Zákon o správe daní (daňový poriadok) s komentárom

15. 3. 2026

0,00 €

poradca.sk

INFORMAČNÝ PORTÁL

Slovenský Poradca

Český Poradce

Zákon o správe daní

(daňový poriadok)

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
s komentárom

Ing. Daniela Ivanáková

Správa daní zahŕňa množstvo činností a procesov ich vykonania, tak na strane daňového subjektu, správcu dane alebo tretej osoby. Správu daní upravuje daňový poriadok, ktorý pozostáva zo siedmych častí, niekoľkých hláv, dielov a oddielov. Prvá časť upravuje základné a všeobecné ustanovenia, Druhá časť upravuje činnosti správcu dane, Tretia časť upravuje platenie dane, Štvrtá časť upravuje daňové konanie, Piata časť upravuje zodpovednosť za porušenie povinností, Šiesta časť upravuje osobitné ustanovenia pre konkurz, reštrukturalizáciu a oddlženie a Siedma časť upravuje spoločné, splnomocňovacie, prechodné a záverečné ustanovenia.

Úvod

Zákon o správe daní, čiže Daňový poriadok, je zákon, ktorý upravuje procesnú stránku daňového práva. Daňový poriadok rieši proces daňovej kontroly, registračné konanie, daňové exekučné konanie, sankcie, upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vznikajú v súvislosti so správou daní.

Zmeny zákona v roku 2024 a 2025

Zákon č. 87/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nadobudol účinnosť 1. 7. 2024.

Cieľom zákona bolo opätovne zadefinovať 13. dôchodok ako novú dôchodkovú dávku, ktorá nahradila doterajší 13. dôchodok, ktorý je štátnou sociálnou dávkou.

Ustanovilo sa, aby nárok na 13. dôchodok mali poberatelia všetkých dôchodkových dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou, bez ohľadu na sumu vyplácanej dôchodkovej dávky. Nárok na 13. dôchodok budú mať poberatelia dôchodku aj vtedy, ak ich dôchodok je vyplácaný niektorým z príslušných útvarov silového rezortu.

Suma 13. dôchodku sa určila každoročne a osobitne pre každý druh dôchodku vo výške priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku za celý predchádzajúci kalendárny rok. Ak bude priemerná suma daného druhu dôchodku nižšia ako 300 eur, suma 13. dôchodku bude 300 eur. To znamená, že napríklad poberateľovi starobného dôchodku sa v decembri 2024 vyplatil 13. dôchodok v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume starobného dôchodku za rok 2023 a poberateľovi sirotského dôchodku sa vyplatil 13. dôchodok v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume sirotského dôchodku, minimálne však v sume 300 eur. Ak má poistenec nárok na viac dôchodkových dávok, vyplatil sa mu len jeden 13. dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia. Ak vznikne nárok na 13. dôchodok tak zo systému sociálneho poistenia, ako aj zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov v rovnakej sume, 13. dôchodok vyplatí Sociálna poisťovňa.

Ustanovilo sa, aby 13. dôchodok bol, s výnimkou sociálneho dôchodku, invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2 a vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po poberateľovi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2, financovaný zo základných fondov starobného poistenia a invalidného poistenia. Súčasne sa ustanovilo, aby štát poskytol finančné prostriedky na 13. dôchodok, ktorý bude vyplácaný útvarom príslušného silového rezortu.

Za účelom získania dostatočného času na presadenie potrebných vecných a legislatívno-technických zmien na zabezpečenie vykonateľnosti ustanovení upravujúcich nové podmienky vyplácania dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia, sa posunula účinnosť príslušných ustanovení na 1. január 2026.

Zákon č. 102/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nadobudol účinnosť 17. 5. 2024 a 1. 1. 2025.

Primárnym cieľom novelizácie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov bola transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. EÚ L 62, 2. 3. 2020) v platnom znení.

Hlavným dôvodom prijatia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bolo zavedenie harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby - malého podniku, vyplývajúce z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, keďže súčasná právna úprava založená na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu neznižuje administratívne zaťaženie týchto zdaniteľných osôb. Malý podnik má od roku 2025 možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Pre tieto účely sa v zákone o DPH zaviedla osobitná úprava pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte.

Z dôvodu povinnosti transpozície smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení do zákona o DPH bolo potrebné vykonať aj zmeny v procese registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane. Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, ibaže by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane už týmto dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane skôr na základe ďalších zákonných skutočností. V tejto súvislosti je potrebné ešte upraviť práva a povinnosti platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Z dôvodu transpozície smernice 2020/285 a v nadväznosti na nové znenie registračných ustanovení sa upravili aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona o DPH, a súčasne, na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, dochádza k ďalším úpravám zákona o DPH.

Platný zákon o DPH obsahuje od roku 2011 ustanovenie zavádzajúce inštitút samozdanenia pri dovoze tovaru z tretích štátov do tuzemska (dovoz tovaru), avšak toto ustanovenie v súčasnosti nebolo účinné. Podstatou samozdanenia pri dovoze tovaru je, že daň pri dovoze tovaru nevyrubí colný orgán, ale ju môže, za splnenia určitých zákonných podmienok, platiteľ dane sám vypočítať, uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť pri dovoze tovaru a zaplatiť daňovému úradu, a zároveň môže v tomto daňovom priznaní uplatniť právo na odpočítanie dane. V súvislosti s uvedeným sa ustanvilo, aby predmetný inštitút nadobudol účinnosť od 1. januára 2025 a oprávneným subjektom na jeho uplatňovanie bol platiteľ dane usadený v tuzemsku, ktorý má účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu (AEO) podľa colných predpisov. Predmetné zmeny si vyžadovali úpravy v zákone č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov. Taktiež sa ustanovilo uplatnenie samozdanenia pri dovoze tovaru, ak ide o platiteľa dane s účinným štatútom AEO, ktorý do tuzemska dováža tovar v rámci centralizovaného colného konania podľa colných predpisov; ak dotknutý platiteľ dane túto podmienku nespĺňa, ustanovilo sa v rámci centralizovaného colného konania ustanoviť osobitný spôsob úhrady dane. Do budúcna, v prípade zavedenia povinnej elektronickej fakturácie a reportingu fakturačných údajov Finančnej správe Slovenskej republiky v reálnom čase, možno uvažovať o rozšírení uplatňovania mechanizmu samozdanenia pri dovoze tovaru na všetkých platiteľov dane. Inštitút samozdanenia pri dovoze tovaru bude mať pozitívny cash-flow vplyv na platiteľa dane, avšak negatívny hotovostný vplyv na príjmovú stránku štátneho rozpočtu z dane pri dovoze tovaru v prvom roku jeho zavedenia.

Okrem toho je cieľom zákona aj transpozícia smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 6. 4. 2022), v dôsledku čoho sa od roku 2025 upravilo miesto dodania určitých služieb.

Z dôvodu zmeny úpravy, podľa ktorej sa tuzemská zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, a spôsobu prideľovania IČ DPH platiteľovi dane, sa upravili ustanovenia zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa zosúladili požiadavky na povinné náležitosti pokladničného dokladu vyhotoveného pokladnicou e-kasa klient, upravila sa oznamovacia povinnosť podnikateľa a sankcie v prípade jej nesplnenia. Taktiež sa z uvedeného dôvodu upravil zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a súčasne v tomto zákone došlo k zníženiu úrokovej sadzby pri odkladoch a splátkach dane.

Zákon č. 251/2024 Z. z. o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. 1. 2025.

Cieľom nového zákona je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, ktorej budú podliehať nealkoholické nápoje sladené cukrom alebo akýmikoľvek inými sladidlami.

Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít, v tomto prípade sladených nealkoholických nápojov. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska je zákon súčasťou súboru konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.

Daň zo sladených nealkoholických nápojov má mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju v zásade vyberať a platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty uskutočňujúce prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, ktoré ju vyberú v cene sladeného nealkoholického nápoja. Ustanovilo sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane. V prípade, že by zdanenie prvého dodania sladeného nealkoholického nápoja, ktorý bol nadobudnutý zo zahraničia, bolo pre platiteľa dane problematické, zákon ustanovuje možnosť rozhodnúť sa, že bude uplatňovať vznik daňovej povinnosti dňom uskutočnenia nadobudnutia nápoja zo zahraničia.

Nový zákon, okrem vymedzenia pojmov, ustanovuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane, ako napríklad predmet dane, platiteľ dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti, zdaňovacie obdobie, daňové priznanie alebo vrátenie dane.

V súvislosti s novým zákonom sa mení aj zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a upravuje sa Daňový poriadok, nakoľko na správu tejto dane sa použije Daňový poriadok.

Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. 1. 2025.

Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a vysoké zadĺženie Slovenska sa zákonom ustanovilo konsolidačné opatrenie, realizáciou ktorého sa prispeje k zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky. Pri prijímaní opatrenia sa sleduje cieľ primeraného rozdelenia daňovej záťaže medzi dotknuté daňové subjekty.

Zákon je ustanovený tak, aby mal čo najmenšie negatívne vplyvy na prevažnú väčšinu obyvateľov a aby primerane, proporcionálne a nediskriminačne zasiahol všetky relevantné subjekty.

Zákonom sa podporujú elektronické platby, čo odzrkadľuje snahu v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Digitálne platby zefektívňujú výkon kontroly plnenia daňových povinností a prispievajú k zlepšeniu výberu daní.

Súčasne sa v ostatných článkoch vykonávajú súvisiace úpravy nevyhnutné pre zavedenie tejto dane do praxe.

P R E H Ľ A D

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)

PRVÁ ČASŤ	ZÁKLADNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA	Základné ustanovenia	§ 1 – 12
DRUHÁ HLAVA	Podania	§ 13 – 18
TRETIA HLAVA	Úkony zabezpečujúce priebeh a účel správy daní	§ 19 – 26
ŠTVRTÁ HLAVA	Lehoty	§ 27 – 29
PIATA HLAVA	Doručovanie písomností	§ 30 – 35
DRUHÁ ČASŤ	ČINNOSTI SPRÁVCU DANE
PRVÁ HLAVA	Príprava daňového konania
Prvý diel	Vyhľadávacia činnosť	§ 36
Druhý diel	Miestne zisťovanie, zabezpečenie veci a prepadnutie veci	§ 37 – 43
Tretí diel	Postup pri daňovej kontrole	§ 44 – 47a
Štvrtý diel	Postup pri určení dane podľa pomôcok	§ 48 – 49
Piaty diel	Ostatné činnosti správcu dane	§ 50 – 54
TRETIA ČASŤ	PLATENIE DANE	§ 55 – 57
ŠTVRTÁ ČASŤ	DAŇOVÉ KONANIE
PRVÁ HLAVA	Všeobecné ustanovenia	§ 58 – 66
DRUHÁ HLAVA	Osobitné daňové konania
Prvý diel	Registračné konanie	§ 67
Druhý diel	Vyrubovacie konanie	§ 68 – 70
Tretí diel	Opravné prostriedky	§ 71 – 78
TRETIA HLAVA	Daňové preplatky a daňové nedoplatky
Prvý diel	Daňové preplatky	§ 79
Druhý diel	Daňové nedoplatky	§ 80 – 87
ŠTVRTÁ HLAVA	DAŇOVÉ EXEKUČNÉ KONANIE
Prvý diel	Základné a všeobecné ustanovenia	§ 88 – 97
Druhý diel	Výkon daňovej exekúcie	§ 98
Tretí diel	Náklady daňovej exekúcie	§ 149 – 150
Štvrtý diel	Výťažok z daňovej exekúcie a jeho rozdelenie	§ 151 – 152
Piaty diel		§ 153
PIATA ČASŤ	ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ	§ 154 – 157
ŠIESTA ČASŤ	Osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu	§ 158 – 159
SIEDMA ČASŤ	SPOLOČNÉ, SPLNOMOCŇOVACIE, PRECHODNÉ
	A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA	§ 160 – 167
PRÍLOHA	ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVäZNýCH AKTOV EÚ

ZÁKON č. 563/2009 Z. z.

o správe daní
(daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení

zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z.,
zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z.,
zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z.,
zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z.,
zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z.,
zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z.,
zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z.,
zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016 Z. z.,
zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z.,
zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 68/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z.,
zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 369/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z.,
zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z.,
zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z.,
zákona č. 45/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z.,
zákona č. 39/2022 Z. z., zákona č. 250/2022 Z. z., zákona č. 250/2022 Z. z.,
zákona č. 325/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z.,
zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 507/2023 Z. z.
zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 102/2024 Z. z.,
zákona č. 251/2024 Z. z. a zákona č. 279/2024 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

ZÁKLADNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

PRVÁ HLAVA

Základné ustanovenia

§ 1

Predmet a rozsah
pôsobnosti

(1) Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

(2) Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy¹⁾ neustanovujú inak.

(3) Ak tak ustanovuje osobitný predpis,^1c) ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach.^1d)

(4) Ak tak ustanovuje osobitný predpis,^1e) ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na odvod časti poistného.^1f)

(5) Ak tak ustanovuje osobitný predpis,^1g) ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na odvod z nadmerných príjmov.^1g)

(6) Ak tak ustanovuje osobitný predpis,^1h) ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií.^1h)

Komentár k § 1

Ustanovenie upravuje predmet a rozsah pôsobnosti zákona, pričom sa uplatňuje subsidiárny vzťah zákona k hmotno-právnym predpisom tak, že ustanovenie zákona sa použije len v prípade, ak iný zákon upravujúci dane neobsahuje úpravu správy daní, ktorá je odlišná od úpravy v zákone o správe daní.

Ako sme už uviedli v úvode, niekoľko daní máme v Slovenskej republike, pričom tie sú upravené v jednotlivých daňových zákonoch. Tieto zákony upravujú práva a povinnosti v súvislosti s konkrétnou daňou.

Patrí sem napríklad úprava predmetu dane, daň z príjmu, daň z majetku alebo nehnuteľnosti, úprava dodania tovarov alebo služieb, úprava daňového priznania, úprava splatnosti dane, lehôt či výmeru daňovej povinnosti.

Procesné hľadisko správy daní

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní – Daňový poriadok, pričom pod procesné hľadisko sú zaradené činnosti jednotlivých daňových subjektov alebo samotného správcu dane. Niektoré činnosti súvisiace so správou daní sú upravené v konkrétnych daňových zákonoch.

Dane, ktoré sú predmetom Daňového poriadku, sú priamym príjmom štátneho rozpočtu. Hlavnou a podstatnou úlohou správy daní je zabezpečiť úhradu dane, ktorej výška bola zistená pomocou ustanovení tohto zákona. Následne sa zistená výška dane po úhrade stáva príjmom štátneho rozpočtu.

Predmet, rozsah pôsobnosti daňového poriadku

Subsidiárny vzťah zákona k hmotno-právnym predpisom sa uplatňuje spôsobom, že ustanovenie zákona sa použije len v prípade, ak iný zákon upravujúci dane neobsahuje úpravu správy daní, ktorá je odlišná od úpravy v zákone o správe daní. Tieto zákony sú nadradené nad Daňový poriadok a pred jeho ustanoveniami majú prednosť. V súvislosti s týmto právnymi predpismi ešte upozorňujeme, že neobsahujú duplicitné znenia ustanovení ako má Daňový poriadok.

Všetky nižšie uvedené daňové zákony tvoria daňovú a poplatkovú sústavu, a to

– zákon č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,

– zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov,

– zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov,

– zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,

– zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov,

– zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,

– zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov,

– zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z. z.,

– zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

– zákon č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Poznámka

Zákon o miestnom poplatku za rozvoj a zákon o dani z poistenia bol doplnený k daňovým zákonom, vzhľadom na doplnenie novej dane do daňového systému v Slovenskej republike.

Zadefinovala sa daň z poistenia na účely daňového poriadku, na ktorú sú naviazané všetky procesy súvisiace so správnym zistením a vyrubením dane a ďalšie činnosti podľa Daňového poriadku. Predmetom dane z poistenie je poistenie v odvetviach neživotného poistenia uvedených v prílohe č. 1, ak je poistné riziko umiestnené v tuzemsku.

– zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poznámka

Slovenská republika sa vzhľadom na svoje postavenie tzv. zdrojového štátu alebo dovozcu kapitálu s nízkym počtom materských subjektov a vyšším počtom dcérskych subjektov a zároveň v záujme zamedzenia zdanenia príjmov dotknutých subjektov v zahraničí rozhodla zabezpečiť minimálne zdanenie vo forme vnútroštátnej dorovnávacej dane. Zákon obsahuje ustanovenia potrebné na výpočet úrovne minimálneho efektívneho zdanenia a vymedzuje tiež spôsob platenia a vyberania dorovnávacej dane. Z rozsahu pôsobnosti zákona sú vylúčené subjekty, ktoré vo všeobecnosti vykonávajú činnosti vo verejnom záujme a nevykonávajú podnikateľskú činnosť. Ide najmä o vládne subjekty, medzinárodné organizácie, neziskové organizácie, dôchodkové fondy a investičné fondy alebo investičné subjekty v oblasti nehnuteľností, ak sa nachádzajú na vrchole štruktúry skupiny.

– zákon č. 251/2024 Z. z. o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

! Upozornenie

Zákonom o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vzhľadom na zavedenie novej dane do daňového systému v Slovenskej republike bolo potrebné doplniť do poznámky pod čiarou k odkazu 1 v Daňovom poriadku zákon o dani zo sladených nealkoholických nápojov. Zároveň sa táto poznámka pod čiarou aktualizovala. Zákon o dani zo sladených nealkoholických nápojov upravuje zdaňovanie sladeného nealkoholického nápoja daňou zo sladených nealkoholických nápojov a správu dane vykonáva a správcom dane je daňový úrad. Daňová povinnosť vzniká dňom prvého dodania sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku. Platiteľ dane, ktorý nadobúda sladený nealkoholický nápoj zo zahraničia určený na uskutočnenie prvého dodania sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, sa môže rozhodnúť, že bude uplatňovať vznik daňovej povinnosti dňom nadobudnutia sladeného nealkoholického nápoja zo zahraničia; za deň nadobudnutia sladeného nealkoholického nápoja zo zahraničia sa na účely tohto zákona považuje deň, keď platiteľ dane prijal v tuzemsku sladený nealkoholický nápoj, ktorý bol zo zahraničia odoslaný alebo prepravený osobou, ktorá tento sladený nealkoholický nápoj dodala v zahraničí, alebo na jej účet, alebo deň, keď bol tento sladený nealkoholický nápoj prepravený do tuzemska, ak bol sladený nealkoholický nápoj zo zahraničia prepravený platiteľom dane alebo na jeho účet. Platiteľ dane je najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov povinný uplatňovať vznik daňovej povinnosti na každé nadobudnutie sladeného nealkoholického nápoja zo zahraničia určeného na uskutočnenie prvého dodania sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom sa pre uplatňovanie tohto vzniku daňovej povinnosti rozhodol.

– zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

! Upozornenie

Zákonom o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa novelizoval Daňový poriadok v rozsahu jeho použitia pri správe dane z finančných transakcií. Na ustanovenia Daňového poriadku sa aplikujú ustanovenia upravujúce napríklad daňovú kontrolu, miestne zisťovanie, zabezpečujúce inštitúty, ako napríklad predbežné opatrenie, záložné právo a nedoplatky na dani sa budú vymáhať v rámci daňového exekučného konania. Rovnako primerane sa pri porušení povinností súvisiacich so správou dane použijú ustanovenia Daňového poriadku upravujúce sankcie. Finančnou transakciou je platobná služba poskytovaná poskytovateľom platobných služieb, vykonaná na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka alebo obdobná platobná služba poskytovaná poskytovateľom platobných služieb so sídlom mimo územia Slovenskej republiky vykonaná na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka.

Vznik práv a povinností

Daňový poriadok upravuje pravidlá uplatňujúce sa pri správe daní. V súvislosti so správou daní vznikajú daňovým subjektom alebo iným osobám práva, ale i povinností, ktoré sú taktiež predmetom úpravy Daňového poriadku.

Ustanovenia Daňového poriadku sa používali aj v súvislosti s osobitným odvodom z podnikania v regulovaných odvetviach.

Poznámka

V roku 2022 bol zrušený zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a preto došlo k vypusteniu aj z rozsahu pôsobnosti daňového poriadku a zároveň finančné riaditeľstvo už nezverejňuje zoznam vybraných finančných inštitúcií.

Nadmerné príjmy

V súlade s týmto ustanovením a v súlade so zákonom o energetike sa môžu ustanovenia Daňového poriadku použiť aj na odvod z nadmerných príjmov práve v súlade so zákonom o energetike.

Predmetom odvodu z nadmerných príjmov je nadmerný príjem. Nadmerným príjmom sa na účely odvodu z nadmerných príjmov rozumie kladný rozdiel medzi trhovým príjmom a stropom trhového príjmu. Trhovým príjmom sa na účely odvodu z nadmerných príjmov rozumie trhový príjem podľa osobitného predpisu, ak ide o elektrinu vyrobenú na území Slovenskej republiky dodanú do elektrizačnej sústavy okrem dodanej regulačnej elektriny. Spôsob určenia výšky nadmerného príjmu platiteľom odvodu na základe tržieb z predaja vyrobenej elektriny vrátane vplyvu zaisťovacích obchodov týchto príjmov z predaja elektriny a spôsobu preukazovania výšky odvodu ustanoví vláda nariadením. Pri určení odvodového obdobia pre trhový príjem sa zohľadnia všetky trhové príjmy za elektrinu dodanú v tomto období, a to bez ohľadu na to, kedy dôjde k úhrade za takéto dodanie. Predmetom odvodu z nadmerného príjmu nie je nadmerný príjem z predaja elektriny vyrobenej v zariadení na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom do 0,9 MW vrátane, v zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby výrobcami, ktorí si uplatňujú podporu doplatkom, zároveň si uplatňujú podporu výkupom elektriny výkupcom elektriny za cenu vykupovanej elektriny a zároveň si uplatňujú právo výrobcu elektriny na prevzatie zodpovednosti za odchýlku výkupcom elektriny pre toto zariadenie, vyrobenej v prečerpávacích vodných elektrárňach alebo z biometánu. Predmetom odvodu nie je nadmerný príjem za redispečing podľa osobitného predpisu a náhrady za neodobratú elektrinu.

Príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií

Ak tak ustanovuje zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov, ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií.

Poznámka

Po novele zákona o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií sa pri správe príspevku primerane použijú ustanovenia Daňového poriadku. Primerane sa aplikujú na tento príspevok ustanovenia upravujúce napríklad daňovú kontrolu, miestne zisťovanie, zabezpečujúce inštitúty, ako napríklad predbežné opatrenie, záložné právo a nedoplatky na príspevku sa budú vymáhať v rámci daňového exekučného konania. Rovnako primerane sa pri porušení povinností súvisiacich so správou príspevku použijú ustanovenia Daňového poriadku upravujúce sankcie

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,¹⁾

b) daňou daň podľa osobitných predpisov¹⁾ vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov²⁾, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu³⁾a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu^3a)

c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov,

d) daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň,

e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak,

f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane,

g) oznamovacou povinnosťou povinnosť daňového subjektu oznamovať skutočnosti alebo ich zmeny podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.¹⁾

h) indexom daňovej spoľahlivosti hodnotenie daňového subjektu, ktorý je podnikateľom registrovaným na daň z príjmov, na základe kritérií, ktorými sú plnenia jeho povinností voči finančnej správe podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov,²⁾ a na základe jeho ekonomických ukazovateľov.

Komentár k § 2

Ustanovenie vymedzuje základné pojmy používané v zákone. Základným pojmom je daň. Ďalej sa vymedzujú pojmy ako daňový nedoplatok, daňový preplatok, daňová pohľadávka, daňové konanie a oznamovacia povinnosť.

Ako sme už uviedli, v prvom rade je potrebné na účely pojmov v tomto ustanovení zadefinovať pojem daň, ktorá je predmetom Daňového poriadku. Daň je základným pojmom, ktorým sa na účely tohto zákona rozumie okrem dane podľa daňových zákonov aj úrok z omeškania, úrok a pokuta upravené týmto zákonom, iným daňovým zákonom alebo zákonom o účtovníctve, ako aj miestny poplatok ustanovený zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku a miestny poplatok za rozvoj.

Definícia dane

Ide o platbu fyzických alebo právnických osôb, ktorá je vynútiteľná, nenávratná, spravidla neúčelová, zákonom určená a pravidelne sa opakujúca, ktorú vyberá štát a orgány miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov na úhradu verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti. Sústava či zoznam daní, ktoré sa vyberajú alebo môžu vyberať na sledovanom území, sa nazýva daňová sústava.

Správa daní a delenie daní

Daňový poriadok týmto pojmom rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa iných právnych predpisov.

– Daň z príjmov – upravuje ju zákon o dani z príjmov, ktorý upravuje daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby, spôsob platenia a vyberania dane.

– Daň z motorových vozidiel – predmetom je vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (podnikanie) v zdaňovacom období. Používaním vozidla na podnikanie sa na účely zákona rozumie skutočné používanie vozidla na podnikanie, účtovanie o vozidle, evidovanie vozidla v daňovej evidencii, uplatňovanie výdavkov spojených s používaním vozidla alebo používanie vozidla na podnikanie daňovníkom.

– Daň z pridanej hodnoty – predmetom je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie, dovoz tovaru do tuzemska.

– Spotrebné dane – predstavujú nepriame dane selektívneho charakteru, ktoré sa vzťahujú len na vybraný druh tovaru. Spotrebné dane sú jednostupňovou daňou. Vyberajú sa na jednom stupni, a to v zásade pri vyskladnení vybraného druhu tovaru od výrobcu, pretože sa tovar stáva zdaniteľným už výrobou, alebo pri preprave alebo dovoze na územie Slovenskej republiky. Výnos zo spotrebných daní predstavuje nezanedbateľný príjem štátneho rozpočtu, ktorý závisí od konečnej spotreby vybraných druhov tovarov, ktorá je nepriamo regulovaná aj výškou daňového zaťaženia. Spotrebné dane nepatria medzi dane, ktoré by priamo postihovali fyzické osoby alebo právnické osoby. Postihujú ich však nepriamo, a to pri nákupe uvedených vybraných druhov tovarov, keďže spotrebná daň je započítaná do predajnej ceny tovaru. K spotrebným daniam patrí daň z alkoholických nápojov, daň z tabakových výrobkov, daň z elektriny, uhlia a zemného plynu, daň z minerálneho oleja.

– Miestne dane – ukladajú ich obce všeobecne záväzným nariadením, v ktorom upravujú sadzby daní, zníženie daní a oslobodenie od daní. Rovnako aj poplatok ukladajú obce všeobecne záväzným nariadením, ktorým tiež upravujú sadzby poplatku, ako aj podklady pre jeho zníženie alebo odpustenie. Všeobecné záväzné nariadenia sú spravidla zverejňované na webových stránkach príslušných obcí. K miestnym daniam patrí daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie.

– Miestny poplatok za rozvoj – môže ho ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením.

– Daň z poistenia – predmetom dane je poistenie v odvetviach neživotného poistenia uvedených v prílohe č. 1, ak je poistné riziko umiestnené v tuzemsku.

Oblasti správy daní

Ide o množstvo činností a procesov ich vykonania, tak na strane daňového subjektu, správcu dane alebo tretej osoby. Ide o priebeh registrácie pre vybrané dane, začatie, priebeh a skončenie daňovej kontroly, miestne zisťovanie, spôsob podávania daňových priznaní, spôsob komunikácie so správcom dane, spôsob platenia dane, pravidlá podávania dodatočných daňových priznaní, pravidlá určovania miestnej príslušnosti správcu dane, pravidlá doručovania písomností, pravidlá plynutia lehôt, pravidlá odvolania, pravidlá odloženia platenia dane alebo platenia dane v splátkach, pravidlá vrátania daňového preplatku, pravidlá vymáhania daňového nedoplatku, určenie výšky alebo spôsobu výpočtu pokút a úrokov z omeškania.

Miestna príslušnosť

K správe daní patrí aj určenie miestnej príslušnosti správcu dane. Ide napríklad o príslušnosť daňového úradu, ktorému sa podáva daňové priznanie.

Miestna príslušnosť DPH, dane z príjmov, dane z motorových vozidle – túto príslušnosť vykonávajú daňové úrady. Pri dani z pridanej hodnoty tam nepatrí dovoz tovaru.

Správa spotrebných dani a DPH pri dovoze tovaru – túto príslušnosť vykonávajú colné úrady.

Správa miestnych daní – túto príslušnosť vykonávajú mestá a obce.

Na správe daní sa zúčastňuje aj samotný daňový subjekt (napr. podnikateľ) a ďalšie osoby vymedzené Daňovým poriadkom.

Daňové konanie

Ide o osobitný typ správneho konania, v ktorom sa rozhoduje o právach aj povinnostiach daňových subjektov. Ide o postup, ktorý vykonáva obvykle správca dane a podľa charakteru prejednávanej veci môžu byť rôzne daňové konania, ako napríklad daňové exekučné konania alebo procesy vo veci daňovej kontroly. Daňového konania sa môže zúčastniť buď priamo daňovník, prípadne môže na to splnomocniť tretiu osobu, ktorá ho bude zastupovať.

Daňová kontrola

V rámci daňového konania je veľmi dôležitým inštitútom daňová kontrola. Daňovou kontrolou sa zisťujú alebo preverujú rôzne skutočnosti potrebné na dosiahnutie účelu daňového konania. Môže ním byť napríklad vyriešenie sporu medzi správcom dane a daňovým subjektom ohľadom daňových záležitostí. Počas konania je možné využívať z pohľadu daňového subjektu riadne aj mimoriadne opravné prostriedky, odvolávať a voči rozhodnutiam vyplývajúcim z konania, podávať sťažnosti, návrhy, reklamácie a námietky.

Daňový preplatok

Ide o sumu platby, ktorá prevyšuje splatnú daň (daň, ktorá mala byť daňovým subjektom zaplatená). Preplatok vzniká dňom nasledujúcim po zaplatení dane, najskôr však po splatnosti dane. Preplatok na dani z príjmov vo všeobecnosti vznikne dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane.

Daňová pohľadávka

Pohľadávka je to, čo je niekto niekomu povinný vyrovnať – vrátiť, je to nárok veriteľa (PO alebo FO) na peňažné, alebo vecné plnenie zo strany dlžníka. Daňovou pohľadávkou je pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane.

Daňový nedoplatok

Pod nedoplatkom sa všeobecne rozumie nezaplatený alebo nevyplatený zvyšok sumy. Daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane, ktorú mal daňový subjekt povinnosť zaplatiť. Daňový nedoplatok vzniká aj v prípade, ak nebola zaplatená celá výška dane po splatnosti (zaplatená len časť).

Oznamovacia povinnosť

Ide o povinnosť daňového subjektu, ktorá sa viaže na isté skutočnosti, ku ktorým došlo alebo k zmene tých skutočností, ktoré súvisia so správou daní alebo daniami podľa vyššie spomenutých právnych predpisov. Oznamovacia povinnosť sa týka skutočností, ktoré sú stanovené Daňovým poriadkom.

Index daňovej spoľahlivosti

Ustanovilo sa, aby finančná správa vytvorila objektívne, nezávislé a legálne aplikovateľné hodnotenie daňových subjektov – podnikateľov, ktoré má predovšetkým motivačný a preventívny charakter, a ktoré zároveň umožňuje poskytnúť osobitné daňové režimy pre spoľahlivé daňové subjekty. Index daňovej spoľahlivosti prispieva priamo alebo nepriamo k zlepšeniu výberu daní a k zlepšovaniu podnikateľského prostredia. Subjekty s najvyššou spoľahlivosťou môžu požívať v porovnaní s menej spoľahlivými subjektmi určité výhody v rámci zákonných možností, čo subjekty motivuje správať sa zodpovedne smerom k finančnej správe, keďže riadne plnenie povinností má pozitívny vplyv na určenie indexu daňovej spoľahlivosti. Osobitné daňové režimy sú verejne známe. Podrobnosti týkajúce sa kritérií určenia oprávnenosti daňového subjektu na osobitné daňové režimy a zoznam osobitných daňových režimov uverejňuje Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle.

Poznámka

Indexom daňovej spoľahlivosti je hodnotenie daňového subjektu, ktorý je podnikateľom registrovaným na daň z príjmov, na základe kritérií, ktorými sú plnenia jeho povinností voči finančnej správe podľa daňového poriadku alebo podľa osobitných predpisov, ktorým je napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov, a na základe jeho ekonomických ukazovateľov. Z dôvodu komplexnej úpravy indexu daňovej spoľahlivosti v § 53d sa zaktualizovala aj jeho definícia v základných pojmoch, pričom podnikateľom sa rozumie osoba definovaná v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

§ 3

Základné zásady správy daní

(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

(4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy.

(5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

(7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

(8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

(9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

(10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.¹⁾

Komentár k § 3

Základné zásady platia pre celú správu daní, teda aj pre úkony, ktoré nie sú daňovým konaním. Zásady, ako základné pravidlá, sú dôležitým prostriedkom pri správnej interpretácii ustanovení zákona o správe daní i ostatných daňových zákonov. Zásady sú nielen deklaráciou všeobecných princípov vyplývajúcich z ústavy alebo právnej teórie, ale obsahujú aj zásady typické pre daňové právo, ako napríklad zásada neverejnosti konania.

Na základe istých zásad je upravené vyberanie daní, ktorému predchádza daňové vymeriavanie. Ide o zásady, ktorých hlavným cieľom je splniť základné ciele zdanenia. Daňový poriadok nemá vo svojich ustanoveniach vymedzený presný počet daňových zásad, nakoľko sa môžu meniť. Zásady platia pre celú správu daní, teda aj pre úkony, ktoré nie sú daňovým konaním.

Zásada zákonnosti

Týmto právnym predpisom sú chránené práva a záujmy, štátu, obcí, daňových subjektov a iných osôb. Pri správe daní sa uplatňuje postup podľa všeobecných záväzných predpisov. Na práva a právom chránené záujmy sa dbá predovšetkým pri daňových subjektoch a tretích osobách. Hovoríme o jednej z najdôležitejších zásad, ktorou je zásada zákonnosti. Ako hovorí Ústava Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy.

Pri správe daní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že v konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú. V súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ako sme už uviedli, v konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú. Jej súčasťou však na druhej strane je aj povinnosť správcov dane chrániť záujmy štátu a obcí a dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.

Zásada úzkej súčinnosti správcu dane s daňovými subjektmi

Pod súčinnosťou všeobecne rozumieme istú spoluprácu. Vykonávaním správy daní je poverený zo zákona správca dane, ktorý uvedenú funkciu vykonáva v priamej súčinnosti s daňovými subjektmi. Hovoríme o zásade úzkej súčinnosti správcu dane s daňovými subjektmi. Daňové subjekty majú zákonnú povinnosť spolupracovať so správcom dane, to znamená poskytovať mu súčinnosť, avšak správca dane pri vyžadovaní plnenia má postupovať tak, aby čo najmenej zaťažoval daňové subjekty. Táto zásada úzko súvisí so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Správca dane daňovým subjektom podáva poučenie o ich právach a povinnostiach. Pri svojej práci má správca dane niekoľko povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tohto právneho predpisu. Jeho povinnosťou je každú jednu vec, ktorá je predmetom správy daní, bez prieťahov a zbytočného odkladania vyriešiť.

K riešeniu dochádza pomocou prostriedkov, ktoré sa mu javia ako najvhodnejšie a vedú k vyrubeniu dane alebo jej správnemu určeniu.

Zásada voľného hodnotenia dôkazov

V správe daní sú veľmi dôležitou zložkou dôkazy. K správnemu vyrubeniu alebo určeniu dane využíva správca dane dôkazy na účely správy dane. Všetky dôkazy poctivo zhodnotí, a to nielen každý dôkaz osobitne, ale aj ich vzájomnú súvislosť. Pri hodnotení dôkazov má povinnosť prihliadať na všetky okolnosti, ktoré pri hodnotení vyšli najavo. V uvedenom prípade hovoríme o zásade voľného hodnotenia dôkazov, pri ktorej správca dane dôkazy, predložené daňovým subjektom, hodnotí podľa svojho uváženia. Voľné hodnotenie dôkazov však neznamená ľubovôľu správcu dane. Hodnotením dôkazov musí zabezpečiť presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Správca dane hodnotí každý dôkaz predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty.

Zásada neverejnosti

Používa sa priamo pri správe daní. Podľa Daňového poriadku sa nemôžu zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy. Táto zásada vyjadruje skutočnosť, že sa predchádza zneužitiu informácií o majetkových pomeroch daňových subjektov a zároveň sa zabezpečuje zachovanie daňového tajomstva.

Zásada oficiality

Podstatou zásada oficiality pri správa daní je skutočnosť, že správca dane má povinnosť vykonávať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu. Uvedené musí byť však v súlade so splnenými zákonnými podmienkami na vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky. Uvedená zásada sa uplatňuje aj v prípade, ak daňový subjekt nesplnil v medziach zákona svoje povinnosti.

Zásada neformálnosti

Správca dane pri správe daní vychádza vždy zo skutočného stavu veci a posudzuje podania podľa ich obsahu, nie podľa názvu.

Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie, a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorým najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Zásada rovnosti procesného postavenia daňových subjektov

Ide o ďalšiu zásadu v rámci správy daní, na základe ktorej všetky daňové subjekty majú rovnaké práva a povinnosti na účely správy daní. V uvedenom prípade nie sú zavedené žiadne výnimky.

Spolupráca so správcom dane

Každý daňový subjekt má povinnosť spolupracovať so správcom dane, a to za každých okolností. Dá sa hovoriť o práve ale i povinnosti daňového subjektu, respektíve daňových subjektov.

Okrem daňových subjektov ide aj o iné osoby alebo osoby iné ako daňový subjekt, ktoré majú práva a povinnosti pri správe daní, alebo ktorých práva a povinnosti sú správou daní dotknuté.

Úlohou správcu dane je pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch dbať na to, že nedochádza k neodôvodneným rozdielom. Všetky zásady správy daní, ktoré vyjadrujú nejaké pravidlá uplatňujúce sa v hociktorom štádiu správy daní, sa vzťahujú aj na finančné riaditeľstvo a ministerstvo, za splnenia podmienky, že ak postupujú podľa Daňového poriadku alebo niektorého z daňových zákonov.

Ustanovením zmeny v odseku 6 sa ešte v roku 2014 doplnilo všeobecné pravidlo proti zneužívaniu (tzv. obsah pred formou) v nadväznosti na iniciatívu Slovenskej republiky v boji proti daňovým únikom, najmä opatrenia vyplývajúce z Analýzy uskutočňovaných úhrad za tovary, služby a iné formy platieb realizované daňovníkmi voči subjektom so sídlom podnikania v nespolupracujúcich, resp. off shore jurisdikciách, ako aj odporúčanie Európskej komisie zo 6. 12. 2012 v súvislosti s agresívnym daňovým plánovaním.

Základným cieľom uvedenej úpravy bolo umožniť správcovi dane nebrať pri správe daní do úvahy napríklad umelé transakcie a štruktúry vytvorené za účelom neželanej optimalizácie daňovej povinnosti, a to aj v prípade, ak takáto daňová optimalizácia nepredstavuje jediný účel týchto transakcií a štruktúr.

Daňové zvýhodnenie

Ide o neoprávnené uplatňovanie si nárokov vyplývajúcich z daňovej legislatívy, napr. nezdaniteľná časť základu dane, uplatnenie daňových výdavkov v neoprávnenej výške, uplatňovanie fiktívnych výdavkov, úmyselná nesprávna kvalifikácia príjmov, ktoré nepodliehajú zdaneniu a pod. Okrem vyššie uvedených zásad sa uplatňujú aj ďalšie, ktoré sa však môžu podľa situácie meniť. Všetky zásady sa vzťahujú aj na daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a ministerstvo, ak postupujú podľa tohto zákona alebo daňových predpisov.

§ 4

Správca dane a osoby zúčastnené
na správe daní

(1) Správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec.

(2) Osobami zúčastnenými na správe daní sú:

a) príslušník finančnej správy, zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je finančné riaditeľstvo alebo obec, alebo starosta obce (ďalej len „zamestnanec správcu dane“),

b) druhostupňový orgán, ktorým je

1. finančné riaditeľstvo vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje správca dane,

2. ministerstvo vo veciach, v ktorých rozhoduje finančné riaditeľstvo,

c) daňový subjekt, ktorým je osoba, ktorej tento zákon alebo osobitné predpisy¹⁾ ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva; na účely tohto zákona a osobitných predpisov¹⁾ sa organizačná jednotka združenia, ktorá koná vo svojom mene,^3b) považuje za právnickú osobu,

d) iná osoba ako daňový subjekt, ktorá má práva a povinnosti pri správe daní alebo ktorej práva a povinnosti sú správou daní dotknuté.

(3) Osoby uvedené v odseku 2 písm. c) a d) sú povinné na požiadanie zamestnanca správcu dane preukázať svoju totožnosť dokladom totožnosti.

Komentár k § 4

Ustanovenie definuje správcu dane a osoby zúčastnené na správe daní, ktorými sú zamestnanec správcu dane, druhostupňový orgán, daňový subjekt, iná osoba, ktorej práva sú správou dane dotknuté.

V tomto ustanovení sú vymedzené aj osoby, ktoré sa zúčastňujú na správe daní. Okrem týchto osôb sa na správe daní teda zúčastňuje správca dane. Týmto ustanovením je určené, kto je správcom dane na účely Daňového poriadku. Ide o daňový úrad, colný úrad alebo obec. K rozdeleniu došlo na základe toho, akými daniami a ich správou sa správca zaoberá.

Daňový úrad, obec, colný úrad a osoby zúčastnené na správe daní

K jeho výkonu pri správe daní patrí správa dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov. Okrem toho je úlohou daňového úradu vracať správne poplatky a súdne poplatky poplatníkom, ktorí na vrátenie majú zo zákona nárok.

Daňový úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zákon definuje činnosť daňového úradu. Zákonom je zriadených 8 daňových úradov v sídlach vyšších územných celkov. Zákon určuje sídlo daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, ktorým je Bratislava. Na zabezpečenie výkonu činností daňového úradu sa môžu na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky a kontaktné miesta daňového úradu ako organizačné zložky daňového úradu.

Pobočka daňového úradu je organizačnou zložkou daňového úradu. Organizačná štruktúra pobočky je flexibilná a umožňuje zohľadniť veľkosť a potreby špecifického problému.

Obce má v správe daní dôležité miesto, pretože vykonáva správu miestnych daní a poplatkov za komunálne odpady.

Úlohou colného úradu je pri správe daní spravovať spotrebné dane, clo a daň z pridanej hodnoty za dodania tovarov a služieb z tretích štátov.

Ako sme už spomenuli, ustanovenia vymedzuje osoby, ktoré sú zúčastnené na správe daní. Ide napríklad o zamestnanca správcu dane, druhostupňový orgán, ktorým je buď finančné riaditeľstvo, ministerstvo, daňový subjekt a iná (tretia) osoba, ktorej práva a povinnosti sú správou daní dotknuté.

K osobám zúčastneným na správe daní patrí príslušník finančnej správy, zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je finančné riaditeľstvo alebo obec, alebo starosta obce, čiže zamestnanec správcu dane.

Poznámka

Pojem príslušník finančnej správy bol do zákona doplnený zákonom o finančnej správe. Príslušník finančnej správy pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem pred politickým záujmom a koná spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že zvýhodňuje ktorúkoľvek politickú stranu alebo politické hnutie.

Princíp politickej neutrality sa uplatňuje najmä prostredníctvom zákazu členstva príslušníka finančnej správy v politickej strane alebo politickom hnutí, ako aj zákazom vyvíjať činnosť v ich prospech.

Príslušník finančnej správy pri výkone štátnej služby a nadriadený v služobných vzťahoch koná a rozhoduje v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky a vnútornými predpismi.

Nadriadený riadi príslušníka finančnej správy efektívne a hospodárne. Nadriadený a služobný úrad vytvárajú podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby príslušníkmi finančnej správy.

Príslušník finančnej správy pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom. Princíp nestrannosti sa uplatňuje najmä ako povinnosť príslušníka finančnej správy pri výkone štátnej služby konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobným záujmom a nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby vo vlastný prospech alebo v prospech iného.

Príslušník finančnej správy pri výkone štátnej služby koná odborne, svedomito a v súlade s Etickým kódexom príslušníka finančnej správy. Princíp profesionality sa uplatňuje najmä dlhodobým profesionálnym rozvojom príslušníka finančnej správy, podporou kariérneho rastu, pravidelným služobným hodnotením, právom a povinnosťou príslušníka finančnej správy vzdelávať sa. Príslušníkovi finančnej správy služobný úrad zabezpečuje zodpovedajúce vzdelávanie na dosiahnutie takej úrovne odborných kompetencií, ktorá mu umožní kvalitný výkon štátnej služby.

Príslušník finančnej správy je chránený pred skončením služobného pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. Princíp stability sa uplatňuje najmä prostredníctvom stálej štátnej služby, inštitútov prevedenia, preloženia, zaraďovania do jednotlivých druhov zálohy a možnosti skončenia služobného pomeru príslušníka finančnej správy len zo zákonom ustanovených dôvodov.

Druhostupňový orgán

Uvedeným orgánom je buď finančné riaditeľstvo vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje správca dane, ministerstvo vo veciach, v ktorých rozhoduje finančné riaditeľstvo, alebo daňový subjekt, ktorým je osoba, ktorej tento zákon alebo osobitné predpisy ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva. Na účely tohto zákona a osobitných predpisov sa organizačná jednotka združenia, ktorá koná vo svojom mene, považuje za právnickú osobu,

Vzhľadom na skutočnosť, že existujú obce, ktoré majú len starostu bez ďalších zamestnancov, bolo na účely správy daní potrebné upraviť postavenie starostu, aby mohol vykonávať činnosti podľa Daňového poriadku, ktoré patria do kompetencie zamestnanca správcu dane, a to napríklad o činnosti, medzi ktoré patrí miestne zisťovanie, daňová kontrola, vyrubovacie konanie.

Poznámka

S cieľom zabezpečiť právnu istotu sa precizoval legislatívny text definície daňového subjektu tak, že za právnickú osobu sa považuje aj organizačná jednotka združenia, ktorá koná vo svojom mene, a teda je daňovým subjektom, v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 3 Cdo 146/96, pričom ide napr. o organizačné zložky odborových zväzov, ak im to vyplýva zo stanov.

Štatutárny orgán združenia je povinný do 15 dní oznámiť ministerstvu zriadenie organizačnej jednotky združenia, ktorá koná vo svojom mene, a zmenu údajov o organizačnej jednotke, ktorá koná vo svojom mene. Oznámenie o zriadení organizačnej jednotky združenia musí obsahovať názov, adresu sídla, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, cieľ činnosti, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby oprávnenej konať v mene organizačnej jednotky.

Štatutárny orgán združenia je povinný do 15 dní oznámiť ministerstvu zánik organizačnej jednotky združenia a dôvod jej zániku. K oznámeniu musia byť pripojené dokumenty osvedčujúce skutočnosti pre zápis týchto údajov. Údaje o organizačnej jednotke občianskeho združenia, ktorá koná vo svojom mene, sa zapisujú do registra mimovládnych neziskových organizácií podľa osobitného predpisu. Organizačná jednotka združenia, ktorá koná vo svojom mene, okrem organizačnej jednotky odborovej organizácie, vzniká dňom zápisu do registra mimovládnych neziskových organizácií. Znenie sa vzťahuje aj na organizačné jednotky odborových organizácií a organizácií zamestnávateľov, ktoré sú registrované alebo evidované podľa tohto zákona, ak podľa ich stanov konajú vo svojom mene; o týchto jednotkách sa zapisujú vo verejnej časti registra mimovládnych neziskových organizácií len názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie, dátum ich zápisu do registra, meno, priezvisko a dátum narodenia fyzickej osoby oprávnenej konať v mene organizačnej jednotky.

Iná osoba ako daňový subjekt

Ide o osobu, ktorá má práva a povinnosti pri správe daní. Zároveň ide o osobu, ktorej práva a povinnosti sú správou daní dotknuté.

Z dôvodu zabezpečenia riadneho výkonu správy daní je zamestnanec správcu dane oprávnený vyžiadať od daňových subjektov a iných osôb, ktoré sú zúčastnené na správe daní, doklad totožnosti. Takýmto dokladom môže byť občiansky preukaz, pas, rodný list, ....

§ 5

Používanie jazyka pri správe daní

(1) Pri správe daní sa používa štátny jazyk a písomnosti správcu dane sa vyhotovujú a podania daňového subjektu musia byť v štátnom jazyku.

(2) Písomnosti daňového subjektu vyhotovené v inom ako štátnom jazyku musia byť na výzvu správcu dane predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka; po dohode s daňovým subjektom môže správca dane od požiadavky úradne overeného prekladu do štátneho jazyka upustiť.

(3) Fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na tlmočenie v posunkovej reči, artikulačné tlmočenie alebo taktilné tlmočenie, zaobstará tlmočníka na svoje náklady správca dane.

(4) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú, ak osobitné predpisy⁴⁾ neustanovujú inak.

(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa primerane vzťahujú aj na finančné riaditeľstvo a ministerstvo, ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.¹⁾

Komentár k § 5

Pri správe daní sa používa štátny jazyk a zároveň sa ustanovilo, že aj všetky podania musia byť vyhotovené v štátnom jazyku. Pri správe daní sa zásadne musí používať štátny jazyk. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na všetky podania v písomnej podobe. Písomnosti vyhotovené v inom ako v štátnom jazyku musia byť na výzvu správcu dane preložené spolu s úradne overeným podpisom. Štátny jazyk musí používať samotný správca dane, finančné riaditeľstvo, ale i daňové subjekty.

Správca dane v ustanovených prípadoch na svoje náklady zaobstará tlmočníka, napr. osobe odkázanej na tlmočenie v posunkovej reči.

Poznámka

Daňový poriadok obsahuje výnimku týkajúcu sa prekladu úradného dokladu, ktorým sú písomnosti daňového subjektu. Vzhľadom na zefektívnenie správy daní, ako aj znižovania administratívnej záťaže, sa ustanovilo, aby správca dane mohol upustiť od vyžadovania úradného prekladu daňovým subjektom predložených písomností, ak tak usúdi, a to vzhľadom na konkrétne konanie, ku ktorému sú písomnosti predložené.

Ako sme už uviedli, zákon stanovuje určitú výnimku v prípade, ak ide o daňový subjekt, ktorý je odkázaný na tlmočenie alebo na použitie posunkovej reči. V tomto prípade je povinnosťou správcu dane zaobstarať tlmočníka. Všetky náklady na tlmočenie znáša správca dane. V súlade s uvedeným daňový poriadok odkazuje nielen na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ale v tejto súvislosti aj na zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov a zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 6

Vecná príslušnosť

(1) Na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa osobitných predpisov.¹⁾ Ak tento zákon alebo osobitné predpisy¹⁾ neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad.

(2) Ak vzniknú pochybnosti o určení vecnej príslušnosti medzi daňovým úradom a colným úradom, rozhoduje o vecnej príslušnosti finančné riaditeľstvo.

Komentár k § 6

V prípade vecnej príslušnosti ide vo všeobecnosti o stanovenie oprávnení, resp. pôsobnosti určitého orgánu na rozhodovanie alebo prejednávanie určitého okruhu vecí. Podľa tohto ustanovenia na správu daní je príslušný ten správca dane, ktorého na to oprávňujú daňové zákony. Pod pojmom vecná príslušnosť v daňovom poriadku je potrebné chápať príslušnosť správcu dane na celú správu daní vrátane vydania rozhodnutia. Vecná príslušnosť podľa tohto ustanovenia sa riadi podľa druhu dane, ktorý je spravovaný správcom dane.

Ustanovenie upravuje, že ak nie je v daňových zákonoch ustanovený správca dane na príslušnú daň, tak je vecne príslušným daňový úrad.

Napríklad aj obec môže byť vecne príslušným orgánom, a to v prípade miestnych daní či dane z nehnuteľností. Pri dani z príjmov alebo DPH je miestne príslušným daňový úrad. Naopak colný úrad je vecne príslušným k spotrebným daniam, k DPH alebo clu.

Ak existujú určité pochybnosti o určení vecnej príslušnosti, je oprávnené rozhodnúť o nej zásadne len finančné riaditeľstvo.

§ 7

Miestna príslušnosť

(1) Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy⁵⁾ neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu⁶⁾ a u právnickej osoby jej sídlom.

(2) Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, riadi sa miestom umiestnenia organizačnej zložky daňového subjektu podľa Obchodného zákonníka,⁷⁾ inak miestom, v ktorom daňový subjekt vykonáva prevažnú časť svojej činnosti.

(3) Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odsekov 1 a 2, je príslušný Daňový úrad Bratislava, ak ide o daň, na ktorej správu sú príslušné daňové úrady alebo Colný úrad Bratislava, ak ide o daň, na ktorej správu sú príslušné colné úrady.

(4) Ak vzniknú pochybnosti o určení miestnej príslušnosti medzi daňovými úradmi alebo ak vzniknú pochybnosti o určení miestnej príslušnosti medzi colnými úradmi, rozhoduje o miestnej príslušnosti finančné riaditeľstvo.

Komentár k § 7

Miestnou príslušnosťou sa určuje, ktorý z vecne príslušných orgánov je vzhľadom na územie svojej pôsobnosti povolaný konať a rozhodnúť.

U fyzickej osoby sa iným spôsobom riadi miestna príslušnosť ako v prípade právnickej osoby. Ide o určité kritéria, na základe ktorých dochádza k určeniu miestnej príslušnosti. Pri fyzickej osobe sa miestna príslušnosť určuje podľa jej trvalého pobytu a u právnickej osoby sa miestna príslušnosť určuje vzhľadom na sídlo právnickej osoby.

Pod trvalým pobytom rozumieme pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. Trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie, alebo na individuálnu rekreáciu. Za časť budovy sa považuje aj byt. Prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter.

Sídlo právnickej osoby

Právnickej osoby zapísanej v obchodnom registri podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka je sídlom adresa, z ktorej sa riadi činnosť právnickej osoby, t. j. kde pravidelne zasadajú a rozhodujú riadiace orgány právnickej osoby.

V prípade, že nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa sídla právnickej osoby alebo trvalého pobytu fyzickej osoby, riadi sa miestna príslušnosť miestom umiestnenia organizačnej zložky, inak miestom, kde vykonáva prevažnú časť svojej činnosti. Organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa Obchodného zákonníka alebo osobitného zákona.

Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod. Obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná organizačná zložka, ak zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra. Prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Prevádzkareň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne alebo iné rozlišujúce označenie.

V praxi sa stáva, že nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa spomenutých kritérií. V zásade sa v týchto prípadoch miestne príslušným stáva Daňový úrad Bratislava alebo Colný úrad Bratislava, ak ide o daň, na správu ktorej sú vecne príslušné príslušne colné úrady.

V prípade pochybností pri určení miestnej príslušnosti medzi daňovými úradmi alebo colnými úradmi, rozhoduje o miestnej príslušnosti finančné riaditeľstvo.

Vo viacerých prípadoch je vecná a miestna príslušnosť úplne totožná.

§ 8

Delegovanie

(1) Na návrh daňového subjektu alebo na podnet správcu dane môže druhostupňový orgán delegovať miestnu príslušnosť na správu dane na iného správcu dane, ak považuje takýto návrh za opodstatnený; rovnako sa postupuje aj pri delegovaní príslušnosti medzi daňovým úradom a úradom pre vybrané hospodárske subjekty.

(2) Rozhodnutie o delegovaní druhostupňový orgán doručí daňovému subjektu a príslušným dotknutým správcom dane. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.

Komentár k § 8

Delegovaním je postup, pri ktorom sa prenášajú úlohy alebo činnosti patriace do kompetencie nadriadeného na svojich podriadených.

Daňový poriadok upravuje delegovanie miestnej príslušnosti, čiže prenos miestnej príslušnosti v správe daní.

Dá sa hovoriť o zmene miestnej príslušnosti bez priamej zmeny trvalého pobytu u fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby. Napríklad právnická osoba má sídlo v Žiline, ale miestnu príslušnosť má v inom meste.

Cieľom delegovania miestnej príslušnosti je čo najrýchlejšie vykonanie daňového konania, či vyriešenie podania, ktoré podal daňový subjekt správcovi dane. Totiž v praxi sa stáva, že daňový subjekt má trvalý pobyt v jednom meste a v druhom je vykonávaná jeho podnikateľská činnosť. Oprávneným na zhodnotenie dôvodov delegovania miestnej príslušnosti je druhostupňový orgán.

Poznámka

Do daňového poriadku bol doplnený pojem v súlade so zákonom o finančnej správe, a to úrad pre vybrané hospodárske subjekty. Je daňovým úradom a vykonáva pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. Sídlom Úradu pre vybrané hospodárske subjekty je Bratislava.

V pôsobnosti Úradu pre vybrané hospodárske subjekty sú vybrané hospodárske subjekty; pri plnení úloh sú v pôsobnosti Úradu pre vybrané hospodárske subjekty aj žiadatelia o udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu.

Na účely zákona sa vybraným hospodárskym subjektom rozumie

– banka alebo pobočka zahraničnej banky,

– poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, pobočka zaisťovne z iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej zaisťovne,

– obchodníci s cennými papiermi, pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi alebo obchodníci s cennými papiermi vykonávajúci bezhotovostné obchody s peňažnými prostriedkami v cudzej mene,

– dôchodkové správcovské spoločnosti alebo doplnkové dôchodkové spoločnosti,

– platobná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie,

– subjekty so statusom schválený hospodársky subjekt,

– daňový subjekt, ktorý dosiahol za každé z dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ročný obrat 40 000 000 eur a viac.

Pre vybrané hospodárske subjekty sa úrad stáva príslušným k 1. januáru roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol subjektu udelený status schváleného hospodárskeho subjektu, alebo druhého roka nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom došlo k splneniu podmienky.

Úrad prestáva byť pre vybrané hospodárske subjekty príslušným k 1. januáru roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na vybraný hospodársky subjekt vyhlásený konkurz, vstúpil do likvidácie alebo mu bola povolená reštrukturalizácia, alebo roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k zrušeniu rozhodnutia o udelení statusu schváleného hospodárskeho subjektu, prípadne druhého roka nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom vybraný hospodársky subjekt prestal spĺňať podmienku.

Úrad vykonáva správu osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach podľa osobitného predpisu, vykonáva správu osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií podľa osobitného predpisu, koordinuje získavanie podkladov pre rozhodovaciu činnosť colných úradov vo veci vydávania povolení na zjednodušený postup podľa osobitného predpisu a rozhodovaciu činnosť vo veci udelenia statusu schváleného hospodárskeho subjektu, o ktorých vydanie má schválený hospodársky subjekt záujem požiadať, poskytuje pomoc a konzultácie vybraným hospodárskym subjektom pred podaním žiadosti o udelenie povolenia na zjednodušený postup podľa osobitného predpisu a pred podaním žiadosti o udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu, informuje vybrané hospodárske subjekty o uplatňovaní colných predpisov, zabezpečuje spracovanie individuálnych a konsolidovaných účtovných výkazov, rozhoduje o vrátení správnych poplatkov a vymáha správne poplatky, rozhoduje v konaní o udelení statusu schváleného hospodárskeho subjektu a zabezpečuje výmenu informácií s príslušnými colnými orgánmi ostatných členských štátov a Európskou komisiou v tomto konaní a nakoniec plní ďalšie úlohy ustanovené osobitnými predpismi.

Delegovanie miestnej príslušnosti

Dochádza k nej na základe podnetu daňového subjektu a na základe návrhu správcu dane.

Daňové subjekty v praxi využívajú inštitút delegovania najmä v prípade, ak u nich vznikne pochybnosť o nezaujatosti správcu dane v prejednávanej veci.

Z podnetu správcu dane môže dôjsť k podaniu návrhu na delegovanie miestnej príslušnosti daňového subjektu na iného správcu dane najmä vtedy, ak miestne príslušný správca dane po posúdení určitých skutočností a podmienok súvisiacich s daňovým subjektom považuje delegovanie miestnej príslušnosti na iného správcu dane za potrebné, napr. z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti daňového konania.

Ide napríklad o prípad, ak sa daňový subjekt v mieste svojho trvalého bydliska nezdržuje a svoju podnikateľskú činnosť vykonáva v obvode iného správcu dane.

Na delegovanie miestnej príslušnosti nie sú prípustné opravné prostriedky.

V prípade, že dôjde k zmene podmienok (obrat alebo miestna príslušnosť), daňový subjekt zostáva na daňovom úrade pre vybrané daňové subjekty. To znamená, že sa rovnako postupuje aj pri delegovaní príslušnosti medzi daňovým úradom a daňovým úradom pre vybrané daňové subjekty.

Všetky dôvody delegovania miestnej príslušnosti musia byť posúdené samostatne, a to zo strany druhostupňového orgánu. Kritériom pri rozhodovaní o návrhu, prípadne o podnete na delegovanie miestnej príslušnosti je predovšetkým závažnosť dôvodov v nich uvedených.

Znenie tohto ustanovenia nie je možné použiť v prípade, ak ide o daňový subjekt, ktorý sa podľa zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní považuje za vybraný daňový subjekt a jeho príslušnosť priamo vyplýva z uvedeného zákona. Môže ísť o veľký daňový subjekt, ktorým je veľká spoločnosť.

§ 9

Zastupovanie

(1) Fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom. Ak opatrovník nie je ustanovený súdom, ustanoví na účely správy daní zástupcu rozhodnutím správca dane.

(2) Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má zástupca trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“), musí si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania.

(3) Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné. Ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát, konať aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril.

(4) Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Nové plnomocenstvo nahrádza v rozsahu v ňom uvedenom predchádzajúce plnomocenstvo. Ak má správca dane pochybnosti o tomto plnomocenstve, vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto plnomocenstvo za neúčinné. Zástupca môže do doby odstránenia pochybností vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.

(5) Odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď plnomocenstva zástupcom sú účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia týchto skutočností do zápisnice u správcu dane.

(6) Daňovému subjektu, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky, ako aj tomu, kto nemôže pri správe daní vystupovať osobne, najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, dlhodobého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, ktorý trvá nepretržite aspoň tri mesiace alebo dlhodobej choroby a nezvolil si žiadneho zástupcu, môže ustanoviť zástupcu správca dane. Rozhodnutie o ustanovení zástupcu môže správca dane vydať len s predchádzajúcim súhlasom navrhovaného zástupcu. Ak nie je možné takto ustanoviť zástupcu, môže správca dane požiadať Slovenskú komoru daňových poradcov, aby do 30 dní od doručenia žiadosti navrhla zástupcu zo zoznamu daňových poradcov; predchádzajúci súhlas sa u zástupcu navrhnutého Slovenskou komorou daňových poradcov nevyžaduje.

(7) Správca dane môže na účely správy daní ustanoviť zástupcu aj právnickej osobe, ktorej nie je možné doručiť písomnosť na adresu sídla uvedeného v obchodnom registri alebo v inom registri a jej iná adresa nie je správcovi dane známa, alebo ktorá nemá osobu spôsobilú konať v jej mene, alebo ak je sporné, kto je oprávnený za právnickú osobu konať. Ustanovenie odseku 6 sa použije primerane.

(8) Zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane vykonával úkony v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby správca dane vyzval daňový subjekt na vykonanie niektorých úkonov. Daňový subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane je povinný o tomto konaní vyrozumieť zástupcu daňového subjektu.

(9) Ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca a ich konanie si odporuje, rešpektuje správca dane konanie daňového subjektu.

(10) Ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, alebo ak sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní. Ak tak neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane a vyrozumie o tom príslušné daňové subjekty. Proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie.

(11) Ak ide o daňový subjekt, ktorý má registračnú povinnosť a ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členského štátu, je povinný zvoliť si zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania.

Komentár k § 9

K zastupovaniu daňového subjektu dochádza v prípade, ak sa daňový subjekt sám nemôže zúčastniť konania, napríklad ak fyzická osoba nemôže z istých dôvodov vystupovať sama v rámci správy daní. V tom prípade je daňový subjekt zastúpený zákonným zástupcom alebo opatrovníkom.

Zastupovanie

Inštitút sa využíva v prípadoch, ak daňový subjekt nie je spôsobilý v správe daní konať, nenachádza sa na území SR, má prípadné zdravotné obmedzenia, neplnoletosť, prípadne, nie je možné daňový subjekt dohľadať, nakoľko sa nezdržiava na adrese uvedenej ako trvalý pobyt, ale i v ďalších prípadoch, napríklad ak je daňový subjekt vo výkone trestu. Zastupovanie sa využíva pri správe daní pomerne často, a to najmä vzhľadom na to, že daňový subjekt nemá čas a priestor vystupovať sám za seba.

Podmienky v prípade zastupovania

Základnou podmienkou je právna spôsobilosť na právne úkony. Daňový poriadok nevymedzuje ďalšie podmienky, ktoré musí zástupca spĺňať. Je na rozhodnutí toho daňového subjektu, ktorá si ho za zástupcu zvolí. Zároveň sa neberie ohľad, či je zástupcom fyzická alebo právnická osoba.

V prípade osoby pri správe daní, ktorá je nespôsobilá a nemá súdom stanoveného opatrovníka, určí zástupcu správca dane.

Zastupovanie na základe plnomocenstva

Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník sa môžu dať zastupovať zástupcom, na základe plnomocenstva, ktoré môže byť udelené na všetky úkony súvisiace so správou daní, alebo len na určitý úkon. Pokiaľ rozsah plnomocenstva nie je jednoznačne vymedzený, v záujme právnej istoty sa považuje za všeobecné. Za zástupcu môže konať aj iná osoba, ak to vyplýva z plnomocenstva, pričom jej konanie sa považuje za konanie zástupcu. Plnomocenstvo sa udelí písomne, pričom sa nevyžaduje úradné overenie podpisu.

Plnomocenstvom písomným je listina, ktorou sa preukazuje, že medzi zástupcom (splnomocnencom) a zastúpeným (splnomocniteľom) bola uzatvorená dohoda o zastúpení.

Udelenie plnomocenstva, jeho odvolanie alebo výpoveď sú voči správcovi dane účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane. Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane.

V prípade, že má správca dane pochybnosti o tomto plnomocenstve, vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto plnomocenstvo za neúčinné. Zástupca môže do doby odstránenia pochybností vykonať vo veci len nevyhnutné úkony. Uvedenú úpravu si vyžiadala prax, nakoľko nastávali situácie, keď daňový subjekt predložil plnú moc a následne predložil ďalšiu plnú moc, pričom rozsah plných mocí sa prekrýval. V takomto prípade sa upravilo, aby nová plná moc vždy nahradila predchádzajúcu, a to v rozsahu, v akom dochádza k ich kolízii. V prípade pochybností správcu dane o predloženej „novej“ plnej moci, týkajúcich sa jej rozsahu alebo údajov v nej uvedených (chýbajúci podpis, nesprávne údaje napr. adresa a pod.), správca dane vyzve daňový subjekt na vyjadrenie, pričom sa ustanovilo, aby do odstránenia nedostatkov doručenej tejto novej plnej moci vykonal zástupca len nevyhnutné úkony, aby nedošlo k zmareniu neopakovateľných úkonov. Ak daňový subjekt nebude reagovať na túto výzvu a neodstráni pochybnosti, bude konať správca dane s daňovým subjektom, resp. so zástupcom, ktorý koná na základe predchádzajúcej plnej moci, o ktorej nemá správca dane pochybnosti.

Zastupovanie na základe Občianskeho zákonníka

Na zastupovanie sa uplatňuje znenie zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, podľa ktorého je zástupcom ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, čo znamená, že ide o zákonné zastúpenie alebo na základe dohody o plnomocenstve. Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. V plnomocenstve musí byť jasne a zreteľne stanovené, kto plnú moc udeľuje, komu, v akom rozsahu a na aké obdobie. Ďalšie podmienky zastupovania a plnomocestva sú uvedené v Občianskom zákonníku.

Zastupovanie v prípade neznámeho pobytu

Právomocou správca dane je stanoviť zástupcu aj tomu, koho pobyt nie je známy, alebo komu sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky alebo tomu, kto nemôže vystupovať samostatne, pričom navrhovaný zástupca s takýmto plnomocenstvom musí súhlasiť. Minimálna doba v prípade pobytu mimo SR musí byť 3 mesiace. Zároveň nie je vylúčené, aby správca dane vyzval na vykonanie niektorých úkonov daňový subjekt, ale v takom prípade o tomto upovedomí zástupcu daňového subjektu. Konanie daňového subjektu má prednosť pred konaním zástupcu v prípade, ak by vystupovali v konaní obidvaja a ich konanie by si odporovalo.

Pobyt mimo územia členského štátu EÚ

Ak má daňový subjekt alebo zástupca daňového subjektu bydlisko alebo sídlo mimo územia členského štátu EÚ, musí si zvoliť zástupcu na doručovanie na území SR, inak sa písomnosti správcu dane budú ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania.

Spoločné zastupovanie

Uvedený inštitút sa uplatňuje v prípade, ak v jednej veci spoločne vystupuje niekoľko daňových subjektov, títo sú povinní si na účely správy daní si môžu zvoliť spoločného zástupcu. V prípade, že ak by tak neurobili ani na výzvu správcu dane, ustanoví spoločného zástupcu správca dane. Nie je možný opravný prostriedok proti určeniu spoločného zástupcu.

Účinnosť plnomocenstva

Daňový poriadok upravuje začiatok účinnosti plnomocenstva, účinnosť výpovede alebo odvolania plnomocenstva. Účinnosť plnomocenstva, odvolania alebo výpovede nastáva odo dňa doručenia správcovi dane, prípadne zápisu do zápisnice.

Všeobecné plnomocenstvo a obmedzené plnomocenstvo

Ide o delenie vzhľadom na rozsah plnomocenstva.

Všeobecné plnomocenstvo – generálne a jeho rozsah nie je obmedzený na rozdiel od plnomocenstva obmedzeného, ktoré sa viaže len k určitému druhu úkonu.

Poznámka

Všeobecné plnomocenstvo sa týka všetkých právnych úkonov daňového subjektu, ktorého zastupuje zástupca na základe dohody o plnomocenstve. V prípade obmedzeného plnomocenstava sú všetky právne úkony vykonané nad rámec jeho rozsahu považované za neúčinné.

Plnomocenstvo u PO

Ide o plnomocenstva udelené na zastupovanie spoločnosti. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za ňu jej štatutárny orgán.

Vo vymedzených prípadoch má správca dane možnosť požiadať Slovenskú komoru daňových poradcov, aby v zákonnej lehote 30 dní od doručenia žiadosti navrhla zástupcu zo zoznamu daňových poradcov.

V tomto prípade nie je vyžadovaný predchádzajúci súhlas u zástupcu navrhnutého Slovenskou komorou daňových poradcov.

Nevyhnutné úkony

Daňový poriadok upravuje možnosť konania daňového subjektu v určitých úkonoch, na ktoré bol vyzvaný správcom dane aj napriek tomu, že má zvoleného zástupcu. Dá sa však hovoriť len o nevyhnutných úkonoch alebo situáciách. V prípade výzvy má daňový subjekt povinnosť správcovi dane vyhovieť a poskytnúť mu súčinnosť. Povinnosťou správcu dane je informovať zástupcu daňového subjektu, že k takému konaniu došlo.

Zákon uprednostňuje konanie daňového subjektu pred konaním jeho zástupcu, a to v prípadoch, ak by konali v jednej a tej istej veci a ich konanie by si odporovalo.

Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo.

Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene. Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal. Ak je splnomocniteľ dobromyseľný alebo ak vedel alebo musel vedieť o určitej okolnosti, prihliada sa na to aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosti, o ktorých sa splnomocnenec dozvedel pred udelením plnomocenstva. Splnomocniteľ, ktorý nie je dobromyseľný, sa nemôže dovolávať dobromyseľnosti splnomocnenca.

Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa, alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli.

Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Uvedené neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.

Splnomocnenec je oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, aby namiesto neho konala za splnomocniteľa, ak je výslovne oprávnený podľa plnomocenstva udeliť plnomocenstvo inej osobe, ak je splnomocnencom právnická osoba. Z právnych úkonov ďalšieho splnomocnenca je zaviazaný priamo splnomocniteľ.

Zánik plnomocenstva

Plnomocenstvo zanikne vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené, ak ho splnomocniteľ odvolal, ak ho vypovedal splnomocnenec, ak splnomocnenec zomrie.

Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu. Splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanovenie sa však nemôže odvolávať ten, kto o odvolaní plnomocenstva vedel alebo musel vedieť. Ak splnomocniteľ oznámil inej osobe, že udelil plnomocenstvo splnomocnencovi na určité úkony, môže sa voči nemu dovolávať odvolania plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie oznámil pred konaním splnomocnenca, alebo keď táto osoba v čase konania splnomocnenca o tomto odvolaní vedela.

Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.

§ 10

Vylúčenie zástupcu

(1) Správca dane a druhostupňový orgán je oprávnený vylúčiť zo správy daní zástupcu, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov pri uplatňovaní práv a pri plnení povinností podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov;¹⁾ to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca alebo advokát.

(2) Rozhodnutie o vylúčení zástupcu sa doručuje tomuto zástupcovi a príslušnému daňovému subjektu. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Komentár k § 10

Daňový poriadok obsahuje možnosť vylúčenia zástupcu zo správy daní. Ide o zástupcu splnomocneného daňovým subjektom, aby ho zastupoval v rámci daňového konania.

Oprávneným na vylúčenie je v tomto prípade druhostupňový orgán, prípadne správca dane. Správca dane má oprávnenie na vylúčenie správcu dane zo správy daní v prípade, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov. Zákon v ustanovení stanovil aj výnimku, a to že nemôže byť vylúčený zástupca, ktorý je daňovým poradcom alebo advokátom.

Ani v prípade rozhodnutia o vylúčení nie je možné podať opravné prostriedky. Zo zákona sa rozhodnutie doručí zástupcovi, ktorý bol vylúčený a príslušnému daňovému subjektu, ktorého záujmy sú ohrozené zo strany zástupcu.

Daňový subjekt má možnosť širšieho výberu zástupcu pred správcom dane a zároveň existuje možnosť, aby jeden zástupca zastupoval viacero daňových subjektov jedným správcom dane.

§ 11

Daňové tajomstvo

(1) Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Za daňové tajomstvo sa nepovažuje informácia, ktorá bola alebo je verejne prístupná, a informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie.

(2) Daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel, a môže byť použité len na plnenie úloh podľa tohto zákona, osobitných predpisov⁸⁾ alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(3) Správca dane a ostatné orgány štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sú povinné poučiť daňové subjekty a iné osoby o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti.

(4) Porušením povinnosti zachovávať daňové tajomstvo je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva tomu, kto nepreukáže oprávnenosť na oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva vyplývajúcu z plnenia jeho úloh podľa tohto zákona, osobitných predpisov⁸⁾ alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Daňové tajomstvo sa oznámi alebo sprístupní tomu, kto preukáže oprávnenosť na oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva vyplývajúcu z plnenia jeho úloh podľa tohto zákona, osobitných predpisov⁸⁾ alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(5) Za porušenie povinnosti zachovávať daňové tajomstvo sa nepovažuje

a) použitie daňového tajomstva orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva a správcom dane, ktorým je obec podľa tohto zákona, osobitného predpisu^92ba) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,

b) zverejnenie údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, a odsúdenie nebolo zahladené,

c) zverejnenie údajov prezidentom finančnej správy alebo ním poverenou osobou, ktorá má oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom, o porušení povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom,^92ba) o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté,

d) oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva subjektu, ktorý na základe verejného obstarávania¹⁰⁾poskytuje finančnej správe služby v oblasti informačných technológií, na účely vytvárania, správy a rozvoja informačných systémov finančnej správy,

e) oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva s písomným súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka, alebo s jeho súhlasom udeleným ústne do zápisnice u správcu dane.

(6) Informácia o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva sa uloží v spise daňového subjektu, okrem automatického sprístupnenia daňového tajomstva prostredníctvom informačného systému finančnej správy.

Komentár k § 11

V rámci správy daní sa môže správca dane i daňový subjekt dozvedieť informácie, ktoré môžu byť považované za daňové tajomstvo. Účelom existencie daňového tajomstva je ochrana informácií, ktoré sa správca dane alebo eventuálne iná osoba – svedok dozvie o daňovom subjekte z titulu účasti na správe daní.

Vedomie, že existuje povinnosť mlčanlivosti, resp. daňové tajomstvo, je zásadné pre ochotu daňových subjektov, aby otvorene poskytovali správcovi dane podrobnosti o svojich osobných a finančných záležitostiach. Ide najmä o informácie súvisiace s podnikaním daňového subjektu, a to informácie o objednávkach, informácie o dodávateľoch, informácie o finančnej situácii, informácie o bankových úveroch, informácie týkajúce sa podnikania.

V uvedenom prípade musí byť však dodržaná zásada úzkej súčinnosti. Napriek tomu, že daňový poriadok jasne ukladá daňovým subjektom povinnosť uvádzať všetky skutočnosti nevyhnutné pre správne a úplné určenie ich daňových povinností (bremeno tvrdenia), ako aj tieto skutočnosti preukázať (dôkazné bremeno), je dobrovoľný aspekt v rámci spolupráce so správcom dane veľmi dôležitý (zásada úzkej súčinnosti). Snahou štátu by malo byť túto motiváciu čo najviac rozširovať.

Ďalšou dôležitou podmienkou je dodržanie dôvery medzi daňovým subjektom a správcom dane. Jedným zo základných motivačných prvkov k dobrovoľnému plneniu daňových povinností je práve zákonná garancia, že s informáciami, ktoré daňový subjekt poskytne správcovi dane, bude zachádzané ako s dôvernými informáciami. Najdôležitejšie preto je, aby bola dodržaná dôvera daňového subjektu o tom, že jeho súkromné informácie, týkajúce sa jeho finančných a osobných záležitostí, nebudú zverejnené, či ďalej poskytnuté iným subjektom, s výnimkou prípadov jednoznačne definovaných zákonom, a to len z oprávneného dôvodu a verejného záujmu.

Daňové tajomstvo

Zabezpečuje ochranu len tých informácií, ktoré sa týkajú pomerov konkrétnych subjektov, a nie paušálne všetkých informácií, ktoré sa správca dane dozvie pri správe daní. Zovšeobecnené informácie, ktoré nemajú výpovednú hodnotu o majetkových, obchodných, či osobných pomeroch osôb, nie sú chránené, a preto nie sú daňovým tajomstvom. Miera zovšeobecnenia konkrétnych informácií musí byť dostatočná na to, aby nebolo možné ani nepriamo odvodiť identitu osoby, o ktorej pomeroch daná informácia vypovedá.

Poznámka

Daňové tajomstvo má právny základ v čl. 10 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Uvedené základné ľudské práva sú, čo sa týka ochrany informácií o daňovom subjekte, ktoré sa získajú pri správe daní, konkretizované, resp. premietnuté v rámci inštitútu daňového tajomstva.

Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 4 daňového poriadku je správa daní neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy.

Je teda nevyhnutné vychádzať z toho, že daňové tajomstvo neslúži na ochranu správcu dane, ale na ochranu daňových subjektov.

Daňové tajomstvo zaväzuje nielen zamestnancov správcu dane, ale taktiež všetky osoby zúčastnené na správe daní.

Rozsah možností správcu dane disponovať s informáciami získanými pri správe daní vo vzťahu k iným orgánom verejnej moci je v súčasnosti taxatívne vymedzený. Tieto výnimky z daňového tajomstva musia byť náležíte odôvodnené.

Informácie daňového tajomstva

Daňový poriadok v súčasnosti nedefinuje konkrétne informácie, ktoré spadajú pod daňové tajomstvo, pričom správou daní sa rozumejú všetky postupy a činnosti správcu dane ako aj osôb zúčastnených na správe daní – miestne zisťovanie, daňová kontrola, daňové konanie. Príslušný správca dane musí preto zvažovať, ktorá informácia bude tvoriť obsah daňového tajomstva, čo v konečnom dôsledku spôsobuje stav právnej neistoty.

Poznámka

Počet výnimiek z daňového tajomstva sa v minulosti výrazne rozrástol, čo spôsobovalo značnú neprehľadnosť tohto inštitútu. Niektoré výnimky boli koncipované značne všeobecne, bez toho aby odkazovali na konkrétne ustanovenia osobitných zákonov, čo na druhej strane mohlo oprávnene spôsobovať znepokojenie zo strany daňových subjektov na riadnom zabezpečení ich daňového tajomstva. S narastaním počtu výnimiek teda priamo úmerne klesal aj samotný význam daňového tajomstva, a to ochota daňových subjektov, aby poskytovali správcovi dane podrobnosti o svojich osobných a finančných záležitostiach.

Vychádzajúc z medzinárodných a európskych požiadaviek na právnu úpravu daňového tajomstva bolo možné konštatovať, že daňové tajomstvo predstavuje stabilný inštitút, ktorý plní svoj účel, a to najmä pri efektívnej administratívnej spolupráci v rámci výmeny daňových informácií. Je potrebné riadiť sa najmä odporúčaniami Globálneho fóra OECD o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely uvedenými v správe z partnerského preskúmania Slovenskej republiky v rámci druhej fázy hodnotenia. Podľa hodnotenia bola čiastočným problémom aplikačná prax pri medzinárodnom dožiadaní.

Z dôvodu zabezpečenia rešpektovania medzinárodných a európskych štandardov administratívnej spolupráce v daňovej oblasti a odstránenia prekážok v boji proti daňovým únikom a podvodom došlo k úprave inštitútu daňového tajomstva, pričom cieľom bolo ďalšie zvyšovanie daňovej transparentnosti pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňových subjektov.

Obsah tvoriaci daňové tajomstvo

Daňový poriadok bližšie nešpecifikuje čo presne tvorí obsah daňového tajomstva. Úlohou príslušného orgánu je zvážiť, ktorá informácia tvorí obsah daňového tajomstva.

Vo všeobecnosti však daňovým tajomstvom je konkrétna informácia o konkrétnom daňovom subjekte.

Vychádzajúc z definície daňového tajomstva nie je možné sprístupniť alebo oznámiť napr. údaje, ktoré daňový subjekt nahlásil pri plnení svojej registračnej povinnosti, údaje o jeho podnikateľskej činnosti.

Čo nie je daňovým tajomstvom

Za daňové tajomstvo sa nepovažuje informácia, ktorá bola alebo je verejne prístupná (uvedená vo verejnom zozname alebo verejnom registri) a po novom ani informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie.

Ak bola informácia, ktorá podlieha daňovému tajomstvu, zverejnená (a tým už verejnosti sprístupnená) v rozpore so zákonom, t. j. inak ako podľa ods. 4 alebo 5, neprestáva byť daňovým tajomstvom a osoba, ktorá ho zverejnila, zodpovedá za porušenie povinnosti zachovávať daňové tajomstvo. Iné osoby sa rovnako nemôžu dovolávať verejného charakteru tejto informácie.

Informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie, nezahŕňa informáciu o náleze, t. j. o výsledku daňovej kontroly, ako ani informáciu o dôvodoch začatia alebo nezačatia daňovej kontroly, alebo daňového exekučného konania.

Použitie daňového tajomstva

Daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel, vrátane bývalého zamestnanca.

Daňové tajomstvo môže byť použité len na plnenie úloh podľa Daňového poriadku, medzinárodných zmlúv a iných právnych predpisov, medzi ktoré patrí

– zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov,

– zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov,

– zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov,

– zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci),

– zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zachovanie daňového tajomstva

Daňový poriadok vymedzuje zásadu, že správca dane a ostatné orgány štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva majú povinnosť poučiť daňové subjekty a iné osoby o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti.

Ak by došlo k oznámeniu (napríklad písomne, telefonicky) alebo sprístupneniu (napríklad osobne pri nazretí do spisu) daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie sa s ním oboznamovať, mohlo by dôjsť k spáchaniu trestného činu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva.

To znamená, že kto vyzvedá daňové tajomstvo v úmysle vyzradiť ho nepovolanej osobe alebo kto také tajomstvo nepovolanej osobe úmyselne vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Právna úprava § 264 Trestného zákona

Ak informácia, ktorá podlieha daňovému tajomstvu, zároveň spadá pod režim utajovaných skutočností podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností, je potrebné aplikovať aj tento zákon, a teda daňové tajomstvo možno oznámiť alebo sprístupniť len osobe, ktorá má oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

Generálna výnimka

Výnimky z daňového tajomstva nie sú taxatívne vymedzené v daňovom poriadku. Štátny orgán, orgán územnej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba sú povinné preukázať oprávnenosť na oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva, ktorá vyplýva len z plnenia ich úloh podľa tohto zákona, osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy.

Daňové tajomstvo poskytuje (oznamuje alebo sprístupňuje) orgán štátnej správy v oblasti daní poplatkov a colníctva, v praxi to je najčastejšie správca dane. To, ktorí zamestnanci môžu poskytovať daňové tajomstvo, riešia interné predpisy.

Zamestnanci posudzujú jednotlivé žiadosti o oznámenie, resp. sprístupnenie daňového tajomstva formálne, t. j. či žiadateľ v žiadosti uviedol jasný dôvod (účel) s poukazom na konkrétne ustanovenie osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy. Inými slovami zamestnanci správcu dane neposudzujú ustanovenia osobitných predpisov, či na plnenie úloh z nich vyplývajúcich sa žiadatelia naozaj potrebujú oboznamovať s daňovým tajomstvom.

Zodpovednosť za dodržiavanie povinnosti zachovávať daňové tajomstvo je teda na jednotlivých žiadateľoch o poskytnutie daňového tajomstva.

Právo na oboznamovanie sa s daňovým tajomstvom

Na účely súdneho konania má právo na oboznamovanie sa s daňovým tajomstvom súd na účely súdneho konania. Podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok súd môže uložiť tomu, kto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu, aby ju predložil a každý je povinný na požiadanie súdu bezodkladne písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu.

Ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa § 203 sa použije primerane.

Na účely trestného konania majú uvedené právo orgány činné v trestnom konaní, ktoré sa s ním oboznamujú. Podľa zákona č. 301/2005 Z. z. štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby a fyzické osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich úloh, ktoré súvisia s trestným konaním. Iným právnickým osobám a fyzickým osobám preukázané vecné náklady s týmto spojené hradí štát, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby sú povinné bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin a včas vybavovať dožiadania orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné si navzájom pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona. Písomnosti a informácie sa môžu doručovať medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom aj v elektronickej forme. Uvedeným znením nie je dotknutá povinnosť zachovávať utajovanú skutočnosť, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné tajomstvo. Údaje, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, bankového tajomstva alebo daňového tajomstva, alebo údaje z evidencie zaknihovaných cenných papierov, môže požadovať pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor a s jeho predchádzajúcim súhlasom aj policajt, v konaní pred súdom predseda senátu. Právo oboznamovať sa s daňovým tajomstvom nemajú novinári, lebo im toto právo nevyplýva zo žiadneho zákona, a takisto verejnosť nemá právo oboznamovať sa s daňovým tajomstvom, ale len s údajmi uvedenými vo verejných zoznamoch.

Obmedzenie prístupu k informáciám

Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám obmedzuje prístup k informáciám, ktoré obsahujú daňové tajomstvo. Zo zákona vyplýva, že ak je požadovaná informácia predmetom daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorému žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.

Ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám hovoria, že povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak ju zverejňuje na základe osobitného zákona; ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, iba do tejto doby.

Z uvedeného vyplýva, že správca dane nemusí sprístupniť informáciu, ktorá nie je daňovým tajomstvom, ak takúto informáciu zverejňuje iným spôsobom. Ide napr. o zverejnenie zoznamov podľa § 52 daňového poriadku.

Čo nie je porušením daňového tajomstva

– použitie daňového tajomstva Ministerstvom financií SR, Finančným riaditeľstvom SR, Kriminálnym úradom finančnej správy, daňovým úradom, colným úradom a obcou podľa daňového poriadku, napr. zverejnenie výšky nedoplatku prepojenej osoby v rozhodnutí o zložení zábezpeky na daň vydanom podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, zverejnenie zoznamov podľa § 52, poskytovanie údajov podľa § 53, vydanie súhlasu podľa § 54 alebo osobitného predpisu (napr. zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, zákona č. 289/2008 o používaní elektronickej registračnej pokladnice a pod.),

– zverejnenie údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a odsúdenie nebolo zahladené. Zahladeným odsúdenia sa údaje stávajú znova daňovým tajomstvom,

– zverejnenie údajov o porušení povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom prezidentom finančnej správy alebo ním poverenou osobou, ktorá má oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Podmienkou zverejnenia je právoplatné rozhodnutie (napr. o spáchaní deliktu podľa daňového poriadku). Zverejniť uvedené údaje môže len prezident finančnej správy alebo akákoľvek iná ním poverená osoba, ktorá má za normálnych okolností oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom,

– oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva dodávateľom informačných systémov, ktorí na základe verejného obstarávania podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní poskytujú finančnej správe služby v oblasti informačných technológií, na účely vytvárania, správy a rozvoja informačných systémov finančnej správy,

– oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva komukoľvek s písomným súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka alebo s jeho súhlasom daným ústne do zápisnice u správcu dane.

Oznámenie daňového tajomstva

Všetky informácie o oznámení daňového tajomstva sa ukladajú v spise daňového subjektu. Pri správe daní sú finančnej správe zverované veľmi dôverné a citlivé informácie o pomeroch daňového subjektu, preto akékoľvek poskytovanie týchto informácií musí podliehať určitým pravidlám, aby sa zabránilo ich úniku a neoprávnenému nakladaniu s nimi. Daňový subjekt sa zo svojho spisu dozvie, komu bolo poskytnuté daňové tajomstvo.

Po oznámení daňového tajomstva zamestnanec správcu dane vyhotoví úradný záznam, ktorý založí do spisu daňového subjektu alebo do spisu založí rovnopis listinného alebo elektronického dokumentu, ktorým sa oznámilo daňové tajomstvo. Ak daňové tajomstvo oznámi alebo sprístupní Finančné riaditeľstvo SR alebo Kriminálny úrad finančnej správy (napr. pre OČTK), nie správca dane, zašle správcovi dane listom informáciu o oznámení daňového tajomstva na konkrétny daňový subjekt (subjekty) a požiada ho, aby uvedenú informáciu založil do spisu daňového subjektu.

Súčasný inštitút nazerania do spisov tým nie je dotknutý, s určitými výnimkami. V praxi však nastávajú situácie, kedy predmetom oznámenia alebo sprístupnenia daňového tajomstva je informácia nachádzajúca sa vo forme dát (veľkého rozsahu) v informačnom systéme ako aj situácie, kedy sa oznamuje alebo sprístupňuje daňové tajomstvo viacerých daňových subjektov súčasne, napr. jednou listinou, a to aj pravidelne (hromadná informácia napr. Sociálnej poisťovni).

Z dôvodu hospodárnosti pri takomto dávkovom poskytovaní informácií nie je potrebné zakladať v spise daňového subjektu informáciu o poskytnutí daňového tajomstva.

§ 12

Náklady správy daní

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, náklady, ktoré vzniknú pri správe daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu.

(2) Ak sa na výzvu správcu dane zúčastní na úkonoch súvisiacich so správou daní

a) svedok, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok zaniká,

b) osoba, ktorá má listiny a iné veci potrebné v súvislosti so správou daní, okrem osoby, ktorej práva a povinnosti sú týmito úkonmi súvisiacimi so správou daní dotknuté, patrí jej náhrada hotových výdavkov spojená s ich predložením; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnila, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od predloženia, inak tento nárok zaniká,

c) zástupca ustanovený správcom dane, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na úkonoch súvisiacich so správou daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok do piatich pracovných dní po úkone, na ktorom sa zúčastnil, inak tento nárok zaniká.

(3) Pri preukazovaní ušlého zárobku a hotových výdavkov a rozhodovaní o sume uplatneného nároku na úhradu ušlého zárobku a hotových výdavkov sa primerane postupuje podľa osobitného predpisu.¹¹⁾

(4) O uplatňovanom nároku rozhodne príslušný správca dane do 15 dní odo dňa ich uplatnenia; ak nárok na úhradu prizná, úhradu v prospech oprávneného poukáže správca dane v uvedenej lehote.

(5) Ak správca dane uhradil náklady podľa odseku 2, ktoré vznikli v dôsledku nečinnosti alebo nesplnenia zákonných povinností daňového subjektu alebo inej osoby, môže správca dane rozhodnutím uložiť povinnosť daňovému subjektu alebo inej osobe tieto náklady uhradiť. Náhrada nákladov je splatná do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

(6) Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa primerane vzťahujú aj na finančné riaditeľstvo a ministerstvo, ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.¹⁾

Komentár k § 12

Pri správe daní dochádza k vzniku určitých nákladov. Náklady sa týkajú rovnako správcu dane a tiež daňových subjektov. Daňový poriadok upravuje zásadu, že musí byť stanovené, kto uvedené náklady zaplatí.

Náklady

Všetky náklady správcu dane znáša správca dane v prípade, ak došlo k ich vzniku počas správy daní.

Náklady v prípade iných osôb sú náklady, kde je touto osobou napríklad svedok, zástupca daňového subjektu, alebo osoba, ktorá vlastní listiny a iné doklady súvisiace so správou daní. V prípade vzniku nákladov ich v určitých prípadoch znáša správca a v určitých prípadoch daňový subjekt.

Ušlý zárobok a hotové výdavky

Pri preukazovaní ušlého zárobku a hotových výdavkov a rozhodovaní o sume uplatneného nároku na úhradu ušlého zárobku a hotových výdavkov sa primerane postupuje podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov. Doplnený bol spôsob preukazovania ušlého zárobku a hotových výdavkov a spôsob rozhodovania o sume uplatneného ušlého zárobku a hotových výdavkov postupom primeraným ako pri aplikácii Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v neskorších predpisov. Na základe tohto môže správca dane informovať danú osobu o tom, akým spôsobom môže preukázať uplatňované výdavky.

Náhrada nevyhnutných výdavkov osobám zúčastneným na konaní

K hotovým výdavkom osoby zúčastnenej na konaní patria účelne vynaložené náklady, najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie. Stratu na zárobku osoby zúčastnenej na konaní, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, vypočíta súd z priemerného čistého zárobku. Výšku priemerného čistého hodinového zárobku preukazuje osoba zúčastnená na konaní potvrdením svojho zamestnávateľa, na ktorom sa súčasne uvedie, či osoba zúčastnená na konaní môže vzhľadom na druh práce, ktorú vykonáva, nastúpiť do práce na zvyšok pracovného času. Osoba zúčastnená na konaní predloží potvrdenie zamestnávateľa v lehote, ktorú určí súd, inak nemá nárok na náhradu straty na zárobku. Osobe zúčastnenej na konaní, ktorá nie je v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ale je zárobkovo činná, patrí náhrada za stratu na zárobku vypočítaná zo základu dane z príjmov fyzických osôb, delená počtom pracovných hodín pripadajúcich na kalendárny rok, ktorý sa pripúšťa ako najvyšší rozsah pracovného času zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Výšku základu dane z príjmov fyzických osôb preukazuje osoba zúčastnená na konaní platobným výmerom vydaným orgánom vykonávajúcim správu dane za posledné zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo dňu, v ktorom je nárok na náhradu uplatňovaný, ak bol vydaný; inak daňovým priznaním za posledné zdaňovacie obdobie. Ak nemožno výšku straty na zárobku spôsobom podľa predchádzajúcej vety preukázať, patrí osobe zúčastnenej na konaní náhrada za stratu na zárobku za hodinu v sume minimálnej hodinovej mzdy, najviac však osemnásobok tejto sumy za deň.

Ak potrebuje osoba zúčastnená na konaní postihnutá ťažkou telesnou chybou alebo chorobou alebo v iných závažných prípadoch sprievodcu, tvoria nevyhnutné výdavky sprievodcu a jeho ušlý zárobok súčasť trov konania osoby zúčastnenej na konaní.

Nárok na cestovné má osoba zúčastnená na konaní, ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaná z miesta, kde sa dočasne zdržuje. Osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom.

Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. Nárok na cestovné má aj osoba zúčastnená na konaní, ktorá býva alebo pracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, ak použila miestny verejný hromadný dopravný prostriedok.

Ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na konaní pri ceste náhrada podľa zákona o cestovných náhradách. Podľa týchto predpisov sa poskytuje stravné a preukázané výdavky na ubytovanie.

Na určenie výšky náhrady nevyhnutných výdavkov a náhrady straty na zárobku a na určenie nákladov zákonného zástupcu osoby zúčastnenej na konaní alebo jej zástupcu, ktorý nie je advokátom, na určenie nákladov opatrovníka ustanoveného osobe zúčastnenej na konaní, na určenie nákladov nevyhnutného sprievodcu, ako aj na určenie výšky svedočného sa primerane použijú ustanovenia § 72 až 74 vyhlášky č. 543/2005 Z. z.

Ďalšie náklady

V prípade, že došlo k vzniku nákladov v dôsledku nečinnosti daňového subjektu alebo v dôsledku nesplnenia jeho zákonných povinností, musí daňový subjekt znášať sám.

Návrh k uvedenému dáva správca dane, ktorý zaviazal k ich úhrade daňový subjekt.

Náhrada nákladov je splatná do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia vydaného správcom dane.

Ak ide o náklady, a to ušlý zisk, svedočné, znalečné a obdobné výdavky, ktoré vznikli osobám tým, že sa na výzvu správcu dane zúčastnili na úkonoch správy daní, znáša ich správca dane. Správca dane ich uhradí po predložení dokladu o ich zaplatení. Osoba doklad predloží v stanovenej zákonnej lehote do 5 dní po ukončení úkonu. Ak lehota nie je splnená, nárok na úhradu nákladov nevzniká.

Následne musí správca dane o nároku na zaplatenie týchto nákladov rozhodnúť do 15 dní od predloženia dokladu a zároveň aj v tejto lehote uvedenú platbu previesť.

Uvedené povinnosti týkajúce sa vzniknutých nákladov pri správe daní sa vzťahujú aj na finančné riaditeľstvo a ministerstvo v prípade, ak sa riadia daňovými zákonmi.

DRUHÁ HLAVA

Podania

Spôsob podania

§ 13

(1) Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice.

(2) Písomné podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva.

(3) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania.

(4) Podanie sa podáva vecne príslušnému orgánu. Ak je vecne príslušným orgánom obec, podanie sa podáva miestne príslušnému správcovi dane, ktorým je obec. Na požiadanie musí byť prijatie podania potvrdené.

(5) Podanie v elektronickej podobe musí byť autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom²⁰⁾ alebo uznaným spôsobom autorizácie podľa osobitného predpisu.^20aaa) Podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,^20ab) možno podať len prostredníctvom špecializovaného portálu prevádzkovaného finančným riaditeľstvom cez určené dátové rozhranie. Ak daňový subjekt, ktorý je fyzickou osobou, chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú autorizované podľa prvej vety, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Táto dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.

(6) Podanie v elektronickej podobe, ktoré nebolo podané spôsobom podľa odseku 5, je potrebné doručiť aj v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe spôsobom podľa odseku 5, a to do piatich pracovných dní odo dňa odoslania podania v elektronickej podobe, inak sa považuje za nedoručené.

(7) Na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný predpis^20aa) v ustanoveniach o elektronickom podaní neustanovuje inak.

(8) Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.

(9) Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

(10) Na podanie osoby podľa § 14 ods. 1, ktoré nebolo doručené finančnej správe elektronickými prostriedkami spôsobom podľa odseku 5, sa odseky 8 a 9 vzťahujú primerane.

Komentár k § 13

Daňový poriadok upravuje spôsob urobenia podania na účel správy daní. Zákon upravuje dva spôsoby, a to písomný (možnosť elektronického podania) a ústny do zápisnice.

Podanie

Ide o podanie určitej písomnosti správcovi dane, pričom ide o písomnosť, ktorá sa má riešiť v rámci správy dane.

Pri písomnom spôsobe je podmienkou podpis osoby, ktorá podanie podala. Správca dane je povinný skúmať, či podanie daňového subjektu má všetky predpísané náležitosti, prípadne zákonom predpísanú formu.

Doručenie elektronickými prostriedkami

Ako sme už uviedli, daňový poriadok upravuje možnosť pre daňový subjekt doručiť písomnosti aj elektronickými prostriedkami. Elektronickými prostriedkami sú prostredníctvom elektronickej podateľne, prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy.

Uvedené podanie musí spĺňať podmienku podpísania zaručeným elektronickým podpisom. V prípade, že neboli podané týmto spôsobom, musia byť do piatich pracovných dní od odoslania doručené aj v listinnej forme. Ak by tak daňový subjekt neurobil, podanie by správca dane nemohol považovať za doručené. Podanie sa podáva vecne príslušnému orgánu.

Podanie miestne príslušnému správcovi dane

Ak je vecne príslušným orgánom obec, podanie sa podáva miestne príslušnému správcovi dane, ktorým je obec. Na požiadanie musí byť prijatie podania potvrdené. Z podania musí byť zrejmé kto ho podáva, čoho sa týka a čo sa navrhuje. Čiže podanie je posudzované z hľadiska jeho obsahu. Ak podanie daňového subjektu má nedostatky, ktoré znemožňujú správcovi dane objektívne a správne vo veci rozhodnúť, zašle správca dane daňovému subjektu výzvu, v ktorej určí lehotu na ich odstránenie. Ak daňový subjekt v lehote určenej správcom dane neodstráni nedostatky svojho podania, nepovažuje sa podanie za podané, o čom upovedomí správca dane daňový subjekt. V prípade, ak budú nedostatky odstránené, podanie sa považuje za podané v deň pôvodného podania.

Osoba povinná doručovať podania elektronickými prostriedkami, ktorá nedoručila podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo v súlade s dohodou uzavretou so správcom dane, musí byť vyzvaná na správne doručenie podania. V prípade, že táto osoba uvedenej výzve nevyhovie, bude sa takéto podanie považovať za nepodané, o čom sa jej zašle oznámenie. Podania, ktoré majú predpísanú štruktúrovanú formu (napr. daňové priznanie, súhrnný výkaz, kontrolný výkaz), ktoré osoba povinne komunikujúca elektronicky doručí inak ako elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo v súlade s dohodou uzavretou so správcom dane, sa naďalej budú považovať za nedoručené.

Osobná internetová zóna daňového subjektu

Ide o zónu, ktorú má daňový subjekt sprístupnenú na podanie urobené elektronickými prostriedkami pri elektronickej komunikácii s finančnou správou po zadaní prístupových údajov na webovom sídle finančného riaditeľstva. Obsahom tejto zóny sú najmä spis daňového subjektu v elektronickej forme, elektronický výpis z osobného účtu daňového subjektu, prístup na elektronickú podateľňu, elektronická osobná schránka, katalóg služieb.

Elektronická podateľňa, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo, je spoločná pre finančnú správu. Elektronickú adresu elektronickej podateľne zverejňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle, ako aj na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy. Elektronická osobná schránka je elektronická schránka, ktorá je určená na komunikáciu s finančnou správou. Podmienky a podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb uverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.

Informačné systémy

Zákon o e-Governmente upravuje niektoré informačné systémy pre výkon pôsobnosti orgánov verejnej moci v elektronickej podobe, elektronické podanie, elektronický úradný dokument a niektoré podmienky a spôsob výkonu verejnej moci elektronicky a elektronickej komunikácie, elektronické schránky a elektronické doručovanie, identifikáciu osôb a autentifikáciu osôb, autorizáciu, zaručenú konverziu, spôsob vykonania úhrady orgánu verejnej moci, referenčné registre.

Tento zákon sa vzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky v rozsahu právomocí orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov.

V súlade so zákonom o e-Governmente všetky podania, ktoré daňový subjekt podáva prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy, sa podávajú spôsobom podľa zákona o e-Governmente. Štruktúrované podania, ako sú daňové priznania alebo hlásenia, sa podávajú len prostredníctvom portálu finančnej správy, a to vzhľadom na špecifickosť ich ďalšieho automatizovaného spracovania, inak doručené elektronické podanie nebude považované za doručené. Z dôvodu, že podľa zákona o e-Governmente právnické osoby majú aktivované schránky na ústrednom portáli verejnej správy, sa možnosť uzatvoriť dohodu na doručovanie so správcom dane vzťahuje len na fyzické osoby.

Elektronický výpis z osobného účtu

Uvedený výpis je sprístupnený daňovému subjektu zo strany finančného riaditeľstva. Potvrdenie o stave osobného účtu získané na základe autorizovaného prístupu k elektronickému výpisu z osobného účtu je k dátumu uvedenému na potvrdení použiteľné na právne úkony, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V prípade nezrovnalosti má daňový subjekt právo podať finančnému riaditeľstvu námietku k nezrovnalostiam zisteným v elektronickom výpise z jeho osobného účtu. Na písomnosti správcu dane doručované elektronickými prostriedkami sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu. Elektronický dokument musí byť podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom.

Správca dane doručuje elektronický dokument osobe podľa § 14 a daňovému subjektu, ktorý o to požiada. Elektronický dokument sa doručuje do elektronickej osobnej schránky osoby. Elektronický dokument zaslaný do elektronickej osobnej schránky je doručený okamihom, keď osoba s prístupom do elektronickej osobnej schránky prijme uvedený dokument. Ak osoba neprijme elektronický dokument do 15 dní odo dňa jeho zaslania do elektronickej osobnej schránky, považuje sa tento elektronický dokument za doručený posledným dňom tejto lehoty, aj keď sa osoba o doručení nedozvedela.

Elektronické doručovanie sa považuje za doručenie do vlastných rúk. Doručovanie elektronickými prostriedkami sa vzťahuje aj na finančné riaditeľstvo.

Podania

Patrí k ním odvolanie, námietka, žiadosť o platenie dane v splátkach, ďalšie podania.

Všetky tieto podania umožňuje finančná správa SR daňovým subjektom v zmysle právneho poriadku SR realizovať elektronickými prostriedkami na adresu elektronickej podateľne správcu dane. Elektronická podateľňa správcu dane je spoločná pre všetky daňové orgány a je prístupná všetkým autorizovaným používateľom elektronických služieb daňovej správy [eSlužieb] na adrese: https://ekr.financnasprava.sk.

Podmienka pre získanie prístupu k elektronickým službám

Ide o zásadnú a nevyhnutnú podmienku, na základe ktorej získava daňový subjekt prístup k elektronickým službám:

– registrácia používateľa pre vstup do autorizovanej zóny portálu – Registračný formulár používateľa

Registrácia používateľa je proces, pri ktorom sa fyzická osoba stáva používateľom elektronických služieb finančnej správy SR a je jej pridelený identifikátor používateľa. Proces registrácie používateľa sa realizuje na webovom sídle finančnej správy, keď žiadateľ o prístup na portál finančnej správy (ďalej len používateľ PFS) vyplní elektronický registračný formulár, ktorý obsahuje predovšetkým identifikačné údaje o budúcom autorizovanom používateľovi ako sú meno, priezvisko, rodné číslo (alebo číslo identifikačnej karty) alebo číslo pasu (povinnosť je mať vyplnené aspoň jedno číslo), ale aj e-mailovú adresu. Okrem toho je potrebné zadať aj heslo a osobný identifikačný kód (ľubovoľná kombinácia znakov), ktorých znenie si zvolí samotný používateľ. Používateľ stlačí tlačidlo registrovať. O úspešnom prijatí registračných údajov je používateľ oboznámený aktivačným e-mailom. Súčasťou aktivačného e-mailu je aktivačný link, ktorého potvrdením (do 24 hod od zaslania tohto e-mailu) dochádza k potvrdeniu aktivácie a používateľovi je vygenerovaný notifikačný e-mail, obsahujúci všetky identifikačné údaje, ktoré zadal pri registrácii a zároveň ho informuje o jeho ďalšom postupe.

– autorizácia používateľa na overenie oprávnenia registrovaného používateľa konať v mene daňového subjektu alebo za daňový subjekt pred správcom dane pri využívaní elektronických služieb

Autorizácia predstavuje proces, pri ktorom sú registrovanému používateľovi pridelené prístupové práva k dátam daňového subjektu. Autorizácia sa realizuje na colnom úrade/daňovom úrade. K autorizácii používateľa je potrebné správcovi dane predložiť nasledujúce doklady – osobný identifikačný doklad (napr. občiansky preukaz, pas); vytlačený e-mail obsahujúci zadané registračné údaje používateľa; plnomocenstvo na využívanie autorizovaných elektronických služieb v prípade, ak si daňový subjekt zvolil na zastupovanie zástupcu, ktorý koná v rozsahu udeleného plnomocenstva. Ak je zástupcom právnická osoba a nekoná v jej mene štatutárny orgán, vyžaduje sa aj poverenie štatutárneho orgánu právnickej osoby inej osobe, ktorú na konanie poveril. Plnomocenstvo sa nevyžaduje, ak v mene daňového subjektu koná poverená osoba. V tomto prípade je potrebné predložiť poverenie štatutárneho orgánu právnickej osoby pri podávaní písomností elektronickou formou bez zaručeného elektronického podpisu v dvoch kópiách.

Kvalifikovaný elektronický podpis a certifikát

V súlade s ustanoveniami zákona daňového poriadku môže daňový subjekt (zastúpený autorizovaným používateľom) doručovať na adresu Elektronickej podateľne správcu dane elektronické dokumenty, ktoré sú podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom.

Odporúčanou možnosťou z hľadiska zvýšenia komfortu autorizovaného používateľa a zachovania bezpečnosti elektronickej komunikácie je použitie kvalifikovaného certifikátu pre zaručený elektronický podpis (v súlade so zákonom). Zoznam akreditovaných certifikačných autorít (ACA), ktoré v súčasnosti poskytujú službu vydávania kvalifikovaných certifikátov pre kvalifikovaný elektronický podpis, je zverejnený na internetovej stránke Národného bezpečnostného úradu SR.

Pri využívaní autorizovanej služby doručovania dokumentov elektronickými prostriedkami, ktoré nie sú podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, sa nevyhnutnou podmienkou stáva uzatvorenie Dohody o elektronickom doručovaní podľa § 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorá sa uzatvára písomne so správcom dane. Dohoda zostáva v platnosti do vypovedania dohody niektorou zo zmluvných strán, ako uvádza webová stránka finančnej správy www.financnasprava.sk.

Poznámka

Bolo prijaté Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES, v ktorom okrem iného došlo k úprave terminológie. V slovenskej legislatíve zavedený pojem „zaručený elektronický podpis“ sa zmenil na pojem „kvalifikovaný elektronický podpis“, následne sa v celom texte zákona Daňového poriadku zmenil tento pojem taktiež, pričom postup technickej realizácie, ako aj právny účinok, zostal zachovaný.

Daňové subjekty, na ktoré sa vzťahuje povinnosť elektronickej komunikácie s finančnou správou, a ktoré doručia podania s predpísanou štruktúrovanou formou inak, ako prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy, napr. listinne alebo cez portál ÚPVS, boli vyzvané na správne doručenie (cez portál FS) tohto podania. Až keď daňový subjekt tejto výzve nevyhovie, bude sa považovať takéto podanie za nepodané.

Poznámka

Podanie v elektronickej podobe musí byť autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo uznaným spôsobom autorizácie. Podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu možno podať len prostredníctvom špecializovaného portálu prevádzkovaného finančným riaditeľstvom cez určené dátové rozhranie. Ak daňový subjekt, ktorý je fyzickou osobou, chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú autorizované, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Táto dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. Podanie v elektronickej podobe, ktoré nebolo podané vymedzeným spôsobom, je potrebné doručiť aj v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a to do piatich pracovných dní odo dňa odoslania podania v elektronickej podobe, inak sa považuje za nedoručené. Na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa vzťahuje aj Daňový poriadok. Umožnilo sa používanie spôsobov autorizácie podľa zákona o e-Governmente aj na špecializovanom portáli orgánu, ktorému sú príslušné podania adresované, špecificky obciam. Uvedené je zároveň dôležité pre flexibilné umožnenie iných spôsobov autorizácie ako kvalifikovaným elektronickým podpisom aj v súvislosti s ukončením platnosti certifikátov pre kvalifikovaný elektronický podpis uložených na občianskych preukazoch s čipom. Právna úprava sa nedotýka povinnosti používať pri ustanovenej (najmä štruktúrovanej forme) komunikácie špecializovaný portál finančného riaditeľstva.

§ 14

(1) Povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má

a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou-podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov,

b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,

d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt podľa písmena a), ktorého zastupuje pri správe daní.

(2) Prílohy k podaniu môžu subjekty podľa odseku 1 doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami.

Komentár k § 14

Daňový poriadok ustanovuje, kto má povinnosť doručovať podania správcovi dane prostredníctvom elektronických prostriedkov. Ide o vymedzenie osôb, ktoré uvedenú povinnosť majú.

Zákon ustanovuje v prípade príloh podania, že tieto nemusia byť povinne doručované elektronicky. Ide najmä o prílohy, ktoré nemožno zaslať elektronicky.

Elektronické doručovanie

Povinným je daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri, fyzická osoba – podnikateľ registrovaný pre daň z príjmov, daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, zástupca za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou – podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov, ktorého zastupuje pri správe daní.

Pri všetkých týchto osobách platí uvedená zásada povinnosti doručovania podaní elektronickým spôsobom a zákon výnimky nepripúšťa.

Elektronické doručovanie prostredníctvom elektronických prostriedkov zákon umožňuje aj iným osobám, ktoré nie sú vymedzené a zákon to neustanovil ako povinnosť.

Zároveň platí, že podania, ktoré majú predpísanú štruktúrovanú formu, ako napr. daňové priznanie, súhrnný výkaz, kontrolný výkaz, ktoré osoba povinne komunikujúca elektronicky doručí inak ako elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo v súlade s dohodou uzavretou so správcom dane, sa naďalej považujú za nedoručené.

Vzhľadom na aplikačnú prax sa ustanovilo, aby daňové subjekty, na ktoré sa vzťahuje povinnosť elektronickej komunikácie s finančnou správou, a ktoré doručia podania s predpísanou štruktúrovanou formou inak, ako prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy, napr. listinne alebo cez portál ÚPVS, boli vyzvané na správne doručenie (cez portál FS) tohto podania. Až keď daňový subjekt tejto výzve nevyhovie, bude sa považovať takéto podanie za nepodané.

Podnikateľ na účely správy daní

Daňový poriadok na účely správy daní rozumie pod podnikateľom v súlade s Obchodným zákonníkom osobu zapísanú v obchodnom registri, osobu, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, osobu, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, fyzická osobu, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Poznámka

Povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami sa vzťahuje aj na všetky daňové subjekty, ktoré sú právnickými osobami zapísanými v obchodnom registri alebo fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi, registrovanými pre daň z príjmov podľa § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ide o daňové subjekty, ktoré majú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Napr. fyzické osoby registrované pre daň z príjmov iba z dôvodu prenájmu nehnuteľnosti, ktorý nie je živnosťou, nie sú povinné komunikovať elektronicky. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie.

Na účely tohto zákona sa dňom získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitných predpisov oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky.

Podania zo strany zástupcov

Daňový poriadok ustanovuje, aby aj zástupcovia vyššie uvedených daňových subjektov, ktorí nie sú advokátmi alebo daňovými poradcami, mali povinnosť doručovať finančnej správe podania prostredníctvom elektronických prostriedkov v súlade s ustanovením § 13 ods. 5.

§ 15

Daňové priznanie

(1) Daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov,¹⁾ alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.

(2) Ak nebolo podané daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov,¹⁾ správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.

(3) Ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane podľa odsekov 1 a 2, správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok. Ak daňový subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane ho môže použiť ako pomôcku. Daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok; to neplatí, ak je správcom dane obec.

(4) Daňové priznanie sa podáva na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie; ak sa daňové priznanie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. Prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, sú doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní.

(5) Vzory tlačív daňových priznaní určí ministerstvo a uverejní ich na svojom webovom sídle s vyznačením dátumu uverejnenia. Tieto tlačivá, okrem údajov vyplývajúcich z osobitných predpisov,¹⁾ obsahujú najmä identifikačné údaje daňového subjektu, a to, ak ide o

a) fyzickú osobu, meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, daňové identifikačné číslo, rodné číslo alebo dátum jej narodenia,

b) právnickú osobu, názov, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, a daňové identifikačné číslo.

Komentár k § 15

Povinnosť podať daňové priznanie patrí medzi základné povinnosti daňového subjektu, ktorému táto povinnosť vyplýva buď z osobitných hmotnoprávnych predpisov alebo na základe výzvy správcu dane.

Daňové priznanie musí byť podané na predpísanom tlačive; ak sa podáva elektronicky, tak v predpísanej forme.

Ustanovenie upravuje, že v prípade, ak daňový subjekt daňové priznanie nepodá ani na výzvu správcu dane, správca dane je oprávnený určiť daňovému subjektu daň podľa pomôcok.

Právna úprava je zameraná na zníženie administratívnej záťaže na strane správcu dane, ako aj daňových subjektov. Daňové priznanie podáva fyzická osoba i právnická osoba. Ide o akt vykonávaný zo strany tejto osoby voči štátu, respektíve vo vzťahu k štátu.

Účelom daňového priznania je priznať príjmy, ktoré podliehajú dani stanovenej štátom.

Výsledkom je vyčíslenie dane, ktorá sa môže porovnávať so zaplatenými daňovými preddavkami.

Vzniknutý daňový nedoplatok fyzická či právnická osoba odvedie štátu prostredníctvom daňového úradu.

Daňové priznanie sa vždy vzťahuje k určitému obdobiu, ktorým je zvyčajne kalendárny rok a k špecifickej dani, a to dane z príjmu, dane z pridanej hodnoty (DPH), dane z motorových vozidiel, miestnej dane.

Podania DP

Daňové priznanie je povinné pre každého, kto za kalendárny rok zarobil minimálne polovicu nezdaniteľného minima. Táto suma sa každým rokom mení – je potrebné si ju dohľadať v aktuálnom zákone. Pokiaľ daňovník za posledný rok zarobil menej ako túto sumu, daňové priznanie podávať nemusí.

P ríklad

Podnikateľ – živnostník (FO) mal za posledný rok príjmy iba 1 300 €.

Vzťahuje sa na uvedeného podnikateľa povinnosť podania daňového priznania?

Nie, na tohto podnikateľa sa povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov nevzťahuje, nakoľko jeho príjem bol dosť nízky a neprekročil zákonom stanovenú výšku. Rovnako by to platilo aj v prípade, keby podnikateľ nemal žiadny príjem. Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2024 je fyzická osoba povinná podať v prípade, ak jej celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2024 presiahnu sumu 2 823,24 eur (s výnimkou uvedenou v § 32 ods. 4 zákona o dani z príjmov), alebo ak vykazuje daňovú stratu.

Daňové priznanie musia podávať aj ďalšie SZČO – ako napríklad rôzne umelecké povolania. Rovnaká povinnosť vzniká aj pri príjme zo zahraničia. Týka sa to aj opatrovateliek v Rakúsku či iných krajinách Európskej Únie. Netýka sa to však ľudí, ktorí mali príjem iba zo zamestnania. Ročné zúčtovanie preddavkov na daň za nich môže spraviť zamestnávateľ. Takéto daňové priznanie je však potrebné podať do 15. februára. Termín podania daňového priznania je spravidla do 31. 3. Tento rok je termínom na podanie daňového priznania za rok 2024 do 31. 3. 2025, kedy je potrebné daň aj zaplatiť.

Za oneskorené podanie daňového priznania hrozia pokuty. Zákon však pripúšťa odklad podania daňového priznania, a to do konca júna a v prípade príjmov zo zahraničia do konca októbra.

Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2024 je fyzická osoba povinná podať v prípade, ak jej celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2024 presiahnu sumu 2 823,24 eur.

Príklad

Príjem z podnikania

Daňovník počas celého roku 2024 vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a dosiahol príjmy vo výške 19 895 eur.

Má daňovník povinnosť podať daňové priznanie za rok 2024?

Daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024 (typu B), a to v lehote do 31. marca 2025. V tejto lehote je povinný daň vypočítanú v podanom daňovom priznaní aj zaplatiť. Daňovník však môže v lehote do 31. 3. 2025 podať oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania.

Príklad

Príjem z podnikania a zamestnania

Daňovník okrem príjmov zo zamestnania vo výške 15 280 eur dosiahol v roku 2024 aj príjmy z podnikania na základe živnostenského oprávnenia vo výške 7 820 eur.

Má daňovník povinnosť podať daňové priznanie za rok 2024?

Áno, nakoľko jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2024 presiahli sumu 2 823,24 eura. V podanom daňovom priznaní za rok 2024 uvedie aj príjmy zo zamestnania (na základe potvrdenia od zamestnávateľa), a tiež aj príjmy z podnikania.

Príklad

Príjem z prenájmu

Daňovník v roku 2024 okrem príjmov zo zamestnania vo výške 2 500 eur dosiahol príjmy z prenájmu vlastnej nehnuteľnosti vo výške 1 200 eur.

Má daňovník povinnosť podať daňové priznanie za rok 2024?

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú oslobodené od dane z príjmov vo výške 500 eur. To znamená, že do úhrnu zdaniteľných príjmov daňovníka sa započítajú príjmy zo zamestnania vo výške 2 500 eur a príjmy z prenájmu znížené o výšku oslobodených príjmov, teda vo výške 700 eur (1 200 – 500). Nakoľko úhrn zdaniteľných príjmov daňovníka za zdaňovacie obdobie roka 2024 vo výške 3 200 eur (2 500 + 700) prevýši sumu 2 823,24 eura, daňovníkovi vznikla povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov FO za rok 2024.

Príklad

Nepeňažná výhra

Daňovník, ktorý bol celý rok 2024 zamestnaný, vyhral nepeňažnú výhru v reklamnej súťaži vo výške 500 eur. Príjem zo závislej činnosti dosiahol vo výške 14 500 eur.

Má daňovník povinnosť podať daňové priznanie za rok 2024, alebo môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania?

Za zdaniteľný príjem sa v tomto prípade považuje okrem príjmov zo závislej činnosti vo výške 14 500 eur aj nepeňažná výhra v sume prevyšujúcej 350 eur (do výšky 350 eur ide o oslobodené príjmy), teda suma 150 eur. Keďže daňovník dosiahol okrem príjmu zo závislej činnosti aj zdaniteľný príjem z nepeňažnej výhry, pričom jeho celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura, vznikla mu povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2024.

Príklad

Strata pri podnikaní

Daňovník bol v roku 2024 evidovaný na úrade práce. V novembri 2024 začal vykonávať činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Zo živnosti dosiahne v roku 2024 príjem vo výške 1 500 eur a na dosiahnutie tohto príjmu vynaloží výdavky vo výške 1 950 eur. Nakoľko výdavky daňovníka vynaložené v roku 2024 na dosiahnutie príjmov zo živnosti sú vyššie ako príjmy, daňovník pri príjmoch z podnikania vykáže daňovú stratu.

Je daňovník povinný podať daňové priznanie za rok 2024, ak jeho úhrn zdaniteľných príjmov nepresiahol sumu 2 823,24 eura?

Nakoľko daňovník za zdaňovacie obdobie roka 2024 vykáže daňovú stratu, má povinnosť podať daňové priznanie, aj keď úhrn jeho zdaniteľných príjmov nepresiahol sumu 2 823,24 eura.

Príklad

Typ DP

Daňovník dosiahne za rok 2024 príjem z prenájmu vo výške 400 eur a príjem zo závislej činnosti vo výške 12 500 eur.

Aký typ daňového priznania je daňovník povinný podať?

Daňovník podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typ A, nakoľko príjem z prenájmu je do výšky 500 eur oslobodený a daňovník teda dosiahol len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti. Daňovník sa môže v tomto prípade rozhodnúť, či podá daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2024 (typ A), alebo požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania.

Príklad

Stanovenie typu DP

Daňovník dosiahol za rok 2024 príjem z predaja nehnuteľnosti (príjem nie je oslobodený od dane z príjmov), príjem zo sprostredkovateľskej činnosti a poberal príjmy zo závislej činnosti.

Aký typ daňového priznania bude podávať?

Daňovník, ktorý dosiahol v príslušnom zdaňovacom období okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné druhy zdaniteľných príjmov, napr. zdaniteľné príjmy z predaja nehnuteľnosti (§ 8) a príjmy zo sprostredkovania (§ 6), vysporiada si svoju daňovú povinnosť podaním daňového priznania k dani z príjmov FO typu B.

Príklad

Podanie DP pri príjmoch do výšky 2 823,24 eura

Daňovník - poberateľ starobného dôchodku pracoval v roku 2023 na dohodu o pracovnej činnosti, z ktorej mu plynul príjem vo výške 2 500 eur. Iné príjmy nemal.

Musí podávať daňové priznanie, alebo musí požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania?

Daňovník, ktorého príjmy nepresiahnu sumu 2 823,24 eura za zdaňovacie obdobie roka 2024, pričom mu zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov, nemá povinnosť podávať daňové priznanie za rok 2024.

Je však pre neho výhodné toto daňové priznanie podať, aby mu správca dane na základe podaného daňového priznania vrátil sumu zaplatených preddavkov na daň, nakoľko mu nevznikla povinnosť platiť daň z príjmov.

Príklad

Podanie DP po predĺžení lehoty na podanie DP

Daňovník oznámil správcovi dane do lehoty na podanie daňového priznania, čiže do 31. 3, že si predlžuje lehotu na podanie daňového priznania (do 30. 6.).

Vzniká mu z toho dôvodu automaticky aj povinnosť podať daňové priznanie v prípade, ak zistí, že jeho celkové zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli sumu 2 823,24 eura a nevykázal ani daňovú stratu, to znamená, že z toho dôvodu mu nevyplynula povinnosť podať daňové priznanie?

Ak si daňovník predĺži lehotu na podanie daňového priznania, nezakladá mu to automaticky aj povinnosť podať daňové priznanie. Tomuto daňovníkovi odporúčame, aby oznámil správcovi dane (miestne príslušnému daňovému úradu), že mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie (z titulu nepresiahnutia stanovenej hranice celkových zdaniteľných príjmov a nevykázania daňovej straty za príslušné zdaňovacie obdobie, ktoré vymedzujú povinnosť podania daňového priznania). Zároveň upozorňujeme, že ak správca dane z určitého dôvodu vyzve daňovníka na podanie daňového priznania, daňovník je povinný postupovať podľa pokynov správcu dane a podať daňové priznanie v lehote stanovenej vo výzve správcom dane (a to aj v prípade ak jeho príjmy nepresiahli sumu 2 823,24 eura).

Zníženie základu dane v DP

Daňový základ, z ktorého sa vypočítava daň z príjmu, je možné znížiť o viaceré položky. Najčastejšie sa jedná o doplnkové dôchodkové sporenie, či daňový bonus na dieťa. Daňový základ je možné znížiť aj o nezdaniteľné minimum manželky/manžela. Všetky tieto veci sú zákonom obmedzené.

Uvádzať v DP je potrebné všetky zdaniteľné príjmy. Výnimku tvoria príjmy, ktoré sú už daňovo urovnané. Sem patria napríklad bankové úvery či autorské honoráre.

V daňovom priznaní nie je potrebné uvádzať ani dividendy, keďže tieto príjmy nepatria medzi zdaniteľné príjmy.

Typy daňového priznania

Daňové priznanie sa podáva v dvoch odlišných vzoroch:

– Vzor A – týka sa všetkých zamestnancov, ktorých vedľajší príjem presiahol polovicu nezdaniteľného minima.

– Vzor B – týka živnostníkov a iných podnikateľov. Tento vzor je možné nájsť na webe a na základe neho vyplniť skutočné tlačivo. O výpočet dane sa stará sám daňovník. Vo väčšine prípadov prostredníctvom účtovníka či účtovníčky.

Z dôvodu zefektívnenia procesov sa ustanovilo, aby sa tlačivo daňového priznania nevydávalo v Zbierke zákonov SR, ale aby bolo schválené a určené Ministerstvom financií SR a uverejnené (aj s dátumom jeho uverejnenia) na jeho webovom sídle, tak ako je to pri registračnom tlačive.

Povinnosť podať daňové priznanie

Uvedená povinnosť patrí medzi základné povinnosti daňového subjektu, ktorému táto povinnosť vyplýva buď teda z osobitných hmotnoprávnych predpisov (daňové zákony) alebo na základe výzvy správcu dane. Výzva obsahuje pre daňovníka upozornenie, aké následky bude mať nepodanie daňového priznania alebo nepodanie daňového priznania v lehote určenej zákonom.

Daňové priznanie musí byť podané na predpísanom tlačive pre dané obdobie. V prípade, že sa daňové priznanie podáva elektronicky, tak musí byť v predpísanej forme. Ustanovenie upravuje, že v prípade, ak daňový subjekt daňové priznanie nepodá ani na výzvu správcu dane, správca dane je oprávnený určiť daňovému subjektu daň podľa pomôcok.

V rámci podaného daňového priznania sú nevyhnutné i prílohy dokazujúce tvrdenia v podanom daňovom priznaní, a to potvrdenie o návšteve školy, ak sa uplatňuje na dieťa dňový bonus, potvrdenie o odvedenej dani, potvrdenie od zamestnávateľa, ak mal daňový subjekt príjmy aj od zamestnávateľa.

Ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie, hrozí mu pokuta, ktorej výšku stanovuje zákon. Pokuta je uložená správcom dane.

Čo sa týka daňových priznaní, môže byť buď riadne podané daňové priznanie, opravné daňové priznanie (boli v ňom chyby, na ktoré upozornil správca dane alebo k nim prišiel daňový subjekt) a dodatočné daňové priznanie, ktoré mal daňový subjekt odložené.

Správca dane vyzve na predloženie daňového priznania daňový subjekt v prípade, že prostredníctvom vyhľadania alebo miestneho zisťovania došiel k názoru, že je jeho povinnosťou daňové priznanie podať, alebo bol správca dane oboznámený o tejto povinnosti od iného správcu dane, prípadne o tom nasvedčujú transakcie financií z daňovej kontroly.

Ak niektorý hmotno-právny predpis upravuje postup podania daňového priznania, postupuje sa pri jeho podaní podľa tohto predpisu.

Podať daňové priznanie aj dodatočné daňové priznanie možno len na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie.

Daňové priznanie nie je možné podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok, pričom uvedené neplatí, ak je správcom dane obec.

Vzory tlačív daňových priznaní určí ministerstvo a uverejní ich na svojom webovom sídle s vyznačením dátumu uverejnenia. Tieto tlačivá, okrem údajov vyplývajúcich z osobitných predpisov, obsahujú najmä identifikačné údaje daňového subjektu, a to ak ide o fyzickú osobu, meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, daňové identifikačné číslo, rodné číslo alebo dátum jej narodenia, alebo ak ide o právnickú osobu, názov, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, a daňové identifikačné číslo. Nakoľko správca dane určuje daň podľa pomôcok až vtedy, keď daňový subjekt ani na základe výzvy správcu dane nepodá daňové priznanie, jednoznačne sa ustanovilo, aby daňový subjekt za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola určená daň podľa pomôcok, nemohol podať daňové priznanie.

Daňový subjekt po takto určenej dani teda nemôže podať „riadne“ daňové priznanie, ktorým by si vyrubil daň odlišne od dane určenej správcom dane okrem daňových priznaní podávaných podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, kde zákon predpokladá podanie daňového priznania aj vtedy, ak správca dane určí daň pomôckami.

§ 16

Opravné daňové priznanie

a dodatočné daňové priznanie

(1) Ak osobitný predpis¹⁾ neustanovuje inak, pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže daňový subjekt podať opravné daňové priznanie. Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné daňové priznanie, pričom na podané daňové priznanie a na predchádzajúce opravné daňové priznanie sa neprihliada.

(2) Ak daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší, alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný predpis¹⁾ neustanovuje inak.

(3) Ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt povinný podať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistí, že

a) daň má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená; rovnako daňový subjekt postupuje aj vtedy, ak zistí, že nadmerný odpočet má byť nižší alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako bol správcom dane priznaný,

b) daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie,

c) daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní.

(4) Daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že

a) daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší,

b) daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená,

c) daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo

d) daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

(5) Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie podľa odseku 4 v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1, 2 a 5, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie; v tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie.

(6) Opravné daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie sa podáva na tlačive alebo v predpísanej forme podľa § 15 ods. 4 a musí byť označené ako opravné alebo dodatočné.

(7) Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa určuje daň podľa pomôcok po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, alebo za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok, alebo po dni vydania vyrubovacieho rozkazu podľa § 68a.

(8) Znížiť daň, zvýšiť daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.

(9) Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.

Komentár k § 16

Zákon umožňuje podanie opravného daňového priznania, a to pred lehotou na podanie daňového priznania. Pre samotné vyrubenie dane je rozhodujúce toto opravné priznanie.

Zároveň ustanovenie pripúšťa aj iný postup, ak tak ustanovuje osobitný predpis, ktorým je v uvedenom prípade zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku, podľa ktorého daňový subjekt môže podať opravné daňové priznanie do vydania rozhodnutia správcu dane o vyrubení dane, i keď už lehota na podanie daňového priznania uplynula.

Kedy sa podáva dodatočné DP

Daňovým poriadkom sú upravené podmienky, za ktorých je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie. Stanovená je subjektívna lehota, v ktorej je povinný daňový subjekt dodatočné daňové priznanie podať a dodatočne priznanú daň aj zaplatiť. V prípade zistenia, že v podanom daňovom priznaní alebo hlásení uviedol nižšiu daňovú povinnosť alebo vyšší nadmerný odpočet alebo vyšší nárok na vrátenie dane (spotrebné dane), alebo nižšiu stratu, je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie a dodatočne priznanú daň zaplatiť. Lehota na podanie dodatočného priznania je stanovená do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení.

Povinnosť podať takéto dodatočné daňové priznanie trvá až do zániku práva vyrubiť daň.

Daňový subjekt mohol podať dodatočné daňové priznanie aj v lehote do 15 dní po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň.

Týmto spôsobom boli daňové subjekty motivované, aby aj po začatí daňovej kontroly mali možnosť upraviť výšku svojej daňovej povinnosti podaním dodatočného daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola, nakoľko sa súčasne stanovila znížená sadzba pokuty v porovnaní s pokutou ukladanou za zistený rozdiel dane správcom dane.

Došlo však k úprave, podľa ktorej je daň vyrubená v skrátenom konaní bez súčinnosti s daňovým subjektom, preto sa ustanovilo rovnako, ako je to pri dani určenej pomôckami, aby po jeho vydaní už nebolo možné podať dodatočné daňové priznanie.

Opravné daňové priznanie má daňovník možnosť podať pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, t. j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné daňové priznanie, pričom na podané daňové priznanie a na predchádzajúce opravné daňové priznania sa neprihliada.

Opravné daňové priznanie sa podáva na tlačive alebo v predpísanej forme a musí byť označené ako opravné.

Príklad

Lehota na podanie opravného DP

Daňovník (fyzická osoba), ktorému vznikla povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov FO za zdaňovacie obdobie roku 2024, podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B dňa 15. 2. 2025. Následne (do konca marca 2025) zistil, že do podaného daňového priznania neuviedol všetky príjmy, ktoré dosiahol v roku 2024.

Aké daňové priznanie je povinný podať za účelom odstránenia tejto nezrovnalosti?

Ak daňovník uvedenú chybu zistí pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2024 (31. 3. 2025), pred uplynutím tejto lehoty podá opravné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B. Daňové priznanie podá na príslušnom tlačive daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu B za zdaňovacie obdobie roku 2024, pričom na podanom daňovom priznaní vyznačí, že ide o opravné daňové priznanie.

Príklad

Opravné daňové priznanie

V rámci interného auditu bola zistená chyba v prepočte daňovej povinnosti za rok 2024. Daňový subjekt dňa 25. 2. 2025, t. j. pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov PO, t. j. do 31. 3. 2025, kedy bola povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov PO, zistil, že nesprávne vypočítal daň z príjmu PO. Opravné daňové priznanie podal dňa 25. 2. 2025.

Po prepočte údajov opätovne zistil, že daňové priznanie nesprávne vyplnil a dňa 2. 3. 2025 podal ďalšie opravné daňové priznanie.

Koľko opravných daňových priznaní môže podať a do akej lehoty?

Za opravné daňové priznanie sa považuje každé daňové priznanie, ktoré daňovník podá do uplynutia stanovenej lehoty na jeho podanie, a ak je podané po podaní prvého (riadneho) daňového priznania. Daňový subjekt môže pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podať aj niekoľko opravných daňových priznaní, pričom posledné opravné daňové priznanie podané napr. v posledný deň na jeho podanie, t. j. 31. 3. 2025 sa považuje za (riadne) daňové priznanie podané v stanovenej lehote. Správca dane na predchádzajúce opravné daňové priznania (bez ohľadu na podaný počet), pri vyrubení dane prihliada akoby neboli podané. Posledné podané daňové priznanie je teda rozhodujúce pre vyrubenie dane.

Dodatočné daňové priznanie

Zákon umožňuje podanie aj dodatočného daňového priznania. Ak daňovník po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zistí skutočnosti, kvôli ktorým je povinný podať dodatočné daňové priznanie, je povinný tak urobiť do konca nasledujúceho mesiaca po zistení týchto skutočností (§ 16 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní).

Dodatočné daňové priznanie sa podáva na tlačive alebo v predpísanej forme a musí byť označené ako dodatočné. Daňovník zároveň vyznačí aj deň, keď zistil skutočnosti na jeho podanie.

Daňovník vypĺňa v dodatočnom daňovom priznaní všetky potrebné riadky a rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo ročnému zúčtovaniu.

Uvedené vyznačí v Oddiele „Rozdiely z dodatočného daňového priznania“.

Prípady podania dodatočného daňového priznania

• dodatočné daňové priznanie typu B je povinný podať daňovník, ak podal daňové priznanie typu A a dodatočne zistil, že mal aj iné druhy príjmov, to znamená, že daňovník nemal podať daňové priznanie typu A,

• ak osobe, ktorou je zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca, ktorá podávala za zomrelého daňovníka daňové priznanie, budú po podaní tohto daňového priznania vyplatené príjmy zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie. Správca dane v tomto prípade nevyrubí sankciu v zmysle daňového poriadku,

• ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, správca dane nevyrubí sankciu podľa daňového poriadku,

• daň má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená,

• nadmerný odpočet má byť nižší alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako bol správcom dane priznaný,

• daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie,

• daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní,

• ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu dodatočne príjme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy, zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom. Ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, len z tohto dôvodu, správca dane nevyrubí sankciu podľa daňového poriadku. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane, čiže čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 až 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8,

• daň u vedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší,

• daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená,

• daňové priznanie neobsahuje správne údaje,

• daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Nemožnosť podania dodatočného daňového priznania

Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne, dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.

Znížiť daň, zvýšiť daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.

Príklad

Povinnosť podania dodatočného daňového priznania

Obchodná spoločnosť si vypočítala daň z príjmov PO za rok 2024 vo výške 1 200 eur. Výšku dane uviedla aj v daňovom priznaní dane z príjmov PO za rok 2024, ktoré odovzdala správcovi dane 31. 3. 2025 a daň vo výške 1 200 eur aj zaplatila. Účtovníčka v júni 2025 zistila, že v roku 2024 boli chybne vypočítané daňové odpisy, a to zaradením majetku do inej odpisovej skupiny. Chybou si spoločnosť znížila daň z príjmov PO za rok 2024.

Aké daňové priznanie podá daňový subjekt?

Spoločnosť sa rozhodla, že v súlade s ustanovením § 16 ods. 2 daňového poriadku podá dodatočné daňové priznanie dane z príjmov PO za rok 2024. Spoločnosť v dodatočnom daňovom priznaní vyčísli vyššiu daň ako v podanom riadnom daňovom priznaní. Spoločnosť má povinnosť podať dodatočné daňové priznanie dane z príjmov PO za rok 2024 do konca mesiaca júl 2025, t. j. podľa § 16 ods. 2 DP do konca mesiaca nasledujúceho po zistení rozdielnej dane. Dodatočne priznanú daň má povinnosť v tomto termíne aj zaplatiť.

Príklad

Lehota na podanie dodatočného daňového priznania

Správca dane spoločnosti s.r.o. zaslal oznámenie o vykonaní daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie rokov 2022, 2023 s určením zahájenia kontroly 15. 7. 2025. Oznámenie spoločnosť prevzala dňa 23. 6. 2025. Spoločnosť zistila 13. 5. 2025, že nesprávne uviedla údaje v daňovom priznaní za rok 2024, preto jej vznikla povinnosť podať dodatočné daňové priznanie.

Je možné podať dodatočné daňové priznanie v prípade, ak sa daňový subjekt dozvedel, že bude kontrola zahájená dňa 15. 7. 2025?

Ustanovenie § 16 ods. 9 daňového poriadku dáva možnosť podať dodatočné daňové priznanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o vykonaní daňovej kontroly, potom spoločnosť dodatočné daňové priznanie môže podať v lehote do 8. 7. 2025.

Príklad

Lehota na podanie dodatočného daňového priznania

Správca dane v spoločnosti s.r.o. vykonáva daňovú kontrolu na dani z príjmov PO za zdaňovacie obdobie roka 2022, 2023. Daňová kontrola začala na základe spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly 15. 3. 2025. Kontrola nie je ukončená. V priebehu kontroly dňa 20. 4. 2025 spoločnosť zistila, že za kontrolované obdobie 2024 nezahrnula do daňového priznania príjem za došlú faktúru vo výške 1 000 eur a chcela by podať dodatočné daňové priznanie.

Je možné za zdaňovacie obdobie roka 2024 ešte podať dodatočné daňové priznanie?

Ustanovenie § 16 ods. 9 daňového poriadku umožňuje podať dodatočné daňové priznanie v lehote po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Nakoľko 15-dňová lehota na podanie dodatočného daňového priznania uplynula dňa 31. 3. 2025, preto už nie je možné podať dodatočné daňové priznanie.

Príklad

Lehota na podanie dodatočného daňového priznania

Správca dane v spoločnosti s.r.o. vykonáva daňovú kontrolu na dani z príjmov PO za zdaňovacie obdobie roka 2022, 2023. Daňová kontrola začala na základe spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly 3. 4. 2025. V priebehu kontroly dňa 25. 5. 2025 spoločnosť zistila, že za obdobie 2024 nezahrnula do daňového priznania príjem za došlú faktúru vo výške 500 eur a chcela by podať dodatočné daňové priznanie.

Je možné za zdaňovacie obdobie roka 2024 ešte podať dodatočné daňové priznanie?

Ustanovenie § 16 ods. 9 daňového poriadku stanovuje taxatívne, kedy nie je možné podať dodatočné daňové priznanie. Keďže správca dane za rok 2024 nevykonáva daňovú kontrolu, spoločnosť môže podať dodatočné daňové priznanie.

Rozdiely medzi daňovými priznaniami

Najdôležitejšie je pri podaní daňového priznania označiť tlačivo daňového priznania. Pri prvom zaslaní daňového priznania daňovému úradu sa tlačivo vpravo hore vyznačí krížikom ako „daňové priznanie“.

Ak daňovník zistil chybu po podaní priznania a opraví ju ešte pred uplynutím zákonnej lehoty na jeho podanie, „nové“ priznanie označí krížikom ako „opravné daňové priznanie“. Výhodou opravy pred týmto termínom je, že na predchádzajúce daňové priznanie daňový úrad neprihliada. Nie je preto potrebné opravu zdôvodňovať a ani vyznačovať zmeny oproti pôvodne poslanému priznaniu.

Ak však daňovník chybu zistí po lehote stanovenej na podanie daňového priznania (spravidla po 31. marci tohto roku), musí ďalšie podané priznanie označiť krížikom ako „dodatočné daňové priznanie“.

V takom prípade musí daňovník vyplniť i príslušný oddiel, v ktorom vyznačí rozdiely oproti riadne podanému priznaniu.

Dodatočné daňové priznanie musí daňovník podať v prípade, ak zistil, že daňová povinnosť mala byť vyššia, pričom ak „zabudol“ uviesť niektoré zdaniteľné príjmy alebo ich uviedol v nižšej sume.

Dodatočné daňové priznanie je daňovník povinný podať najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil, že daňová povinnosť mala byť vyššia. V rovnakej lehote je dodatočne priznávaná daň aj splatná.

Dobrovoľne je možné dodatočné daňové priznanie podať v prípade, ak daňovník zistil, že daň mala byť nižšia.

Mohlo k tomu dôjsť chybou, ktorú urobil vo výpočte alebo uvedením v priznaní aj takých príjmov, ktoré do neho nepatria.

Znížiť základ dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly.

Pre dodatočné daňové priznanie ďalej platí, že sa nemôže predložiť po uplynutí jedného roka od ukončenia daňovej kontroly.

Nemožno ho podať ani po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly.

Kedy je povinnosť podať dodatočné daňové priznanie

Podáva ho daňovník, ak po podaní daňového priznania k dani z príjmov – typ A zistil, že v zdaňovacom období dosiahol aj iné príjmy ako príjmy zo závislej činnosti. To znamená, že daňovník musí podať dodatočné daňové priznanie typ B.

Rovnako musí daňovník podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov aj v prípade, ak bol daňovníkovi spätne priznaný dôchodok a on si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Dodatočné daňové priznanie k DPH podáva daňovník v prípade, ak má byť daň vyššia, ako ju vyrubil daňový úrad, resp. ak má byť nadmerný odpočet alebo nárok na vrátenie dane nižší, aký bol priznaný daňovým úradom.

Daňovník musí podať dodatočné daňové priznanie je vtedy, ak v daňovom priznaní k DPH nie sú uvedené správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov.

Dodatočné daňové priznanie je potrebné podať do konca nasledujúceho mesiaca po zistení skutočností, kvôli ktorým daňovník podáva dodatočné daňové priznanie.

Daňový poriadok upravuje podanie dodatočného daňového priznania nielen z dôvodu spresnenia sumy daňovej povinnosti alebo nároku na nadmerný odpočet alebo vlastnej daňovej povinnosti, alebo nároku na vrátenie dani, ale aj z dôvodu zistenia nesprávnych údajov v riadnom daňovom priznaní, ktorých oprava nemá vplyv na výšku daňovej povinnosti alebo nároku na vrátenia nadmerného odpočtu alebo nároku na vrátenie dane, ako aj podanie dodatočného daňového priznania z titulu nesprávne vykázanej daňovej straty a aj oprávnenosť podania dodatočného daňového priznania pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblastí daní, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Podanie opravného daňového priznania

Daňovník musí podať opravné daňové priznanie pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, pričom táto lehota závisí od toho, kvôli ktorej dani sa vyhotovuje daňové priznanie, teda či ide o daň z príjmov, DPH, daň z motorových vozidiel alebo inú daň.

Pokuty

Daňový poriadok vymedzuje, že môže byť daňovníkovi udelená pokuta pri dodatočnom daňovom priznaní, ktorá mu hrozí v prípade niekoľkých situácií, kedy daňový úrad nevyrubí pokutu za dodatočné daňové priznanie, a to ak daňovník podáva dodatočné daňové priznanie z dôvodu spätne priznaného dôchodku alebo keď po skončení podnikania (resp. samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu) dodatočne príjme zdaniteľné príjmy (alebo zaplatí výdavky) súvisiace s týmito činnosťami a podáva dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu.

Ak skutočnosti, ktoré majú za následok dodatočné daňové priznanie, zistí daňovník, pokuta je zväčša o polovicu nižšia, ako by bola, keby na chyby v daňovom priznaní prišiel daňový úrad.

§ 17

Výzva na odstránenie nedostatkov

daňového priznania

(1) Ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh (ďalej len „nedostatky daňového priznania“), vyzve daňový subjekt na ich odstránenie.

(2) Vo výzve správca dane oznámi nedostatky daňového priznania, určí daňovému subjektu primeranú lehotu na ich odstránenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, a poučí ho o následkoch uvedených v odsekoch 3 a 4.

(3) Ak daňový subjekt neodstráni v lehote podľa odseku 2 nedostatky daňového priznania, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo sumy, ktorú mal podľa osobitných predpisov¹⁾ vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov,¹⁾správca dane vykoná u daňového subjektu daňovú kontrolu alebo vyrubí v skrátenom vyrubovacom konaní podľa § 68a daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani, alebo určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt vykázať podľa osobitných predpisov¹⁾ alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.¹⁾

(4) Ak daňový subjekt neodstráni v lehote podľa odseku 2 nedostatky daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na výšku dane alebo sumy, ktorú mal podľa osobitných predpisov¹⁾ vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov,¹⁾správca dane odstráni nedostatky daňového priznania z úradnej moci, ak má potrebné údaje na ich odstránenie.

(5) Ak daňové priznanie nie je podpísané alebo ak nie je podané na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie, alebo ak daňové priznanie podané osobou uvedenou v § 14 ods. 1 nebolo doručené elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5, uplatní sa postup podľa § 13 ods. 8 až 10.

(6) Ak bola podľa odseku 1 alebo podľa § 13 ods. 8 zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov daňového priznania, lehota na vrátenie daňového preplatku podľa § 79 ods. 2 neplynie odo dňa doručenia tejto výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov daňového priznania alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa § 68a.

Komentár k § 17

Výzva na odstránenie nedostatkov daňového priznania je predložená v prípade, ak sa zistí, že daňové priznanie obsahuje určité nedostatky. Správca dane po predložení daňového priznania skontroluje jeho formálne náležitosti a ak zistí, že daňové priznanie, prípadne prílohy daňového priznania predložené daňovým subjektom vykazujú nedostatky, sú neúplné alebo nesprávne, vyzve daňový subjekt na odstránenie nedostatkov takéhoto podania. Je to v kompetencii správcu dane.

Výzva správcu dane predstavuje snahu správcu dane odstrániť pochybnosti, ktoré má ohľadom správnosti, pravdivosti a úplnosti podaní realizovaných daňovým subjektom.

Právna úprava vytýkacieho konania bola zavedená takým spôsobom, že sú rozdielne následky neuposlúchnutia výzvy správcu dane na odstránenie nedostatkov podaného daňového priznania. Ak pôjde o nedostatky, ktoré nemajú vplyv na daň, resp. na uplatnený nárok, môže ich správca dane opraviť sám, ak ich má k dispozícii, napr. číslo SK NACE, DIČ, zdaňovacie obdobie.

Odstránenie nedostatkov daňového priznania

– pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania,

– pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti príloh daňového priznania.

Daňovému subjektu je zo strany správcu dane podaná výzva na odstránenie nedostatkov, pričom výzva obsahuje aj lehotu, v rámci ktorej musia byť nedostatky odstránené. Ide v zásade o primeranú lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako 15 dní. Súčasťou výzvy je tiež upozornenie, v zmysle ktorého sú vymedzené následky neposlúchnutia výzvy.

Následkom pre daňový subjekt môže byť daňová kontrola alebo vyrubenie dane vo vyrubovacom konaní.

Pri nedostatkoch, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo na uplatnený nárok, naďalej zostane ako následok nevyhovenia výzve vykonanie daňovej kontroly alebo určenie dane alebo nároku v skrátenom daňovom konaní, t. j. novozavedeným inštitútom, ktorým je vyrubovací rozkaz podľa § 68a.

Pri daňovom priznaní, ktoré nie je podpísané alebo je podpísané neoprávnenou osobou, sa ustanovilo postupovať podľa § 13, ktoré hovorí, že ak daňový subjekt neodstráni nedostatky daňového priznania v požadovanom rozsahu, považuje sa daňové priznanie za nepodané.

Daňový poriadok ustanovuje, že sa uplatní postup podľa § 13 ods. 8 až 10 v prípade, že daňové priznanie nie je podpísané alebo ak nie je podané na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie, alebo ak daňové priznanie podané osobou uvedenou v § 14 ods. 1 nebolo doručené elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5.

Poznámka

Ustanovilo sa, tak ako v predchádzajúcich ustanoveniach, aby daňové subjekty, na ktoré sa vzťahuje povinnosť elektronickej komunikácie s finančnou správou, a ktoré doručia podania s predpísanou štruktúrovanou formou inak, ako prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy, napr. listinne alebo cez portál ÚPVS, boli vyzvané na správne doručenie (cez portál FS) tohto podania. Až keď daňový subjekt tejto výzve nevyhovie, bude sa považovať takéto podanie za nepodané.

§ 18

Postúpenie

(1) Ak nie je daňový úrad alebo colný úrad, ktorému bolo podanie doručené, príslušný na prerokovanie veci alebo na rozhodnutie, je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému správcovi dane a upovedomiť o tom toho, kto podanie podal. Ak bolo podanie urobené v lehote, lehota sa považuje za zachovanú aj u správcu dane, ktorému bolo podanie postúpené.

(2) Ak bolo správcovi dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad doručené podanie, na ktorého vybavenie nie je vecne príslušný žiaden správca dane, vráti ho odosielateľovi.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na finančné riaditeľstvo a ministerstvo.

(4) Ak bolo správcovi dane, ktorým je obec, doručené podanie, na ktorého vybavenie nie je vecne príslušný alebo miestne príslušný, vráti ho odosielateľovi.

Komentár k § 18

Daňový poriadok v ustanovení upravuje postúpenie, pod ktorým rozumieme predanie veci alebo problému niekomu ďalšiemu.

V prípade, že daňový subjekt podá svoje podanie u správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad a tento nie je vecne príslušný na prerokovanie a vydanie rozhodnutia; v takomto prípade je nepríslušný správca dane povinný bezodkladne postúpiť podanie príslušnému správcovi dane a upovedomiť daňový subjekt o tomto úkone.

Ak je doručené správcovi dane podanie, ktorého vybavenie nepatrí do jeho pôsobnosti, ani do pôsobnosti žiadneho správcu dane, takéto podanie sa vráti.

Znenie odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahuje aj na finančné riaditeľstvo a ministerstvo, čo znamená, že došlo k spresneniu predchádzajúceho stavu pri postupe Finančného riaditeľstva SR alebo Ministerstva financií SR, ak im je doručené podanie, na ktorého vybavenie nie sú príslušní.

Ak bolo doručené podanie obci, na ktorého vybavenie nie je vecne alebo miestne príslušná, podanie vráti odosielateľovi. Ide napríklad o prípady, ak im bolo podané podanie týkajúce sa určitého druhu dane, ktorým sa nezaoberajú a tým pádom uvedené podanie nemôžu ani vyriešiť.

TRETIA HLAVA

Úkony zabezpečujúce priebeh
a účel správy daní

§ 19

Zápisnica a úradný záznam

(1) O ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu spíše príslušný orgán zápisnicu.

(2) Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie, musí mať náležitosti podania.

(3) Súčasťou zápisnice sú aj prijaté opatrenia vrátane prijatých záverov.

(4) Zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby, ktoré sa na ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov príslušného orgánu. Dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.

(5) Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice odovzdá príslušný orgán osobám uvedeným v odseku 4; to neplatí, ak je zápisnica podpísaná biometrickým elektronickým podpisom a príslušný orgán ju zašle do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu alebo inej osoby.

(6) Príslušný orgán z vlastného podnetu alebo na návrh osôb uvedených v odseku 4 opraví v zápisnici chyby v pravopise a iné zrejmé nesprávnosti. O oprave chýb a iných zrejmých nesprávností sa rozhodnutie nevydáva.

(7) O oznámeniach, poznámkach, obsahoch telefonických hovorov, odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných alebo cudzích záznamov a o ďalších skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný záznam. Úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahujú primerane odseky 1 až 6.

Komentár k § 19

Zápisnica a úradný záznam a ich spísanie patrí k povinným náležitostiam správy daní v priebehu správy daní počas ústneho pojednávania. Týmto úkonom sa zabezpečuje priebeh a účel správy daní, respektíve zápisnica obsahuje určitý priebeh skutočností v rámci daňového konania, daňovej kontroly, či vyrubovacieho konania.

Všetky úradné záznamy a zápisnice sa z priebehu správy daní musia uchovávať.

Ako sme už uviedli, povinnosťou správcu dane je spísať zápisnicu vždy, keď vykoná s daňovým subjektom, prípadne s inou osobou ústne pojednávanie, a to aj v tom prípade, ak zákon pri konkrétnom inštitúte daňového konania už túto povinnosť výslovne neuvádza. Okrem ústneho pojednávania sa spísanie zápisnice týka aj určitého vykonaného úkonu.

Obsah zápisnice

Podľa daňového poriadku musí zápisnica obsahovať základné skutočnosti, na ktoré je kladený dôraz. Najdôležitejšie je zachytiť respektíve uviesť v zápisnici z ústneho pojednávania všetky právne významné skutočnosti, ktoré sú dôležité pre posúdenie a rozhodnutie v konkrétnej veci. Uvedenú povinnosť spísania zápisnice má správca dane, ktorý musí zaznamenať označenie osôb, ktoré sa ústneho pojednávania zúčastnili, miesto a čas, kedy sa pojednávanie uskutočnilo, predmet pojednávania, označenie dôkazov predložených na ústnom pojednávaní, súvislé opísanie priebehu pojednávania.

Daňový poriadok vymedzuje aj ďalšie náležitosti zápisnice, teda čo musí obsahovať. Ide o ďalšie skutočnosti z ústneho pojednávania.

Daňový poriadok prostredníctvom tohto ustanovenia ukladá povinnosť zamestnancovi správcu dane písomne zaznamenať rôzne skutočnosti, týkajúce sa správy daní, najmä oznámenia, poznámky, telefonické oznámenia a iné úkony, ktoré zamestnanec správcu dane vykonáva zvyčajne bez bezprostredného kontaktu s daňovým subjektom.

Nevyhnutnou súčasťou zápisnice sú aj prijaté opatrenia vrátane prijatých záverov.

Skutočnosti obsahu zápisnice vrátane podpisu

Úradný záznam – podpisuje zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil. Zamestnanec musí zároveň uviesť dátum a čas, kedy bol úradný záznam spísaný. Ak bol poskytnutý zdroj informácie, ktorá je v úradnom zázname zachytená, úradný záznam musí obsahovať odkaz na tento zdroj informácie.

Zápisnica – podpisujú ju všetky osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní rovnako ako osoby, ktoré sa vykonania úkonu zúčastnili, pričom k podpisu dochádza po oboznámení. Zápisnicu nepodpisujú zamestnanci orgánu.

V praxi sa stáva, že osoby odoprú podpísať zápisnicu, nakoľko majú námietky voči jej obsahu. V prípade odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej musia uviesť dôvody odopretia podpísania zápisnice. Zápisnicu obdržia všetky zúčastnené osoby od príslušného orgánu. Nemusí ísť len o originál zápisnice, môže ísť aj len o kópiu. V prípade, že zápisnica obsahuje gramatické chyby alebo nejaké zrejmé nesprávnosti, musí príslušný orgán na základe upozornenia, či z vlastného podnetu opraviť. O oprave chýb sa v zásade nevydáva žiadne rozhodnutie.

Úradný záznam

Zákon ďalej upravuje vyhotovenie úradného záznamu, pri ktorom tiež platí podmienka podpísania zamestnanca príslušného orgánu, ktorý úradný záznam vyhotovil. Okrem podpisu musí úradný záznam obsahovať zdroj, z ktorého príslušný orgán čerpal.

Všetky podmienky týkajúce sa zápisnice, ktoré sme uviedli vyššie, sa priamo vzťahujú aj na úradný záznam.

Úradný záznam sa vykonáva v prípade oznámenia, poznámky, telefonického rozhovoru, odkazov na iné spisy, výpisov záznamov, ďalších skutočnosti týkajúcich sa určitej veci.

Úradný záznam sa vyhotovuje v prípade každého nazretia do spisu, v prípade neúčasti daňového subjektu na miestnom zisťovaní, tiež v prípade zabezpečenia veci a priebehu zabezpečenia, ak nie je spísaná zápisnica, v prípade vydania osvedčenia o registrácii, v prípade nevyjadrenia sa daňového subjektu k protokolu, alebo ak sa daňový subjekt nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov v daňovom konaní, ktoré predložil, alebo v daňovom exekučnom konaní.

Vyhotovenie zápisnice

– plnomocenstvo a udelenie zastupovania daňového subjektu,

– v prípade podania správcovi dane,

– v prípade miestneho zisťovania,

– v prípade zabezpečenia určitej veci,

– pri vydaní veci, ktorá bola zabezpečená,

– pri prepadnutí veci,

– v prípade daňovej kontroly,

– v prípade dokazovania veci a výsledkoch konania,

– v prípade odvolania alebo o späťvzatí odvolania,

– v prípade vyrubovacieho konania a exekučného konania.

Z dôvodu zefektívnenia výkonu správy daní, konkrétne pri vyhotovovaní zápisníc ako aj nadväzne na digitalizáciu spoločnosti účinky prijatých záverov a opatrení uvedených v zápisnici nastávajú, tak ako predtým, podpisom zápisnice. V záujme zabezpečenia právnej istoty daňových subjektov došlo k úprave ustanovenia nadväzne na zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Odovzdanie zápisnice

Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice odovzdá príslušný orgán osobám, ktoré sa na ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov príslušného orgánu. Uvedené však neplatí, ak je zápisnica podpísaná biometrickým elektronickým podpisom a príslušný orgán ju zašle do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu alebo inej osoby. Biometrický podpis umožňuje vložiť do elektronického dokumentu vlastnoručný digitálny podpis, obsahujúci nielen samotné vyobrazenie podpisu, ale súčasne i jeho skryté, jedinečné dynamické vlastnosti a individuálne charakteristiky.

Vlastnoručný a proti neoprávneným zmenám dôkladne zabezpečený elektronický podpis i takto podpísaný dokument sú po vecnej i právnej stránke rovnocenné s klasickým podpisom a dokumentom, ktorý ho obsahuje.

§ 19a

Zrušený zákonom č. 408/2021 Z. z.

Komentár k § 19a

Ustanovenie upravujúce súhrnný protokol bolo vypustené z dôvodu jeho nevyužívania v praxi.

§ 20

Predvolanie a predvedenie

(1) Správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk.

(2) Predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie správcu dane. Neúčasť na úkone pri správe daní je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa; predvolaná osoba je povinná s ospravedlnením predložiť aj dôkazy preukazujúce tieto dôvody alebo okolnosti. Ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví, môže správca dane požiadať o jej predvedenie.

(3) Správca dane, ktorým je obec, o predvedenie podľa odseku 2 požiada príslušný útvar Policajného zboru.²¹⁾ Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, požiada o predvedenie podľa odseku 2 príslušný útvar Policajného zboru²¹⁾, príslušný colný úrad alebo Kriminálny úrad finančnej správy.^21aa) O predvedenie profesionálnych vojakov alebo príslušníkov ozbrojených zborov požiada správca dane služobný úrad, v ktorom je predvolaný služobne zaradený.

Komentár k § 20

Pri správe daní sa môže využívať inštitút predvolania a predvedenia. Cieľom uvedených inštitútov je riadne vyriešenie a stanovenie správnej daňovej povinnosti.

Predvolanie daňového subjektu

K predvolaniu alebo predvedeniu je kompetentným správca dane a predvoláva prípadne predvedie osobu, ktorej účasť je pri správe daní nevyhnutná – ide o daňový subjekt, o koho daňovú povinnosť ide.

Táto osoba je predvolaná písomným spôsobom. V oznámení, respektíve v predvolaní, je daňový subjekt upozornený na následky nedostavenia sa na predvolanie. Následkom je uloženie pokuty v medziach daňového poriadku.

Písomné predvolanie musí byť doručené osobe – daňový subjekt zásadne do vlastných rúk. Predvolanie musí obsahovať čoho sa konanie týka, kde a kedy sa má osoba predvolaná dostaviť. V prípade, že svedkovi vzniknú s predvolaním určité výdavky, po predložení potvrdenia a schválenia správcom dane na nárok na úhradu nákladov, uplatňuje sa zákon o cestovných náhradách a potvrdenie od zamestnávateľa o priemernej mesačnej mzde za posledné tri mesiace. Daňový subjekt má nárok na náhradu mzdy, stravného cestovného.

Predvolaná osoba je povinná v súlade s daňovým poriadkom sa dostaviť sa na predvolanie správcu dane k ústnemu pojednávaniu s cieľom stanovenia správnej daňovej povinnosti.

V prípade existencie okolnosti, ktoré by predvolanej osobe v tom bránili, má daňový subjekt nárok na ospravedlnenie zo závažných dôvodov a okolností hodné osobitného zreteľa.

V praxi ide najmä o zdravotný stav, ktorý nedovoľuje daňovému subjektu sa dostaviť na predvolanie. Ide teda o okolnosti, ktoré predvolaná osoba nemohla ovplyvniť alebo tieto okolnosti vlastným pričinením nezavinila.

Dôkazy

Predvolaná osoba musí spolu s ospravedlnením predložiť aj dôkazy o tom, že sa nemohla zo závažných dôvodov alebo na základe okolností hodných osobitného zreteľa zúčastniť na požadovanom úkone pri správe daní.

Správca dane má nárok na opätovné predvolanie daňového subjektu a následne na predvedenie daňového subjektu, a to v prípade, že sa osoba ani po opakovanom predvolaní na ústne konanie nedostavila a zároveň nepodala ospravedlnenie zo zvlášť závažných okolností.

Ústne konanie sa vykonáva najmä z dôvodu dôležitých okolností, o ktorých má povinná osoba vypovedať, a ktoré zároveň majú napomôcť pri výkone daňového konania a určení daňovej povinnosti na strane správcu dane.

Zároveň platí, že správca dane nemusí opakovane predvolávať osobu, ktorá sa na jeho výzvu bez ospravedlnenia nedostavila k ústnemu konaniu. Uvedeným postupom sa dosiahli najmä prieťahy pri správe daní.

Z dôvodu zabezpečenia operatívnejšej správy daní je účelné, aby colníci predviedli osobu, ktorá sa nedostaví na výzvu správcu dane aj daňovému úradu tak, ako to v minulosti zabezpečovali pre colné úrady. Po novom sa zaviedla možnosť predvedenia osoby, ktorej účasť je pri správe daní nevyhnutná, colným úradom. Správca dane, ktorým je obec, o predvedenie požiada príslušný útvar Policajného zboru. Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, požiada o predvedenie príslušný útvar Policajného zboru, príslušný colný úrad alebo Kriminálny úrad finančnej správy.

O predvedenie profesionálnych vojakov alebo príslušníkov ozbrojených zborov požiada správca dane služobný úrad, v ktorom je predvolaný služobne zaradený. Nakoľko predvolanú osobu je oprávnený predviesť colník, ustanovilo sa, aby daňový úrad alebo colný úrad mohol požiadať o predvedenie predvolanej osoby aj Kriminálny úrad finančnej správy.

Kriminálny úrad finančnej správy

Vykonáva pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. Jeho právomoci a kompetencie sú vymedzené v zákone o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva. Kriminálny úrad finančnej správy riadi riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy. Vnútornú organizačnú štruktúru Kriminálneho úradu finančnej správy na návrh riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy určuje prezident. Pobočky Kriminálneho úradu finančnej správy na návrh riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy zriaďuje a zrušuje prezident. Pobočky Kriminálneho úradu finančnej správy sú organizačnými zložkami Kriminálneho úradu finančnej správy. Kriminálny úrad finančnej správy má procesnú subjektivitu v konaní podľa Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a koná pred súdom samostatne v rozsahu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona. Za Kriminálny úrad finančnej správy koná pred súdom riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy alebo príslušník finančnej správy poverený riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správy alebo prezidentom.

§ 21

Dožiadanie

(1) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť.

(2) Spory o opodstatnenosti dožiadania rozhoduje orgán uvedený v § 7 ods. 4.

Komentár k § 21

Daňový poriadok ustanovením upravuje inštitút dožiadania, prostredníctvom ktorého je stanovená možnosť, aby príslušný správca dane požiadal o vykonanie určitého procesného úkonu iného správcu dane, ktorý je vecne príslušný. K dožiadaniu dochádza, ak existuje predpoklad rýchlejšieho a hospodárnejšieho vykonania úkonu v rámci správy daní.

Na základe dožiadania dochádza napríklad k vypočutiu svedka, ktorý by mohol prispieť k rýchlejšiemu vykonaniu úkonu.

V praxi sa stáva, že dožiadaný správca dane nemôže, respektíve sa mu nepodarí, zo zvlášť závažných dôvodov dožiadaný úkon vykonať. Jeho povinnosťou je následne bez zbytočného odkladu oznámiť túto skutočnosť príslušnému správcovi dane, ktorý ho dožiadaním poveril k výkonu stanoveného úkonu v správe daní.

Prípadné spory, ktoré spočívajú v námietke opodstatnenosti, rozhoduje druhostupňový orgán – finančné riaditeľstvo.

§ 22

Predbežná otázka

(1) Ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný; inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

(2) Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby.

Komentár k § 22

V prípade otázky, ktorá nepatrí do kompetencie správcu dane v rámci konania pri správe daní, môže si správca dane o tejto otázke urobiť úsudok. Zároveň je správca dane viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o danej otázke.

Zákon vylučuje možnosť úsudku o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo o osobnom stave občana.

Definícia samotnej predbežnej otázky nie je obsahom Daňového poriadku, nakoľko môže ísť o rôzne druhy otázok.

Dá sa však hovoriť o dôležitej skutočnosti nevyhnutnej na vykonanie rozhodnutia v rámci správy daní, pričom táto otázka nemusí byť priamo predmetom samotného daňového konania.

§ 23

Nazeranie do spisov

(1) Daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností; po prijatí žiadosti o nazretie do spisu sprístupní správca dane spis daňového subjektu nasledujúci pracovný deň. Do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu,^21a) je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní; to neplatí, ak príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, ktorému bola poskytnutá informácia o daňovom subjekte podľa osobitného predpisu,^21a) uviedol, že nesúhlasí so sprístupnením takýchto písomností. Správca dane je povinný o každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti²²⁾, do dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitných predpisov,^22a) do informácií o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní; to neplatí, ak sa použijú ako dôkaz pri správe daní.

(2) Na žiadosť daňového subjektu alebo jeho zástupcu správca dane zo spisového materiálu, do ktorého možno nazrieť, vydá rovnopis alebo vyhotoví fotokópie alebo listinnú podobu elektronického dokumentu“ a vypúšťa sa bodkočiarka a slová „osvedčenie fotokópie podlieha správnemu poplatku a vydá ich daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi a na ich požiadanie osvedčí ich zhodu s originálom; osvedčenie fotokópie podlieha správnemu poplatku.

(3) Správca dane je povinný umožniť nazeranie do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.

Komentár k § 23

Daňový subjekt má v rámci daňového konania zákonom daný nárok nazerať do spisu.

Priamo daňovým poriadkom nie je definovaný pojem spis. Všeobecne však pod týmto pojmom rozumieme nejakú zložku o daňovom subjekte, ktorú vedie správca dane. Uvedená zložka obsahuje všetky dôležité informácie o daňovom subjekte, dôležité dokumenty, písomností, rozhodnutia a rôzne úradné záznamy. Spis môže byť vedený v listinnej alebo elektronickej podobe, pričom musí ísť o úplné rovnaký totožný obsah spisu o jednom daňovom subjekte.

Nazeranie do spisu

Ako sme už uviedli, Daňový poriadok dáva uvedenú možnosť nazerania do spisu daňovému subjektu, prípadne zákonnému zástupcovi daňového subjektu. Dôvodom nazerania do spisu sú napríklad informácie týkajúce sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie, je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní.

Rovnako do spisov môže za istých podmienok nazerať aj verejný ochranca práv a komisár pre deti a osoby so zdravotným postihnutím.

Poznámka

Bol rozšírený okruh subjektov oprávnených na sprístupnenie informácií považovaných za daňové tajomstvo. Ide o komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Rovnako sa zaviedla povinnosť pre správcu dane, aby v určitých prípadoch umožnil týmto osobám nazerať do spisov. Uvedené doplnenie daňového poriadku bolo výkonom ich právomoci, pri ktorej posudzujú dodržiavanie práv dieťaťa alebo osoby so zdravotným postihnutím. Ako príklad môžeme uviesť potrebu získania informácií o správe majetku dieťaťa, prípadne osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony alebo osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.

Daňovým subjektom sa umožnilo nazrieť do spisu nasledujúci pracovný deň po tom, ako o to požiadajú, pričom požiadať môžu telefonicky, elektronicky alebo listinne.

Zároveň bol zo znenia vypustený postup upravujúci súhrnný protokol, a to z dôvodu jeho nevyužívania v praxi.

Záznam o nazretí do spisu

O každom nazretí do spisu musí byť vyhotovený úradný záznam. Záznam vyhotovuje správca dane a následne je záznam založený v spise daňového subjektu. Na žiadosť daňového subjektu zo spisového materiálu, do ktorého daňový subjekt môže nazrieť, urobí správca dane fotokópie a osvedčí ich zhodu s originálom a vydá ich daňovému subjektu. Ak má daňový subjekt zástupcu, kópie sa vydajú jemu. V prípade elektronického podania sa podanie prevedie do papierovej formy (vytlačí) a osvedčí sa zhoda s elektronickým podaním. Do spisov daňových subjektov môže nazerať verejný ochranca práv v súvislosti v výkonom jeho pôsobnosti a komisár pre deti a pre osoby so zdravotným postihnutím.

V prípade nazerania do spisov sa zaviedla možnosť vydania dokumentu vo forme listinnej podoby elektronického dokumentu zo spisového materiálu. Súčasne sa z Daňového poriadku vypustila informácia o úhrade správneho poplatku za tento úkon, nakoľko táto povinnosť je ustanovená v prílohe k zákonu o správnych a súdnych poplatkoch.

Výnimky

Daňový poriadok obsahuje aj výnimky, kedy nie je možné nazerať do spisov. Zákon v niektorých prípadoch neumožňuje daňovému subjektu ani jeho zástupcovi nazerať do spisu.

Prvá výnimka sú utajované skutočnosti a druhá výnimka sú spisy, v rámci ktorých by mohli byť dotknuté právom chránené záujmy iných osôb.

Ako sme už uviedli, zásadne ide o spis, ktorý obsahuje utajované skutočnosti. Utajované skutočnosti sú upravené zákonom o ochrane utajovaných skutočností. Utajovanou skutočnosťou je informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením, a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.

Poznámka

Globálne fórum o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely je mnohostranným rámcom, v rámci ktorého 120 štátov rovnocenne participuje na prácach v oblasti daňovej transparentnosti a výmeny informácií. Globálne fórum má za úlohu uskutočňovať hĺbkový monitoring a odborné hodnotenie implementácie medzinárodných štandardov transparentnosti a výmeny informácií na daňové účely. Tieto štandardy sú primárne obsiahnuté v Modelových zmluvách OECD.

Podľa hodnotenia Globálneho fóra OECD daňový subjekt môže nazerať do svojho spisu, ktorý obsahuje všetky informácie získané od štátu poskytujúceho požadované informácie a samotnú žiadosť o výmenu informácií bez príslušných výnimiek. Slovenské orgány by mali zabezpečiť, aby žiadosť o výmenu informácií nemohla byť sprístupnená daňovému subjektu alebo jeho právnemu zástupcovi skôr, než začne daňové konanie, alebo ak štát požadujúci danú informáciu uviedol, že nesúhlasí s jej sprístupnením. Vychádzajúc z odporúčaní Globálneho fóra OECD o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely uvedenými v správe z partnerského preskúmania Slovenskej republiky v rámci druhej fázy hodnotenia sa odstránili nedostatky aplikačnej praxe pri medzinárodnom dožiadaní.

Medzinárodné dožiadanie sa sprecizovalo pôvodne od roku 2013, pričom daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, teda aj do žiadosti o výmenu informácií, na základe ktorých sa vykonáva medzinárodné dožiadanie, bol daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní.

Daňový subjekt alebo jeho zástupca bol oprávnený nazerať do písomností, na základe ktorých sa vykonáva medzinárodné dožiadanie, len ak príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, na žiadosť ktorého správca dane vykonal medzinárodné dožiadanie, neuviedol, že nesúhlasí so sprístupnením takýchto písomností.

Daňový subjekt alebo jeho zástupca nebol oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti, do dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa Trestného poriadku.

Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti, do dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci do informácií o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní a do súhrnného protokolu, pričom to neplatí, ak sa použijú ako dôkaz pri správe daní. V zásade išlo precizovanie ustanovenia o nesprístupňovaní informácií daňovému subjektu o tom, že sa voči nemu plnenia úlohy Policajného zboru a orgánov činných v trestnom konaní, bez potreby skúmania dôvodov zmarenia ich činnosti pri sprístupnení takýchto informácií daňovému subjektu. Zaviedol sa teda zákaz sprístupňovania informácií daňovému subjektu o činnosti Policajného zboru a orgánov činných v trestnom konaní. Uvedené doplnenie súviselo s novelou daňového tajomstva, v rámci ktorej sa ustanovilo, aby sa informácia o oznámení daňového tajomstva, ukladala v spise daňového subjektu v podobe úradného záznamu alebo kópie dokumentu, ktorým alebo na základe ktorého sa poskytlo alebo pravidelne poskytuje daňové tajomstvo. Rovnako bolo teda potrebné ustanoviť výnimku z nazerania do spisu, a to v podobe vylúčenia nazerania do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitného predpisu, ktorým je, ako sme už uviedli, Trestný poriadok. Zároveň však zákon pripúšťa zásadu, v rámci ktorej sa uvedená výnimka neuplatní, a to ak sa uvedené písomnosti a súhrnný protokol použijú ako dôkaz pri správe daní.

§ 24

Dokazovanie

(1) Daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,²⁾

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

(5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.

(6) Na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.

Komentár k § 24

Daňový poriadok upravuje účel dokazovania pri správe daní. Kompetentným k dokazovaniu je správca dane.

Inštitút dokazovania sa najčastejšie v rámci daňového konania využíva pri daňovej kontrole.

Dokazovanie

Prostredníctvom dokazovania sa preukazujú všetky skutočnosti, ktoré daňový subjekt uvádza v daňovom priznaní i v ďalších podaniach.

Ďalšie skutočnosti, na ktoré je daňový subjekt vyzvaný zo strany správcu dane, sa tiež preukazujú prostredníctvom dokazovania.

Daňový subjekt má teda v rámci daňového konania dôkazné bremeno, čo znamená, že on musí dokázať vyššie uvedené skutočnosti.

Pri dokazovaní daňový subjekt ďalej dokazuje (ide o jeho povinnosť) vierohodnosť záznamov, správnosť záznamov, úplnosť povinných evidencií alebo záznamov.

Týka sa to najmä podania daňových priznaní a iných skutočností v súlade so zákonom o účtovníctve a skutočnosti, ktoré majú vplyv na určenie jeho daňovej povinnosti.

Poznámka

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, čo znamená, že sa ustanovilo, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, na ktoré bol správcom dane vyzvaný pri správe daní, nakoľko správca dane vyzýva daňový subjekt nielen v daňovej kontrole alebo v daňovom konaní, ale v rámci celej správy daní.

Úloha správcu dane pri dokazovaní

Povinnosťou správcu dane je zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie a najpresnejšie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane musí preukázať všetky skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.

Dôkazy

Daňový poriadok nevymedzuje presný výpočet dôkazov. Uvádza len niektoré dôkazy, ktoré sa najčastejšie pri dokazovaní využívajú s cieľom určenia správnej daňovej povinnosti. Pod dôkazom rozumieme všetko, na základe čoho bola alebo je určitá skutočnosť zistená, objasnená alebo určená.

Dôkazom je aj skutočnosť, na základe ktorej je alebo bola správne určená daň v daňovom konaní. Ani jeden z dôkazov však v daňovom konaní nemôže byť získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a inými právnymi predpismi.

Medzi dôkazy patria podania daňového subjektu, protokoly o daňovej kontrole, svedecké výpovede, znalecké posudky, rôzne listiny, doklady, zápisnice o obhliadke, protokoly o určení dane podľa pomôcok, iné dôkazy a taktiež aj protokol.

Zhodnotenie dôkazov

Po poskytnutí dôkazov zo strany daňového subjektu dochádza k ich zhodnoteniu. Zhodnotenie dôkazov ako posledný krok dokazovania má v kompetencii správca dane, ktorý sa priamo stáva zodpovedným za poskytnuté dôkazy.

Zhodnotený musí byť každý jeden dôkaz (listina, záznam, doklad,...) samostatne. Následne dochádza aj k zhodnoteniu dôkazov v ich súvislostiach. Správca dane k zhodnoteniu musí disponovať aj odôvodnením. Daňový poriadok obsahuje výnimku, a to že nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Všetky skutočnosti, ktoré sú daňovým subjektom uvedené napríklad v daňovom priznaní, musí byť schopný aj preukázať. V prípade, ak však nemá možnosť určitý dôkaz zabezpečiť, pričom je presvedčený, že taký dôkaz existuje a je možné ho preukázať zo strany správcu dane, dá návrh na takýto spôsob preukázania.

V prípade vydania dôkazov týkajúcich sa osoby, ktorá neexistuje, sa v rámci konania nevyužijú. Môže ísť napríklad o osobu mŕtvu, alebo spoločnosť, ktorá ukončila svoju činnosť a tým pádom už neexistuje.

Spoločné konanie

Správcovia dane môžu na účely dokazovania vykonávať aj tzv. spoločné úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov, oboznámenie s obsahom rozhodujúcich skutočností zistených u iných daňových subjektov a oboznámenie s dôkazmi. Spoločným úkonom nie je len úkon viacerých správcov dane, ale aj úkon jedného správcu dane u viacerých daňových subjektov súčasne.

Tieto úkony majú smerovať na odbremenenie daňových subjektov, keďže sa často museli zúčastňovať prakticky tých istých úkonov. Účelom tejto úpravy je tiež zníženie času výkonu kontroly a zvýšenie hospodárnosti. Z uvedeného vyplýva, že na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.

Vypočutie svedka a znalca

Za účelom zvýšenia efektívnosti a hospodárnosti sa ustanovila pre správcu dane možnosť uskutočniť vypočutie svedka a znalca prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie. Z takéhoto vypočutia sa vyhotoví zápisnica podľa § 19 daňového poriadku. Podmienky a podrobnosti o spôsobe vypočutia uverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle, nakoľko ide aj o podrobnosti informačno-technického charakteru, ako napríklad hardvérového alebo softvérového riešenia, ktoré môžu podliehať častej aktualizácii.

§ 25

Svedok

(1) Každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20.

(2) Správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.²³⁾ Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.

(3) Svedok nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosťami²²⁾ alebo na ktoré sa vzťahuje zákonom uznaná alebo uložená povinnosť mlčanlivosti, iba ak by bol povinnosti zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným orgánom alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má.

(4) Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

(5) Správca dane môže uskutočniť vypočutie svedka prostredníctvom videokonferencie, alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie; podmienky a podrobnosti o spôsobe vypočutia uverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.

Komentár k § 25

Daňový poriadok definuje osobu svedka pri správe daní, jej povinnosti, práva a úlohy, ktoré plní v rámci konania. O svedkovi hovoríme ako o tretej osobe. Inštitút svedka je považovaný za istý spôsob dokazovania v daňovom konaní.

Vypovedať ako svedok má povinnosť každý, kto má informácie o dôležitých okolnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok daňového konania. Týka sa to skutočností a okolností týkajúcich sa tretích osôb (daňového subjektu), ak osoba svedka má vedomosť o dôležitých skutočnostiach alebo sú mu známe. Pri vypočutí musí svedok vypovedať pravdivo a nezamlčať žiadne skutočnosti. Výsluch svedka sa môže uskutočniť buď z podnetu správcu dane, z podnetu daňového subjektu, ako aj z podnetu inej osoby. Výpoveď svedka je dôkazom.

Cieľom vypočutia svedka je objasnenie skutočností v rámci daňového konania a poskytnutie presnejších informácii pre správne vyrubenie dane.

Svedecká výpoveď

Zásadne ide vždy o ústnu výpoveď. Svedok sa výpovede musí vždy zúčastniť osobne. V prípade zvlášť dôležitých dôvodov sa výpovede zúčastniť nemusí, ale podmienkou je ospravedlnenie s uvedením dôvodu neúčasti (vážne zdravotné dôvody, ...). Samotné ospravedlnenie musí byť doručené alebo oznámené správcovi dane ešte pred samotným plánovaným výsluchom. Ako náhle tieto dôvody pominú, je povinný sa výpovede zúčastniť. V opačnom prípade, ak sa nedostaví na výpoveď, Daňový poriadok umožňuje využiť inštitút predvedenia policajným zborom. Z každej svedeckej výpovede sa spíše zápisnica za strany správcu dane, ku ktorej je možné dávať určité námietky alebo návrhy na doplnenie.

Daňový subjekt musí byť informovaný o tom, že dôjde k výsluchu svedka.

Návrh na vypočutie svedka podáva daňový subjekt, ktorého sa výpoveď týka, správca dane, tretia osoba.

Poučenie

Svedok je pred výpoveďou poučený zo strany správcu dane o možnosti odopretia výpovede. Zároveň musí byť overená jeho totožnosť pred samotným výsluchom.

Správca dane poučí svedka a upozorní ho, že jeho výpoveď musí byť pravdivá a nemôže zamlčať žiadnu informáciu, v opačnom prípade mu môžu z takej výpovede plynúť určité následky. Zároveň je správcom dane upozornený na možnosť nevypovedať o informáciách, ktoré môžu byť daňovým tajomstvom.

Uloženie pokuty za nepravdivú výpoveď

Svedok sa v prípade výpovede, ktorá sa nezakladá na pravde, dopúšťa priestupku, nakoľko jeho konanie bolo úmyselné a vedome uviedol nesprávny alebo neúplný údaj orgánu štátnej správy alebo obci, inej právnickej osobe.

Rovnako sa dopustí priestupku, ak nejaký z dôležitých údajov zatají, hoci má o ňom vedomosť.

Daňový poriadok umožňuje za uvedené priestupky mu uložiť pokutu do výšky 99 eur.

Odopretie výpovede

Svedok má možnosť výpoveď odoprieť. Túto možnosť má v prípade, ak by jeho výpoveďou buď sebe alebo svojim príbuzným (blízkej osobe definovanej Obchodným zákonníkom) spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania. Rovnako môže svedok odoprieť výpoveď aj v prípade utajovaných skutočností alebo v prípade informácii, o ktorých má vypovedať, je povinný dodržiavať mlčanlivosť.

Zúčastnený pri výpovedi svedka

– správca dane, ktorý svedka vypočúva,

– svedok,

– daňový subjekt, ohľadom ktorého sa výpoveď uskutočňuje,

– zástupca daňového subjektu.

Okrem tohto, že sa výpovede môže zúčastniť daňový subjekt alebo jeho zástupca, daňový poriadok mu dáva možnosť zákonnú možnosť počas vypočúvania klásť otázky.

Na vypočúvanie svedka je daňový subjekt upozornený v dostatočnom predstihu, aby sa prípadne mohol výsluchu zúčastniť. Upozornenie by malo mať písomný charakter. Zároveň správca dane písomným spôsobom upovedomí aj svedka o vypočúvaní.

Vznik nákladov vypočúvania svedka

Daňový poriadok umožňuje svedkovi náhradu nákladov, ktoré mu vznikli svedeckou výpoveďou. K nákladom patrí napríklad ušlá mzdy, cestovné náhrady a stravné.

§ 25a

Znalec

(1) Pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne určenie dane môže správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska.

(2) Ak vypovedá znalec, daňový subjekt má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť znalcovi otázky. Správca dane je povinný o výpovedi znalca daňový subjekt včas vyrozumieť.

(3) Správca dane môže uskutočniť vypočutie znalca prostredníctvom videokonferencie, alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie; podmienky a podrobnosti o spôsobe vypočutia uverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.

Komentár k § 25a

Znalecká výpoveď je po výpovedi svedka ďalšou možnosťou pre odborné posúdenie skutočností a správne určenie dane v rámci správy daní. Zo znaleckej výpovede sa vypracuje znalecký posudok alebo odborné stanovisko. K daňovému konaniu predvoláva znalca správca dane. Rovnako sa znaleckej výpovede môže zúčastniť daňový subjekt alebo jeho zástupca, pričom daňový subjekt o tejto možnosti musí byť zo strany správcu dane vopred informovaný písomným spôsobom spolu s upozornením na možnosť kladenia otázok.

Znalecká činnosť

Je ňou špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených najmä v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacích predpisov. Zákon upravuje podmienky výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, práva a povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ako aj podmienky činnosti znaleckých ústavov, a pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri výkone ich činnosti. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. V prípade otázok ku problematike znaleckej činnosti je možné sa obrátiť na odbor znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti.

Znalcom je fyzickú osobu alebo právnickú osobu splnomocnenú štátom na vykonávanie činnosti podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ktorá je zapísaná v zozname znalcov. Znalec vykonáva svoju činnosť pre súd, iný orgán verejnej moci, fyzickú osobu alebo právnickú osobu, pričom môže vykonávať svoju činnosť len pre súd alebo iný orgán verejnej moci. Znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za odmenu (znalečné), náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Znalec je oprávnený od každého požadovať súčinnosť. Výkon činnosti nie je podnikanie. Znalec spracúva osobné údaje zadávateľov a iných fyzických osôb v rozsahu nevyhnutnom na výkon činnosti. Zoznam znalcov vedie ministerstvo. Oddiel na zápis znalcov sa člení na odbory, ktoré sa ďalej členia na odvetvia. Údaje zapisované do zoznamu sú verejne prístupné; ministerstvo zabezpečuje ich zverejnenie na svojej internetovej stránke.

Znalec zapísaný v zozname môže vykonávať činnosť, len ak má uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť v súvislosti s výkonom činnosti. Znalec zapísaný v zozname pri výkone svojej činnosti používa úradnú pečiatku s priemerom 36 mm a preukaz, ktorým sa na požiadanie oprávnenej osoby preukazuje. Ministerstvo vydá znalcovi pri zápise do zoznamu preukaz a povolenie na vyhotovenie úradnej pečiatky. Každý písomne vyhotovený znalecký úkon a vyúčtovanie opatrí znalec v zozname odtlačkom úradnej pečiatky. Odtlačok úradnej pečiatky sa nesmie používať na osobné účely. Znalec je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone alebo v súvislosti s výkonom činnosti, ak nie je tejto povinnosti zbavený zadávateľom alebo ministrom. V konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci možno ustanoviť za znalca aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak s ustanovením súhlasí. Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť osobne, ak ide o fyzickú osobu, riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne.

Znalec je oprávnený pri vykonávaní úkonu znaleckej činnosti pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru; opodstatnenosť pribratia konzultanta musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť. Zodpovednosť znalca za obsah úkonu znaleckej činnosti tým nie je dotknutá. Zadávateľ je oprávnený pred vykonaním úkonu znaleckej činnosti prekonzultovať so znalcom znalecké otázky, prerokovať uplatnenie nároku na preddavok a možnosti znalca vykonať úkon znaleckej činnosti v požadovanej lehote.

Znalecký posudok sa podáva písomne, ústne do zápisnice v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci.

Súd alebo iný orgán verejnej moci určí formu znaleckého. Jednotlivé strany písomne podaného znaleckého posudku musia byť očíslované, zviazané a zošité šnúrou. Voľné konce šnúry sa prekryjú nálepkou, ktorú znalec opatrí odtlačkom svojej úradnej pečiatky.

Písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje titulnú stranu, úvod, posudok, záver, prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, znaleckú doložku. Pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva.

K znalcovi a znaleckej činnosti pozri zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v aktuálnom znení!

§ 26

Poskytovanie údajov správcovi dane

(1) Súdy, orgány štátnej správy, obce, vyššie územné celky a notári sú povinní oznamovať správcovi dane údaje potrebné na účely správy daní, ak predmet konania pred nimi podlieha dani podľa osobitných predpisov.¹⁾

(2) Štátne kontrolné orgány sú povinné oznamovať správcovi dane výsledky kontrol, ak z týchto výsledkov vyplýva, že došlo alebo mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti.

(3) Poskytovatelia platobných služieb^23a) sú povinní oznámiť

a) daňovému úradu údaje podľa osobitného predpisu,²⁴⁾

b) finančnej správe alebo správcovi dane, ktorým je obec, správu s údajmi podľa osobitného predpisu.²⁵⁾

(4) Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne a zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná oznamovať správcovi dane výplaty poistných plnení, ktoré nahrádzajú príjem alebo výnos, do 30 dní po skončení príslušného kalendárneho roka.

(5) Obec, mestská časť v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice, ktorá je príslušná na vedenie matrík, je povinná oznámiť správcovi dane oznámenia o úmrtiach.

(6) Štátne orgány a iné orgány a osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb alebo majetku,²⁶⁾ sú povinné na výzvu správcu dane oznámiť údaje potrebné na vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku.

(7) Každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.

(8) Na výzvu správcu dane je poštový podnik²⁷⁾ (ďalej len „pošta“) povinný oznamovať totožnosť osôb, ktoré majú pridelené poštové priečinky, a údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, údaje o zásielkach doručovaných na dobierku, úhrn súm dochádzajúcich daňovému subjektu poštou alebo do jeho poštového priečinku, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante a iné údaje potrebné pre správu daní alebo umožniť správcovi dane tieto údaje získať na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť.

(9) Podniky^27aa) sú povinné za podmienok uvedených v osobitnom predpise^27ab) poskytnúť na účely správy daní správcovi dane na jeho žiadosť údaje účastníkov^27ac) a prevádzkové údaje.^27ad)

(10) Vydavatelia tlače, prevádzkovatelia webových sídiel, poskytovatelia webhostingu, registrátori a držitelia domén sú povinní oznámiť správcovi dane na jeho výzvu totožnosť a adresu zadávateľa inzerátu, užívateľa internetových služieb a iné údaje potrebné na účely správy daní.

(11) Verejní prepravcovia sú povinní oznamovať správcovi dane na jeho výzvu odosielateľov, adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaných zásielok, ako aj údaje o dobe prepravy, množstve prepravovaného tovaru a charaktere zásielky.

(12) Zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, iné poisťovne, dôchodkové správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny sú povinné na výzvu správcu dane poskytovať informácie potrebné na účely správy daní.

(13) Daňové úrady a colné úrady sú povinné navzájom sa informovať o povolenom odklade platenia dane a o povolenom platení dane v splátkach, ako aj o plnení podmienok určených v rozhodnutí o povolenom odklade platenia dane alebo o povolenom platení dane v splátkach.

(14) Právnická osoba, ktorej správca dane postúpil daňové nedoplatky podľa § 86, je povinná v elektronickej podobe poskytovať finančnému riaditeľstvu informácie o stave ich vymáhania.

(15) Poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti je povinný oznámiť na účely správy daní správcovi dane na jeho výzvu údaje, ktoré je povinný uchovávať podľa osobitného predpisu.^27a)

(16) Sociálna poisťovňa poskytuje zo svojho informačného systému finančnému riaditeľstvu údaje na účely správy daní.

(17) Povinná osoba^27b) je povinná na účely správy daní poskytnúť finančnej správe na výzvu údaje získané pri plnení povinností podľa osobitného predpisu.^27c)

Komentár k § 26

Poskytovanie údajov je istá forma súčinnosti zo strany tretích osôb voči správcovi dane. Ide v podstate o istú povinnosť poskytnutia súčinnosti.

Povinnosť súčinnosti iných osôb sa týka pomerne širokého okruhu osôb, ktorý je v jednotlivých odsekoch tohto ustanovenia vymedzený demonštratívnym spôsobom.

Tretie osoby, ktoré majú povinnosť súčinnosti

– súdy,

– iné štátne orgány,

– orgány územnej samosprávy,

– notári,

– banky,

– pošty,

– orgány spojov,

– vydavatelia tlače,

– zdravotné poisťovne,

– ďalšie osoby a orgány.

Daňový poriadok rozlišuje medzi povinnosťou súčinnosti stanovenou zo zákona a povinnosťou súčinnosti na výzvu správcu dane.

Pri poskytnutí informácii dochádza na strane správcu dane k získaniu dôležitých informácii nevyhnutných pre správu daní, respektíve pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu.

Poznámka

Daňový poriadok má spresnený okruh subjektov, ktoré poskytujú platobné služby, ku ktorým popri bankách patria aj inštitúcie elektronických peňazí, poštový podnik, či platobná inštitúcia, zahraničná platobná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie. Do zákona sa tiež doplnila povinnosť poštového podniku oznamovať okrem iných údajov potrebných na účely správy daní aj informácie o zásielkach doručovaných na dobierku, nakoľko ide o najčastejší spôsob platenia za tovar pri obchodovaní prostredníctvom internetu.

Podľa Daňového poriadku je správca dane oprávnený získať na účely správy daní od podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné služby alebo siete údaje o účastníkoch ako aj prevádzkové údaje na základe svojej konkrétnej požiadavky.

Poskytovateľ platobných služieb

Ide o banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, ktorá má v bankovom povolení uvedené aj poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie. Ďalej je to inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí alebo pobočka zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, poštový podnik, ak je podľa osobitného zákona oprávnený poskytovať platobné služby, platobná inštitúcia, zahraničná platobná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie, Národná banka Slovenska alebo Európska centrálna banka, ak nekonajú ako menový orgán, alebo ak nejde o činnosti, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb, a ak poskytujú platobné služby, Štátna pokladnica, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, miestne orgány štátnej správy, obce a vyššie územné celky, ak sú podľa osobitného zákona oprávnené poskytovať platobné služby a ak nejde o činnosti, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb. Poskytovatelia platobných služieb oznamujú daňovému úradu údaje, medzi ktoré patria skutočnosti týkajúce sa klienta (Eximbanka len na písomné vyžiadanie, ktoré musí obsahovať údaje, podľa ktorých môže Eximbanka príslušnú záležitosť identifikovať). Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne oznámiť daňovému úradu príslušnému podľa sídla alebo trvalého pobytu podnikateľa, ktorý je ich klientom, číslo každého zriadeného a každého zrušeného bežného účtu a vkladového účtu podnikateľa, ktorý je alebo bol ich klientom, a to do 10 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom bol taký účet zriadený alebo zrušený. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné poskytovať informácie právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu podieľajúcej sa na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky na programe poskytovania pomoci klientom, ktorí stratili schopnosť splácať úver na bývanie v dôsledku hospodárskej krízy. Poskytovatelia platobných služieb oznamujú finančnej správe alebo správcovi dane, ktorým je obec, správu s údajmi veciach správy daní alebo colného orgánu vo veciach colného konania, ktorého je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom vrátane vymáhania daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní alebo vymáhania colného dlhu v colnom exekučnom konaní.

Poskytnutie súčinnosti zo zákona

– súdy, orgány štátnej správy, obce, vyššie územné celky a notári, ak predmet konania pred nimi podlieha dani podľa daňových zákonov,

– štátne kontrolné orgány oznamujú výsledky kontrol, ak z týchto výsledkov vyplýva, že došlo alebo mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti,

– poskytovatelia platobných služieb,

– poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne a zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne oznamuje výplaty poistných plnení, ktoré nahrádzajú príjem alebo výnos, do 30 dní po skončení príslušného kalendárneho roka,

– obec, mestská časť v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice, ktorá je príslušná na vedenie matrík oznamuje oznámenia o úmrtiach,

– daňové úrady a colné úrady sa navzájom informujú o povolenom odklade platenia dane a o povolenom platení dane v splátkach, ako aj o plnení podmienok určených v rozhodnutí o povolenom odklade platenia dane alebo o povolenom platení dane v splátkach,

– právnická osoba, ktorej správca dane postúpil daňové nedoplatky v elektronickej forme, poskytuje finančnému riaditeľstvu informácie o stave ich vymáhania,

– sociálna poisťovňa zo svojho informačného systému finančnému riaditeľstvu poskytuje údaje na účely správy daní.

Poskytnutie súčinnosti na výzvu správcu dane

– štátne orgány a iné orgány a osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb alebo majetku oznamujú údaje potrebné na vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku,

– každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní,

– poštový podnik povinný oznamovať totožnosť osôb, ktoré majú pridelené poštové priečinky a údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, údaje o zásielkach doručovaných na dobierku, úhrn súm dochádzajúcich daňovému subjektu poštou alebo do jeho poštového priečinku, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante a iné údaje potrebné pre správu daní alebo umožniť tieto údaje získať na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť,

– podniky podľa zákona o elektronických komunikáciách poskytujú údaje účastníkov podľa zákona o elektronických komunikáciách a prevádzkové údaje (údaje vzťahujúce sa na užívateľa a na konkrétny prenos informácií v sieti a vznikajúce pri tomto prenose, ktoré sa spracúvajú na účely prenosu správy v sieti alebo na účely fakturácie),

– vydavatelia tlače, prevádzkovatelia webových sídiel, poskytovatelia webhostingu, registrátori a držitelia domén oznamujú totožnosť a adresu zadávateľa inzerátu, užívateľa internetových služieb a iné údaje potrebné na účely správy daní,

– verejní prepravcovia oznamujú odosielateľov, adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaných zásielok, ako aj údaje o dobe prepravy, množstve prepravovaného tovaru a charaktere zásielky,

– zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, iné poisťovne, dôchodkové správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti a Ústredie práce, sociálnych vecí oznamujú informácie potrebné na účely správy daní,

– poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti oznamuje údaje, ktoré je povinný uchovávať podľa zákona o elektronickom obchode.

Povinná osoba podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu

Táto osoba je povinná na účely správy daní poskytnúť finančnej správe na výzvu údaje získané pri plnení povinností podľa tohto zákona. Aby finančná správa mohla účinne monitorovať uplatňovanie postupov hĺbkového preverovania stanovených v smernici 2011/16/EÚ zo strany finančných inštitúcií, musí mať prístup k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí. Bez takéhoto prístupu by nebola schopná monitorovať, potvrdiť a kontrolovať, či finančné inštitúcie riadne uplatňujú smernicu 2011/16/EÚ správnou identifikáciou a oznamovaním skutočných vlastníkov sprostredkovateľských subjektov.

Povinností povinnej osoby

– overenie identifikácie,

– základná starostlivosť,

– uchovávanie údajov o konečnom užívateľovi výhod,

– zjednodušená starostlivosť,

– zvýšená starostlivosť,

– spracovanie a uchovávanie údajov.

Povinná osoba v daňovom poriadku

Ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa, ak vykoná obchod v hotovosti v hodnote najmenej 10 000 eur bez ohľadu na to, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené.

Povinnou osobou je aj banka, finančná inštitúcia, ak nie je bankou, ktorou je centrálny depozitár cenných papierov, burza cenných papierov, komoditná burza, správcovská spoločnosť a depozitár, obchodník s cennými papiermi, finančný agent, finančný poradca okrem výkonu činností súvisiacich s neživotným poistením, zahraničný subjekt kolektívneho investovania, poisťovňa pri vykonávaní poisťovacej činnosti v životnom poistení, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená vykonávať zmenárenskú činnosť, právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená obchodovať s pohľadávkami, právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená vykonávať dražby mimo exekúcií, finančný prenájom alebo iné finančné činnosti podľa osobitného predpisu, platobná inštitúcia, agent platobných služieb a inštitúcia elektronických peňazí, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, prevádzkovateľ hazardnej hry, poštový podnik, súdny exekútor, pri predaji nehnuteľnosti, hnuteľnej veci alebo podniku a pri prijímaní peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti s výkonom exekúcie, správca, ktorý vykonáva činnosť v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní alebo konaní o oddlžení podľa osobitného predpisu, audítor, účtovník, daňový poradca, právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená sprostredkovať predaj, prenájom a kúpu nehnuteľností, advokát alebo notár, ak poskytne klientovi právnu službu, ktorá sa týka akejkoľvek finančnej operácie alebo iného konania, ktoré smeruje k pohybu finančných prostriedkov alebo ho priamo vyvolá, pri kúpe a predaji nehnuteľnosti alebo podniku alebo ich časti, správe alebo úschove finančných prostriedkov, cenných papierov alebo iného majetku, založení účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo účtu cenných papierov a pri ich správe, alebo založení, činnosti alebo riadení obchodnej spoločnosti, združenia fyzických osôb, združenia právnických osôb, účelového združenia majetku alebo inej právnickej osoby, poskytovateľ služieb správy majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti, právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená vykonávať činnosť organizačného a ekonomického poradcu, služby verejných nosičov a poslov alebo zasielateľstvo, právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená prevádzkovať aukčnú sieň, právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená obchodovať s umeleckými dielami, zberateľskými predmetmi, starožitnosťami, kultúrnymi pamiatkami, kultúrnymi predmetmi, drahými kovmi alebo drahými kameňmi, právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená uvádzať na trh výrobky z drahých kovov alebo drahých kameňov, alebo právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená prevádzkovať záložňu, veriteľ, iná osoba, ak tak ustanoví osobitný predpis.

Povinnou osobou je tiež pobočka, organizačná zložka alebo prevádzka zahraničnej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, vrátane zastúpenia zahraničnej banky a zastúpenia zahraničnej finančnej inštitúcie, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky.

Poznámka

Po transpozícii Smernice Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (DAC 5), je stanovené, že ak je držiteľ účtu sprostredkovateľským subjektom, finančné inštitúcie majú preveriť takýto subjekt a identifikovať a oznámiť jeho skutočných vlastníkov (due diligence). Tento dôležitý aspekt sa pri uplatňovaní uvedenej smernice opiera o informácie získané v rámci boj proti praniu špinavých peňazí zhromaždené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (5) na účely identifikácie skutočných vlastníkov.

Obchodovanie prostredníctvom internetu

Povinnosťou osôb pri obchodovaní prostredníctvom internetu je oznámiť na výzvu správcu dane všetky požadované údaje týkajúce sa správy daní. K ďalších osobám patria vydavatelia tlače, prevádzkovatelia webových sídiel, poskytovatelia webhostingu, registrátori a držitelia domén.

Správca dane tieto osoby vyzve a upozorní ich na povinnosť oznámiť totožnosť a adresu zadávateľa inzerátu, užívateľa internetových služieb a iné údaje potrebné na účely správy daní. V prípade užívateľov ide najmä o klientov tých podnikateľov, ktorí obchodujú prostredníctvom svojich webových sídiel.

ŠTVRTÁ HLAVA

Lehoty

§ 27

Počítanie lehôt

(1) Ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená týmto zákonom alebo osobitným predpisom,¹⁾ určí primeranú lehotu správca dane a zároveň upozorní na následky nedodržania tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako osem dní možno určiť len výnimočne pre jednoduché úkony alebo osobitne naliehavé úkony.

(2) Do plynutia lehoty určenej počtom dní sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

(3) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak nie je taký deň v mesiaci, končí lehota posledným dňom mesiaca.

(4) Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.

(5) Lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo podané elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5. Ak nemožno podanie v elektronickej podobe doručiť z dôvodov na strane správcu dane, lehota sa považuje za zachovanú, ak je podanie doručené najbližší nasledujúci pracovný deň po odstránení prekážok na strane správcu dane; rovnako je lehota zachovaná, ak najneskôr v piaty pracovný deň je podanie urobené podľa § 13 ods. 6.

(6) V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.

Komentár k § 27

Daňový poriadok upravuje všeobecné pravidlá pre počítanie lehôt. Ide o lehoty, v rámci ktorých má daňový subjekt povinnosť plnenia, plynutie stanovených lehôt, zachovanie lehôt.

Lehota

Ide o určitý časový úsek stanovený na nejaký konkrétny účel, prípadne na vykonanie určitej úlohy alebo splnenie povinnosti. Pod lehotou môžeme rozumieť aj nejaký termín, v rámci ktorého má daňový subjekt plniť svoju povinnosť.

V rámci niektorých úkonov nie je presne stanovená žiadna lehota ani termín. V tomto prípade je kompetentným na učenie lehoty správca dane. Netýka sa to len úkonov vymedzených v daňovom poriadku, ale i v ostatných daňových zákonoch, a to zákon o dani z príjmov, zákon o dani z pridanej hodnoty, zákon o dani z motorových vozidiel, zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku...., zákon o spotrebných daniach a ďalšie.

V prípade, že lehoty určí správca dane, je jeho povinnosťou oznámiť aj dôsledky nedodržania tohto termínu.

Lehota musí byť zo strany daňového subjektu, ale i zo strany správcu dane splnená, ak ide o lehotu zákonnú. Lehota sa zo zákona nepredlžuje, akceptuje sa len jej zmeškanie v prípade, že nie je možné ju odpustiť.

Minimálna lehota

Minimálna dĺžka lehoty je 8 dní, ale vo výnimočných prípadoch môže byť správcom dane určená aj kratšia lehota. Kratšia lehota sa môže týkať iba jednoduchých alebo osobitne naliehavých úkonov, pričom takúto lehotu zvažuje len správca dane, ktorý naliehavosť lehoty posúdi.

Počítanie lehoty

Do lehoty sa nezapočítava deň, kedy došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Zákon upravuje počítanie lehôt, ak sú určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov a tiež upravuje, že ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo na deň pracovného pokoja, posúva sa lehota plnenia na najbližší pracovný deň.

Zachovanie lehoty

Ak je posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo urobené podanie v posledný deň na pošte alebo prijaté elektronickými prostriedkami, považuje sa lehota za zachovanú. Ak by však nastali pri preukazovaní pochybnosti, považuje sa lehota za zachovanú, kým sa nepreukáže opak.

Nedoručovanie do podateľne

Do elektronickej podateľne sa nedoručuje a prostredníctvom nej sa nepodáva podanie. To znamená, že lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo podané elektronickými prostriedkami spôsobom, a to podanie v elektronickej podobe musí byť autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisomalebo uznaným spôsobom autorizácie. Podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, možno podať len prostredníctvom špecializovaného portálu prevádzkovaného finančným riaditeľstvom cez určené dátové rozhranie. Ak daňový subjekt, ktorý je fyzickou osobou, chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú autorizované podľa prvej vety, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Táto dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. Ak nemožno podanie v elektronickej podobe doručiť z dôvodov na strane správcu dane, lehota sa považuje za zachovanú, ak je podanie doručené najbližší nasledujúci pracovný deň po odstránení prekážok na strane správcu dane. Rovnako je lehota zachovaná, ak najneskôr v piaty pracovný deň je podanie urobené spôsobom, a to podanie v elektronickej podobe, ktoré nebolo podané stanoveným spôsobom, je potrebné doručiť aj v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a to do piatich pracovných dní odo dňa odoslania podania v elektronickej podobe, inak sa považuje za nedoručené.

§ 28

Predĺženie lehoty

(1) Z dôležitých dôvodov môže daňový subjekt pred uplynutím lehoty podľa § 27 ods. 1 požiadať správcu dane o jej predĺženie. Správca dane nemôže lehotu predĺžiť o dlhšiu dobu, než o akú daňový subjekt žiada. Ďalšie predĺženie už predĺženej lehoty nie je prípustné.

(2) Lehotu ustanovenú týmto zákonom alebo osobitným predpisom správca dane nemôže predĺžiť. Ak osobitný predpis ustanovuje, že lehotu možno predĺžiť, správca dane ju nemôže predĺžiť o dlhšiu dobu, než je ustanovená týmto osobitným predpisom, alebo o dlhšiu dobu, než o akú daňový subjekt žiada.

(3) Ak správca dane nedoručí daňovému subjektu rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty najneskôr do 30 dní od začatia konania o predĺžení lehoty, považuje sa lehota za predĺženú.

(4) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, proti rozhodnutiu o žiadosti o predĺženie lehoty nie sú prípustné opravné prostriedky.

Komentár k § 28

Ako sme už uviedli v predchádzajúcom ustanovení, lehoty sú stanovené zo zákona alebo na základe rozhodnutia správcu dane. Lehoty stanovené správcom dane môžu byť za určitých okolností predĺžené, ale len za splnenia určitých podmienok.

Zásady predĺženia lehoty

K predĺženiu lehoty môže dôjsť iba vo výnimočných prípadoch, kedy si to vyžadujú okolnosti prípadu v rámci správy daní. O predĺžení rozhoduje správca dane, a to na základe žiadosti podanej zo strany daňového subjektu. Žiadosť musí byť podaná písomným spôsobom a podmienkou žiadosti je, že musí byť podaná pred samotným uplynutím pôvodnej lehoty alebo termínu.

Žiadosť o predĺženie lehoty

Ide o žiadosť na určenie správcom dane, ktorú podáva ju daňový subjekt vo výnimočných prípadoch, zároveň musí byť podaná pred uplynutím pôvodnej lehoty a musí obsahovať dôvody, pre ktoré daňový subjekt žiada jej predĺženie.

Správca dane na základe podanej žiadosti posúdi uvedené dôvody na predĺženie lehoty.

Predĺženie lehoty správcom dane

Lehota nemôže byť nanovo správcom dane určená dlhšia ako žiada daňový subjekt. K predĺženiu lehoty môže dôjsť iba jeden krát, k opätovnému predĺženiu už dôjsť nemôže, nakoľko to daňový poriadok nepripúšťa. O predĺžení lehoty vyhotoví správca dane rozhodnutie, ktoré doručí daňovému subjektu. V praxi sa však stáva, že rozhodnutie vydané zo strany správcu dane nie je do 30 dní, čiže do zákonnej lehoty od začatia konania o predĺžení lehoty. V tom prípade platí, že sa lehota predlžuje automaticky.

Zo zákona však daňovému poriadku nárok na predĺženie lehoty nepatrí automaticky. Ide len o možnosť, ktorú posúdi správca dane a na základe posúdenia dôvodov lehotu buď predĺži alebo nepredĺži.

Predĺženie lehoty zo zákona

Daňový poriadok, ako sme už uviedli, nepripúšťa predĺženie lehoty zo zákona, ktorá je konkrétne stanovená. Výnimkou je predĺženie len tej lehoty, ak to osobitný právny predpis pripúšťa, a to v zásade len do dĺžky stanovenej v zákone.

Proti rozhodnutiu o žiadosti o predĺženie lehoty nie sú prípustné opravné prostriedky a týmto pádom sa rozhodnutie, ktoré bolo doručené, považuje za právoplatné. Neprijímajú sa žiadne námietky.

§ 29

Zmeškanie lehoty

(1) Správca dane zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to daňový subjekt požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už predĺženej lehoty nemožno odpustiť.

(2) Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok.

(3) Proti rozhodnutiu o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nie sú prípustné opravné prostriedky.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane vzťahujú aj na finančné riaditeľstvo a ministerstvo.

Komentár k § 29

Ako sme už uviedli, lehota zo zákona sa nepredlžuje, ale Daňový poriadok umožňuje zmeškanie stanovenej lehoty a následné odpustenie tejto zmeškanej lehoty.

Došlo k sprísneniu odpusteniu zmeškanej lehoty a čo sa týka odpustenia zmeškanej lehoty, je naviazané na splnenie zákonom ustanovených podmienok.

Odpustenie zmeškanej lehoty

K odpusteniu zmeškanej lehoty môže dôjsť výhradne zo závažných dôvodov. Odpustenie sa akceptuje v prípade podania žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty zo strany daňového subjektu v stanovenej lehote. Ide o lehotu do 30 dní, keď odpadli dôvody zmeškania. Zároveň musí daňový subjekt v tej istej lehote urobiť úkon, ktorý bol zmeškaný.

Žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty

Žiadosť musí byť v písomnej forme a musí obsahovať závažné dôvody zmeškania.

Úlohou správcu dane je po doručení žiadosti od daňového subjektu posúdiť všetky uvedené dôvody zmeškania lehoty.

Následne buď rozhodnutím zmeškanie odpustí alebo nie. Zo zákona nemá daňový subjekt nárok na automatické odpustenie.

V prípade, že bola lehota predĺžená správcom dane, čiže lehota, ktorá bola určená správcom dane, zákon už jej odpustenie zmeškania nepripúšťa.

Zákon vymedzuje aj zásadu, že zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok. Aj v prípade rozhodnutia o odpustenie zmeškanej lehoty nie sú prípustné námietky a stáva sa právoplatným doručením.

Zásady a podmienky odpustenia zmeškanej lehoty sa okrem správcu dane týkajú aj finančného riaditeľstva a ministerstva.

PIATA HLAVA

Doručovanie písomností

§ 30

Všeobecné ustanovenia

(1) Správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.

(2) Ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom

a) poskytovateľa poštových služieb,

b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis,²⁸⁾

c) verejnej vyhlášky.

(3) Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11.

(4) Ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté; o tom musí doručovateľ adresáta poučiť.

(5) Ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla (ďalej len „miesto doručenia“); ustanovenie § 9 ods. 11 tým nie je dotknuté.

Komentár k § 30

Daňový poriadok upravuje inštitút doručovania v daňovom konaní. Ide zásadne o významný inštitút nielen pre správcu dane, ale i pre daňový subjekt.

Prostredníctvom tohto inštitútu správca dane oznamuje určitú skutočnosť daňovému subjektu, tretej osobe a tiež inému adresátovi.

Doručovanie v daňovom konaní

Inštitút doručovania je jedným z hlavných kritérií pre posudzovanie efektívnosti a rýchlosti konania v správe daní z pohľadu správcu dane, má vplyv na plynulosť plnenia štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obcí prostredníctvom daní.

Z pohľadu daňového subjektu má inštitút doručovania význam najmä pre určenie začiatku plynutia lehoty, v ktorej zákon vyžaduje pre vznik právnych účinkov urobenie, resp. neurobenie určitého úkonu.

Spôsob doručovania

Pri doručovaní písomností môžu byť v medziach Daňového poriadku využité rôzne spôsoby, a to

– elektronicky – prednostný spôsob doručovania,

– prostredníctvom zamestnancov správcu dane – využíva sa vzhľadom na povahu a účelnosť doručovanej písomností,

– prostredníctvom poštových služieb, verejnou vyhláškou a iným orgánom (orgán výkonu trestu, ak je daňový subjekt vo výkone trestu) – tento spôsob sa využíva v prípade, ak nie je možné využiť jeden z vyššie uvedených spôsobov.

Zástupca a doručovanie

V prípade, že má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celú správu daní, doručujú sa písomnosti len tomuto zástupcovi.

Zároveň však platí, že aj napriek tomu, že má daňový subjekt zástupcu pre celú správu daní, ale musí určitý úkon vykonať zásadne on, tak je písomnosť doručená okrem zástupcu aj samotnému daňovému subjektu.

Odmietnutie prijatia písomností

Daňový poriadok upravuje aj prípady, ak došlo k bezdôvodnému odmietnutiu prijatia písomností zo strany adresáta. V uvedenom prípade platí zásada, že aj napriek odmietnutiu sa považuje písomnosť za doručenú, a to v deň odmietnutia prijatia písomnosti adresátom. Adresát je o tom poučený a upovedomený priamo doručovateľom písomností.

Miesto doručenia písomností

Ako sme už uviedli, pri doručovaní sa uprednostňuje doručovanie prostredníctvom elektronických prostriedkov. Ak sa tento spôsob nevyužije, tak je písomnosť doručovaná na miesto doručenia u fyzickej osobe – na adresu jej trvalého pobytu, právnickej osobe – na adresu sídla jej spoločnosti.

Adresa trvalého pobytu alebo sídla spoločnosti musí byť vopred správcovi dane oznámená, za splnenia podmienky, že uvedené miesto sa musí nachádzať na území členských štátov. Zároveň však daňový poriadok umožňuje, že miesto doručenia nemusí byť trvalou adresou alebo sídlom podnikania. Adresa čiže miesto doručenia je uvedené v registri.

V prípade, že má daňový subjekt trvalý pobyt mimo územia členských štátov, musí mať zvoleného zástupcu s trvalým pobytom na území členských štátov, ktorá bude adresou na doručenie písomností. V opačnom prípade sa písomnosti musia ukladať u správcu dane. Deň, keď budú daňovému subjektu uložené písomností vydané, je dňom doručenia.

Daňový poriadok upravuje doručovanie písomností v prípade plnomocenstva, ktoré udelil daňový subjekt viacerým zástupcom.

V tomto prípade správca dane musí zisťovať, komu bude písomnosť doručená.

Písomnosť riadne doručená

Písomnosť sa považuje za riadne doručenú dňom doručenia písomnosti daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Ak sú v písomnosti určené lehoty, tak tie začínajú plynúť nasledujúcim dňom po doručení písomnosti daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi, týka sa to aj lehoty na podanie odvolania.

§ 31

Doručovanie do vlastných rúk

(1) Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti,

a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,

b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou,

c) ak tak určí správca dane.

(2) Ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.

(3) Písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

(4) Ak ide o také miesto doručenia, na ktoré nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk, považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrátenia správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa adresát, ktorému mala byť písomnosť doručená, o tom nedozvie.

(5) Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku alebo ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, dátum príchodu zásielky sa považuje za dátum jej uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 15 dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Komentár k § 31

Ako sme už uviedli, Daňový poriadok upravuje inštitút doručovania v daňovom konaní, pričom doručovanie sa môže uskutočňovať aj do vlastných rúk. Zákon vymedzuje, kedy dochádza k doručovania písomností do vlastných rúk. Vo väčšine prípadov ide o doručovanie úradnej zásielky, ktorou je korešpondencia určená do vlastných rúk účastníkom konaní pred orgánmi verejnej moci, s dokladom pre odosielateľa o jej podaní (doporučene) a s dokladom o jej dodaní adresátovi (doručenkou). Obsahom úradnej zásielky sú rozhodnutia, predvolania a iné písomnosti, o ktorých to ustanovujú príslušné všeobecne záväzné právne predpisy, resp. nariaďujú príslušné orgány verejnej moci.

Odosielatelia úradných zásielok

– súdy,

– orgány činné v trestnom konaní,

– notári,

– advokáti,

– daňové úrady,

– Národná banka Slovenska,

– Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,

– správcovia,

– colné úrady,

– ďalšie správne orgány – ústredné a miestne orgány štátnej správy,

– Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb,

– orgány územnej samosprávy,

– Sociálna poisťovňa,

– Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Doručenie do vlastných rúk

– ide o písomností, o ktorých to stanovuje zákon,

– ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, pričom nesplnenie tejto lehoty by mohlo daňovému subjektu spôsobiť ujmu,

– ak doručenie do vlastných rúk určí správca dane.

Daňový poriadok upravuje osobitným spôsobom doručovanie fyzickej osobe a doručovanie právnickej osobe. V prípade konkurzu alebo likvidácie spoločnosti, ale i v iných dôležitých prípadoch, má právo na preberanie písomností zásadne buď správca konkurzu a pri likvidácii sú písomností adresované spoločnosti a nie likvidátorovi.

Fyzická osoba

Pri fyzickej osobe sa dá povedať, že ide o klasické doručovanie do vlastných rúk. Poštový doručovateľ doručí písomnosť do vlastných rúk na adresu trvalého pobytu. Ak prvý krát nebude fyzická osoba zastihnutá v mieste trvalého pobytu, opakovane sa vykoná doručenie na adresu trvalého pobytu na druhý pracovný deň, predtým však upovedomí dodávateľ vhodným spôsobom fyzickú osobu. V prípade, že ani po druhý krát nebude fyzická osoba zastihnutá v mieste trvalého pobytu alebo na adrese, ktorú uviedla správcovi dane, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a fyzickej osobe zanechá oznámenie o uložení zásielky do vlastných rúk. Ak v lehote do 15 dní nebude zo strany fyzickej osoby uložená písomnosť vyzdvihnutá, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.

Právnická osoba

V prípade, ak sa jedná o písomnosť určenú do vlastných rúk právnickej osobe, oprávnenie ju vyzdvihnúť má osoba, ktorá má oprávnenie konať v jej mene (štatutárny orgán zapísaný v obchodnom registri), prípadne ide o osobu poverenú prijímaním takéhoto typu písomností. Aj pri právnickej osobe sa uplatňuje obdobný postup ako v prípade fyzickej osoby, a to v prípade, ak osoba oprávnená na vyzdvihnutie do vlastných rúk nebola zastihnutá v stanovenom mieste doručenia. Nasleduje upovedomenie zo strany doručovateľa vhodným spôsobom, že bude písomnosť opätovne doručená. Ide o náhradné doručenie.

V upovedomení musí uviesť deň a hodinu, kedy sa o to pokúsi. V prípade, ak bude aj druhý pokus bezúspešný, bude písomnosť uložená na pošte (18 dní) a právnická osoba bude o tom vyzrozumená. Aj v prípade právnickej osoby platí 15 dňová lehota uloženia na pošte, v ktorej ak písomnosť nebude vyzdvihnutá, za doručenú sa považuje posledným dňom uloženia. Zároveň to platí v prípade, že sa právnická osoba o tom nedozvedela a následne sa písomnosť vrátila správcovi dane ako adresát neznámy. V prípade zmeny sídla právnickej osoby, ktoré je uvedené v Obchodnom registri, môže byť písomnosť doručená na túto adresu.

Nezabudnite, že ak písomnosť určenú do vlastných rúk nemožno doručiť na adresu, ktorú nahlásil daňový subjekt (napr. neexistujúca adresa), považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrátenia správcovi dane.

Zákon upravuje aj osobitný spôsob doručovania v prípade osoby, ktorá má trvalý pobyt mesto alebo obec, je upravený v ustanovení upravujúcom doručovanie verejnou vyhláškou.

Nahliadnutie do spisu pri nedoručení písomností do vlastných rúk

V prípade, že daňovému subjektu bola doručovaný písomnosť do vlastných rúk, ale je neprebrala tiež nestihol vyzdvihnúť na pošte, má právo, ak sa o tom dozvedel, požiadať správcu dane o nahliadnutie do spisu. Správca dane daňovému subjektu zároveň vydá kópiu doručovanej písomností a originál zostane u správcu dane.

Doklad o prevzatí písomností do vlastných rúk

Pri prevzatí písomností do vlastných rúk predloží doručovateľ adresátovi doručenku, ktorú adresát podpíše s uvedením dátumu, kedy mu bola písomnosť doručená. Uvedená doručenka podpísaná oprávnenou osobou s uvedením dátumu doručenia slúži na začiatok plynutia lehoty, ktoré sú stanovené daňovým poriadkom alebo správcom dane. Za doručenie písomností je priamo zodpovedný doručovateľ.

Doručenie do poštového priečinku

V praxi sa stáva, že daňový subjekt má zriadený poštový priečinok na doručovanie písomností na pošte. Ide o P.O.BOX. Rovnako má napríklad daňový subjekt uzatvorenú dohodu s poštou, na základe ktorej si všetky písomností preberá na pošte a nemá zriadený poštový priečinok. Daňový poriadok pre tieto prípady stanovil rovnakú 15 dňovú lehotu na vyzdvihnutie doručovanej písomností do vlastných rúk. Ak si ju daňový subjekt nepreberie, tak ide rovnako o doručenie aj bez priameho oboznámenia daňového subjektu.

§ 32

Doručovanie elektronickými
prostriedkami

(1) Na doručovanie elektronickými prostriedkami sa vzťahuje tento zákon, ak ustanovenia osobitného predpisu o elektronickom doručovaní²⁹⁾ neustanovujú inak.

(2) Ak má osoba, ktorej správca dane doručuje elektronickými prostriedkami, zriadených viacero elektronických schránok pre právne postavenia podľa osobitného predpisu,^29aa) správca dane doručuje do ktorejkoľvek z takýchto elektronických schránok, ktorá je aktivovaná na doručovanie.

(3) Elektronické doručovanie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia podľa osobitného predpisu,^29ab) sa považuje za doručenie do vlastných rúk.

(4) Doručovanie elektronickými prostriedkami sa vzťahuje aj na finančné riaditeľstvo.

Komentár k § 32

Doručovanie elektronickými prostriedkami sa vzťahuje aj na finančné riaditeľstvo.

Zaviedli sa úpravy, ktoré reflektujú fakt, že povinnosť autorizácie podľa odseku 2 nie je vecou doručovania, ale náležitosťou podania, resp. úradného dokumentu a ako taká je predmetom úpravy iných ustanovení. Duplicita v súčasnosti vyvolávala pochybnosti vo výklade, a preto bola odstránená. Odsek 5 obmedzuje doručenie elektronickými prostriedkami len na osoby, ktoré sú povinné takto komunikovať a na tie, ktoré majú túto službu sprístupnenú. Povinná elektronická komunikácia je na strane subjektov uložená v § 14 a na strane správcu dane v zákone o e-Governmente, preto ju netreba duplicitne upravovať.

Obmedzenie elektronického doručovania osobám, ktoré nemajú sprístupnené služby na podávanie podaní je v rozpore so zákonom o e-Governmente, ktorý upravuje doručovanie vo väzbe na aktivovanú elektronickú schránku. Okrem vyššie uvedeného je potrebné vypustiť doručovanie do elektronickej osobnej schránky a úpravu týkajúcu sa momentu doručenia, ktorá je duplicitná k zákonu o e-Governmente.

Doručovanie

Na doručovanie elektronickými prostriedkami sa vzťahuje daňový poriadok v prípade, ak ustanovenia zákona o e-Governmente neustanovujú inak.

Elektronické podanie a elektronický úradný dokument

Doručuje sa elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté. Do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.

Doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi. Elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument jednoznačne identifikujúci moment elektronického doručenia, odosielateľa, prijímateľa, elektronickú úradnú správu a jej obsah; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje. Ak je adresátom orgán verejnej moci, elektronickú doručenku vytvára a potvrdzuje tento orgán prostredníctvom funkcie elektronickej podateľne. Ak adresátom nie je orgán verejnej moci, elektronickú doručenku vytvára automatizovaným spôsobom modul elektronického doručovania a správca modulu elektronických schránok prostredníctvom modulu elektronických schránok zabezpečuje, aby ju mal prijímateľ pri preberaní doručovaného elektronického dokumentu vždy pred jeho sprístupnením k dispozícii a bol povinný ju potvrdiť. Prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku prostredníctvom funkcie určenej na tento účel. Elektronická doručenka sa zasiela do elektronickej schránky odosielateľa príslušnej elektronickej úradnej správy, ktorej doručenie elektronická doručenka potvrdzuje, a to aj ak táto elektronická schránka nie je aktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy alebo ak nemá zriadenú elektronickú schránku. Údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak. Elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa podľa odseku 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia. Orgán verejnej moci je povinný prijímať elektronicky doručované elektronické úradné správy každodenne.

Elektronické doručovanie podľa zákona o e-Governmente

Ak sa nevykonáva do vlastných rúk, alebo o doručovanie notifikácií, je takéto doručovanie možné vykonávať okrem elektronickej schránky paralelne aj do obdobnej schránky zriadenej orgánom verejnej moci sprístupnenej prostredníctvom špecializovaného portálu. Ustanovenia o elektronickom doručovaní sa nepoužijú a doručovanie sa spravuje ustanoveniami o doručovaní podľa osobitných predpisov, ak osobitný predpis ustanovuje, že sa doručuje výlučne v listinnej podobe, alebo sa doručuje osobám vo výkone trestu odňatia slobody, vo väzbe, osobám umiestneným v zariadeniach pre výkon ústavnej starostlivosti a ochrannej výchovy alebo tomu, kto požíva diplomatické výsady a imunity, ak orgán verejnej moci vie, že doručuje takej osobe.

Elektronické schránky

Ak má osoba, ktorej správca dane doručuje elektronickými prostriedkami, zriadených viacero elektronických schránok pre právne postavenia podľa zákona o e-Governmente, správca dane doručuje do ktorejkoľvek z takýchto elektronických schránok, ktorá je aktivovaná na doručovanie.

Elektronická schránka sa zriaďuje tomu, kto je v právnom postavení orgánu verejnej moci, právnickej osoby, fyzickej osoby, fyzickej osoby podnikateľa, zapísanej organizačnej zložky, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložky alebo organizácie podľa § 12 ods. 6 inom, než podľa písmen a) až g), ak tak ustanoví osobitný predpis.

Pre každé právne postavenie sa zriaďuje jedna elektronická schránka. Ak je majiteľ elektronickej schránky súčasne osobou vo viacerých právnych postaveniach, zriaďuje sa mu elektronická schránka pre každé z týchto právnych postavení. Ak je majiteľ elektronickej schránky súčasne osobou v právnom postavení orgánu verejnej moci a inom právnom postavení, zriaďuje sa mu len jedna elektronická schránka v právnom postavení orgánu verejnej moci a ďalšia elektronická schránka sa mu zriaďuje len vtedy, ak je súčasne v právnom postavení fyzickej osoby.

Potvrdenie doručenia

Elektronické doručovanie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia podľa zákona o e-Governmente, sa považuje za doručenie do vlastných rúk.

Doručenie do vlastných rúk na účely elektronického doručovania

Ide o doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

§ 33

Elektronické služby

(1) Daňový subjekt pri elektronickej komunikácii s finančnou správou má po zadaní prístupových údajov na webovom sídle finančného riaditeľstva sprístupnenú osobnú internetovú zónu, obsahom ktorej sú najmä

a) spis daňového subjektu v elektronickej podobe,

b) elektronický výpis z osobného účtu daňového subjektu,

c) prístup na špecializovaný portál prevádzkovaný finančným riaditeľstvom,

d) elektronická osobná schránka,

e) katalóg služieb.

(2) Špecializovaný portál prevádzkovaný finančným riaditeľstvom je spoločný pre finančnú správu.^29a) Špecializovaný portál sprístupňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle a umožňuje elektronickú komunikáciu s ním aj prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy.

(3) Elektronická osobná schránka je elektronické rozhranie, ktoré možno použiť na komunikáciu s finančnou správou; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 13 ods. 5 prvej vety a § 32 ods. 2.

(4) Podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb uverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.

Komentár k § 33

Finančná správa poskytuje elektronické služby, ktoré boli zavedené na poskytovanie služieb v rámci správy daní. Všetky podrobnosti týkajúce sa poskytovania elektronických služieb zverejní finančné riaditeľstvo na svojich internetových stránkach.

Dôvodom zavedenie elektronických služieb bol predovšetkým rozsiahly rozvoj elektronickej komunikácie v spoločnosti.

Elektronické služby poskytuje finančné riaditeľstvo prostredníctvom svojho webového sídla www.financnasprava.sk, čiže prostredníctvom internetu.

Elektronické služby poskytuje touto formou finančné riaditeľstvo daňovým subjektom.

Osobná internetová zóna

Uvedenú zónu má vytvorený každý daňový subjekt na už spomenutom webovom sídle finančnej správy. Zóna obsahuje všetky dôležité informácie, ktoré sa týkajú daňového subjektu a jeho postavenia v rámci správy daní.

Daňový poriadok vymedzuje celý zoznam služieb, ktoré sú poskytnuté daňovému subjektu zo strany správcu dane v jeho osobnej internetovej zóne.

Služby musia byť v medziach zákona daňovému subjektu poskytnuté.

Medzi služby patrí spis daňového subjektu v elektronickej forme, elektronický výpis z osobného účtu daňového subjektu, prístup na elektronickú podateľňu, prístup na elektronickú osobnú schránku, katalóg služieb.

Katalóg služieb

Tento obsahuje mimoriadne služby, ktoré musia byť na žiadosť daňového subjektu poskytnuté a ich počet by sa mal meniť v súvislosti s vedecko-technickým vývojom spoločnosti. Patrí sem zasielanie notifikácií prostredníctvom emailu alebo SMS o termínoch, ktoré je daňový subjekt povinný plniť, o zmenách právnych predpisov, sledovanie procesu vybavovania podaní daňového subjektu a pod.

Boli zavedené úpravy formulácií týkajúcich sa „elektronickej podateľne“, ktoré vychádzajú z toho, že vytvorenie elektronickej osobnej schránky ako takej nie je v rozpore so zákonom o e-Governmente. Odsek 4 bol upravený preto, lebo podmienky možno ustanoviť len zákonom alebo na jeho základe.

Špecializovaný portál prevádzkovaný finančným riaditeľstvom

Je to portál spoločný pre finančnú správu. Špecializovaný portál sprístupňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle a umožňuje elektronickú komunikáciu s ním aj prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy. Elektronická osobná schránka je elektronické rozhranie, ktoré možno použiť na komunikáciu s finančnou správou.

§ 34

Doručovanie mimo územia

Slovenskej republiky

(1) Adresátovi, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území členského štátu mimo územia Slovenskej republiky a jeho sídlo alebo bydlisko je známe, doručujú sa písomnosti priamo. Ak je potrebné doručiť písomnosť adresátovi do vlastných rúk, zašle sa písomnosť na medzinárodnú návratku; správca dane môže písomnosť doručiť aj podľa osobitných predpisov.^21a) Ak si takýto adresát určí zástupcu na doručovanie, doručujú sa písomnosti tomuto zástupcovi; ustanovenie § 9 ods. 2 druhej vety týmto nie je dotknuté.

(2) Adresátovi, okrem adresáta, ktorým je daňový subjekt podľa § 9 ods. 11 alebo zástupca podľa § 9 ods. 2 a ktorý má sídlo alebo bydlisko mimo územia členského štátu a jeho sídlo alebo bydlisko je známe, doručujú sa písomnosti priamo. Ak sa doručuje písomnosť adresátovi do vlastných rúk, zašle sa písomnosť na medzinárodnú návratku; správca dane môže písomnosť doručiť aj podľa osobitných predpisov.^21a) Ak si takýto adresát určí zástupcu na doručovanie, doručujú sa písomnosti tomuto zástupcovi.

(3) Ak písomnosť nemožno doručiť, považuje sa za doručenú v deň vrátenia nedoručenej písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

(4) Odseky 1 až 3 sa nepoužijú, ak sa písomnosť doručuje adresátovi elektronicky.

Komentár k § 34

Daňový poriadok upravuje možnosť doručovania mimo územia SR. Podmienkou je, aby išlo o doručenie v rámci územia členských štátov.

Zákon rozlišuje rôzne prípady doručovania na adresu, do vlastných rúk, prostredníctvom medzinárodného dožiadania a ďalšie spôsoby doručovania.

Správca dane môže mať vedomosť o adrese daňového subjektu, a v tom prípade ide o doručovanie priamo na známu adresu trvalého pobytu daňového subjektu, ktorým je fyzická osoba, ale sa doručuje do sídla daňového subjektu, ktorý je právnickou osobou.

Doručovanie do vlastných rúk mimo územia SR

V uvedenom prípade je písomnosť doručovaná prostredníctvom medzinárodnej návratky.

Doručenie prostredníctvom medzinárodného dožiadania

Ide o spôsob doručovania takým spôsobom ako to upravujú osobitné predpisy a právne akty Európskej únie. Ide o doručenie písomnosti určené daňovému subjektu na územie európskeho spoločenstva.

Doručovanie podľa zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní

Daňový poriadok umožňuje správcovi dane doručovať písomnosti aj takýmto spôsobom, pričom uvedený právny predpis priamo ustanovuje postup a podmienky, ktorými sa príslušný orgán Slovenskej republiky v záujme zabezpečenia správneho vyrubenia daní a platenia daní riadi a v jeho medziach sa poskytuje, požaduje alebo prijíma medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní. Daňový poriadok pre daňové subjekty ustanovuje povinnosti, ktoré sa týkajú poskytovania dôležitých informácii slúžiacich na zabezpečenie medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní. Tieto informácie poskytuje daňový subjekt príslušnému orgánu Slovenskej republiky.

Doručovanie zástupcovi

Daňový subjekt, ktorý žije v členskom štáte mimo územia SR, môže mať zvoleného zástupcu na doručovanie písomnosti, pričom ide o zástupcu nachádzajúceho sa na území SR. V uvedenom prípade dochádza k doručovaniu písomností, ktoré sú určené daňovému subjektu nachádzajúcemu sa mimo územia SR, priamo jeho zástupcovi.

Fikcia doručenia

V predchádzajúcom znení sme sa už stretli s fikciou doručenia, podľa ktorej sa každá písomnosť považuje za doručenú tým dňom, kedy bola vrátená správcovi dane, a to z dôvodu, že sa nepodarilo alebo nebolo možné ju doručiť daňovému subjektu, ktorý sa však o samotnom doručovaní písomností ani nedozvedel.

V prípade, ak dochádza k doručovaniu prostredníctvom elektronických prostriedkov, tak znenie tohto ustanovenia sa nepoužije.

§ 35

Doručovanie verejnou vyhláškou

(1) Ak nie je správcovi dane známy pobyt alebo sídlo adresáta, doručí písomnosť verejnou vyhláškou.

(2) Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná v mieste posledného pobytu alebo sídla adresáta tak, že obec na žiadosť správcu dane vyvesí po dobu 15 dní spôsobom v mieste obvyklým oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením. Obec potvrdí dobu vyvesenia; posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Oznámenie o mieste uloženia písomnosti sa vyvesí aj v sídle správcu dane, ktorého písomnosť má byť adresátovi doručená.

(3) Doručovanie verejnou vyhláškou sa považuje za doručenie do vlastných rúk.

Komentár k § 35

Daňový poriadok upravuje aj doručovanie písomností verejnou vyhláškou, pričom sa uvedené doručovanie považuje za doručenie do vlastných rúk. Základným predpokladom doručenia verejnou vyhláškou je neznámy pobyt adresáta a zároveň sa nepodarilo tento pobyt ani zistiť.

Doručovanie verejnou vyhláškou

– ide o doručovanie písomnosti fyzickej osobe, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie,

– ide o doručovanie písomností fyzickej osobe, ktorá nie je registrovaná u správcu dane,

– ide o doručovanie písomností právnickej osobe, ktorá nemá povinnosť registrácie.

Napríklad u bezdomovcov je trvalý pobyt uvedený na obec alebo mesto, tak aj v tom prípade dochádza k doručovaniu písomností verejnom vyhláškou.

Spôsob doručovania verejnou vyhláškou

Pri uvedenom doručovaní sa verejná vyhláška vyvesí v mieste posledného pobytu adresáta prostredníctvom obce alebo mesta. Daňový poriadok stanovuje dobu vyvesenia verejnej vyhlášky o doručovaní písomnosti. Ide o dobu v dĺžke 15 dní, je to zákonom stanovená doba, ktorá sa nedá zmeniť. Pri vyvesení musí byť presne označená doručovaná písomnosť.

Dobu vyvesenia obec potvrdí. Písomnosť sa považuje za doručenú posledným, čiže 15. dňom vyvesenia. Oznámenie vyvesí správca dane aj vo svojom sídle.

DRUHÁ ČASŤ

ČINNOSTI SPRÁVCU DANE

ČINNOSTI SPRÁVCU DANE

PRVÁ HLAVA

Príprava daňového konania

Prvý diel

Vyhľadávacia činnosť

§ 36

(1) Správca dane je oprávnený pri vyhľadávacej činnosti zhromažďovať informácie o daňových subjektoch, vyhľadávať neprihlásené alebo neregistrované daňové subjekty, overovať úplnosť a správnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a zisťovať ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane, zabezpečenie jej úhrady a vymáhanie daňového nedoplatku, pričom správca dane môže vyhľadávaciu činnosť vykonávať aj bez priamej súčinnosti daňového subjektu.

(2) Ak správca dane zistí, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, urobí opatrenia potrebné na urýchlené vyrubenie dane alebo na vymáhanie daňových nedoplatkov na všetkých daniach.

Komentár k § 36

Daňový poriadok upravuje vyhľadávaciu činnosť správcu dane, ktorá predovšetkým spočíva vo vyhľadávaní neregistrovaných daňových subjektov, pri overovaní úplnosti registrácie, pri správnosti registrácie, v zisťovaní všetkých skutočností nevyhnutných na správne určenie daňovej povinnosti, v zisťovaní možnosti úhrady prípadného daňového nedoplatku pri vyrubení dane, v zisťovaní skutočností týkajúcich sa prípadného vymáhania daňového nedoplatku.

Vyhľadávaciu činnosť vykonáva správca dane i bez súčinnosti s daňovým subjektom.

Opatrenia vo vyhľadávacej činnosti

V rámci tejto činnosti dochádza k zisteniu rôznych skutočností týkajúcich sa daňových subjektov, ktoré vedú správcu dane vykonať niektoré nevyhnutné opatrenia. Opatrenia sa vykonajú v prípade, ak daňový subjekt napríklad nepodal daňové priznanie, nesplnil si oznamovacie povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, nepreberá si poštové zásielky atď. Medzi opatrenia patrí daňová kontrola, predbežné opatrenie, ktoré môže byť vykonané exekučným titulom, zloženie peňažnej sumy na účet správcu dane, výmaz o obchodného registra.

Exekučný titul

Z ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 233/2001 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení vyplýva definícia exekučného titulu, ktorá znie „Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.“ Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ povinný, resp. v tomto prípade daňový subjekt neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, nastupuje nútený výkon rozhodnutia. Možnosť núteného výkonu rozhodnutia umožňuje existencia exekučného titulu. Preto nie je vhodné, pokiaľ subjekt nereaguje na doručované zásielky, či výzvy exekútora, keď nastane toto „štádium“.

Zloženie peňažnej sumy

Správca dane, ako sme už uviedli získa pri vyhľadávacej činnosti rôzne informácie o daňovom subjekte, na základe ktorým môže odôvodnene predpokladať, že daň splatná v budúcnosti nebude (nemusí byť) uhradená. V takom prípade môže vydať predbežné opatrenie daňovému subjektu s povinnosťou zložiť na účet správcu dane stanovenú peňažnú sumu.

V zmysle novely Daňového poriadku platí postup, že v prípade hrozby nezaplatenia peňažnej sumy určenej predbežným opatrením je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vykonateľné dňom vydania. Aj v tomto prípade môže dôjsť k vykonateľnému rozhodnutiu, ktoré sa stane exekučným titulom a správca dane začne vymáhať peňažnú sumu v rámci daňového exekučného konania.

Výmaz z obchodného registra

Na žiadosť daňového subjektu správca dane vydá písomný súhlas s návrhom na výmaz z obchodného registra, ak nemá voči daňovému subjektu daňovú pohľadávku a daňový subjekt nemá daňový nedoplatok, alebo ak u daňového subjektu neprebieha výkon daňovej kontroly, určenie dane podľa pomôcok alebo vyrubovacie konanie podľa § 68; na tento účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok postúpený podľa § 86, ktorý v čase vydania potvrdenia nezanikol.

Daňový poriadok rozšíril možnosti vyhľadávacej činnosti správcu dane o možnosť vyhľadávania majetku, ktorého postihom v procese správy daní správca dane zabezpečí možnosť dosiahnutia reálnej úhrady dane.

Druhý diel

Miestne zisťovanie, zabezpečenie veci a prepadnutie veci

§ 37

Postup správcu dane
pri miestnom zisťovaní

(1) Správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu³¹⁾ vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti.

(2) Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.

(3) Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa služobným preukazom; túto povinnosť nemá zamestnanec správcu dane, ktorým je obec a príslušník finančnej správy vykonávajúci miestne zisťovanie v služobnej rovnošate. Zamestnanec správcu dane, ktorým je obec, je povinný preukázať sa oprávnením na vykonanie miestneho zisťovania.

(4) O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec podľa § 41 a 42, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil; to neplatí, ak je zápisnica podpísaná biometrickým elektronickým podpisom a zamestnanec správcu dane ju zašle do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu alebo inej osoby.

(5) Ustanovenia o miestnom zisťovaní, zabezpečení veci a prepadnutí veci sa vzťahujú primerane aj na finančné riaditeľstvo.

Komentár k § 37

Pre riadny výkon správy daní je dôležitý výkon miestneho zisťovania. Daňový poriadok upravuje postup správcu dane pri miestnom zisťovaní, respektíve upravuje právomoci správcu dane pri miestnom zisťovaní.

Miestne zisťovanie

Patria sem všetky činnosti správcu dane, v rámci ktorých vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.

Miestne zisťovanie sa rovnako týka aj finančného riaditeľstva. Správca dane v rámci činnosti patriacich do miestneho zisťovania môže vykonávať tieto činnosti aj mimo svojho obvodu, ak je to v prospech daňových povinností daňového subjektu.

Daňový poriadok nestanovuje žiadnu formu súhlasu alebo povolenia na miestne zisťovanie v inej územnej pôsobnosti.

Súčinnosť pri miestnom zisťovaní

V prípade miestneho zisťovania sa uplatňuje súčinnosť v medziach Trestného poriadku. Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby a fyzické osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich úloh, ktoré súvisia s trestným konaním. Iným právnickým osobám a fyzickým osobám preukázané vecné náklady s týmto spojené hradí štát, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ten komu náklady vznikli, má nárok podať uvedený návrh.

Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby sú povinné bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin a včas vybavovať dožiadania orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné si navzájom pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona. Písomnosti a informácie sa môžu doručovať medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom aj v elektronickej forme.

Zachovanie utajovaných skutočností

Daňový poriadok v rámci miestneho zisťovania ustanovuje povinnosť zachovávať utajovanú skutočnosť, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné tajomstvo. Všetky údaje, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, bankového tajomstva alebo daňového tajomstva, alebo údaje z evidencie zaknihovaných cenných papierov, môže požadovať pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor a s jeho predchádzajúcim súhlasom aj policajt, v konaní pred súdom predseda senátu.

Výkon miestneho zisťovania

Ako sme už uviedli, miestne zisťovanie vykonáva správca dane z vyššie uvedených dôvodov, respektíve zamestnanec správcu dane, ktorý bol poverený výkonom miestneho zisťovania. Za každých okolností sa tento zamestnanec musí preukázať služobným preukazom.

Výnimkou z tejto povinnosti je obec, ktorá sa preukazuje oprávnením na vykonanie miestneho zisťovania a tiež príslušník finančnej správy, ktorý figuruje v služobnej rovnošate, takže služobný preukaz už nie je povinnosťou. V minulosti sa používal pojem colník, ale vzhľadom na zavedenie nového právneho predpisu – zákon o finančnej správe bol uvedený pojem nahradený pojmom príslušník finančnej správy.

Zápisnica z miestneho zisťovania

Po vykonaní všetkých činnostiach miestneho zisťovania musí byť spísaná zápisnica, ktorú je povinný spísať ten zamestnanec správcu dane, ktorý miestne zisťovanie vykonal. Obsahom zápisnice sú predovšetkým všetky výsledky zo zisťovania. Rovnako však môže byť namiesto zápisnice spísaný aj úradný záznam, ak to povaha dovoľuje. To znamená, že ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam.

V rámci miestneho zisťovania môže dôjsť k zabezpečeniu určitých vecí, a to je predpokladom toho, že správca dane je povinný vždy odovzdať zápisnicu osobe, ktorej veci zabezpečil. Zabezpečenie veci upravuje Daňový poriadok.

Odovzdanie zápisnice

Zápisnica musí byť odovzdaná zo strany správcu dane prípadne jeho zamestnanca daňovému subjektu alebo inej osobe, ktorou je napríklad zamestnanec daňového subjektu alebo zamestnanec inej osoby, čiže osobe, ktorá sa miestneho zisťovania zúčastnila alebo bola prítomná. Zápisnica sa odovzdáva buď ako rovnopis alebo ako kópia. Ako sme už spomenuli, ak sa miestneho zisťovania nezúčastnil daňový subjekt, jeho zamestnanec, iná osoba alebo jej zamestnanec, vyhotoví sa len úradný záznam. Úradný záznam tiež spisuje správca dane a následne sa založí do spisu daňového subjektu, nakoľko ide o miestne zisťovanie bez účasti ďalšej osoby.

Zápisnica v rovnopise alebo jej kópia sa neodovzdáva v prípade, ak je zápisnica podpísaná biometrickým elektronickým podpisom a zamestnanec správcu dane ju zašle do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu alebo inej osoby.

Z dôvodu zefektívnenia výkonu správy daní, konkrétne pri vyhotovovaní zápisníc ako aj nadväzne na digitalizáciu spoločnosti bolo sprecizované znenie upravujúce zápisnicu. Účinky prijatých záverov a opatrení uvedených v zápisnici nastávajú podpisom zápisnice. Ak je zápisnica podpísaná biometrickým elektronickým podpisom a zamestnanec správcu dane ju zašle do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu alebo inej osoby, tak nemusí odovzdať rovnopis zápisnice alebo jeho kópiu daňovému subjektu alebo inej osobe, ktorá sa zúčastnila miestneho zisťovania.

§ 38

Práva správcu dane
pri miestnom zisťovaní

(1) Zamestnanec správcu dane má právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup na pozemky, do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta vrátane dopravných prostriedkov a prepravných obalov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám, a to aj na technických nosičoch dát, a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Toto právo má aj ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa aj na podnikanie.

(2) Zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený tovar nakúpený pri miestnom zisťovaní v nezmenenom stave vrátiť daňovému subjektu, ktorý je povinný tento tovar prevziať späť a zaplatenú cenu zamestnancovi správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vrátiť; primerane sa postupuje aj vtedy, ak bola pri miestnom zisťovaní zaplatená služba a táto nebola využitá alebo poskytnutá.

(3) Zamestnanec správcu dane má právo urobiť si alebo vyžiadať si výpis alebo kópiu z účtovných záznamov, iných záznamov alebo informácií, a to aj na technických nosičoch dát na náklady daňového subjektu. Rovnako má právo vyhotovovať z priebehu miestneho zisťovania fotodokumentáciu a audiovizuálny záznam v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.³³⁾

(4) V rozsahu nevyhnutnom k prevereniu údajov na technických nosičoch dát má správca dane právo na informácie o používaných programoch výpočtovej techniky a môže využívať programové vybavenie, v ktorom boli informácie spracované, za prítomnosti daňového subjektu alebo ním poverenej osoby.

(5) Zamestnanec správcu dane má právo zapožičať si doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov daňového subjektu alebo inej osoby. Prevzatie dokladov a iných vecí alebo odobratie vzoriek potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci; to neplatí, ak začala daňová kontrola alebo určovanie dane podľa pomôcok, alebo skrátené vyrubovacie konanie podľa § 68a, a ak sú zapožičané doklady alebo iné veci potrebné na ich vykonanie. Odobraté vzorky alebo časť vzorky sa po expertíze alebo obhliadke vrátia, ak to pripúšťa ich povaha alebo osobitný predpis.⁹⁾ V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania alebo ak tieto boli poskytnuté Kriminálnemu úradu finančnej správy, Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní, môže túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí daňový subjekt alebo inú osobu, u ktorej je vykonávané miestne zisťovanie.

Komentár k § 38

Pri miestnom zisťovaní vznikajú nielen povinnosti, ale i práva správcu dane v rámci tejto činnosti. Miestne zisťovanie musí prebehnúť čo najefektívnejšie, najdôkladnejšie, najrýchlejšie s cieľom získať všetky dôležité informácie týkajúce sa daňového subjektu a jeho povinností voči správcovi dane. V rámci svojich práv musí správca dane alebo jeho zamestnanec sa vždy preukázať služobným preukazom, čo mu umožňuje miestne zisťovanie vykonať.

Práva správcu dane

K jeho právam patrí neobmedzený prístup na pozemky, prístup do prevádzkových priestorov, na miesto či byt, ktoré slúži na prevádzkovanie podnikania, prístup do dopravných prostriedkov, prístup k prepravným obalom, písomnostiam, záznamom a k ďalším informáciám, prístup k technickým nosičom dát.

V rámci týchto vstupov vykonáva správca dane obhliadku v rámci možností a v medziach daňového poriadku za účelom splnenie miestneho zisťovania.

Všetky tieto práva môže využívať správca dane alebo jeho poverený zamestnanec v dobe primeranej predmetu zisťovania alebo v prevádzkovej dobe.

Ďalšie práva správcu dane

– prístup k písomnostiam, dokladom a záznamom,

– právo vyhotoviť kópie písomností a účtovných záznamov,

– právo vyhotoviť fotodokumentáciu, audiovizuálny záznam,

– právo vyhotoviť určité potrebné vzoriek,

– právo na poskytnutie informácii týkajúcich sa výpočtovej techniky alebo programov, ktoré daňový subjekt využíva.

Ak pri vyhotovení týchto dokladov, ich kópii alebo vzoriek vzniknú nejaké náklady, tak je povinný ich znášať daňový subjekt, u ktorého sa miestne zisťovanie vykonáva.

Právo na vrátenie tovaru

Daňový poriadok dáva právo colnému alebo daňovému úradu vykonať miestne zisťovanie v mieste predaja tovaru. Povinnosťou daňového subjektu je tovar v nezmenenom stave prevziať späť a vrátiť zaplatenú cenu daňovému alebo colnému úradu. Obdobne sa to týka aj služby, ktorá nebola využitá alebo poskytnutá.

Právo na prevzatie dokladov a vecí (zapožičanie)

Správca dane má v medziach daňového poriadku právo si zapožičať doklady, písomností alebo nejaké veci týkajúce sa miestneho zisťovania u daňového subjektu. Prevzatie dokladov a iných vecí zamestnanec správcu dane potvrdí pri ich prevzatí.

Daňový poriadok upravuje zákonnú lehotu, na ktorú môže tieto doklady alebo vzorky zapožičať s cieľom miestneho zisťovania. Ide o dĺžku 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Uvedené neplatí, ak začala daňová kontrola alebo určovanie dane podľa pomôcok, alebo skrátené vyrubovacie konanie, a ak sú zapožičané doklady alebo iné veci potrebné na ich vykonanie.

Ustanovilo sa, aby doklady a iné veci zapožičané pri miestnom zisťovaní nemuseli byť vrátené do 30 dní od ich predloženia, ak v čase ich zapožičania začala daňová kontrola alebo určovanie dane podľa pomôcok alebo skrátené vyrubovacie konanie a tieto sú potrebné pri ich výkone, čím sa zníži administratívna záťaž a zrýchli sa konanie.

V prípade, že sa vyžaduje vonkajšia expertíza alebo je nevyhnutné poskytnúť doklady a veci na účely trestného konania, 30-dňovú lehotu môže druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane, musí byť však daňový subjekt o uvedenom upovedomený zo strany správcu dane písomným spôsobom.

Vrátenie vzoriek daňovému subjektu

V prípade, ak v rámci miestneho zisťovania boli u daňového subjektu odobraté vzorky alebo časť vzorky, tie musia byť po expertíze alebo obhliadke daňovému subjektu vrátené, a to však len v prípade, ak to pripúšťa ich povaha alebo osobitný predpis.

Pri kontrole alebo pri výkone miestneho zisťovania daňový subjekt vrátil zaplatenú sumu za službu, ktorá nebola využitá alebo poskytnutá. V súlade so zákonom o používaní ERP platí, že pri vrátení platby za vrátený tovar, za tovar alebo poskytnutú službu pri ich reklamácii, za neposkytnutú službu alebo za vrátené zálohované obaly je podnikateľ povinný odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici a pri prerušení prevádzky elektronickej registračnej pokladnice odovzdať kupujúcemu originál paragónu.

V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, alebo ak tieto boli poskytnuté Kriminálnemu úradu finančnej správy, Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní, môže túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane.

Zapožičané doklady

Pri výkone miestneho zisťovania, tak ako aj pri vykonávaní daňovej kontroly, správca dane nebol povinný vrátiť daňovému subjektu zapožičané doklady, ak ich poskytol Kriminálnemu úradu finančnej správy, Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní na základe ich žiadosti. O takejto skutočnosti bude daňový subjekt riadne upovedomený.

§ 39

Povinnosti daňového
subjektu a inej osoby
pri miestnom zisťovaní

(1) Daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia.

(2) Daňový subjekt alebo iná osoba, u ktorej sa miestne zisťovanie vykonáva, je povinná zapožičať správcovi dane ním vyžiadané doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo umožniť odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov. Na tento postup sa vzťahuje § 38 ods. 5.

(3) Ak daňový subjekt vykonáva dani podliehajúcu činnosť mimo miesta svojho obvyklého pracoviska, mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov na verejnom priestranstve alebo miesto výkonu tejto činnosti strieda, je povinný na výzvu zamestnanca správcu dane predložiť oprávnenie na podnikanie a ak ide o fyzickú osobu alebo zamestnanca právnickej osoby, preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom alebo iným dokladom totožnosti. Cudzinec preukazuje svoju totožnosť povolením na trvalý pobyt alebo iným dokladom totožnosti.⁶⁾

Komentár k § 39

Daňový poriadok upravuje a vymedzuje povinnosti daňovému subjektu v rámci miestneho zisťovania. Tieto povinnosti sa rovnako týkajú aj tretej osoby, ktorou je zamestnanec daňového subjektu alebo osoba, zúčastnená a prítomná na miestom zisťovaní.

Povinnosti daňového subjektu a inej osoby

Základnou povinnosťou pri miestnom zisťovaní zo strany daňového subjektu je poskytnutie súčinnosti správcovi dane alebo jeho poverenému zamestnancovi.

V rámci súčinnosti musí daňový subjekt poskytovať vysvetlenia k miestnemu zisťovaniu.

Medzi povinnosti patrí zapožičanie dokladov, listín, výpisov, ktoré si správca dane vyžiadal, odobratie vzoriek alebo časti vzoriek, znášať náklady na vyhotovenie vzoriek alebo kópii písomností alebo dokladov.

Uvedené povinnosti vyplývajú z vyššie uvedených práv správcu dane alebo jeho povereného zamestnanca zapožičať si doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov daňového subjektu alebo inej osoby.

Zapožičanie dokladov

Daňový subjekt má povinnosť zapožičať na účely miestneho zisťovania doklady a iné vecí alebo odobraté vzorky správcovi dane. Toto zapožičanie je priamo pri prevzatí potvrdené správcom dane alebo jeho zamestnancom, ktoré miestnym zisťovaním poveril.

Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Odobraté vzorky alebo časť vzorky sa po expertíze alebo obhliadke vrátia, ak to pripúšťa ich povaha.

Predloženie oprávnenia na podnikanie

Daňový subjekt musí predložiť správcovi dane alebo jeho zamestnancovi pri miestnom zisťovaní oprávnenie na podnikanie alebo podnikateľskú činnosť v prípade, ak vykonáva činnosť mimo svojho obvyklého pracoviska. Rovnako je povinný sa preukázať dokladom totožnosti, ak nejde priamo o daňový subjekt, ale o jeho zamestnanca prípadne tretiu osobu.

Poznámka

Totožnosť preukazuje občianskym preukazom, pasom, rodným listom, u cudzinca ide o povolenie na trvalý pobyt, prípadne iný doklad totožnosti. Cudzinec dokladom o trvalom pobyte preukazuje oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a na cesty do zahraničia a naspäť na územie Slovenskej republiky v čase, na ktorý mu bolo policajným útvarom udelené povolenie na trvalý pobyt.

Policajný útvar udelí na základe žiadosti povolenie na trvalý pobyt prvýkrát na päť rokov. Po uplynutí piatich rokov udelí policajný útvar na základe ďalšej žiadosti o povolenie na trvalý pobyt na neobmedzený čas.

Podnikateľ podľa Obchodného zákonníka

Ako sme už uviedli, daňový subjekt musí preukázať oprávnenie na podnikanie, na základe ktorého sa stal podnikateľom.

Podnikateľom je osoba (fyzická i právnická) zapísaná v obchodnom registri, osoba (fyzická i právnická), ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, osoba (fyzická i právnická), ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Podnikanie

Najdôležitejšie pri začatí podnikania je získať oprávnenie, osvedčenie alebo iné povolenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti, pričom si musia prirodzene plniť aj ostatné, s podnikaním súvisiace povinnosti, ktoré im (podnikateľom) vyplývajú z osobitných zákonov.

Poznámka

Podnikanie upravuje všeobecne zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Obchodný zákonník definuje všeobecné znaky podnikania.

Ak osobou vykonávaná činnosť napĺňa všetky uvedené znaky, táto osoba sa považuje za podnikateľa, ktorého povinnosťou je mať príslušné oprávnenie.

Ako sme už uviedli, všeobecne vymedzuje podnikanie Obchodný zákonník. Súvisiace právne predpisy sú špeciálnymi zákonmi, ktoré danú činnosť, teda podmienky získania osvedčenia, oprávnenia prípadne licencie a podmienky rozsahu jej vykonávania upravujú precíznejšie. Osobitnými právnymi predpismi sú napríklad:

• zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, ktorý upravuje podnikanie na základe živnostenského oprávnenia,

Živnostenský zákon definuje živnostenské podnikanie (živnosť) ako sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. Definícia podnikania je v porovnaní s definíciou podľa Obchodného zákonníka precíznejšia, pretože živnosť (ako konkrétny druh podnikania) sa spravuje primárne ustanoveniami živnostenského zákona. Navyše, pri podnikaní na základe živnostenského oprávnenia je nutné zohľadňovať aj rozsah, a to rozsah jednotlivých predmetov podnikania s prihliadnutím na ustanovenia živnostenského zákona, podľa ktorých je možné v zákonom určenom rozsahu vykonávať aj inú činnosť.

• zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov, ktorý upravuje podnikanie samostatne hospodáriacich roľníkov,

• iné ďalšie zákony, ktoré upravujú podnikanie napríklad advokátov, audítorov alebo daňových poradcov.

§ 40

Zabezpečenie veci

(1) Zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť vec nevyhnutne potrebnú na preukázanie skutočností pri správe daní. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Daňový úrad alebo colný úrad môže zabezpečiť tovar podnikateľovi, ktorý predáva tovar na území Slovenskej republiky a nemá na predajnom mieste pokladnicu e-kasa klient podľa osobitného predpisu.³²⁾

(2) Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečenej veci. Odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha alebo osobitný predpis pripúšťa.³⁴⁾

(3) Ak sa zabezpečuje vec, ktorá sa nachádza na dopravnom prostriedku, môže zamestnanec správcu dane, ak na jeho požiadanie nie sú predložené doklady jednoznačne preukazujúce skutočnosti uvedené v odseku 1, zabezpečiť prepravovanú vec vrátane dopravného prostriedku. Pri zabezpečení veci sa postupuje podľa § 41.

(4) Ak zamestnanec správcu dane zabezpečí vec podľa odseku 1, ktorej vlastník alebo držiteľ nie je známy, rozhodnutie o jej zabezpečení uverejní na úradnej tabuli správcu dane po dobu 60 dní, pričom v rozhodnutí namiesto označenia vlastníka alebo držiteľa uvedie dátum, miesto a čas zabezpečenia takejto veci. Ak sa v tejto lehote nezistí vlastník alebo držiteľ, zabezpečená vec v deň nasledujúci po uplynutí lehoty uverejnenia rozhodnutia o jej zabezpečení sa stane majetkom štátu.

(5) Správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečenú vec riadne opatrovať. Veci, ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, správca dane na náklady ich vlastníka alebo držiteľa nechá previezť na miesto vhodné na tento účel.

Komentár k § 40

Daňový poriadok upravuje zabezpečenie veci, ktoré patrí k ochranným opatreniam v rámci daňového konania.

Preukázanie skutočností pri zabezpečení veci

Zamestnanec správcu dane môže pristúpiť k zabezpečeniu veci za účelom riadneho preukázania skutočností potrebných pre správu daní v prípadoch, že daňový subjekt nevie preukázať spôsob nadobudnutia vecí, cenu nadobudnutých vecí, kvalitu veci, riadne usporiadanie finančných povinností, ktoré súvisia s dovozom alebo nákupom vecí.

V súlade so zákonom o používaní ERP, ak podnikateľ predáva tovar na území SR a nepoužíva pri predaji pokladnicu e-kasa klient, je právom daňového úradu alebo colného úradu zabezpečiť všetok tovar daňového subjektu podnikateľa.

Podnikateľ sa v uvedenom prípade dostáva do problému tým, že nemá prostriedok, ktorým by evidoval prijaté tržby za predaný tovar v hotovosti a vydal by o tomto predaji doklad.

Zmenil sa pojem elektronická registračná pokladnica na pojem pokladnica e-kasa klient, a to v súlade s precizovaním znenia zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice.

Finančná správa zaviedla projekt online napojenia všetkých pokladníc na portál finančnej správy – eKasa. Je súčasťou opatrení na boj proti daňovým podvodom.

Kým predtým mali podnikatelia možnosť vybrať si napojenie na systémy finančnej správy (v podobe VRP) dobrovoľne, po novom je online pripojenie na finančnú správu povinné. eKasa je moderné online riešenie s výraznými benefitmi pre podnikateľov.

Poznámka

Zákon o ERP sa vzťahuje na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá na základe oprávnenia na podnikanie predáva tovar alebo poskytuje službu (ide o podnikateľa). Zákon sa tiež vzťahuje aj na podnikateľa s trvalým pobytom alebo so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ak predáva tovar alebo poskytuje službu na území Slovenskej republiky.

Elektronickou registračnou pokladnicou je elektronické registračné zariadenie vybavené prevádzkovou pamäťou, vstavaným registračným programom, fiskálnou pamäťou, zobrazovacím zariadením pre zákazníka, hodinami, klávesnicou a tlačiarňou, ktoré tvoria jeden funkčný celok, alebo počítač s vlastným registračným programom a so samostatnou fiskálnou tlačiarňou.

Ako sme už uviedli v predchádzajúcom ustanovení a je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečenej veci a následne tieto odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha pripúšťa.

Starostlivosť o zabezpečené veci daňového subjektu

Správca dane a daňový subjekt má povinnosť v medziach daňového poriadku opatrovať zabezpečené veci, medzi ktoré patrí napríklad aj dopravný prostriedok. Opatrovanie sa týka najmä vecí, ktoré nie je možné riadne zabezpečiť. Daňový poriadok dáva možnosť správcovi dane previezť tieto veci na vhodné a bezpečné miesto, pričom všetky náklady na prevoz znáša ich majiteľ alebo držiteľ. Postup zákonného zabezpečenia veci upravuje daňový poriadok. V prípade zabezpečenia veci, ktorej vlastník alebo držiteľ nie je známy, sa rozhodnutie o zabezpečení takejto veci zverejní na úradnej tabuli správcu dane po zákonom stanovenú dobu. Daňový poriadok stanovil dobu v dĺžke 60 dní. Ak sa v tejto lehote nezistí vlastník alebo držiteľ, zabezpečená vec v deň nasledujúci po uplynutí lehoty uverejnenia rozhodnutia o jej zabezpečení sa stane majetkom štátu.

§ 41

Postup pri zabezpečení veci

(1) Zabezpečovaná vec sa za spolupráce s orgánmi Policajného zboru uzavrie, uzamkne a zabezpečí úradnou uzáverou. Spolupráca s orgánmi Policajného zboru sa nevyžaduje, ak úradnú uzáveru vykonáva colný úrad. Daňový subjekt, u ktorého došlo k zabezpečeniu veci, je povinný odovzdať správcovi dane do úschovy všetky kľúče od takto zabezpečeného majetku a doklady od dopravného prostriedku po dobu, po ktorú zabezpečenie trvá. Ak je to možné a vhodné, môže správca dane zabezpečiť uzavretý a uzamknutý majetok vlastným zámkom. O priebehu zabezpečenia veci sa na mieste spíše zápisnica alebo úradný záznam.

(2) Do troch pracovných dní od spísania zápisnice alebo úradného záznamu podľa odseku 1 vydá správca dane, ktorý vec zabezpečil, rozhodnutie o zabezpečení veci, v ktorom uvedie dôvody zabezpečenia; proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie; odvolanie nemá odkladný účinok.

(3) Od okamihu, keď bola vec zabezpečená úradnou uzáverou, možno do miesta zabezpečenia vstupovať len so súhlasom správcu dane a v jeho prítomnosti.

(4) Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu veci, zabezpečí správca dane jej úschovu v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove tejto veci.

(5) Správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci alebo do 15 dní od vykonania expertízy podľa § 40 ods. 2, ktorej výsledky nepreukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci, pričom vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis³⁴⁾ pripúšťa. Takéto rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(6) Rozhodnutie o zabezpečení veci sa zruší právoplatným rozhodnutím o prepadnutí veci. Rozhodnutie o zabezpečení veci sa zruší aj vtedy, ak v odvolacom konaní bolo zrušené rozhodnutie o prepadnutí veci, pričom vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis³⁴⁾ pripúšťa.

(7) O vydaní veci, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa na mieste spíše zápisnica.

Komentár k § 41

Daňový poriadok upravuje zákonný postup pri zabezpečení veci a celý postup zabezpečenia.

Zápisnica, úradný záznam a úradná uzávera

Rovnako ako v prípade miestneho zisťovania, sa musí aj v rámci zabezpečenia veci spísať zápisnica alebo úradný záznam. K spísaniu dochádza pri spolupráci správcu dane a orgánov činných v trestnom konaní (policajný útvar). Zápisnica alebo úradný záznam sa spisuje na mieste zabezpečenia.

Každá zabezpečená vec daňového subjektu, musí byť dôkladne zabezpečená a uzamknutá úradnou uzáverou. Uvedený spôsob musí byť zaznamenaný v zápisnici alebo v úradnom zázname.

Policajný útvar pri zabezpečení veci

Ide najmä o prípady, ak nie je prítomný colný úrad. Daňový subjekt ako majiteľ zabezpečenej veci musí vydať správcovi dane všetky kľúče a doklady od tejto veci (ak ide aj o dopravný prostriedok). Kľúče a doklady sa dajú do úschovy správcu dane na celé obdobie zabezpečenia.

Zároveň Daňový poriadok umožňuje možnosť použitia zámku k uzamknutiu od správcu dane. V prípade, že bola vec alebo tovar zabezpečený a bolo už vydané rozhodnutie o zabezpečení uzáverou, je možné vstupovať na miesto zabezpečenia len vo výnimočných prípadoch za splnenia určitých podmienok.

Podmienky vstupu na miesto zabezpečenia

Medzi podmienky patrí súhlas správcu dane na vstup na miesto zabezpečenia, a tiež prítomnosť správcu dane pri vstupe na miesto zabezpečenia.

O zabezpečení tovaru alebo veci vydá správca dane rozhodnutie, a to do troch pracovných dní od spísania zápisnice alebo úradného záznamu. Rozhodnutie musí obsahovať predmet zabezpečenia a dôvody, pre ktoré sa k takému kroku pristúpilo. Daňový poriadok stanovuje možnosť podania odvolania voči rozhodnutiu, pričom odvolanie nemá odkladný účinok. V prípade existencie obavy, že by mohla byť zabezpečená vec alebo tovar poškodená, zničená alebo odstránená, musí správca dane uzavrieť zmluvu o úschove tejto veci alebo tovaru na mieste ním určeného.

Zmluva o úschove

Jej prostredníctvom vzniká právo, aby uschovávateľ hnuteľnú vec prevzatú od zložiteľa do úschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno uzavrieť aj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie veci zabezpečí mechanickými prostriedkami. V zmluve možno dohodnúť, že uschovávateľ môže vec odovzdať do úschovy ďalšiemu uschovávateľovi.

Zrušenie rozhodnutia o zabezpečení veci

Daňový poriadok upravuje prípady, kedy dochádza k zrušeniu rozhodnutia o zabezpečení veci, a to daňový subjekt do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, alebo pre daňový subjekt do 15 dní od výsledku vykonania expertízy sa nepreukáže odôvodnenosť zabezpečenia veci.

V každom prípade musí byť zabezpečená vec alebo zabezpečený tovar vrátený daňovému subjektu. K vráteniu dochádza na základe rozhodnutia o zrušení rozhodnutia na zabezpečenie veci alebo tovaru.

Rovnako ako rozhodnutie o zabezpečení veci tak aj rozhodnutia o zrušení zabezpečenia veci vydáva správca dane. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané. Voči rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky. Opravným prostriedkom je odvolanie, ktoré sa teda nepripúšťa.

Aj v prípade uvedeného rozhodnutia sa opätovne spíše zápisnica priamo na mieste, kde dochádza k vráteniu alebo vydaniu zabezpečenej veci.

Starostlivosť o zabezpečené veci

Všetky veci uvedené v rozhodnutí správcu dane musia byť riadne opatrené a zabezpečené.

Rovnako musia byť prevezené a uschované v priestoroch určených správcom dane. Ak daňový subjekt do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení odstráni pochybnosti, vydá správca dane rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania a nemožno sa proti nemu odvolať, čiže nie je prípustný opravný prostriedok.

Rozhodnutie o zabezpečení veci sa zruší buď právoplatným rozhodnutím o prepadnutí veci, alebo ak v odvolacom konaní bolo zrušené rozhodnutie o prepadnutí veci.

Právoplatnosť rozhodnutia

Ide o vlastnosť individuálneho správneho aktu, ktorá spôsobuje zmenu, vznik, alebo zánik práv a povinností v konkrétnom prípade. Právoplatnosť vyjadruje aj istotu účastníka konania o nemennosti rozhodnutia. Samozrejme táto nemennosť je relatívna, lebo v správnom práve poznáme celý rad mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré sú určené na to, aby opravili zvyčajne nezákonné, ale aj právoplatné rozhodnutie

§ 42

Postup pri prepadnutí veci

(1) Správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o prepadnutí veci okrem dopravného prostriedku zabezpečeného podľa § 40 ods. 3, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, alebo do 15 dní od vykonania expertízy podľa § 40 ods. 2, ktorej výsledky preukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci. Ak sú pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, odstránené len čiastočne, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí veci, pri ktorej neboli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, pričom vec, pri ktorej boli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis³⁴⁾ pripúšťa, o čom sa spíše zápisnica.

(2) Správca dane je oprávnený prepadnutú vec predať v dražbe. Ak je prepadnutá vec nepatrnej hodnoty, správca dane je oprávnený takúto vec predať v komisionálnom predaji; hodnota veci nepatrnej hodnoty nesmie byť vyššia ako 200 eur.

(3) Prepadnutá vec sa ocení cenou bežne používanou v mieste a v čase ocenenia prepadnutej veci.

(4) Zabezpečené veci rýchlo podliehajúce skaze alebo živé zvieratá môže správca dane predať ihneď.

Komentár k § 42

Daňový poriadok upravuje ďalšie z opatrení, a to prepadnutie veci a jeho postup v správe daní. Zásadne sa vlastníkom prepadnutej veci stáva Slovenská republika.

Uloženie opatrenia prepadnutia veci

Opatrenie je uložené daňovému subjektu, ak vec, ktorá patrí páchateľovi a bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená, alebo bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec získanú priestupkom. K prepadnutiu zabezpečenej veci alebo tovaru dochádza, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci alebo tovaru.

O prepadnutí veci rozhoduje správca dane. Prepadnutá vec vždy prepadá v prospech štátu, a to po už spomenutej 15. dňovej lehote. S prepadnutím veci alebo tovaru je spojená povinnosť správcu dane vypracovať rozhodnutie o prepadnutí. Rozhodnutie vydá a doručí daňovému subjektu.

Nemožnosť uloženia opatrenia

Daňový poriadok zároveň stanovil výnimku, kedy daňovému subjektu nemôže byť zabezpečená vec prepadnutá. Ide o vec, ktorej hodnota je v nápadnom nepomere k povahe priestupku.

Hodnota prepadnutého tovaru alebo veci

Každá prepadnutá vec alebo tovar sa pred samotným predajom musí oceniť, čiže sa musí stanoviť cena tejto veci. K oceňovaniu dochádza bežne používanou cenou na trhu. Ohľad pri ocenení tovaru alebo veci sa berie na miesto, kde sa nachádza a v čase, kedy k predaju dochádza.

Poznámka

V praxi sa stáva, že tovar alebo prepadnutá vec môže podliehať skaze, ako napríklad potraviny, ovocie, zelenina... V tom prípade musí správca dane túto vec alebo tovar predať okamžite. Rovnaký postup sa uplatňuje v prípade živých zvierat.

Tovar nepatrnej hodnoty

Ide o tovar alebo prepadnutú vec, ktorého hodnota je menšia ako 200 eur. V takom prípade sa postupuje jej predajom a hodnota predaja sa postupne prerozdelí podľa Daňového poriadku a stanoveného postupu a zvyšok putuje do štátneho rozpočtu. Oprávneným vykonať predaj je správca dane formou komisionálneho predaja. Komisionálny predaj znamená predaj tovaru, ktorý dodávateľ (vlastník) prenechá odberateľovi (predajca) s tým, že odberateľ by sa mal snažiť v záujme dodávateľa predať čo najviac tovaru, samozrejme za účelom dohodnutej provízie. Výhodou pre odberateľa je fakt, že za tovar prevzatý do komisionálneho predaja neplatí pri jeho prevzatí, ale až po uskutočnení predaja.

Komisionálny predaj sa netýka dopravného prostriedku.

Tovar vyššej hodnoty

V zásade ide o tovar ktorý nie je nepatrnej hodnoty, čiže vyššej ako 200 eur. V tom prípade sa prepadnutá vec alebo tovar nepredá formou komisionálneho predaja, ale dochádza k predaju veci na dražbe. Dražba je verejné konanie, ktoré prebieha kvôli prechodu vlastníckeho alebo iného práva k predmetu dražby. Dražba je predaj, pri ktorom sa vec predáva verejne súčasne väčšiemu počtu záujemcov a predávaný objekt získa ten, kto zaň ponúkne najviac.

§ 43

Rozdelenie výťažku

(1) Výťažok z predaja prepadnutej veci a zabezpečenej veci podľa § 42 ods. 4 sa použije na

a) náklady spojené so zabezpečením a uschovaním veci,

b) úhradu podľa § 55.

(2) Zvyšok výťažku z predaja prepadnutej veci a zabezpečenej veci podľa § 42 ods. 4 po použití podľa odseku 1 odvedie správca dane do štátneho rozpočtu.

(3) Správca dane určí spôsob zničenia prepadnutej veci, ktorú nemožno predať, a vymenuje trojčlennú komisiu, ktorá bude dozerať na zničenie takejto veci. Náklady spojené s uschovaním a zničením prepadnutej veci, ktorej výšku určí správca dane rozhodnutím, uhrádza osoba, ktorá prepadnutú vec predávala, prepravovala alebo skladovala, okrem nákladov, ktorých výška je nižšia ako 5 eur. O zničení prepadnutej veci spíše komisia zápisnicu, ktorej kópiu pošle do 15 dní druhostupňovému orgánu.

Komentár k § 43

Z predaja prepadnutej veci alebo tovaru vzniká určitý výťažok, ktorý sa musí spravodlivo prerozdeliť v medziach Daňového poriadku.

Výťažok

Daňový poriadok rozumie pod výťažkom určitý finančný príjem z predaja. Ako sme už uviedli, k predaju dochádza buď na dražbe alebo formou komisionálneho predaja.

Správca dane rozhoduje o prerozdelení stanoveným postupom a je na jeho rozhodnutí, ako sa použije.

Rozdelenie výťažku

Výťažok zo zabezpečenej veci rýchlo podliehajúcej skaze alebo živého zvieraťa, ktorý musel byť predaný okamžite, sa použije na náklady, ktoré vznikli s jej uchovaním a následne na úhradu príslušnej dane v stanovenom poradí:

1. na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,

2. na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,

3. na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,

4. na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby.

Zvyšok výťažku bude použitý na úhradu nedoplatkov súvisiacich so štátnym rozpočtom, štátnymi fondami ako i rozpočtami obcí. Ak po tomto použití zostane výťažok, pripadá štátu.

Nemožnosť speňaženia veci

V praxi sa stáva, že nie je možné prepadnutú vec alebo tovar speňažiť. V uvedených prípadoch dochádza k zničeniu a likvidácii tohto tovaru. O spôsobe likvidácie rozhoduje komisia na to zriadená, ktorej úlohou je okrem stanovenia spôsobu zničenia dohliadať aj na celý jeho priebeh. Komisiu tvoria traja členovia. Úlohou komisie o celom priebehu spísať zápisnicu.

Spísanie zápisnice

Spísanie zápisnice je dôležitým krokom pri zničení prepadnutých vecí, ktorá sa musí uchovávať. Zápisnica musí byť odoslaná druhostupňovému orgánu, ktorým je o finančné riaditeľstvo. Nezasiela sa mu originál zápisnice, ale len jej kópia. Povinným za odoslanie zápisnice je komisia, ktorá ju spísala.

Pri celom procese uchovania alebo zničenia prepadnutých vecí dochádza alebo môže dôjsť k vzniku určitých nákladov. Povinným znášať ich, ak ide o výšku viac ako 5 eur, sa stáva osoba, ktorá prepadnutú vec predávala.

Tretí diel

Postup pri daňovej kontrole

§ 44

Daňová kontrola

(1) Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.¹⁾ Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

(2) Daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.

(3) Správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane; to neplatí, ak je správcom dane obec.

(4) Daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne,

a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním,

b) ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov,³⁵⁾

c) na podnet ministerstva, finančného riaditeľstva,

d) na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo orgánov Policajného zboru.

Komentár k § 44

Daňový poriadok upravuje inštitút daňovej kontroly, ktorá u podnikateľov nie je príliš obľúbeným opatrením zo strany správcu dane. Daňová kontrola je vykonávaná daňovým úradom, ktorý je miestne alebo vecne príslušný k miestu, kde fyzická osoba podniká. Úlohou kontrolórov je veľmi podrobné preskúmanie účtovných prípadov a dokladov s tým súvisiacich, teda dokladov, ktoré súvisia s plnením daňovej povinnosti. Na dokladoch kontrolujú, či sú hodnoverné a úplné. Overujú zmluvy, či boli riadne plnené a či nijakým spôsobom nedošlo k porušeniu zákona. Pri daňovej kontrole musí subjekt sprístupniť všetky potrebné podklady pre vykonanie daňovej kontroly. Zároveň musí subjekt akceptovať svoje povinnosti v zmysle daňových predpisov.

Daňová kontrola

Daňový poriadok neobsahuje presnú definíciu uvedeného inštitútu. Účelom daňovej kontroly je overiť skutočnosti a údaje rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie osobitných daňových zákonov, ktorými je napríklad zákon o dani z príjmov, zákon o dani z pridanej hodnoty, zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku, ... Daňovou kontrolou dochádza ku kontrole daňového subjektu správcom dane, pričom je vykonávaná v takom rozsahu, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie hlavného účelu tohto inštitútu. Ide teda o základný akt daňového konania a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti.

Zistenia pri daňovej kontrole

Ide o overovanie

– či sa určité zmluvne dohodnuté plnenie medzi účastníkmi realizovalo naozaj v deklarovanom rozsahu a čase,

– či sa dohodnuté plnenie realizovalo podľa predložených dokladov,

– či subjekt, ktorý mal zákonnú povinnosť po uskutočnení zdaniteľného plnenia vyhotoviť príslušný doklad, tento v zákonnej lehote vyhotovil,

– či nadobudnutý tovar alebo prijatá služba boli prijaté v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti,

– či je výdavok, vynaložený v tejto súvislosti, výdavkom vynaloženým na dosiahnutie príjmov z príslušnej činnosti subjektu,

– prípustnosti, prípadne akceptovateľnosť právnych úkonov vo vzájomných záväzkových vzťahoch daňových subjektov z pohľadu daňových následkov.

Daňový následok je vznik daňových povinností podľa hmotnoprávnych daňových predpisov.

Kto vykonáva daňovú kontrolu

– ktorýkoľvek správca dane,

– poverený zamestnanec správcu dane.

Kde dochádza k výkonu daňovej kontroly

Správca dane vykoná daňovú kontrolu u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane, ak nejde o obec ako správcu dane.

Daňová kontrola sa môže uskutočniť u kontrolovaného daňového subjektu, v byte, ktorý daňový subjekt používa tiež na podnikanie, na mieste, kde to účel daňovej kontroly vyžaduje, sídlo správcu dane.

Opätovná daňová kontrola

Daňový poriadok umožňuje vykonať aj opakované daňové kontroly u jedného daňového subjektu. K opakovanej kontrole musia byť splnené určité podmienky a dochádza k nej v prípadoch, ktoré vymedzuje práve daňový poriadok.

Prípady opätovnej daňovej kontroly:

– daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním,

V prípade, že daňovník zistí, že jeho daňová povinnosť sa odlišuje od priznanej dane až po termíne na podanie daňového priznania, podáva dodatočné daňové priznanie. Dodatočné daňové priznanie sa podáva na tlačive daňového priznania alebo v predpísanej forme, ak sa podáva elektronickými prostriedkami, pričom musí byť označené ako dodatočné daňové priznanie. Povinnosť podať dodatočné daňové priznanie zákon ukladá daňovníkovi, ak zistí, že jeho daň má byť vyššia ako bola uvedená v podanom daňovom priznaní, alebo ak zistí, že daň má byť vyššia ako bola správcom dane vyrubená.

V týchto prípadoch vzniká daňovníkovi povinnosť podať dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po zistení povinnosti podať dodatočné daňové priznanie s uvedením zdaňovacieho obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka a zároveň mu vzniká povinnosť aj daň uhradiť.

Daňovník má povinnosť podať dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, ak zistí, že daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní. Daňovník je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia, alebo daň má byť nižšia ako bola správcom dane vyrubená, alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo daňová strata je vyššia ako bola uvedená v daňovom priznaní. Daň je vyrubená podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania.

– ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov alebo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zákona č. 213/2018 Z. z. v znení zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 251/2024 Z. z.

! Upozornenie

Vzhľadom na zavedenie novej dane, a to dane z cukru, do daňového systému v Slovenskej republike bolo potrebné doplniť poznámky pod čiarou k odkazu 35 v Daňovom poriadku.

Daňový subjekt môže žiadať o vrátenie nadmerného odpočtu. Nadmerný odpočet je pojem súvisiaci s vyčíslením finančného vzťahu platiteľa DPH za príslušné zdaňovacie obdobie k štátnemu rozpočtu.

Výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu platiteľ zistí v zásade ako rozdiel celkovej daňovej povinnosti zo zdaniteľných obchodov (výstupov) a celkového odpočítania dane (vstupov), okrem dane pri dovoze tovaru.

Záporná hodnota tohto rozdielu, t. j. prevýšenie vstupnej dane nad daňou výstupnou, predstavuje nadmerný odpočet. Lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v ustanovení § 79, a to v závislosti od toho, či sa nadmerný odpočet odpočítava od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období alebo platiteľ spĺňa podmienky na skoršie vrátenie nadmerného odpočtu, alebo či je predmetom daňovej kontroly.

– podnet ministerstva alebo finančného riaditeľstva,

– požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo orgánov Policajného zboru.

Opätovná daňová kontrola, resp. jej výsledky, sú potrebné aj pri odhaľovaní trestnej činnosti a zisťovaní ich páchateľov, najmä daňovej trestnej činnosti, financovania terorizmu a ostatnej ekonomickej trestnej činnosti, ktoré je vykonávané na základe zákona o Policajnom zbore aj v tzv. mimoprocesnej činnosti Policajného zboru v boji proti trestnej činnosti.

§ 45

Práva a povinnosti daňového subjektu

pri daňovej kontrole

(1) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

a) na predloženie

1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,

2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec,

b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,

d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,

e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

(2) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,

c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis,²⁾ a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,

e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,

f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,

h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.

(3) Na fyzickú osobu, ktorá nepodniká a dosahuje príjmy podľa osobitného predpisu,³⁶⁾ sa vzťahujú ustanovenia odseku 2 písm. a), c), e) a g) a primerane odsek 2 písm. d).

Komentár k § 45

Počas daňovej kontroly má daňový subjekt nielen povinnosti, ale i práva, čo znamená, že daňový poriadok daňovému subjektu priznáva práva a udeľuje povinnosti.

Práva v rámci daňovej kontroly

Ide o práva kontrolovaného daňového subjektu, čiže subjektu, u ktorého je vykonávaná daňová kontrola vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane.

Práva:

– daňový subjekt má právo na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly a právo na predloženie služobného preukazu zamestnanca správcu dane, ktorý sa ním legitimuje. Bez predloženia týchto dvoch dokladov k daňovej kontrole dôjsť nemôže,

Ako sme už uviedli vyššie, pokiaľ je kontrolórom daňového subjektu obec, tak tá sa služobným preukazom nepreukazuje, ale predloží len poverenie na vykonanie daňovej kontroly.

– daňový subjekt má právo zúčastniť sa na rokovaní so svojimi zamestnancami,

Uvedené právo si môže daňový subjekt uplatňovať bez ohľadu na miesto vykonania daňovej kontroly, pričom miestom môže byť sídlo daňového subjektu alebo sídlo správcu dane.

– daňový subjekt má právo predkladať počas konania daňovej kontroly dôkazy – inštitút dokazovania,

Dôkazy predložené daňovým subjektom slúžia na preukázanie všetkých tvrdení daňového subjektu, ktorými preukáže svoje tvrdenia. Okrem predkladania dôkazov môže ďalšie navrhovať a odporučiť aj keď ich sám nevie preukázať, ale správca dane má k ním dostupnosť alebo má oprávnenie si ich zabezpečiť.

Neprihliadanie na dôkazy

Daňový subjekt môže navrhovať a predkladať dôkazy najneskôr do dňa ukončenia daňovej kontroly. V praxi sa však stáva, že niektoré dôkazy alebo tvrdenia daňového subjektu sa nedajú preukázať. V tom prípade nemá správca dane na tieto dôkazy prihliadať.

Daňových kontrolórov zaujíma najmä oprávnenosť výdavkov a odpočtu DPH, ako aj formálna stránka dokladov, najmä faktúr, či obsahujú všetky náležitosti v súlade so zákonom.

Pri faktúrach by každá transakcia by mala byť podložená zmluvou uzavretou medzi odberateľom a dodávateľom a mala by spĺňať všetky zákonom stanovené náležitosti.

V prípade, že si je daňový subjekt vedomý určitých nedostatkov a nejasností vo svojom účtovníctve a daniach, je vhodné, aby si pred začatím kontroly dal do poriadku dané nedostatky s pomocou podpory účtovníkov, daňových poradcov či právnikov.

Poznámka

Pri daňovej kontrole je mnohokrát veľmi dôležitá aj podporná dokumentácia v podobe mailovej komunikácie alebo fotodokumentácie, ako aj rôznych daňových analýz a stanovísk, z ktorých daňový subjekt vychádzal, napr. pri uplatnení daňovej optimalizácie a pod. Pri daňovej kontrole sa môže vyžadovať od daňového subjektu transferová dokumentácia, v prípade, že daňový subjekt obchoduje so spriaznenými osobami.

– daňový subjekt, u ktorého prebieha daňová kontrola, má právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, aj keď sa uskutočnilo u iného daňového subjektu, ale súvisí s jeho daňovou kontrolou,

Daňový poriadok upravuje miestne zisťovanie, ktorým je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní, v tomto prípade na účely daňovej kontroly.

V prípade, že kontrolovaný daňový subjekt nie je oboznámený s miestnym zisťovaním u iného daňového subjektu napríklad, tak mu daňový poriadok dáva možnosť využiť uvedené právo a prípadne iný daňový subjekt (obchodný partner) pozvať na výsluch v rámci inštitútu dokazovania.

– daňový subjekt môže klásť svedkom a znalcom otázky v rámci ústneho pojednávania,

Na výsluch svedkov musí byť daňový subjekt upozornený a upovedomený o možnosti sa ho zúčastniť a klásť mu otázky.

Rovnaký postup sa týka aj predloženého znaleckého posudku a výsluchu znalca, ktorý znalecký posudok pripravil.

Daňový subjekt sa môže sám po upovedomení o konaní výsluchu rozhodnúť, či sa ho zúčastní a využije svoje zákonné právo. Ak sa rozhodne výsluchu nezúčastniť a neklásť počas výsluchu otázky a pripomienky, tak následne stráca právo na podanie námietok k výsledku daňovej kontroly, ktorý týmto spôsobom mohol sám ovplyvniť alebo dokázať určité tvrdenia.

– daňový subjekt sa počas celej daňovej kontroly môže vyjadrovať k zisteným skutočnostiam,

Všetky výsledky a zistenia musia byť daňovému subjektu dostupné počas celého trvania daňovej kontroly, aby prípadne mohol na ne reagovať, podávať vyjadrenia k spôsobu zistenia týchto skutočností a zároveň mu zákon priznáva právo navrhnúť, aby sa zaznamenali všetky jeho vyjadrenia k týmto zistenia a spôsobu ich zistenia v rámci protokolu k daňovej kontrole.

– daňový subjekt môže počas celého konania daňovej kontroly nahliadať do zapožičaných dokladov u správcu dane.

Správca dane mu uvedené právo umožní počas celej doby konania daňovej kontroly, ale len v čase jeho prevádzkových hodín.

Povinnosti daňového subjektu

Tieto povinnosti sú nevyhnutné pre riadny priebeh daňovej kontroly, predovšetkým aby sa dosiahol správny výsledok z konania daňovej kontroly v prospech oboch strán – daňového subjektu a správcu dane. Všetky povinnosti daňový subjekt vykonáva vo vzťahu k správcovi dane alebo poverenému zamestnancovi správcu dane, ktorý túto daňovú kontrolu vykonáva.

Povinnosti:

– daňový subjekt musí umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

Daňový poriadok za žiadnych okolností nemôže uvedenú povinnosť daňového subjektu zrušiť. Cieľom vykonania daňovej kontroly je hlavne správne určenie daňovej povinnosti. V praxi sa však stáva, že daňový subjekt túto povinnosť neplní a ku daňovej kontrole nedôjde. V tom prípade musí byť určená daňová povinnosť podľa pomôcok.

– daňový subjekt musí na vykonanie daňovej kontroly zabezpečiť vhodné miesto a podmienky,

Ako sme už uviedli vyššie, daňová kontrola sa môže uskutočniť na mieste podnikania alebo v sídle podnikania daňového subjektu a zároveň i v mieste sídla správcu dane. Daňový subjekt musí uvedené miesto konania daňovej kontroly poskytnúť.

Miesto konania u daňového subjektu, ktorý je fyzickou osobou – miesto podnikania.

Miesto konania u daňového subjektu, ktorý je právnickou osobou – sídlo podnikania.

– daňový subjekt musí poskytnúť na účely daňovej kontroly všetky dôležité informácie,

Daňový poriadok pod dôležitými informáciami rozumie dôkazy týkajúce sa daňovej povinnosti. Informácie poskytuje daňový subjekt sám alebo prostredníctvom inej osoby, ktorá je priamo na to určená.

Vyžadované doklady

Aké doklady budú kontrolórmi počas daňovej kontroly vyžadované, závisí od druhu kontrolovanej dane, ako aj od rozsahu daňovej kontroly. Bez rozdielu, či ide o fyzickú, alebo právnickú osobu medzi najčastejšie vyžadované doklady patrí hlavná kniha, denník, faktúry, účtovné výkazy, daňové priznania k dani z príjmov, daňové priznania k DPH, všetky potvrdenia o doručení podania, ktoré sa týkajú kontrolovaného subjektu, dodacie listy, protokoly o prijatí, protokoly o preprave, pokladničné doklady, mzdové listy, výkazy práce a pod.

– daňový subjekt musí počas konania daňovej kontroly predložiť záznamy upravené osobitnými právnymi predpismi,

Osobitným právnym predpisom je napríklad zákon o účtovníctve alebo zákony o spotrebných daniach.

Daňový subjekt musí mať k dispozícii záznamy, ktorých vedenie ukladá napríklad zákon o účtovníctve a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady.

Forma záznamov musí byť taká, ako požaduje správca dane k riadnemu výkonu daňovej kontroly.

Daňový subjekt musí predložiť aj evidenciu týchto záznamov a záznamy, ku ktorým vie vhodným spôsobom podať nielen ústne ale aj písomné vysvetlenia. Aj v uvedenom prípade sa uplatňuje inštitút dokazovania s cieľom zistenia daňovej povinnosti.

Dodržanie zákona o účtovníctve

Dôležitou súčasťou kontroly je overenie dodržiavania zákona o účtovníctve a postupov účtovania, t. j. či sú jednotlivé operácie správe a riadne účtované, či daňový subjekt predložil všetky faktúry a pod. V prípade fyzickej osoby, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo a podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb – ide o postupy účtovania v jednoduchom účtovníctve. V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá musí zo zákona viesť podvojné účtovníctvo a podáva daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb, ide o postupy účtovania v podvojnom účtovníctve.

– daňový subjekt musí predložiť všetky dôkazy, ktorými preukáže svoje tvrdenia počas konania daňovej kontroly,

Daňový poriadok pod dokazovaním rozumie preukazovanie skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

– daňový subjekt musí umožniť správcovi dane alebo jeho zamestnancovi, ktorý vedie daňovú kontrolu vstup do sídla, miesta podnikania, do prevádzkových priestorov a zároveň musí umožniť rokovanie s jeho zamestnancom,

– daňový subjekt musí zapožičať doklady a iné veci správcovi dane alebo jeho zamestnancovi, ktorý vedie daňovú kontrolu,

K zapožičaniu dochádza mimo sídla daňového subjektu, mimo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov daňového subjektu za splnenia všetkých stanovených podmienok zapožičania, ktorou je napríklad doba zapožičania ustanovená daňovým poriadkom.

K dokladom a písomnostiam, ktoré musí daňový subjekt zapožičať, patria aj výpisy, kópie a písomností týkajúce sa podnikania a obchodovania a sú nevyhnutné na účely daňovej kontroly.

– daňový subjekt musí umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom.

Daňový poriadok na účely konania daňovej kontroly rozumie pod informačno-komunikačnými prostriedkami prostriedky, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, k výstupným dátam z týchto softvérov. Patria sem počítače a programy, s ktorými daňový subjekt pracuje v rámci svojej činnosti.

FO, ktorá dosahuje príjmy mimo podnikania

Ide o príjmy podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, medzi ktoré patria:

– príjmy zo závislej činnosti (§ 5),

– príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6),

– príjmy z kapitálového majetku (§ 7),

– ostatné príjmy (§ 8).

Uvedená fyzická osoba má povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie a prípadne predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá zákon o účtovníctve.

§ 46

Priebeh a ukončenie
daňovej kontroly

(1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

(2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti alebo kontrola oprávnenosti nároku na vrátenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.

(3) Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis,³³⁾ alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.

(4) Ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo účtovné obdobie alebo o inú daň alebo o kontrolu dodržiavania ustanovení osobitných predpisov²⁾; túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu.

(5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

(6) Prevzatie dokladov a iných vecí podľa § 45 ods. 2 písm. g) potvrdí ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od ukončenia daňovej kontroly; to neplatí, ak bola daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b). V osobitne zložitých prípadoch, alebo ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu, alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania alebo ak tieto boli poskytnuté Kriminálnemu úradu finančnej správy, Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní, môže túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí kontrolovaný daňový subjekt.

(7) Ak daňový subjekt neumožní správcovi dane vrátiť zapožičané doklady v lehote ustanovenej v odseku 6, zašle správca dane daňovému subjektu výzvu na prevzatie dokladov. Ak si daňový subjekt neprevezme doklady do 30 dní od doručenia tejto výzvy, po uplynutí lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, pri účtovnej dokumentácii po uplynutí doby na uchovanie dokladov ustanovenej osobitným predpisom,²⁾ je správca dane zapožičané doklady oprávnený zničiť.

(8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov¹⁾ zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov,¹⁾ zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov¹⁾ zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov¹⁾ nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.^36a)

(9) Daňová kontrola je ukončená dňom

a) doručenia protokolu podľa odseku 8,

b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo

c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.^36a)

d) zániku nároku na vrátenie dane podľa osobitného predpisu.^36aa)

(10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu,^36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

Komentár k § 46

Daňový poriadok upravuje celý priebeh daňovej kontroly, od jej začiatku až po jej ukončenie. Daňová kontrola je o to účinnejšia a efektívnejšia, keď je k dispozícií a je možné porovnať väčšie množstvo údajov.

Samotnú prípravu a dôraz na efektívnosť má na starosti kontrolór. Jeho povinnosťou je zhromaždiť čo najviac údajov o kontrolovanom subjekte.

Pred kontrolou musí byť určené obdobie, za ktoré bude daňová kontrola prebiehať a zároveň druh dane, ktorá bude kontrolovaná.

Na daňovú kontrolu sa môžu pripraviť aj samé daňové subjekty. Pokiaľ vedia, ktoré obdobie a čo konkrétne bude kontrolované, mali by zhromaždiť doklady a z nich vybrať tie, ktoré s danou kontrolou súvisia a následne zistiť, či v nich nič nechýba a sú úplné.

Začiatok daňovej kontroly

Všeobecne sa datuje odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole.

Daňová kontrola sa nemôže začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

• Zásady pre riadny výkon daňovej kontroly

Zásady konania daňovej kontroly platia tak pre správcu dane ako aj pre kontrolované daňové subjekty. Jednotlivé základné zásady správy daní nemožno chápať izolovane.

Naopak, existujú medzi nimi vzájomné prepojenia a súvislosti.

Všetky daňové orgány musia dodržiavať Ústavu SR, všetky súvisiace všeobecné záväzné predpisy, základné zásady správy daní.

Počas daňovej kontroly sa musia chrániť záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. To znamená, že hoci daňový úrad pri kontrole chráni záujmy štátu, nesmú pri tom byť porušované práva a právom chránené záujmy kontrolovaných daňových subjektov, ktoré im vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

• Deň začatia daňovej kontroly

Daňovú kontrolu začne správca dane alebo zamestnanec poverený jej výkonom

– v deň uvedený v oznámení o začatí daňovej kontroly, ktoré bolo doručené daňovému subjektu,

– v deň spísania zápisnice o jej začatí s kontrolovaným daňovým subjektom,

– v deň, na ktorom sa daňový subjekt dohodne so správcom dane, a to v prípade, ak mu deň určený v oznámení nevyhovuje.

Náležitosti, ktoré musí obsahovať oznámenie o začatí daňovej kontroly, vymedzuje daňový poriadok.

• Deň začatia daňovej kontroly pri oprávnenosti nadmerného odpočtu

V prípade, že sa vykonáva kontrola oprávnenosti nadmerného odpočtu, daňová kontrola začína v deň spísania zápisnice s kontrolovaným daňovým subjektom alebo v deň uvedený v oznámení správcu dane.

Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti alebo kontrole oprávnenosti nároku na vrátenie dane zo sladených nealkoholických nápojov musí obsahovať náležitosti, medzi ktoré patrí deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie, lehota na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly, poučenie o následkoch nepredloženia potrebných dokladov.

Všetky potrebné lehoty sú určené správcom dane.

! Upozornenie

Zákonom o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa umožňuje správcovi dane začať daňovú kontrolu aj spísaním zápisnice, a to vzhľadom na 30-dňovú lehotu na vrátenie dane od podania daňového priznania.

• Začatie daňovej kontroly bez oznámenia

Daňový poriadok umožňuje začať výkon daňovej kontroly aj bez toho, aby bolo vykonané oznámenie, pričom to ustanovuje to osobitný právny predpis, alebo o vykonanie daňovej kontroly požiada niektorý z orgánov činných v trestnom konaní, prípadne existuje podozrenie zničenie alebo pozmenenia účtovných dokladov vymedzených zákonom o účtovníctve.

• Zápisnica o začatí daňovej kontroly

Uvedená zápisnica musí byť spísaná v deň, keď daňová kontrola začala. Tak ako v iných prípadoch, aj v tomto prípade spisuje zápisnicu zamestnanec správcu dane, ktorý bol správcom dane poverený na výkon daňovej kontroly. Zákon vymedzuje základné obsahové náležitosti, ktoré musí zápisnica obsahovať.

Patrí k ním informácia o začiatku daňovej kontroly, miesto konania daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly, vymedzenie zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia, ktoré sa má v rámci daňovej kontroly kontrolovať, takisto lehota na predloženie dokladov a iných vecí potrebných pre výkon daňovej kontroly.

Daňový poriadok zakotvil možnosť rozšíriť výkon daňovej kontroly o iné zdaňovacie obdobie, alebo iné účtovné obdobie alebo o inú daň, pričom je povinnosťou správcu dane uvedenú skutočnosť písomne oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu.

• Prevzatie predložených dokladov a iných vecí

Všetky doklady a iné veci, ktoré boli zo strany daňového subjektu predložené k výkonu daňovej kontroly a správca dane alebo ním poverený zamestnanec ich prevzal, musia byť potvrdené zamestnancom správcu dane písomným spôsobom.

K prevzatiu dochádza na zákonom vymedzené obdobie, ktoré je v dĺžke 30 dní od samotného predloženia a následného prevzatia. Následne sú všetky doklady a iné veci správcom dane vrátené kontrolovanému daňovému subjektu od predloženia posledného dokladu alebo inej veci.

Daňový poriadok umožňuje uvedenú lehotu predĺžiť, a to aj opakovane. Kompetentným k predĺženiu lehoty je druhostupňový orgán, ktorým je finančné riaditeľstvo.

• Vznik rozdielu vo výsledku daňovej kontroly

Daňový poriadok ustanovuje postup, ak správca dane daňovou kontrolou zistí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt zaplatiť alebo vykázať podľa daňových zákonov (napríklad zákon o dani z príjmov), alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa daňových zákonov (napríklad zákon o dani z pridanej hodnoty alebo zákony o spotrebných daniach).

Zároveň je v ustanovení upravený aj opačný prípad, a to postup správcu dane, ak rozdiel nezistí.

Ak dôjde k vzniku vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Ukončenie daňovej kontroly

Podľa daňového poriadku platí zásada, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia.

Daňová kontrola je v zásade ukončená

– dňom doručenia protokolu kontrolovanému daňovému subjektu,

Daňový poriadok upravuje aj možnosť zastupovania v daňovom konaní, čo znamená, že protokol môže byť doručený nielen daňovému subjektu, ale i jeho zástupcovi.

– dňom doručenia oznámenia o začatí určenia dane podľa pomôcok,

– dňom doručenia oznámenia zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o dani z pridanej hodnoty,

– dňom zániku nároku na vrátenie dane podľa zákona č. 251/2024 Z. z. o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

! Upozornenie

Zákonom o dani zo sladených nealkoholických nápojov sa ustanovilo ukončenie daňovej kontroly zánikom nároku na vrátenie dane zo sladených nealkoholických nápojov. Nadväzne na túto zmenu sa tiež ustanovilo, aby v takýchto prípadoch nezačalo určovanie dane podľa pomôcok.

Daňový poriadok upravuje postup vrátenia nadmerného odpočtu v prípade, ak sa má uskutočniť daňová kontrola.

Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným.

Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca, a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.

Prerušenie daňovej kontroly

Zákon dáva možnosť prerušenia daňovej kontroly. Daňovú kontrolu môže prerušiť správca dane v zákonom vymedzených prípadoch. Ide o prípady, ak začalo konanie o predbežnej otázke, začalo sa konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa zákona o medzinárodnej spolupráci pri správe daní.

Medzinárodná pomoc

Zákon o medzinárodnej spolupráci pri správe daní ustanovuje postup a podmienky, podľa ktorých príslušný orgán Slovenskej republiky v záujme zabezpečenia správneho vyrubenia daní a platenia daní poskytuje, požaduje alebo prijíma medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní a ustanovuje aj povinnosti daňových subjektov poskytovať príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie slúžiace na zabezpečenie medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní.

• Lehota prerušenia daňovej kontroly

Ako sme už uviedli, daňovú kontrolu môže prerušiť správca dane. Počas prerušenia daňovej kontroly nedochádza k plynutiu lehôt stanovených daňovým poriadkom. Lehota predĺženia je v dĺžke maximálne 30 dní za splnenie podmienky, že to navrhli všetci účastníci daňového konania, ktorý sa daňovej kontroly zúčastňujú. K prerušeniu daňovej kontroly musia navyše existovať dôležité dôvody a k predĺženiu dochádza len na nevyhnutný čas. Prerušenie sa uskutočňuje na základe konania o prerušení a k samotnému prerušeniu dochádza tým dňom, ktorý je ustanovený v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia.

Daňový poriadok neumožňuje podať námietky ani odvolanie voči rozhodnutiu o prerušení konania.

• Pokračovanie v daňovej kontrole po prerušení

K pokračovaniu v daňovej kontrole dochádza na základe vlastného podnetu správcu dane, alebo na základe podnetu účastníka daňovej kontroly.

K pokračovaniu daňovej kontroly dochádza v prípade zániku dôvodov, pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly, alebo ak zákonná lehota v dĺžke 30 dní pominula.

K pokračovaniu je dôležité oznámenie o opätovnom pokračovaní v daňovej kontrole, ktoré vydáva správca dane a oznámi sa účastníkom konania.

Rovnaký postup sa uplatňuje v konaní prerušenia daňového konania, ktoré vedie správca dane, finančné riaditeľstvo, ministerstvo.

Predĺženie lehoty u závislých osôb

Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa zákona o dani z príjmov, druhostupňový orgán môže lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. Súčasťou základu dane závislej osoby je aj rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, pričom tento rozdiel znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu. Pri určení základu dane závislej osoby sa povoľuje zahrnúť do daňových výdavkov aj pomernú časť výdavkov (nákladov) vynaložených inou osobou, voči ktorej je závislou osobou, ak tieto výdavky (náklady) preukázateľne súvisia s predmetom činnosti tejto závislej osoby, ak by musela sama znášať tieto výdavky (náklady), alebo by si musela takú službu objednať u nezávislých osôb, keby jej ju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou, ak suma výdavkov (nákladov) alebo cena služby zodpovedá princípu nezávislého vzťahu, alebo ak preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) takto súvisiacich alebo vynaložených na túto službu a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tejto služby.

Zápisnica o začatí daňovej kontrole

Správca dane, respektíve zamestnanec správcu dane, ktorý je poverený výkonom daňovej kontroly, o začatí daňovej kontroly musí spísať zápisnicu, ktorá musí obsahovať zákonom stanovené obsahové náležitosti. Medzi náležitosti patrí deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly, vymedzenie kontrolovaného zdaňovacieho obdobia alebo kontrolovaného účtovného obdobia.

Rozšírenie výkonu daňovej kontroly

V rámci daňovej kontroly môže dôjsť k rozšíreniu daňovej kontroly. Daňová kontrola môže byť rozšírená o iné zdaňovacie obdobie, iné účtovné obdobie, inú daň, kontrolu dodržiavania ustanovení osobitných predpisov.

Všetky skutočnosti týkajúce sa rozšírenia výkonu daňovej kontroly má správca dane povinnosť oznámiť písomným spôsobom daňovému subjektu, ktorému sa daňová kontrola vykonáva.

Oznámenie musí dostať bez zbytočného odkladu.

K rozšíreniu výkonu daňovej kontroly dochádza v týchto prípadoch:

– správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia,

– správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly inej dane.

V podstate ide o informácie, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole.

Výzva na vyjadrenie sa k výsledkom daňovej kontroly

Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt zaplatiť alebo vykázať, alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak.

Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly.

Ako propodnikateľské opatrenie sa ustanovilo predĺženie minimálnej lehoty na vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly z predchádzajúcich 15 pracovných dní na 30 pracovných dní od doručenia protokolu.

Zaviedlo sa tiež prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa dlhšia lehota na vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly prvýkrát uplatnila na tie protokoly, ktoré boli správcom dane vypracované po 30. júni 2020.

Daňová kontrola zahraničných závislých osôb

Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 534/2005 Z. z., druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

Zo zápisnice o začatí daňovej kontroly sa vypustilo uvedenie dôvodu začatia daňovej kontroly, aby sa nezmaril jej účel v prípade, ak sa kontrola vykonáva na základe podnetu OČTK. Ustanovená bola možnosť rozšíriť vykonávanú daňovú kontrolu nielen o inú daň a zdaňovacie obdobie, ale aj o kontrolu iného predpisu, pričom môže ísť len o tie právne predpisy, ktorých uplatňovanie môže finančná správa kontrolovať (napr. zákon o účtovníctve). Taktiež sa upravilo doručovanie protokolu v prípade, ak sa v daňovej kontrole zistí rozdiel oproti podanému daňovému priznaniu, kedy sa protokol doručuje spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole tak, aby táto výzva bola súčasťou protokolu, čím sa zabezpečí efektívnejší spôsob doručovania najmä pri elektronickom spôsobe doručenia. Ďalej sa umožnilo predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly transferového oceňovania vykonávanej u prepojených osôb, bez ohľadu na to, či ide o zahraničné alebo tuzemské prepojené osoby. Žiadosť o predĺženie lehoty musí byť riadne odôvodnená s uvedením všetkých skutočností, ktoré potvrdzujú zložitosť prípadu.

Poznámka

Daňová kontrola a celý jej výkon bol ovplyvnený pandémiou koronavírusu. V súvislosti so šírením nebezpečne nákazlivej ľudskej choroby COVlD-19 bol prijatý zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti, ktorý obsahoval všetky dôležité informácie a údaje tákajúce sa správy daní a výkonu daňovej kontroly v platnom znení.

§ 47

Protokol

Protokol musí obsahovať

a) názov a sídlo správcu dane,

b) číslo konania,

c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu,

d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie,

e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu,

f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,

g) súpis kontrolovaných dokladov,

h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov,

i) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f),

j) dátum vypracovania protokolu,

k) vlastnoručný podpis osoby, ktorá vyhotovila protokol; ak sa protokol vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.^20aa)

Komentár k § 47

Z každej daňovej kontroly sa vypracuje protokol, ktorý musí obsahovať všetky obsahové náležitosti stanovené daňovým poriadkom.

Ako sme už uviedli, daňová kontrola môže byť ukončená 3 rôznymi spôsobmi, a to dňom doručenia protokolu kontrolovanému daňovému subjektu, dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, dňom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu.

Protokol z daňovej kontroly

Protokol môže byť vyhotovený až po ukončení daňovej kontroly.

Protokol sa však nevyhotovuje, ak daňová kontrola je ukončený iným z dvoch vymedzených dôvodov, čiže buď doručením oznámenia o určovaní podľa pomôcok alebo zánikom nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Vyhotoví ho správca dane alebo zamestnanec správcu dane poverený výkonom daňovej kontroly.

Daňový subjekt má povinnosť si pozorne prečítať protokol z daňovej kontroly a zároveň môže využiť svoje právo vyjadrenia sa k zisteniam v zákonom stanovej lehote, a prípadne môže predložiť ďalšie listinné a iné dôkazy, ktoré dokazujú jeho tvrdenia.

Protokol okrem obsahových náležitostí vymedzených daňovým poriadkom obsahuje výsledok z vykonanej daňovej kontroly, vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli na výkon daňovej kontroly použité.

Náležitosti protokolu z daňovej kontroly

Protokol musí obsahovať všetky stanovené náležitosti, inak je považovaný za neúplný. Protokol musí obsahovať názov a sídlo správcu dane, číslo konania, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie, meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, súpis kontrolovaných dokladov, preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo návrhy a vyjadrenia k nim, dátum vypracovania protokolu, vlastnoručný podpis osoby, ktorá vyhotovila protokol; ak sa protokol vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o e-Governmente.

V ustanovení došlo k úprave súvisiacej s elektronickým doručovaním písomností a tiež s úpravou § 32 a 33 v zákone o e-Governmente.

Výzva na vyjadrenie sa k protokolu

V prípade zistenia rozdielu v sume, ktorú mal daňový subjekt zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok, a to v rámci daňovej kontroly, zašle správca dane spolu s protokolom daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa zisteniam uvedeným v protokole.

Výzva obsahuje určenú lehotu, nie však kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má právo daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a doložiť dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly.

V praxi sa však môže stať, že daňový subjekt zmešká stanovenú lehotu. V tom prípade nemôže žiadať o jej odpustenie.

Daňový poriadok tiež upravuje, kedy sa nezasiela výzva na vyjadrenie k protokolu. Výzva sa nezasiela, ak nebol zistený žiadny rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt zaplatiť alebo vykázať, alebo na ktorú si uplatnil nárok. Výzva sa nezasiela, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu.

Vrátenie zapožičaných dokladov písomností a iných vecí

K daňovej kontrole môžu byť poskytnuté dôležité doklady a iné veci, ktoré správca prevezme na zapožičanie, na základe ktorých zisťuje závery z daňovej kontroly. Po ukončení daňovej kontroly musí správca dane vrátiť všetky zapožičané doklady a iné veci v stanovenej lehote.

Lehota na vrátenie dokladov, ktoré daňový subjekt zapožičal, je do 30 dní od jej ukončenia, to neplatí, ak daňová kontrola bola ukončená doručením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. lehota môže byť predĺžená, a to v osobitne zložitých prípadoch, ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu alebo poskytnúť ich na účely trestného konania. Lehotu predlžuje druhostupňový orgán, ktorým je finančné riaditeľstvo, primerane a aj opakovane. Daňový subjekt je o predĺžení upovedomený, a to zo strany správcu dane.

V praxi sa stáva, že daňový subjekt neumožní správcovi dane zapožičané doklady v uvedenej lehote vrátiť. Správca dane musí postupovať takým spôsobom, že zašle daňovému subjektu výzvu na prevzatie dokladov.

Ak si ich daňový subjekt neprevezme do 30 dní od doručenia tejto výzvy, po uplynutí lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, pri účtovnej dokumentácii až po uplynutí doby na uchovávanie dokumentov, je správca dane zapožičané doklady oprávnený zničiť.

§ 47a

Čiastkový protokol

(1) Správca dane môže počas daňovej kontroly vyhotoviť čiastkový protokol, ak

a) kontrolovaný daňový subjekt nie je zverejnený v zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty podľa § 52 ods. 6 alebo

b) sa daňová kontrola nevykonáva na základe požiadania orgánov činných v trestnom konaní.

(2) Na obsah čiastkového protokolu sa vzťahuje § 47 primerane.

(3) Doručením čiastkového protokolu kontrolovanému daňovému subjektu nie je ukončená daňová kontrola.

Komentár k § 47a

Okrem protokolu sa z daňovej kontroly môže vyhotoviť aj čiastkový protokol, ktorý sa vypracuje počas výkonu daňovej kontroly.

Vyhotovením čiastkového protokolu z daňovej kontroly nie je ukončená daňová kontrola, a to ani samotným doručením vyhotoveného čiastkového protokolu. Podľa Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená až vyhotovením a odoslaním konečného protokolu z daňovej kontroly.

Účel čiastkového protokolu

Na základe čiastkového protokolu je možné napr. priznať a vrátiť preverenú časť z vykázaného nadmerného odpočtu v čase, keď daňová kontrola ešte nie je ukončená.

Zákon o DPH

Uvedená možnosť vrátenia nadmerného odpočtu súvisí so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, a to s ustanovením upravujúcim nadmerný odpočet. V prípade, že daňový úrad začal daňovú kontrolu, vráti časť nadmerného odpočtu pred skončením daňovej kontroly vo výške uvedenej v čiastkovom protokole vyhotovenom podľa daňového poriadku. Časť nadmerného odpočtu bude vrátená daňovým úradom do desiatich dní odo dňa odoslania čiastkového protokolu daňovému subjektu, ktorý je kontrolovaný.

Vypracovanie čiastkového protokolu

– ak daňový subjekt, u ktorého prebieha daňová kontrola, nie je zverejnený v zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa zákona o DPH,

– daňová kontrola nie je vykonávaná na základe požiadania orgánov činných v trestnom konaní.

Obsahové náležitosti čiastkového protokolu

Čiastkový protokol obsahuje rovnaké obsahové náležitosti ako protokol z vykonania daňovej kontroly.

Patrí k nim názov a sídlo správcu dane, číslo konania, meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie, meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, súpis kontrolovaných dokladov, preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu, dátum vypracovania čiastkového protokolu, vlastnoručný podpis alebo kvalifikovaný elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil čiastkový protokol.

Štvrtý diel

Postup pri určení dane
podľa pomôcok

§ 48

(1) Správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt

a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,

b) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo

c) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti alebo kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie dane zo sladených nealkoholických nápojov.

(2) Správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.

(3) Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

(4) Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.

(5) Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

Komentár k § 48

Určenie dane podľa pomôcok je činnosť správcu dane v rámci prípravy daňového konania. Ide o jeden zo spôsobov určenia dane v zákonom vymedzených prípadoch podľa daňového poriadku.

V rámci určenia dane podľa pomôcok správca dane zisťuje správne určenie daňovej povinnosti na základe zisteného základu dane. Pri stanovení určenia dane podľa pomôcok musia byť dodržané všetky postupné kroky.

Určovanie dane podľa pomôcok

– daňový subjekt nepodá daňové priznanie,

– daňový subjekt nepodá na výzvu správcu dane daňové priznanie,

– daňový subjekt nesplní niektorú z povinností pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností, čo je predpokladom nemožnosti správneho zistenia daňovej povinnosti,

– daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti alebo kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie dane zo sladených nealkoholických nápojov.

Určovanie dane podľa pomôcok vykonáva správca dane, ktorý vyhotovil oznámenie o tejto činnosti.

Daňový poriadok stanovil výnimku, kedy k určovaniu dane podľa pomôcok nedôjde, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu. Ide o daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, kedy je daňová kontrola začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, alebo ide o kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie dane zo sladených nealkoholických nápojov.

! Upozornenie

Zákonom č. 251/2024 Z. z. o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 1. 1. 2025 ustanovilo, aby v takýchto prípadoch nezačalo určovanie dane podľa pomôcok.

Z dôvodu právnej istoty sa ustanovilo, aby deň začatia určovania dane podľa pomôcok bol deň nasledujúci po dni doručenia oznámenia, t. j. aby nedošlo k situácii, že deň uvedený v oznámení je skorší ako je deň doručenia, napr. v prípade keď je zásielka uložená (15 dní).

Kroky určenia dane podľa pomôcok

– oznámenie o začatí určovania dane podľa pomôcok,

– doručenie protokolu o určení dane podľa pomôcok,

– uloženie pokuty daňovému subjektu po určení dane podľa pomôcok.

Postup pri určovaní dane

– doručenie oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok,

Oznámenie musí obsahovať lehoty, kedy dochádza k určovaniu dane podľa pomôcok. Týmto dňom je teda lehota začiatku.

– určovanie dane podľa pomôcok,

Pomôckami sú pomôcky, ktoré má správca dane k dispozícií, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.

Medzi pomôcky patria listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných subjektov, znalecké posudky, výpovede, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, výpisy z účtov a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania daňového subjektu, účtovné a iné doklady, ktoré predloží daňový subjekt, daňové priznanie, ktoré subjekt podal po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok, zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt.

– vyjadrenie sa daňového subjektu k určovaniu dane podľa pomôcok,

Z určovania dane podľa pomôcok musí správca dane vyhotoviť protokol s výsledkom určenia dane. Protokol musí byť doručený daňovému subjektu, o ktorého dať sa jedná. V protokole musí byť uvedená aj výzva daňovému subjektu, že má právo sa k určeniu dane podľa pomôcok vyjadriť. Rovnako má právo sa vyjadriť tiež k samotnému dodržaniu zákonných podmienok pri určovaní dane podľa pomôcok. Protokol ďalej obsahuje zoznam všetkých pomôcok, ktoré správca dane využil pri určovaní dane.

V protokole správca dane stanoví lehotu v dĺžke 15 dní, odo dňa doručenia protokolu s výzvou, kedy sa daňový subjekt môže k určeniu dane vyjadriť.

– ukončenie určovania dane podľa pomôcok.

K ukončeniu určovania dane podľa pomôcok dochádza samotným doručením protokolu daňovému subjektu.

Uloženie pokuty

Daňový poriadok dáva správcovi dane nárok na uloženie pokuty pre daňový subjekt, ktorému sa určovala daň podľa pomôcok z dôvodu, že si nesplnil svoje zákonné povinnosti pre správne určenie dane.

Daňový subjekt, ktorý nepodá daňové priznanie, sa dopúšťa správneho deliktu, za ktorý mu hrozí vyrubenie pokuty. Za určovanie dane podľa pomôcok hrozí pokuta vo výške, ktorá sa vypočíta stanoveným spôsobom.

Poznámka

Do roku 2017 bol dôvodom určovania dane podľa pomôcok u daňového subjektu, ktorý aj napriek tomu, že ho správca dane vyzval na odstránenie nedostatkov daňového priznania, to aj tak neurobil. Od roku 2017 správca dane určuje daň alebo oprávnený nárok flexibilnejším inštitútom, ktorým je vyrubovací rozkaz.

Prevzatie a vrátenie zapožičaných pomôcok

Ako sme už uviedli, daňový poriadok akceptuje pri určení dane podľa pomôcok aj tie pomôcky, ktoré neboli získané správcom dane v súčinnosti s daňovým subjektom. Daňový poriadok určuje, dokedy môže daňový subjekt predložiť účtovné doklady a iné doklady správcovi dane, ktoré tento môže využiť ako pomôcky. Tieto pomôcky sa prevezmú a po ukončení určenia dane podľa pomôcok sa daňovému subjektu vrátia stanoveným spôsobom. Prevzatie dokladov a iných vecí potvrdí ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od ukončenia určovania dane podľa pomôcok. V osobitne zložitých prípadoch, alebo ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu, alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí daňový subjekt.

Ak daňový subjekt neumožní správcovi dane vrátiť zapožičané doklady v tejto lehote, zašle správca dane daňovému subjektu výzvu na prevzatie dokladov. Ak si daňový subjekt neprevezme doklady do 30 dní od doručenia tejto výzvy, po uplynutí lehoty, pri účtovnej dokumentácii po uplynutí doby na uchovanie dokladov, je správca dane zapožičané doklady oprávnený zničiť.

Odvolanie proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok

V prípade určovania dane podľa pomôcok daňový poriadok umožňuje opravné prostriedky. To znamená, že zo strany daňového subjektu môže byť podané odvolanie proti rozhodnutiu vydanému správcom dane. Daňový poriadok dáva daňovému subjektu aj druhú možnosť, a to podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V rámci preskúmavania sa preverujú zákonné podmienky a ich stanovené dodržiavanie na účely určenia dane podľa pomôcok.

§ 49

(1) Správca dane zašle daňovému subjektu protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.

(2) Daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

(3) Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.

Komentár k § 49

Pri ukončení určovania dane podľa pomôcok sa vyhotovuje protokol podobne ako pri ukončení daňovej kontroly. Protokol musí obsahovať všetky zákonom vymedzené obsahové náležitosti, ktoré sú zhodné s náležitosťami protokolu z daňovej kontroly:

– názov a sídlo správcu dane,

– číslo konania,

– meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu,

– predmet určovania dane podľa pomôcok a zdaňovacie obdobie alebo účtovné obdobie,

– meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával určenie dane podľa pomôcok,

– miesto vykonania určenia dane podľa pomôcok a dátum začatia tohto určenia,

– súpis dokladov a pomôcok,

– preukázané zistenia a vyhodnotenie dôkazov,

– vyjadrenia daňového subjektu, ak je k dispozícii,

– dátum vypracovania protokolu,

– vlastnoručný podpis alebo kvalifikovaný elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol.

Povinným vyhotoviť protokol je správca dane, prípadne zamestnanec správcu dane na to poverený.

Ukončenie určovania dane podľa pomôcok sa datuje dňom doručenia protokolu o ukončení určenia dane podľa pomôcok daňovému subjektu. Aj v uvedenom prípade môže byť daňový subjekt zastúpený zástupcom, čo znamená, že protokol sa doručuje tomu zástupcovi.

Výzva na vyjadrenie

Správca dane zašle daňovému subjektu protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. To znamená, že sa zaviedla úprava doručovania protokolu o určení dane podľa pomôcok, rovnako ako je to pri protokole z daňovej kontroly, kedy je výzva súčasťou uvedeného protokolu, čím sa zabezpečí efektívnejší spôsob doručovania, najmä pri elektronickom spôsobe doručovania. Na základe uvedeného dôvodu sa zosúladili pojmy v ustanovení o daňovej kontrole a aj v ustanovení o vyrubovacom konaní.

Protokol zároveň obsahuje výzvu na vyjadrenie sa a lehotu, v akej môže uvedenú možnosť daňový subjekt alebo jeho zástupca využiť a zoznam všetkých dôležitých pomôcok, ktoré boli využité pri určení dane daňového subjektu.

Lehota na vyjadrenie sa je v dĺžke 15 dní od doručenia protokolu a ak ju daňový subjekt zmešká, nie je zmeškanie možné odpustiť.

Piaty diel

Ostatné činnosti správcu dane

§ 50

Predbežné opatrenia

(1) Správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby

a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane,

b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.

(2) Ak hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a) nebude v lehote určenej správcom dane zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vykonateľné dňom vydania. Správca dane súčasne vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt o vydaní rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia.

(3) Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia týkajúceho sa nehnuteľnosti správca dane doručí daňovému subjektu a príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností (ďalej len „kataster nehnuteľností“). Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia, ktoré sa týka motorového vozidla, správca dane doručí daňovému subjektu a Policajnému zboru. Správca dane oznámi katastru nehnuteľností a Policajnému zboru, kedy nadobudlo zaslané rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia právoplatnosť.

(4) Právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným opatrením sú neplatné.

(5) Proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.

(6) Predbežným opatrením nemožno obmedziť alebo zamedziť výkon záložného práva podľa Občianskeho zákonníka.³⁷⁾

(7) Správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.

(8) Predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku záložného práva podľa § 81. Ak dôjde k vyrubeniu dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného opatrenia vyrubená, predbežné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) stráca účinnosť dňom jej vyrubenia, ak peňažná suma uložená týmto predbežným opatrením bola zložená alebo ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stalo exekučným titulom namiesto predbežného opatrenia podľa § 89 ods. 4. Zložená peňažná suma podľa druhej vety sa prevedie na úhradu tejto dane. O strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt a tých, ktorým rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia doručoval.

(9) Ak správca dane predbežné opatrenie zrušil alebo predbežné opatrenie stratilo účinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloženú peňažnú sumu podľa odseku 1 písm. a) alebo jej časť, ktorá nebola použitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku, na ktorú bola zložená. Pri vrátení zloženej peňažnej sumy správca dane postupuje ako pri použití daňového preplatku podľa § 79 ods. 1.

Komentár k § 50

Daňový poriadok upravuje dôležitý inštitút predbežného opatrenia, prostredníctvom ktorého správca dane počas daňovej kontroly ako aj počas miestneho zisťovania, obmedzuje dispozičné právo daňového subjektu s jeho majetkom. Právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným opatrením sú neplatné, pričom Daňový poriadok proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia dáva daňovému subjektu možnosť podať odvolanie. Odvolanie nemá odkladný účinok.

Zabezpečenie majetku

Správca dane zabezpečuje majetok daňového subjektu, najmä finančné prostriedky, ktoré použije na zaplatenie dane. Správca dane počas daňovej kontroly obmedzuje dispozičné právo kontrolovaného daňového subjektu s jeho majetkom.

Rozhodnutie o predbežnom opatrení

Predbežné opatrenie ukladá správca dane rozhodnutím. Proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nie je prípustné odvolanie (opravný prostriedok). Pokiaľ by daňový subjekt konal v rozpore s obmedzením uloženým v rozhodnutí o predbežnom opatrení, jeho úkony by boli považované neplatné. Ak pominie dôvod, pre ktorý bolo predbežné opatrenie uložené, správca dane toto opatrenie zruší. Ak pominul dôvod len s časti, správca dane predbežné opatrenie zruší len sčasti. Ak bola daň alebo daňový nedoplatok zaplatený, predbežné opatrenie stráca účinnosť. O všetkých dôležitých skutočnostiach musí byť daňový subjekt upovedomený, a to zo strany správcu dane.

Práva správcu dane

Daňový subjekt musí na základe rozhodnutia niečo vykonať, niečoho sa zdržať, niečo strpieť, zložiť peňažnú sumu na účet správcu dane, zdržať sa nakladania s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.

Správca dane má právo počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu, alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu vyššie uvedené obmedzenia.

Zefektívnilo sa využitie inštitútu predbežného opatrenia v prípadoch, keď správca dane disponuje určitými indíciami o nepriznanej dani, resp. o nesprávne priznanej dani alebo nesprávne uplatnenom nároku. To znamená, že správca dane pružnejšie reaguje v prípadoch, keď má odôvodnenú obavu, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená, alebo že bude nevymožiteľná a ak zároveň bude hroziť, že peňažná suma, ním určená na zloženie, nebude uhradená. V uvedených prípadoch je vydané rozhodnutie o predbežnom opatrení prostredníctvom exekučného titulu. Úprava inštitútu predbežného opatrenia, ktorá predstavuje aj motivačný faktor smerujúci k posilneniu dobrovoľného plnenia daňových povinností.

Okamžitá vykonateľnosť predbežného opatrenia

Dôvod na okamžitú vykonateľnosť vzniká v prípade, ak existuje nebezpečenstvo z omeškania zloženia peňažnej sumy a následnej nedobytnosti v budúcnosti vyrubenej daňovej povinnosti, ak z činnosti správcu dane alebo prostredníctvom iných štátnych orgánov sú zistené okolnosti nasvedčujúce páchaniu daňových deliktov v takom rozsahu, že je nevyhnutné okamžité zakročenie štátneho orgánu zamerané na eliminovanie možnosti vzniku nepriaznivých následkov.

Strata účinnosti predbežného opatrenia

– dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, vrátane vykonania kompenzácie,

– dňom vzniku záložného práva, ak predmet predbežného opatrenia aj predmet záložného práva je ten istý, t. j. ak zabezpečujú ten istý daňový nedoplatok,

– predbežné opatrenie vydané na zloženie peňažnej sumy dňom vyrubenia dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného opatrenia vyrubená, ak suma uložená predbežným opatrením bola zložená na účet správcu dane.

Predbežné opatrenie pri motorovom vozidle

Predbežné opatrenie týkajúce sa motorového vozidla musí byť doručené nielen daňovému subjektu ale aj Policajnému zboru.

Povinným doručiť uvedené predbežné opatrenie má správca dane.

Peňažná suma zložená na základe predbežného opatrenia musí byť pred vrátením použitá na úhradu nedoplatkov daňového subjektu, rovnako ako preplatok.

Predbežné opatrenie pri nehnuteľností

Povinnosťou správcu dane je uvedené predbežné opatrenie doručiť daňovému subjektu a katastru nehnuteľnosti.

Povinnosťou správcu dane je oznámiť právoplatnosť zaslaného rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia.

Záložné právo v občianskom práve

Predbežným opatrením nie je možné obmedziť alebo zamedziť výkon záložného práva podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

Záložné právo

Slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

Výkon záložného práva

Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak. Ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerým samostatným zálohom, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky, z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov.

§ 51

Záznamová povinnosť

(1) Správca dane môže uložiť daňovému subjektu, aby okrem evidencie ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom viedol osobitné záznamy potrebné na správne určenie dane a aby v určenej lehote predložil tieto záznamy správcovi dane.

(2) Povinnosť viesť a predkladať záznamy ukladá správca dane rozhodnutím, proti ktorému nemožno podať odvolanie. Súčasťou rozhodnutia musí byť presné určenie zaznamenávaných údajov, ich členenie a usporiadanie vrátane nadväznosti na doklady, z ktorých sa záznam vedie, určenie záznamov, ktoré je potrebné správcovi dane predložiť a lehota na ich predloženie.

(3) Ak sa zmenili alebo odpadli dôvody, ktoré viedli k uloženiu záznamovej povinnosti, správca dane je oprávnený na návrh daňového subjektu alebo z vlastného podnetu túto záznamovú povinnosť zmeniť alebo zrušiť.

(4) Správca dane je oprávnený preverovať plnenie záznamovej povinnosti, požadovať doklady, o ktorých sa vedie priebežná evidencia, a ukladať rozhodnutím povinnosť odstránenia chýb.

(5) Záznamy, evidencie a doklady k nim sa vzťahujúce je daňový subjekt povinný uchovávať po dobu, v ktorej nezanikne právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku na sumu podľa osobitných predpisov.¹⁾

Komentár k § 51

Daňový poriadok upravuje záznamovú povinnosť, na základe ktorej správca dane uloží daňovému subjektu osobitnú povinnosť evidenčného charakteru nad rámec zákonom uložených povinností, ktorou dochádza k správnemu určeniu dane. Záznamovou povinnosťou dochádza k správnemu určeniu dane.

Vedenie osobitných záznamov

Daňový subjekt je povinný viesť evidenciu podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Daňový poriadok však stanovuje daňovému subjektu povinnosť viesť v rámci záznamovej povinnosti aj osobitné záznamy, na základe ktorých môže správca dane určiť správne určenie dane. Na výzvu a v stanovenej lehote musí všetky záznamy predložiť správcovi dane.

Rozhodnutie o uložení záznamovej povinnosti

O uložení záznamovej povinnosti rozhoduje správca dane prostredníctvom rozhodnutia. Rozhodnutie musí obsahovať, ktoré záznamy sa vyžadujú a lehotu, v ktorej majú byť záznamy predložené.

Správca dane v rozhodnutí určí, ktoré údaje má daňový subjekt zaznamenať, alebo ako budú údaje členené a usporiadané v nadväznosti na jednotlivé doklady, ktoré slúžia daňovému subjektu ako podklad k záznamom.

Voči tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.

Náležitosti rozhodnutia o uložení záznamovej povinnosti

Ide o tieto údaje, a to označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, číslo a dátum rozhodnutia, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie, ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, výrok, rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú kvalifikovaným elektronickým podpisom.

Zrušenie alebo zmena záznamovej povinnosti

Po uložení rozhodnutia o uložení záznamovej povinnosti môže dôjsť k zmene dôvodov alebo dôvody uloženia záznamovej povinnosti odpadli. Následne správca dane záznamovú povinnosť zruší alebo zmení, a to z vlastného podnetu, prípadne na návrh daňového subjektu.

Kontrola

Správca dane má možnosť, aby plnenie záznamovej povinnosti priebežne kontroloval a ukladal povinnosť odstránenia nedostatkov. V prípade, že daňový subjekt zistené nedostatky neodstráni, môže to byť kvalifikované ako delikt, za ktorý sa udelí pokuta podľa sankčného mechanizmu upraveného daňovým poriadkom.

Z ustanovenia vyplýva pre daňový subjekt povinnosť uchovávať všetky záznamy, evidencie a doklady k nim. Doba, počas ktorej platí uvedená povinnosť je dovtedy, kým nezanikne právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku na sumu podľa daňových zákonov.

§ 52

Zverejňovanie zoznamov

(1) Finančné riaditeľstvo vypracúva zoznamy

a) daňových dlžníkov podľa stavu k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla 170 eur,

b) daňových subjektov, ktorým bola povolená úľava alebo odpustenie podľa § 70 a 157, u ktorých celková suma povolenej úľavy alebo odpustenia presahuje za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa budú zoznamy zverejňovať, u fyzickej osoby 17 000 eur a u právnickej osoby 170 000 eur,

c) daňových subjektov, ktorým bol v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa budú zoznamy zverejňovať, povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach presahujúce u fyzickej osoby 33 000 eur a u právnickej osoby 330 000 eur a tento odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach naďalej trvá.

(2) Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť zoznam

a) daňových dlžníkov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla u fyzickej osoby 160 eur a u právnickej osoby 1 600 eur,

b) daňových subjektov, ktorým bol v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa budú zoznamy zverejňovať povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach presahujúce u fyzickej osoby 160 eur a u právnickej osoby 1 600 eur a tento odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach naďalej trvá,

c) daňových subjektov, ktorým bola v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa bude zoznam zverejňovať, povolená úľava alebo odpustený daňový nedoplatok s uvedením jej výšky.

(3) V zoznamoch podľa odsekov 1 a 2 sa uvedie

a) meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu,

b) obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,

c) suma

1. daňových nedoplatkov,

2. dane, u ktorej bolo povolené jej zaplatenie v splátkach alebo povolený odklad platenia dane alebo

3. povolenej úľavy alebo odpustenia podľa § 70 a 157.

(4) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam podľa odseku 1 písm. a) do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa zoznam vyhotovuje, a zoznamy podľa odseku 1 písm. b) a c) v prvom polroku bežného roka. Zoznamy podľa odseku 2 zverejňuje obec v prvom polroku bežného roka na svojom webovom sídle alebo na mieste obvyklom na oznamovanie informácií.

(5) Finančné riaditeľstvo zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane. V zoznamoch sa uvedie meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od adresy trvalého pobytu, alebo obchodné meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak jej bolo pridelené, identifikačné číslo pre daň alebo registračné číslo, druh registrácie, dátum registrácie, dátum, kedy sa stal daňový subjekt platiteľom dane z pridanej hodnoty a dátum, ku ktorému došlo k zmene druhu registrácie pre daň z pridanej hodnoty.

(6) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje aktualizovaný zoznam platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa osobitného predpisu.^37a) V zozname sa uvedie identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty, dátum zverejnenia v zozname, ktorý je generovaný automaticky systémom v deň zverejnenia, kalendárny rok, v ktorom nastali dôvody podľa prvej vety, a

a) meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od adresy trvalého pobytu, alebo

b) obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo.

c) identifikačné číslo organizácie, ak bolo platiteľovi dane z pridanej hodnoty pridelené.

(7) Platiteľa dane z pridanej hodnoty, ktorý je zverejnený v zozname podľa odseku 6, finančné riaditeľstvo vymaže z tohto zoznamu, ak odpadli dôvody, na základe ktorých bol v tomto zozname zverejnený a súčasne v období šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov platiteľ dane neporušil povinnosti pri daňovej kontrole, neporušil povinnosť podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz ani povinnosť zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť a bol zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania alebo na adrese prevádzkarne, alebo ak mu bola zrušená registrácia k dani z pridanej hodnoty.

(8) Finančné riaditeľstvo súčasne so zoznamom podľa odseku 6 zverejňuje aj zoznam vymazaných platiteľov dane z pridanej hodnoty, v ktorom sa okrem údajov uvedených v odseku 6 uvedie dátum výmazu platiteľa dane z pridanej hodnoty zo zoznamu podľa odseku 6, ak nastali skutočnosti podľa odseku 7.

(9) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam daňových subjektov s výškou vyrubenej dane z príjmov právnickej osoby alebo dodatočne vyrubenej dane z príjmov právnickej osoby alebo daňovej straty právnickej osoby, a to do konca každého štvrťroka bežného roka na základe daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb podaných v predchádzajúcom štvrťroku bežného roka. V zozname sa uvedie obchodné meno alebo názov právnickej osoby, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak jej bolo pridelené, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, výška vyrubenej dane, dodatočne vyrubenej dane alebo daňovej straty a zdaňovacie obdobie.

(10) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam daňových subjektov, ktoré si uplatnili odpočet výdavkov na výskum a vývoj, odpočet výdavkov (nákladov) na investície alebo oslobodenie podľa osobitného predpisu.^37ab) V zozname sa uvedú údaje podľa osobitného predpisu.^37ac)

(11) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje aktualizovaný zoznam platiteľov, ktorí oznámili začatie a skončenie uplatňovania osobitnej úpravy podľa osobitného predpisu.^37ad) V zozname sa uvedie meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od adresy trvalého pobytu, alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty, dátum začatia a dátum skončenia uplatňovania osobitnej úpravy a zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňovanie osobitnej úpravy skončilo.

(12) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam daňových subjektov s výškou uplatneného nadmerného odpočtu a s výškou priznanej vlastnej daňovej povinnosti, a to do konca každého štvrťroka kalendárneho roka na základe daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty podaných v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku. V zozname sa uvedie

a) meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od adresy trvalého pobytu, identifikačné číslo organizácie, ak jej bolo pridelené, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty, výška uplatneného nadmerného odpočtu, výška priznanej vlastnej daňovej povinnosti a zdaňovacie obdobie,

b) obchodné meno alebo názov právnickej osoby, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty, výška uplatneného nadmerného odpočtu, výška priznanej vlastnej daňovej povinnosti a zdaňovacie obdobie.

(13) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam regulovaných osôb,1d) a to do konca každého štvrťroka bežného roka na základe rozhodnutí o zúčtovaní osobitných odvodov z podnikania v regulovaných odvetviach, ktoré nadobudli právoplatnosť v predchádzajúcom štvrťroku bežného roka. V zozname sa uvedie

a) meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od adresy trvalého pobytu, identifikačné číslo organizácie, ak jej bolo pridelené, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, súčet osobitných odvodov z podnikania v regulovaných odvetviach za všetky odvodové obdobia patriace do príslušného účtovného obdobia vypočítaný podľa osobitného predpisu,1d) dlžná suma nedoplatku zo zúčtovania týchto osobitných odvodov po lehote splatnosti a príslušné účtovné obdobie,

b) obchodné meno alebo názov právnickej osoby, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, súčet osobitných odvodov z podnikania v regulovaných odvetviach za všetky odvodové obdobia patriace do príslušného účtovného obdobia vypočítaný podľa osobitného predpisu,^1d) dlžná suma nedoplatku zo zúčtovania týchto osobitných odvodov po lehote splatnosti a príslušné účtovné obdobie.

(14) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov. V zozname sa uvedie daňové identifikačné číslo a

a) meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od adresy trvalého pobytu,

b) názov právnickej osoby a jej sídlo,

c) identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené.

(15) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle sprístupňuje aktualizované údaje platiteľa dane z pridanej hodnoty v rozsahu meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od adresy trvalého pobytu, alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby, sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak jej bolo pridelené, identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty a číslo účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb alebo číslo účtu vedeného u zahraničného poskytovateľa platobných služieb podľa toho, ktorý má platiteľ dane z pridanej hodnoty zriadený.

(16) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle sprístupňuje aktualizované údaje platiteľa dane z pridanej hodnoty v rozsahu meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od adresy trvalého pobytu, alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby, sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak jej bolo pridelené, identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty a číslo účtu správcu dane vedeného pre daňový subjekt.

(17) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov, ktorým bol určený index daňovej spoľahlivosti, v ktorom sa uvedie meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od adresy trvalého pobytu, obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo, daňové identifikačné číslo, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, a index daňovej spoľahlivosti.

(18) Údaje, ktoré finančné riaditeľstvo zverejňuje v zoznamoch, a údaje, ktoré finančné riaditeľstvo sprístupňuje, sa zverejňujú a sprístupňujú v štruktúrovanej podobe, ktorá umožňuje ich cielené vyhľadávanie a ďalšie automatizované spracovanie.

Komentár k § 52

Daňový poriadok ustanovuje zverejňovanie zoznamu a vymedzuje zoznamy, ktoré má povinnosť na svojom webovom sídle zverejňovať – www.financnasprava.sk.

Finančné riaditeľstvo má teda povinnosť vypracúvať zoznam daňových dlžníkov o stave nedoplatkov o odkladoch a splátkach a o povolenej úľave alebo odpustení za účelom jeho zverejnenia.

Takéto zoznamy môže zverejniť aj správca dane, ktorým je obec na internetovej stránke obce alebo na mieste obvyklom na zverejňovanie informácií obcou.

Zverejňované zoznamy finančným riaditeľstvom

Ide o tieto zoznamy:

– daňových dlžníkov – úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla 170 eur,

– daňových subjektov, ktorým bola povolená úľava alebo odpustenie – u FO 17 000 eur, u PO 170 000 eur,

– daňových subjektov, ktorým bol povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach – u FO 33 000 eur, u PO 330 000 eur.

Mesačne sa musí aktualizovať zoznam daňových dlžníkov podľa stavu k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla 170 eur a zverejňovať ho vždy do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa zoznam vyhotovuje za účelom lepšej informovanosti daňových subjektov.

Zoznamy zverejňované správcom dane, ktorým je obec

– daňových dlžníkov – u FO presiahol daňový nedoplatok 160 eur, u PO presiahol daňový nedoplatok 1 600 eur,

– daňových subjektov, ktorým povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach – u FO presiahol daňový nedoplatok 160 eur, u PO presiahol daňový nedoplatok 1 600 eur,

– daňových subjektov, ktorým bola povolená úľava alebo odpustený daňový nedoplatok.

Údaje zverejňované v zoznamoch

Daňový poriadok vymedzuje, aké údaje týkajúce sa daňových dlžníkov sú zverejňované v zoznamoch.

Základné údaje:

– u FO je to meno a priezvisko, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu,

– u PO je to obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,

– suma daňových nedoplatkov, dane, u ktorej bolo povolené jej zaplatenie v splátkach alebo povolený odklad platenia dane alebo povolenej úľavy alebo odpustenia.

Povinnosťou finančného riaditeľstva je zverejňovať aj zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane.

! Upozornenie

Zákonom č. 102/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bolo s účinnosťou od 1. 1. 2025 nadväzne na zmeny registrácie v zákone o DPH potrebné doplniť do zverejňovaného zoznamu informáciu o tom, kedy sa daňový subjekt stal platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Aktualizácia zverejňovaných zoznamov

Všetky zoznamy sa musia priebežne aktualizovať. V zozname daňových dlžníkov na DPH musí byť uvedené identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty, dátum zverejnenia v zozname, ktorý je generovaný automaticky systémom v deň zverejnenia, kalendárny rok, v ktorom nastali dôvody a údaje tákajúce sa samotnej osoby, ktoré sme uviedli vyššie.

Zverejnenie platiteľa DPH

Platiteľom DPH nie je automaticky každý podnikateľ. Z praxe je zrejmé, že v začiatkoch podnikania podnikateľ nie je plátcom DPH. Povinnosť byť plátcom DPH vyplýva zo zákona, ak podnikateľ prekročí počas 12 po sebe idúcich mesiacov podnikania obrat 49 790 eur, pričom ten sa sleduje za 12 mesiacov a nie za minulý rok. Môže sa stať, že obrat prekročí v období od októbra do septembra nasledujúceho roka, ak podnikateľ nakupuje tovar z EÚ, ktorého súhrnná hodnota v kalendárnom roku presiahne 14 000 eur, ak podnikateľ príjme služby od zahraničnej osoby v rámci EÚ.

V prípade, že pominuli dôvody na zverejnenie platiteľa dane z pridanej hodnoty v zozname dlžníkov, dochádza k jeho výmazu zo strany finančného riaditeľstva za splnenia podmienky, že počas 6 kalendárnych mesiacov spätne tento platiteľ DPH nijakým spôsobom neporušil povinnosti pri daňovej kontrole, neporušil povinnosť podania daňového priznania, kontrolného výkazu a nakoniec neporušil povinnosť zaplatenia daňovej povinnosti. Podmienkou je tiež zastihnuteľnosť daňového subjektu buď na adrese sídla alebo v mieste podnikania.

Vymazaný platitelia DPH

Okrem zoznamov s aktuálnymi dlžníkmi je finančným riaditeľstvom zverejňovaný aj zoznam vymazaných platiteľov DPH, pričom okrem náležitosti zoznamu, ktoré sme už uviedli, musí byť zverejnený aj zoznam výmazu zo zoznamu dlžníkov.

Zverejňovanie zoznamov

Povinnosť zverejňovania sa týka aj ministerstva. Jeho povinnosťou je zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam daňových subjektov s výškou ich splatnej dane. Zoznam je usporiadaný zostupne vzhľadom na výšku. Čo sa týka obsahových náležitosti, ministerstvo v zozname uvádza obchodné meno čiže názov právnickej osoby, sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo právnickej osoby, výšku splatnej dane.

Uvedený zoznam zverejňuje na základe údajov z verejnej časti registra účtovných závierok podľa zákona o účtovníctve.

Daňové subjekty, ktoré uplatnili odpočet výdavkov na výskum a vývoj podľa ZDP

Uvedený zoznam zverejňuje finančné riaditeľstvo. V zozname sú uvedené údaje, medzi ktoré patrí meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo daňovníka, výška uplatneného odpočtu a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia, dátum začiatku realizácie projektu výskumu a vývoja, ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení.

Platitelia, ktorí oznámili začatie a skončenie uplatňovania osobitnej DPH

Uvedený zoznam zverejňuje finančné riaditeľstvo. Tento zoznam musí byť aktualizovaný a obsahuje okrem základných identifikačných údajov aj dátum začatia a dátum skončenia uplatňovania osobitnej úpravy a zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňovanie osobitnej úpravy skončilo.

Na základe zákona o DPH sa umožňuje platiteľom dane z pridanej hodnoty rozhodnúť sa pre uplatňovanie osobitnej úpravy dane z pridanej hodnoty na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby. Podľa daňového poriadku sa zverejňuje zoznam týchto platiteľov s návrhom údajov, ktoré tento zoznam obsahuje. Finančné riaditeľstvo teda na svojom webovom sídle zverejňuje aktualizovaný zoznam platiteľov, ktorí oznámili začatie a skončenie uplatňovania osobitnej úpravy podľa zákona o DPH.

Údaje v zozname finančného riaditeľstva

Fyzická osoba – meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od adresy trvalého pobytu, alebo miesto podnikania tejto osoby, ak je odlišné od trvalého pobytu, identifikačné číslo organizácie, dátum začatia a dátum skončenia uplatňovania osobitnej úpravy a zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňovanie osobitnej úpravy skončilo.

Právnická osoba – meno a priezvisko, trvalý pobyt alebo miesto podnikania tejto osoby, ak je odlišné od trvalého pobytu alebo obchodné meno alebo názov a jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty, dátum začatia a dátum skončenia uplatňovania osobitnej úpravy a zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňovanie osobitnej úpravy skončilo.

Neporušenie daňového tajomstva

Všetky zverejňované zoznamy finančného riaditeľstva sú voľne prístupné verejnosti a ich hlavným cieľom je daňových dlžníkov určitým spôsobom dotlačiť k lepšej daňovej disciplíne týkajúcej sa platenia daní. Prostredníctvom týchto zoznamov však dochádza aj k overeniu dôveryhodnosti obchodných partnerov. Zverejňovaním uvedených údajov nedochádza k porušovaniu daňového tajomstva.

Jedným z cieľov reformy daňového tajomstva bolo aj zvyšovanie daňovej transparentnosti pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňových subjektov. Medzi opatrenia na zvýšenie daňovej transparentnosti na Slovensku môžeme zaradiť najmä zoznamy, ktoré vypracúva a zverejňuje na svojom webovom sídle Finančné riaditeľstvo SR. Zoznamy prispievajú k lepšej informovanosti verejnosti, ktorá môže prispieť k väčšej daňovej transparentnosti podnikateľského prostredia na Slovensku, ktorá môže v konečnom dôsledku pomôcť v boji proti daňovým únikom.

Do zoznamu daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane bol doplnený aj dátum, od ktorého je daňový subjekt registrovaných k týmto daniam a deň, ktorým došlo k zmene druhu registrácie na dani z pridanej hodnoty. Tiež sa ustanovilo na základe údajov z podaných daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb (aj právnických osôb nezaložených alebo nezriadených na podnikanie) zverejňovať štvrťročne zoznam daňových subjektov s výškou ich vyrubenej dane, dodatočne vyrubenej dane alebo daňovej straty.

Subjekty s výškou uplatneného nadmerného odpočtu alebo dodatočne uplatneného nadmerného odpočtu

Na základe údajov z podaných daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty sa zverejňuje štvrťročne zoznam daňových subjektov s výškou uplatneného nadmerného odpočtu alebo dodatočne uplatneného nadmerného odpočtu a s výškou priznanej vlastnej daňovej povinnosti alebo dodatočne priznanej vlastnej daňovej povinnosti.

Minimálnu výšku, od ktorej sa bude v zozname zverejňovať uplatnený nadmerný odpočet, dodatočne uplatnený nadmerný odpočet alebo priznaná vlastná daňová povinnosť alebo dodatočne priznaná vlastná daňová povinnosť, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Za „uplatnený nadmerný odpočet“ a „dodatočne uplatnený nadmerný odpočet“ sa považuje údaj uvedený na riadku 32 vzoru daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za obdobie. „Nadmerný odpočet“ a za „priznanú vlastnú daňová povinnosť“ a „dodatočne priznanú vlastnú daňovú povinnosť“ údaj na riadku 31 uvedeného vzoru tlačiva – „Vlastná daňová povinnosť“. Zverejňovanie týchto informácií môže zúžiť priestor pre podvody, pretože má platiť rovnaký princíp ako pri zverejňovaní zmlúv – tam, kde je možná verejná kontrola, pričom je obava z odhalenia protiprávneho konania jednoznačne vyššia.

Sprístupňovanie aktualizovaných údajov

V súvislosti s právnou úpravou ručenia v zákone o dani z pridanej hodnoty sa sprístupňujú aktualizované údaje zamerané na oznámené čísla bankových účtov platiteľov dane z pridanej hodnoty.

Tiež sa sprístupňujú aktualizované údaje týkajúce sa čísiel účtov správcu dane vedených pre daňové subjekty (tzv. OÚD). Daňový subjekt môže na tento účel oznámiť aj viac čísiel účtov.

V súvislosti so zavedením tzv. verejného indexu daňovej spoľahlivosti sa ustanovilo, aby Finančné riaditeľstvo SR zverejňovalo v novom zozname daňové subjekty spolu s ich indexom daňovej spoľahlivosti.

Zároveň sa spresnilo, že zverejňované a sprístupňované údaje v zoznamoch sú uvedené v štruktúrovanej podobe, ktorá umožňuje ich cielené vyhľadávanie a ďalšie automatizované spracovanie. Bude zavedené také technické riešenie zverejňovania a sprístupňovania údajov, ktoré zabezpečí ochranu osobných údajov v zmysle príslušných pravidiel.

Doplnila sa po novom povinnosť Finančného riaditeľstva SR zverejňovať vybrané údaje aj o daňovníkoch, ktoré si uplatnili odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona o dani z príjmov.

Zoznam vybraných finančných inštitúcií s výškou uhradeného odvodu za príslušný kalendárny rok a zoznam regulovaných osôb

K zverejňovaným zoznamom patrí aj zoznam vybraných finančných inštitúcií s výškou uhradeného odvodu za príslušný kalendárny rok, tiež zoznam regulovaných osôb, v ktorom sa uvádza súčet osobitných odvodov z podnikania v regulovaných odvetviach za všetky odvodové obdobia patriace do príslušného účtovného obdobia, vypočítaný správcom odvodu pri zúčtovaní odvodov, teda celková výška odvodov, ktorá mala byť regulovanou osobou zaplatená za všetky odvodové obdobia patriace do príslušného účtovného obdobia. V zozname regulovaných osôb sa uvádza aj dlžná suma nedoplatku regulovanej osoby zo zúčtovania odvodov. Tieto zoznamy sa zverejňujú s cieľom poskytnúť verejnosti aj komplexné informácie o osobitných odvodoch.

Zoznamy nie sú časovo obmedzené a rovnako ani údaje v nich uvedené. Údaje zverejňované Finančným riaditeľstvom SR v zoznamoch sa zverejňujú v štruktúrovanej forme. Táto forma je prehľadnejšia a umožňuje lepšie vyhľadávanie a ďalšie automatizované spracovanie týchto údajov.

Nakoľko Finančnému riaditeľstvu sa v zákone o dani z príjmov ukladá povinnosť zverejňovania zoznamu daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie, tak došlo k úprave aj podľa daňového poriadku, pričom bolo doplnenie vyvolané zavedením novej formy oslobodenia pre komerčné využívanie nehmotných aktív.

Zoznam daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov

Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov.

V zozname sa uvádza daňové identifikačné číslo a meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od adresy trvalého pobytu, ďalej názov právnickej osoby a jej sídlo, a zároveň identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené.

V štruktúrovanej forme sa zverejňuje zoznam daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov spolu s ich daňovým identifikačným číslom. Kompetentným k zverejňovaniu je finančné riaditeľstvo a údaje zverejňuje na svojom webovom sídle.

Ručenie

V súvislosti s právnou úpravou ručenia v zákone o dani z pridanej hodnoty došlo k sprístupňovaniu aktualizovaných údajov zameraných na oznámené čísla bankových účtov platiteľov dane z pridanej hodnoty a tiež dochádza k sprístupňovaniu aktualizovaných údajov týkajúcich sa čísiel účtov správcu dane vedených pre daňové subjekty. Daňový subjekt môže na tento účel oznámiť aj viac čísiel účtov.

Údaje, ktoré finančné riaditeľstvo zverejňuje v zoznamoch, a údaje, ktoré finančné riaditeľstvo sprístupňuje, sa zverejňujú a sprístupňujú v štruktúrovanej podobe, ktorá umožňuje ich cielené vyhľadávanie a ďalšie automatizované spracovanie.

Záväzné stanovisko

Za účelom umožnenia daňovým subjektom častejšie využívať možnosť požiadať o záväzné stanovisko, sa znížila suma úhrady za poskytnutie záväzných stanovísk. Znížením sumy sú takéto stanoviská prístupnejšie. Znížená suma úhrady sa viaže na poskytnutie záväzného stanoviska k jednému obchodnému prípadu a jednému právnemu predpisu.

Zároveň sa zjednotila lehota, v ktorej správca zasiela výzvu na doplnenie žiadosti a lehota pre daňový subjekt na doplnenie podania.

Poznámka

Zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií bol zrušený, to znamená, že bol vypustený z rozsahu pôsobnosti daňového poriadku a zároveň finančné riaditeľstvo už nezverejňuje zoznam vybraných finančných inštitúcií.

§ 53

Poskytovanie údajov

(1) Správca dane na žiadosť oznámi, odkedy je určitý daňový subjekt registrovaný, kedy mu bola registrácia zrušená alebo aké číslo mu bolo pridelené pri registrácii, alebo potvrdí, či číslo, ktoré daňový subjekt uviedol, mu bolo pridelené pri registrácii. Na účely daňového konania sa prihliada len na písomné oznámenie tejto skutočnosti.

(2) Na žiadosť daňového subjektu finančné riaditeľstvo oznámi, či iná osoba je registrovaná na daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte; súčasne mu oznámi, či číslo, ktoré daňový subjekt v žiadosti uviedol, jej bolo pridelené pri registrácii na túto daň.

(3) Na žiadosť daňového subjektu finančné riaditeľstvo oznámi, či iná osoba je registrovaná na spotrebnú daň v inom členskom štáte; súčasne mu oznámi, či číslo, ktoré daňový subjekt v žiadosti uviedol, jej bolo pridelené pri registrácii na túto daň.

(4) Miestne príslušný správca dane na žiadosť daňového subjektu vydá potvrdenie o stave jeho osobného účtu; na tento účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok postúpený podľa § 86, ktorý v čase vydania potvrdenia nezanikol. Miestne príslušný správca dane poskytne údaje o stave osobného účtu daňového subjektu aj na žiadosť orgánu verejnej moci pri výkone jeho úradnej činnosti^37ad) na účely podľa osobitných predpisov,^37ae) ak nie je možné automatické sprístupnenie takej informácie.

Komentár k § 53

Na základe žiadosti je správca dane povinný poskytovať údaje fyzickej alebo právnickej osoba. Ide o údaje z evidencie správcu dane a údaje sa týkajú iného daňového subjektu.

Poskytovaním údajov o inom daňovom subjekte nedochádza k porušovaniu daňového tajomstva.

Poskytované údaje

K údajom patria informácie týkajúce sa výšky povoleného odkladu alebo povoleného platenia dane v splátkach, informácie, či iný daňový subjekt je registrovaný, registračné číslo daňového subjektu, či je iná osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty alebo pre spotrebnú daň v inom členskom štáte Európskej únie, či identifikačné číslo uvedené v žiadosti bolo inej osobe pridelené.

Všetky tieto údaje môžu byť poskytnuté iba na základe písomnej žiadosti. Všetky údaje sa rovnako poskytujú písomným spôsobom, ale len na účely daňového konania.

Informácie o daňových nedoplatkoch

V prípade vydávania potvrdenia o stave osobného účtu daňového subjektu sa na tomto potvrdení uvádzajú aj daňové nedoplatky, ktoré správca dane postúpil, ak tieto nedoplatky u právnickej osoby, ktorej boli postúpené, nezanikli. Tieto nedoplatky sú považované za daňové nedoplatky.

Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, pri ktorom uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol, bude postúpený na základe podmienok ustanovených týmto zákonom právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom a daňový nedoplatok daňového dlžníka, ktorý je v konkurze alebo v likvidácii, na základe podmienok ustanovených daňovým poriadkom a zákonom o konkurze a reštrukturalizácii môže postúpiť právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom.

V zákone je upravené oprávnenie správcu dane poskytnúť údaje o stave účtu (daňových nedoplatkoch) daňového subjektu pre orgány verejnej moci, ktoré sú potrebné pri výkone úradnej činnosti podľa osobitných predpisov.

Miestne príslušný správca dane poskytne údaje o stave osobného účtu daňového subjektu aj na žiadosť orgánu verejnej moci pri výkone jeho úradnej činnosti podľa zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy (zákon proti byrokracii) na účely podľa zákona o štátnom dlhu a štátnych zárukách, ak nie je možné automatické sprístupnenie takej informácie.

Žiadosť o poskytnutie štátnej záruky

Právnická osoba, ktorá žiada o poskytnutie štátnej záruky (žiadateľ), podáva písomnú žiadosť o poskytnutie štátnej záruky (žiadosť) ústrednému orgánu štátnej správy, v ktorého vecnej pôsobnosti je vyhlásený rozvojový program, ktorého sa úver alebo emisia dlhopisov týka (predkladateľ). Ak sa má poskytnúť štátna záruka, žiadateľ podáva žiadosť tomu ústrednému orgánu štátnej správy, ktorý predkladal návrh na poskytnutie štátnej záruky za úvery alebo za dlhopisy, ktoré sa majú uhradiť prostriedkami získanými z nového úveru alebo z novej emisie dlhopisov. Žiadateľovi možno poskytnúť štátnu záruku, ak nemá evidované nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov, pričom splnenie týchto podmienok overuje podľa osobitného predpisu predkladateľ.

Záväzné stanovisko

§ 53a

(1) Daňový subjekt môže písomne požiadať finančné riaditeľstvo o záväzné stanovisko k uplatneniu daňových predpisov. Rozsah daňových predpisov, ku ktorých uplatneniu možno vydať záväzné stanovisko, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(2) Žiadosť o záväzné stanovisko musí obsahovať podrobný popis skutočností, ktoré nastanú alebo sú očakávané a ktoré budú podkladom na vydanie záväzného stanoviska. V žiadosti daňový subjekt uvedie aj návrh na uplatnenie postupu podľa príslušných ustanovení daňových predpisov, právne posúdenie a sumu predpokladaného obchodného prípadu.

(3) Ak žiadosť daňového subjektu neobsahuje predpísané náležitosti alebo ak skutočnosti, ku ktorým má byť záväzné stanovisko vydané, nie sú pre posúdenie dostatočné, finančné riaditeľstvo vyzve daňový subjekt v lehote do desiatich pracovných dní od doručenia žiadosti, aby v lehote do desiatich pracovných dní od doručenia výzvy doplnil svoje podanie v požadovanom rozsahu. Ak daňový subjekt výzve finančného riaditeľstva nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa táto žiadosť za nepodanú a finančné riaditeľstvo oznámi túto skutočnosť daňovému subjektu.

(4) Finančné riaditeľstvo záväzné stanovisko nevydá, ak na vydanie záväzného stanoviska je potrebné uplatniť právny predpis iného štátu alebo ak daňový subjekt žiada o záväzné stanovisko ku skutočnostiam, ktoré nastali v zdaňovacom období, za ktoré bolo podané daňové priznanie; o nevydaní záväzného stanoviska finančné riaditeľstvo informuje daňový subjekt.

(5) Finančné riaditeľstvo vydá daňovému subjektu záväzné stanovisko v lehote 60 dní od doručenia žiadosti alebo od jej doplnenia na základe výzvy podľa odseku 3. Ak vzhľadom na zložitosť prípadu nemožno vydať záväzné stanovisko do 60 dní, finančné riaditeľstvo oznámi túto skutočnosť daňovému subjektu a požiada ho o vyjadrenie, či súhlasí s vydaním záväzného stanoviska v ním navrhnutej predĺženej lehote, pričom táto lehota nemôže presiahnuť šesť kalendárnych mesiacov odo dňa doručenia žiadosti, alebo od jej doplnenia na základe výzvy podľa odseku 3.

(6) Ak daňový subjekt oznámi finančnému riaditeľstvu v lehote do ôsmich pracovných dní od doručenia oznámenia podľa odseku 5, že nesúhlasí s predĺžením lehoty na vydanie záväzného stanoviska, alebo ak sa v tejto lehote nevyjadrí, žiadosť sa považuje za späťvzatú.

(7) Záväzné stanovisko obsahuje stanovisko ku všetkým v žiadosti uvedeným skutočnostiam a časový a vecný rozsah záväznosti.

(8) Záväzné stanovisko je záväzné pre správcu dane a druhostupňový orgán. Záväzné stanovisko nezaväzuje správcu dane ani druhostupňový orgán, ak daňový subjekt, ktorému bolo vydané záväzné stanovisko, neuplatnil postup uvedený v záväznom stanovisku alebo ak sa preukáže, že rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých bolo záväzné stanovisko vydané, nie sú splnené, alebo ak záväzné stanovisko stratilo účinky podľa § 53b ods. 3.

Komentár k § 53a

Právnou úpravou ustanovení § 53a až § 53c bol zavedený inštitút záväzného stanoviska. Daňový poriadok umožňuje daňovému subjektu možnosť písomne požiadať finančné riaditeľstvo o záväzné stanovisko k uplatneniu daňových predpisov, ktorým je ZDP a zákon o DPH.

Záväzné stanovisko sa vydáva k uplatneniu daňových zákonov, ktorých rozsah ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom financií, ktorým je vyhláška č. 229/2014 Z. z., ktorou sa ustanovuje rozsah daňových predpisov, ku ktorým uplatneniu možno vydať záväzné stanovisko. Ide o zákon o dani z príjmov a zákon o dani z pridanej hodnoty.

Záväzné stanovisko

Vydáva sa k uplatneniu ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, a to k posúdeniu zdroja príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 16 zákona o dani z príjmov, predaja a kúpy podniku alebo jeho časti v reálnych hodnotách podľa § 17a zákona o dani z príjmov, úpravy základu dane o sumu neuhradeného záväzku alebo jeho časti po lehote splatnosti podľa § 17 ods. 27 a 32 zákona o dani z príjmov, daňovej uznateľnosti výdavkov (nákladov) podľa § 19 zákona o dani z príjmov, odpočtu daňovej straty podľa § 30 ods. 1 až 4 zákona o dani z príjmov, správnosti uplatnenia ustanovení § 43 zákona o dani z príjmov pri dani vyberanej zrážkou.

Poznámka

Záväzné stanovisko sa vydáva k uplatneniu ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, a to k posúdeniu vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 až 21 zákona o dani z pridanej hodnoty, sadzby dane za tovar podľa § 27 zákona o dani z pridanej hodnoty, osoby povinnej platiť daň z pridanej hodnoty podľa § 69 ods. 12 zákona o dani z pridanej hodnoty, splnenia podmienok existencie prevádzkarne podľa § 4 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty.

Proces vydávania záväzných stanovísk

Daňový poriadok upravuje proces vydávania záväzných stanovísk, lehotu na vydanie záväzného stanoviska, možnosť späťvzatia žiadosti, ak daňový subjekt nesúhlasí s predĺženou lehotou na vydanie záväzného stanoviska.

Zásadne platí záväznosť vydaného záväzného stanoviska voči správcovi dane a druhostupňovému orgánu, ak daňový subjekt postupoval v súlade s vydaným záväzným stanoviskom a ak sa nezmenili skutočnosti, na základe ktorých bolo záväzné stanovisko vydané.

Záväzné stanovisko obsahuje vecný a časový rozsah záväznosti; pričom vecný rozsah sa týka len daňových aspektov budúcich očakávaných právnych úkonov.

Žiadosť o záväzné stanovisko

Žiadosť v medziach Daňového poriadku musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti, medzi ktoré patrí najmä podrobný popis skutočností, ktoré nastanú alebo sú očakávané, a ktoré budú podkladom na vydanie záväzného stanoviska. Musí obsahovať aj návrh na uplatnenie postupu podľa príslušných ustanovení daňových predpisov, právne posúdenie a sumu predpokladaného obchodného prípadu.

V prípade, že žiadosť, ktorú podal daňový subjekt, neobsahuje predpísané náležitosti alebo nie sú ostatné skutočnosti dostatočné, bude daňový subjekt vyzvaný finančným riaditeľstvom v lehote do desiatich pracovných dní od doručenia žiadosti, aby v lehote do desiatich pracovných dní od doručenia výzvy doplnil svoje podanie v požadovanom rozsahu.

Častejšie využívanie možnosti požiadať o záväzné stanovisko

Za účelom umožnenia daňovým subjektom sa ustanovilo častejšie využívať možnosť požiadať o záväzné stanovisko. Došlo k zníženiu sumy úhrady za poskytnutie záväzných stanovísk, čo znamená že sú stanoviská prístupnejšie.

Došlo k zjednoteniu lehoty, v ktorej správca zasiela výzvu na doplnenie žiadosti a lehoty pre daňový subjekt na doplnenie podania.

V prípade, že vyzve nie je vyhovené v plnom rozsahu alebo stanovenej lehote, žiadosť sa považuje za nepodanú. Finančné riaditeľstvo to musí daňovému subjektu oznámiť. Daňový poriadok obsahuje informácie, kedy záväzné stanovisko stráca účinky.

Výška transakcie

V prípade, keď sa zistí, že skutočná výška transakcie prevýši výšku transakcie, ktorú uviedol daňový subjekt vo svojej žiadosti najmenej o 10 %, bol daňový subjekt povinný zaplatiť rozdiel na úhrade do 30 dní od tohto zistenia, alebo od doručenia výzvy správcu dane, ktorým je daňový alebo colný úrad, ak túto skutočnosť zistil tento správca dane. Za obdobie odo dňa podania úplnej žiadosti o záväzné stanovisko do dňa zaplatenia rozdielu na úhrade je daňový subjekt povinný zaplatiť ročný úrok zo sumy rozdielu úhrady vo výške 1 % za každý deň omeškania.

Záväzné stanovisko len v jednom prípade

Rovnaký postup sa uplatní, ak záväzné stanovisko bolo vydané k jednému obchodnému prípadu a daňový subjekt uplatnil postup pre tento obchodný prípad opakovane. Zaviedla sa povinnosť daňového subjektu, ktorý v lehote 12 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po vydaní záväzného stanoviska uplatnil postup uvedený v záväznom stanovisku aj na iný obchodný prípad ako predpokladaný obchodný prípad uvedený v žiadosti, zaplatiť úhradu zo sumy iného obchodného prípadu do 30 dní od uplatnenia postupu alebo od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia daňového úradu alebo colného úradu, ktorý túto skutočnosť zistil. Daňový úrad alebo colný úrad vyrubí daňovému subjektu ročný úrok vo výške 1 % zo sumy úhrady.

Záväznosť stanoviska

Záväzné stanovisko je záväzné pre správcu dane a druhostupňový orgán (odvolací orgán). Ak daňový subjekt neuplatní postup uvedený v záväznom stanovisku, nie je toto záväzné ani pre správcu dane ani pre druhostupňový orgán, ktorým je finančné riaditeľstvo.

Späťvzatie stanoviska

V prípade, že daňový subjekt oznámi finančnému riaditeľstvu v lehote do ôsmich pracovných dní od doručenia oznámenia, že nesúhlasí s predĺžením lehoty na vydanie záväzného stanoviska, alebo ak sa v tejto lehote nevyjadrí, žiadosť sa považuje za späťvzatú. Záväzné stanovisko obsahuje stanovisko ku všetkým v žiadosti uvedeným skutočnostiam a časový a vecný rozsah záväznosti.

§ 53b

(1) Ak záväzné stanovisko neobsahuje stanovisko ku všetkým skutočnostiam, ku ktorým daňový subjekt záväzné stanovisko žiadal, môže daňový subjekt proti nemu podať finančnému riaditeľstvu námietku do ôsmich dní od jeho doručenia.

(2) Finančné riaditeľstvo posúdi námietku a záväzné stanovisko doplní, ak sú na to dôvody; o neopodstatnenosti námietky zašle daňovému subjektu oznámenie.

(3) Záväzné stanovisko stráca účinky

a) dňom nadobudnutia účinnosti zmeny právnej úpravy, na základe ktorej bolo záväzné stanovisko vydané,

b) ak obchodný prípad, ku ktorému bolo záväzné stanovisko vydané, je v rozpore s právnymi predpismi, alebo ich obchádza, alebo zastiera iný právny úkon,

c) ak vo veci právoplatne rozhodol súd.

Komentár k § 53b

Daňový poriadok ustanovuje možnosť podať námietky v prípade, ak záväzné stanovisko neobsahuje stanovisko ku všetkým skutočnostiam.

Námietka

Finančnému riaditeľstvu podáva daňový subjekt, ktorý žiada záväzné stanovisko ku viacerým skutočnostiam, ale stanovisko nedostane.

Podanie námietky je jeho zákonnou možnosťou a uvedený postup uplatňuje priamo po podaní záväzného stanoviska. Námietka môže byť podaná v lehote 8 dní od doručenia záväzného stanoviska.

Uvedenú lehotu daňový subjekt musí splniť, inak právo na podanie námietky stráca.

Posúdenie námietky

Po podaní námietky daňovým subjektom dochádza k jej priamemu posúdeniu. Oprávneným námietku posúdiť je finančné riaditeľstvo a v podstate si kladie otázky, či podaná námietka bola odôvodnená.

Na základe posúdenia finančné riaditeľstvo buď zhodnotí, že ide o oprávnenú námietku a záväzné stanovisko bolo neúplné alebo naopak námietku zamietne.

V prípade neúplného záväzného stanoviska je povinný ho doplniť a poskytnúť daňovému subjektu.

V prípade, že námietka bola neodôvodnená, tak má finančné riaditeľstvo povinnosť o tejto skutočnosti informovať daňový subjekt, ktorý námietku podal, a to zásadne písomným spôsobom prostredníctvom oznámenia.

Účinnosť záväzného stanoviska

Záväzné stanovisko stráca účinnosť dňom nadobudnutia účinnosti zmeny právnej úpravy, na základe ktorej bolo záväzné stanovisko vydané, alebo ak je obchodný prípad, ku ktorému bolo záväzné stanovisko vydané, v rozpore s právnymi predpismi, prípadne obchádza túto právnu úpravu, alebo zastiera iný právny úkon a posledným prípadom stratenia účinku záväzného stanoviska je, ak o tom rozhodol súd.

§ 53c

(1) Daňový subjekt zaplatí spolu so žiadosťou o záväzné stanovisko úhradu vo výške 1 000 eur; vysoko spoľahlivý daňový subjekt zaplatí spolu so žiadosťou o záväzné stanovisko polovicu tejto sumy.

(2) Úhrada podľa odseku 1 sa platí bez výzvy a je splatná pri podaní žiadosti o záväzné stanovisko. Ak nebola úhrada zaplatená pri podaní žiadosti o záväzné stanovisko a v určenej výške podľa odseku 1, je splatná do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy finančného riaditeľstva na jej zaplatenie. Ak úhradu daňový subjekt nezaplatí v lehote alebo vo výške určenej vo výzve, finančné riaditeľstvo záväzné stanovisko nevydá; túto skutočnosť finančné riaditeľstvo oznámi daňovému subjektu.

(3) Ak finančné riaditeľstvo záväzné stanovisko nevydá, vráti zaplatenú úhradu daňovému subjektu; túto skutočnosť oznámi finančné riaditeľstvo daňovému subjektu. Finančné riaditeľstvo vráti daňovému subjektu zaplatenú úhradu podľa odseku 1 do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa prvej vety.

Komentár k § 53c

Vypracovanie záväzného stanoviska je spoplatnené, pričom spôsob úhrady upravuje daňový poriadok, rovnako kto je zodpovedným za úhradu a výšky jednotlivých úhrad.

Tak ako predtým platí, že indexom daňovej spoľahlivosti je hodnotenie daňového subjektu, ktorým je podnikateľ registrovaný na daň z príjmov. Nový index daňovej spoľahlivosti je transparentným, nezávislým, objektívnym a aplikovateľným hodnotením takýchto daňových subjektov, a to na základe plnenia ich povinností voči finančnej správe.

Hodnotenie

Toto bude odrážať to, ako si uvedený daňový subjekt plní svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z daňového poriadku alebo z iných osobitných predpisov, akými sú napr. zákon o účtovníctve, zákon o dani z príjmov, zákon o dani z pridanej hodnoty, atď.

Zároveň sa prihliada aj na ekonomickú diverzifikáciu daňových subjektov, pri ktorej sa posudzuje najmä počet zamestnancov subjektu, výška jeho obratu alebo výška výsledku hospodárenia.

Index daňovej spoľahlivosti má predovšetkým motivačný charakter a nebude hodnotením rizikovosti daňového subjektu, t. j. nemá slúžiť napr. ako podklad pre získanie zákaziek alebo vstupovať do podmienok verejného obstarávania.

Daňový subjekt, ktorým je podnikateľ registrovaný na dani z príjmov, dostane svoj prvý index daňovej spoľahlivosti najneskôr do konca mesiaca po uplynutí dvoch rokov od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt registrovaný na daň z príjmov.

Oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti

Daňový úrad zašle hodnotenému daňovému subjektu odôvodnené oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti do konca mesiaca po uplynutí hodnoteného obdobia, ktorým je kalendárny polrok, pokiaľ dôjde k zmene jeho indexu daňovej spoľahlivosti. Ak k zmene nedôjde, oznámenie sa zasielať nebude. Na účely právnej úpravy sa hodnotiacim obdobím rozumie interval na vykonanie prepočtu indexu daňovej spoľahlivosti.

V oznámení sa uvedú najmä benefity, na ktoré bol daňový subjekt kvalifikovaný, a čo sa posudzovalo pri tejto kvalifikácii.

Podanie námietky

Daňový subjekt bude môcť podať voči tomuto oznámeniu námietku v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktorá má zároveň odkladný účinok. Námietka musí byť riadne odôvodnená a daňový subjekt musí vedieť preukázať svoje tvrdenia. Ak námietka odôvodnenie neobsahuje, správca dane vyzve subjekt na jej doplnenie podľa príslušných ustanovení daňového poriadku. Voči rozhodnutiu o námietke už nie sú prípustné opravné prostriedky.

Stanovenie kritérií

Kritériá, na základe ktorých sa bude daňovým subjektom určovať index daňovej spoľahlivosti, sú upravené vo vyhláške ministerstva financií. Kritériami sa rozumejú vybrané povinnosti daňových subjektov vyplývajúce z osobitných daňových predpisov. Samotné podrobnosti o nárokoch, podmienkach určovania indexu daňovej spoľahlivosti, ako aj spôsob, akým sa bude určovať, sú zverejnené na webovom sídle finančného riaditeľstva.

Nárok na benefity

Benefitmi, na ktoré bude mať daňový subjekt hodnotený ako vysoko spoľahlivý nárok, sú vyhotovenie čiastkového protokolu v rámci výkonu daňovej kontroly, určenie lehoty najmenej 15 dní vo výzve na plnenie si povinnosti, ktorá sa daňovému subjektu zasiela, alebo ktorá je uvedená v zápisnici, v súvislosti s vykonaním daňovej kontroly alebo výkonom miestneho zisťovania.

Na uvedené benefity stráca vysoko spoľahlivý daňový subjekt nárok, ak nebude opakovane spolupracovať so správcom dane, čo v zásade znamená najmä porušenie povinností pri daňovej kontrole, porušenie povinnosti podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz, porušenie povinnosti platiť vlastnú daňovú povinnosť, nemožnosť zastihnutia na adrese sídla, miesta podnikania alebo na adrese prevádzkarne, nereagovanie na žiadosti správcu dane, neplnenie si povinností, ktoré daňovému subjektu vyplývajú z príslušných ustanovení daňového poriadku a osobitných daňových predpisov, spôsobovanie ďalších zbytočných prieťahov v daňovej kontrole.

Nespoľahlivé subjekty

Daňovým subjektom, ktoré sa na základe indexu budú považovať za nespoľahlivé, správca dane určí lehotu osem dní na splnenie si určenej povinnosti v súvislosti s vykonávaním daňovej kontroly, vyrubovacieho konania alebo výkonom miestneho zisťovania. Pokiaľ takýto subjekt podá riadne odôvodnenú žiadosť na predĺženie tejto lehoty, správca dane ju môže primerane predĺžiť. Cieľom tohto „malusu“ je motivovať nespoľahlivé daňové subjekty, aby sa svojim riadnym plnením zákonných povinností dostali do skupiny spoľahlivých daňových subjektov a získali tak zvýhodnený prístup správcu dane.

V nadväznosti na zavedenie bonusov a malusu sa upravili aj dotknuté ustanovenia daňového poriadku. Pri ukladaní pokuty bude správca dane určovať jej výšku aj s prihliadnutím na index daňovej spoľahlivosti v čase, keď sa daňový subjekt deliktu dopustil.

§ 53d

Index daňovej spoľahlivosti

(1) Daňový úrad zašle daňovému subjektu, ktorým je podnikateľ registrovaný na daň z príjmov, najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt registrovaný na daň z príjmov, oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti. Oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti obsahuje odôvodnenie, v ktorom sa uvedú dôvody určenia indexu.

(2) Ak sa index daňovej spoľahlivosti zmení, daňový úrad zašle daňovému subjektu podľa odseku 1 oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí hodnoteného obdobia, ktorým je kalendárny polrok.

(3) Proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti môže daňový subjekt podať námietku do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Podaná námietka musí byť odôvodnená. Podanie námietky má odkladný účinok. Zmeškanie lehoty na podanie námietky nemožno odpustiť.

(4) Kritériá pre určenie indexu daňovej spoľahlivosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podrobnosti týkajúce sa nárokov, ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti daňového subjektu uverejňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.

(5) Daňovému subjektu podľa odseku 1, ktorý je na základe indexu daňovej spoľahlivosti vysoko spoľahlivý daňový subjekt, správca dane

a) vyhotoví čiastkový protokol v rámci výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, ak sú splnené zákonné podmienky podľa § 47a,

b) určí lehotu najmenej 15 dní vo výzve v súvislosti s vykonávaním daňovej kontroly alebo výkonom miestneho zisťovania.

(6) Daňovému subjektu podľa odseku 1, ktorý je na základe indexu daňovej spoľahlivosti menej spoľahlivý daňový subjekt, správca dane určí lehotu osem dní na splnenie si určenej povinnosti v súvislosti s vykonávaním daňovej kontroly, vyrubovacieho konania alebo výkonom miestneho zisťovania; na odôvodnenú žiadosť daňového subjektu možno túto lehotu primerane predĺžiť.

Komentár k § 53d

Index daňovej spoľahlivosti je proklientským projektom finančnej správy ako nástroj na posilnenie dobrovoľného plnenia daňových povinností. Index daňovej spoľahlivosti prispieva priamo alebo nepriamo k zlepšeniu výberu daní a k zlepšovaniu podnikateľského prostredia.

Daňovým poriadkom sa ustanovilo, aby finančná správa vytvorila objektívne, nezávislé a legálne aplikovateľné hodnotenie daňových subjektov – podnikateľov, ktoré má predovšetkým motivačný a preventívny charakter, a ktoré zároveň umožňuje poskytnúť osobitné daňové režimy pre spoľahlivé daňové subjekty.

Kritériá indexu daňovej spoľahlivosti

V zákone je spresnené, v akej lehote je daňový úrad povinný si splniť predmetnú povinnosť.

Kritériá pre určenie indexu daňovej spoľahlivosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, čo znamená, že sa spresnilo znenie splnomocňovacieho ustanovenia tak, aby vykonávací predpis mohol ustanoviť, plnenie ktorých povinností voči finančnej správe sa bude hodnotiť pri určení indexu daňovej spoľahlivosti.

Zároveň sa z dôvodu právnej istoty ustanovilo, aby boli podrobnosti o ekonomických ukazovateľoch uverejnené na webovom sídle finančného riaditeľstva a zároveň ide aj o sprecizovanie textu s ohľadom na používanú terminológiu.

Nakoľko index daňovej spoľahlivosti bude prehodnocovaný v rámci polročného hodnotiaceho obdobia, ustanovilo sa ponechať benefity počas celého obdobia, až do zmeny indexu.

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa teda ustanovilo, aby správca dane nezasielal daňovým subjektom osvedčenia o registrácii tzv. „kartičky“, ktoré je potrebné vždy pri vykonaní zmien doručiť správcovi dane za účelom ich zapísania do osvedčenia a po skončení podnikania je ich potrebné vrátiť správcovi dane. Správca dane bude daňovým subjektom zasielať rozhodnutia o registrácii.

Výsledok hodnotenia

Výsledok v rámci Indexu nie je verejne dostupný. Finančná správa oznámi oprávnenie na osobitné daňové režimy iba spoľahlivým daňovým subjektom na základe splnenia kritérií.

O uplatňovaní, resp. neuplatňovaní osobitného daňového režimu sa daňový subjekt teda dozvie na základe oznámenia.

V prípade, ak daňový subjekt počas roka prestane spĺňať tieto kritériá, finančná správa mu stratu benefitov oznámi do 30 dní odo dňa zmeny rozsahu jeho oprávnenosti na osobitné daňové režimy.

Oznámenie finančná správa doručí daňovým subjektom elektronicky do schránok na portáli finančnej správy.

Najvyššia spoľahlivosť

Tieto subjekty môžu požívať v porovnaní s menej spoľahlivými subjektmi určité výhody v rámci zákonných možností, čo subjekty motivuje správať sa zodpovedne smerom k finančnej správe, keďže riadne plnenie povinností má pozitívny vplyv na určenie indexu daňovej spoľahlivosti.

Osobitné daňové režimy sú verejne známe. Podrobnosti týkajúce sa kritérií určenia oprávnenosti daňového subjektu na osobitné daňové režimy a zoznam osobitných daňových režimov uverejňuje Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle.

Cieľ indexu daňovej spoľahlivosti

Cieľom bolo vytvoriť objektívne, nezávislé a právne ukotvené hodnotenie daňových subjektov na základe plnenia ich povinností voči finančnej správe podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov (napr. zákony upravujúce daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane, clá). Hodnotenie subjektov je založené na internom automatickom analytickom nástroji. Na základe jeho výsledkov finančná správa identifikuje spoľahlivé daňové subjekty, ktorým poskytne osobitné daňové režimy (benefity).

Koho sa hodnotenie týka

Index daňovej spoľahlivosti sa týka všetkých daňových subjektov registrovaných pre daň z príjmov, ktoré majú príjmy z podnikania. Teda právnických osôb s príjmami z podnikania a fyzických osôb, ktoré majú príjmy z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti:

Podnikateľ – fyzická osoba – nezapísaný v obchodnom registri

Podnikateľ – fyzická osoba – zapísaný v obchodnom registri

Samostatne hospodáriaci roľník nezapísaný v obchodnom registri

Samostatne hospodáriaci roľník zapísaný v obchodnom registri

Slobodné povolanie – fyzická osoba podnikajúca na základe iného ako živnostenského zákona zapísaná v obchodnom registri

Podnikateľ – fyzická osoba nezapísaná v obchodnom registri podnikajúca súčasne ako samostatne hospodáriaci roľník

Podnikateľ – fyzická osoba zapísaná v obchodnom registri podnikajúca súčasne ako samostatne hospodáriaci roľník

Podnikateľ – fyzická osoba nezapísaná v obchodnom registri podnikajúca súčasne ako osoba so slobodným povolaním

Podnikateľ – fyzická osoba zapísaná v obchodnom registri podnikajúca súčasne ako osoba so slobodným povolaním.

Oznámenie o indexe

Povinnosťou daňového úradu je zaslať daňovému subjektu, ktorým je podnikateľ registrovaný na daň z príjmov, najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt registrovaný na daň z príjmov, oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti, ktoré musí obsahovať odôvodnenie, v ktorom sa uvedú dôvody určenia indexu.

Zákon pripúšťa podanie námietky voči oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti, a to do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia s uvedením dôvodu podania námietky. Čo sa týka kritérií na určenie indexu daňovej spoľahlivosti, tie sú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom.

Vysoko spoľahlivý daňový subjekt

Takému subjektu je vyhotovený čiastkový protokol v rámci výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, ak sú splnené zákonné podmienky podľa § 47a, a tiež je určená lehota najmenej 15 dní vo výzve v súvislosti s vykonávaním daňovej kontroly alebo výkonom miestneho zisťovania.

Menšia spoľahlivosť

Správcom dane mu je určená lehota osem dní na splnenie si určenej povinnosti v súvislosti s vykonávaním daňovej kontroly, vyrubovacieho konania alebo výkonom miestneho zisťovania; na odôvodnenú žiadosť daňového subjektu možno túto lehotu primerane predĺžiť.

Poznámka

Právnou úpravou je podporená motivačná funkcia indexu namiesto defamačnej, nakoľko bolo v znení ods. 6 slovo „nespoľahlivý“ nahradené slovami „menej spoľahlivý“.

§ 54

Súhlas správcu dane so zápisom
v obchodnom registri
a s návrhom na výmaz

(1) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, na žiadosť daňového subjektu vydá do piatich pracovných dní od podania žiadosti písomný súhlas^37b) so zápisom v obchodnom registri, ak daňový subjekt nemá daňový nedoplatok alebo nedoplatok na cle; na tento účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok postúpený podľa § 86, ktorý v čase vydania potvrdenia nezanikol.

(2) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vydá súhlas podľa odseku 1, aj ak výška daňového nedoplatku a nedoplatku na cle v úhrne nepresahuje 170 eur.

Komentár k § 54

V súlade s Obchodným zákonníkom je upravený Daňovým poriadkom postup s udelením súhlasu správcu dane na základe žiadosti daňového subjektu. Daňový poriadok teda upravuje súhlas správcu dane so zápisom v obchodnom registri a s návrhom na výmaz. Účelom uvedenej úpravy je založenie spoločnosti, zápis spoločnosti do obchodného registra, zápis v zmene spoločníka v spoločnosti v prípade väčšinového obchodného podielu, výmaz spoločnosti z obchodného registra.

Založenie s.r.o.

Spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá je vedená v zozname daňových dlžníkov podľa osobitného zákona alebo má evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie podľa osobitného zákona; to neplatí, ak mu príslušný správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, na založenie spoločnosti udelí súhlas. Súhlas sa prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra. Spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť ani osoba, ktorá je vedená ako povinný v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Spoločník nemôže previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo inú osobu, ak sa voči spoločnosti vedie konanie o jej zrušení, ak je spoločnosť zrušená súdom alebo na základe rozhodnutia súdu, alebo ak voči spoločnosti pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie. Spoločník nemôže previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo inú osobu aj vtedy, ak je ako povinný vedený v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Rozdelenie obchodného podielu je možné len pri jeho prevode alebo prechode na dediča alebo právneho nástupcu spoločníka. Na rozdelenie podielu je potrebný súhlas valného zhromaždenia. Rozdelenie obchodného podielu môže spoločenská zmluva vylúčiť. Pri rozdelení obchodného podielu musí byť zachovaná výška vkladu. Účinky rozdelenia väčšinového obchodného podielu prevodom nastávajú zápisom do obchodného registra.

Postup a podmienky vydania súhlasu správcu dane o daňových nedoplatkoch

Predložiť súhlas správcu dane pri založení spoločnosti majú len spoločníci spoločnosti s.r.o. – spoločnosť s ručením obmedzeným.

S.r.o.

Spoločnosťou s ručením obmedzeným je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Spoločnosť môže založiť jedna osoba. Spoločnosť môže mať najviac 50 spoločníkov. Spoločnosť s jedným spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej spoločnosti. Fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach. Spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá má daňový nedoplatok alebo nedoplatok na cle. Netýka sa táto spoločnosť zahraničnej osoby. Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu od spoločnosti. Ak nemôže dosiahnuť túto náhradu, môže požadovať náhradu od každého z ostatných spoločníkov v rozsahu, v akom sa svojím vkladom podieľa na základnom imaní spoločnosti. Na založení spoločnosti sa môže každý spoločník zúčastniť iba jedným vkladom. Výška vkladu sa môže pre jednotlivých spoločníkov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom.

Súhlas vydaný správcom dane

Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vydá súhlas aj v prípade, ak výška daňového nedoplatku a nedoplatku na cle v úhrne nepresahuje zákonom stanovenú výšku 170 eur.

Správca dane vydá písomný súhlas s návrhom na výmaz z obchodného registra, ak daňový subjekt podal o toto potvrdenie žiadosť.

Musí však platiť, že nemá voči daňovému subjektu daňovú pohľadávku a daňový subjekt nemá daňový nedoplatok, alebo ak u daňového subjektu neprebieha výkon daňovej kontroly, určenie dane podľa pomôcok alebo vyrubovacie konanie.

V súvislosti s úpravou Obchodného zákonníka a tiež vzhľadom na vypustenie povinnosti doložiť súhlas správcu dane k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra vypustila z daňového poriadku možnosť žiadať o vydanie súhlasu s výmazom zapísanej osoby – podnikateľa z obchodného registra vo vzťahu k súhlasu správcu dane.

Oprávnené záujmy dotknutých orgánov verejnej moci

Obchodný zákonník spravodlivo vyvažuje v danej situácii popri sebe stojace záujmy – záujem na uspokojení pohľadávok štátnych veriteľov (resp. záujem na účinnom vykonaní a úspešnom ukončení prebiehajúcich daňových kontrol) so záujmom na včasnom, efektívnom a účinnom vedení a ukončení procesu likvidácie s následným výmazom subjektu z obchodného registra.

Obchodný register

Ide o verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom ustanovené údaje týkajúce sa (spravidla) podnikateľov, najmä ich obchodné meno a právna forma.

Zapisujú sa údaje ako obchodné meno, miesto podnikania, predmet podnikania, právna forma podnikania, identifikačné číslo, osoby riadiace spoločnosť a aktuálny stav spoločnosti.

Podľa výpisu z obchodného registra je možné overiť, či právnická osoba existuje a môže slúžiť ako základ pre posúdenie, či je vhodné s ňou obchodovať (napr. usúdiť či nie je v stave pred zánikom).

TRETIA ČASŤ

PLATENIE DANE

PLATENIE DANE

§ 55

Spôsob platenia dane a použitie platieb

(1) Daň sa platí v eurách príslušnému správcovi dane.

(2) Platbu dane možno vykonať

a) bezhotovostným prevodom z účtu

1. vedeného u poskytovateľa platobných služieb na príslušný účet správcu dane,

2. určeného na zloženie zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje osobitný predpis,³³⁾ na príslušný účet vedený v Štátnej pokladnici,

b) v hotovosti

1. poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane,

2. zamestnancovi správcu dane pri výkone exekúcie podľa tohto zákona, ak ide o platby, ktoré majú byť daňovou exekúciou vymožené, alebo ak ide o sankcie vyberané podľa osobitných predpisov,³³⁾

3. pri platbách do 300 eur správcovi dane, ktorým je obec; na túto platbu je zamestnanec správcu dane povinný vydať príjmový pokladničný doklad,

c) vykonaním kompenzácie podľa odseku 7.

(3) Poplatky súvisiace s realizáciou platby dane znáša daňový subjekt. Pri realizovaní platby v prospech daňového subjektu znáša poplatky súvisiace s touto platbou správca dane; ak ide o poplatky súvisiace s platbou v prospech daňového subjektu na jeho účet vedený u zahraničného poskytovateľa platobných služieb, správca dane znáša poplatky súvisiace s realizáciou platby len na území Slovenskej republiky.

(4) Daňový subjekt je povinný označiť platbu dane spôsobom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo; to neplatí, ak je správcom dane obec.

(5) Správca dane použije platbu označenú podľa odseku 4 na úhradu príslušnej dane.

(6) Správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije v tomto poradí:

a) na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,

b) na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,

c) na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,

d) na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle, pohľadávky na iných platbách a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby.

(7) Ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov, pohľadávok na iných platbách a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu podľa odseku 6 v poradí podľa ich výšky vzostupne. Ak nemožno použiť platbu podľa odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad.

(8) Ak nemožno použiť neoznačenú platbu daňového subjektu podľa odsekov 6 a 7, správca dane postupuje podľa § 79.

(9) Použitie platieb podľa odsekov 6 a 7 správca dane oznámi daňovému subjektu, ak suma použitej platby je vyššia ako 5 eur.

(10) Ak daňový subjekt podal žiadosť podľa § 70 alebo § 157 ods. 1 písm. a), ustanovenia odsekov 6 a 7 sa nepoužijú na daňový nedoplatok, na ktorý bola úľava alebo odpustenie požadované, a to odo dňa doručenia tejto žiadosti správcovi dane až do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti daňovému subjektu.

(11) Správca dane je povinný prijať každú platbu, aj keď nie je vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, ako by ju zaplatil daňový subjekt. Ten, kto platbu za daňový subjekt vykonal, môže požiadať o jej preúčtovanie. Správca dane preúčtuje túto platbu na účet, ktorý mu pridelil na platbu dane, do 30 dní od podania žiadosti vo výške, v akej ju eviduje ako daňový preplatok; o vybavení žiadosti správca dane informuje toho, kto žiadosť podal. Za deň platby sa v tomto prípade považuje deň, keď bola platba odpísaná z účtu toho, kto platbu vykonal.

(12) Za deň platby sa považuje

a) pri bezhotovostných prevodoch z účtu deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala,

b) pri platbe v hotovosti deň, keď pošta alebo zamestnanec správcu dane hotovosť prijal alebo prevzal,

c) pri vykonaní kompenzácie podľa odseku 7 deň, keď bola platba pripísaná na účet iného správcu dane,

d) pri použití daňového preplatku podľa § 79 deň vzniku daňového preplatku, ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky,

e) pri použití nadmerného odpočtu a dane podľa § 79 ods. 7 až 9 prvý deň lehoty na ich vrátenie alebo ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky.

(13) Poskytovateľ platobných služieb sú povinní oznámiť správcovi dane deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu daňového subjektu alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala.

(14) Povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní. Povinnosť zaplatiť daň za právnickú osobu, ktorá zanikla s právnym nástupcom, prechádza na tohto nástupcu.

(15) Dohody uzatvorené o tom, že povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu¹⁾ znáša namiesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre správu daní právne účinné, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Komentár k § 55

Daňový poriadok týmto ustanovením upravuje spôsob a všeobecne upravuje platenie dane. Upravuje najmä, akým spôsobom sa platba vykonáva, v akej mene sa platba vykonáva, alebo aký je postup správcu dane pri prijatí platby.

V zásade sa pri platení dane používa mena euro. Euro je oficiálnou menou v 19 z 27 krajín Európskej únie (takzvanej eurozóne) a v šiestich krajinách mimo EÚ.

V ďalších štyroch krajinách a v dvoch menových priestoroch je pevný výmenný kurz k euru. Od 1. januára 2009 je euro oficiálnou menou Slovenska. Koruny sa zaň začali vymieňať 8. júla 2008 v konverznom kurze 30,1260 Sk/€.

Platenie daní a označovanie platieb daní

Daňový subjekt platí daň správcovi dane, ktorým môže byť daňový úrad (napr. platba dane z príjmov, platba dane z pridanej hodnoty), alebo colný úrad (napr. platba spotrebných daní).

V prípade, že je daň pri úhrade správnym spôsobom označená, správca dane ju použije na úhradu príslušnej dane.

Daňový subjekt má povinnosť platbu dane poukazovanú daňovému úradu označiť v zmysle Vyhlášky MF SR č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane. Každému daňovému subjektu je pridelené jeho vlastné číslo účtu – tzv. základné číslo účtu.

Číslo účtu pre úhradu príslušnej dane sa skladá z predčíslia označujúceho druh dane, zo základného čísla účtu označujúceho daňový subjekt a z identifikačného kódu Štátnej pokladnice.

Poznámka

Číslo účtu sa uvádza vo formáte medzinárodného bankového účtu – IBAN. Keďže IBAN je tvorený z predčísla účtu a základného účtu daňového subjektu (OÚD), musí si ho daňový subjekt vygenerovať sám. Variabilný symbol sa uvádza podľa Vyhlášky MF SR č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane. Zoznam predčíslí účtov nájdete na webovom sídle finančného riaditeľstva.

Deň platby

Pri určení dňa platby sa uplatňuje zásada jednoznačnosti určenia dňa platby dane.

Daňový poriadok rozlišuje deň platby pri platení dane v hotovosti, aj pri platení dane bezhotovostným spôsobom a pri preúčtovaní poplatku.

Dňom platby pri bezhotovostnom spôsobe platenia je deň odpísania sumy z účtu toho, kto ju vykonal, tým pádom nedochádza k vyrubeniu napríklad sankcie za oneskorené vykonanie platby.

Bezhotovostný prevod z účtu – dňom platby je deň, keď boli prostriedky odpísané z účtu daňového subjektu, alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala.

Daňový poriadok teda upravuje učenie dňa platby, ak táto bola vykonaná z iného účtu, ako je účet daňového subjektu.

Hotovosť – dňom platby je deň, keď prijala platbu pošta alebo zamestnanec správcu dane.

Kompenzácia – dňom platby je deň, keď bola platba pripísaná na účet iného správcu dane.

Daňový preplatok – dňom platby je deň vzniku daňového preplatku, ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky.

Nadmerný odpočet – dňom platby je prvý deň lehoty na ich vrátenie, alebo ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky.

! Upozornenie

Zákonom č. 251/2024 Z. z. o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 1. 1. 2025 spresnilo ustanovenie, ktoré upravuje deň platby dane pri použití tejto novej dane, čiže dane zo sladených alkoholických nápojov.

Z ustanovenia zákona vyplýva povinnosť pre poskytovateľov platobných služieb týkajúca sa dňa, keď došlo k odpísaniu platby z účtu daňového subjektu alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala.

Tento má povinnosť má voči správcovi dane, pričom účelom je predchádzanie rozporov medzi správcom dane a daňovým subjektom pri určení dňa zaplatenia dane.

Daňový poriadok upravuje teda aj rôzne spôsoby platenia dane, pričom sa postupuje podľa opatrenia Ministerstva financií SR.

Bezhotovostný prevod z účtu daňového subjektu

Bezhotovostný prevod sa vykonáva na príslušný účet správcu dane, pričom ide o účet daňového subjektu u niektorého poskytovateľa platobných služieb, určeného na zloženie zábezpeky podľa daňových predpisov, na účet v Štátnej pokladnici.

Hotovosť

– poštový poukaz na účet správcu dane,

– v prípade exekúcie zamestnancovi správcu dane,

– obci do výšky platby 300 eur (podmienka), pričom povinnosťou obce je vydať o tom doklad,

– vykonaním kompenzácie.

Poplatky súvisiace s platbami

Čo sa týka ďalších poplatkov súvisiacich s platbami dane, sú záležitosťou daňových subjektov a naopak, ak platby realizuje správca dane, poplatky znáša on, pričom sa to týka len platieb v rámci SR.

Každá platba musí byť označená zákonným spôsobom, pričom sa to netýka obce.

Platba neoznačená v súlade s osobitným predpisom

V praxi sa stáva, že daňový subjekt nesprávne označí platbu dane alebo nepoužije správne symboly. V prípade, že daňový subjekt riadne neoznačí platbu dane, napríklad sa daňový subjekt pomýlil vo variabilnom symbole alebo špecifickom či konštantnom symbole, správca dane má právo ju použiť na úhradu v zákonnom poradí:

– na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,

– na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,

– na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,

– na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby.

Platby sa použijú u daňového subjektu na úhradu vzostupne v tom prípade, ak v čase keď správca dane prijal platbu od daňového subjektu, existuje s rovnakým dátumom viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti.

Ak nie je možné použiť platbu v zákonnom poradí na úhradu dane, môže byť úhrada použitá na kompenzáciu daní, a to aj u iných správcov daní.

Správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije vo vymedzenom poradí, pričom nakoniec je to na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle, pohľadávky na iných platbách a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby.

Ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov, pohľadávok na iných platbách a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu podľa odseku 6 v poradí podľa ich výšky vzostupne.

Povinnosti správcu dane pri platení dane

– povinnosťou správcu dane je oznámiť za každých okolností spôsob daňovému subjektu, aký spôsob použitia platby dane správca dane použil,

V praxi sa stáva, že daňový subjekt podal žiadosť o úľavu na dani, o odpustenie daňového nedoplatku o úľavu na sankcii alebo jej odpustenie, čo znamená, že v tom prípade nemôže správca dane použiť vyššie spomenutý postup na daňový nedoplatok, na ktorý bola úľava alebo odpustenie požadované, a to odo dňa doručenia tejto žiadosti správcovi dane až do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti daňovému subjektu.

– povinnosťou správcu dane je prijať od daňového subjektu každú platbu,

S každou platbou dane zaobchádza správca dane spôsobom ako s platbou od daňového subjektu. Právom toho, kto platbu vykonal, je požiadať o jej preúčtovanie, pričom správca dane preúčtuje túto platbu na účet, ktorý mu pridelil na platbu dane v zákonnej lehote 30 dní od samotného podania žiadosti.

Výška, v akej bude platba preúčtovaná, je vo výške evidovaného daňového preplatku.

– povinnosťou správcu dane je informovať toho, kto žiadosť o preúčtovanie podal, akým spôsobom bola vybavená.

Platí rovnaký spôsob použitia sumy dane z pridanej hodnoty, o ktorej vrátenie požiadala zahraničná osoba, vo výške priznanej Daňovým úradom Bratislava, ako v prípade daňového preplatku, alebo nadmerného odpočtu, ktorú možno použiť na úhradu pohľadávky členského štátu, ktorý požiadal Slovenskú republiku o medzinárodnú pomoc pri vymáhaní.

Za účelom jednoznačnosti sa ustanovilo, že použitie daňového preplatku, nadmerného odpočtu, spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty alebo nadmerného odpočtu uplatneného skupinou podľa § 79 sa považuje za ich vrátenie. Preúčtovanie preplatku na daňovú pohľadávku na žiadosť daňového subjektu sa zo zákona vypustilo, pretože nesprávne označenú platbu, resp. preplatok správca dane použije na úhradu pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená.

Platba dane po zomrelom daňovníkovi

Každá neuhradená daň a nedoplatok sa presúva do dedičského konania, ak ide o fyzickú osobu, to znamená, že v prípade že zomrelý daňový subjekt mal daňovú povinnosť pred svojou smrťou, všetky povinnosti týkajúce sa daní sa prenášajú do dedičského konania, a to do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní.

Každá neuhradená daň a nedoplatok sa presúva na nástupcu (ak ide o nástupníctvo), ak ide o právnickú osobu, to znamená, že v prípade že zomrelý daňový subjekt mal daňovú povinnosť pred svojou smrťou, všetky povinnosti týkajúce sa daní sa prenášajú na nástupcu. Právnu úpravu nástupníctva upravuje Obchodný zákonník a Občiansky zákonník.

Dohody týkajúce sa povinnosti podľa daňových zákonov znáša namiesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre správu daní právne účinné, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V zásade daňový poriadok neuznáva úplne prenos daňovej povinnosti napríklad v prípade predaja podniku.

Použitie platieb správca dane oznámi daňovému subjektu, ak suma použitej platby je vyššia ako 5 eur. Do ustanovenia o platení dane sa doplnilo, aby sa toto ustanovenie vzťahovalo aj na iné platby, ktoré nie sú daňou.

Z dôvodu efektivity sa zároveň ustanovilo, aby správca dane zasielal oznámenie o preúčtovaní platby len vtedy, ak ide o sumy vyššie ako 5 eur, čím sa znížia administratívne náklady finančnej správy, ako aj administratívna záťaž daňových subjektov, keďže nebudú zaťažované marginálnymi informáciami. Rovnako sa upustilo od zasielania oznámení pri použití preplatku, ktorý je nižší ako 5 eur.

§ 56

Osobný účet daňového subjektu

(1) Finančné riaditeľstvo sprístupní daňovému subjektu elektronický výpis z jeho osobného účtu.

(2) Potvrdenie o stave osobného účtu získané na základe autorizovaného prístupu k elektronickému výpisu z osobného účtu je k dátumu uvedenému na potvrdení použiteľné na právne úkony, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(3) Daňový subjekt má právo podať finančnému riaditeľstvu námietku k nezrovnalostiam zisteným v elektronickom výpise z jeho osobného účtu.

Komentár k § 56

Daňový poriadok upravuje osobný účet daňového subjektu, výpis z osobného účtu daňového subjektu poskytovaný finančným riaditeľstvom pre daňový subjekt.

Osobný účet daňového subjektu

V osobnom účte dane by mali byť zaznamenané všetky pohyby týkajúce sa daní a ich platenia v prospech správcu dane, pohľadávky a záväzky a tým všetky finančné transakcie.

Osobný účet daňového subjektu je vedený prostredníctvo elektronického systému finančnej správy. Finančné riaditeľstvo z osobného účtu daňového subjektu sprístupňuje výpis z osobného účtu daňového subjektu v rámci elektronizácie prostredníctvom elektronických služieb.

Cieľ finančnej správy

Cieľom je poskytovať plne elektronizované a digitalizované služby. Elektronická komunikácia sa aj naďalej neustále rozširuje. Povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami finančnej správe má daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, zástupca za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní. Cieľom elektronizácie bolo zjednodušiť život spoľahlivým klientom z radov daňovníkov, dosiahnuť väčšiu vzájomnú dôveru vo vzťahu finančná správa – klient a podporiť dobrovoľné plnenie daňových povinností. Rovnako bolo cieľom dosiahnuť vytvorenie bezpapierovej finančnej správy, elektronizácia výkonu správy daní, zmena reštrikčných opatrení na proklientske, nový systém starostlivosti o klientov, viac služieb, posilnenie kontrolných a analytických činností, posilnenie call centra. Súčasťou komunikácie s klientmi sa stali predvyplnené daňové priznania k dani z motorových vozidiel či softwarning – informatívne upozornenia pre klientov finančnej správy, Index daňovej spoľahlivosti – segmentácia daňových subjektov podľa spoľahlivosti, masívne rozšírenie povinnej elektronickej komunikácie, rozšírenie obojsmernej komunikácie, rozšírenie podpory klientov prostredníctvom call centra a ďalšia digitalizácia a automatizácia procesov.

Daňový subjekt má prístup k osobnému účtu na základe registrácie, čo znamená, že je daňový subjekt registrovaný pre elektronickú komunikáciu so správcom dane (finančná správa).

Bez ohľadu na dôvod má daňový subjekt nárok na získanie potvrdenia o stave jeho účtu. Potvrdenie môže použiť na viacero úkonov, medzi ktoré patria aj právne úkony. Uvedené potvrdenie je možné použiť k tomu dátumu, ktorý je uvedený na potvrdení.

Podanie námietky

Daňový poriadok umožňuje daňovým subjektom, ktoré zistia, že majú určité nedostatky alebo nezrovnalosti na svojom osobnom účte, podať námietku. Dá sa hovoriť o zákonnom práve daňového subjektu.

Námietka ako riadny opravný prostriedok

Je možné ju uplatniť vtedy, ak to ustanovuje daňový poriadok alebo proti postupu zamestnanca správcu dane v daňovom konaní. Ak neprebieha daňové konanie (rozhodovanie o právach a povinnostiach daňového subjektu), nie je možnosť podania námietky. Daňový subjekt môže uplatniť námietku, v prípadoch, v ktorých to ustanovuje daňový poriadok, a to námietku k nezrovnalostiam zisteným v elektronickom výpise osobného účtu daňového subjektu, námietku zaujatosti (§ 60 ods. 4) voči zamestnancovi príslušného orgánu, námietku proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku (§ 80 ods. 1), námietku premlčania (§ 85 ods. 3). O námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje a podanie námietky nemá odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné prostriedky.

Ak tento zákon neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje a podanie námietky nemá odkladný účinok; proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné prostriedky.

§ 57

Odklad platenia dane
a povolenie splátok

(1) Na žiadosť daňového subjektu môže správca dane povoliť odklad platenia dane, ktorej správu vykonáva, alebo povoliť platenie tejto dane v splátkach.

(2) Správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach za podmienok, ktoré určí finančné riaditeľstvo a uverejní ich na svojom webovom sídle.

(3) Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najviac na 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani.

(4) Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najskôr odo dňa splatnosti dane, a to aj spätne.

(5) Za dobu povoleného odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach zaplatí daňový subjekt úrok zo sumy odkladu dane alebo zo sumy povolenej splátky. Pri výpočte úroku sa použije základná sadzba pre stanovenie referenčnej a diskontnej sadzby v Slovenskej republike zverejnená na webovom sídle Protimonopolného úradu Slovenskej republiky platná v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti dane, zvýšená o 100 bázických bodov; ak je táto základná sadzba zvýšená o 100 bázických bodov nižšia ako 3 %, pri výpočte úroku sa použije ročná úroková sadzba 3 %. Úrok sa vypočíta za každý deň povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia dane v splátkach. Ak daňový subjekt zaplatí odloženú sumu dane alebo daň v splátkach uloženú rozhodnutím správcu dane v lehote kratšej, ako ukladá rozhodnutie, správca dane úrok z odloženej sumy vyrubí do dňa zaplatenia odloženej sumy dane alebo do dňa zaplatenia dane v splátkach. Úrok z odloženej sumy vyrubí správca dane rozhodnutím. Úrok z odloženej sumy sa nevyrubí, ak nepresiahne 5 eur. Úrok z odloženej sumy je splatný do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia; tento úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt zaplatil odloženú sumu dane alebo daň v splátkach.

(6) Proti rozhodnutiu o odklade platenia dane alebo rozhodnutiu o platení dane v splátkach nemožno podať odvolanie. Lehotu určenú v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie. Ak zanikla daň, na ktorú správca dane povolil odklad alebo jej zaplatenie v splátkach, ruší sa rozhodnutie o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutie o povolení platenia dane v splátkach vrátane rozhodnutia o úroku podľa odseku 5.

(7) Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach možno povoliť, ak je to v súlade s osobitným predpisom.⁴⁰⁾

(8) Ak daňový subjekt nesplní podmienky určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, ďalší odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach správca dane môže povoliť, iba ak uplynuli najmenej dva roky odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v poslednom rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená.

(9) Ak daňový subjekt nezaplatí odloženú daň vo výške a v lehote určenej správcom dane v rozhodnutí alebo nezaplatí splátku dane vo výške a v lehote určenej správcom dane v rozhodnutí, stáva sa splatnou celá suma neuhradenej dane dňom pôvodnej splatnosti dane alebo splátky dane. Správca dane zo sumy neuhradenej dane vyrubí úrok z omeškania podľa § 156. Správca dane je povinný začať daňové exekučné konanie do 30 pracovných dní odo dňa, keď mala byť daň alebo splátka dane zaplatená.

(10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa vzťahujú aj na povolenie odkladu platenia daňového nedoplatku alebo na povolenie platenia daňového nedoplatku v splátkach.

Komentár k § 57

Daňový subjekt má možnosť na základe Daňového poriadku využiť inštitút odkladu platenia dane alebo povolenie platenia dane v splátkach. Podmienkou povolenia odkladu platenia dane je, že môže byť povolené správcom dane, len ak je to v súlade so zákonom o štátnej pomoci. Správca dane zverejňuje zoznam daňových subjektov, ktorým bolo povolené platenia dane alebo povolenie platenia dane v splátkach.

Platí, že pri menších sumách nemôže dochádzať k neprimeranosti ich zabezpečenia záložným právom, a to z dôvodu možnosti širšieho využitia inštitútu odkladu platenia dane a platenia dane.

V minulosti bolo možné povoliť odklad platenia dane alebo jej zaplatenie v splátkach až po uplynutí jedného roka odo dňa, posledného povoleného odkladu alebo splátky. Uvedená možnosť sa však z daňového poriadku vypustila.

Žiadosť o odklad platenia dane alebo povolenie platenia dane v splátkach

K tomu, aby mohol daňový subjekt využiť jeden z týchto inštitútov, musí splniť podmienku podania žiadosti adresovanú správcovi dane miestne príslušnému.

V praxi sa totiž často stáva, že daňový subjekt nedisponuje potrebným množstvom finančných prostriedkov, aby mohol dať uhradiť v celej výške.

Práve preto umožňuje daňový poriadok využiť jeden z týchto inštitútov.

O odklad platenia dane alebo povolenie platenia dane v splátkach môže daňový subjekt požiadať v prípade všetkých druhov daní. Jedinou výnimkou, kedy sa inštitút využiť nedá, je platenie preddavkov na daň.

Lehota splatnosti

Daňový poriadok v ustanoveniach vymedzuje zákonné lehoty, ktoré musia byť v súvislosti s platením dane splnené zo strany daňových subjektov. Ako sme však už uviedli, nedostatok finančných prostriedkov u správcu dane spôsoboval problémy, preto daňový poriadok pojednáva o postupe správcu dane a daňového subjektu v prípade povolenia odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach v prípade, ak daňový subjekt nemá dostatok finančných prostriedkov na jednorazovú úhradu dane alebo rozdielu dane v lehote splatnosti.

Správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach za podmienok, ktoré určí finančné riaditeľstvo a uverejní ich na svojom webovom sídle, a to www.financnasprava.sk.

Nová právna úprava ustanovenia umožňuje v prípade potreby operatívne reagovať na vývoj ekonomickej situácie.

Podmienky povolenia odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach, teda po novom môže určovať finančné riaditeľstvo, a to tak, aby zodpovedali súčasnej životnej ako aj ekonomickej situácii a umožnilo sa tak efektívne využívanie tohto nástroja. Uvedená zmena súvisela najmä so situáciou pandémie, kedy podnikatelia boli v zlej finančnej situácii, nakoľko im koronavírus nedovoľoval naplno sa venovať podnikateľskej činnosti.

Obdobie odkladu dane alebo platenia dane v splátkach

Daňový poriadok upravuje dĺžku obdobia, počas ktorého správca dane povolí odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach. Dĺžka odkladu je 24 mesiacov, pričom toto obdobie sa datuje odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani.

Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najskôr odo dňa splatnosti dane, a to aj spätne. Ustanovilo sa zníženie ročnej úrokovej sadzby pri odklade platenia dane a pri platení dane v splátkach, a to z 10 % na 3 %, aby mali daňové subjekty väčšiu motiváciu využiť tento inštitút v čase, keď potrebujú preklenúť dočasnú nepriaznivú finančnú situáciu, zároveň sa ustanovilo, aby odklad alebo splátky bolo možné povoliť aj spätne ku dňu splatnosti dane. Zároveň sa ustanovilo, aby sa znížená úroková sadzba použila aj na tie odklady a splátky, ktoré boli povolené pred účinnosťou tejto novely zákona, ale rozhodnutie o úroku bude vydané po účinnosti zákona.

Úroky z odkladu

Ak správca dane vyhovel žiadosti daňového subjektu a povolil mu odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach, vzniká nárok na úrok za dobu dokladu. Úrok je povinný uhradiť daňový subjekt. Vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka, ustanovilo sa pri výpočte úroku namiesto základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použiť ročnú úrokovú sadzbu 3 %, ako sme už uviedli vyššie.

Za dobu povoleného odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach zaplatí daňový subjekt úrok zo sumy odkladu dane alebo zo sumy povolenej splátky.

Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti dane; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 3 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Kde sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach orgánov verejnej moci, zmluvách alebo iných právnych prostriedkoch používa pojem „základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska“, „diskontná sadzba Národnej banky Slovenska“, „diskontná úroková sadzba“ alebo „diskontná sadzba Štátnej banky česko-slovenskej“, odo dňa zavedenia eura sa tým rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody vykonávané Eurosystémom v rámci Európskeho systému centrálnych bánk.

Takáto zmena základnej úrokovej sadzby pri prechode na euro nemá vplyv na dokončenie úročenia podľa pôvodnej výšky úrokovej sadzby počas úrokového obdobia, ktoré začalo plynúť predo dňom zavedenia eura, a ktoré uplynie po zavedení eura, ani nemá vplyv na úročenie po zavedení eura, pre ktoré je rozhodujúca výška úrokovej sadzby z obdobia predo dňom zavedenia eura, a tiež nemá podľa osobitných predpisov vplyv ani na ostatný obsah, subjekty alebo platnosť právnych vzťahov vzniknutých na základe predmetných právnych predpisov, rozhodnutí orgánov verejnej moci, zmlúv alebo iných právnych prostriedkov, ak sa dotknutí účastníci príslušného právneho vzťahu nedohodnú inak, alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Rozhodnutie o vyrubení úroku

Správca dane, ktorý vydal rozhodnutie o odklade platenia dane alebo platenia dane v splátkach daňovému subjektu, rovnako vydá aj rozhodnutie o úroku z odloženej dane.

Splatnosť úroku uvedeného rozhodnutím je do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Spôsob výpočtu úroku upravuje daňový poriadok. Úrok sa počíta za každý deň povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia dane v splátkach. Kompetentným k výpočtu úroku je rovnako správca dane.

Ak daňový subjekt zaplatí sumu, ktorá mu bola odložená alebo rozpočítaná na splátky, bude úrok z odloženej sumy do dňa zaplatenia odloženej sumy dane alebo do dňa zaplatenia dane v splátkach. Uvedený výpočet vykoná správca dane.

V prípade, že uplynulo obdobie 2 rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt zaplatil odloženú sumu dane alebo daň v splátkach, nie je možné úrok už vyrubiť.

Zásady odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach

– proti rozhodnutiu o odklade platenia dane alebo platenia dane v splátkach, nie sú prípustné opravné prostriedky, to znamená, že daňový subjekt nemôže podať odvolanie,

– lehota stanovená v rozhodnutí nemôže byť predĺžená,

– pri lehote stanovenej v rozhodnutí nie je možné odpustiť jej zmeškanie,

– počas doby odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach musí daňový subjekt plniť všetky stanovené povinnosti a podmienky vydané rozhodnutím o odklade, v opačnom prípade už nemôže byť daňovému subjektu schválené ďalšie povolenie na odklad platenia dane alebo platenia dane v splátkach v stanovenom období (pôvodne to bolo 5 rokov, ale došlo k zmene a ide už len o dva roky),

– daňový subjekt nesplní podmienky určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, ďalší odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach správca dane môže povoliť, iba ak uplynuli najmenej dva roky odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v poslednom rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená.

Úrok z omeškania

V praxi sa stáva, že daňový subjekt, ktorému bol povolený odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach, si svoju povinnosť nesplní buď v stanovenom termíne alebo v stanovenej výške uvedenej v rozhodnutí. V takom prípade sa stáva daň alebo celá jej dlžná suma splatná v celej výške a okamžite

Daňový poriadok zároveň dáva právo správcovi dane vyrubiť úrok.

Výpočet úroku

– použije sa štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená,

– použije sa základná sadzba pre stanovenie referenčnej a diskontnej sadzby v Slovenskej republike zverejnená na webovom sídle Protimonopolného úradu Slovenskej republiky platná v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti dane, zvýšená o 100 bázických bodov a v prípade, ak je táto základná sadzba zvýšená o 100 bázických bodov nižšia ako 3 %, pri výpočte úroku sa použije ročná úroková sadzba 3 %,

! Upozornenie

Zákon č. 102/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, zmenil znenie odseku 5. Vzhľadom na rastúcu tendenciu základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky sa ustanovilo znížiť úrok z odkladov a splátok, a to z trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky na úrok vo výške základnej sadzby pre stanovenie referenčnej a diskontnej sadzby v Slovenskej republike zverejnenej na webovom sídle Protimonopolného úradu Slovenskej republiky platnej v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti dane, zvýšenej o 100 bázických bodov. Zároveň sa ustanovilo, že ak by takáto základná sadzba bola nižšia ako 3 %, pri výpočte úroku sa použije ročná úroková sadzba 3 %. Na základe takejto úpravy daňové subjekty nebudú musieť na úhradu svojich povinností využívať úvery z bánk, ktoré sú často nevýhodné a ich vybavenie administratívne náročnejšie, alebo aby nevyužívali mimozákonné postupy vyhýbania sa plateniu daní, napr. prepis obchodných spoločností na nekontaktné osoby.

– úrok z omeškania bude vyrubený za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania,

– pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania.

Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

Daňové exekučné konanie

Ako sme už uviedli, daň alebo splátka dane musí byť uhradená v dobe splatnosti. Následne, ak nebude daň alebo jej splátka zaplatená, správca dane začne daňové exekučné konanie.

Daňové exekučné konanie je právny proces, prostredníctvom ktorého správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky. Platí, že daňové nedoplatky podľa daňového poriadku môže vymáhať výlučne správca dane (výnimkou je však napr. vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia Komisie EÚ o neoprávnenej štátnej pomoci, čo upravuje § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov). Ak je správcom dane daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu. Ak je však správcom dane obec, tej je umožnené zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa Exekučného poriadku.

Daňové exekučné konanie musí začať do 30 pracovných dní, odkedy mala byť daň zaplatená daňovým subjektom.

Zrušenie rozhodnutia o odklade platenia dane alebo platenia dane v splátkach

V prípade, že ak zanikla daň, na ktorú správca dane povolil odklad alebo jej zaplatenie v splátkach, ruší sa rozhodnutie o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutie o povolení platenia dane v splátkach vrátane rozhodnutia o úroku.

Rozhodnutie o povolení odkladu alebo o povolení splátok dane bude zrušené zo zákona, t. j. bez rozhodnutia správcu dane v prípade, ak sa zruší rozhodnutie, ktorým bola táto daň vyrubená, napr. v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov, súdnym rozhodnutím, ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým zníži daň uvedenú v riadnom daňovom priznaní, ktorej odklad platenia alebo splátky žiadal.

S cieľom zatraktívniť tento inštitút sa skrátila lehota, v ktorej nemôže byť povolený odklad alebo platenie dane v splátkach z dôvodu, že daňový subjekt nedodržal podmienky uvedené v rozhodnutí správcu dane, a to z piatich rokov na dva roky. Účelom bolo pozitívne motivovať daňové subjekty zvoliť si túto možnosť pred nezaplatením dane, napr. v prípade druhotnej platobnej neschopnosti.

ŠTVRTÁ ČASŤ

DAŇOVÉ KONANIE

DAŇOVÉ KONANIE

PRVÁ HLAVA

Všeobecné ustanovenia

§ 58

Začatie daňového konania

(1) Daňové konanie začína

a) na návrh účastníka daňového konania,

b) z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.²⁾

(2) Daňové konanie je začaté dňom doručenia podania daňového subjektu orgánu príslušnému konať vo veci alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil doplnené podanie.

(3) Ak daňové konanie začína z podnetu orgánu príslušného konať vo veci, konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon.

(4) Pre daňové konanie je rozhodujúci obsah podania, aj keď je podanie nesprávne označené.

Komentár k § 58

Daňový poriadok upravuje daňové konanie, ktoré je osobitným typom správneho konania, v ktorom sa rozhoduje o právach aj povinnostiach daňových subjektov.

Daňové konanie spravidla vykonáva správca dane, pričom ide o postup podľa charakteru prejednávanej veci.

Na základe uvedeného môže ísť o rôzne daňové konania. Pri daňovom konaní je rozhodujúce jeho označenie.

Daňové konanie

Daňové konanie je jedným z nástrojov, pomocou ktorého je štát oprávnený od daňovníkov vymáhať dane, ktoré upravil osobitnými, hmotnoprávnymi zákonmi. Daňové konanie je širší pojem, ako pojem vymáhanie daní. Daňové konanie predstavuje celý postup tak daňovníkov, ako i správcu dane od vzniku daňovej povinnosti až po, či už dobrovoľné zaplatenie alebo vymáhanie a odvod do štátneho rozpočtu.

Vymáhaním daní možno nazvať tú časť daňového konania, ktorá vzniká podaním daňového priznania a prípadného nezaplatenia priznanej alebo správcom dane určenej dane. Z tohto dôvodu právny poriadok upravuje inštitút daňového konania, ktoré neupravuje iba prípravné konanie a vyrubovacie konanie, ale zahŕňa i vymáhanie daní. Daňové konanie predstavuje procesnoprávnu stránku celej sústavy daní a poplatkov, zavedenej jednotlivými zákonmi o daniach.

Účastníci daňového konania

Sú nimi správca dane, daňový subjekt – daňovník, zástupca daňového subjektu, ak ho má daňový subjekt na základe plnej moci.

Začiatok daňového konania

Začína na návrh daňového subjektu – čiže účastníka daňového konania alebo na návrh orgánu príslušného konať – z úradnej moci.

Daňové konanie môže začať na návrh daňového subjektu (účastníka daňového konania), a to dňom doručenia podania daňového subjektu alebo v deň, keď daňový subjekt doplnil na výzvu príslušného orgánu svoje podanie.

Druhý spôsob začiatku daňového konania je z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa Daňového priadku alebo osobitných predpisov. Toto rozdelenie začínania daňového konania je s ohľadom na to, kto ho začína, buď účastník alebo z úradnej moci.

Daňové konanie môže začať z podnetu orgánu príslušného konať vo veci, a to dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu prvý úkon. Pre daňové konanie je rozhodujúci obsah podania, i keby bolo nesprávne označené.

Výsledok daňového konania

Pod výsledkom zákon rozumie rozhodnutie, ktorým je daňovému subjektu stanovená určitá povinnosť, priznávajú sa mu okrem povinností aj práva. Daňový poriadok upravuje tiež osobitné daňové konania.

Podanie na daňové konanie

– môže sa urobiť písomne alebo ústne do zápisnice,

– písomné podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva,

– na požiadanie musí byť prijatie podania potvrdené, ak podanie bolo vykonané písomne,

– podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu, čo znamení, že musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, aj dôvody podania,

– podanie sa podáva vecne príslušnému orgánu,

– ak je vecne príslušným orgánom obec, podanie sa podáva miestne príslušnému správcovi dane, ktorým je obec,

– ak podanie na daňové konanie neobsahuje všetky náležitosti a daňový subjekt ho na výzvu správcu dane doplní, je týmto dňom začaté daňové konanie,

– podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva,

Ak daňový subjekt chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.

– podanie urobené elektronickými prostriedkami, alebo podanie urobené telefaxom je potrebné doručiť aj v listinnej forme v stanovenej lehote – lehota je päť pracovných dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami alebo telefaxom.

V prípade podania podaného elektronickými prostriedkami, ktoré nebolo následne do stanovenej lehoty doručené aj v listinnej podobe, sa považuje za nedoručené v súlade s daňovým poriadkom.

Kedy sa považuje podanie za doručené

Podanie v listinnej podobe sa považuje za doručené odovzdaním príslušnému orgánu a potvrdené podpisom.

Podanie urobené elektronickými prostriedkami sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu.

Podanie sa považuje za podané, ak neobsahuje žiadne nedostatky a je v súlade s daňovým poriadkom.

Podanie sa považuje za podané aj v prípade, ak obsahovalo nedostatky, ale na výzvu boli všetky v stanovenej lehote odstránené.

Podanie s nedostatky

V prípade, že podanie obsahuje nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, dochádza zo strany príslušného orgánu k výzve, aby ich daňový subjekt podľa pokynu príslušného orgánu a v určenej lehote odstránil. Výzva obsahuje aj poučenie pre daňový subjekt, aké následky plynú v prípade podania, v ktorom nedostatky odstránené nebudú.

Daňový subjekt nedostatky v podaní odstráni v stanovenom rozsahu a vo vymedzenej lehote – podanie sa považuje za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania.

Daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie a v plnom rozsahu nedostatky neodstráni v určenej lehote – podanie sa považuje za nepodané podanie a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

§ 59

Účastníci daňového konania

(1) Účastníkom daňového konania je daňový subjekt.

(2) Na daňovom konaní sa môže zúčastniť aj iná osoba, ktorú správca dane na daňové konanie prizve.

(3) Práva a povinnosti účastníka daňového konania má aj ten, na koho podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu prešla z dlžníka povinnosť alebo na koho prešli podľa osobitného predpisu záväzky za daňového dlžníka, alebo od koho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka.

(4) Účastník daňového konania v konaní koná v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

(5) Účastník daňového konania je povinný na požiadanie správcu dane preukázať svoju totožnosť dokladom totožnosti preukazujúcim meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu.

Komentár k § 59

Daňový poriadok vymedzuje účastníka daňového konania. Účastníkmi daňového konania sú daňové subjekty:

– osoba, ktorej príjmy (podľa zákona o dani z príjmov, či už zo závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, alebo z iných – kapitálových, jednorazových príjmov), majetok (ak je vlastníkom nehnuteľností, je povinný platiť daň z nehnuteľností) alebo činnosti (vykonávané na základe živnostenského oprávnenia u fyzickej osoby, resp. vykonávané ako právnická osoba) priamo podliehajú dani,

– platiteľ dane – osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá; daňovník a platiteľ dane nemusia byť vždy osoby totožné. Napríklad pri dani z príjmov zo závislej činnosti alebo pri dani vyberanej zrážkou je daňovníkom fyzická osoba, ktorej príjmy podliehajúce dani, avšak tieto odvádza a za ich správnosť majetkovo zodpovedá niekto iný (napr. zamestnávateľ). Platiteľom dane je teda osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybratú alebo zrazenú daňovníkovi,

– daňový dlžník – osoba, ktorá nezaplatila daň načas a v správnej výške. Osoba daňového dlžníka je samostatne definovaná v jednotlivých osobitných hmotnoprávnych predpisoch,

– poplatník – osoba, ktorá má povinnosť platiť na základe všeobecne záväzných predpisov obce určené poplatky (podľa zákona o miestnych daniach, napr. poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, resp. iné poplatky stanovené všeobecne záväzným nariadením obce),

– právny nástupca fyzickej, či právnickej osoby,

– iná osoba – ak jej osobitný zákon upravujúci dane (zákon o dani z pridanej hodnoty) ukladá povinnosti alebo priznáva práva,

– tretie osoby – osoby, ktoré správca dane na daňové konanie prizve a potom majú tieto osoby postavenie účastníka konania, tiež majú práva a povinnosti účastníkov konania, ak tak ustanovuje tento zákon,

– svedkovia, osoby, ktoré majú listiny a iné veci potrebné v daňovom konaní, znalci, audítori, tlmočníci, ručitelia, poddlžníci a platitelia pôsobiaci v rámci zabezpečovacieho a vymáhacieho konania, správcovia konkurznej podstaty, osobitní správcovia, zástupcovia správcu alebo vyrovnávací správcovia, štátne orgány a obce, ďalšie osoby, ktoré majú povinnosť súčinnosti v daňovom konaní v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

Spôsobilosť účastníka daňového konania

Daňový poriadok vymedzuje pojem účastník daňového konania vzhľadom na to, že len účastníkom konania môže správca dane uložiť splnenie určitej povinnosti alebo priznať nejaké právo. Účastník daňového konania môže v daňovom konaní konať v rámci procesnej spôsobilosti.

Každý účastník daňového konania môže konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, t. j. má spôsobilosť na právne úkony. Touto spôsobilosťou rozumieme u fyzickej osoby vlastným konaním (vlastnými úkonmi), ktoré je v súlade s právnymi normami, zakladať, meniť, rušiť právne vzťahy, t. j. nadobúdať, meniť alebo strácať subjektívne práva a povinnosti. Ide o spôsobilosť konať s právnymi dôsledkami. Spôsobilosť na právne úkony predpokladá dosiahnutie právne relevantného stupňa intelektuálnej a vôľovej vyspelosti osoby, ktorá má právny úkon urobiť. Spôsobilosť na právne úkony sa v plnom rozsahu nadobúda dosiahnutím plnoletosti, t. j. dovŕšením 18. roku veku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva (od 16. roku veku).

Preukázanie totožnosti účastníka daňového konania

Preukázanie sa dokladom preukazujúcim totožnosť účastníka konania je jeho zákonnou povinnosťou. Z dokladu musí byť zrejmé meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu. Uvedená povinnosť sa týka každého jedného účastníka konania.

Takýmto preukazom môže byť občiansky preukaz, pas u účastníka, ktorý je cudzincom, ide o povolenie na trvalý pobyt.

§ 60

Vylúčenie zamestnanca

(1) Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.

(2) Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený aj vtedy, ak sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa.

(3) Zamestnanec príslušného orgánu zúčastnený na daňovom konaní je povinný neodkladne oznámiť príslušnému nadriadenému zamestnancovi tohto orgánu skutočnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti preukazujúce zaujatosť zamestnanca príslušného orgánu.

(4) Ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku zaujatosti najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, skutočnosť, pre ktorú má byť tento zamestnanec vylúčený, kedy sa účastník daňového konania podávajúci námietku zaujatosti o skutočnosti preukazujúcej vylúčenie zamestnanca dozvedel a dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie námietky zaujatosti okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti a na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal; postup podľa § 13 sa v takom prípade neuplatní.

(5) Zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.

(6) O námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu, riaditeľovi daňového úradu a riaditeľovi colného úradu. Námietku zaujatosti nemožno podať voči starostovi obce, prezidentovi finančnej správy.

(7) Proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti podľa odseku 6 nie sú prípustné opravné prostriedky. Na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej už bolo rozhodnuté, sa neprihliada.

(8) Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú aj na daňovú kontrolu.

Komentár k § 60

Správca dane môže byť za určitých okolností vylúčený z daňového konania, a to najmä z dôvodu zaujatosti. V rámci vylúčenia zamestnanca správcu dane je dôležité najmä pre objektívny priebeh daňového konania, pri ktorom musí byť dodržaná zásada rovnakého postavenia účastníkov konania.

Námietka zaujatosti sa spôsobom podľa tohto ustanovenia nevzťahuje na daňovú kontrolu.

Zaujatosť

Pod zaujatosťou na účely daňového konania rozumieme určitý pomer zamestnanca správcu dane k daňovému subjektu alebo veci, ktorá je predmetom konania. Ide napríklad o vzťah príbuzenský, priateľský, atď. Dôvodom vylúčenia je aj účasť zamestnanca na konaní v tej istej veci pred orgánom iného stupňa. Zaujatosť sa posudzuje hlavne v prípade, ak ide o príbuzenský alebo priateľský vzťah.

Z daňového konania je vždy vylúčený zamestnanec príslušného orgánu, ak existuje pochybnosť o jeho nezaujatosti, alebo ak sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa.

Oznámenie o zaujatosti zamestnanca správcu dane

Daňový poriadok ukladá povinnosť oznámiť skutočnosti, ktoré nasvedčujú o zaujatosti zamestnanca správcu dane. Ide o neodkladnú povinnosť v prípade existencie pochybností o zaujatosti. Uvedenú povinnosť musí splniť daňový subjekt ako účastník daňového konania, a tiež zamestnanec zúčastnený na konaní.

Komu sa podáva oznámenie o zaujatosti

Pochybnosti o zaujatosti zamestnanca správcu dane sa oznamujú priamo nadriadenému vedúcemu zamestnancovi, ktorý o vylúčení zamestnanca rozhodne. V prípade, že bola vznesená námietka zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane, rozhodne o jeho vylúčení vedúci zamestnanec druhostupňového orgánu.

Námietka zaujatosti

– podáva sa prostredníctvom podania,

– podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva,

– z podania musí zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania,

– musí obsahovať označenie osoby, voči ktorej je smerovaná,

– neprihliada sa na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej už bolo rozhodnuté.

Námietka musí byť podaná najneskôr do pätnástich dní, odkedy sa o dôvodoch zaujatosti daňový subjekt dozvedel, musí byť riadne odôvodnená, musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť označený zamestnanec vylúčený z konania, kedy sa účastník konania dozvedel o dôvode vylúčenia, ako aj dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

Na námietku zaujatosti, ktorá bola uplatnená po lehote, ako aj na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal. K uvedenému došlo s cieľom predísť situácii keď daňové subjekty podávajú často neopodstatnené námietky zaujatosti, a to aj opakovane z tých istých dôvodov.

Výnimka z námietky zaujatosti

Námietka zaujatosti nemôže byť podaná voči riaditeľovi daňového úradu a riaditeľovi colného úradu – ide o osoby, ktoré sa priamo nezúčastňujú na daňovom konaní.

Zamestnanec, o ktorého zaujatosti sú pochybnosti, môže do rozhodnutia vykonávať len nevyhnutné úkony, ktorými by nedošlo k porušeniu práv daňového subjektu.

O vylúčení, prípadne nevylúčení zamestnanca správcu dane z daňového konania rozhoduje príslušný vedúci zamestnanec rozhodnutím, proti ktorému nemožno podať riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. V prípade zaujatosti vedúceho zamestnanca, ktorý nemá nadriadeného, rozhodne druhostupňový orgán, ktorým je finančné riaditeľstvo.

Poznámka

Námietku zaujatosti nie je možné podať ani voči starostovi obce, tak ako je to v prípade riaditeľa daňového úradu alebo colného úradu. Cieľom uvedenej právnej úpravy bolo zabezpečiť funkčnosť správcu dane v prípade špekulatívneho a účelového využívania inštitútu námietky zaujatosti.

§ 61

Prerušenie daňového konania

(1) Správca dane daňové konanie

a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,

b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.^21a)

(2) Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas.

(3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

(5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

(6) Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom.

Komentár k § 61

Daňové konanie môže byť počas jeho priebehu prerušené. Daňový poriadok upravuje kedy môže byť daňové konanie prerušené, obdobie, počas ktorého môže byť konanie prerušené a kedy dochádza k následnému opätovnému pokračovaniu po prerušení daňového konania.

Inštitút prerušenia daňového konania sa vzťahuje rovnakým spôsobom aj na daňové konanie, ktoré vedie finančné riaditeľstvo alebo ministerstvo.

Význam inštitútu prerušenia konania

V čase prerušenia konania neplynú lehoty podľa Daňového poriadku neplynú – lehota na zánik práva vyrubiť daň.

V čase prerušenia konania plynú lehoty podľa osobitných zákonov, pričom sa na to musí brať ohľad.

V čase prerušenia konania je prerušená lehota na zánik práva vyrubiť daň.

V počas prerušenia konania správca dane voči daňovému subjektu nemôže vykonávať úkony, medzi ktoré patrí dokazovanie a preverovanie ani prostredníctvom dožiadaného správcu dane.

V čase prerušenia konania môže daňový subjekt môže vykonávať úkony.

Prerušenie daňového konania

Oprávneným prerušiť daňové konanie je správca dane. Okolností prerušenia daňovej kontroly upravuje daňový poriadok:

– správca dane má vedomosť a začatí konania o predbežnej otázke,

Ak sa v daňovom konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný. Inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby. Príkladom predbežnej otázky je napríklad dedičské konanie.

– ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa zákona o medzinárodnej pomoci pri správe daní,

– ďalšie dôvody na strane účastníkov konania – konanie môže byť prerušené za podmienky, že sa účastníci na tom zhodne dohodli.

Lehota prerušenia daňového konania v prípade, ak to účastníci zhodne navrhli môže byť najviac v dĺžke 30 dní, pričom o prerušení rozhodne správca dane. Lehota môže byť prípadne aj predĺžená na nevyhnutný čas.

Rozhodnutie o prerušení daňového konania

Prerušenie je stanovené rozhodnutím a samotný deň prerušenia, čiže kedy začalo, musí byť uvedený v tomto rozhodnutí. Zákon v uvedenej súvislosti stanovil podmienku, že uvedený deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odoslané, a to či prostredníctvom pošty alebo odoslané elektronickými prostriedkami.

Ak ide o doručovanie rozhodnutia zamestnancami správcu dane, tento deň začiatku účinkov prerušenia nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia.

Čo sa týka rozhodnutia o prerušení konania, nie je možné podať odvolanie.

Ukončenie prerušenia daňového konania

Ako náhle pominú dôvody, pre ktoré bolo daňové konanie prerušené, správca dane pokračuje v daňovom konaní a upovedomí o tom účastníka konania.

Daňový subjekt musí byť o tom informovaný písomným spôsobom. V prípade, že uplynula lehota prerušenia daňového konania, dochádza k pokračovaniu v daňovom konaní, o čom sú účastníci konania informovaní.

§ 62

Zastavenie daňového konania

(1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, daňové konanie sa zastaví, ak

a) navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté,

b) je právnym nástupcom daňového subjektu Slovenská republika, okrem konania o dani z nehnuteľností,

c) daňový subjekt zanikol bez právneho nástupcu,

d) sa zistí v priebehu daňového konania, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobou,

e) daňový subjekt zmeškal lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie,

f) bolo vo veci už právoplatne rozhodnuté,

g) príslušný orgán zistí, že pred podaním návrhu začalo konanie na súde,

h) odpadol dôvod daňového konania.

(2) Rozhodnutie o zastavení daňového konania podľa odseku 1 písm. b) a c) sa nedoručuje; toto rozhodnutie sa zakladá v spisovom materiáli správcu dane.

(3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. a) až c) a g) nemožno podať odvolanie.

Komentár k § 62

Daňový poriadok vymedzuje dôvody zastavenia daňového konania. Daňové konanie môže byť zastavené v ktoromkoľvek štádiu konania, a to na základe rozhodnutia o zastavení konania, ktoré vydá správca dane.

Dôvody zastavenia daňového konania

– navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté,

V uvedenom prípade hovoríme o späťvzatí návrhu, pričom ide o jeden najdôležitejších oprávnení daňového subjektu v rámci správy daní a dispozičnú zásadu. Dispozičná zásada umožňuje, aby konanie začalo na návrh účastníka konania, návrh na začatie konania vezme späť, ak sa v konaní nepostupuje.

Späťvzatie návrhu môže daňový subjekt urobiť rôznymi spôsobmi, a to buď písomne, do zápisnice, alebo elektronicky.

– právnym nástupcom daňového subjektu FO je Slovenská republika, pretože neexistujú dedičia po osobe v prípade smrti, s výnimkou konania o dani z nehnuteľností podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady,

Nástupníctvo SR je upravené Občianskym zákonníkom, ktorý hovorí, že dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.

– daňový subjekt PO zanikol bez právneho nástupcu,

Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na ktorý bola zriadená, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak. Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii obchodných spoločností sa primerane použijú aj na likvidáciu inej právnickej osoby, pokiaľ z ustanovení upravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečo iné. Spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok. Spoločnosť sa zrušuje uplynutím času, na ktorý bola založená, odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, ak ide o zrušenie spoločnosti s likvidáciou, alebo o zrušenie spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom, odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku, z iného dôvodu, ak tak ustanovuje Obchodný zákonník.

– v priebehu daňového konania sa zistí, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobou,

Pod oprávnenou osobou v tomto prípade rozumieme osobu, ktorá má právo byť účastníkom daňového konania.

– ak daňový subjekt zmeškal lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie,

Daňový poriadok sa s týmto prípadom stretáva pri obnove konania, kedy daňový subjekt nestihne lehotu na podanie návrhu. Návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. Návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka.

Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.

V návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt. Ak návrh na obnovu konania bol zamietnutý, účastník konania nie je oprávnený opakovane podať návrh na obnovu konania z tých istých dôvodov.

– ak už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté,

Rozhodnutie nadobudne právoplatnosť v deň, kedy je rozhodnutie doručené aj poslednej zainteresovanej strane, čiže poslednému účastníkovi konania.

Pokiaľ obaja prevezmú rozhodnutie v pondelok, tak právoplatné bude v pondelok, pokiaľ prvý účastník prevezme v pondelok, druhý až v piatok, tak rozhodnutie bude právoplatné v piatok. Všeobecne ide o situáciu, ak vo veci, ktorá už nadobudla právoplatnosť, sa má v rámci daňového konania rozhodovať.

– ak príslušný orgán zistí, že pred podaním návrhu začalo konanie na súde, aj keď sú splnené zákonné podmienky pre daňové konanie,

Daňové konanie bude zastavené, ak odpadol dôvod daňového konania, pre ktorý bol návrh podaný.

Všeobecne platí, že daňové konanie je možné, ak nedochádza k rozporu s iným ustanovením Daňového poriadku či osobitného právneho predpisu.

Nedoručovanie rozhodnutia o zastavení daňového konania

Podľa Daňového poriadku platí, že rozhodnutie sa doručuje účastníkom konania okrem výnimiek, kedy sa rozhodnutie len založí spisovom materiály správcu dane. Rozhodnutie sa nedoručuje, ak je právnym nástupcom daňového subjektu Slovenská republika, okrem konania o dani z nehnuteľností, alebo ak daňový subjekt zanikol bez právneho nástupcu. U uvedeného vyplýva, že sa vlastne rozhodnutie nemá komu odoslať.

Podanie odvolania voči zastaveniu daňového konania

Daňový poriadok umožňuje podať odvolanie voči rozhodnutiu o zastavení daňového konania okrem výnimiek, kedy to zákon nedovoľuje.

Odvolanie sa nemôže podať, ak navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté, alebo ak je právnym nástupcom daňového subjektu Slovenská republika, okrem konania o dani z nehnuteľností, ak daňový subjekt zanikol bez právneho nástupcu, alebo ak príslušný orgán zistí, že pred podaním návrhu začalo konanie na súde.

Právnym nástupcom fyzickej alebo právnickej osoby je ten, na koho prešli práva a povinnosti osoby.

§ 63

Rozhodnutie

(1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu²⁾ možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis¹⁾ neustanovuje inak.

(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy¹⁾ neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať

a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,

b) číslo a dátum rozhodnutia,

c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu;³³⁾ ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,

d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu na ktorý má byť suma zaplatená,

e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku,

f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.^20aa)

(4) Lehota plnenia podľa odseku 3 písm. d) je 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný predpis¹⁾ neustanovuje inak.

(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

(6) Ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa tohto zákona nemusí obsahovať poučenie.

(7) Ak je v rozhodnutí určená na podanie odvolania lehota dlhšia ako v tomto zákone, platí lehota uvedená v rozhodnutí.

(8) Rozhodnutie o opravných prostriedkoch, ktorým sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu, nemusí obsahovať odôvodnenie.

(9) Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

(10) Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia.

(11) Rozhodnutie je vydané dňom vykonania úkonu smerujúceho k jeho doručeniu; rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje, je vydané dňom jeho podpísania osobou uvedenou v odseku 3 písm. f).

(12) Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania.

Komentár k § 63

Daňový poriadok upravuje rozhodnutie, ktoré je výsledkom daňového konania, určitého procesu rozhodovania. Rozhodnutie vydáva správca dane a v rámci rozhodnutia sú daňovému subjektu priznané určité práva a povinnosti, medzi ktoré patrí napríklad úhrada alebo povinnosť niečo zaplatiť.

Predpokladom platnosti rozhodnutia je jeho doručenie účastníkom konania, pričom daňový poriadok upravuje spôsob doručovania vydaného rozhodnutia.

V minulosti bola odstránená administratívna záťaž v pomeroch správcu dane, najmä na samosprávnej úrovni, čím sa zjednodušili postupy pri vydávaní rozhodnutí správcu dane a zároveň aj k úsporám finančných prostriedkov.

Obsah rozhodnutia

Rozhodnutie obsahuje formálne náležitosti, výrok, odôvodnenie – nie je potrebné, ak bolo v rámci konania vyhovené v plnom rozsahu navrhovateľovi, poučenie – v niektorých prípadoch sa neuvádza, napríklad osvedčenie o registrácii.

Ako sme už uviedli, rozhodnutie vydáva príslušný orgán a musí spĺňať všetky zákonom vymedzené náležitosti. V rozhodnutí sa uvádza skutkový stav zistený v rámci daňového konania.

Nedostatky rozhodnutia

V praxi sa stáva, že rozhodnutie obsahuje rôzne pravopisné chyby, nesprávnosti a prípadne neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, na ktoré upozorní účastník konania a dá podnet na ich opravu. Povinnosť opraviť tieto chyby má orgán, ktorý rozhodnutie vydal. K oprave chýb dochádza aj z vlastného podnetu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. O oprave chýb orgán upovedomí účastníka konania písomným oznámením.

Formálne náležitosti rozhodnutia

Medzi formálne náležitosti vydaného rozhodnutia u FO – označenie orgánu, ktorým bolo rozhodnutie vydané, dátum a číslo rozhodnutia, meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, pri zahraničnej fyzickej osobe je formálnou náležitosťou rozhodnutia aj dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu. K náležitostiam patrí aj vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

Medzi formálne náležitosti vydaného rozhodnutia patrí u PO – označenie orgánu, ktorým bolo rozhodnutie vydané, dátum a číslo rozhodnutia, obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, pri zahraničnej právnickej osobe, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu.

K náležitostiam patrí aj vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

Autorizácia

V zmysle § 23 zákona o e-Governmente sa vykoná prostredníctvom kvalifikovaného elektronického podpisu vyhotoveného s použitím mandátneho certifikátu, alebo kvalifikovanej elektronickej pečate, ku ktorým sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka. To, aký autorizačný prostriedok sa na autorizáciu konkrétneho elektronického úradného dokumentu použije, upravuje § 23 ods. 3 zákona o e-Governmente.

Obsah výroku rozhodnutia

Patrí k ním meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní (definované Daňovým poriadkom), a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.

Poučenie rozhodnutia

Poučenie obsahuje miesto, lehoty, formy podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku.

Ustanovenie stanovuje dĺžku lehoty plnenia v prípade, ak sa má plniť.

Lehota je v dĺžke 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň zákon stanovuje možnosť určenia inej dĺžky lehoty, ktorá je stanovená daňovými zákonmi.

Odôvodnenie rozhodnutia

Rozhodnutie z daňového konania obsahuje odôvodnenie v prípade, že to ustanovil daňový poriadok.

Odôvodnenie sa neuvádza, ak bolo navrhovateľovi daňového konania vyhovené v plnom rozsahu.

Odôvodnenie obsahuje skutočnosti, ktoré slúžili ako podklad pre vydanie rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, úvahy, ktoré priamo ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, pričom ide o predpisy, pomocou ktorých sa rozhodovalo.

Odôvodnenie nemusí obsahovať rozhodnutie o opravných prostriedkoch, ktorým sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu.

Účastník daňového konania má možnosť podania odvolania. V rámci rozhodnutia daňový poriadok upravuje, že jeho obsahom môže byť odôvodnenie s upozornením na možnosť podania opravných prostriedkov spolu s lehotou, v ktorej sa odvolanie podať môže. Pozor nejde o povinnosť.

Poučenie

Rovnako ako odôvodnenie tak aj poučenie nie je povinnou náležitosťou rozhodnutia.

V prípade, že v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, alebo ak tam chýbalo, z čoho vyplýva, že poučenie neobsahovalo možnosť podania odvolania, tak je možné podať odvolanie v lehote dlhej šesť mesiacov od doručenia rozhodnutia.

Rovnako to platí aj v prípade, ak bola skrátená lehota na podanie odvolania, prípadne že nebola vymedzená vôbec.

Dňom vydania rozhodnutia deň, keď bol vykonaný úkon smerujúci k doručeniu rozhodnutia, t. j. rozhodnutie odoslané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami.

V prípade rozhodnutí, ktoré sa nedoručujú, bude týmto dňom deň, keď bolo rozhodnutie podpísané oprávnenou osobou.

Lehota, právoplatnosť a vykonateľnosť

Za každých okolností platí lehota uvedená a stanovená rozhodnutím. To znamená, že Daňový poriadok nevylučuje možnosť stanovenia aj dlhšej lehoty, ako je určená zákonom.

Daňový poriadok upravuje právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia.

Právoplatnosť – priamo nadväzuje na platnosť rozhodnutia. Právoplatné je doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

Právoplatnosťou sa stáva rozhodnutie záväzným a nezmeniteľným individuálnym právnym aktom.

Vykonateľnosť – rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie. Rozhodnutie je vykonateľné aj vtedy, ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia.

Pod vykonateľnosťou všeobecne rozumieme, že povinnosť vymedzená v rozhodnutí je vykonateľná aj proti vôli, či bez súhlasu daňového subjektu zákonom stanoveným spôsobom.

§ 64

Nulitné rozhodnutie

(1) Na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané.

(2) Pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie,

a) ktoré vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný,

b) ktoré bolo vydané omylom inej osobe,

c) ktorým bola vyrubená daň po zániku práva vyrubiť daň,

d) ktoré nadväzuje na nulitné rozhodnutie.

(3) Nulitu rozhodnutia posudzuje z vlastného podnetu alebo iného podnetu druhostupňový orgán, a to kedykoľvek; ak ide o rozhodnutie ministerstva, posudzuje také rozhodnutie minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie.

(4) Ak orgán uvedený v odseku 3 zistí, že rozhodnutie nie je nulitné, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podnet podal, oznámenie v lehote do 30 dní odo dňa doručenia podnetu.

(5) Ak orgán uvedený v odseku 3 zistí, že posudzované rozhodnutie je nulitné, vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie o nulite, ktoré doručí osobe, ktorej bolo posudzované rozhodnutie doručené. Ak na posudzované rozhodnutie nadväzuje ďalšie rozhodnutie, rozhodne orgán uvedený v odseku 3 aj o nulite tohto nadväzujúceho rozhodnutia; vo výroku rozhodnutia o nulite posudzovaného rozhodnutia možno uviesť aj rozhodnutie nadväzujúce na posudzované rozhodnutie. Proti rozhodnutiu o nulite nie sú prípustné opravné prostriedky.

Komentár k § 64

Daňový poriadok v ustanovení definuje inštitút nulitného rozhodnutia.

Daňový poriadok spresňuje, kto posudzuje v prípade nulity rozhodnutia ministerstva. Návrh na posúdenie v tomto prípade dáva osobitná komisia. Rozhodnutie o nulite rozhodnutia a o nulite nadväzujúcich rozhodnutí možno spojiť. V prípade, že bude zistené, že rozhodnutie nakoniec nulitným nie je, musí orgán uvedenú skutočnosť oznámiť tomu, kto podal návrh na posúdenie. Oznámenie podáva písomným spôsobom v zákonnej lehote. Daňový poriadok stanovuje túto lehotu v dĺžke 30 dní od podania podnetu na posúdenie. Opačným prípadom je, ak je zistené, že rozhodnutie je nulitné.

Vydanie rozhodnutia o nulite

Daňový poriadok stanovuje, že orgán, ktorý posúdil nulitu, musí o zistenej skutočnosti – nulite vydať rozhodnutie.

Následne ho doručí tej osobe, ktorej bolo rozhodnutie (posudzované) doručené.

O nulite vydáva deklaratórne rozhodnutie druhostupňový orgán, pričom jeho úlohou je posudzovať aj nulitu rozhodnutia z vlastného alebo iného podnetu.

Nulitu rozhodnutia posudzuje druhostupňový orgán kedykoľvek. V prípade, ak ide o rozhodnutie ministerstva, tak je posudzované zo strany ministra financií Slovenskej republiky.

Význam nulitného rozhodnutia

– nezaväzuje na plnenie povinností,

– nepriznáva žiadne práva,

– nemá právne účinky.

Na nulitné rozhodnutie sa hľadí ako keby nebolo vôbec rozhodnutí vydané. Ak je rozhodnutie posúdené za nulitné, dá sa povedať, že nemá právne účinky, a to znamená, že ako keby nebolo toto rozhodnutie vydané vôbec. Samotnému rozhodnutiu o nulite rozhodnutia buď v kladnom alebo zápornom význame priamo predchádza vydanie rozhodnutia z daňového konania v rámci správy daní.

Ktoré rozhodnutie sa považuje za nulitné

Ustanovuje sa, ktoré rozhodnutia sú považované za nulitné a zároveň je upravené, kto posudzuje nulitu rozhodnutia. Ak sa podnet posúdi ako neopodstatnený, oznámi sa táto skutočnosť podávateľovi.

Ide o tieto rozhodnutia, a to rozhodnutie, ktoré vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný, rozhodnutie, ktoré bolo vydané omylom inej osobe, rozhodnutie, ktorým bola vyrubená daň po zániku práva vyrubiť daň, rozhodnutie, ktoré nadväzuje na nulitné rozhodnutie.

Z dôvodu právnej istoty, aby sa za nulitné rozhodnutie považovalo aj také rozhodnutie, ktorým bola daň alebo rozdiel dane vyrubený po zániku práva vyrubiť daň.

Výrok rozhodnutia o nulite

Daňový poriadok stanovil, že vo výroku rozhodnutia o nulite posudzovaného rozhodnutia, je možné uviesť aj rozhodnutie nadväzujúce na posudzované rozhodnutie. Čo sa týka opravných prostriedkov, tie nie sú prípustné v prípade rozhodnutia o posúdení rozhodnutia za nulitné.

§ 65

Lehoty na rozhodnutie

(1) Orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní.

(2) Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister.

(3) Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5) Lehoty podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

(6) Lehota na rozhodnutie je zachovaná, ak v posledný deň lehoty daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo poskytovateľa poštových služieb alebo ak odošle rozhodnutie elektronickými prostriedkami.

Komentár k § 65

Pre rozhodnutie sú v rámci daňového poriadku stanovené záväzné lehoty v rámci daňového konania.

Lehoty

Lehoty sú buď lehoty záväzne stanovené bez možnosti predĺženia alebo sú lehoty, ktoré je možné v určitých prípadoch a za stanovených podmienok predĺžiť.

Rozhodnutie príslušného orgánu

– bezodkladné rozhodnutie príslušného orgánu,

– do 8 dní od začatia konania,

– do 30 dní od začatia konania,

– do 60 dní od začatia konania – ide o zložité prípady,

– dlhšia lehota ako 60 dní.

Príslušný orgán rozhodne bezodkladne v prípade, že má k dispozícii všetky potrebné doklady, ktorými buď disponuje alebo mu ich predložil daňový subjekt. O bezodkladné rozhodnutie ide aj v prípade, že to povaha daňového konania pripúšťa.

Predĺženie lehoty na viac ako 60 dní

V prípade, že nemôže orgán príslušný na rozhodnutie z objektívnych príčin rozhodnúť v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť druhostupňový orgán, ktorým je finančné riaditeľstvo, prípadne minister.

O predĺžení lehoty je orgán príslušný na rozhodnutie povinný písomne upovedomiť daňový subjekt, s uvedením dôvodov, pre ktoré nemôže v lehote ustanovenej zákonom rozhodnúť.

Zachovanie lehoty

V tomto ustanovení je zároveň zadefinované, kedy sa považuje lehota na rozhodnutie správcom dane za zachovanú. Je to posledný deň lehoty, keď daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane, alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo odošle rozhodnutie elektronickými prostriedkami.

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

Na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa stanovené lehoty nevzťahujú.

V praxi môže nastať situácia, že rozhodnutie, ktoré je právoplatné, okrem daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať druhostupňový orgán. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže byť podaný najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať. Rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zmení alebo zruší.

Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že vydané rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia, písomné oznámenie a rozhodnutie sa nevydáva.

§ 66

Opatrenia proti nečinnosti

Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v § 65 ods. 1 a 2 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán.

Komentár k § 66

Daňový poriadok v tomto ustanovení upravil kompetenciu druhostupňového orgánu na rozhodnutie v prípade, ak správca dane príslušný na rozhodnutie je v daňovom konaní nečinný, alebo ak nerozhodne v zákonných lehotách upravených v ustanovení upravujúcom lehoty na rozhodnutie. Zároveň ide aj o prípad, ak nápravu nemožno dosiahnuť iným spôsobom a povaha veci to nevylučuje.

DRUHÁ HLAVA

Osobitné daňové konania

Prvý diel

Registračné konanie

§ 67

Postup pri registrácii

(1) Daňový subjekt, ktorý sa registruje u správcu dane podľa osobitných predpisov,¹⁾ je povinný predložiť správcovi dane žiadosť o registráciu na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo; ak sa žiadosť o registráciu podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme.

(2) V žiadosti o registráciu je daňový subjekt, ktorým je

a) fyzická osoba, povinný uviesť

1. meno a priezvisko,

2. adresu trvalého pobytu,

3. rodné číslo,

4. identifikačné číslo organizácie, ak mu bolo pridelené,

5. miesto podnikania, ak sa líši od miesta trvalého pobytu,

6. svoje organizačné zložky na území Slovenskej republiky,

7. dane, ku ktorým žiada registráciu,

8. splnomocnenca na doručovanie, ak ide o fyzickú osobu podľa § 9 ods. 11,

9. ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitných predpisov,¹⁾

b) právnická osoba, povinný uviesť

1. obchodné meno,

2. sídlo,

3. identifikačné číslo organizácie,

4. svoje organizačné zložky na území Slovenskej republiky,

5. dane, ku ktorým žiada registráciu,

6. štatutárny orgán alebo osoby, ktoré sú okrem štatutárneho orgánu oprávnené za ňu konať, ak také údaje nie sú uvedené v obchodnom registri.

7. splnomocnenca na doručovanie, ak ide o právnickú osobu podľa § 9 ods. 11,

8. ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitných predpisov.¹⁾

(3) K žiadosti o registráciu daňový subjekt priloží prílohy podľa osobitných predpisov.¹⁾

(4) Správca dane preverí údaje uvedené v žiadosti o registráciu a v prílohách podľa odseku 3, a ak má pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, vyzve daňový subjekt, aby údaje bližšie vysvetlil, zmenil alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt povinný výzve vyhovieť.

(5) Ak daňový subjekt vyhovie výzve správcu dane v určenej lehote a v požadovanom rozsahu, považuje sa žiadosť o registráciu za podanú v deň pôvodného podania.

(6) Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie, vydá správca dane rozhodnutie, v ktorom žiadosť o registráciu zamietne, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(7) Správca dane zaregistruje daňový subjekt v lehote do 30 dní od podania žiadosti o registráciu alebo odo dňa odstránenia nedostatkov podania, ak spĺňa podmienky na registráciu podľa tohto zákona a osobitných predpisov.¹⁾ Správca dane pri registrácii pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo a aj identifikačné číslo, ak sa registruje na daň podľa osobitného predpisu;^41a) tieto čísla je daňový subjekt povinný uvádzať pri styku so správcom dane. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(8) Ak správca dane zistí, že daňový subjekt nesplnil registračnú povinnosť podľa osobitných predpisov,³⁵⁾ vyzve ho na splnenie tejto povinnosti. Ak daňový subjekt výzve nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, správca dane zaregistruje daňový subjekt z úradnej moci. Správca dane môže rozhodnúť o registrácii z úradnej moci aj vtedy, ak daňový subjekt nevyhovel výzve podľa odseku 4 a sú opodstatnené dôvody na registráciu.

(9) Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa odseku 2 vrátane zmien, ktoré majú za následok zrušenie registrácie k niektorej dani, oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie. Ak daňový subjekt nesplní oznamovaciu povinnosť riadne a včas, príslušné zmeny v registri vykoná správca dane z úradnej moci, hneď ako zistí rozhodujúce skutočnosti.

(10) Oznámenie podľa odseku 9 môže daňový subjekt splniť aj na jednotnom kontaktnom mieste,⁴²⁾ ak je to v súvislosti a v rozsahu požadovaných zmien podľa osobitného predpisu.⁴³⁾

(11) Ak tak ustanovujú osobitné predpisy,¹⁾ správca dane zaregistruje daňový subjekt z úradnej moci. Správca dane zaregistruje daňový subjekt v lehote do 30 dní odo dňa prevzatia údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Správca dane pri registrácii pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo a číslo účtu správcu dane vedeného pre daňový subjekt, ak mu predtým nebolo oznámené. Odvolanie proti rozhodnutiu o registrácii podľa prvej vety nemá odkladný účinok.

(12) Ak vznikla daňovému subjektu rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje alebo sprístupňuje finančnej správe, daňový subjekt nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.

Komentár k § 67

Daňový poriadok upravuje postup pri registrácii daňových subjektov. Registračná povinnosť je jednou z najdôležitejších povinností daňového subjektu. Uvedenú povinnosť dávajú daňovému subjektu daňové zákony. V prípade nesplnenia uvedenej povinnosti predpokladá pre daňový subjekt vyrubenie pokuty.

Spôsob registrácie daňového subjektu

– akým spôsobom sa daňový subjekt registruje,

– kde sa daňový subjekt registruje,

– aké náležitosti a prílohy obsahuje žiadosť o registráciu,

– kedy je žiadosti o registráciu vyhovené,

– kedy je žiadosti o registráciu nevyhovené,

– aký je postup daňového subjektu v prípade zmeny niektorých skutočností.

Kde sa daňový subjekt registruje – povinnosť registrovať sa má daňový subjekt u správcu dane.

Žiadosť o registráciu

Pred samotnou registráciou zákon vyžaduje podanie žiadosti o registráciu.

Forma žiadosti:

– písomná forma žiadosti v listinnej forme

Žiadosť je formalizovaná v písomnej podobe na predpísanom tlačive, ktorého vzor je vydaný ministerstvom, pričom sú zákonom vymedzené obsahové náležitosti tejto žiadosti a prílohy k nej.

– elektronická forma žiadosti

Okrem podania žiadosti o registráciu v písomnej forme osobne alebo poštou na tlačive, umožňuje Daňový poriadok aj podanie žiadosti prostredníctvom elektronických prostriedkov taktiež v predpísanej forme. Vzor žiadosti je uvedený na webovom sídle finančnej správy.

Povinnosť fyzických a právnických osôb oznamovať čísla účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb, nakoľko tieto informácie poskytujú správcovi dane uvedení poskytovatelia, bola zrušená.

Žiadosť o registráciu u fyzickej osoby sa líši od žiadosti o registráciu u právnickej osoby.

Žiadosť u FO

Žiadosť obsahuje meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, rodné číslo, identifikačné číslo organizácie (ak je pridelené), miesto podnikania (ak je iné ako trvalý pobyt), organizačné zložky FO na území SR, dane, ku ktorým žiada registráciu, splnomocnenec na doručovanie, ďalšie údaje podľa daňových zákonov.

Splnomocnenec sa uvádza, ak ide o daňový subjekt, ktorý má registračnú povinnosť a ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členského štátu. Preto je povinný zvoliť si zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky, v inom prípade by sa písomnosti ukladali u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania.

Prílohy k žiadosti o registráciu u FO uvedené v príslušných daňových zákonoch, podľa toho a akú registráciu ide (ZDP, DPH, ...).

Žiadosť u PO

Žiadosť obsahuje obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie, organizačné zložky PO na území SR, dane, ku ktorým žiada registráciu, štatutárny orgán alebo osoby, ktoré sú okrem štatutárneho orgánu oprávnené za ňu konať, ak také údaje nie sú uvedené v obchodnom registri, splnomocnenec na doručovanie (v tom istom prípade ako u FO), ďalšie údaje podľa daňových zákonov.

Prílohy k žiadosti o registráciu u PO uvedené v príslušných daňových zákonoch, podľa tohto a akú registráciu ide (ZDP, DPH, ...).

Spisovanie úradného záznamu pri registrácii colným úradom bolo neefektívne, aby colné úrady spisovali pri tomto úkone úradný záznam, pretože o registrácii vydávali osvedčenie a rovnopis bol založený aj s doručenkou v spise daňového subjektu. Namiesto písomného rozhodnutia správca dane o registrácii už vydáva osvedčenie.

Neúplná žiadosť o registráciu

V praxi sa stáva, že daňový subjekt podá neúplnú žiadosť o registráciu. Úlohou správcu dane, ktorému bola žiadosť adresovaná, je žiadosť preveriť, posúdiť spolu s prílohami a v prípade, ak má pochybnosti o úplnosti a správnosti žiadosti, podá daňovému subjektu výzvu na doplnenie, vysvetlenie alebo zmenu. Vo výzve dá daňovému subjektu aj primeranú lehotu, v ktorej musí žiadosť doplniť alebo zmeniť. Ak bude v určenej lehote výzve zo strany daňového subjektu vyhovené, tak podanie žiadosti sa považuje za správne v ten deň, kedy daňový subjekt podal žiadosť pôvodnú. V opačnom prípade (výzve vyhovené nebolo) správca dane môže registráciu zamietnuť, prípadne môže vykonať registráciu z úradnej moci (daňový subjekt podniká, ale nie je zaregistrovaný). Namiesto rozhodnutia vydá správca dane o registrácii osvedčenie, proti ktorému sa nemožno odvolať.

Akt registrácie

Platí tu zákonná 30 dňová lehota od podania žiadosti správcovi dane, v ktorej dochádza k samotnej registrácii daňového subjektu. V prípade neúplnej žiadosti sa lehota počíta od toho dňa, keď bola žiadosť doplnená. Daňový poriadok stanovil zásadu, že k registrácii dochádza len v prípade, ak žiadosť obsahuje, či už u FO alebo PO, všetky zákonné zložky aj s prílohami.

Výsledok registrácie

Je ním osvedčenie o registrácii a pridelenie daňového identifikačného čísla daňovému subjektu (DIČ). Registráciu schváli správca dane, ktorý pridelí aj toto číslo a vydá osvedčenie. Identifikačné číslo slúži na identifikáciu daňového subjektu v styku so správcom dane. Okrem daňového identifikačného čísla (DIČ) sa prideľuje aj identifikačné číslo (IČO) pre daň z tabakových výrobkov alebo pre DPH, ak ide o príslušný typ registrácie daňového subjektu.

Colný úrad pred vykonaním registrácie a vydaním povolenia na prevádzkovanie daňového skladu podľa zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov preverí u žiadateľa zákonné skutočnosti a údaje. Ak sú tieto skutočnosti a údaje uvedené v žiadosti a v prílohách pravdivé a žiadateľ spĺňa podmienky pre vydanie povolenia a registrácie, colný úrad žiadateľa zaregistruje a vydá mu povolenie na prevádzkovanie daňového skladu do 60 dní odo dňa podania tejto žiadosti. Colný úrad v povolení na prevádzkovanie daňového skladu uvedie presné vymedzenie tabakového výrobku, ktorý žiadateľ uviedol v žiadosti a ktorý je žiadateľ oprávnený vyrábať, spracúvať, skladovať, prijímať alebo odosielať v pozastavení dane.

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty, je zdaniteľnou osobou, daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň.

Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň, ak je zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane.

Osvedčenie o registrácii

Namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia vydáva správca dane daňovému subjektu osvedčenie o registrácií. V prípade, ak registráciu vykoná daňový úrad ako správca dane, jeho povinnosťou je vykonať o registrácii úradný záznam. Čo sa týka podania odvolania, v prípade tohto rozhodnutia sa nepripúšťa.

Nesplnenie povinnosti registrácie

V prípade nesplnenia povinnosti registrácie daňového subjektu pre daň z príjmov alebo DPH, správca dane vyzve daňový subjekt, aby sa neodkladne zaregistroval, keďže nie je zaregistrovaný a aj napriek tomu podniká.

Ak daňový subjekt nesplní povinnosť registrácie, bude zaregistrovaný z úradnej moci v zákonnej lehote, následne doručí osvedčenie o registráciu.

Po registrácii sú správcovi dane známe všetky základné údaje o správcovi dane, ktoré sú pre neho nevyhnutné.

Zmena skutočností uvedených v rámci registrácie

Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii, je daňový subjekt povinný oznámiť ich správcovi dane a predložiť tiež osvedčenie na vykonanie zmien.

Uplatňuje sa dĺžka lehoty 30 dní na oznámenie o zmene skutočností, ktoré boli podkladom k registrácii. Správca dane zmeny zapíše do predloženého osvedčenia. Ak nebude daňovým subjektom podané oznámenie, správca dane ako náhle sa dozvie o zmenách, vykoná ich tiež z úradnej moci.

Zrušenie registrácie

Ustanovilo sa, aby daňový subjekt mohol oznámiť zmeny údajov uvádzaných pri registrácii aj cez jednotné kontaktné miesta.

Zasielanie rozhodnutia o registrácii

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže bolo ustanovené, aby správca dane nezasielal daňovým subjektom osvedčenia o registrácii tzv. „kartičky,“ ktoré je potrebné vždy pri vykonaní zmien doručiť správcovi dane za účelom ich zapísania do osvedčenia a po skončení podnikania je ich potrebné vrátiť správcovi dane. Správca dane bude daňovým subjektom zasielať rozhodnutia o registrácii.

Jednotné kontaktné miesto

Ide o miesto v elektronickom systéme, ktoré prijíma od fyzických osôb alebo právnických osôb uchádzajúcich sa o oprávnenie prevádzkovať živnosť alebo o oprávnenie na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia ohlásenia živnosti podľa tohto zákona, údaje a doklady vrátane správnych poplatkov, ktoré sú vyžadované podľa osobitných zákonov na účely predloženia žiadosti o oprávnenie na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných zákonov alebo na účely získania iného dokladu, ktorý sa vyžaduje podľa osobitného predpisu, najneskôr ku dňu začatia prevádzkovania živnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, údaje potrebné na registráciu a oznámenia daňovníka podľa Daňového poriadku, údaje potrebné na prihlásenia sa do systému povinného zdravotného poistenia a oznámenie zmeny platiteľa poistného na účely zdravotného poistenia, údaje a doklady vrátane súdnych poplatkov, vyžadované podľa osobitného zákona na účely zápisu údajov do obchodného registra, údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

Registrácia z úradnej moci

V prípade, že osobitné právne predpisy tak ustanovujú, správca dane zaregistruje daňový subjekt z úradnej moci. Správca dane zaregistruje daňový subjekt v lehote do 30 dní od prevzatia údajov registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

Poznámka

Nakoľko v registri právnických osôb podnikateľov a orgánov verejnej moci (RPO) nie je informácia, kedy bol údaj do registra zapísaný, správca dane zaregistruje daňový subjekt, až keď prevezme údaje z tohto registra. Údaje sa preberajú na dennej báze a tento údaj je možné dohľadať. Vypustila sa registrácia na základe podaných daňových priznaní.

Správca dane pri registrácii pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo a číslo účtu správcu dane vedeného pre daňový subjekt, ak mu predtým nebolo oznámené.

V prípade, že vznikla daňovému subjektu rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje správcovi dane, daňovník nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.

Registračné konanie je upravené tak, aby daňové subjekty, ktoré sú zapísané v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, nemuseli žiadať o registráciu správcu dane, ale aby ich správca dane zaregistroval z úradnej moci, a to do 30 dní od zverejnenia v uvedenom registri.

Správca dane takto zaregistrovaným osobám oznámi v rozhodnutí o registrácii pridelené DIČ aj osobný účet daňovníka.

Zároveň sa ustanovilo, aby daňové subjekty nemuseli nahlasovať správcovi dane zmeny údajov (napr. zmenu sídla, zmenu priezviska), ak si túto povinnosť plnia voči inej inštitúcii, ktorá ich oznamuje finančnej správe.

! Upozornenie

Zákonom č. 102/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa od 1. 1. 2025 ustanovilo, aby odvolanie proti rozhodnutiu o registrácii z úradnej moci nemalo odkladný účinok, čím sa zabezpečí, že daňový subjekt bude môcť využívať pri svojom podnikaní DIČ hneď po doručení rozhodnutia o registrácii bez potreby vykonať dodatočný administratívny úkon, ktorým je vzdanie sa odvolania.

Správca dane zaregistroval najneskôr do konca februára 2022 daňový subjekt, ktorý je k 31. 12. 2021 zapísaný v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a ešte nebol registrovaný.

Príklad

Ak fyzická osoba získa oprávnenie na podnikanie alebo právnická osoba vznikne, nemusí sa registrovať na daňovom úrade, ale správca dane ju zaregistruje z úradnej moci do 30 dní odo dňa zverejnenia v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

Príklad

Ak fyzická osoba v priebehu zdaňovacieho obdobia začne prenajímať nehnuteľnosť, nemusí sa v priebehu roka registrovať na daňovom úrade, ale po skončení zdaňovacieho obdobia podá daňové priznanie a správca dane ju na základe podaného priznania zaregistruje z úradnej moci.

Ak však táto fyzická osoba začne v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnávať zamestnancov, v takom prípade je povinná oznámiť túto skutočnosť správcovi dane, aby ju zaregistroval a pridelil jej DIČ a osobný účet daňovníka, na ktorý bude odvádzať daň z príjmov zo závislej činnosti, táto povinnosť vyplýva zo zákona o dani z príjmov.

Doručovanie protokolu o určení dane podľa pomôcok

Zavedená bola úprava doručovania protokolu o určení dane podľa pomôcok, rovnako ako je to pri protokole z daňovej kontroly, kedy je výzva súčasťou uvedeného protokolu, čím sa zabezpečí efektívnejší spôsob doručovania, najmä pri elektronickom spôsobe doručovania. Na základe uvedeného dôvodu sa zosúladili pojmy v ustanovení o daňovej kontrole a aj v ustanovení o vyrubovacom konaní.

Druhý diel

Vyrubovacie konanie

§ 68

(1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.

(2) Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak

a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole,

b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole,

c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.

(3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

(4) Daň je vyrubená

a) rozhodnutím správcu dane,

b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo

c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie, alebo na účel podľa § 157b.

(5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

(6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov¹⁾ vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.¹⁾

Komentár k § 68

Daňový poriadok upravuje vyrubovacie konanie, kedy uvedené konanie začína a kedy končí. Koniec vyrubovacieho konania je po ukončení daňovej kontroly.

Vykonávaním vyrubovacieho konania je poverený miestne príslušný správca dane, ktorý daňovú kontrolu začal.

V prípade, že je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.

Uvedená právna úprava korešponduje s postupom začatia a ukončenia vyrubovacieho konania, ktoré vykonáva správca dane, ktorý daňovú kontrolu začal, bez ohľadu na skutočnosť, že dôjde k zmene príslušnosti na iného správcu dane alebo na DÚ VDS. Vykonanie nového vyrubovacieho konania po odvolacom konaní, po zrušení rozhodnutia v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov alebo po zrušení rozhodnutia súdom iným správcom dane je pre „nového“ správcu dane náročné, nakoľko tento sa musí oboznámiť s celým prípadom, ktorý je už dobre známy pôvodnému správcovi dane.

Význam vyrubovacieho konania

Ide o určenie práva a povinností daňového subjektu. Uplatňuje sa v ňom aj inštitút dokazovania podľa Daňového poriadku, ktorého účelom je povinnosť správcu dane úplne a presne zistiť skutkový stav bez stanovenia záväznej lehoty dokazovania a až potom rozhodnúť.

Daň je vyrubená rozhodnutím správcu dane, podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania, zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie.

Začatie vyrubovacieho konania

Vyrubovacie konanie sa vôbec nezačne – správca dane nezistí rozdiel dane, alebo rozdiel pri uplatnení nárokov podľa osobitných predpisov. Ide napríklad o nadmerný odpočet, daňový bonus, zamestnaneckú prémiu.

Vyrubovacie konanie začne – ak správca dane rozdiel zistí, vydá správca dane po ukončení daňovej kontroly rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu. Ide o prípady, kedy sa napríklad daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, alebo ak nemá žiadne pripomienky k zisteniam v protokole.

Začiatok a koniec vyrubovacieho konania

Začiatok vyrubovacieho konania – deň nasledujúci po dni doručenia protokolu, ktorého súčasťou je výzva.

Koniec vyrubovacieho konania – deň doručenia rozhodnutia daňovému subjektu.

Ak po doručení protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v stanovenej lehote, dohodne so správcom dane deň ich prerokovania.

V prípade, že sa daňový subjekt so správcom dane nedohodnú, určí tento deň správca dane.

Protokol, ktorého súčasťou je výzva

Nadväzne na zmenu v zákone o dani z príjmov týkajúcej sa uplatňovania daňovej straty bola zavedená zmena v ods. 1 prvej vete, druhej vete a tretej vete, kde sa slová „protokolu s výzvou“ nahradili slovami „protokolu, ktorého súčasťou je výzva“.

Správca dane vydáva rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

Daňovým poriadkom nie je dotknutá povinnosť správcu dane spisovať s daňovým subjektom zápisnicu z každého ústneho jednania podľa § 19 daňového poriadku.

Rozhodnutie vo vyrubovacom konaní

Uvedené rozhodnutie je potrebné vydať najneskôr do troch mesiacov od lehoty určenej správcom dane vo výzve na vyjadrenie k protokolu. Správca dane môže rozhodnutím určiť celú sumu dane alebo rozdiel dane, a to nadväzne na podané daňové priznanie. V prípade, že je rozhodnutie zrušené a vec je odvolacím orgánom vrátená na ďalšie konanie, postupuje sa rovnako ako vo vyrubovacom konaní vykonávanom po doručení protokolu.

Za vyrubenie dane podľa Daňového poriadku, pri ktorej sa podáva daňové priznanie, sa považuje podanie daňového priznania, a ak sa daň platí bez podania daňového priznania, považuje sa za vyrubenie dane jej zaplatenie.

Daň je vyrubená teda rozhodnutím správcu dane, podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania, zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie alebo na účel podľa § 157b.

Nadväzne na nový § 157b o účinnej ľútosti bol zavedený aj ďalší spôsob vyrubenia dane.

Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa daňových zákonov vykázať, alebo na ktorú si uplatnil nárok.

S cieľom zamedziť predlžovaniu vyrubovacích konaní sa ustanovila lehota, v ktorej musí správca dane vydať rozhodnutie v prvom vyrubovacom konaní, ak ide napríklad o kontrolu, tak po kontrole.

V mimoriadne zložitých prípadoch môže byť táto lehota primerane predĺžená druhostupňový orgánom, ktorým je finančné riaditeľstvo.

Spísanie zápisnice

O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane.

Ako sme už uviedli, ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán.

Zápisnica musí obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti v medziach daňového poriadku.

§ 68a

Skrátené vyrubovacie konanie

(1) Správca dane vydá rozhodnutie v skrátenom vyrubovacom konaní (ďalej len „vyrubovací rozkaz“), ktorým vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani alebo určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt vykázať podľa osobitných predpisov¹⁾ alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov,¹⁾ ak daňový subjekt neodstránil v lehote podľa § 17 ods. 2 nedostatky, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo uplatneného nároku a správca dane nezačal daňovú kontrolu. Správca dane môže vydať vyrubovací rozkaz aj po doručení záverečnej správy zo spoločnej kontroly podľa osobitného predpisu^43aa) daňovému subjektu, ak sa nevykonáva daňová kontrola alebo neprebieha určovanie dane podľa pomôcok alebo vyrubovacie konanie.

(2) Vyrubovací rozkaz správca dane vydá na základe skutočností a na základe dôkazov, ktoré získal pri správe daní.

(3) Daňový subjekt je oprávnený podať proti vyrubovaciemu rozkazu odpor do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odpor sa podáva správcovi dane, ktorý vyrubovací rozkaz vydal. Podaný odpor musí byť vecne odôvodnený. Daňový subjekt je povinný predložiť správcovi dane súčasne s odporom listiny, na ktoré sa odvoláva, alebo označenie iných dôkazov vzťahujúcich sa na dôvody podaného odporu. Proti vyrubovaciemu rozkazu nemožno podať opravné prostriedky, okrem preskúmavania rozhodnutia súdom.

(4) Správca dane rozhodnutím odpor odmietne, ak bol podaný

a) oneskorene,

b) neoprávnenou osobou alebo

c) bez vecného odôvodnenia, pričom o tomto následku musí byť daňový subjekt poučený vo vyrubovacom rozkaze.

(5) Doručením odporu, ktorý správca dane neodmietne, sa vyrubovací rozkaz zrušuje v plnom rozsahu a správca dane začne daňovú kontrolu.

(6) Doručený vyrubovací rozkaz nadobúda právoplatnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu podľa odseku 4 písm. c) alebo márnym uplynutím lehoty na podanie odporu.

(7) Vyrubovací rozkaz musí obsahovať poučenie o mieste, lehote a forme podania odporu s upozornením, že podaný odpor musí byť vecne odôvodnený. Ak chýba vo vyrubovacom rozkaze poučenie o odpore alebo vo vyrubovacom rozkaze bolo nesprávne uvedené poučenie, odpor možno podať do 30 dní odo dňa doručenia vyrubovacieho rozkazu; ak bola vo vyrubovacom rozkaze určená na podanie odporu lehota dlhšia, platí lehota uvedená vo vyrubovacom rozkaze.

(8) Správca dane je oprávnený vykonať daňovú kontrolu tej istej dane a za to isté zdaňovacie obdobie, za ktoré sa o vyrubení dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani alebo o uplatnenom nároku alebo rozdielu v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov¹⁾ vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov,¹⁾ rozhodlo vyrubovacím rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť, len na základe podnetu ministerstva, finančného riaditeľstva alebo orgánov činných v trestnom konaní.

Komentár k § 68a

Daňový poriadok upravuje skrátené vyrubovacie konanie ako nový spôsob vyrubenia dane. Vyrubiť daň alebo priznať nárok v skrátenom vyrubovacom konaní je možné, len ak daňový subjekt neodstráni v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, nedostatky, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo uplatneného nároku a správca dane nezačal daňovú kontrolu.

Vyrubovací rozkaz

V medziach daňového poriadku ho vydáva správca dane v skrátenom vyrubovacom konaní. Prostredníctvom vyrubovacieho rozkazu správca dane vyrubí daň, vyrubí rozdiel dane oproti vyrubenej dani, určí sumu, ktorú mal daňový subjekt vykázať podľa daňových zákonov, alebo na ktorú si uplatnil nárok, určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt vykázať podľa daňových zákonov alebo na ktorú si uplatnil nárok.

Poznámka

Správca dane môže vydať vyrubovací rozkaz aj po doručení záverečnej správy zo spoločnej kontroly podľa zákona č. 442/2012 Z. z. daňovému subjektu, ak sa nevykonáva daňová kontrola alebo neprebieha určovanie dane podľa pomôcok alebo vyrubovacie konanie. Vzhľadom na to, že zo záverečnej správy zo spoločnej kontroly môže na základe vzájomnej dohody zainteresovaných členských štátov vyplývať vyrubenie dane, správca dane môže vydať rozhodnutie v skrátenom konaní, t. j. vyrubovací rozkaz, pokiaľ v tom čase neprebieha daňová kontrola alebo vyrubovacie konanie. Vyrubovací rozkaz je možné vydať najskôr po doručení záverečnej správy zo spoločnej kontroly daňovému subjektu.

Spoločná kontrola

Príslušný orgán Slovenskej republiky môže požiadať príslušný orgán členského štátu o vykonanie spoločnej kontroly. Ak príslušný orgán Slovenskej republiky dostane žiadosť o vykonanie spoločnej kontroly od príslušného orgánu členského štátu, oznámi žiadajúcemu príslušnému orgánu členského štátu súhlas s vykonaním spoločnej kontroly alebo odmietnutie účasti na spoločnej kontrole spolu s dôvodmi odmietnutia do 60 dní odo dňa prijatia žiadosti.

Ak príslušný orgán Slovenskej republiky súhlasí s vykonaním spoločnej kontroly, dohodne sa s príslušným orgánom členského štátu, že vykonajú na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu spoločnú kontrolu fyzickej osoby alebo subjektu alebo viacerých fyzických osôb alebo subjektov, pri ktorých majú spoločný alebo doplňujúci sa záujem týkajúci sa ich daňových povinností. Súčasťou dohody je aj určenie jazykového režimu počas spoločnej kontroly. Príslušný orgán Slovenskej republiky vymenuje zástupcu zodpovedného za dohľad nad spoločnou kontrolou a jej koordináciu v Slovenskej republike. Zamestnanec príslušného orgánu Slovenskej republiky sa môže v súlade s podmienkami uvedenými v dohode zúčastniť na spoločnej kontrole; na tento účel príslušný orgán Slovenskej republiky vydá zamestnancovi písomné poverenie, v ktorom uvedie jeho meno, priezvisko, číslo služobného preukazu, funkciu a časový rozsah platnosti poverenia. Ak je poverený zamestnanec prítomný na spoločnej kontrole vykonávanej v inom členskom štáte, je povinný dodržiavať právne predpisy členského štátu, v ktorom sa táto spoločná kontrola vykonáva. Zamestnanec príslušného orgánu členského štátu, ktorý je prítomný na spoločnej kontrole vykonávanej v Slovenskej republike, je povinný počas vykonávania spoločnej kontroly dodržiavať ustanovenia Daňového poriadku vykonávať spoločnú kontrolu v súlade s § 11 zákona č. 422/2012 Z. z. a nesmie prekračovať rozsah právomocí podľa právnych predpisov jeho členského štátu.

V spoločnej kontrole na území Slovenskej republiky sa postupuje primerane podľa Daňového poriadku. Na spoločnú kontrolu sa lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa Daňového poriadku nevzťahuje. Spoločná kontrola začína dňom určeným v oznámení o začatí spoločnej kontroly. Príslušný orgán Slovenskej republiky a príslušný orgán členského štátu, ktoré vykonávajú spoločnú kontrolu, sa v priebehu spoločnej kontroly usilujú dosiahnuť dohodu v súvislosti s daňovou situáciou fyzickej osoby alebo subjektu na základe výsledkov spoločnej kontroly. Skutočnosti, na ktorých sa dohodnú, a zistenia spoločnej kontroly sú súčasťou záverečnej správy zo spoločnej kontroly, ktorú vypracujú zúčastnené príslušné orgány. Spoločná kontrola sa končí vypracovaním záverečnej správy.

Na základe vzájomnej dohody príslušný orgán Slovenskej republiky alebo príslušný orgán členského štátu informuje kontrolovanú fyzickú osobu alebo subjekt o výsledku spoločnej kontroly a zašle mu kópiu záverečnej správy do 60 dní od jej vypracovania. Ak bola spoločná kontrola vykonávaná na území Slovenskej republiky a záverečná správa je vypracovaná v inom ako v slovenskom jazyku, spolu s kópiou záverečnej správy príslušný orgán Slovenskej republiky zašle kontrolovanej fyzickej osobe alebo subjektu aj vyhotovenie záverečnej správy v slovenskom jazyku. Správca dane môže použiť zistenia uvedené v záverečnej správe pri správe daní podľa Daňového poriadku alebo v konaní o zamedzení dvojitého zdanenia podľa zákona č. 11/2019 Z. z. o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia.

Podanie odporu

Daňový subjekt má možnosť podať proti vyrubovaciemu rozkazu odpor, ktorým sa iniciuje štandardný proces vyrubenia dane (daňová kontrola a vyrubovacie konanie). Pokiaľ daňový subjekt odpor nepodá, považuje sa to za jeho súhlas s vyrubením dane, preto ani odvolanie, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a obnova konania nie sú prípustné, daňový subjekt však môže podať správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku.

Lehota na podanie odporu

Podať odpor voči vyrubovaciemu rozkazu je možné do 15 dní do dňa doručenia. Odpor podáva daňový subjekt správcovi dane, ktorý vyrubovací rozkaz vydal.

Obsah odporu

Odpor musí obsahovať dôvody, ktoré viedli daňový subjekt k podaniu odporu, priložené musia byť všetky listiny, ktoré preukazujú stanovené dôvody podania odporu, a na ktoré sa daňový subjekt odvoláva, môže predložiť aj potrebné dôkazy, ktoré sa týkajú dôvodov, pre ktoré odpor daňový subjekt podal.

Omietnutie odporu

Správca dane môže podaný odpor odmietnuť. Dochádza k nemu rozhodnutím zo zákonom stanovených dôvodov.

Dôvody odmietnutia odporu

Medzi dôvody na odmietnutie odporu patrí prípad, ak odpor bol podaný oneskorene, alebo odpor podala neoprávnená osoba, prípadne odpor bol podaný bez riadneho odôvodnenia.

Správca dane musí daňový subjekt informovať o odmietnutí odporu a aj o dôvode, pre ktorý k odmietnutiu pristúpil.

Kedy odpor nie je odmietnutý

Ak správca dane podaný odpor zo strany daňového subjektu voči vyrubovaciemu rozkazu neodmietne, vyrubovaní rozkaz sa v plnom rozsahu zrušuje. Následne správca dane začne daňovú kontrolu.

Vyrubovací rozkaz nadobudne právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odporu, čo znamená, že odpor nebol podaný alebo bol podaný oneskorene, alebo bol podaný neoprávnenou osobou.

Vyrubovací rozkaz nadobudne právoplatnosť aj dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu z dôvodu nedostatočného vecného odôvodnenia.

Poučenie vyrubovacieho rozkazu

Ide o dôležitú obsahovú náležitosť vyrubovacieho rozkazu. Poučenie obsahuje informácie o mieste, lehote a forme podania odporu s upozornením, že podaný odpor musí byť vecne odôvodnený.

Ak vyrubovací rozkaz neobsahuje poučenie o odpore alebo vo vyrubovacom rozkaze bolo nesprávne uvedené poučenie, Daňový poriadok stanovil možnosť podania odporu do 30 dní odo dňa doručenia vyrubovacieho rozkazu.

Lehota vo vyrubovacom rozkaze môže byť stanovená aj dlhšia, tak sa uplatní vždy tá, ktorá je tam uvedená.

Po vyrubení dane vyrubovacím rozkazom je správca dane oprávnený vykonať daňovú kontrolu za uvedené zdaňovacie obdobie len na podnet finančného riaditeľstva alebo ministerstva financií.

S možnosťou vykonania opätovnej kontroly je v daňovom poriadku zavedená možnosť vykonať kontrolu tej istej dane, za to isté zdaňovacie obdobie, za ktoré sa o vyrubení dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani alebo o uplatnenom nároku alebo rozdielu v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať, alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, rozhodlo vyrubovacím rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť, aj na základe podnetu orgánov činných v trestnom konaní.

§ 69

Zánik práva vyrubiť daň

(1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov¹⁾ po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.¹⁾

(2) Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov,¹⁾ plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov¹⁾ možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.¹⁾

(3) Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov¹⁾ sa považuje doručenie

a) protokolu z daňovej kontroly,

b) protokolu o určení dane podľa pomôcok.

(4) Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo orgánov Policajného zboru, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov¹⁾ sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole.

(5) Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, možno vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov¹⁾ najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov;¹⁾ v tých prípadoch sa nepoužijú ustanovenia odsekov 1 a 2.

Komentár k § 69

Daňovým poriadkom je ustanovená lehota, v ktorej môže byť vyrubená daň a po uplynutí ktorej tak už možné nie je. To znamená, že po skončení tejto lehoty už správca dane nemá zákonné právo vyrubiť daň. Zákon upravuje zánik práva vyrubiť daň.

Lehoty, kedy dochádza k zániku práva vyrubiť daň

Lehota môže byť päťročná alebo desaťročná lehota.

V prípade, ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo orgánov Policajného zboru, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole.

Daňový poriadok umožňuje vykonanie daňovej kontroly aj na požiadanie orgánov Policajného zboru, preto sa uvedené znenie premietlo aj do tohto ustanovenia zákona upravujúceho lehotu pre zánik práva vyrubiť daň.

Päťročná lehota

Ide o päťročnú lehotu, v ktorej zaniká právo na vyrubenie dane, rozdielu dane alebo nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu. Ide o päťročnú lehotu od konca roka,

– v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie,

– v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie,

– v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

Päťročná lehota môže byť prerušená napríklad nariadením daňovej kontroly.

V ustanovení je teda zadefinovaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, ktorým je doručený protokol.

V prípade vykonávania kontroly na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní sa za takýto úkon považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Úkonom, ktorý smeruje na vyrubenie dane, pričom prostredníctvom neho sa predlžuje lehota na zánik práva vyrubiť daň, je doručenie protokolu z daňovej kontroly alebo protokolu o určení dane podľa pomôcok, spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo oznámenie o začatí daňovej kontroly.

Lehota na zánik práva vyrubiť daň sa týka okrem dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty. Skončenie päťročnej lehoty na zánik práva vyrubiť daň je z toho dôvodu, že platiteľ dane je povinný podať daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty po ukončení zdaňovacieho obdobie, ktorým je kalendárny mesiac alebo kalendárny štvrťrok, t. j. ide o obdobie ešte neukončeného kalendárneho roka.

To znamená, že sa to javí, ako by sa lehota skrátila.

V prípade, ak bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, plynie nová lehota na vyrubenie dane alebo priznanie nároku podľa osobitného predpisu.

Zákon upravuje postup v prípade, ak pred uplynutím tejto lehoty bol správcom dane vykonaný nejaký krok, ktorým by mala byť vyrubená daň, tak sa nová päťročná lehota počíta nanovo od konca roka, kedy bol o uvedenom kroku daňový subjekt vyrozumený.

Nadväzne na úpravy inštitútu „osobného bankrotu“ v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj z dôvodu odstránenia rôznosti výkladu znenia boli sprecizované ustanovenia o zániku daňového nedoplatku v prípade, ak dôjde k oddlženiu.

Daňový nedoplatok v tomto prípade zanikne dňom nasledujúcim po uplynutí 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára (uznesenie obsahuje rozhodnutie o oddlžení) podľa štvrtej časti všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie, a to v rozsahu tých daňových nedoplatkov, ktoré sú oddlžením nevymáhateľné, pričom rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom, alebo vyhlásenia konkurzu, ak sa uplatnil postup podľa osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 206f ods. 4 zákona o konkurze, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené bez ohľadu na to, či boli do konkurzu prihlásené.

Predmetom zániku vyššie uvedeným spôsobom sú teda nevymáhateľné daňové nedoplatky z dôvodu oddlženia fyzickej osoby a zánik daňových nedoplatkov sa bude týkať nevymáhateľných daňových nedoplatkov, tak vyhláseného konkurzu podľa štvrtej časti zákona o konkurze, ako aj prípadov vyhláseného konkurzu na majetok fyzickej osoby podľa druhej časti zákona o konkurze a oddlženia realizovaného v kontexte s ustanovením § 206f ods. 4 zákona o konkurze.

Poznámka

Pokiaľ by súd v zmysle ustanovenia § 166f ods. 4 zákona o konkurze následne oddlženie zrušil, stáva sa toto oddlženie neúčinné voči všetkým veriteľom a pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť a nepremlčia sa skôr ako 10 rokov od zrušenia oddlženia.

V praxi nastali prípady, keď daňový dlžník nepodal daňové priznanie v zákonom ustanovenej lehote a následne bolo začaté reštrukturalizačné konanie a povolená reštrukturalizácia.

Pokiaľ daňový dlžník podal daňové priznanie po začatí reštrukturalizačného konania a vznikla daňová povinnosť, ktorej splatnosť nastala do začatia reštrukturalizačného konania, ide o daňový nedoplatok, ktorý je pohľadávkou na účely reštrukturalizácie. Správca dane z dôvodu, že uplynula lehota na prihlásenie pohľadávok v reštrukturalizácii, už nemohol predmetný daňový nedoplatok prihlásiť. Podľa § 120 odsek 1 zákona o konkurze platí, že ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Práve pre objektívnu nemožnosť správcu dane prihlásiť daňový nedoplatok, ako pohľadávku v reštrukturalizácii, je potrebné stanoviť, že takýto daňový nedoplatok nezaniká, pokiaľ vyplýva z daňového priznania, ak lehota na jeho podanie uplynula do začatia reštrukturalizačného konania, avšak k jeho podaniu do začatia reštrukturalizačného konania nedošlo. Zároveň sa ustanovilo, aby sa takýto daňový nedoplatok považoval za pohľadávku vzniknutú po začatí reštrukturalizačného konania.

Desaťročná lehota

Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa daňových zákonov je podľa tohto ustanovenia možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy.

Dá sa povedať, že v podstate ide o predĺženie päťročnej lehoty o ďalších päť rokov.

Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, je možné vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa daňových zákonov najneskôr do týchto desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa daňových zákonov.

Daňový poriadok upravuje aj lehotu na vyrubenie dane pri uplatňovaní medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to na 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bola povinnosť zaplatiť daň bez podania daňového priznania, alebo kedy vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu.

§ 70

Úľava na dani alebo odpustenie

daňového nedoplatku na dani

(1) Na účely tohto ustanovenia sa daňovým nedoplatkom rozumie daňový nedoplatok na dani okrem úroku z omeškania, úroku a pokuty.

(2) Správca dane môže na žiadosť daňového dlžníka, ktorým je fyzická osoba, povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok na dani okrem daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie tejto podmienky je daňový dlžník povinný preukázať.

(3) O povolení úľavy na dani alebo o odpustení daňového nedoplatku správca dane vydá rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie. Ak správca dane rozhodnutím daňovému dlžníkovi povolí úľavu na dani alebo odpustí daňový nedoplatok, nevyrubí mu do dňa doručenia tohto rozhodnutia úrok z omeškania podľa § 156 alebo jeho pomernú časť, ktorá prislúcha k povolenej úľave na dani. O nevyhovení žiadosti daňového subjektu o povolenie úľavy na dani alebo o odpustenie daňového nedoplatku správca dane zašle daňovému subjektu písomné oznámenie; v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva.

(4) Povolenie úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku môže byť viazané na podmienky, najmä na povinnosť zaplatiť časť daňového nedoplatku v určenej lehote.

(5) Povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok možno len v súlade s osobitným predpisom.⁴⁰⁾

Komentár k § 70

Daňový poriadok upravuje prípady, kedy je možná úľava na dani. Daňový poriadok upravuje aj prípady, kedy môže byť odpustený daňový nedoplatok na dani. Daňový nedoplatok môže byť odpustený daňovému dlžníkovi, ktorý je fyzickou osobou. Daňový dlžník, ktorým je právnická osoba, nemá právo zo zákona žiadať o odpustenie alebo úľavu na daňovom nedoplatku. V prípade, že je vydané rozhodnutie o úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku, nie je proti rozhodnutiu prípustné.

Osoba rozhodujúca o úľave na dani a odpustení daňového nedoplatku

Rozhoduje správca dane, ktorý má právomoc odpustiť alebo povoliť úľavu z nedoplatku. Správca dane nemôže rozhodovať o nedoplatku na pokute, o úroku z omeškania, o úroku, o nedoplatku na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu.

Žiadosť na úľavu alebo odpustenie daňového nedoplatku

Konanie prebieha na základe žiadosti, čiže správca dane rozhoduje o úľave alebo odpustení daňového nedoplatku na základe žiadosti daňového dlžníka, ktorý je fyzickou osobou. Výsledkom konania je rozhodnutie vo veci daňového nedoplatku, a len v prípade, ak o odpustení alebo úľave na dani správca dane rozhodne záporne. V tom prípade rozhodnutie nevydá a pošle len písomné oznámenie daňovému dlžníkovi. Žiadosť sa posudzuje s ohľadom na fakt, či by vymáhaním nedoplatku bola ohrozená výživa daňového dlžníka alebo výživa osôb, ktoré sú na daňového dlžníka odkázané. V podstate ide o podmienku, ktorá musí byť pre úľavu alebo odpustenie daňového nedoplatku splnená a daňovým dlžníkom aj preukázaná. Tejto osobe môže byť odpustený daňový nedoplatok, ktorým nie je nedoplatok na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach.

Daňový nedoplatok

Daňový poriadok na účely tohto ustanovenia definuje, čo je považované za daňový nedoplatok. Ide o nedoplatok na dani, okrem vyššie uvedených nedoplatkov.

Vydanie rozhodnutia

Ak na základe žiadosti je daňový nedoplatok odpustený alebo je povolená úľava na dani, vydá správca dane rozhodnutie. Odo dňa vydania rozhodnutia správca daňovému dlžníkovi nevyrubí úrok z omeškania alebo jeho pomernú časť prislúchajúcu povolenej úľave na dani.

Ak správca dane rozhodnutím celkom odpustí daňový nedoplatok, daňový dlh zaniká.

Podmienky rozhodnutia o odpustení daňového nedoplatku

Podľa Daňového poriadku musia byť splnené určité podmienky, aby bolo žiadosti o povolenie úľavy na dani alebo o odpustení daňového nedoplatku vyhovené. Predovšetkým ide o podmienku zaplatenia časti daňového nedoplatku do stanovenej lehoty. V podstate ide o povinnosť daňového dlžníka, ktorá predchádza rozhodnutiu o jeho žiadosti.

Podmienkou povolenia úľavy na dani alebo pre odpustenie daňového nedoplatku je vzájomný súlad so zákonom o štátnej pomoci. To znamená, že správca dane musí zároveň postupovať aj podľa ustanovení tohto právneho predpisu, ktorý sa vzťahuje na ochranu hospodárskej súťaže v oblasti štátnej pomoci.

Tento zákon upravuje základné práva a povinnosti poskytovateľa štátnej pomoci a poskytovateľa minimálnej pomoci, základné práva a povinnosti príjemcu štátnej pomoci a príjemcu minimálnej pomoci, výkon štátnej správy v oblasti poskytovania štátnej pomoci a minimálnej pomoci.

Tretí diel

Opravné prostriedky

§ 71

Námietka

Daňový subjekt môže uplatniť námietku, ak to ustanovuje tento zákon. Ak tento zákon neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje, a podanie námietky nemá odkladný účinok; proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné prostriedky.

Komentár k § 71

Ak daňovník nie je spokojný s rozhodnutím správcu dane, má možnosť domáhať sa nápravy rozhodnutia formou opravných prostriedkov, medzi ktoré patrí aj námietka.

Daňový subjekt nemôže podať námietku voči postupu zamestnanca správcu dane, ak neprebieha daňové konanie. Námietku musí daňový subjekt podať v zákonom predpísanej forme správcovi dane, ktorý namietaný úkon vykonal.

V prípade, že daňový subjekt nepodá námietku v lehote stanovenej zákonom, správca dane mu oznámi, že podanú námietku z dôvodu nedodržania lehoty nebude riešiť. Ak sú dodržané zákonné podmienky pre podanie námietky, bude o nej rozhodovať správca dane, ktorého postup v daňovom konaní bol namietaný. Posúdenie opodstatnenosti podanej námietky je v kompetencii správcu dane.

Ak sa daňový subjekt rozhodne pre podanie námietky, nestačí, ak ju sformuluje všeobecne, je potrebné, aby ju vyšpecifikoval.

Ak je podaná námietka len formálna, bez bližšieho určenia dôvodu, pre ktorý ju daňový subjekt podáva, správca dane považuje toto podanie za podanie vykazujúce nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie a vyzve daňový subjekt, aby v lehote určenej vo výzve podľa jeho pokynu nedostatky podania odstránil.

Ak tak daňový subjekt neurobí a nedostatky podania neodstráni, hľadí správca dane na takéto podanie, akoby nebolo podané vôbec. Ak daňový subjekt reaguje na výzvu správcu dane a nedostatky podania v lehote ním určenej odstráni, hľadí sa na podanie, akoby bolo predložené bez nedostatkov v deň pôvodného podania námietky.

Námietku, ako opravný prostriedok, možno uplatniť len v prípadoch ustanovených daňovým poriadkom. Príkladom je napr. výzva na zaplatenie daňového nedoplatku. Ide o prípady, kedy je podanie námietky výslovne upravené.

Námietka k nezrovnalostiam v osobnom účte daňového subjektu

V zákone sa s námietkou stretávame v ustanovení upravujúcom osobný účet daňového subjektu, podľa ktorého platí, že daňový subjekt má právo podať finančnému riaditeľstvu námietku k nezrovnalostiam zisteným v elektronickom výpise z jeho osobného účtu. Námietka je upravená aj v ustanovení, ktoré upravuje výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, podľa ktorého platí, že proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia.

Zásady podanej námietky

Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietky nemusí obsahovať odôvodnenie. Čo sa týka rozhodnutia o námietke, kompetentným je ten, voči komu námietka smeruje. Podanie námietky nemá odkladný účinok. Opravné prostriedky sa v prípade rozhodnutia o námietke nepripúšťajú.

Odvolacie konanie

§ 72

Všeobecné ustanovenia o odvolaní

(1) Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.

(2) Odvolanie sa podáva orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len „prvostupňový orgán“).

(3) Odvolanie možno podať do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť.

(4) Odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj

a) označenie prvostupňového orgánu,

b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,

c) dôvody podania odvolania,

d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy,

e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

(5) Ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 až 10, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní.

(6) Ak účastník konania vezme odvolanie späť, nemôže podať v tej istej veci nové odvolanie. Oznámenie o späťvzatí odvolania musí byť podané písomne alebo ústne do zápisnice. Za deň späťvzatia odvolania sa považuje deň spísania zápisnice o späťvzatí odvolania alebo deň, keď bolo oznámenie o späťvzatí odvolania doručené správcovi dane. Tým dňom je odvolacie konanie zastavené a rozhodnutie nadobúda právoplatnosť. Ak sú v dobe od podania odvolania do jeho späťvzatia vykonané prvostupňovým orgánom v konaní úkony, späťvzatím odvolania sa nezrušujú a možno ich využiť v ďalšom konaní.

(7) Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.

(8) Odvolanie je neprípustné, ak

a) je podané po určenej lehote,

b) nie je podané oprávnenou osobou,

c) smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.

(9) V odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým bol vyrubený rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov¹⁾ zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov,¹⁾ možno napadnúť len tento rozdiel.

(10) Ak v priebehu odvolacieho konania uplynie lehota na vyrubenie dane, prvostupňový orgán alebo odvolací orgán podľa § 74 ods. 1 odvolacie konanie zastaví a napadnuté rozhodnutie zruší.

Komentár k § 72

K opravným prostriedkom v rámci daňového konania patrí odvolanie, ktoré je riadnym opravným prostriedkom a z praxe vyplýva, že je jedným z najčastejšie používaných opravných prostriedkov.

Odvolanie daňový subjekt podáva za účelom opravy rozhodnutia vydaného správcom dane za splnenia podmienky, že sa daňový subjekt tohto práva nevzdal. Odvolanie sa podáva v prípade, ak daňový poriadok uvedený opravný prostriedok nezakazuje a nevylučuje uvedenú možnosť. Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak daňový poriadok neustanovuje inak.

V daňovom poriadku platí propodnikateľské opatrenie, ktorým sa predĺžila lehota na podanie odvolania z predchádzajúcich 15 dní na 30 dní.

Právo daňového subjektu v súvislosti s odvolaním

– právo podať odvolanie,

– právo vzdať sa odvolania,

– právo vziať späť už podané odvolanie.

Spôsob podania odvolania alebo vzdanie sa práva odvolanie podať

Ide o tieto spôsoby, a to písomne, písomne, zaslané elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak ide o subjekty, ktoré majú povinnosť zasielať podanie len elektronicky), písomne, zaslané prostredníctvom poštovej prepravy (ak ide o subjekty, ktoré nemajú povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami), ústne do zápisnice, ústne do zápisnice u správcu dane (spíše sa zápisnica o ústnom pojednávaní o podaní odvolania).

Komu sa odvolanie podáva

Odvolanie sa podáva prvostupňovému orgánu – správca dane alebo iný orgán, voči rozhodnutiu ktorého možno podať odvolanie.

Vzdanie sa práva na odvolanie

Ak sa účastník konania vzdá odvolania v súlade so zákonom, nemôže už podať odvolanie, aj keď by lehota na podanie odvolania ešte neuplynula. V tomto prípade rozhodnutie príslušného orgánu je právoplatné dňom vzdania sa odvolania.

Lehota na podanie odvolania

– 8 dní,

– 15 dní,

– 30 dní,

– 6 mesiacov.

Daňový poriadok stanovuje 15 dňovú lehotu na odvolanie, ktorá začne plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje. Pre zachovanie lehoty stačí, aby bolo odvolanie v posledný deň lehoty odovzdané na poštovú prepravu alebo sa vykonalo u príslušného orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté.

Niektoré ustanovenia Daňového poriadku upravujú inú ako 30 dňovú lehotu na podanie odvolania. Napríklad v prípade podania odvolania proti rozhodnutiu o zastavení daňového exekučného konania možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. V prípade, ak nastanú skutočnosti ustanovené v § 63 ods. 6 Daňového poriadku, odvolanie možno podať do 6 mesiacov po doručení rozhodnutia.

Daňový poriadok sa v praxi stretáva s prípadmi, že v rozhodnutí chýba poučenie o odvolaní s výnimkou, ak rozhodnutie podľa Daňového poriadku nemusí obsahovať poučenie alebo bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie alebo bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec.

V dôsledku naplnenia týchto skutočností odvolanie podané do 6 mesiacov po doručení rozhodnutia sa považuje za včas podané. Pokiaľ je v rozhodnutí určená na podanie odvolania lehota dlhšia ako ustanovuje Daňový poriadok, platí lehota uvedená v danom rozhodnutí.

Obsah odvolania

Daňový poriadok vymedzuje obsahové náležitosti tohto opravného prostriedku.

A v prípade, ak odvolanie neobsahuje predpísané náležitosti, správca dane je povinný daňový subjekt vyzvať na jeho doplnenie.

Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania.

Medzi náležitosti patrí označenie osoby, ktorá odvolanie podáva – z podaného odvolania musí byť zrejmé, kto ho podáva.

Z ustanovenia § 13 ods. 2 daňového poriadku vyplýva, že ak je odvolanie podané písomne, potom musí obsahovať podpis osoby, ktorá ho podáva, označenie prvostupňového orgánu, číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje – uvedenie čísla rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, dôvody podania odvolania – dôvody pre podanie odvolania môžu byť rôzne, napríklad účastník konania môže namietať nezákonnosť rozhodnutia správcu dane, nedostatočne zistený skutkový stav, alebo nesprávne vyhodnotenie dôkazov a tým nesprávne zistenie skutkového stavu a pod. Účastník konania nemusí v odvolaní uviesť konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré rozporuje, dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia – účastník konania musí v odvolaní navrhnúť, či požaduje zrušiť alebo zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie.

Zásady podaného odvolania

– odvolanie podané nezákonným spôsobom nenadobúda účinky podaného odvolania,

– upravená je možnosť späťvzatia odvolania.

Vzatie odvolania späť

V prípadoch, ak daňový subjekt vezme odvolanie späť, nemôže už v tej istej veci odvolanie podať.

Uvedené späťvzatie odvolania sa podáva rovnakým spôsob ako riadne podanie odvolania, písomne alebo ústne do zápisnice. Na základe toho, akým spôsobom bolo podané späťvzatie odvolania, je dňom späťvzatia odvolania deň, keď bola spísaná zápisnica o späťvzatí odvolania alebo deň, keď bolo oznámenie o späťvzatí odvolania doručené správcovi dane. Odvolacie konanie sa späťvzatím zastaví a rozhodnutie nadobúda právoplatnosť. V praxi sa stáva, že v dobe od podania odvolania do jeho späťvzatia už boli vykonané prvostupňovým orgánom v konaní úkony, ktoré sa však späťvzatím odvolania nezrušujú a možno ich využiť v ďalšom konaní.

Odvolanie je neprípustné, ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia, bolo podané po určenej lehote, prípadne, že odvolanie podala neoprávnená osoba.

Odvolanie podané včas, má zo zákona odkladný účinok, v prípade, že zákon neustanovuje inak.

Príklad

Daňovému subjektu bol vyrubený rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt povinnosť zaplatiť, vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa daňových zákonov.

Daňový subjekt využil svoje právo na opravný prostriedok a podal odvolanie proti tomuto rozhodnutiu.

Mal daňový subjekt na uvedený krok právo?

Daňový poriadok ustanovuje len možnosť napadnúť výhradne len tento rozdiel.

V odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým bol vyrubený rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov, ktorými sú daňové zákony, zaplatiť alebo vykázať, alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa daňových zákonov, možno napadnúť len tento rozdiel.

Uplynutie lehoty na vyrubenie dane

V prípade, že počas prebiehajúceho odvolacieho konania uplynie lehota na vyrubenie dane, prvostupňový orgán alebo odvolací orgán, ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie, odvolacie konanie bude z jeho strany zastavené a napadnuté rozhodnutie zruší.

Kedy je odvolanie neprípustné

O neprípustnosť ide, ak odvolanie bolo podané po určenej lehote, odvolanie nie je podané oprávnenou osobou, alebo odvolanie smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.

§ 73

Postup prvostupňového orgánu

(1) Prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(2) Ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo odo dňa doručenia doplneného odvolania na výzvu prvostupňového orgánu spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt.

(3) Predkladacia správa obsahuje najmä

a) zhrnutie výsledkov doplneného daňového konania,

b) stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania,

c) návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní.

(4) Prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak

a) je neprípustné,

b) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

(5) Prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 4.

(6) Ak vyplýva z povahy veci, že odvolanie môže podať niekoľko daňových subjektov, a ak sa odvolá len niektorý z nich, vyrozumie o tom správca dane ostatné dotknuté daňové subjekty a vyzve ich, aby sa k podanému odvolaniu v ním určenej lehote vyjadrili. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Na vyjadrenie doručené po určenej lehote sa v ďalšom konaní neprihliada. Zmena daňovej povinnosti vyplývajúca z rozhodnutia o odvolaní sa vzťahuje na všetky daňové subjekty.

Komentár k § 73

Daňový poriadok upravuje postup prvostupňového orgánu v odvolacom konaní, pričom týmto orgánom je správca dane.

Posúdenie odvolania

Úlohou správcu dane, respektíve prvostupňového orgánu je posúdiť, či bolo odvolanie podané oprávnenou osobou.

Rovnakým spôsobom je jeho úlohou posúdiť aj lehotu, ktorá je stanovená zákonom a všetky zákonné obsahové náležitosťami podaného odvolania.

Rozhodnutie o odvolaní

Právom prvostupňového orgánu je sa rozhodnúť, či sám rozhodne o odvolaní alebo ho posunie odvolaciemu orgánu.

Kedy správca rozhodne sám

– odvolaniu správca dane vyhovie v plnom rozsahu,

– o odvolaní rozhoduje správca dane sám,

– proti rozhodnutiu o odvolaní sa nedá podať odolanie,

– rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie.

Kedy správca dane nerozhoduje sám

– správca dane má povinnosť postúpiť odvolanie odvolaciemu orgánu druhostupňovému, ktorým je finančné riaditeľstvo,

– postúpenie musí splniť v zákonom stanovenej lehote, ktorá je v dĺžke 30 dní odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo odo dňa doručenia doplneného odvolania na výzvu prvostupňového orgánu,

– správca dane pripojí k postúpenému odvolaniu všetky výsledky doplneného daňového konania, kompletný spisový materiál a predkladaciu správu,

– správca dane informuje daňový subjekt, ktorý podal odvolanie, o postúpení odvolania na rozhodnutie odvolaciemu,

– prvostupňový orgán konanie, čiže správca dane postúpené odvolanie, ak nie je možné na základe už vykonaného konania posúdiť dôvody odvolania.

Z dôvodu, že daňový subjekt môže svoje odvolanie dopĺňať až do uplynutia lehoty na podanie odvolania (30 dní), platí, aby lehota na postúpenie odvolania druhostupňovému orgánu začala plynúť po uplynutí lehoty na podanie odvolania a v prípade, ak správca dane vyzve daňový subjekt na doplnenie odvolania, lehota na postúpenie odvolania začne plynúť, až keď daňový subjekt odvolanie podľa výzvy správcu dane doplní.

Predkladacia správa

Ako sme už uviedli, správca dane ako prvostupňový orgán spolu s postúpeným odvolaním odovzdáva druhostupňovému orgánu kompletný spis, ku ktorému patrí aj predkladacia správa. Správa musí obsahovať všetky zákonom stanovené obsahové náležitosti.

Obsah predkladacej správy

– zhrnutie výsledkov doplneného daňového konania,

– stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania,

– návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní (predkladá správca dane),

– zistenia, výsledky a výsluchy svedkov,

– zápisnice,

– iné náležitosti a odôvodnenia postupu správcu dane.

Neprípustnosť odvolania

Úlohou správcu dane je v prípade neprípustného odvolania alebo odvolania smerujúceho proti rozhodnutiu bez možnosti odvolania, odvolanie zamietnuť v plnom rozsahu a následne túto skutočnosť oznámi dotknutému daňovému subjektu.

Neprípustnosť odvolania upravuje Daňový poriadok vo vymedzených prípadoch, a to napríklad rozhodnutia o delegovaní miestnej príslušnosti, o žiadosti o predĺženie lehoty, o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty, o námietke zaujatosti pri vylúčení zamestnanca, o zastavení daňového konania, o prerušení konania, o záznamovej povinnosti, ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia, ak prvostupňový orgán sám vyhovel podanému odvolaniu v plnom rozsahu odvolacieho orgánu, o povolení alebo nariadení obnovy konania, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, o odklade platenia dane alebo rozhodnutiu platenia dane v splátkach, o úľave zo sankcie alebo o odpustení sankcie.

Odvolanie je neprípustné, ak je podané po určenej lehote, nie je podané oprávnenou osobou alebo smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.

Zamietnutie odvolania

V prípade, ak odvolanie, ktoré je neprípustné alebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie, prvostupňový orgán je povinný ho zamietnuť a túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámi daňovému subjektu.

Oznámenie musí byť písomného charakteru a daňový subjekt má na oznámenie zákonné právo.

Podanie odvolania viacerými daňovými subjektmi

Daňový poriadok ustanovil možnosť podania odvolania viacerými daňovými subjektmi. Uvedené odvolanie môže prakticky podať len subjekt jeden, ktorý chce namietať, ale len za splnenia podmienky, že ostatné daňové subjekty sú o podanom odvolaní informované. O podanom odvolaní ich informuje správca dane ako prvostupňový orgán a zároveň ich vyzve, aby sa k podanému odvolaniu vyjadrili. Ich povinnosť je splniť stanovenú lehotu na vyjadrenie sa podanému odvolaniu, ktorá nemôže prekročiť 15 dní od doručenie výzvy k vyjadreniu sa. Presnú lehotu vo výzve určí správca dane.

V praxi sa však stáva, že niektorý daňový subjekt stanovenú lehotu nedodrží a aj napriek tomu svoje vyjadrenie podajú. V takých prípadoch sa na vyjadreniu neprihliada z dôvodu nesplnenia stanovenej lehoty.

Po podaní tohto odvolania dochádza k daňovému konaniu, ktorého výsledkom môže byť zmena daňovej povinnosti, ktorá ovplyvní nielen daňovú povinnosť daňového subjektu, ktorý odvolanie podal, ale i ostatných subjektov, čiže aj tých, ktoré podali vyjadrenie, ale po lehote, na ktoré sa však neprihliadalo.

§ 74

Postup odvolacieho orgánu

(1) Odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie.

(2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

(3) Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania.

(4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

(5) Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

(6) Rozhodnutie o odvolaní neobsahuje odôvodnenie, ak sa v ňom vyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu.

(7) Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nemožno podať odvolanie; proti rozhodnutiu ministra nie sú prípustné opravné prostriedky.

(8) Odvolací orgán odvolanie zamietne, ak

a) je neprípustné,

b) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

(9) Odvolací orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 8.

Komentár k § 74

Ako sme už uviedli, daňový poriadok upravuje postúpenie podaného odvolania od prvostupňového orgánu, ktorým je správca dane, na druhostupňový orgán, ktorým je finančné riaditeľstvo. Ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie.

Daňový poriadok upravuje postup druhostupňového orgánu, čiže odvolacieho orgánu, pri rozhodnutí o odvolaní, ktoré mu bolo postúpené prvostupňovým orgánom.

Daňový poriadok teda upravuje, kto je odvolacím orgánom

Úlohou odvolacieho orgánu je preskúmať rozhodnutie v takom rozsahu, ktorý požaduje daňový subjekt. Ako sme už uviedli, ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie.

Práva a povinnosti odvolacieho orgánu v rámci dovolania

– zmena, doplnenie výsledkov

Odvolací orgán v odvolacom konaní môže výsledky odvolacieho konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo to uložiť správcovi dane. Ak odvolací orgán v priebehu preskúmavania odvolania narazí na podstatné okolnosti, ktoré v odvolaní sú účastníkom konania neuplatnené, má povinnosť na ne prihliadať, ak má vedomosť, že majú výrazný vplyv na výrok rozhodnutia o odvolaní.

– zrušenie a potvrdenie

V odôvodnených prípadoch odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zruší, zmení, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Napadnuté rozhodnutie môže zmeniť i v neprospech daňového subjektu. Odvolaciemu orgánu nedáva Daňový poriadok právo riadiť sa zásadne len návrhmi účastníka konania a odvolanie môže byť zmenené napríklad aj v iný prospech či neprospech. Správcovi dane musí odvolací orgán všetky skutočnosti, ktoré počas preskúmavania zmenil, doplnil, či odstránil, uložiť na spracovanie v lehote, ktorú mu určí alebo má právomoc urobiť tak sám.

– dokazovanie

Taktiež môže byť v odvolacom konaní využitý aj inštitút dokazovania. Odvolací orgán sa riadi rovnakými pravidlami pri dokazovaní ako správca dane. Pred samotným vydaním rozhodnutia o odvolaní, ak bolo použité dokazovanie, má povinnosť oboznámiť všetkých účastníkov konania so závermi z inštitútu dokazovania.

– vrátenie na ďalšie konanie

Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak potvrdí.

Ak sú dôvody na zrušenie rozhodnutia, odvolací orgán ho zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Ak sa tak stane a rozhodnutie bolo zrušené a vrátené, pre správcu dane alebo iný orgán je uvedené rozhodnutie záväzné.

– určenie dane podľa pomôcok

Ďalej je tu ustanovené, že ak je odvolaním napadnuté rozhodnutie o určení dane podľa pomôcok, skúma odvolací orgán len dodržanie zákonných podmienok pre použitie takéhoto spôsobu určenia dane.

– zamietnutie

V prípade, že odvolací orgán zistí, že je dôvod na zamietnutie odvolania, oznámi túto skutočnosť bezodkladne daňovému subjektu.

Daňový poriadok v ustanovení vymedzuje dôvody zamietnutia odvolania zo strany odvolacieho orgánu. K zamietnutiu dochádza, ak je odvolanie neprípustné, alebo ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

Zásadne však musí byť účastník konania o zamietnutí informovaný.

Odôvodnenie rozhodnutia o odvolaní

Odvolací orgán rozhodne a jeho rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Za splnenia podmienky, že bolo rozhodnutiu o odvolaní vyhovené v plnom rozsahu, nemusí rozhodnutie odôvodnenie obsahovať.

Daňový poriadok ustanovil, že ak odvolací orgán rozhodol o odvolaní, nepripúšťa sa podanie odvolania. V prípade, že odvolacím orgánom je ministerstvo, proti jeho rozhodnutiu o odvolaní sa nepripúšťajú žiadne opravné prostriedky.

§ 75

Obnova konania

(1) Daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak

a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,

b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom,

c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.

(2) Obnova daňového exekučného konania nie je prípustná.

(3) Návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(4) Návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.

(5) V návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podľa odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4.

(6) Ak návrh na obnovu konania bol zamietnutý, účastník konania nie je oprávnený opakovane podať návrh na obnovu konania z tých istých dôvodov.

Komentár k § 75

K opravným prostriedkom patrí aj obnova konania, ale podľa tohto ustanovenia už proti rozhodnutiu správcu dane, ktoré už je právoplatné.

Výnimkou je právoplatné rozhodnutie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorým bolo preskúmavané právoplatné rozhodnutie zmenené. Obnova daňového exekučného konania sa nepripúšťa.

Účel obnovy konania

Ide hlavne o nápravu skutkových omylov pri vydaní rozhodnutia. Obnovou konania sa dáva účastníkovi konania možnosť opätovne prejednať jeho vec po splnení podmienok, ktoré sú upravené v tomto ustanovení. Obnova konania je buď povolená alebo sa nariaďuje, vzhľadom na okolnosti.

K povoleniu dochádza, ak daňový subjekt sa domáha obnovy konania proti vydanému rozhodnutiu.

Návrh na obnovu konania

Daňový subjekt musí podať návrh na obnovu prvostupňovému orgánu, čiže správcovi dane. V návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podania na obnovu konania a dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt. Návrh musí byť podpísaný.

Obnova konania sa nariaďuje, ak boli zákonom splnené podmienky, ktoré vymedzuje zákon, v iných prípadoch nariadenie alebo povolenie obnovy konania možné nie je.

Lehoty pre podanie návrhu na obnovu konania

V ustanovení sú upravené aj spomenuté lehoty pre podanie návrhu na obnovu konania.

Subjektívna lehota – 6 mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania.

Objektívna lehota – najneskôr do 3 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka.

Zákonom stanovené lehoty nie je možné za žiadnych okolností predĺžiť, ani odpustiť ich zmeškanie.

Platí zásada, že návrh na obnovu konania nie je možný, ak bol návrh už zamietnutý, a to z tých istých dôvodov.

Dôvody obnovy

– nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,

Podmienkou však je, že tieto skutočnosti existovali v prvom konaní, ale vyšli najavo až keď bolo rozhodnuté, pričom nebolo chybou účastníka konania, že sa tak nestalo v pôvodnom konaní. Uvedené skutočnosti a dôkazy musí posúdiť správca dane.

Ak vyjde najavo, že daňový subjekt o týchto skutočnostiach vedel, uplatniť sa už nemôžu a nie je dôvod na obnovu konania.

– rozhodnutie vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom,

Ako príklad uvádzame výpovede svedkov, listiny. V prípade spôsobenia trestným činom sa neberie ohľad, kým bol spáchaný. K obnove konania je nevyhnutný rozsudok o spáchaní trestného činu (prijatie úplatku, ...).

– rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.

Na začiatok treba podotknúť že správca dane sa musí riadiť rozhodnutím príslušného orgánu, ak si správca dane urobil úsudok, ktorý nie je totožný s rozhodnutím príslušného orgánu.

§ 76

Postup pri obnove konania

(1) Obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak sa nepreukážu dôvody na obnovu konania podľa § 75 ods. 1, návrh na obnovu konania sa zamietne.

(2) Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, povoľuje, nariaďuje alebo zamieta návrh na obnovu konania tento orgán; ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister.

(3) Obnova konania sa môže povoliť alebo nariadiť, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku na sumu podľa osobitných predpisov.¹⁾

(4) Pri zmene miestnej príslušnosti rozhoduje o návrhu na obnovu konania, nariaďuje ju alebo zamieta návrh na obnovu konania správca dane, ktorý je miestne príslušný v deň podania tohto návrhu. Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, rozhoduje pri zmene miestnej príslušnosti o návrhu na obnovu konania, nariaďuje ju alebo zamieta návrh na obnovu konania tento orgán. Na zmenu miestnej príslušnosti po povolení alebo nariadení obnovy konania sa neprihliada.

(5) V rozhodnutí o povolení alebo nariadení obnovy konania sa uvedie, v akom rozsahu sa konanie obnovuje a z akých dôvodov.

(6) Proti rozhodnutiu o povolení alebo nariadení obnovy konania nemožno podať odvolanie. Ak bol rozhodnutím zamietnutý návrh na obnovu konania, možno proti nemu podať odvolanie.

(7) Nové konanie vo veci vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni; pri zmene miestnej príslušnosti nové konanie vo veci vykoná správca dane uvedený v odseku 4. Ak rozhodol o obnove konania odvolací orgán, je správca dane pri konaní viazaný jeho právnym názorom.

(8) Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie zrušuje; proti novému rozhodnutiu možno podať odvolanie.

Komentár k § 76

Daňový poriadok upravuje postup pri obnove konania ako pri opravnom prostriedku nadväzne na predchádzajúce ustanovenie. Upravený je postup pri obnove konania, ktorú povoľuje alebo nariaďuje správca dane.

Nepreukázanie dôvodov na obnovu konania

Dôvody k obnove konania sú rôzne a ak nie je splnená ich skutková podstata, tak obnova konania (návrh) bude zamietnutá. Ak sa nepreukážu dôvody na obnovu konania, návrh na obnovu konania sa zamietne. Ide o tieto dôvody, a to že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, alebo rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, alebo rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.

Nové konanie vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni alebo miestne príslušný správca dane v dobe podania návrhu na obnovu konania.

Ak rozhodol v poslednom stupni minister, tak jeho úlohou je povoliť, nariadiť alebo zamietnuť návrh na obnovu konania, v iných prípadoch o tom rozhoduje ten príslušný orgán a nie správca dane, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Povolenie alebo nariadenie obnovy konania

Povolenie alebo nariadenie obnovy je možné v prípade, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku na sumu podľa daňových zákonov.

V praxi sa stáva, že dôjde k zmene miestnej príslušnosti správcu dane a bude podaný návrh na obnovu konania.

V tomto prípade miestne príslušný správca dane v čase podania návrhu má oprávnenie o ňom rozhodnúť, nariadiť, povoliť alebo zamietnuť návrh na obnovu. Ak v prípade zmeny miestnej príslušnosti správcu dane v prvom stupni rozhodol iný orgán (finančné riaditeľstvo) a nie správca dane, tak tento iný orgán má oprávnenie na rozhodnutie, povolenie, nariadenie alebo zamietnutie návrhu na obnovu konania. V iných prípadoch sa na zmenu miestnej príslušnosti nehľadí ako na dôležitú skutočnosť v rámci obnovy konania.

Lehoty

Daňový poriadok stanovil lehotu, kedy musí byť podaný návrh na obnovu konania.

Lehota je stanovená do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania. Daňový poriadok upravuje aj hraničnú lehotu, kedy je najneskôr možné podať návrh na obnovu konania. Ide o lehotu do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka.

Zásadne platí, že lehoty sa nedajú predĺžiť a ani odpustiť ich zmeškanie.

Dôvody na obnovu konania a ich rozsah obnovy

Tak ako návrh na obnovu konania, aj rozhodnutie o obnove konania (povolenie, nariadenie) musí obsahovať dôvody na obnovu a rozsah, v akom sa konanie obnovuje. Proti takto vydanému rozhodnutiu daňový poriadok nepovoľuje podanie odvolania.

Naopak, ak návrh na obnovu konania bol rozhodnutím zamietnutý, voči tomuto rozhodnutiu Daňový poriadok pripúšťa podať odvolanie.

Nastáva nové konanie, ktoré vykoná správca dane zodpovedný za rozhodnutie v prvom stupni. Pri zmene miestnej príslušnosti sa uplatní ten istý postup, ak v prvom konaní o obnove (uviedli sme vyššie). Rozhodnutie vo veci z obnoveného konania ruší napadnuté rozhodnutie a možno sa proti nemu odvolať.

§ 77

Preskúmanie rozhodnutia

mimo odvolacieho konania

(1) Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, okrem daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať druhostupňový orgán; ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie. Rozhodnutie ministra nemožno preskúmavať. Podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo. Rovnako podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať správca dane, ktorý rozhodnutie vydal a o ktorom rozhodol druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo.

(2) Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, a môže byť podaný najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať.

(3) Rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zmení alebo zruší. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody.

(4) Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že vydané rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia, písomné oznámenie. V takom prípade sa rozhodnutie nevydáva.

(5) Pri preskúmaní rozhodnutia vychádza príslušný orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Príslušný orgán nemôže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie podľa odseku 3, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

(6) Podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania.

(7) Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku podľa osobitných predpisov.¹⁾

(8) Ak podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma príslušný orgán dodržanie zákonných podmienok na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa § 48. Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že tieto zákonné podmienky a postup podľa § 48 bol dodržaný, postupuje podľa odseku 4.

(9) Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, nemožno podať odvolanie.

(10) Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, účastník konania nemôže podať podnet na jeho preskúmanie.

(11) Ak súd právoplatne rozhodol o žalobe, ktorou bolo napadnuté rozhodnutie, nemožno toto rozhodnutie podľa tohto zákona preskúmať v rozsahu, v akom rozhodol súd.

Komentár k § 77

K ďalším opravným prostriedkom patrí preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Orgánom, ktorý má oprávnenie preskúmať rozhodnutie, je druhostupňový orgán.

Kedy dochádza k preskúmavaniu

Podľa tohto inštitútu je možné preskúmavať len právoplatné rozhodnutia vydané správcom dane alebo odvolacím orgánom.

Preskúmavanie sa môže uskutočniť buď z vlastného podnetu alebo iného podnetu. Hlavným cieľom je hlavne preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorá je jednou zo zásad pri správe daní.

Preskúmavanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa nemôže využiť v prípade daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve.

Vykonanie preskúmania rozhodnutia

Oprávneným vykonávať preskúmavanie je druhostupňový orgán. To znamená, že oprávneným na preskúmavanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je vždy orgán nadriadený, a to finančné riaditeľstvo, kedy je rozhodnutie vydané správcom dane, ministerstvo financií, pričom ide o rozhodnutia odvolacieho orgánu a nakoniec minister na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie, kedy ide rozhodnutie vydané ministerstvom.

Zákon však stanovil jednu výnimku, kedy má oprávnené k preskúmavaniu správca dane.

Podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo.

Rovnako podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať správca dane, ktorý rozhodnutie vydal a o ktorom rozhodol druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo.

Predmet preskúmania

V rámci preskúmavania rozhodnutia sa preukazuje zákonnosť rozhodnutí.

Pri rozhodnutí dokazuje orgán príslušný na toto konanie, či sa vychádzalo z právneho stavu v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia a nie z dodatočne zmenených okolností pôvodného rozhodnutia.

Orgán príslušný na konanie, ktorým je orgán, ktorý toto rozhodnutie vydal, môže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak sú na to dôvody, najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať, čo je zákonom ustanovená maximálna lehota na uplatnenie tohto opravného prostriedku.

Dôvodom na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia je rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo ak existujú iné pádne dôvody, bude rozhodnutie zrušené a vrátené na ďalšie konanie.

Výsledok preskúmania rozhodnutia

Ustanovenie vymedzuje ako výsledok preskúmavania nevydanie rozhodnutia z preskúmavania mimo odvolacieho konania. Ide o preskúmavanie rozhodnutia, pri ktorom sa dokázalo, že nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom.

K tomuto zisteniu tiež prichádza orgán príslušný na preskúmavanie.

Povinnosťou tohto orgánu je informovať o tejto skutočnosti toho, od koho prišiel podnet (kto ho podal).

Musí byť informovaný prostredníctvom písomného oznámenia.

Podkladom k preskúmavaniu sú skutočnosti a právny stav v čase, keď k preskúmavaniu rozhodnutia mimo odvolacieho konania dochádza.

Zákonom je ustanovená zásada, ak sa po vydaní rozhodnutia dodatočne zmenili skutočnosti, pre konanie rozhodujúce, z ktorých sa vychádzalo pri samotnom rozhodnutí, nie je podľa daňového poriadku možné rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Podmienky vyhovenia podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia

Podnetu na preskúmanie môže vyhovieť aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, a to za splnenia podmienok stanovených v tomto ustanovení.

Medzi podmienky patrí, že sa rozhodnutie sa netýka iného účastníka konania, prípadne s preskúmaním súhlasia ostatní účastníci konania.

K zmene, zrušeniu alebo k zrušeniu a vráteniu na ďalšie konanie môže byť rozhodnutie v prípade, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku podľa daňových zákonov.

Daň určená podľa pomôcok

V prípade, ak preskúmavanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, musia byť preskúmané všetky podmienky a ich dodržanie k uvedenému spôsobu určenia dane a zároveň sa skúma dodržanie postupu pri určení dane podľa pomôcok.

Ak boli podmienky a postup dodržané, postupuje sa vyššie uvedeným spôsobom, nevydá rozhodnutie iba oznámenie tomu, kto podal podnet, že je všetko v súlade so zákonom.

Odvolanie

Ustanovenie upravuje čo sa týka odvolania, že ho nie je možné podať proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania.

Ďalej je Daňovým poriadkom upravené, kedy nemôže účastník konania podať podnet na jeho preskúmanie, a to proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V prípade právoplatného rozhodnutia o žalobe súdom, pričom touto žalobou bolo napadnuté rozhodnutie, nie je podľa Daňového poriadku právo na preskúmavania tohto rozhodnutia v takom rozsahu, v akom bolo rozhodnuté na súde.

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podlieha správnemu poplatku v prípade, ak ho podáva fyzická osoba vo výške 16,50 eura. Ak ho podáva fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba vo výške 165,50 eura.

§ 78

Rozhodnutia vylúčené
z preskúmavania súdmi

(1) Z preskúmavania súdmi sú vylúčené rozhodnutia o

a) odklade platenia dane alebo daňového nedoplatku,

b) platení dane alebo daňového nedoplatku v splátkach,

c) úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku podľa § 70,

d) úľave zo sankcie alebo odpustení sankcie podľa § 157 ods. 1 písm. b) a c).

(2) Okrem rozhodnutí uvedených v odseku 1 je z preskúmavania súdmi vylúčené aj rozhodnutie, ktorým došlo k uspokojeniu žalobcu podľa osobitného predpisu.^43a)

Komentár k § 78

Daňový poriadok upravuje, ktoré rozhodnutia sú vylúčené z preskúmavania súdmi.

Z preskúmavania súdmi je vylúčené aj rozhodnutie, ktorým došlo k uspokojeniu žalobcu podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.

Žalovaný orgán verejnej správy môže podať správnemu súdu návrh na uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia, opatrenia alebo vykonaním iného úkonu, ak sa tým nezasiahne do práv, právom chránených záujmov alebo povinností tretích osôb a správny súd vo veci ešte nerozhodol.

Z preskúmavania rozhodnutí v rámci správneho súdnictva bolo vylúčené preskúmanie takého rozhodnutia správcu dane, Finančného riaditeľstva SR, Ministerstva financií SR alebo ministra financií, ktorým sa dosiahlo uspokojenie žalobcu v súlade s novým inštitútom uspokojenia žalobcu v § 101 Správneho súdneho poriadku.

Po dosiahnutí uspokojenia žalobcu vydaním rozhodnutia príslušným orgánom stráca prípadné opätovné súdne preskúmanie takéhoto rozhodnutia opodstatnenosť.

Vylúčené rozhodnutia

– rozhodnutie o odklade platenia dane alebo daňového nedoplatku,

– rozhodnutie o platení dane alebo daňového nedoplatku v splátkach,

– rozhodnutie o úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku, ktorým je daňový nedoplatok na dani okrem úroku z omeškania, úroku a pokuty,

– rozhodnutie o úľave zo sankcie alebo odpustení stanovenej sankcie.

Ministerstvo, ak ide o sumy vyššie a ak nerozhoduje obec, na žiadosť daňového subjektu odpustí sankciu, ak daňový subjekt preukáže, že by jej zaplatením bola vážne ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb odkázaných na jeho výživu, môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ak daňový subjekt, ktorým je právnická osoba, preukáže, že by jej zaplatenie viedlo k ukončeniu jeho činnosti a výnos z jeho likvidácie by bol pravdepodobne nižší než vyrubená sankcia, fyzická osoba – podnikateľ preukáže, že by jej zaplatenie viedlo k ukončeniu jeho činnosti.

TRETIA HLAVA

Daňové preplatky
a daňové nedoplatky

Prvý diel

Daňové preplatky

§ 79

Daňové preplatky
a úrok

(1) Pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. 6 a 7, ak suma použitého preplatku je vyššia ako 5 eur.

(2) Ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1 alebo uplatniť postup podľa odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov,⁴⁴⁾ najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva.

(3) Ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku; ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7.

(4) Odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane o priznaní úroku podľa odseku 3 nemá odkladný účinok.

(5) Daňový preplatok nemožno vrátiť, ak žiadosť o jeho vrátenie bola doručená po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane; to neplatí, ak daňový preplatok vznikol z dôvodu, že daň bola zaplatená na základe rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo následne zmenené alebo zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti, a žiadosť o jeho vrátenie bola podaná do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Daňový preplatok, ktorý nemožno vrátiť, je príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce.

(6) Ak daňový subjekt v žiadosti o vrátenie daňového preplatku neuvedie číslo účtu, správca dane vráti daňový preplatok na jeden z účtov daňového subjektu, ktorý mu bol oznámený podľa § 26 ods. 3. Poštovým poukazom na adresu daňového subjektu možno zaslať preplatok do výšky 15 000 eur vrátane. Ak správca dane nemá k dispozícii číslo účtu daňového subjektu a výška preplatku presiahne sumu podľa druhej vety, lehota podľa odseku 2 plynie odo dňa oznámenia čísla účtu. Za deň vrátenia preplatku sa považuje deň, keď bola suma preplatku odpísaná z účtu správcu dane. Poskytovateľ platobných služieb sú povinní oznámiť daňovému subjektu deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu správcu dane.

(7) Na nadmerný odpočet, daň z pridanej hodnoty uplatnenú podľa osobitného predpisu^44aa) a daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa primerane vzťahujú odseky 1 až 6.

(8) Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený skupinou^44a) možno použiť na úhradu a kompenzáciu daňových nedoplatkov na iných daniach u jednotlivých členov skupiny; na kompenzáciu daňových nedoplatkov sa primerane vzťahuje § 55 ods. 6 a 7.

(9) Na daň z pridanej hodnoty, ktorej vrátenie bolo priznané rozhodnutím správcu dane podľa osobitného predpisu,^44b) sa primerane vzťahujú odseky 1 a 5; ak túto daň nemožno použiť podľa odseku 1, použije sa na úhradu pohľadávky členského štátu podľa osobitného predpisu.^44c)

(10) Ak daňový preplatok, nadmerný odpočet alebo daň nemožno použiť podľa odseku 1, možno ju použiť na úhradu pohľadávky členského štátu podľa osobitného predpisu.^44d)

(11) Použitie daňového preplatku, nadmerného odpočtu alebo dane podľa odsekov 1 a 8 až 10 sa považuje za ich vrátenie.

(12) Daňový subjekt nemôže nárok na vrátenie dane, daňového preplatku a nárok na sumu podľa osobitných predpisov¹⁾ postúpiť podľa Občianskeho zákonníka.⁵⁰⁾

Komentár k § 79

Daňový poriadok upravuje daňové preplatky, ktoré sú daňovému subjektu vrátené alebo sú použité na iné daňové nedoplatky. Daňový preplatok musí byť vyšší ako 5 eur.

Z dôvodu efektivity sa ustanovilo, aby správca dane zasielal oznámenie o preúčtovaní platby len vtedy, ak ide o sumy vyššie ako 5 eur, čím sa znížia administratívne náklady finančnej správy, ako aj administratívna záťaž daňových subjektov, keďže nebudú zaťažované marginálnymi informáciami.

Rovnako sa upúšťa od zasielania oznámení pri použití preplatku, ktorý je nižší ako 5 eur.

Preplatok sa teda vráti daňovému subjektu len v prípade, že je vyšší ako 5 eur, ide o tzv. hranicu, nad ktorú sa preplatok vráti.

Daňový subjekt má právo, aby mu preplatok bol vrátené, ak sa napríklad jedná o daň z príjmov. Daňový preplatok pri dani z príjmov vzniká vysporiadaním daňovej povinnosti podaním daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie (spravidla do konca marca kalendárneho roka).

Daňový preplatok

Podľa daňového poriadku je daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň, pričom splatnou daňou je výška vyrubenej dane správcom dane prostredníctvom rozhodnutia s vymedzením termínu splatnosti, ide teda o vlastnú daňovú povinnosť.

Za daňový preplatok sa nepovažuje zaplatený preddavok na daň, ani vrátená daň zaplatená za príslušné zdaňovacie obdobie v prípade, že v priebehu tohto zdaňovacieho obdobie, za ktorú bola daň zaplatená došlo, k jej čiastočnému alebo úplnému zániku.

Použitie daňového preplatku

Daňový preplatok použije správca dane podľa ustanovenia o použití platieb, resp. ak nemožno takto postupovať, preplatok sa použije na kompenzáciu nedoplatkov u iného správu dane.

Ak nemožno preplatok použiť uvedeným spôsobom, vráti sa daňovému subjektu.

O použití daňového preplatku prípadne o jeho vrátení musí byť daňový subjekt informovaný.

Ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu v poradí podľa ich výšky vzostupne.

Ak nemožno použiť platbu stanoveným spôsobom, možno túto platbu použiť na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad.

Spôsoby použitia daňového preplatku

– na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,

– na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,

– na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,

Možnosť vrátenia daňového preplatku

Daňový poriadok upravuje možnosť vrátenia daňového preplatku v prípade, ak daňový subjekt nepodal žiadosť na preúčtovanie preplatku na nesplatený preddavok na dani.

Zavedený postup nasleduje, ak nebolo možné použiť preplatok dane vyššie uvedenými spôsobmi a ani použiť na úhradu pohľadávky členského štátu. K vráteniu daňového preplatku dochádza do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie.

Termín vrátenia daňového preplatku

V praxi sa stáva, že daňovému subjektu vznikol daňový preplatok na dani z príjmov alebo na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie a za splnenia tohto zákona sa preplatok vráti daňovému subjektu.

K vráteniu dochádza najskôr po uplynutí doby na podanie daňového priznania k príslušnej dani. Dobu na podanie daňového priznania upravuje ZDP – zákon o dani z príjmov. Posledným termínom na vrátenie daňového preplatku je najneskôr do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku.

Daňový subjekt na vrátenie preplatku podáva žiadosť (ktorá je súčasťou daňového priznania), ktorej ak bude v plnom rozsahu vyhovené, správca dane nemá povinnosť vydať o tom rozhodnutie.

V prípade, že daňový subjekt pri podaní daňového priznania časť označenú ako žiadosť o vrátenie daňového preplatku nevyplní, daňový preplatok mu nebude môcť správca dane vrátiť. K vráteniu daňového preplatku je nevyhnutne potrebné poskytnúť číslo účtu daňového subjektu ale umožnený je aj spôsob zaslania preplatku na adresu daňového subjektu prostredníctvom poštového poukazu.

Ak daňový subjekt v žiadosti o vrátenie daňového preplatku neuvedie číslo účtu, správca dane vráti daňový preplatok na jeden z účtov daňového subjektu, ktorý mu bol oznámený podľa § 26 ods. 3.

Poštovým poukazom na adresu daňového subjektu možno zaslať preplatok do výšky 15 000 eur vrátane. Ak správca dane nemá k dispozícii číslo účtu daňového subjektu a výška preplatku presiahne sumu 15 000 eur, lehota plynie odo dňa oznámenia čísla účtu.

Použitie sumy dane z pridanej hodnoty

Ide o sumu, o ktorej vrátenie požiadala zahraničná osoba, vo výške priznanej Daňovým úradom Bratislava, ako v prípade daňového preplatku, alebo nadmerného odpočtu, ktorú možno použiť na úhradu pohľadávky členského štátu, ktorý požiadal Slovenskú republiku o medzinárodnú pomoc pri vymáhaní.

Daňový poriadok upravuje aj deň platby v prípade použitia priznanej sumy dane z pridanej hodnoty.

Za účelom jednoznačnosti sa ustanovilo, že použitie daňového preplatku, nadmerného odpočtu, spotrebnej dane a dane podľa § 79 sa považuje za ich vrátenie. Došlo k vypusteniu preúčtovania preplatku na daňovú pohľadávku na žiadosť daňového subjektu, nakoľko v § 55 ods. 6 je ustanovené, že nesprávne označenú platbu, resp. preplatok správca dane použije na úhradu pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená.

! Upozornenie

Vzhľadom na zavedenie novej dane sa zaviedla úprava ustanovenia § 79 týkajúceho sa použitia daňového preplatku, aby bolo možné použiť aj túto daň rovnako ako ostatné dane na účely správy daní. Nadväzne na to sa taktiež spresnilo znenie § 55, ktorý upravuje deň platby dane pri použití tejto novej dane

Úrok ako sankcia

Úrokom rozumieme všeobecnosti sankciu, ktorú je povinný zaplatiť správca dane daňovému subjektu za vrátenie preplatku po ustanovenej lehote bez zavedenia daňovým subjektom. Správca dane má zo zákona povinnosť zaplatiť tento úrok z daňového preplatku, ak predtým po lehote stanovenej daňovým poriadkom preplatok vrátil daňovému subjektu.

Daňový poriadok upravuje minimálnu výšku ročnej úrokovej sadzby, ktorá je vo výške 10 %. Podľa tohto ustanovenia sa primerane postupuje aj pri použití nadmerného odpočtu a spotrebnej dani, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, vrátane povinnosti správcu dane zaplatiť úrok pri oneskorenom vrátení.

Lehota na priznanie úroku zo sumy daňového preplatku je v dĺžke 15 dní, od vrátenia preplatku daňovému subjektu, za splnenia podmienky, že preplatok bol vyšší ako 5 eur. O daňovom preplatku rozhoduje správca dane.

Výpočet úroku

Ako sme už uviedli, úrok vypočíta správca dane, pričom použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku vrátená. V praxi sa stáva, že je trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky menej ako 10 %, v tom prípade sa zásadne použije minimálna výška ročnej úrokovej sadzby – 10 %. Ustanovenie zaviedlo priznanie úroku za každý jeden deň omeškania a vyplatený je do 15 dní, odo dňa doručenia rozhodnutia o priznaní úroku daňovému subjektu.

Nevrátenie preplatku

Daňový preplatok nie je možné vrátiť, ak žiadosť o jeho vrátenie bola doručená po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

Uvedené neplatí, ak daňový preplatok vznikol z dôvodu, že daň bola zaplatená na základe rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo následne zmenené alebo zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti a žiadosť o jeho vrátenie bola podaná do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Daňový preplatok, ktorý nemožno vrátiť, je príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce.

Daňový poriadok upravuje možnosť pre správcu dane na žiadosť vrátiť daňový preplatok, ktorý vznikol z dôvodu, že daňový subjekt uhradil daň na základe rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo následne zmenené alebo zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti.

Daňový preplatok teda nie je možné vrátiť a za istých okolností ani preúčtovať, ak žiadosť o jeho vrátenie bola doručená po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

Za žiadosť o vrátenie preplatku je potrebné v spojení s § 79 ods. 7 považovať aj podané daňové priznanie (napr. uplatnený nadmerný odpočet).

Ako sme už uviedli, takýto preplatok po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane je príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce.

Deň vrátenia preplatku

Daňový poriadok ustanovil za deň vrátenia preplatku deň, kedy bola suma preplatku odpísaná z účtu správcu dane.

Rovnako aj pri vrátení nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa za deň vrátenia považuje deň, kedy boli tieto sumy odpísaná z účtu správcu dane.

Zároveň je ustanovená povinnosť poskytovateľa platobných služieb oznámiť daňovému subjektu deň, kedy došlo k odpísaniu platby z účtu správcu dane.

Kompenzácia daňových nedoplatkov

Daňový poriadok upravuje nakladanie s daňou z pridanej hodnoty, ktorú v podanom daňovom priznaní uplatnil platiteľ dane, ktorý príležitostne dodal nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, rovnako ako s nadmerným odpočtom alebo spotrebnou daňou, pri ktorých bolo uplatnené ich vrátenie.

Ako uvádza zákon o dani z pridanej hodnoty, osoba, ktorá nie je platiteľom a príležitostne dodá nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, uplatňuje odpočítanie dane v daňovom priznaní. Daňový úrad vráti uplatnenú odpočítanú daň do 30 dní od podania daňového priznania.

Na úhradu a kompenzáciu daňových nedoplatkov na iných daniach u jednotlivých členov skupiny (ak ide o kompenzáciu nadmerného odpočtu v rámci skupiny, túto skutočnosť správca dane oznámi zástupcovi skupiny) je možné použiť nadmerný odpočet dane skupinou podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.

Jedna zdaniteľná osoba

Viac zdaniteľných osôb so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou v tuzemsku, ktoré sú spojené finančne, ekonomicky a organizačne (člen skupiny), sa môže považovať za jednu zdaniteľnú osobu (skupina). Finančne spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, z ktorých jedna alebo viac osôb je ovládaných ovládajúcou osobou.

Poznámka

Ekonomicky spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, ktorých hlavné činnosti sú vzájomne závislé alebo majú spoločný ekonomický cieľ alebo z ktorých jedna osoba uskutočňuje celkom alebo sčasti činnosti v prospech jedného alebo viacerých členov skupiny. Organizačne spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, na ktorých riadení alebo kontrole sa podieľa aspoň jedna zhodná osoba. Zdaniteľná osoba môže byť členom len jednej skupiny. Ak má zdaniteľná osoba, ktorá je členom skupiny, sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň mimo tuzemska, nemôžu byť tieto jej časti mimo tuzemska súčasťou skupiny. Členom skupiny nemôže byť zdaniteľná osoba, na ktorú je vyhlásený konkurz alebo ktorej je povolená reštrukturalizácia.

Vrátenie

Použitie daňového preplatku, nadmerného odpočtu, spotrebnej dane podľa § 79 považuje za ich vrátenie.

Postúpenie

Daňový subjekt nemôže nárok na vrátenie dane, daňového preplatku a nárok na sumu podľa osobitných predpisov, ktorými sú daňové zákony, postúpiť podľa Občianskeho zákonníka.

Podľa Občianskeho zákonníka môže veriteľ svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.

Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu, zodpovedá postupca postupníkovi, ak postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom, dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi, postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním nároku, ktorý mal dlžník voči postupcovi. Za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky postupca ručí do výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi, len keď sa na to postupníkovi písomne zaviazal; toto ručenie však zaniká, ak postupník nevymáha postúpenú pohľadávku od dlžníka bez zbytočného odkladu na súde.

Ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky bez zbytočného odkladu podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla. Postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky. Námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. Dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné. Na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi (§ 526), môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním. Ak postupca vymáha pohľadávku, môže dlžník použiť svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré má dlžník voči postupcovi v čase jej vymáhania, nie však pohľadávky, ktoré má voči postupníkovi.

Druhý diel

Daňové nedoplatky

§ 80

Výzva na zaplatenie
daňového nedoplatku

(1) Ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov¹⁾ alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie.

(2) Výzva podľa odseku 1 sa použije aj na zaplatenie iných peňažných plnení, ktoré nie sú daňou a ktoré boli uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov.

Komentár k § 80

Daňový poriadok upravuje daňový nedoplatok, ktorý je výsledkom vysporiadania daňovej povinnosti daňového subjektu.

Výzva na zaplatenie daňového nedoplatku

V prípade, že daňovému subjektu vznikne daňový nedoplatok, tak je správca dane povinný od daňového subjektu ho požadovať.

Výzva je základným krokom správcu dane voči daňovému subjektu v prípade, že tento daňový subjekt má vyrubený daňový nedoplatok.

Vznik daňového nedoplatku

– vzniká daňovému subjektu v prípade, ak nebola jeho daňová povinnosť zaplatená v stanovenej lehote,

– vzniká daňovému subjektu v prípade, ak nebola jeho daňová povinnosť zaplatená v stanovenej výške.

Povinnosť úhrady daňového nedoplatku má daňový subjekt na základe vydaného rozhodnutia, ktoré vydal pre daňový subjekt správca dane.

Daňový dlžník

Nezaplatením daňového nedoplatku sa automaticky daňový subjekt stáva daňovým dlžníkom.

Lehoty a následky nezaplatenia nedoplatku

Správca dane teda môže daňovému subjektu zaslať písomnú výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku s určením náhradnej lehoty na zaplatenie.

Ustanovením je stanovená dĺžka lehoty, ktorá za žiadnych okolností nemôže byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy daňovému subjektu.

Výzva okrem výšky daňového nedoplatku a náhradnej lehoty na zaplatenie musí obsahovať upovedomenie o neodvedení daňového nedoplatku správcovi dane. Ide o tzv. následky nezaplatenia nedoplatku.

Podanie námietky zo strany daňové subjektu

Daňový poriadok pripúšťa podanie námietky proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku a zároveň stanovuje lehotu na podanie námietky v dĺžke 15 dní od doručenia výzvy.

V prípade námietky je možný odkladný účinok. V prípade, že námietke proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku bolo vyhovené v plnom rozsahu, rozhodnutie o vyhovení nemusí obsahovať odôvodnenie.

Daňový poriadok v ustanovení upravuje možnosť použiť výzvu aj na zaplatenie iných peňažných plnení, ktoré nie sú daňou.

Musí ísť o peňažné plnenie uložené rozhodnutím správcu dane. Môže ísť aj o exekučné náklady a hotové výdavky.

§ 81

Záložné právo

(1) Na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Záložné právo správcu dane vzniká vykonateľnosťou rozhodnutia o zriadení záložného práva. Rovnako môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a osobe evidujúcej záloh. Ak ide o záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. Proti rozhodnutiu podľa piatej vety v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia môže daňový dlžník podať odvolanie; rovnako podľa šiestej vety môže daňový dlžník a poddlžník podať odvolanie. Poddlžník môže v odvolaní namietať len neexistenciu alebo zánik pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto tvrdenie je povinný preukázať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva sa zašle na zápis alebo na registráciu podľa Občianskeho zákonníka.⁴⁵⁾ Katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Na účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka.

(2) Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 63 ods. 3 aj rodné číslo, ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov,⁴⁶⁾ označenie daňového nedoplatku, predmetu záložného práva a zákaz daňovému dlžníkovi, poddlžníkovi alebo osobe evidujúcej predmet záložného práva nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane.

(3) Pri vzniku záložného práva k cenným papierom správca dane dá príkaz právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu,⁴⁷⁾ aby zaregistrovala pozastavenie práva nakladať s cenným papierom konkrétneho daňového dlžníka.

(4) Záložné právo podľa odseku 1 možno zriadiť aj na zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená.

(5) Správca dane je oprávnený na účely podľa odseku 1 vyzvať daňového dlžníka, aby predložil súpis svojho majetku. Daňový dlžník je povinný tejto výzve v určenej lehote vyhovieť. Správca dane má právo skontrolovať pravdivosť súpisu majetku daňového dlžníka.

(6) Správca dane dbá, aby hodnota predmetu záložného práva podľa odseku 1 bola primeraná sume daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého sa záložné právo zriaďuje. Ak daňový dlžník v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty.

(7) Právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane. To neplatí, ak ide o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa osobitného predpisu v mene a na účet záložného dlžníka alebo v mene záložného veriteľa a na účet daňového dlžníka; túto skutočnosť je prednostný záložný veriteľ povinný vopred oznámiť správcovi dane.

(8) Ak vzniklo na predmete záložného práva viac záložných práv, uspokojí sa záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky alebo záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku podľa poradia zápisu alebo registrácie záložného práva v registri podľa osobitného predpisu.⁴⁵⁾ Ak sú pohľadávky zabezpečené záložným právom uspokojované v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní, na toto uspokojenie sa vzťahuje osobitný predpis.⁴⁸⁾

(9) Zabezpečenie daňového nedoplatku sa vykonáva na náklady daňového dlžníka. Ak daňový dlžník neuhradí náklady na zabezpečenie daňového nedoplatku, správca dane je oprávnený ich vymáhať v daňovom exekučnom konaní.

(10) Ustanovenia odsekov 1 až 3, 5 až 7, 9 a 11 sa rovnako vzťahujú aj na zabezpečenie existujúcej daňovej pohľadávky, daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, a iného peňažného plnenia uloženého rozhodnutím podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.⁹⁾

(11) Ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov o záložnom práve⁴⁹⁾ sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.

Komentár k § 81

Záložné právo je podľa daňového poriadku jedným z dôležitých inštitútov, ktorý patrí k právnym prostriedkom zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva.

Záložný veriteľ

Je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Pohľadávka vzniká v prípade neuhradenia daňového nedoplatku daňového dlžníka.

V rámci Daňového poriadku ide o daňový nedoplatok, pričom na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Záložné právo správcu dane vzniká vykonateľnosťou rozhodnutia o zriadení záložného práva.

Zmena týkajúca sa predmetu záložného práva a jeho rozšírenia na veci, ktoré nadobudne daňový dlžník v budúcnosti, je potrebná pre efektívnejšie využitie inštitútu záložného práva, napr. pri tzv. leasingu, kde nie je možné včasné zachytenie okamihu nadobudnutia vlastníctva a postihnutie majetku daňového dlžníka nadobudnutého takýmto spôsobom. V podstate rovnaká úprava je aj v § 151d ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti, alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky.

Vydanie záložného práva

Záložné právo k zabezpečeniu vydáva správca dane rozhodnutím, ktoré doručí daňovému dlžníkovi.

Ak ide o záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi a osobe evidujúcej záloh. Ustanovenie okrem toho, na aký predmet (aj keď nie je priamo upravený v tomto zákone) môže byť zriadené záložné právo, vymedzuje aj na aký predmet sa záložné právo nevzťahuje, najmä ortopedické pomôcky a kompenzačné pomôcky, osobné motorové vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby ...

Vznik záložného práva

Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností. Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri. Záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, nepodlieha registrácii v registri záložných práv. Záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto vzniknuté záložné právo môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri záložných práv; ak sa zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme, vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným veriteľom pred registráciou záložného práva.

Poddlžník

Ide o dlžníka daňového dlžníka. Ak bolo k pohľadávke daňového dlžníka vydané záložné právo, rozhodnutie o tom musí byť okrem daňového dlžníka doručené aj poddlžníkovi. Účinnosť záložného práva v rozhodnutí platí len v prípade riadneho informovania poddlžníka. Proti rozhodnutiu o zriadení záložného práva je právo podať odvolanie, nielen v prípade daňového dlžníka ale aj poddlžníka. Odvolanie musí byť podané v zákonnej lehote 15 dní od doručenia dlžníkovi alebo poddlžníkovi.

Odvolanie

Odvolanie môže podať rovnako dlžník ako aj poddlžník.

Rozdiel v odvolaní je len v tom, že poddlžník v odvolaní namieta výhradne len neexistenciu alebo zánik pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva s povinnosťou preukázania tejto skutočnosti.

Odvolanie nemá odkladný účinok.

Ako sme už uviedli, podľa Občianskeho zákonníka záložné právo vzniká buď registráciou v príslušnom registri, alebo zápisom v katastri nehnuteľností, pričom sa akceptuje aj iná možnosť jeho vzniku vyjadrená slovami „ak osobitný zákon neustanovuje inak“.

Poznámka

Vytvoril sa tak priestor jednoznačne ustanoviť v daňovom poriadku, že záložné právo správcu dane vzniká rozhodnutím, čo je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Právnou úpravou boli zároveň odstránené v odbornej praxi sa vyskytujúce diskusie a pochybnosti o vzniku záložného práva správcu dane, najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosti.

Obsah rozhodnutia o zriadení záložného práva na zabezpečenie daňového nedoplatku

Daňový poriadok upravuje procesný postup vzniku záložného práva rozhodnutím správcu dane. Z dôvodu, aby bol zabezpečený jednotný postup všetkých správcov daní, sú v ustanovení upravené náležitosti rozhodnutia o zriadení záložného práva.

Rozhodnutie musí obsahovať okrem základných náležitostí rodné číslo, ak je to nevyhnutné podľa Občianskeho zákonníka, označenie daňového nedoplatku, predmetu záložného práva a zákaz daňovému dlžníkovi, poddlžníkovi alebo osobe evidujúcej predmet záložného práva nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane.

Náležitosti

Medzi náležitosti patrí vyznačenie jeho vykonateľnosti (rozhodnutie je zaslané na zápis alebo na registráciu podľa Občianskeho zákonníka), náležitostí podľa § 63 ods. 3, rodné číslo, ak je to nevyhnutné, označenie daňového nedoplatku, označenie predmetu záložného práva, zákaz daňovému dlžníkovi, poddlžníkovi alebo osobe evidujúcej predmet záložného práva nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane, ďalšie náležitosti označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, číslo a dátum rozhodnutia, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie, ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, výrok, poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahradili kvalifikovaným elektronickým podpisom, rodné číslo, ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, označenie daňového nedoplatku, predmetu záložného práva a zákaz daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane.

Právoplatnosť rozhodnutia

Keď rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, musí to byť oznámené katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru prostredníctvom správcu dane.

Daňový poriadok upravuje, že záložné právo môže byť zriadené aj na zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená, čiže je možné zriadiť záložné právo na daňovú pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti.

Úprava záložného práva

Znenie právnych predpisov upravujúcich záložné právo sa použijú vždy, ak Daňový poriadok neustanovuje inak.

Poznámka

Záložné právo je upravené

– v zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch),

– v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

– v Občianskom zákonníku,

– v zákone č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

Záložné právo k cenným papierom

Povinnosťou správcu dane je informovať právnickú osobu, ktorá vedie register cenných papierov, aby neodkladne, zaregistrovala pozastavenie práva nakladať s cenným papierom daňového dlžníka, ktorého sa záložné právo týka. Podľa zákona o cenných papieroch centrálny depozitár alebo člen zaregistruje pozastavenie práva nakladať na základe príkazu na registráciu pozastavenia práva nakladať. Registráciou pozastavenia práva nakladať sa rozumie vykonanie príslušného zápisu v evidencii centrálneho depozitára, a ak sú údaje o zaknihovanom cennom papieri a jeho majiteľovi evidované na účte majiteľa vedenom členom, aj v evidencii u tohto člena. Príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať môže dať v tomto prípade správca dane.

Súpis majetku

Súpis majetku musí predložiť daňový dlžník, ak ho správca dane na to vyzve.

Daňový dlžník je povinný výzve správcu dane vyhovieť v plnom rozsahu. Povinnosť musí splniť v stanovenej lehote

Na daňový nedoplatok alebo daňovú pohľadávku možno zriadiť záložné právo k majetku alebo pohľadávke v hodnote primeranej výške daňového nedoplatku, prípade môže byť záložné právo zriadené aj na predmet vyššej hodnoty v prípade, že daňový dlžník predmet primeranej hodnoty nevlastní.

Všetky údaje uvedené v súpise majetku musia byť pravdivé, pričom je právom správcu dane pravdivosť overiť a skontrolovať.

Zákaz disponovania s majetkom dlžníka

Po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva nemôže s jeho predmetom daňový dlžník vykonávať žiadne právne úkony bez súhlasu správcu dane. V rozhodnutí o zriadení záložného práva správca dane vysloví voči dlžníkovi (poddlžníkovi) zákaz nakladať so zálohom bez predchádzajúceho súhlasu. Ak by dlžník konal v rozpore s uloženou povinnosťou, išlo by o absolútne neplatný právny úkon.

Prednostný záložný veriteľ

Výnimkou je výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom. Uspokojenie záložného práva, ak na jeho predmete vzniklo viac záložných práv, sa realizuje podľa poradia ich zápisu alebo registrácie. Výnimkou sú pohľadávky, ktoré sú zabezpečené záložným právom, a ktoré sú uspokojované v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní, podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Náklady súvisiace so zabezpečením daňového nedoplatku

V prípade zabezpečenia daňového nedoplatku vznikajú v praxi rôzne náklady, ktoré musí znášať daňový dlžník. V prípade neuhradenia týchto nákladov budú správcom dane vymáhané v daňovom exekučnom konaní. Daňové exekučné konanie predstavuje konanie správcu dane, ktorým vymáha daňový nedoplatok, peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky. Koná tak na základe oprávnení vyplývajúcich z tohto právneho predpisu a v prípade obce ako správcu dane je možné použiť aj Exekučný poriadok. Konanie začína vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, ktoré predstavuje exekučný titul, dňom vydania je toto rozhodnutie právoplatné a nemožno voči nemu podať opravné prostriedky.

V prípade, že ide o záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi a osobe evidujúcej záloh. Katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť s vyznačením jeho vykonateľnosti.

Vykonateľnosť rozhodnutia

Za účelom jednoznačného stanovenia okamihu vzniku záložného práva správcu dane sa upravila vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Odstránila sa pochybnosť, či záložné právo vzniká už samotným vydaním rozhodnutia o zriadení záložného práva. Správca dane doručuje rozhodnutie o zriadení záložného práva dlžníkovi aj katastru alebo inému registru, t. j. nemusí čakať na doručenie dlžníkovi. Rovnako, z dôvodu zefektívnenia konania, sa pri zriadení záložného práva zaviedlo doručovať rozhodnutie o jeho zriadení aj iným osobám ako dlžník, poddlžník, prípadne osobám spravujúcim osobitné registre, ktorým sa rozhodnutie správcu dane posiela na zápis alebo na registráciu záložného práva podľa Občianskeho zákonníka. Konkrétne ide o banku, v prípadoch zriadenia záložného práva k pohľadávke z účtu vedeného v banke, dopravný inšpektorát, ktorý v prípade, ak je zálohom motorové vozidlo, nie je osobitným registrom pre registráciu záložného práva, tým je aj v tomto prípade Notársky centrálny register záložných práv.

Rovnako ako pri zabezpečení daňového nedoplatku sa upravilo aj zabezpečenie iného peňažného plnenia uloženého rozhodnutím (napr. náklady spojené s uskladnením tovaru alebo jeho likvidáciou), exekučných nákladov a hotových výdavkov, a to zriadením záložného práva.

§ 82

Zmena a zrušenie
záložného práva

Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane z vlastného alebo iného podnetu zmeniť alebo zrušiť, a to aj čiastočne, ak daňový subjekt daňovú pohľadávku alebo daňový dlžník alebo poddlžník, alebo iná osoba podľa § 59 daňový nedoplatok zaplatila celkom alebo sčasti alebo ak zanikol predmet záložného práva alebo došlo k zániku daňovej pohľadávky alebo daňového nedoplatku iným spôsobom alebo ak je iný dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Rozhodnutie sa doručí daňovému subjektu a v prípade daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi, ktorí proti nemu môžu v lehote 15 dní odo dňa doručenia podať odvolanie. Právoplatné rozhodnutie sa doručí registru podľa osobitného predpisu.⁴⁵⁾

Komentár k § 82

Daňový poriadok upravuje možnosť zmeny zálohu a prípadne jeho zrušenie v zákonom vymedzených prípadoch, respektíve Daňový poriadok upravuje, v ktorých prípadoch môže byť záložné právo zmenené, zrušené alebo zrušené len čiastočne.

Zmena a zrušenie zálohu

Zmena a zrušenie záložného práva môže nastať v priebehu zriadeného záložného práva na zabezpečenie daňového nedoplatku.

Dochádza k zmene rozhodnutia o zriadení záložného práva.

Zmeny môže vykonať správca dane na základe rozhodnutia, prostredníctvom ktorého sa zmení pôvodne ním vydané rozhodnutie. K zmene alebo k zrušeniu dochádza buď z vlastného podnetu alebo z podnetu niekoho iného.

Zrušenie záložného práva

– úplné zrušenie,

– čiastočné zrušenie.

K čiastočnému zrušeniu dochádza v prípade, ak daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil v plnej výške, daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil v plnej výške, alebo došlo k zániku predmetu záložného práva.

Uhradiť daňový nedoplatok môže daňový dlžník, poddlžník, iná osoba, ktorá je účastníkom daňového konania.

Daňový nedoplatok môže byť týmito osobami zaplatený celkom alebo čiastočne.

Účastníkom daňového konania je daňový subjekt a aj iná osoba, ktorú správca dane na daňové konanie prizve. Práva a povinnosti účastníka daňového konania má aj ten, na koho podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu prešla z dlžníka povinnosť, alebo na koho prešli podľa osobitného predpisu záväzky za daňového dlžníka, alebo od koho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka.

Rozhodnutie o zmene alebo zrušení zriadeného záložného práva

Podľa Daňového poriadku musí byť rozhodnutie doručené spôsobom vymedzeným týmto právnym predpisom daňovému subjektu, ak ide o daňového dlžníka tak jemu alebo poddlžníkovi.

Proti rozhodnutiu o zmene alebo zrušení záložného práva sa pripúšťa podanie odvolania. Odvolanie sa podáva v zákonnej lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia.

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia bude rozhodnutie doručené podľa Občianskeho zákonníka príslušnému registru, kde následne dôjde k výmazu záložného práva, pričom sa uplatní ten istý postup ako pri zápise do registra, a to ku dňu uvedenému v žiadosti o výmaz.

Je možné zmeniť alebo zrušiť záložné právo aj z iných dôvodov, ktoré môžu v praxi nastať, napr. v nadväznosti na uznesenie súdu, ktorým bolo určené, že daňový dlžník sa nikdy nestal vlastníkom nehnuteľnosti.

Výmaz záložného práva

K výmazu dochádza po zániku záložného práva, a to z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri.

Výmaz sa musí vykonať ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva. Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva.

Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva.

Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom.

Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol podľa zmluvy o zriadení záložného práva odovzdaný záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva záloh vrátiť záložcovi.

Poznámka

Záložné právo zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky, zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania, alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

§ 83

Dočasne nevymožiteľný
daňový nedoplatok

(1) Daňový nedoplatok alebo jeho časť sa považuje za dočasne nevymožiteľný, ak

a) jeho vymáhanie od daňového dlžníka alebo od iných osôb, od ktorých mohol byť vymáhaný, je bezvýsledné,

b) majetkové pomery daňového dlžníka by neviedli ani k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku,

c) majetok daňového dlžníka nepostačuje ani na pokrytie exekučných nákladov a hotových výdavkov podľa § 149 a správca dane rozhodnutím zastaví alebo čiastočne zastaví daňové exekučné konanie,

d) je jeho vymáhanie spojené s ťažkosťami a možno predpokladať, že ďalšie vymáhanie by neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku, alebo

e) jeho výška v úhrne za všetky dane nepresahuje 170 eur,

f) sa stal nevymáhateľným podľa všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.⁴⁸⁾

(2) Odsek 1 sa vzťahuje aj na iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou, uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov.

Komentár k § 83

Daňový poriadok umožňuje správcovi dane selektovať daňové nedoplatky, u ktorých je značne znížená pravdepodobnosť ich vymoženia z viacerých dôvodov.

Cieľom tohto ustanovenia je možnosť, že v budúcnosti bude daňový dlžník disponovať buď financiami alebo majetkom, aby mohli byť daňové nedoplatky uspokojené.

Dočasne nevymožiteľný nedoplatok

Daňové nedoplatky, ktoré správca dane bez pozitívneho výsledku alebo neefektívne vymáha od daňového dlžníka alebo i od iných osôb, sa považujú za dočasne nevymožiteľné. Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok ako i daňový nedoplatok daňového dlžníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo mu bola povolená reštrukturalizácia, správca dane eviduje v pomocnej evidencii podľa druhu dane.

Správca dane je poverený posúdením a stanovením, že ide o takýto daňový nedoplatok s ohľadom na ekonomickú situáciu daňového dlžníka.

Postúpenie dočasne nevymožiteľného nedoplatku

Daňový úrad alebo colný úrad dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, pri ktorom uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol, postúpi na základe podmienok ustanovených týmto zákonom právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom. Správca dane následne vyradí tento nedoplatok z evidencie daní alebo z pomocnej evidencie.

Iné peňažné plnenia, ktoré nie sú daňou (napr. náklady na skladné), je možné evidovať medzi dočasne nevymožiteľnými nedoplatkami, ak sú na to splnené podmienky.

Nedoplatok dočasne nevymožiteľný

– daňový nedoplatok, ktorého vymáhanie od daňového dlžníka alebo od inej osoby je bezvýsledné,

– daňový nedoplatok daňového dlžníka, ktorého majetkové pomery by neviedli ani k jeho čiastočnému uspokojeniu,

– daňový nedoplatok daňového dlžníka, ktorého majetok nepostačuje ani na pokrytie exekučných nákladov a hotových výdavkov a správca dane rozhodnutím zastavil daňové exekučné konanie,

– daňový nedoplatok, ktorého vymáhanie je spojené s ťažkosťami a možno predpokladať, že ďalšie vymáhanie by neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku,

– daňový nedoplatok, ktorého výška v úhrne za všetky dane nepresahuje 170 eur.

Daňový nedoplatok alebo jeho časť sa považuje za dočasne nevymožiteľný, ak sa stal nevymáhateľným podľa všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

Znenie ustanovenia § 83 odsek 1 sa vzťahuje aj na iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou, uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov.

Nadväzne na zmeny v zákone o konkurze a reštrukturalizácii sa ustanovilo, že nedoplatky daňového subjektu, ktorý je fyzickou osobou, ktorá bola oddlžená podľa IV. časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii, budú evidované v „sledovanom“ období medzi dočasne nevymožiteľnými nedoplatkami. Daňové subjekty s takýmito dočasne nevymožiteľnými nedoplatkami sa zverejňujú v zozname podľa § 52 ods. 1. Na tieto nedoplatky sa vzťahuje aj ustanovenie § 55 o preúčtovaní a § 54 o súhlase správcu dane v súvislosti s obchodným registrom.

Exekučné náklady a hotové výdavky

Daňový dlžník uhrádza náklady za výkon zhabania, náklady za výkon predaja a hotové výdavky správcu dane. Náklady za výkon zhabania sú 2 % z vymáhaného daňového nedoplatku, najmenej 16 eur a najviac 16 600 eur. Náklady za výkon predaja sú 2 % z vymoženého daňového nedoplatku, najmenej 16 eur a najviac 16 600 eur. Exekučné náklady správca dane neurčí pri výkone daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, predajom cenných papierov, postihnutím majetkového práva spojeného s obchodným podielom spoločníka obchodnej spoločnosti. Exekučné náklady sa počítajú zo sumy zaokrúhlenej na desiatky eur nadol. Daňový dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady vždy, keď poverený zamestnanec správcu dane oznámi daňovému dlžníkovi alebo jeho zástupcovi dôvod svojho príchodu a spíše úvodnú vetu zápisnice o súpise hnuteľných vecí. Daňový dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady vždy, keď došlo k začatiu dražby alebo bola spísaná úvodná veta zápisnice o dražbe. Hotové výdavky uhrádza daňový dlžník v skutočnej výške, a to aj vtedy, ak k výkonu daňovej exekúcie nedošlo. Hotovými výdavkami sú najmä znalečné, nájomné, poistné. Ak sa hotové výdavky dotýkajú viacerých daňových dlžníkov, správca dane rozvrhne ich výšku podľa pomeru jednotlivých vymáhaných daňových nedoplatkov. Exekučné náklady a hotové výdavky je daňový dlžník povinný uhradiť do ôsmich dní odo dňa, keď mu ich vyrubil správca dane rozhodnutím.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Podanie odvolania nemá odkladný účinok. Exekučné náklady a hotové výdavky vymáha správca dane ako daňový nedoplatok. Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene, exekučné náklady a hotové výdavky znáša správca dane. Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene len čiastočne, znáša správca dane náklady len v rozsahu neoprávnene vykonanej daňovej exekúcie. Náklady, ktoré vznikli daňovému dlžníkovi v súvislosti s výkonom daňovej exekúcie, znáša daňový dlžník, a to aj v prípade, ak sa daňová exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz.

§ 84

Zánik daňového
nedoplatku

(1) Daňový nedoplatok zanikne dňom

a) nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o tom, že dedičstvo pripadlo štátu, ak daňový dlžník zomrel,

b) nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu, ak daňový dlžník zomrel a súd zastavil dedičské konanie po tom, čo majetok nepatrnej hodnoty zanechaný poručiteľom vydal tomu, kto sa postaral o pohreb alebo ak zastavil konanie z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok,

c) zániku daňového subjektu, ak daňový subjekt zanikne bez právneho nástupcu,

d) právoplatnosti rozhodnutia, ktorým správca dane povolil úľavu alebo odpustil daňový nedoplatok alebo jeho časť podľa § 70 alebo § 157, alebo dňom určeným v súlade s podmienkami uvedenými v nariadení vlády vydanom podľa § 160 ods. 3,

e) nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok,

f) nasledujúcim po uplynutí šiestich rokov od

1. vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára podľa štvrtej časti všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie,⁴⁸⁾ a to v rozsahu nevymáhateľných daňových nedoplatkov; rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom,

2. vyhlásenia konkurzu, ak sa uplatnil postup podľa osobitného predpisu,^48a) a to v rozsahu pohľadávok, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené bez ohľadu na to, či boli do konkurzu prihlásené,

g) nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť; riadne a včas neprihlásené daňové nedoplatky zanikajú dňom nasledujúcim po dni zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu a skončení reštrukturalizácie.

(2) Daňový nedoplatok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o zániku daňového nedoplatku, ak

a) suma dočasne nevymožiteľného daňového nedoplatku vrátane nákladov spojených so správou daní a jeho vymáhaním u daňového subjektu nepresiahne 20 eur,

b) daňový nedoplatok alebo jeho časť správca dane nemohol uspokojiť od dedičov do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.

(3) Rozhodnutie o zániku daňového nedoplatku podľa odseku 2 sa nedoručuje a je právoplatné dňom jeho vydania. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 okrem odseku 1 písm. d) sa vzťahujú aj na zánik iného peňažného plnenia, ktoré nie je daňou, vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov uložených rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona.

(5) Ustanovenie odseku 1 písm. g) sa neuplatní, ak ide o daňový nedoplatok z daňového priznania, na podanie ktorého lehota uplynula do začatia reštrukturalizačného konania, pričom v tejto lehote nebolo podané; takýto daňový nedoplatok sa považuje za pohľadávku vzniknutú po začatí reštrukturalizačného konania.

Komentár k § 84

Daňový poriadok upravuje, kedy dochádza k absolútnemu zániku daňového nedoplatku. Vymedzené sú skutočnosti, ktoré podmieňujú zánik nedoplatku a deň, v ktorý je daňový nedoplatok považované za zaniknutý. Ako sme už uviedli vyššie, daňové nedoplatky sú evidované správcom dane.

Daňový poriadok upravuje, že proti tomuto rozhodnutiu sa nepripúšťajú opravné prostriedky podľa Daňového poriadku.

Deň zániku daňového nedoplatku

Pre odpis daňového nedoplatku je v zásade dôležitý deň určenia zániku daňového nedoplatku. Ide o deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o tom, že dedičstvo pripadlo štátu, ak daňový dlžník zomrel, alebo deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu, ak daňový dlžník zomrel a súd zastavil dedičské konanie, po tom čo majetok nepatrnej hodnoty zanechaný poručiteľom vydal tomu, kto sa postaral o pohreb, alebo ak zastavil konanie z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok,

Daňový poriadok obsahuje úpravu zániku daňového nedoplatku po úmrtí daňového dlžníka v prípade, že dedičstvo pripadlo štátu alebo ak súd dedičské konanie zastavil, nakoľko majetok, ktorý poručiteľ zanechal, bol iba nepatrnej hodnoty a súd ho vydal osobe, ktorá sa postarala o jeho pohreb. V týchto prípadoch zaniká daňový nedoplatok dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o týchto skutočnostiach.

K dôvodom zániku nedoplatku patrí dôvod zániku nedoplatku, ktorým je zastavenie dedičského konania z dôvodu nemajetnosti poručiteľa, nakoľko v takom prípade už nie je žiadna možnosť vymáhať nedoplatok od dedičov a tiež sa doplnil deň zániku daňového nedoplatku v prípadoch a v súlade s podmienkami uvedenými v nariadení vlády podľa § 160 ods. 3.

Pre odpis daňového nedoplatku je v zásade dôležitý deň zániku daňového subjektu, ak daňový subjekt zanikne bez právneho nástupcu, alebo deň právoplatnosti rozhodnutia, ktorým správca dane povolil úľavu alebo odpustil daňový nedoplatok alebo jeho časť, alebo dňom určeným v súlade s podmienkami uvedenými v nariadení vlády, v ktorom vláda ustanoví podmienky zániku daňového nedoplatku a prípady, v ktorých daňovým subjektom, ktoré do termínu ustanoveného v nariadení majú zaplatenú aspoň daň, zaniká daňový nedoplatok zodpovedajúci nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k tejto dani, prípadne deň nasledujúci po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok.

Ak správca dane povolí na základe žiadosti daňového subjektu úľavu alebo odpustí daňový nedoplatok alebo jeho časť podľa § 70 alebo § 157 tohto zákona, zaniká daňový nedoplatok dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o úľave alebo o odpustení daňového nedoplatku alebo jeho časti.

Pre odpis daňového nedoplatku je v zásade dôležitý aj deň nasledujúci po uplynutí šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára alebo oddlženia podľa štvrtej časti všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie, a to v rozsahu nevymáhateľných daňových nedoplatkov; rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom, alebo od vyhlásenia konkurzu, ak sa uplatnil postup podľa osobitného predpisu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené bez ohľadu na to, či boli do konkurzu prihlásené.

Zánik daňového nedoplatku

Poznámka

Nadväzne na úpravy inštitútu „osobného bankrotu“ v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj z dôvodu odstránenia rôznosti výkladu účinného znenia, boli sprecizované ustanovenia o zániku daňového nedoplatku, v prípade ak dôjde k oddlženiu.

Daňový nedoplatok v tomto prípade zanikne dňom nasledujúcim po uplynutí 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára (uznesenie obsahuje rozhodnutie o oddlžení) podľa štvrtej časti všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie, a to v rozsahu tých daňových nedoplatkov, ktoré sú oddlžením nevymáhateľné, pričom rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom, alebo od vyhlásenia konkurzu, ak sa uplatnil postup podľa osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 206f ods. 4 zákona o konkurze, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené bez ohľadu na to, či boli do konkurzu prihlásené.

Poznámka

Ak súd vyhlásil konkurz podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017 a po zrušení konkurzu sú dôvody, aby súd dlžníkovi oddlženie povolil a doposiaľ o povolení oddlženia nerozhodol, súd rozhodne o oddlžení dlžníka, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom; ustanovenia § 166f a 166g sa v takom prípade použijú primerane.

Nevymáhateľné daňové nedoplatky

Poznámka

V praxi nastali prípady, keď daňový dlžník nepodal daňové priznanie v zákonom ustanovenej lehote a následne bolo začaté reštrukturalizačné konanie a povolená reštrukturalizácia. Pokiaľ daňový dlžník podal daňové priznanie po začatí reštrukturalizačného konania a vznikla daňová povinnosť, ktorej splatnosť nastala do začatia reštrukturalizačného konania, ide o daňový nedoplatok, ktorý je pohľadávkou na účely reštrukturalizácie.

Správca dane z dôvodu, že uplynula lehota na prihlásenie pohľadávok v reštrukturalizácii, už nemohol predmetný daňový nedoplatok prihlásiť.

Poznámka

Podľa § 120 odsek 1 zákona o konkurze platí, že ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Práve pre objektívnu nemožnosť správcu dane prihlásiť daňový nedoplatok, ako pohľadávku v reštrukturalizácii je potrebné stanoviť, že takýto daňový nedoplatok nezaniká, pokiaľ vyplýva z daňového priznania, ak lehota na jeho podanie uplynula do začatia reštrukturalizačného konania, avšak k jeho podaniu do začatia reštrukturalizačného konania nedošlo. Zároveň sa ustanovilo, aby sa takýto daňový nedoplatok považoval za pohľadávku vzniknutú po začatí reštrukturalizačného konania.

Zánik daňového nedoplatku u fyzickej osoby, na ktorú bol vyhlásený konkurz

Ak nedošlo k uspokojeniu pohľadávok, ktoré boli prihlásené správcom dane a ani proti podstate, a ktoré zostali po zrušení konkurzu a taktiež neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. Zánik daňového nedoplatku sa v takomto prípade odvíja od dňa zverejnenia uznesenia súdu o oddlžení dlžníka v Obchodnom vestníku.

Reštrukturalizácia

Zánik daňového nedoplatku v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt nemusí podľa schváleného reštrukturalizačného plánu plniť, nemožno ich v rámci reštrukturalizácie uspokojiť alebo neboli v reštrukturalizačnom konaní riadne a včas prihlásené.

Daňový nedoplatok v tomto prípade zaniká dňom zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu.

Reštrukturalizácia je jedným zo spôsobov riešenia hroziaceho alebo existujúceho úpadku, teda stavu, kedy podnikateľ nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva svoje peňažné záväzky, a to viac ako jednému veriteľovi (podnikateľ je platobne neschopný), podnikateľ má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku (podnikateľ má záporné vlastné imanie a je predlžený).

Pre odpis daňového nedoplatku je v zásade dôležitý tiež deň nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť; riadne a včas neprihlásené daňové nedoplatky zanikajú dňom nasledujúcim po dni zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu a skončení reštrukturalizácie.

Uspokojenie od dedičov

Daňový nedoplatok zaniká aj vtedy, ak správca dane nemohol daňový nedoplatok alebo jeho časť uspokojiť od dedičov do výšky nadobudnutého dedičstva.

Daňový nedoplatok zaniká aj vtedy, ak u jedného daňového subjektu dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, vrátane nákladov spojených s jeho správou a vymáhaním, nepresiahne 20 eur.

V tomto prípade ide o zánik takých daňových nedoplatkov, u ktorých je ich samotná správa ako i vymáhanie neefektívne a nákladnejšie v porovnaní s ich výškou.

Správca dane o zániku takýchto daňových nedoplatkov vydá rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje a právoplatnosť nadobúda dňom jeho vydania.

Exekúcia zadržaním vodičského preukazu

Správca dane neurčí exekučné náklady ani pri výkone exekúcie zadržaním vodičského preukazu.

Ustanovenie o poukazovaní platieb z vykonávaných exekúcií sa dopĺňa o už zavedenú exekúciu zadržaním vodičského preukazu.

Ustanovenie odseku 1 písm. g) sa neuplatní, ak ide o daňový nedoplatok z daňového priznania, na podanie ktorého lehota uplynula do začatia reštrukturalizačného konania, pričom v tejto lehote nebolo podané.

Uvedený daňový nedoplatok sa považuje za pohľadávku vzniknutú po začatí reštrukturalizačného konania.

§ 85

Premlčanie a zánik práva
vymáhať daňový nedoplatok

(1) Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol; ak osobitný predpis⁴⁸⁾ neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.

(2) Počas daňového exekučného konania lehota podľa odseku 1 neplynie.

(3) Správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o námietke daňový dlžník nemôže podať odvolanie.

(4) Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.

(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú aj na právo vymáhať iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou, uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov.

Komentár k § 85

Daňový poriadok upravuje premlčanie, záväzné lehoty a následne zánik práva vymáhať daňový nedoplatok.

Ustanovilo sa plynutie premlčacej lehoty na vymáhanie daňového nedoplatku nadväzne na lehotu uvedenú v § 166f zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého sa pri zrušení oddlženia pohľadávkam v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

Záväzné lehoty

– šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie nedoplatku – túto lehotu je možné predĺžiť zaslaním výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku.

Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je teda premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ak správca dane doručí daňovému subjektu výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. Počas daňového exekučného konania táto lehota neplynie. Pre určenie dňa zániku daňového nedoplatku je rozhodujúce určenie dňa, v ktorom došlo k zániku práva vymáhať daňový nedoplatok.

Právo na vymáhanie

Správca dane prihliadne na premlčanie v zákonom vymedzenom prípade, a to iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Čo sa týka odvolania, to nie je možné podať proti rozhodnutiu o námietke daňovým dlžníkom.

– 20 ročná lehota

Daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Lehota určená podľa rokov končí uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej jej začiatok.

Skutočnosťou určujúcou začiatok plynutia lehoty je skončenie kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, t. j. 31. 12. roka, v ktorom vznikol daňový nedoplatok. 20 ročná lehota skončí 20 rokov po tomto dátume a skončenie nastane uplynutím 31. 12., teda dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota sa končí uplynutím 31. 12.

Po tejto 20 ročnej lehote zaniká právo na vymáhanie daňového nedoplatku. Dňom zániku práva na vymáhanie daňového nedoplatku je 1. január.

Keďže k zániku daňového nedoplatku dochádza dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok, daňový nedoplatok zanikne dňa 2. januára.

Právo vymáhať daňový nedoplatok zaniká po 20 rokoch od vzniku daňového nedoplatku. Táto lehota sa vzťahuje i na právo vymáhať aj iné peňažné plnenie, ktoré bolo daňovému subjektu uložené rozhodnutím správcu dane.

Opätovná lehota

V prípade, ak správca dane doručil výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, tak platí, že premlčacia lehota na vybratie a vymáhanie daňového nedoplatku plynie opäť nanovo, nakoľko bol vykonaný daňový úkon správcom dane.

Uvedené platí aj v prípade, ak bol správcom dane vykonaný úkon na zabezpečenie daňového nedoplatku.

Daňový poriadok stanovil zásadu, že premlčacia lehota začne opäť plynúť v týchto prípadoch len za splnenia podmienky predchádzajúceho upovedomenia daňového dlžníka o vykonaní tohto úkonu správcom dane.

Musí to byť však úkon upravený daňovým poriadkom. Úkonom na predĺženie lehoty na vybratie daňového nedoplatku je teda doručenie výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku alebo doručenie rozhodnutia, ktorým správca dane nevyhovel námietke daňového subjektu proti výzve.

§ 86

Postúpenie daňového nedoplatku

(1) Daňový úrad alebo colný úrad

a) dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, pri ktorom uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol, postúpi na základe podmienok ustanovených týmto zákonom právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom,

b) daňový nedoplatok daňového dlžníka, ktorý je v konkurze alebo v likvidácii, na základe podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom⁴⁸⁾ môže postúpiť právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom.

(2) Právnická osoba, ktorej bol postúpený daňový nedoplatok podľa odseku 1, môže daňový nedoplatok ďalej postúpiť len právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom; na postupcu sa postup podľa odseku 4 vzťahuje primerane.

(3) O postúpení daňového nedoplatku podľa odseku 1 uzatvára finančné riaditeľstvo písomnú zmluvu o postúpení daňového nedoplatku. Súčasťou tejto zmluvy je aj vyporiadanie práv zo zabezpečenia daňového nedoplatku.

(4) Daňový úrad alebo colný úrad bez zbytočného odkladu oznámi postúpenie daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý vyhlásil konkurz podľa osobitného predpisu;⁴⁸⁾ súčasťou oznámenia je aj deň postúpenia daňového nedoplatku. Ak splnenie postúpeného daňového nedoplatku je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je daňový úrad alebo colný úrad povinný postúpenie daňového nedoplatku písomne oznámiť aj osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.

(5) Právo nakladať s postúpeným nedoplatkom daňového dlžníka prechádza na právnickú osobu podľa odseku 1 dňom platnosti zmluvy o postúpení daňového nedoplatku alebo dňom uvedeným v zmluve.

(6) Daňový úrad alebo colný úrad je povinný odovzdať právnickej osobe podľa odseku 1 všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpeného daňového nedoplatku.

(7) Daňový nedoplatok možno postúpiť len za odplatu. Odplata za postúpenie daňového nedoplatku je príjmom štátneho rozpočtu.

(8) Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú aj na iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou, uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov.

(9) Na postúpenie daňového nedoplatku podľa tohto zákona sa Občiansky zákonník⁵⁰⁾ nepoužije.

Komentár k § 86

Daňový poriadok upravuje spôsob postúpenia daňových nedoplatkov, ak uplynulo 5 rokov od ich vzniku.

Daňový poriadok zadefinoval dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, ktorým je daňový nedoplatok, u ktorého je značne znížená pravdepodobnosť vymoženia z dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 83.

Postúpenie daňového nedoplatku

Správca dane postúpi daňový nedoplatok, u ktorého uplynulo teda viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol a je dočasne nevymožiteľný, na základe podmienok ustanovených týmto zákonom právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom.

Ide o Slovenskú konsolidačnú a.s.

Správca dane môže postúpiť aj daňový nedoplatok evidovaný u daňového dlžníka v konkurze alebo v likvidácii po splnení zákonom ustanovených dôvodov osobe, ktorou je právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu a ktorá bola na tento účel určená ministerstvom.

Zákon taktiež umožňuje, aby táto osoba postúpila prevzatý daňový nedoplatok ďalej, a to iba právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom.

Na postúpenie daňového nedoplatku podľa Daňového poriadku sa nepoužijú ustanovenia upravujúce postúpenie pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka.

Ustanovilo sa, aby sa ustanovenie o postúpení daňovej pohľadávky rovnako uplatnilo aj na iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou, čiže sa vzťahuje aj na iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou, uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov.

Písomná zmluva o postúpení daňového nedoplatku

– na jej základe dochádza k postúpeniu daňového nedoplatku,

– zmluva je uzatvorená medzi s finančným riaditeľstvom a príslušnou právnickou osobou,

– súčasťou zmluvy o postúpení daňového nedoplatku je aj vyporiadanie práv zo zabezpečenia daňového nedoplatku.

Po postúpení daňového nedoplatku prechádza právo s nakladaním s týmto majetkom na právnickú osobu so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu dňom zverejnenia oznamu o právoplatnosti uznesenia súdu o vstupe tejto právnickej osoby do konkurzného konania v Obchodnom vestníku, ak ide o daňový nedoplatok daňového dlžníka, ktorý je v konkurze, v ostatných prípadoch dňom platnosti zmluvy.

Oznamovacie povinnosti

Správca dane má po postúpení daňového nedoplatku daňového dlžníka, ktorý je v konkurze povinnosť bezodkladne túto skutočnosť oznámiť samotnému daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý konkurz na daňového dlžníka vyhlásil.

V prípade, že bol daňový nedoplatok zabezpečený záložným právom alebo inou formou zabezpečenia, je daňový úrad alebo colný úrad taktiež povinný oznámiť postúpenie daňového nedoplatku aj osobám, ktoré toto zabezpečenie poskytli.

Po zákonnom postúpení má daňový úrad alebo colný úrad povinnosť odovzdať právnickej osobe všetky doklady týkajúce sa postúpenia a daňového nedoplatku a informácie, ktoré sa zásadne týkajú tohto postúpeného daňového nedoplatku.

Odplata za odstúpenie

Odstúpenie sa vykoná vždy za odplatu, ktorá sa následne stane príjmom štátneho rozpočtu. Čo sa týka výšky odplaty, tá nie je zákonom stanovená.

Výška odplaty závisí od dohody zúčastnených strán a určí sa percentom z hodnoty daňového nedoplatku. O postúpení musia byť informovaní všetci prípadní účastníci a nevyžaduje sa súhlas s postúpením od daňového dlžníka. Ako sme už uviedli, výška odplaty je výsledkom dohody zúčastnených strán a ak právnická osoba so 100 % účasťou štátu vymôže viac, stáva sa táto suma jej príjmom.

§ 87

Započítanie daňového nedoplatku

(1) Ak má daňový dlžník daňový nedoplatok a zároveň má pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto navzájom započítať. Započítaním daňového nedoplatku s pohľadávkou daňového dlžníka tieto zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia finančného riaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi.

(2) Započítať možno len nepremlčané pohľadávky. Výška pohľadávky a výška daňového nedoplatku, ktoré sa majú započítať, musia v jednotlivom prípade presiahnuť 350 eur.

(3) Započítanie daňového nedoplatku sa môže vykonať na žiadosť daňového dlžníka podanú vecne príslušnému správcovi dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad. Žiadosť musí obsahovať

a) obchodné meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, a identifikačné číslo pridelené pri registrácii, ak ide o fyzickú osobu,

b) identifikáciu pohľadávky daňového dlžníka voči štátnej rozpočtovej organizácii, ktorú možno započítať, s uvedením jej výšky a právneho dôvodu vzniku a s uvedením príslušného správcu tohto záväzku,

c) identifikáciu daňového nedoplatku s uvedením daňového úradu alebo colného úradu príslušného na správu tohto daňového nedoplatku,

d) vyhlásenie daňového dlžníka, že žiada o započítanie pohľadávok podľa písmen b) a c),

e) dátum a podpis daňového dlžníka.

(4) Daňový úrad alebo colný úrad úplnú žiadosť podľa odseku 3 postúpi spolu s potvrdením výšky a identifikácie daňového nedoplatku podľa odseku 3 písm. c) finančnému riaditeľstvu. Ak daňový dlžník nepredloží daňovému úradu alebo colnému úradu úplnú žiadosť, daňový úrad alebo colný úrad postupuje podľa § 13 ods. 8 až 10.

(5) Finančné riaditeľstvo overí správnosť údajov uvedených v žiadosti a požiada príslušnú štátnu rozpočtovú organizáciu o potvrdenie, že záväzok zodpovedajúci pohľadávke daňového dlžníka uznáva. Po potvrdení pohľadávky podľa prvej vety je štátna rozpočtová organizácia povinná zdržať sa úkonov smerujúcich k zmene potvrdených údajov. Finančné riaditeľstvo po overení a potvrdení údajov príslušnou štátnou rozpočtovou organizáciou vydá potvrdenie o započítaní, ktoré doručí daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a príslušnému daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto potvrdenie doručuje do vlastných rúk. Ak finančné riaditeľstvo pohľadávky a daňové nedoplatky nezapočíta, oznámi túto skutočnosť daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto oznámenie doručuje do vlastných rúk.

(6) Na započítanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka o započítaní pohľadávok.⁵¹⁾

(7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na správcu dane, ktorým je obec.

(8) Odo dňa doručenia úplnej žiadosti podľa odseku 3 do dňa doručenia potvrdenia o započítaní podľa odseku 5 daňovému úradu alebo colnému úradu nemožno použiť postup podľa § 79. To platí, aj ak nedôjde k započítaniu a oznámenie o tejto skutočnosti je doručené daňovému úradu alebo colnému úradu. Kompenzáciu podľa § 79 daňový úrad alebo colný úrad môže vykonať najskôr ku dňu nasledujúcemu po dni doručenia oznámenia podľa odseku 5 poslednej vety.

(9) Ustanovenia odsekov 3 až 8 sa primerane vzťahujú aj na žiadosť o započítanie daňového nedoplatku podanú štátnou rozpočtovou organizáciou, voči ktorej má daňový dlžník pohľadávku.

Komentár k § 87

Pravidlá započítania daňového nedoplatku sa uplatnia v prípade, ak má daňový dlžník súčasne s daňovým nedoplatkom evidovanú pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii. Daňový poriadok tiež upravuje postup započítania daňového nedoplatku.

Započítanie daňového nedoplatku

Započítanie daňového nedoplatku s pohľadávkou daňového dlžníka spôsobí ich zánik. K zániku dochádza vo výške, v ktorej sa navzájom prekrývajú.

Daňový nedoplatok daňového dlžníka a pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii zákon umožnil navzájom započítať, ak ide o daňového dlžníka, ktorý ich má súbežne.

K zániku dochádza v deň doručenia potvrdenia finančného riaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi.

Rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku.

Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové organizácie možno zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku vyplývajúcich z osobitných predpisov. Rozpočtové organizácie nemožno zriadiť na výkon rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov.

Podmienky pre započítanie daňového nedoplatku

Pri započítaní daňového nedoplatku musia byť splnené podmienky stanovené daňovým poriadkom.

Medzi podmienky patrí započítať sa môžu len nepremlčané pohľadávky, tiež výška pohľadávky a výška daňového nedoplatku, ktoré sa majú započítať, musia v jednotlivom prípade presiahnuť sumu 350 eur.

Započítanie sa realizuje na základe žiadosti daňového dlžníka vecne príslušnému správcovi dane, ktorým je daňový alebo colný úrad. Náležitosti žiadosti upravuje znenie tohto ustanovenia.

Žiadosť na započítanie daňového nedoplatku

Právnická osoba – náležitosti žiadosti – obchodné meno, názov, sídlo, identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, ak ide o právnickú osobu, identifikácia pohľadávky daňového dlžníka voči štátnej rozpočtovej organizácii, ktorú možno započítať, uvedenie výšky, právneho dôvodu vzniku, uvedenie príslušného správcu tohto záväzku, identifikácia daňového nedoplatku, uvedenie daňového úradu alebo colného úradu príslušného na správu tohto daňového nedoplatku, vyhlásenie daňového dlžníka, že žiada o započítanie pohľadávok, dátum a podpis daňového dlžníka.

Fyzická osoba – náležitosti žiadosti – meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu a identifikačné číslo pridelené pri registrácii, ak ide o fyzickú osobu, identifikácia pohľadávky daňového dlžníka voči štátnej rozpočtovej organizácii, ktorú možno započítať, s uvedením jej výšky a právneho dôvodu vzniku a s uvedením príslušného správcu tohto záväzku, identifikácia daňového nedoplatku s uvedením daňového úradu alebo colného úradu príslušného na správu tohto daňového nedoplatku, vyhlásenie daňového dlžníka, že žiada o započítanie pohľadávok, dátum a podpis daňového dlžníka.

Potvrdenie o započítaní daňového nedoplatku

Z ustanovenia zákona vyplýva, že správca dane postúpi kompletnú žiadosť spoločne s potvrdením výšky daňového nedoplatku s jeho identifikáciou daňovému alebo colnému riaditeľstvu, ktoré overí správnosť údajov obsiahnutých v žiadosti a požiada štátnu rozpočtovú organizáciu o potvrdenie uznania záväzku zodpovedajúceho pohľadávke daňového dlžníka.

Na základe potvrdenia štátnej rozpočtovej organizácie daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo vydá potvrdenie o započítaní daňového nedoplatku, ktoré doručí účastníkom, teda daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii, daňovému úradu alebo colnému úradu. V prípade, že nedôjde k započítaniu daňového nedoplatku, oznámi daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo túto skutočnosť účastníkom započítania.

Predloženie neúplnej žiadosti

Ako sme už uviedli, žiadosť daňový dlžník predkladá daňovému úradu alebo colnému úradu. Žiadosť musí byť úplná so všetkými obsahovými náležitosťami. V praxi však dochádza k opačným situáciám, kedy je žiadosť neúplná.

Keďže žiadosť nie je spôsobilá na prerokovanie, daňový úrad alebo colný úrad vyzve príslušný orgán daňového dlžníka, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. Ak budú nedostatky odstránené v požadovanom rozsahu v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa žiadosť za predloženú bez nedostatkov v deň pôvodného predloženia. Ak nebude výzve príslušného orgánu vyhovené v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa táto žiadosť za nepodanú a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému dlžníkovi.

Predloženie úplnej žiadosti

Ak daňový subjekt predloží úplnú a správnu žiadosť, preverí ju finančné riaditeľstvom. Finančné riaditeľstvo následne požiada príslušnú štátnu rozpočtovú organizáciu o potvrdenie, že záväzok uznáva a následne rozpočtová organizácia už nemôže vykonať úkony smerujúce k zmene potvrdených údajov.

Vydanie potvrdenia

Po preverení žiadosti finančného riaditeľstva vydá potvrdenia o započítaní a následne ho doručí.

Zásadne sa uplatňuje inštitút doručenia do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii.

Vzhľadom na závažnosť písomností doručovaných do vlastných rúk, je potrebné vychádzať z toho, že zmyslom zákonnej úpravy doručovania týchto písomností je to, aby takéto zásielky boli skutočne adresátovi doručené.

Ak nedôjde k započítaniu daňových nedoplatkov

Ak pohľadávky a daňové nedoplatky nebudú započítané, musí to byť oznámené daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii, daňovému úradu alebo colnému úradu.

Oznamovaciu povinnosť má finančné riaditeľstvo. Aj tu sa uplatňuje inštitút doručenia do vlastných rúk a neuplatňujú sa ustanovenia Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka o započítaní pohľadávok.

Výnimky

Medzi výnimky patrí započítanie upravené týmto ustanovením sa netýka obce ako správcu dane, nemožnosť použiť postup upravujúci daňové preplatky a úrok odo dňa doručenia úplnej žiadosti o započítanie pohľadávky a daňového nedoplatku do dňa doručenia potvrdenia o započítaní daňovému úradu alebo colnému úradu, pričom to platí, aj ak nedôjde k započítaniu a oznámenie o tejto skutočnosti je doručené daňovému úradu alebo colnému úradu, tiež že kompenzáciu daňový úrad alebo colný úrad môže vykonať najskôr ku dňu nasledujúcemu po dni doručenia oznámenia o nezapočítaní.

Daňový nedoplatok zaniká dňom doručenia potvrdenia daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi.

Pohľadávka štátu na nezaplatenej dani dodávateľa

V nadväznosti na proces verejného obstarávania je cieľom umožniť verejným obstarávateľom so statusom štátnej rozpočtovej organizácie, si počas realizácie zmluvného plnenia ako výsledku verejného obstarávania započítať voči pohľadávke dodávateľa zmluvného plnenia, ktorá mu vznikla v dôsledku dodania predmetu zmluvného plnenia, verejnému obstarávateľovi pohľadávku štátu na nezaplatenej dani dodávateľa (ak je dodávateľ zmluvného plnenia daňový dlžník). Legislatívna úprava mala prispievať k prirodzenej motivácii platiť dane, a teda zvyšovať platobnú disciplínu daňovníkov pri plnení ich daňových povinností.

ŠTVRTÁ HLAVA

DAŇOVÉ EXEKUČNÉ KONANIE

Prvý diel

Základné a všeobecné
ustanovenia

§ 88

Základné ustanovenia

(1) Daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149.

(2) Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane; to neplatí, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa osobitného predpisu.^51a) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa osobitného predpisu.⁵²⁾

(3) Správca dane je v odôvodnených prípadoch oprávnený v daňovom exekučnom konaní vyzvať daňového dlžníka, aby predložil doklady potvrdzujúce vlastníctvo k majetku, výšku úhrad v prospech správcu dane a ďalšie dôkazy. Majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú veci podľa Občianskeho zákonníka, práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, pohľadávky, peniaze v hotovosti, devízové hodnoty, veci z drahých kovov a iné veci, pri ktorých nedochádza k predaju, cenné papiere, mzda a iné príjmy.

(4) Správca dane je povinný

a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania,

b) vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje.

(5) Ak sa u daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa vykonáva daňová exekúcia a súčasne prebieha alebo sa začne iná exekúcia,⁵²⁾ ale ich predmetom nie je ten istý majetok, vykonajú sa súbežne; v takom prípade môže správca dane uplatniť úhradu daňového nedoplatku v rozvrhovom pojednávaní podľa osobitného predpisu.⁵²⁾ Ak sa na ten istý majetok daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa začalo daňové exekučné konanie skôr ako iné exekučné konanie, vykoná sa prednostne daňová exekúcia. Správca dane je oprávnený dohodnúť sa so súdnym exekútorom na výkone exekúcie, a to aj vtedy, ak sa na ten istý majetok začalo skôr iné exekučné konanie.

(6) Ak najneskôr v lehote do dvoch rokov od udelenia súhlasu podľa Občianskeho zákonníka⁵³⁾ správcom dane inej osobe ako záložnému veriteľovi alebo od doručenia oznámenia podľa Občianskeho zákonníka⁵⁴⁾ od iného záložného veriteľa nebol správca dane uspokojený zo zálohu, a to ani čiastočne, a predmet zálohu je vo vlastníctve daňového dlžníka, správca dane, ktorý je prednostným záložným veriteľom, je oprávnený vykonať daňovú exekúciu k tomuto predmetu záložného práva.

(7) Prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na vydražiteľa alebo prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na nadobúdateľa uvedeného v § 125 ods. 6 a § 126 ods. 2 zanikajú závady viaznuce na veci.

(8) Proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako daňový dlžník, možno viesť daňové exekučné konanie a vykonať daňovú exekúciu ktorýmkoľvek spôsobom podľa tohto zákona, ak sa dokladmi preukáže, že

a) na neho prešla povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,

b) na neho prešli záväzky podľa osobitného predpisu,⁵⁵⁾

c) od neho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka.

(9) Predmetom daňovej exekúcie môže byť aj majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak ide o majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je účastníkom daňového exekučného konania aj manžel daňového dlžníka; to neplatí, ak do dňa právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania podľa § 90 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané dohodou alebo súdnym rozhodnutím alebo ak manžel daňového dlžníka preukázal, že do dňa právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania tento majetok alebo jeho časť nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

(10) Daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby ako daňového dlžníka, ak tento zákon neustanovuje inak. Právo na majetok, proti ktorému je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový dlžník alebo iná osoba uplatniť u správcu dane. Ak daňový dlžník alebo iná osoba uplatnia návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane vo vzťahu k tomuto majetku odloží daňovú exekúciu až do právoplatného rozhodnutia súdu. Rozhodnutie o vylúčení majetku z daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi a inej osobe a je právoplatné dňom jeho doručenia. Daňovej exekúcii nepodlieha majetok podľa osobitného predpisu.⁵⁶⁾

(11) Ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu na tento predmet len so súhlasom záložných veriteľov. Ak na predmete daňovej exekúcie vzniklo viac záložných práv a správca dane je jedným zo záložných veriteľov, správca dane je povinný písomne oznámiť začatie daňového exekučného konania ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane.

(12) Navrátenie do predošlého stavu je v daňovom exekučnom konaní vylúčené.

Komentár k § 88

Daňový poriadok upravuje daňové exekučné konanie, ktoré je konaním správcu dane. Daňové exekučné konanie je núteným výkonom zo strany správcu dane.

Účel daňového exekučného konania

Daňové exekučné konanie začína vždy z úradnej moci.

Prostredníctvom tohto konania dochádza k vymáhaniu daňových nedoplatok, peňažných plnení uložených rozhodnutím, exekučných nákladov, hotových výdavkov.

Exekučné náklady a hotové výdavky

Upravuje ich daňový poriadok, pričom exekučné náklady správca dane neurčí pri výkone daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, predajom cenných papierov, postihnutím majetkového práva spojeného s obchodným podielom spoločníka obchodnej spoločnosti.

Exekučné náklady a hotové výdavky vymáha správca dane ako daňový nedoplatok. Hotové výdavky uhrádza daňový dlžník v skutočnej výške, a to aj vtedy, ak k výkonu daňovej exekúcie nedošlo. Hotovými výdavkami sú najmä znalečné, nájomné, poistné.

Vymáhanie daňových nedoplatkov

Daňové nedoplatky má právo vymáhať len správca dane. Výnimkou je však exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného Exekučným poriadkom.

Daňový úrad a colný úrad vykonáva a všetky právne úkony v mene štátu, čiže správca dane je splnomocnený.

Správca dane, ktorým je obec

Pokiaľ ide o správcu dane – obec, môže okrem výkonu exekúcie podľa ustanovení tohto zákona postupovať aj tak, že požiada o výkon exekúcie súdneho exekútora.

Exekútor

Je povinný pri výkone exekučnej činnosti a ďalšej činnosti podľa exekučného poriadku používať označenie „súdny exekútor“. Exekútor riadi činnosť exekútorského úradu, ktorý v jeho mene plní úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením exekučnej činnosti. Za exekútora možno vymenovať občana, ktorý je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo, ktorý je bezúhonný, ktorý aspoň päť rokov vykonával právnu prax, z toho najmenej tri roky exekučnú prax, ktorý zložil odbornú skúšku, ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu funkcie exekútora, ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu advokátov, disciplinárne opatrenie zbavenia notárskeho úradu, disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu funkcie prokurátora alebo disciplinárne opatrenie odvolania z funkcie sudcu, ktorý úspešne absolvoval výberové konanie.

Základné zásady, ktoré je správca dane oprávnený alebo povinný dodržiavať

Ide o zásady povinne dodržiavané a špecifikuje sa činnosť správcu dane pri výkone daňovej exekúcie.

Daňový dlžník musí na výzvu predložiť všetky doklady, ktorými by preukázal vlastníctvo k majetku, výšku úhrad, ale i ďalšie dôkazy.

Výzvu na predloženie daňovému dlžníkovi dáva správca dane v odôvodnených prípadoch v daňovom exekučnom konaní.

Hovoríme o nepeňažnom plnení predložením listinných dôkazov.

Majetok

– práva alebo iné majetkové hodnoty,

– byty, nebytové priestory,

– pohľadávky,

– peniaze v hotovosti,

– devízové hodnoty,

– veci z drahých kovov a iné veci, pri ktorých nedochádza k predaju,

– cenné papiere,

– mzda a iné príjmy,

– majetok podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

Skúmanie splnenia podmienok na začatie daňového exekučného konania

Povinným za skúmanie podmienok je správca dane ustanovený daňovým poriadkom.

Správca dane zisťuje či je miestne príslušný na daňové exekučné konanie, alebo či sú splnené všetky podmienky na výkon daňovej exekúcie,

Podmienkami na výkon daňovej exekúcie sú príslušnosť správcu dane, či daňový dlžník má odklad platenia dane alebo povolené splátky, povolené úľavy, oprávnenosť výkonu daňovej exekúcie, overenie najmä existencie exekučného titulu, osobu dlžníka, a pod.

Správca dane rieši, ak súčasne s vykonávanou daňovou exekúciou začne alebo prebieha iná exekúcia, ak na ten istý majetok daňového dlžníka alebo ručiteľa začalo skôr daňové exekučné konanie ako iné exekučné konanie,

Ide o dve exekúcie daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa, a to daňová exekúcia a iná exekúcia, prebiehajú súčasne, pričom predmetom týchto dvoch exekúcii nie je ten istý majetok – exekúcie sa vykonajú súbežne a správca dane môže uplatniť úhradu daňového nedoplatku v rozvrhovom pojednávaní podľa exekučného poriadku.

Správca dane obmedzenia prevodu veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania daňovému dlžníkovi, uplatnenie práva na vec treťou osobou voči správcovi dane alebo na súde.

Rozdielny začiatok daňovej exekúcie a inej exekúcie

Exekúcia daňová a iná exekúcia, pričom predmetom oboch exekúcii je ten istý majetok – prednostne sa vykoná daňová exekúcia.

Správca dane má právo dohodnúť sa so súdnym exekútorom na výkone exekúcie aj v prípade, ak daňová exekúcia na ten istý majetok začala neskôr.

Oprávnenie vykonať daňovú exekúciu

Ak najneskôr v lehote do dvoch rokov od udelenia súhlasu na zriadenie zálohu správcom dane inej osobe ako záložnému veriteľovi alebo od doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva od iného záložného veriteľa nebol správca dane uspokojený zo zálohu, a to ani čiastočne a predmet zálohu je vo vlastníctve daňového dlžníka, správca dane, ktorý je prednostným záložným veriteľom, je oprávnený vykonať daňovú exekúciu k tomuto predmetu záložného práva.

Daňový poriadok vychádza zo skúseností z praxe, keď správca dane je prednostným záložným veriteľom, niekedy aj len jediným záložným veriteľom, ale exekúcia podľa zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) sa so súhlasom správcu dane začala skôr, ako daňové exekučné konanie, pričom v tomto konaní je súdny exekútor nečinný, čo znamená, že napríklad nenariadi dražbu predmetu záložného práva, čoho dôvodom môže byť skutočnosť, že bude musieť z výťažku uspokojiť prednostného záložného veriteľa a oprávnený nenavrhne exekúciu zastaviť.

Prechod povinnosti a preukázanie predpokladov

Daňové exekučné konanie sa môže viesť a výkon daňovej exekúcie ktorýmkoľvek spôsobom sa môže vykonať proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako daňový dlžník. Platí zásada, že táto osoba musí preukázať predpoklady k tomuto výkonu.

Doklady

Medzi doklady, ktorými daňový dlžník preukáže možný prechod povinností patria doklady, ktorými osoba preukáže, že na neho prešla povinnosť podľa Daňového poriadku alebo iného zákona, doklady, ktorými osoba preukáže, že na neho prešli záväzky podľa zákona o prevode majetku štátu, doklady, ktorými preukáže, že od neho možno vyžadovať plnenie za daňového dlžníka, a to napríklad zaplatenie dane, daňového nedoplatku, atď.

Práva a záväzky súvisiace s prevádzaným majetkom vrátane neznámych

S vlastníckym právom k prevádzanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s prevádzaným majetkom vrátane neznámych. Prechod pohľadávok sa spravuje inak právnou úpravou postúpenia pohľadávky. Ak prevádzaný majetok financovaný z úveru, ktorý je zabezpečený štátnou zárukou a prechádza na viac nadobúdateľov, záväzky, ktoré vznikli z úveru zabezpečeného štátnou zárukou, sa rozdelia v projekte o prevode majetku.

Na prechod záväzkov sa nevyžaduje súhlas veriteľa. Ministerstvo ručí za splnenie záväzkov nadobúdateľom prevádzaného majetku do výšky hodnoty prevádzaného majetku v správe ministerstva, ak sa s veriteľom nedohodne inak. Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia týchto záväzkov od ministerstva, len ak svoju pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky oznámil ministerstvu do jedného roka od okamihu prechodu záväzkov na nadobúdateľa prevádzaného majetku a ak vyčerpal všetky právne prostriedky na jej uspokojenie voči dlžníkovi. Nadobúdateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzku. Ak sa veriteľ s ministerstvom dohodne inak, veriteľ sa nemôže domáhať svojich práv vyplývajúcich z ručiteľského záväzku ministerstva.

Ak daňový dlžník alebo iná osoba uplatnia návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane vo vzťahu k tomuto majetku odloží daňovú exekúciu až do právoplatného rozhodnutia súdu.

Ustanovilo sa, že ak daňový subjekt alebo iná osoba uplatnia návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane vo vzťahu k tomuto majetku odloží daňovú exekúciu až do právoplatného rozhodnutia súdu.

Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ako predmet daňovej exekúcie

Pri uvedenom majetku sú účastníkmi obaja manželia.

Manželia nie sú obaja účastníkmi daňového exekučného konania, ak do dňa právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané dohodou prípadne súdnym rozhodnutím, alebo ak manžel daňového dlžníka preukázal, že do dňa právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania tento majetok alebo jeho časť nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Majetok vo vlastníctve inej osoby

Ak je majetok vo vlastníctve inej osoby ako daňového dlžníka, nie je prípustná daňová exekúcia.

Uvedené právo daňový dlžníka alebo táto osoba uplatňuje u správcu dane.

Ak podajú návrh na vylúčenie tohto majetku z daňovej exekúcie na súde, do rozhodnutia bude majetok vylúčený z exekúcie správcom dane, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Rozhodnutie musí byť doručené daňovému dlžníkovi a inej osobe a doručením sa stáva právoplatným. Rozhodnutie o vylúčení majetku z daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi a inej osobe a je právoplatné dňom jeho doručenia.

Daňovej exekúcii nepodlieha majetok podľa osobitných právnych predpisov, napríklad podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy (hnuteľný a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie), podľa živnostenského zákona, podľa zákona o sociálnych službách (finančné prostriedky zaplatené prijímateľom sociálnej služby ako úhrada za sociálnu službu).

Predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom

Daňový poriadok upravuje aj postup v prípadoch, ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom. Jednoznačne sa ustanovuje, že navrátenie do predošlého stavu v daňovom exekučnom konaní je vylúčené.

Správca dane môže v tomto prípade vykonať daňovú exekúciu na predmet zaťažený záložným právom len so súhlasom záložných veriteľov.

Ak existuje viac záložných práv, pričom jedným zo záložných veriteľov je správca dane, má zásadnú povinnosť písomným spôsobom oznámiť začatie daňového exekučného konania ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane.

§ 89

Exekučný titul

(1) Exekučným titulom je

a) vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie,

b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov,

c) jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu,⁹³⁾

d) exekučný titul podľa osobitného predpisu.^56a)

(2) Výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje

a) označenie daňového dlžníka,

b) výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní, dodatočných daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov,

c) výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania,

d) výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní,

e) pôvodnú splatnosť daní,

f) deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný.

(3) Deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.

(4) Ak v daňovom exekučnom konaní začatom na základe exekučného titulu, ktorým je predbežné opatrenie, ktoré bolo vydané v období, keď daň ešte nebola vyrubená, nebola suma uložená predbežným opatrením vymožená, vykonateľné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stáva exekučným titulom namiesto predbežného opatrenia, o čom správca dane vydá oznámenie, v ktorom uvedie výšku nedoplatku, ktorý má byť naďalej vymáhaný. Účinky vykonaných exekučných úkonov zostávajú zachované v rozsahu vymedzenom novým exekučným titulom.

(5) Na podklade exekučného titulu podľa odseku 1 písm. a), ktorým je vykonateľné rozhodnutie vydané podľa § 50 ods. 1 písm. a), je možné vykonať exekúciu spôsobom len podľa § 108.

Komentár k § 89

Podkladom pre uskutočnenie daňovej exekúcie je existencia exekučného titulu. Daňový poriadok určuje náležitosti výkazu daňových nedoplatkov.

Výkaz nedoplatkov

Ide o vykonateľný akt, ktorý je zostavený z údajov evidencie daní správcom dane.

Obsahovými náležitosťami výkazu nedoplatkov sú označenie daňového dlžníka, výška daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní, dodatočných daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov, výška daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania, výška daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní, pôvodná splatnosť daní a deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný.

Deň vykonateľnosti výkazu nedoplatkov

Ide o ten istý deň ako deň vyhotovenia tohto výkazu.

Daňový subjekt nemusí byť zo strany správcu dane upovedomený ako daňový dlžník o zostavení výkazu daňových nedoplatkov a ani o jeho vykonateľnosti. Po vzniku ďalších daňových nedoplatkov sa vyhotovuje nový výkaz daňových nedoplatkov.

Exekučným titul

Ide o vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, alebo o vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, alebo jednotný exekučný titul podľa zákona o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní daní, alebo exekučný titul podľa Colného zákona.

Exekučným titulom, na podklade ktorého možno začať colné exekučné konanie, je vykonateľné rozhodnutie, ktorým boli vymerané alebo uložené colný dlh, pokuty alebo iné platby vymerané a uložené podľa colných predpisov.

Daňový poriadok teda ustanovuje, že exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie a výkaz daňových nedoplatkov, ktorý musí byť opatrený potvrdením o vykonateľnosti.

V nadväznosti na potrebu prijatia osobitnej úpravy exekučného titulu v colných predpisoch a na skutočnosť, že sa na colné exekučné konanie vzťahuje daňový poriadok, sa v zákone nachádza nový druh exekučného titulu.

Daňový poriadok v platnom znení definoval exekučný titul ako právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Colné predpisy však ex lege ustanovovali (s uplatnením určitých výnimiek) predbežnú vykonateľnosť rozhodnutí colných orgánov bez ohľadu na nadobudnutie ich právoplatnosti.

V Daňovom poriadku je zosúladená definícia exekučného titulu v daňovom poriadku s definíciou exekučného titulu v Exekučnom poriadku.

Predbežné opatrenie

Daňový poriadok tiež upravil, aby v exekučnom konaní, začatom na základe exekučného titulu, ktorým je predbežné opatrenie, ktoré bolo vydané v období, keď daň ešte nebola vyrubená a suma uložená predbežným opatrením, nebola vymožená, vykonateľné rozhodnutie o vyrubení dane nahradilo pôvodný exekučný titul – predbežné opatrenie.

Správca dane o tom vydá oznámenie, v ktorom súčasne uvedie výšku nedoplatku, ktorý má byť naďalej vymáhaný, pričom účinky všetkých vykonaných exekučných úkonov zostali zachované. Na základe tohto exekučného titulu možno vykonávať všetky druhy exekúcie.

Prikázanie pohľadávky z účtu

Okrem toho sa súčasne ustanovilo, aby na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vydané podľa § 50 ods. 1 písm. a), bolo možné vykonať exekúciu len prikázaním pohľadávky z účtu.

Exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke

Patrí medzi najčastejšie a najrýchlejšie formy výkonu exekúcie, ktorou sa vymáha peňažné plnenie. Poverený exekútor prikáže banke, v ktorej má povinný (dlžník) účet, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva (úroky z omeškania, poplatok z omeškania, zmluvné úroky, náklady spojené s uplatnením pohľadávky).

Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie banke prostriedkami elektronickej komunikácie za podmienok uvedených v dohode uzavretej medzi Slovenskou komorou exekútorov a Slovenskou bankovou asociáciou alebo do vlastných rúk, ak existujú technické prekážky v elektronickej komunikácii. V príkaze označí účet, na ktorý môže povinný zaplatiť pohľadávku, jej príslušenstvo a trovy exekúcie.

§ 90

Začatie daňového
exekučného konania

(1) Daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.

(2) Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje

a) názov a sídlo správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal,

b) číslo a dátum vydania tohto rozhodnutia,

c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov,⁴⁶⁾

d) označenie konkrétneho exekučného titulu,

e) výšku vymáhaného daňového nedoplatku,

f) označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka,

g) výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha daňovej exekúcii, osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhoduje; tento zákaz sa dňom doručenia oznámenia podľa § 91 ods. 7 vzťahuje aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať s majetkom daňového dlžníka, ktorý správca dane zistí v priebehu daňového exekučného konania po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania,

h) spôsob vykonania daňovej exekúcie,

i) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.^20aa)

(3) Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi.

(4) Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje osobe, u ktorej má daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 106 ods. 1 a orgánu Policajného zboru pri exekúcii zadržaním vodičského preukazu. V týchto prípadoch rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania neobsahuje údaje uvedené v odseku 2 písm. f).

(5) Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručuje osobám uvedeným v odseku 2 písm. f) do vlastných rúk. Dňom doručenia rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania sa zakazuje osobám uvedeným v odseku 2 písm. f) akokoľvek nakladať s majetkom daňového dlžníka, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ani zaťažiť majetok daňového dlžníka. Týmto nie je dotknuté právo správcu dane zriadiť zákonné záložné právo podľa § 81.

Komentár k § 90

Daňový poriadok upravuje daňové exekučné konanie, definíciu a obsahové náležitosti rozhodnutia o daňovom exekučnom konaní. Ustanovením nie je obmedzené právo na správcu na zriadenie záložného práva. Za každých okolností sa uplatňuje inštitút doručenia rozhodnutia o daňovom exekučnom konaní do vlastných rúk.

Začiatok daňového exekučného konania

Ako základ slúži exekučný titul, na základe ktorého dochádza k začiatku daňového exekučného konania.

Daňový poriadok v tomto ustanovení vymedzuje samotný začiatok daňového exekučného konania, ktoré začína vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania.

Začína sa správcom dane, ktorý rozhodnutie vyhotoví na základe exekučného titulu, ktorý slúži ako podklad. Dňom vydania sa rozhodnutie stáva právoplatným a Daňový poriadok nepripúšťa opravné prostriedky, medzi ktoré patrí odvolanie, návrh na obnovu konania a podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania

Daňovým poriadkom sú upravené jednoznačné náležitosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania.

Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje vlastnoručný podpis, alebo sa autorizuje v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

Obsah rozhodnutia

Rozhodnutie môže obsahovať viacero exekučných titulov, ale nemôže ísť o duplicitné vymáhanie tohto istého daňového nedoplatku.

Toto rozhodnutie sa nedoručuje daňovému dlžníkovi, aby nemohol s majetkom nakladať. Doručuje sa však osobám, ktoré užívajú, evidujú, nakladajú alebo spravujú jeho majetok, t. j. napr. banke, katastru nehnuteľnosti, Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR a.s. Týmto osobám sa zakazuje nakladať s majetkom daňového dlžníka do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

Ak neexistujú osoby, ktoré užívajú, evidujú, nakladajú alebo spravujú majetok daňového dlžníka, správca dane vydá rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania a uloží ho do spisu. Ide o postup, ktorý je aj v súčasnosti efektívny a nedochádza k sporom v termíne začatia daňového exekučného konania.

Náležitosťami sú názov a sídlo správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal, číslo a dátum vydania tohto rozhodnutia, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo ak je to nevyhnutné podľa katastrálneho zákona, zákona o cenných papieroch alebo zákona o bankách, označenie konkrétneho exekučného titulu, výšku vymáhaného daňového nedoplatku, označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha daňovej exekúcii, osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhoduje, pričom tento zákaz sa dňom doručenia oznámenia podľa ustanovenia upravujúceho daňovú exekučnú výzvu, vzťahuje aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať s majetkom daňového dlžníka, ktorý správca dane zistí v priebehu daňového exekučného konania po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania.

Ďalšou náležitosťou je spôsob vykonania daňovej exekúcie, vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky. V prípade, že sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu, ktorým je už spomenutý zákon o e-Governmente.

Doručovanie rozhodnutia

Rozhodnutie sa doručuje osobám, ktoré užívajú, evidujú, nakladajú alebo spravujú jeho majetok, ktorým sa zároveň zakazuje nakladať s majetkom daňového dlžníka do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

Rozhodnutie sa doručuje banke, katastru nehnuteľnosti, Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR a.s.

Rozhodnutie sa nedoručuje daňovému dlžníkovi, a to z dôvodu, aby nemohol s majetkom nakladať.

V prípade, ak neexistujú osoby, ktoré užívajú, evidujú, nakladajú alebo spravujú majetok daňového dlžníka, správca dane vydá rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania a uloží ho do spisu. Ide o postup, ktorý je aj v súčasnosti efektívny a nedochádza k sporom v termíne začatia daňového exekučného konania.

Zrážky zo mzdy

Ustanovenia o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na daňovú exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré daňovému dlžníkovi nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia, dávok z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.

Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje osobe, u ktorej má daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat alebo niektorý z týchto uvedených príjmov.

Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje osobe, u ktorej má daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo niektorý z uvedených príjmov uvedených a orgánu Policajného zboru pri exekúcii zadržaním vodičského preukazu.

Bol zavedený nový spôsob exekúcie – exekúcia zadržaním vodičského preukazu. Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania neobsahuje označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom dlžníka a nedoručovalo sa Policajnému zboru, ktorému bude doručený až daňový exekučný príkaz.

Zákaz nakladania s majetkom daňového dlžníka

Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania neobsahuje označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka.

Je zakázané nakladať so všetkým majetkom daňového dlžníka, ktorý možno postihnúť, čo znamená, že v prípade neúspešnosti jedného spôsobu exekúcie postupne možno uspokojiť aj z ďalšieho dlžníkovho majetku. Uvedenou právnou úpravou dochádza k zabezpečeniu úspešnosti daňového exekučného konania a tiež zabezpečeniu rovnakých podmienok pre správcu dane, ako platia pre oblasť súkromného práva v Exekučnom poriadku.

§ 91

Daňová exekučná výzva

(1) Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f).

(2) Daňová exekučná výzva obsahuje

a) názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal,

b) číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy,

c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov,⁴⁶⁾

d) oznámenie o začatí daňového exekučného konania,

e) výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie,

f) výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy,

g) upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo záložné právo správcu dane podľa § 81, na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 106 ods. 1,

h) označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie,

i) zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku,

j) poučenie o možnosti podať opravný prostriedok,

k) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.^20aa)

(3) Daňová exekučná výzva sa doručuje účastníkom daňového exekučného konania do vlastných rúk. Za doručenie do vlastných rúk sa považuje aj doručenie

a) zástupcovi splnomocnenému na preberanie písomností daňového dlžníka,

b) opatrovníkovi, ak je daňový dlžník postihnutý duševnou poruchou alebo nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať, alebo ak mu bol opatrovník určený z iných podobných dôvodov,

c) verejnou vyhláškou, ak sa nepodarilo doručiť daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky alebo sídlo, alebo pobyt daňového dlžníka nie je známy alebo sa v mieste doručovania nezdržuje.

(4) Ak daňový dlžník bezdôvodne odoprie prijať daňovú exekučnú výzvu, je táto doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť daňový dlžník poučený tým, kto ju doručuje.

(5) Do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak

a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti,

b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

(6) Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú § 72 až 74.

(7) Ak majetok daňového dlžníka označený v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka, oznámi osobe, ktorá takýto majetok daňového dlžníka užíva, spravuje, eviduje alebo s ním nakladá, že dňom doručenia tohto oznámenia sa na tento majetok vzťahuje zákaz nakladania; spolu s oznámením správca dane zašle aj rovnopis pôvodného rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Pri elektronickej komunikácii s poskytovateľom platobných služieb, ktorým je banka alebo pobočka zahraničnej banky, sa rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania doručí za podmienok uvedených v dohode uzatvorenej podľa § 108 ods. 9. Ak je na majetok daňového dlžníka zriadené záložné právo iným záložným veriteľom, správca dane postupuje podľa § 88 ods. 11. Ak správca dane uplatní daňovú exekúciu na takýto majetok daňového dlžníka, zašle daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu; na takúto daňovú exekučnú výzvu sa rovnako vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 6.

Komentár k § 91

Daňový poriadok upravuje vydanie daňovej exekučnej výzvy, ktoré je na účely daňového exekučného konania dôležitým úkonom. Platí zásada, že daňová exekučná výzva sa zásadne doručuje do vlastných rúk.

Začatie daňového exekučného konania

Prostredníctvom daňovej exekučnej výzvy správca dane oznamuje daňovému dlžníkovi začatie daňového exekučného konania na vymoženie daňového nedoplatku.

V daňovej exekučnej výzve je uvedená výzva, aby daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil v určenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 8 dní.

Zákon však nevylučuje možnosť, aby bola lehota dlhšia vzhľadom na konkrétny spôsob vykonania daňovej exekúcie. V prípade, že bude v tejto lehote daňový nedoplatok zaplatený, sa definuje ako oprávnenie predchádzania výkonu daňovej exekúcie.

Kto vydáva daňovú exekučnú výzvu

Vypracúva a doručuje ju správca dane. K doručeniu dochádza ihneď po vydaní bez zbytočného odkladu po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania.

Daňová exekučná výzva musí byť doručená

– daňovému subjektu,

Samotný daňový dlžník sa o začiatku daňového exekučného konania dozvie až z doručenej výzvy od správcu dane, pričom vtedy už nemá právo nakladať so svojim majetkom, lebo prebehla blokácia.

– osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim majetok daňového dlžníka.

Ak neexistujú osoby užívajúce, evidujúce, nakladajúce alebo spravujúce majetok daňového dlžníka, správca dane vydá daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po vydaní rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, ktoré uložil do spisu.

Obsah daňovej exekučnej výzvy

Daňová exekučná výzva musí obsahovať všetky zákonom stanovené obsahové náležitosti.

Poznámka

Náležitosti – názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal, číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona, alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, oznámenie o začatí daňového exekučného konania, výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie, výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy.

Daňová exekučná výzva obsahuje upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo záložné právo správcu dane, na mzdu alebo plat, alebo niektorý z iných príjmov, označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku, poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, vlastnoručný podpis oprávnenej osoby, pričom uvedie svoje meno, priezvisko a funkciu vrátane odtlačku úradnej pečiatky. V prípade vyhotovenia rozhodnutia v elektronickej podobe neobsahuje rozhodnutie vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

Pripomienky na zabránenie daňovej exekúcii

Pripomienky sa môžu uplatňovať v rámci odvolacieho konania.

Daňový poriadok dáva daňovému dlžníkovi možnosť uplatňovať zásadné pripomienky. Na základe uvedených pripomienok, ale i dôvodov, môže čo i len z časti zabrániť daňovej exekúcii.

Doručenie do vlastných rúk

V prípade doručenia daňovej exekučnej výzvy sa uplatňuje inštitút doručenia do vlastných rúk.

Doručením do vlastných rúk je na účely daňovej exekučnej výzvy v tomto prípade aj doručenie zástupcovi splnomocnenému na preberanie písomností daňového dlžníka, opatrovníkovi, ak je daňový dlžník postihnutý duševnou poruchou alebo nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať, alebo ak mu bol opatrovník určený z iných podobných dôvodov, prípadne verejnou vyhláškou, ak sa nepodarilo doručiť daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky alebo sídlo, alebo pobyt daňového dlžníka nie je známy, alebo sa v mieste doručovania nezdržuje (ide napríklad o osobu bezdomovca).

Pri elektronickej komunikácii s poskytovateľom platobných služieb, ktorým je banka alebo pobočka zahraničnej banky, sa rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania doručí za podmienok uvedených v dohode uzatvorenej podľa § 108 ods. 9.

To znamená, že bola zavedená elektronická komunikácia s bankou v prípade, ak sa rozširuje exekúcia na iný bankový účet, rovnako ako je to upravené v § 108 ods. 9, čím sa zefektívnil celý proces výkonu rozhodnutia.

Odopretie prijatia daňovej exekučnej výzvy

Daňový poriadok upravuje odopretie prijatia daňovej exekučnej výzvy bez pádneho dôvodu daňovým dlžníkom. V uvedenom prípade je odopretá daňová exekučná výzva doručená priamym odopretím prijatia. Daňový dlžník bude zároveň o tejto skutočnosti upovedomený osobou, kto výzvu doručuje.

Odvolanie

Daňový poriadok umožňuje podať opravný prostriedok odvolania voči doručenej daňovej exekučnej výzve.

Odvolanie zásadne podáva daňový dlžník u správcu dane. Odvolanie môže podať v zákonnej lehote 15 dní v zákonom vymedzených prípadoch, a to ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo existuje neprípustnosť daňovej exekúcie pri existencii určitých dôvodov.

Povinnosťou daňového dlžníka je v samotnom odvolaní uviesť všetky zásadné dôvody.

Postup odvolania je upravený Daňovým poriadkom.

Majetok nepostačuje na úhradu daňového nedoplatku

Daňový poriadok upravuje aj postup správcu dane v prípade, ak majetok daňového dlžníka nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka a zároveň sa postup spresňuje nadväzne na § 88 ods. 11 v tých prípadoch, ak majetok daňového dlžníka je zaťažený záložným právom záložných veriteľov.

To znamená, že ak sa správca dane dozvie v priebehu konania o inom majetku daňového dlžníka, oznámi osobe užívajúcej ho, že sa naň v plnom rozsahu vzťahuje zákaz nakladania. Následne správca dane spolu s oznámením posiela aj rovnopis pôvodného rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania.

Môže sa stať a v praxi sa aj stáva, že na tento novozistený majetok je zriadené záložné právo iným záložným veriteľom, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu na tento predmet len so súhlasom záložných veriteľov.

Ak na predmete daňovej exekúcie vzniklo viac záložných práv a správca dane je jedným zo záložných veriteľov, správca dane je povinný písomne oznámiť začatie daňového exekučného konania ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane.

V prípade, že správca dane uplatní daňovú exekúciu na takýto majetok daňového dlžníka, zašle daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu a nasleduje rovnaký postup podľa tohto ustanovenia.

§ 92

Daňový exekučný príkaz

(1) Daňový exekučný príkaz vydá správca dane po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo po zastavení odvolacieho konania podľa § 72 ods. 6, alebo po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie zamietlo, správcovi dane.

(2) Daňový exekučný príkaz obsahuje

a) názov a sídlo správcu dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal,

b) číslo a dátum vydania daňového exekučného príkazu,

d) výšku vymáhaného daňového nedoplatku,

e) spôsob vykonania daňovej exekúcie a číslo účtu správcu dane,

f) ďalšie náležitosti ustanovené v tomto zákone podľa jednotlivých spôsobov výkonu daňovej exekúcie,

g) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.^20aa)

(3) Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom daňového exekučného konania, iným osobám podľa tohto zákona a podľa jednotlivých spôsobov daňovej exekúcie. Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk aj záložným veriteľom, ktorí majú na majetok daňového dlžníka zriadené záložné právo, v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. Tieto osoby sú povinné oznámiť do 15 dní od doručenia daňového exekučného príkazu výšku pohľadávky, na ktorej zabezpečenie bolo zriadené záložné právo, a dátum jeho vzniku. Tieto osoby je daňový dlžník povinný oznámiť správcovi dane najneskôr pri súpise vecí. Ak nie je daňový dlžník pri súpise vecí prítomný, oznámi tieto osoby do ôsmich dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy. Zároveň je povinný oznámiť správcovi dane skutočnosť, že úplne alebo čiastočne uspokojil pohľadávku osoby, v ktorej prospech je na jeho majetok zriadené záložné právo. Ak daňový dlžník tieto povinnosti nesplní, zodpovedá za spôsobenú škodu.

(4) Daňový exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.

Komentár k § 92

Daňový poriadok upravuje postup v daňovom exekučnom konaní, v ktorom sa najskôr vydá daňová exekučná výzva zákonom vymedzeným spôsobom, ktorá predchádza vydaniu daňového exekučného príkazu, ktorý upravuje uvedené ustanovenie.

Právoplatnosť daňového exekučného príkazu

Daňový exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nemožno proti nemu už uplatniť riadne ani mimoriadne opravné prostriedky (túto možnosť mal daňový dlžník pri daňovej exekučnej výzve).

Vydanie daňového exekučného príkazu, a to po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania

Ustanovenie upravuje vydanie daňového exekučného príkazu, a to po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve, po zastavení odvolacieho konania, alebo po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie zamietlo, správcovi dane.

Ak účastník konania vezme odvolanie späť, nemôže podať v tej istej veci nové odvolanie.

Oznámenie o späťvzatí odvolania

Toto oznámenie musí byť podané dvoma spôsobmi, a to písomne alebo ústne do zápisnice.

Za deň späťvzatia odvolania sa považuje deň spísania zápisnice o späťvzatí odvolania alebo deň, keď bolo oznámenie o späťvzatí odvolania doručené správcovi dane.

Tým dňom je odvolacie konanie zastavené a rozhodnutie nadobúda právoplatnosť.

Ak sú v dobe od podania odvolania do jeho späťvzatia vykonané prvostupňovým orgánom v konaní úkony, späťvzatím odvolania sa nezrušujú a možno ich využiť v ďalšom konaní.

Obsahové náležitosti daňového exekučného príkazu

V záujme jednotného postupu sa v tomto ustanovení určili náležitosti, ktoré musí daňový exekučný príkaz obsahovať.

Medzi náležitosti patrí názov a sídlo správcu dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal, číslo a dátum vydania daňového exekučného príkazu, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, výšku vymáhaného daňového nedoplatku, spôsob vykonania daňovej exekúcie (príkazom z účtu v banke, zrážky zo mzdy, ...) a číslo účtu správcu dane, ďalšie náležitosti ustanovené v tomto zákone podľa jednotlivých spôsobov výkonu daňovej exekúcie, vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

Exekučný príkaz musí obsahovať poučenie o zachovávaní daňového tajomstva a právne následky za porušenie daňového tajomstva.

Doručovanie do vlastných rúk

Zásadne sa daňový exekučný príkaz doručuje do vlastných rúk.

Doručuje sa účastníkom daňového exekučného konania, tretím osobám, iným osobám ustanoveným pri jednotlivých spôsoboch výkonu daňovej exekúcie.

Inštitút doručenia do vlastných rúk sa uplatňuje aj v prípade záložných veriteľov, ak je na majetok uvalené záložné právo.

Oznámenie o výške pohľadávky

Ide o dôležitý údaj, ktorý majú záložní veritelia povinnosť v zákonnej lehote oznámiť. Ide o výšku pohľadávky, na ktoré bolo záložné právo zriadené s dátum zriadenia. Lehota je v dĺžke 15 dní od doručenia daňového exekučného príkazu. Povinnosťou daňového dlžníka je takéto osoby správcovi dane oznámiť pri súpise majetku a vecí, alebo ak sa ho nezúčastní, tak ich musí oznámiť do 8 dní od doručenia výzvy.

Správcovi oznamuje aj prípadné uspokojenie (aj čiastočne) pohľadávky, na ktorú je zriadené záložné právo.

Zodpovednosť za škodu

V praxi sa stávajú prípady, že túto povinnosť si daňový dlžník nesplní, čo znamená, že má zodpovednosť za spôsobenú škodu.

Zároveň je povinný oznámiť správcovi dane skutočnosť, že úplne alebo čiastočne uspokojil pohľadávku osoby, v ktorej prospech je na jeho majetok zriadené záložné právo. Ak daňový dlžník tieto povinnosti nesplní, zodpovedá za spôsobenú škodu.

Pri zodpovednosti za škodu ide o všeobecnú preventívnu povinnosť každého počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Uvedená úprava sa vzťahuje tak na občianskoprávne, ako aj na obchodnoprávne vzťahy. Ak už škoda vznikne, je potrebné vedieť, aké nároky z danej situácie tomu – ktorému subjektu vznikajú.

Škodou možno označiť majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch. Prejavuje sa ako skutočná škoda a ušlý zisk.

Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, za ňu zodpovedajú podľa svojej účasti na spôsobení škody.

§ 93

Oprava daňového

exekučného príkazu

Správca dane môže opraviť daňový exekučný príkaz, ak prišlo pri jeho vydaní k chybe v písaní alebo inej zrejmej nesprávnosti. V takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva.

Komentár k § 93

Daňový poriadok upravuje vzhľadom na potreby praxe opravu vydaného daňového exekučného príkazu správcom dane.

Daňový poriadok tiež upravuje prípady, kedy možno povoliť odklad výkonu daňovej exekúcie, dôvody pre zastavenie daňového exekučného konania a osoby, ktorým sa doručujú rozhodnutia o odklade daňovej exekúcie, ako aj rozhodnutia vydané v súvislosti so zastavením daňového exekučného konania.

V prípade zistenia správcom dane, že pri vydaní daňového exekučného príkazu došlo k chybám pravopisným, gramatickým a iným zrejmým nesprávnostiam, je právom správcu dane ich opraviť, aby bol daňový exekučný príkaz pravopisne správny.

Daňový poriadok neustanovuje, akým spôsobom sa majú chyby opraviť a vzhľadom na to nie je zo zákona povinnosť o oprave vydať rozhodnutie správcom dane.

Ak k oprave dôjde, osoby, ktorých sa daňový exekučný príkaz týka, budú o tom informované.

§ 94

Daňová exekúcia

Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie iných peňažných plnení uložených rozhodnutím a úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov spôsobmi podľa § 98.

Komentár k § 94

Daňový poriadok definuje pojem daňová exekúcia na účely daňového exekučného príkazu.

Daňová exekúcia

Je ňou vymáhaný daňový nedoplatok alebo zníženie daňového nedoplatku, zároveň sa daňovou exekúciou vymáha zaplatenie iných peňažných plnení, ktoré boli daňovému dlžníkovi uložené prostredníctvom rozhodnutia a výkon, ktorým sa vymáha úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov zákonom stanovenými spôsobmi.

Nútený výkon

Daňový poriadok hovorí o daňovej exekúcii ako o nútenom výkone. Začiatok daňového exekučného konania je predpokladom pre výkon daňovej exekúcie, ktorá prebieha na základe daňového exekučného príkazu v daňovom exekučnom konaní.

§ 95

Odloženie daňovej exekúcie

(1) Správca dane odloží daňovú exekúciu, ak daňovému dlžníkovi bol povolený odklad platenia vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho zaplatenie v splátkach, bol podaný návrh na súd na vylúčenie majetku z exekúcie, alebo, ak tak ustanovuje osobitný predpis.⁹³⁾

(2) Správca dane môže odložiť daňovú exekúciu z vlastného podnetu, ak sa preverujú skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie daňového exekučného konania.

(3) Správca dane môže daňovú exekúciu na žiadosť daňového dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, odložiť aj vtedy, ak sa daňový dlžník bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná daňová exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti musí daňový dlžník preukázať.

(4) Ak správca dane odloží daňovú exekúciu, úkony, ktoré vykonal, zostávajú zachované, ak v rozhodnutí o odložení daňovej exekúcie nie je určené inak.

(5) Rozhodnutie o odložení daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi do vlastných rúk.

(6) Proti rozhodnutiu o odložení daňovej exekúcie nie sú prípustné opravné prostriedky.

Komentár k § 95

Daňový poriadok umožňuje odloženie daňovej exekúcie. Daňová exekúcia môže byť odložená za splnenia určitých podmienok

Odklad daňovej exekúcie nie je zánik exekúcie!

Daňová exekúcia je vykonávaná z úradnej moci, a to až do úplného konca a uspokojenia v celej výške daňového nedoplatku u správcu dane.

V rámci daňovej exekúcie a v jej priebehu počas daňového exekučného konania môže dôjsť ku konkrétnym okolnostiam, ktoré nedovoľujú pokračovať v daňovom exekučnom konaní.

Vznik takýchto okolností spôsobí len odloženie daňového exekučného konania a nie samotné zastavenie daňového exekučného konania!

Kedy dochádza k odloženiu daňovej exekúcie

Okrem inej osoby môže uplatniť návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde aj daňový dlžník.

Ustanovenie sa doplnilo o ďalší dôvod, kedy možno daňovú exekúciu odložiť, a to v prípade, keď daňový dlžník podá návrh na súd na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie.

Inštitút odloženia daňovej exekúcie bude nariadený správcom dane

– ak daňovému dlžníkovi bol povolený odklad platenia vymáhaného daňového nedoplatku,

– ak daňovému dlžníkovi bolo umožnené zaplatenie nedoplatku v splátkach,

– ak bol podaný návrh na súd na vylúčenie majetku z exekúcie,

– ak správca dane odloží daňovú exekúciu z vlastného podnetu, a to pri priamom preverovaní zásadných skutočností, za splnenia ktorých by mohlo byť daňové exekučné konanie zastavené,

– ak odkladu daňovej exekúcie predchádza žiadosť daňového dlžníka – FO, ak sa bez vlastného zavinenia ocitol v situácii, že by daňová exekúcia mala nepriaznivé následky nielen pre neho ale aj rodinných príslušníkov.

Daňový dlžník musí preukázať uvedenú skutočnosť, že môže mať exekúcia nepriaznivý vplyv na neho a jeho príbuzných, pričom sa uplatňuje sociálny charakter.

Zásady pri odložení daňovej exekúcie

– pri odložení daňovej exekúcie zostávajú vykonané úkony zachované,

– uvedené platí v prípade, ak rozhodnutie nehovorí inak,

– pri doručení rozhodnutia o odklade daňovej exekúcie sa uplatňuje inštitút doručenia do vlastných rúk,

– proti rozhodnutiu doručenému daňovému dlžníkovi nie je právo podať opravné prostriedky – zákon to nepripúšťa,

– v prípade záložných veriteľov sa rozhodnutie doručuje aj im.

Náležitosti rozhodnutia o odklade daňovej exekúcie

Rozhodnutie musí obsahovať

– všeobecné obsahové náležitosti,

Ide o označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, číslo a dátum rozhodnutia, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, výrok, ktorý obsahuje povinné údaje, rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú kvalifikovaným elektronickým podpisom.

– informáciu o vymedzenom časovom období, na aké sa daňová exekúcia odkladá,

– informáciu o účinkoch odkladu,

– stanovenie skutočností, na základe ktorých bude možné pokračovať zo strany správcu dane v daňovej exekúcii.

Splnenie predpokladov na pokračovanie v daňovej exekúcii

V prípade, že došlo k pominutiu prekážok, na základe ktorých došlo k odkladu, tak správca dane nemá povinnosť vydať rozhodnutie.

Ak zanikli prekážky spôsobujúce odklad, má správca dane dve možnosti.

– pokračuje sa v daňovej exekúcii,

Podmienkou pokračovania daňovej exekúcie je upovedomiť všetky osoby, ktorým bol povinný doručiť rozhodnutie o odklade daňovej exekúcie.

– daňová exekúcia sa zastaví.

§ 96

Zastavenie daňového
exekučného konania

(1) Správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak

a) exekučný titul bol zrušený,

b) exekučný titul sa nestal vykonateľným,

c) bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba,

d) predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii,

e) právo vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania tohto práva alebo právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniklo,

f) daňový nedoplatok bol vyrovnaný,

g) je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.

(2) Ak sa daňového exekučného konania týka niektorý z dôvodov jeho zastavenia len sčasti alebo ak sa daňová exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na vyrovnanie daňového nedoplatku, správca dane zastaví daňové exekučné konanie len čiastočne.

(3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 alebo odseku 2 možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok.

Komentár k § 96

Daňový poriadok upravuje zastavenie daňového exekučného konania, pričom podmienkou je vydanie rozhodnutia.

Musí byť však splnená jedna zo skutočností, aby mohlo k zániku daňového exekučného konania dôjsť.

Rozdiel medzi zastavením daňového exekučného konania a ukončením daňového exekučného konania

Ukončenie daňového exekučného konania – uspokojený je správca dane v plnom rozsahu a daňový nedoplatok bol celý splatný spolu s exekučnými nákladmi.

Zastavenie daňového exekučného konania – ide o zastavenie a nepokračovanie v daňovom exekučnom konaní správcom dane, ak nastali závažné okolnosti, ktoré nedovoľujú v daňovom exekučnom konaní pokračovať aj napriek tomu, že daňový nedoplatok s príslušenstvom uspokojený nebol.

Rozhodnutie i zastavení daňového exekučného konania

– o zastavení rozhoduje správca dane z úradnej moci práve vydaním rozhodnutia,

– uplatňuje sa inštitút doručenia do vlastných rúk,

– rozhodnutie sa doručuje všetkým účastníkom daňového exekučného konania, prípadným záložným veriteľom a tretím osobám.

Voči rozhodnutiu o zastavení daňového exekučného konania pripúšťa daňový poriadok podanie odvolania ako opravného prostriedku podaného v zákonom stanovenej 8 dňovej lehote, pričom nemá odkladný účinok.

Dôvody zastavenia daňového exekučného konania

– exekučný titul bol zrušený,

– exekučný titul sa nestal vykonateľným,

– k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba, pričom uvedený dôvod musí byť preukázaný (napríklad list vlastníctva, kúpnopredajná zmluva atď.),

– predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii,

– došlo k premlčaniu práva vymáhať daňový nedoplatok a následne bola dlžníkom vznesená námietka premlčania, alebo došlo k zániku práva na vymáhanie nedoplatku,

– je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania tohto práva alebo právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniklo,

– došlo k vyrovnaniu daňového nedoplatku,

– je iný dôvod, ktorý zamedzuje v pokračovaní daňového exekučného konania.

Čiastočné zastavenie daňového exekučného konania

V medziach daňového poriadku je upravená možnosť zastavenia daňového exekučného konania aj čiastočne.

K čiastočnému zastaveniu dochádza v prípade konania, ak sa tohto konania týka niektorý dôvod na zastavenie len sčasti. K čiastočnému zastaveniu daňového exekučného konania dochádza aj v prípade, ak bola daňová exekúcia vykonaná v širšom rozsahu, a nestačí to na celý daňový nedoplatok. Po čiastočnom zastavení sa aj naďalej pokračuje vo vymáhaní zvyšku daňového nedoplatku správcom dane. Rovnako musí byť vydané rozhodnutie aj v prípade čiastočného zastavenia daňového konania.

Podmienkou rozhodnutia sú základné obsahové náležitosti. Aj uvedené rozhodnutie sa doručuje do vlastných rúk daňovému dlžníkovi, účastníkom konania, prípadným záložným veriteľom, tretím osobám.

Tak ako pri odložení daňovej exekúcie, tak aj pri zastavení daňového exekučného konania je daňovým poriadkom pripustené podanie dovolania v stanovenej lehote.

§ 97

Doručovanie rozhodnutia

Rozhodnutie vydané podľa § 95 a 96 sa doručuje osobám uvedeným v § 92 ods. 3 do vlastných rúk.

Komentár k § 97

Daňový poriadok upravuje spôsob doručenia rozhodnutia. Daňový poriadok stanovil uplatnenie inštitútu doručenia do vlastných rúk, a to v prípade odloženia daňovej exekúcie, tak aj pri zastavení daňového exekučného konania.

Doručenie rozhodnutia do vlastných rúk sa uplatňuje pri účastníkoch daňového exekučného konania, pri prípadných záložných veriteľoch a pri ďalších osobách.

Druhý diel

Výkon daňovej exekúcie

§ 98

Spôsoby vykonávania
daňovej exekúcie

(1) Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

b) prikázaním pohľadávky,

c) predajom hnuteľných vecí,

d) odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,

e) predajom cenných papierov,

f) predajom nehnuteľnosti,

g) predajom podniku alebo jeho časti,

h) postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti,

i) zadržaním vodičského preukazu.

(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si určí, a môže vykonať daňovú exekúciu u jedného daňového dlžníka aj niekoľkými spôsobmi súčasne.

Komentár k § 98

Podľa Daňového poriadku sa daňová exekúcia môže vykonávať rôznymi spôsobmi.

V rámci daňového exekučného konania na základe daňového exekučného titulu dochádza k výkonu daňovej exekúcie, a to vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, pričom základným cieľom daňového exekučného konania je vymáhanie daňového nedoplatku a úplné uspokojenie správcu dane.

Daňová exekúcia obce

V prípade obce sa vymáhanie daňového nedoplatku vykonáva prostredníctvom súdneho exekútora podľa exekučného poriadku.

Exekučné konanie podľa exekučného poriadku sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať všetky stanovené obsahové náležitosti.

Postup daňového exekučného konania

– Vykonaniu daňovej exekúcie predchádza vydanie daňového exekučného príkazu.

– Daňovému exekučnému príkazu predchádza vydanie daňovej exekučnej výzvy.

– Daňovej exekučnej výzve predchádza vydanie rozhodnutia o začatí exekučného konania.

– Rozhodnutiu o začatí exekučného konania predchádza zostavenie výkazu daňových nedoplatkov.

Výkaz daňových nedoplatkov je úplne prvým krokom.

Spôsoby vykonania daňovej exekúcie

Právom správcu dane je vybrať si spôsob, akým vykoná daňovú exekúciu (je to na jeho rozhodnutí), pričom Daňový poriadok mu dáva možnosť použiť aj viacero spôsobov súčasne pri vymáhaní daňového nedoplatku u jedného daňového dlžníka.

Ide o tieto spôsoby, ktoré upravuje daňový poriadok, a to zrážky zo mzdy a iných príjmov, prikázanie pohľadávky, predaj hnuteľných vecí, odobratie peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, predaj cenných papierov, predajom nehnuteľností, predaj podniku alebo jeho časti, postihnutie majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti, zadržanie vodičského preukazu.

Z dôvodu efektívneho výberu daní a riadneho plnenia daňových povinností sa zaviedol nový druh daňovej exekúcie, a to daňová exekúcia zadržaním vodičského preukazu a upravený je aj spôsob jej vykonania.

Uvedený inštitút má najmä preventívny charakter.

V prípade výkonu daňovej exekúcie spôsobom zadržania vodičského preukazu je daňový dlžník nepriamo nútený na splnenie svojej povinnosti, aby mu mohol byť vodičský preukaz vrátený. Tento druh exekúcie nemôže byť uplatnený u neplatičov, ktorí sú tzv. profesionálnymi vodičmi (vodiči z povolania). To znamená, že ak ide o daňový subjekt, ktorý je napr. vodičom autobusu, tomuto vodičský preukaz zadržaný nemôže byť, nakoľko je potrebný na výkon jeho povolania. Avšak, ak ide o daňový subjekt, ktorý používa auto ako dopravný prostriedok na cestu do práce, u takéhoto daňového subjektu sa exekúcia zadržaním vodičského preukazu môže vykonať, pretože auto nie je primárnou podmienkou na výkon jeho povolania.

Prvý oddiel

Daňová exekúcia zrážkami
zo mzdy a z iných príjmov

§ 99

Základné ustanovenia

(1) Ak sa v ustanoveniach o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy uvádza platiteľ mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia na osobu, voči ktorej má daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo iný príjem uvedený v § 106 ods. 1.

(2) Ak má daňový dlžník popri nároku na mzdu alebo plat aj nárok na iný príjem uvedený § 106 ods. 1, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd.

(3) Daňovej exekúcii podliehajú všetky príjmy, ktoré daňový dlžník získa namiesto mzdy, ako aj iné príjmy uvedené v § 106 ods. 1, ak nie sú týmto zákonom alebo osobitným predpisom z daňovej exekúcie vylúčené.

(4) Daňovej exekúcii nepodliehajú

a) suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu službu) alebo jej časť, ak daňový dlžník platí úhradu za poskytnutú sociálnu službu⁵⁷⁾ alebo jej časť,

b) suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa osobitného predpisu,⁵⁸⁾ ak daňový dlžník platí úhradu za sociálne služby,

c) dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,⁵⁹⁾

d) peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa osobitného predpisu,⁶⁰⁾

e) štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov,⁶¹⁾

f) príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu,⁶²⁾

g) opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru,⁶³⁾

h) 13. dôchodok poskytovaný podľa osobitných predpisov.⁶⁴⁾

Komentár k § 99

Daňový poriadok upravuje prvý zo spôsobov výkonu daňovej exekúcie, a to zrážky zo mzdy a iných príjmov.

Základný predpoklad výkonu zrážky zo mzdy

Uvedený výkon daňovej exekúcie má právo použiť správca dane s cieľom, aby došlo k vymoženiu daňového nedoplatku. K uspokojeniu daňového nedoplatku (pohľadávky) dochádza z platu, mzdy alebo iných príjmov povinného.

Predpoklad výkonu zrážky zo mzdy predstavuje nárok daňového subjektu na mzdu.

Mzdou sa rozumejú peňažné plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty poskytované platiteľom mzdy (zamestnávateľom) zamestnancovi za prácu.

Poznámka

Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy podľa Nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení Nariadenia vlády SR č. 469/2008 Z. z. Správca dane oznámi platiteľovi mzdy, ktorý deň začalo daňové exekučné konanie voči daňovému dlžníkovi.

Ak je platiteľovi mzdy doručený daňový exekučný príkaz, dochádza k vzniku povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka a poukazovať zrazené sumy na účet správcu dane.

Sankcie pre platiteľa mzdy, ak nesplní povinnosť

V praxi sa stáva, že nie vždy platiteľ splní uvedenú povinnosť. V tom prípade zákon ustanovuje sankcie voči platiteľovi mzdy, ak povinnosť vyplývajúcu z daňového exekučného príkazu neplní.

Za nesplnenie povinnosti určenej v daňovom exekučnom príkaze môže správca dane platiteľovi mzdy, ktorý nevykonal zrážku zo mzdy, uložiť pokutu od 60 eur do 3 000 eur.

Platiteľ mzdy zodpovedá za zrazené sumy a stáva sa poddlžníkom v pomere k daňovému dlžníkovi, resp. dlžníkom k správcovi dane. Daňový poriadok upravuje aj postup voči Sociálnej poisťovni pri nároku na nemocenské, materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.

Vyplácanie mzdy po častiach

Daňový poriadok rieši aj prípady, keď platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, keď dôjde k zmene platiteľa mzdy, prípadne je viac platiteľov mzdy.

Taktiež rieši situáciu, keď daňový dlžník nedostáva mzdu, ale príjmy, ktoré mu nahrádzajú odmenu za prácu (odmeny členov družstva) alebo náhradu príjmu (dôchodky a iné). Tieto príjmy môže správca dane rovnako postihnúť výkonom rozhodnutia.

Podľa ustanoveniam § 106 platí, že ustanovenia o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na daňovú exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré daňovému dlžníkovi nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.

Čo nepodlieha daňovej exekúcii

Pri daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy a z iných príjmov je jednoznačne ustanovené, ktoré sumy nepodliehajú daňovej exekúcií.

– suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu službu alebo jej časť, ak daňový dlžník platí úhradu za poskytnutú sociálnu službu alebo jej časť,

Podľa zákona o sociálnych službách ide o sumu úhrady za sociálnu službu, pričom zákon definuje sociálnu službu ako odbornú činnosť, obslužnú činnosť alebo ďalšiu činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti, zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby, riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny, prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny a zosúlaďovanie rodinného života a pracovného života.

– suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa zákona o sociálnych službách, ak daňový dlžník platí úhradu za sociálne služby,

Po zaplatení úhrady za opatrovateľskú službu a pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 1,4-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom. Po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 25 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom. Po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 75 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.

Po zaplatení úhrady za týždennú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 60 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom. Po zaplatení úhrady za týždennú pobytovú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 85 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom. Po zaplatení úhrady za ambulantnú sociálnu službu v zariadení s poskytovaním stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.

Po zaplatení úhrady za ambulantnú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 1,4-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.

Prijímateľ sociálnej služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu, ak jeho príjem je nižší alebo sa rovná sume ustanovenej v odsekoch 1 až 5, a to v závislosti od druhu a formy sociálnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

Prijímateľ sociálnej služby platí len časť úhrady za sociálnu službu, ak jeho príjem je vyšší, ako sú sumy ustanovené v odsekoch 1 až 5 a jeho výška nepostačuje na zaplatenie určenej úhrady za sociálnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.

– dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi,

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

– peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia,

Podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sú peňažné príspevky na kompenzáciu peňažný príspevok na osobnú asistenciu, peňažný príspevok na kúpu pomôcky, peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky, peňažný príspevok na úpravu pomôcky, peňažný príspevok na opravu pomôcky, peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia, peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, peňažný príspevok na úpravu osobného motorového vozidla, peňažný príspevok na prepravu, peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu, peňažný príspevok na úpravu garáže, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov, peňažný príspevok na opatrovanie. Zákon vymedzuje, ktoré príspevky sú opakované a ktoré jednorazové.

– štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov,

– príspevok na pohreb,

Príspevok na pohreb je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého.

– rodičovský príspevok,

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku alebo do šesť rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

– prídavky na dieťa,

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa.

– príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa zákona o príspevku na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa,

Štát podporuje náhradnú starostlivosť o dieťa (príspevok), ak náhradnú starostlivosť o dieťa vykonáva osobne na základe rozhodnutia súdu iná fyzická osoba ako rodič.

– opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.

Na úpravu a zachovanie vzťahov medzi dieťaťom a rodičom alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, ktorým bolo dieťa odňaté zo starostlivosti rozhodnutím súdu a umiestnené do detského domova a na podporu úpravy ich rodinných pomerov obec môže poskytovať príspevok na dopravu, detský domov poskytuje príspevok na stravu.

Vylúčený bol 13. dôchodok z právneho režimu daňovej exekúcie podľa daňového poriadku rovnako ako v prípade právnej úpravy vylúčenia vianočného príspevku. Následne došlo k zrušeniu 13. dôchodku ako dávky sociálneho poistenia, a preto sa vypustilo aj dotknuté ustanovenie daňového poriadku, ktoré sa stalo nadbytočným.

! Upozornenie

Zákonom č. 87/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa od 1. 7. 2024 znenie odseku 4 doplnilo písmenom h), ktorým sa ustanovilo zachovať vylúčenie 13. dôchodku z právneho režimu daňovej exekúcie podľa daňového poriadku. 13. dôchodok upravuje ustanovenie § 78e zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 87/2024 Z. z. a ustanovenia § 77a až 77d zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 87/2024 Z. z.

§ 100

Daňová exekúcia
zrážkami zo mzdy

(1) Správca dane zašle platiteľovi mzdy oznámenie, že sa voči daňovému dlžníkovi začalo daňové exekučné konanie; v oznámení uvedie deň, ktorým sa začalo daňové exekučné konanie a rodné číslo daňového dlžníka.

(2) Správca dane vydá daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy podľa § 92 ods. 1.

(3) Daňový exekučný príkaz okrem náležitostí podľa § 92 ods. 2 obsahuje

a) označenie platiteľa mzdy,

b) ustanovenie, že daňový exekučný príkaz zostáva v platnosti do úplného vyrovnania vymáhaného daňového nedoplatku a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy a Sociálnu poisťovňu.

(4) Správca dane doručí do vlastných rúk daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy platiteľovi mzdy a daňovému dlžníkovi. Platiteľ mzdy je povinný od doručenia daňového exekučného príkazu zrážať zo mzdy daňového dlžníka sumy na úhradu daňového nedoplatku podľa osobitných predpisov.Daňovému dlžníkovi sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanovuje osobitný predpis.⁶⁵⁾ Platiteľ mzdy je povinný poukazovať zrážky zo mzdy na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze.

(5) Platiteľ mzdy je oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia osobitného predpisu,⁶⁵⁾ len vtedy, ak s tým súhlasí daňový dlžník.

(6) Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť určenú v daňovom exekučnom príkaze, môže mu správca dane uložiť pokutu podľa § 155. Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy daňového dlžníka zrážky riadne a včas alebo ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako sú určené, alebo ak ich nepoukáže správcovi dane po doručení daňového exekučného príkazu, alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže správca dane podľa tohto zákona vymáhať od platiteľa mzdy sumy, ktoré mal zraziť a poukázať, najviac do výšky daňového nedoplatku. Správca dane rovnako postupuje aj voči Sociálnej poisťovni, ak táto nesplní povinnosti podľa prvej vety a druhej vety.

Komentár k § 100

Daňový poriadok upravuje daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy, pri výkone ktorej sa zamestnávateľ stáva poddlžníkom voči daňovému dlžníkovi zamestnancovi.

Oznámenie správcu dane o začatí daňového exekučného konania voči zamestnancovi – daňovému dlžníkovi

Ide o prvý krok, pričom oznámenie musí obsahovať identifikačný znak zamestnanca (jeho rodné číslo) a deň, ktorým sa exekučné konanie začalo.

Vydanie daňového exekučného príkazu

Ide o druhý krok, pričom príkaz je povinný vydať správca dane v súlade s týmto zákonom.

Príkaz obsahuje označenie platiteľa mzdy daňového dlžníka a ustanovenie, že daňový exekučný príkaz zostáva v platnosti do úplného vyrovnania vymáhaného daňového nedoplatku.

V uvedenom prípade platí, že tento exekučný príkaz sa vzťahuje aj na budúcich platiteľov mzdy a Sociálnu poisťovňu, ak je platiteľom ona napríklad pri dôchodcoch.

Zásady daňového exekučného príkazu

– uplatňuje sa inštitút doručenia do vlastných rúk,

– doručuje sa platiteľovi mzdy a daňovému dlžníkovi,

– musí spĺňať podmienky na obsahové náležitosti podľa Daňového poriadku.

Daňový exekučný príkaz vydá správca dane po uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovému exekučnému konaniu a následne po jeho doručení má platiteľ mzdy povinnosť zrážať zo mzdy daňového dlžníka sumy na úhradu daňového nedoplatku podľa osobitných predpisov.

Poukazovanie zrážok

Zamestnávateľ poukazuje zrážky na účet správcu dane, ktorý bol ním uvedený v daňovom exekučnom príkaze.

K zrážkam dochádza až do úplného uspokojenia správcu dane.

Zo mzdy nemôže platiteľ dane zrážať základnú mzdu, čiže mzdu určenú na živobytie, vypočítanú podľa nariadenia o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.

V prípade, že dôjde k dohode s daňovým dlžníkom, môže byť na účet správcu dane poukazovaná aj vyššia suma.

Vyrubenie pokuty zamestnávateľovi – platiteľovi mzdy

V prípade, že platiteľ dane neplní povinnosti stanovené v daňovom exekučnom príkaze, podľa Daňového poriadku mu bude vyrubená pokuta od 60 do 3 000 eur, alebo mu bude táto suma vymáhaná správcom dane.

K porušeniu povinnosti dochádza napríklad v prípade, ak zo mzdy riadne a včas nevykoná zrážku, prípadne v menšom rozsahu, atď. Rovnaký postup vykonáva správca dane aj voči Sociálnej poisťovni.

§ 101

(1) Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka, pretože daňový dlžník v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej mohol platiteľ mzdy vykonávať zrážky.

(2) Ak dočasná pracovná neschopnosť daňového dlžníka, ktorému vznikol nárok na nemocenské, trvá viac ako desať dní, platiteľ mzdy je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť správcovi dane a zároveň ho informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude daňovému dlžníkovi vyplácať nemocenské. V takom prípade správca dane oznámi pobočke Sociálnej poisťovne, že dňom doručenia tohto oznámenia je povinná postupovať podľa § 100 ods. 4 až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti daňového dlžníka. Spolu s oznámením správca dane zašle pobočke Sociálnej poisťovne aj rovnopis pôvodného daňového exekučného príkazu. Skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti je platiteľ mzdy povinný bezodkladne oznámiť správcovi dane. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vykonáva zrážky zo mzdy platiteľ mzdy.

(3) Platiteľ mzdy je povinný bezodkladne oznámiť správcovi dane skutočnosť, že daňový dlžník nastúpil na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku alebo ukončil čerpanie tejto dovolenky a uviesť, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materské alebo nemocenské. Správca dane bezodkladne zašle pobočke Sociálnej poisťovne rovnopis pôvodného daňového exekučného príkazu.

(4) Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní od skončenia pracovného pomeru daňového dlžníka, že už nie je jeho platiteľom mzdy.

(5) Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky zo mzdy po vyrovnaní vymáhaného daňového nedoplatku.

Komentár k § 101

Daňovým poriadkom sú upravené lehoty a oznamovacia povinnosť platiteľa mzdy voči správcovi dane týkajúca sa výkonu daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy daňového dlžníka.

Kedy vznikajú povinnosti platiteľovi dane

Všetky povinnosti týkajúce sa zrážok zo mzdy vznikajú platiteľovi dane ako poddlžníkovi, a to doručením exekučného príkazu na vykonanie daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy a povinnosťou vykonať tieto zrážky.

Oznamovacia povinnosť platiteľa mzdy

– do 8 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom daňový dlžník nepoberal mzdu v takej výške, aby mohla byť vykonaná zrážka,

– bezodkladne oznámi, že daňovému dlžníkovi vznikol nárok na nemocenské v dĺžke viac ako 10 dní, tým pádom nemôže zrážku vykonať, oznámi aj príslušnú pobočku sociálnej poisťovne, ktorá dlžníkovi vypláca nemocenské (v tomto prípade bude povinná sociálna poisťovňa),

– bezodkladne oznámi ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti daňového dlžníka, zrážky už môže vykonať,

– bezodkladne oznámi nástup dlžníka na materskú alebo rodičovskú dovolenku, prípadne jej ukončenie s uvedením príslušnej pobočky sociálnej poisťovne,

– do 8 dní ukončenie pracovného pomeru daňového dlžníka od ukončenia,

– ukončenie vymáhania daňového nedoplatku po úplnom uspokojení pohľadávky.

§ 102

(1) Ak platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, môže primerané zrážky zo mzdy vykonať daňovému dlžníkovi aj z časti mzdy. Odvod zrážok správcovi dane vykoná platiteľ mzdy po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.

(2) Ak sa daňový exekučný príkaz doručí platiteľovi mzdy po tom, ako bola časť mesačnej mzdy daňovému dlžníkovi vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby daňový dlžník mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.

(3) Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky. Mzda daňového dlžníka za uplynulý kalendárny rok sa rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili.

(4) Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, je potrebné vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne.

Komentár k § 102

Daňový poriadok upravuje poukazovanie zrážok zo mzdy platiteľom mzdy, ak platiteľ mzdy vypláca daňovému dlžníkovi mesačnú mzdu po častiach.

Povinnosť platiteľa mzdy

Platiteľ mzdy má povinnosť v súlade s daňovým poriadkom vykonať povinnosť z daňového exekučného príkazu na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy.

Postup, ak vypláca mzdu po častiach

Platiteľ mzdy vykonáva zrážky zo mzdy aj z časti v primeranej výške a jednotlivé zrážky poukazuje správcovi dane na účet po ukončení kalendárneho mesiaca.

V prípade, že platiteľ mzdy obdrží daňový exekučný príkaz po vyplatení časti mzdy, už sa na ňu neprihliada. Ak platiteľ mzdy vypláca mzdu za dlhšie obdobie ako mesiac, je povinnosťou vypočítať, aký podiel z tohto pripadá na jeden kalendárny mesiac a z tej sumy odvedie zrážku. Ak platiteľ mzdy vypláca mzdu za niekoľko mesiacov naraz, musí vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne.

Daňový poriadok stanovil zásadu postihovať výkonom rozhodnutia všetky druhy príjmu, ktoré majú charakter mzdy.

§ 103

Zmena platiteľa mzdy

(1) Ak sa po doručení daňového exekučného príkazu platiteľovi mzdy zmení platiteľ mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz aj na mzdu daňového dlžníka u nového platiteľa mzdy.

(2) Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vzniká novému platiteľovi mzdy dňom, keď sa od daňového dlžníka alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný daňový exekučný príkaz. Ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy skôr, vzniká mu povinnosť dňom, keď mu správca dane doručil daňový exekučný príkaz.

(3) Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak daňový dlžník po doručení daňového exekučného príkazu získa nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ak mu ho vyplatí platiteľ mzdy. Rovnako za zmenu platiteľa mzdy sa nepovažuje, ak daňovému dlžníkovi vznikol nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu vypláca pobočka Sociálnej poisťovne.

Komentár k § 103

Daňový poriadok upravuje spôsob vykonania daňovej exekúcie vykonaním zrážky zo mzdy, ak u daňového dlžníka dôjde k zmene platiteľa mzdy.

V prípade, že zamestnanec zmení zamestnávateľa, tak aj nový zamestnávateľ bude mať povinnosť vykonávať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy.

Exekučný príkaz obsahuje ustanovenie, že sa vzťahuje aj na ďalších platiteľov mzdy, ktorí budú taktiež povinní zrážať mu zo mzdy sumu daňového nedoplatku a zrážky poukazovať na účet správcu dane až do úplného uspokojenia správcu dane.

Odkedy sa týka povinnosť zrážať mzdu nového platiteľa mzdy

Povinnosť zrážok sa týka nového platiteľa tým dňom, kedy sa od predchádzajúceho zamestnávateľa daňového dlžníka dozvedel o povinnosti zrážať mu mzdu prostredníctvom daňového exekučného príkazu. V prípade, že mu predchádzajúci zamestnávateľ uvedenú informáciu neposkytne, povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy mu vzniká až doručením daňového exekučného príkazu správcom dane.

Čo sa nepovažuje za zmenu platiteľa mzdy

– po doručení daňového exekučného príkazu daňový dlžník získa nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a vyplatí mu ho zamestnávateľ,

– daňovému dlžníkovi vznikol nárok na nemocenskú dávku, vypláca mu sociálna poisťovňa.

§ 104

(1) Ak zamestnanec uzavrie nový pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný predložiť platiteľovi mzdy písomné vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené daňové exekučné konanie formou zrážok zo mzdy. Takéto vyhlásenie je povinný vydať každý platiteľ mzdy zamestnancovi, ktorý u neho skončil pracovný pomer.

(2) Nový platiteľ mzdy po predložení písomného vyhlásenia podľa odseku 1 oznámi túto skutočnosť bezodkladne správcovi dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal.

(3) Správca dane doručí do vlastných rúk novému platiteľovi mzdy pôvodný daňový exekučný príkaz, na ktorého základe je povinný pokračovať v zrážkach zo mzdy daňového dlžníka, a poučí ho o povinnostiach pri vykonávaní daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy. Oboznámi ho s doterajším priebehom daňovej exekúcie, najmä s výškou vykonaných zrážok, a uvedie zostatok vymáhaného daňového nedoplatku.

(4) Daňový dlžník, ktorý skončil pracovný pomer u doterajšieho platiteľa mzdy, je povinný oznámiť túto skutočnosť do ôsmich dní správcovi dane, ktorý vydal daňový exekučný príkaz; v tejto lehote je rovnako povinný správcovi dane oznámiť, že uzavrel pracovný pomer u iného platiteľa mzdy.

(5) Za nesplnenie povinností podľa odseku 4 môže správca dane uložiť daňovému dlžníkovi pokutu podľa § 155.

Komentár k § 104

Daňový poriadok upravuje povinnosť zamestnanca pri uzatvorení nového pracovného pomeru alebo obdobného vzťahu.

Povinnosť zamestnanca – daňového dlžníka

Zamestnanec musí predložiť platiteľovi mzdy potvrdenie (vyhlásenie) v písomnej forme, či je voči nemu vedené daňové exekučné konanie spôsobom výkonu daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy.

Potvrdenie o výkone daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy

Potvrdenie vydáva predchádzajúci platiteľ mzdy. Je to jeho povinnosťou pri odchode zamestnanca z pracovného pomeru.

Nový platiteľ mzdy po obdržaní tohto potvrdenia to oznámi správcovi dane, ktorý vydal daňový exekučný príkaz.

Doručenie daňového exekučného príkazu

Následne správca dane doručí novému platiteľovi mzdy daňový exekučný príkaz s použitím inštitútu doručenia do vlastných rúk, čím platiteľovi mzdy vzniká povinnosť odvádzať zrážky zo mzdy rovnakým spôsobom, ako je uvedené v daňovom exekučnom príkaze.

Okrem doručenia príkazu správca dane musí platiteľovi mzdy oznámiť výšku daňového nedoplatku daňového dlžníka.

Povinnosť daňového dlžníka

Do 8 dní musí oznámiť správcovi dane ukončenie pracovného pomeru a vznik nového pracovného pomeru u nového platiteľa dane. V prípade, že si uvedenú povinnosť voči správcovi dane nesplní, môže mu byť uložená pokuta.

§ 105

Niekoľko platiteľov mzdy

(1) Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy na všetky jeho mzdy.

(2) Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Ak príjem daňového dlžníka nedosahuje ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Správca dane potom určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.

Komentár k § 105

V praxi sa stáva, že zamestnanec má viac zamestnaní a tým pádom aj viac platiteľov mzdy. Daňový poriadok teda upravuje daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy, ak má daňový dlžník viacerých platiteľov mzdy.

Spôsob zrážania dlhu zo mzdy

Daňový exekučný príkaz na daňový nedoplatok daňového dlžníka sa vzťahuje na všetky jeho mzdy u viacerých platiteľov mzdy, ktorým vyplýva povinnosť vykonávania zrážok podľa daňového exekučného príkazu vydaného správcom dane na uvedený účel.

Úlohou správcu dane je určiť jednotlivým platiteľom mzdy, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Ak však mzdy nedosahujú ani sumu základnej sumy, ktorá nemá byť zrážaná, správca dane určí, aká časť zo základnej sumy sa zraziť môže.

§ 106

Daňová exekúcia
zrážkami z iných príjmov

(1) Ustanovenia o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na daňovú exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré daňovému dlžníkovi nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.

(2) Do príjmu sa nezapočítavajú prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

(3) Ak ide o daňovú exekúciu zrážkami z dôchodku daňového dlžníka, ktorý z tohto dôchodku platí úhradu za sociálne služby, nepodlieha daňovej exekúcii suma potrebná na úhradu za sociálne služby alebo jej časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť, a suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa osobitného predpisu.⁶⁶⁾

(4) Daňovej exekúcii zrážkami z iných príjmov nepodlieha 13. dôchodok poskytovaný podľa osobitných predpisov,⁶⁴⁾ dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,⁵⁹⁾ peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa osobitného predpisu,⁶⁰⁾ štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov,⁶¹⁾ príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu⁶²⁾ a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.⁶³⁾

(5) Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytovaného preddavku na jednotlivé kalendárne mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky.

(6) Za nesplnenie povinnosti určenej v daňovom exekučnom príkaze môže správca dane uložiť pokutu podľa § 155. Ak zrážky nie sú vykonané, správca dane môže podľa tohto zákona vymáhať sumy, ktoré mali byť zrazené a poukázané, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

Komentár k § 106

Daňový poriadok upravuje možnosť a spôsob zrážania z iných príjmov daňového dlžníka. Týka sa to iných príjmov, pokiaľ ich daňový dlžník dosahuje.

Iný príjem

– pracovná odmena člena družstva,

– iný príjem nahrádzajúci odmenu za prácu napríklad z dohody o vykonaní práce,

– náhrada príjmu pri pracovnej dočasnej neschopnosti,

– dávka sociálneho poistenia,

– dôchodok starobného dôchodkového sporenia.

Čo sa nezapočítava do príjmu

– prídavky na deti,

– zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

– suma úhrady za sociálne služby alebo jej časť, následne suma povinného zostatku po uhradení tejto služby,

– dávka v hmotnej núdzi a príspevky k nej,

– jednorazová dávka v hmotnej núdzi,

– peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia,

– štátna sociálna dávka, ktorou je príspevok na pohreb alebo rodičovský príspevok,

– príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa,

– príspevok na podporu úpravy rodinných pomerov dieťaťa,

– 13. dôchodok poskytovaný podľa osobitných predpisov.

! Upozornenie

Zákonom č. 87/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa zachovalo vylúčenie 13. dôchodku z právneho režimu daňovej exekúcie podľa daňového poriadku.

Ak daňový dlžník poberá preddavky člena družstva za dlhšie obdobie ako jeden mesiac, platiteľ vypočíta, koľko pripadá na jeden mesiac a podľa toho poukáže zrážku.

V prípade, že nebudú splnené povinnosti podľa tohto ustanovenia, povinnému bude uložená pokuta podľa Daňového poriadku, alebo dôjde k vymáhaniu sumy správcom dane, ktoré neboli poukázané na jeho účet.

Druhý oddiel

Daňová exekúcia prikázaním
pohľadávky

§ 107

Druhy daňovej exekúcie
prikázaním pohľadávky

Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky sa môže vykonať

a) prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb,

b) prikázaním iných peňažných pohľadávok,

c) postihnutím iných majetkových práv.

Komentár k § 107

Daňový poriadok upravuje ďalší zo spôsobov daňovej exekúcie, ktorým je prikázanie pohľadávky z účtu.

Exekučný titul

Pre uvedený spôsob exekúcie je podkladom exekučný titul, ktorým sa ukladá zaplatenie peňažnej sumy, čím dochádza k prikázaniu daňovej pohľadávky.

Druhy daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky

– Prvé je prikázanie pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb

Môžu byť postihnuté peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového dlžníka, z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb, ktorého majiteľom je manžel daňového dlžníka za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

– Druhým je prikázanie iných peňažných pohľadávok

Ide o peňažný záväzok iných osôb voči daňovému dlžníkovi.

– Tretie je postihnutie iných majetkových práv

Ide o postihnutie iného majetkového práva, ktoré je prevoditeľné a nie je peňažnou pohľadávkou ani právom, ktoré patrí len daňovému dlžníkovi.

§ 108

Daňová exekúcia prikázaním
pohľadávky z účtu vedeného
u poskytovateľa platobných služieb

(1) Daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného u poskytovateľa platobných služieb môžu byť postihnuté peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového dlžníka. Rovnako je správca dane oprávnený postihnúť peňažné prostriedky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb, ktorého majiteľom je manžel daňového dlžníka za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov; to neplatí, ak manžel daňového dlžníka preukáže, že tieto peňažné prostriedky nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

(2) Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb možno použiť aj vtedy, ak ide o vklad na vkladovom účte podľa Obchodného zákonníka.⁶⁷⁾

(3) Daňová exekúcia sa vykoná odpísaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného u poskytovateľa platobných služieb a jej poukázaním na účet správcu dane určený v daňovom exekučnom príkaze.

(4) Správca dane doručí do vlastných rúk poskytovateľa platobných služieb rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania.

(5) Správca dane prikáže poskytovateľom platobných služieb, aby po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 zablokovali na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka postupne. Na základe príkazu daňového dlžníka poskytovatelia platobných služieb zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukážu na účet správcu dane, ktorý je uvedený v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, peňažné prostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti.

(6) Ak správca dane zistí, že majetok označený v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom alebo novom účte daňového dlžníka, postupuje pri oznamovaní poskytovateľa platobných služieb podľa § 91 ods. 7.

(7) Po doručení daňového exekučného príkazu je poskytovateľ platobných služieb povinný odpísať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka a poukázať ich na účet správcu dane; v prípade termínovaného vkladového účtu dňom jeho splatnosti. Ak odpísaná suma nepostačuje na pokrytie vymáhaného daňového nedoplatku, poskytovateľ platobných služieb je povinný poukazovať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka, a to aj postupne, až do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

(8) Ak poskytovateľ platobných služieb po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 použije alebo umožní daňovému dlžníkovi alebo osobám, ktoré majú dispozičné právo k účtu, použitie peňažných prostriedkov na účte do výšky daňového nedoplatku a tým zmarí výkon daňovej exekúcie, stáva sa dlžníkom správcu dane. Správca dane je oprávnený vymáhať od poskytovateľa platobných služieb peňažné prostriedky, ktoré z tohto dôvodu neboli poukázané na jeho účet spôsobom uvedeným v tomto zákone.

(9) Pri daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb, ktorým je banka alebo pobočka zahraničnej banky, sa za doručenie do vlastných rúk považuje aj doručenie písomností elektronickými prostriedkami za podmienok uvedených v dohode uzatvorenej medzi bankou, pobočkou zahraničnej banky alebo záujmovým združením bánk a pobočiek zahraničných bánk a finančným riaditeľstvom alebo správcom dane, ktorým je obec, podľa osobitného predpisu;^67a) pričom tento spôsob doručenia sa uplatní prednostne.

Komentár k § 108

Daňový poriadok upravuje prvý spôsob vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky, ktorým je prikázanie pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb.

Daňový dlžník má spravidla zriadený účet u niektorého z poskytovateľov platobných služieb.

Uvedená daňová exekúcia je vykonaná poukázaním peňažných prostriedkov z účtu daňového dlžníka na účet správcu dane. Predchádza však tomu doručenie rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, a to doručením do vlastných rúk.

Nakoľko sa úprava vyžiadania a vydávania súhlasu na poukázanie peňažných prostriedkov vo výške vymáhaného daňového nedoplatku v predchádzajúcej podobe ukázala ako neefektívna, spomaľujúca proces úhrady nedoplatkov, ako aj administratívne zaťažujúca daňový subjekt a daňového exekútora, preto sa vypustilo vydávanie súhlasu správcu dane. Podobná úprava je aj v Exekučnom poriadku.

Kto je poskytovateľ platobných služieb

Poskytovateľom platobných služieb je banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá má v bankovom povolení uvedené aj poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie, inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí alebo pobočka zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, poštový podnik, ak je podľa osobitného zákona oprávnený poskytovať platobné služby, platobná inštitúcia, zahraničná platobná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie, Národná banka Slovenska alebo Európska centrálna banka, ak nekonajú ako menový orgán alebo ak nejde o činnosti, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb, a ak poskytujú platobné služby, Štátna pokladnica, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, miestne orgány štátnej správy, obce a vyššie územné celky, ak sú podľa osobitného zákona oprávnené poskytovať platobné služby a ak nejde o činnosti, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb.

Zefektívnil sa výkon daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke. Medzi finančnou správou a bankami sa zaviedla elektronická komunikácia, ktorej podmienky sú upravené v dohode, ktorú uzatvorí Finančné riaditeľstvo SR s bankami.

Iný spôsob doručenia sa využije, len ak by existovali technické prekážky elektronickej komunikácie.

Podobne sa postupuje aj u súdnych exekútorov.

Ktoré peňažné prostriedky môžu byť postihnuté exekúciou z účtu daňového dlžníka

– peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového dlžníka,

– peňažné prostriedky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb, ktorého majiteľom je manžel daňového dlžníka za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s výnimkou preukázania, že do bezpodielového vlastníctva nepatria,

– vklad na vkladovom účte podľa Obchodného zákonníka.

Zablokovanie peňažných prostriedkov

Správca dane prikáže poskytovateľom platobných služieb, po tom ako im bolo doručené rozhodnutie o začatí daňového exekučného poriadku, aby zablokovali na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku. Uvedená blokácia platí aj v prípade, ak na účet sú poukazované daňovému dlžníkovi finančné prostriedky postupne.

Daňový dlžník dá súhlas na poukázanie zablokovaných financií na účet správcu dane uvedeného v doručenom rozhodnutí. Môže ísť o celú výšku alebo aj len časť.

Nedostatočné financie na účte

V praxi sa stáva, že financie na účte daňového dlžníka, ktoré sú zablokované, nestačia na uspokojenie správcu dane a ten následne zistí, že daňový dlžník disponuje aj ďalším účtom, preto sa nariadi postup podľa ustanovenia upravujúceho daňovú exekučnú výzvu aj v prípade tohto účtu.

Ako náhle je daňový exekučný príkaz doručený poskytovateľovi platobných služieb, dochádza k povinnosti odpísania peňažných prostriedkov z účtu daňového dlžníka a poukázania na účet správcu dane.

Ak ide o účet termínovaný, k odpísaniu dôjde dňom jeho splatnosti.

V prípade, že nie je možné odpísať z účtu celú výšku daňového nedoplatku, nakoľko daňový dlžník toľko prostriedkov nevlastní, dochádza k postupnému odpisovaniu ako sa poukazujú financie na účet, a to až do úplného uspokojenia správcu dane.

Porušenie povinnosti platobnej inštitúcie

V prípade, že poskytovateľ platobnej služby nejakým spôsobom poruší svoje povinnosti týkajúce sa daňového exekučného konania po doručení rozhodnutia, čím dochádza k mareniu výkonu daňovej exekúcie, poskytovateľ platobnej služba sa stáva dlžníkom správcu dane, ktorý bude uvedenú sumu vymáhať od neho.

Pri daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb, ktorým je banka alebo pobočka zahraničnej banky, sa za doručenie do vlastných rúk považuje aj doručenie písomností elektronickými prostriedkami za podmienok uvedených v dohode uzatvorenej medzi bankou, pobočkou zahraničnej banky alebo záujmovým združením bánk a pobočiek zahraničných bánk a finančným riaditeľstvom alebo správcom dane, ktorým je obec, pričom tento spôsob doručenia sa uplatní prednostne.

Z dôvodu zefektívnenia exekúcie, ktorú vykonáva správca dane, ktorým je obec, sa doplnilo, aby aj obce mohli uzatvoriť dohodu s bankou na elektronické doručovania dokumentov v exekučnom konaní, rovnako ako Finančné riaditeľstvo SR.

Dohoda o elektronickej komunikácii

Orgán verejnej moci je oprávnený s bankou a pobočkou zahraničnej banky uzatvoriť dohodu o elektronickej komunikácii automatizovaným spôsobom prostredníctvom osobitného informačného systému, ktorý musí spĺňať požiadavky na plynulú, spoľahlivú a bezpečnú výmenu informácií. Túto dohodu o elektronickej komunikácii automatizovaným spôsobom prostredníctvom osobitného informačného systému je oprávnené za banky a pobočky zahraničných bánk uzatvoriť aj záujmové združenie bánk a pobočiek zahraničných bánk, na združovanie ktorých je vytvorené toto záujmové združenie, a za orgány verejnej moci združované v profesijnej samosprávnej komore, je túto dohodu oprávnená uzatvoriť aj táto profesijná samosprávna komora, pričom znenie uzavretej dohody o elektronickej komunikácii je povinné záujmové združenie bánk a pobočiek zahraničných bánk bezodkladne poskytnúť každej banke a pobočke zahraničnej banky.

Ak je dohoda o elektronickej komunikácií uzatvorená medzi profesijnou samosprávnou komorou združujúcou orgány verejnej moci a záujmovým združením bánk a pobočiek zahraničných bánk v rozsahu podľa osobitného predpisu, postup podľa dohody sú povinné uplatňovať všetky banky a pobočky zahraničných bánk, pričom požiadavky na plynulú, spoľahlivú a bezpečnú výmenu informácií sú povinné spoločne a nerozdielne zabezpečiť profesijná samosprávna komora a záujmové združenie bánk a pobočiek zahraničných bánk. Záujmové združenie bánk a pobočiek zahraničných bánk spolu s dohodou o elektronickej komunikácii automatizovaným spôsobom prostredníctvom osobitného informačného systému dohodne aj formulár elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu a tento formulár je záväzný aj vtedy, ak sa elektronické podanie alebo elektronický úradný dokument nepodáva prostredníctvom dohodnutej elektronickej komunikácie prostredníctvom osobitného informačného systému automatizovaným spôsobom.

§ 109

Daňová exekúcia prikázaním
pohľadávky z účtu vedeného
u poskytovateľa platobných služieb

(1) Daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke nepodliehajú peňažné prostriedky na účte, ktoré sú určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa osobitného predpisu⁶⁸⁾ pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo u poskytovateľa platobných služieb doručené rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania. Rovnako daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom u poskytovateľa platobných služieb nepodlieha 13. dôchodok poskytovaný podľa osobitných predpisov,⁶⁴⁾ dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,⁵⁹⁾ peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa osobitného predpisu,⁶⁰⁾ štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov,⁶¹⁾ príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu⁶²⁾ a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru,⁶³⁾ ktoré boli pripísané v prospech účtu daňového dlžníka vedeného u poskytovateľa platobných služieb. Počas výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom u poskytovateľa platobných služieb jednorazovo nepodliehajú aj peňažné prostriedky na účte fyzickej osoby do výšky 165 eur; ak má fyzická osoba viac účtov, a to aj u viacerých poskytovateľoch platobných služieb, daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom u poskytovateľa platobných služieb nepodliehajú peňažné prostriedky do úhrnnej výšky 165 eur na všetkých jej účtoch. Správca dane je povinný určiť, u ktorého poskytovateľa platobných služieb a z ktorého účtu sa nezrazí suma 165 eur.

(2) Daňovej exekúcii nepodliehajú peňažné prostriedky na účtoch vedených u poskytovateľa platobných služieb, ktoré boli poskytnuté daňovému dlžníkovi zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo podľa osobitného predpisu.⁶⁹⁾ Rovnako daňovej exekúcii nepodliehajú prostriedky tvoriace účelovú finančnú rezervu podľa osobitného predpisu.⁷⁰⁾

(3) Daňový dlžník je povinný predložiť banke písomné vyhlásenie o tom, že na jeho účte vedenom u poskytovateľa platobných služieb sú aj peňažné prostriedky, ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii; daňový dlžník súčasne uvedie výšku týchto peňažných prostriedkov.

Komentár k § 109

Daňový poriadok vymedzuje peňažné prostriedky, ktoré nepodliehajú exekúcii. Vo všeobecnosti všetky peňažné prostriedky vedené na účtoch daňového dlžníka podliehajú daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu.

Ktoré peňažné prostriedky nepodliehajú exekúcii

Ide o peňažné prostriedky, ktoré postihnuté exekúciou na účtoch byť nemôžu, a to vzhľadom

– na ich účel,

– odosielateľa,

– určenie prijímateľa s dokázaním, že nepatria daňovému dlžníkovi.

Povinnosťou daňového dlžníka je predložiť poskytovateľom platobných služieb písomné vyhlásenie o tom, že na jeho účte sú aj peňažné prostriedky, ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii s uvedením výšky týchto peňažných prostriedkov.

Výnimky

Daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb nepodliehajú tieto peňažné prostriedky na účte, a to prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka, tiež peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa Zákonníka práce pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo poskytovateľom platobných služieb doručené rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania.

V prípade, že u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť. Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.

Choroby z povolania

Sú to choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví.

– dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi,

– peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa zákona o príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia,

Peňažné príspevky na kompenzáciu sú peňažný príspevok na osobnú asistenciu, peňažný príspevok na kúpu pomôcky, peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky, peňažný príspevok na úpravu pomôcky, peňažný príspevok na opravu pomôcky, peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia, peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, peňažný príspevok na úpravu osobného motorového vozidla, peňažný príspevok na prepravu, peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu, peňažný príspevok na úpravu garáže, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov, peňažný príspevok na opatrovanie.

– štátne sociálne dávky,

– príspevok na pohreb, rodičovský príspevok a prídavky na deti,

– príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa zákona o príspevku na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a príspevok na podporu úpravy rodinných pomerov dieťaťa, ktoré boli pripísané v prospech účtu daňového dlžníka vedeného u poskytovateľa platobných služieb,

– jednorazovo peňažné prostriedky na účte fyzickej osoby do výšky 165 eur; ak má fyzická osoba viac účtov, a to aj u viacerých poskytovateľov platobných služieb,

– peňažné prostriedky do úhrnnej výšky 165 eur na všetkých jej účtoch. Správca dane je povinný určiť, u ktorého poskytovateľa platobných služieb a z ktorého účtu sa nezrazí suma 165 eur,

– peňažné prostriedky, ktoré boli poskytnuté daňovému dlžníkovi zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo podľa zákona o sociálnych službách,

– finančné prostriedky zaplatené prijímateľom sociálnej služby ako úhrada za sociálnu službu,

– finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy poskytovaný podľa § 76,

– finančný príspevok na prevádzku poskytovaný podľa § 77,

– hnuteľné veci, ktoré užíva prijímateľ sociálnej služby v zariadení ako nevyhnutné vybavenie obytnej miestnosti, a to posteľ, stôl, stolička, kreslo, vykurovacie teleso, periny, posteľná bielizeň, rádioprijímač, televízor a pomôcky, ktoré potrebuje prijímateľ sociálnej služby vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav alebo vzhľadom na svoje ťažké zdravotné postihnutie,

– prostriedky tvoriace účelovú finančnú rezervu podľa zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu,

– 13. dôchodok.

! Upozornenie

§ 110

Daňová exekúcia prikázaním

iných peňažných pohľadávok

(1) Iná peňažná pohľadávka na účely tohto zákona je peňažný záväzok iných osôb voči daňovému dlžníkovi. Daňový dlžník je povinný na výzvu správcu dane predložiť správcovi dane písomný zoznam uznaných pohľadávok.⁷¹⁾

(2) V rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania zakáže správca dane poddlžníkovi uhradiť záväzok daňovému dlžníkovi; tento zákaz sa vzťahuje aj na záväzok poddlžníka voči daňovému dlžníkovi, ktorý vznikne v budúcnosti.

(3) Správca dane zakáže v daňovej exekučnej výzve daňovému dlžníkovi vymáhať pohľadávku od poddlžníka.

(4) Správca dane vydá daňový exekučný príkaz len do výšky záväzku inej osoby, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

(5) Po doručení daňového exekučného príkazu je poddlžník povinný poukázať záväzok, ktorý je splatný, na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze.

(6) Správca dane je oprávnený vydať daňový exekučný príkaz aj na pohľadávku splatnú v budúcnosti, a to aj vtedy, ak budú daňovému dlžníkovi vznikať postupne čiastkové pohľadávky z toho istého právneho dôvodu.

(7) Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi.

(8) Na plnenie uložené v rozhodnutí podľa odseku 2 nie je prípustné uzatvoriť dohodu o započítaní pohľadávok, uzavretí zmieru alebo odpustení zaplatenia. Takéto zmluvy sú neplatné.

(9) Ak je daňový exekučný príkaz vydaný na autorskú odmenu a autor je daňovým dlžníkom, môže správca dane žiadať plnenie do výšky troch pätín. Ak autorskú odmenu vypláca právnická osoba vykonávajúca kolektívnu správu práv podľa osobitného predpisu,⁷²⁾ na účely tohto zákona sa považuje za poddlžníka. Daňový exekučný príkaz sa vzťahuje aj na sumy, ktoré už boli v prospech autora zložené u právnickej osoby vykonávajúcej kolektívnu správu práv podľa osobitného predpisu,⁷²⁾ ako aj na sumy, ktoré budú u nej zložené v bežnom kalendárnom roku.

(10) Ustanovenie odseku 9 sa použije primerane, aj ak ide o pohľadávky z práv príbuzných autorskému právu.

(11) Daňovej exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky nepodlieha 13. dôchodok poskytovaný podľa osobitných predpisov,⁶⁴⁾dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,⁵⁹⁾ peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa osobitného predpisu,⁶⁰⁾ štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov,⁶¹⁾ príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu⁶²⁾ a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.⁶³⁾

(12) Ak poddlžník nesplní niektorú z povinností vyplývajúcich z odsekov 2, 5 a 9, stáva sa dlžníkom správcu dane a správca dane je oprávnený vymáhať od neho splatnú pohľadávku do výšky daňového nedoplatku spôsobom uvedeným v tomto zákone.

Komentár k § 110

Ďalším spôsobom exekúcie prikázaním pohľadávky je prikázanie iných peňažných pohľadávok.

Daňový poriadok vymedzuje, čo nepodlieha daňovej exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky a definuje, čo sa rozumie pod inou peňažnou pohľadávkou. Daňový poriadok tiež upravuje určité zákazy, ktoré dáva správca dane poddlžníkovi alebo daňovému dlžníkovi.

Peňažná pohľadávka

Oprávnením správcu dane je vydať daňový exekučný príkaz na prikázanie aj inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke.

Daňový poriadok stanovuje, čo sa rozumie pod inou peňažnou pohľadávkou (uznané pohľadávky, autorská odmena, a pod). Ide o peňažný záväzok iných osôb (tretích osôb) voči daňovému dlžníkovi. Z ustanovenia vyplýva daňovému dlžníkovi povinnosť predložiť písomný zoznam uznaných pohľadávok.

Uvedenú povinnosť si plní voči správcovi dane a predchádza tomu výzva. Podľa Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Výška vydaného exekučného príkazu

V prípade tejto daňovej exekúcie nemôže byť daňový exekučný príkaz vydaný správcom vystavený na vyššiu sumu, ako je záväzok tretej osoby s príslušenstvom, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

Správca dane zakáže

– v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania poddlžníkovi uhradiť záväzok daňovému dlžníkovi, tento zákaz sa vzťahuje aj na záväzok poddlžníka voči daňovému dlžníkovi, ktorý vznikne v budúcnosti,

– v daňovej exekučnej výzve daňovému dlžníkovi vymáhať pohľadávku od poddlžníka.

V prípade tejto daňovej exekúcie nemôže byť daňový exekučný príkaz vydaný správcom vystavený na vyššiu sumu, ako je záväzok tretej osoby s príslušenstvom, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

Správca dane vydá daňový exekučný príkaz a doručí ho do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. Po jeho doručení má poddlžník povinnosť poukázať záväzok, ktorý je splatný, na účet uvedený v daňovom exekučnom príkaze (na účet správcu dane).

Daňový exekučný príkaz môže správca dane vydať aj na pohľadávku splatnú v budúcnosti.

Na plnenie uložené v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania sa nepripúšťa uzatvorenie dohody o započítaní pohľadávok, uzavretí zmieru alebo odpustení zaplatenia. Tieto zmluvy sú neplatné.

V rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania zakáže správca dane poddlžníkovi uhradiť záväzok daňovému dlžníkovi, pričom tento zákaz sa vzťahuje aj na záväzok poddlžníka voči daňovému dlžníkovi, ktorý vznikne v budúcnosti. Správca dane môže efektívnejšie vymáhať nedoplatok od daňového dlžníka. Do rozsahu zákazu nakladania sa zahŕňajú aj peňažné záväzky, ktoré vzniknú v budúcnosti medzi dlžníkom a poddlžníkom kontinuálne, v rámci ich obchodno-záväzkových vzťahov, pričom ide o ten istý právny dôvod – tú istú zmluvu.

Daňový exekučný príkaz na autorskú odmenu

Aj autor je daňovým dlžníkom, plnenie môže byť do výšky troch pätín. Uvedené plnenie žiada správca dane. Ustanovenie vymedzuje ako poddlžníka právnickú osobu vykonávajúcu kolektívnu správu práv, ak vypláca autorskú odmenu. Účelom kolektívnej správy práv je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora a majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti. Kolektívna správa je zastupovanie viacerých osôb, ktoré majú majetkové práva k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, zvukovo-obrazovému záznamu alebo k vysielaniu, vykonávajú majetkové práva na základe tohto zákona alebo na základe zmluvy získali výhradnú licenciu na celé trvanie majetkových práv k predmetu ochrany a pre územie Slovenskej republiky s právom udeliť sublicenciu na ich spoločný prospech, a to pri výkone ich majetkových práv k zverejneným alebo na zverejnenie ponúknutým predmetom ochrany, ak iný ako kolektívny výkon týchto práv nie je dovolený alebo je neúčelný; za predmet ochrany ponúknutý na zverejnenie sa považuje taký predmet ochrany, ktorý nositeľ práva písomne oznámi príslušnej organizácii kolektívnej správy na účely zaradenia takéhoto predmetu do registra predmetov ochrany.

Kolektívnou správou nie je dočasné zastupovanie nositeľov práv pri výkone ich majetkových práv, ak je dovolený aj iný ako kolektívny výkon týchto práv.

Daňový exekučný príkaz sa vzťahuje aj na sumy, ktoré už boli v prospech autora zložené u právnickej osoby vykonávajúcej kolektívnu správu práv ako aj na sumy, ktoré budú u nej zložené v bežnom kalendárnom roku.

Ak ide o pohľadávky z práv príbuzných autorskému právu, uplatní sa ten istý postup.

Neplnenie povinnosti poddlžníkom

V prípade, že poddlžník povinnosť vyplývajúcu z daňového exekučného príkazu neplní, stáva sa dlžníkom správcu dane a správca dane je oprávnený vymáhať od neho splatnú pohľadávku ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v tomto zákone.

Čo nepodlieha daňovej exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky

– dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi,

– peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa zákona o príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia,

– štátne sociálne dávky poskytované podľa zákona o príspevku na pohreb, podľa zákona o prídavku na dieťa a podľa zákona i rodičovskom príspevku,

– príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa zákon o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa,

– príspevok na podporu úpravy rodinných pomerov dieťaťa podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately,

– 13. dôchodok poskytovaný podľa osobitných predpisov.

! Upozornenie

§ 111

Daňová exekúcia postihnutím

iných majetkových práv

Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu postihnutím iného majetkového práva, ktoré je prevoditeľné a nie je peňažnou pohľadávkou ani právom, ktoré patrí len daňovému dlžníkovi. Na daňovú exekúciu sa primerane použije postup podľa tohto zákona.

Komentár k § 111

Daňový poriadok upravuje daňovú exekúciu postihnutím iných majetkových práv ako posledného spôsobu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky.

Iné majetkové práva

Správca dane má právo postihnúť daňovou exekúciou aj iné majetkové práva, a to v prípade, že postihnutím iného majetkového práva budú získané peňažné prostriedky, ktorými správca dane pokryje daňové nedoplatky daňového dlžníka a tým môže dôjsť k ukončeniu daňového exekučného konania.

Ďalšou podmienkou postihnutia iného majetkového práva je, aby išlo o právo prevoditeľné a právo, ktoré patrí len daňovému dlžníkovi.

Ako príklad uvádzame vydanie veci alebo peňažnej sumy zo súdnej alebo notárskej úschovy, pričom môže ísť aj o financie, alebo autorskú odmenu daňového dlžníka podľa Autorského zákona.

Pod iným majetkovým právom nemôžeme rozumieť peňažné pohľadávky, ktoré sa podľa Daňového poriadku postihuje iným spôsobom daňovej exekúcie.

Tretí oddiel

Daňová exekúcia predajom
hnuteľných vecí

§ 112

Predmetom daňovej exekúcie sú hnuteľné veci vrátane ich súčastí a ich príslušenstva (ďalej len „hnuteľné veci“) vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka, ručiteľa, poddlžníka alebo inej osoby, ak tak ustanovuje tento zákon.

Komentár k § 112

Daňový poriadok určuje správcovi dane ako ďalší spôsob výkonu daňovej exekúcie predaj hnuteľných vecí.

Kedy sa vykoná exekúcia predajom hnuteľných vecí

Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu na hnuteľné veci vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka, poddlžníka alebo ručiteľa a tiež tretej osoby.

Ručiteľ

Osoba, ktorá sa zaväzuje splatiť dlh namiesto dlžníka, ktorý z nejakého dôvodu prestal riadne a včas platiť záväzky napríklad voči banke. Je to jedna z možností zabezpečenia.

Hnuteľné a nehnuteľné veci

Veci sú buď hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Ostatné veci sa považujú za veci hnuteľné.

V prípade, že je na predmet daňovej exekúcie zriadené záložné právo, tak daňová exekúcia týmto spôsobom môže byť vykonaná zásadne so súhlasom záložného veriteľa.

§ 113

(1) V daňovej exekučnej výzve správca dane zakáže daňovému dlžníkovi nakladať s hnuteľnými vecami, ktoré sú v nej uvedené alebo ktoré budú spísané.

(2) Daňová exekučná výzva sa doručí daňovému dlžníkovi do vlastných rúk najneskôr pri súpise hnuteľných vecí podľa § 114. Ak nie je daňový dlžník pri uskutočňovaní súpisu hnuteľných vecí prítomný, doručí sa mu daňová exekučná výzva do vlastných rúk spolu so súpisom hnuteľných vecí.

(3) Správca dane upozorní daňového dlžníka v daňovej exekučnej výzve, že iná osoba môže v lehote na podanie odvolania predložiť doklady o vlastníctve k hnuteľnej veci. Ak sa preukáže vlastníctvo inej osoby k hnuteľnej veci, správca dane rozhodne o vylúčení takejto hnuteľnej veci z daňovej exekúcie. Rovnako správca dane upozorní daňového dlžníka, že v prípade neupovedomenia inej osoby zodpovedá za spôsobenú škodu.

(4) Ak je predmetom daňovej exekúcie motorové vozidlo, správca dane v daňovej exekučnej výzve uloží daňovému dlžníkovi, aby v určenom čase a na určené miesto pristavil motorové vozidlo a predložil doklady o technickej spôsobilosti motorového vozidla a preukázal svoje vlastníctvo k nemu. Ak daňový dlžník nesplní túto povinnosť, môže správca dane na účet daňového dlžníka zabezpečiť prostredníctvom splnomocnenej osoby vyhľadanie, zabezpečenie, odvoz, úschovu, ocenenie a zistenie stavu technickej spôsobilosti motorového vozidla. Na účely tohto zákona sa motorovým vozidlom rozumie osobné motorové vozidlo, motocykel, nákladné motorové vozidlo, ťahač, náves, príves, autobus, špeciálne zariadenie, napríklad žeriav, rýpadlo a iné stavebné alebo poľnohospodárske stroje.

(5) Na vykonanie daňovej exekúcie predajom hnuteľných vecí vydá správca dane daňový exekučný príkaz. V daňovom exekučnom príkaze správca dane nariadi predaj hnuteľných vecí v ňom uvedených.

(6) Správca dane na základe právoplatného daňového exekučného príkazu ponúkne na predaj za peniaze v hotovosti, najmenej však za cenu zistenú znalcom, právnickým osobám,⁷³⁾ ktorých poslaním je starostlivosť o kultúrne pamiatky, tieto veci:

a) mimoriadne významné výtvarné diela a pamiatky,

b) rukopisy mimoriadne významných literárnych diel,

c) osobné pamiatky a korešpondenciu významných spisovateľov a kultúrnych činiteľov, ako aj iné spomienkové predmety múzejnej alebo galerijnej hodnoty⁷⁴⁾ po týchto osobách,

d) predmety väčšej kultúrnej, historickej hodnoty a ich súbory.

(7) Ak právnická osoba podľa odseku 6 v lehote do 30 dní od doručenia ponuky neodpovie na ponuku a nezloží cenu zistenú znalcom na účet správcu dane uvedený v ponuke, správca dane je oprávnený tieto veci predať spôsobom podľa tohto zákona.

Komentár k § 113

Daňový poriadok upravuje daňovú exekúciu predajom hnuteľných vecí, pričom správca dane vydá daňový exekučný príkaz, ktorému predchádza daňová exekučná výzva.

Daňová exekučná výzva

Vo výzve správca dane zakáže daňovému dlžníkovi nakladať s vecami v nej určenými (predajom majetku, automobilu atď.) alebo tými, ktoré sa spíšu pri doručení daňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk.

V prípade daňovej exekučnej výzvy sa využíva inštitút doručenia do vlastných rúk.

Doručená bude správcom dane daňovému dlžníkovi, pričom najneskôr to musí byť pri súpise hnuteľných vecí, pri ktorom sa spíšu predovšetkým veci, bez ktorých sa daňový dlžník môže najľahšie zaobísť, a ktoré možno ľahko preniesť, uschovať a predať.

Súpis hnuteľných vecí môže správca dane vykonať aj opakovane.

Veci, ktoré rýchlo podliehajú skaze, alebo ich prevoz, úschova, udržiavanie a predaj by vyžadovali neúmerne vysoké náklady, sa spíšu len vtedy, ak nie je dostatok iných hnuteľných vecí alebo ak je možné zabezpečiť ich rýchly predaj.

Obhliadka

Pred samotným spísaním hnuteľných vecí urobí správca dane obhliadku priestorov daňového dlžníka, pričom sa následne súpisu zúčastní aj ďalšia osoba (konajúca nestranne), ak to vyžaduje situácia, zúčastní sa aj policajt. V prípade, že sa súpisu nezúčastní daňový dlžník, s doručením daňovej exekučnej mu bude doručený aj súpis hnuteľných vecí.

Daňová exekučná výzva musí obsahovať upozornenie o možnosti preukázania vlastníctva inej osoby k niektorej z hnuteľných vecí v súpise a upozornenie, že povinnosťou daňového dlžníka je takúto osobu o tom upovedomiť a ak tak neurobí, sám daňový dlžník zodpovedá za spôsobenú škodu.

Ak bude v súpise hnuteľných vecí uvedená hnuteľná vec a v lehote na odvolanie iná osoba preukáže vlastníctvo k tejto veci, dochádza k vylúčeniu hnuteľnej veci zo súpisu. Vylúčenie vykoná správca dane.

Motorové vozidlo ako predmet daňovej exekúcie

Daňový poriadok upravuje možnosť exekúcie, ak je predmetom daňovej exekúcie motorové vozidlo, ako aj jeho zabezpečenie prostredníctvom splnomocnenej osoby.

Môže ísť o osobné motorové vozidlo alebo nákladné motorové vozidlo, motorku, stavebné stroje a ďalšie.

Vozidlá musia byť daňovým dlžníkom pristavené v určený čas a na určené miesto, pričom povinnosťou daňového dlžníka je preukázať vlastníctvo k nim (technický preukaz vozidla).

Tieto informácie budú daňovému dlžníkovi určené v daňovej exekučnej výzve.

Ak nebude daňovým dlžníkom táto povinnosť splnená, správca dane má právo zabezpečiť vyhľadanie týchto motorových vozidiel, následne ich ocenenie, zistenie stavu spôsobilosti, odvoz a úschovu.

Uvedené právo vykoná prostredníctvom splnomocnenej osoby a náklady na takéto zabezpečenie vozidla (vozidiel) bude znášať daňový dlžník.

Pri daňovej exekúcii predajom hnuteľných vecí sa presne špecifikoval čas pristavenia motorového vozidla, aby nedošlo k mareniu výkonu exekúcie, napr. tým, že daňovník pristaví vozidlo v určený deň, avšak v čase po pracovnej dobe v neskorých večerných hodinách.

Daňový exekučný príkaz

Vydáva ho správca dane, pričom ide o príkaz na vykonanie daňovej exekúcie predajom hnuteľných vecí, pričom v ňom nariadi predaj hnuteľných vecí, ktoré sú v ňom uvedené.

Následne po právoplatnosti daňového exekučného príkazu ponúkne na predaj za minimálne určenú cenu znalcom, právnickým osobám, ktorých poslaním je starostlivosť o kultúrne pamiatky podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu.

Ustanovenie teda osobitne rieši daňovú exekúciu na hnuteľné veci, ktoré sú charakteru výtvarných a literárnych diel, ako aj osobné pamiatky a korešpondencia významných spisovateľov, kultúrnych činiteľov a predmety väčšej kultúrnej a historickej hodnoty. Všetky uvedené veci sa ponúknu v prvom rade teda právnickým osobám štátu, ako sme uviedli vyššie, do pôsobnosti ktorých patrí starostlivosť o uvedené predmety.

V prípade, že táto právnická osoba neodpovie na ponuku stanoveným spôsobom, právom správcu dane je predať všetky tieto veci spôsobom vymedzeným Daňovým poriadkom. Uvedenú možnosť má právnická osoba do 30 dní od doručenia ponuky a zároveň musí zložiť cenu zistenú znalcom na účet správcu dane.

§ 114

Súpis hnuteľných vecí

(1) Súpis hnuteľných vecí vykoná správca dane pri doručení daňovej exekučnej výzvy. Spíšu sa predovšetkým veci, bez ktorých sa daňový dlžník môže najľahšie zaobísť a ktoré možno ľahko preniesť, uschovať a predať. Súpis hnuteľných vecí môže správca dane vykonať aj opakovane.

(2) Veci, ktoré rýchlo podliehajú skaze, alebo ich prevoz, úschova, udržiavanie a predaj by vyžadovali neúmerne vysoké náklady, sa spíšu len vtedy, ak nie je dostatok iných hnuteľných vecí alebo ak je možné zabezpečiť ich rýchly predaj.

(3) Súpis hnuteľných vecí musí obsahovať

a) názov a sídlo správcu dane,

b) meno, priezvisko, trvalý pobyt daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie, identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii a číslo daňovej exekučnej výzvy,

c) miesto a dátum vykonania súpisu hnuteľných vecí,

d) jednotlivo spísané hnuteľné veci a ich opis, ktorým sa určí najmä počet, hmotnosť, výrobné číslo, značka, farba; ak predmety zostávajú aj po vykonaní súpisu hnuteľných vecí u daňového dlžníka, môže sa vyhotoviť ich fotodokumentácia,

e) hodnotu spísaných hnuteľných vecí,

f) osobné, majetkové a rodinné pomery daňového dlžníka v rozsahu potrebnom na posúdenie postihnuteľnosti jeho majetku,

g) podpisy osôb prítomných pri súpise.

(4) Správca dane na účely spísania hnuteľných vecí daňového dlžníka urobí obhliadku sídla a miesta podnikania, obydlia, iných priestorov a iných objektov za účasti nestrannej osoby, a to aj bez prítomnosti daňového dlžníka. Na tento účel je daňový dlžník povinný umožniť správcovi dane a nestrannej osobe prístup do sídla a miesta podnikania, obydlia, iných priestorov a iných objektov. Na tieto úkony má správca dane oprávnenie z úradnej moci prizvať príslušný útvar Policajného zboru.⁷⁵⁾ Na účel spísania hnuteľných vecí je správca dane oprávnený vymôcť si prístup do bytu alebo iných priestorov, kde má daňový dlžník svoj majetok.

(5) Správca dane vykoná osobnú prehliadku daňového dlžníka a ďalšej prítomnej osoby, ak je podozrenie, že daňový dlžník si uschoval hnuteľné veci u nej. Pri osobnej prehliadke správca dane postupuje šetrne a vykoná ju osoba rovnakého pohlavia alebo lekár.

(6) Správca dane po vydaní daňového exekučného príkazu zabezpečí zistenie ceny hnuteľných vecí znalcom. V jednoduchých prípadoch pri súpise hnuteľných vecí ocenenie obvyklou cenou vykoná správca dane.

Komentár k § 114

Daňový poriadok upravuje postup správcu dane pri výkone súpisu hnuteľných vecí, ktorý sa vykonáva pri doručení daňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk daňovému dlžníkovi.

Súpis hnuteľných vecí

Cenu hnuteľných vecí uvedených v súpise po vydaní daňového exekučného príkazu určí znalec. V prípade, že ide o jednoduché hnuteľné veci, ich cena obvyklá bude určená správcom dane. Súpis sa môže vykonať aj opakovane.

Správca dane pri tejto činnosti postupuje ohľaduplne a v prvom rade vyberá hnuteľné veci, bez ktorých sa daňový dlžník môže najľahšie zaobísť, a ktoré možno ľahko preniesť a uschovať.

Veci, ktoré sa rýchlo kazia, ich prevoz, úschova, udržiavanie a predaj by vyžadoval neúmerne vysoké náklady, spíše len v prípade, ak je možné zabezpečiť ich rýchly predaj, alebo ak niet vhodnejších vecí.

Obsahové náležitosti súpisu hnuteľných vecí

Daňový poriadok upravuje obsahové náležitosti súpisu hnuteľných vecí, čiže vymedzuje náležitosti súpisu hnuteľných vecí. Ide o tieto náležitosti: názov a sídlo správcu dane, meno, priezvisko, trvalý pobyt daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie, identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii a číslo daňovej exekučnej výzvy, miesto a dátum vykonania súpisu hnuteľných vecí, jednotlivo spísané hnuteľné veci a ich opis, ktorým sa určí najmä počet, hmotnosť, výrobné číslo, značka, farba; ak predmety zostávajú aj po vykonaní súpisu hnuteľných vecí u daňového dlžníka, môže sa vyhotoviť ich fotodokumentácia, hodnotu spísaných hnuteľných vecí, osobné, majetkové a rodinné pomery daňového dlžníka v rozsahu potrebnom na posúdenie postihnuteľnosti jeho majetku a podpisy osôb prítomných pri súpise.

Obhliadka

Pred samotným súpisom je vykonaná obhliadka sídla, miesta podnikania, obydlia, iných priestorov a iných objektov. Obhliadku vykonáva správca dane. Okrem správcu sa obhliadky zúčastní nestranná osoba. Daňový dlžník sa nemusí zúčastniť, iba zabezpečí prístup uvedených miest správcovi dane a inej osobe. V prípade, že to vyžaduje situácia, zúčastní sa aj policajný zbor prizvaný správcom dane z úradnej moci. Útvary Policajného zboru poskytujú ochranu osobám povereným výkonom rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu verejnej moci, ak tieto osoby z dôvodu ohrozenia života alebo zdravia nemôžu výkon rozhodnutia uskutočniť a ak o poskytnutie tejto ochrany písomne požiadal príslušný orgán, správca konkurznej podstaty, predbežný správca alebo súdny exekútor.

O poskytnutie ochrany možno požiadať len vtedy, ak výkon rozhodnutia bol zmarený alebo z konania alebo charakteru osoby povinného vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia osoby poverenej výkonom rozhodnutia.

Právom správcu dane je na účel súpisu hnuteľných vecí vymôcť si prístup do priestorov, kde sa nachádza majetok daňového dlžníka. Správca dane vykoná aj osobnú prehliadku daňového dlžníka, ak existuje dôvodná obava, že si majetok uschoval u inej osoby, osobná prehliadka sa vykoná aj u nej.

§ 115

Uschovanie spísaných
hnuteľných vecí

Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu hnuteľných vecí uvedených v súpise, zabezpečí správca dane ich úschovu v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove týchto vecí.

§ 116

Hnuteľné veci nepodliehajúce výkonu
daňovej exekúcie

Daňovou exekúciou nemožno postihnúť hnuteľné veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný⁷⁶⁾ alebo ktoré podľa osobitných predpisov daňovej exekúcii nepodliehajú.⁷⁷⁾

§ 117

Veci vylúčené z daňovej exekúcie

(1) Daňová exekúcia sa nevykonáva na hnuteľné veci, ktoré sú vo vlastníctve daňového dlžníka a ktoré daňový dlžník nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a svojej rodiny, ani na hnuteľné veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami.

(2) Z daňovej exekúcie podľa odseku 1 sú vylúčené

a) bežné súčasti odevov, bielizeň a obuv,

b) nevyhnutné vybavenie domácnosti, a to posteľ daňového dlžníka a členov jeho rodiny, stôl, stoličky podľa počtu členov jeho rodiny, chladnička, sporák, varič, vykurovacie teleso, palivo, práčka, periny a posteľná bielizeň, bežný kuchynský riad, rádioprijímač a detské športové potreby a hračky,

c) vodiaci pes, domáce zvieratá okrem tých, ktoré slúžia na podnikanie,

d) zdravotnícke potreby, zdravotnícke pomôcky a iné veci, ktoré daňový dlžník alebo člen domácnosti potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesnú chybu,

e) hnuteľné veci, na ktoré sa poskytla dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,⁵⁹⁾ peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa osobitného predpisu,⁶⁰⁾ štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov,⁶¹⁾ príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu⁶²⁾ a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.⁶³⁾

f) hnuteľné veci obstarané z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie,⁷⁸⁾

g) snubný prsteň a obrúčka,

h) peniaze v hotovosti do sumy 165 eur,

i) študijná literatúra.

(3) Z daňovej exekúcie sú vylúčené aj hnuteľné veci podnikateľa hospodáriaceho na pôde,⁷⁹⁾ ak by výkonom daňovej exekúcie bolo ohrozené riadne obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy alebo zachovanie plynulej prevádzky rastlinnej a živočíšnej výroby podľa osobitného predpisu,⁸⁰⁾ ako aj chovné zvieratá, a to dojnice, vysokoteľné jalovice, plemenné býky, plemenné prasnice, plemenné kance, bahnice a plemenné barany.

Komentár k § 115 až § 117

Daňový poriadok upravuje uschovanie spísaných hnuteľných vecí, ku ktorému sa pristúpi, ak sa predpokladá, že by mohlo dôjsť k poškodeniu, odstráneniu alebo zničeniu veci uvedených v súpise.

Oprávneným k uschovaniu je správca dane a uschované budú v priestoroch, ktoré sám správca dane určí. Zároveň musí byť uzavretá zmluva o uschovaní týchto vecí.

Vylúčenie z výkonu daňovej exekúcie určitých druhov hnuteľných vecí

Daňový poriadok v ustanovení vylučuje z výkonu daňovej exekúcie určité druhy hnuteľných vecí, ktoré nie je možné postihnúť daňovou exekúciou, lebo ich predaj je zakázaný, ak ide o zbrane alebo strelivo, alebo ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii, napríklad prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Ide o dotácie.

Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie

Uvedený majetok nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa Exekučného poriadku s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva alebo rozhodnutie podľa zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva.

Veci potrebné na uspokojovanie potrieb rodiny

Daňový poriadok vymedzuje veci vylúčené z daňovej exekúcie. Ide o veci, ktoré sú síce vlastníctvom daňového dlžníka, ale ich nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a svojej rodiny. Zároveň ide o hnuteľné veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami.

Veci vylúčené z daňovej exekúcie

– odevy, bielizeň, obuv,

– nevyhnutné vybavenie domácnosti, postele všetkých členov domácností, stôl, stoličky pre všetkých členov domácností, chladnička, sporák, varič, vykurovacie teleso, palivo, práčka, periny a posteľná bielizeň, bežný kuchynský riad, rádioprijímač a detské športové potreby a hračky,

– vodiaci pes, domáce zvieratá s výnimkou tých, ktoré slúžia na podnikanie,

– zdravotnícke potreby a pomôcky potrebné pre chorobu alebo telesnú chybu členov rodiny,

– hnuteľné veci, na ktoré sa poskytla dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi, peňažné príspevky na kompenzáciu, štátne sociálne dávky, príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru,

– hnuteľné veci obstarané z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie,

– snubný prsteň a obrúčka,

– peniaze do 165 eur v hotovosti,

– študijná literatúra,

– hnuteľné veci podnikateľa hospodáriaceho na pôde, ak by výkonom daňovej exekúcie bolo ohrozené riadne obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy alebo zachovanie plynulej prevádzky rastlinnej a živočíšnej výroby,

– chovné zvieratá (dojnice, vysokoteľné jalovice, plemenné býky, plemenné prasnice, plemenné kance, bahnice a plemenné barany).

§ 118

Predaj hnuteľných vecí
na dražbe

Správca dane predá spísané hnuteľné veci na dražbe; pri výkone dražby postupuje podľa tohto zákona.

§ 119

Určenie ceny hnuteľných vecí

(1) Správca dane určí cenu hnuteľných vecí podľa § 114 ods. 6; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.

(2) Cena výtvarných diel a pamiatok, rukopisov, mimoriadne významných literárnych diel, predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, kultúrnych pamiatok a ich súborov, vecí numizmatickej hodnoty a mincí sa zisťuje znaleckým posudkom.

(3) Vyvolávacia cena hnuteľných vecí na účely dražby sa určí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny ustanovenej podľa odsekov 1 a 2; rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevydáva.

§ 120

Dražobná vyhláška na predaj
hnuteľných vecí

(1) Po určení ceny hnuteľných vecí správca dane vydá dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí.

(2) Dražobná vyhláška na predaj hnuteľných vecí obsahuje najmä

a) názov a sídlo správcu dane,

b) dátum vydania a evidenčné číslo,

c) čas a miesto konania dražby,

d) predmet dražby,

e) vyvolávaciu cenu predmetu dražby, ktorá je najnižším podaním,

f) spôsob a termín zaplatenia najvyššieho podania,

g) spôsob odovzdania vydraženej hnuteľnej veci,

h) termín obhliadky dražených hnuteľných vecí,

i) upozornenie, že osoby, ktoré majú k draženej hnuteľnej veci predkupné právo, môžu ho uplatniť len ako dražitelia na dražbe; udelením príklepu predkupné právo zaniká,

j) poučenie o tom, kto môže byť účastníkom dražby,

k) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa dražobná vyhláška doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.

§ 121

(1) Správca dane zverejní dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí najmenej 15 dní pred konaním dražby na úradnej tabuli správcu dane; môže ju zverejniť aj v masovokomunikačných prostriedkoch.

(2) Správca dane doručí dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí osobám podľa § 92 ods. 3, obvodnému úradu, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalý pobyt alebo sídlo, a obci, na ktorej území sa dražba bude konať.

§ 122

Účastníci dražby

(1) Dražiť môže fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a právnická osoba (ďalej len „dražiteľ hnuteľnej veci“).

(2) Ak je dražiteľom hnuteľnej veci fyzická osoba, môže dražiť osobne alebo sa môže nechať na dražbe zastupovať. Zástupca je povinný predložiť úradne overené plnomocenstvo a preukázať svoju totožnosť.

(3) Ak je dražiteľom hnuteľnej veci právnická osoba, môže dražiť jej štatutárny zástupca, ktorý je povinný preukázať svoju totožnosť. Právnickú osobu môže zastupovať aj iný zástupca, ktorý je okrem uvedeného povinný predložiť úradne overené plnomocenstvo.

(4) Dražiť nemôže

a) zamestnanec správcu dane, ktorý vykonáva úkony na dražbe,

b) daňový dlžník.

(5) Dražba je verejná.

§ 123

Priebeh dražby
hnuteľných vecí

(1) Správca dane pred začatím dražby zapíše záujemcov o dražbu hnuteľnej veci do zoznamu dražiteľov hnuteľnej veci.

(2) Zoznam dražiteľov hnuteľnej veci obsahuje najmä

a) dátum a miesto konania dražby,

b) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo cestovného dokladu fyzickej osoby, identifikačné číslo pridelené pri registrácii alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,

c) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, identifikačné číslo pridelené pri registrácii, meno a priezvisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu štatutárneho zástupcu alebo iného splnomocneného zástupcu právnickej osoby s priložením plnomocenstva,

d) poznámku o uplatnení predkupného práva, ak sa preukázalo právoplatným dokladom,

e) dražobné číslo,

f) podpis dražiteľa hnuteľnej veci.

(3) Najnižšie podanie sa určí podľa § 119 ods. 3. Ak sa neurobilo ani najnižšie podanie, v dražbe sa nepokračuje. Výška ceny draženej hnuteľnej veci nie je obmedzená ustanoveniami osobitného predpisu.⁸¹⁾

(4) Správca dane pokračuje v dražbe dovtedy, pokiaľ dražitelia robia vyššie podania. Dražitelia sú viazaní svojimi podaniami. Správca dane udelí príklep dražiteľovi hnuteľnej veci, ktorý urobí najvyššie podanie.

(5) Ak niekoľko dražiteľov hnuteľnej veci urobí rovnaké podanie a neurobilo sa vyššie prípustné podanie, rozhodne správca dane o udelení príklepu žrebom. Ak však bol jedným z dražiteľov dražiteľ hnuteľnej veci uplatňujúci si predkupné právo, správca dane udelí prednostne príklep jemu. Ak je takých dražiteľov hnuteľnej veci niekoľko, správca dane rozhodne o udelení príklepu žrebom.

(6) Správca dane je povinný spýtať sa prítomných pred udelením príklepu, či majú námietky proti udeleniu príklepu. Námietky sa zapíšu do zápisnice a správca dane sa s nimi vysporiada pred udelením príklepu. Ak správca dane odoprie príklep, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania.

(7) Vydražiteľ je povinný zaplatiť najvyššie podanie ihneď; ak tak neurobí, draží sa hnuteľná vec znova bez jeho účasti.

(8) Udelením príklepu a zaplatením najvyššieho podania prechádza vlastníctvo k vydraženej hnuteľnej veci na vydražiteľa.

(9) Správca dane vydá vydražiteľovi potvrdenie o udelení príklepu.

(10) Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie na draženú hnuteľnú vec, správca dane spíše úradný záznam, vykoná opätovnú dražbu a po neúspešnej opätovnej dražbe predá hnuteľnú vec predajom na základe ponuky.

(11) O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje zo zoznamu dražiteľov hnuteľnej veci, cenu vydraženej hnuteľnej veci a udelenie príklepu vydražiteľovi; ak na dražbe boli vznesené námietky, aj ich riešenie.

(12) Výťažkom sú peňažné prostriedky získané v dražbe. Ak dosiahnutý výťažok z dražby prevyšuje vymáhaný daňový nedoplatok a exekučné náklady, správca dane uplatní postup podľa § 152.

§ 124

Opätovná dražba

(1) Pri výkone opätovnej dražby hnuteľných vecí sa správca dane riadi ustanoveniami tohto zákona o prvej dražbe.

(2) Na účely opätovnej dražby správca dane určí vyvolávaciu cenu najmenej vo výške 70 % z ceny určenej podľa § 119 ods. 1 a 2; rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevydáva.

§ 125

Predaj na základe ponuky

(1) Správca dane po neúspešnej opätovnej dražbe pokračuje v daňovej exekúcii predajom hnuteľnej veci na základe ponuky. Predajom na základe ponuky sa rozumie predaj hnuteľnej veci na základe vyhodnotenia písomných ponúk predložených záujemcami o kúpu veci.

(2) Správca dane zverejní predaj na základe ponuky oznamom najmenej 15 dní pred termínom na podanie písomných ponúk na úradnej tabuli správcu dane; oznam môže zverejniť aj v masovokomunikačných prostriedkoch.

(3) Správca dane doručí do vlastných rúk oznam o predaji hnuteľnej veci na základe ponuky osobám podľa § 92 ods. 3, obvodnému úradu, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalý pobyt alebo sídlo, a obci, na ktorej území sa predaj bude konať.

(4) Oznam o predaji hnuteľnej veci na základe ponuky obsahuje najmä

a) názov a sídlo správcu dane,

b) termín na podanie písomných ponúk správcovi dane s upozornením, že písomné ponuky podané po uplynutí termínu nebudú predmetom vyhodnotenia,

c) predmet predaja a jeho najnižšiu cenu,

d) termín obhliadky,

e) upozornenie, že hnuteľná vec bude predaná na základe ponuky záujemcovi s najvyššou ponúknutou cenou,

f) upozornenie na podanie ponuky v uzavretej obálke s označením „Predaj na základe ponuky – neotvárať“,

g) termín a miesto vyhodnotenia písomných ponúk,

h) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa oznam o predaji hnuteľnej veci na základe ponuky doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.

(5) Na účely predaja hnuteľných vecí na základe ponuky správca dane určí cenu najmenej vo výške 60 % z ceny určenej podľa § 119 ods. 1 a 2; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.

(6) Záujemca je povinný zúčastniť sa na vyhodnotení písomných ponúk osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Záujemca s najvyššou ponukou je povinný ponúknutú cenu zaplatiť ihneď po vyhodnotení ponúk. Záujemca, ktorý sa nezúčastní na vyhodnotení ponúk, alebo ak najvyššiu ponúknutú cenu nezaplatí ihneď, je z poradia vylúčený. Na jeho miesto nastúpi záujemca v poradí s ďalšou najvyššou ponukou. V prípade rovnakých ponúk rozhodne žreb. O priebehu predaja správca dane spíše zápisnicu, v ktorej uvedie údaje zo zoznamu záujemcov, najvyššiu ponúknutú cenu hnuteľnej veci a identifikačné údaje o nadobúdateľovi hnuteľnej veci.

(7) Po zaplatení najvyššej ponuky správca dane vydá nadobúdateľovi potvrdenie o predaji na základe ponuky.

(8) Predaj uskutočnený na základe ponuky má tie isté účinky ako predaj na dražbe.

(9) Dosiahnutý výťažok sa použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe podľa § 123 ods. 12.

(10) Ak predaj hnuteľnej veci na základe ponuky nebol úspešný, správca dane daňovú exekúciu predajom hnuteľných vecí zastaví a vyzve daňového dlžníka, aby si prevzal nepredanú hnuteľnú vec do desiatich dní odo dňa doručenia výzvy do vlastných rúk. Správca dane pri zastavení daňového exekučného konania postupuje podľa § 96. Ak daňový dlžník neprevezme hnuteľnú vec v lehote určenej vo výzve, správca dane na základe oznamu predá hnuteľnú vec za ponúknutú cenu alebo zabezpečí jej likvidáciu. Predaj uskutočnený týmto spôsobom alebo výťažok z likvidácie po odpočítaní hotových výdavkov súvisiacich s likvidáciou má tie isté účinky ako predaj na základe ponuky. Náklady súvisiace s likvidáciou sa na účely tohto ustanovenia považujú za hotové výdavky podľa § 149. Dosiahnutý výťažok sa použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe podľa § 123 ods. 12. Ak výťažok z likvidácie je nižší ako hotové výdavky súvisiace s likvidáciou, správca dane prenesie hotové výdavky na daňového dlžníka.

§ 126

Priamy predaj hnuteľných vecí

(1) Hnuteľné veci, ktorých cena určená podľa § 119 ods. 1 a 2 nie je vyššia ako 165 eur za jeden kus, veci rýchlo podliehajúce skaze a živé zvieratá môže správca dane predať ihneď za obvyklú cenu. Získanú sumu použije správca dane rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe podľa § 123 ods. 12.

(2) Po zaplatení ceny správca dane vydá nadobúdateľovi potvrdenie o priamom predaji hnuteľných vecí.

Komentár k § 118 až § 126

Dražba je jedným zo spôsobov predaja hnuteľných. Na dražbe správca dane predá spísané hnuteľné veci v súpise.

Zásady pri predaji hnuteľných vecí dražbou

– postupuje podľa ustanovení Daňového poriadku,

– znakom dražby je jej verejnosť,

– titulom pre výkon dražby je daňový exekučný príkaz na predaj hnuteľných vecí daňového dlžníka.

Priamy predaj

Daňový poriadok rieši aj možnosti priameho predaja hnuteľných vecí, ktorých cena na základe ocenenia neprevyšuje 165 eur za jeden kus a tiež vecí rýchlo podliehajúcich skaze a živé zvieratá tak, že tieto môže správca dane predať ihneď za cenu obvyklú.

Určenie ceny hnuteľnej veci

Určenie ceny je dôležitosťou súčasťou pri dražbe. Správca dane v jednoduchých prípadoch určí cenu hnuteľných vecí na základe vlastného ocenenia, inak na základe zistenej ceny znalcom. Rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.

Vyvolávacia cena sa stanoví u hnuteľných vecí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny určenej na základe vlastného ocenenia alebo z ceny zistenej znalcom. Rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevydáva.

Dražobná vyhláška

Táto vyhláška sa vydáva na predaj hnuteľných vecí. Dražobnú vyhlášku vydá správca dane, ktorú je povinný správca dane zverejniť najmenej 15 dní pred konaním dražby.

Dražobná vyhláška sa doručuje do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučný príkaz a tretím osobám, ktorých právo je dražbou dotknuté.

Vzhľadom k tomu, že dražba je verejná, ďalšie ustanovenie rieši aj účastníkov dražby, zastupovanie účastníkov na dražbe a osoby, ktoré sa nemôžu dražby zúčastniť.

Daňový poriadok rieši aj priebeh dražby. O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje zo zoznamu dražiteľov hnuteľnej veci, cenu vydraženej hnuteľnej veci a udelenie príklepu.

Konanie opätovnej dražby

Daňový poriadok umožňuje aj opätovnú dražbu, ktorú vykoná správca dane, pričom vyvolávaciu cenu stanoví najmenej vo výške 70 % z ceny určenej pre prvé kolo dražby.

Správca dane po neúspešnej opätovnej dražbe pokračuje vo výkone daňovej exekúcie predajom na základe ponuky, ktorý nasleduje po zverejnení oznamu o predaji na základe ponuky, najmenej 15 dní pred termínom na podanie písomných ponúk.

Po udelení príklepu na prvej alebo opätovnej dražbe alebo po zaplatení najvyššej ponuky, správca dane vydá potvrdenie, ktoré musí obsahovať všetky náležitosti daňového dokladu.

Majetok, ktorý sa nepredal

Daňový poriadok upravuje možnosť, že hnuteľný majetok sa nepredá. Správca dane vyzve daňového dlžníka, aby si prevzal nepredanú hnuteľnú vec do stanovenej lehoty, čiže do 10 dní od termínu doručenie upovedomenia do vlastných rúk.

Ak si daňový dlžník neprevezme túto hnuteľnú vec v lehote určenej vo výzve, správca dane na základe oznamu ju predá za ponúknutú cenu alebo zabezpečí jej likvidáciu.

Celý priebeh dražby

Daňový poriadok upravuje celý priebeh dražby. Daňový poriadok upravuje napríklad určenie ceny hnuteľných vecí, pričom rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.

Spôsob určenia ceny hnuteľných vecí

– jednoduché veci – cena obvyklá,

– zložitejšie veci – cena je určená znalcom.

Cena zásadne určuje správca dane.

Daňový poriadok vymedzuje, akým spôsobom sa určí cena výtvarných diel, pamiatok, rukopisov, mimoriadne významných literárnych diel, predmetov múzejnej hodnoty, galerijnej hodnoty, kultúrnych pamiatok a ich súborov, vecí numizmatickej hodnoty, mincí.

Vyvolávacia cena

Táto cena sa stanoví u hnuteľných vecí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny určenej na základe vlastného ocenenia správcom dane alebo z ceny zistenej znalcom, pričom rozhodnutie nie je vydané.

Dražobná vyhláška

Daňový poriadok upravuje dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí, kedy sa vydáva, aké náležitosti obsahuje, komu a akým spôsobom sa doručuje.

Dražobná vyhláška sa vydáva po určení ceny hnuteľných vecí uvedených v súpise. Dražobná vyhláška sa vydáva na predaj hnuteľných vecí.

Náležitosti dražobnej vyhlášky

Daňovým poriadkom sú stanovené nevyhnutné náležitosti dražobnej vyhlášky. Daňový poriadok umožňuje doručiť vyhlášku okrem bežného spôsobu aj prostredníctvom elektronických prostriedkov s kvalifikovaným elektronickým podpisom. V prípade správcu dane, ktorým je obec, nevyhnutný je podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce, jeho meno, priezvisko a odtlačok úradnej pečiatky.

Zverejnenie dražobnej vyhlášky

Daňový poriadok upravuje spôsob zverejnenia dražobnej vyhlášky na predaj hnuteľných vecí. Ako sme už spomenuli, dražobnú vyhlášku vydáva správca dane, ktorého povinnosťou je ju aj zverejniť. K zverejneniu musí dôjsť minimálne 15 dní pred jej konaním. V prípade jej doručenia sa využíva inštitút doručenia do vlastných rúk. Dražobná vyhláška je doručená správcom dane všetkým osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučný príkaz a tretím osobám, ktorých právo je dražbou dotknuté.

Účastníci dražby

Vzhľadom k tomu, že dražba je verejná, daňovník rieši účastníkov dražby, zastupovanie účastníkov na dražbe a osoby, ktoré sa nemôžu dražby zúčastniť. Osoba, ktorá sa zúčastní na dražbe s cieľom urobiť podanie, je účastníkom dražby.

Oprávnená osoba

Oprávnenou osobou dražiť je fyzická osoba aj právnická osoba po splnení zákonných podmienok. Základnou podmienkou oprávnenia dražiť je spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu u FO.

FO môže dražiť buď osobne prípadne prostredníctvom zástupcu, ktorého povinnosťou je preukázať sa úradne overeným plnomocenstvom a preukázať sa preukazom totožnosti.

V prípade PO draží jej štatutárny zástupca s preukázaním totožnosti. Výpis z obchodného registra predložený správcovi dane nemôže byť starší ako jeden mesiac. Právnická osoba môže byť zastupovaná aj iným zástupcom na základe úradne overeného plnomocenstva.

Zákon tiež vymedzuje osoby, ktorým neprislúcha právo dražiť. Ide predovšetkým o daňového dlžníka a zamestnanca správcu dane vykonávajúceho úkony na dražbe.

V minulosti bola vypustená povinnosť prikladať výpis z obchodného registra, vzhľadom na zvedenie zákona o byrokracii.

Postup správcu dane v priebehu dražby

Daňový poriadok rieši priebeh dražby, z ktorej sú výťažkom peňažné prostriedky získané v dražbe.

V prípade, že ide o väčšiu sumu, ako je daňový nedoplatok a náklady, postupuje správca dane nasledovným spôsobom:

– zvyšok výťažku použije na úhradu daňového nedoplatku splatného ku dňu vzniku zvyšku výťažku alebo na úhradu splatného preddavku na daň, najviac však za jedno preddavkové obdobie, alebo na úhradu splátok dane alebo odkladu platenia dane,

– ak vznikne aj po uplatnení tohto postupu zvyšok výťažku, správca dane ho použije na úhradu daňového nedoplatku vzniknutého u iného správcu dane,

– ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku, môže ho použiť na úhradu ďalších daňových nedoplatkov daňového dlžníka, a to aj tých, ktoré neboli zabezpečené záložným právom, alebo na zabezpečenie dane podľa tohto zákona,

– ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku, poukáže ho do notárskej úschovy do ôsmich dní odo dňa spísania zápisnice,

– ak po uplatnení tohto postupu vykáže správca dane zvyšok výťažku, vráti ho na účet daňového dlžníka do 30 dní po vzniku zvyšku výťažku, a to len vtedy, ak je väčší ako 5 eur,

– ak vráti zvyšok výťažku po lehote, je povinný zaplatiť úrok.

Pred samotným začiatkom sú spísaní všetci záujemcovia o dražbu správcom dane. Záujemcovia s povinnými údajmi sú spísaní v zozname dražiteľov.

Zoznam dražiteľov hnuteľnej veci

V zozname je uvedený presný dátum a miesto, kde sa dražba koná. Informácie o dražiteľovi sú v rozsahu

• FO – meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu (pasu), identifikačné číslo pridelené pri registrácii alebo rodné číslo, ak nemá povinnosť registrácie podľa Daňového poriadku alebo iného zákona,

• PO – obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, identifikačné číslo pridelené pri registrácii, meno a priezvisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu štatutárneho orgánu (iného splnomocneného zástupcu PO s priložením plnomocenstva),

• FO aj PO – poznámka o uplatnení predkupného práva, ak sa preukázalo právoplatným dokladom, dražobné číslo, podpis dražiteľa hnuteľnej veci.

Priebeh dražby

Musí byť určená vyvolávacia cena predmetu dražby, ktorá je najnižším podaním, pričom najvyššia cena dražobnej veci nie je obmedzená ani vyhláškou o cenách. Vyvolávacia cena hnuteľných vecí na účely dražby sa určí najmenej vo výške 75 % z ceny určenej správcom dane alebo znalcom, prípadne znaleckým posudkom, pričom rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevydáva. V prípade neurčenia najnižšieho podania sa nemôže v dražbe pokračovať.

Dražba pokračuje, ak dražitelia robia vyššie podania, ktoré sú pre nich záväzné. V prípade najvyššieho podania, po ktorom už nedochádza k vyšším podaniam ostatných dražiteľov, správca urobí príklep dražiteľovi s najvyšším podaním.

Viac dražiteľov s najvyšším podaním

Zákon upravuje prípad, ak je viac dražiteľov s najvyšším podaním (rovnakým). Správca udelí príklep žrebom, ale ak jeden z nich mal predkupné právo, príklep bude udelený jemu. Ak je dražiteľov s predkupným právom viac, správca rozhodne žrebom.

Pred samotným príklepom je možné zo strany prítomných podať námietky, na čo sú upozornení správcom dane. Tie sa zapíšu do zápisnice, k vyriešeniu dochádza pred príklepom, bez podania námietok je príklep definitívne vykonaný.

Pri odopretí príklepu sa v dražbe pokračuje vyvolaním predposledného príklepu.

Po vykonaní príklepu dochádza k okamžitej úhrade najvyššie podanej ceny dražiteľom.

Ak nezaplatí, draží sa nanovo, ale bez jeho prítomnosti.

Po zaplatení vlastníctvo veci prechádza na vydražiteľa, ktorý obdrží potvrdenie o udelení príklepu (slúži ako daňový doklad).

Zápisnica z dražby

Spisuje sa z celého priebehu dražby.

Uvedené sú v nej údaje zo zoznamu dražiteľov, cena a udelenie príklepu pri vydraženej veci a námietky s riešením, ak boli pred príklepom podané.

V súlade so zákonom proti byrokracii bola z daňového poriadku vypustená povinnosť prikladať výpis z obchodného registra.

Opätovná dražba, ak nedošlo k najnižšiemu podaniu

Daňový poriadok upravuje možnosť opätovnej dražby, ku ktorej dochádza, ak pri dražbe nedošlo ani k najnižšiemu podaniu. Správcom dane je spísaný úradný záznam.

To znamená, že v prípade neúspešnej dražby vykoná správca dane už spomenutú opätovnú dražbu, pričom vyvolávaciu cenu stanoví najmenej vo výške 70 % z ceny určenej pre prvé kolo dražby.

Rozhodnutie správcom dane vydané nie je.

Ak dochádza k neúspešnej aj opätovnej dražbe, hnuteľná vec bude predaná základe ponuky predajom.

Predaj na základe ponuky

K predaju na základe ponuky dochádza v prípade, ak došlo k neúspešnej aj opätovnej dražbe a tým nie je dokončená daňová exekúcia predajom hnuteľných vecí.

Cena hnuteľnej veci, ktorá je predmetom daňovej exekúcie, je určená správcom dane najmenej vo výške 60 % z ceny určenej správcom alebo znalcom bez vydania rozhodnutia.

Predaj uskutočnený na základe ponuky má tie isté účinky ako predaj na dražbe a výťažok sa použije rovnakým spôsobom, ako sme uviedli pri dražbe. Ponuky sú podávané v písomnej forme.

Predaj na základe ponuky

Daňový poriadok definuje predaj na základe ponuky, predaj hnuteľnej veci na základe vyhodnotenia písomných ponúk predložených záujemcami o kúpu veci.

Zverejnený je oznamom 15 dní pred konaním podania písomných ponúk.

Oznam je zverejnený na úradnej tabuli správcu dane alebo prostredníctvom prostriedkov, ktorými sú TV, rozhlas, tlač, počítače.

Doručenie oznamu

Oznam je ďalej doručený správcom dane vymedzeným osobám doručením do vlastných rúk. Ide o tieto osoby:

– účastníci daňového exekučného konania,

– iné osoby podľa tohto zákona,

– obvodný úrad, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalý pobyt alebo sídlo,

– obec, na ktorej území sa predaj bude konať.

Obsahové náležitosti oznamu o predaji hnuteľnej veci na základe ponuky

Ide o názov a sídlo správcu dane, termín na podanie písomných ponúk správcovi dane, predmet predaja a jeho najnižšiu cenu, termín obhliadky, upozornenie,

– že písomné ponuky podané po uplynutí termínu nebudú predmetom vyhodnotenia,

– že hnuteľná vec bude predaná na základe ponuky záujemcovi s najvyššou ponúknutou cenou,

– na podanie ponuky v uzavretej obálke s označením „Predaj na základe ponuky – neotvárať“,

termín a miesto vyhodnotenia písomných ponúk, vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky.

Ak je správcom dane obec

Oznam musí okrem vyššie uvedeného obsahovať podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky.

Doručenie elektronickými prostriedkami

Ak ide o doručenie týmto spôsobom, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sú nahradené kvalifikovaným elektronickým podpisom.

Vyhodnotenie písomných ponúk

– zúčastní sa záujemca alebo jeho zástupca,

– záujemca s najvyššou ponukou uhradí ponúknutú cenu ihneď po vyhodnotení,

– záujemca bude vylúčený z poradia, ak sa nezúčastní na vyhodnotení ponúk alebo cenu nezaplatí,

– nahradí ho záujemca s druhou najvyššou ponukou, ak ich je viac, rozhodne žreb,

– z priebehu predaja sa spíše zápisnica so zákonom vymedzenými údajmi,

– po zaplatení je záujemcovi vydaný doklad z predaja na základe ponuky (ako daňový doklad).

Neúspešný predaj hnuteľnej veci na základe ponuky

Súčasne sa zákon zaoberá aj možnosťou, že hnuteľný majetok sa nepredá. Vtedy je správca dane oprávnený vyzvať daňového dlžníka, aby si prevzal nepredanú hnuteľnú vec do 10 dní od termínu doručenie upovedomenia do vlastných rúk.

Ak si daňový dlžník neprevezme túto hnuteľnú vec v lehote určenej vo výzve, správca dane na základe oznamu ju predá za ponúknutú cenu alebo zabezpečí jej likvidáciu.

Výťažok z likvidácie alebo z predaja po odpočítaní hotových výdavkov súvisiacich s likvidáciou má tie isté účinky ako predaj na základe ponuky.

Priamy predaj

Daňový poriadok upravuje aj možnosti priameho predaja hnuteľných vecí, ktorých cena na základe ocenenia neprevyšuje 165 eur za jeden kus a tiež vecí rýchlo podliehajúcich skaze a živé zvieratá tak, že tieto môže správca dane predať ihneď za cenu obvyklú.

Správca dane vydá po predaji potvrdenie tomu, kto kúpil a výťažok bude použitý totožným spôsobom ako pri dražbe.

Štvrtý oddiel

Daňová exekúcia odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju

§ 127

(1) Správca dane pri doručení daňovej exekučnej výzvy vykoná súpis peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju podľa § 114 a 115 a zakáže daňovému dlžníkovi s nimi nakladať.

(2) Správca dane vykoná daňovú exekúciu odobratím peňazí v hotovosti, len ak peniaze v hotovosti presahujú sumu 165 eur podľa § 117 ods. 2 písm. h); tie použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe podľa § 123 ods. 12.

(3) Daňovej exekúcii odobratím peňazí v hotovosti nepodliehajú peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa osobitného predpisu⁶⁸⁾ pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol daňovému dlžníkovi doručený právoplatný daňový exekučný príkaz.

(4) Ak správca dane pri súpise podľa odseku 1 nájde devízové hodnoty, nakladá s nimi podľa osobitného predpisu.⁸²⁾ Ak správca dane nájde výrobky z drahých kovov, ktorými sú klenotnícke, bižutérske, medailérske a iné zlatnícke a striebornícke výrobky zo zliatin zlata, striebra alebo platiny, alebo kombinované s prírodnými alebo syntetickými kameňmi, s perlami, so smaltom, s koralmi, so sklom alebo s inými nekovovými materiálmi, ako aj opotrebovaný, nekompletný alebo poškodený výrobok, postupuje pri daňovej exekúcii rovnako ako pri daňovej exekúcii predajom hnuteľných vecí, pričom cena výrobku sa zisťuje znaleckým posudkom. Pri klenotníckych zliatinách, lístkovom zlate, lístkovom striebre a polotovaroch z drahých kovov určených na výrobu správca dane zabezpečí predaj prostredníctvom osoby oprávnenej podľa osobitného predpisu.⁸³⁾ Získané peňažné prostriedky použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe podľa § 123 ods. 12.

§ 128

(1) Vkladné knižky alebo iné listiny, ktoré je potrebné predložiť na uplatnenie práva, správca dane spíše pri doručení daňovej exekučnej výzvy ako iné hnuteľné veci podľa § 114 a odníme ich.

(2) Vkladnú knižku predloží správca dane poskytovateľovi platobných služieb s právoplatným daňovým exekučným príkazom a vyberie z nej sumu, na ktorú má daňový dlžník právo, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku. Poskytovateľ platobných služieb vykoná výplatu vkladu alebo jeho časti, aj keď je výplata akokoľvek viazaná. Ak ide o iné listiny, ktoré je potrebné predložiť na uplatnenie práva, správca dane vyzve toho, kto má podľa takej listiny plniť, aby sumu, ktorú má platiť, odovzdal správcovi dane. Pritom sa postupuje primerane podľa ustanovení o daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky, pričom úkony potrebné na uplatnenie práva vykonáva namiesto daňového dlžníka správca dane.

(3) Získané peňažné prostriedky sa použijú rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe podľa § 123 ods. 12.

Komentár k § 127 a § 128

Ďalším zo spôsobov výkonu daňovej exekúcie je exekúcia odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju.

Zákaz nakladania s vecami v súpise

Hotovosť a iné vecí, ktoré nepredávajú, sú vymedzené v súpise a daňový dlžník má zakázané s nimi nakladať.

Uvedený spôsob daňovej exekúcie sa týka peňažných prostriedkov nad 165 eur. Tieto financie použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe, ak je výťažok z predaja týchto vecí vyšší ako 5 €.

Ktoré peňažné prostriedky nepodliehajú odobratiu

Daňovej exekúcii odobratím peňazí v hotovosti nepodliehajú

– peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka,

– peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol daňovému dlžníkovi doručený právoplatný daňový exekučný príkaz.

Drahé kovy a devízy

Ak správca dane pri súpise nájde drahé kovy alebo devízové hodnoty, nakladá s nimi podľa osobitných predpisov. Ak ide o devízové hodnoty (napr. peňažné prostriedky v cudzej mene), správca dane je povinný postupovať podľa Devízového zákona.

Obchodovanie s devízovými hodnotami je možné iba v rozsahu podľa zákona o bankách alebo v rozsahu určenom v devízovej licencii, alebo v povolení vykonávať činnosť, ak tento zákon neustanovuje inak.

Osoba, ktorá je podľa zákona o poštových službách oprávnená vykonávať určité obchody s devízovými hodnotami, môže bez devízovej licencie vykonávať tieto obchody len v rozsahu tohto zákona.

Devízové miesto, ktoré je oprávnené na nákup peňažných prostriedkov v cudzej mene za eurá v hotovosti, je oprávnené aj na nákup šekov v cudzej mene za eurá a devízové miesto, ktoré je oprávnené na predaj peňažných prostriedkov v cudzej mene za eurá v hotovosti, je oprávnené aj na predaj šekov v cudzej mene za eurá.

Vykonávať obchody s devízovými hodnotami je možné iba v prevádzkach alebo zariadeniach, ktorých užívanie bolo povolené kolaudačným rozhodnutím podľa stavebného zákona.

Pri výrobkoch z drahých kovov vymedzených v zákone sa postupuje ako pri daňovej exekúcii na hnuteľné veci; pri polotovaroch, zliatinách a pod., taktiež vymedzené v zákone, a ktoré sú určené na výrobu, správca dane zabezpečí predaj prostredníctvom osoby na to oprávnenej.

Vkladné knižky a iné listiny

Rovnako pri súpise hnuteľných vecí správca dane spíše aj vkladné knižky a iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva a odníme ich. Po nadobudnutí právoplatnosti daňového exekučného príkazu ho správca dane predloží spolu s vkladnou knižkou peňažnému ústavu a vyberie peňažné prostriedky, až do výšky daňového nedoplatku a exekučných nákladov. Poskytovateľ platobných služieb má povinnosť vyplatiť vymáhané čiastky aj v prípade, že ich výplata je viazaná.

Ak ide o iné listiny, vyzve správca dane toho, kto má podľa listiny plniť, aby sumu, na ktorú má právo daňový dlžník, odovzdal. V tomto prípade sa postupuje primerane podľa ustanovení o daňovej exekúcií prikázaním pohľadávky, pričom úkony potrebné na uplatnenie práva, robí správca dane namiesto daňového dlžníka. Všetky prostriedky, ktoré sa získajú týmto spôsobom daňovej exekúcie, sa použijú rovnako ako z predaja hnuteľných vecí na dražbe.

Piaty oddiel

Daňová exekúcia predajom
cenných papierov

§ 129

(1) Správca dane v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania uloží právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu⁴⁷⁾ povinnosť registrovať pozastavenie práva nakladať s cenným papierom daňového dlžníka.

(2) Daňová exekúcia predajom cenných papierov vo vlastníctve daňového dlžníka sa vykoná tak, že správca dane spíše tieto cenné papiere pri doručení daňovej exekučnej výzvy podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí. Cenné papiere nachádzajúce sa u daňového dlžníka odníme a zabezpečí ich úschovu podľa osobitného predpisu.⁸⁴⁾ Predaj cenných papierov vo vlastníctve daňového dlžníka zabezpečuje správca dane prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi.

(3) Ak správca dane zistí, že hodnota majetku označená v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o cennom papieri daňového dlžníka, ku ktorému nezriadil záložné právo, pri oznamovaní právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu⁸⁵⁾ postupuje podľa § 91 ods. 7. V tomto prípade správca dane v tomto oznámení uloží právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu⁴⁷⁾ povinnosť registrovať pozastavenie práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi.

(4) Ak povaha cenného papiera neumožňuje postup podľa odseku 2, správca dane vyzve toho, kto má na základe cenného papiera plniť, aby mu plnenie odovzdal po splatnosti plnenia v lehote, ktorú na to určí a ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní po splatnosti plnenia. Za nesplnenie povinnosti určenej v daňovom exekučnom príkaze môže správca dane tomu, kto má na základe cenného papiera plniť, uložiť pokutu podľa § 155.

(5) Správca dane je oprávnený vykonávať všetky úkony spojené s vlastníctvom cenných papierov namiesto daňového dlžníka.

(6) Získané peňažné prostriedky sa použijú rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe podľa § 123 ods. 12.

Komentár k § 129

Daňový poriadok upravuje predaj cenných papierov ako jeden z ďalších spôsobov daňovej exekúcie správcom dane.

Cenný papier je listina, ktorá stelesňuje majetkové právo (alebo iný právny nárok) toho, kto listinu vlastní, voči tomu, kto ju vystavil. Vznik, trvanie, výkon, prevod a zánik právneho nároku je viazaný na tento papier. Zákon o cenných papieroch upravuje zákon č. 566/2001 Z. z.

Podoba cenného papieru je buď listinná, pri ktorom papier fyzicky existuje, zaknihovaná, v centrálnej databáze sa nachádza len jeho záznam.

Medzi vlastnosti cenných papierov patrí nominálna hodnota, tržná hodnota, emisný kurz, emisné ážio, emitent (ten kto cenný papier vystavil), majiteľ.

Medzi druhy cenných papierov patria akcie, dočasné listy, podielové listy, dlhopisy, vkladové listy, pokladničné poukážky, vkladné knižky, kupóny, zmenky, šeky, cestovné šeky, náložné listy, skladištné listy, skladiskové záložné listy, tovarové záložné listy, družstevné podielnické listy, dôchodkové jednotky u dôchodkového fondu DSS v druhom pilieri dôchodkového systému.

Pri úprave daňového exekučného konania sme spomenuli, že správca musí v rozhodnutí o začiatku tohto konania uložiť povinnosť právnickej osobe, ktorá vedie register cenných papierov, aby v ňom pozastavila právo nakladať s cennými papiermi daňového dlžníka.

Spísanie cenných papierov

Pri doručení daňovej exekučnej výzvy správca dane spíše tieto cenné papiere podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí. Cenné papiere podľa osobitného zákona o cenných papieroch správca dane odníme a zabezpečí ich úschovu, pričom predaj všetkých cenných papierov sa zabezpečuje podľa citovaného zákona.

Pri uspokojovaní daňového nedoplatku z cenných papierov všetky úkony spojené s vlastníctvom cenných papierov vykonáva správca dane namiesto daňového dlžníka. Cenné papiere ako také zákon nedefinuje, pretože sú vymedzené osobitným predpisom.

Hodnota majetku nepostačuje na úhradu daňového nedoplatky

Daňový poriadok upravuje postup, ak hodnota majetku označená v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu exekúcie vyjde najavo, že daňový dlžník vlastní ďalší cenný papier, ku ktorému nebolo zriadené záložné právo a nedošlo v registri cenných papierov k pozastaveniu práva nakladať s ním.

Pozastavenie

Správca dane má právo nariadi pozastavenie a vykoná všetky kroky, aby došlo k speňaženiu cenného papiera, ak uspokojenie daňového dlhu, ktorý má daňový dlžník voči správcovi dane.

Ustanovenie upravuje postup v prípade, ak ide o cenný papier, na základe ktorého sa má plniť (zmenky, šeky), aby plnenie bolo odovzdané správcovi dane po splatnosti plnenia v lehote, ktorú mu určí, a ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní po splatnosti plnenia.

Za nesplnenie povinnosti môže správca dane, tomu, kto má na základe cenného papiera plniť, uložiť pokutu podľa tohto zákona.

Všetky úkony a kroky týkajúce sa vlastníctva cenných papierov sú v oprávnení správcu dane namiesto daňového dlžníka.

Všetky financie sa použijú rovnakým spôsobom ako pri dražbe.

Šiesty oddiel

Daňová exekúcia predajom
nehnuteľnosti, bytu
alebo nebytového priestoru

§ 130

(1) Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového priestoru (ďalej len „nehnuteľnosť“) vtedy, ak je preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka. Toto ustanovenie sa použije primerane, aj keď je postihnutá nehnuteľnosť poddlžníka alebo ručiteľa. Daňovej exekúcii predajom nehnuteľnosti nepodlieha nehnuteľnosť obstaraná z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie.⁷⁸⁾

(2) Daňovou exekúciou predajom nehnuteľnosti možno postihnúť aj majetok nezapísaný v katastri nehnuteľností, ak vlastníctvo daňového dlžníka k takému majetku je preukázané iným spôsobom.

(3) Daňová exekúcia predajom nehnuteľnosti sa vzťahuje na nehnuteľnosť s jej súčasťami a príslušenstvom.

(4) Správca dane vydá na nehnuteľnosť rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania. Ak je daňovou exekúciou postihnutá nehnuteľnosť podľa odseku 2, správca dane k rozhodnutiu o zriadení zákonného záložného práva alebo k rozhodnutiu o začatí daňového exekučného konania predloží katastru nehnuteľností aj návrh na zápis dotknutých nehnuteľností.

(5) Správca dane vydá daňovú exekučnú výzvu. Uloží daňovému dlžníkovi povinnosť do 15 dní oznámiť správcovi dane osobu, ktorá má k nehnuteľnosti predkupné právo alebo iné vecné právo, a upozorní ho, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti zodpovedá za spôsobenú škodu.

(6) Správca dane po nadobudnutí právoplatnosti daňovej exekučnej výzvy vydá daňový exekučný príkaz na predaj nehnuteľnosti. Daňový exekučný príkaz sa doručí do vlastných rúk okrem osôb uvedených v § 92 ods. 3 aj spoluvlastníkovi a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, ak sú známe zo spisov, katastru nehnuteľností, obvodnému úradu a obci, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.

(7) Po doručení daňového exekučného príkazu správca dane zabezpečí zistenie ceny nehnuteľnosti znalcom. V písomnej objednávke znalcovi uvedie účel znaleckého posudku, na čo má prihliadať a s čím sa má vysporiadať. Na účely ocenenia nehnuteľnosti upovedomí správca dane daňového dlžníka, spoluvlastníkov, ako aj osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti iné závady, o čase a mieste obhliadky nehnuteľnosti. Daňový dlžník je povinný umožniť vykonanie obhliadky oceňovanej nehnuteľnosti. Na účely vypracovania znaleckého posudku je správca dane oprávnený vymôcť si na oceňovanú nehnuteľnosť prístup.

(8) Správca dane na základe daňového exekučného príkazu ponúkne právnickým osobám,⁷³⁾ ktorých poslaním je starostlivosť o kultúrne pamiatky, za peniaze v hotovosti, najmenej však za cenu zistenú znalcom, nehnuteľnú kultúrnu pamiatku.

(9) Ak právnická osoba podľa odseku 8 v lehote do 30 dní odo dňa doručenia ponuky neodpovie na ponuku a nezloží cenu zistenú znalcom na účet správcu dane uvedenú v ponuke, správca dane je oprávnený nehnuteľnú kultúrnu pamiatku predať spôsobom podľa tohto zákona.

(10) Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti formou dražby.

(11) Ak najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby spoluvlastník nehnuteľnosti alebo viac spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, zloží v hotovosti správcovi dane sumu zistenú z ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom, zodpovedajúcu hodnote podielu, ktorý sa má vydražiť, alebo ak najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby spoluvlastník nehnuteľnosti alebo viac spoluvlastníkov nehnuteľnosti preukáže jej pripísanie na účet správcu dane, predaj nehnuteľnosti sa neuskutoční. Správca dane s touto sumou naloží ako s výťažkom z predaja podľa § 123 ods. 12.

§ 131

(1) Cena nehnuteľnosti sa určí znaleckým posudkom. Znalecký posudok musí obsahovať všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a odhad závad, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie.

(2) Na účely tohto zákona sa za všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti považuje všeobecná hodnota nehnuteľnosti určená podľa osobitného predpisu⁸⁶⁾ bez zohľadnenia závad, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie. Ak je vydražiteľom osoba, kvôli ktorej na nehnuteľnosti viaznu závady, neuplatňuje sa zníženie ceny nehnuteľnosti o hodnotu týchto závad.

(3) Závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady pre zaťaženého. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu obdobie 20 rokov, pri závadách presne obmedzeného trvania toto obdobie, najdlhšie však 20 rokov. Závady vyplývajúce z nárokov na opakujúce sa plnenia a dávky sa odhadnú tak, že sa vypočíta suma, ktorá by stačila na to, aby sa z nej a z úrokov tejto sumy poukazovali plnenia a dávky alebo ich peňažná hodnota.

(4) O znaleckom posudku na cenu nehnuteľnosti upovedomí správca dane daňového dlžníka, osoby, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné právo, a osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti vecné práva zrejmé zo spisu.

(5) Na účely dražby vyvolávacia cena nehnuteľnosti sa rovná cene podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

(6) Závadami na účely odseku 1 sa rozumejú vecné bremená, ktoré vznikli podľa osobitného predpisu, a nájomné práva.

§ 132

Dražobná vyhláška

(1) Po určení vyvolávacej ceny vydá správca dane dražobnú vyhlášku.

(2) Dražobná vyhláška musí obsahovať

a) názov a sídlo správcu dane,

b) dátum vydania a číslo dražobnej vyhlášky,

c) čas a miesto dražby,

d) označenie nehnuteľnosti podľa údajov katastra nehnuteľností,

e) vyvolávaciu cenu, ktorá je najnižším podaním,

f) výšku zábezpeky, spôsob a termín jej zaplatenia,

g) podmienky vrátenia zábezpeky,

h) spôsob zaplatenia najvyššieho podania,

i) závady, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie,

j) ustanovenia o prechode závad a úžitkov z nehnuteľnosti,

k) ustanovenia o odovzdaní vydraženej nehnuteľnosti vydražiteľovi,

l) upozornenie na uplatnenie predkupného práva,

m) čas a miesto obhliadky nehnuteľnosti,

n) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa dražobná vyhláška doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.

§ 133

(1) Správca dane zverejní dražobnú vyhlášku najmenej 30 dní pred dňom uskutočnenia dražby na úradnej tabuli správcu dane, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalé bydlisko alebo sídlo, obvodného úradu a obce, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.

(2) Správca dane zašle bezodkladne, najneskôr 30 dní pred uskutočnením dražby, dražobnú vyhlášku Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Správca dane môže dražobnú vyhlášku zverejniť aj v masovokomunikačných prostriedkoch.

(3) Správca dane doručuje dražobnú vyhlášku do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučný príkaz podľa § 92 ods. 3; dražobnú vyhlášku doručuje aj iným osobám, ktorých právo je daňovou exekúciou dotknuté podľa § 130 ods. 6.

§ 134

Účastníci dražby

(1) Dražiť môže fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, a ak to pripúšťa osobitný predpis,⁸⁷⁾ alebo právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „dražiteľ nehnuteľnosti“).

(2) Pre účastníkov dražby nehnuteľnosti platí ustanovenie § 122 ods. 2 až 5. V opakovanej alebo opätovnej dražbe pri nehnuteľnostiach nemôže dražiť osoba, ktorá v prvej alebo opakovanej dražbe nehnuteľnosť vydražila, ale neuhradila najvyššie podanie.

§ 135

Individuálna prezenčná listina

(1) Pred začatím dražby vyplní dražiteľ nehnuteľnosti individuálnu prezenčnú listinu dražiteľa nehnuteľnosti, ktorá obsahuje

a) dátum a miesto konania dražby,

b) popis nehnuteľnosti a jej vyvolávaciu cenu,

c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo cestovného dokladu fyzickej osoby, identifikačné číslo pridelené pri registrácii alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,

d) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, identifikačné číslo pridelené pri registrácii, meno a priezvisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu štatutárneho zástupcu alebo iného splnomocneného zástupcu právnickej osoby s priložením plnomocenstva,

e) výšku dražobnej zábezpeky a doklad o jej zaplatení,

f) uplatnenie predkupného práva preukázaného právoplatným dokladom,

g) podpis dražiteľa nehnuteľnosti.

(2) Pred začatím dražby správca dane preverí údaje uvedené v individuálnej prezenčnej listine dražiteľa nehnuteľnosti. Ak sa údaje nezhodujú so skutočnosťou, správca dane ich opraví a spoločne s dražiteľom nehnuteľnosti overia opravu svojimi podpismi. Ak údaje, o ktorých vznikla pochybnosť, nie je možné opraviť do začiatku dražby, vykonávateľ dražby neumožní takejto osobe dražiť.

(3) Po vyplnení individuálnej prezenčnej listiny a predložení dokladov o zaplatení dražobnej zábezpeky podľa § 136 sa dražiteľovi nehnuteľnosti pridelí dražobné číslo.

§ 136

Určenie dražobnej zábezpeky

(1) Správca dane určí dražobnú zábezpeku najmenej vo výške 50 % z vyvolávacej ceny. Dražobnú zábezpeku je povinný zložiť každý účastník dražby, ktorý sa na nej zúčastňuje ako dražiteľ nehnuteľnosti.

(2) Dražiteľ nehnuteľnosti zloží dražobnú zábezpeku prevodom na účet správcu dane alebo v hotovosti v termíne určenom v dražobnej vyhláške.

(3) Dokladom preukazujúcim zloženie dražobnej zábezpeky je výpis z účtu obsahujúci odpísanie dražobnej zábezpeky z účtu dražiteľa nehnuteľnosti v prospech správcu dane alebo doklad o zaplatení v hotovosti. Na dražbe sa môže zúčastniť len dražiteľ nehnuteľnosti, ktorý najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby taký doklad predloží správcovi dane.

(4) Úspešnému vydražiteľovi nehnuteľnosti sa započítava zaplatená dražobná zábezpeka do ceny vydraženej nehnuteľnosti.

(5) Dražiteľovi nehnuteľnosti, ktorý bol v dražbe neúspešný, vráti správca dane dražobnú zábezpeku v termíne určenom v dražobnej vyhláške, najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa konania dražby.

(6) Ak vydražiteľ neuhradí najvyššie podanie v termíne určenom v rozhodnutí o udelení príklepu, správca dane dražobnú zábezpeku nevráti. Dražobná zábezpeka sa použije podľa § 144.

§ 137

Zrušenie dražby

(1) Správca dane zruší konanie dražby, ak

a) daňový dlžník uhradí daňový nedoplatok najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby,

b) spoluvlastník nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, poukáže na účet správcu dane vyvolávaciu cenu podielu, ktorý sa má dražiť, a najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby predloží doklad o jeho zaplatení,

c) iná osoba poukáže na účet správcu dane celý daňový nedoplatok bez nároku na prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a najneskôr hodinu pred začiatkom dražby predloží doklad o jeho zaplatení.

(2) Správca dane je oprávnený vymáhať exekučné náklady, ak neboli uhradené daňovým dlžníkom alebo inou osobou spolu s daňovým nedoplatkom.

(3) Ak spoluvlastník nehnuteľnosti konal podľa odseku 1 písm. b), správca dane vyhotoví zápisnicu o zrušení dražby a vydá rozhodnutie o prechode spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti, ktorý sa mal dražiť. Proti tomuto rozhodnutiu môžu ostatní spoluvlastníci podať námietku v lehote ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Správca dane zašle právoplatné rozhodnutie na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom.

§ 138

Priebeh dražby
nehnuteľnosti

(1) Na začiatku dražby správca dane oboznámi prítomných s nehnuteľnosťami, ich vyvolávacími cenami a poradím, v akom budú dražené. Oznámi, ktoré nehnuteľnosti nebudú dražené z dôvodu nezloženia dražobnej zábezpeky, či ide o prvú, opakovanú alebo opätovnú dražbu.

(2) Po vyvolaní ceny sa prihlasujú dražitelia, ktorí zložili dražobnú zábezpeku na draženú vec, zdvihnutím dražobného čísla a oznámením sumy podania. Dražitelia môžu zvyšovať podanie najmenej o 30 eur.

(3) Dražba pokračuje dovtedy, kým dražitelia zvyšujú podania. Ak nie je vyššie podanie, správca dane opakuje posledné podanie so slovami „po prvé“, „po druhé“ a s upozornením, že ak nebude ponúknuté vyššie podanie, po slovách „po tretie“ ukončí príklepom licitáciu draženej nehnuteľnosti.

(4) Dražitelia sú viazaní svojím podaním dovtedy, pokiaľ správca dane neudelí príklep najvyššiemu podaniu. Príklep udelený najvyššiemu podaniu nie je viazaný alebo obmedzený ustanoveniami osobitného predpisu.⁸¹⁾

(5) Správca dane pokračuje v dražbe až do vydraženia všetkých dražených nehnuteľností.

(6) Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie, správca dane oznámi, že v dražbe týchto nehnuteľností sa nepokračuje a o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.

(7) Pred ukončením dražby a udelením príklepu sa správca dane spýta prítomných na dražbe, či majú námietky proti udeleniu príklepu. Námietky sa zapíšu do zápisnice. Námietku môžu podať dražitelia a osoby, ktorým sa doručuje dražobná vyhláška do vlastných rúk, ak sú prítomní na dražbe. O námietkach rozhodne správca dane na mieste. Svoje rozhodnutie oznámi prítomným.

(8) O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje z individuálnych prezenčných listín dražiteľov nehnuteľnosti, cenu vydraženej nehnuteľnosti, udelenie príklepu vydražiteľovi, podané námietky a ich riešenie.

§ 139

(1) Príklep udelí správca dane tomu, kto urobil najvyššie podanie. Ak niekoľko dražiteľov nehnuteľnosti urobí rovnaké podanie a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne správca dane o udelení príklepu žrebom. Ak je medzi dražiteľmi dražiteľ nehnuteľnosti uplatňujúci si predkupné právo, udelí správca dane príklep prednostne jemu. Ak je takých osôb viac, rozhodne správca dane o udelení príklepu žrebom.

(2) Ak správca dane odoprie udelenie príklepu vzhľadom na podanú námietku, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania.

§ 140

Rozhodnutie o udelení príklepu

(1) Správca dane vydá rozhodnutie o udelení príklepu, v ktorom určí lehotu na zaplatenie najvyššieho podania. Rozhodnutie sa doručí do vlastných rúk daňovému dlžníkovi, vydražiteľovi, osobám, ktoré na dražbe vzniesli námietky proti príklepu, a osobám, ktorým je správca dane povinný doručovať dražobnú vyhlášku do vlastných rúk.

(2) Proti rozhodnutiu o udelení príklepu môžu podať námietky osoby podľa odseku 1 vrátane osôb, ktoré sa zavinením správcu dane nemohli zúčastniť na dražbe, pretože im nebola doručená dražobná vyhláška do vlastných rúk.

(3) Osoby podľa odseku 2 môžu podať námietky v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia o udelení príklepu a osoby, ktoré sa zavinením správcu dane nemohli zúčastniť na dražbe, pretože im nebola doručená dražobná vyhláška do vlastných rúk, do ôsmich dní odo dňa konania dražby. Podanie námietky má odkladný účinok.

(4) Správca dane môže námietke vyhovieť, ak sú vytýkané nedostatky na ujmu toho, kto námietku podal, alebo sú v námietke vytýkané porušenia zákona.

§ 141

(1) Rozhodnutie o námietke proti rozhodnutiu o udelení príklepu sa doručuje osobám podľa § 140 ods. 2.

(2) Ak sa v konaní o námietke zruší rozhodnutie o udelení príklepu, určí správca dane novú dražbu len na nehnuteľnosť, ktorej príklep bol rozhodnutím o námietke zrušený, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti zrušenia rozhodnutia.

§ 142

(1) Udelením príklepu sa môže vydražiteľ ujať držby vydraženej nehnuteľnosti so súhlasom správcu dane.

(2) Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda vydražiteľ zaplatením najvyššieho podania v určenej lehote a na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane o udelení príklepu.

(3) Ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie, právoplatné rozhodnutie o udelení príklepu zašle správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom.

(4) Ak sa zruší rozhodnutie o udelení príklepu alebo ak vydražiteľ v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je povinný vydraženú nehnuteľnosť vrátiť, vydať všetky prírastky, úžitky a nahradiť škodu, ktorá vznikla na vydraženej nehnuteľnosti.

§ 143

Opakovaná dražba, opätovná
dražba a prechod vlastníckeho práva
na základe ponuky

(1) Ak vydražiteľ neuhradil najvyššie podanie včas alebo dražba sa nekonala z dôvodu nezáujmu dražiteľov nehnuteľnosti, správca dane nariadi opakovanú dražbu najneskôr do dvoch mesiacov od konania predchádzajúcej dražby alebo od termínu určeného na konanie dražby.

(2) Pri organizovaní opakovanej dražby sa správca dane riadi ustanoveniami o prvej dražbe.

(3) Na účely opakovanej dražby správca dane určí vyvolávaciu cenu vo výške 90 % z ceny zistenej podľa § 131 ods. 5. Správca dane nevydáva rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny.

(4) Ak je opakovaná dražba neúspešná, môže správca dane v lehote podľa odseku 1 nariadiť opätovnú dražbu. Pri organizovaní opätovnej dražby sa správca dane riadi ustanoveniami o prvej dražbe. Vyvolávaciu cenu nehnuteľnosti určí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny zistenej podľa § 131 ods. 5. Správca dane nevydáva rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny.

(5) Pred nariadením opätovnej dražby môže správca dane rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky za vyššiu cenu, ako je určená podľa odseku 4.

(6) Ak je opätovná dražba neúspešná, môže správca dane v lehote podľa odseku 1 rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky. Na tieto účely správca dane určí cenu najmenej vo výške 60 % z ceny zistenej podľa § 131 ods. 5; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.

§ 144

Účastníci opakovanej dražby,

opätovnej dražby a prechodu
vlastníckeho práva na základe ponuky

(1) Na opakovanej dražbe nemôže dražiť dražiteľ nehnuteľnosti, ktorému bol udelený príklep na prvej dražbe a nezaplatil najvyššie podanie.

(2) Vydražiteľ, ktorý nezaplatil najvyššie podanie, je povinný zaplatiť rozdiel medzi najvyšším podaním, ktoré mal uhradiť, a najvyšším podaním uhradeným v opakovanej dražbe, náklady opakovanej dražby a škodu, ktorá vznikla tým, že najvyššie podanie nezaplatil. Takto získané peňažné prostriedky použije správca dane ako výťažok z dražby podľa § 152.

(3) Správca dane na úhradu nákladov podľa odseku 2 použije zaplatenú dražobnú zábezpeku vydražiteľa, ktorý neuhradil najvyššie podanie. Ak dražobná zábezpeka nebude postačovať na úhradu nákladov, správca dane je oprávnený od neho vymáhať zvyšok ako daňový nedoplatok.

(4) Na opätovnej dražbe nemôžu dražiť dražitelia, ktorým bol udelený príklep na prvej alebo opakovanej dražbe a nezaplatili najvyššie podanie.

(5) Správca dane sa pri opätovnej dražbe riadi ustanoveniami odsekov 2 a 3.

(6) Dražitelia, ktorým bol udelený príklep na prvej, opakovanej alebo opätovnej dražbe a nezaplatili najvyššie podanie, sa nemôžu zúčastniť na konaní o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky.

(7) Správca dane pri prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky postupuje obdobne podľa § 125 ods. 2 až 4, 6, 8 až 10 s tým, že ponúknutú cenu uhradí záujemca s najvyššou ponukou do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky.

(8) Proti rozhodnutiu o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky môžu podať námietky len osoby podľa § 125 ods. 6. Námietku možno podať v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky. Podanie námietky má odkladný účinok.

(9) Po doručení rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky sa môže záujemca s najvyššou ponukou ujať držby nehnuteľnosti so súhlasom správcu dane.

(10) Po zaplatení najvyššieho podania v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky právoplatné rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky zašle správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom.

(11) Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda nadobúdateľ zaplatením najvyššej ponuky v určenej lehote a na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky.

(12) Ak sa zruší rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky alebo ak účastník s najvyššou ponukou v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je povinný nehnuteľnosť vrátiť, vydať všetky prírastky, úžitky a nahradiť škodu.

§ 145

(1) Vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou musí bez započítania na najvyššie podanie alebo najvyššiu ponuku prevziať vecné bremená a záväzky z nájomných zmlúv, ktoré vznikli podľa osobitného predpisu; zároveň prevezme zmluvné vecné bremená a záväzky z nájomných zmlúv.

(2) Predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti alebo k nehnuteľnosti nadobudnutej na základe ponuky zaniká.

§ 146

Ak po prvej dražbe, opakovanej dražbe alebo opätovnej dražbe predajom nehnuteľnosti došlo k zníženiu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, správca dane zistí novú cenu nehnuteľnosti znaleckým posudkom podľa § 131. Po určení vyvolávacej ceny správca dane uplatní postup podľa § 132 až 144.

Komentár k § 130 až 146

Daňový poriadok upravuje daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového priestoru.

Nehnuteľnosť

Je ňou nehnuteľná vec, čiže ide o pozemok alebo stavbu spojenú so zemou pevným základom. Je to opak hnuteľnej veci.

Kedy dochádza k predaju nehnuteľnosti

K výkonu daňovej exekúcie predajom nehnuteľnosti dochádza len v prípade, že daňový dlžník je vlastníkom (prípadne spoluvlastníkom) tejto nehnuteľnosti, pričom uvedenú skutočnosť musí aj adekvátne preukázať.

Daňová exekúcia týmto spôsobom môže postihnúť aj nehnuteľnosti ešte nezapísané v katastri nehnuteľnosti, nakoľko neprebehlo kolaudačné konanie, ale existuje doklad, ktorým je to možné preukázať. Daňová exekúcia predajom nehnuteľnosti sa vzťahuje okrem samotnej nehnuteľnosti aj na jej súčasti a príslušenstvo.

Výnimka

Daňový poriadok aj v tomto ustanovení upravuje výnimku, ktorá nepodlieha uvedenému typu daňovej exekúcie a je ňou nehnuteľnosť obstaraná z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie.

Rozhodnutie

Správca dane vydá rozhodnutie, ktorým sa začne daňové exekučné konanie na nehnuteľnosť, a ak nehnuteľnosť nie je zapísaná v katastri, predloží k rozhodnutiu o zriadení záložného práva aj návrh na zápis dotknutých nehnuteľností katastru nehnuteľností.

Daňová exekučná výzva

Následne je vydaná daňová exekučná výzva a správca dane uloží povinnosť daňovému dlžníkovi oznámiť v stanovenej lehote, či má k nehnuteľnosti iná osoba predkupné alebo iné vecné právo.

Lehota je v dĺžke 15 dní a ak uvedená povinnosť nebude v tejto lehote splnená, daňový dlžník zodpovedá za prípadnú škodu.

Exekučný príkaz

Výkonu daňovej exekúcie predchádza daňový exekučný príkaz ako nevyhnutná súčasť výkonu tohto práva, ktorý musí byť zároveň právoplatný. Po jeho doručení daňovému dlžníkovi správca dane zistí cenu nehnuteľnosti prostredníctvom znaleckého posudku.

Je povinnosťou správcu dane takto cenu stanoviť. Správca dane zasiela znalcovi písomnú objednávku, v ktorej uvedie účel znaleckého posudku, ktorý má vyhotoviť.

Pri doručení daňového exekučného príkazu sa využije inštitút doručenia do vlastných rúk.

Doručuje sa účastníkom daňového exekučného konania spoluvlastníkom, osobám majúcim k nehnuteľnosti predkupné právo, katastri nehnuteľnosti, obvodnému úradu a obci, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.

Obhliadka

K nehnuteľnosti bude vykonaná obhliadka. O obhliadke dôležitej k oceneniu sú informovaní a môžu sa jej zúčastniť:

– daňový dlžník,

– spoluvlastníci,

– osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti iné závady.

Informácia týkajúca sa obhliadky musí obsahovať čas a miesto obhliadky nehnuteľnosti. Správcovi dane musí byť sprístupnený priestor na obhliadku za účelom ocenenia nehnuteľnosti bytu alebo nebytového priestoru.

Na účely vypracovania znaleckého posudku je správca dane oprávnený vymôcť si na oceňovanú nehnuteľnosť prístup.

Ak ide o kultúrnu pamiatku vo vlastníctve daňového dlžníka, je povinnosťou správcu dane ponúknuť ju právnickým osobám, ktorých poslaním je starostlivosť o kultúrne pamiatky.

Odkúpenie kultúrnej pamiatky

Správca dane má právo daň právnickým osobám možnosť odkúpiť kultúrnu pamiatku za minimálne zistenú cenu znalcom. Ak sa táto osoba v lehote ustanovenej zákonom ohľadom tejto nehnuteľnosti neozve, správca dane nehnuteľnú kultúrnu pamiatku predá, čo znamená, že vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti formou dražby.

Spoluvlastník nehnuteľnosti môže zabrániť predaju, ak zloží sumu vo výške spoluvlastníckeho podielu, ktorý sa má vydražiť buď pripísaním na účet správcu dane alebo v hotovosti najneskôr hodinu pred začiatkom dražby.

Znalecký posudok

Daňový poriadok sa zaoberá aj znaleckým posudkom, na základe ktorého znalec poverený správcom dane určí cenu nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového priestoru.

Povinnou náležitosťou znaleckého posudku je všeobecná hodnota nehnuteľnosti a odhad závad.

Poznámka

Znalecký posudok je hlavným nástrojom na posúdenie hodnoty nehnuteľnosti, konkrétneho domu, bytu, podnikateľského objektu či pozemku; je nielen užitočný pre majiteľa ako informačný údaj, ale najmä potrebný pre rôzne právne úkony, ktoré súvisia s kúpou, predajom, úverom, ručením a podobne. Pri jeho vypracovaní musia byť dodržané príslušné zákony a vyhlášky. Vypracovať ho môže iba odborník – expert, zapísaný v zozname znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. Znalecký posudok obsahuje výpočet technickej hodnoty, stanovenie všeobecnej hodnoty a povinné prílohy s informáciami z katastra nehnuteľností (list vlastníctva a katastrálnu mapu), doklad o veku stavby, zameranie a zakreslenie skutkového stavu nehnuteľnosti a fotodokumentáciu. Do stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vstupujú údaje technického charakteru samotnej stavby (výmera, vek, opotrebenie, technický stav či rozostavanosť),údaje o príslušenstve a údaje o pozemku.

Oznámenie zistenej ceny

Cenu, ktorú správca zistil na základe znaleckého posudku vydaného znalcom, oznámi daňového dlžníkovi a iným osobám uvedeným v tomto ustanovení.

Vyvolávaciu cenu nehnuteľnosti správca dane určí zhodne s cenou podľa znaleckého posudku, pričom vydá rozhodnutie o vyvolávacej cene, voči ktorému možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

Všeobecná hodnota nehnuteľnosti

Daňový poriadok definuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti podľa zákona o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

Ide o hodnotu bez zohľadnenia závad, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie.

Ak je vydražiteľom osoba, kvôli ktorej na nehnuteľnosti viaznu závady, neuplatňuje sa zníženie ceny nehnuteľnosti o hodnotu týchto závad. V prípade závad sa využíva obdobie 20 rokov.

Závadami sú vecné bremená, ktoré vznikli podľa osobitného predpisu a nájomné práva.

Dražobná vyhláška

Tak ako v prípade dražby hnuteľných vecí aj v prípade nehnuteľnosti na predaj vydá správca dane dražobnú vyhlášku.

Dražobná vyhláška je vydaná po určení vyvolávacej ceny.

Ustanovenie taxatívne vymedzuje náležitosti dražobnej vyhlášky, pričom ide o tie isté náležitosti ako v prípade dražby hnuteľných vecí podľa ustanovenia § 120.

Zverejnenie dražobnej vyhlášky

Daňový poriadok upravuje spôsob zverejnenia dražobnej vyhlášky na dražbu nehnuteľnosti.

Pri predaji nehnuteľnosti je správca dane povinný zverejniť dražobnú vyhlášku najmenej 30 dní pred dražbou.

K zverejneniu dochádza na úradnej tabuli správcu dane, v ktorého obvode je trvalé bydlisko dlžníka. K zverejneniu dochádza aj v televízii, tlači, internete.

Doručenie dražobnej vyhlášky

Zákon ukladá povinnosť pre správcu dane doručiť dražobnú vyhlášku do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučný príkaz a tretím osobám, ktorých právo je dražbou dotknuté, ale i osobám vymedzeným v tomto ustanovení.

Vyhláška je tiež doručená aj ministerstvu spravodlivosti na zverejnenie v obchodnom vestníku. Dražobná vyhláška musí byť doručená 30 dní (minimálne) pred konaním dražby.

Okruhy osôb, ktoré sa zúčastňujú na dražbe

Daňový poriadok vymedzuje účastníkov dražby nehnuteľnosti, pričom ide o dva okruhy osôb, ktoré sa zúčastňujú na dražbe. Prvou skupinou sú účastníci dražby a druhou skupinou sú osoby zúčastnené ne dražbe.

Účastník dražby

Dražiteľ – môže ísť o FO aj PO. Podmienkou je spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu u FO. Povinnosť sídla v SR u PO.

Osoby zúčastnené na dražbe

– zamestnanci správcu dane,

– osoby, ktoré nedražia,

– osoby, ktoré v opakovanej alebo opätovnej dražbe nehnuteľnosť vydražili, ale neuhradili (nemôže sa zúčastniť opakovanej dražby).

Individuálna prezenčná listina

Daňovým poriadkom je upravená individuálna prezenčná listina na účely daňovej exekúcie spôsobom dražby nehnuteľnosti. Zákon obsahuje tiež podmienky na obsahové náležitosti tejto listiny.

Správca dane má povinnosť pred začatím dražby dať vyplniť dražiteľovi nehnuteľnosti individuálnu prezenčnú listinu dražiteľa nehnuteľnosti.

Obsah individuálnej prezenčnej listiny

Rozdiel je v tom, či ide FO alebo PO.

Prezenčná listina musí obsahovať dátum a miesto konania dražby, popis nehnuteľnosti a jej vyvolávaciu cenu, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo cestovného dokladu fyzickej osoby, identifikačné číslo pridelené pri registrácii alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, identifikačné číslo pridelené pri registrácii, meno a priezvisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu štatutárneho zástupcu alebo iného splnomocneného zástupcu právnickej osoby s priložením plnomocenstva a overeného výpisu z obchodného registra, výšku dražobnej zábezpeky a doklad o jej zaplatení, uplatnenie predkupného práva preukázaného právoplatným dokladom, podpis dražiteľa nehnuteľnosti.

Preverenie údajov

Správca dane má právo preveriť všetky údaje uvedené v tejto listine pred konaním dražby. Ak nie sú v poriadku, musí ich opraviť a opravu overí podpisom spolu s dražiteľom. V prípade, že oprava možná pred dražbou nie je, dražiteľ, ktorého sa údaje týkajú, sa dražby nezúčastní (nemôže dražiť).

Správca dane po splnení tejto povinnosti pridelí dražobné číslo dražiteľovi, a to v prípade, ak zaplatil dražobnú zábezpeku a preukázal to adekvátnym potvrdením.

Ako sme už uviedli vyššie, bol do právneho poriadku SR zavedený nový zákon o byrokracii, v súvislosti s ktorým je vypustená povinnosť prikladať výpis z obchodného registra, vzhľadom na zvedenie zákona o byrokracii.

Určenie dražobnej zábezpeky

Daňový poriadok stanovuje určenie dražobnej zábezpeky a stanovenie vyvolávacej ceny nehnuteľnosti. V dražobnej vyhláške zverejňuje správca dane okrem iného spôsob a termín zaplatenia dražobnej zábezpeky, ktorú je povinný každý, kto sa chce zúčastniť dražby ako dražiteľ nehnuteľnosti, zložiť.

Výška dražobnej zábezpeky by nemala byť nižšia ako 50 % vyvolávacej ceny a doklad o jej uhradení musí dražiteľ predložiť správcovi dane najmenej hodinu pred samotným dražením.

Pod dokladom preukazujúcim zloženie dražobnej zábezpeky rozumieme výpis z účtu obsahujúci odpísanie dražobnej zábezpeky z účtu dražiteľa nehnuteľnosti v prospech správcu dane alebo doklad o zaplatení v hotovosti.

Koho sa týka povinnosť zloženia dražobnej zábezpeky

Uvedená povinnosť sa týka všetkých záujemcov o draženie nehnuteľnosti. Záujemca je povinný zložiť zábezpeku na účet správcu dane alebo v hotovosti.

Započítanie

– úspešnému dražiteľovi nehnuteľnosti sa zložená zábezpeka započítava do ceny vydraženej nehnuteľnosti,

– neúspešnému dražiteľovi nehnuteľnosti sa dražobná zábezpeka z účtu správcu dane vráti v termíne určenom v dražobnej vyhláške, najneskôr však do 5 pracovných dní od konania dražby.

Daňový poriadok upravuje, že pri neuhradení najvyššieho podania vydražiteľom sa dražobná zábezpeka nevráti a správca dane ju použije na úhradu nákladov spojených s výkonom opätovnej dražby a úhradu škody. Platí to aj v prípade, ak dražiteľ nestihne termín.

Zrušenie dražby nehnuteľnosti

Daňový poriadok vymedzuje situácie, kedy dochádza k zrušeniu dražby nehnuteľnosti. Správca dane dražbu zruší, ak daňový dlžník, alebo iná osoba najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby predloží doklad o zaplatení daňového nedoplatku, alebo ak spoluvlastník nehnuteľnosti poukáže na účet správcu dane vyvolávaciu cenu spoluvlastníckeho podielu, ktorý sa má dražiť. Uvedené musí byť preukázané adekvátnym dokladom.

To, že daňový dlžník má právo na zaplatenie daňového nedoplatku pred konaním dražby, je v podstate jeho jedinečné právo.

Úhrada nákladov

Okrem daňového nedoplatku musia byť osobami uvedenými v tomto ustanovení uhradené aj všetky náklady týkajúce sa daňového exekučného konania, na základe ktorého sa mala uskutočniť daňová exekúcia predajom nehnuteľnosti na dražbe. Správca dane má právo tieto náklady vymáhať.

Ak sa pred dražbou prihlásil spoluvlastník a v lehote a zákonným spôsobom zložil cenu nehnuteľnosti, dražba bola zrušená a je vyhotovená zápisnica o zrušení dražby. Správca okrem toho vydá rozhodnutie týkajúce sa prechodu vlastníckych práv (spoluvlastníckeho podielu), ktorý bol predmetom dražby. Ostatní spoluvlastníci majú právo namietať v stanovenej lehote. Po uplynutí lehoty je správcom dane zaslané do katastra nehnuteľnosti rozhodnutie na zápis práva k nehnuteľnosti.

Priebeh dražby nehnuteľnosti

Daňový poriadok upravuje zákonný priebeh dražby nehnuteľnosti.

1. Správca dane oboznámi prítomných s nehnuteľnosťami, vyvolávacími cenami a poradím draženie jednotlivých nehnuteľností, na ktoré nebola zložená dražobná zábezpeka a tým pádom sa dražiť nebudú, či je to dražba prvá, opakovaná, opätovná.

2. Vyvolanie ceny, pričom sa prihlasujú sa dražitelia oprávnení dražiť (zaplatili dražobnú zábezpeku na nehnuteľnosť), ktorí zložili dražobnú zábezpeku na draženú vec, pri zdvihnutí dražobného čísla oznámia cenu a podania môžu zvyšovať o minimálne 30 eur a viac.

3. Ak dražitelia zvyšujú podania, dražba pokračuje do najvyššieho podania, následne správca dane opakuje posledné podanie so slovami „po prvé“, „po druhé“ a s upozornením, že ak nebude ponúknuté vyššie podanie, po slovách „po tretie“ ukončí príklepom licitáciu draženej nehnuteľnosti.

4. Svojim podaním sú viazaní všetci dražitelia do udelenia príklepu pri najvyššom podaní.

5. Dražba pokračuje až do vydraženia všetkých dražených nehnuteľností.

6. V dražbe nehnuteľností sa nepokračuje, ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie, správca spíše úradný záznam.

7. Správca dane pred udelením príklepu podá otázku, či má niekto námietky, ak áno, vyriešia sa pred príklepom, oznámi ich správca dane a zapíšu sa do zápisnice, námietky môžu podľa osoby podľa tohto ustanovenia.

8. Spíše sa zápisnica o priebehu dražby so skutočnosťami podľa tohto ustanovenia.

Príklep

Vykoná správca dane dražiteľovi s najvyšším podaním na dražbe nehnuteľnosti

– v prípade rovnakého najvyššieho podania viacerých dražiteľov – správca dane určí príklep žrebom,

– v prípade rovnakého najvyššieho podania viacerých dražiteľov, pričom niektorý má predkupné právo – správca udelí príklep jemu,

– v prípade rovnakého najvyššieho podania viacerých dražiteľov, ktorí majú predkupné právo – správca určí príklep žrebom,

– ak pred príklepom bude podaná námietka a správca dane odoprie príklep – pokračuje sa posledným predposledným najvyšším podaním.

Poverený zamestnanec správcu dane

Dražbu vykonáva poverený zamestnanec správcu dane. Ako sme už uviedli, priebeh dražby je zachytený v zápisnici o dražbe vypracovanej správcom dane, ktorá musí obsahovať všetky skutočnosti súvisiace s výkonom dražby.

Príklep udelí správca dane – poverený zamestnanec tomu, kto urobil najvyššie podanie a splnil aj ostatné zákonom predpísané podmienky. Ak správca dane odoprie udelenie príklepu na základe podanej námietky, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania.

Daňový poriadok stanovuje, že správca dane vydá rozhodnutie o udelení príklepu, v ktorom určí termín na zaplatenie najvyššieho podania.

Rozhodnutie o udelení príklepu sa doručuje daňovému dlžníkovi, vydražiteľovi a osobám, ktoré na dražbe podali námietku proti príklepu.

Doručenia sa vykoná do vlastných rúk.

Podanie námietky

Proti rozhodnutiu o udelení príklepu je možné podať námietku. Na podanie námietok majú právo osoby podľa tohto ustanovenia vrátane osôb sa zavinením správcu dane nemohli zúčastniť na dražbe, nakoľko neobdržali dražobnú vyhlášku zákonným spôsobom.

Námietky môžu byť podané do 8 dní od doručenia rozhodnutia o príklepe a v prípade osôb, ktorým nebola doručená do vlastných rúk dražobná vyhláška a tým pádom sa nie svojim zavinením nezúčastnili dražby, môžu podať námietky do 8 dní od konania dražby. Podanie námietky má odkladný účinok.

Správca dane, ktorému bola námietka adresovaná, podľa tohto ustanovenia môže námietke vyhovieť a rozhodnutie o námietke doručí všetkým osobám, ktoré mali právo na podanie námietky.

Rozhodnutie o námietkach

Správca dane doručuje rozhodnutie o námietke osobám, ktorých právo bolo námietkou dotknuté.

V prípade, že správca dane rozhodne o námietke a na základe tohto rozhodnutia dochádza k zrušeniu rozhodnutia o udelení príklepu, povinnosťou správcu dane je určiť novú dražbu.

Nová dražba sa však bude týkať len tej nehnuteľnosti, ktorej príklep je námietkou zrušený. Nová dražba sa uskutoční najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti zrušenia rozhodnutia.

Právo ujať sa vydraženej nehnuteľnosti

Následne po udelení príklepu najvyššieho podania má vydražiteľ právo ujať sa vydraženej nehnuteľnosti. Zákon však stanovuje podmienku, že s tým musí súhlasiť správca dane. Po zaplatení najvyššieho podania v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení príklepu zašle správca dane rozhodnutie na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom.

Ako nenastali právne účinky

Daňový poriadok jednoznačne rieši aj postup, ak nenastanú právne účinky rozhodnutia o udelení príklepu, alebo ak vydražiteľ v určenej lehote neuhradil najvyššie podanie. V uvedených prípadoch má povinnosť nehnuteľnosť vrátiť spolu s náhradou škody.

Výkon opakovanej a opätovnej dražby

Daňový poriadok dáva právo správcovi dane nariadiť výkon opakovanej dražby a opätovnej dražby, pričom sa pri ich konaní mení iba stanovenie vyvolávacej ceny, ostatné prebieha rovnako ako pri prvej dražbe.

Opakovaná dražba

K opakovanej dražbe dochádza, ak vydražiteľ neuhradil najvyššie podanie včas alebo dražba sa nekonala z dôvodu nezáujmu dražiteľov nehnuteľnosti. Vyvolávacia cena je vo výške 90 % z ceny zistenej znaleckým posudkom. Rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny pri opakovanej dražbe správca dane nevydáva. Opakovaná dražba sa bude konať najneskôr do dvoch mesiacov od konania predchádzajúcej dražby alebo od termínu určeného na konanie dražby.

Opätovná dražba

K opätovnej dražbe dochádza, ak je opakovaná dražba neúspešná. Vyvolávacia cena sa zníži na 75 %. Rozhodnutia o určení vyvolávacej ceny pri opätovnej dražbe správca dane nevydáva.

Správca dane môže pred nariadením opätovnej dražby ponúknuť nehnuteľnosť k prechodu vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu, ako by bola stanovená vyvolávacia cena v opätovnej dražbe. V prípade neúspešnosti aj opätovnej dražby dochádza k rozhodnutiu o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky s cenou najnižšou vo výške 60 % z ceny vydania rozhodnutia.

Účastníci opakovanej dražby

Účastníkmi opakovanej dražby môžu byť všetky osoby zúčastnené na prvej dražbe, s výnimkou vydražiteľa, ktorému bol udelený príklep a nezaplatil najvyššie podanie. Následne musí tento vydražiteľ zaplatiť rozdiel medzi najvyšším podaním, ktoré mal uhradiť a najvyšším podaním uhradeným v opakovanej dražbe, náklady opakovanej dražby a škodu, ktorá vznikla tým, že najvyššie podanie nezaplatil. Použije sa na to dražobná zábezpeka, ktorá sa mu nevráti. Ak dražobná zábezpeka nestačí, zvyšok nákladov má správca dane nárok vymáhať. Peňažné prostriedky takto získané sú výťažkom dražby.

Účastníci opätovnej dražby

Účastníkmi opätovnej dražby sú dražitelia, ktorí sa zúčastnili prvej a opakovanej dražby, s výnimkou vydražiteľov, ktorým bolo udelené rozhodnutie o príklepe a najvyššie podanie neuhradili. V prípade vydražiteľa sa postupuje rovnakým spôsobom ako pri opakovanej dražbe.

Prechod vlastníckeho práva

Pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky sa nemôže zúčastniť dražiteľ nehnuteľnosti, ktorému bol udelený príklep na prvej, opakovanej alebo opätovnej dražbe a nezaplatil najvyššie podanie.

Správca dane pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky postupuje primerane podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na predaj hnuteľných vecí na základe ponuky. Pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky správca dane určí cenu vo výške 60 % z ceny zistenej v znaleckom posudku.

Čo sa týka prechodu vlastníckych práv, zákon pripúšťa námietky pre vymedzené osoby v lehote do 8 dní od doručenia rozhodnutia o prechode.

Podanie námietky má odkladný účinok. Ako náhle bude rozhodnutie doručené, záujemca s najvyššou ponukou sa ujme nehnuteľnosti. Správca dane mu musí dať súhlas. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia správca dane zašle na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom. Po zaplatení najvyššej ponuky získa nadobúdateľ vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe právoplatného rozhodnutia. V prípade, že nebolo najvyššie podanie zaplatené, musí účastník nehnuteľnosť vrátiť a nahradiť prípadne škody.

Prevzatie vecných bremien

Daňový poriadok upravuje, že vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou musí prevziať všetky vecné bremená, vrátane zmluvných a záväzky z nájomných zmlúv.

Predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti alebo nehnuteľnosti nadobudnutej na základe ponuky zaniká, čo znamená, že už nie je možné ho využiť.

Nový znalecký posudok

Daňový poriadok upravuje možnosť vypracovania nového znaleckého posudku. Dochádza k tomu v prípade, že došlo k zníženiu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti po prvej alebo opakovanej alebo opätovnej dražbe. Správca dane dá vypracovať nový znalecký posudok odoslaním novej objednávky znalcovi, nakoľko je vypracovanie znaleckého posudku nevyhnutné z hľadiska úspešnosti vymáhania daňových nedoplatkov. Ustanovenie vymedzuje spôsob výkonu daňovej exekúcie podľa Daňového poriadku.

Siedmy oddiel

Daňová exekúcia predajom
podniku alebo jeho časti

§ 147

(1) Na daňovú exekúciu predajom podniku alebo jeho časti sa primerane použijú ustanovenia Obchodného zákonníka.⁸⁸⁾

(2) Správca dane v daňovej exekučnej výzve vyzve daňového dlžníka, aby v lehote do ôsmich dní oznámil identifikačné údaje osôb, ktoré majú k podniku alebo jeho časti predkupné právo alebo vecné právo viaznuce na podniku s poučením, že pri neoznámení týchto údajov daňový dlžník zodpovedá za spôsobenú škodu.

(3) Správca dane po nadobudnutí právoplatnosti daňovej exekučnej výzvy vydá daňový exekučný príkaz na predaj podniku alebo jeho časti. Daňový exekučný príkaz sa doručí do vlastných rúk okrem osôb uvedených v § 92 ods. 3 aj osobám, ktoré majú k podniku alebo jeho časti predkupné alebo iné vecné právo.

(4) Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vykonáva formou dražby. Cena sa určí znaleckým posudkom. Znalecký posudok musí obsahovať všeobecnú hodnotu majetku podniku alebo jeho časti. Na účely tohto zákona sa za všeobecnú hodnotu majetku podniku alebo jeho časti považuje všeobecná hodnota majetku podniku alebo jeho časti určená podľa osobitného predpisu.⁸⁶⁾ Vyvolávaciu cenu určuje správca dane rozhodnutím o určení ceny, pričom vyvolávacia cena sa rovná cene zistenej podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení ceny a doručí ho do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a osobám, ktoré majú k podniku alebo jeho časti predkupné právo. Proti rozhodnutiu o určení ceny možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Správca dane pri daňovej exekúcii predajom podniku alebo jeho časti postupuje primerane podľa ustanovení § 132 až 144 okrem určenia vyvolávacej ceny. Vyvolávaciu cenu pri opakovanej dražbe určí správca dane najmenej vo výške 90 % z ceny z prvej dražby; pri opätovnej dražbe najmenej vo výške 75 % z ceny z prvej dražby. Správca dane môže predať podnik alebo jeho časť rozhodnutím o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu ako 60 % z ceny z prvej dražby. Pri predaji podniku alebo jeho časti na základe rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky správca dane postupuje podľa § 144 ods. 7.

(5) Udelením príklepu alebo vydaním rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky sa môže vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou ujať držby podniku alebo jeho časti so súhlasom správcu dane.

(6) Ak sa zruší rozhodnutie o udelení príklepu alebo ak vydražiteľ v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je vydražiteľ povinný podnik alebo jeho časť vrátiť, vydať všetky prírastky, úžitky a nahradiť škodu; uvedené platí aj pri zrušení rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky pre záujemcu s najvyššou ponukou.

(7) Po zaplatení najvyššieho podania alebo najvyššej ponuky v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení príklepu alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky prechádza vlastnícke právo k majetku podniku alebo jeho časti na vydražiteľa alebo na záujemcu s najvyššou ponukou. Právoplatné rozhodnutie o udelení príklepu alebo právoplatné rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky zašle správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom.

(8) Na vydražiteľa prechádzajú všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku alebo jeho časti. Ak je pre nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodujúce uskutočňovanie určitej podnikateľskej činnosti, započítava sa do tejto činnosti vydražiteľa uskutočnenej po vydražení podniku alebo jeho časti aj činnosť uskutočnená pri prevádzke podniku alebo jeho časti pred jeho predajom na dražbe.

(9) Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú na vydražiteľa podniku alebo jeho časti.

(10) Pri daňovej exekúcii predajom podniku alebo jeho časti nemožno vydražiť samostatne iba obchodné meno podniku.

(11) Ustanovenia odsekov 8 až 10 sa použijú aj pre záujemcu pri predaji podniku alebo jeho časti rozhodnutím správcu dane o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky.

(12) Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vzťahuje aj na majetok v správe štátneho podniku.⁸⁹⁾

Komentár k § 147

Daňový poriadok upravuje daňovú exekúciu predajom podniku alebo jeho časti.

Správca dane

Tento má oprávnenie vykonať daňovú exekúciu predajom podniku alebo jeho časti a zároveň musí podnik a jeho časť chápať komplexne a zhodnotiť všetky jeho časti, teda aj duševné vlastníctvo, obchodné meno, vysporiadať sa so skutočnosťou, že podnik má aj zamestnancov.

Daňový poriadok preto upravuje aj metodiku postupu predaja a ocenenia, ktorú obsahuje predmetné ustanovenie.

Na daňovú exekúciu predajom podniku alebo jeho časti sa primerane použijú ustanovenia Obchodného zákonníka.

Podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

Splnenie oznamovacej povinnosti

V daňovej exekučnej výzve obdrží daňový dlžník výzvu splniť si v lehote oznamovaciu povinnosť týkajúcu sa identifikácie osôb, ktoré majú predkupné či vecné právo k podniku. Ak povinnosť splnená nebude, znáša náklady za spôsobenú škodu.

Vydanie exekučného príkazu

Daňový poriadok upravuje, kedy bude vydaný daňový exekučný príkaz (po právoplatnosti výzvy) na predaj podniku alebo jeho časti, doručený do vlastných rúk všetkým osobám vymedzeným v ustanovení.

Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vykonáva formou dražby, pričom cena bude určená znalcom na základe posudku. Správca dane postupuje podľa ustanovení daňového poriadku upravujúcich daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového priestoru.

Určenie vyvolávacej ceny

V záujme jednotného postupu vyvolávaciu cenu určuje správca dane rozhodnutím o určení ceny, pričom vyvolávacia cena sa rovná cene zistenej podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení ceny, voči ktorému je možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia do vlastných rúk. Vyvolávacia cena pri opakovanej dražbe je najmenej 90 % z ceny prvej dražby, pri opätovnej dražbe vo výške najmenej 75 % z ceny prvej dražby. Správca dane môže predať podnik rozhodnutím o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu ako 60 % z ceny prvej dražby.

Vydražiteľ neuhradil najvyššie podanie v stanovenom termíne alebo nenastanú právne účinky rozhodnutia o udelení príklepu

Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú na vydražiteľa podniku alebo jeho časti. Platí zásada, že pri daňovej exekúcii predajom podniku alebo jeho časti nemožno vydražiť samostatne iba obchodné meno podniku.

Podnikateľská činnosť

Na vydražiteľa prechádzajú všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva (Autorský zákon), ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku alebo jeho časti. Ak je pre nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodujúce uskutočňovanie určitej podnikateľskej činnosti, započítava sa do tejto činnosti vydražiteľa uskutočnenej po vydražení podniku alebo jeho časti aj činnosť uskutočnená pri prevádzke podniku alebo jeho časti pred jeho predajom na dražbe.

Znenie sa použije aj pre záujemcu pri predaji podniku alebo jeho časti rozhodnutím správcu dane o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky.

Ôsmy oddiel

Daňová exekúcia postihnutím
majetkových práv spojených
s obchodným podielom spoločníka
v obchodnej spoločnosti

§ 148

(1) Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu voči daňovému dlžníkovi, ktorý je spoločníkom obchodnej spoločnosti, a to postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom tohto spoločníka v obchodnej spoločnosti na jeho

a) vyrovnací podiel,

b) podiel na zisku,

c) podiel na likvidačnom zostatku.

(2) Pri daňovej exekúcii postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 ustanovenia Obchodného zákonníka nie sú dotknuté. Výpočet výšky podielov podľa odseku 1 ustanovuje Obchodný zákonník.⁹⁰⁾

(3) Daňová exekúcia je prípustná na podiely vyplácané alebo vyrovnávané v peňažných prostriedkoch, a to aj vtedy, ak sú vyplácané alebo vyrovnávané v peňažných prostriedkoch len sčasti. Ak sú podiely podľa odseku 1 písm. a) voči daňovému dlžníkovi vyrovnávané nadobudnutím vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, nehnuteľnostiam, právam a iným majetkovým hodnotám, správca dane vykoná daňovú exekúciu spôsobom zodpovedajúcim druhu majetku.

(4) Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručí obchodnej spoločnosti, v ktorej je daňový dlžník spoločníkom. V tomto rozhodnutí zakáže správca dane obchodnej spoločnosti, v ktorej je daňový dlžník spoločníkom, aby sa dohodla s daňovým dlžníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na vyrovnací podiel alebo podiel na zisku obchodnej spoločnosti. Po doručení daňového exekučného príkazu a po splnení podmienok na vyplatenie podielu poukáže obchodná spoločnosť prostriedky zodpovedajúce jeho príslušnému podielu, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku na účet správcu dane.

(5) Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi. Doručením daňovej exekučnej výzvy stráca daňový dlžník nárok na vyplatenie alebo vyrovnanie podielov podľa odseku 1, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

(6) Ak obchodná spoločnosť poruší povinnosť uloženú v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, v oznámení podľa § 91 ods. 7 alebo v daňovom exekučnom príkaze a zmarí úplne alebo čiastočne daňovú exekúciu, správca dane je oprávnený vymáhať od obchodnej spoločnosti daňový nedoplatok do výšky príslušného podielu spoločníka, ktorý je daňovým dlžníkom, spôsobom podľa tohto zákona, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

Komentár k § 148

Daňový poriadok rieši spôsob daňovej exekúcie, a to daňovú exekúciu postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti (s.r.o., v.o.s., komanditná spoločnosť).

Podľa Obchodného zákonníka ide o daňovú exekúciu na vyrovnací podiel, na podiel na zisku alebo podiel na likvidačnom zostatku daňového dlžníka, avšak iba v prípade, že niektorý z podielov reálne vznikne.

Podiel na zisku

Rozhodujúce je pri tomto spôsobe exekúcie vyplácanie či vyrovnávanie podielov alebo ich časti v peňažných prostriedkoch. V prípade podielov na zisku, ak spoločnosť rozhodne o jeho rozdelení, prípadne o jeho časti, je možné podiel na zisku daňovou exekúciou postihnúť, čo znamená, že spoločnosť má perspektívu dosahovať zisk a zisk aj rozdeľovať.

Podiel na likvidačnom zostatku

Právo spoločníka na podiel na likvidačnom zostatku vzniká v prípade, ak sa spoločnosť zruší likvidáciou (Obchodný zákonník).

Je nutné poukázať na fakt, že k zániku účasti spoločníka ako aj spoločnosti dochádza až jej výmazom z obchodného registra.

Po zrušení spoločnosti likvidáciu vykonáva likvidátor (spravidla štatutárny orgán, ak zákon neustanovuje inak), ktorý speňažuje majetok spoločnosti, plní jej záväzky, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia.

Poznámka

Ako likvidačný zostatok sa označuje majetkový zostatok, ktorý vyplynie z likvidácie spoločnosti. Spoločník spoločnosti zrušenej likvidáciou má zo zákona nárok na podiel na tomto likvidačnom zostatku. Spôsob, akým sa rozdelí likvidačný zostatok medzi spoločníkov, upravujú osobitné ustanovenia Obchodného zákonníka o jednotlivých formách obchodných spoločností, ktoré sa použijú, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú iný spôsob jeho rozdelenia. Právna úprava rozdelenia likvidačného zostatku medzi spoločníkov obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má teda dispozitívny charakter.

Právny vzťah

Podiel vyjadruje len majetkovú stránku právneho vzťahu medzi spoločníkom a spoločnosťou založenou účasťou spoločníka na obchodnej spoločnosti. Obsahom tohto právneho vzťahu sú nielen majetkové práva, ale aj všetky práva a povinnosti spoločníka tak, ako sú ustanovené Obchodným zákonníkom, upravené v spoločenskej zmluve a v stanovách.

Vyrovnací podiel

V súvislosti so zánikom účasti spoločníka v spoločnosti počas jej trvania nadobúda podiel osobité črty a je označovaný ako vyrovnací podiel. Pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti na základe zrušenia spoločnosti s likvidáciou je podielom na likvidačnom zostatku. V prípade zániku účasti spoločníka v spoločnosti v priebehu jej trvania inak ako prevodom jeho podielu na inú osobu zo zákona vzniká spoločníkovi voči spoločnosti právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu.

Úlohou vyrovnacieho podielu ako jednorazového plnenia by malo byť spravodlivé majetkové usporiadanie medzi spoločníkom a spoločnosťou po zániku účasti spoločníka v spoločnosti.

Môže ísť napríklad o spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorého účasť v spoločnosti zrušil súd alebo z nej bol vylúčený. Výška vyrovnacieho podielu sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti. Vyrovnací podiel sa vyplatí v peniazoch a je splatný uplynutím troch mesiacov od schválenia účtovnej závierky. Úpravu spôsobu vypočítania výšky vyrovnacieho podielu obsahujú osobitné ustanovenia Obchodného zákonníka o jednotlivých formách obchodných spoločností.

Daňový poriadok zakazuje obchodnej spoločnosti, aby sa dohodla s daňovým dlžníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na ktorýkoľvek z podielov.

Ustanovenie tiež rieši i postih obchodnej spoločnosti, ak poruší povinnosť určenú v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, oznámení alebo v daňovom exekučnom príkaze. V tomto prípade správca dane je oprávnený vymáhať od obchodnej spoločnosti daňový nedoplatok do výšky príslušného podielu spoločníka, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

Deviaty oddiel

Daňová exekúcia zadržaním
vodičského preukazu

§ 148a

(1) Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu zadržaním vodičského preukazu daňového dlžníka, ktorého príjmy nie sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu, pričom daňová exekučná výzva neobsahuje údaje uvedené v § 91 ods. 2 písm. i).

(2) Daňový exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu správca dane doručí daňovému dlžníkovi a orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta pobytu daňového dlžníka.

(3) Rozhodnutie o zastavení daňového exekučného konania správca dane bezodkladne doručí orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta pobytu daňového dlžníka.

Komentár k § 148a

Z dôvodu efektívneho výberu daní a riadneho plnenia daňových povinností sa zaviedol nový druh daňovej exekúcie, a to daňová exekúcia zadržaním vodičského preukazu a upravuje sa spôsob jej vykonania. Uvedený inštitút má najmä preventívny charakter.

V prípade výkonu daňovej exekúcie týmto spôsobom je daňový dlžník nepriamo nútený na splnenie svojej povinnosti, aby mu mohol byť vodičský preukaz vrátený.

Tento druh exekúcie nemôže byť uplatnený u neplatičov, ktorí sú tzv. profesionálnymi vodičmi (vodiči z povolania).

To znamená, že ak ide o daňový subjekt, ktorý je napr. vodičom autobusu, tomuto vodičský preukaz zadržaný nemôže byť, nakoľko je potrebný na výkon jeho povolania.

Avšak, ak ide o daňový subjekt, ktorý používa auto ako dopravný prostriedok na cestu do práce, u takéhoto daňového subjektu sa exekúcia zadržaním vodičského preukazu môže vykonať, pretože auto nie je primárnou podmienkou na výkon jeho povolania.

Poznámka

Ustanovilo sa zrýchliť postup pri vrátení vodičského preukazu, ak je zastavené exekučné konanie, a to tak, že rozhodnutie sa bezodkladne doručí Policajnému zboru, pričom sa nemusí čakať na jeho právoplatnosť.

Tretí diel

Náklady daňovej exekúcie

Exekučné náklady a hotové výdavky

§ 149

(1) Daňový dlžník uhrádza náklady za výkon zhabania vo výške podľa odseku 2, náklady za výkon predaja vo výške podľa odseku 3 a hotové výdavky správcu dane.

(2) Náklady za výkon zhabania sú 2 % z vymáhaného daňového nedoplatku, najmenej 16 eur a najviac 16 600 eur.

(3) Náklady za výkon predaja sú 2 % z vymoženého daňového nedoplatku, najmenej 16 eur a najviac 16 600 eur.

(4) Exekučné náklady podľa odsekov 2 a 3 správca dane neurčí pri výkone daňovej exekúcie

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

b) prikázaním pohľadávky,

c) odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,

d) predajom cenných papierov,

e) postihnutím majetkového práva spojeného s obchodným podielom spoločníka obchodnej spoločnosti,

f) zadržaním vodičského preukazu.

(5) Exekučné náklady podľa odsekov 2 a 3 sa počítajú zo sumy zaokrúhlenej na desiatky eur nadol.

(6) Daňový dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady podľa odseku 2 vždy, keď poverený zamestnanec správcu dane oznámi daňovému dlžníkovi alebo jeho zástupcovi dôvod svojho príchodu a spíše úvodnú vetu zápisnice o súpise hnuteľných vecí.

(7) Daňový dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady podľa odseku 3 vždy, keď došlo k začatiu dražby alebo bola spísaná úvodná veta zápisnice o dražbe.

(8) Hotové výdavky uhrádza daňový dlžník v skutočnej výške, a to aj vtedy, ak k výkonu daňovej exekúcie nedošlo. Hotovými výdavkami sú najmä znalečné, nájomné, poistné.

(9) Ak sa hotové výdavky dotýkajú viacerých daňových dlžníkov, správca dane rozvrhne ich výšku podľa pomeru jednotlivých vymáhaných daňových nedoplatkov.

(10) Exekučné náklady a hotové výdavky je daňový dlžník povinný uhradiť do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým mu ich správca dane vyrubil. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Podanie odvolania nemá odkladný účinok.

(11) Exekučné náklady a hotové výdavky vymáha správca dane ako daňový nedoplatok.

(12) Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene, exekučné náklady a hotové výdavky znáša správca dane.

(13) Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene len čiastočne, znáša správca dane náklady len v rozsahu neoprávnene vykonanej daňovej exekúcie.

(14) Náklady, ktoré vznikli daňovému dlžníkovi v súvislosti s výkonom daňovej exekúcie, znáša daňový dlžník, a to aj v prípade, ak sa daňová exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz.

§ 150

(1) Správca dane nevyrubí exekučné náklady a hotové výdavky, ak

a) pobyt daňového dlžníka nie je známy,

b) by ich vymáhanie bolo spojené s neprimeranými nákladmi,

c) daňový dlžník, ktorý je fyzickou osobou, zomrel.

(2) Správca dane nevymáha exekučné náklady a hotové výdavky, ak

a) daňový dlžník, ktorý je fyzickou osobou, zomrel a nemá dediča alebo právneho nástupcu,

b) daňový dlžník, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z príslušného registra bez právneho nástupcu,

c) sa nárok na ich úhradu premlčal a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania alebo nárok na ich úhradu zanikol.

(3) Správca dane je oprávnený vyrubiť exekučné náklady a hotové výdavky do piatich rokov odo dňa vydania daňového exekučného príkazu.

Komentár k § 149 a § 150

Pri daňovej exekúcii vznikajú náklady, ktoré musí znášať daňový dlžník. Ide o náklady za výkon zhabania, náklady za výkon predaja a hotové výdavky správcu dane.

Vznik exekučných nákladov

Daňový poriadok rozlišuje exekučné náklady a hotové výdavky. Daňový dlžník má povinnosť uhradiť ich do ôsmich dní od vyrubenia správcom dane. Zákon dáva právo na odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia.

Podanie odvolania nemá odkladný účinok. Obidva druhy nákladov sú vymáhané ako daňový nedoplatok. V prípade neoprávnenej exekúcie ich znáša správca dane. V prípade neoprávnene vykonanej exekúcie len čiastočne, znáša správca dane náklady čiastočne.

Daňový poriadok určuje exekučné náklady pri výkone daňovej exekúcie predajom hnuteľných vecí, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku alebo jeho časti. Hotové výdavky správcu dane môžu vznikať v priebehu celého daňového exekučného konania a správca dane ich vyrubí daňovému dlžníkovi (ak vzniknú) pri každom spôsobe výkonu daňovej exekúcie.

Ak daňový dlžník podá odvolanie, jeho povinnosť uhradiť sumu exekučných nákladov a hotových výdavkov uvedenú v rozhodnutí nie je zrušená.

Exekúcia zadržaním vodičského preukazu

Správca dane neurčí exekučné náklady ani pri výkone exekúcie zadržaním vodičského preukazu.

Ustanovenie o poukazovaní platieb z vykonávaných exekúcií sa dopĺňa o už zavedenú exekúciu zadržaním vodičského preukazu.

Exekučné náklady a hotové výdavky je daňový dlžník povinný uhradiť do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým mu ich správca dane vyrubil.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, pričom podanie odvolania nemá odkladný účinok.

Z dôvodu právnej istoty sa teda ustanovilo, aby lehota na úhradu exekučných nákladov začala daňovému dlžníkovi plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia správcu dane.

Exekučné náklady

Náklady za výkon zhabania – 2 % z vymáhaného daňového nedoplatku, najmenej 16 eur a najviac 16 600 eur.

Náklady za výkon predaja – 2 % z vymoženého daňového nedoplatku, najmenej 16 eur a najviac 16 600 eur.

Pri uplatňovaní výkonu daňovej exekúcie vznikajú exekučné náklady, pričom daňový poriadok negatívnym spôsobom vymenúva spôsoby daňovej exekúcie, pričom správca dane neurčuje exekučné náklady.

Exekučné náklady sa počítajú zo sumy zaokrúhlenej na desiatky eur nadol.

Povinnosť uhradenia exekučných nákladov daňovým dlžníkom

– vždy, keď poverený zamestnanec správcu dane oznámi daňovému dlžníkovi alebo jeho zástupcovi dôvod svojho príchodu a spíše úvodnú vetu zápisnice o súpise hnuteľných vecí,

– vždy, keď došlo k začatiu dražby alebo bola spísaná úvodná veta zápisnice o dražbe.

Hotové výdavky (znalečné, nájomné, poistné)

Sú hradené v skutočnej výške, aj keď k výkonu daňovej exekúcie nedošlo.

V prípade viacerých dlžníkov sú rozpočítané pomerom k jednotlivým pohľadávkam.

Náklady vzniknuté daňovému dlžníkovi v súvislosti s výkonom daňovej exekúcie, znáša daňový dlžník aj v prípade zastavenia exekúcie a vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka.

Kedy nie sú vyrubené exekučné náklady

Daňový poriadok upravuje, kedy správca dane nevyrubí exekučné náklady a kedy nevymáha exekučné a hotové výdavky.

To znamená, že nedochádza ani k vydaniu rozhodnutia.

Povinnosťou správcu dane je vyrubiť exekučné náklady a hotové výdavky do piatich rokov odo dňa vydania daňového exekučného príkazu, čím je upravená lehota na vyrubenie exekučných nákladov a hotových výdavkov.

Po uplynutí tejto lehoty nemôžu byť správcom dane vyrubené.

Štvrtý diel

Výťažok z daňovej exekúcie
a jeho rozdelenie

§ 151

Daňový exekučný účet

(1) Správca dane v daňovom exekučnom príkaze uvedie číslo osobitného daňového exekučného účtu, na ktorý sa majú poukázať peňažné prostriedky. Zostatok osobitného daňového exekučného účtu na konci roka sa prevádza do nasledujúceho roka.

(2) Na daňový exekučný účet sa poukazujú tieto platby:

a) plnenie na základe daňovej exekučnej výzvy vydanej správcom dane,

b) plnenia z jednotlivých spôsobov vykonávania daňovej exekúcie podľa § 98 ods. 1 písm. a), b), d), e), h) a i),

c) z predaja na dražbe, z predaja na základe ponuky alebo z prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo k majetku podniku alebo jeho časti na základe ponuky,

d) na základe uplatnenia predkupného práva spoluvlastníkom,

e) z dražobnej zábezpeky vydražiteľa, ktorý nezaplatil najvyššie podanie podľa § 144 ods. 2,

f) z dražobnej zábezpeky vydražiteľa,

g) z dražobných zábezpek dražiteľov,

h) z úhrad exekučných nákladov a hotových výdavkov.

§ 152

Vrátenie dražobných zábezpek
dražiteľov, rozdelenie
a použitie výťažku

(1) Správca dane z prostriedkov získaných podľa § 151 ods. 2 písm. g) vráti dražobné zábezpeky neúspešných dražiteľov podľa § 136 ods. 5.

(2) Správca dane získaný výťažok poukázaný na daňový exekučný účet podľa § 151 ods. 2 písm. a) až f) a získané úhrady podľa § 151 ods. 2 písm. h) použije na úhradu exekučných nákladov, hotových výdavkov a na pokrytie daňového nedoplatku alebo iného peňažného plnenia uloženého rozhodnutím nasledujúci deň po dni, keď peňažné prostriedky boli pripísané na účet správcu dane, alebo po dni, keď správca dane prijal prostriedky v hotovosti. V takom prípade postupuje správca dane podľa prvej vety až po uspokojení záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. Ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom, správca dane uhradí exekučné náklady a hotové výdavky a následne postupuje podľa prvej vety až po uspokojení záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. O tomto postupe spíše správca dane zápisnicu.

(3) Ak sú vymáhané daňové nedoplatky z viacerých druhov daní jedným daňovým exekučným príkazom, použije sa výťažok na pokrytie vymáhaných daňových nedoplatkov uvedených v daňovom exekučnom príkaze podľa poradia vzniku vymáhaných daňových nedoplatkov; ak vznikli daňové nedoplatky na viacerých daniach v jeden deň a vymožená suma nepostačuje na ich pokrytie, uspokoja sa pomerne.

(4) Na účely tohto zákona sa zvyškom výťažku rozumie zostatok sumy po vykonaných úhradách a pokrytí daňového nedoplatku podľa odsekov 1 až 3.

(5) Zvyšok výťažku použije správca dane na úhradu daňového nedoplatku splatného ku dňu vzniku zvyšku výťažku alebo na úhradu splatného preddavku na daň, najviac však za jedno preddavkové obdobie, alebo na úhradu splátok dane alebo odkladu platenia dane podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.¹⁾

(6) Ak vznikne aj po uplatnení postupu podľa odseku 5 zvyšok výťažku, správca dane ho použije na úhradu daňového nedoplatku vzniknutého podľa osobitných predpisov⁹¹⁾ u iného správcu dane. Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku, môže ho použiť na úhradu ďalších daňových nedoplatkov daňového dlžníka, a to aj tých, ktoré neboli zabezpečené záložným právom, alebo na zabezpečenie dane podľa tohto zákona. Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku, poukáže ho do notárskej úschovy do ôsmich dní odo dňa spísania zápisnice podľa odseku 2.

(7) Ak po uplatnení postupu podľa odsekov 1 až 6 vykáže správca dane zvyšok výťažku, vráti ho na účet daňového dlžníka do 30 dní po vzniku zvyšku výťažku, a to len vtedy, ak je väčší ako 5 eur.

(8) Ak správca dane vráti zvyšok výťažku po lehote podľa odseku 7, je povinný zaplatiť úrok podľa § 79 ods. 3.

Piaty diel

§ 153

Ochrana zamestnanca správcu dane

Ochranu zamestnancovi správcu dane pri výkone daňovej exekúcie poskytuje Policajný zbor.

Komentár k § 151 až § 153

Daňový poriadok upravuje výťažok z daňovej exekúcie a jeho rozdelenie. V ustanovení o exekučných účtoch je správca dane zaviazaný všetky peňažné prostriedky, ktoré získa pri výkone daňovej exekúcie, poukazovať na osobitný exekučný účet.

Exekučný účet

Správca dane v daňovom exekučnom príkaze uvedie číslo osobitného daňového exekučného účtu.

Na konci roka je zostatok na účte prevedený do ďalšieho roka. Na účet poukazujú peňažné prostriedky okrem daňového dlžníka aj iní účastníci konania.

Platby

Daňový poriadok vymedzuje, ktoré platby musia byť takto smerované. Ide o tieto platby:

– plnenie na základe daňovej exekučnej výzvy vydanej správcom dane,

– plnenia z jednotlivých spôsobov vykonávania daňovej exekúcie,

– zrážky zo mzdy a z iných príjmov,

– prikázaním pohľadávky,

– odobratie peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,

– predaj cenných papierov,

– postihnutie majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti,

– z predaja na dražbe, z predaja na základe ponuky alebo z prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo k majetku podniku alebo jeho časti na základe ponuky,

– na základe uplatnenia predkupného práva spoluvlastníkom,

– z dražobnej zábezpeky vydražiteľa, ktorý nezaplatil najvyššie podanie,

– z dražobnej zábezpeky vydražiteľa,

– z dražobných zábezpek dražiteľov,

– exekučné náklady a hotové výdavky.

Vrátenie dražobných zábezpek dražiteľov, rozdelenie a použitie výťažku

Rozdelenie výťažku je upravené takým spôsobom, aby exekučné náklady a hotové výdavky mali stále prednosť uspokojenia, a to aj v prípade, že pred správcom dane sú iní záložní veritelia.

Týmto sa odstránila disproporcia medzi uspokojením správcu dane a súdneho exekútora, pokiaľ nevykonáva exekúciu ako prvý v poradí.

Pri exekúcii súdneho exekútora má uspokojenie súdnych trov a trov exekúcie prednosť aj pred uspokojením záložných veriteľov v poradí pred súdnym exekútorom vykonávajúcim exekúciu (§ 157 Exekučného poriadku).

Zábezpeky neúspešných dražiteľov z dražobných zábezpek dražiteľov

Povinnosťou správcu dane je vrátiť dražobné zábezpeky neúspešných dražiteľov z dražobných zábezpek dražiteľov. Na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, na pokrytie daňového nedoplatku alebo iného peňažného plnenia uloženého rozhodnutím nasledujúci deň po dni, keď peňažné prostriedky boli pripísané na účet správcu dane alebo po dni, keď správca dane prijal prostriedky v hotovosti, použije správca dane výťažok z exekučného účtu z plnenia na základe daňovej exekučnej výzvy vydanej správcom dane a z úhrad exekučných nákladov a hotových výdavkov. Zároveň musí týmto spôsobom uspokojiť postupne všetkých záložných veriteľov za spísania zápisnice.

Zvyšok výťažku

Daňový poriadok upravuje a definuje zvyšok výťažku a jeho následne použitie v správe daní. Tento zvyšok sa postupne uplatní na platby uvedené v tomto ustanovení až dovtedy, keď (ak zostane) zostane ešte zvyšok, ktorý bude vrátený daňovému dlžníkovi do stanovenej lehoty po vykonaných úhradách na jeho účet. V prípade, že by správca dane lehotu nedodržal, daňovému dlžníkovi patrí úrok.

Ochrana zamestnancov správcu dane

Daňový poriadok upravuje ochranu zamestnanca správcu dane z dôvodu, že zamestnanec, ktorý je poverený správcom dane vykonať exekučné konanie s cieľom vymôcť daňový nedoplatok, je v podstate osobou, ktorá zasahuje do istých vlastníckych práv daňového dlžníka.

Zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva daňovú exekúciu, realizuje výkon rozhodnutia za účelom vymoženia daňových nedoplatkov, ktoré daňový dlžník dobrovoľne nezaplatil, mu Policajný zbor poskytuje na žiadosť správcu dane ochranu.

V takýchto situáciách v praxi dochádza aj k ohrozeniu zdravia a života zamestnanca správcu dane a tento zamestnanec v strachu nemôže vykonať výkon rozhodnutia buď správcu dane alebo súdu.

Poskytnutie ochrany

Správca dane preto požiada písomným spôsobom príslušný orgán o poskytnutie prípadnej ochrany. Následne vykonáva zamestnanec správcu dane poverený výkonom exekučného konania všetky úkony v prítomnosti príslušníka policajného zboru.

Ak dochádza k mareniu výkonu exekučného rozhodnutia daňovým dlžníkom, uplatňuje sa znenie Trestného zákona.

Poznámka

Kto marí exekučné konanie tým, že uvedie nepravdivé údaje vo vyhlásení o svojom majetku, znemožní, aby sa vec podliehajúca exekúcii spísala a odhadla, zadrží, sfalšuje, pozmení alebo zničí zaznamenané informácie o majetku alebo finančných aktivitách povinného, odstráni, poškodí alebo zničí hnuteľnú vec prijatú do súpisu, alebo nevydá vec podliehajúcu exekúcii, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

PIATA ČASŤ

ZODPOVEDNOSŤ
ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ

ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ

§ 154

Správne delikty

(1) Správneho deliktu sa dopustí ten, kto

a) nepodá daňové priznanie v

1. ustanovenej lehote,

2. lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 1,

3. lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 2,

b) nesplní registračnú povinnosť v ustanovenej lehote,

c) nesplní oznamovaciu povinnosť v ustanovenej lehote,

d) nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane,

e) uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť,

f) zaplatí podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal skutočne zaplatiť,

g) uplatní si nárok podľa osobitných predpisov¹⁾ vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov,

h) zapríčiní svojím konaním podľa § 48 ods. 1 určenie dane podľa pomôcok,

i) uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje

1. zvýšenie dane,

2. zníženie nadmerného odpočtu,

3. zníženie uplatneného vrátenia dane³³⁾ alebo

4. zníženie uplatneného nároku podľa osobitného predpisu,^91a)

j) nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov,¹⁾ pričom nejde o správny delikt podľa písmen a) až i).

(2) Zodpovednosti za porušenie povinnosti, ktoré sú správnym deliktom podľa odseku 1, sa fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie, zbaví, ak preukáže, že zo závažných zdravotných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré nemohla ovplyvniť svojím konaním, nemohla splniť povinnosti, ktorých porušenie je správnym deliktom podľa odseku 1. Zbavením sa zodpovednosti za porušenie povinnosti nie je dotknutá povinnosť daňového subjektu túto povinnosť dodatočne splniť po odpadnutí dôvodov, na základe ktorých sa daňový subjekt zbavil tejto zodpovednosti.

Komentár k § 154

Daňový poriadok upravuje správne delikty v správe daní. Ustanovenie upravuje, kto a v akom prípade sa dopustí správneho deliktu.

Správny delikt je protiprávne konanie, ktorého znaky ustanovuje zákon, a za ktoré orgán verejnej správy ukladá sankcie ustanovené administratívnoprávnou normou.

Správne delikty

Dopustí sa ten, kto nepodá daňové priznanie v

– ustanovenej lehote,

– lehote určenej správcom dane vo výzve,

Daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z daňových zákonov, alebo ten koho na to správca dane vyzve. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.

– lehote určenej správcom dane v inej výzve,

Ak nebolo podané daňové priznanie v lehote podľa daňových zákonov, správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.

Kto sa dopustí správneho deliktu

Správneho deliktu sa dopustí ten, kto nesplní registračnú a oznamovaciu povinnosť v ustanovenej lehote, nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane, uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť, zaplatí bez podania daňového priznania daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal skutočne zaplatiť, uplatní si nárok vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť, zapríčiní svojím konaním určenie dane podľa pomôcok, uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zvýšenie dane, zníženie nadmerného odpočtu, zníženie uplatneného vrátenia dane alebo zníženie uplatneného nároku podľa osobitného predpisu.

Správneho deliktu sa dopustí ten, kto nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy.

Skutkové podstaty

Skutkové podstaty správnych deliktov nepodania daňového priznanie v ustanovenej lehote, nesplnenia registračnej povinnosť a oznamovacej povinnosti v ustanovenej lehote, sa týkajú nedodržania lehoty na plnenie uvedených povinností ustanovených týmto zákonom, osobitnými daňovými predpismi a všeobecne záväznými nariadeniami obce.

• Nepodanie daňového priznania v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 1 ustanovuje, že správneho deliktu sa dopustí osoba, ktorá neuposlúchne výzvu správcu dane podať daňové priznanie napriek tomu, že jej táto povinnosť zo zákona nevyplýva.

• Nepodanie daňového priznania v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 2 sa naopak týka prípadu, kedy osoba mala povinnosť podať daňové priznanie a neurobí tak ani na výzvu správcu dane, čím sa ustanovuje kvalifikovaná skutková podstata voči prvému bodu.

Ďalšie skutkové podstaty súvisia s porušením povinností určených správcom dane v rozhodnutí a ďalších povinností peňažného a nepeňažného charakteru.

Zbavenie sa zodpovednosti za porušenie povinnosti

Daňový poriadok vymedzuje, v akých prípadoch je možné zbavenie sa zodpovednosti za porušenie povinnosti, ktoré sú správnym deliktom. V prípade fyzickej osoby, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie, je to možné, ak preukáže, že zo závažných zdravotných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré nemohla ovplyvniť svojím konaním, nemohla splniť povinnosti, ktorých porušenie je správnym deliktom. Uvedeným však nie je FO zbavená plniť povinnosti dodatočne.

Sankcie

§ 155

Pokuty

(1) Správca dane uloží pokutu

a) od 30 eur do 16 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur,

b) od 60 eur do 32 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretieho bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 10 eur, najviac však do 6 000 eur,

c) od 60 eur do 20 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. b),

d) od 30 eur do 3 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. c); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur,

e) od 30 eur do 3 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. d) a j); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 1 500 eur,

f) vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy

1. o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f),

2. o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov,¹⁾ za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g),

3. dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h),

4. súčtu vlastnej daňovej povinnosti^92a) zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu^92b) uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní,

g) vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i),

h) vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i), ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie v lehote podľa § 16 ods. 9 po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň.

(2) Pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods. 9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1 % z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy. Pri vyrubení dane vyrubovacím rozkazom sa pokuta vypočíta spôsobom podľa prvej vety do dňa vyrubenia dane.

(3) Ak správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. b), pokuta podľa odseku 1 písm. a) sa neuloží.

(4) Správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a na index daňovej spoľahlivosti. Daňový úrad alebo colný úrad pokutu, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, pri prvom porušení povinnosti neuloží.

(5) Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške 10 % ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f). Ak dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku 1 písm. h) nedosiahne 7 %, pokuta sa uloží vo výške 7 % ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. h). Ak základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 3 %, pokuta sa uloží vo výške 3 % ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).

(6) Ak daňový subjekt podá ďalšie dodatočné daňové priznania, pokuta sa vypočíta spôsobom podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) z rozdielu medzi sumou uvedenou v poslednom dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní.

(7) Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.

(8) Správca dane pokutu podľa odseku 1 písm. g) neuloží, ak

a) daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu,

b) daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži daňovým priznaním uplatnené vrátenie dane alebo uplatnený nárok podľa osobitných predpisov¹⁾ pred vrátením.

(9) Ak daňový subjekt opraví dodatočným daňovým priznaním nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní na vlastnú daňovú povinnosť po jeho vrátení alebo započítaní na daň, správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. g) zo súčtu dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu, správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. g) len zo sumy dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní.

(10) Ak daňový subjekt opraví dodatočným daňovým priznaním vrátenie dane uvedené v daňovom priznaní na povinnosť platiť daň po jej vrátení, správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) zo súčtu dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a vrátenej dane uvedenej v daňovom priznaní; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie pred vrátením dane podľa osobitného predpisu,³³⁾ správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) len zo sumy dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní.

(11) Správca dane pokutu neuloží, ak nepresiahne 5 eur; ak je správcom dane obec, pokutu neuloží, ak nepresiahne 3 eurá.

(12) Pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom

a) sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) až d), i) a j),

b) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) až h).

(13) Správca dane pokutu podľa odseku 1 daňovému subjektu neuloží

a) po vyhlásení konkurzu za správny delikt, ktorého sa dopustil do vyhlásenia konkurzu podľa druhej časti všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie,⁴⁸⁾

b) po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“) za správny delikt, ktorého sa dopustil do rozhodujúceho dňa,

c) po začatí reštrukturalizačného konania za správny delikt, ktorého sa dopustil do začatia reštrukturalizačného konania a účinky súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu trvajú.

(14) Ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

(15) Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za porušenie ktorých bola pokuta uložená, ak tento zákon neustanovuje inak.

(16) Pokutu podľa odseku 1 písm. d) a podľa odseku 1 písm. e) za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) možno uložiť v rovnakej výške aj opakovane, ak jej uloženie neviedlo k náprave a pokiaľ protiprávny stav trvá.

Komentár k § 155

Daňový poriadok upravuje sankcie, pričom je zákonom stanovená výška pokuty a spôsob jej výpočtu za správne delikty peňažnej alebo nepeňažnej povahy.

S cieľom dodržať predchádzajúci princíp ukladania pokút, kedy bola určená dolná a horná hranica pokuty alebo pevná suma pokuty, bolo vhodné aj pri novom počítaní pokút určiť minimálnu výšku pokuty a zároveň ustanoviť, aby sa pokuta neukladala vo vyššej sume, ako je suma dorubu.

Kto je oprávneným uložiť pokuty

Oprávneným a povinným uložiť pokuty je správca dane, pričom prihliada

– na závažnosť protiprávneho stavu,

– na trvanie protiprávneho stavu,

– na následky protiprávneho stavu,

– na index daňovej spoľahlivosti.

Neuloženie pokuty

Ustanovenia Daňového poriadku sa zosúladili a sprecizovali s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii tak, aby správca dane v stanovených prípadoch neuložil daňovému subjektu pokutu a nevyrubil úrok z omeškania.

Výška pokuty

Došlo aj k zmene výšky pokuty zo 60 eur na 30 eur. Znížila sa spodná hranica pokuty v prípadoch, keď daňový subjekt nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane a v prípadoch, keď nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy.

Úprava pokút s časovým prvkom

S cieľom motivovať daňové subjekty k včasnému a riadnemu plneniu daňových povinností sa zaviedla úprava pokút s časovým prvkom závislosti tak, aby v prípade neskoršie vyrubenej dane bola uložená vyššia sankcia. V prípade, ak bude daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane na základe výsledkov daňovej kontroly, uloží sa pokuta vypočítaná ročnou sadzbou, ktorá sa určí ako trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB, pričom ak tento nedosiahne 10 %, použije sa ročná sadzba 10 % z dorubenej sumy dane za každý deň odo dňa pôvodnej splatnosti dane. Ak správca dane znížil nárok uplatnený v daňovom priznaní, pokuta sa počíta za každý deň omeškania odo dňa uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ktorým bol príslušný nárok uplatnený.

Daňový poriadok upravuje spôsob výpočtu pokuty, keď daň bola daňovému subjektu vyrubená vyrubovacím rozkazom. Pri vyrubení dane vyrubovacím rozkazom sa pokuta vypočíta spôsobom podľa odseku 2 prvej vety do dňa vyrubenia dane.

Použitie základnej úrokovej sadzby

Nakoľko v súlade s predchádzajúcim postupom finančnej správy bol skutočnosťou rozhodujúcou pre uloženie pokuty deň podania dodatočného daňového priznania alebo deň právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola zvýšená daň, resp. znížený nárok na nadmerný odpočet a pod., ako rozhodný deň pre použitie základnej úrokovej sadzby ECB, sa v prípade rozdielu dane vyrubenej správcom dane, resp. určenia rozdielu v sume, použije základná úroková sadzba ECB platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty v prípade podania dodatočného daňového priznania, ktorým daňový subjekt zvýšil svoju daň, resp. znížil uplatnený nárok, sa použije základná úroková sadzba ECB platná v deň podania dodatočného daňového priznania.

Správca dane pokutu neuloží, ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži daňovým priznaním uplatnené vrátenie dane alebo uplatnený nárok podľa osobitných predpisov pred vrátením. Ustanovilo sa, aby sa pokuta nevyrubila v prípade, ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži uplatnené vrátenie dane alebo uplatnený nárok podľa osobitného predpisu oproti nároku uvedenému v „riadnom“ daňovom priznaní a táto daň alebo nárok nebol ešte vrátený.

Podávanie dodatočných daňových priznaní

Právnou úpravou sú daňové subjekty motivované k podávaniu dodatočných daňových priznaní čím skôr, a to aj po začatí daňovej kontroly, nakoľko na základe podaného DDP, ktorým si daňové subjekty priznajú vyššiu výšku dane, sa ustanovilo počítať pokutu nižšou sadzbou, a to vo výške základnej úrokovej sadzby ECB ročne (najmenej 3 % ročne) pri podaní dodatočného daňového priznania do doručenia oznámenia o začatí daňovej kontroly, do spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, do doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok a vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB ročne (najmenej 7 % ročne) pri podaní dodatočného daňového priznania po doručení uvedených oznámení. Ustanovilo sa sankciu uložiť najviac do výšky vyrubenej dane.

Správny delikt

Správca dane pokutu daňovému subjektu neuloží po vyhlásení konkurzu za správny delikt, ktorého sa dopustil do vyhlásenia konkurzu, po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi za správny delikt, ktorého sa dopustil do rozhodujúceho dňa a po začatí reštrukturalizačného konania za správny delikt, ktorého sa dopustil do začatia reštrukturalizačného konania a účinky súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu trvajú.

Poznámka

Daňový úrad alebo colný úrad pokutu, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, pri prvom porušení povinnosti neuloží. Ustanovuje sa, aby pri prvom zistení porušenia, daňový úrad a colný úrad pokutu, ktorú je možné určiť v rámci intervalového rozpätia, neuložil, ale aby upozornil na splnenie povinnosti, a ak bola povinnosť splnená oneskorene. Porušenie bude posudzované podľa skutkovej podstaty správneho deliktu, a to osobitne daňovým úradom a colným úradom. Zo znenia sa vypustilo zasielanie upovedomenia a upozornenia, nakoľko takéto povinnosti vyplývajú správcovi dane z iných ustanovení daňového poriadku napríklad § 3 úzka súčinnosť, resp. § 15 povinnosť
vyzvať na podanie daňového priznania.

Príklad

Skutková podstata – oneskorené podanie DP

Daňový subjekt podá oneskorene daňové priznanie k dani z motorových vozidiel, pokuta mu uložená nebude. Následne oneskorene podá aj daňové priznanie k dani z príjmov, daňový úrad už pokutu uloží.

Tento daňový subjekt taktiež podá oneskorene DP k spotrebnej dani z liehu, colný úrad pokutu neuloží.

§ 155a

Úhrnná pokuta

(1) Tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu podľa tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné, uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa dopustil.

(2) Uloženie úhrnnej pokuty spôsobom podľa odseku 1 sa uplatní primerane pri uložení pokút za správne delikty, ktoré sú porušením osobitného predpisu.^92ba)

Komentár k § 155a

Daňový poriadok zaviedol úpravu takzvanej absorpčnej zásady pri ukladaní pokút (správne trestanie).

Právne predpisy

Uloženie úhrnnej pokuty sa podľa Daňového poriadku uplatní primerane pri uložení pokút za správne delikty, ktoré sú porušením zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov.

Súbeh viacerých správnych deliktov

V uvedenom prípade u tej istej osoby je potrebné uložiť správnu sankciu podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na delikt najprísnejšie postihnuteľný.

Podmienkou uplatnenia úpravy absorpčnej zásady je dopustenie sa viacerých správnych deliktov, za ktoré sa ukladá pokuta, ktorej výška je určená rozpätím, napr. od 60 eur do 3 000 eur, do 50 % sumy a pod., ale nie pevnou sumou, ktorú možno určiť aj výpočtom na rovnakom úseku verejnej správy jednou osobou, pričom príslušný na uloženie úhrnnej pokuty je ten správca dane, ktorý správne delikty zistil, a ktorý v súlade so zásadou miestnej a vecnej príslušnosti úhrnnú pokutu za viaceré správne delikty ukladá.

Úhrnná pokuta

Takúto pokutu je možné uložiť, ak to bude účelné a možné, ak uloženie úhrnnej pokuty naplní sledovaný účel, v prípade ak bolo v rámci jedného konania alebo kontroly zistených niekoľko správnych deliktov, za ktoré možno uložiť úhrnnú pokutu, alebo daňový subjekt sa opakovane dopustil toho istého správneho deliktu, napr. oneskorené podanie daňového priznania, prehľadu, pričom k uloženiu pokuty za prvé porušenie ešte nedošlo. Možnosť uloženia pokuty spočíva v posúdení, či správca dane mal faktickú a právnu možnosť uložiť pokutu na základe svojich zistení v súvislosti so správou konkrétnej dane.

Kedy sa uplatní absorpčná zásada

Uvedená zásada sa uplatní nielen v prípade ukladania pokút za správne delikty ustanovené daňovým poriadkom, ale aj v prípade ukladania pokút za správne delikty ustanovené tými osobitnými predpismi, ktoré odkazujú na subsidiárne použitie daňového poriadku pri ukladaní pokút za správne delikty.

Podmienkou aplikácie absorpčnej zásady je však skutočnosť, že sa osoba dopustila viacerých správnych deliktov v rámci jedného zákona, ak nemožno uložiť úhrnnú pokutu za správny delikt spáchaný, napr. podľa zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a delikt podľa zákona o DPH, pričom príslušný na uloženie úhrnnej pokuty je ten istý správca dane – daňový úrad, colný úrad alebo obec.

Zákon o ERP

Podľa zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice sa správnym deliktom rozumie každé porušenie zákona, bez ohľadu na to, či sú rôzne správne delikty uvedené v jednom ustanovení zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, podľa ktorého sa správneho deliktu dopustí ten, kto nepoužije elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na evidenciu tržby, alebo príjme tržbu na základe dokladu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou, ktorý nie je pokladničným dokladom.

Podľa úpravy úhrnnej pokuty sa za viaceré správne delikty podľa zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice uloží úhrnná pokuta podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty.

Rovnako sa uloží úhrnná pokuta aj pri opakovanom dopustení sa viacerých správnych deliktov v prípade, že dôjde k opakovanému dopusteniu sa správneho deliktu podľa zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, daňový úrad alebo colný úrad daňovému subjektu uloží úhrnnú pokutu podľa § 16b ods. 2 písm. a) zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice vo zvýšenej výške.

Delikt u účtovnej jednotky

V prípade, že sa účtovná jednotka dopustila správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. a) a nezostavila účtovnú závierku podľa § 6 ods. 4 zákona o účtovníctve a súčasne sa dopustila správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. d), že nedala overiť účtovnú závierku, daňový úrad uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty, pretože došlo k správnym deliktom. V uvedenom prípade sú horné hranice sadzby pokuty rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden zo správnych deliktov. Rovnako sa úhrnná pokuta uloží v prípade, ak sa účtovná jednotka dopustila správneho deliktu opakovane.

Zákon o DPH

V prípade, že daňový subjekt si nesplní registračnú povinnosť a opakovane nepodá v zákonnej lehote daňové priznanie k DPH, správca dane uloží úhrnnú pokutu za nesplnenie registračnej povinnosti a za opakované nepodanie daňového priznania v zákonnej lehote jedným rozhodnutím podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty. Ak sú horné hranice sadzieb rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa však uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých, ktorých sa dopustil.

V uvedenom prípade by správnym deliktom s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty bolo nesplnenie registračnej povinnosti, za ktoré možno uložiť pokutu od 60 do 20 000 €. Správca dane by úhrnnú pokutu uložil podľa § 155 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, pričom výška úhrnnej pokuty by nemohla byť nižšia 60 €.

§ 156

Úrok z omeškania

(1) Úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane

a) daň alebo rozdiel dane,

b) preddavok na daň,

c) splátku dane,

d) vybraný preddavok na daň,⁹²⁾

e) daň vybranú zrážkou,⁹²⁾

f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane.⁹²⁾

(2) Správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Ak nebol úrok z omeškania správcom dane vyrubený právoplatným rozhodnutím do vyhlásenia konkurzu, do začatia reštrukturalizačného konania alebo do rozhodujúceho dňa, správca dane vypočíta úrok z omeškania za obdobie do vyhlásenia konkurzu, do začatia reštrukturalizačného konania alebo do rozhodujúceho dňa; takto vypočítaný úrok z omeškania sa považuje za vyrubený dňom predchádzajúcim vyhláseniu konkurzu, začatiu reštrukturalizačného konania alebo dňom predchádzajúcim rozhodujúcemu dňu. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

(3) Ak daňový nedoplatok zanikol započítaním v plnej výške, daňový úrad alebo colný úrad vypočíta úrok z omeškania len za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započítanie daňového nedoplatku daňovému úradu alebo colnému úradu; rovnako sa vypočíta úrok z omeškania z tej časti daňového nedoplatku, ktorá zanikla započítaním.

(4) Ak preddavok na daň nebol zaplatený v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.

(5) Ak preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti nebol odvedený vo výške alebo v lehote podľa osobitného predpisu,⁹²⁾ správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane alebo do dňa vykonania ročného zúčtovania, ak do tohto dňa preddavok nebol uhradený, najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania ⁹²⁾ za zdaňovacie obdobie, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň.

(6) Úrok z omeškania sa nevyrubí

a) ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň,³³⁾

b) ak v jednotlivom prípade podľa odseku 1 nepresiahne 5 eur, ak je správcom dane daňový úrad alebo colný úrad,

c) ak jeho výška v prípade podľa odseku 1 písm. a) alebo súčet úrokov z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu^92c) za príslušné zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá, ak je správcom dane obec,

d) z úroku z omeškania a pokuty,

e) v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu podľa druhej časti všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie,⁴⁸⁾

f) z dlžnej sumy podľa odseku 1 prihlásenej podľa všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie,⁴⁸⁾ počas reštrukturalizácie a po skončení reštrukturalizácie, ak trvajú účinky súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to aj ak ide o neprihlásenú pohľadávku,

g) po rozhodujúcom dni z dlžnej sumy podľa odseku 1 vzniknutej do rozhodujúceho dňa.

(7) Ak daň alebo rozdiel dane vyrubený rozhodnutím správcu dane bol novým právoplatným rozhodnutím upravený, upraví sa z úradnej moci aj úrok z omeškania podľa odseku 1 písm. a); novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

(8) Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, alebo odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. Ak suma podľa prvej vety bola uhradená, úrok z omeškania nemožno vyrubiť po uplynutí jedného roka od konca roka, v ktorom bola táto suma uhradená; lehota podľa prvej vety tým nie je dotknutá.

(9) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy pohľadávky členského štátu, ak dlžník alebo osoba zodpovedná za vyrovnanie pohľadávky dlžníka podľa osobitného predpisu,⁹³⁾ najneskôr v deň predchádzajúci dňu doručenia žiadosti o vymáhanie pohľadávky, nezaplatila pohľadávku členského štátu uvedenú v osobitnom predpise;⁹³⁾ úrok z omeškania vyrubí za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom doručenia žiadosti o vymáhanie pohľadávky až do dňa platby vrátane. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Táto lehota začína plynúť dňom splatnosti pohľadávky podľa právnych predpisov platných v členskom štáte.

Komentár k § 156

Daňový poriadok upravuje úrok z omeškania, jeho vyrubenie, prípady, kedy k vyrubeniu úroku nedochádza a kedy úrok vyrubený byť nemôže.

Kto vyrubí úrok z omeškania

Úrok z omeškania vyrubuje správca dane v prípadoch, ak daňový subjekt nesplní povinnosti podľa Daňového poriadku alebo iných daňových zákonov. Úrok je vyrubený za omeškanie a ustanovenie upravuje spôsob výpočtu tohto úroku. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

Úrok je vyrubený

– ak si daňový subjekt nesplní povinnosť peňažnej povahy v lehote, spôsobom a vo výške podľa vydaného rozhodnutia,

– ak neodvedie daň alebo rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane, vybraný preddavok na daň podľa ZDP, daň vybranú zrážkou a zrazenú sumu na zabezpečenie dane z príjmov.

Kedy sa úrok z omeškania nevyrubí

– ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň,

– ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň a nepresiahne 5 eur, ak je správcom dane daňový úrad alebo colný úrad,

– ak jeho výška alebo súčet úrokov z omeškania za všetky splátky na daň podľa zákona o miestnych daniach za príslušné zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá, ak je správcom dane obec,

– z úroku z omeškania a pokuty.

Jednoznačne sa ustanovilo, že ak sa vyrubená daň alebo rozdiel dane zmení (zníži, zvýši) alebo zruší, z úradnej moci sa zmení alebo sa zruší rozhodnutie, ktorým bol vyrubený úrok z omeškania.

Úrok z omeškania sa upraví z úradnej moci v prípade, ak daň alebo rozdiel dane vyrubený rozhodnutím správcu dane bol novým právoplatným rozhodnutím upravený, pričom dochádza novým rozhodnutím k zrušeniu pôvodného.

Kedy nemožno úrok vyrubiť

V prípade, že uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň, nie je možné úrok vyrubiť.

Úrok z omeškania nie je možné vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, alebo odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. Ak suma bola uhradená, úrok z omeškania nemožno vyrubiť po uplynutí jedného roka od konca roka, v ktorom bola táto suma uhradená, pričom lehota vyššie uvedená tým nie je dotknutá.

Ustanovilo sa, aby sa v prípade oneskorenej platby dane, preddavku na daň, splátky dane, sumy na zabezpečenie dane alebo pri oneskorenom odvedení vybraného preddavku na daň alebo zrazenej dane, úrok z omeškania vyrubil do jedného roka od konca roka, v ktorom došlo k úplnej úhrade tejto sumy.

Poznámka

Prekluzívna lehota piatich rokov sa uplatní rovnako v prípade, ak by k úhrade došlo v piatom roku od konca roka, v ktorom došlo k omeškaniu s platbou; v takomto prípade je potrebné úrok vyrubiť do konca tohto roka. Ak úhrade nedošlo vôbec, alebo v prípade čiastočnej úhrady sa úrok tak ako doteraz počíta za štyri roky omeškania a vyrubiť ho možno najneskôr v lehote päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k omeškaniu s platbou.

Pohľadávky členského štátu

Daňový úrad alebo colný úrad (správca dane) vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy pohľadávky členského štátu, najneskôr v deň predchádzajúci dňu doručenia žiadosti o vymáhanie pohľadávky, ak dlžník alebo osoba zodpovedná za vyrovnanie pohľadávky dlžníka nezaplatila pohľadávku členského štátu.

Úrok z omeškania vyrubí tento správca dane za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom doručenia žiadosti o vymáhanie pohľadávky až do dňa platby vrátane.

Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, pričom lehota začína plynúť dňom splatnosti pohľadávky podľa právnych predpisov platných v členskom štáte.

Výpočet úroku z omeškania

Uvedený postup výpočtu sa uplatní na všetky druhy daní, ak daňový subjekt nezaplatí daň alebo rozdiel dane v lehote a vo výške podľa osobitného predpisu alebo v lehote a vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí.

Úrok z omeškania sa počíta za každý deň omeškania s platbou až do dňa platby vrátane. Za zaplatenie sa považuje aj použitie preplatku alebo vykonaním kompenzácie alebo podanie dodatočného daňového priznania.

Vypočítanie úroku

V prípade, ak nebol úrok z omeškania správcom dane vyrubený právoplatným rozhodnutím do vyhlásenia konkurzu, do začatia reštrukturalizačného konania alebo do rozhodujúceho dňa, správca dane vypočíta úrok z omeškania za obdobie do vyhlásenia konkurzu, do začatia reštrukturalizačného konania alebo do rozhodujúceho dňa.

Vypočítaný úrok z omeškania sa považuje za vyrubený dňom predchádzajúcim vyhláseniu konkurzu, začatiu reštrukturalizačného konania alebo dňom predchádzajúcim rozhodujúcemu dňu.

Neuloženie pokuty

Po zosúladení a sprecizovaní ustanovenia Daňového poriadku s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii správca dane v stanovených prípadoch neuloží daňovému subjektu pokutu a nevyrubí úrok z omeškania.

Úrok z omeškania sa nevyrubí v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu, z dlžnej sumy prihlásenej podľa všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie, počas reštrukturalizácie a po skončení reštrukturalizácie, ak trvajú účinky súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to aj ak ide o neprihlásenú pohľadávku a po rozhodujúcom dni z dlžnej sumy podľa odseku 1 vzniknutej do rozhodujúceho dňa.

§ 157

Úľava zo sankcie
alebo odpustenie sankcie

(1) Ministerstvo, ak ide o sumy vyššie ako sumy podľa odsekov 3 a 4 a ak nerozhoduje obec podľa odseku 5, na žiadosť daňového subjektu

a) odpustí sankciu, ak daňový subjekt preukáže, že by jej zaplatením bola vážne ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb odkázaných na jeho výživu,

b) môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ak daňový subjekt, ktorým je

1. právnická osoba, preukáže, že by jej zaplatenie viedlo k ukončeniu jeho činnosti a výnos z jeho likvidácie by bol pravdepodobne nižší než vyrubená sankcia,

2. fyzická osoba – podnikateľ preukáže, že by jej zaplatenie viedlo k ukončeniu jeho činnosti,

c) môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ktorá mu bola uložená alebo vyrubená z dôvodu, že daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť, alebo nesplnil povinnosť v lehote ustanovenej podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov¹⁾ z dôvodu nesprávneho uplatňovania právneho predpisu.

(2) Ak ide o úľavu zo sankcie alebo o odpustenie sankcie prislúchajúcej k dani podľa odseku 1, je daňový subjekt povinný preukázať aj zaplatenie tejto dane okrem sankcie.

(3) Finančné riaditeľstvo na žiadosť daňového subjektu odpustí sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) alebo môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b) a c), ak výška uloženej sankcie v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide o

a) fyzickú osobu, sumu 166 000 eur,

b) právnickú osobu, sumu 1 660 000 eur.

(4) Daňový úrad a colný úrad na žiadosť daňového subjektu odpustí sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) alebo môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b) a c), ak výška uloženej sankcie v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide o

a) fyzickú osobu, sumu 33 200 eur,

b) právnickú osobu, sumu 332 000 eur.

(5) Správca dane, ktorým je obec, môže pri daniach, ktoré spravuje, na žiadosť daňového subjektu odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie z dôvodov uvedených v odseku 1.

(6) Žiadosť o povolenie úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie sa predkladá správcovi dane. Správca dane je povinný túto žiadosť postúpiť príslušnému orgánu, ak nie je príslušný o nej rozhodnúť. Odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie možno podľa odseku 1 a odsekov 3 až 5 len v súlade s osobitným predpisom.⁴⁰⁾ O povolení úľavy zo sankcie alebo o odpustení sankcie sa vydáva rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie. O nevyhovení žiadosti daňového subjektu o povolenie úľavy zo sankcie alebo o odpustenie sankcie sa zašle daňovému subjektu písomné oznámenie; v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva.

Komentár k § 157

Daňový poriadok upravuje úľavu zo sankcie alebo odpustenie sankcie.

Daňový poriadok zvažuje možný dopad na sociálnu situáciu a postavenie daňového dlžníka v prípade, ak by správca dane vymáhal nedoplatok, ktorý daňovému subjektu vznikol nezaplatením sankcie.

Kedy sa povoľuje úľava alebo odpustenie

Úľava alebo odpustenie sa povoľuje na základe žiadosti daňového dlžníka. Kompetencia jednotlivých orgánov na povolenie úľavy sa odvíja od výšky sumy jednotlivého prípadu, z ktorého môže byť úľava povolená. Ministerstvo financií, finančné riaditeľstvo, colný a daňový úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť úľavu z nedoplatku alebo odpustiť nedoplatok tomu, kto je v postavení daňového dlžníka. Ak daňový dlžník preukáže, že vymáhaním nedoplatku by bola ohrozená jeho výživa alebo osôb na jeho výživu odkázaných, nedoplatok na sankcii prislúchajúcej k dani sa odpustí.

Úľavu zo sankcie možno povoliť alebo sankciu možno odpustiť aj v prípade, ak daňový dlžník preukáže, že vymáhanie nedoplatku by viedlo k ukončeniu jeho činnosti, alebo že by bol výnos z likvidácie nižší ako vyrubená sankcia, alebo ak daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť alebo neskoro splnil povinnosť z dôvodu, nesprávnej aplikácie právneho predpisu. Podmienkou pre takéto odpustenie alebo úľavu nedoplatku na sankcii je zaplatenie dane, ku ktorej sankcia prislúcha.

Žiadosť o odpustenie sankcie alebo povolenie úľavy zo sankcie

Pri aplikácii tohto ustanovenia vznikajú situácie, že daňový subjekt doručí správcovi dane žiadosť o odpustenie sankcie alebo povolenie úľavy zo sankcie ešte v čase plynutia 15-dňovej lehoty na podanie odvolanie. Z obsahu žiadosti nie je zrejmé, či ide o odvolanie alebo o žiadosť o odpustenie sankcie alebo povolenie úľavy zo sankcie. Správca dane vyzve daňový subjekt, aby spresnil svoje podanie. Vo výzve ho upozorní, že ak výzve nevyhovie, konanie sa zastaví a na podanie sa hľadí, akoby nebolo podané a daňovému subjektu plynie zákonná lehota na podanie opravného prostriedku – odvolania.

§ 157a

Rozhodnutie o vylúčení

(1) Správca dane vydá rozhodnutie o vylúčení,^93aa) ak daňový subjekt

a) mal ukončenú daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 9 písm. c) a má daňový nedoplatok a nedoplatok na inom peňažnom plnení v úhrne aspoň 5000 eur viac ako jeden rok, alebo ak

b) podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie a daňová kontrola oprávnenosti nároku podľa osobitného predpisu^36a) týkajúca sa tohto zdaňovacieho obdobia bola ukončená podľa § 46 ods. 9 písm. c).

(2) Rozhodnutím o vylúčení podľa odseku 1 písm. a) je vylúčená fyzická osoba,^93aa) ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu daňového subjektu. Rozhodnutím o vylúčení podľa odseku 1 písm. b) je vylúčená fyzická osoba, ktorá bola štatutárnym orgánom alebo bola členom štatutárneho orgánu v čase, keď daňový subjekt podal daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daňová kontrola oprávnenosti nároku podľa osobitného predpisu ukončená podľa § 46 ods. 9 písm. c).

(3) Fyzická osoba je vylúčená odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení a doba vylúčenia je tri roky od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

(4) Fyzická osoba, ktorá je vylúčená, nemôže podať voči rozhodnutiu o vylúčení podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a návrh na obnovu konania.

(5) Správca dane doručí príslušnému súdu^93ab) rovnopis rozhodnutia o vylúčení spolu s diskvalifikačným listom po uplynutí 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ak bola podaná správna žaloba podľa správneho súdneho poriadku, správca dane doručí rovnopis rozhodnutia o vylúčení spolu s diskvalifikačným listom bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o odmietnutí priznania odkladného účinku alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí správnej žaloby; o podaní správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku fyzická osoba bezodkladne informuje správcu dane.

(6) Diskvalifikačným listom sa na účely tohto zákona rozumie oznámenie správcu dane, ktoré obsahuje tieto údaje:

a) meno a priezvisko vylúčenej osoby,

b) dátum narodenia a rodné číslo vylúčenej osoby, ak jej bolo pridelené,

c) bydlisko vylúčenej osoby,

d) označenie správcu dane, ktorý vydal rozhodnutie o vylúčení, číslo a dátum tohto rozhodnutia,

e) dobu vylúčenia.

(7) Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na daňový subjekt, ak

a) sa voči daňovému subjektu vedie daňová exekúcia na daňový nedoplatok, na iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, na exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149 uspokojované aj po jednom roku od jeho splatnosti,

b) bol daňovému subjektu povolený odklad platenia dane alebo daňového nedoplatku alebo povolené splátky podľa § 57,

c) je voči daňovému subjektu začaté konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie.

Komentár k § 157a

Správca dane môže rozhodnúť o vylúčení fyzickej osoby. Ustanovenie sa zaviedlo v súvislosti s úpravou diskvalifikácie osôb v Obchodnom zákonníku, ako aj v zákone o súdoch, podľa ktorých je možné, aby nielen súd, ale aj iný orgán, vydal rozhodnutie o diskvalifikácii, ak sú na to splnené zákonné dôvody.

Následkom rozhodnutia o vylúčení je, že vylúčená fyzická osoba, ktorá je u daňového subjektu v pozícii štatutára alebo člena štatutárneho orgánu, nesmie vykonávať funkciu štatutára alebo člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve. To platí rovnako aj pre pôsobenie tejto fyzickej osoby ako vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo ako prokuristu.

Tento následok vyplýva priamo z Obchodného zákonníka.

V súlade s Obchodným zákonníkom rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu, ktoré je preskúmateľné súdom, ak tak ustanoví osobitný predpis, môže byť určené, že po dobu uvedenú v rozhodnutí, alebo na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (rozhodnutie o vylúčení), fyzická osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve (vylúčený zástupca). To platí rovnako aj pre pôsobenie ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista. Rozhodnutím o vylúčení je rozhodnutie, o ktorom tak ustanoví zákon.

Právoplatnosťou rozhodnutia o vylúčení prestáva byť vylúčený zástupca členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu, vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim podniku zahraničnej osoby, vedúcim organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách. Vylúčený zástupca je povinný oznámiť svoje vylúčenie bez zbytočného odkladu obchodným spoločnostiam alebo družstvám, ktoré sú tým dotknuté. Kto osobne alebo prostredníctvom iných osôb koná ako vylúčený zástupca, vyhlasuje veriteľovi, že ho uspokojí, ak jeho nároky neuspokojí obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene alebo na účet ktorého koná. V takom prípade sa práva a povinnosti vylúčeného zástupcu spravujú podľa ustanovení o ručení.

Správca dane môže vydať rozhodnutie o vylúčení v dvoch prípadoch

– ak ide o fyzickú osobu, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu u daňového subjektu, ktorý mal ukončenú daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 9 písm. c) a zároveň výška jeho daňového nedoplatku a nedoplatku na inom peňažnom plnení je v úhrne 5 000 eur viac ako jeden rok od splatnosti,

– ak ide o fyzickú osobu, ktorá bola u daňového subjektu štatutárnym orgánom alebo vo funkcii člena štatutárneho orgánu, v čase keď daňový subjekt podal daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daňová kontrola oprávnenosti nároku podľa osobitného predpisu ukončená podľa § 46 ods. 9 písm. c).

Príklady vylúčenia fyzickej osoby

Ide o príklady podľa § 157a ods. 1 písm. a).

Daňový subjekt mal ukončenú daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 9 písm. c) a má daňový nedoplatok vo výške 3 000 eur počas 13 mesiacov od splatnosti a zároveň má nedoplatok na inom peňažnom plnení vo výške 2 000 eur počas 14 mesiacov od splatnosti.

Fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu u takéhoto daňového subjektu, bude vylúčená, pretože výška jeho nedoplatkov je v úhrne 5 000 eur a oba nedoplatky má viac ako rok od splatnosti.

Daňový subjekt mal ukončenú daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 9 písm. c) a má daňový nedoplatok vo výške 5 000 eur počas 13 mesiacov od splatnosti a zároveň má nedoplatok na inom peňažnom plnení vo výške 0 eur.

Fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu u takéhoto daňového subjektu bude vylúčená, pretože výška aspoň jedného z uvedených nedoplatkov je dosahuje 5 000 eur a tento nedoplatok má viac ako jeden rok od splatnosti.

Daňový subjekt mal ukončenú daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 9 písm. c) a má daňový nedoplatok vo výške 3 000 eur počas 5 mesiacov od splatnosti a zároveň má nedoplatok na inom peňažnom plnení vo výške 2 000 eur počas 14 mesiacov od splatnosti.

Fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu u takéhoto daňového subjektu, nebude vylúčená, pretože nedoplatky síce dosahujú v úhrne minimálnu výšku 5 000 eur, avšak v tejto výške neexistovali počas celého roka od ich splatnosti.

Doba, na ktorú správca dane fyzickú osobu rozhodnutím vylúči, je tri roky od právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení, pričom vylúčenie nastáva dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Takáto fyzická osoba sa môže voči rozhodnutiu o vylúčení odvolať, a to v zmysle ustanovení o odvolacom konaní, avšak nebude môcť podať podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a návrh na obnovu konania.

Rozhodnutie o vylúčení je preskúmateľné súdom.

Rovnopis rozhodnutia o vylúčení

Správca dane doručí príslušnému súdu rovnopis rozhodnutia o vylúčení spolu s diskvalifikačným listom po uplynutí 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, v prípade, ak bola podaná správna žaloba podľa Správneho súdneho poriadku, bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o odmietnutí priznania odkladného účinku alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí správnej žaloby.

Ak fyzická osoba podá správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku, informuje o tom bezodkladne správcu dane.

Správca dane po tom, ako nastane niektorá z uvedených situácii, doručí rozhodnutie o vylúčení príslušnému súdu, ktorým je Okresný súd Žilina, ktorý vedie register diskvalifikácií (§ 82i ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z.) spolu s diskvalifikačným listom, ktorého náležitosti sú ustanovené zákonom.

Rozhodnutie o vylúčení nie je možné vydať, ak u daňového subjektu, ktorého konateľ má byť vylúčený, prebieha exekučné konanie na nedoplatok, ktorý je uspokojovaný aj po jednom roku od jeho splatnosti, alebo je voči nemu vedené konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie, alebo má tento daňový subjekt povolený odklad platenia dane alebo daňového nedoplatku, alebo má povolené splátky podľa § 57.

Register diskvalifikácii

V registri diskvalifikácií sa evidujú údaje o fyzických osobách, o ktorých bolo rozhodnutím o vylúčení určené, že nesmú vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu.

Údaje z registra diskvalifikácií sú súčasťou centrálneho informačného systému. Z registra diskvalifikácií sa na základe žiadosti po splnení poplatkovej povinnosti vydá osvedčenie o tom, či o žiadateľovi v registri diskvalifikácií určitý záznam je alebo nie je. Register diskvalifikácií vedie Okresný súd Žilina.

§ 157b

Ustanovenie k účinnej ľútosti

Na účel zániku trestnosti daňového trestného činu podľa Trestného zákona z dôvodu účinnej ľútosti možno aj po zániku práva podľa § 69 vyrubiť daň zaplatením dane, pričom táto daň je splatná dňom jej zaplatenia.

Komentár k § 157b

Právnou úpravou sa umožnilo, aby v prípade účinnej ľútosti, pri daňových trestných činoch, ktoré sú vymenované v Trestnom zákone, bolo možné vyrubiť daň jej zaplatením, a to aj po prekluzívnej lehote.

Zároveň sa ustanovilo, aby táto daň bola splatná v deň jej úhrady.

ŠIESTA ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA
PRE KONKURZ,
REŠTRUKTURALIZÁCIU
A ODDLŽENIE

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE KONKURZ, REŠTRUKTURALIZÁCIU A ODDLŽENIE

§ 158

(1) Daňový nedoplatok sa na účely osobitného predpisu⁴⁸⁾ považuje za istinu pohľadávky.

(2) Suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,¹⁾ sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za záväzok.

(3) Ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu, v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo v rozhodujúci deň alebo po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni.

(4) Záväzok, ktorý vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, sa považuje za záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

(5) Po vyhlásení konkurzu, po povolení reštrukturalizácie alebo po poskytnutí ochrany pred veriteľmi správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.⁴⁸⁾

(6) V konkurze a v reštrukturalizácii vystupuje v mene správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, poverený zamestnanec správcu dane, finančného riaditeľstva; v konkurze v mene správcu dane môže konať aj iná osoba, ktorou je právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom, na základe podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej s finančným riaditeľstvom.

§ 159

V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní, okrem oddlženia podľa osobitného predpisu.^93a) V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov,¹⁾ ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,¹⁾ vyhotovené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom, okrem oddlženia a malého konkurzu podľa osobitného predpisu.^93a)

Komentár k § 158 a § 159

Daňový poriadok upravuje osobitné ustanovenia pre konkurz, reštrukturalizáciu a oddĺženie.

Daňový nedoplatok

Daňový nedoplatok sa na účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii považuje za istinu pohľadávky.

V prípade, že daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu, v deň začatia reštrukturalizačného konania, v kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi, po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania, po rozhodujúcom dni, tak sa považuje za pohľadávku po rozhodujúcom dni.

Postup správcu dane

Po rozhodujúcom dni správca dane postupuje podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Nakoľko podľa daňového poriadku sa ekonomický pojem „pohľadávka“ označuje ako daňový nedoplatok, spresnilo sa, že na účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, sa daňový nedoplatok považuje za istinu pohľadávky, pričom za daňové nedoplatky sa považujú nedoplatky na dani, ako aj nedoplatky na sankciách.

Deň vzniku daňového nedoplatku

Daňový poriadok ustanovil deň, kedy sa vzniknutý daňový nedoplatok bude považovať za vzniknutý po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni.

Konkurz a reštrukturalizácia je upravená zákonom č. 7/2005 Z. z. Konkurz je hlavná časť konkurzného konania, resp. celé konkurzné konanie alebo úpadok dlžníka alebo súbeh pohľadávok viacerých veriteľov vo vzťahu k majetku dlžníka, zákonom riadené ozdravenie podniku, s cieľom uspokojiť veriteľov vo väčšom rozsahu ako pri konkurze. Reštrukturalizácia je alternatívou k likvidačnému konkurzu.

Pohľadávka

Ide o pojem, ktorým sa pre konkurz a reštrukturalizáciu rozumie daňový nedoplatok.

To znamená, že za pohľadávku sa považuje dlžná suma dane po lehote splatnosti dane (úrok, pokuta, úrok z omeškania, miestny poplatok za komunálny odpad atď.).

Pod pohľadávkou vzniknutou po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania rozumieme daňový nedoplatok, ktorý vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

Záväzok

Ide o pojem, ktorým sa označuje suma dane, na vrátenie ktorej má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona ako i ďalších daňových zákonov.

Pod záväzkom vzniknutým po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania rozumieme sumu dane, na vrátenie ktorej má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo podľa daňových zákonov, a ktorá vznikla v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

Postup správcu dane po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania

Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde. Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok, iba ak je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom.

Ak dlžníkovi hrozí úpadok alebo je v úpadku, môže poveriť správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku na účely zistenia, či sú splnené predpoklady na jeho reštrukturalizáciu.

Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Návrh na povolenie reštrukturalizácie sa podáva na príslušnom súde.

Návrh na povolenie reštrukturalizácie

Oprávneným je dlžník alebo veriteľ. Dlžník je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní jeho reštrukturalizáciu odporučil.

Veriteľ je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a dlžník s podaním tohto návrhu súhlasil.

Vystupovanie v mene správcu dane

Daňový poriadok upravuje, kto vystupuje počas konkurzu alebo reštrukturalizácie v mene správcu dane (daňového úradu alebo colného úradu). Takouto osobou môže byť

– zamestnanec správcu dane, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva,

– i iná osoba, ktorá môže konať za správcu dane v konkurze alebo reštrukturalizácii za podmienok uvedených v zmluve, ktorú uzatvorí s finančným riaditeľstvom,

– právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom. Správca dane postupuje podľa zákona.

Postavenie správcu dane

V nadväznosti na zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje daňový poriadok postavenie správcu tým spôsobom, že správca sa na obdobie trvania konkurzného konania stáva účastníkom daňového konania namiesto daňového subjektu okrem oddlženia podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Doklady

Všetky daňové doklady, daňové priznania a iné písomnosti, ktoré vystaví správca konkurznej podstaty, a ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb, sa považujú za doklady vystavené daňovým subjektom okrem oddĺženia podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Z dôvodu zefektívnenia výkonu správy daní, konkrétne pri vyhotovovaní zápisníc ako aj nadväzne na digitalizáciu spoločnosti sa upravilo, že účinky prijatých záverov a opatrení uvedených v zápisnici nastávajú, tak ako dovtedy, podpisom zápisnice.

V záujme zabezpečenia právnej istoty daňových subjektov bolo potrebné upraviť ustanovenie nadväzne na zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona, a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. Dlžník je oprávnený opätovne sa domáhať oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom najskôr po uplynutí desiatich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára podľa zákona. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Dlžník je povinný spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo s návrhom na určenie splátkového kalendára vyhlásiť, že je platobne neschopný. Dlžník nie je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, ak je vo výkone trestu odňatia slobody.

Zisťovanie majetku

Správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu, je povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka.

Správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať správcovi pokyny, ktorými je viazaný.

Správca je povinný o svojich zisteniach priebežne informovať súd a najneskôr do 45 dní od ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Ak dlžník neposkytne správcovi potrebnú súčinnosť, súd môže lehotu na podanie záverečnej správy o 15 dní predĺžiť. Správca má nárok na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov. O odmene a výdavkoch správcu rozhodne súd uznesením do 30 dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu.

Odmena a výdavky predbežného správcu

Tieto sa uhrádzajú z preddavku zaplateného na účet súdu. Nevyplatená časť preddavku slúži ako záloha na činnosť správcu v konkurze; ak sa konkurzné konanie skončilo, nevyplatená časť preddavku sa vráti zložiteľovi preddavku. Správca vykonáva funkciu do zániku účinkov začatia konkurzného konania.

Ak je konkurzné konanie z dôvodu prebiehajúceho reštrukturalizačného konania prerušené, správca nekoná.

V Daňovom poriadku je ustanovené, že v konkurznom konaní koná za úpadcu konkurzný správca a v prípade malého konkurzu koná štatutár, čo bolo potrebné upraviť aj v Daňovom poriadku.

SIEDMA ČASŤ

SPOLOČNÉ,
SPLNOMOCŇOVACIE,

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

SPOLOČNÉ, SPLNOMOCŇOVACIE, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 160

(1) Ministerstvo môže vydať opatrenie na zamedzenie nezrovnalostí vzniknutých z uplatňovania tohto zákona alebo osobitných predpisov.¹⁾ Toto opatrenie uverejňuje ministerstvo vo svojom publikačnom orgáne a vyhlasuje sa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia ministerstva o jeho vydaní.

(2) Ministerstvo môže vydať metodické usmernenie na zabezpečenie jednotného uplatňovania tohto zákona a osobitných predpisov.¹⁾ Toto usmernenie uverejňuje ministerstvo vo svojom publikačnom orgáne a je pre orgány vykonávajúce správu daní záväzné; tým nie je dotknuté právo daňového subjektu domáhať sa ochrany svojich práv na súde.

(3) Vláda Slovenskej republiky môže nariadením ustanoviť podmienky zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii alebo podmienky upustenia od uloženia pokuty alebo vyrubenia úroku z omeškania podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.¹⁾

(4) Ministerstvo môže

a) rozhodnúť v sporných prípadoch o spôsobe zdanenia, ak ide o daňové subjekty so sídlom alebo bydliskom mimo územia Slovenskej republiky,

b) vo vzťahu k cudzine vykonať opatrenia na zabezpečenie vzájomnosti alebo odvetné opatrenia na účely vzájomného daňového vyrovnania.

(5) Na úkony, ktoré je oprávnené vykonávať finančné riaditeľstvo a Kriminálny úrad finančnej správy podľa osobitného predpisu^29a) a ktoré podľa tohto zákona patria do pôsobnosti správcu dane, sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú rovnako.

Komentár k § 160

Splnomocňovacie ustanovenia pre ministerstvo financií a vládu Slovenskej republiky možno uplatniť napr. na zamedzenie nezrovnalostí vzniknutých z uplatňovania tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo dáva možnosť rozhodnúť v sporných prípadoch zdanenia.

Ministerstvo môže vydať opatrenie a uverejní ho vo svojom publikačnom orgáne (Finančný spravodaj). Opatrenie sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky prostredníctvom oznámenia.

Ministerstvo môže vydať metodické usmernenie a uverejňuje ho vo svojom publikačnom orgáne. Uvedené usmernenie je pre orgány vykonávajúce správu daní záväzné.

Podmienky zániku daňového nedoplatku ustanoví Vláda Slovenskej republiky, a to prostredníctvom nariadenia.

Vláda Slovenskej republiky môže nariadením ustanoviť podmienky zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii alebo podmienky upustenia od uloženia pokuty alebo vyrubenia úroku z omeškania podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

Úprava ustanovenia sa zaviedla z dôvodu, aby vláda SR mohla nariadením určiť podmienky nielen pre zánik daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii, ale aj podmienky, kedy možno upustiť od vyrubenia sankcie.

Táto kompetencia umožňuje vláde SR operatívne reagovať a riešiť vzniknuté mimoriadne situácie v prípade potreby. Uvedená úprava sa dá uplatniť na všetky druhy sankcií vo vzťahu ku všetkým daniam.

Pričom takéto nariadenie sa môže uplatniť aj na porušenia, ktoré nastali pred účinnosťou tejto úpravy.

Sporné prípady

Ministerstvo má oprávnenie rozhodnúť v sporných prípadoch o spôsobe zdanenia, ak ide o daňové subjekty so sídlom alebo bydliskom mimo územia Slovenskej republiky a vo vzťahu k cudzine vykonať opatrenia na zabezpečenie vzájomnosti alebo odvetné opatrenia na účely vzájomného daňového vyrovnania.

Znenie sa rovnakým spôsobom vzťahuje aj na úkony, ktoré je oprávnené vykonávať finančné riaditeľstvo a Kriminálny úrad finančnej správy podľa zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

§ 161

Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol.

Komentár k § 161

Daňový poriadok obsahuje úpravu zaokrúhľovania dane v prípade, ak tak nie je ustanovené ani v Daňovom poriadku a ani v inom daňovom právnom predpise.

Subjektmi, ktoré poskytujú platobné služby, nie sú len banky, ale aj inštitúcie elektronických peňazí, poštový podnik, platobná inštitúcia, zahraničná platobná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie. Uvedeným pojmom sa však nezmenil pojem Národná banka Slovenska.

§ 162

Ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

Komentár k § 162

Daňový poriadok v ustanovení upravil vylúčenie použitia zákona v prípade, ak medzinárodná zmluva stanovuje inak. To znamená, že medzinárodná zmluva má prednosť pred Daňovým poriadkom.

§ 163

Na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.⁹⁴⁾

Komentár k § 163

Daňový poriadok týmto ustanovením vylúčil používanie správneho poriadku pri správe daní. Netýka sa to len samotného daňového konania Ide o zákon č. 71/1967 o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov na daňové konanie.

§ 164

Na účely správy daní sú správca dane, finančné riaditeľstvo a ministerstvo oprávnené spracúvať osobné údaje daňových subjektov, zástupcov daňových subjektov a iných osôb podľa osobitného predpisu;⁹⁵⁾ osobné údaje možno sprístupniť len obci ako správcovi dane, finančnej správe a ministerstvu a v súvislosti so správou daní a plnením úloh podľa osobitného predpisu⁹⁶⁾ aj inej osobe, súdu a orgánom činným v trestnom konaní. V informačných systémoch⁹⁵⁾ možno spracúvať meno a priezvisko fyzickej osoby, adresu jej trvalého pobytu a rodné číslo, ak jej nebolo pri registrácii pridelené identifikačné číslo.

Komentár k § 164

Upravený je výber osobných údajov, ktoré je oprávnené finančné riaditeľstvo zverejniť, ministerstvo a správca dane sprístupniť a komu je možné tieto údaje sprístupniť na účely správy daní.

Správca dane, finančné riaditeľstvo a ministerstvo majú právo spracúvať osobné údaje podľa zákona o ochrane osobných údajov daňových subjektov, ich zástupcov a tretích osôb. Údaje sa sprístupňujú len obci (správca dane), finančnej správe a ministerstvu v súvislosti s úlohami vymedzenými Notárskym poriadkom a exekučným poriadkom, súdu a orgánom činným v trestnom konaní.

Zákon o ochrane osobných údajov vymedzuje, že ide o tieto údaje: meno, priezvisko FO, adresu trvalého pobytu, rodné číslo, ak nemá pridelené identifikačné číslo.

Informačný systém osobných údajov.

Ide o informačný systém, v ktorom sa na vopred vymedzený alebo ustanovený účel systematicky spracúva alebo má spracúvať akýkoľvek usporiadaný súbor osobných údajov prístupných podľa určených kritérií, bez ohľadu na to, či ide o informačný systém centralizovaný, decentralizovaný alebo distribuovaný na funkčnom alebo geografickom základe. Informačným systémom sa na účely zákona o ochrane osobných údajov rozumie aj súbor osobných údajov, ktoré sú spracúvané alebo pripravené na spracúvanie čiastočne automatizovanými alebo inými ako automatizovanými prostriedkami spracúvania.

K informačnému systému bližšie pozri metodické usmernenie č. 5/2013 k pojmu informačný systém osobných údajov.

§ 164a

(1) Pri výkone rozhodnutia o zabezpečení veci a rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1 písm. b) a správe zabezpečenej veci, veci alebo práva určenými v rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia, okrem vecí zabezpečených na účely vykonania dôkazu alebo vecí, voči ktorým má správca dane povinnosť zabezpečenia, ktorá mu vyplýva z osobitného predpisu,⁹⁷⁾ sa postupuje podľa osobitného predpisu.⁹⁸⁾

(2) Ak boli splnené podmienky na prepadnutie veci podľa tohto zákona a táto vec bola predaná podľa osobitného predpisu⁹⁸⁾ skôr, ako bolo rozhodnuté o jej prepadnutí, správca dane rozhodne o prepadnutí peňažných prostriedkov získaných predajom tejto veci.

(3) Ustanovenia upravujúce vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia o zaistení majetku na návrh podľa osobitného predpisu⁹⁹⁾ sa na účely správy daní nepoužijú.

Komentár k § 164a

Nakoľko správcom zaisteného majetku je Úrad pre správu zaisteného majetku, ustanovilo sa s výnimkou vecí zabezpečených na účely vykonania dôkazu pri správe daní a vecí určenými v rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia z dôvodu zabezpečenia účelu daňovej kontroly, určovania dane podľa pomôcok alebo miestneho zisťovaní, upraviť prepojenie výkonu rozhodnutia o zabezpečení veci a rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia a správe zabezpečenej veci a peňažnej sumy, veci alebo práva určenými v rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia, s osobitným predpisom – zákonom o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Rozhodnutie o zabezpečení veci a rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia sa považuje za rozhodnutie o zaistení majetku podľa zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Upravilo sa náhradné uspokojenie účelu sankcie za správny delikt – prepadnutia veci v prípadoch, keď sa zaistená vec predá v súlade s § 16 zákona č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V ďalšom konaní príslušný orgán (správca dane) nemôže vysloviť sankciu veci, nakoľko už nie je zaistená.

Vylúčenie vecí z výkonu rozhodnutia o zaistení majetku na návrh

Príslušný orgán rozhodne na návrh dotknutej osoby alebo osoby, o ktorej výživu a výchovu je dotknutá osoba povinná sa starať, či sú z výkonu rozhodnutia o zaistení majetku vylúčené aj iné veci ako tie, ktoré sú vylúčené podľa § 4 zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. Na návrh osoby, ktorá namieta svoje vlastnícke právo k veciam, ktoré boli zaistené, rozhodne príslušný orgán o vylúčení týchto vecí z výkonu rozhodnutia o zaistení majetku, ak nezistí skutočnosti, ktoré by dôvodnosť tohto návrhu vážne spochybňovali. Príslušný orgán rozhodne o návrhu na vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia o zaistení majetku do desiatich dní odo dňa jeho doručenia. Odkladný účinok opravného prostriedku proti rozhodnutiu nemožno vylúčiť.

§ 165

Prechodné ustanovenia

(1) Právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

(2) Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

(3) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na daňové exekučné konanie začaté podľa doterajších predpisov.

(4) Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.

(5) Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.

(6) Nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa § 61 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011 sa považuje za dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa § 83 tohto zákona.

(7) Sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona.

Komentár k § 165

Podľa prechodných ustanovení, ak právne úkony vznikli v rámci správy daní do účinnosti Daňového poriadku, tak zostali zachované. Týka sa to taktiež účinkov spomenutých právnych úkonov.

Rovnako sa to týka aj daňového exekučného konania, vyrubovacieho konania začatého a neukončeného do účinnosti zákona.

To znamená, že ide o úpravu právnych úkonov platných do začatia účinnosti nového zákona alebo postup ukončenia začatého konania alebo daňového konania neukončeného do účinnosti nového zákona.

165a

(1) Podľa § 13 ods. 5 druhej a tretej vety postupuje správca dane, ktorým je colný úrad pri správe daní, podľa osobitného predpisu ³³⁾ od 1. januára 2013 a podľa § 14, § 32, § 33 ods. 1 a 3 a § 56 sa postupuje od 1. januára 2013.

(2) Ak sa daňový subjekt stal platiteľom dane z pridanej hodnoty po 1. apríli 2012, povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 14 mu vznikne od 1. januára 2013. Ak daňový poradca, advokát alebo zástupca za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty a tento zástupca nie je daňovým poradcom alebo advokátom, začali pri správe daní daňový subjekt zastupovať po 1. apríli 2012, povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 14 im vznikne od 1. januára 2013.

Komentár k § 165a

Zákon upravil postup s odloženou účinnosťou v ustanovení o elektronickej komunikácii správcu dane.

Uvedeným spôsobom sa vytvoril priestor a dostatočný čas na prípravu elektronickej komunikácie správcu dane a daňového subjektu, aby informačný systém pracoval tak, ako má spôsobom podľa Daňového poriadku.

Vznikla vo vymedzených prípadoch povinnosť doručovať podania správcovi dane elektronickými prostriedkami.

§ 165b

Prechodné ustanovenia účinné
od 30. decembra 2012

(1) Daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

(2) § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.

(3) Podľa § 14 sa postupuje od 1. januára 2014 a podľa § 32, § 33 ods. 1 a 3 a § 56 sa postupuje najskôr od 1. januára 2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia finančného riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle.

Komentár k § 165b

Doručovanie písomností daňovým subjektom je zásadným úkonom finančnej správy, pričom od okamihu doručenia plynú daňovému subjektu vo väčšine prípadov lehoty, v ktorých je povinný splniť uloženú povinnosť alebo uplatniť svoje právo. Podľa Daňového poriadku bolo nevyhnutné, aby pred spustením povinného doručovania elektronickými prostriedkami smerom k daňovým subjektom bol informačný systém finančnej správy otestovaný z hľadiska jeho funkčnosti, správnosti a spoľahlivosti doručovania.

Práve preto sa zaviedli prechodné ustanovenia takým spôsobom, aby finančná správa pri jeho nasadení postupovala podľa § 32, 33 ods. 1 a 3 a § 56 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní od 1. januára v súlade s oznámením zverejneným na webovom sídle finančného riaditeľstva.

§ 165c

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2014

(1) Ustanovenie § 52 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použije aj na platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí splnili podmienky na výmaz zo zoznamu platiteľov dane z pridanej hodnoty podľa § 52 ods. 6 pred 1. januárom 2014.

(2) Ustanovenie § 55 ods. 11 v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použije na platby vykonané po 31. decembri 2013.

(3) Ustanovenia § 155 ods. 10 a § 156 ods. 6 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použijú na uloženie sankcie, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala po 31. decembri 2013.

Komentár k § 165c

Znenie ustanovenia sa vzťahuje na platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorými boli splnené podmienky na výmaz zo zoznamu platiteľov dane z pridanej hodnoty podľa § 52 ods. 6.

Platiteľa dane z pridanej hodnoty, ktorý je zverejnený v zozname, finančné riaditeľstvo vymaže z tohto zoznamu, ak odpadli dôvody, na základe ktorých bol v tomto zozname zverejnený a súčasne v období šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov platiteľ dane neporušil povinnosti pri daňovej kontrole, neporušil povinnosť podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz, ani povinnosť zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť a bol zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania alebo na adrese prevádzkarne, alebo ak mu bola zrušená registrácia k dani z pridanej hodnoty.

§ 165d

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2015

Ustanovenie § 52 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2015 sa použije aj na platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí boli zverejnení v zozname pred 1. januárom 2015. Ak platiteľ dane z pridanej hodnoty pred 1. januárom 2015 splnil podmienky výmazu podľa § 52 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2015, finančné riaditeľstvo ho zo zoznamu podľa § 52 ods. 6 vymaže do 31. januára 2015.

Komentár k § 165d

Podľa Daňového poriadku sa právna úprava vzťahuje aj na platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí už sú zverejnení v zozname. Zároveň sa ustanovilo, aby tí platitelia dane, ktorí splnili podmienky výmazu, boli zo zoznamu vymazaní.

§ 165e

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2016

(1) Postup podľa § 79 v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije aj vtedy, ak žiadosť o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu^44d) bola príslušnému orgánu Slovenskej republiky doručená do 31. decembra 2015.

(2) Podľa § 155 v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa pri ukladaní pokuty postupuje, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31. decembra 2015.

Komentár k § 165e

Ustanovenie sa týka použitia platieb podľa § 79 a výpočtu pokuty v prípade vyrubenia rozdielu dane alebo uplatnenej sumy.

Daňový poriadok zaviedol možnosť použiť sumu daňového preplatku, nadmerného odpočtu, dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane na úhradu pohľadávky, o vymáhanie ktorej požiadal príslušný orgán členského štátu na základe doručenej žiadosti.

Pri ukladaní sankcie sa postupovalo podľa § 155 v znení účinnom do 31. decembra 2015, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, alebo k doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31. decembra 2015.

§ 165f

Prechodné ustanovenie k úpravám

účinným od 1. januára 2017

Postup podľa § 17 v znení účinnom od 1. januára 2017 sa použije na výzvy zaslané po 31. decembri 2016.

Komentár k § 165f

Daňový poriadok upravuje výzvu na odstránenie nedostatkov daňového priznania, pričom je ustanovenie upravené takým spôsobom, aby sa na zaslané výzvy pred účinnosťou tohto zákona uplatnil postup – následok podľa zákona účinného do 31. 12. 2016.

§ 165g

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2018

(1) Informácia o tom, či prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie, je daňovým tajomstvom vo vzťahu k daňovej kontrole alebo daňovému exekučnému konaniu, ktoré boli ukončené do 31. decembra 2017.

(2) Fyzická osoba-podnikateľ registrovaná pre daň z príjmov, je povinná podľa § 14 v znení účinnom od 1. januára 2018 postupovať od 1. júla 2018.

(3) Ustanovenie § 52 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije pri zverejnení zoznamu na základe údajov z daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb podaných v roku 2018 za zdaňovacie obdobia, ktoré sa začali po 31. decembri 2016.

(4) Ustanovenie § 52 ods. 12 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije pri zverejnení zoznamu na základe údajov z daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty podaných v roku 2018 za zdaňovacie obdobia, ktoré sa začali po 31. decembri 2016.

(5) Ustanovenie § 52 ods. 15 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije pri zverejnení zoznamov v roku 2018.

(6) Oznámenie podľa § 53d ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2018 zašle daňový úrad prvýkrát najneskôr do konca roka 2018.

(7) Lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije na vyrubovacie konanie, ktoré sa začalo po 31. decembri 2017.

(8) Ustanovenie § 72 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát uplatní na rozhodnutia vydané po 31. decembri 2017.

(9) Účinky dohôd o elektronickom doručovaní uzatvorených podľa § 13 ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017 zostávajú zachované.

Komentár k § 165g

Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty sa 30-dňová lehota na podanie odvolania vzťahuje na rozhodnutia vydané po 31. decembri 2017.

Taktiež dohody na elektronické doručovanie, ktoré uzavreli právnické osoby do 31. decembra 2017, zostali naďalej platné a účinné.

§ 165h

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2019

(1) Ustanovenie § 52 ods. 13 v znení účinnom od 1. januára 2019 sa prvýkrát použije pri zverejnení zoznamu vybraných finančných inštitúcií za kalendárny rok 2018.

(2) Ustanovenie § 52 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2019 sa prvýkrát použije pri zverejnení zoznamu regulovaných osôb za odvodové obdobia patriace do účtovného obdobia, ktoré sa začína po 31. decembri 2017.

Komentár k § 165g a § 165h

Informácia o tom, či prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie, zostáva daňovým tajomstvom vo vzťahu k daňovej kontrole alebo daňovému exekučnému konaniu, ktoré boli ukončené do 31. decembra 2017.

Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, registrovaným pre daň z príjmov, je povinná doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe od 1. júla 2018.

Zoznamom, ktorý sa tvorí z údajov z podaných riadnych, opravných, resp. dodatočných daňových priznaní, bolo potrebné nastaviť obmedzenie vo vzťahu k zdaňovacím obdobiam.

Zoznam podľa odseku 9 sa prvýkrát zverejní najneskôr do konca júna 2018 na základe údajov z daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb podaných v prvom štvrťroku 2018 za zdaňovacie obdobia, ktoré začali po 31. decembri 2016 a zoznam podľa odseku 12, sa zverejní prvýkrát najneskôr do konca júna 2018 na základe údajov z daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty podaných v prvom štvrťroku 2018 za zdaňovacie obdobia, ktoré začali po 31. decembri 2016.

Údaje uvedené v zoznamoch, ktoré zverejňuje finančné riaditeľstvo, sa zverejnia v podobe štruktúrovaných údajov, ktorá umožňuje vyhľadávanie a ich ďalšie automatizované spracovanie prvýkrát v roku 2018.

Daňový úrad oznámenie podľa § 53d ods. 1 prvýkrát zašle daňovým subjektom – podnikateľom najneskôr do konca roka 2018. Lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 sa použije na vyrubovacie konanie, ktoré začalo po účinnosti tohto zákona.

Nakoniec sa zaviedli prechodné ustanovenie k zoznamu vybraných finančných inštitúcií a k zoznamu regulovaných osôb.

§ 165i

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2020

(1) Vzory tlačív daňových priznaní ustanovených podľa § 15 v znení účinnom do 31. decembra 2019 zostávajú v platnosti pre príslušné zdaňovacie obdobia.

(2) Ustanovenie § 155 ods. 1 písm. e) v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použije na uloženie sankcie, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala pred 1. januárom 2020 a pokuta uložená nebola.

§ 165j

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2021

(1) Zoznam podľa § 52 ods. 15 v znení účinnom od 1. januára 2021 zverejní finančné riaditeľstvo najneskôr do 30. júna 2021.

(2) Správca dane zaregistruje podľa § 67 ods. 12 v znení účinnom od 1. januára 2021 najneskôr do konca februára 2023 daňový subjekt, ktorý je k 31. decembru 2022 zapísaný v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a nie je do 31. decembra 2022 registrovaný. Správca dane primerane postupuje podľa § 67 ods. 12 v znení účinnom od 1. januára 2021, aj ak ide o daňový subjekt, ktorý po 31. decembri 2022 podá daňové priznanie, ktoré nie je jeho prvé daňové priznanie.

(3) Podľa § 67 ods. 12 v znení účinnom od 1. januára 2021 postupuje správca dane od 1. januára 2023.

Komentár k § 165i a § 165j

S účinnosťou od 1. januára 2020 sa z dôvodu zabezpečenia právnej istoty zaviedli prechodné ustanovenia, podľa ktorých sa nižšia hranica pokuty vzťahuje aj vtedy, ak k nesplneniu povinností došlo pred účinnosťou zákona a pokuta uložená nebola.

Podľa prechodných ustanovení vzory tlačív daňových priznaní, ktoré boli ustanovené podľa úpravy účinnej do 31. decembra 2019, zostali v platnosti pre to zdaňovacie obdobie, na ktoré boli ustanovené.

– zoznam daňových subjektov, ktoré sú registrované a bolo im pridelené DIČ, zverejní Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle najneskôr do konca prvého polroka 2021,

– správca dane do konca februára 2023 „z úradnej moci“ zaregistruje daňové subjekty, ktoré budú k 31. decembru 2022 zapísané v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, a ktoré ešte neboli zaregistrované. Správca dane taktiež zaregistruje daňový subjekt, ktorý po 31. decembri 2022 podá daňové priznanie, aj keď nie je jeho prvé daňové priznanie (bod 30), t. j. budú zaregistrované všetky daňové subjekty, ktoré podajú daňové priznanie, t. j. aj tie, ktoré doteraz registrované neboli, napr. podávali daňové priznanie typ A (príjem zo závislej činnosti). Týmto daňovým subjektom bude zaslané rozhodnutie o registrácii, v ktorom im bude oznámené pridelené DIČ a číslo osobného účtu daňovníka.

Podľa § 67 ods. 12 v znení účinnom od 1. januára 2021 postupuje správca dane od 1. januára 2022.

Novelou zákona č. 416/2020 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2021 zmenili nanovo termíny. Čiže z dôvodu zabezpečenia riadnej technickej funkcionality finančnej správy sa ustanovilo posunutie registrácie daňových subjektov z úradnej moci, a to najmä vzhľadom na to, že register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej správy doteraz nebol dostatočne kvalitný (nezrovnalosti a duplicity zapísaných údajov), z čoho následne vyplývala právna neistota vo vzťahu k uvedenej registrácii, čo má dopad aj na následné činnosti správcu dane, ktorými sú napr. riadne doručovanie, konanie s oprávnenými osobami, nastavenie prístupov pre elektronickú komunikáciu a pod.

Daňový poriadok ustanovuje postup pri registrácii daňových subjektov, pričom povinnosť registrácie upravujú hmotnoprávne daňové predpisy. Nakoľko zákon o dani z prímov upravuje povinnosť registrácie, bolo potrebné nadväzne na to upraviť aj Daňový poriadok.

Po novele zákona č. 408/2021 sa od 1. 1. 2022 opätovne zmenili termíny.

§ 165k

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej
dňom vyhlásenia

Lehota podľa § 46 ods. 8 v znení účinnom podľa tohto zákona sa prvýkrát uplatní na protokoly z daňovej kontroly vypracované po účinnosti tohto zákona.

Komentár k § 165k

S účinnosťou od 21. 7. 2020 sa novelou zákona č. 198/2020 Z. z. do Daňového poriadku vložilo nové ustanovenie upravujúce prechodné ustanovenie k úprave účinnej dňom vyhlásenia, čiže od 21. 7. 2020.

Ako propodnikateľské opatrenie sa zaviedlo predĺženie minimálnej lehoty na vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly zo súčasných 15 pracovných dní na 30 pracovných dní od doručenia protokolu a následne na to sa zaviedlo prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa dlhšia lehota na vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly prvýkrát uplatní na tie protokoly, ktoré budú správcom dane vypracované po 30. júni 2020.

§ 165l

Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. januára 2021

Ročná úroková sadzba podľa § 57 ods. 5 v znení účinnom od 1. januára 2021 sa prvýkrát použije na rozhodnutia vydané po 31. decembri 2020.

Komentár k § 165l

Ustanovenie upravujúce prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2021 sa do Daňového poriadku vložilo od 1. 1. 2021 po novele zákona č. 416/2020 Z. z.

Týmto ustanovením sa zaviedlo zníženie ročnej úrokovej sadzby pri odklade platenia dane a pri platení dane v splátkach, a to z 10 % na 3 %, aby mali daňové subjekty väčšiu motiváciu využiť tento inštitút v čase, keď potrebujú preklenúť dočasnú nepriaznivú finančnú situáciu, zároveň sa ustanovilo, aby odklad alebo splátky bolo možné povoliť aj spätne ku dňu splatnosti dane. Zároveň sa ustanovilo, aby sa znížená úroková sadzba použila aj na tie odklady a splátky, ktoré boli povolené pred účinnosťou zákona, ale rozhodnutie o úroku bude vydané po účinnosti zákona.

§ 165m

Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2022

(1) Zoznam podľa § 52 ods. 18 zverejní finančné riaditeľstvo na základe oznámení o indexe daňovej spoľahlivosti zaslaných do 31. januára 2023.

(2) Daňovým subjektom, ktorým bolo doručené oznámenie o osobitných daňových režimoch, zašle daňový úrad oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti podľa § 53d ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2022 najneskôr do 30. júna 2022.

(3) Daňovým subjektom, ktoré boli registrované na daň z príjmov do 31. decembra 2019 a ktorým nebolo doručené oznámenie o osobitných daňových režimoch, zašle daňový úrad oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti podľa § 53d ods. 1v znení účinnom od 1. januára 2022 najneskôr do 30. júna 2022.

(4) Ustanovenie § 53c v znení účinnom od 1. januára 2022 sa uplatní na žiadosti o záväzné stanoviská podané od 1. januára 2022, pričom ustanovenie § 53c ods. 1 časť vety za bodkočiarkou sa uplatní na žiadosti podané po doručení oznámenia o indexe daňovej spoľahlivosti daňovému subjektu.

(5) Daňový nedoplatok zodpovedajúci nezaplatenému úroku z omeškania alebo nezaplatenej pokute, evidovaný k 31. decembru 2021, zaniká 1. januára 2022, ak úrok z omeškania bol vyrubený alebo pokuta bola uložená po rozhodujúcom dni, pričom nárok na vyrubenie úroku z omeškania alebo uloženie pokuty nastal do rozhodujúceho dňa.

Komentár k § 165m

Novelou zákona č. 408/2021 Z. z. sa od 1. 1. 2022 do Daňového poriadku vložilo nové ustanovenie upravujúce prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022, a to vzhľadom na úpravy v tomto zákone.

Index daňovej spoľahlivosti v zozname podľa § 52 ods. 18 zverejní Finančné riaditeľstvo SR prvýkrát na základe oznámení o indexe daňovej spoľahlivosti zaslaných do 31. januára 2023.

Tým daňovým subjektom, ktorým bolo doručené oznámenie o osobitných daňových režimoch, v znení zákona účinného do 31. 12. 2021, zašle daňový úrad oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti podľa § 53d ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2022 najneskôr do 30. júna 2022. Po nadobudnutí účinnosti tohto zákona finančná správa prestane zasielať oznámenie o osobitných daňových režimoch v zmysle znenia zákona účinného do 31. 12. 2021, zároveň sa tieto osobitné daňové režimy prestanú voči daňovým subjektom uplatňovať.

Úhrada za žiadosť o záväzné stanovisko podľa § 53c ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2022 sa uplatní na žiadosti o záväzné stanoviská podané od 1. januára 2022.

Nezaplatená pokuta podľa § 155 ods. 13 v znení účinnom od 1. januára 2022 alebo úrok z omeškania podľa § 156 ods. 6 v znení účinnom od 1. januára 2022, evidované do 1. januára 2022, zanikajú dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Od 27. 2. 2022 sa pre finančnú správu vytvoril dostatočný časový priestor na intenzívnu informačnú kampaň a na požadovanú technickú realizáciu indexu.

Následne sa od 7. 10. 2022 v existujúcom prechodnom ustanovení po novom vytvoril časový priestor na otestovanie tohto nástroja v praxi so zapojením celého spektra daňových subjektov.

§ 165n

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej
od 1. januára 2023

Ustanovenie § 165j ods. 2 sa od 1. januára 2023 nepoužije.

Komentár k § 165n

Od 1. 1. 2023 sa ustanovilo, že prechodné ustanovenie k registrácii účinnej od 1. januára 2021 sa od 1. januára 2023 neuplatnia.

§ 165o

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2024

(1) Ustanovenie § 155 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2024 sa použije na uloženie pokuty, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie pokuty nastala po 31. decembri 2023.

(2) Úrok z omeškania za oneskorenú úhradu dane, rozdielu dane, preddavku na daň, splátky dane, sumy na zabezpečenie dane, vybraného preddavku na daň, vybranej dane alebo zrazenej dane, pri ktorých k úplnej úhrade došlo do 31. decembra 2023, sa vyrubí najneskôr do 31. decembra 2024.

Komentár k § 165o

Podľa právnej úpravy ukladania sankcií, tzv. „druhá šanca“, bude správca dane postupovať, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala po 31. decembri 2023. To znamená, že ak daňový subjekt podá v roku 2024 daňové priznanie oneskorene, správca dane neuloží za toto porušenie pokutu, ale upozorní daňový subjekt, že pri ďalšom podaní daňového priznania oneskorene, už pokuta uložená bude.

Nadväzne na úpravu lehoty na vyrubenie úroku z omeškania sa ustanovuje, že úrok z omeškania za oneskorené zaplatenie, ak k úplnej úhrade nedoplatku došlo do 31. decembra 2023, je potrebné vyrubiť najneskôr do 31. decembra 2024. To znamená, že ak úplnej úhrade nedoplatku došlo napr. 10. mája 2023, úrok z omeškania je potrebné vyrubiť najneskôr do 31. 12. 2024.

§ 165p

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona

Ročná úroková sadzba podľa § 57 ods. 5 v znení účinnom dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa prvýkrát použije na rozhodnutia vydané po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Komentár k § 165p

V záujme právnej istoty sa zaviedli prechodné ustanovenie k použitiu základnej úrokovej sadzby pri vyrubení úroku za odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach.

§ 166

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

Komentár k § 166

Daňový poriadok týmto ustanovením prebral právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie do znenia prílohy k daňovému poriadku. Ide o

Smernicu Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31. 3. 2010).

Smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11. 3. 2011).

Smernicu Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19. 7. 2016).

Smernicu Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (Ú. v. EÚ L 342, 16. 12. 2016).

§ 167

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 367/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 219/1999 Z. z., zákona č. 367/1999 Z. z., zákona č. 240/2000 Z. z., zákona č. 493/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 233/2002 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 114/2003 Z. z., zákona č. 609/2003 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 443/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 679/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 122/2006 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 289/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 83/2009 Z. z., zákona č. 466/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č.136/2010 Z. z., zákona č. 494/2010 Z. z. a zákona č.133/2011 Z. z.

Komentár k § 167

Týmto ustanovením došlo k zrušenie predchádzajúceho právneho predpisu upravujúceho správu daní a poplatkov.

Čl. II

Zmena zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov.

Čl. III

Zmena zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Čl. IV

Zmena zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

Čl. V

Zmena zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

Čl. VI

Tento zákon nadobudol účinnosť 1. 1. 2010 okrem čl. I, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2012.

* * *

Zákon č. 331/2011 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2012.

Zákon č. 332/2011 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2012.

Zákon č. 384/2011 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2012.

Zákon č. 546/2011 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2012.

Zákon č. 69/2012 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 3. 2012.

Zákon č. 91/2012 Z. z. nadobudol účinnosť dňom 9. 3. 2012.

Zákon č. 235/2012 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 9. 2012.

Zákon č. 246/2012 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 10. 2012.

Zákon č. 440/2012 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2013 okrem § 165b, ktorý nadobudol účinnosť 30. 12. 2012.

Zákon č. 218/2013 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 8. 2013.

Zákon č. 435/2013 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2014 okrem § 53a, ktorý nadobudol účinnosť 1. 9. 2014.

Zákon č. 213/2014 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 8. 2014.

Zákon č. 218/2014 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 10. 2014 okrem § 10, § 13 ods. 5, § 52 ods. 6, 7 a 9, § 55 ods. 6 a 7, § 165 d, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2015 a § 47a, ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2015.

Zákon č. 333/2014 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2015.

Zákon č. 361/2014 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2015.

Zákon č. 130/2015 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 7. 2015.

Zákon č. 176/2015 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 9. 2015.

Zákon č. 252/2015 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 11. 2015.

Zákon č. 269/2015 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2016 okrem § 52 ods. 1 písm. a) a § 52 ods. 4, ktoré nadobudli účinnosť 1. 5. 2016.

Zákon č. 393/2015 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2016.

Zákon č. 447/2015 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 11. 2016.

Zákon č. 125/2016 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 7. 2016.

Zákon č. 298/2016 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2017.

Zákon č. 339/2016 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2017.

Zákon č. 267/2017 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2018 okrem § 52 ods. 5, ods. 13 a ods. 14, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2019.

Zákon č. 344/2017 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2018.

Zákon č. 177/2018 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 9. 2018.

Zákon č. 213/2018 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2019.

Zákon č. 368/2018 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2019.

Zákon č. 35/2019 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 7. 2019.

Zákon č. 221/2019 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 12. 2019.

Zákon č. 369/2019 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2020 okrem § 52, § 55 ods. 9, § 67 a § 79 ods. 1, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2021.

Zákon č. 390/2019 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 10. 2020.

Zákon č. 46/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 4. 2020.

Zákon č. 198/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
21. 7. 2020.

Zákon č. 296/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
31. 10. 2020.

Zákon č. 312/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 8. 2021.

Zákon č. 416/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2021.

Zákon č. 421/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2021.

Zákon č. 45/2021 Z. z. nadobudol účinnosť
6. 2. 2021.

Zákon č. 395/2021 Z. z. nadobudol účinnosť
31. 3, 2022.

Zákon č. 408/2021 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2022.

Zákon č. 39/2022 Z. z. nadobudol účinnosť
27. 2. 2022.

Zákon č. 250/2022 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1.2024.

Zákon č. 325/2022 nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (7. 10. 2022), okrem § 13 odseky 5 až 7, § 26 ods. 14, § 27 odsek 5, § 32, § 33 ods. 1 písm. a), § 33 ods. 1 písm. c), § 33 odseky 2 a 3, § 33 ods. 4, ktoré nadobudli účinnosť
1. 11. 2022.

Zákon č. 433/2022 Z. z. nadobudol účinnosť
8. 12. 2022.

Zákon č. 496/2022 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2023 okrem § 155 ods. 4, § 156 odsek 8 a § 165o, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2024.

Zákon č. 519/2022 Z. z. nadobudol účinnosť
31. 12. 2022.

Zákon č. 59/2023 Z. z. nadobudol účinnosť
27. 2. 2023.

Zákon č. 507/2023 Z. z. nadobudol účinnosť
31. 12. 2023.

Zákon č. 508/2023 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2024.

Zákon č. 87/2024 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 7. 2024.

Zákon č. 102/2024 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, okrem § 52 ods. 5, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2025.

Zákon č. 251/2024 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2025.

Zákon č. 279/2024 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2025.

Odkazy k textu:

1) Zákon č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z. z.

Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 408/2021 Z. z.

Zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 251/2024 Z. z. o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

1a) § 5 ods. 2, 4, 5, 8 a 9 zákona č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov.

1b) Zákon č. 384/2011 Z. z.

1c) § 10 ods. 3 a 4 a § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

1d) Zákon č. 235/2012 Z. z.

1e) § 68a ods. 4 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 339/2016 Z. z.

1f) § 68a zákona č. 39/2015 Z. z. v znení zákona č. 339/2016 Z. z.

1g) § 25a až 25k zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 433/2022 Z. z.

1h) Zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov.

2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

3) § 77 až 83 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

3a) Zákon č. 447/2015 Z. z.“]

3b) Napríklad § 11a zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení zákona č. 346/2018 Z. z.

4) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6) § 3 až 7 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

§ 34 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 558/2005 Z. z.

7) § 7 a § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka.

8) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení v neskorších predpisov, zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci), zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9) Napríklad zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

10) Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11) § 72 až 75 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z.

12) až 19p) Zrušené.

20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014).

Zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách).

20a) Zrušená.

20aa) Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

20aaa) § 23 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona č. 305/2013 Z. z. v znení zákona č. 238/2017 Z. z.

20ab) Napríklad zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

21) § 17b zákona Slovenskej národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

21a) Napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.

21aa) § 17a zákona č. 652/2004 Z. z. v znení zákona č. 298/2016 Z. z.

22) § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z.

22a) Napríklad Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

23) § 21 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

23a) § 2 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2011 Z. z.

24) Napríklad § 37 ods. 4 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení zákona č. 623/2004 Z. z., § 90 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 492/2009 Z. z.

25) Napríklad § 91 ods. 4 písm. c) a odseku 5 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

26) Napríklad § 22 zákona Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

27) Zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.

27a) Zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení zákona č. 160/2005 Z. z.

27aa) § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.

27ab) § 63 zákona č. 351/2011 Z. z.

27ac) § 56 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z.

27ad) § 57 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z.

27b) § 5 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

27c) § 8, § 10 až 12 a § 19 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

28) Napríklad zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

29) § 29 až 34 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.

29a) Zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

29aa) § 11 ods. 1 a § 12 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení zákona č. 325/2022 Z. z.

29ab) § 29 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.

31) Napríklad § 3 Trestného poriadku.

32) Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 465/2008 Z. z.

33) Zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 609/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 530/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

34) Napríklad zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

35) Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 213/2018 Z. z. v znení zákona č. 408/2021 Z. z.

Zákon č. 251/2024 Z. z.

36) § 3 až 8 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

36a) § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

36aa) Zákon č. 251/2024 Z. z.

36b) § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 534/2005 Z. z.

37) § 151j až 151md Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

37a) § 81 ods. 4 písm. b) druhý bod zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 246/2012 Z. z.

37aa) § 23 až 23d zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

37ab) § 13a, 13b, 30c a § 30e zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

37ac) § 13a ods. 6, § 13b ods. 7, § 30c ods. 8 a § 30e ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

37ad) Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z.

37ae) Napríklad § 10 ods. 1 zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

37b) § 105b, 115 a 117 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

38) § 544 až 558 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

40) Zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci).

41a) Napríklad § 19 ods. 5 zákona č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

42) § 66ba ods. 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

43) § 49 ods. 1 a § 56 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

43a) § 101 ods. 1 a 6 Správneho súdneho poriadku.

43aa) § 12a zákona č. 442/2012 Z. z. v znení zákona č. 250/2022 Z. z.

44) Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 361/2014 Z. z.

44a) § 4a a 4b zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 83/2009 Z. z.

44aa) § 78 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z.

44b) § 55d ods. 1, 5 až 7 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

44c) § 9b ods. 1 zákona č. 466/2009 Z. z. v znení zákona č. 269/2015 Z. z.

44d) § 8 ods. 2 zákona č. 466/2009 Z. z. v znení zákona č. 531/2011 Z. z.

45) § 151e Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

46) Napríklad § 42 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení zákona č. 173/2004 Z. z., § 91 ods. 5 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 214/2006 Z. z., § 47 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).

47) § 28 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

48) Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

48a) § 206f ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/2016 Z. z.

49) § 151a až 151md Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

§ 73d až 73i zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

50) § 524 až 530 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.

51) § 358 až 364 Obchodného zákonníka.

§ 580 a 581 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.

51a) § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.

52) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

53) Napríklad § 151h Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

54) § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 526/2002 Z. z.

55) § 15 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

56) Napríklad zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

56a) § 61 ods. 3 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení zákona č. 130/2015 Z. z.

57) § 74 ods. 7 písm. g) zákona č. 448/2008 Z. z.

58) § 73 ods. 1 až 7 zákona č. 448/2008 Z. z.

59) Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

60) § 19 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

61) Napríklad zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov, zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

62) Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov.

63) § 64 až 70 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

64) § 78e zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 87/2024 Z. z.

§ 77a až 77d zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 87/2024 Z. z.

65) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení nariadenia vlády č. 469/2008 Z. z.

66) § 73 ods. 1 až 7 a § 74 ods. 7 písm. g) zákona č. 448/2008 Z. z.

67) § 716 až 719 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

67a) § 90 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 437/2015 Z. z.

68) Napríklad § 195 až 198 Zákonníka práce.

69) § 92 ods. 11 zákona č. 448/2008 Z. z.

70) § 14 zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

71) Napríklad § 558 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb., § 323 Obchodného zákonníka.

72) § 78 až 85 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

73) Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z.

74) Zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

75) § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

76) Napríklad § 8 zákona č. 190/2003 Z. z.. v znení neskorších predpisov.

77) § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. 171/2005 Z. z.

§ 92 ods. 11 zákona č. 448/2008 Z. z.

78) § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. 171/2005 Z. z.

79) § 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.

§ 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

80) Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

81) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

82) § 2 písm. d) a § 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

83) Zákon č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) v znení zákona č. 221/2007 Z. z.

84) § 39 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

85) § 52 zákona č. 566/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov.

86) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.

87) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

88) § 5 a § 476 až 488 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

89) Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

90) § 76 až 153 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

91) Napríklad zákon č. 104/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

91a) Napríklad § 33, 33a a § 52zzy ods. 3 až 13 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení v neskorších predpisov.

92) Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

92a) § 78 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

92b) § 79 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

92ba) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

92c) Napríklad zákon č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 447/2015 Z. z. v znení zákona č. 375/2016 Z. z.

93) Zákon č. 466/2009 Z. z.

93a) § 106 až 107, § 166 až 171c zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 421/2020 Z. z.

93aa) § 13a Obchodného zákonníka.

93ab) § 82i ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 301/2016 Z. z.

94) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

95) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

96) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

97) Napríklad zákon č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

98) Zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

99) § 5 zákona č. 312/2020 Z. z.

Príloha

k zákonu č. 563/2009 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVäZNýCH
AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31. 03. 2010).

2. Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11. 3. 2011).

3. Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19. 7. 2016).

4. Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (Ú. v. EÚ L 342, 16. 12. 2016).

5. Smernica Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25. 3. 2021).

Legislatíva

Zákon o správe daní (daňový poriadok) s komentárom

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

12,80 €

12,80 €