kľúčový dokument pre určenie výšky dôchodku z II. piliera,

– zásadne garantuje objektívne a jednotné výpočty naprieč poisťovňami,

– jeho platnosť je stanovená na 30 dní od vydania,

– slúži predovšetkým ako základ pre uzatvorenie zmluvy o dôchodku.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa mení znenie ustanovenia § 45 upravujúceho certifikát.

§ 46

Ponuka doživotného starobného
dôchodku a doživotného predčasného starobného dôchodku

(1) Poistiteľ v deň vydania certifikátu cez ponukový systém

a) vyhotoví sporiteľovi ponuku doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku

1. bez zvyšovania dôchodku a bez pozostalostných dôchodkov,

2. so zvyšovaním dôchodku a bez pozostalostných dôchodkov,

3. bez zvyšovania dôchodku a s pozostalostnými dôchodkami s obdobím výplaty jeden rok,

4. bez zvyšovania dôchodku a s pozostalostnými dôchodkami s obdobím výplaty dva roky,

5. so zvyšovaním dôchodku a s pozostalostnými dôchodkami s obdobím výplaty jeden rok,

6. so zvyšovaním dôchodku a s pozostalostnými dôchodkami s obdobím výplaty dva roky alebo

b) oznámi sporiteľovi, že ponuku doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku nevyhotoví z dôvodu, že suma uvedená v certifikáte nepostačuje na výplatu

1. doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku aspoň v sume podľa § 46e ods. 8 alebo

2. doživotného predčasného starobného dôchodku v sume potrebnej na splnenie podmienky podľa § 31 písm. b).

(2) Ponuka podľa odseku 1 písm. a) je záväzná 30 dní od jej vyhotovenia a je neodvolateľná.

(3) Sumu dôchodku uvedenú v ponuke podľa odseku 1 písm. a) určí poistiteľ použitím poistno-matematických metód tak, aby bola zabezpečená trvalá splniteľnosť záväzku poistiteľa voči poistenému. Na ohodnotenie rizika pri určení sumy dôchodku uvedenej v ponuke podľa odseku 1 písm. a) použije poistiteľ vlastné vierohodné predpoklady určené na základe dostupných údajov, pričom použitá pravdepodobnosť úmrtnosti zohľadňuje aj budúci demografický vývoj a jediným individuálnym rizikovým faktorom je vek budúceho poberateľa dôchodku.

(4) Ak sa sporiteľ, ktorý spĺňa podmienky vyplácania dočasného starobného dôchodku alebo dočasného predčasného starobného dôchodku podľa § 33 ods. 2 alebo podmienky vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa § 33a ods. 2, rozhodne počas záväznosti ponuky podľa odseku 1 písm. a) použiť len časť sumy uvedenej v certifikáte na ponuku podľa odseku 1 písm. a), mesačná suma dôchodku uvedená v ponuke sa mu zníži tak, aby sa rovnala mesačnej sume dôchodku, ktorá by bola v čase vyhotovenia ponuky určená na základe tejto časti sumy.

[Dňom 1. januára 2029 v § 46 znie:

§ 46

Ponuka programového výberu

Dôchodková správcovská spoločnosť, s ktorou má sporiteľ uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, ponúkne sporiteľovi v deň vydania certifikátu pre programový výber vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom.]

Komentár k § 46

Ustanovenie definuje ponuku doživotného starobného dôchodku a doživotného predčasného starobného dôchodku.

Ponuka doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku je dokument, ktorý obsahuje konkrétne podmienky a sumy dôchodkov, ktoré sú sporiteľovi ponúkané na základe certifikátu vydaného podľa § 45.

Ustanovenie zabezpečuje, že ponuky dôchodkov sú štandardizované a porovnateľné. Dáva sporiteľovi možnosť vybrať si z konkurenčných ponúk tú najvýhodnejšiu (najvyšší dôchodok, najlepšie podmienky pozostalostného zabezpečenia). Podporuje transparentnosť a hospodárnosť výberu.

Vyhotovenie ponuky

– Ponuku vyhotovujú poisťovne alebo iné subjekty oprávnené vyplácať dôchodky podľa zákona.

– Ponuka sa predkladá prostredníctvom ponukového systému, ktorý prevádzkuje Sociálna poisťovňa.

Obsah ponuky

– Výška dôchodku

Ide o výšku doživotného starobného alebo predčasného starobného dôchodku, vypočítanú na základe údajov z certifikátu.

– Spôsob výplaty

Ide o výplatu mesačne pozadu a vyplácanú v eurách.

– Druh dôchodku

Môže ísť napríklad s pozostalostným zabezpečením, so zaručenou dobou výplaty, s prehodnotením, atď.

– Podmienky valorizácie

Stanovujú sa, ak sa uplatňuje.

– Podmienky zániku výplaty

K zániku dochádza napr. smrťou sporiteľa.

– Podmienky vyplácania pozostalostných dôchodkov

Ide o situáciu, že sú súčasťou ponuky. Ide napr. o vdovský alebo sirotský dôchodok.

Proces výberu ponuky

– Sporiteľ obdrží viacero ponúk od rôznych poisťovní.

– Ponuka musí byť spracovaná na základe platného certifikátu, ktorý upravuje ustanovenie § 45.

– Sporiteľ si z týchto ponúk vyberá, s ktorou poisťovňou uzavrie zmluvu o doživotnom dôchodku.

Povinnosť poistiteľa vyhotoviť ponuku alebo oznámiť jej nevyhotovenie

Povinnosť vyhotoviť ponuku – odsek 1 písm. a)

Poistiteľ, a to napr. životná poisťovňa, je v deň vydania certifikátu povinný pripraviť pre sporiteľa ponuku doživotného dôchodku. Táto ponuka sa zhotovuje cez ponukový systém, ktorý prevádzkuje Sociálna poisťovňa.

Poistiteľ pripraví šesť variantov dôchodku, a to:

– bez zvyšovania a bez pozostalostných dôchodkov

Základný dôchodok, ktorý sa počas vyplácania nemení (nie je valorizovaný) a nezahŕňa žiadne dôchodky pre pozostalých po smrti poberateľa.

– so zvyšovaním, bez pozostalostných dôchodkov

Dôchodok sa valorizuje napr. o mieru inflácie, ale nepokračuje po smrti sporiteľa jeho manželke alebo manželovi či sirotám.

– bez zvyšovania, s pozostalostnými dôchodkami na 1 rok

Dôchodok sa nemení v čase, ale po smrti sporiteľa sa vypláca pozostalostný dôchodok najviac 1 rok.

– bez zvyšovania, s pozostalostnými dôchodkami na 2 roky

Ako predchádzajúci, ale výplata pre pozostalých trvá až 2 roky.

– so zvyšovaním, s pozostalostnými dôchodkami na 1 rok

Kombinuje valorizáciu a 1-ročný pozostalostný dôchodok.

– so zvyšovaním, s pozostalostnými dôchodkami na 2 roky

Najširšie zabezpečenie je valorizovaný dôchodok a dvojročný pozostalostný dôchodok.

Sporiteľ si z týchto variantov vyberá podľa svojich preferencií, napr. niekto preferuje vyšší dôchodok bez pozostalostného zabezpečenia, iný chce ochrániť rodinu aj po svojej smrti.

Oznámenie o nevyhotovení ponuky – odsek 1 písm. b)

Poistiteľ nie je povinný vyhotoviť ponuku v týchto prípadoch:

– Ak suma v certifikáte je príliš nízka

To znamená, že nedosahuje minimálnu zákonom stanovenú hranicu podľa § 46e ods. 8, ide o technickú hranicu na uzatvorenie dôchodkovej zmluvy, napríklad, ak by dôchodok bol nižší ako pár eur mesačne, nie je ekonomicky zmysluplné ho poskytovať.

– Ak ide o predčasný starobný dôchodok

Suma nepostačuje na splnenie podmienky podľa § 31 písm. b). Teda, ak by výška dôchodku nedosahovala 1,6-násobok životného minima a iné nároky podľa zákona, nemá poistiteľ povinnosť pripraviť ponuku. Poistiteľ teda buď ponuku poskytne (v šiestich variantoch), alebo odmietne jej vystavenie s jasne stanoveným dôvodom.

Záväznosť ponuky – odsek 2

Každá ponuka, ktorú poistiteľ vyhotoví podľa odseku 1, je:

– záväzná po dobu 30 dní

Počas tejto lehoty ju môže sporiteľ akceptovať.

– neodvolateľná

Poistiteľ ju nemôže spätne zmeniť alebo zrušiť.

Cieľom tohto pravidla je poskytnúť sporiteľovi čas na rozmyslenie a porovnanie ponúk bez rizika, že poistiteľ ponuku zmení alebo stiahne.

Sporiteľ má právo získať až 6 variantov ponuky dôchodku a vybrať si podľa svojich potrieb. Ponuky sa týkajú najmä rozhodnutí o tom, či si sporiteľ zvolí dôchodok s valorizáciou alebo nie, a či chce zabezpečiť pozostalých. Zákon zároveň chráni poistiteľov pred ekonomicky nevýhodnými alebo technicky nemožnými výplatami. Lehota 30 dní na výber z ponuky vytvára právnu istotu pre obidve strany.

Spôsob určenia výšky doživotného dôchodku a možnosť jeho čiastočného použitia

Výpočet výšky dôchodku poistiteľom – odsek 3

Poistiteľ (napr. životná poisťovňa) musí určiť sumu dôchodku tak, aby bol schopný dlhodobo plniť svoje záväzky, teda aby mal vždy dosť prostriedkov na výplatu dôchodku po celý zvyšok života sporiteľa.

Určenie výšky dôchodku poistiteľom

Používa poistno-matematické metódy, tzv. aktuaristické výpočty. Cieľom je zabezpečiť trvalú splniteľnosť záväzku, čo znamená, že dôchodok musí byť vyplácaný doživotne bez ohľadu na to, ako dlho bude sporiteľ žiť, tiež poistiteľ si musí byť istý, že výpočet je realistický a riziko kryté.

Vstup do výpočtu

– Vlastné vierohodné predpoklady poistiteľa

Na základe aktuálnych ekonomických a demografických údajov, a to napr. úrokové sadzby, priemerná dĺžka života.

– Pravdepodobnosť úmrtnosti

Poistiteľ pri výpočte dôchodku zohľadňuje aj budúce zlepšenie zdravotného stavu populácie, teda očakáva sa, že ľudia budú žiť dlhšie ako dnes.

– Jediný individuálny rizikový faktor je vek sporiteľa

To znamená, že pri výpočte nie je zohľadnené pohlavie, zdravotný stav, zamestnanie, životný štýl a pod. Každý sporiteľ rovnakého veku má teda rovnaký výpočet dôchodku z rovnakej sumy, bez ohľadu na osobné charakteristiky.

Príklad

Muž 65-ročný a aj 65-ročná žena s rovnakou sumou v certifikáte dostanú rovnaký doživotný dôchodok. Zákon totiž zakazuje rozdiely napríklad na základe pohlavia.

Použitie len časti sumy z certifikátu – odsek 4

Právo sporiteľa použiť len časť peňazí na doživotný dôchodok, ktorá upravuje uvedené ustanovenie, sa týka sporiteľov, ktorí splnili podmienky na vyplácanie dôchodku formou:

– dočasného dôchodku podľa § 33 ods. 2, alebo

– programového výberu podľa § 33a ods. 2.

Nie celú sumu prevedú na doživotný dôchodok, ale si časť môžu ponechať alebo vybrať postupne.

Ak sa poistiteľ rozhodne použiť len časť sumy, poistiteľ mu preráta ponuku doživotného dôchodku len z tejto nižšej čiastky. Mesačná suma dôchodku sa úmerne zníži podľa toho, akú časť si vybral na iný účel.

Príklad

Sporiteľ má v certifikáte sumu 20 000 €. Rozhodne sa použiť iba 15 000 € na doživotný dôchodok a zvyšok si vyberie programovým výberom. Poistiteľ mu preráta výšku mesačného doživotného dôchodku iba z 15 000 €, nie z celej sumy.

Význam

Odsek	Obsah	Význam
(3)	Výpočet výšky dôchodku	Poistiteľ zohľadňuje len vek, pracuje s vlastnými demografickými a ekonomickými predpokladmi, cieľom je udržateľnosť a spravodlivosť.
(4)	Možnosť použiť len časť certifikátu	Sporiteľ môže kombinovať rôzne formy výplaty (časť doživotne, časť dočasne), čo mu dáva flexibilitu podľa jeho potrieb.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa mení znenie ustanovenia § 46 upravujúceho ponuka programového výberu.

§ 46a

Ponuka dočasného starobného
dôchodku a dočasného predčasného starobného dôchodku

(1) Poistiteľ môže vyhotoviť sporiteľovi v deň vydania certifikátu cez ponukový systém ponuku dočasného starobného dôchodku alebo dočasného predčasného starobného dôchodku.

(2) Ponuka podľa odseku 1 je záväzná 30 dní od jej vyhotovenia a je neodvolateľná.

(3) Sumu dôchodku uvedenú v ponuke podľa odseku 1 určí poistiteľ použitím poistno-matematických metód tak, aby bola zabezpečená trvalá splniteľnosť záväzku poistiteľa voči poistenému. Na ohodnotenie rizika pri určení sumy dôchodku uvedenej v ponuke podľa odseku 1 použije poistiteľ vlastné vierohodné predpoklady určené na základe dostupných údajov, pričom použitá pravdepodobnosť úmrtnosti zohľadňuje aj budúci demografický vývoj a jediným individuálnym rizikovým faktorom je vek budúceho poberateľa dôchodku.

(4) Ak sa sporiteľ, ktorý spĺňa podmienky vyplácania dočasného starobného dôchodku alebo dočasného predčasného starobného dôchodku podľa § 33 ods. 2 alebo podmienky vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa § 33a ods. 2, rozhodne počas záväznosti ponuky podľa odseku 1 použiť len časť sumy uvedenej v certifikáte na ponuku podľa odseku 1, mesačná suma dôchodku uvedená v ponuke sa mu zníži tak, aby sa rovnala mesačnej sume dôchodku, ktorá by bola v čase vyhotovenia ponuky určená na základe tejto časti sumy.

[Dňom 1. januára 2029 v § 46a vrátane nadpisu znie:

§ 46a

Ponuka doživotného dôchodku

(1) Poistiteľ v deň vydania certifikátu pre doživotný dôchodok cez ponukový systém

a) vyhotoví sporiteľovi ponuku doživotného dôchodku

1. bez zvyšovania dôchodku,

2. so zvyšovaním dôchodku,

b) oznámi sporiteľovi, že ponuku doživotného dôchodku nevyhotoví z dôvodu, že dôchodková hodnota pre doživotný dôchodok nepostačuje na výplatu doživotného dôchodku aspoň v sume podľa § 46e ods. 7.

(2) Ponuka podľa odseku 1 písm. a) je záväzná 30 dní od jej vyhotovenia a je neodvolateľná.

Komentár k § 46a

Ponuka dočasného starobného dôchodku a dočasného predčasného starobného dôchodku podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení vychádza najmä z ustanovení § 46a a súvisiacich častí zákona. Ponuka dočasného starobného dôchodku alebo dočasného predčasného starobného dôchodku predstavuje návrh od životnej poisťovne, čiže poistiteľa, na vyplácanie dôchodku sporiteľovi na vopred stanovené obdobie, nie doživotne.

Na rozdiel od doživotných dôchodkov je tento druh dôchodku:

– časovo obmedzený – ide napríklad o 5 alebo 10 rokov,

– nemá charakter trvalého zabezpečenia, ale je prechodným riešením, napr. pred dovŕšením nároku na dôchodok z I. piliera,

– môže byť zvolený v prípade, ak si sporiteľ zvolí výber dôchodku cez ponukový systém a nevyčerpá celú sumu na doživotné dávky.

Ustanovenie upravuje pravidlá pre poskytovanie dočasných dôchodkov, ktoré sú alternatívou k doživotným dôchodkom. Poskytujú flexibilitu pri výbere spôsobu vyplácania nasporených prostriedkov, pričom sa opierajú o princípy aktuárskej neutrality, predvídateľnosti a finančnej stability poistiteľa. Tento model je najvhodnejší pre sporiteľov, ktorí očakávajú príjem z iného zdroja v budúcnosti, napr. dôchodok z I. piliera, alebo nechcú ešte viazať všetky prostriedky do doživotnej formy výplaty.

Charakteristika dočasného dôchodku

Vypláca sa mesačne, podobne ako bežný dôchodok. Je vypočítaný tak, aby sa celková suma uvedená v certifikáte vyčerpala rovnomerne počas dohodnutej lehoty. Nie je spojený s pozostalostnými dôchodkami, napr. vdovský, sirotský, pokiaľ sa výslovne nezazmluvní inak. Po uplynutí lehoty výplata zaniká, aj keď sporiteľ stále žije.

Vyhotovenie ponuky

Poistiteľ (životná poisťovňa) vytvorí ponuku cez ponukový systém, na základe certifikátu vydaného Sociálnou poisťovňou. Ponuka musí byť vyhotovená v stanovenej lehote a musí obsahovať:

– výšku mesačného dočasného dôchodku,

– dobu trvania výplaty,

– podmienky výplaty a zániku dôchodku.

Rozdiel oproti doživotnému dôchodku

Typ dôchodku	Trvanie	Zánik výplaty	Pozostalostné zabezpečenie
Doživotný	do konca života	po smrti sporiteľa	podľa zvoleného variantu
Dočasný	pevne určené obdobie (napr. 5 rokov)	po uplynutí lehoty	spravidla nie

Dočasné dôchodky sa používajú najmä v prípadoch, keď si sporiteľ neželá viazať celý objem úspor do doživotného produktu, alebo keď chce kombinovať výplatu, a to časť si vybrať jednorazovo, časť cez dočasný dôchodok, a zvyšok si ponechať.

Ponuka dočasného starobného dôchodku a dočasného predčasného starobného dôchodku je nástrojom, ktorý umožňuje sporiteľovi flexibilne nakladať s prostriedkami po vstupe do dôchodku, pričom sa vypláca počas dohodnutého obdobia, nezabezpečuje trvalý príjem do konca života a tiež môže byť kombinovaný s inými formami výplaty.

Možnosť vyhotovenia ponuky

Poistiteľ môže podľa odseku 1 vyhotoviť sporiteľovi v deň vydania certifikátu cez ponukový systém ponuku dočasného starobného dôchodku alebo dočasného predčasného starobného dôchodku.

Uvedené znenie priznáva fakultatívnu možnosť poistiteľovi, čiže životnej poisťovni, vyhotoviť ponuku dočasného dôchodku. Táto ponuka sa má vyhotoviť v deň vydania certifikátu, teda dokumentu, ktorý určuje disponibilnú sumu sporiteľa na dôchodkové zabezpečenie. Dočasný dôchodok sa líši od doživotného tým, že je poskytovaný na obmedzený čas, a to napr. 5 alebo 10 rokov, a po jeho vyplatení zaniká bez ohľadu na to, či sporiteľ ešte žije. Ide o možnosť, nie povinnosť poistiteľa, čo znamení, že ak poistiteľ nemá produkt, nemusí ponuku vydať.

Záväznosť ponuky

Ponuka je podľa odseku 2 záväzná 30 dní od jej vyhotovenia a je neodvolateľná.

Poistiteľ nemôže zmeniť alebo zrušiť raz vydanú ponuku počas 30 dní od jej vystavenia. Záväznosť má dôležitý právny význam – vytvára pre sporiteľa istotu, že podmienky sa nezmenia, pokiaľ sa rozhodne akceptovať ponuku v danom čase. Ide o ochranu spotrebiteľa pred jednostrannou zmenou ponuky zo strany poisťovne.

Výpočet výšky dôchodku

Sumu dôchodku uvedenú v ponuke určí podľa odseku 3 poistiteľ použitím poistno-matematických metód tak, aby bola zabezpečená trvalá splniteľnosť záväzku poistiteľa voči poistenému. Na ohodnotenie rizika pri určení sumy dôchodku uvedenej v ponuke použije poistiteľ vlastné vierohodné predpoklady určené na základe dostupných údajov, pričom použitá pravdepodobnosť úmrtnosti zohľadňuje aj budúci demografický vývoj a jediným individuálnym rizikovým faktorom je vek budúceho poberateľa dôchodku.

Dôchodok sa vypočíta na základe poistno-matematických metód, čo zaručuje rovnováhu medzi dostupnými prostriedkami a výplatou dôchodku počas dohodnutého obdobia. Poistiteľ pri výpočte zohľadňuje:

– vierohodné, aktuálne údaje, ako napr. úmrtnostné tabuľky,

– projekciu demografického vývoja, napr. očakávané predĺženie života,

– vek sporiteľa ako jediný individuálny faktor, teda nie pohlavie, zdravotný stav či iné individuálne faktory.

Zámerom zákona je rovnosť prístupu a predvídateľnosť, preto výpočet nie je diskriminačný a zároveň zodpovedný z hľadiska finančnej stability poisťovne.

Čiastočné využitie certifikovanej sumy

Podľa odseku 4, ak sa sporiteľ, ktorý spĺňa podmienky vyplácania dočasného starobného dôchodku alebo dočasného predčasného starobného dôchodku podľa § 33 ods. 2 alebo podmienky vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa § 33a ods. 2, rozhodne počas záväznosti ponuky použiť len časť sumy uvedenej v certifikáte na ponuku, mesačná suma dôchodku uvedená v ponuke sa mu zníži tak, aby sa rovnala mesačnej sume dôchodku, ktorá by bola v čase vyhotovenia ponuky určená na základe tejto časti sumy.

Ustanovenie umožňuje flexibilné využitie sumy z certifikátu, pričom sporiteľ nemusí využiť celú sumu na dočasný dôchodok. Ak sa rozhodne použiť len časť prostriedkov, dôchodok sa prepočíta úmerne. Matematický princíp znamená, že nový dôchodok bude zodpovedať tomu, čo by bolo určené, keby sa hneď od začiatku pracovalo len s touto čiastkou. Tento mechanizmus podporuje čiastočný výber, kombinovanie dôchodkových produktov a finančnú flexibilitu sporiteľa.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa mení znenie ustanovenia § 46a upravujúceho ponuku doživotného dôchodku.

§ 46b

Ponuka programového výberu

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť môže sporiteľovi v deň vydania certifikátu na základe výsledkov ponukového systému ponúknuť vyplácanie starobného dôchodku programovým výberom alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom.

(2) Ponuka podľa odseku 1 je záväzná 30 dní od jej vyhotovenia a je neodvolateľná.

(3) Sporiteľ, ktorý spĺňa podmienky vyplácania dočasného starobného dôchodku alebo dočasného predčasného starobného dôchodku podľa § 33 ods. 2 alebo podmienky vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa § 33a ods. 2, môže počas záväznosti ponuky podľa odseku 1 použiť len časť sumy uvedenej v certifikáte na ponuku podľa odseku 1.

[Dňom 1. januára 2029 v § 46b sa vypúšťa.]

Komentár k § 46b

Ponuka programového výberu podľa tohto ustanovenia predstavuje jednu z foriem vyplácania nasporených prostriedkov z II. piliera, teda alternatívu k doživotnému alebo dočasnému dôchodku.

Splnené podmienky

Podľa odseku 1 môže poistiteľ vyhotoviť sporiteľovi v deň vydania certifikátu ponuku programového výberu, ak sú splnené podmienky podľa § 33a ods. 2.

Programový výber je možný iba v špecifických situáciách, keď je sporiteľovi priznaný starobný alebo predčasný dôchodok z I. piliera (Sociálna poisťovňa), a jeho výška je dostatočná podľa zákonného kritéria (§ 33a ods. 2), t. j. dosahuje aspoň 80 % sumy životného minima.

Záväznosť a neodvolateľnosť

Podľa odseku 2 je ponuka programového výberu je záväzná 30 dní od jej vyhotovenia a je neodvolateľná. Rovnako ako pri iných ponukách, napríklad doživotných, dočasných, sporiteľ má garantované podmienky počas 30 dní. Počas tohto obdobia sa poisťovňa nemôže rozhodnúť ponuku meniť alebo zrušiť.

Použitie časti sumy

Ak sa sporiteľ rozhodne podľa odseku 3 použiť len časť sumy uvedenej v certifikáte na programový výber, suma programového výberu sa určí len z tejto časti.

Zákon umožňuje kombinovanie rôznych foriem dôchodku, a to časť sumy možno použiť napr. na doživotný dôchodok a časť na programový výber.

Programový výber umožňuje čerpať zvyšné prostriedky vo flexibilnej forme, napr. jednorazovo, alebo pravidelne podľa dohody s DSS. Tento mechanizmus poskytuje finančnú slobodu a plánovanie na mieru.

Programový výber

Znamená to, že sporiteľ neuzatvára zmluvu o poistení dôchodku s poisťovňou, ale ponechá si svoje prostriedky v dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) a postupne ich čerpá, napríklad:

– mesačnými výplatami,

– jednorazovým výberom.

Výhody programového výberu

– Flexibilita

Výplaty sa prispôsobujú životnej situácii.

– Zostatok ostáva majetkom sporiteľa

Po jeho smrti sa môže dediť na rozdiel od doživotného dôchodku.

– Možnosť kombinovania s inými dôchodkami.

Podmienky pre využitie programového výberu

Sporiteľ musí mať priznaný dôchodok z I. Piliera, čiže starobný alebo predčasný. Tento dôchodok musí byť aspoň vo výške 80 % životného minima, čo predstavuje zákonom stanovenú minimálnu úroveň sociálneho zabezpečenia.

Ponuka programového výberu podľa § 46b predstavuje možnosť, ako využiť nasporené prostriedky mimo poistného produktu, t. j. bez poisťovne, mať väčšiu kontrolu nad čerpaním peňazí, a zároveň si ponechať možnosť ich dedenia. Je to atraktívna voľba najmä pre tých sporiteľov, ktorým už I. pilier zabezpečuje dostatočný dôchodok a chcú s financiami z II. piliera narábať samostatne.

Dôchodková správcovská spoločnosť môže sporiteľovi v deň vydania certifikátu na základe výsledkov ponukového systému ponúknuť vyplácanie starobného dôchodku programovým výberom alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom

Znenie zakotvuje oprávnenie DSS, čiže dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ponúknuť sporiteľovi programový výber, a to formu čerpania nasporenej sumy bez nutnosti doživotného dôchodku. DSS môže túto ponuku poskytnúť výlučne v deň vydania certifikátu, čo je dôležité z hľadiska presného časovania procesu. Ponuka musí byť podložená výsledkami ponukového systému – teda porovnaním všetkých možností, ktoré sa otvorili po vydaní certifikátu, a to doživotný dôchodok, dočasný dôchodok, programový výber. Musí ísť o prípady, kde má sporiteľ možnosť zvoliť si túto formu výberu, a to napríklad ak jeho dôchodok z I. piliera dosahuje zákonom stanovenú minimálnu výšku

Ponuka je záväzná 30 dní od jej vyhotovenia a je neodvolateľná

Ide o štandardné pravidlo záväznosti, ktoré sa uplatňuje na všetky typy dôchodkových ponúk. Sporiteľ má 30 dní na rozhodnutie, počas ktorých: má garantované podmienky, ako napr. výšku programového výberu a DSS túto ponuku nemôže meniť, ani stiahnuť.

Sporiteľ, ktorý spĺňa podmienky vyplácania dočasného starobného dôchodku alebo dočasného predčasného starobného dôchodku podľa § 33 ods. 2 alebo podmienky vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa § 33a ods. 2, môže počas záväznosti ponuky použiť len časť sumy uvedenej v certifikáte na ponuku

Uvedené znenie zakotvuje princíp kombinovania vyplácania, čo znamená, že sporiteľ nemusí použiť celú sumu z certifikátu len na jednu formu výplaty. Môže si časť ponechať na programový výber a zvyšok použiť napríklad na:

• doživotný dôchodok,

• dočasný dôchodok,

• jednorazový výber (ak to zákon umožňuje).

Výška mesačnej výplaty bude samozrejme priamo úmerná použitej sume – teda čím menšia suma sa použije, tým nižšia bude výška dôchodku z tejto časti. Táto možnosť zvyšuje flexibilitu výberu a umožňuje sporiteľovi lepšie prispôsobiť čerpanie svojim potrebám alebo rizikovému apetítu.

Prvok	Význam
DSS môže ponúknuť programový výber	Ak sporiteľ spĺňa zákonné podmienky, najmä podľa § 33a ods. 2.
Záväznosť 30 dní	Sporiteľ má istotu nemenných podmienok ponuky.
Možnosť kombinovania čerpania	Flexibilita – sporiteľ môže časť sumy využiť na iný typ dôchodku.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa znenie ustanovenia § 46b vypúšťa.

§ 46c

Ponukový list

(1) Sociálna poisťovňa zašle sporiteľovi najneskôr nasledujúci pracovný deň od vyhotovenia certifikátu spôsobom uvedeným v žiadosti podľa § 44 ods. 7 ponukový list.

(2) Súčasťou ponukového listu sú

a) ponuky podľa § 46, na základe ktorých možno dohodnúť vyplácanie doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku,

b) ponuky podľa § 46a a 46b, na základe ktorých možno dohodnúť vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa § 33 ods. 2 alebo ods. 3 a § 33a ods. 2 alebo ods. 3,

c) oznámenie, že žiaden poistiteľ nevyhotovil ponuku podľa § 46, ak súčasťou ponukového listu nie sú ponuky podľa písmena a),

d) oznámenie, že sporiteľ splnil podmienky na vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa § 33 ods. 2 alebo ods. 3 a § 33a ods. 2 alebo ods. 3, ale žiaden poistiteľ ani dôchodková správcovská spoločnosť ponuku podľa § 46a a 46b nevyhotovili, ak súčasťou ponukového listu nie sú ponuky podľa písmena b),

e) ďalšie informácie týkajúce sa vyplácania dôchodkov a výnosu z investovania.

[Dňom 1. januára 2029 v § 46c odseky 1 a 2 znejú:

(1) Sociálna poisťovňa zašle sporiteľovi ponukový list najneskôr nasledujúci pracovný deň od vyhotovenia

a) certifikátu pre programový výber alebo certifikátu pre doživotný dôchodok spôsobom uvedeným v žiadosti podľa § 44 ods. 8,

b) certifikátu pre doživotný dôchodok podľa § 44 ods. 5 spôsobom podľa § 108 ods. 2 prvej vety a druhej vety.

(2) Súčasťou ponukového listu je

a) ponuka podľa § 46, na základe ktorej možno dohodnúť vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,

b) ponuka podľa § 46a, na základe ktorej možno dohodnúť vyplácanie doživotného dôchodku,

c) oznámenie, že ponuka podľa § 46a bola vyhotovená zo sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa tvorenej len z povinných príspevkov, ak sporiteľ v žiadosti podľa § 44 ods. 1 neurčil rozsah, v akom sa suma zodpovedajúca aktuálnej hodnote dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov zahrnie do dôchodkovej hodnoty pre doživotný dôchodok,

d) oznámenie, že žiaden poistiteľ nevyhotovil ponuku podľa § 46a, ak súčasťou ponukového listu nie je ponuka podľa písmena b),

e) informácia týkajúca sa vyplácania dôchodkov a výnosu z investovania.]

(3) Vzor ponukového listu, ktorý môže byť zostavený bez použitia odbornej terminológie, ustanoví ministerstvo opatrením.

Komentár k § 46c

Ponukový list predstavuje formálny dokument, prostredníctvom ktorého sa sporiteľovi predkladajú všetky ponuky na vyplácanie dôchodku, ktoré boli pre neho pripravené na základe certifikátu a výsledkov ponukového systému.

Obsah ponukového listu

Ponuky:

– doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku (§ 46),

– prípadne aj ponuky dočasného dôchodku (§ 46a),

– ponuku programového výberu od DSS (§ 46b).

Informácie:

– názvy poistiteľov, ktorí ponuky vyhotovili,

– sumy dôchodkov,

– varianty (napr. so zvyšovaním dôchodku alebo s pozostalostnými dôchodkami),

– poučenie o ďalšom postupe.

Vyhotovenie a zasielanie ponukového listu

Dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) ho vyhotoví a zasiela ho sporiteľovi. Sporiteľ si zvolí formu zaslania, a to buď listinne alebo elektronicky. Táto voľba sa uvádza už v žiadosti podľa § 44 ods. 7.

Funkcia ponukového listu

Ide o zjednotený a prehľadný dokument, ktorý poskytuje sporiteľovi všetky relevantné alternatívy výplaty dôchodku v danom čase. Slúži ako podklad pre výber konkrétneho produktu, ktorý si sporiteľ zvolí.

Zákonná lehota platnosti ponúk

Všetky ponuky uvedené v ponukovom liste sú záväzné na 30 dní od ich vyhotovenia podľa príslušných ustanovení § 46 – § 46b.

Funkcia	Význam pre sporiteľa
Zjednocuje ponuky	Umožňuje porovnať všetky možnosti vyplácania dôchodku naraz.
Podklad na výber	Sporiteľ si vyberá z konkrétnych variantov (napr. doživotný dôchodok so zvyšovaním a pozostalostnými dávkami).
Transparentnosť	Obsahuje informácie o poistiteľoch a výpočtoch, ktoré viedli k výške dôchodku.
Jasné lehoty	30-dňová záväznosť ponúk chráni sporiteľa pred zmenou podmienok.

Ustanovenie sa týka obsahu a významu ponukového listu, ako aj povinností Sociálnej poisťovne pri jeho doručovaní sporiteľovi podľa § 46c zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení.

Sociálna poisťovňa zašle sporiteľovi najneskôr nasledujúci pracovný deň od vyhotovenia certifikátu spôsobom uvedeným v žiadosti podľa § 44 ods. 7 ponukový list

– Lehota

Sociálna poisťovňa má zákonom určenú povinnosť zaslať ponukový list najneskôr nasledujúci pracovný deň po vyhotovení certifikátu.

– Forma doručenia

Musí rešpektovať formu, ktorú si sporiteľ zvolil v žiadosti – buď elektronicky alebo listinne podľa § 44 ods. 7.

Cieľom je zabezpečiť rýchly a efektívny prístup sporiteľa k rozhodovacím údajom.

Obsah ponukového listu

– Ponuky podľa § 46

Ide o ponuky doživotných dôchodkov, a to starobných aj predčasných, ktoré sú pripravené poistiteľmi, čiže komerčnými poisťovňami, majú rôzne varianty, a to so zvyšovaním alebo bez zvyšovania, s pozostalostnými dôchodkami alebo bez nich, pričom slúžia ako podklad na uzavretie dôchodkovej zmluvy.

– Ponuky podľa § 46a a 46b

Týkajú sa dočasných dôchodkov a programového výberu, podľa § 46a – dočasný dôchodok od poisťovne na určitý čas, podľa § 46b – programový výber z dôchodkového fondu z DSS.

Tieto ponuky sa uplatňujú len vtedy, ak sú splnené zákonné podmienky podľa § 33 alebo § 33a.

– Oznámenie, že žiaden poistiteľ nevyhotovil ponuku podľa § 46

Ak nebola vyhotovená žiadna ponuka doživotného dôchodku, Sociálna poisťovňa musí o tom sporiteľa formálne informovať v ponukovom liste.

– Oznámenie, že boli splnené podmienky, ale žiadna ponuka nebola vyhotovená podľa § 46a a 46b

Ak síce sporiteľ spĺňa zákonné podmienky na dočasný dôchodok alebo programový výber, ale DSS ani poisťovňa žiadnu ponuku nevyhotovila, aj o tejto skutočnosti musí byť informovaný.

– Ďalšie informácie týkajúce sa výplaty dôchodkov a výnosu z investovania

Ide o doplňujúce údaje, ktoré môžu zahŕňať napríklad informácie o predpokladanej dĺžke vyplácania, predpokladaný výnos z prostriedkov v DSS, metodiku výpočtu dôchodku, podmienky na zmenu rozhodnutia.

Funkcia ponukového listu	Dôsledok pre sporiteľa
Súhrn všetkých dostupných ponúk	Sporiteľ má komplexný prehľad o možnostiach.
Rýchle doručenie (do 1 prac. dňa)	Zabezpečuje dostatočný čas (30 dní) na výber.
Transparentnosť a spravodlivosť	Zabraňuje diskriminácii – každý dostane všetky relevantné údaje.
Informovanie o neexistencii ponuky	Sporiteľ nie je v neistote, ak ponuka nevznikne.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v ustanovení § 46c mení znenie odsekov 1 a 2.

Povinnosť pripraviť a vydať oficiálny vzor ponukového listu

Podľa znenia odseku 3 ministerstvo má zákonnú povinnosť pripraviť a vydať oficiálny vzor ponukového listu, ktorý bude slúžiť ako štandardný formulár alebo dokument na komunikáciu medzi Sociálnou poisťovňou alebo dôchodkovými správnymi spoločnosťami a sporiteľmi.

Vzor ponukového listu

Ide o predpripravený, štandardizovaný dokument, ktorý obsahuje všetky potrebné informácie o ponukách na dôchodkové produkty, a to doživotné dôchodky, dočasné dôchodky, programový výber, atď.

– môže byť zostavený bez použitia odbornej terminológie,

Ministerstvo má pri tvorbe vzoru možnosť alebo povinnosť, aby bol text ponukového listu formulovaný jednoducho, zrozumiteľne a jasne, bez komplikovaných odborných výrazov.

Cieľom je zabezpečiť, aby bežný sporiteľ, ktorý nie je odborník na finančné alebo poistné pojmy, mohol ľahko porozumieť obsahu ponuky a mohol na jej základe kvalifikovane rozhodnúť.

– ustanoví ministerstvo opatrením,

Znamená, že konkrétny vzor ponukového listu nebude uvedený priamo v zákone, ale bude ho vydávať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny alebo príslušné ministerstvo formou vykonávacieho predpisu, vyhlášky alebo usmernenia (tzv. opatrenia), ktoré má právnu záväznosť.

Význam ponukového listu

– Zjednodušenie komunikácie

Sporitelia budú dostávať ponuky v jazyku, ktorému rozumejú, čo znižuje riziko nesprávneho rozhodnutia.

– Zabezpečenie jednotnosti

Vzor zabezpečí, že všetci sporitelia dostanú rovnaký formát informácií, čo podporuje transparentnosť a spravodlivosť.

– Právna istota pre poskytovateľov

DSS a Sociálna poisťovňa budú vedieť, ako majú ponuky komunikovať, aby spĺňali zákonnú povinnosť.

§ 46d

Žiadosť o starobný dôchodok
a predčasný starobný dôchodok
bez vydania certifikátu

[Dňom 1. januára 2029 nadpis § 46d znie: „Žiadosť o starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok bez vydania certifikátu pre programový výber“.]

(1) Sporiteľ môže požiadať dôchodkovú správcovskú spoločnosť, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, o vyplácanie starobného dôchodku programovým výberom alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, ak

a) podal žiadosť podľa § 44 a nebola mu predložená ponuka podľa § 46, 46a a 46b,

b) spĺňa podmienky vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa § 33a ods. 4 a nemá záväznú ponuku podľa § 46, 46a a 46b,

c) sa podmienky vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa § 33a ods. 8 považujú za splnené a nemá záväznú ponuku podľa § 46, 46a a 46b alebo

d) spĺňa podmienky vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa § 33a ods. 2 a dôchodková správcovská spoločnosť, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, mu nepredložila záväznú ponuku podľa § 46b, a to do

1. konca kalendárneho roka, v ktorom bola sporiteľovi vyhotovená ponuka podľa § 46, 46a a 46b, ak bola ponuka vyhotovená od 1. januára do 31. októbra kalendárneho roka,

2. 30 dní od skončenia záväznosti ponúk podľa § 46, 46a a 46b, ak bola ponuka vyhotovená od 1. novembra do 31. decembra kalendárneho roka.

[Dňom 1. januára 2029 § 46d odsek 1 znie:

(1) Sporiteľ môže požiadať dôchodkovú správcovskú spoločnosť, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, o vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, ak

a) podal žiadosť podľa § 44 a nebola mu predložená ponuka podľa § 46a alebo

b) spĺňa podmienky vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a aktuálna hodnota osobného dôchodkového účtu sporiteľa je tvorená z dobrovoľných príspevkov.]

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť uzatvorí so sporiteľom, ktorý požiadal podľa odseku 1 o vyplácanie starobného dôchodku programovým výberom alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom, a to do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.

(3) Na žiadosť o vyplácanie starobného dôchodku programovým výberom alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa odseku 1 sa § 44 nepoužije.

[Dňom 1. januára 2029 v § 46d ods. 2 a 3 sa slová „vyplácanie starobného dôchodku programovým výberom“ nahrádzajú slovami „vyplácanie starobného dôchodku“.]

[Dňom 1. januára 2029 § 46d sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

(4) V žiadosti podľa odseku 1 písm. a) môže sporiteľ určiť, v akom rozsahu sa suma zodpovedajúca aktuálnej hodnote dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov použije na vyplácanie starobného dôchodku programovým výberom podľa § 33 ods. 1 písm. b) druhého bodu.]

Komentár k § 46d

Zákon podľa tohto ustanovenia umožňuje sporiteľovi požiadať o starobný alebo predčasný starobný dôchodok bez toho, aby sa vydal certifikát cez ponukový systém. Ide o výnimočný postup, ktorý sa uplatňuje len za určitých zákonom stanovených podmienok.

Dobrovoľnosť zo strany sporiteľa

Sporiteľ si môže slobodne zvoliť, že nechce absolvovať celý proces výberu dôchodku cez ponukový systém a certifikát. Podáva žiadosť priamo dôchodkovej správcovskej spoločnosti, v ktorej má svoje úspory.

Bez zapojenia ponukového systému

V tomto režime nedochádza k zadaniu pokynu na vydanie certifikátu, a teda sa nezúčastní porovnávania ponúk od poisťovní ani výberu cez Sociálnu poisťovňu. Sporiteľ sa rozhodne využiť iba možnosť programového výberu, resp. iné vyplácanie dohodnuté priamo s DSS, napr. dočasný dôchodok.

Zákonné podmienky na použitie

Tento spôsob je možný, ak sporiteľ spĺňa podmienky na vyplácanie dôchodku programovým výberom podľa § 33a ods. 2 alebo 3. To znamená, že má dostatočný zostatok na účte, splnené podmienky veku a dôchodkového poistenia, a požiadal len o časť svojich úspor na vyplácanie formou programového výberu.

Tento postup je vhodný najmä vtedy, ak si sporiteľ želá získať prístup k peniazom flexibilne, bez viazania na poisťovňu (ako je to v prípade doživotného dôchodku). Umožňuje napríklad časť úspor si nechať vyplácať a zvyšok ponechať v DSS.

Ustanovenie predstavuje alternatívny spôsob žiadosti o dôchodok bez využitia ponukového systému, určený pre tých sporiteľov, ktorí sa rozhodnú pre programový výber a nepožadujú dôchodok vo forme doživotného alebo dočasného dôchodku od poisťovateľa. Umožňuje rýchlejší a flexibilnejší prístup k úsporám v II. pilieri, čiže bez potreby čakať na ponuky od poisťovní a bez certifikátu.

Žiadosť o programový výber bez záväznej ponuky

Ustanovenie odseku 1 upravuje práva sporiteľa v situácii, keď nebola predložená žiadna záväzná ponuka vyplácania dôchodku podľa predchádzajúcich paragrafov (§ 46, § 46a, § 46b), alebo z iných dôvodov nedošlo k dohode o vyplácaní dôchodku cez ponukový systém.

Zmyslom je zabezpečiť sporiteľovi alternatívnu cestu, ako sa dostať k svojim dôchodkovým úsporám, ak zlyhá alebo sa nenaplní výstup z ponukového systému.

– Sporiteľ podal žiadosť o certifikát (§ 44), ale nebola mu predložená žiadna ponuka (§ 46, 46a, 46b)

Týka sa situácie, keď po vyžiadaní certifikátu žiadny subjekt (poisťovňa alebo DSS) nepredložil dôchodkovú ponuku. Sporiteľ má právo sa obrátiť priamo na DSS a žiadať programový výber, keďže ponukový proces zlyhal.

– Sporiteľ spĺňa podmienky programového výberu podľa § 33a ods. 4, ale nemá záväznú ponuku

Ide o prípady, kde sporiteľ spĺňa zákonné podmienky pre programový výber, ale nedostal platnú (záväznú) ponuku. Zákon mu dáva právo konať nezávisle od ponukového systému.

– Podmienky podľa § 33a ods. 8 sa považujú za splnené a opäť nemá záväznú ponuku:

Ide o fiktívne splnenie podmienok (tzv. legálna fikcia), napríklad pri uplynutí lehoty bez ponuky. Sporiteľ tak môže postupovať, ako keby podmienky mal splnené reálne.

– Sporiteľ spĺňa podmienky podľa § 33a ods. 2, ale DSS nepredložila ponuku podľa § 46b do zákonného termínu

Tu ide o nečinnosť DSS, ktorá mala predložiť ponuku, ale tak neurobila v zákonnej lehote. Lehota sa odvíja od dátumu vyhotovenia ponuky (buď do konca roka alebo do 30 dní po záväznosti). Po márnom uplynutí týchto lehôt získava sporiteľ možnosť sám požiadať o programový výber.

Znenie ustanovenia garantuje, že ak systém ponúk zlyhá, alebo poistitelia ani DSS neprejavia záujem o uzatvorenie dôchodkovej zmluvy, sporiteľ nezostane bez možnosti výplaty svojich úspor.

Zákon mu poskytuje možnosť:

• obísť celý ponukový systém,

• požiadať DSS o výplatu formou programového výberu.

Ide o ochranný mechanizmus pre sporiteľa, ktorý podporuje flexibilitu systému a zabraňuje zablokovaniu prístupu k dôchodku kvôli nečinnosti ostatných subjektov.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v ustanovení § 46d mení znenie odseku 1.

Záväzok dôchodkovej správcovskej spoločnosti

Znenie odseku 2 ustanovuje záväzok dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) vo vzťahu ku sporiteľovi, ktorý žiada o vyplácanie dôchodku formou programového výberu. Výklad ustanovenia môžeme rozdeliť nasledovne:

– Dôchodková správcovská spoločnosť uzatvorí so sporiteľom… dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom

Ide o zmluvný vzťah medzi sporiteľom a DSS. Programový výber je jedna z foriem čerpania dôchodkových úspor z II. piliera (vyplácanie dôchodku z osobného dôchodkového účtu, nie cez komerčnú poisťovňu). DSS má povinnosť vyhovieť sporiteľovi, ak ten splní podmienky, tak nejde o dobrovoľné rozhodnutie DSS.

– Požiadal o vyplácanie starobného dôchodku programovým výberom alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom

Zákon sa vzťahuje na obe kategórie dôchodku, a to starobný aj predčasný. Sporiteľ musí predložiť riadnu žiadosť, a to buď podľa § 46d (bez vydania certifikátu), alebo ako reakciu na neexistujúce/zlyhané ponuky z ponukového systému.

– Do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti

Ustanovuje sa lehota pre DSS, pričom ide o zákonnú povinnosť konať do jedného mesiaca. Lehota začína plynúť od momentu doručenia kompletnej žiadosti sporiteľa.

Reakcia DSS na žiadosť sporiteľa

Toto ustanovenie zaručuje rýchlu reakciu DSS na žiadosť sporiteľa. Vytvára istotu pre sporiteľa, že jeho úspory nebudú blokované z dôvodu prieťahov zo strany DSS. Zároveň to odráža automatickosť procesu: DSS nemá možnosť žiadosť odmietnuť, ak sporiteľ spĺňa zákonné podmienky.

DSS má zákonnú povinnosť uzatvoriť dohodu o programovom výbere do 30 dní od doručenia žiadosti sporiteľa. Toto opatrenie zabezpečuje vymožiteľnosť práva sporiteľa na dôchodok z II. piliera, povinnosť DSS konať bez zbytočného odkladu, a fungovanie systému programového výberu aj v prípadoch, keď neprebehne dohodnutie dôchodku cez ponukový systém (napr. cez poisťovne). Je to kľúčový nástroj na ochranu sporiteľa pred administratívnou nečinnosťou.

Procesno-právny význam

Znenie ustanovenia odseku 3 má procesno-právny význam. Na žiadosť o vyplácanie starobného dôchodku programovým výberom alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom sa § 44 nepoužije.

– Štandardný postup (s certifikátom)

Ustanovenie § 44 upravuje postup podávania žiadosti o dôchodok, ktorý vedie k vydaniu certifikátu Sociálnou poisťovňou, následnému využitiu ponukového systému, vyhotoveniu ponúk dôchodkov zo strany poisťovní a DSS.

Tento proces je povinný pre väčšinu sporiteľov, ktorí žiadajú o riadny alebo predčasný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia.

– Výnimka z ustanovenie § 44

Ak sporiteľ žiada o dôchodok formou programového výberu, a to starobný alebo predčasný, nemusí podávať štandardnú žiadosť podľa § 44, certifikát sa v tomto prípade nevydáva a ponukový systém sa neaktivuje.

Sporiteľ neprechádza procesom cez Sociálnu poisťovňu, ale môže priamo požiadať dôchodkovú správcovskú spoločnosť (DSS) o dôchodok programovým výberom, uzatvoriť dohodu o vyplácaní dôchodku bez potreby certifikátu alebo ponúk.

Zmyslom a účelom tohto ustanovenia je zjednodušiť a zrýchliť proces pre tých sporiteľov, ktorí chcú čerpať dôchodok priamo z DSS, nie cez poisťovňu a tiež oslobodiť ich od zložitých a administratívne náročných krokov podľa § 44.

Toto ustanovenie vytvára výnimku z bežného postupu podávania žiadosti podľa § 44 zákona. Použije sa vtedy, keď sporiteľ chce poberať dôchodok formou programového výberu, teda priamo z vlastného účtu v DSS, bez použitia ponukového systému a bez potreby vydania certifikátu Sociálnou poisťovňou. Zároveň to umožňuje operatívne riešenie situácií, keď sa napríklad nepodarí získať ponuku z poisťovní.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v ustanovení § 46d ods. 2 a 3 slová „vyplácanie starobného dôchodku programovým výberom“ nahrádzajú slovami „vyplácanie starobného dôchodku“ a zároveň sa ustanovenie dopĺňa novým odsekom 4, podľa ktorého v žiadosti podľa odseku 1 písm. a) môže sporiteľ určiť, v akom rozsahu sa suma zodpovedajúca aktuálnej hodnote dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov použije na vyplácanie starobného dôchodku programovým výberom podľa § 33 ods. 1 písm. b) druhého bodu.

§ 46da

Referenčná suma

(1) Referenčná suma je priemerná mesačná suma starobného dôchodku podľa osobitného predpisu³⁾ určená k 30. novembru kalendárneho roka.

(2) Na určenie referenčnej sumy sa použije starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,³⁾

a) na ktorý vznikol nárok podľa osobitného predpisu³⁾ po 31. decembri 2003 a nárok na výplatu ktorého trvá ku dňu, ku ktorému sa referenčná suma určuje,

c) ktorý nebol znížený z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou.

(3) Referenčná suma je platná v kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom sa určila.

[Dňom 1. januára 2029 § 46da sa vypúšťa].

Komentár k § 46da

Referenčná suma je porovnávacia hodnota, ktorú stanovuje Sociálna poisťovňa na účely posúdenia výšky dôchodku z II. piliera, čiže starobného dôchodkového sporenia.

Referenčná suma je suma doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku bez zvyšovania a bez pozostalostných dôchodkov, ktorú možno vyplácať z cieľovej sumy, ak:

– poistiteľ využije referenčné poistno-matematické predpoklady,

– dôchodok sa začne vyplácať v deň vydania certifikátu,

– jediným individuálnym faktorom je vek sporiteľa.

Účel referenčnej sumy

– Ako benchmark

Porovnávací základ, voči ktorému sa porovnávajú konkrétne ponuky dôchodkov, napr. z ponukového systému.

– Ako rozhodovací prvok

Ak dôchodok, ktorý si sporiteľ vyberie, nedosahuje referenčnú sumu, môžu sa uplatniť niektoré obmedzenia alebo podmienky, napr. nemožnosť vybrať si iný typ dôchodku.

– Ako garancia transparentnosti výpočtu

Zabezpečuje, že je ponuka poistiteľa v súlade s aktuálnymi a jednotnými parametrami, napr. úmrtnostné tabuľky, úrokové sadzby, dĺžka dožitia.

Referenčné poistno-matematické predpoklady

Tieto predpoklady vyhlasuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR formou opatrenia a môžu zahŕňať pravdepodobnosť dožitia podľa veku, tzv. aktuárske tabuľky) očakávaný výnos, ktorý poisťovňa zohľadňuje, ďalšie parametre pre výpočet dôchodku.

Referenčná suma je objektívna, štandardizovaná hodnota dôchodku určená pre porovnávanie a rozhodovanie v rámci systému dôchodkového sporenia.

Používa sa najmä v situáciách, kde treba posúdiť, či je výška ponúkaného dôchodku primeraná, realistická a v súlade s verejne stanovenými očakávaniami.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa znenie ustanovenia § 46da vypúšťa.

Referenčná suma je priemerná mesačná suma starobného dôchodku podľa osobitného predpisu určená k 30. novembru kalendárneho roka

Podľa odseku 1 referenčná suma slúži ako štandardizovaný benchmark pre porovnávanie dôchodkov z II. piliera, čiže starobného dôchodkového sporenia. Základom pre výpočet je štátny dôchodok z I. piliera, teda starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Určuje sa ako priemer mesačných dôchodkov, ktoré boli priznané a vyplácané ku dňu 30. november daného kalendárneho roka. Cieľom je zachytiť aktuálnu úroveň dôchodkov v systéme a použiť ju ako referenciu pre nasledujúci rok.

Na určenie referenčnej sumy sa použije starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, na ktorý vznikol nárok po 31. 12. 2003 a nárok na výplatu ktorého trvá ku dňu, ku ktorému sa referenčná suma určuje, ktorý by sa vyplácal v sume nezníženej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, ak ide o sporiteľa, ktorý nebol znížený z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou

Znenie odseku 2 spresňuje, ktoré dôchodky sa započítavajú do výpočtu priemeru:

– Dôchodky musia byť priznané po reforme, čiže po 31. 12. 2003, t. j. ide o obdobie po zavedení II. piliera.

– Dôchodky sa upravia na plnú výšku, tzn. nezohľadňuje sa zníženie za to, že poistenci časť príspevkov odvádzali do II. piliera. Tým sa zabezpečuje objektívnosť porovnania.

– Dôchodky nesmú byť ovplyvnené súbehom, teda nezapočítavajú sa dôchodky, ktoré boli znížené, napr. z dôvodu poberania viacerých dávok súčasne.

Tento výber zabezpečuje, že referenčná suma bude čistým a nezaujatým ukazovateľom výšky dôchodkov, slúžiacim ako objektívne porovnanie.

Referenčná suma je platná v kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom sa určila

Podľa odseku 3 referenčná suma určená napr. k 30. novembru 2025 sa použije v roku 2026. Tento mechanizmus zabezpečuje, že sa používa aktuálna, ale stabilizovaná hodnota, ktorá je známa už pred začiatkom nového roka. Platnosť v nasledujúcom roku umožňuje zahrnúť referenčnú sumu do rozhodovacích procesov, napr. pri porovnaní dôchodku z II. piliera, a pri vydávaní certifikátov.

Referenčná suma teda predstavuje štandardný priemer dôchodkov z I. piliera, použitý ako porovnávací základ v II. pilieri. Zohľadňuje iba „čisté“ a reprezentatívne dôchodky (po 2003, bez súbehov a znížení za II. pilier). Používa sa v nasledujúcom kalendárnom roku, čím poskytuje včasnú a predvídateľnú hodnotu pre výpočty a rozhodnutia.

§ 46e

Ponukový systém

(1) Sociálna poisťovňa je správca⁴²⁾ ponukového systému.

(2) Sociálna poisťovňa spracúva v ponukovom systéme údaje

a) o vzniku, zmene a zániku zmluvy o poistení dôchodku,

b) o vzniku, zmene a zániku dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom,

c) potrebné na účely vyplácania predčasného starobného dôchodku podľa § 31 písm. b),

d) o splnení podmienok vyplácania starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku sporiteľovi, ak mu bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu³⁾ alebo sa mu vypláca invalidný dôchodok, aj keď splnil podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu,^42a)

e) o dovŕšení dôchodkového veku, ak bol určený podľa osobitného predpisu,^42b)

f) o sume starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo pozostalostného dôchodku vyplácaného poberateľovi,

[Dňom 1. januára 2029 v § 46e ods. 2 písm. f) sa slová „dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo pozostalostného dôchodku“ nahrádzajú slovami „dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku“.]

g) o sume dôchodkovej dávky podľa osobitného predpisu³⁾ vyplácanej fyzickej osobe, ktorá je alebo bola sporiteľ,

h) o sume výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu,³⁸⁾ invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu,^38a) invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu^38b) a čiastočného invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu,^38b) vyplácaných fyzickej osobe, ktorá je alebo bola sporiteľ,

[Dňom 1. januára 2029 v § 46e ods. 2 sa vypúšťa písmeno h). Doterajšie písmená i) až p) sa označujú ako písmená h) až o).]

i) o úmrtí poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a pozostalostného dôchodku a o osobách, ktoré splnili podmienky nároku na výplatu pozostalostného dôchodku podľa osobitného predpisu³⁾ po tomto poberateľovi,

[Dňom 1. januára 2029 v § 46e ods. 2 písmeno h) znie:

h) o úmrtí poberateľa starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku,]

j) o najnižších mesačných sumách doživotného starobného dôchodku bez zvyšovania dôchodku a bez pozostalostných dôchodkov, ktoré majú poistitelia záujem vyplácať,

[Dňom 1. januára 2029 v § 46e ods. 2 písm. i) sa vypúšťajú slová „a bez pozostalostných dôchodkov“.]

k) o mediáne podľa odseku 9,

[Dňom 1. januára 2029 v § 46e ods. 2 písm. j) sa slová „odseku 9“ nahrádzajú slovami „odseku 8“.]

l) potrebné pre Sociálnu poisťovňu, poistiteľa a dôchodkovú správcovskú spoločnosť na účely tohto zákona, dohodnuté v zmluve podľa odseku 11,

[Dňom 1. januára 2029 v § 46e ods. 2 písm. k) sa slová „odseku 11“ nahrádzajú slovami „odseku 9“.]

m) o ročnej sume výnosu z investovania vyplatenej sporiteľovi,

n) o zápise zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení podľa § 64b ods. 1 do registra zmlúv,

o) o percentuálnej výške garantovaného výnosu z umiestnenia prostriedkov technických rezerv použitej pri výpočte mesačnej sumy dôchodku,

p) o referenčnej sume podľa § 46da.

[Dňom 1. januára 2029 v § 46e ods. 2 sa vypúšťa písmeno o).]

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť poskytuje Sociálnej poisťovni údaje podľa odseku 2 písm. b), f), l) a m).

[Dňom 1. januára 2029 v § 46e ods. 3 sa slová „l) a m)“ nahrádzajú slovami „k) a l)“ a na konci sa pripája táto veta: „Dôchodková správcovská spoločnosť poskytuje Sociálnej poisťovni informáciu o určení mesačnej sumy starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom podľa § 33 ods. 4 a 5 do 15. novembra kalendárneho roka.“]

(4) Poistiteľ poskytuje Sociálnej poisťovni údaje podľa odseku 2 písm. a), f), j), l) a o).

[Dňom 1. januára 2029 v § 46e ods. 4 sa slová „j), l) a o)“ nahrádzajú slovami „i), k) a n)“.]

(5) Útvar sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia poskytuje Sociálnej poisťovni údaje podľa odseku 2 písm. h).

[Dňom 1. januára 2029 v § 46e sa vypúšťa odsek 5. Doterajšie odseky 6 až 11 sa označujú ako odseky 5 až 10.]

(6) Prístup k údajom v ponukovom systéme má

a) dôchodková správcovská spoločnosť o sporiteľovi, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, najskôr odo dňa doručenia žiadosti podľa § 44,

b) dôchodková správcovská spoločnosť o sporiteľovi, s ktorým nemá uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, najskôr odo dňa, keď jej sporiteľ adresoval prejav vôle uzavrieť dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom,

[Dňom 1. januára 2029 v § 46e ods. 5 sa vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c).]

c) poistiteľ o sporiteľovi alebo poberateľovi starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o poistení dôchodku a o pozostalých osobách z tejto zmluvy,

[Dňom 1. januára 2029 v § 46e ods. 5 písmeno b) znie:

b) poistiteľ o sporiteľovi alebo poberateľovi doživotného dôchodku, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o poistení dôchodku,]

d) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na účely posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi, a to k údajom podľa odseku 2 písm. f) až h) a m).

[Dňom 1. januára 2029 v § 46e ods. 5 písm. c) sa slová „f) až h) a m)“ nahrádzajú slovami „f), g) a l)“.]

(7) Sociálna poisťovňa poskytuje údaje

a) podľa odseku 2 písm. f) až h), j) až m) a o) vrátane osobných údajov bez súhlasu dotknutých osôb ministerstvu, Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“), Rade pre rozpočtovú zodpovednosť prostredníctvom Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a Národnej banke Slovenska na štatistické a analytické účely,

[Dňom 1. januára 2029 v § 46e ods. 6 písm. a) sa slová „f) až h), j) až m) a o)“ nahrádzajú slovami „f), g), i) až l) a n)“.]

b) z ponukového systému vrátane osobných údajov bez súhlasu dotknutých osôb na žiadosť orgánu verejnej moci podľa osobitného predpisu^42ba) v rozsahu a na účel podľa osobitného predpisu.^42bb)

(8) Najneskôr pred predložením prvej ponuky podľa § 46 ods. 1 písm. a) alebo oznámenia podľa § 46 ods. 1 písm. b) poistiteľ zaeviduje do ponukového systému najnižšiu mesačnú sumu doživotného dôchodku bez zvyšovania dôchodku a bez pozostalostných dôchodkov, ktorú má poistiteľ záujem vyplácať.

[Dňom 1. januára 2029 v § 46e ods. 7 celom texte sa slová „§ 46“ nahrádzajú slovami „§ 46a“ a vypúšťajú sa slová „a bez pozostalostných dôchodkov“.

(9) Sociálna poisťovňa určí a na svojom webovom sídle zverejní medián súm podľa odseku 8 k prvému dňu kalendárneho roka. Hodnota podľa predchádzajúcej vety je platná v kalendárnom roku, v ktorom bola určená a zverejnená.

[Dňom 1. januára 2029 v § 46e odsek 8 znie:

(8) Sociálna poisťovňa určí a na svojom webovom sídle zverejní medián súm podľa odseku 7 zaokrúhlený na celé euro nahor k prvému dňu kalendárneho roka. Ak žiadny poistiteľ nezaevidoval hodnotu podľa odseku 7, Sociálna poisťovňa určí a na svojom webovom sídle zverejní poslednú známu hodnotu mediánu. Hodnota podľa prvej vety a druhej vety je platná v kalendárnom roku, v ktorom bola určená a zverejnená.]

(10) Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle zverejní

a) referenčnú sumu podľa § 46da do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom sa referenčná suma určuje,

b) priemernú sumu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, pozostalostného dôchodku a výnosu z investovania do 31. januára kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý sa tieto priemerné sumy určujú.

[Dňom 1. januára 2029 v § 46e sa vypúšťa odsek 9. Doterajší odsek 10 sa označuje ako odsek 9].

(11) Sociálna poisťovňa uzavrie s poistiteľom a dôchodkovou správcovskou spoločnosťou zmluvu, ktorej obsahom budú práva a povinnosti pri používaní ponukového systému. Náležitosti zmluvy podľa predchádzajúcej vety môže ministerstvo ustanoviť opatrením.

Komentár k § 46e

Ponukový systém podľa § 46e zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je formálne upravený ako súbor pravidiel a technických procesov, prostredníctvom ktorých sa realizuje porovnávanie a spracovanie ponúk poistiteľov a dôchodkových správcovských spoločností na výplatu dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia, tzv. II. piliera.

Ponukový systém je proces

– Sociálna poisťovňa poskytuje prostredníctvom technického rozhrania údaje z certifikátu sporiteľa všetkým poistiteľom a dôchodkovým správcovským spoločnostiam, možnosť týmto subjektom do určenej lehoty vyhotoviť a nahrať svoje ponuky dôchodkov do systému.

– Poistitelia a DSS môžu v určenom časovom okne vypracovať ponuky na doživotný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok (§ 46), prípadne ponuky na dočasné dôchodky (§ 46a) alebo programový výber (§ 46b).

– Po uplynutí lehoty sa všetky ponuky uzamknú a Sociálna poisťovňa vyhotoví ponukový list, ktorý obsahuje všetky dostupné a platné ponuky, zasiela sa sporiteľovi do nasledujúceho pracovného dňa.

Cieľ ponukového systému

– Zvýšiť transparentnosť a porovnateľnosť ponúk od rôznych subjektov.

– Chrániť spotrebiteľa tým, že dostane jednotný prehľad o možnostiach výplaty dôchodku.

– Zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu v rovnakom čase.

Technické a procesné aspekty

Každý subjekt (poisťovňa alebo DSS) je povinný používať rovnaké predpoklady a metodiku výpočtu ako pri riadnom určovaní dôchodkov. Ponuka, ktorá nespĺňa zákonné minimá (napr. výška dôchodku nižšia než zákonom určená hranica), sa nevyhotovuje a poistiteľ o tom informuje Sociálnu poisťovňu. Minimálna výška dôchodku z ponuky nesmie byť nižšia ako 0,6-násobok referenčnej sumy (viď § 46da). Všetky ponuky sú záväzné 30 dní a sú neodvolateľné.

Ponukový systém je kľúčovým mechanizmom na výber formy a výšky dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia. Vytvára jednotné, spravodlivé a kontrolovateľné prostredie, kde si sporiteľ môže na základe ponukového listu slobodne vybrať najvhodnejšiu ponuku dôchodku.

Ustanovenie upravuje fungovanie ponukového systému, ktorý je centrálnym informačným nástrojom na spracovanie a výmenu údajov medzi Sociálnou poisťovňou, dôchodkovými správcovskými spoločnosťami (DSS) a poisťovňami. Tento systém zabezpečuje transparentnosť a efektívnosť pri správe dôchodkových ponúk a výplat.

Správca systému

Sociálna poisťovňa je určená ako správca ponukového systému. Zodpovedá za jeho prevádzku, správu a zabezpečenie dostupnosti pre oprávnené subjekty.

Poznámka

Správca ponukového systému je upravený ustanovením § 3 ods. 1 zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Za vytváranie, správu a rozvoj informačného systému verejnej správy zodpovedá povinná osoba, ktorá je správcom, zabezpečujúca výkon verejnej správy na určenom úseku verejnej správy podľa osobitného predpisu.

Spracúvané údaje

Ponukový systém spracúva rôzne údaje vrátane:

• informácií o zmluvách o poistení dôchodku a dohodách o programovom výbere,

• údajov potrebných na vyplácanie predčasného starobného dôchodku,

• údajov o splnení podmienok na vyplácanie dôchodkov,

• informácií o dôchodkovom veku, sumách dôchodkov a výnosoch z investovania,

• údajov o úmrtí poberateľov dôchodkov a pozostalých osobách,

• najnižších mesačných sumách doživotných dôchodkov,

• mediáne týchto súm,

• referenčnej sume podľa § 46da.

Poznámka

Ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok vypláca sa dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh ich nárokov zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca. Ak poistenec splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a 2 alebo podľa § 70 ods. 1 a poberá invalidný dôchodok podľa § 266, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorého suma je vyššia; druhá veta a tretia veta platia rovnako.

Do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v prvom stupni vymáhať pohľadávky na dávkach a príplatku za štátnu službu k dôchodku, príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách, príspevku športovému reprezentantovi, pokute a na náhradách škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok, príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a príspevku športovému reprezentantovi.

Povinnosti DSS

Dôchodkové správcovské spoločnosti sú povinné poskytovať Sociálnej poisťovni údaje týkajúce sa:

• dohôd o programovom výbere,

• súm dôchodkov vyplácaných sporiteľom,

• ročných výnosov z investovania,

• ďalších údajov potrebných na účely zákona.

Povinnosti poisťovní

Poisťovne poskytujú údaje o:

• zmluvách o poistení dôchodku,

• súm dôchodkov vyplácaných poberateľom,

• najnižších mesačných sumách doživotných dôchodkov,

• percentuálnej výške garantovaného výnosu z umiestnenia prostriedkov technických rezerv.

Útvar sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia

Tieto inštitúcie poskytujú údaje o výsluhových dôchodkoch, invalidných výsluhových dôchodkoch, invalidných dôchodkoch a čiastočných invalidných dôchodkoch vyplácaných fyzickým osobám, ktoré sú alebo boli sporiteľmi.

Prístup k údajom

Prístup k údajom v ponukovom systéme majú:

• DSS o sporiteľovi, s ktorým má uzatvorenú zmluvu, od doručenia žiadosti podľa § 44,

• DSS o sporiteľovi, s ktorým nemá uzatvorenú zmluvu, od prejavu vôle uzavrieť dohodu o programovom výbere,

• poisťovne o sporiteľoch a poberateľoch dôchodkov, s ktorými majú uzatvorenú zmluvu,

• Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce na účely posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi.

Poskytovanie údajov

Sociálna poisťovňa poskytuje údaje:

• ministerstvu, Ministerstvu financií SR, Rade pre rozpočtovú zodpovednosť a Národnej banke Slovenska na štatistické a analytické účely,

• orgánom verejnej moci na základe osobitného predpisu.

Povinnosti poisťovní

Pred predložením prvej ponuky alebo oznámenia sú poisťovne povinné zaevidovať do ponukového systému najnižšiu mesačnú sumu doživotného dôchodku, ktorú majú záujem vyplácať.

Medián súm

Sociálna poisťovňa určuje a zverejňuje medián najnižších mesačných súm doživotných dôchodkov k prvému dňu kalendárneho roka. Táto hodnota je platná počas celého kalendárneho roka.

Zverejňovanie údajov

Sociálna poisťovňa zverejňuje na svojom webovom sídle:

• referenčnú sumu do 31. decembra kalendárneho roka,

• priemerné sumy dôchodkov a výnosov z investovania do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka.

Zmluvy o používaní systému

Sociálna poisťovňa uzatvára s poisťovňami a DSS zmluvy, ktoré upravujú práva a povinnosti pri používaní ponukového systému. Náležitosti týchto zmlúv môže ustanoviť ministerstvo opatrením.

Ponukový systém tak predstavuje kľúčový nástroj na zabezpečenie efektívneho a transparentného procesu správy dôchodkových ponúk a výplat v rámci starobného dôchodkového sporenia.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v ustanovení § 46e ods. 2 písm. f) slová „dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo pozostalostného dôchodku“ nahrádzajú slovami „dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku“, v znení ods. 2 sa vypúšťa písmeno h) a doterajšie písmená i) až p) sa označujú ako písmená h) až o), v ods. 2 sa mení znenie písmena h), v znení ods. 2 písm. i) sa vypúšťajú slová „a bez pozostalostných dôchodkov“, v ods. 2 písm. j) sa slová „odseku 9“ nahrádzajú slovami „odseku 8“ , v ods. 2 písm. k) sa slová „odseku 11“ nahrádzajú slovami „odseku 9“ , v znení ods. 2 sa vypúšťa písmeno o), v ods. 3 sa slová „l) a m)“ nahrádzajú slovami „k) a l)“ a na konci sa pripája nová veta, v ods. 4 sa slová „j), l) a o)“ nahrádzajú slovami „i), k) a n)“ , tiež sa vypúšťa odsek 5 a doterajšie odseky 6 až 11 sa označujú ako odseky 5 až 10, v ods. 5 sa vypúšťa písmeno b) a doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c), v ods. 5 sa mení znenie písmeno b), v znení ods. 5 písm. c) sa slová „f) až h) a m)“ nahrádzajú slovami „f), g) a l)“, v ods. 6 písm. a) sa slová „f) až h), j) až m) a o)“ nahrádzajú slovami „f), g), i) až l) a n)“ , v ods. 7 celom texte sa slová „§ 46“ nahrádzajú slovami „§ 46a“ a vypúšťajú sa slová „a bez pozostalostných dôchodkov“, nanovo sa mení znenie odseku 8, vypúšťa sa znenie odseku 9 a doterajší odsek 10 sa označuje ako odsek 9.

Zmluva
o poistení dôchodku

§ 46f

(1) Zmluvou o poistení dôchodku sa poistiteľ zaväzuje, že za jednorazové poistné podľa podmienok ustanovených v tomto zákone

a) bude poistenému alebo pozostalej osobe vyplácať dohodnutý dôchodok,

b) vyplatí alebo prevedie oprávnenej osobe podľa § 40a ods. 1 sumu podľa § 32 ods. 2.

(2) Poistený na účely tohto zákona môže byť výlučne poistník. Poistník podľa tohto zákona je sporiteľ, ktorý uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku. Pozostalá osoba môže byť len vdova, vdovec a sirota.

(3) Zmluvou o poistení dôchodku, na základe ktorej sa vypláca

a) doživotný dôchodok, sa poisťuje riziko

1. dlhovekosti, pričom povinnosť poistiteľa vyplatiť dôchodok dohodnutý v zmluve o poistení dôchodku za príslušný mesiac vzniká, ak sa poistený dožije prvého dňa tohto mesiaca,

2. smrti poisteného, pričom povinnosť poistiteľa plniť vzniká, ak

2a. bol v zmluve o poistení dôchodku dohodnutý aj pozostalostný dôchodok,

2b. poistený zomrel skôr, ako mu bolo vyplatených 84 mesačných súm doživotného dôchodku,

b) dočasný dôchodok, sa poisťuje riziko dožitia, pričom povinnosť poistiteľa vyplatiť dôchodok dohodnutý v zmluve o poistení dôchodku za príslušný mesiac vzniká, ak sa poistený dožije prvého dňa tohto mesiaca.

(4) Iné riziká, ako sú uvedené v odseku 3, nemožno v zmluve o poistení dôchodku poistiť.

(5) Zmluvu o poistení dôchodku možno uzatvoriť len na základe záväznej ponuky, na základe ktorej budú splnené podmienky vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, ak v druhej vete nie je ustanovené inak. Zmluvu o poistení dôchodku, na základe ktorej sa bude vyplácať predčasný starobný dôchodok podľa § 31 písm. b), možno uzatvoriť len na základe záväznej ponuky, v ktorej uvedená suma doživotného predčasného starobného dôchodku v súčte so sumou predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu^36c) je vyššia ako 1,6-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.³⁷⁾

(6) Jednorazové poistné je suma uvedená v certifikáte. Dohodnutá suma dôchodku je suma uvedená v ponuke podľa § 46 a 46a. Dohodnuté poistné a dohodnutú sumu dôchodku možno zvýšiť, len ak boli poistiteľovi povinné príspevky postúpené podľa § 27 ods. 4 písm. b) a c) alebo ak si poistník dohodol v zmluve o poistení dôchodku výplatu podielu na prebytku z výnosov podľa § 42a ods. 4 písm. b).

(7) Ak si sporiteľ uplatnil právo podľa § 46 ods. 4 alebo § 46a ods. 4, poistiteľ s ním uzatvorí zmluvu o poistení dôchodku.

(8) Ak zmluvu o poistení dôchodku uzatvára za sporiteľa splnomocnenec, podpis splnomocniteľa na plnomocenstve musí byť úradne osvedčený.

(9) Zmluvu o poistení dôchodku možno dohodou meniť, len ak

a) jednorazové poistné nebolo zaplatené v sume uvedenej v certifikáte, a to do troch mesiacov odo dňa evidencie poznámky o jej uzatvorení,

b) suma uvedená v ponuke podľa § 46 alebo § 46a bola určená na základe nesprávneho údaja o veku sporiteľa, a to do troch mesiacov odo dňa evidencie poznámky o jej uzatvorení,

c) sa mení vyplácanie pozostalostného dôchodku podľa odseku 12,

d) si poistník dohodne zmenu spôsobu výplaty dôchodku a podielu na prebytku z výnosov podľa odseku 11,

e) sa mení dohodnutá suma dôchodku z dôvodov podľa odseku 6 alebo

f) sa mení oprávnená osoba podľa § 40a ods. 1.

(10) Od zmluvy o poistení dôchodku možno odstúpiť len z dôvodov a v lehote podľa odseku 9 písm. a) a b); odstupné nemožno dojednať. Ak dôjde k odstúpeniu podľa predchádzajúcej vety, sumu dôchodku vyplateného na základe zmluvy o poistení dôchodku poistený nie je povinný vrátiť. Jednorazové poistné znížené o sumu dôchodku vyplateného na základe zmluvy o poistení dôchodku je poistiteľ povinný vrátiť do troch pracovných dní odo dňa odstúpenia.

(11) Zmluva o poistení dôchodku obsahuje najmä spôsob výplaty dôchodku, percentuálnu výšku garantovaného výnosu z umiestnenia prostriedkov technických rezerv použitú pri výpočte mesačnej sumy dôchodku, pomer, ktorým sa prebytok z výnosov rozdelí medzi poistiteľa a poistených podľa § 42a ods. 1, a spôsob výplaty podielu na prebytku z výnosov podľa § 42a ods. 4.

(12) Ak je v zmluve o poistení dôchodku dohodnuté vyplácanie pozostalostného dôchodku

a) len podľa § 29 ods. 2 písm. a), možno k nemu dohodnúť vyplácanie pozostalostného dôchodku podľa § 29 ods. 2 písm. b) alebo ho zmeniť na vyplácanie pozostalostného dôchodku podľa § 29 ods. 2 písm. b),

b) len podľa § 29 ods. 2 písm. b), možno k nemu dohodnúť vyplácanie pozostalostného dôchodku podľa § 29 ods. 2 písm. a) alebo ho zmeniť na vyplácanie pozostalostného dôchodku podľa § 29 ods. 2 písm. a) alebo

c) podľa § 29 ods. 2 písm. a) a b) možno dohodnúť vyplácanie len jedného z týchto pozostalostných dôchodkov.

(13) Poistiteľ môže žiadať od sporiteľa informácie týkajúce sa ohodnotenia rizika dožitia poistníka len po uzatvorení zmluvy o poistení dôchodku. Sporiteľ nie je povinný informácie podľa predchádzajúcej vety poskytnúť.

(14) Sporiteľ má právo uzatvoriť len jednu zmluvu o poistení dôchodku, na základe ktorej sa vypláca doživotný starobný dôchodok alebo doživotný predčasný starobný dôchodok, a jednu zmluvu o poistení dôchodku, na základe ktorej sa vypláca dočasný starobný dôchodok alebo dočasný predčasný starobný dôchodok.

(15) V súvislosti s uzatvorením zmluvy o poistení dôchodku nemožno ponúkať tovary a služby, ktoré nesúvisia s predmetom uzatvorenej zmluvy o poistení dôchodku.

(16) V súvislosti s uzatvorením zmluvy o poistení dôchodku sa nesmie vykonávať finančné sprostredkovanie podľa osobitného predpisu.^42c)

(17) Ak poistník určil pre prípad svojej smrti ako oprávnenú osobu podľa § 40a ods. 1 fyzickú osobu, zmluva o poistení dôchodku musí obsahovať aj jej meno, priezvisko, rodné číslo a miesto trvalého pobytu; ak za oprávnenú osobu podľa § 40a ods. 1 je určená právnická osoba, zmluva o poistení dôchodku musí obsahovať aj názov, identifikačné číslo a adresu sídla tejto právnickej osoby.

(18) Poistník je povinný oznámiť poistiteľovi do ôsmich dní zmenu mena, priezviska, rodného čísla a miesta trvalého pobytu a bez zbytočného odkladu zmenu mena, priezviska, rodného čísla a trvalého pobytu oprávnenej osoby podľa § 40a ods. 1, ak je oprávnenou osobou fyzická osoba, a zmenu názvu, identifikačného čísla a adresy sídla oprávnenej osoby podľa § 40a ods. 1, ak je oprávnenou osobou právnická osoba.

(19) Zmena kontaktných údajov, osobných údajov a údajov týkajúcich sa zasielania platieb dôchodku uvedených v zmluve o poistení dôchodku sa nepovažuje za zmenu zmluvy o poistení dôchodku.

[Dňom 1. januára 2029 v § 46f znie:

§ 46f

(1) Zmluvou o poistení dôchodku sa poistiteľ zaväzuje, že za jednorazové poistné podľa podmienok ustanovených v tomto zákone bude poistenému vyplácať doživotný dôchodok.

(2) Poistený na účely tohto zákona môže byť výlučne poistník. Poistník podľa tohto zákona je sporiteľ, ktorý uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku.

(3) Zmluvou o poistení dôchodku sa poisťuje riziko dlhovekosti; iné riziko nemožno v zmluve o poistení dôchodku poistiť.

(4) Povinnosť poistiteľa vyplatiť dôchodok dohodnutý v zmluve o poistení dôchodku za príslušný mesiac vzniká, ak sa poistený dožije prvého dňa tohto mesiaca.

(5) Zmluvu o poistení dôchodku možno uzatvoriť len na základe záväznej ponuky.

(6) Jednorazové poistné je dôchodková hodnota pre doživotný dôchodok. Dohodnutá suma dôchodku je suma uvedená v ponuke podľa § 46a. Dohodnuté jednorazové poistné a dohodnutú sumu dôchodku možno zvýšiť, len ak

a) boli poistiteľovi povinné príspevky postúpené podľa § 27 ods. 3,

b) bola poistiteľovi postúpená suma podľa § 33 ods. 8 písm. b) alebo

c) si poistník dohodol v zmluve o poistení dôchodku výplatu podielu na prebytku z výnosov podľa § 42a ods. 4 písm. b).

(7) Ak zmluvu o poistení dôchodku uzatvára za sporiteľa splnomocnenec, podpis splnomocniteľa na plnomocenstve musí byť úradne osvedčený.

(8) Zmluvu o poistení dôchodku možno dohodou meniť, len ak

a) jednorazové poistné nebolo zaplatené v sume dôchodkovej hodnoty pre doživotný dôchodok, a to do troch mesiacov odo dňa evidencie poznámky o jej uzatvorení,

b) suma uvedená v ponuke podľa § 46a bola určená na základe nesprávneho údaja o veku sporiteľa, a to do troch mesiacov odo dňa evidencie poznámky o jej uzatvorení,

c) si poistník dohodne zmenu spôsobu výplaty dôchodku a podielu na prebytku z výnosov podľa odseku 10,

d) sa mení dohodnutá suma dôchodku z dôvodov podľa odseku 6 alebo

e) sa mení oprávnená osoba podľa § 40a ods. 1.

(9) Od zmluvy o poistení dôchodku možno odstúpiť len z dôvodov a v lehote podľa odseku 8 písm. a) a b); odstupné nemožno dojednať. Ak dôjde k odstúpeniu podľa prvej vety, sumu dôchodku vyplateného na základe zmluvy o poistení dôchodku poistený nie je povinný vrátiť. Jednorazové poistné znížené o sumu dôchodku vyplateného na základe zmluvy o poistení dôchodku je poistiteľ povinný vrátiť do troch pracovných dní odo dňa odstúpenia.

(10) Zmluva o poistení dôchodku obsahuje najmä spôsob výplaty dôchodku, percentuálnu výšku garantovaného výnosu z umiestnenia prostriedkov technických rezerv použitú pri výpočte mesačnej sumy dôchodku, pomer, ktorým sa prebytok z výnosov rozdelí medzi poistiteľa a poistených podľa § 42a ods. 1, a spôsob výplaty podielu na prebytku z výnosov podľa § 42a ods. 4.

(11) Poistiteľ môže žiadať od sporiteľa informácie týkajúce sa ohodnotenia rizika dožitia poistníka len po uzatvorení zmluvy o poistení dôchodku. Sporiteľ nie je povinný informácie podľa prvej vety poskytnúť.

(12) Sporiteľ má právo uzatvoriť len jednu zmluvu o poistení dôchodku.

(13) V súvislosti s uzatvorením zmluvy o poistení dôchodku nemožno ponúkať tovary a služby, ktoré nesúvisia s predmetom uzatvorenej zmluvy o poistení dôchodku.

(14) V súvislosti s uzatvorením zmluvy o poistení dôchodku sa nesmie vykonávať finančné sprostredkovanie podľa osobitného predpisu.^42c)

(15) Ak poistník určil pre prípad svojej smrti ako oprávnenú osobu podľa § 40a ods. 1

a) fyzickú osobu, zmluva o poistení dôchodku musí obsahovať aj jej meno, priezvisko, rodné číslo a miesto trvalého pobytu,

b) právnickú osobu, zmluva o poistení dôchodku musí obsahovať aj názov, identifikačné číslo a adresu sídla tejto právnickej osoby.

(16) Poistník je povinný oznámiť poistiteľovi do ôsmich dní zmenu mena, priezviska, rodného čísla a miesta trvalého pobytu a bez zbytočného odkladu zmenu mena, priezviska, rodného čísla a trvalého pobytu oprávnenej osoby podľa § 40a ods. 1, ak je oprávnenou osobou fyzická osoba, a zmenu názvu, identifikačného čísla a adresy sídla oprávnenej osoby podľa § 40a ods. 1, ak je oprávnenou osobou právnická osoba.

(17) Zmena kontaktných údajov, osobných údajov a údajov týkajúcich sa zasielania platieb dôchodku uvedených v zmluve o poistení dôchodku sa nepovažuje za zmenu zmluvy o poistení dôchodku.]

Komentár k § 46f

Zmluva o poistení dôchodku je vymedzená v tomto ustanovení, pričom ide o zmluvný vzťah medzi sporiteľom a poistiteľom, ktorého cieľom je zabezpečiť vyplácanie doživotného starobného dôchodku z prostriedkov nasporených v II. pilieri.

Základná definícia zmluvy o poistení dôchodku

Zmluva o poistení dôchodku je zmluva uzatvorená medzi:

• sporiteľom, ktorému vznikol nárok na dôchodok z II. piliera, a

• poistiteľom (t. j. poisťovňou s povolením poskytovať dôchodkové poistenie),

na základe ktorej sa poisťovňa zaväzuje vyplácať sporiteľovi doživotný starobný dôchodok, a to:

• zo sumy, ktorú sporiteľ vložil do poistenia dôchodku, pričom táto suma pochádza z jeho osobného dôchodkového účtu vedeného DSS.

Základné znaky zmluvy

Je podmienená výberom dôchodku formou doživotného vyplácania, t. j. nie programovým výberom. Sporiteľ si vyberie konkrétnu ponuku poisťovne cez tzv. ponukový systém podľa ustanovenia § 46c a § 46e. Po uzatvorení tejto zmluvy dôjde k prevodu časti nasporenej sumy z osobného účtu sporiteľa do poisťovne. Zmluva sa považuje za uzavretú v elektronickej forme, a to spôsobom stanoveným zákonom a zmluvou medzi poisťovňou a Sociálnou poisťovňou.

Obsah zmluvy

Zmluva o poistení dôchodku obsahuje najmä:

• výšku doživotného dôchodku,

• periodicitu jeho vyplácania,

• spôsob valorizácie (ak je dohodnutá),

• prípadné pozostalostné plnenia (ak sa dohodnú),

• ďalšie náležitosti podľa zákona a dohodnuté podmienky.

Zmluva o poistení dôchodku tak slúži ako mechanizmus, ktorým sa nasporené prostriedky sporiteľa transformujú na pravidelný, doživotne vyplácaný dôchodok prostredníctvom poisťovne. Je to jeden z dvoch základných spôsobov výplaty dôchodku z II. piliera, druhým je programový výber.

Záväzná dohoda

Podľa odseku 1 je zmluva o poistení dôchodku záväzná dohoda, kde poistiteľ prijíma jednorazové poistné, t. j. finančné prostriedky zo starobného dôchodkového sporenia, a vráti ho poistenému alebo pozostalým formou dohodnutého dôchodku.

Poistiteľ zároveň vyplatí oprávnenej osobe sumu podľa § 32 ods. 2, napr. pri ukončení zmluvy bez nároku na dôchodok.

Ustanovenie definuje základnú povinnosť poistiteľa, a to vyplácať dohodnutý dôchodok alebo jednorazovú sumu.

Poistený

V tomto kontexte sa podľa odseku 2 vzťahuje výlučne na poistníka, ktorý je sporiteľom, teda osobou uzatvárajúcou zmluvu o poistení dôchodku.

Pozostalá osoba

Špecifikuje sa na vdovu, vdovca alebo sirotu, čo sú osoby oprávnené na pozostalostný dôchodok po úmrtí poisteného.

Poistenie dvoch typov dôchodkov

Rozlišuje sa podľa odseku 3 poistenie dvoch typov dôchodkov:

– Doživotný dôchodok

Poistiteľ nesie riziko dlhovekosti, t. j. že poistený bude žiť dlhšie a bude treba vyplácať dôchodok dlhšie. Povinnosť platiť dôchodok vzniká vždy, keď sa poistený dožije prvého dňa príslušného mesiaca.

– Poistenie rizika smrti poisteného

Poistiteľ plní, len ak je dohodnutý pozostalostný dôchodok a poistený zomrel pred vyplatením 84 mesačných dôchodkov.

– Dočasný dôchodok

Poistiteľ nesie riziko dožitia, t. j. dôchodok sa vypláca len počas vopred dohodnutého obdobia, povinnosť platiť je rovnaká, t. j. poistený musí prežiť prvý deň príslušného mesiaca.

Zákaz poistenia

Výslovne sa v odseku 4 zakazuje poistenie iných rizík v rámci zmluvy o poistení dôchodku než tých uvedených v odseku 3. Zaisťuje sa tým jasnosť a špecializácia produktu.

Záväzná ponuka

Zmluva o poistení dôchodku môže byť podľa odseku 5 uzavretá len na základe záväznej ponuky, ktorá musí spĺňať podmienky vyplácania na starobný alebo predčasný dôchodok. Pri predčasnom starobnom dôchodku je tiež stanovená minimálna suma doživotného predčasného dôchodku, ktorá musí byť aspoň 1,6-násobok životného minima.

Jednorazové poistné

Podľa odseku 6 je to suma uvedená v certifikáte, ktorým je dokument, ktorý potvrdzuje finančné podmienky. Dohodnutá suma dôchodku je súčasťou ponuky. Zvýšenie poistného alebo dôchodku je možné len pri postúpení povinných príspevkov alebo dohodou o výplate podielu na prebytku z výnosov, čiže ide o zisk z investovania.

Podľa odseku 7, ak sporiteľ uplatní právo podľa iných ustanovení (§ 46 ods. 4 alebo § 46a ods. 4), poistiteľ s ním musí uzavrieť zmluvu o poistení dôchodku.

Ak zmluvu podpisuje splnomocnenec, musí mať úradne osvedčený podpis, čo zvyšuje právnu istotu a zamedzuje zneužitiu.

Zmena zmluvy

Zmluvu je možné podľa odseku 9 meniť len za presne vymedzených podmienok

• ak jednorazové poistné nebolo zaplatené v správnej výške v stanovenom termíne,

• ak bola ponuka určená na základe nesprávneho veku sporiteľa,

• ak sa menia podmienky vyplácania pozostalostného dôchodku,

• ak sa mení spôsob výplaty dôchodku či výplaty podielu na prebytku z výnosov,

• ak sa mení suma dôchodku alebo oprávnená osoba.

Odstúpenie od zmluvy

Od zmluvy možno odstúpiť len z dôvodov uvedených v odseku 9 písm. a) a b), teda najmä pri nesprávnom zaplatení poistného alebo chybe vo veku. Poistený nemusí vrátiť vyplatený dôchodok. Poistiteľ vráti jednorazové poistné znížené o vyplatený dôchodok do troch pracovných dní od odstúpenia.

Informácie v zmluve

Zmluva musí podľa odseku 10 obsahovať informácie o:

• spôsobe výplaty dôchodku,

• percentuálnej výške garantovaného výnosu z investovania prostriedkov,

• pomere rozdeľovania prebytku z výnosov medzi poistiteľa a poistených,

• spôsobe výplaty podielu na prebytku.

Ak je dohodnuté vyplácanie pozostalostného dôchodku, môže ísť o rôzne varianty podľa § 29 ods. 2 písm. a) alebo b). Môže sa dohodnúť len jeden z týchto pozostalostných dôchodkov alebo ich kombinácia sa môže upraviť.

Poistiteľ môže žiadať podľa odseku 13 informácie o riziku dožitia poistníka iba po uzatvorení zmluvy. Sporiteľ nie je povinný tieto informácie poskytovať, čím sa chráni jeho súkromie a zamedzuje sa zbytočnému obťažovaniu.

Sporiteľ môže mať len jednu zmluvu o poistení dôchodku na doživotný dôchodok a jednu na dočasný dôchodok. Zabraňuje to v súlade s odsekom 14 duplicitnému poisteniu rovnakých rizík a predchádza možným komplikáciám.

Pri uzatváraní zmluvy o poistení dôchodku nesmú byť podľa odseku 15 ponúkané produkty alebo služby, ktoré nesúvisia s touto zmluvou. Cieľom je zabrániť neprimeranému marketingu alebo presadzovaniu iných produktov.

Finančné sprostredkovanie podľa osobitného predpisu sa nesmie vykonávať v súvislosti s uzatváraním tejto zmluvy. Tým sa predchádza možným konfliktom záujmov a komplikáciám pri predaji tohto produktu.

Poznámka

Finančné sprostredkovanie podľa zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve

Finančným sprostredkovaním je vykonávanie najmenej jednej z týchto činností:

– predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby, uzavieranie zmluvy o poskytnutí finančnej služby a vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby,

– poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní klientovi na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby,

– spolupráca pri správe zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak charakter finančnej služby takú spoluprácu umožňuje,

– spolupráca pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi zo zmluvy o poskytnutí finančnej služby, najmä v súvislosti s udalosťami rozhodujúcimi pre vznik takýchto nárokov, ak charakter finančnej služby takúto spoluprácu umožňuje,

– poskytovanie informácií o jednej alebo o viacerých zmluvách o poskytnutí finančnej služby v súlade s kritériami, ktoré si klienti zvolia prostredníctvom webového sídla alebo iných médií, ako aj predloženie porovnania jednotlivých produktov vrátane ceny a porovnania týchto produktov alebo poskytnutie zľavy z ceny zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak klient môže priamo alebo nepriamo uzatvoriť zmluvu o poskytnutí finančnej služby prostredníctvom webového sídla alebo iných médií.

Finančným sprostredkovaním v sektore kapitálového trhu je poskytovanie investičnej služby prijímanie a postupovanie pokynov klienta týkajúcich sa prevoditeľných cenných papierov a cenných papierov a majetkových účastí vo fondoch kolektívneho investovania a ich propagácia alebo poskytovanie investičnej služby investičného poradenstva vo vzťahu k prevoditeľným cenným papierom a cenným papierom a majetkovým účastiam vo fondoch kolektívneho investovania.

Pri vykonávaní týchto činností možno pokyny postupovať len banke, zahraničnej banke, ktorá vykonáva činnosť v Slovenskej republike, obchodníkovi s cennými papiermi, zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi, ktorý vykonáva činnosť v Slovenskej republike, alebo správcovskej spoločnosti, zahraničnej správcovskej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť v Slovenskej republike alebo ktorá vykonáva činnosť zahraničnej investičnej spoločnosti, alebo ktorá verejne ponúka svoje cenné papiere na území Slovenskej republiky. Finančným sprostredkovaním v sektore poistenia alebo zaistenia okrem uvedených činností je aj zisťovanie, hodnotenie a spracovávanie analýz poistného rizika v súvislosti s ponúkanými poistnými produktmi. Finančné sprostredkovanie vykonávané podľa zákona je podnikaním.

Určenie oprávnenej osoby

Ak poistník určí oprávnenú osobu na prípad smrti, zmluva musí obsahovať jej identifikačné údaje:

• fyzická osoba – meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt,

• právnická osoba – názov, identifikačné číslo, sídlo.

Poistník je povinný oznámiť poistiteľovi zmeny svojich a oprávnenej osoby, ak je fyzická alebo právnická, základných identifikačných údajov do 8 dní. Tento záväzok zabezpečuje aktuálnosť údajov a správne vyplácanie dôchodku.

Zmena kontaktných alebo osobných údajov a údajov o zasielaní platieb

Nepovažuje sa za zmenu samotnej zmluvy o poistení dôchodku. Znenie odseku 19 umožňuje flexibilnú aktualizáciu administratívnych údajov bez nutnosti meniť alebo upravovať celú zmluvu.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa celé znenie ustanovenia § 46f mení.

§ 46g

(1) Poistiteľ zaeviduje v ponukovom systéme poznámku o uzatvorení zmluvy o poistení dôchodku bez zbytočného odkladu od jej uzatvorenia.

(2) Poistiteľ zaeviduje cez ponukový systém údaje zo zmluvy o poistení dôchodku, ktorej predchádzalo zaevidovanie podľa odseku 1 vykonané týmto poistiteľom.

(3) Cez ponukový systém možno pre jedného sporiteľa vykonať len jedno zaevidovanie podľa odsekov 1 a 2 pre zmluvu o poistení dôchodku, na základe ktorej sa vypláca doživotný starobný dôchodok alebo doživotný predčasný starobný dôchodok, a len jedno zaevidovanie podľa odsekov 1 a 2 pre zmluvu o poistení dôchodku, na základe ktorej sa vypláca dočasný starobný dôchodok alebo dočasný predčasný starobný dôchodok.

[Dňom 1. januára 2029 v § 46g odsek 3 znie:

(3) Cez ponukový systém možno pre jedného sporiteľa vykonať len jedno zaevidovanie podľa odsekov 1 a 2 pre zmluvu o poistení dôchodku.]

(4) Povinnosť poistiteľa plniť zo zmluvy o poistení dôchodku vzniká prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vykonané zaevidovanie podľa odseku 1. Ak neboli splnené podmienky podľa § 31 písm. a), povinnosť poistiteľa plniť zo zmluvy o poistení dôchodku, na základe ktorej sa vypláca predčasný starobný dôchodok, vzniká v deň nasledujúci po dni, v ktorom skončila záväznosť ponuky podľa § 46.

[Dňom 1. januára 2029 v § 46g ods. 4 sa vypúšťa posledná veta.]

(5) Ak poistník zomrel predo dňom vzniku povinnosti poistiteľa plniť zo zmluvy o poistení dôchodku, sumu jednorazového poistného zaplateného na základe tejto zmluvy

a) zníženú o sumu oprávnene vynaložených nákladov poistiteľa na jej výplatu v hotovosti alebo na prevod do iného ako členského štátu eurozóny poistiteľ vyplatí podľa § 40a alebo

b) poistiteľ prevedie podľa § 40a.

(6) Dôchodková správcovská spoločnosť prevedie poistiteľovi, s ktorým poistník uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku, peňažné prostriedky v hodnote zodpovedajúcej sume uvedenej v certifikáte alebo po dohode s poistiteľom iný majetok v hodnote zodpovedajúcej sume uvedenej v certifikáte do troch pracovných dní od zaevidovania údajov zo zmluvy o poistení dôchodku podľa odseku 2. Peňažné prostriedky alebo iný majetok prevedený podľa predchádzajúcej vety sú jednorazové poistné.

[Dňom 1. januára 2029 v § 46g ods. 6 sa slová „sume uvedenej v certifikáte alebo po dohode s poistiteľom iný majetok v hodnote zodpovedajúcej sume uvedenej v certifikáte“ nahrádzajú slovami „dôchodkovej hodnote pre doživotný dôchodok alebo po dohode s poistiteľom iný majetok v hodnote zodpovedajúcej dôchodkovej hodnote pre doživotný dôchodok“.]

(7) Investičné riziko spojené s umiestňovaním prostriedkov technických rezerv spojených s krytím tohto rizika znáša výlučne poistiteľ.

(8) Zmluvu o poistení dôchodku nemožno vypovedať a nemôže zaniknúť dohodou. V zmluve o poistení dôchodku nemožno dojednať zmluvnú pokutu. Dôchodok nemôže poistiteľ započítať s pohľadávkou voči poistenému, ktorá nevznikla na základe zmluvy o poistení dôchodku.

(9) Ak v odsekoch 1 až 8 a § 46 ods. 2, § 46a ods. 2 a § 46f nie je neustanovené inak, na zmluvu o poistení dôchodku sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka okrem ustanovení § 43a ods. 2, § 788 ods. 2 písm. f) a ods. 3, § 792a ods. 2 písm. d), g) až i), § 794, § 796, § 797 ods. 3, § 798, § 799 ods. 2 a 3, § 800 až 802a, § 803 ods. 2 a 4, § 804, 816, 817, 819 a § 842 až 844 Občianskeho zákonníka.

[Dňom 1. januára 2029 v § 46g ods. 9 sa vypúšťajú slová „a § 46 ods. 2“, slovo „neustanovené“ sa nahrádza slovom „ustanovené“ a slová „§ 792a ods. 2 písm. d), g) až i)“ sa nahrádzajú slovami „§ 792a ods. 2 písm. d), f) až i) a ods. 5 a 6“.]

Komentár k § 46g

Poistiteľ zaeviduje v ponukovom systéme poznámku o uzatvorení zmluvy o poistení dôchodku bez zbytočného odkladu od jej uzatvorenia

Znenie odseku 1 ukladá poistiteľovi povinnosť okamžite, bez neprimeraného oneskorenia, evidovať uzatvorenie zmluvy v špecifickom ponukovom systéme. Táto evidencia slúži na transparentnosť a kontrolu uzatvorených zmlúv v systéme starobného dôchodkového sporenia, čím sa zabezpečuje riadny prehľad o platných poistných zmluvách.

Poistiteľ zaeviduje cez ponukový systém údaje zo zmluvy o poistení dôchodku, ktorej predchádzalo zaevidovanie vykonané týmto poistiteľom

Po zaevidovaní samotného uzatvorenia zmluvy podľa odseku 1 je potrebné ešte doplniť podrobnejšie údaje o tejto zmluve do ponukového systému podľa odseku 2. Tieto údaje sú pravdepodobne dôležité pre ďalšie administratívne a kontrolné procesy, napríklad na účely vyplácania dôchodkov a sledovania zmluvných podmienok.

Cez ponukový systém možno pre jedného sporiteľa vykonať len jedno zaevidovanie pre zmluvu o poistení dôchodku, na základe ktorej sa vypláca doživotný starobný dôchodok alebo doživotný predčasný starobný dôchodok, a len jedno zaevidovanie pre zmluvu o poistení dôchodku, na základe ktorej sa vypláca dočasný starobný dôchodok alebo dočasný predčasný dôchodok

Znenie odseku 3 obmedzuje počet zmlúv evidovaných cez ponukový systém pre jedného sporiteľa. Každý sporiteľ môže mať maximálne jednu evidenciu pre zmluvu o doživotnom dôchodku a jednu pre dočasný dôchodok. Cieľom je predísť duplicitným zmluvám a zabezpečiť jasnú evidenciu.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v ustanovení § 46g mení znenie odseku 3, podľa ktorého cez ponukový systém možno pre jedného sporiteľa vykonať len jedno zaevidovanie podľa odsekov 1 a 2 pre zmluvu o poistení dôchodku.

Povinnosť poistiteľa plniť zo zmluvy o poistení dôchodku vzniká prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vykonané zaevidovanie. Ak neboli splnené podmienky podľa § 31 písm. a), povinnosť poistiteľa plniť zo zmluvy o poistení dôchodku, na základe ktorej sa vypláca predčasný starobný dôchodok, vzniká v deň nasledujúci po dni, v ktorom skončila záväznosť ponuky podľa § 46

Právna úprava odseku 4 presne stanovuje časový moment, kedy začína poistiteľ vyplácať dôchodok zo zmluvy o poistení dôchodku, teda prvý deň mesiaca po zaevidovaní zmluvy. Pre predčasné starobné dôchodky platí špecifické pravidlo, a to že plnenie začína po uplynutí platnosti záväznej ponuky, ak neboli splnené špecifické podmienky podľa iného ustanovenia, a to podľa § 31 písm. a).

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v znení ustanovenia § 4 6g ods. 4 vypúšťa posledná veta.

Ak poistník zomrel predo dňom vzniku povinnosti poistiteľa plniť zo zmluvy o poistení dôchodku, sumu jednorazového poistného zaplateného na základe tejto zmluvy zníženú o sumu oprávnene vynaložených nákladov poistiteľa na jej výplatu v hotovosti alebo na prevod do iného ako členského štátu eurozóny poistiteľ vyplatí podľa § 40a alebo poistiteľ prevedie podľa § 40a

Ak poistník zomrie ešte pred tým, než sa začne plnenie zo zmluvy o poistení dôchodku, poistiteľ je povinný vrátiť jednorazové poistné, pričom môže odrátať oprávnené náklady súvisiace s touto výplatou. Výplata sa realizuje buď v hotovosti alebo prevodom podľa § 40a zákona. Ustanovenie odseku 5 chráni oprávnených príjemcov a upravuje postup v prípade predčasnej smrti poistníka.

Dôchodková správcovská spoločnosť prevedie poistiteľovi, s ktorým poistník uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku, peňažné prostriedky v hodnote zodpovedajúcej sume uvedenej v certifikáte alebo po dohode s poistiteľom iný majetok v hodnote zodpovedajúcej sume uvedenej v certifikáte do troch pracovných dní od zaevidovania údajov zo zmluvy o poistení dôchodku. Peňažné prostriedky alebo iný majetok prevedený sú jednorazové poistné

Uvedená povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa odseku 6 zabezpečuje rýchle a efektívne prevedenie finančných prostriedkov alebo iného majetku, ktoré slúžia na úhradu jednorazového poistného poistiteľovi, ktorý uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v znení ustanovenia § 46g ods. 6 slová „sume uvedenej v certifikáte alebo po dohode s poistiteľom iný majetok v hodnote zodpovedajúcej sume uvedenej v certifikáte“ nahrádzajú slovami „dôchodkovej hodnote pre doživotný dôchodok alebo po dohode s poistiteľom iný majetok v hodnote zodpovedajúcej dôchodkovej hodnote pre doživotný dôchodok“.

Investičné riziko spojené s umiestňovaním prostriedkov technických rezerv spojených s krytím tohto rizika znáša výlučne poistiteľ

Znenie odseku 7 jednoznačne stanovuje, že všetko investičné riziko týkajúce sa správy technických rezerv je na poistiteľovi, nie na sporiteľovi. Sporiteľ teda nie je vystavený riziku zlyhania investície, čo zvyšuje bezpečnosť ich dôchodkového sporenia.

Zmluvu o poistení dôchodku nemožno vypovedať a nemôže zaniknúť dohodou. V zmluve o poistení dôchodku nemožno dojednať zmluvnú pokutu. Dôchodok nemôže poistiteľ započítať s pohľadávkou voči poistenému, ktorá nevznikla na základe zmluvy o poistení dôchodku

Ustanovenie odseku 8 chráni sporiteľa a oprávnených príjemcov tým, že zmluva o poistení dôchodku je záväzná a nemôže byť jednostranne ukončená ani zmenená dohodou. Zároveň vylučuje použitie zmluvnej pokuty a bráni poistiteľovi v započítavaní dôchodkových plnení proti iným pohľadávkam.

Použitie ustanovenia Občianskeho zákonníka na zmluvu o poistení dôchodku

Znenie odseku 9 vyjadruje, že na vzťahy upravené touto zákonnou úpravou sa aplikujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa netýkajú výslovne vyňatých paragrafov. Tým sa zabezpečuje komplexná právna úprava zmluvy o poistení dôchodku s využitím súkromnoprávnych princípov, pričom sú vylúčené špecifické ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré by mohli byť v rozpore so špecifikami dôchodkového poistenia.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v znení ustanovenia § 46g ods. 9 sa vypúšťajú slová „a § 46 ods. 2“, slovo „neustanovené“ sa nahrádza slovom „ustanovené“ a slová „§ 792a ods. 2 písm. d), g) až i)“ sa nahrádzajú slovami „§ 792a ods. 2 písm. d), f) až i) a ods. 5 a 6“ .

Dôležité pojmy

– Poistiteľ

Subjekt (zvyčajne poisťovňa), ktorý uzatvára zmluvu o poistení dôchodku so sporiteľom a je zodpovedný za plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, teda vyplácanie dôchodkov.

– Poistník

Osoba, ktorá uzatvára zmluvu o poistení dôchodku s poistiteľom. V tomto kontexte ide o sporiteľa, ktorý si týmto spôsobom zabezpečuje starobný dôchodok.

– Zmluva o poistení dôchodku

Zmluva medzi sporiteľom (poistníkom) a poisťovňou (poistiteľom), v ktorej poisťovňa garantuje vyplácanie doživotného alebo dočasného dôchodku po splnení podmienok.

– Ponukový systém

Elektronický systém, do ktorého poistiteľ eviduje uzatvorenie zmluvy a súvisiace údaje. Slúži na centralizovanú evidenciu poistných zmlúv, zvyšuje transparentnosť a umožňuje správu dôchodkových zmlúv.

– Doživotný starobný dôchodok

Dôchodok vyplácaný počas celého života poistníka od momentu splnenia podmienok na dôchodok, väčšinou dôchodkový vek.

– Doživotný predčasný starobný dôchodok

Dôchodok vyplácaný počas života poistníka, ale začína sa pred dosiahnutím riadneho dôchodkového veku (predčasný dôchodok).

– Dočasný starobný dôchodok

Dôchodok, ktorý sa vypláca len počas určitého časového obdobia, nie doživotne.

– Dočasný predčasný starobný dôchodok

Podobne ako dočasný starobný dôchodok, ale vyplácaný pred dovŕšením riadneho dôchodkového veku.

– Jednorazové poistné

Suma peňazí, ktorú sporiteľ zaplatí poistiteľovi jednorazovo na uzatvorenie zmluvy o poistení dôchodku. Táto suma je použitá na vyplácanie dôchodku.

– Technické rezervy

Finančné prostriedky, ktoré poisťovňa musí držať ako rezervu na plnenie svojich záväzkov z poistných zmlúv. V tomto prípade ide o rezervy, ktoré kryjú budúce výplaty dôchodkov.

– Investičné riziko

Riziko, že investície, ktoré poisťovňa spravuje (napríklad pri správe technických rezerv), neprinesú očakávaný výnos alebo môžu stratiť hodnotu. Tento rizikový faktor nesie poistiteľ, nie sporiteľ.

– Záväznosť ponuky podľa § 46

Termín, počas ktorého je ponuka na uzatvorenie zmluvy o poistení dôchodku platná a nesmie byť jednostranne zrušená. Po uplynutí tejto doby vzniká alebo zaniká určitá právna povinnosť.

– Pohľadávka

Právo jednej osoby požadovať od druhej osoby plnenie (napríklad peniaze). V tomto prípade sa upravuje, že poistiteľ nemôže započítať dôchodok proti pohľadávkam, ktoré nesúvisia so zmluvou o poistení dôchodku.

§ 46h

Dohoda o vyplácaní dôchodku
programovým výberom

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť zaeviduje v ponukovom systéme poznámku o uzatvorení dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom bez zbytočného odkladu od jej uzatvorenia.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť zaeviduje cez ponukový systém údaje z dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom, ktorej predchádzalo zaevidovanie podľa odseku 1 vykonané touto dôchodkovou správcovskou spoločnosťou.

(3) Účinnosť dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom nastane prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vykonané zaevidovanie podľa odseku 1. Ak neboli splnené podmienky podľa § 31 písm. a), účinnosť dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom, na základe ktorej sa vypláca predčasný starobný dôchodok, nastane v deň nasledujúci po dni, v ktorom skončila záväznosť ponuky podľa § 46b.

[Dňom 1. januára 2029 v § 46h ods. 3 sa vypúšťa posledná veta.]

(4) Cez ponukový systém možno pre jedného sporiteľa vykonať len jednu evidenciu podľa odsekov 1 a 2.

[Dňom 1. januára 2029 v § 46h sa vypúšťa odsek 4. Doterajšie odseky 5 až 14 sa označujú ako odseky 4 až 13.]

(5) Odseky 1 až 3 sa nepoužijú, ak sporiteľ požiadal podľa § 46d dôchodkovú správcovskú spoločnosť o uzatvorenie dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom.

(6) Dôchodková správcovská spoločnosť zaeviduje cez ponukový systém údaje z dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom, ktorá bola uzatvorená na základe žiadosti podľa § 46d. Účinnosť dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom, ktorá bola uzatvorená na základe žiadosti podľa § 46d, nastane prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vykonané zaevidovanie podľa predchádzajúcej vety.

(7) Ak sporiteľ uzatvoril dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, ktorej nebol sporiteľom, prevedie dôchodková správcovská spoločnosť, s ktorou má sporiteľ uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení a ktorej súčasťou nie je dohoda o vyplácaní dôchodku programovým výberom, tej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou sporiteľ uzatvoril dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom, peňažné prostriedky v hodnote zodpovedajúcej sume uvedenej v certifikáte alebo po dohode s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, s ktorou sporiteľ uzatvoril dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom, iný majetok v hodnote zodpovedajúcej sume uvedenej v certifikáte do troch pracovných dní od zaevidovania údajov z dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom podľa odseku 2.

[Dňom 1. januára 2029 v § 46h sa vypúšťa odsek 6. Doterajšie odseky 7 až 13 sa označujú ako odseky 6 až 12.]

(8) Sporiteľ má právo uzatvoriť len jednu dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom, ak v druhej vete nie je ustanovené inak. Ak aktuálna hodnota osobného dôchodkového účtu sporiteľa je tvorená aj z dobrovoľných príspevkov, môže tento sporiteľ uzatvoriť jednu dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom podľa § 33a ods. 4 a jednu dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom

a) podľa § 33a ods. 2 alebo

b) podľa § 33a ods. 3.

[Dňom 1. januára 2029 v § 46h ods. 6 druhá veta znie: „Ak aktuálna hodnota osobného dôchodkového účtu sporiteľa je tvorená aj z dobrovoľných príspevkov, môže tento sporiteľ uzatvoriť aj jednu dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom podľa § 33 ods. 10.“]

(9) V súvislosti s uzatvorením dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom nemožno ponúkať tovary a služby, ktoré nesúvisia s predmetom uzatvorenej dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom.

(10) V súvislosti s uzatvorením dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom sa nesmie vykonávať finančné sprostredkovanie podľa osobitného predpisu.^42c)

(11) Dohoda o vyplácaní dôchodku programovým výberom uzatvorená na základe záväznej ponuky podľa § 46b alebo na základe žiadosti podľa § 46d medzi sporiteľom a dôchodkovou správcovskou spoločnosťou je súčasťou zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Ustanovenia § 64a, 64b a 97 sa nepoužijú.

[Dňom 1. januára 2029 v § 46h ods. 9 sa slová „záväznej ponuky podľa § 46b“ nahrádzajú slovami „ponuky podľa § 46“.]

(12) Dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom možno dohodou meniť, len ak

a) majetok podľa odseku 7 nebol prevedený v hodnote zodpovedajúcej sume uvedenej v certifikáte, a to do troch mesiacov odo dňa zaevidovania poznámky o jej uzatvorení,

b) sa sporiteľ dohodne s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na zmene obdobia výplaty starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa § 33a ods. 2 a 4 alebo na zmene mesačnej sumy tohto dôchodku,

c) si sporiteľ dohodne zmenu spôsobu výplaty tohto dôchodku alebo

d) boli dôchodkovej správcovskej spoločnosti povinné príspevky postúpené podľa § 27 ods. 4 písm. a) a d).

(13) Od dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom možno odstúpiť len z dôvodu a v lehote podľa odseku 12 písm. a); odstupné nemožno dojednať. Ak dôjde k odstúpeniu podľa predchádzajúcej vety, sumu dôchodku vyplateného na základe dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom sporiteľ nie je povinný vrátiť. Majetok podľa odseku 7 znížený o sumu dôchodku vyplateného na základe dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom je dôchodková správcovská spoločnosť povinná vrátiť do troch pracovných dní odo dňa odstúpenia.

[Dňom 1. januára 2029 v § 46h odseky 10 a 11 znejú:

(10) Dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom možno dohodou meniť, len ak si sporiteľ dohodne zmenu spôsobu výplaty tohto dôchodku.

(11) Od dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom nemožno odstúpiť.]

(14) Zmena kontaktných údajov, osobných údajov, údajov týkajúcich sa zasielania platieb dôchodku a spôsobu zasielania výpisu z osobného dôchodkového účtu sporiteľa uvedených v dohode o vyplácaní dôchodku programovým výberom sa nepovažuje za zmenu dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom.

Komentár k § 46h

Zaevidovanie poznámky v ponukovom systéme

DSS (dôchodková správcovská spoločnosť) musí bezodkladne po uzatvorení dohody o programovom výbere zaznamenať túto skutočnosť v ponukovom systéme. Cieľom je zabezpečiť centrálnu evidenciu a informovanosť o uzatvorenej dohode.

Zaevidovanie údajov z dohody

Po poznámke z ods. 1 DSS následne zadáva aj údaje z dohody do systému. Ide o konkretizáciu, že nestačí len zmienka o uzatvorení, musí byť zadaný aj obsah, a to dátumy, výška výplaty atď.

Účinnosť dohody

Dohoda začne platiť od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, keď bola zaznamenaná.

Zákon vymedzuje aj výnimku, a to ak ide o predčasný dôchodok a neboli splnené podmienky podľa § 31 písm. a), účinnosť nastáva hneď po skončení záväznosti ponuky z § 46b. Zabezpečuje predvídateľnosť začiatku výplaty.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v ustanovení § 46h ods. 3 vypúšťa posledná veta.

Iba jedna evidencia cez ponukový systém

Pre jedného sporiteľa môže DSS cez systém vykonať iba jednu evidenciu tejto dohody. Zabraňuje sa tým duplicite a zmätočným výplatám.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v ustanovení § 46h vypúšťa odsek 4 a doterajšie odseky 5 až 14 sa označovať ako odseky 4 až 13.

Výnimka pri žiadosti podľa § 46d

Znenie odsekov 1–3 sa nepoužije, ak sporiteľ žiada DSS o dohodu podľa § 46d. Ide o prípad, keď sa dohoda uzatvára skôr z iniciatívy sporiteľa, než na základe záväznej ponuky.

Zaevidovanie údajov pri § 46d

Ak sa dohoda uzatvorila podľa § 46d, DSS ju zaeviduje a jej účinnosť nastane rovnako ako v ods. 3, a to 1. deň nasledujúceho mesiaca po zaevidovaní. Znenie odseku 6 je doplnením pravidla pre výnimku z ods. 5.

Prevod peňazí medzi DSS

Ak má sporiteľ zmluvu s jednou DSS, ale dohodu o výbere s inou DSS, tá prvá musí previesť peniaze alebo majetok do 3 pracovných dní od zaevidovania dohody. Umožňuje sa sporiteľovi realizovať výber cez inú DSS, než tú, kde má účet.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 v § 46h sa z ustanovenia vypúšťa odsek 6 a doterajšie odseky 7 až 13 sa označujú ako odseky 6 až 12.

Obmedzenie na počet dohôd

Bežný sporiteľ môže uzatvoriť len jednu dohodu.

Zákonom je stanovená výnimka, a to ak má aj dobrovoľné príspevky, môže uzatvoriť:

– 1 dohodu podľa § 33a ods. 4 (z dobrovoľných príspevkov),

– 1 dohodu podľa § 33a ods. 2 alebo 3 (z povinných príspevkov).

Oddeľujú sa dôchodky z rôznych zdrojov.

Zákaz ponúkania nesúvisiacich tovarov alebo služieb

Pri uzatváraní dohody nie je dovolené navrhovať iné produkty alebo služby, a to napr. poistenie, investície. Cieľom je ochrana sporiteľa pred krížovým predajom.

Zákaz finančného sprostredkovania

Uzatváranie tejto dohody nemôže prebiehať cez finančných agentov. Zabraňuje sa tým zneužitiu systému na provízny predaj.

Dohoda ako súčasť zmluvy o SDS

Táto dohoda sa stáva súčasťou zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Zároveň sa nepoužijú niektoré paragrafy, a to napr. o prechode medzi DSS. Formalizuje sa prepojenie s hlavnou zmluvou.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 v ustanovení § 46h ods. 9 sa slová „záväznej ponuky pod ľ a § 46b“ nahrádzajú slovami „ponuky pod ľ a § 46“ .

Kedy možno dohodu zmeniť

Zmena je možná, ak:

– nebol prevedený celý majetok podľa certifikátu do 3 mesiacov,

– sporiteľ sa chce dohodnúť na zmene obdobia výplaty alebo výšky sumy,

– sporiteľ chce zmeniť spôsob výplaty,

– boli DSS postúpené ďalšie príspevky.

Zavádza jasné situácie, keď zmena je možná.

Odstúpenie od dohody

Dá sa odstúpiť len v prípade uvedenom v ods. 12 písm. a). Odstupné nemožno požadovať. Vyplatený dôchodok sa nevracia. Zvyšok majetku, ktorý je znížený o vyplatený dôchodok, sa vracia do 3 pracovných dní. Chráni sa sporiteľ aj pri zlyhaní prevodu.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v ustanovení § 46h mení znenie odsekov 10 a 11. To znamení, že dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom možno dohodou meniť, len ak si sporiteľ dohodne zmenu spôsobu výplaty tohto dôchodku. Od dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom nemožno odstúpiť.

Zmena údajov nie je zmena dohody

Zmena kontaktných a technických údajov, napr. adresa, IBAN, nie je zmenou samotnej dohody. Zabraňuje zbytočnej byrokracii pri administratívnych úpravách.

PIATA HLAVA
VÝNOS Z INVESTOVANIA

§ 46i

(1) Výnos z investovania pravidelne vypláca dôchodková správcovská spoločnosť sporiteľovi z výnosov z majetku sporiteľa v dôchodkovom fonde, ktoré vznikli po dni, v ktorom sporiteľ požiadal o jeho vyplácanie, najskôr po dovŕšení dôchodkového veku sporiteľa. Výnos z investovania nie je dôchodok starobného dôchodkového sporenia.

(2) Výnos z investovania sa vypláca sporiteľovi, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, nie je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a požiadal o jeho vyplácanie dôchodkovú správcovskú spoločnosť, ktorej je sporiteľom. Výplatu výnosu z investovania si sporiteľ dohodne s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení.

(3) Sumu vyplácaného výnosu z investovania môže dôchodková správcovská spoločnosť znížiť o oprávnene vynaložené náklady dôchodkovej správcovskej spoločnosti na jeho výplatu v hotovosti alebo na prevod do iného ako členského štátu eurozóny.

Komentár k § 46i

Definícia výnosu z investovania podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení nie je uvedená ako samostatný paragraf s týmto názvom, ale pojem výnos z investovania je v zákone používaný v rôznych súvislostiach, najmä v spojení s hodnotou osobného dôchodkového účtu sporiteľa.

Výnos z investovania

Ide o rozdiel medzi hodnotou majetku sporiteľa vytvorenou investovaním a vloženými príspevkami na jeho osobný dôchodkový účet.

Poznámka

Konkrétne znenie v zákone, a to výklad podľa § 38 a § 42

Zákon tento pojem opisuje nepriamo, napríklad:

§ 42 ods. 1 – Výnosy z majetku v dôchodkovom fonde sa používajú v prospech sporiteľov...“

§ 38 ods. 3 – Hodnota majetku v dôchodkovom fonde závisí od vývoja cien majetku v tomto fonde a výnosov z investovania.

Príklad

Výpočet výnosu z investovania (zjednodušene)

Sporiteľ zaplatil 10 000 € na príspevkoch a hodnota jeho účtu po rokoch je 14 000 €, potom:

Výnos z investovania = 14 000 € – 10 000 € = 4 000 €.

Výnos z investovania nie je garantovaný, ak nie je sporiteľ v dôchodkovom fonde s garanciou. DSS má povinnosť zverejňovať čistú hodnotu majetku na dôchodkový podielový list, ktorá zohľadňuje výnosy (aj poklesy) z investícií.

Tento výnos ovplyvňuje aj výber fondu, trhové podmienky, poplatky DSS, hospodárenie fondu.

Výnos z investovania pravidelne vypláca dôchodková správcovská spoločnosť sporiteľovi z výnosov z majetku sporiteľa v dôchodkovom fonde, ktoré vznikli po dni, v ktorom sporiteľ požiadal o jeho vyplácanie, najskôr po dovŕšení dôchodkového veku sporiteľa. Výnos z investovania nie je dôchodok starobného dôchodkového sporenia.

Sporiteľ, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, môže požiadať svoju DSS o vyplácanie výnosov, ktoré vznikli z investovania majetku v jeho osobnom dôchodkovom účte. DSS mu pravidelne vypláca len výnosy vytvorené po dátume podania žiadosti. Nevyplácajú sa teda výnosy, ktoré vznikli pred podaním žiadosti.

Nejde o dôchodok, ako je starobný či predčasný dôchodok vyplácaný z II. piliera, ale o osobitnú výplatu výnosu.

Táto forma výplaty má skôr doplnkový charakter, sprístupňuje časť výnosu bez čerpania samotného dôchodku z II. piliera.

Výnos z investovania sa vypláca sporiteľovi, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, nie je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a požiadal o jeho vyplácanie dôchodkovú správcovskú spoločnosť, ktorej je sporiteľom.

Výplatu výnosu z investovania si sporiteľ dohodne s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení

Nárok na výplatu má len ten sporiteľ, ktorý:

– dovŕšil dôchodkový vek, a to napr. 64 rokov,

– nepoberá dôchodok z II. piliera, a to ani formou programového výberu,

– požiada DSS o túto výplatu.

Sporiteľ a DSS si musia výslovne dohodnúť podmienky výplaty v rámci zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Tento režim teda nefunguje automaticky, ale sporiteľ oň musí aktívne požiadať.

Sumu vyplácaného výnosu z investovania môže dôchodková správcovská spoločnosť znížiť o oprávnene vynaložené náklady dôchodkovej správcovskej spoločnosti na jeho výplatu v hotovosti alebo na prevod do iného ako členského štátu eurozóny

DSS môže znížiť vyplácanú sumu o určité oprávnené náklady, konkrétne náklady na výplatu v hotovosti, napr. poštové alebo administratívne poplatky, náklady na prevod mimo eurozóny, napr. do Česka, USA a pod. Tieto náklady musia byť oprávnené, teda v súlade s internými pravidlami DSS a zákonom.

PIATA ČASŤ
DÔCHODKOVÁ
SPRÁVCOVSKÁ SPOLOČNOSŤ

DÔCHODKOVÁ SPRÁVCOVSKÁ SPOLOČNOSŤ

PRVÁ HLAVA
PREDMET ČINNOSTI
A POVOLENIE NA VZNIK ČINNOSŤ DÔCHODKOVEJ
SPRÁVCOVSKEJ SPOLOČNOSTI

§ 47

Dôchodková
správcovská spoločnosť

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa dôchodkových fondov na vykonávanie starobného dôchodkového sporenia podľa tohto zákona, a to na základe povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti udeleného⁴³⁾ Národnou bankou Slovenska podľa tohto zákona.

(2) Správou dôchodkových fondov sa rozumie

a) riadenie investícií, ktorým sa na účely tohto zákona rozumie zhodnocovanie majetku v dôchodkovom fonde na základe rozhodovania dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

b) administrácia, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie

1. vedenie osobných dôchodkových účtov sporiteľov,

2. vedenie účtu nepriradených platieb,

3. vyplácanie starobného dôchodku programovým výberom, predčasného starobného dôchodku programovým výberom a vyplácanie výnosu z investovania,

4. vedenie zoznamu sporiteľov,

5. určovanie hodnoty majetku v dôchodkovom fonde a stanovenie hodnoty dôchodkovej jednotky,

6. vedenie účtovníctva dôchodkového fondu,

7. vedenie obchodnej dokumentácie,

8. zabezpečovanie právnych služieb pre dôchodkový fond,

9. zabezpečovanie plnenia daňových povinností spojených s majetkom v dôchodkovom fonde,

10. vykonávanie hlasovacích a iných práv, ktoré sú spojené s cennými papiermi tvoriacimi majetok v dôchodkovom fonde,

11. rozdeľovanie výnosov z hospodárenia s majetkom v dôchodkovom fonde,

12. plnenie záväzkov z právnych vzťahov uzatvorených s tretími osobami a vymáhanie pohľadávok z právnych vzťahov uzatvorených s tretími osobami, ktoré má dôchodková správcovská spoločnosť voči nim v súvislosti s nadobúdaním majetku v dôchodkovom fonde a so správou majetku v dôchodkovom fonde,

13. informovanie sporiteľov a vybavovanie ich sťažností,

14. vnútorná kontrola dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodnutí Národnej banky Slovenska a vnútorných aktov riadenia,

15. riadenie rizík v dôchodkovom fonde,

c) propagácia a reklama dôchodkových fondov.

d) výber dobrovoľných príspevkov.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná vytvoriť dôchodkové fondy uvedené v § 72 ods. 4 a môže vytvoriť dôchodkové fondy podľa § 72 ods. 5, a to spôsobom a na účel podľa tohto zákona.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť môže spravovať iba dôchodkové fondy vytvorené podľa tohto zákona.

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť nesmie vykonávať inú činnosť, ako je činnosť podľa tohto zákona. Dôchodková správcovská spoločnosť musí byť bezúhonná nepretržite počas trvania platnosti povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(6) Na dôchodkovú správcovskú spoločnosť sa vzťahuje Obchodný zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak.

(7) Obchodné meno dôchodkovej správcovskej spoločnosti musí obsahovať označenie „dôchodková správcovská spoločnosť, a. s.“ alebo skratku „d. s. s., a. s.“. Iné fyzické osoby alebo právnické osoby nemôžu používať vo svojom obchodnom mene toto označenie ani označenie s ním zameniteľné v slovenskom jazyku alebo cudzom jazyku.

(8) Základné imanie dôchodkovej správcovskej spoločnosti je najmenej 9 950 000 eur a musí byť splatené pred podaním žiadosti podľa § 48 ods. 1 v plnom rozsahu.

(9) Dôchodková správcovská spoločnosť môže vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno.

(10) Zakazuje sa

a) zmena predmetu činnosti, zmena právnej formy a cezhraničná zmena právnej formy dôchodkovej správcovskej spoločnosti; za zmenu predmetu činnosti sa nepovažuje zmena povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti schválená Národnou bankou Slovenska,

b) zmena podoby a formy akcií dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

c) splynutie, rozdelenie a cezhraničná premena dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

d) predaj podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti.⁴⁵⁾

Komentár k § 47

Dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) je akciová spoločnosť, ktorá má povolenie na vznik a činnosť podľa tohto zákona a vykonáva činnosti spojené so starobným dôchodkovým sporením, najmä spravuje dôchodkové fondy a vedie osobné dôchodkové účty sporiteľov.

Znaky DSS

Je to súkromná spoločnosť, ktorá je právnou formou akciová spoločnosť (a.s.). Jej činnosť je prísne regulovaná zákonom č. 43/2004 Z. z. a dozorným orgánom je NBS (Národná banka Slovenska).

Na svoju činnosť potrebuje povolenie od NBS – bez neho nemôže fungovať.

DSS má úlohu:

– spravovať dôchodkové fondy, a to rastové, indexové, konzervatívne a i.,

– investovať prostriedky sporiteľov podľa zákonom určených pravidiel,

– viesť osobné dôchodkové účty a vykazovať na nich príspevky, výnosy, pohyby,

– vyplácať výnosy z investovania a zabezpečovať výplaty v druhom dôchodkovom pilieri, spolu s poisťovňami, ak sa uzatvára dôchodková zmluva,

– poskytovať informácie sporiteľom, posielať výpisy, oznámenia a zverejňovať informácie.

Príklad

DSS na Slovensku (stav 2025)

NN DSS

VÚB Generali DSS

Uniqa DSS

Allianz – Slovenská DSS

Tatra banka DSS

Súvisiace ustanovenia zákona:

• § 2 písm. b) – definícia DSS

• § 10 až § 17 – podmienky vzniku, povolenia a činnosti DSS

• § 18 až § 27 – správa dôchodkových fondov

• § 92 až § 97 – dohľad NBS a sankcie

Poznámka

Definícia Predmet činnosti a povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je upravená najmä v ustanoveniach § 10 až § 13.

Predmet činnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS)

DSS môže vykonávať výlučne tieto činnosti, a to uzavieranie zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení so sporiteľmi, správa dôchodkových fondov, t. j. investovanie príspevkov a majetku v súlade so zákonom, vedenie osobných dôchodkových účtov sporiteľov, zasielanie výpisov z účtov sporiteľom, vyplácanie výnosov z investovania podľa zákona, zabezpečenie prevodu prostriedkov do poisťovne pri výplate dôchodkov alebo na iný osobný dôchodkový účet, iné činnosti súvisiace s výkonom dôchodkového sporenia, ak sú výslovne dovolené zákonom, napr. správa majetku na základe dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom.

DSS nesmie vykonávať inú podnikateľskú činnosť – ide o tzv. jednoúčelovú finančnú inštitúciu.

Povolenie na vznik DSS

Na vznik DSS je potrebné získať povolenie na vznik od Národnej banky Slovenska (NBS). Spoločnosť musí byť akciovou spoločnosťou so sídlom na území SR. Základné imanie musí byť najmenej 7 000 000 eur a musí byť úplne splatené v hotovosti. Zakladatelia a budúci členovia orgánov musia spĺňať osobitné podmienky dôveryhodnosti a odbornej spôsobilosti.

Povolenie na činnosť DSS

Po vzniku DSS ako právnickej osoby musí získať aj povolenie na činnosť DSS, ktoré opäť vydáva NBS. Na jeho získanie DSS musí preukázať napríklad funkčný organizačný a kontrolný systém, systém vnútorného auditu a riadenia rizík, zabezpečenie personálneho a technického vybavenia, že má uzatvorené zmluvy s depozitárom (bankou, ktorá stráži dôchodkové fondy), že nebude narúšať stabilitu dôchodkového systému.

Rozhodnutie o povolení a jeho obsah

Rozhodnutie o povolení určuje názov DSS, sídlo, zoznam dôchodkových fondov, ktoré DSS môže spravovať. NBS môže povolenie zamietnuť, ak DSS nesplní zákonom stanovené podmienky alebo by jej činnosť mohla ohroziť dôchodkový systém.

Postavenie a základné právne požiadavky na dôchodkovú správcovskú spoločnosť

Znenie odseku 1 definuje postavenie a základné právne požiadavky na dôchodkovú správcovskú spoločnosť (DSS) podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení.

– Právna forma

Je to akciová spoločnosť so sídlom na území SR. DSS musí byť akciovou spoločnosťou (a. s.), čo je forma kapitálovej spoločnosti.

Sídlo musí byť na území Slovenskej republiky, spoločnosť teda nemôže byť zahraničná, ani mať zahraničné sídlo.

Tým sa zabezpečuje domáca právna zodpovednosť, dohľad a dostupnosť slovenským orgánom dohľadu (najmä NBS).

– Predmet činnosti

Predmetom činnosti je vytváranie a správa dôchodkových fondov. DSS nevykonáva žiadnu inú činnosť ako vytváranie dôchodkových fondov, teda zakladanie fondov určených na investovanie príspevkov sporiteľov, správa dôchodkových fondov, t. j. investovanie majetku sporiteľov podľa zákonom určených pravidiel, a to napr. rozloženie rizika, maximálne limity na akcie alebo dlhopisy a tieto činnosti sú viazané výhradne na starobné dôchodkové sporenie, tzv. II. pilier.

– Na základe povolenia

Povolenie je udelené Národnou bankou Slovenska (NBS). DSS nemôže vzniknúť a začať činnosť svojvoľne, potrebuje na to povolenie na vznik DSS (ustanovenie § 11 zákona č. 43/2004), povolenie na činnosť DSS (ustanovenie § 12). Obe povolenia udeľuje Národná banka Slovenska, ktorá zároveň vykonáva dohľad nad činnosťou DSS počas celej jej existencie.

Právny rámec

Je hlavne v súlade so zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom.

Tento zákon upravuje ako NBS vykonáva dohľad nad subjektmi finančného trhu, právomoci NBS (napr. kontroly, ukladanie sankcií, odoberanie povolení), ochranu sporiteľov a stabilitu dôchodkového systému. DSS je teda finančná inštitúcia pod regulačným dohľadom štátu.

	Význam
Akciová spoločnosť so sídlom v SR	Povinná právna forma a miesto registrácie
Predmet činnosti: vytváranie a správa dôchodkových fondov	Jediná povolená podnikateľská činnosť – správa II. piliera
Na základe povolenia NBS	Činnosť DSS je viazaná na povolenie od dohliadacieho orgánu
V súlade s osobitným zákonom o dohľade	Na DSS sa vzťahujú aj všeobecné pravidlá finančného dohľadu

Čo všetko zahŕňa správa dôchodkových fondov

Správa dôchodkových fondov je hlavná činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS). Tento paragraf ju definuje a špecifikuje tri hlavné zložky správy, a to riadenie investícií, administráciu, propagáciu a reklamu, a výber dobrovoľných príspevkov.

– Riadenie investícií

Zhodnocovanie majetku v dôchodkovom fonde na základe rozhodovania DSS. Zahŕňa rozhodovanie o tom, ako sa budú investovať peniaze sporiteľov. Cieľom je zhodnotiť majetok, napr. investovaním do akcií, dlhopisov, štátnych cenných papierov atď. DSS nesie zodpovednosť za investičnú stratégiu a jej výsledky.

– Administrácia – t. j. vnútorné operácie DSS súvisiace s fondom a sporiteľmi

Obsahuje 15 bodov, a to

Vedenie osobných dôchodkových účtov – vedenie záznamov o tom, koľko má každý sporiteľ nasporené.

Vedenie účtu nepriradených platieb – správa platieb, ktoré zatiaľ nie je možné priradiť konkrétnemu sporiteľovi, napr. kvôli neúplným údajom.

Vyplácanie dôchodkov a výnosov – administrácia samotných platieb sporiteľom po dovŕšení dôchodkového veku.

Vedenie zoznamu sporiteľov – prehľad všetkých osôb, ktoré majú zmluvu s DSS.

Určovanie hodnoty majetku a dôchodkovej jednotky – výpočet hodnoty fondov a prepočítavanie ich hodnoty na dôchodkové jednotky, analogicky ako akcie.

Vedenie účtovníctva fondu – správa všetkých finančných transakcií fondu.

Vedenie obchodnej dokumentácie – evidencia všetkých zmlúv, pokynov a ďalších dokumentov DSS.

Zabezpečovanie právnych služieb – právna podpora týkajúca sa fondov, napr. zmluvy, súdne spory.

Daňové povinnosti fondu – výpočet, podanie a úhrada daní, ktoré sa týkajú majetku fondu.

Vykonávanie hlasovacích práv – napr. pri akciách vo vlastníctve fondu, DSS môže hlasovať na valnom zhromaždení.

Rozdeľovanie výnosov – rozdelenie zisku fondu medzi jednotlivých sporiteľov.

Plnenie záväzkov a vymáhanie pohľadávok – napr. ak DSS uzavrela zmluvu o kúpe cenných papierov a obchodný partner neplní.

Informovanie a vybavovanie sťažností – povinnosť komunikácie a riešenie problémov klientov.

Vnútorná kontrola súladu – kontrola dodržiavania právnych predpisov a rozhodnutí NBS.

Riadenie rizík – hodnotenie a minimalizácia rizík v rámci správy fondu.

– Propagácia a reklama dôchodkových fondov

DSS môže propagovať fondy, a to napr. cez reklamy, marketing, ale musí dodržiavať zákonnú reguláciu, zásady čestnosti a neskresľovania údajov.

– Výber dobrovoľných príspevkov

DSS môže prijímať a spravovať dobrovoľné príspevky sporiteľov okrem zákonných povinných, ktoré sa môžu tiež investovať a zhodnocovať.

Povinnosť vytvárať dôchodkové fondy (§ 72 ods. 3)

Podľa odseku 3 dôchodková správcovská spoločnosť je povinná vytvoriť dôchodkové fondy uvedené v § 72 ods. 4 a môže vytvoriť dôchodkové fondy podľa § 72 ods. 5, a to spôsobom a na účel podľa tohto zákona.

Povinné fondy (§ 72 ods. 4)

Zákon stanovuje minimálny počet a druh fondov, ktoré musí DSS povinne zriadiť. V súčasnosti ide najčastejšie o Negarantovaný indexový fond a Garantovaný dlhopisový fond.

Dobrovoľné fondy (§ 72 ods. 5)

DSS môže dobrovoľne vytvoriť aj ďalšie fondy, ako sú napríklad:

• Akciové fondy,

• Zmiešané fondy,

• Realitné fondy (ak sú umožnené legislatívou),

• iné podľa vlastnej investičnej stratégie.

Podmienky sú, že fondy musia byť vytvorené presne podľa zákona, najmä čo sa týka investičných pravidiel, rizikového profilu, účelu (t. j. dôchodkové sporenie) a transparentnosti voči sporiteľom.

Výlučná činnosť DSS

Podľa odseku 4 dôchodková správcovská spoločnosť môže spravovať iba dôchodkové fondy vytvorené podľa tohto zákona.

DSS je špecializovaný subjekt, ktorý sa môže venovať iba správe dôchodkových fondov, a to výhradne fondov vytvorených podľa zákona č. 43/2004 Z. z. DSS teda nemôže napríklad spravovať podielové fondy, robiť investičné poradenstvo mimo 2. piliera, ani obchodovať s cennými papiermi vo vlastnom mene.

Obmedzenie činnosti a požiadavka bezúhonnosti

Dôchodková správcovská spoločnosť podľa odseku 5 nesmie vykonávať inú činnosť, ako je činnosť podľa tohto zákona. Dôchodková správcovská spoločnosť musí byť bezúhonná nepretržite počas trvania platnosti povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Obmedzenie činnosti, a to podobne ako predchádzajúci odsek, aj tu zákon výslovne zakazuje akúkoľvek inú činnosť mimo zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

Cieľom je minimalizovať riziká, napr. neprimerané investície, zabezpečiť plnú koncentráciu DSS na dôchodkové fondy, a ochrániť sporiteľov.

Bezúhonnosť znamená, že DSS ako právnická osoba (a osoby vo vedení) musia byť bezúhonné počas celej doby svojej činnosti.

To znamená bez závažných zápisov v registri trestov, bez účasti v nekalých praktikách, splnenie legislatívnych a etických požiadaviek.

Národná banka Slovenska (NBS) má právomoc overovať bezúhonnosť a kontrolovať súlad s týmto ustanovením.

Odsek	Hlavná myšlienka	Význam
(3)	Povinnosť zriadiť zákonom určené fondy	Zaručuje základnú ponuku dôchodkových fondov pre sporiteľov
(4)	DSS smie spravovať len fondy podľa tohto zákona	Vylučuje iné obchodné a investičné aktivity DSS
(5)	Zákaz iných činností a požiadavka bezúhonnosti	Zvyšuje dôveryhodnosť, stabilitu a ochranu klientov

Právne postavenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti

Ustanovenia odsekov 6 až 9 sa týkajú právneho postavenia dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

– Subsidiárne použitie Obchodného zákonníka

Podľa odseku 6 na dôchodkovú správcovskú spoločnosť sa vzťahuje Obchodný zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak. Tento odsek 6 ustanovuje subsidiárne použitie Obchodného zákonníka, tzn. že všeobecné pravidlá obchodného práva sa na DSS aplikujú len vtedy, keď zákon o starobnom dôchodkovom sporení neustanovuje osobitné pravidlá.

Napríklad pravidlá o valnom zhromaždení, dozornej rade, účtovníctve atď. sa riadia Obchodným zákonníkom, avšak špecifiká fungovania dôchodkových fondov, povinnosti voči sporiteľom, regulácia a dohľad sa riadia výlučne týmto zákonom.

– Obchodné meno a zákaz zameniteľnosti

Podľa odseku 7 obchodné meno dôchodkovej správcovskej spoločnosti musí obsahovať označenie ‚dôchodková správcovská spoločnosť, a. s.‘ alebo skratku ‚d. s. s., a. s.‘...“

Každá DSS musí vo svojom názve jasne uvádzať, že ide o dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Cieľom je zabezpečiť jednoznačnú identifikáciu na trhu, zamedziť zneužívaniu mena a vytváraniu dojmu, že iné subjekty sú oprávnené spravovať dôchodkové fondy.

Zákaz zameniteľnosti sa vzťahuje aj na cudzí jazyk (napr. „pension management company“ by mohlo byť zameniteľné označenie). Tento odsek 7 teda chráni dôveru verejnosti a zamedzuje klamlivej činnosti iných subjektov.

– Minimálne základné imanie

Podľa odseku 8 základné imanie dôchodkovej správcovskej spoločnosti je najmenej 9 950 000 eur...“ DSS musí mať vysoké základné imanie, aby preukázala finančnú stabilitu a dôveryhodnosť, vedela zabezpečiť riadnu správu dôchodkových fondov, dokázala pokryť náklady súvisiace s prevádzkou a reguláciou. Imanie musí byť plne splatené pred podaním žiadosti o povolenie (nejde teda o prísľub alebo splácanie neskôr). Táto požiadavka tiež slúži ako ochrana sporiteľov, pretože DSS nespravuje len vlastné peniaze, ale zverené prostriedky sporiteľov.

– Forma akcií

Podľa odseku 9 dôchodková správcovská spoločnosť môže vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno.

Zaknihované cenné papiere neexistujú v papierovej forme, sú evidované v centrálnom depozitári cenných papierov, sú ľahko dohľadateľné a transparentné. Na meno znamená, že vlastníctvo je spojené s konkrétnou osobou, nie anonymné (na doručiteľa). Tieto požiadavky zabezpečujú transparentnú vlastnícku štruktúru DSS, dohľadateľnosť a kontrolu zo strany NBS, zamedzenie skrytého vplyvu osôb, ktoré by inak mohli DSS ovplyvňovať anonymne.

Odsek	Oblasť	Význam
(6)	Právny rámec	Obchodný zákonník sa aplikuje subsidiárne – ak zákon 43/2004 neustanovuje inak
(7)	Obchodné meno	Musí obsahovať „d. s. s., a. s.“, zákaz zameniteľných označení
(8)	Kapitálová požiadavka	Základné imanie min. 9,95 mil. EUR, splatené pred povolením
(9)	Akcie	Iba zaknihované na meno – kvôli transparentnosti a kontrole

Zákazy týkajúce sa dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS)

Podľa odseku 10 sa zakazuje zmena predmetu činnosti, zmena právnej formy a cezhraničná zmena právnej formy dôchodkovej správcovskej spoločnosti; za zmenu predmetu činnosti sa nepovažuje zmena povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti schválená Národnou bankou Slovenska, zmena podoby a formy akcií dôchodkovej správcovskej spoločnosti, splynutie, rozdelenie a cezhraničná premena dôchodkovej správcovskej spoločnosti, predaj podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti podľa Obchodného zákonníka.

Tento odsek vyjadruje prísne obmedzenia a zákazy, ktoré sa vzťahujú na DSS s cieľom zabezpečiť stabilitu, transparentnosť a dôveryhodnosť spoločnosti, ktorá spravuje dôchodkové fondy, teda prostriedky sporiteľov.

– Zákaz zmeny predmetu činnosti, právnej formy a cezhraničnej zmeny právnej formy

DSS nesmie meniť svoj predmet činnosti – teda nemôže začať vykonávať iné činnosti než tie, ktoré sú stanovené zákonom o starobnom dôchodkovom sporení (napr. správa dôchodkových fondov). Zmena právnej formy (napr. z akciovej spoločnosti na inú právnu formu) je zakázaná, rovnako aj jej cezhraničná zmena (napr. presun sídla do iného štátu EÚ so zmenou právnej formy podľa pravidiel tzv. cezhraničnej transformácie). Výnimka je len pre prípad schválenej zmeny povolenia NBS týkajúcej sa predmetu činnosti, čo však nesmie byť v rozpore so zákonom. Účelom tohto zákazu je zabrániť nepredvídateľným zmenám, ktoré by mohli ohroziť práva a záujmy sporiteľov.

– Zákaz zmeny podoby a formy akcií DSS

DSS nesmie meniť formu akcií, ktoré vydala, napr. zmeny z listinných na zaknihované alebo naopak, alebo zmeny na iný typ cenných papierov). Tento zákaz slúži na udržanie jasnej a stabilnej vlastníckej štruktúry a zamedzenie neprehľadných či rizikových transformácií majetkových práv.

– Zákaz splynutia, rozdelenia a cezhraničnej premeny DSS

DSS nemôže vstúpiť do procesu splynutia s inou spoločnosťou, ani sa deliť alebo meniť formu cezhraničnou premenou, tzn. presunom sídla alebo právnej formy medzi štátmi. Tento zákaz je motivovaný ochranou sporiteľov pred stratou kontinuity správy fondov a znížením rizika spojeného so zmenou vlastníctva alebo riadenia. Splynutie či rozdelenie by mohlo viesť k nejasnostiam, kto nesie zodpovednosť za správu dôchodkových prostriedkov.

– Zákaz predaja podniku alebo jeho časti

DSS nesmie predať svoj podnik ani jeho časť prostredníctvom zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti, ako je to bežne upravené v Obchodnom zákonníku.

Tento zákaz zabraňuje predaju alebo prevodu časti DSS, čím sa zabezpečuje, že spoločnosť zostáva v plnej kontrole nad správou dôchodkových fondov a že nedôjde k fragmentácii alebo „rozdeleniu“ správy majetku sporiteľov.

Účelom týchto zákazov je zabezpečiť stabilitu, kontinuitu a spoľahlivosť DSS ako správcu dôchodkových fondov, chrániť práva sporiteľov pred neočakávanými a potenciálne rizikovými zmenami, udržať DSS ako transparentný, predvídateľný a regulovaný subjekt s jasnou právnou formou a predmetom činnosti, zamedziť situáciám, ktoré by mohli ohroziť finančné prostriedky sporiteľov.

§ 47a

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť môže využívať na finančné sprostredkovanie v sektore starobného dôchodkového sporenia len samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov podľa osobitného predpisu.^45a) Dôchodková správcovská spoločnosť je oprávnená využívať osoby podľa prvej vety, len ak sú zapísané v registri podľa osobitného predpisu.^45b)

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zabezpečiť odbornú spôsobilosť zamestnancov, ktorí prichádzajú do styku s neprofesionálnym klientom.^45c)

(3) Odbornou spôsobilosťou zamestnancov podľa odseku 2 je základný stupeň odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu.^45d)

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zabezpečiť overenie odbornej spôsobilosti zamestnancov podľa odseku 3 postupom podľa osobitného predpisu.^45e)

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná viesť zoznam zamestnancov podľa odseku 2.

Komentár k § 47a

Ustanovenie upravuje finančné sprostredkovanie a odbornú spôsobilosť v DSS.

Používanie finančných agentov a registrácia

Dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) môže na sprostredkovanie služieb v oblasti starobného dôchodkového sporenia využívať len samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov. Títo agenti sú definovaní podľa osobitného predpisu, ktorým je napríklad zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. DSS môže spolupracovať iba s tými osobami, ktoré sú zaregistrované v príslušnom registri podľa tohto predpisu.

Účelom je zabezpečiť, že finančné sprostredkovanie vykonávajú iba kvalifikované, riadne registrované osoby, ktoré podliehajú dohľadu a regulácii.

Poznámka

Podľa zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve samostatný finančný agent vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou; pričom v tom istom čase môže mať uzavreté písomné zmluvy s viacerými finančnými inštitúciami.

Viazaný finančný agent vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou, pričom v tom istom čase môže mať viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu v jednom sektore najviac s jednou finančnou inštitúciou; to neplatí pre sektor poistenia alebo zaistenia, v ktorom môže mať viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu najviac s jednou poisťovňou vykonávajúcou len životné poistenie a zároveň najviac s jednou poisťovňou vykonávajúcou neživotné poistenie.

Zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve upravuje register finančných agentov, finančných poradcov, finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia a finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v oblasti poskytovania úverov na bývanie.

Povinnosť zabezpečiť odbornú spôsobilosť zamestnancov

DSS má povinnosť zabezpečiť, aby jej zamestnanci, ktorí komunikujú s neprofesionálnymi klientmi (sporiteľmi), mali primeranú odbornú spôsobilosť v súlade s odsekmi 2 a 3.

Poznámka

Podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve sa neprofesionálnym klientom na účely tohto zákona rozumie klient, ktorý je fyzickou osobou, ktorej je poskytované finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov jeho domácnosti.

Odborná spôsobilosť je definovaná ako základný stupeň odbornosti podľa príslušného osobitného predpisu, napr. podľa zákona o finančnom sprostredkovaní. To znamená, že zamestnanci musia mať dostatočné vedomosti o produktoch, právach sporiteľov, rizikách, ako aj o legislatíve v oblasti starobného dôchodkového sporenia.

Účelom je zabezpečiť kvalitné a zodpovedné poskytovanie informácií a služieb sporiteľom, ktorí nemajú odborné znalosti.

Poznámka

Odbornou spôsobilosťou pre základný stupeň odbornej spôsobilosti je ukončené najmenej stredné odborné vzdelanie a absolvovanie osobitného finančného vzdelávania pre každý sektor, v ktorom je osoba oprávnená vykonávať finančné sprostredkovanie.

Overenie odbornej spôsobilosti

Podľa odseku 4 je DSS povinná zabezpečiť, aby zamestnanci preukázali svoju odbornú spôsobilosť formálnym overením podľa postupov stanovených osobitným predpisom. Tento proces zahŕňa zvyčajne školenia, skúšky alebo certifikácie, ktoré sú pravidelne obnovované.

Účelom je zachovať vysokú úroveň odbornosti a ochranu sporiteľov pred nesprávnym alebo neúplným poradenstvom.

Poznámka

Osoby uvedené v § 21 ods. 4 až 10 si musia priebežne dopĺňať odborné vedomosti a rozvíjať schopnosti zodpovedajúce úlohe, ktorú plnia v rozsahu vykonávanej činnosti. Fyzická osoba, ktorá musí spĺňať požiadavky pre základný stupeň odbornej spôsobilosti musí absolvovať každoročne osobitné finančné vzdelávanie. Fyzická osoba, ktorá musí spĺňať požiadavky pre stredný a vyšší stupeň odbornej spôsobilosti musí absolvovať každoročne osobitné finančné vzdelávanie a najmenej každé štyri roky úspešne vykonať odbornú skúšku. Fyzická osoba, ktorá musí spĺňať požiadavky pre najvyšší stupeň odbornej spôsobilosti musí absolvovať každoročne osobitné finančné vzdelávanie a najmenej každé štyri roky úspešne vykonať odbornú skúšku s certifikátom. Odborná skúška a odborná skúška s certifikátom sa vykonáva pred skúšobnou komisiou. Národná banka Slovenska vymenúva a odvoláva predsedu, podpredsedu a ďalších členov skúšobnej komisie a schvaľuje skúšobný poriadok. Odbornú skúšku pre jednotlivé sektory a jednotlivé stupne odbornej spôsobilosti zabezpečuje Národná banka Slovenska alebo ňou poverená právnická osoba. Účastníci odbornej skúšky sú povinní pred jej vykonaním riadne a včas uhradiť poplatok, ktorý sa pri jej neúspešnom vykonaní nevracia. Poplatok za vykonanie odbornej skúšky je príjmom Národnej banky Slovenska. Ak odbornú skúšku zabezpečuje právnická osoba poverená Národnou bankou Slovenska, je poplatok za jej vykonanie príjmom tejto právnickej osoby. Finančný agent a finančný poradca je povinný viesť osobitnú evidenciu, v ktorej sa uvádzajú najmenej tieto údaje a doklady, a to meno a priezvisko zamestnanca alebo člena štatutárneho orgánu finančného agenta alebo finančného poradcu, ktorý je oprávnený vykonávať činnosť, ktorej obsahom je finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo, sektory, v ktorých je zamestnanec alebo člen štatutárneho orgánu finančného agenta alebo finančného poradcu oprávnený vykonávať činnosť, ktorej obsahom je finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo, dátum začatia vykonávania činnosti zamestnanca alebo člena štatutárneho orgánu, ktorej obsahom je finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo, a to za každý sektor osobitne, dátum absolvovania každého osobitného finančného vzdelávania zamestnanca alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý je oprávnený vykonávať činnosť, ktorej obsahom je finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo a to za každý sektor osobitne, dátum úspešného vykonania odbornej skúšky zamestnanca, a to za každý sektor osobitne, ak sa vykonanie odbornej skúšky pre príslušný stupeň odbornej spôsobilosti vyžaduje, úradne osvedčené kópie dokladov preukazujúcich dosiahnutie vzdelania ustanoveného pre jednotlivé stupne odbornej spôsobilosti. Odborná skúška s certifikátom je osobitnou odbornou skúškou, za ktorej úspešné vykonanie sa získava certifikát. Certifikát potvrdzuje, že osoba, ktorá odbornú skúšku s certifikátom úspešne vykonala, je dostatočne informovaná o finančných službách a má teoretické znalosti v takom rozsahu a kvalite, že je schopná vypracúvať nestrannú analýzu dostupných finančných služieb v príslušnom sektore.

Obsah a rozsah odbornej skúšky a odbornej skúšky s certifikátom, spôsob jej vykonania, výšku poplatku za jej vykonanie, spôsob jeho uhrádzania a ďalšie podrobnosti o odbornej skúške ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov. Účastník osobitného finančného vzdelávania, účastník odbornej skúšky a účastník odbornej skúšky s certifikátom je na účely svojej identifikácie povinný poskytnúť Národnej banke Slovenska, osobe poverenej Národnou bankou Slovenska podľa odseku 2 a poskytovateľovi osobitného finančného vzdelávania osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a adresa prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, ak existuje, a rodné číslo, ak bolo pridelené. Ak rodné číslo na území Slovenskej republiky nebolo pridelené, nahrádza sa dátumom narodenia. Tieto údaje sa využívajú aj v zoznamoch vedených podľa odseku 7. Národná banka Slovenska vedie zoznam osôb, ktoré absolvovali osobitné finančné vzdelávanie, a to pre jednotlivé sektory a jednotlivé stupne odbornej spôsobilosti. Národná banka Slovenska vedie zoznam osôb, ktoré úspešne vykonali odbornú skúšku alebo odbornú skúšku s certifikátom, a to pre jednotlivé sektory a jednotlivé stupne odbornej spôsobilosti. Do zoznamu osôb, ktoré absolvovali osobitné finančné vzdelávanie sa zapisujú údaje v rozsahu meno, priezvisko, trvalý pobyt, prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, ak existuje, rodné číslo dátum absolvovania osobitného finančného vzdelávania, počet absolvovaných hodín, stupeň odbornej spôsobilosti a sektory podľa § 13 ods. 1, v ktorých bolo osobitné finančné vzdelávanie absolvované. Do zoznamu osôb, ktoré úspešne vykonali odbornú skúšku alebo odbornú skúšku s certifikátom, sa zapisujú údaje v rozsahu meno, priezvisko, trvalý pobyt, prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, ak existuje, rodné číslo dátum úspešného vykonania odbornej skúšky alebo odbornej skúšky s certifikátom, stupeň odbornej spôsobilosti a sektory podľa § 13 ods. 1, v ktorých bola odborná skúška alebo odborná skúška s certifikátom úspešne vykonaná.

Za správnosť a úplnosť údajov v zozname vedenom podľa odseku 7 prvej vety zodpovedá poskytovateľ osobitného finančného vzdelávania alebo finančná inštitúcia, ktorá účastníkov osobitného finančného vzdelávania do zoznamu nahlásila. Za úplnosť a správnosť údajov v zozname vedenom podľa odseku 7 druhej vety zodpovedá Národná banka Slovenska alebo osoba poverená podľa odseku 2. Národná banka Slovenska zverejňuje na svojom webovom sídle zo zoznamu osôb, ktoré absolvovali osobitné finančné vzdelávanie, údaje v rozsahu meno, priezvisko, trvalý pobyt, dátum absolvovania osobitného finančného vzdelávania, stupeň odbornej spôsobilosti a sektory podľa § 13 ods. 1, v ktorých bolo osobitné finančné vzdelávanie absolvované.

Národná banka Slovenska zverejňuje na svojom webovom sídle zo zoznamu osôb, ktoré úspešne vykonali odbornú skúšku alebo odbornú skúšku s certifikátom, údaje v rozsahu meno, priezvisko, trvalý pobyt, dátum úspešného vykonania odbornej skúšky alebo odbornej skúšky s certifikátom, stupeň odbornej spôsobilosti a sektory podľa § 13 ods. 1, v ktorých bola odborná skúška alebo odborná skúška s certifikátom úspešne vykonaná.

Vedenie zoznamu zamestnancov s odbornou spôsobilosťou

Podľa odseku 5 DSS musí viesť evidenciu zamestnancov, ktorí majú odbornú spôsobilosť podľa predchádzajúcich odsekov. Tento zoznam slúži na účely kontroly, dohľadu a preukázania splnenia zákonných povinností.

Účelom je transparentnosť a zodpovednosť DSS voči orgánom dohľadu, napr. Národnej banke Slovenska.

Znenie ustanovuje pravidlá, ktoré majú za cieľ zabezpečiť kvalitu finančného sprostredkovania a poradenstva v sektore starobného dôchodkového sporenia. Použitie iba registrovaných finančných agentov zaručuje ich odbornosť a regulovanú činnosť. Odborná spôsobilosť zamestnancov DSS zaručuje, že klienti dostanú správne a kvalifikované informácie. Vedenie evidencie a pravidelné overovanie odbornej spôsobilosti podporuje zodpovedný prístup DSS a umožňuje efektívny dohľad

Povolenie na vznik
a činnosť dôchodkovej
správcovskej spoločnosti

§ 48

(1) Žiadosť o udelenie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti podáva Národnej banke Slovenska zakladateľ dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(2) Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané splnenie týchto podmienok:

a) splatené základné imanie dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa § 47 ods. 8, a to v hotovosti na bežnom účte alebo vkladovom účte (§ 101) vedenom v banke alebo zahraničnej banke konajúcej prostredníctvom pobočky zahraničnej banky na území Slovenskej republiky, ktorá spĺňa podmienky na činnosť depozitára podľa § 99 ods. 2 a s ktorou má zakladateľ uzatvorenú zmluvu podľa odseku 4 písm. j) ku dňu udelenia povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti Národnou bankou Slovenska,

b) prehľadný, dôveryhodný a zákonný pôvod základného imania a ďalších finančných zdrojov dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

c) vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou⁴⁶⁾ na dôchodkovej správcovskej spoločnosti a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach,

d) odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované za členov predstavenstva, členov dozornej rady, prokuristov, vedúcich zamestnancov⁴⁷⁾ v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedných za odborné činnosti podľa tohto zákona a zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly,

e) prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami,⁴⁸⁾ ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

f) výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena e),

g) právny poriadok, spôsob jeho uplatnenia a jeho vymáhateľnosť v štáte, ktorý je členským štátom Európskej únie, v štáte, ktorý je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v štáte, ktorý je členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „členský štát“) a na ktorého území má skupina podľa písmena e) úzke väzby, neprekáža výkonu dohľadu; právny poriadok, spôsob jeho uplatnenia a jeho vymáhateľnosť v štáte, ktorý nie je členským štátom (ďalej len „nečlenský štát“) a na ktorého území má skupina podľa písmena e) úzke väzby, neprekáža výkonu dohľadu,

h) sídlo a ústredie dôchodkovej správcovskej spoločnosti je na území Slovenskej republiky; ústredím sa rozumie na účely tohto zákona miesto, z ktorého je z väčšej miery ako zo sídla dôchodkovej správcovskej spoločnosti riadená činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo miesto, kde sa nachádzajú dokumenty o činnosti podnikateľského subjektu potrebné na výkon dohľadu,

i) stanovy dôchodkovej správcovskej spoločnosti sú v súlade s týmto zákonom,

j) vecné predpoklady na činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, za ktoré sa považujú materiálno-technické zabezpečenie výkonu činnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti vrátane zabezpečenia elektronického prevodu dát bezpečnou komunikáciou na register poistencov a sporiteľov (§ 110) a na ponukový systém,

k) organizačné predpoklady na činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorými sú pravidlá obozretného podnikania (§ 53) a pravidlá činnosti (§ 61),

l) výber depozitára pre dôchodkové fondy je v súlade s týmto zákonom,

m) odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť členov predstavenstva, prokuristov a vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí zabezpečujú výkon činnosti depozitára,

n) štatút dôchodkového fondu je v súlade s týmto zákonom a je predpokladom na dostatočnú ochranu sporiteľov s prihliadnutím na investičnú stratégiu a rizikový profil dôchodkového fondu; za rizikový profil dôchodkového fondu sa na účely tohto zákona považuje vyjadrenie miery rizika spojeného s investovaním do dôchodkového fondu,

o) kľúčové informácie o dôchodkovom fonde (ďalej len „kľúčové informácie“) sú zostavené v súlade s týmto zákonom,

p) zakladateľ dôchodkovej správcovskej spoločnosti je bezúhonná osoba,

q) akcionár dôchodkovej správcovskej spoločnosti je bezúhonná osoba.

(3) Žiadosť o udelenie povolenia podľa odseku 1 obsahuje

a) obchodné meno a sídlo budúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

b) identifikačné číslo budúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ak jej už bolo pridelené,

c) výšku základného imania,

d) zoznam akcionárov s kvalifikovanou účasťou na budúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti; v zozname sa uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a výška kvalifikovaného podielu,

e) meno a priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia fyzických osôb navrhovaných za členov predstavenstva, členov dozornej rady, prokuristov, vedúcich zamestnancov⁴⁷⁾ v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedných za odborné činnosti podľa tohto zákona a zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly a údaje o ich odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti,

f) údaje o vecných predpokladoch a organizačných predpokladoch na činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

g) opis technického vybavenia budúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti s uvedením údajov o výpočtovej technike (hardvér, softvér), informačnom systéme, systéme na technické spracovanie údajov vrátane informácií o bezpečnosti prenosu dát a systéme na pripojenie na register poistencov a sporiteľov (§ 110) a na ponukový systém,

h) názvy dôchodkových fondov, ktoré dôchodková správcovská spoločnosť vytvorí a bude spravovať,

i) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo depozitára dôchodkových fondov,

j) meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia členov predstavenstva, prokuristov a vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí zabezpečujú výkon činnosti depozitára,

k) postup pri vybavovaní sťažností sporiteľov,

l) informácie o systéme riadenia rizík vyplývajúcich z činnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

m) vyhlásenie žiadateľov, že predložené údaje sú úplné a pravdivé.

(4) Prílohou k žiadosti podľa odseku 1 je

a) zakladateľská listina alebo zakladateľská zmluva,

b) návrh stanov dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

c) návrh organizačnej štruktúry a organizačného poriadku dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

d) návrh vnútorných predpisov a postupov činnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti na zabezpečenie plnenia pravidiel obozretného podnikania,

e) návrh vnútorných predpisov riadenia a postupov činnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti na zabezpečenie plnenia pravidiel činnosti,

f) stručný odborný životopis a doklad o dosiahnutom vzdelaní a odbornej praxi osôb podľa odseku 3 písm. e), ich čestné vyhlásenie o tom, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom, a údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov^48a) o týchto osobách alebo, ak ide o cudzinca, doklad preukazujúci jeho bezúhonnosť podľa odseku 12,

g) doklad o splatení základného imania,

h) návrhy štatútov dôchodkových fondov,

i) návrh kľúčových informácií,

j) zmluva o budúcej zmluve o výkone depozitárskych služieb uzatvorená medzi zakladateľmi dôchodkovej správcovskej spoločnosti a depozitárom,

k) stručný odborný životopis a doklad o dosiahnutom vzdelaní a odbornej praxi vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí majú zabezpečovať výkon činnosti depozitára, ich čestné vyhlásenie o tom, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom, a údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov^48a) o týchto osobách alebo, ak ide o cudzinca, doklad preukazujúci jeho bezúhonnosť podľa odseku 12,

l) obchodno-finančný plán dôchodkovej správcovskej spoločnosti najmenej na obdobie desiatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom dôchodková správcovská spoločnosť podala žiadosť o povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(5) Ak boli doklady uvedené v odseku 4 predložené Národnej banke Slovenska v inom konaní pred podaním žiadosti o povolenie podľa odseku 1, možno ich nahradiť písomným vyhlásením o tom, že tieto doklady sú aktuálne, úplné, pravdivé, správne a nedošlo k žiadnym zmenám v skutočnostiach, ktoré tieto doklady preukazujú a naďalej spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom s uvedením úradne osvedčených podpisov osôb oprávnených konať za žiadateľa a predložením zoznamu už predložených dokladov s dátumom ich predloženia Národnej banke Slovenska.

(6) Národná banka Slovenska rozhoduje o žiadosti o udelenie povolenia podľa odseku 1 v lehote podľa osobitného predpisu,⁵⁰⁾ najneskôr do šiestich mesiacov.

(7) Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nesplní alebo nepreukáže splnenie niektorej z podmienok uvedených v odseku 2. Dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa odseku 1 nemôžu byť ekonomické potreby trhu.

(8) Podmienky podľa odseku 2 musia byť splnené nepretržite počas trvania platnosti povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(9) Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, spôsob preukazovania splnenia podmienok podľa odseku 2.

(10) Za odborne spôsobilú osobu navrhnutú za člena predstavenstva dôchodkovej správcovskej spoločnosti, člena dozornej rady dôchodkovej správcovskej spoločnosti, prokuristu dôchodkovej správcovskej spoločnosti, vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedného za odborné činnosti podľa tohto zákona, zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly alebo za vedúceho zamestnanca depozitára, ktorý bude zabezpečovať výkon činnosti depozitára, sa považuje fyzická osoba so skončeným vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorá má trojročnú prax v oblasti kapitálového trhu alebo v inej finančnej oblasti a má trojročné riadiace skúsenosti v oblasti kapitálového trhu alebo v inej oblasti finančného trhu. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zabezpečiť v organizačnej štruktúre najmenej dvoch zamestnancov zodpovedných za riadenie investícií ako zamestnancov zodpovedných za odborné činnosti podľa tohto zákona. Zamestnanec zodpovedný za riadenie investícií musí byť v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Zamestnanec zodpovedný za riadenie investícií musí mať najmenej trojročnú prax v oblasti kapitálového trhu v riadení investícií.

(11) Za dôveryhodnú fyzickú osobu sa na účely tohto zákona považuje bezúhonná fyzická osoba, ktorá v posledných desiatich rokoch

a) nepôsobila vo funkcii uvedenej v odseku 3 písm. e) v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, nebola vedúcim zamestnancom alebo nepôsobila vo funkcii člena štatutárneho orgánu alebo dozornej rady vo finančnej inštitúcii, ktorej bolo odobraté povolenie, a to kedykoľvek v období jedného roka pred odobratím povolenia na vznik alebo činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

b) nepôsobila vo funkcii uvedenej v odseku 3 písm. e) v dôchodkovej správcovskej spoločnosti spravujúcej dôchodkové fondy, na ktoré bola nariadená nútená správa, nebola vedúcim zamestnancom alebo nepôsobila vo funkcii člena štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady vo finančnej inštitúcii, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a to kedykoľvek v období jedného roka pred zavedením nútenej správy,

c) nepôsobila vo funkcii uvedenej v odseku 3 písm. e) v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, nebola vedúcim zamestnancom alebo nepôsobila vo funkcii člena štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady vo finančnej inštitúcii, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz, alebo návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku alebo ktorá vstúpila do likvidácie, a to kedykoľvek v období jedného roka pred vyhlásením konkurzu alebo pred vstupom do likvidácie,

d) nepôsobila vo funkcii uvedenej v odseku 3 písm. e) v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, nebola vedúcim zamestnancom alebo nepôsobila vo funkcii člena štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady v inej právnickej osobe v čase, keď dôchodková správcovská spoločnosť alebo iná právnická osoba spáchala úmyselný trestný čin, za ktorý bola právoplatne odsúdená,

e) nemala právoplatne uloženú pokutu vyššiu ako 50 % zo sumy, ktorá sa jej mohla uložiť podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,⁵¹⁾

f) spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávala v posledných desiatich rokoch svoje funkcie alebo podnikala a so zreteľom na tieto skutočnosti poskytuje záruku, že bude spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávať navrhovanú funkciu vrátane plnenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov dôchodkovej správcovskej spoločnosti, prípadne z iných vnútorných aktov riadenia.

(12) Za bezúhonnú osobu sa považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, a ak ide o cudzinca alebo právnickú osobu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, aj obdobným dokladom o bezúhonnosti nie starším ako tri mesiace vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo vydaným príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo orgánom štátu, kde sa obvykle zdržiava alebo kde má sídlo. Na účely preskúmavania a preukazovania skutočností o bezúhonnosti má žiadateľ aj dotknutá osoba povinnosť písomne poskytnúť Národnej banke Slovenska údaje,^48a) ktoré sú potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov; tieto údaje Národná banka Slovenska bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

(13) Fyzickú osobu, ktorá pôsobila vo funkciách uvedených v odseku 11 písm. a) až d), môže Národná banka Slovenska v konaní o udelení povolenia podľa odseku 1 uznať za dôveryhodnú fyzickú osobu, ak z povahy veci vyplýva, že z časového hľadiska pôsobenia vo funkciách uvedených v odseku 11 písm. a) až d) nemohla táto fyzická osoba ovplyvniť činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo finančnej inštitúcie a spôsobiť následky uvedené v odseku 11 písm. a) až d).

(14) Za vhodnú osobu s kvalifikovanou účasťou pri posudzovaní podmienok podľa odseku 2 písm. c) sa

a) považuje osoba, ktorá

1. hodnoverne preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2 písm. b), a zo všetkých okolností je zrejmé, že zabezpečí riadne vykonávanie starobného dôchodkového sporenia podľa tohto zákona v záujme ochrany sporiteľov,

2. preukáže finančnú schopnosť preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu dôchodkovej správcovskej spoločnosti a

3. nepretržite vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v predmete svojej činnosti najmenej tri roky pred podaním žiadosti o udelenie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

b) nepovažuje

1. osoba, ktorá nie je bezúhonná osoba,

2. fyzická osoba, ktorá bola vedúcim zamestnancom alebo pôsobila vo funkcii člena štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady v právnickej osobe v čase, keď právnická osoba spáchala úmyselný trestný čin, za ktorý bola právoplatne odsúdená,

3. osoba, ktorá vstúpila do likvidácie,

4. osoba, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorej bol zamietnutý pre nedostatok majetku,

5. osoba počas piatich rokov po skončení konkurzu alebo po opätovnom potvrdení núteného vyrovnania, nie však skôr ako po jednom roku od vyrovnania jej záväzkov, ktoré sa viažu na konkurz podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu.⁴⁹⁾

(15) Doklady, ktoré predkladajú zakladatelia dôchodkovej správcovskej spoločnosti Národnej banke Slovenska k žiadosti o povolenie podľa odseku 1, sú originály dokladov; ak nemožno predložiť ich originály, predkladajú sa ich úradne osvedčené kópie.

(16) Podiel na základnom imaní dôchodkovej správcovskej spoločnosti väčší ako 50 % môže mať pri založení dôchodkovej správcovskej spoločnosti len banka, poisťovňa, zaisťovňa, obchodník s cennými papiermi, správcovská spoločnosť, subjekty so sídlom mimo územia Slovenskej republiky s obdobným predmetom činnosti, ak majú povolenie na výkon ich činnosti vydané príslušným orgánom členského štátu, v ktorom majú sídlo.

(17) Súčet podielov na základnom imaní dôchodkovej správcovskej spoločnosti väčší ako 50 % môžu mať pri založení dôchodkovej správcovskej spoločnosti iba právnické osoby uvedené v odseku 16.

(18) Dôchodkovú správcovskú spoločnosť môže založiť ako jediný zakladateľ len niektorá z právnických osôb uvedených v odseku 16.

(19) Akcionárom dôchodkovej správcovskej spoločnosti s podielom na základnom imaní dôchodkovej správcovskej spoločnosti vo výške viac ako 50 % môže byť len právnická osoba uvedená v odseku 16.

(20) Akcionármi dôchodkovej správcovskej spoločnosti so súčtom podielov na základnom imaní dôchodkovej správcovskej spoločnosti vo výške viac ako 50 % môžu byť len právnické osoby uvedené v odseku 16.

(21) Počet hlasov akcionára sa určuje pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k výške základného imania. Výkon hlasovacích práv akcionárov dôchodkovej správcovskej spoločnosti uvedených v odsekoch 19 a 20 nemôžu obmedziť stanovy dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(22) Za finančnú inštitúciu sa na účely tohto zákona považuje správcovská spoločnosť, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, obchodník s cennými papiermi, pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi, banka, zahraničná banka konajúca prostredníctvom pobočky zahraničnej banky, poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne, centrálny depozitár cenných papierov, burza cenných papierov, doplnková dôchodková spoločnosť a subjekty so sídlom mimo územia Slovenskej republiky s obdobným predmetom činnosti.

(23) Člen predstavenstva a prokurista depozitára musia spĺňať podmienku odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti podľa osobitného predpisu.^51a) Na účely konania o žiadosti o udelenie povolenia podľa odseku 1 odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť sú preukázané, ak boli preukázané podľa osobitného predpisu.^51a)

Komentár k § 48

Ustanovenie upravuje povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, pričom ide o oficiálne povolenie, ktoré udeľuje Národná banka Slovenska na základe splnenia zákonom stanovených podmienok.

Toto povolenie oprávňuje spoločnosť vzniknúť ako právnická osoba (akciová spoločnosť), umožňuje jej vykonávať činnosť správy dôchodkových fondov v rámci starobného dôchodkového sporenia, je podmienené splnením požiadaviek týkajúcich sa napríklad základného imania, odbornosti, bezúhonnosti, organizačnej štruktúry a ďalších zákonných podmienok, musí byť vydané pred začatím činnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Povolenie je oficiálny súhlas od Národnej banky Slovenska, ktorý dáva spoločnosti právo oficiálne založiť a prevádzkovať dôchodkové správcovstvo v rámci starobného dôchodkového sporenia, pričom musí splniť všetky zákonné požiadavky.

Poznámka

Podľa zákona o cenných papieroch a investičných službách je kvalifikovanou účasťou je priamy alebo nepriamy podiel na právnickej osobe, ktorý predstavuje 10 % alebo viac percent na jej základnom imaní alebo na hlasovacích právach vypočítaných podľa osobitného predpisu, alebo podiel, ktorý umožňuje vykonávať významný vplyv na riadenie tejto právnickej osoby.

Podľa Zákonníka práce vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

Podľa zákona o cenných papieroch a investičných službách je skupinou s úzkymi väzbami dve alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb, kde má jedna z právnických osôb alebo fyzických osôb na druhej právnickej osobe priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach najmenej 20 % alebo túto právnickú osobu priamo či nepriamo kontroluje, alebo akýkoľvek vzťah dvoch alebo viacerých právnických osôb kontrolovaných tou istou právnickou osobou alebo fyzickou osobou,

Podľa zákona o bankách Národná banka Slovenska môže uložiť členovi štatutárneho orgánu banky, členovi dozornej rady banky, vedúcemu pobočky zahraničnej banky, zástupcovi vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristovi, vedúcemu zamestnancovi banky alebo pobočky zahraničnej banky, správcovi na výkon nútenej správy, správcovi programu krytých dlhopisov alebo členovi štatutárneho orgánu, členovi dozorného orgánu alebo vedúcemu zamestnancovi finančnej holdingovej spoločnosti podľa § 44 ods. 3 alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa § 49c ods. 1 písm. b) až e) alebo zástupcovi správcu na výkon nútenej správy, zástupcovi správcu programu krytých dlhopisov za porušenie povinností, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov a právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a v rámci finančného konglomerátu, zo stanov banky a z iných vnútorných aktov riadenia, alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou Slovenska pokutu podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy porušenia až do výšky dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov za predchádzajúci rok od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky; vedúcemu zamestnancovi možno uložiť pokutu najviac do výšky 50 % dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov za predchádzajúci rok od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky. Ak príslušná osoba poberala príjmy od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky, iba počas časti predchádzajúceho roka, vypočíta sa mesačný priemer z jej celkových príjmov za túto časť roka. Osobu, ktorá sa právoplatným uložením pokuty stala nedôveryhodnou osobou podľa § 7 ods. 15 písm. e), je banka, zahraničná banka, finančná holdingová spoločnosť podľa § 44 ods. 3 alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa § 49c ods. 1 písm. b) povinná bezodkladne odvolať z funkcie. Týmto osobám môže Národná banka Slovenska za porušenia podľa prvej vety dočasne zakázať vykonávať funkciu v banke alebo pobočke zahraničnej banky alebo pri závažnom porušení uložiť pokutu až do výšky 5 000 000 eur.

Podľa zákona o burze cenných papierov Národná banka Slovenska môže uložiť členovi štatutárneho orgánu alebo členovi dozornej rady obchodníka s cennými papiermi alebo centrálneho depozitára, vedúcemu pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi a jeho zástupcovi, nútenému správcovi obchodníka s cennými papiermi, zástupcovi núteného správcu obchodníka s cennými papiermi, prokuristovi, zamestnancovi zodpovednému za výkon vnútornej kontroly alebo vedúcemu zamestnancovi obchodníka s cennými papiermi alebo centrálneho depozitára alebo členovi štatutárneho orgánu, členovi dozorného orgánu alebo vedúcemu zamestnancovi finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa § 143c ods. 1 písm. b) až e) alebo investičnej holdingovej spoločnosti za porušenie povinností, ktoré im vyplývajú z tohto zákona alebo z iných všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na výkon investičných služieb na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a v rámci finančného konglomerátu, zo stanov obchodníka s cennými papiermi alebo centrálneho depozitára, alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou Slovenska pokutu až do výšky podľa odseku 1 písm. e) alebo mu uloží dočasný zákaz a pri opakovanom závažnom porušení trvalý zákaz vykonávania funkcie člena riadiaceho orgánu. Osobu, ktorá právoplatným uložením dočasného zákazu alebo trvalého zákazu vykonávania funkcie člena riadiaceho orgánu alebo pokuty prestala byť dôveryhodnou osobou podľa § 8 písm. b), je obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, finančná holdingová spoločnosť, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa § 143c ods. 1 písm. b) až e) alebo investičná holdingová spoločnosť alebo centrálny depozitár povinný bezodkladne odvolať z funkcie.

Podľa zákona o bankách za člena štatutárneho orgánu banky, člena dozornej rady banky, vedúceho pobočky zahraničnej banky, zástupcu vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristu, vedúceho zamestnanca, vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky alebo pobočky zahraničnej banky a osobu zabezpečujúcu plnenie úloh pri ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu môže byť ustanovená a takéto funkcie môže vykonávať len osoba s náležitou odbornou spôsobilosťou. Odbornou spôsobilosťou sa na účely tohto zákona pri fyzických osobách navrhnutých za členov štatutárneho orgánu banky, za prokuristu, za vedúceho pobočky zahraničnej banky alebo za jeho zástupcu, za vedúcich zamestnancov, za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu a za osobu zabezpečujúcu plnenie úloh pri ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu rozumie ukončené vysokoškolské vzdelanie a najmenej trojročná prax v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti a trojročné riadiace skúsenosti v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti. Za odborne spôsobilú osobu môže Národná banka Slovenska uznať aj osobu, ktorá má úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie alebo iné obdobné zahraničné vzdelanie a najmenej sedemročnú prax v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti, z toho najmenej tri roky v riadiacej funkcii. Pri osobách navrhnutých za členov dozornej rady banky sa odbornou spôsobilosťou rozumie primeraná znalosť a skúsenosti v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti. Opatrením, ktoré môže vydať Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia podrobnosti o tom, čo sa rozumie odbornou spôsobilosťou na výkon funkcie člena dozornej rady banky, čo sa rozumie odbornou spôsobilosťou na výkon funkcie člena štatutárneho orgánu banky, vedúceho pobočky zahraničnej banky, zástupcu vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristu, vedúceho zamestnanca, vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky alebo pobočky zahraničnej banky alebo osoby zabezpečujúcej plnenie úloh pri ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a ako sa preukazuje táto odborná spôsobilosť.

Za dôveryhodnú osobu na účely tohto zákona sa považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin majetkovej povahy, za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin; tieto skutočnosti sa preukazujú výpisom z registra trestov; ak ide o cudzinca, tieto skutočnosti sa preukazujú a dokladujú obdobným dokladom nie starším ako tri mesiace a vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo štátu, kde sa obvykle zdržiava, nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. e) v banke, v zahraničnej banke, vo finančnej inštitúcii alebo vo funkcii vedúceho pobočky zahraničnej banky, vedúceho zamestnanca pobočky zahraničnej banky, ktorej bolo odobraté bankové povolenie alebo iné povolenie na výkon činnosti, a to kedykoľvek v období jedného roka pred odobratím takého povolenia, nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. e) v banke, v zahraničnej banke alebo vo finančnej inštitúcii, nad ktorou bola zavedená nútená správa alebo zahraničné reorganizačné opatrenie, a to kedykoľvek v období jedného roka pred zavedením nútenej správy alebo zahraničného reorganizačného opatrenia podľa § 53 ods. 9, nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. e) v banke, v zahraničnej banke alebo vo finančnej inštitúcii, ktorá vstúpila do likvidácie alebo ktorá sa dostala do úpadku, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia, potvrdené nútené vyrovnanie alebo povolené vyrovnanie, na ktorú bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, proti ktorej bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo na ktorú bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, a to kedykoľvek v období jedného roka pred vznikom takej skutočnosti, nemala v posledných desiatich rokoch právoplatne uloženú pokutu vyššiu ako 50 % zo sumy, ktorú jej bolo možné uložiť podľa § 50 ods. 2, nie je považovaná za nedôveryhodnú osobu podľa osobitných predpisov v oblasti finančného trhu, spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávala v posledných desiatich rokoch svoje funkcie alebo podnikala a so zreteľom na tieto skutočnosti poskytuje záruku, že bude spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávať navrhovanú funkciu vrátane plnenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov banky alebo zahraničnej banky, prípadne z ich vnútorných právnych predpisov a aktov riadenia.

Na účely preskúmavania a preukazovania skutočností o dôveryhodnosti podľa odseku 2 písm. r) a odseku 15 písm. a) má žiadateľ aj dotknutá osoba povinnosť písomne poskytnúť Národnej banke Slovenska údaje, ktoré sú potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov; na poskytovanie a preverovanie týchto údajov, na preverovanie totožnosti a na vyžiadanie, vydanie a zaslanie výpisu z registra trestov sa vzťahujú ustanovenia § 94 a osobitné predpisy, pričom tieto údaje Národná banka Slovenska zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

Žiadosť o udelenie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa odseku 1 podáva Národnej banke Slovenska zakladateľ dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Zakladateľ dôchodkovej správcovskej spoločnosti je zodpovedný za podanie žiadosti o povolenie na vznik a činnosť spoločnosti u Národnej banky Slovenska. Toto povolenie je nevyhnutné na to, aby mohla spoločnosť legálne fungovať v oblasti správy dôchodkových fondov.

– Kto podáva žiadosť

Žiadosť o povolenie musí podať zakladateľ dôchodkovej správcovskej spoločnosti, teda osoba alebo skupina osôb, ktoré zakladajú spoločnosť – ide o zakladateľov, ktorí pripravujú vznik spoločnosti ako právnickej osoby.

– Komu sa žiadosť podáva

Žiadosť sa podáva Národnej banke Slovenska (NBS), ktorá je kompetentným orgánom na vydávanie povolení pre finančné inštitúcie, vrátane dôchodkových správcovských spoločností. NBS má právomoc a zodpovednosť posúdiť, či spoločnosť spĺňa všetky zákonné podmienky na vznik a výkon svojej činnosti.

– Účel žiadosti

Cieľom žiadosti je získať oficiálne povolenie, ktoré umožní spoločnosti vzniknúť a legálne vykonávať činnosť správy dôchodkových fondov v rámci starobného dôchodkového sporenia podľa zákona.

– Význam v procese vzniku spoločnosti

Podanie žiadosti je prvý formálny krok k založeniu dôchodkovej správcovskej spoločnosti – bez tohto povolenia spoločnosť nemôže začať svoju činnosť. Národná banka Slovenska posúdi predložené podklady (napr. organizačné štruktúry, základné imanie, odbornú spôsobilosť, bezúhonnosť, interné pravidlá) a rozhodne o udelení alebo odmietnutí povolenia.

Podmienky na udelenie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti

Znenie odseku 2 uvádza podmienky, ktoré musí zakladateľ dôchodkovej správcovskej spoločnosti splniť, aby Národná banka Slovenska mohla udeliť povolenie na vznik a činnosť spoločnosti. Ide o komplexné požiadavky zamerané na finančnú, právnu, organizačnú a personálnu stránku spoločnosti, ako aj na zabezpečenie riadneho výkonu jej činnosti. Na udelenie povolenia dôchodkovej správcovskej spoločnosti musí byť splnený súbor prísnych podmienok, ktoré zabezpečujú, že spoločnosť je finančne stabilná, právne čistá, má kvalifikovaných a dôveryhodných kľúčových predstaviteľov a je schopná riadne a bezpečne spravovať dôchodkové fondy. Tieto podmienky sú stanovené tak, aby ochránili záujmy sporiteľov a zabezpečili transparentnosť a zodpovednosť v oblasti starobného dôchodkového sporenia.

– Splatené základné imanie

Základné imanie musí byť splatené v hotovosti na bankovom účte (bežnom alebo vkladovom) vedenom v banke alebo zahraničnej banke s pobočkou na Slovensku, ktorá je oprávnená pôsobiť ako depozitár dôchodkových fondov. Zakladateľ musí mať s touto bankou uzatvorenú zmluvu, ktorá bude platná ku dňu udelenia povolenia.

– Preukázanie pôvodu finančných zdrojov

Musí byť zrejmý a zákonný pôvod základného imania a všetkých ďalších finančných zdrojov spoločnosti, aby sa predišlo praniu špinavých peňazí a iným nezákonným praktikám.

– Vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou a prehľadnosť vzťahov

Osoby, ktoré majú významný podiel (kvalifikovanú účasť) na spoločnosti, musia byť vhodné a ich vzťahy k iným osobám musia byť transparentné, aby sa zabránilo konfliktu záujmov alebo netransparentnému ovládaniu.

– Odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť kľúčových osôb

Členovia predstavenstva, dozornej rady, prokuristi, vedúci zamestnanci s priamou riadiacou zodpovednosťou a zamestnanec pre vnútornú kontrolu musia mať požadovanú odbornú spôsobilosť a musia byť bezúhonní.

– Prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami

Ak spoločnosť patrí do skupiny s úzkymi väzbami (napr. holdingová skupina), musí byť táto štruktúra transparentná, vrátane vlastníckych vzťahov.

– Výkon dohľadu nesmie byť obmedzený úzkymi väzbami

Tieto úzke väzby nesmú brániť alebo sťažiť výkon regulácie a dohľadu zo strany Národnej banky Slovenska.

– Právny poriadok neprekážajúci výkonu dohľadu

Právny systém krajiny, v ktorej má skupina úzke väzby, nesmie brániť výkonu dohľadu, či už ide o členský štát EÚ, EHP, OECD alebo inú krajinu.

– Sídlo a ústredie na Slovensku

Spoločnosť musí mať svoje sídlo a ústredie na území Slovenskej republiky. Ústredie je miesto, kde sa riadi jej činnosť a kde sa uchovávajú potrebné dokumenty pre dohľad.

– Stanovy spoločnosti v súlade so zákonom

Stanovy (interné pravidlá spoločnosti) musia byť v súlade s požiadavkami zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

– Vecné predpoklady na činnosť

Spoločnosť musí mať zabezpečené potrebné materiálno-technické vybavenie, vrátane bezpečnej elektronickej komunikácie so systémami pre evidenciu sporiteľov.

– Organizačné predpoklady

Musí mať zavedené pravidlá obozretného podnikania a pravidlá svojej činnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

– Výber depozitára v súlade so zákonom

Depozitár dôchodkových fondov musí byť vybraný podľa pravidiel stanovených zákonom.

– Odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť depozitára

Osoby na kľúčových pozíciách depozitára, ktoré zabezpečujú jeho činnosť, musia byť odborne spôsobilé a bezúhonné.

– Štatút dôchodkového fondu v súlade so zákonom

Štatút dôchodkového fondu musí zaručovať ochranu sporiteľov a reflektovať investičnú stratégiu a rizikový profil fondu.

– Kľúčové informácie o dôchodkovom fonde

Informácie určené sporiteľom musia byť zostavené podľa zákonných požiadaviek a byť zrozumiteľné.

– Bezúhonnosť zakladateľa

Zakladateľ musí byť bezúhonnou osobou, čo znamená, že nemá právne záväzky alebo odsúdenia, ktoré by mohli ohroziť dôveryhodnosť spoločnosti.

Bezúhonnosť akcionára

Akcionári spoločnosti musia byť taktiež bezúhonní.

Čo musí obsahovať žiadosť o udelenie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti

Žiadosť o povolenie podľa odseku 3 je oficiálny dokument, ktorý zakladateľ predkladá Národnej banke Slovenska, aby mohol získať oprávnenie na založenie a prevádzku dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Tento dokument musí byť veľmi podrobný a obsahovať všetky dôležité údaje potrebné na dôkladné posúdenie žiadosti zo strany regulátora. Žiadosť o povolenie je veľmi komplexný dokument, ktorý musí obsahovať všetky kľúčové údaje o spoločnosti, jej vlastníkoch, kľúčových osobách, technickom a organizačnom vybavení, ako aj podrobnosti o plánovaných dôchodkových fondoch a depozitárovi. Jej cieľom je umožniť regulátorovi, Národnej banke Slovenska, získať dostatočné informácie na dôkladné posúdenie schopnosti spoločnosti bezpečne a efektívne vykonávať svoju činnosť v oblasti starobného dôchodkového sporenia.

– Obchodné meno a sídlo spoločnosti

Uvádza sa názov, pod ktorým bude spoločnosť oficiálne pôsobiť, a presná adresa jej sídla.

– Identifikačné číslo spoločnosti, ak už bolo pridelené

Ak už spoločnosť získala IČO, musí byť uvedené, aby bolo možné ju jednoznačne identifikovať.

– Výška základného imania

Uvádza sa suma peňazí, ktorú zakladateľ vložil do spoločnosti ako základný kapitál, a to minimálne podľa § 47 ods. 8 je to 9 950 000 eur.

– Zoznam akcionárov s kvalifikovanou účasťou

Mená, bydlisko, dátumy narodenia u fyzických osôb alebo obchodné mená, sídla, IČO u právnických osôb všetkých osôb, ktoré majú významný podiel na spoločnosti, vrátane veľkosti ich podielu. Toto slúži na transparentnosť vlastníckej štruktúry.

– Údaje o kľúčových osobách spoločnosti

Mená, bydliská, dátumy narodenia členov predstavenstva, dozornej rady, prokuristov, vedúcich zamestnancov s priamou riadiacou zodpovednosťou a zamestnanca pre vnútornú kontrolu. Tiež musia byť priložené informácie o ich odbornej spôsobilosti a bezúhonnosti.

– Vecné a organizačné predpoklady na činnosť

Informácie o tom, či spoločnosť disponuje materiálnymi a organizačnými prostriedkami potrebnými na riadne fungovanie.

– Opis technického vybavenia

Detailný popis hardvéru, softvéru, informačných systémov a bezpečnostných opatrení (napr. bezpečný prenos dát), ktoré spoločnosť použije, vrátane pripojenia na register poistencov a sporiteľov a ponukový systém.

– Názvy dôchodkových fondov, ktoré spoločnosť plánuje vytvoriť a spravovať

Musí byť uvedený zoznam fondov, aby bolo jasné, aké produkty bude spoločnosť ponúkať.

– Údaje o depozitári dôchodkových fondov

Názov, sídlo a IČO banky alebo iného depozitára, ktorý bude zodpovedný za správu aktív dôchodkových fondov.

– Údaje o kľúčových osobách depozitára

Meno, bydlisko, dátum narodenia členov predstavenstva, prokuristov a vedúcich depozitára, ktorí zabezpečujú jeho činnosť.

– Postup pri vybavovaní sťažností sporiteľov

Musí byť predstavený mechanizmus, ako bude spoločnosť riešiť podnety a sťažnosti svojich klientov, čo je dôležité pre ochranu práv sporiteľov.

– Informácie o systéme riadenia rizík

Popis toho, ako bude spoločnosť identifikovať, hodnotiť a riadiť riziká spojené s jej činnosťou, aby zabezpečila stabilitu a ochranu sporiteľov.

– Vyhlásenie o pravdivosti údajov

Zakladatelia musia potvrdiť, že všetky predložené informácie sú úplné, pravdivé a správne, čo má právny význam a zodpovednosť.

Prílohy k žiadosti o udelenie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti

Prílohy podľa odseku 4 sú kľúčové dokumenty, ktoré spolu so žiadosťou slúžia ako podklad pre rozhodovanie Národnej banky Slovenska (NBS) o udelení povolenia. Ich cieľom je preukázať, že zakladaná spoločnosť spĺňa všetky právne, odborné, organizačné a technické predpoklady pre legálne a bezpečné pôsobenie v II. dôchodkovom pilieri.

– Zakladateľská listina alebo zakladateľská zmluva

Právny dokument, ktorým sa zakladá dôchodková správcovská spoločnosť. Obsahuje základné údaje o spoločnosti, jej účel a podmienky vzniku.

– Návrh stanov dôchodkovej správcovskej spoločnosti

Interný právny dokument, ktorý upravuje fungovanie spoločnosti, najmä jej orgány (predstavenstvo, dozorná rada), spôsob konania a rozhodovania, zásady hospodárenia a pod.

– Návrh organizačnej štruktúry a organizačného poriadku

Schematické a popisné znázornenie organizačnej štruktúry spoločnosti. Musí byť jasne definované, kto je za čo zodpovedný. Organizačný poriadok upravuje interné riadenie a kompetencie.

– Návrh vnútorných predpisov na zabezpečenie plnenia pravidiel obozretného podnikania

Opatrenia a mechanizmy na riadenie rizík, ochranu majetku sporiteľov a stabilitu podnikania. Môžu obsahovať predpisy na riadenie kapitálu, audit, compliance a pod.

– Návrh vnútorných predpisov na zabezpečenie plnenia pravidiel činnosti

Interné pravidlá správy fondov, komunikácie s klientmi, spracovania údajov, reklamy, zverejňovania informácií a pod.

– Odborné životopisy a doklady osôb podľa § 48 ods. 3 písm. e)

Ide o osoby navrhované do kľúčových funkcií, a to predstavenstvo, dozorná rada, vedúci zamestnanci, prokuristi, zamestnanec pre kontrolu.

Vyžaduje sa životopis a doklad o vzdelaní/praxi, čestné vyhlásenie o splnení zákonných požiadaviek, údaje pre výpis z registra trestov alebo doklad o bezúhonnosti (pri cudzincoch).

– Doklad o splatení základného imania

Výpis z bankového účtu vedeného v banke, ktorá spĺňa podmienky depozitára. Potvrdzuje, že základné imanie bolo plne splatené ku dňu žiadosti.

– Návrhy štatútov dôchodkových fondov

Základný dokument každého dôchodkového fondu, ktorý definuje investičnú stratégiu, rizikový profil, podmienky pre vstup alebo výstup sporiteľa, poplatky.

– Návrh kľúčových informácií

Jednoduchý, prehľadný dokument pre sporiteľov obsahujúci hlavné informácie o fonde, ktorý má byť sprístupnený pred uzavretím zmluvy. Má štandardizovanú formu, podobnú „informačnému letáku“.

– Zmluva o budúcej zmluve o výkone depozitárskych služieb

Preukazuje, že zakladatelia majú dohodu s budúcim depozitárom dôchodkových fondov, ktorý bude zabezpečovať evidenciu majetku fondu, kontrolu nad súladom správy s právom, zúčtovanie a úschovu.

– Doklady k vedúcim zamestnancom depozitára

Týka sa osôb, ktoré budú vykonávať činnosti depozitára. Vyžadujú sa odborný životopis, doklady o vzdelaní a praxi, čestné vyhlásenie a údaje k výpisu z registra trestov (alebo doklad o bezúhonnosti).

– Obchodno-finančný plán na 10 rokov

Musí obsahovať očakávané náklady, výnosy, cash flow, predpoklady o vývoji počtu sporiteľov, plány rozvoja, investičnú a marketingovú stratégiu. Je dôležitým nástrojom pre NBS pri posúdení dlhodobej životaschopnosti a stability spoločnosti.

Tieto prílohy zabezpečujú, aby NBS mohla komplexne posúdiť, či je zakladaná dôchodková správcovská spoločnosť pripravená po odbornej, právnej, organizačnej aj finančnej stránke vstúpiť na trh II. piliera. Prílohy tvoria rozhodujúcu časť dokumentácie k žiadosti a ich kvalita často priamo ovplyvňuje rýchlosť a úspešnosť schvaľovacieho procesu.

Priebeh a hodnotenie žiadosti o udelenie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti

– Ak boli doklady predložené NBS v inom konaní pred podaním žiadosti, možno ich nahradiť písomným vyhlásením...“

Znenie odseku 5 zavádza praktické zjednodušenie pre žiadateľov, ktorí už v minulosti predložili niektoré z požadovaných dokladov Národnej banke Slovenska (napr. v inom povoľovacom alebo schvaľovacom konaní).

Podmienky náhrady dokladov

Doklady museli byť predložené pred podaním tejto žiadosti. Musí sa pripojiť písomné vyhlásenie, že tieto doklady sú aktuálne, úplné, pravdivé a správne, nedošlo k žiadnym zmenám v údajoch, ktoré dokazujú, naďalej spĺňajú zákonné požiadavky.

Vyhlásenie musí obsahovať úradne osvedčené podpisy osôb oprávnených konať za žiadateľa, zoznam dokladov a dátum ich predloženia NBS.

Umožňuje vyhnúť sa duplicite administratívy – najmä ak ide o opakované žiadosti alebo žiadateľa, ktorý už je aktívny v sektore.

– NBS rozhoduje o žiadosti v lehote podľa osobitného predpisu, najneskôr do 6 mesiacov

Zavádza maximálnu lehotu na rozhodnutie NBS, a to 6 mesiacov. Lehotu môže určovať aj osobitný predpis, napr. správny poriadok, ale 6 mesiacov je horný limit. Táto lehota slúži na ochranu práv žiadateľa – zabezpečuje, aby konanie NBS nebolo zbytočne predlžované.

– NBS žiadosť zamietne, ak žiadateľ nesplní podmienky. Ekonomické potreby trhu nie sú dôvodom zamietnutia

Upravuje jediný prípustný dôvod zamietnutia žiadosti, a to ak žiadateľ nesplní alebo nepreukáže splnenie zákonných podmienok. NBS nemôže odmietnuť žiadosť len preto, že trh už má dosť dôchodkových správcovských spoločností.

Zaisťuje, že povoľovací proces je transparentný a objektívny, a nie subjektívne ovplyvňovaný trhovými úvahami.

Podmienky musia byť splnené nepretržite počas celej platnosti povolenia

Podľa odseku 8 nielen v čase získania povolenia, ale aj počas celej činnosti spoločnosti musia byť všetky podmienky, napr. bezúhonnosť, odborná spôsobilosť, kapitálová primeranosť, neustále dodržiavané.

Ak spoločnosť neskôr prestane spĺňať niektorú z podmienok, napr. stratí kľúčového odborníka, neplní pravidlá obozretného podnikania, NBS môže pristúpiť k sankciám alebo aj k odňatiu povolenia.

NBS opatrením stanoví spôsob preukazovania splnenia podmienok

Znenie odseku 9 dáva NBS normotvornú právomoc – môže vydať opatrenie (podzákonný právny predpis), v ktorom detailne upraví aké dokumenty alebo dôkazy sa vyžadujú, aká forma a spôsob preukazovania je prípustná, aké štandardy sa uplatnia pri posudzovaní jednotlivých predpokladov.

Opatrenie musí byť zverejnené v Zbierke zákonov SR, čím získa záväznosť. Znenie upravuje dôležité procesné a formálne pravidlá povoľovacieho konania:

Odsek	Význam
(5)	Umožňuje nahradiť predložené doklady čestným vyhlásením, ak už boli predložené v inom konaní.
(6)	Zavádza maximálnu lehotu 6 mesiacov na rozhodnutie NBS.
(7)	Vymedzuje výlučný dôvod zamietnutia – nesplnenie podmienok. Ekonomická potreba trhu nie je dôvod.
(8)	Trvalé plnenie podmienok počas platnosti povolenia je povinnosťou.
(9)	Umožňuje NBS vydať opatrenie, ktorým detailne určí, ako preukazovať splnenie zákonných požiadaviek.

Odborná spôsobilosť kľúčových osôb dôchodkovej správcovskej spoločnosti

Znenie odseku 10 sa týka odbornej spôsobilosti kľúčových osôb dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

– Presné požiadavky na odbornú spôsobilosť osôb

Zákon stanovuje presné požiadavky na odbornú spôsobilosť osôb zastávajúcich významné funkcie v dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) a depozitári. Tieto osoby musia mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, a to minimálne magisterské alebo inžinierske štúdium, trojročnú odbornú prax v oblasti kapitálového trhu alebo všeobecne vo finančnej oblasti, trojročné riadiace skúsenosti v tých istých oblastiach.

– Koho sa požiadavka týka

Zákon výslovne vymenúva, že odbornú spôsobilosť musí spĺňať:

• Člen predstavenstva DSS,

• Člen dozornej rady DSS,

• Prokurista DSS,

• Vedúci zamestnanec DSS v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, ktorý je zodpovedný za odborné činnosti, napr. investovanie, rizikový manažment,

• Zamestnanec DSS zodpovedný za výkon vnútornej kontroly,

• Vedúci zamestnanec depozitára, ktorý zabezpečuje výkon činností depozitára pre DSS.

– Osobitné požiadavky – Riadenie investícií

Okrem vyššie uvedených všeobecných požiadaviek zákon ešte špecifikuje dve ďalšie povinnosti týkajúce sa riadenia investícií.

DSS musí mať minimálne dvoch zamestnancov, ktorí sú zodpovední za riadenie investícií, ktorí spadajú pod odborné činnosti definované zákonom, ktorí sú priamo podriadení predstavenstvu.

Zamestnanci zodpovední za riadenie investícií musia mať minimálne trojročnú prax v oblasti kapitálového trhu, skúsenosť priamo s riadením investícií.

– Ochrana sporiteľa

Kvalifikované osoby na vrcholových a kľúčových odborných pozíciách majú zaistiť, že DSS bude riadne spravovať majetok sporiteľov a konať v ich najlepšom záujme.

– Rizikový sektor

Investovanie na kapitálových trhoch je rizikové a DSS obhospodaruje peniaze budúcich dôchodcov, preto sa vyžaduje preukázaná odborná a riadiaca skúsenosť.

– Dôraz na organizačnú štruktúru

Minimálny počet kvalifikovaných zamestnancov v oblasti investícií má za cieľ predísť formálnym, „papierovým“ štruktúram a garantovať funkčné odborné riadenie.

Funkcia/funkčné miesto	Vzdelanie	Prax v kapitálovom alebo finančnom trhu	Riadiaca prax
Člen predstavenstva DSS	VŠ II. stupňa	3 roky	3 roky
Člen dozornej rady DSS	VŠ II. stupňa	3 roky	3 roky
Prokurista DSS	VŠ II. stupňa	3 roky	3 roky
Vedúci odborný zamestnanec DSS	VŠ II. stupňa	3 roky	3 roky
Zamestnanec vnútornej kontroly DSS	VŠ II. stupňa	3 roky	3 roky
Vedúci zamestnanec depozitára	VŠ II. stupňa	3 roky	3 roky
Zamestnanec pre riadenie investícií (min. 2)	VŠ (implicitne)	3 roky v riadení investícií	–

– Praktický dopad na žiadateľa o povolenie

Pri podávaní žiadosti musí DSS vopred určiť osoby na tieto funkcie, predložiť doklady o ich vzdelaní a praxi, napr. životopisy, diplomy, potvrdenia o zamestnaní, zabezpečiť, že organizačná štruktúra reflektuje túto požiadavku – teda sú zamestnanci priamo pod predstavenstvom, uviesť minimálne dvoch kvalifikovaných odborníkov na riadenie investícií.

Dôveryhodná fyzická osoba

V zákone sa pojem dôveryhodná osoba používa v rámci odseku 11 ako jedno z hlavných kritérií na posúdenie vhodnosti osoby na výkon funkcií v dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS), ako sú členovia predstavenstva, dozornej rady, prokuristi a vedúci zamestnanci zodpovední za odborné činnosti. Bez preukázania dôveryhodnosti nemôže byť osoba schválená ani Národnou bankou Slovenska (NBS), ani akcionármi DSS.

Podmienky, ktoré musí dôveryhodná osoba spĺňať

– Bezúhonnosť

Osoba nesmie byť právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin. Dokazuje sa napríklad výpisom z registra trestov (alebo ekvivalentom pri cudzincoch).

– Negatívne skúsenosti s problémovými spoločnosťami (do 10 rokov dozadu)

Osoba nesmie pôsobiť vo vedúcej alebo kontrolnej funkcii (napr. ako člen štatutárneho orgánu, predstavenstva, dozornej rady alebo ako vedúci zamestnanec) v spoločnostiach, ktoré:

– Prišli o licenciu (odobraté povolenie)

Nesmela byť vo vedení do jedného roka pred odobratím povolenia.

– Mali zavedenú nútenú správu

Nesmela byť vo vedení do jedného roka pred tým, ako NBS zaviedla nútenú správu.

– Skončili v konkurze, likvidácii alebo boli majetkovo neschopné

Platí to pre DSS aj iné finančné inštitúcie – napr. banka, poisťovňa, správcovská spoločnosť.

– Boli právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin

Nesmela byť vo vedení právnickej osoby v čase, keď bol tento čin spáchaný.

– Bez sankcií s vysokým dosahom

Osoba nesmela dostať pokutu vyššiu ako 50 % z maximálnej sadzby podľa zákona alebo iného finančného predpisu.

– Pozitívna profesijná a morálna povesť

Za posledných 10 rokov musí byť jej činnosť hodnotená ako spoľahlivá, poctivá a v súlade so zákonmi. Musí poskytovať záruku budúceho bezchybného výkonu funkcie.

V tomto ustanovení nejde o automatické zamietnutie, napr. osoba, ktorá pôsobila vo firme, kde bol neskôr zavedený konkurz, nemusí byť diskvalifikovaná, ak nebola vo vedení v rozhodnom období (1 rok pred udalosťou). Zákon zdôrazňuje záruku budúcej poctivosti a zodpovednosti – nie iba formálne podmienky. NBS má diskrečnú právomoc – ak osoba formálne spĺňa podmienky, no z jej pôsobenia vyplynuli závažné porušenia právnych povinností, nemusí byť dôveryhodnosť uznaná.

Kritérium	Musí byť splnené?	Platnosť v čase
Bezúhonnosť (neodsúdenosť)	Áno	Trvalá
Nevystupovanie vo firmách s odobratým povolením	Áno	1 rok pred udalosťou
Nevystupovanie vo firmách s nútenou správou	Áno	1 rok pred udalosťou
Nevystupovanie vo firmách v konkurze/likvidácii	Áno	1 rok pred udalosťou
Nezúčastnenie sa na činnosti spoločnosti právoplatne odsúdenej za TČ	Áno	V čase skutku
Bez sankcie nad 50 % sadzby	Áno	Do 10 rokov
Pozitívna odborná a morálna povesť	Áno	Za posledných 10 rokov

Definícia dôveryhodnosti slúži ako nástroj predbežnej ochrany sporiteľov a integrity dôchodkového systému. Zákonodarca touto úpravou filtruje rizikové osoby, ktoré sa v minulosti podieľali na problémových praktikách, neúspešných inštitúciách, alebo konali v rozpore so zákonom.

Bezúhonnosť

Znenie odsekov 12 a 13 sa zaoberá definíciou bezúhonnosti na účely zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorá je kľúčová pri posudzovaní osôb navrhovaných na výkon funkcií v dôchodkových správcovských spoločnostiach (DSS).

Za bezúhonnú sa považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, alebo trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie.

– Kritériá bezúhonnosti

Úmyselný trestný čin

Ide o čin, pri ktorom páchateľ chcel porušiť zákon (napr. podvod, sprenevera, úplatkárstvo, machinácie pri verejnom obstarávaní). Ak bola osoba za takýto čin právoplatne odsúdená, stráca status bezúhonnosti, bez ohľadu na druh trestu (podmienka, peňažný trest, nepodmienečné odňatie slobody).

Trestný čin súvisiaci s výkonom riadiacej funkcie

Týka sa činov spáchaných pri výkone manažérskych, kontrolných alebo dozorných funkcií. Ako príklady sú zneužitie právomoci verejného činiteľa, porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku, trestné činy hospodárske a finančné. Dôležité je, že nerozhoduje len forma činu, ale súvislosť s výkonom funkcie.

– Spôsob preukazovania bezúhonnosti

Slovenský občan alebo osoba s pobytom v SR – predkladá sa výpis z registra trestov SR, nie starší ako 3 mesiace.

Cudzinec alebo právnická osoba mimo SR – musí predložiť obdobný doklad vydaný príslušným orgánom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, štátu trvalého pobytu, alebo štátu obvyklého pobytu/sídla. Doklad nesmie byť starší ako 3 mesiace. Zabezpečuje sa preklad a legalizácia, ak to vyžaduje osobitný predpis alebo NBS.

– Povinnosti žiadateľa a dotknutej osoby

Povinnosť písomne poskytnúť NBS všetky údaje potrebné na vyžiadanie výpisu (napr. meno, rodné číslo, adresa, dátum narodenia). NBS následne tieto údaje elektronicky odošle Generálnej prokuratúre SR, ktorá zabezpečí oficiálny výpis z registra trestov.

Bezúhonnosť je základným predpokladom odbornej a morálnej spôsobilosti pre výkon:

• funkcie člena predstavenstva,

• člena dozornej rady,

• prokuristu,

• vedúcich zamestnancov DSS a depozitára.

Bez splnenia tejto podmienky NBS žiadosť o povolenie automaticky zamietne, pretože ide o objektívne nesplnenie zákonnej podmienky.

Kritérium	Vyžaduje sa?	Forma preukázania
Neodsúdenie za úmyselný trestný čin		Výpis z registra trestov
Neodsúdenie za čin súvisiaci s výkonom funkcie		Výpis z RT / obdobný doklad
Výpis nie starší ako 3 mesiace		Áno
Povinnosť poskytnúť údaje NBS		Áno

Kto sa považuje alebo nepovažuje za vhodnú osobu s kvalifikovanou účasťou

Znenie odseku 14 upravuje kto sa považuje (alebo nepovažuje) za vhodnú osobu s kvalifikovanou účasťou pri udeľovaní povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS):

Tento pojem sa používa pri posudzovaní vlastníckej a riadiacej štruktúry budúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS). NBS skúma, či osoby, ktoré budú mať kvalifikovanú účasť, t. j. podstatný vplyv na spoločnosť, sú dôveryhodné, odborne spôsobilé a finančne stabilné.

– Hodnoverné preukázanie podmienok dôveryhodnosti a odbornosti

Musí byť bezúhonná osoba, dôveryhodná osoba, odborne spôsobilá na výkon rozhodujúceho vplyvu, s preukázateľnou integritou a praxou, schopná zabezpečiť výkon DSS v záujme ochrany sporiteľov.

Tieto osoby musia byť nielen právne spôsobilé, ale ich pôsobenie nesmie ohrozovať stabilitu DSS.

– Finančná schopnosť preklenúť nepriaznivú situáciu

Osoba musí mať dostatočné kapitálové zázemie na to, aby v prípade krízy DSS, napr. strata klientov, pokles výnosov, vedela poskytnúť finančnú podporu, napr. formou pôžičky, vkladu či iného krytia, bez ohrozenia stability alebo sporiteľov.

Cieľom je preveriť, či daný subjekt nebude „papierovým vlastníkom“, ale reálne zodpovedným a schopným partnerom.

– Minimálne trojročné nepretržité podnikanie

Osoba (fyzická alebo právnická) musí podnikať aspoň 3 roky bez prerušenia, v oblasti, ktorá má vecnú súvislosť s činnosťou DSS (napr. financie, investície, správca fondov), a mať v danej oblasti históriu a reputáciu. Zabráni sa tak vstupu neoverených alebo krátkodobých subjektov bez skúseností.

Kto sa nepovažuje za vhodnú osobu

Osoba, ktorá nie je bezúhonná

Právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin – automatická diskvalifikácia.

– Funkcionár právnickej osoby, ktorá bola odsúdená

Týka sa fyzickej osoby, ktorá bola členom štatutárneho orgánu, dozornej rady alebo vedúcim zamestnancom, v čase, keď spoločnosť spáchala úmyselný trestný čin, za ktorý bola odsúdená.

Zodpovednosť za riadiace rozhodnutia sa nepriamo prenáša aj na jednotlivca.

– Osoba v likvidácii

Subjekt, ktorý je v procese zrušenia bez právneho nástupcu, sa nepovažuje za schopný zabezpečiť riadne vedenie DSS.

– Subjekt v konkurze alebo s návrhom zamietnutým pre nedostatok majetku

Zjavná insolvencia alebo riziko insolvencie, znižuje dôveryhodnosť a ekonomickú silu.

– Osoba po skončení konkurzu alebo núteného vyrovnania

Obmedzenie trvá päť rokov od skončenia konkurzu, najmenej jeden rok po vyrovnaní záväzkov, podľa rozvrhového uznesenia súdu. Ide o ochrannú lehotu, počas ktorej je osoba považovaná za rizikovú.

Cieľom právnej úpravy je ochrana stability trhu s dôchodkovým sporením a dôvera verejnosti. Vlastníci DSS s kvalifikovanou účasťou musia byť finančne silní, skúsení, spoľahliví a bezúhonní a schopní zabezpečiť činnosť DSS v súlade so zákonom a v záujme sporiteľov.

Podmienky pre založenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS), vlastníckej štruktúry a požiadaviek na osoby s riadiacou právomocou

Uvedené podmienky upravujú znenia odsekov 15 až 21.

– Doklady k žiadosti

Zakladatelia DSS musia podľa odseku 15 pri podaní žiadosti o povolenie na vznik a činnosť predložiť originály dokladov, a to napr. výpis z registra trestov, podnikateľská história, finančné výkazy, a ak originál nie je dostupný, je možné predložiť úradne osvedčené kópie.

Cieľom je zabezpečiť dôveryhodnosť a overiteľnosť predložených informácií.

– Majoritný podiel pri založení DSS

Podiel väčší ako 50 % pri založení DSS môžu mať podľa odseku 16 len finančné inštitúcie, ako sú banka, poisťovňa, zaisťovňa, obchodník s cennými papiermi, správcovská spoločnosť, zahraničné subjekty s obdobným predmetom činnosti, ak majú licenciu od regulátora členského štátu EÚ.

Ide o zvýšený prah dôveryhodnosti – DSS nemôže vlastniť hocikto.

– Súčet podielov nad 50 %

Súhrnne viac ako 50 % základného imania môžu mať podľa odseku 17 len tie právnické osoby, ktoré sú vymenované v odseku 16. Zamedzuje sa „rozdeleniu vplyvu“ medzi viacerých vlastníkov, ktorí by inak samostatne tieto podmienky nespĺňali.

– Založenie DSS jediným zakladateľom

Ak DSS zakladá jediný zakladateľ, musí to byť podľa odseku 18 výlučne právnická osoba z odseku 16, teda opäť len banka, poisťovňa, obchodník s CP atď. Posilňuje sa tým stabilita a odbornosť potenciálnych vlastníkov DSS.

– Akcionár s podielom nad 50 %

Rovnako ako pri založení, aj počas existencie, DSS môže mať podľa odseku 19 podiel nad 50 % iba právnická osoba podľa odseku 16. Udržiava sa tým dôveryhodná vlastnícka štruktúra aj po založení spoločnosti.

– Súčet akcionárskych podielov nad 50 %

Aj pri kolektívnom vlastníctve, kde súčet podielov presiahne 50 %, musia byť všetci akcionári podľa odseku 20 právnickými osobami z odseku 16.

Nedovoľuje sa, aby DSS kontrolovali spoločne osoby mimo regulovaného finančného sektora.

Hlasovacie práva akcionárov

Podľa odseku 21 počet hlasov každého akcionára sa určuje pomerne podľa menovitej hodnoty akcií.

Stanovy DSS nesmú obmedziť hlasovacie práva akcionárov, ktorí spĺňajú podmienky podľa odsekov 19 a 20. Zabezpečuje sa rovnosť a spravodlivé uplatnenie vplyvu vlastníkov, ktorí spĺňajú zákonné podmienky.

– Definícia finančnej inštitúcie

Pre účely tohto zákona ide podľa odseku 22 o:

• banky, poisťovne, obchodníkov s cennými papiermi,

• správcovské spoločnosti (aj zahraničné pobočky),

• zaisťovne, burzy, centrálne depozitáre,

• doplnkové dôchodkové spoločnosti,

• zahraničné subjekty s podobným zameraním.

Táto definícia je rozhodujúca pre vlastnícke a riadiace oprávnenia v DSS.

– Odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb v depozitári

Podľa odseku 23 člen predstavenstva a prokurista depozitára musia spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti podľa osobitného predpisu, a to napr. zákon o cenných papieroch.

Ak tieto podmienky už preukázali podľa tohto osobitného predpisu, nemusia ich opätovne dokladovať pri žiadosti o povolenie DSS.

Znižuje sa administratívna záťaž a zvyšuje právna istota pre subjekty, ktoré už boli preverované.

Tieto odseky určujú prísne vlastnícke a riadiace pravidlá pre vznik a fungovanie dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktoré sú zamerané na regulované vlastníctvo DSS, obmedzenie vplyvu nefinančných alebo neoverených subjektov, dôraz na transparentnosť, dôveryhodnosť a odbornú kvalifikáciu osôb v kľúčových pozíciách.

§ 49

Národná banka Slovenska je povinná pred vydaním povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti konzultovať s príslušným orgánom dohľadu príslušného štátu, ktorý udelil zahraničnej správcovskej spoločnosti, zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi, zahraničnej banke alebo zahraničnej poisťovni so sídlom na území príslušného štátu príslušné povolenie, udelenie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti právnickej osobe, ktorá je

a) dcérskou spoločnosťou⁵²⁾ tejto zahraničnej správcovskej spoločnosti, zahraničného obchodníka s cennými papiermi, zahraničnej banky alebo zahraničnej poisťovne,

b) dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti⁵³⁾ tejto zahraničnej správcovskej spoločnosti, zahraničného obchodníka s cennými papiermi, zahraničnej banky alebo zahraničnej poisťovne,

c) kontrolovaná⁵⁴⁾ tými istými fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré kontrolujú túto zahraničnú správcovskú spoločnosť, zahraničného obchodníka s cennými papiermi, zahraničnú banku alebo zahraničnú poisťovňu.

Komentár k § 49

Ustanovenie sa týka konzultačnej povinnosti Národnej banky Slovenska (NBS) pri udeľovaní povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS).

Konzultácia s dohľadovým orgánom iného štátu

Pred vydaním povolenia na vznik a činnosť DSS, ktorá je napojená na zahraničnú finančnú skupinu, je Národná banka Slovenska (NBS) povinná konzultovať s príslušným dohľadovým orgánom daného štátu. Povinnosť konzultácie nastáva v troch prípadoch:

– Ak ide o dcérsku spoločnosť zahraničnej:

• správcovskej spoločnosti,

• banky,

• poisťovne,

• obchodníka s cennými papiermi.

Príklad

Rakúska banka vlastní slovenskú DSS – NBS konzultuje s rakúskym regulátorom.

Poznámka

Podľa zákona o cenných papieroch dcérskou spoločnosťou je právnická osoba, nad ktorou sa vykonáva kontrola, a tiež akákoľvek dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti.

– Ak ide o dcérsku spoločnosť materskej spoločnosti zahraničného subjektu

Ide o nepriame vlastnícke prepojenie, a to napríklad slovenská DSS je cez inú spoločnosť súčasťou tej istej finančnej skupiny ako zahraničná banka.

Poznámka

Podľa zákona o cenných papieroch je materskou spoločnosťou právnická osoba, ktorá vykonáva kontrolu.

Ak ide o spoločnosť kontrolovanú rovnakými osobami, ktoré kontrolujú zahraničný subjekt

NBS konzultuje aj vtedy, keď nejde o formálnu dcérsku spoločnosť, ale DSS je de facto v rukách rovnakých vlastníkov, ktorí ovládajú aj zahraničnú banku, poisťovňu atď.

Poznámka

Podľa zákona o cenných papieroch je kontrolou priamy alebo nepriamy podiel viac ako 50 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, právo vymenúvať alebo odvolávať štatutárny orgán, väčšinu členov štatutárneho orgánu, dozornej rady alebo riaditeľa právnickej osoby, možnosť vykonávať vplyv na riadení právnickej osoby (rozhodujúci vplyv) porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim ustanovenému podielu, a to buď na základe stanov právnickej osoby, alebo zmluvy uzavretej medzi právnickou osobou a jej spoločníkom alebo členom, alebo na základe vzťahu spoločníka alebo člena právnickej osoby k väčšine členov štatutárneho orgánu, k väčšine členov dozornej rady alebo k väčšine osôb tvoriacich iný riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby, ktorý vznikol na základe ich ustanovenia príslušným spoločníkom alebo členom právnickej osoby, pričom takýto vzniknutý vzťah kontroly trvá do zostavenia najbližšej konsolidovanej účtovnej závierky po zániku práva príslušnému spoločníkovi alebo členovi právnickej osoby, prípadne porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu, a to na základe dohody medzi spoločníkmi právnickej osoby alebo možnosť vykonávať priamo alebo nepriamo rozhodujúci vplyv iným spôsobom.

Povinná cezhraničná regulátorska spolupráca

Toto ustanovenie zavádza povinnú cezhraničnú regulátorskú spoluprácu, ktorá zvyšuje transparentnosť vlastníckych a riadiacich vzťahov, umožňuje zahraničnému dohľadovému orgánu vyjadriť sa, či navrhovaný vstup do slovenskej DSS nie je rizikový, pomáha zabrániť nekontrolovanému rozširovaniu rizík medzi krajinami, podporuje koordinovaný dohľad nad medzinárodnými finančnými skupinami.

Zásady EÚ v oblasti konsolidovaného dohľadu a ochrany finančného trhu

Znenie ustanovenia vychádza zo zásad EÚ v oblasti konsolidovaného dohľadu a ochrany finančného trhu, a to spoločnosti s cezhraničným vplyvom podliehajú zvýšenej kontrole, aby sa predišlo regulačnému arbitrážovaniu a konzultácia nezaručuje súhlas zahraničného regulátora, ale je predpokladom riadneho rozhodnutia NBS.

Právny rámca

Ustanovenie chráni stabilitu a dôveryhodnosť DSS, zabezpečuje koordináciu medzi regulátormi EÚ, bráni tomu, aby DSS na Slovensku bola založená ako súčasť nepriehľadnej alebo potenciálne rizikovej skupiny.

§ 50

(1) Povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti sa udeľuje na neurčitý čas a nemožno ho previesť na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia podľa osobitného predpisu⁴³⁾ musí výrok rozhodnutia, ktorým sa povoľuje vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, obsahovať

a) obchodné meno a sídlo dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorej vznik a činnosť sa povoľuje,

b) predmet činnosti,

c) meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia fyzických osôb, ktoré môžu vykonávať funkcie členov predstavenstva, členov dozornej rady a prokuristov,

d) schválenie stanov dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

e) názvy dôchodkových fondov,

f) schválenie štatútov dôchodkových fondov,

g) schválenie kľúčových informácií,

h) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo depozitára.

(3) Povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí dôchodková správcovská spoločnosť splniť pred začatím výkonu povolenej činnosti.

(4) Na žiadosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti možno rozhodnutím Národnej banky Slovenska povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti zmeniť. Na posudzovanie žiadosti o zmenu povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti sa vzťahuje § 48 primerane. Zmena údajov uvedených v povolení na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti vyvolaná udelením predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 52 sa považuje za schválenú udelením príslušného predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska. Zmeny povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti vyvolané len zmenou mena alebo priezviska, alebo miesta trvalého pobytu fyzických osôb už schválených postupom podľa § 48 alebo 49 si nevyžadujú súhlas Národnej banky Slovenska. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná Národnej banke Slovenska túto zmenu písomne ohlásiť najneskôr do desiatich dní odo dňa, keď jej táto skutočnosť bola oznámená alebo keď sa o nej inak dozvedela. Zmeny v kľúčových informáciách pri ktorých náležitosti kľúčových informácií zostanú v súlade s týmto zákonom, sa nepovažujú za zmeny povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná podať príslušnému registrovému súdu návrh na jej zápis do obchodného registra na základe povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo jeho zmeny do 30 dní odo dňa, keď toto rozhodnutie o povolení alebo jeho zmena nadobudli právoplatnosť.

(6) Súčasťou návrhu na zápis dôchodkovej správcovskej spoločnosti do obchodného registra alebo návrhu na zmenu zápisu je právoplatné rozhodnutie Národnej banky Slovenska o povolení na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa tohto zákona.

(7) Dôchodková správcovská spoločnosť môže začať vykonávať činnosť, ktorá je obsahom povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo zmeny tohto povolenia po jej zápise do obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.

(8) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska začatie vykonávania činnosti, ktorá je obsahom povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo zmeny tohto povolenia.

(9) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná písomne informovať Národnú banku Slovenska bez zbytočného odkladu o zmenách podmienok, ktoré boli podkladom na udelenie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti a o zmenách v skutočnostiach uvedených v § 48 ods. 2 písm. a) až e), g) až m), p) a r).

Komentár § 50

Ustanovenie upravuje povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS).

Cieľom ustanovenia je stanoviť jasný režim udeľovania, obsahu, zmeny a evidencie povolenia DSS s cieľom zabezpečiť transparentnosť, právnu istotu a regulovanú kontrolu nad subjektmi, ktoré spravujú starobné dôchodkové sporenie.

Zároveň upravuje povinnosti DSS voči Národnej banke Slovenska ako regulátorovi, aby bolo možné priebežne monitorovať dodržiavanie zákona a ochranu sporiteľov.

Povolenie na vznik a činnosť DSS sa udeľuje na neurčitý čas

Ide o trvalé povolenie, ktoré nezaniká uplynutím určitej doby, pričom povolenie je viazané na konkrétnu DSS a nie je možné ho previesť na inú osobu alebo právneho nástupcu, čo zdôrazňuje osobitnosť a individualitu licencie.

Obsah rozhodnutia o povolení musí byť detailne špecifikovaný

Okrem štandardných náležitostí podľa všeobecného správneho poriadku zákon vyžaduje konkrétne údaje, a to obchodné meno a sídlo spoločnosti, predmet jej činnosti, mená a údaje osôb vo vedení (predstavenstvo, dozorčie orgány, prokuristi), schválenie stanov a štatútov dôchodkových fondov, schválenie kľúčových informácií, ktoré majú ochrannú funkciu pre sporiteľov, identifikáciu depozitára, ktorý má významnú úlohu v ochrane majetku.

Podmienky na splnenie pred začatím činnosti

Povolenie môže obsahovať aj podmienky, medzi ktoré patria napríklad o požiadavky týkajúce sa zabezpečenia finančných alebo organizačných podmienok.

Zmena povolenia

DSS môže požiadať o zmenu povolenia, napríklad pri zmene stanov, zmene členov predstavenstva alebo dozornej rady. Zmeny sa posudzujú podľa pravidiel uvedených v § 48 zákona (teda s podobnou náročnosťou ako pôvodné povolenie).

Niektoré zmeny, napríklad zmena mena, priezviska alebo trvalého pobytu už schválených osôb, si nevyžadujú nové povolenie, ale len písomné oznámenie NBS do 10 dní. Zmeny v kľúčových informáciách, ktoré sú v súlade so zákonom, sa nepovažujú za zmenu povolenia.

Povinnosť zápisu do obchodného registra

Po vydaní povolenia alebo jeho zmeny je DSS povinná podať návrh na zápis do obchodného registra do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Právoplatné rozhodnutie NBS o povolení

Ide o súčasť návrhu na zápis. Rozhodnutie zabezpečuje, že DSS môže oficiálne fungovať až po splnení zákonných podmienok.

Začatie činnosti DSS

Je možné až po zápise do obchodného registra, čím sa zaručuje, že DSS má všetky formálne právne predpoklady na výkon svojej činnosti.

Povinnosť oznámiť NBS začatie činnosti

DSS musí NBS písomne bez zbytočného odkladu oznámiť, že začala vykonávať činnosť podľa povolenia.

Povinnosť informovať NBS o zmenách podmienok povolenia

DSS musí písomne oznámiť NBS každú významnú zmenu týkajúcu sa podmienok, na základe ktorých bolo povolenie vydané, vrátane zmien v údajoch, a to najmä informácie o riadiacich osobách, finančnej situácii, predmete činnosti, atď.

§ 51

(1) Povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti zaniká

a) dňom prechodu správy dôchodkových fondov pri súčasnom prechode práv a povinností plynúcich zo starobného dôchodkového sporenia voči sporiteľom na inú dôchodkovú správcovskú spoločnosť, ak dôchodková správcovská spoločnosť má byť zrušená z iného dôvodu ako pre odobratie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

b) dňom právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dôchodkovej správcovskej spoločnosti pre nedostatok majetku podľa osobitného predpisu,⁴⁹⁾

c) dňom vrátenia povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti; povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti možno vrátiť len písomne a s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska podľa § 52 ods. 1 písm. h),

d) ak dôchodková správcovská spoločnosť nepodala návrh na jej zápis na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti do obchodného registra podľa § 50 ods. 5,

e) ak dôchodková správcovská spoločnosť v lehote šesť mesiacov od zápisu do obchodného registra nezačala vykonávať činnosť, ktorá je obsahom povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná písomne bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach uvedených v odseku 1 písm. a), b) a e).

(3) Zakladatelia dôchodkovej správcovskej spoločnosti sú povinní písomne bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o skutočnosti uvedenej v odseku 1 písm. d).

(4) Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu oznámi udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. c) príslušnému registrovému súdu.

Komentár § 51

Ustanovenie sa zaoberá úpravou zániku povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS). Konkrétne sa zaoberá úpravou toho, za akých konkrétnych situácií povolenie DSS zaniká, a stanovuje povinnosti informovať o týchto situáciách NBS a príslušné orgány. Cieľom je zabezpečiť, aby všetky zmeny stavu povolenia boli transparentné a riadne evidované, čím sa chráni stabilita dôchodkového sporenia a dôvera sporiteľov.

Okolnosti zániku povolenia na vznik a činnosť DSS

– Prechodom správy dôchodkových fondov na inú DSS

Ak dôchodková správcovská spoločnosť zruší svoju činnosť z iného dôvodu než odobraním povolenia, povolenie zaniká dňom, keď prejde správa dôchodkových fondov a s ňou súvisiace práva a povinnosti na inú DSS. To zabezpečuje plynulý prechod správy fondov bez prerušenia ochrany sporiteľov.

– Vyhlásenie konkurzu alebo zamietnutie konkurzu pre nedostatok majetku

Povolenie zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok DSS alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí konkurzu pre nedostatok majetku. Ide o situáciu, keď spoločnosť je v insolvenčnom konaní alebo nemá dostatočný majetok na uspokojenie veriteľov.

– Vrátenie povolenia na vznik a činnosť DSS

Povolenie môže byť vrátené len písomne a za predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska (NBS). Tento krok je dobrovoľný, napríklad pri ukončení činnosti DSS dohodou a v súlade s regulačnými pravidlami.

– Nepodanie návrhu na zápis do obchodného registra

Ak DSS nepodá návrh na zápis do obchodného registra do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o povolení, povolenie zaniká. Tento krok je nevyhnutný na právnu existenciu DSS.

– Nezačatie výkonu činnosti do 6 mesiacov po zápise do obchodného registra

Ak DSS nezačne vykonávať povolenú činnosť v zákonom stanovenej lehote, povolenie zaniká. Cieľom je zabezpečiť, aby subjekty so získaným povolením skutočne vykonávali svoju funkciu a neblokovali trh.

– Povinnosť DSS informovať NBS o zániku povolenia podľa písmen

DSS musí písomne bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska každú z týchto udalostí, a to v prípade prechodu správy fondov, konkurzu, nezačatia činnosti.

– Povinnosť zakladateľov informovať NBS o nepodanej žiadosti o zápis do obchodného registra

Zakladatelia DSS sú povinní písomne informovať NBS, ak nedôjde k podaniu návrhu na zápis DSS do obchodného registra.

– NBS oznámi príslušnému registru vrátenie povolenia

Ak dôjde k vráteniu povolenia na základe súhlasu NBS, banka túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámi príslušnému obchodnému registru.

DRUHÁ HLAVA
PODMIENKY ČINNOSTI
DÔCHODKOVEJ SPRÁVCOVSKEJ SPOLOČNOSTI

§ 52

Predchádzajúci súhlas
Národnej banky Slovenska

(1) Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska je podmienkou na

a) nadobudnutie alebo prekročenie priameho podielu na základnom imaní dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo na hlasovacích právach v dôchodkovej správcovskej spoločnosti vo výške 5 %, 10 %, 20 %, 33 %, 50 % a 66 % v jednej alebo niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode,⁵⁶⁾ alebo na to, aby sa dôchodková správcovská spoločnosť stala dcérskou spoločnosťou inej materskej spoločnosti; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48 ods. 16 až 22,

b) zníženie základného imania dôchodkovej správcovskej spoločnosti presahujúce základné imanie podľa § 47 ods. 8, ak nejde o zníženie z dôvodov straty,

c) zvolenie osôb navrhovaných za členov predstavenstva dôchodkovej správcovskej spoločnosti a členov dozornej rady dôchodkovej správcovskej spoločnosti, na menovanie prokuristu dôchodkovej správcovskej spoločnosti a na ustanovenie za vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedných za výkon odborných činností a na ustanovenie za zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly; to neplatí, ak ide o opakované zvolenie tých istých osôb na bezprostredne nasledujúce funkčné obdobie,

d) zrušenie dôchodkovej správcovskej spo-ločnosti bez likvidácie a jej zánik zlúčením s inou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou pri súčasnom prechode správy dôchodkových fondov ako aj práv a povinností plynúcich zo starobného dôchodkového sporenia voči sporiteľom na nástupnícku dôchodkovú správcovskú spoločnosť,

e) prechod správy dôchodkových fondov pri súčasnom prechode práv a povinností plynúcich zo starobného dôchodkového sporenia voči sporiteľom na inú dôchodkovú správcovskú spoločnosť,

f) zmenu depozitára dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

g) zmenu štatútu dôchodkového fondu,

h) vrátenie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

i) vytvorenie nového dôchodkového fondu,

j) zlúčenie dôchodkových fondov.

(2) Na vydanie predchádzajúceho súhlasu

a) podľa odseku 1 písm. a) sa rovnako vzťahujú podmienky podľa § 48 ods. 2 písm. c), e) až g) a q)a musí byť preukázaný aj prehľadný a dôveryhodný pôvod, dostatočný objem a vyhovujúca skladba finančných prostriedkov na vykonanie tohto úkonu a musia byť splnené podmienky podľa § 48 ods. 19 a 20,

b) podľa odseku 1 písm. b) sa rovnako vzťahujú podmienky pre primeranosť vlastných zdrojov dôchodkovej správcovskej spoločnosti (§ 60) a podmienka pre základné imanie dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa § 47 ods. 8,

c) podľa odseku 1 písm. c) sa rovnako vzťahujú podmienky podľa § 48 ods. 2 písm. d),

d) podľa odseku 1 písm. d) musí byť preukázané splnenie podmienok podľa § 48 ods. 2 dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, s ktorou sa dôchodková správcovská spoločnosť zlučuje a musia byť zabezpečené predpoklady na vykonanie úkonov a činností podľa § 68 súvisiacich so zlúčením,

e) podľa odseku 1 písm. e) musí byť preukázané, že správa dôchodkových fondov prechádza na dôchodkovú správcovskú spoločnosť s platným povolením na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, musí byť preukázané, že prechodom správy dôchodkových fondov nie sú ohrozené záujmy sporiteľov a musia byť zabezpečené predpoklady na vykonanie úkonov a činností podľa § 79; pri súčasnej zmene depozitára musia byť preukázané aj podmienky podľa § 48 ods. 2 písm. l) a m),

f) podľa odseku 1 písm. f) sa rovnako vzťahujú podmienky podľa § 48 ods. 2 písm. l) a m),

g) podľa odseku 1 písm. g) musia byť splnené podmienky podľa § 48 ods. 2 písm. n),

h) podľa odseku 1 písm. h) musí byť preukázané, že dôchodková správcovská spoločnosť už nespravuje žiadny dôchodkový fond a dôchodková správcovská spoločnosť musí preukázať, že správa dôchodkových fondov, ktoré dôchodková správcovská spoločnosť spravovala, riadne prešla na inú dôchodkovú správcovskú spoločnosť a má vyrovnané všetky záväzky voči sporiteľom vrátane prípadných záväzkov vyplývajúcich zo zrušených dôchodkových fondov,

i) podľa odseku 1 písm. i) musia byť splnené podmienky podľa § 48 ods. 2 písm. n) a o) a musí byť predložený predbežný súhlas depozitára s výkonom činnosti depozitára pre nový dôchodkový fond,

j) podľa odseku 1 písm. j) sa na dôchodkový fond, s ktorým sa dôchodkové fondy zlučujú alebo ktorý sa zlúčením dôchodkových fondov vytvorí (ďalej len „nástupnícky dôchodkový fond“), rovnako vzťahujú podmienky podľa § 48 ods. 2 písm. j) až l), n) a o).

(3) Ustanoveniami odseku 1 písm. a) a d) nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.⁵⁷⁾

(4) Žiadosť o vydanie predchádzajúceho súhlasu podávajú

a) podľa odseku 1 písm. a) právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré plánujú nadobudnúť podiel na základnom imaní dôchodkovej správcovskej spoločnosti, alebo osoba, ktorá plánuje stať sa materskou spoločnosťou dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

b) podľa odseku 1 písm. b), f), až h) dôchodková správcovská spoločnosť,

c) podľa odseku 1 písm. c) dôchodková správcovská spoločnosť alebo akcionár dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

d) podľa odseku 1 písm. d) dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré sa majú zlúčiť,

e) podľa odseku 1 písm. e) dôchodková správcovská spoločnosť, ktorá spravuje príslušné dôchodkové fondy alebo ich nútený správca,

f) podľa odseku 1 písm. i) dôchodková správcovská spoločnosť, ktorá nový dôchodkový fond vytvára,

g) podľa odseku 1 písm. j) dôchodková správcovská spoločnosť, ktorá dôchodkové fondy zlučuje.

(5) O žiadosti podľa odseku 1 písm. a) rozhodne Národná banka Slovenska v lehote do troch mesiacov od jej doručenia alebo jej doplnenia. O žiadosti podľa odseku 1 písm. c) rozhodne Národná banka Slovenska v lehote do 30 dní od jej doručenia alebo doplnenia. O žiadosti podľa odseku 1 písm. b), d), až j) rozhodne Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného predpisu,⁴³⁾ ak tento zákon neustanovuje inak.

(6) Okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia podľa osobitného predpisu⁴³⁾ musí výrok rozhodnutia podľa odseku 1 písm. e) obsahovať

a) názvy dôchodkových fondov, ktorých správa prechádza na preberajúcu dôchodkovú správcovskú spoločnosť,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo dôchodkovej správcovskej spoločnosti, na ktorú prechádza správa dôchodkových fondov,

c) schválenie zmien štatútov dôchodkových fondov týkajúcich sa dôchodkovej správcovskej spoločnosti, na ktorú prechádza správa dôchodkových fondov,

d) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo depozitára; ak sa pri prechode správy dôchodkových fondov mení aj depozitár, rozhodnutie obsahuje aj schválenie zmeny depozitára dôchodkových fondov,

e) určenie dňa, keď dôjde k prechodu správy dôchodkových fondov,

f) súhlas na zlúčenie týchto dôchodkových fondov, ak sa prechod správy týka dôchodkových fondov podľa § 72 ods. 4.

(7) Okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia podľa osobitného predpisu⁴³⁾ musí výrok rozhodnutia podľa odseku 1 písm. i) obsahovať

a) názov novovytváraného dôchodkového fondu,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo depozitára novovytváraného dôchodkového fondu,

c) schválenie štatútu a kľúčových informácií novovytváraného dôchodkového fondu.

(8) Okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia podľa osobitného predpisu⁴³⁾ musí výrok rozhodnutia podľa odseku 1 písm. j) obsahovať

a) názov zanikajúceho dôchodkového fondu a názov nástupníckeho dôchodkového fondu,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo depozitára nástupníckeho dôchodkového fondu,

c) schválenie štatútu a kľúčových informácií nástupníckeho dôchodkového fondu alebo schválenie zmeny štatútu a zmeny kľúčových informácií nástupníckeho dôchodkového fondu.

(9) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná predložiť Národnej banke Slovenska do desiatich dní od vyhotovenia notárskej zápisnice z valného zhromaždenia alebo zápisnice zo zasadania príslušného orgánu dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorý rozhodol o skutočnostiach, ku ktorým Národná banka Slovenska vydala predchádzajúci súhlas, odpis notárskej zápisnice alebo odpis zápisnice príslušného orgánu dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná informovať Národnú banku Slovenska bez zbytočného odkladu o vykonaní úkonov, na ktoré bol udelený predchádzajúci súhlas.

(10) Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 písm. g) sa nevyžaduje, ak bol vydaný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 písm. f) a výlučným dôvodom zmeny štatútu dôchodkového fondu je zmena depozitára dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(11) Ak fyzická osoba, pre ktorú Národná banka Slovenska udelila predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 písm. c), nebola vymenovaná alebo zvolená do príslušnej funkcie do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, predchádzajúci súhlas zaniká.

(12) V rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a), b), d), f), g), i), a j) určí Národná banka Slovenska aj lehotu, ktorej uplynutím zaniká predchádzajúci súhlas, ak nebol vykonaný úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas. Táto lehota nesmie byť kratšia ako tri mesiace a dlhšia ako jeden rok od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

(13) Neplatné sú úkony, na ktoré sa podľa tohto zákona vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, ak boli vykonané bez tohto predchádzajúceho súhlasu s výnimkou uvedenou v odseku 1 písm. a).

(14) Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1.

Komentár § 52

Ustanovenie sa zaoberá predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska (NBS) ako podmienkou vykonávania významných krokov v rámci dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS).

Zákon vyžaduje, aby Národná banka Slovenska (NBS) ako regulačný orgán mala kontrolu nad zásadnými zmenami týkajúcimi sa DSS, aby sa zabezpečila stabilita, dôveryhodnosť a ochrana sporiteľov v systéme starobného dôchodkového sporenia. Predchádzajúci súhlas NBS je preto podmienkou, bez ktorej takéto významné zmeny nemôžu prebehnúť.

Ustanovenie je kľúčovým regulačným nástrojom na kontrolu a dohľad nad dôchodkovými správcovskými spoločnosťami a ich správou.

Čo vyžaduje súhlas NBS

Predchádzajúci súhlas NBS je podľa odseku 1 potrebný na rôzne zásahy:

– Nadobudnutie alebo prekročenie významných podielov v DSS

Ide o podiely 5 %, 10 %, 20 %, 33 %, 50 %, 66 %, či stanovenie materskej spoločnosti (kontrola nad DSS), a to v jednej alebo niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode. Tým sa reguluje vlastnícka štruktúra DSS, aby sa zabránilo neželanému ovládaniu alebo nevhodným vlastníckym vzťahom, ktoré by mohli ohroziť stabilitu alebo záujmy sporiteľov.

Poznámka

Konanie v zhode

Za konanie v zhode sa považuje konanie smerujúce k dosiahnutiu rovnakého cieľa uskutočnené medzi právnickou osobou a jej spoločníkmi alebo členmi, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho orgánu, členmi dozorného orgánu, zamestnancami právnickej osoby, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena, prokuristom, likvidátorom, správcom konkurznej podstaty, vyrovnávacím správcom tejto právnickej osoby a osobami im blízkymi alebo medzi ktorýmikoľvek uvedenými osobami, osobami, ktoré uzavreli dohodu o zhodnom výkone hlasovacích práv v jednej spoločnosti v záležitostiach týkajúcich sa jej riadenia, ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi osobami ovládanými priamo alebo sprostredkovane rovnakou ovládajúcou osobou.

– Zníženie základného imania

Ide o zníženie nad rámec bežného znižovania okrem znižovania z dôvodu straty, aby sa zachovala finančná stabilita DSS.

– Menovanie kľúčových osôb vo vedení DSS

Medzi členov patria členovia predstavenstva, dozorná rada, prokurista, vedúci odborní zamestnanci a osoba zodpovedná za vnútornú kontrolu. Tento súhlas zabezpečuje, že riadiace osoby majú potrebnú kvalifikáciu, skúsenosti a dôveryhodnosť.

– Zrušenie DSS bez likvidácie a jej zlúčenie s inou DSS

Pri zrušení dochádza k prechodu správy dôchodkových fondov.

– Prechod správy dôchodkových fondov medzi DSS

Prechod musí byť vykonaný tak, aby neboli ohrozené záujmy sporiteľov.

– Zmena depozitára DSS

Depozitár zabezpečuje bezpečné uloženie aktív fondov, takže jeho zmena podlieha kontrole.

– Zmena štatútu dôchodkového fondu

Štatút obsahuje pravidlá fungovania fondu.

– Vrátenie povolenia DSS

– Vytvorenie nového dôchodkového fondu

– Zlúčenie dôchodkových fondov

Podmienky pre udelenie súhlasu

NBS podľa odseku 2 pri vydávaní súhlasov vyžaduje splnenie podmienok podľa iných ustanovení zákona, a to najmú ustanovenie § 48, ktoré zahŕňajú napríklad:

– dôveryhodnosť a finančnú spôsobilosť žiadateľov, a to najmä pri nadobudnutí podielov,

– zabezpečenie ochrany sporiteľov a riadne splnenie požiadaviek na správu fondov,

– overenie splnenia podmienok na fungovanie DSS po zlúčení či zmene depozitára,

– dokladovanie súhlasu depozitára pri vytváraní nových fondov.

Poznámka

Uvedeným ustanovením nie sú dotknuté ustanovenia zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení zákona č. 465/2002 Z. z.

Proces podávania žiadosti

Celý proces je upravený znením odseku ods. 4 a 5. Žiadosť o súhlas podávajú príslušné subjekty podľa povahy zmeny, a to napr. osoby nadobúdajúce podiely, samotná DSS, zakladatelia DSS a pod. NBS rozhoduje o žiadosti v zákonom stanovenej lehote.

Táto môže byť napr. 3 mesiace pre nadobudnutie podielov, 30 dní pri menovaní osôb. Ak úkon bez predchádzajúceho súhlasu vykonaný bol, je neplatný okrem niektorých výnimiek.

Ostatné dôležité aspekty

Ak nominované osoby na kľúčové funkcie neboli do 3 mesiacov vymenované, súhlas zaniká. NBS pri rozhodnutí stanoví časovú lehotu, do ktorej musí byť úkon vykonaný, inak súhlas zaniká. DSS je povinná NBS bezodkladne predložiť dokumenty z valného zhromaždenia alebo príslušných orgánov, ktoré súvisia s udeleným súhlasom, a informovať o vykonaní úkonu.

Zavedenie povinnosti získať predchádzajúci súhlas NBS pred významnými rozhodnutiami zaisťuje transparentnosť vlastníckych a riadiacich štruktúr DSS, ochranu sporiteľov pred rizikovými zmenami, stabilitu a dôveru v systém starobného dôchodkového sporenia, správny a kontrolovaný prechod správy fondov či ich zlúčenie.

§ 53

Pravidlá obozretného podnikania
dôchodkovej správcovskej spoločnosti

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná dodržiavať pravidlá obozretného podnikania, ktoré sa vzťahujú na

a) organizáciu, riadenie a organizačnú štruktúru dôchodkovej správcovskej spoločnosti (§ 54),

b) výkon vnútornej kontroly (§ 55),

c) postupy vedenia účtovníctva (§ 56),

d) vedenie obchodnej dokumentácie (§ 57) a na riadenie investícií [§ 47 ods. 2 písm. a)],

e) konflikt záujmov (§ 58),

f) sledovanie a dodržiavanie primeranosti vlastných zdrojov (§ 60).

(2) Účelom pravidiel podľa odseku 1 je zabezpečovať, aby bol majetok v dôchodkových fondoch investovaný v súlade s týmto zákonom, s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a so štatútom dôchodkového fondu.

(3) Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podrobnosti o pravidlách obozretného podnikania.

Komentár § 53

Súbor pravidiel, ktoré dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) musí dodržiavať pri svojej činnosti, s cieľom zabezpečiť bezpečné, stabilné a efektívne spravovanie dôchodkových fondov a ochranu záujmov sporiteľov. Tieto pravidlá sú povinné, ich obsah stanovuje samotná DSS v súlade so zákonom a podliehajú schváleniu a dohľadu zo strany Národnej banky Slovenska. V princípe ide o súbor interných pravidiel, ktoré majú zabezpečiť obozretné, zodpovedné a transparentné riadenie DSS a jej fondov v záujme sporiteľov.

Tieto pravidlá obsahujú:

– zásady riadenia rizík, ktoré musí DSS uplatňovať pri investovaní a správe fondov,

– procesy a kontrolné mechanizmy zabezpečujúce riadnu správu majetku dôchodkových fondov,

– požiadavky na kvalifikáciu a správanie pracovníkov DSS zodpovedných za správu fondov,

– pravidlá transparentnosti a informovania sporiteľov,

– ďalšie opatrenia na zaistenie spoľahlivosti, obozretnosti a dodržiavania zákonných požiadaviek.

Povinnosť dodržiavať pravidlá obozretného podnikania

Dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) je zákonom povinná riadiť sa pravidlami obozretného podnikania, ktoré sa vzťahujú na viacero kľúčových oblastí jej činnosti:

– Organizácia, riadenie a organizačná štruktúra podľa § 54

DSS musí mať jasne definovanú štruktúru, efektívne riadenie a primerané organizačné usporiadanie, ktoré podporuje transparentnosť, kontrolu a zodpovednosť v jej činnosti.

– Výkon vnútornej kontroly podľa § 55

Spoločnosť musí mať zavedený systém vnútornej kontroly, ktorý zabezpečuje dohľad nad dodržiavaním predpisov, správnosť procesov a identifikáciu rizík.

– Postupy vedenia účtovníctva podľa § 56

DSS je povinná viesť účtovníctvo tak, aby presne a pravdivo odrážalo všetky finančné transakcie a stav majetku, čím zabezpečí spoľahlivé finančné informácie.

– Vedenie obchodnej dokumentácie podľa § 57

– Riadenie investícií podľa § 47 ods. 2 písm. a)

Musí viesť kompletnú a prehľadnú dokumentáciu o svojej činnosti a investičných rozhodnutiach, pričom investície majú byť realizované v súlade s právnymi normami a zásadami obozretnosti.

– Konflikt záujmov podľa § 58

DSS je povinná identifikovať, predchádzať a riadiť situácie, kde by mohlo dôjsť ku konfliktu medzi záujmami spoločnosti, jej zamestnancov a sporiteľov, aby sa ochránili záujmy sporiteľov.

– Sledovanie a dodržiavanie primeranosti vlastných zdrojov podľa § 60

Spoločnosť musí zabezpečiť, aby mala dostatočné vlastné zdroje na riadne fungovanie a krytie rizík, čím sa zvyšuje jej finančná stabilita.

Účel pravidiel obozretného podnikania

Hlavným cieľom týchto pravidiel je zabezpečiť, aby majetok dôchodkových fondov bol investovaný bezpečne a zodpovedne, všetky investície a operácie DSS boli v súlade so zákonom, ostatnými právnymi predpismi a internými dokumentmi, ako napríklad štatút dôchodkového fondu, boli chránené záujmy sporiteľov a dôvera v systém starobného dôchodkového sporenia.

Právomoc Národnej banky Slovenska

Národná banka Slovenska (NBS) má právomoc vydávať podrobné opatrenia upravujúce pravidlá obozretného podnikania, ktoré DSS musia dodržiavať. Tieto opatrenia majú formu právnych predpisov zverejnených v Zbierke zákonov a slúžia na praktickú implementáciu a upresnenie zákonných požiadaviek.

Toto ustanovenie v podstate ukladá DSS povinnosť riadiť sa komplexným súborom pravidiel, ktoré majú za cieľ zabezpečiť, že činnosť DSS je transparentná, zodpovedná, rizikovo obozretná a chráni záujmy sporiteľov. Zároveň stanovuje právomoc regulátora (NBS) na vydávanie detailných pravidiel, ktoré DSS pomáhajú tieto požiadavky splniť.

§ 54

Organizácia, riadenie
a organizačná štruktúra dôchodkovej správcovskej spoločnosti

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná v stanovách upraviť vzťahy a spoluprácu medzi predstavenstvom, dozornou radou, prokuristami a vedúcimi zamestnancami v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovednými za odborné činnosti podľa tohto zákona a zamestnancom zodpovedným za výkon vnútornej kontroly.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná vypracovať a dodržiavať vnútorné predpisy a postupy na zabezpečenie plnenia pravidiel obozretného podnikania a pravidiel činnosti.

(3) Organizačná štruktúra a systém riadenia dôchodkovej správcovskej spoločnosti musia

a) zabezpečovať

1. riadny a bezpečný výkon činností uvedených v povolení na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

2. dodržiavanie zásady rovnosti a ochrany záujemcov o uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení a sporiteľov,

3. efektívne preverovanie a vybavovanie sťažností sporiteľov a

b) minimalizovať riziko ohrozenia záujmov záujemcov o uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení a sporiteľov v dôsledku konfliktu záujmov medzi dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a záujemcami o uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení alebo sporiteľmi alebo medzi sporiteľmi navzájom.

(4) V organizačnej štruktúre dôchodkovej správcovskej spoločnosti musí byť zahrnutý zamestnanec zodpovedný za výkon vnútornej kontroly. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zabezpečiť zamestnancovi zodpovednému za výkon vnútornej kontroly prístup ku všetkým informáciám a podkladom potrebným na riadny výkon jeho činnosti. Za riadny výkon činnosti zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly zodpovedá predstavenstvo.

(5) Zamestnanec dôchodkovej správcovskej spoločnosti zodpovedný za

a) výkon činnosti podľa § 47 ods. 2 písm. a) alebo jej časti nesmie súčasne vykonávať činnosť podľa § 47 ods. 2 písm. b) alebo jej časť,

b) riadenie rizík v dôchodkovom fonde nesmie súčasne vykonávať vysporiadanie obchodov v dôchodkovom fonde,

c) vedenie účtovníctva v dôchodkovom fonde nesmie súčasne vykonávať vysporiadanie obchodov v dôchodkovom fonde.

(6) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná predložiť Národnej banke Slovenska organizačnú štruktúru do desiatich dní po každej zmene.

(7) Predstavenstvo dôchodkovej správcovskej spoločnosti má najmenej troch členov. Na platnosť písomných právnych úkonov v mene dôchodkovej správcovskej spoločnosti sa vyžadujú podpisy najmenej dvoch členov predstavenstva dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(8) Predstavenstvo dôchodkovej správcovskej spoločnosti môže udeliť prokúru najmenej dvom prokuristom tak, že na zastupovanie a podpisovanie je potrebný súhlasný prejav vôle dvoch z nich.

(9) Členovia predstavenstva a prokuristi, ktorí spôsobili škodu porušením povinností pri výkone funkcie člena predstavenstva a prokuristu, zodpovedajú za túto škodu spoločne a nerozdielne.

Komentár § 54

Ustanovenie upravuje organizáciu, riadenie a organizačnú štruktúru dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Ide o súbor pravidiel, procesov a vnútorných usporiadaní, ktoré zabezpečujú efektívne a bezpečné riadenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS).

Organizačná štruktúra musí byť jasne definovaná a musí obsahovať vhodné rozdelenie kompetencií a zodpovedností medzi jednotlivé orgány a útvary spoločnosti (napríklad predstavenstvo, dozorná rada, výkonný manažment). DSS je povinná zabezpečiť, aby riadenie a rozhodovanie prebiehalo transparentne, zodpovedne a v súlade s platnými právnymi predpismi a internými pravidlami.

Štruktúra a organizácia musí byť navrhnutá tak, aby podporovala primerané riadenie rizík a predchádzala konfliktom záujmov.

V rámci riadenia je nevyhnutné zabezpečiť dostatočnú kontrolu, aby sa zabezpečila ochrana majetku sporiteľov a dodržiavanie zákonných povinností.

Inými slovami, § 54 zákona zabezpečuje, že DSS má stabilnú a efektívnu vnútornú štruktúru a riadenie, ktoré umožňuje správnu správu dôchodkových fondov, transparentné rozhodovanie a dôslednú kontrolu, čím sa minimalizujú riziká pre sporiteľov.

§ 54a

Ochrana osobných údajov

(1) Na účely identifikácie záujemcov o uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, sporiteľov a oprávnených osôb uvedených v § 40 ods. 1, uzatvárania, vykonávania a následnej kontroly zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení a na účely uvedené v odseku 3 sú záujemcovia o uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, sporitelia a oprávnené osoby uvedené v § 40 ods. 1 aj bez súhlasu dotknutých osôb^58a) povinní pri každom uzatváraní zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení dôchodkovej správcovskej spoločnosti na jej žiadosť

a) poskytnúť

1. osobné údaje^58b) o totožnosti fyzickej osoby, a to meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, adresu prechodného pobytu, ak ho má, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia, štátnu príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti,

2. identifikačné údaje právnickej osoby, a to názov, identifikačné číslo, ak je pridelené, adresu sídla, adresu umiestnenia podniku alebo organizačných zložiek a inú adresu miesta výkonu činnosti, predmet podnikania alebo inej činnosti, ako aj zoznam fyzických osôb tvoriacich štatutárny orgán tejto právnickej osoby a údaje o nich podľa prvého bodu, označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je táto právnická osoba zapísaná, a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,

3. kontaktné telefónne číslo, faxové číslo a adresu elektronickej pošty, ak ich má,

4. doklady a údaje preukazujúce splnenie ostatných požiadaviek a podmienok na uzatvorenie alebo vykonanie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení,

b) umožniť získať kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním

1. osobné údaje^58b) o totožnosti fyzickej osoby z dokladu totožnosti a

2. ďalšie údaje z dokladov preukazujúcich údaje, na ktoré sa vzťahuje písmeno a).

(2) Na účely identifikácie záujemcov o uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, sporiteľov a oprávnených osôb a na účely uvedené v odseku 3 je dôchodková správcovská spoločnosť oprávnená pri každom uzatváraní zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení požadovať od záujemcov o uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, sporiteľov a oprávnených osôb údaje podľa odseku 1 písm. a) a získať ich spôsobom podľa odseku 1 písm. b). Záujemcovia o uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, sporitelia a oprávnené osoby sú povinní vyhovieť každej takej žiadosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(3) Na účely identifikácie záujemcov o uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, sporiteľov a oprávnených osôb, uzatvárania, vykonávania a následnej kontroly zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení, na účel ochrany a domáhania sa práv dôchodkovej správcovskej spoločnosti voči sporiteľom a oprávneným osobám, na účel zdokumentovania činnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti, na účely výkonu dohľadu nad dôchodkovými správcovskými spoločnosťami a nad ich činnosťou a na plnenie povinností a úloh dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov^58c) je dôchodková správcovská spoločnosť aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb^58a) oprávnená zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať^58d) osobné údaje a iné údaje v rozsahu podľa odseku 1; pritom je dôchodková správcovská spoločnosť oprávnená s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov vyhotovovať kópie dokladov totožnosti.

(4) Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3, je dôchodková správcovská spoločnosť povinná aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb^58a) sprístupniť a poskytovať^58e) na spracúvanie iným osobám v prípadoch ustanovených osobitným predpisom a Národnej banke Slovenska na účely vykonávania dohľadu podľa tohto zákona a osobitných predpisov.

(5) Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3, môže dôchodková správcovská spoločnosť sprístupniť alebo poskytnúť do cudziny len za podmienok ustanovených v osobitnom zákone.^58f)

Komentár § 54a

Ustanovenie upravuje ochranu osobných údajov. Ide o súbor opatrení a pravidiel, ktoré dôchodková správcovská spoločnosť musí dodržiavať pri spracúvaní osobných údajov sporiteľov. Cieľom je zabezpečiť, aby spracúvanie osobných údajov prebiehalo v súlade s platnými právnymi predpismi, najmä so zákonom o ochrane osobných údajov (zákon č. 18/2018 Z. z.), napr. GDPR. Dôchodková správcovská spoločnosť musí chrániť osobné údaje pred neoprávneným prístupom, zneužitím, stratou alebo zničením. Musí zabezpečiť dôvernosť, integritu a dostupnosť osobných údajov počas celého procesu ich spracúvania. DSS je povinná informovať dotknuté osoby o spracúvaní ich údajov a zabezpečiť ich práva, a to napríklad právo na prístup k údajom, opravu, vymazanie. Pravidlá ochrany osobných údajov musia byť súčasťou vnútorných predpisov spoločnosti.

§ 54b

Vybavovanie sťažností

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zaviesť funkčný systém na vybavovanie sťažností a ich evidenciu, ktorý umožní spravodlivé prešetrovanie sťažností a identifikáciu, zmiernenie a odstránenie možných individuálnych, opakujúcich sa alebo systémových problémov vrátane potenciálnych právnych a operačných rizík.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná riadne informovať sporiteľa o podmienkach a spôsobe uplatnenia sťažností vrátane informácií o tom, kde možno sťažnosť uplatniť.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná prijať sťažnosť počas celej prevádzkovej doby v ktorejkoľvek svojej prevádzkarni,^58g) v ktorej je prijatie sťažnosti možné vzhľadom na druh poskytovaných služieb. Dôchodková správcovská spoločnosť je zároveň povinná prijímať sťažnosti aj v elektronickej podobe.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná pri uplatnení sťažnosti vydať sporiteľovi potvrdenie o uplatnení sťažnosti. Ak je sťažnosť uplatnená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná potvrdenie o uplatnení sťažnosti doručiť sporiteľovi ihneď; ak nie je možné potvrdenie doručiť ihneď, musí sa doručiť bezodkladne, najneskôr však spolu s dokladom o vybavení sťažnosti. Potvrdenie o uplatnení sťažnosti sa nemusí doručovať, ak sporiteľ má možnosť preukázať uplatnenie sťažnosti iným spôsobom.

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná sťažnosť vybaviť bezodkladne, v odôvodnených prípadoch možno sťažnosť vybaviť aj neskôr; vybavenie sťažnosti však nesmie trvať viac ako 30 dní odo dňa uplatnenia sťažnosti, v zložitých prípadoch možno sťažnosť vybaviť najneskôr v lehote 3 mesiacov odo dňa uplatnenia sťažnosti, pričom dôchodková správcovská spoločnosť je povinná informovať sporiteľa o dôvodoch vybavovania sťažnosti v lehote dlhšej ako 30 dní. Vybavením sťažnosti sa rozumie ukončenie procesu vybavovania sťažnosti vyhovením sťažnosti alebo odôvodneným zamietnutím sťažnosti. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná o vybavení sťažnosti vydať písomný doklad bezodkladne po jej vybavení.

(6) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná na požiadanie Národnej banky Slovenska predložiť kópiu potvrdenia o uplatnení sťažnosti, kópiu dokladu o vybavení sťažnosti a oznámiť dôvody, pre ktoré nie je možné sťažnosť vybaviť bezodkladne.

(7) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná viesť evidenciu o sťažnostiach a predložiť ju na požiadanie Národnej banke Slovenska. Evidencia o sťažnostiach musí obsahovať údaje o dátume uplatnenia sťažnosti, dátume a spôsobe vybavenia sťažnosti a poradové číslo dokladu o uplatnení sťažnosti.

Komentár § 54b

Ustanovenie upravuje povinnosti dôchodkových správcovských spoločností (DSS) pri správe sťažností sporiteľov. Cieľom je zabezpečiť transparentnosť, efektívnosť a systémovú nápravu problémov.

Funkčný systém a evidencia sťažností

Podľa odseku 1 DSS musí mať zavedený systém na prijímanie a evidovanie sťažností, ktorý podporuje spravodlivú analýzu, identifikáciu a riešenie individuálnych, opakovaných alebo systémových chýb vrátane právnych či operačných rizík.

Uvedený mechanizmus je základom pre dôveryhodné fungovanie DSS, pričom bez neho by sa problémy zakrývali alebo opakovali, poškodzujúc sporiteľov aj samotné spoločnosti.

Informovanie sporiteľa

Podľa odseku 2 musí DSS sporiteľa jasne a zrozumiteľne informovať, ako a kde je možné podať sťažnosť. Transparentnosť týchto procesov posilňuje dôveru a umožňuje sporiteľom využívať svoje právo v prípade nedostatkov.

Možnosti podania sťažnosti

Sťažnosť možno podľa odseku 3 uplatniť v ktorejkoľvek pobočke DSS počas prevádzkovej doby alebo elektronicky. Fyzický aj elektronický prístup zabezpečuje všestranné možnosti pre rôzne skupiny sporiteľov.

Potvrdenie o prijatí

Po podaní sťažnosti dostane sporiteľ potvrdenie, a to podľa odseku 4 ihneď pri diaľkovej komunikácii, inak najneskôr spolu s vybavením. Potvrdenie tvorí písomný dôkaz o uplatnenom práve, čo je dôležité pri prípadných ďalších krokoch.

Lehota na vybavenie

Bežný termín na vybavenie je 30 dní; v zložitých prípadoch do 3 mesiacov. DSS musí podľa odseku 5 informovať sporiteľa, ak lehota presiahne 30 dní, a po vybavení vydá písomný doklad.

Jasné časové rámce chránia sporiteľa pred odkladom a zaisťujú riadne vybavenie. Povinnosť písomného potvrdenia dodáva celému procesu záväznosť.

Spolupráca s NBS

DSS je na požiadanie NBS povinná podľa odseku 6 a 7 predkladať potvrdenia a doklady o vybavení sťažností, vrátane zdôvodnenia prípadných odkladov, a viesť evidenciu sťažností s konkrétnymi údajmi.

Tieto pravidlá umožňujú dohľad zo strany NBS, podporujú zodpovednosť DSS a poskytujú kontrolu nad kvalitou vybavovania sťažností.

Sporiteľ	Má výraznejšie postavenie – jasné právo na podanie sťažnosti, potvrdenie, a písomný výstup vybavenia.
DSS	Povinná systémová transparentnosť; evidovanie sťažností, vypracovanie interných postupov a spolupráca s NBS pod hrozbou sankcií.
NBS (dohľad)	Získa podklady pre monitoring funkčnosti DSS a možnosť zasiahnuť v prípade neplnenia povinností.

V prípade neuspokojivého rozhodnutia sa možno obrátiť aj na NBS alebo príslušný ombudsmana Je možné zaviesť interne riešenie, jasne komunikovať možnosti, trénovať personál, vylepšovať systém na základe analýzy sťažností. Ustanovenie reprezentuje dôležitý pilier ochrany sporiteľa v druhom dôchodkovom pilieri, prehlbuje transparentnosť DSS a pomáha predchádzať budúcim problémom cez systematickú spätnú väzbu.

Vybavovanie sťažností

Dôchodková správcovská spoločnosť teda je povinná zabezpečiť účinný a primeraný systém na prijímanie, evidenciu a vybavovanie sťažností od sporiteľov, prípadne iných oprávnených osôb s cieľom zabezpečiť rýchle, objektívne a spravodlivé riešenie sťažností týkajúcich sa činností spoločnosti alebo správy dôchodkových fondov. Spoločnosť musí reagovať na sťažnosti v primeranej lehote a informovať sťažovateľa o výsledku vybavenia sťažnosti. Povinnosť viesť záznamy o sťažnostiach a ich vybavovaní, aby bolo možné preukázať, že sťažnosti boli riadne riešené. V konečnom dôsledku sa zabezpečuje ochrana práv sporiteľov a zvyšuje sa dôvera voči dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

§ 55

Vnútorná kontrola

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná vypracovať a udržiavať účinný systém vnútornej kontroly. Systém vnútornej kontroly vypracúva a udržiava dôchodková správcovská spoločnosť aj za každý dôchodkový fond. Za vnútornú kontrolu sa na účely tohto zákona považuje kontrola dodržiavania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, štatútov spravovaných dôchodkových fondov, stanov dôchodkovej správcovskej spoločnosti, pravidiel obozretného podnikania a iných vnútorných predpisov a postupov v činnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti vykonávaných jedným alebo viacerými zamestnancami dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo inými osobami na základe zmluvy.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je v rámci systému vnútornej kontroly povinná v záujme zabránenia vzniku strát a škôd v dôsledku nedostatočného riadenia dôchodkovej správcovskej spoločnosti zabezpečiť vykonávanie

a) kontrolných činností, ktoré sú súčasťou prevádzkových pracovných postupov a vyvodzovanie opatrení na nápravu z vykonávania kontrolných činností vrátane sledovania realizácie schválených návrhov a odporúčaní na nápravu nedostatkov,

b) kontroly nezávislej od prevádzkových pracovných postupov, ktorú vykonáva zamestnanec zodpovedný za výkon vnútornej kontroly, pričom vo výnimočných a vopred určených prípadoch sa môže vykonávať ako súčasť prevádzkového pracovného postupu, ak je zabezpečené zachovanie nezávislosti a vylúčenie akéhokoľvek konfliktu záujmov.

(3) Dozorná rada dôchodkovej správcovskej spoločnosti je oprávnená požiadať zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly o vykonanie kontroly dôchodkovej správcovskej spoločnosti v rozsahu ňou vymedzenom.

(4) Zamestnanec zodpovedný za výkon vnútornej kontroly je povinný bez zbytočného odkladu písomne informovať dozornú radu, depozitára a Národnú banku Slovenska o skutočnosti, ktorú v priebehu svojej činnosti zistí, svedčiacej o porušení povinnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti ustanovenej zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, štatútmi spravovaných dôchodkových fondov, stanovami dôchodkovej správcovskej spoločnosti, pravidlami obozretného podnikania a inými vnútornými predpismi a postupmi v činnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorá môže ovplyvniť riadny výkon činnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(5) Zamestnanec zodpovedný za výkon vnútornej kontroly nesmie byť členom predstavenstva žiadnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, členom jej dozornej rady, jej prokuristom, vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedným za odborné činnosti ani jej zamestnancom zodpovedným za riadenie investícií.

(6) Zamestnanec zodpovedný za výkon vnútornej kontroly je povinný do 31. decembra kalendárneho roka predložiť Národnej banke Slovenska plán kontrolnej činnosti na nasledujúci rok.

(7) Zamestnanec zodpovedný za výkon vnútornej kontroly je povinný do 31. marca kalendárneho roka predložiť Národnej banke Slovenska správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok, o zistených nedostatkoch v činnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti a o prijatých opatreniach na nápravu zistených nedostatkov. Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, štruktúru a obsah správy podľa prvej vety.

(8) Národná banka Slovenska môže nariadiť zamestnancovi zodpovednému za výkon vnútornej kontroly doplnenie plánu podľa odseku 6 a správy podľa odseku 7. Zamestnanec zodpovedný za výkon vnútornej kontroly je povinný vykonať doplnenie v lehote určenej Národnou bankou Slovenska.

Komentár § 55

Vnútorná kontrola je súbor procesov a opatrení, ktoré dôchodková správcovská spoločnosť zavádza a vykonáva s cieľom zabezpečiť riadne a zákonné fungovanie spoločnosti. Zameriava sa na kontrolu dodržiavania interných pravidiel, zákonných povinností a ochranu majetku dôchodkových fondov. Vnútorná kontrola zahŕňa monitorovanie rizík, vyhodnocovanie efektívnosti riadenia a procesov spoločnosti. Je zabezpečená tak, aby podporovala spoľahlivé a transparentné riadenie dôchodkových fondov a ochranu záujmov sporiteľov. Dôchodková správcovská spoločnosť musí mať zriadený samostatný útvar alebo osobu zodpovednú za výkon vnútornej kontroly.

Ustanovenie predstavuje právny rámec pre zriadenie, vykonávanie a dohľad nad systémom vnútornej kontroly v dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Hlavným cieľom je zabezpečiť, aby DSS vykonávala svoju činnosť v súlade so zákonom a s pravidlami obozretného podnikania, efektívne, spoľahlivo a bez zneužívania postavenia, a zároveň chránila majetok sporiteľov v II. pilieri.

Základná povinnosť vybudovať systém vnútornej kontroly

DSS je povinná vytvoriť účinný systém vnútornej kontroly, ktorý sa vzťahuje na celú DSS aj na každý dôchodkový fond osobitne, zabezpečuje dodržiavanie všetkých právnych predpisov, štatútov, stanov, interných pravidiel a postupov. Kontrolný mechanizmus sa má týkať nielen externých právnych povinností, ale aj vnútrofiremnej disciplíny.

Typológia kontrolných činností

Zákon rozlišuje dve roviny kontroly:

– Prevádzkové kontrolné činnosti

Ide o bežnú súčasť interných procesov, ktorých ich cieľom je zabrániť škodám a stratám z dôvodu zlého riadenia, a zároveň je súčasťou aj nápravný proces a kontrola jeho realizácie.

– Nezávislá kontrola

Vykonáva ju špecializovaný zamestnanec pre vnútornú kontrolu, musí byť oddelený od bežnej prevádzky, aby sa zabránilo konfliktu záujmov, a výnimočne môže byť spojený s prevádzkovými procesmi, ale len pri zachovaní nezávislosti.

Ide o model tzv. druhej línie obrany (second line of defense), ktorý je známy v oblasti riadenia rizík a compliance.

Kontrolná právomoc dozornej rady

Dozorná rada má právo nariadiť kontrolu zamestnancovi pre vnútornú kontrolu, v rozsahu, ktorý sama určí. Dozorná rada tak nadobúda aktívnu úlohu v rámci vnútornej kontroly, nielen pasívne sledovanie správ.

Povinnosť hlásiť zistené porušenia

Zamestnanec pre vnútornú kontrolu má povinnosť informovať písomne a bez zbytočného odkladu, ak zistí porušenie, ktoré môže ovplyvniť riadny výkon činnosti DSS:

– Dozornú radu,

– Depozitára,

– Národnú banku Slovenska (NBS).

Nezlučiteľnosť funkcie

Zamestnanec pre vnútornú kontrolu nesmie byť súčasťou vedenia ani iných kľúčových riadiacich pozícií, ako sú člen predstavenstva alebo dozornej rady, prokurista, vedúci odborných činností, osoba zodpovedná za riadenie investícií. Ide o zabezpečenie funkčnej a organizačnej nezávislosti – kľúčovej podmienky efektívnej internej kontroly.

Plán kontrolnej činnosti

Zamestnanec je povinný predložiť do 31. decembra plán kontrolnej činnosti na nasledujúci rok Národnej banke Slovenska. NBS tak získava ex-ante prehľad o plánovaných aktivitách DSS v oblasti kontroly.

Správa o kontrole

Do 31. marca má zamestnanec predložiť NBS správu o vykonanej kontrole za predchádzajúci rok a informácie o zistených nedostatkoch a prijatých nápravných opatreniach.

Zákon umožňuje NBS stanoviť štruktúru a obsah tejto správy formou opatrenia. Umožňuje to regulátorovi štandardizovať výstupy a porovnateľnosť medzi DSS.

Možnosť doplnenia dokumentov

NBS môže nariadiť doplnenie plánu alebo správy a určiť lehotu, do ktorej má zamestnanec doplnenie vykonať. Zabezpečuje sa tým flexibilný a operatívny dohľad nad kvalitou vnútornej kontroly.

Právny základ	Jasne vymedzený rámec pre fungovanie nezávislej internej kontroly
Nezávislosť	Viacnásobné opatrenia na zabránenie konfliktu záujmov
Zodpovednosť	Transparentnosť voči dozornej rade, depozitárovi a NBS
Regulácia zo strany NBS	Možnosť vstupu do plánovania a hodnotenia kontrolnej činnosti
Ochrana sporiteľov	Nepriama, ale zásadná – cez prevenciu pochybení v DSS

§ 55a

Riadenie rizík a meranie rizík

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná

a) zaviesť systém riadenia rizík, ktorým sa rozumie prijatie primeraných a účinných postupov, nástrojov a opatrení na včasnú a primeranú identifikáciu, priebežné meranie a riadenie významných rizík, ktorým je vystavený alebo ktorým by mohol byť vystavený majetok v dôchodkovom fonde, ktorý dôchodková správcovská spoločnosť spravuje,

b) upraviť systém riadenia rizík a spôsob jeho aktualizácie vnútorným predpisom,

c) zabezpečiť dodržiavanie limitov celkového rizika a rizika protistrany v majetku v dôchodkovom fonde.

(2) Na účely odseku 1 je dôchodková správcovská spoločnosť povinná

a) zaviesť opatrenia a postupy na meranie rizík, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby riziká spojené s pozíciami portfólia a ich vplyv na jeho celkový rizikový profil boli presne merané na základe riadnych a spoľahlivých údajov a opatrenia a postupy na meranie rizík boli náležitým spôsobom zdokumentované,

b) vykonávať spätné testovanie s cieľom preskúmať funkčnosť opatrení na meranie rizík, ktoré zahŕňa predpovede a odhady založené na príslušných modeloch, ak dôchodková správcovská spoločnosť používa prístup hodnoty v riziku,

c) vykonávať pravidelné stresové testy a analýzy scenárov s cieľom zohľadniť riziká vyplývajúce z potenciálnych zmien trhových podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na spravovaný dôchodkový fond, ak dôchodková správcovská spoločnosť používa prístup hodnoty v riziku,

d) zaviesť a uplatňovať zdokumentovaný systém vnútorných limitov týkajúci sa opatrení používaných na riadenie a kontrolu príslušných rizík pre každý dôchodkový fond, zohľadňujúci všetky riziká, ktoré môžu byť významné pre príslušný dôchodkový fond, a zabezpečujúci súlad s rizikovým profilom príslušného dôchodkového fondu,

e) zabezpečiť, aby aktuálna úroveň rizík zodpovedala systému vnútorných rizikových limitov podľa písmena d) príslušného dôchodkového fondu,

f) zaviesť a uplatňovať primerané postupy, ktoré pri skutočnom alebo predpokladanom porušení systému vnútorných rizikových limitov podľa písmena d) zabezpečia včasné nápravné opatrenia v záujme sporiteľov.

(3) Na účely odsekov 1 a 2 sa za významné riziká, ktoré môžu byť očakávané s rozumnou mierou istoty, že sa dotknú záujmov sporiteľov, považujú

a) kreditné riziko, ktorým je riziko straty pre dôchodkový fond vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si nesplní svoje záväzky; kreditné riziko zahŕňa aj riziko protistrany, ktoré znamená riziko straty pre dôchodkový fond vyplývajúce zo skutočnosti, že protistrana v rámci uzatvoreného obchodu nesplní svoje záväzky pred konečným vyrovnaním peňažných tokov v rámci obchodu,

b) trhové riziko, ktorým je riziko straty pre dôchodkový fond vyplývajúce zo zmeny trhovej hodnoty pozícií v majetku v dôchodkovom fonde spôsobenej zmenami v premenlivých trhových faktoroch, ako sú úrokové sadzby, devízové kurzy a ceny akcií,

c) operačné riziko, ktorým je riziko straty pre dôchodkový fond vyplývajúce z neprimeraných vnútorných postupov a zlyhaní v súvislosti s osobami a systémami dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo vonkajších udalostí a zahŕňa právne a dokumentačné riziko a riziko vyplývajúce z postupov obchodovania, vysporiadania a oceňovania v rámci správy majetku v dôchodkovom fonde.

(4) Na účely odseku 1 je dôchodková správcovská spoločnosť povinná určiť osobu zodpovednú za riadenie rizík vykonávaných nezávisle a oddelene od iných činností dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(5) Osoba zodpovedná za riadenie rizík zabezpečuje najmä

a) vykonávanie politiky a postupov riadenia rizík,

b) sledovanie súladu medzi aktuálnymi úrovňami rizík a systémom vnútorných limitov podľa odseku 2 písm. d) a s limitmi celkového rizika podľa § 82c ods. 2.

c) predkladanie pravidelných správ predstavenstvu dôchodkovej správcovskej spoločnosti

1. o súlade medzi aktuálnymi úrovňami rizík, ktorým je vystavený majetok v každom spravovanom dôchodkovom fonde, a rizikovým profilom príslušného dôchodkového fondu,

2. o dodržiavaní limitov obmedzenia a rozloženia rizika každého spravovaného dôchodkového fondu,

3. o primeranosti a účinnosti postupu riadenia rizík, najmä o prijatí náležitých nápravných opatrení pri zistených nedostatkoch,

d) poskytovanie pravidelných správ predstavenstvu dôchodkovej správcovskej spoločnosti o každom skutočnom alebo predvídateľnom porušení limitov obmedzenia a rozloženia rizika, s cieľom zabezpečiť prijatie včasných a primeraných opatrení,

e) preskúmavanie a podporu opatrení a postupov na oceňovanie finančných derivátov uzatvorených mimo regulovaného trhu.

(6) Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

a) podrobnosti o systéme riadenia rizík,

b) podrobnosti o osobe zodpovednej za riadenie rizík,

c) ďalšie riziká, ktoré sa rozlišujú na účely riadenia rizík,

d) dodatočné náležitosti ročnej správy o hospodárení s majetkom v dôchodkovom fonde týkajúce sa merania a riadenia rizík v dôchodkovom fonde,

e) podrobnosti

1. o vykonávaní spätného testovania podľa odseku 2 písm. b),

2. o vykonávaní stresového testovania podľa odseku 2 písm. c) alebo

f) kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky na stresové testovanie.

Komentár § 55a

Ustanovenie sa venuje inštitútu osoby zodpovednej za riadenie rizík a súvisiacim procesom. Riadenie rizík predstavuje súbor procesov a opatrení, ktorými dôchodková správcovská spoločnosť identifikuje, hodnotí, monitoruje a zmierňuje riziká, ktoré môžu ovplyvniť jej činnosť, najmä spravovanie dôchodkových fondov. Meranie rizík zahŕňa používanie kvantitatívnych a kvalitatívnych metód na určenie úrovne jednotlivých rizík, ich pravdepodobnosti a dopadov na majetok dôchodkových fondov. Cieľom riadenia a merania rizík je zabezpečiť, aby riziká neohrozili bezpečnosť a stabilitu spravovaných dôchodkových fondov a aby spoločnosť plnila zákonné požiadavky a vnútorné pravidlá obozretného podnikania. Spoločnosť musí mať zavedené systémy na priebežné sledovanie rizík a na prijímanie opatrení na ich minimalizáciu. Národná banka Slovenska môže určiť podrobnosti a požiadavky na riadenie a meranie rizík opatrením.

Ustanovením je zavedená významná osobnosť v systéme DSS, ktorá hrá kľúčovú úlohu pri zabezpečení riadneho fungovania vnútorných kontrolných a rizikových procesov.

Definícia a postavenie osoby zodpovednej za riadenie rizík

Ide o špecializovanú funkciu zabezpečujúcu dohľad nad rizikovými oblasťami a vnútornými kontrolami DSS. Osoba musí byť organizačne nezávislá od bežnej prevádzky a rozhodovacích orgánov, ako predstavenstvo, investičné riadenie a podobne.

Nezávislosť funkcie a zákaz konfliktu záujmov

Rovnako ako u zamestnanca internej kontroly aj osoba zodpovedná za riadenie rizík nesmie zastávať funkcie ako člen predstavenstva, dozornej rady, prokurista, ani byť zodpovedný za investície či odbornú činnosť. Nezávislosť je zaručená pre objektívne posudzovanie rizík bez ovplyvnenia prevádzkovými alebo komerčnými záujmami.

Zodpovednosť a hlavné činnosti

Osoba zodpovedná za riadenie rizík má viaceré úlohy, a to identifikácia, hodnotenie a monitorovanie rizík spojených s činnosťou DSS a spravovanými fondmi, spolupráca na tvorbe vnútorných metodík, postupov a mier pre riziká, pravidelné reportovanie rizík orgánom DSS, ktorým je napríklad predstavenstvo, dozorná rada, a prípadne regulátorovi (NBS).

Koordinácia s vnútornou kontrolou

Úzka spolupráca s osobou zodpovednou za vnútornú kontrolu najmä pri zdieľaní informácií o zistených nedostatkoch alebo rizikách. Fungujú v takzvanom tandeme na ochranu sporiteľov a dodržiavanie obozretného podnikania.

Reporting a komunikácia s regulátorom

Ide o právomoc a povinnosť bezodkladne informovať dozorujúce orgány, ako dozorná rada, depositár, NBS, o závažných rizikách alebo porušeniach. V prípade potreby môže NBS požiadať o doplnkové podklady alebo vysvetlenia súvisiacou s riadením rizík, obdobne ako pri vnútornej kontrole.

Cieľom ustanovenia je

– profesionálne riadenie rizík,

Posilňuje odolnosť DSS voči trhovým, právnym, prevádzkovým a reputačným hrozbám.

– zvýšenie dôvery sporiteľov,

Vďaka transparentnému rizikovému manažmentu a oddeleniu kritických funkcií od prevádzky.

– zladenie s európskymi štandardmi, napríklad IORP II smernicou a best practices v správe investičných fondov.

Cieľ	Zaviesť profesionálne, nezávislé riadenie rizík v DSS
Nezávislosť	Funkcia oddelená od prevádzkových a rozhodovacích orgánov
Hlavné úlohy	Identifikácia, analýza, kontrola a reportovanie rizík
Interakcia	Úzka súčinnosť s vnútornou kontrolou, dozornými orgánmi a NBS
Dôsledok	Lepšia ochrana sporiteľov a stabilnejší systém II. piliera

Musia byť zabezpečené pravidelné štatúty a hodnotenia rizík, vedenie dokumentácie a manuálov pre vzájomnú spoluprácu s internou kontrolou a jasne definovanie eskalačných ciest pri zistení závažných rizík.

§ 56

Vedenie účtovníctva

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť za seba a za každý dôchodkový fond vedie oddelené samostatné účtovníctvo a zostavuje za seba a za každý dôchodkový fond, ktorý spravuje, účtovnú závierku.⁵⁹⁾ Účtovnú závierku dôchodkovej správcovskej spoločnosti a dôchodkového fondu musí overiť audítor alebo audítorská spoločnosť (ďalej len „audítor“) a musí ju schváliť valné zhromaždenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná písomne oznámiť Národnej banke Slovenska audítora, a to do 30. júna kalendárneho roka, za ktorý má byť audit vykonaný. Národná banka Slovenska je oprávnená do 30. septembra toho istého kalendárneho roka audítora odmietnuť. Dôchodková správcovská spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie podľa § 48 v priebehu kalendárneho roka, je povinná oznámenie podľa prvej vety vykonať do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení povolenia podľa § 48 a Národná banka Slovenska je oprávnená do 30 dní po doručení tohto oznámenia audítora odmietnuť. Do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí audítora je dôchodková správcovská spoločnosť povinná písomne oznámiť Národnej banke Slovenska nového audítora a Národná banka Slovenka je oprávnená do 30 dní od doručenia tohto oznámenia audítora odmietnuť. Ak Národná banka Slovenska odmietne aj výber ďalšieho audítora, Národná banka Slovenska určí, ktorý audítor overí účtovnú závierku dôchodkovej správcovskej spoločnosti a dôchodkového fondu.

(3) Národná banka Slovenska je oprávnená nariadiť vykonanie mimoriadneho auditu, ak zistí nedostatky v účtovnej závierke podľa odseku 1 overenej audítorom. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná písomne oznámiť Národnej banke Slovenska do 30 dní odo dňa doručenia nariadenia o vykonaní mimoriadneho auditu, ktorý audítor mimoriadny audit vykoná. Mimoriadny audit vykoná iný audítor ako audítor, ktorý overoval účtovnú závierku podľa odseku 1.

(4) Náklady mimoriadneho auditu podľa odseku 3 uhradí audítor, ktorý overoval účtovnú závierku podľa odseku 1, a ak sa nepotvrdia dôvody na vykonanie mimoriadneho auditu, uhradí tieto náklady Národná banka Slovenska.

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť zostavuje za seba okrem účtovnej závierky podľa osobitného predpisu⁵⁹⁾ aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka.

(6) Audítor, ktorý overuje účtovnú závierku dôchodkovej správcovskej spoločnosti, je povinný bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o akejkoľvek skutočnosti, o ktorej sa v priebehu svojej činnosti dozvie a ktorá

a) svedčí o porušení povinností dôchodkovej správcovskej spoločnosti ustanovených zákonmi,

b) môže ovplyvniť riadny výkon činnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

c) môže viesť k odmietnutiu overenia ročnej účtovnej závierky alebo k vyjadreniu výhrad voči účtovnej závierke.

(7) Na audítora, ktorý overuje účtovné závierky fyzických osôb a právnických osôb, ktoré tvoria s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou skupinu s úzkymi väzbami,⁴⁸⁾ platí odsek 6 rovnako.

(8) Audítor je povinný na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska poskytnúť podklady o skutočnostiach podľa odseku 6 a iné informácie a podklady zistené počas výkonu jeho činnosti v dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(9) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zabezpečiť ochranu elektronického spracúvania a uschovávania údajov pred zneužitím, zničením, poškodením, odcudzením alebo stratou.

Komentár § 56

Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná viesť účtovníctvo v súlade s platnými právnymi predpismi tak, aby zabezpečila presné, úplné a včasné zaznamenávanie všetkých finančných operácií súvisiacich so správou dôchodkových fondov. Účtovníctvo musí umožniť preukázanie správnosti a transparentnosti hospodárenia so všetkými majetkovými položkami a záväzkami, ktoré sú predmetom správy dôchodkových fondov. Účtovná evidencia musí byť organizovaná tak, aby umožňovala detailnú kontrolu a spätnú sledovateľnosť všetkých transakcií a rozhodnutí týkajúcich sa spravovaného majetku. Účtovníctvo musí byť viesť v súlade so štatútmi dôchodkových fondov, vnútornými predpismi dôchodkovej správcovskej spoločnosti a všeobecne záväznými právnymi predpismi týkajúcimi sa účtovníctva a finančnej kontroly.

Presnosť, úplnosť a včasnosť záznamov

Dôchodková správcovská spoločnosť musí viesť účtovníctvo tak, aby všetky finančné operácie súvisiace so spravovaním dôchodkových fondov boli zaznamenané správne a bez chýb, úplne, čiže žiadne transakcie nesmú byť vynechané, a včas, čiže bez zbytočných meškaní.

To zabezpečuje, že účtovné informácie vždy verne odrážajú aktuálny stav majetku a záväzkov.

Transparentnosť a preukázateľnosť

Účtovníctvo musí byť transparentné, čo znamená, že každý zápis a operácia by mala byť jasná a zrozumiteľná pre kontrolné orgány, najmä pre Národnú banku Slovenska. Vedenie účtovníctva musí umožniť preukázať, ako sa nakladá s majetkom sporiteľov, a tak zvyšuje dôveru v dôchodkové fondy.

Detailná evidencia

Každá transakcia, rozhodnutie, pohyb finančných prostriedkov alebo investícií musí byť podrobne zaznamenaná. Toto umožňuje spätne sledovať všetky operácie a overiť, že boli vykonané v súlade s platnými pravidlami a zákonmi. V prípade kontroly alebo auditu môže byť takto preukázaná zákonnosť a korektnosť správy.

Súlad so štatútmi a právnymi predpismi

Účtovníctvo musí byť vedené nielen podľa všeobecných zákonov o účtovníctve, ale aj v súlade so štatútmi dôchodkových fondov a vnútornými pravidlami spoločnosti. Štatúty môžu definovať špecifické pravidlá a postupy pre spravovanie účtov, ktoré musia byť dodržiavané.

Ochrana sporiteľov

Správne vedenie účtovníctva zabezpečuje, že peniaze sporiteľov sú spravované transparentne a bezpečne.

Kontrola a dohľad

Národná banka Slovenska a ďalšie kontrolné orgány môžu overiť, že spoločnosť dodržiava zákon a pravidlá obozretného podnikania.

Prevencia podvodov

Presné a detailné účtovníctvo minimalizuje riziko finančných podvodov alebo nezákonných manipulácií s majetkom.

Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná viesť oddelené účtovníctvo za seba ako právnickú osobu, za každý dôchodkový fond, ktorý spravuje. To zabezpečuje transparentnosť finančných tokov a bráni riziku miešania majetku správcovskej spoločnosti s majetkom sporiteľov v dôchodkových fondoch.

Účtovná závierka

– musí byť overená audítorom,

– musí byť schválená valným zhromaždením DSS.

Oznámenie audítora a možnosť odmietnutia

DSS má podľa odseku 2 oznamovaciu povinnosť voči Národnej banke Slovenska (NBS) o tom, ktorý audítor vykoná audit. Lehota je do 30. júna kalendárneho roka, za ktorý sa audit robí a pri novozriadenej DSS do 3 mesiacov od právoplatnosti povolenia.

NBS môže audítora odmietnuť, pričom v prípade opakovaného odmietnutia má právo sama určiť audítora.

Mimoriadny audit

Ak má NBS pochybnosti o riadnej overenej účtovnej závierke, môže nariadiť mimoriadny audit, pričom audit musí vykonať iný audítor ako pôvodný a náklady hradí pôvodný audítor, ak sa chyby potvrdia, inak NBS.

Tým sa zabezpečuje dôveryhodnosť a nestrannosť kontrolného mechanizmu.

Priebežné účtovné závierky

Okrem ročnej účtovnej závierky má DSS povinnosť zostaviť aj štvrťročnú priebežnú účtovnú závierku, čo umožňuje priebežný dohľad NBS a včasnú detekciu problémov.

Informačná povinnosť audítora voči NBS

Audítor má silnú oznamovaciu povinnosť, pokiaľ zistí porušenie zákonných povinností DSS, okolnosti ohrozujúce riadny výkon činnosti DSS, dôvody na odmietnutie auditu alebo výhrady k nemu. Tieto ustanovenia zabezpečujú, že NBS má rýchly prístup k rizikám bez ohľadu na to, či sa audit ukončil alebo nie.

Povinnosť informovania

Povinnosť platí aj vo vzťahu k subjektom v úzkom prepojení, a to skupina s úzkymi väzbami a na písomnú žiadosť musí audítor NBS poskytnúť všetky relevantné podklady.

Ochrana údajov

DSS musí zabezpečiť ochranu elektronických údajov pred zneužitím, stratou či zničením. Toto ustanovenie reflektuje dôležitosť kybernetickej bezpečnosti, najmä s ohľadom na spracovanie osobných a finančných údajov sporiteľov. Ustanovenie predstavuje kľúčové kontrolné a transparentnostné ustanovenie pre fungovanie dôchodkového systému, a to posilňuje dôveru sporiteľov, umožňuje efektívny dohľad NBS, kladie dôraz na nezávislosť auditu a prevenciu konfliktu záujmov, zároveň reflektuje aktuálne regulačné trendy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a finančného reportingu.

Poznámka

Účtovná závierka podľa zákona č. 431/2002
Z. z. o účtovníctve je štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú. Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku v prípadoch ustanovených týmto zákonom v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva používanú v účtovnej jednotke. Účtovná závierka tvorí jeden celok. Účtovná závierka obsahuje tieto všeobecné náležitosti, a to obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, a fyzické osoby uvedú miesto podnikania, identifikačné číslo, ak ho má účtovná jednotka pridelené, deň, ku ktorému sa zostavuje, deň jej zostavenia, obdobie, za ktoré sa zostavuje, iné údaje uvedené na úvodnej strane účtovnej závierky ustanovenej opatrením ministerstva, podpisový záznam štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo podpisový záznam fyzickej osoby.

Účtovná závierka v sústave podvojného účtovníctva okrem všeobecných náležitostí obsahuje súčasti, a to súvahu, výkaz ziskov a strát, poznámky.

Účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva okrem všeobecných náležitostí obsahuje výkaz o príjmoch a výdavkoch, výkaz o majetku a záväzkoch.

Účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku, okrem súhrnnej účtovnej závierky podľa § 22a, najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na zostavenej účtovnej závierke musí byť pripojený podpisový záznam. Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy podľa § 16. Pri premene a cezhraničnej premene nástupnícka účtovná jednotka, ktorá nie je novovzniknutou účtovnou jednotkou, neuzavrie účtovné knihy, pričom zisťuje konečné stavy účtov na účely zostavenia otváracej súvahy. Ak uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje účtovnú závierku ako riadnu, v ostatných prípadoch uzavretia účtovných kníh uvedených v § 16 zostavuje účtovnú závierku ako mimoriadnu. Ak deň, ku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka alebo mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom priebežnej účtovnej závierky, priebežná účtovná závierka sa nezostavuje. Ak deň, ku ktorému sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom riadnej účtovnej závierky, zostavená účtovná závierka sa považuje aj za riadnu účtovnú závierku. Účtovná jednotka zostavuje otváraciu súvahu ku dňu svojho vzniku, s výnimkou účtovnej jednotky, ktorej otváracia súvaha bola zostavená k rozhodnému dňu, ku dňu vstupu do likvidácie, ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu, k rozhodnému dňu.

Účtovná jednotka je povinná uvádzať v účtovnej závierke informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje; to platí obdobne aj pre všetky účtovné zápisy, ktoré sa uskutočňujú iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ak tento zákon ďalej neustanovuje inak. Účtovná jednotka pritom zohľadňuje aj informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka získala do dňa zostavenia účtovnej závierky, pričom deň zostavenia účtovnej závierky si určí účtovná jednotka sama. Informácie v účtovnej závierke musia byť pre používateľa užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich významnosti a musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa. Informácie v účtovnej závierke sú zrozumiteľné, ak spĺňajú požiadavky; informácie nemôžu byť vylúčené iba z dôvodu, že sú nezrozumiteľné pre používateľa. Informácie sú porovnateľné, ak spĺňajú požiadavky. Informácie v účtovnej závierke sú spoľahlivé, ak spĺňajú a ak sú úplné a včasné. Úplnosť informácií v účtovnej závierke sa zabezpečuje s dodržaním významnosti a so zohľadnením nákladov na ich získanie. Informácie v účtovnej závierke sú včasné, ak spĺňajú požiadavky.

Účtovnou závierkou nie je zhromažďovanie alebo vyžadovanie informácií vykonávané na základe osobitného predpisu.

§ 57

Obchodná dokumentácia

(1) Majetok v dôchodkovom fonde, ako aj obchody s majetkom v dôchodkovom fonde sa musia evidovať oddelene od majetku dôchodkovej správcovskej spoločnosti a od majetku v iných dôchodkových fondoch.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná viesť evidenciu zmlúv a pokynov, ktoré sa vzťahujú na nakladanie s majetkom v dôchodkovom fonde. Táto evidencia musí byť prístupná Národnej banke Slovenska a depozitárovi na vyžiadanie bez zbytočného odkladu. Evidencia podľa prvej vety sa musí viesť v takom rozsahu a takým spôsobom, aby bolo možné dokumentovať spôsob uskutočnenia obchodu a spätne identifikovať každý obchod s majetkom v dôchodkovom fonde od jeho vzniku vrátane času, miesta jeho uskutočnenia a identifikácie obchodných partnerov a musí obsahovať najmä

a) poradové číslo zmluvy,

b) údaje o druhej zmluvnej strane, ak je táto zmluvná strana známa,

c) zrušené,

d) dátum uzatvorenia zmluvy a dátum nadobudnutia jej účinnosti,

e) údaje o predmete zmluvy.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná uchovávať záznamy podľa odsekov 1 a 2 a ďalšiu dokumentáciu týkajúcu sa ňou spravovaných dôchodkových fondov a ňou poskytovaných služieb najmenej päť rokov od skončenia spravovania dôchodkového fondu, ktorého sa dokumentácia a záznamy týkajú. Túto dokumentáciu je dôchodková správcovská spoločnosť povinná poskytnúť Národnej banke Slovenska na jej žiadosť bez zbytočného odkladu.

(4) Záznamy podľa odsekov 1 a 2 a ďalšiu dokumentáciu týkajúcu sa ňou spravovaných dôchodkových fondov a ňou poskytovaných služieb môže dôchodková správcovská spoločnosť uchovávať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe na trvanlivých médiách, ak je splnená podmienka spätnej identifikácie údajov a dôchodková správcovská spoločnosť má systém ochrany pred stratou údajov.

Komentár § 57

Obchodná dokumentácia definovaná ako súbor všetkých písomností a záznamov, ktoré vznikajú v súvislosti s podnikateľskou činnosťou dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Obchodná dokumentácia zahŕňa napríklad zmluvy, faktúry, protokoly, zápisnice, korešpondenciu, interné smernice a ďalšie dokumenty, ktoré súvisia so správou dôchodkových fondov. Táto dokumentácia musí byť vedená tak, aby zabezpečovala preukázateľnosť všetkých úkonov a rozhodnutí spoločnosti. Musí byť usporiadaná, uchovávaná a sprístupnená tak, aby umožnila efektívnu kontrolu zo strany Národnej banky Slovenska a ďalších oprávnených orgánov. Obchodná dokumentácia je kľúčová na zabezpečenie transparentnosti a zákonnosti činností dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Obsah obchodnej dokumentácie

Obchodná dokumentácia zahŕňa všetky písomné a elektronické záznamy súvisiace s podnikateľskou činnosťou dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Ide o kompletný súbor dokumentov, ktoré vznikajú pri jej prevádzke, správe dôchodkových fondov, uzatváraní zmlúv, komunikácii s klientmi, internom riadení a kontrole.

Typy dokumentov zahrnutých v obchodnej dokumentácii

– Zmluvy

Ide napríklad o zmluvy so sporiteľmi, depozitármi, partnermi alebo dodávateľmi služieb.

– Faktúry a účtovné doklady

Sú to odklady pre finančné účtovníctvo a kontrolu výdavkov a príjmov.

– Zápisnice a protokoly

Ide napríklad o zápisnice zo zasadnutí predstavenstva, dozornej rady, alebo valného zhromaždenia.

– Interné smernice, politiky a pravidlá

Dokumenty týkajúce sa riadenia rizík, compliance, investičných pravidiel a pod.

– Korespondencia

Je to písomná komunikácia s klientmi, Národnou bankou Slovenska, dodávateľmi a inými subjektmi.

– Dokumentácia k investičným rozhodnutiam

Týka sa rozhodnutia o alokácii aktív, analýzy a hodnotenia rizík.

– Dokumenty týkajúce sa vnútorných kontrol a auditu.

Účel vedenia obchodnej dokumentácie

– Preukázateľnosť a transparentnosť

Obchodná dokumentácia slúži na to, aby bolo možné kedykoľvek preukázať zákonnosť a správnosť vykonaných úkonov a rozhodnutí.

Kontrola a dohľad

Slúži ako podklad pre interné kontroly, audity, ale aj pre externý dohľad zo strany Národnej banky Slovenska alebo iných kontrolných orgánov.

Zachovanie kontinuity činnosti

V prípade personálnych zmien alebo problémov umožňuje dokumentácia zabezpečiť plynulý chod spoločnosti bez straty informácií.

Ochrana záujmov sporiteľov

Dokumenty potvrdzujú, že správa dôchodkových fondov prebieha v súlade so zákonom a štatútmi fondov.

Požiadavky na vedenie a uchovávanie

Dokumentácia musí byť usporiadaná, systematicky vedená a bezpečne uchovávaná. Spoločnosť je povinná ju uchovávať po dobu určenú zákonom, ktorá zvyčajne zahŕňa niekoľko rokov, a to napr. minimálne 5 rokov alebo dlhšie, ak to vyžaduje legislatíva. Dokumenty musia byť sprístupnené na kontrolu príslušným orgánom, ako je Národná banka Slovenska, kedykoľvek to bude potrebné. V prípade elektronických dokumentov musí byť zabezpečená ich integrita a dôveryhodnosť.

Ak dôchodková správcovská spoločnosť nemá riadne vedenú obchodnú dokumentáciu, môže to mať za následok nemožnosť preukázať správnosť svojich úkonov, nedodržanie zákonných povinností, sankcie od regulátora (Národnej banky Slovenska), poškodenie dôvery sporiteľov a verejnosti, potenciálne právne spory a finančné straty.

Konflikt záujmov

§ 58

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná predchádzať konfliktom záujmov medzi dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a sporiteľmi, medzi sporiteľmi navzájom a dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a skupinou s úzkymi väzbami,⁴⁸⁾ ktorej je súčasťou.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť nesmie do majetku v dôchodkovom fonde nadobúdať

a) cenné papiere, ktorých emitentom je právnická osoba s kvalifikovanou účasťou na základnom imaní dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

b) cenné papiere, ktorých emitentom je dôchodková správcovská spoločnosť spravujúca tento dôchodkový fond.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť nesmie do majetku v dôchodkovom fonde nadobúdať cenné papiere vydané právnickou osobou, v ktorej

a) členom štatutárneho orgánu alebo prokuristom je člen predstavenstva, prokurista, vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedný za odborné činnosti alebo zamestnanec zodpovedný za riadenie investícií tejto dôchodkovej správcovskej spoločnosti, alebo osoba im blízka,⁶⁰⁾

b) vykonáva kontrolu⁵⁴⁾ člen predstavenstva, člen dozornej rady, prokurista, vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedný za odborné činnosti alebo zamestnanec zodpovedný za riadenie investícií tejto dôchodkovej správcovskej spoločnosti, alebo osoba im blízka.⁶⁰⁾

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť nesmie uzatvárať obchody súvisiace s majetkom v dôchodkovom fonde s právnickou osobou, v ktorej členom štatutárneho orgánu alebo prokuristom je člen predstavenstva, prokurista, vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedný za odborné činnosti alebo zamestnanec zodpovedný za riadenie investícií tejto dôchodkovej správcovskej spoločnosti, alebo osoba im blízka;⁶⁰⁾ to neplatí pre anonymné obchody. Dôchodková správcovská spoločnosť nesmie uzatvárať obchody s derivátovými nástrojmi súvisiace s majetkom v dôchodkovom fonde s právnickou osobou s kvalifikovanou účasťou⁴⁶⁾ na základnom imaní v dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť nesmie použiť majetok v dôchodkovom fonde na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou tohto majetku a s nakladaním s ním.

(6) Dôchodková správcovská spoločnosť nesmie použiť majetok v dôchodkovom fonde na krytie alebo úhradu záväzkov iného dôchodkového fondu. Dôchodková správcovská spoločnosť nesmie uzatvárať obchody s dôchodkovým fondom, ktorý táto dôchodková správcovská spoločnosť spravuje.

(7) Členom predstavenstva, členom dozornej rady, prokuristom, vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedným za odborné činnosti, zamestnancom zodpovedným za výkon vnútornej kontroly alebo zamestnancom zodpovedným za riadenie investícií dôchodkovej správcovskej spoločnosti nesmie byť zamestnanec, prokurista alebo člen štatutárneho orgánu inej finančnej inštitúcie; to neplatí, ak finančná inštitúcia a dôchodková správcovská spoločnosť sú súčasťou skupiny s úzkymi väzbami⁴⁸⁾ a nie sú tým dotknuté ustanovenia o konflikte záujmov podľa osobitných predpisov.⁶²⁾

(8) Člen predstavenstva, prokurista alebo zamestnanec dôchodkovej správcovskej spoločnosti nesmie byť členom dozornej rady

a) depozitára, s ktorým dôchodková správcovská spoločnosť uzatvorila depozitársku zmluvu,

b) inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

(9) Člen vlády Slovenskej republiky, vedúci ústredného orgánu štátnej správy, ktorý nie je členom vlády Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, štátny zamestnanec v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor, zamestnanec Slovenskej informačnej služby, člen orgánov Národnej banky Slovenska a zamestnanec Národnej banky Slovenska nesmie byť členom predstavenstva, členom dozornej rady, prokuristom alebo zamestnancom dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(10) Člen predstavenstva, člen dozornej rady, prokurista a zamestnanec dôchodkovej správcovskej spoločnosti nesmú v obchodnej činnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti uprednostňovať svoje vlastné záujmy pred záujmami sporiteľov.

Komentár § 58

Konflikt záujmov nastáva vtedy, keď by mohli byť ohrozené záujmy sporiteľov, teda klientov dôchodkovej správcovskej spoločnosti, v prospech iných osôb, a to napríklad, ak má dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) záujem uprednostniť vlastný zisk, záujmy jej zamestnancov, akcionárov, partnerov alebo iných subjektov, s ktorými spolupracuje.

Poznámka

Blízkou osobou podľa zákona č. 513/1990 Zb. Obchodného zákonníka je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Príklad

DSS uzavrie obchod výhodný pre spriaznenú osobu, ale nevýhodný pre dôchodkový fond.

Zamestnanec DSS investuje prostriedky fondu do aktív, v ktorých má osobný záujem.

DSS uprednostní obchodovanie cez konkrétneho sprostredkovateľa, a to napr. spriaznenú spoločnosť, aj keď sú tam vyššie poplatky.

Povinnosti DSS

Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná:

– identifikovať situácie, kde môže nastať konflikt záujmov,

– predchádzať týmto situáciám, a to zavedením vnútorných pravidiel, kontrol a procesov,

– viesť evidenciu zistených konfliktov záujmov,

– informovať sporiteľa, ak nie je možné konflikt záujmov vylúčiť a sporiteľ je tým potenciálne ohrozený.

Poznámka

Konflikt záujmov podľa zákona o cenných papieroch

Zamestnanec centrálneho depozitára nesmie byť zároveň zamestnancom ani v inom pracovnom pomere u obchodníka s cennými papiermi, banky, burzy cenných papierov, správcovskej spoločnosti, poisťovne alebo u iného centrálneho depozitára.

Člen vlády Slovenskej republiky, vedúci ústredného orgánu štátnej správy, ktorý nie je členom vlády Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, zamestnanec ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby a Centra kupónovej privatizácie Slovenskej republiky nesmie byť členom predstavenstva, členom dozornej rady ani zamestnancom obchodníka s cennými papiermi alebo centrálneho depozitára. To neplatí, ak je zamestnanec ústredného orgánu štátnej správy do týchto orgánov vyslaný svojím zamestnávateľom.

§ 59

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť môže kupovať do svojho majetku a predávať zo svojho majetku majetok, ktorý môže byť predmetom investovania podľa tohto zákona, len ak tým nedôjde k stretu záujmov so sporiteľmi. Dôchodková správcovská spoločnosť nesmie uprednostniť svoje záujmy pred záujmami týchto sporiteľov.

(2) Členovia predstavenstva, členovia dozornej rady, prokuristi vedúci zamestnanci⁴⁷⁾ a zamestnanci zodpovední za riadenie investícií dôchodkovej správcovskej spoločnosti a osoby blízke týmto osobám nesmú nadobúdať cenné papiere, nástroje peňažného trhu a finančné deriváty z majetku v dôchodkovom fonde, ktorý spravuje táto dôchodková správcovská spoločnosť, a také cenné papiere, nástroje peňažného trhu a finančné deriváty do majetku v tomto dôchodkovom fonde predávať. Ak členovia predstavenstva, prokuristi, vedúci zamestnanci v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovední za odborné činnosti a zamestnanci zodpovední za riadenie investícií dôchodkovej správcovskej spoločnosti nadobudnú alebo predajú cenný papier emitenta, ktorého cenné papiere sa nachádzajú v majetku dôchodkového fondu, sú povinní o tejto skutočnosti informovať Národnú banku Slovenska do troch pracovných dní.

(3) Ak sa v majetku dôchodkovej správcovskej spoločnosti nachádza cenný papier alebo iný nástroj peňažného trhu, ktorý sa nachádza aj v majetku dôchodkového fondu, ktorý táto dôchodková správcovská spoločnosť spravuje, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná o tejto skutočnosti informovať Národnú banku Slovenska do troch pracovných dní.

Komentár § 59

Ustanovenie sa zaoberá členením konfliktov záujmov a ich riadenia. Ustanovenie dopĺňa predchádzajúce ustanovenie a kladie dôraz na systémové riadenie konfliktov záujmov.

Vnútorný predpis alebo politika riadenia konfliktu záujmov

DSS musí mať vnútorný predpis alebo politiku riadenia konfliktu záujmov, ktorá:

– identifikuje potenciálne konflikty,

– popisuje postupy na ich riešenie,

– určuje zodpovedné osoby,

– zabezpečuje objektivitu rozhodovania.

Čo musí DSS zabezpečiť

– aby jej zamestnanci a manažéri uprednostňovali záujem sporiteľa pred svojím osobným záujmom alebo záujmom spoločnosti,

– obchodné rozhodnutia, ktoré sú transparentné a nezaujaté,

– ak je konflikt záujmov neodstrániteľný, musí o tom sporiteľa pred investičným rozhodnutím informovať.

Význam pravidiel

Tieto pravidlá majú za cieľ chrániť sporiteľov, ktorí si ukladajú svoje dôchodkové úspory v DSS. Konflikt záujmov môže viesť k zlým investičným rozhodnutiam, ktoré poškodia hodnotu dôchodkového fondu a tým aj budúci dôchodok sporiteľa.

§ 60

Primeranosť vlastných zdrojov
dôchodkovej správcovskej spoločnosti

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná dodržiavať primeranosť vlastných zdrojov.

(2) Vlastné zdroje dôchodkovej správcovskej spoločnosti sú primerané podľa tohto zákona, ak

a) nie sú nižšie ako 25 % všeobecných prevádzkových výdavkov za predchádzajúci kalendárny rok; ak dôchodková správcovská spoločnosť vykonáva svoju činnosť menej ako jeden rok, 25 % z hodnoty všeobecných prevádzkových výdavkov uvedených v jej obchodno-finančnom pláne a

b) pomer rozdielu likvidných aktív a záväzkov a pohľadávok k hodnote majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, ktorý dôchodková správcovská spoločnosť spravuje, nie je nižší ako 0,005.

(3) Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vymedzenie vlastných zdrojov, ktoré je dôchodková správcovská spoločnosť povinná dodržiavať, spôsob výpočtu sumy vlastných zdrojov, vymedzenie všeobecných prevádzkových výdavkov, likvidných aktív, záväzkov a pohľadávok, spôsob výpočtu sumy likvidných aktív a spôsob preukazovania splnenia podmienky o primeranosti vlastných zdrojov podľa odseku 2.

Komentár § 60

Ustanovenie upravuje primeranosť vlastných zdrojov dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS).

Primeranosť vlastných zdrojov DSS

Ide o požiadavku, aby dôchodková správcovská spoločnosť mala dostatočnú finančnú stabilitu a rezervy na pokrytie svojich výdavkov a záväzkov, čím sa zabezpečí jej spoľahlivá prevádzka, ochrana majetku sporiteľov v dôchodkových fondoch, schopnosť DSS odolať finančným výkyvom alebo neočakávaným stratám.

Podmienky primeranosti

Upravuje ich znenie odseku 2.

– 25 % všeobecných prevádzkových výdavkov

DSS musí mať vlastné zdroje aspoň vo výške štvrtiny svojich prevádzkových nákladov z predchádzajúceho roka. Ak ide o novú DSS, berie sa do úvahy hodnota výdavkov uvedená v obchodno-finančnom pláne.

Účelom je zabezpečiť, že DSS má vytvorenú finančnú rezervu na bežnú činnosť – výplaty zamestnancov, nájom, IT systémy, marketing, atď.

– likvidita vzhľadom na dôchodkový fond

Porovnáva sa čistá likvidita DSS (rozdiel likvidných aktív a záväzkov + pohľadávky) s hodnotou majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, ktorý DSS spravuje. Tento pomer nesmie byť nižší ako 0,005, t. j. 0,5 %.

Účelom je, aby DSS bola schopná rýchlo reagovať na výkyvy alebo požiadavky trhu. Napr., ak by došlo k výberu majetku sporiteľmi, DSS má mať likviditu na zvládnutie situácie.

Právomoc NBS

– vymedziť presne pojmy ako vlastné zdroje, likvidné aktíva, záväzky a všeobecné prevádzkové výdavky,

– stanoviť metodiku výpočtu primeranosti vlastných zdrojov,

– určiť spôsob, akým DSS preukazuje dodržiavanie týchto pravidiel.

Všetko uvedené NBS určuje opatrením, ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov SR.

DSS spravujú majetok stoviek tisíc sporiteľov. Ak by sa dostali do finančných ťažkostí, ohrozili by stabilitu dôchodkových fondov, dôveru verejnosti v dôchodkový systém, plnenie záväzkov voči sporiteľom. Preto zákon kladie dôraz na finančnú odolnosť DSS cez požiadavky na vlastné zdroje a likvidity.

Pravidlá obozretného podnikania dôchodkovej správcovskej spoločnosti

Ustanovenia § 54 až § 60 zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktoré sa viažu na pravidlá obozretného podnikania dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS), detailne upravujú, ako má dôchodková správcovská spoločnosť fungovať tak, aby jej činnosť bola bezpečná, zodpovedná a transparentná. Ich cieľom je predchádzať rizikám, ktoré by mohli ohroziť majetok sporiteľov, zabezpečiť správne riadenie a kontrolu a zachovať dôveru v systém starobného dôchodkového sporenia.

Organizácia, riadenie a organizačná štruktúra dôchodkovej správcovskej spoločnosti (§ 54)

Ustanovenie sa zaoberá tým, ako musí byť DSS organizačne usporiadaná a riadená. DSS musí mať jasne definované a efektívne organizačné štruktúry a vnútorné procesy, ktoré zabezpečujú efektívne riadenie a kontrolu všetkých oblastí jej činnosti. Vedenie spoločnosti nesmie byť založené na náhodných alebo nejasných pravidlách, ale musí byť postavené na princípoch zodpovednosti, transparentnosti a odbornosti. Musia byť stanovené jasné kompetencie a zodpovednosti jednotlivých orgánov spoločnosti (predstavenstvo, dozorná rada, manažment), aby sa predišlo konfliktom záujmov a nedostatkom v riadení.

– Výkon vnútornej kontroly (§ 55)

Ustanovenie upravuje požiadavky na vnútorný kontrolný systém DSS. DSS musí mať zavedený systém vnútornej kontroly, ktorý pravidelne monitoruje, hodnotí a zabezpečuje dodržiavanie predpisov, interných pravidiel a procesov. Vnútorná kontrola má slúžiť aj na identifikáciu a prevenciu rizík v rámci činností spoločnosti. DSS musí mať samostatné osoby alebo útvary zodpovedné za vnútornú kontrolu, ktoré nezávisle vykonávajú svoje úlohy.

– Postupy vedenia účtovníctva (§ 56)

Tu sa stanovujú pravidlá správneho vedenia účtovníctva DSS. Účtovníctvo musí byť vedené v súlade so zákonom a musí presne, spoľahlivo a pravdivo zachytávať všetky ekonomické operácie spoločnosti. Musia byť zavedené kontrolné mechanizmy, ktoré znižujú riziko chýb alebo podvodov v účtovníctve. DSS je povinná viesť účtovnú evidenciu tak, aby bola pripravená na prípadné audity a kontroly.

– Vedenie obchodnej dokumentácie (§ 57)

Ustanovenie kladie dôraz na správne a dôkladné vedenie obchodnej dokumentácie. DSS musí viesť všetku potrebnú dokumentáciu k svojej činnosti, ktorá slúži ako dôkaz o vykonaných úkonoch. Dokumentácia musí byť usporiadaná, prístupná a uchovávaná po dobu stanovenú zákonom. Cieľom je zabezpečiť transparentnosť a možnosť spätnej kontroly všetkých obchodných a investičných rozhodnutí.

– Konflikt záujmov (§ 58)

Ustanovenie rieši situácie, keď môže dôjsť ku kolízii záujmov. DSS musí identifikovať možné konflikty záujmov, napríklad medzi záujmami spoločnosti, jej zamestnancov a sporiteľov. Musí mať zavedené mechanizmy na prevenciu, odhalenie a riadenie týchto konfliktov tak, aby neboli ohrozené záujmy sporiteľov. V prípade vzniku konfliktu záujmov je DSS povinná ho riešiť transparentne a podľa zákonných pravidiel.

– Sledovanie a dodržiavanie primeranosti vlastných zdrojov (§ 60)

Ustanovenie sa týka finančnej stability DSS. DSS musí pravidelne sledovať svoje vlastné finančné zdroje, aby zabezpečila primeranosť kapitálu a likvidity vo vzťahu k rozsahu a rizikovosti svojej činnosti. Spoločnosť musí mať dostatočné vlastné zdroje na krytie rizík spojených s podnikaním a na zabezpečenie kontinuity činnosti. Nedodržanie tejto povinnosti môže viesť k zásahom regulátora, napríklad k opatreniam na posilnenie kapitálu.

Pravidlá činnosti
pri správe dôchodkových fondov

§ 61

(1) Správu majetku v dôchodkovom fonde je povinná vykonávať dôchodková správcovská spoločnosť samostatne, vo svojom mene a v záujme sporiteľov; tým nie je dotknuté oprávnenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti zveriť výkon činností podľa § 67 ods. 1 inej osobe podľa § 67.

(2) Pri správe dôchodkového fondu, ktorý dôchodková správcovská spoločnosť spravuje, je dôchodková správcovská spoločnosť povinná najmä

a) vykonávať činnosť v najlepšom záujme sporiteľov a v záujme ich ochrany pri dodržiavaní všeobecne záväzných právnych predpisov, štatútov dôchodkových fondov, pravidiel a rozhodnutí Národnej banky Slovenska,

b) konať čestne a poctivo pri výkone svojej činnosti a v najlepšom záujme sporiteľov a v záujme ich ochrany,

c) konať s odbornou starostlivosťou a obozretnosťou v najlepšom záujme sporiteľov a v záujme ich ochrany,

d) účinne využívať personálne a materiálno-technické zabezpečenie na riadny výkon svojich činností,

e) vyhýbať sa konfliktu záujmov, najmä konfliktu so záujmami sporiteľov, a ak sa nemožno vyhnúť konfliktu záujmov, uprednostniť záujmy sporiteľov pred svojimi záujmami a záujmami akcionárov dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo pred záujmami iných osôb a v prípade konfliktu záujmov zabezpečiť rovnaké a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými sporiteľmi,

f) uplatňovať vo vzťahu k sporiteľom princíp rovnakého zaobchádzania.

(3) Vynaloženie odbornej starostlivosti podľa odseku 2 znamená najmä

a) hospodárenie s majetkom v dôchodkovom fonde v súlade so zameraním investičnej stratégie a rizikovým profilom vymedzeným v štatúte dôchodkového fondu,

b) predchádzanie riziku finančných strát,

c) analyzovanie ekonomickej výhodnosti obchodov z dostupných informácií,

d) porovnávanie kurzov alebo cien jednotlivých nákupov alebo predajov vzájomne medzi sebou a s vývojom kurzov, cien, dopytom a ponukou prevoditeľných cenných papierov, nástrojov peňažného trhu a finančných derivátov,

e) uzatváranie obchodov s majetkom v dôchodkovom fonde tak, aby bola zabezpečená protihodnota v prospech majetku v dôchodkovom fonde na princípe platby oproti dodávke, ak to povaha obchodu nevylučuje, v lehotách obvyklých na regulovanom trhu, kde sa obchod uskutočňuje, a v prípade obchodov uzatvorených mimo regulovaného trhu v zmluvne dohodnutých lehotách, ktoré sú obvyklé pre daný typ obchodov,

f) vykonávanie predajov alebo kúpy cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu z majetku alebo do majetku v dôchodkovom fonde za najvýhodnejšiu cenu, ktorú bolo možné dosiahnuť v prospech dôchodkového fondu.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná na žiadosť Národnej banky Slovenska hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti. Ak dôchodková správcovská spoločnosť tejto žiadosti nevyhovie, má sa za to, že dôchodková správcovská spoločnosť nekonala s odbornou starostlivosťou.

(5) Cenné papiere sa môžu na kótovanom trhu burzy cenných papierov alebo na regulovanom voľnom trhu burzy cenných papierov a zahraničnej burzy cenných papierov do majetku v dôchodkovom fonde kupovať alebo z majetku v dôchodkovom fonde predávať len prijímaním alebo podávaním návrhov určených vopred neurčenému okruhu osôb (anonymné obchody).

(6) Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podrobnosti o pravidlách činnosti pri správe dôchodkových fondov podľa odsekov 1 až 3 a podrobnosti o tom, čo sa rozumie vynaložením odbornej starostlivosti.

(7) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná vykonávať činnosť tak, aby nedochádzalo k narušeniu bezpečnosti finančného systému a nesmie vykonávať manipuláciu kurzov cenných papierov.⁶³⁾

(8) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná sporiteľom nahradiť všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich zo zákona alebo zo štatútu dôchodkového fondu.

(9) V prípade uplatnenia nároku na náhradu škody podľa odseku 8 v súdnom konaní podľa osobitného predpisu⁶⁴⁾ je dôchodková správcovská spoločnosť povinná na žiadosť sporiteľa preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti. Ak dôchodková správcovská spoločnosť tejto žiadosti nevyhovie alebo hodnoverne nepreukáže vynaloženie odbornej starostlivosti, má sa za to, že dôchodková správcovská spoločnosť nekonala s odbornou starostlivosťou.

(10) Voči Národnej banke Slovenska sa nemôžu uplatniť nároky sporiteľov na náhradu škody z dôvodu porušenia zákona dôchodkovou správcovskou spoločnosťou.

Komentár § 61

Ustanovenie sa týka pravidiel činnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) pri správe dôchodkových fondov. Upravuje spôsob, akým musí DSS spravovať majetok sporiteľov, a určuje jej povinnosti, štandardy a mieru zodpovednosti.

Samostatnosť správy majetku

Podľa odseku 1 DSS vykonáva správu dôchodkových fondov vo vlastnom mene a na účet sporiteľov, čo znamená, že koná ako správca cudzieho majetku. Môže delegovať niektoré činnosti na inú osobu, ale zodpovednosť za správu zostáva na nej.

Zásady správy majetku

DSS je podľa odseku 2 povinná konať v najlepšom záujme sporiteľov, teda v prospech ich dôchodkových úspor, čestne a poctivo, podľa zákona, štatútov fondov a pokynov NBS, s odbornou starostlivosťou a obozretnosťou, čo to znamená, že rozhodnutia musia byť profesionálne, dôsledné a uvážené, zabezpečiť si dostatočné personálne a technické zdroje, predchádzať konfliktom záujmov; ak sa im nedá vyhnúť, DSS musí uprednostniť záujmy sporiteľov, rovnako zaobchádzať so všetkými sporiteľmi.

Čo znamená odborná starostlivosť

DSS musí dodržiavať investičnú stratégiu a rizikový profil fondu podľa jeho štatútu, minimalizovať riziká finančných strát, analyzovať výhodnosť obchodov, vychádzajúc z dôveryhodných údajov, porovnávať ceny a vývoj na trhu, aby konala čo najvýhodnejšie, zabezpečiť platbu oproti dodávke, tzn. ochranu proti nedodaniu, tzv. princíp „delivery versus payment“, dosahovať najlepšiu možnú cenu pri nákupe alebo predaji cenných papierov.

Povinnosť preukázať odbornú starostlivosť

DSS musí preukázať odbornosť

– Národnej banke Slovenska (NBS) – ak ju o to požiada, a to napr. pri kontrole,

– sporiteľovi,

– súdu – ak ide o spor o náhradu škody.

V tomto prípade sa uplatňujú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Ak DSS nepreukáže, že konala odborne, považuje sa to za porušenie povinností.

Transparentnosť a férovosť obchodov

Obchody s cennými papiermi sa musia uskutočňovať anonymne, tzn. cez trhy, kde nie je vopred známe, kto je protistrana.

Cieľom je zabrániť manipulácii alebo zvýhodňovaniu vybraných osôb.

Zodpovednosť DSS za škodu

DSS zodpovedá za akúkoľvek škodu, ktorú spôsobí sporiteľom nesprávnym alebo nedostatočným plnením svojich povinností. Povinnosť nahradiť škodu vzniká automaticky, ak sa nepreukáže, že konala s odbornou starostlivosťou.

Obmedzenie voči Národnej banke Slovenska

Sporitelia nemôžu žiadať NBS o náhradu škody, ak DSS poruší zákon. Zodpovednosť nesie výlučne DSS, nie štátny dohľad.

Zákaz manipulácie a ohrozenia stability

DSS nesmie manipulovať s cenami cenných papierov, tzn. vytvárať umelé ceny, musí konať tak, aby neohrozila stabilitu finančného systému.

Ochrana sporiteľov

Toto ustanovenie predstavuje etický a odborný rámec, v ktorom musí DSS fungovať. Chráni sporiteľov pred nepoctivým správaním, konfliktným záujmom, zlyhaním správcov v dôsledku nedbanlivosti alebo neprofesionality.

Zároveň vytvára mechanizmus zodpovednosti a kontroly, vrátane možného uplatnenia náhrady škody.

§ 62

Povinnosť mlčanlivosti

(1) Členovia predstavenstva, členovia dozornej rady, zamestnanci, prokuristi, likvidátori, nútení správcovia, správcovia konkurznej podstaty, ako aj ďalšie osoby podieľajúce sa na činnosti alebo likvidácii dôchodkovej správcovskej spoločnosti sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli na základe svojho postavenia alebo pri plnení svojich pracovných povinností a ktoré majú význam alebo sa týkajú záujmov sporiteľov.

(2) Povinnosť mlčanlivosti podľa odseku 1 trvá aj po skončení pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu.

(3) Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak sa informácia poskytne

a) Sociálnej poisťovni,

b) Národnej banke Slovenska na účely výkonu dohľadu podľa tohto zákona,

c) súdu na účely občianskeho súdneho konania,⁶⁴⁾

d) orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania,⁶⁵⁾

e) službe kriminálnej polície a službe finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia úloh ustanovených osobitným predpisom,⁶⁶⁾

f) daňovým orgánom na účely daňového konania.⁶⁷⁾

(4) Ustanoveniami odsekov 1 až 3 nie je dotknutá osobitným zákonom uložená povinnosť prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu.⁶⁸⁾

(5) Informácie získané Národnou bankou Slovenska pri výkone dohľadu podľa tohto zákona od tretích osôb sa nesmú použiť na iné účely než na účely výkonu dohľadu.

Komentár § 62

Ustanovenie upravuje povinnosť mlčanlivosti osôb pôsobiacich v dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS). Ide o dôležitý nástroj na ochranu dôvernosti informácií, ktoré sa týkajú najmä sporiteľov, ich majetku a operácií s dôchodkovými fondmi.

Viazanie mlčanlivosťou

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje na:

– zamestnancov dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

– členov predstavenstva a dozornej rady,

– osoby, ktoré sú v zmluvnom vzťahu s DSS a získali prístup k dôverným informáciám, a to napr. outsourcované firmy,

– osoby podieľajúce sa na výkone dohľadu a v určitých prípadoch aj osoby z NBS alebo audítori.

Predmet mlčanlivosti

Ide o informácie, ktoré sa nemôžu zverejniť.

Za dôverné informácie sa považuje najmä:

– údaje o sporiteľoch

Ide o identita sporiteľa, výška príspevkov, stav majetku, pohyby na účte.

– informácie o investičných rozhodnutiach,

– informácie o stratégiách,

– informácie o transakciách,

– interné dokumenty DSS,

– údaje získané pri výkone činnosti.

Výnimky z mlčanlivosti

Zákon umožňuje prelomiť mlčanlivosť iba v zákonom vymedzených prípadoch, napríklad ak sporiteľ udelí výslovný súhlas, alebo ak informácie vyžaduje Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu, prípadne ak takáto povinnosť vyplýva zo zákona alebo rozhodnutia súdu či iného orgánu verejnej moci.

Dôsledky porušenia mlčanlivosti

Porušenie povinnosti mlčanlivosti môže mať za následok správne, disciplinárne, civilnoprávne alebo trestnoprávne dôsledky.

Porušenie povinnosti mlčanlivosti môže viesť k stratám na dôvere sporiteľov a poškodeniu reputácie DSS.

Osoba, ktorá mlčanlivosť poruší, môže byť zodpovedná za škodu, ktorú tým spôsobí.

Povinnosť mlčanlivosti chráni

Dochádza najmä k ochrane osobných a majetkových práv sporiteľov, ochrane integrity a dôveryhodnosti systému starobného dôchodkového sporenia, k ochrane strategických a prevádzkových tajomstiev dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Znenie ustanovenie sa teda týka výnimiek z povinnosti mlčanlivosti, teda situácií, v ktorých poskytnutie dôvernej informácie nie je porušením zákona. Tieto výnimky sú dôležité najmä preto, že umožňujú spoluprácu s verejnými inštitúciami pri výkone ich zákonných funkcií bez toho, aby bola narušená zákonná ochrana dôverných údajov.

Výpočet výnimiek

Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak sa informácia poskytne

– Sociálnej poisťovni

Informácie možno poskytovať, ak je to potrebné na účely plnenia úloh Sociálnej poisťovne, a to napríklad preverovanie údajov o sporiteľovi v súvislosti s dôchodkovým poistením, zánikom účasti alebo prestupom medzi piliermi.

– Národnej banke Slovenska (NBS)

Poskytnutie informácií NBS je prípustné v rámci výkonu dohľadu, ktorým NBS zabezpečuje zákonnosť, stabilitu a transparentnosť činnosti dôchodkových správcovských spoločností.

– Súdu na účely občianskeho súdneho konania

Ak prebieha napr. spor o majetok sporiteľa alebo nárok z dôchodkového sporenia, DSS môže poskytnúť informácie ako dôkazný materiál. Súhlas sporiteľa sa v tomto prípade nevyžaduje. Uplatňujú sa ustanovenia Civilného sporového poriadku.

– Orgánu činnému v trestnom konaní

V prípade, že ide o vyšetrovanie trestnej činnosti ako napr. podvod, sprenevera, DSS môže spolupracovať s políciou alebo prokuratúrou. Tým nie je porušená mlčanlivosť. Na účely trestného konania sa uplatňujú ustanovenia Trestného poriadku.

– Kriminálnej a finančnej polícii

Tieto špecializované útvary Policajného zboru môžu potrebovať údaje pri vyšetrovaní ekonomickej kriminality, prania špinavých peňazí alebo daňových podvodov. Poskytnutie informácie na tento účel je zákonné. Na účely tohto znenia sa uplatňujú ustanovenia zákona o Policajnom zbore.

Poznámka

Policajný zbor vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch.

Policajný zbor sa člení na službu kriminálnej polície, službu finančnej polície, službu poriadkovej polície, službu dopravnej polície, službu železničnej polície, službu ochrany objektov, službu hraničnej a cudzineckej polície, službu osobitného určenia, službu ochrany určených osôb a inšpekčnú službu. Služby Policajného zboru pôsobia v rámci útvarov Policajného zboru, ktoré na návrh prezidenta Policajného zboru zriaďuje a zrušuje minister vnútra Slovenskej republiky; minister zároveň na návrh prezidenta Policajného zboru určuje náplň ich činností a vnútornú organizáciu. Útvarmi Policajného zboru sú Prezídium Policajného zboru, útvary s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, útvary s miestnou pôsobnosťou. Útvarom Policajného zboru je aj Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru, ktorý je znaleckým ústavom na vykonávanie odbornej činnosti a znaleckej činnosti najmä pre orgány činné v trestnom konaní, súdy a iné orgány verejnej moci; ústav plní aj iné úlohy. Útvarom Policajného zboru je aj úrad medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru, ktorý v postavení jednotného kontaktného miesta plní úlohy podľa piatej hlavy a iné úlohy určené podľa odseku 2. Organizačnými súčasťami úradu spolupráce sú národná ústredňa Europol, národná ústredňa Interpol, národná ústredňa SIRENE a iné útvary. Osobitnou súčasťou služby finančnej polície Policajného zboru je Finančná spravodajská jednotka, v pôsobnosti ktorej je plnenie úloh v súvislosti s predchádzaním a odhaľovaním legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu.

– Daňovým orgánom

Ak sa vedie daňové konanie, ako napr. kontrola alebo daňové vyšetrovanie, DSS môže poskytnúť údaje bez súhlasu klienta, ak si ich vyžiada finančná správa alebo colný úrad. Uplatňujú sa ustanovenia Daňového poriadku.

Ustanovenie definuje presne vymedzené výnimky, pri ktorých môže dôchodková správcovská spoločnosť zdieľať inak dôverné informácie. Tieto výnimky sú viazané na zákonom stanovené účely, čím sa predchádza zneužitiu. Ochrana sporiteľa zostáva zachovaná, zároveň sa však zabezpečuje efektívna spolupráca s verejnými orgánmi.

§ 63

Odplata dôchodkovej
správcovskej spoločnosti

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť má za podmienok ustanovených týmto zákonom právo na odplatu za správu dôchodkového fondu.

(2) Výšku odplaty dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa odseku 1 a jej zmenu určuje dôchodková správcovská spoločnosť; zmena odplaty dôchodkovej správcovskej spoločnosti je zvýšenie odplaty dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo zníženie odplaty dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná informovať o zmene odplaty dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa odseku 1 v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou a na svojom webovom sídle najneskôr 30 dní predo dňom nadobudnutia účinnosti tejto zmeny. Informáciu podľa prvej vety je dôchodková správcovská spoločnosť povinná mať zverejnenú na svojom webovom sídle nepretržite najmenej 60 dní od jej uverejnenia.

(4) Pri výpočte a zúčtovaní odplaty za správu dôchodkového fondu nemožno znížiť počet dôchodkových jednotiek v dôchodkovom fonde. Odplatu za správu dôchodkového fondu možno vypočítať a zúčtovať len znížením čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde.

Komentár § 63

Ustanovenie upravuje odplatu dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) za správu dôchodkového fondu. Ustanovenie je veľmi dôležité, pretože upravuje spôsob odmeňovania DSS, ktorá spravuje dôchodkové úspory sporiteľov v II. pilieri.

Právo na odplatu

Podľa odseku 1 má DSS zákonné právo na odmenu, čiže odplatu za svoju činnosť, a to konkrétne za správu dôchodkového fondu.

Odplata je hlavným zdrojom príjmov DSS, a preto je tento nárok zásadný pre ekonomickú udržateľnosť ich činnosti.

Určovanie výšky odplaty a jej zmeny

Výšku odplaty si podľa odseku 2 určuje DSS sama, avšak musí sa riadiť zákonnými limitmi a podmienkami. Tie sú stanovené aj v iných ustanoveniach zákona, napr. maximálny percentuálny strop.

Zmena odplaty môže byť:

– zvýšenie, a to napr. z 0,3 % na 0,4 % ročne,

– zníženie, a to napr. z 0,4 % na 0,25 % ročne.

Povinnosť informovania verejnosti

Zmeny vo výške odplaty musia byť podľa odseku 3 zverejnené v celoštátnej tlači a na webe DSS minimálne 30 dní vopred. Na webe musí byť táto informácia dostupná nepretržite 60 dní od zverejnenia. Táto povinnosť zabezpečuje transparentnosť a ochranu spotrebiteľa (sporiteľa).

Technický spôsob výpočtu odplaty

Podľa odseku 4 z odplaty sa nesmie znížiť počet dôchodkových jednotiek, t. j. úspory sporiteľa sa nedelia, neuberá sa im počet jednotiek.

Namiesto toho sa odplata účtuje z čistej hodnoty majetku fondu, a to teda z hodnoty aktív, nie z jednotiek účtu sporiteľa.

Tento princíp zaručuje prehľadnosť a stabilitu dôchodkových jednotiek evidovaných na účtoch sporiteľov.

Právo na odplatu	DSS má nárok na odmenu za správu fondu podľa zákona
Samostatné určenie výšky	Výšku a zmenu odplaty určuje samotná DSS
Povinnosť zverejnenia	30 dní vopred, uverejnené 60 dní na webe a v celoštátnej tlači
Spôsob výpočtu	Odplata sa zúčtuje z čistej hodnoty majetku, nie zo zníženia jednotiek

§ 63a

Odplata za správu dôchodkového fondu

(1) Odplata za správu dôchodkového fondu zahŕňa náklady dôchodkovej správcovskej spoločnosti spojené so správou majetku v dôchodkovom fonde okrem

a) daní vzťahujúcich sa na majetok v dôchodkovom fonde,

b) poplatkov subjektu zabezpečujúcemu vyrovnanie obchodov s finančnými nástrojmi,

c) poplatkov za vedenie bežných účtov a vkladových účtov,

d) poplatkov obchodníkovi s cennými papiermi alebo zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi,

e) poplatkov centrálnemu depozitárovi cenných papierov alebo členovi centrálneho depozitára súvisiacich so správou cenných papierov, alebo osobe s obdobným predmetom činnosti mimo územia Slovenskej republiky a

f) pomernej časti odplaty za výkon činnosti depozitára zodpovedajúcej podielu majetku v tomto dôchodkovom fonde k celkovému majetku spravovanému dôchodkovou správcovskou spoločnosťou.

(2) Náklady podľa odseku 1 písm. a) až f) sa uhrádzajú z majetku dôchodkového fondu.

(3) Odplata za správu dôchodkového fondu za jeden kalendárny rok správy dôchodkového fondu určená v štatúte dôchodkového fondu nesmie presiahnuť 0,4 % priemernej ročnej predbežnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde.

(4) Na výpočet odplaty za správu dôchodkového fondu sa použije údaj o čistej predbežnej hodnote majetku v dôchodkovom fonde vypočítaný podľa § 75 ods. 4.

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná každý pracovný deň určiť pomernú časť odplaty za správu dôchodkového fondu. V ten istý pracovný deň sa zníži o sumu tejto pomernej časti odplaty za správu dôchodkového fondu hodnota majetku v dôchodkovom fonde.

Komentár § 63a

Ustanovením sú upravené špecifické pravidlá pre výpočet a rozsah odplaty za správu dôchodkového fondu dôchodkovou správcovskou spoločnosťou (DSS). Ustanovenie nadväzuje na § 63 a precizuje, čo všetko odplata zahŕňa, aký je jej maximálny limit a ako sa denne uplatňuje.

Čo zahŕňa a čo nezahŕňa odplata DSS

Odplata DSS za správu fondu podľa odseku 1 zahrnuje všetky bežné náklady na správu, okrem konkrétnych výnimiek, ktoré si musí fond hradiť samostatne. Medzi tieto výnimky patria:

a) Dane vzťahujúce sa na majetok fondu	Napr. daň z úrokov, zrážková daň pri investíciách v zahraničí
b) Poplatky za vyrovnanie obchodov	Platby za vyporiadanie obchodov s cennými papiermi
c) Poplatky za vedenie účtov	Náklady na bankové služby DSS
d) Poplatky obchodníkom s CP	Napr. provízie za nákup/predaj cenných papierov
e) Poplatky depozitárovi (CDCP SR alebo iný zahraničný subjekt)	Za evidenciu a správu cenných papierov
f) Časť odplaty depozitára	Úmerná časť podľa veľkosti konkrétneho fondu v rámci všetkých spravovaných fondov

Kto náklady hradí

Všetky výdavky uvedené sa uhrádzajú z majetku dôchodkového fondu, t. j. sú to priame výdavky fondu (sporiteľov), nie náklady DSS.

Maximálna výška odplaty

Zákon v odseku 3 ustanovuje horný limit odplaty za správu fondu, a to max. 0,4 % ročne z priemernej ročnej predbežnej čistej hodnoty majetku.

Tento strop zaručuje, že náklady na správu fondu nemôžu byť neúmerne vysoké a chránia tak sporiteľov pred neprimeraným odčerpaním majetku.

Spôsob výpočtu odplaty

Pri výpočte sa používa údaj o predbežnej čistej hodnote majetku fondu, ktorý sa počíta podľa § 75 ods. 4. Ide o technicky vypočítanú hodnotu fondu, ktorá slúži ako základ pre výpočet dennej sadzby odplaty.

Denné účtovanie odplaty

DSS je podľa odseku 5 povinná každý pracovný deň:

– vypočítať pomernú časť ročnej odplaty, a to napr. 0,4 % /365,

– túto sumu odpočítať z hodnoty majetku dôchodkového fondu a nie zo samotných jednotiek účtov sporiteľov.

Uvedený spôsob zabezpečuje pravidelné a transparentné zúčtovanie nákladov, ktoré je zároveň férové aj voči novým alebo odchádzajúcim sporiteľom, a to nesú náklady len za čas, keď sú v systéme.

Odplata pokrýva správu	Bežné náklady DSS, ale nie technické výdavky fondu
Výnimky z odplaty	Dane, poplatky brokerom, depozitárom, bankám – platí fond
Strop odplaty	Max. 0,4 % ročne z priemernej čistej hodnoty majetku fondu
Denné účtovanie	Pomerná časť odplaty sa denne odpočítava z hodnoty majetku fondu

§ 63b

Zrušený.

§ 63c

Zrušený.

§ 63d

Individuálna garancia

(1) Individuálna garancia je suma určená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou ku dňu vydania certifikátu ako rozdiel

a) sumy, ktorá sa rovná súčtu

1. povinných príspevkov a penále pripísaných na osobný dôchodkový účet sporiteľa vedený pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond a

2. sumy, ktorá bola pripísaná na osobný dôchodkový účet sporiteľa vedený pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond pri

2a. prestupe sporiteľa z iného dôchodkového fondu spravovaného tou istou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou,

2b. zmene pomeru rozloženia majetku sporiteľa podľa § 92 a

2c. prestupe sporiteľa z iného dôchodkového fondu spravovaného inou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, a

b) sumy, ktorá bola odpísaná z osobného dôchodkového účtu sporiteľa vedeného pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond z dôvodu

1. prestupu sporiteľa do iného dôchodkového fondu spravovaného tou istou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou,

2. prestupu sporiteľa do iného dôchodkového fondu spravovaného inou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou,

3. vrátenia povinných príspevkov a penále podľa § 28a,

4. vyplatenia výnosu z investovania a

5. zúčtovania odplaty dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(2) Ak je hodnota individuálnej garancie vyššia ako suma prislúchajúca časti majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde určená na vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, suma v certifikáte sa zvýši o rozdiel medzi hodnotou individuálnej garancie a sumou prislúchajúcou časti majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde určenou na vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

(3) Ak je majetok sporiteľa určený na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku nižší ako suma uvedená v certifikáte, na základe ktorého sporiteľ uzatvára zmluvu o poistení dôchodku alebo dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná doplatiť rozdiel z vlastného majetku na osobný dôchodkový účet sporiteľa.

(4) Ak boli z osobného dôchodkového účtu sporiteľa vedeného pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond odpísané všetky dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov a penále, individuálna garancia je nulová. Individuálna garancia sa začne opätovne tvoriť po pripísaní sumy podľa odseku 1 písm. a) na osobný dôchodkový účet sporiteľa vedený pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond.

(5) Individuálna garancia sa nevzťahuje na majetok tvorený z dobrovoľných príspevkov.

[Dňom 1. januára 2029 v § 63d vrátane nadpisu znie:

§ 63d

Individuálna garancia
pre programový výber

(1) Individuálna garancia pre programový výber je suma určená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou ku dňu vydania certifikátu pre programový výber ako pomerná časť individuálnej garancie, ktorá sa určí ako rozdiel

a) sumy, ktorá sa rovná súčtu

1. povinných príspevkov a penále pripísaných na osobný dôchodkový účet sporiteľa vedený pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond a

2. sumy, ktorá bola pripísaná na osobný dôchodkový účet sporiteľa vedený pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond pri

2a. prestupe sporiteľa z iného dôchodkového fondu spravovaného tou istou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou,

2b. zmene pomeru rozloženia majetku sporiteľa podľa § 92 a 93 a

2c. prestupe sporiteľa z iného dôchodkového fondu spravovaného inou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, a

b) sumy, ktorá bola odpísaná z osobného dôchodkového účtu sporiteľa vedeného pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond z dôvodu

1. prestupu sporiteľa do iného dôchodkového fondu spravovaného tou istou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou,

2. prestupu sporiteľa do iného dôchodkového fondu spravovaného inou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou,

3. vrátenia povinných príspevkov a penále podľa § 28a,

4. vyplatenia výnosu z investovania a

5. zúčtovania odplaty dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(2) Pomerná časť individuálnej garancie na určenie individuálnej garancie pre programový výber sa určí ako súčin individuálnej garancie a sumy určenej ako podiel pomernej časti majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde určenej na vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde v čase vydania certifikátu pre programový výber.

(3) Ak boli z osobného dôchodkového účtu sporiteľa vedeného pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond odpísané všetky dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov a penále, individuálna garancia je nulová. Individuálna garancia sa začne opätovne tvoriť po pripísaní sumy podľa odseku 1 písm. a) na osobný dôchodkový účet sporiteľa vedený pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond.

(4) Individuálna garancia sa nevzťahuje na majetok tvorený z dobrovoľných príspevkov.]

Komentár § 63d

Ustanovenie upravuje tzv. individuálnu garanciu. Tento inštitút slúži na ochranu hodnoty povinných príspevkov sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde (DGDF) a zabezpečuje, aby pri výstupe z II. piliera nedošlo k znehodnoteniu týchto príspevkov v dôsledku investovania.

Výpočet individuálnej garancie

Individuálna garancia je ochranný mechanizmus, ktorý garantuje, že sporiteľ v dlhopisovom garantovanom fonde nepríde o svoje povinné príspevky a penále, bez ohľadu na investičný vývoj.

Podľa odseku 1 dochádza k jej výpočtu.

Je to rozdiel medzi:

– súčtom všetkých vstupov, čiže vkladov, na osobný dôchodkový účet v DGDF (písm. a), a

– súčtom všetkých výberov, čiže odpísaní, z tohto účtu (písm. b).

– Príjmy na účet

Povinné príspevky + penále.

Prenosy prostriedkov pri:

• prestupe z iného fondu tej istej DSS (napr. ak sporiteľ zmení investičnú stratégiu),

• zmene rozloženia majetku medzi fondmi (§ 92),

• prestupe z inej DSS.

– Výdavky z účtu

Prestup do iného fondu tej istej DSS.

Prestup do inej DSS.

Vrátenie príspevkov (napr. ak je zmluva neplatná).

Vyplatenie výnosov z investovania (napr. pri výstupe).

Odplata DSS.

Individuálna garancia = Vklady – Výbery.

Zvýšenie sumy v certifikáte

Podľa odseku 2, ak je hodnota individuálnej garancie vyššia ako aktuálna hodnota majetku sporiteľa v DGDF, suma v certifikáte sa zvýši o tento rozdiel. Tento certifikát je potrebný pri prechode do výplatnej fázy, a to napr. uzavretie zmluvy s poisťovňou alebo programový výber.

Sporiteľ dostane minimálne to, čo mu garancia zaručuje, aj keď investovanie znížilo hodnotu jeho majetku.

Doplnenie rozdielu z vlastného majetku DSS

Ak sporiteľ uzatvára zmluvu o poistení dôchodku alebo programový výber, a hodnota jeho majetku nedosahuje sumu uvedenú v certifikáte, DSS musí podľa odseku 3 tento rozdiel doplatiť zo svojich vlastných prostriedkov.

Právne záväzný záväzok DSS, ktorý má ochrániť sporiteľa pred stratou hodnoty z povinných príspevkov.

Zánik a obnova garancie

Ak sú všetky dôchodkové jednotky v DGDF odpísané, a to napr. sporiteľ presunie celý majetok do iného fondu, individuálna garancia zaniká, čiže je nulová.

Ak dôjde neskôr k novému pripísaniu povinných príspevkov do DGDF, garancia sa opäť začína tvoriť od nuly.

Obmedzenie rozsahu garancie

Individuálna garancia sa podľa odseku 5 nevzťahuje na dobrovoľné príspevky. Je aplikovateľná výlučne na povinné príspevky, ktoré platí zamestnávateľ a zamestnanec, a tiež na penále, ak neboli zaplatené včas.

Ochrana istiny	Zabezpečuje, že sporiteľ získa späť minimálne sumu svojich povinných príspevkov
Vzťahuje sa len na DGDF	Len pri tomto type fondu je garancia aktívna
Nevzťahuje sa na dobrovoľné príspevky	Tie môžu podliehať investičnému riziku
Záväzok DSS	DSS nesie zodpovednosť za doplatenie rozdielu medzi skutočnou hodnotou a garanciou

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa mení znenie ustanovenia § 63d vrátane nadpisu. Zároveň sa do zákona od 1. januára 2029 vkladá nové ustanovenie § 63da, ktorý upravuje individuálnu garanciu pre doživotný dôchodok.

[Dňom 1. januára 2029 za § 63d sa vkladá § 63da, ktorý vrátane nadpisu znie:

§ 63da

Individuálna garancia
pre doživotný dôchodok

(1) Individuálna garancia pre doživotný dôchodok je suma určená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou ku dňu vydania certifikátu pre doživotný dôchodok ako rozdiel

a) sumy, ktorá sa rovná súčtu

1. rozdielu individuálnej garancie a individuálnej garancie pre programový výber ku dňu vydania certifikátu pre programový výber, na základe ktorého bola uzatvorená dohoda o vyplácaní dôchodku programovým výberom,

2. povinných príspevkov a penále pripísaných na osobný dôchodkový účet sporiteľa vedený pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond od účinnosti dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom, a

3. sumy, ktorá bola pripísaná na osobný dôchodkový účet sporiteľa vedený pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond od účinnosti dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom pri

3a. prestupe sporiteľa z iného dôchodkového fondu spravovaného tou istou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou,

3b. zmene pomeru rozloženia majetku sporiteľa podľa § 92 a 93 a

3c. prestupe sporiteľa z iného dôchodkového fondu spravovaného inou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, a

b) sumy, ktorá bola odpísaná z osobného dôchodkového účtu sporiteľa vedeného pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond od účinnosti dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom z dôvodu

1. prestupu sporiteľa do iného dôchodkového fondu spravovaného tou istou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou,

2. prestupu sporiteľa do iného dôchodkového fondu spravovaného inou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou,

3. vrátenia povinných príspevkov a penále podľa § 28a,

4. vyplatenia výnosu z investovania a

5. zúčtovania odplaty dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(2) Individuálna garancia pre doživotný dôchodok sa nevzťahuje na majetok tvorený z dobrovoľných príspevkov.]

§ 63e

Výdavky dôchodkovej správcovskej spoločnosti a výdavky, ktoré
vynaložili fyzické osoby a právnické
osoby v prospech dôchodkovej
správcovskej spoločnosti

(1) Výdavky dôchodkovej správcovskej spoločnosti a výdavky, ktoré vynaložili fyzické osoby a právnické osoby v prospech dôchodkovej správcovskej spoločnosti na uzatvorenie jednej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení podľa § 64 ods. 1 a 2 vrátane jej zmien a na činnosti s tým súvisiace, nesmú presiahnuť 8 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvorila zmluva o starobnom dôchodkovom sporení vrátane jej zmien. Na uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení podľa § 64b, vrátane jej zmien a na činnosti s tým súvisiace, sa nesmú vynakladať žiadne výdavky; to neplatí, ak ide o nevyhnutné administratívno-technické výdavky spojené s uzatvorením takejto zmluvy.

(2) Výdavky dôchodkovej správcovskej spoločnosti a výdavky, ktoré vynaložili fyzické osoby a právnické osoby v prospech dôchodkovej správcovskej spoločnosti na propagáciu a reklamu podľa § 47 ods. 2 písm. c) a § 112 ods. 1 a 3 za kalendárny rok, sú najviac vo výške 1000-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa tieto výdavky vynaložili.

Komentár § 63e

Ustanovenie upravuje limity výdavkov dôchodkových správcovských spoločností (DSS) na uzatváranie zmlúv a propagáciu.

Výdavky na uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení

Znenie odseku 1 upravuje, koľko môže DSS alebo iná osoba konať v jej prospech a minúť na:

– uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení podľa § 64 ods. 1 a 2, t. j. štandardná zmluva medzi sporiteľom a DSS,

– zmeny tejto zmluvy,

– súvisiace činnosti, a to napr. administratíva, spracovanie údajov, komunikácia so Sociálnou poisťovňou a pod.

Výdavkový strop

Je to maximálne 8 % priemernej mesačnej mzdy v SR, pričom sa vychádza zo mzdy vykázanej Štatistickým úradom, a to za kalendárny rok, ktorý je o 2 roky starší než rok uzavretia zmluvy.

Tento mechanizmus stanovuje indexovaný limit, ktorý zohľadňuje infláciu a vývoj miezd, ale s časovým posunom, čo zaručuje predvídateľnosť pri plánovaní výdavkov DSS.

Výnimkou sú zmluvy podľa § 64b, čiže automatický vstup.

Na uzatvorenie tejto zmluvy nesmú byť vynaložené žiadne výdavky. Ide o situácie, kde je osoba automaticky zaradená do systému, a to napr. z dôvodu legislatívnej povinnosti, s výnimkou nevyhnutných technických a administratívnych nákladov.

Tým sa zabraňuje plytvaniu prostriedkov DSS na klientov, ktorí sa nestali sporiteľmi na základe svojho rozhodnutia, ale ex lege.

Výdavky na propagáciu a reklamu

Znenie odseku 2 obmedzuje celkové výdavky DSS aj cez tretie osoby na marketing podľa:

– ustanovenia § 47 ods. 2 písm. c), ktoré upravuje povinnosť informovať objektívne, zrozumiteľne a pravdivo,

– ustanovenia § 112 ods. 1 a 3, ktoré upravuje dohľad nad hospodárením a konanie vo verejnom záujme.

Ročný výdavkový strop

Je najviac 1 000-násobok priemernej mesačnej mzdy v SR za predminulý kalendárny rok. Ide o strop pre všetky marketingové aktivity DSS, a to napríklad reklamy v médiách, náborové kampane, propagačné materiály, online marketing.

Cieľom je obmedziť neefektívne míňanie peňazí na agresívny marketing a zároveň zachovať primeranú možnosť osloviť verejnosť.

Výdavky na zmluvy (§ 64)	Chráni sporiteľa pred nepriamym financovaním distribútorov a obchodníkov	Limit 8 % z priemernej mzdy zabezpečuje hospodárnosť
Zmluvy podľa § 64b	Zmluvy zo zákona bez náboru	DSS nesmie míňať na ich získanie okrem technickej administratívy
Propagácia a reklama	Zabrániť nadmernému marketingu a konkurenčnému plytvaniu	Ročný strop = 1000× priemerná mzda

Ustanovenie priamo nadväzuje na filozofiu zákona o II. pilieri ako sú nízke náklady, vysoká transparentnosť a ochrana sporiteľa.

Takto nastavené obmedzenia znižujú riziko, že by náklady spojené so získavaním klientov prejedli potenciálne výnosy sporiteľov.

Zároveň motivujú DSS k dlhodobej efektívnosti, nie ku krátkodobému náboru za každú cenu.

Zmluva o starobnom
dôchodkovom sporení

§ 64

(1) Sporiteľ podľa § 15 ods. 1 písm. a), ktorému vznikla prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení, môže uzatvoriť prvú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení do 180 dní odo dňa vzniku jeho prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

(2) Fyzická osoba, ktorej zaniklo právne postavenie sporiteľa podľa § 17a ods. 1, môže uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, ak ku dňu podpisu tejto zmluvy nedovŕšila vek podľa § 15 ods. 1 a 2.

(3) Pri prestupe podľa § 64b sporiteľ uzatvára s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení.

(4) V rovnakom období môže mať sporiteľ alebo fyzická osoba podľa odseku 2 uzatvorenú iba jednu účinnú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení; to neplatí

a) v období odo dňa zápisu zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv pri prestupe sporiteľa podľa § 64b do dňa prestupu sporiteľa podľa § 64b ods. 2, v ktorom môže mať sporiteľ uzatvorené dve účinné zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, alebo

b) ak má sporiteľ uzatvorené dve dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom z dôvodu podľa § 46h ods. 8 druhej vety.

[Dňom 1. januára 2029 v § 64 odsek 4 znie:

(4) V rovnakom období môže mať sporiteľ alebo fyzická osoba podľa odseku 2 uzatvorenú iba jednu účinnú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení; to neplatí v období odo dňa zápisu zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv pri prestupe sporiteľa podľa § 64b do dňa prestupu sporiteľa podľa § 64b ods. 2, v ktorom môže mať sporiteľ uzatvorené dve účinné zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení.]

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná oboznámiť záujemcu o uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení pred uzatvorením zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení

a) s kľúčovými informáciami, a to v dostatočnom časovom predstihu,

b) so štatútom dôchodkového fondu,

c) so správou o hospodárení s majetkom každého dôchodkového fondu, ktorý dôchodková správcovská spoločnosť vytvára a spravuje, a

d) so správou o hospodárení dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(6) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná oboznámiť sporiteľa s kľúčovými informáciami v dostatočnom časovom predstihu pred zmenou zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení z dôvodu zmeny dôchodkového fondu, zmeny pomeru platenia príspevkov do jednotlivých dôchodkových fondov alebo zmeny pomeru sporenia v jednotlivých dôchodkových fondoch podľa odseku 10.

(7) Povinnosti podľa odsekov 5 a 6 sú splnené, aj ak ich dôchodková správcovská spoločnosť splní prostredníctvom finančného agenta podľa § 47a ods. 1.

(8) Dôchodková správcovská spoločnosť zodpovedá za škodu spôsobenú pri činnosti, ktorá súvisí s uzatváraním alebo so zmenou zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení.

(9) Zmluva o starobnom dôchodkovom sporení musí obsahovať

a) obchodné meno a sídlo dôchodkovej správcovskej spoločnosti, identifikačné číslo, označenie obchodného registra, ktorý ju zapísal, a číslo zápisu,

b) meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, ktorá uzatvára zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení,

c) názov dôchodkového fondu, ktorý si sporiteľ zvolil,

d) záväzok dôchodkovej správcovskej spoločnosti spravovať dôchodkový fond, ktorý si sporiteľ zvolil,

e) dátum a miesto uzatvorenia zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení,

f) vyhlásenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti o splnení povinností podľa odsekov 5 a 6 a potvrdenie tejto skutočnosti sporiteľom,

g) podpisy zmluvných strán.

(10) V zmluve o starobnom dôchodkovom sporení sa môže dohodnúť pomer platenia príspevkov do jednotlivých dôchodkových fondov a k určitému dňu pomer sporenia v jednotlivých dôchodkových fondoch, ktorým sa rozumie pomer rozloženia majetku sporiteľa v dôchodkových fondoch.

(11) Ak fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, alebo sporiteľ určí pre prípad svojej smrti ako oprávnenú osobu podľa § 40 ods. 1 fyzickú osobu, zmluva o starobnom dôchodkovom sporení musí obsahovať aj jej meno, priezvisko, rodné číslo a miesto trvalého pobytu; ak za oprávnenú osobu podľa § 40 ods. 1 je určená právnická osoba, zmluva o starobnom dôchodkovom sporení musí obsahovať aj názov, identifikačné číslo a adresu sídla tejto právnickej osoby.

(12) Od zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení nemožno odstúpiť, vypovedať ju ani zrušiť dohodou zmluvných strán. Zmluva o starobnom dôchodkovom sporení zaniká dňom

a) úmrtia sporiteľa,

b) prestupu sporiteľa z dôchodkovej správcovskej spoločnosti do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa § 64b,

c) zániku právneho postavenia sporiteľa podľa § 17a,

d) nadobudnutia účinnosti dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom uzatvorenej medzi sporiteľom a dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, ktorej nebol sporiteľom, ak po prevedení majetku na základe tejto dohody hodnota osobného dôchodkového účtu sporiteľa v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, z ktorej bol tento majetok prevedený, má nulový zostatok alebo ak nebol prevedený majetok v tejto hodnote a

1. došlo k dohode podľa § 46h ods. 12 písm. a) alebo

2. uplynula lehota troch mesiacov odo dňa evidencie poznámky o uzatvorení dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom,

[Dňom 1. januára 2029 v § 64 ods. 12 sa vypúšťa písmeno d). Doterajšie písmená e) až g) sa označujú ako písmená d) až f).]

e) vyplatenia poslednej splátky starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, ak sporiteľ nemá druhý osobný dôchodkový účet s kladným zostatkom,

[Dňom 1. januára 2029 v § 64 ods. 12 písmeno d) znie:

d) skončenia vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a osobný dôchodkový účet má nulový zostatok,]

f) vzniku povinnosti poistiteľa plniť zo zmluvy o poistení dôchodku, ak po zaplatení jednorazového poistného na základe tejto zmluvy hodnota osobného dôchodkového účtu sporiteľa v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, z ktorej bol tento majetok prevedený, má nulový zostatok alebo ak nebolo zaplatené jednorazové poistné v tejto sume a

1. došlo k dohode podľa § 46f ods. 9 písm. a) alebo písm. b) alebo

[Dňom 1. januára 2029 v § 64 ods. 12 písm. e) prvom bode sa slová „ods. 9“ nahrádzajú slovami „ods. 8“.]

2. uplynula lehota troch mesiacov odo dňa evidencie poznámky o uzatvorení zmluvy o poistení dôchodku,

g) vyplatenia sumy podľa § 45 ods. 6.

[Dňom 1. januára 2029 v § 64 ods. 12 sa vypúšťa písmeno f).]

(13) Sporiteľ, ktorému Sociálna poisťovňa určila dôchodkovú správcovskú spoločnosť, sa považuje za sporiteľa, ktorý uzatvoril zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení.

(14) Sporiteľ, ktorému Sociálna poisťovňa určila dôchodkovú správcovskú spoločnosť, sa považuje za sporiteľa, ktorý uzatvoril prvú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Zmluva o starobnom dôchodkovom sporení medzi sporiteľom a dôchodkovou správcovskou spoločnosťou určenou Sociálnou poisťovňou je uzatvorená dňom určenia dôchodkovej správcovskej spoločnosti Sociálnou poisťovňou; prejav vôle sporiteľa a dôchodkovej správcovskej spoločnosti sa nevyžaduje. Zmluva podľa druhej vety obsahuje náležitosti podľa odseku 9 písm. a), b) a g) a názov indexového negarantovaného dôchodkového fondu. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zaslať sporiteľovi informáciu o tom, že sa stal sporiteľom a o pasívnom elektronickom prístupe k jeho osobnému dôchodkovému účtu, do 15 dní odo dňa, v ktorom sa dozvedela o jej určení sporiteľovi.

Komentár § 64

Zmluva o starobnom dôchodkovom sporení je základným právnym dokumentom, ktorým fyzická osoba, teda sporiteľ, vstupuje do systému starobného dôchodkového sporenia (tzv. II. piliera) a nadväzuje zmluvný vzťah s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou (DSS).

Zmluva o starobnom dôchodkovom sporení je právny nástroj, ktorým si sporiteľ zabezpečuje účasť v systéme II. piliera. Jej uzavretím vzniká osobný dôchodkový účet, právo DSS na odplatu za správu fondu, povinnosť DSS riadiť sa rozhodnutím sporiteľa pri rozložení investícií a základ pre budúci nárok na starobný dôchodok z II. piliera.

Obchodná zmluva

Zmluva o starobnom dôchodkovom sporení je obchodná zmluva, ktorou sporiteľ (fyzická osoba) a dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) zakladajú právny vzťah, na základe ktorého:

– DSS vedie osobný dôchodkový účet sporiteľa,

– investuje príspevky do jedného alebo viacerých dôchodkových fondov podľa rozhodnutia sporiteľa,

– vykonáva ďalšie činnosti súvisiace s dôchodkovým sporením, ako je napr. správa majetku, evidencia príspevkov a pod.

Základné znaky zmluvy

– Písomná forma

Zmluva musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná.

– Podpisy oboch strán

Zmluvu musí podpísať sporiteľ buď osobne alebo splnomocnený zástupca, a oprávnený zástupca DSS.

– Povinné náležitosti

Súčasťou zmluvy musia byť identifikačné údaje sporiteľa, identifikácia vybraného dôchodkového fondu alebo fondov, číslo osobného dôchodkového účtu, dátum účinnosti zmluvy, ďalšie podmienky podľa zákona a štatútu fondu.

– Vznik účinnosti zmluvy

Až po potvrdení zo strany Sociálnej poisťovne a priradení sporiteľa k DSS.

Dva typy zmlúv

– podľa ustanovenia § 64 ods. 1 je to zmluva uzatvorená na základe slobodného rozhodnutia fyzickej osoby,

– podľa ustanovenia § 64 ods. 2 je to zmluva uzatvorená v mene osoby, ktorá bola zaradená do II. piliera automaticky podľa zákona, pričom za ňu koná napr. Sociálna poisťovňa v zákonom definovaných prípadoch. Ide o špeciálne situácie, napr. keď osoba nevyjadrí vôľu v určenej lehote.

Právna ochrana sporiteľa

Zákon chráni sporiteľa napríklad takto:

– možnosť výberu DSS aj fondu, do ktorého budú jeho príspevky investované,

– možnosť prestúpiť do inej DSS,

– povinnosť DSS informovať transparentne o poplatkoch a výkonnosti fondov.

Uzatvorenie prvej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení

Sporiteľ podľa § 15 ods. 1 písm. a) je fyzická osoba, ktorá sa rozhodla alebo bola zaradená do II. piliera starobného dôchodkového sporenia druhé pilierové dôchodkové sporenie.

Takýto sporiteľ môže uzavrieť svoju prvú zmluvu do 180 dní od vzniku účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Tým sa stanovuje časová lehota na uzatvorenie zmluvy.

Fyzická osoba, ktorej právne postavenie sporiteľa zaniklo, a to ak napríklad prestala byť sporiteľom podľa § 17a ods. 1, môže znovu uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, len ak ešte nedosiahla zákonom stanovený vek odchodu do dôchodku, a to podľa § 15 ods. 1 a 2. Týmto sa umožňuje návrat do systému, ak to vek ešte umožňuje.

Prestup sporiteľa

Pri prestupe sporiteľa z jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do druhej podľa § 64b sporiteľ vždy uzatvára novú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení s novou spoločnosťou.

Sporiteľ alebo fyzická osoba môže mať v rovnakom čase uzatvorenú iba jednu účinnú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení.

– Výnimky

Pri prestupe sporiteľa podľa § 64b môžu byť v krátkom prechodnom období platné dve zmluvy.

Ak sporiteľ vypláca dôchodok programovým výberom z dvoch osobných dôchodkových účtov, môže mať platné dve zmluvy.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v ustanovení § 64 mení znenie odseku 4, podľa ktorého v rovnakom období môže mať sporiteľ alebo fyzická osoba podľa odseku 2 uzatvorenú iba jednu účinnú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Uvedené však neplatí v období odo dňa zápisu zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv pri prestupe sporiteľa podľa § 64b do dňa prestupu sporiteľa podľa § 64b ods. 2, v ktorom môže mať sporiteľ uzatvorené dve účinné zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení.

Povinnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti pri informovaní

Povinnosti sú vymedzené v znení odseku 5 až 7.

DSS má povinnosť pred uzatvorením zmluvy včas oboznámiť záujemcu s kľúčovými informáciami, ktoré zahŕňajú základné informácie o zmluve, štatút dôchodkového fondu (pravidlá fondu), správu o hospodárení fondu a spoločnosti.

Rovnaká povinnosť platí pri každej zmene zmluvy, napr. pri zmene zvoleného fondu alebo rozloženia príspevkov. DSS môže tieto informácie poskytnúť aj cez finančného agenta, ktorým je osoba, ktorá sprostredkuje finančné služby.

DSS zodpovedá za škodu spôsobenú pri činnostiach súvisiacich s uzatváraním alebo zmenou zmluvy.

Náležitosti zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení

Zmluva musí podľa odsekov 9 až 11 obsahovať:

– údaje o DSS,

K takým údajom patrí obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo, registračný zápis.

– údaje o sporiteľovi,

Ide o meno, priezvisko, trvalý pobyt, dátum narodenia, číslo sociálneho zabezpečenia.

– názov dôchodkového fondu,

Názov si vyberá sporiteľ.

– záväzok DSS spravovať tento fond,

– dátum a miesto uzatvorenia zmluvy,

– vyhlásenie DSS,

Ide o vyhlásenie, že splnila informačné povinnosti a potvrdenie sporiteľa o ich prijatí.

– podpisy zmluvných strán,

V zmluve je možné dohodnúť, ako sa budú príspevky sporiteľa rozdeľovať medzi jednotlivé dôchodkové fondy, a to pomer platenia príspevkov a pomer sporenia.

Ak sporiteľ určí oprávnenú osobu pre prípad svojej smrti, musia byť v zmluve uvedené aj jej identifikačné údaje, či už ide o osobu fyzickú alebo právnickú.

Ukončenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení

Zmluva je neodstúpiteľná a nemôže byť vypovedaná ani zrušená dohodou zmluvných strán.

Zmluva zaniká:

– úmrtím sporiteľa,

– prestupom sporiteľa do inej DSS,

– zánikom právneho postavenia sporiteľa,

– uzatvorením dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom, ak sporiteľ nemá ďalší účet so zostatkom,

– vyplatením poslednej splátky dôchodku,

– vznikom povinnosti poistiteľa plniť zo zmluvy o poistení dôchodku,

– vyplatením sumy podľa § 45 ods. 6.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v ustanovení § 64 ods. 12 vypúšťa písmeno d) a doterajšie písmená e) až g) sa označujú ako písmená d) až f). Tiež sa mení znenie ods. 12 písmeno d), v písm. e) prvom bode sa slová „ods. 9“ nahrádzajú slovami „ ods. 8“ a nakoniec sa vypúšťa písmeno f).

Zmluva určená Sociálnou poisťovňou

Ak Sociálna poisťovňa určí sporiteľa DSS, napr. v prípade, že sporiteľ nevykoná aktívny výber, považuje sa tento sporiteľ za toho, kto zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení uzatvoril.

Táto zmluva vzniká automaticky dňom určenia DSS, bez potreby výslovného prejavu vôle sporiteľa alebo DSS. Takáto zmluva obsahuje základné náležitosti, ako údaje o DSS, sporiteľovi, podpis, a je vždy viazaná na indexový negarantovaný dôchodkový fond.

DSS je povinná do 15 dní od zistenia tohto určenia informovať sporiteľa o vzniku účasti a o prístupe k jeho osobnému dôchodkovému účtu.

Zmluva o starobnom dôchodkovom sporení je základný právny dokument, ktorým sporiteľ vstupuje do II. piliera. Uzatvára sa písomne, obsahuje presne stanovené údaje a podmienky. DSS má povinnosť poskytovať sporiteľovi úplné a včasné informácie. Zmluva má pevné pravidlá ukončenia a nemôže byť jednostranne zrušená. Pri nečinnosti sporiteľa DSS určuje Sociálna poisťovňa, čím zmluva vzniká automaticky.

§ 64a

(1) Sociálna poisťovňa zriadi a vedie register zmlúv.

(2) Zmluva o starobnom dôchodkovom sporení nadobúda účinnosť okamihom jej zápisu do registra zmlúv.

(3) Sociálna poisťovňa do registra zmlúv nezapíše zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, ak

a) obsahuje neúplné alebo chybné údaje,

b) fyzická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, nespĺňa podmienky na uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení podľa § 64 alebo § 64b,

c) bola uzatvorená v rozpore s § 64 ods. 1,

d) sporiteľ uzatvoril zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení podľa § 64b ods. 1 po zadaní pokynu na vydanie certifikátu pre tohto sporiteľa a záväznosť ponúk podľa § 46, § 46a alebo § 46b trvá.

[Dňom 1. januára 2029 v § 64a ods. 3 písmeno d) znie:

d) sporiteľ má uzatvorenú dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom,]

[Dňom 1. januára 2029 v § 64a sa odsek 3 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

e) sporiteľ uzatvoril zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení podľa § 64b ods. 1 po zadaní pokynu na vydanie certifikátu pre doživotný dôchodok do dňa skončenia záväznosti ponuky podľa § 46a.]

(4) Ak Sociálnej poisťovni bola doručená viac ako jedna zmluva o starobnom dôchodkovom sporení, Sociálna poisťovňa zapíše do registra zmlúv tú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, ktorá jej bola doručená ako prvá.

(5) Sociálna poisťovňa oznámi bez zbytočného odkladu dôchodkovej správcovskej spoločnosti zápis zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv. O zápise zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv je povinná bez zbytočného odkladu písomne informovať sporiteľa dôchodková správcovská spoločnosť, ktorá s ním túto zmluvu uzatvorila.

(6) Ak Sociálna poisťovňa nezapíše zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv, bez zbytočného odkladu oznámi túto skutočnosť s uvedením dôvodov podľa odseku 3 dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Ak Sociálna poisťovňa nezapíše zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv z dôvodov uvedených v odseku 3, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná písomne informovať fyzickú osobu, ktorá zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení uzatvorila, o jej nezapísaní do registra zmlúv z dôvodov uvedených v odseku 3. Ak dôchodková správcovská spoločnosť odstráni dôvod nezapísania zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení podľa druhej vety a zašle opätovne údaje z tejto zmluvy podľa § 65 ods. 3 Sociálnej poisťovni, Sociálna poisťovňa zapíše túto zmluvu do registra zmlúv ku dňu, v ktorom bola zmluva spĺňajúca náležitosti podľa tohto zákona doručená Sociálnej poisťovni.

(7) Ak Sociálna poisťovňa nezapíše zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv z iných dôvodov ako z dôvodov uvedených v odseku 3 písm. a), táto zmluva zaniká dňom, ktorým Sociálna poisťovňa oznámila dôchodkovej správcovskej spoločnosti nezapísanie tejto zmluvy do registra zmlúv. O zániku zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení podľa prvej vety je dôchodková správcovská spoločnosť povinná bez zbytočného odkladu písomne informovať fyzickú osobu, ktorej zmluva o starobnom dôchodkovom sporení zanikla.

(8) Sociálna poisťovňa vymaže bez zbytočného odkladu z registra zmlúv zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, ktorá zanikla, zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, ktorá nemala byť zapísaná do registra zmlúv z dôvodu uvedeného v odseku 3, ak sa tento dôvod zistí po jej zapísaní do registra zmlúv, a zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, ktorá je podľa právoplatného rozhodnutia súdu neplatná alebo nevznikla. Sociálna poisťovňa oznámi bez zbytočného odkladu dôchodkovej správcovskej spoločnosti výmaz zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení z registra zmlúv. O tejto skutočnosti je dôchodková správcovská spoločnosť povinná bez zbytočného odkladu písomne informovať fyzickú osobu, ktorej zmluva o starobnom dôchodkovom sporení je vymazaná z registra zmlúv.

(9) Ak zmluva o starobnom dôchodkovom sporení je podľa právoplatného rozhodnutia súdu neplatná alebo nevznikla, alebo bola vymazaná z registra zmlúv z dôvodu, že nemala byť podľa odseku 3 zapísaná do registra zmlúv, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná do piatich pracovných dní odo dňa oznámenia Sociálnej poisťovne o výmaze zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení z registra zmlúv podľa odseku 8 druhej vety previesť z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu nominálnej hodnote zaplatených povinných príspevkov a penále na bežný účet dôchodkového fondu. Suma zodpovedajúca rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu podľa prvej vety a sumou prevedenou podľa prvej vety je spoločným majetkom sporiteľov dôchodkového fondu.

(10) Ak zmluva o starobnom dôchodkovom sporení je podľa právoplatného rozhodnutia súdu neplatná alebo nevznikla alebo bola vymazaná z registra zmlúv z dôvodu, že nemala byť podľa odseku 3 zapísaná do registra zmlúv, a suma zodpovedajúca aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu je nižšia ako suma zodpovedajúca nominálnej hodnote zaplatených povinných príspevkov a penále na bežný účet dôchodkového fondu, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná do piatich pracovných dní odo dňa oznámenia Sociálnej poisťovne o výmaze zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení z registra zmlúv podľa odseku 8 druhej vety previesť z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu a previesť z bežného účtu dôchodkovej správcovskej spoločnosti na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou nominálnej hodnote zaplatených povinných príspevkov a penále a sumou zodpovedajúcou aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu.

(11) Ak Sociálna poisťovňa postúpila dôchodkovej správcovskej spoločnosti povinné príspevky za fyzickú osobu, ktorej zmluva o starobnom dôchodkovom sporení bola vymazaná z registra zmlúv, alebo zaplatila penále podľa osobitného predpisu^36a) z týchto povinných príspevkov, je povinná elektronickými prostriedkami vyžiadať od dôchodkovej správcovskej spoločnosti vrátenie týchto povinných príspevkov alebo penále.

(12) Ak zmluva o starobnom dôchodkovom sporení zanikla dňom zániku právneho postavenia sporiteľa podľa § 17a, je dôchodková správcovská spoločnosť povinná do

a) piatich pracovných dní odo dňa oznámenia Sociálnej poisťovne o výmaze zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení z registra zmlúv podľa odseku 8 druhej vety previesť z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z povinných príspevkov evidovaných na osobnom dôchodkovom účte fyzickej osoby, ktorej zaniklo právne postavenie sporiteľa podľa § 17a, a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu, a

b) troch pracovných dní odo dňa prevodu podľa písmena a) zrušiť osobný dôchodkový účet sporiteľa.

(13) Ak dôchodková správcovská spoločnosť prevádza z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne sumu podľa odsekov 9, 10 a 12, je povinná vrátiť sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek, ktoré boli pripísané z dobrovoľných príspevkov, a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu, osobe, na ktorej meno bol vedený osobný dôchodkový účet, na ktorom boli tieto dôchodkové jednotky evidované, a ak to nie je možné, osobe, ktorá preukáže, že má na tieto finančné prostriedky nárok.

Komentár § 64a

Register zmlúv je centrálna evidenčná databáza vedená orgánom verejnej správy, do ktorej sa zapisujú všetky zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení uzatvorené medzi sporiteľmi a dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Tento register je spravovaný štátnym orgánom, a to napríklad Národnou bankou Slovenska alebo iným určeným orgánom podľa zákona.

Cieľom registra je zabezpečiť prehľadnosť, transparentnosť a právnu istotu vo vzťahu k existencii, obsahu a platnosti týchto zmlúv. Register slúži ako oficiálny zdroj informácií pre sporiteľov, dôchodkové správcovské spoločnosti a štátne orgány.

Register zmlúv je kľúčovým nástrojom pre správne fungovanie systému starobného dôchodkového sporenia, pretože zabezpečuje transparentnosť, právnu istotu a efektívnu správu všetkých uzatvorených zmlúv medzi sporiteľmi a DSS. Bez zápisu do registra nemá zmluva právnu váhu a sporiteľ nemôže získať nárok na dôchodkové dávky z danej zmluvy

Hlavné funkcie registra zmlúv

– Zapisovanie zmlúv

Každá zmluva o starobnom dôchodkovom sporení sa musí zapísať do registra, aby nadobudla účinnosť.

– Prehľadnosť

– Právna istota

Registrovanie zmlúv chráni práva sporiteľov aj DSS, napríklad pri prestupoch alebo vyplácaní dôchodkov.

– Zjednodušenie administratívy

Umožňuje rýchly prístup k údajom o zmluvách, čím uľahčuje správu a kontrolu systému starobného dôchodkového sporenia.

Účel registra

– Prehľadnosť a transparentnosť

Register umožňuje jasne a spoľahlivo evidovať všetky zmluvy, čím sa zabezpečuje prehľad o tom, kto je sporiteľom, u ktorej DSS má zmluvu, a aké má práva a povinnosti.

– Právna istota

Zapísanie zmluvy do registra je nevyhnutnou podmienkou jej platnosti a účinnosti. Bez zápisu do registra zmluva o starobnom dôchodkovom sporení nemá právny účinok voči tretím osobám a nie je možné ju uplatniť v dôchodkovom systéme.

– Efektívna správa

Register umožňuje dôchodkovým správcovským spoločnostiam a štátnym orgánom jednoduchý prístup k údajom o zmluvách, čo uľahčuje správu, kontrolu a vyhodnocovanie starobného dôchodkového sporenia.

Evidencia v registri

– Identifikačné údaje sporiteľa

Meno, priezvisko, rodné číslo alebo iný identifikátor, ktorý je zákonom stanovený.

– Údaje o dôchodkovej správcovskej spoločnosti

Obchodné meno, identifikačné číslo a sídlo DSS.

– Údaje o zmluve

Dátum uzatvorenia, prípadné zmeny, trvanie zmluvy, dôchodkové fondy, ktoré sa týkajú zmluvy.

– Stav zmluvy

Aktívna, ukončená, prestupová zmluva atď.

Priebeh zápisu do registra

Po uzatvorení zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení DSS do určitého lehoty, pričom zákon stanovuje presnú lehotu, zapíše zmluvu do registra. Ak zmluva nie je zaregistrovaná, nie je platná, a sporiteľ nemôže čerpať práva vyplývajúce zo starobného dôchodkového sporenia.

Pri prestupe sporiteľa medzi DSS sa do registra zapisujú nové zmluvy a rušia sa staré, aby sa zabezpečila jednoznačná evidencia.

Význam pre sporiteľa

– Jasný dôkaz o uzatvorení zmluvy

Sporiteľ má istotu, že jeho zmluva je riadne evidovaná a platná.

– Zamedzenie duplicitných zmlúv

Podľa zákona môže mať sporiteľ v danom čase aktívnu len jednu zmluvu (s výnimkami), čo register kontroluje.

– Rýchla informovanosť

Sporiteľ môže požiadať o informácie z registra, aby si overil stav svojej zmluvy.

Register zmlúv

Vedie ho štátny orgán, ktorým je Národná banka Slovenska (NBS). NBS zabezpečuje správu, vedenie a ochranu údajov v registri v súlade so zákonom o starobnom dôchodkovom sporení a príslušnými predpismi o ochrane osobných údajov.

Dôchodkové správcovské spoločnosti sú povinné pravidelne zasielať údaje o uzatvorených, zmenených a zaniknutých zmluvách do registra. NBS tiež poskytuje prístup k informáciám v registri oprávneným osobám, ako sú samotní sporitelia alebo štátne inštitúcie.

Prístup k informáciám

Sporiteľ má právo požiadať o informácie týkajúce sa svojej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, ktoré sú evidované v registri. Táto služba je často dostupná prostredníctvom webovej stránky NBS alebo priamo cez kontaktné miesta dôchodkových správcovských spoločností.

Overenie platnosti zmluvy

V registri je možné overiť, či je zmluva o starobnom dôchodkovom sporení platná, aktívna, alebo či bola zrušená. Sporiteľ si tak môže potvrdiť, či jeho zmluva bola riadne zaregistrovaná po uzatvorení.

Informácie o dôchodkovej správcovskej spoločnosti a fonde

Register obsahuje údaje o tom, ktorú dôchodkovú správcovskú spoločnosť si sporiteľ vybral a v akých dôchodkových fondoch je jeho majetok uložený.

Prestup medzi spoločnosťami

Ak sporiteľ mení dôchodkovú správcovskú spoločnosť, jeho nové zmluvy sa tiež zapíšu do registra a staré sa zrušia, aby sa predišlo duplicite. Sporiteľ môže v registri sledovať aktuálny stav svojho dôchodkového sporenia aj pri prestupoch.

Elektronický prístup

NBS poskytuje často možnosť elektronického prístupu pre sporiteľov (napr. cez osobný účet na portáli dôchodkového sporenia), kde si môžu pozrieť aktuálny stav svojich zmlúv, platieb a ďalšie údaje.

Význam pre sporiteľa

– Bezpečnosť

– Prehľadnosť

Jednoduchý prístup k informáciám o svojom dôchodkovom sporení pomáha lepšie plánovať budúcnosť.

– Právna ochrana

Prístup k registru umožňuje riešiť prípadné spory alebo nesprávnosti v evidencii.

– Aktualizácia údajov

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v ustanovení § 64a ods. 3 mení znenie písmena d), podľa ktorého bude mať sporiteľ uzatvorenú dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom. Tiež sa ustanovenie v odseku 3 dopĺňa písmenom e).

§ 64aa

Určenie dôchodkovej správcovskej
spoločnosti Sociálnou poisťovňou

(1) Sociálna poisťovňa určí do 30 dní od uplynutia lehoty podľa § 64 ods. 1 sporiteľovi, ktorému vznikla prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení dôchodkovú správcovskú spoločnosť, ak v lehote podľa § 64 ods. 1

a) neuzatvoril zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení alebo

b) nedoručil Sociálnej poisťovni oznámenie s prejavom vôle nebyť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení.

(2) Sociálna poisťovňa určuje dôchodkovú správcovskú spoločnosť postupne podľa zoznamu dôchodkových správcovských spoločností zoradených v abecednom poradí.

(3) Sociálna poisťovňa do ôsmich dní od určenia dôchodkovej správcovskej spoločnosti oznámi

a) sporiteľovi určenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti; súčasťou tohto oznámenia je názov určenej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a poučenie o práve sporiteľa prejaviť vôľu nebyť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení,

b) dôchodkovej správcovskej spoločnosti informáciu o tom, že bola určená sporiteľovi; súčasťou tohto oznámenia je meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia tohto sporiteľa.

(4) Sociálna poisťovňa je povinná previesť povinné príspevky od vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení sporiteľa, ktorému určila dôchodkovú správcovskú spoločnosť, na účet nepriradených platieb príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do 30 dní odo dňa určenia dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Komentár § 64aa

Ustanovenie upravuje situáciu, keď sporiteľ, ktorému vznikla prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení, sám neuzatvoril zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, ani neoznámil Sociálnej poisťovni, že nechce byť zapojený do tohto systému. V takom prípade má Sociálna poisťovňa povinnosť určiť sporiteľovi dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Táto právna norma zabezpečuje, aby nedochádzalo k vynechaniu povinných účastníkov z dôchodkového sporenia, čím sa chráni samotný princíp povinného sporenia.

Ustanovenie má praktický význam najmä v prípadoch, keď sporiteľ sám neprejavil záujem alebo neuskutočnil potrebné kroky na uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Sociálna poisťovňa tak plní úlohu automatického priradenia sporiteľa k dôchodkovej správcovskej spoločnosti, čím sa zabezpečuje efektívna implementácia povinného dôchodkového sporenia. Zároveň zákon dbá na informovanosť sporiteľa a umožňuje mu prejaviť svoj nesúhlas s účasťou, čím rešpektuje jeho autonómiu.

Lehota na určenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti

Podľa odseku 1 má sociálna poisťovňa 30 dní na určenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti po uplynutí lehoty, ktorú sporiteľ mal na uzatvorenie zmluvy alebo na prejavenie vôle neúčasti, a to podľa § 64 ods. 1. Tento časový rámec zabezpečuje, že sporiteľ nebude ponechaný bez správy v dôchodkovom systéme.

Kritériá na určenie spoločnosti

Výber dôchodkovej správcovskej spoločnosti sa podľa odseku 2 vykonáva podľa abecedného poradia zoznamu registrovaných správcovských spoločností. Tento postup je jednoduchý, objektívny a zabezpečuje rovnaký prístup pre všetky spoločnosti bez diskriminácie.

Oznámenie o určení

Sociálna poisťovňa je podľa odseku 3 povinná do ôsmich dní od určenia dôchodkovej správcovskej spoločnosti oznámiť túto skutočnosť sporiteľovi a samotnej správcovskej spoločnosti. Pre sporiteľa je dôležité, že v oznámení dostane aj poučenie o práve prejaviť vôľu nebyť účastníkom, čím sa zachováva jeho právo rozhodovať o svojom dôchodkovom sporení.

Prevádzanie príspevkov

Sociálna poisťovňa zabezpečuje podľa odseku 4, že od vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení sú povinné príspevky sporiteľa prevedené na účet príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do 30 dní od jej určenia. Toto ustanovenie je kľúčové pre zabezpečenie plynulosti a kontinuity sporenia bez časových medzier.

§ 64b

Prestup sporiteľa z dôchodkovej
správcovskej spoločnosti do inej
dôchodkovej správcovskej spoločnosti

(1) Sporiteľ môže prestúpiť z dôchodkovej správcovskej spoločnosti do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou uzatvorí zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa posledného prestupu, ak v odseku 4 nie je ustanovené inak.

(2) Ak sporiteľ prestupuje z dôchodkovej správcovskej spoločnosti do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a zmluva o starobnom dôchodkovom sporení bola zapísaná do registra zmlúv

a) do 15. dňa kalendárneho mesiaca, je deň prestupu do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti prvý deň kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zmluva zapísaná do registra zmlúv,

b) po 15. dni kalendárneho mesiaca, je deň prestupu do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti prvý deň druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zmluva zapísaná do registra zmlúv.

(3) Sociálna poisťovňa je povinná

a) bez zbytočného odkladu po zápise zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení uzatvorenej s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, do ktorej sporiteľ prestupuje, informovať o tomto zápise dôchodkovú správcovskú spoločnosť, z ktorej sporiteľ prestupuje, a dôchodkovú správcovskú spoločnosť, do ktorej sporiteľ prestupuje,

b) súčasne so zápisom zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení uzatvorenej s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, do ktorej sporiteľ prestupuje, zaevidovať túto skutočnosť v ponukovom systéme.

(4) Sporiteľ nemôže prestúpiť do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti

a) odo dňa zadania pokynu na vydanie certifikátu do dňa skončenia záväznosti ponuky podľa § 46, § 46a a 46b,

b) odo dňa uzatvorenia zmluvy o poistení dôchodku alebo dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom alebo

c) v období jedného roka odo dňa uzatvorenia

1. prvej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení alebo

2. zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení podľa § 64 ods. 2.

[Dňom 1. januára 2029 v § 64b odsek 4 znie:

(4) Sporiteľ nemôže prestúpiť do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti

a) v období jedného roka odo dňa uzatvorenia

1. prvej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení alebo

2. zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení podľa § 64 ods. 2,

b) počas trvania dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom alebo

c) odo dňa zadania pokynu na vydanie certifikátu pre doživotný dôchodok do dňa skončenia záväznosti ponuky podľa § 46a.]

Komentár § 64b

Ustanovenie upravuje prestup sporiteľa medzi dôchodkovými správcovskými spoločnosťami.

Ustanovenie zabezpečuje sporiteľom flexibilitu pri výbere dôchodkovej správcovskej spoločnosti, avšak so zreteľom na stabilitu a administratívnu efektívnosť systému. Obmedzenia v prestupoch chránia systém pred nadmerným kolísaním a zároveň dávajú jasné pravidlá, ako a kedy môže sporiteľ spoločnosť zmeniť. Povinnosti Sociálnej poisťovne zabezpečujú hladký priebeh prestupu a informovanosť všetkých zainteresovaných strán.

Právo na prestup a časové obmedzenia

Sporiteľ má podľa odseku 1 právo zmeniť dôchodkovú správcovskú spoločnosť, teda prestúpiť k inej spoločnosti, s ktorou uzatvorí novú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Táto možnosť je obmedzená časovým odstupom, čo znamená, že prestup je možný najskôr po uplynutí 6 mesiacov od posledného prestupu. Toto obmedzenie má za cieľ zabrániť častému a impulzívnemu prepínaniu medzi správcami, čo by mohlo spôsobiť administratívne komplikácie a finančné náklady na správu účtu.

Výnimky z tohto pravidla môžu byť upravené v odseku 4, kde sa stanovujú ďalšie situácie, kedy prestup nie je možný.

Termín prestupu podľa zápisu zmluvy

Prestup sa podľa odseku 2 riadi presne definovanými termínmi založenými na dátume zápisu novej zmluvy do registra zmlúv. Ak je zápis do 15. dňa kalendárneho mesiaca, prestup nastáva k prvému dňu nasledujúceho mesiaca. Ak je zápis po 15. dni, prestup nastáva až k prvému dňu druhého nasledujúceho mesiaca. Táto pravidelnosť zabezpečuje jasný a transparentný proces prestupu a zjednodušuje administratívne spracovanie.

Povinnosti Sociálnej poisťovne

Sociálna poisťovňa musí bezodkladne po zápise novej zmluvy informovať obe dôchodkové správcovské spoločnosti, a to tú, z ktorej sporiteľ odchádza, a tú, do ktorej prichádza. Zároveň zaeviduje prestup v ponukovom systéme. Tieto kroky zabezpečujú aktuálnosť údajov, koordináciu medzi spoločnosťami a prehľadnosť pre samotného sporiteľa i správne orgány.

Obmedzenia prestupu

Sporiteľ nemôže podľa odseku 4 prestúpiť vo viacerých situáciách, a to

– počas záväznosti ponuky (§ 46, 46a, 46b) od zadania pokynu na vydanie certifikátu

Je to obdobie počas obdobia, kedy sa realizuje určitý finančný záväzok súvisiaci so sporením. Tento zákaz zabraňuje narušeniu finančných procesov a stabilite fondov počas kľúčových operácií.

– počas platnosti zmluvy o poistení dôchodku alebo dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom

Tieto dohody znamenajú, že sporiteľ už vstúpil do fázy čerpania dôchodku, čo s prestupom medzi správcami nie je kompatibilné.

– počas jedného roka od uzatvorenia prvej zmluvy alebo zmluvy podľa § 64 ods. 2

Toto obdobie slúži na stabilizáciu účasti sporiteľa v dôchodkovom systéme a zabraňuje častému prepínaniu v počiatočných fázach sporenia.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v ustanovení § 64b mení znenie odseku 4.

§ 65

Povinnosti sporiteľa, zamestnávateľa a dôchodkovej správcovskej spoločnosti

(1) Zamestnanec je povinný informovať svojho zamestnávateľa o uzatvorení zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení a o jej zmene.

(2) Sporiteľ je povinný dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou uzatvoril zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, oznámiť do ôsmich dní zmenu mena, priezviska, rodného čísla a miesta trvalého pobytu. Sporiteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, zmenu mena, priezviska, rodného čísla a trvalého pobytu oprávnenej osoby podľa § 40 ods. 1, ak je oprávnenou osobou fyzická osoba, a zmenu názvu, identifikačného čísla a adresy sídla poberateľa majetku podľa § 40 ods. 1, ak je poberateľom majetku právnická osoba.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná do 15 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení alebo jej zmeny zabezpečiť zaslanie údajov z tejto zmluvy elektronicky v štruktúre a spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu po doručení písomného oznámenia podľa osobitného predpisu^68a) previesť z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu.

(5) Zamestnávateľ je povinný zdržať sa konania, ktorým priamo alebo nepriamo núti svojho zamestnanca uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Ak zamestnanec požiada svojho zamestnávateľa, aby za neho odvádzal dobrovoľné príspevky, je zamestnávateľ povinný so zamestnancom o tom uzatvoriť písomnú dohodu a je povinný spolu s každou platbou zasielať dôchodkovej správcovskej spoločnosti rozpis dobrovoľných príspevkov odvedených do tejto dôchodkovej správcovskej spoločnosti za jeho zamestnancov v takom členení, aby bolo možné identifikovať platbu podľa § 95 ods. 1; podrobnosti môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Komentár § 65

Ustanovenie upravuje povinnosti sporiteľa, zamestnávateľa a dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Ustanovenie vytvára rámec zodpovedností a povinností všetkých zúčastnených strán v starobnom dôchodkovom sporení, čím zabezpečuje plynulý, transparentný a právne jasný priebeh systému. Sporiteľ má povinnosť udržiavať aktuálne osobné údaje a informovať zamestnávateľa. Zamestnávateľ má povinnosť rešpektovať dobrovoľnosť sporenia a správne evidovať príspevky. Dôchodková správcovská spoločnosť musí zabezpečiť správnu evidenciu a komunikáciu so Sociálnou poisťovňou, ako aj správu finančných prostriedkov.

Tieto pravidlá prispievajú k ochrane práv sporiteľa a k efektívnemu fungovaniu systému starobného dôchodkového sporenia.

Povinnosť zamestnanca (zamestnanca ako sporiteľa)

Podľa odseku 1 zamestnanec, ktorý sa zapojil do starobného dôchodkového sporenia, je povinný informovať svojho zamestnávateľa o uzatvorení zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, ako aj o jej prípadnej zmene, a to napr. pri zmene dôchodkovej správcovskej spoločnosti, zmene údajov v zmluve. Táto povinnosť je dôležitá pre správne a aktuálne vedenie administratívy a na správne odvody príspevkov zo strany zamestnávateľa.

Povinnosť sporiteľa oznamovať zmeny údajov dôchodkovej správcovskej spoločnosti

Sporiteľ podľa odseku 2 musí do 8 dní od zmeny oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou má zmluvu, všetky dôležité osobné údaje, konkrétne zmenu mena, priezviska, rodného čísla alebo trvalého pobytu.

Rovnako je sporiteľ povinný bez zbytočného odkladu oznámiť aj zmeny údajov oprávnenej osoby, ak ide o fyzickú osobu, alebo poberateľa majetku, ak je to právnická osoba, podľa § 40 ods. 1. Tieto údaje sú kľúčové pre správnu identifikáciu sporiteľa a jeho oprávnených osôb, aby nedochádzalo k chybám pri správe účtu alebo pri výplate dôchodku.

Povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti zabezpečiť elektronické zaslanie údajov

Dôchodková správcovská podľa odseku 3 spoločnosť musí do 15 dní po uzatvorení zmluvy alebo jej zmene zaslať údaje o tejto zmluve Sociálnej poisťovni elektronicky, v predpísanej štruktúre a forme. Táto povinnosť zabezpečuje, že Sociálna poisťovňa má vždy aktuálne a správne informácie o účastníkoch systému a ich zmluvách.

Povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti pri prevode majetku

Ak dôjde k prevodu majetku podľa odseku 4, a to napríklad ukončenie účasti sporiteľa alebo zmena správcovskej spoločnosti, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu previesť finančné prostriedky z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Ide o sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu ku dňu predchádzajúcemu prevodu. Tento mechanizmus zabezpečuje transparentnosť a bezpečnosť finančných prostriedkov sporiteľa.

Poznámka

Sociálna poisťovňa je podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení povinná previesť finančnú sumu zodpovedajúcu dôchodkovým právam podľa § 82a ods. 1.

Povinnosť zamestnávateľa a ochrana sporiteľa

Zamestnávateľ nesmie podľa odseku 5 nijakým spôsobom nútiť svojich zamestnancov, aby uzatvárali zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Toto ustanovenie slúži na ochranu sporiteľa pred možným nátlakom a zaručuje dobrovoľnosť zapojenia do sporenia.

Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o odvod dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, zamestnávateľ je povinný s ním uzatvoriť písomnú dohodu a zároveň musí so každou platbou doručiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti podrobný rozpis týchto príspevkov tak, aby bolo možné ich správne identifikovať. Podrobnosti k tejto agende môže ďalej upraviť všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom.

§ 66

Oznamovacia povinnosť

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu vo svojej finančnej situácii alebo iné skutočnosti, ktoré môžu ohroziť jej schopnosť plniť záväzky voči sporiteľom a záujemcom o uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení.

(2) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá plánuje znížiť svoj podiel na základnom imaní dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo na hlasovacích právach v dôchodkovej správcovskej spoločnosti pod 50 %, 33 %, 20 %, 10 % alebo pod 5 % v jednej alebo v niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode,⁵⁷⁾ alebo má v pláne prestať byť materskou spoločnosťou tejto dôchodkovej správcovskej spoločnosti, musí o tejto skutočnosti písomne informovať Národnú banku Slovenska bez zbytočného odkladu.

(3) Oznámenie podľa odseku 2 musí obsahovať

a) meno, priezvisko, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu pri fyzickej osobe, obchodné meno, identifikačné číslo a sídlo pri právnickej osobe,

b) rozsah, v akom chce právnická osoba alebo fyzická osoba podľa odseku 2 znížiť podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná informovať Národnú banku Slovenska o každej zmene na jej základnom imaní, pri ktorej dôjde k prekročeniu 5 %, 10 %, 20 %, 33 % alebo 50 % podielu jednej osoby alebo osôb konajúcich v zhode⁵⁷⁾ alebo k zníženiu podielu jednej osoby alebo osôb konajúcich v zhode na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v dôchodkovej správcovskej spoločnosti pod 50 %, 33 %, 20 %, 10 % alebo pod 5 % bez zbytočného odkladu po získaní tejto informácie.

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť podľa § 47 ods. 3, je povinná plniť aj oznamovacie povinnosti podľa osobitného predpisu v rozsahu, v ktorom sa neprekrývajú s oznamovacími povinnosťami podľa tohto zákona.

Komentár § 66

Ustanovenie upravuje oznamovaciu povinnosť dôchodkových správcovských spoločností. Cieľom ustanovenia je zabezpečiť transparentnosť, finančnú stabilitu a kontrolu vlastníckych štruktúr dôchodkových správcovských spoločností. Národná banka Slovenska tak dostáva včasné informácie o zmenách, ktoré by mohli ohroziť schopnosť spoločnosti plniť svoje záväzky, alebo o vlastníckych zmenách, ktoré by mohli ovplyvniť fungovanie dôchodkového systému. Tým sa vytvára systém preventívneho dohľadu a ochrany sporiteľov.

Povinnosť oznamovať zmeny vo finančnej situácii

Dôchodková správcovská spoločnosť má podľa odseku 1 povinnosť bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska (NBS) o každej zmene vo svojej finančnej situácii alebo o iných okolnostiach, ktoré by mohli ohroziť jej schopnosť plniť záväzky voči sporiteľom či potenciálnym klientom.

Ustanovenie zabezpečuje, že regulátor (NBS) má včasné informácie o možných rizikách spojených s finančnou stabilitou spoločnosti, čo je kľúčové pre ochranu sporiteľov a dôveryhodnosť dôchodkového systému.

Oznamovanie plánovaných zmien v podieloch

Ak fyzická alebo právnická osoba plánuje znížiť svoj podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach dôchodkovej správcovskej spoločnosti pod stanovené prahové hodnoty (50 %, 33 %, 20 %, 10 % alebo 5 %), alebo plánuje prestať byť materskou spoločnosťou, je povinná v súlade so znením odseku 2 a 3 o tom písomne informovať NBS bez zbytočného odkladu.

Oznámenie musí obsahovať detailné údaje o danej osobe, a to meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu pri fyzických osobách; obchodné meno, IČO a sídlo pri právnických osobách, a konkrétny rozsah plánovaného zníženia podielu. Týmto sa zabezpečuje transparentnosť vlastníckych štruktúr dôchodkových správcovských spoločností a umožňuje sa regulátorovi monitorovať zmeny, ktoré môžu ovplyvniť riadenie alebo stabilitu spoločnosti.

Povinnosť oznamovať zmeny podielov po ich vzniku

Dôchodková správcovská spoločnosť musí podľa odseku 4 bezodkladne informovať NBS o každej zmene svojho základného imania, ktorá vedie k prekročeniu alebo poklesu podielu jednej osoby alebo skupiny osôb konajúcich v zhode nad alebo pod uvedené percentuálne prahy (5 %, 10 %, 20 %, 33 %, 50 %).

Tento mechanizmus zabezpečuje aktuálnosť informácií o vlastníckej štruktúre, čím sa udržiava dohľad nad prípadným nadmerným ovplyvnením spoločnosti jednou osobou alebo skupinou.

Špecifická povinnosť podľa § 47 ods. 3

Ak dôchodková správcovská spoločnosť vykonáva činnosť podľa osobitného ustanovenia (§ 47 ods. 3), má zároveň povinnosť plniť ďalšie oznamovacie povinnosti podľa iných právnych predpisov, napr. zákona o bankách, zákona o finančnom trhu, pokiaľ sa tieto povinnosti neprekrývajú s oznamovacími povinnosťami podľa tohto zákona.

Tým sa zabezpečuje, že spoločnosť dodržiava všetky relevantné regulačné požiadavky v plnom rozsahu.

§ 67

Zverenie výkonu činností spojených
so správou dôchodkových fondov

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť môže na základe zmluvy zveriť jednu alebo viac činností uvedených v § 47 ods. 2 okrem činností uvedených v § 47 ods. 2 písm. a) a b) prvom, štvrtom, piatom, siedmom, jedenástom a štrnástom bode inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností. Dôchodková správcovská spoločnosť nemôže zveriť žiadnu z činností uvedených v predchádzajúcej vete inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo depozitárovi; depozitár môže na základe písomného plnomocenstva vykonávať činnosť podľa § 47 ods. 2 písm. b) desiateho bodu. Výkon týchto činností dôchodková správcovská spoločnosť nesmie zveriť osobe, ktorej záujmy môžu byť v konflikte so záujmami dôchodkovej správcovskej spoločnosti a sporiteľov. Zverené činnosti môže fyzická osoba a právnická osoba vykonávať iba na území Slovenskej republiky.

(2) Zveriť výkon činností spojených so správou dôchodkových fondov možno, iba ak to nebráni výkonu činnosti depozitára a ak

a) je Národná banka Slovenska vopred informovaná o zámere dôchodkovej správcovskej spoločnosti zveriť jednu alebo viac činností inej osobe,

b) je v štatúte dôchodkového fondu uvedený zoznam činností, ktorých výkon možno zveriť osobám podľa odseku 1,

c) to nebráni vykonávať účinný dohľad nad dôchodkovou správcovskou spoločnosťou,

d) to nebráni dôchodkovej správcovskej spoločnosti konať v najlepšom záujme sporiteľov,

e) to nebráni tomu, aby bol dôchodkový fond spravovaný v najlepších záujmoch sporiteľov,

f) to dôchodkovej správcovskej spoločnosti nebráni s okamžitou účinnosťou vypovedať zmluvu podľa odseku 1,

g) sa osoba podľa odseku 1 písomným prehlásením zaviazala dodržiavať tento zákon a štatút dôchodkového fondu,

h) so zreteľom na povahu funkcií, ktoré sa majú delegovať, právnická osoba podľa odseku 1 má vecné, personálne a organizačné predpoklady na výkon zverených činností,

i) je Národnej banke Slovenska predložený písomný súhlas depozitára s navrhovaným zverením činnosti inej osobe,

j) osoba podľa odseku 1 je bezúhonná osoba alebo fyzická osoba podľa odseku 1 nebola vedúcim zamestnancom alebo nepôsobila vo funkcii člena štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady v právnickej osobe v čase, keď právnická osoba spáchala úmyselný trestný čin, za ktorý bola právoplatne odsúdená.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu doručiť Národnej banke Slovenska zmluvu o zverení činnosti inej osobe, zmeny tejto zmluvy a bez zbytočného odkladu informovať o skončení tejto zmluvy.

(4) Zverením výkonu činností spojených so správou dôchodkových fondov inej osobe nie je dotknutá zodpovednosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti a depozitára za škody spôsobené sporiteľom pri správe majetku v dôchodkovom fonde.

Komentár § 67

Zverenie výkonu činností spojených so správou dôchodkových fondov je predmetom úpravy v tomto ustanovení. Ustanovenie umožňuje DSS flexibilne zveriť časť činností na správu dôchodkových fondov iným oprávneným subjektom, čím sa môže zvýšiť efektivita a odborná kvalita správy. Zároveň sú však stanovené prísne podmienky, ktoré zabezpečujú ochranu sporiteľov, zabraňujú konfliktom záujmov a udržiavajú reguláciu a dohľad zo strany NBS. DSS a depozitár si aj naďalej zachovávajú plnú zodpovednosť za správu dôchodkového majetku, čo garantuje vysokú úroveň ochrany sporiteľov.

Možnosť zveriť činnosti inej osobe

Dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) môže podľa odseku 1 na základe zmluvy prenajať alebo zveriť jednu alebo viac činností podľa § 47 ods. 2, s výnimkou niektorých citlivých alebo strategických činností, inej fyzickej alebo právnickej osobe oprávnenej tieto činnosti vykonávať. Zároveň zákon výslovne zakazuje zveriť tieto činnosti inej DSS alebo depozitárovi, s výnimkou jednej špecifickej činnosti, ktorú môže depozitár vykonávať na základe písomného plnomocenstva. Tento zákaz zabraňuje konfliktom záujmov a zachováva jasné rozdelenie zodpovedností medzi subjektmi.

Dôležité je tiež, že DSS nesmie zveriť činnosť subjektu, ktorého záujmy by mohli byť v konflikte so záujmami DSS alebo sporiteľov. Tým sa garantuje ochrana sporiteľov pred potenciálnymi zneužitiami. Navyše činnosti môžu byť vykonávané len na území Slovenskej republiky, čo zabezpečuje reguláciu a dohľad na národnej úrovni.

Podmienky pre zverenie činností

Zverené činnosti možno podľa odseku 2 vykonávať len v prípade splnenia viacerých prísnych podmienok, ktoré majú chrániť záujmy sporiteľov a zabezpečiť transparentnosť a riadny dohľad:

– NBS musí byť vopred informovaná o zámere zveriť činnosti inej osobe.

– Štatút dôchodkového fondu musí obsahovať zoznam činností, ktoré môžu byť zverené.

– Zverením činností nesmie byť obmedzená činnosť depozitára, ani účinný dohľad nad DSS.

– DSS musí konať v najlepšom záujme sporiteľov a nesmie zverenie ohroziť správu dôchodkového fondu.

– DSS musí mať možnosť okamžite zrušiť zmluvu o zverených činnostiach, ak je to potrebné.

– Zverená osoba sa musí písomne zaväzovať dodržiavať zákon a štatút fondu.

– Osoba, ktorej sa zverené činnosti zverujú, musí mať adekvátne odborné, personálne a organizačné kapacity.

– Je potrebný písomný súhlas depozitára s navrhovaným zverením.

– Osoba musí byť bezúhonná, t. j. nesmie mať negatívnu trestnoprávnu minulosť súvisiacu s úmyselnými trestnými činmi.

Tieto podmienky zaisťujú, že zverené činnosti budú vykonávané kvalifikovaným a dôveryhodným subjektom, ktorý dodržiava vysoké štandardy.

Povinnosti voči Národnej banke Slovenska

DSS má podľa odseku 3 povinnosť bezodkladne doručiť NBS zmluvu o zverených činnostiach, všetky jej zmeny, a taktiež informovať o ukončení takýchto zmlúv. Tieto požiadavky zabezpečuje úplný prehľad regulátora o všetkých subdodávateľských vzťahoch v oblasti správy dôchodkových fondov.

Zodpovednosť DSS a depozitára

Napriek zvereniu výkonu určitých činností iným osobám zostáva zodpovednosť za škody spôsobené sporiteľom naďalej na dôchodkovej správcovskej spoločnosti a depozitárovi v súlade so znením odseku 4. Toto ustanovenie je kľúčové pre ochranu sporiteľov, keďže im garantuje nárok na náhradu škody u hlavného správcu fondu, bez ohľadu na to, či boli činnosti vykonávané internými zamestnancami DSS alebo zverené externe.

TRETIA HLAVA
ZRUŠENIE DÔCHODKOVEJ
SPRÁVCOVSKEJ SPOLOČNOSTI

§ 68

Zrušenie dôchodkovej správcovskej
spoločnosti bez likvidácie

(1) Dôchodkovú správcovskú spoločnosť možno zrušiť bez likvidácie len zlúčením s inou existujúcou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou s platným povolením Národnej banky Slovenska podľa § 48, ktorá vytvorila a spravuje dôchodkové fondy, ktoré nie sú v nútenej správe.

(2) Zlúčením podľa odseku 1 dochádza k zániku zrušovanej dôchodkovej správcovskej spoločnosti (ďalej len „zanikajúca dôchodková správcovská spoločnosť“), pričom obchodné imanie zanikajúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti prechádza na existujúcu dôchodkovú správcovskú spoločnosť, s ktorou sa zlučuje, ktorá sa stáva právnym nástupcom zrušením zanikajúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti (ďalej len „nástupnícka dôchodková správcovská spoločnosť“).

(3) Pri zlúčení podľa odseku 1 dochádza súčasne k prechodu správy dôchodkových fondov spravovaných zanikajúcou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na nástupnícku dôchodkovú správcovskú spoločnosť a k zlúčeniu dôchodkových fondov podľa § 72 ods. 4 zanikajúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti s dôchodkovými fondmi nástupníckej dôchodkovej správcovskej spoločnosti spôsobom podľa § 79. Ak zanikajúca dôchodková správcovská spoločnosť spravuje aj dôchodkové fondy podľa § 72 ods. 5, pri zlúčení podľa odseku 1 dochádza súčasne k prechodu správy týchto dôchodkových fondov na nástupnícku dôchodkovú správcovskú spoločnosť bez zlučovania týchto dôchodkových fondov s dôchodkovými fondmi nástupníckej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(4) Pri zlúčení podľa odseku 1 dochádza k prechodu práv a povinností zanikajúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti zo starobného dôchodkového sporenia a uzatvorených zmlúv voči sporiteľom na nástupnícku dôchodkovú správcovskú spoločnosť.

(5) Na zrušenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti bez likvidácie zlúčením s inou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 52 ods. 1 písm. d). Valné zhromaždenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti môže rozhodnúť o zrušení dôchodkovej správcovskej spoločnosti zlúčením až po nadobudnutí právoplatnosti predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.

(6) Zrušenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti bez likvidácie vykonané postupom podľa tohto zákona nesmie byť na ujmu sporiteľov a veriteľov dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(7) Na zrušenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti bez likvidácie sa použijú ustanovenia osobitného predpisu,⁴⁵⁾ ak tento zákon neustanovuje inak.

Komentár § 68

Ustanovenie upravuje zrušenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti bez likvidácie. Zrušenie DSS bez likvidácie je možné len zlúčením s inou platnou DSS.

Zlúčenie vedie k právnemu zániku zrušovanej DSS, ale zachováva kontinuitu správy dôchodkových fondov a práv sporiteľov. Prechod majetku, práv a povinností na nástupnícku spoločnosť je jasne upravený a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Proces musí chrániť záujmy sporiteľov a veriteľov a nesmie im spôsobovať škody. Právna úprava vyžaduje súlad aj s ďalšími právnymi normami, ktoré upravujú zlúčenie a zrušenie spoločností.

Možnosť zrušenia DSS bez likvidácie – zlúčením

Znenie odseku 1 umožňuje zrušiť dôchodkovú správcovskú spoločnosť bez likvidácie iba jedným spôsobom, a to zlúčením s inou existujúcou DSS, ktorá má platné povolenie Národnej banky Slovenska (NBS), a ktorá spravuje dôchodkové fondy, ktoré nie sú v nútenej správe.

Ide teda o proces, ktorý má zabezpečiť plynulé pokračovanie správy dôchodkových fondov a ochranu sporiteľov, keďže likvidácia by znamenala zložitejší a potenciálne rizikovejší proces ukončenia činnosti DSS.

Následky zlúčenia

Zlúčením dochádza k zániku zrušovanej DSS, pričom jej obchodné imanie prechádza na nástupnícku DSS, ktorá sa stáva právnym nástupcom. To znamená, že nástupnícka spoločnosť preberá všetky aktíva a záväzky zanikajúcej DSS, čo zabezpečuje kontinuitu a minimalizuje riziká pre sporiteľov a veriteľov.

Prechod správy dôchodkových fondov

Zlúčenie zároveň znamená podľa odseku 3 aj prechod správy všetkých dôchodkových fondov, ktoré spravovala zanikajúca DSS, na nástupnícku DSS.

Fondy sa zlúčia podľa špecifických pravidiel ustanovených v znení § 72 ods. 4 a § 79.

Ak zanikajúca DSS spravuje aj špeciálne dôchodkové fondy podľa § 72 ods. 5, pravdepodobne osobitné alebo osobné dôchodkové fondy, tieto sa prenesú na nástupnícku DSS bez ich zlúčenia s fondmi nástupníka, čím sa zachováva ich samostatnosť.

Tento mechanizmus zabezpečuje plynulé pokračovanie správy majetku sporiteľov bez straty kontinuity alebo zmätku v správe fondov.

Prechod práv a povinností

Zlúčenie podľa odseku 4 znamená, že všetky práva a povinnosti zanikajúcej DSS vo vzťahu k sporiteľom a uzatvoreným zmluvám o starobnom dôchodkovom sporení prechádzajú na nástupnícku DSS. Táto právna kontinuita je kľúčová pre zabezpečenie ochrany sporiteľov a ich dôchodkových práv.

Podmienky a povolenia

Zrušenie DSS zlúčením je podľa odseku 5 možné len po získaní predchádzajúceho súhlasu NBS. Valné zhromaždenie DSS môže o zrušení rozhodnúť až po nadobudnutí právoplatnosti tohto súhlasu. Tento postup zabezpečuje, že zlúčenie bude riadne skontrolované a schválené regulátorom, čím sa chráni stabilita dôchodkového systému a záujmy sporiteľov.

Ochrana sporiteľov a veriteľov

Zrušenie DSS týmto spôsobom nesmie byť na ujmu sporiteľov ani veriteľov. To znamená, ako uvádza znenie odseku 6, že proces zlúčenia musí byť spravovaný tak, aby sa nezhoršila ochrana finančných prostriedkov sporiteľov alebo práv veriteľov DSS.

Uplatnenie osobitných predpisov

Na zrušenie DSS bez likvidácie sa použijú aj ustanovenia osobitných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto môže podľa odseku 7 znamenať, že sa použijú napríklad obchodnoprávne pravidlá o zlúčení spoločností alebo iné relevantné zákony, čím sa zabezpečí právna komplexnosť a správnosť procesu.

§ 69

Zrušenie dôchodkovej správcovskej
spoločnosti s likvidáciou

(1) Zrušeniu dôchodkovej správcovskej spoločnosti s likvidáciou predchádza postup, pri ktorom na základe právoplatného rozhodnutia Národnej banky Slovenska o predchádzajúcom súhlase podľa § 52 ods. 1 písm. e) dôjde k prechodu správy dôchodkových fondov, prechodu práv a povinností dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorá má byť zrušená, plynúcich zo starobného dôchodkového sporenia a uzatvorených zmlúv voči sporiteľom, a to na inú dôchodkovú správcovskú spoločnosť (ďalej len „preberajúca dôchodková správcovská spoločnosť“).

(2) Zrušiť sa s likvidáciou je dôchodková správcovská spoločnosť povinná bez zbytočného odkladu, ak

a) zanikne povolenie na jej vznik a činnosť podľa § 51 ods. 1 písm. e),

b) nezačne vytvárať a spravovať dôchodkové fondy podľa § 72 ods. 4 v lehote šiestich mesiacov od zápisu do obchodného registra,

c) bolo jej odobraté povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa § 73 ods. 3.

(3) Preberajúca dôchodková správcovská spoločnosť je povinná do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o predchádzajúcom súhlase podľa § 52 ods. 1 písm. e) oznámiť sporiteľom, ktorých sa prechod správy dôchodkových fondov a ďalších práv a povinností podľa odseku 1 týka, svoje obchodné meno a sídlo a súčasne zaslať týmto osobám informácie o štatúte dôchodkového fondu a o iných súvisiacich podmienkach starobného dôchodkového sporenia, ktoré vo vzťahu k nim vykonáva.

(4) Súčasne s prechodom správy dôchodkových fondov je dôchodková správcovská spoločnosť, ktorá má byť zrušená, povinná odovzdať všetku dokumentáciu týkajúcu sa tejto správy a ďalších práv a povinností zrušovanej dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa odseku 1 preberajúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(5) Valné zhromaždenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti rozhodne o zrušení dôchodkovej správcovskej spoločnosti s likvidáciou bez zbytočného odkladu až po tom, čo Národná banka Slovenska právoplatne rozhodola o predchádzajúcom súhlase podľa § 52 ods. 1 písm. h) a prebehne postup podľa odseku 1.

(6) Na zrušenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti s likvidáciou sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.⁴⁵⁾

Komentár § 69

Ustanovením je upravené zrušenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti s likvidáciou. Zrušenie DSS s likvidáciou je viazané na predchádzajúci súhlas a koordinovaný prechod správy dôchodkových fondov na inú DSS, čím sa chráni kontinuita správy a záujmy sporiteľov.

DSS je povinná bezodkladne začať likvidáciu pri strate povolenia alebo nesplnení povinností. Preberajúca DSS musí informovať sporiteľov o zmene správy fondov a zabezpečiť transparentnosť. Zrušujúca DSS je povinná odovzdať všetku dokumentáciu potrebnú na správu fondov. Zrušenie s likvidáciou musí byť riadne schválené a realizované v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Podmienky zrušenia DSS s likvidáciou

Zrušenie DSS s likvidáciou je podľa odseku 1 v zákone podmienené predchádzajúcim postupom, v ktorom Národná banka Slovenska (NBS) vydá právoplatné rozhodnutie o predchádzajúcom súhlase v súlade so znením ustanovenia § 52 ods. 1 písm. e).

Uvedený postup zahŕňa najmä prechod správy dôchodkových fondov, práv a povinností zo zrušovanej DSS na inú DSS. Tento krok zabezpečuje ochranu sporiteľov tým, že sa zaručí, že starostlivosť o ich dôchodkové úspory bude kontinuálne zabezpečená iným subjektom, aj keď dochádza k likvidácii pôvodnej spoločnosti.

Povinnosť zrušenia s likvidáciou

DSS je povinná v súlade so znením odseku 2 bez zbytočného odkladu začať likvidáciu, ak nastanú konkrétne okolnosti, a to

– zanikne jej povolenie na vznik a činnosť,

– nezačne vytvárať a spravovať dôchodkové fondy do 6 mesiacov od zápisu do obchodného registra,

– bolo jej odobraté povolenie podľa špecifikovaného ustanovenia § 73 ods. 3.

Tieto podmienky slúžia na zabezpečenie, že spoločnosť, ktorá nie je schopná plniť svoje zákonné povinnosti alebo stratila oprávnenie na činnosť, ukončí svoju činnosť riadne a bez zbytočných prieťahov.

Povinnosti preberajúcej DSS

Nová DSS, ktorá preberá správu fondov, je povinná podľa odseku 3 do 30 dní od právoplatného rozhodnutia NBS oznámiť sporiteľom svoje obchodné meno, sídlo a poskytnúť im informácie o štatúte dôchodkového fondu a podmienkach sporenia.

Táto povinnosť zabezpečuje transparentnosť a informovanosť sporiteľov o zmene správy ich dôchodkových prostriedkov a o podmienkach sporenia, čo je kľúčové pre ich dôveru a možnosť dohliadať na správu svojich úspor.

Odovzdanie dokumentácie

Spoločnosť, ktorá je zrušovaná s likvidáciou, musí odovzdať všetku relevantnú dokumentáciu preberajúcej DSS. To zahŕňa všetky záznamy týkajúce sa správy fondov, práv a povinností, čo zabezpečuje, že nová DSS môže plne a správne prevziať podľa odseku 4 všetky povinnosti bez straty informácií alebo narušenia kontinuity správy.

Rozhodovanie o zrušení s likvidáciou

Valné zhromaždenie DSS môže rozhodnúť o zrušení s likvidáciou až po tom, čo NBS právoplatne rozhodne o predchádzajúcom súhlase podľa § 52 ods. 1 písm. h) a prebehne celý postup prechodu správy fondov podľa ods. 1.

Znením odseku 5 sa zabezpečuje, že zrušenie bude vykonané riadne, s plnou kontrolou zo strany dozoru a až keď sú splnené všetky podmienky na ochranu sporiteľov.

Uplatnenie osobitných predpisov

Na samotné zrušenie s likvidáciou sa vzťahujú aj ustanovenia iných zákonov, napríklad Obchodného zákonníka alebo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. To znamená, že proces likvidácie DSS bude podľa odseku 6 prebiehať v súlade s bežnými právnymi rámcami pre likvidáciu obchodných spoločností, pričom súčasťou sú aj ochranné mechanizmy pre veriteľov a sporiteľov.

§ 70

Zrušenie dôchodkovej
správcovskej spoločnosti súdom

(1) Na zrušenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu,⁴⁵⁾ ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Súd zruší dôchodkovú správcovskú spoločnosť na návrh Národnej banky Slovenska, ak nastala skutočnosť podľa § 69 ods. 2 písm. a), ak valné zhromaždenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti nerozhodne o zrušení dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa § 69 ods. 5 do 30 dní alebo ak bola dôchodkovej správcovskej spoločnosti udelená sankcia podľa § 115 ods. 1 písm. p).

Komentár § 70

Ustanovenie upravuje zrušenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti súdom

Zrušenie DSS súdom je krajné opatrenie, ktoré vykonáva NBS v prípade, že spoločnosť nie je schopná alebo ochotná ukončiť svoju činnosť riadnym spôsobom, a to napr. zrušením s likvidáciou podľa § 69 alebo porušila zákonné povinnosti takým spôsobom, že je neudržateľná jej ďalšia existencia.

Takéto zrušenie znamená definitívny koniec DSS, pričom dôsledky na sporiteľov musia byť vždy riešené v súlade s ochranou ich práv, napr. prechod správy fondov na inú DSS podľa pravidiel stanovených v zákone. Iniciatíva pri takomto súdnom zrušení vychádza výlučne od NBS, čo zdôrazňuje jej kontrolnú a regulačnú úlohu.

Ustanovenie dopĺňa zákonný rámec pre ukončenie činnosti DSS tým, že stanovuje možnosť jej zrušenia súdom na návrh NBS. Tento spôsob zrušenia sa uplatní najmä pri zániku povolenia, nečinnosti alebo závažných porušeniach zákona. NBS tak môže zabezpečiť rýchle a účinné riešenie situácií, kedy by nefunkčná alebo problémová DSS mohla ohroziť záujmy sporiteľov.

Všeobecné pravidlo

Zákon v odseku 1 odkazuje na ustanovenia osobitného predpisu týkajúce sa zrušenia spoločnosti súdom, ak tento zákon neustanovuje inak. To znamená, že pre súdne zrušenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) sa primárne použijú pravidlá všeobecného obchodného alebo občianskeho práva, napr. Obchodný zákonník, pokiaľ tu nie sú stanovené špecifické pravidlá.

Návrh na zrušenie súdom

Zrušenie DSS súdom sa vykoná na návrh Národnej banky Slovenska (NBS), čo podčiarkuje dozornú a regulačnú úlohu NBS v oblasti dôchodkového sporenia. Návrh môže byť podaný súdu v týchto situáciách:

– nastala situácia podľa § 69 ods. 2 písm. a)

Ide o prípad, keď zaniklo povolenie DSS na vznik a činnosť, teda spoločnosť už nemá oprávnenie vykonávať svoju činnosť.

– valné zhromaždenie DSS nerozhodlo o zrušení spoločnosti podľa § 69 ods. 5 do 30 dní

Ak spoločnosť nesplní svoju povinnosť rozhodnúť o zrušení s likvidáciou po tom, čo NBS vydala súhlas na takýto krok, NBS môže podať návrh na súd, aby DSS zrušil.

– ak bola DSS udelená sankcia podľa § 115 ods. 1 písm. p)

Ide o závažnú sankciu zo strany NBS, ktorá môže byť dôvodom na súdne zrušenie spoločnosti. Konkrétne je dôležité ustanovenie § 115 ods. 1 písm. p), ktoré sa týka sankcií za porušenie povinností podľa zákona.

§ 71

Vyhlásenie konkurzu na majetok
dôchodkovej správcovskej spoločnosti

(1) Ak bol na majetok dôchodkovej správcovskej spoločnosti vyhlásený konkurz, správca konkurznej podstaty je povinný poskytnúť súčinnosť Národnej banke Slovenska, depozitárovi a nútenému správcovi pri zavádzaní nútenej správy podľa § 118.

(2) Majetok v dôchodkovom fonde nie je súčasťou konkurznej podstaty dôchodkovej správcovskej spoločnosti ani nesmie byť použitý na vyrovnanie s veriteľmi dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa osobitného predpisu.⁴⁹⁾

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu po dni, v ktorom jej bol doručený návrh na vyhlásenie konkurzu⁶⁹⁾ súdom, písomne oznámiť Národnej banke Slovenska túto skutočnosť. V oznámení je dôchodková správcovská spoločnosť povinná uviesť, ktorému súdu je návrh na vyhlásenie konkurzu určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a k oznámeniu priložiť kópiu návrhu na vyhlásenie konkurzu.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná v deň, keď sa dozvedela, že nastali účinky vyhlásenia konkurzu, najneskôr v deň, keď jej bolo doručené uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, písomne oznámiť Národnej banke Slovenska túto skutočnosť.

(5) Národná banka Slovenska je povinná bez zbytočného odkladu po doručení oznámenia uvedeného v odseku 3 rozhodnúť o nariadení nútenej správy nad všetkými dôchodkovými fondmi tejto dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Účelom nútenej správy je ochrana majetku v dôchodkovom fonde a zabezpečenie ochrany záujmov sporiteľov pre prípad, že na majetok dôchodkovej správcovskej spoločnosti bude konkurz vyhlásený alebo zamietnutý pre nedostatok majetku. Ostatné ustanovenia tohto zákona o nútenej správe podľa § 118 platia rovnako.

(6) Národná banka Slovenska v rozhodnutí podľa odseku 5

a) určí, že nútená správa sa končí dňom právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok dôchodkovej správcovskej spoločnosti, na ktorú bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nezistenie úpadku,

b) určí, na ktorú dôchodkovú správcovskú spoločnosť prejde správa dôchodkových fondov dňom právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnutý pre nedostatok majetku; na túto dôchodkovú správcovskú spoločnosť prechádza správa dôchodkových fondov a ďalšie práva a povinnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti, na ktorú bol vyhlásený konkurz, plynúce zo starobného dôchodkového sporenia a uzatvorených zmlúv voči sporiteľom.

Komentár § 71

Ustanovenie upravuje proces vyhlásenia konkurzu na majetok dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Ustanovenie rieši situáciu konkurzu DSS a jeho dôsledky pre správu dôchodkových fondov.

Majetok dôchodkových fondov je právne oddelený od majetku DSS a nie je súčasťou konkurznej podstaty. DSS má povinnosť včas informovať NBS o návrhu a vyhlásení konkurzu, čo umožňuje rýchly zásah NBS formou nútenej správy. Nútená správa slúži na ochranu majetku sporiteľov a zabezpečenie riadnej správy dôchodkových fondov. NBS určuje právneho nástupcu DSS a termíny ukončenia nútenej správy, čím sa zabezpečuje právna a faktická kontinuita správy dôchodkových fondov.

Súvislosť konkurzu s nútenou správou

Ak na majetok DSS bol vyhlásený konkurz, správca konkurznej podstaty je povinný spolupracovať

– s Národnou bankou Slovenska (NBS),

– s depozitárom,

– s núteným správcom

pri zavádzaní nútenej správy podľa § 118. Toto ustanovenie zabezpečuje koordinovaný postup zainteresovaných subjektov pri ochrane majetku dôchodkových fondov a záujmov sporiteľov.

Ochrana majetku dôchodkových fondov

Dôležité je, že majetok v dôchodkovom fonde nie je súčasťou konkurznej podstaty DSS a nesmie byť použitý na uspokojenie veriteľov DSS.

To znamená, že dôchodkové fondy sú právne oddelené od majetku správcovskej spoločnosti, a teda ich aktíva sú chránené pred konkurznými veriteľmi, čo je kľúčové pre ochranu sporiteľov.

Povinnosti DSS pri návrhu na konkurz

DSS je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť NBS, keď jej bol doručený návrh na vyhlásenie konkurzu, a takisto okamžite informovať NBS o vyhlásení konkurzu alebo o jeho zamietnutí pre nedostatok majetku.

Oznámenie musí obsahovať detaily o návrhu vrátane súdu, ktorý návrh podal, účelu a kópiu návrhu. Tým sa zabezpečuje včasná informovanosť a pripravenosť NBS na ďalšie kroky.

Poznámka

Návrh na vyhlásenie konkurzu podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii

Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde. Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podľa tejto časti zákona, iba ak je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom. Dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka alebo ak sa predpokladá úpadok dlžníka z dôvodu, že došlo k zverejneniu oznámenia podľa osobitného predpisu3ca) v Obchodnom vestníku. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou. Táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Nútená správa ako ochranný mechanizmus

Podľa odseku 5 po prijatí oznámenia NBS bezodkladne rozhodne o nariadení nútenej správy nad všetkými dôchodkovými fondmi spravovanými DSS, ktorej sa konkurz týka. Nútená správa má za cieľ ochrániť majetok dôchodkových fondov a záujmy sporiteľov, pričom sa uplatňujú pravidlá z § 118 zákona. Táto správa umožňuje efektívnu kontrolu a zabezpečenie riadneho fungovania fondov aj v prípade finančných problémov DSS.

Obsah rozhodnutia NBS pri nútenej správe

V rozhodnutí NBS podľa odseku 6 sa stanovuje:

– dátum skončenia nútenej správy

Tento môže byť deň právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu, zamietnutí návrhu pre nedostatok majetku alebo zamietnutí pre nezistenie úpadku.

– právny nástupca DSS

Určí sa, ktorá iná dôchodková správcovská spoločnosť prevezme správu dôchodkových fondov, vrátane všetkých práv a povinností voči sporiteľom vyplývajúcich zo starobného dôchodkového sporenia a uzatvorených zmlúv.

Tým sa zabezpečí kontinuálnosť správy fondov a ochrana sporiteľov aj v prípade zániku alebo konkurzu pôvodnej DSS.

ŠIESTA ČASŤ
DÔCHODKOVÉ FONDY
A OSOBNÉ DÔCHODKOVÉ ÚČTY

DÔCHODKOVÉ FONDY A OSOBNÉ DÔCHODKOVÉ ÚČTY

PRVÁ HLAVA
DÔCHODKOVÝ FOND

§ 72

(1) Dôchodkový fond tvoria príspevky, penále a majetok nadobudnutý z týchto príspevkov a penále ich investovaním, výnosy z majetku nadobudnutého z príspevkov a penále a majetok nadobudnutý z výnosov z majetku nadobudnutého z príspevkov a penále (ďalej len „majetok v dôchodkovom fonde“). Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, metódy a postupy určenia hodnoty majetku v dôchodkovom fonde.

(2) Dôchodkový fond vytvára dôchodková správcovská spoločnosť na základe povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa § 48.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť nesmie vytvoriť iné dôchodkové fondy ako tie, ktorých vytvorenie a správu Národná banka Slovenska povolila rozhodnutím o udelení povolenia podľa odseku 2.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť povinne vytvára a spravuje

a) jeden dlhopisový garantovaný dôchodkový fond a

b) jeden indexový negarantovaný dôchodkový fond.

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť môže okrem dôchodkových fondov uvedených v odseku 4 vytvoriť a spravovať aj iné dôchodkové fondy.

(6) Dôchodkový fond podľa odseku 4 písm. a) musí mať v názve slovo „garantovaný“ a dôchodkový fond podľa odseku 4 písm. b) a odseku 5 musí mať v názve slovo „negarantovaný“.

(7) Dôchodkové fondy uvedené v odseku 4 sa odlišujú v investovaní majetku v dôchodkovom fonde podľa druhu finančných nástrojov,⁷⁰⁾ ktorým sa má zabezpečiť zväčšenie majetku v dôchodkovom fonde (odsek 1), vytvoreným portfóliom,⁷¹⁾ podľa miery rizika zhodnocovania majetku v dôchodkovom fonde (ďalej len „miera rizika“) a v názve.

(8) Dôchodkový fond môže mať skrátený a neskrátený názov; súčasťou názvu dôchodkového fondu musí byť aj obchodné meno dôchodkovej správcovskej spoločnosti spravujúcej tento dôchodkový fond a názov dôchodkového fondu spolu s uvedením slov „indexový negarantovaný dôchodkový fond“, „dlhopisový garantovaný dôchodkový fond“ alebo uvedením neskráteného názvu dôchodkového fondu podľa odesku 5. Okrem neskráteného názvu možno ako rovnocenný používať skrátený názov, pričom slovo „indexový“ možno nahradiť skratkou „i“., slovo „dlhopisový“ možno nahradiť skratkou „d.“ a slová „dôchodkový fond“ možno nahradiť skratkou „d. f.“. Názov dôchodkového fondu ani označenie s ním zameniteľné v slovenskom jazyku alebo v cudzom jazyku nesmie na svoje označenie alebo na opis svojej činnosti používať iná fyzická osoba ani právnická osoba; to neplatí, ak osobitný predpis^71a) ustanovuje inak. Názov dôchodkového fondu v spojení s obchodným menom dôchodkovej správcovskej spoločnosti nesmie byť zameniteľný s názvom iného dôchodkového fondu a nesmie poskytovať zavádzajúcu predstavu o zameraní a cieľoch investičnej stratégie dôchodkového fondu.

(9) Dôchodkový fond možno vytvoriť iba na neurčitý čas.

(10) Dôchodkový fond začína dôchodková správcovská spoločnosť vytvárať v okamihu pripísania prvého príspevku na bežný účet dôchodkového fondu u depozitára.

(11) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska začatie vytvárania dôchodkového fondu.

Komentár § 72

Dôchodkový fond je základným investičným nástrojom starobného dôchodkového sporenia, ktorý pozostáva z príspevkov sporiteľov a ich zhodnotenia. DSS môže vytvárať a spravovať len schválené fondy, pričom minimálne musí zabezpečiť fungovanie dvoch základných typov fondov – garantovaného a negarantovaného. Jasné a zrozumiteľné označenie fondov chráni sporiteľov pred nejasnosťami a možným zavádzaním. Fondy sú dlhodobé, čo korešponduje s cieľom zabezpečiť starobný dôchodok.

NBS má významnú úlohu v schvaľovaní, dohľade a metodike hodnotenia fondov, čo zvyšuje stabilitu a bezpečnosť systému.

Podstata dôchodkového fondu

Dôchodkový fond podľa odseku 1 predstavuje majetkovú sústavu, ktorá pozostáva z príspevkov sporiteľov, prípadných penále a majetku získaného investovaním týchto príspevkov a penále, vrátane výnosov z týchto investícií. Tento model zabezpečuje, že fond rastie nielen vkladmi sporiteľov, ale aj zhodnotením investícií. Národná banka Slovenska (NBS) zároveň stanovuje metodiku výpočtu hodnoty majetku fondu, čo zabezpečuje transparentnosť a jednotné hodnotenie.

Vznik a povolenie dôchodkových fondov

Dôchodkový fond môže podľa odseku 2 vytvoriť len dôchodková správcovská spoločnosť (DSS), ktorá má platné povolenie na vznik a činnosť od NBS. Okrem toho DSS smie spravovať iba také fondy, ktorých vznik a správu jej NBS schválila. To zabezpečuje, že DSS nemôžu operovať s fondmi neoverenými a neschválenými, čím sa zvyšuje ochrana sporiteľov.

Povinné fondy a možnosť ďalších

Každá DSS je povinná vytvoriť a spravovať minimálne dva základné typy dôchodkových fondov uvedených v tomto ustanovení:

– dlhopisový garantovaný dôchodkový fond

Má nižšie riziko a garantuje určitú mieru výnosu (resp. istotu vkladu).

– indexový negarantovaný dôchodkový fond

Je založený na investovaní do indexov (napr. akciových), a teda nesie vyššie riziko, ale potenciálne aj vyšší výnos.

Okrem týchto povinných fondov môže DSS vytvárať aj ďalšie fondy podľa schválených pravidiel, čím sa rozširuje ponuka pre sporiteľov s rôznymi preferenciami rizika a výnosu.

Označovanie fondov

Povinnosťou je, aby názvy fondov jasne vyjadrovali ich charakter

– garantovaný pre dlhopisové fondy,

– negarantovaný pre indexové a ostatné fondy. Názvy fondov musia obsahovať obchodné meno DSS a zároveň byť jednoznačné, nezameniteľné a nesmú zavádzať sporiteľov o investičnej stratégii fondu. DSS môžu používať aj skrátené označenia napr. „d. f.“, čo uľahčuje komunikáciu a marketing fondov, ale zároveň musí byť zachovaná jasnosť a presnosť informácií.

Poznámka

Finančné nástroje podľa zákona o cenných papieroch

Finančnými nástrojmi sú prevoditeľné cenné papiere, nástroje peňažného trhu, cenné papiere a majetkové účasti vo fondoch kolektívneho investovania, opcie, futures, swapy, forwardy a iné derivátové zmluvy týkajúce sa cenných papierov, mien, úrokových mier alebo výnosov, emisných kvót alebo iných derivátových nástrojov, finančných indexov alebo finančných mier, ktoré môžu byť vyrovnané doručením alebo v hotovosti, opcie, futures, swapy, forwardy a iné derivátové zmluvy týkajúce sa komodít, ktoré sa musia vyrovnať v hotovosti alebo sa môžu vyrovnať v hotovosti na základe voľby jednej zo zmluvných strán inak ako z dôvodu platobnej neschopnosti alebo inej udalosti, ktorá má za následok ukončenie zmluvy, opcie, futures, swapy a iné derivátové zmluvy týkajúce sa komodít, ktoré sa môžu vyrovnať doručením, ak sa s nimi obchoduje na regulovanom trhu, na mnohostrannom obchodnom systéme alebo na organizovanom obchodnom systéme, okrem veľkoobchodných energetických produktov, s ktorými sa obchoduje na organizovanom obchodnom systéme a ktoré sa musia vyrovnať doručením, opcie, futures, swapy, forwardy a iné derivátové zmluvy týkajúce sa komodít, ktoré sa môžu vyrovnať doručením, ktoré neslúžia na podnikateľské účely a majú charakter iných derivátových finančných nástrojov, derivátové nástroje na presun úverového rizika, finančné rozdielové zmluvy, opcie, futures, swapy, forwardy a iné derivátové zmluvy týkajúce sa klimatických zmien, dopravných sadzieb, miery inflácie alebo iných úradných hospodárskych štatistík, ktoré sa musia vyrovnať v hotovosti alebo sa môžu vyrovnať v hotovosti na základe voľby jednej zo zmluvných strán z iného dôvodu ako z dôvodu platobnej neschopnosti alebo inej udalosti, ktorá má za následok ukončenie zmluvy, ako aj iné derivátové zmluvy týkajúce sa aktív, práv, záväzkov, indexov a iných faktorov, neuvedené v tomto odseku, ktoré majú charakter iných derivátových finančných nástrojov a obchoduje sa s nimi na regulovanom trhu, na mnohostrannom obchodnom systéme alebo na organizovanom obchodnom systéme, emisné kvóty, ktoré sú tvorené akoukoľvek jednotkou spĺňajúcou požiadavky osobitného predpisu. Za finančné nástroje sa považujú finančné nástroje aj vtedy, keď sú tieto nástroje vydávané prostredníctvom technológie distribuovanej databázy transakcií. Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlasuje uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Odlišnosti fondov podľa investičnej stratégie

Dôchodkové fondy podľa odseku 7 sa líšia investičnou politikou, druhom finančných nástrojov, portfóliom a mierou rizika. To znamená, že sporitelia majú možnosť voľby podľa toho, akú mieru rizika sú ochotní prijať a aký druh výnosu očakávajú. DSS sú pritom povinné tieto rozdiely jasne komunikovať.

Časový rámec a začatie fungovania fondu

Dôchodkový fond sa zakladá na neurčitý čas, čo znamená, že ide o dlhodobý investičný nástroj, zodpovedajúci dlhodobému charakteru starobného dôchodkového sporenia. Vznik fondu sa datuje od okamihu pripísania prvého príspevku sporiteľa na účet dôchodkového fondu u depozitára. DSS je povinná bezodkladne oznámiť NBS začatie vytvárania fondu, čím sa zabezpečuje kontrola a dohľad nad správou týchto fondov.

Súvisiace ustanovenia k ustanoveniu § 72

– § 48 – Povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti

Toto ustanovenie je kľúčové, lebo dôchodkový fond môže vytvoriť len DSS, ktorá má platné povolenie podľa § 48. Zákon tým zabezpečuje, že len kvalifikované a regulované subjekty môžu spravovať dôchodkové fondy, čím sa minimalizuje riziko zlyhania a zneužitia majetku sporiteľov. Povolenie sa udeľuje po splnení prísnych podmienok, ktoré kontroluje Národná banka Slovenska.

– § 51 – Zaniknutie povolenia na vznik a činnosť DSS

Ak dôjde k zániku povolenia na činnosť DSS, napr. porušenie pravidiel, insolventnosť, podľa § 69 a § 70 sa DSS musí zrušiť s likvidáciou alebo súdom. To úzko súvisí s ochranou sporiteľov, pretože DSS stráca oprávnenie spravovať fondy, a ich správa sa musí previesť na inú spoločnosť, aby majetok sporiteľov nebol ohrozený.

– § 118 – Nútená správa dôchodkovej správcovskej spoločnosti

Toto ustanovenie upravuje mechanizmus nútenej správy DSS, ktorý sa aplikuje napríklad pri vyhlásení konkurzu na DSS (§ 71). Nútená správa zabezpečuje ochranu majetku v dôchodkových fondoch a pokračovanie v ich správe aj v prípade problémov DSS, čím sa chráni majetok sporiteľov pred stratami alebo nesprávnym hospodárením.

– § 115 – Sankcie

Podľa tohto ustanovenia môže NBS uložiť sankcie DSS za porušenie zákona alebo povinností, pričom v prípade závažných porušení môže byť DSS udelená sankcia vedúca až k jej zrušeniu podľa § 70 ods. 2 písm. c). Tento mechanizmus motivuje DSS dodržiavať legislatívu a riadne spravovať fondy.

– § 69 a § 70 – Zrušenie DSS

Tieto ustanovenia upravujú proces zrušenia DSS, ktoré je úzko späté s ochranou dôchodkových fondov. Pri zrušení DSS dochádza k prechodu správy dôchodkových fondov na inú DSS, čím sa zabezpečuje kontinuita správy a ochrana práv sporiteľov.

– § 71 – Vyhlásenie konkurzu na majetok DSS

Vyhlásenie konkurzu na DSS má špecifické pravidlá, ktoré chránia majetok dôchodkových fondov pred zahrnutím do konkurznej podstaty. To je zásadné, pretože majetok sporiteľov je oddelený od majetku DSS a nemôže byť použitý na vyrovnanie záväzkov spoločnosti.

Vzájomné väzby

Dôchodkový fond podľa § 72 je majetok sporiteľov, ktorý musí byť spravovaný dôchodkovou správcovskou spoločnosťou s platným povolením podľa § 48.

V prípade problémov so DSS, ako je strata povolenia podľa § 51, alebo porušenie zákona podľa § 115, dochádza k jej zrušeniu podľa ustanovení § 69 a § 70 a prevodu správy fondov na inú DSS.

Pri vyhlásení konkurzu na DSS podľa ustanovenia § 71 je majetok fondov chránený a podlieha nútenej správe podľa § 118, ktorá zabezpečuje ochranu záujmov sporiteľov aj v krízových situáciách.

NBS má kľúčovú úlohu pri vydávaní povolení, dohľade nad správou fondov, sankcionovaní DSS a riadení nútenej správy, čím zabezpečuje stabilitu a bezpečnosť systému.

§ 73

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná svojou činnosťou zabezpečiť, aby do 18 mesiacov odo dňa, keď začala vytvárať ňou spravované dôchodkové fondy, bol počet sporiteľov súčtom vo všetkých ňou spravovaných dôchodkových fondoch najmenej 50 000.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska deň, v ktorom došlo k prekročeniu limitu alebo porušeniu podmienky podľa odseku 1.

(3) Ak v lehote podľa odseku 1 dôchodková správcovská spoločnosť nesplní podmienku počtu sporiteľov podľa odseku 1, Národná banka Slovenska odoberie jej povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Komentár § 73

Uvedené ustanovenie má silný motivačný charakter, núti DSS aktívne získavať a udržiavať sporiteľov. Je to zároveň ochrana sporiteľov a trhu, aby do systému nevstupovali alebo v ňom nezostávali subjekty s nedostatočným počtom klientov, ktoré by mohli mať problémy s efektívnou správou a udržateľnosťou dôchodkových fondov.

Podmienka minimálneho počtu sporiteľov

Dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) má podľa tohto ustanovenia povinnosť zabezpečiť, aby do 18 mesiacov od začiatku vytvárania dôchodkových fondov dosiahla minimálny počet sporiteľov najmenej 50 000, pričom ide o súčet sporiteľov vo všetkých fondoch spravovaných touto spoločnosťou. Táto povinnosť slúži na zabezpečenie ekonomickej životaschopnosti DSS a efektívnej správy fondov. Vyšší počet sporiteľov znamená lepšiu diverzifikáciu a efektívnejšie rozloženie nákladov na správu fondov, čo môže prispieť k vyššej kvalite služieb pre sporiteľov.

Povinnosť oznámenia Národnej banke Slovenska

DSS je povinná bez zbytočného odkladu písomne informovať Národnú banku Slovenska o dni, kedy prekročí alebo poruší stanovený limit počtu sporiteľov. Tento oznamovací mechanizmus zabezpečuje, že NBS má prehľad o aktuálnej situácii a môže včas zasiahnuť, ak by DSS nesplnila požiadavky.

Následky nesplnenia podmienky

Ak DSS do 18 mesiacov nedosiahne minimálny počet 50 000 sporiteľov, NBS jej podľa zákona odoberie povolenie na vznik a činnosť. To znamená zánik oprávnenia DSS spravovať dôchodkové fondy, čo môže viesť k jej zrušeniu. Toto opatrenie zabezpečuje, že na trhu pôsobia len takí správcovia, ktorí dokážu efektívne zabezpečiť správu fondov s dostatočným počtom klientov, čím sa zvyšuje stabilita a dôveryhodnosť systému starobného dôchodkového sporenia.

§ 74

(1) Dôchodkový fond nemá právnu subjektivitu. Majetok v dôchodkovom fonde nie je súčasťou majetku dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Majetok v dôchodkovom fonde tvoria podiely sporiteľov na tomto majetku, pričom podiel sporiteľa na tomto majetku je vyjadrený pomerom dôchodkových jednotiek na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa ku všetkým dôchodkovým jednotkám tohto dôchodkového fondu. Vykonávať práva k majetku v dôchodkovom fonde a nakladať s ním možno len spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

(2) Majetok v dôchodkovom fonde a hospodárenie s týmto majetkom sa eviduje oddelene od majetku a hospodárenia dôchodkovej správcovskej spoločnosti a od majetku a hospodárenia s týmto majetkom v iných dôchodkových fondoch, ktoré dôchodková správcovská spoločnosť spravuje.

Komentár § 74

Ustanovenie upravuje právnu povahu dôchodkového fondu a správu jeho majetku.

Ochrana majetku sporiteľov

Oddelenie majetku dôchodkového fondu od majetku DSS zabraňuje použitiu prostriedkov sporiteľov na krytie záväzkov DSS, čím sa zvyšuje bezpečnosť sporiteľských aktív.

Transparentnosť a kontrola

Vyjadrenie vlastníctva prostredníctvom dôchodkových jednotiek a samostatná evidencia majetku umožňuje presnú kontrolu a audit hospodárenia každého fondu.

Zabezpečenie správnej správy

DSS je povinná nakladať s majetkom dôchodkového fondu podľa zákonných pravidiel, čo chráni sporiteľov pred nezodpovedným spravovaním ich úspor.

Právna subjektivita dôchodkového fondu

Dôchodkový fond podľa tohto ustanovenia nemá právnu subjektivitu. To znamená, že dôchodkový fond nie je samostatnou právnickou osobou a nemôže vystupovať v právnych vzťahoch vlastným menom. Právnu subjektivitu má iba dôchodková správcovská spoločnosť (DSS), ktorá dôchodkové fondy vytvára a spravuje.

Majetok dôchodkového fondu je oddelený od majetku DSS

Majetok v dôchodkovom fonde nie je súčasťou majetku dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Tento majetok sa spravuje výlučne v prospech sporiteľov a musí byť právne a ekonomicky oddelený od majetku DSS.

Podiel sporiteľa na majetku fondu

Podiel každého sporiteľa na majetku dôchodkového fondu sa vyjadruje pomerom počtu dôchodkových jednotiek, ktoré má sporiteľ zapísané na svojom osobnom dôchodkovom účte, ku všetkým dôchodkovým jednotkám tohto fondu. Týmto spôsobom je zabezpečená transparentnosť a presné vyjadrenie vlastníckych práv sporiteľov k majetku fondu.

Práva k majetku fondu a nakladanie s ním

Vykonávanie práv k majetku dôchodkového fondu a nakladanie s ním je striktne vymedzené zákonom. To znamená, že DSS môže s majetkom fondu nakladať len spôsobom, ktorý zákon stanovuje, čím sa zabezpečuje ochrana majetku sporiteľov a transparentnosť hospodárenia.

Evidencia majetku a hospodárenia

Majetok dôchodkového fondu a jeho hospodárenie sa eviduje úplne oddelene od majetku a hospodárenia DSS a tiež od majetku a hospodárenia iných dôchodkových fondov, ktoré tá istá DSS spravuje. Táto oddelená evidencia zabraňuje miešaniu finančných prostriedkov a zaisťuje jasnú zodpovednosť a prehľadnosť v správe každého fondu zvlášť.

§ 74a

Účet nepriradených platieb

(1) Majetok evidovaný na účte nepriradených platieb okrem výnosov podľa odseku 3 nie je súčasťou majetku dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(2) Poplatky depozitárovi za vedenie účtu nepriradených platieb a poplatky za poskytovanie platobných služieb v súvislosti s účtom nepriradených platieb znáša dôchodková správcovská spoločnosť.

(3) Výnosy plynúce z peňažných prostriedkov na účte nepriradených platieb sú príjmom dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(4) Všetky platby postupované Sociálnou poisťovňou, prevádzané dôchodkovou správcovskou spoločnosťou pri prestupe sporiteľa a platby dobrovoľných príspevkov musia byť realizované prostredníctvom účtu nepriradených platieb. Účet nepriradených platieb možno použiť na vedenie peňažných prostriedkov sporiteľa, ktorých suma je uvedená v certifikáte, a to odo dňa vydania certifikátu, alebo na vedenie peňažných prostriedkov po zomretom sporiteľovi. Z účtu nepriradených platieb možno vykonať prevod dobrovoľných príspevkov dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa § 21 ods. 6 písm. a), prevod dobrovoľných príspevkov poistiteľovi podľa § 21 ods. 6 písm. b) a c), prevod sumy podľa § 40 ods. 1 na osobný dôchodkový účet oprávnenej osoby alebo dediča, ak sú sporiteľmi, výplatu dobrovoľných príspevkov fyzickej osobe podľa § 21 ods. 6 písm. d) a výplatu sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu zomretého sporiteľa podľa § 40 ods. 1.

[Dňom 1. januára 2029 v § 74a odsek 4 znie:

(5) Peňažné prostriedky na účte nepriradených platieb okrem výnosov podľa odseku 3 nie sú súčasťou konkurznej podstaty dôchodkovej správcovskej spoločnosti ani nesmú byť použité na vyrovnanie s veriteľmi dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa osobitného predpisu.⁴⁹⁾

Komentár § 74a

Ustanovenie upravuje účet nepriradených platieb.

Oddelená správa finančných prostriedkov

Účet nepriradených platieb slúži na bezpečné a oddelené vedenie prostriedkov, ktoré ešte nie sú priradené konkrétnym sporiteľom, prípadne na spracovanie prestupov a výplat.

Finančná ochrana sporiteľov

Prostriedky na tomto účte nie sú súčasťou majetku DSS a sú chránené pred exekúciami či konkurzom na DSS.

Transparentnosť a kontrola

Zákon detailne upravuje, aké prevody a platby možno z účtu realizovať, čím sa zvyšuje dôvera sporiteľov v bezpečnosť ich dôchodkových úspor.

Príjem pre DSS z výnosov

DSS má oprávnenie využívať výnosy z týchto finančných prostriedkov, čo predstavuje zdroj príjmu pre jej činnosť.

Právna povaha majetku na účte nepriradených platieb

Majetok evidovaný na tomto účte, okrem výnosov podľa odseku 3, nie je súčasťou majetku dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS). Znamená to, že finančné prostriedky na účte nepriradených platieb sú právne a účtovne oddelené od majetku DSS, čo slúži na ochranu týchto prostriedkov v prospech sporiteľov.

Poplatky spojené s účtom nepriradených platieb

DSS znáša všetky poplatky, ktoré súvisia s vedením tohto účtu, vrátane poplatkov depozitárovi a poplatkov za platobné služby. Toto ustanovenie zabezpečuje, že náklady spojené s prevádzkou účtu nepriradených platieb nie sú na úkor sporiteľov, ale sú hradené samotnou DSS.

Výnosy z účtu nepriradených platieb

Výnosy, teda napríklad úroky z peňažných prostriedkov na účte nepriradených platieb, sú príjmom dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

To znamená, že hoci samotné prostriedky nie sú majetkom DSS, výnosy z nich už patria DSS.

Účel a použitie účtu nepriradených platieb

Tento účet sa používa na spracovanie a vedenie rôznych typov platieb, a to

– všetky platby, ktoré Sociálna poisťovňa postúpi dôchodkovej správcovskej spoločnosti pri prestupe sporiteľa,

– dobrovoľné príspevky sporiteľov,

– prostriedky sporiteľa, ktoré sú uvedené v certifikáte (potvrdení o stave dôchodkového účtu), a to od jeho vydania,

– prostriedky po zomretom sporiteľovi.

Z účtu nepriradených platieb možno vykonať rôzne prevody a výplaty, napríklad:

– prevod dobrovoľných príspevkov medzi dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a poistiteľom,

– prevod sumy na osobný dôchodkový účet oprávnenej osoby alebo dediča,

– výplatu dobrovoľných príspevkov fyzickej osobe,

– výplatu zostatku na účte zomretého sporiteľa.

Týmto spôsobom sa zabezpečuje transparentné a kontrolované spravovanie platieb a prostriedkov sporiteľov.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v ustanovení § 74a mení znenie odseku 4.

Ochrana majetku na účte nepriradených platieb

Prostriedky na tomto účte okrem výnosov, ktoré sú majetkom DSS nepatria do konkurznej podstaty dôchodkovej správcovskej spoločnosti a nemôžu byť použité na uspokojenie veriteľov DSS.

To zabezpečuje ochranu týchto prostriedkov aj v prípade finančných ťažkostí DSS.

§ 75

Dôchodková jednotka
a čistá hodnota majetku

(1) Dôchodková jednotka je podiel na majetku v dôchodkovom fonde.

(2) Hodnota dôchodkovej jednotky sa vyjadruje v eurách a určuje sa s presnosťou na šesť desatinných miest.

(3) Prvý deň, keď dôchodková správcovská spoločnosť začne vytvárať dôchodkový fond podľa § 72 ods. 10, je počiatočná hodnota dôchodkovej jednotky 0,033194 eura. Po tomto dni sa určuje aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky.

(4) Čistá hodnota majetku v dôchodkovom fonde je rozdiel medzi hodnotou majetku v dôchodkovom fonde a jeho záväzkami. Na účely určenia odplaty podľa § 63a sa v deň, za ktorý sa odplata určuje, vypočíta aj predbežná čistá hodnota majetku v dôchodkovom fonde, ktorá nie je znížená o odplatu podľa § 63a.

(5) Aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky v deň výpočtu sa určí ako podiel čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde a počtu všetkých dôchodkových jednotiek evidovaných na osobných dôchodkových účtoch všetkých sporiteľov dôchodkového fondu v deň výpočtu.

(6) Čistú hodnotu majetku v dôchodkovom fonde a aktuálnu hodnotu dôchodkovej jednotky je dôchodková správcovská spoločnosť povinná vypočítať každý pracovný deň a oznámiť Národnej banke Slovenska a depozitárovi.

Komentár § 75

Ustanovenie upravuje dôchodkovú jednotku a čistú hodnotu majetku.

Dôchodková jednotka slúži ako kľúčový ukazovateľ podielu sporiteľa na majetku dôchodkového fondu.

Čistá hodnota majetku vyjadruje skutočnú hodnotu fondu po odpočítaní záväzkov a je základom pre výpočet hodnoty dôchodkovej jednotky.

Pravidelné denné výpočty a oznamovanie zabezpečujú transparentnosť a kontrolu nad fondom zo strany regulátora (NBS) a depozitára.

Tieto pravidlá sú dôležité pre spravodlivé a presné vykazovanie hodnoty účastníkov starobného dôchodkového sporenia.

Dôchodková jednotka ako podiel na majetku fondu

Dôchodková jednotka predstavuje základný výpočtový nástroj, ktorý vyjadruje podiel sporiteľa na celkovom majetku dôchodkového fondu. Je to analogické k podielovým jednotkám v investičných fondoch – zjednodušuje vyjadrenie vlastníckeho pomeru k majetku fondu.

Vyjadrenie hodnoty dôchodkovej jednotky

Hodnota jednej dôchodkovej jednotky sa uvádza v eurách a s vysokou presnosťou, a to šesť desatinných miest. Táto presnosť je potrebná na presné výpočty a spravodlivé alokovanie majetku medzi sporiteľov, najmä pri veľkom počte jednotiek a menších zmenách hodnoty.

Počiatočná hodnota dôchodkovej jednotky

Prvý deň vytvorenia dôchodkového fondu je definovaný podľa § 72 ods. 10, a to pripísanie prvého príspevku. Počiatočná hodnota dôchodkovej jednotky je stanovená na konkrétnu hodnotu 0,033194 eura. Táto fixná počiatočná hodnota slúži ako východiskový bod pre následné denné prepočty aktuálnej hodnoty.

Čistá hodnota majetku

Čistá hodnota majetku v dôchodkovom fonde je základným ekonomickým ukazovateľom fondu, ktorý sa vypočíta ako rozdiel medzi celkovou hodnotou majetku fondu a jeho záväzkami.

Tento ukazovateľ je kľúčový pre určenie reálnej hodnoty fondu, z ktorej sa následne odvodzuje hodnota dôchodkovej jednotky.

Pre potreby výpočtu odplaty podľa § 63a pravdepodobne poplatky alebo iné odpočty sa takisto počíta predbežná čistá hodnota majetku, ktorá nie je znížená o tieto poplatky – čo zabezpečuje transparentný a správny výpočet.

Výpočet aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky

Aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky sa určuje ako pomer čistej hodnoty majetku fondu k počtu všetkých dôchodkových jednotiek evidovaných na osobných dôchodkových účtoch sporiteľov. Tento vzorec zabezpečuje, že hodnota jednotky odráža reálnu hodnotu majetku, ktorý pripadá na jednu jednotku v danom čase. Tým sa zároveň zabezpečuje spravodlivé a transparentné rozdelenie zhodnotenia alebo straty medzi všetkých sporiteľov.

Povinnosť denného výpočtu a oznamovania

Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná každý pracovný deň spočítať čistú hodnotu majetku a hodnotu dôchodkovej jednotky a tieto údaje pravidelne oznamovať Národnej banke Slovenska a depozitárovi. Tento mechanizmus zabezpečuje nepretržitú kontrolu, transparentnosť a dohľad nad hospodárením fondu a ochranou sporiteľov.

§ 76

Práva sporiteľa spojené
s dôchodkovou jednotkou

(1) Dôchodkové jednotky evidované na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa vyjadrujú podiel sporiteľa na majetku v dôchodkovom fonde.

(2) Na dôchodkové jednotky ani na evidenciu dôchodkových jednotiek na osobných dôchodkových účtoch nemožno použiť ustanovenia osobitného predpisu⁷²⁾ týkajúce sa cenných papierov.

Komentár § 76

Ustanovenie upravuje práva sporiteľa spojené s dôchodkovou jednotkou. Dôchodkové jednotky predstavujú výlučne podiel sporiteľa na majetku fondu. To znamená, že čím viac jednotiek má sporiteľ, tým väčší je jeho podiel. Ich evidencia je neobchodovateľná a nelikvidná mimo dôchodkového systému, a to nedajú sa predávať, dedičia ich môžu zdediť len podľa špecifických pravidiel zákona.

Zákon výslovne vylučuje aplikáciu právnych noriem o cenných papieroch, čo zvyšuje právnu istotu, že s nimi nie je možné manipulovať ako s investičným majetkom.

Dôchodkové jednotky evidované na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa vyjadrujú podiel sporiteľa na majetku v dôchodkovom fonde

Znenie odseku 1 potvrdzuje, že dôchodkové jednotky sú účtovným vyjadrením vlastníckeho podielu sporiteľa na majetku dôchodkového fondu. Ich počet na osobnom dôchodkovom účte nepredstavuje priamy vlastnícky nárok na konkrétny majetok, ale určuje, aký pomerný podiel má sporiteľ na celkovom majetku fondu.

Dôležité je, že sporiteľ nie je priamym vlastníkom investičného majetku fondu, ale má nárok na podiel z fondu zodpovedajúci počtu jeho dôchodkových jednotiek, tento podiel je rozhodujúci najmä pri výpočte dôchodkových dávok, a to napr. výplat z II. piliera po splnení podmienok, hodnotu tohto podielu určuje aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky podľa § 75.

Na dôchodkové jednotky ani na evidenciu dôchodkových jednotiek na osobných dôchodkových účtoch nemožno použiť ustanovenia osobitného predpisu týkajúce sa cenných papierov

Znenie odseku 2 výslovne vylučuje uplatnenie právneho režimu cenných papierov, napr. podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, na dôchodkové jednotky.

To znamená:

• dôchodkové jednotky nie sú cennými papiermi,

• nemožno ich obchodovať, prevádzať, zálohovať ani používať ako predmet občianskoprávnych úkonov, ako by to bolo možné pri akciách alebo dlhopisoch,

• ich právny režim je špeciálny a uzavretý v rámci zákona o starobnom dôchodkovom sporení,

• ide výlučne o účtovnú evidenciu v systéme II. piliera, ktorá nemá povahu majetkového nástroja obchodovateľného na trhu.

§ 77

Štatút dôchodkového fondu

(1) Každý dôchodkový fond musí mať svoj štatút.

(2) Štatút je účinný dňom, ktorým nadobudne právoplatnosť rozhodnutie Národnej banky Slovenska podľa § 48 ods. 6. Zmeny štatútu sú účinné 15. dňom od ich uverejnenia na webovom sídle dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ak nie je ustanovený neskorší dátum účinnosti. Ak ide o skutočnosti podľa § 52 ods. 10, sú zmeny štatútu účinné 15. dňom od ich uverejnenia na webovom sídle dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorému predchádza rozhodnutie predstavenstva dôchodkovej správcovskej spoločnosti o zmenách štatútu. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zverejniť na webovom sídle aj dátum uverejnenia zmeny štatútu.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná po každej zmene štatútu bez zbytočného odkladu predložiť Národnej banke Slovenska príslušné zmeny štatútu, jeho aktuálne plné znenie a spôsobom určeným v štatúte oboznámiť sporiteľov s príslušnými zmenami.

(4) Štatút obsahuje najmä

a) názov dôchodkového fondu a dátum jeho vytvorenia,

b) obchodné meno dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorá spravuje dôchodkový fond, jej sídlo a identifikačné číslo,

c) obchodné meno a sídlo depozitára a výšku odplaty za výkon činnosti depozitára dohodnutú v depozitárskej zmluve,

d) zameranie a ciele investičnej stratégie dôchodkovej správcovskej spoločnosti s majetkom v dôchodkovom fonde, najmä aké cenné papiere a nástroje peňažného trhu a na akých regulovaných trhoch sa budú obstarávať zo zhromaždených peňažných prostriedkov, ako aj prípadné odvetvové alebo teritoriálne členenie investícií, pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika, ak sú prísnejšie, ako ustanovuje tento zákon,

e) zásady hospodárenia s majetkom v dôchodkovom fonde,

f) výšku odplaty za správu dôchodkového fondu,

g) informáciu o individuálnej garancii,

[Dňom 1. januára 2029 v § 77 ods. 4 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: „pre programový výber a informáciu o individuálnej garancii pre doživotný dôchodok“.]

[Dňom 1. januára 2029 v § 77 ods. 4 sa za písmeno g) vkladá nové písmeno h), ktoré znie:

h) podrobný popis referenčnej hodnoty indexového negarantovaného dôchodkového fondu spolu s uvedením jednotlivých zložiek a pomerného zastúpenia jednotlivých zložiek tejto referenčnej hodnoty a pravidlá a postup pri preskúmaní a zmene tejto referenčnej hodnoty,

Doterajšie písmená h) a i) sa označujú ako písmená i) a j).]

h) postup pri zmene štatútu a spôsob informovania sporiteľov o týchto zmenách,

i) vyhlásenie predstavenstva dôchodkovej správcovskej spoločnosti, že skutočnosti uvedené v štatúte sú aktuálne, úplné a pravdivé.

(5) Ak sa dôchodková správcovská spoločnosť v štatúte dôchodkového fondu zaviaže dopĺňať majetok do dôchodkového fondu podľa tohto zákona, tento záväzok nemôže zrušiť a nemôže ani zmeniť dĺžku sledovaného obdobia.

[Dňom 1. januára 2029 v § 77 sa vypúšťa odsek 5.]

Komentár § 77

Ustanovenie upravuje štatút dôchodkového fondu. Štatút dôchodkového fondu je základným dokumentom, ktorý určuje pravidlá fungovania fondu a poskytuje sporiteľom informácie o jeho správe, poplatkoch, investičnej stratégii a zárukách. DSS je viazaná obsahom štatútu a musí postupovať transparentne pri jeho zmene. Právna úprava štatútu zvyšuje dôveru v dôchodkový systém, chráni sporiteľov a umožňuje štátny dohľad.

Povinnosť mať štatút

– Každý dôchodkový fond musí mať svoj štatút. Štatút je základný dokument každého dôchodkového fondu – predstavuje „pravidlá hry“, podľa ktorých sa fond spravuje, investuje a funguje. Slúži na zabezpečenie transparentnosti voči sporiteľom a dozorným orgánom. Je to nevyhnutný dokument pre vznik a riadne fungovanie fondu.

Účinnosť štatútu a jeho zmien

– Účinnosť štatútu nadobúda dňom právoplatnosti rozhodnutia NBS. Zmeny sú účinné 15. dňom od zverejnenia na webe, ak nie je určený neskorší dátum. V niektorých prípadoch, napr. podľa § 52 ods. 10, musí byť pred zverejnením prijaté rozhodnutie predstavenstva DSS.

Úvodná účinnosť štatútu závisí od súhlasu dohliadacieho orgánu, a to Národnej banky Slovenska (NBS).

Zmeny štatútu sa nestávajú účinné okamžite, ale nadobúdajú účinnosť po 15 dňoch od zverejnenia, čo poskytuje sporiteľom priestor na oboznámenie sa so zmenami.

Výnimkou sú zmeny podľa § 52 ods. 10, ktoré si vyžadujú schválenie predstavenstvom DSS ešte pred zverejnením.

Transparentnosť je podporená aj požiadavkou zverejniť dátum zverejnenia zmien na webe DSS.

Povinnosti pri zmene štatútu

– Po každej zmene je DSS povinná bezodkladne predložiť zmeny štatútu a jeho konsolidované znenie NBS a informovať sporiteľov o zmenách v súlade so štatútom.

Odsek 3 kladie dôraz na rýchlu informovanosť dohľadu (NBS) po zmene štatútu a konzistentné a dostupné informovanie sporiteľov, čo zvyšuje právnu istotu a ochranu ich záujmov.

Obsah štatútu

Štatút musí obsahovať minimálne tieto náležitosti:

• identifikačné údaje fondu a DSS,

• depozitára a jeho odmenu,

• investičnú stratégiu a ciele,

• zásady hospodárenia,

• výšku odplaty,

• individuálnu garanciu (ak sa uplatňuje),

• mechanizmus zmien štatútu,

• vyhlásenie predstavenstva o pravdivosti a úplnosti.

Ide o kľúčový informačný rámec pre sporiteľa.

Umožňuje posúdiť riziká, stratégiu, poplatky a záruky fondu.

Pomáha rozhodnúť sa, či daný fond zodpovedá jeho dôchodkovým cieľom. Vyhlásenie predstavenstva zvyšuje zodpovednosť DSS za pravdivosť údajov.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v ustanovení § 77 ods. 4 písm. g) na konci pripájajú tieto slová: „pre programový výber a informáciu o individuálnej garancii p re doživotný dôchodok“ a za písmeno g) sa vkladá nové písmeno h) týkajúce sa podrobného popisu referenčnej hodnoty indexového negarantovaného dôchodkového fondu spolu s uvedením jednotlivých zložiek a pomerného zastúpenia jednotlivých zložiek tejto referenčnej hodnoty a pravidiel a postupu pri preskúmaní a zmene tejto referenčnej hodnoty. Doterajšie písmená h) a i) sa označujú ako písmená i) a j).

Záväzky dopĺňať majetok

– Ak sa DSS v štatúte zaviaže dopĺňať majetok fondu (napr. pri garanciách), nemôže tento záväzok zrušiť ani meniť obdobie, počas ktorého ho sleduje.

Ustanovenie má ochrannú funkciu pre sporiteľa, čo znamená, že ak sa DSS rozhodne prevziať určitý záväzok, a to napr. kryť stratu fondu v prípade garantovaných fondov, nemôže ho dodatočne jednostranne oslabiť alebo zrušiť.

Ide o zásadu právnej istoty a predvídateľnosti, nakoľko sporiteľ musí mať istotu, že sľub DSS je záväzný počas deklarovaného obdobia.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v ustanovení § 77 vypúšťa znenie odseku 5.

§ 78

Zánik dôchodkových fondov

(1) Dôchodkové fondy možno zlúčiť spôsobom podľa § 79 alebo § 79a.

(2) Zakazuje sa

a) splynutie alebo rozdelenie dôchodkového fondu,

b) premena dôchodkového fondu na fond vytváraný podľa osobitného predpisu.⁷³⁾

Komentár § 78

Ustanovenie upravuje zánik dôchodkových fondov. Zákon výslovne určuje iba jeden legálny spôsob zániku fondu, čiže jeho zlúčenie, a zároveň zakazuje všetky ostatné právne formy reorganizácie fondu.

Ustanovenie má regulačno-ochranný charakter a sleduje tieto ciele, a to zabezpečiť stabilitu a transparentnosť dôchodkového sporenia, zabrániť neštandardným alebo neprehľadným zmenám v štruktúre dôchodkových fondov, ochrániť majetok sporiteľov, ktorý je evidovaný oddelene a viazaný výhradne na účely dôchodkového zabezpečenia.

Zlúčenie fondov

– Dôchodkové fondy možno zlúčiť spôsobom podľa § 79 alebo § 79a

Znenie odseku 1 výslovne ustanovuje jediný prípustný spôsob zániku dôchodkového fondu, a to zlúčením.

Zlúčenie sa môže uskutočniť dvoma rôznymi spôsobmi:

– podľa § 79 – štandardné zlúčenie fondov v rámci tej istej dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS),

– podľa § 79a – zlúčenie fondov medzi rôznymi DSS, napr. pri ich splynutí alebo prevode správy fondov.

Každý iný spôsob zániku, napr. zrušenie bez náhrady alebo transformácia na iný fondový typ, nie je možný.

Zákon tak chráni stabilitu a konzistentnosť systému, pretože fondy nie sú bežné právnické osoby, ale účelové štruktúry spravujúce majetok sporiteľov.

Zákazy iných foriem zániku alebo transformácie

– Zakazuje sa splynutie alebo rozdelenie dôchodkového fondu, tiež premena dôchodkového fondu na fond vytváraný podľa osobitného predpisu

Znenie odseku 2 negatívne vymedzuje neprípustné zásahy do dôchodkového fondu, ktoré by mohli ohroziť:

• ochranu majetku sporiteľov,

• právnu istotu,

• špecifickú povahu dôchodkových fondov ako investičných nástrojov v systéme starobného dôchodkového sporenia (II. piliera).

Zákaz splynutia alebo rozdelenia fondu

• Splynutie = zánik fondov a vznik nového (nie je povolené).

• Rozdelenie = rozčlenenie majetku jedného fondu do viacerých (tiež zakázané).

Povolené je výlučne zlúčenie, teda pripojenie jedného fondu k inému existujúcemu.

Zákaz premeny na iný fond

Zákon nedovoľuje transformáciu dôchodkového fondu na iný typ fondu, napríklad na podielový fond podľa zákona o kolektívnom investovaní, alebo na akýkoľvek fond podľa iného predpisu.

Tým sa zamedzuje obchádzaniu pravidiel ochrany sporiteľov, ktoré platia pre dôchodkové fondy.

Zlúčenie
dôchodkových fondov

§ 79

(1) Zlúčiť dôchodkové fondy podľa odsekov 2 až 11 možno iba

a) súčasne so zlúčením dôchodkovej správcovskej spoločnosti spravujúcej zanikajúce dôchodkové fondy s inou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, ktorá bude spravovať preberajúce dôchodkové fondy, a to na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 52 ods. 1 písm. d),

b) súčasne s prechodom správy dôchodkových fondov na preberajúcu dôchodkovú správcovskú spoločnosť podľa tohto zákona.

(2) Zlúčenie dôchodkových fondov podľa odseku 1 je proces spojenia majetku v dôchodkových fondoch rovnakého druhu, ku ktorému dochádza ku dňu prechodu správy dôchodkových fondov na preberajúcu dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Sporitelia dôchodkového fondu, ktorého správa prešla na preberajúcu dôchodkovú správcovskú spoločnosť, sa stávajú sporiteľmi dôchodkového fondu preberajúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(3) Pri zlúčení podľa odseku 1 sa zakazuje

a) zlúčenie indexového negarantovaného dôchodkového fondu s iným ako indexovým negarantovaným dôchodkovým fondom a

b) zlúčenie dlhopisového garantovaného dôchod-kového fondu s iným ako dlhopisovým garantovaným dôchodkovým fondom.

(4) Ak sa zlučujú dôchodkové fondy podľa odseku 1 písm. a), dochádza k zlúčeniu dôchodkových fondov ku dňu zlúčenia dôchodkovej správcovskej spoločnosti s inou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou.

(5) Ak sa zlučujú dôchodkové fondy podľa odseku 1 písm. b), dochádza k zlúčeniu dôchodkových fondov ku dňu prechodu správy dôchodkových fondov na dôchodkovú správcovskú spoločnosť, na ktorú prešla správa dôchodkových fondov.

(6) Dôchodková správcovská spoločnosť, z ktorej prechádza správa dôchodkových fondov na preberajúcu dôchodkovú správcovskú spoločnosť, skončí každému sporiteľovi ku dňu prechodu správy dôchodkových fondov vedenie osobného dôchodkového účtu.

(7) Preberajúca dôchodková správcovská spoločnosť otvorí každému sporiteľovi dôchodkového fondu, ktorého správa prešla na preberajúcu dôchodkovú správcovskú spoločnosť, nový osobný dôchodkový účet podľa § 96 a 97.

(8) Preberajúca dôchodková správcovská spoločnosť je povinná do 30 dní po prechode správy dôchodkových fondov oznámiť sporiteľom, ktorých sa prechod správy dôchodkových fondov týka, že došlo k prechodu správy dôchodkových fondov. V oznámení sporiteľom uvedie najmä svoje obchodné meno a sídlo, informácie o štatútoch dôchodkových fondov a o iných súvisiacich podmienkach starobného dôchodkového sporenia, ktoré vo vzťahu k nim preberajúca dôchodková správcovská spoločnosť vykonáva. Oznámenie podľa predchádzajúcej vety je preberajúca dôchodková správcovská spoločnosť povinná zverejniť v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou prvýkrát bez zbytočného odkladu po prechode správy dôchodkových fondov a opätovne v lehote 30 dní po prvom zverejnení.

(9) Súčasne s prechodom správy dôchodkových fondov je dôchodková správcovská spoločnosť, ktorá spravovala zanikajúce dôchodkové fondy, povinná odovzdať všetku dokumentáciu týkajúcu sa tejto správy a ďalších práv a povinností tejto dôchodkovej správcovskej spoločnosti preberajúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(10) Zlúčením dôchodkových fondov podľa odsekov 1 až 9 zaniká zmluva o výkone činnosti depozitára. Depozitár je povinný bez zbytočného odkladu po zániku zmluvy o výkone činnosti depozitára postupovať podľa § 100 ods. 9.

(11) Depozitár podľa odseku 10 je povinný preberajúcu dôchodkovú správcovskú spoločnosť upozorniť aj na opatrenia, ktoré sú potrebné na to, aby sa zánikom zmlúv zabránilo vzniku škody alebo inej ujmy.

Komentár § 79

Ustanovenia § 79 a § 79a upravujú zlúčenie dôchodkových fondov ako jediný zákonný spôsob ich zániku podľa § 78. Ustanovenie upravuje špecifickú situáciu zlúčenia dôchodkových fondov, ktorá súvisí so zmenou správcovskej spoločnosti, a to buď zlúčením dvoch dôchodkových správcovských spoločností (DSS), alebo prechodom správy fondov z jednej DSS na inú. Na rozdiel od § 79a, ktorý upravuje interné zlúčenie fondov v rámci jednej DSS, tu ide o situáciu medzi rôznymi subjektmi.

Podmienky zlúčenia

Dôchodkové fondy spravované jednou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou sa môžu zlúčiť len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.

Zákon povoľuje zlúčenie dôchodkových fondov tej istej DSS, napr. ak má DSS viacero fondov, a to napr. akciový, zmiešaný, dlhopisový, a rozhodne sa pre racionalizáciu správy.

Predpokladom je predchádzajúci súhlas NBS, ktorý zabezpečuje ochranu sporiteľov pred neodôvodneným alebo nevýhodným zlúčením.

Zlúčenie dôchodkových fondov je viazané výlučne na dve situácie:

– Zlúčenie DSS – t. j. právne zlúčenie spoločností, kde sa jedna spoločnosť stáva právnym nástupcom druhej.

– Prechod správy fondov – bez právneho zlúčenia spoločností, iba s prechodom správy fondov z jednej DSS na druhú.

V oboch prípadoch musí ísť o zákonom definovaný proces schválený Národnou bankou Slovenska (NBS).

Charakter zlúčenia

Zlúčenie sa týka fondov rovnakého druhu, čím sa zabezpečuje ochrana investičného profilu sporiteľa. Preto zákon explicitne zakazuje zlučovanie indexového negarantovaného fondu s neindexovým negarantovaným fondom, zlučovanie dlhopisového garantovaného fondu s negarantovaným fondom.

Cieľom je udržať kontinuitu investičnej stratégie, ktorá by mohla byť pri nesprávnom zlúčení výrazne narušená.

Práva sporiteľov a zverejnenie informácií

DSS je povinná informovať sporiteľov o zlúčení, a to spôsobom uvedeným v štatúte. Sporiteľ nemá možnosť nesúhlasiť so zlúčením. Ich osobný dôchodkový účet a dôchodkové jednotky sa automaticky prevedú do nástupníckeho fondu. Hodnota jednotiek v zanikajúcom fonde sa prepočíta podľa ich aktuálnej hodnoty na dôchodkové jednotky v nástupníckom fonde.

Uvedený mechanizmus zachováva podiel sporiteľa na majetku v dôchodkovom fonde aj po zlúčení.

Účinnosť zlúčenia

Zlúčenie je účinné dňom, ktorý určí rozhodnutie NBS.

Právne účinky zlúčenia nastávajú výhradne na základe rozhodnutia NBS, ktoré určí aj konkrétny deň účinnosti.

Účinnosť zlúčenia fondov je priamo naviazaná na právny akt, pri zlúčení DSS je to deň právneho zlúčenia spoločností, pri prechode správy je to deň, keď nová DSS preberá správu fondov.

V oboch prípadoch ide o okamih, keď sa právne vzťahy voči sporiteľom preklápajú na novú DSS.

Zmena správcu

Pri zmene dochádza aj k:

– zrušeniu existujúcich osobných dôchodkových účtov u pôvodnej DSS,

– otvoreniu nových účtov u preberajúcej DSS podľa §§ 96 a 97 zákona.

Tento proces musí prebehnúť bez prerušenia práv sporiteľa, pričom dôraz je na kontinuite evidencie a ochrane majetku.

Informačné povinnosti

Preberajúca DSS má rozsiahlu informačnú povinnosť:

– do 30 dní od prechodu správy informovať každého dotknutého sporiteľa o zmene,

– informácie musia obsahovať obchodné údaje DSS, informácie o fondoch a zmenených podmienkach sporenia,

– zároveň sa vyžaduje zverejnenie oznámenia v celoštátnej tlači, dvakrát bez zbytočného odkladu a do 30 dní znova.

Cieľom je zabezpečiť dostatočnú verejnú publicitu tejto zásadnej zmeny.

Odovzdanie dokumentácie

Pôvodná DSS musí odovzdať všetku dokumentáciu, ktorá sa týka fondov a sporiteľov, novej DSS. Táto povinnosť je dôležitá pre správne nadviazanie správy a pokračovanie v evidencii bez straty údajov.

Depozitár a jeho úlohy

Zlúčením fondov zaniká zmluva s depozitárom, ktorý dozoroval pôvodné fondy. Depozitár má dve povinnosti:

– konať podľa § 100 ods. 9, čo zahŕňa ukončenie činností v súlade so zákonom,

– upozorniť novú DSS na potrebné opatrenia, aby nevznikla škoda alebo ujma v dôsledku ukončenia zmluvy.

Depozitár tak zohráva ochrannú funkciu aj pri zlúčení.

Ustanovenie predstavuje komplexnú úpravu postupu pri prechode správy dôchodkových fondov medzi DSS, pričom chráni práva sporiteľov prostredníctvom presne stanovených pravidiel pre zlúčenie fondov rovnakého typu, informačných povinností novej DSS, povinnosti zabezpečiť nepretržitosť osobných účtov, kontroly a dohľadu depozitára.

Zákon tým zabezpečuje stabilitu systému a ochranu dôchodkových úspor aj pri zásadných zmenách v správe fondov.

§ 79a

(1) Ustanovenia odsekov 2 až 9 sa vzťahujú na zlúčenie, ktoré nie je zlúčením podľa § 79.

(2) Zlúčenie je proces spojenia majetku v jednom alebo vo viacerých zanikajúcich dôchodkových fondoch s majetkom v nástupníckom dôchodkovom fonde, pri ktorom sa

a) majetok a záväzky v jednom alebo vo viacerých zanikajúcich dôchodkových fondoch prevedú do majetku a záväzkov iného nástupníckeho dôchodkového fondu vytvoreného pred dňom zlučovania, pričom sa sporiteľom v deň účinnosti zlúčenia v zanikajúcich dôchodkových fondoch odpíšu ich dôchodkové jednotky a na ich osobný dôchodkový účet v nástupníckom dôchodkovom fonde sa pripíšu dôchodkové jednotky nástupníckeho dôchodkového fondu, alebo

b) majetok a záväzky v dvoch alebo vo viacerých zanikajúcich dôchodkových fondoch prevedú do majetku a záväzkov nástupníckeho dôchodkového fondu, ktorý sa zlúčením vytvorí, pričom sa sporiteľom v deň účinnosti zlúčenia v zanikajúcich dôchodkových fondoch odpíšu ich dôchodkové jednotky a na ich osobný dôchodkový účet v nástupníckom dôchodkovom fonde sa pripíšu dôchodkové jednotky nástupníckeho dôchodkového fondu.

(3) Zlúčiť možno len dôchodkové fondy spravované tou istou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou. Zanikajúcim dôchodkovým fondom môže byť len dôchodkový fond podľa § 72 ods. 5. Nástupníckym dôchodkovým fondom môže byť ktorýkoľvek dôchodkový fond.

(4) Zanikajúce dôchodkové fondy zanikajú dňom účinnosti zlúčenia; k tomuto dňu sa sporitelia v týchto dôchodkových fondoch stávajú sporiteľmi v nástupníckom dôchodkovom fonde.

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná informovať sporiteľov o zámere zlúčiť dôchodkové fondy podľa odseku 1 pred podaním žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa § 52 ods. 4 a do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o vydaní predchádzajúceho súhlasu zverejniť toto rozhodnutie, kľúčové informácie nástupníckeho dôchodkového fondu a informovať dotknutých sporiteľov podľa postupu určeného v štatúte na oboznamovanie sporiteľov so zmenami štatútu a informačného prospektu. Informácie podľa prvej vety obsahujú najmä stručný popis investičnej stratégie a hlavných rizík nástupníckeho dôchodkového fondu.

(6) Dôchodková správcovská spoločnosť určí deň, ku ktorému sa vypočíta konečný počet dôchodkových jednotiek v zanikajúcom dôchodkovom fonde, a čistú hodnotu majetku zanikajúceho dôchodkového fondu.

(7) Za deň účinnosti zlúčenia musí byť určený najneskôr tretí pracovný deň odo dňa podľa odseku 6. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná informovať Národnú banku Slovenska o dni určenom podľa odseku 6 a o určenom dni účinnosti zlúčenia najmenej desať dní vopred.

(8) Zlúčenie dôchodkových fondov nemožno vyhlásiť za neplatné.

(9) Ak v dôsledku zlúčenia dôchodkových fondov dôjde k nedodržaniu obmedzení pre zloženie majetku v nástupníckom dôchodkovom fonde podľa tohto zákona alebo podľa štatútu nástupníckeho dôchodkového fondu, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zosúladiť zloženie majetku s ustanoveniami tohto zákona v lehote do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti zlúčenia dôchodkových fondov. V odôvodnených prípadoch a v záujme ochrany majetku sporiteľov môže Národná banka Slovenska na žiadosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti lehotu podľa prvej vety predĺžiť.

Komentár § 79a

Ustanovenie upravuje zlúčenie fondov pri právnom nástupníctve DSS medzi DSS. Uvedené ustanovenie rieši zložitejšiu situáciu, kedy dochádza k zlúčeniu alebo rozdeleniu DSS ako právnických osôb, prípadne k prevodu časti podniku, v rámci ktorého sa spravujú dôchodkové fondy.

Ak sa jedna DSS zlúči alebo rozdelí, fondy, ktoré spravovala, sa musia zlúčiť s fondami nástupníckej DSS. Zlúčenie fondov prebehne rovnakým spôsobom ako v § 79, ale za účasti dvoch rôznych subjektov (pôvodnej a nástupníckej DSS). Vyžaduje sa opäť súhlas NBS, dôkladné informovanie sporiteľov a prepočet dôchodkových jednotiek.

Ustanovenie	Predmet úpravy	Hlavný rozdiel
§ 79	Zlúčenie fondov v rámci jednej DSS	Jednoduchší proces, vnútorná reštrukturalizácia
§ 79a	Zlúčenie fondov pri zániku alebo rozdelení DSS	Vzťahuje sa na právne nástupníctvo medzi rôznymi DSS

Obidve ustanovenia slúžia na zachovanie kontinuity správy majetku sporiteľov a zabezpečenie ich práv, bez ohľadu na interné zmeny v štruktúre dôchodkových fondov alebo ich správcov.

Ustanovenie v odseku 1 upravuje osobitný režim zlúčenia dôchodkových fondov, ktorý sa nevzťahuje na situácie upravené v § 79. Ide o osobitný mechanizmus konsolidácie dôchodkových fondov v rámci jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS), s cieľom zvýšiť efektívnosť správy majetku sporiteľov a optimalizovať fondové portfólio.

Definícia zlúčenia

Znenie odseku 2 rozlišuje dva spôsoby zlúčenia:

– zlúčenie s už existujúcim nástupníckym fondom

Majetok a záväzky zanikajúcich fondov sa presunú do existujúceho fondu, pričom sporiteľom sa prevedú dôchodkové jednotky zaniknutého fondu na jednotky nástupníckeho fondu.

– zlúčenie s vytvorením nového nástupníckeho fondu

Zanikajúce fondy sa spoja do novovytvoreného fondu, pričom sa analogicky prevedú majetky, záväzky a dôchodkové jednotky.

Obmedzenia zlúčenia

Zlúčenie je podľa odseku 3 možné výhradne medzi fondmi spravovanými tou istou DSS, čím sa predchádza komplikáciám z prevodu majetku medzi rôznymi subjektmi. Zanikajúci fond môže byť len tzv. pasívny fond podľa § 72 ods. 5, čo znamená, že ide o fond, do ktorého už nie sú prerozdeľované nové príspevky.

Účinky zlúčenia

Deň účinnosti zlúčenia je kľúčový a v tento deň zanikajú pôvodné fondy a sporitelia sa automaticky stávajú členmi nástupníckeho fondu. Z pohľadu účtovníctva a právneho postavenia ide o okamih, kedy dochádza k právnemu aj majetkovému prechodu.

Informačná povinnosť

DSS má dvojnásobnú informačnú povinnosť:

– Pred podaním žiadosti musí informovať sporiteľov o zámere zlúčenia.

– Po schválení NBS má povinnosť informovať o právoplatnom rozhodnutí a zverejniť kľúčové informácie o nástupníckom fonde, a to najmä investičnú stratégiu a rizikový profil.

Tento mechanizmus slúži na ochranu sporiteľov a zabezpečuje transparentnosť procesu.

Technické kroky zlúčenia

DSS určí:

– deň výpočtu konečného počtu dôchodkových jednotiek a čistej hodnoty majetku (tzv. deň ocenenia),

– deň účinnosti zlúčenia, ktorý musí nastať najneskôr do troch pracovných dní od ocenenia.

Zároveň je DSS povinná informovať NBS o týchto termínoch minimálne 10 dní vopred.

Neplatnosť zlúčenia nie je možná

Znenie odseku 8 výslovne vylučuje možnosť súdneho alebo správneho vyhlásenia zlúčenia za neplatné, čím sa zabezpečuje právna istota a nezvratnosť majetkových presunov.

Zloženie majetku po zlúčení

Ak zlúčením dôjde k porušeniu zákonných alebo štatutárnych obmedzení v portfóliu fondu, napr. prekročenie limitu rizikových aktív, DSS má 6 mesiacov na nápravu. V odôvodnených prípadoch môže NBS túto lehotu predĺžiť, a to opäť za účelom ochrany majetku sporiteľov.

Ustanovenie predstavuje praktický rámec pre reorganizáciu fondového portfólia v rámci jednej DSS. Dôraz kladie na:

– právnu istotu sporiteľov,

– transparentnosť informácií,

– kontinuitu práv a povinností,

– možnosť flexibility pri správe fondov.

Táto úprava umožňuje DSS efektívnejšie reagovať na zmeny na trhu a optimalizovať ponuku fondov bez potreby aktívnej participácie sporiteľov, pri zachovaní ich práv a informovanosti

DRUHÁ HLAVA
INVESTOVANIE MAJETKU
V DÔCHODKOVÝCH FONDOCH

§ 80

Cieľ investovania majetku
v dôchodkových fondoch

(1) Investovanie je zhodnocovanie majetku v dôchodkovom fonde spôsobom vymedzeným týmto zákonom a do majetku vymedzeného týmto zákonom na princípe obmedzenia a rozloženia rizika podľa tohto zákona.

(2) Investovaním podľa tohto zákona nie je zhromažďovanie peňažných prostriedkov vykonávané finančnou inštitúciou na účely predmetu jej podnikania upraveného osobitným predpisom.⁷⁴⁾

(3) Majetok v dôchodkovom fonde môže byť použitý iba s cieľom zabezpečiť riadne a bezpečné investovanie majetku v dôchodkovom fonde a ochranu sporiteľov.

Komentár § 80

Predmetom úpravy ustanovenia je cieľ investovania majetku v dôchodkových fondoch. Ustanovenie stanovuje základný rámec a filozofiu investovania majetku v dôchodkových fondoch. Tento paragraf nemá technicko-operačný charakter, ale formuluje zásady, ktorými sa musí dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) riadiť pri investovaní úspor sporiteľov. Je základom pre interpretáciu a uplatňovanie konkrétnych investičných obmedzení uvedených v ďalších častiach zákona. Ustanovenie predstavuje etický a právny základ investovania v systéme starobného dôchodkového sporenia. Stanovuje:

– cieľ investovania – zhodnocovanie v prospech sporiteľov,

– zásady investovania – zákonné limity, rozloženie rizika, ochrana,

– negatívne vymedzenie – DSS nesmie zamieňať dôchodkové investovanie s podnikateľskou činnosťou,

– princíp účelovosti – zákaz použitia majetku na iné ako investičné a ochranné účely.

Ustanovenie má význam nielen ako pravidlo pre DSS, ale aj ako kontrolný a výkladový nástroj pre dohľad NBS pri posudzovaní činnosti správcovských spoločností.

Vymedzenie investovania

– Investovanie je zhodnocovanie majetku v dôchodkovom fonde spôsobom vymedzeným týmto zákonom a do majetku vymedzeného týmto zákonom na princípe obmedzenia a rozloženia rizika podľa tohto zákona

Znenie odseku 1 definuje investovanie ako zákonom regulovanú činnosť, nie ako voľnú trhovú aktivitu.

Kľúčové sú dve zásady, a to

– zhodnocovanie majetku, ktorého cieľom je racionálny výnos v prospech sporiteľov,

– obmedzenie a rozloženie rizika (diverzifikácia), ktorého úlohou je zabezpečenie ochrany pred nadmerným rizikom investovania.

Zároveň investovanie musí prebiehať iba v medziach zákonom povolených nástrojov a aktív (napr. štátne dlhopisy, akcie, podielové listy, atď.), čo chráni majetok pred špekulatívnym a neprimerane rizikovým zhodnocovaním.

Vymedzenie, čo nie je investovanie

Investovaním podľa tohto zákona nie je zhromažďovanie peňažných prostriedkov vykonávané finančnou inštitúciou na účely predmetu jej podnikania upraveného osobitným predpisom

Cieľom je odlíšiť investovanie v rámci dôchodkového sporenia od iných foriem podnikateľského investovania.

Príklad

Komerčné banky, poisťovne alebo investičné spoločnosti môžu zhromažďovať vklady alebo prostriedky za účelom vlastného podnikania – to však nie je to isté ako investovanie v DSS, kde ide výlučne o správu majetku sporiteľov.

Znenie odseku 2 vylučuje, aby DSS vykonávala iné podnikanie pod zámienkou „investovania“ dôchodkového majetku – čím sa zabraňuje jeho zneužitiu.

Princíp účelovosti a ochrany majetku

– Majetok v dôchodkovom fonde môže byť použitý iba s cieľom zabezpečiť riadne a bezpečné investovanie majetku v dôchodkovom fonde a ochranu sporiteľov

Tento princíp zakotvuje ochranný rámec pre nakladanie s majetkom fondu.

Výslovne sa zakazuje akékoľvek použitie majetku dôchodkového fondu na iné účely, než je jeho bezpečné a riadne investovanie – teda:

– nie na krytie vlastných nákladov DSS,

– nie na zabezpečenie iných záväzkov mimo fondu,

– nie na špekulatívne alebo netransparentné účely.

Znenie odseku 3 tiež implicitne potvrdzuje, že DSS koná v pozícii správcu cudzieho majetku, nie vlastníka, čo vyžaduje fiduciárnu zodpovednosť a vysoký štandard opatrnosti.

§ 81

Majetok v dôchodkovom fonde

(1) Majetok v dôchodkovom fonde môžu za podmienok ustanovených týmto zákonom tvoriť len

a) prevoditeľné cenné papiere⁷⁵⁾ prijaté na obchodovanie na

1. trhu kótovaných cenných papierov burzy cenných papierov,

2. trhu kótovaných cenných papierov zahraničnej burzy cenných papierov so sídlom v členskom štáte, alebo

3. inom regulovanom trhu so sídlom v štáte, ktorý je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorý je uvedený v zozname zverejnenom Európskou komisiou; ak členský štát nie je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru, sa iným regulovaným trhom rozumie trh spĺňajúci podmienky rovnocenné podmienkam pre regulované trhy v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „regulovaný trh“),

b) prevoditeľné cenné papiere z nových emisií cenných papierov, ak emisné podmienky obsahujú záväzok, že bude podaná žiadosť o prijatie cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu a zo všetkých okolností je zrejmé, že sa toto prijatie uskutoční do jedného roka od dátumu vydania emisie cenných papierov; podmienka podania žiadosti o prijatie cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu sa nevzťahuje na štátne dlhopisy vydané Slovenskou republikou alebo iným členským štátom Európskej únie,

c) podielové listy otvorených podielových fondov a cenné papiere zahraničných subjektov kolektívneho investovania spĺňajúcich požiadavky právne záväzných aktov Európskej únie (ďalej len „zahraničný subjekt kolektívneho investovania“) podľa osobitného predpisu,^75a)

d) cenné papiere iných zahraničných subjektov kolektívneho investovania ako uvedených v písmene c) (ďalej len „iný zahraničný subjekt kolektívneho investovania“), ak

1. tento iný zahraničný subjekt kolektívneho investovania je otvorený, má udelené povolenie podľa právnych predpisov štátu, v ktorom má sídlo a podlieha dohľadu, ktorý je rovnocenný s úrovňou dohľadu tak, ako ho ustanovujú právne predpisy Slovenskej republiky a ak je zabezpečená spolupráca Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu,

2. investor má právo, aby mu na jeho žiadosť boli vyplatené cenné papiere z majetku v tomto inom zahraničnom subjekte kolektívneho investovania,

3. úroveň ochrany majiteľov cenných papierov tohto iného zahraničného subjektu kolektívneho investovania je rovnocenná s úrovňou ochrany podielnikov v štandardnom otvorenom podielovom fonde, najmä pravidlá požičiavania a vypožičiavania cenných papierov a nástrojov peňažného trhu a pravidlá pre nekryté predaje cenných papierov a nástrojov peňažného trhu sú v súlade s osobitným predpisom⁷³⁾ a v prípade iného zahraničného subjektu kolektívneho investovania sa o jeho majetku účtuje oddelene a

4. tento iný zahraničný subjekt kolektívneho investovania zverejňuje ročné správy a polročné správy o hospodárení umožňujúce hodnotenie jeho aktív a pasív, výnosov a jeho činnosti za obdobie, na ktoré sa vzťahuje príslušná správa,

e) nástroje peňažného trhu, za ktoré sa na účely tohto zákona považujú vkladové listy a pokladničné poukážky, ktoré sú obchodované na peňažnom trhu, sú likvidné, ich hodnota je kedykoľvek presne určiteľná a boli vydané alebo zaručené

1. ministerstvom financií alebo Národnou bankou Slovenska,

2. členským štátom a jeho centrálnymi orgánmi,

3. centrálnou bankou členského štátu,

4. orgánmi miestnej správy členského štátu,

5. Európskou centrálnou bankou, Európskou úniou, Európskou investičnou bankou, Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj, Medzinárodným finančným združením, Rozvojovou bankou Rady Európy, Medziamerickou rozvojovou bankou, Ázijskou rozvojovou bankou, Africkou rozvojovou bankou, Karibskou rozvojovou bankou, Severskou investičnou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, Európskym investičným fondom, Medzinárodným menovým fondom, Bankou pre medzinárodné zúčtovanie alebo Multilaterálnou agentúrou pre investičné záruky,

6. emitentom, ktorého cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, alebo

7. finančnými inštitúciami so sídlom v členskom štáte alebo v nečlenskom štáte; to platí, ak za splatenie nástrojov peňažného trhu prevzala záruku finančná inštitúcia,

f) peňažné prostriedky na bežnom účte a na vkladovom účte u depozitára alebo na bežnom účte a na vkladovom účte v banke alebo zahraničnej banke konajúcej prostredníctvom pobočky zahraničnej banky so sídlom v Slovenskej republike, v inom členskom štáte alebo nečlenskom štáte, ak táto banka alebo zahraničná banka konajúca prostredníctvom pobočky zahraničnej banky podlieha dohľadu; výnos z takýchto peňažných prostriedkov je určený pevnou úrokovou sadzbou alebo variabilnou úrokovou sadzbou,

g) pohľadávky a záväzky vznikajúce pri obchodoch určených výlučne na obmedzenie úrokového rizika, menového rizika alebo iného rizika súvisiaceho s majetkom v dôchodkovom fonde, ak tieto obchody slúžia na zabezpečenie majetku voči trhovému riziku alebo na zmierňovanie trhového rizika a na udržanie hodnoty podkladového aktíva v majetku v dôchodkovom fonde; dôchodková správcovská spoločnosť musí byť spôsobilá preukázať, že ide výlučne o zabezpečovací obchod,

h) cenné papiere tuzemských alternatívnych investičných fondov s povolením podľa osobitného predpisu,^75b) cenné papiere európskych alternatívnych investičných fondov s povolením príslušného orgánu členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru, alebo cenné papiere alternatívnych investičných fondov podľa osobitných predpisov,^75c) ak v súlade s investičnou politikou vymedzenou v štatúte, zakladajúcich dokumentoch alebo v inom obdobnom dokumente tohto alternatívneho investičného fondu je cieľom investovať zhromaždené peňažné prostriedky a peniazmi oceniteľné hodnoty do projektov na území Slovenskej republiky prinášajúcich hospodársky úžitok alebo sociálny úžitok v oblasti dopravnej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry, štátom podporovaného nájomného bývania podľa osobitného predpisu,^75d) energetickej infraštruktúry, adaptácie na zmenu klímy alebo výroby a distribúcie energie z udržateľných zdrojov.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná priebežne kontrolovať, či otvorený podielový fond, zahraničný subjekt kolektívneho investovania a iný zahraničný subjekt kolektívneho investovania dodržiava zameranie a ciele investičnej stratégie uvedené v štatúte otvoreného podielového fondu, zahraničného subjektu kolektívneho investovania a iného zahraničného subjektu kolektívneho investovania alebo v inom obdobnom dokumente. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná priebežne kontrolovať, či alternatívny investičný fond podľa odseku 1 písm. h) investuje zhromaždené peňažné prostriedky a peniazmi oceniteľné hodnoty investorov v súlade s investičnou politikou vymedzenou v štatúte, zakladajúcich dokumentoch alebo v inom obdobnom dokumente tohto alternatívneho investičného fondu. Cenné papiere nadobúdané do majetku v dôchodkovom fonde podľa odseku 1 písm. c) a d), ktorých hodnota je naviazaná na hodnotu finančných indexov alebo iných finančných indexov uvedených v odseku 3 písm. a), sa na účely tohto zákona považujú za cenné papiere podľa odseku 3 písm. b).

(3) Majetok v dôchodkovom fonde môžu tvoriť prevoditeľné cenné papiere podľa odseku 1 písm. a) a b), ktorými sú len

a) kapitálové cenné papiere,⁷⁶⁾ ktoré sú súčasťou finančného indexu burzy cenných papierov alebo zahraničnej burzy cenných papierov so sídlom v členskom štáte alebo ktoré sú súčasťou iného finančného indexu podľa § 81 ods. 7, ak je názov takéhoto iného finančného indexu uvedený v štatúte spolu s jeho skráteným označením a obchodným menom tvorcu iného finančného indexu,

b) cenné papiere, ktorých hodnota je naviazaná na hodnotu finančného indexu burzy cenných papierov alebo zahraničnej burzy cenných papierov so sídlom v členskom štáte, alebo iného finančného indexu uvedeného v písmene a) a ktoré zároveň sú podielovým listom otvoreného podielového fondu alebo cenným papierom zahraničného subjektu kolektívneho investovania alebo cenným papierom iného zahraničného subjektu kolektívneho investovania,

c) dlhopisy a iné dlhové cenné papiere, ktorých výnos je určený

1. pevnou sumou,

2. pevnou úrokovou sadzbou,

3. pohyblivou úrokovou sadzbou v závislosti od pohybu referenčných úrokových sadzieb na finančnom trhu, alebo

4. rozdielom medzi menovitou hodnotou cenného papiera a nižším emisným kurzom.

(4) Hodnotenie rizika spojeného s investovaním majetku v dôchodkovom fonde podľa odseku 1 písm. c) až f) a odseku 3 musí byť v súlade s ustanoveniami § 90.

(5) Majetok v dôchodkovom fonde nesmú tvoriť

a) akcie depozitára dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

b) podielové listy otvorených podielových fondov spravovaných správcovskou spoločnosťou, s ktorou dôchodková správcovská spoločnosť spravujúca tento dôchodkový fond tvorí skupinu s úzkymi väzbami,

c) finančné nástroje, ktorých súčasťou je finančný derivát⁷⁷⁾ okrem tých, ktoré sú kombináciou finančných nástrojov uvedených v odseku 1,

d) nástroje peňažného trhu, dlhopisy a iné dlhové cenné papiere, ktorých vyplácanie výnosu alebo menovitej hodnoty je naviazané na podmienku, okrem podmienky na predčasné splatenie menovitej hodnoty,

e) dlhopisy a iné dlhové cenné papiere, ktorých výnos je určený inverzným spôsobom vo vzťahu k pohyblivej úrokovej sadzbe,

f) cenné papiere, ktorých hodnota je naviazaná na hodnotu finančných indexov alebo iných finančných indexov, ak takýto finančný index obsahuje iné podkladové aktíva, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 3,

g) podielové listy otvorených podielových fondov, cenné papiere zahraničných subjektov kolektívneho investovania, cenné papiere iných zahraničných subjektov kolektívneho investovania a cenné papiere alternatívnych investičných fondov podľa odseku 1 písm. h), ak sú s ich vydaním a vyplatením spojené poplatky pre ich emitenta.

(6) Dôchodková správcovská spoločnosť nesmie do majetku v dôchodkovom fonde nadobúdať podielové listy otvorených podielových fondov, cenné papiere zahraničných subjektov kolektívneho investovania, cenné papiere iných zahraničných subjektov kolektívneho investovania a cenné papiere alternatívnych investičných fondov podľa odseku 1 písm. h), ktoré

a) nadobúdajú majetok uvedený v odseku 5 písm. a) až f),

b) podľa štatútu, zakladajúcich dokumentov alebo iného obdobného dokumentu môžu investovať viac ako 10 % majetku v tomto otvorenom podielovom fonde, zahraničnom subjekte kolektívneho investovania, inom zahraničnom subjekte kolektívneho investovania alebo alternatívnom investičnom fonde podľa odseku 1 písm. h) do iných podielových listov otvorených podielových fondov alebo iných cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania, iných zahraničných subjektov kolektívneho investovania alebo iných alternatívnych investičných fondov podľa osobitného predpisu⁷³⁾ alebo

c) využívajú pákový efekt pri správe alternatívneho investičného fondu podľa odseku 1 písm. h), okrem pôžičky alebo úveru na preklenutie nedostatku likvidity so splatnosťou do jedného roka od ich čerpania, ak ich súhrn ku dňu uzatvorenia zmlúv o pôžičkách a úveroch nepresiahne 10 % majetku v alternatívnom investičnom fonde a ak je možnosť využívania takejto pôžičky alebo úveru uvedená v štatúte, zakladajúcom dokumente alebo inom obdobnom dokumente.

(7) Iný finančný index na účely tohto zákona je index, ktorý

a) je zložený z dostatočného počtu akcií alebo dlhopisov a ich emitentov,

b) s dostatočnou presnosťou vyjadruje celkové cenové pohyby na trhu, na ktorý sa vzťahuje,

c) je zverejňovaný spôsobom, akým sú uverejňované kurzy akcií alebo dlhopisov tvoriacich index.

(8) Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čo sa rozumie podmienkami rovnocennými podmienkam pre regulované trhy v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru, podrobnosti o postupe, spôsobe a priebežnom sledovaní zverejňovaných informácií a o spôsobe hodnotenia a preverovania týchto informácií pri nadobúdaní cenných papierov podľa odseku 1 písm. c), d) a h) a odseku 3 písm. b) do majetku v dôchodkovom fonde a čo sa rozumie referenčnými úrokovými sadzbami na finančnom trhu.

(9) Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, postup pri výpočte poplatkov uvedených v odseku 5 písm. g), ako aj spôsob ich úhrady.

Komentár § 81

Ustanovenie sa týka štruktúry a zloženia majetku dôchodkového fondu, teda toho, do čoho môžu a nemôžu dôchodkové správcovské spoločnosti investovať prostriedky sporiteľov. Ide o jeden z kľúčových ustanovení, ktorý zabezpečuje transparentnosť, bezpečnosť a stabilitu investícií v 2. pilieri.

Prípustné investície

Znenie odseku 1 určuje, čo všetko môže byť súčasťou majetku dôchodkového fondu, ak to spĺňa zákonné podmienky.

– Prevoditeľné cenné papiere obchodované na:

• burzách v SR,

• zahraničných burzách v EÚ,

• regulovaných trhoch EHP alebo iných trhoch so zrovnateľnými pravidlami.

– Prevoditeľné cenné papiere z nových emisií, ak:

• majú byť prijaté na burzu do 1 roka,

• výnimka pre štátne dlhopisy (nepotrebujú byť prijaté na obchodovanie).

Poznámka

Prevoditeľnými cennými papiermi podľa zákona o cenných papieroch sú cenné papiere, s ktorými sa obvykle obchoduje na kapitálovom trhu, s výnimkou platobných prostriedkov, najmä akcie, dočasné listy a iné cenné papiere, s ktorými sú spojené obdobné práva ako s akciami, vydané v Slovenskej republike alebo v zahraničí a poukážky zastupujúce akcie vydané v Slovenskej republike alebo v zahraničí, dlhopisy a iné dlhové cenné papiere, ktoré vznikli transformáciou úverov a pôžičiek, vydané v Slovenskej republike alebo v zahraničí a poukážky zastupujúce takéto cenné papiere vydané v Slovenskej republike alebo v zahraničí, iné cenné papiere ako uvedené v prvom a druhom bode vydané v Slovenskej republike alebo v zahraničí, s ktorými je spojené právo nadobudnúť alebo predať cenné papiere podľa prvého alebo druhého bodu alebo ktoré umožňujú vyrovnanie v hotovosti určené na základe prevoditeľných cenných papierov, mien, úrokových mier alebo výnosov, komodít, iných indexov alebo ukazovateľov.

– Podielové listy a cenné papiere kolektívneho investovania, ktoré spĺňajú právne normy EÚ.

Poznámka

Štandardným fondom je podľa zákona o kolektívnom investovaní fond, do ktorého sa peňažné prostriedky zhromažďujú prostredníctvom verejnej ponuky s cieľom investovať takto zhromaždené peňažné prostriedky do prevoditeľných cenných papierov a iných likvidných finančných aktív podľa § 88 na princípe obmedzenia a rozloženia rizika. Princíp obmedzenia a rozloženia rizika sa nevzťahuje na štandardný fond alebo jeho podfond, ktorý je zberným fondom. Ak štandardný fond spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, považuje sa za fond, ktorý spĺňa podmienky právne záväzného aktu Európskej únie podľa prvého bodu prílohy č. 1. Štandardný fond sa nesmie zmeniť na alternatívny investičný fond.

Ak zahraničný subjekt kolektívneho investovania spĺňa podmienky právne záväzného aktu Európskej únie upravujúceho podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov, považuje sa za európsky štandardný fond.

– Iné zahraničné subjekty kolektívneho investovania, ak sú regulované a pod dohľadom, zabezpečujú ochranu investorov a transparentnosť hospodárenia.

– Nástroje peňažného trhu, napríklad pokladničné poukážky, vkladové listy od štátu, NBS, medzinárodných inštitúcií, bánk atď.

– Peňažné prostriedky na účtoch v dôveryhodných bankách.

– Zabezpečovacie obchody, napríklad swapy alebo forwardy, ktoré znižujú riziko a chránia hodnotu aktív.

– Cenné papiere alternatívnych investičných fondov, ak sa investuje do projektov v SR s hospodárskym alebo sociálnym úžitkom (napr. infraštruktúra, nájomné bývanie, energia z udržateľných zdrojov).

Poznámka

Podľa zákona o kolektívnom investovaní o udelení povolenia na vytváranie a spravovanie alternatívnych investičných fondov a zahraničných alternatívnych investičných fondov rozhoduje Národná banka Slovenska a žiadosť o udelenie tohto povolenia podáva akciová spoločnosť alebo zakladateľ. Žiadosť o udelenie povolenia na vytváranie a spravovanie alternatívnych investičných fondov a zahraničných alternatívnych investičných fondov predkladá Národnej banke Slovenska aj zahraničná správcovská spoločnosť s povolením vydaným v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie upravujúcim správcov alternatívnych investičných fondov po schválení projektu cezhraničnej zmeny právnej formy na akciovú spoločnosť.

Povinnosti správcovskej spoločnosti

Priebežne kontroluje, či fondy, do ktorých investuje, dodržiavajú svoju investičnú stratégiu. Sleduje, či alternatívne fondy skutočne investujú do stanovených oblastí, napr. infraštruktúra v SR. Určuje pravidlá pre hodnotenie tzv. indexových cenných papierov.

Špecifické typy cenných papierov

Znenie odseku 3 uvádza, ktoré konkrétne cenné papiere môže fond držať:

– kapitálové cenné papiere, napr. akcie, súčasťou indexu,

Poznámka

Kapitálovými cennými papiermi podľa zákona o cenných papieroch sú akcie, iné cenné papiere, s ktorými sú spojené obdobné práva ako s akciami, prevoditeľné cenné papiere oprávňujúce na získanie akýchkoľvek akcií alebo cenných papierov z dôvodu ich výmeny alebo uplatnenia práv s nimi spojených, ak sú tieto prevoditeľné cenné papiere vydané emitentom týchto akcií alebo cenných papierov alebo osobou patriacou k skupine (§ 138) tohto emitenta.

– indexovo naviazané cenné papiere,

– dlhové cenné papiere, ide dlhopisy s pevne alebo variabilne stanoveným výnosom.

Hodnotenie rizika

Znenie odseku 4 vyžaduje súlad s § 90, ktorý upravuje podrobne hodnotenie rizík pri správe fondov.

Zakázané investície

Do fondu nemôžu byť zaradené napríklad:

• akcie depozitára,

• fondy s úzkymi väzbami,

• finančné nástroje s derivátmi, ak nie sú štandardizované,

• dlhopisy s výnosom viazaným na podmienky alebo inverznou sadzbou,

• indexové nástroje s neidentifikovateľnými podkladmi,

• cenné papiere s poplatkami pre emitenta kvôli ochrane sporiteľa.

Poznámka

Finančnými nástrojmi sú podľa zákona o cenných papieroch prevoditeľné cenné papiere, nástroje peňažného trhu, cenné papiere a majetkové účasti vo fondoch kolektívneho investovania, opcie, futures, swapy, forwardy a iné derivátové zmluvy týkajúce sa cenných papierov, mien, úrokových mier alebo výnosov, emisných kvót alebo iných derivátových nástrojov, finančných indexov alebo finančných mier, ktoré môžu byť vyrovnané doručením alebo v hotovosti, opcie, futures, swapy, forwardy a iné derivátové zmluvy týkajúce sa komodít, ktoré sa musia vyrovnať v hotovosti alebo sa môžu vyrovnať v hotovosti na základe voľby jednej zo zmluvných strán inak ako z dôvodu platobnej neschopnosti alebo inej udalosti, ktorá má za následok ukončenie zmluvy, opcie, futures, swapy a iné derivátové zmluvy týkajúce sa komodít, ktoré sa môžu vyrovnať doručením, ak sa s nimi obchoduje na regulovanom trhu, na mnohostrannom obchodnom systémealebo na organizovanom obchodnom systéme, okrem veľkoobchodných energetických produktov, s ktorými sa obchoduje na organizovanom obchodnom systéme a ktoré sa musia vyrovnať doručením, opcie, futures, swapy, forwardy a iné derivátové zmluvy týkajúce sa komodít, ktoré sa môžu vyrovnať doručením, ktoré neslúžia na podnikateľské účely a majú charakter iných derivátových finančných nástrojov, derivátové nástroje na presun úverového rizika, finančné rozdielové zmluvy, opcie, futures, swapy, forwardy a iné derivátové zmluvy týkajúce sa klimatických zmien, dopravných sadzieb, miery inflácie alebo iných úradných hospodárskych štatistík, ktoré sa musia vyrovnať v hotovosti alebo sa môžu vyrovnať v hotovosti na základe voľby jednej zo zmluvných strán z iného dôvodu ako z dôvodu platobnej neschopnosti alebo inej udalosti, ktorá má za následok ukončenie zmluvy, ako aj iné derivátové zmluvy týkajúce sa aktív, práv, záväzkov, indexov a iných faktorov, neuvedené v tomto odseku, ktoré majú charakter iných derivátových finančných nástrojov a obchoduje sa s nimi na regulovanom trhu, na mnohostrannom obchodnom systéme alebo na organizovanom obchodnom systéme, emisné kvóty, ktoré sú tvorené akoukoľvek jednotkou spĺňajúcou požiadavky osobitného predpisu.

Obmedzenia pre investície do fondov

Správcovia nesmú kupovať fondy, napr. podielové listy, ETF, alternatívne fondy, ktoré:

– samy investujú do zakázaných aktív,

– investujú viac ako 10 % do iných fondov, tzv. fondy fondov,

– využívajú pákový efekt okrem krátkodobého preklenovacieho financovania.

Definícia iného finančného indexu

Indexy, ktoré sú:

– dostatočne diverzifikované,

– reprezentatívne pre trh,

– verejne zverejňované.

Právomoci NBS

NBS môže vydať opatrenie ako určiť rovnocennosť trhov mimo EHP, ako sa majú hodnotiť indexy a sadzby, ako sa majú vypočítať a uhrádzať poplatky, ak sú s cennými papiermi spojené.

Pravidlá obmedzenia
a rozloženia rizika
pre dôchodkový fond

§ 82

(1) Hodnota cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu podľa § 81 ods. 1 písm. a) až e) a h) vydaných rovnakým emitentom nesmie tvoriť viac ako 3 % čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde. Hodnota prevoditeľných cenných papierov podľa § 81 ods. 3 písm. b) vydaných rovnakým emitentom nesmie tvoriť viac ako 10 % čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde; obmedzenie podľa prvej vety sa nepoužije. Na účely obmedzení podľa prvej vety a druhej vety sa otvorený podielový fond, zahraničný subjekt kolektívneho investovania, iný zahraničný subjekt kolektívneho investovania a alternatívny investičný fond podľa § 81 ods. 1 písm. h) považujú za emitenta.

(2) V majetku v dôchodkovom fonde sa nesmie nachádzať viac ako 25 % hodnoty jednej emisie prevoditeľných cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu.

(3) Súčet investícií do prevoditeľných cenných papierov, nástrojov peňažného trhu, podielových listov otvorených podielových fondov, cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania a iných zahraničných subjektov kolektívneho investovania a cenných papierov alternatívnych investičných fondov podľa § 81 ods. 1 písm. h) vydaných jednou skupinou právnických osôb, vkladov u tej istej skupiny právnických osôb a majetkovej angažovanosti voči tej istej skupine právnických osôb pri obchodoch s finančnými derivátmi alebo na zabezpečenie rizika nesmie tvoriť viac ako 20 % čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde. Skupinou právnických osôb podľa prvej vety sa rozumejú právnické osoby patriace do skupiny, za ktorú sa zostavuje jedna konsolidovaná účtovná závierka podľa osobitného predpisu^77a) alebo podľa medzinárodných účtovných štandardov.

(4) Hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných alebo zaručených jedným členským štátom alebo Európskou centrálnou bankou, Európskou úniou, Európskou investičnou bankou, Svetovou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodným menovým fondom nesmie tvoriť viac ako 20 % čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde.

(5) Ak sú dôchodkovou správcovskou spoločnosťou dodržané pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika pre dôchodkový fond ustanovené týmto zákonom, Národná banka Slovenska na základe návrhu dôchodkovej správcovskej spoločnosti schválením štatútu dôchodkového fondu určí, že až 50 % čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde možno investovať do prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných alebo zaručených členským štátom. Tieto prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu musia byť denominované v rovnakej mene, v akej sa vyjadruje hodnota dôchodkovej jednotky. Majetok v dôchodkovom fonde podľa prvej vety musí tvoriť najmenej šesť emisií prevoditeľných cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu a hodnota jednej emisie podľa prvej vety nesmie tvoriť viac ako 30 % čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde.

(6) Ak prevoditeľné cenné papiere z nových emisií neboli v lehote podľa § 81 ods. 1 písm. b) prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná ich do 180 dní predať.

(7) Hodnota hypotekárnych záložných listov⁷⁸⁾ a krytých dlhopisov^78a) vydaných jednou bankou alebo dlhových cenných papierov vydaných jednou zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte, ktorých menovitá hodnota vrátane výnosov je krytá pohľadávkami tejto banky z hypotekárnych úverov, nesmie tvoriť viac ako 10 % čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde. Hodnota hypotekárnych záložných listov a dlhových cenných papierov nadobudnutých do majetku v dôchodkovom fonde podľa prvej vety nesmie tvoriť viac ako 50 % čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde.

(8) Majetok v dôchodkovom fonde nesmie tvoriť viac ako

a) 10 % súčtu podielov podielových listov jedného otvoreného podielového fondu podľa § 81 ods. 1 písm. c),

b) 10 % súčtu menovitých hodnôt cenných papierov jedného zahraničného subjektu kolektívneho investovania alebo jedného iného zahraničného subjektu kolektívneho investovania,

c) 10 % súčtu menovitých hodnôt cenných papierov jedného alternatívneho investičného fondu podľa § 81 ods. 1 písm. h).

(9) Hodnota cenných papierov uvedených v § 81 ods. 1 písm. c) a d) nesmie tvoriť viac ako 20 % čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde.

(10) Hodnota cenných papierov alternatívnych investičných fondov podľa § 81 ods. 1 písm. h) nesmie tvoriť viac ako 5 % čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde.

(11) Hodnota cenných papierov uvedených v § 81 ods. 3 písm. b) môže tvoriť v negarantovanom dôchodkovom fonde až 50 % čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde, ak podľa štatútu tohto dôchodkového fondu nie je jeho investičnou stratégiou kopírovanie zloženia finančného indexu.

(12) Vklady na bežných účtoch a na vkladových účtoch v jednej banke alebo v jednej zahraničnej banke konajúcej prostredníctvom pobočky zahraničnej banky podľa § 81 ods. 1 písm. f) nesmú tvoriť viac ako 10 % čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde; to neplatí pre peňažné prostriedky na bežných účtoch u depozitára.

(13) Dôchodková správcovská spoločnosť nesmie do svojho majetku a do majetku v dôchodkových fondoch, ktoré spravuje, nadobudnúť

a) viac ako 5 % súčtu menovitých hodnôt akcií vydaných jedným emitentom a

b) akcie s hlasovacím právom, ktoré by dôchodkovej správcovskej spoločnosti umožnili vykonávať významný vplyv nad riadením emitenta; na výpočet podielu na hlasovacích právach sa použije postup podľa osobitného predpisu.⁷⁹⁾

(14) Odseky 1 až 12 sa nevzťahujú na podielové listy otvorených podielových fondov a cenné papiere podľa § 81 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 3 písm. b) v majetku v dôchodkovom fonde podľa § 72 ods. 4 písm. b) a ods. 5, ak podľa jeho štatútu je investičnou stratégiou tohto dôchodkového fondu kopírovanie zloženia finančného indexu.

Komentár § 82

Ustanovenie upravuje pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika pre dôchodkový fond. Upravuje limity investovania majetku v dôchodkovom fonde s cieľom ochrany sporiteľov, pričom obmedzuje koncentráciu rizika, stanovuje limity na jednotlivých emitentov, skupiny emitentov, druhy cenných papierov a iné nástroje.

Ustanovenie obsahuje komplexné pravidlá diverzifikácie rizika, čím chráni sporiteľov pred nadmerným rizikom emitenta, likviditným rizikom a koncentráciou na neoverené nástroje.

Zároveň umožňuje DSS určité výnimky, napr. pri štátnych dlhopisoch alebo indexových fondoch, ak je zabezpečená kontrola cez NBS alebo štatút fondu.

Koncentrácia na jedného emitenta

Znenie odseku 1 obmedzuje investície do cenných papierov vydaných jedným emitentom na max.:

– 3 % čistej hodnoty majetku fondu, pokiaľ ide o nástroje podľa § 81 ods. 1 písm. a) až e) a h).

– 10 %, ak ide o nástroje podľa § 81 ods. 3 písm. b), a to napr. ETF kopírujúce indexy; tento vyšší limit však nahrádza ten prvý.

Poznámka

Otvorený podielový fond, zahraničný subjekt kolektívneho investovania, alternatívny investičný fond sa tu posudzujú ako emitent.

Cieľom znenia odseku 1 je zabrániť nadmernej expozícii voči jednému emitentovi, čím sa znižuje riziko straty pri problémoch emitenta.

Emisie cenných papierov

Znenie odseku 2 zakazuje držbu viac ako 25 % z hodnoty jednej emisie. Zabráni sa tým situácii, že fond vlastní dominantný podiel na konkrétnej emisií cenných papierov, čo je dôležité pre likviditu.

Skupina právnických osôb

Limit na súčet investícií voči jednej skupine právnických osôb, a to napr. holdingová skupina, max. 20 % hodnoty fondu. Podľa odseku 3 sem patria nielen cenné papiere, ale aj deriváty, vklady, angažovanosť.

Zamedzuje sa obchádzaniu limitov cez prepojené spoločnosti.

Poznámka

Konsolidovanou účtovnou závierkou sa podľa zákona o účtovníctve rozumie účtovná závierka, ktorá poskytuje informácie o konsolidovanom celku podľa § 6 ods. 4. Konsolidovaná účtovná závierka sa zostavuje podľa metód a zásad ustanovených osobitnými predpismi. Konsolidovanú účtovnú závierku zostavuje materská účtovná jednotka. Materská účtovná jednotka, ktorá má povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, vyhotovuje konsolidovanú výročnú správu. Ak tak ustanovuje tento zákon, súčasťou konsolidovanej výročnej správy je aj konsolidovaná správa o platbe podľa odsekov 19 a 20 a konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti podľa § 20g. Konsolidovaná účtovná závierka a konsolidovaná výročná správa musia byť overené audítorom a postup podľa § 20 ods. 3 sa na audítora vzťahuje primerane.

Štáty a nadnárodné inštitúcie

Podľa odseku 4 cenné papiere vydané alebo zaručené štátom alebo nadnárodnými inštitúciami ako EÚ, EIB, ECB, MMF max. 20 %.

Štáty sa považujú za menej rizikové, no aj tu je limit, aby sa fondy nediverzifikovali výlučne do štátnych dlhopisov.

Výnimka pre štáty so súhlasom NBS

NBS môže podľa odseku 5 na návrh DSS umožniť až 50 % investícií do štátom zaručených cenných papierov, a to rovnakej meny ako dôchodková jednotka, ak investície pokrývajú min. 6 rôznych emisií, pričom jedna emisia max. 30 % fondu. Flexibilita pre konzervatívnejšie fondy, ale stále s diverzifikačnými požiadavkami.

Nové emisie mimo regulovaného trhu

Podľa odseku 6, ak nové cenné papiere nie sú do 1 roka podľa § 81 ods. 1 písm. b) prijaté na regulovaný trh, musia byť do 180 dní predané. Ochrana pred dlhodobým držaním nelikvidných alebo neoverených cenných papierov.

Hypotekárne záložné listy a kryté dlhopisy

Limit 10 % na jedného emitenta, celkový limit pre tento druh investícií je 50 % fondu. Tieto nástroje sú považované za relatívne bezpečné, no riziko koncentrácie sa obmedzuje.

Limity podľa účasti na podieloch fondu

Podľa odseku 8 max. 10 % účasti fondu na:

– podielových listoch jedného fondu,

– cenných papieroch jedného zahraničného subjektu kolektívneho investovania,

– cenných papieroch jedného alternatívneho fondu.

Prevencia pred príliš veľkým vplyvom fondu na daný cieľový fond alebo subjekt.

Max. expozícia na cenné papiere fondov

Podľa odseku 9 cenné papiere podľa § 81 ods. 1 písm. c), čiže podielové fondy a d), čiže iné investičné fondy: max. 20 % majetku fondu.

Alternatívne investičné fondy

Podľa odseku 10 max. 5 % fondu môže byť investovaných do alternatívnych fondov podľa § 81 ods. 1 písm. h). Alternatívne fondy (napr. private equity, hedge fondy) sú rizikovejšie, preto nízky limit.

Negarantované fondy (neindexové)

Znenie odseku 11 obsahuje výnimku, podľa ktorej do 50 % fondu možno investovať do cenných papierov podľa § 81 ods. 3 písm. b), ak fond nekopíruje index. Flexibilita pre dynamickejšie fondy.

Vklady v bankách

Limity podľa odseku 12:

– Max. 10 % fondu v jednej banke.

– Nevzťahuje sa na depozitára.

Obmedzenie rizika zlyhania banky.

Nadobúdanie akcií s hlasovacími právami

Fond alebo DSS nesmie podľa odseku 13 nadobudnúť:

– viac ako 5 % akcií jedného emitenta,

– akcie, ktoré by umožnili významný vplyv na riadenie emitenta.

Cieľom je udržať investičný charakter DSS, nie získať kontrolu.

Výnimka pre fondy kopírujúce index

Odsek 14 sa nevzťahuje na fondy, ktorých stratégiou je kopírovanie indexu, tzv. „passive index tracking“. Umožňuje vyššiu koncentráciu v súlade s cieľom pasívneho investovania.

§ 82a

Investovanie majetku v inom
ako dlhopisovom garantovanom
dôchodkovom fonde

(1) Majetok v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde môžu tvoriť aj

a) cenné papiere, ktorých hodnota je naviazaná výlučne na hodnotu drahého kovu alebo indexu drahých kovov a ktoré sú zároveň podielovým listom otvoreného podielového fondu alebo cenným papierom zahraničného subjektu kolektívneho investovania alebo cenným papierom iného zahraničného subjektu kolektívneho investovania,

b) certifikáty, ktoré zastupujú výlučne drahé kovy.

(2) Súčet investícií do cenných papierov a certifikátov podľa odseku 1 a do derivátov podľa § 82b ods. 1, ktorých podkladovým nástrojom je rovnaký druh drahého kovu, nesmie tvoriť viac ako 10 % čistej hodnoty majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, súčet investícií do cenných papierov a certifikátov podľa odseku 1 a do derivátov podľa § 82b ods. 1, ktorých podkladovým nástrojom je akýkoľvek drahý kov, nesmie tvoriť viac ako 20 % čistej hodnoty majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde.

(3) Hodnota cenných papierov podľa odseku 1 vydaných rovnakým emitentom nesmie tvoriť viac ako 10 % čistej hodnoty majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde. V majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde sa nesmie nachádzať viac ako 10 % hodnoty jednej emisie cenných papierov alebo nástrojov podľa odseku 1.

(4) Drahými kovmi sa na účely tohto zákona rozumejú zlato, striebro, platina a paládium.

Komentár § 82a

Ustanovenie upravuje investovanie majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde. Ustanovenie zavádza pravidlá pre investovanie do drahých kovov a s nimi súvisiacich finančných nástrojov v negarantovaných dôchodkových fondoch, tzn. v akciových, indexových, zmiešaných a iných fondoch okrem dlhopisového garantovaného fondu.

Dôchodkové fondy môžu diverzifikovať portfólio o špecifické komoditné investície, a to drahé kovy ako zlato, striebro, platina, paládium, avšak pod prísnymi limitmi, aby sa predišlo riziku ich nadmernej volatility.

Ustanovenie umožňuje dôchodkovým správcovským spoločnostiam:

– rozšíriť diverzifikáciu portfólia o nástroje naviazané na drahé kovy,

– zachovať konzervatívny rámec investovania, vylučujúc prílišnú expozíciu voči jednej komodite alebo emitentovi.

Ide o modernizačný prvok legislatívy, ktorý reflektuje dopyt po inflačnej ochrane a zvyšovaní stability portfólií, najmä počas ekonomických kríz.

Povolené formy investícií do drahých kovov

Negarantované fondy môžu vlastniť:

– cenné papiere naviazané na drahé kovy, ktoré zároveň sledujú cenu drahých kovov alebo indexov drahých kovov (napr. ETF na zlato), sú podielovými listami otvoreného podielového fondu alebo cennými papiermi zahraničných subjektov kolektívneho investovania,

– certifikáty zastupujúce drahé kovy, napr. burzovo obchodované certifikáty (ETC), ktoré sú fyzicky kryté zlatom alebo iným drahým kovom.

Znenie odseku 1 umožňuje investovať do drahých kovov nepriamo prostredníctvom likvidných a regulovaných nástrojov.

Limity investícií do drahých kovov

Znením odseku 2 sa zavádza kvantitatívne obmedzenia, aby sa predišlo koncentrácii rizika:

– max. 10 % hodnoty fondu môže byť viazaných na jeden druh kovu, napr. len zlato,

– max. 20 % fondu môže byť viazaných na všetky drahé kovy spolu, a to zlato, striebro, platina, paládium.

Zohľadňujú sa:

– investície podľa ods. 1, čiže cenné papiere, certifikáty,

– deriváty s podkladovým aktívom drahý kov podľa § 82b ods. 1.

Príklad

Fond môže mať 10 % v ETF na zlato a ďalších 10 % v ETC na striebro, ale nie 15 % v zlate a 10 % v striebre, pretože by došlo k prekročeniu celkového 20 % limitu.

Limity na emitenta a emisiu

Znenie odseku 3 je zamerané na diverzifikáciu rizika emitenta a likviditu:

– max. 10 % fondu môže byť v nástrojoch viazaných na drahé kovy vydaných jedným emitentom,

– max. 10 % hodnoty jednej emisie môže byť vo vlastníctve fondu.

Zamedzuje riziku, že problém konkrétneho emitenta, napr. default fondu alebo správcovskej spoločnosti ETF výrazne ovplyvní dôchodkový fond.

Definícia drahých kovov

Zákon v odseku 4 uznáva ako drahé kovy iba zlato, striebro, platinu, paládium.

Iné komodity, napr. ropa, meď, lítium, nie sú povolené na investovanie do fondov podľa tohto ustanovenia.

§ 82b

(1) V súlade so zameraniami a cieľmi investičnej stratégie uvedenými v štatúte dôchodkového fondu môže majetok v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde bez ohľadu na obmedzenie podľa § 81 ods. 1 písm. g), ods. 5 písm. c), d) a f) a ods. 6 tvoriť aj derivát, ktorého podkladovým nástrojom je výlučne drahý kov, alebo derivát, ktorého podkladovým nástrojom je výlučne index drahých kovov (ďalej len „derivát drahého kovu alebo derivát indexu drahých kovov“), s ktorými je spojené právo na finančné vyrovnanie a ktoré sú obchodované na regulovanom trhu uvedenom v § 81 ods. 1 písm. a), na komoditnej burze podľa osobitného predpisu^79a) alebo na inom regulovanom komoditnom trhu so sídlom v členskom štáte.

(2) Investície do derivátov drahého kovu alebo do derivátov indexu drahých kovov môžu pri dodržaní limitov podľa tohto zákona tvoriť súčasť investičnej stratégie dôchodkovej správcovskej spoločnosti v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde. Pri investovaní do derivátov drahého kovu alebo do derivátov indexu drahých kovov sa na účely výpočtu limitov podľa § 82a započítavajú aj hodnoty podkladových nástrojov týchto derivátov.

(3) Ak prevoditeľný cenný papier, ktorý sa nachádza v majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, obsahuje derivát drahého kovu alebo derivát indexu drahých kovov, tento derivát sa musí zohľadniť pri dodržiavaní obmedzení podľa tohto zákona.

(4) Do majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde nemožno nadobúdať derivát drahého kovu alebo derivát indexu drahých kovov, ktorý vyžaduje dodanie podkladového nástroja tohto derivátu, alebo ak protistrana má právo žiadať dodanie tohto podkladového nástroja.

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť pri správe majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde nesmie uzatvárať obchody s derivátmi drahého kovu alebo s derivátmi indexu drahých kovov, pri ktorých by sa vyžadovalo krytie vo forme aktív, ktoré nie je možné nadobúdať do majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde.

(6) Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podrobnosti o spôsobe krytia záväzkov súvisiacich s derivátmi drahého kovu alebo s derivátmi indexu drahých kovov v majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde.

Komentár § 82b

Ustanovenie upravuje podmienky, za ktorých môžu dôchodkové fondy, ktoré nie sú dlhopisovo garantované, investovať do derivátov, ktorých podkladom sú drahé kovy alebo indexy drahých kovov. Tieto deriváty umožňujú fondom efektívne získavať expozíciu voči drahým kovom bez priameho nákupu fyzických kovov alebo priamych cenných papierov viazaných na tieto kovy.

Fondy môžu efektívne využívať deriváty na drahé kovy, čo umožňuje rýchlu a nákladovo efektívnu expozíciu bez nutnosti držania fyzických kovov.

Zároveň zákon zavádza prísne limity a bezpečnostné opatrenia, aby sa zabránilo nadmernému riziku, znižovalo sa riziko likvidity a aby sa nevystavovali fondy komplikáciám spojeným s fyzickým dodaním.

Tento prístup zodpovedá najlepším medzinárodným štandardom správy dôchodkových aktív, ktoré kombinujú inováciu s ochranou sporiteľov.

Povolenie investovať do derivátov drahých kovov

Podľa odseku 1 majetok v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde môže tvoriť derivát, ktorého podkladom je:

– výlučne drahý kov, a to napr. zlato, striebro,

– index drahých kovov, a to napr. kompozitný index sledujúci cenu viacerých kovov.

Deriváty musia byť obchodované na:

– regulovanom trhu, ktorým sú napr. regulované burzy cenných papierov podľa § 81 ods. 1 písm. a),

– komoditnej burze podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z.,

– alebo inom regulovanom komoditnom trhu v rámci EÚ, čiže členského štátu.

Derivát musí mať právo na finančné vyrovnanie, teda nie fyzické dodanie podkladového kovu.

Súčasť investičnej stratégie a limitov

Investovanie do týchto derivátov môže byť súčasťou stratégie fondu, ak sú splnené limity stanovené zákonom. Ide napr. o limity na podiel investícií do drahých kovov podľa § 82a.

Pri výpočte limitov sa zohľadňuje aj hodnota podkladových nástrojov týchto derivátov, čo znamená, že expozícia voči drahým kovom zahŕňa aj deriváty a podkladové aktíva.

Zohľadnenie derivátov obsiahnutých v cenných papieroch

Ak dôchodkový fond vlastní cenný papier, ktorý obsahuje derivát na drahý kov alebo index drahých kovov, napr. ETF s vnútornými derivátmi, takýto derivát sa musí započítať do limitov podľa zákona.

Cieľom znenia odseku 3 je zabezpečiť, aby expozícia voči drahým kovom nebola skrytá a neprekračovala zákonné limity.

Zákaz derivátov s fyzickým dodaním podkladového kovu

Fond podľa odseku 4 nesmie nadobúdať deriváty, ktoré by vyžadovali fyzické dodanie kovu, napr. futures kontrakt s fyzickým vyrovnaním, ani také, kde protistrana môže požadovať fyzické dodanie.

Fondy teda môžu držať len finančne vyrovnané deriváty, ktoré sú menej komplikované a lepšie likvidné, vyhýbajú sa problémom s fyzickou správou kovov.

Krytie derivátov a povolené aktíva

Pri uzatváraní obchodov s derivátmi drahých kovov musí dôchodková správcovská spoločnosť zabezpečiť krytie len aktívami, ktoré sú podľa zákona povolené držať v majetku fondu, teda nesmie použiť nelegálne aktíva ako kolaterál.

Znenie odseku 5 bráni rizikovým operáciám, ktoré by mohli spôsobiť neprípustné riziká alebo porušenie pravidiel.

Možnosť doplnenia pravidiel NBS

Národná banka Slovenska môže vydať podrobnejšie pravidlá a technické predpisy o spôsobe krytia záväzkov z týchto derivátov, ktoré musia správcovské spoločnosti dodržiavať.

Znenie odseku 6 zabezpečuje tak pružnosť a aktuálnosť regulácie vzhľadom na vývoj trhu a technologické možnosti.

§ 82c

Celkové riziko derivátov
drahého kovu alebo derivátov
indexu drahých kovov a jeho výpočet

(1) Celkové riziko derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov, ktorému je majetok v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde vystavený, nesmie prekročiť 15 % čistej hodnoty majetku v tomto dôchodkovom fonde.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná vypočítavať celkové riziko derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde ako

a) dodatočné riziko a pákový efekt, ktoré sú generované používaním derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov, a to vrátane cenných papierov obsahujúcich derivát drahého kovu alebo derivát indexu drahých kovov podľa § 82b ods. 3, ktoré nesmú presiahnuť určené percentuálne podiely podľa odseku 1, alebo

b) trhové riziko majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde.

(3) Ak dôchodková správcovská spoločnosť vypočítava celkové riziko derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde ako riziko podľa odseku 2 písm. a), je povinná toto celkové riziko vypočítavať záväzkovým prístupom. Ak dôchodková správcovská spoločnosť vypočítava celkové riziko derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde ako riziko podľa odseku 2 písm. b), je povinná toto celkové riziko vypočítavať prístupom hodnoty v riziku; hodnotou v riziku sa rozumie ukazovateľ maximálnej očakávanej straty na danej úrovni spoľahlivosti v konkrétnom časovom období.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zabezpečiť, aby metóda zvolená na meranie celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde bola vhodná pre daný druh dôchodkového fondu, pričom je povinná zohľadniť investičnú stratégiu daného dôchodkového fondu, druhy a zložitosť derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, ako aj ich podiel na majetku v týchto fondoch.

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť je oprávnená pri správe majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde používať postupy a nástroje zahŕňajúce repo obchody alebo pôžičky cenných papierov, a to len na účely efektívneho riadenia investícií v majetku v týchto dôchodkových fondoch a za podmienok a dodržania limitov uvedených v štatúte príslušného dôchodkového fondu; ustanovenie § 84 ods. 5 sa nepoužije. Ak dôchodková správcovská spoločnosť pri správe majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde používa postupy a nástroje podľa prvej vety, ktorých cieľom je zvýšenie pákového efektu alebo úrovne trhového rizika majetku v dôchodkovom fonde, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zohľadniť tieto operácie pri výpočte celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov.

Komentár § 82c

Ustanovenie sa zoberá celkovým rizikom derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov a jeho výpočtom.

Ustanovenie kladie kvantitatívny limit 15 % majetku fondu na riziko z derivátov drahých kovov, čím chráni fondy pred nadmerným rizikom.

Ustanovenie zavádza dva spôsoby výpočtu rizika, čo umožňuje flexibilitu a presnosť podľa charakteru a zložitosti konkrétneho fondu. Vyžaduje sa, aby metóda výpočtu bola prispôsobená špecifikám fondu, čím sa zvyšuje spoľahlivosť riadenia rizika. Ustanovenie umožňuje používanie finančných nástrojov na efektívne riadenie majetku, ale s prísnou kontrolou ich vplyvu na rizikovosť fondu.

Ustanovenie teda upravuje pravidlá pre meranie a limitovanie celkového rizika, ktorému je vystavený majetok v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde v súvislosti s derivátmi drahých kovov alebo derivátmi indexov drahých kovov. Cieľom je zabezpečiť, aby tieto rizikové nástroje neovplyvnili nadmerne stabilitu a bezpečnosť dôchodkových fondov a ochranu sporiteľov.

Limit celkového rizika

Celkové riziko, ktoré fond nesie z investícií do derivátov drahých kovov alebo derivátov indexov drahých kovov, nesmie prekročiť 15 % čistej hodnoty majetku fondu.

Tento limit má zamedziť nadmernému sústredeniu rizika v rámci jednej triedy aktív.

Spôsoby výpočtu celkového rizika

Dôchodková správcovská spoločnosť musí celkové riziko vypočítať jedným z dvoch prístupov:

– dodatočné riziko a pákový efekt generované derivátmi vrátane cenných papierov obsahujúcich takéto deriváty, a to podľa ustanovenia § 82b ods. 3.

Tento prístup sa zameriava na priamy vplyv derivátov na rizikovosť portfólia.

– trhové riziko majetku fondu vyjadrené pomocou hodnoty v riziku (VaR – Value at Risk), ktorá predstavuje maximálnu očakávanú stratu na určitej úrovni spoľahlivosti počas vopred definovaného časového obdobia.

Metóda výpočtu rizika podľa zvoleného prístupu

Ak spoločnosť používa prístup podľa písm. a), musí riziko vypočítať záväzkovým prístupom, ktorý berie do úvahy pákový efekt derivátov.

Ak používa prístup podľa písm. b), výpočet sa vykonáva pomocou hodnoty v riziku (VaR), čo je štandardizovaná metóda na odhad rizika trhových pozícií.

Povinnosť prispôsobiť metódu charakteru fondu

Správcovská spoločnosť musí zvoliť metódu výpočtu rizika, ktorá je vhodná vzhľadom na:

– investičnú stratégiu fondu,

– druhy a zložitosť derivátov drahých kovov alebo indexov, ktoré fond drží,

– podiel týchto derivátov na celkovom majetku fondu.

Uvedené znenie ustanovenia zabezpečuje, že výpočet rizika bude realistický a relevantný pre konkrétny fond.

Použitie repo obchodov a pôžičiek cenných papierov

Správcovská spoločnosť môže využívať repo obchody alebo pôžičky cenných papierov ako nástroje na efektívne riadenie investícií v týchto fondoch, a to len za podmienok stanovených v štatúte fondu.

Ak sú tieto nástroje použité na zvýšenie pákového efektu alebo trhového rizika, musia byť zohľadnené pri výpočte celkového rizika derivátov drahých kovov.

Týmto sa zabezpečuje, že všetky riziká vyplývajúce z týchto operácií sú riadne monitorované a limitované.

§ 82d

Záväzkový prístup

(1) Ak dôchodková správcovská spoločnosť používa na výpočet celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde záväzkový prístup, je povinná tento prístup uplatniť na všetky pozície v derivátoch drahého kovu alebo v derivátoch indexu drahých kovov vrátane cenných papierov obsahujúcich derivát drahého kovu alebo derivát indexu drahých kovov, a to bez ohľadu na to, či sú použité ako súčasť investičnej stratégie daného dôchodkového fondu na účely zníženia rizika alebo na účely efektívneho riadenia investícií majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde.

(2) Pri výpočte celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde záväzkovým prístupom je dôchodková správcovská spoločnosť povinná každú pozíciu v deriváte drahého kovu alebo v deriváte indexu drahých kovov konvertovať na trhovú hodnotu ekvivalentnej pozície v podkladovom nástroji tohto derivátu drahých kovov alebo derivátu indexu drahých kovov.

(3) Ak použitie derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov nevytvára dodatočné zvýšenie úrovne rizika v majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, dôchodková správcovská spoločnosť nemusí pozíciu v podkladovom nástroji takéhoto derivátu drahého kovu alebo derivátu indexu drahých kovov zahrnúť do záväzkov.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť môže pri výpočte celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde zohľadniť opatrenia na zabezpečenie pred rizikom straty a opatrenia na vzájomné započítanie, len ak tieto opatrenia prihliadajú na zjavné a významné riziká a vedú k jasnému zníženiu úrovne rizika.

(5) Ak možno v prospech majetku alebo na ťarchu majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde podľa štatútu týchto dôchodkových fondov používať postupy a nástroje podľa § 82c ods. 5 vzťahujúce sa na prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu na účel efektívneho riadenia investícií majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde a použitie týchto postupov a nástrojov vytvára ďalšie pákové efekty prostredníctvom reinvestovania zábezpeky, použitie týchto postupov a nástrojov je dôchodková správcovská spoločnosť povinná zohľadniť pri výpočte celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde záväzkovým prístupom.

(6) Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

a) metódy konverzie pozícií v derivátoch drahého kovu alebo v derivátoch indexu drahých kovov podľa odseku 2 pre jednotlivé druhy derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov,

b) kritériá na určenie derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov, ktoré nevytvárajú dodatočné zvýšenie úrovne rizika v majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde podľa odseku 3,

c) spôsoby zohľadnenia opatrení na zabezpečenie pred rizikom straty a opatrení na vzájomné započítanie podľa odseku 4 pri výpočte celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde záväzkovým prístupom,

d) spôsoby zohľadnenia postupov a nástrojov podľa odseku 5 pri výpočte celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde záväzkovým prístupom,

e) iné podrobnosti o výpočte celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde dôchodkovom fonde záväzkovým prístupom.

Komentár § 82d

Ustanovenie upravuje podrobnosti tzv. záväzkového prístupu pri výpočte celkového rizika derivátov drahých kovov a derivátov indexov drahých kovov, ktoré sú súčasťou majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde. Tento prístup slúži na presné a konzistentné zachytenie rizík vyplývajúcich z derivátových pozícií, vrátane tých, ktoré sú zabudované v cenných papieroch.

Ustanovenie zabezpečuje, že všetky derivátové pozície, ktoré môžu ovplyvniť rizikovosť dôchodkového fondu, sú dôkladne a jednotne vyhodnocované.

Záväzkový prístup zvyšuje presnosť merania rizika tým, že berie do úvahy skutočné trhové expozície v podkladových aktívach, vrátane tých, ktoré sú skryté v iných finančných nástrojoch. Zároveň umožňuje zohľadnenie efektívnych hedgingových stratégií a opatrení na zmiernenie rizika, čím podporuje flexibilitu pri správe portfólia a jeho ochrane.

Povinnosť zohľadniť pákové efekty z repo obchodov a pôžičiek zabezpečuje, že rizikové expozície nebudú podhodnotené.

Uplatnenie záväzkového prístupu na všetky pozície

Ak správcovská spoločnosť používa záväzkový prístup, musí ho podľa odseku 1 uplatniť na všetky pozície v derivátoch drahých kovov alebo indexov, vrátane cenných papierov, ktoré takéto deriváty obsahujú.

Nezáleží na tom, či sú deriváty použité na zníženie rizika alebo na efektívne riadenie investícií, všetky musia byť započítané.

Konverzia pozícií na trhovú hodnotu podkladového nástroja

Pri výpočte celkového rizika musí podľa odseku 2 správcovská spoločnosť každú pozíciu v deriváte konvertovať na ekvivalentnú trhovú hodnotu pozície v podkladovom aktíve, a to drahý kov alebo index.

Znenie umožňuje jednotný a porovnateľný spôsob hodnotenia rizika všetkých pozícií.

Výnimka pre deriváty, ktoré nezvyšujú riziko

Ak derivát nevedie k dodatočnému zvýšeniu úrovne rizika, napríklad úplný hedging, správcovská spoločnosť nemusí zahrnúť pozíciu v podkladovom nástroji do záväzkov.

Toto umožňuje primerané zohľadnenie efektívneho znižovania rizika.

Zohľadnenie opatrení na zmiernenie rizika a vzájomné započítanie (netting)

Správcovská spoločnosť môže pri výpočte rizika zohľadniť opatrenia, ktoré jednoznačne a významne znižujú riziko, a to napr. kolaterály, nettingové dohody, ale len ak vedú k jasnému a preukázateľnému zníženiu rizika.

Táto časť podporuje presnejšie a spravodlivejšie hodnotenie rizikových pozícií.

Zohľadnenie pákových efektov z repo obchodov a pôžičiek

Ak sa pri správe majetku používajú repo obchody alebo pôžičky cenných papierov, ktoré zvyšujú pákový efekt prostredníctvom reinvestovania zábezpeky, tieto podľa odseku 5 dodatočné efekty musia byť zahrnuté do výpočtu celkového rizika.

Ustanovenie zabezpečuje, že pákový efekt, ktorý by mohol skryť reálne riziko, je adekvátne vyhodnotený.

Opatrenia NBS

Národná banka Slovenska môže vydávať podrobné opatrenia, ktoré určujú:

– metódy konverzie pozícií v rôznych typoch derivátov,

– kritériá na identifikáciu derivátov, ktoré nezvyšujú riziko,

– spôsoby zohľadnenia opatrení na zmiernenie rizika a netting,

– spôsoby zahrnutia pákových efektov z repo a pôžičiek,

– iné podrobnosti výpočtu rizika záväzkovým prístupom.

Uvedené opatrenia zabezpečujú jednotnú, transparentnú a aktuálnu reguláciu výpočtu rizika.

§ 82e

Prístup hodnoty v riziku

(1) Ak dôchodková správcovská spoločnosť používa na výpočet celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde prístup hodnoty v riziku, je povinná tento prístup uplatniť na všetky pozície v majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná pri používaní prístupu hodnoty v riziku určovať podľa § 55a ods. 2 písm. d) limit maximálnej hodnoty v riziku v súlade s definovaným rizikovým profilom iného ako dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu.

(3) Pri používaní prístupu hodnoty v riziku je dôchodková správcovská spoločnosť povinná primerane k rizikovému profilu a k investičnej stratégii príslušného dôchodkového fondu použiť na výpočet celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde metódu relatívnej hodnoty v riziku alebo metódu absolútnej hodnoty v riziku. Na účely tohto zákona sa relatívnou hodnotou v riziku rozumie pomer medzi hodnotou v riziku majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde a hodnotou v riziku referenčného ukazovateľa alebo referenčného portfólia. Na účely tohto zákona sa absolútnou hodnotou v riziku rozumie hodnota v riziku v majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde určená ako percento čistej hodnoty majetku v tomto dôchodkovom fonde.

(4) Na žiadosť Národnej banky Slovenska je dôchodková správcovská spoločnosť povinná preukázať, že metóda zvolená podľa odseku 3 je pre daný druh dôchodkového fondu primeraná. Rozhodnutie dôchodkovej správcovskej spoločnosti o používaní príslušnej metódy a jeho podkladové predpoklady a zdôvodnenie musia byť riadne zdokumentované.

(5) Metóda zvolená podľa odseku 3 musí byť používaná nepretržite.

(6) Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

a) spôsob výpočtu celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde metódou relatívnej hodnoty v riziku,

b) spôsob výpočtu celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde metódou absolútnej hodnoty v riziku,

c) kvantitatívne a kvalitatívne požiadavky pre prístup hodnoty v riziku,

d) maximálny limit, ktorý nemožno prekročiť pri používaní metódy absolútnej hodnoty v riziku,

e) iné podrobnosti o výpočte celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde prístupom hodnoty v riziku.

Komentár § 82e

Ustanovenie upravuje použitie prístupu hodnoty v riziku (Value at Risk, VaR) na výpočet celkového rizika derivátov drahých kovov alebo derivátov indexu drahých kovov, ktoré sú súčasťou majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde. Tento prístup slúži na kvantitatívne meranie trhového rizika vyjadreného očakávanou maximálnou stratou za určitú dobu a na určitej úrovni spoľahlivosti.

Povinnosť uplatniť VaR na všetky pozície

Ak dôchodková správcovská spoločnosť používa prístup hodnoty v riziku, musí ho aplikovať na všetky pozície majetku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, teda bez výnimky.

Tento prístup tak umožňuje komplexné zhodnotenie rizika fondu.

Limit hodnoty v riziku podľa rizikového profilu fondu

Správcovská spoločnosť je povinná určiť limit maximálnej hodnoty v riziku pre daný fond, ktorý musí byť v súlade s jeho definovaným rizikovým profilom podľa ustanovenia § 55a ods. 2 písm. d).

Tento limit slúži ako kontrolný mechanizmus, aby riziková expozícia fondu neprekročila prijateľnú úroveň stanovenú podľa investičnej stratégie a cieľov fondu.

Výber metódy výpočtu hodnoty v riziku

Správcovská spoločnosť musí podľa rizikového profilu a investičnej stratégie fondu použiť metódu relatívnej hodnoty v riziku alebo metódu absolútnej hodnoty v riziku.

Relatívna hodnota v riziku predstavuje pomer medzi hodnotou v riziku majetku fondu a hodnotou v riziku referenčného ukazovateľa alebo portfólia, napr. trhový index.

Absolútna hodnota v riziku predstavuje hodnotu v riziku vyjadrenú ako percento čistej hodnoty majetku v danom fonde. Výber metódy musí byť primeraný charakteru a cieľom fondu.

Preukázanie primeranosti metódy na požiadanie NBS

Na žiadosť Národnej banky Slovenska (NBS) je správcovská spoločnosť povinná preukázať, že zvolená metóda je vhodná pre daný druh fondu.

Rozhodnutie o voľbe metódy a jej zdôvodnenie musia byť riadne zdokumentované a podložené analýzou.

Nepretržité používanie zvolenej metódy

Zvolená metóda musí byť používaná konzistentne a bez prerušení.

Táto požiadavka zabraňuje manipuláciám s metódami podľa aktuálnych trhových podmienok a zabezpečuje transparentnosť.

Opatrenia Národnej banky Slovenska

NBS môže vydávať opatrenia, ktoré budú upravovať:

– spôsoby výpočtu celkového rizika VaR metódou relatívnej hodnoty v riziku,

– spôsoby výpočtu VaR metódou absolútnej hodnoty v riziku,

– kvantitatívne a kvalitatívne požiadavky na prístup hodnoty v riziku,

– maximálny povolený limit pri absolútnej hodnote v riziku,

– ďalšie podrobnosti k výpočtu celkového rizika VaR prístupom.

Tieto opatrenia slúžia na detailnú, jednotnú a aktuálnu reguláciu výpočtu rizika podľa VaR.

§ 83

(1) Ak prevoditeľné cenné papiere podľa § 81 ods. 1 písm. a) prestali byť obchodované na regulovanom trhu, je dôchodková správcovská spoločnosť povinná pri rešpektovaní pravidiel odbornej starostlivosti a pravidiel obozretného podnikania ich bez zbytočného odkladu predať, najneskôr však do 180 dní od skončenia obchodovania s týmito prevoditeľnými cennými papiermi. Lehotu podľa prvej vety môže Národná banka Slovenska predĺžiť, a to aj opakovane, na žiadosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, a ak je to odôvodnené záujmami ochrany sporiteľov.

(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, dôchodková správcovská spoločnosť nesmie predávať cenné papiere uvedené v § 81 ods. 1 písm. a) až e) a h) a ani inak poskytovať tieto cenné papiere z majetku v dôchodkovom fonde na základe zmluvy s odkladacou podmienkou splatnosti kúpnej ceny po dodaní týchto cenných papierov.

(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, dôchodková správcovská spoločnosť nesmie kupovať cenné papiere uvedené v § 81 ods. 1 písm. a) až e) a h) a ani inak nadobúdať tieto cenné papiere do majetku v dôchodkovom fonde na základe zmluvy s odkladacou podmienkou dodania týchto cenných papierov po ich zaplatení a nesmie poskytovať preddavok na ich nadobudnutie.

Komentár § 83

Znenie tohto ustanovenia kladie dôraz na likviditu, transparentnosť a zodpovednosť pri správe majetku dôchodkových fondov. Predaj neobchodovaných cenných papierov do 180 dní zabezpečuje, že fond nebude držať neobchodovateľné aktíva, ktoré môžu ohroziť výnosy sporiteľov. Zákazy obchodov s odloženými platbami či dodaním chránia fond pred rizikami spojenými s nevyjasnenými alebo rizikovými obchodnými podmienkami. Národná banka Slovenska má možnosť upraviť lehoty a dohliadať na tieto procesy, čím zabezpečuje ochranu sporiteľov.

Povinnosť predaja neobchodovaných cenných papierov

– Situácia

Ak prevoditeľné cenné papiere, napr. akcie, dlhopisy, ktoré sú súčasťou majetku dôchodkového fondu, prestanú byť obchodované na regulovanom trhu, vzniká dôchodkovej správcovskej spoločnosti povinnosť ich predať.

– Lehota na predaj

Tento predaj musí byť vykonaný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 180 dní od ukončenia obchodovania. Ide o ochranu sporiteľov, aby neboli držané cenné papiere, ktoré nemajú likviditu a môžu predstavovať riziko znehodnotenia majetku fondu.

– Predĺženie lehoty

Národná banka Slovenska (NBS) môže na žiadosť správcovskej spoločnosti lehotu na predaj predĺžiť aj opakovane, ak to je odôvodnené ochranou sporiteľov. Napríklad v prípade trhových turbulentných podmienok, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť cenu pri núdzovom predaji.

– Pravidlá odbornej starostlivosti a obozretného podnikania

Pri predaji musí spoločnosť postupovať zodpovedne, v najlepšom záujme sporiteľov, aby minimalizovala možné straty a zabezpečila čo najvýhodnejšiu cenu.

Zákaz predaja alebo poskytovania cenných papierov s odkladacou podmienkou platby

Správcovská spoločnosť nesmie predávať ani inak poskytovať cenné papiere uvedené v § 81 ods. 1 písm. a) až e) a h), teda napríklad rôzne druhy prevoditeľných cenných papierov a iné nástroje definované týmto ustanovením, ak by tak robila na základe zmluvy, kde je splatnosť kúpnej ceny odložená po dodaní cenných papierov, t. j. odkladacia podmienka splatnosti kúpnej ceny po dodaní.

Cieľom je zabezpečiť, že obchod so cennými papiermi sa realizuje za reálnych a jasných podmienok, minimalizovať riziká spojené s odloženými platbami, ktoré by mohli ohroziť likviditu a stabilitu fondu.

Zákaz nákupu alebo nadobúdania cenných papierov s odkladacou podmienkou dodania alebo poskytovania preddavkov

Podobne, spoločnosť nesmie nakupovať ani inak nadobúdať uvedené cenné papiere do majetku dôchodkového fondu, ak by nákup bol založený na zmluve, kde je dodanie cenných papierov odložené po zaplatení ceny, teda odkladacia podmienka dodania.

Ďalej nesmie poskytovať preddavky na ich nadobudnutie, čím sa zamedzuje riziku, že fond zaplatí za cenné papiere, ktoré ešte fyzicky či formálne neobdržal.

Toto ustanovenie posilňuje likviditu a transparentnosť investičných operácií, znižuje kreditné a likviditné riziká pre dôchodkové fondy.

§ 83a

Investovanie majetku
v indexovom dôchodkovom fonde

(1) Majetok v indexovom dôchodkovom fonde môžu bez ohľadu na obmedzenie podľa § 81 ods. 1 písm. g), ods. 5 písm. c), d) a f) a ods. 6 tvoriť aj finančné deriváty, s ktorými je spojené právo na finančné vyrovnanie a ktoré sú obchodované na regulovanom trhu uvedenom v § 81 ods. 1 písm. a), alebo finančné deriváty uzatvorené mimo regulovaného trhu, ak

a) podkladovým nástrojom týchto finančných derivátov sú nástroje uvedené v § 81 ods. 1 a 3, finančné indexy, úrokové miery, výmenné kurzy mien a meny, v ktorých môže byť investovaný majetok v indexovom dôchodkovom fonde v súlade so zameraniami a cieľmi investičnej stratégie uvedenými v jeho štatúte,

b) protistrana pri obchodoch s finančnými derivátmi uzatvorenými mimo regulovaného trhu je finančná inštitúcia, ktorá podlieha dohľadu nad obozretným podnikaním; v štatúte indexového dôchodkového fondu musia byť uvedené kategórie finančných inštitúcií, ktoré môžu byť protistranou pri obchodoch s finančnými derivátmi uzatvorenými mimo regulovaného trhu,

c) finančné deriváty uzatvorené mimo regulovaného trhu sú denne oceňované a toto ocenenie je overované spôsobmi podľa § 83f a tieto finančné deriváty možno kedykoľvek predať, speňažiť alebo uzatvoriť prostredníctvom iného obchodu za ich reálnu hodnotu.

(2) Riziko protistrany, ktorému je vystavený majetok v indexovom dôchodkovom fonde pri obchodoch s finančnými derivátmi uzatvorenými mimo regulovaného trhu, nesmie prekročiť

a) 10 % hodnoty majetku v indexovom dôchodkovom fonde, ak je protistranou banka so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zahraničná banka so sídlom v členskom štáte alebo v nečlenskom štáte, ak tento nečlenský štát vyžaduje dodržiavanie pravidiel obozretného podnikania bánk, ktoré Národná banka Slovenska považuje za rovnocenné s pravidlami podľa osobitného predpisu^79a) alebo s pravidlami obozretného podnikania bánk členského štátu,

b) 5 % hodnoty majetku v indexovom dôchodkovom fonde, ak je protistranou iná osoba ako banka podľa písmena a).

(3) Investície do finančných derivátov môžu pri dodržaní limitov podľa tohto zákona tvoriť časť investičnej stratégie dôchodkovej správcovskej spoločnosti s majetkom v indexovom dôchodkovom fonde. Pri investovaní do finančných derivátov sa na účely výpočtu limitov podľa § 82 započítavajú aj hodnoty podkladových nástrojov týchto finančných derivátov; to neplatí pre investície do finančných derivátov, ktorých podkladovým nástrojom sú indexy spĺňajúce podmienky podľa § 81 ods. 7.

(4) Ak prevoditeľný cenný papier alebo nástroj peňažného trhu, ktorý sa nachádza v majetku v indexovom dôchodkovom fonde, obsahuje finančný derivát, tento finančný derivát sa musí zohľadniť pri dodržiavaní obmedzení podľa tohto zákona.

(5) Ak je v majetku indexového dôchodkového fondu finančný derivát, ktorý vyžaduje dodanie podkladového finančného nástroja tohto finančného derivátu, alebo protistrana má právo žiadať dodanie tohto podkladového nástroja, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zabezpečiť v majetku v indexovom dôchodkovom fonde krytie, ktorým sa rozumie dostatočný počet podkladových finančných nástrojov príslušného finančného derivátu alebo dostatok peňažných prostriedkov, ktoré možno použiť na kúpu dodávaného podkladového finančného nástroja, ak je zabezpečené, že takúto kúpu možno vykonať k požadovanému dátumu dodania podkladového nástroja.

(6) Dôchodková správcovská spoločnosť pri správe majetku v indexovom dôchodkovom fonde nesmie uzatvárať obchody s finančnými derivátmi, pri ktorých by sa podľa odseku 5 vyžadovalo krytie vo forme aktív, ktoré nie je možné nadobúdať do majetku v indexovom dôchodkovom fonde.

(7) Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podrobnosti o spôsobe krytia záväzkov súvisiacich s finančnými derivátmi v majetku v indexovom dôchodkovom fonde.

§ 83b

Celkové riziko finančných derivátov indexového dôchodkového fondu
a jeho výpočet

(1) Celkové riziko finančných derivátov, ktorému je majetok v indexovom dôchodkovom fonde vystavený, nesmie prekročiť 50 % čistej hodnoty majetku v indexovom dôchodkovom fonde.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná vypočítavať celkové riziko finančných derivátov indexového dôchodkového fondu ako

a) dodatočné riziko a pákový efekt, ktoré sú generované používaním finančných derivátov, a to vrátane cenných papierov obsahujúcich finančný derivát podľa § 83a ods. 4, ktoré podľa odseku 1 nesmú presiahnuť 50 % čistej hodnoty majetku v indexovom dôchodkovom fonde, alebo

b) trhové riziko majetku v indexovom dôchodkovom fonde.

(3) Ak dôchodková správcovská spoločnosť vypočítava celkové riziko finančných derivátov indexového dôchodkového fondu ako riziko podľa odseku 2 písm. a), je povinná vypočítavať celkové riziko finančných derivátov indexového dôchodkového fondu záväzkovým prístupom. Ak dôchodková správcovská spoločnosť vypočítava celkové riziko finančných derivátov indexového dôchodkového fondu ako riziko podľa odseku 2 písm. b), je povinná vypočítavať celkové riziko finančných derivátov indexového dôchodkového fondu prístupom hodnoty v riziku; hodnotou v riziku sa rozumie ukazovateľ maximálnej očakávanej straty na danej úrovni spoľahlivosti v konkrétnom časovom období.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zabezpečiť, aby metóda zvolená na meranie celkového rizika finančných derivátov indexového dôchodkového fondu bola vhodná pre indexový dôchodkový fond, pričom je povinná zohľadniť investičnú stratégiu indexového dôchodkového fondu, druhy a zložitosť finančných derivátov v majetku v indexovom dôchodkovom fonde a ich podiel na majetku v tomto fonde.

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť je oprávnená pri správe majetku v indexovom dôchodkovom fonde používať postupy a nástroje zahŕňajúce repo obchody alebo pôžičky cenných papierov, a to len na účely efektívneho riadenia investícií v majetku v indexovom dôchodkovom fonde a za podmienok a dodržania limitov uvedených v štatúte indexového dôchodkového fondu; ustanovenie § 84 ods. 5 sa nepoužije. Ak dôchodková správcovská spoločnosť pri správe indexového dôchodkového fondu používa postupy a nástroje podľa prvej vety, ktorých cieľom je zvýšenie pákového efektu alebo úrovne trhového rizika, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zohľadniť tieto operácie pri výpočte celkového rizika finančných derivátov indexového dôchodkového fondu.

§ 83c

Záväzkový prístup

(1) Ak dôchodková správcovská spoločnosť používa na výpočet celkového rizika finančných derivátov indexového dôchodkového fondu záväzkový prístup, je povinná tento prístup uplatniť na všetky pozície vo finančných derivátoch vrátane cenných papierov obsahujúcich finančný derivát podľa § 83a ods. 4, a to bez ohľadu na to, či sú použité ako súčasť investičnej stratégie indexového dôchodkového fondu na účely zníženia rizika alebo na účely efektívneho riadenia investícií majetku v indexovom dôchodkovom fonde podľa § 83a ods. 4.

(2) Pri výpočte celkového rizika finančných derivátov indexového dôchodkového fondu záväzkovým prístupom je dôchodková správcovská spoločnosť povinná každú pozíciu vo finančnom deriváte konvertovať na trhovú hodnotu ekvivalentnej pozície v podkladovom nástroji tohto finančného derivátu.

(3) Ak použitie finančných derivátov nevytvára dodatočné zvýšenie úrovne rizika v majetku v indexovom dôchodkovom fonde, dôchodková správcovská spoločnosť nemusí pozíciu v podkladovom nástroji takéhoto finančného derivátu zahrnúť do záväzkov.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť môže pri výpočte celkového rizika finančných derivátov indexového dôchodkového fondu zohľadniť opatrenia na zabezpečenie pred rizikom straty a opatrenia na vzájomné započítanie, len ak tieto opatrenia prihliadajú k zjavným a významným rizikám a vedú k jasnému zníženiu úrovne rizika.

(5) Ak možno podľa štatútu indexového dôchodkového fondu v prospech majetku alebo na ťarchu majetku v indexovom dôchodkovom fonde používať postupy a nástroje podľa § 83b ods. 5 vzťahujúce sa na prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu na účel efektívneho riadenia investícií majetku v indexovom dôchodkovom fonde a použitie týchto postupov a nástrojov vytvára ďalšie pákové efekty prostredníctvom reinvestovania zábezpeky, použitie týchto postupov a nástrojov je dôchodková správcovská spoločnosť povinná zohľadniť pri výpočte celkového rizika finančných derivátov indexového dôchodkového fondu záväzkovým prístupom.

(6) Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

a) čo sa rozumie repo obchodom,

b) metódy konverzie pozícií vo finančných derivátoch podľa odseku 2 pre jednotlivé druhy finančných derivátov,

c) kritériá na určenie finančných derivátov, ktoré nevytvárajú dodatočné zvýšenie úrovne rizika v majetku v indexovom dôchodkovom fonde podľa odseku 3,

d) spôsoby zohľadnenia opatrení na zabezpečenie pred rizikom straty a opatrení na vzájomné započítanie podľa odseku 4 pri výpočte celkového rizika finančných derivátov indexového dôchodkového fondu záväzkovým prístupom,

e) spôsoby zohľadnenia postupov a nástrojov podľa odseku 5 pri výpočte celkového rizika finančných derivátov indexového dôchodkového fondu záväzkovým prístupom,

f) iné podrobnosti o výpočte celkového rizika finančných derivátov indexového dôchodkového fondu záväzkovým prístupom.

§ 83d

Prístup hodnoty v riziku

(1) Ak dôchodková správcovská spoločnosť používa na výpočet celkového rizika finančných derivátov indexového dôchodkového fondu prístup hodnoty v riziku, je povinná tento prístup uplatniť na všetky pozície v majetku v indexovom dôchodkovom fonde.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná pri používaní prístupu hodnoty v riziku určovať podľa § 55a ods. 2 písm. d) limit maximálnej hodnoty v riziku v súlade s jeho definovaným rizikovým profilom okrem indexového dôchodkového fondu.

(3) Pri používaní prístupu hodnoty v riziku je dôchodková správcovská spoločnosť povinná primerane k rizikovému profilu a investičnej stratégii indexového dôchodkového fondu použiť na výpočet celkového rizika finančných derivátov indexového dôchodkového fondu metódu relatívnej hodnoty v riziku alebo metódu absolútnej hodnoty v riziku. Na účely tohto zákona sa relatívnou hodnotou v riziku rozumie pomer medzi hodnotou v riziku majetku v indexovom dôchodkovom fonde a hodnotou v riziku referenčného ukazovateľa alebo referenčného portfólia. Na účely tohto zákona sa absolútnou hodnotou v riziku rozumie hodnota v riziku v majetku v indexovom dôchodkovom fonde určená ako percento čistej hodnoty majetku v indexovom dôchodkovom fonde.

(4) Na žiadosť Národnej banky Slovenska je dôchodková správcovská spoločnosť povinná preukázať, že metóda zvolená podľa odseku 3 je pre indexový dôchodkový fond primeraná. Rozhodnutie dôchodkovej správcovskej spoločnosti o používaní príslušnej metódy a jeho podkladové predpoklady a zdôvodnenie musia byť riadne zdokumentované.

(5) Metóda zvolená podľa odseku 3 musí byť používaná nepretržite.

(6) Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

a) spôsob výpočtu celkového rizika finančných derivátov indexového dôchodkového fondu metódou relatívnej hodnoty v riziku,

b) spôsob výpočtu celkového rizika finančných derivátov indexového dôchodkového fondu metódou absolútnej hodnoty v riziku,

c) kvantitatívne a kvalitatívne požiadavky pre prístup hodnoty v riziku,

d) maximálny limit, ktorý sa nemôže prekročiť pri používaní metódy absolútnej hodnoty v riziku,

e) iné podrobnosti o výpočte celkového rizika finančných derivátov indexového dôchodkového fondu prístupom hodnoty v riziku.

§ 83e

Riziko protistrany

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zabezpečiť, aby riziko protistrany vyplývajúce z finančných derivátov uzatvorených mimo regulovaného trhu nepresiahlo limity podľa § 83a.

(2) Pri výpočte rizika príslušnej protistrany podľa § 83a ods. 2 je dôchodková správcovská spoločnosť povinná použiť kladné trhové ocenenie finančného derivátu uzatvoreného mimo regulovaného trhu s príslušnou protistranou.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť môže vzájomne započítať pozície vo finančných derivátoch v majetku v indexovom dôchodkovom fonde s rovnakou protistranou len vtedy, ak je schopná právne vymôcť dohody na vzájomné započítanie uzatvorené s protistranou v mene indexového dôchodkového fondu. Vzájomné započítanie je možné iba vo vzťahu k finančným derivátom uzatvoreným mimo regulovaného trhu s rovnakou protistranou a nie je možné vo vzťahu k iným pozíciám v majetku v indexovom dôchodkovom fonde s rovnakou protistranou.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť môže znížiť riziko protistrany podľa § 83a ods. 2 prostredníctvom prijatia zábezpeky. Prijatá zábezpeka musí byť dostatočne likvidná, aby mohla byť bezodkladne predaná za cenu, ktorá sa blíži k jej oceneniu pred predajom.

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná pri výpočte rizika protistrany podľa § 83a ods. 2 zohľadniť zábezpeku, ak dôchodková správcovská spoločnosť poskytuje v mene indexového dôchodkového fondu zábezpeku protistrane v rámci finančného derivátu uzatvoreného mimo regulovaného trhu. Poskytnutú zábezpeku môže dôchodková správcovská spoločnosť zohľadniť v čistej výške, len ak je dôchodková správcovská spoločnosť schopná právne vymáhať dohody na vzájomné započítanie uzatvorené s touto protistranou v mene indexového dôchodkového fondu.

(6) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná vypočítavať limity podľa § 83a výlučne podľa záväzkového prístupu na základe pozícií v podkladových nástrojoch vyplývajúcich z použitia finančných derivátov.

(7) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zahrnúť do výpočtu limitu každú pozíciu voči riziku protistrany, ktorému je vystavený majetok v indexovom dôchodkovom fonde pri obchodoch s finančnými derivátmi uzatvorenými mimo regulovaného trhu.

(8) Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

a) požiadavky na zábezpeku, prostredníctvom ktorej dôchodková správcovská spoločnosť môže znížiť riziko protistrany,

b) pravidlá na výpočet limitov podľa § 83a.

§ 83f

Postupy na oceňovanie finančných derivátov uzatvorených
mimo regulovaného trhu

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná pri správe majetku v indexovom dôchodkovom fonde používať postupy na presné a objektívne ocenenie finančných derivátov uzatvorených mimo regulovaného trhu.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zabezpečiť overenie ocenenia pozícií vo finančných derivátoch uzatvorených mimo regulovaného trhu v majetku v indexovom dôchodkovom fonde; tým nie je dotknuté ustanovenie § 83a ods. 1 písm. b). Predmetom tohto overenia je zistenie, či sú pozície vo finančných derivátoch ocenené reálnou hodnotou, ktorá sa nezakladá iba na trhových kotáciách protistrán vo finančných derivátoch uzatvorených mimo regulovaného trhu.

(3) Ocenenie finančného derivátu musí spĺňať tieto požiadavky:

a) základ ocenenia je aktuálna trhová hodnota nástroja, alebo ak takáto hodnota nie je k dispozícii, model ocenenia s využitím uznávanej metodológie,

b) overovanie ocenenia podľa odseku 1 vykonáva

1. osoba, ktorá je nezávislá od protistrany finančného derivátu uzatvoreného mimo regulovaného trhu v primeraných časových intervaloch a spôsobom, aby toto overenie mohla dôchodková správcovská spoločnosť skontrolovať, alebo

2. osoba uvedená v § 55a ods. 4, ktorá je nezávislá od organizačného útvaru zodpovedného za riadenie investícií.

(4) Na účely odseku 1 je dôchodková správcovská spoločnosť povinná zaviesť, uplatňovať a zachovávať opatrenia a postupy, ktoré zabezpečia vhodné, transparentné a reálne ocenenie pozícií vo finančných derivátoch uzatvorených mimo regulovaného trhu v majetku v indexovom dôchodkovom fonde.

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zabezpečiť primerané, presné a nezávislé zistenie reálnej hodnoty finančných derivátov uzatvorených mimo regulovaného trhu.

(6) Opatrenia a postupy podľa odseku 3 musia byť primerané a proporčné vzhľadom na povahu a zložitosť príslušných finančných derivátov uzatvorených mimo regulovaného trhu.

(7) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná na účely zabezpečenia povinností podľa odsekov 1 až 5 vymedziť osobe zodpovednej za riadenie rizík konkrétne úlohy a zodpovednosti k týmto povinnostiam.

(8) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná opatrenia a postupy podľa odseku 4 riadne zdokumentovať.

§ 83a až § 83f

Zrušené.

§ 84

(1) Pri predaji alebo kúpe cenných papierov uvedených v § 81 ods. 1 písm. a) až e) a h) z majetku alebo do majetku v dôchodkovom fonde je dôchodková správcovská spoločnosť povinná predať alebo kúpiť tieto cenné papiere za najvýhodnejšiu cenu, ktorú bolo možné dosiahnuť v prospech majetku v dôchodkovom fonde.

(2) Majetok v dôchodkovom fonde nesmie byť použitý na poskytovanie pôžičiek, darov, úverov ani na zabezpečenie záväzkov iných fyzických osôb alebo právnických osôb. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 81 a 82.

(3) Peňažné pôžičky alebo úvery v prospech majetku v dôchodkovom fonde možno prijať, len ak je to nevyhnutné na dočasné preklenutie nedostatku likvidity majetku v dôchodkovom fonde, ak to umožňuje štatút dôchodkového fondu a len so splatnosťou do jedného roka od čerpania úveru alebo pôžičky.

(4) Súhrn peňažných prostriedkov podľa odseku 3 nesmie presiahnuť 5 % čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde ku dňu uzatvorenia zmlúv o pôžičkách a úveroch.

(5) V prospech majetku alebo na ťarchu majetku v dôchodkovom fonde nemožno uskutočňovať

a) pôžičky cenných papierov a

b) predaj cenných papierov, ktoré v deň uzatvorenia zmluvy o kúpe cenných papierov nie sú súčasťou majetku v dôchodkovom fonde.

(6) Práva k cenným papierom uvedeným v § 81 ods. 1 písm. a) až e) a h) v majetku v dôchodkovom fonde vykonáva dôchodková správcovská spoločnosť v súlade so štatútom dôchodkového fondu a len v záujme sporiteľov.

Komentár § 84

Ustanovenie sa zaoberá zásadami nakladania s majetkom dôchodkového fondu, najmä pri obchodovaní s cennými papiermi, prijímaní pôžičiek a zabezpečovaní záväzkov. Účelom tohto ustanovenia je ochrana majetku sporiteľov, zabezpečenie transparentnosti a zamedzenie neprimeraného investičného rizika alebo zneužitia majetku fondu.

Ide o ochranné ustanovenie, ktoré zabezpečuje transparenciu obchodov DSS s majetkom fondu, zamedzenie špekuláciám a neprimeranému riziku, ochranu pred zneužitím majetku fondu na účely tretích osôb, stabilitu a dôveryhodnosť dôchodkového sporenia ako systému.

Zákon týmto ustanovením jasne definuje hranice investičnej slobody DSS a posilňuje dôveru verejnosti v dôchodkové fondy.

Povinnosť najvýhodnejšej ceny pri obchodoch

Podľa odseku 1 pri kúpe alebo predaji cenných papierov uvedených v § 81 ods. 1 písm. a) až e) a h), napr. dlhopisy, akcie, podielové listy atď., musí dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) konať s odbornou starostlivosťou a zabezpečiť najvýhodnejšiu cenu v prospech majetku dôchodkového fondu. To znamená, že obchod nesmie byť vykonaný za nevýhodnú cenu, ktorá by znižovala hodnotu fondu – a teda znehodnocovala úspory sporiteľov.

Zákaz použitia majetku fondu na pôžičky, dary a zabezpečenie tretích osôb

Majetok fondu podľa odseku 2 nesmie byť zneužitý na poskytovanie pôžičiek, úverov, darov ani ako zabezpečenie, napr. záložné právo, ručenie, voči tretím osobám, či už fyzickým alebo právnickým.

Cieľom je ochrana majetku fondu pred rizikami, ktoré nesúvisia s dôchodkovým zabezpečením sporiteľov.

Výnimky sú upravené v § 81 a § 82, ktoré stanovujú prípustné investície a obmedzenia.

Výnimočné prípady prijatia pôžičky/úveru

Prijatie úveru alebo pôžičky v prospech fondu je podľa odseku 3 povolené len za výnimočných okolností:

– musí ísť o dočasné preklenutie nedostatku likvidity, napr. potreba výplaty dávok alebo odkúpenia podielov,

– takéto konanie musí umožniť štatút fondu,

– maximálna splatnosť, ktorá je do jedného roka od čerpania, čo znamená, že ide len krátkodobé financovanie.

Kvantitatívne obmedzenie pôžičiek/úverov

Celkový objem týchto pôžičiek alebo úverov nesmie presiahnuť 5 % čistej hodnoty majetku fondu v deň uzatvorenia zmluvy.

Ide o dôležitý kvantitatívny limit, ktorý bráni nadmernému zadlženiu fondu a udržuje jeho finančnú stabilitu.

Zákaz pôžičiek a tzv. „naked short sales“

– Zákaz pôžičiek cenných papierov

Ide o praktiku, pri ktorej sa cenné papiere dočasne požičiavajú iným subjektom. Zákaz chráni majetok pred problémami s návratnosťou alebo stratou práv k cenným papierom.

– Zákaz predaja cenných papierov, ktoré fond nevlastní

Predaj cenných papierov, ktoré fond nevlastní, predstavuje vysoké riziko špekulácie a zákon to výslovne zakazuje, aby chránil záujmy sporiteľov.

Výkon práv k cenným papierom

DSS vykonáva práva, a to napr. hlasovanie na valnom zhromaždení, uplatnenie dividend atď., len v súlade so štatútom fondu a výhradne v záujme sporiteľov.

Zákon týmto kladie dôraz na fiduciárnu povinnosť DSS – konať v najlepšom záujme klientov a nie vo vlastný prospech alebo v prospech iných osôb.

§ 85

Strategické umiestnenie investícií
dôchodkových fondov

(1) Za akciové investície sa na účely tohto zákona považujú investície do

a) podielových listov otvorených podielových fondov a cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania; zo zamerania a cieľov investičnej stratégie takéhoto podielového fondu a zahraničného subjektu kolektívneho investovania musí byť zrejmé, že viac ako 50 % hodnoty majetku v tomto podielovom fonde alebo zahraničnom subjekte kolektívneho investovania tvoria akcie,

b) cenných papierov iných zahraničných subjektov kolektívneho investovania; zo zamerania a cieľov investičnej stratégie takéhoto iného zahraničného subjektu kolektívneho investovania musí byť zrejmé, že viac ako 50 % hodnoty majetku v tomto inom zahraničnom subjekte kolektívneho investovania tvoria akcie,

c) kapitálových cenných papierov podľa § 81 ods. 3 písm. a) a

d) cenných papierov podľa § 81 ods. 3 písm. b).

(2) Za dlhopisové investície sa na účely tohto zákona považujú investície do

c) dlhopisov a iných dlhových cenných papierov podľa § 81 ods. 3 písm. c).

(3) Za peňažné investície sa na účely tohto zákona považujú investície do

c) nástrojov peňažného trhu podľa § 81 ods. 1 písm. e) a

d) peňažných prostriedkov podľa § 81 ods. 1 písm. f).

(4) Za dlhopisové a peňažné investície uvedené v § 81 ods. 1 písm. c) a d) sa na účely investovania majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde podľa tohto zákona považujú investície do

a) podielových listov otvorených podielových fondov a cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania; zo zamerania a cieľov investičnej stratégie takéhoto podielového fondu a zahraničného subjektu kolektívneho investovania musí byť zrejmé, že majetok v tomto podielovom fonde alebo zahraničnom subjekte kolektívneho investovania môže byť investovaný len do dlhopisov a iných dlhových cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu,

b) cenných papierov iných zahraničných subjektov kolektívneho investovania; zo zamerania a cieľov investičnej stratégie takéhoto iného zahraničného subjektu kolektívneho investovania musí byť zrejmé, že majetok v tomto inom zahraničnom subjekte kolektívneho investovania môže byť investovaný len do dlhopisov a iných dlhových cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu.

Komentár § 85

Cieľom ustanovenia je definovať, do ktorých kategórií investícií, a to akciové, dlhopisové, peňažné, patria rôzne nástroje, najmä keď ide o podielové listy a cenné papiere kolektívneho investovania, ktoré nie sú vždy na prvý pohľad jednoznačne zaraditeľné. Zákon preto stanovuje kritérium 50 % a viac na určenie investičnej povahy podkladového aktíva.

Ustanovenie zohráva kľúčovú úlohu pri kategorizácii investícií, najmä zabezpečuje transparentnosť pri investovaní do fondov kolektívneho investovania, stanovuje metodiku klasifikácie investícií podľa toho, čo reálne obsahujú, nie podľa formy alebo názvu, zabezpečuje, že dôchodkové fondy budú investovať v súlade s očakávaniami sporiteľov a rizikovým profilom fondov.

Akciové investície

Za akciové investície sa podľa odseku 1 považujú tie, ktoré:

– priamo alebo nepriamo prostredníctvom fondov smerujú väčšinovo do akcií,

konkrétne ide o podielové listy fondov alebo zahraničných subjektov kolektívneho investovania, kde viac ako 50 % majetku tvoria akcie, iné zahraničné cenné papiere, ktoré majú rovnaký charakter podľa stratégie viac ako 50 % akcie, kapitálové cenné papiere napr. akcie, podiely, iné cenné papiere, ktoré sú ekvivalentné kapitálovým, ako napr. nástroje s právom podieľať sa na zisku.

Znenie odseku 1 zaručuje, že ak sa DSS rozhodne investovať do fondov, musí zohľadniť ich skutočnú investičnú expozíciu, nielen ich názov či typ.

Dlhopisové investície

Za dlhopisové investície sa podľa odseku 2 považujú tie, ktoré:

– smerujú do dlhových nástrojov, napr. štátne alebo podnikové dlhopisy,

konkrétne ide o podielové fondy, kde viac ako 50 % portfólia tvoria dlhopisy alebo iné dlhové cenné papiere, zahraničné fondy s podobným zameraním, priamo kúpené dlhopisy a dlhové nástroje podľa § 81 ods. 3 písm. c).

DSS musí mať jasno v tom, či investícia do fondu reálne znamená expozíciu voči dlhopisom, aby sa naplnil investičný profil fondu, napr. dlhopisový fond musí byť skutočne dlhopisový.

Peňažné investície

Za peňažné investície sa podľa odseku 3 považujú investície do fondov alebo nástrojov, ktorých väčšina majetku je investovaná do nástrojov peňažného trhu, teda

– podielové fondy s viac ako 50 % expozíciou voči krátkodobým nástrojom,

– zahraničné fondy s rovnakým zameraním,

– nástroje peňažného trhu, napr. krátkodobé štátne pokladničné poukážky,

– peňažné prostriedky na účtoch podľa § 81 ods. 1 písm. f).

DSS má povinnosť rozlišovať medzi skutočne krátkodobými, bezpečnými investíciami a investíciami, ktoré sa len formálne javia ako bezpečné.

Doplnenie výkladu pre garantované fondy

Znenie odseku 4 upravuje špeciálny režim pre dlhopisové garantované dôchodkové fondy, ktoré majú najkonzervatívnejší investičný profil.

V tomto prípade sa za akceptovateľné dlhopisové a peňažné investície považujú len tie, kde je z investičnej stratégie zrejmé, že fond môže investovať výlučne:

– do dlhopisov a dlhových nástrojov alebo

– do nástrojov peňažného trhu.

Garantované fondy musia byť investované extrémne konzervatívne. Zákon tým chráni sporiteľov pred akýmkoľvek špekulatívnym investovaním.

§ 86

Dlhopisový garantovaný
dôchodkový fond

(1) Majetok v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde môžu tvoriť len dlhopisové investície a peňažné investície podľa § 85 ods. 2 až 4, cenné papiere alternatívnych investičných fondov podľa § 81 ods. 1 písm. h) a obchody určené na obmedzenie devízového a úrokového rizika.

(2) Majetok v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, ktorý nie je zabezpečený voči devízovému riziku, môže tvoriť najviac 5 % čistej hodnoty majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde.

Komentár § 86

Cieľom tohto ustanovenia je ochrana majetku sporiteľov pred možnými konfliktmi záujmov, zneužitím informácií a rizikom tunelovania dôchodkových fondov cez neprimerané alebo netransparentné obchody. Ustanovenie kladie prísne etické a organizačné požiadavky na obchodovanie s majetkom v dôchodkových fondoch.

Ustanovenie predstavuje etický a regulačný základ bezpečného nakladania s majetkom dôchodkových fondov. Základné princípy sú férovosť a transparentnosť obchodov, zákaz konfliktu záujmov, ochrana sporiteľov pred špekuláciami alebo zneužitím majetku, zákaz obchodovania s prepojenými subjektmi bez splnenia prísnych podmienok, dôraz na dôkaznú evidenciu a kontrolu.

Zákaz konfliktu záujmov

DSS nesmie uzatvárať obchody s majetkom dôchodkového fondu za podmienok, ktoré by mohli poškodiť záujmy sporiteľov. Tento princíp sa premieta do zákazu:

– obchodovania s prepojenými osobami,

– uzatvárania obchodov na základe neprimeraných podmienok, ktoré nezodpovedajú obvyklým trhovým praktikám,

– obchodov, ktoré by uprednostnili záujmy DSS, jej akcionárov alebo zamestnancov pred záujmami sporiteľov.

Zákon v znení odseku 1 teda vyžaduje najlepší záujem klienta.

Obmedzenia v obchodovaní so spriaznenými osobami

DSS nesmie napríklad:

– nakupovať alebo predávať cenné papiere medzi dôchodkovým fondom a spriaznenou osobou, a to napr. akcionár DSS, osoba v skupine s DSS,

– uzatvárať derivátové obchody s prepojenými protistranami,

– uzatvárať obchody, kde na druhej strane stojí spriaznený subjekt bez náležitej transparentnosti a férovosti.

Zákon týmto odsekom 2 zamedzuje obchodom, v ktorých je DSS na oboch stranách transakcie, a to priamo alebo nepriamo.

Zásada oddeleného majetku a povinností

DSS musí striktne oddeľovať vlastný majetok od majetku v dôchodkových fondoch a konať výlučne v prospech sporiteľov. Pri akomkoľvek obchode je povinná preukázať, že:

– bol realizovaný za najvýhodnejšiu cenu,

– nebol v konflikte so záujmom sporiteľa,

– bol v súlade so štatútom fondu, investičnými stratégiami a právnymi predpismi.

Transparentnosť a evidencia obchodov

DSS má povinnosť:

– viesť evidenciu všetkých obchodov s majetkom fondu,

– zabezpečiť ich spätnú dohľadateľnosť a preukázateľnosť,

– umožniť dohľad NBS v prípade kontroly alebo auditu.

Týmto odsekom 4 sa podporuje regulovaný dohľad a kontrola nad hospodárením s dôchodkovými úsporami občanov.

Zákaz nekrytých predajov (short selling)

Podobne ako v § 84, aj tu sa predpokladá zákaz operácií, ktoré by mohli viesť k špekulatívnym a rizikovým transakciám, napríklad predajom cenných papierov, ktoré fond v danom okamihu nevlastní.

§ 87

Zrušený.

§ 88

Indexový negarantovaný
dôchodkový fond

(1) Indexový negarantovaný dôchodkový fond je dôchodkový fond, ktorého investičnou stratégiou je kopírovanie referenčnej hodnoty zostavenej podľa odsekov 2 až 5.

(2) Referenčnú hodnotu zostavuje dôchodková správcovská spoločnosť podľa podmienok ustanovených v tomto zákone. Dôchodková správcovská spoločnosť uvedie referenčnú hodnotu v štatúte indexového negarantovaného dôchodkového fondu a v kľúčových informáciách a zverejňuje ju na svojom webovom sídle.

(3) Referenčná hodnota môže byť zložená z jedného alebo viacerých finančných indexov alebo iných finančných indexov, ktoré sú zložené z akcií.

(4) Pri zostavovaní referenčnej hodnoty je dôchodková správcovská spoločnosť povinná

a) rozložiť riziko v referenčnej hodnote, ktorým sa na účely tohto ustanovenia rozumie rozloženie makroekonomického rizika, geografického rizika a odvetvového rizika,

b) zabezpečiť, aby referenčnú hodnotu tvorili finančné indexy alebo iné finančné indexy, v ktorých sú finančné nástroje naviazané najmä na členské krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj,

c) vyhýbať sa nadmernému spoliehaniu sa na rozvíjajúce sa krajiny.

(5) Ak referenčnú hodnotu tvorí jedna zložka podľa odseku 3, rozloženie rizika musí byť zabezpečené v rámci tejto jednej zložky. Ak referenčnú hodnotu tvorí viac zložiek, rozloženie rizika možno dosiahnuť aj určením pomerného zastúpenia jednotlivých zložiek v referenčnej hodnote.

(6) Hodnota finančných nástrojov, ktorých vývoj hodnoty je odvodený od zloženia referenčnej hodnoty, musí tvoriť najmenej 90 % čistej hodnoty majetku v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde.

(7) Hodnota akciových investícií musí tvoriť najmenej 95 % čistej hodnoty majetku v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde.

(8) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná vypracovať pravidlá pre pravidelné preskúmanie referenčnej hodnoty, jej jednotlivých zložiek a ich pomerného zastúpenia v referenčnej hodnote a postup pri zmene referenčnej hodnoty. Pravidlá a postup podľa prvej vety dôchodková správcovská spoločnosť zverejní na svojom webovom sídle.

Komentár § 88

Podľa tohto ustanovenia je indexový negarantovaný dôchodkový fond z legislatívneho pohľadu moderný investičný nástroj pre dlhodobé sporenie na dôchodok, založený na princípoch nízkonákladového a pasívneho investovania, s vysokým podielom akciových nástrojov a s dôrazom na zodpovednú diverzifikáciu, s vysokou mierou transparency a kontrolovateľnosti pre sporiteľa aj regulátora.

Definícia fondu

– Indexový negarantovaný dôchodkový fond je dôchodkový fond, ktorého investičnou stratégiou je kopírovanie referenčnej hodnoty zostavenej podľa odsekov 2 až 5.

Základným princípom INDF je pasívne investovanie, čiže fond nekoná aktívne, ale kopíruje referenčný index. Nejde o snahu prekonať trh, ale sledovať vývoj celého trhu, čo znižuje náklady a riziko nesprávnych rozhodnutí manažéra fondu.

Povinnosť DSS zostaviť a zverejniť referenčnú hodnotu

Referenčnú hodnotu (index) navrhuje samotná dôchodková správcovská spoločnosť (DSS), ktorá ju musí zahrnúť do štatútu fondu a kľúčových informácií pre sporiteľa, zverejniť na svojom webovom sídle, transparentnosť voči verejnosti.

Tento krok zabezpečuje informovanosť sporiteľa o tom, na čo je jeho dôchodkové sporenie naviazané.

Zloženie referenčnej hodnoty

Referenčná hodnota (benchmark) sa môže skladať:

– z jedného indexu (napr. MSCI World Index),

– alebo viacerých indexov, ktoré zahŕňajú akcie.

Všetky zložky musia byť akciového charakteru. INDF má teda vysokú akciovú expozíciu, čo zodpovedá dlhodobému investičnému horizontu a vyššiemu výnosovému potenciálu.

Povinnosti DSS pri tvorbe indexu

– Riziková diverzifikácia

DSS musí zabezpečiť rozloženie rizík, teda vyváženie makroekonomického rizika, napr. rôzne ekonomiky, geografického rizika, napr. rôzne kontinenty, odvetvového rizika, napr. technológie, energetika, zdravotníctvo...

Cieľom je, aby fond nebol sústredený len na úzky segment trhu.

– Zameranie na krajiny OECD

Referenčné indexy musia byť primárne viazané na krajiny OECD (napr. USA, Nemecko, Japonsko). Tým sa obmedzuje vystavenie rizikovým rozvíjajúcim sa trhom (emerging markets).

– Zákaz nadmerného zamerania na rozvíjajúce sa krajiny

Zabezpečuje sa tým ochrana sporiteľa pred volatilnými alebo menej spoľahlivými trhmi.

Pravidlá pri viacerých zložkách indexu

Ak sa index skladá z viacerých častí, DSS musí dbať na ich vyvážené zastúpenie. Napríklad 70 % globálny index, 30 % index rozvinutej Európy. Cieľom je zabrániť tomu, aby celkový index síce obsahoval viac zložiek, ale jednu dominujúcu, ktorá by spôsobila rizikovú koncentráciu.

Minimálna naviazanosť fondu na index

Hodnota finančných nástrojov, ktorých vývoj hodnoty je odvodený od zloženia referenčnej hodnoty, musí tvoriť najmenej 90 % čistej hodnoty majetku…

Toto ustanovenie odseku 6 garantuje, že fond skutočne „kopíruje“ index, a nie len formálne deklaruje zhodu.

Minimálne 90 % aktív musí byť skutočne naviazaných na zvolený benchmark.

Akciová expozícia fondu

Až 95 % majetku fondu musí byť v akciových investíciách. To zodpovedá logike dlhodobého dôchodkového investovania, a to akcie síce kolíšu, ale v horizonte 30 – 40 rokov prinášajú najvyšší výnos.

Pravidelné preskúmanie a zverejnenie pravidiel

DSS je povinná mať jasné pravidlá preskúmania indexu, a to napríklad raz za rok, zverejniť tieto pravidlá a proces prípadnej zmeny referenčnej hodnoty.

Sporiteľ tak má prehľad o tom, ako sa index vyhodnocuje a prípadne mení – zabezpečuje sa transparentnosť a stabilita fondu.

§ 88a

Zrušený.

§ 88b

(1) V dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde sa hodnota majetku určuje metódou reálnej hodnoty alebo metódou umorovanej hodnoty. V inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde sa hodnota majetku určuje metódou reálnej hodnoty.

(2) Metódu umorovanej hodnoty môže dôchodková správcovská spoločnosť použiť len na určenie hodnoty dlhopisov, iných dlhových cenných papierov a nástrojov peňažného trhu, ak

a) boli vydané alebo zaručené štátom, centrálnou bankou štátu, Európskou úniou, Európskou centrálnou bankou, Svetovou bankou, Medzinárodným menovým fondom, Európskou investičnou bankou alebo Európskou bankou pre obnovu a rozvoj,

b) rating emitenta, emisie alebo emisného programu v čase nadobudnutia do dôchodkového fondu je najmenej na úrovni ratingového hodnotenia Slovenskej republiky,

c) boli denominované v rovnakej mene, v akej sa vyjadruje hodnota dôchodkovej jednotky,

d) ich výnos je určený pevnou sumou, pevnou úrokovou sadzbou, pohyblivou úrokovou sadzbou v závislosti od pohybu referenčných úrokových sadzieb na finančnom trhu alebo rozdielom medzi menovitou hodnotou cenného papiera a nižším emisným kurzom.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná rozhodnúť o metóde, ktorou bude určovať hodnotu finančného nástroja podľa odseku 2 v čase jeho nadobudnutia do dôchodkového fondu, a toto rozhodnutie je pre ňu záväzné a nemenné.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť nesmie predať finančný nástroj, ktorého hodnota sa určuje metódou umorovanej hodnoty; to neplatí, ak

a) tento finančný nástroj predáva najviac 30 dní pred dňom jeho splatnosti alebo

b) dôchodková správcovská spoločnosť identifikovala udalosti alebo zmeny ekonomických podmienok, na základe ktorých by mohlo dôjsť k významnému zníženiu úverovej spôsobilosti emitenta alebo ručiteľa, ktoré by mohlo poškodiť záujmy sporiteľov.

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bezodkladne informovať Národnú banku Slovenska o predaji finančného nástroja podľa odseku 4 a hodnoverne preukázať vznik skutočností, ktoré boli dôvodom na jeho predaj.

Komentár § 88b

Ustanovenie upravuje spôsoby oceňovania majetku v dôchodkových fondoch najmä v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde (DGF).

Ustanovenie zavádza presné pravidlá oceňovania aktív v dôchodkových fondoch, najmä v DGF, ktoré majú garantovaný výnos. Cieľom je zvýšiť stabilitu hodnoty fondu, zabezpečiť konzervatívny prístup pri hodnotení bezpečných aktív, zabrániť manipulácii s výsledkami fondu cez výber výhodnejšej oceňovacej metódy, ochrániť záujmy sporiteľov pri predčasnom predaji rizikových aktív.

Dve oceňovacie metódy

– V dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde sa hodnota majetku určuje metódou reálnej hodnoty alebo metódou umorovanej hodnoty. V inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde sa hodnota majetku určuje metódou reálnej hodnoty

Zákon umožňuje v DGF používať dve metódy oceňovania:

– reálna hodnota

Ide o cenu, za ktorú by sa dal nástroj aktuálne predať na trhu (trhová cena).

– umorovaná hodnota

Ide o cenu, ktorá sa postupne zvyšuje až po nominálnu hodnotu pri splatnosti, berie do úvahy nákupnú cenu, čas a výnosnosť.

Ostatné fondy, a to napr. indexové, akciové, musia používať reálnu hodnotu, čo odráža ich trhové riziko a volatilitu.

Podmienky pre použitie umorovanej hodnoty

– Metódu umorovanej hodnoty môže DSS použiť len na určenie hodnoty dlhopisov, iných dlhových cenných papierov a nástrojov peňažného trhu, ak…

Použitie umorovanej hodnoty je prísne limitované. Nástroj musí spĺňať všetky nasledujúce podmienky:

– Emitent alebo ručiteľ musí byť dôveryhodný

Len štátne alebo medzinárodné inštitúcie ako členské štáty EÚ, centrálne banky, MMF, EIB, EBOR atď.

Tým sa zabezpečuje nízke riziko nesplatenia.

– Minimálny rating

Emitent (alebo emisia) musí mať rating aspoň na úrovni Slovenskej republiky v čase nákupu.

Zabraňuje sa nákupu rizikovejších dlhopisov, ktoré by sa mohli zdať bezpečné len podľa umorovanej hodnoty.

– Rovnaká mena

Nástroj musí byť denominovaný v rovnakej mene, v akej sa počíta dôchodková jednotka.

Znižuje sa tým menové riziko.

– Predvídateľný výnos

Výnos musí byť jasne určený: fixná suma, fixný alebo variabilný úrok, alebo rozdiel medzi nominálnou hodnotou a emisnou cenou.

Zaručuje sa transparentnosť a výpočtová presnosť pri amortizácii.

Nemennosť zvoleného spôsobu oceňovania

DSS musí určiť spôsob oceňovania pri kúpe cenného papiera, a toto rozhodnutie:

– je záväzné,

– nesmie sa dodatočne meniť, napr. keď sa cena na trhu vyvíja nepriaznivo.

Cieľom je zabrániť účelovým presunom medzi oceňovacími metódami s cieľom ovplyvniť výsledky fondu.

Zákaz predaja, výnimky

– DSS nesmie predať finančný nástroj, ktorého hodnota sa určuje metódou umorovanej hodnoty

Použitie metódy umorovanej hodnoty predpokladá, že nástroj bude držaný do splatnosti. Preto:

– Zákaz predaja

Má zabrániť zneužívaniu metódy na účelové navyšovanie hodnoty fondu.

– Výnimky

– Predaj do 30 dní pred splatnosťou

Predaj v záverečnej fáze držby nie je problém – výnos je už takmer realizovaný.

– Zníženie úverovej kvality emitenta

Ak sa zistí relevantné riziko defaultu alebo zhoršenie bonity, môže DSS aktívum predať – na ochranu sporiteľov.

Informačná povinnosť voči NBS

Ak DSS predá nástroj, ktorý ocenila amortizáciou, musí to bezodkladne oznámiť NBS a zároveň: preukázať dôvody, doložiť dokumenty, ktoré potvrdzujú splnenie podmienok výnimky.

Ide o kontrolný mechanizmus, ktorý bráni zneužitiu výnimiek.

§ 89

(1) Limity a obmedzenia týkajúce sa majetku v dôchodkovom fonde uvedené v § 82, 86 a 88 sa nepoužijú na obdobie prvých 12 mesiacov od začatia vytvárania dôchodkového fondu podľa § 72 ods. 10.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť môže po uplynutí lehoty podľa odseku 1 prekročiť limity a obmedzenia podľa

a) § 82, § 86 a 88 len pri uplatnení predkupných práv na upisovanie vyplývajúce z cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu, ktoré sa nachádzajú v majetku v dôchodkovom fonde, a pri zlúčení dôchodkových fondov,

b) § 82 ods. 8 písm. c) len pri prvej emisii cenných papierov alternatívnych investičných fondov podľa § 81 ods. 1 písm. h), a to najdlhšie 24 mesiacov od vzniku tohto alternatívneho investičného fondu.

(3) Ak dôjde k prekročeniu limitov a obmedzení uvedených v § 82, 86 a 88 z dôvodov, ktoré nemôže dôchodková správcovská spoločnosť ovplyvniť, z dôvodov uplatnenia predkupných práv podľa odseku 2 písm. a) alebo z dôvodov podľa odseku 2 písm. b), dôchodková správcovská spoločnosť je povinná túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska a bez zbytočného odkladu alebo po uplynutí lehoty podľa odseku 2 písm. b) vykonať opatrenia na zosúladenie s limitmi a obmedzeniami podľa § 82, 86 a 88 s prihliadnutím na záujmy sporiteľov.

(4) Národná banka Slovenska môže dôchodkovej správcovskej spoločnosti určiť lehotu na zosúladenie zloženia majetku v dôchodkovom fonde s limitmi a obmedzeniami podľa § 82, 86 a 88. Tým nie je dotknuté právo Národnej banky Slovenska uložiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti sankciu za porušenie ustanovení § 82, 86 a 88. Lehotu určenú podľa prvej vety môže Národná banka Slovenska predĺžiť na žiadosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti podanú najneskôr v posledný deň lehoty na zosúladenie zloženia majetku a ak je to odôvodnené záujmami ochrany sporiteľov.

(5) Transakcie uskutočňované na účel zosúladenia zloženia majetku v dôchodkovom fonde s limitmi a obmedzeniami podľa § 82, 86 a 88 majú prednosť pred ostatnými transakciami.

(6) Pri nadobudnutí cenných papierov alternatívneho investičného fondu podľa § 81 ods. 1 písm. h) do majetku v dôchodkovom fonde musí štatút, zakladajúce dokumenty alebo iný obdobný dokument tohto alternatívneho investičného fondu obsahovať náležitosti podľa osobitného predpisu.^79c)

(7) Ak cenné papiere alternatívneho investičného fondu podľa § 81 ods. 1 písm. h) nadobudnuté do majetku dôchodkového fondu prestanú spĺňať podmienky a obmedzenia podľa tohto zákona, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska, a ak je to v najlepšom záujme sporiteľov a v záujme ich ochrany predať cenné papiere alternatívnych investičných fondov podľa § 81 ods. 1 písm. h) do 180 dní odo dňa zistenia týchto skutočností. Lehotu podľa prvej vety môže Národná banka Slovenska na žiadosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti predĺžiť, ak je to odôvodnené záujmami ochrany sporiteľov, a to aj opakovane.

Komentár § 89

Ustanovenie upravuje výnimky, prechodné obdobia a postupy pri prekročení investičných limitov a obmedzení v dôchodkových fondoch:

Ustanovenie je považované za bezpečnostný ventil zákona, ktorý umožňuje prechodné obdobie bez limitov pri zakladaní fondu, dovoľuje racionálne výnimky, napr. pri predkupnom práve, zlúčení či investovaní do AIF, upravuje, ako konať pri neúmyselnom porušení limitov, poskytuje NBS nástroje dozoru, ale aj flexibility, chráni sporiteľov pri výnimočných situáciách.

Výnimka z limitov počas prvých 12 mesiacov

– Limity a obmedzenia týkajúce sa majetku v dôchodkovom fonde uvedené v § 82, 86 a 88 sa nepoužijú na obdobie prvých 12 mesiacov od začatia vytvárania dôchodkového fondu podľa § 72 ods. 10.

Podľa odseku 1, ak dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) založí nový fond, má 12-mesačné prechodné obdobie, počas ktorého nemusí dodržiavať investičné limity podľa:

– § 82 – všeobecné limity koncentrácie a obmedzenia vo fonde,

– § 86 – pravidlá pre dlhopisový garantovaný fond,

– § 88 – pravidlá pre indexový negarantovaný fond.

Cieľom je umožniť DSS flexibilne a efektívne naplniť portfólio fondu po jeho vzniku, bez toho, aby bola viazaná konkrétnymi kvótami a obmedzeniami.

Povolené prekročenia limitov po uplynutí 12 mesiacov

DSS smie prekročiť limity aj po 12 mesiacoch, ale iba v týchto špecifických prípadoch:

– uplatnenie predkupného práva alebo zlúčenie fondov pri uplatnení predkupných práv alebo pri zlúčení fondov podľa odseku 2

Predkupné právo

Ak fond už vlastní akcie a emitent vydáva nové, DSS môže predkupné právo využiť aj v prípade, že dôjde k prekročeniu limitov.

Zlúčenie fondov

Pri spojení dvoch fondov môže dôjsť k dočasnému prekročeniu koncentrácie alebo iných limitov – to zákon umožňuje.

– Prvá emisia AIF

Pri prvej emisii cenných papierov alternatívnych investičných fondov (AIF) podľa § 81 ods. 1 písm. h) – najviac 24 mesiacov.

Alternatívne investičné fondy, napríklad nehnuteľnosti, majú osobitné pravidlá a obmedzenia.

Ak DSS kúpi cenné papiere pri prvej emisii AIF, smie prekročiť limit podľa § 82 ods. 8 písm. c) až po dobu 2 rokov.

Neúmyselné prekročenie limitov – povinnosť oznámiť a konať

Ak DSS prekročí limity bez svojho zavinenia, napr. trhovými výkyvmi, musí:

– okamžite informovať NBS,

– konať bezodkladne na nápravu,

– zohľadniť pritom záujmy sporiteľov, napríklad, nepredávať aktíva za nevýhodnú cenu len kvôli technickému porušeniu limitu.

K typickým prípadom patrí podľa odseku 3 pokles ceny niektorých aktív, fúzie emitentov, technické chyby v oceňovaní.

NBS môže určiť lehotu na zosúladenie a udeliť sankcie

Podľa odseku 4 má NBS právomoc:

– určiť lehotu, dokedy DSS musí zosúladiť fond s limitmi,

– predĺžiť túto lehotu na žiadosť DSS,

– uložiť sankciu, ak porušenie trvá alebo nie je riadne zdôvodnené.

Princípom je kombinácia pružnosti a zodpovednosti, so zámerom chrániť sporiteľov bez poškodzovania fondu technickými sankciami.

Prednosť transakcií súvisiacich so zosúladením

Ak DSS vykonáva transakcie na účel zosúladenia fondu s limitmi podľa § 82, § 86, § 88, tak podľa odseku 5 tieto transakcie majú prednosť pred ostatnými obchodnými rozhodnutiami.

Prioritou je najskôr zosúladiť s legislatívou, potom riešiť optimalizáciu portfólia.

Požiadavky na dokumentáciu AIF

Pri nadobudnutí cenných papierov alternatívneho investičného fondu podľa § 81 ods. 1 písm. h), musia byť dokumenty fondu:

– v súlade s osobitným predpisom, napr. zákon o kolektívnom investovaní,

– DSS musí zabezpečiť, aby zakladajúce dokumenty obsahovali zákonom požadované náležitosti.

Cieľom je podľa odseku 6 zabezpečiť transparentnosť a právnu kontrolu nad AIF, do ktorého fond investuje.

Strata oprávnenosti AIF – predaj do 180 dní

Ak cenné papiere AIF prestávajú spĺňať zákonné podmienky, medzi ktoré patrí napr. strata oprávnenia, nesplnenie limitov, DSS:

– musí oznámiť NBS,

– je to v najlepšom záujme sporiteľov, musí ich predať do 180 dní.

Lehotu môže NBS predĺžiť – opakovane, ak je dôvodom ochrana sporiteľov, napr. predaj za nevýhodnú cenu by poškodil ich dôchodky.

§ 90

Pravidlá používania ratingu

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť použije na účely tohto zákona okrem pravidiel a postupov súvisiacich s riadením rizík v dôchodkovom fonde aj rating emisie alebo emisného programu na hodnotenie rizika spojeného s investovaním majetku v dôchodkovom fonde do dlhopisov a iných dlhových cenných papierov podľa § 81 ods. 3 písm. c), ktoré sú

a) vydané subjektom, ktorý podlieha dohľadu podľa právnych predpisov Slovenskej republiky pre subjekty finančného trhu,

b) vydané subjektom, ktorý podlieha dohľadu podľa právne záväzných aktov Európskej únie pre subjekty finančného trhu,

c) vydané inou právnickou osobou so sídlom v členskom štáte alebo

d) zaručené členským štátom.

(2) Ak emisii alebo emisnému programu podľa odseku 1 nebol udelený rating, použije dôchodková správcovská spoločnosť rating emitenta takéhoto dlhopisu a iného dlhového cenného papiera alebo rating subjektu, ktorý na tento dlhopis a iný dlhový cenný papier poskytol záruku.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť použije na účely tohto zákona okrem pravidiel a postupov súvisiacich s riadením rizík v dôchodkovom fonde aj rating emitenta na hodnotenie rizika spojeného s investovaním majetku v dôchodkovom fonde do

a) nástrojov peňažného trhu podľa § 81 ods. 1 písm. e) štvrtého bodu, šiesteho bodu a siedmeho bodu,

b) peňažných prostriedkov podľa § 81 ods. 1 písm. f),

c) dlhopisov a iných dlhových cenných papierov podľa § 81 ods. 3 písm. c), vydaných iným subjektom ako podľa odseku 1.

(4) Na hodnotenie rizika spojeného s investovaním majetku v dôchodkovom fonde použije dôchodková správcovská spoločnosť rating ratingovej agentúry uvedenej v zozname, ktorý vedie Národná banka Slovenska podľa osobitného predpisu^79a)a ktorý zverejní vo Vestníku Národnej banky Slovenska.

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť používa na hodnotenie rizika spojeného s investovaním majetku v dôchodkovom fonde iba vyžiadaný dlhodobý medzinárodný rating. Ak ide o rating štátu a jeho centrálnej banky, môže dôchodková správcovská spoločnosť použiť aj nevyžiadaný rating.

(6) Vyžiadaný rating na účely tohto zákona je platené ratingové hodnotenie, vykonané a udelené na základe požiadavky hodnoteného subjektu, pri ktorom hodnotený subjekt spolupracoval.

(7) Rating udelený ratingovou agentúrou sa na účely tohto zákona musí nachádzať v investičnom pásme. Investičným pásmom je investičné pásmo definované ratingovou agentúrou, ktorá príslušný rating udelila.

(8) Emitent na účely tohto zákona je aj banka alebo zahraničná banka konajúca prostredníctvom pobočky zahraničnej banky so sídlom v Slovenskej republike, v členskom štáte alebo nečlenskom štáte, ak táto banka alebo pobočka zahraničnej banky vedie bežný účet alebo vkladový účet pre dôchodkový fond dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(9) Ak emitentovi, emisii alebo emisnému programu udelilo rating viacero ratingových agentúr, použije dôchodková správcovská spoločnosť posledný zverejnený rating.

(10) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná vývoj ratingu priebežne sledovať. Ak ratingová agentúra zníži rating finančného nástroja nachádzajúceho sa v majetku v dôchodkovom fonde na úroveň špekulatívneho pásma, alebo ak sa rating z akéhokoľvek dôvodu prestane zverejňovať, je dôchodková správcovská spoločnosť povinná takýto finančný nástroj predať bez zbytočného odkladu, najneskôr do 180 dní od zistenia takejto skutočnosti; to neplatí pre finančné nástroje, ktorých hodnota sa určuje metódou umorovanej hodnoty. Lehotu podľa predchádzajúcej vety môže Národná banka Slovenska predĺžiť, a to aj opakovane, na žiadosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, a ak je to odôvodnené záujmami ochrany sporiteľov.

Komentár § 90

Ustanovenie upravuje pravidlá používania ratingu pri investovaní majetku dôchodkového fondu.

Ustanovenie zabezpečuje, že DSS používa dôveryhodné, aktuálne a vyžiadané ratingy, investuje len do finančných nástrojov v investičnom pásme, musí monitorovať vývoj ratingov a konať pri zhoršení rizika, sleduje ratingy podľa zoznamu NBS a pravidiel EU, chráni sporiteľov pred investíciami do vysoko rizikových alebo netransparentných nástrojov.

Povinnosť používať rating emisie alebo emisný program

Dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) musí podľa odseku 1 pri investovaní do dlhopisov a iných dlhových cenných papierov podľa § 81 ods. 3 písm. c) používať rating emisie alebo emisného programu – za predpokladu, že cenné papiere sú vydané:

– subjektom podliehajúcim dohľadu podľa slovenského práva,

– subjektom podliehajúcim dohľadu podľa práva EÚ,

– inou právnickou osobou so sídlom v členskom štáte EÚ,

– alebo sú zaručené členským štátom EÚ.

Ide o kategóriu emitentov, u ktorých je pravdepodobné, že rating ich emisie je transparentný a dostupný, preto sa preferuje.

Alternatíva – rating emitenta alebo ručiteľa

Podľa odseku 2 ak rating emisie alebo emisného programu nie je dostupný, DSS použije:

– rating emitenta, alebo

– rating ručiteľa, ak niekto poskytol záruku na daný dlhopis.

Cieľom je, aby vždy bolo k dispozícii spoľahlivé rizikové hodnotenie, aj keď nie je zhodnotenie konkrétnej emisie.

Povinnosť použiť rating pri iných nástrojoch

DSS musí podľa odseku 3 použiť rating emitenta aj pri investovaní do:

– nástrojov peňažného trhu podľa § 81 ods. 1 písm. e) body 4, 6, 7,

– peňažných prostriedkov podľa § 81 ods. 1 písm. f),

– dlhopisov vydaných subjektmi, ktoré nespadajú pod odsek 1, napr. emitenti mimo EÚ alebo bez dohľadu.

Ak nie je dostupný rating emisie alebo emisného programu, DSS musí mať aspoň rating emitenta pre rozhodovanie o riziku.

Rating musí byť od agentúry zo zoznamu NBS

DSS smie podľa odseku 4 použiť len rating od agentúry, ktorá je:

– zaradená v zozname vedenom NBS zverejnený vo Vestníku NBS,

– čím sa zabezpečuje kvalita a regulovanosť hodnotenia.

Zamedzuje sa používaniu ratingov od neoverených alebo neuznávaných subjektov.

Používa sa len vyžiadaný, dlhodobý, medzinárodný rating

DSS môže podľa odseku 5 použiť iba vyžiadaný rating, t. j. hodnotený subjekt si ho objednal a zaplatil.

Výnimkou je pri štátoch a centrálnych bankách možno použiť aj nevyžiadaný rating.

Vyžiadaný rating je považovaný za spoľahlivejší a transparentnejší, pretože ratingová agentúra mala k dispozícii dáta od hodnoteného subjektu.

Definícia vyžiadaného ratingu

Vyžiadaný rating je podľa odseku 6:

– platený hodnoteným subjektom,

– na jeho požiadanie,

– s jeho spoluprácou.

Tento rating má vyššiu dôveryhodnosť než nevyžiadané hodnotenia, ktoré môžu byť založené len na verejných informáciách.

Rating musí byť v investičnom pásme

DSS môže podľa odseku 7 investovať len do nástrojov, ktorých rating je v investičnom pásme, t. j. hodnotenie ako investment grade podľa definície konkrétnej ratingovej agentúry.

Tým sa znižuje riziko pre sporiteľov, DSS nesmie investovať do špekulatívnych dlhopisov.

Definícia emitenta – aj banky vedúce účty pre DSS

Emitentom sa podľa odseku 8 rozumie aj banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá vedie bežný alebo vkladový účet pre dôchodkový fond.

Ide o zabezpečenie kontroly nad bankovým rizikom, ktoré nie je investičné, ale stále významné.

Viacero ratingov – použije sa posledný zverejnený

Ak má cenný papier viac ratingov od rôznych agentúr, DSS podľa odseku 9 použije posledný zverejnený rating.

Tento prístup je jednoduchý a operatívny, pričom DSS nemá vyberať, ktorý je výhodnejší, ale rešpektuje najaktuálnejší vývoj.

Pokles ratingu pod investičné pásmo – povinný predaj

Ak rating finančného nástroja:

– klesne do špekulatívneho pásma, alebo

– prestane byť zverejňovaný,

DSS je povinná podľa odseku 10 takýto nástroj predať bez zbytočného odkladu, najneskôr do 180 dní. Ak je nástroj ocenený metódou umorovanej hodnoty, napr. peňažné prostriedky do splatnosti, predaj sa nevyžaduje.

NBS môže na žiadosť DSS predĺžiť lehotu aj opakovane, ak by okamžitý predaj nebol v záujme ochrany sporiteľov, a to napr. výrazne nevýhodná cena.

§ 91

Zrušený.

§ 91a

Zrušený.

TRETIA HLAVA

Pravidlá starobného
dôchodkového sporenia

§ 92

Predvolená investičná stratégia

(1) Predvolená investičná stratégia je pomer rozloženia majetku sporiteľa v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde a dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde v závislosti od veku sporiteľa a od skutočnosti, či je poberateľom dôchodku.

(2) Sporiteľ v predvolenej investičnej stratégii je sporiteľ,

a) ktorému vznikla prvá účasť na starobnom dôchodkom sporení, a to odo dňa vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení alebo

b) ktorý doručí dôchodkovej správcovskej spoločnosti písomný prejav vôle byť zúčastnený v predvolenej investičnej stratégii, a to odo dňa doručenia tohto prejavu vôle dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(3) Sporiteľom v predvolenej investičnej stratégii nie je sporiteľ, ktorý doručí dôchodkovej správcovskej spoločnosti písomný prejav vôle nebyť zúčastnený v predvolenej investičnej stratégii, a to odo dňa doručenia tohto prejavu vôle dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Za prejav vôle sporiteľa nebyť zúčastnený v predvolenej investičnej stratégii sa považuje aj zmena v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení podľa § 64 ods. 10.

(4) Sporiteľ v predvolenej investičnej stratégii, ktorý nie je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, musí mať do dovŕšenia ustanoveného veku 100 % čistej hodnoty svojho majetku v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde.

(5) Ustanovený vek

a) v roku 2023 je 50 rokov veku,

b) sa zvyšuje o jeden rok od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom je prvýkrát dovŕšený dôchodkový vek neznížený za výchovu dieťaťa podľa osobitného predpisu,³⁾ ktorý je po zaokrúhlení na celé roky nadol vyšší ako predchádzajúci najvyšší dovŕšený dôchodkový vek neznížený za výchovu dieťaťa.

(6) Dovŕšením ustanoveného veku a dovŕšením každého ďalšieho roku veku sporiteľa v predvolenej investičnej stratégii sa podiel čistej hodnoty jeho majetku v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde v porovnaní s predchádzajúcim ustanoveným podielom čistej hodnoty jeho majetku v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde znižuje o štyri percentuálne body v prospech podielu čistej hodnoty jeho majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde.

[Dňom 1. januára 2029 v § 92 sa za odsek 6 vkladajú nové odseky 7 a 8, ktoré znejú:

(7) Odo dňa začatia poberania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a následne každým ďalším začatým rokom poberania tohto dôchodku sa sporiteľovi v predvolenej investičnej stratégii podiel čistej hodnoty jeho majetku určeného na výplatu doživotného dôchodku v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde znižuje o príslušný počet percentuálnych bodov v prospech podielu čistej hodnoty jeho majetku určeného na výplatu doživotného dôchodku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde; príslušný počet percentuálnych bodov sa určí len raz, a to tak, aby

a) sa podiel čistej hodnoty majetku sporiteľa určeného na výplatu doživotného dôchodku v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde znižoval každý rok o rovnaký počet percentuálnych bodov a

b) podiel čistej hodnoty jeho majetku určeného na vyplácanie doživotného dôchodku v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde v poslednom roku poberania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom bol 5 %.

(8) Podiel čistej hodnoty majetku sporiteľa v predvolenej investičnej stratégii v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde určený na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa

a) § 33 ods. 1 písm. a) sa odo dňa začatia poberania tohto dôchodku a následne každým ďalším začatým rokom jeho poberania znižuje v prospech podielu čistej hodnoty jeho majetku určeného na výplatu tohto dôchodku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde o príslušný počet percentuálnych bodov určený podľa odseku 7,

b) § 33 ods. 1 písm. b) bodu 1a. a druhého bodu sa do dňa začatia poberania tohto dôchodku presunie do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu.

Doterajšie odseky 7 až 10 sa označujú ako odseky 9 až 12.]

(7) Ak percentuálny pomer čistej hodnoty majetku sporiteľa v predvolenej investičnej stratégii nezodpovedá odseku 6, je dôchodková správcovská spoločnosť povinná bez zbytočného odkladu odo dňa určeného podľa odseku 6 alebo odo dňa doručenia prejavu vôle podľa odseku 2 písm. b) previesť tomuto sporiteľovi ustanovenú časť čistej hodnoty majetku do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu; podmienka percentuálneho pomeru čistej hodnoty majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde sa považuje za splnenú, ak je tento pomer zachovaný ku dňu prevodu.

[Dňom 1. januára 2029 v § 92 ods. 9 sa slová „nezodpovedá odseku 6“ nahrádzajú slovami „nezodpovedá odsekom 6 až 8“ a slová „podľa odseku 6“ nahrádzajú slovami „podľa odsekov 6 až 8“.]

(8) Pomer podľa odseku 6 nemôže byť po dni prevodu zmenený v neprospech dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu inak ako v dôsledku zmeny hodnoty dôchodkovej jednotky.

[Dňom 1. januára 2029 v § 92 ods. 10 sa slová „odseku 6“ nahrádzajú slovami „odsekov 6 až 8“.]

(9) Ak sporiteľ v predvolenej investičnej stratégii nemá osobný dôchodkový účet priradený k dlhopisovému garantovanému dôchodkovému fondu, je dôchodková správcovská spoločnosť povinná mu tento účet zriadiť; to neplatí, ak ide o sporiteľa v predvolenej investičnej stratégii podľa odseku 4.

(10) Pomer platenia príspevkov sporiteľa v predvolenej investičnej stratégii do jednotlivých dôchodkových fondov zodpovedá pomeru rozloženia majetku podľa odsekov 4 a 6.]

[Dňom 1. januára 2029 v § 92 ods. 12 sa slová „4 a 6“ nahrádzajú slovami „4, 6 až 8“.]

Komentár § 92

Ustanovenie sa týka predvolenej investičnej stratégie (PIS). Táto stratégia je kľúčová pre ochranu sporiteľov, ktorí si sami aktívne nezvolia investičnú stratégiu.

Účel predvolenej stratégie

Predvolená investičná stratégia (PIS) zabezpečuje automatické a vekovo optimalizované investovanie sporiteľov tak, aby boli na začiatku viac vystavení výnosnejším, ale rizikovejším investíciám a s blížiacim sa dôchodkom sa znižovalo ich riziko.

Definícia PIS

Podľa odseku 1 PIS určuje pomer majetku sporiteľa v:

– indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde, čiže viac výnosu, vyššie riziko a

– dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, čiže nižšie výnosy, nižšie riziko,

pričom sa tento pomer automaticky mení podľa veku sporiteľa alebo podľa toho, či už poberá dôchodok.

Kto je automaticky zaradený do PIS

Sporiteľ sa podľa odseku 2 stáva účastníkom PIS:

– automaticky, ak vstupuje prvýkrát do systému DSS,

– dobrovoľne, ak o to písomne požiada DSS.

Automatické nastavenie chráni pasívnych sporiteľov, ktorí si sami fond nezvolia.

Ako z PIS vystúpiť

Z PIS možno podľa odseku 3 vystúpiť písomným prejavom vôle alebo prostredníctvom zmeny zmluvy podľa § 64 ods. 10, napr. ak si vyberie vlastné fondy.

Týmto sa sporiteľ stáva aktívnym, pričom zodpovedá za vlastnú investičnú stratégiu.

100 % v indexovom fonde do určitého veku

Každý sporiteľ v PIS, ktorý nie je ešte dôchodcom, musí mať 100 % majetku v indexovom fonde až do tzv. ustanoveného veku.

Znením odseku 4 sa zabezpečuje dlhodobé zhodnocovanie úspor počas produktívneho veku.

Stanovenie ustanoveného veku

V roku 2023 je tento vek 50 rokov.

Každý ďalší rok sa automaticky zvyšuje o 1 rok, podľa posunu dôchodkového veku. Je to referencia na zákon o sociálnom poistení zohľadňuje demografický vývoj.

PIS sa teda podľa odseku 5 automaticky prispôsobuje zmenám dôchodkového veku.

Postupný presun do garantovaného fondu

Po dovŕšení ustanoveného veku sa každoročne v rámci odseku 6:

– znižuje podiel v indexovom fonde o 4 percentuálne body,

– zvyšuje podiel v dlhopisovom fonde.

Kým sa nakoniec celá suma presunie do bezpečnejšieho fondu pred dôchodkom.

Príklad

Ak sporiteľ dovŕši 50 rokov (ustanovený vek), nasledujúci rok bude mať 96 % majetku v indexovom fonde, 4 % v dlhopisovom.

O rok neskôr 92 % – 8 %, atď.

Povinnosť DSS automaticky prevádzať majetok

Ak aktuálny stav fondov nezodpovedá predpísanému pomeru podľa veku, DSS musí bez zbytočného odkladu vykonať prevod majetku medzi fondmi tak, aby sa dosiahol predpísaný pomer.

Podľa odseku 7 sa zaručuje automatická aktualizácia portfólia podľa veku.

Zákaz meniť pomer späť

Po presune do garantovaného fondu:

– nesmie byť pomer podľa odseku 8 zmenený späť, a to napr. presun späť do rizikovejšieho fondu,

– výnimkou je len prirodzená zmena hodnoty dôchodkovej jednotky, a to napr. výnosy alebo pokles hodnoty nástroja.

Cieľom je ochrániť sporiteľa pred stratami krátko pred dôchodkom.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 v § 92 sa za odsek 6 vkladajú nové odseky 7 a 8, a doterajšie odseky 7 až 10 sa označujú ako odseky 9 až 12.

Zriadenie osobného účtu pre garantovaný fond

Ak sporiteľ v PIS ešte nemá účet priradený ku garantovanému fondu, DSS mu ho podľa odseku 9:

– automaticky zriadi, aby bolo možné previesť časť majetku,

– okrem prípadu, keď má 100 % majetku v indexovom fonde, t. j. ešte nedosiahol ustanovený vek podľa odseku 4.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v ustanovení § 92 ods. 9 slová „nezodpovedá odseku 6“ nahrádzajú slovami „nezodpovedá odsekom 6 až 8“ a slová „podľa odseku 6“ nahrádzajú slovami „podľa odsekov 6 až 8“ .

Príspevky sa rozdeľujú podľa rovnakého pomeru ako majetok

Aj nové príspevky sa automaticky rozdeľujú medzi fondy v rovnakom pomere, ako je nastavený pomer rozloženia existujúceho majetku.

Zabezpečuje sa v rámci odseku 10 konzistentné investovanie.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v ustanovení § 92 ods. 10 slová „odseku 6“ nahrádzajú slovami „odsekov 6 až 8“ a v znení ods. 12 sa slová „4 a 6“ nahrádzajú slovami „4, 6 až 8“ .

Význam predvolenej investičnej stratégie

Predvolená investičná stratégia

Funkcia	Význam
Ochrana pasívnych sporiteľov	Tí, čo si nevyberú, majú automaticky nastavenej stratégie
Maximalizácia výnosu v mladosti	100 % indexové fondy do určitého veku
Znižovanie rizika pred dôchodkom	Postupný presun do garantovaných fondov po 50. roku života
Automatizácia DSS	DSS má zákonnú povinnosť sledovať a vykonávať prevody
Zákaz spätného presunu rizika	Chráni pred iracionálnym správaním blízko dôchodku
Sledovanie demografie	Automatické zvyšovanie veku podľa dôchodkového veku

§ 93

(1) Sporiteľ, ktorý nie je v predvolenej investičnej stratégii,

a) môže v rovnakom čase sporiť

1. v dvoch dôchodkových fondoch spravovaných príslušnou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou alebo

2. vo viac ako dvoch dôchodkových fondoch spravovaných príslušnou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, ak sa na tom s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou dohodne,

b) musí mať v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde minimálne taký podiel čistej hodnoty majetku aký by mal, ak by bol sporiteľom v predvolenej investičnej stratégii.

(2) Ak sporiteľ písomne oznámi dôchodkovej správcovskej spoločnosti, že má záujem o zníženie minimálneho podielu čistej hodnoty svojho majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, minimálny podiel čistej hodnoty jeho majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde je polovica minimálneho podielu čistej hodnoty majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkom fonde uvedeného v odseku 1 písm. b); § 92 ods. 7 až 10 sa použijú primerane.

[Dňom 1. januára 2029 v § 93 ods. 2 sa slová „7 až 10“ nahrádzajú slovami „9 až 12“.]

(3) Sporiteľ môže prestúpiť z dôchodkového fondu do iného dôchodkového fondu spravovaného tou istou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na základe zmeny zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Ak sporiteľ žiada previesť časť čistej hodnoty majetku do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu, predchádzajúca veta sa použije primerane.

Komentár § 93

Podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa vzťahuje na sporiteľa mimo predvolenej investičnej stratégie (PIS), teda na aktívneho sporiteľa, ktorý si sám zvolil fondy alebo rozloženie svojho dôchodkového majetku.

Sporiteľ mimo predvolenej investičnej stratégie – kto je adresátom

Sporiteľ, ktorý:

– nepodlieha predvolenej investičnej stratégii, napr. podal prejav vôle podľa § 92 ods. 3,

– sám si aktívne zvolil dôchodkové fondy alebo zmenil ich rozloženie.

Pravidlá pre aktívneho sporiteľa

– Rozloženie majetku vo fondoch

Sporiteľ môže mať súčasne investície:

– vo dvoch fondoch, pričom ide o štandardnú možnosť,

– vo viac ako dvoch fondoch, ak sa tak dohodne s DSS, vyžaduje individuálnu dohodu, nie je automatické právo.

Tento režim podľa odseku 1 umožňuje väčšiu investičnú flexibilitu, najmä pre finančne gramotných alebo poradcami riadených klientov.

Povinný minimálny podiel v garantovanom fonde

Aj keď je sporiteľ mimo PIS, musí mať v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde minimálne taký podiel, aký by mal, keby bol v predvolenej investičnej stratégii.

Tento mechanizmus slúži ako bezpečnostná brzda a zákon tak obmedzuje možnosť úplne ignorovať konzervatívnu zložku v investíciách.

Zaisťuje, že aj aktívni sporitelia sú čiastočne chránení pred vysokým rizikom, najmä vo vyššom veku.

Dobrovoľné zníženie garantovanej časti

Sporiteľ môže podľa odseku 2 požiadať DSS písomne o zníženie podielu v garantovanom fonde.

Nový minimálny podiel bude polovica toho, čo by mal podľa PIS (§ 92 ods. 6) a ustanovenie § 92 ods. 7 – 10 sa primerane použijú, t. j. napr. automatické prevody DSS, spôsob výpočtu pomerov atď.

Toto ustanovenie je kompromisom medzi:

– potrebou ochrany sporiteľa, a

– právom na vyššie riziko pri zachovaní informovaného súhlasu.

Sporiteľ musí konať aktívne, aby sa dostal k tejto výnimke. Ide o výslovný súhlas s vyšším rizikom.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v ustanovení § 93 ods. 2 slová „7 až 10“ nahrádzajú slovami „9 až 12“ .

Prestup medzi fondmi

Sporiteľ môže podľa odseku 3 prestupovať medzi fondmi v rámci jednej DSS:

– prostredníctvom zmeny zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení,

– platí aj v prípade, že sa presúva len časť majetku do garantovaného fondu.

To zaručuje flexibilitu správy dôchodkových úspor, bez nutnosti meniť DSS.

Funkcia	Význam
Flexibilita	Sporiteľ mimo PIS si môže aktívne vybrať až 2 fondy (viac pri dohode).
Bezpečnostná ochrana	Musí mať určitý podiel v garantovanom fonde – podľa veku ako v PIS.
Možnosť rizikovejšieho nastavenia	Písomná žiadosť umožní znížiť garantovaný podiel na polovicu.
Jednoduché prestupy	Zmena fondov cez zmenu zmluvy v rámci tej istej DSS.

Príklad

Ak má napr. 55-ročný sporiteľ mimo PIS mať podľa PIS 80 % v garantovanom fonde, potom:

– musí mať min. 80 % v garantovanom fonde,

– ak požiada o zníženie, bude to min. 40 %.

Ochrana je teda zachovaná, ale sporiteľ má čiastočnú voľnosť.

ŠTVRTÁ HLAVA
OSOBNÉ DÔCHODKOVÉ ÚČTY

§ 94

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť zriadi a vedie každému sporiteľovi osobný dôchodkový účet na účely evidencie počtu dôchodkových jednotiek dôchodkového fondu.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť zriadi sporiteľovi osobný dôchodkový účet pre každý dôchodkový fond, v ktorom si sporiteľ sporí. Evidenciu počtu dôchodkových jednotiek dôchodkového fondu na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa vedie dôchodková správcovská spoločnosť oddelene od ostatných osobných dôchodkových účtov iných sporiteľov.

(3) Osobný dôchodkový účet obsahuje

a) číselné označenie osobného dôchodkového účtu a dátum jeho zriadenia,

b) meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt sporiteľa,

c) názov dôchodkového fondu, ktorého dôchodkové jednotky sú evidované na účte,

d) počet dôchodkových jednotiek na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa pripísaných z povinných príspevkov a počet dôchodkových jednotiek na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa pripísaných z dobrovoľných príspevkov,

e) údaje o všetkých zápisoch na osobnom dôchodkovom účte.

(4) Zápisy na osobnom dôchodkovom účte týkajúce sa pripísania dôchodkových jednotiek obsahujú

a) dátum pripísania dôchodkových jednotiek pripísaných z povinných príspevkov a dátum pripísania dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov,

b) počet dôchodkových jednotiek pripísaných z povinných príspevkov s uvedením obdobia, za ktoré boli pripísané, a počet dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov,

c) súčet aktuálnych hodnôt všetkých pripísaných dôchodkových jednotiek ku dňu pripísania,

d) výšku aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky zo dňa, ktorý predchádza dňu pripísania dôchodkových jednotiek na osobný dôchodkový účet sporiteľa.

(5) Sporiteľovi, ktorému sa vypláca starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok programovým výberom podľa § 33a ods. 2 alebo ods. 4 a ktorého majetok je aj v inom ako v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, dôchodková správcovská spoločnosť písomne oznámi do desiatich dní odo dňa, keď mu čistá hodnota majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde prvýkrát klesne pod 10 % čistej hodnoty majetku, z ktorej sa dôchodok programovým výberom začal vyplácať, že ak nepožiada o presun majetku z iného dôchodkového fondu, vyplácanie dôchodku programovým výberom skončí okamihom, keď bude čistá hodnota sporiteľovho majetku vo fonde, z ktorého sa mu programový výber vypláca, nulová a zvyšný majetok bude sporiteľovi vyplatený až potom, ako požiada o jeho presun do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu a následne o jeho výplatu programovým výberom. Povinnosť písomného oznámenia podľa predchádzajúcej vety dôchodkovej správcovskej spoločnosti nevzniká, ak obdobie vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom je kratšie ako tri mesiace.

[Dňom 1. januára 2029 v § 94 sa vypúšťa odsek 5.]

Komentár § 94

Ustanovenie upravuje pravidlá týkajúce sa osobných dôchodkových účtov vedených dôchodkovými správcovskými spoločnosťami (DSS) pre každého sporiteľa.

Ustanovenie upravuje informačnú a evidenčnú povinnosť DSS. Jej úlohou je viesť dôchodkové účty pre každého sporiteľa prehľadne, oddelene a transparentne, tak aby sa dalo kedykoľvek určiť:

– koľko majetku sporiteľ má,

– v akých fondoch,

– z akých príspevkov, a to povinné vs. dobrovoľné, pochádza,

– a ako sa tento majetok vyvíja.

Zriadenie účtu

DSS musí podľa odseku 1 každému sporiteľovi zriadiť osobný dôchodkový účet. Účel:

– evidovať počet dôchodkových jednotiek, ale nie priamo peniaze,

– odrážať podiely sporiteľa na fonde.

Dôchodkové jednotky fungujú ako podielové jednotky a ich hodnota sa mení podľa vývoja fondu.

Účet pre každý fond

Podľa odseku 2 ak má sporiteľ majetok vo viacerých fondoch, napr. garantovaný aj indexový, musí mať samostatný účet pre každý fond.

DSS musí viesť účty oddelene od iných sporiteľov. Ide o zákonom vyžadovanú segregáciu účtovníctva, ktorá zaručuje ochranu majetku každého jednotlivca.

Obsah osobného dôchodkového účtu

Účet podľa odseku 3 obsahuje:

– identifikátory, a to číslo účtu, dátum zriadenia,

– údaje o sporiteľovi, a to meno, dátum narodenia, trvalý pobyt,

– názov fondu,

– rozdelenie jednotiek na povinné príspevky zo zákona, z výplaty, alebo dobrovoľné príspevky, a to napr. vlastné príspevky navyše,

– zápisy všetkých operácií, t. j. transakčná história.

Tento obsah je základ pre ročné výpisy a prípadné reklamácie.

Zápisy o pripísaní jednotiek

Pri každom príspevku DSS podľa odseku 4 zapíše:

– dátum pripísania jednotiek z oboch typov príspevkov,

– počet jednotiek, pri povinných aj obdobie, za ktoré boli pripísané,

– súčet hodnoty jednotiek ku dňu pripísania, t. j. vstupná hodnota investície,

– aktuálnu hodnotu jednotky z predchádzajúceho dňa.

Tieto informácie zabezpečujú transparentnosť a spätnú dohľadateľnosť každého príspevku.

Ochrana sporiteľa pri programovom výbere

V prípade, že sporiteľ čerpá dôchodok formou programového výberu podľa § 33a a zároveň má časť majetku mimo garantovaného fondu, nastupuje podľa odseku 5 povinnosť DSS:

– ak čistá hodnota v garantovanom fonde klesne pod 10 % pôvodnej sumy, z ktorej sa výber začal,

– DSS musí sporiteľa do 10 dní písomne upozorniť, že ak neprenesie ďalší majetok do garantovaného fondu, programový výber skončí po vyčerpaní daného fondu, zvyšok majetku sa mu vyplatí až po jeho výslovnej žiadosti o presun do garantovaného fondu a opätovné spustenie výplaty.

Výnimkou je, ak programový výber trvá menej ako 3 mesiace, táto informačná povinnosť nevzniká.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa v ustanovení § 94 sa vypúšťa znenie odseku 5.

Oblasť	Význam
Zriadenie účtu	Každý sporiteľ má účet v DSS pre každý fond, kde si sporí.
Oddelenie účtov	DSS vedie účty oddelene – ochrana pred zmiešaním majetku.
Evidencia príspevkov	Povinné a dobrovoľné príspevky sa vedú samostatne.
Transparentnosť	Záznamy obsahujú všetky dôležité údaje o pohyboch majetku.
Ochrana počas výplaty	DSS musí sporiteľa informovať pri hrozbe vyčerpania zdrojov z garantovaného fondu.

Príklady

Sporiteľ má právo kedykoľvek nahliadnuť alebo požiadať o výpis z účtu.

DSS má dôkaznú povinnosť pri vedení údajov, a to ak nastane chyba, musí vedieť doložiť každý zápis.

V prípade sporov alebo smrti sporiteľa je tento účet základom pre určenie výšky majetku.

§ 95

(1) V pracovný deň, ktorý nasleduje po dni, v ktorom bola platba pripísaná na účet nepriradených platieb vedený u depozitára identifikovaná, pripíše príslušná dôchodková správcovská spoločnosť sporiteľovi na jeho osobný dôchodkový účet taký počet dôchodkových jednotiek príslušného dôchodkového fondu, ktorý zodpovedá podielu hodnoty identifikovanej platby príspevkov alebo penále a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky príslušného dôchodkového fondu z prvého pracovného dňa, ktorý predchádza dňu identifikácie platby, a príslušnú sumu bez zbytočného odkladu poukáže z účtu nepriradených platieb na bežný účet dôchodkového fondu. Za deň identifikácie platby sa považuje prvý pracovný deň, v ktorom sa stali dôchodkovej správcovskej spoločnosti známe všetky povinné náležitosti tejto platby. Dôchodková správcovská spoločnosť pritom dodržiava zvolený alebo povinne upravený pomer sporenia v jednotlivých dôchodkových fondoch. Ak sumu nie je možné rozdeliť bez zvyšku, suma sa rozdelí tak, že na celý eurocent nahor sa zaokrúhli suma, ktorá má byť poukázaná na bežný účet dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu, a na celý eurocent nadol sa zaokrúhli suma, ktorá má byť poukázaná na bežný účet iného ako dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu.

(2) Ak si Sociálna poisťovňa vyžiadala od dôchodkovej správcovskej spoločnosti vrátenie povinných príspevkov a penále podľa § 28a ods. 2, dôchodková správcovská spoločnosť v deň prevodu podľa § 28a ods. 4 odpíše z osobného dôchodkového účtu sporiteľa taký počet dôchodkových jednotiek, ktorý zodpovedá podielu sumy určenej podľa § 28a ods. 4 prvej vety alebo druhej vety a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky zo dňa, ktorý predchádza dňu prevodu a v aktuálnom pomere sporenia v jednotlivých dôchodkových fondoch a príslušnú sumu bezodkladne poukáže z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. V prípade zrušenia osobného dôchodkového účtu dôchodková správcovská spoločnosť odpíše z osobného dôchodkového účtu pred jeho zrušením všetky dôchodkové jednotky; toto ustanovenie sa primerane použije aj pri prevode súm podľa § 64a ods. 9, 10 a 12 alebo § 65 ods. 4 Sociálnej poisťovni.

(3) Ak z náležitostí platby príspevku, ktorá je pripísaná na bežný účet dôchodkového fondu u depozitára, nemožno jednoznačne určiť, ktorého sporiteľa sa taká platba týka, môžu byť dôchodkové jednotky dôchodkového fondu súvisiace s touto platbou pripísané na osobný dôchodkový účet sporiteľa až po jednoznačnom určení platby ku dňu, v ktorom došlo k identifikácii sporiteľa, ktorého sa táto platba týka. Počet dôchodkových jednotiek, ktoré sa pripíšu na osobný dôchodkový účet ku dňu identifikácie platby sporiteľa, sa určí postupom podľa odseku 1.

Komentár § 95

Ustanovenia § 95 až 98 vysvetľujú základné princípy, procesy a pravidlá týkajúce sa pripisovania, prevodu a nakladania s dôchodkovými jednotkami na osobných dôchodkových účtoch sporiteľov.

Pripísanie dôchodkových jednotiek a vrátenie príspevkov

– Pripísanie dôchodkových jednotiek

Po prijatí platby na účet nepriradených platieb depozitára (napr. od zamestnávateľa alebo Sociálnej poisťovne) DSS najneskôr na nasledujúci pracovný deň pripíše sporiteľovi na jeho osobný dôchodkový účet príslušný počet dôchodkových jednotiek, ktoré zodpovedajú hodnote platby a aktuálnej hodnote dôchodkovej jednotky z predchádzajúceho pracovného dňa.

Platby sa pripisujú podľa nastaveného pomeru sporenia v jednotlivých fondoch.

Pri zaokrúhľovaní platieb sa zvýhodňuje garantovaný dlhopisový fond, kde sa zaokrúhľuje nahor, a ostatné fondy nadol.

– Vrátenie príspevkov a penále

Napr. ak Sociálna poisťovňa žiada vrátenie nesprávne pripísaných príspevkov, sa realizuje odpočítaním príslušného počtu jednotiek a prevodom finančných prostriedkov späť Sociálnej poisťovni.

Ak platbu nie je možné jednoznačne identifikovať ku konkrétnemu sporiteľovi, pripísanie sa uskutoční až po jej identifikácii.

Zabezpečuje sa, že príspevky sú správne a včas evidované na účtoch sporiteľov a zároveň sa riešia prípady vrátenia či korekcie príspevkov. To je základ pre správnu evidenciu a ochranu majetku sporiteľa.

§ 96

(1) V deň prestupu sporiteľa z dôchodkového fondu do iného dôchodkového fondu spravovaného tou istou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou alebo v deň zmeny pomeru sporenia v jednotlivých dôchodkových fondoch spravovaných tou istou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, upraví dôchodková správcovská spoločnosť evidenciu zápisov na osobných dôchodkových účtoch sporiteľa, ktoré súvisia s dotknutými dôchodkovými fondmi. Každý dôchodkový fond, v ktorom sporiteľ pôvodne sporil, sa na tento účel nazýva výstupný dôchodkový fond a každý dôchodkový fond, do ktorého sporiteľ prestupuje alebo do ktorého má byť presunutá suma zodpovedajúca aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa alebo jej časť, sa na tento účel nazýva vstupný dôchodkový fond.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná do troch pracovných dní odo dňa prestupu sporiteľa alebo dňa zmeny pomeru sporenia v jednotlivých dôchodkových fondoch spravovaných tou istou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou previesť príslušnú časť alebo celú sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa, zo dňa prestupu alebo zo dňa zmeny pomeru sporenia v jednotlivých dôchodkových fondoch, na bežný účet vstupného dôchodkového fondu. Ak deň prestupu sporiteľa alebo zmeny pomeru sporenia v jednotlivých dôchodkových fondoch spravovaných tou istou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, za deň prestupu alebo deň zmeny pomeru sporenia v jednotlivých dôchodkových fondoch spravovaných tou istou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou sa považuje nasledujúci prvý pracovný deň.

(3) V deň prestupu sporiteľa alebo v deň zmeny pomeru sporenia v jednotlivých dôchodkových fondoch dôchodková správcovská spoločnosť odpíše z osobného dôchodkového účtu sporiteľa všetky dôchodkové jednotky výstupného dôchodkového fondu alebo ich príslušnú časť a pripíše taký počet dôchodkových jednotiek vstupného dôchodkového fondu, ktorý zodpovedá podielu prevádzanej sumy a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky vstupného dôchodkového fondu zo dňa, ktorý predchádza dňu prestupu sporiteľa.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť pri postupe podľa odsekov 1 až 3 dodržiava zvolený alebo povinne upravený pomer sporenia v jednotlivých dôchodkových fondoch.

Komentár § 96

Ustanovenie upravuje prestup alebo zmenu pomeru sporenia medzi fondmi v rámci tej istej DSS.

Pri prestupoch sporiteľa medzi fondmi jednej DSS alebo pri zmene pomeru rozloženia v rôznych fondoch DSS:

– DSS upraví evidenciu na osobných dôchodkových účtoch sporiteľa,

– definujú sa výstupný fond, z ktorého sporiteľ odchádza a vstupný fond, do ktorého vstupuje,

– prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do 3 pracovných dní od prestupu alebo zmeny pomeru,

– prepočet počtu dôchodkových jednotiek pre vstupný fond sa vykoná podľa hodnoty jednotiek z predchádzajúceho dňa,

– DSS pri prevodoch vždy dodržiava nastavený pomer sporenia.

Tento paragraf zaručuje plynulé a transparentné presuny majetku medzi fondmi v rámci jednej DSS bez rizika straty alebo nejasností. Sporiteľ tak môže flexibilne meniť rozloženie svojich investícií.

§ 97

(1) V deň prestupu sporiteľa z dôchodkovej správcovskej spoločnosti do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti dôchodková správcovská spoločnosť, z ktorej sporiteľ prestupuje, zruší všetky osobné dôchodkové účty sporiteľa. Sporiteľ je v deň prestupu určenom podľa § 64b ods. 2 sporiteľom v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, do ktorej prestupuje.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť, z ktorej sporiteľ prestupuje, je povinná do troch pracovných dní odo dňa prestupu sporiteľa previesť sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa zo dňa jeho prestupu z bežného účtu dôchodkového fondu na účet nepriradených platieb dôchodkovej správcovskej spoločnosti, do ktorej sporiteľ prestupuje, pričom je povinná uviesť, aká časť z tejto sumy zodpovedá aktuálnej hodnote dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov. Ak deň prestupu sporiteľa pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, za deň prestupu sa považuje nasledujúci prvý pracovný deň.

(3) Pred zrušením osobného dôchodkového účtu sporiteľa podľa odseku 1 dôchodková správcovská spoločnosť, z ktorej sporiteľ prestupuje, odpíše z osobného dôchodkového účtu všetky dôchodkové jednotky sporiteľa. Dôchodková správcovská spoločnosť, do ktorej sporiteľ prestupuje, postupuje primerane podľa § 95 ods. 1.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť, do ktorej sporiteľ prestupuje, pripíše na jeden alebo viac osobných dôchodkových účtov sporiteľa dôchodkové jednotky v súlade s § 95 ods. 1.

Komentár § 97

Ustanovenie upravuje prestup sporiteľa medzi dôchodkovými správcovskými spoločnosťami.

Pri prestupe sporiteľa z jednej DSS do druhej:

– pôvodná DSS zruší všetky osobné dôchodkové účty sporiteľa v deň prestupu,

– sporiteľ sa stáva sporiteľom novej DSS odo dňa prestupu,

– pôvodná DSS do 3 pracovných dní prevedie aktuálnu hodnotu osobného dôchodkového účtu sporiteľa na účet nepriradených platieb novej DSS,

– uvedie tiež, ktorá časť z tejto sumy predstavuje dobrovoľné príspevky,

– pred zrušením účtu dôchodkové jednotky odpíše, nová DSS postupuje pri pripísaní jednotiek podľa pravidiel § 95 ods. 1,

– nová DSS pripíše dôchodkové jednotky na jeden alebo viac osobných účtov sporiteľa.

Prestup medzi DSS je jasne štruktúrovaný a časovo ohraničený, čím sa minimalizuje riziko oneskorenia alebo straty finančných prostriedkov sporiteľa.

Tento mechanizmus zvyšuje dôveru sporiteľov a podporuje konkurenciu medzi DSS.

§ 98

S dôchodkovými jednotkami evidovanými na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa nemožno nakladať inak ako spôsobom podľa tohto zákona.

Komentár § 98

Obmedzenie nakladania s dôchodkovými jednotkami

Sporiteľ nemôže s dôchodkovými jednotkami disponovať inak než v súlade s týmto zákonom. Znamená to, že dôchodkové jednotky nie sú predmetom voľného nakladania, a to napr. nemôžu byť prevedené, zastavené, či predané ako bežné cenné papiere.

Ustanovením sa zabezpečuje ochrana majetku sporiteľa, ktorý je určený výlučne na starobné dôchodkové sporenie. Tým sa minimalizuje riziko zneužitia a zároveň sa podporuje dlhodobé sporenie na dôchodok.

Paragraf	Kľúčová téma	Význam
§ 95	Pripísanie príspevkov a vrátenie	Efektívna a presná evidencia príspevkov, vrátenie ak je potrebné
§ 96	Prestup a zmena pomeru v rámci DSS	Jednoduchý a rýchly presun majetku medzi fondmi v jednej DSS
§ 97	Prestup medzi DSS	Zabezpečený plynulý prestup sporiteľa medzi DSS, ochrana majetku
§ 98	Obmedzenie nakladania	Dôchodkové jednotky sú viazané zákonom, ochrana sporiteľa

§ 98a

Zrušený.

SIEDMA ČASŤ
DEPOZITÁR

DEPOZITÁR

§ 99

Depozitár

(1) Majetok v dôchodkovom fonde a peňažné prostriedky na účte nepriradených platieb sa musí zveriť depozitárovi v súlade s týmto zákonom.

(2) Depozitárom dôchodkového fondu môže byť len banka alebo zahraničná banka konajúca prostredníctvom pobočky zahraničnej banky,⁸⁰⁾ ktorá má povolenie podľa osobitných predpisov⁸¹⁾ na vykonávanie činnosti depozitára a na vykonávanie vedľajšej investičnej služby spočívajúcej v úschove alebo v správe finančných nástrojov a ktorá nie je v nútenej správe.

(3) Depozitárom dôchodkového fondu nemôže byť právnická osoba uvedená v odseku 2, ktorá je zakladateľom dôchodkovej správcovskej spoločnosti spravujúcej tento dôchodkový fond (ďalej len „spravujúca dôchodková správcovská spoločnosť“), akcionárom spravujúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo ktorá je členom skupiny s úzkymi väzbami vo vzťahu k spravujúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, k akcionárom s kvalifikovanou účasťou na spravujúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a k zakladateľom spravujúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Depozitárom dôchodkového fondu nemôže byť právnická osoba uvedená v odseku 2, ktorá nie je bezúhonná.

(4) Depozitár dôchodkového fondu môže na základe zmluvy zveriť úschovu zahraničných cenných papierov inej osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností. Výkon týchto činností depozitár nesmie zveriť osobe, ktorej záujmy môžu byť v konflikte so záujmami sporiteľov. Depozitár a osoba, ktorej bola zverená úschova zahraničných cenných papierov, sú povinní viesť úschovu týchto cenných papierov vždy oddelene od ostatného majetku a spôsobom, ktorý zabezpečí ochranu práv sporiteľov podľa § 74.

(5) Všetky dôchodkové fondy spravujúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti musia mať toho istého depozitára.

(6) Na činnosť depozitára sa vzťahujú ustanovenia osobitných predpisov,⁸²⁾ ak tento zákon neustanovuje inak.

Komentár § 99

Zákon sa v tomto ustanovení zaoberá právnou úpravou depozitára.

Zverenie majetku depozitárovi

Prvý odsek ustanovuje povinnosť zveriť majetok dôchodkového fondu a peňažné prostriedky na účte nepriradených platieb depozitárovi. Tento princíp slúži na zabezpečenie ochrany majetku sporiteľov a na jeho bezpečnú správu v rámci dôchodkového fondu. Depozitár teda plní kľúčovú úlohu pri dohľade nad majetkom fondu a zodpovedá za jeho úschovu.

Podmienky pre výber depozitára

Depozitárom môže byť výlučne banka alebo zahraničná banka s pobočkou na Slovensku, ktorá má povolenie podľa osobitných predpisov vykonávať činnosť depozitára a vedľajšiu investičnú službu úschovy alebo správy finančných nástrojov. Zároveň nesmie byť v nútenej správe. Táto podmienka zabezpečuje, že depozitár má dostatočné oprávnenia, odborné znalosti a finančnú stabilitu na riadne plnenie svojich povinností.

Poznámka

Podľa zákona o bankách je banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

Bankové činnosti môžu na území Slovenskej republiky v súlade s jej právnym poriadkom vykonávať prostredníctvom svojich pobočiek tiež zahraničné banky, ktoré majú na to bankové povolenie podľa § 8 alebo ktoré sú oprávnené na vykonávanie bankových činností podľa § 11 až 20.

Pobočka zahraničnej banky je pobočka, ktorá je organizačnou zložkou zahraničnej banky umiestnenou na území Slovenskej republiky, ktorá priamo vykonáva najmä prijímanie vkladov a poskytovanie úverov; všetky pobočky zahraničnej banky zriadené v Slovenskej republike touto zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru sa považujú z hľadiska oprávnenia vykonávať bankové činnosti za jednu jej pobočku.

Konflikt záujmov a bezúhonnosť depozitára

Zákon striktne vylučuje, aby depozitárom bola tá istá právnická osoba, ktorá je zakladateľom, akcionárom alebo je úzko prepojená so spravujúcou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou. Tento zákaz má predísť možným konfliktom záujmov, ktoré by mohli ohroziť objektívnosť a nezávislosť depozitára. Navyše depozitár musí byť bezúhonný, čo zdôrazňuje požiadavku na vysokú integritu a dôveryhodnosť.

Zverená úschova zahraničných cenných papierov

Depozitár môže na základe zmluvy zveriť úschovu zahraničných cenných papierov inej oprávnenej osobe. Takáto delegácia však nesmie viesť ku konfliktu záujmov, a musí byť zabezpečená prísna ochrana práv sporiteľov, najmä prostredníctvom oddeleného vedenia majetku od ostatného majetku depozitára. Tento mechanizmus umožňuje efektívne a bezpečné nakladanie s aktívami aj v zahraničí.

Jednotnosť depozitára pre všetky dôchodkové fondy

Všetky dôchodkové fondy spravované jednou správcovskou spoločnosťou musia mať spoločného depozitára. Táto požiadavka môže zjednodušiť kontrolu a dohľad nad fondmi, zároveň znižuje riziko nejednotnosti v správe majetku.

Uplatňovanie osobitných predpisov

Posledný odsek ustanovuje, že činnosť depozitára sa riadi aj ďalšími osobitnými predpismi, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. To znamená, že napríklad zákon o bankách, zákon o cenných papieroch alebo iné relevantné právne normy sú zároveň aplikovateľné, čo zabezpečuje komplexnú právnu úpravu depozitárskej činnosti.

§ 100

(1) Depozitár vykonáva činnosť na základe písomnej zmluvy s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou o výkone činnosti depozitára (ďalej len „depozitárska zmluva“).

(2) V depozitárskej zmluve musia byť dohodnuté činnosti depozitára, a to najmenej v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, a výška odplaty za výkon činnosti depozitára.

(3) Depozitárska zmluva sa uzatvára na neurčitý čas. Depozitársku zmluvu môžu zmluvné strany vypovedať. Výpovedná lehota je tri mesiace, ak sa v depozitárskej zmluve nedohodla kratšia výpovedná lehota. Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane.

(4) Ak sa depozitárovi odoberie bankové povolenie alebo ak mu zanikne bankové povolenie,⁸³⁾ povolenie na poskytovanie investičných služieb⁸⁴⁾ v časti potrebnej na výkon činnosti depozitára, alebo ak je nad ním zavedená nútená správa, dňom právoplatnosti príslušných rozhodnutí^84a) depozitárovi zaniká oprávnenie vykonávať činnosť depozitára podľa tohto zákona a depozitárska zmluva uzatvorená s týmto depozitárom stráca platnosť.

(5) Vypovedanie depozitárskej zmluvy alebo vznik skutočností podľa odseku 4 oznámi depozitár bez zbytočného odkladu Národnej banke Slovenska a dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou mal uzatvorenú depozitársku zmluvu.

(6) Dôchodková správcovská spoločnosť je po strate platnosti depozitárskej zmluvy povinná bez zbytočného odkladu pozastaviť nakladanie s majetkom v dôchodkových fondoch okrem úhrady záväzkov vzniknutých pred zánikom depozitárskej zmluvy a úkonov nevyhnutných na zabezpečenie majetku v dôchodkových fondoch pred vznikom škody na tomto majetku až do uzatvorenia zmluvy s novým depozitárom.

(7) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná pripraviť najneskôr ku dňu uplynutia výpovednej lehoty alebo do jedného mesiaca po skončení platnosti depozitárskej zmluvy spôsobom podľa odseku 4 návrh depozitárskej zmluvy s iným depozitárom a požiadať Národnú banku Slovenska o udelenie predchádzajúceho písomného súhlasu na zmenu depozitára.

(8) Ak dôchodková správcovská spoločnosť nepožiada Národnú banku Slovenska o udelenie predchádzajúceho písomného súhlasu na zmenu depozitára v lehote podľa odseku 7, Národná banka Slovenska do jedného mesiaca od uplynutia tejto lehoty určí nového depozitára. Dôchodková správcovská spoločnosť a depozitár určený Národnou bankou Slovenska sú povinní bez zbytočného odkladu uzatvoriť depozitársku zmluvu. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná depozitársku zmluvu po jej uzatvorení bez zbytočného odkladu predložiť Národnej banke Slovenska.

(9) Depozitár, ktorý prestal pre dôchodkové fondy spravujúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti vykonávať činnosť depozitára, je povinný bez zbytočného odkladu odovzdať majetok v dôchodkových fondoch a s ním súvisiacu dokumentáciu a informácie novému depozitárovi. Do odovzdania majetku a súvisiacej dokumentácie nesmie depozitár vykonávať ani umožniť vykonať nakladanie s majetkom v dôchodkových fondoch; to neplatí na úkony nevyhnutné na zabezpečenie majetku v dôchodkových fondoch pred vznikom škody na tomto majetku a na úkony nevyhnutné na zabezpečenie vyplácania starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku programovým výberom.

(10) Depozitár je povinný plniť povinnosti vyplývajúce z depozitárskej zmluvy aj v prípade vstupu dôchodkovej správcovskej spoločnosti do konkurzu, a to až do uzatvorenia depozitárskej zmluvy s inou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, na ktorú sa previedla správa dôchodkových fondov.

Komentár § 100

Ustanovenie sa zaoberá úpravou zmluvy o výkone činnosti depozitára.

Depozitár je banka, ktorá spravuje majetok dôchodkového fondu

Musí mať s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou uzatvorenú písomnú zmluvu, ktorá upravuje rozsah jeho činností a odmenu.

Zmluva je uzatvorená na neurčitý čas, ale môže byť vypovedaná s výpovednou lehotou 3 mesiace alebo kratšou, ak sa dohodne.

Ak depozitár stratí bankové alebo investičné povolenie, alebo je nad ním vyhlásená nútená správa, zmluva sa automaticky skončí.

V prípade skončenia zmluvy musí dôchodková správcovská spoločnosť bezodkladne pozastaviť nakladanie s majetkom fondu okrem nevyhnutných úkonov.

Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zabezpečiť výmenu depozitára a požiadať o súhlas Národnú banku Slovenska (NBS). Ak tak neurobí, NBS určí nového depozitára sama.

Depozitár, ktorý prestal vykonávať svoju činnosť

Musí bez zbytočného odkladu odovzdať majetok, dokumenty a informácie novému depozitárovi a nesmie s majetkom ďalej nakladať, okrem nevyhnutných krokov na jeho ochranu.

Ustanovenie zabezpečuje právnu istotu a plynulý chod správy majetku dôchodkových fondov.

Zároveň chráni sporiteľov tým, že je jasne definované, kedy a za akých podmienok môže dôjsť k výmene depozitára.

Poznámka

Podľa zákona o bankách bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu. Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky, spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v bankovom povolení alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených banke alebo pobočke zahraničnej banky, v nedodržiavaní podmienok alebo v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, môže Národná banka Slovenska podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky prijať rôzne opatrenia.

Podľa zákona o cenných papieroch Národná banka Slovenska je povinná odobrať povolenie na poskytovanie investičných služieb, ak obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi získal povolenie na základe nepravdivých údajov uvedených v žiadosti o udelenie povolenia, ide o pobočku zahraničného obchodníka s cennými papiermi a tento zahraničný obchodník s cennými papiermi stratil v štáte svojho sídla oprávnenie na poskytovanie investičných služieb, obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi v lehote podľa § 85 ods. 7 neuhradí príspevok do fondu, bol obchodník s cennými papiermi vyhlásený za neschopného plniť záväzky voči klientom podľa § 86 ods. 3. Národná banka Slovenska môže odobrať povolenie na poskytovanie investičných služieb pri vzniku závažných nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi alebo pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi a pri porušovaní požiadaviek na podnikanie obchodníkov s cennými papiermi a pobočiek zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, ak obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi nezačne do 12 mesiacov od právoplatnosti povolenia poskytovať investičné služby alebo vykonávať investičné činnosti alebo počas predchádzajúcich šiestich mesiacov neposkytoval investičné služby alebo nevykonával investičné činnosti, obchodník s cennými papiermi neplní podmienky podľa § 55 ods. 2 alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi neplní podmienky podľa § 56 ods. 2, obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi neplní povinnosti podľa § 83 až 85, obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi nedodržiava pravidlá činnosti obchodníka s cennými papiermi vo vzťahu ku klientom podľa tohto zákona, obchodník s cennými papiermi zmenil sídlo bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska, obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi nesplnil podmienky na začatie činnosti v lehote určenej v povolení na poskytovanie investičných služieb, obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi opakovane alebo po uložení poriadkovej pokuty marí výkon dohľadu, sankcie uložené podľa tohto zákona alebo osobitného zákona neviedli k náprave zistených nedostatkov, obchodník s cennými papiermi závažne a systematicky porušuje ustanovenia tohto zákona alebo osobitných predpisov.

§ 101

(1) Depozitár je povinný viesť pre dôchodkovú správcovskú spoločnosť, s ktorou má uzavretú depozitársku zmluvu, bežný účet⁸⁵⁾ v určitej mene. Depozitár je povinný viesť pre každý dôchodkový fond spravujúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou má uzavretú depozitársku zmluvu, jeden bežný účet v určitej mene. Depozitár je povinný viesť pre dôchodkovú správcovskú spoločnosť jeden účet nepriradených platieb.

(2) Bežným účtom dôchodkového fondu podľa odseku 1 musia prechádzať všetky platby, výplaty a prevody peňažných prostriedkov, ktoré tvoria majetok v dôchodkovom fonde.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť si nesmie otvoriť bežné účty v banke a v zahraničnej banke konajúcej prostredníctvom pobočky zahraničnej banky odlišnej od depozitára. Dôchodková správcovská spoločnosť si môže otvoriť vkladové účty⁸⁶⁾ aj v banke a v pobočke zahraničnej banky odlišnej od depozitára.

(4) Depozitár môže uvoľniť peňažné prostriedky z bežných účtov podľa odseku 1 na nákup cenných papierov len po prevode týchto cenných papierov alebo ako platbu oproti dodávke týchto cenných papierov.

(5) Ak sú súčasťou majetku v dôchodkovom fonde listinné cenné papiere, musia sa uschovať u depozitára. Ak nemožno zabezpečiť úschovu listinných cenných papierov u depozitára, musia sa uschovať u tretej osoby, ktorú určí depozitár. Za takto uschované listinné cenné papiere zodpovedá depozitár, akoby boli uschované u neho.

(6) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná na nakladanie so svojím majetkom tvoreným zaknihovanými cennými papiermi evidovanými v registri emitentov v centrálnom depozitári zriadiť a používať len jeden účet majiteľa.

(7) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná na nakladanie s majetkom v ňou spravovaných dôchodkových fondoch tvoreným zaknihovanými cennými papiermi evidovanými v registri emitentov v centrálnom depozitári zriadiť a používať osobitne pre každý ňou spravovaný dôchodkový fond samostatný účet majiteľa. Na evidovanie a nakladanie s majetkom v dôchodkovom fonde nesmie mať dôchodková správcovská spoločnosť zriadený a používať viac ako jeden účet majiteľa pre každý ňou spravovaný dôchodkový fond ani používať účet majiteľa podľa odseku 6.

(8) Ak je depozitár členom centrálneho depozitára, účty majiteľov podľa odsekov 6 a 7 je dôchodková správcovská spoločnosť povinná zriadiť u svojho depozitára. Ak depozitár nie je členom centrálneho depozitára, účty majiteľa podľa odsekov 6 a 7 je dôchodková správcovská spoločnosť povinná zriadiť u iného člena centrálneho depozitára; tieto účty majiteľa musia byť zriadené u toho istého člena centrálneho depozitára.

(9) Ak sú súčasťou majetku v dôchodkovom fonde zahraničné zaknihované cenné papiere, je depozitár povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť spravujúcej dôchodkovej správcovskej spoločnosti výpisy z účtu majiteľa alebo z účtu plniaceho obdobnú funkciu, alebo ich kópie, ak ich spravujúca dôchodková správcovská spoločnosť nedostáva priamo.

(10) Dôchodková správcovská spoločnosť nesmie nakladať s majetkom v dôchodkových fondoch bez vedomia depozitára.

Komentár § 101

Ustanovenie upravuje účty depozitára a nakladanie s majetkom dôchodkových fondov.

Depozitár vedie

Pre dôchodkovú správcovskú spoločnosť a každý jej dôchodkový fond samostatné bežné účty, ako aj účet nepriradených platieb.

Všetky platby a prevody majetku fondu musia prechádzať týmito bežnými účtami.

Správcovská spoločnosť nesmie mať bežné účty v bankách iných ako depozitár, hoci môže mať vkladové účty inde.

Peňažné prostriedky na účtoch depozitár uvoľňuje len na nákup cenných papierov po prevode alebo ako platbu pri dodávke.

Listinné cenné papiere musia byť uložené u depozitára alebo u tretej osoby na jeho zodpovednosť.

Správcovská spoločnosť musí mať pre každý fond samostatný účet majiteľa v centrálnom depozitári, ktorý zriadi u depozitára alebo iného člena centrálneho depozitára.

Depozitár zabezpečuje

Aby správcovská spoločnosť dostávala výpisy z účtov najmä pri zahraničných cenných papieroch.

Správcovská spoločnosť nesmie nakladať s majetkom bez vedomia depozitára.

Týmto spôsobom sa zabezpečuje transparentnosť a kontrola nad finančnými tokmi a majetkom dôchodkových fondov.

Oddelenie účtov a obmedzenie otvárania účtov v iných bankách minimalizuje riziko zneužitia alebo straty majetku.

Poznámka

Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. Ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb, má každá z nich postavenie majiteľa účtu.

Zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka zriadiť tento účet pre jeho majiteľa v určitej mene a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ účtu sa zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke. Ak nie je mena v zmluve určená, platí, že sa účet zriaďuje v eurách. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Ak majiteľ účtu nakladá s peňažnými prostriedkami na účte pred dobou určenou v zmluve, alebo ak nie je v nej táto doba určená, pred uplynutím výpovednej lehoty, nárok na úroky zaniká alebo sa zníži spôsobom určeným v zmluve. Ak nevyplýva zo zmluvy iná účinnosť výpovednej lehoty, je výpoveď účinná po troch mesiacoch odo dňa, keď majiteľ účtu doručil banke písomnú výpoveď. Vypovedať možno aj časť vkladu. Účinky zániku alebo zníženia nároku na úroky sa týkajú len úroku zo sumy, pri ktorej nebola dodržaná výpovedná lehota. Ak to určuje zmluva, nie je majiteľ účtu oprávnený nakladať s peňažnými prostriedkami na účte pred uplynutím doby.

§ 102

(1) Pri výkone svojej činnosti koná depozitár samostatne, s odbornou starostlivosťou, v súlade s depozitárskou zmluvou a výlučne v záujme sporiteľov.

(2) Depozitár je pri výkone svojej činnosti povinný najmä

a) vykonávať pokyny dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ak neodporujú tomuto zákonu, iným všeobecne záväzným právnym predpisom alebo štatútu dôchodkového fondu,

b) kontrolovať, či je hodnota majetku v dôchodkovom fonde určovaná v súlade s týmto zákonom a so štatútom dôchodkového fondu,

c) kontrolovať dodržiavanie pravidiel obmedzenia a rozloženia rizika pri nakladaní s majetkom v dôchodkovom fonde,

d) kontrolovať výpočet a úhradu odplaty dôchodkovej správcovskej spoločnosti za správu dôchodkového fondu,

e) kontrolovať dodržiavanie ustanovení tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj štatútov spravovaných dôchodkových fondov spravujúcou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou,

f) kontrolovať súlad použitia výnosov dôchodkových fondov s týmto zákonom a so štatútmi spravovaných dôchodkových fondov,

g) zabezpečovať, aby pri transakciách s majetkom v dôchodkových fondoch bola prevádzaná protihodnota v prospech majetku v dôchodkových fondoch na princípe platby oproti dodávke, ak to povaha obchodu alebo obchodné zvyklosti nevylučujú, v lehotách obvyklých na regulovanom trhu, kde sa obchod uskutočňuje, a v prípade obchodov uzavretých mimo regulovaného trhu v zmluvne dohodnutých lehotách, ktoré sú obvyklé pre daný typ obchodov,

h) kontrolovať výpočet hodnoty dôchodkovej jednotky.

(3) Depozitár je povinný bez zbytočného odkladu písomne informovať Národnú banku Slovenska o porušení ustanovení týkajúcich sa investovania.

(4) Ak depozitár pri výkone svojej činnosti zistí, že dôchodková správcovská spoločnosť porušila tento zákon, iné všeobecne záväzné právne predpisy alebo štatút dôchodkového fondu, bez zbytočného odkladu písomne informuje o tejto skutočnosti Národnú banku Slovenska a dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Depozitár je povinný bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o prekročení limitov podľa § 81 až 83 a § 86 a 88.

(5) Depozitár je povinný na písomné požiadanie bez zbytočného odkladu poskytnúť požadované informácie o dôchodkovej správcovskej spoločnosti a o dôchodkových fondoch získané pri výkone činnosti depozitára, a to Národnej banke Slovenska, službe kriminálnej polície a službe finančnej polície na účely plnenia úloh ustanovených osobitným zákonom.⁸⁷⁾

(6) Depozitár plní len tie pokyny dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktoré sú v súlade s týmto zákonom a so štatútom dôchodkových fondov. Ak pokyn dôchodkovej správcovskej spoločnosti depozitárovi odporuje tomuto zákonu alebo štatútu dôchodkového fondu, depozitár ho nevykoná a písomne upozorní na to dôchodkovú správcovskú spoločnosť; ak dôchodková správcovská spoločnosť aj napriek upozorneniu trvá na vykonaní takého pokynu, depozitár ho nevykoná a písomne oznámi túto skutočnosť bez zbytočného odkladu Národnej banke Slovenska.

(7) Pri výkone svojej činnosti je depozitár oprávnený požadovať od dôchodkovej správcovskej spoločnosti okrem údajov a dokladov o dôchodkových fondoch, ktoré spravuje, aj údaje a doklady o jej činnosti. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná tieto údaje a doklady bez zbytočného odkladu predložiť depozitárovi.

(8) Depozitár nesmie údaje a doklady získané pri výkone činnosti depozitára poskytnúť tretej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak, ani využiť na iné účely, než je výkon činnosti depozitára.

(9) Člen predstavenstva, člen dozornej rady, prokurista alebo zamestnanec depozitára je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone činnosti depozitára, a to aj po skončení výkonu tejto činnosti, ak zákon nestanovuje inak.

Komentár § 102

Ustanovenie vymedzuje povinnosti a zodpovednosť depozitára.

Depozitár koná samostatne, s odbornou starostlivosťou a vždy v záujme sporiteľov.

Je povinný vykonávať len také pokyny správcovskej spoločnosti, ktoré sú v súlade so zákonom a štatútom fondu.

Hlavné povinnosti depozitára

Medzi jeho hlavné povinnosti patrí:

– kontrola dodržiavania zákona, štatútov a pravidiel pri správe majetku,

– kontrola správnosti hodnoty majetku a výpočtu dôchodkových jednotiek,

– zabezpečenie správneho priebehu transakcií (platba oproti dodávke),

– kontrola výpočtu a úhrady odmien správcovskej spoločnosti.

Ak zistí porušenie, musí bezodkladne informovať Národnú banku Slovenska a správcovskú spoločnosť.

Na požiadanie poskytuje informácie NBS a ďalším oprávneným orgánom.

Má povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach získaných pri výkone svojej činnosti.

Depozitár plní kontrolnú a ochrannú funkciu voči sporiteľom.

Zodpovednosť depozitára je kľúčová pre dôveru v systém starobného dôchodkového sporenia, keďže zabezpečuje dohľad nad správnym spravovaním majetku.

§ 103

Zodpovednosť depozitára

(1) Depozitár zodpovedá dôchodkovej správcovskej spoločnosti za škody spôsobené porušením povinností vyplývajúcich z tohto zákona, osobitných predpisov zo štatútu dôchodkového fondu a z depozitárskej zmluvy uzatvorenej medzi dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a depozitárom pri výkone svojej činnosti, a to aj po jej skončení. Tým nie je dotknutá zodpovednosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa § 67 ods. 4.

(2) Zodpovednosť depozitára za škody spôsobené nesplnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona a z depozitárskych zmlúv nie je ovplyvnená skutočnosťou, že depozitár zveril plnenie týchto povinností tretej osobe.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná vymáhať náhradu škody spôsobenú depozitárom.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zastupovať záujmy sporiteľov pri vymáhaní škody, ktorú im pri výkone svojej činnosti spôsobil depozitár porušením alebo nedostatočným plnením svojich povinností, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona a z depozitárskej zmluvy, a to aj v prípade, ak depozitárovi zaniklo alebo mu bolo odobraté povolenie na poskytovanie investičných služieb.

Komentár § 103

Ustanovenie sa zaoberá zodpovednosťou depozitára. Kladie na depozitára vysoký stupeň zodpovednosti za škody spôsobené pri správe majetku dôchodkových fondov. Táto zodpovednosť je trvalá a nevylučuje povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti vymáhať škodu a chrániť záujmy sporiteľov. Zároveň je jasne dané, že ani delegovanie úloh na tretie osoby nezbavuje depozitára zodpovednosti.

Zodpovednosť depozitára

Depozitár nesie zodpovednosť za škody, ktoré vzniknú dôchodkovej správcovskej spoločnosti v dôsledku porušenia jeho povinností. Tieto povinnosti vyplývajú z viacerých zdrojov:

– zo zákona, a to konkrétne tohto zákona o starobnom dôchodkovom sporení,

– z osobitných predpisov, napríklad finančno-právnych alebo bankových regulácií,

– zo štatútu dôchodkového fondu, čo sú vnútorné pravidlá fondu,

– z depozitárskej zmluvy, čiže dohody medzi depozitárom a dôchodkovou správcovskou spoločnosťou.

Dôležité je, že táto zodpovednosť trvá aj po skončení výkonu činnosti depozitára, teda depozitár je viazaný plniť svoje povinnosti aj spätne a môže byť za škodu zodpovedný aj neskôr.

Zároveň sa v odseku 1 zdôrazňuje, že táto zodpovednosť depozitára nijako neovplyvňuje alebo nevymazáva zodpovednosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa iných ustanovení, a to § 67 ods. 4, ktorá môže niesť samostatnú zodpovednosť za škodu.

Prenos povinností na tretiu osobu

Tento odsek jasne stanovuje, že zodpovednosť depozitára za prípadné škody nie je znížená alebo odstránená tým, že si na plnenie svojich povinností prizval tretiu osobu, napríklad subdepozitára alebo externého správcu.

Depozitár teda nesie plnú zodpovednosť za to, či už vykonáva svoju činnosť sám, alebo cez sprostredkovateľa.

Povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti vymáhať škodu

Dôchodková správcovská spoločnosť má povinnosť aktívne vymáhať od depozitára náhradu škody, ktorú jej spôsobil. Nie je to len otázka možnosti, ale právna povinnosť.

Zastupovanie záujmov sporiteľov pri vymáhaní škody

Dôchodková správcovská spoločnosť musí zároveň zastupovať záujmy sporiteľov, čiže ľudí, ktorí si sporia na dôchodok, pri vymáhaní škody spôsobenej depozitárom.

Toto platí aj v situácii, ak depozitárovi zaniklo povolenie na poskytovanie investičných služieb alebo mu bolo toto povolenie odobraté.

Takto sa chráni, aby sporitelia neboli poškodení a mali možnosť dosiahnuť náhradu škody.

§ 104

Platobná schopnosť
depozitára

Majetok v dôchodkových fondoch a peňažné prostriedky na účte nepriradených platieb podľa § 101 ods. 1, ktorý je zverený v súlade s ustanoveniami tohto zákona depozitárovi, nesmie byť predmetom výkonu rozhodnutia alebo exekúcie vedenej voči depozitárovi podľa osobitných predpisov,⁸⁸⁾ predmetom výkonu nútenej správy nad depozitárom a nie je ani súčasťou konkurznej podstaty⁴⁹⁾ depozitára.

Komentár § 104

Toto ustanovenie upravuje ochranu majetku dôchodkových fondov a peňažných prostriedkov zverených depozitárovi pred zásahmi zo strany veriteľov alebo iných orgánov.

Ochrana majetku dôchodkových fondov

Majetok, ktorý je súčasťou dôchodkových fondov a ktorý depozitár spravuje v súlade so zákonom, nesmie byť predmetom exekúcie alebo výkonu rozhodnutia voči samotnému depozitárovi. To znamená, že ak by depozitár mal nejaké finančné alebo právne problémy (napr. dlhy, exekúcie), majetok dôchodkových fondov nebude týmto postihnutý.

Ochrana peňažných prostriedkov na účte nepriradených platieb

Podobne sú chránené aj finančné prostriedky, ktoré sú na účte nepriradených platieb podľa § 101 ods. 1, pričom ide o prostriedky, ktoré zatiaľ neboli priradené konkrétnemu sporiteľovi alebo fondu, ktoré má depozitár na starosti.

Zákaz výkonu nútenej správy

Nad depozitárom nemôže byť nariadená nútená správa, ktorá by sa týkala majetku dôchodkových fondov, čím sa ďalej posilňuje ochrana tohto majetku.

Vylúčenie z konkurznej podstaty

Majetok dôchodkových fondov nespadá do konkurznej podstaty depozitára, čo znamená, že v prípade bankrotu alebo konkurzu depozitára nebude tento majetok použitý na uspokojenie veriteľov depozitára.

Význam a účel

Cieľom ustanovenia je zabezpečiť, aby majetok dôchodkových fondov bol striktne oddelený od majetku depozitára ako osoby spravujúcej tento majetok. Tým sa chráni sporiteľov, ktorí si ukladajú finančné prostriedky na svoj dôchodok, pred rizikom, že by ich úspory mohli byť ohrozené finančnými problémami depozitára. Takáto ochrana je kľúčová pre dôveru v systém dôchodkového sporenia.

Poznámka

Ustanovenie sa na účely ochrany odvoláva na zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov a tiež zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

ÔSMA ČASŤ
INFORMAČNÁ POVINNOSŤ

INFORMAČNÁ POVINNOSŤ

§ 105

Informácie pre verejnosť

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná každý pracovný deň vypočítať a najmenej raz za sedem dní zverejniť v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou

a) aktuálnu hodnotu dôchodkovej jednotky v jednotlivých ňou spravovaných dôchodkových fondoch,

b) čistú hodnotu majetku v jednotlivých ňou spravovaných dôchodkových fondoch.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná najmenej raz za mesiac zverejniť v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou výšku odplaty dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa § 63 ods. 1.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná sprístupniť sporiteľom vo svojom sídle a vo svojich pobočkách k nahliadnutiu

a) najneskôr do troch mesiacov po uplynutí účtovného obdobia ročnú správu o hospodárení s vlastným majetkom spolu s ročnou účtovnou závierkou za predchádzajúci kalendárny rok overenou audítorom,

b) najneskôr do troch mesiacov po uplynutí účtovného obdobia ročné správy o hospodárení s majetkom v dôchodkových fondoch za predchádzajúci kalendárny rok spolu s ročnými účtovnými závierkami za predchádzajúci kalendárny rok overenými audítorom,

c) najneskôr do dvoch mesiacov po skončení polovice účtovného obdobia polročnú správu o hospodárení s vlastným majetkom za prvý polrok kalendárneho roka spolu s polročnou účtovnou závierkou za prvý polrok kalendárneho roka,

d) najneskôr do dvoch mesiacov po skončení polovice účtovného obdobia polročné správy o hospodárení s majetkom v dôchodkových fondoch za prvý polrok kalendárneho roka spolu s polročnými účtovnými závierkami dôchodkových fondov za prvý polrok kalendárneho roka.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná v ročných správach podľa odseku 3 písm. a) a b) a v polročných správach podľa odseku 3 písm. c) a d) uviesť skrátený prehľad výsledkov hospodárenia za posledné tri roky.

(5) Ak nie je v lehote podľa odseku 3 písm. a) a b) účtovná závierka overená audítorom, je dôchodková správcovská spoločnosť povinná správu audítora sprístupniť spôsobom podľa odseku 3 bez zbytočného odkladu od jej doručenia.

(6) Ročná správa a polročná správa podľa odseku 3 písm. a) a c) obsahujú

a) informácie o členoch predstavenstva, dozornej rady a o akcionároch dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

b) informácie o najvýznamnejších skutočnostiach, ktoré ovplyvnili hospodárenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti a informácie o jeho očakávanom vývoji v nasledujúcom období,

c) informácie o cudzích zdrojoch dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

d) informácie o osobách, ktorým dôchodková správcovská spoločnosť zverila výkon činnosti podľa § 67,

e) iné informácie, ktorých rozsah ustanoví podľa odseku 10 Národná banka Slovenska.

(7) Ročná správa a polročná správa podľa odseku 3 písm. b) a d) obsahujú

a) informácie o najvýznamnejších skutočnostiach, ktoré ovplyvnili hospodárenie s majetkom v dôchodkovom fonde a informácie o jeho očakávanom vývoji v nasledujúcom období,

b) informácie o stave majetku v dôchodkovom fonde v členení podľa trhov, emitentov, sektorového hľadiska a menového hľadiska,

c) grafické znázornenie vývoja hodnoty dôchodkovej jednotky,

d) informácie o vývoji počtu sporiteľov,

e) iné informácie, ktorých rozsah ustanoví podľa odseku 10 Národná banka Slovenska.

(8) Dôchodková správcovská spoločnosť, ktorá je právnym nástupcom po zlúčení s inou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, je povinná bez zbytočného odkladu zverejniť v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou aj oznam o zlúčení dôchodkových správcovských spoločností a o zlúčení príslušných dôchodkových fondov.

(9) Dôchodková správcovská spoločnosť, na ktorú sa previedla správa dôchodkových fondov z iného dôvodu ako podľa odseku 8, je povinná bez zbytočného odkladu zverejniť v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou aj oznam o prevode správy dôchodkových fondov a o zlúčení príslušných dôchodkových fondov.

(10) Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podrobnosti o informáciách podľa odseku 6 písm. a) až d) a podľa odseku 7 písm. a) až d), ako aj rozsah iných informácií podľa odseku 6 písm. e) a podľa odseku 7 písm. e), ktoré musí obsahovať ročná správa a polročná správa o hospodárení s majetkom v dôchodkovom fonde, ročná správa a polročná správa o hospodárení s vlastným majetkom dôchodkovej správcovskej spoločnosti, rozsah, obsah, členenie, termíny, formu, spôsob, postup a miesto ich predkladania Národnej banke Slovenska a rozsah ich zverejňovania.

(11) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná najneskôr do troch mesiacov po uplynutí účtovného obdobia uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok^88a) za seba a za každý dôchodkový fond, ktorý spravuje, účtovnú závierku za predchádzajúci kalendárny rok overenú audítorom.

Komentár § 105

Ustanovenie sa zaoberá povinnosťou dôchodkových správcovských spoločností poskytovať informácie verejnosti. Ustanovenie upravuje transparentnosť a informačnú povinnosť dôchodkových správcovských spoločností voči sporiteľom a verejnosti. Cieľom je zabezpečiť pravidelný, zrozumiteľný a aktuálny prístup k dôležitým údajom o hospodárení dôchodkových fondov a o činnosti samotnej správcovskej spoločnosti.

Ustanovenie kladie veľký dôraz na transparentnosť a zodpovednosť dôchodkových správcovských spoločností. Pravidelné a detailné informovanie verejnosti a sporiteľov posilňuje dôveru v systém dôchodkového sporenia, umožňuje kontrolu hospodárenia fondov a poskytuje potrebné nástroje pre lepšie rozhodovanie sporiteľov o svojich financiách.

Pravidelné zverejňovanie základných informácií

– Aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky a čistá hodnota majetku fondov

Správcovia musia každý pracovný deň vypočítať a aspoň raz za týždeň zverejniť tieto údaje v celoštátnej periodickej tlači. Táto informácia umožňuje sporiteľom sledovať výkonnosť ich dôchodkových fondov a orientovať sa v tom, ako sa vyvíjajú ich úspory.

– Výška odplaty správcovskej spoločnosti

Minimálne raz mesačne musí byť v celoštátnej tlači zverejnená aj výška odplaty, ktorú správcovská spoločnosť účtuje, čím sa zvyšuje transparentnosť nákladov spojených s dôchodkovým sporením.

Prístup k správam a účtovným závierkam

Sporitelia majú právo voľne nahliadnuť v sídle alebo pobočkách správcovskej spoločnosti do ročných a polročných správ o hospodárení dôchodkových fondov a samotnej správcovskej spoločnosti vrátane účtovných závierok, ktoré musia byť overené audítorom.

Lehota na sprístupnenie týchto dokumentov je striktne stanovená, čím sa zabezpečuje pravidelný a včasný prístup k relevantným údajom.

Historické údaje v správach

Ročné a polročné správy musia obsahovať aj prehľad hospodárenia za posledné tri roky, čo umožňuje lepšie porovnanie a vyhodnotenie trendov v hospodárení fondov a správcovskej spoločnosti.

Audítorské správy

Ak účtovná závierka ešte nie je overená audítorom v stanovenej lehote, správcovská spoločnosť musí bezodkladne sprístupniť správu audítora hneď po jej doručení, čím sa zamedzuje neinformovanosti sporiteľov.

Obsah ročných a polročných správ

Správy o správe majetku správcovskej spoločnosti a o dôchodkových fondoch musia obsahovať podrobné informácie o členoch vedenia, významných udalostiach, finančnej situácii, externých osobách zapojených do správy fondov, štruktúre majetku podľa trhov, sektorov a mien, vývoji hodnoty dôchodkovej jednotky a počtu sporiteľov.

Národná banka Slovenska má kompetenciu určiť ďalší rozsah požadovaných informácií, čo umožňuje flexibilitu a prispôsobenie sa aktuálnym potrebám regulácie.

Zverejňovanie zmien v správe fondov

Pri zlúčení dôchodkových správcovských spoločností alebo prevode správy fondov musí byť verejnosť o týchto zmenách bezodkladne informovaná prostredníctvom celoštátnej tlače, čo zvyšuje dôveru a informovanosť sporiteľov o dôležitých zmenách.

Kompetencie NBS a archivácia účtovných závierok

Národná banka Slovenska detailne reguluje formu, obsah a rozsah požadovaných informácií, ako aj ich predkladanie a zverejňovanie, čím zabezpečuje jednotný štandard transparentnosti.

Povinnosť uložiť účtovnú závierku do verejnej časti registra zaručuje, že k týmto dokumentom majú prístup nielen sporitelia, ale aj širšia verejnosť.

Poznámka

Podľa zákona o účtovníctve register je informačným systémom verejnej správy, správcom ktorého je ministerstvo. Prevádzkovateľom registra je rozpočtová organizácia ministerstva DataCentrum. Správca registra a prevádzkovateľ registra sa považujú za spoločných prevádzkovateľov podľa osobitného predpisu.

Do registra sa ukladajú riadne individuálne účtovné závierky, mimoriadne individuálne účtovné závierky, riadne konsolidované účtovné závierky, mimoriadne konsolidované účtovné závierky, súhrnné účtovné závierky verejnej správy, výkazy vybraných údajov z účtovných závierok, správy audítorov, individuálne výročné správy, konsolidované výročné správy, ročné finančné správy podľa osobitného predpisu, oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky, správy s informáciami o dani z príjmov, konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti materskej účtovnej jednotky so sídlom mimo územia členského štátu a dokument s názorom týkajúcim sa uistenia v oblasti konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti, správy o udržateľnosti a dokumenty s názorom týkajúcim sa uistenia, správy o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, výkazy o transparentnosti. Do registra môže účtovná jednotka uložiť aj účtovnú závierku podľa odseku 2, ktorú zostavila z vlastného podnetu. Účtovné jednotky, ktoré zostavujú ročnú finančnú správu podľa osobitného predpisu, ukladajú účtovnú závierku a výročnú správu ako súčasť ročnej finančnej správy v lehote ustanovenej osobitným predpisom.

Prevádzkovateľ registra vytvára, udržiava a prevádzkuje register, zhromažďuje a spracováva údaje z účtovných závierok, zhromažďuje a spracováva údaje z výročných správ, poskytuje a sprístupňuje dokumenty a identifikačné údaje v súlade s týmto zákonom orgánom verejnej správy a iným osobám.

Register sa člení na verejnú časť a neverejnú časť. Verejnú časť registra tvoria dokumenty a voľne dostupný zoznam identifikačných údajov. Neverejnú časť registra tvoria dokumenty účtovnej jednotky a pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie, fyzickej osoby, ktorá je účtovnou jednotkou.

§ 105a

Zásady poskytovania informácií
dôchodkovou správcovskou
spoločnosťou

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná poskytovať informácie podľa tohto zákona záujemcovi o uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení a sporiteľovi tak, aby informácie boli

a) aktuálne,

b) zostavené bez použitia odbornej terminológie; to neplatí, ak je použitie odbornej terminológie nevyhnutné vzhľadom na povahu poskytovanej informácie,

c) pravdivé, obsahovo a pojmovo jednotné,

d) nezavádzajúce,

e) prístupné v bežne používanom formáte,

f) zrozumiteľné a ľahko čitateľné, a to aj vtedy, ak sú poskytované informácie v listinnej podobe vytlačené čierno-bielo,

g) poskytované v slovenskom jazyku,

h) poskytované bezplatne, ak v § 108 ods. 8 nie je ustanovené inak,

i) dostupné v

1. elektronickej podobe prostredníctvom nástroja, ktorý umožňuje sporiteľovi uchovávať jemu adresované informácie spôsobom dostupným na budúce použitie počas obdobia zodpovedajúceho účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií prostredníctvom webového sídla,

2. listinnej podobe, ak tak ustanovuje tento zákon.

(2) Informácie, ktoré dôchodková správcovská spoločnosť poskytuje záujemcovi o uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení a sporiteľovi, obsahujú upozornenie, že s uzatvorením zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou je spojené aj riziko a doterajší výnos dôchodkového fondu nie je zárukou budúcich výnosov dôchodkového fondu.

Komentár § 105a

Ustanovenie upravuje zásady poskytovania informácií dôchodkovou správcovskou spoločnosťou.

Ustanovenie kladie dôraz na kvalitu, spôsob a obsah informácií, ktoré dôchodková správcovská spoločnosť poskytuje záujemcom o uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení a sporiteľom. Cieľom je zabezpečiť, aby sporitelia a záujemcovia mali jasné, pravdivé a ľahko pochopiteľné informácie, ktoré im umožnia správne sa rozhodnúť a mať realistické očakávania.

Ustanovenie zároveň kladie dôraz na to, aby informácie poskytované dôchodkovými správcovskými spoločnosťami boli:

– presné, aktuálne, zrozumiteľné a pravdivé,

– dostupné v ľahko použiteľných formátoch,

– bezplatné,

– sprevádzané upozornením na investičné riziko.

Tieto pravidlá posilňujú ochranu sporiteľov a umožňujú im robiť informované rozhodnutia.

Zásady poskytovania informácií

Dôchodková správcovská spoločnosť musí zabezpečiť, že informácie budú:

– aktuálne

Informácie musia byť pravidelne aktualizované tak, aby odrážali skutočný stav a platné údaje.

– bez zbytočnej odbornej terminológie

Informácie majú byť podávané jednoduchým jazykom, ktorý je zrozumiteľný širokej verejnosti. Použitie odborných výrazov je prípustné iba vtedy, keď to vyžaduje charakter informácie (napr. technické detaily).

– pravdivé a jednotné

Obsah musí byť správny, konzistentný a zhodný v celej komunikácii, aby sa predišlo zmätku a nesprávnym výkladom.

– nezavádzajúce

Informácie nesmú vytvárať mylný dojem alebo zatajiť dôležité fakty. Cieľom je, aby sporitelia mali reálnu predstavu o produktoch a rizikách.

– prístupné v bežne používanom formáte

Informácie musia byť dostupné v takom formáte, ktorý umožňuje ich jednoduché použitie a prezeranie.

– zrozumiteľné a ľahko čitateľné, vrátane čierno-bielej tlače

Text a formátovanie majú byť také, aby boli ľahko čitateľné aj v jednoduchšom vyhotovení (napr. ak sa tlačia na čierno-bielom tlačiari).

– poskytované v slovenskom jazyku

Aby boli informácie dostupné a zrozumiteľné pre slovenských sporiteľov, sú povinné v národnom jazyku.

– poskytované bezplatne

Informácie sú dostupné bezplatne, pokiaľ nie je výslovne ustanovené inak.

– dostupné v dvoch formách

• elektronicky

Prostredníctvom nástroja, ktorý umožňuje sporiteľovi uložiť a kedykoľvek si znova pozrieť tieto informácie v nezmenenej podobe (napr. webové rozhranie).

• listinne

Ak to zákon vyžaduje, informácie musia byť dostupné aj v papierovej forme.

Upozornenie na riziká

Každá poskytnutá informácia záujemcovi alebo sporiteľovi musí obsahovať jasné upozornenie, že:

– uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení nesie so sebou aj riziko,

– doterajší výnos fondu nie je zárukou budúcich výnosov.

Tým sa zabezpečuje, že sporitelia si uvedomujú, že investície do dôchodkových fondov môžu kolísať a nie je garantovaná ich návratnosť či zisk.

§ 106

Kľúčové informácie

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zostaviť o každom spravovanom dôchodkovom fonde kľúčové informácie, ktorých obsah, štruktúru, formu, podmienky a spôsob ich priebežnej aktualizácie a lehoty na ich zverejnenie ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo po dohode s Národnou bankou Slovenska.

(2) Kľúčové informácie musia byť zostavené v súlade so štatútom dôchodkového fondu.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bezplatne poskytnúť finančnému agentovi podľa § 47a ods. 1 na požiadanie kľúčové informácie o každom dôchodkovom fonde, ktorý spravuje.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná aktualizovať kľúčové informácie najmenej raz ročne a každú ich zmenu oznámiť bez zbytočného odkladu Národnej banke Slovenska.

Komentár § 106

Ustanovenie sa týka povinnosti dôchodkových správcovských spoločností poskytovať kľúčové informácie o dôchodkových fondoch:

Paragraf upravuje povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti zostaviť a pravidelne aktualizovať kľúčové informácie o každom dôchodkovom fonde, ktorý spravuje. Ide o súhrn najdôležitejších a základných informácií, ktoré majú sporiteľom, finančným agentom a iným zainteresovaným osobám poskytnúť jasný, prehľadný a aktuálny obraz o charakteristikách a fungovaní dôchodkového fondu.

Ustanovenie zavádza transparentnosť a zodpovednosť pri informovaní o dôchodkových fondoch prostredníctvom povinnosti vypracovať, zverejňovať a pravidelne aktualizovať kľúčové informácie. Štandardizácia týchto informácií podľa ministerského opatrenia a dohody s NBS zabezpečuje ich jednotnosť a zrozumiteľnosť, čo významne napomáha sporiteľom aj finančným agentom pri rozhodovaní o starobnom dôchodkovom sporení.

Povinnosť zostaviť kľúčové informácie a štandardizácia

Dôchodková správcovská spoločnosť musí vypracovať kľúčové informácie o každom fonde.

Obsah, štruktúru, formu, spôsob aktualizácie a lehoty na zverejnenie týchto informácií určí špecifické opatrenie, ktoré vydáva ministerstvo financií v spolupráci s Národnou bankou Slovenska (NBS). Cieľom tejto štandardizácie je zabezpečiť, že informácie budú jednotné, porovnateľné a ľahko pochopiteľné pre všetkých používateľov.

Súlad s štatútom dôchodkového fondu

Kľúčové informácie musia byť v súlade s obsahom a pravidlami stanovenými v štatóte dôchodkového fondu.

To znamená, že nesmú byť v rozpore so základnými princípmi, investičnou politikou, cieľmi či štruktúrou fondu definovanou v štatúte.

Poskytnutie finančným agentom

Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná na požiadanie bezplatne poskytnúť tieto kľúčové informácie finančným agentom, napr. sprostredkovateľom dôchodkového sporenia podľa § 47a ods. 1.

Tým sa zabezpečuje, že finanční agenti majú k dispozícii aktuálne a presné údaje na správne a zodpovedné poradenstvo klientom.

Aktualizácia a oznamovanie zmien

Kľúčové informácie musia byť aktualizované najmenej raz ročne.

Ak dôjde k akejkoľvek zmene týchto informácií, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná túto zmenu bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska.

Táto povinnosť zabezpečuje, že informácie zostanú stále presné a zodpovedajú aktuálnemu stavu fondu.

§ 107

Webové sídlo

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná vytvoriť webové sídlo, ktoré musí obsahovať najmä

a) informácie podľa § 105,

b) aktuálne znenie kľúčových informácií,

c) aktuálne znenia štatútov dôchodkových fondov spravovaných dôchodkovou správcovskou spoločnosťou,

d) údaje o výške základného imania dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

e) aktuálne znenie stanov dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

f) aktuálne údaje o zakladateľoch a o akcionároch dôchodkovej správcovskej spoločnosti s uvedením

1. obchodného mena, sídla a percentuálneho podielu na hlasovacích právach a na základnom imaní dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ak ide o právnickú osobu,

2. mena, priezviska, adresy trvalého pobytu a percentuálneho podielu na hlasovacích právach a na základnom imaní dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ak ide o fyzickú osobu,

g) informácie o osobách, ktorým dôchodková správcovská spoločnosť zverila výkon činnosti podľa § 67,

h) mesačnú správu podľa odseku 3,

i) informáciu o dôchodkoch podľa § 108a,

j) predpoklady použité na vytvorenie prognóz dôchodkov podľa § 108 ods. 3 písm. k).

(2) Ročné správy a polročné správy, ročné účtovné závierky a polročné účtovné závierky je dôchodková správcovská spoločnosť povinná na svojom webovom sídle zverejňovať v lehotách podľa § 105 ods. 3.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná na svojom webovom sídle zverejňovať mesačné správy o vývoji investovania majetku v dôchodkových fondoch. Mesačné správy obsahujú najmä

a) označenie dôchodkového fondu, obchodné meno depozitára dôchodkového fondu, údaje o čistej hodnote majetku v dôchodkovom fonde, dátum vytvorenia dôchodkového fondu, aktuálnu hodnotu dôchodkovej jednotky ku dňu vyhotovenia mesačnej správy,

b) informáciu o zhodnotení majetku dôchodkového fondu v percentuálnom vyjadrení za mesiac, za ktorý sa mesačná správa vyhotovuje, a informáciu o zhodnotení majetku dôchodkového fondu v percentuálnom vyjadrení od dátumu vytvorenia dôchodkového fondu do posledného dňa v mesiaci, za ktorý sa mesačná správa vyhotovuje,

c) údaje o trhovom riziku dôchodkového fondu, ktorým sa rozumie

1. podiel akciových investícií na čistej hodnote majetku,

2. podiel dlhopisových investícií na čistej hodnote majetku v členení podľa splatnosti,

3. podiel peňažných investícií na čistej hodnote majetku,

4. podiel iných aktív, najmä opcií a pohľadávok, na čistej hodnote majetku,

5. modifikovaná durácia dlhopisových a peňažných investícií v dôchodkovom fonde,

d) podiel jednotlivých ratingových stupňov dlhopisovej časti portfólia na čistej hodnote majetku v dôchodkovom fonde a údaje o geografickom riziku v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, ktorým sa rozumie podiel akciových investícií vydaných emitentom alebo odrážajúcich vývoj cien emitentov s uvedením krajiny sídla emitenta,

e) údaje o menovom riziku dôchodkového fondu, ktorým sa rozumie podiel aktív v menách, ktoré nie sú zabezpečené voči menovému riziku, na čistej hodnote majetku spolu s uvedením danej meny,

f) údaje o najväčších investíciách z hľadiska podielu na čistej hodnote majetku v dôchodkovom fonde, a to najmä názov finančného nástroja, jeho identifikačné údaje a percentuálny podiel na čistej hodnote majetku v dôchodkovom fonde,

g) údaje podľa písmena f) musia tvoriť v prípade dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu 15 emisií finančných nástrojov, v prípade iného ako dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu 10 emisií finančných nástrojov spĺňajúcich definíciu akciových investícií a 10 emisií finančných nástrojov spĺňajúcich definíciu dlhopisových a peňažných investícií,

h) vyjadrenie zamestnanca zodpovedného za riadenie investícií dôchodkového fondu k zmenám v portfóliu dôchodkového fondu a k najvýznamnejším skutočnostiam, ktoré ovplyvnili zloženie a zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde; toto vyjadrenie sa zverejňuje za predchádzajúci štvrťrok a je súčasťou mesačnej správy zverejňovanej v januári, apríli, júli a októbri.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná aktualizovať údaje na svojom webovom sídle najmenej raz za sedem dní. Webové sídlo dôchodkovej správcovskej spoločnosti musí obsahovať dátum poslednej aktualizácie a údaje na tejto stránke nesmú byť nahradené aktuálnymi, ale musí byť zachovaná a verejnosti prístupná ich história. Mesačné správy podľa odseku 3 je dôchodková správcovská spoločnosť povinná vyhotoviť vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a uverejniť na webovom sídle do desiatich dní po skončení kalendárneho mesiaca. Ak posledný deň kalendárneho mesiaca pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, dôchodková správcovská spoločnosť použije na vyhotovenie mesačnej správy údaje a hodnoty platné k poslednému pracovnému dňu, ktorý predchádza dňu vyhotovenia mesačnej správy.

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná prostredníctvom svojho webového sídla bezplatne umožniť zabezpečený pasívny prístup sporiteľa k pravidelne aktualizovaným údajom týkajúcim sa jeho osobného dôchodkového účtu, obsahujúcim

a) údaje v štruktúre podľa § 94 ods. 3,

b) aktuálnu hodnotu dôchodkovej jednotky,

c) aktuálnu hodnotu osobného dôchodkového účtu vyjadrenú v eurách ako súčin aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky a počtu dôchodkových jednotiek dôchodkového fondu evidovaných na osobnom dôchodkovom účte.

Komentár § 107

Ustanovenie upravuje povinnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) týkajúce sa jej webového sídla. Ustanovenie zaväzuje DSS zriadiť a prevádzkovať transparentné, aktuálne a informačne bohaté webové sídlo. Zámerom zákonodarcu je zabezpečiť prístup sporiteľov, budúcich klientov aj orgánov dohľadu k relevantným a zrozumiteľným údajom, ktoré sa týkajú správy dôchodkových fondov, majetku sporiteľov, investičných rozhodnutí a finančnej stability samotnej DSS.

Ustanovenie kladie dôraz na digitálnu tran- sparentnosť, dostupnosť a pravidelné informovanie verejnosti. Povinnosti stanovené týmto ustanovením sú kľúčové pre dôveru v druhý dôchodkový pilier a efektívny dohľad nad činnosťou dôchodkových správcovských spoločností.

Povinný obsah webového sídla

DSS musí na svojom webovom sídle zverejniť najmä:

– informácie podľa § 105,

Ide o všeobecné informácie poskytované sporiteľom a záujemcom (napr. práva, riziká, produkty).

– aktuálne kľúčové informácie o fondoch (§ 106),

– aktuálne štatúty fondov,

Ide o základný dokument fondu, ktorý definuje jeho stratégiu, rizikový profil a cieľ.

– základné imanie DSS,

Je to údaj o finančnej stabilite a zodpovednosti firmy.

– stanovy spoločnosti

Ide o jej interné pravidlá a štruktúra fungovania.

– vlastnícka štruktúra,

Sú to údaje o zakladateľoch a akcionároch, vrátane percentuálneho podielu, čo zvyšuje transparentnosť.

– informácie o osobách zodpovedných za outsourcované činnosti podľa § 67,

Ide napr. o správu IT alebo investičné služby.

– mesačnú správu podľa odseku 3,

– informácie o dôchodkoch podľa § 108a,

Tieto informácie súvisia s vyplácaním dôchodkov.

– prognózne predpoklady podľa § 108 ods. 3 písm. k).

Sú to údaje použité pri výpočtoch budúcich dôchodkov.

Finančné výkazy

DSS je povinná zverejniť ročné a polročné správy a účtovné závierky v stanovených lehotách (pozri § 105 ods. 3). To podporuje verejnú kontrolu hospodárenia a investičnej stratégie.

Mesačné správy o investovaní

DSS musí každý mesiac zverejniť podrobnú správu o vývoji investícií, ktorá obsahuje napr.:

– identifikáciu fondu a depozitára,

– vývoj čistej hodnoty majetku a dôchodkovej jednotky,

– zhodnotenie majetku – mesačné aj kumulatívne,

– analýzu rizík – trhové (akcie, dlhopisy, peňažné investície), geografické a menové riziko,

– najväčšie investície – prehľad top 10–15 emisií,

– vyjadrenie investičného manažéra – raz štvrťročne, hodnotenie portfóliových zmien.

Táto správa zabezpečuje pravidelný, detailný a odborný prehľad o vývoji fondov, pričom posilňuje kontrolu a dôveru sporiteľov.

Aktualizácia údajov

Web musí byť aktualizovaný minimálne raz za 7 dní. Každá stránka musí obsahovať dátum poslednej aktualizácie. Historické údaje musia zostať verejne prístupné, nesmú byť nahrádzané bez archivácie. Mesačná správa sa vyhotovuje k poslednému dňu mesiaca, zverejní sa do 10 dní, a ak posledný deň padne na víkend alebo sviatok, použijú sa údaje z posledného pracovného dňa.

Tieto pravidlá zaisťujú aktuálnosť a sledovateľnosť údajov v čase.

Pasívny prístup sporiteľa k účtu

DSS musí umožniť bezplatný, zabezpečený online prístup sporiteľom k informáciám o ich osobnom dôchodkovom účte:

– údaje podľa § 94 ods. 3, čo sú pohyby na účte, príspevky, prevody,

– aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky,

– súčasná hodnota účtu v EUR, a to počet jednotiek × aktuálna hodnota jednotky.

Cieľom je posilniť kontrolu sporiteľa nad jeho úsporami a zvýšiť dôveru v systém.

§ 108

Výpis z osobného
dôchodkového účtu sporiteľa

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zaslať sporiteľovi výpis z jeho osobného dôchodkového účtu k poslednému dňu kalendárneho roka, a to najneskôr do troch mesiacov po uplynutí kalendárneho roka. Dôchodková správcovská spoločnosť, z ktorej sporiteľ prestupuje do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, je povinná zaslať sporiteľovi výpis z jeho osobného dôchodkového účtu ku dňu, ktorý predchádza dňu prestupu do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, najneskôr do 15 dní odo dňa prestupu. Dôchodková správcovská spoločnosť, do ktorej sporiteľ prestupuje z inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, je povinná zaslať sporiteľovi výpis z jeho osobného dôchodkového účtu ku dňu pripísania dôchodkových jednotiek na jeho osobný účet najneskôr do 15 dní odo dňa prestupu. Vyhotovenie a zaslanie výpisu z osobného dôchodkového účtu dôchodková správcovská spoločnosť sporiteľovi nespoplatňuje.

(2) Výpis z osobného dôchodkového účtu sporiteľa zasiela dôchodková správcovská spoločnosť sporiteľovi v elektronickej podobe na adresu elektronickej pošty, ktorú sporiteľ určil na účely zasielania výpisu z osobného dôchodkového účtu, a sprístupňuje ho prostredníctvom bezplatného pasívneho elektronického prístupu k jeho osobnému dôchodkovému účtu. Ak dôchodková správcovská spoločnosť neeviduje adresu elektronickej pošty sporiteľa podľa prvej vety, zasiela výpis z osobného dôchodkového účtu v listinnej podobe na adresu trvalého pobytu sporiteľa, ak sporiteľ neurčil inú adresu na doručovanie výpisu z osobného dôchodkového účtu. Ak dôchodková správcovská spoločnosť preukáže, že výpis z osobného dôchodkového účtu v listinnej podobe za predchádzajúci kalendárny rok nebolo možné dodať^88b) na adresu trvalého pobytu sporiteľa alebo na inú adresu, ktorú sporiteľ určil na doručovanie výpisu z osobného dôchodkového účtu, povinnosť zasielať výpisy z osobného dôchodkového účtu podľa druhej vety sa považuje za splnenú sprístupnením výpisu z osobného dôchodkového účtu sporiteľovi prostredníctvom bezplatného pasívneho elektronického prístupu. Ak sporiteľ požiada dôchodkovú správcovskú spoločnosť, aby mu výpis z osobného dôchodkového účtu sprístupňovala výlučne prostredníctvom bezplatného pasívneho elektronického prístupu, povinnosť podľa prvej vety a druhej vety sa považuje za splnenú. Na žiadosť sporiteľa je dôchodková správcovská spoločnosť povinná zaslať výpis z osobného dôchodkového účtu sporiteľa v listinnej podobe na adresu uvedenú v žiadosti.

(3) Výpis z osobného dôchodkového účtu sporiteľa podľa odseku 1 prvej vety a odseku 7 obsahuje najmä

a) obchodné meno a sídlo dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

b) číselné označenie osobného dôchodkového účtu sporiteľa a dátum jeho zriadenia,

c) meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu sporiteľa,

d) názov dôchodkového fondu, ktorý si sporiteľ zvolil,

e) dátum, ku ktorému sa vzťahujú informácie uvedené vo výpise z osobného dôchodkového účtu,

f) dôchodkový vek sporiteľa alebo predpokladaný dôchodkový vek sporiteľa,

g) sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa ku dňu podľa písmena e) a sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa ku dňu, ktorý 12 mesiacov predchádza dňu podľa písmena e),

h) informáciu o príspevkoch sporiteľa ku dňu podľa písmena e), ktoré boli pripísané na osobný dôchodkový účet sporiteľa počas posledných 12 mesiacov,

i) informáciu o sume zhodnotenia osobného dôchodkového účtu sporiteľa ku dňu podľa písmena e),

j) informáciu o odplatách, nákladoch a poplatkoch, ktoré pripadajú na sporiteľa,

k) informáciu o prognóze dôchodku na základe dôchodkového veku podľa písmena f), ktorá zahŕňa základný scenár, optimistický scenár a pesimistický scenár vychádzajúci z možných ekonomických scenárov, ak sporiteľ nie je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom,

l) meno a priezvisko oprávnenej osoby, ak za oprávnenú osobu podľa § 40 ods. 1 je určená fyzická osoba, a názov a identifikačné číslo právnickej osoby, ak za oprávnenú osobu podľa § 40 ods. 1 je určená právnická osoba.

(4) Výpis z osobného dôchodkového účtu sporiteľa podľa odseku 1 druhej vety a tretej vety obsahuje najmä

a) obchodné meno a sídlo dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

b) číselné označenie osobného dôchodkového účtu sporiteľa a dátum jeho zriadenia,

c) meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu sporiteľa,

d) názov dôchodkového fondu, ktorý si sporiteľ zvolil,

e) dátum, ku ktorému sa vzťahujú informácie uvedené vo výpise z osobného dôchodkového účtu,

f) dôchodkový vek sporiteľa alebo predpokladaný dôchodkový vek sporiteľa,

g) sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa ku dňu podľa písmena e).

(5) Ak má sporiteľ zriadených viac osobných dôchodkových účtov, dôchodková správcovská spoločnosť vyhotoví jeden výpis z osobného dôchodkového účtu.

(6) Ministerstvo po dohode s Národnou bankou Slovenska vydá opatrenie, ktorým ustanoví

a) obsah a vzor výpisu z osobného dôchodkového účtu sporiteľa,

b) spôsob určenia predpokladaného dôchodkového veku sporiteľa,

c) spôsob určenia odplát, nákladov a poplatkov, ktoré pripadajú na sporiteľa,

d) parametre, predpoklady a pravidlá na určenie prognóz dôchodkov.

(7) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zaslať sporiteľovi aktuálny výpis z osobného dôchodkového účtu na požiadanie do 15 pracovných dní od doručenia písomnej žiadosti sporiteľa.

(8) Náklady na vyhotovenie a zaslanie výpisu z osobného dôchodkového účtu častejšie ako v lehote uvedenej v odseku 1 uhrádza sporiteľ.

Komentár § 108

Ustanovenie upravuje povinnosť dôchodkových správcovských spoločností (DSS) poskytovať sporiteľom pravidelné informácie o stave ich osobného dôchodkového účtu (ODÚ). Cieľom je zabezpečiť transparentnosť, informovanosť a kontrolu sporiteľa nad jeho investíciou v II. pilieri.

Ustanovenie zabezpečuje komplexné, pravidelné a zrozumiteľné informovanie sporiteľa o stave jeho účtu v II. pilieri. Je dôležitým prvkom ochrany sporiteľa a napĺňa princípy transparentnosti, predvídateľnosti a dostupnosti informácií.

Pozitívom je aj dôraz na digitalizáciu, čiže preferencia e-mailu a pasívneho prístupu, ako aj na personalizované informácie o prognóze dôchodku, ktoré môžu sporiteľovi pomôcť lepšie plánovať finančnú budúcnosť. V kombinácii s ustanovením § 107 upravujúcom webové sídlo tvorí základný rámec pre digitálnu informovanosť a komunikáciu medzi DSS a sporiteľom.

Povinnosť DSS zaslať výpis

Znenie odseku 1 ustanovuje povinnosť DSS zaslať výpis z ODÚ raz ročne, k 31. decembru predchádzajúceho roka, do 3 mesiacov.

Zároveň definuje špeciálne situácie pri prestupe sporiteľa:

– odoslanie výpisu ku dňu pred prestupom zo starej DSS,

– odoslanie výpisu ku dňu pripísania dôchodkových jednotiek v novej DSS.

Významné je, že DSS nesmie tieto výpisy spoplatniť, čím sa chráni spotrebiteľ pred skrytými poplatkami.

Elektronická forma

Znenie odseku 2 preferuje elektronickú formu komunikácie, čím znižuje náklady a zvyšuje efektivitu v súlade s digitalizáciou verejnej správy.

Ak e-mail sporiteľa nie je známy, výpis sa zasiela v listinnej forme.

Zaujímavý je mechanizmus splnenia povinnost“, ak výpis nie je možné doručiť a vtedy postačuje jeho dostupnosť cez zabezpečený pasívny prístup, a to napr. cez portál DSS.

Sporiteľ si môže zvoliť výlučne elektronický prístup, čo podporuje ekologický prístup a moderné preferencie.

Poznámka

Podľa zákona o poštových službách, poštovú zásielku nemožno dodať adresátovi, ak adresáta na adrese uvedenej na poštovej zásielke nemožno zistiť a nemožno ju ani doposlať na inú známu adresu, ak má adresát právo na doposlanie poštovej zásielky.

Obsah ročného výpisu

Znenie odseku 3 definuje povinný obsah ročného výpisu, ktorý má vysokú informačnú hodnotu:

– osobné údaje, názov fondu, stav účtu ku dňu výpisu a aj pred rokom,

– zhodnotenie, príspevky, náklady, poplatky, prognóza dôchodku, a to sú kľúčové informácie pre posúdenie vývoja účtu,

– prognóza dôchodku v troch scenároch, a to optimistický, pesimistický, základný, poskytuje sporiteľovi lepší prehľad o budúcom výnose.

Zjednodušený výpis

Znenie odseku 4 špecifikuje zjednodušený výpis v prípade prestupov a obsahuje iba základné údaje o účte a jeho stave.

Viac účtov

Ak má sporiteľ viac účtov, napr. z historických dôvodov, DSS vyhotoví podľa odseku 5 jeden spoločný výpis, čo znižuje administratívu a zvyšuje prehľadnosť.

Jednotný prístup všetkých DSS

Znenie odseku 6 splnomocňuje Ministerstvo práce v spolupráci s NBS na vydanie opatrenia, ktoré technicky upraví:

– formu a obsah výpisu,

– výpočet predpokladaného dôchodkového veku,

– spôsob výpočtu poplatkov a prognóz dôchodku.

Ide o technickú reguláciu zabezpečujúcu jednotný prístup všetkých DSS.

Výpis na požiadanie

Znenie odseku 7 upravuje možnosť výpisu na požiadanie, ktorý musí byť sprístupnený do 15 pracovných dní. To posilňuje právo sporiteľa na informácie.

Poplatok

Znenie odseku 8 umožňuje DSS účtovať poplatok, ak si sporiteľ vyžiada výpis častejšie ako raz ročne. Tento mechanizmus bráni nadmernej záťaži pre DSS, no zároveň ponecháva sporiteľovi prístup k údajom.

§ 108a

Informácia o dôchodkoch
zo starobného dôchodkového sporenia

Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zostaviť a zaslať sporiteľovi informáciu o dôchodkoch zo starobného dôchodkového sporenia. Vzor, obsah, štruktúru a formu informácie o dôchodkoch zo starobného dôchodkového sporenia, podmienky a spôsob jej priebežnej aktualizácie a lehoty na jej zasielanie ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo.

Komentár § 108a

Ustanovenie predstavuje novší prvok právnej úpravy, ktorého cieľom je systematicky a štandardizovane informovať sporiteľa o očakávaných dôchodkoch z II. piliera. Ide o reakciu na potrebu zrozumiteľne komunikovať budúce dôchodkové nároky, čo je obzvlášť dôležité pri rozhodovaní sporiteľa o investičnej stratégii či zotrvaní v systéme.

Ustanovenie predstavuje moderný nástroj informačnej transparentnosti, ktorý zodpovedá trendom v dôchodkových reformách v EÚ. Je významným doplnkom k ročným výpisom a posilňuje informačnú ochranu spotrebiteľa.

Ak sa vykonávacie opatrenie podarí nastaviť zrozumiteľne a jednoducho, môže táto informácia zvýšiť dôveru v II. pilier, motivovať sporiteľov k zodpovednému investičnému správaniu a podporiť dôchodkovú gramotnosť populácie.

Povinnosť DSS zaslať informáciu o dôchodkoch

DSS má explicitnú zákonnú povinnosť zasielať sporiteľom špeciálny informačný dokument, ktorý sa odlišuje od výpisu z osobného dôchodkového účtu podľa ustanovenia § 108.

Tento dokument sa špecificky zameriava na výstupy z II. piliera, teda na odhadované dôchodky, ktoré môžu sporiteľovi z tohto systému vzniknúť.

Delegácia na vykonávací predpis – opatrenie ministerstva

Zákon sám nekonkretizuje obsah ani lehoty, tieto detaily budú určené opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Opatrenie má upraviť:

– vzor a formát informácie,

– obsah a štruktúru – pravdepodobne vrátane prognóz dôchodkov, citlivostných analýz, prípadne dopadu volených fondov,

– lehoty na aktualizáciu a zasielanie – zrejme ročne alebo pri významných zmenách na účte,

– spôsob aktualizácie – napr. automaticky cez elektronický portál alebo notifikáciou e-mailom.

Dôležitosť pre sporiteľa

Sporiteľ získa prehľadnejší obraz o tom, čo môže z II. piliera reálne očakávať, čo je kľúčové pri dôležitých životných rozhodnutiach, a to napr. prestup do iného fondu, zmena pomeru príspevkov, rozhodnutie o výbere dávky.

Pomáha pri porovnávaní výhodnosti II. piliera voči I. pilieru, čo je užitočné napr. pre tých, ktorí zvažujú výstup zo systému alebo úpravu investičného správania.

Ak bude opatrenie dobre navrhnuté, informácia by mala byť zrozumiteľná aj pre bežného občana – ideálne s vizuálnymi pomôckami ako grafy, scenáre.

Potenciálne riziká a výzvy

Účinnosť tejto úpravy bude úzko závisieť od kvality vykonávacieho opatrenia a ak bude zložitý alebo formálny, cieľ informovania sa nemusí naplniť.

Je nevyhnutné, aby informácia nebola len technickým dokumentom, ale reálnym nástrojom na rozhodovanie sporiteľa.

Aktualizácie by mali byť dostatočne časté, aby odrážali ekonomické zmeny, no nie tak časté, aby zaťažovali DSS alebo mätú sporiteľa prílišnou volatilitou prognóz.

§ 109

Informačná povinnosť
voči Národnej banke Slovenska

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná predložiť Národnej banke Slovenska

a) najneskôr do troch mesiacov po uplynutí účtovného obdobia ročnú správu o hospodárení s vlastným majetkom za predchádzajúci kalendárny rok, ako aj ročné správy o hospodárení s majetkom v spravovaných dôchodkových fondoch za predchádzajúci kalendárny rok; účtovnú závierku overenú audítorom a správu audítora, ktoré sú súčasťou ročných správ, ukladá dôchodková správcovská spoločnosť podľa § 105 ods. 11, ak taká účtovná závierka nie je v registri účtovných závierok uložená; ak účtovná závierka nie je overená, je dôchodková správcovská spoločnosť povinná uviesť, že ukladá neoverenú účtovnú závierku, pričom správu audítora uloží do registra účtovných závierok bez zbytočného odkladu najneskôr do jedného mesiaca po tom, keď jej táto správa bola doručená,

b) najneskôr do dvoch mesiacov po skončení polovice účtovného obdobia polročnú správu o hospodárení s vlastným majetkom za prvý polrok bežného kalendárneho roka, ako aj polročné správy o hospodárení s majetkom v spravovaných dôchodkových fondoch za prvý polrok bežného kalendárneho roka, ktorých súčasťou sú polročné účtovné závierky,

c) najneskôr do jedného mesiaca po skončení kalendárneho štvrťroka údaje o výške vlastných zdrojov a ich štruktúre; tým nie je dotknutá povinnosť oznámiť Národnej banke Slovenska bez zbytočného odkladu skutočnosť, že dôchodková správcovská spoločnosť prestala spĺňať podmienku primeranosti vlastných zdrojov,

d) najneskôr do jedného mesiaca po skončení kalendárneho štvrťroka priebežnú účtovnú závierku dôchodkovej správcovskej spoločnosti vyhotovenú k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka.

e) bez zbytočného odkladu po schválení zmeny stanov nové znenie stanov a do desiatich pracovných dní od vyhotovenia aj notársku zápisnicu z rokovania valného zhromaždenia, na ktorom bola schválená zmena stanov.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná v polročnej správe a ročnej správe uviesť skrátený prehľad výsledkov hospodárenia za posledné tri roky.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť a jej depozitár sú povinní oznámiť Národnej banke Slovenska bez zbytočného odkladu prekročenie a zosúladenie limitov uvedených v ustanoveniach o obmedzení a rozložení rizika, a to elektronickým prevodom dát bezpečnou komunikáciou. Štruktúru, rozsah, obsah, formu, spôsob, postup, miesto a metodiku tohto oznámenia ustanoví Národná banka Slovenska opatrením.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska deň nadobudnutia účinnosti zmien štatútu.

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná predložiť Národnej banke Slovenska na požiadanie

a) podrobný výpis nákupov finančných nástrojov do majetku dôchodkového fondu a predajov finančných nástrojov z majetku dôchodkového fondu vrátane identifikácie finančných nástrojov, dátumu a ceny,

b) poplatky obchodníkom s cennými papiermi a depozitárovi, poplatky zahraničným správcom investičného majetku, poplatky za investičné analýzy a iné poplatky spojené s investovaním majetku v dôchodkových fondoch,

c) informáciu o výške odmeny členov predstavenstva a členov dozornej rady dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

d) zoznam sporiteľov,

e) iné informácie, o ktoré požiada Národná banka Slovenska.

(6) Poistiteľ je v lehote určenej Národnou bankou Slovenska povinný predložiť Národnej banke Slovenska ňou požadované údaje, doklady, informácie a iné podklady a vysvetlenia, ktoré súvisia s činnosťou poistiteľa podľa tohto zákona a ktoré Národná banka Slovenska potrebuje na vykonávanie svojich úloh podľa tohto zákona a osobitných predpisov.⁴³⁾

Komentár § 109

Ustanovenie upravuje regulačné a kontrolné mechanizmy dohľadu nad dôchodkovými správcovskými spoločnosťami (DSS) zo strany Národnej banky Slovenska (NBS). Ustanovenie je podstatné pre zabezpečenie transparency, finančnej stability a dodržiavania pravidiel hospodárenia DSS s vlastným majetkom aj majetkom sporiteľov v dôchodkových fondoch.

Ustanovenie predstavuje chrbtovú kosť dohľadu nad DSS a II. pilierom. Umožňuje NBS kontrolovať finančné zdravie DSS, sledovať dodržiavanie investičných limitov a zákonných povinností, zasahovať, ak dôjde k rizikám pre sporiteľov alebo systém ako celok.

Tento paragraf je mimoriadne technický, ale kľúčový pre ochranu dôchodkových úspor občanov. V praxi znamená, že DSS nemôže fungovať autonómne alebo netransparentne, ale podlieha pravidelnej kontrole centrálneho orgánu.

Periodické správy a povinnosti DSS voči NBS

DSS je povinná v stanovených lehotách predkladať NBS celý súbor dokumentov na účely dohľadu.

– Ročné správy a účtovné závierky

Do 3 mesiacov po skončení kalendárneho roka.

Zahrňujú hospodárenie s vlastným majetkom DSS, hospodárenie s majetkom dôchodkových fondov, audítorské správy a účtovné závierky.

Ak závierka nie je overená audítorom, musí byť toto výslovne uvedené.

– Polročné správy

Do 2 mesiacov po skončení 1. polroka. Obsahujú aj polročnú účtovnú závierku.

– Štvrťročné údaje o vlastných zdrojoch

Do 1 mesiaca po štvrťroku.

Povinnosť okamžitého oznámenia, ak dôjde k neplneniu podmienky primeranosti vlastných zdrojov.

– Priebežná štvrťročná účtovná závierka

Tiež do 1 mesiaca.

– Zmeny stanov

Bez zbytočného odkladu zaslať nové stanovy po schválení.

Do 10 pracovných dní sa zasiela notárska zápisnica z valného zhromaždenia.

Zmysel týchto povinností je umožniť NBS nepretržitý dohľad nad ekonomickou stabilitou DSS, dodržiavaním investičných limitov a správnym nakladaním s dôchodkovým majetkom.

Prehľad za tri roky

V ročných a polročných správach musí DSS uviesť aj prehľad výsledkov hospodárenia za posledné tri roky.

Tento prehľad slúži na:

– sledovanie trendov vo výkonnosti,

– identifikáciu rizík alebo anomálií.

Oznámenia o prekročení investičných limitov

DSS a jej depozitár musia okamžite oznámiť prekročenie alebo opätovné zosúladenie s limity investičného rozloženia, napr. ak fond prekročí limit investície do jedného aktíva.

– Forma – elektronický prenos dát bezpečnou komunikáciou.

– Podrobnosti určí opatrenie NBS – ide o technické detaily.

Zmeny štatútu fondu

DSS musí bezodkladne informovať NBS o dátume, kedy nadobudne účinnosť zmena štatútu dôchodkového fondu.

Táto informácia má právne a dohľadové dôsledky, pretože štatút je základný dokument určujúci investičnú stratégiu fondu.

Individuálne požiadavky NBS

DSS musí na požiadanie NBS predložiť citlivé a detailné údaje vrátane:

– výpisov o obchodoch s finančnými nástrojmi,

– poplatkov pre obchodníkov a správcov,

– odmien členov orgánov DSS,

– zoznamu sporiteľov,

– ďalších údajov podľa potreby NBS.

Znenie odseku 5 vytvára flexibilný mechanizmus pre NBS, aby mohla prehĺbiť dohľad pri podozreniach alebo kontrolách.

Povinnosti poisťovateľa

Ak zákon upravuje činnosť poisťovateľa, napr. pri výplate dôchodkov, aj ten má povinnosť predložiť NBS všetky požadované dokumenty v lehote určenej NBS.

§ 110

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zabezpečiť elektronický prevod dát bezpečnou komunikáciou na register poistencov a sporiteľov,⁸⁹⁾ ktorý vedie Sociálna poisťovňa. Dáta podľa prvej vety sú údaje potrebné na výkon sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, ktorých štruktúru určí Sociálna poisťovňa.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je oprávnená získavať z registra poistencov a sporiteľov údaje potrebné na výkon starobného dôchodkového sporenia, ktorými sú najmä

a) údaje o zapísaní alebo nezapísaní zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv,

b) podrobný rozpis povinných príspevkov postúpených na bežný účet dôchodkového fondu príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

c) podrobný rozpis penále postúpené na bežný účet dôchodkového fondu príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti s uvedením počtu dní, za ktoré sa platí penále.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť a jej depozitár sú povinní každý pracovný deň poskytovať Národnej banke Slovenska informácie o transakciách s majetkom v dôchodkovom fonde a o stave majetku v dôchodkovom fonde, a to elektronickým prevodom dát bezpečnou komunikáciou. Štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup, miesto a metodiku poskytovania týchto informácií ustanoví Národná banka Slovenska opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Ak posledný deň sledovaného obdobia príslušného kalendárneho mesiaca pripadne na deň pracovného pokoja, dôchodková správcovská spoločnosť použije na všetky výpočty údaje a hodnoty platné k poslednému pracovnému dňu, ktorý predchádza poslednému dňu sledovaného obdobia. Informácie podľa prvej vety musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak predložené informácie nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, dôchodková správcovská spoločnosť a jej depozitár sú povinní na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v ňou určenej lehote.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná poskytovať Štatistickému úradu Slovenskej republiky štatistické údaje a údaje z administratívnych zdrojov podľa osobitného predpisu.⁹⁰⁾

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť poskytuje ministerstvu a ministerstvu financií údaje vrátane osobných údajov, ktoré spracúva podľa tohto zákona, o sporiteľovi, poberateľovi dôchodkovej dávky vyplácanej zo starobného dôchodkového sporenia, sporiteľovi, ktorému sa vypláca výnos z investovania, a oprávnenej osobe, a to v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh podľa osobitných predpisov.⁹¹⁾ Ministerstvo a ministerstvo financií sú povinné osobné údaje získané podľa prvej vety šifrovať ihneď, ako je to možné, a ak šifrovanie nie je v odôvodnených prípadoch možné, pseudonymizovať ihneď, ako je to možné.

Komentár § 110

Toto ustanovenie upravuje elektronickú výmenu dát medzi DSS a štátnymi inštitúciami, a to najmä Sociálnou poisťovňou, NBS, Štatistickým úradom, Ministerstvom práce a MF SR. Cieľom je efektívny dohľad, koordinácia výberu príspevkov, ako aj spracovanie štatistických a analytických údajov, ktoré podporujú správu a kontrolu II. piliera.

Ustanovenie predstavuje kľúčový informačný kanál medzi DSS a verejnými orgánmi, ktorý má zásadný význam pre funkčný dohľad nad fondmi a ich investíciami (NBS), efektívny tok príspevkov a informácií (Sociálna poisťovňa), štatistické a analytické vyhodnotenie systému (ŠÚ SR, ministerstvá).

Zároveň kladie dôraz na bezpečný prenos dát, zodpovednosť za správnosť údajov, zabezpečenie ochrany osobných údajov.

Prakticky toto ustanovenie zaväzuje DSS, aby fungovala ako digitálny, transparentný a spolupracujúci subjekt voči celej štátnej správe, čo je nevyhnutné pre dôveru verejnosti v II. pilier.

Povinnosť DSS poskytovať údaje Sociálnej poisťovni

DSS musí elektronicky a bezpečne zasielať údaje do registra poistencov a sporiteľov, ktorý spravuje Sociálna poisťovňa.

Údaje musia byť:

– potrebné na výkon dôchodkového sporenia a sociálneho poistenia,

– v štruktúre, ktorú určí Sociálna poisťovňa, t. j. formát a obsah sa môže dynamicky meniť.

Tento mechanizmus zabezpečuje aktualizáciu a synchronizáciu údajov medzi DSS a Sociálnou poisťovňou, napr. informácií o zmluvách, identifikácii sporiteľov, pohyboch príspevkov atď.

Prístup DSS k údajom v registri poistencov a sporiteľov

DSS má právo z registra získavať kľúčové informácie, najmä:

– či bola zmluva o starobnom dôchodkovom sporení zaregistrovaná, čo je podmienkou jej účinnosti,

– detailný rozpis povinných príspevkov pripísaných na účet fondu DSS, teda tok peňazí od zamestnávateľa alebo Sociálnej poisťovne,

– rozpis penále s údajmi o počte dní oneskorenia, čo má význam pri sledovaní spoľahlivosti platcov.

Tento prístup je nevyhnutný pre presné účtovanie a informovanie sporiteľov, ako aj pre riešenie sporov či chýb v odvodoch.

Každodenné hlásenia DSS a depozitára NBS

Povinnosť denne poskytovať údaje o:

– všetkých transakciách v dôchodkovom fonde,

– aktuálnom stave majetku fondu.

Forma

Ide o bezpečný elektronický prenos dát.

Podrobnosti určí opatrenie NBS, ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov. Ak posledný deň mesiaca je nepracovný, použije sa údaj k poslednému pracovnému dňu.

Dáta musia byť zrozumiteľné, prehľadné, pravdivé, preukazné, predložené včas.

Ak NBS zistí nezrovnalosti, DSS a depozitár sú povinní poskytnúť podklady a vysvetlenie v určenej lehote.

Znenie odseku 3 je jadrom operatívneho dohľadu nad investíciami DSS, aby sa predišlo zneužitiu, chybnému investovaniu či manipuláciám.

Povinnosti voči Štatistickému úradu

DSS musí poskytovať štatistické údaje a údaje z administratívnych zdrojov podľa osobitných právnych predpisov, a to napr. zákon o štátnej štatistike.

Tieto údaje slúžia na tvorbu makroekonomických analýz, štatistiky trhu práce, dôchodkového systému a demografie.

Povinnosti voči ministerstvám a ochrana osobných údajov

DSS poskytuje Ministerstvu práce a Ministerstvu financií osobné a iné údaje o:

– sporiteľovi,

– poberateľovi dôchodkov z II. piliera,

– osobe s nárokom na výnos z investovania,

– oprávnenej osobe (napr. dedič).

– Účel

Ide o plnenie zákonných úloh podľa osobitných predpisov (napr. koncepčné riadenie dôchodkového systému, rozpočtovanie výdavkov).

– Ochrana údajov

Údaje sa musia okamžite šifrovať a ak to nie je možné, tak aspoň pseudonymizovať.

Znenie odseku 5 vyvažuje požiadavku na prístup k dátam pre správu systému s požiadavkami na ochranu osobných údajov podľa GDPR.

DEVIATA ČASŤ
PROPAGAČNÁ ČINNOSŤ
A REKLAMA

PROPAGAČNÁ ČINNOSŤ A REKLAMA

§ 111

Zrušený.

§ 112

(1) Propagačná činnosť zahŕňa aktivity zamerané na presviedčanie príslušnej osoby, aby sa stala sporiteľom alebo aby ním ostala.

(2) Pri propagácii a reklame starobného dôchodkového sporenia sa nesmú používať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, zamlčovať dôležité skutočnosti, a ponúkať služby alebo plnenia, ktoré nesúvisia so starobným dôchodkovým sporením alebo ktoré nie sú v súlade so zákonom, alebo uvádzať nesprávne údaje o hospodárskej situácii dôchodkového fondu a dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Pri propagácii tovaru alebo služby, produktu alebo plnenia sa nesmie podmieňovať ponúkané plnenie alebo výhoda statusom sporiteľa. Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čo sa rozumie nepravdivou alebo zavádzajúcou informáciou, službou alebo plnením, ktoré nesúvisia so starobným dôchodkovým sporením.

(3) Reklama je akákoľvek prezentácia starobného dôchodkového sporenia s cieľom jeho uplatnenia na trhu, a to najmä oznámenie, inzerát, plagát, voľne prístupné webové sídlo a iný dokument, ktoré obsahujú oznámenie o dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo jej dôchodkových fondoch, ktoré sa majú zverejniť, a to napríklad v rozhlase alebo prostredníctvom televízie.

(4) Reklama podľa odseku 3 musí obsahovať upozornenie, z ktorého vyplýva, že s uzatvorením zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos portfólia dôchodkového fondu v jej správe nie je zárukou budúceho výnosu portfólia dôchodkového fondu.

(5) Reklama podľa odseku 3 musí obsahovať oznam, že činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti je pod dohľadom Národnej banky Slovenska.

(6) Reklama podľa odseku 3 nesmie byť do udelenia povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti Národnou bankou Slovenska zverejnená.

(7) Na reklamu vrátane inzercie určenej pre sporiteľa sa vzťahujú požiadavky na reklamu ustanovené v osobitnom predpise.⁹²⁾

(8) Národná banka Slovenska reklamu podľa odseku 3 zakáže alebo pozastaví do odstránenia nedostatkov, ak nespĺňa podmienky uvedené v odsekoch 2, 4 a 5 alebo ak obsahuje informácie, ktoré sú v rozpore so zákonom, štatútom dôchodkových fondov, s obsahom kľúčových informácií, alebo ak obsahuje informácie, ktoré by pri nedostatku iných informácií mohli byť zavádzajúce.

Komentár § 112

Ustanovenie stanovuje pravidlá propagácie a reklamy v II. dôchodkovom pilieri. Jeho cieľom je chrániť sporiteľova zabezpečiť, aby boli informovaní pravdivo, nezavádzajúco a transparentne, najmä vzhľadom na dlhodobú povahu dôchodkového sporenia a jeho finančné riziká.

Zákon chráni sporiteľa pred manipuláciou, znižuje riziko neetickej súťaže medzi DSS a posilňuje verejnú dôveru v II. pilier ako dlhodobý nástroj na zabezpečenie dôchodku.

Definícia propagačnej činnosti

Propagácia je každá aktivita, ktorá má presvedčiť osobu, aby vstúpila do systému starobného dôchodkového sporenia (II. pilier), alebo v ňom zostala.

Ide o širší pojem než reklama, ktorá zahŕňa osobné poradenstvo, telefonické oslovovanie, e-mailing či obsah na webstránkach.

Zákazy v rámci propagácie a reklamy

DSS a ich zástupcovia nesmú:

– poskytovať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie,

– zamlčať podstatné fakty,

– ponúkať súvisiace výhody alebo služby, ktoré nesúvisia so starobným dôchodkovým sporením, alebo sú v rozpore so zákonom,

– uvádzať nepravdivé údaje o výkonnosti fondov či DSS,

– podmieňovať výhody statusom sporiteľa.

Cieľom je zabrániť praktikám typu navonok výhodná ponuka, ktorá v skutočnosti manipuluje spotrebiteľa. NBS má právomoc vymedziť konkrétne prípady porušenia týchto zásad formou opatrenia.

Definícia reklamy

Reklamou sa rozumie každá forma verejnej prezentácie DSS alebo jej fondov najmä na trh.

Môže mať podobu inzerátu, plagátu, oznamu, webovej stránky, prezentácie v rozhlase, TV atď.

Rozlišujeme teda medzi:

– propagáciou, čo je širší pojem aj osobná forma komunikácie,

– reklamou, čo je verejne šírená informácia s cieľom presvedčiť alebo informovať.

Upozornenie na riziko

Každá reklama musí obsahovať upozornenie, že: s uzatvorením zmluvy je spojené riziko, minulé alebo propagované výnosy nie sú zárukou budúcich výnosov.

Ide o základný investičný princíp, ktorý chráni sporiteľov pred mylnou predstavou o zaručených ziskoch.

Upozornenie na dohľad NBS

Reklama musí obsahovať oznam, že DSS je pod dohľadom Národnej banky Slovenska.

Cieľom je zvýšiť dôveryhodnosť systému, zároveň však podčiarknuť, že činnosť DSS podlieha regulácii a kontrole.

Zákaz reklamy pred udelením povolenia

DSS nesmie zverejniť reklamu, kým nemá povolenie od NBS na vznik a činnosť. Ide o prevenciu voči špekulatívnym subjektom, ktoré by mohli sľubovať služby predtým, než sú vôbec oprávnené ich poskytovať.

Väzba na osobitný predpis

Reklamu vrátane inzercie upravujú aj osobitné predpisy, a to napr. zákon o reklame, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o finančnom sprostredkovaní.

DSS musí zabezpečiť súlad nielen s týmto zákonom, ale aj s inými relevantnými právnymi normami.

Právomoci NBS zakázať reklamu

NBS môže zakázať alebo pozastaviť reklamu, ak:

– neobsahuje upozornenia podľa odsekov 2, 4, 5,

– obsahuje informácie v rozpore so zákonom, štatútom fondu alebo kľúčovými informáciami,

– obsahuje zavádzajúce informácie aj z dôvodu neúplnosti alebo kontextu.

Tento dohľad NBS umožňuje rýchlo reagovať na klamlivé, riskantné alebo neetické marketingové praktiky.

Oblasť	Pravidlo
Propagácia	Musí byť pravdivá, nesmie zavádzať, nesmie podmieňovať výhody členstvom.
Reklama	Musí obsahovať upozornenie na riziko a dohľad NBS.
Zákazy	Pred povolením DSS nie je možná reklama; zakázané sú zavádzajúce alebo nepravdivé informácie.
Dohľad	NBS má právo reklamu zakázať alebo pozastaviť.

DESIATA ČASŤ
Dohľad

Dohľad

§ 113

(1) Dohľad podľa tohto zákona vykonáva Národná banka Slovenska. Na konanie Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis.⁴³⁾

(2) Cieľom dohľadu je najmä ochrana majetku v dôchodkových fondoch, zabezpečenie stability finančného trhu a konkurencieschopnosti a prehľadnosti prostredia. Výkon dohľadu sa zameriava na odhaľovanie prejavov neobozretného podnikania, predchádzanie možnosti sprenevery, zabezpečenie riadenia portfólia dôchodkových fondov v súlade s obmedzeniami podľa tohto zákona, zabezpečovanie informácií pre sporiteľov a na minimalizáciu investičných rizík.

(3) Národná banka Slovenska je pri výkone dohľadu povinný chrániť záujmy sporiteľov a postupovať tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy osôb podliehajúcich tomuto dohľadu.

(4) Pri výkone dohľadu formou dohľadu na mieste sa vzťahy medzi Národnou bankou Slovenska a osobami podliehajúcimi tomuto dohľadu spravujú ustanoveniami osobitného predpisu.⁴³⁾

(5) Pri výkone dohľadu je Národná banka Slovenska oprávnená vyžadovať od osôb podliehajúcich tomuto dohľadu údaje, doklady a informácie potrebné na riadny výkon tohto dohľadu, a to v rozsahu nevyhnutne potrebnom na výkon dohľadu a tieto osoby sú povinné v lehote určenej Národnou bankou Slovenska požadované údaje, doklady a informácie Národnej banke Slovenska poskytnúť.

(6) Pri výkone dohľadu je Národná banka Slovenska oprávnená získavať elektronickým prevodom dát bezpečnou komunikáciou

a) od dôchodkovej správcovskej spoločnosti a jej depozitára informácie potrebné na posúdenie súladu transakcií s majetkom v dôchodkovom fonde s týmto zákonom, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a štatútom dôchodkového fondu,

b) od Sociálnej poisťovne údaje z registra poistencov a sporiteľov súvisiace so starobným dôchodkovým sporením.

(7) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná na písomnú žiadosť Národnej banky Slovenska preukázať, že majetok v dôchodkovom fonde je investovaný v súlade s pravidlami podľa § 81 až 90; nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za porušenie pravidiel o vynakladaní odbornej starostlivosti podľa § 61.

(8) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná umožniť účasť osôb poverených výkonom dohľadu na rokovaní jej valného zhromaždenia, dozornej rady a predstavenstva.

(9) Národná banka Slovenska je pri výkone dohľadu oprávnená spolupracovať s domácimi a zahraničnými orgánmi dohľadu.

(10) Informácie, ktoré získa Národná banka Slovenska od domácich a zahraničných orgánov dohľadu, môže Národná banka Slovenska využiť len na účely dohľadu.

Komentár § 113

Ustanovenie upravuje dohľad Národnej banky Slovenska (NBS) nad dôchodkovými správcovskými spoločnosťami (DSS).

Ustanovenie zabezpečuje, že NBS má dostatočné nástroje a oprávnenia na dohľad nad DSS, je viazaná zásadami rovnováhy medzi kontrolou a ochranou práv subjektov, môže konať efektívne, preventívne aj represívne, má prístup k informáciám z vnútra DSS aj od iných verejných inštitúcií.

Všeobecné ustanovenie o dohľade

Výkon dohľadu podľa zákona patrí výlučne NBS. Postup NBS sa spravuje osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom.

Týmto sa zabezpečuje sústredený, odborný a nezávislý dohľad nad DSS ako účastníkmi finančného trhu.

Ciele dohľadu

Dohľad má viacero priorít:

Ochrana majetku sporiteľov v dôchodkových fondoch,

Stabilita finančného trhu,

Konkurencieschopnosť a prehľadnosť prostredia,

Odhaľovanie neobozretného podnikania,

Prevencia sprenevery,

Kontrola dodržiavania investičných pravidiel (napr. § 81– § 90),

Zabezpečenie informovanosti sporiteľov,

Minimalizácia investičných rizík.

NBS sa teda nesústredí iba na právnu formálnosť, ale aj na vecnú podstatu a zdravie systému II. piliera.

Zásady výkonu dohľadu

NBS musí chrániť záujmy sporiteľov a zároveň však nesmie zasahovať do zákonných práv DSS.

Ide o vyvážený prístup medzi ochranou účastníkov systému a rešpektom k regulovaným subjektom.

Dohľad na mieste

Ak NBS vykonáva fyzickú kontrolu, a to napr. v sídle DSS, uplatňuje sa režim osobitného predpisu, ktorým je zákon o dohľade nad finančným trhom.

Tento typ dohľadu je intenzívnejší a často sa využíva pri podozreniach alebo významných systémových kontrolách.

Povinnosť poskytovať súčinnosť

DSS, jej depozitár a iné subjekty podliehajúce dohľadu musia:

– poskytnúť dáta, dokumenty a informácie,

– v rozsahu nevyhnutne potrebnom,

– v lehote určenej NBS.

Ide o základný nástroj efektívneho dohľadu, pričom nesplnenie sa môže považovať za porušenie povinností so sankčnými dôsledkami.

Elektronická výmena dát

NBS môže cez zabezpečenú komunikáciu požadovať:

– od DSS a depozitára

• údaje o transakciách s majetkom fondu,

• na overenie ich súladu so zákonom, štatútom a predpismi,

– od Sociálnej poisťovne

• údaje z registra poistencov a sporiteľov.

Elektronizácia umožňuje rýchly a pravidelný prenos údajov bez nutnosti zásahov do prevádzky subjektov.

Preukazovanie súladu s investičnými pravidlami

NBS môže písomne vyzvať DSS, aby preukázala, že investovanie majetku fondu je v súlade s pravidlami podľa ustanovení § 81 – § 90.

Neplnenie tejto povinnosti znamení porušenie odbornej starostlivosti podľa ustanovenia § 61.

DSS má aktívnu povinnosť preukazovať dodržiavanie zákona, nestačí len pasívna obrana.

Účasť na orgánoch DSS

Osoby poverené dohľadom majú právo zúčastniť sa na zasadnutiach valného zhromaždenia, predstavenstva, dozornej rady DSS.

Cieľom je získať priamy vhľad do riadenia spoločnosti a mať informácie z prvej ruky.

Medzinárodná a vnútroštátna spolupráca

NBS môže spolupracovať s:

– domácimi orgánmi dohľadu, a to napr. Úrad pre finančný trh, Finančná správa,

– zahraničnými partnermi.

Tento rámec je dôležitý najmä pri cezhraničných investíciách a správcovských spoločnostiach s materskou alebo dcérskou spoločnosťou v zahraničí.

Obmedzenia použitia získaných informácií

Informácie získané od iných dohľadových orgánov môže NBS použiť výlučne na účely dohľadu. Zaručuje sa dôvernosť a ochrana dát, čo je dôležité najmä pri cezhraničnej spolupráci a výmene informácií v rámci EÚ.

Oblasť	Úprava
Kto vykonáva dohľad	Výlučne NBS
Ciele	Ochrana sporiteľov, stabilita trhu, prevencia rizík
Oprávnenia NBS	Kontroly, požiadavky na údaje, účasť na rokovaniach
Povinnosti DSS	Poskytovať informácie, preukazovať súlad, umožniť účasť
Spolupráca	S domácimi a zahraničnými orgánmi
Ochrana údajov	NBS môže informácie použiť len na dohľad

§ 114

Pôsobnosť Národnej banky Slovenska
pri výkone dohľadu

(1) Dohľadu podlieha činnosť vykonávaná

a) dôchodkovou správcovskou spoločnosťou,

b) členmi predstavenstva, členmi dozornej rady a prokuristami dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

c) akcionármi dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

d) depozitárom,

e) núteným správcom,

f) osobami, ktorým zverila dôchodková správcovská spoločnosť výkon časti svojich činností podľa § 67,

g) osobami, ktoré bez povolenia vykonávajú činnosť, na ktorú je podľa tohto zákona oprávnená len dôchodková správcovská spoločnosť a depozitár,

h) podľa § 112 fyzickou osobou alebo právnickou osobou,

i) fyzickými osobami a právnickými osobami súvisiaca s vynaložením výdavkov v prospech dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa § 63e.

(2) Predmetom dohľadu podľa odseku 1 je najmä

a) dodržiavanie ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov,⁸³⁾

b) dodržiavanie štatútu dôchodkového fondu a stanov dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

c) dodržiavanie podmienok, za ktorých bolo udelené povolenie podľa tohto zákona,

d) plnenie sankčného opatrenia uloženého právoplatným rozhodnutím orgánu dohľadu,

e) dodržiavanie systému vnútornej kontroly vypracovávaného podľa § 55.

(3) Predmetom dohľadu nie je rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov dôchodkovej správcovskej spoločnosti, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie je príslušný súd⁶⁴⁾ alebo iný orgán podľa osobitného predpisu.⁹³⁾

Komentár § 114

Ustanovenie upravuje rozsah pôsobnosti dohľadu Národnej banky Slovenska (NBS).

Ustanovenie je doplnkom k § 113 – kým § 113 hovorí ako dohľad prebieha, § 114 definuje okruh dohliadaných subjektov a rozsah kontroly. Výsledkom je, že NBS má účinný a široko nastavený nástroj, ako zabezpečiť ochranu sporiteľov, zodpovednosť DSS a poriadok v celom systéme.

Kto podlieha dohľadu

Znenie odseku 1 vymenúva subjekty, nad ktorými má NBS dohľad, a ide o veľmi široký okruh osôb:

– Dôchodková správcovská spoločnosť (DSS)

Primárny objekt dohľadu – spoločnosť, ktorá spravuje dôchodkové fondy v rámci II. piliera.

– Členovia orgánov DSS – predstavenstvo, dozorná rada, prokuristi

NBS dohliada aj na osobnú zodpovednosť a odbornosť vedenia spoločnosti.

– Akcionári DSS

Dôležité pri kontrole vlastníckej štruktúry, najmä pre preukazovanie pôvodu kapitálu a vplyvu na riadenie.

– Depozitár

Banka alebo iný subjekt, ktorý kontroluje pohyb majetku fondu, pričom ide o kľúčovú kontrolnú funkciu.

– Nútený správca

Osoba menovaná NBS pri vážnych porušeniach a aj jeho činnosť podlieha kontrole.

– Externé osoby poverené výkonom činností DSS podľa ustanovenia § 67

Ide o outsourcing – napríklad správa IT systémov, vedenie účtovníctva. Aj tieto subjekty sú v rozsahu výkonu činnosti dohliadané.

– Neoprávnení poskytovatelia DSS činností

NBS má dohľad aj nad osobami, ktoré konajú protiprávne – teda vykonávajú činnosť DSS bez povolenia.

– Osoby vykonávajúce propagáciu podľa ustanovenia § 112

Každý, kto propaguje dôchodkové sporenie, a to napr. sprostredkovatelia, musí dodržiavať zákon a nesmie zavádzať.

– Osoby, ktoré dostávajú výdavky v prospech DSS podľa ustanovenia § 63e

Týka sa napr. marketingových, poradenských alebo províznych výdavkov DSS. NBS kontroluje, či sú tieto výdavky vynaložené účelne a zákonne.

NBS nehliadkuje len nad samotnou DSS, ale aj nad všetkými relevantnými osobami okolo nej, aby bol zabezpečený komplexný, účinný a preventívny dohľad.

Na čo sa dohľad zameriava, pričom ide o predmet dohľadu

Znenie odseku 2 určuje, čo presne NBS kontroluje pri týchto subjektoch:

– Dodržiavanie zákona a predpisov

Základný rámec či subjekt postupuje v súlade so zákonom o starobnom dôchodkovom sporení a ďalšími zákonmi, napr. zákon o cenných papieroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

– Dodržiavanie štatútu fondu a stanov DSS

Kontrola vnútorných pravidiel spoločnosti a najmä štatútu dôchodkového fondu, ktorý je zmluvným dokumentom pre sporiteľa.

– Dodržiavanie podmienok povolenia

Napríklad: kapitálová primeranosť, personálne požiadavky, technické a organizačné zabezpečenie.

– Plnenie sankčných opatrení

Ak NBS v minulosti uložila opatrenia alebo pokuty, kontroluje, či boli reálne a riadne splnené.

– Dodržiavanie systému vnútornej kontroly podľa ustanovenia § 55

Každá DSS musí mať vlastný systém kontroly rizík, compliance a vnútorného auditu, pričom ten je predmetom hodnotenia.

Predmetom dohľadu nie je len formálne fungovanie, ale aj kvalita vnútornej správy, disciplíny a plnenia povinností voči sporiteľom a systému ako takému.

Vymedzenie hraníc dohľadu

NBS nerozhoduje súkromnoprávne spory, a to napr. spor medzi DSS a sporiteľom o zmluvnú pokutu, reklamácie, zmluvné vzťahy, náhrada škody atď. Tieto patria do kompetencie súdov alebo iných orgánov (napr. SOI).

Prvok	Výklad
Dohliadané osoby	DSS, jej vedenie, akcionári, depozitári, sprostredkovatelia, dodávatelia aj nelegálni poskytovatelia
Predmet kontroly	Súlad s právom, internými pravidlami, plnenie sankcií, kvalita systému kontroly
Obmedzenie dohľadu	NBS nemá súdnu právomoc v súkromných sporoch

§ 115

Sankcie

(1) Ak Národná banka Slovenska zistí, že subjekty uvedené v § 114 ods. 1 porušili povinnosti alebo obchádzajú povinnosti uvedené v tomto zákone, v osobitných predpisoch^93a) upravujúcich ich povinnosti, v štatúte dôchodkového fondu, v stanovách dôchodkovej správcovskej spoločnosti, v povolení udelenom podľa tohto zákona, alebo nesplnili opatrenia uložené právoplatným rozhodnutím Národnej banky Slovenska, alebo nedodržiavajú systém vnútornej kontroly, môže

a) uložiť opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov, lehotu na ich splnenie a povinnosť v určenej lehote informovať Národnú banku Slovenska o ich splnení,

b) uložiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti prijať opatrenia na jej ozdravenie,

c) nariadiť vykonanie auditu hospodárenia s majetkom v dôchodkovom fonde na náklady dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

d) uložiť opravu účtovnej evidencie alebo inej evidencie podľa zistení Národnej banky Slovenska alebo audítora,

e) uložiť uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, propagácie alebo reklamy,

f) nariadiť predkladanie osobitných výkazov, hlásení a správ,

g) nariadiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti skončiť vykonávanie niektorej jej činnosti pri správe dôchodkového fondu inou osobou, ktorej dôchodková správcovská spoločnosť zverila výkon časti svojich činností podľa § 67,

h) nariadiť výmenu osôb v orgánoch dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo výmenu prokuristu,

i) nariadiť zmenu depozitára,

j) odvolať núteného správcu a určiť nového núteného správcu,

k) pozastaviť výkon akcionárskych práv,

l) nariadiť skončenie nepovolenej činnosti, nedovolenej propagačnej činnosti alebo reklamy,

m) pozastaviť na vymedzené obdobie a vo vymedzenom rozsahu nakladanie s majetkom v dôchodkovom fonde a súčasne nariadiť nútenú správu dôchodkového fondu na toto obdobie a určiť núteného správcu,

n) uložiť pokutu až do výšky 700 000 eur, ak tento zákon neustanovuje inak,

o) nariadiť nútenú správu dôchodkového fondu,

p) odobrať dôchodcovskej správcovskej spoločnosti povolenie na jej vznik a činnosť udelené podľa tohto zákona,

q) nariadiť povinnosť uverejniť výrok právoplatného rozhodnutia v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou.

(2) Národná banka Slovenska môže uložiť členovi predstavenstva dôchodkovej správcovskej spoločnosti, členovi dozornej rady dôchodkovej správcovskej spoločnosti, prokuristovi dôchodkovej správcovskej spoločnosti, vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedných za odborné činnosti alebo zamestnancovi zodpovednému za vnútornú kontrolu za porušenie povinností, ktoré im vyplývajú z tohto zákona alebo z iných všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na výkon činnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti, zo stanov dôchodkovej správcovskej spoločnosti, štatútu dôchodkového fondu alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou Slovenska pokutu až do výšky dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov od dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo príjmov, ktoré tejto osobe plynú od spoločností v skupine s úzkymi väzbami. Osobu, ktorá právoplatným uložením pokuty prestala byť dôveryhodnou osobou podľa § 48 ods. 11, je dôchodková správcovská spoločnosť povinná bez zbytočného odkladu odvolať z funkcie.

(3) Národná banka Slovenska uloží dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorá prekročila výšku výdavkov podľa § 63e, pokutu vo výške trojnásobku rozdielu výšky výdavkov, ktoré vynaložila dôchodková správcovská spoločnosť a fyzická osoba a právnická osoba v prospech dôchodkovej správcovskej spoločnosti, a výšky výdavkov podľa § 63e.

(4) Ak sa pri výkone dohľadu zistí, že v súvislosti s porušením povinnosti podľa tohto zákona získala majetkový prospech osoba, ktorá porušila povinnosť podľa tohto zákona, alebo osoba jej blízka, alebo osoba, ktorá má s ňou úzke väzby, môže Národná banka Slovenska uložiť osobe, ktorá získala majetkový prospech, povinnosť uhradiť náhradu rovnajúcu sa hodnote majetkového prospechu osobe, na ktorej úkor sa majetkový prospech získal.

(5) Pri ukladaní sankcií Národná banka Slovenska vychádza z povahy, závažnosti, spôsobu, miery zavinenia, dĺžky trvania a následkov porušenia povinností, pričom zohľadní, že osoba uvedená v odseku 2 a v § 114 ods. 1 v čase do vydania rozhodnutia o sankcii sama zistila porušenie povinnosti a obnovila právny stav.

(6) Sankcie podľa tohto zákona možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď Národná banka Slovenska zistila porušenie povinnosti, najneskôr však do konca piateho roku odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti rozhodujúcej pre ich uloženie. Premlčacie lehoty podľa prvej vety sa prerušujú, keď nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie lehoty podľa osobitného predpisu,^93b) pričom od prerušenia premlčania začína plynúť nová premlčacia lehota. Sankcie možno ukladať súbežne a opakovane. Uložením sankcií podľa tohto zákona nie je dotknutá zodpovednosť podľa osobitných predpisov.⁹⁴⁾ Nedostatky v činnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti, nad ktorou sa vykonáva dohľad podľa tohto zákona, uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste sa považujú za zistené odo dňa skončenia príslušného dohľadu na mieste podľa osobitného predpisu.^94a)

(7) Ak v čase do uplynutia dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta, Národná banka Slovenska môže uložiť pokutu až do výšky dvojnásobku uloženej pokuty.

(8) Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Pokuta uložená podľa tohto zákona je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

(9) Ak sa pri výkone dohľadu zistí porušenie zákona osobou uvedenou v § 114 ods. 1, Národná banka Slovenska je oprávnená uložiť sankcie, aj keď je táto osoba v likvidácii.

(10) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná informovať dozornú radu o právoplatnom rozhodnutí Národnej banky Slovenska, ktorým jej bola uložená sankcia, a do 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, zaslať Národnej banke Slovenska zápisnicu o prerokovaní tejto informácie dozornou radou.

(11) Národná banka Slovenska je oprávnená aj mimo konania o uložení sankcie prerokovať nedostatky v činnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti s členmi jej predstavenstva, s členmi jej dozornej rady, prokuristom, s vedúcim zamestnancom⁴⁷⁾ a zamestnancom zodpovedným za vykonávanie vnútornej kontroly, ktorí sú povinní poskytnúť Národnej banke Slovenska ňou požadovanú súčinnosť.

Komentár § 115

Ustanovenie poskytuje ucelený pohľad na sankčný režim, ktorý môže Národná banka Slovenska (NBS) uplatniť voči subjektom pod jej dohľadom podľa predchádzajúceho § 114.

Ustanovenie predstavuje komplexný sankčný nástroj, ktorým NBS zabezpečuje zákonnosť, stabilitu a dôveru v dôchodkový systém II. piliera. Umožňuje efektívne, pružne a primerane reagovať na porušenia, vrátane postihov osôb vo vedení a spriaznených subjektov.

Základný rámec sankcií

Znenie odseku 1 upravuje, aké opatrenia môže NBS uložiť, ak zistí porušenia zákonných alebo iných predpísaných povinností.

Postihovať sa môžu:

– porušenia zákona, osobitných predpisov,

– obchádzanie povinností, a to napr. formálne plnenie bez vecného obsahu,

– porušenie stanov, štatútu fondu, podmienok povolenia,

– neplnenie opatrení z predchádzajúcich rozhodnutí NBS,

– nedodržiavanie systému vnútornej kontroly.

Sankčné opatrenia

Písmeno	Opatrenie
a)	Nápravné opatrenia a povinnosť informovať o ich splnení
b)	Ozdravné opatrenia DSS
c)	Povinnosť vykonať audit na vlastné náklady DSS
d)	Oprava účtovných a iných evidencií
e)	Uverejnenie opravy nepravdivej alebo zavádzajúcej informácie
f)	Povinnosť predkladať výkazy a správy
g)	Ukončenie outsourcingu (ak je nevhodný)
h)	Výmena osôb vo vedení alebo prokuristu
i)	Výmena depozitára
j)	Odvolanie a vymenovanie núteného správcu
k)	Pozastavenie výkonu akcionárskych práv
l)	Ukončenie nepovolenej činnosti alebo nelegálnej reklamy
m)	Obmedzenie nakladania s majetkom fondu + nútená správa
n)	Peňažná pokuta až do výšky 700 000 EUR
o)	Zavedenie nútenej správy dôchodkového fondu
p)	Odobratie povolenia DSS
q)	Povinnosť uverejniť rozhodnutie v tlači

Ide o škálu nástrojov od nápravných až po najprísnejšie sankcie, vrátane zásahov do majetkových práv a podnikania.

Sankcie pre konkrétnych jednotlivcov

– Možno individualizovať sankciu

najmä pre:

• členov predstavenstva, dozornej rady,

• prokuristov,

• vedúcich zamestnancov,

• osoby zodpovedné za vnútornú kontrolu.

– Výška pokuty

Môže byť až do 12-násobku ich mesačného priemeru príjmov z DSS alebo skupiny s úzkymi väzbami.

Ak sa osoba stane právoplatne sankcionovanou, stráca status dôveryhodnej osoby (§ 48 ods. 11) a DSS ju musí bezodkladne odvolať.

Cieľom je zvýšiť osobnú zodpovednosť manažérov a posilniť integritu vedenia DSS.

Sankcia za prekročenie výdavkov podľa § 63e

Pokuta vo výške trojnásobku rozdielu medzi:

– skutočne vynaloženými výdavkami v prospech DSS,

– zákonom stanovenými limitmi.

Prísne rozpočtové obmedzenia majú brániť nadmernému plytvaniu alebo neprimeranému obohacovaniu tretích strán.

Odňatie majetkového prospechu

Ak sa porušením zákona získal majetkový prospech, a to napr. zvýhodnené zmluvy, odmeny, zisky, NBS môže uložiť povinnosť vrátiť hodnotu prospechu osobe, na ktorej úkor bol získaný.

Týka sa aj blízkych osôb a osôb s úzkymi väzbami. Prvok reparácie, nielen trestu a náprava nespravodlivej výhody.

Kritériá pri ukladaní sankcie

NBS zohľadňuje:

– povahu, závažnosť, spôsob, dĺžku a následky porušenia,

– mieru zavinenia, a to úmysel, nedbanlivosť,

– či porušenie bolo samo odhalené a napravené ešte pred rozhodnutím.

Zavádza sa zásada primeranosti a spravodlivosti pri sankcionovaní.

Premlčacie lehoty

Sankciu možno uložiť:

– do 2 rokov od zistenia porušenia NBS,

– najneskôr do 5 rokov od spáchania porušenia.

Premlčanie sa prerušuje podľa osobitného predpisu a začína plynúť znova.

Sankcie možno ukladať aj opakovane a súbežne a aj viaceré naraz.

Posilňuje sa právna istota aj efektívnosť postihu.

Recidíva

Ak sa rovnaké porušenie zopakuje do 2 rokov, NBS môže uložiť dvojnásobnú pokutu. Ide o odstrašujúci prvok a motivačný nástroj na dodržiavanie pravidiel.

Splatnosť a príjem pokuty

Pokuta je splatná do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Je príjmom štátneho rozpočtu SR.

Sankcie aj počas likvidácie

Sankcie možno ukladať aj voči subjektu v likvidácii. Zamedzuje sa účelovým únikom zo sankcií zrušením spoločnosti.

Informovanie dozornej rady

DSS je povinná informovať dozornú radu o právoplatnej sankcii, a do 30 dní musí NBS zaslať zápisnicu o prerokovaní.

Transparentnosť voči orgánu, ktorý má kontrolnú funkciu voči vedeniu DSS.

Možnosť prerokovania bez sankcie

Aj mimo samotného sankčného konania môže NBS komunikovať a prerokovať zistené nedostatky s vedením DSS. Dotknuté osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť.

Podpora prevencie a spolupráce, nie len represie.

Rozsah sankcií	Od nápravných opatrení po zrušenie povolenia DSS
Kto môže byť sankcionovaný	Spoločnosti aj fyzické osoby (vedenie DSS)
Kedy sa sankcie ukladajú	Pri porušení zákona, stanov, vnútorných pravidiel, podmienok povolenia
Sankcie za recidívu	Dvojnásobná pokuta
Možnosť nápravy	Zohľadňuje sa, ak subjekt sám zistí a napraví porušenie
Vymáhanie prospechu	Možnosť nariadiť vrátenie neoprávneného obohatenia
Postih v likvidácii	Sankcie sa ukladajú aj voči subjektom v likvidácii
Správa a verejnosť	Povinnosť informovať dozornú radu a verejnosť

§ 116

Opatrenia na ozdravenie

(1) Opatrenia na ozdravenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti sú:

a) ozdravný program, ktorý musí obsahovať

1. plán kapitálového posilnenia primeranosti vlastných zdrojov alebo návrh iného opatrenia na zlepšenie primeranosti vlastných zdrojov,

2. plán projekcie súčasného vývoja a predpokladaného vývoja ekonomickej situácie dôchodkovej správcovskej spoločnosti minimálne v rozsahu výkazov bilancií, ziskov a strát, rozpočtu, strategického obchodného plánu, analýzy rentability dosiahnutia cieľov programu,

3. iné informácie, ktoré Národná banka Slovenska považuje za nevyhnutné,

b) zavedenie denného sledovania vývoja finančnej situácie dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

c) obmedzenie alebo pozastavenie vyplácania dividend,⁹⁵⁾ tantiém⁹⁶⁾ a iných podielov na zisku, odmien a nepeňažných plnení akcionárom, členom predstavenstva, členom dozornej rady a zamestnancom dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

d) obmedzenie alebo pozastavenie zvyšovania miezd členom predstavenstva, členom dozornej rady a všetkým zamestnancom dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

e) obmedzenie alebo pozastavenie rozširovania nových obchodov dôchodkovej správcovskej spoločnosti; tieto obchody môže dôchodková správcovská spoločnosť vykonávať iba po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.

(2) Národná banka Slovenska môže uložiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti opatrenia na jej ozdravenie, ak dôchodková správcovská spoločnosť

a) závažným spôsobom neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a vzniknutá situácia môže ohroziť schopnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej činnosti,

b) vykazuje straty, ktorých výška by pri úhrade týchto strát z disponibilných prostriedkov dôchodkovej správcovskej spoločnosti viedla k zníženiu základného imania pod hodnotu podľa § 47 ods. 8.

(3) Národná banka Slovenska je povinná uložiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, aby prijala opatrenia na jej ozdravenie, ak dôchodková správcovská spoločnosť prestane spĺňať podmienku primeranosti vlastných zdrojov podľa tohto zákona. Národná banka Slovenska určí v rozhodnutí podľa prvej vety aj lehotu, v ktorej je dôchodková správcovská spoločnosť povinná splniť podmienku primeranosti jej vlastných zdrojov.

(4) Predstavenstvo dôchodkovej správcovskej spoločnosti je povinné predložiť Národnej banke Slovenska návrh opatrení na jej ozdravenie do 30 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým bolo dôchodkovej správcovskej spoločnosti uložené prijať opatrenia na jej ozdravenie. Návrh opatrení na ozdravenie musí schváliť predstavenstvo a dozorná rada dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Národná banka Slovenska je povinná do 20 dní od doručenia návrhu opatrení na ozdravenie tieto opatrenia schváliť alebo zamietnuť. Ak Národná banka Slovenska v tejto lehote nedoručí dôchodkovej správcovskej spoločnosti rozhodnutie o zamietnutí predložených opatrení na ozdravenie, považujú sa navrhnuté opatrenia za schválené.

(5) Dňom doručenia rozhodnutia, ktorým bolo dôchodkovej správcovskej spoločnosti uložené prijať opatrenia na ozdravenie, sa výkon práva sporiteľa uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení s inou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou pozastavuje na obdobie 60 dní.

Komentár § 116

Ustanovenie upravuje osobitný súbor nápravných opatrení, ktoré slúžia na ozdravenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) v prípade, že sa dostane do finančných alebo prevádzkových ťažkostí. Tento proces má preventívny a korektívny charakter, aby sa predišlo závažnému ohrozeniu dôchodkových fondov a záujmov sporiteľov.

Ustanovenie predstavuje kľúčový preventívno-ozdravný nástroj v rámci regulačného rámca dôchodkového sporenia. Dáva NBS možnosť a v istých prípadoch povinnosť zasiahnuť voči DSS skôr, ako dôjde k ohrozeniu stability systému alebo záujmov sporiteľov.

Zároveň kladie zodpovednosť aj na samotnú DSS, ktorá má povinnosť navrhnúť ozdravné opatrenia a aktívne spolupracovať s NBS.

Definícia ozdravných opatrení

Znenie odseku 1 vymenúva konkrétne typy ozdravných opatrení, ktoré môže DSS uložiť:

– Ozdravný program

Musí byť komplexný a obsahovať:

• plán kapitálového posilnenia – ide o návrh, ako zvýšiť vlastné zdroje alebo zabezpečiť ich primeranosť,

• projekcie vývoja ekonomickej situácie, a to bilancia, výsledovka, rozpočet, strategický plán atď.,

• ďalšie informácie, ktoré si NBS môže vyžiadať.

– Zavedenie denného sledovania finančnej situácie

Znamená zvýšený dohľad nad hospodárením DSS.

– Obmedzenia vyplácania zisku, odmien, zvyšovania miezd a rozširovania nových obchodov

Ide o dočasné obmedzenia ekonomického komfortu vedenia a akcionárov, ktoré majú motivovať k rýchlej náprave.

Poznámka

Podľa Obchodného zákonníka má akcionár právo na podiel zo zisku spoločnosti, čiže dividendu, ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. Pokiaľ z ustanovení stanov týkajúcich sa akcií s odlišným nárokom na podiel zo zisku nevyplýva niečo iné, určuje sa tento podiel pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Spoločnosť môže akcionárom vyplácať dividendu len pri splnení podmienok ustanovených v § 179 ods. 3 až 5. Právo na dividendu môže byť predmetom samostatného prevodu odo dňa rozhodnutia valného zhromaždenia o rozdelení zisku akcionárom. Podiel členov predstavenstva a členov dozornej rady na zisku (tantiému) môže určiť valné zhromaždenie zo zisku určeného na rozdelenie.

Možnosť uloženia opatrení

NBS môže podľa odseku 2 uložiť ozdravné opatrenia, ak:

– DSS závažne neplní povinnosti podľa zákona a môže tým ohroziť svoju činnosť,

– DSS má straty, ktoré by mohli znížiť základné imanie pod zákonom stanovenú hranicu.

Ide o situácie, kedy je nutné zasiahnuť ešte pred vznikom úplnej neschopnosti DSS plniť si povinnosti.

Povinnosť uloženia opatrení

V znení odseku 3 už nejde len o možnosť, ale povinnosť NBS konať, a to ak DSS prestane spĺňať primeranosť vlastných zdrojov, NBS musí rozhodnutím uložiť DSS povinnosť prijať ozdravné opatrenia.

Zároveň určí lehotu, dokedy musí DSS dosiahnuť požadovanú úroveň vlastných zdrojov.

Proces schvaľovania opatrení

Po rozhodnutí NBS má podľa odseku 4 DSS 30 dní na predloženie návrhu opatrení. Návrh musia schváliť predstavenstvo aj dozorná rada. NBS má 20 dní na rozhodnutie, či návrh schváli alebo zamietne. Ak NBS nerozhodne včas, platí tzv. fikcia schválenia – návrh sa považuje za prijatý.

Tento postup zaručuje efektívny a rýchly proces ozdravenia s dôrazom na kontrolu aj samoregulačnú povinnosť DSS.

Dočasné obmedzenie práv sporiteľov

Od momentu, keď DSS dostane rozhodnutie o uložení ozdravných opatrení, sa na 60 dní pozastavuje právo sporiteľa uzavrieť novú zmluvu s inou DSS. Toto opatrenie má zabrániť panickému odchodu sporiteľov, ktorý by DSS ešte viac destabilizoval, a tiež umožniť DSS stabilizovať svoju situáciu bez ďalšieho odtoku majetku a dôvery.

§ 117

Pozastavenie výkonu
akcionárskych práv

(1) Národná banka Slovenska môže fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonala úkon, ktorým došlo k porušeniu § 52 ods. 1 písm. a), ktorá získala predchádzajúci súhlas podľa § 52 na základe nepravdivých údajov alebo pri ktorej má Národná banka Slovenska dôvodné podozrenie z porušenia § 52 ods. 1 písm. a), pozastaviť výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení dôchodkovej správcovskej spoločnosti a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Výkon týchto práv môže Národná banka Slovenska pozastaviť aj osobe, ktorej pôsobenie týkajúce sa dôchodkovej správcovskej spoločnosti je na ujmu riadneho a obozretného podnikania dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná predložiť Národnej banke Slovenska výpis z jej registra emitenta a z jej zoznamu akcionárov vyhotovený k rozhodujúcemu dňu,⁹⁷⁾ ktorý je určený najmenej päť pracovných dní pred dňom konania valného zhromaždenia. Tento výpis je dôchodková správcovská spoločnosť povinná doručiť Národnej banke Slovenska v deň jeho vyhotovenia. Národná banka Slovenska bezodkladne na tomto výpise písomne označí osobu, ktorej pozastavila výkon práv uvedených v odseku 1, a doručí ho dôchodkovej správcovskej spoločnosti najneskôr v deň predchádzajúci konaniu valného zhromaždenia dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

(3) Konanie o pozastavení výkonu práv uvedených v odseku 1 je začaté aj v prípade, ak Národná banka Slovenska na výpise podľa odseku 2 písomne označí osobu, u ktorej nanovo zistil dôvod na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1.

(4) Rozhodnutie vo veci pozastavenia výkonu práv uvedených v odseku 1 doručí Národná banka Slovenska tejto osobe a dôchodkovej správcovskej spoločnosti najneskôr do začatia konania valného zhromaždenia. Týmto rozhodnutím je dôchodková správcovská spoločnosť viazaná. Za doručenie sa považuje doručenie rozhodnutia o predbežnom opatrení aj zástupcovi splnomocnenému na zastupovanie tejto osoby na valnom zhromaždení.

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť nesmie na svojom valnom zhromaždení pripustiť účasť osoby označenej Národnou bankou Slovenska podľa odseku 2 alebo odseku 3 ani osôb splnomocnených týmito osobami na konanie v ich mene.

(6) Akcie, s ktorými sú spojené pozastavené práva uvedené v odseku 1, sa počas pozastavenia týchto práv nepovažujú za akcie s hlasovacím právom. Na tieto akcie sa neprihliada pri posudzovaní schopnosti valného zhromaždenia uznášať sa ani pri rozhodovaní valného zhromaždenia. Na takto vzniknuté zvýšenie podielu na hlasovacích právach ostatných osôb, ktoré sú uvedené vo výpise predloženom dôchodkovou správcovskou spoločnosťou podľa odseku 2, sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 52.

(7) Ak pominú dôvody na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1, Národná banka Slovenska ich pozastavenie bez zbytočného odkladu zruší. Subjekty, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie takého rozhodnutia požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.

(8) Národná banka Slovenska môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia dôchodkovej správcovskej spoločnosti z dôvodu rozporu so zákonom alebo s jej stanovami. Toto právo však zanikne, ak ho Národná banka Slovenska neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohol o uznesení dozvedieť.

Komentár § 117

Ustanovenie sa venuje pozastaveniu výkonu akcionárskych práv v dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS).

Ustanovenie § 117 je významným nástrojom NBS na kontrolu vlastníckej štruktúry a zabezpečenie riadneho fungovania dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Pozastavením výkonu akcionárskych práv môže NBS zabrániť manipulácii s rozhodovacími procesmi v DSS a chrániť tak záujmy sporiteľov a stabilitu systému dôchodkového sporenia.

Zároveň ustanovenie zaručuje procesné práva pozastaveným osobám a vymedzuje jasný režim na zrušenie pozastavenia, čím sa zabezpečuje rovnováha medzi ochrannou funkciou NBS a právami akcionárov.

Účel a zameranie

Ustanovenie poskytuje Národnej banke Slovenska (NBS) nástroje na kontrolu a obmedzenie práv akcionárov dôchodkovej správcovskej spoločnosti v prípade, že došlo alebo je podozrenie, že došlo k porušeniu zákonných pravidiel týkajúcich sa vlastníctva akcií, najmä pravidiel stanovených v § 52 zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

Tento mechanizmus má zabrániť zneužitiu práv spojených s vlastníctvom akcií a ochrániť riadnu a obozretnú správu DSS.

Kedy môže NBS pozastaviť výkon akcionárskych práv

Podľa odseku 1 ak fyzická alebo právnická osoba vykonala úkon, ktorým došlo k porušeniu pravidiel o nadobúdaní akcií podľa ustanovenia § 52 ods. 1 písm. a).

Ak získala súhlas NBS na nadobudnutie akcií na základe nepravdivých alebo neúplných údajov.

Ak má NBS dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu týchto pravidiel, alebo ak pôsobenie danej osoby ohrozuje riadne a obozretné podnikanie DSS.

Pozastavené práva zahŕňajú právo:

– účasti a hlasovania na valnom zhromaždení,

– požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia.

Poznámka

Rozhodujúci deň podľa Obchodného zákonníka

V prípadoch ustanovených týmto zákonom práva akcionára voči spoločnosti môže uplatňovať iba osoba, ktorá je oprávnená vykonávať tieto práva k rozhodujúcemu dňu určenému na základe zákona alebo v stanovách. Zoznam osôb oprávnených vykonávať voči spoločnosti práva akcionára spojené so zaknihovanými akciami je spoločnosť povinná zaobstarať na vlastné náklady.

Procedurálne aspekty a dohľad NBS

DSS je povinná poskytnúť NBS aktuálny výpis zo zoznamu akcionárov pred valným zhromaždením. NBS označí osoby, ktorým pozastavuje výkon práv, a toto označenie sa stáva záväzným pre DSS. DSS nesmie umožniť týmto osobám ani ich splnomocnencom účasť alebo hlasovanie na valnom zhromaždení. NBS doručí rozhodnutie o pozastavení práv dotknutej osobe a DSS pred konaním valného zhromaždenia.

Dôsledky pozastavenia práv

Akcie, ktoré majú pozastavené práva, sa počas tohto obdobia nepočítajú ako akcie s hlasovacím právom. Pri posudzovaní kvóra a hlasovania sa tieto akcie neberú do úvahy. Zvýšenie hlasovacích práv ostatných akcionárov v dôsledku pozastavenia týchto práv nie je potrebné dodatočne schvaľovať NBS.

Zrušenie pozastavenia a zverejňovanie

NBS je povinná pozastavenie práv bezodkladne zrušiť, ak pominú dôvody na jeho uloženie. Subjekty sú povinné vyhovieť žiadosti NBS o zverejnenie takého rozhodnutia (napr. zverejnenie na webstránke alebo v obchodnom registri).

Možnosť napadnúť rozhodnutia valného zhromaždenia

NBS môže podať na súd návrh na určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia DSS, ak je toto rozhodnutie v rozpore so zákonom alebo so stanovami spoločnosti.

Nárok NBS na podanie návrhu zaniká, ak ho neuplatní do troch mesiacov od prijatia príslušného uznesenia alebo odo dňa, keď sa o uznesení mohla dozvedieť, ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané.

§ 118

Nútená správa dôchodkového fondu

(1) Nútená správa na účely tohto zákona je správa dôchodkového fondu, ktorá sa vykonáva na základe vykonateľného rozhodnutia Národnej banky Slovenska o nariadení nútenej správy. Nútenú správu vykonáva nútený správca určený rozhodnutím Národnej banky Slovenska o nariadení nútenej správy.

(2) Účelom nútenej správy je najmä

a) ochrana majetku v dôchodkovom fonde pred vznikom alebo narastaním škody na tomto majetku a zastavenie znehodnocovania tohto majetku,

b) zistenie skutočného stavu majetku v dôchodkovom fonde, ak to nemožno zistiť v súlade s inými ustanoveniami tohto zákona.

(3) Národná banka Slovenska nariadi nútenú správu dôchodkového fondu vždy, ak

a) pozastaví na vymedzené obdobie a vo vymedzenom rozsahu nakladanie s majetkom v dôchodkovom fonde (§ 119),

b) odoberie dôchodkovej správcovskej spo-ločnosti povolenie na jej vznik a činnosť [§ 115 ods. 1 písm. p)],

c) bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dôchodcovskej správcovskej spoločnosti (§ 71 ods. 5),

d) bolo voči dôchodkovej správcovskej spoločnosti začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby alebo trest prepadnutia majetku,

e) tak ustanovuje tento zákon.

(4) Za núteného správcu dôchodkového fondu určí Národná banka Slovenska depozitára tohto dôchodkového fondu. Ak nemožno určiť za núteného správcu tohto depozitára, Národná banka Slovenska určí za núteného správcu inú právnickú osobu oprávnenú podľa tohto zákona vykonávať činnosť depozitára.

(5) Náhradným núteným správcom podľa odseku 4 môže byť len iná právnická osoba oprávnená podľa tohto zákona vykonávať činnosť depozitára.

(6) Ak Národná banka Slovenska nariadi nútenú správu dôchodkového fondu, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná odovzdať správu dôchodkového fondu a s ňou súvisiacu dokumentáciu určenému nútenému správcovi najneskôr do 15 dní od doručenia rozhodnutia o nariadení nútenej správy alebo v lehote určenej Národnou bankou Slovenska. Dňom doručenia tohto rozhodnutia sa zavádza nútená správa a je účinná voči všetkým osobám. Opravný prostriedok proti rozhodnutiu Národnej banky Slovenska, ktorým bola nariadená nútená správa a určený nútený správca, nemá odkladný účinok. Zavedením nútenej správy prechádza pôsobnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti vo vzťahu k dôchodkovému fondu na núteného správcu. Nútený správca sa zapisuje do obchodného registra na návrh Národnej banky Slovenska. Dôchodková správcovská spoločnosť a nútený správca sú povinní bez zbytočného odkladu predložiť Národnej banke Slovenska správu o odovzdaní správy dôchodkového fondu nútenému správcovi.

(7) Zavedením nútenej správy sa výkon práva sporiteľa uzavrieť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení s inou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou pozastavuje na obdobie 60 dní.

(8) Nútený správca určený podľa § 118 ods. 4 je povinný odovzdať správu dôchodkového fondu späť dôchodkovej správcovskej spoločnosti do 30 dní po skončení nútenej správy; to platí rovnako v prípade, ak bola nútená správa nariadená podľa § 71 ods. 6 skončená dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu. Nútený správca určený podľa § 118 ods. 4 alebo § 71 ods. 6 je povinný odovzdať správu dôchodkového fondu a s ňou súvisiacu dokumentáciu dôchodkovej správcovskej spoločnosti určenej v rozhodnutí Národnej banky Slovenska podľa § 120 ods. 3 alebo § 71 ods. 6 písm. b) do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia Národnej banky Slovenska.

(9) Na núteného správcu sa rovnako vzťahujú ustanovenia tohto zákona upravujúce povinnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti pri správe dôchodkového fondu. Nútený správca vykonáva správu dôchodkového fondu len v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie záujmov sporiteľov, pričom je viazaný obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí o nariadení nútenej správy.

(10) Nútený správca koná vo vlastnom mene a na účet sporiteľov a je povinný

a) hospodáriť so spravovaným majetkom s odbornou starostlivosťou,

b) dbať na ochranu záujmov sporiteľov,

c) viesť účtovníctvo oddelene pre každý takto spravovaný dôchodkový fond.

(11) Za výkon nútenej správy nútenému správcovi prináleží odplata v jej alikvotnej čiastke za obdobie výkonu správy a za tých istých podmienok, za akých bola dohodnutá odplata dôchodkovej správcovskej spoločnosti za správu dôchodkového fondu.

(12) Nútená správa sa končí dňom určeným podľa rozhodnutia Národnej banky Slovenska o nariadení nútenej správy alebo rozhodnutím Národnej banky Slovenska o jej skončení.

(13) Národná banka Slovenska určí bez zbytočného odkladu nového núteného správcu, ak

a) sa nútený správca zruší,

b) sa nútený správca vzdá svojej funkcie písomným oznámením doručeným Národnej banke Slovenska,

c) nútený správca porušuje svoje povinnosti,

d) nútenému správcovi zaniklo oprávnenie na výkon činnosti depozitára.

(14) Opravný prostriedok proti rozhodnutiu podľa odseku 12 nemá odkladný účinok.

(15) Ak dôjde k zmene núteného správcu z dôvodu uvedeného v odseku 13 písm. b) alebo písm. c), nútený správca je povinný plniť povinnosti núteného správcu až do vykonateľnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o určení nového núteného správcu.

(16) Na určenie nového núteného správcu podľa odseku 13 sa použije ustanovenie odseku 5.

Komentár § 118

Ustanovenie upravuje nútenú správu dôchodkového fondu.

Nútená správa je ochranný mechanizmus určený na zabezpečenie riadneho a bezpečného hospodárenia s majetkom dôchodkového fondu v prípade závažných podozrení, problémov s DSS alebo právnych opatrení, ako je konkurz, trestné stíhanie, odobratie povolenia. Nútený správca, ktorým je spravidla depozitár, dočasne preberá kontrolu nad správou fondu, aby ochránil záujmy sporiteľov a minimalizoval škody.

Definícia a účel nútenej správy

Nútená správa je špeciálny režim správy dôchodkového fondu, ktorý je vykonávaný na základe vykonateľného rozhodnutia Národnej banky Slovenska (NBS). Jej cieľom je najmä:

– ochrana majetku fondu pred škodami alebo ďalším znehodnocovaním (napr. pri podozrení na nesprávne hospodárenie, ohrozenie likvidity fondu),

– objektívne zistenie skutočného stavu majetku fondu, najmä ak nie je možné jeho zistenie štandardnými postupmi podľa zákona.

Situácie vedúce k nariadeniu nútenej správy

NBS nariadi nútenú správu vždy, keď nastane niektorá z nasledujúcich okolností:

Pozastavenie nakladania s majetkom fondu podľa § 119

Ak dôjde k pozastaveniu správy majetku na určitý čas a rozsah

Odobratie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa § 115 ods. 1 písm. p)

Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok DSS podľa § 71 ods. 5

Začatie trestného stíhania voči DSS za závažné trestné činy

Tieto môžu viesť k zrušeniu právnickej osoby alebo prepadnutiu jej majetku.

Ďalšie prípady.

Určenie núteného správcu

Núteným správcom sa spravidla stáva depozitár dôchodkového fondu, teda subjekt, ktorý má v zmluvnej a zákonnej pôsobnosti dohľad nad majetkom fondu.

Ak depozitára nie je možné ustanoviť ako núteného správcu, NBS určí inú oprávnenú právnickú osobu na výkon tejto funkcie. Náhradný nútený správca môže byť len právnická osoba oprávnená vykonávať činnosť depozitára podľa zákona.

Povinnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti

Po nariadení nútenej správy musí DSS odozvať správu fondu a všetku súvisiacu dokumentáciu nútenému správcovi najneskôr do 15 dní alebo v inom termíne stanovenom NBS.

Od tohto momentu prechádza správa fondu na núteného správcu, ktorý spravuje fond nezávisle od DSS. Oznámenie o nariadení nútenej správy je účinné voči všetkým a opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok.

Nútený správca sa zapisuje do obchodného registra.

Obmedzenie práv sporiteľov

Počas trvania nútenej správy je pozastavené právo sporiteľov uzatvárať nové zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení s danou DSS na obdobie 60 dní. Toto opatrenie má zabrániť ďalšiemu riziku pri správe fondu.

Ukončenie nútenej správy a odovzdanie správy

Po skončení nútenej správy je nútený správca povinný do 30 dní spravovaný fond a dokumentáciu odovzdať DSS alebo novej DSS určenej rozhodnutím NBS.

Platí to aj v prípade, ak bola nútená správa nariadená na základe konkurzu a tento konkurz bol zamietnutý.

Povinnosti núteného správcu

Nútený správca má rovnaké povinnosti ako DSS pri správe fondu, pričom však koná len v rozsahu nevyhnutnom na ochranu záujmov sporiteľov.

Musí hospodariť s majetkom s odbornou starostlivosťou, chrániť záujmy sporiteľov, viesť účtovníctvo fondu oddelene od iných fondov a činností, koná vo vlastnom mene, ale na účet sporiteľov.

Odplata nútenému správcovi

Nútený správca má nárok na odplatu pomernú k obdobiu výkonu správy, ktorá sa určuje za rovnakých podmienok, aké platili pre DSS.

Ukončenie a zmena núteného správcu

Nútená správa sa končí rozhodnutím NBS alebo iným termínom stanoveným v rozhodnutí o jej nariadení.

NBS musí bezodkladne určiť nového núteného správcu, ak:

– došlo k zrušeniu núteného správcu,

– nútený správca sa vzdal funkcie,

– nútený správca porušuje svoje povinnosti,

– nútenému správcovi zaniklo oprávnenie na výkon depozitárskej činnosti.

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o ukončení nútenej správy nemá odkladný účinok.

Ak dôjde k zmene núteného správcu, ten je povinný pokračovať vo svojej činnosti až do vymenovania nového správcu.

§ 119

Pozastavenie nakladania
s majetkom v dôchodkovom fonde

Ak Národná banka Slovenska pozastaví nakladanie s majetkom v dôchodkovom fonde podľa § 115 ods. 1 písm. m), dňom doručenia rozhodnutia Národnej banke Slovenska o pozastavení nakladania s majetkom v dôchodkovom fonde môže dôchodková správcovská spoločnosť nakladať s týmto majetkom len v rozsahu určenom v tomto rozhodnutí.

Komentár § 119

Ustanovenie upravuje pozastavenie nakladania s majetkom v dôchodkovom fonde, čiže upravuje možnosť Národnej banky Slovenska (NBS) pozastaviť správcovi dôchodkového fondu, teda dôchodkovej správcovskej spoločnosti – DSS, právo nakladať s majetkom fondu.

Ustanovenie poskytuje Národnej banke Slovenska dôležitý regulačný nástroj na obmedzenie práv dôchodkovej správcovskej spoločnosti v oblasti nakladania s majetkom fondu, čím zabezpečuje ochranu majetku sporiteľov pred možným znehodnotením alebo zneužitím. Toto opatrenie má preventívny a kontrolný charakter, slúži na rýchlu reakciu v prípade podozrení alebo problémov v správe fondu.

Právomoc NBS

NBS má právomoc podľa § 115 ods. 1 písm. m) zákona pozastaviť správcovi nakladanie s majetkom v dôchodkovom fonde. Toto je výrazný zásah do správy fondu, ktorý NBS môže použiť, ak existujú závažné dôvody na ochranu majetku sporiteľov.

Účinnosť rozhodnutia

Pozastavenie nastáva dňom doručenia rozhodnutia NBS o pozastavení nakladania s majetkom. Od tohto momentu je správa majetku striktne viazaná rozhodnutím NBS.

Obmedzenie práv DSS

DSS môže s majetkom fondu nakladať iba v rozsahu, ktorý je explicitne uvedený v rozhodnutí NBS. To znamená, že štandardné práva a obvyklé možnosti správy majetku sú dočasne obmedzené na minimum, ktoré NBS povolí.

Ochrana sporiteľov

Toto ustanovenie je kľúčovým nástrojom na prevenciu a obmedzenie škôd spôsobených napríklad nesprávnym alebo podozrivým hospodárením DSS s majetkom fondu.

Regulačná kontrola

NBS tak získa priamu kontrolu nad správou majetku, pričom môže napríklad zakázať predaj určitých aktív, realizáciu rizikových investícií alebo iné kroky, ktoré by mohli majetok ohroziť.

Krízový manažment

Pozastavenie nakladania môže byť dočasným opatrením, ktoré predchádza nariadeniu nútenej správy (§ 118) alebo iným zásadným rozhodnutiam.

Legálny rámec

DSS musí striktne dodržiavať obmedzenia a nemôže konať mimo rozsahu povoleného NBS, inak by mohla čeliť sankciám alebo ďalším právnym dôsledkom.

§ 120

Odobratie povolenia
na vznik a činnosť dôchodkovej
správcovskej spoločnosti

(1) Národná banka Slovenska odoberie povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ak

a) dôchodková správcovská spoločnosť nesplnila podmienku primeranosti jej vlastných zdrojov v lehote určenej v rozhodnutí podľa § 116 ods. 3,

b) dôchodková správcovská spoločnosť nezačala do 12 mesiacov od právoplatnosti povolenia na vznik a činnosť vykonávať činnosti uvedené v tomto povolení; tým nie je dotknuté ustanovenie § 51 ods. 1 písm. e),

c) dôchodková správcovská spoločnosť prestala byť bezúhonná,

d) tak ustanovuje tento zákon.

(2) Národná banka Slovenska môže odobrať povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti aj vtedy, ak

a) toto povolenie bolo vydané na základe nepravdivých alebo neúplných informácií,

b) došlo k závažným zmenám v skutočnostiach rozhodujúcich na udelenie tohto povolenia,

c) dôchodková správcovská spoločnosť závažne, viacnásobne alebo opakovane porušila zákon a uloženie inej sankcie podľa tohto zákona neviedlo k náprave,

d) dôchodková správcovská spoločnosť nesplnila podmienky na začatie činnosti v lehote určenej v tomto povolení,

e) dôchodková správcovská spoločnosť neodovzdá nútenú správu dôchodkového fondu nútenému správcovi podľa § 118 ods. 6.

(3) Ak Národná banka Slovenska odoberie povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa § 115 ods. 1 písm. p), súčasne na obdobie odo dňa doručenia rozhodnutia nariadi nútenú správu dôchodkových fondov spravovaných dotknutou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a určí núteného správcu.

(4) Dňom doručenia rozhodnutia o odobratí povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti nesmie dôchodková správcovská spoločnosť vykonávať činnosť podľa tohto zákona.

(5) Rozhodnutie o odobratí povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti zašle Národná banka Slovenska na uverejnenie do 30 dní odo dňa jeho právoplatnosti Obchodnému vestníku.

(6) Odobratie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti sa zapisuje do obchodného registra. Do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o odobratí povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti Národná banka Slovenska podá návrh na zápis tejto skutočnosti do obchodného registra.

Komentár § 120

Ustanovenie sa venuje odobratí povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Upravuje situácie, kedy môže Národná banka Slovenska (NBS) odoberať povolenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) na jej vznik a činnosť, vrátane následných právnych a procesných dôsledkov.

Ustanovenie predstavuje dôležité ustanovenie, ktorým sa stanovujú presné podmienky a dôvody, pre ktoré môže Národná banka Slovenska odobrať dôchodkovej správcovskej spoločnosti povolenie na vznik a činnosť. Týmto krokom reguluje a kontroluje stabilitu, bezúhonnosť a spoľahlivosť subjektov, ktoré spravujú finančné prostriedky sporiteľov v rámci starobného dôchodkového sporenia. Súčasne zabezpečuje ochranu sporiteľov prostredníctvom nariadenia nútenej správy a ďalších procesných opatrení.

Povinnosť a dôvody odobratia povolenia (§ 120 ods. 1)

NBS musí povolenie odobrať, ak nastanú zákonom presne vymedzené okolnosti:

DSS nesplní povinnosť mať primerané vlastné zdroje v stanovenej lehote, a to finančná stabilita.

DSS nezačne vykonávať činnosť v lehote 12 mesiacov od právoplatnosti povolenia, teda nečinnosť alebo pasivita.

DSS stratí bezúhonnosť, napr. trestnoprávne prehrešky alebo závažné porušenia pravidiel.

Ďalšie prípady ustanovené zákonom.

Diskrečná možnosť odobratia povolenia

NBS môže povolenie odobrať aj pri závažných porušeniach, ktoré nenariaďujú povinnosť, ale sú vážne, napríklad:

Povolenie získané na základe nepravdivých alebo neúplných informácií.

Závažné zmeny, ktoré negatívne ovplyvnili podmienky udelenia povolenia.

Opakované alebo vážne porušovanie zákona bez nápravy po sankciách.

Nesplnenie podmienok na začatie činnosti alebo neodovzdanie nútenej správy.

Následky odobratia povolenia

Súčasne s odobratím povolenia nariadi NBS nútenú správu dôchodkových fondov spravovaných dotknutou DSS, čím zabezpečí ochranu majetku sporiteľov a kontinuálnu správu fondov. DSS po doručení rozhodnutia už nesmie vykonávať činnosť podľa zákona.

Procesné opatrenia

Rozhodnutie o odobratí povolenia sa uverejňuje v Obchodnom vestníku, čím sa zabezpečuje transparentnosť. NBS je povinná do 15 dní od právoplatnosti podať návrh na zápis tejto skutočnosti do obchodného registra, čo má právny význam pri ďalšom obchodnom styku a fungovaní spoločnosti.

Ochrana sporiteľov

Odobratie povolenia je najzávažnejší krok regulátora voči DSS a slúži na ochranu sporiteľov pred nekvalitnou správou alebo rizikovým správaním správcovskej spoločnosti.

Prevencia nečinnosti a finančnej nestability

Povinnosť začať činnosť v určenej lehote a mať dostatočné vlastné zdroje zaručuje, že DSS bude schopná riadne fungovať a spravovať dôchodkové fondy.

Regulačný nástroj na nápravu

Odobratie povolenia je tiež reakciou na závažné porušenia, ktoré nebolo možné vyriešiť menej prísnymi opatreniami (napr. sankciami).

Zavedenie nútenej správy

Následné nariadenie nútenej správy zabezpečuje, že správa majetku sporiteľov nie je prerušená ani ohrozená, čo je kľúčové pre stabilitu dôchodkového systému.

Právna istota a transparentnosť

Povinné uverejnenie rozhodnutia a zápis do obchodného registra prispievajú k právnej istote všetkých účastníkov trhu.

JEDENÁSTA ČASŤ
ZÁRUKY

ZÁRUKY

§ 121

(1) Sociálna poisťovňa ručí v plnom rozsahu z rezervného fondu solidarity za škodu spôsobenú rozhodnutím, postupom alebo iným konaním dôchodkovej správcovskej spoločnosti a depozitára, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a ktoré mali za následok poškodenie majetku v dôchodkovom fonde.

(2) O náhrade škody podľa odseku 1 rozhoduje súd.

(3) Sociálna poisťovňa prevedie bez zbytočného odkladu na účet toho dôchodkového fondu, ktorý si sporiteľ určil v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení, finančné prostriedky v rozsahu náhrady škody podľa rozhodnutia súdu. Po prevedení finančných prostriedkov podľa prvej vety Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom a dôchodková správcovská spoločnosť sa stáva dlžníkom.

Komentár § 121

Znenie ustanovuje mechanizmus ochrany sporiteľov pred škodami, ktoré môžu vzniknúť z nezákonného alebo nesprávneho konania dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) alebo depozitára pri správe dôchodkového fondu.

Zodpovednosť Sociálnej poisťovne (§ 121 ods. 1)

Sociálna poisťovňa ručí v plnom rozsahu z rezervného fondu solidarity za škodu, ktorá vznikne v dôchodkovom fonde v dôsledku konania DSS alebo depozitára, ak toto konanie porušuje zákon alebo iné právne predpisy a spôsobí poškodenie majetku fondu.

Ide o ochranu sporiteľov, ktorí by inak mohli byť finančne poškodení nesprávnym alebo nezákonným správaním správcov. Rezervný fond solidarity teda plní úlohu finančnej záruky a poistky za zodpovednosť správcov.

Rozhodovanie o náhrade škody (§ 121 ods. 2)

Náhradu škody nie je možné uplatniť automaticky, ale musí o nej rozhodnúť súd.

To zabezpečuje právny poriadok a spravodlivý proces, kde sa preukazuje existencia škody a zodpovednosť DSS alebo depozitára. Súdny proces tiež umožňuje vyjasnenie právnych otázok a dôkazov.

Postup pri náhrade škody (§ 121 ods. 3)

Po právoplatnom rozhodnutí súdu Sociálna poisťovňa bez zbytočného odkladu prevedie finančné prostriedky na účet príslušného dôchodkového fondu, ktorý si sporiteľ zvolil v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení.

Tento krok prakticky obnovuje poškodený majetok fondu a teda chráni záujmy sporiteľov. Po prevode prostriedkov sa Sociálna poisťovňa stáva veriteľom, teda subjektom, ktorý má nárok na náhradu škody od DSS, ktorá sa stáva dlžníkom. Tento mechanizmus vytvára interný nárok Sociálnej poisťovne na vymáhanie škody od DSS, čím sa zabezpečuje, že DSS nesie konečnú zodpovednosť za svoje konanie.

Ochrana sporiteľov

Zabezpečuje, že majetok v dôchodkovom fonde nie je ohrozený nezákonnými alebo nesprávnymi krokmi správcu alebo depozitára.

Finančná záruka

Sociálna poisťovňa plní funkciu garanta, čo zvyšuje dôveru sporiteľov v bezpečnosť ich úspor.

Právny rámec riešenia škody

Súd rozhoduje o náhrade škody, čo zaručuje spravodlivosť a preukázanie zodpovednosti.

Finančné vyrovnanie a následné vymáhanie

Sociálna poisťovňa najprv vyrovná sporiteľov a následne si nárokuje túto sumu od DSS, ktorá škodu spôsobila.

Prevencia zodpovedného správania

DSS a depozitár sú motivovaní riadne spravovať fondy, keďže nesú následnú finančnú zodpovednosť.

DVANÁSTA ČASŤ
SPOLOČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA

SPOLOČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA

§ 122

Spory vzniknuté na základe tohto zákona rozhodujú súdy.

Komentár § 122

Ustanovenie upravuje právomoc rozhodovať spory, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a výkladom zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

Upevňuje právny poriadok týkajúci sa dôchodkového sporenia. Poskytuje jednoznačný mechanizmus na riešenie sporov a zabraňuje právnej neistote. Zdôrazňuje dôležitosť súdneho rozhodovania v oblasti dôchodkového sporenia.

Výlučná právomoc súdov

Ak medzi účastníkmi (napríklad sporiteľmi, dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, depozitármi či Sociálnou poisťovňou) vzniknú právne spory týkajúce sa práva alebo povinností vyplývajúcich z tohto zákona, tieto spory rozhodujú výhradne súdy.

Zabezpečenie právneho riešenia

Ustanovenie potvrdzuje, že takéto spory nemajú byť riešené mimo súdov, napríklad arbitrážou alebo administratívnymi orgánmi, ale právnou cestou v súdnych konaniach.

Jasný rámec riešenia konfliktov

Tým sa zabezpečuje právna istota a možnosť riadneho procesného prejednania sporov podľa platných pravidiel súdneho konania.

Dôvera účastníkov systému

Sporiteľ, DSS alebo iné zúčastnené strany majú istotu, že ich právne nároky či povinnosti budú riešené nestranným a nezávislým orgánom – súdom.

§ 123

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť môže začať vykonávať činnosť, ktorá je obsahom povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo zmeny tohto povolenia, s výnimkou činnosti podľa § 47 ods. 2 písm. c), najskôr od 1. januára 2005.

(2) Činnosť podľa § 47 ods. 2 písm. c) a § 111 ods. 1 sa môže vykonávať najskôr od 1. novembra 2004.

(3) Ak dôchodková správcovská spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra pred 1 januárom 2005, lehota podľa § 51 ods. 1 písm e) začne plynúť najskôr od 1. januára 2005.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zosúladiť štatút dôchodkového fondu s týmto zákonom a podať žiadosť o vydanie predchádzajúceho súhlasu na zmenu štatútu dôchodkového fondu najneskôr do 31. marca 2005.

Komentár § 123

Ustanovenie upravuje prechodné ustanovenia a časové hranice pre začatie výkonu činnosti dôchodkových správcovských spoločností (DSS) v súvislosti s novým zákonom o starobnom dôchodkovom sporení.

Paragraf určuje konkrétne časové hranice pre začatie a vykonávanie činnosti DSS podľa nového zákona, čím sa zabezpečuje hladký prechod na nový právny režim dôchodkového sporenia.

Umožňuje určitú flexibilitu pre prípravné činnosti v predvianočnom období 2004, ale zároveň stanovuje jasné termíny, od kedy môžu byť DSS plne aktívne.

Vyžaduje zosúladenie dokumentov dôchodkových fondov so zákonom a schválenie týchto zmien, čo prispieva k právnej istote a transparentnosti fungovania DSS.

Začiatok výkonu činnosti podľa povolenia

DSS môžu začať vykonávať činnosť, ktorú im povoľuje ich povolenie, najskôr od 1. januára 2005. To znamená, že žiadna DSS nemôže pred týmto dátumom oficiálne začať spravovať dôchodkové fondy, okrem výnimky uvedenej v ďalšom bode.

Výnimka pre niektoré činnosti

Niektoré konkrétne činnosti podľa § 47 ods. 2 písm. c), pravdepodobne špecifické operácie s dôchodkovými fondmi, a podľa § 111 ods. 1 sa môžu vykonávať už od 1. novembra 2004. Toto ustanovenie umožňuje isté prípravné alebo obmedzené činnosti pred oficiálnym začatím plnej činnosti DSS.

Štart lehoty podľa § 51 ods. 1 písm. e)

Ak bola DSS zapísaná do obchodného registra ešte pred 1. januárom 2005, tak lehota na splnenie podmienok podľa § 51 ods. 1 písm. e), to je že ide o konkrétnu zákonnú povinnosť, napríklad týkajúcu sa začatia činnosti, začne plynúť až od 1. januára 2005, nie skôr.

Povinnosť zosúladiť štatút dôchodkového fondu

DSS musia upraviť štatút dôchodkového fondu v súlade s novým zákonom a podať žiadosť o predchádzajúci súhlas na zmenu štatútu najneskôr do 31. marca 2005. Toto ustanovenie zabezpečuje, že všetky fondy budú riadne prispôsobené právnemu rámcu a že zmeny budú oficiálne schválené príslušným orgánom, pravdepodobne Národnou bankou Slovenska.

§ 123a

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2006

(1) Povolenia, schválenia a predchádzajúce súhlasy vydané Úradom pre finančný trh pred 1. januárom 2006, ktoré sú platné k 1. januáru 2006, sa považujú za povolenia, schválenia a predchádzajúce súhlasy vydané podľa tohto zákona. Na obmedzenie alebo pozastavenie výkonu činností podľa takéhoto povolenia a na zmenu, odobratie alebo zánik takéhoto povolenia sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona; to obdobne platí o zrušení alebo zániku schválení a predchádzajúcich súhlasov vydaných Úradom pre finančný trh pred 1. januárom 2006.

(2) Vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré boli pred 1. januárom 2006 vydané na vykonanie jednotlivých splnomocňovacích ustanovení tohto zákona, prechádza od 1. januára 2006 do pôsobnosti Národnej banky Slovenska v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

§ 123b

(1) Povolenia na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa zanikajú 1. januára 2007.

(2) Žiadateľovi o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa, ktorý zaplatil poplatok za udelenie tohto povolenia a o ktorého žiadosti Národná banka Slovenska nerozhodla do 31. decembra 2006, je Národná banka Slovenska povinná tento poplatok vrátiť.

§ 123c

Predchádzajúce súhlasy vydané Národnou bankou Slovenska do 31. júla 2006, ktoré boli podmienkou na zverenie výkonu činnosti inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, zanikajú 28. februára 2007.

§ 123d

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej od 1. januára 2007

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zosúladiť štatúty dôchodkových fondov s týmto zákonom najneskôr do 30. júna 2007.

(2) Na penále súvisiace s príspevkami za obdobie pred 1. januárom 2007, ktoré Sociálna poisťovňa nepostúpila na bežný účet dôchodkového fondu príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti v lehote podľa osobitného predpisu,¹⁾ sa po 31. decembri 2006 vzťahuje zákon účinný do 31. decembra 2006, ak Národná banka Slovenska do 30. júna 2007 zistila, že Sociálna poisťovňa nepostúpila tieto príspevky.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2008

§ 123e

Fyzická osoba uvedená v § 14 ods. 2 účinnom do 31. decembra 2007 a v § 14 ods. 3, ktorá neuzatvorila do 31. decembra 2007 zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, môže túto zmluvu uzatvoriť do 30. júna 2008. Na fyzickú osobu uvedenú v § 14 ods. 2 písm. c) až e) účinnom do 31. decembra 2007, ktorá do 30. júna 2008 uzatvorí zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, sa vzťahuje právna úprava účinná od 1. januára 2008, ktorá platí na osoby uvedené v § 14 ods. 5.

§ 123f

(1) Fyzická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení pred 1. januárom 2008, môže do 30. júna 2008 doručiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne písomné oznámenie s jej úradne osvedčeným podpisom, ktorého obsahom je prejav vôle nebyť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení.

(2) Doručením písomného oznámenia podľa odseku 1 fyzickej osobe zaniká účasť na starobnom dôchodkovom sporení odo dňa prvého vzniku tejto účasti a zaniká zmluva o starobnom dôchodkovom sporení.

(3) Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu po doručení písomného oznámenia podľa odseku 1 oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti zánik zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odo dňa oznámenia Sociálnej poisťovne podľa prvej vety previesť z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu. Ak suma zodpovedajúca aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu je nižšia ako suma zodpovedajúca nominálnej hodnote zaplatených príspevkov na bežný účet dôchodkového fondu, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odo dňa oznámenia Sociálnej poisťovne podľa prvej vety previesť z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu zo dňa, ktorý predchádza dňu prevodu.

§ 123g

(1) Sporiteľ, ktorý je povinne zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení k 31. decembru 2007 podľa § 14 ods. 1 písm. c) až e) a ods. 2 písm. c) až e) účinnom do 31. decembra 2007 a ktorému by táto povinná účasť mala trvať aj po 31. decembri 2007, je po tomto dni zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení podľa § 14 ods. 5, ak do 30. júna 2008 nedoručí príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne písomné oznámenie podľa § 123f ods. 1.

(2)* Vypúšťa sa.

(3) Fyzickej osobe, ktorá do 31. decembra 2007 bola povinne zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení ako zamestnanec z dôvodu výkonu činnosti príslušníka Hasičského a záchranného zboru alebo príslušníka Horskej záchrannej služby, zaniká od 1. januára 2008 povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení z tohto dôvodu.

§ 123h

Dohľad nad postupovaním príspevkov a penále Sociálnou poisťovňou dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorý Národná banka Slovenska začala pred 1. januárom 2008 a do 31. decembra 2007 neskončila, skončí Národná banka Slovenska po 31. decembri 2007 podľa zákona účinného do 31. decembra 2007.

§ 123i

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zosúladiť svoju organizačnú štruktúru s ustanoveniami tohto zákona do 30. júna 2008.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zosúladiť zloženie majetku v dôchodkovom fonde s ustanoveniami tohto zákona do 30. júna 2008. Na žiadosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti môže Národná banka Slovenska lehotu podľa prvej vety primerane predĺžiť.

§ 123j

Prechodné ustanovenia
účinné od 1. januára 2008

(1) Každá dôchodková správcovská spoločnosť je povinná pripraviť najneskôr tri mesiace predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike a vykonať opatrenia, pravidlá a postupy, ktorými pri vytváraní a správe dôchodkových fondov na vykonávanie starobného dôchodkového sporenia zabezpečí plynulý a nerušený prechod zo slovenskej meny na euro, najmä

a) pravidlá a postupy uplatňované pri premenách, prepočtoch a zaokrúhľovaní hodnoty a čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde, hodnoty dôchodkových jednotiek a aktuálnej hodnoty osobných dôchodkových účtov sporiteľov, hodnoty dôchodku starobného dôchodkového sporenia a údajov o vývoji hodnoty majetku, výnosov a priemerných výnosov z hospodárenia s majetkom v dôchodkovom fonde,

b) opatrenia uplatňované pri hospodárení s majetkom v dôchodkovom fonde v súvislosti s prechodom zo slovenskej meny na euro,

c) spôsob a pravidlá informovania sporiteľov a poberateľov dôchodku starobného dôchodkového sporenia o významných skutočnostiach týkajúcich sa prechodu zo slovenskej meny na euro, najmä spôsob a pravidlá ako jednotlivým sporiteľom a jednotlivým poberateľom dôchodku starobného dôchodkového sporenia poskytne a sprístupní informácie o aktuálnej hodnote dôchodkovej jednotky, aktuálnej hodnote ich osobného dôchodkového účtu a hodnote ich dôchodku starobného dôchodkového sporenia, ako aj informácie o prípadnej zmene alebo aktualizácii štatútov a kľúčových informácií dôchodkových fondov v súvislosti s prechodom zo slovenskej meny na euro.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je najneskôr tri mesiace predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike a najmenej počas šiestich mesiacov po dni zavedenia eura v Slovenskej republike povinná na svojom webovom sídle a vo všetkých svojich prevádzkových priestoroch, ktoré slúžia na styk so sporiteľmi, poberateľmi dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo inými osobami pri vykonávaní starobného dôchodkového sporenia, zverejňovať informácie o opatreniach, pravidlách a postupoch, ktoré sa chystá vykonať, vykonáva alebo vykonala na zabezpečenie prechodu zo slovenskej meny na euro.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná vypracovať informáciu v rozsahu podľa odseku 1. Dôchodková správcovská spoločnosť je v období posledných troch mesiacov predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike povinná túto informáciu bezodplatne poskytnúť každému sporiteľovi, s ktorým v tomto období uzatvorí zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení; ostatným sporiteľom a poberateľom dôchodkov starobného dôchodkového sporenia túto informáciu bezodplatne poskytne, ak si ju vyžiadajú.

(4) Peňažné údaje o hodnotách súvisiacich so starobným dôchodkovým sporením vrátane peňažných údajov o vývoji hodnoty majetku, výnosov a priemerných výnosov z hospodárenia s majetkom v dôchodkovom fonde, ktoré sú súčasťou dokumentov dôchodkového fondu alebo iných informácií určených pre sporiteľov alebo poberateľov dôchodku starobného dôchodkového sporenia, sa na účely prípravy na prechod a prechodu zo slovenskej meny na euro prepočítavajú podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod zo slovenskej meny na euro. Na peňažné údaje o hodnotách súvisiacich so starobným dôchodkovým sporením vrátane peňažných údajov o vývoji hodnoty majetku, výnosov a priemerných výnosov z hospodárenia s majetkom v dôchodkovom fonde, ktoré sú súčasťou informácií určených pre sporiteľov alebo poberateľov dôchodku starobného dôchodkového sporenia, sa vzťahuje duálne zobrazovanie v rozsahu podľa osobitných predpisov,⁹⁸⁾ ak ide o informácie vydané alebo zverejnené počas povinného obdobia duálneho zobrazovania podľa osobitných predpisov o zavedení eura v Slovenskej republike.⁹⁸⁾

(5) Dôchodkové správcovské spoločnosti sú najneskôr do uplynutia jedného štvrťroku po dni zavedenia eura v Slovenskej republike povinné bezodplatne písomne oznámiť svojim sporiteľom informáciu o aktuálnej hodnote dôchodkovej jednotky a o aktuálnej hodnote ich osobného dôchodkového účtu ku dňu zavedenia eura v Slovenskej republike, ktorej súčasťou musí byť v súlade s týmto zákonom aj prepočet a zaokrúhlenie týchto aktuálnych hodnôt zo slovenskej meny na eurá vykonané podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod zo slovenskej meny na euro. Dôchodkové správcovské spoločnosti sú tiež najneskôr do uplynutia jedného štvrťroku po dni zavedenia eura v Slovenskej republike povinné bezodplatne písomne oznámiť svojim poberateľom dôchodku starobného dôchodkového sporenia informáciu o prepočte a zaokrúhlení hodnoty dôchodku starobného dôchodkového sporenia zo slovenskej meny na eurá vykonanom podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod zo slovenskej meny na euro.⁹⁸⁾

(6) Opatrením, ktoré môže vydať Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanoví rozsah a obsah informácií zverejňovaných podľa odseku 2.

§ 123k

Prechodné ustanovenie účinné
od 1. marca 2008

Na fyzickú osobu, ktorej Sociálna poisťovňa určila dôchodkovú správcovskú spoločnosť, sa vzťahuje § 123f primerane. Písomné oznámenie podľa § 123f ods. 1 nevyžaduje úradné osvedčenie podpisu.

§ 123l

Prechodné ustanovenia účinné
od 15. novembra 2008

Fyzická osoba, ktorá k 15. novembru 2008 nie je sporiteľ, môže do 30. júna 2009 uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení.

§ 123m

(1) Sporiteľovi, ktorý pred 15. novembrom 2008 uzatvoril zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení alebo ktorému Sociálna poisťovňa určila dôchodkovú správcovskú spoločnosť, zaniká účasť na starobnom dôchodkovom sporení, ak do 30. júna 2009 doručí Sociálnej poisťovni písomné oznámenie, ktorého obsahom je prejav vôle nebyť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení.

(2) Účasť na starobnom dôchodkovom sporení zaniká dňom doručenia písomného oznámenia podľa odseku 1, najskôr však 1. januára 2009, a to spätne odo dňa vzniku prvej účasti. Zmluva o starobnom dôchodkovom sporení zaniká

a) 1. januára 2009, ak sporiteľ doručí Sociálnej poisťovni písomné oznámenie podľa odseku 1 pred 1. januárom 2009,

b) dňom doručenia písomného oznámenia podľa odseku 1, ak sporiteľ doručí Sociálnej poisťovni písomné oznámenie podľa odseku 1 v období od 1. januára 2009 do 30. júna 2009.

(3) Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu po doručení písomného oznámenia podľa odseku 1, najskôr však po 31. decembri 2008 oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti zánik účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odo dňa oznámenia Sociálnej poisťovne podľa prvej vety previesť z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2009

§ 123n

Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zosúladiť zloženie majetku v dôchodkovom fonde s ustanoveniami zákona účinného od 1. januára 2009 najneskôr do 31. decembra 2009. Na žiadosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti môže Národná banka Slovenska lehotu podľa prvej vety predĺžiť najviac o jeden rok.

§ 123o

V období šiestich mesiacov po zavedení meny euro v Slovenskej republike môže depozitár pre každý dôchodkový fond spravovaný dôchodkovou správcovskou spoločnosťou viesť dva bežné účty v eurách.

§ 123p

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej od 1. januára 2011

Ak plynutie lehoty podľa § 64 ods. 4 v znení účinnom do 31. decembra 2010 malo skončiť po 31. decembri 2010, sporiteľ podľa § 14 ods. 5 môže v tejto lehote oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosť, že sa rozhodol byť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení; na účasť týchto sporiteľov na starobnom dôchodkovom sporení v období do 31. decembra 2010 sa vzťahuje právna úprava účinná do 31. decembra 2010. Ustanovením prvej vety nie je dotknutý vznik účasti sporiteľov podľa prvej vety na starobnom dôchodkovom sporení od 1. januára 2011 podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2011, ak títo sporitelia v lehote podľa prvej vety neoznámia príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosť, že sa rozhodli byť zúčastnení na starobnom dôchodkovom sporení.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. novembra 2011

§ 123q

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť na základe písomnej žiadosti vyplatí fyzickej osobe, ktorej zanikla povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení z dôvodu podľa § 123g ods. 2 účinného od 1. januára 2008, sumu vyjadrenú v peniazoch rovnajúcu sa hodnote počtu dôchodkových jednotiek, ktorý mala na osobnom dôchodkovom účte k 31. decembru 2007 z dôvodu poberania invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu³⁾; tieto údaje poskytuje dôchodkovej správcovskej spoločnosti bezplatne Sociálna poisťovňa. Vyplácaná suma musí zodpovedať hodnote počtu dôchodkových jednotiek ku dňu, ktorý predchádza dňu výplaty. Vyplácaná suma podľa prvej vety sa môže znížiť najviac o odplaty, ktoré boli od 1. januára 2008 do 31. marca 2012 z osobného dôchodkového účtu preukázateľne uhradené; podrobnosti o výpočte výšky vyplácanej sumy a jej výplate môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť nevyplatí sumu podľa odseku 1, ak fyzická osoba získala najmenej 10 rokov starobného dôchodkového sporenia.

(3) Žiadosť podľa odseku 1 môže fyzická osoba podať po dovŕšení dôchodkového veku alebo po priznaní predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu;³⁾ túto skutočnosť preukazuje žiadateľ. Dôchodková správcovská spoločnosť je sumu podľa odseku 1 povinná vyplatiť žiadateľovi do 60 dní od doručenia žiadosti.

§ 123r

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná do 15. januára 2012 zaslať sporiteľovi v inom ako konzervatívnom dôchodkovom fonde písomné oznámenie o zrušení povinnosti dopĺňať majetok podľa § 63d vo vyváženom dôchodkovom fonde a v rastovom dôchodkovom fonde, ako aj o zmene názvov týchto fondov od 1. apríla 2012 s poučením, že ak má sporiteľ záujem na zachovaní povinnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti dopĺňať majetok do dôchodkového fondu v prípade poklesu hodnoty dôchodkovej jednotky v starobnom dôchodkovom sporení, môže prestúpiť do konzervatívneho dôchodkového fondu; súčasťou listovej zásielky tohto oznámenia musí byť aj návratka na prestup sporiteľa do konzervatívneho dôchodkového fondu, ktorej obsahom je dodatok k zmluve o starobnom dôchodkovom sporení alebo žiadosť, ak ide o sporiteľa, ktorému určila dôchodkovú správcovskú spoločnosť Sociálna poisťovňa, s poučením, že túto návratku musí sporiteľ, ktorý má záujem na zachovaní povinnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti dopĺňať majetok do dôchodkového fondu v prípade poklesu hodnoty dôchodkovej jednotky, podpísať a zaslať na adresu dôchodkovej správcovskej spoločnosti ako doporučenú listovú zásielku. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná do 15. januára 2012 zaslať sporiteľovi písomné oznámenie obsahujúce informáciu o základných zmenách podľa tohto zákona.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zverejniť do 30. novembra 2011 na svojom webovom sídle informácie podľa odseku 1 vrátane vzoru návratky na prestup sporiteľa do konzervatívneho dôchodkového fondu s poučením, že návratku musí sporiteľ, ktorý má záujem na zachovaní povinnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti dopĺňať majetok do dôchodkového fondu v prípade poklesu hodnoty dôchodkovej jednotky, podpísať a zaslať na adresu dôchodkovej správcovskej spoločnosti ako doporučenú listovú zásielku.

§ 123s

Fyzická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení v období od 1. januára 2005 do 30. júna 2006 a preukázanie splnenia podmienok zápisu tejto zmluvy do registra zmlúv je spojené s neprimeranými ťažkosťami, je sporiteľ a táto zmluva sa považuje za zmluvu uzatvorenú v súlade s týmto zákonom, ak na výzvu Sociálnej poisťovne nedoručí v lehote šiestich mesiacov od doručenia výzvy Sociálnej poisťovne písomné oznámenie, ktorého obsahom je prejav vôle nebyť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení. Doručením písomného oznámenia podľa prvej vety fyzickej osobe zaniká účasť na starobnom dôchodkovom sporení odo dňa vzniku prvej účasti a zaniká zmluva o starobnom dôchodkovom sporení. Na výmaz zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení z registra zmlúv a na prevod sumy zodpovedajúcej nominálnej hodnote zaplatených príspevkov po doručení písomného oznámenia podľa prvej vety sa použije § 64a ods. 8 až 10.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2012

§ 123t

(1) Fyzická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení alebo ktorej dôchodkovú správcovskú spoločnosť určila Sociálna poisťovňa podľa zákona účinného do 31. marca 2012, je sporiteľ podľa zákona účinného od 1. apríla 2012; to neplatí, ak jej účasť na starobnom dôchodkovom sporení zanikla podľa § 17a, § 123f alebo podľa § 123m.

(2) Dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu,³⁾ ktoré fyzickej osobe uvedenej v § 14 ods. 1 a 3 účinnom do 31. marca 2012 vzniklo pred 1. aprílom 2012 a netrvalo nepretržite najmenej 150 dní, sa nepovažuje za prvé dôchodkové poistenie podľa zákona účinného od 1. apríla 2012, ak táto fyzická osoba sa do šiestich mesiacov od vzniku tohto prvého dôchodkového poistenia nerozhodla byť zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení podľa zákona účinného do 31. marca 2012.

(3) Fyzická osoba uvedená v § 14 ods. 1 a 3 účinnom do 31. marca 2012, ktorej prvé dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu³) vzniknuté a zaniknuté pred 1. aprílom 2012 netrvalo nepretržite najmenej 150 dní a rozhodla sa byť zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení do šiestich mesiacov od vzniku tohto prvého dôchodkového poistenia, je sporiteľ podľa zákona účinného od 1. apríla 2012. Zmluva o starobnom dôchodkovom sporení, ktorú uzatvoril sporiteľ uvedený v prvej vete, sa považuje za zmluvu uzatvorenú v súlade s týmto zákonom.

(4) Ak fyzickej osobe uvedenej v § 14 ods. 1 a 3 účinnom do 31. marca 2012 vzniklo dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu³⁾ pred 1. aprílom 2012 a trvá aj po 31. marci 2012 a do 31. marca 2012 neuplynula šesťmesačná lehota na rozhodnutie byť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení, táto lehota plynie aj po 31. marci 2012; na zápis zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení uzatvorenej týmto sporiteľom do registra zmlúv a na právne účinky tohto zápisu sa vzťahuje zákon účinný do 31. marci 2012. Podmienka nepretržitého trvania dôchodkového poistenia podľa zákona účinného do 31. marca 2012 sa nevyžaduje. Fyzická osoba podľa prvej vety je sporiteľ podľa tohto zákona.

§ 123u

Dôchodková správcovská spoločnosť k 31. marcu 2012 odpočíta odplatu za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde z garančného účtu alebo doplní majetok v dôchodkovom fonde podľa zákona účinného do 31. marca 2012; polovicu zostatku na garančnom účte pripíše na bežný účet príslušného dôchodkového fondu a polovicu zostatku pripíše na bežný účet dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

§ 123v

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zosúladiť štatúty dôchodkových fondov so zákonom účinným od 1. apríla 2012 najneskôr do 30. septembra 2013.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zosúladiť zloženie majetku v dôchodkovom fonde so zákonom účinným od 1. apríla 2012 najneskôr do 31. decembra 2012; iné povinnosti ustanovené zákonom účinným od 1. apríla 2012 je dôchodková správcovská spoločnosť povinná dodržiavať bez ohľadu na znenie štatútu dôchodkového fondu.

(3) Na základe písomnej žiadosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti môže Národná banka Slovenska predĺžiť lehotu podľa odseku 2 na zosúladenie majetku v dôchodkovom fonde podľa § 88 ods. 1 druhej vety najviac o 12 mesiacov.

§ 123w

(1) Odplata za správu dôchodkového fondu a odplata za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde za mesiac marec 2012 sa vypočítajú k 31. marcu 2012 a zúčtujú sa 31. marca 2012 spôsobom podľa zákona účinného do 31. marca 2012, pričom sa dodrží postup podľa odsekov 2 a 3.

(2) Na účely výpočtu odplaty za správu dôchodkového fondu sa k 31. marcu 2012 vypočíta predbežná čistá hodnota majetku v dôchodkovom fonde, ktorá nie je znížená o odplatu za správu dôchodkového fondu a odplatu za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde. Na účely výpočtu odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde sa k 31. marcu 2012 vypočíta aj druhá predbežná čistá hodnota majetku v dôchodkovom fonde, ktorá nie je znížená o odplatu za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde.

(3) Na účely výpočtu odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde sa k 31. marcu 2012 vypočíta predbežná aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky. Predbežná aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky je podiel druhej predbežnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde a počtu všetkých dôchodkových jednotiek evidovaných na osobných dôchodkových účtoch všetkých sporiteľov dôchodkového fondu.

§ 123x

Na účely § 63d prvým sledovaným obdobím je obdobie od 1. apríla 2012 do 31. decembra 2012, druhým sledovaným obdobím je obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013, tretím sledovaným obdobím je obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2014, štvrtým sledovaným obdobím je obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2015 a piatym sledovaným obdobím je obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2016.

§ 123y

Ustanovenie § 92 ods. 1 účinné od 1. apríla 2012 musí byť prvý raz splnené k 1. júlu 2012. Sporiteľ starší ako 54 rokov nemôže v období od 1. apríla 2012 do 30. júna 2012 presunúť čistú hodnotu majetku ani jej časť do zmiešaného dôchodkového fondu, do akciového dôchodkového fondu ani do indexového dôchodkového fondu.

§ 123z

(1) Konzervatívny dôchodkový fond podľa zákona účinného do 31. marca 2012 je od 1. apríla 2012 dlhopisový dôchodkový fond.

(2) Štatút konzervatívneho dôchodkového fondu schválený podľa zákona účinného do 31. marca 2012 sa považuje od 1. apríla 2012 za štatút dlhopisového dôchodkového fondu.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná od 1. apríla 2012 vo vzťahu k sporiteľom a k tretím osobám používať výlučne označenie dlhopisový dôchodkový fond. Zmenu názvu konzervatívneho dôchodkového fondu na dlhopisový dôchodkový fond je dôchodková správcovská spoločnosť povinná zverejniť na svojom webovom sídle do 10. apríla 2012.

(4) Vyvážený dôchodkový fond podľa zákona účinného do 31. marca 2012 je od 1. apríla 2012 zmiešaný dôchodkový fond; odseky 2 a 3 platia primerane.

(5) Rastový dôchodkový fond podľa zákona účinného do 31. marca 2012 je od 1. apríla 2012 akciový dôchodkový fond; odseky 2 a 3 platia primerane.

§ 123aa

Ustanovenie § 88a sa do 31. marca 2013 neuplatňuje.

§ 123ab

Výpis z osobného dôchodkového účtu za rok 2011 musí spĺňať ustanovenia zákona účinného do 31. marca 2012.

Prechodné ustanovenia účinné
od 1. septembra 2012

§ 123ac

(1) Fyzická osoba, ktorá je k 1. septembru 2012 sporiteľom, môže v období od 1. septembra 2012 do 31. januára 2013 doručiť Sociálnej poisťovni písomné oznámenie, ktorého obsahom je prejav vôle tejto fyzickej osoby, aby jej zaniklo právne postavenie sporiteľa.

(2) Doručením písomného oznámenia podľa odseku 1 fyzickej osobe zaniká

a) účasť na starobnom dôchodkovom sporení odo dňa vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

b) právne postavenie sporiteľa od prvého dňa jeho vzniku a

c) zmluva o starobnom dôchodkovom sporení, ak bola uzatvorená.

(3) Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu po doručení písomného oznámenia podľa odseku 1 oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, že fyzická osoba podľa odseku 1 uplatnila svoje právo podľa odseku 1. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odo dňa oznámenia Sociálnej poisťovne podľa prvej vety previesť z bežného účtu dôchodkového fondu alebo z bežných účtov dôchodkových fondov na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z príspevkov a ich aktuálnej hodnoty zo dňa, ktorý predchádza dňu prevodu.

§ 123ad

Fyzická osoba, ktorá k 1. septembru 2012 nie je sporiteľom, môže v období od 1. septembra 2012 do 31. januára 2013 uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, ak jej pred dňom podpisu zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení vzniklo aspoň jedno dôchodkové poistenie.

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2013

§ 123ae

Sporiteľom podľa tohto zákona je aj ten, komu vznikla prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení v období od 1. apríla 2012 do 31. decembra 2012. Na sporiteľa podľa prvej vety sa aj po 31. decembri 2012 až do uplynutia 730 dní od vzniku jeho prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení vzťahujú ustanovenia zákona účinného do 31. decembra 2012 upravujúce jeho účasť na starobnom dôchodkovom sporení, určenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti Sociálnou poisťovňou vrátane možnosti podať písomné vyhlásenie podľa § 17a ods. 2 okrem § 64aa ods. 1 tretej vety; sporiteľ podľa prvej vety, ktorému Sociálna poisťovňa určila dôchodkovú správcovskú spoločnosť, sa stáva sporiteľom v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde. Sociálna poisťovňa prvýkrát postúpi povinné príspevky za sporiteľa, ktorému vznikla prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení v období od 1. apríla 2012 do 31. decembra 2012, odo dňa vzniku starobného dôchodkového sporenia podľa právnej úpravy účinnej od 1. apríla 2012 do 31. decembra 2012 na bežný účet pre nepriradené platby dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorá vedie sporiteľovi osobný dôchodkový účet. Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu po doručení písomného oznámenia podľa § 17a ods. 2 zákona účinného do 31. decembra 2012 oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, že fyzická osoba uplatnila svoje právo podľa § 17a ods. 2 zákona účinného do 31. decembra 2012. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odo dňa oznámenia Sociálnej poisťovne podľa predchádzajúcej vety

a) previesť z bežného účtu dôchodkového fondu alebo z bežných účtov dôchodkových fondov na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z povinných príspevkov a ich aktuálnej hodnoty ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu a

b) vrátiť z bežného účtu dôchodkového fondu alebo z bežných účtov dôchodkových fondov sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek, ktoré boli pripísané z dobrovoľných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu, osobe, ktorej majetkom je táto suma.

§ 123af

Dôchodková správcovská spoločnosť vyplatí fyzickej osobe uvedenej v § 123q ods. 1 aj sumu podľa § 123q ods. 1 zodpovedajúcu aktuálnej hodnote príspevkov pripísaných po 31. decembri 2007, ak ide o príspevky za obdobie pred 1. januárom 2008, ktoré boli pripísané z dôvodu poberania invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu.³⁾ Ak bola fyzická osoba, ktorá podáva žiadosť podľa §123q ods. 1, sporiteľom vo viacerých dôchodkových fondoch alebo vo viacerých dôchodkových správcovských spoločnostiach, pri výpočte sumy sa zohľadní aj skutočnosť, že pri prestupe do iného dôchodkového fondu alebo do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti sa počet dôchodkových jednotiek primerane upravil. Sociálna poisťovňa je povinná poskytovať dôchodkovým správcovským spoločnostiam údaje na tento účel najneskôr v lehote 25 dní od ich vyžiadania a dôchodkové správcovské spoločnosti sú povinné poskytovať si navzájom na tento účel informácie do 5 dní od ich vyžiadania.

§ 123ag

(1) Dlhopisový dôchodkový fond podľa zákona účinného do 31. decembra 2012 je od 1. januára 2013 dlhopisový garantovaný dôchodkový fond. V období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 možno používať aj názov tohto dôchodkového fondu platný do 31. decembra 2012. Štatút dlhopisového dôchodkového fondu podľa zákona účinného do 31. decembra 2012 sa považuje od 1. januára 2013 za štatút dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu.

(2) Akciový dôchodkový fond podľa zákona účinného do 31. decembra 2012 je od 1. januára 2013 akciový negarantovaný dôchodkový fond. V období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 možno používať aj názov tohto dôchodkového fondu platný do 31. decembra 2012. Štatút akciového dôchodkového fondu podľa zákona účinného do 31. decembra 2012 sa považuje od 1. januára 2013 za štatút akciového negarantovaného dôchodkového fondu.

(3) Zmiešaný dôchodkový fond podľa zákona účinného do 31. decembra 2012 je od 1. januára 2013 dôchodkový fond podľa § 72 ods. 5 s názvom zmiešaný negarantovaný dôchodkový fond. V období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 možno používať aj názov tohto dôchodkového fondu platný do 31. decembra 2012. Štatút zmiešaného dôchodkového fondu podľa zákona účinného do 31. decembra 2012 sa považuje od 1. januára 2013 za štatút zmiešaného negarantovaného dôchodkového fondu.

(4) Indexový dôchodkový fond podľa zákona účinného do 31. decembra 2012 je od 1. januára 2013 dôchodkový fond podľa § 72 ods. 5 s názvom indexový negarantovaný dôchodkový fond. V období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 možno používať aj názov tohto dôchodkového fondu platný do 31. decembra 2012. Štatút indexového dôchodkového fondu podľa zákona účinného do 31. decembra 2012 sa považuje od 1. januára 2013 za štatút indexového negarantovaného dôchodkového fondu. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zosúladiť zloženie majetku v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 31. decembra 2013; Národná banka Slovenska môže túto lehotu predĺžiť najviac o 18 mesiacov.

(5) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zosúladiť štatút dôchodkového fondu s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 31. decembra 2013. Ustanovenia štatútu dôchodkového fondu, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, sú v tejto časti neplatné; do zosúladenia ustanovení štatútu dôchodkového fondu platia ustanovenia zákona.

(6) Dôchodkové fondy nemožno zlúčiť podľa § 79a pred 1. májom 2013.

(7) V roku 2013 zasiela dôchodková správcovská spoločnosť výpis z osobného dôchodkového účtu podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2012.

§ 123ah

(1) Príspevky podľa zákona účinného do 31. decembra 2012 sa po 31. decembri 2012 považujú za povinné príspevky.

(2) Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, ktoré nadobudli účinnosť pred 1. januárom 2013, používa pojem „príspevky na starobné dôchodkové sporenie“, rozumejú sa tým „povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie“.

§ 123ai

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná do 28. februára 2013 zaslať sporiteľovi, ktorý je k 1. januáru 2013 sporiteľom v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, tlačivo, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4. Sporiteľ, ktorý má záujem zostať sporiteľom v danom dôchodkovom fonde, je povinný toto tlačivo vyplniť, podpísať a doručiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti najneskôr do 31. marca 2013.

(2) Sporiteľ, ktorý je k 1. januáru 2013 a k 29. aprílu 2013 sporiteľom v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, sa dňom 30. apríla 2013 stáva sporiteľom v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, ak nedoručí dôchodkovej správcovskej spoločnosti vyhlásenie podľa odseku 1. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zabezpečiť, aby sa sporiteľ podľa prvej vety stal sporiteľom v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, pričom ustanovenia tohto zákona upravujúce prestup sporiteľa z dôchodkového fondu do iného dôchodkového fondu spravovaného tou istou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou sa na vykonanie tejto povinnosti použijú primerane; za deň prestupu sa považuje 30. apríl 2013. Pri výkone povinnosti podľa predchádzajúcej vety dôchodková správcovská spoločnosť nie je povinná speňažiť majetok v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde; ustanovenie § 58 ods. 6 sa v tomto prípade do 30. apríla 2013 neuplatňuje. Ak sporiteľ podľa prvej vety nedoručí dôchodkovej správcovskej spoločnosti vyhlásenie podľa odseku 1, právny úkon vykonaný pred 29. aprílom 2013, ktorého obsahom je jeho prejav vôle byť sporiteľom v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, ktorého právne účinky trvajú k 29. aprílu 2013, sa stáva v tejto časti 30. apríla 2013 neplatný, a tento sporiteľ sa stáva sporiteľom v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde podľa prvej vety.

(3) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zosúladiť zloženie majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde s ustanoveniami tohto zákona po presune majetku podľa odseku 2 najneskôr do 31. decembra 2013.

(4) Ak sporiteľ sporí v dvoch dôchodkových fondoch súčasne, ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na tú časť čistej hodnoty majetku sporiteľa, ktorá sa nachádza v inom ako dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde.

§ 123aj

(1) Prvé sledované obdobie podľa § 63d pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond začína plynúť 1. januára 2013.

(2) V dôchodkovom fonde je dôchodková správcovská spoločnosť po 1. januári 2013 prvýkrát povinná doplniť majetok podľa § 63d po uplynutí prvého sledovaného obdobia; ustanovenie § 123x sa nepoužije.

§ 123ak

Ak fyzická osoba uplatní svoje právo podľa § 123ac po 31. decembri 2012, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná tejto fyzickej osobe bez zbytočného odkladu odo dňa oznámenia Sociálnej poisťovne podľa § 123ac ods. 3 prvej vety vrátiť z bežného účtu dôchodkového fondu alebo z bežných účtov dôchodkových fondov sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek, ktoré boli pripísané z dobrovoľných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu.

§ 123al

(1) Fyzická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení podľa § 123ad v období od 1. septembra 2012 do 31. januára 2013, je sporiteľ, ak táto zmluva bola zapísaná do registra zmlúv.

(2) Sporiteľovi podľa odseku 1, ktorý je dôchodkovo poistený podľa osobitného predpisu³⁾ k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom Sociálna poisťovňa zapísala zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv, vzniká prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení od tohto dňa. Sporiteľovi podľa odseku 1, ktorý nie je dôchodkovo poistený podľa osobitného predpisu³⁾ k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom Sociálna poisťovňa zapísala zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv, vzniká prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení odo dňa vzniku dôchodkového poistenia, ktoré po tomto dni nasleduje ako prvé v poradí.

(3) Sporiteľovi podľa odseku 1 zaniká prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení dňom zániku dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu,³⁾ ktoré trvalo ku dňu jej vzniku.

(4) Sociálna poisťovňa bez zbytočného odkladu postúpi príspevky na starobné dôchodkové sporenie sporiteľa podľa odseku 1 za obdobie pred 1. januárom 2013. Na príspevky podľa prvej vety sa nevzťahujú ustanovenia o povinnosti Sociálnej poisťovne platiť penále podľa osobitného predpisu.³⁾

§ 123am

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej od 10. júna 2013

Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zosúladiť svoju činnosť s ustanoveniami § 47a ods. 2 až 4 do 30. júna 2014.

§ 123an

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. júla 2014

(1) Na žiadosť o vyplácanie dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podanú pred 1. januárom 2015 sa neprihliada. Dôchodková správcovská spoločnosť oznámi túto skutočnosť sporiteľovi, ak bola žiadosť o vyplácanie dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia doručená

a) pred 1. júlom 2014 do 15. júla 2014,

b) po 1. júli 2014 do 15 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť zašle sporiteľovi, ktorý dovŕši 60 rokov veku pred 1. januárom 2015, list obsahujúci informáciu o dôchodkoch podľa § 94 ods. 12 najneskôr do 31. decembra 2014.

§ 123ana

Prechodné ustanovenie účinné
od 1. decembra 2014

Ustanovenie § 123an ods. 2 sa od 1. decembra 2014 nepoužije.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2015

§ 123ao

(1) Ak sa dôchodková správcovská spoločnosť dozvedela o smrti sporiteľa pred 1. januárom 2015, Sociálna poisťovňa a dôchodková správcovská spoločnosť postupujú pri vrátení povinných príspevkov a penále, ako aj pri vyplatení peňažnej sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu zomretého podľa zákona účinného do 31. decembra 2014.

(2) Konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2015 sa dokončia podľa zákona účinného od 1. januára 2015 a osobitného predpisu;⁴³⁾ na lehoty, ktoré sa pred 1. januárom 2015 neskončili, platia ustanovenia zákona účinného od 1. januára 2015 a osobitného predpisu.^93b)

(3) Percento zvyšovania doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku podľa § 42 je 2 %, ak Národná banka Slovenska opatrením podľa § 42 ods. 2 neustanoví inak.

§ 123ap

Ustanovenia § 123q sa od 1. januára 2015 nepoužijú.

Prechodné ustanovenia
účinné od 15. marca 2015

§ 123aq

(1) Fyzická osoba, ktorá je k 15. marcu 2015 sporiteľom, môže v období od 15. marca 2015 do 15. júna 2015 doručiť Sociálnej poisťovni písomné oznámenie, ktorého obsahom je prejav vôle tejto fyzickej osoby, aby jej zaniklo právne postavenie sporiteľa, ak

a) neuzatvorila dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom okrem dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom podľa § 33a ods. 4,

b) neuzatvorila zmluvu o poistení dôchodku a

c) nedohodla si vyplácanie výnosu z investovania v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení.

(2) Dňom doručenia písomného oznámenia podľa odseku 1 zaniká fyzickej osobe

a) účasť na starobnom dôchodkovom sporení odo dňa vzniku prvej účasti,

b) právne postavenie sporiteľa od prvého dňa jeho vzniku a

c) zmluva o starobnom dôchodkovom sporení.

(3) Ak bolo písomné oznámenie podľa odseku 1 doručené Sociálnej poisťovni po podaní žiadosti o starobný dôchodok alebo po podaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok, považuje sa táto žiadosť za vzatú späť.

(4) Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu po doručení písomného oznámenia podľa odseku 1 oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou mala táto fyzická osoba uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, že si uplatnila právo podľa odseku 1.

(5) Ak nie je v odseku 6 ustanovené inak, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odo dňa oznámenia Sociálnej poisťovne podľa odseku 4

a) previesť na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z povinných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky zo dňa, ktorý predchádza dňu prevodu,

b) vyplatiť fyzickej osobe podľa odseku 1 sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky zo dňa, ktorý predchádza dňu prevodu.

(6) Ak boli sporiteľovi odpísané z osobného dôchodkového účtu dôchodkové jednotky z dôvodu vydania certifikátu a dôchodková správcovská spoločnosť nepripísala na osobný dôchodkový účet sporiteľa dôchodkové jednotky podľa § 45 ods. 4, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odo dňa oznámenia Sociálnej poisťovne podľa odseku 4

a) previesť na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu uvedenú v certifikáte tvorenú z povinných príspevkov,

b) vyplatiť fyzickej osobe podľa odseku 1 sumu uvedenú v certifikáte tvorenú z dobrovoľných príspevkov,

c) vyplatiť fyzickej osobe podľa odseku 1 sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky zo dňa, ktorý predchádza dňu prevodu, ak má na svojom osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky pripísané z dobrovoľných príspevkov.

(7) Lehota na doručenie písomného oznámenia podľa odseku 1 je zachovaná, ak je toto oznámenie odovzdané na poštovú prepravu najneskôr 15. júna 2015.

§ 123ar

Fyzická osoba, ktorá k 15. marcu 2015 nie je sporiteľom, môže v období od 15. marca 2015 do 15. júna 2015 uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, ak jej pred uzatvorením zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení vzniklo dôchodkové poistenie.

§ 123as

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným
od 1. júla 2016

V konaní začatom pred 1. júlom 2016, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2016.

§ 123at

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným
od 1. februára 2018

Referenčná suma platná v kalendárnom roku 2018 je referenčná suma určená Sociálnou poisťovňou k 30. novembru 2017. Sociálna poisťovňa zverejní referenčnú sumu podľa prvej vety 1. februára 2018.

§ 123au

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2020

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zaslať sporiteľovi výpis z jeho osobného dôchodkového účtu k 31. decembru 2019 najneskôr do 29. februára 2020.

(2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná do 31. decembra 2020 zaslať sporiteľovi, ktorému dôchodková správcovská spoločnosť zasiela výpis z osobného dôchodkového účtu sporiteľa podľa § 94 ods. 6 v listinnej podobe, výzvu na oznámenie jeho adresy elektronickej pošty.

Prechodné ustanovenia
počas trvania mimoriadnej
situácie, núdzového stavu
alebo výnimočného
stavu vyhláseného v súvislosti
s ochorením COVID-19

§ 123av

V čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa ustanovenie § 27 ods. 10 písm. c) neuplatňuje.

§ 123aw

Povinné príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za svojho zamestnanca zúčastneného na starobnom dôchodkovom sporení alebo samostatne zárobkovo činná osoba povinne dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu³⁾ zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení, nie sú povinní zaplatiť za obdobie podľa osobitného predpisu,⁹⁹⁾ ak spĺňajú podmienky podľa osobitného predpisu.⁹⁹⁾

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2023

§ 123ax

Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zaslať sporiteľovi výpis z jeho osobného dôchodkového účtu k 31. decembru 2022 najneskôr do 28. februára 2023.

§ 123ay

Ustanovenie § 123aj sa od 1. januára 2023 neuplatňuje.

§ 123az

Ak pred 1. januárom 2023 vznikol nárok na odplatu podľa § 63b alebo § 63c v znení účinnom do 31. decembra 2022, na jej výpočet a zúčtovanie sa použije tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2022.

§ 123ba

(1) Do 31. decembra 2024 sa § 63a ods. 3 nepoužije.

(2) Odplata za správu dôchodkového fondu za jeden kalendárny rok správy dôchodkového fondu nesmie v roku

a) 2023 presiahnuť 0,45 % priemernej ročnej predbežnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde,

b) 2024 presiahnuť 0,425 % priemernej ročnej predbežnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde.

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným
od 1. mája 2023

§ 123bb

(1) Na vznik a zánik prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení fyzickej osoby, ktorej vzniklo dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu³⁾ do 30. apríla 2023, sa vzťahuje § 15 ods. 1 až 3 a § 17a v znení účinnom do 30. apríla 2023.

(2) Sociálna poisťovňa je povinná písomne informovať fyzickú osobu podľa odseku 1 o jej práve na uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení do 180 dní od vzniku tohto dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu.³⁾

(3) Na uzatvorenie prvej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení medzi fyzickou osobou podľa odseku 1 a dôchodkovou správcovskou spoločnosťou sa vzťahuje § 64 ods. 1 a 2 v znení účinnom do 30. apríla 2023, ak odsek 4 neustanovuje inak.

(4) Podmienka podľa § 64 ods. 1 písm. b) v znení účinnom do 30. apríla 2023 sa považuje za splnenú, ak fyzická osoba ku dňu podpisu prvej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení nedovŕšila 40 rokov veku.

(5) Sporiteľ je aj fyzická osoba podľa § 6 druhej vety v znení účinnom do 30. apríla 2023.

§ 123bc

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zosúladiť zloženie majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde a indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde s pravidlami obmedzenia a rozloženie rizika pre dôchodkový fond najneskôr do 31. decembra 2028.

(2) Ak by v dôsledku povinnosti zosúladiť majetok sporiteľa podľa § 123be ods. 2 alebo zmeny ekonomických podmienok mohlo dôjsť k poškodeniu záujmov sporiteľov v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, dôchodková správcovská spoločnosť môže v nevyhnutnom rozsahu finančné nástroje podľa § 88b ods. 2, ktoré nadobudla do majetku dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu pred 1. májom 2023 a ktorých hodnota sa určuje metódou umorovanej hodnoty,

a) počas plynutia lehoty podľa odseku 1 predať aj pred dňom ich splatnosti alebo

b) po 31. decembri 2028 ponechať v majetku dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu do dňa ich splatnosti a neuplatňovať pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika pre dôchodkový fond vo vzťahu k týmto finančným nástrojom.

(3) Na žiadosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti môže Národná banka Slovenska lehotu podľa odseku 1 predĺžiť najviac o jeden rok, ak je to odôvodnené záujmami ochrany sporiteľov.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bezodkladne informovať Národnú banku Slovenska o

a) predaji finančného nástroja podľa odseku 2 a hodnoverne preukázať vznik skutočností, ktoré boli dôvodom na jeho predaj pred dňom jeho splatnosti,

b) finančných nástrojoch podľa odseku 2, ktoré ponechala v majetku dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu po 31. decembri 2028 spolu s odôvodnením ich ponechania.

§ 123bd

Sporiteľ, ktorému vznikla prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení pred 1. januárom 2023, nie je sporiteľom v predvolenej investičnej stratégii, ak v § 123be ods. 2, § 123bf ods. 3 alebo § 123bg ods. 3 nie je ustanovené inak; ustanovenie § 92 ods. 2 písm. b) v znení účinnom od 1. mája 2023 tým nie je dotknuté.

§ 123be

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná do 28. februára 2023 zaslať informáciu, že od 1. júla 2023 sa stáva sporiteľom v predvolenej investičnej stratégii, ak v lehote podľa odseku 2 neprejaví vôľu nebyť sporiteľom v predvolenej investičnej stratégii, sporiteľovi,

a) ktorý sa narodil po roku 1968,

b) ktorý sa podľa §123ai ods. 2 stal sporiteľom v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde,

c) ktorý odo dňa, v ktorom sa stal sporiteľom podľa písmena b) do 31. decembra 2022

1. nevykonal právny úkon smerujúci k zmene pomeru platenia príspevkov do dôchodkových fondov,

2. nevykonal právny úkon smerujúci k zmene pomeru sporenia v dôchodkových fondoch, a

d) o ktorom dôchodková správcovská spoločnosť nemá od Sociálnej poisťovne informáciu podľa § 64b ods. 3 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2023.

(2) Sporiteľ podľa odseku 1, ktorý do 31. mája 2023 neprejavil vôľu nebyť sporiteľom v predvolenej investičnej stratégii, je sporiteľom v predvolenej investičnej stratégii od 1. júla 2023. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zosúladiť majetok sporiteľa podľa prvej vety s predvolenou investičnou stratégiou najneskôr do 31. decembra 2025. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná postupovať podľa plánu zosúladenia majetku sporiteľov s predvolenou investičnou stratégiou podľa druhej vety, ktorý obsahuje spôsob a harmonogram postupného presunu tohto majetku. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná tento plán zaslať Národnej banke Slovenska a zverejniť ho na svojom webovom sídle najneskôr do 31. januára 2023.

(3) Pri výkone povinnosti podľa odseku 2 je dôchodková správcovská spoločnosť povinná konať s odbornou starostlivosťou a obozretnosťou a v najlepšom záujme sporiteľa a so zohľadnením všetkých významných rizík pre dôchodkové fondy, ktorých sa presun majetku sporiteľa podľa odseku 2 týka.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť zastaví zosúlaďovanie majetku sporiteľa podľa odseku 2 prvej vety s predvolenou investičnou stratégiou, ak

a) sporiteľ vykonal právny úkon smerujúci k zmene pomeru platenia príspevkov do dôchodkových fondov,

b) sporiteľ vykonal právny úkon smerujúci k zmene pomeru sporenia v dôchodkových fondoch alebo

c) dôchodková správcovská spoločnosť získa od Sociálnej poisťovne o tomto sporiteľovi informáciu podľa § 64b ods. 3 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2023.

(5) Na žiadosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti môže Národná banka Slovenska lehotu podľa odseku 2 druhej vety predĺžiť najviac o dva roky, ak je to odôvodnené záujmami ochrany sporiteľov.

§ 123bf

(1) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná do 28. februára 2023 zaslať informáciu, že od 1. júla 2023 budú dôchodkové jednotky tvorené z jeho povinných príspevkov pripisované na jeho osobný dôchodkový účet vedený pre indexový negarantovaný dôchodkový fond, ktorý je určený pre predvolenú investičnú stratégiu, ak v lehote podľa odseku 2 neprejaví vôľu zostať sporiteľom výlučne v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, sporiteľovi,

a) ktorý sa narodil v roku 1968 a skôr,

b) ktorý sa podľa §123ai ods. 2 stal sporiteľom v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde,

c) ktorý odo dňa, v ktorom sa stal sporiteľom podľa písmena b) do 31. decembra 2022

1. nevykonal právny úkon smerujúci k zmene pomeru platenia príspevkov do dôchodkových fondov,

2. nevykonal právny úkon smerujúci k zmene pomeru sporenia v dôchodkových fondoch, a

d) o ktorom dôchodková správcovská spoločnosť nemá od Sociálnej poisťovne informáciu podľa § 64b ods. 3 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2023.

(2) Sporiteľovi podľa odseku 1, ktorý do 31. mája 2023 neprejavil vôľu zostať sporiteľom výlučne v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, je od 1. júla 2023 dôchodková správcovská spoločnosť povinná pripisovať dôchodkové jednotky tvorené z jeho povinných príspevkov na jeho osobný dôchodkový účet vedený pre indexový negarantovaný dôchodkový fond, ktorý je určený pre predvolenú investičnú stratégiu.

(3) Sporiteľ podľa odseku 1 sa stáva sporiteľom v predvolenej investičnej stratégii, ak rozloženie jeho majetku v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde a dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde dosiahne pomer podľa § 92 ods. 1 v znení účinnom od 1. mája 2023.

(4) Dôchodková správcovská spoločnosť zastaví pripisovanie dôchodkových jednotiek tvorených z povinných príspevkov podľa odseku 2, ak sporiteľ podľa odseku 3 vykoná zmenu v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení podľa § 64 ods. 11 v znení účinnom od 1. januára 2023.

§ 123bg

(1) Sporiteľovi, ktorý nie je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a nie je sporiteľom podľa § 123be a 123bf, dôchodková správcovská spoločnosť zašle do 28. februára 2023 informáciu, že

a) nie je sporiteľom v predvolenej investičnej stratégii, čo môže mať negatívny vplyv na výšku jeho budúceho starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a

b) má možnosť požiadať dôchodkovú správcovskú spoločnosť, aby sa stal sporiteľom v predvolenej investičnej stratégii.

(2) Na zaslanie informácie podľa odseku 1 sa § 108 ods. 2 prvá veta a druhá veta použije rovnako.

(3) Ak sporiteľ podľa odseku 1 doručí dôchodkovej správcovskej spoločnosti prejav vôle byť zúčastnený v predvolenej investičnej stratégii do 31. mája 2023,

a) od 1. júla 2023 sa stáva sporiteľom v predvolenej investičnej stratégii,

b) na zosúladenie majetku tohto sporiteľa s predvolenou investičnou stratégiou sa § 123be ods. 2 druhá veta až štvrtá veta použije rovnako.

§ 123bh

Dôchodková správcovská spoločnosť informuje fyzickú osobu, s ktorou uzatvorila zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení v období od 1. januára 2023 do 30. apríla 2023, o možnosti požiadať dôchodkovú správcovskú spoločnosť, aby sa stala sporiteľom v predvolenej investičnej stratégii od 1. mája 2023.

§ 123bi

Na rozloženie percentuálneho pomeru čistej hodnoty majetku v dôchodkových fondoch sporiteľa, ktorému vznikla prvá účasť na starobnom dôchodkom sporení pred 1. májom 2023, sa do 30. júna 2023 vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 30. apríla 2023.

§ 123bia

Prechodné ustanovenie účinné
od 1. augusta 2023

Zamestnávateľ nie je povinný za obdobie podľa osobitného predpisu¹⁰⁰⁾ zaplatiť povinné príspevky za zamestnanca zúčastneného na starobnom dôchodkovom sporení z časti vymeriavacieho základu, z ktorej nie je povinný zaplatiť poistné na starobné poistenie podľa osobitného predpisu.¹⁰⁰⁾

§ 123bib

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. júla 2024

Sťažnosti uplatnené a nevybavené pred 1. júlom 2024 sa vybavia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024. Právne účinky úkonov, ktoré nastali pri uplatnení sťažností pred 1. júlom 2024, zostávajú zachované.

§ 123bic

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej od 1. januára 2025

Do súčtu súm podľa § 33 ods. 2 prvej vety a § 33a ods. 2 prvej vety sa nezapočítava rodičovský dôchodok poskytnutý podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024.

Komentár § 123bic

Toto prechodné ustanovenie upravuje spôsob výpočtu určitých dôchodkových súm od 1. januára 2025, konkrétne v súvislosti so započítavaním rodičovského dôchodku.

Toto ustanovenie slúži ako prechodné pravidlo, ktoré zabraňuje, aby staré pravidlá o rodičovskom dôchodku negatívne ovplyvnili nové výpočty dôchodkov podľa pravidiel platných od roku 2025.

Zabezpečuje spravodlivosť a plynulosť pri zmene legislatívy – dôchodcovia, ktorí čerpali rodičovský dôchodok podľa starých pravidiel, nebudú postihnutí novým spôsobom výpočtu. Pomáha predísť dvojitému započítaniu alebo nesprávnemu zohľadneniu dávok z rôznych právnych režimov.

Účinnosť od 1. januára 2025

Ustanovenie upravuje pravidlá, ktoré sa začnú uplatňovať od začiatku roka 2025.

Súčty podľa § 33 ods. 2 prvej vety a § 33a ods. 2 prvej vety

Tieto ustanovenia sa pravdepodobne týkajú výpočtu alebo limitov súm, ktoré sa započítavajú do celkového dôchodku alebo iných dávok súvisiacich so starobným dôchodkom.

Nezapočítava sa rodičovský dôchodok poskytnutý podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024

Rodičovský dôchodok, ktorý bol vyplatený podľa starých pravidiel platných do konca roka 2024, sa do uvedených súčtov nezapočítava. To znamená, že pri výpočte dôchodkových súm od roku 2025 sa tieto staré rodičovské dôchodky neberú do úvahy.

! Upozornenie

Dňa 1. januára 2029 sa do zákona vkladá nové ustanovenie § 123bj, podľa ktorého na právne vzťahy, ktoré vznikli na základe zmluvy o poistení dôchodku alebo dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom uzatvorenej na základe žiadosti o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podanej sporiteľom pred 1. januárom 2029, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2028.

[Dňom 1. januára 2029 § 123bj znie:

§ 123bj

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným
od 1. januára 2029

Na právne vzťahy, ktoré vznikli na základe zmluvy o poistení dôchodku alebo dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom uzatvorenej na základe žiadosti o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podanej sporiteľom pred 1. januárom 2029, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2028.]

TRINÁSTA ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 124

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 1.

§ 125

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1. vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 184/2004 Z. z. o odbornej skúške sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia,

2. vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 737/2004 Z. z. o spôsobe preukazovania politickej a ekonomickej nezávislosti, štandardnosti a transparentnosti používanej metodológie a uznania trhom agentúry špecializujúcej sa na oceňovanie investičného rizika.

§ 126

Zrušovacie ustanovenia účinné
od 1. apríla 2012

Zrušujú sa:

1. vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 87/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje postup pri výpočte a zúčtovaní odplaty za správu dôchodkového fondu a odplaty za vedenie osobného dôchodkového účtu,

2. vyhláška Národnej banky Slovenska č. 267/2009 Z. z. o referenčnej hodnote konzervatívneho dôchodkového fondu a o zložení referenčnej hodnoty vyváženého dôchodkového fondu a rastového dôchodkového fondu.

§ 127

Zrušovacie ustanovenie účinné
od 1. januára 2015

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 146/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte výšky sumy vyplácanej fyzickej osobe, ktorej od 1. januára 2008 zanikla povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení z dôvodu poberania invalidného dôchodku.

Čl. II

Zmena zákona č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Čl. III

Zmena zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Čl. IV

Zmena zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Čl. V

Zmena zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

Čl. VI

Zmena zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení zákona č. 594/2003 Z. z.

Čl. VII

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. 1. 2005 okrem článku I § 47 až 51, § 53 až 56, § 58, 62, 66, 109, § 113 až 115, § 120, 124, článku II a článku III šiesteho bodu, osemnásteho bodu, päťdesiateho ôsmeho bodu a šesťdesiateho šiesteho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. 2. 2004 a článku I § 52, § 67, § 111, § 112, § 117 a § 123, ktoré nadobudli účinnosť 15. 4. 2004.

Zákon č. 186/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 15. 4. 2004.

Zákon č. 439/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2004.

Zákon č. 721/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2005.

Zákon č. 747/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2006.

Zákon č. 310/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2006 okrem tridsiateho bodu (§ 64 ods. 5), tridsiateho siedmeho bodu (§ 65 ods. 4), tridsiateho ôsmeho bodu (§ 65 ods. 5), päťdesiateho tretieho bodu (§ 107 ods. 4), päťdesiateho šiesteho bodu až šesťdesiateho druhého bodu (§ 111 až § 115) v čl. IV, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2007.

Zákon č. 644/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2007.

Zákon č. 677/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2007.

Zákon č. 209/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2007.

Zákon č. 519/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2008.

Zákon č. 555/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2008.

Zákon č. 659/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2008 okrem ustanovení čl. XV bodov 1. a 2. [§ 23 ods. 11, § 75 ods. 2], ktoré nadobudli účinnosť dňom zavedenia eura v Slovenskej republike.

Zákon č. 62/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 3. 2008.

Zákon č. 434/2008 Z. z. nadobudol účinnosť
15. 11. 2008.

Zákon č. 449/2008 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2009.

Zákon č. 137/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2009.

Zákon č. 572/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2010.

Zákon č. 105/2010 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (27. 3. 2010).

Zákon č. 543/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2011.

Zákon č. 334/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2011 okrem prvého bodu až štvrtého bodu, deviateho bodu, jedenásteho bodu až tridsiateho druhého bodu, tridsiateho štvrtého bodu až osemdesiateho piateho bodu, osemdesiateho siedmeho bodu až stodvadsiateho siedmeho bodu, stotridsiateho bodu až stopäťdesiateho bodu, § 123t až 123ab v stopäťdesiatom prvom bode, stopäťdesiateho druhého bodu a stopäťdesiateho tretieho bodu, ktoré nadobudli účinnosť 1. 4. 2012.

Zákon č. 546/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 4. 2012.

Zákon č. 547/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2014.

Zákon č. 252/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2012, okrem § 6 , § 14, § 15, § 17 ods. 2, § 20, § 21, § 23 ods. 6, 8, 9,10, § 25, § 26 ods. 2, 3, § 27, § 28, § 28a, § 40 ods. 4, 6, 7, § 41, § 47 ods. 2, 3, § 52 ods.1 písm. a), c), j), k), ods. 2 písm. j), k), ods. 4 písm. f), g), ods. 6 až 14, § 55a ods. 1 písm. c), ods. 5 písm. b), § 61 ods. 9, § 63a ods. 3, 6, § 63c ods. 1, § 63d, § 63e ods. 1, § 64 ods. 1 až 8, § 64a ods. 3 písm. b), d), ods. 9 až 13, § 64aa, § 65 ods. 1, 5, § 68 ods. 3, § 69 ods. 2 písm. b), § 72 ods. 4, až 11, § 74a ods. 6, 9, § 75 ods. 3, § 77 ods. 4 písm. f), g), h), i), ods. 5, § 78, § 79 ods. 1, 2, 3, 10, 11, 12, § 79a, § 81 ods. 5 písm. g), § 82 ods. 1, 6, 10, 13, § 82a ods. 1, 2,3, § 82b, § 82c, § 82d, § 82e, § 83a až § 83f, § 85 ods. 4, § 86, § 87, § 88a, § 88b ods. 1, § 89, § 91, 91a, § 92 ods. 2, 3, § 93 ods. 1, 3, § 94 ods. 2, ods. 3 písm. d), ods. 4, 7 písm. c), e), § 95 ods. 1, 2, § 97 ods. 2, § 102 ods. 4, § 107 ods. 1 písm. i), j), ods. 3 písm. c), f), g), § 110 ods. 2 písm. b), ods. 3, § 123ae až § 123ak, ktoré nadobudli účinnosť od 1. 1. 2013 a okrem § 94
ods. 5, ktorý nadobudli účinnosť od 1. 1. 2014.

Zákon č. 413/2012 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2013.

Zákon č. 132/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 10. 6. 2013.

Zákon č. 352/2013 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2014.

Zákon č. 183/2014 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2015 okrem § 28 ods. 2, § 46c ods. 2 a 3, § 46e
ods. 10, § 88 ods. 1, § 94 ods. 14 a § 123an, ktoré nadobudli učinnosť 1. 7. 2014.

Zákon č. 301/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. decembra 2014.

Zákon č. 25/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 15. marca 2015.

Zákon č. 140/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2015 okrem § 33 ods. 2, § 33 ods. 2 písm. a), § 33a ods. 2, § 33a ods. 2 písm. a), § 46e ods. 2 písm. g), ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 91/2016 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 7. 2016.

Zákon č. 125/2016 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 7. 2016.

Zákon č. 292/2016 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 12. 2016.

Zákon č. 97/2017 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 2. 2018.

Zákon č. 279/2017 Z. z. nadobudol účinnosť od 15. 12. 2017 okrem § 82 ods. 7, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2018.

Zákon č. 109/2018 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 5. 2018.

Zákon č. 177/2018 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 9. 2018 okrem § 48 ods. 4 a 12, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2019.

Zákon č. 317/2018 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 1. 2023 (Zrušený 1. 6. 2022).

Zákon č. 231/2019 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 1. 2020.

Zákon č. 234/2019 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 1. 2021 okrem § 105 ods. 6 písm. e) a ods. 7 písm. e), ods. 8, ods. 9 a ods. 10, § 109 ods. 1 písm. a) a § 123au, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2020.

Zákon č. 46/2020 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 4. 2020.

Zákon č. 66/2020 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (4. 4. 2020).

Zákon č. 68/2020 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (6. 4. 2020).

Zákon č. 95/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
dňom vyhlásenia (25. 4. 2020).

Zákon č. 275/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2021.

Zákon č. 296/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
31. októbra 2020.

Zákon č. 310/2021 Z. z. nadobudol účinnosť
1. septembra 2021 okrem § 48 ods. 2 písm. a), § 48 ods. 4 písm. g), § 48 odsek 12 a § 71 ods. 4 druhá veta, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2022 a okrem § 46e odsek 7 a poznámky pod čiarou k odkazom 42ba a 42bb, ktoré nadobudli účinnosť 1. decembra 2022.

Zákon č. 125/2022 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (13. 4. 2022) okrem § 23 ods. 5, poznámok pod čiarou k odkazom 21, 30 až 32, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2023.

Zákon č. 352/2022 Z. z. nadobudol účinnosť
1. novembra 2022 okrem § 22 písm. g), písm. h), písm. i), § 33 ods. 2 druhej vety, § 33a ods. 2 druhej vety a poznámky pod čiarou k odkazu 38e, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2023.

Zákon č. 399/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2023 okrem § 6 posledná veta, § 15 vrátane nadpisu, § 17a odsek 1, § 46h ods. 11, § 64 odsekov 1 a 2, § 64 ods. 4 úvodnej vety, § 64 ods. 9, § 64 ods. 10, § 64 odsek 14, § 64a ods. 3 písmeno c), § 64aa, § 65 odsek 1, § 72 ods. 4 písm. b), § 72 odseky 5 a 6, § 72 ods. 8 prvej vety, § 72 ods. 8 druhej vety, § 77 ods. 4 písmeno h), § 77 odsek 5, § 79 ods. 3 písm. a), § 88, § 92, § 93, V § 94 odsek 2, § 97 ods. 4, § 107 ods. 3 písm. g), § 108 ods. 5, § 123bb až § 123bd a § 123bi, ktoré nadobuli účinnosť 1. mája 2023, a okrem § 2, § 14 ods. 1, § 14 ods. 2, § 15 ods. 3, § 16 písm. a), § 21 odsekov 5 a 6, § 27 ods. 2, § 27 odsekov 3 a 4, § 29, § 31 písm. b), § 32 až 33b, poznámky pod čiarou k odkazu 38f, § 34, § 36, § 37 a 39 vrátane nadpisov, § 40a, § 41, § 42 ods. 1, § 43, § 44 až § 46a, § 46b, § 46c odsekov 1 a 2, nadpisu § 46d, § 46d odsek 1, 2, 3 a 4, § 46da, § 46e ods. 2 písm. f), § 46e ods. 2, § 46e ods. 2 písmeno h), § 46e ods. 2 písm. i), j), k) a o), § 46e ods. 3, § 46e ods. 3, 4 a 5, odsek 5 písmeno b) a c), odsek 6, 7, 8 a 9, § 46f, 46g odsek 3, 4, 6 a 9, § 46h ods. 3, 4, 6, 7, 9, 10 a 11, § 63d, § 63da, § 64 odsek 4, odseku 12 písmeno d), e), f), § 64a ods. 3 písmeno d) a e), § 64b odsek 4, § 74a odsek 4, § 77 ods. 4 písm. g), § 92 odsek 7 a 8, § 92 ods. 9, 10, 12, § 93 ods. 2, § 94 odsek 5 a § 123bj, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2029.

Zákon č. 210/2023 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2024.

Zákon č. 274/2023 Z. z. nadobudol účinnosť
1. augusta 2023.

Zákon č. 309/2023 Z. z. nadobudol účinnosť
1. marca 2024.

Zákon č. 530/2023 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2024.

Zákon č. 87/2024 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2024 okrem § 33b ods. 1 druhej vety a poznámky pod čiarou k odkazu 38ea, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2029.

Zákon č. 108/2024 Z. z. nadobudol účinnosť
1. júla 2024.

Zákon č. 278/2024 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2025 a okrem § 33b ods. 1 druhej vety, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2029.

Zákon č. 310/2024 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2025.

Zákon č. 76/2025 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (17. 4. 2025).

Redakčná poznámka:

* § 123g ods. 2 stratil platnosť na základe nálezu ÚS SR č. 355/2010 Z. z. dňa 14. 3. 2011.

Odkazy k textu:

1) Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov.

2) Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2) Zrušená.

3) Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

4) § 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z.

5) § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z.

6) § 27 zákona č. 461/2003 Z. z.

6a) Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

7) § 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z.

8) § 2 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8a) § 2 ods. 2 zákona č. 8/2008 Z. z.

8b) § 2 ods. 4 zákona č. 8/2008 Z. z.

8c) Príloha č. 1 časť A siedmy bod zákona č. 8/2008 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.

9) – 18) Zrušená.

19) § 26 zákona č. 461/2003 Z. z.

20) § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z.

21) Zrušená.

22) Zrušená.

23) Zrušená.

21) § 138 ods. 9 písm. b) a ods. 12 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

22) Zrušená

23) Zrušená

24) – 28) Zrušená.

28) Zrušená.

29) § 139 zákona č. 461/2003 Z. z.

30) § 140 ods. 1 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z.

31) § 140 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z.

32) § 140 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.

30) § 140 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

31) § 140 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

32) § 140 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

33) § 12 ods. 4 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

34) § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.

35) § 142 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.

36) Zrušená.

36a) § 241a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z.

36aa) Zrušená.

36b) § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

36c) § 67 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

37) § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

38) § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

38a) § 40 zákona č. 328/2002 Z. z.

38b) § 126 a 143c ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 732/2004 Z. z.

38c) § 46 a 129 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 80/2013 Z. z.

38d) § 51 a 129 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

38e) § 293fg zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 275/2020 Z. z.

[Dňom 1. januára 2029 v poznámka pod čiarou k odkazu 38ea znie:

38ea) § 78e zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 87/2024 Z. z.

§ 77a až 77d zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 87/2024 Z. z.]

38f) Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov.

39) Zrušená.

39a) Zrušená.

39b) Zrušená.

40) Zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.

41) Zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

41a) Zákon č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

42) § 3 ods. 1 zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

42a) § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

42b) § 179 ods. 1 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.

42ba) Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.

42bb) Napríklad § 32a ods. 1 písm. a) šiesty bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona
č. 548/2010 Z. z., § 24 ods. 1 zákona č. 221/2006 Z. z. v znení zákona č. 371/2013 Z. z.

42c) § 2 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 129/2010 Z. z.

43) Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

44) Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.

44) Zrušená.

45) Obchodný zákonník.

45a) § 7 a 8 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

45b) § 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 186/2009 Z. z.

45c) § 5 ods. 3 zákona č. 186/2009 Z. z.

45d) § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 186/2009 Z. z. v znení zákona č. 129/2010 Z. z.

45e) § 22 zákona č. 186/2009 Z. z. v znení zákona č. 129/2010 Z. z.

46) § 8 písm. f) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

47) § 9 ods. 3 Zákonníka práce.

48) § 8 písm. e) zákona č. 566/2001 Z. z.

48a) § 10 ods. 4 a 5 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 91/2016 Z. z.

49) Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

49) Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

50) § 37 ods. 1 zákona č. 96/2002 Z. z.

51) § 144 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z. z.

§ 50 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 48 ods. 6 zákona č. 95/2002 Z. z.

§ 60 ods. 3 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov.

51a) § 7 ods. 14 až 16 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

51aa) Zrušená.

52) § 8 písm. i) zákona č. 566/2001 Z. z.

53) § 8 písm. j) zákona č. 566/2001 Z. z.

54) § 8 písm. h) zákona č. 566/2001 Z. z.

55) § 35 zákona č. 96/2002 Z. z.

55) Zrušená.

56) § 66b Obchodného zákonníka.

57) Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení zákona č. 465/2002 Z. z.

58) Zrušená.

58a) § 4 ods. 5 a § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

58b) § 3 zákona č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

58a) § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

58b) § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z.

58c) Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

58d) § 4 ods. 1 písm. a) až c), § 7 ods. 3, ods. 5 druhá veta a ods. 6 druhá veta, § 8 ods. 2 a § 10 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z.

58e) § 7 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

58f) § 23 a 55 zákona č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

58d) § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 122/2013 Z. z.

58e) § 4 ods. 3 písm. a) prvý bod a druhý bod zákona č. 122/2013 Z. z.

58f) § 31 zákona č. 122/2013 Z. z.

58g) § 7 ods. 3 Obchodného zákonníka.

59) § 17 až 23 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

60) § 116 Občianskeho zákonníka.

61) § 138 až 143 zákona č. 566/2001 Z. z.

§ 44 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 603/2003 Z. z.

§ 43 zákona č. 95/2002 Z. z.

62) Napríklad § 133 zákona č. 566/2001 Z. z., § 25 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 603/2003 Z. z.

63) § 3 ods. 4 zákona č. 429/2002 Z. z.

64) Civilný sporový poriadok.

65) Trestný poriadok.

66) § 2 ods.1 písm. d) a § 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

67) Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

68) Trestný zákon.

68a) § 226 ods. 1 písm. k) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

69) § 4 zákona č. 328/1991 Zb.

69) § 11 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

70) § 5 zákona č. 566/2001 Z. z.

71) § 8 písm. a) zákona č. 566/2001 Z. z.

71a) Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

72) Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

73) Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní.

74) Napríklad zákon č. 594/2003 Z. z., zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon
č. 8/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

75) § 8 písm. m) zákona č. 566/2001 Z. z.

75a) § 4 ods. 5 a 12 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

75b) § 28a zákona č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

75c) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu (Ú. v. EÚ L 115, 25. 4. 2013) v platnom znení.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25. 4. 2013) v platnom znení.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o európskych dlhodobých investičných fondoch (Ú. v. EÚ L 123, 19. 5. 2015) v platnom znení.

75d) Zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

76) § 8 písm. n) zákona č. 566/2001 Z. z.

77) § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

75) § 2 zákona č. 566/2001 Z. z.

76) § 7 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z.

77) § 7 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z.

77a) § 22 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

77b) Zrušená.

78) § 14 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

78) § 27g zákona č. 530/1990 Zb. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.

§ 122ya zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 279/ 2017 Z. z.

78a) § 67 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

79) § 41 a 42 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

79a) Zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z.

79b) Zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

79c) § 159a zákona č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

80) § 2 ods. 1, 5 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z.

81) Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

82) Napríklad Obchodný zákonník, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

83) § 50 až 65 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

83) § 9 ods. 1 a § 50 až 65 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

84) § 156 zákona č. 566/2001 Z. z.

84a) Napríklad § 8 a 8a zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

85) § 708 až 715 Obchodného zákonníka.

86) § 716 až 719a Obchodného zákonníka.

87) Napríklad § 2 ods. 1 písm. d) a § 4 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z., § 91 ods. 4 písm. h) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

88) Zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

88a) § 23 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 547/2011 Z. z.

88b) § 34 ods. 3 písm. d) zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

89) § 226 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z.

90) Zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.

91) Napríklad § 35 až 38 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, § 14 ods. 5 a § 30aa ods. 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

92) Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

93) Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

93a) Napríklad zákon č. 297/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 659/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

93b) § 19 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

94) Napríklad Trestný poriadok, Zákonník práce.

94a) § 10 ods. 5 zákona č. 747/2004 Z. z.

95) § 178 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.

96) § 178 ods. 3 Obchodného zákonníka.

97) § 156a Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

98) § 1 ods. 2 písm. i), § 2 a 18 zákona č. 659/2007 Z. z.

99) § 293ex ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 95/2020 Z. z.

100) § 293fzh ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 274/2023 Z. z.

Príloha č. 1
k zákonu č. 43/2004 Z. z.
v znení zákona č. 543/2010 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV
EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 6, 10. 1. 1979).

2. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1; Ú. v. ES L 180,19. 7. 2000).

3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (Ú. v. ES L 345, 19. 12. 2002) v platnom znení.

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (Ú. v. EÚ L 180, 15. 7. 2010).

Príloha č. 2
k zákonu č. 43/2004 Z. z.
v znení zákona č. 334/2011 Z. z.

Zrušená.

Príloha č. 3
k zákonu č. 43/2004 Z. z.

VYHLÁSENIE

Podpísaný

....................................................................................................................................................

(meno, priezvisko, dátum narodenia a bydlisko)

týmto vyhlasujem, že som si vedomý skutočnosti, že v akciovom negarantovanom dôchodkovom fonde, v zmiešanom negarantovanom dôchodkovom fonde a v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde nie je dôchodková správcovská spoločnosť povinná dopĺňať majetok podľa § 63d zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. S vedomím tejto skutočnosti som rozhodnutý zostať sporiteľom v dôchodkovom fonde, v ktorom som k dnešnému dňu sporiteľom.

V ............................... dňa ................... 2013

........................................

Podpis

Poučenie: Podľa § 123ai zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 252/2012 Z. z., je sporiteľ, ktorý má záujem zostať sporiteľom v akciovom negarantovanom dôchodkovom fonde, v zmiešanom negarantovanom dôchodkovom fonde a v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde, povinný toto vyhlásenie podpísať a doručiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti najneskôr do 31. marca 2013, inak sa dňom 30. apríla 2013 stane sporiteľom výlučne v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde.

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

25,00 €

25,00 €