Zákon o sociálnom poistení

Sociálne poistenie predstavuje systém povinného finančného zabezpečenia obyvateľstva, ktorý slúži na ochranu jednotlivcov v nepriaznivých životných situáciách, ako sú choroba, nezamestnanosť, invalidita či staroba. Systém je založený na pravidelných odvodoch zamestnancov, zamestnávateľov a SZČO, z ktorých sa následne vyplácajú jednotlivé dávky. Sociálne poistenie zahŕňa viacero druhov poistenia, najmä nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti. Jeho cieľom je zabezpečiť finančnú stabilitu a sociálnu istotu občanov počas rôznych etáp života a pri vzniku sociálnych udalostí.

Po novele zákona č. 258/2025 Z. z. s účinnosťou od 1. 4. 2026

zo životných situácií zadefinovaných v Investičnom pláne upravuje zákon o sociálnom poistení životné situácie, a to administratívny chod podniku (garančná dávka), narodenie dieťaťa (tehotenské, materské), som chorý, mám chorého člena rodiny (ošetrovné, úrazová renta, jednorazové vyrovnanie, rehabilitačné, rekvalifikačné, náhrada za bolesť, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením), odchod do dôchodku (starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok), úmrtie a dedičské konanie (vdovský alebo vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok, pozostalostná úrazová renta).

V rámci predchádzajúceho právneho stavu je od roku 2022 plne digitalizovaný proces potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti od jej vzniku až po jej ukončenie. Tento proces plne nahradil listinné žiadosti o nemocenské a úrazový príplatok. Ostatné žiadosti o dávky sociálneho poistenia neboli plne elektronizované.

Poistenec mal možnosť požiadať iba o dávku tehotenské okrem listinnej formy – tlačiva aj elektronicky vyplnením elektronického formulára cez portál slovensko.sk. Pri ostatných dávkach musel zaslať naskenovanú lekárom potvrdenú žiadosť cez všeobecný formulár cez portál slovensko.sk, avšak v týchto prípadoch nešlo o elektronické podanie v pravom slova zmysle. Keďže v procese nemocenských dávok je vo väčšine žiadostí rozhodujúci vstup lekára, elektronizácia v pravom slova zmysle nebola možná. Ide napríklad o predpokladaný termín pôrodu, ktorý lekár uvádza pri žiadostiach o dávku tehotenské, materské, alebo o lekárom potvrdenú potrebu osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti. Tiež nastávala situácia, že v uvedených prípadoch potvrdzoval lekár ten istý údaj opakovane pre rôzne listinné žiadosti. Dôvodom bola aj skutočnosť, že na žiadostiach bolo potrebné uviesť údaje, ktoré musel vyplniť a potvrdiť aj zamestnávateľ. Zamestnanec musel listinnú žiadosť o nemocenskú dávku najskôr osobne doručiť zamestnávateľovi na potvrdenie. Pri potvrdzovaní údajov zamestnávateľom sa tiež často stávalo, že zamestnávateľ za zamestnanca zasielal poštou žiadosť do Sociálnej poisťovne, resp. žiadosť doručoval osobne, čo malo za následok zvýšenie administratívnych výdavkov a zaťaženosť zamestnávateľa. Uvedené bolo spôsobené aj tým, že Sociálna poisťovňa nemala zabezpečené všetky potrebné integrácie, resp. toky údajov s príslušnými spolupracujúcimi subjektmi, orgánmi a inštitúciami.

Cieľom novely zákona bolo zavedenie zmien, ktoré umožnia zásadnú modernizáciu procesov súvisiacich s poskytovaním dávok sociálneho poistenia a zefektívnenie sprievodných administratívnych úkonov. Jej hlavným cieľom je v čo najväčšej miere dosiahnuť digitalizáciu postupov a procesov z konzultácií s podnikateľským prostredím, pričom v prípade dávok materské a tehotenské sa ustanovilo ich zavedenie ako tzv. proaktívnych dávok.

To znamená, že tieto dávky sa spracujú a poskytnú plne elektronicky, bez potreby podania žiadosti poistencom. Sociálna poisťovňa ich bude poskytovať automaticky na základe údajov, ktoré jej poskytnú relevantné subjekty, ako sú lekári (napríklad očakávaný dátum pôrodu) alebo zamestnávatelia (napríklad číslo účtu poistenca). Tento prístup poistencovi zabezpečí rýchlejšie a jednoduchšie získanie dávok, pričom pri proaktívnych dávkach by sa zaobišiel bez aktívneho zapojenia. Na dosiahnutie tohto cieľa bolo potrebné zabezpečiť prístup Sociálnej poisťovne k potrebným údajom, ktoré evidujú iné subjekty.

V prípade údajov, ktoré potvrdzovali, resp. zaznamenávali lekári manuálne na listinných žiadostiach, sa nahradilo priamym zaznamenávaním v systéme elektronického zdravotníctva. Tento proces umožnil automatický prenos informácií do ďalších systémov, čo výrazne zjednodušilo a urýchlilo administratívnu prácu lekárov a znížil ich administratívnu záťaž.

Súčasne sa zrealizoval jednorazový zber údajov o spôsobe výplaty mzdy zamestnanca (adresa, alebo číslo účtu) na účely zistenia miesta výplaty dávok. Zamestnávatelia sú povinní oznámiť spôsob výplaty všetkých zamestnancov, ktorí boli zamestnaní pred účinnosťou novely. Pre novoprijatých zamestnancov (po účinnosti novely) sú tieto údaje uvádzané už pri ich prihlasovaní na povinné sociálne poistenie zamestnanca na Registračnom liste fyzickej osoby. To znamená, že zamestnávatelia oznámia tieto údaje Sociálnej poisťovni iba raz, pričom aktualizáciu vykonajú len v prípade, ak zamestnanec zmení miesto výplaty, na ktoré sa mu zasiela mzda.

V súvislosti s konsolidáciou verejných financií po novele zákona č. 261/2025 Z. z. došlo k úprave vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), ktoré už nie sú naviazané na prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (príjem z podnikania). Zaviedlo sa pravidlo, že povinné poistenie SZČO vzniká už od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Toto pravidlo sa nepoužije v prípade, ak nové oprávnenie na podnikanie vzniklo do 60 mesiacov od zániku posledného oprávnenia. Takáto SZČO je poistená od prvého dňa vzniku oprávnenia. Poistenie zanikne odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. SZČO bude počas tohto poistenia platiť poistné z vymeriavacieho základu určeného zo základu dane z príjmu z podnikania, najmenej z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu, alebo z „osobitného“ vymeriavacieho základu vo výške 26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov Tiež došlo k zvýšeniu minimálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné poistenie, invalidné poistenie), poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Zaviedlo sa postupné vyklesávanie dávky v nezamestnanosti, pričom suma dávky sa od 4. mesiaca do 6. mesiaca poberania tejto dávky znižuje o 10 percentuálnych bodov s cieľom motivovať poberateľov dávky v nezamestnanosti k skoršiemu návratu na trh práce.

Novelou zákona dochádza aj k vzniku nároku na nemocenské zamestnanca od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, zrušeniu výnimky z platenia poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom v prípade, keď zamestnanec má v období konkrétnej situácie (napr. pracovná neschopnosť trvajúca menej ako 52 týždňov, poberanie materského) zúčtovaný príjem za prácu v predchádzajúcom období, a v rokoch 2026 až 2028 sa zachovala suma 13. dôchodku na úrovni sumy 13. dôchodku určenej pre rok 2025.

Obdobie starostlivosti o dieťa

je jedným z významných faktorov, ktorý môže mať negatívny vplyv na sumu dôchodku. Počas obdobia starostlivosti o dieťa prirodzene dochádza k prerušeniu alebo obmedzeniu zárobkovej činnosti. Podľa právnej úpravy boli povinne dôchodkovo poistené fyzické osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území SR a riadne sa starajú o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území SRalebo do osemnástich rokov veku dieťaťa, ak takéto dieťa má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a nemajú priznaný predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo nedovŕšili dôchodkový vek. Za tieto fyzické osoby platil štát poistné na dôchodkové poistenie (starobné poistenie, invalidné poistenie) a do rezervného fondu solidarity a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ak je fyzická osoba sporiteľom v systéme starobného dôchodkového sporenia. Výška vymeriavacieho základu, z ktorého štát platil poistné, zodpovedala mesačne 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov. Uvedené mohlo znížiť sumu dôchodku osoby, ktorej vymeriavací základ počas zárobkovej činnosti presahuje výšku vymeriavacieho základu, z ktorého štát platí poistné.

Ak osoba začne v období, v ktorom sa stará o dieťa, vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), zaniklo jej podľa právnej úpravy dôchodkové poistenie z dôvodu starostlivosti o dieťa. Štát prestal za túto osobu platiť poistné, a to bez ohľadu na výšku vymeriavacieho základu zo zárobkovej činnosti, čo malo tiež negatívny vplyv na sumu dôchodku, ak je vymeriavací základ zo zárobkovej činnosti nižší ako vymeriavací základ, z ktorého platí poistné štát.

Poistencami štátu sú aj FO
s trvalým pobytom na území SR,

ktorým sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, ohrozený svedok alebo chránený svedok, vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti. Za ostatných poistencov štátu platil štát ešte nižšie poistné, a to z vymeriavacieho základu, ktorý zodpovedal 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Podľa právnej úpravy aj im zaniklo povinné dôchodkové poistenie, ak začali vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej sú povinne dôchodkovo poistení ako zamestnanci alebo SZČO.

Cieľom novely zákona 387/2025 Z. z. bolo od 1. 1. 2026 je zabezpečiť realizáciu ústavného práva podľa čl. 39 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje, že „Nemožnosť vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobej starostlivosti o dieťa počas zákonom ustanovenej doby po jeho narodení nesmie mať negatívny vplyv na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.“. V tejto súvislosti sa ustanovilo, aby obdobie starostlivosti o dieťa bolo naďalej obdobím dôchodkového poistenia na posúdenie nároku na dôchodok, ale na zabezpečenie vyššie uvedeného cieľa sa toto obdobie vylúčilo z rozhodujúceho obdobia na určenie priemerného osobného mzdového bodu. Novela zákona upravuje nový, alternatívny postup na určenie sumy dôchodku, pri ktorom bude obdobie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa, alebo do osemnástich rokov veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, hodnotené v zásade rovnako ako zárobková činnosť a poistenec bude mať za obdobie, v ktorom sa stará o dieťa do dovŕšenia veku troch rokov alebo do osemnástich rokov, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, osobný vymeriavací základ, ktorý zodpovedá jeho priemernému osobnému mzdovému bodu, t. j. v zásade priemerným zárobkom počas jeho pracovného života. Aby sa tento postup mohol uplatniť, poistenec musí získať obdobie dôchodkového poistenia z výkonu zárobkovej činnosti najmenej v rozsahu zodpovedajúcom úhrnu obdobia dôchodkového poistenia získaného z dôvodu starostlivosti o dieťa. Splnenie uvedenej podmienky sa nevyžaduje na vylúčenie obdobia starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do osemnástich rokov veku, a taktiež ani na účely určenia sumy invalidného dôchodku.

K vyššie uvedenému novému alternatívnemu postupu sa vykonal aj porovnávací výpočet, pri ktorom sa priemerný osobný mzdový bod určí podľa právnych predpisov účinných k 31. decembru 2025. Na určenie sumy dôchodku sa použije priemerný osobný mzdový bod, ktorý je vyšší. Ak vyššie spomenutá podmienka získania potrebného obdobia dôchodkového poistenia z výkonu zárobkovej činnosti nebude splnená, za jednotlivé roky obdobia, v ktorom sa osoba stará o dieťa do šiestich rokov veku, sa bude dôchodok určovať minimálne z vymeriavacieho základu, z ktorého štát platil poistné za obdobie starostlivosti v príslušnom období pred 1. januárom 2026.

Novela zákona všetkým poistencom garantuje zachovanie súčasnej úrovne dôchodkového zabezpečenia za obdobie starostlivosti o dieťa.

Zároveň sa od 1. januára 2026 umožnil súbeh povinného dôchodkového poistenia z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov veku alebo dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom najdlhšie do osemnástich rokov veku, s povinným dôchodkovým poistením zamestnanca alebo SZČO, a to bez ohľadu na dosahovaný príjem, pričom sa garantuje, že sa nebude pri nízkom príjme získanom počas obdobia, v ktorom sa osoba stará o dieťa, určovať dôchodok z nižšieho vymeriavacieho základu, ako je vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné podľa súčasnej právnej úpravy.

Vyššie uvedený nový, alternatívny postup sa uplatní aj za obdobia starostlivosti o dieťa, kedy nebol umožnený súbeh zárobkovej činnosti s povinným dôchodkovým poistením z dôvodu starostlivosti o dieťa.

Ďalej, s cieľom zvýšiť úroveň dôchodkového zabezpečenia aj ostatných poistencov štátu, sa od 1. januára 2026 zvýšil ich osobný vymeriavací základ za celý rok dôchodkového poistenia z doterajších 50 % na 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa osobný vymeriavací základ bude určovať.

Novela zákona umožňuje od 1. januára 2026 aj súbeh povinného dôchodkového poistenia zamestnanca alebo SZČO s povinným dôchodkovým poistením ostatných poistencov štátu, a to rovnakým spôsobom, ako v prípade dôchodkového poistenia z dôvodu starostlivosti o dieťa.