PRVÁ ČASŤ
PRVÁ HLAVA
	PRVÝ DIEL	ZÁKLADNÉ USTANOVENIA	§	1-2
	DRUHÝ DIEL	ZÁKLADNÉ POJMY	§	3-12
	TRETÍ DIEL	DÁVKY NEMOCENSKÉHO POISTENIA, DÔCHODKOVÉHO
		POISTENIA, ÚRAZOVÉHO POISTENIA, GARANČNÉHO
		POISTENIA A POISTENIA V NEZAMESTNANOSTI	§	13
	ŠTVRTÝ DIEL	OSOBNÝ ROZSAH SOCIÁLNEHO POISTENIA	§	14-19
	PIATY DIEL	VZNIK A ZÁNIK SOCIÁLNEHO POISTENIA	§	20-26
	ŠIESTY DIEL	SPÔSOBILOSŤ FYZICKEJ OSOBY V PRÁVNYCH
		VZŤAHOCH SOCIÁLNEHO POISTENIA	§	27
	SIEDMY DIEL	PRÁVNE ÚKONY A POČÍTANIE LEHÔT	§	28-29
DRUHÁ HLAVA	NEMOCENSKÉ DÁVKY
	PRVÝ DIEL	VŠEOBECNÉ PODMIENKY NÁROKU NA NEMOCENSKÉ
		DÁVKY	§	30-32
	DRUHÝ DIEL	NEMOCENSKÉ	§	33-38
	TRETÍ DIEL	OŠETROVNÉ	§	39-43
	ŠTVRTÝ DIEL	VYROVNÁVACIA DÁVKA	§	44-47
	PIATY DIEL	TEHOTENSKÉ	§	47a-47c
	ŠIESTY DIEL	MATERSKÉ	§	48-53
	SIEDMY DIEL	SPOLOČNÉ USTANOVENIA O NEMOCENSKÝCH DÁVKACH	§	54-57
	ÔSMY DIEL	NÁROKY Z NEMOCENSKÉHO POISTENIA
		V OSOBITNÝCH PRÍPADOCH	§	58
TRETIA HLAVA	DÔCHODKOVÉ DÁVKY
	PRVÝ DIEL	VYMEDZENIE POJMOV DÔCHODKOVÉHO POISTENIA	§	60-64
	DRUHÝ DIEL	STAROBNÝ DÔCHODOK	§	65-66a
	TRETÍ DIEL	PREDČASNÝ STAROBNÝ DÔCHODOK	§	67-69a
	ŠTVRTÝ DIEL	INVALIDNÝ DÔCHODOK	§	70-73a
	PIATY DIEL	VDOVSKÝ DÔCHODOK A VDOVECKÝ DÔCHODOK	§	74-75
	ŠIESTY DIEL	SIROTSKÝ DÔCHODOK	§	76-77
	SIEDMY DIEL	13. DÔCHODOK	§	77a-77d
	ÔSMY DIEL	SPOLOČNÉ USTANOVENIA O DÔCHODKOVÝCH DÁVKACH	§	78-82c
ŠTVRTÁ HLAVA	ÚRAZOVÉ DÁVKY
	PRVÝ DIEL	VYMEDZENIE POJMOV NA ÚČELY ÚRAZOVÝCH DÁVOK	§	83-84
	DRUHÝ DIEL	ÚRAZOVÝ PRÍPLATOK	§	85-87
	TRETÍ DIEL	ÚRAZOVÁ RENTA	§	88-89a
	ŠTVRTÝ DIEL	JEDNORAZOVÉ VYROVNANIE	§	90-91
	PIATY DIEL	POZOSTALOSTNÁ ÚRAZOVÁ RENTA	§	92-93
	ŠIESTY DIEL	JEDNORAZOVÉ ODŠKODNENIE	§	94
	SIEDMY DIEL	PRACOVNÁ REHABILITÁCIA A REHABILITAČNÉ	§	95-96
	ÔSMY DIEL	REKVALIFIKÁCIA A REKVALIFIKAČNÉ	§	97-98
	DEVIATY DIEL	NÁHRADA ZA BOLESŤ A NÁHRADA ZA SŤAŽENIE
		SPOLOČENSKÉHO UPLATNENIA	§	99
	DESIATY DIEL	NÁHRADA NÁKLADOV SPOJENÝCH S LIEČENÍM	§	100
	JEDENÁSTY DIEL	NÁHRADA NÁKLADOV SPOJENÝCH S POHREBOM	§	101
PIATA HLAVA	DÁVKA GARANČNÉHO POISTENIA		§	102-103a
ŠIESTA HLAVA	DÁVKA V NEZAMESTNANOSTI		§	104-108
SIEDMA HLAVA	SPOLOČNÉ USTANOVENIA O NEMOCENSKÝCH
	DÁVKACH, DÔCHODKOVÝCH DÁVKACH, ÚRAZOVÝCH
	DÁVKACH, DÁVKE GARANČNÉHO POISTENIA
	A O DÁVKE V NEZAMESTNANOSTI		§	109-119
DRUHÁ ČASŤ
PRVÁ HLAVA
	PRVÝ DIEL	VÝKON A ORGANIZÁCIA SOCIÁLNEHO POISTENIA	§	120
	DRUHÝ DIEL	ORGÁNY SOCIÁLNEJ POISŤOVNE	§	121-127
DRUHÁ HLAVA
	PRVÝ DIEL	POISTNÉ NA SOCIÁLNE POISTENIE	§	128-147
	DRUHÝ DIEL	POHĽADÁVKY	§	148-151
	TRETÍ DIEL		§	152a
TRETIA HLAVA	LEKÁRSKA POSUDKOVÁ ČINNOSŤ PRI VÝKONE
	SOCIÁLNEHO POISTENIA		§	153-156
ŠTVRTÁ HLAVA	HOSPODÁRENIE SOCIÁLNEJ POISŤOVNE		§	157-171
TRETIA ČASŤ	KONANIE VO VECIACH SOCIÁLNEHO POISTENIA		§	172-225
ŠTVRTÁ ČASŤ	KONANIE VO VECIACH VYMÁHANIA POHĽADÁVOK		§	225a-225p
PIATA ČASŤ	PRÁVA A POVINNOSTI, ZODPOVEDNOSŤ, POKUTY
	A PENÁLE V SOCIÁLNOM POISTENÍ A V STAROBNOM
	DÔCHODKOVOM SPORENÍ
PRVÁ HLAVA	PRÁVA A POVINNOSTI V SOCIÁLNOM POISTENÍ
	A V STAROBNOM DÔCHODKOVOM SPORENÍ		§	226-235
DRUHÁ HLAVA	ZODPOVEDNOSŤ V SOCIÁLNOM POISTENÍ		§	236-238
TRETIA HLAVA	POKUTA A PENÁLE V SOCIÁLNOM POISTENÍ
	A V STAROBNOM DÔCHODKOVOM SPORENÍ
	PRVÝ DIEL	UKLADANIE POKUTY SOCIÁLNOU POISŤOVŇOU
		A PREDPISOVANIE PENÁLE SOCIÁLNOU POISŤOVŇOU
		V SOCIÁLNOM POISTENÍ A V STAROBNOM
		DÔCHODKOVOM SPORENÍ	§	239-241
	DRUHÝ DIEL	PENÁLE PLATENÉ SOCIÁLNOU POISŤOVŇOU	§	241a
	ŠIESTA ČASŤ	KONTROLNÁ ČINNOSŤ SOCIÁLNEJ POISŤOVNE	§	242-245c
	SIEDMA ČASŤ	DOZOR ŠTÁTU NAD VYKONÁVANÍM SOCIÁLNEHO
		POISTENIA A STAROBNÉHO DÔCHODKOVÉHO
		SPORENIA	§	246-248
ÔSMA ČASŤ	PRECHODNÉ USTANOVENIA		§	249-293gmj
DEVIATA ČASŤ	ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA		§	294-295
PRÍLOHY

 

 

 

ZÁKON č. 461/2003 Z. z.

o sociálnom poistení

znení

zákona č.  551/2003 Z. z.,  zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z.,
zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z.,
zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z.,
zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z.,
nálezu Ústavného súdu SR č. 460/2006 Z. z., (úplné znenie vyhlásené zákonom č. 513/2006 Z. z.),
zákona č. 529/2006 Z. z., uznesenia Ústavného súdu SR č. 566/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z.,
zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z.,
zákona č. 659/2007 Z. z., (úplné znenie vyhlásené zákonom č. 174/2008 Z. z.), nálezu Ústavného súdu SR č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z.z.,
zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z.,
zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z.,
zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z.,
zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z.,
zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z.,
zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z.,
zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 240/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z.,
zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z.,
zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z.,
zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 407/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z.,
zákona č. 285/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z.,
zákona č. 85/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z.,
zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z.,
zákona č. 191/2018 Z. z., zákona č. 282/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z.,
zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z.,
zákona č. 105/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 225/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z.,
zákona č. 321/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 382/2019 Z. z., zákona č. 385/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 466/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z.,
zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 63/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z.,
zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 127/2020 Z. z., zákona č. 157/2020 Z. z.,
zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 258/2020 Z. z., zákona č. 275/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z.,
zákona č. 330/2020 Z. z., zákona č. 365/2020 Z. z., zákona č. 372/2020 Z. z., zákona č. 426/2020 Z. z.,
zákona č. 126/2021 Z. z., zákona č. 130/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 265/2021 Z. z.,
zákona č. 283/2021 Z. z., zákona č. 355/2021 Z. z., zákona č. 397/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z.,
zákona č. 431/2021 Z. z., zákona č. 454/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z.,
zákona č. 248/2022 Z. z., zákona č. 249/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 352/2022 Z. z.,
zákona č. 399/2022 Z. z., zákona č. 421/2022 Z. z., zákona č. 518/2022 Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z.,
zákona č. 71/2023 Z. z., zákona č. 182/2023 Z. z., zákona č. 203/2023 Z. z., zákona č. 210/2023 Z. z.,
zákona č. 273/2023 Z. z., zákona č. 274/2023 Z. z., zákona č. 275/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z.,
zákona č. 28/2024 Z. z., nálezu Ústavného súdu SR č. 36/2024 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z.,
zákona č. 145/2024 Z. z., nálezu Ústavného súdu SR č. 261/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z.,
zákona č. 310/2024 Z. z., zákona č. 361/2024 Z. z., zákona č. 141/2025 Z. z., zákona č. 150/2025 Z. z.,
zákona č. 153/2025 Z. z., zákona č. 200/2025 Z. z., zákona č. 258/2025 Z. z., zákona č. 261/2025 Z. z.,
zákona č. 294/2025 Z. z., zákona č. 300/2025 Z. z., zákona č. 344/2025 Z. z., zákona č. 387/2025 Z. z.,
zákona č. 406/2025 Z. z. a zákona č. 30/2026 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

PRVÁ HLAVA

PRVÝ DIEL
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet a pôsobnosť zákona

(1) Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

(2) Tento zákon upravuje aj výkon starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.¹⁾

(3) Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy^1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,^1b) vojakov mimoriadnej služby^1c)(ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom,²⁾  ak tento zákon neustanovuje inak.

Komentár k § 1

K základným ustanoveniam patrí vymedzenie predmetu a pôsobnosti zákona o sociálnom poistení.

Z dôvodu sprehľadnenia a zjednodušenia práva základného sociálneho poistenia sa zaviedla jeho úprava jedným právnym predpisom.

Zákon o sociálnom poistení vymedzuje aj rozsah sociálneho poistenia, a to konkrétne na koho sa zákon vzťahuje a naopak na koho nie.

Pod predmetom tohto zákona rozumieme hlavne samotné vymedzenie sociálneho poistenia, ako sme už spomenuli, jeho rozsah a právne vzťahy, ktoré v rámci sociálneho poistenia vznikajú. Zákon vymedzuje aj samotnú organizáciu sociálneho poistenia, jeho financovanie a dozor nad jeho vykonávaním. Týmto zákonom je upravené aj poistenie v nezamestnanosti, výber, kontrola a vymáhanie poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu. Právna úprava sociálneho poistenia zahŕňa jeho hmotnoprávnu a procesnoprávnu úpravu, ako aj úpravu jeho financovania a organizáciu základného sociálneho poistenia.

Sociálne poistenie je hlavná časť sociálneho zabezpečenia. Na Slovensku je to povinné verejnoprávne poistenie, založené na platení odvodov a poberaní dávok, napr. dôchodkov, ktorého úlohou je ochrániť veľkú časť obyvateľstva pred rizikami v živote, ako aj zabezpečiť prerozdelenie príjmov v národnom hospodárstve.

Pod samotnou definíciou sociálneho poistenia rozumieme akýsi systém, ktorý pozostáva zo základného sociálneho poistenia, z doplnkového dôchodkového poistenia (zákon č. 650/2004 Z. z.) z výsluhového zabezpečenia upraveného osobitnými predpismi.

Sociálne poistenie je jedným zo základných pilierov sústavy sociálneho zabezpečenia popri štátnej sociálnej podpore a sociálnej pomoci.

Zákon o sociálnom poistení upravuje tiež výkon starobného dôchodkového sporenia v rozsahu podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dá sa povedať, že predmet a rozsah sociálneho poistenia bol týmto rozšírený. Starobné dôchodkové sporenie je sporenie, ktorého účelom je spolu s dôchodkovým poistením podľa zákona o sociálnom poistení zabezpečiť príjem sporiteľovi v starobe a pozostalým pre prípad smrti. Platenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie upravuje práve tento zákon.

Zákon sa v zásade nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy, profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby z dôvodu, že títo poistenci majú osobitný systém sociálneho zabezpečenia. Tento systém sociálneho zabezpečenia je upravený zákonom č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2007 Z. z., zákonom č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákonom č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe sa slovo „colníkov“ nahradilo slovami „ozbrojených príslušníkov finančnej správy s odvolávkou na už spomenutý zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dala do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou zákona.

Nakoniec zákon o sociálnom poistení definuje sociálne udalosti, pri vzniku ktorých dochádza k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti a z tohto dôvodu sa poistenec zabezpečuje dávkami základného sociálneho poistenia.

§ 2

Rozsah sociálneho poistenia

Sociálne poistenie podľa tohto zákona je

a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehoten­s­t­va a materstva,

b)  dôchodkové poistenie, a to

    1.   starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,

    2.   invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,

c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania,

d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa osobitného predpisu^2a) a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „príspevky na starobné dôchodkové sporenie“) nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

Komentár k § 2

Sociálne poistenie slúži na ochranu obyvateľov v rôznych situáciách (ako napr. materstvo, či pracovná neschopnosť). Povinnosť prispievať do sociálneho poistenia vyplýva zo zákona.

Systém sociálneho poistenia pozostáva z piatich samostatných poistných systémov, ktoré vykonáva Sociálna poisťovňa:

•    nemocenské poistenie,

•    dôchodkové poistenie – starobné poistenie a invalidné poistenie,

•    úrazové poistenie,

•    garančné poistenie a

•    poistenie v nezamestnanosti.

Okrem povinného poistenia však existuje aj dobrovoľné poistenie, a to v systéme:

•    nemocenského poistenia,

•    dôchodkového poistenia a

•    poistenia v nezamestnanosti.

Sadzby poistného na jednotlivé druhy poistenia a do rezervného fondu solidarity sú určené percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období.

Filozofia právnej úpravy systému sociálneho poistenia vychádza predovšetkým z kombinácie princípu zásluhovosti, z princípu individuálnej zodpovednosti a z princípu osobnej participácie poistenca na tvorbe zdrojov a primeranej miery solidarity.

 

Nemocenské poistenie

Uvedené poistenie je zavedené pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

Z nemocenského poistenia sa poskytujú nemocenské dávky, medzi ktoré patrí nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, materské.

 

Dôchodkové poistenie

Uvedené poistenie je zavedené pre prípad staroby alebo invalidity. Starobné poistenie je využívané na zabezpečenie príjmu ľudí, ktorí odišli do dôchodku, to znamená že dosiahli dôchodkový vek – starobu a tiež je poistenie zavedené pre prípad úmrtia. Zo starobného poistenia sa poskytuje starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok.

Invalidné poistenie je zavedené pre prípady, ak sa človek (poistenec) ocitne v situácii, že došlo k poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Aj v tomto prípade ide o poistenie v prípade úmrtia. Z invalidného poistenia sa poskytuje invalidný dôchodok, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok.

 

Úrazové poistenie

Uvedené poistenie je zavedené pre prípady, ak sa poistencovi stal pracovný úraz a zároveň došlo k poškodeniu zdravia alebo k jeho úmrtiu, prípadne mu vznikla choroba z povolania. Z úrazového poistenia sa poskytuje úrazový príplatok, úrazová renta, jednorazové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie, pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, rekvalifikácia a rekvalifikačné, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením, náhrada nákladov spojených s pohrebom.

 

Garančné poistenie

Poistenie je zavedené pre situácie, ak sa zamestnávateľ dostal do platobnej neschopnosti. Uvedené poistenie je využívané na uspokojenie nárokov zamestnancov zamestnávateľa v platobnej neschopnosti. Garančné poistenie je využívané na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii a tiež na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neboli zaplatené zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Ak súd v tomto prípade po tom, čo dlžníkovi ustanovil predbežného správcu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastavil, odmenu a výdavky predbežného správcu platí Sociálna poisťovňa. O nároku predbežného správcu súd rozhodne v uznesení o určení odmeny a výdavkov predbežného správcu. Proti tomuto uzneseniu je oprávnená podať odvolanie Sociálna poisťovňa. Povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu. Povinne garančne poistený nie je zamestnávateľ, ktorý je zastupiteľským úradom cudzieho štátu a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz. Z garančného poistenia sa poskytuje dávka garančného poistenia iba zamestnancovi, ktorým je fyzická osoba v pracovnom pomere, fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti) a člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.

 

Poistenie v nezamestnanosti

Uvedené poistenie je zákonom zavedené pre prípad, ak sa poistenec dostal do situácie, v ktorej stratil príjem z činnosti zamestnanca, nakoľko sa stal nezamestnaným. Poistenie sa využíva na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Z poistenia v nezamestnanosti sa poskytuje dávka v nezamestnanosti. Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený.

DRUHÝ DIEL
ZÁKLADNÉ POJMY

§ 3

Zárobková činnosť

(1) Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis⁴⁾ alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá

a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,⁵⁾ okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,⁵⁾ poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu,

b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.⁶⁾

(2) Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu⁷⁾ preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

(3) Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu,⁷⁾ ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu⁴⁾ alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Komentár k § 3

Zákon o sociálnom poistení definuje základné pojmy sociálneho poistenia. Jedným z týchto základných pojmov je zárobková činnosť, výkon ktorej zakladá povinné poistenie priamo zo zákona alebo umožňuje dobrovoľný vstup do systému. Ďalšími základnými pojmami sú subjekty práv a povinností, ktoré sú obsahom právnych vzťahov základného sociálneho poistenia, a to zamestnanec, zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba, spolupracujúca osoba alebo poistenec sociálneho poistenia. Definované sú ďalšie pojmy, ako pracovný úraz, služobný úraz a choroba z povolania, nezaopatrené dieťa, sústavná príprava na povolanie a všeobecný vymeriavací základ. Ide o základné pojmy, ktoré sú v zásade spoločné pre všetky tri podsystémy základného sociálneho poistenia.

 

Zákon v Druhom diele definuje a vymedzuje základné pojmy na účely sociálneho poistenia. Znenie ustanovenia bolo po novom do zákona zavedené s účinnosťou od 1. januára 2011.

Zárobková činnosť je činnosť zamestnanca a činnosť SZČO. Poistencom je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená. Zárobková činnosť je na účely nemocenského poistenia činnosť zamestnanca a činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená.

Zárobková činnosť podľa zákona o sociálnom poistení je predovšetkým činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu, dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov.

Príjmami zo závislej činnosti sú príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Príjmami zo závislej činnosti sú aj príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby. Príjmami zo závislej činnosti sú tiež platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky. Príjmami zo závislej činnosti sú aj odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, alebo odmeny za výkon funkcie. Príjmami zo závislej činnosti sú taktiež odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. Príjmami zo závislej činnosti sú zároveň príjmy z prostriedkov sociálneho fondu, príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu, obslužné a príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa zákona o športe.

Príjmami sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy. Príjmom zamestnanca je aj počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania vrátane, suma vo výške 1 % v prvom roku zo vstupnej ceny (§ 25 ZDP) motorového vozidla zamestnávateľa, poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac; ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj ak dôjde k následnej kúpe prenajatého motorového vozidla, pričom ak vo vstupnej cene nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty (zákon o DPH) na účely tohto ustanovenia, sa o túto daň vstupná cena zvýši, nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla podľa prvého bodu každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné účely, pričom na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zamestnávateľa podľa prvého bodu zvýši aj o sumu technického zhodnotenia motorového vozidla vykonaného v týchto rokoch, rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie; zamestnaneckou opciou na účely tohto zákona je opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť; zamestnaneckou akciou na účely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom; za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto zamestnanca za vyživované, ak sa takejto súťaže zúčastnili, pričom táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne, nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane; zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie môže navýšiť na sumu vypočítanú podľa prílohy č. 6 k ZDP, pričom za príjem zo závislej činnosti zamestnanca sa v tomto prípade považuje takto navýšené nepeňažné plnenie.

Príjmami z podnikania sú príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, príjmy zo živnosti, príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov a príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti.

Zárobková činnosť je aj činnosť, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa zákona o dani z príjmov, ak tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Povinnosť platenia dane z príjmov sa vzťahuje na každého občana, ktorý v zdaňovacom období (v kalendárnom roku) dosiahne zdaniteľné príjmy (t. j. príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené) vyššie ako 1 901,67 eura.

Zárobková činnosť je aj činnosť, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa zákona o dani z príjmov, ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Poistencom je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená podľa zákona o sociálnom poistení. Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou. Poistenec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon).

Zákon o sociálnom poistení definuje zárobkovú činnosť v dvoch rovinách. Prvá definícia je vo vzťahu k zamestnancom a druhá rovina je vo vzťahu k samostatne zárobkovo činným osobám. Zároveň platí, že zárobková činnosť sa viaže na činnosť, ktorá vyplýva z právneho vzťahu zakladajúceho právo na príjem zo závislej činnosti.

§ 4

Zamestnanec

(1) Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem

a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,

b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá má priznaný

    1.   starobný dôchodok,

    2.   predčasný starobný dôchodok,

    3.   invalidný dôchodok,

    4.   výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu²⁾ a dovŕšila dôchodkový vek,

    5.   invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,²⁾

c) žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie podľa osobitného predpisu^7aa) a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu,^7aaa)

[Dňom 1. septembra 2026 v § 4 ods. 1 písm. c) sa slová „praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu,^7aaa)“ nahrádzajú slovami „praktické vyučovanie podľa osobitného predpisu,^7aaa)“]

d) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do operačných záloh, dohody o zaradení do pohotovostných záloh a dohody o zaradení na výcvik branných záloh podľa osobitného predpisu.^1c)

(2) Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba, ktorá

a) je v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie podľa osobitného predpisu,^7aa) a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu,^7aaa)

[Dňom 1. septembra 2026 v § 4 ods. 2 písm. a) sa slová „praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu,^7aaa)“ nahrádzajú slovami „praktické vyučovanie podľa osobitného predpisu,^7aaa)“]

b) je v právnom vzťahu na základe

    1.   dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3,

    2.   dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je fyzickou osobou uvedenou v odseku 1 písm. b),

c) je v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu,^1c) ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 za čas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky,

(3) Zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie.

(4) Zamestnanec na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie, okrem zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Komentár k § 4

Znenie toho ustanovenia sa neustále mení novelami zákona takmer každý rok.

Zákon o sociálnom poistení v ustanovení definuje pojem zamestnanec na účely tohto zákona. Zákonom je stanovená maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu z dohody vo výške 200 eur. To znamená, že ide o sumu, ktorú môže zarobiť študent bez povinnosti odvedenia dane a odvodov.

V odseku 1 ide o definíciu zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, v odseku 2 ide o definíciu zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, v odseku 3 ide o definíciu zamestnanca na účely úrazového poistenia a v odseku 4 o definíciu zamestnanca na účely garančného poistenia.

V súvislosti so zavedením odvodovej úľavy v sociálnom poistení sa zaviedli potrebné zásady.

K najväčšej zmene došlo u poberateľov predčasných starobných dôchodkov, ktorí, na rozdiel od minulosti, si môžu privyrobiť popri poberaní tohto dôchodku na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce.

V súvislosti s uplatnením tejto úľavy pre predčasných starobných dôchodcov dohodárov, ktorým bola zastavená výplata predčasného starobného dôchodku, boli vykonané zmeny v definícii zamestnanca a zamestnávateľa na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti tak, že pojmy zamestnanec a zamestnávateľ boli jednoznačné pre aplikačnú prax vo vzťahu ku všetkým dôchodcom, ktorý má priznaný niektorý z dôchodkov, bez rozdielu.

Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom predčasného starobného dôchodku.

Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je fyzickou osobou uvedenou v odseku 1 písm. b), okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody podľa § 227a, ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne stanovenú sumu.

 

Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti

Zamestnancom je fyzická osoba v právnom vzťahu s pravidelným mesačným príjmom, to znamená, že ide o jeho zárobkovú činnosť v medziach zákona.

 

Negatívne vymedzenie zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti

Zákon v odseku 1 negatívne vymedzuje, kto nie je považovaný za zamestnanca. Zamestnancom nie je FO, ktorá pracuje na základe dohody. Zamestnancom na účely sociálneho poistenia nie je ani FO, ktorá pracuje na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti a zároveň je FO poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku (dovŕšila dôchodkový vek) alebo invalidného výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Dlhodobo nezamestnaným je občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

 

Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia

Za zamestnanca je považovaná FO v právnom vzťahu s nepravidelným príjmom. Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj FO v právnom vzťahu na základe dohody s pravidelným mesačným príjmom.

 

Negatívne vymedzenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia

Zamestnanec v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody, ak priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne 200 eur.

Zamestnanec, ktorý je žiakom strednej školy v právnom vzťahu vykonávajúci praktické vyučovanie alebo je študentom vysokej školy v právnom vzťahu vykonávajúci praktické vyučovanie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 300/2025 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vysokoškolský zákon).

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 300/2025 Z. z. (nový zákon o vysokých školách – vysokoškolský zákon) sa od 1. 9. 2026 s ohľadom na zmeny upravia súvisiace ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Upravil sa názov centrálneho registra. Doplnili sa údaje o absolventoch, ktoré Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu školstva ma účely analýz o uplatniteľnosti absolventov. Dáta o uplatniteľnosti absolventov budú využité na tvorby verejných politík, tak aby vysoké školy čo najviac reflektovali potreby trhu práce. Tieto dáta bude možné využiť na presnejšie mapovanie uplatniteľnosti absolventov či už v rámci existujúcich prieskumov, alebo v budúcnosti pri tvorbe absolventského prieskumu, ktorý je bežnou súčasťou prieskumov o uplatniteľnosti absolventov, ktoré berú do úvahy tak názor zamestnávateľov ako aj samotných absolventov (napr. EUROSTUDENT a EUROGRADUATE, či austrálsky prieskum, z ktorého vychádza slovenský prieskum spokojnosti zamestnávateľov). Na Slovensku prieskum spokojnosti absolventov chýba, avšak v záujme komplexnosti údajov o výsledkoch vysokoškolského štúdia je žiaduce ho v budúcnosti realizovať.

FO v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody, ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne stanovenú sumu v eurách.

Zamestnancom na účely sociálneho poistenia je FO v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, invalidného výsluhového dôchodku.

Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj FO, ktorej vzniklo povinné dôchodkové poistenie podľa zákona o sociálnom poistení a FO v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do operačných záloh, dohody o zaradení do pohotovostných záloh a dohody o zaradení na výcvik branných záloh počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky, za ktoré jej patrí príjem.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 150/2025 Z. z. sa od 1. 7. 2025 v znení ods. 1 písm. d) slová „aktívnych záloh“ nahradili slovami „operačných záloh, dohody o zaradení do pohotovostných záloh a dohody o zaradení na výcvik branných záloh“. Ide o úpravy v súvislosti s nahradením aktívnych záloh ozbrojených síl Slovenskej republiky jednotlivými druhmi záloh Národných obranných síl. V roku 2025 bol zavedený zákon č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V roku 2021 sa zrušila výnimka z definície zamestnanca pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dôvodom zrušenia tejto výnimky bolo, že v praxi bola využívaná len ojedinele a mala klesajúci trend. Po jej zrušení takýto zamestnanec získal plnohodnotné sociálne poistenie, čiže nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, a v prípade sociálnej udalosti je krytý príslušnou dávkou sociálneho poistenia.

V roku 2022 sa ustanovilo, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo na mesačnej báze v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novozavedený inštitút odvodovej odpočítateľnej položky (OOP). Znenie odseku 2 sa upravilo za účelom zosúladenia s týmto zámerom. V súvislosti s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa zrušila výnimka z definície zamestnanca pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

!     Upozornenie

Po novele zákona č. 150/2025 Z. z. je od 1. 7. 2025 zamestnanec na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá je v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do operačných záloh, dohody o zaradení do pohotovostných záloh a dohody o zaradení na výcvik branných záloh podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 za čas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Zamestnanec na účely úrazového poistenia

Za zamestnanca zákon považuje FO v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie.

 

Zamestnanec na účely garančného poistenia

Za zamestnanca je považovaná FO v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie, okrem zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

§ 4a

Na účely tohto zákona sa za fyzickú osobu v právnom vzťahu na základe

a) dohody o brigádnickej práci študentov považuje aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom dennej formy vysokoškolského štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku,

b) dohody o pracovnej činnosti považuje aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka.

Komentár k § 4a

V súvislosti so zákonom o športe bol zavedený inštitút „zmluvy o výkone činnosti športového odborníka”. Tento zmluvný typ je obdobou dohody o pracovnej činnosti prispôsobenej osobitným podmienkam športovej praxe. V športovej oblasti je zmluva o výkone činnosti športového odborníka od jej zavedenia do právneho poriadku využívaná, a to napríklad pri činnosti rozhodcov, delegátov, časomeračov, trénerov najmä mládeže či pri ďalších osobách vykonávajúcich činnosť športového odborníka spravidla popri svojom hlavnom zamestnaní alebo povolaní alebo popri podnikaní.

Pri zavedení zmluvy o výkone činnosti športového odborníka do života bolo zistené, že na účely zákona o sociálnom poistení je pri poberateľoch dôchodkov výhodnejší zmluvný režim dohody o pracovnej činnosti a pri študentoch zmluvný režim dohody o brigádnickej práci študentov. Dôsledkom toho je stav, že na rovnaký obsah alebo predmet činnosti športového odborníka sa uzatvárajú tri rôzne typy dohôd alebo zmlúv, a to podľa vlastností prípadne statusu fyzickej osoby, s ktorou sa dohoda alebo zmluva uzatvára. Pri žiakoch a študentoch sa naďalej uzatvára dohoda o brigádnickej práci študentov a pri poberateľoch dôchodkov sa využíva naďalej dohoda o pracovnej činnosti. Iba pri ostatných športových odborníkoch sa uzatvára nová zmluva o výkone činnosti športového odborníka podľa § 49a zákona o športe, pričom jedným z účelov a cieľov zavedenia tejto zmluvy bolo aj zjednodušenie zmluvnej a s tým súvisiacej administratívnej agendy športových zväzoch a najmä v športových kluboch, ktoré majú v drvivej väčšine právnu formu občianskeho združenia, v ktorých sa o celý klub (nielen o túto agendu) stará často iba jedna „univerzálna” osoba (pri menších športových kluboch). Na základe uvedeného sa javilo byť rozumné a primerané tieto veľmi podobné zmluvné typy postaviť z hľadiska zákona o sociálnom poistení na rovnakú úroveň, aby sa v športovej oblasti zmluvná a s ňou súvisiaca administratívna agenda čo najviac zjednodušila a unifikovala (bez dopadu na verejné financie), a to tým spôsobom, že pre všetkých športových odborníkov je možné na tú istú závislú činnosť športového odborníka v čo najširšej miere použiť nový zmluvný typ podľa § 49a zákona o športe, ktorý je aj s prihliadnutím na zákonom ustanovený maximálny týždenný rozsah odpracovaných hodín (30 hodín týždenne) pri zmluve podľa § 49a zákona o športe pre športového odborníka aj pre športovú organizáciu vzhľadom na osobitnú povahu športu najvhodnejší.

§ 4b

Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3. Na zamestnanca podľa prvej vety sa § 4 ods. 1 a 2 nevzťahuje.

Komentár k § 4b

V Zákonníku práce zavedená dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ustanovila, aby fyzická osoba v právnom vzťahu založenom uvedenou dohodou bola zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, a to bez ohľadu na to, či uvedená dohoda zakladá fyzickej osobe právo na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Sezónnou prácou v zmysle Zákonníka práce sú práce, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 48 ods. 4 písm. c) Zákonníka práce.

Ak ide o sezónne práce, ktoré sú vykonávané na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej na určitú dobu, je možné ďalšie predĺženie (t. j. viac ako dvakrát) alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky.

§ 5

Samostatne zárobkovo činná osoba

Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak sa na výkon tejto zárobkovej činnosti nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu,^7b) okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

[Dňom 31. decembra 2026 v § 5 sa slová „ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím“ nahrádzajú slovami

„ktorá

a) je neformálnym opatrovateľom^7c) alebo

b) má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.“]

Komentár k § 5

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2026 zaviedlo nové znenie ustanovenia upravujúceho samostatne zárobkovo činnú osobu. Ustanovenie sa vo svojom znení odvoláva napríklad na § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb., alebo zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ustanovila sa nová definícia samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia. Postavenie SZČO už nie je viazané na dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO. Podľa nového znenia § 5 SZČO je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, alebo ktorá podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie, ktorým je napr. živnostenské oprávnenie, osvedčenie o zápise samostatne hospodáriaceho roľníka do evidencie, alebo postup podľa osobitného predpisu napr. zápis fyzickej osoby v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa zákona č. 382/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Naďalej je z okruhu SZČO vylúčená fyzická osoba, ktorá je neformálnym opatrovateľom podľa § 2 zákona č. 406/2025 Z. z. o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

!     Upozornenie

Po novele zákona č. 406/2025 Z. z. účinného od 31. 12. 2026 právna úprava súvisí so zrušením peňažného príspevku na opatrovanie a so zavedením nového príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby.

Z ustanovenie sa vylúčil neformálny opatrovateľ, ktorý za odmenu poskytuje neformálnu starostlivosť fyzickej osobe odkázanej na pomoc inej fyzickej osoby, z definície samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Príjem neformálneho opatrovateľa z odmeny z príspevku sa zaraďuje medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré v zmysle § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie sú živnosťou ani podnikaním (obdobne ako príjem osobného asistenta z peňažného príspevku na osobnú asistenciu). Vzhľadom na charakter činnosti neformálneho opatrovateľa ide o rovnaký prístup ako v prípade osobného asistenta, ktorý má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Osobný asistent nie je považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia od účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z.

§ 6

Poistenec

(1) Poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

(2) Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5.

(3) Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom.^23a)

(4) Poistenec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného zákona.^23a)

Komentár k § 6

Ďalším pojmom definovaným zákonom o sociálnom poistení je poistenec. Aj v tomto prípade ide o FO, ktorá je nemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti poistená. Poistencom je aj FO na účel dôchodkového poistenia, ktorá obdobie dôchodkového poistenia získala buď v rámci invalidného dôchodku alebo ak vykonávala činnosť služby buď u vojska alebo u polície a nebola jej priznaná dávka zo sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov.

Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku. Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.

V prípade, že sa poistenec domnieva, že jeho práva a právom chránené záujmy boli porušené prípadne nedodržané v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, má právo domáhať sa týchto práv a právom chránených záujmov na súde v súlade s antidiskriminačným zákonom. Jeho právom je domáhať sa právnej ochrany na súde.

§ 7

Zamestnávateľ

(1) Zamestnávateľ podľa tohto zákona je

a) fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt²⁴⁾ alebo povolenie na trvalý pobyt,²⁵⁾

b) právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky,

c)  pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť ­po­dľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3

    1.   fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore ako Slovenská republika alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo

    2.   právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

(2) Ak zamestnávateľom nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1, funkciu zamestnávateľa ­plní platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu.^25a)

Komentár k § 7

Zákon o sociálnom poistení definuje tiež zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia. Zamestnávateľom je buď FO alebo PO. Zamestnávateľ by mal spĺňať určité podmienky.

Zamestnávateľ FO – trvalý pobyt na území SR, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt.

Zamestnávateľ PO – sídlo na území SR, sídlo jej organizačnej zložky je na území SR.

 

Povolenie na prechodný pobyt

Oprávňuje cudzinca zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a na cesty do zahraničia a naspäť na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bolo policajným útvarom udelené povolenie na prechodný pobyt. Povolením na prechodný pobyt je aj modrá karta Európskej únie. Povolenie na prechodný pobyt sa nevyžaduje u cudzinca, ktorému bolo vydané osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí. Policajný útvar môže na žiadosť cudzinca udeliť povolenie na prechodný pobyt na čas potrebný na dosiahnutie jeho účelu, najviac však na dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o cudzinca s pobytom v Európskom hospodárskom priestore, ktorý zodpovedá dlhodobému pobytu, policajný útvar na jeho žiadosť udelí povolenie na prechodný pobyt po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom na čas potrebný na dosiahnutie jeho účelu, najviac však na päť rokov. Cudzincovi, ktorý žiada o prechodný pobyt na účel štúdia, môže policajný útvar udeliť povolenie na prechodný pobyt na predpokladanú dobu štúdia, najviac však na päť rokov. Povolenie na prechodný pobyt je viazané na jeden účel. Ak cudzinec hodlá vykonávať inú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt, musí podať novú žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt, ak tento zákon neustanovuje inak. Cudzinec, ktorý má udelené povolenie na prechodný pobyt, môže počas prechodného pobytu študovať.

Povolenie na trvalý pobyt

Oprávňuje cudzinca zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a na cesty do zahraničia a naspäť na územie Slovenskej republiky v čase, na ktorý mu bolo policajným útvarom udelené povolenie na trvalý pobyt, ak tento zákon neustanovuje inak. Policajný útvar udelí na základe žiadosti povolenie na trvalý pobyt prvýkrát na päť rokov. Po uplynutí piatich rokov udelí policajný útvar na základe ďalšej žiadosti povolenie na trvalý pobyt na neobmedzený čas.

 

Povinnosťou zamestnávateľa (FO aj PO) je poskytovanie príjmu zo závislej činnosti zamestnancom. Za zamestnávateľa je považovaný aj zamestnávateľ definovaný podľa ZDP, bez rozdielu, či vypláca pravidelné alebo nepravidelné príjmy (príjem).

Zamestnávateľom je FO (zahraničný subjekt), ktorá má bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore ako SR alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi SR a pre FO vykonávajúcu zárobkovú činnosť poskytuje príjem zo zárobkovej činnosti.

Zamestnávateľom je PO (zahraničný subjekt), ktorá má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi SR a pre FO vykonávajúcu zárobkovú činnosť poskytuje príjem zo zárobkovej činnosti.

V prípade, že zamestnávateľom (ktorého sme definovali vyššie) nie je FO alebo PO, funkciu zamestnávateľa plní platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa ZDP. Príjmami sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.

Študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si do roku 2022 uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo na mesačnej báze v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novozavedený inštitút odvodovej odpočítateľnej položky (OOP).

§ 8

Pracovný úraz a choroba z povolania

(1) Pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré

a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi,²⁶⁾

b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

(2) Choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu^26a), zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe

a) zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo slu­žobných úloh,

b) fyzickej osobe uvedenej v § 17 ods. 2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činno­sťami.

(3) Choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.

(4) Plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh po­dľa odsekov 1 a 2 je

a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,

b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a 

c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.

(5) V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca podľa odsekov 1 a 2 je

a) úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu,²⁷⁾ stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s vý­nimkou uvedenou v písmene b),

b) vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie v ­zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť,

c) účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo vzdelávania organizovaného odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú so súhlasom alebo s vedomím zamest­návateľa,

d) povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte²⁸⁾ alebo v priamej súvislosti s ňou.

(6) V priamej súvislosti s činnosťou fyzických osôb uvedených v § 17 ods. 2 sú úkony potrebné na výkon tejto činnosti a zvyčajné úkony počas tejto činnosti; odsek 5 písm. a) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

(7) Pracovný úraz a choroba z povolania nie je služobný úraz a choroba z povolania, ktoré vznikli pri výkone služby policajta a profesionálneho vojaka alebo v súvislosti s nimi.

Komentár k § 8

Zákon definuje pracovný úraz a chorobu z povolania na účely úrazového poistenia z dôvodu ich väzby na platenie poistného a na poberanie niektorých dávok.

K pracovnému úrazu nedochádza z vôle zamestnanca a ani zamestnávateľa. Aby bol pracovný úraz kvalifikovaný ako pracovný úraz, musí vzniknúť pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh.

Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Choroba z povolania je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania, ak vznikla zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh a za podmienok uvedených v zozname.

 

Pracovný úraz

Za škodu vzniknutú zamestnancovi pri plnení pracovných úloh, pri ktorých bolo poškodené jeho zdravie alebo došlo k jeho smrti úrazom, zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého bol poškodený v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere (ZP).

Oznamovaciu a ďalšie povinnosti zamestnávateľa po vzniku pracovného úrazu upravuje § 17 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Príčiny vzniku pracovného úrazu vyšetruje zamestnávateľ. Na záver vyšetrovania príčin vzniku pracovného úrazu vyplní záznam o registrovanom pracovnom úraze, ktorého vzor je uvedený vo vyhláške MPSVR SR č. 500/2006 Z. z.

Záznam o registrovanom pracovnom úraze môže vyplniť zamestnávateľ aj v elektronickej podobe.

Príčiny vzniku pracovného úrazu s následkom smrti alebo s ťažkou ujmou na zdraví vyšetruje aj inšpektorát práce príslušný pre kraj, v ktorom sa úraz stal. Pracovné úrazy, ktoré sa stali u zamestnávateľa v pôsobnosti Hlavného banského úradu alebo osobitných dozorných orgánov v ozbrojených zboroch, vyšetrujú tieto štátne orgány.

 

Choroba z povolania

Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere a kde pracoval za podmienok, z ktorých vznikla jeho choroba z povolania (ZP).

Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196 Zákonníka práce.

Na ochranu pred chorobami z povolania sú ustanovené špecifické požiadavky pre problematiku:

•    hluku,

•    vibrácií,

•    chemických látok,

•    karcinogénnych a mutagénnych látok,

•    ionizujúceho a neionizujúceho žiarenia a

•    ďalších škodlivých faktorov pracovného prostredia.

V záujme prevencie chorôb z povolania je zamestnávateľ povinný zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu a zabezpečiť aj vykonanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.

Zamestnávateľ je povinný zaraďovať práce do kategórií podľa úrovne vplyvu existujúcich škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia.

Lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci povinne podliehajú zamestnanci a podnikajúce fyzické osoby, ak vykonávajú práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie. Tieto lekárske prehliadky sa vykonávajú pred zaradením zamestnanca do práce a opakovane v určenej periodicite.

Zamestnanec, ktorý pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi utrpel vecnú škodu, má voči nemu nárok na jej náhradu a na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak nebezpečenstvo sám úmyselne nevyvolal a ak si počínal pritom spôsobom primeraným okolnostiam. Tento nárok má aj zamestnanec, ktorý takto odvracal nebezpečenstvo hroziace životu alebo zdraviu, ak by za škodu zodpovedal zamestnávateľ. Ak utrpel škodu na zdraví, posudzuje sa táto škoda ako pracovný úraz.

Pod chorobou z povolania zákon rozumie chorobu uznanú príslušným špecializovaným pracoviskom definovaným zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia., zaradenú do zoznamu chorôb z povolania. Zároveň musí choroba z povolania spĺňať podmienky stanovené v prílohe. Chorobou z povolania je aj choroba zistená pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia.

Zákon okrem iného definuje aj plnenie pracovných a služobných úloh. Ide v podstate o výkon pracovných povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z pracovného pomeru (aj v prípade štátnej služby a lebo služobného pomeru). Plnením pracovných úloh je aj plnenie príkazov od zamestnávateľa týkajúca sa aj pracovných a služobných ciest.

Ďalšími termínmi v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, konkrétne s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca sú:

–   úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení. K úkonom však nepatrí cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, okrem vymedzených výnimiek,

–   vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť,

–   účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo vzdelávania organizovaného odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa,

–   povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte.

 

Negatívne vymedzenie pracovného úrazu a choroby z povolania

Pracovný úraz a choroba z povolania nie je služobný úraz a choroba z povolania vzniknuté pri výkone služby policajta a profesionálneho vojaka.

§ 9

Nezaopatrené dieťa

(1) Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa

a) do skončenia povinnej školskej dochádzky,²⁹⁾

b)  po skončení povinnej školskej dochádzky,²⁹⁾ najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak

    1.   sa sústavne pripravuje na povolanie,

    2.   pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo

    3.   pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílo­hy.

(3) Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,

a) ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu,³⁰⁾ alebo

b)  ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Komentár k § 9

Zákon v ustanovení vymedzuje, ktoré dieťa je a ktoré nie je považované za nezaopatrené dieťa.

 

Nezaopatrené dieťa

Ide o dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo po skončení povinnej školskej dochádzky v zákonom stanovených prípadoch najdlhšie však do veku dieťaťa 26 rokov. Musia byť však splnené podmienky, a to ak sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie, ak dieťa trpí chorobou alebo stavom, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, pričom sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, alebo má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a taktiež sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie prípadne vykonávať zárobkovú činnosť.

 

Zaopatrené dieťa

Ide o dieťa ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul alebo je dieťa poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

 

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa

Ide o zdravotný stav, ktorý trvá dlhšie ako jeden rok a vyžaduje si choroba alebo stav dieťaťa osobitnú starostlivosť podľa podmienok uvedených v prílohe k zákonu.

§ 10

Sústavná príprava na povolanie

(1) Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky²⁹⁾ alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.³¹⁾

(2) Sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu sa začína

a) žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku,

b) študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa.

(3) Sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu sa končí

a) žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,³²⁾

b) študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.³³⁾

(4) Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie

a) bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

b) od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

c) po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného pred­pisu,³²⁾ najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,

d) od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

(5) Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) postavené na roveň štúdia na školách uvedených v odseku 1.

Komentár k § 10

S pojmom nezaopatrené dieťa súvisí ďalší pojem sústavná príprava na povolanie a zároveň začiatok a koniec sústavnej prípravy na povolanie.

 

Formy sústavnej prípravy na povolanie

–   štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky (školský zákon) alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa (zákon o vysokých školách),

     Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) neustanovuje inak. Od plnenia povinnej školskej dochádzky nemožno nikoho oslobodiť. Povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši 6. rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak nie je ustanovené inak.

–   obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

–   obdobie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

–   obdobie po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,

     Na gymnáziu, strednej odbornej škole na najmenej štvorročnom štúdiu, na strednom odbornom učilišti v študijných odboroch a v nadstavbovom štúdiu sa štúdium ukončuje maturitnou skúškou. Na študijných odboroch stredných odborných škôl, ktorých dĺžka štúdia je kratšia ako štyri roky, a na učebných odboroch stredných odborných učilíšť sa ukončuje záverečnou skúškou. Dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne maturitnú skúšku alebo záverečnú skúšku, prestáva byť žiakom školy.

–   obdobie od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,

–   iné štúdium alebo výučba, ktoré sú na rovnakej úrovni ako školy, ktoré sme uviedli.

Začiatok sústavnej prípravy na povolanie

–   pri žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku,

–   pri študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa.

 

Koniec sústavnej prípravy na povolanie

–   žiakovi strednej školy buď maturitnou alebo záverečnou skúškou,

–   študentovi vysokej školy spôsobom a v medziach podľa vysokoškolského zákona.

Štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu. Dokladom o riadnom skončení štúdia akreditovaného študijného programu a o získaní príslušného akademického titulu je vysokoškolský diplom a vysvedčenia o štátnych skúškach. Iné formy skončenia štúdia sú zanechanie štúdia, neskončenie štúdia v termíne, vylúčenie zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy, zrušenie študijného programu, ak študent neprijme ponuku vysokej školy pokračovať v štúdiu iného študijného programu, smrť študenta.

§ 11

Všeobecný vymeriavací základ

(1) Všeobecný vymeriavací základ je 12-ná­sobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za príslušný kalendárny rok.

(2) Všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný kalendárny rok rozhodujúceho obdobia.

(3) Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3.

Komentár k § 11

Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za ten-ktorý kalendárny rok, ktorú zistil Štatistický úrad Slovenskej republiky.

Sumy všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok z obdobia pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Sumy všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárne roky od roku 2002 do roku 2013 ustanovilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky opatrením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a po kalendárnom roku 2013 sú stanovené Sociálnou poisťovňou, ktorá ich vždy do 30. apríla kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku zverejní na svojom webovom sídle.

Pri výpočte sumy dôchodku sa ako všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia (t. j. v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodok) použije všeobecný vymeriavací základ za predposledný kalendárny rok tohto obdobia. To znamená, že všeobecné vymeriavacie základy posledných dvoch kalendárnych rokov rozhodujúceho obdobia budú totožné (napr. nárok na dôchodok vznikol v roku 2004, v poslednom roku rozhodujúceho obdobia – v roku 2003 – sa použije všeobecný vymeriavací základ za rok 2002).

Ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, pri výpočte dôchodku sa ako všeobecný vymeriavací základ za posledný kalendárny rok dôchodkového poistenia po vzniku tohto nároku použije všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

Ak bol poistenec po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok dôchodkovo poistený vo viacerých kalendárnych rokoch, od 1. augusta 2006 sa na určenie osobného mzdového bodu za predposledný kalendárny rok obdobia dôchodkového poistenia po vzniku tohto nároku použije všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

§ 12

Platobná neschopnosť zamestnávateľa

(1) Zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu.

(2) Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu.

(3) Ak súd začne konkurzné konanie bez návrhu podľa osobitného predpisu,^33a) považuje sa deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania za deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Komentár k § 12

Zákon považuje zamestnávateľa za platobne neschopného v prípade, že bol podaný návrh na konkurz (návrh na vyhlásenie konkurzu).

Dňom, keď bol doručený návrh na vyhlásenie konkurzu, je dňom vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Návrh na vyhlásenie konkurzu sa doručuje príslušnému súdu. Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde. Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon.

Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podľa tejto časti zákona, iba ak je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom.

Ak by však súd začal konkurzné konania bez návrhu, tak sa vznik platobnej neschopnosti datuje ku dňu vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania.

 

Konkurzné konanie

Súd bez návrhu jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz, ak zistí, že správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom, správca nesplnil svoju povinnosť požiadať súd o vyhlásenie konkurzu, správca riadne nezvolal schôdzu veriteľov, schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľský výbor alebo na návrh veriteľa oprávneného hlasovať sa uzniesla, aby súd vyhlásil konkurz, záverečný návrh plánu nebol predkladateľom plánu predložený na predbežné schválenie veriteľskému výboru v zákonnej lehote, veriteľský výbor predložený návrh plánu v zákonnej lehote neschválil alebo predložený návrh plánu zamietol, správca riadne nezvolal schôdzu, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu, za prijatie plánu na schôdzi, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu, nehlasovala nadpolovičná väčšina skupín alebo prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, predkladateľ plánu v zákonnej lehote nepodal na súd návrh na potvrdenie plánu súdom, dlžník je v omeškaní s úhradou paušálnej odmeny správcu alebo náhrady nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

TRETÍ DIEL
DÁVKY NEMOCENSKÉHO
POISTENIA, DÔCHODKOVÉHO
POISTENIA, ÚRAZOVÉHO
POISTENIA, GARANČNÉHO
POISTENIA  A POISTENIA
V NEZAMESTNANOSTI

§ 13

(1) Z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to

a) nemocenské,

b) ošetrovné,

c) vyrovnávacia dávka,

d) tehotenské,

e) materské.

(2) Z dôchodkového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú dôchodkové dávky, a to

a)  zo starobného poistenia

    1.   starobný dôchodok,

    2.   predčasný starobný dôchodok,

    3.   vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,

    4.   sirotský dôchodok,

    5.   13. dôchodok,

b)  z invalidného poistenia

    1.   invalidný dôchodok,

    2.   vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,

    3.   sirotský dôchodok,

    4.   13. dôchodok.

(3) Z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to

a) úrazový príplatok,

b) úrazová renta,

c) jednorazové vyrovnanie,

d) pozostalostná úrazová renta,

e) jednorazové odškodnenie,

f) pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,

g) rekvalifikácia a rekvalifikačné,

h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,

  i) náhrada nákladov spojených s liečením,

  j) náhrada nákladov spojených s pohrebom.

(4) Z garančného poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka garančného poistenia.

(5) Z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka v nezamestnanosti.

Komentár k § 13

Zákon o sociálnom poistení vymedzuje jednotlivé dávky, ktoré sú poskytované zo sociálneho poistenia.

Ide o päť skupín dávok, a to nemocenské dávky, dôchodkové dávky, úrazové dávky, dávky z garančného poistenia a dávka v nezamestnanosti.

Účelom nemocenských dávok a dôchodkových dávok je zabezpečiť osoby zárobkovo činné pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti pri vzniku vymedzených sociálnych udalostí, ktorými sú dočasná pracovná neschopnosť, tehotenstvo, materstvo, staroba, invalidita a smrť poistenca.

Vzhľadom na princíp rovnosti uplatňovaný v systéme základného sociálneho poistenia, ktorý by mal zaručovať všetkým osobám zúčastneným na tomto poistení nárok na jednotlivé druhy dávok za rovnakých podmienok, upustilo sa od niektorých preferencií uplatňovaných v systémoch nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ktoré zvýhodňovali určité skupiny poistencov.

Začlenenie poskytovania úrazových dávok do základného sociálneho poistenia vychádzalo z potreby vytvoriť mechanizmus, ktorý je schopný v dostatočnej miere zabezpečiť nároky oprávnených osôb na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania poškodením zdravia a chrániť zodpovedné subjekty pred náhlymi a ďalekosiahlymi dôsledkami ich zodpovednosti za vyššie uvedené škody na zdraví.

 

Dávky z nemocenského poistenia

–   nemocenské (nemocenská dávka sa poistencovi poskytuje vtedy, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie),

–   ošetrovné (nemocenská dávka poskytovaná z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťaťa vlastného, osvojeného alebo zvereného do starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela – manželky alebo z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti o zdravé dieťa do desiatich rokov jeho veku),

–   vyrovnávacia dávka (nemocenská dávka poskytovaná zamestnankyni, ak je z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením alebo je počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením),

     Rozšírený bol okruh dávok poskytovaných z nemocenského poistenia o „tehotenské“, účelom ktorého je zabezpečiť poistenkyni príjem na zvýšené výdavky spojené s tehotenstvom, podľa uváženia poistenkyne, napr. na stravu, oblečenie, bývanie a podobne.

 

–   materské (materská dávka sa poskytuje poistenkyni z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa alebo inému poistencovi z dôvodu prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku).

 

Dávky z dôchodkového poistenia

•    zo starobného poistenia

–   starobný dôchodok (dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje zo starobného poistenia. Účelom starobného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe.),

–   predčasný starobný dôchodok (dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje zo starobného poistenia. Účelom predčasného starobného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe.),

–   vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok (dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov poskytuje zo starobného poistenia alebo z invalidného poistenia. Účelom vdovského dôchodku je zabezpečiť vdove – vdovcovi príjem v prípade úmrtia jej manžela – manželky.),

–   sirotský dôchodok (dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje zo starobného poistenia alebo z invalidného poistenia. Účelom sirotského dôchodku je zabezpečiť sirote príjem v prípade úmrtia jej rodiča alebo osvojiteľa.),

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 87/2024 Z. z. sa od 1. 7. 2024 k dávkam z dôchodkového poistenia zo starobného poistenia doplnil 13. dôchodok, ktorým sa rozšíril vecný rozsah dôchodkových dávok, ktoré sa poskytujú z dôchodkového poistenia o novú dôchodkovú dávku, ktorou je práve 13. dôchodok.

Novelou zákona č. 278/2024 Z. z. sa 1. 1. 2025 zo znenia ods. 2 písm. a) vypustil piaty bod, a to rodičovský dôchodok zo sociálneho poistenia a došlo k jeho nahradeniu podielom zaplatenej dane z príjmov asignovanej pre rodičov. Preto sa z vecného rozsahu dôchodkových dávok uvedená dávka vypustila Zároveň sa vypustili aj ustanovenia upravujúce podmienky nároku a určenie sumy rodičovského dôchodku.

•    z invalidného poistenia – 3 dávky

–   invalidný dôchodok (dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z invalidného poistenia. Účelom invalidného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca.),

–   vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok (dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje zo starobného poistenia alebo z invalidného poistenia. Účelom vdovského dôchodku je zabezpečiť vdove príjem v prípade úmrtia jej manžela.),

–   sirotský dôchodok (dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje zo starobného poistenia alebo z invalidného poistenia. Účelom sirotského dôchodku je zabezpečiť sirote príjem v prípade úmrtia jej rodiča alebo osvojiteľa.),

–   13. dôchodok.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 87/2024 Z. z. sa od 1. 7. 2024 znenie ods. 2 sa písmeno b) doplnilo štvrtým bodom. Rozširuje sa vecný rozsah dôchodkových dávok, ktoré sa poskytujú z dôchodkového poistenia o novú dôchodkovú dávku, ktorou je 13. dôchodok.

Dávky z úrazového poistenia

–   úrazový príplatok (poskytuje sa zamestnancovi počas dočasnej pracovnej neschopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Účelom tejto dávky je v určitej miere nahradiť rozdiel medzi čistým príjmom, ktorý zamestnanec obvykle dosahoval v čase, keď bol pracovne aktívny pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania a náhradou príjmu alebo nemocenským, ktoré sa mu poskytujú počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. Ide o pracovnú neschopnosť, ktorá vznikla v súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.),

–   úrazová renta (je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t. j. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania),

–   jednorazové vyrovnanie (účelom dávky je finančne kompenzovať pokles pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktorý dosiahol minimálne 10 % a maximálne 40 %),

–   pozostalostná úrazová renta (pravidelná peňažná dávka úrazového poistenia, ktorá má zabezpečiť osoby, ktorým poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, bol povinný poskytovať výživu na základe rozhodnutia súdu),

–   jednorazové odškodnenie (na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny, ktorá je spôsobená stratou príjmu poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, sa poskytuje manželovi, manželke a nezaopatrenému dieťaťu poškodeného jednorazové odškodnenie),

–   pracovná rehabilitácia a rehabilitačné (je možné poskytnúť z úrazového poistenia. Má podporiť snahu poškodeného o pracovnú a sociálnu reintegráciu. Pracovná rehabilitácia je definovaná ako výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na jeho vek, pracovné schopnosti a kvalifikáciu. Rehabilitačné je peňažná dávka poskytovaná z úrazového poistenia zo zákona, ak sa poškodenému poskytuje pracovná rehabilitácia. Účelom tejto dávky je finančne zabezpečiť poškodeného počas absolvovania pracovnej rehabilitácie.),

–   rekvalifikácia a rekvalifikačné (vecná dávka poskytovaná z úrazového poistenia, ktorá má podporiť snahu poškodeného o pracovnú a sociálnu reintegráciu. Rekvalifikácia je definovaná ako zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti. Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na jeho vek, pracovné schopnosti a kvalifikáciu. Rekvalifikačné je peňažná dávka poskytovaná z úrazového poistenia a súvisí s rekvalifikáciou ako vecnou dávkou úrazového poistenia. Úlohou tejto dávky je finančne zabezpečiť poškodeného počas absolvovania rekvalifikácie.),

–   náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia (je dávkou úrazového poistenia, ktorá sa poškodenému poskytuje jednorazovo. Jej účelom je kompenzovať bolesť ako ujmu spôsobenú poškodením na zdraví následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, jeho liečením alebo odstraňovaním následkov. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je dávkou úrazového poistenia, ktorá sa poškodenému poskytuje jednorazovo. Jej účelom je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia ako ujmu spôsobenú s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie spoločenských úloh.),

–   náhrada nákladov spojených s liečením (účelom je poškodenému nahradiť náklady spojené s liečením následkov pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktoré mu nemôžu byť uhradené z povinného zdravotného poistenia),

–   náhrada nákladov spojených s pohrebom (účelom je poškodenému nahradiť náklady spojené s liečením následkov pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktoré mu nemôžu byť uhradené z povinného zdravotného poistenia).

Dávka z garančného poistenia

–   dávka garančného poistenia.

Dávka z poistenia v nezamestnanosti

–   dávka v nezamestnanosti.

ŠTVRTÝ DIEL
OSOBNÝ ROZSAH
SOCIÁLNEHO POISTENIA

§ 14

Osobný rozsah nemocenského poistenia

(1) Povinne nemocensky poistení sú

a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a § 4b,

b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej podľa § 21 trvá povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

(2) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt²⁴⁾ alebo povolenie na trvalý pobyt,²⁵⁾ ak nie je povinne nemocensky poistená a

a) nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

b) nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a

c) je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená.

Komentár k § 14

Osobný rozsah sociálneho poistenia sa vymedzuje osobitne pre jeho jednotlivé podsystémy. Povinnému nemocenskému poisteniu v zásade podlieha rovnaký okruh osôb, ktorý podliehal povinnej účasti na nemocenskom poistení podľa právnej úpravy platnej do roku 2003. Povinne nemocensky poistení sú teda zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré presiahli zákonom ustanovenú sumu príjmu z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti.

 

Povinne nemocensky poistení sú:

•    zamestnanec (s právom na pravidelný mesačný príjem), okrem

a)  fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,

b)  fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom

1.  starobného dôchodku,

2.  invalidného dôchodku,

3.  výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a dovŕšila dôchodkový vek,

4.  invalidného výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z.,

c)  žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,

d)  fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere,

1.  ak

–   bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnaný občan podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; ak k tomu istému dňu vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého bola podaná prihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá, alebo

–   vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,

2.  suma jej mesačného príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,

3.  jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca,

4.  voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,

5.  jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby a

6.  odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov,

e)  fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do operačných záloh, dohody o zaradení do pohotovostných záloh a dohody o zaradení na výcvik branných záloh podľa osobitného predpisu.

 

•    samostatne zárobkovo činná osoba, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej podľa § 21 trvá povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

!     Upozornenie

Po novele zákona č. 261/2025 Z. z. je od 1. 1. 2026 povinne nemocensky poistená tá SZČO, ktorej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie trvá podľa podmienok nového ustanovenia § 21.

Dobrovoľne sa môže poistiť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, ak nie je povinne nemocensky poistená a

•    nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

•    nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a

•    je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená.

Dobrovoľné dôchodkové, dobrovoľné nemocenské a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni môže využiť ten, kto nie je v Sociálnej poisťovni povinne poistený (napr. študent alebo nezamestnaný). Musí však dovŕšiť vek 16 rokov a mať trvalý pobyt, povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Výnimkou sú dôchodcovia, ktorí (podľa druhu priznaného dôchodku) si nemôžu vybrať zo všetkých kombinácií dobrovoľného poistenia. Nie je možný súbeh dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti s povinným nemocenským poistením. Nevzťahuje sa to na povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenú SZČO, ktorá môže byť súčasne aj dobrovoľne poistená v nezamestnanosti. Dobrovoľné dôchodkové poistenie v súbehu s povinným poistením je možné. Obdobie dobrovoľného poistenia, keď si dobrovoľne poistená osoba riadne a včas platí poistné, sa zhodnocuje ako obdobie poistenia pri posudzovaní nároku na dávky zo Sociálnej poisťovne.

§ 15

Osobný rozsah dôchodkového poistenia

(1) Povinne dôchodkovo poistení sú

a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a 2 a § 4b,

b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,

c) fyzická osoba

    1.   dôchodkovo poistená podľa písmena a) alebo písmena b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmena d), alebo

    2.   s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmena d), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok (ďalej len „dôchodkový vek“) a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti,

d) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek,

e) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu³⁵⁾ a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu tejto osobnej asistencie a fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu^35a), ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen c) a d), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek,

[Dňom 31. decembra 2026 v § 15 ods. 1 písmeno e) znie:

„e) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek, nie je dôchodkovo poistená podľa písmen c) a d) a ktorá

    1.   poskytuje neformálnu starostlivosť^7c) fyzickej osobe odkázanej na pomoc inej fyzickej osoby v období, v ktorom tejto fyzickej osobe nie je poskytovaná neformálna starostlivosť aj iným neformálnym opatrovateľom,

    2.   má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu^35a) a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu tejto osobnej asistencie,“]

f) na účely starobného poistenia fyzická osoba, ktorej sa vypláca úrazová renta priznaná podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku,

g) ohrozený svedok alebo chránený svedok podľa osobitného predpisu,^35b) ktorí dovŕšili 16 rokov veku a ktorí podľa vyjadrenia orgánu príslušného na poskytovanie ochrany a pomoci nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť, ak nie sú dôchodkovo poistení podľa písmen c) až f), nebol im priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšili dôchodkový vek,

h) vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu,^35c) ak nie je dôchodkovo poistený podľa písmen c) až g) a nebol mu priznaný invalidný dôchodok,

  i) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti^35d) (ďalej len „kompenzačný príspevok“), ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen c) až e), g) a h), nebol jej priznaný invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek.

(2) Podmienka podania prihlášky na dôchodkové poistenie sa považuje za splnenú, ak fyzická osoba podľa

a) odseku 1 písm. c) druhého bodu má nárok na rodičovský príspevok,

b) odseku 1 písm. e) má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie uzatvorenej s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu, vykonávať osobnú asistenciu najmenej 140 hodín mesačne.

(3) Fyzická osoba uvedená v odseku 1 písm. c) druhom bode a písm. d) je rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, jeho manžel (manželka) a fyzická osoba, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(4) Riadna starostlivosť podľa odseku 1 písm. c) druhého bodu a písm. d) je riadna starostlivosť podľa osobitného predpisu.³⁶⁾

(5) Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt²⁴⁾ alebo povolenie na trvalý pobyt²⁵⁾ a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.

(6) Nárok na dôchodkové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka) a nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 5 a po poberateľoch starobného dôchodku, predčasného starob­ného dô­chodku a invalidného dôchodku.

Komentár k § 15

Ustanovenia dopĺňajú základnú úpravu osobného rozsahu dôchodkového poistenia tým, že zjednodušujú administratívu (fikcia podania prihlášky), presnejšie definujú osoby starajúce sa o dieťa, vysvetľujú pojem riadnej starostlivosti, umožňujú dobrovoľnú účasť na dôchodkovom poistení, zabezpečujú sociálnu ochranu rodinných príslušníkov poistenca. Spoločne tak vytvárajú komplexný rámec, ktorý zabezpečuje široké zapojenie fyzických osôb do dôchodkového systému a ochranu ich rodín

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 387/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 zmenilo znenie ustanovenia ods. 1 písm. c) a následne sa opätovne znenie zmenilo po novele zákona č. 406/2025 Z. z. s odvolávkou na ustanovenie § 20 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odstránilo sa časové obmedzenie formálnej starostlivosti poskytovanej v komunitne orientovaných sociálnych službách súbežne s neformálnou starostlivosťou, a preto sa od nej upustilo aj v tomto ustanovení a rovnako aj pre účely zdravotného poistenia.

Existencia povinného dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby už nie je prekážkou vzniku alebo trvania povinného dôchodkového poistenia tzv. poistenca štátu, a to fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom najdlhšie do osemnástich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne (osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu), ohrozeného svedka alebo chráneného svedka podľa zákona č. 86/2025 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých, vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy a fyzickej osoby, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti (osoba s priznaným kompenzačným príspevkom). Ak takýto poistenec začal súbežne vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, zaniklo mu povinné dôchodkové poistenie poistenca štátu, a to bez ohľadu na výšku príjmu dosiahnutého z takejto zárobkovej činnosti, ktorý je vymeriavacím základom na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Takáto právna úprava mala následne negatívny vplyv na sumu dôchodku tých poistencov, ktorých príjem zo zárobkovej činnosti nedosahoval aspoň 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu (priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR) spred dvoch rokov (v prípade osoby starajúcej sa o dieťa) alebo 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov (v prípade fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, osoby, ktorá vykonáva osobnú asistenciu, chráneného svedka, vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy a osoby s priznaným kompenzačným príspevkom). To znamená, že ak takáto osoba dosiahla napr. mesačný príjem ako zamestnanec v sume 20 eur, znížilo jej to sumu dôchodku, pretože na výpočet jeho dôchodku sa použije nižší vymeriavací základ, ako je vymeriavací základu štátu. Znamená to, že takáto osoba zaplatila poistné z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti a napriek tomu má nižší vymeriavací základ na určenie sumy svojho dôchodku než poistenec, ktorý počas starostlivosti o dieťa, poberania peňažného príspevku na opatrovanie, vykonávania osobnej asistencie, alebo ako chránený svedok, vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy alebo osoba s priznaným kompenzačným príspevkom na poistnom nezaplatil nič. Cieľom právnej úpravy bolo odstrániť takýto stav. V nadväznosti na vypustenie povinnosti platiť poistné štátom aj za povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu v období, v ktorom sa im poskytuje materské, sa rozšíril okruh povinne dôchodkovo poistených poistencov štátu, práve o túto skupinu. Obdobie starostlivosti o dieťa aj v čase poberania materského bude naďalej obdobím dôchodkového poistenia na posúdenie nároku na dôchodkovú dávku.

Ďalej sa ustanovilo, aby osoba starajúca sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom podliehala povinnému dôchodkovému poisteniu už pred dovŕšením šiesteho roku veku dieťaťa, najdlhšie do jeho osemnástich rokov. Vo vzťahu k fyzickej osobe dôchodkovo poistenej ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v období, v ktorom sa jej poskytuje materské, ako aj k osobe starajúcej sa o dieťa do šiestich rokov jeho veku, sa zároveň ustanovilo, aby osoba starajúca sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom „prednostne“ podliehala povinnému dôchodkovému poisteniu z dôvodu takejto starostlivosti. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa vykoná posudkový lekár Sociálnej poisťovne. U detí vo veku od 6 do 18 rokov bude postupovať rovnako ako predtým, na základe údajov z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR). Rovnako bude postupovať aj v prípade posudzovania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa vo veku do 6 rokov. Na uvedený účel sa v ustanovení § 233 ods. 12 zákona o sociálnom poistení rozšírila úprava už existujúcej povinnosti ÚPSVR poskytovať údaje o fyzickej osobe, ktorej bol priznaný rodičovský príspevok. Okrem dňa vzniku a zániku nároku na rodičovský príspevok a identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia dieťaťa alebo dátumu jeho narodenia, bude oznamovať Sociálnej poisťovni aj údaj o tom, že je dieťaťom, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. To bude pre Sociálnu poisťovňu impulz na posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa vo veku do 6 rokov podľa zákona o sociálnom poistení. V prípadoch, ak ÚPSVR nebude disponovať údajom o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, tak podnetom na posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa bude aj žiadosť osoby starajúcej sa o také dieťa v súlade s § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je poistenec povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. Pokým Sociálna poisťovňa v súvislosti so starostlivosťou o dieťa vo veku do 6 rokov nebude mať u dieťaťa preukázaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, osobu starajúcu sa o takéto dieťa zaeviduje v kategórii povinne dôchodkovo poistených osôb podľa § 15 ods. 1 písm. c) za predpokladu splnenia podmienok ustanovených zákonom (napr. trvalý pobyt fyzickej osoby a dieťaťa na území Slovenskej republiky).

Ustanovenie upravuje osobný rozsah dôchodkového poistenia, teda okruh fyzických osôb, ktoré sú povinne dôchodkovo poistené. Ide o ustanovenie, ktoré určuje, kto musí byť zapojený do systému dôchodkového poistenia zo zákona, bez potreby dobrovoľného vstupu. Cieľom je zabezpečiť, aby osoby, ktoré majú určitý pracovný, sociálny alebo ochranný status, získavali obdobia dôchodkového poistenia relevantné pre budúci nárok na dôchodok. Ustanovenie v znení ods. 1 predstavuje základnú normu definujúcu povinne dôchodkovo poistené osoby. Zákon vychádza z princípu, že dôchodkové poistenie sa viaže najmä na vykonávanie zárobkovej činnosti, vykonávanie sociálne významných činností (starostlivosť, opatrovanie), určité osobitné sociálne alebo ochranné situácie.

Ustanovenie preto zahŕňa nielen ekonomicky aktívne osoby (zamestnancov a SZČO), ale aj osoby, ktoré sa síce nezúčastňujú pracovného trhu, no vykonávajú spoločensky významnú činnosť alebo sú v špecifickej sociálnej situácii.

–   Zamestnanec

Za povinne dôchodkovo poistenú osobu sa považuje zamestnanec podľa § 4 ods. 1, 2 a § 4b zákona. Ide o základnú skupinu poistencov systému. Zamestnanci sú poistení automaticky zo zákona, pričom poistné odvádza zamestnávateľ spolu s poistným zamestnanca. Zmyslom je zabezpečiť, aby každá osoba vykonávajúca závislú prácu nadobúdala obdobie dôchodkového poistenia počas pracovného života.

–   Samostatne zárobkovo činná osoba

Povinne dôchodkovo poistená je aj SZČO, ktorá je povinne nemocensky poistená. Zákon teda viaže vznik povinného dôchodkového poistenia na vznik povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorý sa spravidla odvíja od dosiahnutého príjmu z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Cieľom je zabezpečiť, aby aj podnikatelia a samostatne pracujúce osoby participovali na dôchodkovom systéme.

–   Osoby v období materského alebo starostlivosti o dieťa do 6 rokov

Ustanovenie zahŕňa dve situácie a to poistenie počas poberania materského alebo osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov.

Ak bola osoba predtým dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo SZČO, zostáva dôchodkovo poistená aj počas obdobia poberania materského. Zmyslom je zabezpečiť kontinuitu dôchodkového poistenia počas materstva.

Ide najčastejšie o rodiča (spravidla matku), ktorý sa riadne stará o dieťa s trvalým pobytom v SR.

Medzi podmienky patrí trvalý pobyt v SR, starostlivosť o dieťa do 6 rokov, podanie prihlášky na dôchodkové poistenie, a aj že osoba ešte nedosiahla dôchodkový vek a nepoberá invalidný alebo predčasný starobný dôchodok.

Štát týmto spôsobom započítava starostlivosť o malé dieťa do dôchodkového systému.

–   Starostlivosť o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom

Poistená je aj osoba, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom až do 18 rokov veku. Ide o osobitnú sociálnu ochranu rodičov alebo opatrovateľov detí so zdravotným postihnutím. Medzi podmienky patrí trvalý pobyt v SR, starostlivosť o takéto dieťa, nedovŕšenie dôchodkového veku, nepriznanie invalidného alebo predčasného starobného dôchodku.

–   Opatrovanie alebo osobná asistencia

Dôchodkovo poistená je aj osoba, ktorá poberá príspevok na opatrovanie, alebo vykonáva osobnú asistenciu najmenej 140 hodín mesačne. Podmienkou je podanie prihlášky na dôchodkové poistenie. Účelom je zabezpečiť dôchodkové zabezpečenie osôb, ktoré sa starajú o zdravotne postihnutých, keďže často nemôžu vykonávať klasickú zárobkovú činnosť.

–   Poberateľ úrazovej renty

Na účely starobného poistenia je poistená aj osoba, ktorá poberá úrazovú rentu. Tento status trvá do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku. Ide o ochranu osôb, ktorých pracovná schopnosť bola poškodená pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

–   Ohrozený alebo chránený svedok

Dôchodkovo poistená je aj osoba zaradená do programu ochrany svedkov, ktorá nemôže vykonávať zárobkovú činnosť. Medzi podmienky patrí vek najmenej 16 rokov, nemožnosť pracovať potvrdená príslušným orgánom, nepriznanie invalidného alebo predčasného dôchodku. Toto ustanovenie predstavuje špecifickú ochranu svedkov spolupracujúcich s orgánmi verejnej moci.

–   Vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy

Povinne dôchodkovo poistený je aj vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, pokiaľ nie je poistený z iného dôvodu. Ide o zabezpečenie dôchodkových práv osôb zúčastňujúcich sa vojenského výcviku.

–   Poberateľ kompenzačného príspevku po útlme banskej činnosti

Poistené sú aj osoby, ktoré dostávajú kompenzačný príspevok v súvislosti s ukončením práce v podzemí pri útlme banskej činnosti. Ide o špecifickú skupinu bývalých baníkov, ktorým štát zabezpečuje sociálnu ochranu v období pred dôchodkom.

Znenie ustanovenia komplexne vymedzuje osoby povinne zapojené do systému dôchodkového poistenia. Ustanovenie reflektuje tri základné kategórie, a to ekonomicky aktívne osoby – zamestnanci a SZČO, osoby vykonávajúce spoločensky významnú činnosť – starostlivosť o dieťa, opatrovanie, osobná asistencia, osoby v osobitných sociálnych situáciách – poberatelia úrazovej renty, chránení svedkovia, vojaci dobrovoľnej prípravy alebo bývalí baníci. Cieľom je zabezpečiť neprerušené nadobúdanie dôchodkových práv aj v obdobiach, keď osoba nevykonáva klasickú zárobkovú činnosť, ale vykonáva činnosť spoločensky významnú alebo sa nachádza v špecifickej sociálnej situácii.

 

Ustanovenie objasňuje doplnkové pravidlá osobného rozsahu dôchodkového poistenia, ktoré upravujú odseky 2 až 6.

 

Splnenie podmienky prihlášky na dôchodkové poistenie

Odsek 2 upravuje situácie, keď zákon považuje podanie prihlášky na dôchodkové poistenie za splnené automaticky, aj keď fyzická osoba prihlášku fakticky nepodala.

Ide o tzv. fikciu splnenia prihlášky, ktorá má zjednodušiť administratívne postupy a zabrániť tomu, aby osoby vykonávajúce sociálne významné činnosti stratili obdobie dôchodkového poistenia len z dôvodu formálnej chyby.

Týka sa to dvoch skupín:

a)  osoba starajúca sa o dieťa do šiestich rokov

Podmienka prihlášky sa považuje za splnenú, ak má osoba nárok na rodičovský príspevok.

Zákon tým vychádza z predpokladu, že priznanie rodičovského príspevku už samo osebe potvrdzuje existenciu starostlivosti o dieťa. Nie je preto potrebné, aby rodič osobitne podával prihlášku do systému dôchodkového poistenia.

b)  osobný asistent osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

Podmienka prihlášky sa považuje za splnenú aj v prípade osoby, ktorá vykonáva osobnú asistenciu najmenej 140 hodín mesačne na základe zmluvy s osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má nárok na príspevok na osobnú asistenciu.

Aj v tomto prípade zákon vychádza z existencie administratívnych údajov v systéme sociálnej pomoci, ktoré umožňujú identifikovať osobného asistenta bez potreby samostatnej prihlášky. Cieľom je ochrana dôchodkových práv osôb vykonávajúcich opatrovateľskú alebo asistentskú činnosť.

 

Vymedzenie osoby starajúcej sa o dieťa

Odsek 3 konkretizuje, kto sa považuje za osobu starajúcu sa o dieťa podľa odseku 1 písm. c) druhého bodu a písm. d). Za takúto osobu sa považuje rodič dieťaťa, osvojiteľ, manžel alebo manželka rodiča, fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti rozhodnutím príslušného orgánu. Toto ustanovenie rozširuje okruh osôb oprávnených na dôchodkové poistenie aj na osoby, ktoré sa síce nestali biologickými rodičmi, ale reálne zabezpečujú starostlivosť o dieťa. Norma tak reflektuje rôzne formy rodinného a náhradného rodinného prostredia, napríklad pestúnsku starostlivosť, náhradnú osobnú starostlivosť, starostlivosť manžela rodiča. Účelom je zabezpečiť, aby osoby vykonávajúce starostlivosť o dieťa neboli znevýhodnené v dôchodkovom systéme.

 

Pojem riadnej starostlivosti

Odsek 4 odkazuje na osobitný právny predpis, ktorý definuje pojem riadnej starostlivosti o dieťa.

Riadna starostlivosť znamená najmä osobnú starostlivosť o dieťa, zabezpečovanie jeho výživy, zabezpečovanie jeho výchovy a zdravotnej starostlivosti. Význam tohto ustanovenia spočíva v tom, že dôchodkové poistenie sa viaže na skutočnú starostlivosť o dieťa, nie iba na formálny právny status. Ak by osoba napríklad dieťaťu starostlivosť fakticky neposkytovala, podmienka riadnej starostlivosti by nebola splnená.

 

Dobrovoľné dôchodkové poistenie

Odsek 5 upravuje možnosť dobrovoľného dôchodkového poistenia. Dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou môže byť fyzická osoba, ktorá dovŕšila 16 rokov veku, má trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.

Dobrovoľné dôchodkové poistenie umožňuje osobám, ktoré nie sú povinne poistené (napr. študenti, osoby pracujúce v zahraničí alebo osoby bez zamestnania), aby si dobrovoľne vytvárali obdobia dôchodkového poistenia. Takéto poistenie je založené na podaní prihlášky, platení poistného samotnou poistenou osobou.

Ide o významný nástroj, ktorý umožňuje jednotlivcom ovplyvniť výšku budúceho dôchodku a splnenie podmienok nároku na dôchodok.

 

Nárok rodinných príslušníkov na dôchodkové dávky

Odsek 6 upravuje odvodené dôchodkové nároky rodinných príslušníkov po určitých osobách. Nárok na dôchodkové dávky môže vzniknúť manželovi alebo manželke, nezaopatrenému dieťaťu, po osobách uvedených v odseku 1 (teda povinne dôchodkovo poistených), osobách uvedených v odseku 5 (dobrovoľne poistených), poberateľoch starobného dôchodku, poberateľoch predčasného starobného dôchodku, poberateľoch invalidného dôchodku.

V praxi ide najmä o nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok. Toto ustanovenie vyjadruje solidárny charakter dôchodkového systému, keďže zabezpečuje sociálnu ochranu rodinných príslušníkov po smrti alebo sociálnej udalosti poistenca.

Osobný rozsah
úrazového poistenia

§ 16

Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu,³⁸⁾ v štátnozamestnaneckom pomere,³⁹⁾ v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu,^39a) v služobnom pomere^39b) ­okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov.^39c) Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu^39d) pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinne úrazovo poistené aj pre fyzickú osobu, ktorá je neozbrojeným príslušníkom finančnej správy.^39e)

Komentár k § 16

Na rozdiel od povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia povinné úrazové poistenie je viazané na zamestnávateľa a vyplýva z jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania, ktorá je založená v Zákonníku práce. Z úrazového poistenia zamestnávateľa majú nárok na úrazové dávky jeho zamestnanci. V obmedzenom rozsahu nárok na úrazové dávky majú aj fyzické osoby, ktorých okruh je v zákone taxatívne vymedzený. V zásade ide o osoby, ktoré v celospoločenskom záujme dobrovoľne vykonávajú činnosť, ktorá nie je pravidelná.

 

Povinne úrazovo poistený je:

•    zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť

–   v pracovnoprávnom vzťahu podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,

–   v štátnozamestnaneckom pomere,

–   v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu v služobnom pomere, okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor,

–   alebo zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov,

•    ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.

Ak podľa stanov je podmienkou členstva tiež pracovný vzťah člena k družstvu, môžu stanovy obsahovať úpravu tohto vzťahu. Táto úprava nesmie odporovať pracovnoprávnym predpisom, ibaže úprava je pre člena výhodnejšia. Ak nie je osobitná úprava v stanovách, platia pracovnoprávne predpisy.

Úrazové poistenie je povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré ho má ochraňovať pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom, ktorá mu vyplýva zo Zákonníka práce. Na rozdiel od nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia je povinné úrazové poistenie viazané na zamestnávateľa, ktorý je v pozícii poistenca a platí si úrazové poistenie. Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu a zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu fyzickú osobu (uvedenú v § 16 zákona). Súčasná právna úprava už nemá charakter odškodnenia spočívajúceho v náhrade škody, ale je koncipovaná ako poistný systém kompenzačného charakteru. Niektoré úrazové dávky majú nadstavbový charakter k dôchodkovým dávkam (invalidný dôchodok) alebo k nemocenským dávkam (nemocenské), čo sa premieta aj do podmienok nároku na tieto úrazové dávky alebo na ich výplatu a na určovanie ich sumy.

Zamestnávateľom je aj Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinne úrazovo poistené aj pre fyzickú osobu, ktorá je neozbrojeným príslušníkom finančnej správy. Neozbrojeným príslušníkom finančnej správy sa rozumie príslušník finančnej správy iný než uvedený v § 71 odseku 6.

§ 17

(1) Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

(2) Nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom má aj

a) žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní podľa osobitného predpisu^7aa) a študent vysokej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickej výučbe alebo odbornej praxi podľa osobitného predpisu, ^7aaa)

[Dňom 1. septembra 2026 v § 17 ods. 2 písm. a) sa slová „praktickej výučbe alebo odbornej praxi podľa osobitného predpisu,^7aaa)“ nahrádzajú slovami „praktickom vyučovaní podľa osobitného predpisu,^7aaa)“]

b) vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výcviku alebo pri plnení úloh denného režimu podľa osobitného predpisu,⁴⁰⁾

c) vojak v zálohe, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania počas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky,^1c)

d) fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a v iných občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi podľa osobitného predpisu,⁴¹⁾ a člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z po­volania pri činnostiach tohto zboru,

e) fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri havárii, živelnej pohrome a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto činností utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z po­volania,

f) dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výkone zdravotníckych služieb pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí,

g) dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba, ktorí na výzvu horskej služby a podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania.

(3) Nárok na úrazové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka), nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 2 a fyzická osoba, voči ktorej mala fyzická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť.

Komentár k § 17

Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má okrem jeho zamestnanca aj:

•    žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy, ktorý utrpel pracovný úraz, alebo ktorému vznikla choroba z povolania praktickom vyučovaní podľa osobitného predpisu,

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 300/2025 Z. z. sa od 1. 9. 2026 s ohľadom na zmeny v tomto zákone upravujú súvisiace ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ako aj terminológia. Upravuje sa názov centrálneho registra, v súlade so zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dopĺňajú sa údaje o absolventoch, ktoré Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu školstva ma účely analýz o uplatniteľnosti absolventov. Dáta o uplatniteľnosti absolventov budú využité na tvorby verejných politík, tak aby vysoké školy čo najviac reflektovali potreby trhu práce. Tieto dáta je možné využiť na presnejšie mapovanie uplatniteľnosti absolventov či už v rámci existujúcich prieskumov, alebo v budúcnosti pri tvorbe absolventského prieskumu, ktorý je bežnou súčasťou prieskumov o uplatniteľnosti absolventov, ktoré berú do úvahy tak názor zamestnávateľov ako aj samotných absolventov (napr. EUROSTUDENT a EUROGRADUATE, či austrálsky prieskum, z ktorého vychádza slovenský prieskum spokojnosti zamestnávateľov). Na Slovensku prieskum spokojnosti absolventov chýba, avšak v záujme komplexnosti údajov o výsledkoch vysokoškolského štúdia je žiaduce ho v budúcnosti realizovať.

•    vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výcviku alebo pri plnení úloh denného režimu,

 

Čas výcviku je časový úsek, v ktorom vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy plní úlohy. Výcvik v týždni určuje veliteľ výcvikového zariadenia v týždennom pláne výcviku, v ktorom určí riadiaceho výcviku, druh výcviku, miesto a čas trvania výcviku; v týždennom pláne výcviku môže veliteľ výcvikového zariadenia určiť, v ktorých výcvikových dňoch sa výcvik neuskutoční. Čas plnenia úloh denného režimu je časový úsek, v ktorom sa vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy pripravuje na plnenie úloh a počas ktorého získava základné návyky vojaka. Plnenie úloh denného režimu zahŕňa fyzickú prípravu, prípravu na výcvik, samostatné štúdium a údržbu vojenskej výzbroje a vojenského výstroja.

 

•    vojak v zálohe, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania počas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky,

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 150/2025 Z. z. sa od 1. 7. 2025 vykonali legislatívno-technické úpravy ustanovenia v súvislosti s nahradením aktívnych záloh ozbrojených síl Slovenskej republiky jednotlivými druhmi záloh Národných obranných síl.

•    fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a v iných občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi podľa osobitného predpisu a člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri činnostiach tohto zboru,

•    fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri havárii, živelnej pohrome a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto činností utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania,

•    dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výkone zdravotníckych služieb pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí,

•    dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba, ktorí na výzvu horskej služby a podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania,

•    manžel (manželka), nezaopatrené dieťa a osoba, voči ktorej mala osoba v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť.

§ 18

Osobný rozsah garančného poistenia

(1) Povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu³⁸⁾ a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.^39a)

(2) Povinne garančne poistený nie je zamestnávateľ uvedený v odseku 1, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu, a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu.^41a)

(3) Nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v odseku 1 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

Komentár k § 18

Garančné poistenie slúži pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa osobitného predpisu a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

Povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu. Povinne garančne poistený nie je zamestnávateľ, ktorý je zastupiteľským úradom cudzieho štátu a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz.

 

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii

Nevzťahuje sa na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií.

 

Z garančného poistenia sa poskytuje dávka garančného poistenia iba zamestnancovi, ktorým je:

•    fyzická osoba v pracovnom pomere,

•    fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti) a

•    člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.

Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu a úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

Nárok na dávku garančného poistenia má zamestnanec garančne poisteného zamestnávateľa, ak sa takýto zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca ustanovené v zákone o sociálnom poistení. Zamestnancom na účely garančného poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie.

§ 19

Osobný rozsah poistenia
v nezamestnanosti

(1) Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť

a) fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená,

b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt²⁴⁾ alebo povolenie na trvalý pobyt²⁵⁾ a 

    1.   je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo

    2.   má prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 4 písm. b) až d).

(3) Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na

a) zamestnanca podľa osobitného predpisu,⁴²⁾ na obvineného vo väzbe^42a) a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody,^42b)

b) fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starob­ný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Komentár k § 19

Vymedzuje sa osobný rozsah povinného a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.

Poistenie v nezamestnanosti slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v tomto období. Z poistenia v nezamestnanosti sa poskytuje dávka v nezamestnanosti.

Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený.

 

Dobrovoľne sa môže poistiť:

•    fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená,

•    samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a ktorá je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo má tieto poistenia prerušené.

Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na:

•    zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov),

•    obvineného vo väzbe a odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody,

•    fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Dobrovoľné dôchodkové, dobrovoľné nemocenské a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni môže využiť ten, kto nie je v Sociálnej poisťovni povinne poistený (napr. študent alebo nezamestnaný). Musí však dovŕšiť vek 16 rokov a mať trvalý pobyt, povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Výnimkou sú dôchodcovia, ktorí (podľa druhu priznaného dôchodku) si nemôžu vybrať zo všetkých kombinácií dobrovoľného poistenia.

Nie je možný súbeh dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti s povinným nemocenským poistením. Nevzťahuje sa to na povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenú SZČO, ktorá môže byť súčasne aj dobrovoľne poistená v nezamestnanosti. Dobrovoľné dôchodkové poistenie v súbehu s povinným poistením je možné.

Obdobie dobrovoľného poistenia, keď si dobrovoľne poistená osoba riadne a včas platí poistné, sa zhodnocuje ako obdobie poistenia pri posudzovaní nároku na dávky zo Sociálnej poisťovne.

Zavedená bola úprava súvisiaca s prerušením povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby reflektujúca na zavedenie ošetrovania z dôvodu osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby podľa novely zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

PIATY DIEL
VZNIK A ZÁNIK
SOCIÁLNEHO POISTENIA

§ 20

Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia
v nezamestnanosti zamestnanca

(1) Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a § 4b a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. U zamestnanca, ktorým je neozbrojený príslušník finančnej správy^39e) a ktorého právny vzťah podľa prvej vety trvá odo dňa jeho ustanovenia do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane, je vznikom povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, preloženie alebo prevedenie takého príslušníka finančnej správy na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu,^42c) alebo ustanovenie takého príslušníka finančnej správy do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu.^42d) Okrem zániku právneho vzťahu podľa prvej vety, sa za zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti príslušníka finančnej správy považuje aj ustanovenie neozbrojeného príslušníka finančnej správy^39e) do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného príslušníka finančnej správy na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu.^42e)

(2) Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, najskôr od vzniku právneho vzťahu na základe tejto dohody, a zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, alebo dňom zániku právneho vzťahu na základe tejto dohody. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) vzniká od prvého dňa výkonu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky a zaniká dňom skončenia pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.

(3) Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká

a) priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, alebo invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu,²

b)  dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.²⁾

Komentár k § 20

Ustanovili sa nové skutočnosti, ktoré zakladajú vznik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti v prípade príslušníka finančnej správy (PFS), ktorého právny vzťah zakladajúci právo na príjem (služobný pomer PFS) už trvá, no k vzniku vyššie uvedených druhov poistenia nedošlo ku dňu vzniku služobného pomeru (ak bezprostredne po vzniku služobného pomeru bol PFS ustanovený do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojený PFS). V predmetnom prípade ku vzniku vyššie uvedených poistení dôjde až momentom dobrovoľnej zmeny statusu ozbrojeného PFS na neozbrojeného PFS spojeného s vystúpením zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Zároveň sa za vznik vyššie uvedených druhov poistenia označuje aj ustanovenie PFS do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, a ktorú už PFS vykonáva, hoci ako ozbrojený PFS. V skúmanom prípade tak nedochádza k zmene funkcie, ktorá aj naďalej nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, no dochádza k zmene statusu PFS, ktorý je do predmetnej funkcie ustanovený. Z ozbrojeného PFS sa bez zmeny funkcie stane neozbrojený PFS a nadriadený ho do predmetnej funkcie ustanoví „nanovo“.

Rovnako sa konkretizoval moment zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti v prípade PFS, ktorého právny vzťah zakladajúci právo na príjem (služobný pomer PFS) naďalej trvá, avšak dochádza k zmene systému jeho sociálneho zabezpečenia z dôvodu zmeny jeho statusu z neozbrojeného PFS na funkciu spojenú s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného PFS.

Pôjde o situáciu, keď bude PFS (pôvodne neozbrojený PFS) s jeho súhlasom alebo na jeho vlastnú žiadosť prevedený alebo preložený na funkciu spojenú s pridelením služobnej zbrane.

Rozhodnutím o takom ustanovení do funkcie sa stane PFS ozbrojeným PFS, pričom k tomuto momentu zanikne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a zároveň mu vznikne sociálne zabezpečenie podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

 

Vznik a zánik u zamestnanca – povinné

Vznik a zánik u zamestnanca (fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem)

–   vznik – odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem,

–   zánik – dňom zániku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem.

 

Upravila sa možnosť ustanovenia ozbrojeného príslušníka finančnej správy do funkcie ako neozbrojeného príslušníka finančnej správy na písomnú žiadosť, resp. písomný súhlas dotknutého príslušníka finančnej správy, ako aj možnosť zmeny statusu príslušníka finančnej správy, ktorý bol pred nezákonným skončením služobného pomeru ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, na neozbrojeného príslušníka finančnej správy s jeho písomným súhlasom alebo na jeho písomnú žiadosť. Vzhľadom na to, že sa na neozbrojených príslušníkov finančnej správy vzťahuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, bolo potrebné túto zmenu reflektovať aj v tomto zákone, a to ustanovením situácií uvedených v § 113 a § 262 zákona o Finančnej správe ako skutočností, ktoré zakladajú vznik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti. Zároveň bolo upravené znenie poznámky pod čiarou.

Tiež sa zaviedla úprava súvisiaca s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023, čo znamená, že povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a § 4b a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.

 

Vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia zamestnanca (fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem)

–   vznik – odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem,

–   zánik – dňom zániku tohto právneho vzťahu.

 

Dohoda o brigádnickej práci študenta – povinné dôchodkové poistenie zamestnanca

–   vznik – od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, najskôr od vzniku právneho vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov

–   zánik – od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia alebo dňom zániku právneho vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov.

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, najskôr od vzniku právneho vzťahu na základe tejto dohody a zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, alebo dňom zániku právneho vzťahu na základe tejto dohody.

 

Dohoda o zaradení do aktívnych záloh počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky – povinné dôchodkové poistenie

–   vznik – od prvého dňa výkonu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky,

–   zánik – dňom skončenia pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.

 

Dohoda o vykonaní práce alebo dohoda o pracovnej činnosti – povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti

–   zánik – priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, alebo invalidného výsluhového dôchodku, dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku.

V súvislosti so zrušením výnimky z definície zamestnanca sa vypustila právna úprava vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

§ 21

Vznik a zánik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby

(1) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, najskôr od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom toto vyhlásenie bolo doručené Sociálnej poisťovni, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto zárobkovej činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, zaniká odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto zárobkovú činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

(3) Ak v druhej vete nie je ustanovené inak, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je opätovne v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby, vzniká odo dňa, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia začala vykonávať zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni; to neplatí, ak od zániku posledného oprávnenia na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo ukončenia vykonávania poslednej zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, uplynulo viac ako 60 mesiacov. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá mala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 26, vzniká odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.

Komentár k § 21

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2026 zaviedlo nové znenie ustanovenia a zároveň došlo k vypusteniu poznámky pod čiarou k odkazu 43 z dôvodu jeho vypustenia na všetkých miestach zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zaviedla sa komplexná úprava ustanovenia o vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (povinné poistenie) SZČO, ktorá už nie je podmienená dosiahnutím určitej hranice príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

V znení odseku 1 sa zavádza pravidlo, že povinné poistenie SZČO vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Ak ide o SZČO, u ktorej sa na výkon samostatnej zárobkovej činnosti nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu [tzv. SZČO bez oprávnenia (napr. umelec, autor a pod.)], tak povinné poistenie SZČO vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého SZČO podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, ale najskôr od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo vyhlásenie doručené Sociálnej poisťovni. Toto pravidlo nahrádza doterajší spôsob vzniku povinného poistenia SZČO od 1. júla, resp. od 1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako zákonom ustanovená hranica príjmu.

Znenie odseku 2 upravuje zánik povinného poistenia SZČO, ktorý nastáva odo dňa, od ktorého SZČO nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo ak ide o SZČO bez oprávnenia, tak odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia svojho čestného vyhlásenia o nevykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti Sociálnej poisťovni. Uvedené znamená, že ak povinné poistenie SZČO už raz vznikne, bude trvať pokým jej nezanikne oprávnenie na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo pokým SZČO bez oprávnenia čestne nevyhlási ukončenie vykonávania tejto činnosti.

V znení odseku 3 sa zavádza osobitná úprava pre opätovný vznik povinného poistenia SZČO, ktorej v predchádzajúcom období zaniklo oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo SZČO bez oprávnenia, ktorá podľa svojho čestného vyhlásenia prestala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a následne je znovu oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa svojho čestného vyhlásenia znovu začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, a teda opätovne nadobudla postavenie SZČO. Právna úprava rozlišuje prípady, keď k opätovnému výkonu alebo prevádzkovaniu podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti dôjde do 60 mesiacov od zániku posledného oprávnenia/ukončenia vykonávania poslednej samostatnej zárobkovej činnosti, ak ide o SZČO bez oprávnenia. V takom prípade vzniká povinné poistenie odo dňa, od ktorého opätovne nadobudne postavenie SZČO, napr. na základe oprávnenia na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo SZČO bez oprávnenia na základe čestného vyhlásenia o začatí vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Napr. SZČO zaniklo jediné oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti (živnostenské oprávnenie) 30. augusta 2026. Od 1. septembra 2026 teda nie je oprávnená na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, a od tohto dňa jej zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO. Takáto fyzická osoba nemá od 1. septembra 2026 na účely sociálneho poistenia postavenie SZČO. 20. novembra 2006 doručí Sociálnej poisťovni svoje čestné vyhlásenie o vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu (vykonávanie zárobkovej činnosti umelca), od 1. decembra 2026. To znamená, že od 1. decembra 2026 je opätovne v postavení SZČO (SZČO bez oprávnenia). Jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká od 1. decembra 2026, t. j. odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.

Ak od zániku posledného oprávnenia/skončenia vykonávania poslednej samostatnej zárobkovej činnosti SZČO bez oprávnenia uplynulo viac ako 60 mesiacov, považuje sa to za nový začiatok podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. V takomto prípade sa na vznik povinného poistenia uplatní rovnaký režim ako v odseku 1. Teda povinné poistenie SZČO vznikne od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/od šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého SZČO bez oprávnenia podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, ale najskôr od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo vyhlásenie doručené Sociálnej poisťovni.

Upravuje sa tiež vznik povinného poistenia SZČO, ktorá mala prerušené povinné poistenie napr. z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti, výkonu činnosti, nároku na rodičovský príspevok alebo práceneschopnosti dlhšej ako 52 týždňov. Takejto SZČO vzniká povinné poistenie odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.

Právna úprava v odseku 1 a 3 vytvára priestor aj na zachovanie tzv. odvodových prázdnin, ktoré majú slúžiť ako podpora pri prvom začatí prevádzkovania podnikania alebo vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo pri ich opätovnom začatí po dlhšom čase (60 mesiacov od zániku posledného oprávnenia alebo ukončenia vykonávania poslednej samostatnej zárobkovej činnosti).

V dôsledku právnej úpravy v zmysle, ktorej vznikne povinné dôchodkové poistenie SZČO skôr ako podľa predchádzajúcej právnej úpravy, a to od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, SZČO zanikne nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku, ak SZČO nárok na jeho výplatu má, a to od vzniku povinného dôchodkového poistenia, najskôr od 1. júla 2026.

§ 22

Vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia iných fyzických osôb

(1) Povinné dôchodkové poistenie vzniká fyzickej osobe uvedenej v

a) § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa splnenia podmienok podľa § 15 ods. 1 písm. c) druhého bodu; ak táto fyzická osoba má nárok na rodičovský príspevok, povinné dôchodkové poistenie jej vzniká odo dňa vzniku nároku na rodičovský príspevok,

b) § 15 ods. 1 písm. e) odo dňa

    1.   splnenia podmienok podľa § 15 ods. 1 písm. e), ak ide o fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie,

[Dňom 31. decembra 2026 v § 22 ods. 1 písm. b) prvom bode sa slová „ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie“ nahrádzajú slovami „ktorá je neformálny opatrovateľ“]

    2.   prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa splnenia podmienok podľa § 15 ods. 1 písm. e), ak ide o fyzickú osobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne,

c) § 15 ods. 1 písm. c) prvom bode a písm. d), f) až i) odo dňa splnenia podmienok podľa § 15 ods. 1 písm. c) prvého bodu a písm. d), f) až i).

(2) Povinné dôchodkové poistenie zaniká fyzickej osobe uvedenej v

a) § 15 ods. 1 písm. c) až h) odo dňa, od ktorého prestala spĺňať podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. c) až h),

b) § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode a písm. d), e) a h) odo dňa odhlásenia sa z povinného dôchodkového poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky.

a) § 15 ods. 1 písm. c) až i) odo dňa, od ktorého prestala spĺňať podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. c) až i),

b) § 15 ods. 1 písm. c) až e), h) a i) odo dňa odhlásenia sa z povinného dôchodkového poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky.

(3) Ak sa fyzická osoba uvedená v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode a písm. d), e) a h) odhlásila z povinného dôchodkového poistenia, povinné dôchodkové poistenie z toho istého dôvodu jej vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa, v ktorom jej zaniklo povinné dôchodkové poistenie, ak spĺňa podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. c) druhého bodu a písm. d), e), h) a i).

(4) Ak sa o dieťa uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode v tom istom období riadne stará viac fyzických osôb uvedených v § 15 ods. 3 a

a) jedna z týchto fyzických osôb má nárok na rodičovský príspevok, povinne dôchodkovo poistená z dôvodu tejto starostlivosti je fyzická osoba, ktorá má nárok na rodičovský príspevok,

b) ani jedna z týchto fyzických osôb nemá nárok na rodičovský príspevok, povinne dôchodkovo poistená z dôvodu tejto starostlivosti je fyzická osoba, ktorá podala prihlášku skôr.

(5) Ak sa o dieťa uvedené v § 15 ods. 1 písm. d) v tom istom období riadne stará viac fyzických osôb uvedených v § 15 ods. 3, povinne dôchodkovo poistená z dôvodu tejto starostlivosti je fyzická osoba určená podľa ich dohody.

Komentár k § 22

Ustanovenie ods. 1 upravuje vznik povinného dôchodkového poistenia tzv. iných fyzických osôb, teda osôb, ktoré nie sú klasickými účastníkmi systému ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby. Ide najmä o osoby vykonávajúce sociálne významné činnosti alebo nachádzajúce sa v osobitných sociálnych situáciách.

Norma nadväzuje na okruh osôb uvedených v § 15 ods. 1 a stanovuje konkrétny okamih vzniku ich dôchodkového poistenia. Zmyslom tejto úpravy je zabezpečiť presné určenie začiatku účasti na dôchodkovom poistení, keďže pri týchto osobách nejde o klasický pracovnoprávny vzťah.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 387/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 zmenilo znenie odseku 1 písm. a) a c), a to v súvislosti s právnou úpravou v § 15 ods. 1 písm. c). V súvislosti s rozšírením okruhu povinne dôchodkovo poistených osôb, tzv. poistencov štátu, o povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu v období, v ktorom sa im poskytuje materské, za ktorú platil štát do 31. decembra 2025 poistné na dôchodkové poistenie, sa upravil okamih vzniku dôchodkového poistenia týchto osôb. Dôchodkové poistenie im bude vznikať odo dňa splnenia podmienky, ktorou je poskytovanie materského.

Novelou zákona č. 406/2025 Z. z. sa od 31. 12. 2026 v znení ods. 1 písm. b) prvom bode sa slová „ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie“ nahradili slovami „ktorá je neformálny opatrovateľ“. Právna úprava súvisí so zrušením peňažného príspevku na opatrovanie a so zavedením nového príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. V ustanovení § 5 sa vylúčil neformálny opatrovateľ, ktorý za odmenu poskytuje neformálnu starostlivosť fyzickej osobe odkázanej na pomoc inej fyzickej osoby, z definície samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Príjem neformálneho opatrovateľa z odmeny z príspevku sa zaraďuje medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré v zmysle § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie sú živnosťou ani podnikaním (obdobne ako príjem osobného asistenta z peňažného príspevku na osobnú asistenciu). Vzhľadom na charakter činnosti neformálneho opatrovateľa ide o rovnaký prístup ako v prípade osobného asistenta, ktorý má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Osobný asistent nie je považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia od účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z.

V ustanovení § 15 ods. 1 písm. e) sa ustanovilo, aby bol povinne dôchodkovo poistenou osobou neformálny opatrovateľ, ktorý je jediný evidovaný ako ten, kto poskytuje neformálnu starostlivosť prijímateľovi príspevku na pomoc pri odkázanosti. To znamená, že v rovnakom období odkázanej osobe nie je poskytovaná neformálna starostlivosť aj iným neformálnym opatrovateľom alebo nie je poskytovaná formálna starostlivosť ambulantnou formou sociálnej služby a domácou opatrovateľskou službou v rozsahu dohodnutom na viac ako 80 hodín mesačne. Neformálny opatrovateľ musí spĺňať aj ďalšie podmienky, aby bol na účely dôchodkového poistenia tzv. poistencom štátu. Ide o rovnaké podmienky, ktoré v súčasnosti platia pre poberateľa peňažného príspevku na opatrovanie, t. j. musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšil dôchodkový vek a nie je dôchodkovo poistený ako osoba starajúca sa o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom od šiestich do 18 rokov jeho veku.

V súvislosti s prechodom z doterajšieho systému peňažného príspevku na opatrovanie na nový systém príspevku na pomoc pri odkázanosti, ustanovila sa legislatívno-technická úprava v § 22 ods. 1 písm. b) prvom bode a § 233 ods. 12 písm. c) druhom bode.

Do ustanovenia § 233 ods. 12 písm. c) štvrtý bod sa presunula časť povinnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v súčasnosti upravenej v § 233 ods. 12 písm. c) druhom bode, a to povinnosť poskytovať Sociálnej poisťovni na účely vykonávania sociálneho poistenia identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia dieťaťa do 18 rokov veku, ak je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím alebo dátum jeho narodenia, ak takéto číslo nemá. Poskytnutý údaj bude, tak ako doteraz, slúžiť Sociálnej poisťovni ako impulz na posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa vo veku do 18 rokov na účely vzniku povinného dôchodkového poistenia fyzickej osoby starajúcej sa o takéto dieťa [§ 15 ods. 1 písm. d)].

Vznik dôchodkového poistenia je rozhodujúci najmä pre započítanie obdobia dôchodkového poistenia, vznik povinnosti platiť poistné, resp. jeho platenie štátom, určenie nároku na dôchodkové dávky v budúcnosti. Na rozdiel od zamestnancov alebo SZČO, kde vznik poistenia spravidla viaže zákon na začiatok pracovného pomeru alebo podnikania, pri týchto osobách vzniká poistenie splnením zákonných podmienok, alebo podaním prihlášky do Sociálnej poisťovne.

 

–   Osoba starajúca sa o dieťa do šiestich rokov

Podľa tohto ustanovenia vzniká dôchodkové poistenie osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode, teda osobe, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov, odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr však odo dňa splnenia zákonných podmienok. To znamená, že samotná starostlivosť o dieťa ešte automaticky neznamená vznik poistenia – rozhodujúce je podanie prihlášky do Sociálnej poisťovne.

Výnimkou je rodičovský príspevok. Ak má osoba nárok na rodičovský príspevok, dôchodkové poistenie jej vzniká automaticky odo dňa vzniku nároku na tento príspevok. Ide o praktické riešenie, keďže štát už eviduje osobu ako rodiča starajúceho sa o dieťa. Tým sa eliminuje potreba samostatnej administratívnej prihlášky. Cieľom je zabezpečiť, aby obdobie starostlivosti o malé dieťa bolo započítané do dôchodkového poistenia bez zbytočných formalít.

–   Osoby vykonávajúce opatrovanie alebo osobnú asistenciu

Toto ustanovenie upravuje vznik poistenia pre osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. e), teda osoby, ktoré poberajú príspevok na opatrovanie, alebo vykonávajú osobnú asistenciu osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Ustanovenie rozlišuje dve situácie, a to opatrovateľ poberajúci príspevok na opatrovanie alebo osobný asistent.

V tomto prípade vzniká dôchodkové poistenie automaticky odo dňa splnenia podmienok, teda najmä odo dňa priznania príspevku na opatrovanie. Nie je potrebné podávať prihlášku na dôchodkové poistenie. Zmyslom je ochrana osôb, ktoré sa starajú o zdravotne postihnutých a často nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť. Ak ide o osobného asistenta vykonávajúceho aspoň 140 hodín asistencie mesačne, vznik poistenia nastáva odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa splnenia zákonných podmienok.

Na rozdiel od opatrovateľa pri osobnom asistentovi zákon vyžaduje aktívny úkon osoby – prihlášku do systému sociálneho poistenia. Dôvodom je skutočnosť, že osobná asistencia je flexibilnejšia forma pomoci, ktorá môže mať rôzny rozsah a trvanie.

–   Ostatné osoby uvedené v § 15 ods. 1

Podľa písm. c) vzniká dôchodkové poistenie odo dňa splnenia zákonných podmienok osobám uvedeným v:

•    § 15 ods. 1 písm. c) prvom bode – osoba poberajúca materské,

•    § 15 ods. 1 písm. d) – osoba starajúca sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom,

•    § 15 ods. 1 písm. f) – osoba poberajúca úrazovú rentu,

•    § 15 ods. 1 písm. g) – ohrozený alebo chránený svedok,

•    § 15 ods. 1 písm. h) – vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy,

•    § 15 ods. 1 písm. i) – osoba poberajúca kompenzačný príspevok pri útlme banskej činnosti.

Pri týchto osobách zákon nevyžaduje prihlášku na dôchodkové poistenie, keďže ich status je zvyčajne evidovaný orgánmi verejnej moci. Vznik poistenia nastáva automaticky v momente, keď osoba splní zákonné podmienky pre daný status.

Význam ustanovenia je hlavne v presnom určení začiatku obdobia dôchodkového poistenia, ochrany osôb vykonávajúcich sociálne významné činnosti, administratívnej efektívnosti systému sociálneho poistenia.

Zákon rozlišuje tri modely vzniku poistenia, a to automatický vznik po splnení podmienok, vznik po podaní prihlášky, automatický vznik na základe inej sociálnej dávky (napr. rodičovský príspevok). Tým sa zabezpečuje, aby aj osoby mimo klasického pracovného trhu nadobúdali obdobie dôchodkového poistenia a neboli znevýhodnené pri posudzovaní nároku na dôchodok.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 387/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 v znení ods. 2 písm. b) slová „písm. c) až e)“ nahradili slovami „písm. c) druhom bode a písm. d), e)“ a vypustilo sa znenie odseku 3. V súvislosti s právnou úpravou umožňujúcou súbeh povinného dôchodkového poistenia fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, osoby, ktorá vykonáva osobnú asistenciu alebo osoby s priznaným kompenzačným príspevkom s povinným dôchodkovým poistením zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby, sa právna úprava upravujúca opätovný vznik povinného dôchodkového poistenia vypustila z dôvodu nadbytočnosti. V tejto súvislosti sa zároveň v § 22 zaviedli legislatívno-technické úpravy.

Ustanovenia ods. 2 až 5 upravujú zánik povinného dôchodkového poistenia a niektoré osobitné situácie súvisiace so starostlivosťou o dieťa alebo vykonávaním sociálne významných činností. Tieto odseky nadväzujú na úpravu vzniku poistenia v § 22 ods. 1 a zabezpečujú presné určenie momentu ukončenia dôchodkového poistenia, ako aj riešenie situácií, keď sa o jednu osobu stará viac osôb. Cieľom úpravy je zabezpečiť jasné vymedzenie trvania obdobia dôchodkového poistenia, čo je rozhodujúce najmä pre výpočet budúcich dôchodkových dávok.

 

Zánik povinného dôchodkového poistenia

Odsek 2 upravuje dva základné spôsoby zániku povinného dôchodkového poistenia pri osobách uvedených v § 15 ods. 1 písm. c) až i).

–   Zánik poistenia z dôvodu nesplnenia podmienok

Podľa písm. a) povinné dôchodkové poistenie zaniká odo dňa, od ktorého fyzická osoba prestala spĺňať zákonné podmienky stanovené pre daný typ poistenia.

Ide o najčastejší spôsob zániku poistenia. Nastáva napríklad v prípadoch, keď osoba sa prestane starať o dieťa, dieťa dovŕši zákonom stanovený vek, osoba prestane vykonávať osobnú asistenciu, skončí poskytovanie určitej sociálnej dávky alebo osobitného statusu. Poistenie teda trvá len počas obdobia, v ktorom sú splnené zákonné predpoklady.

–   Zánik poistenia odhlásením

Pri niektorých skupinách osôb zákon umožňuje dobrovoľné ukončenie povinného dôchodkového poistenia prostredníctvom odhlášky.

Týka sa to osôb uvedených v:

•    § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode – osoba starajúca sa o dieťa do šiestich rokov,

•    § 15 ods. 1 písm. d) – osoba starajúca sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom,

•    § 15 ods. 1 písm. e) – opatrovateľ alebo osobný asistent,

•    § 15 ods. 1 písm. h) – vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy,

•    § 15 ods. 1 písm. i) – osoba poberajúca kompenzačný príspevok pri útlme banskej činnosti.

Poistenie v tomto prípade zaniká odo dňa odhlásenia sa z dôchodkového poistenia, najskôr však odo dňa podania odhlášky. Zákon tým umožňuje osobe, aby sa rozhodla nebyť dôchodkovo poistená z tohto dôvodu, napríklad ak je poistená z iného titulu (napr. zamestnanie).

 

Opätovný vznik poistenia po odhlásení

Odsek 3 rieši situáciu, keď sa osoba z povinného dôchodkového poistenia odhlási a následne chce byť opäť poistená z rovnakého dôvodu.

V takom prípade poistenie vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa, keď jej predchádzajúce poistenie zaniklo. Podmienkou je, aby osoba naďalej spĺňala zákonné podmienky pre daný typ poistenia. Toto ustanovenie zabezpečuje flexibilitu systému, keďže umožňuje osobe dočasne sa odhlásiť z poistenia a neskôr sa opätovne prihlásiť, ak jej sociálna situácia trvá.

 

Starostlivosť o dieťa do šiestich rokov viacerými osobami

Odsek 4 rieši situáciu, keď sa o jedno dieťa do šiestich rokov stará viac osôb súčasne (napr. rodičia alebo iní oprávnení členovia rodiny). Zákon stanovuje pravidlá, podľa ktorých sa určí jediná osoba, ktorá bude z tohto dôvodu dôchodkovo poistená. Dôvodom je skutočnosť, že štát môže z tohto dôvodu dôchodkovo poistiť len jednu osobu za rovnaké obdobie starostlivosti.

–   Prednosť má osoba s nárokom na rodičovský príspevok

Ak jedna z osôb má nárok na rodičovský príspevok, dôchodkovo poistená je práve táto osoba. Tým sa zabezpečuje súlad medzi systémom sociálneho poistenia a systémom štátnej sociálnej podpory.

–   Ak nikto nemá rodičovský príspevok

Ak žiadna zo starajúcich sa osôb nemá nárok na rodičovský príspevok, dôchodkovo poistená bude tá osoba, ktorá podala prihlášku na dôchodkové poistenie skôr.

Toto pravidlo rieši možné konflikty medzi osobami starajúcimi sa o dieťa.

 

Starostlivosť o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom

Odsek 5 upravuje obdobnú situáciu ako odsek 4, ale pri dieťati s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom podľa § 15 ods. 1 písm. d). Ak sa o takéto dieťa stará viac osôb súčasne, zákon stanovuje, že dôchodkovo poistená bude osoba určená dohodou medzi týmito osobami. Na rozdiel od predchádzajúceho odseku zákon ponecháva rozhodnutie priamo na starajúcich sa osobách. Ide o flexibilnejšie riešenie, keďže starostlivosť o dieťa so zdravotným postihnutím môže mať špecifický charakter a môže ju vykonávať viac členov rodiny.

Tieto ustanovenia upravujú najmä okamih zániku povinného dôchodkového poistenia, možnosť odhlásenia sa z poistenia, opätovný vznik poistenia po odhlásení, riešenie situácií, keď sa o dieťa stará viac osôb súčasne. Norma tak zabezpečuje právnu istotu pri určovaní obdobia dôchodkového poistenia a zároveň zabraňuje tomu, aby za rovnaké obdobie starostlivosti bolo dôchodkovo poistených viac osôb z rovnakého dôvodu.

§ 23

Vznik a zánik dobrovoľného
nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového poistenia
alebo dobrovoľného poistenia
v nezamestnanosti

Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „dobrovoľné poistenie“) vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Dobrovoľné poistenie zaniká aj

a) odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 5 a § 19 ods. 2 a 3,

b) od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, ak za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace nebolo zaplatené poistné na toto poistenie vôbec, najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie; to neplatí, ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa § 140.

Komentár k § 23

Ustanovenie upravuje na rozdiel od predchádzajúcich vznik a zánik dobrovoľného nemocenského, dôchodkového a poistenia v nezamestnanosti. Dá sa hovoriť o poistení dobrovoľnom.

 

Vznik

–   odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky.

Zánik

–   dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky,

–   odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa zákona o sociálnom poistení,

–   od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, ak za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace nebolo zaplatené poistné na toto poistenie vôbec, najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie.

Uvedený spôsob zániku dobrovoľného poistenia neplatí, ak v kalendárnom mesiaci nebola osoba povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie, to znamená

–   v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,

–   od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do desiateho dňa potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti,

–   v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného, v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné a v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,

–   v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie,

–   v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské,

–   v období, počas ktorého nie sú povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie.

§ 24

Vznik a zánik úrazového poistenia

Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu uvedenú v § 16, a zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu takúto fyzickú osobu.

Komentár k § 24

Úrazové poistenie sa týka zamestnávateľa. Úrazové poistenie slúži pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania.

Vznik – odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu FO v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorou je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov.

Zánik – dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu takúto FO.

§ 25

Vznik a zánik garančného poistenia

Garančné poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca  v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu, a zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.

Komentár k § 25

Garančné poistenie slúži pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa osobitného predpisu a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Poistenie sa týka zamestnávateľa.

Vznik – odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.

Zánik – dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.

§ 26

Prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia
v nezamestnanosti

(1) Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v obdo­bí, v ktorom

a) čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy po­dľa osobitného predpisu⁴⁴⁾ alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu⁶⁾ okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,

b) je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady po­dľa osobitného predpi­su,⁴⁵⁾ ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,

c) má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,

d) je vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie;^45aa) to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody alebo bol prijatý na výkon detencie,

e) čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu,^45a) ak neplynie obdobie, v ktorom mu trvá nárok na výplatu materského alebo by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1.

(2) Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako.

(3) Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti

a) odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia,

b) od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,

c) od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania.

(4) Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie

a) odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia,

b) od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,

c) od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania,

d) v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu³⁶⁾ a v ktorom podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ak neplynie obdobie uvedené v § 140 ods. 1 písm. b),

e) v období trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy,^35c) ak v tomto období podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

(5) Ak v tom istom čase súčasne trvajú dôvody podľa odseku 3 alebo odseku 4 písm. a) až c), pre ktoré by sa povinné poistenie prerušilo, povinné poistenie sa prerušuje z dôvodu, pre ktorý sa prerušuje najneskôr.

(6) Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.

Komentár k § 26

Ustanovenie upravuje inštitút prerušenia povinného poistenia (nemocenského, dôchodkového, v nezamestnanosti).

V ustanovení sú uvedené prípady, na ktoré sa tento inštitút vzťahuje – uplatňuje.

•    Prerušenie u zamestnanca

K prerušeniu dochádza v rôznom období:

–   počas čerpania pracovného voľna bez nároku na náhradu mzdy,

     Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak Zákonník práce, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak.

–   počas čerpania služobného voľna bez nároku na plat (aj služobný),

     Netýka sa to ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci, ak sa zúčastnil štrajku.

–   počas uvoľnenia z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru počas dlhej doby, pričom k uvoľneniu došlo z dôvodu výkonu verejnej funkcie, odborovej funkcie, funkcie člena zamestnaneckej rady bez nároku na poskytnutie náhrady mzdy,

     Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie. Náhrada mzdy od zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere, mu nepatrí. Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u tohto zamestnávateľa za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve a na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady po dohode so zamestnaneckou radou.

–   počas neospravedlnenej neprítomnosti v práci,

–   počas výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody,

     Inštitút prerušenia však neplatí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby, nastúpil na výkon trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie alebo bol prijatý na výkon detencie (nový zákon č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

     V súvislosti s úpravou výkonu detencie bolo nevyhnutné od 1. 1. 2020 upraviť prerušenie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca a povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ak v čase trvania zárobkovej činnosti bol umiestnený v detenčnom ústave. Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.

–   počas čerpania rodičovskej dovolenky, ak ide o ženu a obdobie uvedené v § 140 ods. 1 písm. b)“ nahrádzajú slovami „obdobie, v ktorom mu trvá nárok na výplatu materského alebo by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 zaviedla úprava, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140. Na základe tejto úpravy zostalo zachované, že sociálne poistenie zamestnanca sa nepreruší v období, v ktorom mu trvá nárok na výplatu materského, alebo by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia.

•    Prerušenie u SZČO

–   v období pozastavenia prevádzkovania živnosti,

–   o období pozastavenia výkonu činnosti alebo pozastavenej činnosti,

–   v období väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody.

 

Inštitút prerušenia však neplatí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby, nastúpil na výkon trestu odňatia slobody alebo je vo výkone detencie.

S úpravou prerušenia poistenia súvisela aj úprava povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu výkonu detencie prostredníctvom detenčného ústavu. Aj zamestnávateľ je povinný oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu výkonu detencie do ôsmich dní od tohto prerušenia, a to od 1. 1. 2020.

V odseku 5 sa ustanovila zásada, v zmysle ktorej sa povinné poistenie preruší vyčerpaním zákonom určeného obdobia (napr. 14 dní potreby ošetrovania) v rámci sociálnej udalosti, z dôvodu ktorej dôjde k prerušeniu najneskôr. Napr. v prípade, ak počas dočasnej pracovnej neschopnosti vznikne poistencovi potreba krátkodobého ošetrovania v období viac ako 14 dní, povinné poistenie sa preruší až uplynutím 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, ak nastane po dni, v ktorom by sa poistenie prerušilo z dôvodu uplynutia 14. dňa potreby ošetrovania. Ide o riešenie v prospech poistenca.

V súvislosti s predĺžením obdobia poskytovania „tzv. krátkodobého ošetrovného“, a to z 10 na 14 dní, sa primeraným spôsobom upravil deň, od ktorého sa zamestnancovi a samostatne zárobkovo činnej osobe prerušuje poistenie, a to od 15. dňa potreby tzv. krátkodobého ošetrovania alebo starostlivosti. Uvedená právna úprava reflektuje na zavedenie ošetrovania z dôvodu domácej osobnej starostlivosti ako nového dôvodu na prerušenie povinného poistenia zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby. Keďže princíp platnej právnej úpravy sleduje výkon ošetrovania osobitne na poistenca a v prípade zamestnanca aj osobitne na právny vzťah, zamestnávateľ na účely prerušenia poistenia sčíta všetky obdobia ospravedlnenia neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu toho istého ošetrovania (a to bez ohľadu na nárok na ošetrovné a na jeho výplatu) a oznámi prerušenie poistenia zamestnanca, ak ošetrovanie trvá spolu práve 91 dní. U samostatne zárobkovo činnej osoby sa, rovnako ako u zamestnanca, sčítavajú obdobia vykonávania toho istého ošetrovania z dôvodu domácej osobnej starostlivosti bez ohľadu na nárok na dávku a jej výplatu najskôr od vzniku potreby tohto ošetrovania.

 

Odkedy a dokedy sa SZČO prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie

–   deň nasledujúci po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia,

–   15. deň potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do skončenia tejto potreby,

–   91. deň osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby do skončenia tohto ošetrovania,

–   počas nároku na rodičovský príspevok,

!     Upozornenie

Právna úprava po novele zákona č. 261/2025 Z. z. od 1. 1. 2026 súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140.

–   počas trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy.

 

Vznik inštitútu prerušenia poistenia sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení. Poistenie sa prerušuje z dôvodov taxatívne ustanovených, ktoré sa viažu na také situácie, v ktorých nie je odôvodnené vyžadovať povinné platenie poistného. Tento inštitút sa uplatňuje, aj v poistení v nezamestnanosti rovnako. Napriek tomu, že tento inštitút má najmä vo vzťahu k plneniu odvodových povinností právne účinky zániku poistenia, jeho vyznám spočíva v tom, že pri jeho uplatnení sa nevyžaduje splnenie oznamovacej povinnosti, t. j. podanie odhlášky a prihlášky do poistenia.

ŠIESTY DIEL
SPÔSOBILOSŤ FYZICKEJ OSOBY V PRÁVNYCH VZŤAHOCH
SOCIÁLNEHO POISTENIA

§ 27

(1) Spôsobilosť fyzickej osoby mať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vy­hlásením za mŕtveho.

(2) Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením 15. roku veku.

(3) Fyzická osoba mladšia ako 15 rokov veku musí byť zastúpená zákonným zástupcom. Kto je zákonný zástupca tejto fyzickej osoby, ustanovuje osobitný predpis.⁴⁶⁾

(4) Na pozbavenie a na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, na zákonného zástupcu fyzickej osoby, ktorá bola tejto spôsobilosti pozbavená alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, a na vyhlásenie fyzickej osoby za mŕtvu sa vzťahuje osobitný predpis.⁴⁷⁾

Komentár k § 27

Zákon v ustanovení upravuje spôsobilosť FO v právnych vzťahoch sociálneho poistenia mať práva a povinnosti, ktoré vznikajú v zásade narodením a zanikajú smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.

 

Konanie o vyhlásenie za mŕtveho

Na konanie o vyhlásenie za mŕtveho je miestne príslušný všeobecný súd toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho. Konanie na vyhlásenie a mŕtveho je upravené Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie konania môže podať ten, kto má na veci právny záujem. Konanie začne súd aj bez návrhu, ak domnelú smrť fyzickej osoby nemožno preukázať predpísanou prehliadkou mŕtveho tela. Súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu. Súd môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Ak súd zistí, že nie sú splnené predpoklady na vyhlásenie za mŕtveho, uznesením konanie zastaví. Ak je isté, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu. Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň jej smrti. Ak je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vydá verejnú vyhlášku, ktorou vyzve toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho, aby sa prihlásil do jedného roka. Súd vo verejnej vyhláške vyzve každého, kto má o fyzickej osobe správy, aby ich podal súdu alebo procesnému opatrovníkovi. Súd vo verejnej vyhláške uvedie podstatné okolnosti prípadu a poučenie, že po márnom uplynutí lehoty môže byť fyzická osoba vyhlásená za mŕtvu. Súd verejnú vyhlášku zverejní na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Výzvu, ktorá je obsahom verejnej vyhlášky, môže súd zverejniť aj iným spôsobom. Súd podľa okolností prípadu vykoná úkony potrebné na zistenie, či je fyzická osoba nažive. Ak aj po uplynutí lehoty je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu. Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň predpokladanej smrti, prípadne deň, ktorý fyzická osoba pravdepodobne neprežila.

 

Zákon hovorí o hranici veku 15. rokov, kedy má FO spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a brať na seba povinnosti. V prípade, ak je osoba mladšia ako stanovená hranica, je zo zákona povinnosť byť zastúpená zákonným zástupcom podľa zákona o rodine. Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

Spôsobilosť na právne úkony u FO môže byť v určitých prípadoch obmedzená alebo pozbavená.

Uplatňuje sa v týchto prípadoch postup podľa Občianskeho zákonníka, okrem iného aj na zákonného zástupcu FO, ktorá bola spôsobilosti na právne úkony pozbavená, alebo na FO vyhlásenú za mŕtvu.

SIEDMY DIEL
PRÁVNE ÚKONY
A POČÍTANIE LEHÔT

§ 28

Právne úkony

Na právne úkony v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis,⁴⁷⁾ ak tento zákon neustanovuje inak.

Komentár k § 28

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. V sociálnom poistení sa pri právnych úkonoch postupuje podľa Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.).

 

Právny úkon

Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech. Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

§ 29

Počítanie lehôt v sociálnom poistení

(1) Na počítanie lehôt v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis,⁴⁸⁾ ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Ak posledný deň lehoty ustanovenej v konaní vo veciach sociálneho poistenia podľa tretej časti pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, je posledný deň lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na príslušnom orgáne vykonávajúcom sociálne poistenie alebo ak sa podanie odovzdá na prepravu poštou alebo odošle elektronicky.

Komentár k § 29

V sociálnom poistení je počítanie lehôt upravené Občianskym zákonníkom. Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

V prvom rade ide o pravidlo pre počítanie lehôt určených podľa dní. Takáto lehota sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti rozhodujúcej pre jej začiatok. Do nej sa teda nezapočítava deň, keď táto udalosť nastala. Uvedená lehota sa končí uplynutím posledného dňa určenej dĺžky lehoty. Za lehotu určenú podľa dní treba považovať aj lehotu určenú ako polovicu mesiaca. V tomto prípade ide o lehotu 15 dní. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov a rokov sa končia dňom, ktorý sa zhoduje s dňom, od ktorého sa lehota začína, t. j. končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, ktorá dala podnet na plynutie lehoty. Ak nie je takýto deň v mesiaci, prípadne koniec lehoty na posledný deň v mesiaci. Ak pripadne posledný deň lehoty na nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň. Ak nedeľa alebo sviatok boli presunuté, znamená to, že uvedenú výhodu nemá kalendárna nedeľa, ale deň, ktorý je dňom pracovného pokoja, lebo nedeľa alebo sviatok sa presúva na tento deň.

V prípade, že posledný deň stanovenej lehoty týkajúcej sa sociálneho poistenia pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, je za posledný deň lehoty považovaný najbližší nasledujúci pracovný deň. Platí zásada, ktorá hovorí, že lehota je dodržaná za každých okolností, ak bol právny úkon vo veciach sociálneho poistenia vykonaný v posledný deň lehoty na príslušnom orgáne, prípadne bolo napríklad podanie odovzdané na pošte do prepravy alebo urobené bolo prostredníctvom elektronickej pošty.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. došlo od 1. 4. 2026 slovami „poštou alebo odošle elektronicky“ k úprave súvisiacej so spresnením spôsobu odosielania podania.

DRUHÁ HLAVA
NEMOCENSKÉ DÁVKY

PRVÝ DIEL
VŠEOBECNÉ PODMIENKY NÁROKU
NA NEMOCENSKÉ DÁVKY

§ 30

Všeobecné podmienky nároku
na nemocenské dávky zamestnanca

Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak

a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a

b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje

    1.   z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1, alebo

    2.   za výkon práce profesionálneho náhradného rodiča podľa osobitného predpisu,⁴⁹⁾ za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1.

Komentár k § 30

Ustanovenie upravuje všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky v prípade zamestnanca. To znamená, že v prípade zamestnanca musia byť splnené určité podmienky nároku na nemocenskú dávku. Podmienky sú stanovené zákonom o sociálnom poistení. Podmienky musia byť splnené počas trvania nemocenského poistenia prípadne v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia.

Nemocenská dávka je vyplácaná z nemocenského poistenia. Medzi nemocenské dávky patrí nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, materské.

Nárok na nemocenskú dávku má zamestnanec, ak nemá príjem, nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje

–   z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1, alebo

–   za výkon práce profesionálneho náhradného rodiča podľa osobitného predpisu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 141/2025 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2026 zmenilo znenie písmena b). Vzhľadom na skutočnosť, že všeobecnou podmienkou nároku na nemocenské dávky, t. j. aj na materské je, aby poistenec nemal v období, v ktorom má nárok na materské, príjem za vykonanú prácu z poistného vzťahu, z ktorého mu vznikol nárok na materské, ustanovuje sa skupine zamestnancov – profesionálnym náhradným rodičom umožniť výkon práce profesionálneho náhradného rodiča a poberania materského tak, aby centrum nemuselo počas čerpania materského zabezpečiť starostlivosť o dieťa v inej profesionálnej náhradnej rodine alebo na samostatne usporiadanej skupine.

Dôvodom pre takýto návrh je, aby v prípade, ak má profesionálny náhradný rodič záujem, mohol pokračovať v zabezpečovaní starostlivosti o dieťa aj počas obdobia poberania materského. Je nesporné, že stabilita prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, kontinuita starostlivosti a vytváranie a rozvoj vzťahových silných vzťahových väzieb s tak dôležitými osobami pre dieťa ako sú profesionálni náhradní rodičia, sú v prípade detí umiestnených v centre na základe rozhodnutia súdu nemenej dôležitými prvkami najlepšieho záujmu dieťaťa ako napr. úroveň starostlivosti o dieťa, či bezpečie dieťaťa. Jedinečnosť práce profesionálneho náhradného rodiča, ktorou je starostlivosť o dieťa umiestnené do centra rozhodnutím súdu, vo svojom domácom prostredí/rodine, umožňuje výnimku z pravidiel nemocenského poistenia, ktorá vytvorí podmienky na zohľadnenie najlepšieho záujmu dieťaťa.

V súvislosti s možnosťou umožniť súbeh poberania materského a výkon práce profesionálneho náhradného rodiča, bolo potrebné v § 128 ods. 2 upraviť ustanovenie o platení poistného štátom na dôchodkové poistenie za zamestnanca – profesionálneho náhradného rodiča v období, v ktorom sa mu poskytuje materské a v § 140 ods. 1 upraviť ustanovenie o vylúčení povinnosti platiť poistné zamestnancom – profesionálnym náhradným rodičom tak, aby zostali zachované rovnaké pravidlá pri platení poistného aké sú pre všetkých ostatných zamestnancov. Teda tak, aby v období poberania materského štát neplatil poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za zamestnanca – profesionálneho náhradného rodiča, nakoľko jeho vymeriavacím základom na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové postenie a poistenie v nezamestnanosti je v danom období príjem za vykonávanie práce profesionálneho náhradného rodiča. Z tohto príjmu bude platiť poistné, t. j. nebude mať vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové postenie a poistenie v nezamestnanosti. Ak zamestnanec – profesionálny náhradný rodič je zamestnancom aj na základe iného právneho vzťahu, alebo je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, alebo je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, tak sa bude uplatňovať aj postup podľa § 140 ods. 5. Podľa tohto ustanovenia sa vylúčenie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie posudzuje osobitne z každého poistného vzťahu.

§ 31

Všeobecné podmienky nároku
na nemocenské dávky povinne
nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby

(1) Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak

a) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a

b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne ­nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.

(2) Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na nemocenskú dávku, ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

(3) Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne ­nemocensky poistenej osoby do zániku ich nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo ­nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

Komentár k § 31

Ustanovenie upravuje všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky v prípade SZČO.

V rámci sociálneho poistenia má SZČO odlišné postavenie ako zamestnanec. Týka sa to predovšetkým zárobkovej činnosti, odmeňovania za zárobkovú činnosť a odlišného spôsobu platenia poistného. Od odlišného spôsobu platenia poisteného sa následne odvíjajú aj rozdielne podmienky, ktoré musia byť splnené pre vznik nároku na nemocenské dávky u zamestnanca a u SZČO.

Aj SZČO, podobne ako zamestnanec, musí splniť podmienku na nemocenskú dávku počas nemocenského poistenia.

Základnou podmienkou je však u SZČO oproti zamestnancovi zaplatenie poistného na nemocenské poistenie v stanovenej lehote. Lehota je datovaná najneskôr na posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. To znamená, že pre zaplatenie poistného zákon nevyžaduje zaplatenie poistného za celé obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby.

Zo zákona je podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistného splnená, ak je suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur. Je to hraničná suma.

 

Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku

–   ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia osoby do zániku jej nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie,

–   ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom predmetnej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na nemocenskú dávku, ak za tento mesiac zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie. Aj v tomto prípade je podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie splnená v sume nižšej ako 5 eur.

§ 32

Ochranná lehota

(1) Ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Ochranná lehota

a) poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako sedem dní, je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie,

b) poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom, je osem mesiacov,

c) poistenkyne, ktorej prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku posledného nemocenského poistenia, je osem mesiacov, ak jej nevzniklo nové nemocenské poistenie; ochranná lehota začína plynúť od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom.

(3) Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ochranná lehota nemôže byť viac ako sedem dní.

(4) Plynutie ochrannej lehoty sa skončí, ak neuplynula skôr, dňom, v ktorom poistencovi

a) vzniklo nemocenské poistenie,

b) vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

(5) Plynutie ochrannej lehoty na účely nároku na tehotenské sa neskončí z dôvodu vzniku sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu.²⁾

Komentár k § 32

Ochranná lehota je upravená ako právny inštitút zákonom o sociálnom poistení v tomto ustanovení, a to v prípade nemocenského poistenia.

Účelom tohto inštitútu je ochrana poistenca po skončení nemocenského poistenia. Zákonom je stanovená v dĺžke sedem dní po zániku už spomenutého nemocenského poistenia, okrem vymedzených výnimiek, kedy je ochranná lehota v inej dĺžke.

 

Iná dĺžka ochrannej lehoty:

–   poistenec, ktorý bol nemocensky poistený menej ako sedem dní – toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie,

–   poistenkyňa, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom – osem mesiacov,

–   poistenkyňa, ktorej prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku posledného nemocenského poistenia – osem mesiacov, ak jej nevzniklo nové nemocenské poistenie.

 

Ochranná lehota začína plynúť od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom.

Zavedené bolo opätovné plynutie ochrannej lehoty pre ženy, ktoré otehotneli v období 180 dní od zániku nemocenského poistenia. Takýmto ženám, ktorým zanikne nemocenské poistenie napr. z dôvodu straty práce, začne plynúť osem mesačná ochranná lehota od začiatku 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom prvý krát. V zmysle novely zákona sa takáto ochranná lehota nebude vzťahovať na ženy, ktorým v období od zániku pôvodného nemocenského poistenia do začatia plynutia ochrannej lehoty vznikne nové nemocenské poistenie.

 

Vznik nemocenského poistenia v ochrannej lehote

Ochranná lehota (počet dní) získaná z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní predchádzajúcej ochrannej lehoty. Zároveň však platí, že ochranná lehota nemôže byť viac ako sedem dní.

 

Skončenie plynutia ochrannej lehoty – ak ochranná lehota nezanikla skôr

Ak má poistenec nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ochranná lehota zaniká odo dňa nároku na výplatu týchto dôchodkov. Ochranná lehota nevzniká, ak bolo nemocenské poistenie prerušené. Ide o obdobie, kedy neboli plnené povinnosti týkajúce sa odvodov.

Ustanovilo sa, aby v prípade zániku nemocenského poistenia tehotnej poistenkyne, ktorá by splnila podmienky nároku na tehotenské vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (vrátane podmienky získania 270 dní nemocenského poistenia) v ochrannej lehote, ktorá jej má zaniknúť z dôvodu, že sa na ňu začal vzťahovať osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, sa ochranná lehota zachovala, t. j. aby jej vznikol nárok na tehotenské zo systému sociálneho poistenia.

DRUHÝ DIEL
NEMOCENSKÉ

Podmienky nároku
na nemocenské

§ 33

(1) Zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu, úraz alebo z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie⁵⁰⁾ uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť“).

(2) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

Komentár k § 33

Ako sme už spomenuli, pre nárok na nemocenské musia byť splnené podmienky. Prvou dávkou nemocenského poistenia je základná dávka, a to nemocenské.

Na nemocenské má nárok zamestnanec, povinne nemocensky poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote.

Boli rozšírené podmienky nároku na nemocenské aj o prípady, kedy poistencovi bola nariadená izolácia podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Následne sa sprecizovala právna úprava osobitnej podmienky nároku na nemocenské – uznanie dočasnej práceneschopnosti. Pre účely posúdenia nároku na nemocenské sa v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe ustanovilo, aby nárok na nemocenské vznikol pri nariadení karanténneho opatrenia alebo izolácie v prípade, ak bol poistenec z dôvodu tohto karanténneho opatrenia alebo izolácie uznaný za dočasne práceneschopného ošetrujúcim lekárom. V prípade, ak poistenec nebude počas nariadenej karantény alebo izolácie uznaný za dočasne práceneschopného, najmä z dôvodu, že chce a môže vykonávať prácu v mieste výkonu karantény alebo izolácie, nevznikne mu nárok na nemocenské.

Nemocenská dávka sa poistencovi poskytuje vtedy, ak bol ak boli pre chorobu, úraz alebo z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. (dočasná pracovná neschopnosť).

 

Fyzické osoby

Sú povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam nariadené orgánmi na ochranu zdravia, bez meškania oznámiť ošetrujúcemu lekárovi alebo orgánu na ochranu zdravia všetky okolnosti dôležité na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a poskytovať informácie dôležité pre epidemiologické vyšetrenie a posudzovanie ochorení vo vzťahu k vykonávanej práci, podrobiť sa v prípadoch ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi lekárskym preventívnym prehliadkam, vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam.

 

Podmienka nároku na nemocenské u dobrovoľne nemocensky poistenej osoby

–   vznik dočasnej PN,

–   v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej PN nemocenské poistenie najmenej 270 dní.

§ 34

(1) Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a ­dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporné obdobie“), ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote.

(3) Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia.

(4) Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.

(5) Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného karan­ténneho opatrenia alebo izolácie.

(6) Poistenkyni, ktorá je dočasne práce neschop­ná v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.

Komentár k § 34

Vznik nároku na nemocenské je odlišné u SZČO, u zamestnanca a u dobrovoľne nemocensky poistenej osoby.

Zamestnanec

–   vznik nároku od 15. dňa dočasnej PN,

–   zánik nároku dňom nasledujúcim po skončení dočasnej PN, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej PN (podporné obdobie),

–   vznik nároku od prvého dňa dočasnej PN, ak dočasná PN vznikla v ochrannej lehote,

–   ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia.

Znenie bolo spresnené ako reakcia na poznatky aplikačnej praxe, nakoľko nastávali situácie, že počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti nemusí vzniknúť alebo trvať nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2026 ustanovilo, aby zamestnancovi vznikol nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu, že sa predlžuje obdobie poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, a to z 10 na 14 dní. Z rovnakého dôvodu sa ustanovilo zamestnancovi, ktorému zaniklo nemocenské poistenie, predĺžiť obdobie počas prvých dní dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy mu môže vzniknúť nárok na nemocenské. Toto obdobie sa má zmeniť zo súčasných prvých 10 dní na prvých 14 dní dočasnej pracovnej neschopnosti.

Povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba

–   vznik nároku od prvého dňa dočasnej PN,

–   zánik nároku dňom nasledujúcim po skončení dočasnej PN, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej PN (podporné obdobie).

 

Podporné obdobie

Nárok na nemocenské poistencovi zaniká odo dňa nasledujúceho po skončení dočasnej PN alebo uplynutím podporného obdobia. Podporné obdobie trvá najdlhšie 52 týždňov od vzniku dočasnej PN. Do podporného obdobia sa započítavajú

–   aj predchádzajúce obdobia dočasnej PN, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.

Do podporného obdobia sa nezapočítavajú

–   predchádzajúce obdobia dočasnej PN, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej PN a poistencovi počas tohto obdobia nevznikla dočasná PN,

–   ani obdobie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.

 

Poistenkyňa s dočasnou PN v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom

–   zánik nároku na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.

§ 35

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých

a) má nárok na výplatu materského alebo

b) pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak mu patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa osobitného predpisu.^50a)

Komentár k § 35

Ustanovenie upravuje vylúčenie nároku na výplatu nemocenských dávok (nemocenské, ošetrovné a materské) počas obdobia, v ktorom sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky pre dočasnú pracovnú neschopnosť nemôže vykonávať svoju funkciu, ak mu za toto obdobie, patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa príslušných ustanovení zákona č. 314/2018 Z. z.

Cieľom tejto právnej úpravy je vylúčiť súbežné poberanie náhrad na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí, ktoré však nepredstavujú príjem za vykonanú prácu (v tomto prípade nie je možné uplatniť vylúčenie súbehu nároku na nemocenskú dávku a príjmu podľa § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení) a uvedených nemocenských dávok, ktoré predstavujú náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, ošetrovania blízkej osoby a zabezpečovania starostlivosti o dieťa.

§ 36

Poskytovanie nemocenského

Nemocenské sa poskytuje za dni.

Komentár k § 36

Poskytovanie nemocenského je stanovené za dni.

§ 37

Výška nemocenského

(1) Výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného po­dľa § 57, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochran­nej lehote, zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak, je v ­období

a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 a

b) od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.

Komentár k § 37

Zákon v ustanovení upravil výšku nemocenského za splnenia podmienok na vyplatenie nemocenskej dávky. Čo sa týka výpočtu výšky nemocenského, spôsob je rovnaký u zamestnanca ako u SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Ide v podstate o jednotný spôsob výpočtu.

 

Výška nemocenského

–   55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

–   Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

–   Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak pravdepodobný denný vymeriavací základ je vyšší ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, pravdepodobný denný vymeriavací základ je suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, zamestnanec v rozhodujúcom období nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, pričom nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň.

Výška nemocenského je v období od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu:

–   u zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote,

–   u zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti,

–   u povinne nemocensky poistenej SZČO,

–   u dobrovoľne nemocensky poistenej osoby.

Výška nemocenského je v období od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu:

–   u zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote,

–   u zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti,

–   u povinne nemocensky poistenej SZČO,

–   u dobrovoľne nemocensky poistenej osoby.

§ 38

Vylúčenie nároku
na výplatu nemocenského

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu. Za porušenie liečebného režimu na účely prvej vety sa považuje aj porušenie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.

Komentár k § 38

V znení tohto ustanovenia zákon vymedzil druhý prípad, kedy dochádza k vylúčeniu nároku na výplatu nemocenského. Ide o porušenie liečebného režimu poistenca. Ak došlo teda k porušeniu liečebného režimu, nárok na výplatu nemocenského je najviac tridsať dní od porušenia liečebného režimu, ktorý mu určil lekár, do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Za porušenie liečebného režimu sa považuje aj porušenie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.

Ustanovilo sa, aby porušením liečebného režimu bolo aj porušenie nariadenej izolácie a karantény. Odstránenie slovného spojenia „určeného lekárom“ sa ustanovilo za účelom terminologického zosúladenia s inými ustanoveniami zákona.

TRETÍ DIEL
OŠETROVNÉ

§ 39

Podmienky nároku na ošetrovné

(1) Poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne

a) ošetruje chorého príbuzného v priamom rade, choré dieťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade, chorého osvojiteľa, chorého súrodenca, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého osvojiteľa manžela alebo manželky alebo chorého manžela alebo chorú manželku rodiča alebo osvojiteľa, ak podľa potvrdenia príslušného lekára je z dôvodu zdravotného stavu potrebné osobné a celodenné ošetrovanie poskytovať v rámci

    1.   krátkodobej osobnej starostlivosti^50b) alebo

    2.   dlhodobej osobnej starostlivosti,^50b) ak ošetrovaná osoba neprejavila písomný nesúhlas s vykonávaním ošetrovania poistencom, alebo

b) sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku alebo ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak

    1.   podľa potvrdenia príslušného lekára je potrebné krátkodobú osobnú starostlivosť poskytovať z dôvodu, že

       1a.   dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, alebo

       1b.   fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať alebo

    2.   škola, ktorú dieťa navštevuje, alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa dieťaťu poskytuje starostlivosť, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.

(2) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na ošetrovné, ak vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v odseku 1 písm. b) a v posledných dvoch rokoch pred vznikom tejto potreby bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

(3) Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je

a) vlastné dieťa alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky),

b)  dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(4) Ak v tom istom prípade dôjde k opätovnému prevzatiu ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) druhom bode tým istým poistencom, podmienky nároku na ošetrovné podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu sa posudzujú ku dňu prvého prevzatia. Poistenec môže prevziať ošetrovanie fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) druhom bode v tom istom prípade od iného poistenca po potvrdení ukončenia ošetrovania týmto poistencom, a to najskôr po uplynutí 30 dní od predchádzajúceho prevzatia; to neplatí, ak poistenec nemôže pokračovať v ošetrovaní fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) druhom bode z dôvodu, že mu to podľa lekárskeho posudku neumožňuje jeho nepriaznivý zdravotný stav.

Komentár k § 39

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 zmenilo znenie odseku 1, v súlade s ktorým má poistenec nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne ošetruje chorého príbuzného v priamom rade, choré dieťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade, chorého osvojiteľa, chorého súrodenca, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého osvojiteľa manžela alebo manželky alebo chorého manžela alebo chorú manželku rodiča alebo osvojiteľa, ak podľa potvrdenia príslušného lekára je z dôvodu zdravotného stavu potrebné osobné a celodenné ošetrovanie poskytovať v rámci krátkodobej osobnej starostlivosti alebo dlhodobej osobnej starostlivosti, ak ošetrovaná osoba neprejavila písomný nesúhlas s vykonávaním ošetrovania poistencom, alebo sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku alebo ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak podľa potvrdenia príslušného lekára je potrebné krátkodobú osobnú starostlivosť poskytovať z dôvodu, že dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, alebo fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa dieťaťu poskytuje starostlivosť, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu. Znenie ustanovenia sa odvoláva na § 12b zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Rozšíril a precizoval sa okruh osôb, ktoré môže poistenec osobne a celodenne ošetrovať. Rozšírenie spočíva v tom, aby nárok na ošetrovné mohol vzniknúť aj poistencovi, ktorý ošetruje chorého manžela alebo chorú manželku svojho rodiča alebo osvojiteľa (nevlastného rodiča). Doteraz zákon v uvedenom prípade neumožňoval vznik nároku na ošetrovné, avšak nárok na ošetrovné podľa aktuálneho znenia môže vzniknúť nevlastnému rodičovi, ak osobne a celodenne ošetruje dieťa svojho manžela alebo manželky. Uvedené zohľadňuje potrebu zabezpečiť rovnaký prístup k poskytovaniu ošetrovného pre osoby, ktoré sú vo vzťahu dieťa (poistenec) a manžel, resp. manželka rodiča dieťaťa (poistenca). Vyplýva to z podnetov z aplikačnej praxe, ktoré poukazovali na potrebu umožniť, aby aj dospelé nevlastné deti mohli ošetrovať svojich nevlastných rodičov. Súčasne došlo k zjednoteniu v rámci zákona o sociálnom poistení doplnením pojmu „osvojiteľ“ k pojmu „vlastný rodič“, a to z dôvodu zachovania vnútornej konzistentnosti právnej úpravy.

Ďalej sa zaviedla úprava v § 39 odseku 1 a 2 z dôvodu terminologického zosúladenia právnej úpravy s novým rozlíšením krátkodobej a dlhodobej starostlivosti v zákone č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme, a to s cieľom zabezpečiť vecnú jednotnosť a legislatívnu previazanosť medzi dotknutými právnymi predpismi.

Súčasne sa zjednotili pojmy „predškolské zariadenie“ a „škola“ na jednotný pojem „škola“, z dôvodu zosúladenia terminológie so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon). V zmysle tohto zákona sa za školu považuje aj materská škola, ktorá zabezpečuje predprimárne vzdelávanie detí pred začiatkom povinnej školskej dochádzky (§ 28).

 

Nárok na ošetrovné u dobrovoľne nemocensky poistenej osoby

–   ak vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania vymedzenej osoby,

–   ak vznikla potreba osobnej a celodennej starostlivosti o vymedzené dieťa,

–   za splnenia podmienky, že táto osoba bola nemocensky poistená minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom skutočnosti, ktorá zakladá ošetrovanie.

 

Z dôvodu náročnosti poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby sa ustanovilo, aby „dlhodobé ošetrovné“ v tom istom prípade mohlo čerpať viacero poistencov. Za ten istý deň však ošetrovné patrí len jednému z nich. Poistenec môže opätovne prevziať ošetrovanie príbuznej osoby po potvrdení ukončenia ošetrovania týmto poistencom, a to najskôr po uplynutí 30 dní od predchádzajúceho prevzatia. Podmienka 30 dní nemusí byť splnená v prípadoch, kedy poistenec nemôže vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav pokračovať v ošetrovaní.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 poistenci môžu pri tzv. dlhodobom ošetrovaní fyzickej osoby po 30 dňoch jej ošetrovania prestriedať, pričom sa ustanovilo, aby poistenec, ktorý aktuálne ošetruje fyzickú osobu, vyjadril súhlas s ukončením ošetrovania a poberaním ošetrovného, aby mohol ďalší poistenec prevziať ošetrovanie fyzickej osoby a poberať ošetrovné. Prestriedanie sa poistencov pri ošetrovaní už nebude potvrdzovať lekár fyzickej osoby, ktorá je ošetrovaná.

Zároveň sa ustanovilo, aby sa podmienky nároku na „dlhodobé ošetrovné“ (osobitné ako aj všeobecné podmienky nároku na nemocenskú dávku), predovšetkým v prípadoch, v ktorých sa poistenec pri ošetrovaní v tom istom prípade (jedna diagnóza) strieda s inými poistencami, pri opätovnom prevzatí ošetrovania poistencom posudzovali ku dňu prvého prevzatia ošetrovania. V období, v ktorom celodenné osobné ošetrovanie nebude vykonávané poistencom, bude poistencovi výplata ošetrovného zastavená a na základe opätovného prevzatia ošetrovania sa mu opäť uvoľní. V zmysle uvedeného je výška „dlhodobého ošetrovného“ v tom istom prípade určená z rovnakého denného vymeriavacieho základu, resp. rovnakých denných vymeriavacích základov (bez ohľadu na to, koľkokrát bolo vykonávanie ošetrovania prevzaté). Z uvedeného vyplýva, že výška dávky bude pre toho istého poistenca rovnaká a skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na „dlhodobé ošetrovné“ nebude potrebné preukazovať opakovane. Účelom uvedenej úpravy je minimalizácia administratívnej záťaže poistencov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a Sociálnej poisťovne.

§ 40

Poskytovanie ošetrovného

Ošetrovné sa poskytuje za dni.

Komentár k § 40

Podobne ako nemocenské, aj ošetrovné sa poskytuje za dni. Ošetrovné je poskytované poistencovi podľa tohto zákona od prvého dňa, kedy boli splnené podmienky na nárok na ošetrovné. Ošetrovné sa poskytuje v maximálnej dĺžke 10 kalendárnych dní. Ošetrovné patrí len jednému poistencovi.

§ 41

Výška ošetrovného

Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.

Komentár k § 41

Zákon upravil výšku ošetrovného. Ide o výšku 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Definície vymeriavacích základov pozri vyššie.

Vznik a zánik nároku na ošetrovné

§ 42

Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b). Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), najneskôr uplynutím

a) 14 dní od vzniku potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti, ak nárok na ošetrovné vznikol podľa § 39 ods. 1 písm. a) prvého bodu alebo § 39 ods. 1 písm. b), alebo

b) 90 dní trvania nároku na výplatu ošetrovného v úhrne všetkým poistencom, ak nárok na ošetrovné vznikol podľa § 39 ods. 1 písm. a) druhého bodu.

Komentár k § 42

Vznik nároku na ošetrovné u zamestnanca, SZČO, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby

–   od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania vymedzenej osoby alebo starostlivosti o dieťa.

 

Zánik nároku na ošetrovné u zamestnanca, SZČO, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby

–   deň skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), najneskôr uplynutím 14 dní od vzniku potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti, ak nárok na ošetrovné vznikol podľa § 39 ods. 1 písm. a) prvého bodu alebo § 39 ods. 1 písm. b), alebo 90 dní trvania nároku na výplatu ošetrovného v úhrne všetkým poistencom, ak nárok na ošetrovné vznikol podľa § 39 ods. 1 písm. a) druhého bodu.

Zaviedla sa maximálna dĺžka trvania nároku na „dlhodobé ošetrovné“, a to v rozsahu 90 dní od vzniku nároku na výplatu. Ustanovilo sa, aby nárok na „dlhodobé ošetrovné“ zanikol najneskôr uplynutím deväťdesiateho dňa vyplácania „dlhodobého ošetrovného“, pričom do lehoty deväťdesiat dní sa úhrnne započítavajú všetky dni výplaty „dlhodobého ošetrovného“ všetkým poistencom, ktorí vykonávajú ošetrovanie tej istej ošetrovanej osoby v tom istom prípade. To znamená, že ošetrovné sa všetkým poistencom dohromady, v tom istom prípade vypláca najdlhšie po dobu 90 dní. Zároveň, zohľadňujúc potreby vyplývajúce z aplikačnej praxe, sa predĺžilo predĺžiť obdobie poskytovania „krátkodobého ošetrovného“, a to z 10 na 14 dní. Vzhľadom na neexistenciu súvisiaceho prechodného ustanovenia sa nárok na „krátkodobé ošetrovné“, ktorý trval ku dňu 31. decembra 2020, predĺžil v súlade s právnou úpravou najviac na 14 dní.

§ 43

(1) Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného za dni, počas ktorých

a) sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu,⁵¹⁾

b) má nárok na výplatu nemocenského,

c) má nárok na výplatu materského,

d) pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak mu patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa osobitného predpisu.^50a)

(2) Ošetrovné sa vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania jednej fyzickej osoby alebo viac fyzických osôb uvedených v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo osobnej a celodennej starostlivosti o jedno alebo o viac detí uvedených v § 39 ods. 1 písm. b) len raz a len jednému poistencovi a v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi. Ošetrovné sa vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania jednej fyzickej osoby alebo viac fyzických osôb uvedených v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode len raz a len jednému poistencovi. Ošetrovné, na ktoré vznikol nárok z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania tej istej fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode, sa za obdobie 12 mesiacov od vzniku prvého nároku na výplatu tohto ošetrovného v tomto období vyplatí v úhrne všetkým poistencom najviac za 90 dní. Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného podľa § 39 ods. 1 písm. a) druhého bodu za dni, počas ktorých má nárok na výplatu ošetrovného podľa § 39 ods. 1 písm. a) prvého bodu.

Komentár k § 43

Zákon v ustanovení vymedzil obdobia, počas ktorých nie je nárok na výplatu ošetrovného.

 

Nárok na výplatu ošetrovného nie je za dni

–   ak je poistencovi vyplatená náhrada príjmu pri dočasnej PN zamestnanca podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

–   ak má nárok na výplatu nemocenského,

–   ak má nárok na výplatu materského,

–   pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak mu patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa osobitného predpisu.

Zákonom o Ústavnom súde sa doplnili ustanovenia upravujúce vylúčenie nároku na výplatu nemocenských dávok (nemocenské, ošetrovné a materské) počas obdobia, v ktorom sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky pre dočasnú pracovnú neschopnosť nemôže vykonávať svoju funkciu, ak mu za toto obdobie patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí.

Cieľom bolo vylúčiť súbežné poberanie náhrad na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí, ktoré však nepredstavujú príjem za vykonanú prácu (v tomto prípade nie je možné uplatniť vylúčenie súbehu nároku na nemocenskú dávku) a uvedených nemocenských dávok, ktoré predstavujú náhradu príjmu počas dočasnej PN, tehotenstva a materstva, ošetrovania blízkej osoby a zabezpečovania starostlivosti o dieťa.

 

Ošetrovanie viacerých osôb

V prípade ošetrovania viacerých osôb alebo detí sa vyplatí ošetrovné len jeden krát a jednému poistencovi. Rovnako sa ošetrovné vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania jednej fyzickej osoby alebo viac fyzických osôb len raz a len jednému poistencovi, a to aj v prípade, ak ide o osobu ošetrovanú ako chorý príbuzný v priamom rade, choré dieťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade, chorý súrodenec, chorý manžel, chorá manželka alebo chorý rodič manžela alebo manželky, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára, pričom táto osoba vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby, ak neprejavil písomný nesúhlas s vykonávaním ošetrovania poistencom. Ošetrovné, na ktoré vznikol nárok z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania tej istej fyzickej osoby, sa za obdobie 12 mesiacov od vzniku prvého nároku na výplatu tohto ošetrovného v tomto období vyplatí v úhrne všetkým poistencom najviac za 90 dní. Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného za dni, počas ktorých má nárok na výplatu ošetrovného podľa § 39 ods. 1 písm. a) prvého bodu.

Obdobne ako pri „krátkodobom ošetrovnom“ sa ustanovilo, aby aj „dlhodobé ošetrovné“ bolo vyplácané za to isté obdobie len raz a len jednej oprávnenej osobe, ktorá v tom čase zabezpečuje domácu starostlivosť. „Dlhodobé ošetrovné“, na ktoré vznikol nárok z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania toho istého chorého príbuzného, sa za obdobie 12 mesiacov od vzniku prvého nároku na výplatu tohto „dlhodobého ošetrovného“ v tomto období vyplatí v úhrne všetkým poistencom najviac za 90 dní, t. j. nárok na výplatu „dlhodobého ošetrovného“ za ošetrovanie toho istého príbuzného v „sledovanom“ období 12 mesiacov bude môcť trvať v úhrne najviac 90 dní. V zmysle uvedeného by sa po uplynutí 12 mesiacov, v prípadoch pokračovania poskytovania domácej starostlivosti, ak nárok na „dlhodobé ošetrovné“, ktorý vznikol z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania tohto príbuzného naďalej trvá, mal nárok na výplatu obnoviť (resp. by mal vzniknúť, ak vznikol prvý krát); obnovením nároku na výplatu v takomto prípade začne plynúť nové 12-mesačné „sledované“ obdobie. Zároveň sa ustanovilo vzájomne vylúčiť nárok na výplatu „krátkodobého ošetrovného“ a „dlhodobého ošetrovného“, pričom nárok na výplatu „krátkodobého ošetrovného“ má prednosť. Ide o riešenie v prospech poistenca. Uvedené sa bolo zavedené v záujme predchádzania duplicitného vyplácania ošetrovného a účelového reťazenia vyplácania „dlhodobého ošetrovného“.

ŠTVRTÝ DIEL
VYROVNÁVACIA DÁVKA

§ 44

Podmienky nároku
na vyrovnávaciu dávku

(1) Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu⁵³⁾ zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem alebo náhradu príjmu podľa osobitného predpisu⁵⁴⁾ ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

(2) Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode je preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu⁵³⁾ zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

(3) Podľa tohto zákona sa za preradenie na inú prácu v tehotenstve a materstve považuje, aj keď nedochádza k zmene druhu práce,

a) zníženie normovaného výkonu práce, ktorým sa odstránia príčiny, na ktorých základe je také vykonávanie práce zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré po­dľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo materstvo, s výnimkou kratšieho pracovného času,

b) oslobodenie od vykonávania niektorých pracovných činností pri prácach, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo, zdravie alebo materstvo, s výnimkou oslobodenia tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode od vykonávania uvedených pracovných činností v kratšom pracovnom čase,

c) preradenie tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode na iné pracovisko alebo pracovné miesto, ak jej doterajšie pracovisko alebo pracovné miesto patrí medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo ak dochádzanie na doterajšie pracovisko alebo pracovné miesto podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo materstvo,

d) oslobodenie od vykonávania nočnej práce tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Komentár k § 44

Vyrovnávacia dávka je treťou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia. Ustanovenie upravuje podmienky, ktoré musia byť splnené k nároku na túto dávku.

Základnou zásadou u tejto dávky je, že je poskytovaná len zamestnankyni v prípade preradenia na inú prácu. K preradeniu môže dôjsť v medziach Zákonníka práce a práve preto nie vyrovnávacia dávka poskytovaná SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, pretože tento zákon upravuje pracovnoprávne vzťahy zamestnanca a zamestnávateľa.

 

Nárok na vyrovnávaciu dávku u zamestnankyne

Ide o zamestnankyňu, ktorá je tehotná a došlo k jej preradeniu na inú prácu na základe dohody so zamestnávateľom. Dôvodom k preradeniu je predovšetkým jej zdravotný stav, ktorý by mohol byť v práci ohrozený, alebo ide o prácu, ktorá je zákonom tehotným ženám zakázaná. V uvedených prípadoch patrí tehotnej zamestnankyni vyrovnávacia dávka.

Ak tehotná žena vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, je zamestnávateľ povinný vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok. Ak úprava pracovných podmienok nie je možná, zamestnávateľ ženu preradí dočasne na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy, a ak to nie je možné, preradí ju po dohode s ňou aj na prácu iného druhu. Ak dosahuje žena pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podľa osobitného predpisu. Ak nemožno tehotnú ženu preradiť na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy.

Nárok na vyrovnávaciu dávku platí aj pre zamestnankyňu, ak počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode je preradená na inú prácu.

 

Preradenie na inú prácu

Za preradenie tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne v materstve sa považuje aj preradenie, pri ktorom nedošlo k zmene druhu práce, ktorú vykonávala, ale dochádza:

–   k zníženiu normovaného výkonu práce,

–   k oslobodeniu od vykonávania niektorých pracovných činností pri prácach, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode,

–   k preradeniu tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode na iné pracovisko alebo pracovné miesto,

–   k oslobodeniu od vykonávania nočnej práce tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Poskytovanie vyrovnávacej dávky

§ 45

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak zamestnankyňa bola preradená na inú prácu alebo sa preradenie skončilo počas kalendárneho mesiaca.

Komentár k § 45

V zásade je vyrovnávacia dávka poskytovaná za kalendárny mesiac. K takému poskytnutiu dávky dochádza aj v prípade, ak došlo k preradeniu tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne v materstve v priebehu mesiaca, alebo ak sa preradenie skončilo počas tohto mesiaca.

§ 46

(1) Vyrovnávacia dávka sa poskytuje v období, v ktorom zamestnankyňa mala po preradení na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1.

(2) Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Komentár k § 46

Ustanovenie upravuje, dokedy sa vyrovnávacia dávky zamestnankyni poskytuje:

–   najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku,

–   najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode po skončení materskej dovolenky.

V období, v ktorom mala zamestnankyňa po preradení príjem považovaný za vymeriavací základ, tak je vyrovnávacia dávka poskytnutá v tomto období.

§ 47

Výška vyrovnávacej dávky

(1) Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom určeným podľa § 56 ods. 1 a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.

(2) Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi pomernou časťou mesačného vymeriavacieho základu určeného podľa § 56 ods. 2 a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu, ak zamestnankyňa v kalendárnom mesiaci, za ktorý má nárok na vyrovnávaciu dávku, nevykonávala počas celého kalendárneho mesiaca prácu, za ktorú má príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1.

Komentár k § 47

Zákon upravuje výšku vyrovnávacej dávky pre preradenú zamestnankyňu v tehotenstve alebo materstve. Ako sme už spomenuli, vyrovnávacia dávka je poskytovaná za kalendárny mesiac a v tomto mesiaci sa jej výška aj určí.

 

Výška vyrovnávacej dávky

–   55 % z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu,

–   55 % z rozdielu medzi pomernou časťou mesačného vymeriavacieho základu a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu, ak zamestnankyňa v kalendárnom mesiaci, za ktorý má nárok na vyrovnávaciu dávku, nevykonávala počas celého kalendárneho mesiaca prácu, za ktorú má príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ.

 

Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky

–   30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55. Mesačný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.

 

Pomerná časť mesačného vymeriavacieho základu na určenie výšky vyrovnávacej dávky

–   30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 pripadajúci na počet kalendárnych dní, v ktorom mala zamestnankyňa po preradení na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ.

PIATY DIEL

TEHOTENSKÉ

Podmienky nároku na tehotenské

§ 47a

(1) Poistenkyňa, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní; § 49a platí rovnako.

(2) Poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva.

(3) Nárok na tehotenské vzniká aj v období prerušenia

a) nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu,^45a)

b) povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu³⁶⁾ a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby; § 31 ods. 3 sa použije primerane.

Komentár k § 47a

Obdobne ako v prípade materského sa ustanovilo, aby podmienkou nároku na tehotenské bolo získanie aspoň 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch ku dňu, od ktorého začína plynúť 27. týždeň pred predpokladaným lekárom určeným dňom pôrodu. Uvedené má za cieľ prechádzať účelovým vznikom nemocenského poistenia v záujme získania nároku na tehotenské. Rovnako ako pri materskom, aj pri tehotenskom sa započítava do obdobia 270 dní nemocenského poistenia potrebného na vznik nároku aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky pri zamestnancovi, ako aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Uvedené sa zaviedlo, aby aj v prípade „reťazových pôrodov“ bol zachovaný nárok na tehotenské rovnako ako pri materskom.

 

Vznik nároku

Ustanovilo sa, aby nárok na tehotenské vznikol od prvého dňa 27. týždňa pred predpokladaným lekárom určeným dňom pôrodu a zanikol dňom ukončenia tehotenstva (dňom kedy došlo k potratu alebo k umelému prerušeniu tehotenstva, resp. najneskôr dňom pôrodu). Podmienka vzniku nároku od 27. týždňa pred predpokladaným lekárom určeným dňom pôrodu bola zavedená s ohľadom na hranicu, do kedy možno v zmysle zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov vykonať umelé prerušenie tehotenstva, ako aj s ohľadom na častejšie riziko spontánneho potratu počas prvých 12 týždňov tehotenstva.

Deň začatia poskytovania tehotenského sa určí odpočítaním 27 týždňov od predpokladaného lekárom určeného dňa pôrodu. Lekárom určený predpokladaný deň pôrodu je inštitút zaužívaný v právnom poriadku. Preto sa ustanovilo od neho odvíjať nárok na tehotenské, čím sa sleduje zjednodušenie určenia dňa, od ktorého bude vznikať nárok na tehotenské.

 

Otehotnenie v čase prerušenia nemocenského poistenia

Ustanovenie umožňuje poskytovanie tehotenského aj mamičkám, ktoré otehotnejú v čase prerušenia nemocenského poistenia v zásade z dôvodu poberania rodičovského príspevku na skôr narodené dieťa. V spojení s ustanovením odseku 1 sa zabezpečilo, aby v prípade „reťazových pôrodov“ vznikol nárok na tehotenské.

§ 47b

Poskytovanie tehotenského

Tehotenské sa poskytuje za dni.

Komentár k § 47b

Týmto znením sa ustanovilo, aby sa tehotenské, rovnako ako ostatné dávky nemocenského poistenia, poskytovalo za kalendárne dni.

§ 47c

Výška tehotenského

Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55, pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 alebo úhrnu denných vymeriavacích základov určeného podľa § 58. Výška tehotenského určená podľa prvej vety je najmenej 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Komentár k § 47c

Výška tehotenského sa určila na úrovni 15 % denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky (denný vymeriavací základ). Zároveň sa ustanovilo, aby výška tehotenského nebola nižšia ako 10 % maximálneho denného vymeriavacieho základu. Minimálna výška platí rovnako bez ohľadu na skutočnosť, či nárok na tehotenské vznikol z jedného poistenia alebo z viacerých poistení. Uvedené bolo upravené ako minimálny štandard zabezpečenia navýšenia príjmu na úhradu zvýšených výdavkov súvisiacich s tehotenstvom.

ŠIESTY DIEL
MATERSKÉ

Podmienky nároku na materské

§ 48

(1) Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní; do obdobia podľa prvej časti vety sa započítava doba štúdia na strednej škole alebo na vysokej škole, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie podľa § 10, ak poistenkyňa týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania. Do doby poistenia podľa prvej vety sa započítavajú všetky skončené nemocenské poistenia a všetky trvajúce nemocenské poistenia.

(2) Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

(4) Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

(5) Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

(6) Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 5, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

(7) Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.

(8) Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

(9) Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Komentár k § 48

Materské je poslednou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia. Nárok na túto dávku je viazaný na poistenkyňu, ktorá porodila dieťa alebo na inú osobu, ktorá ho prevzala do svojej starostlivosti. Na materskú dávku má nárok zamestnanec, SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba alebo osoba, ktorej vznikol nárok na materské po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote.

Materská dávka sa poskytuje poistenkyni z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa alebo inému poistencovi z dôvodu prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku.

Prax Sociálnej poisťovne vedie k situácii, kedy zamestnankyňa, ktorá pracovný pomer ukončí, získa materské vďaka ochrannej lehote, a zamestnankyňa, ktorá ďalej pracuje a zaplatí viac odvodov, materské nezíska, ak z iným už ukončeným pracovným pomerom nemá získaných 270 dní nemocenského poistenia.

Postup Sociálnej poisťovne zároveň neguje úmysel zákonodarcu vyjadrený v § 54, ktorý materské priznáva už po 90 dňoch nemocenského poistenia v novom zamestnaní. Zároveň v zákone nebolo nikde uvedené, že neukončené nemocenské poistenia sa do doby 270 dní nezapočítavajú. Sociálna poisťovňa odôvodňuje svoju prax rozsudkami, ktoré sa však týkajú dobrovoľného nemocenského poistenia. Došlo k upresneniu podmienky, podľa ktorej sa do doby poistenia podľa prvej vety započítavajú všetky skončené nemocenské poistenia a všetky trvajúce nemocenské poistenia.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 273/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 13. 7. 2023 spresnila právna úprava, aby sa zamedzilo pochybnostiam, či nárok na materskú vzniká aj z dobrovoľného nemocenského poistenia.

Nárok na materské

Základnou podmienkou na materské je nemocenské poistenie minimálne 270 dní za posledné dva roky pred pôrodom. To znamená, že poistenkyňa bola buď zamestnaná alebo dobrovoľne poistená na nemocenskom poistení a práve z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o dieťa nemôže vykonávať zárobkovú činnosť.

 

Začiatok vzniku nároku na materské

–   najskôr 8 týždňov pred plánovaným pôrodom (predpokladaný termín je určený lekárom), spravidla je to šesť týždňov pred pôrodom,

–   ak bol pôrod skôr – odo dňa pôrodu.

 

Zánik nároku na materské

–   uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské – jedno dieťa,

–   uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské – osamelá poistenkyňa,

–   uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské – dve a viac detí a minimálne o dve sa stará.

Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

 

Vyplácanie materského

•    nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské,

–   ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo z dôvodu, že pôrod nastal skôr ako určil lekár,

•    nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské,

–   ak ide o osamelú poistenkyňu,

•    nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské,

–   ak sa poistenkyni narodili dve a viac detí a o minimálne dve sa stará,

•    nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské,

–   ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu,

•    nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské,

–   ak ide o osamelú poistenkyňu,

•    nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské,

–   ak poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará,

•    nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské,

–   ak sa poistenkyni narodilo mŕtve dieťa,

•    nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské,

–   ak ide o poistenkyňu, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské.

Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

§ 49

(1) Iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého žiada o priznanie materského, nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období

a) 2 týždňov od priznania materského, ak ide o otca dieťaťa podľa odseku 3 písm. d),

b) 28 týždňov od priznania materského,

c) 31 týždňov od priznania materského, ak je osamelý, alebo

d) 37 týždňov od priznania materského, ak sa súčasne stará o dve a viac detí.

(2) Nárok na materské iného poistenca zaniká najneskôr dovŕšením tretieho roku veku dieťaťa.

(3) Iný poistenec je

a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,

b) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,

c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,

d) otec dieťaťa, do uplynutia šiestich týždňov odo dňa pôrodu; toto obdobie sa predlžuje o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu,

e) otec dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok,

f) manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo

g) fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(4) Do obdobia podľa odseku 1 písm. b) až d) sa započítavajú dni, za ktoré bolo vyplatené materské podľa odseku 1 písm. a).

(5) Ak vznikol nárok na výplatu materského podľa odseku 1 písm. a), podmienka najmenej 270 dní nemocenského poistenia pre vznik nároku na materské podľa odseku 1 písm. b) až d) pri tom istom dieťati u iného poistenca podľa odseku 3 písm. a), b) alebo písm. e) sa považuje za splnenú.

Komentár k § 49

V odseku 1 sa sprecizovala právna úprava posudzovania podmienky nároku na materské, a to získanie 270 dní nemocenského poistenia, resp. obdobie, v ktorom sa posudzuje splnenie tejto podmienky. Zároveň sa tiež sprecizovalo ustanovenie momentu, od ktorého sa splnenie tejto podmienky posudzuje.

 

Iný poistenec má nárok na materské v období

–   2 týždňov od priznania materského, ak ide o otca dieťaťa,

–   28 týždňov od priznania materského,

–   31 týždňov od priznania materského, ak je osamelý,

–   37 týždňov od priznania materského, ak sa súčasne stará o dve a viac detí.

 

Zánik nároku na materské iného poistenca

Nárok na materské iného poistenca zaniká najneskôr dovŕšením tretieho roku veku dieťaťa.

V odseku 1, 2 a 3 došlo k vypusteniu inštitútu dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, nakoľko je de facto ustanovená iba na účel formálneho vzniku nároku na materské otca dieťaťa, pričom predstavuje iba formálny úkon a vo svojej povahe je to teda nadbytočná administratívna záťaž pre rodičov dieťaťa (Sociálna poisťovňa požaduje v konaní jej predloženie). V zmysle zákona o rodine je starostlivosť o dieťa od jeho narodenia povinnosťou rodiča a z tohto dôvodu ju nemožno ohraničiť formálnym deklaratórnym úkonom. Iný poistenec má aj po odstránení tejto formálnej podmienky nárok na materské v rovnakom rozsahu a období a za rovnakých podmienok ako podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Na vznik nároku na materské sa aj naďalej vyžaduje starostlivosť o dieťa v takom rozsahu, ktorý si reflektujúc všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky (absencia príjmu zamestnanca z právneho vzťahu v súvislosti, s ktorým si uplatnil nárok na materské), vyžaduje prerušenie alebo obmedzenie zárobkovej činnosti.

 

Iný poistenec

–   otec dieťaťa:

–   matka dieťaťa zomrela,

–   matka sa nemôže na základe lekárskeho posudku starať o dieťa,

–   matka sa pre nepriaznivý zdravotný stav nesmie starať o dieťa,

–   do uplynutia šiestich týždňov odo dňa pôrodu, pričom toto obdobie sa predlžuje o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu,

–   najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok,

–   manžel matky dieťaťa – matka sa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav,

–   manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela,

–   fyzická osoba – stará sa o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

 

Obdobie a započítavanie dní do tohto obdobia

Do vyššie uvedeného obdobia sa započítavajú dni, za ktoré bolo vyplatené materské. V prípade, ak vznikol nárok na výplatu materského do 2 týždňov od priznania materského, ak ide o otca dieťaťa podľa odseku 3 písm. d), podmienka najmenej 270 dní nemocenského poistenia pre vznik nároku na materské pri tom istom dieťati u iného poistenca sa považuje za splnenú.

V záujme transpozície záväzkov vyplývajúcich zo smernice EÚ 2019/1158, konkrétne v súvislosti s právom pracovníka na príspevok pri čerpaní otcovskej alebo rodičovskej dovolenky sa ustanovilo, aby otcovi dieťaťa vznikol nárok na materské v rozsahu dvoch týždňov (14 kalendárnych dní) v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. V tejto súvislosti sa zároveň ustanovilo, aby prekážkou tohto nároku nebolo poberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa.

Vzhľadom na to, že obdobie poberania materského iným poistencom (otcom) je v podmienkach Slovenskej republiky v porovnaní s inými krajinami Európskej únie nastavené nadštandardne, sa v súlade s účelom článku 20 bodu 7 smernice EÚ 2019/1158 ustanovilo, aby sa obdobie výplaty materského poskytovaného otcovi po narodení dieťaťa započítavalo do úhrnného obdobia nárokov na materské pri tom istom dieťati, teda napr. do 28 týždňov (v prípade ak ide o starostlivosť o jedno dieťa). To znamená, že v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa aktuálne ucelené obdobie poberania materského (napr. 28 týždňov) rozdelilo na dve obdobia poberania materského (napr. 2 týždne a 26 týždňov).

Ďalej sa ustanovilo, aby sa podmienka nároku získania 270 dní nemocenského poistenia v období 2 rokov pred podaním žiadosti u toho istého poistenca posudzovala pri tom istom dieťati ku dňu vzniku nároku na prvé materské podľa § 49 ods. 1 písm. a). Uvedené bolo zavedené vzhľadom na to, že právna úprava zaviedla rozdelenie súčasného nároku na materské na dva nároky. Vzhľadom k tomu nie je žiaduce, aby sa pri nepredlžovaní dĺžky úhrnného nároku na materské pri tom istom dieťati duplikovala podmienka získania 270 dní nemocenského poistenia (v takom prípade by poistenec musel pri rovnako dlhom období poberania materského ako v súčasnosti získať po novom 540 dní poistenia, čo by predstavovalo zhoršenie jeho postavenia). V zmysle novely zákona Sociálna poisťovňa pri opätovnom vzniku nároku na materské pri tom istom dieťati už nemusí túto podmienku opätovne posudzovať a považuje ju za splnenú.

Tiež sa predĺžilo obdobie 6 týždňov odo dňa narodenia dieťaťa, počas ktorého môže otec čerpať prvú časť materského, a to o obdobie, počas ktorého bolo dieťa po pôrode hospitalizované zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo matky, ak prvý deň hospitalizácie spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa narodenia dieťaťa. Uvedené sa zaviedlo v záujme podpory účelu čerpania materského v období po narodení dieťaťa (posilnenie väzieb medzi otcom dieťaťom a matkou), aj otcom, ktorým starostlivosť o dieťa v domácom prostredí počas prvých šiestich týždňov od narodenia dieťaťa z objektívnych dôvodov (hospitalizácia) nie je umožnená.

§ 49a

(1) Do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu^45a) a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu ³⁶⁾ a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

(2) Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie nemocenského poistenia, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie; to neplatí pre obdobie podľa § 54 ods. 10 písm. a).

Komentár k § 49a

Ako sme už uviedli, zákon stanovil základnú 270-dňovú podmienku platenia nemocenského poistenia za obdobie posledných dvoch rokov pred pôrodom poistenkyne alebo inej osoby, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti. Ustanovenie upravuje, aké obdobie sa do tejto doby v medziach zákona započítava.

 

–   Obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac. Žena a muž písomne oznámia zamestnávateľovi najmenej jeden mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku, predpokladaný deň ich prerušenia, skončenia a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že rodičovskú dovolenku možno poskytnúť najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši päť rokov veku, a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši osem rokov veku, a to najviac v rozsahu, v ktorom sa táto dovolenka v stanovenom období nečerpala. Ak dieťa zomrie v dobe, keď je žena na materskej dovolenke alebo žena a muž na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj žena a muž, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa poskytuje žene a mužovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov, osamelej žene a osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov a žene a mužovi, ktorý prevzal dve deti alebo viac detí, sa poskytuje v trvaní 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Rodičovská dovolenka sa poskytuje v trvaní troch rokov odo dňa skončenia materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa prvej vety alebo odo dňa prevzatia dieťaťa, ktoré dovŕši tri roky veku, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, rodičovská dovolenka sa poskytuje v trvaní šesť rokov odo dňa skončenia materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa prvej vety alebo odo dňa prevzatia dieťaťa, ktoré dovŕši tri roky, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, rodičovskú dovolenku možno poskytnúť najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši osem rokov veku, a to najviac v rozsahu, v ktorom sa táto dovolenka v stanovenom období nečerpala.

 

–   Obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa zákona o rodičovskom príspevku a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO.

V záujme predchádzania uzatváraniu špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období nemocenského poistenia, teda splnenia podmienky nároku na materské – získanie 270 dní nemocenského poistenia sa nezapočítavajú na tento účel obdobia, v ktorých zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie s výnimkou období, v ktorých mal zamestnanec vylúčenú povinnosť platiť poistné. Pre účely tohto ustanovenia je rozhodujúce reálne platenie poistného na nemocenské poistenie a z tohto dôvodu sa aj vymeriavací základ vo výške 0 eur má považovať za absenciu vymeriavacieho základu.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 zaviedla úprava, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140.

§ 50

Zrušený.

§ 51

(1) Ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.

(2) Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.

Komentár k § 51

Zánik a opätovný vznik nároku na materské je upravený v tomto ustanovení.

 

Poistenec sa nemôže o dieťa starať pre nepriaznivý zdravotný stav na základe lekárskeho posudku

•    Zánik nároku

–   dieťa prevzala iná FO alebo PO do starostlivosti, poistencovi zaniká nárok na materské dňom prevzatia dieťaťa.

•    Opätovný vznik nároku

–   odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej FO alebo PO.

Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.

 

Poistenec sa nestará o dieťa z iného ako zdravotného dôvodu

•    Zánik nároku

–   dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa.

•    Opätovný vznik nároku

–   odo dňa pokračovania v starostlivosti o dieťa.

Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.

§ 51a

Poistenec nemá nárok na výplatu materského za dni, počas ktorých pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak mu patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa osobitného predpisu.^50a)

Komentár k § 51a

V zmysle tohto ustanovenia poistenec nemá nárok na výplatu materského za dni, počas ktorých pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak mu patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí.

§ 52

Poskytovanie materského

(1) Materské sa poskytuje za dni.

(2) Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. To neplatí, ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa § 49 ods. 1 počas obdobia uvedeného v § 48 ods. 9.

Komentár k § 52

Aj materské, ako napríklad nemocenské alebo ošetrovné, je poskytované za dni. Zároveň platí, že materské sa poskytne za jedno obdobie len jeden krát a jednému poistencovi.

Zákon však stanovil v tomto ustanovení aj výnimku v prípade vzniku na materské.

§ 53

Výška materského

Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo prav­depodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.

Komentár k § 53

Ustanovenie upravuje výšku materského ako dávky poskytovanej z nemocenského poistenia. Výška je 75 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

SIEDMY DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
O NEMOCENSKÝCH DÁVKACH

§ 54

Rozhodujúce obdobie
na zistenie denného
vymeriavacieho základu

(1) Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(2) Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(3) Ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(4) Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnankyne, ktorá bola preradená na inú prácu v období, v ktorom obdobie nemocenského poistenia zamestnankyne, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo kratšie ako 90 dní od vzniku nemocenského poistenia, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu.

(5) Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského a tehotenského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu podľa osobitného predpisu,⁵³⁾ sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.

(6) Ak nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniklo

a) v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,

b) v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na ­po­skytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,

c) v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(7) Ak nemocenské poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby trvalo najmenej 26 týždňov a vzniklo

a) v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,

b) v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na ­po­skytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(8) Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.

(9) Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a na účely vzniku nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie sa § 26 ods. 6 nepoužije.

(10) Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučuje

a) obdobie, ak ide o zamestnanca,

    1.   v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

    2.   od prvého dňa

       2a.   potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, najdlhšie do 14. dňa potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,

       2b.   osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania,

    3.   v ktorom

       3a.   mal nárok na výplatu materského,

       3b.   by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1,

    4.   v ktorom mal nárok na výplatu rehabilitačného alebo rekvalifikačného,

    5.   v ktorom mal ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu účasti na štrajku,

b) obdobie nemocenského poistenia, za ktoré povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba nie sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie,

c) obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia.

Komentár k § 54

Zákonom je v tomto ustanovení upravené rozhodujúce obdobie, ktoré je potrebné k vymeriavaciemu základu. Zákon stanovuje určenie rozhodujúceho obdobia vzhľadom na vznik nemocenského poistenia.

Zákon rozlišuje vymeriavací základ denný, mesačný alebo pravdepodobný.

V súvislosti so zavedením „dlhodobého ošetrovného“ sa v období po zavedení ročného zúčtovania v sociálnom poistení reflektovalo na platnú právnu úpravu, a to vylúčiť z rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky nemocenského poistenia aj obdobie, počas ktorého zamestnanec vykonáva ošetrovanie z dôvodu potreby poskytovania domácej osobnej starostlivosti, avšak najdlhšie v rozsahu 90 dní. Zamestnanec za toto obdobie totiž nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Zároveň sa v súvislosti s predĺžením obdobia poskytovania „krátkodobého ošetrovného“ uvedenom z 10 na 14 dní ustanovilo novelou zákona zodpovedajúco predĺžiť obdobie vylúčené z rozhodujúceho obdobia.

Súčasne sa v súvislosti so zavedením ošetrovania z dôvodu domácej osobnej starostlivosti rozšírila právna úprava vylúčenia povinnosti platiť poistné pre samostatne zárobkovo činnú osobu aj o obdobie, počas ktorého vykonáva ošetrovanie z dôvodu domácej osobnej starostlivosti, najdlhšie v rozsahu 90 dní.

V súvislosti s predĺžením obdobia poskytovania „krátkodobého ošetrovného“ uvedenom z 10 na 14 dní, sa primerane upravilo obdobie, v ktorom samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity, a to do 14. dňa potreby tzv. krátkodobého ošetrovania alebo starostlivosti.

 

Rozhodujúce obdobie potrebné na zistenie vymeriavacieho základu – kalendárny rok

–   nemocenské poistenie trvalo bez prestávky od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. To znamená, že počas celého predchádzajúceho roka trvalo nemocenské poistenie.

 

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu – obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky

–   musí byť splnené podmienka, že obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a

–   nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,

–   nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

 

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu – kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky

–   musí byť splnená podmienka, že obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a 

–   obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia.

 

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnankyne, ktorá bola preradená na inú prácu

–   je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu,

–   obdobie nemocenského poistenia zamestnankyne bolo kratšie ako 90 dní od vzniku nemocenského poistenia.

 

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského alebo tehotenského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu

–   zisťuje sa ku dňu preradenia zamestnankyne.

Ustanovilo sa, že ak nárok na tehotenské vznikne poistenkyni, ktorá je z dôvodu tehotenstva alebo materstva preradená na inú, horšie platenú prácu, určí sa suma tehotenského z vymeriavacích základov zistených za obdobie pred preradením.

 

•    SZČO

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu – obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky

–   vznik nemocenského poistenia v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu – obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky

–   vznik nemocenského poistenia v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky

–   vznik nemocenského poistenia v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

 

•    Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (trvalo minimálne 26 týždňov)

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky

–   vznik nemocenského poistenia v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky

–   vznik nemocenského poistenia v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

 

Ochranná lehota

–   rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.

 

Vylúčené obdobia

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 zmenilo znenie odseku 10 upravujúce vylúčené obdobia, a to v súvislosti s vypustením vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnancom z § 140. Ustanovilo sa, aby sa v prípade zamestnanca z rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa určí suma nemocenskej dávky, vylúčili tie obdobia, ktoré sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú aj v zmysle aktuálne účinnej právnej úpravy (aktuálne definované ako obdobia, v ktorých zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie). Zároveň sa ustanovilo, aby sa z rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa určí suma dávky, tak ako doteraz vylučovalo aj obdobie nemocenského poistenia, za ktoré povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba nie sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.

§ 55

Denný vymeriavací základ
na určenie výšky nemocenskej dávky

(1) Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(2) Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Komentár k § 55

Ustanovenie upravuje denný vymeriavací základ. Ide o podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých bolo poistencom zaplatené nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní tohto obdobia. Ide o vymeriavací základ, z ktorého bolo skutočne poistné na nemocenské poistenie zaplatené. Je možnosť zaokrúhľovania na 4 desatinné miesta.

Zákon stanovil maximálnu výšku denného vymeriavacieho základu ako zásadu, ktorá hovorí, že nemôže byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

§ 56

Mesačný vymeriavací základ
na určenie výšky
vyrovnávacej dávky

(1) Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55. Mesačný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.

(2) Pomerná časť mesačného vymeriavacieho základu na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 pripadajúci na počet kalendárnych dní, v ktorom mala zamestnankyňa po preradení na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1.

Komentár k § 56

Toto ustanovenie upravuje ďalší typ vymeriavacieho základu, ktorým je mesačný vymeriavací základ, z ktorého je určená výška vyrovnávacej dávky, ktorú získava zamestnankyňa pri preradení na inú prácu.

Mesačný vymeriavací základ – 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu (predchádzajúce ustanovenie).

V prípade tohto vymeriavacieho základu ide o zaokrúhľovanie na celé eurocenty smerom nahor.

Pomerná časť mesačného vymeriavacieho základu – 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu pripadajúci na počet kalendárnych dní, v ktorom mala zamestnankyňa po preradení na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ (vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti).

§ 57

Pravdepodobný denný vymeriavací
základ na určenie výšky
nemocenských dávok

(1) Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak

a) poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,

b) zamestnanec v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 3 nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie,

c) dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26 ods. 6, alebo

d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky; nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň.

(2) Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(3) Pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 je najviac jedna tridsatina sumy určenej ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(4) Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako. Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a ods. 1, nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia.

(5) Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Komentár k § 57

Zákon ustanovuje pravdepodobný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky, pre prípady keď poistenec nemá vymeriavací základ, na určenie výšky nemocenskej dávky. Túto definuje ako jednu tridsatinu všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvodu na poskytnutie uvedenej nemocenskej dávky, t. j. jedna tridsatina minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poisteného. Zákon ustanovuje výnimku pre zamestnanca a povinne nemocensky poistenú SZČO, ak z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti čerpania rodičovskej dovolenky alebo poberania rodičovského príspevku nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného, alebo im dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v deň nasledujúci po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia. V takom prípade je u nich pravdepodobný denný vymeriavací základ jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by platili poistné v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 zmenilo znenie odseku 3, a to v súvislosti s legislatívnou zmenou v § 138 ods. 9 písm. a). Zachovala sa súčasná suma, z ktorej sa určí denný vymeriavací základ na výpočet sumy nemocenskej dávky v prípade, ak pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 presiahne zákonom stanovenú hranicu. Ustanovilo sa ju ponechať na sume zodpovedajúcej 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku.

ÔSMY DIEL
NÁROKY
Z NEMOCENSKÉHO POISTENIA
V OSOBITNÝCH PRÍPADOCH

§ 58

Nárok na nemocenské dávky
z viacerých nemocenských poistení

(1) Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského pois­tenia.

(2) Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.

(3) Úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa odseku 2 nesmie byť vyšší ako suma denného vymeriavacieho základu určená z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Komentár k § 58

Zákonom je upravený pravdepodobný denný vymeriavací základ, ktorý je potrebný na určenie výšky nemocenských dávok.

Výška nemocenskej dávky z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu sa určuje v zákonom stanovených prípadoch, ktoré sú vymedzené v tomto ustanovení:

–   ak nemal v rozhodujúcom období poistenec vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,

–   ak nedosiahol v rozhodujúcom období zamestnanec 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie (rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie),

–   ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol povinne nemocensky poistenej SZČO v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia (vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení),

–   ak bola dobrovoľne nemocensky poistená osoba nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

Zákon hovorí o zásade nepretržitého dobrovoľného nemocenského poistenia, ktorým nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň.

 

Definícia pravdepodobného denného vymeriavacieho základu

–   jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na jej poskytnutie. V prípade, ak je denný vymeriavací základ vyšší ako jedna tridsatina vymeriavacieho základu, ktorý je platný ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, tak je následne pravdepodobný denný vymeriavací základ v sume zodpovedajúcej jednej tridsatine vymeriavacieho základu ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

 

Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poisteného

Ide o poistenca, ktorý poberal materské, ktorý mal prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorá má nárok na rodičovský príspevok. V uvedenom prípade je výška pravdepodobného denného vymeriavacieho základu jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Takýmto poistencom môže byť zamestnanec alebo povinne nemocensky poistená SZČO.

§ 59

Zrušený.

TRETIA HLAVA
DÔCHODKOVÉ DÁVKY

PRVÝ DIEL
VYMEDZENIE POJMOV
DÔCHODKOVÉHO POISTENIA

§ 60

Obdobie
dôchodkového poistenia

(1) Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 15 ods. 1 písm. c) až e), g) až i), § 54 ods. 10 písm. a) a § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

(2) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie ­výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu²⁾ a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.⁵⁵⁾

(3) Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.²⁾

(4) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starob­ného dôchodku.

(5) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.

(6) Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie; to neplatí pre obdobie podľa § 54 ods. 10 písm. a) a § 255 ods. 1 a pre kalendárny mesiac, od ktorého zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. b) žiada priznať dôchodkovú dávku. Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4b na účely starobného poistenia nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie z dôvodu uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky z príjmu plynúceho z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce (ďalej len „odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci“).

(7) Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz.

(8) To isté obdobie riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov jeho veku sa započítava ako obdobie dôchodkového poistenia len jednej fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode a písm. d).

(9) Československé obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa § 66a, predčasného starobného dôchodku podľa § 68a alebo invalidného dôchodku podľa § 73a je doba zamestnania a náhradná doba získané pred 1. januárom 1993 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993 okrem doby zamestnania a náhradnej doby, ktoré sú obdobím služby podľa osobitného predpisu.^55ab) Československé obdobie dôchodkového poistenia sa započítava podľa predpisov Slovenskej republiky účinných ku dňu, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.

(10) Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Mesiac dôchodkového poistenia je 30 dní dôchodkového poistenia.

Komentár k § 60

Ustanovenie § 60 upravuje jeden zo základných pojmov systému dôchodkového zabezpečenia – obdobie dôchodkového poistenia. Ide o časový úsek, ktorý sa poistencovi započítava pri posudzovaní nároku na dôchodkovú dávku a pri výpočte jej sumy. Dĺžka obdobia dôchodkového poistenia je jedným z rozhodujúcich faktorov najmä pri priznávaní starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku. Ustanovenie zároveň stanovuje, ktoré obdobia sa do dôchodkového poistenia započítavajú, ktoré sa nezapočítavajú a za akých podmienok. Ustanovenie predstavuje kľúčovú normu pre určovanie dĺžky dôchodkového poistenia. Upravuje základnú definíciu obdobia dôchodkového poistenia, započítanie osobitných období (napr. invalidita, služba), pravidlá pre zaplatenie poistného, riešenie súbehu poistení, započítanie historických období poistenia.

Správne určenie obdobia dôchodkového poistenia je zásadné najmä pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok, výpočte výšky dôchodku, posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.

 

Základné vymedzenie obdobia dôchodkového poistenia

Odsek 1 obsahuje základnú definíciu obdobia dôchodkového poistenia. Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, za predpokladu, že za tieto obdobia bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, pokiaľ zákon nestanovuje výnimku.

Pri niektorých kategóriách poistencov zákon nevyžaduje zaplatenie poistného, pretože poistné za tieto osoby spravidla platí štát. Ide napríklad o osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) až e), g) až i) (napr. osoby starajúce sa o dieťa alebo opatrovatelia), § 54 ods. 10 písm. a), § 140.

V týchto prípadoch sa obdobie započítava aj bez toho, aby poistné zaplatila samotná fyzická osoba.

Dôležitou súčasťou ustanovenia je ochrana zamestnanca v prípade, ak zamestnávateľ nesplní povinnosť zaplatiť poistné. V takom prípade sa podmienka zaplatenia poistného považuje za splnenú a obdobie sa zamestnancovi započíta do dôchodkového poistenia. Táto ochrana však neplatí v situáciách, keď ide o zamestnávateľa podľa § 7 ods. 2, alebo zamestnanec je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorý má zároveň najmenej 50 % majetkovú účasť. V takom prípade sa predpokladá, že zamestnanec má rozhodujúci vplyv na plnenie povinností zamestnávateľa.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 zaviedla úprava, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140. Zároveň sa ustanovuje, že zamestnancovi, ktorý počas obdobia podľa § 54 ods. 10 dosiahne vymeriavací základ, sa tento vymeriavací základ premietne do výpočtu na určenie sumy dôchodkovej dávky.

Novelou zákona č. 387/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 ustanovilo, že obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom najdlhšie do osemnástich rokov jeho veku, obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzickej osoby, ktorá vykonáva osobnú asistenciu, chráneného svedka, vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy a osoby s priznaným kompenzačným príspevkom, hodnotilo ako obdobie dôchodkového poistenia, bez ohľadu na to, či štát za tieto obdobia zaplatil poistné na dôchodkové poistenie. S účinnosťou od 1. januára 2026 štát už nebude platiť poistné za uvedené skupiny poistencov, preto bolo potrebné doplniť právnu úpravu tak, aby sa obdobie ich dôchodkového poistenia po 31. decembri 2025 mohlo aj naďalej hodnotiť na nárok na dôchodok a na určenie sumy dôchodku aj bez zaplatenia poistného.

Obdobie služby policajtov a profesionálnych vojakov

Odsek 2 rieši započítanie obdobia výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka.

Toto obdobie sa započítava ako obdobie dôchodkového poistenia, ak nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, a zároveň osobe nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitných predpisov. Zmyslom tejto úpravy je zabrániť tomu, aby obdobie služby zostalo úplne nezohľadnené v dôchodkovom systéme, ak neviedlo k nároku na dávku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia.

 

Obdobie služby zhodnotené pre pozostalostné dávky

Odsek 3 stanovuje výnimku z predchádzajúceho pravidla. Ak bolo obdobie služby policajta alebo profesionálneho vojaka zhodnotené na účely pozostalostných dávok, napríklad vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, sirotského výsluhového dôchodku, toto obdobie sa už nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia v systéme sociálneho poistenia. Cieľom je zabrániť duplicitnému započítaniu toho istého obdobia v rôznych systémoch sociálneho zabezpečenia.

 

Obdobie poberania invalidného dôchodku

Podľa odseku 4 sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie poberania invalidného dôchodku. Toto obdobie sa započítava do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku. Zmyslom ustanovenia je zabezpečiť, aby osoba, ktorá sa stala invalidnou a nemôže pracovať, nebola znevýhodnená pri budúcom nároku na starobný dôchodok.

 

Dodatočne zaplatené poistné

Odsek 5 upravuje započítanie obdobia podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo poistné zaplatené dodatočne. Ide o situácie, keď osoba doplatí poistné spätne (napr. pri dobrovoľnom poistení). Po zaplatení poistného sa toto obdobie spätne započítava do dôchodkového poistenia.

 

Obdobie bez vymeriavacieho základu

Podľa odseku 6 sa za obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca nepovažuje obdobie, v ktorom bol síce povinne poistený, ale nemal vymeriavací základ na platenie poistného. Výnimku tvoria napríklad obdobia uvedené v § 54 ods. 10 písm. a), § 255 ods. 1, mesiac, od ktorého zamestnanec žiada priznanie dôchodkovej dávky. Osobitné pravidlo platí pre zamestnancov podľa § 4b (napr. sezónna práca), kde sa obdobie nezapočítava, ak zamestnanec nemal vymeriavací základ z dôvodu uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 s cieľom skrátiť rozhodovanie o dôchodkových dávkach zaviedla úprava, aby sa dni kalendárneho mesiaca, od ktorého zamestnanec s pravidelným príjmom žiada priznať dôchodkovú dávku, hodnotili ako obdobie dôchodkového poistenia bez ohľadu na to, či zamestnanec v tomto mesiaci mal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Primárnym účelom právnej úpravy je zabezpečiť rýchlejšie spracovanie žiadostí o dôchodkové dávky, čím sa zníži čas, počas ktorého poistenci čakajú na prvú výplatu dôchodku. Táto zmena vychádza z aplikačnej praxe Sociálnej poisťovne, ktorá identifikovala potrebu urýchlenia procesu rozhodovania s cieľom zlepšiť kvalitu a efektivitu konania.

Započítanie viacerých poistení

Ak má poistenec viacero dôchodkových poistení súčasne, napríklad je zamestnaný a zároveň podniká, obdobie sa započíta len raz.

Dĺžka obdobia dôchodkového poistenia sa teda nezvyšuje paralelným poistením, hoci príjmy z viacerých zdrojov môžu ovplyvniť výšku poistného a následne aj výšku dôchodku.

 

Starostlivosť o dieťa

Podľa odseku 8 sa to isté obdobie starostlivosti o dieťa započítava len jednej osobe.

Platí to pri starostlivosti o dieťa do šiestich rokov a starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov. Tým sa zabraňuje tomu, aby rovnaké obdobie starostlivosti získalo viac osôb ako obdobie dôchodkového poistenia.

!     Upozornenie

Novela zákona č. 387/2025 Z. z. zaviedla od 1. 1. 2026 zmenu v súvislosti so zmenou v § 15 ods. 1 písm. c). Uvedená zmena umožňuje hodnotiť to isté obdobie riadnej starostlivosti o dieťa súčasne aj poistencovi, ktorý sa stará o dieťa, ak je poistený ako zamestnanec, alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba a v tomto období sa mu poskytuje materské.

Československé obdobie dôchodkového poistenia

Odsek 9 upravuje započítanie období získaných pred rozdelením Československa (pred 1. januárom 1993).

Za tzv. československé obdobie dôchodkového poistenia sa považujú doby zamestnania, náhradné doby poistenia získané podľa právnych predpisov účinných pred týmto dátumom. Tieto obdobia sa započítavajú podľa právnych predpisov Slovenskej republiky účinných ku dňu priznania dôchodku.

 

Prepočet obdobia poistenia

Odsek 10 stanovuje jednotky používané pri výpočte dôchodkového poistenia 1 rok dôchodkového poistenia = 365 dní, 1 mesiac dôchodkového poistenia = 30 dní.

Toto pravidlo zabezpečuje jednotný spôsob výpočtu dôchodkového poistenia pri určovaní nároku na dôchodkové dávky.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 87/2024 Z. z. sa od 15. 5. 2024 ustanovilo, že mesiac dôchodkového poistenia je 30 dní dôchodkového poistenia. Ustanovuje sa 40 odpracovaných rokov ako podmienku nároku na predčasný starobná dôchodok naviazať na zmenu strednej dĺžky života, a to rovnakým spôsobom ako v prípade všeobecného dôchodkového veku. Počet odpracovaných rokov potrebných na splnenie podmienky na nárok na predčasný starobný dôchodok sa bude postupne zvyšovať, a to tempom rastu dôchodkového veku, ktoré určuje príloha č. 3a. Pre ročníky 1967 a neskoršie sa potrebný počet odpracovaných rokov bude meniť v závislosti od strednej dĺžky života rovnako ako všeobecný dôchodkový vek, ktorá sa od roku 2025 bude určovať podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3c.

§ 60a

Výchova dieťaťa

(1) Podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa poistenec osobne staral o dieťa

a) najmenej desať rokov,

b) najmenej päť rokov, ak sa poistenec začal o dieťa starať po dovŕšení ôsmich rokov veku dieťaťa,

c) od jeho narodenia do jeho úmrtia, ak dieťa zomrelo po dovŕšení veku šesť mesiacov; to neplatí, ak poistenec, podľa právoplatného rozhodnutia súdu, spôsobil smrť dieťaťa úmyselným trestným činom,

d) najmenej posledné tri roky pred dovŕšením dôchodkového veku poistenca.

(2) Do obdobia osobnej starostlivosti o dieťa sa započítava aj obdobie, počas ktorého sa poistenec nemohol o dieťa starať z dôvodu

a) svojho nepriaznivého zdravotného stavu alebo

b) prijatia dieťaťa do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

(3) Ak súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo ak súd schváli dohodu rodičov o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, na obidvoch rodičov sa hľadí, akoby starostlivosť o dieťa zabezpečovali v plnom rozsahu; posudzovanie splnenia podmienky osobnej starostlivosti o dieťa a odsek 5 tým nie sú dotknuté.

(4) Na účely posúdenia podmienky výchovy dieťaťa sa za dieťa považuje fyzická osoba do nadobudnutia jej plnoletosti, ktorá je

a) vlastné dieťa poistenca,

b) osvojené dieťa poistenca,

c) dieťa zverené poistencovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(5) To isté obdobie výchovy toho istého dieťaťa sa zohľadní len raz a len jednému poistencovi.

Komentár k § 60a

Ustanovenie upravujúce výchovu dieťaťa bolo zavedené v súvislosti s ustanovením najvyššieho dôchodkového veku, ktorý je závislý od počtu vychovaných detí.

Podľa predpisov dôchodkového zabezpečenia sa dôchodkový vek žene určoval (znižoval) v závislosti od počtu vychovaných detí. Z uvedeného dôvodu tieto predpisy podrobnejšie definovali podmienky, podľa ktorých sa výchova dieťaťa posudzovala na určenie jej dôchodkového veku. Vychádzali pritom z poznatkov aplikačnej praxe, podľa ktorej v reálnom živote dochádza k rôznym situáciám súvisiacich s výchovou detí, ktoré sú spôsobené objektívnymi aj subjektívnymi príčinami. Tieto podmienky sa na určenie dôchodkového veku ženy používajú v aplikačnej praxi do súčasnosti; pre účely ustanovenia § 65 zákona o sociálnom poistení, ktorý v rámci prechodného obdobia diferencoval dôchodkový vek žien v závislosti od počtu vychovaných detí (odseky 4 až 8) na základe prechodného ustanovenia § 258 zákona o sociálnom poistení. Pre účely vdovského a vdoveckého dôchodku sa pojem výchova aplikuje analogicky.

To isté obdobie výchovy toho istého dieťaťa sa zohľadní len raz a len jednému poistencovi.

Vychádzajúc z princípu právnej istoty a rovnosti poistencov pri posudzovaní ich nárokov na dôchodkové dávky, sa ustanovilo posudzovať podmienky výchovy dieťaťa na určenie najvyššieho dôchodkového veku poistenca v zásade rovnako.

 

Podmienky výchovy dieťaťa

–   poistenec sa osobne staral o dieťa najmenej desať rokov,

–   poistenec sa osobne staral o dieťa najmenej päť rokov, ak sa poistenec začal o dieťa starať po dovŕšení ôsmich rokov veku dieťaťa,

–   poistenec sa osobne staral o dieťa od jeho narodenia do jeho úmrtia, ak dieťa zomrelo po dovŕšení veku šesť mesiacov,

–   poistenec sa osobne staral o dieťa najmenej posledné tri roky pred dovŕšením dôchodkového veku poistenca.

Čo sa týka predposlednej podmienky, tak ta neplatí, ak poistenec, podľa právoplatného rozhodnutia súdu, spôsobil smrť dieťaťa úmyselným trestným činom.

Čo sa započítava do obdobia osobnej starostlivosti o dieťa

–   obdobie, počas ktorého sa poistenec nemohol o dieťa starať z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu,

–   obdobie, počas ktorého sa poistenec nemohol o dieťa starať z dôvodu prijatia dieťaťa do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

 

Dieťa

–   fyzická osoba do nadobudnutia jej plnoletosti – vlastné dieťa poistenca,

–   fyzická osoba do nadobudnutia jej plnoletosti – osvojené dieťa poistenca,

–   fyzická osoba do nadobudnutia jej plnoletosti – zverené poistencovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

V záujme predchádzania interpretačným nezrovnalostiam bolo ustanovenie spresnené tak, aby bolo zrejmé, že na obdobie kedy bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti sa hľadí ako na obdobie, počas ktorého zabezpečovali starostlivosť v „plnom“ rozsahu obaja rodičia, pričom v súlade so znením čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a v zmysle znenia § 65b ods. 2 sa toto obdobie ako celok (celé obdobie zverenia do striedavej osobnej starostlivosti) na účely určenia najvyššieho dôchodkového veku zohľadní len raz a len jednému poistencovi, a to prednostne žene.

§ 61

Osobný vymeriavací základ

(1) Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie po­dľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.

(2) Úhrn vymeriavacích základov na určenie osobného vymeriavacieho základu podľa odseku 1 okrem vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 7 za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) a d) a za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. e), g) až i) získané po 31. decembri 2025 je najmenej 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa osobný vymeriavací základ určuje, ak toto obdobie trvalo celý kalendárny rok. Ak obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety trvalo len časť kalendárneho roka, úhrn vymeriavacích základov podľa prvej vety na určenie osobného vymeriavacieho základu za túto časť kalendárneho roka je najmenej súčin 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa osobný vymeriavací základ určuje, a podielu počtu dní tohto obdobia v kalendárnom roku a čísla 365. Ak obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ poistenca sa upraví podľa počtu dní trvania dôchodkového poistenia.

Komentár k § 61

V uvedenom ustanovení sa zákon odvoláva na zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Pod osobným vymeriavacím základom rozumieme úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých bolo toto poistné zaplatené alebo sa považuje za zaplatené. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú. Osobný vymeriavací základ je akousi základňou, z ktorej sa zaplatilo v kalendárnom roku poistné na dôchodkové poistenie alebo sa poistné považuje za zaplatené.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 387/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 do ustanovenia doplnilo znenie odseku 2. Zaviedla sa minimálna hranica úhrnu vymeriavacích základov na účely výpočtu osobného vymeriavacieho základu poistencov, ktorí získali obdobia dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) a d), a to vo výške 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa osobný vymeriavací základ určuje. Uvedené ustanovenie predstavuje garanciu zachovania osobného vymeriavacieho základu za obdobia starostlivosti minimálne v rovnakej výške, ako podľa doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej štát za tieto obdobia platil poistné. Zároveň v praktickej rovine reflektuje potrebu zohľadnenia súbehu dôchodkového poistenia z titulu starostlivosti o dieťa a dôchodkového poistenia z titulu zárobkovej činnosti zavedenú touto právnou úpravou, (zmeny v § 15).

Na účely stanovenia tejto minimálnej hranice sa do úhrnu vymeriavacích základov nezapočítava vymeriavací základ na starobné poistenie podľa § 138 ods. 7, ktorý patrí poberateľovi úrazovej renty. To znamená, že za obdobie starostlivosti sa vymeriavacie základy z titulu zárobkovej činnosti (ak budú nižšie ako 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa osobný vymeriavací základ určuje) zvýšia na uvedenú minimálnu hranicu (60 %). Do úhrnu vymeriavacích základov za obdobie starostlivosti (ak trvalo celý kalendárny rok) sa na účely výpočtu osobného vymeriavacieho základu následne započíta 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku a vymeriavací základ na starobné poistenie podľa § 138 ods. 7, ktorý patrí poberateľovi úrazovej renty. Uvedené sa zaviedlo z dôvodu, že poberateľom úrazovej renty je aj umožnený súbeh poistenia na starobné poistenie podľa § 15 ods. 1 písm. f) s ostatnými dôchodkovými poisteniami podľa § 15 ods. 1 a započítavanie vymeriavacieho základu získaného z titulu poberania úrazovej renty do minimálnej hranice úhrnu vymeriavacích základov by znížilo úhrn ich vymeriavacích základov na určenie osobného vymeriavacieho základu v porovnaní s účinnou právnou úpravou.

Rovnaká minimálna hranica ako v prípade starostlivosti o dieťa sa zaviedla aj pre fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzickú osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu, ktoré sú dôchodkovo poistené podľa § 15 ods. 1 písm. e), chránených svedkov dôchodkovo poistených podľa § 15 ods. 1 písm. g), vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy dôchodkovo poistených podľa § 15 ods. 1 písm. h) a fyzické osoby s priznaným kompenzačným príspevkom, ktoré sú dôchodkovo poistené podľa § 15 ods. 1 písm. i), a to na obdobia dôchodkového poistenia, ktoré získali od 1. januára 2026.

Ak poistenec dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e) a g) až i) (tzv. poistenci štátu) počas celého kalendárneho roka získa vymeriavacie základy v súvislosti s dôchodkovým poistením podľa § 15 ods. 1 písm. a) a b) napr. vo výške 30 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov, úhrn vymeriavacích základov na účely určenia jeho osobného vymeriavacieho základu za tento kalendárny rok sa zvýši na 60 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov.

Zároveň sa upravil mechanizmus určenia minimálnej výšky úhrnu vymeriavacích základov pre situácie, kedy obdobie dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e) trvalo len časť kalendárneho roka. V takom prípade bude minimálna hranica úhrnu vymeriavacích základov (60 %) za obdobia dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e) a g) až i) upravená úmerne k dĺžke trvania tohto obdobia v rámci príslušného kalendárneho roka. Ak napríklad toto obdobie trvalo prvú polovicu kalendárneho roka a poistenec dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e) a g) až i) v tomto polroku získa vymeriavacie základy v súvislosti s dôchodkovým poistením podľa § 15 ods. 1 písm. a) a b), napr. vo výške 10 % vymeriavacieho základu spred dvoch rokov, úhrn vymeriavacích základov za tento polrok bude minimálne vo výške 30 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov. Na účely výpočtu úhrnu vymeriavacích základov za celý kalendárny rok sa následne k takto zvýšenému úhrnu vymeriavacích základov za prvý polrok pripočítajú vymeriavacie základy, ktoré poistenec získa z titulu poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. a) a b) v druhom polroku. V prípade poberateľov úrazovej renty sa do úhrnu vymeriavacích základov za celý kalendárny rok pripočítajú aj vymeriavacie základy na starobné poistenie podľa § 138 ods. 7.

Ustanovilo sa, aby sa, ak obdobie dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. a) až e) a g) až i) trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ poistenca, získaný za toto obdobie (napr. z titulu zamestnania), upravil alikvotne podľa počtu dní trvania dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. a) až e) a g) až i) v tomto kalendárnom mesiaci.

§ 62

Osobný mzdový bod

(1) Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(2) Za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.

(3) Osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3.

Komentár k § 62

Osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3 a je využívaný na určenie sumy dôchodkovej dávky. Ide o určitú mieru zásluhovosti poistenca pri platení poistného na dôchodkové poistenie v každom kalendárnom roku.

Osobný mzdový bod sa určuje za ten-ktorý kalendárny rok rozhodujúceho obdobia a vypočíta sa ako podiel osobného vymeriavacieho základu dosiahnutého poistencom v príslušnom kalendárnom roku a všeobecného vymeriavacieho základu za daný rok. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

 

osobný vymeriavací základ
osobný mzdový bod =	------------------------------------
	všeobecný vymeriavací základ

 

–   Obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku, pričom uvedené obdobie trvalo počas celého kalendárneho roku – osobný mzdový bod vo výške 0,3.

–   Obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku, pričom uvedené obdobie trvalo len časť kalendárneho roku – osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia.

Pomerná časť osobného mzdového bodu

–   podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia (obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku).

Čo sa týka zaokrúhľovania, pri pomernej časti osobného mzdového bodu je na štyri desatinné miesta nahor.

§ 63

Priemerný osobný mzdový bod

(1) Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jedno­tlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dô­chodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(2) Na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.

(3) Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku

a) 2013                                80 %,

b) 2014                                76 %,

c) 2015                                72 %,

d) 2016 a nasledujúcich rokoch 68 %.

(4) K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1 v roku

a) 2013                                17 %,

b) 2014                                18 %,

c) 2015                                19 %,

d) 2016 a nasledujúcich rokoch 20 %.

(5) Priemerný osobný mzdový bod po úprave podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(6) Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučuje aj obdobie dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) z dôvodu starostlivosti o dieťa do troch rokov veku a obdobie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku bez dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu uvedené v § 255 ods. 3, ak tieto obdobia v úhrne nie sú dlhšie ako úhrn období dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. a) a b), doby zamestnania pred 1. januárom 2004 podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004 zodpovedajúce zárobkovej činnosti podľa tohto zákona a obdobia výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka podľa osobitného predpisu²⁾ okrem obdobia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky policajta a profesionálneho vojaka, ak nejde o obdobie starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom; na porovnávané obdobia, ktoré sa prekrývajú, sa neprihliada. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučuje aj obdobie dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. d) a obdobie starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom uvedené v § 255 ods. 3. To isté obdobie dôchodkového poistenia podľa tretej vety a štvrtej vety z dôvodu starostlivosti o to isté dieťa sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje poistencovi, ktorý má obdobie dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) prvého bodu, ak nie je obdobím, počas ktorého bol iným poistencom podľa § 49 ods. 3 písm. d). Priemerný osobný mzdový bod určený z rozhodujúceho obdobia určeného podľa prvej vety až piatej vety sa nepoužije, ak je nižší ako priemerný osobný mzdový bod určený z rozhodujúceho obdobia určeného podľa prvej vety a druhej vety.

(7) Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.

(8) Ak v rozhodujúcom období sú len obdobia uvedené v § 62 ods. 2 prvej vete alebo § 255 ods. 3, priemerný osobný mzdový bod je 0,3.

(9) Ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 6 a 7 je kratšie ako jeden kalendárny rok, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v tomto kratšom období a koe­ficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 5 platí rovnako. Všeobecný vymeriavací základ na účely tohto ustanovenia je všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v roku, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.

(10) Ak vznikol nárok na dôchodkovú dávku v kalendárnom roku, v ktorom poistencovi prvý raz vzniklo dôchodkové poistenie, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v období od vzniku dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodkovú dávku a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 5 platí rovnako.

(11) Ak poistencovi vznikol nárok na dôchodkovú dávku v deň prvého vzniku dôchodkového poistenia, priemerný osobný mzdový bod je osobný mzdový bod určený ako podiel pravdepodobného vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku, a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný vymeriavací základ je vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na dôchod­kové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.

Komentár k § 63

Priemerný osobný mzdový bod spolu s obdobím dôchodkového poistenia a aktuálnou dôchodkovou hodnotou tvorí trojicu základných veličín na výpočet dôchodkovej dávky.

 

Určí sa ako podiel súčtu osobných mzdových bodov vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Tak sa vlastne určí priemerný osobný mzdový bod za jeden rok. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Ø osobný mzdový bod =	súčet osobných mzdových bodov v rozhodujúcom období
	----------------------------------------------------------------------------
	počet rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období

 

Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia sa určí tak, že súčet dní obdobia dôchodkového poistenia sa vydelí číslom 365 a výsledok sa zaokrúhli na štyri desatinné miesta nahor.

Ak vypočítaný priemerný osobný mzdový bod je vyšší ako 3, na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.

Priemerný osobný mzdový bod vypočítaný a prípadne obmedzený vyššie uvedeným spôsobom sa ďalej upravuje zákonom stanoveným spôsobom.

Hodnota priemerného osobného mzdového bodu – nižšia ako 1,25 – započítava sa v celej výške.

Hodnota priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 – započítava sa

–   80 % – rok 2013,

–   76 % – rok 2014,

–   72 % – rok 2015,

–   68 % – rok 2016 a ďalšie.

Hodnota priemerného osobného mzdového bodu – nižšia ako 1,0, pripočíta sa z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom

–   17 % – v roku 2013,

–   18 % – v roku 2014,

–   19 % – v roku 2015,

–   20 % – v roku 2016 a ďalších.

Po takto upravenej hodnote priemerného osobného mzdového bodu dochádza k zaokrúhleniu na štyri desatinné miesta smerom nahor.

 

Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu

–   kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku. Výnimku predstavujú kalendárne roky pred 1. januárom 1984.

Do rozhodujúceho obdobia nepatria,

ak trvali celý kalendárny rok

–   obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3 alebo 0,6 v prípade materskej dovolenky,

–   obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod.

V rozhodujúcom období nie je dvadsaťdva kalendárnych rokov (minimálne)

–   rozhodujúce obdobie pred 1. januárom 1984 sa predlžuje postupne, aby v ňom bolo 22 rokov,

–   následne ak ani po predĺžení nemá poistenec 22 rokov, hodnota priemerného osobného mzdového bodu sa zistí z nižšieho počtu kalendárnych rokov.

Priemerný osobný mzdový bod je 0,3

–   ak do rozhodujúceho obdobia patria len obdobia – poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku, doba štúdia a doba výkonu civilnej služby, materská dovolenka.

 

Rozhodujúce obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok

–   priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v tomto kratšom období a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365.

Zaokrúhlenie koeficientu – štyri desatinné miesta smerom nahor.

Všeobecný vymeriavací základ je pre toto ustanovenie ten, ktorý platil v roku, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.

 

Nárok na dôchodkovú dávku vznikol v kalendárnom roku, v ktorom poistencovi prvý raz vzniklo dôchodkové poistenie

–   priemerný osobný mzdový bod – podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v období od vzniku dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodkovú dávku a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365.

 

Nárok na dôchodkovú dávku vznikol v deň prvého vzniku dôchodkového poistenia

–   priemerný osobný mzdový bod – podiel pravdepodobného vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu.

Pravdepodobný vymeriavací základ – z ktorého by sa platilo poistné na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 387/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 znenie odseku 6 doplnilo novým textom, ktorým sa ustanovilo, aby sa z rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu (POMB) vylúčili obdobia starostlivosti o dieťa do troch rokov veku, vrátane obdobia starostlivosti o dieťa do troch rokov veku získané pred 1. januárom 2004 (§ 255 ods. 3) a obdobia poberania materského (pred pôrodom).

Aby sa mohlo toto obdobie starostlivosti o dieťa do troch rokov vylúčiť z rozhodujúceho obdobia, poistenec musí splniť podmienku, a to získať najmenej rovnako dlhé obdobie dôchodkového poistenia z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti, vrátane doby zamestnania pred 1. januárom 2004 podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004 zodpovedajúce zárobkovej činnosti podľa tohto zákona a obdobia výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka (okrem obdobia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky policajta a profesionálneho vojaka, ak nejde o obdobie starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom). Znamená to, že poistencovi, ktorý bol dôchodkovo poistený z dôvodu starostlivosti o dieťa napríklad šesť rokov, sa obdobie starostlivosti do troch rokov veku dieťaťa na určenie POMB vylúči iba vtedy, ak získa aspoň šesť rokov dôchodkového poistenia zo zárobkovej činnosti. Obdobia, v ktorých bol poistenec súčasne poistený zo zárobkovej činnosti a aj z dôvodu starostlivosti o dieťa, sa na posúdenie splnenia podmienky vylúčia.

Obdobie starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do osemnástich rokov, sa vylučuje z rozhodujúceho obdobia na určenie POMB vždy v plnom rozsahu, aj bez splnenia podmienky získania potrebného obdobia dôchodkového poistenia z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti. Vo väzbe na § 293gn ods. 1 napriek tomu, že do 31. decembra 2025 bola dôchodkovo poistená osoba starajúca sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom až od šiestich rokov veku do osemnástich rokov veku dieťaťa, a to podľa § 15 ods. 1 písm. d), podľa tohto návrhu sa v prípade, že je preukázané, že dieťa malo dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav aj pred šiestym rokom veku, z rozhodujúceho obdobia vylúčia aj obdobia starostlivosti o takéto dieťa pred šiestym rokom veku, najskôr však odo dňa vzniku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a to aj bez splnenia podmienky získania potrebného obdobia dôchodkového poistenia z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti. Napríklad dieťa má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav od ôsmeho mesiaca od narodenia, ktorý trval aj po dovŕšení osemnásteho roku veku, z rozhodujúceho obdobia na určenie POMB sa vylúči obdobie od ôsmeho mesiaca starostlivosti o také dieťa, a prvých osem mesiacov starostlivosti sa vylúči iba vtedy, ak osoba starajúca sa o dieťa získala aspoň osem mesiacov dôchodkového poistenia z výkonu zárobkovej činnosti.

Právnické osoby uvedené v § 233 ods. 10 a 11 aj v súvislosti s touto novelou sú povinné v súlade so spomínanými zákonnými ustanoveniami poskytovať Sociálnej poisťovni informácie a doklady nevyhnutne potrebné na výkon sociálneho poistenia.

Uvedený postup zabezpečí, aby obdobie, v ktorom sa poistenec staral o dieťa v zákonom určenom rozsahu, sa hodnotilo ako obdobie zárobkovej činnosti a namiesto 60 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov hodnotil priemer vymeriavacieho základu, ktoré poistenec získal mimo obdobia, v ktorom sa staral o dieťa.

Znenie garantuje zachovanie súčasnej úrovne dôchodkového zabezpečenia, preto sa navrhuje vykonať aj porovnávací výpočet. Na tento účel sa POMB vypočíta zároveň aj spôsobom určeným právnymi predpismi účinnými do 31. decembra 2025.

Po určení POMB uvedenými dvomi spôsobmi sa porovnajú hodnoty oboch POMB a na výpočet dôchodku sa následne použije POMB, ktorého hodnota je vyššia.

§ 64

Dôchodková hodnota

(1) Dôchodková hodnota v roku 2004 je 183,58 Sk.

(2) Dôchodková hodnota v roku 2005 je 195,31 Sk.

(3) Dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3aa. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka.

(4) Dôchodková hodnota sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(5) Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 4, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

Komentár k § 64

Dôchodková hodnota určená spôsobom podľa tohto ustanovenia je platná vždy pre kalendárny rok, a to od 1. 1. do 31. 12. kalendárneho roku. Ide o peňažnú hodnotu za jeden osobný mzdový bod.

Dôchodková hodnota platná k 31. 12 sa upravuje k 1. 1. nasledujúceho kalendárneho roka indexom.

Dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3aa. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka.

 

Aktuálna dôchodková hodnota

–   dôchodková hodnota platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky. Dôchodková hodnota je vždy zaokrúhľovaná na štyri desatinné miesta nahor.

V záujme zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a novelizácie rozdielu medzi dôchodkami priznávanými v jednotlivých rokoch sa zaviedla korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty. V minulosti bola aktuálna dôchodková hodnota každoročne k 1. januáru upravovaná vzhľadom na medziročnú zmenu priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky v treťom štvrťroku príslušného kalendárneho roka zverejnenej štatistickým úradom (priemerná mesačná mzda v treťom štvrťroku). Korekčný mechanizmus spočíva v tom, že z medziročnej zmeny priemernej mesačnej mzdy v treťom štvrťroku sa na účely určenia indexu úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty použilo len 95 % tejto hodnoty. To znamená, že ak by predstavovala medziročná zmena priemernej mesačnej mzdy v treťom štvrťroku napríklad rast na úrovni 5 %, na určenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty sa použije hodnota 0,95 x 5 % = 4,75 %, t. j. index úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty bude predstavovať hodnotu 1,0475. Negatívny vplyv na sumu dôchodku, ktorý zakladá korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty bude v dlhodobom horizonte korigovaný naviazaním dôchodkového veku na strednú dĺžku života. Na základe prognózy sa predpokladá, že kombináciou vplyvov opatrení – korekcia ADH a naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života, bude mať bezdetný poistenec na dlhodobom horizonte približne rovnako vysoký dôchodok (v niektorých prípadoch vyšší) ako podľa súčasného právneho stavu, a to v dôsledku dlhšieho obdobia dôchodkového poistenia.

Sociálna poisťovňa stanovila aktuálnu dôchodkovú hodnotu 19,7633 €. Táto hodnota platí od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 a používa sa pri výpočte novopriznaných dôchodkov v tomto roku.

Aktuálna dôchodková hodnota (ADH) je jednou zo základných veličín na výpočet dôchodkovej dávky v danom roku. Na výpočet dôchodkovej dávky sa použije aktuálna dôchodková hodnota platná v kalendárnom roku, v ktorom vznikol nárok na jej výplatu. Ak teda nárok na dôchodkovú dávku vznikne v roku 2026, použije sa dôchodková hodnota 19,7633 €. Pri výpočte dôchodku sa vždy použije tá ADH, ktorá platí v roku, v ktorom vznikne nárok na dôchodok.

DRUHÝ DIEL
STAROBNÝ DÔCHODOK

§ 65

Podmienky nároku
na starobný dôchodok

(1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

(2) Dôchodkový vek je všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník znížený o

a) 6 mesiacov, ak poistenec vychoval jedno dieťa,

b) 12 mesiacov, ak poistenec vychoval dve deti,

c) 18 mesiacov, ak poistenec vychoval tri deti alebo viac detí.

(3) Všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník je neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník zaokrúhlený na roky a kalendárne mesiace. Kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celý mesiac nadol. Neupravený všeobecný dôchodkový vek sa pre príslušný ročník určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3c.

(4) Príslušný ročník je rok narodenia osôb narodených v rovnakom kalendárnom roku.

(5) Ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, zohľadní sa mužovi, ktorý dieťa vychoval.

(6) Dôchodkový vek určený podľa odseku 2 je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia pois­tenca.

(7) Ak deň dovŕšenia dôchodkového veku určeného podľa odseku 2 pripadne na deň, ktorý sa číselne nezhoduje s dňom narodenia poistenca, za deň dovŕšenia dôchodkového veku sa považuje posledný deň posledného pripočítaného kalendárneho mesiaca.

(8) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým zverejní neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník a ustanoví všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník. Všeobecne záväzným právnym predpisom podľa prvej vety sa v kalendárnom roku zverejňuje neupravený všeobecný dôchodkový vek a ustanovuje všeobecný dôchodkový vek len pre jeden ročník.

(9) Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis podľa odseku 8 v kalendárnom roku, ktorý šesť kalendárnych rokov predchádza kalendárnemu roku, v ktorom osoby narodené v príslušnom ročníku dovŕšia všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník.

Komentár k § 65

Starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje zo starobného poistenia. Účelom starobného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe. Ustanovenie upravuje podmienky nároku na starobný dôchodok, ktoré musia byť splnené.

 

Podmienky

–   dôchodkové poistenie najmenej 15 rokov,

–   dovŕšenie dôchodkového veku.

Dôchodkový vek je všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník znížený o

–   6 mesiacov, ak poistenec vychoval jedno dieťa,

–   12 mesiacov, ak poistenec vychoval dve deti,

–   18 mesiacov, ak poistenec vychoval tri deti alebo viac detí.

Dôchodkový vek určený týmto spôsobom je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenca.

Pevne sa ustanovil dôchodkový vek pre všetky skupiny poistencov v členení na ročníky, pohlavie a počet vychovaných detí priamo v prílohách zákona o sociálnom poistení. Do prílohy č. 3a sa zároveň premietli odporúčania znížiť dôchodkový vek tých žien, ktorým doposiaľ výchova dieťaťa dôchodkový vek neovplyvnila a zmierniť rozdiely dôchodkového veku medzi jednotlivými ročníkmi žien, ktoré vychovali deti a ešte nedovŕšili dôchodkový vek. Príloha č. 3b ustanovuje dôchodkový vek mužov, ktorí vychovali deti, v prípadoch kedy nemožno výchovu týchto detí zohľadniť žene (napr. v prípadoch, kedy žena zomrela pred dovŕšením dôchodkového veku). Aj v prípade mužov pri určení dôchodkového veku sa prihliada na Ústavou Slovenskej republiky garantovaný maximálny dôchodkový vek, znížený z dôvodu výchovy dieťaťa alebo detí (Ústava Slovenskej republiky takéto zníženie priznáva iba žene). V prílohe 3a sa taktiež zmiernilo zvýšenie dôchodkového veku mužov a bezdetných žien narodených v roku 1960 zo štyroch na dva mesiace. Výraznejšie zvýšenie dôchodkového veku tohto ročníka poistencov podľa účinnej právnej úpravy bolo spôsobené tým, že dôchodkový vek platil pre poistenca, ktorý v príslušnom kalendárnom roku prvýkrát dovŕšil referenčný vek (dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku zaokrúhlený na celé roky nadol), pričom k výraznejšiemu nárastu dôchodkového veku dochádza vždy pri zmene referenčného veku. Uvedená zmena sa proporcionálne premietla aj do dôchodkového veku nasledujúcich ročníkov. Vzhľadom na čoraz väčšiu diferencovanosť dôchodkového veku jednotlivých skupín poistencov bola vypustená právna úprava určovania dôchodkového veku prostredníctvom dôchodkového automatu. Takto určený dôchodkový vek by sa ustanovoval iba pre zúženú skupinu poistencov (muži a bezdetné ženy) počas krátkeho, Ústavou Slovenskej republiky limitovaného obdobia (od roku 2024 do roku 2029) a následne by sa stal obsolétny. Právna úprava určovania dôchodkového veku svojou prehľadnosťou a zrozumiteľnosťou prispela k zvýšeniu právnej istoty pri určovaní dôchodkového veku poistencov.

Vzhľadom na určovanie dôchodkového veku podľa príloh č. 3a a 3b boli vypustené duplicitné ustanovenia o dôchodkovom veku poistencov v § 65 ods. 3 až 8. Súčasne sa v § 65 preznačených odsekoch 3 a 4 zaviedla legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením odsekov 3 až 8 v § 65.

 

Všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník

Všeobecne ide o neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník zaokrúhlený na roky a kalendárne mesiace. Kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celý mesiac nadol. Neupravený všeobecný dôchodkový vek sa pre príslušný ročník určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3c.

 

Príslušný ročník

Rok narodenia osôb narodených v rovnakom kalendárnom roku.

 

Všeobecne záväzný právny predpis

–   vydá ho Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

–   zverejní sa ním neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník,

–   ustanoví sa ním všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník,

–   v kalendárnom roku zverejňuje neupravený všeobecný dôchodkový vek,

–   v kalendárnom roku ustanovuje všeobecný dôchodkový vek len pre jeden ročník.

–   vydaný je v kalendárnom roku, ktorý šesť kalendárnych rokov predchádza kalendárnemu roku, v ktorom osoby narodené v príslušnom ročníku dovŕšia všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník.

V záujme predvídateľnosti a zapamätateľnosti dôchodkového veku sa teda novelou zákona ustanovilo, aby sa všeobecný dôchodkový vek ustanovoval všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na 5 rokov dopredu.

§ 65a

Nadobudnutie právnych
účinkov dovŕšenia dôchodkového veku
a priznania dôchodku

(1) Ak skutočnosťou rozhodujúcou na posúdenie vzniku, trvania alebo zániku sociálneho poistenia a na posúdenie platenia poistného na sociálne poistenie je dovŕšenie dôchodkového veku alebo priznanie dôchodku, právne účinky

a) dovŕšenia dôchodkového veku nastávajú dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr dňom jeho určenia,

b) priznania dôchodku nastávajú dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku.

(2) Ak skutočnosťou rozhodujúcou na posúdenie splnenia podmienok podľa osobitných predpisov^55aa) je dovŕšenie dôchodkového veku, právne účinky dovŕšenia dôchodkového veku nastávajú dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr dňom jeho určenia, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Komentár k § 65a

Dôchodkový vek platí pre poistenca, ktorý v príslušnom kalendárnom roku prvýkrát dovŕši referenčný vek. V záujme právnej istoty a zvýšenia úrovne zrozumiteľnosti textu právnej úpravy sa doplnilo ustanovenie o určovaní dôchodkového veku tak, aby bolo jednoznačné. Spresnenie vychádzalo zo zásady, že poistenci narodení v tom istom kalendárnom roku majú rovnaký dôchodkový vek.

V súlade s cieľom zabezpečiť dlhodobú finančnú udržateľnosť dôchodkového systému prehĺbením miery solidarity v I. priebežne financovanom dôchodkovom pilieri bolo potrebné postupne v dlhodobom časovom horizonte zmeniť pomer miery zásluhovosti a miery solidarity v systéme povinného dôchodkového poistenia v prospech miery solidarity. Z uvedených dôvodov sa zaviedol nový spôsob stanovenia priemerného osobného mzdového bodu. Z rovnakého dôvodu sa stanovil mechanizmus postupnej automatickej úpravy dôchodkového veku v závislosti od dynamiky vývoja priemernej strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy v aktuálnom dôchodkovom veku vyjadrenom v celých rokoch (referenčný vek).

Je určený rok, od ktorého sa má podľa nového mechanizmu ustanovovať dôchodkový vek znovu opatrením Ministerstva práce SR. Keďže podľa mechanizmu uvedeného v predchádzajúcom § 65a zákona o sociálnom poistení sa ustanovoval dôchodkový vek opatrením každoročne a cieľom zákona je ustanovovať dôchodkový vek opatrením na kalendárny rok vždy o päť rokov dopredu, stanovený rok 2024 predpokladá efektívne spustenie mechanizmu vydávania opatrenia už v roku 2019 s tým, že dôchodkový vek na obdobie prvých piatich rokov (obdobie rokov 2019 až 2023 vrátane) bude určený explicitne v zákone, a to na základe mechanizmu s odhadom tempa zmeny dôchodkového veku v mesiacoch.

Úprava stanoveného dôchodkového veku zo spojenia roky a dni na spojenie roky a mesiace vyžadovala úpravu ustanovení, ktoré sa viažu na výpočet v dňoch. V texte sa zmenili slová „dni“ na „mesiace“ a zároveň sa musí použiť koeficient, ktorý zodpovedá úprave desatinných čísiel z dní na mesiace, t. j. použiť namiesto koeficientu 365 platného pre počítanie v dňoch koeficient 12 pre počítanie v mesiacoch.

Zároveň sa upravilo zaokrúhľovanie matematickým spôsobom, pretože zaokrúhľovanie smerom nahor alebo nadol pri mesiacoch by z dlhodobého hľadiska mohlo mechanizmus odkloniť od neutrálneho vplyvu obsiahnutého v pôvodnom znení.

To znamená, že od 1. januára 2024 dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku predstavuje súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, a počtu kalendárnych mesiacov, ktorý sa určí ako súčin čísla 12 a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie.

Takto vypočítaný počet kalendárnych mesiacov sa zaokrúhľuje na celé kalendárne mesiace. Dôchodkový vek upravený podľa odseku 1 platí pre poistenca, ktorý v príslušnom kalendárnom roku prvýkrát dovŕši referenčný vek.

Stredná dĺžka života – je spoločná pre mužov aj pre ženy, ide o strednú dĺžku života v referenčnom veku vykázaná štatistickým úradom.

Referenčný vek – dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku.

Prvé referenčné obdobie – obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o dvanásť rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Druhé referenčné obdobie – obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o trinásť rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Príslušný kalendárny rok – rok úpravy dôchodkového veku.

Úpravy týkajúce sa dôchodkového veku budú vydané opatrením zverejneným v Zbierke zákonov SR.

Pri výpočte zmeny dôchodkového veku sa pracuje s priemernými hodnotami strednej dĺžky dožitia v referenčnom veku, ktoré vychádzajú z dát Štatistického úradu SR. Tieto dáta sú empirického charakteru, t. j. nie sú odhadom, ale presným výpočtom na základe skutočných dát o populácii SR. Posunutím ustanovovania dôchodkového veku na 5 rokov dopredu a ponechaním pôvodných referenčných období by nebolo možné vypočítať tieto údaje z empirických dát. Preto sa upravili referenčné obdobia tak, že sa ponechal mechanizmus posúvania referenčných období po roku v platnosti.

Počet kalendárnych mesiacov, o ktorý sa upravuje dôchodkový vek, dôchodkový vek vyjadrený v rokoch a kalendárnych mesiacoch na príslušný kalendárny rok a referenčný vek na príslušný kalendárny rok, sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý päť rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

V zákone je určený rok, od ktorého sa má ustanovovať dôchodkový vek znovu opatrením Ministerstva práce SR. Keďže podľa mechanizmu uvedeného v predchádzajúcom § 65a zákona o sociálnom poistení sa ustanovuje dôchodkový vek opatrením každoročne a cieľom zákona je ustanovovať dôchodkový vek opatrením na kalendárny rok vždy o päť rokov dopredu, stanovený rok 2024 predpokladá efektívne spustenie mechanizmu vydávania opatrenia s tým, že dôchodkový vek na obdobie prvých piatich rokov bude určený explicitne v zákone, a to na základe doterajšieho mechanizmu s odhadom tempa zmeny dôchodkového veku v mesiacoch.

Úprava stanoveného dôchodkového veku zo spojenia roky a dni na spojenie roky a mesiace vyžadovala úpravu ustanovení, ktoré sa viažu na výpočet v dňoch. V texte sa zmenili slová „dni“ na „mesiace“ a zároveň sa musí použiť koeficient, ktorý zodpovedá úprave desatinných čísiel z dní na mesiace, t. j. použiť na miesto koeficientu 365 platného pre počítanie v dňoch koeficient 12 pre počítanie v mesiacoch.

Spresnilo a jednoznačne sa určilo, pre koho bude určený dôchodkový vek stanovený v jednotlivých rokoch. Uvedené sa zaviedlo vzhľadom na aktuálne definovanú zásadu určovania dôchodkového veku, v zmysle ktorej dôchodkový vek platí pre poistenca, ktorý v príslušnom kalendárnom roku prvýkrát dosiahne referenčný vek (§ 65a ods. 1). Absencia predmetnej úpravy aj v rokoch 2019 až 2023 predstavuje odklon od tejto zásady v období, v ktorom bude dôchodkový vek explicitne definovaný v zákone, pričom v zmysle zákona sa následne bude opäť určovať v súlade s predmetnou zásadou.

Čo sa týka určenia dôchodkového veku, uplatňuje sa znenie § 65 odsek 9 a 10 rovnakým spôsobom. Predmetné znenie je obsahom nového odseku 6.

V nadväznosti na právnu úpravu v znení zohľadňujúcom zaokrúhľovanie dôchodkového veku na kalendárne mesiace, bolo potrebné zaviesť rovnaké zásady ako v § 65 ods. 9 a 10, inak by nebolo možné poistencovi určiť konkrétny dôchodkový vek, ktorý musí byť určený ako konkrétny dátum v tvare DD.MM. daného kalendárneho roka.

Určenie sumy
starobného dôchodku

§ 66

(1) Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

(2) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starob­ný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.

(3) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti, suma starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy starobného dôchodku poistenca podľa prvej vety určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

(4) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa odo dňa vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zastavenia výplaty starobného dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.

(5) Ak sa starobný dôchodok ku dňu zastavenia jeho výplaty alebo ku dňu zániku dôchodkového poistenia získaného počas poberania starobného dôchodku vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy starobného dôchodku podľa odsekov 3 a 4 sa prihliada na sumu starob­ného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.

(6) Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,¹⁾ sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení

a) pred 1. septembrom 2012 zníži o 36/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

b) od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 zníži o 16/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

c) od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 zníži o 17/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

d) od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 zníži o 18/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

e) od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 zníži o 19/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

f) od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 zníži o 20/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

g) od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 zníži o 3/13 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

h) od 1. januára 2022 do 31. decembra 2023 zníži o 22/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

  i) po 31. decembri 2023 zníži o 16/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

  j) zrušené.

(7) Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,¹⁾ sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, ktoré je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e), g) až i), neznižuje, ak v tomto období poistenec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie.

(8) Suma zníženia podľa odseku 6 za obdobie, v ktorom mal poistenec vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie a ktoré bolo súčasne obdobím dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) z dôvodu starostlivosti o dieťa do troch rokov veku alebo obdobím dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. d), sa vynásobí koeficientom určeným ako podiel osobného mzdového bodu za príslušný kalendárny rok a priemerného osobného mzdového bodu poistenca použitého na určenie sumy starobného dôchodku. Ak obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod za príslušnú časť kalendárneho roka sa na účely prvej vety určí ako podiel úhrnu vymeriavacích základov za túto časť kalendárneho roka a pomernej časti všeobecného vymeriavacieho základu patriaceho za túto časť kalendárneho roka; na účely určenia všeobecného vymeriavacieho základu sa primerane použije odsek 11. Na hodnotu takto určeného koeficientu prevyšujúcu hodnotu 1 sa neprihliada. Na určenie osobného mzdového bodu podľa prvej vety a druhej vety sa § 61 ods. 2 nepoužije.

(9) Suma zníženia podľa odseku 6 za obdobie, v ktorom mal poistenec vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie a ktoré bolo súčasne obdobím dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) z dôvodu starostlivosti o dieťa od troch do šiestich rokov veku dieťaťa alebo obdobím dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. e), g) až i) získaným po 31. decembri 2025, sa vynásobí koeficientom určeným ako podiel osobného mzdového bodu za príslušný kalendárny rok a osobného mzdového bodu určeného zo 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Ak obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod za príslušnú časť kalendárneho roka sa na účely prvej vety určí ako podiel úhrnu vymeriavacích základov za túto časť kalendárneho roka a pomernej časti všeobecného vymeriavacieho základu patriaceho za túto časť kalendárneho roka; na účely určenia všeobecného vymeriavacieho základu sa primerane použije odsek 11. Na hodnotu takto určeného koeficientu prevyšujúcu hodnotu 1 sa neprihliada. Na určenie osobného mzdového bodu podľa prvej vety a druhej vety sa § 61 ods. 2 nepoužije.

(10) Na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 4 sa do obdobia dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok nezapočítavajú obdobia uvedené v § 54 ods. 10 písm. a) a § 140 ods. 1 a 2; na určenie sumy starob­ného dôchodku podľa odsekov 2 až 4 sa na hodnotu osobného mzdového bodu za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok prevyšujúcu hodnotu 3 neprihliada.

(11) Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starob­ný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

(12) Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku na žiadosť podľa odsekov 3 a 4 v kalendárnom roku len raz.

Komentár k § 66

Určenie sumy starobného dôchodku súvisí s vypustením právnej úpravy vyrovnávacieho príplatku a zavedením právnej úpravy určovania sumy starobného, predčasného alebo invalidného dôchodku dotknutej skupiny poistencov.

Starobný dôchodok má občanom v poproduktívnom veku sčasti nahradiť ich predchádzajúci príjem, ktorý mali počas svojho aktívneho života. Zákonom je umožnená možnosť poberať starobný dôchodok a zároveň mať príjem zo zárobkovej činnosti v zákonom stanovených medziach.

Ustanovenie upravuje spôsob určenia sumy starobného dôchodku.

•    ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok sa určí ako

POMB x ODP x ADH

POMB = priemerný osobný mzdový bod

ODP = súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok,

ADH = aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku

•    poistenca, ktorý bol dôchodkovo poistený po vzniku nároku na starobný dôchodok (hoci aj len jeden deň) a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, sa určí tak, že

1.  najprv sa vypočíta základná suma starobného dôchodku ku dňu vzniku nároku (pozri bod vyššie),

2.  k základnej sume sa pripočíta suma dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku (po odpočítaní dôb, ktoré sa na účely zvýšenia nezapočítavajú do obdobia dôchodkového poistenia), ktorá sa vypočíta ako

–   OMB x ADH,

–   OMB = súčet osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku,

–   ADH = aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku,

3.  k takto určenej sume dôchodku sa ďalej pripočíta suma percentuálneho zvýšenia dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na dôchodok (po odpočítaní dôb, ktoré sa na účely zvýšenia nezapočítavajú do obdobia dôchodkového poistenia), ktoré predstavuje 0,5 % za každých celých 30 dní obdobia dôchodkového poistenia. Na zvyšky dní sa pri výpočte dní, za ktoré patrí toto zvýšenie, neprihliada. Ak je počet dní po vzniku nároku na dôchodok nižší ako 30, zvýšenie o 0,5 % sa neposkytne. Za 365 dní sa poskytne zvýšenie o 6 %.

 

Určenie sumy starobného dôchodku

–   súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Vplyv na určenie sumy starobného dôchodku majú rôzne skutočnosti, a to napríklad či poistenec, ktorý má splnené podmienky na starobný dôchodok, ho aj skutočne poberá, tiež či vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je dôchodkovo poistený a naopak či zárobkovú činnosť nevykonáva.

Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku na žiadosť poistenca v kalendárnom roku len raz.

 

Určenie sumy starobného dôchodku u poistenca dôchodkovo poisteného za splnenia podmienok na starobný dôchodok – poberal starobný dôchodok alebo jeho časť

–   od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, sa určí takým spôsobom, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. K rozhodnutiu týkajúceho sa určenia sumy starobného dôchodku dochádza do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku.

 

Určenie sumy starobného dôchodku u poistenca dôchodkovo poisteného za splnenia podmienok na starobný dôchodok, ktorý ho poberal alebo jeho časť – zaniklo mu dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma tohto starobného dôchodku vyššie spomenutým spôsobom, alebo nebola suma starobného dôchodku určená z dôvodu, že nezískal obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti

–   k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Poistenec musí podať k určeniu sumy starobného dôchodku žiadosť.

 

Určenie sumy starobného dôchodku u poistenca dôchodkovo poisteného, ktorý nepoberal starobný dôchodok alebo jeho časť v období nasledujúcom po období poberania starobného dôchodku alebo jeho časti – prerušené

–   k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zastavenia výplaty starobného dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty,

–   suma starobného dôchodku týmto spôsobom určená sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok, ak ho poistenec ani jeho časť nepoberal,

–   suma starobného dôchodku sa určuje odo dňa vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku.

 

Súbeh vyplácania jednej polovice starobného dôchodku s vdovským alebo vdoveckým dôchodkom ku dňu zastavenia jeho výplaty prípadne ku dňu zániku dôchodkového poistenia

–   pri určení sumy starobného dôchodku sa prihliada na sumu starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia.

Ustanovil sa nový pomer krátenia starobného dôchodku poistenca, ktorý je alebo bol sporiteľom, za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Právna úprava zohľadnila pre účely krátenia aj odvody do rezervného fondu solidarity a predstavuje tak spravodlivejší výpočet dôchodku v pomere ku zníženiu odvodov do systému sociálneho poistenia z dôvodu účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

 

Sporiteľ podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení (č. 43/2004 Z. z.)

Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ, sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení

–   pred 1. septembrom 2012 zníži o 36/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

–   od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 zníži o 16/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

–   od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 zníži o 17/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

–   od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 zníži o 18/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

–   od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 zníži o 19/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

–   od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 zníži o 20/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

–   od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 zníži o 3/13 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

–   od 1. januára 2022 do 31. decembra 2023 zníži o 22/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

–   po 31. decembri 2023 zníži o 16/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

Sporiteľ podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení je fyzická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení zapísanú v registri zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení (register zmlúv) alebo má uzatvorenú dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom (dohoda o vyplácaní dôchodku programovým výberom). Sporiteľ je aj fyzická osoba, ktorej dôchodkovú správcovskú spoločnosť určila Sociálna poisťovňa.

Na určenie sumy starobného dôchodku spôsobom, ktorý je vymedzený v tomto ustanovení, do obdobia dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok, sa nezapočítavajú obdobia vylúčenia povinnosti platiť poistné poistencom.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 530/2023 Z. z. sa od 1. 1. 2024 zmenilo znenie ods. 6 písm. h) a i). Ustanovilo sa, aby sa rodičovský dôchodok vyplatil každý rok raz ročne v júni v jednej úhrnnej splátke.

Súčasne sa zaviedlo zvýšenie sadzby poistného na starobné poistenie pre sporiteľov v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zníženie sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z uvedeného dôvodu sa súčasne upravilo aj krátenie sumy dôchodku z I. piliera pre poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

Cieľom zákona je trvalé zníženie percentuálnej sadzby povinných príspevkov do II. piliera na úroveň 4 % z vymeriavacieho základu s účinnosťou od 1. 1. 2024. Súčasne sa znížilo krátenie starobného dôchodku z I. piliera pre poistenca, ktorý je sporiteľom na cca 17,6 %

V súvislosti so znížením sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sa ustanovilo zvýšenie sadzby poistného na starobné poistenie pre sporiteľov. Z uvedeného dôvodu sa súčasne upravilo aj krátenie sumy dôchodku z I. piliera pre poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

Zároveň sa z odseku 6 vypustilo znenie písm. j).

Vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom

–   v období od uznania za dočasne práceneschopného do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

–   v období, v ktorom mu trvá nárok na výplatu materského, alebo v ktorom by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1,

–   od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, najdlhšie do 14. dňa potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,

–   od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania,

–   v období, počas ktorého má nárok na výplatu rehabilitačného alebo rekvalifikačného,

–   v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.

Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok

–   všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod,

–   za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je ustanovený na kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 387/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 do ustanovenia vložili nové odseky 7 až 9, a to v nadväznosti na úpravy v súvislosti s obdobím, v ktorom sa poistenec stará o dieťa, a i úpravami dôchodkových nárokov pre tohto poistenca v sociálnom poistení (I. pilier). Bolo nevyhnutné pristúpiť aj k zodpovedajúcim úpravám pre poistenca, ktorý je zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení (II. pilier), a za takéto obdobie účasti má mať znížený dôchodok z I. piliera.

Preto sa doplnilo existujúce (základné) ustanovenie o znížení sumy dôchodku z I. piliera v § 66 ods. 6 o mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa suma zníženia dôchodku z I. piliera za obdobie, v ktorom sa poistenec alebo sporiteľ stará o dieťa, primerane upraví.

V nových odsekoch 7 až 9 sa ustanovila úprava zníženia dôchodku z I. piliera pre poistenca alebo sporiteľa, ktorý počas účasti v II. pilieri získa aj obdobie, v ktorom sa stará o dieťa, a to v závislosti od toho, či počas tohto obdobia, v ktorom sa stará o dieťa, má (odsek 8 a 9) alebo nemá (odsek 7) vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie.

Súčasne, v súlade s prístupom k zohľadneniu jednotlivých období, v ktorých sa poistenec stará o dieťa, je potrebné rozdielne pristúpiť aj k úprave zníženia dôchodku z I. piliera za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, a to pre obdobie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku, resp. o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do osemnástich rokov veku (odsek 8) a pre obdobie starostlivosti o dieťa od troch do šiestich rokov veku dieťaťa (odsek 9).

Poistencovi alebo sporiteľovi, ktorý v období, v ktorom sa stará o dieťa, nemá vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie (nemá príjem zo zárobkovej činnosti), sa suma dôchodku z I. piliera neznižuje (odsek 7), a to z dôvodu, že v tomto období sa do II. piliera neplatia žiadne povinné príspevky (právna úprava v súvislosti s vypustením povinnosti platiť poistné štátom, t. j. vypustenie odseku 2 v § 128). Táto právna úprava sa priamo dotkne poistenca alebo sporiteľa, ktorý získa obdobie, v ktorom sa stará o dieťa, po 1. januári 2026.

V kontexte ustanovenia za poistenca alebo sporiteľa počas obdobia, v ktorom sa stará o dieťa, od 1. januára 2026 štát prestane platiť poistné na dôchodkové poistenie, tzn. prestane platiť aj povinné príspevky do II. piliera. Ak takýto poistenec alebo sporiteľ počas obdobia, v ktorom sa stará o dieťa, bude mať zároveň príjem zo zárobkovej činnosti, tzn. bude mať vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie (tzn. aj povinné príspevky do II. piliera), jeho dôchodok z I. piliera sa pomerne zníži. Toto zníženie dôchodku z I. piliera však bude zodpovedať iba reálne odvedeným povinným príspevkom.

Postupom uvedeným v odseku 8 sa suma zníženia dôchodku z I. piliera, vypočítaná na základe § 66 ods. 6, za obdobie, v ktorom sa poistenec alebo sporiteľ stará o dieťa do troch rokov veku, resp. o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do osemnástich rokov veku, upraví na základe pomeru medzi hodnotou zaplatených povinných príspevkov do II. piliera počas tohto obdobia a celkovou úrovňou príjmov tohto poistenca alebo sporiteľa počas jeho ekonomicky aktívneho života reprezentovanou priemerným osobným mzdovým bodom, na základe ktorého sa určuje starobný dôchodok. Tzn., že suma zníženia dôchodku z I. piliera za uvedené obdobie bude v konečnom dôsledku nižšia. Zároveň však platí, že ak uvedený pomer bude vyšší ako 1, suma zníženia dôchodku z I. piliera zostane za toto obdobie na rovnakej úrovni.

V odseku 9 sa zaviedol postup pre úpravu sumy zníženia dôchodku z I. piliera poistenca alebo sporiteľa za obdobie, v ktorom sa stará o dieťa od troch do šiestich rokov veku. V tomto prípade sa suma zníženia upraví pomerom zodpovedajúcim hodnote zaplatených povinných príspevkov do II. piliera počas uvedeného obdobia a 60 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov, čo je hodnota, ktorá predstavuje vymeriavací základ štátu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za osobu, ktorá sa stará o dieťa (od 1. januára 2026 iba ako fiktívny vymeriavací základ).

V oboch uvedených odsekoch je ustanovený aj postup pre prípad, ak obdobie, v ktorom sa poistenec alebo sporiteľ stará o dieťa, trvá iba časť kalendárneho roka. Posledné vety v odseku 8 a 9 zabezpečujú, aby pri výpočte úpravy sumy zníženia dôchodku z I. piliera (§ 66 ods. 6) sa neprihliadalo na tzv. fiktívny vymeriavací základ podľa ustanovenia § 61 ods. 2, teda vymeriavací základ štátu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za osobu, ktorá sa stará o dieťa.

Obdobie účasti na II. pilieri do konca roka 2025, ktoré bolo súčasne obdobím, v ktorom sa poistenec alebo sporiteľ staral o dieťa, je obdobím, v ktorom poistenec alebo sporiteľ mal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie, pretože poistné na dôchodkové poistenie za takúto osobu platil štát (časť poistného bola vo forme povinných príspevkov pripísaná na jeho osobný dôchodkový účet), tzn., že na úpravu sumy zníženia dôchodku z I. piliera takéhoto poistenca alebo sporiteľa sa primerane použijú ustanovenia odseku 8 a 9.

V súvislosti s ďalšími kategóriami poistencov štátu – fyzická osoba, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu, chránený svedok, vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy a osoba s priznaným kompenzačným príspevkom – sa ustanovilo primerane použiť ustanovenia uvedené v odsekoch 7 a 9. Tzn. za obdobie, v ktorom je takáto osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení, ktoré je súčasne obdobím povinného dôchodkového poistenia z vyššie uvedeného dôvodu, a táto osoba nemá príjem zo zárobkovej činnosti (vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie) sa suma jej dôchodku z I. piliera nezníži (odsek 7). Naopak, ak uvedená osoba má príjem zo zárobkovej činnosti (vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie), suma jej dôchodku z I. piliera sa zníži v súlade s postupom v odseku 9. Uvedený postup sa použije na obdobia dôchodkového poistenia získané z tohto titulu po 31. decembri 2025.

§ 66a

(1) Suma starobného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku podľa odseku 2 a sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, ak ide o poistenca, ktorý získal

a) pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky alebo má priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, a

b) po 31. decembri 1992 najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky.

(2) Fiktívna suma starobného dôchodku sa určí ako suma starobného dôchodku podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9.

(3) Ak starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky je upravený z dôvodu súbehu s inou dávkou, z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo z iného dôvodu ustanoveného predpismi Českej republiky, použije sa na určenie sumy starobného dôchodku podľa odseku 1 suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, ktorá by patrila, ak by k úprave sumy tohto dôchodku z tohto dôvodu nedošlo.

(4) Starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky sa na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa odseku 1 prepočíta na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou,^55a) ktorý je platný ku dňu, ku ktorému sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1.

(5) Suma starobného dôchodku podľa odseku 1 nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, ktorá je v súlade s osobitným predpisom^55b) určená podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

(6) Suma starobného dôchodku sa určí podľa § 66 alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok je priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ak ide o poistenca ktorý

a) získal pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia,

b) získal po 31. decembri 1992 najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky a

c) ku dňu vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.

(7) Ak poistencovi uvedenému v odseku 6 vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky a

a) vznikne nárok na jeho výplatu, suma starobného dôchodku sa určí podľa odsekov 1 až 5,

b) nevznikne nárok na jeho výplatu, suma starobného dôchodku sa určí podľa § 66.

Komentár k § 66a

Zaviedla sa právna úprava určenia sumy starobného dôchodku poistencov, ktorí ku dňu rozdelenia ČSFR získali československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré im bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky a po rozdelení ČSFR získali najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

Podmienka získania aspoň jedného roka dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky sa ustanovuje z dôvodu, že získaním tohto obdobia v minimálnom rozsahu sa preukazuje, v zásade v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, príslušnosť dotknutých poistencov k systému dôchodkového poistenia Slovenskej republike.

Na určenie sumy starobného dôchodku zostáva aj naďalej zachovaná podmienka priznania starobného dôchodku, resp. invalidného dôchodku za československé obdobia dôchodkového poistenia Českou republikou.

Táto podmienka je v súlade s judikatúrou súdov, podľa ktorej „starobný dôchodok je potrebné priznať v takej výške, aby súčet starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky“.

Ustanovením tejto podmienky Slovenská republika dobrovoľne preberá na seba väčšie finančné záväzky, než aké jej vyplývajú zo Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení.

Dotknutým poistencom sa v zmysle zákona určí suma starobného dôchodku zodpovedajúca rozdielu medzi fiktívnou sumou starobného dôchodku určenou podľa predpisov Slovenskej republiky a sumou starobného alebo invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, pričom fiktívna suma starobného dôchodku sa bude určovať podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol priznaný starobný dôchodok zo Slovenskej republiky (zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, resp. zákona č. 100/1988 Sb. o sociálnom zabezpečení), a to aj s prihliadnutím na dobu poistenia/zamestnania a vymeriavacie základy získané pred rozdelením ČSFR.

Pri určení sumy starobného dôchodku sa nebude prihliadať na úpravu českého starobného alebo invalidného dôchodku z dôvodu súbehu s inou dávkou alebo z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti.

To znamená, že sa ustanovilo, aby sa český dôchodok prepočítaný na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou, ktorý je platný ku dňu, ku ktorému sa určuje starobný dôchodok, podľa novej úpravy zohľadnil v neupravenej výške.

Súčasne sa bude uplatňovať ochranný prvok spočívajúci v tom, že suma starobného dôchodku určená podľa novej právnej úpravy nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, ktorá je v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia určená podľa § 66.

Pri určení sumy predčasného starobného dôchodku dotknutej skupiny poistencov sa zavádza uplatňovanie rovnakých pravidiel, ako pri určení sumy starobného dôchodku dotknutej skupiny poistencov.

Do ustanovenia sa doplnili nové odseky 6 a 7, a to právna úprava spôsobu výpočtu sumy starobného dôchodku poistencov, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktorí získali pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je príslušná poskytnúť starobný dôchodok Česká republika (česká doba poistenia, ktorá sa určila podľa sídla zamestnávateľa poistenca v čase rozdelenia ČSFR), avšak za toto obdobie im nevznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky. Uvedené bolo zavedené z dôvodu zabezpečiť rovnosť s osobami, ktorým sa československá doba poistenia hodnotí ako „slovenská“ doba poistenia.

Suma starobného dôchodku týchto poistencov sa určila podľa príslušných právnych predpisov Slovenskej republiky so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a aj československého obdobia dôchodkového poistenia, teda doby zamestnania a náhradnej doby získanej pred 1. januárom 1993, za ktoré je príslušná poskytnúť starobný dôchodok Česká republika. Súčasne sa ustanovilo, že v prípade, ak poistencovi vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, suma starobného dôchodku sa určí podľa § 66a odsekov 1 až 5, takým spôsobom, že suma slovenského starobného dôchodku sa v zásade určí ako suma dovtedy vyplácaného dôchodku, od ktorého sa odpočíta suma starobného resp. invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky. V prípade, ak dôchodok z Českej republiky, na ktorý vznikol nárok, nie je vyplácaný, suma starobného dôchodku sa určí podľa predpisov Slovenskej republiky so zohľadnením obdobia získaného podľa predpisov Slovenskej republiky.

Z uvedeného vyplýva, že do vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky sa slovenský dôchodok vypočíta z celého obdobia dôchodkového poistenia (vrátane československého obdobia).

TRETÍ DIEL
PREDČASNÝ
STAROBNÝ DÔCHODOK

§ 67

Podmienky nároku
na predčasný starobný dôchodok

(1) Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,

a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,

b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal potrebné odpracované obdobie a

c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.⁵⁶⁾

(2) Poistenec, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu,¹⁾ má nárok na predčasný starobný dôchodok aj vtedy, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,

a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,

b) chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal potrebné odpracované obdobie a

c) súčet súm predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu¹⁾ je vyšší ako 1,6-násobku sumy životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu;⁵⁶⁾ do súčtu súm sa nezarátava predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu¹⁾ vyplatený v jednej splátke.

(3) Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže poistenec podať v kalendárnom roku najviac dvakrát.

(4) Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako

a) zamestnanec okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a alebo

b) samostatne zárobkovo činná osoba.

(5) Držiteľ oprávnenia na podnikanie podľa osobitných predpisov^56aa) sa nepovažuje za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa odseku 4.

(6) Ak odsek 7 neustanovuje inak, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo odo dňa jeho splátky splatnej po dni, v ktorom sa poberateľ predčasného starobného dôchodku stal fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d). Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom fyzická osoba prestala byť fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d); nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevznikne, ak fyzickej osobe, ktorá prestala byť fyzickou osobou podľa § 4 ods. 1 písm. d), vznikne povinné dôchodkové poistenie podľa § 20 ods. 4.

(7) Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a zaniká odo dňa jeho splátky splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom úhrn príjmu z tejto dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahol sumu 2 400 eur; na určenie príjmu sa primerane použije § 139b. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa jeho splátky splatnej v januári kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom zanikol nárok na jeho výplatu podľa prvej vety.

(8) Ak poberateľ predčasného starobného dôchodku bol povinne dôchodkovo poistený počas poberania predčasného starobného dôchodku a nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku mu nezanikol ­po­dľa odseku 6 z dôvodu, že jeho právny vzťah, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ­zanikol pred najbližším výplatným termínom splátky predčasného starobného dôchodku nasledujúcim po vzniku tohto právneho vzťahu, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie od vzniku povinného dôchodkového poistenia do zániku povinného dôchodkového poistenia so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok po zániku tohto povinného dôchodkového poistenia.  Sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku po zániku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa odseku 7 prvej vety sa zúčtujú so sumami predčasného starobného dôchodku, na ktorého výplatu opätovne vznikne nárok alebo so sumami starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1.

(9) Na účely nároku na predčasný starobný dôchodok je odpracovaným obdobím obdobie dôchodkového poistenia okrem

a) obdobia podľa § 142 ods. 3 písm. b) a c), za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie,

b) doby nezamestnanosti, doby odborného školenia alebo politického školenia a doby štúdia.

(10) Potrebné odpracované obdobie pre príslušný ročník sa určí ako rozdiel všeobecného dôchodkového veku pre príslušný ročník a čísla 23; ak všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník nie je známy, za všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník sa na účely určenia potrebného odpracovaného obdobia považuje posledný určený všeobecný dôchodkový vek zvýšený o dva mesiace za každý kalendárny rok rozdielu roku narodenia poistenca a príslušného ročníka, pre ktorý bol určený posledný všeobecný dôchodkový vek.

Komentár k § 67

Ustanovenie upravuje podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok. Predčasný starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje zo starobného poistenia. Účelom predčasného starobného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe. Žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku spisuje pobočka Sociálnej poisťovne príslušná podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká najskôr odo dňa spísania žiadosti o predčasný starobný dôchodok, pričom ku dňu, od ktorého sa žiada jeho priznanie do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40 odpracovaných rokov, nesmú chýbať viac ako dva roky. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je poistenec povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo SZČO alebo je fyzická osoba.

Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže žiadateľ podať v kalendárnom roku najviac dvakrát. Poistencovi, ktorému sa priznal predčasný starobný dôchodok, už nevznikne nárok na starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok, sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal potrebné odpracované obdobie považuje za starobný dôchodok.

Bola ustanovená alternatívna podmienka nároku na predčasný starobný dôchodok – získanie potrebného odpracovaného obdobia. Uvedené bolo zavedené z dôvodu hmotne zabezpečiť osobu, ktorá značnú časť svojho života vykonávala zárobkovú činnosť, resp. činnosť, ktorá ju obmedzovala vo výkone zárobkovej činnosti (takouto činnosťou je napríklad výchova dieťaťa). V súvislosti s právnou úpravou v § 67 ods. 1 písm. b) sa ustanovila alternatívna podmienka nároku na predčasný starobný dôchodok aj pre poistenca, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

 

Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok

–   ku dňu žiadosti dôchodkové poistenie poistenca trvalo minimálne 15 rokov,

–   poistencovi chýbajú najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku ku dňu podania žiadosti o priznanie,

–   suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákon a životnom minime.

Ustanovilo sa, aby sa do súčtu súm pre účely posúdenia vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok z I. piliera nezarátaval predčasný starobný dôchodok vyplatený programovým výberom v jednej splátke. Uvedené bolo zavedené s ohľadom na to, že pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok je potrebné mať na zreteli výšku príjmu počas celého obdobia poberania predčasného starobného dôchodku (a následne starobného dôchodku) a z toho dôvodu nie je vhodné a účelné pre tento účel zohľadňovať jednorazový dôchodkový príjem.

 

Nárok na predčasný starobný dôchodok u poistenca, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení

–   ku dňu, od ktorého žiada o priznanie, bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,

–   chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku,

–   súčet súm predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku je vyšší ako 1,6-násobok sumy životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu.

Platí, že nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený buď ako zamestnanec okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody alebo ako SZČO. Čo sa týka nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku, tak zásadne nárok zaniká odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo SZČO a opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku tohto dôchodkového poistenia.

 

Držiteľ oprávnenia na podnikanie

Sociálna poisťovňa nepriznáva predčasné starobné dôchodky z dôvodu existencie oprávnenia na vykonávanie niektorého slobodného povolania, napríklad znalecká činnosť, činnosť advokátov, audítorov a ďalšie. Sociálna poisťovňa považuje takéto osoby za povinne nemocensky (aj dôchodkovo) poistené osoby (§ 14 ods. 1), bez toho aby skutočne skúmala príjem osoby z daného oprávnenia. Uvedené znamená, že vymedzený okruh osôb je diskriminovaný na základe svojej kvalifikácie (oprávnenia vykonávať slobodné povolanie) a nie je im umožnené poberať predčasný starobný dôchodok. Dokonca exitujú prípady, kedy Sociálna poisťovňa danú skutočnosť zistila dodatočne a pozastavila výplatu riadneho starobného dôchodku do doby vyrovnania údajného neoprávneného obohatenia dôchodcu.

Zaviedla sa samotná existencia oprávnenia na slobodné povolanie vyňať z dôvodov na nepriznanie predčasného starobného dôchodku. To znamená, že držiteľ oprávnenia na podnikanie podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 455/1991 Zb. sa nepovažuje za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa odseku 4.

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká odo dňa jeho splátky splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom úhrn príjmu z tejto dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahol sumu 2 400 eur; na určenie príjmu sa primerane použije § 139c. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa jeho splátky splatnej v januári kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom zanikol nárok na jeho výplatu podľa prvej vety.

Na účely nároku na predčasný starobný dôchodok je odpracovaným rokom rok dôchodkového poistenia okrem obdobia podľa § 142 ods. 3 písm. b) a c), za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, a okrem doby nezamestnanosti, doby odborného školenia alebo politického školenia a doby štúdia.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 87/2024 Z. z. sa od 15. 5. 2024 v znení ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b) slová „najmenej 40 odpracovaných rokov“ nahradili slovami „potrebné odpracované obdobie“. V znení ods. 9 sa slová „rokom rok“ nahradili slovami „obdobím obdobie“ a ustanovenie sa doplnilo odsekom 10.

Ustanovenie § 67 ods. 10 upravuje spôsob určenia potrebného odpracovaného obdobia na vznik nároku na starobný dôchodok pre jednotlivé ročníky poistencov. Ide o pravidlo, ktoré nadväzuje na postupné zvyšovanie dôchodkového veku a zabezpečuje, aby požadovaná dĺžka dôchodkového poistenia zodpovedala tomuto vývoju. Podstatou ustanovenia je určenie minimálneho obdobia dôchodkového poistenia, ktoré musí poistenec získať, aby mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Odsek 10 stanovuje, že potrebné odpracované obdobie sa určí ako všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník – 23 rokov. Číslo 23 predstavuje vek, od ktorého sa predpokladá začiatok ekonomickej aktivity poistenca. Zákon tak vychádza z predpokladu, že osoba vstupuje na trh práce približne po ukončení štúdia.

Výsledkom je minimálny počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na priznanie starobného dôchodku.

 

Určenie potrebného odpracovaného obdobia

Ak je napríklad dôchodkový vek pre určitý ročník 64 rokov, potom potrebné odpracované obdobie bude 64 – 23 = 41 rokov dôchodkového poistenia.

Toto obdobie zahŕňa všetky započítateľné obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, napríklad obdobia zamestnania, obdobia podnikania, niektoré náhradné obdobia poistenia (napr. starostlivosť o dieťa).

 

Situácia, keď dôchodkový vek ešte nie je určený

Zákon počíta aj s prípadom, keď dôchodkový vek pre určitý ročník ešte nebol určený právnym predpisom. V takom prípade sa dôchodkový vek na účely výpočtu potrebného odpracovaného obdobia odhadne podľa zákonného pravidla.

Použije sa posledný určený dôchodkový vek, ktorý sa zvýši o dva mesiace za každý kalendárny rok rozdielu medzi rokom narodenia poistenca a ročníkom, pre ktorý bol určený posledný dôchodkový vek. Ide o mechanizmus, ktorý umožňuje predvídať budúci dôchodkový vek aj pre mladšie ročníky, kým nebude oficiálne určený právnym predpisom.

Ustanovenie § 67 ods. 10 má význam najmä z hľadiska určenia minimálneho počtu rokov dôchodkového poistenia, zabezpečenia spravodlivého vzťahu medzi dôchodkovým vekom a dĺžkou pracovnej kariéry, umožnenia predvídateľnosti dôchodkového systému pre mladšie generácie.

Zákon tým vytvára prepojenie medzi dôchodkovým vekom, dĺžkou ekonomickej aktivity a nárokom na starobný dôchodok.

Podľa § 67 ods. 10 zákona o sociálnom poistení sa potrebné odpracované obdobie určuje tak, že od všeobecného dôchodkového veku pre príslušný ročník sa odpočíta 23 rokov, ak dôchodkový vek ešte nie je určený, použije sa posledný známy dôchodkový vek, ktorý sa zvyšuje o dva mesiace za každý rok rozdielu medzi ročníkmi.

Určenie sumy predčasného
starobného dôchodku

§ 68

(1) Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; ak dôchodkový vek poistenca nie je známy, za dôchodkový vek tohto poistenca sa na účely určenia sumy predčasného starobného dôchodku považuje posledný určený všeobecný dôchodkový vek znížený za výchovu detí a zvýšený o dva mesiace za každý kalendárny rok rozdielu roku narodenia tohto poistenca a príslušného ročníka, pre ktorý bol určený posledný všeobecný dôchodkový vek. Na účely prvej vety platí § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta rovnako.

(2) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený z dôvodu právneho vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti, suma predčasného starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku, určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia poistenca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy predčasného starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, suma predčasného starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

(3) Ak poistenec bol povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba po priznaní predčasného starobného dôchodku, k sume predčasného starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku nároku na jeho výplatu sa odo dňa zániku tohto dôchodkového poistenia pripočíta suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku tohto dôchodkového poistenia. Na hodnotu osobného mzdového bodu podľa prvej vety prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.

(4) Ak sa predčasný starobný dôchodok ku dňu zániku nároku na jeho výplatu vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom ­alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 sa prihliada na sumu predčasného starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.

(5) Na určenie sumy predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu,¹⁾ platí § 66 ods. 6 až 9 rovnako.

(6) Pre všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok a posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok platí § 66 ods. 11 rovnako.

(7) Suma predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 sa určí v kalendárnom roku len raz.

Komentár k § 68

Zavedené úpravy súviseli s vypustením právnej úpravy vyrovnávacieho príplatku a zavedením právnej úpravy určovania sumy starobného, predčasného alebo invalidného dôchodku dotknutej skupiny poistencov.

Ustanovenie upravuje spôsob určenia sumy predčasného starobného dôchodku.

Suma predčasného starobného dôchodku

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 87/2024 Z. z. sa od 15. 5. 2024 zmenilo znenie odseku 1, tiež sa vypustil odsek 4 a došlo k technickým úpravám v nasledujúcich odsekoch. V súvislosti s právnou úpravou zníženia sumy starobného dôchodku z I. piliera poistencom, ktorí počas obdobia dôchodkového poistenia z dôvodu starostlivosti o dieťa, obdobia dôchodkového poistenia z dôvodu poberania peňažného príspevku na opatrovanie, obdobia dôchodkového poistenia z dôvodu vykonávania osobnej asistencie, obdobia dôchodkového poistenia chráneného svedka, obdobia dôchodkového poistenia vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy a obdobia dôchodkového poistenia osoby, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok, boli sporiteľmi v II. pilieri, a za takéto obdobie majú mať zníženú sumu starobného dôchodku z I. piliera, sa ustanovilo použiť rovnaký postup aj na zníženie sumy predčasného starobného dôchodku z I. piliera.

Cieľom ustanovenia odseku 2 je v zásade poskytnúť dôchodcom pracujúcim na základe dohôd rovnakú výhodu, akú majú v súčasnosti žiaci stredných škôl a študenti vysokých škôl. Majú právo určiť si dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. A tak oni a aj ich zamestnávatelia sú oslobodení od platenia odvodov na povinné dôchodkové poistenie a zamestnávatelia aj do rezervného fondu solidarity. Oslobodenie sa zavádza v rovnakej výške vymeriavacieho základu ako u žiakov a študentov – teda 200 eur mesačne, čiže 2 400 eur ročne.

Ak poistenec bol dôchodkovo poistený z dôvodu právneho vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti, suma predčasného starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku, určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia poistenca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy predčasného starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku.

Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety, alebo sa neurčila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, suma predčasného starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

 

Poistenec povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo SZČO po priznaní predčasného starobného dôchodku

k sume predčasného starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku nároku na jeho výplatu sa odo dňa zániku tohto dôchodkového poistenia pripočíta suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku tohto dôchodkového poistenia. Na hodnotu osobného mzdového bodu podľa prvej vety prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada. Suma predčasného starobného dôchodku podľa odseku 2 sa určí v kalendárnom roku len raz.

 

Súbeh

Ak dochádza k súbehu vyplácania predčasného starobného dôchodku s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, ku dňu zániku nároku na jeho výplatu je vyplácaný v sume jednej polovice. Pri určení sumy predčasného starobného dôchodku sa berie ohľad na sumu predčasného starobného dôchodku celého a nie polovičného práve z tohto dôvodu.

Ak ide o poistenca, ktorý je sporiteľom podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení, pozri postup určenia sumy vyššie (§ 66). Pre všeobecný vymeriavací základ na určenie mzdového bodu platí tiež § 66.

§ 68a

(1) Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku a sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, ak ide o poistenca podľa § 66a ods. 1; § 66a ods. 2 až 5 platí rovnako.

(2) Suma predčasného starobného dôchodku sa určí podľa § 68 so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ak ide o poistenca, ktorý

a) získal pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia,

b) získal po 31. decembri 1992 najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky a

c) ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.

(3) Ak poistencovi uvedenému v odseku 2 vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky a

a) vznikne nárok na jeho výplatu, suma predčasného starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a suma starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1 sa určí podľa § 66a ods. 1 až 5,

b) nevznikne nárok na jeho výplatu, suma predčasného starobného dôchodku sa určí podľa § 68 a suma starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1 sa určí podľa § 66.

Komentár k § 68a

V súlade s ustanovením sa suma predčasného starobného dôchodku určí ako rozdiel fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku a sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, ak ide o poistenca, ktorý získal pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky alebo má priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, a po 31. decembri 1992 najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky.

Podobne ako v § 66a sa zaviedla právna úprava určenia sumy starobného dôchodku poistencov, ktorí ku dňu rozdelenia ČSFR získali československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré im bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky a po rozdelení ČSFR získali najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Podmienka získania aspoň jedného roka dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky sa ustanovuje z dôvodu, že získaním tohto obdobia v minimálnom rozsahu sa preukazuje, v zásade v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, príslušnosť dotknutých poistencov k systému dôchodkového poistenia Slovenskej republike. Na určenie sumy starobného dôchodku zostáva aj naďalej zachovaná podmienka priznania starobného dôchodku, resp. invalidného dôchodku za československé obdobia dôchodkového poistenia Českou republikou. Táto podmienka je v súlade s judikatúrou súdov, podľa ktorej „starobný dôchodok je potrebné priznať v takej výške, aby súčet starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky“. Ustanovením tejto podmienky Slovenská republika dobrovoľne preberá na seba väčšie finančné záväzky, než aké jej vyplývajú zo Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Dotknutým poistencom sa určí suma starobného dôchodku zodpovedajúca rozdielu medzi fiktívnou sumou starobného dôchodku určenou podľa predpisov Slovenskej republiky a sumou starobného alebo invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, pričom fiktívna suma starobného dôchodku sa bude určovať podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol priznaný starobný dôchodok zo Slovenskej republiky (zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, resp. zákona č. 100/1988 Sb. o sociálnom zabezpečení), a to aj s prihliadnutím na dobu poistenia/zamestnania a vymeriavacie základy získané pred rozdelením ČSFR. Pri určení sumy starobného dôchodku sa neprihliada na úpravu českého starobného alebo invalidného dôchodku z dôvodu súbehu s inou dávkou alebo z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti. To znamená, že sa ustanovilo, aby sa český dôchodok prepočítaný na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou, ktorý je platný ku dňu, ku ktorému sa určuje starobný dôchodok, podľa právnej úpravy zohľadnil v neupravenej výške.

Súčasne sa uplatňuje ochranný prvok spočívajúci v tom, že suma starobného dôchodku určená podľa novej právnej úpravy nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, ktorá je v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia určená podľa § 66.

Pri určení sumy predčasného starobného dôchodku dotknutej skupiny poistencov sa ustanovuje uplatňovanie rovnakých pravidiel, ako pri určení sumy starobného dôchodku dotknutej skupiny poistencov.

Obdobne ako v § 66a odsekoch 6 a 7 zaviedla aj právna úprava spôsobu výpočtu sumy predčasného starobného dôchodku poistencov, ktorým vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok podľa tohto zákona a ktorí získali pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je príslušná poskytnúť starobný dôchodok Česká republika, avšak za toto obdobie im nevznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.

§ 69

Vylúčenie nároku
na starobný dôchodok

Poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starob­ný dôchodok, nemá nárok na starobný dô­chodok.

Komentár k § 69

Týmto ustanovením je vylúčený nárok na starobný dôchodok u toho poistenca, ktorému bol priznaný a zároveň je vyplácaný predčasný starobný dôchodok. Ako náhle poistenec poberajúci predčasný starobný dôchodok dovŕši dôchodkový vek, stáva sa predčasný starobný dôchodok starobným dôchodkom.

§ 69a

(1) Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.

(2) Ak poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nebol predčasný starobný dôchodok vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, suma starobného dôchodku podľa odseku 1, na ktorú mal poistenec nárok v deň dovŕšenia dôchodkového veku, sa určí na žiadosť poistenca znovu. Suma starobného dôchodku podľa odseku 1 určená podľa § 68 ods. 2 a 3 a zvýšená podľa § 82 sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní a o 0,3 % za každých začatých 30 dní odo dňa, ku ktorému získal 40 odpracovaných rokov, počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku; § 82 ods. 5 sa v tomto prípade neuplatní.

(3) Nárok na výplatu starobného dôchodku, ktorého suma bola určená podľa odseku 2, vznikne odo dňa podania žiadosti poistencom, najskôr dňom dovŕšenia dôchodkového veku.

Komentár k § 69a

Ako sme už uviedli v predchádzajúcom ustanovení, po dovŕšení dôchodkového veku u poistenca sa jeho predčasný starobný dôchodok stáva starobným dôchodkom.

 

Poistenec s priznaným predčasným dôchodkom nevyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku

–   starobný dôchodok v sume, na ktorú mal nárok v deň dovŕšenia dôchodkového veku, bude na základe podanej žiadosti zo strany tohto poistenca určená znova.

 

Suma starobného dôchodku

Suma starobného dôchodku určená podľa § 68 ods. 2 až 4 a zvýšená podľa § 82 sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní, počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku.

Takýmto spôsobom určená suma starobného dôchodku a nárok na jeho výplatu vzniká od tohto dňa, kedy bola poistencom podaná žiadosť o výplatu za splnenia podmienky, že už dovŕšil dôchodkový vek. Nárok na výplatu je možný najskôr práve od jeho dosiahnutia.

V prípade, že poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nebol predčasný starobný dôchodok vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, suma starobného dôchodku, na ktorú mal poistenec nárok v deň dovŕšenia dôchodkového veku, sa určí na žiadosť poistenca znovu.

ŠTVRTÝ DIEL

INVALIDNÝ DÔCHODOK

§ 70

Podmienky nároku
na invalidný dôchodok

(1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný sta­rob­ný dôchodok.

(2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Komentár k § 70

Invalidný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z invalidného poistenia. Účelom invalidného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca.

Občan je invalidný, ak sa mu v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu znížila schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa pritom považuje taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje zníženie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať dlhšie ako jeden rok.

Invaliditu občana posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska občana a po posúdení zdravotného stavu občana vydá tzv. posudok. Tento posudkový lekár neurčuje percentuálnu mieru zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ľubovoľne, ale na základe tabuliek uvedených v prílohe k zákonu o sociálnom poistení. V tejto prílohe je k jednotlivým druhom zdravotných postihnutí orgánov a systémov priradená percentuálna miera zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

Ustanovenie upravuje a vymedzuje podmienky, ktoré musia byť splnené k nároku na invalidný dôchodok.

 

Na invalidný dôchodok má občan nárok, ak splnil nasledovné tri podmienky:

–   je invalidný,

–   má potrebný počet rokov obdobia poistenia,

–   nepoberá predčasný starobný dôchodok alebo nemá nárok na poberanie starobného dôchodku (pretože v opačnom prípade by nedostával invalidný dôchodok, ale starobný dôchodok).

Výnimkou je, ak sa občan stane invalidným v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, keď má občan nárok na invalidný dôchodok, a keď:

–   je invalidný,

–   nepoberá predčasný starobný dôchodok alebo nemá nárok na poberanie starobného dôchodku (pretože v opačnom prípade by nedostával invalidný dôchodok ale starobný dôchodok).

Okrem toho, že invalidným sa môže stať poistenec, tak zákon rozšíril tento okruh o nezaopatrené dieťa, ktoré ešte nesplnilo podmienku dôchodkového poistenia. U nezaopatreného dieťaťa je podmienkou trvalý pobyt na území SR.

Nezaopatrené dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo študent najdlhšie do dovŕšenia 25 roku života, ak sa sústavne pripravuje na povolanie, alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.

Nezaopatrenej osobe vzniká nárok na invalidný dôchodok po dovŕšení plnoletosti, čiže po dovŕšení 18 rokov veku dieťaťa. Nárok na invalidný dôchodok sa týka tiež študenta doktorandského štúdia v dennej forme. Ide o nárok v prípade, ak sa invalidným stal počas tohto štúdia a nedovŕšil 26 rokov veku. Zároveň musí byť splnená podmienka trvalého pobytu na území SR.

§ 71

Pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť
a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má po­dľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.²⁾

(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vý­voja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo re­kvalifikácie.

(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdra­votných postihnutí.

(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa ne­sčítavajú.

(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných po­stihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schop­nosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

(10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Komentár k § 71

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa viaže na stav invalidity.

Invalidita sa posudzuje vzhľadom na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Uvedený stav je taký, ktorý spôsobuje pokles schopnosti pracovať a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Lekár pri zisťovaní invalidity posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti pracovať.

Ako sme už uviedli v predchádzajúcom ustanovení, za invalidného je poistenec považovaný, ak má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou o viac ako 40 %, vzhľadom na jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

 

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

–   trvá viac ako rok,

–   následkom tohto stavu je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

 

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť – posudzovanie

–   dochádza k porovnaniu telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca a zdravej fyzickej osoby,

–   neprihliada sa na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov,

–   posudzujú sa lekárske správy, údaje zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia,

–   dochádza k zhodnoteniu liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby,

–   posudzujú sa komplexné funkčné vyšetrenia a závery z nich,

–   prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, prípravy na povolanie a na možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

 

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

–   miera sa určuje v percentách,

–   určuje sa podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, berie sa ohľad na ostatné zdravotné postihnutia,

–   miera poklesu podľa tohto zákona je uvedená v prílohe č. 4, pričom nedochádza k sčítavania jednotlivých percentuálnych mier schopností vykonávať zárobkovú činnosť,

–   v prípade, že v prílohe nie je uvedené zdravotné postihnutie, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

 

Zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

–   možné o najviac 10 %,

–   berie sa ohľad na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ktoré ovplyvňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

–   vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie,

–   berie sa ohľad aj na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Zákon stanovil možnosť opätovného posúdenia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidity. K opätovnému posúdeniu dochádza v prípade zmeny vo vývoji zdravotného stavu alebo zmeny schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

§ 72

(1) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku

a) do 20 rokov je menej ako jeden rok,

b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,

c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,

d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,

e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,

f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov,

g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

(2) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

(3) Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.

Komentár k § 72

Obdobie dôchodkového poistenia je dôležité pre zhodnotenie vzniku nároku na invalidný dôchodok.

Počet rokov dôchodkového poistenia ako podmienka invalidity, je uvedený postupne u poistenca v rôznom veku podľa odseku 1. Uvedený počet rokov sociálna poisťovňa zisťuje z obdobia pred samotným vznikom invalidity.

Ako sme už spomenuli, v určitých prípadoch sa neberie ohľad na počet rokov dôchodkového poistenia, a to v prípade nezaopatreného dieťaťa, študenta doktorandského štúdia, ktorý nedovŕšil 26 rokov veku, alebo u osoby, ktorej bola invalidita priznaná po pracovnom úraze alebo chorobe z povolania.

Určenie sumy
invalidného dôchodku

§ 73

(1) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchod­kovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

(2) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

(3) Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67.

(4) Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.

(5) Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý nezískal obdobie povinného dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok, získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3, ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden rok, a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.

(6) Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý nezískal obdobie povinného dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok, získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3, ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden rok, a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tohto poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.

(7) Na určenie obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku sa pri určení dôchodkového veku výchova dieťaťa nezohľadňuje.

(8) Na účely určenia sumy invalidného dôchodku sa podmienka pomeru období dôchodkového poistenia ustanovená v § 63 ods. 6 pri určení rozhodujúceho obdobia nepoužije.

Komentár k § 73

V ustanovení zaviedli úpravy, ktoré súvisia s vypustením právnej úpravy vyrovnávacieho príplatku a zavedením právnej úpravy určovania sumy starobného, predčasného alebo invalidného dôchodku dotknutej skupiny poistencov.

Ustanovenie vymedzuje spôsob určenia sumy invalidného dôchodku. Pri stanovení sumy sa berie ohľad a rozsah percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

 

Určenie sumy invalidného dôchodku poistenca s percentuálnym poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %

–   súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty,

–   získané dni dôchodkového poistenia sa prepočítavajú na roky,

–   obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

 

Určenie sumy invalidného dôchodku poistenca s percentuálnym poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %

–   súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty,

–   získané dni dôchodkového poistenia sa prepočítavajú na roky,

–   obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

 

Určenie sumy invalidného dôchodku nezaopatreného dieťaťa, FO, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme a nedovŕšila 26 rokov s percentuálnym poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %

–   súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty,

–   získané dni dôchodkového poistenia sa prepočítavajú na roky,

–   obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor,

–   osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67.

 

Určenie sumy invalidného dôchodku nezaopatreného dieťaťa, FO, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme a nedovŕšila 26 rokov s percentuálnym poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %

–   súčin percentuálneho poklesu schopnosti FO vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty,

–   obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor,

–   osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67.

 

Určenie sumy invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov s percentuálnym poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %

–   nebol povinne dôchodkovo poistený,

–   bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok,

–   obdobie dôchodkového poistenia získal dodatočným zaplatením poistného za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného, ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden rok,

Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba mala prerušené poistenie, bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d), bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.

 

–   suma sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty,

–   získané dni dôchodkového poistenia sa prepočítavajú na roky,

–   obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor,

–   osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67.

 

Určenie sumy invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov s percentuálnym poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o najviac ako 70 %

–   nebol povinne dôchodkovo poistený,

–   bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok,

–   obdobie dôchodkového poistenia získal dodatočným zaplatením poistného za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného, ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden rok,

–   suma sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tohto poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty,

–   získané dni dôchodkového poistenia sa prepočítavajú na roky,

–   obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor,

–   osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67.

Na určenie obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku sa pri určení dôchodkového veku výchova dieťaťa nezohľadňuje.

Na výpočet sumy invalidného dôchodku k obdobiu dôchodkového poistenia získanému do vzniku nároku na invalidný dôchodok sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (dopočet). Na tento účel sa použije aktuálny dôchodkový vek v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok. V tejto súvislosti sa na najvyšší dôchodkový vek znížený z dôvodu výchovy dieťaťa pri dopočte neprihliada.

Ak by sa na účel dopočtu použil najvyšší dôchodkový vek znížený z dôvodu výchovy dieťaťa, poistencovi by to znížilo sumu invalidného dôchodku úmerne k počtu vychovaných detí. Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý vychoval deti, by teda bola nižšia ako suma invalidného dôchodku poistenca v rovnakom veku, ktorý nevychoval žiadne dieťa (aj napriek tomu, že dosahoval rovnaké zárobky a ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok získal rovnako dlhé obdobie dôchodkového poistenia). V tejto situácii by tak zníženie najvyššieho dôchodkového veku z dôvodu výchovy dieťaťa bolo paradoxne nevýhodou poistenca.

V súvislosti s odsekom 7 a ustanovením dôchodkového veku všetkých skupín poistencov je pri určovaní sumy invalidného dôchodku na účely určenia obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (tzv. obdobie dopočtu) možné určiť a použiť „individuálny“ dôchodkový vek poistenca. V tejto súvislosti sa pri určovaní tohto individuálneho dôchodkového veku nezohľadňuje výchova dieťaťa, nakoľko by skracovala obdobie dopočtu a tým znižovala sumu invalidného dôchodku.

Účelom úpravy § 82b ods. 1 bolo eliminovať negatívne externality maximálneho dôchodkového veku zníženého z dôvodu výchovy detí vo vzťahu k minimálnemu dôchodku najmä pri invalidných dôchodcoch, t. j. predísť situáciám, kedy by invalidnej dôchodkyni každé vychované dieťa znižovalo obdobie dôchodkového poistenia potrebné na vznik nároku na minimálny dôchodok, čo by v končenom dôsledku znamenalo, že by v porovnaní s invalidnou dôchodkyňou v inak rovnakej situácii (rovnaký vek, rovnaký vek vzniku invalidity, rovnako dlhé obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom nároku na invalidný dôchodok) mala nižší minimálny dôchodok, resp. by jej naň vôbec nevznikol nárok.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 387/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 ustanovenie doplnilo odsekom 8, podľa ktorého na účely určenia sumy invalidného dôchodku sa podmienka pomeru období dôchodkového poistenia ustanovená v § 63 ods. 6 pri určení rozhodujúceho obdobia nepoužije. Ustanovilo sa, aby sa na určenie POMB potrebného na výpočet sumy invalidného dôchodku nevyžadovalo splnenie podmienky získania obdobia dôchodkového poistenia zo zárobkovej činnosti. Znamená to, že na určenie sumy invalidného dôchodku sa obdobie starostlivosti o dieťa vylúči vždy

§ 73a

(1) Suma invalidného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy invalidného dôchodku podľa odseku 2 a sumy invalidného dôchodku alebo starobného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, ak ide o poistenca podľa § 66a ods. 1.

(2) Fiktívna suma invalidného dôchodku sa určí ako suma invalidného dôchodku podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok je priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9. Podmienka poklesu zárobku na nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa považuje za splnenú.

(3) Na určenie sumy invalidného dôchodku podľa odseku 1 sa na

a) starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok upravený podľa predpisov Českej republiky vzťahuje § 66a ods. 3 rovnako,

b) prepočítanie starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa predpisov Českej republiky vzťahuje § 66a ods. 4 rovnako.

(4) Suma invalidného dôchodku podľa odseku 1 nesmie byť nižšia ako suma invalidného dôchodku, ktorá je v súlade s osobitným predpisom^55c) určená podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok je priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

(5) Suma invalidného dôchodku sa určí podľa § 73 alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak je invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ak ide o poistenca, ktorý

a) získal pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia,

b) získal po 31. decembri 1992 najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky a

c) ku dňu vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.

(6) Ak poistencovi uvedenému v odseku 5 vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky a

a) vznikne nárok na jeho výplatu, suma invalidného dôchodku sa určí podľa odsekov 1 až 4,

b) nevznikne nárok na jeho výplatu, suma invalidného dôchodku sa určí podľa § 73.

Komentár k § 73a

Od 1. januára 2020 sa zaviedla právna úprava spôsobu výpočtu sumy invalidného dôchodku poistencov, ktorí ku dňu rozdelenia ČSFR získali československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré sa im vypláca starobný alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky a po rozdelení ČSFR získali najmenej jeden rok obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Suma invalidného dôchodku sa určí podľa rovnakých pravidiel, ako sa určuje suma starobného dôchodku. Podmienka poklesu zárobku na nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa pre tieto účely považuje za splnenú.

Zaviedol sa ochranný prvok spočívajúci v tom, že suma invalidného dôchodku určená podľa novej právnej úpravy nesmie byť nižšia ako suma invalidného dôchodku, ktorá je v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia určená podľa § 73.

Súčasne sa ustanovilo, aby vzhľadom na potrebu zabezpečenia dostatočne dlhej lehoty na účely prípravy Sociálnej poisťovne na implementáciu novej právnej úpravy (vrátane prípravy technického zabezpečenia), že zmeny nadobudli účinnosť neskôr.

Ustanovenie sa doplnilo odsekmi 5 a 6, ktorými sa zaviedla aj právna úprava spôsobu výpočtu sumy invalidného dôchodku poistencov, ktorým vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktorí získali pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je príslušná poskytnúť invalidný dôchodok Česká republika, avšak za toto obdobie im nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.

PIATY DIEL
VDOVSKÝ DÔCHODOK
A VDOVECKÝ DÔCHODOK

§ 74

Podmienky nároku
na vdovský dôchodok
a nároku na vdovecký dôchodok

(1) Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý

a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok,

b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo

c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

(2) Vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas dvoch rokov od smrti manžela.

(3) Po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak

a) sa stará o nezaopatrené dieťa,

b) je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo

c) vychovala aspoň tri deti,

d) dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti,

e) dovŕšila vek 57 rokov a vychovala jedno dieťa,

f) dovŕšila dôchodkový vek.

(4) Nezaopatrené dieťa podľa odseku 3 písm. a) je dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.

(5) Nárok na vdovský dôchodok zaniká

a) uzatvorením manželstva,

b) dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť manžela.

(6) Na nárok vdovca na vdovecký dôchodok po manželke platia odseky 1 až 5 rovnako.

Komentár k § 74

Vdovecký dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje zo starobného poistenia alebo z invalidného poistenia. Účelom vdoveckého dôchodku je zabezpečiť vdovcovi príjem v prípade úmrtia jeho manželky.

Konanie o priznanie vdoveckého dôchodku sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby (žiadateľa), ktorá si uplatňuje nárok na dôchodok a nárok na jeho výplatu. Žiadateľ je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na vdovecký dôchodok a jeho výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

Za deň uplatnenia nároku na vdovecký dôchodok a nároku na jeho výplatu sa považuje deň, keď žiadateľ prvýkrát požiadal príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie tohto dôchodku. Spísaním žiadosti o priznanie dôchodku príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne sa považuje žiadosť za podanú. Žiadosť o priznanie vdoveckého dôchodku spisuje pobočka Sociálnej poisťovne príslušná podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa.

Ak sa žiadateľ prechodne zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke príslušnej podľa miesta trvalého pobytu, žiadosť môže spísať pobočka príslušná podľa miesta prechodného pobytu.

Žiadateľ, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, žiadosť podáva prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody v pobočke príslušnej podľa sídla tohto ústavu.

Ak žiadateľ nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, žiadosť spisuje ústredie Sociálnej poisťovne.

Ustanovenie upravuje podmienky nároku na vdovský dôchodok a nároku na vdovecký dôchodok. Nárok vdovca na vdovský dôchodok platí v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok ako u vdovy:

–   nárok ku dňu smrti manžela alebo manželky, ktorý bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku prípadne mal nárok na predčasný starobný dôchodok,

–   manžel alebo manželka ku dňu smrti splnili podmienky nároku na starobný dôchodok, získali počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok,

–   manžel alebo manželka zomreli v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania,

–   nárok na výplatu vdovského alebo vdoveckého platí v priebehu dvoch rokov od smrti manžela alebo manželky.

 

Nárok na výplatu vdovského dôchodku po uplynutí jedného roka od smrti manžela

–   nárok sa týka len vdovy za zákonom splnených podmienok,

–   nárok platí, ak sa stará o nezaopatrené dieťa,

Nezaopatreným dieťaťom je v uvedenom prípade dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok, dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy, alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.

 

–   je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

–   vychovala aspoň tri deti,

–   dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti,

–   dovŕšila vek 57 rokov a vychovala jedno dieťa,

–   dovŕšila dôchodkový vek.

 

V prípade vdov a vdovcov, ktorí vychovali aspoň jedno dieťa sa veková hranica opätovného vzniku nároku na vdovský a vdovecký po smrti manžela, manželky znižuje z dôchodkového veku na vek 57 rokov. K zmene dochádza v záujme zvýšenia podpory ovdovených poistencov, nakoľko poberanie vdovského alebo vdoveckého dôchodku v dĺžke iba jedného roka (v prípade poistencov, ktorým po jednom roku skončí nárok na výplatu vdovského alebo vdoveckého dôchodku – napríklad bezdetná vdova, ktorá ešte nedovŕšila dôchodkový vek) nepredstavuje v tejto osobne (trauma zo straty partnera) ako aj ekonomicky (výpadok významnej neraz aj hlavnej časti rodinného rozpočtu) náročnej situácii dostatočne dlhé obdobie na prispôsobenie sa novým okolnostiam. Na základe tejto zmeny sa vdove, ktorej skončil nárok na výplatu vdovského dôchodku v trvaní jeden rok od smrti manžela, obnoví nárok na výplatu vdovského dôchodku za zostávajúc obdobie, t. j. vdovský dôchodok sa jej bude vyplácať za obdobie od 1. 1. 2023 až do uplynutia dvoch rokov od smrti manžela.

 

Zánik nároku na vdovský dôchodok

–   uzatvorenie manželstva,

–   rozhodnutie súdu o úmrtí manžela, ktoré spôsobila manželka (manžel).

§ 75

Suma vdovského
dôchodku a vdoveckého dôchodku

(1) Suma vdovského dôchodku je 60 % starob­ného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Ak sú splnené podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

(2) Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, je 60 % predčasného starob­ného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dňa smrti poistenca, ak zomrel pred dovŕšením dôchodkového veku, je 60 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok v deň smrti, určeného podľa § 68 ods. 2 a 3 a zvýšeného podľa § 82, ktorý sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní  počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, ak zomrel v deň dovŕšenia dôchodkového veku alebo neskôr, je 60 % starobného dôchodku podľa § 69a ods. 2.

(4) Na určenie sumy vdovského dôchodku sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

(5) Na určenie sumy vdoveckého dôchodku platia odseky 1 až 4 rovnako.

Komentár k § 75

U vdovy aj u vdovca platí jednotná suma vdovského alebo vdoveckého dôchodku. Ide o 60 % predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo starobného dôchodku, na ktorý by mal nárok zomretý manžel alebo manželka ku dňu, kedy došlo k smrti.

Zákon upravuje aj prípad, ak mal zomrelý manžel nárok na dva dôchodky. V tom prípade sa suma určí z vyššieho dôchodku.

Vo všetkých prípadoch teda platí jednotná suma 60 % z príslušného dôchodku, na ktorý by mal mŕtvy manžel ku dňu smrti nárok.

Upravil sa prepočet sumy predčasného starobného dôchodku pri jeho nepoberaní so zohľadnením aktuálne neutrálneho krátenia predčasného starobného dôchodku po získaní 40 odpracovaných rokov.

ŠIESTY DIEL
SIROTSKÝ DÔCHODOK

§ 76

Podmienky nároku na sirotský dôchodok

(1) Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, mal nárok na predčasný starobný dôchodok alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

(2) Nárok na sirotský dôchodok nevzniká nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo po jeho manželovi.

(3) Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká osvojením nezaopatreného dieťaťa. Zrušením osvojenia nárok na výplatu sirotského dôchodku vznikne znovu. Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká aj dňom, ktorým dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom. Nárok na výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa znovu začalo byť nezaopatreným dieťaťom.

(4) Nárok na sirotský dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého nezaopatrené dieťa úmyselne spôsobilo smrť fyzickej osoby, po ktorej vznikol nárok na sirotský dôcho­dok.

(5) Nárok na sirotský dôchodok zaniká vždy dovŕšením 26. roku veku dieťaťa.

Komentár k § 76

Sirotský dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje zo starobného poistenia alebo z invalidného poistenia. Účelom sirotského dôchodku je zabezpečiť sirote príjem v prípade úmrtia jej rodiča alebo osvojiteľa. Konanie o priznanie sirotského dôchodku sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatňuje nárok na dôchodok a nárok na jeho výplatu. Dieťa, ktoré dosiahlo 15 rokov veku a je spôsobilé na právne úkony, si uplatňuje nárok na sirotský dôchodok vo vlastnom mene. Za sirotu mladšiu ako 15 rokov, resp. za sirotu, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony, nárok na sirotský dôchodok uplatňuje zákonný zástupca. Žiadateľ je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na sirotský dôchodok a jeho výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Za deň uplatnenia nároku na sirotský dôchodok a nároku na jeho výplatu sa považuje deň, keď žiadateľ prvýkrát požiadal príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie tohto dôchodku. Spísaním žiadosti o priznanie dôchodku príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne sa považuje žiadosť za podanú.

Ustanovenie upravuje podmienky, ktoré musia byť splnené na uplatnenie nároku na sirotský dôchodok, vymedzuje, kto má nárok na sirotský dôchodok a kedy nárok zo zákona zaniká.

 

Nárok na sirotský dôchodok má

–   nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa.

Zákon stanovil, že zomrelý rodič alebo osvojiteľ musí spĺňať tieto podmienky:

–   bol poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku ku dňu, kedy zomrel,

–   mal nárok na predčasný starobný dôchodok ku dňu, kedy zomrel,

–   získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok ku dňu, kedy zomrel,

–   splnil podmienky nároku na starobný dôchodok ku dňu, kedy zomrel,

–   alebo zomrel pri pracovnom úraze, z dôvodu choroby z povolania, alebo v ich dôsledku.

 

Nárok na sirotský dôchodok nemá

–   nezaopatrené dieťa v pestúnskej starostlivosti.

Pestúnska starostlivosť je forma náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorá môže mať dlhodobý (počas celého detstva), aj krátkodobý charakter. Pestún je povinný osobne sa o dieťa starať v rovnakom rozsahu, v akom vykonávajú starostlivosť o dieťa rodičia, pričom má nárok na finančný príspevok. Pestúnska starostlivosť vzniká rozhodnutím súdu, na základe návrhu manželov alebo jednotlivca. Pestúnom sa môže stať len osoba zapísaná do zoznamu žiadateľov, to znamená, že musí absolvovať prípravu na náhradné rodičovstvo a splniť ďalšie podmienky. Treba dodať, že pestúnska starostlivosť sa síce z právneho hľadiska končí 18. rokom dieťaťa, ale ľudsky, psychicky a sociálne vytvorené vzťahy zvyčajne trvajú naďalej. Väčšina detí zostáva v pestúnskych rodinách aj po dovŕšení plnoletosti. Počíta s tým aj zákon, ktorý priznáva nárok na príspevok dieťaťu až do 25. roku veku zverenca, pokiaľ je nezaopatrený a naďalej žije v spoločnej domácnosti s pestúnom.

 

Zánik nároku na sirotský dôchodok alebo jeho výplatu

–   osvojením nezaopatreného dieťaťa,

–   dňom, kedy dieťa už nie je nezaopatreným dieťaťom (ukončením vzdelávania a prípravy na povolanie), ide o zánik na výplatu,

–   rozhodnutím súdu o úmyselnom spôsobení smrti osoby (rodiča alebo osvojiteľa) dieťaťom, ktoré malo po zomrelom nárok na sirotský dôchodok,

–   dosiahnutím veku 26 rokov zaniká samotný nárok na sirotský dôchodok.

 

Opätovný vznik nároku na sirotský dôchodok

–   zrušením osvojenia nezaopatreného dieťaťa,

–   dňom, kedy dieťa opäť získalo štatút nezaopatreného dieťaťa (opäť sa stane študentom po prerušení štúdia).

§ 77

Suma sirotského dôchodku

(1) Suma sirotského dôchodku je 40 % starob­ného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok.

(2) Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, je 40 % predčasného starob­ného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa ku dňu smrti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dňa smrti poistenca, ak zomrel pred dovŕšením dôchodkového veku, je 40 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok v deň smrti, určeného podľa § 68 ods. 2 a 3 a zvýšeného podľa § 82, ktorý sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, ak zomrel v deň dovŕšenia dôchodkového veku alebo neskôr, je 40 % starobného dôchodku podľa § 69a ods. 2.

(4) Ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa splnil podmienky nároku na dva dôchodky, sirotský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

(5) Na určenie sumy sirotského dôchodku sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

Komentár k § 77

Pri samotnom určení sumy sirotského dôchodku sa berie ohľad na sumu starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomrelého rodiča, po ktorom má nezaopatrené dieťa nárok na sirotský dôchodok, bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

Suma sirotského dôchodku je jednotná 40 % buď zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomrelého rodiča či osvojiteľa. Ak mal však rodič nárok počas života na dva dôchodky, suma sa vypočíta ako 40 % zo sumy vyššieho dôchodku.

SIEDMY DIEL
13. DÔCHODOK

§ 77a

Podmienky nároku
na 13. dôchodok

Nárok na 13. dôchodok a nárok na jeho výplatu má poberateľ dôchodkovej dávky, ktorý má v decembri príslušného kalendárneho roka nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku, sirotského dôchodku alebo sociálneho dôchodku.

§ 77b

Určenie sumy a výplata 13. dôchodku

(1) Suma 13. dôchodku je priemerná mesačná suma príslušnej dôchodkovej dávky vykázaná Sociálnou poisťovňou za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Suma 13. dôchodku je najmenej 300 eur a najviac priemerná mesačná suma starobného dôchodku vykázaná Sociálnou poisťovňou za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ak tento zákon neustanovuje inak. Príslušnou dôchodkovou dávkou podľa prvej vety pre

a) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

b) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %,

c) invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.

(2) Suma 13. dôchodku poberateľa starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, ktorého suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu⁴⁾ alebo podľa medzinárodnej zmluvy, sa určí ako súčin sumy 13. dôchodku určenej podľa odseku 1 a koeficientu určeného ako podiel počtu rokov dôchodkového poistenia získaného poistencom podľa tohto zákona a čísla 10; za obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu⁴⁾ alebo podľa medzinárodnej zmluvy sa nepovažuje československé obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9. Na hodnotu koeficientu prevyšujúcu hodnotu 1 sa neprihliada.

(3) Suma 13. dôchodku, na výplatu ktorého vznikne nárok v decembri príslušného kalendárneho roka, sa zníži o sumu pomernej časti 13. dôchodku, na výplatu ktorej vznikol nárok podľa § 77c alebo podľa osobitného predpisu.^56ab)

(4) Pri súbehu nárokov na dva alebo viaceré 13. dôchodky podľa tohto zákona alebo pri súbehu nárokov na dva alebo viaceré 13. dôchodky podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu^56ab) sa vyplatí len jeden 13. dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia; nárok na 13. dôchodok podľa tohto zákona, ktorý sa nevyplatil, zaniká. Ak je suma 13. dôchodku podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu^56ab) rovnaká, vyplatí sa 13. dôchodok podľa tohto zákona.

(5) 13. dôchodok sa vyplatí v decembri príslušného kalendárneho roka, ak § 116 ods. 3 neustanovuje inak. Pomerná časť 13. dôchodku, na výplatu ktorej vznikol nárok podľa § 77c, sa vyplatí v ustanovenom termíne, ak § 116 ods. 3 neustanovuje inak.

(6) O priznaní 13. dôchodku vyplateného v priemernej mesačnej sume príslušnej dôchodkovej dávky sa písomné rozhodnutie nevyhotovuje; deň oznámenia rozhodnutia je deň výplaty 13. dôchodku.

§ 77c

Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) môže nariadením vlády ustanoviť, že nárok na ustanovenú pomernú časť 13. dôchodku za príslušný kalendárny rok a nárok na jej výplatu vznikne v ustanovenom termíne poberateľovi dôchodkovej dávky, ktorý má v ustanovenom mesiaci príslušného kalendárneho roka nárok na výplatu dôchodku uvedeného v § 77a.

§ 77d

Na účely 13. dôchodku sa za príslušný kalendárny rok považuje kalendárny rok, do ktorého spadá kalendárny mesiac, za ktorý sa posudzuje splnenie podmienok na vznik nároku na 13. dôchodok a jeho výplatu.

Komentár k § 77a až § 77d

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 87/2024 Z. z. sa do zákona od 1. 7. 2024 v prvej časti tretej hlave za siedmy diel vložil nový ôsmy diel upravujúci 13. dôchodok.

Podmienky nároku na 13. dôchodok

Zadefinovali sa podmienky nároku na 13. dôchodok a na jeho výplatu. 13. dôchodok bude ex offo vyplatený poberateľom dôchodku, ktorí majú v decembri kalendárneho roka nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku, sirotského dôchodku alebo sociálneho dôchodku.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 145/2024 Z. z. sa od 1. 7. 2024 ustanovilo, že suma 13. dôchodku je najmenej 300 eur a najviac priemerná mesačná suma starobného dôchodku vykázaná Sociálnou poisťovňou za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Okrem minimálnej sumy 13. dôchodku sa ustanovila aj maximálna suma 13. dôchodku. Právna úprava ustanovuje, aby najvyššia suma 13. dôchodku, bola v sume priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou za rok, ktorý predchádza roku, v ktorom sa posudzuje splnenie podmienok na vznik nároku na 13. dôchodok a jeho výplatu.

Sumy 13. dôchodku sa určila na základe priemerných mesačných súm jednotlivých druhov dôchodkových dávok za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa určuje suma 13. dôchodku. Navrhuje sa tiež, aby v prípade, ak bude priemerná mesačná suma daného druhu dôchodku nižšia ako 300 eur, bola suma pre tento druh dôchodku 300 eur.

Na účely určenia sumy 13. dôchodku poberateľov invalidného dôchodku sa navrhuje osobitne sledovať priemernú mesačnú sumu invalidného dôchodku poistencov, ktorých pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, a priemernú mesačnú sumu invalidného dôchodku poistencov, ktorých pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je najviac 70 %. Invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku poberateľa dôchodku slúži na primerané hmotné zabezpečenia v starobe, preto poberateľovi invalidného dôchodku, ktorý už dovŕšil dôchodkový vek, bude patriť 13. dôchodok v sume priemernej mesačnej sume starobného dôchodku.

Poberateľovi dôchodku sa suma 13. dôchodku určí podľa druhu dôchodkovej dávky, na výplatu ktorej má v decembri nárok. Poberateľovi sociálneho dôchodku a poberateľovi dôchodku za výsluhu rokov sa suma 13. dôchodku určuje rovnako ako priemerná suma invalidného dôchodku poistenca, ktorého pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %.

S cieľom zamedziť kumulácii vyplácania 13. dôchodkov sa ustanovilo, aby sa poberateľovi dôchodku, ktorému vznikne nárok na dva alebo viaceré 13. dôchodky vyplácal len ten 13. dôchodok, ktorého suma je najvyššia. Súčasne sa ustanovilo, aby v prípade, ak vznikne nárok na 13. dôchodok tak zo systému sociálneho poistenia ako aj zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov v rovnakej sume, 13. dôchodok vyplatila Sociálna poisťovňa.

13. dôchodok sa bude každoročne vyplácať v decembri. Sociálna poisťovňa o nároku na 13. dôchodok a jeho výplatu rozhoduje vyplatením 13. dôchodku bez doručenia písomného rozhodnutia. Dňom oznámenia rozhodnutia bude deň vyplatenia 13. dôchodku.

V záujme pružného reagovania vlády Slovenskej republiky napríklad na rast cien a s tým súvisiacich zvýšených finančných nákladov poberateľov dôchodkov sa ustanovilo splnomocniť vládu vydávať nariadenie vlády, ktorým bude môcť zabezpečiť poberateľom dôchodku vyplatenie vládou určenej pomernej časti 13. dôchodku ešte pred decembrom. Nárok na skoršiu výplatu pomernej časti 13. dôchodku vznikne poberateľom dôchodku, ktorí v čase vzniku nároku na výplatu pomernej časti 13. dôchodku poberajú niektorý z druhov dôchodkov taxatívne uvedených v navrhovanom § 77a.

Nárok na skoršiu výplatu pomernej časti 13. dôchodku vznikne aj poberateľom dôchodku, ktorých dôchodok sa prizná po mesiaci skoršej výplaty pomernej časti 13. dôchodku určeného nariadením vlády do konca roku. Pomerná časť 13. dôchodku k novopriznaným dôchodkom patrí odo dňa priznania dôchodku. Napríklad, ak vláda vydá nariadenie vlády, na základe ktorého vznikne v mesiaci apríl nárok na výplatu pomernej časti 13. dôchodku poberateľom dôchodkovej dávky, nárok na výplatu 13. dôchodku vznikne aj poberateľovi starobného dôchodku, ktorého nárok na dôchodok a jeho výplatu vznikne až 1. mája toho istého roku.

Ustanovilo sa, aby na určenie sumy 13. dôchodku bola relevantná priemerná mesačná suma toho dôchodku, na výplatu ktorého má v mesiaci skoršej výplaty poberateľ dôchodku nárok.

Ak v kalendárom roku už bola príslušná časť 13. dôchodku vyplatená v predstihu, a to či už zo systému sociálneho poistenia alebo zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov, suma 13. dôchodku, na výplatu ktorého vznikne nárok v decembri, sa zníži o skoršie vyplatenú sumu.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 310/2024 Z. z. sa od 26. 11. 2024 zaviedli v znení ustanovenia § 77b viaceré zmeny. Suma 13. dôchodku poberateľa starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, ktorého suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy, sa určí ako súčin sumy 13. dôchodku určenej podľa odseku 1 a koeficientu určeného ako podiel počtu rokov dôchodkového poistenia získaného poistencom podľa tohto zákona a čísla 10; za obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy sa nepovažuje československé obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9. Na hodnotu koeficientu prevyšujúcu hodnotu 1 sa neprihliada.

Zaviedli sa aj zmeny, ktoré súvisia s vypustením rodičovského dôchodku zo sociálneho poistenia a jeho nahradením podielom zaplatenej dane z príjmov asignovanej pre rodičov.

ÔSMY DIEL

SPOLOČNÉ USTANOVENIA
O DÔCHODKOVÝCH DÁVKACH

§ 78

(1) Povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. To platí aj na nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete a na určenie ich sumy, ak vdova, vdovec alebo sirota zaplatili dlžnú sumu poistného na dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete. Na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené podľa druhej vety považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.

(2) Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane zmení vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého už bola určená tejto osobe dôchodková dávka, zmena sumy dôchodkovej dávky sa vykoná od splátky dôchodkovej dávky splatnej po ka­lendárnom mesiaci, v ktorom poberateľ tejto dávky

a) bol povinný predložiť výpis z dodatočného daňového priznania Sociálnej poisťovni alebo v ktorom nadobudol právoplatnosť dodatočný platobný výmer,

b) doplatil poistné na dôchodkové poistenie, ak vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby zistený na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného výmeru je vyšší ako vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého bola povinná platiť poist­né na dôchodkové poistenie.

Komentár k § 78

Ustanovenie upravuje osobitným spôsobom postup započítavania obdobia dôchodkového poistenia poistencov zo všetkých skupín, ktorí poistné buď nezaplatili v celej výške alebo do stanovenej lehoty. Zákon vymedzil zásadu, že sa môže započítať iba obdobie, za ktoré poistenec má doplatené poistné na dôchodkové poistenie.

 

Poistné na dôchodkové poistenie nebolo zaplatené v plnej výške alebo včas u SZČO alebo u dobrovoľne poistenej osoby

–   ide o obdobie povinného zaplatenia poistného,

–   započíta sa po úplnom doplatení dlžného poistného na účely nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia.

Rovnaký postup platí v prípade nároku na vdovský či vdovecký dôchodok po osobe, ktorá nemala doplatené poistné v plnej výške alebo v správnej lehote.

 

Zmena vymeriavacieho základu SZČO

Ide o vymeriavací základ, z ktorého bola tejto osobe určená dôchodková dávka. K zmene dochádza v prípade podania dodatočného DP alebo na základe dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane. Následne po zmene vymeriavacieho základu dochádza k zmene sumy dôchodkovej dávky. Zmena je vykonaná od splátky splatnej po kalendárnom mesiaci, v ktorom

–   poberateľ predložil výpis z dodatočného DP, ide o povinnosť poberateľa voči Sociálnej poisťovni,

–   sa dodatočný platobný výmer stáva právoplatným,

–   poberateľ všetko poistné na dôchodkové poistenie doplatil, ak bola možnosť dodatočného doplatenia, ak vymeriavací základ SZČO zistený na základe dodatočného DP alebo na základe dodatočného platobného výmeru je vyšší ako vymeriavací základ SZČO, z ktorého bola povinná platiť poistné na dôchodkové poistenie.

§ 78a

Na účely určenia sumy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené dodatočne podľa § 142 ods. 3 považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.

Komentár k § 78a

Zákonom je stanovená možnosť zaplatenia poistného aj dodatočne, a to v prípade prerušenia poistenia podľa § 26, v prípade FO uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), v prípade zaradenia osoby do evidencie nezamestnaných občanov alebo v prípade sústavnej prípravy osoby na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.

Dodatočným zaplatením na účely určenia sumy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca, sa považuje za zaplatené ku dňu smrti tohto poistenca. Doplatenie dlžného poistného na dôchodkové poistenie sa zohľadňuje až odo dňa zaplatenia celej sumy. To isté platí aj pre nárok na pozostalostné dávky po vyššie uvedenom zomretom, ak dlžnú sumu poistného na dôchodkové poistenie po FO uhradila vdova, vdovec alebo sirota.

§ 79

Zrušený.

§ 79a

Suma starobného dôchodku a predčasného starob­ného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.

Komentár k § 79a

Suma starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku sa nemôže určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu ako z toho, z ktorého bol určený invalidný dôchodok, teda konkrétna suma tohto dôchodku.

Dá sa povedať, že ide o akúsi ochranu poistencov, ktorí poberali v minulosti alebo poberajú teraz invalidný dôchodok.

§ 80

Zrušený.

§ 81

Súbeh nárokov na výplatu
dôchodkových dávok

(1) Ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok vypláca sa dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh ich nárokov zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca. Ak poistenec splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a 2 alebo podľa § 70 ods. 1 a poberá invalidný dôchodok podľa § 266, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorého suma je vyššia; druhá veta a tretia veta platia rovnako.

(2) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej polovice vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdo­veckého dôchodku a sirotského dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si pois­tenec zvolil.

(3) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na výplatu sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky sa vyplácajú v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vyplácajú v sume jednej polovice vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky.

(4) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na výplatu sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky v su­me jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v plnej sume dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil.

(5) Ak priznaním alebo vznikom nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku dôjde k súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa rozhodne po zvýšení dôchodku, prípadne dôchodkov podľa § 82.

(6) Pri vzniku nárokov na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov a pri vzniku nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov po tom istom poistencovi nesmie úhrn sumy týchto dôchodkových dávok presiahnuť 100 % dôchodkovej dávky zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by bol mal nárok ku dňu smrti; to neplatí, ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu zaokrúhľovania dôchodkových dávok podľa § 116 ods. 8. Ak úhrn dôchodkových ­dávok presiahne túto sumu, suma každej z uvedených dôchodkových dávok sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená. To platí rovnako aj pre úhrn súm sirotských dôchodkov po tom istom zomretom poistencovi. Ak niektorému z poberateľov uvedených dôchodkových dávok zanikne nárok na túto dôchodkovú dávku alebo vznikne nárok na túto dôchodkovú dávku aj ďalšiemu poberateľovi, sumy dôchodkových dávok ostatných poberateľov po tom istom poistencovi sa úmerne upravia tak, aby dosiahli sumu uvedenú v prvej vete vrátane zvýšenia, ktoré by k nej patrili podľa § 82 ku dňu, v ktorom sa sumy dôchodkových dávok úmerne upravujú.

(7) Na účely odsekov 1 až 3, 5 a 6 sa zohľadňuje

a) suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku,

b) úhrn sumy vyrovnávacieho príplatku a sumy starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, na ktorých výplatu vznikol nárok.

(7) Na účely odsekov 1 až 3, 5 a 6 sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

Komentár k § 81

Zákon v ustanovení upravuje prípady súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, spôsob, akým sa pri súbehu postupuje.

 

Poberateľ invalidného dôchodku má nárok na predčasný starobný dôchodok alebo starobný dôchodok

–   v uvedenom prípade sa poberateľovi vypláca vyššia dôchodková dávka,

–   ak sú dávky v rovnakej výške, vypláca sa dávka, ktorú si sám poberateľ vyberie.

Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh ich nárokov zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca.

Poistenec má nárok na invalidný dôchodok – získal počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, alebo sa stal invalidným v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, alebo sa stal invalidným počas doktorandského štúdia v dennej forme a nedovŕšil 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a poberá invalidný dôchodok za výsluhu rokov priznaný do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej patril do 31. decembra 2003, bez obmedzenia z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti, pričom sa splnenie podmienky invalidity neskúma

–   vypláca sa invalidný dôchodok, ktorého suma je vyššia,

–   ak ide o sumy v rovnakej výške, vypláca sa dávka, ktorú si sám poberateľ vyberie.

 

Poistenec má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a zároveň má nárok na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku

–   vypláca sa vyššia suma v plnej výške a v polovičnej výške nižšia suma,

–   ak sú v rovnakej výške, tak v polovičnej výške sa vypláca vdovský, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok a druhá dávka sa vypláca v plnej výške.

 

Poistenec má nárok na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku

–   v plnej výške sa vypláca vyššia dôchodková dávka a nižšia je vyplácaná v polovičnej výške,

–   v prípade rovnakej výšky dôchodkových dávok je vyplácaný v polovičnej výške vdovský dôchodok, vdovecký alebo sirotský,

–   v prípade rovnakej výšky vdovského vdoveckého alebo sirotského sa vypláca v polovičnej výške suma, ktorú si vyberie poistenec.

Uvedený postup vyplácania sa uplatňuje vo všetkých prípadoch podľa tohto ustanovenia.

Na účely znenia toho ustanovenia sa berie ohľad na sumu starobného dôchodku a sumu invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku a tiež ohľad na úhrn sumy vyrovnávacieho príplatku a sumy starobného dôchodku, na ktorých výplatu vznikol nárok.

O súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa rozhoduje po zvýšení dôchodku (dôchodkov).

Ak poistenec (fyzická osoba) má nárok na výplatu viacerých dôchodkov po tom istom poistencovi, tak ich úhrn zo zákona nemôže presiahnuť 100 % dôchodkovej dávky zomretého poistenca, na ktorú mal tento poistenec nárok ku dňu, kedy zomrel. Táto zásada sa však netýka prekročenia sumy 100 % po zaokrúhlení dôchodkových dávok.

V prípade, že by došlo k prekročeniu maximálnej sumy, tak jednotlivé sumy dôchodkových dávok sa musia znížiť takým spôsobom, aby úhrn týchto dôchodkových dávok neprekročil sumu 100 % dôchodkovej dávky, na ktorú by mal zomrelý poistenec ku dňu smrti nárok. Uvedený postup však platí aj opačne, čiže môže dochádzať k zvýšeniu dôchodkových dávok.

Na vyššie uvedené účely sa zohľadňuje suma starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, úhrn sumy vyrovnávacieho príplatku a sumy starobného dôchodku, na ktorých výplatu vznikol nárok.

Vzhľadom na zmeny súvisiace s ustanoveniami upravujúcimi nárok na vyrovnávací príplatok aj u poberateľov predčasného starobného dôchodku bolo dôvodné, aby sa na účely súbehu nárokov na dôchodkové dávky zohľadňovala aj suma vyrovnávacieho príplatku poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Na vyššie uvedené účely sa zohľadňuje suma starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

Vypustila sa právna úprava, ktorá súvisela s vypustením právnej úpravy vyrovnávacieho príplatku a zavedením právnej úpravy určovania sumy starobného, predčasného alebo invalidného dôchodku dotknutej skupiny poistencov.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 278/2024 Z. z. sa od 1. 1. 2025 v ustanovení zaviedli zmeny, ktoré súvisia s vypustením rodičovského dôchodku zo sociálneho poistenia a jeho nahradením podielom zaplatenej dane z príjmov asignovanej pre rodičov

§ 82

Zvyšovanie dôchodkových dávok

(1) Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento

a) medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané štatistickým úradom za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, alebo

b) určené podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 4a, ak sa dôchodková dávka v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zvýšila podľa odseku 2 alebo bola určená z tejto dôchodkovej dávky.

(2) Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov od posledného zvyšovania dôchodkových dávok presiahne päť percent, dôchodková dávka vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca a dôchodková dávka priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom; posledným sledovaným mesiacom na účely vykázania kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov je jún príslušného kalendárneho roka.

(3) Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Príslušný kalendárny mesiac je tretí kalendárny mesiac po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol štatistickým úradom vykázaný kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov podľa odseku 2. Ak sa dôchodková dávka zvyšuje podľa

a) odseku 1, dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania,

b) odseku 2, dôchodková dávka vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca sa zvyšuje od tohto dňa a dôchodková dávka priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.

(4) Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.

(5) Dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

(6) Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou, pri prvej zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa určí zvýšenie odo dňa zmeny.

(7) Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok sa zvyšuje každá z týchto dôchodkových dávok.

(8) Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšujú v rozsahu percentuálneho zvýšenia, v ktorom bol v príslušnom kalendárnom roku zvýšený starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, z ktorého bola suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku určená.

(9) Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou.

(10) Na 13. dôchodok sa odseky 1 až 9 nevzťahujú.

Komentár k § 82

Zvyšovanie dôchodkových dávok upravuje ustanovenie. Vzhľadom na obsolétnosť ustanovení o zvyšovaní dôchodkových dávok sa precizovala právna úprava dôchodkových dávok a zachoval sa mechanizmus zvyšovania dôchodkových dávok o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov.

Zaviedlo sa pravidlo, že dôchodkové dávky zvyšované k 1. 1. sa zvyšujú vždy o príslušné percento oproti dávke vyplácanej k 1. 1. predchádzajúceho kalendárneho roka. Táto zmena bola nevyhnutná, aby nevznikali výkladové problémy, či sa majú dôchodkové dávky zvyšovať o príslušné percento oproti 1. 1. predchádzajúceho roka alebo oproti dávke, ktorá bola zvýšená v priebehu kalendárneho roka.

Ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, dôchodková dávka – sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Ide o dôchodkovú dávku (vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka) okrem vyrovnávacieho príplatku. Ide tiež o dôchodkovú dávku (priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka) okrem vyrovnávacieho príplatku.

 

Percentuálne zvýšenie

Určuje sa z východiskovej sumy, ktorou je dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak sa v priebehu kalendárneho roka vykonalo zvýšenie dôchodkovej dávky, dôchodková dávka sa zvýši o rozdiel medzi sumou dôchodkovej dávky a sumou dôchodkovej dávky vyplácanou k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

Zaviedlo aj zvyšovanie dôchodkových dávok v priebehu kalendárneho roka v prípade, že dôjde k rastu tzv. dôchodcovskej inflácie o viac ako 5 percent oproti bezprostredne predchádzajúcemu zvýšeniu. Ustanovilo sa novým odsekom 2, aby sa uvedený postup nepoužil v poslednom kalendárnom štvrťroku.

To znamená, že ak rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaný štatistickým úradom presiahne päť percent od bezprostredne predchádzajúceho zvýšenia dôchodkovej dávky, štatistický úrad oznámi Sociálnej poisťovni mieru tohto zvýšenia v percentuálnom vyjadrení. Ak štatistický úrad oznámi Sociálnej poisťovni mieru zvýšenia, dôchodková dávka vyplácaná k prvému dňu mesiaca nasledujúcom dva mesiace po mesiaci, v ktorom bola Sociálnej poisťovni oznámená miera zvýšenia a všetky nasledujúce dôchodkové dávky sa až do najbližšieho zvýšenia zvyšujú o oznámenú mieru zvýšenia. Netýka sa to posledného štvrťroka kalendárneho roka.

 

Príslušný kalendárny rok – ide o ten rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva.

Rozhodujúcou na zvýšenie dôchodkovej dávky je mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.

Zvýšenie za príslušný kalendárny rok (v ktorom sa nevyplácali dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo nemocenského) starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, na ktoré vznikol nárok pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. Toto zvýšenie patrí od vzniku nároku na výplatu týchto dôchodkov.

Z dôvodu vypustenia § 80 bolo vypustené aj ustanovenie odseku 4 upravujúce zvyšovanie príslušných dôchodkových dávok, ktoré sa nevyplácali z dôvodu zadefinovanom v § 80.

 

Súbeh dávok

Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou, pri prvej zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa určí zvýšenie odo dňa zmeny. Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok sa zvyšuje každá z týchto dôchodkových dávok.

 

Nezvýšenie dávky

Zaviedol sa spôsob výpočtu vdovského dôchodku, vdoveckého a sirotského dôchodku. To znamená, že v prípade, ak bola suma dôchodkovej dávky v príslušnom kalendárnom roku zvýšená, suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku sa určí zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorý bol zvýšený v súlade so znením odseku 2.

 

Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou

Došlo k vypusteniu právnej úpravy vyrovnávacieho príplatku a zavedeniu právnej úpravy určovania sumy starobného, predčasného alebo invalidného dôchodku dotknutej skupiny poistencov.

Vzhľadom na osobitný charakter rodičovského dôchodku (sumu dôchodku predstavuje priamo asignovaná časť poistného na dôchodkové poistenie dieťaťa poberateľa rodičovského dôchodku) sa ustanovilo, aby bol rodičovský dôchodok vylúčený z valorizácie. Výška rodičovského dôchodku sa bude každoročne meniť v závislosti od výšky vymeriavacieho základu dieťaťa v roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému roku.

Z dôvodu potreby zabezpečenia správnej vykonateľnosti ustanovení o zvyšovaní dôchodkov sa tieto upravujú a spresňujú s rešpektovaním pôvodného zámeru tak, aby sa automat na zvyšovanie dôchodkov aktivoval vždy, ak inflácia za domácnosti dôchodcov dosiahne za obdobie, ktoré začína kalendárnym mesiacom, v ktorom boli dôchodky naposledy zvyšované, zákonom určenú mieru, teda viac ako 5 %. Dôchodky sa každoročne zvyšujú o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré vykázal Štatistický úrad SR za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. V záujme zabezpečenia lepšej ochrany reálnej hodnoty (kúpyschopnosti) dôchodkov sa sledované obdobie na účely zvyšovania dôchodkov poslednou novelou predĺžilo z doterajších prvých šesť kalendárnych mesiacov na prvých deväť kalendárnych mesiacov roka.

Znenie § 82 odsek 1 má za úlohu zabrániť opakovanému zvyšovaniu dôchodkov o percento, o ktoré sa už mimoriadne zvýšili v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Právnou úpravou § 82 odsek 2 sa spresňuje právna úprava ukladajúca povinnosť vykonať mimoriadne zvýšenie dôchodkov v zásade vždy, ak miera inflácie za domácnosti dôchodcov vykázaná za obdobie, ktoré začína kalendárnym mesiacom, v ktorom boli dôchodky naposledy zvyšované, a končiace kalendárnym mesiacom, za ktorý miera inflácie za domácnosti dôchodcov presiahla v úhrne 5 % (príslušné obdobie). Ustanovilo sa, aby sa dôchodky zvýšili o percento inflácie za domácnosti dôchodcov, ktoré bolo vykázané za príslušné obdobie Štatistickým úradom.

Znenie § 82 odsek 3 definuje príslušný kalendárny rok a príslušný kalendárny mesiac a ustanovuje deň, od ktorého sa dôchodky zvýšia, a to tak na účely zvyšovania podľa odseku 1 a odseku 2.

Dôchodky sa vyplácajú na mesačné obdobie vopred a preto je nevyhnutné za účelom prípravy na mimoriadne zvýšenie dôchodkov zabezpečiť pre SP dostatočný časový priestor pre jej realizáciu. Z uvedeného dôvodu sa ustanovilo, aby sa mimoriadne zvyšovanie dôchodkov zrealizovalo v treťom kalendárnom mesiaci po oznámení Štatistickým úradom, že inflácia za príslušné obdobie sa zvýšila o viac ako 5 %, to je aby mala SP na prípravu mimoriadneho zvýšenia aspoň dva kalendárne mesiace po tomto oznámení.

Znenie § 82 odsek 8 spresňuje pravidlo, ktoré zabráni duplicitnému zvýšeniu vdovského, vdoveckého a sirotského dôchodku, ktorých suma bola určená zo sumy dôchodku zomretého poistenca, ktorý už bol zvýšený pravidelnou alebo mimoriadnou valorizáciou.

Na 13. dôchodok sa odseky 1 až 9 nevzťahujú.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 87/2024 Z. z. od 1. 7. 2024 suma 13. dôchodku, na rozdiel od ostatných dôchodkových dávok, nebude podliehať valorizácii podľa § 82 zákona o sociálnom poistení. Sumy 13. dôchodku však nebudú stagnovať, keďže sa budú zvyšovať rastom priemernej sumy jednotlivých druhov dôchodkov. Ďalšie zmeny súvisia s vypustením rodičovského dôchodku zo sociálneho poistenia a jeho nahradením podielom zaplatenej dane z príjmov asignovanej pre rodičov

§ 82a

Prevod dôchodkových práv
vo vzťahu k dôchodkovému systému Európskej únie

(1) Poistenec, ktorý sa stal úradníkom alebo iným zamestnancom inštitúcie alebo orgánu Európskej únie^56a) (ďalej len „úradník“), po skončení vykonávania zárobkovej činnosti v Slovenskej republike môže požiadať o prevod svojich dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej únie alebo jej inštitúcie (ďalej len „dôchodkový systém Európskej únie“), ak nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôchodkového systému Slovenskej republiky. Dôchodkové práva podľa prvej vety sú finančná suma určená ako poistno-matematický ekvivalent v závislosti na získanom období dôchodkového poistenia a vymeriavacom základe. Prevodom dôchodkových práv zaniká nárok na zhodnotenie toho obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacieho základu v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky, ktoré boli použité na určenie finančnej sumy podľa druhej vety.

(2) Ak sa úradník po skončení služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii, ktorý bol počas tejto služby alebo zamestnania zúčastnený v dôchodkovom systéme Európskej únie, stane poistencom v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky a požiada o prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie do dôchodkového systému Slovenskej republiky, prevedú sa tieto dôchodkové práva, ktoré sú finančnou sumou určenou ako poistno-matematický ekvivalent v závislosti na získanom období služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii, ktoré založili účasť v dôchodkom systéme Európskej únie, a na vymeriavacom základe za toto obdobie.

(3) Prevod dôchodkových práv podľa odseku 1 sa vykoná na základe žiadosti a súhlasu úradníka s prevodom dôchodkových práv podľa odseku 1.

(4) Obdobie služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii a obdobie získané v dôchodkovom systéme členského štátu Európskej únie, ktoré bolo zohľadnené na určenie sumy poistno-matematického ekvivalentu nároku na starobný dôchodok v dôchodkovom systéme Európskej únie, sa v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky považuje za obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety nie je obdobie dôchodkového poistenia na určenie sumy dôchodku.

(5) Obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy použité na určenie predpokladanej sumy starobného dôchodku a zohľadnené na určenie poistno-matematického ekvivalentu na prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej únie sa považujú za nárok na dôchodok a na určenie jeho sumy v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky za obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy v rovnakom časovom období a v rovnakom rozsahu. Ak boli obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy podľa prvej vety zohľadnené pri určení poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie, tento poistno-matematický ekvivalent sa zníži o sumu, ktorá bola prevedená ako dôchodkové právo získané v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej únie.

(6) Suma starobného dôchodku s prihliadnutím na dôchodkové práva získané v dôchodkovom systéme Európskej únie sa určí ako súčet sumy starobného dôchodku určenej podľa tohto zákona a sumy určenej ako podiel poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie a jednotkovej hodnoty odloženého starobného dôchodku určenej podľa osobitného predpisu^56b) k rozhodujúcemu dňu a zaokrúhlenej na desať eurocentov nahor.

(7) Suma predčasného starobného dôchodku s prihliadnutím na dôchodkové práva získané v dôchodkovom systéme Európskej únie sa určí ako súčet sumy predčasného starobného dôchodku určenej podľa tohto zákona a sumy určenej ako podiel poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie a jednotkovej hodnoty odloženého starobného dôchodku určenej podľa osobitného predpisu^56b) k rozhodujúcemu dňu a zaokrúhlenej na desať eurocentov nahor.

(8) Ak nárok na starobný dôchodok nevznikol z dôvodu smrti, suma invalidného dôchodku na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa osobitného predpisu sa určí ako súčet sumy invalidného dôchodku určenej podľa tohto zákona a sumy, o ktorú by sa zvýšila suma starobného dôchodku podľa odseku 6.

(9) Rozhodujúci deň na účely odsekov 6 a 7 je deň doručenia žiadosti o prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie inštitúcii alebo orgánu Európskej únie alebo deň, v ktorom podľa osobitného predpisu^56a) vzniklo právo na prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie, ak žiadosť bola doručená pred týmto dňom.

Komentár k § 82a

V prípade ak poistenec pracoval či pracuje v krajinách Európskej únie, ustanovenie upravuje postup vo veci prevodu dôchodkových práv vo vzťahu k dôchodkovému systému Európskej únie pre tohto poistenca.

K prevodu je potrebná žiadosť a musí s tým súhlasiť úradník.

O prevod dôchodkových práv môže požiadať poistenec, ktorý sa stal úradníkom alebo iným zamestnancom inštitúcie alebo orgánu Európskej únie, vykonával zárobkovú činnosť v Slovenskej republike (získal obdobie dôchodkového poistenia v Slovenskej republike), ukončil vykonávanie zárobkovej činnosti v SR, nemá k rozhodujúcemu dňu priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo nemá zastavenú výplatu predčasného starobného dôchodku.

Právo na prevod dôchodkových práv má aj úradník, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok, na ktorý nárok najneskôr k rozhodujúcemu dňu zanikol.

Dôchodkové práva získané v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky sú finančná suma určená ako poistno-matematický ekvivalent, ktorého suma je závislá od získaného obdobia dôchodkového poistenia v Slovenskej republike a vymeriavacom základe. Prevodom dôchodkových práv zaniká nárok na zhodnotenie toho obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacieho základu v DS SR, ktoré boli použité na určenie tejto finančnej sumy.

 

Určenie sumy starobného dôchodku s prihliadnutím na dôchodkové práva získané v dôchodkovom systéme EÚ

–   súčet sumy starobného dôchodku a sumy určenej ako podiel poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme EÚ a jednotkovej hodnoty odloženého starobného dôchodku k rozhodujúcemu dňu (zaokrúhlenie na desať eurocentov nahor).

 

Určenie sumy predčasného starobného dôchodku s prihliadnutím na dôchodkové práva získané v dôchodkovom systéme EÚ

–   súčet sumy predčasného starobného dôchodku a sumy určenej ako podiel poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme EÚ a jednotkovej hodnoty odloženého starobného dôchodku k rozhodujúcemu dňu (zaokrúhlenie na desať eurocentov nahor).

Zákon osobitným spôsobom upravuje určenie sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, ak nárok na starobný dôchodok nevznikol z dôvodu smrti.

 

Rozhodujúci deň

Za rozhodujúci deň zákon považuje deň doručenia žiadosti o prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme EÚ inštitúcii alebo orgánu EÚ.

Za rozhodujúci deň zákon považuje aj deň, v ktorom vzniklo právo na prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme EÚ, ak žiadosť bola doručená pred týmto dňom.

§ 82b

Zvýšenie sumy starobného
dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku

(1) Suma minimálneho dôchodku je

a) 145 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu⁵⁶⁾ platnej k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 30 rokov, alebo

b) percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o

    1.   2,5 percentuálneho bodu za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 31 až 39 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,

    2.   tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 40 až 49 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,

    3.   päť percentuálnych bodov za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 50 až 59 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3,

    4.   7,5 percentuálneho bodu za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 59 rokov.

(2) Suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak

a) poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu najmenej 30 rokov,

b) poistenec, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,¹⁾ uzatvoril dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom¹⁾ alebo zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,¹⁾

c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného

    1.   vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku,

    2.   výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu,²⁾

    3.   starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom alebo starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia; do úhrnu súm dôchodku sa nezapočítava

       3a.   posledná splátka starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom, ak je táto splátka vyplatená spolu s predposlednou splátkou,

       3b.   starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vyplácaný programovým výberom v jednej splátke,

       3c.   podiel na prebytku z výnosov z umiestnenia prostriedkov technických rezerv podľa osobitného predpisu,^56c)

    4.   pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia¹⁾ a

    5.   dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a

d) poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu.

(3) Obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané

a) v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak,

b) pred 1. januárom 1993,

c) v cudzine alebo

d) v kalendárnom roku,

    1.   v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,

    2.   do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

(4) Ak obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, je dlhšie ako obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, započítava sa do obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 postupne aj po dovŕšení dôchodkového veku poistenca.

(5) Na účely zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku cudzina je iný členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskou konfederáciou, a štát príslušný podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Komentár k § 82b

Ustanovenie upravuje zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku.

V ustanovení je vymedzená suma minimálneho dôchodku.

Podľa znenia odseku 1 sa suma minimálneho dôchodku po novom určuje staronovým spôsobom, ktorý predstavuje návrat k pôvodnej filozofii minimálneho dôchodku v čase jeho zavedenia do legislatívy SR ako formy sociálneho dôchodku. Keďže sociálny dôchodok predstavuje nezásluhovú dávku respektíve zásluhovú len v minimálnej miere, ktorej účelom je zabezpečiť minimálnu akceptovateľnú životnú úroveň jeho poberateľa, ustanovilo sa naviazanie výšky minimálneho dôchodku na výšku životného minima, ktorá sa odvíja od vývoja životných nákladov.

Čiastočná zásluhovosť minimálneho dôchodku sa prejavuje v návrhu na jeho zvyšovanie podľa počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia.

 

Suma minimálneho dôchodku

–   145 % sumy životného minima pre jednu plnoletú podľa zákona o životnom minime – podmienkou je dosiahnutie dôchodkového poistenia v dĺžke 30 rokov,

–   percentuálna výmera zvýšená o

–   dva a pol percentuálných bodov za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 31 až 39 rokov obdobia dôchodkového poistenia,

–   tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 40 až 49 rokov obdobia dôchodkového,

–   päť percentuálnych bodov za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 50 až 59 rokov obdobia dôchodkového poistenia,

–   sedem a pol percentuálnych bodov za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu 59 rokov.

Za účelom zachovania pôvodného spôsobu výpočtu zvyšovania základnej sumy minimálneho dôchodku za každý ďalší získaný (kvalifikovaný) rok dôchodkového poistenia bolo nutné doplniť do ustanovenia základ výpočtu, ktorým zostala suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platná k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.

Ústavný súd rozhodol o nesúlade ustanovenia § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení s čl. 39 ods. 1 a čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovenie § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení stratilo účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Ak do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky orgán verejnej moci, ktorý má uviesť právny predpis do súladu podľa čl. 125 ods. 3 ústavy, neuvedie právny predpis do súladu s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, stráca právny predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily ústavný súd vyslovil, platnosť.

Na základe vyššie uvedených skutočností bolo ustanovenie § 82b ods. 2 zo zákona o sociálnom poistení vypustené.

 

Zvýšenie sumy starobného dôchodku alebo sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku

Čo sa týka zvýšenia, tak musí suma tohto dôchodku alebo úhrn súm musí byť rovný sume minimálneho dôchodku za splnenia určitých podmienok poistencom:

–   minimálne 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia,

–   poistenec (sporiteľ) uzatvoril dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom alebo zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,

–   suma minimálneho dôchodku – musí byť vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke, vyplácaného vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku, starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom alebo starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,

Do úhrnu súm dôchodku sa nezapočítava posledná splátka starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom, ak je táto splátka vyplatená spolu s predposlednou splátkou, starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vyplácaný programovým výberom v jednej splátke, podiel na prebytku z výnosov z umiestnenia prostriedkov technických rezerv.

–   uplatnenie si nároku na dôchodok, ktorým je vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo ktorým je pozostalostný dôchodok na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia.

Po novom sa ustanovilo, aby sa do súčtu súm pre účely zvýšenia sumy starobného dôchodku z I. piliera a sumy invalidného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku nezarátaval ani starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vyplatený programovým výberom v jednej splátke, ani posledná splátka starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom, ak bola vyplatená spolu s predposlednou splátkou, ani podiel na prebytku z výnosov z umiestnenia prostriedkov technických rezerv (§ 42a). Uvedené sa zaviedlo s ohľadom na to, že pri určovaní sumy minimálneho dôchodku je potrebné posudzovať výšku pravidelného príjmu počas obdobia poberania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a z toho dôvodu nie je vhodné a účelné pre tento účel zohľadňovať jednorazový alebo krátkodobo zvýšený dôchodkový príjem.

 

Obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku

Ide o obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku. Ide o obdobie získané v určitom alebo za určité obdobie.

Opätovne sa zaviedla tzv. podmienka kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Na účely vzniku nároku na minimálny dôchodok sa tak ustanovilo opätovne zohľadňovať iba obdobia dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, v ktorom poistenec získal osobný mzdový bod najmenej na úrovni 0,241, čo predstavuje zárobok najmenej na úrovni 24,1 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve v príslušnom kalendárnom roku. Nastavenie hranice zárobku pri posudzovaní kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku vo výške aspoň 24,1 % priemernej mzdy má svoje logické odôvodnenie, ktoré vychádza okrem iného zo zámeru vylúčiť obdobia dôchodkového poistenia bez významnejších príjmov, aby nedochádzalo k demotivácii poistencov platiť poistné na dôchodkové poistenie tak, aby platila zásada, že „pracovať a platiť poistné sa oplatí“.

Vzhľadom na to, že určovanie kvalifikovaného obdobia prináša určité aplikačné problémy, ustanovili sa kritéria posudzovania obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku rovnako, ako boli ustanovené právnou úpravou pred 1. januárom 2020. Pod aplikačným problémom rozumieme napríklad, že Sociálna poisťovňa vychádzajúc z právnej úpravy sociálneho zabezpečenia účinnej pred 1. januárom 2004, nemá k dispozícii informácie o hrubých zárobkoch poberateľov starobných a invalidných dôchodkov, ktorým boli tieto dôchodky priznané podľa uvedenej právnej úpravy spravidla pred týmto dňom, v elektronickom tvare, pretože to na výkon dôchodkového poistenia nebolo potrebné.

V prípade, že obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, je dlhšie ako obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, započítava sa do obdobia dôchodkového poistenia postupne aj po dovŕšení dôchodkového veku poistenca.

V záujme odstránenia interpretačných nezrovnalostí jednoznačne ustanovilo, že obdobie dôchodkového poistenia, ktoré sa na účely určenia sumy invalidného dôchodku pripočítalo k obdobiu získaného dôchodkového poistenia (dopočet), sa pre účely minimálneho dôchodku zohľadňuje iba do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca. Následne sa ustanovili, aby sa obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, započítavalo postupne aj po dovŕšení dôchodkového veku poistenca, v kombinácii s úpravou § 73 ods. 7.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 275/2023 Z. z. sa od 15. 7. 2023 v znení odseku 1 zvýšila základná suma minimálneho dôchodku z doterajších 136 % na 145 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, z dôvodu, aby poberateľ minimálneho dôchodku po zvýšení súm pomoci v hmotnej núdzi nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Súčasne sa z uvedeného dôvodu zvýšili aj percentá za ďalšie získané (kvalifikované) roky dôchodkového poistenia. Konkrétne sa zvyšuje percento zvýšenia za roky od 31. do 39. roku dôchodkového poistenia, a to zo súčasných 2 % na 2,5 % a za roky od 60. roku dôchodkového poistenia zo 7 % na 7,5 %.

§ 82c

(1) Suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku poistenca, ktorý nemá nárok na výplatu výsluhového dôchodku,²⁾ určená po vylúčení obdobia podľa § 293foa, nesmie byť nižšia ako 334,30 eura.

(2) Odsek 1 sa nepoužije, ak suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku poistenca, ktorý nemá nárok na výplatu výsluhového dôchodku,²⁾ určená pred vylúčením obdobia podľa § 293foa, by bola nižšia ako 334,30 eura.

ŠTVRTÁ HLAVA
ÚRAZOVÉ DÁVKY

PRVÝ DIEL
VYMEDZENIE POJMOV
NA ÚČELY ÚRAZOVÝCH DÁVOK

§ 83

Poškodený

Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

Komentár k § 83

V ustanovení sú vymedzené spoločné pojmy súvisiace s poskytovaním úrazových dávok. Vzhľadom na skutočnosť, že okruh subjektov, ktorým vzniká nárok na úrazové dávky je širší a okrem zamestnancov sú v ňom zahrnuté aj ďalšie fyzické osoby, na ich pomenovanie v zákone sa zaviedol pojem poškodený.

Úrazové poistenie je povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré ho má ochraňovať pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom, ktorá mu vyplýva zo Zákonníka práce.

Na rozdiel od nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia je povinné úrazové poistenie viazané na zamestnávateľa, ktorý je v pozícii poistenca a platí si úrazové poistenie. Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu a zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu fyzickú osobu (uvedenú v § 16 zákona). Súčasná právna úprava už nemá charakter odškodnenia spočívajúceho v náhrade škody, ale je koncipovaná ako poistný systém kompenzačného charakteru.

Niektoré úrazové dávky majú nadstavbový charakter k dôchodkovým dávkam (invalidný dôchodok) alebo k nemocenským dávkam (nemocenské), čo sa premieta aj do podmienok nároku na tieto úrazové dávky alebo na ich výplatu a na určovanie ich sumy.

Z úrazového poistenia Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok poskytuje 13 úrazových dávok prevažne peňažného charakteru. Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa, má zamestnanec zamestnávateľa po splnení zákonom stanovených podmienok.

Nárok na dávku vzniká

–   odo dňa splnenia podmienok stanovených zákonom, ak zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na úrazové poistenie.

 

Nárok na dávku nevzniká

–   ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba úplne zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa Zákonníka práce.

Nárok na dávku zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, ak zákon neustanovuje inak.

Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov. Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na úrazový príplatok, rehabilitačné alebo rekvalifikačné, zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov. Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto fyzickej osoby, manželovi (manželke), deťom a rodičom zomretého. Vyššie uvedené nároky nie sú predmetom dedičstva, predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb. Nárok na dávku nemožno postúpiť.

Ustanovenie za zamestnanca považuje zamestnanca zamestnávateľa podľa § 16 a FO podľa § 17 ods. 2.

V uvedenom prípade ide o zamestnanca alebo osobu, ktorá utrpela pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania.

Ustanovenie za zamestnanca považuje zamestnanca zamestnávateľa podľa § 16 a FO podľa § 17 ods. 2.

V uvedenom prípade ide o zamestnanca alebo osobu, ktorá utrpela pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania.

Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor, alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov.

Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.

Osoby, ktoré majú nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia:

–   z úrazového poistenia zamestnávateľa má nárok zamestnanec zamestnávateľa po splnení zákonom stanovených podmienok,

–   nárok na dávky má aj žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy, ktorý utrpel pracovný úraz, alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní alebo odbornej praxi,

–   vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výcviku alebo plnení úloh denného režimu podľa osobitného predpisu,

–   vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh Ozbrojených síl SR,

–   fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane SR a iných občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi, a člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri činnostiach tohto zboru,

–   fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáhala pri havárii, živelnej pohrome a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto činností utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania,

–   dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výkone zdravotníckych služieb pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí,

–   dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba, ktorí na výzvu horskej služby a podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania.

Nárok na dávky za podmienok stanovených zákonom má aj manžel (manželka), nezaopatrené dieťa po fyzických osobách, ktoré zomreli v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a fyzická osoba, voči ktorej mala fyzická osoba v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť.

 

Pracovný úraz – poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Choroba z povolania – choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania, ak vznikla zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh a za podmienok uvedených v zozname.

§ 84

Denný vymeriavací základ
na určenie sumy úrazových dávok

(1) Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu neobmedzených vymeriavacích základov zamestnanca, ktoré dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania“ v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období 90 dní od začiatku výkonu zárobkovej činnosti zamestnanca zamestnávateľa podľa § 16, je obdobie od začiatku výkonu tejto zárobkovej činnosti do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia sa vzťahuje § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 primerane; skutočnosti rozhodujúce na určenie rozhodujúceho obdobia sú obdobie trvania výkonu zárobkovej činnosti zamestnanca zamestnávateľa podľa § 16 a deň vzniku pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.

(2) Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1 príjem, z ktorého sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky uvedenej v odseku 1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna trid­satina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.

(3) Ak vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 v období po kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom poškodený naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľa odseku 1 a vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku, a všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom naposledy pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(4) Denný vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2, ktorá nemá príjem z činnosti zamestnanca, je jedna tridsatina sumy určenej ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.

(5) Denný vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne sumu 200 eur, a zamestnanca v právnom vzťahu trénera⁵⁷⁾ zapísaného do registra fyzických osôb v športe,^57a) ak mesačný príjem z tohto právneho vzťahu nepresiahne 300 eur, sa určí ako podiel súčtu príjmov dosiahnutých z tohto právneho vzťahu za obdobie od vzniku tohto právneho vzťahu u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, do dňa predchádzajúceho dňu vzniku pracovného úrazu alebo dňu zistenia choroby z povolania a počtu kalendárnych dní tohto obdobia okrem období uvedených v § 26 ods. 1 a 3 a § 54 ods. 10 písm. a).

Komentár k § 84

Ustanovenie upravuje denný vymeriavací základ, na základe ktorého sa určuje suma úrazových dávok. Zaviedlo sa, aby denným vymeriavacím základom na určenie výšky úrazovej dávky bol v zásade vymeriavací základ zamestnanca a rozhodujúcim obdobím v zásade rovnaké obdobie ako rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu na účely poskytovania nemocenských dávok s tým, že skutočnosťou rozhodujúcou na jeho určenie jen vznik nároku na úrazovú dávku alebo deň skončenia výkonu zárobkovej činnosti, počas ktorej poškodený utrpel pracovný úraz alebo počas ktorej pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.

Zmena odseku 1 súvisela s vypustením právnej úpravy maximálneho mesačného vymeriavacieho základu. Určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok – úrazový príplatok, úrazová renta, jednorazové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného.

 

–   podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

 

Zamestnanec nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia – určenie rozhodujúceho obdobia

Nemocenské poistenie je obdobie, v ktorom bolo platené poistné na nemocenské poistenie, a zamestnanec nedosiahol 90 dní a v tomto období sa mu stal pracovný úraz alebo choroba z povolania, je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Rozhodujúcou skutočnosťou pre samotné určenie rozhodujúceho obdobia je deň, kedy sa zamestnancovi pracovný úraz alebo choroba z povolania stal.

 

Zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem (za obdobie v ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia) – určenie úrazovej dávky

–   určí sa z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktorý je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.

 

Nárok na úrazovú dávku vznikol v období po kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo chorobu z povolania (pracoval za takých podmienok, že k nej došlo) – určenie denného vymeriavacieho základu

–   určí sa ako podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a následne sa vynásobí koeficientom (pozri odsek 3).

FO nemá príjem z činnosti zamestnanca – určenie denného vymeriavacieho základu

–   ide o jednu tridsatinu vymeriavacieho základu (v poznámke), ktorý platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.

Vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

 

FO v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere – určenie denného vymeriavacieho základu

–   podiel súčtu príjmov dosiahnutých za obdobie od vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru u zamestnávateľa, ktorý je zodpovedný za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, do dňa predchádzajúceho dňu vzniku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a počtu kalendárnych dní tohto obdobia okrem obdobia prerušenia či vylúčenia povinnosti platiť poistné podľa tohto zákona.

 

FO v právnom vzťahu na základe dohody s mesačným príjmom maximálne 200 eur – určenie denného vymeriavacieho základu

–   podiel súčtu príjmov dosiahnutých za obdobie od vzniku právneho vzťahu na základe dohody u zamestnávateľa, ktorý je zodpovedný za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, do dňa predchádzajúceho dňu vzniku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a počtu kalendárnych dní tohto obdobia okrem obdobia prerušenia povinnosti platiť poistné alebo okrem obdobia vylúčenia povinnosti platiť poistné podľa tohto zákona.

Novelou zákona č. 125/2022 Z. z. sa zmenilo znenie odseku 5, a to v súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania a opätovným ustanovením vylúčenia povinnosti platiť poistné pre zamestnanca. Primerane sa upravilo vylúčenie období z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu pre určenie sumy úrazovej dávky pri právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, teda v zásade tak, ako to bolo ustanovené v účinnej právnej úprave. To znamená, že denný vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody, ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne sumu 200 eur, a zamestnanca v právnom vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe, ak mesačný príjem z tohto právneho vzťahu nepresiahne 300 eur, sa určí ako podiel súčtu príjmov dosiahnutých z tohto právneho vzťahu za obdobie od vzniku tohto právneho vzťahu za obdobie od vzniku právneho vzťahu na základe tejto dohody u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, do dňa predchádzajúceho dňu vzniku pracovného úrazu alebo dňu zistenia choroby z povolania a počtu kalendárnych dní období uvedených v § 26 ods. 1 a 3 a § 54 ods. 10 písm. a).

V záujme predchádzania interpretačným nezrovnalostiam sa v prípade zamestnancov, ktorí vykonávali zárobkovú činnosť menej ako 90 dní a neboli nemocensky poistení, ustanovilo naviazať rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania, na dobu trvania zárobkovej činnosti tohto zamestnanca. Za začatie výkonu zárobkovej činnosti sa považuje moment vzniku pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 153/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 zmenilo znenie odseku 5 a novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 zmenilo aj znenie odseku 4, a to v súvislosti s legislatívnou zmenou v § 138 ods. 9 písm. a). Zachovala sa sumu, z ktorej sa určí denný vymeriavací základ na výpočet sumy úrazovej dávky v prípade fyzickej osoby podľa § 17 ods. 2, ktorá nemala príjem zo zárobkovej činnosti zamestnanca, a to tak, že aj naďalej bude určenie denného vymeriavacieho základu naviazané na sumu zodpovedajúcu 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 zaviedla úprava, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140.

DRUHÝ DIEL
ÚRAZOVÝ PRÍPLATOK

§ 85

Podmienky nároku na úrazový príplatok

Zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu⁵¹⁾ alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

Komentár k § 85

Ustanovenie upravuje a vymedzuje podmienky nároku na úrazový príplatok.

Úrazový príplatok je peňažnou dávkou úrazového poistenia. Poskytuje sa zamestnancovi počas dočasnej pracovnej neschopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Účelom tejto dávky je v určitej miere nahradiť rozdiel medzi čistým príjmom, ktorý zamestnanec obvykle dosahoval v čase, keď bol pracovne aktívny pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania a náhradou príjmu alebo nemocenským, ktoré sa mu poskytujú počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. Ide o pracovnú neschopnosť, ktorá vznikla v súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Na úrazový príplatok ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia zamestnávateľa má nárok po splnení podmienok stanovených zákonom zamestnanec zamestnávateľa, ktorý sa stal v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania dočasne PN.

Ide o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva aspoň jednu FO vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere okrem FO, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu FO vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov. Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa pre FO vo výkone väzby a pre FO vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.

V prípade, že si poškodený uplatní nárok podaním žiadosti o túto úrazovú dávku, začína sa konanie o úrazovom príplatku.

Nárok na úrazový príplatok vzniká zamestnancovi zamestnávateľa, ak sa stal dočasne PN v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a súčasne ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN, alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

Môžeme teda povedať, že samotné poskytovanie úrazového príplatku je priamo viazané na dočasnú PN. Netreba zabudnúť, že ide o PN v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

§ 86

Poskytovanie
úrazového príplatku

Úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

Komentár k § 86

Aj v prípade poskytovania úrazového príplatku sa uplatňuje poskytovanie za dni.

§ 87

Suma úrazového príplatku

Suma úrazového príplatku je

a) 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej ne­schopnosti,

b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Komentár k § 87

Ustanovenie vymedzuje sumu úrazového príplatku, ktorý je buď 55 % alebo 25 % denného vymeriavacieho základu. Suma je odlišná v závislosti od výšky náhrady príjmu a výšky nemocenského.

 

Suma úrazového príplatku 55 % denného vymeriavacieho základu

–   poskytuje sa od prvého dňa dočasnej PN do tretieho dňa tejto dočasnej PN (PN ako dôsledok pracovného úrazu alebo choroby z povolania).

Suma úrazového príplatku 25 % denného vymeriavacieho základu

–   poskytuje sa od štvrtého dňa dočasnej PN (PN ako dôsledok pracovného úrazu alebo choroby z povolania).

Ak zamestnávateľ, ktorý má podľa Zákonníka práce objektívnu zodpovednosť za poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania poškodeného, preukázal určitú mieru zavinenia poškodeného za vznik tohto poškodenia zdravia, znižuje sa suma úrazového príplatku o mieru zavinenia poškodeného tak, aby konečná suma úrazového príplatku zodpovedala skutočnému rozsahu zodpovednosti, ktorú má za škodu v konkrétnom prípade zodpovedný zamestnávateľ.

TRETÍ DIEL
ÚRAZOVÁ RENTA

§ 88

Podmienky nároku na úrazovú rentu

(1) Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starob­ný dôchodok.

(2) Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(3) Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.²⁾

Komentár k § 88

Ustanovenie vymedzuje podmienky, ktoré musia byť splnené k nároku na úrazovú rentu. Úrazová renta je dávkou úrazového poistenia v peňažnej forme na báze pravidelnosti. Jej úlohou je poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

 

Nárok na úrazovú rentu

K nároku musia byť splnené všetky zákonom stanovené podmienky v tomto ustanovení. Nárok má zamestnanec zamestnávateľa a FO, ktorých zákon definuje pre účely poskytovania úrazových dávok ako poškodených, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania:

–   žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz, alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní,

–   študent vysokej školy, ktorý utrpel pracovný úraz, alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní alebo odbornej praxi,

–   vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výcviku alebo plnení úloh denného režimu podľa osobitného predpisu,

–   vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh Ozbrojených síl SR,

–   fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane SR a iných občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi,

–   člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri činnostiach tohto zboru,

–   fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáhala pri havárii, živelnej pohrome a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto činností utrpela pracovný úraz, alebo jej vznikla choroba z povolania,

–   dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výkone zdravotníckych služieb pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí,

–   dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba, ktorí na výzvu horskej služby a podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania.

Poškodený musí k nároku na úrazovú rentu podať žiadosť v Sociálnej poisťovni.

Úrazová renta, ako sme už uviedli, je dávka poskytovaná z úrazového poistenia, z ktorého sa poskytujú viaceré dávky. Práve preto bolo dôležité zákonom stanoviť obdobia, kedy nemôže byť úrazová renta poskytovaná a tým pádom nemá poškodený na ňu nárok.

Ide o obdobie rehabilitácie, rekvalifikácie a obdobie poberania úrazového príplatku.

 

Nárok poškodeného na úrazovú rentu

–   viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo vymedzenej osoby ako dôsledok pracovného úrazu alebo choroby z povolania,

–   nedovŕšenie dôchodkového veku,

–   nepriznanie predčasného starobného dôchodku.

 

Posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti

–   posudzuje sa na účely nároku na úrazovú rentu, v súvislosti s plnením činností a pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením činností alebo pracovných úloh.

 

Opätovné posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti

–   ak je predpoklad zmeny pracovnej schopnosti. Za žiadnych okolností sa neberie ohľad na zdravotné postihnutia zohľadnené pri nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

§ 89

Určenie sumy úrazovej renty

(1) Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-ná­sobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schop­nosti a čísla 100.

(2) Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dô­chodkovej dávky.

(3) Na zníženie úrazovej renty podľa odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený v odseku 2 priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania.

(4) Ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schop­nosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.

(5) Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku vynásobená koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu, a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát.

(6) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Na výplatu úrazovej renty  platí § 81 ods. 1 druhá veta primerane.

(7) Ak sú splnené podmienky nároku na výplatu úrazovej renty z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, zníži sa suma úrazovej renty určenej ako súčet percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania o sumu invalidného dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej o sumu invalidného dôchodku aj vtedy, ak zanikol nárok na jeho výplatu. Suma úrazovej renty vypočítaná podľa prvej vety nesmie byť vyššia ako suma zodpovedajúca 100-percentnému poklesu pracovnej schopnosti.

(8) Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento

a) medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázané štatistickým úradom za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, alebo

b) určené podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 4b, ak sa úrazová renta v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zvýšila podľa odseku 9.

(9) Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien od posledného zvyšovania úrazových rent presiahne päť percent, úrazová renta vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca a úrazová renta priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom; posledným sledovaným mesiacom na účely vykázania kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien je jún príslušného kalendárneho roka.

(10) Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie úrazových rent vykonáva. Príslušný kalendárny mesiac je tretí kalendárny mesiac po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol štatistickým úradom vykázaný kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien podľa odseku 9. Ak sa úrazová renta zvyšuje podľa

a) odseku 8, úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania,

b) odseku 9, úrazová renta vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca sa zvyšuje od tohto dňa a úrazová renta priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.

Komentár k § 89

Ustanovenie upravuje spôsob, akým sa určuje suma úrazovej renty. Suma priamo súvisí s poklesom pracovnej schopnosti.

 

Určenie sumy úrazovej renty

–   súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

Suma úrazovej renty sa zvyšuje rovnakým spôsobom, ako sa zvyšujú dôchodkové dávky.

Ustanovenie upravuje aj situácie, keď treba určiť sumu úrazovej renty z dôvodu napr. zmeny poklesu pracovnej schopnosti u toho istého pracovného úrazu alebo tej iste choroby z povolania alebo pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu.

 

Poškodenému sa vypláca invalidný dôchodok

–   o sumu tohto dôchodku sa úrazová renta znižuje. V zníženej sume sa úrazová renta vypláca aj v prípade zániku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

 

Poškodenému poklesla pracovná schopnosť (v prípade toho istého pracovného úrazu alebo choroby z povolania)

–   suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti. Platí to od toho dňa ako došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti.

 

Opätovný vznik nároku na úrazovú rentu (v prípade toho istého pracovného úrazu alebo choroby z povolania)

–   suma úrazovej renty sa určí z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku vynásobená koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát.

Pre poskytovanie úrazovej renty platí zásada, že ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent, vypláca sa len tá, ktorá je vo vyššej sume.

 

Viacero pracovných úrazov (chorôb z povolania) – splnené podmienky nároku na úrazovú rentu

–   suma úrazovej renty určenej ako súčet percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania sa zníži o sumu invalidného dôchodku. Suma úrazovej renty nesmie byť vyššia ako suma zodpovedajúca 100-percentnému poklesu pracovnej schopnosti.

Precizovala sa právna úprava zvyšovania úrazovej renty a zachoval sa mechanizmus zvyšovania úrazovej renty o percento rastu medziročného rastu spotrebiteľských cien.

Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka – zvyšujú sa o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Definícia príslušného kalendárneho roka na účely úrazovej renty – ide o rok, v ktorom sa zvýšenie úrazovej renty vykonáva.

Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka – zvyšuje sa od 1. januára príslušného kalendárneho roka.

Úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka – zvyšuje sa odo dňa priznania.

Rovnako ako dôchodky sa pravidelne zvyšujú aj vybrané úrazové dávky, ktorých zvýšenie sa odvíja od inflácie. Práve preto sa zaviedla táto právna úprava, ktorá umožní, aby sa za rovnakých podmienok ako pri dôchodkoch automaticky aktivoval aj mechanizmus mimoriadneho zvyšovania vybraných úrazových dávok z dôvodu rastu inflácie.

§ 89a

Zánik nároku na úrazovú rentu

Nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

Komentár k § 89a

Tak ako vzniká, tak zo zákona aj zaniká nárok na úrazovú rentu. K zániku zákon hovorí o dvoch dôležitých skutočnostiach, a to o dosiahnutí dôchodkového veku alebo o priznaní predčasného starobného dôchodku. To znamená, že nárok na úrazovú rentu zaniká práve dňom vzniku týchto dvoch skutočností.

ŠTVRTÝ DIEL
JEDNORAZOVÉ VYROVNANIE

§ 90

Podmienky nároku
na jednorazové vyrovnanie

Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak

a) v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 % a najviac 40 %,

b) mu zanikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, nemá nárok na starobný dôchodok a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %, alebo

c) mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %.

Komentár k § 90

Úrazové vyrovnanie je ďalšou z dávok poskytovaných z úrazového poistenia. Jej hlavným cieľom je finančne kompenzovať pokles pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktorý dosiahol minimálne 10 % a maximálne 40 %.

Na uvedenú dávku má nárok po splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení zamestnanec a FO spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia. Ide v podstate o poškodeného (definícia vyššie), ak utrpel pracovný úraz alebo chorobu z povolania.

K uvedenej dávke musí byť poškodeným podaná žiadosť na Sociálnej poisťovni. Ako tomu napovedá už názov tejto dávky, ide o dávku vyplatenú jednorazovo.

 

Podmienky nároku poškodeného na jednorazové vyrovnanie

–   pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 % a najviac 40 %, ako sme už uviedli vyššie,

–   pokles pracovnej schopnosti minimálne 10 % a zanikol mu nárok na úrazovú rentu, nakoľko dovŕšil dôchodkový vek, ale zároveň nemá nárok na starobný dôchodok,

–   pokles pracovnej schopnosti minimálne 10 % a zanikol mu nárok na úrazovú rentu, nakoľko mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok alebo dovŕšil dôchodkový vek.

§ 91

Určenie sumy jednorazového vyrovnania

Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a koe­ficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

Komentár k § 91

Ustanovenie upravuje spôsob, akým sa určí suma jednorazového vyrovnania a priamo súvisí s poklesom pracovnej schopnosti poškodeného.

Určenie sumy jednorazového vyrovnania

–   súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

PIATY DIEL
POZOSTALOSTNÁ ÚRAZOVÁ RENTA

§ 92

Podmienky nároku
na pozostalostnú úrazovú rentu

(1) Fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.

(2) Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť uvedená v odseku 1.

(3) Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškod­nenie.

(4) Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový vek.

Komentár k § 92

Ustanovenie upravuje podmienky, ktoré musia byť splnené, aby zo zákona vznikol nárok na úrazovú rentu. Zároveň vymedzuje, kedy nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká a kedy zaniká.

Pozostalostná úrazová renta je dávka poskytovaná z úrazového poistenia, ktorej hlavnou úlohou je zabezpečiť osoby, ktorým poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, bol povinný poskytovať výživu na základe rozhodnutia súdu. V tomto prípade hovoríme o pravidelnej peňažnej dávke, ktorá sa vypláca počas celého obdobia, kedy mala trvať vyživovacia povinnosť stanovená súdom.

Na pozostalostnú úrazovú rentu poskytovanú z úrazového poistenia zamestnávateľa má nárok po splnení podmienok vymedzených v tomto ustanovení osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom.

 

Podmienky vzniku nároku na pozostalostnú úrazovú rentu

–   vyživovacia povinnosť zomrelého poškodeného,

–   v čase úmrtia poškodený nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká

Ide o výnimku, ktorú predstavujú osoby, ktorým z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie. Týmito osobami sú manžel, manželka alebo nezaopatrené deti.

 

Zánik nároku na pozostalostnú úrazovú rentu

–   zánik sa viaže ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku poškodeného, ktorý zomrel (ktorý by tento vek dovŕšil).

§ 93

Suma pozostalostnej úrazovej renty

(1) Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.

(2) Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri 100-per­centnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti.

(3) Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 89 ods. 8 až 10 rovnako.

Komentár k § 93

Čo sa týka určenia sumy pozostalostnej úrazovej renty, tak sa berie ohľad na výšku výživného, ktorú mal zomrelý poškodený povinnosť určenú súdom vyplácať. Tiež sa berie ohľad na obdobie, počas ktorého malo byť výživné ešte vyplácané. To znamená, že pozostalostná úrazová renta bude určená práva vo výške výživného a vyplácaná počas celého obdobia, ktoré bolo obdobím vyplácania výživného (obdobie vyživovacej povinnosti).

Zákon stanovil zásadu, že suma (úhrn súm) pozostalostnej úrazovej renty nemôže presiahnuť sumy, na ktorú by mal podľa zákona poškodený nárok, ak by u neho došlo k 100 % strate pracovnej schopnosti.

Pri zvyšovaní sumy tejto dávky sa uplatňuje rovnaký postup ako pri dávkach dôchodkových.

ŠIESTY DIEL
JEDNORAZOVÉ ODŠKODNENIE

§ 94

(1) Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.

(2) Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 46 485,40 eura.

(3) Suma jednorazového odškodnenia na každé neza­opatrené dieťa uvedené v odseku 1 je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 46 485,40 eura. Ak úhrn jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac 46 485,40 eura.

(4) Sumy uvedené v odsekoch 2 a 3 platné ku dňu zvýšenia úrazovej renty podľa § 89 ods. 8 a 9 sa odo dňa zvýšenia úrazovej renty zvyšujú o príslušné percento zvýšenia úrazovej renty.

Komentár k § 94

Aj jednorazové odškodnenie je dávkou úrazového poistenia. Cieľom a úlohou tejto dávky je vyplatenie na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny, ktorá je spôsobená stratou príjmu poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Táto dávka je poskytnutá manželovi, manželke alebo nezaopatrenému dieťaťu. Nárok na uvedenú dávku má však každé nezaopatrené dieťa poškodeného, čiže aj to, ktoré nežilo s poškodeným v jednej domácnosti.

Podmienkou priznania dávky je podanie žiadosti Sociálnej poisťovni. Podanie žiadosti za dieťa podáva jeho zákonný zástupca.

 

Určenie sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky

–   730-násobok denného vymeriavacieho základu, ale najviac 46 485,40 eura.

 

Určenie sumy jednorazového odškodnenia nezaopatreného dieťaťa

–   polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. V prípade, že poškodený mal viac nezaopatrených detí, tak úhrn nemôže presiahnuť 46 485,40 eura. Ak presiahne, priamo úmerne sa znížia tieto sumy.

Sumy vyššie uvedené platné ku dňu zvýšenia úrazovej renty odo dňa zvýšenia úrazovej renty sa zvyšujú o príslušné percento zvýšenia úrazovej renty.

SIEDMY DIEL
PRACOVNÁ REHABILITÁCIA
A REHABILITAČNÉ

§ 95

Pracovná rehabilitácia

(1) Pracovná rehabilitácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.

(3) Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a na kvalifikáciu.

(4) Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu⁵⁸⁾ alebo v inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie. O vykonaní pracovnej rehabilitácie uzatvára so zamestnávateľom alebo so zariadením na pracovnú rehabilitáciu písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a náklady spojené s poskytovaním pracovnej rehabilitácie. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou uhrádza Sociálna poisťovňa; ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky pod­ľa osobitného predpisu.⁵⁹⁾

(5) Z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa pracovná rehabilitácia môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených prípadoch, ak možno predpokladať, že poškodený získa pracovnú schopnosť na výkon jeho doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti poškodeného po uplynutí šiestich mesiacov, pracovná rehabilitácia sa môže poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia, najviac v rozsahu ďalších šiestich mesiacov.

(6) Pracovnú rehabilitáciu možno prerušiť z váž­nych dôvodov poškodeného na základe jeho písomnej žiadosti. Obdobie prerušenia pracovnej rehabilitácie sa nezapočítava do obdobia podľa odseku 5.

Komentár k § 95

Pracovná rehabilitácia upravená v tomto ustanovení je úrazovou dávkou poskytnutou z úrazového poistenia. Ide o dávku vecnú, ktorej úlohou je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Pri inej vhodnej činnosti sa berie ohľad na jeho vek, pracovné schopnosti a kvalifikáciu.

Táto dávka, ako sme už uviedli, sa poskytuje zamestnancovi alebo FO vymedzenej týmto zákonom. Ide o osobu poškodeného, ktorému sa stal pracovný úraz alebo choroba z povolania a jej následkom je pokles pracovnej schopnosti. K uvedenému je však potrebné vypracovať posudok posudkového lekára, ktorý obsahuje okrem iného aj predpoklad, že poškodený sa môže opäť zaradiť do pracovného procesu.

Zákon stanovil zásadu v prípade, ak je poškodený starobným dôchodcom a tento starobný dôchodok aj poberá. V uvedenom prípade, nemá poškodený nárok na pracovnú rehabilitáciu.

Kompetentným je Sociálna poisťovňa, ktorá pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje. Pracovná rehabilitácia je zabezpečovaná v zdravotníckom alebo inom zariadení, ktoré môže pracovnú rehabilitáciu poskytovať.

 

Písomná dohoda o pracovnej rehabilitácii

–   je povinná k poskytnutiu pracovnej rehabilitácií,

–   písomná forma medzi zariadením a zamestnávateľom poškodeného,

–   dohoda obsahuje rozsah, zameranie a náklady, ktoré sú s pracovnou rehabilitáciou spojené.

 

Náklady pracovnej rehabilitácie

–   musia byť vymedzené v písomnej dohode,

–   náklady znáša v plnom rozsahu Sociálna poisťovňa,

–   k nákladom patria výdavky na stravovanie, ubytovania a cestovné podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

 

Rozsah poskytnutia pracovnej rehabilitácie

–   najviac šesť mesiacov (ten istý úraz alebo choroba z povolania),

–   po zvážení aj ďalších najviac šesť mesiacov, a to ak existuje predpoklad získania pracovnej schopnosti, predĺženie musí schváliť Sociálna poisťovňa,

–   môže dôjsť k prerušeniu, ku ktorému musí byť zo strany poškodeného podaná písomná žiadosť s vymedzením vážnych dôvodov, ktoré mu bránia pracovnú rehabilitáciu vykonávať,

–   všetky dôvody musia byť uznané Sociálnou poisťovňou,

–   platí zásada, že prerušenie sa do šesťmesačného obdobia nezapočíta.

§ 96

Rehabilitačné

(1) Poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia, má nárok na rehabilitačné.

(2) Rehabilitačné sa poskytuje za dni trvania pracovnej rehabilitácie okrem dní,

a) v ktorých sa poškodený nezúčastnil pracovnej rehabilitácie bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorých maril priebeh pracovnej rehabilitácie,

b) za ktoré mal poškodený nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu⁵¹⁾ alebo nárok na nemocenské a úrazový príplatok, alebo

c) počas ktorých bola pracovná rehabilitácia prerušená.

(3) Suma rehabilitačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného.

(4) Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného určeného podľa odseku 3 a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň.

Komentár k § 96

Ustanovenie upravuje rehabilitačné, ktoré sa za výkon pracovnej rehabilitácie poskytuje poškodenému za jednotlivé dni, okrem stanovených výnimiek. Rehabilitačné sa poskytuje vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

 

Výnimky, za ktoré sa rehabilitačné neposkytne

–   dni neúčasti poškodeného na pracovnej rehabilitácii bez uvedenia vážnych dôvodov,

–   dni marenia priebehu rehabilitácie,

–   dni nároku na náhradu príjmu počas PN,

–   dni nároku na nemocenské alebo úrazový príplatok,

–   dni prerušenia pracovnej rehabilitácia po schválení Sociálnou poisťovňu z vážnych dôvodov.

Zákon upravuje aj vyplatenie rehabilitačného poškodenému, ktorý je zároveň poberateľom predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. Uplatňuje sa vyplatenie rozdielu sumy pripadajúcej na jeden deň.

ÔSMY DIEL
REKVALIFIKÁCIA
A REKVALIFIKAČNÉ

§ 97

Rekvalifikácia

(1) Rekvalifikácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poško­deného do pracovného procesu.

(2) Rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného; § 95 ods. 3 druhá veta platí rovnako.

(3) Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení na výkon rekvalifikácie, ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.⁶⁰⁾ Na zabezpečenie jej vykonávania uza­tvára Sociálna poisťovňa s týmto zariadením písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a ­sumu nákladov spojených s poskytovaním rekvalifikácie; § 95 ods. 4 tretia veta platí rovnako.

(4) Na rozsah poskytovania rekvalifikácie a na jej prerušenie platí § 95 ods. 5 a 6 rovnako.

(5) Rekvalifikácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.

Komentár k § 97

Rekvalifikácia, podobne ako rehabilitácia, má predovšetkým za úlohu uplatnenie poškodeného na trhu práce, nakoľko došlo k poklesu jeho pracovnej schopnosti z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Tak ako v prípade rehabilitácie aj v prípade rekvalifikácie sa zákon odvoláva na posudok posudkového lekára, ktorý musí obsahovať vyjadrenie možnosti o zaradení sa poškodeného do pracovného procesu.

Ak je poškodený starobným dôchodcom a starobný dôchodok aj poberá, zákon zakazuje nárok na rekvalifikáciu ako dávku z úrazového poistenia.

Pod rekvalifikáciou zákon rozumie určitú zmenu doterajšej kvalifikácie poškodeného. Rekvalifikácia je nadobúdanie nových zručností, vedomostí a znalostí nielen na poli teoretickom ale i v praktickej rovine.

Ak ako rehabilitáciu tak aj rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa. Rekvalifikácia sa uskutočňuje v zariadení na to vhodnom a na tento účel zriadenom, pričom musí spĺňať všetky zákonné podmienky.

Rekvalifikáciu uskutočňuje vzdelávacie zariadenie, ktoré má na túto činnosť potvrdenie o akreditácii vydané Akreditačnou komisiou Ministerstva školstva Slovenskej republiky na ďalšie vzdelávanie. Zamestnávateľ môže zabezpečiť rekvalifikáciu zamestnancov aj v iných vzdelávacích zariadeniach.

Na výkon rekvalifikácie musí byť spísaná písomná dohoda. Spisuje ju zariadenie a Sociálna poisťovňa. Medzi obsahové náležitosti dohody patrí rozsah, zameranie rekvalifikácie a tiež musí obsahovať rozsah nákladov, medzi ktoré patrí stravné, cestovné a náklady na ubytovanie.

Aj rekvalifikácia môže byť prerušená, a to za obzvlášť vážnych dôvodov a prerušeniu predchádza žiadosť poškodeného. Žiadosť schvaľuje Sociálna poisťovňa.

§ 98

Rekvalifikačné

(1) Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia, má nárok na rekvalifikačné.

(2) Na poskytnutie rekvalifikačného a na určenie jeho sumy platí § 96 ods. 2 až 4 rovnako.

Komentár k § 98

Za poskytnutie rekvalifikácie má poškodený nárok na rekvalifikačné, pričom platia tie isté podmienky ako v prípade rehabilitačného, pričom platí, že sa vypláca za dni okrem stanovených výnimiek.

DEVIATY DIEL
NÁHRADA ZA BOLESŤ
A NÁHRADA ZA SŤAŽENIE SPOLOČENSKÉHO UPLATNENIA

§ 99

Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.^60a)

Komentár k § 99

Ustanovenie hovorí o nároku poškodeného na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (lekársky posudok) a jeho náležitosti a zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je dávkou úrazového poistenia, ktorá sa poškodenému poskytuje jednorazovo.

Jej účelom je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia ako ujmu spôsobenú s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie spoločenských úloh.

Na túto náhradu má po splnení podmienok ustanovených zákonom nárok zamestnanec zamestnávateľa a FO vymedzená týmto zákonom, čiže ide o poškodeného. Zákon tieto osoby definuje ako poškodeného, ak utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania a ak sťaženie spoločenského uplatnenia bolo v lekárskom posudku bodovo ohodnotené ako stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. K uplatneniu nároku je potrebné podanie písomnej žiadosti Sociálnej poisťovni spolu s posudkom od posudkového lekára. V uvedenom posudku musí lekár ohodnotiť v bodoch sťaženie spoločenského uplatnenia ako stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky.

Bolesť – ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Sťaženie spoločenského uplatnenia – stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

 

Určenie sumy náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nevzťahuje zákon o sociálnom poistení.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka. V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

DESIATY DIEL
NÁHRADA NÁKLADOV
SPOJENÝCH S LIEČENÍM

§ 100

(1) Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára.

(2) Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 23 242,70 eura. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.

Komentár k § 100

Poškodený má podľa zákona nárok na náhradu nákladov spojených s jeho liečbou, musia byť však splnené podmienky.

Týka sa to účelne vynaložených nákladov na jeho liečenie súvisiace s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

Hlavným účelom tejto dávky je poškodenému nahradiť náklady spojené s liečením následkov pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktoré mu nemôžu byť uhradené z povinného zdravotného poistenia.

Nárok na uvedenú dávku má v medziach tohto právneho prepisu zamestnanec zamestnávateľa a FO definovaný ako poškodený pracovným úrazom alebo chorobou z povolania spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia.

Samotnému vyplateniu dávky predchádza podanie písomnej žiadosti Sociálnej poisťovni zo strany poškodeného.

Nevyhnutné je k žiadosti priložiť odporúčanie odborného lekára na náhradu nákladov, ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára, že ide o účelne vynaložené náklady.

 

Maximálna výška náhrady nákladov

–   zákon stanovil výšku 23 242,70 €, môže byť zvýšená.

 

Účelne vynaložené náklady

–   náklady na dopravu do zdravotníckeho zariadenia a späť do miesta trvalého pobytu alebo do miesta prechodného pobytu poistenca,

–   náklady správneho charakteru (napr. správne poplatky) a ďalšie výdavky, priamo či nepriamo spojené s liečením poistenca, ak na ich úhradu nie je nárok zo zdravotného poistenia.

 

 

JEDENÁSTY DIEL
NÁHRADA NÁKLADOV
SPOJENÝCH S POHREBOM

§ 101

(1) Ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten, kto uhradil náklady spojené s pohrebom, nárok na ich náhradu.

(2) Za náklady spojené s pohrebom sa podľa tohto zákona považujú najmä

a) náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskyt­la služby spojené so zabezpečením po­hrebu,

b) náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou,

c) cintorínske poplatky,

d) náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,

e) náklady na úpravu hrobu.

(3) Suma náhrady nákladov uvedených v odseku 2 je najviac 2 324,40 eura. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.

(4) Fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti, a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu

a) jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 99,60 eura pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa, a

b) cestovných výdavkov vynaložených na ich pre­pravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť.

(5) Suma náhrady výdavkov uvedených v odseku 4 pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti uvedené v odseku 4 je najviac 2 324,40 eura. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.

Komentár k § 101

Tak isto ako náklady na liečenie môžu byť preplatené do stanovenej výšky, tak má poškodený nárok z úrazového poistenia na náhradu nákladov spojených s pohrebom. Cieľom uvedenej dávky je nahradiť náklady spojené s pohrebom poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, nahradiť výdavky na smútočné ošatenie a cestovné výdavky na prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť. Dávka je teda vyplatená pozostalým. Nárok teda prináleží tomu, kto tieto náklady spojené s pohrebom uhradil skutočne. K vyplateniu dávky je potrebné podať žiadosť na Sociálnej poisťovni. Žiadosť podáva pozostalý, ktorý náklady znášal.

 

Obsah náhrady nákladov spojených s pohrebom

–   náklady pre pohrebnú službu, ktorá zabezpečila pohreb,

–   náklady na spopolnenie,

–   cintorínske poplatky,

–   náklady na pomník, náhrobnú tabuľu a úpravu hrobu.

 

Nárok na náhradu nákladov spojených s pohrebom

–   osoba, ktorá hradila náklady na pohreb.

 

Nárok na náhradu výdavkov na smútočné ošatenie a náhradu cestovných výdavkov na prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť

–   nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania,

–   FO, ktorá s poškodeným ku dňu jeho smrti žila v domácnosti.

 

Rozsah náhrady

–   maximálna suma náhrady nákladov je 2 324,40 eur, ale zákon pripúšťa možnosť zvýšenia,

–   jedna tretina výdavkov na smútočné ošatenie, v maximálnej výške 99,60 eura (týka sa každej FO a každého nezaopatreného dieťaťa),

–   cestovné výdavky v plnej výške.

PIATA HLAVA
DÁVKA GARANČNÉHO
POISTENIA

§ 102

Podmienky nároku
na dávku
garančného poistenia

(1) Zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú

a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,

b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,

c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,

e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalen­dárny rok,

f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,

g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,

h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,

  i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,

  j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povo­lania,

k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu,⁵¹⁾

  l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde vrátane trov právneho zastúpenia.

(2) Zamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia, ak pracovnoprávny vzťah uzatvoril po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený.

Komentár k § 102

Znenie ustanovenia vymedzuje jednotlivé podmienky nároku na túto dávku.

Dávka garančného poistenia je vyplatená zo základného fondu garančného poistenia v prípade, ak sú splnené podmienky podľa tohto ustanovenia.

Dávka sa vypláca, ak sa dostane zamestnávateľ do platobnej neschopnosti a jej hlavným cieľom je uspokojenie nárokov z pracovnoprávneho vzťahu.

 

Platobná neschopnosť zamestnávateľa

–   bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu (za deň vzniku platobnej neschopnosti zákon považuje deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu),

–   súd začal konkurzné konanie bez návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii deň vzniku platobnej neschopnosti je deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania, ak súd začne konkurzné konanie bez návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa osobitného predpisu.

Nárok na dávku garančného poistenia vzniká podaním písomnej žiadosti o priznanie tejto dávky.

 

Nárok na dávku garančného poistenia má

–   zamestnanec, ktorý je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa, ktorý sa stal platobne neschopný a neuspokojoval nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu,

–   zamestnanec v pracovnom pomere,

Zamestnanec zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študenta

–   člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má účasť na majetku zamestnávateľa vo výške najmenej 50 % alebo je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má účasť na majetku zamestnávateľa vo výške najmenej 50 %.

 

Podmienky nároku na dávku garančného poistenia – nemožnosť uspokojenia nárokov zamestnávateľom

–   nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,

–   nárok na príjem plynúci členovi družstva,

–   nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študenta),

–   nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,

–   nárok na náhradu mzdy za dovolenku za kalendárny a predchádzajúci kalendárny rok,

–   nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru,

–   nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru alebo pri neplatnom skončení pracovného pomeru,

–   nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov vzniknutých pri plnení pracovných povinností,

–   nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

–   nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN zamestnanca,

–   súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde vrátane trov právneho zastúpenia.

Zamestnanci si môžu uplatniť svoje nároky aj pred zrušením zamestnávateľa.

Zákon negatívnym spôsobom upravuje, kedy nemá zamestnanec zamestnávateľa platobne neschopného nárok na uvedenú dávku garančného poistenia.

 

Bez nároku na dávku

–   zamestnanec, ktorý so zamestnávateľom uzatvorili pracovný pomer po vzniku platobnej neschopnosti,

–   ak uzatvoreniu pracovnoprávneho vzťahu predchádzalo upozornenie zamestnanca, že zamestnávateľ je platobne neschopný. Upozornenie vyžaduje zásadne písomný charakter.

§ 103

Výška dávky garančného poistenia

(1) Dávka garančného poistenia podľa § 102 písm. a) až h) sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starob­né poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkč­ných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.

(2) Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovného pomeru z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

(3) Dávka garančného poistenia je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.

Komentár k § 103

Zákon upravuje výšku dávky garančného poistenia. Berie sa ohľad na nároky, ktoré platobne neschopný zamestnávateľ nemôže uspokojiť voči zamestnancovi.

 

Výška dávky garančného poistenia

–   maximálne trojnásobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Ak má zamestnanec povinnosť platiť poistné na jednotlivé druhy poistenia, jeho nároky sa znižujú o sumy tohto poistného.

 

Iné poistné

–   poistné na zdravotné poistenie,

–   poistné na nemocenské poistenie,

–   poistné na starobné poistenie,

–   poistné na invalidné poistenie,

–   poistné na poistenie v nezamestnanosti,

–   preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.

 

Obdobie poskytovania dávky

–   maximálne tri mesiace z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu.

 

Vznik platobnej neschopnosti prvý polrok – v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka

–   použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa.

 

Vznik platobnej neschopnosti druhý polrok – v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka

–   použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa.

§ 103a

Uspokojovanie nárokov

 zamestnanca pri platobnej
neschopnosti zamestnávateľa so sídlom, adresou organizačnej zložky alebo s pobytom aj na území iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore

(1) Ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je právnická osoba so sídlom alebo adresou organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a súčasne s adresou organizačnej zložky alebo sídlom na území najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, inštitúciou zodpovednou za uspokojovanie nárokov zamestnanca z garančného poistenia je inštitúcia členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, na ktorého území fyzická osoba vykonáva činnosť zamestnanca alebo zvyčajne vykonáva činnosť zamestnanca. Ak inštitúciou podľa prvej vety je Sociálna poisťovňa, o nároku na dávku garančného poistenia zamestnanca uvedeného v prvej vete rozhodne podľa tohto zákona. To platí aj vtedy, ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom, povolením na prechodný pobyt²⁴⁾ alebo povolením na trvalý pobyt²⁵⁾ na území Slovenskej republiky a s bydliskom na území najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.

(2) V konaní o dávku garančného poistenia zamestnanca uvedeného v odseku 1 je Sociálna poisťovňa viazaná návrhom na vyhlásenie konkurzu zamestnávateľa uvedeného v odseku 1 podaným v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Komentár k § 103a

Ustanovenie upravuje uspokojovanie nárokov zamestnanca pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ktorý má sídlo, adresu organizačnej zložky alebo pobyt aj na území iného členského štátu EÚ alebo štátu zmluvnej strany dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Uvedená úprava sa odvíja od prebratia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa.

 

Platobne neschopný zamestnávateľ – PO – sídlo alebo adresu má na území SR a súčasne má adresu alebo sídlo na území najmenej jedného iného členského štátu EÚ alebo štátu zmluvnej strany dohody o Európskom hospodárskom priestore

–   zodpovedná je inštitúcia zodpovedná za uspokojovanie nárokov zamestnanca z garančného poistenia, čiže inštitúcia členského štátu EÚ alebo štátu zmluvnej strany dohody o Európskom hospodárskom priestore, na ktorého území vykonáva FO vykonáva činnosť zamestnanca.

Sociálna poisťovňa je v konaní viazaná návrhom na vyhlásenie konkurzu tohto zamestnávateľa podaným v inom členskom štáte EÚ alebo v štáte zmluvnej strany dohody o Európskom hospodárskom priestore.

 

Inštitúciou zodpovednou je Sociálna poisťovňa

–   o nároku zamestnanca na dávku garančného poistenia rozhoduje v medziach zákona o sociálnom poistení.

 

Platobne neschopný zamestnávateľ – FO – trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt má na území SR a bydlisko na území najmenej jedného iného členského štátu EÚ alebo štátu zmluvnej strany dohody o Európskom hospodárskom priestore

–   o nároku zamestnanca o dávku garančného poistenia rozhoduje v medziach zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa.

ŠIESTA HLAVA
DÁVKA
V NEZAMESTNANOSTI

Podmienky nároku na dávku
v nezamestnanosti

§ 104

(1) Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

(2) Nárok na dávku v nezamestnanosti má aj fyzická osoba, ktorá po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, splnila podmienky po­dľa odseku 1, nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnila podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnila podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.²⁾

(3) U fyzických osôb uvedených v odseku 2 je obdobie poistenia na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu²⁾ obdobím poistenia v nezamestnanosti po­dľa tohto zákona.

(4) Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti,

a) ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti,

b) počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí pre obdobie podľa § 104a a § 54 ods. 10 písm. a).

(5) Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. Podmienka zaplatenia poistného na poistenie v nezamestnanosti sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na poistenie v nezamestnanosti je v úhrne nižšia ako päť eur.

(6) Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

Komentár k § 104

Nezamestnanosť je stav, pri ktorom sa časť pracovných síl nezúčastňuje pracovného procesu. Ako nezamestnaní sú označované práceschopné osoby, ktoré si na trhu práce nemôžu nájsť platené zamestnanie. Nezamestnanosť je následkom nerovnováhy medzi dopytom a ponukou na trhu práce. Tých, ktorí pracovnú silu ponúkajú, tzn. chcú sa zamestnať u tých, ktorí pracovnú silu potrebujú, je viac ako tých, ktorí túto pracovnú silu hľadajú.

Dávka v nezamestnanosti je dávka upravená týmto ustanovením, ktorá je po splnení zákonných podmienok vyplácaná zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti a ktorej hlavným účelom je zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti vyššie spomenutej nezamestnanosti.

Ustanovenie upravuje podmienky, ktoré musia byť splnené k nároku na túto dávku.

Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. Cieľom právnej úpravy bolo zjednotenie podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti a pre všetkých poistencov umožniť prístup k dávke v nezamestnanosti väčšiemu počtu poistencov, ktorí platili poistné na poistenie v nezamestnanosti (najmenej dva roky v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie), čím sa podporuje naplnenie účelu tejto dávky. Táto zmena sa zaviedla aj s prihliadnutím na podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti v okolitých susedských členských štátoch EÚ.

Poistencom (okrem poistencov, ktorí získali obdobie poistenia v nezamestnanosti z pracovného pomeru na určitú dobu, prípadne z obdobia dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti) sa predlžilo rozhodujúce obdobie, v ktorom sa zisťuje potrebná minimálna dĺžka obdobia poistenia v nezamestnanosti z troch rokov na štyri roky.

K nároku na dávku je potrebná písomná žiadosť podaná na Sociálnej poisťovni. Pod písomnou žiadosťou rozumieme rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Spôsob, akým dochádza ku skončeniu pracovnoprávneho vzťahu, nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, na výšku dávky a na obdobie, počas ktorého je dávka poskytovaná.

 

Podmienky nároku na poskytnutie dávky v nezamestnanosti

–   poistenec bol za posledné 4 roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti minimálne dva roky, pričom rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti,

 

Evidencia uchádzačov o zamestnanie obsahuje osobné údaje uchádzačov o zamestnanie, ktoré je možné poskytovať tretej osobe na účely sprostredkovania zamestnania len so súhlasom uchádzača o zamestnanie. Na spracovanie osobných údajov o uchádzačovi o zamestnanie, ktorému úrad sprostredkúva zamestnanie v členskom štáte EÚ, na poskytovanie týchto údajov a údajov o dĺžke trvania zamestnania uchádzača o zamestnanie v SR členskému štátu EÚ a Európskemu úradu pre koordináciu, sa nevyžaduje povolenie od Úradu na ochranu osobných údajov.

V znení odseku 2 sa zjednotila terminológia so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Po novom sa používa pojem „uchádzači o zamestnanie“.

 

–   poistenec po skončení činnosti zamestnanca v pracovnom pomere, ktorý bol uzatvorený na dobu určitú, bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, má nárok na dávku v prípade, ak za posledné 4 roky pred týmto zaradením bol poistený v nezamestnanosti ako zamestnanec alebo ako dobrovoľne poistený v nezamestnanosti minimálne obdobie dvoch rokov,

–   poistenec po skončení činnosti zamestnanca v pracovnom pomere, ktorý bol uzatvorený na dobu určitú, bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, má nárok na dávku v prípade, ak nebol povinne poistený v nezamestnanosti z inej činnosti zamestnanca,

–   FO po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka zaradená do evidencie nezamestnaných občanov za splnenia podmienok na dávku a nesplnenia podmienok na vznik nároku na výsluhový príspevok, na výsluhový dôchodok alebo na invalidný výsluhový dôchodok.

V prípade policajtov alebo profesionálnych vojakov je obdobím poistenia v nezamestnanosti obdobie poistenia na výsluhový príspevok.

Ustanovenie tiež upravuje započítavanie obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku.

 

Do obdobia sa nezapočítava

–   obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti,

–   obdobie poistenia v nezamestnanosti, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti.

V záujme predchádzania uzatváraniu špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období poistenia v nezamestnanosti, teda splnenia podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, sa novelou zákona č. 125/2022 Z. z. ustanovilo nezapočítavať na tento účel obdobia, kedy zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti s výnimkou období, kedy mal zamestnanec vylúčenú povinnosť platiť poistné. Pre účely tohto ustanovenia je rozhodujúce reálne platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti a z tohto dôvodu sa aj vymeriavací základ vo výške 0 eur má považovať za absenciu vymeriavacieho základu.

 

Do obdobia sa započítava

–   obdobie, za ktoré poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti za splnenia podmienky zaplatenia poistného, aby suma dlžného poistného bola menej ako päť eur.

§ 104a

Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítava obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu.^45a)

Komentár k § 104a

Ustanovenie sa zaoberá započítavaním obdobia do obdobia, za ktoré má osoba nárok na dávku v nezamestnanosti. Ustanovenie vymedzuje obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti, ktoré sa do nároku na dávku započítava. Ide o obdobie, počas ktorého bola čerpaná rodičovská dovolenka.

§ 105

(1) Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106.

(2) Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starob­ného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

(3) Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume určenej podľa § 108 ods. 1 z denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa určila predchádzajúca vyplácaná dávka v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v neza­mestnanosti.

(4) Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 3.

Komentár k § 105

Ustanovenie upravuje vznik a zánik nároku na dávku v nezamestnanosti, ktorá je za splnenia podmienok poskytovaná zo sociálneho poistenia a vymedzuje obdobie, počas ktorého je dávka vyplácaná.

 

Vznik nároku na dávku

–   viaže sa ku dňu zaradenia poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

–   viaže sa ku dňu opätovného zaradenia poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom ide o poistenca, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky bol opätovne zaradený do tejto evidencie (suma dávky zostáva v rovnakej výške, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti).

Po novom sa používa pojem uchádzač o zamestnanie.

 

Zánik nároku na dávku

–   uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti.

Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov.

Za predpokladu zjednotenia podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti bolo dôvodné, aby bola jednotná pre všetkých poistencov aj dĺžka podporného obdobia v nezamestnanosti (6 mesiacov). Podporné obdobie v nezamestnanosti v dĺžke 6 mesiacov sa vzťahovalo aj na poistenca, ktorému bola priznaná dávka v nezamestnanosti, ak sa mu dávka vyplácala a nárok na jej výplatu trval aj po tomto dni a na poistenca, ktorý bol opätovné zaradený, do evidencie uchádzačov o zamestnanie a vyplácala sa mu dávka v nezamestnanosti počas zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti. Dĺžka podporného obdobia týchto poistencov sa predĺžila zo štyroch na šesť mesiacov.

 

Obdobie, počas ktorého neprináleží poistencovi nárok na výplatu dávky, sa nezapočítava do podporného obdobia. Ide o obdobie nároku na výplatu nemocenského, na výplatu ošetrovného, na výplatu materského, alebo sa mu vypláca rodičovský príspevok.

 

Zánik nároku na dávku

–   viaže sa ku dňu vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie,

–   viaže sa ku dňu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, prípadne dôchodku invalidného (viac ako 70 % pokles schopnosti).

Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti.

Nakoľko nárok na dávku v nezamestnanosti môže vzniknúť najskôr po uplynutí dvoch rokov od začiatku predchádzajúceho nároku, ustanovilo sa, aby nárok na vyplatenie zostatku nevyplatenej časti dávky patriacej z podporného obdobia predchádzajúceho nároku mohol vzniknúť v období do dvoch rokov od vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak sa totiž zaradil klient 730. deň od vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, podľa predchádzajúceho znenia nemal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, ktorá nebola vyplatená v predchádzajúcom podpornom období, ani mu nevznikol nový nárok na dávku v nezamestnanosti.

 

Jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti

–   dochádza k zániku nároku na výplatu dávky v nezamestnanosti,

–   poistenec o jednorazové vyplatenie musí písomne požiadať,

–   ide o 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia,

–   nárok vzniká, ak poistenec bol vyradený z evidencie počas poberania dávky v období minimálne troch mesiacov a dôvodom vyradenia bola činnosť zamestnanca.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 v ustanovení § 105 ods. 3 slová „sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti“ nahrádzajú slovami „sume určenej podľa § 108 ods. 1 z denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa určila predchádzajúca vyplácaná dávka v nezamestnanosti“. V súvislosti s právnou úpravou sa zavádza postupné percentuálne vyklesávanie dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky poberania dávky v nezamestnanosti, v prípade poistenca, ktorý je vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období dvoch rokov je opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa ustanovilo, aby výška dávky v nezamestnanosti v rámci zostávajúceho podporného obdobia, ktoré nebolo vyčerpané pri predchádzajúcej výplate dávky v nezamestnanosti, postupne vyklesávala od štvrtého mesiaca podporného obdobia, pričom denný vymeriavací základ zostáva rovnaký.

§ 106

Poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých

a) má nárok na výplatu nemocenského,

b) má nárok na výplatu ošetrovného,

c) má nárok na výplatu materského,

d) sa mu vypláca rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu. ³⁶⁾

Komentár k § 106

Ustanovenie upravuje obdobia, počas ktorých nepatrí poistencovi nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, ktorá sa vypláca za dni. Ide o obdobie výplaty nemocenského, ošetrovného, materského a rodičovského príspevku.

§ 107

Poskytovanie dávky
v nezamestnanosti

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.

Komentár k § 107

Aj táto dávka z dávok sociálneho poistenia je poskytovaná za dni.

§ 108

Výška dávky
v nezamestnanosti

(1) Výška dávky v nezamestnanosti je za

a) prvý až tretí mesiac podporného obdobia 50 % denného vymeriavacieho základu,

b) štvrtý mesiac podporného obdobia 40 % denného vymeriavacieho základu,

c) piaty mesiac podporného obdobia 30 % denného vymeriavacieho základu,

d) šiesty mesiac podporného obdobia 20 % denného vymeriavacieho základu.

(2) Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu,²⁾ dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia uvedené v § 54 ods. 10 písm. a) a obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.²⁾ Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(3) Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí zo sumy určenej ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ podľa druhej vety.

(4) Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, za ktoré nemá vymeriavací základ, a obdobie poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, ak získala najmenej 26 týždňov poistenia v nezamestnanosti ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti; ak toto poistenie v nezamestnanosti trvalo menej ako 26 týždňov, výška dávky v nezamestnanosti sa určí podľa odseku 3 druhej vety.

(5) Na vymeriavací základ zamestnanca, ktorý dosiahol v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, sa pri určení denného vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti neprihliada, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako denný vymeriavací základ určený podľa odseku 3 tretej vety.

(6) Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je najviac vo výške určenej ako podiel 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Denný vymeriavací základ podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(7) Všeobecný vymeriavací základ podľa odseku 6 je

a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v ­kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti,

b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

Komentár k § 108

Ustanovenie vymedzuje výšku dávky v nezamestnanosti, upravuje denný vymeriavací základ na určenie tejto dávky a upravuje všeobecný vymeriavací základ.

 

Výška dávky v nezamestnanosti

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 zmenilo znenie odseku 1. Zaviedlo sa postupné percentuálne vyklesávanie dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky poberania dávky v nezamestnanosti. Počas prvých troch mesiacov podporného obdobia sa ponechala súčasná výška dávky v nezamestnanosti, t. j. 50 % denného vymeriavacieho základu. Ďalšie mesiace počas podporného obdobia sa postupne znižovala dávka v nezamestnanosti, pričom posledný mesiac podporného obdobia sa bude výška dávky v nezamestnanosti určovať z 20 % denného vymeriavacieho základu. Cieľom je motivovať poberateľov dávky v nezamestnanosti k skoršiemu návratu na trh práce.

Denný vymeriavací základ na určenie dávky v nezamestnanosti

–   podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok (zákon o sociálnom zabezpečení policajtov alebo vojakov), ktoré boli dosiahnuté poistencom v rozhodujúcom období a počtu dní tohto obdobia.

 

Rozhodujúce obdobie

–   2 roky pred dňom samotného vzniku nároku na túto dávku.

 

Obdobie vylúčené z rozhodujúceho obdobia

–   počas ktorého nebol poistenec povinný platiť poistenie v nezamestnanosti,

–   počas ktorého nebol poistenec povinný platiť poistné na výsluhové zabezpečenie.

 

Rozhodujúce obdobie menej ako dva roky

–   denný vymeriavací základ bude určený z kratšieho obdobia (napríklad, ak bolo obdobie prerušené).

 

Poistenec nemá v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti

–   denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu, ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, pričom tento vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

 

Rozhodujúce obdobie je len obdobím poistenia v nezamestnanosti prerušené z dôvodu rodičovskej dovolenky, z dôvodu opakovaného čerpania dovolenky

–   denný vymeriavací základ sa zistí z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov, ktoré predchádzali začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky,

–   týmto spôsobom určený denný vymeriavací základ nemôže byť nižší ako denný vymeriavací základ vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

 

Rozhodujúce obdobie je len obdobie poistenia v nezamestnanosti (nemá vymeriavací základ) a obdobie poistenia v nezamestnanosti u dobrovoľne poistenej osoby

–   výška dávky v nezamestnanosti sa určí z vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, za splnenia podmienky, že táto osoba získala najmenej 26 týždňov poistenia v nezamestnanosti (dobrovoľne),

–   ak toto poistenie trvalo menej ako 26 týždňov, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z vymeriavacieho základu, ktorý je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

Pri určení denného vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti sa neprihliada na vymeriavací základ zamestnanca, ktorý dosiahol v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako denný vymeriavací základ, ktorý je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

 

Maximálna výška denného vymeriavacieho základu na účely určenia výšky dávky v nezamestnanosti

–   podiel 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365 zaokrúhlený na štyri desatinné miesta nahor. Všeobecný vymeriavací základ je určený v odseku 7.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 v znení ods. 2 tretej vete za slová „vylučujú obdobia“ vkladajú slová „uvedené v § 54 ods. 10 písm. a) a obdobia“. Ide o úpravu, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140.

V znení ods. 3 sa zmenilo znenie druhej vety, pričom touto zmenou sa zachovala súčasná sumu, z ktorej sa určí denný vymeriavací základ na výpočet sumy dávky v nezamestnanosti, ak poistenec v rozhodujúcom období nemal príjem zo zárobkovej činnosti, pričom určenie denného vymeriavacieho základu bude aj naďalej naviazané na sumu zodpovedajúcu 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

SIEDMA HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O NEMOCENSKÝCH DÁVKACH, DÔCHODKOVÝCH DÁVKACH, ÚRAZOVÝCH DÁVKACH, DÁVKE GARANČNÉHO POISTENIA A O DÁVKE V NEZAMESTNANOSTI

§ 109

Vznik nároku na nemocenské dávky,
dôchodkové dávky, úrazové dávky,
dávku garančného poistenia, dávku
v nezamestnanosti
a vznik nároku na ich výplatu

(1) Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon ne­ustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v neza­mestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.

(2) Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, ak § 77a a 77c neustanovujú inak.

Komentár k § 109

Ustanovenie upravuje vznik nároku na dávku a vznik nároku na výplatu dávky, medzi ktorými je rozdiel.

Čo sa týka nároku na dávku, k vzniku dochádza priamo zo zákona, a to od toho dňa, kedy boli splnené podmienky v medziach tohto zákona, pričom platí, že podmienky sú pre každý druh dávky osobitne stanovené.

Vznik nároku na výplatu dávky sa okrem splnenia podmienok stanovených pre nárok na dávku a splnenia podmienok na výplatu dávky viaže aj k podaniu písomnej žiadosti o priznanie tej ktorej dávky a následne na jej vyplatenie. Písomnú žiadosť podáva poistenec Sociálnej poisťovni v mieste trvalého bydliska.

Vzhľadom na osobitný charakter rodičovského dôchodku (o asignácii časti poistného na dôchodkové poistenie dieťaťa, ktoré predstavuje sumu rodičovského dôchodku, a teda aj o existencii samotného nároku na rodičovský dôchodok rozhoduje dieťa), ako aj vzhľadom na skutočnosť, že rodičovský dôchodok patrí iba osobe, ktorá je poberateľ dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (vznikol jej nárok na výplatu takéhoto dôchodku), sa novelou zákona č. 352/2022 Z. z. ustanovilo, aby nárok na výplatu rodičovského dôchodku vznikol bez podania žiadosti o priznanie alebo vyplácanie rodičovského dôchodku.

 

Nárok na dávku vzniká všeobecne

–   od splnenia podmienok podľa tohto zákona,

–   pri zamestnancovi nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné, okrem výnimky pri nároku na dávku zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. Týmito príjmami sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 87/2024 Z. z. sa od 1. 7. 2024 zaviedla v odseku 2 úprava súvisiaca s doplnením § 77a a §77c, a tiež so zavedením skratky v § 77c.

Novelou zákona č. 278/2024 Z. z. sa od 1. 1. 2025 zaviedla zmena, ktorá súvisí s vypustením rodičovského dôchodku zo sociálneho poistenia a jeho nahradením podielom zaplatenej dane z príjmov asignovanej pre rodičov.

§ 110

Zánik nároku na nemocenské dávky
a invalidný dôchodok a vylúčenie nároku
na úrazové dávky

(1) Nárok na nemocenské a invalidný dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal dočasne práceneschopným alebo invalidným.

(2) Nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu⁶¹⁾ celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa osobitného predpisu.⁶²⁾

Komentár k § 110

Ustanovenie upravuje zánik nároku na nemocenské dávky a invalidný dôchodok a vylúčenie nároku na úrazové dávky.

 

Zánik nároku na nemocenské a invalidný dôchodok

–   k zániku dochádza právoplatnosťou rozhodnutia súdu (priamo dňom), kedy bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku čoho sa stal dočasne PN alebo invalidným,

–   k zániku nároku dochádza smrťou osoby, ktorá mala nárok na dávku a splnila všetky podmienky stanovené zákonom.

Nárok na úrazové dávky nevzniká v prípade, že zamestnávateľ alebo PO celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného.

FO, ktorá vykonáva verejnú funkciu, zodpovedá za škodu vzniknutú pri výkone funkcie alebo v priamej súvislosti s ňou organizácia, pre ktorú bola činná. FO zodpovedá za škodu tejto organizácii. Ak funkcionár odborovej organizácie pomáha pri výkone svojej funkcie alebo v priamej súvislosti s ňou súčasne plniť spoločenské, hospodárske alebo sociálne úlohy zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere, zodpovedá mu za škodu tento zamestnávateľ. Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nie je v pracovnom pomere a ktorého príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva podľa osobitných predpisov, zodpovedá za škodu vzniknutú pri tejto príprave ten zamestnávateľ, u ktorého sa príprava na povolanie vykonáva.

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

§ 111

Obmedzenie sumy dávky

(1) Suma nemocenského a suma invalidného dôchodku je polovica sumy nemocenského a sumy invalidného dôchodku, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopným alebo invalidným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.

(2) Ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu⁶¹⁾ sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného po­dľa osobitného predpisu⁶³⁾ a osobitný predpis⁶⁴⁾ neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu⁶¹⁾ zníženého o mie­ru zavinenia poškodeného.

Komentár k § 111

Zákonom je stanovená pri každej dávke jej suma, ktorá sa odvíja od viacerých skutočností (vymeriavací základ, rozhodujúce obdobie, atď.).

S obmedzením dávky sa stretávame pri nemocenskom, úrazovej dávke a pri invalidnom dôchodku.

 

Nemocenské

–   polovica sumy nemocenského, ak sa poistenec stal dočasne PN v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.

 

Invalidný dôchodok

–   polovica sumy invalidného dôchodku, ak sa poistenec stal invalidným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.

 

Úrazová dávka

–   dochádza k zníženiu o mieru zavinenia poškodeného, ak sa zamestnávateľ alebo PO zbaví sčasti zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného.

 

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

§ 112

Zmeny v nároku na dávku,
zmeny v nároku na výplatu dávky
a zmeny sumy dávky

(1) Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa do­datočne zistí, že sa dávka

a) priznala v nižšej sume, ako patrí,

b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,

c) odoprela neprávom alebo

d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

(2) Dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala ne­právom.

(3) Dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.

(4) Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

(5) Výplata dávky alebo jej časti sa zastaví, ak poberateľ dávky na písomnú výzvu, aby preukázal skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu a jej sumu, tejto výzve nevyhovie v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Výplata dávky po preukázaní rozhodujúcich skutočností sa uvoľní odo dňa zastavenia jej výplaty, najviac tri roky spätne od pre­ukázania týchto skutočností.

(6) Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

(7) Výplata dávky, ktorá je podmienená invaliditou, stratou alebo poklesom pracovnej schopnosti, sa zastaví, ak sa poberateľ dávky, ktorého zdravotný stav treba posúdiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu. Ak sa zistí, že poberateľ dávky prestal byť invalidný alebo u neho došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti až po zastavení výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia jej výplaty.

(8) Výplata materského sa zastaví na žiadosť poberateľa materského najneskôr od splátky materského splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiadosť doručila Sociálnej poisťovni. Výplata starobného dôchodku sa zastaví aj na žiadosť poberateľa tohto dôchodku najneskôr od splátky tohto dôchodku splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiadosť poberateľa tohto dôchodku doručila Sociálnej poisťovni.

(9) Ak sa priznáva dávka spätne aj za obdobie, za ktoré bola vyplatená skôr priznaná iná dávka, na ktorú zanikol nárok alebo zanikol nárok na jej výplatu pre priznanie neskôr priznanej dávky, zúčtuje sa za toto obdobie neskôr priznaná dávka s vyplatenou skôr priznanou inou dávkou, a ak suma vyplatenej skôr priznanej inej dávky

a) je nižšia ako suma neskôr priznanej dávky, poukáže sa poberateľovi dávky suma rovnajúca sa rozdielu medzi sumou neskôr priznanej dávky a sumou vyplatenej skôr priznanej inej dávky,

b) dosahuje alebo prevyšuje sumu neskôr priznanej dávky, poukazuje sa poberateľovi dávky suma neskôr priznanej dávky od splátky splatnej v mesiaci, v ktorom sa rozhodlo o neskôr priznanej dávke, znížená o rozdiel sumy vyplatenej skôr priznanej inej dávky a sumy neskôr priznanej dávky od jej priznania do jej splátky splatnej v mesiaci, v ktorom sa rozhodlo o neskôr priznanej dávke; takto znížená suma neskôr priznanej dávky nesmie byť v úhrne s inými dávkami a dôchodkami starobného dôchodkového sporenia nižšia ako suma, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

(10) Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku z dôvodu vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie odo dňa splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po dni vzniku tohto dôchodkového poistenia so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok.

(11) Ak sa zistí, že poistencovi sa vyplatil dôchodok uvedený v § 82b ods. 2 písm. c) druhom bode až piatom bode aj za obdobie, za ktoré bol vyplatený starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku v sume zvýšenej na sumu minimálneho dôchodku, poberateľovi dávky sa odo dňa zníženia poukazuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku znížená o sumu vyplatenú navyše; takto znížená suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku nesmie byť v úhrne s inými dávkami a dôchodkami starobného dôchodkového sporenia nižšia ako suma, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

Komentár k § 112

Zákon v ustanovení upravuje spôsob realizácie zmien v nárokoch na dávky, v nárokoch na výplatu dávky a zmeny dávky, jej výšky, zánik nároku na dávku a na výplatu dávky.

 

Priznanie alebo zvýšenie dávky

–   odo dňa kedy zvýšenie alebo priznanie dávky patrí osobe,

–   zákon stanovil trojročnú lehotu pre priznanie alebo zvýšenie dávky spätne, ak bola dávka priznaná v nižšej sume, vyplácaná v nižšej sume, neprávom odopretá alebo priznaná neskôr, ako patrila.

 

Odňatie dávky

–   dávka neprávom priznaná (odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila),

–   došlo k zániku na túto dávku (odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila).

 

Zníženie dávky

–   zistenie, že bola priznaná vo vyššej sume.

 

Zastavenie alebo uvoľnenie vyplácania dávky

–   došlo k zmene skutočností v nároku na výplatu dávky.

 

Zastavenie vyplácania celej dávky alebo jej časti

–   nevyhovenie písomnej výzvy poberateľom dávky na preukázanie dôležitých skutočností v stanovenej lehote,

–   v prípade invalidity alebo poklesu pracovnej schopnosti sa nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu, alebo sa preukáže, že prestal byť poberateľ invalidným.

 

Doplatenie zastavenej celej dávky alebo jej časti

–   preukázanie chýbajúcich skutočností, ktoré neboli v lehote alebo správne preukázané,

–   doplatenie spätne 3 roky.

 

Zastavenie vyplácania starobného

dôchodku

–   možné aj na žiadosť poberateľa dôchodku najneskôr od splátky tohto dôchodku splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiadosť poberateľa tohto dôchodku doručila Sociálnej poisťovni.

 

Zastavenie výplaty materského

K zastaveniu dochádza na žiadosť písomnú žiadosť poberateľa materského najneskôr od splátky materského splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiadosť doručila Sociálnej poisťovni.

Došlo k vypusteniu inštitútu dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, nakoľko je de facto ustanovená iba na účel formálneho vzniku nároku na materské otca dieťaťa, pričom predstavuje iba formálny úkon a vo svojej povahe je to teda nadbytočná administratívna záťaž pre rodičov dieťaťa (Sociálna poisťovňa požaduje v konaní jej predloženie).

V zmysle zákona o rodine je starostlivosť o dieťa od jeho narodenia povinnosťou rodiča a z tohto dôvodu ju nemožno ohraničiť formálnym deklaratórnym úkonom. Iný poistenec bude mať aj po odstránení tejto formálnej podmienky nárok na materské v rovnakom rozsahu a období a za rovnakých podmienok ako podľa doterajšej právnej úpravy.

Na vznik nároku na materské sa aj naďalej vyžaduje starostlivosť o dieťa v takom rozsahu, ktorý si reflektujúc všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky (absencia príjmu zamestnanca z právneho vzťahu v súvislosti s ktorým si uplatnil nárok na materské) vyžaduje prerušenie alebo obmedzenie zárobkovej činnosti.

§ 113

Zánik nároku na dávku a zánik nároku
na výplatu dávky

(1) Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.

(2) Nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a podmienky nároku na výplatu dávky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Komentár k § 113

V zásade nárok na dávku nezaniká uplynutím času. Všeobecne platí zásada, ktorú sme uviedli už vyššie, že nielen nárok na dávku ale aj nárok na výplatu dávky zaniká smrťou osoby, ktorá okrem toho, že splnila všetky podmienky stanovené zákonom na nárok na dávku, ale splnila aj podmienky stanovené zákonom na výplatu tejto dávky.

§ 114

Premlčanie nároku
na výplatu dávky

(1) Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

(2) Lehota ustanovená v odseku 1 neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

Komentár k § 114

Tak ako v iných právnych predpisoch, aj v zákone o sociálnom poistení je zavedený inštitút premlčania, a to v tomto ustanovení v prípade nároku na výplatu dávky.

K premlčaniu v nároku na výplatu dávky dochádza po uplynutí lehoty troch rokov, a to od toho dňa, za ktorý dávka patrila.

Premlčacia doba však neplynie v zákonom ustanovených obdobiach:

–   počas konania o dávke,

–   počas obdobia, keď účastník konania nemal ustanoveného opatrovníka, aj napriek tomu, že ho musí mať.

§ 115

Zúčtovanie dávok
s pomocou v hmotnej núdzi

Ak sa priznáva nemocenská dávka okrem tehotenského, dôchodková dávka, úrazový príplatok, úrazová renta, pozostalostná úrazová renta, rehabilitačné, rekvalifikačné, dávka garančného poistenia alebo dávka v nezamestnanosti (ďalej len „zúčtovacia dávka“) spätne aj za obdobie, v ktorom bol poistenec členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi, Sociálna poisťovňa zúčtuje za toto obdobie priznanú zúčtovaciu dávku s vyplatenou pomocou v hmotnej núdzi, a

a) ak suma priznanej zúčtovacej dávky prevyšuje sumu vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi, poukáže

    1.   na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu, ktorá zodpovedá sume vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi,

    2.   poberateľovi priznanej zúčtovacej dávky rozdiel medzi sumou priznanej zúčtovacej dávky a sumou vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi,

b) ak suma priznanej zúčtovacej dávky je nižšia alebo dosahuje sumu vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi, poukáže

    1.   na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu, ktorá zodpovedá sume vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi,

    2.   poberateľovi priznanej zúčtovacej dávky zúčtovaciu dávku prvýkrát v mesiaci, v ktorom súčet súm nevyplatenej zúčtovacej dávky je vyšší ako suma vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi; takto vzniknutý rozdiel poukáže poberateľovi zúčtovacej dávky.

Komentár k § 115

Rozšírila sa možnosť zúčtovania priznaného starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti s poskytovanou pomocou v hmotnej núdzi, nie len v prípade príjemcu pomoci, ale aj v prípade ostatných členov domácnosti. Zároveň sa rozširuje možnosť zúčtovania aj na ďalšie dávky sociálneho poistenia (napr. pozostalostné dávky). Ide o zjednotenie postupu aj voči ostatným členom domácnosti, nakoľko preddavok na pomoc v hmotnej núdzi sa priznáva nielen v prípade, ak začalo konanie o nároku napr. na starobný dôchodok u príjemcu pomoci v hmotnej núdzi, ale u každého člena domácnosti. V súčasnosti, ak ide o príjemcu, neskôr priznaná suma starobného dôchodku sa zúčtuje s poskytnutým preddavkom na pomoc v hmotnej núdzi. V prípade člena domácnosti tento mechanizmus nie je ustanovený, pričom ide o prakticky rovnakú situáciu. Úrad však v tomto prípade musí po priznaní starobného dôchodku u členov domácnosti rozhodovať o povinnosti vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi a následne pohľadávku osobitne vymáhať. Zjednotenie tohto postupu by znamenalo odstránenie dvojkoľajnosti v procese vrátenia poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi a výrazné zníženie administratívnej náročnosti v tejto oblasti.

§ 116

Lehoty na výplatu dávok
a zaokrúhľovanie sumy dávok

(1) Nemocenské dávky, úrazový príplatok, rekvalifikačné, rehabilitačné a dávka v nezamestnanosti sa vyplácajú mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou.

(2) Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí Sociálna poisťovňa.

(3) Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú do cudziny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, štátom, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarskou konfederáciou, pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití poberateľa dávky, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak.

(4) Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku a dávku v nezamestnanosti, dávky sa môžu vyplácať preddavkovo. Počas vyplácania dávky podľa prvej vety neplynie lehota ­po­dľa § 210 ods. 2.

(5) Dávka garančného poistenia sa vyplatí najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti o priznanie tejto dávky.

(6) Ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise,⁶⁵⁾ zamestnanec, ktorý preukáže nárok na dávku garančného poistenia, má nárok na preddavok na túto dávku vo výške slovami nároku, najviac do sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu⁵⁶⁾ platného v čase rozhodnutia o poskytnutí preddavku, za jeden kalendárny mesiac. Rozdiel medzi poskytnutým preddavkom na dávku garančného poistenia a nároku na dávku garančného poistenia sa doplatí, ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty splnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise,⁶⁵⁾ najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku.

(7) Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise⁶⁵⁾ najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu a predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise⁶⁵⁾ v lehote podľa odseku 6, doplatí sa do 30 dní od uplynutia tejto lehoty dávka garančného poistenia do výšky nároku, najviac do výšky minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou podľa osobitného pred­pisu.⁶⁶⁾

(8) Sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor.

Komentár k § 116

V ustanovení sú vymedzené jednotlivé lehoty na výplatu dávok a ich zaokrúhľovanie. Sumy dávok vymedzených v tomto ustanovení sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor.

 

Vyplácanie mesiac pozadu

–   nemocenské dávky,

–   úrazový príplatok,

–   rekvalifikačné,

–   rehabilitačné.

Lehoty vyplatenia sú stanovené Sociálnou poisťovňou.

 

Vyplácanie pozadu – trojmesačné lehoty

–   dôchodkové dávky do cudziny,

–   úrazová renta do cudziny,

–   pozostalostná úrazová renta do cudziny.

Ide o krajinu, ktorá nie je štátom EÚ, štátom zmluvnej strany dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskou konfederáciou. Vyžaduje sa potvrdenie o žití poberateľa dávky v tomto štáte (cudzine), ktoré predchádza samotnému vyplateniu dávky.

 

Vyplácanie vopred

–   dôchodkové dávky,

–   úrazová renta,

–   pozostalostná úrazová renta.

Vyplácanie je v stanovených lehotách každý mesiac, pričom lehoty sú stanovené Sociálnou poisťovňou.

 

Vyplácanie preddavkovo

–   musia byť splnené podmienky na vznik nároku na

–   nemocenskú dávku,

–   dôchodkovú dávku,

–   úrazovú dávku,

–   dávku v nezamestnanosti.

 

Dávka garančného poistenia sa vypláca

–   do 60 dní od doručenia žiadosti o priznanie garančnej dávky.

Zákon osobitným spôsobom upravuje nárok na dávku garančného poistenia, jej vyplatenia a spôsob jej vyplatenia na účely lehôt.

 

Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosti na účely garančného poistenia, ani informačnú povinnosť

Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty sú povinní oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa do ôsmich dní od jej vzniku. Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty a zamestnanec sú povinní oznámiť príslušnej pobočke všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia. Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty sú povinní potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu za posledné tri mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné tri mesiace pred skončením pracovnoprávneho vzťahu. Potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu súčasne predloží príslušnej pobočke. Príslušná pobočka je povinná doručiť zamestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej podstaty alebo správcovi konkurznej podstaty tlačivá na získanie údajov potrebných na poskytovanie dávky garančného poistenia do piatich pracovných dní od doručenia oznámenia o platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty po vyplnení všetkých požadovaných údajov na tlačive sú povinní potvrdiť ich správnosť a doručiť ho príslušnej pobočke do desiatich pracovných dní od doručenia tlačiva. Ak súd rozhodol o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo zastavil konkurzné konanie z iného dôvodu ako pre nedostatok majetku, zamestnávateľ je povinný vrátiť Sociálnej poisťovni sumu vyplatenej dávky garančného poistenia zvýšenú o úrok vo výške diskontnej úrokovej sadzby platnej v deň jej vrátenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo o zastavení konkurzného konania.

Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty je povinný písomne informovať zástupcov zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov o platobnej neschopnosti do desiatich dní od jej vzniku. Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej podstaty alebo správcovi konkurznej podstaty na ich žiadosť oznámiť všetky informácie potrebné v súvislosti s potvrdením nárokov z pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu.

 

–   zamestnanec, ktorý preukáže nárok na dávku garančného poistenia, má nárok na preddavok na túto dávku vo výške nároku, najviac do sumy životného minima pre jednu plnoletú FO platného v čase rozhodnutia o poskytnutí preddavku, za jeden kalendárny mesiac,

–   rozdiel medzi poskytnutým preddavkom na dávku garančného poistenia a nároku na dávku garančného poistenia sa doplatí, ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty splnia vyššie uvedenú povinnosť (lehoty) najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku,

–   ak zamestnávateľ nesplní povinnosť týkajúcu sa garančného poistenia najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu a predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosť týkajúcu sa garančného poistenia v stanovenej lehote, doplatí sa do 30 dní od uplynutia tejto lehoty dávka garančného poistenia do výšky nároku, najviac do výšky minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou (minimálna mzda).

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 530/2023 Z. z. sa od 1. 1. 2024 zmenilo znenie odseku 3 a následne sa novelou zákona č. 278/2024 Z. z. od 1. 1. 2025 znenie odseku 3 vypustilo. Ide o zmeny, ktoré súvisia s vypustením rodičovského dôchodku zo sociálneho poistenia a jeho nahradením podielom zaplatenej dane z príjmov asignovanej pre rodičov.

§ 116a

Zaokrúhľovanie výsledkov jednotlivých matematických úkonov
na určenie sumy dávky

Na účely určenia sumy dávky sa výsledky jednotlivých matematických úkonov vypočítavajú najviac na osem desatinných miest bez zaokrúhľovania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Komentár k § 116a

Zaokrúhľovanie je spôsob úpravy súm na matematickom princípe. So zaokrúhľovaním sa stretávame pri určení jednotlivých súm dávok sociálneho poistenia. Výsledky sa vypočítavajú najviac na osem desatinných miest bez zaokrúhľovania, ak zákon neupravuje iný spôsob. Zaokrúhľuje sa v sociálnom poistení smerom nahor.

§ 117

Poukazovanie dávok a poberateľ dávky

(1) Dávka okrem dôchodkovej dávky, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty sa poukazuje

a) na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,⁶⁷⁾ ktorého číslo bolo oznámené

    1.   príjemcom dávky alebo

    2.   podľa § 231 ods. 1 písm. c), ak poberateľ dávky je zamestnancom a číslo účtu alebo adresa neboli oznámené príjemcom dávky; ak zamestnanec má najmenej dvoch zamestnávateľov, dávka sa poukazuje na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ktorý bol oznámený najskôr,

b) v hotovosti na adresu oznámenú príjemcom dávky alebo

c) v hotovosti na adresu trvalého pobytu alebo sídla príjemcu dávky, ak číslo účtu podľa písmena a) alebo adresa podľa písmena b) neboli oznámené.

(2) Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.⁶⁷⁾ Na písomnú žiadosť poberateľa týchto dávok sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,⁶⁷⁾ ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí; manžel (manželka) poberateľa dávky je povinný vrátiť splátky týchto dávok poukázané na tento účet po dni smrti poberateľa dávky. Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Ak sa na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky⁶⁷⁾ poukázali splátky dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty, ktoré poberateľovi dávky z dôvodu jeho úmrtia nepatrili, banka alebo pobočka zahraničnej banky je povinná na žiadosť Sociálnej poisťovne tieto splátky alebo ich časť vrátiť Sociálnej poisťovni, najviac do výšky zostatku finančných prostriedkov na tomto účte ku dňu doručenia žiadosti Sociálnej poisťovne.

(4) Ak príjemca dávky požiada o zmenu spôsobu výplaty dávky, Sociálna poisťovňa je povinná vykonať túto zmenu najneskôr od splátky dávky splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty dávky doručená Sociálnej poisťovni.

(5) Poberateľovi dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty, ktorý nepožiada o iný spôsob poukazovania dávky, sa dávka poukazuje

a) prostredníctvom hromadného poukazu zariadeniu sociálnych služieb, v ktorom sa poberateľovi dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty celoročne poskytuje sociálna služba pobytovou formou,

b) na účet rehole v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,⁶⁷⁾ ak poberateľ dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty je členom rehole.

(6) Príjemca dávky je poberateľ dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, alebo osobitný príjem­ca.

(7) Osobitný príjemca je

a) fyzická osoba alebo právnická osoba určená rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo

b) fyzická osoba, ktorej sa vyplácal sirotský dôchodok do dňa nadobudnutia spôsobilosti nezaopatreného dieťaťa na právne úkony.

(8) Sociálna poisťovňa ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom a so súhlasom poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu vtedy, ak poberateľ dávky alebo zákonný zástupca zo zdravotných dôvodov nemôže výplatu dávky prijímať.

(9) Zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, a osobitný príjemca uve­dený v odseku 7 písm. b) sú povinní dávku po­užiť len v prospech poberateľa dávky a fyzických osôb, ktoré je poberateľ dávky povinný vyživovať. Osobitný príjemca uvedený v odseku 7 písm. a) používa dávku podľa pokynov poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu.

(10) Fyzickej osobe vo výkone väzby, fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody a fyzickej osobe vo výkone detencie sa dávky poukazujú prostredníctvom ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo detenčného ústavu.

Komentár k § 117

Ustanovenie upravuje spôsob poukazovania jednotlivých dávok. Prednostne sa dávka poukazuje na účet v banke, ktorý je vedený na poberateľa. Vo výnimočných prípadoch sa poukazuje na účet manžela, a to za splnenia podmienok alebo v hotovosti, ak poberateľ o uvedený spôsob písomne požiada.

V záujme odstránenia administratívnej záťaže poberateľov tzv. krátkodobých dávok sociálneho poistenia súvisiacich so zriaďovaním bankového účtu (nemocenské dávky, dávka v nezamestnanosti, úrazové dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty a dávka garančného) poistenia sa ustanovilo, aby tzv. krátkodobé dávky sociálneho poistenia mohli byť vyplácané na akýkoľvek účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky alebo na adresu, ktorú si určí príjemca dávky. Ustanovilo sa, aby dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta boli aj naďalej vyplácané na účet príjemcu dávky v banke, alebo pobočke zahraničnej banky, resp. na účet manžela alebo manželky, a to vzhľadom na dlhodobosť výplaty týchto dávok a riziká s tým spojené. Zároveň sa v súvislosti so zavedením dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva zaviedol špecifický postup poukazovania nemocenského v týchto prípadoch na účet, na ktorý je zamestnancovi vyplácaná mzda, resp. na účet, ktorý poistenec nahlási pri prvom vzniku nároku na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva. Ak poistenec alebo zamestnávateľ takýto účet nenahlási, znamená to, že nemocenské v týchto prípadoch bolo poskytnuté na adresu trvalého pobytu poberateľa nemocenského.

 

Poukazovanie dávky na účet manžela alebo manželky vedený v SR alebo pobočke zahraničnej banky – podmienky

–   písomná žiadosť poberateľa dávky,

–   právo disponovania s finančnými prostriedkami na účte manžela alebo manželky v čase poukázania dávky na tento účet,

–   súhlas manžela alebo manželky s poukázaním dávky poberateľa na jeho alebo jej účet,

–   v prípade smrti poberateľa musí byť dávka od manžela alebo manželky vrátená Sociálnej poisťovni poukázané na tento účet po dni smrti poberateľa dávky. Ide o splátky dôchodku, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 4. 2026 zmenilo znenie odseku 1 s odvolávkou na ustanovenie § 2 ods. 1, 5 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z dôvodu zavedenia tzv. proaktívnych dávok (materského a tehotenského), pri ktorých nebude poistenec podávať žiadosť o priznanie dávky a zároveň s cieľom zjednodušiť aj výplatu ďalších dávok (všetky dávky nemocenského a úrazového poistenia, s výnimkou dôchodkových dávok, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty) pre poistencov, aby nebolo potrebné opakovane dokladovať údaje, ktoré má Sociálna poisťovňa k dispozícii, sa rozšíril okruh dávok, na ktoré sa vzťahuje špecifický postup poukazovania dávok pre zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby.

Zamestnancovi sa dávka poskytne na účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu, pokiaľ zamestnanec nepožiada o výplatu dávky na iný účet. Číslo účtu, na ktorý zamestnávateľ vypláca mzdu, nahlási Sociálnej poisťovni zamestnávateľ v rámci tzv. jednorazovej akcie v prechodnom období alebo od 1. apríla 2026 pri prihlásení nového zamestnanca na sociálne poistenie.

SZČO a dobrovoľne poistenej osobe sa dávka poskytne na účet, ktorý si táto osoba nahlási sama, a to pri prvom vzniku nároku na nemocenskú dávku po nadobudnutí účinnosti tohto zákona (t. j. od 1. apríla 2026). Následne bude SZČO, dobrovoľne poistená osoba a zamestnávateľ nahlasovať číslo účtu už len v prípade jeho zmeny, teda nie pri každom vzniku nároku na nemocenskú dávku alebo úrazový príplatok.

Ak SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo zamestnávateľ takýto účet nenahlási, budú nemocenské dávky a úrazový príplatok v týchto prípadoch poskytnuté na adresu trvalého pobytu alebo na adresu sídla príjemcu dávky.

Uvedené rozšírenie na ďalšie nemocenské dávky sa zaviedlo z dôvodu potreby digitalizácie životných situácií. Doteraz bola takto poukazovaná len dávka nemocenské a úrazový príplatok pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva.

Súčasne sa zmenil pojem poberateľ dávky na pojem príjemca dávky, ktorý je širším pojmom a zastrešuje všetky subjekty, ktorým sa môže poukazovať dávka.

Zmena spôsobu výplaty dávky

–   zmene predchádza žiadosť príjemcu, pričom na zmenu má zákonné právo,

–   povinnosťou Sociálnej poisťovne je zmenu vykonať najneskôr od splátky dávky splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty dávky doručená Sociálnej poisťovni.

Sprecizovala sa právna úprava poukazovania dávok príjemcovi dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. Súčasne bola zavedená možnosť vyplácania týchto dávok členom rehole na účet v banke patriaci reholi v prípade, ak člen rehole nepožiada o iný spôsob výplaty.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 znižuje administratívna záťaž žiadateľov o dôchodkovú dávku, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu, Sociálnej poisťovne a bánk. Umožňuje nahradiť listinné preukazovanie potvrdenia vlastníctva účtu elektronickým overovaním Sociálnou poisťovňou priamo v banke. Cieľom je overiť vlastníctvo majiteľa účtu a dispozičného práva k účtu manžela alebo manželky žiadateľa bez návštevy pobočky a komplexne upraviť viaceré aplikačné problémy v tomto procese.

Tiež sa ukladá povinnosť, aby sumy dávok, ktoré boli vyplatené z dôvodu úmrtia poberateľa dávky neprávom, sa bankou z platobného účtu, na ktorý bola dávka poukázaná, vrátili z tohto účtu, a to na žiadosť Sociálnej poisťovne, v ktorej sa vyčísli suma, ktorá bola neprávom vyplatená najviac však v sume, ktorá v čase doručenia žiadosti na tomto účte je. Povinnosť banky vrátiť neprávom poukázané sumy uvedených dávok najviac do výšky zostatku finančných prostriedkov na účte poberateľa (resp. manžela poberateľa) dávky ku dňu doručenia žiadosti Sociálnej poisťovne vyžaduje proaktívny prístup Sociálnej poisťovne na čo najskoršie uplatnenie vrátenia neprávom vyplatených súm.

Do ustanovenia sa vložilo znenie nového odseku 3, čo znamená, že ak sa na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky poukázali splátky dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty, ktoré poberateľovi dávky z dôvodu jeho úmrtia nepatrili, banka alebo pobočka zahraničnej banky je povinná na žiadosť Sociálnej poisťovne tieto splátky alebo ich časť vrátiť Sociálnej poisťovni, najviac do výšky zostatku finančných prostriedkov na tomto účte ku dňu doručenia žiadosti Sociálnej poisťovne.

Príjemcom je

–   poberateľ dávky,

–   zákonný zástupca poberateľa dávky,

–   ak bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu osobe, tak táto osoba je tiež príjemcom dávky,

–   osobitný príjemca.

 

Osobitný príjemca

–   osobitný inštitút príjmu dávok,

–   ustanovuje ho Sociálna poisťovňa, vyžaduje sa však jeho súhlas spolu so súhlasom poberateľ dávky alebo jeho zákonného zástupcu,

–   ustanovený je v prípade, ak poberateľ dávky alebo zákonný zástupca nemôže prijímať dávku zo zdravotných dôvodov,

–   poberateľ má spôsobilosť na právne úkony,

–   je ním:

–   FO určená rozhodnutím Sociálnej poisťovne,

–   PO určená rozhodnutím Sociálnej poisťovne,

–   FO, ktorej bol do dňa nadobudnutia spôsobilosti na právne úkony nezaopatreného dieťaťa vyplácaný sirotský dôchodok.

 

Platí zákonom vymedzená zásada, že dávka prijatá zákonným zástupcom poberateľa príjmu, prípadne osobitným príjemcom, musí byť za každých okolností použitá len v prospech poberateľa dávky alebo podľa jeho pokynov.

Bola zavedené úprava ustanovenia súvisiaca s vypustením právnej úpravy vyrovnávacieho príplatku a zavedením právnej úpravy určovania sumy starobného, predčasného alebo invalidného dôchodku dotknutej skupiny poistencov.

Ak je osoba (poberateľ) vo výkone trestu alebo vo väzbe, tak dávka je tejto osobe poukázaná prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo na výkon trestu.

Fyzickej osobe vo výkone väzby, fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody a fyzickej osobe vo výkone detencie sa dávky poukazujú prostredníctvom ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo detenčného ústavu.

Uvedená zmena súvisela s novým zákonom o výkone detencie. Ustanovilo sa poukazovať dávky sociálneho poistenia fyzickým osobám umiestneným vo výkone detencie prostredníctvom detenčného ústavu.

Vychádzalo sa pritom zo špecifického postavenia tejto skupiny fyzických osôb (napr. s ohľadom na viaceré obmedzenia základných práv a slobôd), ktoré je obdobné ako postavenie fyzických osôb umiestnených vo výkone trestu odňatia slobody a vo výkone väzby.

Vzhľadom na viaceré obmedzenia základných práv a slobôd umiestnených bol zavedený spôsob podávania žiadosti o dávku sociálneho poistenia prostredníctvom detenčného ústavu v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa sídla ústavu. V nadväznosti na uvedené bola tiež zavedená povinnosť detenčného ústavu elektronicky poskytovať súčinnosť Sociálnej poisťovni pri výkone sociálneho poistenia.

§ 118

Prechod nároku na dávku

(1) Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

(2) Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok, rehabilitačné, rekvalifikačné, dávku garančného poistenia alebo dávku v nezamestnanosti, zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

(3) Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto fyzickej osoby, fyzickým osobám uvedeným v odseku 1.

(4) Nároky prechádzajúce na fyzické osoby uvedené v odsekoch 1 až 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb.

(5) Ak niet fyzických osôb, ktoré by podľa odsekov 1 až 4 nadobudli nárok na dávky, tieto dávky sú ostatným príjmom toho základného fondu, z ktorého mali byť vyplatené.

Komentár k § 118

S prechodom nároku na dávku sa v zákone o sociálnom poistení stretávame v prípade smrti osoby, ktorá mala priznaný nárok na dávku a zomrela pred uplatnením nároku na jej výplatu v zákonom ustanovených prípadoch, alebo táto osoba zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, pričom aj v jednom aj v druhom prípade sumy splatné ku dňu jej smrti prechádzajú postupne buď na manžela, manželku, deti alebo rodičov.

V prípade, že po zomrelom nikto nenadobudol nárok na dávku, právo získava Sociálna poisťovňa a tieto dávky sa stávajú príjmom základného fondu.

§ 119

Postúpenie nároku na dávku

Nárok na dávku nemožno postúpiť.

Komentár k § 119

Týmto ustanovením zákon zamedzil postúpenie nároku na dávku poskytovanú zo sociálneho poistenia na inú osobu. Nárok na dávku má teda v zásade iba tá osoba, ktorej nárok na ňu vznikol.

DRUHÁ ČASŤ

PRVÁ HLAVA

PRVÝ DIEL
VÝKON A ORGANIZÁCIA
SOCIÁLNEHO POISTENIA

§ 120

Výkon sociálneho poistenia

(1) Sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.

(2) Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.

(3) Sociálna poisťovňa je právnická osoba so sídlom v Bratislave.

(4) Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

(5) Sociálna poisťovňa plní funkciu prístupového bodu podľa osobitného predpisu^67a) na elektronickú výmenu údajov medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie v rozsahu sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu.⁴⁾

Komentár k § 120

Výkon sociálneho poistenia patrí do pôsobnosti Sociálnej poisťovne, zriadenej ešte zákonom č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, s novou organizačnou štruktúrou.

Ustanovenie upravuje výkon sociálneho poistenia, ktorý je v priamej pôsobnosti Sociálnej poisťovne. To znamená, že Sociálna poisťovňa vykonáva sociálne poistenie.

Sociálna poisťovňa bola zriadená 1. novembra 1994 zákonom č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni ako verejnoprávna inštitúcia poverená výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ktoré prevzala od svojej predchodkyne Národnej poisťovne. Od Slovenskej poisťovne prevzala 1. apríla 2002 aj poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania – úrazové poistenie. Od 1. januára 2004 vykonáva sociálne poistenie na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, t. j. nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie – starobné a invalidné, ďalej úrazové poistenie, garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Od 1. januára 2005 Sociálna poisťovňa vykonáva aj činnosti v rámci starobného dôchodkového sporenia – predovšetkým vyberá príspevky, postupuje ich dôchodkovým správcovským spoločnostiam a registruje zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení.

Základným zdrojom príjmov Sociálnej poisťovne je poistné na nemocenské poistenie, starobné, invalidné, úrazové, garančné, poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity platené poistencami, zamestnávateľmi a štátom. Zákon o sociálnom poistení definuje, kto je platiteľom poistného na jednotlivé druhy poistenia, určuje sadzby poistného, vymeriavací základ, odvod poistného, pohľadávky, pokuty, penále. Rozpočet a ročnú závierku Sociálnej poisťovne schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky.

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dáva právo orgánom dozoru štátu, ktorými sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo financií SR, aby dohliadali nad vykonávaním nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti.

Sociálna poisťovňa poskytuje za podmienok ustanovených v zákone o sociálnom poistení z určených päť druhov poistenia nasledovné dávky.

Sídlom Sociálnej poisťovne ako právnickej osoby je Bratislava. Je verejnoprávnou inštitúciou (www.socpoist.sk)

Právnou úpravou bola rozšírená pôsobnosť Sociálnej poisťovne, ako prístupového bodu za Slovenskú republiku na účely elektronickej výmeny údajov medzi členskými štátmi EÚ a štátmi, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o EHP a Švajčiarskej konfederácie (členské štáty), aj o kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ako súčasných prístupových bodov.

V praxi to znamená, že komunikácia s vyššie uvedenými inštitúciami je za celú oblasť sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky vykonávaná už len jedným sprostredkovateľom – Sociálnou poisťovňou. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, na účely elektronickej výmeny údajov komunikujú výlučne so Sociálnou poisťovňou, prostredníctvom ktorej sa informácie posielajú príslušným inštitúciám členských štátov.

Touto zmenou nie sú dotknuté povinnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a zdravotných poisťovní plniť funkciu príslušného orgánu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu alebo styčného orgánu na elektronickú výmenu údajov medzi členskými štátmi vo svojej vecnej pôsobnosti v rozsahu určenom právnymi predpismi Slovenskej republiky, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. ES L 166, 30. 4. 2004) v platnom znení a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (Ú. v. EÚ L 284, 30. 10. 2009) v platnom znení (vykonávacie nariadenie).

Podľa Článku 1 odseku 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia je prístupovým bodom subjekt, ktorý plní funkciu elektronického kontaktu; automatického smerovania na základe adresy a inteligentného smerovania na základe softvéru, ktorý umožňuje automatické kontrolovanie a smerovanie (napr. aplikáciu umelej inteligencie) alebo zásah ľudského činiteľa.

Zavedením jedného prístupového bodu za Slovenskú republiku sa zabezpečí efektívnejšie riešenie prístupu do systému elektronickej výmeny údajov, ktorým sa zjednoduší vzájomná komunikácia medzi jednotlivými inštitúciami členských štátov pri vybavovaní požiadaviek občanov EÚ a migrujúcich pracovníkov.

Okrem iného sa doplnilo aj ustanovenie § 168 ods. 1 tak, aby správny fond bol určený aj na krytie výdavkov súvisiacich s plnením funkcie Sociálnej poisťovne ako prístupového bodu. Ďalej sa doplnila prvá veta ustanovenia § 170 ods. 1 tak, aby Sociálna poisťovňa zhromažďovala údaje na účely plnenia funkcie prístupového bodu vo vlastnom informačnom systéme, rovnako ako údaje na účely výkonu sociálneho poistenia a v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom aj starobného dôchodkového sporenia. Deklaruje sa, aby sa na účely plnenia funkcie prístupového bodu Sociálnou poisťovňou nevyžadoval súhlas dotknutej osoby.

DRUHÝ DIEL
ORGÁNY SOCIÁLNEJ
POISŤOVNE

§ 121

Orgány Sociálnej poisťovne

Orgány Sociálnej poisťovne sú

a) generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „generálny riaditeľ“),

b) Dozorná rada Sociálnej poisťovne (ďalej len „dozorná rada“),

c)  riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne (ďalej len „riaditeľ pobočky“).

Komentár k § 121

V ustanovení sú vymedzené orgány Sociálnej poisťovne.

 

Orgány Sociálnej poisťovne

–   generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne,

Generálny riaditeľ je štatutárnym orgánom Sociálnej poisťovne, ktorého vymenúva ale i odvoláva vláda SR.

–   Dozorná rada Sociálnej poisťovne,

Dozorná rada je dozorným a kontrolným orgánom Sociálnej poisťovne. Členov dozornej rady, ktorých je 11, s výnimkou predsedu volí a odvoláva Národná rada SR.

–   riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne.

Riaditeľ riadi pobočku Sociálnej poisťovne, vymenúva a odvoláva ho generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne.

§ 122

Generálny riaditeľ

(1) Na čele Sociálnej poisťovne je generálny riaditeľ.

(2) Generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva vláda.

(3) Generálny riaditeľ je štatutárny orgán Sociálnej poisťovne. V čase jeho neprítomnosti ho zastupuje ním poverený vedúci zamestnanec, ktorý je v jeho priamej riadiacej pôsobnosti.

(4) Generálny riaditeľ

a) zodpovedá za plnenie úloh vyplývajúcich Sociálnej poisťovni z tohto zákona, z osobitných predpisov a zo strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne,

b) prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou a orgánmi dozoru štátu,

c)  predkladá

    1.   vláde a Národnej rade Slovenskej republiky (­ďalej len „národná rada“) výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne po schválení dozornou radou,

    2.   vláde na schválenie návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok s predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov na obdobie nasledujúcich dvoch rokov so stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy, ktorý predkladá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) vláde, a po schválení vládou na schválenie národnej rade v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu,

    3.   vláde na schválenie návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne so stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu a po schválení vládou na schválenie národnej rade v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu,

    4.   vláde na schválenie návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne so stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa jeho vymenovania, po schválení vládou na schválenie národnej rade a informuje vládu o ich plnení raz ročne najneskôr do 31. marca každého kalendárneho roka nasledujúceho po schválení tohto návrhu národnou radou,

    5.   vláde každoročne do 31. marca vždy za prechádzajúci kalendárny rok správu o odoberaní nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu, v ktorej uvedie najmä

       5a.   počet osôb, ktorým bol opätovne určený dôchodok podľa § 293fob ods. 1 a 2,

       5b.   počet osôb, ktorým bolo z obdobia dôchodkového poistenia vylúčené obdobie služby podľa osobitného predpisu,^55ab) a

       5c.   sumu rozdielu medzi pôvodnými a opätovne určenými dôchodkami podľa § 293fob ods. 1 a 2.

    6.   dozornej rade správu o hospodárení Sociálnej poisťovne najmenej raz za štvrťrok,

d)  schvaľuje

    1.   pracovný poriadok Sociálnej poisťovne a iné vnútorné predpisy Sociálnej poisťovne, ak tento zákon neustanovuje inak,

    2.   návrh dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu,^60a)

e)  schvaľuje po prerokovaní v dozornej rade

    1.   štatút Sociálnej poisťovne, organizačný poriadok, mzdový poriadok, kontrolný poriadok a pravidlá financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne,

    2.   zmluvu o postúpení pohľadávky po­dľa § 149, 293s a 293ak,

    3.   zmluvu o postúpení pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾ na pokutách a na penále uložených v starobnom dôchodkovom sporení v rozsahu upravenom týmto zákonom,

    4.   zmluvu o prevedení vymáhania pohľadávok podľa § 148 ods. 4,

f) schvaľuje v súlade s plánom verejného obstarávania pre nadlimitné zákazky a nadlimitné koncesie podľa osobitného predpisu⁶⁸⁾ schváleným dozornou radou

    1.   oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania,

    2.   oznámenia o koncesii,

    3.   oznámenia o zámere uzatvoriť zmluvu,

    4.   súťažné podklady,

g) rozhoduje po schválení dozornou radou o použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený,

h) rozhoduje po prerokovaní v dozornej rade o odpísaní pohľadávky podľa § 150, 151, 293al a 293am,

  i) vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov ústredia Sociálnej poisťovne (ďalej len „ústredie“) v jeho priamej riadiacej pôsobnosti a riaditeľov pobočiek po prerokovaní v dozornej rade,

(5) Za generálneho riaditeľa môže byť vymenovaná fyzická osoba, ktorá spĺňa predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu,⁶⁹⁾ má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej šesť rokov praxe v riadiacej funkcii. Na pracovnoprávne vzťahy generálneho riaditeľa sa vzťahuje osobitný predpis,^69a) ak tento zákon neustanovuje inak.

(6) Mzda generálneho riaditeľa je mesačne šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok. Úprava mzdy generálneho riaditeľa sa vykoná od 1. apríla kalendárneho roka. Ak generálnemu riaditeľovi patrí aj plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, počas poberania platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky patrí generálnemu riaditeľovi mesačne mzda v sume minimálnej mzdy. Generálnemu riaditeľovi môže vláda priznať odmenu jedenkrát ročne najneskôr do 31. marca kalendárneho roka, najviac do výšky 12-násobku jeho mzdy. Pri priznaní odmeny vláda zohľadní plnenie strategických zámerov činností Sociálnej poisťovne a hospodárenie Sociálnej poisťovne.

(7) Generálny riaditeľ zodpovedá vláde za porušenie povinností uložených týmto zákonom alebo osobitnými predpismi organizačným zložkám Sociálnej poisťovne, za neprijatie a neplnenie opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou a orgánmi dozoru štátu a za neplnenie opatrení uložených podľa osobitného predpisu.¹⁾

(8) Funkčné obdobie generálneho riaditeľa je šesťročné. Za generálneho riaditeľa môže byť vymenovaná tá istá fyzická osoba najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

(9) Funkcia generálneho riaditeľa zaniká

a) uplynutím funkčného obdobia, na ktoré bol vymenovaný,

b) vzdaním sa funkcie generálneho riaditeľa písomnou žiadosťou doručenou vláde, a to dňom jej doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,

c) odvolaním,

d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,

e) rozhodnutím o strate verejnej funkcie vydanom v ­konaní podľa osobitného predpisu^69b) alebo

f) dňom, ktorým prestal spĺňať predpoklady na výkon funkcie generálneho riaditeľa podľa osobitného predpisu.⁶⁹⁾

(10) Vláda odvolá generálneho riaditeľa, ak

a) si neplní povinnosti generálneho riaditeľa ustanovené zákonom,

b) nepriaznivý zdravotný stav mu nedovoľuje najmenej počas šiestich mesiacov riadne vykonávať funkciu generálneho riaditeľa.

(11) Ak zanikne funkcia generálneho riaditeľa z dôvodov uvedených v odseku 9 alebo vláda odvolá generálneho riaditeľa z dôvodov uvedených v odseku 10, do vymenovania generálneho riaditeľa vládou vykonáva jeho funkciu vedúci zamestnanec, ktorý zastupoval generálneho riaditeľa v čase jeho neprítomnosti podľa odseku 3.

(12) Vláda vymenuje generálneho riaditeľa najneskôr do 30 dní odo dňa zániku funkcie alebo odvolania generálneho riaditeľa.

(13) Generálny riaditeľ je povinný vykonávať svoju funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou tak, aby bol zabezpečený riadny a efektívny výkon sociálneho poistenia.

(14) Generálny riaditeľ, ktorý porušil povinnosti pri výkone svojej funkcie, je povinný v celom rozsahu nahradiť škodu, ktorú tým spôsobil.

Komentár k § 122

Ustanovenie upravuje osobu generálneho riaditeľa ako orgánu Sociálnej poisťovne, jeho postavenie a právomoci v rámci tejto inštitúcie.

 

Generálny riaditeľ

–   štatutárny orgán Sociálnej poisťovne a stojí na jej čele. Kompetenciu vymenovania a odvolania generálneho riaditeľa má vláda SR. V prípade, ak generálny riaditeľ nie je prítomný, je ním poverený vedúci zamestnanec, ktorý ho zastupuje vo veciach plnenia jeho úloh, pričom ide o zamestnanca v jeho priamej riadiacej pôsobnosti.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 87/2024 Z. z. sa od 1. 7. 2024 z ods. 2 sa vypustili slová „Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“)“. Ide o úpravu súvisiacu s doplnením § 77a a §77c, a tiež so zavedením skratky v novom § 77c.

Predpoklady funkcie generálneho riaditeľa

–   FO spĺňajúca predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme,

 

Predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme

Zamestnancom sa môže stať fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná, spĺňa kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady, ak to vyžaduje osobitný predpis, má zdravotnú spôsobilosť na prácu, ktorú má vykonávať, ak to vyžaduje osobitný predpis, bola zvolená alebo vymenovaná, ako predpoklad vykonávania práce vo verejnom záujme, je oprávnená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ak sa takéto oprávnenie na dohodnutú prácu vyžaduje, má poverenie podľa vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ak vyučuje náboženstvo. Tieto predpoklady musí zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu práce vo verejnom záujme. Vymenovanie je predpokladom výkonu funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej štátnym orgánom.

 

–   vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

–   minimálna šesťročná prax v riadiacej funkcii,

–   pracovnoprávne vzťahy s ním uzatvorené sa riadia zákonom o výkone práce vo verejnom záujme.

 

Mzda generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne

–   vyplácaná mesačne,

–   šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok,

–   úprava mzdy od 1. apríla kalendárneho roka,

–   mzda v sume minimálnej mzdy, ak mu patrí aj plat poslanca NR SR,

–   možnosť priznania odmeny jedenkrát ročne najneskôr do 31. marca kalendárneho roka, do výšky 12-násobku jeho mzdy (pri zohľadnení plnenia strategických zámerov a hospodárenia).

 

Funkčné obdobie a zánik funkcie generálneho riaditeľa

–   funkčné obdobie šesť rokov,

–   menovaný najviac dve po sebe idúce funkčné obdobia,

–   zánik uplynutím funkčného obdobia,

–   zánik vzdaním sa funkcie prostredníctvom písomnej žiadosti dňom jej doručenia vláde SR,

–   zánik odvolaním,

Generálneho riaditeľa odvoláva vláda SR, ak si neplní povinnosti ustanovené zákonom alebo má nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu nedovoľuje najmenej počas šiestich mesiacov riadne vykonávať túto funkciu.

–   zánik smrťou, vyhlásením za mŕtveho,

–   zánik rozhodnutím o strate verejnej funkcie,

–   zánik dňom, kedy prestal spĺňať predpoklady na výkon funkcie.

 

Vymenovanie nového generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne

–   do vymenovania nového plní funkciu vedúci zamestnanec, ktorý zastupoval generálneho riaditeľa v čase jeho neprítomnosti,

–   vymenovanie musí prebehnúť do 30 dní odo dňa zániku funkcie alebo generálneho riaditeľa alebo od jeho odvolania.

Zodpovednosť generálneho riaditeľa

–   všetky úlohy, ktoré vyplývajú zo zákona o sociálnom poistení a súvisiacich právnych predpisov, sú v jeho zodpovednosti,

–   v prípade chýb a nedostatkov zistených orgánmi dozoru štátu alebo dozornou radou, prijíma opatrenia na ich odstránenie,

–   jeho úlohou je predkladať na schválenie dôležité dokumenty, správy a zámery týkajúce sa činnosti Sociálnej poisťovne vláde SR, Národnej rade SR alebo dozornej rade:

–   výročná správa o činnosti Sociálnej poisťovne, pričom predloženiu predchádza schválenie dozornou radou,

–   návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne,

–   návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne so stanoviskom dozornej rady,

–   návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne so stanoviskom dozornej rady,

–   správu o hospodárení Sociálnej poisťovne,

V prípade predkladania týchto dokumentov sa musí riaditeľ riadiť stanovenými lehotami alebo obdobiami, v ktorých majú byť na schválenie predložené, aby boli v súlade so zákonom o sociálnom poistení.

•    k jeho činnostiam patrí schvaľovanie zákonom vymedzených listín, štatútov a iných dokumentov spôsobom podľa tohto zákona:

–   pracovný poriadok Sociálnej poisťovne a iné vnútorné predpisy,

–   návrh dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia,

–   štatút Sociálnej poisťovne, organizačný poriadok, mzdový poriadok, kontrolný poriadok a pravidlá financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne,

–   zmluva o postúpení pohľadávky,

–   zmluvu o postúpení pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, na pokutách a na penále uložených v starobnom dôchodkovom sporení,

–   zmluva o prevedení vymáhania pohľadávok,

–   pre nadlimitné zákazky oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súťažné podklady, výzvy na predkladanie ponúk a súťažné podklady, výzvy na rokovanie,

–   rozhoduje o odpísaní pohľadávky,

–   vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov ústredia Sociálnej poisťovne,

–   zodpovedá za porušenie povinností uložených zákonom alebo osobitnými predpismi, za neprijatie a neplnenie opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou a orgánmi dozoru štátu a za neplnenie uložených opatrení.

Nadlimitná zákazka je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Úrad pre verejné obstarávanie. Pozri zákon č. 343/2015 Z. z.

–   povinnosť vykonávať funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou aby bol zabezpečený riadny a efektívny výkon sociálneho poistenia,

–   je povinný v celom rozsahu nahradiť škodu, ktorú spôsobil porušení povinnosti vo svojej funkcii.

Došlo k vypusteniu pôsobnosti dozornej rady Sociálnej poisťovne schvaľovať pre nadlimitné zákazky podľa osobitného predpisu oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súťažné podklady, výzvy na predkladanie ponúk a súťažné podklady a výzvy na rokovanie z dôvodu duplicitnej schvaľovacej kompetencie dozornej rady a generálneho riaditeľa a z dôvodu zabezpečenie plynulého procesu verejného obstarávania a s tým súvisiaceho pokrývania potrieb Sociálnej poisťovne v priebehu celého roka. Za účelom rešpektovania dozornej a kontrolnej funkcie dozornej rady sa ustanovilo kompetenciu dozornej rady nahradiť oprávnením schvaľovať pre nadlimitné zákazky a nadlimitné koncesie plán verejného obstarávania na príslušný kalendárny rok, v rozsahu stanovenom zákonom, vrátane jeho doplnení.

 

Rozhodovanie generálneho riaditeľa

Ustanovilo sa, aby sa právna úprava rozhodovania generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne o presúvaní finančných prostriedkov medzi základnými fondmi, v prípade ich nedostatkov v niektorom fonde, presunula z prechodných ustanovení do príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení upravujúcich pôsobnosť orgánov Sociálnej poisťovne v tejto oblasti. V rámci prechodných ustanovení bola uvedená pôsobnosť generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v zákone o sociálnom poistení už od roku 2004, odkedy zákon nadobudol účinnosť. Z vecného pohľadu bolo preto opodstatnené zrušiť časové obmedzenie platnosti a účinnosti tejto právnej úpravy.

Generálny riaditeľ rozhoduje po schválení dozornou radou o použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený.

§ 123

Dozorná rada

(1) Dozorná rada je dozorný orgán a kontrolný orgán Sociálnej poisťovne.

(2) Dozorná rada

a)  vypracúva stanoviská

    1.   k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok s pred­pokladaným vývojom príjmov a výdavkov na obdobie najmenej nasledujúcich dvoch,

    2.   k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne,

    3.   k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne a k správe o ich plnení,

b)  schvaľuje

    1.   výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne,

    2.   rokovací poriadok dozornej rady,

    3.   plán verejného obstarávania pre nadlimitné zákazky a nadlimitné koncesie podľa osobitného predpisu⁶⁸⁾ na príslušný kalendárny rok vrátane jeho doplnenia, ktorý obsahuje názov predmetu zákazky alebo koncesie, stručný opis predmetu zákazky alebo koncesie, odhad predpokladanej hodnoty zákazky alebo koncesie, predpokladaný termín vyhlásenia verejného obstarávania a predpokladaný termín ukončenia verejného obstarávania,

    4.   podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra Sociálnej poisťovne (ďalej len „hlavný kontrolór“),

    5.   priznanie odmeny hlavnému kontrolórovi,

    6.   použitie finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený,

c)  prerokúva

    1.   návrh štatútu, návrh organizačného poriadku, návrh mzdového poriadku, návrh kontrolného poriadku a návrh pravidiel financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne,

    2.   návrh na uzatvorenie zmluvy o prevedení vymáhania pohľadávok podľa § 148 ods. 4 a návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky po­dľa § 149, 293s a 293ak,

    3.   návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾ na pokutách a na penále uložených v starobnom dôchodkovom sporení v rozsahu upravenom týmto zákonom,

    4.   návrh na odpísanie pohľadávky na poistnom na nemocenskom poistení, poistnom na dôchodkovom poistení, poistnom na úrazovom poistení, poistnom na garančné poistenie, poistnom na poistenie v nezamestnanosti, poistnom na financovanie podpory v čase skrátenej práce^69ba) (ďalej len „poistné na financovanie podpory“), poistnom do rezervného fondu solidarity, na pokutách a na penále uložených v sociálnom poistení,

    5.   návrhy na vymenovanie a odvolanie vedúcich zamestnancov ústredia v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho riaditeľa a návrhy na vymenovanie a odvolanie riaditeľov pobočiek,

d) ukladá generálnemu riaditeľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

e)  kontroluje

    1.   hospodárenie Sociálnej poisťovne s finančnými prostriedkami základného fondu nemocenského poistenia, základného fondu starobného poistenia, základného fondu invalidného poistenia, základného fondu úrazového poistenia, základného fondu poistenia v nezamestnanosti, základného fondu garančného poistenia, rezervného fondu solidarity, správneho fondu a osobitného fondu,

    2.   dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa hospodárenia Sociálnej poisťovne,

f) vypracúva správu o kontrolnej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá je súčasťou účtovnej závierky Sociálnej poisťovne,

g) predkladá vláde návrh na priznanie odmeny generálneho riaditeľa a jej výšku,

h) volí a odvoláva hlavného kontrolóra.

(3) Dozorná rada má 11 členov. Predsedom dozornej rady je minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Dozorná rada sa ďalej tvorí

a) z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov,

b) z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov,

c) z jedného zástupcu ministerstva a z dvoch zástupcov ministerstva financií navrhnutých vládou,

d) z jedného zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok.

(4) Členov dozornej rady s výnimkou predsedu volí a odvoláva národná rada.

(5) Za člena dozornej rady môže byť navrhnutá a zvolená fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.^69c)

(6) Funkčné obdobie člena dozornej rady je päťročné.

(7) Výkon funkcie člena dozornej rady sa považuje za prekážku v práci alebo za prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorej patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.

(8) Člen dozornej rady má nárok na náhradu nákladov spojených s výkonom tejto funkcie. O priznaní odmeny členovi dozornej rady za výkon jeho funkcie v dozornej rade rozhoduje národná rada.

(9) Člen dozornej rady je pri výkone svojej funkcie nezastupiteľný. Člen dozornej rady nemôže byť v pracovnom pomere k Sociálnej poisťovni.

(10) Dozorná rada si zvolí zo svojich členov dvoch podpredsedov dozornej rady, z ktorých jeden je navrhnutý reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a ­jeden je navrhnutý reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov.

(11) Zasadnutia dozornej rady zvoláva a riadi jej predseda alebo ním poverený podpredseda dozornej rady podľa potreby, najmenej raz za dva kalendárne mesiace.

(12) Na zasadnutí dozornej rady sa môžu zúčastniť fyzické osoby, ktoré na zasadnutie prizve dozorná rada.

(13) Na zasadnutí dozornej rady je na jej požiadanie povinný zúčastniť sa generálny riaditeľ.

(14) Dozorná rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.

(15) Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do dokladov a záznamov týkajúcich sa hospodárenia Sociálnej poisťovne a požadovať potrebné vysvetlenia od zamestnancov Sociálnej poisťovne a od generálneho riaditeľa.

(16) Pravidlá rokovania dozornej rady upraví rokovací poriadok dozornej rady.

(17) Členstvo v dozornej rade zaniká

a) uplynutím funkčného obdobia člena dozornej rady,

b) vzdaním sa funkcie písomnou žiadosťou člena dozornej rady doručenou národnej rade, a to najskôr odo dňa doručenia žiadosti, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funk­cie,

c) odvolaním alebo

d) smrťou.

(18) Národná rada odvolá člena dozornej rady, ak

a) sa neodôvodnene nezúčastnil najmenej na troch zasadnutiach dozornej rady,

b) začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v dozornej rade uvedenú v odseku 9,

c) si neplní povinnosti člena dozornej rady ustanovené týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,

d) bol právoplatne odsúdený za trestný čin.

(19) Člena dozornej rady môže národná rada odvolať z jeho funkcie aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 18, na základe návrhu toho, kto podal návrh na zvolenia člena dozornej rady, alebo na návrh orgánu dozoru štátu (§ 246).

(20) Na predsedu dozornej rady sa odsek 6 a odsek 17 písm. a) až c) nepoužijú.

Komentár k § 123

Ďalším orgánom Sociálnej poisťovne je dozorná rada, ktorej úlohou ja dozor a kontrola v Sociálnej poisťovni v medziach podľa tohto zákona.

Samosprávny charakter sa ponechal len dozornej rade. Pôsobnosť voliť a odvolávať členov dozornej rady, ktorých je jedenásť, sa dáva Národnej rade SR, okrem predsedu dozornej rady, ktorým je zo zákona minister práce.

 

Právomoci a povinnosti dozornej rady Sociálnej poisťovne

Pôsobnosť je zameraná vo vzťahu k rozpočtu, účtovnej uzávierke a strategickým materiálom, ku ktorým vypracúva stanoviská, schvaľuje a prerokúva zásadné materiály.

–   vypracúva stanoviská k návrhu Sociálnej poisťovne

–   rozpočtu na príslušný kalendárny rok,

–   účtovnej závierky,

–   strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne a k správe o ich plnení,

–   vypracúva správu o kontrolnej činnosti,

–   schvaľuje výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne, rokovací poriadok dozornej rady, pre nadlimitné zákazky oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súťažné podklady, výzvy na predkladanie ponúk a súťažné podklady a výzvy na rokovanie, podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra Sociálnej poisťovne a priznanie jeho odmeny,

Dozorná rada schvaľuje použitie finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený.

Podobne ako v predchádzajúcom ustanovení, ustanovilo sa presunúť právnu úpravu rozhodovania generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne o presúvaní finančných prostriedkov medzi základnými fondmi, v prípade ich nedostatkov v niektorom fonde, presunula z prechodných ustanovení do príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení upravujúcich pôsobnosť orgánov Sociálnej poisťovne v tejto oblasti.

 

–   prerokúva návrh štatútu, organizačného poriadku, mzdového poriadku, kontrolného poriadku a pravidiel financovania a hospodárenia, návrh na uzatvorenie zmluvy o prevedení vymáhania pohľadávok, na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky, na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, na pokutách a na penále uložených v starobnom dôchodkovom sporení, návrh na odpísanie pohľadávky na poistnom na nemocenskom, dôchodkovom, úrazovom poistení, poistnom na garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, poistnom do rezervného fondu solidarity, na pokutách a na penále uložených v sociálnom poistení, návrhy na vymenovanie a odvolanie vedúcich zamestnancov ústredia v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho riaditeľa a návrhy na vymenovanie a odvolanie riaditeľov pobočiek,

Ministerstvo v minulosti analyzovalo budúcnosť nastavenia sadzby poistného na úrazové poistenie zamestnávateľa, ktorá bola časovo obmedzená. Cieľom bolo posúdiť reálnosť implementácie platného znenia zákona o sociálnom poistení, t. j. zaradenia zamestnávateľov do nebezpečnostných tried s diferencovanou sadzbou na úrazové poistenie v závislosti od nebezpečnostného rizika a zároveň uplatňovanie prirážok a zliav k poistnému respektíve sadzbe poistného. Zároveň analyzovalo aj iné alternatívy, či už efektívnejšieho legislatívneho nastavenia alebo aplikáciu vecne odlišných riešení. Okrem možnosti jednoduchého zavedenia jednotnej sadzby úrazového poistenia boli analyzované viaceré varianty jednotnej sadzby s dodatočnými motivačnými faktormi (zľavy a prirážky na sadzbe poistného), ako aj možnosť diferenciácie sadzieb poistného na základe pracovného zaradenia zamestnancov.

Existovalo riziko, že ukladanie prirážok a poskytovanie zliav na poistnom by spôsobilo u časti zamestnávateľov motiváciu neevidovať, neregistrovať a nenahlasovať pracovné úrazy a choroby z povolania a poškodení zamestnanci by museli domáhať sa svojich práv na súde a dokazovať zamestnávateľovi, že nesie zodpovednosť za pracovný úraz alebo chorobu z povolania aj v jednoznačných prípadoch, v ktorých zodpovednosť zamestnávateľa z pracovnoprávneho hľadiska vznikla.

Problematickým bolo najmä nerovnomerné rozloženie zamestnávateľov, pretože až 98 % zamestnávateľov z ich celkového počtu by bola poskytnutá zľava na poistnom (u drvivej väčšiny zamestnávateľov neboli evidované žiadne pracovné úrazy) a iba 1,5 % z nich by bola uložená prirážka na poistnom. Uvedené rozloženie by neumožnilo vo vyššej miere poskytovať zľavu na poistnom, pokiaľ má byť dodržaná požiadavka zachovania príjmov základného fondu úrazového poistenia približne na súčasnej úrovni.

Rozšírila sa právomoc Dozornej rady Sociálnej poisťovne prerokúvať aj návrh na odpísanie pohľadávky na poistnom na financovanie podpory v čase skrátenej práce, ktorá je upravená zákonom č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

–   ukladá povinnosť generálnemu riaditeľovi prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

–   predkladá návrh na priznanie odmeny aj s výškou pre generálneho riaditeľa,

–   volí a odvoláva hlavného kontrolóra.

 

Kontrolná činnosť dozornej rady Sociálnej poisťovne

–   kontrola hospodárenia všetkých fondov sociálneho poistenia, a to aj solidarity, správneho fondu a osobitného fondu,

–   kontrola dodržiavania zákona a súvisiacich právnych predpisov ohľadom hospodárenia.

Dozorná rada a jej členovia

–   11 členov

–   1 predseda – minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR,

–   3 zástupcovia navrhnutí reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov,

–   3 zástupcovia navrhnutí reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov,

–   1 zástupca ministerstva,

–   2 zástupcovia ministerstva financií navrhnutých vládou,

–   1 zástupca navrhnutý záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok,

–   členov volí a odvoláva NR SR okrem predsedu,

–   funkčné obdobie člena 5 rokov,

–   podmienky členstva v dozornej rade

–   FO spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,

–   bezúhonnosť,

–   vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

–   výkon funkcie člena je prekážkou v práci z dôvodu všeobecného záujmu (patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy),

–   nárok na náhradu nákladov spojených s výkonom funkcie,

–   nárok na odmenu (rozhoduje NR SR),

–   výkon funkcie je nezastupiteľný,

–   vylučuje sa pracovný pomer k Sociálnej poisťovni,

–   z členov dozorná rada volí 2 podpredsedov,

–   majú právo nahliadať do dokladov a záznamov týkajúcich sa hospodárenia a požadovať potrebné vysvetlenia od zamestnancov a od generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne.

Bola vypustená povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Kandidát na člena dozornej rady a kandidát na riaditeľ pobočky poskytne iba údaje potrebné na vydanie výpisu z registra trestov. Za člena dozornej rady môže byť navrhnutá a zvolená fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

 

Zasadnutie dozornej rady Sociálnej poisťovne

–   zvoláva a riadi jej predseda (poverený podpredseda dozornej rady),

–   minimálne raz za dva kalendárne mesiace (prípadne podľa potreby),

–   zúčastnia sa okrem členov aj prizvané FO,

–   prítomný generálny riaditeľ na požiadanie,

–   prítomnosť nadpolovičnej väčšiny členov – schopná uznášania a prijatia uznesenia,

–   pravidlá sú upravené rokovacím poriadkom.

 

Zánik členstva v dozornej rade

–   uplynutím funkčného obdobia 5 rokov,

–   vzdaním sa funkcie člena, ktorý doručil písomnú žiadosť NR SR s účinnosťou od doručenia žiadosti,

–   odvolaním,

–   smrťou.

 

Odvolanie člena dozornej rady Sociálnej poisťovne

–   odvoláva NR SR,

–   dôvody odvolania:

–   nezúčastnil sa najmenej na troch zasadnutiach bez uvedenia dôvodu,

–   činnosť nezlučiteľnú s členstvom,

–   neplní si povinnosti v medziach zákona,

–   právoplatne odsúdený za trestný čin,

–   iné dôvody na základe návrhu toho, kto podal návrh na jeho zvolenie alebo na návrh orgánu dozoru štátu.

 

Organizačné zložky
Sociálnej poisťovne

§ 124

Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú ústredie a pobočky.

Komentár k § 124

Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú Ústredie Sociálnej poisťovne a pobočky Sociálnej poisťovne.

 

Ústredie Sociálnej poisťovne

–   riadi ho generálny riaditeľ (§ 126).

V pôsobnosti ústredia je rozhodovanie v prvom stupni o dôchodkových dávkach, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente a rozhodovanie v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovanie v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky. Úlohami ústredia je riadiť a kontrolovať činnosť pobočiek, hospodáriť s finančnými prostriedkami a s majetkom Sociálnej poisťovne, vyplácať dôchodkové dávky, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu, uplatňovať pohľadávky na poistnom, pokutách, penále a na dávke garančného poistenia, vykonávať lekársku posudkovú činnosť, kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach sociálneho poistenia a vykonáva ďalšie činnosti uložené zákonom o sociálnom poistení.

V konaní pred súdmi alebo inými orgánmi verejnej moci vystupuje ústredie v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach, ktoré sa toho týkajú.

 

Pobočky Sociálnej poisťovne

Sú vecne príslušné na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia vo vymedzenom rozsahu.

Pobočky Sociálnej poisťovne sú organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne, ktoré spolu s ústredím Sociálnej poisťovne vykonávajú sociálne poistenie. Vecnú príslušnosť pobočky upravuje § 178 zákona o sociálnom poistení. Pobočka Sociálnej poisťovne vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti. Do vecnej pôsobnosti pobočiek patrí rozhodovanie v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o nemocenských dávkach, úrazových dávkach (okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty), o dávke garančného poistenia a o dávke v nezamestnanosti, rozhodovanie o povinnosti poberateľa vrátiť dávku, ak dávky, o ktorých pobočka rozhoduje, boli vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume.

§ 125

Územné obvody a sídla organizačných zložiek Sociálnej poisťovne určí štatút Sociálnej poisťovne.

Komentár k § 125

Čo sa týka územných obvodov alebo sídla organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, sú určené štatútom Sociálnej poisťovne. Pod štatútom rozumieme základné ustanovenia, stanovy, určujúce cieľ, rozsah činnosti a zásady organizácie podniku, ustanovizne a pod., právne vzťahy, právny stav a pod. upravený príslušnými predpismi.

§ 126

(1) Ústredie riadi generálny riaditeľ.

(2) Vo veciach patriacich do pôsobnosti ústredia koná v mene Sociálnej poisťovne generálny riaditeľ alebo vedúci zamestnanec ústredia poverený generálnym riaditeľom.

Komentár k § 126

Ako sme už uviedli vyššie, v kompetencii generálneho riaditeľa je riadiť ústredie Sociálnej poisťovne. Všetky veci, ktoré patria do pôsobnosti ústredia Sociálnej poisťovne má v kompetencii generálny riaditeľ alebo vedúci zamestnanec ústredia poverený generálnym riaditeľom, ktorí konajú v mene Sociálnej poisťovne.

§ 127

Riaditeľ pobočky

(1) Pobočku riadi riaditeľ pobočky a za jej činnosť zodpovedá generálnemu riaditeľovi.

(2) Za riaditeľa pobočky môže byť vymenovaná fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.^69c)

(3) Riaditeľ pobočky koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti pobočky. Počas jeho neprítomnosti zastupuje riaditeľa pobočky ním poverený vedúci zamest­nanec pobočky.

Komentár k § 127

Ustanovenie upravuje riaditeľa pobočky Sociálnej poisťovne, jeho kompetencie a podmienky, za ktorých môže byť do funkcie menovaný.

Jeho hlavnou úlohou je riadenie pobočky Sociálnej poisťovne. Za činnosť celej pobočky sa zodpovedá generálnemu riaditeľovi.

Riaditeľa pobočky vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Riaditeľ pobočky koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti pobočky. Ak je riaditeľ pobočky neprítomný, počas tejto neprítomnosti je zastúpený povereným vedúcim zamestnancom pobočky, ktorého poverí pred neprítomnosťou sám riaditeľ pobočky.

 

Podmienky vymenovania riaditeľa pobočky

–   FO, ktorá má trvalý pobyt na území SR,

–   vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

–   spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

–   podmienka bezúhonnosti preukázaná výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Vypustila sa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Kandidát na člena dozornej rady a kandidát na riaditeľ pobočky poskytne iba údaje potrebné na vydanie výpisu z registra trestov.

Za bezúhonnú osobu je považovaná FO, ktorá nebola v minulosti odsúdená za trestný čin, prípadne nespáchala priestupky. Uvedená charakteristika sa osobitnými predpismi spresňuje v konkrétnych prípadoch, kedy sa týka úmyselných trestných činov alebo trestných činov viazaných na konkrétne skutkové podstaty. Aj odsúdená osoba môže znovu nadobudnúť bezúhonnosť prostredníctvom zahladenia odsúdenia.

DRUHÁ HLAVA

PRVÝ DIEL
POISTNÉ NA SOCIÁLNE POISTENIE

§ 128

Platitelia poistného na sociálne poistenie

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, platí poistné

a) na nemocenské poistenie

    1.   zamestnanec,

    2.   zamestnávateľ,

    3.   povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

    4.   dobrovoľne nemocensky poistená osoba,

b) na starobné poistenie

    1.   zamestnanec,

    2.   zamestnávateľ,

    3.   povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

    4.   dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,

    5.   Sociálna poisťovňa,

c) na invalidné poistenie

    1.   zamestnanec,

    2.   zamestnávateľ,

    3.   povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

    4.   dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,

d) na úrazové poistenie zamestnávateľ,

e) na garančné poistenie zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený,

f) na poistenie v nezamestnanosti

    1.   zamestnanec, ak osobitný predpis⁴²⁾ neustanovuje inak,

    2.   zamestnávateľ, ak osobitný predpis⁴²⁾ neustanovuje inak,

    3.   dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti,

g) na financovanie podpory zamestnávateľ za zamestnanca v pracovnom pomere a v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu,

h) do rezervného fondu solidarity

    1.   zamestnávateľ,

    2.   povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

    3.   dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,

(2) Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia.

(3) Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu²⁾ a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je poistenec podľa prvej a druhej vety.

Komentár k § 128

Upravení sú platitelia poistného na sociálne poistenie. Ustanovení sú vymedzení platitelia poistného na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, na invalidné poistenie, na úrazové poistenie, na garančné poistenie, na poistenie v nezamestnanosti, na financovanie podpory, do rezervného fondu solidarity.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 141/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 doplnilo znenie odseku 2 (následne sa však vyustilo novelou zákona č. 387/2025 Z. z.), podľa ktorého štát neplatí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské z právneho vzťahu profesionálneho náhradného rodiča, ak má v tomto období príjem za výkon práce profesionálneho náhradného rodiča. Vzhľadom na skutočnosť, že všeobecnou podmienkou nároku na nemocenské dávky, t. j. aj na materské je, aby poistenec nemal v období, v ktorom má nárok na materské, príjem za vykonanú prácu z poistného vzťahu, z ktorého mu vznikol nárok na materské, ustanovilo sa skupine zamestnancov – profesionálnym náhradným rodičom umožniť výkon práce profesionálneho náhradného rodiča a poberania materského tak, aby centrum nemuselo počas čerpania materského zabezpečiť starostlivosť o dieťa v inej profesionálnej náhradnej rodine alebo na samostatne usporiadanej skupine.

Dôvodom je, aby v prípade, ak má profesionálny náhradný rodič záujem, mohol pokračovať v zabezpečovaní starostlivosti o dieťa aj počas obdobia poberania materského. Je nesporné, že stabilita prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, kontinuita starostlivosti a vytváranie a rozvoj vzťahových silných vzťahových väzieb s tak dôležitými osobami pre dieťa ako sú profesionálni náhradní rodičia, sú v prípade detí umiestnených v centre na základe rozhodnutia súdu nemenej dôležitými prvkami najlepšieho záujmu dieťaťa ako napr. úroveň starostlivosti o dieťa, či bezpečie dieťaťa. Jedinečnosť práce profesionálneho náhradného rodiča, ktorou je starostlivosť o dieťa umiestnené do centra rozhodnutím súdu, vo svojom domácom prostredí/rodine, umožňuje výnimku z pravidiel nemocenského poistenia, ktorá vytvorí podmienky na zohľadnenie najlepšieho záujmu dieťaťa.

V súvislosti s umožnením súbehu poberania materského a výkon práce profesionálneho náhradného rodiča, bolo potrebné v § 128 ods. 2 upraviť ustanovenie o platení poistného štátom na dôchodkové poistenie za zamestnanca – profesionálneho náhradného rodiča v období, v ktorom sa mu poskytuje materské a v § 140 ods. 1 upraviť ustanovenie o vylúčení povinnosti platiť poistné zamestnancom – profesionálnym náhradným rodičom tak, aby zostali zachované rovnaké pravidlá pri platení poistného aké sú pre všetkých ostatných zamestnancov. Teda tak, aby v období poberania materského štát neplatil poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za zamestnanca – profesionálneho náhradného rodiča, nakoľko jeho vymeriavacím základom na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové postenie a poistenie v nezamestnanosti je v danom období príjem za vykonávanie práce profesionálneho náhradného rodiča. Z tohto príjmu bude platiť poistné, t. j. nebude mať vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové postenie a poistenie v nezamestnanosti. Ak zamestnanec – profesionálny náhradný rodič je zamestnancom aj na základe iného právneho vzťahu, alebo je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, alebo je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, tak sa bude uplatňovať aj postup podľa § 140 ods. 5. Podľa tohto ustanovenia sa vylúčenie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie posudzuje osobitne z každého poistného vzťahu.

V súvislosti s vypustením povinnosti štátu platiť poistné za poistencov štátu a za povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu v období, v ktorom sa im poskytuje materské, sa štát vypustil z okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie, a to po novele zákona č. 387/2025 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2026. Zároveň sa novozavedené znenie odseku 2 (viď vyššie) vypustilo spolu aj so znením odseku 4. Došlo k vypusteniu povinnosti platiť poistné štátom za poistencov štátu a za povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu v období, v ktorom sa im poskytuje materské. V nadväznosti na uvedené sa z dôvodu nadbytočnosti vypustili aj sadzby poistného na uvedené druhy poistenia a zúčtovanie poistného plateného štátom. Uvedené zmeny vecne reflektujú novelizáciu predmetného ustanovenia s účinnosťou od 1. januára 2029 v súvislosti so zmenami v sektore starobného dôchodkového sporenia.

Poistné platí na

–   nemocenské poistenie zamestnanec, zamestnávateľ, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba,

–   na starobné poistenie zamestnanec, zamestnávateľ, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, Sociálna poisťovňa,

–   na invalidné poistenie zamestnanec, zamestnávateľ, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,

–   na úrazové poistenie zamestnávateľ, na garančné poistenie zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený,

–   na poistenie v nezamestnanosti zamestnanec, zamestnávateľ, dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti,

–   na financovanie podpory zamestnávateľ za zamestnanca v pracovnom pomere a v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu,

–   do rezervného fondu solidarity zamestnávateľ, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba.

§ 129

Určenie sumy poistného
na sociálne poistenie

(1) Suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti, suma poistného na financovanie podpory a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“) sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací základ“).

(2) Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starob­né dôchodkové sporenie,¹⁾ poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poist­ného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

Komentár k § 129

Ustanovenie upravuje, akým spôsobom sa určuje suma poistného na

–   na nemocenské poistenie,

–   na starobné poistenie,

–   na invalidné poistenie,

–   na úrazové poistenie,

–   na garančné poistenie,

–   na poistenie v nezamestnanosti,

–   na financovanie podpory,

–   na poistné do rezervného fondu solidarity.

Sumy týchto poistení sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období.

Sumy týchto poistení určené vymedzeným spôsobom sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

Bolo rozšírené uplatňovanie právnej úpravy určovania sumy poistného a jej zaokrúhľovania aj na poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce.

Ministerstvo pred niekoľkými rokmi analyzovalo budúcnosť nastavenia sadzby poistného na úrazové poistenie zamestnávateľa, ktorá je v súčasnej podobe časovo obmedzená, a to do konca roku 2017. Cieľom bolo posúdiť reálnosť implementácie súčasne platného znenia zákona o sociálnom poistení, t. j. zaradenia zamestnávateľov do nebezpečnostných tried s diferencovanou sadzbou na úrazové poistenie v závislosti od nebezpečnostného rizika a zároveň uplatňovanie prirážok a zliav k poistnému/resp. sadzbe poistného. Zároveň analyzovalo aj iné alternatívy, či už efektívnejšieho legislatívneho nastavenia alebo aplikáciu vecne odlišných riešení. Okrem možnosti jednoduchého zavedenia jednotnej sadzby úrazového poistenia boli analyzované viaceré varianty jednotnej sadzby s dodatočnými motivačnými faktormi (zľavy a prirážky na sadzbe poistného), ako aj možnosť diferenciácie sadzieb poistného na základe pracovného zaradenia zamestnancov.

Okrem viacerých interných rokovaní v rámci ministerstva a vypracovania hodnotiacej štúdie ministerstvom na túto tému sa uskutočnili konzultácie aj so sociálnymi partnermi. Zúčastnení poukazovali na prílišnú administratívnu záťaž dotknutých subjektov (ministerstva, Sociálnej poisťovne a zamestnávateľov), ak nepríde k zmene zákona o sociálnom poistení v časti upravujúcej určenie sadzby poistného na úrazové poistenie (nebezpečnostné triedy, bonusy a malusy), ktorá je platná už od roku 2004, avšak nikdy nenadobudla účinnosť. Dospelo sa k záveru, že platná právna úprava v zákone o sociálnom poistení o platení poistného na úrazové poistenie nie je vykonateľná a je administratívne náročná ako pre zamestnávateľov, tak aj pre Sociálnu poisťovňu.

Existuje riziko, že ukladanie prirážok a poskytovanie zliav na poistnom spôsobí u časti zamestnávateľov motiváciu neevidovať, neregistrovať a nenahlasovať pracovné úrazy a choroby z povolania a poškodení zamestnanci sa budú musieť domáhať svojich práv na súde a dokazovať zamestnávateľovi, že nesie zodpovednosť za pracovný úraz alebo chorobu z povolania aj v jednoznačných prípadoch, v ktorých zodpovednosť zamestnávateľa z pracovnoprávneho hľadiska vznikla.

Problematickým sa ukazovalo byť nerovnomerné rozloženie zamestnávateľov, pretože až 98 % zamestnávateľov z ich celkového počtu by bola poskytnutá zľava na poistnom (u drvivej väčšiny zamestnávateľov neboli evidované žiadne pracovné úrazy) a iba 1,5 % z nich by bola uložená prirážka na poistnom. Uvedené rozloženie by neumožnilo vo vyššej miere poskytovať zľavu na poistnom, pokiaľ má byť dodržaná požiadavka zachovania príjmov základného fondu úrazového poistenia približne na súčasnej úrovni.

§ 130

Sadzba poistného
na nemocenské poistenie

Sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre

a) zamestnanca 1,4 % z vymeriavacieho základu,

b) zamestnávateľa 1,4 % z vymeriavacieho zá­kladu,

c) povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu,

d) dobrovoľne nemocensky poistenú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu.

Komentár k § 130

Nemocenské poistenie je druh sociálneho poistenia. Je to poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

Sadzby poistného na nemocenské poistenie sa týkajú zamestnanca, zamestnávateľa, povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a tieto sadzby sú určené príslušným percentom z vymeriavacieho základu.

 

Sadzby

–   zamestnanec – 1,4 %,

–   zamestnávateľ – 1,4 %,

–   povinne nemocensky poistenú SZČO – 4,4 %,

–   dobrovoľne nemocensky poistená osoba – 4,4 %.

§ 131

Sadzba poistného na starobné poistenie

(1) Sadzba poistného na starobné poistenie, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, je pre

a) zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu,

b) zamestnávateľa za zamestnanca 14 % z vymeriavacieho základu,

c) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 18 % z vymeriavacieho základu,

d) dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 18 % z vymeriavacieho základu,

e) Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí do 31. júla 2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, 18 % z vymeriavacieho základu.

(2) Sadzba poistného na starobné poistenie je pre

a) zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu¹⁾ a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,¹⁾ 4 % z vymeriavacieho základu,

b) zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu¹⁾ a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,¹⁾ v roku 2024 a nasledujúcich rokoch 10 % z vymeriavacieho základu,

c) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu¹⁾ a nevypláca sa jej starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,¹⁾ dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu¹⁾ a nevypláca sa jej starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu¹⁾ a Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí do 31. júla 2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok a ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu¹⁾ a nevypláca sa im starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,¹⁾ v roku 2024 a nasledujúcich rokoch 14 % z vymeriavacieho základu.

[Dňom 1. januára 2029 v § 131 ods. 2 znie:

(2) Sadzba poistného na starobné poistenie je pre

a) zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu,¹⁾ 4 % z vymeriavacieho základu,

b) zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu¹⁾ a neuzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu,¹⁾ 10 % z vymeriavacieho základu,

c) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu¹⁾ a neuzatvorila zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu,¹⁾ dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu¹⁾ a neuzatvorila zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu,¹⁾ štát za fyzické osoby uvedené v § 128 ods. 2, ktoré sú sporitelia podľa osobitného predpisu¹⁾ a neuzatvorili zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu,¹⁾ a Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí do 31. júla 2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok a ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu¹⁾ a neuzatvorili zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu,¹⁾ 14 % z vymeriavacieho základu.]

[Dňom 1. januára 2029 v § 131 ods. 2 písm. c) sa slová „predpisu,¹⁾ štát za fyzické osoby uvedené v § 128 ods. 2, ktoré sú sporitelia podľa osobitného predpisu¹⁾ a neuzatvorili zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu,¹⁾ a“ nahrádzajú slovami „predpisu¹⁾ a“]

Komentár k § 131

Starobné poistenie je v rámci dôchodkového poistenia poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia. Poistné na starobné poistenie platí zamestnanec, zamestnávateľ, povinne dôchodkovo poistená SZČO, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, Sociálna poisťovňa.

 

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 530/2023 Z. z. sa od 1. 1. 2024 zmenilo znenie odseku 2, a to v súvislosti so znížením sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pričom došlo k zvýšeniu sadzby poistného na starobné poistenie pre sporiteľov. Z uvedeného dôvodu sa súčasne upravilo aj krátenie sumy dôchodku z I. piliera pre poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

Následne sa novelou zákona č. 87/2024 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2029, zmení opätovne znenie odseku 2, a to v kontexte úpravy ustanovení týkajúcich sa výplatnej fázy v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a súvisiacej legislatívno-technickej úpravy v ustanovení o sadzbách poistného na starobné poistenie.

Novelou zákona č. 387/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 vypustila povinnosti platiť poistné štátom za poistencov štátu a za povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu v období, v ktorom sa im poskytuje materské. V nadväznosti na uvedené sa z dôvodu nadbytočnosti vypustili aj sadzby poistného na uvedené druhy poistenia a zúčtovanie poistného plateného štátom. Zmeny vecne reflektujú novelizáciu predmetného ustanovenia s účinnosťou od 1. januára 2029 v súvislosti so zmenami v sektore starobného dôchodkového sporenia.

§ 132

Sadzba poistného na invalidné poistenie

Sadzba poistného na invalidné poistenie je pre

a) zamestnanca 3 % z vymeriavacieho základu,

b) zamestnávateľa 3 % z vymeriavacieho zákla­du,

c) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 6 % z vymeriavacieho základu,

d) dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 6 % z vymeriavacieho základu.

Komentár k § 132

Invalidné poistenie je na Slovensku podsystém dôchodkového poistenie. Je to poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia.

Poistné na invalidné poistenie platí zamestnanec, zamestnávateľ, povinne dôchodkovo poistená SZČO, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a štát.

 

Sadzby poistného na invalidné poistenie

•    určujú sa percentom z vymeriavacie základu

–   3 % z vymeriavacie základu u

–   zamestnanca,

–   zamestnávateľa,

–   6 % z vymeriavacieho základu u

–   povinne dôchodkovo poistenej SZČO,

–   dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 387/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 zo odsek 1 vypustilo znenie písm. e), čiže povinnosti platiť poistné štátom za poistencov štátu a za povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu v období, v ktorom sa im poskytuje materské.

§ 133

Sadzba poistného na úrazové poistenie

Sadzba poistného na úrazové poistenie pre zamestnávateľa je 0,8 % z vymeriavacieho základu.

Komentár k § 133

Ustanovenie upravuje sadzbu poistného na úrazové poistenie, ktorá je pre zamestnávateľa 0,8 % z vymeriavacieho základu.

Vyzdvihnutá bola jednoduchosť uplatnenia jednotnej sadzby poistného na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu, ktorá sa prostredníctvom prechodných ustanovení používala od roku 2004. Väčšina zúčastnených podporila aj určité prvky prevencie v rámci úrazového poistenia, t. j. motivácie zamestnávateľov k predchádzaniu pracovným úrazom a chorobám z povolania napr. prostredníctvom systému zliav a prirážok k poistnému. V prípade použitia jednotnej sadzby poistného na úrazové poistenie nevzniká žiadna dodatočná administratívna záťaž Sociálnej poisťovni ani zamestnávateľom. Pri analyzovaní možného nastavenia sadzby poistného na úrazové poistenie boli jednotlivé alternatívy možného nastavenia vyhodnotené aj vo vzťahu k zavedeniu ročného zúčtovania v sociálnom poistení. Alternatíva (jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie vo výške 0,8 %) bola vyhodnotená ako kompatibilná s ročným zúčtovaním v sociálnom poistení a zároveň predstavuje najnižšiu administratívnu záťaž zúčastnených subjektov.

Ak by malo dôjsť k zásadnej zmene úrazového poistenia (vo vzťahu k plateniu poistného) malo k tomu dôjsť pri príprave ročného zúčtovania, aby sa predišlo prípadným nesúladom s ročným zúčtovaním.

§ 134

Zrušený.

§ 135

Sadzba poistného na garančné poistenie

Sadzba poistného na garančné poistenie pre zamestnávateľa je 0,25 % z vymeriavacieho zákla­du.

Komentár k § 135

Poistením pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa, na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, je garančné poistenie.

Sadzba tohto poistného sa týka zamestnávateľa podľa tohto zákona a je vo výške 0,25 % z vymeriavacieho základu.

§ 136

Sadzba poistného
na poistenie v nezamestnanosti

Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti je pre

a) zamestnanca 1 % z vymeriavacieho základu,

b) zamestnávateľa, ktorý

    1.   platí poistné na financovanie podpory, 0,5 % z vymeriavacieho základu,

    2.   neplatí poistné na financovanie podpory, 1 % z vymeriavacieho základu,

c)  dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti 2 % z vymeriavacieho základu.

Komentár k § 136

Poistenie v nezamestnanosti na Slovensku je druh sociálneho poistenia pre prípad straty príjmu zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie jeho príjmu, pričom platí, že nárok na dávku má poistenec po splnení všetkých podmienok. Nárok na dávku vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím šiestich mesiacov, resp. štyroch mesiacov, pričom toto obdobie sa označuje ako podporné obdobie v nezamestnanosti.

Sadzby poistného v nezamestnanosti sa týkajú zamestnanca, zamestnávateľa a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti. Sadzba je odlišná.

Sadzba u zamestnanca je 1 % z vymeriavacieho základu, sadzba u zamestnávateľa, ktorý platí poistné na financovanie podpory, 0,5 % z vymeriavacieho základu, a ktorý neplatí poistné na financovanie podpory, 1 % z vymeriavacieho základu, a u dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je sadzba 2 % z vymeriavacieho základu.

Náhrada mzdy alebo náhrada platu, ktorú poskytuje zamestnávateľ pri prekážkach v práci na jeho strane z dôvodu uplatnenia nároku na podporu v čase skrátenej práce, je vymeriavacím základom zamestnanca a zároveň je aj vymeriavacím základom zamestnávateľa. Z tejto náhrady mzdy alebo platu zamestnanec platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Jeho zamestnávateľ je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné postenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

§ 136a

Sadzba poistného
na financovanie podpory

Sadzba poistného na financovanie podpory je pre zamestnávateľa 0,5 % z vymeriavacieho základu.

Komentár k § 136a

Ustanovenie upravujúce sadzbu poistného na financovanie podpory ustanovuje, že sadzba poistného na financovanie podpory je pre zamestnávateľa 0,5 % z vymeriavacieho základu.

Ustanovila sa teda sadzba poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce pre zamestnávateľa vo výške 0,5 %, o ktorú sa znižuje sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti. To znamená, že odvodové zaťaženie v sociálnom poistení zostáva pre zamestnávateľa zachované v prípade zamestnancov, za ktorých zamestnávateľ platí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

§ 137

Sadzba poistného
do rezervného fondu solidarity

Sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre

a) zamestnávateľa 4,75 % z vymeriavacieho základu,

b) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,75 % z vymeriavacieho základu,

c) dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Komentár k § 137

Rezervný fond solidarity je jeden z fondov, ktoré vytvára Sociálna poisťovňa. Je určený okrem iného na úhradu škody, ktorú by spôsobila dôchodková správcovská spoločnosťou (DSS) alebo jej depozitár na majetku v dôchodkových fondoch – ide o zásadný prvok ochrany sporiteľov v systéme starobného dôchodkového sporenia.

Poistné do rezervného fondu solidarity platí zamestnávateľ, povinne dôchodkovo poistená SZČO, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a štát.

Sadzba poisteného u zamestnávateľa je 4,75 % z vymeriavacieho základu, sadzba poistného u povinne dôchodkovo poistenej SZČO je 4,75 % z vymeriavacieho základu, sadzba poistného u dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby je 4,75 % z vymeriavacieho základu a štát platí 2 % z vymeriavacieho základu.

§ 138

Vymeriavací základ

(1) Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu⁷⁾ s výnimkou príjmu z právneho vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe (ďalej len „príjem z trénerskej činnosti“) oslobodeného od dane podľa osobitného predpisu,^69d) a okrem príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje. Vymeriavací základ zamestnanca v

a) právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku; to neplatí ak sa vymeriavací základ znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku z príjmu z trénerskej činnosti,

b) právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci,

c) právnom vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku z príjmu z trénerskej činnosti.

(2) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je

a) podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,486, ak jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 je vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, od ktorého sa takto určený vymeriavací základ použije; takto určený vymeriavací základ sa použije

    1.   od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý tento príjem dosiahla, do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka,

    2.   od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý tento príjem dosiahla, do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka, ak má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,^69e) alebo

b) 26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné, ak nemá vymeriavací základ podľa písmena a).

(3) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, je v období od 1. júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna kalendárneho roka.

(4) Vymeriavací základ poistenca, ktorý je

a) súčasne dobrovoľne nemocensky poistený, dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma,

b) súčasne dobrovoľne nemocensky poistený a dobrovoľne dôchodkovo poistený, je ním určená suma,

c) súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma,

d) dobrovoľne dôchodkovo poistený alebo dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma.

(5) Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca, ak odsek 6 neustanovuje inak.

(6) Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného na garančné poistenie je vymeriavací základ jeho zamestnanca neznížený o odvodovú odpočítateľnú položku, odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci a o odvodovú odpočítateľnú položku z príjmu z trénerskej činnosti.

(7) Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. f), je mesačne vo výške 1,25-násobku sumy vyplatenej úrazovej renty.

(8) Minimálny mesačný vymeriavací základ je 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý

a) povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má vymeriavací základ podľa odseku 2 písm. a), a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí poistné,

b) sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca.

(9) Maximálny mesačný vymeriavací základ v úhrne je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí poistné.

(10) Maximálny mesačný vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory a poistného do rezervného fondu solidarity za každého zamestnanca je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ platí poistné. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie je neobmedzený.

(11) Maximálny mesačný vymeriavací základ je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý

a) Sociálna poisťovňa platí poistné,

b) sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca.

(12) Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavaciemu základu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec je súčasne povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.

(13) Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnanca trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odseku 9 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odsekov 2, 3, 8 a 9 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak dobrovoľné poistenie trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ podľa odsekov 4, 8 a 9 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak dôchodkové poistenie fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. f) trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odsekov 7 a 11 sa upraví podľa počtu dní trvania dôchodkového poistenia. Ak sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca len za časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ podľa odsekov 8 a 11 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa poistné dopláca. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

(14) Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Komentár k § 138

Ustanovenie § 138 patrí medzi kľúčové ustanovenia zákona o sociálnom poistení, pretože upravuje vymeriavací základ, teda sumu, z ktorej sa vypočítava poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia. Vymeriavací základ predstavuje ekonomický základ pre určenie povinnosti platiť poistné a zároveň nepriamo ovplyvňuje aj výšku budúcich dávok sociálneho poistenia, najmä dôchodkových dávok.

Ustanovenie detailne upravuje vymeriavací základ pre rôzne kategórie poistencov – zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby, dobrovoľne poistené osoby, zamestnávateľov a tiež stanovuje minimálne a maximálne limity vymeriavacieho základu.

Ustanovenie § 138 komplexne upravuje určenie vymeriavacieho základu pre jednotlivé skupiny poistencov, minimálne a maximálne limity vymeriavacieho základu, pravidlá pri súbehu viacerých činností, úpravu vymeriavacieho základu pri neúplnom období poistenia.

Vymeriavací základ je základným prvkom systému sociálneho poistenia, pretože určuje výšku poistného a nepriamo ovplyvňuje aj výšku budúcich sociálnych dávok, najmä dôchodku, nemocenských dávok alebo dávok v nezamestnanosti.

 

Vymeriavací základ zamestnanca

Novelou zákona č. 153/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 zmenilo znenie odseku 1.

Podľa odseku 1 je vymeriavacím základom zamestnanca príjem zo zárobkovej činnosti, ktorú vykonáva podľa § 3 ods. 1 písm. a).

Ide najmä o mzdu, plat, odmenu za prácu, iné peňažné alebo nepeňažné plnenia poskytované zamestnancovi za prácu.

Do vymeriavacieho základu sa nezapočítavajú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa zákona o dani z príjmov. Výnimku však tvorí príjem z trénerskej činnosti, ktorý sa započítava do vymeriavacieho základu aj napriek tomu, že môže byť od dane oslobodený. Do vymeriavacieho základu sa nezahŕňajú ani príspevky zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie. Zákon zároveň stanovuje, že vymeriavacím základom je aj podiel na zisku vyplatený zamestnancovi bez majetkovej účasti na spoločnosti alebo družstve.

Odsek obsahuje aj pravidlá týkajúce sa odvodových odpočítateľných položiek, ktoré znižujú vymeriavací základ pri určitých typoch pracovnoprávnych vzťahov, napríklad pri niektorých dohodách o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, pri sezónnej práci, pri príjmoch trénerov v športe.

 

Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby

Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) sa určuje z jej príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Základom výpočtu je jedna dvanástina základu dane z príjmov dosiahnutého v predchádzajúcom zdaňovacom období, upravená o zákonom stanovené položky, a následne vynásobená koeficientom 1,486.

Takto vypočítaný vymeriavací základ sa použije na platenie poistného od 1. júla nasledujúceho kalendárneho roka, alebo od 1. októbra, ak má SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania.

Ak SZČO nemá vymeriavací základ podľa uvedeného spôsobu (napríklad nemala príjem), použije sa náhradný vymeriavací základ vo výške 26 % všeobecného vymeriavacieho základu.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 zmenilo znenie odseku 2. Ustanovili sa dva spôsoby určenia vymeriavacieho základu povinne poistenej SZČO. Pre tú povinne poistenú SZČO, ktorá dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. 6-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov), od ktorého sa určený vymeriavací základ použije (50 % všeobecného vymeriavacieho základu), sa ustanovilo ponechať doterajší spôsob výpočtu vymeriavacieho základu. Naďalej sa bude určovať ako podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutého vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti upraveného o zákonom vymedzené položky, a koeficientu 1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla alebo 1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu, do 30. júna alebo 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Hranica príjmu je ponechaná v sume zodpovedajúcej 12-násobku súčasného minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je vo výške 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Na účely určenia vymeriavacieho základu uvedenej SZČO od 1. júla alebo 1. októbra 2026 (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) to je suma 9 144 eur. Pre ostatné povinne poistné SZČO sa zavádza „osobitný“ vymeriavací základ, ktorý je 26 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. 26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov), za ktorý sa platí poistné. Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 to bude 396,24 eur. Z takto určeného vymeriavacieho základu bude platiť poistné na sociálne poistenie povinne poistená SZČO, ktorá k 1. júlu alebo 1. októbru (ak mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nedosiahne príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu, ako aj SZČO, ktorej povinné poistenie vznikne od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého SZČO bez oprávnenia podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, ale najskôr od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo vyhlásenie doručené Sociálnej poisťovni.

Prechodné obdobie pri predĺženej lehote na daňové priznanie

Podľa odseku 3 ak má SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, v období od 1. júla do 30. septembra sa používa vymeriavací základ, z ktorého platila poistné do 30. júna. Ide o prechodné riešenie, ktoré zabezpečuje kontinuitu platenia poistného až do určenia nového vymeriavacieho základu.

 

Vymeriavací základ dobrovoľne poistených osôb

Pri dobrovoľne poistených osobách zákon umožňuje, aby si poistenec sám určil výšku vymeriavacieho základu, z ktorého bude platiť poistné.

Platí to podľa odseku 4 napríklad pre osoby, ktorými sú dobrovoľne dôchodkovo poistené, dobrovoľne nemocensky poistené, dobrovoľne poistené v nezamestnanosti.

Táto suma však musí byť v rámci zákonom stanovených minimálnych a maximálnych limitov vymeriavacieho základu.

 

Vymeriavací základ zamestnávateľa

Vymeriavací základ zamestnávateľa je spravidla rovnaký ako vymeriavací základ zamestnanca.

Pri úrazovom a garančnom poistení sa však vymeriavací základ neznižuje o odvodové odpočítateľné položky, ktoré znižujú vymeriavací základ zamestnanca.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 153/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 v znení ods. 6 slová „položku a o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci“ nahradili slovami „položku, odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci a o odvodovú odpočítateľnú položku z príjmu z trénerskej činnosti“.

Vymeriavací základ pri úrazovej rente

Podľa odseku 7 ak Sociálna poisťovňa platí poistné za osobu poberajúcu úrazovú rentu, vymeriavací základ je stanovený ako 1,25-násobok sumy vyplatenej úrazovej renty.

 

Minimálny vymeriavací základ

Zákon v odseku 8 stanovuje minimálny vymeriavací základ, ktorý predstavuje dolnú hranicu pre platenie poistného.

Je určený ako 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil dva roky pred kalendárnym rokom platenia poistného.

Tento minimálny základ sa uplatňuje najmä pri SZČO, dobrovoľne poistených osobách, doplatení poistného.

 

Maximálny vymeriavací základ

Zákon zároveň stanovuje maximálny vymeriavací základ, ktorý predstavuje hornú hranicu pre platenie poistného.

Maximálny mesačný vymeriavací základ je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu.

Tento limit sa uplatňuje na zamestnancov, SZČO, dobrovoľne poistené osoby, zamestnávateľov. Výnimku tvorí úrazové poistenie, pri ktorom je vymeriavací základ zamestnávateľa neobmedzený.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 v znení ods. 9 slová „50 %“ nahradili slovami „60 %“. Ustanovilo sa zvýšenie minimálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné poistenie, invalidné poistenie), poistenie v nezamestnanosti a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 to bude 914,40 eur. Zvýšený minimálny mesačný vymeriavací základ sa ustanovil pre povinne poistenú SZČO, ktorá má vymeriavací základ určený ako podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutého vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti upraveného o zákonom vymedzené položky a koeficientu 1,486, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu alebo dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti a pre dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie

Súbeh viacerých činností

Podľa odseku 12 ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností, zákon stanovuje poradie, z ktorého vymeriavacieho základu sa poistné platí.

Poradie sa určuje podľa výšky vymeriavacieho základu, ak sú rovnaké, podľa skoršieho vzniku poistenia. Prednosť má spravidla vymeriavací základ zo zamestnania pred vymeriavacím základom z podnikania alebo dobrovoľného poistenia.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 278/2024 Z. z. sa od 1. 1. 2025 v ods. 10 až 12 slovo „7-násobok“ nahradilo slovom „11-násobok“. Ustanovilo sa zvýšenie maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné poistenie, invalidné poistenie), poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, na financovanie podpory v čase skrátenej práce a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity zo 7-násobku na 11-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Zvýšený maximálny mesačný vymeriavací základ sa ustanovil pre zamestnanca, povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu alebo dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti, zamestnávateľa, Sociálnu poisťovňu a pre dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie.

Úprava vymeriavacieho základu pri neúplnom mesiaci

Podľa odseku 13 ak poistenie trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ sa pomerne upraví podľa počtu dní trvania poistenia.

Toto pravidlo sa uplatňuje napríklad pri vzniku alebo zániku poistenia počas mesiaca, doplatení poistného, prerušení poistenia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

!     Upozornenie

S účinnosťou od 1. 1. 2026 po novele zákona č. 387/2025 Z. z. došlo k vypusteniu právnej úpravy vymeriavacieho základu, z ktorého štát v súčasnosti platí poistné. Keďže štát neplatí poistné za poistencov štátu, nie je potrebné definovať ani vymeriavací základ, z ktorého štát platí toto poistné. Vzhľadom na uvedené sa stáva nadbytočnou úprava tzv. alikvotného vymeriavacieho základu, t. j. vymeriavacieho základu podľa počtu dní trvania povinného dôchodkového poistenia poistencov štátu, a ustanovilo sa ju vypustiť. Zároveň sa zaviedla legislatívno-technická úprava v dôsledku vypustenia odseku 7 z § 138.

Zaokrúhľovanie vymeriavacieho základu

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol, čím sa zabezpečuje jednotný spôsob výpočtu poistného.

!     Upozornenie

Po novele zákona č. 261/2025 Z. z. účinnej od 1. 1. 2026 došlo k úprave, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140.

§ 138a

Odvodová
odpočítateľná položka

Odvodová odpočítateľná položka je 200 eur za kalendárny mesiac. Ak vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a je za kalendárny mesiac nižší ako 200 eur, odvodová odpočítateľná položka je v sume tohto vymeriavacieho základu.

Komentár k § 138a

Ustanovenie upravuje odvodovú odpočítateľnú položku, ktorou je suma 200 eur za kalendárny mesiac. Ak vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a je za kalendárny mesiac nižší ako 200 eur, odvodová odpočítateľná položka je v sume tohto vymeriavacieho základu.

V súvislosti so zavedením osobitnej právnej úpravy OOP v § 138a je potrebné vypustiť ustanovenie § 4 ods. 5.

§ 138b

Odvodová odpočítateľná položka
pri sezónnej práci

Odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti je vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Ak vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce je za kalendárny mesiac nižší ako výška odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci podľa prvej vety, odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci je vo výške tohto vymeriavacieho základu.

Komentár k § 138b

Ustanovenie upravuje odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci.

Odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci sa zaviedla na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti. Znamená to, že vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ako aj vymeriavací základ jeho zamestnávateľa, sa bude znižovať o odvodovú odpočítateľnú položku na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti. Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie a na invalidné poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe uvedenej dohody, a v prípade jeho zamestnávateľa aj vymeriavací základ na platenie poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, sa o odvodovú odpočítateľnú položku znižovať nebude.

Odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci sa zaviedla vo výške 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov. Pre určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti to znamená, že ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnanec dosiahne mesačný príjem na určenie vymeriavacieho základu v sume rovnej alebo nižšej ako je odvodová odpočítateľná položka, nebude on, ani jeho zamestnávateľ platiť poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnanec dosiahne mesačný príjem na určenie vymeriavacieho základu v sume vyššej, ako je odvodová odpočítateľná položka, vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti bude v sume rozdielu medzi týmto dosiahnutým mesačným príjmom a odvodovou odpočítateľnou položkou.

§ 138c

Odvodová odpočítateľná položka
z príjmu z trénerskej činnosti

Odvodová odpočítateľná položka z príjmu z trénerskej činnosti je 300 eur za kalendárny mesiac. Ak vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe je za kalendárny mesiac nižší ako 300 eur, odvodová odpočítateľná položka z príjmu z trénerskej činnosti je v sume tohto vymeriavacieho základu.

Komentár k § 138c

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 153/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 do zákona vložilo nové ustanovenie upravujúce odvodovú odpočítateľnú položku z príjmu z trénerskej činnosti.

Ustanovenie upravuje odvodovú odpočítateľnú položku z príjmu z trénerskej činnosti, ktorá predstavuje osobitné zvýhodnenie pri platení poistného na sociálne poistenie pre trénerov zapísaných v registri fyzických osôb v športe. Cieľom tejto právnej úpravy je znížiť odvodové zaťaženie osôb vykonávajúcich trénerskú činnosť, najmä v oblasti amatérskeho alebo mládežníckeho športu, kde sú príjmy často nízke.

Odvodová odpočítateľná položka predstavuje sumu, o ktorú sa znižuje vymeriavací základ zamestnanca pri výpočte poistného na sociálne poistenie. V prípade príjmu z trénerskej činnosti zákon stanovuje, že táto suma je 300 eur za kalendárny mesiac.

Prakticky to znamená, že ak tréner dosiahne príjem zo svojej činnosti, poistné sa neplatí z celej sumy príjmu, ale zo sumy zníženej o 300 eur. Tým sa znižuje základ, z ktorého sa vypočítava poistné, a tým aj samotná výška odvodov.

Zákon zároveň upravuje situáciu, keď je vymeriavací základ trénera nižší ako 300 eur za kalendárny mesiac. V takom prípade sa odvodová odpočítateľná položka rovná celému vymeriavaciemu základu.

To znamená, že ak napríklad tréner dosiahne mesačný príjem 250 eur, odvodová odpočítateľná položka bude tiež 250 eur, výsledný vymeriavací základ na platenie poistného bude 0 eur.

V takom prípade sa poistné na sociálne poistenie neplatí, pretože celý príjem je pokrytý odvodovou odpočítateľnou položkou.

Zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky pri príjme z trénerskej činnosti sleduje najmä tieto ciele, a to podporu športovej činnosti, najmä na amatérskej a mládežníckej úrovni, zníženie administratívneho a finančného zaťaženia športových klubov a trénerov, motiváciu osôb vykonávať trénerskú činnosť aj pri nižších príjmoch.

Toto opatrenie tak reflektuje špecifiká športového prostredia, kde výkon trénerskej činnosti často nemá charakter plnohodnotnej zárobkovej činnosti, ale skôr doplnkového alebo príležitostného príjmu.

Odvodová odpočítateľná položka z príjmu z trénerskej činnosti predstavuje sumu 300 eur mesačne, o ktorú sa znižuje vymeriavací základ trénera zapísaného v registri fyzických osôb v športe. Ak je mesačný vymeriavací základ nižší ako 300 eur, odpočítateľná položka sa rovná celej výške vymeriavacieho základu, čo znamená, že poistné na sociálne poistenie sa z takéhoto príjmu neplatí. Ustanovenie tak predstavuje významný nástroj podpory športovej činnosti a znižovania odvodového zaťaženia v oblasti športu.

§ 139

Rozhodujúce obdobie
na určenie vymeriavacieho základu

(1) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v

a) § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. b) a c) a § 4b je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti,

b) § 4 ods. 2 písm. a) je obdobie podľa § 139b ods. 1 písm. b) a ods. 2

(2) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je

a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity,

b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

(3) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa je rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnanca.

Komentár k § 139

Zákon upravuje rozhodujúce obdobie, vzhľadom na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca, zamestnávateľa a povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO. Ide o určenie rozhodujúceho obdobia odlišne podľa jednotlivých platiteľov.

U zamestnancov sa rozhodujúce obdobie líši s ohľadom na to, aký poberajú príjem – pravidelný alebo nepravidelný.

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania bolo nevyhnutné upraviť zohľadňovanie príjmov zúčtovaných na výplatu po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca tak, že pre všetky právne vzťahy sa takýto príjem spätne rozpočíta na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku.

Z dôvodu, že sa ustanovilo, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti zákona dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novozavedený inštitút OOP, zanikla potreba osobitne upravovať rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu týchto osôb a budú sa naň vzťahovať zásady ako na vymeriavací základ bežného zamestnanca. Výnimkou z tohto režimu je osobitné rozpočítanie príjmu v rozhodujúcom období dohodára s OOP, ktorému bol vyplatený príjem po zániku dôchodkového poistenia. Takémuto dohodárovi zamestnávateľ vymeriavacie základy dosiahnuté v jednotlivých kalendárnych mesiacoch posledného kalendárneho roka trvania dôchodkového poistenia navýši o už uplatnenú OOP v jednotlivých kalendárnych mesiacoch. Takto určený vymeriavací základ navýši aj o pomernú časť príjmu vyplateného po zániku dôchodkového poistenia a novo uplatní OOP, t. j. vymeriavací základ zníži o zodpovedajúcu OOP najviac v sume 200 eur za jednotlivé kalendárne mesiace.

V súvislosti so zmenami pri platení poistného zamestnancami z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania bolo potrebné zosúladiť rozhodujúce obdobia na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa s rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnanca a prispôsobiť splatnosť poistného.

Došlo k úprave ods. 1 v súvislosti s vypustením právnej úpravy vymeriavacieho základu pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa je rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnanca. Ide o úpravu v úprave ročného zúčtovania v sociálnom poistení v súvislosti s vypustením právnej úpravy vymeriavacieho základu pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

§ 139a

Vymeriavací základ z príjmu
plynúceho z neplatne skončeného
právneho vzťahu zamestnanca
k zamestnávateľovi

Ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; § 138 ods. 1, 5, 6, 9, 10, 12 až 14 platí rovnako.

Komentár k § 139a

V praxi dochádza aj k neplatnému skončeniu právneho vzťahu zo strany zamestnanca voči zamestnávateľovi. O neplatnosti rozhoduje súd. Vymeriavací základ počas celého obdobia neplatne skončeného pracovného vzťahu je každý mesiac časť príjmu, ktorý plynie z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac. Uplatňuje sa znenie upravujúce vymeriavací základ v časti pre zamestnanca a zamestnávateľa.

V ustanovení sa vykonali úpravy v úprave ročného zúčtovania v sociálnom poistení.

§ 139b

(1) Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v

a) § 4 ods. 1 a § 4b, ktorému bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, a zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2, ktorému bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po zániku povinného dôchodkového poistenia, je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku,

b) § 4 ods. 2 písm. a), ktorému bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu počas trvania povinného dôchodkového poistenia, je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v kalendárnom roku, v ktorom bol tento príjem zúčtovaný na výplatu,

c) § 4 ods. 2 písm. a) a b), ktorému bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 plynúci z ním určenej dohody podľa § 227a zúčtovaný na výplatu po zániku povinného dôchodkového poistenia, je rozdiel medzi súčtom vymeriavacieho základu nezníženého o odvodovú odpočítateľnú položku za kalendárny mesiac trvania tohto poistenia a vymeriavacieho základu zisteného z pomernej časti príjmu zúčtovaného na výplatu po zániku povinného dôchodkového poistenia pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku a odvodovou odpočítateľnou položkou.

(2) Pri určení pomernej časti podľa odseku 1 sa neprihliada na obdobie, za ktoré bolo zaplatené poistné z maximálneho vymeriavacieho základu.

(3) Na odsek 1 sa § 138 ods. 1, 5, 6, 9, 10, 12 až 14 až 15 vzťahujú rovnako.

§ 139c

Ak z vykonaného dokazovania nie je možné určiť vymeriavací základ zamestnanca na predpísanie dlžných súm poistného, za vymeriavací základ zamestnanca sa považuje

a) vymeriavací základ zistený z vymeriavacieho základu vykázaného zamestnávateľom za kalendárny mesiac

    1.   predchádzajúci kalendárnemu mesiacu, za ktorý zamestnávateľ nevykázal vymeriavací základ,

    2.   nasledujúci po kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnávateľ nevykázal vymeriavací základ, ak nie je možné uplatniť postup podľa prvého bodu,

b) vymeriavací základ, ktorým je za kalendárny mesiac

    1.   v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa predpisuje poistné, ak nie je možné uplatniť postup podľa písmena a),

    2.   v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa predpisuje poistné, ak nie je možné uplatniť postup podľa písmena a).

Komentár k § 139b a § 139c

Ustanovenia sa týkajúc vymeriavacieho základu. Ustanovenia boli upravené v novom úplnom znení, keďže k 1. januáru 2023 súčasne nadobudli účinnosť aj novelizačné body zákona č. 317/2018 Z. z. a zákona č. 215/2021 Z. z., ktoré upravujú rovnaké ustanovenia. Vzhľadom na požiadavku zrušiť ročné zúčtovanie išlo o úpravu reflektujúcu potreby tejto novely zákona, zvolená legislatívna technika zabezpečila zachovanie prehľadnosti žiaducich novelizačných zmien.

Z dôvodu problémov vznikajúcich v aplikačnej praxi v súvislosti s predpisovaním poistného v prípade, ak zamestnávateľ nepredloží Sociálnej poisťovni podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, bol ustanovený postup určenia vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý sa nanovo precizoval.

V tejto situácii je za obdobie od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka vymeriavacím základom zamestnanca priemerná mesačná mzda spred dvoch rokov. Za obdobie od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka je vymeriavacím základom zamestnanca priemerná mesačná mzda za prechádzajúci kalendárny rok. V uvedenej situácii sa postup určenia vymeriavacieho základu zamestnanca pre vykonanie ročného zúčtovania vypustila, a to vzhľadom na zrušenie ročného zúčtovania.

§ 140

Vylúčenie povinnosti
platiť poistné

(1) Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity

a) od jej uznania za dočasne práceneschopnú do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

b) v období, v ktorom

    1.   jej trvá nárok na výplatu materského,

    2.   by jej trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1,

c) od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, najdlhšie do 14. dňa potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,

d) od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania.

(2) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity od vzniku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného alebo materského do zániku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného alebo materského.

(3) Vylúčenie povinnosti platiť poistné podľa odsekov 1 a 2 sa posudzuje osobitne vo vzťahu k

a) povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe; to neplatí, ak ide o povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je súčasne dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti,

b) dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe alebo dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti.

Komentár k § 140

Ustanovenie upravuje vylúčenie povinnosti platiť poistné. To znamená, že sa v súvislosti so zrušením ročného zúčtovania opätovne ustanovilo vylúčenie povinnosti platiť poistné pre zamestnanca.

Ustanovenie § 140 upravuje situácie, v ktorých poistenec dočasne nemá povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie, hoci jeho poistenie formálne trvá. Ide o tzv. obdobia vylúčenia povinnosti platiť poistné, ktoré sú viazané najmä na sociálne udalosti, pri ktorých poistenec nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo je odkázaný na dávky sociálneho poistenia.

Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť, aby poistenec nebol zaťažený povinnosťou platiť poistné v období, keď objektívne nemôže dosahovať príjem alebo keď poberá dávku zo systému sociálneho poistenia.

 

Vylúčenie povinnosti platiť poistné pre samostatne zárobkovo činné osoby

Odsek 1 upravuje situácie, v ktorých povinne nemocensky a dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) nemusí platiť poistné. Ustanovenie sa vzťahuje aj na SZČO, ktorá je súčasne dobrovoľne poistená v nezamestnanosti.

Počas uvedených období SZČO neplatí poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, príspevok do rezervného fondu solidarity.

–   Dočasná pracovná neschopnosť

SZČO nie je povinná platiť poistné od uznania za dočasne práceneschopnú (PN) do skončenia PN, najdlhšie však 52 týždňov. Po uplynutí tejto doby povinnosť platiť poistné opätovne vzniká, ak poistenie trvá.

–   Obdobie materského

Povinnosť platiť poistné nevzniká ani v období, keď poistenkyni trvá nárok na výplatu materského, alebo by jej nárok na materské vznikol, ak by splnila podmienku minimálneho obdobia nemocenského poistenia (270 dní). Druhá situácia predstavuje ochranný mechanizmus pre osoby, ktoré by inak mali nárok na materské, ale nespĺňajú zákonom stanovenú podmienku dĺžky poistenia.

–   Krátkodobé ošetrovanie alebo starostlivosť o dieťa

Poistenec nie je povinný platiť poistné od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania blízkej osoby, alebo potreby starostlivosti o dieťa. Toto obdobie je obmedzené najviac na 14 dní.

–   Dlhodobé ošetrovanie

Pri ošetrovaní osoby vyžadujúcej dlhodobú starostlivosť sa povinnosť platiť poistné nevzťahuje na obdobie od začiatku ošetrovania najviac 90 dní.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 vypustilo znenie odseku 1, čiže právna úprava vylúčenia povinnosti zamestnanca platiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti z dôvodov, ktoré stanovuje zákon o sociálnom poistení. Zjednotil sa tým postup platenia poistného na sociálne poistenie so zdaňovaním príjmu zo závislej činnosti. Nie je opodstatnené, aby z príjmu zo závislej činnosti poskytnutého v čase, keď je zamestnanec napr. uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa mu poskytuje materské, a tento príjem súvisí s výkonom činnosti zamestnanca pred týmto obdobím, nebolo platené poistné.

Vylúčenie povinnosti platiť poistné pri dobrovoľnom poistení

Odsek 2 sa vzťahuje na osoby, ktoré sú dobrovoľne nemocensky poistené, dobrovoľne dôchodkovo poistené, dobrovoľne poistené v nezamestnanosti.

Tieto osoby nemusia platiť poistné v období, keď poberajú niektorú z nemocenských dávok, konkrétne nemocenské, ošetrovné, materské. Povinnosť platiť poistné je vylúčená od vzniku nároku na výplatu dávky až do jeho zániku. Zmyslom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby osoba neplatila poistné v období, keď už čerpá dávku zo systému sociálneho poistenia, ktorý je financovaný práve z týchto príspevkov.

 

Posudzovanie vylúčenia povinnosti platiť poistné

Odsek 3 upravuje spôsob posudzovania vylúčenia povinnosti platiť poistné pri osobách, ktoré majú viacero druhov poistenia súčasne. Vylúčenie povinnosti platiť poistné sa posudzuje samostatne pre každý druh poistenia, najmä pre povinne poistenú SZČO, pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, pre dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, pre dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti. Výnimkou je situácia, keď je SZČO zároveň dobrovoľne poistená v nezamestnanosti – vtedy sa vylúčenie posudzuje spoločne.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 vypustilo znenie odseku 3. Ak zamestnanec v období, ktoré sa dnes považuje za obdobie vylúčenia povinnosti, platiť poistné na sociálne poistenie, napr. v čase dočasnej práceneschopnosti, nebude pracovať a nebude mať príjem zo závislej činnosti, potom za toto obdobie nebude mať ani vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie. Teda naďalej za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti de facto nebude platiť poistné na sociálne poistenie.

V súvislosti s vypustením právnej úpravy vylúčenia povinnosti zamestnanca platiť poistné na sociálne poistenie sa vypustila aj úprava, podľa ktorej zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory a poistné do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Zároveň sa zaviedli úpravy, ktoré súvisia s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z tohto ustanovenia.

Ustanovenie § 140 má významnú sociálnu a ochrannú funkciu, pretože zabezpečuje, že poistenec nie je povinný platiť poistné v období, keď je dočasne práceneschopný, poberá materské alebo inú nemocenskú dávku, starostlivo sa stará o chorého člena rodiny alebo dieťa. Zároveň ide o obdobia, ktoré sa v systéme sociálneho poistenia zohľadňujú aj pri výpočte dávok, najmä dôchodkových.

Podľa § 140 zákona o sociálnom poistení je povinnosť platiť poistné vylúčená najmä počas dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, ošetrovania člena rodiny alebo starostlivosti o dieťa, poberania nemocenských dávok pri dobrovoľnom poistení. Ide o právnu úpravu, ktorá zabezpečuje spravodlivé fungovanie systému sociálneho poistenia tým, že zohľadňuje sociálne situácie poistenca a zabraňuje nadmernému finančnému zaťaženiu v období sociálnych udalostí.

§ 140a

Vláda môže nariadením vlády ustanoviť obdobie, počas ktorého zamestnávateľ, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce^69ba) z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu alebo mimoriadnej okolnosti,⁷⁰⁾ nemá povinnosť platiť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v rozsahu ustanovenom nariadením vlády.

Komentár k § 140a

Ustanovilo sa, aby vláda Slovenskej republiky mohla prostredníctvom nariadenia rozhodnúť o odpustení povinnosti platiť poistné a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo ich časť zamestnávateľovi, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce, ak bola vyhlásená mimoriadna situácia, núdzový stav, výnimočný stav alebo ak vláda Slovenskej republiky vyhlásila mimoriadnu okolnosť na základe zverejnenia Štatistického úradu SR, že hrubý domáci produkt (HDP) za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný HDP vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body.

Z uvedeného teda vyplýva, že vláda môže nariadením vlády ustanoviť obdobie, počas ktorého zamestnávateľ, ktorému sa poskytuje podpora v čase skrátenej práce z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu alebo mimoriadnej okolnosti, nemá povinnosť platiť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v rozsahu ustanovenom nariadením vlády.

§ 141

Odvod poistného

(1) Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamest­nanec.

(3) Útvar sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia sú povinní previesť Sociálnej poisťovni, ak o to Sociálna poisťovňa požiada, a to do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti, poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu²⁾ vo výške poistného zodpovedajúcej poistnému na

a) dôchodkové poistenie za celé obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ktoré nebolo zí­s­kané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok po­dľa osobitného predpisu²⁾ alebo ktoré nebolo zhodnotené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,²⁾

b) poistenie v nezamestnanosti za celé obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu.²⁾

Komentár k § 141

Ak má poistenec povinnosť platiť poistné, tak sa na nich vzťahuje povinnosť odvodu poistného, čiže poistné musí odviesť. Týka sa to tak isto FO ako PO. Z uvedenej zásady platí jedna výnimka, ktorá sa týka zamestnanca, za ktorého uvedenú povinnosť plní zamestnávateľ. Hovoríme o zrážke z jeho mzdy.

 

Ide poistné na dôchodkové poistenie za tieto osoby:

–   zamestnanec, ktorý má pravidelný alebo nepravidelný príjem zo závislej činnosti,

–   SZČO povinne nemocensky poistená,

–   FO s trvalým pobytom na území SR, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území SR, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti,

–   FO s trvalým pobytom na území SR, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území SR najdlhšie do 18 rokov jeho veku, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti,

–   FO s trvalým pobytom na území SR, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a FO, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu FO s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, ak nie je dôchodkovo poistená, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tohto opatrovania alebo výkonu osobnej asistencie,

–   ohrozený svedok alebo chránený svedok, ktorí dovŕšili 16 rokov veku a ktorí podľa vyjadrenia orgánu príslušného na poskytovanie ochrany a pomoci nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť, ak nie sú dôchodkovo poistení, nebol im priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšili dôchodkový vek,

–   vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ak nie je dôchodkovo poistený a nebol mu priznaný invalidný dôchodok.

Povinnosťou útvaru sociálneho zabezpečenia a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia je previesť poistné Sociálnej poisťovni, v prípade jej žiadosti, v stanovenej lehote. Táto lehota je v dĺžke 30 dní od doručenia spomenutej žiadosti. Týka sa to výsluhového zabezpečenia vo výške poistného na dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Pri oboch poistných ide o povinnosť odvodu za celé obdobie výkonu služby vojaka alebo policajta. Ide o povinnosť, ak poistné nebolo zhodnotené vo výsluhových dávkach – invalidný výsluhový dôchodok, výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 387/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 vypustilo znenie odseku 3, čo súvisí s vypustením štátu z okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. Vypustilo sa z okruhu odvádzateľov poistného Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré za štát odvádza poistné.

§ 142

Platenie poistného

(1) Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú.

(2) Ak poistencovi trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za túto časť.

(3) Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba

a) mala prerušené poistenie podľa § 26,

b) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo

c) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.

(4) Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane zmení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalen­dár­neho mesiaca nasledujúceho po podaní dodatočného daňového priznania správcovi dane alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane.

(5) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu touto osobou. Ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba, do­brovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti zmení vymeriavací základ, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa zmena vymeriavacieho základu písomne ozná­mila Sociálnej poisťovni.

(6) Poistné sa platí

a) bezhotovostným prevodom alebo

b) poštovou poukážkou.

(7) Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné odvádzať poistné, sú povinné pri platení poistného platbu poistného identifikovať a uviesť k nej variabilný symbol a špecifický symbol. Bez uvedenia variabilného symbolu a špecifického symbolu k platbe poistného spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí Sociálna poisťovňa.

(8) Variabilný symbol je číslo fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej odvádzať poistné, ktoré prideľuje Sociálna poisťovňa.

(9) Špecifický symbol je číselné označenie príslušného kalendárneho mesiaca a kalendárneho roka. Pri platení poistného predpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne je špecifický symbol uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.

Komentár k § 142

Ustanovenie upravuje, akým spôsobom sa platí alebo môže platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia, aké termíny musia byť splnené a aké obdobia sú vymedzené zákonom.

Ide o tri spôsoby platenia poistného, a to v hotovosti na pobočke do pokladnice, bezhotovostným prevodom alebo poštovou poukážkou.

Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, a to bez ohľadu, aký spôsob si poistenec zvolí. V zásade ide o platbu poistného za mesiac pozadu, okrem vymedzených výnimiek.

V prípade, že nezaplatením poistného dochádza ku vzniku pohľadávky voči poistencovi a následne je pohľadávka poistencom splatená, dochádza k splneniu podmienky zaplatenia poistného.

V súvislosti s vypustením právnej úpravy vymeriavacieho základu pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Osobitným spôsobom je v zákone stanovené platenie poistného, ak poistenec mal poistenie len časť kalendárneho mesiaca a tým pádom platí poistné len za túto časť.

 

Dodatočné platenie poistného

–   je možné len v prípade dôchodkového poistenia,

–   ide o obdobie prerušenia poistného, počas obdobia, v ktorom bol poistenec evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, prípadne sa pripravoval na budúce povolanie.

 

Zmena vymeriavacieho základu – platenie poistného

•    SZČO

–   k zmene dochádza na základe dodatočného DP alebo rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní (vydáva ho správca dane),

–   poistné sa platí z takto zmeneného vymeriavacieho základu, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po podaní dodatočného DP alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane,

–   ide o povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú SZČO.

V súvislosti so zmenami v konaní v zmysle daňového poriadku zosúladili pojmy používané v zákone o sociálnom poistení. Ide najmä o pojmy spojené s vyrubovacím konaním, ktoré môže ovplyvniť povinnosti a práva v sociálnom poistení, napr. ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní správcom dane má vplyv na vznik a zánik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, výšku poskytovaného dôchodku, výšku aktuálnej odvodovej povinnosti.

Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane zmení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po podaní dodatočného daňového priznania správcovi dane alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane. V súvislosti so zmenami v konaní v zmysle daňového poriadku sa zosúladili pojmy používané v zákone o sociálnom poistení. Ide najmä o pojmy spojené s vyrubovacím konaním, ktoré môže ovplyvniť povinnosti a práva v sociálnom poistení, napr. ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní správcom dane má vplyv na vznik a zánik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, výšku poskytovaného dôchodku, výšku aktuálnej odvodovej povinnosti.

 

•    Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti

–   k zmene môže zo zákona dôjsť po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu,

–   následne po tejto zmene sa platí poistné od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zmena oznámená,

–   oznámenie musí obdržať Sociálna poisťovňa,

–   zmena sa oznamuje písomným spôsobom.

 

Identifikácia platby poistného

–   povinnosťou každej osoby, ktorá platí poistné, je platbu správne označiť,

–   platba sa identifikuje stanoveným variabilným symbolom a špecifickým symbolom, inak platba nemôže byť automaticky priradená,

–   platba poistného bez označenia je určená Sociálnou poisťovňou,

–   variabilným symbolom je číslo FO alebo PO pridelené Sociálnou poisťovňou, ktoré je jedinečné,

–   špecifickým symbolom je číselné označenie príslušného kalendárneho mesiaca a kalendárneho roka, uvedený je zvyčajne vo výrokovej časti rozhodnutia.

Poistné sa platí buď bezhotovostným prevodom alebo poštovou poukážkou. To znamená, že bola zrušená možnosť úhrady poistného na sociálne poistenie v hotovosti. Bezhotovostný platobný styk možno považovať za jeden z nástrojov, ktorým sa dá eliminovať podiel šedej ekonomiky, t. j. nelegálneho pohybu peňazí, ktoré štát nemá registrované vo svojich záznamoch. Do šedej ekonomiky, v rámci legálneho platobného styku, patrí aj platenie bankovkami a práve bezhotovostným platobným stykom sa dá jej podiel eliminovať. Za nevýhody hotovostného platobného styku možno považovať aj nebezpečenstvo krádeže, možnosť výskytu chýb pri počítaní, možnosť výskytu falošných peňazí v obehu, dodatočné náklady na zabezpečenie bezpečnosti (trezory, ozbrojená ochrana), možnosť šírenia ochorení, potreba osobného kontaktu a pod.

§ 143

Splatnosť poistného

(1) Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. a) a poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a a 139b sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu.

(2) Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracov­ného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

(3) Ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici uskutočnila oneskorene, poistné sa považuje za zaplatené včas, ak

a) pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu je uvedený posledný deň splatnosti poistného podľa odseku 1 alebo 2,

b) pri platení poštovou poukážkou sa poistné po­ukázalo v posledný deň splatnosti poistného podľa odseku 1 alebo 2.

(4) Ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici poukázala v nesprávnej sume, Sociálna poisťovňa poukázanú sumu rozdelí pomerne podľa jednotlivých sadzieb.

Komentár k § 143

Zákon v ustanovení upravuje splatnosť poistného, pričom vymedzuje lehotu, ktorá musí byť dodržaná, ak sa poistenec nechce stať dlžníkom poistného. Poistné musí byť vyplatené vždy do 8. dňa v mesiaci pri poistencovi s pravidelným príjmom (SZČO).

V prípade zamestnanca s nepravidelným príjmom je poistné splatné do 8. dňa v mesiaci po mesiaci, za ktorý bol príjem vyplatený.

Všeobecne je teda stanovená 8-dňová lehota. Ide o poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania bolo nevyhnutné upraviť zohľadňovanie príjmov zúčtovaných na výplatu po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca tak, že pre všetky právne vzťahy sa takýto príjem spätne rozpočíta na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku.

V súvislosti so zmenami pri platení poistného zamestnancami z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania bolo potrebné zosúladiť rozhodujúce obdobia na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa s rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnanca a prispôsobiť splatnosť poistného.

 

Poistné platené a odvádzané zamestnávateľom

Ide o osobitný režim pre zamestnávateľa, u ktorého sa splatnosť poistného viaže k termínu jeho výplat:

–   splatnosť poistného je v deň, ktorý má zamestnávateľ určený ako výplatný termín,

–   ak ide o viacero dní, tak splatnosť je v posledný z týchto stanovených dní,

–   ak nie je deň výplaty určený, splatnosť je v posledný deň kalendárneho mesiaca,

–   ak je posledným dňom mesiaca sobota, nedeľa alebo deň pracovného pokoja, tak splatnosť je presunutá na najbližší pracovný deň.

 

Oneskorená platba poistného

–   ide o platbu, ktorá bola neskoro pripísaná na účet Sociálnej poisťovne,

–   platba sa považuje za včas uskutočnenú, ak je deň prevodu posledným dňom splatnosti (v prípade bezhotovostného prevodu),

–   platba sa považuje za včas uskutočnenú, ak bola poukázaná v posledný deň splatnosti na pošte (v prípade poštovej poukážky).

 

Nesprávna výška poistného

–   právom Sociálnej poisťovne je sumu rozdeliť pomerne k jednotlivým sadzbám.

V súvislosti so zrušením výnimky z definície zamestnanca pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku, bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

§ 144

Predpísanie poistného

Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepred­píše.

Komentár k § 144

Ustanovenie upravuje predpísanie poistného a tiež stanovuje výnimku, kedy nie je poistné predpisované. Touto výnimkou je suma dlžného poistného menej ako 5 eur.

 

Predpísanie poistného

–   poistné predpisuje Sociálna poisťovňa,

–   poistné sa predpisuje FO alebo PO, pričom ide o osobu, ktorá má povinnosť odvádzania poistného,

–   ide o osobu, ktorej povinnosťou bolo poistné odviesť a neurobila tak alebo odviedla poistné v nesprávnej výške.

§ 145

Vrátenie poistného

(1) Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do

a) 60 dní od zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou, ak suma poistného zaplateného bez právneho dôvodu je v úhrne päť eur a viac,

b) 30 dní od doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu.

(2) Poistencovi, ktorý vykonáva viacero činností zamestnanca, Sociálna poisťovňa vráti poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zaplatené bez právneho dôvodu do 30 dní od

a) zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou,

b) doručenia písomnej žiadosti tohto poistenca.

(3) Právo na vrátenie poistného sa premlčí uplynutím desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba uvedená v odsekoch 1 a 2 pripísaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

(4) Poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, a poistné zaplatené bez právneho dôvodu v úhrne v sume nižšej ako päť eur sa použije na započítanie pohľadávky Sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo voči jej právnemu nástupcovi.

Komentár k § 145

Právna úprava vrátenia poistného bola upravená, a to v súvislosti so zrušením ročného zúčtovania. Ak výška poistného zaplateného bez právneho dôvodu je nižšia ako 5,00 eur, Sociálna poisťovňa na základe vlastného zistenia preplatok nevráti, a to obdobne ako vo verejnom zdravotnom poistení a v dani z príjmu a zároveň ho použije na zápočet pohľadávky (ak existuje) voči odvádzateľovi poistného.

Sociálna poisťovňa vráti preplatok na poistnom, a to aj v sume nižšej ako 5 eur vždy na písomnú žiadosť odvádzateľa poistného alebo jeho právneho nástupcu. V súvislosti so zrušením ročného zúčtovania sa upravilo aj znenie v § 145 ods. 3.

§ 146

Povolenie splátok
dlžných súm poistného

(1) Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odviesť poistné povoliť splátky dlžných súm poistného pre jej platobnú neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by jej vznikla platobná neschopnosť, ak

a) možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 24 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného a

b) je v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná riadne odvádzať poistné, ak je v tomto čase odvádzateľom poistného.

(2) V rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, použije sa ročná úroková sadzba 10 %.

(3) V prípade nedodržania termínu splátky určeného ­Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použije na zápočet pohľadávky Sociál­nej poisťovne.

(4) Na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije.

Komentár k § 146

Ustanovením sa umožňuje splatiť dlžné sumy poistného v splátkach na základe splátkového kalendára.

Bolo spresnené znenie ustanovenia o povolení splátkového kalendára pre osoby, ktoré sa stali dlžníkmi Sociálnej poisťovne z dôvodu, že poistné, pokuty, penále nezaplatili vôbec alebo z dôvodu, že ich zaplatili v nižšej sume ako mali. Týmto znením sa sledovalo, aby Sociálna poisťovňa povoľovala splátkový kalendár každému dlžníkovi na poistnom bez ohľadu na jeho aktuálne postavenie v sociálnom poistení (či je povinný aktuálne odvádzať poistné napr. ako zamestnávateľ alebo SZČO alebo nie). Rozšírené boli aj dôvody, pre ktoré môže Sociálna poisťovňa povoliť splátky dlžných súm o iné, bližšie nešpecifikované dôvody, pre ktoré by mohol byť žiadateľ ohrozený platobnou neschopnosťou, ak by nebol povolený splátkový kalendár.

Ak je dlžník aktuálne povinný odvádzať poistné na sociálne poistenie, prebrala sa účinná právna úprava, v zmysle ktorej je povolenie splátkového kalendára podmienené schopnosťou dlžníka riadne plniť aktuálne odvodové povinnosti v sociálnom poistení.

Prostredníctvom predĺženia lehoty, na ktorú možno povoliť splátky dlžných súm z 18 na 24 mesiacov a zosúladenia s daňovými predpismi, sa rozšíril okruh osôb, ktoré môžu tento inštitút využiť vzhľadom na ich finančné pomery.

 

Úroky

–   pri povolení splátok sumy dlžnej na poistnom uvádza Sociálna poisťovňa úrok v stanovenej výške, ktorý musí byť spolu s dlhom splatený,

–   výška úrokov je trojnásobok ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm,

–   ak takáto výška nedosahuje 10 %, tak bude použitá práve táto 10 percentná výška úroku.

 

Nedodržanie termínu splátky

–   ak nebude splátka zaplatená v termíne, alebo v inej sume, nižšej ako bola predpísaná Sociálnou poisťovňou, dlžná suma sa stáva splatnou v celej výške,

–   ak nebudú dodržané odvodové povinnosti okrem splátok, dlžná suma sa tiež stáva splatnou v celej výške.

Všetky úhrady poistného, pokuty, penále, ale i úroky sa použijú v prospech pohľadávky povinného.

§ 147

Premlčanie poistného

(1) Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 1 písm. a) prvom bode a druhom bode a § 231 ods. 1 písm. b).

(3) Právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.

Komentár k § 147

Premlčanie zákon upravuje v tomto ustanovení, pričom ide o rovnakú lehotu – desaťročnú ako sme uviedli vyššie. Čiže ide o lehotu desať rokov od splatnosti poistného. Ustanovenie upravuje, v ktorých prípadoch sa premlčacia lehota neuplatní.

 

Neuplatnenie premlčacej lehoty

–   právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť u

–   SZČO povinnosť oznámiť príslušnej pobočke výšku príjmov a výdavkov zo zárobkovej činnosti,

–   SZČO povinnosť oznámiť príslušnej pobočke aj skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali,

–   zamestnanca s pravidelným príjmom zo závislej činnosti prihlásenia na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca,

–   zamestnanca s nepravidelným príjmom, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, prihlásenie na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca,

–   zamestnanca s nepravidelným príjmom odhlásenia najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti,

–   zamestnanca s nepravidelným príjmom zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch,

–   zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, prihlásenia na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem z tejto dohody presiahol sumu 200 eur,

–   zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem odhlásiť tohto zamestnanca v lehote splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem z tejto dohody nepresiahol sumu 200 eur alebo odhlásiť tohto zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku tohto poistenia z iného dôvodu,

–   zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch,

–   zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný príjem, prihlásenia na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného, ak priemerný mesačný príjem z tejto dohody presiahol sumu 200 eur,

–   zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný príjem zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah nevznikol a oznámiť zmeny v údajoch,

–   zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, prihlásenie na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného, ak mu bol vyplatený príjem po zániku tejto dohody a vyplatením tohto príjmu nadobudol postavenie zamestnanca,

–   zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov na účely úrazového poistenia, garančného poistenia pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol a oznámiť zmeny v údajoch. Právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.

DRUHÝ DIEL
POHĽADÁVKY

§ 148

Pohľadávky

(1) Pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách a na penále podľa § 240 (ďalej len „pohľadávka“) sa vymáhajú

a) Sociálnou poisťovňou podľa tohto zákona,

b) podľa osobitného predpisu,⁸¹⁾ ak nejde o nevymáhateľnú pohľadávku podľa § 150 ods. 1 písm. a), b), d) a e) a § 151 ods. 1 až 3,

    1.   bezodkladne po zastavení konania vo veciach vymáhania pohľadávok, alebo

    2.   ak ide o pohľadávku podľa § 179 ods. 1 písm. g).

(2) Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

(3) Po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Odseky 1 a 2 platia rovnako.

(4) Sociálna poisťovňa môže písomnou zmluvou previesť vymáhanie pohľadávok uvedených v § 179 ods. 1 písm. g) okrem pohľadávok voči fyzickej osobe alebo voči právnickej osobe, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii, na inú právnickú osobu najskôr dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná. Pri výbere právnickej osoby, na ktorú Sociálna poisťovňa prevedie vymáhanie vybraných pohľadávok, postupuje Sociálna poisťovňa podľa osobitného predpisu⁸²⁾ Sociálna pois­ťovňa uhrádza odmenu právnickej osobe z vymoženej pohľadávky.

Komentár k § 148

Pokiaľ hovoríme o pohľadávkach na poistnom, alebo dávkach, náhradách škody, pokutách, penále, tieto vymáha Sociálna poisťovňa. Aj tu však platí isté pravidlo, a to právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

Samotná Sociálna poisťovňa môže písomnou zmluvou previesť vymáhanie pohľadávok avšak okrem pohľadávok voči fyzickej osobe alebo voči právnickej osobe, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii, na inú právnickú osobu najskôr dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná.

Po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Právo na náhradu škody uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní.

Fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak zákon neustanovuje inak. Predpísané penále nemôžu presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura.

 

Vymáhanie pohľadávok Sociálnej poisťovne sa zlepšuje, no v praxi stále pretrvávajú negatívne dopady na dlžníkov, ktoré so sebou vymáhanie prináša a to minimálne v podobe trov exekúcie.

Zmena v zákone by mala zmeniť tieto dopady a predpokladá sa zároveň pozitívny dopad najmä v prípadoch špekulatívnych postupov, ktorými sa dlžníci Sociálnej poisťovne snažia brániť nútenému výkonu rozhodnutia napr. zlučovaním firiem, predajom obchodných podielov, zánikom firiem a ďalšieho zakladania spoločností osobami, ktoré zapríčinili úpadok predchádzajúcich firiem s dlhmi voči Sociálnej poisťovni.

Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia je predovšetkým zriadená na výkon sociálneho poistenia, rozhoduje na základe štátom postúpenej právomoci o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti sociálneho poistenia a to vrátane platenia poistného na sociálne poistenie a vymáhania pohľadávok, ktoré vznikajú pri výkone sociálneho poistenia.

Z dôvodu zavedenia zásady, v zmysle ktorej sa pohľadávky Sociálnej poisťovne môžu vymáhať podľa osobitných predpisov až po zastavení konania vo veci vymáhania pohľadávok niektorým zo spôsobov určeným zákonom o sociálnom poistení z taxatívne vymedzených dôvodov v § 225e novely, sa zosúladilo znenie tohto ustanovenia s § 179 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení z dôvodu jednoznačnosti určenia pohľadávky, ktorej vymáhanie možno previesť.

Sociálna poisťovňa je v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) správnym orgánom. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni umožňoval Sociálnej poisťovni vymáhať pohľadávky na základe vykonateľného rozhodnutia exekučným príkazom na peňažné prostriedky vedené na účtoch v peňažných ústavoch povinného, zrážkami zo mzdy a iných príjmov, ktorými pôsobnosťami od roku 2004 (od zavedenia systému sociálneho poistenia) nedisponuje.

Znovu sa ustanovila pôsobnosť v oblasti vymáhania pohľadávok zavedením právnej úpravy konania vo veciach vymáhania pohľadávok v zákone o sociálnom poistení, a to tromi spôsobmi:

1.  zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

2.  prikázaním pohľadávky a 

3.  zrážkami z dávok, ktoré účastníkovi konania vypláca Sociálna poisťovňa.

Prenesením výkonu rozhodnutia na Sociálnu poisťovňu stále ostáva zachovaná možnosť účastníka konania využiť súdnu ochranu, a to prostredníctvom podania žaloby na príslušný súd či už proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ktorým rozhodla o exekučnom titule pred začatím vymáhania pohľadávok alebo aj počas konania o vymáhaní pohľadávok proti rozhodnutiu, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti upovedomeniu.

Ďalej je veľkým prínosom, odbúranie nákladov na trovy exekúcie. Predpokladá sa pozitívny dopad opatrenia na dlžníkov Sociálnej poisťovne. Rovnako je tomu aj v prípade dopadu na činnosť Sociálnej poisťovne, ktorá v súvislosti s výberom poistného na sociálne poistenie disponuje údajmi potrebnými na výkon rozhodnutia vymáhaním pohľadávok, čo bude mať za následok rýchlejšiu reakciu poisťovne na neplatenie, neodvedenie poistného na sociálne poistenie a na realizáciu opatrení, zaručujúcich efektívnejšie postupy pri vymáhaní pohľadávok.

Po zavedení výkonu rozhodnutia vymáhaním pohľadávky Sociálnou poisťovňou sa v prípade, že táto nebude môcť uplatniť žiaden zo spôsobov vymáhania pohľadávok vlastným exekučným konaním (osobitným spôsobom vymáhania pohľadávok – správnym výkonom, zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávky z účtu ani zrážkami z dávok), bude Sociálna poisťovňa vymáhať túto pohľadávku v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, a to bezodkladne od momentu ako sa dozvie, že vymáhanie prostriedkami, ktoré má k dispozícii, je, alebo by bolo neúčinné.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 278/2024 Z. z. sa od 1. 1. 2025 vo viacerých ustanoveniach zaviedli zmeny, ktoré súvisia s vypustením rodičovského dôchodku zo sociálneho poistenia a jeho nahradením podielom zaplatenej dane z príjmov asignovanej pre rodičov

§ 149

Postúpenie pohľadávky

(1) Pohľadávku môže Sociálna poisťovňa postúpiť len právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom po dohode s ministerstvom financií. Právnická osoba uvedená v prvej vete môže pohľadávku, ktorú jej Sociálna poisťovňa postúpila podľa prvej vety, postúpiť len inej právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu.

(2) Postúpiť možno len pohľadávku uvedenú v odseku 1 alebo jej časť,

a) ak proti rozhodnutiu, ktorým bola predpísaná, nemožno z dôvodu uplynutia času uplatniť ustanovenie o odvolaní a o obnove konania a

b) ak odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, uplynul jeden rok; to neplatí, ak ide o pohľadávku fyzickej osoby alebo právnickej osoby, na ktorej majetok je vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii.

(3) Sociálna poisťovňa nemôže postúpiť pohľadávku, ak povolila jej zaplatenie v splátkach; to neplatí, ak sa pohľadávka stala splatnou podľa § 146 ods. 3 a § 237a ods. 2.

(4) O postúpení pohľadávky vrátane práv zo zabezpečenia pohľadávky uzatvára Sociálna poisťovňa s právnickou osobou podľa odseku 1 písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej len „zmluva“) za odplatu. Na zmluvu sa vzťahuje Obchodný zákonník.

(5) Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie pohľadávky fyzickej osobe alebo právnickej osobe, voči ktorej Sociálnej poisťovni vznikla pohľadávka. Súhlas tejto osoby s postúpením pohľadávky sa nevyžaduje.

(6) Námietky proti pohľadávke, ktoré mohla fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v odseku 5 uplatniť v čase postúpenia, zostávajú tejto osobe zachované aj po postúpení pohľa­dávky.

(7) Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na právnickú osobu podľa odseku 1 uzatvorením zmluvy a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

(8) Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na právnickú osobu podľa odseku 1 táto pohľadávka prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne a sú­časne zaniká

a) povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 5 splniť záväzok voči Sociálnej poisťovni v rozsahu po­stúpenej pohľadávky,

b) oprávnenie Sociálnej poisťovne nakladať s postúpenou pohľadávkou.

(9) Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na právnickú osobu podľa odseku 1 vzniká

a) povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 5 splniť záväzok voči právnickej osobe podľa odseku 1 v rozsahu postúpenej pohľadávky,

b) právo právnickej osoby podľa odseku 1 vyžadovať peňažné plnenie od fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 5 v rozsahu postúpenej pohľadávky,

c) právo právnickej osoby podľa odseku 1 vymáhať postúpenú pohľadávku.

(10) Na postúpenie pohľadávky podľa tohto zákona sa osobitný predpis⁸³⁾ nepoužije.

Komentár k § 149

Za istých okolností možno pohľadávku postúpiť inej osobe.

Musí však ísť o právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom a po dohode s ministerstvom financií. Takisto možno postúpiť len časť pohľadávky, ak proti rozhodnutiu, ktorým bola predpísaná, nemožno z dôvodu uplynutia času uplatniť ustanovenie o odvolaní a o obnove konania.

Zákon hovorí aj o možnosti, kedy pohľadávku nemožno podstúpiť, ide napríklad o prípad, kedy Sociálna poisťovňa povolila jej zaplatenie v splátkach. To však neplatí, ak sa pohľadávka stala splatnou. Každé postúpenie pohľadávky je ošetrené zmluvou o postúpení pohľadávky za odplatu. V tejto časti zákon hovorí, že na zmluvu sa vzťahuje Obchodný zákonník.

Každé postúpenie pohľadávky je Sociálna poisťovňa povinná oznámiť.

Námietky proti pohľadávke, ktoré mohla fyzická osoba alebo právnická osoba uplatniť v čase postúpenia, zostávajú tejto osobe zachované aj po postúpení pohľadávky.

Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na právnickú osobu vtedy, ak došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku na účet Sociálnej poisťovne.

V momente, keď dôjde k prechodu práv na právnickú osobu, táto pohľadávka prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne. V súvislosti s týmto momentom zaniká oprávnenie Sociálnej poisťovne nakladať s postúpenou pohľadávkou. Taktiež zaniká povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej vznikla pohľadávka plniť záväzok voči Sociálnej poisťovni v rozsahu postúpenej pohľadávky.

Upravili sa podmienky tak, aby neplatili na možnosť postúpenia pohľadávok voči fyzickej alebo voči právnickej osobe, na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz. Dôvodom je, že do konkurzu môžu byť prihlásené pohľadávky, ktoré sú predpísané rozhodnutím, ale od jeho právoplatnosti uplynul menej ako jeden rok alebo neboli predpísané rozhodnutím vôbec.

V čase od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na právnickú osobu vzniká povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby splniť záväzok voči právnickej osobe z titulu postúpenej pohľadávky, vyžadovať peňažné plnenie od fyzickej osoby alebo právnickej osoby v rozsahu postúpenej pohľadávky, a tiež právo právnickej vymáhať postúpenú pohľadávku.

§ 150

Odpísanie pohľadávky

(1) Sociálna poisťovňa môže pohľadávku odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymáhateľná. Za nevymáhateľnú pohľadávku sa podľa tohto zákona považuje pohľadávka, pri ktorej

a) je pravdepodobné, že náklady na jej vymáhanie presiahnu výťažok z vymáhania,

b) je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v § 149 ods. 5 vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,

c) sa najmenej v období troch rokov bezvýsledne vedie exekúcia podľa osobitného predpisu,⁸¹⁾

d) vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky alebo

e) nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky ani vymáhaním na dedičoch dlžníka.

(2) O odpísaní pohľadávky podľa odseku 1 vydá Sociálna poisťovňa rozhodnutie, ktoré sa fyzickej osobe alebo právnickej osobe uvedenej v § 149 ods. 5 nedoručuje a je právoplatné odo dňa jeho vydania.

(3) Ak fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odvádzať poistné uhradí pohľadávku, ktorú Sociálna poisťovňa odpísala, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v § 149 ods. 5 nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.

Komentár k § 150

Zákon v jednotlivých ustanoveniach vymenúva dôvody, pre ktoré sa môže pohľadávka stať nevymožiteľnou. Takúto pohľadávku Sociálna poisťovňa odpíše z vlastného podnetu. Za nevymožiteľnú pohľadávku sa považuje taká pohľadávka, ktorej náklady na vymáhanie presiahnu výťažok z vymáhania. Ďalšie odseky v zákone bližšie špecifikujú napríklad nevymožiteľnú pohľadávku aj vtedy, ak je zjavné, že majetkové pomery osoby, voči ktorej sa vedie vymáhanie pohľadávky nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky, alebo vtedy, ak sa najmenej tri roky vedie bezvýsledná exekúcia. Novela v zákone zaviedla legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou pojmov.

Za nevymožiteľnú pohľadávku sa považuje aj taká pohľadávka, ktorej vymáhanie je spojené z ťažkosťami, alebo ak nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky ani vymáhaním na dedičoch dlžníka.

V prípade, ak fyzická osoba alebo právnická osoba uhradí pohľadávku, ktorú Sociálna poisťovňa už odpísala, nepovažuje sa takáto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a peniaze sa fyzickej alebo právnickej osobe nevrátia. Ak Sociálna poisťovňa pohľadávku odpíše, vydá rozhodnutie, ktoré sa stáva právoplatným odo dňa jeho vydania.

§ 151

(1) Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu o potvrdení vyrovnania dlžníkovi zanikla povinnosť splatiť ­Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol povinný podľa obsahu vyrovnania. Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej ne­uhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zanikla dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj vtedy, keď na základe právoplatného uznesenia súdu o oddlžení dlžníka zanikla dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť.

(2) Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj na základe právo­platného

a) uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia,

b) uznesenia súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podsta­ty,

c) uznesenia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

d) uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení núteného vyrovnania,

e) uznesenia súdu o výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra, ak imanie zanikajúcej obchodnej spoločnosti neprechádza na jej právneho nástupcu,

f) uznesenia súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku,

g) rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, ktoré nemožno z dôvodu uplynutia času vykonať,

h) rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka.

(3) Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku, ktorá vznikla vyplatením dávky garančného poistenia voči zamestnávateľovi, u ktorého bol právoplatným rozhodnutím súdu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a pohľadávku, ktorá vznikla doplatením dávky garančného poistenia podľa § 116 ods. 7.

(4) Odpísaním pohľadávky podľa odseku 2 pohľadávka zaniká.

(5) Ustanovenie § 150 ods. 2 platí rovnako.

Komentár k § 151

V tejto časti zákon charakterizuje dôvody, pre ktoré Sociálne poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej časť napríklad na základe právoplatného uznesenia súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty, uznesenia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení núteného vyrovnania. Taktiež môže zohrať úlohu aj uznesenia súdu o výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra, ak imanie zanikajúcej obchodnej spoločnosti neprechádza na jej právneho nástupcu, alebo rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, ktoré nemožno z dôvodu uplynutia času vykonať.

Znenie odseku 1 hovorí, že Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu o potvrdení vyrovnania dlžníkovi zanikla povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol povinný podľa obsahu vyrovnania, alebo ak na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zanikla dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu.

Ďalej zákon hovorí, že Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku, ktorá vznikla vyplatením dávky garančného poistenia voči zamestnávateľovi, u ktorého bol právoplatným rozhodnutím súdu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a pohľadávku, ktorá vznikla doplatením dávky garančného poistenia.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 278/2024 Z. z. od 1. 1. 2025 došlo v znení odseku 3 k zmene, ktorá súvisela s vypustením rodičovského dôchodku zo sociálneho poistenia a jeho nahradením podielom zaplatenej dane z príjmov asignovanej pre rodičov

TRETÍ DIEL

§ 152

Zrušený.

§ 152a

Na predpísanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾ vrátenie príspevkov na sta­rob­né dôchodkové sporenie,¹⁾ povolenie splátok dlžných súm príspevkov na starob­né dôchodkové sporenie,¹⁾ premlčanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾ pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾ postúpenie pohľadávky na príspevkoch na sta­robné dôchodkové sporenie,¹⁾ odpísanie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie¹⁾ platia § 139c, § 144 až 151 rovnako.

Komentár k § 152a

Ustanovenia § 139c, § 144 až 151 platia rovnako na predpísanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, vrátenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, povolenie splátok dlžných súm príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a iné, ktoré sú uvedené v zákone.

Vzhľadom na to, že na predpísanie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sa vzťahuje príslušné ustanovenie ako na predpísanie poistného (§ 144), analogický postup bolo potrebné ustanoviť aj k predpísaniu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak zamestnávateľ nepredloží Sociálnej poisťovni podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

TRETIA HLAVA
LEKÁRSKA POSUDKOVÁ ČINNOSŤ
PRI VÝKONE SOCIÁLNEHO POISTENIA

§ 153

Lekárska posudková činnosť
pri výkone sociálneho poistenia

(1) Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť

a) nemocenského poistenia,

b) dôchodkového poistenia,

c) úrazového poistenia.

(2) Lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia zahŕňa

a) so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie kontrolu

    1.   posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,

    2.   dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca,

b) posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa.

(3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie

a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu neza­opatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú oso­bit­nú starostlivosť.

(4) Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa

a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti,

b) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zara­denia do pracovného procesu,

c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch,

d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poško­deného spojená s liečením,

e) posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa.

(5) Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár bez osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. Lekárska posudková činnosť sa vykoná za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak

a) o to poistenec alebo poškodený písomne požiada alebo

b) tak určí posudkový lekár.

(6) Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného

a) v lehote určenej pri predchádzajúcom po­sudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo vý­znamné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky,

b) na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

(7) Trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak pri kontrolnej lekárskej prehliadke nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia.

(8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim ­lekárom⁸⁷⁾ a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti ­prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

(9) Posudkový lekár kontroluje zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia, vykazované pobočke zdravotníckymi zariadeniami, so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov sociálneho poistenia.

Komentár k § 153

Pri výkone sociálneho poistenia zákon člení túto činnosť na jednotlivé okruhy. Ide o lekársku posudkovú činnosť nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia.

Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Taktiež môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Jeho úloha spočíva aj v kontrole zdravotných výkonov so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov sociálneho poistenia.

 

Lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia

Znenie odseku 2 týkajúce sa lekárskej posudkovej činnosti a znenie odseku 4, ktoré bolo doplnené písmenom e). To znamená, že v súlade s poznatkami aplikačnej praxe bola rozšírená lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia a lekárska posudková činnosť úrazového poistenia aj o posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa. V nadväznosti na uvedené bola doplnená kompetencia pre posudkových lekárov posudzovať dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa na účely nemocenského poistenia, aby bolo nesporne možné priznávať pandemické ošetrovné aj v prípade detí s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vo veku od 11 rokov.

 

Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a tiež dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

 

Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti, posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu, a tiež kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch, a posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením, no a po novom aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa.

Zo skúseností z aplikačnej praxe vyplýva, že osobná účasť poistenca, resp. poškodeného, pri výkone lekárskej posudkovej činnosti je potrebná len v odôvodnených prípadoch, napr. pri predpoklade neuznania invalidity. V ostatných, menej náročných alebo medicínsky jednoznačných prípadoch môže predvolanie do Sociálnej poisťovne znamenať zbytočnú záťaž. Ustanovilo sa teda legislatívne upraviť možnosť výkonu lekárskej posudkovej činnosti v osobitných prípadoch na základe určenia posudkového lekára aj bez účasti poistenca alebo poškodeného. Zároveň sa poistencovi, resp. poškodenému, ponechala možnosť osobnej účasti na posudzovaní zdravotného stav, ak o ňu požiada.

Posudkový lekár posudzuje pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného, ak zistí skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky.

!     Upozornenie

Po novele zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 zmenilo znenie odseku 5, v ktorom sa ustanovilo, aby posudkoví lekári prioritne posudzovali zdravotný stav poistenca alebo poškodeného na základe údajov z jeho elektronickej zdravotnej knižky, doplnených o ďalšie potrebné informácie podľa požiadaviek. Súčasne sa zabezpečila možnosť osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak ju posudkový lekár považuje za nevyhnutnú, alebo ak o to poistenec písomne požiada. Toto opatrenie má za cieľ zrýchlenie a zefektívnenie procesu posudzovania zdravotného stavu, pričom zmeny plne rešpektujú právo poistenca na osobnú účasť pri posudzovaní jeho zdravotného stavu. Zároveň reflektujú potrebu optimalizácie procesov s cieľom dosiahnuť vyššiu efektivitu a funkčnosť systému.

§ 154

Kontrola posudzovania
spôsobilosti na prácu

(1) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu zahŕňa kontrolu

a) odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,

b) diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti,

c) potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti na poskytovanie ošetrovného v sporných prípa­doch,

d) potreby preradenia na inú prácu na poskytovanie vyrovnávacej dávky v sporných prí­padoch.

(2) Kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva posudkový lekár.

(3) Na vykonanie kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúci lekár je povinný najmä

a) predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť nebola potvrdená vytvorením elektronického záznamu v elektronickej zdravotnej knižke v národnom zdravotníckom informačnom systéme^87a) (ďalej len „záznam v systéme elektronického zdravotníctva“),

b) predložiť zdravotnú dokumentáciu posudzovanej fyzickej osoby,

c) umožniť vykonanie kontroly v termíne určenom posudkovým lekárom,

d) predvolať posudzovanú fyzickú osobu na kontrolu, ak posudkový lekár neurčí inak,

e) doplniť vyšetrenia a zabezpečiť ústavné liečenie posudzovanej fyzickej osoby, ak o to písomne požiada posudkový lekár a ak tomu nebránia závažné dôvody,

f) prerokovať trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti posudzovanej fyzickej osoby, ak trvá dlhšie ako 21 dní,

g) prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti každého poistenca, ktorého dočasná pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako 26 týždňov,

h) prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti poistenca, ktorého dočasná pracovná neschopnosť má trvať dlhšie ako 52 týždňov.

(4) Posudzované fyzické osoby podľa odseku 3 sú

a) poistenec uznaný za dočasne práceneschopného,

b) fyzická osoba, ktorá vyžaduje ošetrovanie alebo starostlivosť poistenca,

c) zamestnankyňa preradená na inú prácu na účely vyrovnávacej dávky.

(5) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva na pracovisku ošetrujúceho lekára. V odôvodnených prípadoch sa môže vykonať na inom mieste určenom dohodou medzi posudkovým lekárom a ošetrujúcim lekárom.

(6) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva v lehotách určených posudkovým lekárom.

Komentár k § 154

Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva na pracovisku ošetrujúceho lekára. Kontrola sa môže vykonať aj na inom mieste a to v ojedinelých prípadoch a po dohode medzi posudkovým lekárom a ošetrujúcim lekárom. Kontrola sa vykonáva v stanovenej lehote posudkovým lekárom. V prípade, ak sa jedná o dočasnú pracovnú neschopnosť, vykonáva sa najmenej raz za štyri týždne trvania tejto pracovnej neschopnosti.

Zákon vymenúva, kto sa považuje za posudzovanú osobu. Je to napríklad poistenec uznaný za dočasne práceneschopného, alebo zamestnankyňa preradená na inú prácu na účely vyrovnávacej dávky.

Z dôvodu úpravy podmienok nároku na nemocenské v § 33 ods. 1 (zadefinovanie uznania dočasnej práceneschopnosti aj z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie) došlo k úprave. Posudzovanou osobou nie je poistenec, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie.

 

Vyrovnávacia dávka

Nemocenská dávka sa poskytuje zamestnankyni, ak je z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu z dôvodu, že práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pred preradením alebo je počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode preradená na inú prácu. Vyrovnávacia dávka sa určuje z mesačného vymeriavacieho základu (MVZ).

 

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúce obdobie je, ak nemocenské poistenie zamestnankyne trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom došlo k preradeniu na inú prácu, do dňa, v ktorom došlo k preradeniu na inú prácu, rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom došlo k preradeniu na inú prácu ak nemocenské poistenie zamestnankyne vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom došlo k preradeniu na inú prácu, a obdobie nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní pred dňom, v ktorom došlo k preradeniu na inú prácu. Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom došlo k preradeniu na inú prácu, v kalendárnom roku, v ktorom došlo k preradeniu na inú prácu, a obdobie nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní pred dňom, v ktorom došlo k preradeniu na inú prácu, rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom došlo k preradeniu na inú prácu.

Rozhodujúce obdobie na určenie DVZ zamestnankyne, ktorá bola preradená na inú prácu v období, v ktorom obdobie nemocenského poistenia zamestnankyne, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo kratšie ako 90 dní od vzniku nemocenského poistenia, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu.

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ a pre vznik nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, sa vznik a zánik prerušenia povinného nemocenského poistenia nepovažuje za vznik a zánik nemocenského poistenia (t. j. po skončení prerušenia povinného nemocenského poistenia sa neurčuje nové rozhodujúce obdobie a 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie sa sleduje od vzniku nemocenského poistenia zamestnanca). Z rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa vylučujú obdobia, za ktoré zamestnankyňa nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.

Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu zahŕňa kontrolu či už odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu, alebo diagnostického a liečebného procesu, taktiež potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti.

Na vykonanie kontroly je ošetrujúci lekár povinný najmä predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ak nebola dočasná pracovná neschopnosť zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva, zdravotnú dokumentáciu, predvolať posudzovanú fyzickú osobu na kontrolu, doplniť vyšetrenia, ak o to písomne požiada posudkový lekár a ak tomu nebránia závažné dôvody a taktiež prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti každého poistenca, ktorého dočasná pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako 26 týždňov.

V znení odseku 3 písmeno a) sa zrušila povinnosť pre ošetrujúceho lekára predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ale iba v tom prípade, ak bola dočasná pracovná neschopnosť zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe. Ošetrujúci lekár, ktorý zaznamená dočasnú pracovnú neschopnosť v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe, teda nemá povinnosť predkladať listinné potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na vykonanie kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 zmenilo znenie ods. 3 písmeno a) s odvolávkou na ustanovenie § 12a zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Došlo k spresneniu právnej úpravy v záujme zosúladenia terminológie s osobitným predpisom – zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti – a zároveň sa zavádza legislatívna skratka.

Z posudkovej praxe Sociálnej poisťovne vyplývalo, že kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa môže vykonávať aj v kratších alebo dlhších intervaloch ako je jeden mesiac. V odôvodnených prípadoch, ak určí posudkový lekár, sa nemusí vykonávať vôbec. Výkon kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu záleží vždy od závažnosti zdravotného stavu a lehoty jej vykonávania určí posudkový lekár individuálne, so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov nemocenského poistenia. Bola odstránená povinnosť vykonávania tejto kontroly najmenej raz za štyri týždne trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

§ 155

Kontrola dodržiavania
liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca

(1) Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár a kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.

(2) Posudkový lekár a určený zamestnanec podľa odseku 1 sú povinní najmä

a) v súčinnosti s ošetrujúcim lekárom vykonávať výber dočasne práceneschopných poistencov, u ktorých sa má uskutočniť kontrola so zreteľom na diagnostické a terapeutické postupy, choroby a úrazy, na dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a iné závažné skutočnosti,

b) informovať dočasne práceneschopného poistenca o jeho právach a povinnostiach v súvislosti s nemocenskými dávkami a v súvislosti s uznaním dočasnej pracovnej neschopnosti,

c) oznámiť ošetrujúcemu lekárovi porušenie liečebného režimu,

d) preukázať dočasne práceneschopnému poistencovi oprávnenie na vykonanie kontroly.

(3) Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa môže vykonať na podnet

a) posudkového lekára,

b) ošetrujúceho lekára,

c) zamestnávateľa; kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor,

d) inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

(4) Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa vykonáva v byte dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne práceneschopný poistenec zdržuje.

(5) Posudkový lekár príslušnej pobočky organizuje a určený zamestnanec Sociálnej poisťovne vykonáva kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca podľa odsekov 1 až 4 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Komentár k § 155

Kontrola dodržiavania liečebného režimu práceneschopného poistenca sa vykonáva v byte poistenca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa poistenec zdržuje. Samotné dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne.

Kontrola sa môže vykonať na podnet posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa, inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Povinnosti posudkového lekára: v spolupráci s ošetrujúcim lekárom vykonávať výber dočasne práceneschopných poistencov, u ktorých sa má uskutočniť kontrola so zreteľom na dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, informovať poistenca o jeho právach a povinnostiach v súvislosti s nemocenskými dávkami a v súvislosti s uznaním dočasnej pracovnej neschopnosti, taktiež uviesť na potvrdení o pracovnej neschopnosti a oznámiť ošetrujúcemu lekárovi porušenie liečebného režimu.

Na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti sa uvádza, kedy a kde bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu práceneschopného poistenca. K vypusteniu došlo z dôvodu, že uvedené úkony sú po zavedení mobilnej aplikácie nahradené elektronickým záznamom (v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva, takéto potvrdenie ani vo väčšine prípadov neexistuje).

§ 156

Zdravotné výkony
na účely sociálneho poistenia

(1) Zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia sú

a) vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti,

b) vystavenie potvrdenia o potrebe osobného a celodenného ošetrovania alebo potrebe a poskytovaní osobnej a celodennej starostlivosti,

c) vystavenie potvrdenia o potrebe preradenia na inú prácu,

d) vystavenie bodového ohodnotenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,

e) vystavenie nálezu o zdravotnom stave na písomné vyžiadanie posudkového lekára,

f) zdravotná starostlivosť poskytnutá na písomné vyžiadanie posudkového lekára,

g) vystavenie tlačiva „Hlásenie o úraze“ a tlačiva „Hlásenie choroby z povolania“,

h) vystavenie preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti.

(2) Úhrada zdravotných výkonov uvedených v odseku 1 sa vykonáva podľa osobitného predpisu.⁸⁸⁾

(3) Sociálna poisťovňa uhrádza zdravotné výkony priamo poskytovateľovi zdravotnej starost­livosti.

Komentár k § 156

Sociálna poisťovňa uhrádza jednotlivé zdravotné výkony priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.

Zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia sú vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, vystavenie potvrdenia o potrebe osobného a celodenného ošetrovania alebo potrebe a poskytovaní osobnej a celodennej starostlivosti, vystavenie potvrdenia o potrebe preradenia na inú prácu, vystavenie bodového ohodnotenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania, zdravotná starostlivosť poskytnutá na písomné vyžiadanie posudkového lekára alebo vystavenie preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti.

Zavedená bola povinnosť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti potvrdzovať očakávaný deň pôrodu a skončenie tehotenstva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Bez takéhoto ustanovenia Sociálna poisťovňa nemala právny základ na získanie informácie o očakávanom dni pôrodu na žiadosti o tehotenské.

V minulosti mal poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinnosť potvrdiť iba dočasnú pracovnú neschopnosť z dôvodu tehotenstva a materstva. Poistenkyne, ktoré si chcela uplatniť nárok na tehotenské, neboli dočasne práceneschopné. Rovnako na účely tehotenského bol nevyhnutný údaj o ukončení tehotenstva, najmä ak sa tehotenstvo neskončilo pôrodom. Ustanovilo sa však vypustenie predmetných ustanovení z dôvodu zavedenia elektronickej tehotenskej knižky, v ktorej ošetrujúci lekár zaznamenáva od 1. 4. 2026 údaje súvisiace s tehotenstvom. Potvrdzovanie očakávaného dňa pôrodu a skončenia tehotenstva už preto nebude potrebné samostatne vykonávať na účely sociálneho poistenia, a tieto úkony už nebudú predstavovať zdravotný výkon na účely sociálneho poistenia.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa teda od 1. 4. 2026 zo znenia ods. 1 vypustili písmená d) a e).

ŠTVRTÁ HLAVA
HOSPODÁRENIE SOCIÁLNEJ POISŤOVNE

§ 157

Hospodárenie Sociálnej poisťovne

(1) Sociálna poisťovňa hospodári s finančnými pro­striedkami a s vlastným majetkom. Sociálna poisťovňa môže mať v správe majetok štátu. Majetok štátu spravuje podľa osobitného predpisu.⁸⁹⁾

(2) Vlastný majetok Sociálnej poisťovne tvoria hnuteľné veci, nehnuteľné veci, finančné prostriedky správneho fondu vrátane z nich plynúcich úrokov, majetok, ktorý Sociálna poisťovňa nadobudla svojou činnosťou, a pohľadávky okrem pohľadávky podľa § 148 ods. 1.

(3) Vlastný majetok Sociálnej poisťovne nie sú finančné prostriedky základného fondu nemocenského poistenia, základného fondu starobného poistenia, základného fondu invalidného poistenia, základného fondu úrazového poistenia, základného fondu garančného poistenia, základného fondu poistenia v nezamestnanosti, rezervného fondu solidarity, základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾ osobitného fondu vrátane z nich plynúcich úrokov, pohľadávky podľa § 148 ods. 1 a pohľadávky na príspevkoch na starob­né dôchodkové sporenie.¹⁾

(4) V prípade platobnej neschopnosti niektorého zo základných fondov poskytne štát Sociálnej poisťovni finančnú výpomoc. Ak z dôvodu platobnej neschopnosti rezervného fondu solidarity nemožno uhradiť škodu spôsobenú rozhodnutím, postupom alebo iným konaním dôchodkovej správcovskej spoločnosti a depozitára, ktoré sú v rozpore s osobitným predpisom¹⁾ alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a ktoré mali za následok poškodenie majetku v dôchodkovom fonde, štát poskytne Sociálnej poisťovni finančnú výpomoc.

(5) Sociálna poisťovňa nemôže prijímať úvery alebo pôžičky ani vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ.

Komentár k § 157

Vlastný majetok Sociálnej poisťovne tvoria finančné prostriedky základného fondu nemocenského poistenia, starobného poistenia, invalidného poistenia, garančného poistenia, poistenia v nezamestnanosti, rezervného fondu solidarity. Sociálna poisťovňa hospodári s finančnými prostriedkami a s vlastným majetkom a môže mať v správe aj majetok štátu. Medzi vlastný majetok radíme hnuteľné veci, nehnuteľné veci, finančné prostriedky správneho fondu vrátane z nich plynúcich úrokov, majetok, ktorý Sociálna poisťovňa nadobudla svojou činnosťou. Podľa ustanovení zákona Sociálna poisťovňa nemôže prijímať úvery alebo pôžičky, ani vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 v znení ods. 3 slová „dôchodkové sporenie¹⁾ vrátane“ nahradili slovami „dôchodkové sporenie,¹⁾ osobitného fondu vrátane“.

§ 158

Rozpočet Sociálnej poisťovne

Sociálna poisťovňa zostavuje rozpočet Sociálnej poisťovne v členení na

a) základný fond nemocenského poistenia,

b) základný fond starobného poistenia,

c) základný fond invalidného poistenia,

d) základný fond úrazového poistenia,

e) základný fond garančného poistenia,

f) základný fond poistenia v nezamestnanosti,

g) rezervný fond solidarity,

h)  správny fond.

i)  osobitný fond.

Komentár k § 158

Sociálna poisťovňa zostavuje svoj rozpočet, ktorý sa člení na základný fond nemocenského poistenia, starobného poistenia, invalidného poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia, fond poistenia v nezamestnanosti, rezervný fond solidarity, správny fond a od 1. 10. 2020 aj osobitný fond.

 

Garančné poistenie

Je to poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu a úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Nárok na dávku garančného poistenia má zamestnanec garančne poisteného zamestnávateľa, ak sa takýto zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca ustanovené v zákone o sociálnom poistení.

 

Nemocenské poistenie je poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

Zo systému nemocenského poistenia sa poskytujú nemocenské dávky: nemocenské, materské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka.

Úrazové poistenie je povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré ho má ochraňovať pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom, ktorá mu vyplýva zo Zákonníka práce.

Na rozdiel od nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia je povinné úrazové poistenie viazané na zamestnávateľa, ktorý je v pozícii poistenca a platí si úrazové poistenie.

Dôchodkové poistenie je jedným z piatich typov sociálneho poistenia, ktoré zaviedol zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

V rámci dôchodkového poistenia existujú dva podsystémy: starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia a invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia.

§ 159

Príjmy Sociálnej poisťovne

Príjmy Sociálnej poisťovne sú

a) poistné a 0,25 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a poistné podľa osobitného predpisu,^89a)

b) poistné prevedené Sociálnej poisťovni útvarmi sociálneho zabezpečenia a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu,⁹⁰⁾

c) suma podľa osobitného predpisu^90a) prevedená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za sporiteľa, ktorému zaniklo právne postavenie sporiteľa podľa osobitného predpisu,^90b)

d) suma dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie prevedená na účet Sociálnej poisťovne z účtu dôchodkového systému Európskej únie,

e) pokuty a penále,

f) odplata za postúpenú pohľadávku,

g) úroky z vkladov na účte Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici znížené o osobitnú sadzbu dane (ďalej len „úrok“),

h)  úhrada nákladov spojených s overením informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa podľa § 170 ods. 19,

  i) dary,

j)  ostatné príjmy.

Komentár k § 159

Finančné prostriedky, ktoré sú príjmom Sociálnej poisťovne, sú poistné a 0,25 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a poistné podľa zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistné prevedené Sociálnej poisťovni útvarmi sociálneho zabezpečenia a Vojenským úradom, suma dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie, pokuty a penále.

Medzi príjmy sa radí aj odplata za odstúpenie pohľadávky, úroky z vkladov na účte Sociálnej poisťovne, dary prípadne iné príjmy a úhrada nákladov spojených s overením informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa.

Ustanovenie sa doplnilo tak, aby náklady za overenie informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa na účely poskytovania spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie boli príjmom Sociálnej poisťovne.

Tiež sa zaviedla úprava ustanovenia, v zmysle ktorej už vydanie akceptačného listu nie je podmienkou na prestup sporiteľa do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Príjmom Sociálnej poisťovne bol aj poplatok za vydanie akceptačného listu, a ustanovení, podľa ktorých sa správny fond tvorí z tohto poplatku a z ktorého sa uhrádzajú náklady na vydanie akceptačných listov.

§ 160

Výdavky
Sociálnej poisťovne

Výdavky Sociálnej poisťovne sú

a) úhrada dávok sociálneho poistenia a úhrada dávok osobitného sociálneho poistenia,^89a)

b) poistné prevedené Sociálnou poisťovňou útva­rom sociálneho zabezpečenia a Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu,⁹¹⁾

c) finančná suma zodpovedajúca dôchodkovým právam úradníka podľa § 82a ods. 1,

d) úhrada nákladov súvisiacich s vykonávaním sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

e) úhrada nákladov spojených s overením informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa podľa § 170 ods. 19.

Komentár k § 160

Zákon vymenúva výdavky, ktoré Sociálna poisťovňa musí uhrádzať. Ide napríklad o úhradu dávok sociálneho poistenia, poistné prevedené Sociálnou poisťovňou útvarom sociálneho zabezpečenia a Vojenskému úradu, alebo úhradu nákladov súvisiacich s vykonávaním sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, úhradu nákladov spojených s overením informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa a úhradu dávok osobitného sociálneho poistenia podľa zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov.

Ustanovenie sa sprecizovalo tak, aby náklady za overenie informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa na účely poskytovania spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie boli výdavkom Sociálnej poisťovne.

§ 161

Základný fond nemocenského poistenia

(1) Základný fond nemocenského poistenia je určený na výplatu nemocenských dávok.

(2) Základný fond nemocenského poistenia sa tvorí

a) z poistného na nemocenské poistenie,

b) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a penále,

c) z odplaty za postúpenú pohľadávku z nemocenského poistenia,

d) z úrokov,

e) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

f)  z ostatných príjmov.

Komentár k § 161

Na výplatu nemocenských dávok je určený základný fond nemocenského poistenia. Tvorí sa z poistného na nemocenské poistenie, z pokuty, z odplaty, a tiež z úrokov, z darov a iných príjmov.

§ 162

Základný fond starobného poistenia

(1) Základný fond starobného poistenia je určený na výplatu

a) starobného dôchodku,

b) predčasného starobného dôchodku,

c) vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po poberateľovi starob­ného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a po poistencovi, ktorý ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dô­chodok,

d) 13. dôchodku.

(2) Základný fond starobného poistenia sa tvorí

a) z poistného na starobné poistenie; poistné na starobné poistenie je aj finančná suma podľa § 159 písm. c) a d),

b) z poistného na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu²⁾ prevedeného podľa § 141 ods. 3, a to vo výške 79,13 % sumy prevedeného poistného,

c) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,

d) z odplaty za postúpenú pohľadávku zo starob­ného poistenia,

e) z úrokov,

f) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

g)  z ostatných príjmov.

Komentár k § 162

Podobne ako ostatné fondy, ktoré sú uvedené v zákone, aj základný fond starobného poistenia je tvorený z poistného na starobné poistenie, z poistného na výsluhový dôchodok, z pokuty, z odplaty, z úrokov. Je určený na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku, sirotského dôchodku.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 87/2024 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 7. 2024 znenie odseku 1 doplnilo písmenom e). Na výplatu 13. dôchodku je určený základný fond starobného poistenia alebo základný fond invalidného poistenia, a to v závislosti od toho, z ktorého základného fondu sa vypláca dôchodok, od vyplácania ktorého je odvodený nárok na 13. dôchodok a jeho výplatu. Ak nárok na 13. dôchodok a jeho výplatu vzniká z dôvodu vyplácania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a pozostalostného dôchodku, ktorého nárok je odvodený od starobného alebo predčasného starobného dôchodku, je príslušný základný fond starobného poistenia.

Pokiaľ nárok na 13. dôchodok a jeho výplatu vzniká z dôvodu vyplácania invalidného dôchodku a pozostalostného dôchodku, ktorého nárok je odvodený od invalidného dôchodku, je príslušný základný fond invalidného poistenia. Zároveň sa ustanovilo, aby 13. dôchodok vyplácaný poberateľom sociálneho dôchodku, invalidného dôchodku z mladosti a pozostalostného dôchodku, ktorého nárok je odvodený od invalidného dôchodku z mladosti, bol hradený z finančných prostriedkov, ktoré štát poskytuje na osobitný účet Sociálnej poisťovne.

Novelou zákona č. 278/2024 Z. z. sa od 1. 1. 2025 z ods. 1 vypustilo písmeno d), čo súvisí s vypustením rodičovského dôchodku zo sociálneho poistenia a jeho nahradením podielom zaplatenej dane z príjmov asignovanej pre rodičov

§ 163

Základný fond invalidného poistenia

(1) Základný fond invalidného poistenia je určený na

a) výplatu invalidného dôchodku,

b) výplatu vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po poberateľovi invalidného dôchodku, po poistencovi, ktorý ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, a po poistencovi, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania,

c) výplatu 13. dôchodku.

(2) Základný fond invalidného poistenia sa tvorí

a) z poistného na invalidné poistenie,

b) z poistného na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu²⁾ prevedeného podľa § 141 ods. 3, a to vo výške 20,87 % sumy prevedeného poistného,

c) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,

d) z odplaty za postúpenú pohľadávku z invalidného poistenia,

e) z úrokov,

f) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

g)  z ostatných príjmov.

Komentár k § 163

Základný fond invalidného poistenia je určený na výplatu invalidného dôchodku, alebo výplatu vdovského dôchodku. Jeho tvorba je podobná ako u ostatných fondov a tvorí ho prevažne poistné na invalidné poistenie, poistné na invalidný výsluhový dôchodok, pokuty, odplaty, úroky a iné príjmy.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 87/2024 Z. z. sa od 1. 7. 2024 do znenia odseku 1 doplnilo písmenom c) súvisiace s výplatou 13. dôchodku.

§ 164

Základný fond úrazového poistenia

(1) Základný fond úrazového poistenia je určený na výplatu úrazových dávok, úhradu poistného na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu.¹⁾

(2) Základný fond úrazového poistenia sa tvorí

a) z poistného na úrazové poistenie,

b) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,

c) z odplaty za postúpenú pohľadávku z úrazového poistenia,

d) z úrokov,

e) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

f)  z ostatných príjmov.

Komentár k § 164

Základný fond úrazového poistenia je určený na výplatu úrazových dávok, úhradu poistného na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty. Tvorí sa z poistného na úrazové poistenie, z pokuty, z odplaty za postúpenú pohľadávku, z darov.

§ 165

Základný fond garančného poistenia

(1) Základný fond garančného poistenia je určený na výplatu dávky garančného poistenia, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa osobitného predpisu^2a) a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Sociálna poisťovňa je povinná uhradiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré nezaplatil zamestnávateľ podľa osobitného predpisu¹⁾ zo základného fondu garančného poistenia do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do 60 dní odo dňa splatnosti týchto príspevkov.

(2) Základný fond garančného poistenia sa tvorí

a) z poistného na garančné poistenie,

b) z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zamestnávateľ zaplatil po uplynutí 60 dní odo dňa splatnosti týchto príspevkov, a z penále súvisiace s príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neboli odvedené včas alebo boli odvedené v nižšej sume,

c) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,

d) z odplaty za postúpenú pohľadávku z garančného poistenia,

e) z úrokov,

f) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

g) z príjmov z uspokojovania pohľadávok voči zamestnávateľom za vyplatené dávky garančného poistenia,

h)  z ostatných príjmov.

Komentár k § 165

Základný fond garančného poistenia je určený na výplatu dávky garančného poistenia, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

Tvorí sa z poistného na garančné poistenie, a tiež z úrokov, z pokuty, z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zamestnávateľ zaplatil po uplynutí 60 dní odo dňa splatnosti týchto príspevkov, a z penále súvisiace s príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neboli odvedené včas alebo boli odvedené v nižšej sume.

Taktiež je tvorený z príjmov z uspokojovania pohľadávok voči zamestnávateľom za vyplatené dávky garančného poistenia.

§ 166

Základný fond poistenia
v nezamestnanosti

(1) Základný fond poistenia v nezamestnanosti je určený na výplatu dávky v nezamestnanosti a na postúpenie finančných prostriedkov, ktoré žiada príslušný orgán na výplatu podpory v čase skrátenej práce.^69ba)

(2) Základný fond poistenia v nezamestnanosti sa tvorí

a) z poistného na poistenie v nezamestnanosti,

b) z poistného na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu²⁾ prevedeného podľa § 141 ods. 3,

c) z poistného na financovanie podpory,

d) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,

e) z odplaty za postúpenie pohľadávky z poistenia v nezamestnanosti,

f) z odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom na financovanie podpory,

g) z úrokov,

h) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

g)  z ostatných príjmov.

Komentár k § 166

Základný fond poistenia v nezamestnanosti je určený na výplatu dávky v nezamestnanosti a na postúpenie finančných prostriedkov, ktoré žiada príslušný orgán na výplatu podpory v čase skrátenej práce.

Došlo k rozšíreniu účelu použitia prostriedkov zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti, ktorý je určený aj na postúpenie sumy finančných prostriedkov určenej na úhradu podpory v čase skrátenej práce vyplácanej príslušným orgánom. Ďalším zdrojom príjmu tohto fondu je poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce a odplata za postúpenie pohľadávky na poistnom na financovanie podpory v čase skrátenej práce.

Tvorí sa z poistného na poistenie v nezamestnanosti, z poistného na výsluhový príspevok, z pokuty, z odplaty za postúpenie pohľadávky z poistenia v nezamestnanosti, z úrokov, z darov, z ostatných príjmov, z poistného na financovanie podpory a z odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom na financovanie podpory.

§ 167

Rezervný fond solidarity

(1) Rezervný fond solidarity je určený na dávky, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v príslušnom základnom fonde, a na úhradu škody po­dľa osobitného predpisu.^91a) Rezervný fond solidarity nesmie byť použitý na iný účel, než na ktorý je určený podľa prechádzajúcej vety.

(2) Rezervný fond solidarity sa tvorí

a) z poistného do rezervného fondu solidarity,

b) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, z penále,

c) z odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom do rezervného fondu solidarity, z odplaty za postúpenie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, z odplaty za postúpenie pohľadávky na pokute a z odplaty za postúpenie pohľadávky na penále,

d) z úrokov,

e) z darov, ak spôsob ich využitia nie je darcom určený inak,

f) z ostatných príjmov.

Komentár k § 167

Rezervný fond solidarity sa tvorí z poistného do rezervného fondu solidarity, z pokuty, z odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom do rezervného fondu solidarity, z odplaty za postúpenie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, z odplaty za postúpenie pohľadávky na pokute a z odplaty za postúpenie pohľadávky na penále, tiež z úrokov, z darov alebo z ostatných príjmov.

Rezervný fond solidarity je určený na dávky, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v príslušnom základnom fonde, a na úhradu škody. Nesmie byť použitý na iný účel, než na ktorý je určený podľa zákona.

§ 167a

Základný fond príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie

(1) Sociálna poisťovňa vedie osobitný účet základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie¹⁾ v Štátnej pokladnici.

(2) Základný fond príspevkov na starobné dôchodkové sporenie je určený na postúpenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie¹⁾ a penále podľa osobitného predpisu^91b) Sociálnou poisťovňou na bežný účet nepriradených platieb príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.¹⁾

(3) Základný fond príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sa tvorí z príspevkov na starob­né dôchodkové sporenie¹⁾ a z penále podľa § 241a.

Komentár k § 167a

Sociálna poisťovňa vedie osobitný účet základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Je určený na postúpenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a penále na bežný účet nepriradených platieb príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

§ 168

Správny fond

(1) Správny fond je určený na krytie výdavkov súvisiacich s činnosťou orgánov Sociálnej poisťovne a jej organizačných zložiek pri vykonávaní sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia¹⁾ v rozsahu upravenom týmto zákonom osobitného sociálneho poistenia,^89a), výdavkov súvisiacich s plnením funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 a výdavkov uvedených v odseku 3. Pri nakladaní s finančnými prostriedkami správneho fondu Sociálna poisťovňa je povinná zabezpečiť ich hospodárne a efektívne použitie.

(2) Správny fond sa tvorí

a) najviac vo výške 2,4 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory, poistného do rezervného fondu solidarity a z poistného podľa osobitného predpisu^89a) a z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové poistenie, na poistnom na úrazové poistenie, na poistnom na garančné poistenie, na poistnom na poistenie v nezamestnanosti, na poistnom na financovanie podpory, na poistnom do rezervného fondu solidarity a na poistnom podľa osobitného predpisu,^89a)

b) vo výške 0,25 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾

c) z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne,

d) z úrokov na účte správneho fondu,

e) z poriadkových pokút podľa § 202,

f) z pokuty uloženej za porušenie povinností ustanovených v § 228 ods. 1 písm. a) prvom bode a druhom bode a § 231 ods. 1 písm. a), b), g) a m),

g) z úhrady nákladov spojených s overením informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa podľa § 170 ods. 19,

h) z ostatných príjmov.

(3) Zo správneho fondu sa uhrádzajú

a) náklady spojené s výplatou dávok sociálneho poistenia a dávok osobitného sociálneho poistenia^89a) okrem nákladov na zriadenie a vedenie účtu poberateľa dávky v banke alebo pobočke zahraničnej banky,

b) zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia ustanovené v § 156,

c) trovy konania podľa § 203,

d) odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu,^91c)

e) penále podľa § 241a a pokuta podľa § 248,

f) náklady spojené s overením informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa podľa § 170 ods. 19,

g) náklady spojené s poukázaním podielu zaplatenej dane pre rodičov.^91d)

(4) Zostatok správneho fondu nevyčerpaný k 31. decembru príslušného kalendárneho roka sa prevedie do 10 dní od schválenia účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za príslušný kalendárny rok národnou radou do rezervného fondu solidarity. Do zostatku správneho fondu podľa prvej vety sa nezahŕňa nezúčtovaná časť zálohovej platby a nezúčtovaná suma predfinancovania finančných prostriedkov poskytnutých na realizáciu projektov financovaných Európskou úniou, poskytnutých z prostriedkov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa osobitného predpisu a poskytnutých z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ak tieto neovplyvňujú limit verejných výdavkov.

Komentár k § 168

Ustanovenie § 168 upravuje správny fond Sociálnej poisťovne, ktorý predstavuje osobitný finančný fond určený na financovanie prevádzky a administratívnych činností Sociálnej poisťovne pri výkone sociálneho poistenia a súvisiacich agend. Správny fond teda neslúži na výplatu samotných dávok sociálneho poistenia, ale na zabezpečenie organizačného, technického a administratívneho fungovania systému sociálneho poistenia. Úprava zároveň stanovuje spôsob tvorby správneho fondu, účely jeho použitia a nakladanie s jeho zostatkom.

 

Účel správneho fondu

Odsek 1 vymedzuje základný účel správneho fondu. Tento fond je určený na krytie výdavkov súvisiacich s činnosťou orgánov Sociálnej poisťovne a jej organizačných zložiek pri vykonávaní sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom zákonom, osobitného sociálneho poistenia, úloh súvisiacich s fungovaním prístupového bodu podľa zákona.

Správny fond teda financuje najmä prevádzku Sociálnej poisťovne, administratívne činnosti, technické zabezpečenie systému sociálneho poistenia. Zákon zároveň výslovne ustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovne nakladať s prostriedkami správneho fondu hospodárne a efektívne, čo vyjadruje požiadavku transparentného a účelného hospodárenia s verejnými prostriedkami.

 

Tvorba správneho fondu

Odsek 2 upravuje zdroje príjmov správneho fondu.

Najvýznamnejším zdrojom je časť poistného na jednotlivé druhy sociálneho poistenia. Zákon stanovuje, že správny fond sa tvorí najviac vo výške 2,4 % z vybraného poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, financovanie podpory, rezervný fond solidarity, osobitné sociálne poistenie.

Okrem toho sa správny fond tvorí aj z ďalších zdrojov, najmä z časti príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (0,25 %), z príjmov z majetku Sociálnej poisťovne, z úrokov z účtov správneho fondu, z poriadkových pokút a sankcií ukladaných podľa zákona, z úhrad nákladov za overenie informácií o príjme spotrebiteľa, z ostatných príjmov. Táto kombinácia zdrojov zabezpečuje stabilné financovanie administratívnej činnosti Sociálnej poisťovne bez priameho zásahu do prostriedkov určených na výplatu dávok.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 310/2024 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2026 sprecizovalo znenie ods. 2 písm. h).

Z dôvodu, aby dôchodková správcovská spoločnosť mohla plniť zákonnú povinnosť ustanovenú v § 233 ods. 18 zákona č. 461/2003 Z. z., na základe ktorej je povinná na účely zostavenia dôchodkovej prognózy poskytovať Sociálnej poisťovni údaje o sporiteľovi, a to prognózu starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a prognózu jeho predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, sa ustanovilo, aby Sociálna poisťovňa poskytovala dôchodkovým správcovským spoločnostiam zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov o predpokladanom dôchodkovom veku poistenca pre odchod do starobného dôchodku a do predčasného starobného dôchodku, a to bez súhlasu dotknutých osôb a na účel zostavenia dôchodkovej prognózy podľa § 226b zákona č. 461/2003 Z. z. Za účelom dosiahnutia konzistentnosti prognóz použije dôchodková správcovská spoločnosť údaj o predpokladanom dôchodkovom veku poistenca pre odchod do starobného dôchodku aj na účely zostavenia prognózy dôchodku vo výpise z osobného dôchodkového účtu sporiteľa podľa zákona č. 43/2004 Z. z.

Keďže sa ustanovilo, aby od roku 2028 boli súčasťou dôchodkovej prognózy aj informácie o predpokladaných dôchodkových nárokoch z doplnkového dôchodkového sporenia a celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu (novelizačný bod 6), je nevyhnutné zabezpečiť, aby na účely vyhotovenia dôchodkovej prognózy mohla Sociálna poisťovňa poskytovať údaje vrátane osobných údajov o predpokladanom dôchodkovom veku poistenca pre odchod do starobného dôchodku aj doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a poskytovateľovi celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu. Rovnako ako v prípade uvedenom vyššie použijú tieto subjekty údaj o predpokladanom dôchodkovom veku poistenca pre odchod do starobného dôchodku aj na účely zostavenia prognózy dôchodku vo výpise, ktorý zasielajú na základe vlastnej sektorovej regulácie.

Obe uvedené zmeny sa ustanovili z dôvodu, že Sociálna poisťovňa bude na účely vyhotovenia dôchodkovej prognózy z I. piliera určovať predpokladaný dôchodkový vek poistenca, v ktorom môže byť zohľadnený aj počet detí, a súčasne aj predpokladaný vek poistenca, ku ktorému môže získať potrebné odpracované obdobie na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok.

V záujme dosiahnutia obsahovej konzistentnosti by mali byť aj prognózy z II. piliera a dobrovoľných sporení na dôchodok zostavené k veku, ku ktorému vyhotovuje základnú prognózu z I. piliera Sociálna poisťovňa. Žiaden z dotknutých subjektov (správcov dôchodkových úspor) pritom informáciami o počte detí poistenca, resp. jeho odpracovanom období nedisponuje a v existujúcej právnej úprave chýba aj oprávnenie Sociálnej poisťovne ich týmto subjektom poskytnúť (v praxi informáciou už iba v podobe výsledného predpokladaného dôchodkového veku poistenca). Uvedené aplikačné problémy rieši právna úprava (v súvislosti so zasielaním dôchodkovej prognózy od roku 2026) a následne od roku 2028.

Použitie prostriedkov správneho fondu

Odsek 3 vymedzuje konkrétne výdavky, ktoré možno zo správneho fondu uhrádzať.

Ide najmä o náklady spojené s výplatou dávok sociálneho poistenia (napríklad administratívne náklady výplaty), náklady na zdravotné výkony vykonávané na účely sociálneho poistenia, trovy konania v rámci konaní vedených Sociálnou poisťovňou, sankcie, pokuty alebo odvody uložené za porušenie finančnej disciplíny, náklady spojené s overovaním príjmov spotrebiteľa, náklady spojené s poukazovaním podielu zaplatenej dane rodičom. Správny fond teda pokrýva prevádzkové a administratívne výdavky systému sociálneho poistenia, ktoré sú nevyhnutné na jeho riadne fungovanie.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 278/2024 Z. z. sa od 1. 1. 2025 znenie odseku 3 doplnilo písmenom h), podľa ktorého sa zo správneho fondu uhrádzajú náklady spojené s poukázaním podielu zaplatenej dane pre rodičov podľa § 50aa zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 278/2024 Z. z., ustanovilo sa teda, aby výdavky spojené s poukázaním podielu zaplatenej dane pre rodičov sa uhrádzali zo správneho fondu Sociálnej poisťovne.

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 v ods. 2 písm. a) slová „podpory a z poistného do rezervného fondu solidarity“ nahradili slovami „podpory, poistného do rezervného fondu solidarity a z poistného podľa osobitného predpisu“ a slová „podpory a na poistnom do rezervného fondu solidarity,“ nahrádzajú slovami „podpory, na poistnom do rezervného fondu solidarity a na poistnom podľa osobitného predpisu. Tiež sa z ods. 2 vypustilo písmeno b) a písmeno c) a v ods. 3 písm. a) sa za slovo „poistenia“ vložili slová „a dávok osobitného sociálneho poistenia a tiež sa z ods. 3 vypustilo písmeno b) a v ods. 4 sa na konci pripája veta, podľa ktorej sa do zostatku správneho fondu nezahŕňa nezúčtovaná časť zálohovej platby a nezúčtovaná suma predfinancovania finančných prostriedkov poskytnutých na realizáciu projektov financovaných Európskou úniou, poskytnutých z prostriedkov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa osobitného predpisu a poskytnutých z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ak tieto neovplyvňujú limit verejných výdavkov.

Znamená to, že sa vypustila tvorba správneho fondu z finančných prostriedkov účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych dávok, ako aj z prostriedkov poskytnutých na krytie výdavkov súvisiacich so zavedením eura v Slovenskej republike, keďže tieto ustanovenia boli neaktuálne a z uvedeného dôvodu sa vypustilo aj ustanovenie § 168 ods. 3 písm. b), podľa ktorého sa zo správneho fondu uhrádzajú splátky účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych dávok.

Nakladanie so zostatkom správneho fondu

Odsek 4 upravuje nakladanie so zostatkom správneho fondu po skončení kalendárneho roka.

Ak prostriedky správneho fondu nie sú do konca roka vyčerpané, ich zostatok sa po schválení účtovnej závierky Sociálnej poisťovne Národnou radou Slovenskej republiky prevedie do rezervného fondu solidarity.

Tento mechanizmus zabezpečuje, že nevyužité prostriedky sa vracajú späť do systému sociálneho poistenia a môžu byť použité napríklad na krytie výdavkov dôchodkového systému. Zákon zároveň ustanovuje, že do tohto zostatku sa nezapočítavajú niektoré finančné prostriedky súvisiace s projektmi financovanými z fondov Európskej únie alebo z mechanizmu obnovy a odolnosti, ktoré majú osobitný režim financovania.

 

Ustanovenie § 168 je dôležité z hľadiska finančného riadenia systému sociálneho poistenia, pretože zabezpečuje financovanie administratívnej činnosti Sociálnej poisťovne, určuje limity nákladov na správu systému, podporuje transparentné hospodárenie s verejnými prostriedkami, zabezpečuje, že nevyužité prostriedky sa vracajú späť do systému sociálneho poistenia.

Správny fond podľa § 168 zákona o sociálnom poistení je fond určený na financovanie prevádzky a administratívnych nákladov Sociálnej poisťovne. Tvorí sa najmä z malej časti vybraného poistného a z ďalších doplnkových príjmov. Prostriedky fondu sa používajú na zabezpečenie činnosti Sociálnej poisťovne a súvisiacich administratívnych úkonov. Nevyčerpané prostriedky sa po skončení roka prevádzajú do rezervného fondu solidarity, čím sa zabezpečuje ich ďalšie využitie v rámci systému sociálneho poistenia.

§ 168a

(1) Štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne na úhradu nákladov na invalidné dôchodky podľa § 70 ods. 2, 13. dôchodok pre poberateľov sociálneho dôchodku, invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2 a vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po poberateľovi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2 a na vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky po poberateľovi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2; zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku.

(2) Finančné prostriedky uvedené v odseku 1 sa poukazujú prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu ministerstva.

Komentár k § 168a

Prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu ministerstva sa poskytujú finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne a sú na úhradu nákladov na invalidné dôchodky, vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky po poberateľovi invalidného dôchodku, zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku a na vyrovnávací príplatok.

Úpravy v tomto ustanovení súviseli s vypustením právnej úpravy vyrovnávacieho príplatku a zavedením právnej úpravy určovania sumy starobného, predčasného alebo invalidného dôchodku dotknutej skupiny poistencov, a to od 1. januára 2020.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 87/2024 Z. z. sa od 1. 7. 2024 v ods. 1 za slová „dôchodku podľa § 70 ods. 2“ vložili slová „13. dôchodok pre poberateľov sociálneho dôchodku, invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2 a vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po poberateľovi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2“. Na výplatu 13. dôchodku je určený základný fond starobného poistenia alebo základný fond invalidného poistenia, a to v závislosti od toho, z ktorého základného fondu sa vypláca dôchodok, od vyplácania ktorého je odvodený nárok na 13. dôchodok a jeho výplatu. Ak nárok na 13. dôchodok a jeho výplatu vzniká z dôvodu vyplácania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a pozostalostného dôchodku, ktorého nárok je odvodený od starobného alebo predčasného starobného dôchodku, je príslušný základný fond starobného poistenia.

Pokiaľ nárok na 13. dôchodok a jeho výplatu vzniká z dôvodu vyplácania invalidného dôchodku a pozostalostného dôchodku, ktorého nárok je odvodený od invalidného dôchodku, je príslušný základný fond invalidného poistenia. Zároveň sa ustanovilo, aby 13. dôchodok vyplácaný poberateľom sociálneho dôchodku, invalidného dôchodku z mladosti a pozostalostného dôchodku, ktorého nárok je odvodený od invalidného dôchodku z mladosti, bol hradený z finančných prostriedkov, ktoré štát poskytuje na osobitný účet Sociálnej poisťovne.

§ 168b

Zrušený.

Komentár k § 168b

Po novele zákona č. 387/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 ustanovenie vypustilo. V súvislosti s vypustením povinnosti štátu platiť poistné za chráneného svedka a vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy sa teda vypustilo poukazovanie finančných prostriedkov na úhradu poistného prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva vnútra SR a Ministerstva obrany SR.

§ 168c

Prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa poukazujú finančné prostriedky na úhradu

a) nákladov na dávky úrazového poistenia, na ktoré vznikol nárok v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 písm. b) a c),

b) nákladov na starobné poistenie, ktoré platí Sociálna poisťovňa za poberateľa úrazovej renty, na ktorú vznikol nárok v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 písm. b) a c).

Komentár k § 168c

Poukazovanie finančných prostriedkov na úhradu poistného sa poskytujú prostriedky na dávky úrazového poistenia, na ktoré vznikol nárok v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a tiež náklady na starobné poistenie ktoré platí Sociálna poisťovňa za poberateľa úrazovej renty, na ktorú vznikol nárok v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania [viď § 15 ods. 1 písm. h), § 17 ods. 2 písm. b)].

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 387/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 zo znenia vypustilo znenie písmena a).

§ 168d

Osobitný fond

(1) Osobitný fond je určený na výplatu dávok osobitného sociálneho poistenia podľa osobitného zákona.^89a)

(2) Osobitný fond sa tvorí

a) z poistného na osobitné sociálne poistenia podľa osobitného zákona,^89a)

b) z úrokov,

c) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

d) z ostatných príjmov.

Komentár k § 168d

Zaviedlo sa ustanovenie upravujúce osobitný fond, ktorý je určený na výplatu dávok osobitného sociálneho poistenia podľa zákona o obecnom zriadení. Poistné je príjmom rozpočtu Sociálnej poisťovne, konkrétne novozriadeného osobitného fondu. Príspevok vypláca Sociálna poisťovňa z uvedeného fondu.

§ 169

Účtovníctvo

Sociálna poisťovňa vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu.⁹²⁾

Komentár k § 169

Zákon určuje, že Sociálna poisťovňa je povinná viesť účtovníctvo.

Zhromažďovanie, zverejňovanie
a ochrana údajov

§ 170

(1) Sociálna poisťovňa zhromažďuje údaje na výkon sociálneho poistenia vrátane údajov o telefónnych číslach, adresách elektronickej pošty a o číslach účtov v bankách alebo v pobočkách zahraničných bánk a údaje na výkon starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,¹⁾ na plnenie funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 a údaje potrebné na hodnotenie vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a tvorbu a hodnotenie efektívnosti a účinnosti verejných politík^92a) (ďalej len „analytické údaje“) vo vlastnom informačnom systéme. Spracovanie údajov zhromaždených v ­informačnom systéme je výhradným právom Sociálnej poisťovne.

(2) Sociálna poisťovňa môže poskytovať údaje zo svojho informačného systému len so súhlasom fyzických osôb a právnických osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa môže údaje podľa odseku 1 bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb poskytnúť tretím osobám len v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok a účastníkom konania o nároku na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok alebo o nároku na ich výplatu, ak ide o osobné údaje uvedené v rozhodnutí, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie nároku na rodičovský dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok alebo nároku na ich výplatu. Na prenos údajov na výkon sociálneho poistenia potrebných pre nositeľov sociálneho poistenia členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, Švajčiarskej konfederácie a štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Na poskytovanie osobných údajov v súvislosti s plnením funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby.

(3) Orgánom verejnej moci, súdom a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom sa poskytujú údaje z informačného systému bezplatne.

(4) Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu na účely plnenia jeho úloh údaje, vrátane osobných údajov,^92aa) zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb.

(5) Sociálna poisťovňa poskytuje údaje zo svojho informačného systému štatistickému úradu pre potreby štátnej štatistiky a štatistík Európskej únie.

(6) Sociálna poisťovňa môže zverejniť štatistické údaje o výkone sociálneho poistenia a o výkone starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,¹⁾ a to tak, aby fyzické osoby a právnické osoby povinné odvádzať poistné, príspevky na starobné dôchodkové sporenie¹⁾ a poberatelia dávok nemohli byť identifikované.

(7) Sociálna poisťovňa poskytuje zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov^92aa) bez súhlasu dotknutých osôb

a) ministerstvu financií v rozsahu, spôsobom a na účel ustanovený osobitným predpisom,^92aaa)

b) Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky v pseudonymizovanej podobe v rozsahu nevyhnutnom na účel výkonu štátnej zdravotnej politiky.^92aab)

(8) Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutej osoby

a) Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) údaje potrebné na overenie

    1.   plnenia povinností žiadateľa o azyl a osoby, ktorej sa poskytla medzinárodná ochrana podľa osobitného predpisu,^92ab)

    2.   rozhodných skutočností o nadobudnutí odbornej praxe podľa osobitného predpisu,^92aba)

b) okresnému úradu v sídle kraja údaje na overenie plnenia povinnosti pri prevádzkovaní živnosti prostredníctvom zodpovedného zástupcu podľa osobitného predpisu.^92abb)

(9) Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti subjektom, do ktorých pôsobnosti patrí riadenie a kontrola prostriedkov poskytovaných z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a ochrana finančných záujmov Európskej únie, údaje zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb, na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov.^92ac)

(10) Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu školstva na základe uzatvorenej dohody a údajov z

a) centrálneho registra študentov^92a) a centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov^92ae) štatistické údaje zo svojho informačného systému,

[Dňom 1. septembra 2026 v  § 170 ods. 10 písmeno a) znie:

„a) centrálneho registra študentov^92ad) a centrálneho registra uchádzačov, detí, žiakov a poslucháčov^92ae) štatistické údaje zo svojho informačného systému,“]

b) centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov na účel analýz ekonomického zázemia detí a žiakov zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb údaje vrátane osobných údajov o

[Dňom 1. septembra 2026 v § 170 ods. 10 písm. b) úvodnej vete sa za slovo „registra“ vkladá slovo „uchádzačov,“]

    1.   fyzickej osobe evidovanej v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a poberateľovi dávky, ktorí sú dieťaťom alebo žiakom,

    2.   fyzickej osobe evidovanej v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a poberateľovi dávky, ktorí sú rodičom fyzickej osoby podľa prvého bodu alebo ktorí sú fyzickou osobou, ktorá má fyzickú osobu podľa prvého bodu zverenú do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu,

    3.   vymeriavacom základe na platenie poistného na úrazové poistenie zamestnávateľa fyzickej osoby podľa prvého bodu alebo druhého bodu.

[Dňom 1. septembra 2026 v § 170 sa odsek 10 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:

„c) centrálneho registra študentov na účel analýz uplatnenia absolventov zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb údaje vrátane osobných údajov v nevyhnutnom rozsahu o fyzickej osobe evidovanej v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a poberateľovi dávky, ktorí sú absolventmi.“]

(11) Sociálna poisťovňa môže poskytovať Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) elektronicky údaje zo svojho informačného systému bez súhlasu fyzických osôb a právnických osôb potrebné na overovanie údajov na účely exekučného konania^92b) podľa § 233 ods. 16.

(12) Na ochranu údajov informačného systému je Sociálna poisťovňa povinná zabezpečiť technické a organizačné podmienky.

(13) Sociálna poisťovňa uloží výročnú správu za príslušný kalendárny rok do verejnej časti registra účtovných závierok^92c) najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí príslušného kalendárneho roka.

(14) Na spracovanie údajov vrátane osobitných kategórií údajov⁹³⁾ sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Dotknutou osobou je každá fyzická osoba, o ktorej sa vedú údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.

(15) Sociálna poisťovňa určí vnútorným predpisom lehotu, po ktorej uplynutí je splnený účel spracúvania údajov v informačnom systéme.

(16) Sociálna poisťovňa oznamuje elektronicky na základe dohody podľa osobitných predpisov^93aa) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na účely

a) výpočtu limitu spoluúčasti údaje podľa osobitného predpisu,^93ab)

b) vykonania ročného zúčtovania poistného údaje podľa osobitného predpisu.^93ac)

(17) Sociálna poisťovňa poskytuje zdravotným poisťovniam na základe uzavretej dohody elektronicky údaje zo svojho informačného systému na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia bez súhlasu dotknutých osôb.^93ad)

(18) Sociálna poisťovňa poskytuje Úradu vlády Slovenskej republiky zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov^92aa) o poistencovi, poberateľovi dávky a o zamestnávateľovi bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu nevyhnutnom na účel ustanovený osobitným predpisom.^93ada)

(19) Sociálna poisťovňa elektronicky overuje prostredníctvom súboru otázok súvisiacich s príjmom spotrebiteľa^93adb) bez súhlasu spotrebiteľa informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa na žiadosť veriteľa,^93adc) banky, zahraničnej banky a pobočky zahraničnej banky^93add) na základe dohody uzavretej s prevádzkovateľom registra podľa osobitných predpisov.^93ade) Sociálna poisťovňa overuje informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa za úhradu, ktorá je vo výške nákladov spojených s overením informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa; spôsob a určenie úhrady za overenie informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa na základe žiadosti sa určí v dohode medzi Sociálnou poisťovňou a prevádzkovateľom registra.

(20) Súbor otázok súvisiacich s príjmom spotrebiteľa ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií po dohode s ministerstvom.

(21) Sociálna poisťovňa na žiadosť orgánu verejnej moci podľa osobitného predpisu^93adf) poskytuje bezodkladne a bez súhlasu dotknutých osôb v elektronickej podobe údaje o evidovaných nedoplatkoch na poistnom na sociálne poistenie na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom. Za evidovaný nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie sa považuje pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Na fyzickú osobu alebo právnickú osobu povinnú odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie¹⁾ sa hľadí, ako keby mala evidovaný nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie, ak za posudzované obdobie nie je splnená povinnosť podľa § 228 ods. 1 písm. a) prvého bodu a druhého bodu alebo § 231 ods. 1 písm. g), ak sa nepreukáže opak.

(22) Sociálna poisťovňa poskytuje Rade pre rozpočtovú zodpovednosť prostredníctvom Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov^92aa) bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu nevyhnutnom na účel plnenia úloh Rady pre rozpočtovú zodpovednosť podľa osobitného predpisu.^93adg)

(23) Sociálna poisťovňa poskytuje na základe údajov o prevádzkovateľoch cestnej dopravy Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky do vnútroštátneho elektronického registra prevádzkovateľov cestnej dopravy^93adi) zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutej osoby údaj o počte zamestnancov prevádzkovateľa cestnej dopravy k 31. decembru kalendárneho roka, a to do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka.

(24) Sociálna poisťovňa poskytuje bez súhlasu dotknutých osôb v elektronickej podobe banke^93adj) alebo pobočke zahraničnej banky^93adk) na základe nimi poskytnutých vstupných údajov údaje o zamestnávateľovi evidované v informačnom systéme Sociálnej poisťovne na účely kontroly plnenia kritérií týkajúcich sa štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci z úverov poskytnutých bankou alebo pobočkou zahraničnej banky v rámci opatrení na zmiernenie negatívnych následkov pandémie ochorenia COVID-19,^93adl) za podmienok uvedených v dohode, ktorú môže na tieto účely uzavrieť Sociálna poisťovňa so záujmovým združením bánk.^93adm)

(25) Sociálna poisťovňa poskytuje Národnému centru zdravotníckych informácií zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb údaje vrátane osobných údajov^92aa) o nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení fyzických osôb v rozsahu údajov ustanovených podľa osobitného predpisu^93adn) na účel potvrdenia dočasnej pracovnej neschopnosti vytvorením záznamu v systéme elektronického zdravotníctva a na účel vedenia údajovej základne národného zdravotníckeho informačného systému.

(26) Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky zo svojho informačného systému údaje spracované spôsobom, že ich nie je možné priradiť ku konkrétnej dotknutej osobe bez použitia dodatočných informácií o poistencoch, o poistných vzťahoch fyzickej osoby, vymeriavacích základoch a údaje o zamestnávateľoch, vrátane historických údajov, v rozsahu nevyhnutnom pre vyhodnocovanie efektivity podporných programov Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a pre analýzu vplyvov regulácií na podnikateľské prostredie. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky požiada o poskytovanie údajov prostredníctvom spoločného modulu automatizovaným spôsobom podľa osobitných predpisov.^93ado)

(27) Sociálna poisťovňa poskytuje autentifikovanej tretej strane na základe jej žiadosti v strojovo-spracovateľnom formáte automatizovaným spôsobom prostredníctvom aplikačného programového rozhrania údaje o dôchodkovom poistení poistenca, ak poistenec udelil súhlas s poskytovaním týchto údajov. Sociálna poisťovňa je povinná komunikovať prostredníctvom aplikačného programového rozhrania bezpečným spôsobom a prijímateľ údajov podľa prvej vety je povinný získané údaje šifrovať ihneď, ako je to možné.

(28) Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti Ministerstvu obrany Slovenskej republiky zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov^92aa) o poberateľoch príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách poskytovaného podľa osobitného predpisu^93a) bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu nevyhnutnom na účel udelenia vojenského vyznamenania podľa osobitného predpisu.^93ae)

(29) Sociálna poisťovňa poskytuje na účel poukázania podielu zaplatenej dane pre rodičov^91d) Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov^92aa) bez súhlasu dotknutých osôb o

a) poberateľoch starobného dôchodku, poberateľoch invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, poberateľoch výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu²⁾ vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a poberateľoch invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu²⁾ vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku k 31. decembru kalendárneho roka v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia,

b) fyzických osobách, ktoré sú vlastným dieťaťom alebo osvojeným dieťaťom poberateľa dôchodku podľa písmena a) alebo ktoré boli poberateľovi dôchodku podľa písmena a) zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, v rozsahu meno, priezvisko a rodné číslo.

(30) Sociálna poisťovňa poskytuje elektronicky dôchodkovej správcovskej spoločnosti zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb údaje vrátane osobných údajov^92aa) o

a) predpokladanom dôchodkovom veku poistenca na účel vyhotovenia dôchodkovej prognózy podľa § 226b a na účel vyhotovenia prognózy dôchodku podľa osobitného predpisu,¹⁾

b) predpokladanom veku poistenca, ku ktorému poistenec môže získať potrebné odpracované obdobie podľa § 67 ods. 9 a 10, na účel vyhotovenia dôchodkovej prognózy podľa § 226b.

[Dňom 1. januára 2028 § 170 odsek 30 znie:

(30) Sociálna poisťovňa poskytuje elektronicky zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb údaje vrátane osobných údajov^92aa)

a) dôchodkovej správcovskej spoločnosti o

    1.   predpokladanom dôchodkovom veku poistenca na účel vyhotovenia dôchodkovej prognózy podľa § 226b a na účel vyhotovenia prognózy dôchodku podľa osobitného predpisu,¹⁾

    2.   predpokladanom veku poistenca, ku ktorému poistenec môže získať potrebné odpracované obdobie podľa § 67 ods. 9 a 10, na účel vyhotovenia dôchodkovej prognózy podľa § 226b,

b) doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a poskytovateľovi celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu o predpokladanom dôchodkovom veku poistenca na účel vyhotovenia dôchodkovej prognózy podľa § 226b a na účel vyhotovenia prognózy doplnkového starobného dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia^93af) a dôchodku alebo programového výberu z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu.^93ag)]

(31) Sociálna poisťovňa poskytuje bez súhlasu dotknutých osôb v elektronickej podobe banke^93adj) alebo pobočke zahraničnej banky^93adk) osobné údaje potrebné na účely overenia splnenia podmienok poukazovania dôchodkovej dávky, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty na účet.

Komentár k § 170

Ustanovenie § 170 upravuje spracúvanie, poskytovanie, ochranu a zverejňovanie údajov, ktoré Sociálna poisťovňa zhromažďuje pri výkone sociálneho poistenia. Ide o komplexnú právnu úpravu, ktorá stanovuje pravidlá pre správu rozsiahleho informačného systému Sociálnej poisťovne, jeho využívanie orgánmi verejnej moci a ochranu osobných údajov poistencov, zamestnávateľov a poberateľov dávok. Úprava reflektuje nielen potreby sociálneho poistenia, ale aj požiadavky na ochranu osobných údajov podľa európskej legislatívy (najmä GDPR) a potrebu výmeny údajov medzi verejnými inštitúciami. Ustanovenie predstavuje komplexný právny rámec správy údajov v systéme sociálneho poistenia.

Upravuje zhromažďovanie údajov, ich ochranu, poskytovanie údajov verejným inštitúciám, elektronickú výmenu údajov, moderné digitálne služby využívajúce údaje Sociálnej poisťovne. Jeho cieľom je zabezpečiť efektívne fungovanie sociálneho poistenia, ochranu osobných údajov a zároveň podporiť analytické a kontrolné funkcie štátu.

Zhromažďovanie údajov a informačný systém

Odsek 1 ustanovuje, že Sociálna poisťovňa zhromažďuje údaje potrebné na výkon sociálneho poistenia, výkon starobného dôchodkového sporenia, plnenie funkcie prístupového bodu v rámci koordinácie sociálneho zabezpečenia, analytické účely súvisiace s hodnotením verejných politík a hospodárenia štátu.

Tieto údaje Sociálna poisťovňa vedie vo vlastnom informačnom systéme. Ide najmä o údaje o poistencoch, zamestnávateľoch, vymeriavacích základoch, zaplatenom poistnom, dávkach sociálneho poistenia, kontaktných údajoch (telefón, e-mail), bankových účtoch.

Zákon výslovne ustanovuje, že spracovanie údajov je výhradným právom Sociálnej poisťovne, čím sa zdôrazňuje jej postavenie správcu údajov.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 11. 2025 v znení ods. 1 slová „údaje na výkon sociálneho poistenia a starobného“ nahradili slovami „údaje na výkon sociálneho poistenia vrátane údajov o telefónnych číslach, adresách elektronickej pošty a o číslach účtov v bankách alebo v pobočkách zahraničných bánk a údaje na výkon starobného“ a slovo „Používanie“ sa nahradilo slovom „Spracovanie“. Za účelom uplatnenia proklientskeho prístupu, v rámci riešení životných situácií poistencov (napr. nezamestnanosť, choroba, tehotenstvo, narodenie dieťaťa, odchod do dôchodku) sa predpokladá zaslanie notifikácie poistencovi o rôznych skutočnostiach (napr. o možnosti uplatniť si nárok na dávku, o stave konania o dávke). Súčasne sa teda nahradil pojem „používanie údajov“ pojmom „spracovanie údajov“ z dôvodu, že súčasná definícia je prekonaná a z obsahového hľadiska už nezodpovedá účelu právnej normy. Úprava pojmu je nevyhnutná, aby bola zachovaná jeho právna presnosť a súlad s aktuálnymi požiadavkami právnej úpravy, nakoľko spracovanie údajov je termín, ktorý presnejšie vystihuje celý proces nakladania s údajmi v súlade s právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany osobných údajov. Medzi spracovávané údaje patria napr. telefónne číslo, adresa elektronickej pošty, číslo bankového účtu.

Poskytovanie údajov a súhlas dotknutej osoby

Podľa odseku 2 je základným pravidlom, že Sociálna poisťovňa môže poskytovať údaje len so súhlasom dotknutej osoby, ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Bez súhlasu možno údaje poskytovať najmä pri vymáhaní pohľadávok na poistnom, účastníkom konania o vdovskom, vdoveckom alebo sirotskom dôchodku, zahraničným inštitúciám sociálneho zabezpečenia v rámci medzinárodnej koordinácie sociálneho zabezpečenia, pri plnení funkcie prístupového bodu podľa práva Európskej únie. Táto úprava zabezpečuje efektívne fungovanie systému sociálneho zabezpečenia aj v medzinárodnom kontexte.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 278/2024 Z. z. sa zo znenia od 1. 1. 2025 vypustili slová „rodičovský dôchodok,“. Táto zmena súvisí s vypustením rodičovského dôchodku zo sociálneho poistenia a jeho nahradením podielom zaplatenej dane z príjmov asignovanej pre rodičov.

Poskytovanie údajov orgánom verejnej moci ods. 3 až 7

Sociálna poisťovňa poskytuje údaje bezplatne orgánom verejnej moci, súdom, ďalším subjektom, ak to ustanovuje osobitný predpis.

Zároveň poskytuje údaje Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré je gestorom systému sociálneho poistenia, Štatistickému úradu SR na účely štátnej štatistiky a štatistík Európskej únie.

Údaje môžu byť poskytované aj Ministerstvu financií SR, Ministerstvu zdravotníctva SR, a to v pseudonymizovanej podobe na účely zdravotnej politiky.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 344/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 zmenilo znenie odseku 7.

S odvolávkou na ustanovenie § 19 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
§ 45 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. S ohľadom na zmeny sa upravili súvisiace ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako aj terminológia. Upravuje sa názov centrálneho registra. Dopĺňajú sa údaje o absolventoch, ktoré Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu školstva ma účely analýz o uplatniteľnosti absolventov. Dáta o uplatniteľnosti absolventov budú využité na tvorby verejných politík, tak aby vysoké školy čo najviac reflektovali potreby trhu práce. Tieto dáta je možné využiť na presnejšie mapovanie uplatniteľnosti absolventov či už v rámci existujúcich prieskumov, alebo v budúcnosti pri tvorbe absolventského prieskumu, ktorý je bežnou súčasťou prieskumov o uplatniteľnosti absolventov, ktoré berú do úvahy tak názor zamestnávateľov ako aj samotných absolventov (napr. EUROSTUDENT a EUROGRADUATE, či austrálsky prieskum, z ktorého vychádza slovenský prieskum spokojnosti zamestnávateľov). Na Slovensku prieskum spokojnosti absolventov chýba, avšak v záujme komplexnosti údajov o výsledkoch vysokoškolského štúdia je žiaduce ho v budúcnosti realizovať.

Po novele zákona č. 387/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 v znení ods. 8 písm. a) slová „ministerstvu vnútra“ nahradili slovami „Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“)“, pričom táto zmena súvisela s právnou úpravou v § 168b.

!     Upozornenie

Znenie odseku 10 sa po novele zákona č. 200/2025 Z. z. od 1. 1. 2026 v písm. a) zmenilo, čím sa umožnilo, aby Sociálna poisťovňa poskytla údaje aj o tom, ktorý z platiteľov dôchodku rezortných ministerstiev vypláca dôchodok rodiča, ktorému bol asignovaný podiel zaplatenej dane.

Poskytovanie údajov iným orgánom verejnej správy ods. 8 až 11

Sociálna poisťovňa poskytuje údaje aj ďalším orgánom verejnej správy, napríklad Ministerstvu vnútra SR pri azylových konaniach alebo overovaní praxe, okresným úradom pri kontrole živnostenského podnikania, orgánom zodpovedným za kontrolu využívania fondov Európskej únie, Ministerstvu školstva SR na analýzu sociálnej situácie žiakov alebo uplatnenia absolventov, Ministerstvu spravodlivosti SR na účely exekučného konania. Tieto ustanovenia odrážajú rastúci význam prepojenia administratívnych dát štátu.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 300/2025 Z. z. sa od 1. 9. 2026 zmenilo znenie písm. a) v ods. 10, v písm. b) úvodnej vete sa za slovo „registra“ vložilo slovo „uchádzačov,“ a odsek 10 sa doplnil písmenom c), podľa ktorého sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu školstva na základe uzatvorenej dohody a údajov z centrálneho registra študentov na účel analýz uplatnenia absolventov zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb údaje vrátane osobných údajov v nevyhnutnom rozsahu o fyzickej osobe evidovanej v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a poberateľovi dávky, ktorí sú absolventmi.

Ochrana údajov ods. 12 až 15

Sociálna poisťovňa je povinná zabezpečiť ochranu údajov prostredníctvom technických opatrení, organizačných opatrení.

Zákon zároveň ustanovuje povinnosť zverejňovať výročnú správu v registri účtovných závierok, možnosť spracúvať údaje bez súhlasu dotknutej osoby, keďže spracovanie je založené na zákonnom základe, povinnosť určiť lehoty uchovávania údajov vnútorným predpisom.

 

Elektronická výmena údajov medzi inštitúciami ods. 16 až 26

Významnou časťou ustanovenia je úprava elektronickej výmeny údajov medzi verejnými inštitúciami, napríklad Sociálna poisťovňa poskytuje údaje Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (napr. na výpočet limitu spoluúčasti), zdravotným poisťovniam, Úradu vlády SR, Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, Ministerstvu dopravy SR, Národnému centru zdravotníckych informácií, Ministerstvu hospodárstva SR na analýzu podnikateľského prostredia. Táto výmena údajov je základom moderného dátovo riadeného verejného sektora.

 

Overovanie príjmu spotrebiteľa

ods. 19  a 20

Osobitnou oblasťou je overovanie údajov o príjme spotrebiteľa. Sociálna poisťovňa môže elektronicky overovať príjem spotrebiteľa, na žiadosť bánk alebo veriteľov, prostredníctvom systému otázok týkajúcich sa príjmu.

Za túto službu môže Sociálna poisťovňa vyberať úhradu vo výške nákladov spojených s overením údajov. Účelom je najmä posudzovanie úverovej schopnosti klientov, prevencia finančných rizík.

 

Poskytovanie údajov o nedoplatkoch

ods. 21

Na žiadosť orgánov verejnej moci Sociálna poisťovňa poskytuje údaje o evidovaných nedoplatkoch na poistnom. Tieto údaje sa využívajú napríklad pri verejnom obstarávaní, pri poskytovaní dotácií, pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok podnikateľov.

 

Moderné formy poskytovania údajov

ods. 27

Sociálna poisťovňa umožňuje poskytovanie údajov prostredníctvom aplikačného programového rozhrania (API), v strojovo spracovateľnom formáte. Takéto poskytovanie údajov je možné len na základe súhlasu poistenca, bezpečným spôsobom, s povinnosťou šifrovania údajov.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 z ustanovenia vypustilo znenie odseku 23, a to v nadväznosti na zrušenie zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. júla 2023 a z dôvodu neaktuálnosti sa vypustila povinnosť Sociálnej poisťovne poskytovať vyberateľovi úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu nevyhnutnom na účel podľa zákona č. 340/2012 Z. z.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 v ods. 25 slová „vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe“ nahradili slovami „potvrdenia dočasnej pracovnej neschopnosti vytvorením záznamu v systéme elektronického zdravotníctva“. To znamená, že sa spresnil text tohto ustanovenia v súlade s elektronizáciou procesu potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva.

Poskytovanie údajov finančným inštitúciám ods. 24 a 31

Sociálna poisťovňa poskytuje údaje bankám napríklad na účely kontroly poskytovania štátnej pomoci, na overenie podmienok poukazovania dôchodku na bankový účet.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 361/2024 Z. z. sa od 1. 1. 2025 v ods. 26 na konci pripojili slová: „a na účel vedenia údajovej základne národného zdravotníckeho informačného systému“. V súvislosti s rozšírením účelu používania registra poistných vzťahov z dôvodu rozšírenia vydávania elektronických preukazov pracovníkov v zdravotníctve sa tento účel dopĺňa aj do ustanovenia o poskytovaní údajov Sociálnou poisťovňou národnému centru.

NCZI pre potreby overenia pracovného, resp. obdobného vzťahu a jeho overenia u osôb, ktorým bude vydávať elektronický preukaz pracovníkov v zdravotníctve, rozširuje účel predmetného registra pre účel kontroly poistných vzťahov. Bez rozšírenia účelu, rozsahu poskytovaných údajov, okruhu dotknutých osôb a tretích strán nie je možné takéto overenie a tým ani vydávanie elektronických preukazov pracovníkov v zdravotníctve.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 87/2024 Z. z. bolo ustanovenie ešte od 1. 7. 2024 doplnené odsekom 29, ktorým sa ustanovilo, aby sociálna poisťovňa poskytovala Ministerstvu obrany zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov o poberateľoch príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách, ktorý je poskytovaný podľa zákona č. 285/2009 Z. z., a to bez súhlasu dotknutých osôb a v rozsahu nevyhnutnom na účel udelenia vojenského vyznamenania podľa osobitného predpisu. Uvedené sa zaviedlo za účelom naplnenia zámeru Ministerstva obrany SR nadviazať kontakt so žijúcimi účastníkmi národného boja za oslobodenie, ktorých plánuje morálne a spoločensky uctiť udelením vojenského vyznamenania.

!     Upozornenie

Tiež sa novelou zákona č. 278/2024 Z. z. od 1. 1. 2025 ustanovenie doplnilo odsekom 30. V súvislosti s konsolidáciou verejných financií do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa zaviedla asignácia podielu zaplatenej dane z príjmov pre rodičov ako náhradu za rodičovský dôchodok vyplácaný zo sociálneho poistenia, ktorý sa preto z príslušných právnych predpisov vypúšťa. Ustanovilo sa tiež zvýšenie hranice maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, na financovanie podpory v čase skrátenej práce a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity zo 7- násobku na 11-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov.

Ustanovilo sa, aby Sociálna poisťovňa zo svojho informačného systému poskytovala Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky osobné údaje aj bez súhlasu dotknutých osôb, a to na účely podielu zaplatenej dane podľa osobitného predpisu. V tejto súvislosti sa zároveň ustanovilo, aby Sociálna poisťovňa viedla register poberateľov starobného dôchodku a invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku obsahujúceho údaje o fyzických osobách vychovaných poberateľom dôchodku.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 310/2024 Z. z. sa od 1. 1. 2026 ustanovenie doplnilo odsekom 31. Hlavným účelom bolo doplniť platný a účinný právny rámec pre zostavovanie dôchodkovej prognózy podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (o ďalšie (dobrovoľné) dôchodkové schémy. Predmetný zákon už obsahoval ustanovenia upravujúce vyhotovovanie dôchodkovej prognózy na účel informovania poistenca o jeho predpokladaných dôchodkových nárokoch z dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia (I. pilier a II. pilier). Občania však v súčasnosti nemali relevantné informácie o ich celkovom budúcom zabezpečení na dôchodok, ak sa o ne nezaujímajú a aktívne ich nevyhľadávajú. Cieľom preto je, aby sa poistenec dozvedel o predpokladanej budúcej úrovni svojho dôchodkového zabezpečenia v jednom komplexnom dokumente a podporilo sa tým jeho finančné plánovanie v súvislosti s odchodom do dôchodku. Ambíciou bolo dosiahnuť čo najskôr aj inkorporovanie informácie o prognóze doplnkového starobného dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia a prognóze dôchodku alebo programového výberu z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu do dôchodkovej prognózy.

Cieľom zákona bolo tiež zlepšiť podnikateľské prostredie znížením administratívnej záťaže všetkých zamestnávateľov a zároveň splnenie míľnika z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. K záväzku zlepšovať podnikateľské prostredie a zvýšiť motiváciu k začatiu a rozvoju podnikania v Slovenskej republike a v konečnom dôsledku zlepšiť kvalitu podnikateľského prostredia znížením jeho administratívnej záťaže sa Slovenská republika zaviazala nielen na základe Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ale aj na základe Stratégie lepšej regulácie RIA 2020, ktorej cieľom je znižovanie regulačnej záťaže podnikateľov v právnych predpisoch Slovenskej republiky za účelom vytvorenia konkurencieschopných podmienok pre podnikateľské subjekty na Slovensku. Z tohto dôvodu vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie č. 221/2021, ktorým sa zaviazala k prijímaniu antibyrokratických balíčkov v podobe 100 opatrení ročne na zlepšenie podnikateľského prostredia. Podkladmi pre vytvorenie antibyrokratických balíčkov opatrení sú návrhy iniciované práve zástupcami podnikateľov a samotnými podnikateľskými subjektmi, ktorí sú zavedenými reguláciami priamo dotknutí pri výkone svojej činnosti. Zavedenie antibyrokratických opatrení do aplikačnej praxe legislatívnou zmenou alebo zmenou zaužívaných administratívnych postupov je podmienkou naplnenia míľnika komponentu 14 z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ktoré zahŕňa prijatie viac než 300 opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia do konca roka 2024. Aktuálne niektoré antibyrokratické opatrenia sú už premietnuté do aplikačnej praxe a niektoré sú predmetom rokovaní s príslušnými rezortmi, alebo sú v štádiu plnenia vlastnou legislatívou vecne príslušných gestorov.

Bola zavedená povinnosť zamestnávateľov písomne alebo elektronickou poštou alebo krátkou textovou správou (SMS) oznámiť svojim zamestnancom, že zamestnávateľ bol zverejnený v zozname dlžníkov vedenom Sociálnou poisťovňou. Zavedená povinnosť zvyšovala administratívnu záťaž zamestnávateľov bez adekvátneho prínosu na strane zamestnancov, ktorí mali možnosť rovnakú informáciu získať inými a už zavedenými spôsobmi, a to buď z údajov zo zoznamu dlžníkov, ktorý Sociálna poisťovňa zverejňuje na svojej webovej stránke alebo prostredníctvom pasívneho prístupu zamestnanca – sporiteľa k pravidelne aktualizovaným údajom týkajúcich sa jeho osobného dôchodkového účtu cez webové sídlo dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

So zámerom presadiť čo najväčší počet opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia sa ustanovilo zrušenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči svojim zamestnancom o informáciách, ktoré sú pre zamestnancov dostupné z iných zdrojov, a to buď z verejne dostupných informácií Sociálnej poisťovne, alebo prostredníctvom individuálneho účtu poistenca v sociálnom poistení. Taktiež sa zrušila povinnosť predkladania údajov potrebných na rozhodovanie o nároku na dôchodok na evidenčnom liste dôchodkového poistenia. Ustanovilo sa, aby po rozšírení údajov mesačne zasielaných zamestnávateľmi na účely platenia poistného, Sociálna poisťovňa použila takto vytvorenú databázu aj na rozhodovanie o nároku na dôchodok a na určenie sumy dôchodku.

Z dôvodu, aby dôchodková správcovská spoločnosť mohla plniť zákonnú povinnosť ustanovenú v § 233 ods. 18 zákona č. 461/2003 Z. z., na základe ktorej je povinná na účely zostavenia dôchodkovej prognózy poskytovať Sociálnej poisťovni údaje o sporiteľovi, a to prognózu starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a prognózu jeho predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, sa navrhuje, aby Sociálna poisťovňa poskytovala dôchodkovým správcovským spoločnostiam zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov o predpokladanom dôchodkovom veku poistenca pre odchod do starobného dôchodku a do predčasného starobného dôchodku, a to bez súhlasu dotknutých osôb a na účel zostavenia dôchodkovej prognózy podľa § 226b zákona č. 461/2003 Z. z. Za účelom dosiahnutia konzistentnosti prognóz použije dôchodková správcovská spoločnosť údaj o predpokladanom dôchodkovom veku poistenca pre odchod do starobného dôchodku aj na účely zostavenia prognózy dôchodku vo výpise z osobného dôchodkového účtu sporiteľa podľa zákona č. 43/2004 Z. z.

Keďže sa ustanovilo, aby od roku 2028 boli súčasťou dôchodkovej prognózy aj informácie o predpokladaných dôchodkových nárokoch z doplnkového dôchodkového sporenia a celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu (novelizačný bod 6), je nevyhnutné zabezpečiť, aby na účely vyhotovenia dôchodkovej prognózy mohla Sociálna poisťovňa poskytovať údaje vrátane osobných údajov o predpokladanom dôchodkovom veku poistenca pre odchod do starobného dôchodku aj doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a poskytovateľovi celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu. Rovnako ako v prípade uvedenom vyššie použijú tieto subjekty údaj o predpokladanom dôchodkovom veku poistenca pre odchod do starobného dôchodku aj na účely zostavenia prognózy dôchodku vo výpise, ktorý zasielajú na základe vlastnej sektorovej regulácie.

Obe uvedené zmeny sa zaviedli z dôvodu, že Sociálna poisťovňa bude na účely vyhotovenia dôchodkovej prognózy z I. piliera určovať predpokladaný dôchodkový vek poistenca, v ktorom môže byť zohľadnený aj počet detí, a súčasne aj predpokladaný vek poistenca, ku ktorému môže získať potrebné odpracované obdobie na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok.

V záujme dosiahnutia obsahovej konzistentnosti by mali byť aj prognózy z II. piliera a dobrovoľných sporení na dôchodok zostavené k veku, ku ktorému vyhotovuje základnú prognózu z I. piliera Sociálna poisťovňa. Žiaden z dotknutých subjektov (správcov dôchodkových úspor) pritom informáciami o počte detí poistenca, resp. jeho odpracovanom období nedisponuje a v existujúcej právnej úprave chýba aj oprávnenie Sociálnej poisťovne ich týmto subjektom poskytnúť (v praxi informáciou už iba v podobe výsledného predpokladaného dôchodkového veku poistenca). Uvedené aplikačné problémy rieši právna úprava v súvislosti so zasielaním dôchodkovej prognózy od roku 2026 a následne od roku 2028.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2028 zmení znenie odseku, pričom úprava súvisí so zmenou počtu odsekov v ustanovení § 170 a časovou pôsobnosťou zákona č. 310/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony od 1. januára 2028.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 ustanovenie doplnilo odsekom 31. Uvedené znenie znižuje administratívnu záťaž žiadateľov o dôchodkovú dávku, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu, Sociálnej poisťovne a bánk. Umožňuje nahradiť listinné preukazovanie potvrdenia vlastníctva účtu elektronickým overovaním Sociálnou poisťovňou priamo v banke. Cieľom je overiť vlastníctvo majiteľa účtu a dispozičného práva k účtu manžela/manželky žiadateľa bez návštevy pobočky a komplexne upraviť viaceré aplikačné problémy v tomto procese. Tiež sa ukladá povinnosť, aby sumy dávok, ktoré boli vyplatené z dôvodu úmrtia poberateľa dávky neprávom, sa bankou z platobného účtu, na ktorý bola dávka poukázaná, vrátili z tohto účtu, a to na žiadosť Sociálnej poisťovne, v ktorej sa vyčísli suma, ktorá bola neprávom vyplatená najviac však v sume, ktorá v čase doručenia žiadosti na tomto účte je. Povinnosť banky vrátiť neprávom poukázané sumy uvedených dávok najviac do výšky zostatku finančných prostriedkov na účte poberateľa (resp. manžela poberateľa) dávky ku dňu doručenia žiadosti Sociálnej poisťovne vyžaduje proaktívny prístup Sociálnej poisťovne na čo najskoršie uplatnenie vrátenia neprávom vyplatených súm.

§ 171

(1) Sociálna poisťovňa zverejňuje zoznam fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým eviduje pohľadávky. Zverejnený zoznam obsahuje aj fyzické osoby a právnické osoby, ktoré si nesplnili povinnosť podľa § 228 ods. 1 písm. a) prvého bodu a druhého bodu alebo § 231 ods. 1 písm. g), ktorej nesplnenie sa považuje za evidovaný nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie podľa § 170 ods. 21. Sumu pohľadávky, ktorá je dôvodom na zaradenie do tohto zoznamu, určí generálny riaditeľ.

(2) Zoznam fyzických osôb a právnických osôb uvedených v odseku 1 obsahuje

a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené,

b) obchodné meno právnickej osoby, jej sídlo a identifikačné číslo organizácie,

c) sumu pohľadávky,

d) obdobie, za ktoré nie je splnená povinnosť podľa § 228 ods. 1 písm. a) prvého bodu a druhého bodu alebo § 231 ods. 1 písm. g).

(3) Sociálna poisťovňa na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby vydá do piatich pracovných dní od podania žiadosti písomný súhlas so zápisom v obchodnom registri,^93ae) ak voči takejto osobe nevedie pohľadávku alebo ak pohľadávka neprevyšuje sumu vo výške určenej generálnym riaditeľom. Ustanovenie prvej vety sa použije rovnako, ak ide o žiadosť obchodnej spoločnosti o vydanie súhlasu s výmazom z obchodného registra.^93af)

Komentár k § 171

Sociálna poisťovňa vedie zoznam fyzických a právnických osôb, voči ktorým eviduje pohľadávku. Dôležitým údajom je výška pohľadávky, ktorá je dôvodom na zaradenie do zoznamu a určuje ju generálny riaditeľ.

Doplnila sa úprava, že Sociálna poisťovňa nezverejňuje len zoznam neplatičov, ale i zoznam zamestnávateľov, ktorí si neplnia povinnosti v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) a b) a § 231 ods. 1 písmeno f), ktorej nesplnenie sa považuje za nedoplatok na poistnom podľa § 170 ods. 21.

Všetky náležitosti, ktoré má zoznam uvádzať, sú meno a priezvisko, obchodné meno fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, suma pohľadávky.

Doplnili sa údaje, ktoré obsahuje zoznam neplatičov Sociálnej poisťovne a obdobie, za ktoré si zamestnávateľ neplnil povinnosť podľa § 228 ods. 1 písm. a) a b) a § 231 ods. 1 písm. f).

Rozšíril sa rozsah údajov, ktoré Sociálna poisťovňa zverejňuje v zozname fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým eviduje pohľadávky, a ich identifikačné číslo organizácie.

Tým sa zabezpečila nielen jednoznačná identifikácia dlžníka, ale aj jednoduchšie vyhľadávanie v zozname. Ide o rovnaký údaj ako je zverejňovaný v zozname dlžníkov vo verejnom zdravotnom poistení (§25a ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

TRETIA ČASŤ
KONANIE VO VECIACH
SOCIÁLNEHO POISTENIA

§ 172

Konanie

(1) Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

(2) V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starob­ného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. V konaní vo veciach osobitného sociálneho poistenia rozhoduje Sociálna poisťovňa v rozsahu podľa osobitného predpisu.^89a)

(3) Konanie vo veciach podľa odseku 1 je

a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“),

b) iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“).

(4) Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.

(5) Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, o príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie¹⁾ v sporných prípadoch, o pokute, o penále, o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť podľa § 236 alebo o povinnosti nahradiť neprávom vyplatenú sumu na dávke podľa § 237, o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾ pokuty, penále a ostatných dlžných súm podľa § 237a.

Komentár k § 172

Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach. Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, ale tiež o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia. V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov takýchto právnych vzťahov Sociálna poisťovňa. Konanie je konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia ale aj iné napríklad nedávkové konanie.

Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.

Založila sa kompetencia Sociálnej poisťovne – ústredia konať vo veciach osobitného sociálneho poistenia – rozhodovať o odvolacom konaní a vyplácať dávky.

 

Predmet nedávkového konania

–   rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch,

–   rozhodovanie o poistnom v sporných prípadoch,

–   rozhodovanie o príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch,

–   rozhodovanie o pokute, o penále,

–   rozhodovanie o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť,

–   rozhodovanie o povinnosti nahradiť neprávom vyplatenú sumu na dávke,

–   rozhodovanie o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

–   pokuty, penále a ostatné dlžné sumy.

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania a povinnosti Sociálnej poisťovne rozhodovať o výsledku ročného zúčtovania sa doplnil okruh nedávkových konaní o rozhodovanie o výsledku ročného zúčtovania. Z dôvodu zrušenia ročného zúčtovania sa uvedená právna úprava vypustila ako nadbytočná.

 

Účastníci konania

§ 173

(1) Účastník konania vo veciach sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených týmto ­zákonom sa má konať alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, alebo ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak (ďalej len „účastník konania“).

(2) Účastník konania spolupracuje s organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne počas celé­ho konania.

(3) Všetci účastníci konania majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti.

Komentár k § 173

Každý účastník konania má rovnaké práva ale aj povinnosti. Zároveň je povinný spolupracovať s organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne počas celého konania.

Účastník konania vo veciach sociálneho poistenia alebo starobného dôchodkového sporenia je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach sa má konať, alebo ktorej práva alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

§ 174

Účastník konania môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Komentár k § 174

Každý účastník konania môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť brať na seba povinnosti, ale aj práva.

Zastupovanie

§ 175

(1) Účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu.

(2) Vecne príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne ustanoví účastníkovi konania opatrovníka, ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv alebo ak nemá zákonného zástupcu.

(3) Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka sa môže odvolať účastník konania a ten, kto bol ustanovený za opatrovníka.

Komentár k § 175

V praxi môže nastať situácia, že účastník konania nemá zákonného zástupcu, v takomto prípade, Sociálna poisťovňa na tento účel ustanoví účastníkovi konania tzv. opatrovníka. Účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu.

§ 176

(1) Účastník konania, jeho zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, a opatrovník môžu byť zastúpení advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.

(2) Právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo prostredníctvom svojho zástupcu.

(3) Splnomocnenie na zastupovanie sa pre­ukazuje písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice.

Komentár k § 176

Splnomocnenie na zastupovanie sa preukazuje písomným plnomocenstvom. Účastník konania môže byť zastúpený advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolí. Právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo prostredníctvom svojho zástupcu.

§ 177

Príslušnosť

Na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starob­ného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne.

Komentár k § 177

Na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia má Sociálna poisťovňa vecne príslušné organizačné zložky. Pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.

§ 178

Vecná príslušnosť pobočky

(1) Do pôsobnosti pobočky patrí

a)  rozhodovať v prvom stupni

    1.   o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch,

    2.   o nemocenských dávkach,

    3.   o úrazových dávkach okrem úrazovej ren­ty a pozo­stalostnej úrazovej renty,

    4.   o dávke garančného poistenia,

    5.   o dávke v nezamestnanosti,

    6.   o povinnosti poberateľa nemocenskej dávky, dávky garančného poistenia, dávky v nezamestnanosti a úrazovej dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty vrátiť dávku alebo jej časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej su­me, ako patrili,

    7.   o povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby nahradiť podľa § 237 ods. 1 neprávom vyplatené sumy na dávkach uvedených v druhom bode až piatom bode a o povinnosti zamestnávateľa vrátiť podľa § 234 ods. 4 sumu vyplatenej dávky uvedenej vo štvrtom bode,

    8.   o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾

    9.   o uložení pokuty a penále,

  10.   o povolení splátok dlžných súm dávok poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾ pokuty a penále,

  11.   o odpustení zmeškania lehoty,

  12.   o náhradách trov konania,

  13.   o prerušení konania a o zastavení konania,

  14.   o povolení obnovy konania alebo o nariadení obnovy konania,

  15.   o uložení poriadkovej pokuty,

  16.   o ustanovení osobitného príjemcu,

  17.   o ustanovení opatrovníka,

  18.   o predbežnom opatrení,

  19.   vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa druhého bodu až piateho bodu, sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾ pokute, penále a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa druhého bodu až piateho bodu,

b) vykonávať lekársku posudkovú činnosť,

c) spisovať žiadosť o priznanie dôchodkovej dávky,

d) prijímať žiadosť o starobný dôchodok a žiadosť o predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,⁹⁴⁾ ak sporiteľ podľa osobitného predpisu¹⁾ má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,

e) vyplácať nemocenské dávky, úrazové dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, dávku garančného poistenia a dáv­ku v nezamestnanosti,

f) vyberať poistné, príspevky na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾ pokuty a penále a vymáhať pohľadávky na dávkach podľa písmena a) druhého bodu až piateho bodu, sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾ pokute, penále a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa písmena a) druhého bodu až piateho bodu,

g) hospodáriť s finančnými prostriedkami a s majetkom, ktorý jej bol zverený,

h) uplatňovať právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla výplatou dávok v ­dôsledku ich zavineného protiprávneho konania,

  i) vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach sociálneho poistenia.

(2) Pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.

Komentár k § 178

Zákon definuje čo patrí do pôsobnosti pobočky a čo do pôsobnosti ústredia. Do pôsobnosti pobočky patrí hlavne rozhodovanie o vzniku, zániku alebo prerušení sociálneho poistenia, ale tiež rozhodovanie o nemocenských dávkach, o úrazových dávkach. Výnimku tvoria úrazové renty a pozostalostné úrazové renty. Ďalej do pôsobnosti pobočky patrí tiež rozhodovanie o dávke garančného poistenia, o dávke v nezamestnanosti, o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy, o odpustení zmeškania lehoty, o náhradách trov konania, či o prerušení konania a o zastavení konania.

Okrem rozhodovania pobočka Sociálnej poisťovne vykonáva lekársku posudkovú činnosť, spisuje žiadosť o priznanie dávky okrem nemocenských dávok, úrazového príplatku a dávky v nezamestnanosti, prijíma žiadosť o starobný dôchodok a žiadosť o predčasný starobný dôchodok, vypláca nemocenské dávky, niektoré úrazové dávky, vyberať poistné, príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále a vymáha pohľadávky. Jedným z dôležitých úkonov, ktoré má, je hospodárenie s finančnými prostriedkami a majetkom a vykonávanie kontrolnej činnosti.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 v znení ods. 1 písm. c) slová „dávky okrem nemocenských dávok, úrazového príplatku a dávky v nezamestnanosti“ nahradili slovami „dôchodkovej dávky“. V súvislosti s úpravou § 184 odseku 10 ako aj s úpravami v § 179 odseku 1 písm. k) sa upravila vecní príslušnosť pobočiek spisovať žiadosti o priznanie dávok. Od účinnosti zákona už pobočky nebudú spisovať žiadosti o úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu, ale len žiadosti o dôchodkové dávky. Dôvodom vypustenia je, že táto možnosť v praxi poistencami nie je vôbec využívaná. V prípade, ak by poistenec potreboval poradenstvo, v zmysle § 178 odseku 1 písm. i) má stále možnosť obrátiť sa na pobočky, ktorých vecnou pôsobnosťou je aj vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach sociálneho poistenia.

Do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby nahradiť podľa § 237 ods. 1 neprávom vyplatené sumy na dávkach uvedených v druhom bode až piatom bode a o povinnosti zamestnávateľa vrátiť podľa § 234 ods. 6 sumu vyplatenej dávky uvedenej vo štvrtom bode. Išlo o zosúladenie ustanovenia, upravujúceho vecnú príslušnosť pobočky Sociálnej poisťovne na vymáhanie neprávom vyplatených súm (na nemocenských dávkach, na dávke garančného poistenia, na dávke v nezamestnanosti a na úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty) s ustanovením, ktoré ustanovuje povinnosť fyzických a právnických osôb nahradiť neprávom vyplatené sumy na dávke sociálneho poistenia. Z rovnakého dôvodu sa upravila aj vecná pôsobnosť pobočky Sociálnej poisťovne rozhodnúť o povinnosti zamestnávateľa vrátiť dávku garančného poistenia.

§ 179

Vecná príslušnosť ústredia

(1) Do pôsobnosti ústredia patrí

a)  rozhodovať v prvom stupni

    1.   o dôchodkových dávkach o zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného predpisu,^95a) o úrazovej ren­te a o pozostalostnej úrazovej rente,

    2.   o povinnosti poberateľa dávky vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť, alebo úrazovú rentu, alebo pozostalostnú úrazovú rentu, alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili,

    3.   o povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby nahradiť podľa § 237 ods. 1 neprávom vyplatené sumy na dávkach uvedených v prvom bode,

    4.   o náhradách trov konania,

    5.   o prerušení konania a o zastavení konania,

    6.   o povolení obnovy konania alebo o nariadení obnovy konania,

    7.   o ustanovení osobitného príjemcu,

    8.   o uložení poriadkovej pokuty,

    9.   o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾ pokuty a penále, ak ich suma presiahne sumu určenú generálnym riaditeľom a dlžných súm dávok,

  10.   o odpustení zmeškania lehoty,

  11.   o ustanovení opatrovníka,

  12.   o predbežnom opatrení,

  13.   o priznaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách poskytovaný podľa osobitného predpisu,^93a)

  14.   o priznaní príplatku k dôchodku a jednorazového príplatku k dôchodku podľa osobitného predpisu,^95aaa)

  15.   o príspevku športovému reprezentantovi podľa osobitného predpisu,^95aa) a o povinnosti poberateľa príspevku vrátiť príspevok alebo jeho časť vyplatený neprávom alebo vo vyššej sume ako patril,

  16.   vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach a príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa prvého bodu, pokute a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa prvého bodu,

b) rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky,

c) riadiť a kontrolovať činnosť pobočiek,

d) hospodáriť s finančnými prostriedkami, s majetkom, ktorý Sociálna poisťovňa nadobudla svojou činnosťou, a spravovať majetok štátu podľa osobitného predpisu,⁸⁹⁾

e) vyplácať dôchodkové dávky, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu, príspevok účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách podľa osobitného predpisu,^93a) príplatok k dôchodku a jednorazový príplatok k dôchodku podľa osobitného predpisu,^95aaa) príspevok športovému reprezentantovi podľa osobitného predpisu,^95aa) príplatok za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného predpisu^95a) a plniť ďalšie úlohy vo veciach príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného predpisu,^95a)

f) poukázať podiel zaplatenej dane pre rodičov^91d) na číslo účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo adresu, na ktorú sa poukazuje starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu²⁾ alebo invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu²⁾ do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom uplynula lehota správcu dane na oznámenie údajov na účely poukázania podielu zaplatenej dane Sociálnej poisťovni,^95ab)

g) uplatňovať pohľadávky a pohľadávky na príspevku na starobné dôchodkové sporenie¹⁾ podľa osobitných predpisov,⁸¹⁾ ak suma týchto pohľadávok presiahne sumu určenú generálnym riaditeľom,

h) vymáhať pohľadávky na dávkach a príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa písmena a) prvého bodu, príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách podľa písmena a) trinásteho bodu, príspevku športovému reprezentantovi podľa písmena a) štrnásteho bodu, pokute a na náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa písmena a) prvého bodu, príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách podľa písmena a) trinásteho bodu a príspevku športovému reprezentantovi podľa písmena a) štrnásteho bodu,

  i) prijímať žiadosť o starobný dôchodok a žiadosť o predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,⁹⁴⁾ ak sporiteľ podľa osobitného predpisu¹⁾ nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,

  j) určovať na žiadosť dôchodkový vek poistenca,

k) vykonávať lekársku posudkovú činnosť,

  l) plniť administratívno-technické úlohy spojené s činnosťou dozornej rady,

m) uzatvárať zmluvy o pracovnej rehabilitácii a o rekvalifikácii,

n) vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach sociálneho poistenia,

o) vykonávať prevod dôchodkových práv vo vzťahu k dôchodkovému systému Európskej únie,

p) vykonávať ďalšie činnosti podľa tohto zákona, ktoré nepatria do pôsobnosti pobočky.

(2) Ústredie vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jeho pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.

Komentár k § 179

Ustanovenie upravuje vecnú príslušnosť ústredia Sociálnej poisťovne, teda rozsah právomocí centrálneho orgánu Sociálnej poisťovne v systéme jej organizačnej štruktúry. Sociálna poisťovňa vykonáva svoju pôsobnosť prostredníctvom ústredia a pobočiek, pričom ústredie plní predovšetkým riadiacu, rozhodovaciu a koordinačnú funkciu.

Cieľom ustanovenia je jasne určiť, v ktorých veciach rozhoduje ústredie v prvom stupni, v ktorých vykonáva odvolaciu právomoc a aké ďalšie úlohy mu zákon zveruje.

Ustanovenie predstavuje kľúčové ustanovenie upravujúce kompetencie ústredia Sociálnej poisťovne.

Ústredie plní tri základné funkcie, a to rozhodovaciu – najmä vo veciach dôchodkových dávok a významných finančných otázok, odvolaciu – ako druhostupňový orgán voči rozhodnutiam pobočiek, riadiacu a organizačnú – pri koordinácii činnosti celej Sociálnej poisťovne.

Týmto spôsobom zákon zabezpečuje centralizované a jednotné fungovanie systému sociálneho poistenia na území Slovenskej republiky.

 

Rozhodovanie ústredia v prvom stupni

Ústredie rozhoduje v prvom stupni najmä v najvýznamnejších dávkových veciach sociálneho poistenia.

Ide predovšetkým o rozhodovanie o dôchodkových dávkach. Ústredie rozhoduje o priznaní a zmene starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského a vdoveckého dôchodku, sirotského dôchodku. Dôvodom centralizácie rozhodovania je zložitosť a význam dôchodkových dávok, ktoré predstavujú kľúčovú časť systému sociálneho zabezpečenia.

Ide tiež o rozhodovanie o úrazových dávkach.

Ústredie rozhoduje aj o úrazovej rente, pozostalostnej úrazovej rente. Tieto dávky patria do systému úrazového poistenia, ktorý je špecifickou súčasťou sociálneho poistenia.

 

Rozhodovanie o neoprávnene vyplatených dávkach

Ústredie rozhoduje aj o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku, povinnosti nahradiť Sociálnej poisťovni škodu spôsobenú neoprávnenou výplatou dávky. Takéto rozhodnutia môžu smerovať voči poberateľovi dávky, fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá spôsobila vznik škody. Ide o významný nástroj ochrany verejných finančných prostriedkov sociálneho poistenia.

 

Procesné rozhodnutia v konaní

Ústredie rozhoduje aj o viacerých procesných otázkach, napríklad o prerušení alebo zastavení konania, o obnove konania, o ustanovení osobitného príjemcu dávky, o ustanovení opatrovníka, o odpustení zmeškania lehoty, o predbežnom opatrení, o uložení poriadkovej pokuty. Tieto rozhodnutia sú typické pre správne konanie a zabezpečujú jeho riadny priebeh.

 

Rozhodovanie o splátkach dlžných súm

Ústredie môže rozhodovať aj o povolení splátok dlžných súm, ak ich výška presiahne limit určený generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne.

Ide najmä o dlžné sumy poistného na sociálne poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pokút a penále, neprávom vyplatených dávok. Centralizácia tejto právomoci umožňuje jednotný postup pri riešení väčších dlhov.

 

Rozhodovanie o osobitných príspevkoch

Ústredie rozhoduje aj o niektorých osobitných dávkach alebo príspevkoch, napríklad príspevok účastníkom národného boja za oslobodenie, príplatok k dôchodku podľa osobitných predpisov, príspevok športovým reprezentantom. Tieto príspevky majú charakter osobitných sociálnych nárokov priznávaných štátom určitým skupinám osôb.

 

Vymáhanie pohľadávok

Ústredie rozhoduje aj vo veciach vymáhania pohľadávok, ktoré vznikli napríklad neoprávnenou výplatou dávok, uložením pokuty, povinnosťou nahradiť škodu spôsobenú Sociálnej poisťovni.

 

Odvolacia právomoc

Ústredie zároveň rozhoduje v druhom stupni, teda ako odvolací orgán voči rozhodnutiam pobočiek Sociálnej poisťovne. Táto právomoc zabezpečuje dvojstupňovosť konania, jednotnosť rozhodovacej praxe.

 

Riadiaca a kontrolná funkcia

Ústredie riadi činnosť pobočiek, kontroluje ich postup. Ide o typickú funkciu centrálneho orgánu v rámci organizačnej štruktúry verejnoprávnej inštitúcie.

 

Hospodárenie a správa majetku

Ústredie hospodári s finančnými prostriedkami Sociálnej poisťovne, s jej majetkom, s majetkom štátu zvereným do správy. Táto kompetencia má význam pre finančné riadenie systému sociálneho poistenia.

 

Výplata dávok

Ústredie zabezpečuje výplatu dôchodkových dávok, úrazovej renty, pozostalostnej úrazovej renty, osobitných príspevkov a príplatkov. Výplata dávok je centralizovaná najmä z dôvodu efektívnosti a kontroly správnosti výplaty.

 

Ďalšie významné úlohy ústredia

Ústredie vykonáva aj ďalšie činnosti, napríklad určuje dôchodkový vek poistenca, vykonáva lekársku posudkovú činnosť, uzatvára zmluvy o pracovnej rehabilitácii a rekvalifikácii, vykonáva kontrolnú, poradenskú a konzultačnú činnosť, zabezpečuje prevod dôchodkových práv v rámci systému Európskej únie. Tieto činnosti súvisia s komplexným fungovaním systému sociálneho poistenia.

!     Upozornenie

Od 1. 1. 2024 sa vypustili písmená r) a s), a to vzhľadom na úpravu v ustanovení § 82b ods. 1 písm. a).

Novelou zákona č. 278/2024 Z. z. sa od 1. 1. 2025 v ods. 1 za písmeno e) vkladá nové písmeno f). Išlo o precizovanie textu tak, aby lehota na vyplatenie rodičom asignovaného podielu závisela nie odo dňa, kedy sa príslušné finančné prostriedky pripíšu na účet Sociálnej poisťovne, ale od objektívnej lehoty. Ustanovilo sa, aby podiel zaplatenej dane z príjmov pre rodičov osobám, ktorých dôchodok vypláca Sociálna poisťovňa, vyplácala Sociálna poisťovňa. Podiel zaplatenej dane z príjmov asignovanej rodičom sa poukáže rovnako, ako sa oprávnenej osobe – dôchodcovi poukazuje dôchodok, a to každoročne do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli finančné prostriedky určené na tento účel pripísané na účet Sociálnej poisťovne. Súčasne sa ustanovilo, aby náklady Sociálnej poisťovne, ktoré v súvislosti s výplatou asignovanej časti dane vzniknú, nahradil štát.

Novelou zákona č. 200/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 v ods. 1 písm. f) slová „Sociálna poisťovňa poukazuje starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,“ nahradili slovami „sa poukazuje starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu alebo invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu“. Tým sa umožnilo, aby podiel zaplatenej dane z príjmov pre rodičov vyplácala Sociálna poisťovňa aj osobám, ktorých dôchodok vypláca iný platiteľ dôchodku v Slovenskej republike. Táto zmena predstavuje zjednodušenie administratívneho postupu.

Následne sa novelou zákona č. 258/2025 Z. z. od 1. 4. 2026 slová „číslo účtu“ nahradili slovom „účet“ a nad slovom „banky“ sa vypustil odkaz „⁶⁷).

Zároveň sa zo znenia ods. 1 vypustilo písmeno k), čo znamená, že išlo o zrušenie vecnej príslušnosti ústredia na spísanie žiadosti o dôchodkovú dávku s cieľom zjednodušiť a zefektívniť proces podávania týchto žiadostí. Umožnením podania žiadosti o dôchodkovú dávku na ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne sa poistencovi poskytuje väčšia flexibilita a dostupnosť uplatnenia si nároku na dôchodok.

Zastupovanie Sociálnej poisťovne

Podľa odseku 2 ústredie vystupuje v mene Sociálnej poisťovne, v konaniach pred súdmi a orgánmi verejnej moci. To znamená, že ústredie je oprávnené zastupovať Sociálnu poisťovňu napríklad v súdnych sporoch, v správnych konaniach, pri ochrane jej majetkových práv.

§ 180

Miestna príslušnosť

(1) Miestna príslušnosť pobočky v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starob­ného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa určuje

a) miestom útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd,

b) sídlom zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd, je mimo územia Slovenskej republiky,

c) v ostatných prípadoch miestom trvalého pobytu poistenca alebo miestom jeho pobytu v Slovenskej republike podľa osobitného predpisu,^95b) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Miestna príslušnosť pobočky na účely kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca a kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu sa určuje miestom výkonu práce ošetrujúceho lekára oprávneného na posudzovanie spôsobilosti na prácu. Ak sa dočasne práceneschopný poistenec zdržiava mimo miesta výkonu práce ošetrujúceho lekára, miestne príslušná je pobočka, v ktorej obvode sa dočasne práce­neschopný poistenec zdržiava.

(3) Ak odsek 6 neustanovuje inak, konanie, na ktoré je miestne príslušných niekoľko pobočiek, uskutočňuje pobočka, ktorá konanie začala prvá, ak sa pobočky nedohodli inak.

(4) Ústredie určí, ktorá pobočka konanie uskutoční, ak

a) je miestne príslušných niekoľko pobočiek a každá z nich odmieta uskutočniť konanie,

b) nie je možné určiť miestnu príslušnosť pobočky podľa odsekov 1 až 3 a 6.

(5) Na žiadosť účastníka konania alebo s jeho súhlasom môže miestne príslušná pobočka podľa odseku 1 písm. c) postúpiť vec na vybavenie inej pobočke, ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania a pobočka, ktorej sa má vec postúpiť.

(6) Ak je na konanie o nemocenskej dávke miestne príslušných niekoľko pobočiek, konanie uskutočňuje pobočka, v ktorej územnom obvode má poistenec trvalý pobyt. Ak poistenec nemá trvalý pobyt v územnom obvode ani jednej miestne príslušnej pobočky, konanie uskutočňuje miestne príslušná pobočka, ktorá vykonáva nemocenské poistenie poistenca najdlhšie.

(7) Miestnu príslušnosť pobočky na účely výkonu lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia a úrazového poistenia určuje ústredie; to neplatí, ak sa lekárska posudková činnosť vykonáva za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

Komentár k § 180

Ustanovenie upravuje miestnu príslušnosť pobočiek Sociálnej poisťovne v konaniach vo veciach sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia. Miestna príslušnosť určuje, ktorá konkrétna pobočka Sociálnej poisťovne je oprávnená viesť konanie a rozhodovať v určitej veci, ak je na území Slovenskej republiky viac pobočiek s rovnakou vecnou príslušnosťou. Účelom tejto úpravy je zabezpečiť efektívnu organizáciu konania, jednoznačné určenie príslušného orgánu, dostupnosť konania pre účastníkov.

Ustanovenie tiež vytvára systém pravidiel na určenie miestnej príslušnosti pobočiek Sociálnej poisťovne. Základné kritériá sú miesto vedenia evidencie miezd zamestnávateľa, sídlo zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, trvalý pobyt alebo pobyt poistenca.

Zákon zároveň rieši aj osobitné situácie, ako napríklad kontrolu dočasnej pracovnej neschopnosti, konania o nemocenských dávkach, spory o miestnu príslušnosť. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť prehľadnú organizáciu konaní Sociálnej poisťovne a ich efektívne vykonávanie v súlade so zásadami správneho konania.

 

Základné pravidlá určenia miestnej príslušnosti

Odsek 1 obsahuje základné pravidlá, podľa ktorých sa určuje miestna príslušnosť pobočky. Rozlišujú sa tri základné situácie.

–   Miesto útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd

V prvom rade sa miestna príslušnosť určuje podľa miesta útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd. Toto kritérium je významné najmä pri konaniach súvisiacich so zamestnaneckým pomerom, napríklad pri nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení zamestnancov, úrazovom poistení.

Evidencia miezd je totiž rozhodujúcim zdrojom údajov pre určenie vymeriavacích základov, poistného, nároku na dávky.

–   Sídlo zamestnávateľa alebo organizačnej zložky

Ak evidenciu miezd vedie iná osoba než zamestnávateľ, alebo ak útvar vedúci evidenciu miezd pôsobí mimo územia Slovenskej republiky, miestna príslušnosť sa určuje podľa sídla zamestnávateľa alebo sídla jeho organizačnej zložky. Táto úprava reaguje najmä na situácie, keď je vedenie mzdovej agendy outsourcované účtovným firmám alebo spracovateľom miezd.

–   Trvalý pobyt alebo pobyt poistenca

Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa predchádzajúcich kritérií, rozhodujúcim je miesto trvalého pobytu poistenca alebo jeho pobytu na území Slovenskej republiky.

Toto pravidlo sa uplatňuje najmä pri samostatne zárobkovo činných osobách, dobrovoľne poistených osobách, niektorých dávkových konaniach.

 

Miestna príslušnosť pri kontrole dočasnej pracovnej neschopnosti

Osobitná úprava platí pre kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca a posudzovania spôsobilosti na prácu. V takýchto prípadoch sa miestna príslušnosť určuje podľa miesta výkonu práce ošetrujúceho lekára, ktorý je oprávnený posudzovať pracovnú schopnosť poistenca. Ak sa však poistenec počas práceneschopnosti zdržiava na inom mieste, miestne príslušnou sa stáva pobočka podľa miesta jeho skutočného pobytu. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť efektívnu kontrolu dodržiavania liečebného režimu.

 

Situácia viacerých miestne príslušných pobočiek

V praxi môže nastať situácia, keď je na konanie miestne príslušných viac pobočiek. V takom prípade platí pravidlo, že konanie vykoná pobočka, ktorá konanie začala ako prvá, ak sa pobočky nedohodnú inak. Ide o praktické riešenie, ktoré zabraňuje duplicite konania, sporom o príslušnosť medzi pobočkami.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 zmenilo znenie odseku 3, čo znamená, že konanie, na ktoré je miestne príslušných niekoľko pobočiek, uskutočňuje pobočka, ktorá konanie začala prvá, ak sa pobočky nedohodli inak.

Určenie miestnej príslušnosti ústredím (§ 180 ods. 4)

Ústredie Sociálnej poisťovne rozhodne o miestnej príslušnosti, ak viac pobočiek je miestne príslušných a každá odmieta konať, alebo miestnu príslušnosť nie je možné určiť podľa zákonných pravidiel. Ústredie teda vystupuje ako autoritatívny rozhodca sporov o miestnu príslušnosť.

 

Postúpenie veci inej pobočke (§ 180 ods. 5)

Zákon umožňuje aj postúpenie veci inej pobočke, ak o to požiada účastník konania alebo s tým súhlasí, ak súhlasia ostatní účastníci konania, ak súhlasí pobočka, ktorej má byť vec postúpená. Tento mechanizmus slúži najmä na zjednodušenie prístupu účastníkov ku konaniu, napríklad ak sa presťahujú alebo majú konanie bližšie k inej pobočke.

 

Miestna príslušnosť pri nemocenských dávkach (§ 180 ods. 6)

Pri konaniach o nemocenských dávkach zákon ustanovuje osobitné pravidlo. Konanie vykonáva pobočka podľa trvalého pobytu poistenca, ak poistenec nemá trvalý pobyt v obvode miestne príslušnej pobočky, rozhoduje pobočka, ktorá vykonáva nemocenské poistenie poistenca najdlhšie. Táto úprava zohľadňuje špecifiká nemocenského poistenia, kde je rozhodujúca kontinuita poistenia.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 zmenilo znenie prvej vety v odseku 6, čo znamená, že ak je na konanie o nemocenskej dávke miestne príslušných niekoľko pobočiek, konanie uskutočňuje pobočka, v ktorej územnom obvode má poistenec trvalý pobyt. Upravila sa miestna príslušnosť pobočky špecificky pri konaní o nemocenskej dávke a pri súbehu nemocenských poistení, t. j. vtedy, keď je miestne príslušných viacero pobočiek. Konanie v takýchto prípadoch uskutoční pobočka, v ktorej územnom obvode má poistenec trvalý pobyt.

Táto úprava sa zaviedla dôvodu jednoznačného určenia pobočky zodpovednej za začatie konania o nároku na nemocenskú dávku. Cieľom je predísť nejasnostiam a zabezpečiť plynulé a efektívne konanie. Súčasne sa doplnila do odseku 4 kompetencia pre ústredie určiť, ktorá pobočka konanie uskutoční v prípade, ak nebude možné miestnu pobočku pri konaní o nemocenskej dávke a pri súbehu nemocenských poistení určiť podľa odseku 6.

Miestna príslušnosť pri lekárskej posudkovej činnosti (§ 180 ods. 7)

Miestnu príslušnosť pobočky na účely lekárskej posudkovej činnosti určuje ústredie Sociálnej poisťovne. Výnimka platí v prípade, keď sa posudková činnosť vykonáva za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. V takom prípade sa zohľadňuje najmä praktická dostupnosť posudkového lekára.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa ustanovenie od 1. 4. 2026 dopĺňa odsekom 7. Došlo k zrušeniu miestnej príslušnosti posudkových lekárov pri výkone lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového a úrazového poistenia bez osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, čím je umožnené, aby zdravotný stav posudzoval ktorýkoľvek posudkový lekár Sociálnej poisťovne určený ústredím Sociálnej poisťovne. Miestnu príslušnosť v takých prípadoch určí ústredie Sociálnej poisťovne. Cieľom je efektívnejšie rozdelenie agendy, zrýchlenie posudkovej činnosti, zníženie administratívnej záťaže a zvýšenie nezávislosti posudkových lekárov. V prípade, ak sa lekárska posudková činnosť vykonáva za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, zachováva sa možnosť, aby vyšetrenie zdravotného stavu absolvoval v mieste svojho pobytu.

Vylúčenie zamestnancov
organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne

§ 181

(1) Zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho vzťah k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.

(2) Z prerokovávania rozhodovania pred organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne iného stupňa.

Komentár k § 181

Čo sa týka prejednávania a rozhodovania o veci zákon upravuje, kto a za akých podmienok môže byť z prejednávania vylúčený. Zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne môže byť vylúčený, ak sa mu preukáže pochybnosť o jeho nezaujatosti. Taktiež je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec organizačnej zložky iného stupňa. Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne z konania nemožno podať odvolanie.

§ 182

(1) Účastník konania oznámi organizačnej zložke Sociálnej poisťovne skutočnosti odôvodňujúce vylúčenie zamestnanca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, len čo sa o nich dozvie.

(2) Len čo sa zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dozvie o skutočnostiach, ktoré odôvodňujú jeho vylúčenie, oznámi to bez meškania svojmu najbližšiemu nadriadenému.

(3) Zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, u ktorého sú dôvody na jeho vylúčenie, urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú od­klad.

Komentár k § 182

V prvom rade je potrebné oznámiť organizačnej zložke všetky podstatné skutočnosti, ktoré by mohli viesť k vylúčeniu zamestnanca z rozhodovania. Mal by to urobiť hneď, len čo sa o nich dozvie.

Oznámenie sa realizuje svojmu najbližšiemu nadriadenému. Ten zamestnanec, u ktorého sú dôvody na jeho vylúčenie, urobí iba neodkladné úkony.

§ 183

(1) O tom, či je zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne z konania vylúčený, rozhoduje

a) riaditeľ pobočky, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti pobočky, a

b) generálny riaditeľ, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti ústredia.

(2) Ak riaditeľ pobočky alebo generálny riaditeľ rozhodli, že zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je vylúčený, urobia opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.

(3) Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne z konania nemožno podať odvolanie.

Komentár k § 183

Riaditeľ alebo generálny riaditeľ rozhodujú o tom, či bude zamestnanec z konania vylúčený.

V prípade, ak padne rozhodnutie, že zamestnanec je vylúčený, urobia patričné opatrenie na uskutočnenia ďalšieho konania.

Začatie konania

§ 184

(1) Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Žiadosť podľa prvej vety možno podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

(2) Dávkové konanie o poskytnutie pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie sa začína na základe písomnej žiadosti poškodeného. Dávkové konanie o priznanie rehabilitačného a rekvalifikačného sa začína na základe rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o poskytnutí pracovnej reha­bilitácie alebo o poskytnutí rekvalifikácie.

(3) Dávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

(4) Za fyzickú osobu, ktorá zo zdravotných dôvodov nie je schopná sama podať žiadosť o dávku, môže na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave tejto fyzickej osoby podať písomnú žiadosť iná fyzická osoba, ak je spôsobilá na právne úkony.

(5) Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou, ak odseky 12 a 13 neustanovujú inak. Na účely tohto zákona sa za tlačivo určené Sociálnou poisťovňou považuje aj elektronický formulár vytvorený Sociálnou poisťovňou podľa § 186 ods. 2 alebo podľa osobitného predpisu.^95c) Rozhodnutie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti.

(6) Žiadosť o priznanie dávky garančného poistenia podáva zamestnanec do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo odo dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu.

(7) Sociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa domnieva, že fyzická osoba uvedená v odseku 1 nespĺňa podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, alebo ak žiadosť nie je doložená potrebnými dokladmi.

(8) Nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

(9) Žiadosť o začatie dávkového konania a nedávkového konania sa podáva v miestne príslušnej pobočke, ak tento zákon neustanovuje inak.

(10) Žiadosť o priznanie dôchodkovej dávky v listinnej podobe spisuje pobočka, ktorú fyzická osoba požiada o jej spísanie, ak odsek 11 neustanovuje inak.

(11) Žiadosť o začatie dávkového konania podáva v pobočke príslušnej podľa sídla ústavu fyzická osoba vo výkone

a) väzby prostredníctvom ústavu na výkon väzby,

b) trestu odňatia slobody prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody,

c) detencie prostredníctvom detenčného ústavu.

(12) Žiadosť o priznanie dávky v nezamestnanosti možno podať aj na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako súčasť žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie; ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nezaradí fyzickú osobu, ktorá požiadala o priznanie dávky v nezamestnanosti, do evidencie uchádzačov o zamestnanie, na túto žiadosť o priznanie dávky v nezamestnanosti sa neprihliada.

(13) Vytvorenie záznamu v systéme elektronického zdravotníctva sa považuje za žiadosť o priznanie

a) nemocenského, ak potvrdzuje vznik dočasnej pracovnej neschopnosti

    1.   poistenca, ktorý je zamestnancom, a dočasná pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako štrnásť dní alebo ak počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie,

    2.   poistenca, ktorý nie je zamestnancom,

b) tehotenského a materského, ak potvrdzuje očakávaný deň pôrodu poistenkyne určený lekárom; to neplatí, ak ide o materské, na ktoré si poistenkyňa uplatnila nárok pred začiatkom šiesteho týždňa najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,

c) úrazového príplatku, ak potvrdzuje vznik dočasnej pracovnej neschopnosti a dočasná pracovná neschopnosť vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

(14) Zrušený.

Komentár k § 184

Ustanovenie upravuje spôsob začatia konania v systéme sociálneho poistenia, pričom rozlišuje medzi dávkovým konaním (konanie o priznaní alebo zmene dávky) a nedávkovým konaním (napr. konania o povinnostiach poistencov alebo zamestnávateľov). Upravuje tiež formu podania žiadosti, jej náležitosti, osobitné spôsoby podania v špecifických situáciách a prípady, keď sa za žiadosť považuje aj elektronický záznam v informačných systémoch.

Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť jednoznačný a prístupný mechanizmus iniciovania konania pred Sociálnou poisťovňou, ktorý zároveň reflektuje moderné formy elektronickej komunikácie.

Ustanovenie upravuje základné pravidlá začatia konania v systéme sociálneho poistenia. Zákon vychádza zo zásady, že dávkové konanie sa spravidla začína na základe žiadosti osoby, ktorá si uplatňuje nárok na dávku, pričom zároveň umožňuje začatie konania z úradnej iniciatívy Sociálnej poisťovne v zákonom ustanovených prípadoch.

Úprava zohľadňuje aj osobitné situácie (väzba, zdravotná neschopnosť), elektronické podanie žiadostí, prepojenie so systémom elektronického zdravotníctva. Cieľom je zabezpečiť jednoduchý, prístupný a efektívny mechanizmus uplatňovania nárokov zo sociálneho poistenia.

 

Začatie dávkového konania na základe žiadosti (§ 184 ods. 1)

Podľa základného pravidla sa dávkové konanie začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatňuje nárok na dávku a nárok na jej výplatu.

Žiadosť môže byť podaná v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Ide o prejav dispozičnej zásady – konanie sa spravidla nezačína automaticky, ale na podnet osoby, ktorá si nárok uplatňuje. Výnimky z tohto pravidla zákon ustanovuje v osobitných prípadoch (napr. pri zmene výšky dávky z podnetu Sociálnej poisťovne).

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 v ods. 1 na konci pripája veta: Žiadosť podľa prvej vety možno podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. V súvislosti s rozšírením možnosti uplatňovania nárokov na dávky elektronickým spôsobom sa teda ustanovilo precizovať, čo sa považuje za písomnú žiadosť v kontexte dávkového konania. Tento dodatok sa zaviedol s cieľom eliminovať potenciálne nejasnosti a podporuje flexibilitu pri podávaní žiadostí.

Začatie konania o pracovnej rehabilitácii a rekvalifikácii (§ 184 ods. 2)

Osobitný režim platí pri dávkach úrazového poistenia súvisiacich s pracovnou rehabilitáciou.

Konanie o poskytnutie pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie sa začína na základe žiadosti poškodeného, o priznanie rehabilitačného alebo rekvalifikačného sa začína až na základe rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o poskytnutí rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Z toho vyplýva, že priznanie týchto dávok je nadväzujúcim krokom po rozhodnutí o samotnej rehabilitácii.

 

Začatie konania o zmene dávky (§ 184 ods. 3)

Konanie o zmene poskytovania dávky alebo jej výšky môže byť začaté na základe žiadosti poberateľa dávky, alebo z podnetu Sociálnej poisťovne. Druhá možnosť predstavuje výnimku z dispozičnej zásady a umožňuje Sociálnej poisťovni reagovať napríklad na zmenu zdravotného stavu, zmenu príjmu, zmenu právnych podmienok nároku na dávku.

 

Podanie žiadosti prostredníctvom inej osoby (§ 184 ods. 4)

Ak fyzická osoba zo zdravotných dôvodov nie je schopná podať žiadosť sama, môže ju podať iná fyzická osoba.

Podmienky sú potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave žiadateľa, a osoba podávajúca žiadosť musí byť spôsobilá na právne úkony. Toto ustanovenie zabezpečuje ochranu práv osôb so zdravotným postihnutím alebo vážnym ochorením.

 

Formulár žiadosti a preukazovanie skutočností (§ 184 ods. 5)

Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Za takéto tlačivo sa považuje aj elektronický formulár vytvorený Sociálnou poisťovňou. Žiadateľ je zároveň povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku na dávku a jej výplatu, napríklad obdobie poistenia, výšku príjmu, zdravotný stav. Spôsob preukazovania určuje Sociálna poisťovňa.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 v ods. 5 za prvú vetu vložila nová druhá veta, podľa ktorej na účely tohto zákona sa za tlačivo určené Sociálnou poisťovňou považuje aj elektronický formulár vytvorený Sociálnou poisťovňou podľa § 186 ods. 2 alebo podľa osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 24 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov. Táto úprava reflektuje požiadavky na digitalizáciu verejnej správy a zabezpečuje právnu istotu, že elektronické formuláre sú považované za ekvivalent papierových tlačív. Toto riešenie zjednodušuje komunikáciu s občanmi, zrýchľuje procesy a znižuje administratívnu záťaž. Zmena je v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, ktorý už upravuje používanie elektronických formulárov ako právne záväzné ekvivalenty tlačív, a prispieva k efektívnejšiemu výkonu verejnej správy.

Lehota pri dávke garančného poistenia (§ 184 ods. 6)

Pri dávke garančného poistenia zákon ustanovuje osobitnú lehotu na podanie žiadosti.

Žiadosť musí zamestnanec podať do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, alebo do 60 dní od skončenia pracovného pomeru. Ide o prekluzívnu lehotu, po jej uplynutí nárok na dávku zaniká.

 

Povinnosť Sociálnej poisťovne spísať žiadosť (§ 184 ods. 7)

Sociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť aj vtedy, ak sa domnieva, že osoba nespĺňa podmienky nároku na dávku, alebo žiadosť nie je úplne doložená potrebnými dokladmi. Toto ustanovenie je výrazom zásady ochrany účastníka konania a zabraňuje tomu, aby bola osoba odradená od uplatnenia svojho nároku.

Začatie nedávkového konania (§ 184 ods. 8)

Nedávkové konanie sa môže začať na základe žiadosti účastníka konania, alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Takéto konania sa týkajú napríklad určenia poistného, sankcií, evidenčných povinností.

 

Podanie žiadosti na miestne príslušnej pobočke (§ 184 ods. 9)

Žiadosť o začatie konania sa podáva v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Miestna príslušnosť sa určuje podľa pravidiel uvedených v § 180 zákona.

 

Spisovanie žiadosti o dôchodkovú dávku (§ 184 ods. 10)

Žiadosť o priznanie dôchodkovej dávky v listinnej podobe spisuje pobočka Sociálnej poisťovne, ktorú o to poistenec požiada. Ide o špecifický postup, ktorý má zabezpečiť správne vyplnenie žiadosti, identifikáciu všetkých rozhodujúcich skutočností.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 zmenilo znenie odseku 10, čím sa umožnilo poistencovi požiadať o spísanie žiadosti o dôchodkovú dávku v ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne, ktorú požiada o spísanie, a to aj v prípade, ak nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu nevyužívania v praxi sa súčasne vypustila úpravu, podľa ktorej si poistenec, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt môže uplatniť nárok na dôchodkovú dávku, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu v ústredí Sociálnej poisťovne.

Z rovnakého dôvodu, t. j. nevyužívania tejto možnosti v praxi, sa vypustila aj úprava, ktorá fyzickej osobe umožňuje podať si žiadosť o úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu v pobočke príslušnej podľa miesta prechodného pobytu v prípade, ak sa táto osoba prechodne zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných dôvodov nie je schopná podať žiadosť v pobočke príslušnej podľa miesta trvalého pobytu.

Žiadosti osôb vo výkone väzby alebo trestu (§ 184 ods. 11)

Osoby nachádzajúce sa vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody, v detencii, podávajú žiadosť prostredníctvom príslušného ústavu, a to na pobočke Sociálnej poisťovne podľa sídla ústavu. Tým sa zabezpečuje reálny prístup týchto osôb k sociálnemu zabezpečeniu.

 

Žiadosť o dávku v nezamestnanosti (§ 184 ods. 12)

Žiadosť o dávku v nezamestnanosti možno podať aj prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to ako súčasť žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak však osoba nie je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, na žiadosť o dávku v nezamestnanosti sa neprihliada.

 

Elektronické zdravotníctvo ako forma žiadosti (§ 184 ods. 13)

Moderným prvkom právnej úpravy je ustanovenie, podľa ktorého sa záznam v systéme elektronického zdravotníctva považuje za žiadosť o dávku. Týka sa to najmä nemocenského, tehotenského, materského, úrazového príplatku. Lekársky záznam napríklad o vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti tak automaticky iniciuje konanie o dávke. Tento mechanizmus výrazne zjednodušuje administratívny proces a znižuje potrebu podávania samostatných žiadostí.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 zmenilo znenie odseku 13 a tiež sa vypustilo znenie odseku 14. V nadväznosti na nové proaktívne spôsoby začatia konania u niektorých dávok sociálneho poistenia (tehotenské a materské) a v záujme zníženia administratívnej záťaže poistencov, sa ustanovila právna fikcia uplatnenia nároku aj na ďalšie nemocenské dávky (okrem nemocenského), a to tehotenské a materské. Za žiadosť o tehotenské a materské sa v takomto prípade bude považovať vytvorenie elektronického záznamu v systéme elektronického zdravotníctva lekárom, ktorý potvrdzuje očakávaný deň pôrodu poistenkyne. Ak žena požaduje priznať materské skôr, než šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu (teda v období medzi ôsmym a šiestym týždňom pred pôrodom), alebo ak u ošetrujúceho lekára vyjadrila nesúhlas so zaznamenaním očakávaného dňa pôrodu do systému elektronického zdravotníctva, musí si podať žiadosť o materské sama.

Súčasne sa vypustilo znenie odseku 14, a to z dôvodu precizovania právnej úpravy s cieľom upraviť nemocenské dávky a úrazový príplatok, ktoré začali na základe vytvorenia záznamu v elektronickom zdravotníctve, spoločne v jednom ustanovení.

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 predĺžilo poskytovanie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

§ 185

(1) Za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ak tento zákon neustanovuje inak. Za deň začatia konania o dôchodkovej dávke sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou.

(2) Dávkové konanie o priznanie

a) nemocenského na základe žiadosti podľa § 184 ods. 13 písm. a) prvého bodu sa začína najskôr

    1.   15. dňom od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti,

    2.   dňom nasledujúcim po zániku nemocenského poistenia zamestnanca, ak zaniklo počas prvých 14 dní dočasnej pracovnej neschopnosti,

b) tehotenského na základe žiadosti podľa § 184 ods. 13 písm. b) sa začína najskôr prvým dňom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,

c) materského na základe žiadosti podľa § 184 ods. 13 písm. b) sa začína najskôr prvým dňom 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a ak poistenkyňa porodila skôr, najskôr dňom pôrodu.

(3) Ak zamestnávateľ neprihlásil zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na nemocenské poistenie podľa § 231 ods. 1 písm. b) alebo neoznámil pobočke ukončenie prerušenia nemocenského poistenia, dávkové konanie uvedené v odseku 2 sa začína dňom spárovania údajov zo žiadosti uvedenej v § 184 ods. 13 s údajmi v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

(4) Za deň uplatnenia nároku na nemocenskú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a nároku na výplatu týchto dávok sa považuje deň, v ktorom sa začalo konanie o týchto dávkach. Za deň uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti a nároku na jej výplatu sa považuje deň, v ktorom bola žiadosť fyzickej osoby doručená miestne príslušnej pobočke alebo úradu práce, sociálnych vecí a rodiny spôsobom podľa § 184 ods. 12.

(5) Za deň uplatnenia nároku na dôchodkovú dávku a nároku na jej výplatu sa považuje deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala pobočku o spísanie žiadosti o priznanie dávky.

(6) Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté dňom, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

Komentár k § 185

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 zmenilo celé znenie tohto ustanovenia.

V nadväznosti na nové proaktívne spôsoby začatia konania u dávok sociálneho poistenia tehotenské a materské, ako aj na rozšírenie možnosti uplatňovania nárokov na dávky elektronicky sa upravili právne nevyhnutné skutočnosti súvisiace so začatím konania.

Proaktívne konanie o priznaní materského bez nutnosti podania žiadosti o materské začne vtedy, keď matka porodí dieťa predčasne, alebo si chce uplatniť nárok na materské šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.

V prípade, ak má žena záujem o priznanie materského v období medzi ôsmym a šiestym týždňom pred očakávaným dňom pôrodu, t. j. skôr ako šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, alebo ak vyjadrila u ošetrujúceho lekára nesúhlas s tým, aby bol údaj o očakávanom dni pôrodu, ktorý lekár zaznamenal v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe prostredníctvom Národného centra zdravotníckych informácií odoslaný Sociálnej poisťovni, konanie začína podaním žiadosti, ktorú si v tomto prípade podáva poistenkyňa sama.

Súčasne sa odstránilo ustanovenie upravujúce deň uplatnenia nároku a začiatok konania o úrazovej dávke. V praxi sa spísanie žiadosti o priznanie úrazovej dávky na pobočke prakticky nevyužíva, čo robilo toto ustanovenie obsolétnym. Jeho odstránením je administratívny proces jasne definovaný. Tým sa zabezpečilo, že postup vybavovania žiadostí je jednoznačný, aj keď samotná prax sa nezmení.

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 zaviedla úprava súvisiaca s predĺžením poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

§ 186

Podanie

(1) Podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe alebo ústne do zápisnice. Sociálna poisťovňa určí, kedy sa podanie vyžaduje na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Podanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitných predpisov⁹⁶⁾ alebo neurobené podľa odseku 2 je potrebné riadne potvrdiť najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni. Na podania, ktoré neboli v lehote podľa tretej vety potvrdené, sa neprihliada.

(2) Fyzická osoba alebo právnická osoba môže organizačnej zložke Sociálnej poisťovne doručovať podanie aj elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, na základe písomnej dohody so Sociálnou poisťovňou alebo spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou, ktorý zaručí zabezpečené využívanie elektronických služieb Sociálnej poisťovne. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia.

(3) Podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje, a musí byť podpísané a označené dátumom podania.

(4) Ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti alebo nebolo predložené na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pomôže účastníkovi konania nedo­statky odstrániť, prípadne vyzve účastníka konania, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Súčasne upozorní účastníka konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania.

(5) Na žiadosť účastníka konania organizačná zložka Sociálnej poisťovne potvrdí prijatie podania.

Komentár k § 186

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 zmenilo znenie odseku 1, podľa ktorého podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe alebo ústne do zápisnice. Sociálna poisťovňa určí, kedy sa podanie vyžaduje na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Podanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie alebo neurobené podľa odseku 2 je potrebné riadne potvrdiť najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni. Na podania, ktoré neboli v lehote podľa tretej vety potvrdené, sa neprihliada. Spresnili sa formy, akými je možné urobiť podanie voči Sociálnej poisťovni, a to aj z hľadiska používaných inštitútov podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení zákona č. 211/2019 Z. z.

Ustanovuje sa, že podanie urobené elektronicky bez autorizácie alebo podľa § 186 odseku 2, t. j. elektronicky spôsobom, ktorý umožňuje určenie osoby, ktorá podanie urobila na základe dohody so Sociálnou poisťovňou alebo podľa jej určeného postupu zaručujúceho bezpečné využívanie jej elektronických služieb, musí byť riadne potvrdené do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni. Riadne potvrdenie podania znamená zákonom vymedzený spôsob, akým má byť podanie urobené – teda listinne, elektronicky s autorizáciou, alebo spôsobom podľa § 186 ods. 2. Týmto sa rozširuje rámec spôsobov overenia identity, prístupu a potvrdenia elektronických úkonov nad rámec pôvodne vyžadovaného zaručeného elektronického podpisu, čo umožňuje efektívnejšie a modernejšie spôsoby komunikácie medzi občanom a verejnou správou. Zároveň sa ustanovilo vypustiť nepoužívané spôsoby, ktorými možno urobiť podanie, a to telegraficky a faxom.

V prípade, že fyzická osoba uzatvorí na základe písomnej dohody so Sociálnou poisťovňou alebo spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou, ktorý zaručí zabezpečené využívanie elektronických služieb Sociálnej poisťovne, môže doručovať podanie aj elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Takáto dohoda obsahuje:

–   náležitosti elektronického doručovania,

–   spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami,

–   spôsob preukazovania doručenia.

V záujme posilnenia elektronickej výmeny informácií medzi Sociálnou poisťovňou a fyzickými a právnickými osobami sa ustanovilo, aby takéto informácie mohli byť Sociálnej poisťovni doručované nielen na základe vzájomnej dohody, ale aj spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou, ktorý zaručí zabezpečené využívanie elektronických služieb Sociálnej poisťovne.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 v poznámke pod čiarou k odkazu 96a vypustili slová „o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

§ 187

Postúpenie

Ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je príslušná na rozhodnutie, je povinná podanie bez meškania postúpiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne a upovedomiť o tom účastníka konania.

Komentár k § 187

V prípade, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je príslušná na rozhodnutie, bez meškania je povinná podanie postúpiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne a samozrejme upovedomiť o tom účastníka konania.

§ 188

Ústne pojednávanie

(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.

(2) Na ústne pojednávanie organizačná zložka Sociálnej poisťovne prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky.

(3) Ústne pojednávanie je neverejné.

Komentár k § 188

Sociálna poisťovňa môže nariadiť ústne pojednávanie, ktoré je neverejné. Udeje sa to v tom prípade, ak to vyžaduje samotná povaha vecí a prispeje to k objasneniu. Na takéto pojednávanie sa prizvú všetci účastníci konania, zároveň ich vyzve, aby prípadne vzniesli pripomienky.

§ 189

Zápisnica

(1) O ústnych podaniach, o dôležitých úkonoch a o dôležitých dôkazoch v konaní príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vyhotovuje zápisnicu.

(2) Zo zápisnice musí byť zrejmé, kto, kde a kedy podanie uplatnil a kto, kde, kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré fyzické osoby a právnické osoby sa na konaní zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali.

(3) Zápisnicu podpisujú po prečítaní zástupcovia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorí uskutočňujú konanie, a podľa povahy veci po obo­známení s obsahom zápisnice aj ostatní účastníci konania, ktorí sa na konaní zúčastnili. Zástupca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je povinný v zápisnici uviesť námietky, ktoré účastník konania uviedol k obsahu zápisnice, a dôvody, pre ktoré účastník konania odmietol zápisnicu podpísať.

Komentár k § 189

O všetkých dôležitých úkonoch či podaniach a skutočnostiach Sociálna poisťovňa vyhotovuje zápisnicu. Zo samotnej zápisnice musí byť jasné kto a kedy podanie uplatnil, čo je predmetom konania, ktoré osoby sa zúčastnili na konaní, aké boli podané pripomienky, návrhy a aké opatrenia sa prijali. Túto zápisnicu po prečítaní podpisujú zástupcovia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorí uskutočňujú konanie.

V zápisnici sa uvádzajú aj všetky námietky, ktoré účastník konania uviedol k obsahu zápisnice, a dôvody, pre ktoré účastník konania odmietol zápisnicu podpísať.

§ 190

Nazeranie do spisov

(1) Účastníci konania a ich zástupcovia majú právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie okrem údajov o zdravotnom stave účastníka konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Právo nazerať do spisu, ktorý obsahuje údaje o zdravotnom stave, a robiť si z neho výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie má len účastník konania, ktorého sa tieto údaje týkajú. Iní účastníci konania a ich zástupcovia majú toto právo len so súhlasom účastníka konania, ktorého sa údaje o zdravotnom stave týkajú.

(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná umožniť nazeranie do spisov komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.

(4) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná zabezpečiť, aby nazretím do spisu, jeho výpisom, odpisom alebo vyhotovenou fotokópiou nebola porušená povinnosť mlčanlivosti a ochrany osobných údajov. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná o každom nazretí do spisu, vyhotovení výpisu, odpisu alebo fotokópie spísať zápisnicu.

Komentár k § 190

Zákon ustanovuje možnosť nazerania do spisov, určuje tiež, kto môže robiť odpisy a výpisy prípadne fotokópie. Právo nazerať do spisu, ktorý obsahuje údaje o zdravotnom stave, a robiť si z neho výpisy, odpisy má len účastník konania, ktorého sa tieto údaje týkajú. V prípade iných osôb majú toto právo len so súhlasom toho, koho sa údaje o zdravotnom stave týkajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná umožniť nazeranie do spisov komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím.

Zároveň je organizačná zložka povinná zabezpečiť, aby nazretím do spisu, jeho výpisom, odpisom alebo vyhotovenou fotokópiou nebola porušená povinnosť mlčanlivosti a ochrany osobných údajov. O každom takomto nazeraní do spisu alebo výpisu, odpisu alebo fotokópie spisuje zápisnicu.

Lehoty

§ 191

(1) Ak treba, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu, ak ju ne­ustanovuje tento zákon.

(2) V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.

Komentár k § 191

Ak je to potrebné vzhľadom na povahu vecí, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí na vykonanie úkonu primeranú lehotu. V prípade vzniknutých pochybností sa lehota považuje za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.

Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak odo dňa, keď sa mal úkon urobiť, uplynul jeden rok. Proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty sa nemožno odvolať.

§ 192

(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď zanikla príčina zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže tejto žiadosti priznať odkladný účinok.

(2) Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak odo dňa, keď sa mal úkon urobiť, uplynul jeden rok.

(3) Proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty sa nemožno odvolať.

Komentár k § 192

Zo závažných dôvodov sa môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada, a to do 15 dní odo dňa, keď zanikla príčina zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon.

§ 193

Prerušenie konania

(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania.

(2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže prerušiť konanie najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov navrhnú zhodne účastníci konania.

(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší konanie, ak v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno presne a úplne zistiť skutočný stav veci.

(4) Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.

(5) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.

(6) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Komentár k § 193

Samotné konanie môže byť prerušené v prípade napríklad, ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania. Toto prerušenie môže byť najdlhšie na 30 dní, ak to navrhnú účastníci konania. Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.

V prípade, ak je konanie prerušené, lehoty neplynú. V konaní sa pokračuje hneď, ako skončia dôvody prerušenia.

§ 194

Zastavenie konania

(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak

a) účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania,

b) odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,

c) prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne,

d) v konaní o nároku na nemocenskú dávku alebo v konaní o nároku na úrazový príplatok začatom na základe vytvorenia záznamu v systéme elektronického zdravotníctva odpadol dôvod konania; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva,

e) v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav veci sa podstatne nezmenil.

(2) Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť poistné, o pokute a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva.

(3) Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne.

(4) Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu po­trebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.

Komentár k § 194

Zákon určuje, že konanie sa môže nielen prerušiť, ale aj zastaviť, a to z nasledovných dôvodov:

–   ak účastník konania vzal žiadosť alebo podanie späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania,

–   skončil dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,

–   prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne,

–   ak účastník konania neodstránil nedostatky podania v lehote,

–   ak sa účastník konania v lehote nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky,

–   konanie sa zastaví dňom úmrtia.

Doplnil sa ďalší dôvod na zastavenie konania, a to skutočnosť, že v tej istej veci bolo právoplatne rozhodnuté organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne a skutkový stav sa podstatne nezmenil. V praxi sa vyskytujú pomerne často prípady, keď účastníci konania podávajú opakovane tie isté žiadosti bez podstatnej zmeny skutkového stavu. Sociálna poisťovňa je povinná v takýchto prípadoch opätovne v istej veci rozhodovať, nakoľko v zákone o sociálnom poistení absentoval dôvod zastavenia konania z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Zároveň sa zaviedol nový dôvod na zastavenie konania o nároku na nemocenské v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva – odpadnutie dôvodu konania, napr. v prípade, ak lekár potvrdil dočasnú pracovnú neschopnosť na základe chyby alebo omylu.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 zmenilo znenie ods. 1 písmeno d), podľa ktorého organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak v konaní o nároku na nemocenskú dávku alebo v konaní o nároku na úrazový príplatok začatom na základe vytvorenia záznamu v systéme elektronického zdravotníctva odpadol dôvod konania; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva. Rozšíril sa dôvod na zastavenie konania okrem konania o nemocenskom a úrazovom príplatku na ďalšie dávky nemocenského poistenia, konkrétne na tehotenské a materské, u ktorých lekár zaznamená očakávaný dátum pôrodu v systéme elektronického zdravotníctva, ak lekár potvrdil očakávaný dátum pôrodu na základe chyby alebo omylu. Súčasne sa ustanovilo nevydávať rozhodnutie o zastavení konania v prípadoch, keď bol omylom potvrdený záznam v systéme elektronického zdravotníctva a viedol k začatiu konania bez reálneho vzniku sociálnej udalosti, čím sa predíde možnému zneisteniu poistenca a zbytočnému administratívnemu zaťaženiu.

§ 195

Podklad rozhodnutia

(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

(2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

(3) Na žiadosť Sociálnej poisťovne sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

(4) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účast­níka konania.

Komentár k § 195

Pred vydaním samotného rozhodnutia sa postupuje tak, aby sa čo najpresnejšie určil skutočný stav vecí. Zisťujú sa všetky okolností, ktoré majú viesť ku správnemu rozhodnutiu. Na tento účel sa obstarajú všetky potrebné podklady.

Zákon určuje, čo je podkladom. Sú to najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe. Pri samotnom posudzovaní vecí sú dôležité všetky skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

Bola upravená všeobecná povinnosť oznamovať na žiadosť Sociálnej poisťovne skutočnosti významné pre konanie a rozhodnutie, ak ich nie je možné čerpať z referenčných registrov. Potreba upraviť túto povinnosť vyplynula z aplikačnej praxe Sociálnej poisťovne.

Sociálna poisťovňa je napr. pri prešetrovaní podozrenia z porušenia liečebného režimu počas dočasnej pracovnej neschopnosti povinná objektívne a spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Vzhľadom na nedostatočnú právomoc je pri zabezpečovaní dôkazov na účely rozhodovania odkázaná na dobrovoľnú spoluprácu dotknutých fyzických alebo právnických osôb, ktoré nie sú povinné poskytovať primeranú súčinnosť Sociálnej poisťovni, napr. školy o vykonaní skúšky alebo o osobnej účasti na vzdelávacom procese v čase dočasnej pracovnej neschopnosti, cestovné kancelárie o absolvovaní zájazdu počas dočasnej pracovnej neschopnosti, ubytovacie zariadenia o ubytovaní počas dočasnej pracovnej neschopnosti, iný zamestnávateľ o výkone práce v čase dočasnej pracovnej neschopnosti a pod.

Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa často nemôže preukázať porušenie liečebného režimu a tým zabezpečiť účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie. Zistené porušenie liečebného režimu je mnohokrát spojené aj so zneužívaním nemocenského poistenia, preto je kontrola významným nástrojom opatrení proti podvodom.

§ 196

Dokazovanie

(1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

(2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede.

(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu,^96a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.

(4) Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.

(5) Ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej techniky, mikrografickej techniky a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa ktorého boli vy­hotovené.

(6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

(7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Komentár k § 196

Všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia sa považujú za dôkazy. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Ako dôkaz môže byť použitá výpoveď svedka.

Taktiež ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej techniky, mikrografickej techniky namiesto originálu listiny, podľa ktorého boli vyhotovené.

Dôkazy sa hodnotia podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a následne všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. Na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie sa môže ustanoviť znalecký posudok. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú, prípadne navrhne, vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

§ 197

Čestné vyhlásenie

(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania.

(2) Čestné vyhlásenie organizačná zložka Sociálnej poisťovne nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok.

(3) V čestnom vyhlásení je účastník konania povinný uviesť pravdivé údaje. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestné­ho vyhlásenia.

Komentár k § 197

Zákon ustanovuje v konaní použitie tzv. čestného vyhlásenia. V čestnom vyhlásení je účastník konania povinný uviesť pravdivé údaje, v ostanom prípade mu zrazia právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia. Čestné vyhlásenie sa nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok.

§ 198

Predbežné otázky

(1) Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

(2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu.

Komentár k § 198

V prípade, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná. Taktiež si nemôže urobiť úsudok o osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu.

 

Zabezpečenie priebehu konania
a účelu konania

§ 199

(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne predvolá fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých osobná účasť pri prejednávaní veci je nevyh­nutná.

(2) V predvolaní organizačná zložka Sociálnej poisťovne upozorní na právne následky nedostavenia sa na predvolanie.

Komentár k § 199

V prípade, ak je pri prejednávaní vecí potrebná osobná účasť, organizačná zložka Sociálnej poisťovne predvolá fyzické osoby alebo právnické osoby na prejednanie a zároveň ich poučí o právnych následkoch nedostavenia sa na predvolanie.

§ 200

(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže pred skončením konania v rozsahu nevyh­nutne po­trebnom na zabezpečenie jeho účelu predbežným opatrením uložiť účastníkom konania, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli.

(2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne predbežné opatrenie zruší, len čo zanikne dôvod, pre ktorý bolo nariadené; inak stráca účinnosť odo dňa, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právo­platnosť.

(3) Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opa­trení nemá odkladný účinok.

Komentár k § 200

Sociálna poisťovňa môže vydať predbežné opatrenie. Zrušiť ho môže, keď zanikne dôvod, pre ktorý ho vydala. Predbežným opatrením sa môže pred skončením konania uložiť účastníkom konania, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli.

§ 201

(1) Organizačné zložky Sociálnej poisťovne vykonávajú procesné úkony v obvode svojej pô­sobnosti.

(2) Ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne nemôže vykonať niektorý procesný úkon v obvode svojej pôsobnosti alebo ak je to účelné z iných dôvodov, je oprávnená dožiadať o jeho vykonanie inú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne.

(3) Dožiadaná organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná v medziach svojej pôsobnosti dožiadaniu vyhovieť najneskôr v lehote 15 dní, ak v dožiadaní nie je určená dlhšia lehota.

Komentár k § 201

Procesné úkony, ktoré vykonávajú jednotlivé organizačné zložky Sociálnej poisťovne vykonávajú spravidla všetky úkony v obvode svojej pôsobnosti. V praxi však môže nastať situácia, že organizačná zložka nemôže vykonať úkon v obvode svojej pôsobnosti. Z tohto dôvodu jej zákon umožňuje dožiadať o jeho vykonanie inú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne, a tá je povinná vyhovieť.

§ 202

Tomu, kto sťažuje priebeh konania najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, predloženie listiny, môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť poriadkovú pokutu až do 16,50 eura.

Komentár k § 202

V tejto časti zákon ukladá pokutu tomu, kto sťažuje priebeh konania. Napríklad sa bez závažných dôvodov nedostaví na výzvu Sociálnej poisťovne, alebo odmieta svedeckú výpoveď, nepredloží predloženie listiny. Uloženie takejto poriadkovej pokuty je do výšky 16,50 eura.

§ 203

Trovy konania

(1) Trovy konania, ktoré vznikli Sociálnej poisťovni, uhrádza Sociálna poisťovňa. Trovy konania, ktoré vznikli účastníkovi konania, znáša účastník konania. Účastník konania, ktorý sa na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dostavil na konanie, okrem konania vo veci spisovania žiadosti o dôchodkovú dávku, alebo sa pre potreby tejto organizačnej zložky podrobil vyšetreniu zdravotného stavu, má právo na ich náhradu, ak bol v konaní úspešný. Náhradu poskytne účastníkovi konania Sociálna poisťovňa.

(2) Trovy konania, ktoré Sociálna poisťovňa nahrádza účastníkovi konania podľa odseku 1, sú

a) náhrada cestovných výdavkov,

b) náhrada výdavkov za ubytovanie,

c) stravné,

d) náhrada ušlého zárobku.

(3) Sociálna poisťovňa môže účastníkovi konania, fyzickej osobe alebo právnickej osobe zúčastnenej na konaní, svedkovi alebo znalcovi uložiť, aby nahradili trovy konania, ktoré vznikli Sociálnej poisťovni alebo iným účastníkom konania ich zavinením.

(4) Sociálna poisťovňa uhradí svedkovi hotové výdavky a zárobok, ktorý svedkovi preukázateľne ušiel. Toto právo treba uplatniť do troch dní od jeho vzniku, inak zaniká.

(5) Náklady spojené s predložením listiny, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, uhrádza Sociálna poisťovňa; to neplatí v prípade štátneho orgánu a orgánu územnej samosprávy.

(6) Náhradu hotových výdavkov a odmenu znalca ustanovuje osobitný predpis.²⁰⁾

Komentár k § 203

Zákon pojednáva vo svojich ustanoveniach, kto znáša trovy konania. Tie, ktoré vznikli Sociálnej poisťovni, uhrádza Sociálna poisťovňa. Tie, ktoré vznikli účastníkovi konania, znáša účastník konania. V prípade, ak sa účastník konania na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dostavil na konanie, má právo na ich náhradu, ak bol v konaní úspešný. Uvedené neplatí na konanie vo veci spisovania žiadosti o dôchodkovú dávku, alebo ak sa účastník pre potreby organizačnej zložky podrobil vyšetreniu zdravotného stavu.

Ustanovenie vymenúva jednotlivé trovy konania: náhrada cestovných výdavkov, stravné, náhrada výdavkov za ubytovanie ale tiež náhrada úšlého zisku.

Osobitný predpis určuje náhradu hotových výdavkov a odmenu znalca. Ak je prizvaný na konanie aj svedok, Sociálna poisťovňa mu hradí hotové výdavky a zárobok, ktorý mu preukázateľne ušiel.

Sociálna poisťovňa môže účastníkovi konania, fyzickej osobe alebo právnickej osobe zúčastnenej na konaní, svedkovi alebo znalcovi uložiť, aby nahradili trovy konania, ktoré vznikli Sociálnej poisťovni alebo iným účastníkom konania ich zavinením.

Ustanovilo sa, aby Sociálna poisťovňa bola oprávnená uložiť účastníkom konania, zúčastneným osobám, svedkom alebo znalcom, aby nahradili trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu ich zavinením.

Taktiež môže uvedeným osobám uložiť, aby nahradili trovy, ktoré vznikli ich zavinením ostatným účastníkom konania. Využitie uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy, ak v dôsledku konania, resp. nekonania osôb došlo k zvýšeniu nákladov na konanie, ku ktorému by bez ich zavinenia nedošlo (napr. svedok sa bez náležitého ospravedlnenia nedostavil na ústne pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný a pre jeho neprítomnosť je Sociálna poisťovňa povinná nariadiť nový termín ústneho pojednávania, hoci ostatní účastníci sa dostavili a vznikli im trovy).

Zákon pomenúva trovy konania súvisiace s predložením listiny, ktoré vznikli.

Ustanovilo sa, aby v prípadoch, ak Sociálna poisťovňa uloží povinnosť predložiť listinu, náklady vzniknuté osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania, znášala Sociálna poisťovňa. Uvedené sa však nevzťahuje na štátne orgány a orgány územnej samosprávy.

§ 204

Náhrada cestovných výdavkov

(1) Náhrada cestovných výdavkov patrí pri použití verejnej pravidelnej dopravy okrem mestskej pravidelnej dopravy za cestu z miesta pobytu do miesta predvolania a späť.

(2) Pri doprave vlakom sa uhrádza cestovné za druhú vozňovú triedu; príplatok na rýchlik sa uhrádza len vtedy, ak vzdialenosť zo železničnej stanice najbližšej miestu pobytu do železničnej stanice najbližšej miestu predvolania je dlhšia ako 100 km. Cestovnými výdavkami sú výdavky za cestovný lístok a za miestenku, a ak bolo nevyh­nutné použiť lôžkový alebo ležadlový vozeň, aj výdavky s tým spojené.

(3) Ak má účastník konania možnosť uplatniť nárok na zľavu cestovného, patrí mu náhrada len vo výške zľavneného cestovného; ak má možnosť používať voľné cestovné lístky, náhrada cestov­ného mu nepatrí.

(4) Náhrada cestovného pri použití vozidla taxislužby a náhrada cestovných výdavkov pri použití vlastného motorového vozidla sa poskytuje len vtedy, ak posudkový lekár uzná so zreteľom na zdravotný stav účastníka konania nevyhnutnosť takej dopravy. Pri použití vlastného motorového vozidla sa vyjadrenie posudkového lekára nevyžaduje, ak účastník konania má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo účastníkovi konania bol poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla podľa osobitného predpisu.⁹⁷⁾

Komentár k § 204

Pri predvolaní na konanie sa účastníkovi poskytne náhrada cestovných výdavkov. Má na ňu nárok každý pri použití verejnej pravidelnej dopravy okrem mestskej pravidelnej dopravy za cestu z miesta pobytu do miesta predvolania a späť. Ak účastník cestuje vlakom, uhrádza sa cestovné za druhú vozňovú triedu. Príplatok na rýchlik sa uhrádza v tom prípade, ak je vzdialenosť dlhšia ako 100 km.

Náhrada cestovného pri použití vozidla taxislužby a náhrada cestovných výdavkov pri použití vlastného motorového vozidla sa poskytuje len vtedy, ak posudkový lekár vzhľadom na zdravotný stav účastníka uzná takýto typ dopravy za nevyhnutný. V prípade, ak má účastník konania možnosť uplatniť nárok na zľavu cestovného, patrí mu náhrada len vo výške zľavneného cestovného, v prípade, ak cestuje zadarmo, náhrada cestovného mu nepatrí.

Náhrada cestovných výdavkov pri použití vlastného motorového sa vyjadrenie posudkového lekára nevyžaduje, ak účastník konania má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo účastníkovi konania bol poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 ustanovilo, aby poistencovi, ktorý má pokles pracovnej schopnosti nad 70 %, automaticky poskytovala náhrada cestovných výdavkov za cestu z miesta pobytu do miesta predvolania a späť, pri použití vlastného motorového vozidla bez potreby ďalšieho posúdenia posudkovým lekárom. Pri takejto závažnej strate pracovnej schopnosti už samotné posúdenie invalidity neodôvodňuje ďalšie hodnotenie nutnosti dopravy. Tento prístup odbremení poistencov, zjednoduší a zrýchli proces čerpania náhrady, ale tiež zvýši transparentnosť a predvídateľnosť systému, pričom dôstojne rešpektuje zdravotné obmedzenia a individuálne potreby osôb s ťažkým zdravotným postihnutím.

§ 205

Náhrada
výdavkov za ubytovanie

(1) Náhrada výdavkov za ubytovanie sa poskytuje v pre­ukázanej výške, najviac v sume 33,20 eura na jednu fyzickú osobu a na jeden deň. Na zvýšenie tejto sumy § 94 ods. 4 platí rovnako.

(2) Náhrada výdavkov za ubytovanie patrí vtedy, ak by sa účastník konania nemohol pri použití verejnej pravidelnej dopravy vrátiť do miesta svojho pobytu do 24. hodiny toho istého dňa, v ktorom sa skončilo vyšetrenie alebo konanie v organi­začnej zložke Sociálnej poisťovne.

Komentár k § 205

Ďalším typom náhrad je náhrada výdavkov za ubytovanie. Poskytuje sa v preukázanej výške, najviac v sume 33,20 eura na jednu fyzickú osobu a na jeden deň.

Tento typ náhrady sa patrí účastníkovi vtedy, ak sa nemohol pri použití verejnej pravidelnej dopravy vrátiť do miesta svojho pobytu do 24. hodiny toho istého dňa, v ktorom sa skončilo vyšetrenie alebo konanie.

§ 206

Stravné

Stravné sa poskytuje vo výške podľa osobitného predpisu.⁹⁸⁾

Komentár k § 206

Výšku stravného určuje osobitný predpis – zákon o cestovných náhradách.

§ 207

Náhrada ušlého zárobku

(1) Náhrada ušlého zárobku patrí za čas, za ktorý účastníkovi konania preukázateľne ušiel zárobok z dôvodu, že sa na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dostavil na konanie alebo sa pre potreby tejto zložky podrobil vyšetreniu zdravotného stavu.

(2) Ušlý zárobok samostatne zárobkovo činnej osoby je

a) vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie pripadajúci za čas, v ktorom sa z dôvodu uvedeného v odseku 1 dostavil na konanie vo veciach nemocen­ského poistenia,

b) vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie pripadajúci za čas, v ktorom sa z dôvodu uvedeného v odseku 1 dostavil na konanie vo veciach dôchodkového poistenia.

Komentár k § 207

Každému účastníkovi konania, ktorý sa podrobil vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa na výzvu Sociálnej poisťovne dostavil na konanie, patrí náhrada ušlého zisku. Ide o čas, za ktorý účastníkovi ušiel zárobok.

Ustanovenie charakterizuje úšlý zárobok samostatne zárobkovo činnej osoby: vymeriavací základ je čas, v ktorom sa dostavil na konanie vo veciach nemocenského poistenia, vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie pripadajúci za čas, v ktorom sa dostavil na konanie vo veciach dôchodkového poistenia.

§ 208

Nároky na náhrady podľa § 204 až 207 sa uplatňujú písomnou žiadosťou do šiestich mesiacov odo dňa, v ktorom sa účastník konania na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dostavil na konanie, alebo odo dňa, v ktorom sa pre potreby tejto zložky podrobil vyšetreniu zdravotného stavu. Ak účastník konania si neuplatní nároky na náhrady podľa § 204 až 207 v lehote a spôsobom podľa prvej vety, nárok na tieto náhrady sa premlčí. Náhrady podľa § 204 až 207 sa vyplácajú účastníkovi konania v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom.

Komentár k § 208

Všetky nároky, ktoré majú účastníci konania, musia byť podané písomne a v zákonnej lehote. Spravidla to býva 6 mesiacov odo dňa, v ktorom sa účastník konania na výzvu Sociálnej poisťovne dostavil na konanie, alebo odo dňa, v ktorom sa podrobil vyšetreniu zdravotného stavu.

V prípade, že si neuplatní nároky v zákonom stanovenej lehote, nárok na tieto náhrady sa premlčí. Vyplatené sú v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom.

Rozhodnutie

§ 209

(1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

(2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

(3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe roz­hodovala.

(5) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a kde možno odvolanie podať.

(6) V rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

(7) Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

Komentár k § 209

Každé rozhodnutie musí byť písomné. Dôležité je, aby bolo v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom musí obsahovať všetky predpísané náležitosti. Taktiež musí obsahovať odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka, ktorá rozhodnutie vydala, dátum, meno a priezvisko účastníkov konania.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo.

V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie. Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote. Vo výroku sa uvedie aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí uloží účastníkovi konania povinnosť na plnenie, určí sa aj lehota. Ak sa stanú chyby v písaní, v počtoch alebo iné nesprávnosti, Sociálna poisťovňa ich aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom aj účastníkov konania.

§ 210

(1) Organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b).

(2) Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.

Komentár k § 210

Lehota na rozhodnutie o veci je do 60 dní od začatia konania. Zákon ďalej hovorí, že táto lehota sa môže v zložitých prípadoch predĺžiť najviac o 60 dní, ale treba o tom upovedomiť účastníkov konania.

§ 211

Rozhodnutie vyhotovené s použitím výpočtovej techniky možno vydať v medzinárodnej abecede s predtlačeným odtlačkom pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

Komentár k § 211

Náležitosti rozhodnutia, ktoré sú vyhotovené s použitím výpočtovej techniky, možno vydať v medzinárodnej abecede s predtlačeným odtlačkom pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

§ 212

Oznámenie rozhodnutia
a doručovanie písomností

(1) Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon ne­ustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.

(2) Účastníkovi konania, ktorý je prítomný na ústnom vyhlásení rozhodnutia, môže sa rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je deň oznámenia rozhodnutia len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia roz­hodnutia.

(3) Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia

a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky,

b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke,

c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾ o uložení pokuty a penále,

d) o prerušení konania,

e) o zastavení konania.

(4) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, deň vrátenia nedoručenej písomnosti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(5) Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku počas odbernej lehoty, deň vrátenia nedoručenej zásielky organizačnej zložke Sociálnej poisťovne sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(6) Zásielky s obsahom písomností určených do vlastných rúk vydá pošta len adresátovi alebo fyzickej osobe, ktorá sa preukáže splnomocnením na preberanie zásielok.

(7) Rozhodnutie je doručené, len čo ho účastník konania prevezme, len čo pošta doporučenú zásielku vrátila ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie rozhodnutia bolo zmarené konaním alebo opomenutím účastníka konania. Účinky doručenia rozhodnutia nastanú aj vtedy, ak účastník konania odmietol rozhodnutie prijať.

(8) Ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi.

(9) Písomnosti, ktoré sú určené právnickým osobám, doručujú sa zamestnancom oprávneným za právnické osoby prijímať písomnosti. Ak niet takých zamestnancov, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za právnickú osobu konať.

(10) Písomnosti určené advokátom sa doručujú advokátskej kancelárii. Písomnosti určené advokátom možno doručovať aj advokátskym koncipientom a iným zamestnancom advokátskej kancelárie, ktorých advokát poveril prijímaním jemu určených písomností.

(11) Písomnosti určené správcom konkurzných podstát a likvidátorom sa doručujú do sídla úpadcu a sídla likvidovanej právnickej osoby alebo do sídla pracoviska správcu konkurznej podstaty a do sídla pracoviska likvidátora.

(12) Ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, doručuje sa písomnosť iba tomuto zástupcovi. Ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi s plnomocenstvom, ale aj účastníkovi konania.

(13) Doručenie verejnou vyhláškou použije organizačná zložka Sociálnej poisťovne v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známi.

(14) Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že písomnosť sa vyvesí na obdobie 15 dní na vývesnej tabuli vo verejne prístupných priestoroch príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Posledný deň tejto lehoty je deň doručenia.

(15) Ak je doručovanie účastníkovi konania spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi, môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť účastníkovi konania, aby si zvolil na prijímanie písomností zástupcu, ktorému ich možno bez ťažkostí a bez prieťahov doručovať. Ak si zástupcu nezvolí, budú sa pre neho písomnosti ukladať v organizačnej zložke Sociálnej poisťovne s účinkami doručenia; o tom treba účastníka konania poučiť.

(16) Rozhodnutie o odpísaní pohľadávky sa neoznamuje.

Komentár k § 212

Každé rozhodnutie sa musí oznámiť doručením rozhodnutia. Za deň doručenia sa považuje deň oznámenia. V prípade, ak sa účastník konania vzdal nároku, písomné doručenie rozhodnutia, oznámenie rozhodnutia sa urobí na ústnom vyhlásení. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je deň oznámenia rozhodnutia.

Rozhodnutie, ktoré sa doručuje do vlastných rúk: o prerušení konania, o zastavení konania, o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále, o nepriznaní dávky odňatí dávky, o zastavení výplaty dávky.

Ak nebol adresát písomnosti zastihnutý, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, deň vrátenia nedoručenej písomnosti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne sa považuje za deň doručenia.

Zosúladila sa právna úprava doručovania písomností Sociálnou poisťovňou s všeobecnou právnou úpravou doručovania v správnom konaní. Je nedôvodné, aby v prípade doručenia zásielky adresátovi potom, ako bola zásielka uložená na pošte a prevzatá kedykoľvek v lehote 18 dní, platila namiesto skutočného termínu doručenia fikcia doručenia – tretí deň po doručení zásielky. Uvedená prax spôsobovala nedôvodné skrátenie lehoty na podanie opravného prostriedku adresátom rozhodnutí Sociálnej poisťovne. Po novom sa ustanovilo, aby v prípade doručenia zásielky adresátovi platil skutočný deň doručenia zásielky a nie fikcia doručenia.

V prípade, ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku počas odbernej lehoty, deň vrátenia nedoručenej zásielky organizačnej zložke Sociálnej poisťovne sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Zásielky s obsahom písomností určených do vlastných rúk vydá pošta len adresátovi alebo fyzickej osobe, ktorá sa preukáže splnomocnením na preberanie zásielok.

Tiež sa zosúladila právna úprava doručovania písomností Sociálnou poisťovňou s všeobecnou právnou úpravou doručovania v správnom konaní. Je nedôvodné, aby v prípade doručenia zásielky adresátovi potom, ako bola zásielka uložená na pošte a prevzatá kedykoľvek v lehote 18 dní, platila namiesto skutočného termínu doručenia fikcia doručenia – tretí deň po doručení zásielky.

Ďalšie ustanovenia v zákone charakterizujú, komu je zásielka doručená v prípade, ak má účastník konania opatrovníka, ďalej doručenie advokátom, správcom konkurzných podstát a likvidátorom, zástupcu s plnomocenstvom, doručenie verejnou vyhláškou.

Rozhodnutie sa považuje za doručené, len čo ho účastník konania prevezme. Účinky doručenia rozhodnutia nastanú aj vtedy, ak účastník konania odmietol rozhodnutie prijať.

Ak má účastník konania opatrovníka, doručí sa písomnosť opatrovníkovi. V prípade právnických osôb sa písomností doručujú zamestnancom oprávneným za právnické osoby prijímať písomnosti, prípadne osobám, ktoré konajú za právnickú osobu. V prípade advokátov sa písomnosti doručujú advokátskej kancelárii.

Písomnosti určené správcom konkurzných podstát a likvidátorom sa doručujú do sídla úpadcu a sídla likvidovanej právnickej osoby alebo do sídla pracoviska správcu konkurznej podstaty a do sídla pracoviska likvidátora.

Zákon definuje, za akých podmienok doručenie verejnou vyhláškou. Doručenie verejnou vyhláškou použije Sociálnej poisťovne v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známe. Vykoná sa tak, že písomnosť sa vyvesí na obdobie 15 dní na vývesnej tabuli vo verejne prístupných priestoroch príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Posledný deň tejto lehoty je deň doručenia. Rozhodnutie o odpísaní pohľadávky sa neoznamuje. V prípade, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, doručuje sa písomnosť iba tomuto zástupcovi. V praxi môže nastať situácia, kedy má účastník konania osobne v konaní niečo vykonať, V tom prípade sa doručuje písomnosť nielen zástupcovi s plnomocenstvom, ale aj účastníkovi konania.

Ak je doručovanie účastníkovi konania spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi, môže sa určiť účastníkovi konania, aby si zvolil na prijímanie písomností zástupcu, ktorému ich možno bez ťažkostí a bez prieťahov doručovať.

§ 213

Právoplatnosť
a vykonateľnosť rozhodnutia

(1) Doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatné.

(2) Rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie je uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.

Komentár k § 213

Za právoplatné sa považuje také rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať.

Každé rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. V prípade, ak nie je uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.

Odvolacie konanie

§ 214

(1) Proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal odvolania písomne alebo ústne do zápisnice.

(2) Odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾ pokuty a penále a proti rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm podľa § 237a.

Komentár k § 214

Zákon ukladá účastníkovi konania možnosť odvolania, ak sa písomne tohto odvolania nevzdal.

Odôvodnenie sa netýka rozhodnutia o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále a proti rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm podľa § 237a.

Rovnako ako v prípade povolenia splátok dlžných súm poistného, povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále sa ustanovilo, že odvolanie nie je prípustné ani voči rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm, ktoré je fyzická osoba povinná vrátiť Sociálnej poisťovni v zmysle príslušných ustanovení. Povolenie splátok dlžných súm Sociálnou poisťovňou je fakultatívne, a preto odvolanie voči rozhodnutiu, ktoré je navyše v prospech fyzickej osoby, by nemalo svoje rácio.

§ 215

(1) Odvolanie sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode možno podať aj v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.

(2) Odvolanie možno podať v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia; odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) ôsmom bode, deviatom bode a dvadsiatom bode možno podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

(3) Odvolanie je podané včas a riadne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 alebo na nepríslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preto, že sa účastník konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec. V tomto prípade možno podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa ozná­menia účastníkovi konania.

(4) O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje ge­nerálny riaditeľ.

(5) Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.

(6) Odvolanie nemá odkladný účinok proti rozhodnutiu

a) o priznaní, o znížení, o zastavení výplaty a o od­ňatí nemocenskej dávky, úrazového príplatku, rehabilitačného, re­kvalifikačného a dávky v ne­zamestnanosti,

b) vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode.

(7) Účastník konania, ktorý podal odvolanie, môže toto odvolanie vziať späť. Ak účastník konania vzal odvolanie späť, nemôže podať odvolanie znovu.

(8) Ak účastník konania vzal odvolanie späť, odvolací orgán konanie zastaví.

(9) Ak účastník konania vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode pred uplynutím lehoty na podanie odvolania požiada o oznámenie podkladov, na základe ktorých ústredie rozhodovalo, začína plynúť nová lehota na podanie odvolania odo dňa, keď sa tieto podklady doručili účastníkovi konania.

Komentár k § 215

Ak sa účastník konania rozhodne podať odvolanie, podá ho organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. Lehota na podanie odvolania je stanovená zákonom, a to do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Lehoty na odvolanie sú súčasťou rozhodnutia, ktoré účastník odbdrží. Zákon pripúšťa aj možnosť, kedy možno odvolanie považovať za riadne podané a včas aj keď bolo po uplynutí lehoty. Je to vtedy, ak sa účastník konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec. Vtedy sa lehota posunie do troch mesiacov odo dňa oznámenia. O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.

Odvolanie nemá odkladný účinok proti rozhodnutiu o priznaní, o znížení, o zastavení výplaty a o odňatí nemocenskej dávky, úrazového príplatku, rehabilitačného, rekvalifikačného a dávky v nezamestnanosti. Ak účastník konania vzal odvolanie späť, odvolací orgán konanie zastaví.

Účastník konania, ktorý podal odvolanie, ho môže vziať späť. Ak účastník konania vzal odvolanie späť, nemôže podať odvolanie znovu.

V prípade, ak účastník konania pred uplynutím lehoty na podanie odvolania požiada o oznámenie podkladov, na základe ktorých ústredie rozhodovalo, začína plynúť nová lehota na podanie odvolania odo dňa, keď sa tieto podklady doručili účastníkovi konania.

§ 216

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadrili, a ­po­dľa potreby doplní konanie vy­konaním nových dôkazov.

Komentár k § 216

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadrili a podľa potreby doplnili nové dôkazy.

§ 217

(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, môže o odvolaní sama rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako účastníka konania, ktorý sa odvolal, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.

(2) Ak o odvolaní nerozhodne organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo.

Komentár k § 217

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, môže o odvolaní sama rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania.

Ak o odvolaní nerozhodne organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo.

§ 218

(1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené ne­dostatky odstráni.

(2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu.

(4) Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

Komentár k § 218

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Odvolací orgán preskúma oprávnenosť podania odvolania po preskúmaní rozhodnutia a preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.

Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

V právomoci odvolacieho orgánu je aj zrušenie veci a vrátenie veci organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti.

§ 218a

Na konanie o odvolaní sa použijú primerane ustanovenia § 172 až 213.

Komentár k § 218a

Na konanie o odvolaní sa použijú primerane ustanovenia § 172 až 213 upravujúce konanie vo veciach sociálneho poistenia.

§ 218aa

Ak odvolanie smeruje čo aj v časti voči skutočnostiam, ktoré sú obsahom potvrdenia o období služby podľa osobitného predpisu,⁹⁹⁾ odvolací orgán konanie preruší, informuje Ústav pamäti národa o obsahu podaného odvolania vrátane predložených dôkazov a požiada ho o stanovisko. Stanovisko Ústavu pamäti národa a potvrdenie o období služby podľa osobitného predpisu,⁹⁹⁾ ktoré je podkladom pre vydanie rozhodnutia o odvolaní, sa doručujú účastníkovi konania, ktorého sa toto potvrdenie týka, súčasne s rozhodnutím o odvolaní.

§ 219

Zrušený.

§ 220

Zrušený.

Obnova konania

§ 221

(1) Nedávkové konanie pred organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak

a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v ­nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,

b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušná organizačná zlož­ka Sociálnej poisťovne rozhodla inak,

c) nesprávnym postupom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa účastníkovi nedávkového konania odňala možnosť zúčastniť sa na tomto konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní,

d) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.

(2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi obnovu nedávkového konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.

Komentár k § 221

Zákon charakterizuje, za akých podmienok je nedávkové konanie ukončené. Nedávkové konanie je ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné. Môže sa za istých okolností obnoviť, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Ďalším dôvodom na obnovenie konania je, že k rozhodnutiu došlo nesprávnym postupom, alebo že sa rozhodnutie opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. V návrhu na obnovu nedávkového konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi obnovu nedávkového konania z dôvodov, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem. Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Proti novému rozhodnutiu vo veci sa možno odvolať.

§ 222

(1) Obnovu nedávkového konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá vo veci rozhodla v poslednom stupni.

(2) V návrhu na obnovu nedávkového konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

(3) Návrh sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne uvedenej v odseku 1 v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne obnovu nedávkového konania nariadiť. Zmeš­kanie lehoty nemožno odpustiť.

(4) Po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia sa obnova povolí alebo nariadi,

a) ak zamestnávateľ zúčtoval na výplatu príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca alebo

b) na základe rozhodnutia súdu, ktoré má vplyv na právoplatné rozhodnutie vydané v nedávkovom konaní.

(5) Proti rozhodnutiu o obnove nedávkového konania možno podať odvolanie. Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, ak sa napadnuté rozhodnutie nevykonalo.

Komentár k § 222

Obnovu nedávkového konania povolí alebo nariadi organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá vo veci rozhodla v poslednom stupni. Návrh sa podáva v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Ak uplynie jeden rok od právoplatnosti rozhodnutia, obnova sa povolí alebo nariadi len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.

V minulosti platilo, že po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia sa obnova povolila alebo nariadila, ak zamestnávateľ pred vykonaním ročného zúčtovania nesplnil povinnosť prihlásenia zamestnanca, alebo ak zamestnávateľ zúčtoval na výplatu príjem po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, alebo na základe rozhodnutia súdu, ktoré malo vplyv na právoplatné rozhodnutie vydané v nedávkovom konaní.

Možnosť uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku po uplynutí objektívnej lehoty, v súlade s potrebami aplikačnej praxe a s potrebami, ktoré vyplynuli v konaní v súvislosti so zavedením ročného zúčtovania, sa doplnilo o ďalšie opodstatnené situácie. V praxi totiž nastávali napr. prípady, že zamestnávateľ zúčtoval na výplatu zamestnancovi príjem po skončení zamestnania aj po niekoľkých rokoch. Považovalo sa za potrebné zabezpečiť, aby aj takýto príjem vstupoval do vymeriavacieho základu na určenie výšky dávok u tohto zamestnanca. Aby zmena skutočností v takýchto prípadoch ovplyvnila výsledky ročného zúčtovania, aj po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania nielen vo vzťahu k plateniu poistného, ale aj k vymeriavaciemu základu na určenie výšky dávok, boli zavedené tieto situácie medzi dôvody, z ktorých bolo možné použiť inštitút obnovy konania nad rámec jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti príslušného rozhodnutia.

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa v odseku 4 ustanovila možnosť uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku po uplynutí objektívnej lehoty v súlade s potrebami aplikačnej praxe a s potrebami, ktoré vyplynuli v konaní týkajúcom sa ročného zúčtovania. Vzhľadom na zrušenie ročného zúčtovania, sa z právnej úpravy vypustil aj dôvod pre povolenie alebo nariadenie obnovy konania, ak zamestnávateľ pred vykonaním ročného zúčtovania nesplnil povinnosť prihlásiť zamestnanca, pretože táto právna úprava bola nadbytočná.

Proti rozhodnutiu o obnove nedávkového konania možno podať odvolanie. Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok.

§ 223

(1) Nové konanie vo veci uskutoční organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorej rozhodnutia sa dôvod obnovy nedávkového konania týka; ak sa dôvod obnovy nedávkového konania týka rozhodnutia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne prvého i druhého stupňa, nové konanie uskutoční organizačná zložka Sociálnej poisťovne prvého stupňa.

(2) Ak sa dôvod obnovy nedávkového konania týka iba konania pred odvolacím orgánom, spojí sa rozhodnutie o ­obnove nedávkového konania s no­vým rozhodnutím vo veci.

(3) Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

(4) Proti novému rozhodnutiu vo veci sa možno odvolať.

Komentár k § 223

Nové konanie vo veci uskutoční organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorej rozhodnutia sa dôvod obnovy týka. V prípade, ak sa dôvod obnovy nedávkového konania týka rozhodnutia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne prvého i druhého stupňa, nové konanie uskutoční organizačná zložka Sociálnej poisťovne prvého stupňa. Ak sa dôvod obnovy nedávkového konania týka iba konania pred odvolacím orgánom, spojí sa rozhodnutie o obnove nedávkového konania s novým rozhodnutím vo veci.

§ 223a

Na povolenie alebo nariadenie obnovy nedávkového konania generálnym riaditeľom sa použijú ustanovenia § 221 až 223.

Komentár k § 223a

Na povolenie alebo nariadenie obnovy nedávkového konania generálnym riaditeľom sa použijú ustanovenia § 221 až 223. Ide o doplnenie z dôvodov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, v zmysle ktorého aj generálny riaditeľ bude pri povolení alebo nariadení obnovy konania postupovať rovnako ako organizačná zložka Sociálnej poisťovne.

Osobitný spôsob
vymáhania pohľadávok

§ 224

(1) Exekučný titul podľa § 225b je za podmienok ustanovených týmto zákonom vykonateľný podľa osobitného predpisu.⁸¹⁾

(2) Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť vyplatenú neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila, Sociálna poisťovňa uskutoční vymáhanie pohľadávky zrážkami z dávky. Vymáhanie pohľadávky zrážkami z dávky možno uskutočniť len z dávky toho istého druhu sociálneho poistenia, z ktorého vznikla povinnosť vrátiť dávku.

(3) Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím o povinnosti vrátiť príplatok za štátnu službu k dôchodku, príspevok účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách, príspevok športovému reprezentantovi alebo ich časť vyplatenú neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila, Sociálna poisťovňa uskutoční vymáhanie pohľadávky zrážkami z dôchodkovej dávky.

(4) Sociálna poisťovňa je povinná oznámiť začatie vymáhania pohľadávky zrážkami z dávky podľa odsekov 2 a 3 účastníkovi konania, ktorého sa toto vymáhanie týka.

(5) Pri vymáhaní pohľadávky zrážkami z dávky podľa odsekov 2 a 3 sa zrážka môže vykonať najviac v rozsahu sumy, ktorú možno postihnúť exekúciou podľa osobitného predpisu.⁸¹⁾

Komentár k § 224

Zákon charakterizuje prípad, keď účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím napríklad vrátiť dávku alebo jej časť vyplatenú neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila.

V takom prípade Sociálna poisťovňa uskutoční vymáhanie pohľadávky zrážkami z dávky. Takéto vymáhanie možno uskutočniť len z dávky toho istého druhu sociálneho poistenia, z ktorého vznikla povinnosť vrátiť dávku. Napríklad v prípade pohľadávky na dávke v nezamestnanosti – je možné postihnúť týmto spôsobom vymáhania len dávku v nezamestnanosti.

Ak sa jedná o vrátenie príplatku za štátnu službu k dôchodku, príspevok účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách, príspevok športovému reprezentantovi alebo ich časť vyplatenú neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila, Sociálna poisťovňa uskutoční vymáhanie pohľadávky zrážkami z dôchodkovej dávky.

Sociálna poisťovňa je povinná oznámiť začatie vymáhania pohľadávky zrážkami z dávky účastníkovi konania, ktorého sa toto vymáhanie týka. Pri vymáhaní pohľadávky zrážkami z dávky sa zrážka môže vykonať najviac v rozsahu sumy, ktorú možno postihnúť exekúciou.

Napriek tomu, že sa výsledky vymáhania pohľadávok Sociálnej poisťovne za súčasného legislatívneho rámca každoročne zlepšujú, nemožno opomenúť negatívne dopady na dlžníkov, ktoré so sebou vymáhanie prináša minimálne v podobe trov exekúcie.

Uvedeným sa eliminujú tieto negatívne dopady a predpokladá sa zároveň pozitívny dopad najmä v prípadoch špekulatívnych postupov, ktorými sa dlžníci Sociálnej poisťovne snažia brániť nútenému výkonu rozhodnutia napr. zlučovaním firiem, predajom obchodných podielov, zánikom firiem a ďalšieho zakladania spoločností osobami, ktoré zapríčinili úpadok predchádzajúcich firiem s dlhmi voči Sociálnej poisťovni.

Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia rozhoduje na základe štátom postúpenej právomoci o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti sociálneho poistenia vrátane platenia poistného na sociálne poistenie a vymáhania pohľadávok, ktoré vznikajú pri výkone sociálneho poistenia.

Sociálna poisťovňa je v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) správnym orgánom. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni umožňoval Sociálnej poisťovni vymáhať pohľadávky na základe vykonateľného rozhodnutia exekučným príkazom na peňažné prostriedky vedené na účtoch v peňažných ústavoch povinného, zrážkami zo mzdy a iných príjmov, ktorými pôsobnosťami od roku 2004 (od zavedenia systému sociálneho poistenia) nedisponuje.

Na základe uvedeného sa Sociálnej poisťovni znovu ustanovuje pôsobnosť v oblasti vymáhania pohľadávok zavedením právnej úpravy konania vo veciach vymáhania pohľadávok v zákone o sociálnom poistení, a to tromi spôsobmi:

1.  zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

2.  prikázaním pohľadávky a 

3.  zrážkami z dávok, ktoré účastníkovi konania vypláca Sociálna poisťovňa.

Prenesením výkonu rozhodnutia na Sociálnu poisťovňu stále ostáva zachovaná možnosť účastníka konania využiť súdnu ochranu, a to prostredníctvom podať správnu žalobu na príslušný súd či už proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ktorým rozhodla o exekučnom titule pred začatím vymáhania pohľadávok alebo aj počas konania o vymáhaní pohľadávok proti rozhodnutiu, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti upovedomeniu.

Ide o pozitívny dopad opatrenia na dlžníkov Sociálnej poisťovne. Rovnako sa predpokladá pozitívny dopad na činnosť Sociálnej poisťovne, ktorá v súvislosti s výberom poistného na sociálne poistenie disponuje údajmi potrebnými na výkon rozhodnutia vymáhaním pohľadávok, čo bude mať za následok rýchlejšiu reakciu Sociálnej poisťovne na neplatenie, neodvedenie poistného na sociálne poistenie a na realizáciu opatrení, zaručujúcich efektívnejšie postupy pri vymáhaní pohľadávok.

§ 225

Dohoda o zrážkach z dávky sa môže uzatvoriť iba na pohľadávky na výživnom a na príspevku na výživu, a to najviac do sumy, ktorú možno postihnúť exekúciou podľa osobitného predpisu.⁸¹⁾

Komentár k § 225

Dohoda o zrážkach z dávky sa môže uzatvoriť iba na pohľadávky na výživnom a na príspevku na výživu, a to najviac do sumy, ktorú možno postihnúť exekúciou.

Rozšírila sa právna úprava správneho výkonu rozhodnutia Sociálnou poisťovňou zrážkami z dávok v prípade preplatku na dávkach sociálneho poistenia. Právnou úpravou sa rozširuje okruh dávok, na ktoré sa táto právna úprava vzťahuje. Ustanovuje sa, aby sa vzťahovala na všetky dávky sociálneho poistenia s tým, že tento postup možno uskutočniť len na dávku toho istého druhu sociálneho poistenia. Novo sa zaviedlo vymáhanie pohľadávky vzniknutej preplatkom na príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a príspevku športovému reprezentantovi Sociálnou poisťovňou zrážkami z vyplácanej dôchodkovej dávky.

Zákonom sa ustanovuje povinnosť oznámiť začatie vymáhania účastníkovi konania. Vzhľadom na to, že ide o špeciálnu právnu úpravu, uplatňuje sa vo vzťahu k iným spôsobom vymáhania pohľadávok prednostne. Právna úprava lehoty, do ktorej možno rozhodnutie vykonať týmto spôsobom, sa nepreberá z dôvodu, že tu platí všeobecné ustanovenie § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

ŠTVRTÁ ČASŤ
KONANIE VO VECIACH
VYMÁHANIA POHĽADÁVOK

§ 225a

Základné ustanovenia

(1) Konaním vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona je konanie, ktorým Sociálna poisťovňa z úradnej moci vymáha pohľadávky.

(2) Na konanie vo veciach vymáhania pohľadávok sa vzťahujú ustanovenia o nedávkovom konaní podľa tretej časti, ak v tejto časti nie je ustanovené inak. Ustanovenia § 221 až 223 sa nepoužijú.

(3) Sociálna poisťovňa je povinná

a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona,

b) vymáhať pohľadávky len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje.

Komentár k § 225a

Ak Sociálna poisťovňa z úradnej moci vymáha pohľadávky, ide o konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. Na takýto typ vymáhania pohľadávok sa vzťahujú ustanovenia o nedávkovom konaní.

Sociálna poisťovňa je povinná vymáhať pohľadávky len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje. Taktiež je povinná zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok.

Z dôvodu špecifík, ktoré sú nevyhnutné na uplatňovanie nástrojov v rámci konania o vymáhaní pohľadávok vo všeobecnosti, a ktoré spočívajú napr. v doručovaní, osobitných postupoch upovedomenie, prikázanie v porovnaní s bežným konaním, bolo potrebné zaviesť do zákona o sociálnom poistení osobitnú právnu úpravu konania vo veciach vymáhania pohľadávok. Na takéto konanie sa vzťahujú ustanovenia o nedávkovom konaní podľa tretej časti zákona o sociálnom poistení s výnimkou obnovy konania a s výnimkami ustanovenými v štvrtej časti zákona o sociálnom poistení. Podobne pri jednotlivých spôsoboch vymáhania pohľadávok je konanie upravené osobitne vzhľadom na odlišnosti jednotlivých konaní pri vymáhaní pohľadávok zrážkami zo mzdy, pri vymáhaní pohľadávok prikázaním pohľadávky z účtu alebo pri vymáhaní pohľadávok zrážkami z dávok.

Konanie začína vydaním rozhodnutia o začatí vymáhania pohľadávok. Ide v podstate o administratívne rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje, nezakladá práva ani povinnosti účastníkovi konania. Rozhodnutie možno vyhotoviť s rovnocenným účinkom v písomnej ale aj v elektronickej podobe. Deň jeho vydania je dňom začatia konania vo veci vymáhania pohľadávok. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.

Ustanovenie ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred začatím konania zisťovať splnenie podmienok na začatie konania a to vykonateľnosť rozhodnutia – existenciu exekučného titulu, využitie preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu súdom a priznanie odkladného účinku podania žaloby súdom a vymáhať pohľadávky spôsobmi, ktoré ustanovuje zákon o sociálnom poistení.

§ 225b

Exekučný titul

Exekučným titulom na účely tohto zákona je vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená účastníkovi konania povinnosť plniť a účastník konania si túto povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil.

Komentár k § 225b

Exekučným titulom sa rozumie vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená účastníkovi konania povinnosť plniť a účastník konania si túto povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil.

Základným podkladom na uskutočnenie vymáhania pohľadávok je existencia exekučného titulu. V tomto ustanovení sa určuje, čo je exekučným titulom čiže vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená účastníkovi konania povinnosť plniť a on ju v určenej lehote nesplnil, pričom spravidla ide o rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ale napríklad môže ísť aj o rozhodnutie iného príslušného orgánu alebo súdu.

§ 225c

Začatie konania
vo veciach vymáhania pohľadávok

(1) Konanie vo veciach vymáhania pohľadávok začína Sociálna poisťovňa na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok.

(2) Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok obsahuje

a) názov organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala,

b) číslo a dátum vydania rozhodnutia,

c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorým je fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie účastníka konania, ktorým je právnická osoba,

d) označenie exekučného titulu,

e) sumu pohľadávky,

f) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa rozhodnutie vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

(3) Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok sa nedoručuje. Proti rozhodnutiu o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok nie sú prípustné opravné prostriedky. Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok je právoplatné dňom jeho vydania.

Komentár k § 225c

V prvom rade treba upozorniť, že rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok sa nedoručuje. Proti tomuto rozhodnutiu o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok nie sú prípustné opravné prostriedky. Toto rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania. Zároveň sa jednoznačne upravujú náležitosti rozhodnutia o začatí konania. Rozhodnutie sa nedoručuje účastníkovi konania, aby nemohol vymáhaniu brániť, ale ani iným osobám, ktorým vznikajú povinnosti v súvislosti s jednotlivými spôsobmi vymáhania pohľadávok.

Začína na základe exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok. Náležitosti, ktoré rozhodnutie obsahuje: názov organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, číslo a dátum vydania rozhodnutia, označenie exekučného titulu, meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby, sumu pohľadávky, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorým je fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo účastníka konania, ktorým je právnická osoba.

Ustanovuje sa deň začatia konania vo veciach vymáhania pohľadávok. Deň začatia konania je totožný s dňom vydania rozhodnutia. Nadobúda právoplatnosť dňom jeho vydania a proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.

Rozšíril sa rozsah údajov, ktoré Sociálna poisťovňa zverejňuje v zozname fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým eviduje pohľadávky, o ich identifikačné číslo organizácie. Tým sa zabezpečí nielen jednoznačná identifikácia dlžníka, ale aj jednoduchšie vyhľadávanie v zozname. Ide o rovnaký údaj ako je zverejňovaný v zozname dlžníkov vo verejnom zdravotnom poistení (§25a ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Analogicky sa rozširuje identifikácia dlžníka aj v ustanoveniach o konaní vo veciach vymáhania pohľadávok.

§ 225d

Odloženie vymáhania pohľadávok

(1) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne odloží vymáhanie pohľadávok, ak účastníkovi konania boli povolené splátky pohľadávok.

(2) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže odložiť vymáhanie pohľadávok z vlastného podnetu, ak sa preverujú skutočnosti rozhodujúce na zastavenie konania vo veciach vymáhania pohľadávok.

(3) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže odložiť vymáhanie pohľadávok na žiadosť účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, ak sa účastník konania bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladné vymáhanie pohľadávok mohlo mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti musí účastník konania preukázať.

(4) Ak príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne odloží vymáhanie pohľadávok, účinky úkonov, ktoré vykonala, zostávajú zachované, ak v rozhodnutí o odložení vymáhania pohľadávok nie je určené inak.

(5) Proti rozhodnutiu o odložení vymáhania pohľadávok nie sú prípustné opravné prostriedky.

Komentár k § 225d

Ak účastníkovi konania boli povolené splátky pohľadávky, odloží sa vymáhanie. K odloženiu vymáhania pohľadávky môže prispieť aj fakt, ak sa preverujú skutočnosti ktoré by mohli byť rozhodujúce na zastavenie konania vo veciach vymáhania pohľadávky.

Realizuje sa na žiadosť účastníka konania, ak sa bez svojej viny ocitol momentálne v takom postavení, že by vymáhanie pohľadávok mohlo mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti však musí preukázať.

V prípade, ak Sociálna poisťovňa žiadosti vyhovie a odloží vymáhanie pohľadávky, úkony, ktoré vykonala, zostávajú zachované. Proti rozhodnutiu o odložení vymáhania pohľadávok nie sú prípustné opravné prostriedky.

§ 225e

Zastavenie konania
vo veciach vymáhania pohľadávok

(1) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne zastaví konanie vo veciach vymáhania pohľadávok, ak

a) exekučný titul bol zrušený,

b) exekučný titul sa nestal vykonateľným,

c) právo vymáhať pohľadávku je premlčané a účastník konania vzniesol námietku premlčania alebo právo na vymáhanie pohľadávky zaniklo,

d) pohľadávka bola uspokojená,

e) nemožno uplatniť ani jeden zo spôsobov vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona,

f) je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v konaní vo veciach vymáhania pohľadávok pokračovať.

(2) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok.

Komentár k § 225e

Zákon ustanovuje aj možnosť zastavenia konania vo veci vymáhania pohľadávky. Zastavenie konania sa uskutoční v prípade, ak bol exekučný titul zrušený, alebo sa nestal vykonateľný.

Ďalšie dôvody, na základe ktorých môže dôjsť k zastaveniu konania, sú napríklad, ak bola pohľadávka uspokojená, právo na vymáhanie vzniknutej pohľadávky je premlčané a účastník konania vzniesol námietku premlčania, alebo nastal taký dôvod, pre ktorý nie je možné vo veci konať.

Aj tu platí, že proti rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok.

§ 225f

Doručovanie rozhodnutia
o odložení vymáhania pohľadávok
a o zastavení konania
vo veciach vymáhania pohľadávok

Rozhodnutie vydané podľa § 225d a 225e sa doručuje do vlastných rúk účastníkovi konania a osobám podľa jednotlivých spôsobov vymáhania pohľadávok.

Komentár k § 225f

Spôsob doručovania rozhodnutia o odložení vymáhania pohľadávok a o zastavení konania vo veciach vymáhania pohľadávok sa doručuje do vlastných rúk účastníkovi konania a osobám v závislosti od jednotlivých spôsobov vymáhania takejto pohľadávky.

Z hľadiska potrieb praxe sa riešia prípady, v ktorých Sociálna poisťovňa môže povoliť odloženie vymáhania pohľadávok (prerušenie konania), dôvody pre zastavenie konania vo veciach vymáhania pohľadávok a osoby, ktorým sa doručuje rozhodnutie o odložení vymáhania pohľadávok, ako aj rozhodnutie vydané v súvislosti so zastavením konania vo veciach vymáhania pohľadávok.

§ 225g

Spôsoby vymáhania pohľadávok

(1) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vymáha pohľadávky

a) zrážkami zo mzdy a z iného príjmu (ďalej len „zrážky zo mzdy“),

b) prikázaním peňažnej pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len „prikázanie pohľadávky“),

c) zrážkami z dávok, ktoré účastníkovi konania vypláca Sociálna poisťovňa.

(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vymáha pohľadávky spôsobom, ktorý si určí; príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže vymáhať pohľadávky u jedného účastníka konania aj niekoľkými spôsobmi súčasne.

Komentár k § 225g

V jednotlivých ustanoveniach je špecifikované, akým spôsobom dôjde k vymáhaniu pohľadávky. Buď je to zrážkami zo mzdy a z iného príjmu, prikázaním peňažnej pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky, alebo zrážkami z dávok, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.

K vymáhaniu pohľadávky môže dôjsť aj niekoľkými spôsobmi súčasne, záleží od organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorý zo spôsobov si určí.

Inak povedané – zákon v tomto ustanovení jednoznačne vymedzuje spôsoby, ktorými môže Sociálna poisťovňa vymáhať pohľadávky, pričom nevylučuje aj použitie kombinácie niekoľkých spôsobov v tom istom čase. Zákon umožňuje vymáhanie pohľadávky Sociálnou poisťovňou tromi spôsobmi, a to:

1.  zrážkami zo mzdy a z iného príjmu,

2.  prikázaním pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky a 

3.  zrážkami z dávok, ktoré účastníkovi konania vypláca Sociálna poisťovňa.

Iné spôsoby vymáhania pohľadávok bude Sociálna poisťovňa uplatňovať prostredníctvom exekútora v prípadoch, v ktorých Sociálna poisťovňa nevymôže svoju pohľadávku žiadnym zo spôsobov, ktoré jej zákon zveruje do pôsobnosti.

Vymáhanie pohľadávok
zrážkami zo mzdy

§ 225h

(1) Vymáhaniu pohľadávok zrážkami zo mzdy podliehajú mzda, plat, služobný príjem alebo odmena z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a iný príjem, ak nie sú týmto zákonom z vymáhania pohľadávok vylúčené. Iným príjmom sa rozumie

a) príjem, ktorý nahrádza mzdu, plat, služobný príjem alebo odmenu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, najmä náhrada mzdy, náhrada za pracovnú pohotovosť a náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,

b) príjem vyplácaný podľa osobitných predpisov.^100aa)

(2) Ak sa v ustanoveniach o vymáhaní pohľadávok zrážkami zo mzdy uvádza platiteľ mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia na osobu, voči ktorej má účastník konania nárok na príjem podľa odseku 1.

(3) Vymáhaniu pohľadávok zrážkami zo mzdy nepodliehajú:

a) suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu službu^100ab) alebo jej časť, ak účastník konania platí úhradu za poskytnutú sociálnu službu^100ab) alebo jej časť,

b) suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálnu službu,^100ac) ak účastník konania platí úhradu za sociálnu službu,

c) pomoc v hmotnej núdzi a jednorazová dávka v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu,^100ad)

d) peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa osobitného predpisu,^100ae)

e) štátne sociálne dávky podľa osobitných predpisov,^100af)

f) príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu,^100ag)

g) opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru podľa osobitného predpisu,^100ah)

h) zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

  i) 13. dôchodok poskytovaný podľa osobitného predpisu.^56ab)

(4) Pri vymáhaní pohľadávok zrážkami zo mzdy sa zrážka môže vykonať najviac v rozsahu sumy, ktorú možno postihnúť exekúciou podľa osobitného predpisu.⁸¹⁾

Komentár k § 225h

Jednotlivé ustanovenia v zákone pomenúvajú, ktorý príjem podlieha vymáhaniu pohľadávky voči Sociálnej poisťovni. Vymáhaniu podliehajú: mzda, plat, služobný príjem alebo odmena z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a iný príjem, ak nie je v zákone určené inak.

Medzi iný príjem zaraďujeme príjem, ktorý nahrádza mzdu, plat, služobný príjem alebo odmenu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, najmä náhrada mzdy, náhrada za pracovnú pohotovosť a náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ale tiež príjem vyplácaný podľa osobitných predpisov.

Zákon ďalej špecifikuje, ktoré sumy nepodliehajú zrážkami zo mzdy. Aj v tomto prípade platí zásada, že zrážka sa môže vykonať najviac v rozsahu sumy, ktorú možno postihnúť exekúciou. Exekučný príkaz je individuálnym právnym aktom, ktorým sa oznamuje začatie plnenia zákonom ustanovenej povinnosti, preto nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky. Zároveň sa určuje, že exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom exekučného konania, tretím osobám a iným osobám ustanoveným pri jednotlivých spôsoboch výkonu exekúcie.

Doručením exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy vzniká platiteľovi mzdy povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy účastníka konania a poukazovať zrazené sumy na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Zákon ustanovuje možnosť Sociálnej poisťovni uložiť pokutu platiteľovi mzdy, ak povinnosť vyplývajúcu z exekučného príkazu neplní, a to až do výšky 16 596,96 eura.

Vymáhaniu zrážkami zo mzdy nepodliehajú: pomoc v hmotnej núdzi a jednorazová dávka v hmotnej núdzi, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, štátne sociálne dávky, príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu službu, tiež opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru, či zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

Vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy je jedným z troch spôsobov vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou. Postup pri výkone tohto spôsobu vymáhania pohľadávok je podrobne rozvedený v jednotlivých paragrafoch.

Základným predpokladom vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy je nárok účastníka konania na mzdu, plat, služobný príjem alebo odmenu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a iný príjem. Mzdou sa rozumejú peňažné plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty poskytované platiteľom mzdy teda zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Podobne sa uvedené vzťahuje aj na plat, služobný príjem alebo odmenu z dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Takže vymáhaniu podliehajú aj iné príjmy, ktoré zákon uvádza príkladom. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné do ich okruhu zahrnúť aj také príjmy, ktoré nie sú v ustanovení uvedené, ale majú rovnaký charakter ako dávky vyplácané zo starobného dôchodkového sporenia alebo doplnkového dôchodkového sporenia. Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy podľa Nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov a podľa Exekučného poriadku.

Samotné konanie začína vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy. Potom Sociálna poisťovňa doručí do vlastných rúk platiteľovi mzdy príkaz o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy, prikáže mu, aby vykonal zo mzdy určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy. Sumy zadržané zamestnávateľ poukáže na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne po doručení exekučného príkazu.

Sociálna poisťovňa má povinnosť upovedomiť účastníka konania o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy. Upovedomenie má charakter rozhodnutia, ale oznamuje sa len účastníkovi konania, ktorým je len „povinný“ teda osoba, voči ktorej Sociálna poisťovňa má pohľadávku. Upovedomenie umožňuje účastníkovi konania, aby v rámci odvolacieho konania uplatnil zásadné pripomienky a dôvody, ktoré môžu celkom, alebo sčasti zabrániť vymáhaniu pohľadávok zrážkami zo mzdy, ale aj dobrovoľne splniť pohľadávku v lehote určenej v upovedomení. Dobrovoľné splnenie záväzku má za následok zastavenie konania o vymáhaní pohľadávok a zamestnávateľ zadržanú mzdu vyplatí zamestnancovi.

Ďalej zákon vymedzuje náležitosti upovedomenia a osobitne rieši jeho doručovanie v spoločných ustanoveniach. V nadväznosti na spoločné ustanovenia návrhu zákona môže účastník konania prostredníctvom príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podať v lehote 15 dní odvolanie proti upovedomeniu, ak sú splnené zákonom ustanovené podmienky. Účastník konania môže podať proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ktorým rozhodla o odvolaní proti upovedomeniu, správnu žalobu na príslušný súd v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia.

Po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo po zamietnutí odvolania príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vydá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy. Zákon v jednotlivých ustanoveniach upravuje náležitosti exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy. Exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nemožno proti nemu už uplatniť riadne ani mimoriadne opravné prostriedky, takúto možnosť mal účastník konania pri upovedomení o začatí vymáhania pohľadávok.

Bližšie sa ustanovujú postupy v prípadoch, keď platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, keď dôjde k zmene platiteľa mzdy, prípadne je viac platiteľov mzdy atď.

Pri vymáhaní pohľadávok zrážkami zo mzdy je jednoznačne ustanovené, ktoré sumy nepodliehajú exekúcii. Ide o sumy dávok napr. dávky v hmotnej núdzi, prídavku na dieťa a pod., ktoré sú rozšírené aj o finančné prostriedky a príspevky podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

 

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 87/2024 Z. z. sa od 1. 7. 2024 odsek 3 doplnil písmenom i), pretože sa vylúčil 13. dôchodok z právneho režimu vymáhania pohľadávok podľa zákona o sociálnom poistení.

§ 225i

(1) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí do vlastných rúk platiteľovi mzdy príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a účastníkovi konania upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a zakáže účastníkovi konania nakladať s peňažnými prostriedkami, ktoré možno vymáhať spôsobmi podľa tohto zákona, a to až do sumy vymáhanej pohľadávky. Účastník konania stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.

(2) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu podľa odseku 1 vykonával zo mzdy účastníka konania určené zrážky a nevyplácal mu zrazené sumy.

(3) Príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy obsahuje

a) názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vydala,

b) číslo a dátum vydania príkazu na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy,

c) označenie platiteľa mzdy,

d) označenie exekučného titulu,

e) meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou,

f) sumu pohľadávky,

g) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

(4) Príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy je právoplatný dňom jeho vydania a odvolanie voči nemu nie je prípustné.

(5) Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy obsahuje

a) názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vydala,

b) označenie exekučného titulu,

c) meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou,

d) sumu pohľadávky,

e) výzvu na zaplatenie pohľadávky do ôsmich dní od doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy,

f) upozornenie, že ak pohľadávka nebude zaplatená v lehote podľa písmena e), príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne pristúpi k vymáhaniu pohľadávok zrážkami zo mzdy na základe exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy,

g) informáciu, že upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy zostáva v platnosti do úplného uspokojenia vymáhanej pohľadávky a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy,

h) číslo účtu príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,

  i) variabilný symbol a špecifický symbol,

  j) poučenie o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vrátane poučenia, či rozhodnutie možno preskúmať súdom,

k) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

(6) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa odvolanie zamietlo, vydá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy.

(7) Exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy obsahuje

a) názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy vydala,

b) číslo a dátum vydania exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy,

c) označenie platiteľa mzdy,

d) meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou,

e) sumu pohľadávky,

f) číslo účtu príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,

g) variabilný symbol a špecifický symbol,

h) informáciu, že exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy zostáva v platnosti do úplného uspokojenia vymáhanej pohľadávky a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy,

  i) poučenie o tom, že proti exekučnému príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy nie je prípustné odvolanie,

  j) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

(8) Exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy je právoplatný dňom jeho vydania a odvolanie voči nemu nie je prípustné.

(9) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí do vlastných rúk exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy účastníkovi konania a platiteľovi mzdy.

(10) Platiteľ mzdy je povinný po doručení exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy

a) poukázať na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne s uvedením variabilného symbolu a špecifického symbolu, ktorý je uvedený v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy, sumy zrazené zo mzdy účastníka konania,

b) zrážať zo mzdy účastníka konania sumy na úhradu pohľadávky a poukazovať ich na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne s uvedením variabilného symbolu a špecifického symbolu, ktorý je uvedený v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy.

(11) Platiteľ mzdy je oprávnený vykonať zrážky zo mzdy nad rozsah sumy, ktorú možno postihnúť exekúciou podľa osobitného predpisu,⁸¹⁾ len ak s tým účastník konania súhlasí.

(12) Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť podľa odseku 10, môže mu príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť pokutu podľa § 239.

(13) Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky zo mzdy po uspokojení vymáhanej pohľadávky.

(14) Ak sa po doručení exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávky zrážkami zo mzdy zmení platiteľ mzdy, vzťahuje sa tento exekučný príkaz aj na mzdu účastníka konania u nového platiteľa mzdy.

(15) Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy účastníka konania vzniká novému platiteľovi mzdy dňom, keď sa od účastníka konania alebo doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy, alebo dňom, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí novému platiteľovi mzdy do vlastných rúk pôvodný exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy. Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne poučí nového platiteľa mzdy o povinnostiach pri vykonávaní vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy, oboznámi ho s doterajším priebehom vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a uvedie zostatok pohľadávky.

(16) Ak účastník konania uzatvorí nový pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný predložiť platiteľovi mzdy písomné potvrdenie o tom, či je proti nemu vedené konanie vo veciach vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy.

(17) Platiteľ mzdy je povinný oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne do ôsmich dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy účastníka konania, pretože účastník konania v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej mohol platiteľ mzdy vykonávať zrážky.

(18) Ak platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, môže primerané zrážky zo mzdy vykonať účastníkovi konania aj z časti mzdy. Platiteľ mzdy poukáže sumy zrazené podľa prvej vety príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý bola mzda zúčtovaná na výplatu.

(19) Ak sa exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy doručí platiteľovi mzdy po tom, ako bola časť mesačnej mzdy účastníkovi konania vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby účastník konania mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.

(20) Ak sa preddavok na mzde vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na mzde na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku na mzde sa účastníkovi konania vykonávajú zrážky. Mzda účastníka konania za uplynulý kalendárny rok sa rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne sa poukáže rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali účastníkovi konania zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov na mzde príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne už poukázali.

(21) Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, zrážky sa vypočítajú za každý kalendárny mesiac osobitne.

(22) Ak účastník konania poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy na všetky jeho mzdy. Ak účastník konania má popri nároku na mzdu aj nárok na iný príjem, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd.

(23) Ak príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne prikazuje vykonať vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Ak príjem účastníka konania nedosahuje ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne potom určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.

(24) Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytovaného preddavku na jednotlivé kalendárne mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa účastníkovi konania vykonávajú zrážky.

Komentár k § 225i

Vymáhanie pohľadávky začína doručením príkazu do vlastných rúk platiteľovi mzdy na začatie vymáhania pohľadávky zrážkami zo mzdy. Zároveň je doručené účastníkovi konania upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a zakáže sa mu nakladať s peňažnými prostriedkami, ktoré možno vymáhať. Dňom, keď sa platiteľovi doručí príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy, stráca účastník konania právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok. Platiteľovi mzdy sa prikáže, aby vykonával zo mzdy účastníka konania určené zrážky a nevyplácal mu zrazené sumy.

Zákon ďalej stanovuje, aké náležitosti má obsahovať príkaz na začatie vymáhania pohľadávok. Obsahuje názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vydala, označenie platiteľa mzdy, sumu pohľadávky, číslo a dátum vydania príkazu, meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou a tiež meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky.

Takýto príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a odvolanie voči nemu nie je prípustné.

V prípade, ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytovaného preddavku na jednotlivé kalendárne mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa účastníkovi konania vykonávajú zrážky. V praxi môže nastať situácia, že sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, potom sa zrážky sa vypočítajú za každý kalendárny mesiac osobitne.

V prípade, ak účastník konania poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy na všetky jeho mzdy. Ak má ešte popri nároku na mzdu aj nárok na iný príjem, je to ako by išlo o niekoľko miezd.

Ak sa prikazuje vykonať vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí sa im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak príjem nedosahuje ani časť základnej sumy, Sociálna poisťovňa potom určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.

Náležitosti, ktoré má upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy obsahovať: názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie vydala, označenie exekučného titulu, sumu pohľadávky, upozornenie, že ak pohľadávka nebude zaplatená v lehote pristúpi sa k vymáhaniu pohľadávok zrážkami zo mzdy na základe exekučného príkazu, informáciu, že upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy zostáva v platnosti do úplného uspokojenia vymáhanej pohľadávky a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy, variabilný symbol a špecifický symbol, meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, poučenie o odvolaní. Ďalej je dôležitým údajom aj číslo účtu príslušnej organizačnej zložky Sociálnej, či výzva na zaplatenie pohľadávky do ôsmich dní od doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy.

Ak uplynie lehota na podanie odvolania alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa odvolanie zamietlo, vydá Sociálna poisťovňa exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy. Exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy je právoplatný dňom jeho vydania a odvolanie voči nemu nie je prípustné.

Zákonné náležitosti, ktoré má exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy obsahovať: číslo a dátum vydania exekučného príkazu, označenie platiteľa mzdy, informáciu, že exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy zostáva v platnosti do úplného uspokojenia vymáhanej pohľadávky, názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá exekučný príkaz vydala, sumu pohľadávky, variabilný symbol a špecifický symbol, poučenie o tom, že proti exekučnému príkazu nie je prípustné odvolanie a iné náležitosti uvedené v zákone.

Exekučný príkaz je doručený do vlastných rúk účastníkovi konania a platiteľovi mzdy.

Povinnosti platiteľa mzdy: poukázať na účet Sociálnej poisťovne s uvedením variabilného symbolu a špecifického symbolu sumy zrazené zo mzdy účastníka konania, zrážať zo mzdy účastníka konania sumy na úhradu pohľadávky a poukazovať ich na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

V prípade, ak sa preddavok na mzde vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na mzde na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku na mzde sa vykonávajú zrážky. Ďalej mzda účastníka konania za uplynulý kalendárny rok sa rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a Sociálnej poisťovne sa poukáže rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov na mzde už poukázali.

Nad rámec sumy, ktorú možno exekúciou postihnúť, môže so súhlasom účastníka zraziť platiteľ mzdy. Ak je pohľadávka uspokojená, platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky.

V prípade, ak účastník konania uzatvorí nový pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný predložiť platiteľovi mzdy písomné potvrdenie o tom, či je proti nemu vedené konanie vo veciach vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy. Čiže zo zmenou platiteľa mzdy sa tento exekučný príkaz vzťahuje aj na mzdu účastníka konania u nového platiteľa. Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vzniká novému platiteľovi mzdy dňom, keď sa od účastníka konania alebo doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok, alebo dňom, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí novému platiteľovi mzdy do vlastných rúk pôvodný exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy. Zároveň poučí nového platiteľa mzdy o povinnostiach, oboznámi ho s doterajším priebehom vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a uvedie zostatok pohľadávky.

Platiteľ mzdy je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy, pretože účastník konania v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej mohol platiteľ mzdy zrážky vykonávať. Ak je mzda vyplácaná po častiach, môžu sa primerané zrážky zo mzdy vykonať aj z časti mzdy.

Vymáhanie
pohľadávok prikázaním
pohľadávky

§ 225j

(1) Vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky podliehajú peňažné prostriedky na účte klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania. Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, možno použiť aj vtedy, ak ide o peňažné prostriedky na vkladovom účte podľa Obchodného zákonníka.^100ai)

(2) Vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky sa vykoná odpísaním sumy peňažných prostriedkov do sumy pohľadávky z účtu klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, a jej poukázaním na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, určený v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky.

(3) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí do vlastných rúk banke alebo pobočke zahraničnej banky príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky a klientovi banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky a zakáže účastníkovi konania nakladať s peňažnými prostriedkami, ktoré možno vymáhať spôsobmi podľa tohto zákona, a to až do sumy vymáhanej pohľadávky.

(4) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne prikáže banke alebo pobočke zahraničnej banky, aby po doručení príkazu podľa odseku 3 zablokovala na účte klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, peňažné prostriedky do sumy pohľadávky, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, postupne.

(5) Príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky obsahuje

a) názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky vydala,

b) číslo a dátum vydania príkazu na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky,

c) obchodné meno a sídlo banky alebo označenie a adresu umiestnenia pobočky zahraničnej banky,

d) označenie exekučného titulu,

e) meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie účastníka konania, ktorý je právnickou osobou,

f) sumu pohľadávky,

g) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

(6) Príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky je právoplatný dňom jeho vydania a odvolanie proti nemu nie je prípustné.

(7) Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky obsahuje

a) názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky vydala,

b) označenie exekučného titulu,

c) meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie účastníka konania, ktorý je právnickou osobou,

d) sumu pohľadávky,

e) výzvu na zaplatenie pohľadávky do ôsmich dní od doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky,

f) upozornenie, že ak pohľadávka nebude zaplatená v lehote podľa písmena e), príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne pristúpi k vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky na základe exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky,

g) zákaz nakladania s peňažnými prostriedkami na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky až do sumy vymáhanej pohľadávky po doručení upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky,

h) informáciu, že upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky zostáva v platnosti do úplného uspokojenia vymáhanej pohľadávky a vzťahuje sa aj na ďalší alebo nový účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky,

  i) informáciu, že peňažné prostriedky na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky, len za podmienok ustanovených v § 225k ods. 3,

  j) číslo účtu príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,

k) variabilný symbol a špecifický symbol,

  l) poučenie o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky vrátane poučenia, či rozhodnutie možno preskúmať súdom,

m) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

(8) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa odvolanie zamietlo, vydá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky.

(9) Exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky obsahuje

a) názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky vydala,

b) číslo a dátum vydania exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky,

c) obchodné meno a sídlo banky alebo označenie a adresu umiestnenia pobočky zahraničnej banky,

d) meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie účastníka konania, ktorý je právnickou osobou,

e) sumu pohľadávky,

f) číslo účtu príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,

g) variabilný symbol a špecifický symbol,

h) poučenie o tom, že proti exekučnému príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky nie je prípustné odvolanie,

  i) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

(10) Exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky je právoplatný dňom jeho vydania a odvolanie proti nemu nie je prípustné.

(11) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí do vlastných rúk exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky klientovi banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, a banke alebo pobočke zahraničnej banky.

(12) Po doručení exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odpísať peňažné prostriedky z účtu klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, a poukázať ich na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne s uvedením variabilného symbolu a špecifického symbolu, ktorý je uvedený v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky. Ak odpísaná suma nepostačuje na pokrytie vymáhanej pohľadávky, banka alebo pobočka zahraničnej banky je povinná poukazovať peňažné prostriedky z účtu klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, aj postupne, až do sumy vymáhanej pohľadávky.

(13) Ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nesplní povinnosť podľa odseku 12, môže jej príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť pokutu podľa § 239.

(14) Ak príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne zistí, že peňažné prostriedky na účte klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, označenom v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky nepostačujú na úhradu pohľadávky a v priebehu vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky sa príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne dozvie o ďalšom alebo novom účte klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, doručí banke alebo pobočke zahraničnej banky, ktorá vedie tento účet, do vlastných rúk pôvodný exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky. Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne poučí banku alebo pobočku zahraničnej banky o povinnostiach pri vykonávaní pohľadávok prikázaním pohľadávky, oboznámi ju s doterajším priebehom vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky a uvedie zostatok pohľadávky.

Komentár k § 225j

Náležitosti vymáhania pohľadávky prikázaním obsahujú: názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá príkaz na začatie vymáhania pohľadávok vydala, obchodné meno a sídlo banky, označenie exekučného titulu, číslo a dátum vydania príkazu. Taktiež je dôležitý údaj suma pohľadávky, meno, priezvisko, adresa účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo účastníka, ktorý je právnickou osobou, meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky.

Takémuto vymáhaniu podliehajú peňažné prostriedky na účte klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania. Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, možno použiť aj vtedy, ak ide o peňažné prostriedky na vkladovom účte.

Samotné vymáhanie pohľadávky sa vykoná odpísaním sumy peňažných prostriedkov do sumy pohľadávky z účtu klienta banky a jej poukázaním na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, určený v exekučnom príkaze. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí do vlastných rúk banke alebo pobočke zahraničnej banky príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky. Taktiež toto upozornenie doručí aj klientovi banky, ktorý je účastníkom konania, o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky a zakáže nakladať s peňažnými prostriedkami, ktoré možno vymáhať a to až do sumy vymáhanej pohľadávky. Ďalej prikáže banke alebo pobočke zahraničnej banky, aby zablokovala na účte klienta peňažné prostriedky do sumy pohľadávky, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet klienta postupne. Príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky je právoplatný dňom jeho vydania a odvolanie proti nemu nie je prípustné.

Náležitosti príkazu na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním sú: číslo a dátum vydania príkazu, názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá príkaz vydala, obchodné meno a sídlo banky, označenie exekučného titulu, sumu pohľadávky, meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky, meno, priezvisko, adresa účastníka konania.

Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním obsahuje: označenie exekučného titulu, sumu pohľadávky, výzvu na zaplatenie pohľadávky do ôsmich dní od doručenia upovedomenia, upozornenie, že ak pohľadávka nebude zaplatená v lehote pristúpi sa k vymáhaniu pohľadávok prikázaním, zákaz nakladania s peňažnými prostriedkami na účte v banke, informáciu, že upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním zostáva v platnosti do úplného uspokojenia vymáhanej pohľadávky, názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie vydala, variabilný symbol a špecifický symbol, poučenie o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok a iné náležitosti, ktoré sú uvedené v zákone.

Po uplynutí lehoty na odvolanie alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa odvolanie zamietlo, vydá sa exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky.

Exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky je právoplatný dňom jeho vydania a odvolanie proti nemu nie je prípustné. Ak banka nesplní povinnosť, môže jej príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť pokutu.

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí do vlastných rúk exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky klientovi banky, ktorý je účastníkom konania, a banke.

Exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky obsahuje: číslo a dátum vydania exekučného príkazu, názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, obchodné meno a sídlo banky, sumu pohľadávky, variabilný symbol a špecifický symbol, poučenie o tom, že proti exekučnému príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky nie je prípustné odvolanie, číslo účtu príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo účastníka konania, ktorý je právnickou osobou.

Po doručení exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok je banka povinná odpísať peňažné prostriedky z účtu klienta a poukázať ich na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. V prípade, ak odpísaná suma nepostačuje na pokrytie vymáhanej pohľadávky, banka poukazuje peňažné prostriedky z účtu klienta aj postupne, až do sumy vymáhanej pohľadávky.

Ak Sociálna poisťovňa zistí, že prostriedky nepostačujú na úhradu pohľadávky a v priebehu vymáhania pohľadávok sa dozvie o ďalšom alebo novom účte klienta, doručí banke, ktorá vedie tento účet, do vlastných rúk pôvodný exekučný príkaz s poučením o povinnostiach a oboznámi ju s doterajším priebehom vymáhania pohľadávok s uvedením zostatku.

Rozšíril sa rozsah údajov, ktoré Sociálna poisťovňa zverejňuje v zozname fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým eviduje pohľadávky, o ich identifikačné číslo organizácie. Tým sa zabezpečila nielen jednoznačná identifikácia dlžníka, ale aj jednoduchšie vyhľadávanie v zozname. Ide o rovnaký údaj ako je zverejňovaný v zozname dlžníkov vo verejnom zdravotnom poistení (§25a ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Analogicky sa rozšírila identifikácia dlžníka aj v ustanoveniach o konaní vo veciach vymáhania pohľadávok.

§ 225k

Peňažné prostriedky
nepodliehajúce vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky

(1) Vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky nepodliehajú peňažné prostriedky na účte klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, ak ide o peňažné prostriedky,

a) ktoré sú ustanovené v § 225h ods. 3,

b) ktoré sú určené na výplatu miezd zamestnancov účastníka konania pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol banke alebo pobočke zahraničnej banky doručený príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky,

c) ktoré sú vylúčené z exekúcie podľa osobitného predpisu,^100aj)

d) ktoré tvoria účelovú finančnú rezervu podľa osobitného predpisu,^100ak)

e) z ktorých boli vykonané zrážky podľa tohto zákona pred ich pripísaním na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky.

(2) Vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky nepodliehajú aj peňažné prostriedky na účte klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, do sumy 165 eur; ak má účastník konania viac účtov, a to aj vo viacerých bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky nepodliehajú peňažné prostriedky do úhrnnej sumy 165 eur na všetkých jeho účtoch. Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná určiť, v ktorej banke alebo pobočke zahraničnej banky a z ktorého účtu sa nezrazí suma 165 eur.

(3) Ak účastník konania, ktorý je klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky, predloží banke alebo pobočke zahraničnej banky písomné vyhlásenie o tom, že na jeho účte vedenom v banke alebo pobočke zahraničnej banky sú aj peňažné prostriedky, ktoré nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky, a súčasne uvedie výšku týchto peňažných prostriedkov, banka alebo pobočka zahraničnej banky nesmie odpísať z účtu klienta, ktorý je účastníkom konania, tieto peňažné prostriedky od predloženia tohto písomného vyhlásenia.

Komentár k § 225k

Zákon ustanovuje, ktoré peňažné prostriedky nepodliehajú vymáhaniu pohľadávky, napríklad tie, ktoré sú určené na výplatu miezd zamestnancov pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol banke doručený príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky, tie, ktoré sú vylúčené z exekúcie, ďalej tie, ktoré tvoria účelovú finančnú rezervu, alebo tie z ktorých boli vykonané zrážky pred ich pripísaním na účet v banke.

Vymáhaniu nepodliehajú aj peňažné prostriedky na účte klienta banky do sumy 165 eur. V prípade, ak má účastník konania viac účtov, a to aj vo viacerých bankách, vymáhaniu nepodliehajú peňažné prostriedky do úhrnnej sumy 165 eur na všetkých jeho účtoch. Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná určiť, v ktorej banke alebo pobočke zahraničnej banky a z ktorého účtu sa nezrazí suma 165 eur.

V prípade, ak klient ako účastník konania predloží banke písomné vyhlásenie o tom, že na jeho účte vedenom v banke sú aj peňažné prostriedky, ktoré nepodliehajú takémuto vymáhaniu, a súčasne uvedie výšku týchto peňažných prostriedkov, banka nesmie odpísať z účtu klienta, tieto peňažné prostriedky od predloženia tohto písomného vyhlásenia.

Zároveň sa ustanovilo, ktoré peňažné prostriedky nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky.

Účastník konania, ktorý má na účte takéto peňažné prostriedky a chce ich oslobodiť spod vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky, bude musieť predložiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne písomné vyhlásenie o tejto skutočnosti, v ktorom je povinný uviesť ich výšku.

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne oznámi banke túto skutočnosť. V prípade pochybností o pravdivosti údajov uvedených v písomnom vyhlásení, príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne preverí ich opodstatnenosť u príslušných subjektov napr. na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a po odstránení nedostatkov oznámi banke sumu peňažných prostriedkov, ktoré nesmie banka od oznámenia tejto skutočnosti odpísať z účtu klienta, ktorý je účastníkom konania.

Z dôvodu prebiehajúceho procesu elektronizácie komunikácie v rámci znižovania administratívnej záťaže sa ustanovilo, aby komunikácia medzi Sociálnou poisťovňou a bankou v procese vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky mohla prebiehať elektronicky. Na tento účel sa umožnilo Sociálnej poisťovni uzavrieť so záujmovým združením bánk dohodu. V prípade technických prekážok elektronickej komunikácie zadefinovaných v dohode, sa bude doručovať do vlastných rúk.

§ 225l

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky a exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky banke alebo pobočke zahraničnej banky prostriedkami elektronickej komunikácie za podmienok uvedených v dohode, ktorú môže na tieto účely uzavrieť Sociálna poisťovňa so záujmovým združením bánk, alebo v listinnej podobe do vlastných rúk, ak existujú technické prekážky elektronickej komunikácie za podmienok uvedených v dohode.

Komentár k § 225l

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky a exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky banke alebo pobočke zahraničnej banky prostriedkami elektronickej komunikácie za podmienok uvedených v dohode, ktorú môže na tieto účely uzavrieť Sociálna poisťovňa so záujmovým združením bánk, alebo v listinnej podobe do vlastných rúk, ak existujú technické prekážky elektronickej komunikácie za podmienok uvedených v dohode.

Druhým spôsobom vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou, ak podkladom pre jeho uskutočnenie je exekučný titul ukladajúci zaplatenie peňažnej sumy, je prikázanie pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

V tejto časti zákona sa upravilo vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v prospech účastníka konania, to znamená odpísaním zo všetkých účtov účastníka konania vedených v banke alebo viacerých bankách a poukázaním peňažných prostriedkov na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

Platí, že v prípade prikázania pohľadávky sa konanie začína vydaním rozhodnutia o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky, ktoré sa nedoručuje účastníkovi konania ani platiteľovi mzdy.

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne po vydaní rozhodnutia o začatí konania doručí banke príkaz o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky a účastníkovi konania doručí upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky, ktoré má charakter rozhodnutia.

Na rozdiel od upovedomenia, proti príkazu o začatí vymáhania nie je prípustné odvolanie a stáva sa právoplatným dňom vydania. To znamená, že banka je na základe doručeného príkazu povinná zablokovať na účte účastníka konania potrebnú sumu peňažných prostriedkov. Účastník konania po doručení upovedomenia je oprávnený nakladať s prostriedkami na účte do sumy vymáhanej pohľadávky. Spôsob upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky a právne následky podania odvolania proti tomuto rozhodnutiu je rovnaký ako pri zrážkach zo mzdy a rovnaký je aj pri treťom spôsobe vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou.

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vydá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky, ak účastník konania nepodá proti upovedomeniu odvolanie alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní. Tento príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nemožno proti nemu už uplatniť riadne ani mimoriadne opravné prostriedky, túto možnosť mal účastník konania pri upovedomení o začatí vymáhania pohľadávok. Zároveň sa určuje, že exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkovi exekučného konania a banke.

Všetky podstatné náležitosti exekučného príkazu sú taxatívne vymedzené v návrhu novely. Doručuje sa do vlastných rúk. Zákon ďalej ustanovuje, že ak banka povinnosť vyplývajúcu z exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky nesplní, Sociálnej poisťovni umožňuje uložiť banke pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Vymáhanie pohľadávok
zrážkami z dávok

§ 225m

(1) Ak účastník konania má nárok na výplatu dávok, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa, môže príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne uskutočniť vymáhanie pohľadávok zrážkami z dávok. Vymáhaniu pohľadávok zrážkami z dávok nepodlieha  13. dôchodok.

(2) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí účastníkovi konania do vlastných rúk upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok.

(3) Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok obsahuje

a) názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok vydala,

b) označenie exekučného titulu,

c) označenie dávky, z ktorej sa vymáhanie pohľadávky uskutoční,

d) meno, priezvisko a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou,

e) sumu pohľadávky,

f) výzvu na zaplatenie pohľadávky do ôsmich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok,

g) upozornenie, že ak pohľadávka nebude zaplatená v lehote podľa písmena f), príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne pristúpi k vymáhaniu pohľadávok zrážkami z dávok,

h) informáciu, že upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok zostáva v platnosti do úplného uspokojenia vymáhanej pohľadávky a vzťahuje sa aj na neskôr priznanú dávku,

  i) číslo účtu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok vydala,

  j) variabilný symbol a špecifický symbol,

k) poučenie o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok vrátane poučenia, či rozhodnutie možno preskúmať súdom,

  l) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

(4) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa odvolanie zamietlo, začne zrážať z dávky účastníka konania sumy na úhradu pohľadávky, najviac v rozsahu sumy, ktorú možno postihnúť exekúciou podľa osobitného predpisu.⁸¹⁾

(5) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne prestane vykonávať zrážky z dávok po uspokojení vymáhanej pohľadávky.

Komentár k § 225m

V tejto časti zákon ukladá možnosť Sociálnej poisťovni uskutočniť vymáhanie pohľadávok zrážkami z dávok, ak účastník konania má nárok na výplatu dávok. Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí účastníkovi konania do vlastných rúk upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok.

Toto upovedomenie obsahuje názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok vydala, označenie dávky, z ktorej sa vymáhanie pohľadávky uskutoční, identifikačné údaje účastníka konania, sumu pohľadávky, označenie exekučného titulu, variabilný symbol a špecifický symbol, poučenie o odvolaní, informáciu, že upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok zostáva v platnosti do úplného uspokojenia vymáhanej pohľadávky a vzťahuje sa aj na neskôr priznanú dávku.

Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa odvolanie zamietlo, začne zrážať z dávky sumy na úhradu pohľadávky, najviac v rozsahu sumy, ktorú možno postihnúť exekúciou. Zrážky z dávky sa prestanú vykonávať po uspokojení pohľadávky.

Zjednodušene povedané Sociálna poisťovňa je oprávnená vymáhať pohľadávky zrážkami z dávok, ktoré účastníkovi konania vypláca. Samotné konanie o vymáhaní pohľadávok zrážkami z dávok sa začína vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok.

O začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne upovedomí účastníka konania zaslaním upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok. Upovedomenie má charakter rozhodnutia. Upovedomenie umožňuje účastníkovi konania, aby v rámci odvolacieho konania uplatnil zásadné pripomienky a dôvody, ktoré môžu celkom, alebo sčasti zabrániť vymáhaniu pohľadávok zrážkami z dávok.

Zákon jednoznačne vymedzuje náležitosti upovedomenia a osobitne rieši jeho doručovanie v spoločných ustanoveniach. V nadväznosti na spoločné ustanovenia § 225n zákona môže účastník konania prostredníctvom príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podať v lehote 15 dní odvolanie proti upovedomeniu, ak sú splnené zákonom ustanovené podmienky. Uvedené odvolanie má odkladný účinok a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o odvolaní proti upovedomeniu je z hľadiska konania Sociálnou poisťovňou, konečné. Účastník konania môže podať proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ktorým rozhodla o odvolaní proti upovedomeniu, správnu žalobu na príslušný súd do dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia.

Po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne začne zrážať z dávky účastníka konania sumy na úhradu pohľadávky, pričom pri zrážaní sa uplatňuje nariadenie vlády o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a Exekučný poriadok.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 87/2024 Z. z. sa od 1. 7. 2024 v ods. 1 na konci pripojila veta: „Vymáhaniu pohľadávok zrážkami z dávok nepodlieha 13. dôchodok.“, ktorou sa vylúčil 13. dôchodok z právneho režimu vymáhania pohľadávok podľa zákona o sociálnom poistení.

Spoločné ustanovenia

§ 225n

(1) Účastník konania môže príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydala, do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podať odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Odvolanie musí byť odôvodnené a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada.

(2) Odvolanie podľa odseku 1 má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať. Rozhodnutie o odvolaní obsahuje aj poučenie o možnosti jeho preskúmateľnosti súdom.

Komentár k § 225n

Každý účastník konania môže príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydala, do 15 dní odo dňa doručenia podať odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Odvolanie má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať. Rozhodnutie o odvolaní obsahuje aj poučenie o možnosti jeho preskúmateľnosti súdom.

Toto odvolanie musí byť odôvodnené a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada.

§ 225o

(1) Náhradné doručenie upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok účastníkovi konania je vylúčené.

(2) Ak nie je možné doručiť upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok účastníkovi konania, ktorý je fyzickou osobou oprávnenou podnikať, na adresu jeho miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaný, a jeho iná adresa nie je Sociálnej poisťovni známa, toto upovedomenie sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky Sociálnej poisťovni za doručené, a to aj vtedy, ak sa účastník konania, ktorý je fyzickou osobou oprávnenou podnikať, o tom nedozvie. Ak nie je možné doručiť upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok účastníkovi konania, ktorý je právnickou osobou, na adresu jeho sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaný, a jeho iná adresa nie je Sociálnej poisťovni známa, toto upovedomenie sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky Sociálnej poisťovni za doručené, a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať za účastníka konania, ktorý je právnickou osobou, o tom nedozvie.

(3) Ak účastník konania bezdôvodne odoprie prijať upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok, je toto upovedomenie doručené dňom, keď jeho prijatie bolo odopreté; o tom musí byť účastník konania poučený tým, kto ho doručuje.

Komentár k § 225o

Náhradné doručenie upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok účastníkovi konania je vylúčené. Ak účastník konania bezdôvodne odoprie prijať upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok, je toto upovedomenie doručené dňom, keď jeho prijatie bolo odopreté. V prípade, ak nie je možné doručiť upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok účastníkovi konania, ktorý je fyzickou osobou oprávnenou podnikať, na adresu jeho miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaný a jeho iná adresa nie je Sociálnej poisťovni známa, toto upovedomenie sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky Sociálnej poisťovni za doručené. Uvedené platí aj vtedy, ak sa účastník konania o tom nedozvie. Podobne to platí aj v prípade právnickej osoby. Z dôvodu samotného charakteru upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok, ako rozhodnutia vydávaného Sociálnou poisťovňou a doručovaného účastníkovi konania pri všetkých troch spôsoboch výkonu rozhodnutia vymáhaním pohľadávok sa v spoločných ustanoveniach upravila možnosť podať odvolanie proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok s tým, že podanie odvolania má odkladný účinok a rozhodnutie o ňom je preskúmateľné súdom. Ustanovilo sa vylúčenie náhradného doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok v prípade, že doručenie do vlastných rúk je neúspešné z dôvodu, že sa nepodarilo doručiť na adresu alebo sídlo Sociálnej poisťovni známe, prípadne zapísané v inom registri.

§ 225p

Poradie pohľadávok pri vymáhaní pohľadávok podľa § 225g ods. 1 písm. a) a b) sa spravuje dňom, keď sa doručil príkaz na začatie vymáhania pohľadávok; ak sa doručil príkaz na začatie vymáhania pohľadávok toho istého dňa, tieto pohľadávky majú rovnaké poradie. Ak nestačia peňažné prostriedky na uspokojenie všetkých týchto pohľadávok, uhradia sa pomerne.

Komentár k § 225p

Poradie pohľadávok pri vymáhaní pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa doručil príkaz na začatie vymáhania pohľadávok. V prípade, ak sa doručil príkaz na začatie vymáhania pohľadávok toho istého dňa, tieto pohľadávky majú rovnaké poradie. Ak nestačia peňažné prostriedky na uspokojenie všetkých týchto pohľadávok, uhradia sa pomerne. V prípade doručenia v ten istý deň, pohľadávky majú rovnaké poradie.

Pre úplnosť postupu platiteľa mzdy a banky v prípade doručenia viacerých príkazov na začatie vymáhania pohľadávok voči tomu istému účastníkovi konania sa ustanovilo, aby sa ich poradie spravovalo dňom doručenia. V prípade doručenia v ten istý deň, pohľadávky majú rovnaké poradie. Ak nestačia peňažné prostriedky na uspokojenie všetkých týchto pohľadávok, uhradia sa pomerne.

piata ČASŤ
PRÁVA A POVINNOSTI,
ZODPOVEDNOSŤ, POKUTY
A PENÁLE
 V SOCIÁLNOM POISTENÍ
A V STAROBNOM
DÔCHODKOVOM SPORENÍ

PRVÁ HLAVA
PRÁVA A POVINNOSTI
V SOCIÁLNOM POISTENÍ A V STAROBNOM DÔCHODKOVOM SPORENÍ

§ 226

Povinnosti
Sociálnej poisťovne

(1) Sociálna poisťovňa je povinná

a) viesť elektronický účet poistenca, ktorý obsahuje informácie o sociálnom poistení poistenca,

b) vydávať na žiadosť poberateľa dávky potvrdenie o nároku na dávku, o nároku na jej výplatu a o jej sume,

c) určiť dni splatnosti pravidelných výplat pre dôchodkové dávky, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu,

d) kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich ostatným účastníkom právnych vzťahov sociálneho poistenia,

e) viesť register zamestnávateľov a register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia osobitne evidovať fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a uplatňovanie odvodovej odpočítateľnej položky,

f) postúpiť na

    1.   bežný účet nepriradených platieb príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti

       1a.   príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ak osobitný predpis^100b) neustanovuje inak, do

     1aa.   desiatich dní od priradenia platby príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sporiteľovi a do 60 dní od ich priradenia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, najskôr odo dňa splatnosti týchto príspevkov,

     1ab.   piatich dní od uhradenia príspevkov na starobné dôchodkové sporenie zo základného fondu garančného poistenia,

       1b.   penále podľa § 241a do piatich dní od uhradenia penále podľa § 241a zo správneho fondu,

    2.   samostatný účet príslušného orgánu finančné prostriedky, ktoré žiada na výplatu podpory v čase skrátenej práce,^69ba) do troch dní od doručenia žiadosti,

g) zverejniť na svojom webovom sídle národnou radou schválené strategické zámery činnosti Sociálnej poisťovne a správu o ich plnení a materiály prerokované dozornou radou,

h) poskytovať subjektu podľa osobitného predpisu^100c) informácie potrebné na posudzovanie nároku na osobitný príspevok baníkom,

  i) vydávať na žiadosť fyzickej osoby potvrdenie o období nemocenského poistenia získanom v posledných dvoch rokoch pred narodením dieťaťa na účely rodičovského príspevku,

  j) písomne elektronickými prostriedkami oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti bezodkladne zánik právneho postavenia sporiteľa podľa osobitného predpisu,^90b)

k) previesť finančnú sumu zodpovedajúcu dôchodkovým právam podľa § 82a ods. 1,

  l) písomne oznámiť fyzickej osobe a právnickej osobe povinnej odvádzať poistné jej variabilný symbol, a to do ôsmich dní odo dňa doručenia prihlášky do registra zamestnávateľov alebo do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,

m) písomne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe

    1.   vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, vymeriavací základ na platenie poistného, výšku poistného na nemocenské poistenie, výšku poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, výšku poistného na invalidné poistenie a výšku poistného do rezervného fondu solidarity, dátum splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a údaje týkajúce sa úhrady poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, určených na základe údajov vedených v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, a to do 20 dní od vzniku povinného poistenia,

    2.   zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, a to do 20 dní od zániku povinného poistenia,

    3.   vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 4 písm. a), a to do piatich dní od vzniku prerušenia tohto poistenia,

    4.   skončenie prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 4 písm. a), a to do piatich dní od skončenia prerušenia tohto poistenia,

[Dňom 1. júla 2026 v § 226 ods. 1 písm. m) tretí bod a štvrtý bod znejú:

3. vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa

  3a.   § 26 ods. 2 z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti podľa osobitného predpisu,^100caa) a to do 20 dní od vzniku prerušenia tohto poistenia,

  3b.   § 26 ods. 4 písm. a), a to do 5 dní od vzniku prerušenia tohto poistenia,

4. skončenie prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa

  4a.   § 26 ods. 2 z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti podľa osobitného predpisu,^100caa) a to do 20 dní od skončenia prerušenia tohto poistenia,

  4b.   § 26 ods. 4 písm. a), a to do 5 dní od skončenia prerušenia tohto poistenia,]

n) prideliť identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca a sprístupniť ho zamestnávateľovi elektronickými prostriedkami bezodkladne po doručení prihlášky do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,

o) sprístupniť zamestnávateľovi elektronickými prostriedkami

    1.   bezodkladne po doručení žiadosti informáciu o tom, že si zamestnanec uplatnil nárok na

       1a.   materské podľa § 49, a informáciu, od ktorého dňa zamestnanec žiada o materské,

       1b.   ošetrovné podľa § 39 ods. 1 písm. a) a písm. b) prvého bodu, a informáciu, od ktorého dňa zamestnanec žiada o ošetrovné a za aké obdobie príslušný lekár potvrdil potrebu osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti,

       1c.   ošetrovné podľa § 39 ods. 1 písm. b) druhého bodu, a informáciu, od ktorého dňa zamestnanec žiada o ošetrovné a na aké obdobie potvrdilo príslušné zariadenie svoje uzatvorenie,

    2.   bezodkladne po potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti vytvorením záznamu v systéme elektronického zdravotníctva vznik, trvanie a ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dôvod vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, miesto pobytu zamestnanca počas dočasnej pracovnej neschopnosti a informáciu o porušení liečebného režimu zamestnancom,

    3.   bezodkladne po začatí konania o nároku na materské dátum očakávaného dňa pôrodu určený lekárom,

    4.   bezodkladne po doručení prihlášky do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia alebo oznámenia o uplatnení práva podľa § 227a informácie potrebné na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky jeho zamestnancom,

    5.   vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 3 písm. a), a to do piatich dní od vzniku prerušenia tohto poistenia,

    6.   skončenie prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 3 písm. a), a to do piatich dní od skončenia prerušenia tohto poistenia,

p) v konaní začatom na základe vytvorenia záznamu v systéme elektronického zdravotníctva sprístupniť poistencovi spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou aktuálne informácie o priebehu konania o nároku na nemocenskú dávku a jej výplatu, nároku na úrazový príplatok a jeho výplatu, spôsobe poukázania nemocenskej dávky a úrazového príplatku a vykonaní kontroly dodržiavania liečebného režimu,

q) plniť povinnosti v starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu,¹⁾

r) na svojom webovom sídle zverejňovať

    1.   priemernú mesačnú mzdu v hospodárstve Slovenskej republiky zistenú štatistickým úradom za príslušný kalendárny rok,

    2.   sumu všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok podľa § 11 ods. 1 najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku,

    3.   výšku dôchodkovej hodnoty na príslušný kalendárny rok podľa § 64 najneskôr do 31. decembra príslušného kalendárneho roka,

4. percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa

   4a.  § 82 ods. 1 najneskôr do 30. novembra kalendárneho roka predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu roku,

   4b.  § 82 ods. 2 najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom štatistický úrad vykázal kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov podľa § 82 ods. 2, a

5. percento zvýšenia úrazovej renty podľa

   5a.  § 89 ods. 8 najneskôr do 30. novembra kalendárneho roka predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu roku,

   5b.  § 89 ods. 9 najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom štatistický úrad vykázal kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien podľa § 89 ods. 9,

6. priemerné mesačné sumy príslušných dôchodkových dávok podľa § 77b ods. 1 najneskôr do 15. februára príslušného kalendárneho roka,

  t) na účely preukázania bezúhonnosti podľa § 123 ods. 5 a § 127 ods. 2 bezodkladne zaslať v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky údaje potrebné na vydanie výpisu z registra trestov.

(2) Sociálna poisťovňa

a) umožní poistencovi prostredníctvom svojho webového sídla bezplatný prístup k jeho elektronickému účtu,

b) zašle raz ročne na žiadosť poistenca informáciu vedenú na elektronickom účte poistenca v rozsahu určenom Sociálnou poisťovňou, a to do 60 dní od doručenia žiadosti.

(3) Všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo, možno ustanoviť minimálny rozsah funkcionalít elektronického účtu poistenca.

(4) Sociálna poisťovňa určí spôsob sprístupnenia informácie podľa odseku 1 písm. n) a o).

[Dňom 1. apríla 2026 v § 226 sa vypúšťa odsek 4. Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 6.]

(5) Sociálna poisťovňa je povinná v elektronickej podobe sprístupniť zamestnávateľovi informácie o jeho zamestnancovi bez súhlasu dotknutej osoby, ktoré spracúva vo svojom informačnom systéme a sú nevyhnutné na určenie vzniku, trvania alebo zániku nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, platenie poistného na tieto poistenia z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku a na splnenie povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. d), ak ide o prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu podľa § 26 ods. 1 písm. e) a ods. 3 písm. b) a c).

(6) Sociálna poisťovňa je povinná v elektronickej podobe sprístupniť zamestnávateľovi informácie o jeho zamestnancovi bez súhlasu dotknutej osoby, ktoré spracúva vo svojom informačnom systéme a sú nevyhnutné na určenie vzniku, trvania alebo zániku nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, platenie poistného na tieto poistenia z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku a na splnenie povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. c), ak ide o prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu podľa § 26 ods. 1 písm. e) a ods. 3 písm. b) a c).

(7) Sociálna poisťovňa je povinná Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky oznámiť porušenie liečebného režimu, ak bolo zistené počas nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.

Komentár k § 226

Ustanovenie v ods. 1 upravuje základné povinnosti Sociálnej poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcie vykonávajúcej sociálne poistenie. Ide o rozsiahly katalóg administratívnych, evidenčných, kontrolných, informačných a finančných povinností, ktoré zabezpečujú riadne fungovanie systému sociálneho poistenia. Tieto povinnosti možno systematicky rozdeliť do niekoľkých oblastí evidencia a správa údajov o poistencoch a zamestnávateľoch, poskytovanie informácií a potvrdení, výkon kontroly a dohľadu, finančné operácie a správa príspevkov, komunikácia so zamestnávateľmi a poistencami, zverejňovanie údajov a transparentnosť činnosti, plnenie úloh v oblasti starobného dôchodkového sporenia. Ustanovenie predstavuje komplexnú právnu úpravu povinností Sociálnej poisťovne pri výkone sociálneho poistenia.

Zabezpečuje najmä riadnu evidenciu poistných vzťahov, transparentnosť fungovania systému, správu finančných tokov, informovanie poistencov a zamestnávateľov, kontrolu plnenia zákonných povinností. Ide o kľúčové ustanovenie, ktoré vytvára inštitucionálny rámec fungovania Sociálnej poisťovne ako správcu systému sociálneho poistenia.

 

Elektronický účet poistenca

Sociálna poisťovňa je povinná viesť elektronický účet poistenca, ktorý obsahuje informácie o jeho sociálnom poistení. Elektronický účet poistenca predstavuje základný evidenčný nástroj, ktorý zahŕňa najmä údaje o obdobiach poistenia, vymeriavacích základoch, zaplatenom poistnom, evidencii dôchodkových práv, dávkach sociálneho poistenia. Jeho význam spočíva v tom, že umožňuje dlhodobé sledovanie poistného vzťahu poistenca a určenie jeho nárokov na dávky.

 

Vydávanie potvrdení o dávkach

Na žiadosť poberateľa dávky je Sociálna poisťovňa povinná vydať potvrdenie o nároku na dávku, nároku na jej výplatu, výške dávky.

Takéto potvrdenia sú často potrebné napríklad pre banky, orgány verejnej správy, daňové účely.

 

Určenie splatnosti dôchodkových a úrazových dávok

Sociálna poisťovňa určuje dni splatnosti pravidelných výplat pre dôchodkové dávky, úrazovú rentu, pozostalostnú úrazovú rentu. Tým zabezpečuje predvídateľnosť a stabilitu výplaty dávok pre ich poberateľov.

 

Kontrolná činnosť

Sociálna poisťovňa je oprávnená a povinná kontrolovať plnenie povinností účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia. Kontrola sa týka najmä zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činných osôb, poistencov.

Predmetom kontroly býva najmä správnosť odvádzania poistného, plnenie oznamovacích povinností, dodržiavanie právnych predpisov sociálneho poistenia.

 

Vedenie registrov

Sociálna poisťovňa vedie register zamestnávateľov a register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. V rámci registra poistencov sa osobitne evidujú aj osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ako aj uplatňovanie odvodovej odpočítateľnej položky. Registre sú základným nástrojom správy systému sociálneho poistenia.

 

Finančné operácie a prevody prostriedkov

Sociálna poisťovňa zabezpečuje prevody finančných prostriedkov, najmä príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dôchodkových správcovských spoločností, penále súvisiacich s týmito príspevkami, finančných prostriedkov určených na podporu v čase skrátenej práce. Zákon zároveň stanovuje presné lehoty na realizáciu týchto prevodov, čím sa zabezpečuje finančná disciplína systému.

 

Transparentnosť činnosti Sociálnej poisťovne

Sociálna poisťovňa je povinná zverejňovať strategické zámery svojej činnosti schválené Národnou radou, správy o ich plnení, materiály prerokované dozornou radou. Tým sa posilňuje transparentnosť a verejná kontrola činnosti inštitúcie.

 

Poskytovanie informácií iným subjektom

Sociálna poisťovňa je povinná poskytovať informácie aj iným subjektom, napríklad orgánom rozhodujúcim o osobitnom príspevku baníkom, dôchodkovým správcovským spoločnostiam v rámci starobného dôchodkového sporenia. Ide o prejav prepojenia rôznych systémov sociálneho zabezpečenia.

 

Povinnosti voči samostatne zárobkovo činným osobám

Sociálna poisťovňa má rozsiahle informačné povinnosti voči SZČO. Musí im oznámiť napríklad vznik povinného poistenia, výšku vymeriavacieho základu, výšku poistného, dátum splatnosti poistného, zánik alebo prerušenie poistenia. Tieto informácie musí oznámiť v zákonom stanovených lehotách (spravidla do 20 dní alebo do 5 dní podľa povahy skutočnosti).

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 rozšírila povinnosť Sociálnej poisťovne oznámiť SZČO vznik a skončenie prerušenia poistenia z dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti aj v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti nezaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva.

Zároveň sa však od 1. 7. 2026 zmení znenie ods. 1 písm. m) tretí bod a štvrtý s odvolávkou na ustanovenie § 57 ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

Elektronická komunikácia so zamestnávateľmi

Sociálna poisťovňa zabezpečuje aj elektronickú výmenu informácií so zamestnávateľmi, napríklad o vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, žiadostiach o materské alebo ošetrovné, prerušení poistenia zamestnanca, údajoch potrebných na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky. Táto elektronická komunikácia je súčasťou procesu digitalizácie sociálneho poistenia.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 4. 2026 zadefinoval spôsob sprístupnenia informácie o identifikačnom čísle právneho vzťahu zamestnanca. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa komunikuje so všetkými zamestnávateľmi elektronicky, sa ustanovilo sprístupňovať zamestnávateľovi informácie o čísle právneho vzťahu zamestnanca už len elektronickými prostriedkami. Podľa doterajšej právnej úpravy spôsob sprístupňovania určovala Sociálna poisťovňa.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 zmenilo znenie písm. o) a p) v odseku 1. Uvedeným znením sa zaviedla nová povinnosť Sociálnej poisťovni bezodkladne sprístupniť relevantné údaje zamestnávateľovi, a to z dôvodu potreby zabezpečiť tok informácií, ktorý je kľúčový pre plnenie zákonných povinností zamestnávateľa. Hlavným dôvodom zavedenia tejto povinnosti je prispôsobenie sa novým procesným postupom. S prechodom na proaktívny spôsob konania (bez nutnosti podania žiadosti), umožnenie uplatnenia nároku na dávku elektronickým spôsobom a rovnako tak aj zmenu papierových tlačív Sociálnej poisťovne, sa ustanovilo zmeniť aj spôsob komunikácie medzi účastníkmi konania. Súčasný spôsob podávania žiadostí prostredníctvom zamestnávateľa – papierové žiadosti potvrdzuje najskôr zamestnávateľ a až potom sú postúpené Sociálnej poisťovni, sa navrhuje upraviť tak, že tok informácií bude prebiehať priamo medzi Sociálnou poisťovňou a žiadateľom o dávku. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby Sociálna poisťovňa oznámila zamestnávateľovi relevantné údaje, čím sa zabezpečí kontinuita celého procesu. Týmto opatrením sa zvyšuje efektivita celého systému priznávania dávok, znižuje administratívna záťaž zamestnávateľov a zároveň sa zabezpečuje vyššia kvalita a spoľahlivosť spracovávaných údajov.

Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa komunikuje so všetkými zamestnávateľmi elektronickými prostriedkami, informácie o uplatňovaní odvodovej odpočítateľnej položky a o vzniku alebo skončení prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu uplynutia 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré mu poskytuje už v súčasnosti, sa ustanovilo sprístupňovať zamestnávateľovi už len elektronickými prostriedkami.

Súčasne sa rozšírila povinnosť Sociálnej poisťovne sprístupniť poistencovi elektronickým spôsobom aktuálne informácie o priebehu konania o nároku na nemocenské dávky a úrazový príplatok a ich výplatu. Poistenec tak bude o všetkých dôležitých skutočnostiach informovaný elektronicky.

Informovanie poistencov o priebehu konania

Ak sa konanie začalo na základe údajov zo systému elektronického zdravotníctva, Sociálna poisťovňa je povinná sprístupniť poistencovi informácie o priebehu konania, nároku na dávku, spôsobe jej výplaty, kontrole dodržiavania liečebného režimu. Ide o významný prvok posilnenia informovanosti poistencov.

Povinnosti v oblasti starobného dôchodkového sporenia

Sociálna poisťovňa plní úlohy aj v rámci druhého piliera dôchodkového systému, najmä pri evidencii sporiteľov, správe príspevkov, komunikácii s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 87/2024 Z. z. sa ešte od 1. 7. 2024 písmeno r) doplnilo šiestym bodom, čím sa rozšírili povinnosti Sociálnej poisťovne o povinnosť zverejňovať na svojom webovom sídle do 15. februára každého kalendárneho roka priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok za predchádzajúci kalendárny rok. Následne sa novelou zákona č. 278/2024 Z. z. od 1. 1. 2025 za písmeno q) vložilo nové písmeno r), ktorým sa ustanovilo, aby Sociálna poisťovňa zo svojho informačného systému poskytovala Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky osobné údaje aj bez súhlasu dotknutých osôb, a to na účely podielu zaplatenej dane podľa osobitného predpisu. V tejto súvislosti sa zároveň ustanovilo, aby Sociálna poisťovňa viedla register poberateľov starobného dôchodku a invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku obsahujúceho údaje o fyzických osobách vychovaných poberateľom dôchodku.

S účinnosťou od 1. 1. 2026 sa však znenie písmena r) po novele zákona č. 200/2025 Z. z. vypustilo. Ide o vypustenie povinnosti Sociálnej poisťovne viesť osobitný register poberateľov starobného dôchodku a invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a fyzických osôb, ktoré sú vlastným dieťaťom alebo osvojeným dieťaťom poberateľa tohto dôchodku, alebo ktoré boli poberateľovi tohto dôchodku zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu

Zverejňovanie ekonomických údajov

Sociálna poisťovňa je povinná zverejňovať na svojom webovom sídle viaceré ekonomické ukazovatele významné pre sociálne poistenie, napríklad priemernú mzdu v hospodárstve, všeobecný vymeriavací základ, aktuálnu dôchodkovú hodnotu, percento zvýšenia dôchodkových dávok, priemerné sumy dôchodkov. Tieto údaje majú zásadný význam pre výpočet dávok a orientáciu poistencov v systéme sociálneho poistenia.

 

Spolupráca s orgánmi verejnej moci

Sociálna poisťovňa spolupracuje aj s inými orgánmi verejnej moci, napríklad s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, ktorej poskytuje údaje potrebné na vydanie výpisu z registra trestov na účely preverenia bezúhonnosti určitých osôb.

Znenie ustanovení ods. 2 až 6 nadväzuje na základný katalóg povinností Sociálnej poisťovne uvedený v odseku 1 a bližšie upravujú najmä prístup poistencov k elektronickému účtu, poskytovanie informácií o údajoch evidovaných Sociálnou poisťovňou, pravidlá elektronickej komunikácie so zamestnávateľmi, ukončenie registrácie zamestnávateľa, spoluprácu s orgánmi verejného zdravotníctva. Tieto ustanovenia predstavujú dôležitú súčasť digitalizácie a transparentnosti systému sociálneho poistenia. Ustanovenia ods. 2 až 6 dopĺňajú základný rámec povinností Sociálnej poisťovne a posilňujú najmä elektronickú komunikáciu s poistencami a zamestnávateľmi, transparentnosť evidencie sociálneho poistenia, efektívnu výmenu údajov medzi inštitúciami verejnej správy, automatizáciu administratívnych procesov. Tieto ustanovenia predstavujú významný prvok modernizácie systému sociálneho poistenia a podporujú jeho digitálne fungovanie a prepojenie s ďalšími systémami verejnej správy.

 

Prístup poistenca k elektronickému účtu

Sociálna poisťovňa je povinná umožniť poistencovi bezplatný prístup k jeho elektronickému účtu prostredníctvom webového sídla. Elektronický účet poistenca predstavuje nástroj, prostredníctvom ktorého môže poistenec sledovať najmä evidované obdobia sociálneho poistenia, vymeriavacie základy, zaplatené poistné, informácie relevantné pre budúce dôchodkové nároky. Bezplatný prístup k týmto údajom zvyšuje transparentnosť evidencie a kontrolu správnosti údajov zo strany poistenca.

Poskytovanie informácií z elektronického účtu

Na žiadosť poistenca je Sociálna poisťovňa povinná raz ročne zaslať informáciu z elektronického účtu poistenca. Táto informácia sa poskytuje v rozsahu určenom Sociálnou poisťovňou, musí byť zaslaná do 60 dní od doručenia žiadosti. Ide o doplnkový spôsob informovania poistenca, ktorý je významný najmä pre osoby, ktoré nemajú prístup k elektronickým službám alebo preferujú listinnú komunikáciu.

 

Určenie funkcionalít elektronického účtu

Odsek 3 splnomocňuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, aby všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovilo minimálny rozsah funkcionalít elektronického účtu poistenca. Týmto spôsobom sa zabezpečuje jednotný štandard elektronických služieb, tiež možnosť postupného rozširovania funkcionalít elektronických nástrojov sociálneho poistenia. Ide o legislatívny nástroj umožňujúci flexibilne reagovať na technologický vývoj a digitalizáciu verejnej správy.

 

Ukončenie registrácie zamestnávateľa

Sociálna poisťovňa ukončí registráciu zamestnávateľa v registri zamestnávateľov automaticky odhlásením posledného zamestnanca z registra poistencov. Prakticky to znamená, že ak zamestnávateľ už nezamestnáva žiadneho zamestnanca, jeho registrácia v registri zamestnávateľov sa ukončí bez potreby samostatnej žiadosti. Toto ustanovenie zjednodušuje administratívne procesy a zabezpečuje aktuálnosť evidencie zamestnávateľov.

 

Sprístupňovanie údajov zamestnávateľovi

Sociálna poisťovňa je povinná sprístupniť zamestnávateľovi elektronicky určité informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú evidované v informačnom systéme. Tieto údaje sa poskytujú bez súhlasu zamestnanca, alebo ak sú nevyhnutné na plnenie zákonných povinností zamestnávateľa. Ide najmä o informácie potrebné na určenie vzniku, trvania alebo zániku poistenia, platenie poistného, zistenie, či bol zamestnancovi priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok. Tieto údaje sú potrebné napríklad pre správne určenie poistného režimu zamestnanca. Zákon zároveň umožňuje sprístupniť údaje aj na účely plnenia oznamovacích povinností zamestnávateľa, napríklad pri prerušení poistenia zamestnanca.

 

Oznámenie porušenia liečebného režimu

Sociálna poisťovňa je povinná oznámiť Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky porušenie liečebného režimu, ak bolo zistené počas nariadenej karantény, alebo izolácie. Táto povinnosť bola zavedená najmä v súvislosti s potrebou efektívnej kontroly dodržiavania protiepidemických opatrení. Oznamovanie takýchto porušení umožňuje orgánom verejného zdravotníctva vykonať ďalšie opatrenia podľa právnych predpisov o ochrane verejného zdravia.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 vypustil odsek 4, pričom išlo o úpravu z dôvodu, že spôsob akým Sociálna poisťovňa sprístupňuje informácie zamestnávateľovi, sa zadefinovala priamo v § 226 ods. 1 písm. n) a o).

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 zmenilo znenie odseku 5. Táto úprava reflektuje na prijatý novelizačný bod, ktorým s účinnosťou od 1. apríla 2026 dochádza k preznačeniu písmen v § 231 ods. 1, a na prijatý novelizačný bod, ktorým sa s účinnosťou od 1. apríla 2026 preznačujú doterajšie odseky v § 226.

Zároveň sa novelou zákona č. 261/2025 Z. z. od 1. 1. 2026 zmenilo znenie odseku 6. Táto úprava súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140. Zároveň sa spresňuje, že Sociálna poisťovňa zamestnávateľovi sprístupňuje informácie o jeho zamestnancovi, ktoré spracúva vo svojom informačnom systéme, aj na posúdenie vzniku, trvania alebo zániku nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti jeho zamestnanca. Taktiež informácie o období, v ktorom zamestnancovi trvá nárok na výplatu materského, alebo by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia, o období osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti. Tieto informácie sú potrebné pre splnenie povinnosti zamestnávateľom oznámiť prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti jeho zamestnanca.

§ 226a

Ďalšie povinnosti Sociálnej poisťovne
voči poberateľovi dôchodkovej dávky
a sociálneho dôchodku

(1) Ak suma dôchodkovej dávky, sociálneho dôchodku alebo úhrn súm dôchodkových dávok alebo úhrn súm dôchodkových dávok a sociálneho dôchodku poberateľa s bydliskom na území Slovenskej republiky je najviac v sume, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi a ­príspevky k dávke v hmotnej núdzi,^100ad) prílohou rozhodnutia o dô­chodkovej dávke alebo o sociálnom dôchodku a rozhodnutia o zvýšení dôchodkovej dávky a sociálneho dôchodku podľa § 82 je informácia o možnosti posúdenia hmotnej núdze ich poberateľa a zabezpečenia dávkou v hmot­nej núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu,^100ad) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Ak suma starobného dôchodku, úhrn súm sta­robného dôchodku a vdovského dôchodku alebo sta­robného dôchodku a vdoveckého dôchodku poberateľa s bydliskom na území Slovenskej republiky je najviac v sume, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi,^100ad) Sociálna poisťovňa nezasiela informáciu podľa odseku 1 a oznámi identifikačné údaje poberateľa starobného dôchodku úradu práce sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý z tohto podnetu začne konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi, ak predbežným šetrením zistí, že je na začatie tohto konania dôvod; to platí aj vtedy, ak ide o poberateľa inej dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku, ktorý dovŕšil 62 rokov veku.

(3) Identifikačné údaje podľa odseku 2 sú meno, priezvisko, dátum narodenia, identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia a bydlisko poberateľa dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku, adresa príjemcu dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku, suma dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku a ak ide o poberateľa starob­ného dôchodku, aj počet rokov dôchodkového poistenia.

(4) Sociálna poisťovňa neplní povinnosti podľa odsekov 1 a 2 počas obdobia výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu detencie poberateľa dôchodkovej dávky.

(5) Sumu, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, oznamuje ministerstvo Sociálnej poisťovni pri každej zmene jej výšky.

Komentár k § 226a

Povinnosti Sociálnej poisťovne voči poberateľovi dôchodkovej dávky a sociálneho dôchodku

Sumu, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, oznamuje ministerstvo Sociálnej poisťovni pri každej zmene jej výšky.

V prípade, ak suma dôchodkovej dávky, sociálneho dôchodku alebo úhrn súm dôchodkových dávok poberateľa, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky je najviac v sume, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, prílohou rozhodnutia je informácia o možnosti posúdenia hmotnej núdze.

Odsek 2 charakterizuje nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi v prípade, ak suma starobného dôchodku, úhrn súm starobného dôchodku a vdovského dôchodku alebo starobného dôchodku a vdoveckého dôchodku poberateľa s bydliskom na území Slovenskej republiky je najviac v sume, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k tejto dávke.

Sociálna poisťovňa neplní povinnosti počas obdobia výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu detencie poberateľa dôchodkovej dávky. Právna úprava zaviedla úpravy v súvislosti so zmenou zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorej fyzická osoba vo výkone detencie nie je považovaná za osobu v hmotnej núdzi.

Sumu, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, oznamuje ministerstvo Sociálnej poisťovni pri každej zmene jej výšky.

§ 226b

Dôchodková prognóza

(1) Sociálna poisťovňa vyhotovuje dôchodkovú prognózu na účel informovania poistenca o jeho predpokladaných dôchodkových nárokoch z dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia.¹⁾

[Dňom 1. januára 2028 v § 226b ods. 1 sa slová „poistenia a starobného dôchodkového sporenia.¹⁾“ nahrádzajú slovami „poistenia, starobného dôchodkového sporenia,¹⁾ doplnkového dôchodkového sporenia^93af) a celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu.^93ag)“]

(2) Sociálna poisťovňa poistencovi sprístupní prostredníctvom pasívneho prístupu na elektronickom účte poistenca do 31. mája príslušného kalendárneho roka dôchodkovú prognózu k 31. decembru kalendárneho roka predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu roku. Ak poistenec neoznámil Sociálnej poisťovni, že dôchodkovú prognózu žiada sprístupniť výlučne prostredníctvom elektronického účtu poistenca, Sociálna poisťovňa zašle dôchodkovú prognózu podľa prvej vety na adresu elektronickej pošty, ktorú poistenec na tento účel oznámil Sociálnej poisťovni, alebo ktorá bola Sociálnej poisťovni poskytnutá podľa § 233 ods. 19; ak Sociálna poisťovňa neeviduje adresu elektronickej pošty poistenca na účel zasielania dôchodkovej prognózy, zasiela dôchodkovú prognózu listinnou formou.

(3) Príslušný kalendárny rok podľa odseku 2 je

a) kalendárny rok, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom bol poistenec po dovŕšení 18 rokov veku prvýkrát dôchodkovo poistený,

b) každý piaty kalendárny rok, ktorý nasleduje po kalendárnom roku určenom podľa písmena a) do dovŕšenia 50 rokov veku poistenca,

c) každý kalendárny rok, ktorý nasleduje po kalendárnom roku určenom podľa písmena a) po dovŕšení 50 rokov veku poistenca, do

    1.   priznania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, alebo

    2.   dovŕšenia dôchodkového veku, ak ide o poberateľa invalidného dôchodku.

(4) Dôchodková prognóza obsahuje

a) meno, priezvisko a rodné číslo poistenca,

b) dátum, ku ktorému sa vzťahujú informácie uvedené v dôchodkovej prognóze,

c) dôchodkový vek poistenca alebo predpokladaný dôchodkový vek poistenca,

d) získané obdobie dôchodkového poistenia,

e) aktuálnu hodnotu priemerného osobného mzdového bodu,

f) informáciu o základnej prognóze starobného dôchodku a starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,¹⁾ ktorá zahŕňa základný scenár, optimistický scenár a pesimistický scenár vychádzajúci z možných ekonomických scenárov a z možných scenárov vývoja parametrov, ktoré majú vplyv na výšku starobného dôchodku a starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,¹⁾

[Dňom 1. januára 2028  v § 226b ods. 4 písmeno f) znie:

„f) informáciu o základnej prognóze

    1.   starobného dôchodku a starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,¹⁾ ktorá zahŕňa základný scenár, optimistický scenár a pesimistický scenár vychádzajúci z možných ekonomických scenárov a z možných scenárov vývoja parametrov, ktoré majú vplyv na výšku starobného dôchodku a starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,¹⁾

    2.   doplnkového starobného dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia^93af) a dôchodku alebo programového výberu z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu^93ag) pre základný scenár vychádzajúci z predpokladaného vývoja parametrov, ktoré majú vplyv na výšku doplnkového starobného dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia^93af) a dôchodku alebo programového výberu z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu;^93ag) ak sa na toho istého poistenca vzťahuje viac prognóz doplnkového starobného dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia^93af) alebo viac prognóz dôchodku alebo programového výberu z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu,^93ag) základná prognóza môže byť určená ako úhrn všetkých týchto prognóz alebo ako úhrn príslušných prognóz,“]

g) informáciu o alternatívnej prognóze starobného dôchodku a starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia¹⁾ alebo informáciu o alternatívnej prognóze starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia¹⁾ a predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia¹⁾ vychádzajúce z možnej

    1.   účasti poistenca na starobnom dôchodkovom sporení,¹⁾

    2.   zmeny skutočností rozhodujúcich pre určenie starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia¹⁾ a predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,¹⁾

h) informáciu o vplyve inflácie na výšku prognózovaného starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia¹⁾ a predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,¹⁾

[Dňom 1. januára 2028  v § 226b ods. 4 písm. h) sa slová „sporenia¹⁾ a predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,¹⁾“ nahrádzajú slovami „sporenia,¹⁾ predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,¹⁾ doplnkového starobného dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia^93af) a dôchodku alebo programového výberu z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu,^93ag)]

  i) informácie týkajúce sa poistenca, ktorému bola dôchodková prognóza poskytnutá, o stave plnenia podmienok nároku na starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok,

  j) všeobecné informácie o starobnom dôchodku, predčasnom starobnom dôchodku, starobnom dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia¹⁾ a predčasnom starobnom dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,¹⁾

[Dňom 1. januára 2028  v § 226b ods. 4 písm. j) sa slová „sporenia¹⁾ a predčasnom starobnom dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,¹⁾“ nahrádzajú slovami „sporenia,¹⁾ predčasnom starobnom dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,¹⁾ doplnkovom starobnom dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia^93af) a dôchodku alebo programovom výbere z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu,^93ag)]

[Dňom 1. januára 2028 v § 226b ods. 4 sa za písmeno j) vkladá nové písmeno k), ktoré znie:

„k) informáciu o možnosti dobrovoľného sporenia na dôchodok, ak ide o poistenca, ktorý nie je zúčastnený na doplnkovom dôchodkovom sporení^93af) alebo nie je sporiteľom celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu,^93ag)“

Doterajšie písmeno k) sa označuje ako písmeno l).]

k) všeobecné informácie o dôchodkovej prognóze.

(5) Sociálna poisťovňa uchováva dôchodkovú prognózu desať rokov od jej sprístupnenia, najdlhšie do

a) priznania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku poistenca, alebo

b) dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, ak ide o poberateľa invalidného dôchodku.

(6) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví

a) vzor dôchodkovej prognózy,

b) podrobnosti o obsahu dôchodkovej prognózy,

c) spôsob určenia predpokladaného dôchodkového veku poistenca,

d) parametre, predpoklady a pravidlá na určenie

    1.   základnej prognózy starobného dôchodku,

    2.   alternatívnej prognózy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia¹⁾ a predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,¹⁾

    3.   vplyvu inflácie na výšku prognózovaného starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia¹⁾ a predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia.¹⁾

[Dňom 1. januára 2028 v § 226b sa odsek 6 dopĺ?a p?smenom e), ktor? znie:

ňa písmenom e), ktoré znie:

„e) podrobnosti určovania úhrnu prognóz podľa odseku 4 písm. f) druhého bodu.“]

Komentár k § 226b

Ustanovenie zavádza inštitút dôchodkovej prognózy, ktorý predstavuje informačný nástroj Sociálnej poisťovne určený na predbežné informovanie poistencov o ich budúcich dôchodkových nárokoch. Ide o významný prvok transparentnosti dôchodkového systému a zároveň o nástroj, ktorý má poistencov motivovať k aktívnemu plánovaniu dôchodkového zabezpečenia. Dôchodková prognóza vychádza z údajov evidovaných Sociálnou poisťovňou a z predpokladov ekonomického vývoja, pričom poskytuje odhad výšky dôchodku zo systému dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia.

 

Účel dôchodkovej prognózy

Podľa odseku 1 Sociálna poisťovňa vyhotovuje dôchodkovú prognózu na účel informovania poistenca o jeho predpokladaných dôchodkových nárokoch. Prognóza sa vzťahuje na nároky zo starobného dôchodkového poistenia (I. pilier), zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier).

Jej cieľom je najmä zvýšiť informovanosť poistencov o budúcej výške dôchodku, umožniť im včas reagovať na možný nedostatok príjmu v starobe, podporiť finančné plánovanie a rozhodovanie o účasti v dôchodkových pilieroch.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 310/2024 Z. z. sa od 1. 1. 2028 v znení ods. 1 slová „poistenia a starobného dôchodkového sporenia.¹)“ nahradia slovami „poistenia, starobného dôchodkového sporenia,¹) doplnkového dôchodkového sporenia^93af) a celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu.^93ag)“. Za účelom komplexného informovania poistenca o jeho predpokladaných budúcich dôchodkových nárokoch sa ustanovuje, aby Sociálna poisťovňa v dôchodkovej prognóze od roku 2028 okrem informácie o predpokladaných dôchodkových nárokoch z dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia zasielala poistencovi aj informácie o jeho predpokladaných dôchodkových nárokoch z doplnkového dôchodkového sporenia a celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu. Takýto individualizovaný dokument by mal poistencovi čo najviac uľahčiť chápanie stavu jeho celkového dôchodkového zabezpečenia a hodnoty reálnych úspor na dôchodok a upozorniť aj na vplyv jeho vlastných rozhodnutí na výšku jeho príjmu na dôchodku.

Keďže k podpore dobrovoľného sporenia na dôchodok sa Slovenská republika zaviazala aj v čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pričom k 31. decembru 2023 bolo uzavretých približne 992 tisíc zmlúv na niektorú z foriem dobrovoľného sporenia na dôchodok s podporou štátu (doplnkové dôchodkové sporenie alebo celoeurópsky osobný dôchodkový produkt), je vhodné, aby dôchodková prognóza obsiahla aj tieto produkty.

Komplexné a systémové riešenie v tejto oblasti môže poskytnúť aktuálne iba štát, prostredníctvom Sociálnej poisťovne, ktorá bude všetkým poistencom zasielať dôchodkovú prognózu prvý krát už v roku 2026. Disponuje podrobnými údajmi o poistencoch, rozhoduje o výške starobných, resp. predčasných starobných dôchodkov z I. piliera a rovnako vedie aj register sporiteľov a spravuje centrálny informačný ponukový systém (dôchodky z II. piliera). Dôchodková prognóza s novými informáciami by mala byť koncipovaná tak, aby dokázala poistencovi sprostredkovať informáciu o tom, aký dodatočný príjem môže očakávať k dôchodku z I. piliera, resp. II. piliera, a to na základe stavu jeho aktuálneho dobrovoľného sporenia na dôchodok. V prípade mladších poistencov v čase zasielania dôchodkovej prognózy budú tieto údaje len orientačné, môžu však slúžiť na to, aby poistenec prijal vlastné (aktívne) informované rozhodnutie, ktoré by mohlo riziko jeho finančnej deprivácie v starobe znížiť.

Sprístupňovanie dôchodkovej prognózy

Sociálna poisťovňa sprístupňuje dôchodkovú prognózu prostredníctvom elektronického účtu poistenca, a tiež najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka. Prognóza sa vždy vyhotovuje k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. Zákon zároveň upravuje spôsob jej doručovania primárne prostredníctvom elektronického účtu poistenca (pasívny prístup), ak poistenec nepožiadal o výlučne elektronické doručovanie, Sociálna poisťovňa ju môže zaslať na e-mailovú adresu poistenca, alebo v listinnej podobe, ak e-mailová adresa nie je evidovaná. Týmto spôsobom zákon zabezpečuje dostupnosť prognózy pre všetky skupiny poistencov, vrátane tých, ktorí nevyužívajú elektronické služby.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 310/2024 Z. z. sa od 1. 1. 2026 v ods. 2 zmenilo znenie druhej vety. To znamená, že ak poistenec neoznámil Sociálnej poisťovni, že dôchodkovú prognózu žiada sprístupniť výlučne prostredníctvom elektronického účtu poistenca, Sociálna poisťovňa zašle dôchodkovú prognózu podľa prvej vety na adresu elektronickej pošty, ktorú poistenec na tento účel oznámil Sociálnej poisťovni, alebo ktorá bola Sociálnej poisťovni poskytnutá podľa § 233 ods. 19; ak Sociálna poisťovňa neeviduje adresu elektronickej pošty poistenca na účel zasielania dôchodkovej prognózy, zasiela dôchodkovú prognózu listinnou formou. Uvedeným sa doplnila nová možnosť získavania kontaktných údajov poistencov na účely zasielania dôchodkovej prognózy Sociálnou poisťovňou. Nakoľko dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť a poskytovateľ celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu prognózy príslušných dôchodkov svojim klientom už istú dobu zasielajú, pričom je predpoklad, že značná časť z nich už svojim správcom za uvedeným účelom svoje kontaktné údaje (adresy elektronickej pošty) aj poskytla, ustanovuje sa využiť tieto údaje aj pri zasielaní komplexného dokumentu Sociálnou poisťovňou.

Týmto spôsobom (uložením povinnosti predmetným správcom údaje Sociálnej poisťovni poskytnúť) by bolo možné získať elektronický kontakt na veľkú časť z cieľovej skupiny poistencov, a to pred zaslaním dôchodkovej prognózy v roku 2026 od dôchodkových správcovských spoločností, resp. od roku 2028 aj od doplnkových dôchodkových spoločností a poskytovateľov celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu. V nadväznosti na uvedené sa javilo vhodné upraviť aj postup pri samotnom zasielaní dôchodkovej prognózy, kde sa ustanovilo, aby Sociálna poisťovňa, ak nedisponuje žiadosťou poistenca o sprístupnenie dokumentu výlučne cez elektronický účet poistenca, následne dokument zaslala na adresu elektronickej pošty získanú od správcu jeho dobrovoľných úspor na dôchodok, alebo na adresu elektronickej pošty, ktorú jej poistenec na tento účel oznámil. Sociálna poisťovňa teda bude zasielať dôchodkovú prognózu listinne poštou iba v prípade, ak doručenie nevie zrealizovať vyššie uvedenou cestou. Takýto spôsob sa javí optimálny aj z pohľadu dosiahnutia úspory nákladov, ktoré by musela vynaložiť pri fyzickej distribúcii dôchodkovej prognózy (tlač dokumentov, poštovné a pod.).

Okrem vyššie uvedeného sa doplnilo ustanovenie § 233 ods. 18 s účinnosťou od roku 2028 aj o povinnosti správcu dôchodkových úspor zasielať prognózy o jeho klientoch Sociálnej poisťovni. V kontexte celého sa to v prípade doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a poskytovateľa celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu bude týkať iba základnej prognózy v základnom scenári.

Periodicita vyhotovovania prognózy

Dôchodková prognóza sa poistencovi poskytuje v rôznych intervaloch v závislosti od jeho veku. Prognóza sa sprístupňuje po prvom dôchodkovom poistení po dovŕšení 18 rokov, následne každých päť rokov až do dovŕšenia 50 rokov veku, každoročne po dovŕšení 50 rokov veku až do priznania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, alebo dovŕšenia dôchodkového veku pri poberateľoch invalidného dôchodku. Táto úprava reflektuje skutočnosť, že s pribúdajúcim vekom rastie význam presnejších informácií o budúcom dôchodku.

 

Obsah dôchodkovej prognózy

Zákon vymedzuje pomerne podrobne obsah dôchodkovej prognózy. Prognóza obsahuje najmä:

–   Identifikačné údaje poistenca, a to meno a priezvisko, rodné číslo.

–   Referenčné údaje prognózy, a to dátum, ku ktorému sa prognóza vzťahuje, dôchodkový vek alebo jeho predpokladanú hodnotu.

–   Údaje o poistnej histórii, a to získané obdobie dôchodkového poistenia, aktuálnu hodnotu priemerného osobného mzdového bodu.

–   Prognózu dôchodku

Základná prognóza obsahuje tri scenáre, a to základný scenár, optimistický scenár, pesimistický scenár. Tieto scenáre vychádzajú z možného vývoja ekonomických ukazovateľov, legislatívnych parametrov dôchodkového systému.

–   Alternatívne prognózy

Prognóza obsahuje aj alternatívne scenáre, napríklad vplyv účasti alebo neúčasti v druhom pilieri, zmenu rozhodujúcich skutočností pre výpočet dôchodku.

–   Vplyv inflácie

Prognóza obsahuje aj informáciu o reálnej hodnote budúceho dôchodku zohľadňujúcej infláciu.

–   Informácie o splnení podmienok nároku

Poistenec dostane aj informáciu o tom v akom rozsahu už spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, prípadne predčasný starobný dôchodok.

–   Všeobecné informácie

Prognóza obsahuje aj vysvetlenia týkajúce sa dôchodkových dávok, metodiky prognózy.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 310/2024 Z. z. sa od 1. 1. 2028 zmenilo v znení ods. 4 písmeno f). Cieľom dôchodkovej prognózy je, aby poistenec dostal komplexné informácie o jeho budúcich dôchodkových nárokoch, t. j. aby boli zahrnuté všetky piliere dôchodkového zabezpečenia. Z dôvodu množstva poskytovaných informácií je však dôležité, aby dokument zostal prehľadný, zrozumiteľný a pre prijímateľa pochopiteľný, preto sa ustanovilo, aby súčasťou dôchodkovej prognózy bola iba základná prognóza doplnkového starobného dôchodku a dôchodku alebo programového výberu z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu, a to pre základný (optimálny, resp. najpravdepodobnejší) scenár. Doplnkové dôchodkové sporenie prešlo od svojho vzniku (v roku 1996 ako doplnkové dôchodkové poistenie) viacerými zmenami v oblasti vecného rozsahu. Aktuálne môžeme v súvislosti s dôchodkami, resp. dávkami hovoriť o nasledovných typoch a formách – doplnkový starobný dôchodok (doživotný alebo dočasný), doplnkový výsluhový dôchodok (doživotný alebo dočasný), jednorazové vyrovnanie a predčasný výber. Ak účastník doplnkového dôchodkového sporenia uzatvoril zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení pred rokom 2014 má nárok aj na dávku odstupné. Z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu môže jeho poskytovateľ ponúkať dávky ako dôchodok (doživotný alebo dočasný), programový výber, jednorazové vyrovnanie a rovnako aj predčasný výber.

Doplnkové dôchodkové spoločnosti majú ustanovené pravidlá na určenie prognóz dôchodkových dávok v opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 411/2019 Z. z., ktorým sa ustanovujú vzory výpisov z osobného účtu a výkazov v doplnkovom dôchodkovom sporení v znení opatrenia č. 353/2023 Z. z., naopak pravidlá pre poskytovateľov celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu ustanovuje DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2021/473 z 18. decembra 2020, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1238, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktorými sa bližšie určujú požiadavky na informačné dokumenty, náklady a poplatky zahrnuté do cenového stropu a techniky zmierňovania rizík pre celoeurópsky osobný dôchodkový produkt.

Spoločným menovateľom pre obe schémy sú však základné podmienky nároku na dôchodok, resp. dávku, a to vznik nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. alebo dovŕšenie veku potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa uvedeného zákona. Napriek tomu, že účastníci, ktorí uzatvorili účastnícku zmluvu pred rokom 2014 a poberatelia doplnkového výsluhového dôchodku môžu na základe ich dávkového plánu, resp. zákona, začať poberať doplnkový starobný (výsluhový) dôchodok aj skôr ako dovŕšením dôchodkového veku (veky sa rôznia, najčastejšie 50 alebo 55 rokov), ustanovuje sa, aby v dôchodkovej prognóze boli zahrnuté výlučne prognózy s horizontom sporenia k dovŕšeniu dôchodkového veku. Dosiahne sa tým aj obsahová jednotnosť dokumentu (základná prognóza dôchodku z I. piliera a II. piliera sa vyhotovuje k predpokladanému dôchodkovému veku poistenca). Doplnkové dôchodkové spoločnosti navyše aktuálne takéto prognózy všetkým účastníkom, vrátane účastníkov s dávkovým plánom a možnosťou skoršieho exitu zo schémy už vyhotovujú, z tohto pohľadu teda nejde o novú prognózu, pričom táto informácia je v tomto dokumente (výpise z osobného účtu účastníka doplnkového dôchodkového sporenia) prioritizovaná.

Z dôvodu potreby zachovania jednoduchosti, prehľadnosti a zrozumiteľnosti dôchodkovej prognózy sa zároveň umožnilo Sociálnej poisťovni nároky z dobrovoľných schém kumulovať a potenciálne uvádzať prognózu doplnkového starobného dôchodku, resp. dávky celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu (dočasný dôchodok alebo programový výber) ako jedno číslo, resp. kumulatívne za sektor doplnkového dôchodkového sporenia a osobitne za celoeurópsky osobný dôchodkový produkt. Ustanovuje sa, aby podrobnosti o spôsobe potenciálnej kumulácie prognóz určilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vo všeobecne záväznom právnom predpise (vyhláške). Podrobné individualizované prognózy vo forme výpisu z osobného dôchodkového účtu a výkazu predpokladaných dôchodkových dávok a výkazu dávok celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu budú účastníci a sporitelia dostávať aj naďalej každoročne priamo od svojich poskytovateľov.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 310/2024 Z. z. sa od 1. 1. 2028 v ods. 4 písm. h) slová „sporenia a predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,“ nahradili slovami „sporenia, predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, doplnkového starobného dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia a dôchodku alebo programového výberu z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu. Keďže sa ustanovilo, aby od roku 2028 boli súčasťou dôchodkovej prognózy aj informácie o predpokladaných dôchodkových nárokoch z doplnkového dôchodkového sporenia a celoeurópskeho osobného dôchodkového produkt, je nevyhnutné reflektovať tieto doplnenia aj v ustanovení o vplyve inflácie na prognózované sumy a v ustanovení o všeobecných informáciách, ktoré majú byť poistencovi poskytnuté.

Tiež sa od 1. 1. 2028 za písmeno j) vloží nové písmeno k). Z dôvodu zachovania prehľadnosti, ale najmä pravdivosti údajov v dôchodkovej prognóze a s cieľom neposkytovať informácie, ktoré by mohli byť zavádzajúce, sa nenavrhuje zostavovanie a zasielanie informácie o alternatívnej prognóze vychádzajúcej z možnej účasti poistenca na doplnkovom dôchodkovom sporení, resp. v celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte. Navyše, vyhotovenie individualizovanej prognózy Sociálnou poisťovňou (obdobne ako v II. pilieri) pre vstup do dobrovoľnej schémy je limitované skutočnosťou, že u týchto produktov nie je taká silná korelácia s výškou príjmu účastníka, resp. sporiteľa, je ťažké odhadnúť potenciál prispievania zamestnávateľom a výšku takéhoto príspevku, v týchto formách sporenia sa vyskytujú výpadky v sporení aj v obdobiach kedy nezaznamenávame výpadok v zamestnaní a pod. Takáto prognóza by preto mohla byť zavádzajúca a aj jej motivačný charakter by bol diskutabilný. Javí sa ako vhodnejšie poistenca upozorniť na možnosť budovania dodatočného zdroja príjmu na dôchodku aj mimo základného dôchodkového zabezpečenia.

Preto sa ustanovilo, aby dôchodková prognóza obsahovala vhodne zostavenú informáciu o možnosti dobrovoľného sporenia na dôchodok. Keďže podrobnosti o obsahu dôchodkovej prognózy sa určujú všeobecne záväzným právnym predpisom (vyhláška), ktorý vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, obsah tejto informácie bude formulovaný až následne, tak aby vhodne dopĺňal celý dokument.

Uchovávanie dôchodkovej prognózy

Sociálna poisťovňa je povinná uchovávať dôchodkovú prognózu desať rokov od jej sprístupnenia. Najdlhšie však do priznania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, alebo dovŕšenia dôchodkového veku pri poberateľovi invalidného dôchodku. Účelom je zabezpečiť spätnú kontrolu a archiváciu prognózovaných údajov.

 

Splnomocňovacie ustanovenie

Zákon splnomocňuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, aby vykonávacím predpisom upravilo vzor dôchodkovej prognózy, podrobnosti o jej obsahu, spôsob určenia predpokladaného dôchodkového veku, metodiku výpočtu jednotlivých prognóz, parametre ekonomických scenárov, spôsob zohľadnenia inflácie. Takéto splnomocnenie umožňuje pružnú aktualizáciu metodiky prognózovania bez potreby zmeny zákona.

Novelou zákona č. 310/2024 Z. z. sa od 1. 1. 2028 odsek 6 doplní písmenom e).

Práva a povinnosti poistencov
a príjemcov dávok

§ 227

(1) Poistenec a poberateľ dávky majú právo

a) uplatniť si nárok na dávku a nárok na jej výplatu,

b) požiadať Sociálnu poisťovňu o vydanie potvrdenia o nároku na dávku, o nároku na jej výplatu a o jej sume.

(2) Poistenec a poberateľ dávky sú povinní

a) preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho pois­tenia,

b) zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

c) zúčastniť sa na posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely poskytovania dôchodkových dávok a poklesu pracovnej schopnosti na účely poskytovania úrazových dávok,

d) zúčastniť sa na posudzovaní predpokladov na opätovné zaradenie do pracovného procesu na účely pracovnej rehabilitácie a rekva­lifikácie,

e) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

f) zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo zaznamenanej pri vytvorení záznamu v systéme elektronického zdravotníctva potvrdzujúceho vznik dočasnej pracovnej neschopnosti a bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni jej zmenu,

g) preukázať sa pri kontrole dodržiavania liečebného režimu občianskym preukazom alebo iným dokladom preukazujúcim jeho totožnosť,^100ca)

h) oznámiť do troch dní odo dňa podania žiadosti o dávku okrem dôchodkovej dávky, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo adresu, na ktoré sa mu má dávka poukazovať, a každú zmenu tohto čísla účtu alebo adresy do troch dní odo dňa zmeny; splnenie povinnosti oznámiť

    1.   číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo adresu, na ktoré sa mu má dávka poukazovať, sa nevyžaduje, ak už tieto údaje oznámil v rámci iného dávkového konania,

    2.   číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo adresu, na ktoré sa mu má dávka poukazovať, a zmenu tohto čísla účtu sa nevyžaduje u zamestnanca, ktorého zamestnávateľ je podľa § 231 ods. 1 písm. c) povinný oznámiť číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktoré mu poukazuje mzdu, a jeho zmenu,

  i) oznámiť pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá nie je potvrdená vytvorením záznamu v systéme elektronického zdravotníctva, Sociálnej poisťovni ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako štrnásť dní,

  j) plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom.

(3) Poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.

(4) Poistenec uvedený v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode a písm. d) a e), ktorý nie je povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. a) a b) a na ktorého sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu⁴⁾ alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je povinný do ôsmich dní písomne oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska a bydliska. Poistenec uvedený v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode a písm. d) a e), ktorý je aj povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. a) a na ktorého sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu⁴⁾ alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je povinný do ôsmich dní písomne oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu bydliska. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní písomne oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava.

(5) Lehota na splnenie povinností podľa odsekov 3 a 4 je zachovaná, ak doklad preukazujúci skutočnosti uvedené v odseku 3 a písomné oznámenie o skutočnostiach uvedených v odseku 4 sa v ustanovenej lehote odovzdali na prepravu poštou alebo odoslali elektronicky.

(6) Doklad preukazujúci skutočnosti uvedené v odseku 3 alebo písomné oznámenie o skutočnostiach uvedených v odseku 4 odoslané elektronicky bez autorizácie podľa osobitných predpisov alebo nedoručené podľa § 186 ods. 2 je potrebné riadne potvrdiť najneskôr do troch dní odo dňa ich doručenia Sociálnej poisťovni.

Komentár k § 227

Práva a povinnosti poberateľa dávky sú napríklad uplatniť si nárok na dávku a nárok na jej výplatu, požiadať Sociálnu poisťovňu o vydanie potvrdenia o nároku na dávku.

Poistenec a poberateľ dávky sú povinní preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia, zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, zúčastniť sa na posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely poskytovania dôchodkových dávok a poklesu pracovnej schopnosti na účely poskytovania úrazových dávok, oznámiť Sociálnej poisťovni ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní od jej skončenia.

Zákon ďalej bližšie špecifikuje, ktoré povinnosti má poistenec voči príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Musí preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť.

Zrušila sa povinnosť poistenca a príjemcu dávky písomne oznámiť do ôsmich dní príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena a priezviska, zmenu miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, zrušenie trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Sociálna poisťovňa údaje o týchto skutočnostiach získava z Registra fyzických osôb, ktorý je referenčným registrom.

Považovalo sa za nevyhnutné ponechať povinnosti poistencovi uvedenému v § 15 ods. 1 písm. c) až e) (tzv. poistenec štátu), na ktorého sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, písomne oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska a miesta bydliska. Pre príjemcu dávky sa zachovala povinnosť oznámiť zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, nakoľko uvedená informácia sa v Registri fyzických osôb nenachádza a predovšetkým v záujme príjemcov dávok je nevyhnutná (doručovanie rozhodnutí ako aj iných písomností, napr. rozhodnutie o zvýšení dôchodku, výzva na preukázanie rozhodujúcich skutočností). Ďalšou povinnosťou je zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo zaznamenanej pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva a bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni jej zmenu.

Ustanovilo sa, že poistenec je povinný zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského, avšak v súvislosti s vystavením elektronickej dočasnej pracovnej neschopnosti bola zavedená povinnosť poistenca bezodkladne nahlásiť Sociálnej poisťovni zmenu adresy zaznamenanej pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva. Táto úprava bola zavedená v záujme zníženia administratívnej záťaže ošetrujúcich lekárov.

Ďalej sa ustanovilo, aby poistenec pri kontrole dodržiavania liečebného režimu preukazoval svoju totožnosť občianskym preukazom alebo iným dokladom preukazujúcim jeho totožnosť, vzhľadom na to, že už nebude disponovať tlačivom vystaveným ošetrujúcim lekárom. Vzhľadom na absenciu tlačív o dočasnej pracovnej neschopnosti, na ktorých sa uvádzal aj spôsob poukazovania dávky, sa ustanovilo, aby poistenec oznámil pri prvej dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo adresu, na ktorú sa mu má poukazovať nemocenské a úrazový príplatok a každú zmenu tohto čísla účtu alebo adresy oznámil do troch dní odo dňa tejto zmeny. To neplatí v prípade zamestnanca, ktorému je mzda vyplácaná na bankový účet. Povinnosť nahlásiť číslo tohto účtu má v takomto prípade zamestnávateľ.

Ďalej došlo k spresneniu povinnosti poistenca a poberateľa dávky oznámiť pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá nie je zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva, Sociálnej poisťovni ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako 14 dní. To znamená, že ak je poistencova dočasná pracovná neschopnosť zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe, poistenec neoznamuje ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti Sociálnej poisťovni, keďže Národné centrum zdravotníckych informácií zabezpečí prenos údajov o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti priamo od ošetrujúceho lekára do informačného systému Sociálnej poisťovne.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. 1. 1. 2026 sa v ods. 2 písm. i) slovo „desať“ nahradilo slovom „štrnásť“, pričom táto úprava súvisí s predĺžením poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

Novelou zákona č. 387/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 v ods. 4 slová „písm. c) až e),“ nahradili slovami „písm. c) druhom bode a písm. d) a e), ktorý nie je povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. a) a b) a“ a za prvú vetu sa vložila nová druhá veta, podľa ktorej poistenec uvedený v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode a písm. d) a e), ktorý je aj povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. a) a na ktorého sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu⁴) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je povinný do ôsmich dní písomne oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu bydliska.

Ide o vypustenie povinnosti fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov najdlhšie do osemnástich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a osoby, ktorá vykonáva osobnú asistenciu, na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení alebo medzinárodnej zmluvy, a ktorá je súčasne povinne dôchodkovo poisteným zamestnancom, oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu mena a priezviska. Oznamovať zmenu týchto údajov je už aj v súčasnosti povinnosťou jeho zamestnávateľa [§ 231 ods. 1 písm. m)], alebo ich Sociálna poisťovňa získava z Registra fyzických osôb.

Zároveň sa ustanovilo vypustenie povinnosti pre poistenca štátu, na ktorého sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení alebo medzinárodnej zmluvy, a ktorý je súčasne povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, oznámiť zmenu mena, priezviska a bydliska. Oznamovať zmenu týchto údajov je už aj v súčasnosti povinnosťou samostatne zárobkovo činnej osoby [§ 228 ods. 1 písm. c)], alebo ich Sociálna poisťovňa získava z Registra fyzických osôb. Bez týchto úprav by bolo oznamovanie uvedených zmien duplicitné.

§ 227a

(1) Zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. b), má právo určiť dohodu na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky. Zamestnanec, ktorý si uplatňuje právo na určenie dohody podľa prvej vety, je povinný určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu.

(2) Zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody podľa odseku 1 je povinný

a) písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva podľa odseku 1,

b) písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať právo podľa odseku 1,

(3) Právne účinky

a) uplatnenia práva podľa odseku 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva podľa odseku 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené,

b) ukončenia uplatňovania práva podľa odseku 1 nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené.

Komentár k § 227a

Ustanovenie upravuje mechanizmus uplatňovania odvodovej odpočítateľnej položky pri práci na dohody, konkrétne pri dohode o brigádnickej práci študentov a pri niektorých ďalších dohodách vykonávaných určitými kategóriami osôb. Cieľom právnej úpravy je znížiť odvodové zaťaženie vybraných skupín pracujúcich osôb a zároveň zabezpečiť transparentné a jednoznačné pravidlá pre jej uplatňovanie. Odvodová odpočítateľná položka predstavuje sumu, ktorá sa odpočítava z vymeriavacieho základu zamestnanca pri výpočte poistného, čím sa znižuje výška platených odvodov.

Ustanovenie teda upravuje pravidlá uplatňovania odvodovej odpočítateľnej položky pri práci na dohody. Zamestnanec má právo určiť jednu dohodu mesačne, na ktorú sa bude odpočítateľná položka uplatňovať, pričom je povinný o tom písomne informovať zamestnávateľa. Zákon zároveň stanovuje presný okamih vzniku a zániku právnych účinkov uplatnenia tohto práva. Táto právna úprava prispieva k zjednodušeniu administrácie odvodov a k transparentnosti systému sociálneho poistenia pri flexibilných formách zamestnávania.

 

Právo zamestnanca určiť dohodu na uplatnenie odpočítateľnej položky

Podľa odseku 1 má zamestnanec pracujúci na základe dohody o brigádnickej práci študentov, alebo dohody o vykonaní práce či dohody o pracovnej činnosti, ak ide o fyzickú osobu uvedenú v § 4 ods. 1 písm. b) zákona, právo určiť jednu dohodu, na ktorú sa bude uplatňovať odvodová odpočítateľná položka. Zákon zároveň ustanovuje obmedzenie, podľa ktorého môže zamestnanec v jednom kalendárnom mesiaci určiť najviac jednu dohodu. Toto pravidlo zabraňuje tomu, aby sa odpočítateľná položka uplatňovala súčasne na viac pracovných vzťahov, čo by mohlo viesť k neopodstatnenému zníženiu odvodov.

 

Oznamovacia povinnosť zamestnanca

Zamestnanec, ktorý chce odpočítateľnú položku uplatňovať, je povinný písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva na určenie dohody na tento účel, ukončení uplatňovania tohto práva. Oznamovanie musí byť vykonané písomnou formou, čo umožňuje jednoznačné preukázanie momentu uplatnenia alebo ukončenia uplatňovania odpočítateľnej položky. Táto povinnosť má význam najmä z pohľadu správneho výpočtu poistného zamestnávateľom, kontroly dodržiavania pravidla jednej dohody mesačne.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 v ods. 2 písm. f) slová „vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva“ nahradili slovami „vytvorení záznamu v systéme elektronického zdravotníctva potvrdzujúceho vznik dočasnej pracovnej neschopnosti“. Ide o terminologické spresnenie a zosúladenie s osobitným právnym predpisom (zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti).

Zároveň sa v ods. 2 zmenilo znenie písm. h), ktorým sa zavádza povinnosť poistenca, ktorý nie je zamestnanec a uplatňuje si nárok na dávku s výnimkou dôchodkovej dávky, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, oznámiť číslo účtu v banke alebo adresu na zasielanie dávok iba pri prvom podaní žiadosti o dávku. Táto úprava je zameraná na zjednodušenie a odľahčenie administratívnych povinností poistencov, pretože tieto údaje nie je potrebné nahlasovať opakovane pri každom ďalšom podaní žiadosti. Povinnosť sa obnovuje len v prípade, že dôjde k zmene čísla účtu alebo adresy, pričom poistencovi sa stanovuje lehota troch dní na oznámenie takejto zmeny. Za zamestnanca bude mať uvedenú oznamovaciu povinnosť jeho zamestnávateľ. Súčasne sa zamestnancovi ponechala možnosť požiadať o výplatu dávok aj na iný účet alebo adresu ako tú, ktorú nahlásil zamestnávateľ. V takomto prípade sa mu dávka vždy poukáže na číslo účtu, alebo adresu, ktorú sám nahlásil. Účelom je predchádzať nadmernej administratívnej záťaži u poistencov, pričom sa zároveň zabezpečuje, aby mala Sociálna poisťovňa aktuálne a správne údaje potrebné na výplatu dávok.

V znení ods. 2 písm. i) sa slovo „zaznamenaná“ nahradilo slovami „potvrdená vytvorením záznamu“. V tomto prípade ide o terminologické spresnenie a zosúladenie s osobitným právnym predpisom (zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti).

Vznik právnych účinkov uplatnenia práva

Zákon presne určuje moment, od ktorého sa odpočítateľná položka začína uplatňovať. Právne účinky nastávajú od dňa vzniku právneho vzťahu, ak zamestnanec oznámi uplatnenie práva najneskôr v deň vzniku dohody, alebo od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak bolo oznámenie vykonané neskôr. Toto pravidlo zohľadňuje potrebu administratívnej istoty pri výpočte poistného.

 

Účinky ukončenia uplatňovania odpočítateľnej položky

Ak zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že už nechce odpočítateľnú položku uplatňovať, právne účinky nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci oznámenia. Takýto mechanizmus zabezpečuje prehľadnosť v evidencii poistného, stabilitu výpočtu odvodov počas jednotlivých kalendárnych mesiacov.

 

Význam ustanovenia v systéme sociálneho poistenia

Ustanovenie vytvára procesný rámec na uplatňovanie odvodovej odpočítateľnej položky pri práci na dohody. Jeho účelom je znížiť odvodové zaťaženie určitých skupín pracujúcich osôb, podporiť flexibilné formy práce, zabrániť zneužívaniu odpočítateľnej položky jej uplatňovaním pri viacerých pracovných vzťahoch. Zákon preto kladie dôraz na jasné určenie dohody, na ktorú sa odpočítateľná položka vzťahuje, písomnú komunikáciu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, presné určenie momentu vzniku právnych účinkov.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 vypustila zastaraná a v praxi nevyužívaná forma podania faxom. Táto zmena reflektuje potrebu zosúladenia s aktuálnou praxou a modernými komunikačnými štandardmi.

Novým znením odseku 6 sa zohľadňujú moderné legislatívne a technologické trendy v elektronickej komunikácii a súčasne sa rozširuje rámec overenia identity a potvrdenia úkonov nad rámec zaručeného elektronického podpisu, čo umožňuje efektívnejšiu a modernejšiu komunikáciu medzi občanmi a Sociálnou poisťovňou.

§ 228

Povinnosti samostatne
zárobkovo činnej osoby

(1) Samostatne zárobkovo činná osoba,

a) na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu⁴⁾ alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je povinná oznámiť príslušnej pobočke

    1.   výšku príjmov a výdavkov samostatne zárobkovo činnej osoby zo zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 3, a to do ôsmich dní od právoplatného určenia príslušnosti k právnym predpisom Slovenskej republiky a v bežnom roku najneskôr do 31. mája kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok,

    2.   skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali,

    3.   zmenu mena, priezviska a bydliska, ak nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali,

b) ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, je povinná oznámiť príslušnej pobočke skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali.

(2) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť príslušnej pobočke prerušenie nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 2 do 30 dní od prerušenia, a to prostredníctvom ústavu na ­výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo detenčného ústavu a prerušenie nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 4 písm. b) až e) do ôsmich dní od prerušenia.

[Dňom 1. júla 2026 v § 228 odsek 2 znie:

(2) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť príslušnej pobočke prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa § 26 ods. 2, okrem prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti podľa osobitného predpisu,^100caa) do 30 dní od prerušenia tohto poistenia a prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa § 26 ods. 4 písm. b) až e) do 8 dní od prerušenia tohto poistenia; oznámenie prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu detencie táto osoba plní prostredníctvom ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo detenčného ústavu.]

(3) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti podľa odsekov 1 a 2 na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.

(4) Lehota na splnenie povinností podľa odsekov 1 a 2 je zachovaná aj vtedy, ak tlačivo uvedené v odseku 3 sa v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou alebo odoslalo elektronicky.

(5) Tlačivo uvedené v odseku 4, odoslané elektronicky bez autorizácie podľa osobitných predpisov alebo nedoručené podľa § 186 ods. 2 je potrebné riadne potvrdiť najneskôr do troch dní odo dňa ich doručenia Sociálnej poisťovni.

Komentár k § 228

Ustanovenie upravuje oznamovacie a evidenčné povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť, aby Sociálna poisťovňa disponovala aktuálnymi a presnými údajmi potrebnými na posúdenie vzniku, trvania a zániku povinného sociálneho poistenia SZČO, výšky vymeriavacieho základu a poistného, prípadného prerušenia poistenia. Ustanovenie zároveň upravuje formu oznamovania týchto skutočností a zachovanie lehôt pri ich plnení.

Ustanovenie predstavuje základnú právnu úpravu oznamovacích povinností samostatne zárobkovo činných osôb voči Sociálnej poisťovni. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby Sociálna poisťovňa mala aktuálne informácie o príjmoch a výdavkoch SZČO, vzniku a zániku povinného poistenia, prerušení poistenia, zmenách osobných údajov. Dodržiavanie týchto povinností je nevyhnutné pre správne určenie poistného a fungovanie systému sociálneho poistenia. Zákon zároveň zohľadňuje moderné formy komunikácie a umožňuje plnenie povinností aj prostredníctvom elektronických nástrojov.

 

Oznamovacie povinnosti SZČO voči Sociálnej poisťovni

Odsek 1 ustanovuje základné oznamovacie povinnosti SZČO vo vzťahu k príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Tieto povinnosti sa týkajú najmä SZČO, na ktorú sa v oblasti sociálneho poistenia uplatňujú právne predpisy Slovenskej republiky, či už na základe vnútroštátnych právnych predpisov, právnych predpisov Európskej únie o koordinácii sociálneho zabezpečenia, alebo medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. SZČO je povinná oznámiť najmä tieto skutočnosti:

–   Výšku príjmov a výdavkov zo zárobkovej činnosti

SZČO je povinná oznámiť výšku príjmov a výdavkov zo zárobkovej činnosti do ôsmich dní od právoplatného určenia príslušnosti k právnym predpisom Slovenskej republiky, v bežnom režime najneskôr do 31. mája kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok. Tieto údaje slúžia na posúdenie vzniku povinného poistenia SZČO, určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného.

–   Skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik poistenia

SZČO je povinná oznámiť skutočnosti rozhodujúce pre vznik povinného nemocenského poistenia, vznik alebo zánik povinného dôchodkového poistenia. Oznamovacia povinnosť musí byť splnená do ôsmich dní odo dňa, keď daná skutočnosť nastala.

–   Zmenu osobných údajov

Ak SZČO nemá trvalý ani prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, je povinná oznámiť zmenu mena, priezviska, bydliska. Aj v tomto prípade platí lehota osem dní od vzniku zmeny.

 

Oznamovacia povinnosť pri činnostiach bez osobitného oprávnenia

Osobitná úprava sa vzťahuje na SZČO, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť, na ktorú sa nevyžaduje osobitné oprávnenie podľa osobitných právnych predpisov. Ide napríklad o činnosti vykonávané na základe občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov. Takáto SZČO je povinná oznámiť Sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinného sociálneho poistenia, a to v lehote do ôsmich dní od ich vzniku.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 mení znenie odseku 1, nakoľko sa v súvislosti s úpravami v § 21 zavádza pre SZČO bez oprávnenia povinnosť oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku jej povinného poistenia, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali.

Povinnosť oznámiť prerušenie poistenia

Odsek 2 SZČO je povinná oznámiť Sociálnej poisťovni aj prerušenie povinného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia. Lehoty na oznámenie závisia od dôvodu prerušenia do 30 dní pri prerušení poistenia podľa § 26 ods. 2 (napr. z dôvodu nevykonávania činnosti), do 8 dní pri prerušení poistenia podľa § 26 ods. 4 písm. b) až e).

Výnimku tvorí prerušenie poistenia z dôvodu pozastavenia živnosti, ktoré sa oznamuje iným spôsobom prostredníctvom údajov z príslušných registrov. Ak ide o prerušenie poistenia z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, výkonu detencie, oznamovaciu povinnosť plní SZČO prostredníctvom príslušného ústavu.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 v odseku 2 vzhľadom na digitalizovaný proces potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti ustanovilo vypustiť povinnosť SZČO oznamovať Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti nezaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva. Tým sa zníži administratívna záťaž SZČO v sociálnom poistení.

Následne sa znenie odseku 2 zmení, a to po novele zákona č. 258/2025 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. 2026.

Forma plnenia oznamovacích povinností

SZČO je povinná plniť oznamovacie povinnosti na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, alebo inou formou určenou Sociálnou poisťovňou. Sociálna poisťovňa tak môže určiť napríklad elektronické formuláre, spôsob elektronickej komunikácie, technické požiadavky na podanie. Cieľom je zabezpečiť jednotnú evidenciu údajov a efektívnu správu informačných systémov sociálneho poistenia.

 

Zachovanie lehoty na splnenie povinností

Lehota na splnenie oznamovacej povinnosti sa považuje za zachovanú, ak tlačivo bolo v stanovenej lehote odovzdané na poštovú prepravu, alebo bolo odoslané elektronicky. Ide o štandardné procesné pravidlo, ktoré chráni účastníka právneho vzťahu pred následkami prípadného oneskoreného doručenia.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 4. 2026 vypustila zastaraná a v praxi nevyužívaná forma podania faxom. Táto zmena reflektuje potrebu zosúladenia s aktuálnou praxou a modernými komunikačnými štandardmi.

Potvrdenie elektronického podania

Ak je tlačivo odoslané elektronicky bez autorizácie podľa osobitných predpisov, alebo ak nebolo riadne doručené podľa pravidiel elektronickej komunikácie, je potrebné takéto podanie potvrdiť najneskôr do troch dní od jeho doručenia Sociálnej poisťovni. Týmto ustanovením zákon zabezpečuje právnu istotu pri elektronickej komunikácii a zároveň umožňuje flexibilné využívanie elektronických podaní.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 v znení ods. 5 zohľadňujú moderné legislatívne a technologické trendy v elektronickej komunikácii a súčasne sa rozširuje rámec overenia identity a potvrdenia úkonov nad rámec zaručeného elektronického podpisu, čo umožňuje efektívnejšiu a modernejšiu komunikáciu medzi občanmi a Sociálnou poisťovňou.

§ 229

(1) Fyzická osoba uvedená v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode a písm. d) je povinná odhlásiť sa z dôchodkového poistenia do ôsmich dní od skončenia riadnej starostlivosti o dieťa v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu. Fyzická osoba uvedená v § 15 ods. 1 písm. e), ak ide o fyzickú osobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne a ktorá podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu tejto osobnej asistencie, je povinná odhlásiť sa z dôchodkového poistenia do ôsmich dní odo dňa, od ktorého podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie sa osobná asistencia má vykonávať v rozsahu menej ako 140 hodín mesačne, alebo odo dňa zániku zmluvy o výkone osobnej asistencie v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu.

(2) Fyzická osoba je povinná plniť povinnosť podľa odseku 1 na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.

(3) Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo odovzdalo v ustanovenej lehote na prepravu poštou alebo odoslalo elektronicky.

(4) Tlačivo odoslané elektronicky bez autorizácie podľa osobitných predpisov alebo nedoručené podľa § 186 ods. 2 je potrebné riadne potvrdiť najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni.

(5) Fyzická osoba uvedená v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode a písm. d), e), h) a i), ktorá sa rozhodla prihlásiť na povinné dôchodkové poistenie, sa prihlasuje na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa; odseky 3 a 4 platia rovnako.

Komentár k § 229

Zákon ukladá fyzickej osobe povinnosť odhlásenia z dôchodkového poistenia. Oznámenie sa robí v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu. Tlačivo, obsah, formu určuje Sociálna poisťovňa. Zákon stanovuje aj lehotu na splnenie povinnosti. Podobne zákon ukladá aj povinnosti fyzickej osoby pri prihlásenie na povinné dôchodkové poistenie.

Fyzická osoba je povinná odhlásiť sa z dôchodkového poistenia do ôsmich dní od skončenia riadnej starostlivosti o dieťa v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu.

V súvislosti s požiadavkou na postupné zavádzanie e-Governmentu, v súlade s jeho základnou zásadou jedenkrát a dosť, sa zaviedlo preniesť oznamovaciu povinnosť pri vzniku platenia poistného na dôchodkové poistenie štátom na orgány verejnej moci, ktoré z titulu výkonu svojej pôsobnosti majú vedomosť o sociálnom statuse dotknutého okruhu osôb. V praxi to znamená, že k vzniku povinného dôchodkového poistenia a povinnosti štátu platiť poistné dôjde

–   u fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c), t. j. fyzickej osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok od okamihu priznania rodičovského príspevku Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny; túto skutočnosť bude oznamovať Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny; fyzická osoba, ktorá spĺňa uvedené podmienky ale nemá nárok na rodičovský príspevok, a chce aby štát za ňu platil poistné na dôchodkové poistenie, naďalej musí podať prihlášku na dôchodkové poistenie z tohto dôvodu sama,

–   u fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. d), t. j. fyzickej osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek, odo dňa vzniku potreby riadnej starostlivosti o takéto dieťa po dovŕšení šiestich rokov jeho veku; potrebné skutočnosti bude Sociálna poisťovňa zisťovať z údajov poskytnutých Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a z vlastnej činnosti,

–   u fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. e) s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a u fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, ak nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek, odo dňa priznania peňažného príspevku na opatrovanie Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny alebo od uzatvorenia zmluvy o výkone osobnej asistencie.

Ustanovilo sa, aby fyzickým osobám, za ktoré štát platí poistné na dôchodkové poistenie na základe podania prihlášky (osoby, ktoré nepoberajú rodičovský príspevok, ale starajú sa o dieťa do šiestich rokov), mohlo vzniknúť dôchodkové poistenie už od splnenia zákonom ustanovených podmienok. V praxi to znamená, že u týchto osôb dochádza k zrušeniu obmedzenia spätného podania prihlášky na dôchodkové poistenie na tzv. platenie poistného štátom. Prihlasovať sa bude dať nielen odo dňa podania prihlášky, ale aj za obdobie pred podaním prihlášky, najskôr od splnenia podmienok na platenie poistného štátom. Zároveň sa ustanovuje, aby poistencovi štátu z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov veku, ktorému zaniklo toto poistenie v dôsledku vzniku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby opätovne vznikol status poistenca štátu bezprostredne po skončení tohto dôchodkového poistenia (bez podania prihlášky).

Predíde sa situáciám, ktoré v súčasnosti nastávajú v praxi, že z dôvodu opomenutia opätovného podania prihlášky na platenie poistného na dôchodkové poistenie štátom z toho istého dôvodu prichádzajú starajúce sa osoby o obdobie dôchodkového poistenia (aj o platby do druhého dôchodkového piliera).

V prípade, ak sa poistenec štátu sám odhlásil z tohto poistenia, na to, aby sa stal opätovne poistencom štátu z toho istého dôvodu bude sa musieť prihlásiť (najskôr odo dňa zániku poistenia z dôvodu podania odhlášky).

Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) zanikne dňom skončenia riadnej starostlivosti o dieťa, najneskôr dňom dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa.

Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. d) zanikne dňom skončenia riadnej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, najneskôr dňom dovŕšenia 18 rokov veku tohto dieťaťa a povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. e) zanikne dňom skončenia poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie a u osobného asistenta dňom, od ktorého osobný asistent má vykonávať osobnú asistenciu v rozsahu menšom ako 140 hodín mesačne alebo z dôvodu zániku zmluvy o výkone osobnej asistencie. Povinnosť fyzickej osoby odhlásiť sa zostáva len v prípadoch, ak relevantné skutočnosti nie je možné preukázať údajmi, ktorými už Sociálna poisťovňa disponuje, alebo ak nie je možné získať relevantný údaj z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide najmä o fyzické osoby starajúce sa o dieťa bez nároku na rodičovský príspevok, fyzické osoby, ktoré poberajú rodičovský príspevok a prestanú sa riadne starať o dieťa pred dovŕšením šiesteho roku jeho veku. K zániku dôchodkového poistenia „poistencov štátu“ dochádza aj odo dňa, od ktorého nespĺňajú ostatné podmienky pre platenie poistného na dôchodkové poistenie štátom (napr. začnú poberať starobný dôchodok).

Naďalej sa umožňuje, aby povinné dôchodkové poistenie zaniklo aj prejavom vôle fyzickej osoby – podaním odhlášky, ak nemá záujem byť dôchodkovo poistená.

Zaviedla sa právna úprava postupnosti pri platení poistného štátom v prípadoch, ak sa o to isté dieťa stará viacero osôb. Ak sa o dieťa do šiestich rokov veku stará viac fyzických osôb a ak jedna z nich má nárok na rodičovský príspevok, štát bude platiť poistné za túto osobu. Starostlivosť o ťažko zdravotne postihnuté dieťa do 18 rokov veku založí postavenie poistenca štátu tej osobe, na ktorej sa dohodnú.

Fyzická osoba uvedená v § 15 ods. 1 písm. e), ak ide o fyzickú osobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne a ktorá podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu tejto osobnej asistencie, je povinná odhlásiť sa z dôchodkového poistenia do ôsmich dní odo dňa, od ktorého podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie sa osobná asistencia má vykonávať v rozsahu menej ako 140 hodín mesačne, alebo odo dňa zániku zmluvy o výkone osobnej asistencie v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu.

V praxi nastáva situácia, že osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne fyzická osoba poskytuje aj takej fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá napr. nepožiadala o peňažný príspevok na osobnú asistenciu. V súčasnosti úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nevedú evidenciu takýchto osôb. Ide o porovnateľnú skupinu s osobami, ktoré sa starajú o dieťa do šiestich rokov veku a nemajú nárok na rodičovský príspevok. Tieto sú povinné podať prihlášku na dôchodkové poistenie, inak sa o nich Sociálna poisťovňa nedozvie. Z uvedeného dôvodu sa aj osobnému asistentovi fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez peňažného príspevku na osobnú asistenciu zaviedlo uložiť rovnaké povinnosti pri vzniku a zániku dôchodkového poistenia.

Dôchodkové poistenie takémuto osobnému asistentovi vznikne odo dňa prihlásenia sa (od dátumu, ktorý uvedie na prihláške podanej v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu osobného asistenta), prihlásiť sa môže aj spätne, ale najskôr od začatia výkonu osobnej asistencie na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie. Dôchodkové poistenie mu zanikne odo dňa, od ktorého prestane vykonávať osobnú asistenciu v potrebnom rozsahu (minimálne 140 hodín mesačne) alebo ju prestane vykonávať úplne.

Ustanovilo sa, aby fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzickej osobe, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, ktorej dôchodkové poistenie zaniklo z dôvodu vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, vzniklo opätovne bez potreby podania prihlášky.

Rovnako ako osoba, ktorá sa stará o dieťa do šiestich rokov veku a nemá nárok na rodičovský príspevok, je aj dotknutý osobný asistent povinný podať odhlášku z dôchodkového poistenia do ôsmich dní odo dňa, od ktorého prestal vykonávať osobnú asistenciu (úplne alebo v potrebnom rozsahu).

Výkon osobnej asistencie na účely vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia osobného asistenta, ktorý má uzatvorenú zmluvu o výkone osobnej asistencie v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu, je viazaný na obdobie výkonu osobnej asistencie dohodnuté v zmluve o výkone osobnej asistencie, teda začína dňom uvedeným v zmluve ako začiatok obdobia výkonu osobnej asistencie a končí dňom uvedeným v zmluve, prípadne iným dňom (napr. úmrtím, zánikom právneho vzťahu založeného zmluvou o výkone osobnej asistencie).

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 aj v tomto ustanovení vypustila zastaraná a v praxi nevyužívaná formu podania faxom. Táto zmena reflektuje potrebu zosúladenia s aktuálnou praxou a modernými komunikačnými štandardmi. K menším legislatívnym zmenám došlo aj novelou zákona č. 387/2025 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2026.

§ 230

Zrušený.

§ 231

Povinnosti zamestnávateľa

(1) Zamestnávateľ je povinný

a) prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom začne zamestnávať aspoň jedného zamestnanca,

b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 a § 4b na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3 a zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol,

„c) oznámiť pobočke

    1.   pri prihlásení zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia číslo účtu zamestnanca v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktoré poukazuje zamestnancovi mzdu, alebo informáciu, že mzdu vypláca v hotovosti,

    2.   každú zmenu skutočností podľa prvého bodu do desiatich dní od tejto zmeny,

d) oznámiť pobočke prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca okrem prerušenia tohto poistenia z dôvodu podľa § 26 ods. 3 písm. a) do ôsmich dní od tohto prerušenia; splnenie povinnosti podľa písmena b) sa nevyžaduje,

e) oznámiť pobočke uplatnenie a ukončenie uplatňovania práva zamestnancom podľa § 227a ods. 1 najneskôr v prvý pracovný deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom zamestnanec splnil povinnosť podľa § 227a ods. 2,

f) odstúpiť pobočke tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca, ak dočasná pracovná neschopnosť nebola potvrdená vytvorením záznamu v systéme elektronického zdravotníctva a ak trvá dlhšie ako štrnásť dní, a to do troch dní po štrnástom dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,

g) predkladať pobočke

    1.   výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, financovanie podpory a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni,

    2.   opravný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, ak zistí, že vo výkaze podľa prvého bodu uviedol nesprávne údaje, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané dlžné poistné na základe výkazu podľa prvého bodu,

h) poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne bezplatne súčinnosť pri vykonávaní sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom,

  i) oznámiť pobočke pracovný úraz alebo chorobu z povolania, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, najneskôr do troch dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze alebo chorobe z povolania dozvedel,

j) predkladať pobočke záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a registrácii podľa osobitného predpisu,¹⁰¹⁾ najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania do ôsmich dní od ich doručenia,

k) umožniť povereným zamestnancom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vstup do svojich objektov, vykonanie kontroly a nazeranie do záznamov o príjmoch zamestnancov a do iných záznamov dôležitých na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom,

  l) vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom,

m) oznámiť pobočke zmenu svojho názvu a sídla do ôsmich dní od tejto zmeny,

n) oznámiť organizačnej zložke zmenu mena a priezviska zamestnanca, ktorý na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, do ôsmich dní odo dňa, v ktorom sa o tejto zmene dozvedel,

o) oznámiť organizačnej zložke Sociálnej poisťovne pri plnení povinnosti podľa písmena b), že jeho zamestnanec je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, ako aj každú zmenu týchto skutočností do ôsmich dní od tejto zmeny,

p) oznámiť Sociálnej poisťovni súčasne s plnením povinností podľa písmen b) a g) údaje z evidencie analytických údajov zamestnanca evidovaných v čase oznámenia,

q) oznámiť pobočke

    1.   dni, v ktorých zamestnanec počas obdobia vylúčenia povinnosti platiť poistné podľa § 54 ods. 10 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu dosiahol príjem za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie podľa § 138 ods. 1, a to do piatich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom k tejto skutočnosti došlo,

    2.   dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu,⁵¹⁾ ak dočasná pracovná neschopnosť bola potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a to do piatich dní odo dňa zániku nároku na túto náhradu príjmu.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až g), i), m) až q) je zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.

(3) Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a), c) až g), i), j), m) až q) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou alebo odoslalo faxom alebo elektronickou poštou. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo elektronicky alebo ak bola informácia podľa odseku 1 písm. b) odoslaná pro­stredníctvom krátkej textovej správy (SMS).

(4) Tlačivo odoslané elektronicky bez autorizácie podľa osobitných predpisov alebo nedoručené podľa § 186 ods. 2 je potrebné riadne potvrdiť najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej pois­ťovni. Informáciu odoslanú prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) je zamestnávateľ povinný potvrdiť na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou najneskôr do troch dní odo dňa jej odoslania Sociálnej poisťovni.

(5) Plnenie povinností podľa odseku 1 ústavom na výkon väzby a ústavom na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitných predpisov^39d) pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, upraví dohoda medzi Sociálnou poisťovňou a ministerstvom spravodlivosti.

Komentár k § 231

Ustanovenie predstavuje jedno z kľúčových ustanovení zákona o sociálnom poistení, pretože upravuje rozsiahly okruh povinností zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni pri plnení úloh sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia. Tieto povinnosti súvisia najmä s: registráciou zamestnávateľa a zamestnancov, oznamovaním rozhodujúcich skutočností pre vznik, trvanie a zánik poistenia, predkladaním výkazov a údajov o poistnom, poskytovaním súčinnosti Sociálnej poisťovni, plnením evidenčných a informačných povinností. Cieľom právnej úpravy je zabezpečiť riadne fungovanie systému sociálneho poistenia prostredníctvom presnej evidencie poistných vzťahov a správneho výberu poistného. Ustanovenie komplexne upravuje administratívne, evidenčné a oznamovacie povinnosti zamestnávateľov voči Sociálnej poisťovni. Tieto povinnosti sú základným predpokladom správneho fungovania systému sociálneho poistenia, riadneho výberu poistného, evidencie poistných vzťahov zamestnancov.

Plnenie týchto povinností je nevyhnutné aj pre zabezpečenie nárokov zamestnancov na dávky sociálneho poistenia a pre výkon kontrolnej činnosti Sociálnej poisťovne.

 

Registrácia zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov, ktorý vedie príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. Táto povinnosť musí byť splnená najneskôr v deň predchádzajúci dňu, keď začne zamestnávať prvého zamestnanca. Registrácia zamestnávateľa je základnou podmienkou jeho účasti na systéme sociálneho poistenia a umožňuje Sociálnej poisťovni evidovať zamestnávateľa, kontrolovať plnenie jeho odvodových povinností, identifikovať zamestnancov, ktorých zamestnáva.

 

Registrácia a odhlásenie zamestnanca

Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Táto povinnosť sa vzťahuje na zamestnancov podľa § 4 ods. 1 a § 4b na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, zamestnancov podľa § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie.

Prihlásenie musí byť vykonané pred vznikom poistenia, najneskôr pred začiatkom výkonu práce. Zamestnávateľ je zároveň povinný odhlásiť zamestnanca do 8 dní od zániku poistenia, zrušiť prihlásenie, ak poistný vzťah nevznikol. Táto povinnosť má zásadný význam pre evidenciu poistencov, tiež správne určenie nárokov na dávky sociálneho poistenia.

 

Oznámenie spôsobu vyplácania mzdy

Pri prihlásení zamestnanca je zamestnávateľ povinný oznámiť číslo bankového účtu zamestnanca, na ktorý sa poukazuje mzda, alebo informáciu, že mzda je vyplácaná v hotovosti. Každú zmenu tejto skutočnosti je zamestnávateľ povinný oznámiť do 10 dní od jej vzniku. Tieto údaje môžu byť významné najmä pri výplate dávok sociálneho poistenia a kontrole správnosti vyplácania príjmov.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 4. 2026 za písmeno b) vložilo nové písmeno c), ktorým sa ustanovilo, aby zamestnávateľ oznamoval Sociálnej poisťovni spôsob výplaty mzdy a číslo účtu, na ktorý sa mzda vypláca iba raz, a to pri prihlásení a potom len v prípade zmeny týchto údajov. Cieľom je zníženie administratívnej záťaže zamestnávateľa, aby zamestnávateľ nemusel nahlasovať číslo účtu pri každej sociálnej udalosti zakladajúcej nárok na dávky. Aktuálne pri každej dočasnej práceneschopnosti zamestnanca zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva oznamuje zamestnávateľ Sociálnej poisťovni číslo účtu zamestnanca, pokiaľ je mzda vyplácaná na účet. Táto povinnosť zamestnávateľovi zanikne, nakoľko oznámi číslo účtu zamestnanca pri jeho prihlásení do systému sociálneho poistenia.

Oznamovanie prerušenia poistenia

Zamestnávateľ je povinný oznámiť prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti. Oznámenie sa musí vykonať do 8 dní od prerušenia poistenia. Výnimku tvorí prerušenie podľa § 26 ods. 3 písm. a), kde sa oznamovacia povinnosť neuplatňuje.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 zo znenia ods. 1 písm. d) vypustili slová „pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva“. Vzhľadom na digitalizovaný proces potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti sa vypustila povinnosť zamestnávateľa oznamovať prerušenie poistenia jeho zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti nezaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva. Tým sa zníži administratívna záťaž zamestnávateľa v sociálnom poistení.

Oznámenie uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky

Ak zamestnanec uplatní právo podľa § 227a na odvodovú odpočítateľnú položku, zamestnávateľ je povinný túto skutočnosť oznámiť Sociálnej poisťovni najneskôr v prvý pracovný deň po tom, čo zamestnanec oznámil uplatnenie tohto práva. Rovnaká povinnosť sa vzťahuje aj na oznámenie ukončenia uplatňovania tohto práva.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 261/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 v písm. e) sa slovo „desať“ nahradilo slovom „štrnásť“ a slovo „desiatom“ nahrádza slovom „štrnástom“. Ide o Legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s predĺžením poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

Povinnosti pri dočasnej pracovnej neschopnosti

Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca nebola evidovaná elektronicky, a trvá dlhšie ako 14 dní, zamestnávateľ je povinný doručiť Sociálnej poisťovni príslušné tlačivo do troch dní po uplynutí 14. dňa PN.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 v ods. 1 písm. f) slovo „zaznamenaná“ nahradilo slovami „potvrdená vytvorením záznamu“ s cieľom zosúladiť znenie so zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Predkladanie výkazov poistného

Zamestnávateľ je povinný predkladať Sociálnej poisťovni:

–   mesačný výkaz poistného

Výkaz obsahuje údaje o vymeriavacích základoch zamestnancov, poistnom na jednotlivé druhy poistenia, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Výkaz sa predkladá v lehote splatnosti poistného.

–   opravný výkaz

Ak zamestnávateľ zistí nesprávne údaje vo výkaze, je povinný predložiť opravný výkaz, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní dlžného poistného.

 

Povinnosť poskytovať súčinnosť

Zamestnávateľ je povinný poskytovať Sociálnej poisťovni bezplatnú súčinnosť pri výkone sociálneho poistenia. Táto súčinnosť môže spočívať napríklad v poskytovaní potrebných údajov, predkladaní dokumentov, vysvetľovaní evidovaných údajov.

 

Povinnosti pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania

Zamestnávateľ je povinný oznámiť pracovný úraz alebo chorobu z povolania do 3 dní, predložiť záznam o pracovnom úraze do 8 dní. Zároveň je povinný doručiť Sociálnej poisťovni výsledky vyšetrovania pracovného úrazu a hlásenia o chorobách z povolania.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 310/2024 Z. z. sa od 1. 1. 2026 vypustilo písmeno j). Zamestnávatelia boli povinní podľa § 231 ods. 1 písm. j) zákona č. 461/2003 Z. z. evidovať údaje súvisiace s pracovnoprávnym vzťahom svojich zamestnancov na účely ich dôchodkového poistenia. Túto evidenciu boli následne povinní predkladať Sociálnej poisťovni na formulári, ktorý bol vytvorený tak, aby obsahoval nevyhnutne potrebné údaje za jednotlivé kalendárne roky, teda vo formáte priamo použiteľnom na rozhodovanie o nároku na dôchodok. Ide o formulár, evidenčný list dôchodkového poistenia (ELDP), ktorý zamestnávatelia od januára 2016 môžu posielať v elektronickej forme. Viac ako 80 % zamestnávateľov vyhotovovalo ELDP plne automatizovane, bez potreby jeho manuálneho vyplnenia.

S účinnosťou od 1. januára 2026 sa zaviedla ďalšia racionalizácia v tejto oblasti, a to zrušenie povinnosti zamestnávateľa viesť a predkladať na formulároch ELDP osobitnú evidenciu údajov na účely dôchodkového poistenia zamestnanca, a to vypustenie ustanovenia § 231 ods. 1 písm. j) zákona č. 461/2003 Z. z.

Uvedené sa zaviedlo z dôvodu, že väčšina údajov, ktoré sú zamestnávatelia povinní evidovať na formulároch ELDP, sú údaje, ktoré zamestnávateľ Sociálnej poisťovni počas trvania dôchodkového poistenia zamestnanca už priebežne (mesačne) zaslal, a ktoré už Sociálna poisťovňa postupne eviduje aj v elektronickej podobe.

Ďalším dôvodom vypustenia ustanovenia § 231 ods. 1 písm. j) bola jeho nadbytočnosť, nakoľko povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia je všeobecne ustanovená v § 232 a povinnosť poskytovať Sociálnej poisťovni súčinnosť je ustanovená v § 231 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 zmenilo znenie ods. 1 písmeno i), ktorým sa v súvislosti s elektronizáciou sprecizovalo ustanovenie stanovujúce povinnosť zamestnávateľa oznamovať pracovný úraz a chorobu z povolania.

Kontrolné oprávnenia Sociálnej poisťovne

Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancom Sociálnej poisťovne vstup do objektov zamestnávateľa, vykonanie kontroly, nahliadanie do mzdovej a personálnej dokumentácie.

Táto povinnosť umožňuje Sociálnej poisťovni kontrolovať správnosť plnenia odvodových povinností.

 

Potvrdenia pre zamestnancov

Na žiadosť zamestnanca je zamestnávateľ povinný vydať potvrdenie o skutočnostiach dôležitých pre sociálne poistenie, napríklad o príjme, trvaní pracovného pomeru, obdobiach poistenia.

 

Oznamovanie zmien identifikačných údajov

Zamestnávateľ je povinný oznámiť zmenu názvu a sídla, zmenu mena alebo priezviska zamestnanca bez pobytu v SR. Lehota na oznámenie je 8 dní od vzniku zmeny.

Oznámenie majetkovej účasti štatutárneho orgánu

Zamestnávateľ musí oznámiť, ak zamestnanec je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, a zároveň má aspoň 50 % majetkovú účasť na zamestnávateľovi. Táto informácia je významná pre posudzovanie poistného režimu.

 

Oznámenie analytických údajov

Pri registrácii zamestnanca a predkladaní výkazov je zamestnávateľ povinný poskytovať analytické údaje o zamestnancovi, ktoré Sociálna poisťovňa eviduje vo svojom informačnom systéme.

 

Oznamovanie osobitných skutočností

Zamestnávateľ musí oznámiť napríklad dni, v ktorých zamestnanec dosiahol príjem počas obdobia oslobodenia od platenia poistného, dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri PN spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 310/2024 Z. z. sa od 1. 1. 2025 z odseku 1 vypustilo znenie písm. r). Vypustenie povinnosti zamestnávateľa bolo ustanovení v záujme znižovania administratívnej záťaže pre zamestnávateľov a zlepšovania podnikateľského prostredia. Povinnosť zamestnávateľov informovať zamestnancov formou SMS alebo iným elektronickým spôsobom o ich zverejnení v registri dlžníkov Sociálnej poisťovne vytvára pre podnikateľské subjekty dodatočnú administratívnu a finančnú záťaž a navyše na strane zamestnancov nepredstavuje adekvátny prínos. Vypustením tejto povinnosti sa dosiahlo zjednodušenie administratívnych procesov. Zrušenie tejto povinnosti je zároveň jedným z viac ako 300 opatrení, ktorých premietnutie do aplikačnej praxe je priamo naviazané na splnenie míľnika komponentu 14 Plánu obnovy a odolnosti Slovenska.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 zmenilo znenie písmena q) v odseku 1, ktorým sa upravila povinnosť zamestnávateľa oznamovať Sociálnej poisťovni dni, počas ktorých mal zamestnanec v čase poberania materského a ošetrovného príjem, ktorý je vymeriavacím základom na platenie poistného. Oznamovaciu povinnosť má zamestnávateľ splniť do piatich dní po skončení mesiaca, v ktorom trvali obdobia vylúčenia povinnosti platiť poistné z dôvodu poberania materského a ošetrovného, a zamestnanec počas nich dosiahol príjem.

Následne sa novelou zákona č. 261/2025 Z. z. s účinnosťou od 1. 4. 2026 v písm. q) prvom bode zaviedla úprava, ktorá reflektuje na zmeny s účinnosťou od 1. apríla 2026 § 231 ods. 1 písm. q) v novom znení.

Forma plnenia povinností

Zákon ustanovuje, že väčšina povinností sa plní na tlačivách určených Sociálnou poisťovňou, alebo elektronicky. Lehota je zachovaná aj v prípade odoslania poštou, elektronického podania. Elektronické podanie bez autorizácie je potrebné potvrdiť do 3 dní.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 310/2024 Z. z. sa od 1. 1. 2026 ustanovili zmeny v odseku 2 a v odseku 3. Zamestnávatelia boli povinní podľa § 231 ods. 1 písm. j) zákona č. 461/2003 Z. z. evidovať údaje súvisiace s pracovnoprávnym vzťahom svojich zamestnancov na účely ich dôchodkového poistenia. Túto evidenciu boli následne povinní predkladať Sociálnej poisťovni na formulári, ktorý bol vytvorený tak, aby obsahoval nevyhnutne potrebné údaje za jednotlivé kalendárne roky, teda vo formáte priamo použiteľnom na rozhodovanie o nároku na dôchodok. Ide o formulár, evidenčný list dôchodkového poistenia (ELDP), ktorý zamestnávatelia od januára 2016 mohli posielať v elektronickej forme. V súčasnosti viac ako 80 % zamestnávateľov vyhotovuje ELDP plne automatizovane, bez potreby jeho manuálneho vyplnenia.

S účinnosťou od 1. januára 2026 sa ďalšia racionalizácia v tejto oblasti, a to zrušenie povinnosti zamestnávateľa viesť a predkladať na formulároch ELDP osobitnú evidenciu údajov na účely dôchodkového poistenia zamestnanca.

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. od 1. 4. 2026 sa zaviedli úpravy súvisiace s vložením nového písmena c) v § 231 ods. 1. Ďalej sa vypustila zastaraná a v praxi nevyužívaná forma podania faxom. Táto zmena reflektuje potrebu zosúladenia s aktuálnou praxou a modernými komunikačnými štandardmi.

Osobitná úprava pre ústavy na výkon trestu

Osobitný režim plnenia povinností sa vzťahuje na ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody. Podrobnosti upravuje dohoda medzi Sociálnou poisťovňou a ministerstvom spravodlivosti.

 

[Dňom 1. júla 2026 za § 231 sa vkladá § 231a, ktorý znie:

§ 231a

Samostatne zárobkovo činná osoba, zamestnanec alebo zamestnávateľ podáva žiadosti v súvislosti s vykonávaním práv podľa osobitného predpisu⁴⁾ alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.]

Komentár k § 231a

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 7. 2026 do znenia zavedie noví ustanovenie upravujúce podávanie žiadostí v medzinárodných veciach sociálneho poistenia.

Ustanovenie upravuje spôsob podávania žiadostí samostatne zárobkovo činnej osoby, zamestnanca alebo zamestnávateľa v prípadoch, keď sa uplatňujú právne predpisy sociálneho zabezpečenia v medzinárodnom kontexte. Ide najmä o situácie, keď sa na právne vzťahy sociálneho poistenia uplatňujú právne predpisy Európskej únie o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, alebo medzinárodné zmluvy o sociálnom zabezpečení, ktoré majú prednosť pred právnymi predpismi Slovenskej republiky.

Cieľom ustanovenia je zabezpečiť jednotný postup pri podávaní žiadostí súvisiacich s uplatňovaním práv v cezhraničných situáciách sociálneho poistenia.

 

Subjekty oprávnené podávať žiadosti

Podľa § 231a môžu žiadosti podávať tieto subjekty samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), zamestnanec, zamestnávateľ. Ide o všetkých účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia, ktorých sa môžu týkať pravidlá koordinácie sociálneho zabezpečenia medzi štátmi. Takéto žiadosti sa spravidla týkajú najmä určenia príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia, vydania potvrdenia o uplatniteľnej legislatíve (napr. formulár A1), posudzovania obdobia poistenia získaného v inom štáte, uplatnenia nároku na dávky v cezhraničných situáciách.

 

Právny základ podávania žiadostí

Ustanovenie sa vzťahuje na žiadosti podávané v súvislosti s vykonávaním práv podľa:

–   osobitného predpisu

Ide najmä o právne predpisy Európskej únie upravujúce koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, napríklad nariadenia Európskej únie o koordinácii sociálneho zabezpečenia, vykonávacie predpisy k týmto nariadeniam. Tieto právne predpisy zabezpečujú, aby osoby pracujúce alebo podnikajúce vo viacerých štátoch neboli súčasne poistené vo viacerých systémoch sociálneho zabezpečenia.

–   medzinárodnej zmluvy

Ustanovenie sa uplatňuje aj v prípade bilaterálnych medzinárodných zmlúv o sociálnom zabezpečení, ktoré Slovenská republika uzavrela s tretími štátmi. Takéto zmluvy upravujú napríklad započítavanie dôb poistenia, vyplácanie dôchodkov do zahraničia, určenie príslušnosti k právnym predpisom. Medzinárodná zmluva má v tomto prípade prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

 

Forma podávania žiadostí

Podľa § 231a sa žiadosti podávajú na tlačivách určených Sociálnou poisťovňou, alebo inou formou určenou Sociálnou poisťovňou. Sociálna poisťovňa je oprávnená určiť obsah tlačív, spôsob ich zasielania, technické náležitosti podania. V praxi môže ísť napríklad o elektronické formuláre, špecifické tlačivá používané pri koordinácii sociálneho zabezpečenia, elektronickú komunikáciu prostredníctvom informačných systémov. Ustanovenie § 231a má predovšetkým procesný charakter. Neupravuje samotné nároky alebo práva v oblasti sociálneho poistenia, ale stanovuje spôsob ich uplatňovania v medzinárodných situáciách.

Jeho význam spočíva najmä v tom, že zabezpečuje jednotný administratívny postup pri podávaní žiadostí, umožňuje Sociálnej poisťovni efektívne spracúvať žiadosti v medzinárodnej agende, zjednodušuje komunikáciu medzi poistencami, zamestnávateľmi a Sociálnou poisťovňou.

Ustanovenie upravuje spôsob podávania žiadostí v prípadoch, keď sa uplatňujú právne predpisy Európskej únie alebo medzinárodné zmluvy v oblasti sociálneho zabezpečenia. Žiadosti môžu podávať zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby aj zamestnávatelia, pričom sa podávajú na tlačivách alebo inou formou určenou Sociálnou poisťovňou. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť jednotný a efektívny postup pri uplatňovaní práv v oblasti sociálneho poistenia v cezhraničných situáciách.

§ 232

Evidencia zamestnávateľa
na účely sociálneho poistenia
a starobného dôchodkového sporenia

(1) Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starob­ného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom; táto evidencia sa vedie od vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca po celé obdobie, počas ktorého toto poistenie a sporenie trvá.

(2) Evidencia musí obsahovať tieto údaje:

a) priezvisko vrátane všetkých predošlých priezvisk, meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto trvalého pobytu a údaj o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa,

b) identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby,

c) identifikačné číslo právneho vzťahu podľa § 226 ods. 1 písm. n),

d) deň vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi,

e) neobmedzený vymeriavací základ zamestnanca,

f) obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamest­nanosti a starob­né dôchodkové sporenie,

g) obdobie materskej dovolenky, obdobie rodičovskej dovolenky.

Komentár k § 232

Evidencia zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia

Medzi povinnosti zamestnávateľa patrí aj evidencia zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia.

Evidencia musí obsahovať tieto údaje: priezvisko vrátane všetkých predošlých priezvisk, meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto trvalého pobytu a údaj o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, deň vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi, vymeriavací základ zamestnanca, obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a starobné dôchodkové sporenie, a tiež obdobie materskej dovolenky, obdobie rodičovskej dovolenky.

Evidencia musí obsahovať aj identifikačné číslo právneho vzťahu podľa § 226 ods. 1 písm. n).

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa rozšírili povinnosti Sociálnej poisťovne o prideľovanie a sprístupňovanie identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca. Účelom uvedeného opatrenia bola potreba osobitne viesť evidenciu na úrovni právneho vzťahu z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti ročného zúčtovania, ktoré sa v prvom kroku vykoná na úrovni právneho vzťahu. Zároveň bolo ustanovené, aby identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca bolo povinnou súčasťou evidencie zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia a komunikácie zamestnávateľa so Sociálnou poisťovňou.

Spôsob sprístupnenia identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca určí Sociálna poisťovňa.

Zároveň musí evidencia obsahovať aj neobmedzený vymeriavací základ zamestnanca. Ide o zmenu súvisiacu s vypustením právnej úpravy maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.

§ 232a

Evidencia analytických
údajov zamestnanca

(1) Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu analytických údajov zamestnanca od vzniku do zániku dôchodkového poistenia zamestnanca.

(2) Evidencia analytických údajov obsahuje

a) číselný kód miesta výkonu práce podľa štatistického číselníka krajov, štatistického číselníka okresov a štatistického číselníka obcí,^101a)

b) dohodnutý rozsah pracovného času,

c) počet hodín, ktorý zodpovedá príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovanému na výplatu za mesiac,

d) číselný kód dohodnutého druhu vykonávanej práce.^101b)

Komentár k § 232a

Ustanovenie upravuje evidenciu analytických údajov zamestnanca.

V nadväznosti na zavedenie preddavkového platenia poistného na sociálne poistenie a ročné zúčtovanie sociálneho poistenia, ktorých implementácia je spojená s rozsiahlymi zmenami v procesoch súvisiacich s výberom poistného, vrátane príslušných informačných systémov Sociálnej poisťovne a formulárov, prostredníctvom ktorých jej platitelia poistného relevantné údaje zasielajú, sa ustanovil rozšírený účel, na ktorý Sociálna poisťovňa údaje zbiera a rovnako aj okruh údajov, ktoré Sociálna poisťovňa zbiera.

V čase, kedy je stále viac riešení postavených na využití tzv. big data a kedy sa stále viac zdôrazňuje potreba maximalizovať tvorbu politík založených na faktoch (tzv. evidence based policy making), bolo nevyhnutné, aby boli k dispozícii kvalitné administratívne údaje pre tvorbu a hodnotenie verejných politík. Uvedené údaje pomáhajú zásadným spôsobom zlepšiť kvalitu hodnotenia a tvorby rozsiahleho množstva politík (napr. uplatnenie absolventov a kvality vzdelávacieho systému, hodnotenie investičnej pomoci, dopad fiškálnych stimulov na jednotlivé socioekonomické skupiny obyvateľstva a množstvo ďalších).

Údaje sa zbierajú za všetkých zamestnancov podľa § 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čiže za osoby s pravidelným príjmom aj nepravidelným príjmom, a to v režime zberu povinných údajov.

Údaje sú zbierané prostredníctvom úpravy už dnes existujúcich formulárov, ktoré na komunikáciu so zamestnávateľmi Sociálna poisťovňa používa (primárne prostredníctvom Mesačného výkazu poistného a príspevkov a Výkazu poistného a príspevkov, v odôvodnených prípadoch aj prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby). Údaje sú zbierané tak, aby bola dodržaná ich aktuálnosť a zároveň, aby sa minimalizovala administratívna záťaž zamestnávateľa.

V tejto súvislosti bola zavedená povinnosť zamestnávateľov viesť evidenciu údajov zamestnanca na účely hodnotenia vývoja hospodárenia a účinnosti verejných politík a oznamovať ich Sociálnej poisťovni.

V súvislosti s právnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou sa zaviedla úprava v súvislosti so zrušením výnimky z definície zamestnanca pre fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá pred vznikom tohto právneho vzťahu bola dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo ktorá ku dňu vzniku tohto právneho vzťahu mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a z dôvodu jeho vzniku bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Po novom je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu analytických údajov zamestnanca od vzniku do zániku dôchodkového poistenia zamestnanca.

§ 233

Povinnosti ďalších
právnických osôb

(1) Ministerstvo školstva je povinné zaslať ústrediu elektronicky a v dohodnutej štruktúre do 31. augusta kalendárneho roka zoznam inštitúcií, na ktorých štúdium alebo výučbu považuje svojím rozhodnutím za rovnocenné štúdiu na stredných školách a vysokých školách.

(2) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný

a) poskytovať výpis zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenie liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby v ­súvislosti s vykonávaním sociálneho poistenia, a to do ôsmich dní od doručenia žiadosti Sociálnej poisťovne o tieto údaje; v odôvodnených prípadoch do 30 dní od doručenia žiadosti o tieto údaje, ak je potrebné doplniť zdravotnú dokumentáciu na účely posudzovania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu neza­opatreného dieťaťa a poklesu pracovnej schopnosti,

b) poskytovať pobočke hlásenie o pracovnom úraze a hlásenie o zistení choroby z povo­lania,

c) vykazovať pobočke zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia za kalendárny mesiac do 14. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca s identifikačnými údajmi určenými Sociál­nou poisťovňou okrem zdravotných výkonov, ktoré boli potvrdené vytvorením záznamu v systéme elektronického zdravotníctva,

d) potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť a potrebu poskytovania krátkodobej osobnej starostlivosti a dlhodobej osobnej starostlivosti vytvorením záznamu v systéme elektronického zdravotníctva alebo na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou a potvrdzovať očakávaný deň pôrodu určený lekárom a deň skončenia tehotenstva,^101baa) ak nebol vytvorený záznam v systéme elektronického zdravotníctva potvrdzujúci tieto skutočnosti.

e) zrušené.

(3) Orgány inšpekcie práce, orgány štátnej banskej správy a ďalšie príslušné dozorné orgány podľa osobitných predpisov⁷¹⁾ sú povinné oznámiť pobočke skutočnosti zistené pri výkone ich činnosti a poskytovať súčinnosť potrebnú na výkon sociálneho poistenia podľa tohto zákona.

(4) Orgány na ochranu zdravia sú povinné poskytovať pobočke výsledky šetrenia pracovných podmienok vo vzťahu k možnému vzniku choroby z povolania pri priznaných chorobách z povolania.

(5) Štatistický úrad je povinný oznámiť

a) ministerstvu na štatistický účel podľa odseku 13 podľa podmienok ustanovených osobitným predpisom^101ba)

    1.   každoročne bezodkladne po zverejnení na svojom webovom sídle strednú dĺžku života v referenčnom veku spoločnú pre mužov a ženy,

    2.   na základe žiadosti na účely tvorby a vyhodnocovania štátnej politiky v oblasti sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a doplnkového dôchodkového sporenia osobné údaje týkajúce sa úmrtia a príčiny smrti v rozsahu

       2a.   rodné číslo zomretého,

       2b.   miesto úmrtia zomretého, s vymedzením obce, okresu, štátu a miesta, kde nastalo úmrtie,

       2c.   trvalý pobyt zomretého, s vymedzením obce, okresu a štátu,

       2d.   vzdelanie a zamestnanie zomretého a

       2e.   kód príčiny smrti zomretého.

b) Sociálnej poisťovni

    1.   každoročne do

       1a.   30. apríla sumu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky,

       1b.   31. októbra percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov podľa § 82 ods. 1 písm. a),

       1c.   31. októbra percento medziročného rastu spotrebiteľských cien podľa § 89 ods. 8 písm. a),

       1d.   10. decembra sumu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka,

    2.   bezodkladne percento

       2a.   kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov podľa § 82 ods. 2,

       2b.   kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien podľa § 89 ods. 9.

(6) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinné oznámiť Sociálnej poisťovni

a) meno a priezvisko fyzickej osoby, rodné číslo, výšku príjmu alebo výnosu, výšku zaplateného poistného na povinné verejné zdravotné poistenie a výšku základu dane z príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti fyzickej osoby, ktorá na základe daňového priznania má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu³⁴⁾ alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, najneskôr do 31. mája kalendárneho roka alebo najneskôr do 5. októbra kalendárneho roka, ak fyzická osoba má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,

b) zmenu základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá vyplynula z právoplatného rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane alebo z dodatočného daňového priznania fyzickej osoby uvedenej v písmene a), a zmenu výšky zaplateného poistného na povinné verejné zdravotné poistenie do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane alebo od podania dodatočného daňového priznania správcovi dane.

(7) Obec, ktorá vedie matriku, je povinná zaslať ústrediu oznámenie o úmrtí každej fyzickej osoby, ktorú zapísali do knihy úmrtí.

(8) Policajný zbor je povinný oznámiť pobočke príslušnej podľa jeho sídla vydanie rozhodnutia o zrušení povolenia na trvalý pobyt, o zrušení povolenia na prechodný pobyt a lehotu určenú na vysťahovanie cudzinca, ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť samostatne zárobkovej činnej osoby.

(9) Orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5, je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takéhoto povolenia a jeho zrušenie do 15 dní od jeho vydania alebo zrušenia.

(10) Ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo financií, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Policajný zbor, ústav na výkon väzby, ústav na výkon trestu odňatia slobody, detenčný ústav, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky sú povinné Sociálnej poisťovni elektronicky a v lehotách ňou určených bezplatne oznamovať údaje, poskytovať doklady a súčinnosť, ktoré sú potrebné na výkon sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom a na účely konania vo veciach vymáhania pohľadávok. Orgán príslušný na poskytovanie ochrany a pomoci oznamuje elektronicky Sociálnej poisťovni skutočnosti podľa § 15 ods. 1 písm. g).

(11) Rovnaké povinnosti na účely výkonu sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom a na účely konania vo veciach vymáhania pohľadávok ako právnické osoby uvedené v odseku 10 majú aj útvary sociálneho zabezpečenia týchto právnických osôb a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ktoré sú inak príslušné na výkon sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov podľa osobitného predpisu;²⁾ na účely poukázania podielu zaplatenej dane pre rodičov^91d) útvary sociálneho zabezpečenia týchto právnických osôb a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia oznamujú na vyžiadanie Sociálnej poisťovni elektronicky údaje o poberateľovi výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu²⁾ vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu²⁾ vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a o poberateľovi starobného dôchodku a invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, ktoré vypláca príslušný útvar sociálneho zabezpečenia alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, najmä jeho meno, priezvisko a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia, adresu, na ktorej sa zdržiava, údaje potrebné na určenie dôchodkového veku a spôsob výplaty tohto dôchodku vrátane čísla účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak sa tento dôchodok vypláca týmto spôsobom.

(12) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny je povinné Sociálnej poisťovni na účely vykonávania sociálneho poistenia

a) poskytovať údaje z evidencie uchádzačov o zamestnanie potrebné na účely posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti v rozsahu a spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou,

b) oznámiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zaradenie fyzickej osoby do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom prijatia žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a jej vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom vydania rozhodnutia alebo oznámenia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie; lehota na splnenie povinnosti je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo odoslalo v ustanovenej lehote elektronickou poštou,

[Dňom 1. apríla 2026 v § 233 ods. 12 písm. b) sa slová „elektronickou poštou“ nahrádzajú slovom „elektronicky“]

c) poskytovať, v rozsahu a spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou údaje o

    1.   fyzickej osobe, ktorej bol priznaný rodičovský príspevok, deň vzniku a zániku nároku na rodičovský príspevok a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia dieťaťa alebo dátum jeho narodenia, ak takéto číslo nemá a údaje o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave tohto dieťaťa,

    2.   fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu,³⁵⁾ deň vzniku a zániku nároku na peňažný príspevok na opatrovanie a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia dieťaťa od 6 do 18 rokov veku, ak je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím alebo dátum jeho narodenia, ak takéto číslo nemá,

[Dňom 31. decembra 2026 v § 233 ods. 12 písm. c) druhý bod znie:

  „2.   neformálnom opatrovateľovi, ktorý spĺňa podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. e) prvého bodu a o období poskytovania neformálnej starostlivosti,“]

    3.   fyzickej osobe, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu^35a) a o období výkonu tejto osobnej asistencie,

[Dňom 31. decembra 2026 v § 233 ods. 12 písm. c) sa za tretí bod vkladá nový štvrtý bod, ktorý znie:

  „4.   fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ak je dieťaťom do 18 rokov veku, v rozsahu identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia alebo dátum narodenia, ak takéto číslo nemá,“

Doterajší štvrtý bod sa označuje ako piaty bod.]

    4.   fyzickej osobe, ktorej bol priznaný kompenzačný príspevok, deň vzniku a zániku nároku na kompenzačný príspevok,

d) oznámiť v rozsahu a spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou údaje súvisiace s poskytovaním podpory v čase skrátenej práce,^69ba) ktorými sú najmä:

    1.   identifikačné údaje zamestnávateľa,

    2.   meno, priezvisko, identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia a identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca,

    3.   priemerný hodinový zárobok zamestnanca,

    4.   počet hodín prekážky v práci na strane zamestnávateľa v kalendárnom mesiaci a obdobie v kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce, a to v členení na jednotlivých zamestnancov,

    5.   obdobie v kalendárnom mesiaci, za ktoré sa zamestnávateľovi poskytla podpora v čase skrátenej práce, a to v členení na jednotlivých zamestnancov,

    6.   deň doručenia žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce.

(13) Ministerstvo na základe údajov podľa odseku 5 písm. a) vypracúva kvantifikáciu vplyvu úmrtnosti na primeranosť a udržateľnosť systému sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v Slovenskej republike, ktorá je štatistickým produktom podľa osobitného predpisu.^101d)

(14) Ministerstvo je povinné

a) informovať Európsku komisiu o spôsobe určenia hornej hranice dávky garančného poistenia podľa § 103 ods. 3,

b) oznámiť Európskej komisii znenie zákonov, iných právnych predpisov a administratívnych opatrení prijatých v oblasti týkajúcej sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa.

(15) Ministerstvo v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti informuje Európsku komisiu a ostatné členské štáty Európskej únie a štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, o typoch konaní pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa a o všetkých s tým súvisiacich zmenách a doplneniach právnych predpisov upravujúcich typy týchto konaní.

(16) Ministerstvo spravodlivosti je povinné elektronicky poskytovať Sociálnej poisťovni súčinnosť potrebnú na overovanie údajov na účely exekučného konania.^92b)

(17) Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky je povinný poskytovať Sociálnej poisťovni údaje z katastra nehnuteľností vrátane osobných údajov v rozsahu nevyhnutnom na posúdenie vymáhateľnosti pohľadávky a na plnenie funkcie styčného orgánu.

(18) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky poskytuje Sociálnej poisťovni na účely overenia splnenia podmienok nároku na výplatu nemocenského údaje o dátume porušenia nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie, mene, priezvisku a rodnom čísle osoby, ktorá porušila nariadené karanténne opatrenie alebo izoláciu, a to do desiatich dní od zistenia porušenia.

(19) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná Sociálnej poisťovni elektronicky a v lehotách ňou určených bezplatne poskytovať bez súhlasu dotknutej osoby údaje o sporiteľovi podľa osobitného predpisu¹⁾ na účely zostavenia dôchodkovej prognózy, a to jeho rodné číslo, prognózu jeho starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia¹⁾ a prognózu jeho predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia¹⁾ a na účely zaslania dôchodkovej prognózy jeho adresu elektronickej pošty, ak ňou disponuje. Dôchodková správcovská spoločnosť vytvorí prognózu predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia¹⁾ poistenca, ktorý je sporiteľom podľa osobitného predpisu,¹⁾ podľa parametrov, predpokladov a pravidiel ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 226b ods. 6.

[Dňom 1. januára 2028 v § 233 ods. 19 prvá veta znie: „Dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť a poskytovateľ celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu sú povinní Sociálnej poisťovni elektronicky a v lehotách ňou určených bezplatne poskytovať bez súhlasu dotknutej osoby údaje o sporiteľovi podľa osobitného predpisu,¹⁾ účastníkovi podľa osobitného predpisu^93af) a sporiteľovi celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu^93ag) na účely zostavenia dôchodkovej prognózy, a to jeho rodné číslo, prognózu jeho starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,¹⁾ prognózu jeho predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,¹⁾ prognózu jeho doplnkového starobného dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia^93af) a prognózu jeho dôchodku alebo programového výberu z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu^93ag) a na účely zaslania dôchodkovej prognózy jeho adresu elektronickej pošty, ak ňou disponuje.“]

(20) Škola a zariadenie sociálnych služieb sú povinné poistencovi na účel overenia splnenia podmienok na vznik nároku na ošetrovné potvrdzovať ich uzatvorenie na základe rozhodnutia príslušných orgánov alebo nariadenia karanténneho opatrenia podľa osobitného predpisu⁵⁰⁾ na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.

(21) Banka^93adj) alebo pobočka zahraničnej banky^93adk) je povinná Sociálnej poisťovni na účely poukazovania dôchodkovej dávky, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty elektronicky, bezplatne a bez súhlasu dotknutej osoby overiť majiteľa účtu alebo dispozičné právo k účtu manžela (manželky), na ktorý sa má táto dávka vyplácať, za podmienok uvedených v dohode uzatvorenej medzi Sociálnou poisťovňou a záujmovým združením bánk a pobočiek zahraničných bánk.^93adm)

Komentár k § 233

Ustanovenie § 233 sa zameriava na povinnosti ďalších právnických osôb, ktoré priamo alebo nepriamo participujú na systéme sociálneho poistenia. Ide o subjekty, ktoré nie sú zamestnávateľmi ani Sociálnou poisťovňou, ale poskytujú údaje alebo podklady nevyhnutné pre posudzovanie nárokov na dávky či iných práv účastníkov sociálneho poistenia.

Tieto potvrdenia sú právnym základom pre vyplácanie dávok nemocenského poistenia, ošetrovného, materského či príspevku na starostlivosť. Ustanovenie zabezpečuje časovo efektívny a jednotný prístup k údajom o zdravotnom stave poistenca, ktorý je kľúčový pre Sociálnu poisťovňu pri posudzovaní nárokov. Zaväzuje poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby reagovali promptne na žiadosti Sociálnej poisťovne a zabezpečili presné, kompletné a aktuálne údaje. Elektronizácia častí procesu (záznam v systéme elektronického zdravotníctva) zjednodušuje administratívu a znižuje riziko chýb alebo meškania pri vyplácaní dávok. Ustanovenie § 233 ods. 1 a 2 zaväzuje Ministerstvo školstva a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti k aktívnej spolupráci so Sociálnou poisťovňou. Ide o povinnosti v oblasti poskytovania údajov potrebných na posudzovanie nárokov poistencov na dávky a plnenia vyplývajúce z nemocenského a dôchodkového poistenia. Cieľom je zabezpečiť presnosť, aktuálnosť a dostupnosť relevantných údajov, ktoré Sociálna poisťovňa používa na výpočet a vyplácanie dávok.

 

Povinnosti Ministerstva školstva

Podľa odseku 1 Ministerstvo školstva má povinnosť zaslať zoznam inštitúcií, ktoré považuje rozhodnutím za rovnocenné štúdiu na stredných školách a vysokých školách, zaslať tieto údaje elektronicky ústrediu Sociálnej poisťovne, dodržať lehotu do 31. augusta každého kalendárneho roka, zaslať údaje v dohodnutej štruktúre, teda v technickej forme, ktorá umožní ich automatizované spracovanie Sociálnou poisťovňou. Tento zoznam je kľúčový pre posudzovanie nárokov na dávky, ktoré súvisia so vzdelaním, napr. pri dávkach v nezamestnanosti, rekvalifikáciách alebo študentských dávkach, kde sa môže vyžadovať doklad o ukončenom alebo prebiehajúcom vzdelaní.

 

Povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má v zákone stanovené viaceré povinnosti vo vzťahu k Sociálnej poisťovni:

–   Výpis a hodnotenie zdravotnej dokumentácie

Poskytovateľ je povinný poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenie liečby. Musí uviesť diagnostický záver, stabilizáciu ochorenia, ďalší vývoj a liečbu. Lehota je 8 dní od doručenia žiadosti, v odôvodnených prípadoch 30 dní, ak je potrebné doplniť dokumentáciu. Tieto údaje sú nevyhnutné na posudzovanie nárokov na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa, pokles pracovnej schopnosti.

–   Hlásenie pracovného úrazu a choroby z povolania

Poskytovateľ je povinný oznámiť pracovný úraz alebo chorobu z povolania pobočke Sociálnej poisťovne. Lehota je do troch dní od zistenia udalosti (odkazom na § 231 i).

–   Vykazovanie zdravotných výkonov

Poskytovateľ vykazuje zdravotné výkony pobočke Sociálnej poisťovne za kalendárny mesiac, do 14. dňa nasledujúceho mesiaca. Zahŕňa identifikačné údaje poistenca určené Sociálnou poisťovňou. Výkony, ktoré boli potvrdené elektronickým záznamom, sa nevyžadujú zvlášť vykazovať.

–   Potvrdzovanie dočasnej pracovnej neschopnosti a materských udalostí

Poskytovateľ musí potvrdiť dočasnú pracovnú neschopnosť a potrebu osobnej starostlivosti (krátkodobej aj dlhodobej), Potvrdiť očakávaný deň pôrodu a deň skončenia tehotenstva, ak nebol vytvorený elektronický záznam v systéme zdravotníctva.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 v znení ods. 2 písm. c) slová „dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej“ nahradili slovami „zdravotných výkonov, ktoré boli potvrdené vytvorením záznamu“. Zároveň došlo k zmene znenia ods. 2 písmeno d). Ustanovilo sa, aby zdravotné výkony, ktoré budú potvrdené elektronicky v informačnom systéme elektronického zdravotníctva, nebolo potrebné vykazovať ošetrujúcim lekárom Sociálnej poisťovni, nakoľko po ich zaznamenaní v informačnom systéme elektronického zdravotníctva budú následne Národným centrom zdravotníckych informácií automaticky zaslané do informačného systému Sociálnej poisťovne. Súčasne sa sprecizovalo, ktoré skutočnosti bude mať lekár povinnosť potvrdzovať v informačnom systéme elektronického zdravotníctva, resp. na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.

Od 1. 4. 2026 sa zo znenia ods. 2 vypustilo písmeno e), čím sa vypustila povinnosť lekára potvrdzovať na tlačive očakávaný deň pôrodu a deň skončenia tehotenstva, nakoľko tie skutočnosti budú zaznamenané elektronicky v informačnom systéme elektronického zdravotníctva.

Ustanovenia odsekov 3 až 5 rozširujú okruh právnických osôb a štátnych orgánov, ktoré sú povinné spolupracovať so Sociálnou poisťovňou pri vykonávaní sociálneho poistenia. Ide o orgány dozoru, ochrany zdravia a štatistiku. Odseky 3 až 5 zabezpečujú koordinovanú sieť zdrojov dát, z ktorých Sociálna poisťovňa čerpá pracovné a zdravotné podklady, štatistické a demografické údaje. Povinnosti týchto orgánov umožňujú presné a efektívne posudzovanie nárokov poistencov a správne stanovenie výšky dávok. V praxi ide o kľúčovú spoluprácu medzi štátnymi orgánmi, ktorá minimalizuje chyby a omeškania pri vyplácaní dávok.

 

Orgány dozoru a inšpekcie práce

Orgány inšpekcie práce, štátnej banskej správy a ďalšie dozorné orgány podľa osobitných predpisov majú povinnosť oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti zistené pri výkone ich činnosti, poskytovať súčinnosť nevyhnutnú na výkon sociálneho poistenia. Tieto orgány často zisťujú údaje týkajúce sa pracovných podmienok, zamestnancov a zamestnávateľov, ktoré môžu mať dopad na správnosť výpočtu poistného a nárokov na dávky. Ich súčinnosť zabezpečuje, že Sociálna poisťovňa má prístup k objektívnym a aktuálnym informáciám o pracovnom prostredí a zamestnaneckých vzťahoch.

Ak inšpekcia práce zistí neoprávnené neplatenie poistného zamestnávateľom alebo porušenie pracovného režimu zamestnancov, tieto údaje môžu byť podkladom pre správne zúčtovanie poistného alebo vyplácanie dávok.

 

Orgány ochrany zdravia

Orgány ochrany zdravia sú povinné poskytovať pobočke výsledky šetrenia pracovných podmienok vo vzťahu k možnému vzniku choroby z povolania, ak bola choroba uznaná. Toto ustanovenie zaručuje, že Sociálna poisťovňa má k dispozícii odborné podklady na vyplácanie dávok z úrazového a chorobného poistenia. Výsledky šetrenia slúžia na posúdenie, či ide o chorobu súvisiacu s prácou, alebo určenie nároku na úrazové dávky, odškodnenie alebo rehabilitačné dávky. Podklady musia byť presné a rýchlo dostupné, pretože ovplyvňujú nárok poistenca a správnosť výplaty dávky.

 

Povinnosti Štatistického úradu

Štatistický úrad je povinný poskytovať údaje dvoma smermi:

–   Ministerstvu (štatistický účel)

Každoročne bezodkladne po zverejnení: strednú dĺžku života v referenčnom veku pre mužov a ženy. Na žiadosť pre účely tvorby a vyhodnocovania štátnej sociálnej politiky: osobné údaje zomretých, vrátane rodného čísla, miesta úmrtia a trvalého pobytu, vzdelania a zamestnania, kódu príčiny smrti. Tieto údaje sú nevyhnutné pre aktuálnu a prognostickú kalkuláciu dôchodkov a poistného, napr. pri výpočte očakávaného trvania dôchodku a demografických ukazovateľov.

–   Sociálnej poisťovni

Každoročne a podľa lehôt priemerná mzda v hospodárstve SR, percento medziročného rastu spotrebiteľských cien pre dôchodcov, percento rastu spotrebiteľských cien všeobecne, priemerná mzda za tretí štvrťrok predchádzajúceho roku.

Bezodkladne – kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien pre dôchodcov a všeobecne. Tieto štatistické údaje sú podkladom pre valorizáciu dôchodkov, úrazových renty a iných dávok, ako aj pre výpočet dôchodkovej hodnoty a rôznych indexovaných dávok.

Odseky 6 až 11 rozširujú okruh štátnych orgánov a inštitúcií, ktoré sú povinné poskytovať Sociálnej poisťovni údaje nevyhnutné pre správu sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vymáhanie pohľadávok. Ide o koordináciu medzi rôznymi štátnymi databázami a orgánmi. Odseky zdôrazňujú interoperabilitu štátnych orgánov a Sociálnej poisťovne, a to zabezpečenie aktuálnych údajov o príjmoch, úmrtiach, pobyte, povoleniach a dôchodkoch, podklad pre správne vymeranie poistného a výplatu dávok, umožňuje efektívne konanie pri vymáhaní pohľadávok, zahrňuje aj špecifické kategórie, ako sú policajti a vojaci, zabezpečené cez ich útvary sociálneho zabezpečenia. Tieto ustanovenia sú kľúčové pre správu sociálneho poistenia a dôchodkového systému, zabezpečujú prenos presných a včasných informácií z rôznych štátnych databáz a orgánov.

 

Finančné riaditeľstvo SR

Finančné riaditeľstvo poskytuje identifikačné údaje a rodné číslo, príjem alebo výnosy fyzickej osoby z podnikania, výšku zaplateného poistného na povinné verejné zdravotné poistenie, základ dane z príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Lehota je najneskôr do 31. mája kalendárneho roka alebo do 5. októbra, ak je predĺžená lehota na podanie daňového priznania. Pri zmene základu dane alebo zaplateného poistného po právoplatnom rozhodnutí správcu dane alebo dodatočnom daňovom priznaní: oznámenie do 15 dní. Tieto údaje sú podkladom pre správny výpočet poistného samostatne zárobkovo činnej osoby a umožňujú Sociálnej poisťovni skontrolovať súlad príjmov a odvedeného poistného.

 

Matriky obcí

Obce, ktoré vedú matriku, sú povinné zasielať ústrediu Sociálnej poisťovne oznámenie o úmrtí každej fyzickej osoby. Úmrtie poistenca je kritický údaj pre zánik poistného vzťahu, vyplácanie dôchodkov a iných dávok.

 

Policajný zbor

Povinnosť oznámiť pobočke zrušenie povolenia na trvalý alebo prechodný pobyt a lehotu na vysťahovanie cudzinca vykonávajúceho samostatne zárobkovú činnosť. Umožňuje Sociálnej poisťovni správne posúdiť vznik alebo zánik povinnosti platiť poistné cudzincami.

 

Orgány vydávajúce povolenia na podnikanie

Povinnosť oznámiť vydanie alebo zrušenie povolenia na činnosť podľa § 5 do 15 dní. Sociálna poisťovňa získava aktuálne informácie o oprávnenosti osoby vykonávať podnikateľskú činnosť, čo je nevyhnutné pre správne určenie povinného poistenia.

 

Povinnosti vybraných štátnych orgánov

Ministerstvo vnútra, spravodlivosti, financií, obrany, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Policajný zbor, ústavy výkonu väzby a trestu odňatia slobody, Finančné riaditeľstvo SR sú povinné elektronicky oznamovať údaje, poskytovať doklady a súčinnosť v lehotách určených Sociálnou poisťovňou, údaje slúžia na výkon sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vymáhanie pohľadávok. Orgány poskytujúce ochranu a pomoc oznamujú údaje podľa § 15 ods. 1 písm. g). Týmto sa zabezpečuje komplexný a centralizovaný prenos relevantných údajov zo štátnych databáz do Sociálnej poisťovne.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 87/2024 Z. z. sa od 1. 7. 2024 z dôvodu, že 13. dôchodok sa ako štátna sociálna dávka ruší, vypustila povinnosť oznamovania údajov, poskytovania dokladov a súčinnosti ďalších právnických osôb, keďže 13. dôchodok ako dôchodková dávka bude subsumovaný pod výkon sociálneho poistenia, ktorý už je v tejto právnej úprave zahrnutý ako zákonný dôvod pre vyššie uvedené činnosti.

Útvary sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia

Rovnaké povinnosti ako orgány v ods. 10 majú útvary sociálneho zabezpečenia týchto orgánov a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Údaje sa poskytujú najmä o poberateľoch výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, poberateľoch invalidného výsluhového dôchodku, poberateľoch starobného a invalidného dôchodku. Poskytované údaje sú meno, priezvisko, identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia, adresa, dátum dovŕšenia dôchodkového veku, spôsob výplaty dôchodku (vrátane čísla účtu). Umožňuje správnu a efektívnu výplatu dôchodkov a dávok, zohľadňujúc špecifickú kategóriu profesionálnych vojakov a policajtov.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 87/2024 Z. z. sa od 1. 7. 2024 aj v znení odseku 11 vypustila povinnosť oznamovania údajov, poskytovania dokladov a súčinnosti ďalších právnických osôb, keďže 13. dôchodok ako dôchodková dávka je subsumovaný pod výkon sociálneho poistenia, ktorý už je v tejto právnej úprave zahrnutý ako zákonný dôvod pre vyššie uvedené činnosti.

Novelou zákona č. 278/2024 Z. z. sa od 1. 1. 2025 v znení ods. 11 zaviedli zmeny, ktoré súvisia s vypustením rodičovského dôchodku zo sociálneho poistenia a jeho nahradením podielom zaplatenej dane z príjmov asignovanej pre rodičov.

Nakoniec sa novelou zákona č. 200/2025 Z. z. od 1. 1. 2026 v odseku 11 sa umožnilo, aby Sociálnej poisťovni boli platiteľmi dôchodku rezortných ministerstiev poskytnuté údaje nevyhnutne potrebné na poukázanie podielu zaplatenej dane pre rodičov, ktorí poberajú dôchodok od orgánov sociálneho zabezpečenia rezortných ministerstiev alebo od Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia.

Odseky12 až 21 rozširujú okruh subjektov a orgánov, ktoré sú povinné poskytovať údaje Sociálnej poisťovni, a konkretizujú účel a spôsob poskytovania údajov pre výkon sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a súvisiacich dávok. Vytvárajú komplexný systém výmeny informácií medzi Sociálnou poisťovňou a ďalšími štátnymi, finančnými, zdravotnými a vzdelávacími inštitúciami. Údaje slúžia na správne určenie a výplatu dávok (nezamestnanosť, rodičovský príspevok, kompenzačné dávky, dôchodky). Poskytujú podklady pre vymáhanie pohľadávok a exekúcie. Zabezpečujú integritu dôchodkového systému a prognóz. Umožňujú koordináciu s európskymi inštitúciami a dodržiavanie noriem EÚ. Tieto ustanovenia sú kritické pre efektívne fungovanie sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, pretože spájajú údaje zo širokého spektra verejných i súkromných zdrojov.

 

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

Poskytuje údaje na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti a informuje o zaradení a vyradení osoby z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ďalej poskytuje údaje o rodičovskom príspevku a dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, peňažnom príspevku na opatrovanie, osobnej asistencii pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, kompenzačnom príspevku, podpore v čase skrátenej práce vrátane identifikácie zamestnávateľa, zamestnanca, odpracovaných hodín, obdobia prekážok a poskytnutej podpory. Zabezpečuje prenos údajov nevyhnutných pre správne určenie dávok a podporných mechanizmov, najmä pre skupiny s nižšou schopnosťou pracovať alebo pri zmene zamestnania.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 v ods. 12 písm. b) slová „elektronickou poštou“ nahradili slovom „elektronicky“, pričom ide o úpravu súvisiacu so spresnením spôsobu odosielania podania.

Novelou zákona č. 387/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 v ods. 12 písm. c) prvom bode na konci pripojili slová: „a údaje o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave tohto dieťaťa,“. Vzhľadom na rozšírenie okruhu povinne dôchodkovo poistených osôb starajúcich sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom pred dovŕšením šiesteho roku veku sa teda rozšírila úprava už existujúcej povinnosti ÚPSVR poskytovať údaje o fyzickej osobe, ktorej bol priznaný rodičovský príspevok. Okrem dňa vzniku a zániku nároku na rodičovský príspevok a identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia dieťaťa alebo dátumu jeho narodenia, bude oznamovať Sociálnej poisťovni aj údaj o tom, že je dieťaťom, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. To bude pre Sociálnu poisťovňu impulz na posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa vo veku do 6 rokov podľa zákona o sociálnom poistení.

Novelou zákona č. 406/2025 Z. z. sa od 31. 12. 2026 do ods. 12 písm. c) doplnilo nové znenie druhého bodu. Ide o úpravu, ktorá súvisí so zrušením peňažného príspevku na opatrovanie a so zavedením nového príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby.

Vylúčil sa neformálny opatrovateľ, ktorý za odmenu poskytuje neformálnu starostlivosť fyzickej osobe odkázanej na pomoc inej fyzickej osoby, z definície samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Príjem neformálneho opatrovateľa z odmeny z príspevku sa zaraďuje medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré v zmysle § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie sú živnosťou ani podnikaním (obdobne ako príjem osobného asistenta z peňažného príspevku na osobnú asistenciu). Vzhľadom na charakter činnosti neformálneho opatrovateľa ide o rovnaký prístup ako v prípade osobného asistenta, ktorý má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Osobný asistent nie je považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia od účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z.

V § 15 ods. 1 písm. e) sa ustanovilo, aby bol povinne dôchodkovo poistenou osobou neformálny opatrovateľ, ktorý je jediný evidovaný ako ten, kto poskytuje neformálnu starostlivosť prijímateľovi príspevku na pomoc pri odkázanosti. To znamená, že v rovnakom období odkázanej osobe nie je poskytovaná neformálna starostlivosť aj iným neformálnym opatrovateľom alebo nie je poskytovaná formálna starostlivosť ambulantnou formou sociálnej služby a domácou opatrovateľskou službou v rozsahu dohodnutom na viac ako 80 hodín mesačne. Neformálny opatrovateľ musí spĺňať aj ďalšie podmienky, aby bol na účely dôchodkového poistenia tzv. poistencom štátu. Ide o rovnaké podmienky, ktoré v súčasnosti platia pre poberateľa peňažného príspevku na opatrovanie, t. j. musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšil dôchodkový vek a nie je dôchodkovo poistený ako osoba starajúca sa o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom od šiestich do 18 rokov jeho veku.

V súvislosti s prechodom z doterajšieho systému peňažného príspevku na opatrovanie na nový systém príspevku na pomoc pri odkázanosti, zaviedla sa legislatívno-technická úprava.

Do § 233 ods. 12 písm. c) štvrtý bod sa presunula časť povinnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v súčasnosti upravenej v § 233 ods. 12 písm. c) druhom bode, a to povinnosť poskytovať Sociálnej poisťovni na účely vykonávania sociálneho poistenia identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia dieťaťa do 18 rokov veku, ak je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím alebo dátum jeho narodenia, ak takéto číslo nemá. Poskytnutý údaj bude, tak ako doteraz, slúžiť Sociálnej poisťovni ako impulz na posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa vo veku do 18 rokov na účely vzniku povinného dôchodkového poistenia fyzickej osoby starajúcej sa o takéto dieťa [§ 15 ods. 1 písm. d)].

Novelou zákona č. 406/2025 Z. z. sa teda od 31. 12. 2026 do ods. 12 písm. c) za tretí bod vložil nový štvrtý bod.

Ministerstvo (úmrtnosť)

Na základe údajov o úmrtnosti vypracúva kvantifikáciu vplyvu úmrtnosti na primeranosť a udržateľnosť sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia. Podklad pre aktuarické a štatistické hodnotenie dôchodkového systému, dôležité pre prognózy a plánovanie financií.

 

Ministerstvo a Európska komisia

Ministerstvo informuje Európsku komisiu o hornej hranici dávky garančného poistenia, právnych predpisoch a opatreniach pri ochrane práv zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa. V spolupráci s ministerstvom spravodlivosti oznamuje typy konaní pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa a zmeny legislatívy. Zabezpečuje súlad s európskymi predpismi a informovanosť EÚ, čo je dôležité pre koordináciu ochrany zamestnancov.

 

Ministerstvo spravodlivosti

Poskytuje Sociálnej poisťovni súčinnosť na overovanie údajov pre exekučné konanie. Podklad pre vymáhanie pohľadávok a zabezpečenie legálneho výkonu exekúcií.

 

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

Poskytuje údaje z katastra nehnuteľností, vrátane osobných údajov, na posúdenie vymáhateľnosti pohľadávky, plnenie funkcie styčného orgánu. Dôležité je pre realizáciu vymáhania dlhov Sociálnej poisťovne.

 

Úrad verejného zdravotníctva SR

Poskytuje údaje o porušení karanténneho opatrenia alebo izolácie, vrátane mena, priezviska, rodného čísla a dátumu porušenia, do 10 dní od zistenia. Umožňuje Sociálnej poisťovni správne posúdiť nárok na nemocenské dávky alebo iné súvisiace dávky v prípade porušenia liečebného režimu.

 

Dôchodková správcovská spoločnosť

Poskytuje údaje o sporiteľovi elektronicky a bez súhlasu dotknutej osoby, najmä rodné číslo, prognózu starobného a predčasného dôchodku, e-mailovú adresu pre zaslanie dôchodkovej prognózy. Podklad pre vyhotovenie dôchodkovej prognózy podľa § 226b, zjednodušuje komunikáciu a zvyšuje presnosť výpočtu.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 310/2024 Z. z. sa od 1. 1. 2025 odsek 18 druhý v poradí označuje ako odsek 19.

V ods. 19 sa zmenilo znenie prvej vety. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná Sociálnej poisťovni elektronicky a v lehotách ňou určených bezplatne poskytovať bez súhlasu dotknutej osoby údaje o sporiteľovi podľa osobitného predpisu na účely zostavenia dôchodkovej prognózy, a to jeho rodné číslo, prognózu jeho starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a prognózu jeho predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a na účely zaslania dôchodkovej prognózy jeho adresu elektronickej pošty, ak ňou disponuje.

Doplnila sa nová možnosť získavania kontaktných údajov poistencov na účely zasielania dôchodkovej prognózy Sociálnou poisťovňou. Nakoľko dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť a poskytovateľ celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu prognózy príslušných dôchodkov svojim klientom už istú dobu zasielajú, pričom je predpoklad, že značná časť z nich už svojim správcom za uvedeným účelom svoje kontaktné údaje (adresy elektronickej pošty) aj poskytla, ustanovilo sa využiť tieto údaje aj pri zasielaní komplexného dokumentu Sociálnou poisťovňou.

Týmto spôsobom (uložením povinnosti predmetným správcom údaje Sociálnej poisťovni poskytnúť) by bolo možné získať elektronický kontakt na veľkú časť z cieľovej skupiny poistencov, a to pred zaslaním dôchodkovej prognózy v roku 2026 od dôchodkových správcovských spoločností, resp. od roku 2028 aj od doplnkových dôchodkových spoločností a poskytovateľov celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu. V nadväznosti na uvedené sa javilo vhodné upraviť aj postup pri samotnom zasielaní dôchodkovej prognózy, kde sa ustanovilo, aby Sociálna poisťovňa, ak nedisponuje žiadosťou poistenca o sprístupnenie dokumentu výlučne cez elektronický účet poistenca, následne dokument zaslala na adresu elektronickej pošty získanú od správcu jeho dobrovoľných úspor na dôchodok, alebo na adresu elektronickej pošty, ktorú jej poistenec na tento účel oznámil. Sociálna poisťovňa teda bude zasielať dôchodkovú prognózu listinne poštou iba v prípade, ak doručenie nevie zrealizovať vyššie uvedenou cestou. Takýto spôsob sa javí optimálny aj z pohľadu dosiahnutia úspory nákladov, ktoré by musela vynaložiť pri fyzickej distribúcii dôchodkovej prognózy (tlač dokumentov, poštovné a pod.).

Okrem vyššie uvedeného sa doplní § 233 ods. 18 s účinnosťou od roku 2028 aj o povinnosti správcu dôchodkových úspor zasielať prognózy o jeho klientoch Sociálnej poisťovni. V kontexte celého sa to v prípade doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a poskytovateľa celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu bude týkať iba základnej prognózy v základnom smere.

Novým znením odseku 19 prvá veta od 1. 1. 2028 sa ustanovilo precizovanie ustanovenia, na základe ktorého Sociálna poisťovňa zasiela dôchodkovú prognózu prvý krát.

Škola a zariadenie sociálnych služieb

Potvrdzujú uzatvorenie opatrení karantény alebo karanténnych nariadení na tlačive Sociálnej poisťovne. Podklad pre overenie nároku na ošetrovné a súvisiace dávky.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 v ods. 20 slová „Predškolské zariadenie, zariadenie sociálnych služieb a škola“ nahradili slovami „Škola a zariadenie sociálnych služieb“. Ide o úpravu súvisiacu so zjednotením pojmov „predškolské zariadenie“ a „škola“ na jednotný pojem „škola“, z dôvodu zosúladenia terminológie so školským zákonom.

Banky

Banky alebo pobočky zahraničných bánk sú povinné overiť majiteľa účtu alebo dispozičné právo manžela, na ktorý sa má poukázať dôchodková dávka, úrazová renta alebo pozostalostná úrazová renta. Poskytovanie údajov je bezplatné a bez súhlasu dotknutej osoby, na základe dohody s bankovým združením. Zabezpečuje správne a bezpečné poukazovanie dávok na bankový účet príjemcu.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 ustanovenie doplnilo odsekom 21. Uvedeným sa znižuje administratívna záťaž žiadateľov o dôchodkovú dávku, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu, Sociálnej poisťovne a bánk. Umožňuje nahradiť listinné preukazovanie potvrdenia vlastníctva účtu elektronickým overovaním Sociálnou poisťovňou priamo v banke. Cieľom je overiť vlastníctvo majiteľa účtu a dispozičného práva k účtu manžela alebo manželky žiadateľa bez návštevy pobočky a komplexne upraviť viaceré aplikačné problémy v tomto procese. Tiež sa ukladá povinnosť, aby sumy dávok, ktoré boli vyplatené z dôvodu úmrtia poberateľa dávky neprávom, sa bankou z platobného účtu, na ktorý bola dávka poukázaná, vrátili z tohto účtu, a to na žiadosť Sociálnej poisťovne, v ktorej sa vyčísli suma, ktorá bola neprávom vyplatená najviac však v sume, ktorá v čase doručenia žiadosti na tomto účte je. Povinnosť banky vrátiť neprávom poukázané sumy uvedených dávok najviac do výšky zostatku finančných prostriedkov na účte poberateľa (resp. manžela poberateľa) dávky ku dňu doručenia žiadosti Sociálnej poisťovne vyžaduje proaktívny prístup Sociálnej poisťovne na čo najskoršie uplatnenie vrátenia neprávom vyplatených súm

§ 234

Povinnosti na účely
garančného poistenia

(1) Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty sú povinní oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa do ôsmich dní od jej vzniku.

(2) Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty a zamestnanec sú povinní oznámiť príslušnej pobočke v rozsahu a spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia do desiatich dní odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne.

(3) Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty sú povinní potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu podľa § 102 ods. 1 za posledné tri mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné tri mesiace pred skončením pracovnoprávneho vzťahu. Potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu súčasne predloží príslušnej pobočke.

(4) Ak súd rozhodol o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo zastavil konkurzné konanie z iného dôvodu ako pre nedostatok majetku, zamestnávateľ je povinný vrátiť Sociálnej poisťovni sumu vyplatenej dávky garančného poistenia do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo o zastavení konkurzného konania.

Komentár k § 234

Ustanovenie sa týka práv a povinností zamestnávateľov, správcov konkurznej podstaty a zamestnancov v súvislosti s garančným poistením zamestnancov pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Cieľom je zabezpečiť rýchlu a presnú výplatu dávky a efektívnu administráciu garančného poistenia. Ustanovenie vytvára jasný mechanizmus spolupráce medzi zamestnávateľmi, správcami konkurznej podstaty, zamestnancami a Sociálnou poisťovňou v prípade platobnej neschopnosti. Zabezpečuje rýchlu informovanosť Sociálnej poisťovne o platobnej neschopnosti, presnú evidenciu nárokov zamestnancov pre výplatu garančných dávok, efektívne využitie finančných prostriedkov Sociálnej poisťovne, vrátane vrátenia neoprávnených platieb. Právna úprava minimalizuje riziko neprehľadnosti a zdržania pri výplate garančnej dávky, čo je kľúčové pre ochranu práv zamestnancov v konkurze.

Oznámenie platobnej neschopnosti

Subjekty sú zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty, správca konkurznej podstaty. Majú povinnosť oznámiť platobnú neschopnosť zamestnávateľa pobočke Sociálnej poisťovne do 8 dní od vzniku. Významom je, že umožňuje Sociálnej poisťovni časovo promptne aktivovať garančné poistenie a pripraviť administratívne kroky na ochranu zamestnancov.

 

Poskytnutie údajov o dávke garančného poistenia

Subjekty sú zamestnávateľ, správca konkurznej podstaty, zamestnanec. Majú povinnosť doručiť všetky informácie potrebné pre poskytnutie dávky garančného poistenia do 10 dní od výzvy Sociálnej poisťovne. Formát a rozsah je podľa pokynov Sociálnej poisťovne. Významom je, že zabezpečuje úplné a správne posúdenie nároku na garančnú dávku, vrátane overenia mzdy, pracovného vzťahu a ďalších relevantných údajov.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 zmenilo znenie odseku 2 a vypustili sa odseky 4 a 5, pričom doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 4. Zaviedla sa elektronizácia potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia, ktorá nahradila papierový proces – proces vystavenia potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia. V súvislosti s elektronizáciou tlačiva sa tiež ustanovila zrušiť povinnosť pobočky zaslať zamestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej podstaty alebo správcovi konkurznej podstaty tlačivá na získanie údajov potrebných na poskytovanie dávky garančného poistenia do piatich pracovných dní od doručenia oznámenia o platobnej neschopnosti zamestnávateľa a taktiež povinnosť týchto subjektov potvrdiť požadované údaje na tlačive a doručiť do 10 pracovných dní od doručenia tlačiva.

Potvrdenie nárokov zamestnanca

Subjekty – zamestnávateľ, správca konkurznej podstaty. Majú povinnosť potvrdiť nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu podľa § 102 ods. 1 za posledné tri mesiace pred platobnou neschopnosťou alebo pred skončením pracovného pomeru.

Predložia potvrdenie sa súčasne predkladá pobočke Sociálnej poisťovne. Významom je, že tvorí základ pre správne určenie výšky garančnej dávky, zabezpečuje ochranu zamestnancov, ktorých mzdy neboli vyplatené.

Vrátenie vyplatenej dávky pri zastavení konkurzu

Subjektom je zamestnávateľ. Povinnosť má vrátiť vyplatenú dávku garančného poistenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd konkurz odmietol alebo zastavil z iného dôvodu ako nedostatok majetku. Významom, je že zabezpečuje nápravu neoprávnene vyplatených prostriedkov a ochranu finančných zdrojov Sociálnej poisťovne.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 258/2025 Z. z. sa od 1. 4. 2026 z ods. 4 vypustili slová „zvýšenú o úrok vo výške diskontnej úrokovej sadzby platnej v deň jej vrátenia, a to“, čo znamená, že sa vypustila povinnosť zamestnávateľa vrátiť dávku garančného poistenia zvýšenú o úrok v prípade, že súd zastaví konkurzné konanie z dôvodov, ktoré nesúvisia s nedostatkom majetku, ako sú procesné vady, nesplnenie podmienok pre vyhlásenie konkurzu alebo nedostatočné dôkazy o úpadku. Zamestnávateľ bude povinný vrátiť len samotnú dávku garančného poistenia, ale nebude povinný vrátiť aj úrok. Táto úprava sa zaviedla z dôvodu, že procesné vady, hoci môžu ovplyvniť priebeh konkurzného konania, neovplyvňujú priamo majetkovú situáciu dlžníka, ktorá by mala byť rozhodujúcim faktorom pre vznik úroku.

§ 235

Identifikačné číslo sociálneho
zabezpečenia fyzickej osoby
a identifikačné číslo právneho vzťahu
zamestnanca

(1) V žiadostiach, oznámeniach a podaniach adresovaných Sociálnej poisťovni sú právnické osoby a fyzické osoby povinné uvádzať identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, ktorej sa žiadosť, oznámenie alebo podanie týka, identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia dieťaťa na účely nároku na materské a na účely podania prihlášky na dôchodkové poistenie z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) a b) na účely nároku na ošetrovné. Ak ide o sirotský dôchodok alebo pozostalostnú úrazovú rentu jednostranne osiroteného dieťaťa, uvádza sa aj identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia žijúceho rodiča, a ak ide o sirotský dôchodok alebo pozostalostnú úrazovú rentu obojstran­ne osiroteného dieťaťa, aj identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia zomretého rodiča, ktorý zomrel posledný. Zákonný zástupca uvádza identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia, ktoré by bola povinná uvádzať fyzická osoba, ktorú zastupuje. Identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia je rodné číslo.

(2) Zamestnávateľ je povinný od sprístupnenia identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca podľa § 226 ods. 1 písm. n) uvádzať toto číslo pri komunikácii so Sociálnou poisťovňou.

Komentár k § 235

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa rozšírili povinnosti Sociálnej poisťovne o prideľovanie a sprístupňovanie identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca. Účelom uvedeného opatrenia bola potreba osobitne viesť evidenciu na úrovni právneho vzťahu z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti ročného zúčtovania, ktoré sa v prvom kroku vykoná na úrovni právneho vzťahu. Zároveň sa ustanovilo, aby identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca bolo povinnou súčasťou evidencie zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia a komunikácie zamestnávateľa so Sociálnou poisťovňou. Spôsob sprístupnenia identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca určí Sociálna poisťovňa.

Zákon ukladá povinnosť v žiadostiach, oznámeniach a podaniach, ktoré sú adresované Sociálnej poisťovni, uvádzať identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia osoby, ktorej sa žiadosť, oznámenie alebo podanie týka. Taktiež uvedené platí aj v prípade dieťaťa na účely nároku na materské a na účely podania prihlášky na dôchodkové poistenie z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku. Identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia je rodné číslo.

V prípade, ak ide o sirotský dôchodok alebo pozostalostnú úrazovú rentu jednostranne osiroteného dieťaťa, uvádza sa aj identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia žijúceho rodiča. Zákonný zástupca uvádza identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia, ktoré by bola povinná uvádzať fyzická osoba, ktorú zastupuje.

Zamestnávateľ je povinný od sprístupnenia identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca uvádzať toto číslo pri komunikácii so Sociálnou poisťovňou.

Sociálna poisťovňa je povinná prideliť identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca a sprístupniť ho zamestnávateľovi bezodkladne po doručení prihlášky do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

DRUHÁ HLAVA
ZODPOVEDNOSŤ
V SOCIÁLNOM POISTENÍ

§ 236

(1) Príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a

a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,

b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patri­la, alebo

c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

(2) Právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o odvolaní, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.

Komentár k § 236

Zavedením právnej úpravy výkonu rozhodnutia vymáhaním pohľadávok Sociálnou poisťovňou stratilo opodstatnenie znenie odseku 2.

Ak príjemcovi dávky bola dávka vyplatená neprávom alebo si nesplnil povinnosť uloženú zákonom, je povinný dávku vrátiť. Príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila. Vrátiť dávku musí aj vtedy, ak ju prijal, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Podmienkou je, že suma bola vyššia ako 5 eur. Odsek 2 charakterizuje premlčanie lehoty. Právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Zákon ďalej ustanovuje, že tieto lehoty neplynú počas konania o odvolaní, počas výkonu rozhodnutia, alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky. Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je povinná vrátiť vyplatené sumy, povoliť splátky dlžnej sumy.

§ 237

(1) Ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona, nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy, ak sú vyššie ako 5 eur.

(2) Právo na náhradu neprávom vyplatených súm sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o odvolaní a počas výkonu rozhodnutia.

Komentár k § 237

V prípade nesprávnych skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce na vyplatenie dávky alebo zvýšenie sumy dávky, je povinnosť nahradiť neprávom vyplatené sumy, ak sú vyššie ako 5 eur.

V súvislosti so zmenami v znení § 144 ods. 1 a § 240 ods. 2 sa zaviedla analogická právna úprava povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku alebo jej časť.

Právo na náhradu neprávom vyplatených súm sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty.

§ 237a

(1) Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je povinná vrátiť vyplatené sumy podľa § 234, § 236 až 238, povoliť splátky dlžnej sumy, ak možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 24 mesiacov bude fyzická osoba alebo právnická osoba schopná dlžnú sumu zaplatiť.

(2) V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky alebo zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatenú sumu použije Sociálna poisťovňa na započítanie svojej pohľadávky voči dlžníkovi.

Komentár k § 237a

Zákon ukladá možnosť Sociálnej poisťovni na základe písomnej žiadosti osoby, ktorá je povinná vrátiť vyplatené sumy, povoliť splátky dlžnej sumy, v prípade, ak bude v období dlhšom ako 24 mesiacov schopná dlžnú sumu zaplatiť. V prípade nedodržania termínu splátky sa celá suma stáva splatnou.

V kontexte s predĺžením lehoty, na ktorú možno povoliť splátky dlžných súm poistného, sa predĺžila aj lehota na povolenie splátok dlžnej sumy fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je povinná vrátiť vyplatené sumy podľa § 234, 236 až 238 zákona o sociálnom poistení, z 18 mesiacov na 24 mesiacov.

§ 238

(1) Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

(2) Škoda podľa odseku 1 nie je dávka vyplatená poberateľovi dávky v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania.

(3) Treťou osobou nie je platiteľ poistného na úrazové poistenie, ani zamestnanci tohto platiteľa, ak je úrazová dávka vyplácaná z úrazového poistenia tohto platiteľa.

(4) Na účely náhrady škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok, sú orgány verejnej správy, fyzické osoby a právnické osoby povinné bezplatne poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne potrebnú súčinnosť, najmä predkladať v lehote, ktorú Sociálna poisťovňa určila, požadované doklady a oznamovať potrebné údaje.

(5) Právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.

(6) Právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.¹⁰²⁾

(7) Sociálna poisťovňa neuplatní právo na náhradu škody podľa odseku 6, ak

a) je pravdepodobné, že náklady na uplatňovanie práva na náhradu škody presiahnu výšku škody,

b) je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej nahradiť škodu, uplatňovanie škody nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody,

c) uplatňovanie škody najmä dokazovanie jej vzniku zavineným protiprávnym konaním, by bolo spojené s nadmernými ťažkosťami.

(8) Ak poberateľ invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby podľa tohto zákona, splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a vypláca sa naďalej invalidný dôchodok, právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody zaniká.

Komentár k § 238

Právo na náhradu škody uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní voči tretím osobám, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Treťou osobou nie je platiteľ poistného na úrazové poistenie, ani zamestnanci tohto platiteľa, ak je úrazová dávka vyplácaná z úrazového poistenia tohto platiteľa. Pri uplatňovaní náhrady škody sú orgány verejnej moci povinné poskytovať súčinnosť, predkladať požadované doklady a oznamovať potrebné údaje.

Právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia týchto dávok. Právo na náhradu sa neuplatňuje: ak uplatňovanie škody, ale najmä dokazovanie jej vzniku by bolo spojené s nadmernými ťažkosťami, ak je pravdepodobné, že náklady na uplatňovanie práva na náhradu škody presiahnu výšku škody, alebo ak je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej nahradiť škodu, nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu práva.

Napríklad, ak poberateľ invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby, splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a vypláca sa naďalej invalidný dôchodok, právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody zaniká.

TRETIA HLAVA
POKUTA A PENÁLE
V SOCIÁLNOM POISTENÍ
A V STAROBNOM
DÔCHODKOVOM SPORENÍ

PRVÝ DIEL
UKLADANIE POKUTY SOCIÁLNOU
POISŤOVŇOU A PREDPISOVANIE PENÁLE SOCIÁLNOU POISŤOVŇOU V ­SOCIÁLNOM POISTENÍ
A V STAROBNOM DÔCHODKOVOM SPORENÍ

§ 239

Pokuta

Za porušenie povinností ustanovených v § 142 ods. 7, § 154 ods. 3, § 227 ods. 2, § 227a, § 228 až 234, § 238, § 244, § 279, § 225i ods. 10 a § 225j ods. 12 môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do 16 596,96 eura. Pri ukladaní pokuty Sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia povinnosti ustanovenej týmto zákonom. Sociálna poisťovňa neuloží pokutu za

a) porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b), ak už bola uložená pokuta podľa osobitného predpisu,^102aa)

b) porušenie povinnosti podľa prvej vety, ak povinná osoba splní túto povinnosť do siedmich dní od uplynutia lehoty ustanovenej týmto zákonom.

Komentár k § 239

Zákon špecifikuje uloženie pokuty za porušenie povinnosti až do 16 596,96 eura. Pri ukladaní pokuty sa zohľadní závažnosť porušenia povinnosti. Z dôvodu zavedenia možnosti uložiť zamestnávateľovi alebo banke sankciu v prípade, že nesplní povinnosť určenú v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok, bolo potrebné doplniť tento dôvod do príslušnej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení.

Zaviedol sa princíp druhej šance pre fyzickú a právnickú osobu, ktorá načas nesplní svoju povinnosť v lehotách určených jednotlivými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, ale dodatočne ju splní v ďalšej sedemdňovej lehote. Ak fyzická a právnická osoba povinnosť splní v „dodatočnej lehote“, Sociálna poisťovňa jej neuloží pokutu.

§ 240

Penále

(1) Fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odviesť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾ ktorá neodviedla poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie¹⁾ za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedla v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále, ak odsek 2 neustanovuje inak, vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie¹⁾ do

a) dňa, v ktorom bola pohľadávka uspokojená

    1.   poukázaním dlžnej sumy na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici,

    2.   zaplatením dlžnej sumy v hotovosti,

    3.   zaplatením dlžnej sumy exekútorovi,

b) dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom zanikla pohľadávka podľa § 149 ods. 8 alebo § 151, alebo

c) dňa, v ktorom začala vykonávať kontrolu.

(2) Predpísané penále podľa odseku 1 nemôže pre­siahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie¹⁾ za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur. Kontrolované obdobie je obdobie určené Sociálnou poisťovňou.

(3) Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak ide o nevymáhateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu.^102ab)

Komentár k § 240

Ustanovenie upravuje penále na účely sociálneho poistenia.

Zmenilo sa znenie odseku 1, v súlade s ktorým sa fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odviesť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktorá neodviedla poistné a príspevky za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedla v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále. Výška penále je stanovená ako 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie zákonom ustanoveného obdobia.

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania bolo ustanovené, že nezaplatenie nedoplatku na poistnom ako výsledku vykonaného ročného zúčtovania v zákonom ustanovenej lehote (45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania) je dôvodom na predpísanie penále Sociálnou poisťovňou. Na účely výpočtu penále sa doplnil deň, kedy bola dlžná suma zaplatená ďalším spôsobom, t. j. vykonaním zápočtu. Ďalej bolo upravené, že deň vykonania ročného zúčtovania je dňom, do ktorého Sociálna poisťovňa predpisuje penále fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli za príslušný kalendárny mesiac zúčtovacieho obdobia poistné a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platené preddavkami alebo ich odviedli v nižšej sume. Z uvedeného okruhu pohľadávok boli vyňaté tie, ktoré boli pred vykonaním ročného zúčtovania právoplatne predpísané. Z dôvodu návrhu na zrušenie ročného zúčtovania sú uvedené úpravy, ktoré vyplývajú z vykonávania ročného zúčtovania nadbytočné a navrhujú sa vypustiť.

Dôvodom právnej úpravy v odseku 2, pričom došlo k zmene sumy penále za kontrolované obdobie 3,32 eur na 5 eur, bolo v zásade zjednotenie sumy, do ktorej Sociálna poisťovňa dlžné poistné nepredpisuje, so sumou nedoplatku na poistnom, do ktorej vzniká nárok na dávku nemocenského poistenia, ktorá je v súčasnosti päť eur. Rovnaká zmena sa ustanovila aj na predpisovanie penále.

Zmena vychádzala z aplikačnej praxe Sociálnej poisťovne, a to z dôvodu hospodárnosti, nakoľko predstavuje zníženie administratívnej záťaže v Sociálnej poisťovni. V niektorých prípadoch náklady na predpísanie dlžných súm a na doručenie rozhodnutia prekračovali sumu, ktorá sa predpisovala. Pozitívom uvedenej zmeny je hlavne to, že si nevyžadovala zmenu informačných systémov Sociálnej poisťovne. Zvýšením hraničnej sumy na predpis však nedochádza k ujme pre odvádzateľov.

V prípade, že ide o pohľadávku, ktorá nie je vymáhateľná, Sociálna poisťovňa penále nepredpíše. Vymáhateľná pohľadávka je upravená podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur alebo ide o nevymáhateľnú pohľadávku.

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa spresnilo, že kontrolované obdobie na účely predpisovania penále určí Sociálna poisťovňa.

§ 241

(1) Na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane.

(2) Na povolenie splátok dlžných súm pokút a penále platí § 146 rovnako.

Komentár k § 241

Pokuty a penále – primeraným spôsobom platia ustanovenia § 142 ods. 8 a 9, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom. Ide napríklad o ustanovenia upravujúce spôsob platenia poistného, lehoty platenia poistného, vrátenia poisteného, platenia poistného v splátkach alebo premlčanie poistného.

Poistné sa platí bezhotovostným prevodom, poštovou poukážkou alebo v hotovosti v Sociálnej poisťovni. Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné odvádzať poistné, sú povinné pri platení poistného platbu poistného identifikovať a uviesť k nej variabilný symbol a špecifický symbol. Bez uvedenia variabilného symbolu a špecifického symbolu k platbe poistného spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí Sociálna poisťovňa.

Ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici uskutočnila oneskorene, poistné sa považuje za zaplatené včas, ak pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu je uvedený posledný deň splatnosti poistného, pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného.

Povolenie splátok dlžných súm pokút a penále – rovnako platí § 146.

DRUHÝ DIEL
PENÁLE PLATENÉ
SOCIÁLNOU POISŤOVŇOU

§ 241a

(1) Ak Sociálna poisťovňa nepostúpi príspevky na starobné dôchodkové sporenie na bežný účet nepriradených platieb príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti v lehote podľa § 226 ods. 1 písm. f) prvého bodu, je povinná bez zbytočného odkladu od zistenia ich výšky vypočítať a zaplatiť penále z dlžnej sumy príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za každý deň omeškania. Penále podľa prvej vety je vo výške jednej tristošesťdesiatpätiny základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa penále počíta.

(2) Sociálna poisťovňa neplatí penále

a) za obdobie, za ktoré nepostúpila príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo tieto príspevky postúpila v nižšej sume z dôvodu, že zamestnávateľ nesplnil povinnosť ustanovenú v § 231 ods. 1 písm. b) alebo písm. f), najneskôr do uplynutia 60 dní odo dňa splnenia tejto povinnosti zamestnávateľom,

[Dňom 1. apríla 2026 v § 241a ods. 2 písm. a) sa slová „písm. f)“ nahrádzajú slovami „písm. g)“]

b) za obdobie odo dňa, v ktorom vznikol sporiteľovi podľa osobitného predpisu,¹⁾ ktorému sa nevypláca starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,¹⁾ nárok na výplatu materského, najneskôr do uplynutia 60 dní odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní materského,

c) za obdobie odo dňa vydania certifikátu podľa osobitného predpisu^102a) do dňa zániku účasti na starobnom dôchodkovom sporení alebo do skončenia záväznosti ponuky doživotného starobného dôchodku, doživotného predčasného starobného dôchodku, dočasného starobného dôchodku alebo dočasného predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu.^102b)

d) za obdobie odo dňa, v ktorom sporiteľovi vznikla prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom Sociálna poisťovňa určila dôchodkovú správcovskú spoločnosť podľa osobitného predpisu.¹⁾

Komentár k § 241a

Podľa predchádzajúceho znenia § 241a ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa Sociálnej poisťovni ukladala sankcia v podobe penále za nesplnenie povinnosti postúpiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie včas alebo v zákonom určenej výške. Tento odsek sa upravil z legislatívno-technického hľadiska z dôvodu zavedenej legislatívnej skratky „príspevky na starobné dôchodkové sporenie“ v § 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení a z dôvodu zmeny základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska odo dňa zavedenia eura na základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky.

V ustanovení § 241a ods. 2 zákona o sociálnom poistení je uvedený taxatívny výpočet situácií, v ktorých Sociálna poisťovňa penále neplatí. Tieto situácie sú spôsobené objektívnymi skutočnosťami, ktoré nevznikajú z dôvodu nečinnosti Sociálnej poisťovne alebo jej oneskoreného konania. Úprava uvedená v písm. a) predmetného ustanovenia reflektuje na právnu úpravu, podľa ktorej Sociálna poisťovňa bola povinná opravenú zmluvu zapísať spätne ku dňu jej prvého doručenia. V minulosti však podľa § 64a ods. 6 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Sociálna poisťovňa zaregistrovala zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení až ku dňu, kedy splnila všetky náležitosti zákona.

Ustanovenie § 241a ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení bolo obsolétne, nakoľko nemohlo byť penále platené za obdobie, v ktorom ešte nevznikla účasť na starobnom dôchodkovom sporení a za obdobie, v ktorom ešte nemohli byť zaplatené ani postúpené príspevky.

Ustanovenia § 241a ods. 2 v písm. b) a e) zákona o sociálnom poistení reagovali na situácie, kedy sporiteľovi vznikla účasť dobrovoľne, resp. skôr, ako bola uzatvorená samotná zmluva o starobnom dôchodkovom sporení (automatický vstup do II. piliera).

Keďže podľa predchádzajúcej právnej úpravy účasť na starobné dôchodkové sporenie vznikalo sporiteľovi, ktorý je dôchodkovo poistený, k prvému dňu kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zmluva o SDS zapísaná do registra zmlúv, nemohlo už dôjsť k situáciám opísaným v písmenách b) a e). V novom znení sa z uvedených dôvodov predchádzajúce ustanovenia písmen a), b) a e) vypustili.

V právnej úprave o neplatení penále Sociálnou poisťovňou z dôvodu, že zamestnávateľ nesplnil svoju povinnosť riadne a včas jej predložiť výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac alebo nepredložil registračný list fyzickej osoby a z dôvodu poskytnutia primeranej lehoty na odvod príspevkov, ktorá začínala plynúť až od zistenia rozhodujúcich skutočností podmieňujúcich nárok na materské, sa v prečíslovaných písmenách a) a b) v § 241a ods. 2 zákona o sociálnom poistení dala do súladu lehota, počas ktorej Sociálna poisťovňa neplatí penále za nepostúpené príspevky s lehotou, ktorú má Sociálna poisťovňa na postúpenie príspevkov podľa § 226 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení.

V prípade, že Sociálna poisťovňa nepostúpi príspevky na starobné dôchodkové sporenie na bežný účet nepriradených platieb príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti v stanovenej lehote, jej povinnosťou je od zistenia ich výšky vypočítať a zaplatiť penále z dlžnej sumy príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za každý deň omeškania, a to zásadne bez zbytočného odkladu.

Výška penále – jedna tristošesťdesiatpätina základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa penále počíta.

Ustanovenie upravuje prípady, kedy penále nie je Sociálnou poisťovňou platené:

–   obdobie, za ktoré nepostúpila príspevky na starobné dôchodkové sporenie,

–   obdobie, obdobie, za ktoré tieto príspevky postúpila v nižšej sume z dôvodu nesplnenia povinnosti zo strany zamestnávateľa vymedzené v § 231, a to najneskôr uplynutia 60 dní odo dňa splnenia tejto povinnosti,

–   za obdobie odo dňa, v ktorom vznikol sporiteľovi, ktorému sa nevypláca starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, nárok na výplatu materského, najneskôr do uplynutia 60 dní odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní materského,

Ide o sporiteľa podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

–   obdobie odo dňa vydania certifikátu do dňa zániku účasti na starobnom dôchodkovom sporení alebo do skončenia záväznosti ponuky doživotného starobného dôchodku, doživotného predčasného starobného dôchodku, dočasného starobného dôchodku alebo dočasného predčasného starobného dôchodku.

Ustanovilo sa obdobie, počas ktorého Sociálna poisťovňa neplatí penále v súvislosti so zavedením automatického vstupu, a to ide za obdobie odo dňa, v ktorom sporiteľovi vznikla prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom Sociálna poisťovňa určila dôchodkovú správcovskú spoločnosť podľa osobitného predpisu.

Šiesta ČASŤ
KONTROLNÁ ČINNOSŤ
SOCIÁLNEJ POISŤOVNE

§ 242

(1) Kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne po­dľa tohto zákona je kontrola plnenia povinností ustanovených týmto zákonom (vonkajšia kontrola).

(2) Kontrolnú činnosť uvedenú v odseku 1 vykonávajú poverení zamestnanci organizačných zložiek Sociálnej poisťovne (ďalej len „zamest­nanec kontroly“).

(3) Ak majú kontrolované subjekty pochybnosti o nezaujatosti zamestnancov kontroly alebo prizvaných osôb so zreteľom na ich vzťah k predmetu kontroly, ku kontrolovaným subjektom alebo k ich zamestnancom, môžu vzniesť proti ich účasti na kontrole písomné námietky s uvedením dôvodu. Podanie námietok nemá odkladný účinok. Zamestnanci kontroly, ktorí vedia o skutočnostiach zakladajúcich pochybnosti o ich nezaujatosti, sú povinní tieto skutočnosti bez zbytočného odkladu oznámiť osobe, ktorá vydala poverenie na výkon kontroly. Zamestnanci kontroly sú oprávnení vykonať pri kontrole len také úkony, ktoré nedovoľujú odklad.

(4) Osoba, ktorá vydala poverenie na výkon kontroly, je povinná rozhodnúť o námietkach najneskôr do troch pracovných dní od ich uplatnenia a písomne oboznámiť s rozhodnutím toho, kto námietku uplatnil.

Komentár k § 242

Kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne je kontrola zameraná na plnenie povinnosti, ktoré ustanovil zákon.

Vykonávajú ju poverení zamestnanci organizačných zložiek Sociálnej poisťovne.

Vedúci zamestnanec kontroly je povinný rozhodnúť o námietkach najneskôr do troch pracovných dní od ich uplatnenia a písomne oboznámiť s rozhodnutím toho, kto námietku uplatnil.

Z dôvodu aplikačnej praxe, kedy sa v roku môže vyskytnúť situácia, že aj viac ako tri nasledujúce dni po sebe nie sú pracovnými dňami, bola doteraz lehota nesplniteľná. Preto sa ustanovilo viazať ju na pracovné dni.

V praxi môže nastať situácia, že kontrolovaný subjekt má pochybnosť o nezaujatosti zamestnancov kontroly alebo prizvaných osôb, vtedy môže vzniesť proti ich účasti na kontrole písomné námietky s uvedením dôvodu.

Podanie námietok nemá odkladný účinok.

Z dôvodu aplikačnej praxe, kedy sa v kalendárnom roku môže vyskytnúť situácia, že aj viac ako tri nasledujúce dni po sebe nie sú pracovnými dňami, bola doterajšia lehota nesplniteľná. Preto bolo potrebné viazať ju na pracovné dni.

Právna úprava v minulosti nepočítala so situáciou, ktorú v aplikačnej praxi nemožno vylúčiť a to, že zaujatým zamestnancom môže byť aj vedúci zamestnanec kontroly, ktorý bol v konkrétnom prípade poverený na výkon kontroly, pričom podľa platnej právnej úpravy by zároveň o svojej vlastnej zaujatosti zároveň aj sám rozhodoval. Ďalším aplikačným problém je, že vedúci zamestnanec kontroly síce je povinný rozhodnúť o námietke zaujatosti, ale na druhej strane nie je kompetentný výkonom kontroly poveriť iných zamestnancov, o ktorých zaujatosť nemožno mať v konkrétnom prípade pochýb. V podmienkach Sociálnej poisťovne výkon kontrolnej činnosti patrí do vecnej pôsobnosti nielen pobočiek Sociálnej poisťovne, ale aj ústredia Sociálnej poisťovne. Činnosť pobočky riadi riaditeľ a činnosť ústredia generálny riaditeľ, ktorí v rámci svojej riadiacej pôsobnosti môžu vydávať poverenia na vykonanie kontroly, jeho zmenu alebo zrušenie. Zároveň, poverenie na riadenie kontrolnej činnosti Sociálnej poisťovne môže podľa vnútorných organizačných predpisov vyplývať aj iným osobám, spravidla vedúcim organizačných útvarov, v pôsobnosti ktorých je výkon kontrolnej činnosti Sociálnej poisťovne. Za účelom odstránenia aplikačných problémov a zefektívnenia rozhodovania o námietkach zaujatosti sa ustanovilo, aby dotknuté osoby námietky zaujatosti zamestnancov kontroly oznamovali osobe, ktorá zamestnancov kontroly jej výkonom poverila a zároveň, aby táto osoba bola oprávnená o nich rozhodnúť.

§ 243

Oprávnenia a povinnosti
zamestnancov kontroly

(1) Zamestnanci kontroly sú pri výkone kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu

a) vstupovať do objektov, zariadení a prevádzok, na pozemky a do iných priestorov patriacich kontrolovaným subjektom, ak bezprostredne súvisia s predmetom kontroly; nedotknuteľnosť obydlia nesmie byť dotknutá výkonom tohto oprávnenia,

b) vyžadovať od kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov, aby im v určenej lehote poskytli doklady, iné ­písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov potrebné na výkon kontroly a prvopisy dokladov,

c) v odôvodnených prípadoch odoberať a aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu premiestňovať prvopisy dokladov, písomné dokumenty a iné materiály, ktorých vydanie nie je všeobecne záväzným právnym predpisom zakázané, na účely zabezpečovania dôkazov, ako aj vykonať ďalšie nevyhnutné úkony sú­visiace s kontrolou,

d) v potrebnom rozsahu oboznámiť kontrolovaný subjekt s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním a vyžiadať v určenej lehote písomné vyjadrenia ku všetkým skutočnostiam, ktoré odôvodňujú uplatnenie právnej zodpovednosti,

(2) Zamestnanci kontroly sú pri výkone kontroly povinní

a) vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet a účel kontroly a preukázať sa svojím oprávnením na vykonanie kontroly spolu s pre­ukazom kontrolóra,

b) vydať kontrolovanému subjektu potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov, písomných dokumentov a iných materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; ak tieto veci nie sú potrebné na ďalší výkon kontroly alebo na iné konanie podľa osobitných predpisov,¹⁰⁴⁾ sú povinní vrátiť ich tomu, komu boli odňaté,

c) oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti orgánom príslušným podľa osobitných predpisov,¹⁰⁵⁾

d) v potrebnom rozsahu oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním a vyžiadať od nich v určenej lehote písomné vyjadrenia ku všetkým skutočnostiam, ktoré odôvodňujú uplat­nenie právnej zodpovednosti,

e) preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam a zohľadniť opodstatnené a pre­ukázané námietky v dodatku k protokolu alebo v zázname o kontrole, obo­známiť s ním kontrolovaný subjekt,

f) neopodstatnenosť námietok písomne oznámiť kontrolovanému subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu o výsledku kontroly,

g) prerokovať protokol o výsledku kontroly s kontrolovaným subjektom,

h) v zápisnici o prerokovaní protokolu uložiť kontrolovanému subjektu, aby v určenej lehote po skončení kontroly predložil orgánu kontroly opatrenia prijaté na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku,

  i) odovzdať alebo zaslať protokol o výsledku kontroly, ako aj zápisnicu o prerokovaní protokolu kontrolovanému subjektu,

  j) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly, ak ich od tejto povinnosti písomne neoslobodil ten, v koho záujme túto povinnosť majú, alebo vo verejnom záujme vedúci orgánu kontroly; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach.¹⁰⁶⁾

(3) Oprávnenia podľa odseku 1 a povinnosti podľa odseku 2 písm. b), d), e), g) a j) sa vzťahujú aj na prizvané osoby.

Komentár k § 243

Oprávnenia a povinnosti zamestnancov kontroly sú upravené a vymedzené týmto ustanovením.

Zamestnanci kontroly sú pri výkone kontroly oprávnení vstupovať do objektov, zariadení a prevádzok, na pozemky a do iných priestorov patriacich kontrolovaným subjektom, vyžadovať od kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov, aby im poskytli doklady, iné písomnosti, odoberať a aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu premiestňovať prvopisy dokladov, písomné dokumenty a iné materiály, ktorých vydanie nie je všeobecne záväzným právnym predpisom zakázané, a taktiež vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov potrebnú na vykonanie kontroly.

Súčinnosť nemožno vyžadovať, ak by tým bol ohrozený život alebo zdravie fyzických osôb, alebo ak by sa porušila zákonom ustanovená povinnosť mlčanlivosti, ak nedošlo k jej oslobodeniu oprávneným orgánom.

Uvedenú súčinnosť možno vyžadovať len v nevyhnutnom rozsahu a vtedy, ak nemožno účel kontroly dosiahnuť inak a len s ich súhlasom. Súčinnosť nemožno vyžadovať, ak by tým bol ohrozený život alebo zdravie fyzických osôb, alebo ak by sa porušila zákonom ustanovená povinnosť mlčanlivosti, ak nedošlo k jej oslobodeniu oprávneným orgánom.

Bolo zrušené udelenie súhlasu kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov na poskytnutie súčinnosti potrebnej na vykonanie kontroly. Podmienka poskytnutia súhlasu odporuje povinnosti poskytnúť súčinnosť kontrolovaného subjektu, ktorá mu je uložená v inom ustanovení (§ 244 ods. 2), ako aj samotnému účelu kontroly, ktorej riadne vykonanie nemôže byť podmienené udelením takéhoto súhlasu.

Ďalej musia pri výkone kontroly vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet a účel kontroly a preukázať sa svojím oprávnením na vykonanie kontroly spolu s preukazom totožnosti, vydať potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov, písomných dokumentov a iných materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím.

Oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní, v potrebnom rozsahu oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním a vyžiadať od nich v určenej lehote písomné vyjadrenia ku všetkým skutočnostiam, ktoré odôvodňujú uplatnenie právnej zodpovednosti.

Taktiež preveriť opodstatnenosť námietok, prerokovať protokol o výsledku kontroly s vedúcim kontrolovaného subjektu a zodpovednými zamestnancami, ktorých sa kontrolné zistenia týkajú, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly.

 

Zamestnanci kontroly

Títo musia vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet a účel kontroly a preukázať sa svojím oprávnením na vykonanie kontroly spolu s preukazom kontrolóra.

Dokladom totožnosti sa vo všeobecnosti v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozumie občiansky preukaz a v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aj cestovný doklad. Občiansky preukaz ako nosič informácii o osobe obsahuje viaceré pre výkon kontroly nepodstatné informácie o tejto osobe, pričom zároveň preukazovaním týchto údajov môže prichádzať k získavaniu osobných údajov, ktoré s výkonom kontroly vôbec nesúvisia. Preukazom totožnosti pre účely výkonu kontroly má byť kontrolovanému subjektu preukazovaná len príslušnosť kontrolóra ku kontrolnému orgánu, z ktorej vyplýva právomoc vykonať kontrolu. Vzhľadom na uvedené sa doplnila úprava v tom zmysle, že preukazom totožnosti je na účely výkonu kontroly v sociálnom poistení preukaz kontrolóra.

Zamestnanci kontroly musia ďalej vydať kontrolovanému subjektu potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov, písomných dokumentov a iných materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím, tiež oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a zároveň v potrebnom rozsahu oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov s protokolom o výsledku kontroly, ďalej musia preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam, obo­známiť s ním kontrolovaný subjekt a neopodstatnenosť námietok písomne oznámiť kontrolovanému subjektu.

Tiež sa zaviedli úpravy, pričom nie je dôvodné rozlišovať medzi vedúcim kontrolovaného subjektu alebo zodpovednými zamestnancami. Výlučne kontrolovaný subjekt je ten, ktorý nesie zodpovednosť za plnenie povinností podľa zákona o sociálnom poistení voči Sociálnej poisťovni. Kto je oprávnený konať za kontrolovaný subjekt vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov). Ak je kontrolovaným subjektom fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ak je kontrolovaným subjektom právnická osoba, koná za ňu štatutárny orgán alebo ním určený zástupca.

Povinnosťou zamestnancov kontroly je prerokovať protokol o výsledku kontroly s vedúcim kontrolovaného subjektu a zodpovednými zamestnancami, v zápisnici o prerokovaní protokolu uložiť vedúcemu kontrolovaného subjektu, aby v určenej lehote po skončení kontroly predložil orgánu kontroly opatrenia a nakoniec odovzdať protokol o výsledku kontroly spolu so zápisnicou.

Taktiež sa zaviedli úpravy, nakoľko výlučne kontrolovaný subjekt je ten, ktorý nesie zodpovednosť za plnenie povinností podľa zákona o sociálnom poistení voči Sociálnej poisťovni. Kto je oprávnený konať za kontrolovaný subjekt vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov). Ak je kontrolovaným subjektom fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ak je kontrolovaným subjektom právnická osoba, koná za ňu štatutárny orgán alebo ním určený zástupca. Novelou zákona o sociálnom poistení č. 198/2020 Z. z. došlo k zmene, keď sa odbúrala povinnosť kontrolovaného subjektu predkladať správu o splnení prijatých opatrení. Rovnakú zmenu bolo potrebné premietnuť aj v predmetnom ustanovení. Preto sa vypustila povinnosť kontrolovaného subjektu predložiť Sociálnej poisťovni písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov. Splnenie uložených opatrení vie Sociálna poisťovňa skontrolovať napr. ďalšou vykonanou kontrolou, a preto sa predloženie správy o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov v aplikačnej praxi javilo ako nadbytočné. Vypustením tejto povinnosti došlo taktiež k zníženiu administratívnej záťaže kontrolovaného subjektu. Nakoniec sa ešte ustanovilo, aby popri odovzdaní protokolu o výsledku kontroly, ako aj odovzdaní zápisnice o prerokovaní protokolu bolo možné tieto aj zaslať.

Povinnosťou zamestnancov kontroly je tiež zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly. Viaceré povinnosti sa vzťahujú aj na prizvané osoby.

§ 244

Oprávnenia a povinnosti
kontrolovaného subjektu

(1) Kontrolovaný subjekt je oprávnený počas výkonu kontroly najneskôr v čase oboznámenia sa s protokolom o výsledku kontroly písomne sa vyjadriť ku kontrolným zisteniam zamestnancov kontroly. K protokolu o výsledku kontroly kontrolovaný subjekt môže podať námietky do siedmich pracovných dní od oboznámenia sa s protokolom. Na vyjadrenia a námietky ku kontrolným zisteniam, ktoré boli predložené po lehote, sa neprihliada, ak bol o tom kontrolovaný subjekt poučený.

(2) Kontrolovaný subjekt je povinný vytvárať vhodné materiálne a technické podmienky na vykonanie kontroly a poskytnúť súčinnosť zodpovedajúcu oprávneniam zamestnancov kontroly. Zamestnanci kontrolovaného subjektu a fyzické osoby dotknuté kontrolou sú povinné na požiadanie zamestnanca kontroly pri výkone kontroly preukázať svoju totožnosť dokladom totožnosti.

(3) Kontrolovaný subjekt, ktorého sa kontrolné zistenia týkajú, je povinný na požiadanie zamestnancov kontroly dostaviť sa na prerokovanie protokolu o výsledku kontroly, ak vedúci kontrolnej skupiny neurčí iný spôsob prerokovania protokolu.

(4) Kontrolovaný subjekt je v určenej lehote povinný na základe výsledku kontroly prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku a predložiť ich vedúcemu zamestnancovi kontroly.

Komentár k § 244

Ustanovením sú upravené oprávnenia a povinnosti kontrolovaného subjektu, ktorý spolu so zodpovednými zamestnancami sú oprávnení počas výkonu kontroly najneskôr v čase oboznámenia sa s protokolom o výsledku kontroly písomne sa vyjadriť ku kontrolným zisteniam zamestnancov kontroly. Zákon umožňuje k protokolu o výsledku kontroly podať námietky, a to do siedmich dní od oboznámenia sa s protokolom.

Znením odseku 1 bola predĺžená lehota na podanie námietok k protokolu o výsledku kontroly zo siedmich kalendárnych dní od oboznámenia sa s protokolom na sedem pracovných dní. Aplikačná prax si vyžiadala predĺženie uvedenej lehoty na účely spracovania námietok kontrolovaných subjektom v situáciách, ak napríklad dva a viac zo siedmich kalendárnych dní pripadnú na sobotu a nedeľu, prípadne iný deň pracovného pokoja.

Tiež sa ustanovilo, aby sa na vyjadrenia a námietky kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam, ktoré boli predložené po zákonom stanovenej lehote, neprihliadalo. Takáto právna úprava nedáva kontrolovanému subjektu možnosť robiť prieťahy v kontrolnej činnosti, ak podľa poznatkov aplikačnej praxe úmyselne predkladá písomné vyjadrenie alebo námietky až po lehote na predloženie písomného vyjadrenia a námietok ku kontrolným zisteniam, čím zo strany kontrolovaného subjektu dochádza k prieťahom v konaní.

Kontrolovaný subjekt musí vytvárať vhodné materiálne a technické podmienky na vykonanie kontroly a poskytnúť v prípade potreby súčinnosť.

Zamestnanci kontrolovaného subjektu a fyzické osoby dotknuté kontrolou sú povinné preukázať svoju totožnosť dokladom totožnosti.

Z dôvodu problémov, ktoré nastávajú v aplikačnej praxi pri vykonávaní kontroly, bolo potrebné zaviesť povinnosť zamestnancom kontrolovaného subjektu a osobám dotknutým kontrolou (napr. štatutárny zástupca zamestnávateľa, externý účtovník zamestnávateľa) preukázať svoju totožnosť zamestnancovi kontroly Sociálnej poisťovne.

Kontrolovaný subjekt, ktorého sa kontrolné zistenia týkajú, je povinný na požiadanie zamestnancov kontroly dostaviť sa na prerokovanie protokolu o výsledku kontroly.

Upravila sa možnosť prerokovať protokol aj inou formou ako osobným stykom. Aplikačná prax, najmä počas pandémie, ukázala potrebu elektronickej komunikácie s kontrolovaným subjektom pri niektorých procesných úkonoch. Zákon o sociálnom poistení v platnom znení predpokladá najmä prerokovanie protokolu formou osobného kontaktu. V niektorých prípadoch osobný kontakt nie je možný (pandémia, sídlo spoločnosti, pracovné povinnosti vedúceho kontrolovaného subjektu a pod.), preto prichádza do úvahy aj elektronický spôsob komunikácie.

Povinnosťou kontrolovaného subjektu je v určenej lehote na základe výsledku kontroly prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku a predložiť ich vedúcemu zamestnancovi kontroly

Bola vypustená povinnosť kontrolovaného subjektu predložiť Sociálnej poisťovni písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov. Splnenie uložených opatrení vie Sociálna poisťovňa skontrolovať ďalšou vykonanou kontrolou. Tiež sa zrušila povinnosť kontrolovaného subjektu informovať Sociálnu poisťovňu o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za zistené nedostatky z dôvodu duplicity s právnymi predpismi upravujúcimi zodpovednosť zamestnanca a zamestnávateľa.

§ 245

Protokol
o výsledku kontroly

(1) O výsledku vykonanej kontroly vypracujú zamestnanci kontroly protokol, ktorý musí obsahovať označenie kontrolovaného subjektu, miesto a dátum vykonania kontroly, predmet kontroly, kontrolované obdobie, kto kontrolu vykonal, preukázané kontrolné zistenia, dátum vypracovania protokolu, podpisy zamestnancov kontroly, podpis kontrolovaného subjektu, ktorý bol s protokolom oboznámený, a dátum oboznámenia sa s protokolom. Súčasťou protokolu je vyjadrenie kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam a ďalšie písomnosti a materiály potvrdzujúce kontrolné zistenia vrátane priebežného protokolu a čiastkového protokolu.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa postupuje aj vtedy, ak je počas kontroly potrebné ku konkrétnemu kontrolnému zisteniu vypracovať priebežný protokol alebo čiastkový protokol.

(3) Priebežný protokol obsahuje výsledok kontroly stavu priamo na mieste v určenom období. Čiastkový protokol obsahuje výsledok kontroly stavu len jednej časti predmetu kontroly na účely osobitného postupu a riešenia zistených nedostatkov.

(4) Ak sú proti kontrolným zisteniam podané námietky, zamestnanci kontroly vypracujú dodatok k protokolu o kontrole, ktorý je jeho súčasťou. Pri ich vypracúvaní sa primerane postupuje podľa odseku 1.

(5) O prerokovaní protokolu vypracujú zamestnanci kontroly zápisnicu, ktorá musí obsahovať dátum oboznámenia sa kontrolovaného subjektu s protokolom, dátum prerokovania protokolu, mená prítomných na prerokovaní a ich podpisy. V zápisnici sa uloží povinnosť kontrolovanému subjektu v určenej lehote prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku a predložiť ich v určenej lehote vedúcemu zamestnancovi kontroly.

(6) Ak sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne ­zá­väzných právnych predpisov alebo interných predpisov, vypracuje sa len záznam o kontrole. Pri jeho vypracúvaní sa postupuje primerane podľa odseku 1.

(7) Kontrola je skončená v deň prerokovania protokolu o kontrole alebo podpísania záznamu zamestnancami kontroly a jeho zaslaním alebo odovzdaním kontrolovanému subjektu. Protokol o kontrole sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa kontrolovaný subjekt odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu vyjadriť, zúčastniť sa na prerokovaní protokolu o kontrole, alebo podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Túto skutočnosť treba uviesť v zápisnici o prerokovaní protokolu.

Komentár k § 245

Upravený je protokol o výkone kontroly. Právna úprava mala po novele zákona č. 125/2022 Z. z. za cieľ rozšíriť spôsoby podpisovania protokolu o výsledku kontroly a zápisnice o prerokovaní protokolu (napr. zaručený elektronický podpis). Táto zmena súvisí s elektronickou komunikáciou medzi Sociálnou poisťovňou a kontrolovaným subjektom. Vlastnoručný podpis je rovnocenný s kvalifikovaným elektronickým podpisom používaným pri elektronickej komunikácii. To znamená, že o výsledku vykonanej kontroly vypracujú zamestnanci kontroly protokol, ktorý musí obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti, aby bol kompletný. Súčasťou protokolu je vyjadrenie kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam a ďalšie písomnosti a materiály potvrdzujúce kontrolné zistenia vrátane priebežného protokolu a čiastkového protokolu.

Súčasťou protokolu je vyjadrenie vedúceho kontrolovaného subjektu, vyjadrenia zodpovedných zamestnancov ku kontrolným zisteniam a ďalšie písomnosti a materiály potvrdzujúce kontrolné zistenia. Rovnaký postup je vtedy, ak je počas kontroly potrebné ku konkrétnemu kontrolnému zisteniu vypracovať priebežný protokol alebo čiastkový protokol.

Priebežný protokol obsahuje výsledok kontroly stavu priamo na mieste v určenom období. Čiastkový protokol obsahuje výsledok kontroly stavu len jednej časti predmetu kontroly na účely osobitného postupu a riešenia zistených nedostatkov.

Účasť zamestnancov zodpovedných za príslušný kontrolovaný úsek alebo ich účasť, ak to vyžaduje osobitosť alebo náročnosť preverovaného stavu, je podmienená spôsobom konania za kontrolovaný subjekt. V prípade potreby účasti ďalších zamestnancov kontrolovaného subjektu ich účasť vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov, podľa ktorých konať v mene kontrolovaného subjektu môžu, okrem jej štatutárov, vo vymedzenom rozsahu napr. aj iní zamestnanci.

V prípade, ak sú proti kontrolným zisteniam podané námietky, zamestnanci kontroly vypracujú dodatok k protokolu.

O prerokovaní protokolu vypracujú zamestnanci kontroly zápisnicu, ktorá musí obsahovať tiež stanovené náležitosti. V zápisnici sa uloží povinnosť kontrolovanému subjektu v určenej lehote prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku a predložiť ich v určenej lehote vedúcemu zamestnancovi kontroly.

Vypustila sa povinnosť kontrolovaného subjektu predložiť Sociálnej poisťovni písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a zrušila sa povinnosť kontrolovaného subjektu informovať Sociálnu poisťovňu o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za zistené nedostatky z dôvodu duplicity s právnymi predpismi upravujúcimi zodpovednosť zamestnanca a zamestnávateľa.

Rozšírené boli spôsoby podpisovania protokolu o výsledku kontroly a zápisnice o prerokovaní protokolu (napr. zaručený elektronický podpis). Táto zmena súvisí s elektronickou komunikáciou medzi Sociálnou poisťovňou a kontrolovaným subjektom. Vlastnoručný podpis je rovnocenný s kvalifikovaným elektronickým podpisom používaným pri elektronickej komunikácii.

V prípade, že sa kontrolou nezistí porušenie právnych predpisov alebo interných predpisov, vypracuje sa len záznam o kontrole.

V prípade, ak je výsledkom kontroly záznam, t. j. ak u kontrolovaného subjektu neboli kontrolou zistené nedostatky, nebolo potrebné podpísanie záznamu kontrolovaným subjektom a kontrola bola ukončená zaslaním záznamu alebo jeho odovzdaním. Kontrolovanému subjektu v prípade, ak je kontrola ukončená záznamom, nevyplývajú zo zákona žiadne ďalšie povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Zaslanie alebo odovzdanie záznamu je tak jedným z relevantných spôsobov ukončenia kontroly.

Taktiež boli rozšírené prípady, kedy sa protokol považuje za prerokovaný. Podľa predchádzajúceho znenia zákona o sociálnom poistení sa protokol považoval za prerokovaný v prípade, ak sa kontrolovaný subjekt odmietol oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu vyjadriť alebo podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Zmenou sa rozšírili prípady, kedy sa protokol považuje za prerokovaný, a to o situáciu, ak sa kontrolovaný subjekt nezúčastní prerokovania protokolu.

Podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 245 ods. 6 v prípade, ak kontrolou neboli zistené žiadne porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov, o kontrole sa vypracuje záznam. Pretože v tomto prípade de facto neexistuje opodstatnený dôvod na podanie námietok voči kontrolným zisteniam, právna úprava v § 245 ods. 4 vo vzťahu k záznamu je obsolentnou. Z tohto dôvodu sa ustanovilo, aby dodatok k záznamu o kontrole nebol jeho povinnou súčasťou.

Hlavný kontrolór

§ 245a

Hlavný kontrolór vykonáva kontrolu hospodárnosti a efektívnosti nakladania s vlastným majetkom Sociálnej poisťovne (vnútorná kontrola) a po­dľa osobitného predpisu.^106a) Hlavný kontrolór vykonáva kontrolu nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti.^106a) Hlavný kontrolór je zamestnancom Sociálnej poisťovne a vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu.⁶⁹⁾ Hlavný kontrolór nesmie bez súhlasu dozornej rady podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť.

Komentár k § 245a

Hlavný kontrolór vykonáva kontrolu hospodárnosti a efektívnosti nakladania s vlastným majetkom Sociálnej poisťovne. Vykonáva ju nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti. Je zamestnancom Sociálnej poisťovne a vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca. Nesmie bez súhlasu dozornej rady podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť.

§ 245b

(1) Hlavného kontrolóra volí a odvoláva dozorná rada.

(2) Za hlavného kontrolóra môže byť zvolená fyzická osoba, ktorá má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, má najmenej desať rokov praxe v oblasti finančnej kontroly a vnútorného auditu a spĺňa predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu.⁶⁹⁾

(3) Na zvolenie hlavného kontrolóra je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov dozornej rady.

(4) Funkčné obdobie hlavného kontrolóra je štvorročné. Funkčné obdobie sa začína dňom, ktorý je dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Voľbu hlavného kontrolóra vykoná dozorná rada počas posledných 60 dní funkčného obdobia doterajšieho hlavného kontrolóra alebo do 60 dní od zániku funkcie hlavného kontrolóra podľa odseku 6 písm. b) až e).

(5) Sociálna poisťovňa je povinná s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom uzatvoriť pracovnú zmluvu do troch dní od jeho zvolenia.

(6) Funkcia hlavného kontrolóra zaniká

a) uplynutím funkčného obdobia,

b) vzdaním sa funkcie hlavného kontrolóra písomnou žiadosťou doručenou dozornej rade, a to dňom jej doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,

c) odvolaním,

d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,

e) dňom, ktorým prestal spĺňať predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu.⁶⁹⁾

(7) Dozorná rada odvolá hlavného kontrolóra, ak

a) neplní povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu,⁶⁹⁾

b) neplní úlohy hlavného kontrolóra,

c) nepriaznivý zdravotný stav mu nedovoľuje najmenej počas šiestich mesiacov riadne vykonávať funkciu hlavného kontrolóra.

(8) Mzda hlavného kontrolóra je mesačne trojnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok. Úprava mzdy hlavného kontrolóra sa vykoná od 1. apríla kalendárneho roka. Hlavnému kontrolórovi môže dozorná rada priznať odmenu ročne najviac do výšky 12-násobku jeho mzdy uvedenej v prvej vete.

Komentár k § 245b

Predovšetkým treba uviesť, že hlavného kontrolóra volí a odvoláva dozorná rada. Na jeho zvolenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov dozornej rady. Mzda hlavného kontrolóra je mesačne trojnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok.

Za hlavného kontrolóra môže byť zvolená fyzická osoba, ktorá má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, má najmenej desať rokov praxe v oblasti finančnej kontroly a vnútorného auditu a spĺňa predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme.

Volí sa na obdobie 4 rokov. Funkčné obdobie sa začína dňom, ktorý je dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Sociálna poisťovňa je povinná s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom uzatvoriť pracovnú zmluvu.

Funkcia hlavného kontrolóra zaniká: uplynutím funkčného obdobia, vzdaním sa funkcie, odvolaním, smrťou, alebo dňom, ktorým prestal spĺňať predpoklady výkonu práce.

Dozorná rada odvolá hlavného kontrolóra, ak neplní úlohy hlavného kontrolóra, nepriaznivý zdravotný stav mu nedovoľuje najmenej počas šiestich mesiacov riadne vykonávať túto funkciu.

§ 245c

Hlavný kontrolór

a) vykonáva kontrolu v rozsahu podľa § 245a,

b) predkladá dozornej rade

    1.   raz ročne návrh plánu kontrolnej činnosti,

    2.   odborné stanovisko k návrhu rozpoč­tu Sociálnej poisťovne k čas­tiam týkajúcim sa správneho fondu a k návrhu účtovnej závierky Sociálnej pois­ťovne,

    3.   správu o výsledkoch kontroly na jej najbližšom zasadnutí,

    4.   najmenej raz za šesť mesiacov správu o kontrolnej činnosti,

c) vykoná kontrolu, ak mu to uloží dozorná rada,

d) zúčastňuje sa na rokovaniach dozornej rady.

Komentár k § 245c

V tejto časti zákona sú stanovené úlohy pre hlavného kontrolóra. Hlavný kontrolór vykonáva kontrolu podľa pravidiel a v medziach zákona o sociálnom poistení, predkladá dozornej rade raz ročne návrh plánu kontrolnej činnosti, odborné stanovisko k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne k častiam týkajúcim sa správneho fondu a k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne, správu o výsledkoch kontroly na jej najbližšom zasadnutí, najmenej raz za šesť mesiacov správu o kontrolnej činnosti, vykoná kontrolu, ak mu to uloží dozorná rada, zúčastňuje sa na rokovaniach dozornej rady.

siedma ČASŤ
DOZOR ŠTÁTU
NAD VYKONÁVANÍM
SOCIÁLNEHO POISTENIA
A STAROBNÉHO
DÔCHODKOVÉHO SPORENIA

§ 246

Výkon dozoru štátu

(1) Štát vykonáva dozor nad vykonávaním sociálneho poistenia a starob­ného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom prostredníctvom orgánov dozoru štátu, ktorými sú ministerstvo a ministerstvo financií. Orgány dozoru štátu postupujú pri výkone dozoru štátu primerane podľa osobitného predpisu.¹⁰⁷⁾ Kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.

(2) Orgány dozoru štátu sú povinné dohodnúť rozdelenie pôsobnosti pri výkone dozoru štátu najneskôr do 31. januára 2004. Dozor nad postupovaním príspevkov na starobné dôchodkové sporenie dôchodkovým správcovským spoločnostiam Sociálnou poisťovňou vykonáva ministerstvo.

(3) Orgán dozoru štátu je povinný dozerať na dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov Sociálnou poisťovňou a na hospodárenie Sociálnej poisťovne podľa rozpočtu na príslušný kalendárny rok.

(4) Oprávnení zamestnanci orgánu dozoru štátu majú právo pri vykonávaní činnosti uvedenej v odseku 1 zúčastňovať sa na zasadnutiach dozornej rady.

(5) Ak orgán dozoru štátu zistí, že generálny riaditeľ si neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, podá návrh na jeho odvolanie vláde.

Komentár k § 246

Ustanovenie § 246 upravuje mechanizmus štátneho dozoru nad vykonávaním sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia. Ide o jeden z kľúčových nástrojov verejnej kontroly nad činnosťou Sociálnej poisťovne a nad správou finančných prostriedkov systému sociálneho zabezpečenia. Ustanovenie predstavuje základnú právnu úpravu štátneho dohľadu nad systémom sociálneho poistenia.

Ustanovenie zabezpečuje kontrolu zákonnosti činnosti Sociálnej poisťovne, kontrolu hospodárenia s verejnými zdrojmi, koordináciu štátneho dozoru medzi ministerstvami, možnosť personálneho zásahu pri závažnom porušení povinností. V širšom kontexte ide o dôležitý nástroj ochrany finančnej stability systému sociálneho poistenia a dôvery poistencov v jeho fungovanie.

 

Subjekty vykonávajúce dozor (§ 246 ods. 1)

Štát vykonáva dozor prostredníctvom orgánov dozoru štátu, ktorými sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo financií SR. Tieto orgány vykonávajú dozor v rozsahu stanovenom zákonom o sociálnom poistení. Pri jeho vykonávaní postupujú primerane podľa osobitných kontrolných predpisov upravujúcich výkon verejnej kontroly. Podstatné je aj ustanovenie, že tým nie sú dotknuté kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných právnych predpisov (napr. Najvyšší kontrolný úrad alebo iné kontrolné orgány štátu).

Význam ustanovenia je v tom, že zabezpečuje viacúrovňový systém kontroly, posilňuje transparentnosť správy verejných prostriedkov, garantuje, že činnosť Sociálnej poisťovne je pod verejným dohľadom štátu.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 294/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 v ods. 1 za prvú vetu vložila nová druhá veta, podľa ktorej orgány dozoru štátu postupujú pri výkone dozoru štátu primerane podľa osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 20 až 27 a § 28 ods. 1, 7 a 10 až 16 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

To znamená, že sa ustanovilo, aby Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo financií SR ako orgány dozoru štátu postupovali pri výkone dozoru štátu podľa ustanovení § 20 až 28 zákona č. 357/2015 Z. z., ktoré upravujú základné pravidlá finančnej kontroly a auditu a pokuty z dôvodu, že tak budú pre Sociálnu poisťovňu jednoznačnejšie stanovené jej povinnosti a oprávnenia, a na rozdiel od predchádzajúceho stavu bude Sociálna poisťovňa oprávnená namietať zistené nedostatky v rámci výkonu dozoru štátu, čo právna úprava neumožňovala, pričom všetky kontrolné zákony (napr. zákon č. 10/1996 Z. z., zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 357/2015 Z. z.) umožňujú tzv. „námietkové konanie”. Touto úpravou sa tak zlepší postavenie Sociálnej poisťovne pri výkone dozoru štátu, keďže Sociálna poisťovňa ako „dozorovaný subjekt“ bude mať oprávnenie predložiť písomné námietky, pričom orgány dozoru štátu by mali povinnosť buď ich zohľadniť, alebo nezohľadnenie námietok náležite zdôvodniť v správe (správa bude „finálnym“ dokumentom z výkonu dozoru štátu a jej zaslaním sa dozor skončí). Ochrana „dozorovaného subjektu“ v podobe zákonom vyžadovaného kontradiktórneho procesu bude tak v rámci postupu upraveného v zákone č. 357/2015 Z. z. vyššia. V súvislosti s touto úpravou sa primerane upraví aj Dohoda o rozdelení pôsobnosti medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvom financií SR.

Rozdelenie pôsobnosti medzi orgánmi dozoru (§ 246 ods. 2)

Orgány dozoru štátu majú povinnosť dohodnúť si rozdelenie pôsobnosti pri výkone dozoru. Historicky zákon ustanovil termín na uzavretie tejto dohody do 31. januára 2004, čím sa zabezpečilo jasné kompetenčné rozdelenie medzi oboma ministerstvami.

Osobitne sa ustanovuje, že dozor nad postupovaním príspevkov na starobné dôchodkové sporenie dôchodkovým správcovským spoločnostiam vykonáva ministerstvo. Ide o kontrolu procesov, pri ktorých Sociálna poisťovňa odvádza príspevky sporiteľov do druhého dôchodkového piliera. Ustanovením sa predchádza duplicitnej kontrole alebo kompetenčným sporom a zabezpečuje jasné určenie zodpovednosti za jednotlivé oblasti dozoru.

 

Predmet dozoru (§ 246 ods. 3)

Orgány dozoru štátu kontrolujú najmä dodržiavanie zákona o sociálnom poistení, dodržiavanie ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, hospodárenie Sociálnej poisťovne podľa schváleného rozpočtu. Kontrola hospodárenia je mimoriadne významná, keďže Sociálna poisťovňa spravuje rozsiahle finančné prostriedky určené na dôchodkové dávky, nemocenské dávky, úrazové dávky, dávky v nezamestnanosti, garančné poistenie.

Cieľom dozoru je zabezpečiť zákonnosť rozhodovania Sociálnej poisťovne, efektívne využívanie finančných prostriedkov, stabilitu systému sociálneho poistenia.

 

Účasť na zasadnutiach dozornej rady (§ 246 ods. 4)

Oprávnení zamestnanci orgánu dozoru štátu majú právo zúčastňovať sa na zasadnutiach dozornej rady Sociálnej poisťovne. Ide o významný nástroj priebežnej kontroly riadenia poisťovne, ktorý umožňuje štátu sledovať rozhodovanie orgánov Sociálnej poisťovne, získavať informácie o hospodárení a strategických rozhodnutiach, reagovať na potenciálne riziká v systéme sociálneho poistenia.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 294/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 vypustilo znenie odseku 4, a to v súvislosti s úpravou postupu orgánov dozoru štátu pri výkone dozoru štátu.

Zároveň sa nové znenie odseku 4 (pôvodný odsek 5 zmenilo, čo znamená, že oprávnení zamestnanci orgánu dozoru štátu majú právo pri vykonávaní činnosti uvedenej v odseku 1 zúčastňovať sa na zasadnutiach dozornej rady.

 

Návrh na odvolanie generálneho riaditeľa (§ 246 ods. 5)

Ak orgán dozoru štátu zistí, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne si neplní povinnosti podľa zákona, alebo porušuje všeobecne záväzné právne predpisy, je oprávnený predložiť vláde Slovenskej republiky návrh na jeho odvolanie. Ide o významný personálny kontrolný mechanizmus, ktorým štát zabezpečuje riadne fungovanie vedenia Sociálnej poisťovne, zodpovednosť jej najvyššieho predstaviteľa.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 294/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 vypustili aj znenia odsekov 6 a 7 v súvislosti s úpravou postupu orgánov dozoru štátu pri výkone dozoru štátu.

§ 247

Zrušený.

Komentár k § 247

Novelou zákona č. 294/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 ustanovenie vrátane nadpisu nad paragrafom vypustilo.

§ 248

(1) Ak Sociálna poisťovňa poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, orgán dozoru štátu jej uloží pokutu až do

a) 66 387,80 eura za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy,

b) 165 969,50 eura za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy.

(2) Pokutu môže uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán dozoru štátu o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pokutu podľa odseku 1 nemožno uložiť, ak už bola Sociálnej poisťovni za to isté porušenie povinnosti uložená pokuta iným orgánom dozoru štátu. Orgány dozoru štátu sa vzájomne informujú o uložení pokuty. Na rozhodovanie o pokute sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

(3) Ustanovenie odseku 1 sa neuplatní v prípade porušenia finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.^91a)

(4) Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

Komentár k § 248

V prípade, ak Sociálna poisťovňa poruší povinnosti, ktoré jej ukladá zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, orgán dozoru štátu jej uloží pokutu až do 66 387,80 eura za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy, a 165 969,50 eura za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy.

Na rozhodovanie o pokute sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Pokutu môže uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán dozoru štátu o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov. Pokutu nemožno uložiť, ak už bola za to isté porušenie povinnosti uložená iným orgánom dozoru štátu. Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 294/2025 Z. z. sa od 1. 1. 2026 z ods. 1 vypustili slová „alebo nesplní opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v určenej lehote alebo v určenom rozsahu,“, a to z dôvodu úpravy postupu pri výkone dozoru štátu. Upravili sa aj ustanovenia upravujúce ukladanie pokút, aby sa tak zamedzilo dvojitému sankcionovaniu a bolo jednoznačné za aké porušenia sa ukladajú pokuty podľa zákona č. 357/2015 Z. z. a za aké porušenia sa ukladajú pokuty podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov; napríklad pri udeľovaní poriadkových pokút (pokuty za „neposkytnutie súčinnosti“ napr. nepredloženie dokladov, nesplnenie opatrení, atď.) sa bude postupovať podľa § 28 ods. 1 zákona č. 357/2015 Z. z.

Tiež bolo vypustené znenie odseku 3 a následne sa zmenilo znenie odseku 4, podľa ktorého sú pokuty príjmom štátneho rozpočtu. Ide o úpravu z dôvodu, že v prílohe č. 1 bod 7.3. Legislatívnych pravidiel vlády sa ustanovuje, že v sankčných ustanoveniach právneho predpisu sa používa slovné spojenie „pokuty sú príjmom“.

ôsma ČASŤ
PRECHODNÉ
USTANOVENIA

Poistenec

§ 249

(1) Poistenec podľa tohto zákona je aj

a) fyzická osoba, ktorá bola zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,

b) fyzická osoba, ktorá platila príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003.

(2) Poistencom na účely zasielania informácie o zmenách stavu individuálneho účtu podľa § 226 ods. 1 písm. a) nie je

a) fyzická osoba, ktorej bol priznaný starob­ný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,

b) fyzická osoba, ktorá je poberateľom starob­ného dôchodku podľa § 263 ods. 9, ak v období kalendárneho roka, za ktorý sa informácia o zmenách stavu individuálneho účtu zasiela, nebola nemocensky poistená alebo dôchodkovo poistená.

(3) Poistencom na účely § 226 ods. 2 nie je

a) fyzická osoba, ktorej bol priznaný starob­ný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,

b) fyzická osoba, ktorá je poberateľom starob­ného dôchodku podľa § 263 ods. 9.

(4) Fyzickým osobám uvedeným v odseku 3 písm. b) Sociálna poisťovňa zašle informáciu o stave individuálneho účtu na ich žiadosť.

(5) Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa od 1. januára 2008 nepoužijú.

Komentár k § 249

Poistenec je aj fyzická osoba, ktorá bola zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, fyzická osoba, ktorá platila príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003.

Poistencom nie je fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, fyzická osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku.

V prípade zasielania informácie o zmenách stavu individuálneho účtu nie je fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, fyzická osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku, ak v období kalendárneho roka, za ktorý sa informácia o zmenách stavu individuálneho účtu zasiela, nebola nemocensky poistená alebo dôchodkovo poistená.

§ 250

Zamestnanec podľa § 4 ods. 1 písm. h) je doktorand v dennej forme doktorandského štúdia, ktorý študuje podľa predpisov¹⁰⁹⁾ platných do 31. marca 2002.

Komentár k § 250

Zamestnancom na účely sociálneho poistenia doktorand v dennej forme doktorandského štúdia, ktorý študuje podľa zákona o vysokých školách, ktorý bol platný do 31. marca 2002.

§ 251

Pracovný úraz a choroba z povolania

(1) Pracovný úraz a choroba z povolania uznané po­dľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa považujú od 1. januára 2004 za pracovný úraz a chorobu z povolania ­po­dľa tohto zákona.

(2) Služobný úraz a choroba z povolania uzna­né policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa nepovažujú od 1. januára 2004 za pracovný úraz a chorobu z povolania podľa tohto zákona.

Komentár k § 251

Pracovný úraz a choroba z povolania uznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa považujú od 1. januára 2004 za pracovný úraz a chorobu z povolania. V prípade služobného úrazu a choroby z povolania uznané policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa nepovažujú od 1. januára 2004 za pracovný úraz a chorobu z povolania.

§ 252

Prechod z účasti na nemocenskom
poistení a dôchodkovom zabezpečení
samostatne zárobkovo činnej osoby
na nemocenské poistenie a dôchodkové
poistenie po 31. decembri 2003

(1) Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá bola povinne zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení k 31. decembru 2003, je po tomto dni do 30. júna 2004 povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená podľa tohto zákona, ak nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie nezanikne podľa § 21 ods. 4. Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej je predĺžená ­lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu⁴³⁾ a ktorá bola povinne zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení k 31. decembru 2003, je po tomto dni do 30. septembra 2004 povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo pois­tená podľa tohto zákona, ak nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie nezanikne podľa § 21 ods. 4.

(2) Fyzická osoba, ktorá k 31. decembru 2003 bola dobrovoľne zúčastnená na nemocenskom poistení, dobrovoľne zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení alebo dobrovoľne platila príspevok na poistenie v nezamestnanosti, považuje sa po tomto dni za dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobro­voľne poistenú osobu v nezamestnanosti.

Komentár k § 252

Fyzická osoba, ktorá k 31. decembru 2003 bola dobrovoľne zúčastnená na nemocenskom poistení, dobrovoľne zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení alebo dobrovoľne platila príspevok na poistenie v nezamestnanosti, považuje sa po tomto dni za dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti.

Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá bola povinne zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení k 31. decembru 2003, je po tomto dni do 30. júna 2004 povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená podľa tohto zákona, ak nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie nezanikne podľa § 21 ods. 4.

§ 253

Obdobie nemocenského poistenia,
určenie denného vymeriavacieho
základu a určenie mesačného
vymeriavacieho základu

(1) Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia na vznik nároku na nemocenské dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a na vznik nároku na materské sa započítava aj obdobie účasti na nemocenskom poistení, získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

(2) Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia na vznik nároku na nemocenské dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a na vznik nároku na materské sa nezapočítava obdobie účasti na nemocenskom zabezpečení policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané po­dľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

(3) Ak v období od 1. januára 2004 do 30. júna 2004 vznikne dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrenia fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) alebo vznikne nárok na materské, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky sa určí podľa § 55 najviac zo sumy všeobecného vymeriavacieho zá­kladu platného v roku 2002.

(4) Ak v období od 1. júla 2004 do 31. decembra 2004 vznikne dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrenia fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) alebo vznikne nárok na materské, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky sa určí podľa § 55 najviac zo sumy všeobecného vymeriavacieho zá­kladu platného v roku 2003.

(5) Ak v období od 1. januára 2004 do 30. júna 2004 dôjde k preradeniu zamestnankyne na inú prácu, mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky sa určí podľa § 56 najviac zo sumy všeobecného vymeriavacieho zá­kladu platného v roku 2002.

(6) Ak v období od 1. júla 2004 do 31. decembra 2004 dôjde k preradeniu zamestnankyne na inú prácu, mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky sa určí podľa § 56 najviac zo sumy všeobecného vymeriavacieho zá­kladu platného v roku 2003.

§ 254

Nezaopatrené dieťa

(1) Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona nie je dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na vysokej škole podľa predpisov platných do 31. marca 2002, ak už skončilo vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický titul podľa týchto predpisov.

(2) Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj štúdium študenta na vysokej škole podľa osobitného predpisu.¹⁰⁹⁾

(3) Sústavná príprava na povolanie študenta, ktorý študuje na vysokej škole podľa odseku 2, sa začína odo dňa zápisu na vysokú školu.

(4) Sústavná príprava na povolanie študenta, ktorý študuje na vysokej škole podľa odseku 2, sa končí vykonaním štátnej skúšky a priznaním akademického titulu, najneskôr koncom školského roka, v ktorom malo byť toto štúdium skončené podľa predpisov platných do 31. marca 2002, vylúčením zo štúdia alebo zanechaním štúdia podľa predpisov platných do 31. marca 2002.

§ 255

Obdobie dôchodkového
poistenia a výška osobného
mzdového bodu

(1) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon ne­ustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.

(2) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie v cudzine získané po 30. apríli 1990, ak bolo za toto obdobie zaplatené poistné v sume určenej podľa predpisov účinných v čase doplatenia poistného. Toto obdobie sa hodnotí najskôr odo dňa zaplatenia poistného.

(3) Za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(4) Ak sa kryje doba zamestnania získaná podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 s náhradnou dobou alebo dobou štúdia, ktoré sa do 31. decembra 2003 hodnotia ako doba zamestnania, na určenie sumy dôchodkovej dávky sa zohľadní osobný mzdový bod za obdobie, v ktorom je vyšší.

(5) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu²⁾ a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok po­dľa osobitného predpisu.⁵⁵⁾

(6) Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) a obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ktoré boli získané do 31. decembra 2003, ak boli zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok po­dľa osobitného predpisu.²⁾

(7) Za obdobie dôchodkového poistenia sa nepovažuje zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004, ktoré boli zhodnotené na nárok na starobný dôchodok, ktorý bol prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok, a obdobie dôchodkového poistenia občana Slovenskej republiky, ktorý vykonával základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách, získané pred 1. januárom 2006, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.²⁾

§ 256

Obdobie poistenia v nezamestnanosti a pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky
v nezamestnanosti

(1) Za obdobie poistenia v nezamestnanosti sa považuje aj obdobie platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti a obdobie, ktoré sa hodnotilo na účely ­vzniku nároku na podporu v nezamestnanosti získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

(2) Výška dávky v nezamestnanosti sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 108 ods. 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

§ 257

Osobný vymeriavací základ

Osobný vymeriavací základ v období pred 1. ja­nuárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Osobný vymeriavací základ v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 je úhrn vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok.

§ 258

Výchova dieťaťa na určenie
dôchodkového veku žien v období
od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014

Poistenkyni, ktorá v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014 dovŕši dôchodkový vek po­dľa § 65 ods. 4 až 8, sa výchova dieťaťa posudzuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

Komentár k § 253 až § 258

V jednotlivých ustanoveniach zákon ustanovuje obdobie nemocenského poistenia, určenie denného vymeriavacieho základu a určenie mesačného vymeriavacieho základu.

Za nezaopatrené dieťa podľa zákona nie je dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na vysokej škole podľa predpisov platných do 31. marca 2002, ak už skončilo vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický titul podľa týchto predpisov. Sústavná príprava na povolanie je aj štúdium študenta na vysokej škole. Začína sa odo dňa zápisu na vysokú školu. Končí sa vykonaním štátnej skúšky a priznaním akademického titulu.

 

Obdobie dôchodkového poistenia a výška osobného mzdového bodu

Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie v cudzine získané po 30. apríli 1990, ak bolo za toto obdobie zaplatené poistné v sume určenej podľa predpisov účinných v čase doplatenia poistného. Toto obdobie sa hodnotí najskôr odo dňa zaplatenia poistného. Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.

V prípade, ak sa kryje doba zamestnania získaná podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 s náhradnou dobou alebo dobou štúdia, ktoré sa do 31. decembra 2003 hodnotia ako doba zamestnania, na určenie sumy dôchodkovej dávky sa zohľadní osobný mzdový bod za obdobie, v ktorom je vyšší. V ďalšom ustanovení je charakterizovaná náhradná doba a doba výkonu civilnej služby. Za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz.

Za obdobie dôchodkového poistenia sa nepovažuje zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004, ktoré boli zhodnotené na nárok na starobný dôchodok, ktorý bol prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok, a obdobie dôchodkového poistenia občana Slovenskej republiky, ktorý vykonával základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách, získané pred 1. januárom 2006, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok.

Obdobie poistenia v nezamestnanosti a pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti.

Za obdobie poistenia v nezamestnanosti sa považuje aj obdobie platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti a obdobie, ktoré sa hodnotilo na účely vzniku nároku na podporu v nezamestnanosti získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

 

Osobný vymeriavací základ

Osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane.

Osobný vymeriavací základ v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 je úhrn vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok.

Nároky na dávky vzniknuté
pred 1. januárom 2004

§ 259

(1) V konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (­ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne roz­hodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej usta­novenými.

(2) V konaniach o dávkach dôchodkového zabezpečenia, na ktoré nevznikol nárok do 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005 (§ 259 ods. 1) z dôvodu nesplnenia podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky a ktoré do 31. decembra 2004 neboli právoplatne skončené, sa rozhodne po 31. decembri 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Podmienka trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa od 1. januára 2005 považuje za splnenú. O dávkach dôchodkového zabezpečenia podľa prvej vety, ktoré neboli priznané a o ktorých bolo do 31. decembra 2004 právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne znovu na žiadosť poistenca.

§ 260

(1) Dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia, plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, peňažná náhrada a podpora v nezamestnanosti, priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa tohto zákona, a to v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003; ak nárok na výplatu týchto dávok, plnení, peňažnej náhrady a podpory v nezamestnanosti trval k 31. decembru 2003, dávky, plnenia, peňažná náhrada a podpora v nezamestnanosti sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok usta­novených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na výplatu starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa posudzuje po 31. decembri 2003 podľa predpisu účinného od 1. januára 2004.

(2) Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vydaných pred 1. januárom 2004 po­užíva pojem

a) „podpora pri ošetrovaní člena rodiny“, rozumie sa tým „ošetrovné“,

b) „peňažná pomoc v materstve“, rozumie sa tým „materské“,

c) „vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve“, rozumie sa tým „vyrovnávacia dávka“,

d) „dávky nemocenského poistenia“, s výnimkou kúpeľnej starostlivosti, rozumie sa tým „nemocenské dávky“,

e) „dávka dôchodkového zabezpečenia“, s výnimkou kúpeľnej starostlivosti, rozumie sa tým „dôchodková dávka“,

f) „dôchodkové zabezpečenie“, rozumie sa tým „dôchodkové poistenie“,

g) „príspevok na poistenie v nezamestnanosti“, rozumie sa tým „poistné na poistenie v nezamestnanosti“,

h) „podpora v nezamestnanosti“, rozumie sa tým „dávka v nezamestnanosti“,

  i) „príspevok do garančného fondu“, rozumie sa tým „poistné na garančné poistenie“,

  j) „peňažná náhrada“, rozumie sa tým „dávka garančného poistenia“,

k)  „výkon štátneho dozoru nad vykonávaním nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia“, rozumie sa tým „výkon dozoru štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia“.

§ 261

(1) Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starob­ný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.¹¹⁰⁾ Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.¹¹¹⁾ Ak rozhodujúce obdobie na určenie priemerného osob­ného mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto rozhodujúce obdobie pred 1. ja­nuárom 1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia § 63 ods. 1 až 8 platia rovnako.

(2) Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na starob­ný dôchodok pred 1. januárom 2004 a k 31. decembru 2003 nebol nepretržite zamestnaný, zvyšuje sa starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti alebo invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Poistencovi, ktorému vznikol nárok na výplatu starob­ného dôchodku pred 1. januárom 2004, zvyšuje sa starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003,

b) počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti za každých 90 dní dôchodkového poistenia o 0,75 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeral starobný dôchodok.

(4) Obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 uvedené v odseku 2 a v odseku 3 písm. a) sa považuje za zamestnanie podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

(5) Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku podľa odseku 3 za kalendárny rok len raz.

§ 262

(1) Poistenec, ktorý splnil podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť alebo invalidný dôchodok, má po 31. decembri 2003  nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona; § 261 ods. 1 druhá až štvrtá veta platia rovnako.

(2) Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a k 31. decembru 2003 nebol nepretržite zamestnaný, zvyšuje sa pomerný starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 bez poberania pomerného starobného dôchodku alebo jeho časti alebo invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Poistencovi, ktorému vznikol nárok na výplatu pomerného starobného dôchodku pred 1. januárom 2004, zvyšuje sa pomerný starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získa­né po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003,

b) počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti za každých 90 dní dôchodkového poistenia o 0,75 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeral pomerný starobný dôchodok.

(4) Obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 uvedené v odseku 2 a v odseku 3 písm. a) sa považuje za zamestnanie podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

(5) Pomerný starobný dôchodok priznaný pred 1. ­januárom 2004 a pomerný starobný dôchodok uvedený v odseku 2 sa od 1. januára 2004 považuje za starobný dôchodok.

§ 263

(1) Invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.

(2) Zrušený.*⁾

(3) Trvanie invalidity podľa tohto zákona Sociálna poisťovňa nepreskúmava, ak poistenec, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, dovŕšil pred 1. januárom 2004 vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža a vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu.

(4) – (7) Zrušené.*⁾

(8) Invalidný dôchodok uvedený v odsekoch 1, 5 až 7, ktorého poberateľ pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža alebo vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu, sa nepovažuje za starobný dôchodok.

(9) Invalidný dôchodok uvedený v odseku 1, ktorého poberateľ pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža, alebo vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu, sa považuje od 1. januára 2005 za starobný dôchodok.

(10) Ak poberateľ invalidného dôchodku uvedeného v odsekoch 1, 5 až 7 splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona, vypláca sa ten dôchodok, ktorý je vyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov sa vypláca ten dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty týchto dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca.

(11) Invalidné dôchodky uvedené v odsekoch 1, 5 až 8 sa po 31. decembri 2003 vyplácajú zo základného fondu invalidného poistenia.

(12) Invalidný dôchodok uvedený v odseku 9 sa vypláca po 31. decembri 2004 zo základného fondu starobného poistenia. Zo základného fondu starob­ného poistenia sa vypláca aj vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po poberateľovi invalidného dôchodku uvedeného v prvej vete.

(13) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na nové vymeranie pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na nové vymeranie nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003, sa určí podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, a to vrátane úpravy dôchodkov prislúchajúcej podľa osobitného predpisu.¹¹¹⁾ Rozhodujúcim obdobím na určenie priemerného mesačného zárobku sú kalendárne roky 1994 až 2003. Z obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 2003 nárok na nové vymeranie invalidného dôchodku nevzniká.

(14) V období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 sa nárok na invalidný dôchodok posudzuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak občan

a) sa stal invalidný pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka,

b) nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok a 

c) dovŕšil 18 rokov veku.

(15) Nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 má aj fyzická osoba narodená v období od 1. januára 1987 do 31. decembra 2004, ktorá sa stala invalidnou podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005 pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka.

(16) Trvanie invalidity podľa tohto zákona od 1. augusta 2006 Sociálna poisťovňa nepreskúmava, ak poistenec, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, dovŕšil do dňa preskúmania trvania invalidity podľa odseku 2 dôchodkový vek a Sociálna poisťovňa do 31. júla 2006 u tohto poistenca nepreskúmala trvanie invalidity. Poistencovi uvedenému v prvej vete sa invalidný dôchodok odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr od 1. augusta 2006, považuje za starobný dôchodok; § 293m ods. 2 a 4 platia rovnako. Tento starobný dôchodok sa vypláca zo základného fondu starobného poistenia. Zo základného fondu starobného ­poistenia sa vypláca aj vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po poberateľovi tohto starobného dôchodku.

(17) Na účely určenia sumy invalidného dôchodku ­uvedeného v odsekoch 5 a 7 sa určí osobný mzdový bod podľa § 62 za každý kalendárny rok patriaci do piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodujúcom období, z ktorých bol určený priemerný mesačný zárobok na výpočet tohto invalidného dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod sa určí za týchto päť kalendárnych rokov a upravuje sa podľa tohto zákona. Ak bol priemerný mesačný zárobok určený z nižšieho počtu kalendárnych rokov, priemerný osobný mzdový bod sa určí z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Ak hrubý zárobok bola pevne určená suma, osobný mzdový bod sa určí ako podiel pevne určenej sumy, ktorá platí ku dňu vzniku nároku na predchádzajúcu dôchodkovú dávku, a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.

§ 263a

(1) Poistencovi, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa preskúma trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak, a rozhodne

a) o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok a o nároku na jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, a to od zániku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006,

b) o sume invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 sa vypláca invalidný dôchodok v sume určenej podľa zákona účinného od 1. januára 2004 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, a to od zmeny sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, alebo

c) o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej po­dľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak sa v takto určenej sume vypláca po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003.

(2) Poistencovi, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, nebola mu určená pri kontrolnej lekárskej prehliadke konanej pred 1. januárom 2004 lehota jej ďalšieho uskutočnenia po 31. decembri 2003 a po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006

a) bola mu znížená suma invalidného dôchodku, patrí odo dňa zmeny sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok v sume, v akej patril k tomuto dňu vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, alebo

b) bol mu odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, obnoví sa nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok odo dňa zániku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok v sume, v akej patril k tomuto dňu vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004.

(3) Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok a o jeho sume podľa odsekov 1 a 2 aj vtedy, keď poistencom uvedeným v odsekoch 1 a 2 bol invalidný dôchodok prekvalifikovaný na starobný dôchodok.

(4) Na nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku podľa odsekov 1 a 2 sa podmienka poklesu zárobku považuje za splnenú.

(5) Ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.

(6) Vdove po poistencovi, ktorý zomrel po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a 

a) bola mu znížená suma invalidného dôchodku, patrí odo dňa smrti tohto poistenca vdovský dôchodok v sume určenej z invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý mal zomretý poistenec nárok ku dňu zmeny sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 vrátane zvýšenia prislúchajúceho ku dňu jeho smrti a zvýšenia prislúchajúceho k vdovskému dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, alebo

b) bol mu odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, vznikne nárok na vdovský dôchodok odo dňa smrti tohto poistenca a jeho suma sa určí z invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý mal zomretý poistenec nárok ku dňu zániku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 vrátane zvýšenia prislúchajúceho ku dňu jeho smrti a zvýšenia prislúchajúceho k vdovskému dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004.

(7) Na vdovecký dôchodok a na sirotský dôchodok po poistencovi, ktorý zomrel po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a bola mu znížená suma invalidného dôchodku alebo mu bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, platí odsek 6 rovnako.

(8) Na nárok na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a na určenie jeho sumy podľa odseku 1, odseku 6 písm. b) a odseku 7 podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 sa za zamestnanie považuje aj obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 a za hrubý zárobok na určenie priemerného mesačného zárobku podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 sa považuje aj vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie po 31. decembri 2003.

(9) O invalidnom dôchodku a čiastočnom invalidnom dôchodku podľa odsekov 1 a 2 Sociálna poisťovňa rozhodne z vlastného podnetu a o vdovskom dôchodku, vdoveckom dôchodku a sirotskom dôchodku podľa odsekov 6 a 7 Sociálna poisťovňa rozhodne na podnet manželky, manžela a nezaopatreného dieťaťa zomretého poistenca.

(10) Podnet podľa odseku 9 sa môže podať najneskôr do 30. septembra 2009. Sociálna poisťovňa rozhodne podľa odsekov 1 až 9 do 18 mesiacov od podania podnetu alebo do 30. septembra 2009, ak začala konanie z vlastného podnetu.

(11) Ak konanie o invalidnom dôchodku začaté podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a konanie o vdovskom dôchodku, vdoveckom dôchodku alebo sirotskom dôchodku po poberateľovi invalidného dôchodku, ktorému Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, nebolo právoplatne skončené do 30. septembra 2006, o nároku na invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa rozhodne podľa tohto zákona.

(12) Na účely tohto zákona a osobitných predpisov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poberateľa invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je viac ako 70 % a poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je 50 %.

(13) Poistenec, ktorému po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok alebo sa mu znížila miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, sa považuje na účely platenia poistného podľa tohto zákona za poberateľa invalidného dôchodku a na účely osobitných predpisov za invalidného odo dňa vydania rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2, ktorým sa prizná invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok alebo určí jeho suma.

§ 263b

(1) Poistencovi, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, tento dôchodok sa mu vypláca k 1. októbru 2006 a v období od 1. januára 2004 do 30. septembra 2006 nebolo mu preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa po 30. septembri 2006 preskúmava trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a rozhoduje o nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. To platí aj vtedy, ak dôjde k ­zmene invalidity poistenca na čiastočnú invaliditu alebo k zmene čiastočnej invalidity poistenca na invaliditu. Sociálna poisťovňa rozhodne podľa druhej vety bez žiadosti.

(2) Za zamestnanie podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 sa považuje aj obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 a za hrubý zárobok na určenie priemerného mesačného zárobku podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 sa považuje aj vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie po 31. decembri 2003.

§ 264

(1) Vdove, ktorá má podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 nárok na vdovský dôchodok, vypláca sa vdovský dôchodok aj po tomto dni, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Ak vdova spĺňa po 31. decembri 2003 podmienky nároku na vdovský dôchodok a tento dôchodok sa k 1. januáru 2004 nevypláca z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo z tohto dôvodu sa vypláca v nižšej sume, vdovský dôchodok sa od splátky dôchodku splatnej po 31. decembri 2003 na základe žiadosti upraví na sumu, v akej by sa vyplácal k 31. decembru 2003 bez obmedzenia z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti.

§ 265

Ak nárok na sirotský dôchodok priznaný podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 zanikol pred 1. januárom 2004 alebo po 31. decembri 2003 z dôvodu nesplnenia podmienky nezaopatrenosti dieťaťa a dieťa podmienku nezaopatrenosti opätovne splní po 31. decembri 2003, nárok na sirotský dôchodok vznikne znova, ak sú splnené podmienky nároku na tento dôchodok podľa tohto zákona. Nárok na sirotský dôchodok vznikne najskôr od 1. januára 2004 a jeho suma sa určí podľa tohto zákona. Ustanovenie § 81 ods. 6 sa nepo­užije.

§ 266

(1) Dôchodok za výsluhu rokov priznaný do 31. decembra 2003 sa považuje po tomto dni za invalidný dôchodok, a to v sume, v akej patril do 31. decembra 2003, bez obmedzenia z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti.

(2) Poberateľovi invalidného dôchodku podľa odseku 1 sa splnenie podmienky invalidity ne­skúma.

§ 267

Dôchodok manželky, ktorý sa vypláca k 31. de­cembru 2003, vypláca sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej patril do 31. decembra 2003. O dôchodku manželky rozhoduje a jeho výplatu zabezpečuje po 31. decembri 2003 organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá ako výkonný orgán Sociálnej poisťovne bola príslušná na rozhodovanie a zabezpečenie výplaty do 31. decembra 2003.

§ 268

Sociálny dôchodok, ktorý sa vypláca k 31. decembru 2003, vypláca sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej patril do 31. decembra 2003. O sociálnom dôchodku rozhoduje a jeho výplatu zabezpečuje po 31. decembri 2003 organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá ako výkonný orgán Sociálnej poisťovne bola príslušná na rozhodovanie a zabezpečenie výplaty do 31. decembra 2003. Na zvýšenie sumy sociálneho dôchodku vyplácaného k 30. júnu kalendárneho roka platí § 82 rovnako.

§ 269

(1) Ak bol starobný dôchodok, pomerný starob­ný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa upravený do 31. decembra 2003 z dôvodu jediného zdroja príjmu poberateľa dôchodku, tento dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2003 za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej patril k 31. decembru 2003. Zvýšenie dôchodku podľa § 82 patrí k sume dôchodku pred jeho úpravou z dôvodu jediného zdroja príjmu.

(2) Ak bol starobný dôchodok, pomerný starob­ný dôchodok alebo invalidný dôchodok upravený do 31. decembra 2003 z dôvodu jediného zdroja príjmu poberateľa tohto dôchodku a jeho rodinného príslušníka, tento dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2003 za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej patril k 31. decembru 2003. Zvýšenie dôchodku podľa § 82 patrí k sume dôchodku pred jeho úpravou z dôvodu jediného zdroja príjmu.

(3) Na sumu, o ktorú bol upravený starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu jediného zdroja príjmu, sa neprihliada pri určení sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku.

(4) Suma, na ktorú sa dôchodok zvyšuje z dôvodu jediného zdroja príjmu vyjadrená v eurách, je 153,90 eura, ak ide o zvýšenie dôchodku poberateľa starobného dôchod­ku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa a 261,30 eura, ak ide o zvýšenie dôchodku pre poberateľa dôchodku a jeho rodinného príslušníka.

§ 270

Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť priznané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2000 sa od 1. januára 2004 vypláca za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2000. O zvýšení dôchodku pre bezvládnosť rozhoduje a jeho výplatu zabezpečuje po 31. decembri 2003 organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá ako výkonný orgán Sociálnej poisťovne bola príslušná na rozhodovanie a zabezpečenie výplaty do 31. decembra 2003.

§ 271

O dávkach podľa osobitného predpisu¹¹²⁾ po 31. decembri 2003 rozhoduje a ich výplatu zabezpečuje organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá ako výkonný orgán Sociálnej poisťovne bola príslušná na rozhodovanie a zabezpečenie výplaty do 31. decembra 2003.

§ 272

(1) Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.

(2) Nároky na výplatu plnení uvedených v odseku 1 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri 2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003.

(3) Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.

(4) Náhrada nákladov na výživu pozostalých, ktorá sa vyplácala k 31. decembru 2003 a nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni, sa považuje od 1. januára 2004 za pozostalostnú úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrila do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 82 primerane.

(5) V konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne za obdobie do 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a za obdobie po 31. decembri 2003 ako o úrazovej rente podľa tohto zákona. To platí aj na konanie o týchto náhradách, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o ich priznanie a vy­plácanie bola podaná po 31. decembri 2003.

(6) V konaní o náhrade nákladov na výživu pozostalých, ktoré nebolo právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne za obdobie do 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a za obdobie po 31. decembri 2003 ako o pozostalostnej úrazovej rente podľa tohto zákona. To platí aj na konanie o tejto náhrade, na ktorú vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o jej priznanie a vyplácanie bola podaná po 31. decembri 2003.

(7) Zamestnávateľ, ktorý vypláca plnenia vyplývajúce z jeho zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania vzniknuté pred 26. novembrom 1993, a zamestnávateľ, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu a ktorý vyplácal plnenia vyplývajúce z ­jeho zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania vzniknuté pred 1. aprílom 2002, sú povinní najneskôr do 30. novembra 2003 písomne oznámiť príslušnej pobočke druh a výšku nimi vyplácaného plnenia.

(8) Zamestnávatelia, od ktorých Sociálna poisťovňa prevezme výplatu plnení podľa odseku 1, sú povinní odovzdať príslušné písomné doklady pre­ukazujúce nárok na vyplácané plnenia do 31. de­cembra 2003.

(9) V konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. júla 2006 (§ 272 ods. 5), sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ak nárok na ich výplatu trval aj po 31. decembri 2003, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu a poskytujú sa v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 po zvýšení ­po­dľa tohto zákona. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 rovnako.

(10) V konaní o náhrade nákladov na výživu pozostalých, ktoré nebolo právoplatne skončené do 31. júla 2006 (§ 272 ods. 6), sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto náhrada nákladov na výživu pozostalých, ak nárok na jej výplatu trvá aj po 31. decembri 2003, sa považuje od 1. januára 2004 za pozostalostnú úrazovú rentu a ­po­skytuje sa v sume, v akej patrila k 31. decembru 2003 po zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 82 rovnako.

(11) Spory o nárokoch podľa odsekov 9 a 10 rozhodujú súdy.

Nároky na dôchodkové
dávky vzniknuté
po 31. decembri 2003

§ 273

(1) Poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starob­ný dôchodok pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 nesplnil podmienky nároku na starob­ný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starob­ný dôchodok pred 1. januárom 2004 a podmienku potrebnej doby zamestnania podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 splní len s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 2003, má nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Výška starobného dôchodku alebo pomerného starobného dôchodku tohto poistenca sa určuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.¹¹⁰⁾

(3) Pomerný starobný dôchodok uvedený v odseku 2 sa odo dňa jeho priznania považuje za starob­ný dôchodok.

(4) Ak priemerný osobný mzdový bod poistenca zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až 12, ktorému vznikne nárok na starob­ný dôchodok alebo invalidný dôchodok v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004, je nižší ako 0,6 a v období od 1. januára 2005 do 30. júna 2005 je nižší ako 1, priemerný osobný mzdový bod sa určí podľa § 63 ods. 1 až 6 z rozhodujúceho obdobia, ktorým sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok okrem kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984. Ak takto určený priemerný osobný mzdový bod je nižší ako priemerný osobný mzdový bod zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až 12, suma starob­ného dôchodku alebo invalidného dôchodku sa určí z vyššieho priemerného osobného mzdového bodu. Ak takto určený priemerný osobný mzdový bod je vyšší ako 1, suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok v období od 1. januára 2005 do 30. júna 2005, sa určí z priemerného osobného mzdového bodu v hodnote 1. To platí aj na účely určenia súm vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku priznaných po tomto poistencovi.

(5) Poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005 (§ 273 ods. 2), má nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil vek najmenej 62 rokov. Nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr od 1. januára 2005.

§ 274

(1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

(2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich po­dľa osobitného predpisu.¹¹⁰⁾ To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.

§ 274a

Konanie o invalidný dôchodok,
ktoré nebolo právoplatne skončené
do 14. apríla 2004

V konaniach o invalidný dôchodok vrátane konania o invalidný dôchodok podľa § 263, ktoré neboli právoplatne skončené do 14. apríla 2004, sa rozhodne podľa predpisu účinného od 15. apríla 2004.

§ 275

Spôsob výplaty dávok
po 31. decembri 2003

Dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia, plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a podpora v nezamestnanosti, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa vyplácajú spôsobom ustanoveným pred­pismi účinnými do 31. decembra 2003.

§ 276

Výška dávky v nezamestnanosti v období
od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005

(1) Výška dávky v nezamestnanosti, na ktorú vznikne poistencovi nárok od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004, je najviac v sume 20 % maximálneho denného vymeriavacieho základu.

(2) Výška dávky v nezamestnanosti, na ktorú vznikne poistencovi nárok od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005, je najviac 35 % maximálneho denného vymeriavacieho základu.

(3) Maximálny denný vymeriavací základ sa určí po­dľa § 108 ods. 2 z vymeriavacieho základu na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti uvedeného v § 138 ods. 14.

Financovanie, organizácia
a konanie

§ 277

(1) Ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. de­cembra 2003.

(2) O sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

(3) V konaniach vo veciach poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové zabezpečenie, poistného na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, penále, poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni postupuje podľa predpisov účinných pred 1. ja­nuárom 2004.

(4) Do preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak nárok na jeho výplatu trvá aj po 31. decembri 2003. Do preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok po­dľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak nárok na jeho výplatu trvá aj po 31. januári 2003.

(5) Odsek 4 sa použije do 30. septembra 2006.

§ 277a

V konaniach o odpustení povinnosti zaplatiť penále alebo znížiť penále, ktoré sa viaže na poistné, ktoré nebolo odvedené včas alebo bolo odvedené v nižšej sume do 31. decembra 2004, sa postupuje podľa predpisu účinného do 31. decembra 2004.

§ 277b

(1) Pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, na poistnom na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania a pohľadávky na príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu vzniknuté do
31. decembra 2002, pohľadávky na penále a na pokutách súvisiacich s platením poistného a príspevkov uložených do 31. decembra 2002 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 voči zdravotníckym zariadeniam, môže Sociálna poisťovňa postúpiť podľa § 149 za odplatu tretej osobe, ktorou je právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom po dohode s ministerstvom financií; § 149 ods. 5 druhá veta sa nepoužije. Suma odplaty za postúpenie pohľadávok podľa prvej vety nemôže byť nižšia ako suma dlžného poistného a dlžných príspevkov.

(2) Tretia osoba určená podľa odseku 1 môže nakladať s postúpenou pohľadávkou ako vlastník aj iným spôsobom ako podľa § 149 ods. 10.

§ 277c

(1) Pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové zabezpečenie, na poistnom na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, na príspevku na poistenie v nezamestnanosti a na príspevku do garančného fondu vzniknuté do 31. decembra 2003 voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na penále, ktoré sa týkajú tohto poistného alebo príspevku, alebo pohľadávky na pokute vzniknuté do 31. decembra 2003 okrem pohľadávok, ktoré možno postúpiť podľa § 277b, môže Sociálna poisťovňa ­postúpiť podľa § 149 na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom po dohode s ministerstvom financií; § 149 ods. 2 a ods. 5 druhá veta sa nepoužijú.

(2) Právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu uvedená v odseku 1 môže nakladať s postúpenou pohľadávkou ako vlastník aj iným spôsobom ako podľa § 149 ods. 10.

§ 277d

(1) Pohľadávky na poistnom vzniknuté od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na penále, ktoré sa týkajú tohto poistného, alebo pohľadávky na pokute vzniknuté od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 môže Sociálna poisťovňa postúpiť podľa § 149 na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom po dohode s ministerstvom financií; § 149 ods. 2 a ods. 5 druhá veta sa nepoužijú.

(2) Na nakladanie s postúpenou pohľadávkou platí § 277c ods. 2 rovnako.

Komentár k § 261 až § 277d

V prechodných ustanoveniach sa riešila problematika starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004. Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a k 31. decembru 2003 nebol nepretržite zamestnaný, zvyšuje sa starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti alebo invalidného dôchodku.

Doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 už vyplácaných dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, plnení vzniknutých zo zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a podpory v nezamestnanosti a to tak, že vyplácané dávky sa považujú za dávky podľa zákona o sociálnom poistení a v zásade sa neumožňuje uplatňovať nárok na vymeranie už vyplácanej dávky podľa nového predpisu.

Ďalej sa upravil právny režim invalidných dôchodkov a čiastočných invalidných dôchodkov na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004. Zákon o sociálnom poistení určil, že invalidné dôchodky, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 považujú za starobné dôchodky.

Poistenec, ktorý splnil podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť alebo invalidný dôchodok, má po 31. decembri 2003 nárok na starobný dôchodok. Takisto invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

Čo sa týka invalidity, tak trvanie invalidity podľa tohto zákona od 1. augusta 2006 Sociálna poisťovňa nepreskúmava, ak poistenec, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, dovŕšil do dňa preskúmania trvania invalidity dôchodkový vek a Sociálna poisťovňa do 31. júla 2006 u tohto poistenca nepreskúmala trvanie invalidity. U takéhoto poistenca sa invalidný dôchodok odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr od 1. augusta 2006, považuje za starobný dôchodok. Ak bolo preskúmané trvanie invalidity poistencovi podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa preskúma trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

Taktiež konanie o invalidnom dôchodku začaté podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a konanie o vdovskom dôchodku, vdoveckom dôchodku alebo sirotskom dôchodku po poberateľovi invalidného dôchodku, ktorému Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, a nebolo právoplatne skončené do 30. septembra 2006, tak o nároku na invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, či vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa rozhodne podľa tohto zákona.

Ďalšie prechodné ustanovenia charakterizujú poistencov, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Sociálny dôchodok, ktorý sa vypláca k 31. decembru 2003, vypláca sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej patril do 31. decembra 2003. O sociálnom dôchodku rozhoduje a jeho výplatu zabezpečuje po 31. decembri 2003 organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá ako výkonný orgán Sociálnej poisťovne bola príslušná na rozhodovanie a zabezpečenie výplaty do 31. decembra 2003. Na zvýšenie sumy sociálneho dôchodku vyplácaného k 30. júnu kalendárneho roka platí § 82 rovnako.

Na sumu, o ktorú bol upravený starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu jediného zdroja príjmu, sa neprihliada pri určení sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku.

V prípade, ak bol starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa upravený do 31. decembra 2003 z dôvodu jediného zdroja príjmu poberateľa dôchodku, tento dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2003 za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej patril k 31. decembru 2003. Zvýšenie dôchodku podľa § 82 patrí k sume dôchodku pred jeho úpravou z dôvodu jediného zdroja príjmu.

Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť priznané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2000 sa od 1. januára 2004 vypláca za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2000. O zvýšení dôchodku pre bezvládnosť rozhoduje a jeho výplatu zabezpečuje po 31. decembri 2003 organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá ako výkonný orgán Sociálnej poisťovne bola príslušná na rozhodovanie a zabezpečenie výplaty do 31. decembra 2003.

Ďalej prechodné ustanovenia určujú, že Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania. Tieto nároky na výplatu sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri 2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003.

Ďalšie odseky pojednávajú o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, náhrada nákladov na výživu pozostalých, o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni.

Zamestnávateľ, ktorý vypláca plnenia vyplývajúce z jeho zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania vzniknuté pred 26. novembrom 1993, a zamestnávateľ, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu a ktorý vyplácal plnenia vyplývajúce z jeho zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania vzniknuté pred 1. aprílom 2002, sú povinní najneskôr do 30. novembra 2003 písomne oznámiť príslušnej pobočke druh a výšku nimi vyplácaného plnenia.

V konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. júla 2006 (§ 272 ods. 5), sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ak nárok na ich výplatu trval aj po 31. decembri 2003, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu a poskytujú sa v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 po zvýšení podľa tohto zákona.

Ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Ďalej sa pojednáva o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené. V takomto prípade sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

To isté platí aj v konaniach vo veciach poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové zabezpečenie, poistného na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, penále, poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

Pohľadávky na poistnom vzniknuté od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na penále, ktoré sa týkajú tohto poistného, alebo pohľadávky na pokute vzniknuté od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 môže Sociálna poisťovňa postúpiť podľa § 149 na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom po dohode s ministerstvom financií.

V konaniach o odpustení povinnosti zaplatiť penále alebo znížiť penále, ktoré sa viaže na poistné, ktoré nebolo odvedené včas alebo bolo odvedené v nižšej sume do 31. decembra 2004, sa postupuje podľa predpisu účinného do 31. decembra 2004.

Pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, na poistnom na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania a pohľadávky na príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu vzniknuté do 31. decembra 2002, pohľadávky na penále a na pokutách súvisiacich s platením poistného a príspevkov uložených do 31. decembra 2002 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 voči zdravotníckym zariadeniam, môže Sociálna poisťovňa postúpiť podľa § 149 za odplatu tretej osobe, ktorou je právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom po dohode s ministerstvom financií. Suma odplaty za postúpenie pohľadávok nemôže byť nižšia ako suma dlžného poistného a dlžných príspevkov.

§ 278

(1) Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 252 ods. 1 je vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie do 31. decembra 2003. Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie je najmenej vymeriavací základ uvedený v § 138 ods. 10 a najviac vymeriavací základ uvedený v § 138 ods. 12 a 13.

(2) Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starob­ného poistenia v období od 1. januára 2004 do preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 za poberateľa invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004 a vyplácaného po 31. decembri 2003 okrem poberateľa invalidného dôchodku uvedeného v § 266, je mesačne suma určená

a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie,

b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné pois­tenie.

(3) Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia v období od 1. januára 2004 do preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 za poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004 a vyplácaného po 31. decembri 2003 okrem poberateľa invalidného dôchodku uvedeného v § 266, je mesačne suma určená

a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka polovica jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie,

b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka polovica jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie.

(4) Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia za poberateľa invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004 okrem poberateľa invalidného dôchodku uvedeného v § 266, je mesačne suma určená

a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka ako súčin priemerného osobného mzdového bodu a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starob­né poistenie,

b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka ako súčin priemerného osobného mzdového bodu a ­jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie.

(5) Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starob­ného poistenia za poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004 okrem poberateľa invalidného dôchodku uvedeného v § 266, je mesačne suma určená

a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka ako súčin jednej polovice priemerného osobného mzdového bodu a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie,

b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka ako súčin jednej polovice priemerného osobného mzdového bodu a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie.

(6) Na účely odsekov 4 a 5 sa určí osobný mzdový bod podľa § 62 za každý kalendárny rok patriaci do piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodujúcom období, z ktorých bol určený priemerný mesačný zárobok na výpočet invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod sa určí za týchto päť kalendárnych rokov a upravuje sa podľa tohto zákona. Ak bol priemerný mesačný zárobok určený z nižšieho počtu kalendárnych rokov, priemerný osobný mzdový bod sa určí z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Ak hrubý zárobok bola pevne určená suma, osobný mzdový bod sa určí ako podiel pevne určenej sumy, ktorá platí ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok.

(7) Odseky 2 a 3 sa použijú do 30. septembra 2006.

(8) Odseky 4 až 6 sa od 1. januára 2008 nepoužijú.

§ 279

(1) V období do 31. decembra 2007 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 14 a 15.

(2) V období do 31. decembra 2007 sa prirážka podľa § 134 neukladá a zľava podľa § 134 neposkytuje.

(3) Zaradenie jednotlivých skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností do desiatich nebezpečnostných tried diferencovaných sadzieb poistného na úrazové poistenie vykoná prvýkrát Sociálna poisťovňa v roku 2007 s účinnosťou od 1. januára 2008 podľa priemerného porovnateľného bezpečnostného rizika zisteného za jednotlivé skupiny ekonomických činností na základe štatistických údajov Sociálnej poisťovne získaných z výkonu úrazového poistenia za roky 2004 až 2006.

(4) Zamestnávateľ, ktorý vyplácal plnenia vyplývajúce z jeho zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania vzniknuté pred 26. novembrom 1993 a ktoré od neho prevzala Sociálna poisťovňa, je povinný zaplatiť Sociálnej poisťovni najneskôr

a) do 30. júna 2005 sumu plnení vyplatených za rok 2004, ktorú Sociálna poisťovňa oznámi zamestnávateľovi najneskôr do 31. marca 2005,

b)  do 30. júna 2006 sumu plnení vyplatených za rok 2005, ktorú Sociálna poisťovňa oznámi zamestnávateľovi najneskôr do 31. marca 2006.

§ 280

(1) Zostatok finančných prostriedkov základného fondu dôchodkového zabezpečenia k 31. de­cembru 2003 sa s účinnosťou od 1. januára 2004 prevedie do základného fondu starobného poistenia vo výške 75 % tohto zostatku a do základného fondu invalidného poistenia vo výške 25 % tohto zostatku.

(2) Zostatok finančných prostriedkov základného fondu zodpovednosti za škodu k 31. decembru 2003 je s účinnosťou od 1. januára 2004 príjmom základného fondu úrazového poistenia.

(3) Sumy na dlžnom poistnom na dôchodkovom zabezpečení vzniknuté pred 1. januárom 2004, ktoré boli zaplatené alebo vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného fondu starob­ného poistenia vo výške 75 % tejto sumy a príjmom základného fondu invalidného poistenia vo výške 25 % tejto sumy.

(4) Sumy na dlžnom poistnom z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania vzniknuté pred 1. januárom 2004, ktoré boli zaplatené alebo vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom zá­kladného fondu úrazového poistenia.

§ 281

(1) Zostatok finančných prostriedkov základného fondu podľa osobitného predpisu¹¹³⁾ k 31. decembru 2003 a príspevky na poistenie v nezamestnanosti splatné za december 2003 sú s účinnosťou od 1. januára 2004 príjmom základného fondu poistenia v nezamestnanosti.

(2) Sumy na dlžnom príspevku na poistenie v nezamestnanosti vzniknuté pred 1. januárom 2004, ktoré boli zaplatené alebo vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného fondu poistenia v nezamestnanosti.

§ 282

(1) Zostatok finančných prostriedkov garančného fondu podľa osobitného predpisu¹¹³⁾ k 31. decembru 2003 a príspevky do garančného fondu splatné za december 2003 sú s účinnosťou od 1. januára 2004 príjmom základného fondu garanč­ného poistenia.

(2) Sumy na dlžnom príspevku do garančného fondu vzniknuté pred 1. januárom 2004, ktoré boli zaplatené alebo vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného fondu garančného pois­tenia.

§ 282a

Sociálna poisťovňa nesmie na splnenie záväzku zdravotnej poisťovne alebo zdravotníckeho zariadenia, ktorého zriaďovateľom je štát, obec alebo vyšší územný celok, prijať od právnickej osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu splatnú a nepremlčanú pohľadávku na úhradu pohľadávky Sociálnej poisťovne na dlžnom poistnom na dôchodkové zabezpečenie alebo na dlžnom príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004.

§ 283

Zostatok finančných prostriedkov rezervného fondu podľa osobitného predpisu¹¹³⁾ k 31. decembru 2003 sa s účinnosťou od 1. januára 2004 prevedie do základného fondu poistenia v neza­mestnanosti.

§ 284

V roku 2004 správny fond sa tvorí

a) najviac vo výške 3,5 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na úrazové poistenie, poist­ného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a z poistného do rezervného fondu a z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové poistenie, na poistnom na úrazové poistenie, na poistnom na garančné poistenie, na poistnom na poistenie v nezamestnanosti a na poistnom do rezervného fondu,

b) z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne,

c) z úrokov na účte správneho fondu,

d)  z poriadkových pokút podľa § 202.

Komentár k § 278 až § 284

Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 252 ods. 1 je vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie do 31. decembra 2003. V prechodnom ustanovení bolo potrebné určiť vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a platenie poistného do rezervného fondu pre SZČO. Zmena bola aj v určení vymeriavacieho základu pre poisťovňu, v súvislosti s presunom finančných prostriedkov do základného fondu starobného v súvislosti s platením poistného na starobné poistenie zo základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia za poberateľa invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný pred 1. januárom 2004.

V súvislosti so zavedením úrazového poistenia sa v prechodnom ustanovení upravuje prevod zostatku finančných prostriedkov základného fondu zodpovednosti za škodu do základného fondu úrazového poistenia, ďalej prevod a rozdelenie zostatkov finančných prostriedkov v jednotlivých fondoch poisťovne a Národnom úrade práce k 31. decembru 2003 do príslušných fondov zriadených podľa tohto zákona.

Podľa § 282a Sociálna poisťovňa nesmie na splnenie záväzku zdravotnej poisťovne alebo zdravotníckeho zariadenia, ktorého zriaďovateľom je štát, obec alebo vyšší územný celok, prijať od právnickej osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu splatnú a nepremlčanú pohľadávku na úhradu pohľadávky Sociálnej poisťovne na dlžnom poistnom na dôchodkové zabezpečenie alebo na dlžnom príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004.

Ďalej sa na rok 2004 ustanovila pre tvorbu správneho fondu nová percentuálna výška, ako je ustanovená zákonom, a to najviac vo výške 3, 5 %.

Osobný mzdový bod sa určí podľa § 62 za každý kalendárny rok patriaci do piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodujúcom období, z ktorých bol určený priemerný mesačný zárobok na výpočet invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod sa určí za týchto päť kalendárnych rokov a upravuje sa podľa tohto zákona. Ak bol priemerný mesačný zárobok určený z nižšieho počtu kalendárnych rokov, priemerný osobný mzdový bod sa určí z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Ak hrubý zárobok bola pevne určená suma, osobný mzdový bod sa určí ako podiel pevne určenej sumy, ktorá platí ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok.

Ďalej sa ustanovilo, že v období do 31. decembra 2007 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 14 a 15.

Zaradenie jednotlivých skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností do desiatich nebezpečnostných tried diferencovaných sadzieb poistného na úrazové poistenie vykoná prvýkrát Sociálna poisťovňa v roku 2007 s účinnosťou od 1. januára 2008 podľa priemerného porovnateľného bezpečnostného rizika zisteného za jednotlivé skupiny ekonomických činností na základe štatistických údajov Sociálnej poisťovne získaných z výkonu úrazového poistenia za roky 2004 až 2006.

Zostatok finančných prostriedkov základného fondu dôchodkového zabezpečenia k 31. decembru 2003 sa s účinnosťou od 1. januára 2004 prevedie do základného fondu starobného poistenia vo výške 75 % tohto zostatku a do základného fondu invalidného poistenia vo výške 25 % tohto zostatku.

Zostatok finančných prostriedkov základného fondu zodpovednosti za škodu k 31. decembru 2003 je s účinnosťou od 1. januára 2004 príjmom základného fondu úrazového poistenia.

Taktiež sa ustanovilo, že sumy na dlžnom poistnom na dôchodkovom zabezpečení vzniknuté pred 1. januárom 2004, ktoré boli zaplatené alebo vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného fondu starobného poistenia vo výške 75 % tejto sumy a príjmom základného fondu invalidného poistenia vo výške 25 % tejto sumy. Taktiež sa určilo, že zostatok finančných prostriedkov základného fondu k 31. decembru 2003 a príspevky na poistenie v nezamestnanosti splatné za december 2003 sú s účinnosťou od 1. januára 2004 príjmom základného fondu poistenia v nezamestnanosti.

Čo sa týka sumy na dlžnom príspevku na poistenie v nezamestnanosti, tak tie, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, ktoré boli zaplatené alebo vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného fondu poistenia v nezamestnanosti.

Sumy na dlžnom príspevku do garančného fondu vzniknuté pred 1. januárom 2004, ktoré boli zaplatené alebo vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného fondu garančného poistenia.

Sociálna poisťovňa nesmie na splnenie záväzku zdravotnej poisťovne alebo zdravotníckeho zariadenia, ktorého zriaďovateľom je štát, obec alebo vyšší územný celok, prijať od právnickej osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu splatnú a nepremlčanú pohľadávku na úhradu pohľadávky Sociálnej poisťovne na dlžnom poistnom na dôchodkové zabezpečenie alebo na dlžnom príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004.

Prechodné ustanovenia taktiež určili tvorbu správneho fondu. Tvorí sa najviac vo výške 3,5 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie poistného na poistenie v nezamestnanosti a z poistného do rezervného fondu a z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové poistenie, na poistnom na úrazové poistenie, na poistnom na garančné poistenie na poistnom na poistenie v nezamestnanosti a na poistnom do rezervného fondu, z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne, z úrokov na účte správneho fondu, z poriadkových pokút.

§ 285

(1) Štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne na úhradu ná­kladov na

a) dôchodok manželky,

b) sociálny dôchodok,

c) zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu,

d) zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

e) zvýšenie dôchodku z dôvodu účasti v odboji a rehabilitácie,

f) dávky podľa § 271,

g) odškodnenie pracovných úrazov a chorôb z po­volania zamestnancov zrušených za­mestnávateľov, ktorých zakladateľom bol štát alebo Fond národného majetku Slovenskej repub­liky,

h) plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania vzniknuté pred 1. aprílom 2002 u zamestná­vateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgá­nu,

  i) úrazové dávky poskytované fyzickým osobám uvedeným v § 17 ods. 2 a 3,

  j) príplatok za štátnu službu k dôchodku^95a) od 1. januára 2004,

k) plnenia podľa § 293o ods. 6,

  l) vianočný príspevok podľa osobitného predpisu^113a) a na úhradu nákladov spojených s jeho výplatou,

m) príplatok k dôchodku a jednorazový príplatok k dôchodku podľa osobitného predpisu,^95aaa) a na úhradu nákladov spojených s jeho výplatou,

n) príspevok účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách podľa osobitného predpisu^93a) a na úhradu výdavkov spojených s jeho výplatou.

o) príspevok športovému reprezentantovi podľa osobitného predpisu^95aa) a na úhradu výdavkov spojených s jeho výplatou.

(2) Finančné prostriedky na úhradu výdavkov na dávky a výdavkov spojených s ich výplatou uvedené v odseku 1 písm. a) až m) a o) sa poukazujú prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu ministerstva, ak v § 168c nie je ustanovené inak, a v odseku 1 písm. n) sa poukazujú prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ak osobitný predpis^113b) neustanovuje inak.

§ 285a

Správca dane prevedie podiel zaplatenej dane pre rodičov^95ab) na osobitný účet Sociálnej poisťovne na poukázanie podielu zaplatenej dane pre rodičov.

Komentár k § 285a

Novelou zákona č. 278/2024 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2025 za ustanovenie § 285 vložilo ustanovenie § 285a. To znamená, že správca dane prevedie podiel zaplatenej dane pre rodičov na osobitný účet Sociálnej poisťovne na poukázanie podielu zaplatenej dane pre rodičov. Ustanovilo sa, aby správca dane poukazoval podiel zaplatenej dane pre rodičov na samostatný účet Sociálnej poisťovne

§ 286

(1) Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona je Sociálna poisťovňa zriadená podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003.

(2) Národná rada zvolí členov dozornej rady najneskôr do 31. decembra 2003. Vláda vymenuje členov rady riaditeľov najneskôr do 31. decembra 2003.

(3) Funkčné obdobie riaditeľa Sociálnej poisťovne, členov správnej rady Sociálnej poisťovne a členov dozornej rady Sociálnej poisťovne zvolených podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 zaniká 31. decembra 2003.

§ 286a

Predseda rady riaditeľov určí úsek činnosti Sociálnej poisťovne, ktorý riadi a za ktorý zodpovedá člen rady riaditeľov, najneskôr do 31. januára 2005.

§ 287

(1) Sociálna poisťovňa je povinná prevziať rozhodovanie a vyplácanie dávok nemocenského poistenia od zamestnávateľa najneskôr do 31. de­cembra 2004.

(2) Do prevzatia rozhodovania a vyplácania dávok ­nemocenského poistenia od zamestnávateľa Sociálnou ­poisťovňou o nemocenských dávkach podľa tohto zákona rozhodujú a vyplácajú ich zamestnávatelia, ktorí boli príslušní na ich výplatu do 31. decembra 2003.

(3) Zamestnávateľ, ktorý do 31. decembra 2003 rozhodoval o dávkach nemocenského poistenia a vyplácal tieto dávky, je povinný vykazovať miestne príslušnej pobočke poistné na nemocenské poistenie za príslušný kalendárny mesiac spolu s vyplatenými nemocenskými dávkami vrátane počtu zamestnancov a počtu dní, za ktoré vyplatil nemocenské dávky, do dňa prevzatia výkonu ne­mocenského poistenia od zamestnávateľov.

§ 288

V konaniach o prechode z dočasnej pracovnej neschopnosti do invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktoré neboli právoplatne skončené pred 1. januárom 2004, sa postupuje ­po­dľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2003.

§ 289

V konaniach o odstránení tvrdostí, ktoré sa vyskytli pri vykonávaní nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a ktoré neboli právoplatne skončené pred 1. januárom 2004, sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

§ 290

(1) Zamestnávateľ je povinný viesť a predkladať evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 pre zamestnancov narodených pred 1. januárom 1985. Príslušná pobočka je povinná viesť evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne dô­chodkovo poistené osoby narodené pred 1. ja­nuárom 1985.

(2) Zamestnávateľ je povinný zapísať na evidenčný list dôchodkového zabezpečenia údaje za kalendárne roky pred 1. januárom 2004 a tento evidenčný list dôchodkového zabezpečenia zaslať príslušnej pobočke najneskôr do 30. júna 2004.

§ 291

(1) Príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu za november 2003 a december 2003, ktoré sú splatné v roku 2004, vyberá Sociálna poisťovňa. Tieto príspevky sú príjmom Sociálnej poisťovne.

(2) S účinnosťou od 1. januára 2004 Sociálna poisťovňa vykonáva kontrolu a vymáhanie príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu za obdobie pred 1. januárom 2004, výplatu podpory v nezamestnanosti a peňažnej náhrady, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a na ktoré trvá nárok aj po 31. decembri 2003.

(3) Národný úrad práce je povinný odovzdať Sociálnej poisťovni do 31. decembra 2003

a) evidenciu odvádzateľov príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a príspevkov do garančného fondu vrátane písomností týkajúcich sa kontroly a vymáhania príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a príspevkov do garančného fondu,

b) inventúrny zoznam pohľadávok a záväzkov z poistenia v nezamestnanosti a garančného fondu k 31. decembru 2003,

c) evidenciu podpôr v nezamestnanosti a peňažných náhrad, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a na ktoré trvá nárok aj po 31. decembri 2003,

d) evidenciu uplatnených nárokov na podporu v nezamestnanosti a peňažnú náhradu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté.

(4) Podrobnosti o prevode evidencie podľa odseku 3 upraví dohoda uzatvorená medzi Sociálnou poisťovňou a Národným úradom práce.

§ 292

(1) Do dňa zriadenia účtu Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sa na ustanovenia § 142 ods. 1, § 143 ods. 3 a 4, § 145 ods. 3, § 159 písm. e) a § 240 ods. 1 primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu¹¹⁴⁾ účinného do 31. decembra 2003.

(2) V rokoch 2004 až 2007 rada riaditeľov rozhodne o použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený.

(3) Rada riaditeľov rozhoduje podľa odseku 2 od 1. januára 2007 najdlhšie do vymenovania generálneho riaditeľa vládou. Od vymenovania generálneho riaditeľa vládou rozhoduje o použití finančných prostriedkov podľa odseku 2 generálny riaditeľ.

§ 293

Výnosy z predaja majetkových podielov štátu, ktoré sú alebo budú na základe rozhodnutia vlády súčasťou Štátnych finančných aktív Slovenskej republiky určené na financovanie transformačných nákladov dôchodkovej reformy, možno použiť len na financovanie deficitov Sociálnej poisťovne vznik­nutých v dôsledku zavedenia povinného kapitalizačného systému.

Komentár k § 285 až § 293

V tejto časti zákon charakterizuje poskytovanie finančných prostriedkov, ktoré Sociálna poisťovňa používa na úhradu nákladov na dôchodok manželky, sociálny dôchodok, zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, ďalej napríklad na odškodnenie pracovných úrazov a chorôb z povolania zamestnancov zrušených zamestnávateľov, úrazové dávky, vianočný príspevok a iné.

Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona je Sociálna poisťovňa zriadená podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003. Ďalej je povinná prevziať rozhodovanie a vyplácanie dávok nemocenského poistenia od zamestnávateľa najneskôr do 31. decembra 2004. Do prevzatia rozhodovania a vyplácania dávok nemocenského poistenia od zamestnávateľa Sociálnou poisťovňou o nemocenských dávkach rozhodujú a vyplácajú ich zamestnávatelia, ktorí boli príslušní na ich výplatu do 31. decembra 2003.

Zamestnávateľ, ktorý do 31. decembra 2003 rozhodoval o dávkach nemocenského poistenia a vyplácal tieto dávky, je povinný vykazovať miestne príslušnej pobočke poistné na nemocenské poistenie za príslušný kalendárny mesiac spolu s vyplatenými nemocenskými dávkami vrátane počtu zamestnancov a počtu dní, za ktoré vyplatil nemocenské dávky, do dňa prevzatia výkonu nemocenského poistenia od zamestnávateľov. Prechodným ustanovením sa ukladá povinnosť viesť evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia naďalej až do 31. decembra 2023 zamestnávateľovi pre všetkých zamestnancov narodených pred 1. januárom 1985, príslušnej pobočke pre dôchodkovo poistené osoby narodené pred 1. januárom 1985.

Prechodné ustanovenie § 292 súvisí s právnou úpravou, podľa ktorej do zriadenia účtu v Štátnej pokladnici vedie Sociálna poisťovňa svoje účty v bankách. V rokoch 2004 až 2007 rada riaditeľov rozhodne o použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený.

Výnosy z predaja majetkových podielov štátu, ktoré sú alebo budú na základe rozhodnutia vlády súčasťou Štátnych finančných aktív Slovenskej republiky určené na financovanie transformačných nákladov dôchodkovej reformy, možno použiť len na financovanie deficitov Sociálnej poisťovne vzniknutých v dôsledku zavedenia povinného kapitalizačného systému.

§ 293a

Zvyšovanie dôchodkových
dávok v roku 2004

(1) Na zvyšovanie dôchodkových dávok v roku 2004 sa nepoužije § 82 ods. 1 až 5 a odsek 8.

(2) Dôchodkové dávky priznané pred 1. fe­b­ruárom 2004 sa zvyšujú od 1. februára 2004 o 4 % mesačnej sumy dôchod­kovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje.

(3) Dôchodkové dávky priznané od 1. februára 2004 do 31. decembra 2004 sa zvyšujú odo dňa ich priznania o 4 % mesačnej sumy dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje.

(4) Dôchodkové dávky priznané pred 1. decembrom 2004 sa zvyšujú od 1. decembra 2004 o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky znížené o 4 %. ­Percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa prvej vety sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. augusta 2004.

(5) Dôchodkové dávky priznané od 1. decembra 2004 do 31. decembra 2004 sa zvyšujú odo dňa ich priznania po zvýšení podľa odseku 3 o percento určené podľa odseku 4. Na zvýšenie dôchodkovej dávky podľa prvej vety je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje.

(6) Invalidný dôchodok, ktorý sa v období od 1. februára 2004 do 31. decembra 2004 nevyplácal z dôvodu po­skytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu,⁵¹⁾ nemocenského, platu alebo služobného príjmu podľa osobitného predpisu⁵⁷⁾ priznaných pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, sa zvýši podľa odsekov 2 až 5 odo dňa vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku.

(7) Dôchodková dávka, ktorá sa v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 nevyplácala z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu podľa odsekov 2 až 5 od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

(8) Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa nezvyšujú podľa odsekov 2 až 5, ak boli vymerané zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zvýšených podľa odsekov 2 a 5.

§ 293b

Zvýšenie úrazovej renty
a pozostalostnej úrazovej renty
od 1. januára 2005

Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta vyplácané pred 1. januárom 2005 sa zvyšujú od 1. januára 2005 o 7,54 % sumy úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty vyplácanej ku dňu zvýšenia.

§ 293c

Zamestnávateľ, ktorý uzatvoril so zamestnancom uvedeným v § 4 ods. 2 pracovnoprávny vzťah pred 1. aprílom 2005 a tento pracovnoprávny vzťah naďalej trvá, je povinný prihlásiť tohto zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starob­ného dôchodkového sporenia najneskôr do 31. mája 2005.

Komentár k § 293a až § 293c

Dôchodkové dávky priznané pred 1. februárom 2004 sa zvyšujú od 1. februára 2004 o 4 % mesačnej sumy dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje. Ďalej prechodné ustanovenia určujú, že dôchodkové dávky priznané od 1. februára 2004 do 31. decembra 2004 sa zvyšujú odo dňa ich priznania o 4 % mesačnej sumy dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje.

Následne sa určuje, že dôchodkové dávky priznané pred 1. decembrom 2004 sa zvyšujú od 1. decembra 2004 o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky znížené o 4 %. Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje.

 

Zvýšenie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty od 1. januára 2005

Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta vyplácané pred 1. januárom 2005 sa zvyšujú od 1. januára 2005 o 7,54 % sumy úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty vyplácanej ku dňu zvýšenia. Zamestnávateľ, ktorý uzatvoril so zamestnancom pracovnoprávny vzťah pred 1. aprílom 2005 a tento pracovnoprávny vzťah naďalej trvá, je povinný prihlásiť tohto zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do 31. mája 2005.

§ 293d

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej od 1. júla 2005

Na dôchodkové dávky právoplatne priznané do 30. júna 2005 a na dôchodkové dávky, o ktorých konanie začaté pred 1. júlom 2005 nebolo právoplatne skončené do 30. júna 2005, sa § 63 v znení účinnom od 1. júla 2005 nepoužije.

§ 293e

Zvyšovanie dôchodkových dávok
a úrazových dávok v roku 2005

(1) – (3)** Zrušené.

(4) Na zvýšenie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty platia odseky 1 až 3 rovnako.

(5) Sumy jednorazového odškodnenia uvedené v § 94 ods. 2 a 3, suma náhrady nákladov spojených s liečením uvedená v § 100 ods. 2 a sumy náhrady nákladov spojených s pohrebom uvedené v § 101 ods. 3 a 5 sa zvyšujú v roku 2005 indexom 1,075.

§ 293f

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej
od 1. januára 2006

Dôchodková dávka priznaná do 31. decembra 2005 sa po tomto dni vypláca v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2005.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. augusta 2006

§ 293g

Fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) až e), ktorá podá prihlášku na dôchodkové poistenie do 31. augusta 2006, povinné dôchodkové poistenie vzniká od 1. augusta 2006, ak takouto fyzickou osobou je od 1. augusta 2006.

§ 293h

Ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu do 31. júla 2006 a súd nerozhodol o vyhlásení konkurzu alebo nezastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku do tohto dňa, platobná neschopnosť zamestnávateľa na účely garančného poistenia a nárok na dávku garančného poistenia sa po 31. júli 2006 posudzuje podľa zákona účinného do 31. júla 2006.

§ 293i

(1) Ak dôvod na poskytovanie nemocenskej dávky vznikol do 31. júla 2006 a o tejto dávke do tohto dňa nebolo rozhodnuté, o nároku na nemocenskú dávku sa rozhodne po 31. júli 2006 podľa zákona účinného do 31. júla 2006. Nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské, na ktoré vznikol nárok do 31. júla 2006 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, vyplácajú sa po 31. júli 2006 podľa zákona účinného do 31. júla 2006.

(2) Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia na nárok na materské sa započítava aj obdobie od 1. júla 2005 do 31. júla 2006, počas ktorého bolo prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu^45a) a povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu nároku na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.^45b)

§ 293j

Osobný mzdový bod určený za každý kalendárny rok pred 1. januárom 1995 je najviac v hodnote 3, ak nárok na dôchodkovú dávku vznikne po 31. júli 2006.

Komentár k § 293d až § 293j

Sumy jednorazového odškodnenia, suma náhrady nákladov spojených s liečením a sumy náhrady nákladov spojených s pohrebom sa zvyšujú v roku 2005 indexom 1,075.

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2006

Dôchodková dávka priznaná do 31. decembra 2005 sa po tomto dni vypláca v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2005.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2006

Fyzickej osobe, ktorá podá prihlášku na dôchodkové poistenie do 31. augusta 2006, povinné dôchodkové poistenie vzniká od 1. augusta 2006, ak takouto fyzickou osobou je od 1. augusta 2006.

Ďalej prechodné ustanovenie hovorí, že ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu do 31. júla 2006 a súd nerozhodol o vyhlásení konkurzu alebo nezastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku do tohto dňa, platobná neschopnosť zamestnávateľa na účely garančného poistenia a nárok na dávku garančného poistenia sa po 31. júli 2006 posudzuje podľa zákona účinného do 31. júla 2006.

Nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské, na ktoré vznikol nárok do 31. júla 2006 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, vyplácajú sa po 31. júli 2006 podľa zákona účinného do 31. júla 2006. Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia na nárok na materské sa započítava aj obdobie od 1. júla 2005 do 31. júla 2006, počas ktorého bolo prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.

Osobný mzdový bod určený za každý kalendárny rok pred 1. januárom 1995 je najviac v hodnote 3, ak nárok na dôchodkovú dávku vznikne po 31. júli 2006.

§ 293k

(1) Ak suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 bola obmedzená najvyššou výmerou, starobný dôchodok sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. júli 2006 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez tohto obmedzenia.

(2) Suma starobného dôchodku, ktorá bola vypočítaná z upraveného priemerného mesačného zárobku 4 067 Sk, sa novo určí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 z priemerného mesačného zárobku určeného podľa odsekov 3 a 4 bez obmedzení podľa odseku 1, a to aj za obdobie dôchodkového poistenia získané v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 po vzniku nároku na starobný dôchodok.

(3) Priemerný mesačný zárobok na účely určenia sumy starobného dôchodku je priemerný mesačný zárobok, z ktorého bola vypočítaná suma starobného dôchodku, neobmedzený po­dľa predpisu účinného do 31. decembra 2003.

(4) Priemerný mesačný zárobok v sume do 2 500 Sk sa započítava v plnej výške, zo sumy nad 2 500 Sk do 6 000 Sk sa započítava jedna tretina a zo sumy nad 6 000 Sk sa započítava jedna desatina. Takto upravený priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.

(5) O sume starobného dôchodku podľa odsekov 1 až 4 Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do 31. decembra 2007. Starobný dôchodok podľa prvej vety sa vypláca najskôr odo dňa splátky splatnej po 31. júli 2006, ak táto suma je vyššia ako suma starobného dôchodku vyplácaná k tomuto dňu.

(6) Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na starob­ný dôchodok, ktorý vznikol do 31. decembra 2003 a nárok na jeho výplatu vznikne po 31. júli 2006, v sume podľa odsekov 1 až 4 odo dňa vzniku nároku na jeho výplatu.

(7) Na účely určenia sumy starobného dôchodku po­dľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 poistenca uvedeného v § 261 ods. 1 sa odseky 1 až 6 nepoužijú; to platí aj na určenie sumy dôchodku podľa § 274 ods. 2.

Komentár k § 293k

V tejto časti prechodné ustanovenia určujú, že ak suma starobného dôchodku bola určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a bola obmedzená najvyššou výmerou, starobný dôchodok sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. júli 2006 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez tohto obmedzenia.

Ak bola suma starobného dôchodku vypočítaná z upraveného priemerného mesačného zárobku 4 067 Sk, sa novo určí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 z priemerného mesačného zárobku bez obmedzení, a to aj za obdobie dôchodkového poistenia získané v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 po vzniku nároku na starobný dôchodok.

Priemerný mesačný zárobok v sume do 2 500 Sk sa započítava v plnej výške, zo sumy nad 2 500 Sk do 6 000 Sk sa započítava jedna tretina a zo sumy nad 6 000 Sk sa započítava jedna desatina. Takto upravený priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.

§ 293l

(1) Starobný dôchodok priznaný v sume určenej po­dľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný pomerný sta­robný dôchodok, sa zvyšuje za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. júli 2006 podľa § 66 ods. 2 až 12.

(2) Na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 poistenca uvedeného v § 261 ods. 1 sa odsek 1 nepoužije; to platí aj na určenie sumy dôchodku podľa § 274 ods. 2.

(3) Predčasný starobný dôchodok vyplácaný k 31. júlu 2006 sa po tomto dni vypláca v sume určenej podľa zákona účinného do 31. júla 2006. V konaní o nároku na predčasný starobný dôchodok, ktoré bolo začaté pred 1. augustom 2006 a do 31. júla 2006 nebolo právoplatne skončené, sa rozhodne a jeho suma sa určí aj po 31. júli 2006 podľa zákona účinného do 31. júla 2006.

(4) Poistencovi, ktorému Sociálna poisťovňa do 31. júla 2006 preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 a poistencovi, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006, ak nárok na výplatu týchto dôchodkov trvá aj po 31. júli 2006, Sociálna poisťovňa na žiadosť preskúma trvanie invalidity podľa zákona účinného od 1. augusta 2006 a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok najneskôr do šiestich mesiacov od začatia konania.

(5) Ak nárok na vdovský dôchodok vznikol pred 1. januárom 2004, trvá po 31. júli 2006 a k 31. júlu 2006 sa nevyplácal z dôvodu, že úhrn dôchodkov presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú predpismi účinnými pred 1. januárom 2004 alebo sa z tohto dôvodu vyplácal v nižšej sume, výplata vdovského dôchodku sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. júli 2006 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez obmedzenia z tohto dôvodu. Na uvoľnenie výplaty vdoveckého dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a ktorý sa k 31. júlu 2006 nevyplácal z dôvodu, že úhrn dôchodkov presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú predpismi účinnými pred 1. januárom 2004 alebo sa z tohto dôvodu vyplácal v nižšej sume, ak nárok na tento dôchodok trvá po 31. júli 2006, platí prvá veta rovnako. O uvoľnení výplaty vdovského dôchodku, ktorý sa k 31. júlu 2006 nevyplácal z dôvodu uvedeného v ­prvej vete a o uvoľnení výplaty vdoveckého dôchodku, ktorý sa k 31. júlu 2006 nevyplácal z dôvodu uvedeného v druhej vete, Sociálna poisťovňa rozhodne na žiadosť najneskôr do šiestich mesiacov od začatia konania. O uvoľnení výplaty vdovského dôchodku, ktorý sa k 31. júlu 2006 vyplácal v nižšej sume z dôvodu uvedeného v prvej vete a o uvoľnení výplaty vdoveckého dôchodku, ktorý sa k 31. júlu 2006 vyplácal v nižšej sume z dôvodu uvedeného v druhej vete, Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do 31. decembra 2007.

(6) Ak nárok na sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa vznikol pred 1. januárom 2004 a tento nárok trvá po 31. júli 2006, suma sirotského dôchodku sa zvýši o 28,5 % sumy sirotského dôchodku vyplácanej ku dňu splátky splatnej po 31. júli 2006. Sirotský dôchodok v takto určenej sume sa vypláca od splátky splatnej po 31. júli 2006. O zvýšení sirotského dôchodku podľa prvej vety a druhej vety Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do 31. októbra 2006.

(7) Ak nárok na sirotský dôchodok obojstranne osirelého ­dieťaťa vznikol pred 1. januárom 2004 a tento nárok trvá po 31. júli 2006, suma sirotského dôchodku sa zvýši o 33,3 % sumy sirotského dôchodku vyplácanej ku dňu splátky splatnej po 31. júli 2006. Sirotský dôchodok v takto určenej sume sa vypláca od splátky splatnej po 31. júli 2006; odsek 6 tretia veta platí rovnako.

(8) Ak nárok na sirotský dôchodok vznikol v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 podľa § 265 a nárok na jeho výplatu trvá po 31. júli 2006, suma sirotského dôchodku sa určí od splátky splatnej po 31. júli 2006 vo výške 40 % dôchodku zomretého rodiča alebo osvojiteľa, na ktorý mal alebo by mal nárok v čase úmrtia vrátane zvýšení podľa tohto zákona, ktoré by patrili k sirotskému dôchodku od vzniku nároku na tento dôchodok; odsek 6 tretia veta platí rovnako. Ak tento sirotský dôchodok sa do 31. júla 2006 nevyplácal alebo zanikol na neho nárok, suma sirotského dôchodku sa určí vo výške 40 % dôchodku zomretého rodiča alebo osvojiteľa, na ktorý mal alebo by mal nárok v čase úmrtia, a vypláca sa od opätovného vzniku nároku na jeho výplatu vrátane zvýšení podľa tohto zákona alebo od opätovného vzniku nároku.

(9) Príplatok k starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku a čiastočnému invalidnému dôchodku priznaný v rámci súdnej rehabilitácie a mimosúdnej rehabilitácie, ktorý sa k 31. júlu 2006 nevyplácal z dôvodu, že spolu s dôchodkom presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú predpisom účinným pred 1. januárom 2004 alebo sa z tohto dôvodu vyplácal v nižšej sume, sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. júli 2006 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez obmedzenia z tohto dôvodu. O sume dôchodku podľa prvej vety Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do 31. decembra 2007.

(10) Na poistenca, ktorému Sociálna poisťovňa do 31. júla 2006 preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, sa odsek 4 od 1. októbra 2006 nepoužije. To platí aj vtedy, keď tento poistenec podal žiadosť podľa odseku 4 pred 1. októbrom 2006.

§ 293m

(1) Ak poberateľ invalidného dôchodku v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007 dovŕši dôchodkový vek a nárok na tento dôchodok by mal trvať aj po dovŕšení dôchodkového veku, invalidný dôchodok sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok.

(2) Na zvyšovanie starobného dôchodku podľa odseku 1 za obdobie dôchodkového poistenia získané po dovŕšení dôchodkového veku a na zvyšovanie starobného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok pred 1. augustom 2006, za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. júli 2006, platí § 66 ods. 2 až 12 rovnako.

(3) Poberateľovi invalidného dôchodku, ktorému je do 31. decembra 2007 priznaný predčasný starobný dôchodok, zaniká nárok na invalidný dôchodok dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

(4) Ak poberateľ starobného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok, splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku po 31. júli 2006, vypláca sa dôchodok, ktorý je vyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca.

(5) Ak nárok na sirotský dôchodok vznikol pred 1. januárom 2008 a nárok na tento dôchodok trvá aj po 31. decembri 2007, nárok na tento dôchodok po 31. decembri 2007 nezaniká z dôvodu, že zomretý by pred 1. januárom 2008 dovŕšil dôchodkový vek.

(6) Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa od 1. januára 2008 nepoužijú.

§ 293n

(1) Vdovec, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom 2004, nebol mu priznaný vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 alebo zanikol nárok na taký vdovecký dôchodok pred 1. augustom 2006 a ku dňu smrti manželky, najneskôr do uplynutia troch rokov od smrti manželky, dovŕšil dôchodkový vek alebo bol uznaný invalidným a táto invalidita trvá aj po 31. júli 2006 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ktorá

a) ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov,

b) ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo získala dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo

c) zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

(2) Podmienka trvania invalidity vdovca podľa odseku 1 sa považuje za splnenú aj vtedy, ak v čase trvania invalidity vdovec dovŕšil dôchodkový vek pred 1. augustom 2006.

(3) Suma vdoveckého dôchodku je 2 794 Sk mesačne.

(4) Na zvyšovanie vdoveckého dôchodku platí § 82 rovnako.

(5) Pri súbehu nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku s inou dôchodkovou dávkou platí § 81 ods. 2 až 5 rovnako.

(6) Vdovec nemá nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1, ak

a) má nárok na vdovecký výsluhový dôchodok alebo vdovecký dôchodok podľa osobitného predpisu,²⁾

b) uzatvoril manželstvo alebo

c) na základe právoplatného rozhodnutia súdu spôsobil smrť manželky úmyselným trestným činom.

(7) Nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1 vzniká najskôr od 1. augusta 2006 a o nároku na tento dôchodok Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do šiestich mesiacov od začatia konania.

§ 293o

(1) Ak nárok na výplatu úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa § 272 ods. 3, trvá k 31. júlu 2006, úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj po priznaní starob­ného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo po dovŕšení 65 rokov veku poberateľa, a to vo výške 50 % sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo ku dňu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa po zvýšení podľa tohto zákona. Ak nárok na výplatu pozostalostnej úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada nákladov na výživu pozostalých podľa § 272 ods. 4, trvá k 31. júlu 2006, pozostalostná úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj po 65. roku veku, ktorý by zomretý dovŕšil, a to vo výške 50 % sumy pozostalostnej úrazovej renty vyplácanej ku dňu, v ktorom by zomretý dovŕšil 65 rokov veku. Na zvyšovanie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty platí § 82 rovnako.

(2) Ak nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zanikol v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starob­ného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa, Sociálna poisťovňa prizná úrazovú rentu na žiadosť poškodeného najskôr od 1. augusta 2006, a to vo výške 50 % jej sumy, ktorá  patrila ku dňu zániku nároku na úrazovú rentu po zvýšení podľa tohto zákona. Ak nárok na pozostalostnú úrazovú rentu podľa § 272 ods. 4 zanikol v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 z dôvodu, že zomretý dovŕšil 65 rokov veku, Sociálna poisťovňa prizná pozostalostnú úrazovú rentu na žiadosť najskôr od 1. augusta 2006, a to vo výške 50 % jej sumy, ktorá patrila ku dňu zániku nároku na pozostalostnú úrazovú rentu po zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty platí § 82 rovnako.

(3) Ak nárok na výplatu úrazovej renty priznanej podľa § 88 v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 trvá aj po 31. júli 2006 poškodenému, ktorý pred 1. augustom 2006 dovŕšil dôchodkový vek alebo mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok, úrazová renta sa vypláca od 1. augusta  2006 vo výške 50 % jej sumy vyplácanej k 31. júlu 2006.

(4) Ak poškodenému bola v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 priznaná úrazová renta podľa § 88 a po 31. júli 2006 dovŕši dôchodkový vek alebo je mu priznaný predčasný starobný dôchodok, je vymeriavací základ na účely určenia sumy starob­ného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku za rok 2004 aj 1,25-násobok úhrnu vyplatených súm úrazovej renty v roku 2004, za rok 2005 aj 1,25-násobok úhrnu vyplatených súm úrazovej renty v roku 2005 a za obdobie od 1. januára 2006 do 31. júla 2006 aj 1,25-ná­so­bok úhrnu vyplatených súm úrazovej renty v tomto období.

(5) Sociálna poisťovňa do 31. októbra 2006 prevedie zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia sumu vo výške 18 % z 1,25­-ná­sobku úhrnu súm úrazových rent podľa odseku 4 za obdobie od 1. januára 2004 do 31. júla 2006. Ak poberateľovi úrazovej renty podľa prechádzajúcej vety vznikla povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení pred vznikom nároku na úrazovú rentu, Sociálna poisťovňa prevedie za obdobie, v ktorom je povinne zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení, sumu vo výške 9 % z 1,25-násobku úhrnu vyplatených súm úrazových rent priznaných podľa § 88 zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia a rovnakú sumu prevedie zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

(6) Sociálna poisťovňa od 1. augusta 2006 preberá od Ministerstva obrany Slovenskej republiky výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na zdraví, ktorá vznikla pred 1. januárom 2004 vojakom povinnej vojenskej služby pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ich plnením. Na zvyšovanie týchto plnení platí § 82 rovnako.

§ 293p

Ak poistenec bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov pred 1. augustom 2006 a o dávke v nezamestnanosti do 31. júla 2006 nebolo rozhodnuté, o nároku na dávku v nezamestnanosti sa rozhodne po 31. júli 2006 podľa zákona účinného do 31. júla 2006. Dávka v nezamestnanosti, na ktorú vznikol nárok do 31. júla 2006 a nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni, vypláca sa po 31. júli 2006 podľa zákona účinného do 31. júla 2006.

§ 293q

Vyhlásenie zamestnávateľa o pristúpení na podmienky elektronického zasielania údajov na účely sociálneho poistenia doručené Sociálnej poisťovni pred 1. augustom 2006 sa považuje za dohodu podľa § 186 ods. 2.

Komentár k § 293l až § 293q

Predčasný starobný dôchodok vyplácaný k 31. júlu 2006 sa po tomto dni vypláca v sume určenej podľa zákona účinného do 31. júla 2006. Ak konanie o nároku na predčasný starobný dôchodok, ktoré bolo začaté pred 1. augustom 2006 a do 31. júla 2006 nebolo právoplatne skončené, sa rozhodne a jeho suma sa určí aj po 31. júli 2006 podľa zákona účinného do 31. júla 2006.

Ak nárok na vdovský dôchodok vznikol pred 1. januárom 2004, trvá po 31. júli 2006 a k 31. júlu 2006 sa nevyplácal z dôvodu, že úhrn dôchodkov presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú predpismi účinnými pred 1. januárom 2004 alebo sa z tohto dôvodu vyplácal v nižšej sume, výplata vdovského dôchodku sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. júli 2006 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez obmedzenia z tohto dôvodu. To isté platí aj v prípade uvoľnenia výplaty vdoveckého dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a ktorý sa k 31. júlu 2006 nevyplácal z dôvodu, že úhrn dôchodkov presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú predpismi účinnými pred 1. januárom 2004 alebo sa z tohto dôvodu vyplácal v nižšej sume, ak nárok na tento dôchodok trvá po 31. júli 2006.

V prípade, ak nárok na sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa vznikol pred 1. januárom 2004 a tento nárok trvá po 31. júli 2006, suma sirotského dôchodku sa zvýši o 28,5 % sumy sirotského dôchodku vyplácanej ku dňu splátky splatnej po 31. júli 2006. Sirotský dôchodok v takto určenej sume sa vypláca od splátky splatnej po 31. júli 2006.

V prípade obojstranne osirelého dieťaťa, ktorému vznikol nárok na sirotský dôchodok pred 1. januárom 2004 a tento nárok trvá po 31. júli 2006, suma sirotského dôchodku sa zvýši o 33,3 % sumy sirotského dôchodku vyplácanej ku dňu splátky splatnej po 31. júli 2006.

Príplatok k starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku a čiastočnému invalidnému dôchodku priznaný v rámci súdnej rehabilitácie a mimosúdnej rehabilitácie, ktorý sa k 31. júlu 2006 nevyplácal z dôvodu, že spolu s dôchodkom presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú predpisom účinným pred 1. januárom 2004 alebo sa z tohto dôvodu vyplácal v nižšej sume, sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. júli 2006 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez obmedzenia z tohto dôvodu.

Ak poberateľ invalidného dôchodku v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007 dovŕši dôchodkový vek a nárok na tento dôchodok by mal trvať aj po dovŕšení dôchodkového veku, invalidný dôchodok sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok.

Poberateľovi invalidného dôchodku, ktorému je do 31. decembra 2007 priznaný predčasný starobný dôchodok, zaniká nárok na invalidný dôchodok dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

Ak poberateľ starobného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok, splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku po 31. júli 2006, vypláca sa dôchodok, ktorý je vyšší. Ak sú sumy rovnaké, vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkov zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca.

Ďalšie ustanovenia zákona charakterizujú nárok na vdovecký dôchodok a sumu vdoveckého dôchodku, nárok na úrazovú rentu.

V prípade, ak nárok na výplatu úrazovej renty v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 trvá aj po 31. júli 2006 poškodenému, ktorý pred 1. augustom 2006 dovŕšil dôchodkový vek alebo mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok, úrazová renta sa vypláca od 1. augusta 2006 vo výške 50 % jej sumy vyplácanej k 31. júlu 2006.

Ak poškodenému bola v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 priznaná úrazová renta a po 31. júli 2006 dovŕši dôchodkový vek alebo je mu priznaný predčasný starobný dôchodok, je vymeriavací základ na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku za rok 2004 aj 1,25-násobok úhrnu vyplatených súm úrazovej renty v roku 2004, za rok 2005 aj 1,25-násobok úhrnu vyplatených súm úrazovej renty v roku 2005 a za obdobie od 1. januára 2006 do 31. júla 2006 aj 1,25-násobok úhrnu vyplatených súm úrazovej renty v tomto období.

Sociálna poisťovňa do 31. októbra 2006 prevedie zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia sumu vo výške 18 % z 1,25-násobku úhrnu súm úrazových rent za obdobie od 1. januára 2004 do 31. júla 2006. Ak poberateľovi úrazovej renty vznikla povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení pred vznikom nároku na úrazovú rentu, Sociálna poisťovňa prevedie za obdobie, v ktorom je povinne zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení, sumu vo výške 9 % z 1,25-násobku úhrnu vyplatených súm úrazových rent zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia a rovnakú sumu prevedie zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

Prechodné ustanovenia
k úprave účinnej
od 1. januára 2007

§ 293r

(1) Funkcia člena rady riaditeľov vymenovaného podľa zákona účinného do 31. decembra 2006 a funkcia člena dozornej rady zvoleného podľa zákona účinného do 31. decembra 2006 zaniká 1. januára 2007. Do vymenovania generálneho riaditeľa podľa zákona účinného od 1. januára 2007 vykonáva rada riaditeľov svoju činnosť podľa zákona účinného do 31. decembra 2006. Do zvolenia všetkých členov dozornej rady podľa zákona účinného od 1. januára 2007 vykonáva dozorná rada, ktorej členovia boli zvolení podľa zákona účinného do 31. decembra 2006, svoju činnosť podľa zákona účinného do 31. decembra 2006.

(2) Mzda generálneho riaditeľa je do 31. marca 2007 šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za rok 2005. V roku 2007 sa generálnemu riaditeľovi neprizná odmena podľa § 122 ods. 6.

(3) Dozorná rada, ktorej členovia boli zvolení podľa zákona účinného od 1. januára 2007, zvolí hlavného kontrolóra najneskôr do 60 dní od zvolenia všetkých jej členov.

§ 293s

(1) Sociálna poisťovňa môže postúpiť podľa § 149 ods. 13 aj pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové zabezpečenie, na poistnom na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, na príspevku na poistenie v nezamestnanosti a na príspevku do garančného fondu za obdobie pred 1. januárom 2004, pohľadávky na poistnom a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie za obdobie pred 1. januárom 2007, pohľadávky na pokutách uložených pred 1. januárom 2007 a pohľadávky na penále, ktoré súvisí s týmto poistným alebo s týmito príspevkami voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii.

(2) Sociálna poisťovňa môže postúpiť pohľadávky uvedené v odseku 1 s účinnosťou od 1. januára 2008 po­dľa § 149 ods. 12.

Prechodné ustanovenia
k úprave účinnej
od 1. januára 2008

§ 293t

(1) Príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca podľa tohto zákona zaniká dňom 31. decembra 2007.

(2) Zamestnávateľ príslušníka Hasičského a záchranného zboru a zamestnávateľ príslušníka Horskej záchrannej služby je povinný odhlásiť z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia tohto príslušníka ako zamestnanca z povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti dňom 31. decembra 2007 v lehote podľa § 231 ods. 1 písm. b).

§ 293u

(1) Príslušník Hasičského a záchranného zboru a príslušník Horskej záchrannej služby, ktorému skončí služobný pomer v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, môže do 15 dní od skončenia služobného pomeru požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie starob­ného dôchodku alebo predčasného starob­ného dôchodku podľa tohto zákona.

(2) Dňom podania žiadosti podľa odseku 1 zaniká príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok na výsluhové zabezpečenie po­dľa osobitného zákona.²⁾

§ 293v

(1) Ak príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby vznikol nárok na ošetrovné podľa tohto zákona do 31. decembra 2007, zaniká tento nárok dňom 31. decembra 2007. Sociálna poisťovňa zastaví dňom 31. decembra 2007 výplatu tejto dávky a vydá o tom rozhodnutie. Ošetrovné, na ktoré vznikol nárok príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby pred 1. januárom 2008, Sociálna poisťovňa vyplatí za obdobie od vzniku nároku na ošetrovné do 31. decembra 2007.

(2) Nárok príslušníka Hasičského a záchranného zboru a príslušníka Horskej záchrannej služby na nemocenské dávky a ich výplatu sa posúdi a rozhodne sa o ňom podľa tohto zákona účinného do 31. decembra 2007, ak dôvod na ich poskytnutie vznikol pred 1. januárom 2008, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(3) Ak dočasná pracovná neschopnosť príslušníka Hasičského a záchranného zboru a príslušníka Horskej záchrannej služby vznikne pred 1. januárom 2008, ale nárok na nemocenské podľa tohto zákona by mal vzniknúť až po 31. decembri 2007, o nároku na nemocenské rozhodne príslušný orgán podľa osobitného predpisu.²⁾

(4) Nemocenské, vyrovnávaciu dávku a materské, na ktoré vznikol nárok príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby podľa tohto zákona do 31. decembra 2007 a trvá aj po tomto dni, vyplácajú pobočky Sociálnej poisťovne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2007.

(5) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu a kontrola dodržiavania liečebného režimu pri dočasnej pracovnej neschopnosti príslušníka Hasičského a záchranného zboru a príslušníka Horskej záchrannej služby uvedených v odseku 2 sa vykoná podľa tohto zákona.

(6) Dávky úrazového poistenia, na ktoré vznikol príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok do 31. decembra 2007 a trvá aj po tomto dni, sa poskytujú podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Na výplatu týchto dávok sú naďalej príslušné orgány, ktoré ich vyplácali do 31. decembra 2007.

(7) O dávkach úrazového poistenia, na ktoré vznikol príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok do 31. decembra 2007 a o ktorých sa do tohto dňa nerozhodlo, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Na rozhodnutie a výplatu týchto dávok sú naďalej príslušné orgány podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008.

(8) Dávky dôchodkového poistenia, na ktoré vznikol príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok do 31. decembra 2007 a ­trvá aj po tomto dni, sa poskytujú podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Na výplatu týchto dávok sú naďalej príslušné orgány, ktoré ich vyplácali do 31. decembra 2007.

(9) O dávkach dôchodkového poistenia, na ktoré vznikol príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok do 31. decembra 2007 a o ktorých sa do tohto dňa nerozhodlo, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Na rozhodnutie a výplatu týchto dávok sú naďalej príslušné orgány podľa predpisov účinných pred 1. januá­rom 2008.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2008

§ 293w

Poistencovi, ktorý do 31. decembra 2007 bol povinne dôchodkovo poistený na účely starobného poistenia z dôvodu poberania invalidného dôchodku, zaniká od 1. januára 2008 povinné dôchodkové poistenie z tohto dôvodu.

§ 293x

Ak dôvod na poskytovanie nemocenskej dávky vznikol do 31. decembra 2007, o nároku na nemocenskú dávku sa rozhodne podľa zákona účinného do 31. decembra 2007.

§ 293y

(1) Obdobie od 1. januára 2004 do 31. decembra 2007, v ktorom poistenec poberal invalidný dôchodok, je obdobie dôchodkového poistenia aj po 31. decembri 2007 podľa zákona účinného pred 1. januárom 2008.

(2) Ak nárok na dôchodkovú dávku vznikne po 31. decembri 2007, osobný mzdový bod v hodnote 0,6 za obdobie materskej dovolenky získanej do 31. decembri 2003 nepatrí.

§ 293z

Ak nárok na dôchodkovú dávku vznikol pred 1. januárom 2008, podmienky nároku na dôchodkovú dávku sa posudzujú a jej suma sa určuje aj po 31. decembri 2007 podľa zákona účinného pred 1. januárom 2008, ak tento zákon neustanovuje inak.

Komentár k § 293r až § 293z

V tejto časti prechodné ustanovenia upravujú účinnosť zákona od 1. januára 2007 s novou úpravou k úprave účinnej od 1. januára 2008 o sociálnom zabezpečení príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby.

Sociálna poisťovňa môže postúpiť aj pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové zabezpečenie, na poistnom na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, na príspevku na poistenie v nezamestnanosti a na príspevku do garančného fondu za obdobie pred 1. januárom 2004, pohľadávky na poistnom a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie za obdobie pred 1. januárom 2007, pohľadávky na pokutách uložených pred 1. januárom 2007 a pohľadávky na penále, ktoré súvisí s týmto poistným alebo s týmito príspevkami voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz, alebo ktorá je v likvidácii.

Príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca podľa tohto zákona zaniká dňom 31. decembra 2007. Príslušník Hasičského a záchranného zboru a príslušník Horskej záchrannej služby, ktorému skončí služobný pomer v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, môže do 15 dní od skončenia služobného pomeru požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

Dňom podania žiadosti zaniká nárok na výsluhové zabezpečenie.

Dávky úrazového poistenia, na ktoré vznikol príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok do 31. decembra 2007 a trvá aj po tomto dni, sa poskytujú podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008.

Dávky dôchodkového poistenia, na ktoré vznikol príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok do 31. decembra 2007 a trvá aj po tomto dni, sa poskytujú podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008.

Ďalšie ustanovenia hovoria, že poistencovi, ktorý do 31. decembra 2007 bol povinne dôchodkovo poistený na účely starobného poistenia z dôvodu poberania invalidného dôchodku, zaniká od 1. januára 2008 povinné dôchodkové poistenie z tohto dôvodu.

§ 293aa

(1) Poistencovi, ktorý pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a do 31. decembra 2007 nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok, sa podmienky na nárok na starobný dôchodok po 31. decembri 2007 posudzujú podľa § 273 ods. 5.

(2) Poistenec, ktorý v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2007 dovŕšil dôchodkový vek a do 31. decembra 2007 nezískal najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia, má nárok na starobný dôchodok, ak získa najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia.

§ 293ab

(1) Suma podľa osobitného predpisu¹¹⁵⁾ prevedená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za poistenca, ktorému zanikla povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu,¹¹⁵⁾ sa považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie za obdobie jeho účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

(2) Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok poistenca, za ktorého bola prevedená suma po­dľa odseku 1, sa neznižuje za obdobie starobného dôchodkového sporenia.

§ 293ac

(1) Starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok podľa zákona účinného pred 1. januárom 2008, sa považuje aj po 31. decembri 2007 za starobný dôchodok.

(2) Starobný dôchodok podľa odseku 1 sa nezvyšuje podľa § 66 ods. 2 až 4 za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2007.

(3) Ak poberateľ starobného dôchodku podľa odseku 1 splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku zo starobného poistenia po 31. decembri 2007, vypláca sa dôchodok, ktorý je vyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca.

(4) Pri určení sumy starobného dôchodku, na ktorý vznikol nárok zo starobného poistenia poberateľovi starobného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok, platí § 79a rovnako.

§ 293ad

Na účely § 79a sa osobný mzdový bod poistenca, ktorému bol invalidný dôchodok vypočítaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, určí podľa § 62 za každý kalendárny rok patriaci do piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodujúcom období, z ktorých bol určený priemerný mesačný zárobok na výpočet invalidného dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod sa určí za týchto päť kalendárnych rokov a upravuje sa podľa tohto zákona. Ak bol priemerný mesačný zárobok určený z nižšieho počtu kalendárnych rokov, priemerný osobný mzdový bod sa určí z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Ak hrubý zárobok bola pevne určená suma, osobný mzdový bod sa určí ako podiel pevne určenej sumy, ktorá platila ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok na invalidný dôchodok.

§ 293ae

Ak nárok na výplatu vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku vznikol v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007 z dôvodu vychovania aspoň troch detí alebo z dôvodu dovŕšenia veku 52 rokov a vychovania dvoch detí, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2007 podľa zákona účinného do 31. decembra 2007. To platí aj vtedy, keď nárok na vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok vznikol v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007 a vdova alebo vdovec splnili podmienku vychovania troch detí alebo podmienku dovŕšenia 52 rokov a vychovania dvoch detí pred vznikom nároku na vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok alebo počas jedného roka od smrti manžela alebo manželky.

§ 293af

Ak poškodenému vznikol nárok na výplatu úrazovej renty z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania podľa zákona účinného pred 1. januárom 2008, Sociálna poisťovňa rozhodne o výške úrazovej renty podľa zákona účinného od 1. januára 2008 na žiadosť jej poberateľa.

Komentár k § 293aa až §293af

Poistenec, ktorý v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2007 dovŕšil dôchodkový vek a do 31. decembra 2007 nezískal najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia, má nárok na starobný dôchodok, ak získa najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia.

Starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok podľa zákona účinného pred 1. januárom 2008, sa považuje aj po 31. decembri 2007 za starobný dôchodok.

V prípade, ak bol priemerný mesačný zárobok určený z nižšieho počtu kalendárnych rokov, priemerný osobný mzdový bod sa určí z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Ak hrubý zárobok bola pevne určená suma, osobný mzdový bod sa určí ako podiel pevne určenej sumy, ktorá platila ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok na invalidný dôchodok.

Ak nárok na výplatu vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku vznikol v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007 z dôvodu vychovania aspoň troch detí alebo z dôvodu dovŕšenia veku 52 rokov a vychovania dvoch detí, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2007 podľa zákona účinného do 31. decembra 2007. To platí aj vtedy, keď nárok na vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok vznikol v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007 a vdova alebo vdovec splnili podmienku vychovania troch detí alebo podmienku dovŕšenia 52 rokov a vychovania dvoch detí pred vznikom nároku na vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok alebo počas jedného roka od smrti manžela alebo manželky.

§ 293ag

(1) V období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2011 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 13, 16 a 17.

(2) V období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2011 sa prirážka podľa § 134 neukladá a zľava podľa § 134 sa neposkytuje.

(3) Zaradenie jednotlivých skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností do desiatich nebezpečnostných tried diferencovaných sadzieb poistného na úrazové poistenie vykoná prvýkrát Sociálna poisťovňa v roku 2011 s účinnosťou od 1. januára 2012 podľa priemerného porovnateľného bezpečnostného rizika zisteného za jednotlivé skupiny ekonomických činností na základe štatistických údajov Sociálnej poisťovne získaných z výkonu úrazového poistenia za roky 2004 až 2010.

§ 293ah

Ak vznikol nárok na invalidný dôchodok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby a invalidný dôchodok sa vypláca podľa § 263 ods. 10, zaniká právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou tohto dôchodku podľa § 238; ak nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa § 263 ods. 10 vznikol

a) pred 1. januárom 2008, zaniká právo na náhradu škody od 1. januára 2008,

b) po 31. decembri 2007, zaniká právo na náhradu škody odo dňa vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku podľa § 263 ods. 10.

§ 293ai

V rokoch 2008 až 2011 rozhoduje po predchádzajúcom súhlase dozornej rady generálny riaditeľ o použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený.

§ 293aj

Ministerstvo nemôže vykonávať dozor nad postupovaním príspevkov na starobné dôchodkové sporenie podľa § 246 ods. 2 za to isté obdobie, za ktoré Národná banka Slovenska vykonávala dohľad podľa osobitného zákona¹⁾ účinného do 31. decembra 2007.

§ 293ak

Sociálna poisťovňa môže postúpiť podľa § 149 ods. 12 aj pohľadávky na preplatkoch na rodičovskom príspevku za obdobie pred 1. novembrom 2002, pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu a na podporách v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, pohľadávky, ktoré jej vznikli po­dľa zákonov účinných do 31. decembra 2003, pohľadávky na sume plnení podľa § 279 ods. 4 a pohľadávky podľa § 149 ods. 13 účinnom do 31. decembra 2007 za obdobie pred 1. januárom 2008 voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii.

§ 293al

Sociálna poisťovňa môže odpísať podľa § 150 aj pohľadávku

a) na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie za obdobie pred 1. januárom 1994 vrátane penále, ak rozhodla o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky podľa osobitného predpisu a dlžník neuspokojí pohľadávku štátu, na ktorú bolo vydané rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania ani v lehote troch rokov od vydania rozhodnutia,¹¹⁶⁾

b) podľa § 148 ods. 1 a pohľadávky na sume plnení po­dľa § 279 ods. 4 za obdobie pred 1. januárom 2008.

§ 293am

Sociálna poisťovňa odpíše podľa § 151 aj pohľadávky podľa § 148 ods. 1 a pohľadávky na sume plnení podľa § 279 ods. 4 za obdobie pred 1. januárom 2008.

§ 293an

(1) Správny fond sa tvorí v rokoch 2008 a 2009

a) najviac vo výške 3,5 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a z poistného do rezervného fondu solidarity a z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové poistenie, na poistnom na úrazové poistenie, na poistnom na garančné poistenie, na poistnom na poistenie v nezamestnanosti a na poistnom do rezervného fondu solidarity,

b) z účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych dávok,

c) vo výške 0,5 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾

d) z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne,

e) z úrokov na účte správneho fondu,

f) z poriadkových pokút podľa § 202,

g) z poplatku za vydanie akceptačného listu podľa osobitného predpisu,¹⁾

h) z pokuty uloženej za porušenie povinností ustanovených v § 228 ods. 1 až 3, § 231 ods. 1 písm. a), písm. b) prvom bode, písm. f) a písm. m),

  i) z ostatných príjmov.

(2) V roku 2008 sa správny fond tvorí najviac vo výške 3 % aj zo sumy, ktorá sa podľa § 293ab ods. 1 považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie.

§ 293ao

Ak pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktorá sa podľa § 272 ods. 3 považuje za úrazovú rentu alebo sa vypláca ako úrazová renta podľa § 293o ods. 1 a 2, sa zohľadnil počas trvania nezamestnanosti za obdobie pred 1. ja­nuárom 2004 pravdepodobný zárobok a nárok na výplatu tejto úrazovej renty má trvať aj po 31. decembri 2007, úrazová renta sa vypláca od splátky splatnej po 31. decembri 2007 v sume, v ktorej sa pravdepodobný zárobok zohľadní vo výške 75 % minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platila k 31. decembru 2003. Sociálna poisťovňa rozhodne o výške úrazovej renty podľa prvej vety na žiadosť jej poberateľa. Ak suma úrazovej renty určená podľa prvej vety je nižšia ako suma úrazovej renty vyplácanej k 31. decembru 2007, vypláca sa po tomto dni úrazová renta, ktorej suma je vyššia.

§ 293ap

Sociálna poisťovňa odpustí povinnosť zaplatiť penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu¹⁾ za obdobie pred 1. januárom 2007, ak fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie toto dlžné poistné a tieto dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie zaplatí najneskôr do 31. januára 2008.

§ 293aq

Príplatok k starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku, čiastočnému invalidnému dôchodku, výsluhovému dôchodku a invalidnému výsluhovému dôchodku priznaný oprávnenej osobe podľa osobitného predpisu,¹¹⁷⁾ ktorý sa k 31. decembru 2007 nevyplácal z dôvodu, že spolu s dôchodkom presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú predpisom účinným pred 1. januárom 2004 alebo sa z tohto dôvodu vyplácal v nižšej sume, sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. decembri 2007 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez obmedzenia z tohto dôvodu. O sume dôchodku podľa prvej vety Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do 30. júna 2008.

§ 293ar

Prechodné ustanovenia
 účinné od 1. januára 2008

(1) Suma dávky, na ktorú vznikol nárok predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike (ďalej len „deň zavedenia eura“) a o ktorej nebolo právoplatne rozhodnuté do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu zavedenia eura, sa určí v slovenských korunách a za obdobie od vzniku nároku na výplatu dávky do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu zavedenia eura sa prepočíta na sumu v eurách podľa konverzného kurzu. Suma dávky určená v slovenských korunách patriaca odo dňa zavedenia eura sa prepočíta na sumu v eurách podľa konverzného kurzu a zaokrúhli sa na 10 eurocentov nahor.

(2) Na účely § 11 ods. 2, § 63 ods. 10, § 66 ods. 8, § 68 ods. 6, § 84 ods. 3 a § 103 ods. 3 sa suma všeobecného vymeriavacieho základu ustanovená v slovenských korunách prepočíta na sumu v eurách podľa konverzného kurzu.

(3) Ak v rozhodujúcom období na určenie výšky nemocenskej dávky podľa § 54 ods. 1 a 2, úrazovej dávky podľa § 84 a dávky v nezamestnanosti podľa § 108 sú vymeriavacie základy určené v slovenských korunách, súčet vymeriavacích základov v slovenských korunách sa prepočíta na sumu v eurách podľa konverzného kurzu. To platí aj pre dávku garančného poistenia, ak suma potvrdených nárokov podľa § 102 písm. a) až h), znížená podľa § 103 ods. 1, bola vyjadrená v slovenských korunách.

(4) Ak v rozhodujúcom období na určenie sumy dôchodkovej dávky podľa § 261, 262, 263a, 263b, § 273 ods. 2, § 274 ods. 2 a § 293k, o ktorej sa rozhoduje po dni bezprostredne predchádzajúcom dňu zavedenia eura podľa právnych predpisov účinných do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu zavedenia eura, sú aj kalendárne roky predo dňom zavedenia eura, suma dôchodkovej dávky sa určí v eurách a hrubé zárobky na určenie priemerného mesačného zárobku za tieto roky sa prepočítajú na sumu v eurách podľa konverzného kurzu.

Prechodné ustanovenia
účinné od 15. novembra 2008

§ 293as

(1) Suma podľa osobitného predpisu¹¹⁸⁾ prevedená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za poistenca, ktorému zanikla účasť na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu,¹¹⁸⁾ sa považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie za obdobie jeho účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

(2) Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok poistenca, za ktorého bola prevedená suma podľa odseku 1, sa neznižuje za obdobie starobného dôchodkového sporenia.

§ 293at

Správny fond sa tvorí najviac vo výške 3 % aj zo sumy, ktorá sa podľa § 293as ods. 1 považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie.

Komentár k § 293ag až §293at

Zaradenie jednotlivých skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností do desiatich nebezpečnostných tried diferencovaných sadzieb poistného na úrazové poistenie vykoná prvýkrát Sociálna poisťovňa v roku 2011 s účinnosťou od 1. januára 2012 podľa priemerného porovnateľného bezpečnostného rizika zisteného za jednotlivé skupiny ekonomických činností na základe štatistických údajov Sociálnej poisťovne získaných z výkonu úrazového poistenia za roky 2004 až 2010.

V období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2011 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu, ktorý bol určený v § 138 ods. 13, 16 a 17.

V rokoch 2008 až 2011 rozhoduje po predchádzajúcom súhlase dozornej rady generálny riaditeľ o použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený.

V roku 2008 sa správny fond tvorí najviac vo výške 3 % aj zo sumy, ktorá sa považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie.

Ak pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktorá sa považuje za úrazovú rentu alebo sa vypláca ako úrazová renta, sa zohľadnil počas trvania nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004 pravdepodobný zárobok a nárok na výplatu tejto úrazovej renty má trvať aj po 31. decembri 2007, úrazová renta sa vypláca od splátky splatnej po 31. decembri 2007 v sume, v ktorej sa pravdepodobný zárobok zohľadní vo výške 75 % minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platila k 31. decembru 2003. Sociálna poisťovňa rozhodne o výške úrazovej renty na žiadosť jej poberateľa. Ak suma úrazovej renty je nižšia ako suma úrazovej renty vyplácanej k 31. decembru 2007, vypláca sa po tomto dni úrazová renta, ktorej suma je vyššia.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2009
a od 1. januára 2010

§ 293au

(1) Ak nárok na dôchodkovú dávku vznikol pred 1. januárom 2009, podmienky nároku na dôchodkovú dávku sa posudzujú a jej suma sa určuje aj po 31. decembri 2008 podľa zákona účinného pred 1. januárom 2009, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Rozdiely vzniknuté z dôvodu zaokrúhľovania sumy dôchodkovej dávky pri prechode na euro sa zachovávajú aj pri následnej zmene sumy dôchodkovej dávky.

§ 293av

Na účely určenia sumy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené dodatočne podľa § 142 ods. 3 do 31. decembra 2008 považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.

§ 293aw

(1) Ak suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988 bola vypočítaná z priemerného mesačného zárobku 3 000 Sk, starobný dôchodok sa zvýši odo dňa splátky splatnej po 31. decembri 2008 o sumu 26,60 eura.

(2) O sume starobného dôchodku podľa odseku 1 Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do 31. decembra 2010.

§ 293ax

(1) Poistencovi, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a ktorý nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa na jeho žiadosť znovu posúdi dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok a o jeho sume podľa zákona účinného od 1. januára 2010.

(2) Ak po posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu po 31. decembri 2009 je poistenec uznaný invalidný, vznik invalidity sa znovu určí najskôr od 1. januára 2010.

(3) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia predo dňom, od ktorého bol určený vznik invalidity po 31. decembri 2009.

(4) Rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 1. januára 2010.

(5) Na účely určenia sumy invalidného dôchodku poistenca sa do obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona účinného od 1. januára 2010.

(6) Ak poistenec uvedený v odseku 1 splní podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 1. januára 2010, invalidný dôchodok sa prizná odo dňa vzniku invalidity najskôr od 1. januára 2010.

§ 293ay

Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta podľa § 293o ods. 1 a 2 a úrazová renta podľa § 293o ods. 3, ktoré sa vyplácajú k 31. decembru 2008, sa od splátky splatnej po 31. decembri 2008 vyplácajú vo výške dvojnásobku sumy, ktorá sa vyplácala k 31 decembru 2008. To platí aj vtedy, ak o úrazovej rente a pozostalostnej úrazovej rente podľa prvej vety sa rozhodne po 31. decembri 2008 za obdobie pred 1. januárom 2009.

§ 293az

(1) Dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu 2005 a dôchodkové dávky priznané od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005 v sume vyššej ako 10 938 Sk sa od 13. júna 2008 zvyšujú za rok 2005 o 8,85 %.

(2) Suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku určená zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného k 1. júlu 2005 v sume vyššej ako 10 938 Sk alebo zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku priznaného od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005 v sume vyššej ako 10 938 Sk sa určí znovu od 13. ­júna 2008 zo sumy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zvýšenej podľa odseku 1.

(3) Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta vyplácaná k 1. júlu 2005 a úrazová renta a pozostalostná úrazová renta priznaná od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 v sume vyššej ako 10 938 Sk sa od 13. júna 2008 zvyšuje za rok 2005 o 8,85 %.

(4) Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta, o ktorých sa rozhoduje po 12. júni 2008 a nárok vznikol pred 1. januárom 2006, sa zvyšujú za rok 2005 o 8,85 %.

(5) Na zvýšenie dávky podľa odsekov 1 až 4 po roku 2005 je rozhodujúca novo určená suma dávky podľa odsekov 1 až 4.

(6) Sociálna poisťovňa rozhodne o sume dávky podľa odsekov 1 až 3 a 5 najneskôr do 31. decembra 2009.

(7) O sume dávky podľa odsekov 1 až 3, ktorá sa k 13. júnu 2008 vyplácala v sume nižšej ako 13 405 Sk mesačne, Sociálna poisťovňa rozhodne na žiadosť.

Komentár k § 293au až § 293az

V prípade, ak nárok na dôchodkovú dávku vznikol pred 1. januárom 2009, podmienky nároku na dôchodkovú dávku sa posudzujú a jej suma sa určuje aj po 31. decembri 2008 podľa zákona účinného pred 1. januárom 2009. Rozdiely vzniknuté z dôvodu zaokrúhľovania sumy dôchodkovej dávky pri prechode na euro sa zachovávajú aj pri následnej zmene sumy dôchodkovej dávky.

Ak suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988 bola vypočítaná z priemerného mesačného zárobku 3 000 Sk, starobný dôchodok sa zvýši odo dňa splátky splatnej po 31. decembri 2008 o sumu 26,60 eura.

Ak po posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu po 31. decembri 2009 je poistenec uznaný invalidný, vznik invalidity sa znovu určí najskôr od 1. januára 2010. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia predo dňom, od ktorého bol určený vznik invalidity po 31. decembri 2009. Rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 1. januára 2010.

Dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu 2005 a dôchodkové dávky priznané od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005 v sume vyššej ako 10 938 Sk sa od 13. júna 2008 zvyšujú za rok 2005 o 8,85 %.

Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta vyplácaná k 1. júlu 2005 a úrazová renta a pozostalostná úrazová renta priznaná od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 v sume vyššej ako 10 938 Sk sa od 13. júna 2008 zvyšuje za rok 2005 o 8,85 %. Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta, o ktorých sa rozhoduje po 12. júni 2008 a nárok vznikol pred 1. januárom 2006, sa zvyšujú za rok 2005 o 8,85 %.

§ 293ba

(1) Dôchodkové dávky priznané od 1. augusta 2006 do 13. októbra 2006 v sume vyššej ako 17 200 Sk sa od 13. júna 2008 zvyšujú za rok 2006 o 5,95 %.

(2) Suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku určená zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku priznaného od 1. augusta 2006 do 13. októbra 2006 v sume vyššej ako 17 200 Sk sa určí znovu od 13. júna 2008 zo sumy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zvýšenej podľa odseku 1.

(3) Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta priznaná od 1. augusta 2006 do 13. októbra 2006 v sume vyššej ako 17 200 Sk sa od 13. júna 2008 zvyšuje za rok 2006 o 5,95 %.

(4) Na zvýšenie dávky podľa odsekov 1 až 3 po roku 2006 je rozhodujúca novo určená suma dávky podľa od­sekov 1 až 3.

(5) Zvýšenie podľa odsekov 1 a 3 nepatrí, ak dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta už boli zvýšené za rok 2006.

§ 293bb

Percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2009 sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 20. novembra 2008.

§ 293bc

(1) Sociálna poisťovňa môže odpísať podľa § 150 aj pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie za obdobie pred 1. januárom 1994 vrátane penále, ak rozhodla o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky podľa osobitného predpisu a dlžník neuspokojí pohľadávku štátu, na ktorú bolo vydané rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania ani v lehote jedného roka od vydania rozhodnutia.¹¹⁶⁾

(2) Ustanovenie § 293al písm. a) sa od 1. januára 2009 nepoužije.

§ 293bd

Pohľadávky zo zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania vzniknuté do 31. decembra 2003, pohľadávky na príspevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky vzniknuté do 31. decembra 1996 okrem pohľadávok na príspevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky za rok 1993 vrátane penále podľa osobitného predpisu, pohľadávky na poistnom zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, pohľadávky na príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu vzniknuté do 31. decembra 2003 a pohľadávky na penále a pokutách súvisiacich s platením tohto poistného a týchto príspevkov uložených do 31. decembra 2003 ­po­dľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 môže Sociálna poisťovňa postúpiť podľa § 149 za odplatu tretej osobe.

§ 293be

(1) Príslušník Hasičského a záchranného zboru a príslušník Horskej záchrannej služby, ktorému skončí služobný pomer v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, môže po skončení služobného pomeru požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona.

(2) Dňom podania žiadosti podľa odseku 1 zaniká príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného zákona.²⁾

(3) Ustanovenie § 293u sa od 1. januára 2009 nepoužije.

§ 293bf

Poslanec Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený na území Slovenskej republiky, je zamestnanec a Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky je zamestnávateľ, ak tento poslanec bol poslancom Európskeho parlamentu v období pred začiatkom volebného obdobia Európskeho parlamentu v roku 2009, bol znovuzvolený za poslanca Európskeho parlamentu vo volebnom období Európskeho parlamentu, ktoré začne v roku 2009 a zvolí si podľa osobitného predpisu¹¹⁹⁾ na celé obdobie trvania mandátu uplatňovanie tohto zákona.

§ 293bg

Prechodné ustanovenia
k úprave účinnej
od 1. apríla 2009

(1) Sadzba poistného do rezervného fondu solidarity v období od 1. apríla 2009 do 31. decembra 2010 je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 2 % z vymeriavacieho základu.

(2) Suma poistného do rezervného fondu solidarity za obdobie pred 1. aprílom 2009, ktorá je splatná po 31. marci 2009, sa určí podľa zákona účinného do 31. marca 2009.

(3) Finančné prostriedky, ktoré sú súčasťou štátnych finančných aktív Slovenskej republiky, sa použijú na vykrytie výpadku príjmov Sociálnej poisťovne v dôsledku zníženia sadzby poistného do rezervného fondu solidarity pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu podľa odseku 1.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2010

§ 293bh

Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a dávky v nezamestnanosti vznikol do 31. decembra 2009, o nemocenskej dávke a dávke v nezamestnanosti sa rozhodne ­po­dľa zákona účinného do 31. decembra 2009.

§ 293bi

Suma poistného na sociálne poistenie za obdobie pred 1. januárom 2010, ktorá je splatná po 31. decembri 2009, sa určí podľa zákona účinného do 31. decembra 2009.

§ 293bj

(1) Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorým trvá povinnosť odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, v odôvodnených prípadoch odpustiť povinnosť zaplatiť penále za obdobie pred 1. júnom 2009, ak v deň doručenia žiadosti boli zaplatené dlžné sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a v období odo dňa doručenia žiadosti do dňa vydania rozhodnutia o žiadosti odvádza poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie včas a v správnej sume. Žiadosť o odpustenie povinnosti zaplatiť penále podľa prvej vety môže byť podaná najneskôr do 31. decembra 2009. O odpustení povinnosti zaplatiť penále rozhoduje pobočka.

(2) O odpustení povinnosti zaplatiť penále podľa odseku 1 rozhoduje pobočka v nedávkovom konaní do 60 dní od doručenia žiadosti. Proti rozhodnutiu o odpustení povinnosti zaplatiť penále nie je prípustné odvolanie.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2010

§ 293bk

V období od 1. januára 2010 do 31. decembra 2011 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 12, 15 a 16. Ustanovenie § 293ag ods. 1 sa od 1. januára 2010 nepoužije.

§ 293bl

(1) Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu¹⁾ za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010.

(2) Pôsobnosť podľa odseku 1 patrí vecne príslušnej pobočke, ktorá rozhoduje o uložení penále podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviateho bodu.

Komentár k § 293ba až § 293bl

Dôchodkové dávky priznané od 1. augusta 2006 do 13. októbra 2006 v sume vyššej ako 17 200 Sk sa od 13. júna 2008 zvyšujú za rok 2006 o 5,95 %. Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta priznaná od 1. augusta 2006 do 13. októbra 2006 v sume vyššej ako 17 200 Sk sa od 13. júna 2008 zvyšuje za rok 2006 o 5,95 %. Zvýšenie nepatrí, ak dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta už boli zvýšené za rok 2006.

Percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2009 sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo najneskôr do 20. novembra 2008.

Finančné prostriedky, ktoré sú súčasťou štátnych finančných aktív Slovenskej republiky, sa použijú na vykrytie výpadku príjmov Sociálnej poisťovne v dôsledku zníženia sadzby poistného do rezervného fondu solidarity pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu.

V období od 1. januára 2010 do 31. decembra 2011 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu.

Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010.

§ 293bm

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. februára 2010

(1) Ak dôvod na poskytnutie dávky v nezamestnanosti vznikol do 31. januára 2010, o dávke v nezamestnanosti sa rozhodne podľa zákona účinného do 31. januára 2010.

(2) Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítava aj obdobie od 1. februára 2006 do 31. januára 2010, počas ktorého bolo prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu.^45a)

§ 293bn

Prechodné ustanoveniek
úprave účinnej od 1. januára 2011

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinné oznámiť Sociálnej poisťovni údaje o jednotlivých obdobiach výkonu zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnou osobou prvýkrát v roku 2011 za rok 2010 v lehote ustanovenej v § 233 ods. 6.

§ 293bo

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej od 1. septembra 2010

Ak poistenec bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie pred 1. septembrom 2010, nárok na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje a jej suma sa určuje aj po 31. auguste 2010 podľa zákona účinného do 31. augusta 2010.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2011

§ 293bp

(1) Ak fyzická osoba je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(2) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľ zamestnanca uvedeného v odseku 1, je zamestnávateľ aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(3) Fyzická osoba, ktorej právny vzťah zakladajúci právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu⁵⁾ vznikol pred 1. januárom 2011, a k 31 decembru 2010 nebola zamestnanec, je zamestnanec podľa zákona účinného od 1. januára 2011, ak tento právny vzťah trvá aj po 31. decembri 2010.

(4) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá do 31. decembra 2010 bola povinná poskytovať príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a tento príjem je povinná poskytovať aj po tomto dni, alebo ktorá bola do 31. decembra 2010 platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu^25a) a je týmto platiteľom aj po tomto dni, je zamestnávateľ podľa zákona účinného od 1. januára 2011 a je povinná splniť povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. a) a b) do 31. januára 2011.

(5) Fyzická osoba, ktorá do 31. decembra 2010 bola registrovaná podľa osobitného predpisu⁸⁾ v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 a k 31. decembru 2010 nebola samostatne zárobkovo činnou osobou podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, je samostatne zárobkovo činná osoba od 1. januára 2011 podľa tohto zákona, ak dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu⁸⁾ v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 aj po 31. decembri 2010. Ustanovenie prvej vety sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

§ 293bq

(1) Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, ktorej bol pred 1. januárom 2011 priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, zaniká nemocenské poistenie tejto osoby dňom 31. decembra 2010.

(2) Dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktorej bol pred 1. januárom 2011 priznaný predčasný starob­ný dôchodok, zaniká dôchodkové poistenie tejto osoby dňom 31. decembra 2010.

(3) Poistencovi, ktorý k 31. decembru 2010 bol poistený v nezamestnanosti, má priznaný invalidný dôchodok a pred 1. januárom 2011 dovŕšil dôchodkový vek, zaniká poistenie v nezamestnanosti dňom 31. decembra 2010.

§ 293br

Ak ochranná lehota začala plynúť pred 1. januárom 2011, a jej plynutie neskončilo do 31. decembra 2010, posudzuje sa aj po tomto dni podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

§ 293bs

(1) Nárok na nemocenskú dávku, nárok na dôchodkovú dávku, nárok na úrazovú dávku a nárok na dávku v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2011, sa posudzujú a sumy týchto dávok sa určujú podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

(2) Ak nárok na materské vznikol pred 1. januárom 2011 a trvá aj po 31. decembri 2010, suma materského sa určí a materské sa poskytuje za obdobie po 31. decembri 2010 podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(3) Ak sa dôchodková dávka, na ktorú vznikol nárok do 31. decembra 2010, priznáva po 31. decembri 2010, priemerný osobný mzdový bod sa upravuje podľa § 63 ods. 3 a 4 účinného od 1. januára 2011.

§ 293bt

(1) Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starob­ný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec uvedený v § 293bp ods. 3 od 1. januára 2011 a toto dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká od najbližšej splátky predčasného starob­ného dôchodku splatnej po 28. februári 2011. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca uvedeného v prvej vete sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 a za obdobie po najbližšej splátke dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(2) Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 a ktorému po 31. decembri 2010 vznikne dôchodkové poistenie zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby pred dovŕšením dôchodkového veku, sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie tohto dôchodkového poistenia podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(3) Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starob­ný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2011, nárok na výplatu predčasného starob­ného dôchodku zaniká od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po 28. februári 2011. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca uvedeného v prvej vete sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 a za obdobie po najbližšej splátke dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(4) Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starob­ný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010, toto dôchodkové poistenie trvá aj po tomto dni a zanikne pred 1. marcom 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do zániku tohto dôchodkového poistenia podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

(5) Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starob­ný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010, toto dôchodkové poistenie bude trvať po 28. februári 2011 alebo zanikne pred 1. marcom 2011 a v období od 1. januára 2011 do 28. februára 2011 dovŕši dôchodkový vek, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

(6) Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starob­ného dôchodku podľa odsekov 1 a 3, zúčtujú sa sumy neprávom vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku od najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok.

§ 293bu

Vymeriavací základ na účely platenia poistného na sociálne poistenie za obdobie pred 1. januárom 2011 sa určí podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

§ 293bv

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby do 30. júna 2011 sa určí podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

§ 293bw

V období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 ­zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 8, 11 a 17. Ustanovenie § 293bk sa od 1. januára 2011 nepoužije.

Prechodné ustanovenia
k právnej úprave účinnej
od 1. januára 2012

§ 293bx

Ak nárok na materské vznikol pred 1. januárom 2012 a trvá aj po 31. decembri 2011, suma materského sa určí za obdobie po 31. decembri 2011 podľa zákona účinného od 1. januára 2012.

§ 293by

V období od 1. januára 2012 do 31. decembra 2013 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 8, 10 a 17. V období uvedenom v prvej vete sa prirážka podľa § 134 neukladá a zľava podľa § 134 sa neposkytuje.

§ 293bz

V rokoch 2012 a 2013 rozhoduje po predchádzajúcom súhlase dozornej rady generálny riaditeľ o použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený.

§ 293ca

Príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu¹²⁰⁾ účinného do 31. decembra 2011 dosiahnutý za rok 2011 nie je príjmom na účely § 21, § 138 ods. 2 a 3 a § 293bp ods. 5.

§ 293cb

Prechodné ustanovenia
k právnej úprave účinnej
od 1. februára 2012

(1) Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe a dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti, ktorým toto dobrovoľné poistenie malo trvať po 31. januári 2012, dobrovoľné poistenie zaniká od 1. februára 2012, ak odsek 2 neustanovuje inak.

(2) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, ktorej vzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie pred 1. februárom 2012, toto poistenie trvalo k 31. januáru 2012 a k tomuto dňu nezískala 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia, je dobrovoľne nemocensky poistená podľa zákona účinného do 31. januára 2012 aj po 31. januári 2012 do dňa podania odhlášky z dobrovoľného nemocenského poistenia, najdlhšie do dňa, v ktorom získa 270 dní nemocenského poistenia.

(3) Fyzickej osobe, ktorá sa prihlási na dobrovoľné poistenie podľa zákona účinného od 1. februára 2012 najneskôr do 29. februára 2012, vzniká dobrovoľné poistenie odo dňa, ktorý uvedie v prihláške, najskôr od 1. februára 2012.

(4) Ak poistencovi dobrovoľné nemocenské poistenie zaniklo podľa odseku 1 a vzniklo od 1. februára 2012 toto poistenie je nepretržité.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. marca 2012

§ 293cc

Číslo pridelené Sociálnou poisťovňou fyzickej osobe a právnickej osobe povinnej odvádzať poistné pri prihlásení do registra zamestnávateľov alebo do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia pred 1. marcom 2012 je po 29. februári 2012 variabilný symbol na účely  § 142 ods. 7.

§ 293cd

(1) Sociálna poisťovňa môže postúpiť na právnickú osobu uvedenú v § 149 ods. 12 aj pohľadávku vzniknutú podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004 vrátane pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie,  dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie a na príspevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky pred rokom 1994 a penále, ktoré súvisí s týmto poistným, na poistnom na zdravotnom poistení za rok 1994 a penále, ktoré súvisí s týmto poistným, vrátane pohľadávok uvedených v § 293bd a pohľadávky na preplatkoch na rodičovskom príspevku za obdobie pred 1. novembrom 2002, pohľadávky na peňažných náhradách ­vyplatených z garančného fondu a na podporách  v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004. Na postúpenie pohľadávky podľa prvej vety platí § 149 ods. 2 písm. a), ods. 3, 4, 6 až 12 rovnako.

(2) Sociálna poisťovňa môže odpísať podľa § 150 aj pohľadávku na poistnom na ­zdravotné poistenie a príspevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky za obdobie pred 1. januárom 1994 vrátane penále, ak rozhodla o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky a dlžník neuspokojí pohľadávku štátu, na ktorú bolo vydané rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania, ani v lehote jedného roka od vydania rozhodnutia.

(3) Sociálna poisťovňa môže odpísať podľa § 150 a 151 aj pohľadávku na poistnom na zdravotné poistenie  za rok 1994 vrátane penále, ktorú má v správe.

 

Prechodné ustanovenia
účinné od 1. septembra 2012

§ 293ce

(1) Ministerstvo v roku 2012 opatrenie podľa § 82 ods. 2 nevydá.

(2) Ministerstvo vydá opatrenie a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra 2012, ktorým ustanoví

a) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odsekov 3 až 5,

b) percento zvýšenia úrazovej renty podľa odseku 6.

(3) Pevná suma zvýšenia

a) starobného dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012,

b) predčasného starobného dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012,

c) invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidného dôchodku podľa § 266 a sociálneho dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012,

d) invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012,

e) vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012,

f) sirotského dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012.

(4) Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí podľa odseku 3 z priemernej mesačnej sumy dôchodkovej dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012. Invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok, ktoré nie sú vyplácané v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa zvyšujú pevnou sumou, ktorá sa určí podľa odseku 3 písm. c) z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ktorý nie je vyplácaný v sume jednej polovice, vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012.

(5) Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí podľa odseku 3 z priemernej mesačnej sumy dôchodkovej dávky, ktorá je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012. Invalidný dôchodok podľa § 266, ktorý je vyplácaný v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa zvyšuje pevnou sumou, ktorá sa určí podľa odseku 3 písm. c) z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ktorý je vyplácaný v sume jednej polovice, vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012.

(6) Percento zvýšenia úrazovej renty sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012.

§ 293cf

(1) Suma podľa osobitného predpisu¹²¹⁾ prevedená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za poistenca, ktorému zanikla účasť na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu,¹²¹⁾ sa považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie za obdobie jeho účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

(2) Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok poistenca, za ktorého bola prevedená suma podľa odseku 1, sa za obdobie starobného dôchodkového sporenia neznižuje.

§ 293cg

Správny fond sa tvorí najviac vo výške 1,9 % aj zo sumy príspevkov na starobné dôchodkové sporenie pripísaných na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, ktorá sa podľa § 293cf ods. 1 považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie.

Komentár k § 293bm až § 293cg

V prípade, ak dôvod na poskytnutie dávky v nezamestnanosti vznikol do 31. januára 2010, o dávke v nezamestnanosti sa rozhodne podľa zákona účinného do 31. januára 2010. Ďalej je určené, že do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítava aj obdobie od 1. februára 2006 do 31. januára 2010, počas ktorého bolo prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.

Ak fyzická osoba je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, ktorej bol pred 1. januárom 2011 priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, zaniká nemocenské poistenie tejto osoby dňom 31. decembra 2010.

Nárok na nemocenskú dávku, nárok na dôchodkovú dávku, nárok na úrazovú dávku a nárok na dávku v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2011, sa posudzujú a sumy týchto dávok sa určujú podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

Vymeriavací základ na účely platenia poistného na sociálne poistenie za obdobie pred 1. januárom 2011 sa určí podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

Ak nárok na materské vznikol pred 1. januárom 2012 a trvá aj po 31. decembri 2011, suma materského sa určí za obdobie po 31. decembri 2011 podľa zákona účinného od 1. januára 2012.

Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe a dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti, ktorým toto dobrovoľné poistenie malo trvať po 31. januári 2012, dobrovoľné poistenie zaniká od 1. februára 2012.

Číslo pridelené Sociálnou poisťovňou fyzickej osobe a právnickej osobe povinnej odvádzať poistné pri prihlásení do registra zamestnávateľov alebo do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia pred 1. marcom 2012 je po 29. februári 2012 variabilný symbol.

V roku 2012 pevná suma zvýšenia starobného dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012.

V ďalších odsekov sú uvedené jednotlivé sumy zvýšenia predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku. Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí z priemernej mesačnej sumy dôchodkovej dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012. Percento zvýšenia úrazovej renty sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2013

§ 293ch

Ak nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol pred 1. januárom 2013, suma dávky sa určí aj po 31. decembri 2012 podľa zákona účinného do 31. decembra 2012.

§ 293ci

Vymeriavací základ určený podľa § 138 ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2012 sa použije na účely vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby do 30. júna 2013, najdlhšie do 30. septembra 2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012. Ak je príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou k 1. júlu 2013 nižší ako 12-násobok vymeriavacieho základu určeného podľa § 138 ods. 5 v znení účinnom od 1. januára 2013, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby zaniká od 1. júla 2013 alebo od 1. októbra 2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012.

§ 293cj

(1) Na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby sa do 30. júna 2013 alebo do 30. septembra 2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012, použije § 138 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2012.

(2) Na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby sa za obdobie od 1. januára 2013 do 30. júna 2015 nepoužije § 138 ods. 2 a 3 v znení účinnom od 1. januára 2013.

(3) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je

a) od 1. júla 2013 alebo od 1. októbra 2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012, podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2012, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie,  poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,9,

b) od 1. júla 2014 alebo od 1. októbra 2014, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2013, podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2013, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,6.

(4) Pomerná časť základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti na účely odseku 3 je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Na určenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa odseku 3 platí § 138 ods. 6, 7, 12 a 17 rovnako.

§ 293ck

(1) Fyzická osoba, ktorej právny vzťah zakladajúci právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu⁵⁾ vznikol pred 1. januárom 2013, a k 31. decembru 2012 nebola zamestnanec podľa § 4 ods. 1 a 2 účinného do 31. decembra 2012, je zamestnanec podľa zákona účinného od 1. januára 2013, ak tento právny vzťah trvá aj po 31. decembri 2012.

(2) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá do 31. decembra 2012 bola povinná poskytovať fyzickej osobe príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 2 a 3 a tento príjem je povinná poskytovať fyzickej osobe aj po tomto dni, alebo ktorá bola do 31. decembra 2012 platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu^25a) a je týmto platiteľom aj po tomto dni, je zamestnávateľ podľa zákona účinného od 1. januára 2013 a je povinná splniť povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) do 31. januára 2013.

§ 293cl

(1) Poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2012, ktorý nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2013 a ktorý je povinne  dôchodkovo poistený ako zamestnanec podľa § 293ck ods. 1 a toto dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2013, zaniká nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po 28. februári 2013.

(2) Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starob­ného dôchodku podľa odseku 1, zúčtujú sa sumy neprávom vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku od najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2013 so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok.

§ 293cm

Na zvyšovanie úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada nákladov na výživu pozostalých a na zvyšovanie plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na zdraví, ktorá vznikla vojakom povinnej vojenskej služby pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ich plnením, ktorých výplatu prevzala Sociálna poisťovňa od 1. augusta 2006 od Ministerstva obrany Slovenskej republiky, sa

a) od 1. januára 2013 do 31. decembra 2017 vzťahuje § 89 ods. 9 písm. a),

b)  od 1. januára 2018 vzťahuje § 89 ods. 9 písm. b).

§ 293cn

(1) Suma podľa osobitného predpisu¹²²⁾ prevedená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za poistenca, ktorému zanikla účasť na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu,¹²²⁾ sa považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie za obdobie jeho účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

(2) Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok poistenca, za ktorého bola prevedená suma podľa odseku 1, sa za obdobie starobného dôchodkového sporenia neznižuje.

(3) Suma podľa odseku 1 je príjmom Sociálnej poisťovne a tvorí sa z nej základný fond starobného poistenia.

§ 293co

Správny fond sa tvorí najviac vo výške 1,9 % aj zo sumy príspevkov na starobné dôchodkové sporenie pripísaných na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, ktorá sa podľa § 293cn ods. 1 považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie.

§ 293cp

Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol pred 1. januárom 2013, suma dávky sa určí aj po 31. decembri 2012 podľa zákona účinného do 31. decembra 2012.

§ 293cr

(1) Poistencovi, ktorému nárok na predčasný starob­ný dôchodok vznikol podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2013, dôchodkový vek dovŕšil pred 1. januárom 2013 a predčasný starobný dôchodok nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, sa suma starobného dôchodku, na ktorú mal nárok v deň dovŕšenia dôchodkového veku, určí na žiadosť poistenca znovu podľa predpisov účinných od 1. januára 2013.

(2) Nárok na výplatu starobného dôchodku podľa odseku 1 vzniká odo dňa podania žiadosti o nový výpočet tohto dôchodku, najskôr od 1. januára 2013.

§ 293cs

(1) Suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému predčasný starobný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2013 nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, alebo do dňa smrti poistenca, ak poistenec zomrel pred 1. januárom 2013, sa určí znovu podľa predpisov účinných od 1. januára 2013.

(2) Nárok na výplatu vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa odseku 1 vzniká odo dňa podania žiadosti o nový výpočet tohto dôchodku, najskôr od 1. januára 2013.

§ 293ct

Sociálna poisťovňa o sume dôchodkovej dávky podľa § 293cr a 293cs rozhodne v lehote do 90 dní od začatia konania.

Komentár k § 293ci až § 293ct

Určenie vymeriavacieho základu v znení účinnom do 31. decembra 2012 sa použije na účely vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby do 30. júna 2013, najdlhšie do 30. septembra 2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012. V prípade, ak je príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou k 1. júlu 2013 nižší ako 12-násobok vymeriavacieho základu v znení účinnom od 1. januára 2013, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby zaniká od 1. júla 2013 alebo od 1. októbra 2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012.

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je od 1.júla 2013 alebo od 1. októbra 2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012, podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2012, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,9, a od 1. júla 2014 alebo od 1. októbra 2014, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2013, podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2013, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti a koeficientu 1,6.

Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku, zúčtujú sa sumy neprávom vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku od najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2013 so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok.

Poistencovi, ktorému nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2013, dôchodkový vek dovŕšil pred 1. januárom 2013 a predčasný starobný dôchodok nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, sa suma starobného dôchodku, na ktorú mal nárok v deň dovŕšenia dôchodkového veku, určí na žiadosť poistenca znovu podľa predpisov účinných od 1. januára 2013.

Suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému predčasný starobný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2013 nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, alebo do dňa smrti poistenca, ak poistenec zomrel pred 1. januárom 2013, sa určí znovu podľa predpisov účinných od 1. januára 2013.

 

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2014

§ 293cu

Na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 použije § 5 v znení účinnom do 31. decembra 2013.

§ 293cv

(1) Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol pred 1. januárom 2014, nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje a suma tejto dávky sa určuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2013.

(2) Nárok na úrazovú dávku, ktorý vznikol pred 1. januárom 2014, sa posudzuje a suma tejto dávky sa určuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2013.

(3) Ak platobná neschopnosť zamestnávateľa podľa § 18 ods. 1 vznikla pred 1. januárom 2014, nárok na dávku garančného poistenia sa posudzuje a suma tejto dávky sa určuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2013.

(4) Ak poistenec bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie pred 1. januárom 2014 a o dávke v nezamestnanosti nebolo rozhodnuté do 31. decembra 2013, nárok na dávku sa posudzuje a suma tejto dávky sa určuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2013.

§ 293cw

Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorému nárok na invalidný dôchodok vznikol pred 1. januárom 2014, sa určuje aj po 31. decembri 2013 podľa zákona účinného pred 1. januárom 2014.

§ 293cx

Sumu pozostalostných dôchodkov, ktorých suma bola určená podľa § 81 ods. 6 poslednej vety v znení účinnom do 31. decembra 2013, určí Sociálna poisťovňa na žiadosť podľa zákona účinného od 1. januára 2014.

§ 293cy

V období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2017 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 8, 10 a 17. V období uvedenom v prvej vete sa prirážka podľa § 134 neukladá a zľava podľa § 134 neposkytuje.

§ 293cz

(1) Na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby sa za obdobie od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 alebo do 30. septembra 2014, ak lehota na podanie daňového priznania za rok 2013 bola predĺžená, použije § 293cj ods. 3 písm. a) a ods. 4.

(2) Na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby sa za obdobie od 1. januára 2014 do 30. júna 2015 nepoužije § 138 ods. 2 a 3 v znení účinnom od 1. januára 2014.

(3) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je od 1. júla 2014 alebo od 1. októbra 2014, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2013, podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 neznížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie, príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,6. Na určenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby platí § 138 ods. 6, 7, 12 a 17 rovnako. Ustanovenie § 293cj ods. 3 písm. b) a ods. 4 sa od 1. januára 2014 nepoužije.

§ 293da

(1) V období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2017 rozhoduje generálny riaditeľ po predchádzajúcom súhlase dozornej rady o použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený.

(2) Zostatok správneho fondu nevyčerpaný k 31. decembru 2013 sa prevedie do 10 dní od schválenia účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2013 národnou radou do rezervného fondu solidarity.

§ 293db

Zamestnávateľ zamestnanca, ktorý je k 31. decembru 2013 a po tomto dni štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, je povinný oznámiť túto skutočnosť organizačnej zložke Sociálnej poisťovne do 31. januára 2014.

§ 293dc

Sociálna poisťovňa môže postúpiť pohľadávky uvedené v § 293s ods. 1, § 293ak a § 293cd ods. 1 od 1. januára 2014 podľa § 149 ods. 1 účinného od 1. januára 2014.

Komentár k § 293cu až § 293dc

Na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 použije § 5 v znení účinnom do 31. decembra 2013.

Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorému nárok na invalidný dôchodok vznikol pred 1. januárom 2014, sa určuje aj po 31. decembri 2013 podľa zákona účinného pred 1. januárom 2014.

V období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2017 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu.

Komentár k § 293dc

Právnou úpravou od 1. 7. 2018 sa zakladá povinnosť Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť Sociálnej poisťovni údaje, o ktorých sa dozvedá pri svojej činnosti na účely vykonávania sociálneho poistenia, najmä platenia poistného na dôchodkové poistenie štátom za

–   fyzické osoby, ktoré majú nárok na rodičovský príspevok,

–   fyzické osoby, ktorým sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a

–   fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne.

Účelom tohto ustanovenia bolo odbremeniť tieto fyzické osoby od poskytovania údajov a plnenia oznamovacích povinností dvom subjektom verejnej správy, pôsobiacim v oblasti výkonu sociálneho zabezpečenia. Ustanovenie § 233 nadväzuje na zmeny v § 15 a § 22.

Týmto prechodným ustanovením sa ustanovila lehota na poskytnutie potrebných údajov súvisiacich so založením povinnosti Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny v § 233 Sociálnej poisťovni, a to do 10. januára 2018.

Ak poistenec nesplnil podmienky, nároku na dávku v nezamestnanosti ku dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017, môže mu vzniknúť nárok na dávku v nezamestnanosti podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2018.

§ 293dd

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej od 1. januára 2015

Ak samostatne zárobkovo činná osoba nesplní pred 1. januárom 2015 povinnosť podľa § 228 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2014, postupuje sa podľa zákona v znení účinnom pred 1. januárom 2015.

§ 293de

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej od 1. júla 2014

(1) Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe alebo dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti, ktorej toto dobrovoľné poistenie malo trvať po 30. júni 2014 a ktorá je povinne nemocensky poistená k 1. júlu 2014, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti zaniká od 1. júla 2014, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

(2) Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti nezaniká podľa odseku 1, ak sú splnené podmienky podľa § 19 ods. 2 písm. b).

(3) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, ktorej vzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie pred 1. júlom 2014, toto poistenie trvalo k 30. júnu 2014 a povinné nemocenské poistenie jej trvá aj po 30. júni 2014, a k tomuto dňu nezískala najmenej 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia, je dobrovoľne nemocensky poistená podľa zákona účinného do 30. júna 2014 aj po tomto dni, najdlhšie do dňa, v ktorom získa najmenej 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia a najmenej 26 týždňov nepretržitého dobrovoľného nemocenského poistenia, ak dobrovoľné nemocenské poistenie nezaniklo skôr. Ak poistencovi zaniklo dobrovoľné nemocenské poistenie v deň, v ktorom získal najmenej 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia a najmenej 26 týždňov nepretržitého dobrovoľného nemocenského poistenia, a k tomuto dňu mu vznikne dobrovoľné nemocenské poistenie podľa zákona účinného od 1. júla 2014, toto poistenie je nepretržité.

 

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2015

§ 293df

Nárok na predčasný starobný dôchodok, ktorý vznikol pred 1. januárom 2015, sa posudzuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2014.

§ 293dg

Obdobie starobného dôchodkového sporenia získané pred 1. januárom 2015 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 je obdobím účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

§ 293dh

Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a úrazovej dávky vznikol pred 1. januárom 2015, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa zákona účinného do 31. decembra 2014.

§ 293di

(1) Ak poistenec bol 31. decembra 2014 dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára 2015 určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru 2015 sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti pred 1. januárom 2015 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca 2015.

(2) Poistencovi, ktorý bol v roku 2015 dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok, poberal tento dôchodok alebo jeho časť a dôchodkové poistenie mu zaniklo pred 31. decembrom 2015 a nebol dôchodkovo poistený k 31. decembru 2014, sa určí na žiadosť suma starobného dôchodku tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v roku 2015 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

(3) Zamestnávateľ je povinný predložiť pobočke evidenčný list dôchodkového poistenia za obdobie pred 1. augustom 2006 za zamestnanca, ktorý je poberateľ starobného dôchodku a získal obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti, do 31. januára 2015, ak ho už Sociálnej poisťovni nepredložil.

Prechodné ustanovenia účinné
od 15. marca 2015

§ 293dj

(1) Suma podľa osobitného predpisu¹²³⁾ prevedená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za poistenca, ktorému zanikla účasť na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu,¹²³⁾ sa považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie za obdobie jeho účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

(2) Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok poistenca, za ktorého bola prevedená suma podľa odseku 1, sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení neznižuje.

§ 293dk

Správny fond sa tvorí najviac vo výške 2,15 % aj zo sumy podľa § 293dj ods. 1.

§ 293dl

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. júla 2015

(1) Sociálna poisťovňa zašle do 31. augusta 2015 poberateľovi starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ktoré sa vyplácajú k 1. júlu 2015, písomnú výzvu na preukázanie skutočností rozhodujúcich na určenie sumy zvýšenia tohto dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ak suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa § 82b ods. 3 písm. c) je nižší ako suma minimálneho dôchodku.

(2) Ak nárok na výplatu starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku vznikol pred 1. júlom 2015, trvá aj po 30. júni 2015 a suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa § 82b ods. 3 písm. c) je nižší ako suma minimálneho dôchodku, o sume zvýšenia tohto dôchodku na sumu minimálneho dôchodku Sociálna poisťovňa rozhodne bez žiadosti do 60 dní od preukázania skutočností rozhodujúcich na určenie tejto sumy.

(3) Štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne na úhradu výdavkov spojených s konaním o nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku podľa odsekov 1 a 2, ktoré sa poukazujú prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu ministerstva.

Prechodné ustanovenia
účinné od 1. januára 2016

§ 293dm

(1) Vdova, ktorej manžel zomrel pred 1. júlom 2003 a zanikol jej nárok na vdovský dôchodok, má nárok na vdovský dôchodok, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004; na lehotu dvoch rokov alebo piatich rokov podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa neprihliada. Suma vdovského dôchodku podľa prvej vety sa určí podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 vrátane úpravy a zvýšenia vdovského dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2016, ktoré by patrili odo dňa splnenia podmienok nároku na vdovský dôchodok. Suma vdovského dôchodku sa z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti neznižuje.

(2) Vdova, ktorej manžel zomrel pred 1. januárom 2004 a zanikol jej nárok na výplatu vdovského dôchodku, má nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak spĺňa podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004; na lehotu dvoch rokov alebo piatich rokov podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa neprihliada. Suma vdovského dôchodku podľa prvej vety sa určí tak, že suma vdovského dôchodku, ktorá patrila ku dňu predchádzajúcemu zániku nároku na výplatu vdovského dôchodku, sa zvýši odo dňa splnenia podmienok nároku na výplatu vdovského dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2016.

(3) Nárok na výplatu vdovského dôchodku podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr od 1. januára 2016.

(4) O nároku na vdovský dôchodok podľa odseku 1 a o nároku na výplatu vdovského dôchodku podľa odseku 2 Sociálna poisťovňa rozhodne do šiestich mesiacov od začatia konania.

§ 293dn

(1) Vdovec, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom 2004, nevznikol mu nárok na vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2016 alebo mu zanikol nárok na taký vdovecký dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek alebo bol uznaný za invalidného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a táto invalidita trvá aj po 31. decembri 2015, má nárok na vdovecký dôchodok najskôr od 1. januára 2016 po manželke, ktorá

a) ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov,

b) ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo získala dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo

c) zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

(2) Suma vdoveckého dôchodku podľa odseku 1 je 136,50 eur mesačne.

(3) Na zvyšovanie vdoveckého dôchodku podľa odseku 1 platí § 82 rovnako.

(4) Pri súbehu nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku podľa odseku 1 s inou dôchodkovou dávkou platí § 81 ods. 2 až 5 rovnako.

(5) Vdovec nemá nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1, ak

a) má nárok na vdovecký výsluhový dôchodok alebo vdovecký dôchodok podľa osobitného predpisu,²⁾

b) uzatvoril manželstvo alebo

c) na základe právoplatného rozhodnutia súdu spôsobil smrť manželky úmyselným trestným činom.

(6) O nároku na vdovecký dôchodok podľa odseku 1 Sociálna poisťovňa rozhodne do šiestich mesiacov od začatia konania.

(7) Ustanovenie § 293n sa od 1. januára 2016 nepoužije.

Komentár k § 293dd – § 293dn

Ak samostatne zárobkovo činná osoba nesplní pred 1. januárom 2015 povinnosť podľa § 228 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2014, postupuje sa podľa zákona v znení účinnom pred 1. januárom 2015.

Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe alebo dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti, ktorej toto dobrovoľné poistenie malo trvať po 30. júni 2014 a ktorá je povinne nemocensky poistená k 1. júlu 2014, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti zaniká od 1. júla 2014.

Nárok na predčasný starobný dôchodok, ktorý vznikol pred 1. januárom 2015, sa posudzuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2014.

Obdobie starobného dôchodkového sporenia získané pred 1. januárom 2015 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 je obdobím účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a úrazovej dávky vznikol pred 1. januárom 2015, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa zákona účinného do 31. decembra 2014.

Poistencovi, ktorý bol v roku 2015 dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok, poberal tento dôchodok alebo jeho časť a dôchodkové poistenie mu zaniklo pred 31. decembrom 2015 a nebol dôchodkovo poistený k 31. decembru 2014, sa určí na žiadosť suma starobného dôchodku tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v roku 2015 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Sociálna poisťovňa zašle do 31. augusta 2015 poberateľovi starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ktoré sa vyplácajú k 1. júlu 2015, písomnú výzvu na preukázanie skutočností rozhodujúcich na určenie sumy zvýšenia tohto dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ak suma tohto dôchodku alebo úhrn súm je nižší ako suma minimálneho dôchodku.

Vdovec nemá nárok na vdovecký dôchodok, ak má nárok na vdovecký výsluhový dôchodok, uzatvoril manželstvo alebo na základe právoplatného rozhodnutia súdu spôsobil smrť manželky úmyselným trestným činom.

§ 293do

Prechodné ustanovenie
účinné od 1. januára 2016

Zamestnanec podľa tohto zákona nie je v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021 fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.¹²⁴⁾

Komentár k § 293do

Zamestnanec nie je v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021 fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

Konanie o opravnom prostriedku začaté pred 1. júlom 2016 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2016.

Dôchodková dávka okrem vyrovnávacieho príplatku vyplácaná k 1. januáru 2017 a dôchodková dávka okrem vyrovnávacieho príplatku priznaná od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 sa zvyšujú najmenej o pevnú sumu určenú 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku. Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru 2017 a úrazová renta priznaná od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 sa zvyšujú najmenej o 2 %.

V roku 2018 došlo k zmene lehoty na rok 2021, a to vzhľadom na to, že sa zmena týkala lehoty v prechodnom ustanovení, nakoľko bolo nevyhnutné, aby novela zákona nadobudla účinnosť najmenej deň pred rozhodujúcim dátumom.

Podľa prechodného ustanovenia § 102 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov „Športové kluby, v ktorých športovci do 31. decembra 2015 vykonávajú šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, upravia svoje zmluvné vzťahy so športovcami v súlade s týmto zákonom do 31. decembra 2018. Po uplynutí tejto lehoty sa zmluva medzi športovcom a športovým klubom vykonávajúcim šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, bude považovať za zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu podľa tohto zákona.“

Podľa prechodného ustanovenia § 293do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení „Zamestnanec podľa tohto zákona nie je v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2018 fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu“.

Podľa prechodného ustanovenia § 38ei zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení „Zamestnanec na účely tohto zákona nie je v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018 fyzická osoba, ktorá odplatne vykonáva šport za športovú organizáciu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.“

Z citovaných ustanovení vyplýva, že po 31. decembri 2018 budú športové kluby za športovcov, ktorí vykonávajú šport spôsobom spĺňajúcim znaky závislej práce, hradiť plné odvodové zaťaženie.

Viaceré ligové kluby už v minulosti avizovali, že nie sú schopné ekonomicky zvládnuť zvýšené náklady osobné náklady športovcov, a nemohli sa ďalej starať o rozvoj profesionálneho športu na Slovensku.

Slovenské profesionálne kluby sú prínosom pre celú slovenskú spoločnosť, pretože okrem participácie na najvyššej národnej súťaži sa starajú o veľké množstvo mladých športovcov, vytvárajú komplexné možnosti fyzickej aktivity pod odborným dohľadom, vychovávajú a pripravujú športovcov pre slovenskú reprezentáciu a vytvárajú športové možnosti na športový zážitok.

Napriek tomu, že v súlade s terminológiou Zákonníka práce sa športovec v kolektívnych športoch považuje za zamestnanca klubu [Uznesenie Európskeho parlamentu k európskemu rozmeru v športe (2011/2087(INI)]; Čl. 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie), treba prihliadať na viaceré dôležité špecifiká tejto pracovnej činnosti. Profesionálny športovec je iným zamestnancom ako bežný zamestnanec, a to s poukazom na osobitnú povahu športu, krátkodobosť a nepredvídateľnosť kariéry profesionálnych športovcov, ako aj vzhľadom na mnohé pozitívne prínosy, ktoré profesionálny šport prináša spoločnosti.

Na základe vyššie uvedeného sa upravila lehota, ktorou sa za zamestnanca považuje fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu z pohľadu zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení.

Poskytnutím dostatočnej lehoty športovým klubom na prispôsobenie sa na zvýšenú finančnú náročnosť, im týmto je umožnené hľadať riešenie tejto situácie v prospech celého slovenského športu a súčasne na strane štátu sa poskytuje obdobie na vytvorenie takých podmienok, ktoré budú zohľadňovať osobitnú povahu športu.

§ 293dp

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. júla 2016

(1) Konanie o opravnom prostriedku začaté pred 1. júlom 2016 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2016.

(2) Opravný prostriedok proti rozhodnutiu vydanému pred 1. júlom 2016, ktorý bol podaný v súlade s predpismi účinnými v čase vydania rozhodnutia a bol doručený súdu alebo ústrediu po 30. júni 2016, sa považuje za odvolanie podľa zákona účinného od 1. júla 2016 podané včas a riadne.

Prechodné ustanovenia
účinné od 30. októbra 2016

§ 293dq

(1) Dôchodková dávka okrem vyrovnávacieho príplatku vyplácaná k 1. januáru 2017 a dôchodková dávka okrem vyrovnávacieho príplatku priznaná od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 sa zvyšujú podľa § 82 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. e), ods. 4 písm. e), ods. 5 písm. e), ods. 6 písm. e), ods. 7 písm. e), ods. 9 a 10 najmenej o pevnú sumu určenú 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 2 až 7 bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

(2) Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru 2017 a úrazová renta priznaná od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 sa zvyšujú podľa § 89 ods. 9 písm. a) piateho bodu najmenej o 2 %.

§ 293dr

(1) Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2017 je

a) 8,20 eura, ak ide o starobný dôchodok,

b) 2,50 eura, ak ide o starobný dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice,

c) 7,90 eura, ak ide o predčasný starobný dôchodok,

d) 3 eurá, ak ide o predčasný starobný dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice,

e) 7,10 eura, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok,

f) 2,60 eura, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % vyplácaný v sume jednej polovice a invalidný dôchodok podľa § 266 vyplácaný v sume jednej polovice,

g) 4 eurá, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %,

h) 1,70 eura, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % vyplácaný v sume jednej polovice,

  i) 5,30 eura, ak ide o vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,

  j) 2,30 eura, ak ide o vdovský dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice a vdovecký dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice,

k) 2,60 eura, ak ide o sirotský dôchodok,

  l) 1,40 eura, ak ide o sirotský dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice.

(2) Percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2017 je 2 %.

(3) Ustanovenia § 82 ods. 12 písm. a) a § 89 ods. 10 sa v roku 2016 neuplatňujú.

Komentár k § 293dr

V tejto časti zákona je bližšia špecifikácia pevnej sumy zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2017.

V prípade, ak ide o starobný dôchodok, suma sa zvýši o 8,20 eura, 3 eurá, ak ide o predčasný starobný dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice, 7,10 eura, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, 2,60 eura, ak ide o sirotský dôchodok. Percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2017 je 2 %.

Prechodné ustanovenia
účinné od 1. januára 2018

§ 293ds

(1) Ak suma starobného dôchodku bola určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a starobný dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2017, suma starobného dôchodku sa novo určí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 z priemerného mesačného zárobku určeného podľa odsekov 2 až 6 vrátane zvýšenia starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok získané po 31. decembri 2003, ak starobný dôchodok bol priznaný v roku

a) 1988 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 2 733 Sk,

b) 1989 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 2 750 Sk,

c) 1990 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 2 767 Sk,

d) 1991 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 3 689 Sk,

e) 1992 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 2 900 Sk,

f) 1993 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 2 934 Sk,

g) 1994 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 3 134 Sk,

h) 1995 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 3 334 Sk,

  i) 1996 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 3 667 Sk,

  j) 1997 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 3 767 Sk,

k) 1998 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 3 867 Sk,

  l) 1999 z priemerného mesačného zárobku podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 v sume najmenej 3 967 Sk,

m) 2000 z priemerného mesačného zárobku podľa § 293k ods. 3 a 4 v sume najmenej 4 067 Sk,

n) 2001 z priemerného mesačného zárobku podľa § 293k ods. 3 a 4 v sume najmenej 4 167 Sk,

o) 2002 z priemerného mesačného zárobku podľa § 293k ods. 3 a 4 v sume najmenej 4 267 Sk,

p) 2003 z priemerného mesačného zárobku podľa § 293k ods. 3 a 4 v sume najmenej 4 337 Sk.

(2) Priemerný mesačný zárobok na určenie sumy starobného dôchodku podľa odseku 1 je priemerný mesačný zárobok, z ktorého bola vypočítaná suma starobného dôchodku, neupravený podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 alebo podľa § 293k ods. 3 a 4.

(3) Na určenie sumy starobného dôchodku podľa odseku 1, ktorého základnú výmeru podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 tvorí 50 % priemerného mesačného zárobku, sa priemerný mesačný zárobok podľa odseku 2 do sumy

a) 2 500 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 500 Sk do sumy 8 525 Sk sa započítava 35 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. a),

b) 2 600 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 600 Sk do sumy 8 690 Sk sa započítava 35 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. b),

c) 2 700 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 700 Sk do sumy 8 901 Sk sa započítava 36 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. c),

d) 2 500 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 500 Sk do sumy 9 162 Sk sa započítava 32 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. d),

e) 2 800 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 800 Sk do sumy 9 691 Sk sa započítava 39 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. e),

f) 3 000 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 3 000 Sk do sumy 10 652 Sk sa započítava 37 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. f),

g) 4 500 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 4 500 Sk do sumy 12 068 Sk sa započítava 41 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. g),

h) 5 700 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 5 700 Sk do sumy 13 959 Sk sa započítava 41 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. h),

  i) 6 000 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 6 000 Sk do sumy 16 309 Sk sa započítava 41 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. i),

  j) 6 800 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 6 800 Sk do sumy 18 939 Sk sa započítava 41 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. j),

k) 7 900 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 7 900 Sk do sumy 21 749 Sk sa započítava 41 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. k),

  l) 8 500 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 8 500 Sk do sumy 24 524 Sk sa započítava 41 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. l),

m) 8 700 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 8 700 Sk do sumy 27 184 Sk sa započítava 38 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. m),

n) 9 300 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 9 300 Sk do sumy 29 725 Sk sa započítava 38 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. n),

o) 10 400 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 10 400 Sk do sumy 32 252 Sk sa započítava 38 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. o),

p) 11 200 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 11 200 Sk do sumy 34 823 Sk sa započítava 38 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. p).

(4) Na určenie sumy starobného dôchodku podľa odseku 1, ktorého základnú výmeru podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 tvorí 55 % priemerného mesačného zárobku, sa priemerný mesačný zárobok podľa odseku 2 do sumy

a) 2 000 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 000 Sk do sumy

    1.   8 525 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. a),

    2.   8 690 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. b),

    3.   8 901 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. c),

    4.   9 162 Sk sa započítava 22 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. d),

b) 2 200 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 200 Sk do sumy 9 691 Sk sa započítava 26 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. e),

c) 2 300 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 300 Sk do sumy 10 652 Sk sa započítava 24 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. f),

d) 3 000 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 3 000 Sk do sumy 12 068 Sk sa započítava 31 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. g),

e) 3 800 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 3 800 Sk do sumy 13 959 Sk sa započítava 31 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. h),

f) 3 900 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 3 900 Sk do sumy 16 309 Sk sa započítava 31 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. i),

g) 4 500 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 4 500 Sk do sumy 18 939 Sk sa započítava 31 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. j),

h) 5 100 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 5 100 Sk do sumy 21 749 Sk sa započítava 31 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. k),

  i) 5 700 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 5 700 Sk do sumy 24 524 Sk sa započítava 31 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. l),

  j) 6 400 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 6 400 Sk do sumy 27 184 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. m),

k) 6 800 Sk započítava v plnej sume a zo sumy na 6 800 Sk do sumy 29 725 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. n),

  l) 7 500 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 7 500 Sk do sumy 32 252 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. o),

m) 8 000 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 8 000 Sk do sumy 34 823 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. p).

(5) Na určenie sumy starobného dôchodku podľa odseku 1, ktorého základnú výmeru podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 tvorí 60 % priemerného mesačného zárobku, sa priemerný mesačný zárobok podľa odseku 2 do sumy

a) 1 500 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 1 500 Sk do sumy

    1.   8 525 Sk sa započítava 26 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. a),

    2.   8 690 Sk sa započítava 26 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. b),

    3.   8 901 Sk sa započítava 26 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. c),

    4.   9 162 Sk sa započítava 21 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. d),

b) 1 600 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 1 600 Sk do sumy 9 691 Sk sa započítava 23 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. e),

c) 1 700 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 1 700 Sk do sumy 10 652 Sk sa započítava 22 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. f),

d) 2 300 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 300 Sk do sumy 12 068 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. g),

e) 2 900 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 900 Sk do sumy 13 959 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. h),

f) 3 000 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 3 000 Sk do sumy 16 309 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. i),

g) 3 500 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 3 500 Sk do sumy 18 939 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. j),

h) 4 000 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 4 000 Sk do sumy 21 749 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. k),

  i) 4 200 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 4 200 Sk do sumy 24 524 Sk sa započítava 27 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. l),

  j) 4 600 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 4 600 Sk do sumy 27 184 Sk sa započítava 25 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. m),

k) 4 800 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 4 800 Sk do sumy 29 725 Sk sa započítava 25 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. n),

  l) 5 400 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 5 400 Sk do sumy 32 252 Sk sa započítava 25 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. o),

m) 5 900 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 5 900 Sk do sumy 34 823 Sk sa započítava 25 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa odseku 1 písm. p).

(6) Priemerný mesačný zárobok podľa odsekov 3 až 5 sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.

(7) Pri určení sumy starobného dôchodku podľa odsekov 1 až 6 sa na obmedzenia najvyššou výmerou podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 a na úpravu prislúchajúcu k starobnému dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2018 neprihliada.

(8) Starobný dôchodok sa na účely odsekov 1 až 7 považuje za priznaný v roku 2003, ak

a) poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 a k 31. decembru 2003 nebol nepretržite zamestnaný, vznikne prvýkrát nárok na výplatu starobného dôchodku po 31. decembri 2003,

b) nárok na starobný dôchodok vznikol podľa § 259 ods. 2.

(9) Nárok na výplatu starobného dôchodku v sume určenej podľa odsekov 1 až 8 vzniká

a) od 1. januára 2018, ak suma starobného dôchodku určená podľa odsekov 1 až 8 je vyššia ako suma starobného dôchodku vyplácaného k tomuto dňu,

b) odo dňa, od ktorého po 1. januári 2018 vznikne nárok na výplatu starobného dôchodku, ak suma starobného dôchodku určená podľa odsekov 1 až 8 je vyššia ako suma starobného dôchodku, ktorá patrí k tomuto dňu pred jej novým určením podľa odsekov 1 až 8.

Komentár k § 293ds

Nová úprava prepočtu dôchodkov

Ak suma starobného dôchodku bola určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a starobný dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2017, suma starobného dôchodku sa novo určí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 z priemerného mesačného zárobku vrátane zvýšenia starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok získané po 31. decembri 2003. Ďalej sú charakterizované sumy úpravy od roku 1988 do roku 2003.

Suma starobného dôchodku sa novo určí len poistencom, ktorým bola suma starobného dôchodku určená podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý bol účinný do 31. decembra 2003 a u ktorých možno na základe ich nárokov v dôchodkovom zabezpečení, získaných podľa právnej úpravy účinnej do tohto dňa predpokladať, že suma ich starobného dôchodku by bola ku dňu priznania vyššia, ak by bola určená podľa zákona o sociálnom poistení účinného od 1. januára 2004. V zákone sú definované kritériá, podľa ktorých sa ustanoví, ktorým dôchodcom sa znovu určí suma ich starobného dôchodku. Základným a rozhodujúcim parametrom je suma ich priemerného mesačného zárobku, z ktorého bola vypočítaná pri priznaní suma ich starobného dôchodku v jednotlivých kalendárnych rokoch v období od 1. októbra 1988 do 31. decembra 2003. Suma priemerného mesačného zárobku je na každý kalendárny rok uvedeného obdobia ustanovená osobitne a má rastúci trend.

Ako uvádza dôvodová správa, suma starobného dôchodku sa určí opätovne podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ale z inak výhodnejšie určeného priemerného mesačného zárobku. Nové určenie spočíva vo zvýšení miery zohľadnenia zárobkov, z ktorých sa vypočíta starobný dôchodok. Zvýšená miera zohľadnenia zárobkov je ustanovená tak, aby miera náhrady príjmu poistenca starobným dôchodkom v roku jeho priznania bola približne rovnaká ako miera náhrady príjmu tohto poistenca starobným dôchodkom, ak by jeho suma bola určená podľa zákona o sociálnom poistení k 1. januáru 2004. To znamená, že poistencovi sa v roku priznania jeho dôchodku vypočítala miera náhrady príjmu novopriznaným dôchodkom, ktorá sa následne porovnala s mierou náhrady príjmu novopriznaným dôchodkom, ktorú by tento poistenec získal, ak by sa jeho suma dôchodku vypočítala k 1. januára 2004 pri rovnakej úrovni zárobkov a rovnako dlhom období dôchodkového poistenia. Práve z tohto dôvodu bolo potrebné ustanoviť na každý kalendárny rok diferencovane pevne ustanovenú sumu neupraveného teda skutočného priemerného mesačného zárobku, ktorá sa na určenie sumy starobného dôchodku zohľadňuje v plnom rozsahu bez obmedzenia.

Ďalej bolo ustanovené, že na každý kalendárny rok je dané, aká časť sumy neupraveného priemerného mesačného zárobku, ktorá prevyšuje uvedenú pevne ustanovenú sumu, sa tiež zohľadní na určenie sumy starobného dôchodku.

Podľa nového znenia sú sumy starobného dôchodku upravené podľa toho ustanovenia, z ktorej pracovnej kategórie bol starobný dôchodok vymeraný, pretože starobný dôchodok vymeraný z I. pracovnej kategórie, ktorého základná výmera je 60 % priemerného mesačného zárobku alebo z II. pracovnej kategórie, ktorého základná výmera je 55 % priemerného mesačného zárobku, bol pri rovnakých nárokoch získaných v dôchodkovom zabezpečení vyšší ako starobný dôchodok vymeraný z III. pracovnej kategórie, ktorého základná výmera je 50 % priemerného mesačného zárobku. Suma starobného dôchodku sa novo určí, aj keď bola určená podľa zákona o sociálnom zabezpečení a nárok na jeho výplatu vznikol po 31. decembri 2017.

Na obmedzenie sumy starobného dôchodku najvyššou výmerou podľa zákona o sociálnom zabezpečení sa pri určení novej sumy starobného dôchodku nebude prihliadať, pretože je jedným z faktorov, ktoré spôsobujú rozdiel v sume starobného dôchodku určenej podľa zákona o sociálnom zabezpečení v porovnaní s jeho sumou určenou podľa zákona o sociálnom poistení a cieľom predkladaného návrhu je práve minimalizovať tieto rozdiely.

Ďalej sa špecifikuje suma starobného dôchodku poistenca, ktorý bol nepretržite zamestnaný od splnenia podmienok nároku na tento dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení do 31. decembra 2003, tá sa podľa návrhu nebude prepočítavať. V súlade s § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa suma tohto starobného dôchodku už vypočítala podľa zákona o sociálnom poistení aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení a starobný dôchodok sa vypláca v sume, ktorá je vyššia.

Ustanovuje sa, že suma starobného dôchodku poistenca, ktorý nebol nepretržite zamestnaný od splnenia podmienok nároku na tento dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení do 31. decembra 2003, a starobný dôchodok sa prizná alebo priznal po 31. decembri 2003, sa za predpokladu splnenia ustanovených podmienok prepočíta podľa návrhu. Na uvedený účel sa tento dôchodok považuje za priznaný v roku 2003. Podobne sa bude posudzovať nárok na prepočítanie sumy starobného dôchodku, na ktorý vznikol nárok až podľa § 259 ods. 2 zákona o sociálnom poistení najskôr od 1. januára 2005, pretože poistenec nemal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, hoci vecné podmienky nároku na tento dôchodok splnil pred 1. januárom 2004.

§ 293dt

(1) Ak suma starobného dôchodku bola určená podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988 a starobný dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2017, starobný dôchodok sa zvýši od 1. januára 2018 o 25,50 eura, ak starobný dôchodok bol priznaný

a) pred rokom 1965 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 509 Sk,

b) v roku

    1.   1965 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 509 Sk,

    2.   1966 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 536 Sk,

    3.   1967 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 568 Sk,

    4.   1968 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 619 Sk,

    5.   1969 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 698 Sk,

    6.   1970 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 794 Sk,

    7.   1971 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 894 Sk,

    8.   1972 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 998 Sk,

    9.   1973 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 034 Sk,

  10.   1974 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 063 Sk,

  11.   1975 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 088 Sk,

  12.   1976 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 114 Sk,

  13.   1977 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 141 Sk,

  14.   1978 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 166 Sk,

  15.   1979 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 192 Sk,

  16.   1980 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 217 Sk,

  17.   1981 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 242 Sk,

  18.   1982 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 264 Sk,

  19.   1983 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 285 Sk,

  20.   1984 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 304 Sk,

  21.   1985 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 322 Sk,

  22.   1986 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 333 Sk,

  23.   1987 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 333 Sk,

  24.   1988 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 333 Sk.

(2) Starobný dôchodok sa na účely odseku 1 považuje za priznaný v roku 1988, ak poistencovi bola suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988 a nárok na výplatu starobného dôchodku vznikne prvýkrát po 31. decembri 1988.

Komentár k § 293dt

Čo sa týka sumy starobného dôchodku, ktorá bola určená podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988, z upraveného priemerného mesačného zárobku najmenej v sume 2 333 Sk, tak tá sa zvýši o pevnú sumu 25,50 eura. Uvedená suma je ekvivalentom predpokladanej priemernej sumy zvýšenia starobných dôchodkov, ktorých suma bola určená podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Suma priemerného mesačného zárobku upraveného podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988 (2 333 Sk), ktorá je selektívnym kritériom na zvýšenie starobného dôchodku, zodpovedá približne rovnakej úrovni príjmu, ktorá sa zohľadňuje na určenie okruhu dotknutých osôb v rokoch 1988 až 1991. Obdobie rokov 1988 až 1991 je najbližšie k príjmovým pomerom pred rokom 1988 a práve z tohto dôvodu sa pri určovaní výberového kritéria a pevnej sumy zvýšenia vychádza z tohto obdobia. Potrebné zvýšenie starobných dôchodkov priznaných podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988 sa vykoná pevnou sumou, pretože Sociálna poisťovňa nemá k dispozícii informácie potrebné na výpočet týchto starobných dôchodkov evidované v digitálnom tvare tak, aby boli spracovateľné informačnými technológiami.

§ 293du

O sume starobného dôchodku podľa § 293ds a 293dt sa rozhodne najneskôr do 31. októbra 2018.

Komentár k § 293du

Novela stanovila lehotu, v ktorej Sociálna poisťovňa rozhodne o novej sume starobného dôchodku vyplácaného k 31. decembru 2017.

V podstate išlo o spresnenie právnej úpravy zvyšovania dôchodkového veku od 1. januára 2017, s cieľom ustanoviť jednotný dôchodkový vek pre poistencov narodených v rovnakom kalendárnom roku a ustanovenie podmienok nového výpočtu sumy starobného dôchodku, ktorá bola určená podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 pre určený okruh poberateľov. Jedná sa o osoby, ktoré dosahovali v období pred dovŕšením dôchodkového veku nadpriemerné príjmy a ktorých suma starobného dôchodku by bola vyššia, ak by bola vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení k 1. januáru 2004 na základe rovnakých zásluh, ktoré získali v dôchodkovom systéme. Uvedený rozdiel v úrovni starobných dôchodkov je spôsobený odlišným spôsobom výpočtu starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.

V zákone o sociálnom zabezpečení účinnom do 31. decembra 2003 sa vo výpočte sumy dôchodku uplatňuje princíp solidarity, a to hlavne v miere zohľadňovania zárobkov rozhodujúcich na určenie jeho sumy.

Podstatnou zmenou, ktorá implantovala dôchodková reforma prijatím zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2004 do dôchodkového systému, bolo výrazné posilnenie princípu zásluhovosti pri výpočte dôchodku, a to výrazným zvýšením miery zohľadňovania zárobkov a teda vymeriavacích základov, z ktorých sa odvádza poistné na dôchodkové poistenie, na výpočet dôchodku. Teda je suma dôchodku podstatne závislejšia od dosahovaných príjmov poistenca v porovnaní s predpismi účinnými pred 1. januárom 2004. O sume starobného dôchodku podľa § 293ds a 293dt sa rozhodne najneskôr do 31. októbra 2018.

§ 293dv

Na účely tohto zákona sa slovenskou korunou rozumie aj koruna česko-slovenská.

Komentár k § 293dv

Na účely tohto zákona sa slovenskou korunou rozumie aj koruna česko-slovenská.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2018

§ 293dw

(1) Do obdobia dôchodkového poistenia sa započítava obdobie pred 1. januárom 2018, počas ktorého fyzická osoba, ktorá

a) sa starala o dieťa, spĺňala podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. c) alebo písm. d) okrem podmienky podania prihlášky,

b) poberala peňažný príspevok na opatrovanie alebo vykonávala osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, spĺňala podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. e) okrem podmienky podania prihlášky.

(2) Za obdobie podľa odseku 1 sa osobný mzdový bod určí ako podiel úhrnu vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých by platil štát poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, a všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, za ktorý by štát platil toto poistné.

§ 293dx

(1) Od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 82, najmenej o pevnú sumu určenú 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušnou dôchodkovou dávkou podľa prvej vety pre

a) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

b) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %.

(2) Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá sa

a) nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok,

b) vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok.

(3) Na určenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

(4) Dôchodková dávka, ktorej suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu⁴⁾ alebo podľa medzinárodnej zmluvy, sa zvýši najmenej o pomernú časť pevnej sumy, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky.

(5) Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle zverejní

a) priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na účely odsekov 1 až 3 platné k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, do 31. augusta kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku,

b) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

(6) Od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 89 ods. 8 najmenej o 2 %.

Komentár k § 293dw a § 293dx

S účinnosťou od 1. 7. 2018 sa do prechodných ustanovení doplnili prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2018. K doplneniu došlo po novele zákona č. 266/2017 Z. z.

Sociálna poisťovňa môže získať informácie o fyzickej osobe, ktorá spĺňa vecné podmienky dôchodkového poistenia z dôvodu starostlivosti podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e) z iných dostupných zdrojov a preto tieto osoby nemusia už podávať prihlášku na dôchodkové poistenie. Umožňuje sa, aby sa aj osobám v rovnakom postavení z dôvodu starostlivosti o dieťa alebo ťažko zdravotne postihnutú osobu za splnenia zákonom ustanovených podmienok, ktoré pred účinnosťou tejto novely splnili ostatné podmienky dôchodkového poistenia, ale opomenuli splniť podmienku podania prihlášky na dôchodkové poistenie, zhodnotilo obdobie starostlivosti ako obdobie dôchodkového poistenia. Práve zabezpečenie starostlivosti o vymedzený okruh osôb je totiž spoločensky významnou sociálnou udalosťou, ktorá odôvodňuje ich dôchodkové poistenie, za ktoré platí poistné štát. Cieľom je nadobudnutie dôchodkových nárokov osôb, ktoré počas obdobia starostlivosti majú obmedzenú možnosť nadobúdať dôchodkové nároky výkonom vlastnej zárobkovej činnosti bez ohľadu na splnenie podmienky podania prihlášky.

Od roku 2018 do roku 2021 sa dôchodkové dávky (okrem vyrovnávacieho príplatku) budú zvyšovať o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, najmenej však o pevnú sumu určenú 2 % z priemernej sumy príslušného druhu dôchodku. Účelom ustanovenia takto definovanej minimálnej miery valorizácie dôchodkov je garantovať istú minimálnu sumu zvýšenia dôchodku, ktorá by bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou. V súvislosti s uvedeným sa zaviedla aj minimálna valorizácia úrazovej renty.

V prípade, ak poistenec bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie pred 1. januárom 2018 a nevznikol mu nárok na dávku v nezamestnanosti, o nároku na dávku v nezamestnanosti sa opätovne rozhodne na žiadosť poistenca pred stanoveným dátumom.

§ 293dy

Ak poistenec bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie pred 1. januárom 2018 a nevznikol mu nárok na dávku v nezamestnanosti, o nároku na dávku v nezamestnanosti sa opätovne rozhodne na žiadosť poistenca podľa zákona účinného od 1. januára 2018.

§ 293dz

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny je povinné Sociálnej poisťovni zaslať do 10. januára 2018 v rozsahu a spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou údaje

a) podľa § 233 ods. 12 písm. c) prvého bodu o fyzických osobách, ktoré sú po 31. decembri 2017 poberateľmi rodičovského príspevku, na ktorý vznikol nárok pred 1. januárom 2018, a o dieťati,

b) podľa § 233 ods. 12 písm. c) druhého bodu o fyzických osobách, ktorým sa po 31. decembri 2017 poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu,³⁵⁾ na ktorý vznikol nárok pred 1. januárom 2018, a o dieťati,

c) o fyzických osobách, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie uzatvorenej pred 1. januárom 2018 vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu.^35a)

§ 293ea

Pre zamestnávateľa, ktorý začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca pred 1. januárom 2018, sa lehota na prihlásenie sa do registra zamestnávateľov, ktorá má uplynúť po 31. decembri 2017, posudzuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2017.

Komentár k § 293ea

Od 1. 7. 2018 sa po novele zákona č. 266/2017 Z. z. predĺžili účinky skoršej právnej úpravy do budúcnosti zachovaním osemdňovej lehoty na prihlásenie zamestnávateľa do registra zamestnávateľov Sociálnej poisťovne v prípade, že začal zamestnávať prvého zamestnanca pred nadobudnutím účinnosti novely, t. j. pred 1. januárom 2018.

Do zákona boli s účinnosťou od 1. 5. 2018 doplnené prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2018. Novelou zákona č. 297/2017 sa ustanovilo, aby právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo zmlúv uzatvorených medzi Sociálnou poisťovňou a veriteľom, bankou a pobočkou zahraničnej banky ešte pred 1. májom 2018 a ktoré sa týkajú poskytovania a overovania údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne, zanikli zo zákona 30. apríla 2018. Súčasne toto ustanovenie nadobúda účinnosť 30. apríla 2018.

§ 293eaa

Prechodné ustanovenia
účinné od 1. apríla 2018

(1) Pohľadávku na poistnom vzniknutú do 31. decembra 2016, pohľadávku na penále, ktoré sa viaže na toto poistné, alebo pohľadávku na pokute vzniknutú do 31. decembra 2016 voči nemocnici,^124a) môže Sociálna poisťovňa postúpiť podľa § 149 na právnickú osobu so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, určenú ministerstvom po dohode s ministerstvom financií; § 149 ods. 2 sa nepoužije.

(2) Právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu uvedená v odseku 1 môže nakladať s postúpenou pohľadávkou ako vlastník aj iným spôsobom ako podľa § 149 ods. 9.

(3) Na postúpenie pohľadávky podľa odseku 1 sa od 1. apríla 2018 § 277b až 277d nepoužijú.

Komentár k § 293eaa

Zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje výkon štátnej správy v oblasti radiačnej ochrany, podmienky vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu a činnosti v prostredí s prírodnými zdrojmi žiarenia, požiadavky na nakladanie s rádioaktívnymi látkami, inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a rádioaktívnymi odpadmi neznámeho pôvodu, ochranu pracovníkov a obyvateľov pred ožiarením radónom vo vnútornom ovzduší budov, vonkajším ožiarením zo stavebných materiálov a pretrvávajúcim ožiarením, ktoré je dôsledkom núdzovej situácie alebo dôsledkom ľudskej činnosti v minulosti, zaistenie bezpečnosti rádioaktívneho žiariča, pripravenosť na núdzové situácie ožiarenia, monitorovanie radiačnej situácie a radiačnú monitorovaciu sieť, obmedzovanie ožiarenia z pitnej vody, prírodnej minerálnej vody a pramenitej vody, povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zabezpečovaní radiačnej ochrany priestupky, správne delikty a sankcie na úseku radiačnej ochrany.

Zákon obsahuje nový prístup k regulácii a kontrole používania rôznych druhov zdrojov ionizujúceho žiarenia a poskytovania služieb v oblasti radiačnej ochrany. Zákon obsahuje odstupňovaný režim v závislosti od výšky možného rizika ožiarenia a zdravotnej ujmy pracovníkov alebo obyvateľov, ktorý daný zdroj žiarenia alebo vykonávaná služba predstavuje pri bežnej činnosti alebo pri vzniku mimoriadnej radiačnej situácie. Vykonávanie činností a poskytovanie služieb dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany vzhľadom na výšku možného radiačného rizika sa rozdeľujú na činnosti, ktoré sú vyňaté spod pôsobnosti zákona, činnosti podliehajúce oznamovacej povinnosti, činnosti a služby podliehajúce registrácii a činnosti a služby vykonávané na základe povolenia.

Zákon upravuje limity ožiarenia pracovníkov, najmä limity dávky v očnej šošovke, čo by malo vylúčiť vznik chorôb z povolania spôsobených ožiarením ionizujúcim žiarením. Zákonom sa definujú požiadavky na zabezpečenie fyzickej ochrany pri používaní rádioaktívnych žiaričov, ktoré majú zabrániť zneužitiu rádioaktívnych žiaričov na nelegálnu manipuláciu vrátane možnosti ich zneužitia na teroristické účely.

Novým zákonom o radiačnej ochrane boli do zákona o sociálnom poistení doplnené prechodné ustanovenia účinné od 1. apríla 2018 s odvolávkou na § 7 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 653/2007 Z. z.

§ 293eb

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným
od 1. mája 2018

Právne vzťahy medzi Sociálnou poisťovňou a veriteľom podľa osobitných predpisov,^93adc) bankou, zahraničnou bankou a pobočkou zahraničnej banky^93add) vzniknuté pred 1. májom 2018, týkajúce sa poskytovania a overovania údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne, sú platné do 30. apríla 2018.

§ 293ec

Prechodné ustanovenia
účinné od 1. mája 2018

(1) Súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138 ods. 1 je aj príjem oslobodený od dane podľa osobitného predpisu,¹²⁵⁾ ktorý plynie zamestnancovi počas kalendárneho roka 2019 a 2020.

(2) Súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138 ods. 1 je aj príjem oslobodený od dane podľa osobitného predpisu,¹²⁶⁾ ktorý plynie zamestnancovi počas kalendárneho roka 2018.

Komentár k § 293ec

V nadväznosti na postupné zavádzanie daňových a odvodových zvýhodnení mzdy pri príležitosti letných dovoleniek (13. mzda) sa ustanovilo, aby toto plnenie bolo v roku 2019 a 2020 súčasťou vymeriavacieho základu na účely plnenia poistného na sociálne poistenie, a to vrátane sumy oslobodenej od dane z príjmov FO. V nasledujúcich rokoch nebude príjem vyplatený podľa § 5 ods. 7 písm. n) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov na sociálne poistenia, keďže bude oslobodený od dane z príjmov FO.

V nadväznosti na postupné zavádzanie daňových a odvodových zvýhodnení mzdy pri príležitosti letných dovoleniek (14. mzda) sa tiež ustanovilo, aby toto plnenie bolo v roku 2019 a 2020 súčasťou vymeriavacieho základu na účely plnenia poistného na sociálne poistenie, a to vrátane sumy oslobodenej od dane z príjmov FO. V nasledujúcich rokoch nebude príjem vyplatený podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov na sociálne poistenia, keďže bude oslobodený od dane z príjmov FO.

Ide o prechodné ustanovenia účinné od 1. mája 2018 zavedené novelou zákona č. 63/2018 Z. z.

§ 293ed

Prechodné ustanovenie účinné
od 30. októbra 2018

Ministerstvo v roku 2018 opatrenie podľa § 65a ods. 3 nevydá.

Komentár k § 293ed

Novelou zákona č. 282/2018 Z. z sa od 30. 10. 2018 vypustila povinnosť ministerstva vydať v roku 2018 opatrenie podľa § 65a ods. 3, pretože dôchodkový vek na rok 2019 sa ustanovuje explicitne zákonom. Mechanizmus vydávania opatrení sa obnoví v roku 2019, v ktorom sa prvýkrát vydá opatrenie na rok 2024.

§ 293ee

Prechodné ustanovenia účinné
od 1. novembra 2018

(1) Pohľadávku na penále, ktoré sa viaže na poistné za obdobie do 31. decembra 2016, vzniknutú voči zdravotníckemu zariadeniu, okrem pohľadávky podľa § 293eaa, môže Sociálna poisťovňa postúpiť podľa § 149 na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom po dohode s ministerstvom financií; § 149 ods. 2 sa nepoužije.

(2) Právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu uvedená v odseku 1 môže nakladať s postúpenou pohľadávkou ako vlastník aj iným spôsobom ako podľa § 149 ods. 9.

(3) Na postúpenie pohľadávky podľa odseku 1 sa od 1. novembra 2018 § 277b až 277d nepoužijú.

Komentár k § 293ee

Na zabezpečenie dosiahnutia cieľa ustanoveného Koncepciou oddlženia zdravotníckych zariadení schválenou uznesením vlády SR č. 425, bolo nevyhnutné vykonať zmeny aj v zákone o sociálnom poistení.

Zaviedli sa prechodné ustanovenia účinné od 1. novembra 2018 po zmenách zákonom č. 282/2018 Z. z. Ustanovila sa účinnosť na 1. 11. 2018 pre prechodné ustanovenie, v zmysle ktorého ministerstvo práce v roku 2018 nevydá opatrenie týkajúce sa dôchodkového veku na rok 2019, ktorý je ustanovený priamo zákonom.

§ 293eea

Prechodné ustanovenia účinné
po vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie
a Severného Írska z Európskej únie

(1) Po vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „Spojené kráľovstvo“) z Európskej únie sa fyzická osoba vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu považuje za fyzickú osobu, na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia vzťahuje osobitný predpis,⁴⁾ ak je zaručená vzájomnosť. Fyzickou osobou vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu je

a) občan Spojeného kráľovstva a jeho rodinný príslušník a pozostalý,

b) občan členského štátu Európskej únie, občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, občan Švajčiarskej konfederácie, fyzická osoba bez štátnej príslušnosti a utečenec, ktorí sú alebo boli v situácii týkajúcej sa Spojeného kráľovstva, a ich rodinný príslušník a pozostalý.

(2) Ak nie je možné uplatniť postup podľa odseku 1, na účely nárokov na dávky občana Slovenskej republiky a jeho rodinného príslušníka, na ktorých sa pred vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie ku dňu predchádzajúcemu dňu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie alebo k poslednému dňu obdobia, počas ktorého sa uplatňoval postup podľa odseku 1, v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú právne predpisy Spojeného kráľovstva, sa obdobia poistenia získané podľa právnych predpisov Spojeného kráľovstva považujú za obdobia poistenia podľa tohto zákona, ak tieto obdobia poistenia nie sú hodnotené na nárok na dávky obdobného druhu podľa právnych predpisov Spojeného kráľovstva; tieto obdobia poistenia sa vždy započítavajú na účely splnenia podmienky obdobia poistenia potrebného na nárok na dávku.

Komentár k § 293eea

V súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie bez uzatvorenia dohody podľa čl. 50 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii sa zachováva vo vzťahu k občanom Spojeného kráľovstva a ich rodinným príslušníkom a pozostalým, ako aj občanom členského štátu (vrátane Slovenskej republiky), fyzickým osobám bez štátnej príslušnosti a utečencom, ktorí sú alebo boli v situácii týkajúcej sa Spojeného kráľovstva a ich rodinným príslušníkom a pozostalým, režim koordinácie systému sociálneho zabezpečenia v oblasti sociálneho poistenia v rozsahu úpravy Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „koordinačné nariadenia“). Zachovanie tohto právneho režimu sa ustanovilo podmieniť recipročným prístupom zo strany Spojeného kráľovstva.

Podmienka reciprocity spočíva v tom, že vo vzťahu k občanom Slovenskej republiky a ich rodinným príslušníkom a pozostalým, ako aj občanom členského štátu, fyzickým osobám bez štátnej príslušnosti a utečencom, ktorí sú alebo boli v situácii týkajúcej sa Slovenskej republiky a ich rodinným príslušníkom a pozostalým, bude Spojeným kráľovstvom režim koordinácie systému sociálneho zabezpečenia v oblasti sociálneho poistenia zachovaný v rovnakom rozsahu. Právne účinky § 293eea ods. 1 sú teda podmienené recipročnou, všeobecne záväznou právnou úpravou Spojeného kráľovstva.

Na posúdenie garancie reciprocity v zmysle zákona č. 83/2019 Z. z. nie je potrebné skúmať faktický výkon recipročných opatrení v individuálnych prípadoch.

Vo vzťahu k dotknutým osobám sa teda ustanovilo aj od vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie v právnych vzťahoch sociálneho poistenia postupovať bez zmeny, t. j. aj naďalej uplatňovať všetky princípy a pravidlá koordinačných nariadení.

Z pohľadu zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú zamestnancov spadajúcich do okruhu fyzických osôb, na ktoré sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia používa koordinačné nariadenie a zároveň spĺňajú podmienky, že sú občanmi Spojeného kráľovstva alebo jeho rodinnými príslušníkmi a pozostalými alebo občanmi iného členského štátu so vzťahom k Spojenému kráľovstvu a budú ich zamestnávať po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie bez dohody, je účelom tejto právnej úpravy § 293eea ods. 1 zákona o sociálnom poistení zabezpečiť zachovanie postavenia týchto zamestnancov v sociálnom poistení na úrovni nariadenia. V praxi to znamená, že po uvedenom vystúpení budú dotknutí zamestnávatelia plniť v sociálnom poistení rovnaké povinnosti ako predo dňom vystúpenia. Samozrejme za predpokladu, že bude zaručená vyššie popisovaná vzájomnosť takýchto postupov zo strany Spojeného kráľovstva.

V prípade, že nedôjde k zabezpečeniu reciprocity a § 293eea ods. 1 nevyvolá právne účinky, ustanovilo sa, aby sa občanom Slovenskej republiky a ich rodinným príslušníkom, na ktorých sa ku dňu predchádzajúcemu dňu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie bez uzatvorenia dohody podľa čl. 50 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii alebo k poslednému dňu obdobia, počas ktorého sa uplatňoval postup podľa § 293eea ods. 1, uplatňujú právne predpisy Spojeného kráľovstva v záujme naplnenia legitímnych očakávaní zohľadnili „nároky“ za obdobia poistenia získané podľa právnych predpisov Spojeného kráľovstva za podmienky, že za tieto obdobia im Spojené kráľovstvo neprizná dávku obdobného charakteru, pričom nepriznanie dávky za tieto obdobia je v príčinnej súvislosti s týmto vystúpením.

To znamená, že sa zaviedlo, aby sa v takýchto prípadoch podmienky nároku na dávku sociálneho poistenia tomuto občanovi Slovenskej republiky a jeho rodinnému príslušníkovi posudzovali podľa zákona o sociálnom poistení s tým, že Sociálna poisťovňa zhodnotí na účely nároku na dávku sociálneho poistenia aj tie obdobia poistenia, ktoré získal podľa predpisov Spojeného kráľovstva, ak tieto obdobia nie sú Spojeným kráľovstvom hodnotené na dávku obdobného druhu.

Tieto obdobia poistenia sa však vždy započítavajú na účely splnenia podmienky obdobia poistenia potrebného na nárok na dávku podľa zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie sa doplnilo zákonom č. 83/2019 Z. z.

§ 293ef

Prechodné ustanovenie účinné
od 1. januára 2021

Sociálna poisťovňa pridelí identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca, ktorý je k 1. januáru 2021 v právnom vzťahu k zamestnávateľovi a zamestnávateľ z tohto dôvodu prihlásil zamestnanca pred 1. januárom 2021 do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, a sprístupní ho zamestnávateľovi do 31. januára 2021.

Komentár k § 293ef

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2021 boli v zákone ustanovené novelou zákona č. 317/2018 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2021.

V súvislosti so zavedením povinnosti Sociálnej poisťovne prideliť a sprístupniť identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca v § 226 ods. 1 písm. n) bolo potrebné, aby sa zabezpečila rovnaká povinnosť aj voči už existujúcim právnym vzťahom zamestnancov, ktorí boli prihlásení do Sociálnej poisťovne pred 1. januárom 2021 a poistenie im k tomuto dňu trvá.

§ 293eg

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2023

(1) Fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi a poistencovi, ktorý vykonáva viacero činností zamestnanca, Sociálna poisťovňa vráti poistné zaplatené bez právneho dôvodu za obdobie do 31. decembra 2022 do 30 dní od

a) zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo

b) doručenia písomnej žiadosti tejto fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo jej právneho nástupcu alebo tohto poistenca.

(2) Sociálna poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie prvýkrát v roku 2024 za zúčtovacie obdobie roku 2023.

(3) Ak poistenie zamestnanca vzniklo pred 1. januárom 2023 a trvá aj po 31. decembri 2022 alebo právny vzťah fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d) vznikol pred 1. januárom 2023 a trvá aj po 31. decembri 2022, zamestnávateľ vedie v evidencii analytických údajov zamestnanca údaje podľa § 232a ods. 2 za obdobie od 1. januára 2023.

Komentár k § 293eg

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022 boli v zákone zavedené zákonom č. 317/2018 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2022.

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa vypustil v § 145 odsek 2, t. j. povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní z dôvodu nadbytočnosti. Prípadné preplatky na poistnom budú predmetom ročného zúčtovania. Túto povinnosť Sociálnej poisťovne je však potrebné zachovať pre vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní za obdobie do 31. decembra 2020. Rovnako to platí aj pre vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu za obdobie do 31. decembra 2020 fyzickou osobou alebo právnickou osobou povinnou odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi.

Ustanovilo sa, aby Sociálna poisťovňa vykonala ročné zúčtovanie prvýkrát v roku 2022 za rok 2021.

V súvislosti so zavedením povinnosti zamestnávateľa viesť evidenciu analytických údajov zamestnanca podľa § 232a je potrebné, aby sa zabezpečila rovnaká povinnosť zamestnávateľa aj voči už existujúcim právnym vzťahom, z ktorých vzniklo dôchodkové poistenie zamestnancov alebo právny vzťah fyzickej osoby podľa § 4 ods. 1 písm. d) pred 1. januárom 2020 a k tomuto dňu trvá.

Účinnosť ustanovení, ktorými sa zavádza právna úprava ročného zúčtovania, sa ustanovila od 1. januára 2021. Dôvodom zavedenej účinnosti je zabezpečenie dostatočne dlhej legisvakačnej lehoty na zavedenie nových zmien do praxe, pričom realizácia opatrení spadá najmä do pôsobnosti Sociálnej poisťovne.

Z dôvodu potreby aplikačnej praxe nadobudla zmena definície zamestnanca účinnosť 1. novembra 2018 a zmeny týkajúce sa právnej úpravy materského nadobudla účinnosť 1. januára 2019. Z dôvodu efektívneho zavedenia ročného zúčtovania do praxe nadobudne právna úprava týkajúca sa prideľovania, sprístupňovania a evidovania identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca účinnosť 1. januára 2020.

§ 293eh

Prechodné ustanovenie
účinné od 1. januára 2019

Súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138 ods. 1 je aj príjem oslobodený od dane podľa osobitného predpisu,¹²⁷⁾ ktorý plynie zamestnancovi počas kalendárneho roka 2018.

Komentár k § 293eh

Novelou zákona č. 368/2018 Z. z. boli od 1. 1. 2019 v zákone zavedené prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2019. Ide o novelu zákona o dani z príjmov, ktorou sa v prechodnom ustanovení zaviedlo, aby sa pri vykonaní ročného zúčtovania dane z príjmov v roku 2019 zohľadnilo aj oslobodenie od dane z príjmov vzťahujúce sa na nové nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancom od zamestnávateľa po 31. decembri 2017, t. j. v roku 2018. Keďže vymeriavacím základom zamestnanca na platenie poistného na sociálne poistenie nie je príjem oslobodený od dane, ustanovilo sa, aby súčasťou tohto vymeriavacieho základu bolo aj nepeňažné plnenie, ktoré sa od 1. januára 2019 oslobodilo od dane z príjmov a je poskytnuté zamestnancovi v roku 2018. Cieľom úpravy je zamedziť „spätnej reparácií“ vymeriavacieho základu, z ktorého zamestnanec a jeho zamestnávateľ platili v roku 2018 poistné na sociálne poistenie a ktorá je základom pre určenie sumy dávok sociálneho poistenia.

§ 293ei

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej od 1. júla 2019

Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorého zamestnávateľom bolo pred 1. júlom 2019 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a služobný pomer neozbrojeného príslušníka finančnej správy,^39e) ktorý po 30. júni 2019 bezprostredne nadväzuje na štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, sa na účely tohto zákona považujú za jeden právny vzťah.

Komentár k § 293ei

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2019 je zavedené v zákone o sociálnom poistení novým zákonom č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe, ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2019.

Za účelom zabezpečenia plynulého prechodu zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55/2017 Z. z. na služobný pomer neozbrojeného PFS z hľadiska jeho nárokov podľa zákona č. 461/2003 Z. z. sa zakotvila právna fikcia v podobe kontinuity právneho vzťahu (štátnozamestnanecký pomer – služobný pomer).

§ 293eia

Prechodné ustanovenia účinné
od 1. septembra 2019

(1) Súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138 ods. 1 nie je suma peňažného plnenia podľa osobitných predpisov¹²⁸⁾ vyplatená v termíne podľa osobitných predpisov¹²⁹⁾ najviac v sume 500 eur, ktorá plynie zamestnancovi v roku 2021 od každého zamestnávateľa, ak suma tohto peňažného plnenia je najmenej vo výške 500 eur a pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzťah zamestnanca u tohto zamestnávateľa k 30. aprílu 2021 trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov.

(2) Súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138 ods. 1 nie je suma peňažného plnenia podľa osobitných predpisov¹³⁰⁾ vyplatená v termíne podľa osobitných predpisov¹²⁹⁾ najviac v sume 500 eur, ktorá plynie zamestnancovi v rokoch 2019 až 2021 od každého zamestnávateľa, ak suma tohto peňažného plnenia je najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku (funkčného platu) zamestnanca,¹³¹⁾ pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzťah zamestnanca u tohto zamestnávateľa k 31. októbru príslušného kalendárneho roka trvá nepretržite najmenej 48 mesiacov a v príslušnom kalendárnom roku plynie zamestnancovi peňažné plnenie podľa osobitných predpisov¹²⁸⁾ vyplatené v termíne podľa osobitných predpisov,¹²⁹⁾ suma tohto peňažného plnenia je najmenej vo výške 500 eur a pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzťah zamestnanca u tohto zamestnávateľa k 30. aprílu príslušného kalendárneho roka trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov; príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom zamestnancovi plynie peňažné plnenie.

(3) Uplatnením odsekov 1 a 2 sa na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138 ods. 1 nepoužije príjem oslobodený od dane podľa osobitného predpisu.¹³²⁾

Komentár k § 293eia

V nadväznosti na zavedenie daňových a odvodových zvýhodnení mzdy vyplácanej pri príležitosti letných dovoleniek (tzv. 13. plat) a pri príležitosti vianočných sviatkov (tzv. 14. plat) schválených v roku 2018 a z dôvodu problémov, ktoré by vznikli v aplikačnej praxi v súvislosti s touto právnou úpravou v sociálnom poistení, bolo potrebné na obdobie pred začatím vykonávania ročného zúčtovania, t. j. pred 1. januárom 2022, upraviť určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021 a zo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v rokoch 2019 až 2021.

Zavádza sa, aby v roku 2021 zamestnanec ani zamestnávateľ neplatili poistné na sociálne poistenie z 13. platu poskytnutého od každého zamestnávateľa zo sumy do 500 eur napriek tomu, že oslobodenie od platenia dane z 13. platu sa na zamestnanca vzťahuje do 500 eur spolu od všetkých zamestnávateľov.

Za účelom vylúčenia uvedeného 13. platu z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na sociálne poistenie v roku 2021 sa zaviedlo súbežné splnenie nasledovných podmienok:

–   13. plat poskytnutý v júni 2021,

–   13. plat poskytnutý najmenej vo 500 eur,

–   k 30. aprílu 2021 je zamestnanec u zamestnávateľa v pracovnoprávnom vzťahu nepretržite najmenej 24 mesiacov.

Obdobne sa upravilo, aby v roku 2019 až 2021 zamestnanec ani zamestnávateľ neplatili poistné na sociálne poistenie zo 14. platu poskytnutého od každého zamestnávateľa zo sumy do 500 eur napriek tomu, že oslobodenie od platenia dane zo 14. platu sa na zamestnanca vzťahuje do 500 eur spolu od všetkých zamestnávateľov.

Za účelom vylúčenia uvedeného 14. platu z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na sociálne poistenie v rokoch 2019 až 2021 sa zaviedlo súbežné splnenie nasledovných podmienok:

–   14. plat poskytnutý v decembri príslušného kalendárneho roka,

–   14. plat poskytnutý najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca,

–   k 31. októbru príslušného kalendárneho roka je zamestnanec u zamestnávateľa v pracovnoprávnom vzťahu nepretržite najmenej 48 mesiacov,

–   zamestnancovi bol u zamestnávateľa poskytnutý aj 13. plat.

Ide o odlišný postup ako je v daniach a poistnom na verejné zdravotné poistenie, v ktorých sa aplikuje systém ročného zúčtovania. Zamestnávatelia síce priebežne počas roka, keď sa 13. resp. 14. plat vyplatí, nezrazia daň, resp. nevykonajú odvod poistného na verejné zdravotné poistenie zo sumy do 500 eur od každého zamestnávateľa, ale vysporiadanie sa vykoná v nasledujúcom kalendárnom roku v rámci ročného zúčtovania zo sumy do 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov. Prechodné ustanovenia účinné od 1. septembra 2019 boli zavedené zákonom č. 225/2019 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2019.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2020

§ 293ej

(1) Ak nárok na vyrovnávací príplatok vznikol pred 1. januárom 2020, podmienky nároku na vyrovnávací príplatok a na jeho výplatu sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019.

(2) Ak poistencovi uvedenému v § 66a ods. 1, § 68a a § 73a ods. 1 vznikol nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok pred 1. januárom 2020, Sociálna poisťovňa určí sumu dôchodku podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2020 na jeho žiadosť len raz ku dňu prvého nároku na výplatu dôchodku po 31. decembri 2019.

(3) Suma starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku určená podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2020 nesmie byť nižšia ako úhrn sumy starobného dôchodku podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019 alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, alebo sumy predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019 a sumy vyrovnávacieho príplatku.

(4) Ak poistenec má podľa odsekov 2 a 3 nárok na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku za obdobie, za ktoré sa mu vyplatil vyrovnávací príplatok, odo dňa určenia sumy starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2020 zaniká nárok na vyrovnávací príplatok.

(5) O určení sumy dôchodku podľa odseku 2 Sociálna poisťovňa rozhodne do šiestich mesiacov od začatia konania.

Komentár k § 293ej

Dňa 1. 1. 2020 nadobudli účinnosť prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2020 zavedené novelou zákona č. 105/2019 Z. z.

V § 293ej sa ustanovilo, aby sa podmienky nároku na vyrovnávací príplatok a podmienky nároku na jeho výplatu poistencom, ktorým vznikne nárok na vyrovnávací príplatok pred nadobudnutím účinnosti tejto právnej úpravy, posudzovali podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2019. Ďalej sa ustanovilo, aby dotknutým poistencom, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok pred 1. januárom 2020, Sociálna poisťovňa určila sumu dôchodku podľa novej právnej úpravy len na ich žiadosť a len raz, a to ku dňu prvého vzniku nároku na výplatu dôchodku po 31. decembri 2019. Sociálna poisťovňa rozhodne o sume takéhoto starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku na základe žiadosti do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Dĺžka lehoty je zavedená s prihliadnutím na administratívnu náročnosť. Priznaním dôchodku v sume podľa novej právnej úpravy nárok na vyrovnávací príplatok zo zákona zaniká, pričom ak sa prizná dôchodok určený podľa novej právnej úpravy aj za obdobie, v ktorom sa poistencovi vyplácal vyrovnávací príplatok, Sociálna poisťovňa zúčtuje za toto obdobie priznaný dôchodok s vyrovnávacím príplatkom.

Suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku určená podľa novej právnej úpravy pritom nesmie byť nižšia ako úhrn sumy starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a sumy vyrovnávacieho príplatku. To znamená, že pri určení sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa novej právnej úpravy sa v záujme nezhoršenia postavenia poistenca ustanovuje, aby suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa novej právnej úpravy zodpovedala minimálne sume úhrnu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a vyrovnávacieho príplatku, na ktoré mal poistenec nárok ku dňu určenia sumy dôchodku podľa právnej úpravy.

Súčasne sa ustanovilo, aby vzhľadom na potrebu zabezpečenia dostatočne dlhej lehoty na účely prípravy Sociálnej poisťovne na implementáciu novej právnej úpravy (vrátane prípravy technického zabezpečenia) tieto zmeny nadobudli účinnosť 1. januára 2020.

§ 293ek

(1) Ak bol poistenkyni pred 1. januárom 2020 priznaný predčasný starobný dôchodok bez zohľadnenia výchovy dieťaťa, Sociálna poisťovňa rozhodne o sume predčasného starobného dôchodku najneskôr do 31. decembra 2020. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku v sume podľa prvej vety vzniká najskôr od 1. januára 2020.

(2) Suma invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred 1. januárom 2020, sa určuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2020.

§ 293el

Ustanovenie § 4a sa vzťahuje na zmluvu o výkone činnosti športového odborníka uzatvorenú s účinnosťou najskôr od 1. januára 2020.

Komentár k § 293ek a § 293el

Novelou zákona č. 321/2019 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2020, sa v ustanovení § 293ek ods. 1 prepočítali ex offo predčasné starobné dôchodky, ktoré boli priznané tým poistenkyniam, ktorým pri určení dôchodkového veku na účely posúdenia nároku na predčasný starobný dôchodok nebola zohľadnená výchova detí a ktorým sa dôchodkový vek podľa prílohy č. 3a v porovnaní s právnou ú pravou účinnou do 31. decembra 2019 znížil z dôvodu zohľadnenia výchovy detí. To znamená, že týmto poistenkyniam sa skrátilo obdobie od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, za ktoré sa im znižovala suma predčasného starobného dôchodku, čím sa im zvýšila suma predčasného starobného dôchodku.

V znení ods. 2 sa zároveň zachovala suma invalidného dôchodku priznaného pred účinnosťou právnej úpravy zákona č. 321/2019 Z. z.

§ 293em

Prechodné ustanovenia účinné
od 1. januára 2020

(1) Pohľadávku na poistnom vzniknutú alebo splatnú za obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018, pohľadávku na penále, ktoré sa viaže na toto poistné, alebo pohľadávku na pokute vzniknutú alebo splatnú v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018 voči zdravotníckemu zariadeniu môže Sociálna poisťovňa postúpiť podľa § 149 na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu, určenú ministerstvom po dohode s ministerstvom financií; § 149 ods. 2 sa nepoužije.

(2) Právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu uvedená v odseku 1 môže nakladať s postúpenou pohľadávkou ako vlastník aj iným spôsobom ako podľa § 149 ods. 9.

Komentár k § 293em

Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2020 boli do zákona doplnené novelou zákona č. 381/2019 Z. z., nakoľko na zabezpečenie dosiahnutia cieľa ustanoveného Koncepciou oddlženia zdravotníckych zariadení schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 425 zo dňa 13. septembra 2017 bolo nevyhnutné vykonať zmeny v zákone o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

§ 293en

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej od 1. januára 2020

Ak suma starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,¹⁾ bola znížená podľa zákona účinného do 31. decembra 2019 a starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok sa vypláca po tomto dátume, suma starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku sa od 1. januára 2020 novo určí podľa zákona účinného od 1. januára 2020; o sume starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca 2021.

Komentár k § 293en

V súvislosti s potrebou nevyhnutných úprav informačných systémov Sociálnej poisťovne súvisiacich so zmenou krátenia dôchodkov (bolo potrebné určiť novú sumu dôchodku odo dňa vzniku nároku na dôchodok, pričom dôchodok v novo určenej sume patriť odo dňa účinnosti právnej úpravy od 1. 1. 2020) sa zaviedlo úmerné predĺženie lehoty na rozhodnutie o sume dôchodkovej dávky. Novelou zákona č. 466/2019 Z. z. sa stanovilo, že suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľom alebo bol sporiteľom, znížená za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa zákona účinného do 31. 12. 2019 sa nanovo určila tým poistencom, ktorým sa dôchodok vyplácal, aj po tomto dátume. Zároveň bola ustanovená lehota, v ktorej Sociálna poisťovňa rozhodovala o novej sume dôchodku.

§ 293eo

Prechodné ustanovenie účinné
od 1. januára 2020

Ustanovenie § 293be ods. 1 a 2 sa od 1. januára 2020 nepoužije.

Komentár k § 293eo

Znenie ustanovenia § 293be ods. 1 a 2 tohto zákona je obdobou znenia § 143t zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, z dôvodu dosiahnutia právnej čistoty a v záujme jednoznačnej úpravy alebo výkladu sa zaviedlo tieto ustanovenia od účinnosti právnej úpravy, a to od 1. 1. 2020 po novele zákona č. 466/2019 Z. z., neuplatňovať. Právna úprava nadväzovala, respektíve súvisela s úpravou zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, ktoré rovnako nadobudli účinnosť 1. 1. 2020.

§ 293ep

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. apríla 2021

Ak potreba osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) vznikla pred 1. januárom 2021 a trvá aj po 31. decembri 2020, prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca alebo povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti a vylúčenie povinnosti platiť poistné z dôvodu potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti sa posudzuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020.

Komentár k § 293ep

Znením prechodného ustanovenia sa novelou zákona č. 467/2019 Z. z. predlžili účinky predchádzajúcej právnej úpravy prerušenia povinného poistenia a vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie na prípady, v ktorých nárok na dávku v trvaní 10 dní zanikol najneskôr 31. decembra 2020. V prípade absencie tohto prechodného ustanovenia by zamestnávateľ a samostatne zárobkovo činná osoba museli oznámiť vznik prerušenia povinného poistenia podľa zákona účinného pred 1. januárom 2021 a znovu plniť oznamovacie povinnosti vo vzťahu k prerušeniu poistenia podľa zákona účinného od 1. januára 2021.

Vzhľadom na nadväznosť prerušenia poistenia na vylúčenie povinnosti platiť poistné a na aplikáciu jednej zásady v súvisiacich situáciách sa účinky predchádzajúcej právnej úpravy predĺžili aj vo vzťahu k vylúčeniu povinnosti platiť poistné.

Právnou úpravou bolo predovšetkým zamedzené nadmernej administratívnej záťaži zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb.

§ 293eq

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. apríla 2020

Na 13. dôchodok sa § 293dx nevzťahuje.

Komentár k § 293eq

Zákonom č. 46/2020 Z. z. sa ustanovilo, aby 13. dôchodok na rozdiel od ostatných dôchodkových dávok nepodliehal valorizácii podľa § 82 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Suma 13. dôchodku sa mala zvyšovať rastom priemernej sumy sólo dôchodku príslušného druhu.

Prechodné ustanovenia počas trvania mimoriadnej situácie,
núdzového stavu
alebo výnimočného stavu
vyhláseného v súvislosti
s ochorením COVID-19

§ 293er

(1) Zamestnancovi, ktorý bol v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie,⁵⁰⁾ vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Na zamestnanca podľa prvej vety sa ustanovenie § 37 ods. 2 nepoužije.

(2) Výška nemocenského povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ktorá v čase trvania krízovej situácie bola uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie⁵⁰⁾ je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.

(3) V čase krízovej situácie nárok na ošetrovné vzniká od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti a zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti, ak poistenec

a) osobne a celodenne ošetruje dieťa do dovŕšenia šestnásteho roku veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou alebo

b) splnil podmienky nároku na ošetrovné podľa § 39 ods. 1 písm. b),

c) sa stará o príbuzného v priamom rade, súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela alebo manželky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v ňom bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.⁵⁰⁾

(4) Podmienky nároku na ošetrovné podľa odseku 3 sa posudzujú u každého poistenca k prvému dňu jeho osobnej a celodennej starostlivosti alebo osobného a celodenného ošetrovania.

(5) Ošetrovné podľa odseku 3 sa vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti o jednu alebo viac fyzických osôb uvedených v odseku 3 len raz a len jednému poistencovi.

(6) Poistenec, ktorému bolo priznané ošetrovné, je povinný ku koncu kalendárneho mesiaca preukázať nárok na výplatu ošetrovného čestným vyhlásením o tom, v ktorých dňoch dieťa osobne a celodenne ošetroval alebo sa o fyzickú osobu uvedenú v odseku 3 osobne a celodenne staral.

(7) Predškolské zariadenie poskytuje Sociálnej poisťovni na účel overenia splnenia podmienok na vznik nároku na ošetrovné podľa odseku 3 údaje o mene, priezvisku a rodnom čísle dieťaťa, ktoré bolo v čase trvania krízovej situácie zapísané v predškolskom zariadení a o období, v ktorom bolo v čase trvania krízovej situácie zapísané v predškolskom zariadení.

(8) Zariadenie sociálnych služieb podľa odseku 3 písm. c) poskytuje Sociálnej poisťovni na účel overenia splnenia podmienok na vznik nároku na ošetrovné podľa odseku 3 údaje o mene, priezvisku a rodnom čísle fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje sociálna služba podľa odseku 3 písm. c) a o období, v ktorom sa v čase trvania krízovej situácie mala poskytovať sociálna služba podľa odseku 3 písm. c).

(9) Údaje podľa odsekov 7 a 8 je predškolské zariadenie a zariadenie sociálnych služieb podľa odseku 3 písm. c) povinné písomne poskytnúť do troch pracovných dní od účinnosti tohto zákona. Zmeny v údajoch podľa odsekov 7 a 8 je predškolské zariadenie a zariadenie sociálnych služieb podľa odseku 3 písm. c) povinné oznámiť Sociálnej poisťovni bezodkladne.

(10) Poistencovi, ktorému vznikol nárok na ošetrovné pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, tento nárok zanikol v čase krízovej situácie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a potreba ošetrovania alebo starostlivosti podľa odseku 3 trvá aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, vzniká nárok na ošetrovné podľa tohto zákona aj za obdobie potreby ošetrovania alebo starostlivosti, za ktoré nevznikol nárok na ošetrovné pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Komentár k § 293er

Prechodné ustanovenia počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 boli do tohto právneho predpisu zavedené zákonom č. 63/2020 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 27. 3. 2020.

V zmysle právnej úpravy nárok na nemocenské vznikal v prípade zamestnanca od 11. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN). Za prvých desať dní patrila zamestnancovi náhrada príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tiež sa ustanovilo, aby v prípade, ak bol zamestnanec počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (krízová situácia) uznaný za DPN z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia alebo nariadenej izolácie, nárok na nemocenské vznikol už od prvého dňa DPN. Uvedené sa vzťahovalo len na tie DPN, ktoré vznikli po účinnosti tejto novely zákona. Zároveň v týchto prípadoch pri všetkých poistencoch bola upravená aj výška nemocenského na 55 % denného vymeriavacieho základu počas celého trvania nároku, teda aj za prvé tri dni čerpania nemocenského. Uvedené bolo zavedené v snahe odbremeniť v čase krízovej situácie zamestnávateľa od nákladov súvisiacich s DPN zamestnanca, ako aj v snahe zvýšiť v prípadoch nariadeného karanténneho opatrenia a izolácie príjem poistencov. V prípade zamestnanca uznaného počas krízovej situácie za DPN pre chorobu alebo úraz zostal režim § 34 ods. 1 zachovaný a takémuto poistencovi vznikol nárok na nemocenské až od 11. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

V záujme zabezpečenia príjmu počas celého trvania krízovej situácie sa v čase trvania krízovej situácie, v prípadoch, kedy bolo dieťaťu (mladšiemu ako 11 rokov, resp. 18 rokov v prípade, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom) nariadené karanténne opatrenie a izolácia, v prípadoch uzatvorenia zariadenia, ktoré (takéto) dieťa navštevovalo, respektíve v prípadoch, kedy osoba, ktorá sa o (takéto) dieťa starala, nemohla z objektívnych dôvodov zabezpečovať starostlivosť, ako aj v prípadoch ošetrovania dieťaťa mladšieho ako 16 rokov, predĺžilo obdobie trvania nároku na ošetrovné na celú dobu trvania potreby ošetrovania alebo starostlivosti.

Ďalej sa ustanovilo, aby sa ošetrovné vyplácalo za to isté obdobie osobnej a celodennej starostlivosti o len raz a len jednému poistencovi, a to bez ohľadu na to, koľko detí ošetroval. Na rozdiel od ošetrovného podľa § 39 sa však ustanovilo, aby v tom istom prípade (napr. na základe toho istého uzatvorenia školy, nariadenia tej istej karantény) bolo možné ošetrovné vyplácať postupne aj viacerým poistencom (napr. rodičom, osvojiteľom). Keďže ošetrovné za to isté obdobie bolo možné vyplácať iba jednému poistencovi, bolo pre tento účel potrebné, aby poistenec, ktorému bolo aktuálne ošetrovné vyplácané, požiadal o zastavenie jeho výplaty. Uvedené sa zaviedlo v záujme zabezpečenia možnosti rodičom prestriedať sa pri starostlivosti/ošetrovaní dieťaťa, napr. s ohľadom na potrebu opätovného nástupu do zamestnania.

Nakoniec sa ustanovilo, aby poistencovi, ktorý v čase krízovej situácie spĺňal podmienky nároku na ošetrovné podľa právnej úpravy pred jej účinnosťou, bolo ošetrovné vyplatené aj za toto obdobie.

V súvislosti s rozšírením okruhu poistencov, ktorým vznikal nárok na ošetrovné aj na poistencov, ktorí sa osobne a celodenne starali o príbuzných, ktorým bola v uzatvorených (aktuálne aj v budúcnosti) zariadeniach poskytovaná sociálna služba ambulantnou alebo pobytovou formou.

Z dôvodu rozšírenia núdzového stavu súvisiaceho so šírením ochorenia Covid-19 na zariadenia sociálnych služieb, ktoré boli na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia č. OLP/2775/2020 uzavreté, bol rozšírený okruh poistencov, ktorým vznikal nárok na ošetrovné aj na poistencov, ktorí sa osobne a celodenne starali o príbuzných, ktorým bola v uzatvorených (aktuálne aj v budúcnosti) zariadeniach poskytovaná sociálna služba ambulantnou alebo pobytovou formou.

V záujme zníženia administratívnej záťaže poistencov a Sociálnej poisťovne ustanovilo, že pri rozhodovaní o nároku na ošetrovné podľa § 293er ods. 3 sa pri každom poistencovi podmienky nároku posudzujú vždy k vzniku jeho starostlivosti alebo ošetrovania. Podmienky nároku tak nie je potrebné posudzovať opakovane.

Ustanovilo sa, aby podkladom na výplatu ošetrovného konkrétnemu poistencovi za konkrétne dni v kalendárnom mesiaci bolo čestné vyhlásenie, v ktorom poistenec vždy uviedol, v ktorých dňoch sa o fyzickú osobu staral, resp. v ktorých dňoch dieťa ošetroval. V záujme zníženia administratívnej záťaže poistencov a Sociálnej poisťovne sa tiež ustanoviť povinnosť predškolských zariadení a zariadení sociálnych služieb zasielať Sociálnej poisťovni zoznamy detí, ktoré zariadenie navštevujú, resp. klientov, ktorým sa v zariadení poskytuje sociálna služba, ako aj povinnosť tieto zoznamy v prípade zmien aktualizovať.

§ 293es

(1) Zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti do skončenia tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti podľa § 293er ods. 3 a 10.

(2) Zamestnancovi, povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe sa neprerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti do skončenia tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti podľa § 293er ods. 3 a 10.

Komentár k § 293es

Z dôvodu predĺženia doby nároku na ošetrovné sa novelou zákona č. 63/2020 Z. z. ustanovilo, aby sa zamestnancovi, povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe počas ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa neprerušovalo poistné štandardne podľa § 26 od 11. dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti. V tomto kontexte sa tiež ustanovilo, že zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti bola počas celej doby ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa oslobodená od platenia poistného.

Stanovilo sa, aby sa právna úprava v súvislosti s oslobodením od povinnosti platiť poistné a tzv. neprerušením povinného poistenia zamestnanca a povinne poistenej SZČO vzťahovala aj na obdobie pred účinnosťou už spomenutej novely zákona č. 63/2020. Dosiahlo sa, že sa nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti sa neprerušilo a zároveň bola vylúčená povinnosť platiť poistné na tieto poistenia aj v období pred účinnosťou novely zákona, ak osobné a celodenné ošetrovanie alebo starostlivosť, ktoré vznikli pred účinnosťou za krízovej situácie a trvali aj po jej účinnosti.

§ 293et

(1) Podporné obdobie v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 1, ktoré by uplynulo počas krízovej situácie, sa predlžuje o jeden mesiac. Podporné obdobie v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 1, ktoré uplynulo počas krízovej situácie pred účinnosťou tohto zákona, začne opätovne plynúť dňom účinnosti tohto zákona a uplynie o jeden mesiac odo dňa účinnosti tohto zákona.

(2) Na účely § 105 ods. 3 sa do zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti, ktorá uplynie po skončení krízovej situácie nezahŕňa predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti podľa odseku 1.

(3) Na účely § 105 ods. 4 sa do zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti nezahŕňa predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti podľa odseku 1.

(4) Vláda môže na obdobie trvania krízovej situácie a na obdobie dvoch mesiacov po jej ukončení ustanoviť nariadením vlády podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, podmienky výplaty dávky v nezamestnanosti, dĺžku podporného obdobia v nezamestnanosti a výšku dávky v nezamestnanosti. Ustanovenia zákona, ktoré upravujú dávku v nezamestnanosti, sa neuplatňujú v rozsahu úpravy dávky v nezamestnanosti ustanovenej nariadením vlády podľa prvej vety.

Komentár k § 293et

V znení odseku 1 sa novelou zákona č. 66/2020 Z. z. od 4. 4. 2020 zaviedlo predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti o jeden mesiac poistencom, ktorí si do uplynutia pôvodného podporného obdobia v čase krízovej situácie, najmä v dôsledku situácie na trhu práce spôsobenej šírením ochorenia Covid-19, nedokázali nájsť prácu. Opatrenie sa týkalo poistencov, ktorým uplynulo podporné obdobie v čase krízovej situácie od účinnosti novely zákona, čiže od 4. 4. 2020.

V znení odseku 2 sa ustanovilo, aby sa obdobie predĺženia podporného obdobia v nezamestnanosti vyššie uvedené nezarátavalo do zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti, ktoré uplynie po skončení krízovej situácie v prípade, ak poistenec mal nárok na dočerpanie dávky v nezamestnanosti počas zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti z dôvodu, že bol počas poberania dávky v nezamestnanosti vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a v nasledujúcich dvoch rokoch bol do nej opätovne zaradený. V prípade, ak zostávajúca časť podporného obdobia v nezamestnanosti uplynula pred skončením krízovej situácie, predĺžila sa o jeden mesiac.

Uvedené bolo zavedené z dôvodu, že primárnym účelom právnej úpravy bolo podporiť prostredníctvom predĺženia podporného obdobia v nezamestnanosti poistencov, ktorí si vzhľadom na krízovú situáciu nevedeli nájsť zamestnanie. Predlžovať podporné obdobie, ktoré uplynie napr. aj rok a pol po skončení krízovej situácie, nie je dôvodné.

V znení odseku 3 sa ustanovilo, aby sa obdobie predĺženia podporného obdobia v nezamestnanosti nezarátavalo do zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti v prípade, ak si poistenec uplatní nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia v nezamestnanosti z dôvodu, že bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace.

Uvedené sa zaviedlo z dôvodu, že primárnym účelom právnej úpravy bolo podporiť prostredníctvom predĺženia podporného obdobia v nezamestnanosti poistencov, ktorí si vzhľadom na krízovú situáciu nevedia nájsť zamestnanie. Vychádzalo sa z predpokladu, že poistenec, ktorý si požiadal o vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia v nezamestnanosti, bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie zväčša preto, že si prácu našiel. Predlžovanie podporného obdobia v nezamestnanosti v prípade takýchto poistencov by teda nebolo adresné.

V odseku 4 sa z dôvodu dynamicky meniacej situácie a nepredvídateľného vývoja na trhu práce v dôsledku šírenia ochorenia Covid-19 ustanovilo splnomocniť vládu Slovenskej republiky v prípade potreby vydávať nariadenia vlády, ktorými by na obdobie krízovej situácie súvisiacej so šírením ochorenia Covid-19 a obdobie dvoch mesiacov po jej skončení mohla dočasne upravovať podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, podmienky výplaty dávky v nezamestnanosti, dĺžku podporného obdobia v nezamestnanosti a výšku dávky v nezamestnanosti. Nariadenie vlády predstavovalo vzhľadom na dĺžku a náležitosti legislatívneho procesu v porovnaní so zákonom operatívnejší nástroj reakcie na meniace sa podmienky na trhu práce. Využitie tohto neštandardného nástroja však muselo byť nielen dôvodné, ale aj striktne ohraničené. Z toho dôvodu sa ustanovilo, aby ho vláda mohla využívať na zmenu vymedzených oblastí právnej úpravy iba počas obdobia krízovej situácie a dvoch mesiacoch po jej skončení. Dva mesiace po skončení krízovej situácie predstavovali obdobie nevyhnutné na prípravu a schválenie riadnej zákonnej úpravy dávky v nezamestnanosti reflektujúcej postkrízovú situáciu na trhu práce.

Zároveň sa ustanovilo, aby sa predĺženie podporného obdobia o jeden mesiac uplatnilo aj na poberateľov dávky v nezamestnanosti, ktorým podporné obdobie uplynulo pred nadobudnutím účinnosti novely zákona, ktorá nadobudla účinnosť 4. 4. 2020.

§ 293eu

(1) Počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

(2) Na žiadosť príjemcu dávky sa počas krízovej situácie dávka poukazuje na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,⁶⁷⁾ ktorý príjemca dávky uviedol vo svojej žiadosti, ak s týmto spôsobom poukazovania dávky majiteľ účtu súhlasí; majiteľ účtu je povinný vrátiť splátky dôchodku, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty poukázané na tento účet po dni smrti poberateľa dávky.

(3) Počas krízovej situácie sa na podanie v súvislosti s dávkami nemocenského poistenia, dávkou garančného poistenia a dávkou v nezamestnanosti urobené elektronickými prostriedkami, ktoré nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu⁹⁶⁾ alebo urobené v súlade s dohodou podľa odseku 2, nevyžaduje písomné potvrdenie.

Komentár k § 293eu

V záujme reflektovania na požiadavku aplikačnej praxe v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, keďže v tejto situácii bola manipulácia s papierovými bankovkami a mincami z dôvodu zvýšenej možnosti šírenia vírusu COVID 19 mimoriadne nebezpečná aj pre zamestnancov pobočiek Sociálnej poisťovne, sa v čase trvania tejto krízovej situácie novelou zákona č. 66/2020 Z. z. – 4. 4. 2020 vylúčila možnosť platenia poistného a povinných príspevkov na starobného dôchodkové sporenie, čiže poistné v hotovosti v pokladniciach pobočiek Sociálnej poisťovne. V súvislosti so šírením nebezpečného vírusu Sociálna poisťovňa taktiež pristúpila k obmedzeniu vstupu klientov do pobočiek Sociálnej poisťovne. Súčasne bolo ustanovené, aby Sociálna poisťovňa v čase krízovej situácie v rámci povolenia splátok dlžných súm nezvyšovala dlžné sumy o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm, resp. o ročnú úrokovú sadzbu 10 %.

Z dôvodu zamedzenia šírenia ochorenia COVID-19 sa zaviedlo pravidlo, že v čase krízovej situácie bola posudková činnosť vykonávaná aj bez prítomnosti poistenca.

Vzhľadom na to, že bolo možné odôvodnene predpokladať, že počas krízovej situácie, najmä v dôsledku karanténnych opatrení vznikali situácie, ktoré znemožnili Slovenskej pošte, a. s., vyplatiť dávku jej prijímateľovi v hotovosti, bolo zavedené preventívne opatrenie, ktorým bolo možné uvedeným situáciám predísť. Uvedené opatrenie bolo určené najmä pre osamelých príjemcov dávky alebo pre príjemcov dávky, ktorým ich zdravotný stav neumožňoval si založiť vlastný účet v banke. V záujme predchádzať neoprávnenej výplate dávky sa vyžadoval súhlas majiteľa účtu s poukazovaním dávky na účet, ktorého je majiteľom a ustanovená bola jeho povinnosť vrátiť dávku poukázanú na účet, ktorého je majiteľom, po smrti prijímateľa dávky.

V čase trvania krízovej situácie sa najmä v súvislosti s potrebou obmedzenia osobného kontaktu na pobočkách Sociálnej poisťovne, prípadne pobočkách Slovenskej pošty, a.s. a v záujme urýchlenia výplaty krátkodobých dávok sociálneho poistenia upustilo od povinnosti potvrdiť elektronické podanie bez zaručeného elektronického podpisu listinným podaním do troch dní.

§ 293ev

(1) Nárok na ošetrovné podľa § 293er ods. 3 písm. b) má aj fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená a ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa, ak počas krízovej situácie uplynul mesiac,

a) v ktorom toto dieťa dovŕšilo tretí rok veku,

b) v ktorom toto dieťa dovŕšilo šiesty rok veku, ak ide o dieťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podľa osobitného predpisu,¹³³⁾

c) od ktorého prestalo byť dieťaťom s dlhodobo nepriaznivým stavom podľa osobitného predpisu¹³³⁾, ak je mladšie ako šesť rokov,

d) v ktorom toto dieťa dovŕšilo šiesty rok veku, ak bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak neuplynuli tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia príslušného orgánu, na základe ktorého bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,

e) v ktorom uplynuli tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia príslušného orgánu, na základe ktorého bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak je toto dieťa mladšie ako šesť rokov.

(2) Poistencovi, ktorému v čase krízovej situácie vznikla potreba osobnej a celodennej starostlivosti podľa odseku 1 pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a táto potreba trvá aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, vzniká nárok na ošetrovné podľa tohto zákona aj za obdobie potreby osobnej a celodennej starostlivosti podľa odseku 1, za ktoré nevznikol nárok na ošetrovné pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Komentár k § 293ev

Novelou zákona č. 66/2020 Z. z. sa od 4. 4. 2020 ustanovilo, že nárok na ošetrovné podľa §293er ods. 3 písm. b) vznikol aj nemocensky poisteným osobám, ktoré sa starali o dieťa (vlastné, osvojené, alebo zverené), ktoré vzhľadom na krízovú situáciu nemohlo po skončení obdobia rodičovskej dovolenky poistenca alebo poberania rodičovského príspevku poistencom nastúpiť do predškolského zariadenia. Bolo ustanovené, že poistencovi, ktorý splnil uvedené podmienky nároku na ošetrovné pred účinnosťou zákona počas krízovej situácie, bolo ošetrovné priznané aj za toto obdobie.

Uvedené bolo zavedené z dôvodu, že vzhľadom na uzavretie predškolských zariadení museli starostlivosť zabezpečovať nielen rodičia, ktorých deti takéto zariadenia v čase krízovej situácie navštevovali, ale aj rodičia, ktorých deti do týchto zariadení len mali počas krízovej situácie nastúpiť. Táto právna úprava mala negatívny vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne.

§ 293ew

(1) Poistné, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorí vykazujú pokles čistého obratu podľa osobitného predpisu¹³⁴⁾ alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu⁶⁾ o 40 % a viac, za marec 2020 je splatné v termíne do 31. júla 2020, a to aj, ak v čase platenia poistného už platiteľ poistného nie je zamestnávateľom alebo povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou.

(2) Vláda nariadením vlády

a) ustanoví spôsob určenia poklesu čistého obratu podľa osobitného predpisu¹³⁴⁾ a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu⁶⁾ podľa odseku 1,

b) môže ustanoviť

    1.   obdobie, za ktoré sa má platiť poistné v inom termíne splatnosti, ako je ustanovený v § 143 a

    2.   termín splatnosti poistného za obdobie podľa prvého bodu.

(3) Na plnenie povinností podľa § 231 zamestnávateľa podľa odsekov 1 a 2 sa použije splatnosť poistného podľa § 143 ods. 1 druhej vety až štvrtej vety a ods. 2.

(4) Na splátky dlžných súm poistného podľa odseku 2 písm. b) sa v období po skončení krízovej situácie § 146 ods. 2 neuplatní.

(5) Poistné podľa odsekov 1 a 2 sa na účely § 31 ods. 1 písm. b), ods. 2 a 3 a § 60 ods. 1 do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom skončila krízová situácia, považuje za zaplatené; to neplatí, ak poistné podľa odsekov 1 a 2 nebude zaplatené do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom skončila krízová situácia.

(6) Lehota podľa odseku 5, po ktorej je príjemca dávky povinný vrátiť dávku, uplynie najskôr posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mal zaplatiť poistné podľa odsekov 1 a 2.

(7) Príjemca dávky, ktorý nezaplatí poistné podľa odsekov 1 a 2 v lehote podľa odsekov 5 a 6, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur.

(8) Príjemca dávky, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2, štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume a je vyššia ako 5 eur, ak zamestnávateľ nezaplatil poistné podľa odsekov 1 a 2 v lehote podľa odsekov 5 a 6.

Komentár k § 293ew

Aj uvedené ustanovenie bolo do zákona zavedené v čase krízovej situácie, a to novelou zákona č. 68/2020 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 6. 4. 2020.

S cieľom zmiernenia ekonomických dopadov na odvádzateľov poistného v dôsledku krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 sa zaviedol odklad odvedenia poistného pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú SZČO a poistného, ktoré platil zamestnávateľ za obdobie marec 2020, a to do 31. júla 2020. Poistné, ktoré platil zamestnanec, a odvádzal ho jeho zamestnávateľ, bol zamestnávateľ naďalej povinný odvádzať v pôvodných termínoch splatnosti. Táto výnimka sa týkala zamestnávateľov a povinne poistených SZČO, ktorí vykazovali pokles čistého obratu alebo príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac. Ustanovilo sa, aby spôsob určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu ustanovila vláda Slovenskej republiky nariadením.

Ďalej sa zaviedlo pravidlo, že vláda Slovenskej republiky mohla nariadením ustanoviť ďalšie obdobie, na ktoré sa nevzťahovala pôvodná splatnosť poistného podľa § 143 zákona o sociálnom poistení. Ak zamestnávateľ alebo povinne poistená SZČO nezaplatili poistné za toto obdobie ani v termíne splatnosti určenom nariadením vlády, Sociálna poisťovňa im mohla povoliť splátky tohto poistného bez úroku. Ak zamestnávateľ a SZČO zaplatili toto poistné v novom termíne splatnosti, teda včas a v správnej výške, sankcie (penále) im neplynuli.

Na plnenie niektorých povinností podľa § 231 zákona o sociálnom poistení platili lehoty a termíny podľa § 143 (napr. prihlasovanie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, výkazy poistného bol zamestnávateľ povinný vykonať alebo predložiť v „pôvodnej” splatnosti). Inak Sociálna poisťovňa nemala k dispozícii aktuálne údaje o poistení zamestnancov, údaje o ich vymeriavacích základoch, čo mohol byť problém pre posúdenie nároku na dávky sociálneho poistenia.

Ustanovilo sa, aby sa na účely posúdenia nároku na nemocenské dávky a dôchodkové dávky pri SZČO a na dôchodkové dávky pri zamestnancoch zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2 (napr. likvidátor) alebo zamestnancoch, ktorí boli štatutárnym orgánom zamestnávateľa a mali najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, alebo ktorí boli členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a mali najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, podmienka zaplatenia poistného, ktorého splatnosť sa z dôvodu krízovej situácie odložila (zákonom alebo nariadením), považovala počas trvania odkladu za splnenú. V prípade, ak nedošlo k zaplateniu predmetného poistného v ustanovenej predĺženej lehote, bola táto podmienka nesplnená od vzniku nároku, čo znamenalo, že príjemca dávky musel vrátiť priznanú dávku, resp. jej adekvátnu časť.

Slová „uplynutia termínu splatnosti podľa odsekov 1 a 2“ nahradili slovami „konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom skončila krízová situácia“.

§ 293ex

(1) Zamestnávateľ alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba nie sú povinní zaplatiť poistné za apríl 2020, ak v apríli 2020 mali uzatvorenú prevádzku na základe rozhodnutia príslušného orgánu¹³⁵⁾ najmenej na 15 dní.

(2) Vláda môže v súvislosti s krízovou situáciou nariadením vlády ustanoviť aj iné obdobie, za ktoré zamestnávateľ alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba nie sú povinní zaplatiť poistné, podmienky, za ktorých nie sú povinní zaplatiť poistné, a spôsob preukázania ich splnenia.

(3) Uzatvorenie prevádzky podľa odseku 1 preukáže zamestnávateľ alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba čestným vyhlásením, ktoré predloží Sociálnej poisťovni najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý nie je povinná zaplatiť poistné.

(4) Poistné podľa odsekov 1 a 2 sa na účely § 31 ods. 1 písm. b), ods. 2 a 3 a § 60 ods. 1 považuje za zaplatené.

(5) Suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a minimálneho dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,¹⁾ sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, počas ktorého je vylúčená povinnosť platiť poistné  podľa odsekov 1 a 2, dotknutým poistencom neznižuje.

Komentár k § 293ex

Novelou zákona č. 95/2020 Z. z. boli od 25. 4. 2020 zavedené prechodné ustanovenia.

S cieľom zmiernenia ekonomických dopadov na odvádzateľov poistného v dôsledku krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 došlo k odpusteniu povinnosti zaplatiť poistné zamestnávateľom alebo povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) za apríl 2020, prípadne za ďalšie obdobie, ktoré mohla ustanoviť vláda Slovenskej republiky nariadením. Poistné, ktoré platil zamestnanec, a odvádzal ho jeho zamestnávateľ, bol zamestnávateľ naďalej povinný odviesť v pôvodných termínoch splatnosti.

Táto výnimka sa týkala zamestnávateľov alebo povinne poistených SZČO, ktorí v mesiaci apríl 2020 najmenej na 15 dní uzatvorili prevádzky napr. na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia č. OLP/2777/2020 z 29. marca 2020.

Taktiež sa aj ustanovilo, aby vláda Slovenskej republiky mohla nariadením ustanoviť ďalšie obdobie, za ktoré nie sú zamestnávateľ alebo povinne poistená SZČO, povinní zaplatiť poistné, ako aj podmienky, za ktorých ho neboli povinní zaplatiť.

Uzatvorenie prevádzky preukázal zamestnávateľ alebo povinne poistená SZČO čestným vyhlásením, ktoré predložil Sociálnej poisťovni najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý nebola povinná zaplatiť poistné, t. j. za apríl 2020 ho predložil najneskôr do 11. mája 2020, keďže 8. mája 2020 bol štátny sviatok.

Jednoznačné sa vymedzilo, kedy môže vláda SR s cieľom zmiernenia ekonomických dopadov na odvádzateľov poistného v dôsledku krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19, nariadením vlády ustanoviť aj iné obdobie, za ktoré zamestnávateľ alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba nie sú povinní zaplatiť poistné na sociálne poistenie.

Ustanovilo sa, aby sa na účely posúdenia nároku na nemocenské dávky a dôchodkové dávky pri SZČO a na dôchodkové dávky pri zamestnancoch zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2 (napr. likvidátor) alebo zamestnancoch, ktorí sú štatutárnym orgánom zamestnávateľa a majú najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, alebo ktorí sú členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a majú najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, podmienka zaplatenia poistného (zákonom alebo nariadením) považovala v prípade odpustenia povinnosti zaplatiť poistné podľa odsekov 1 a 2 za splnenú. Uvedené bolo zavedené z dôvodu, aby aj osobám, ktoré nezaplatili odpustené poistné, vznikol nárok na nemocenskú alebo dôchodkovú dávku.

Za obdobie, za ktoré neboli povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie zaplatené, a to z dôvodu zavedeného oslobodenia zamestnávateľa od povinnosti platiť poistné a povinné príspevky, nedošlo ani k zvýšeniu sumy na osobnom účte sporiteľa v príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, čo sa mohlo negatívne prejaviť aj na výške starobného dôchodku z II. piliera. Práve preto bolo ustanovené, aby sa z dôvodu účasti poistenca na starobnom dôchodkovom sporení v období podľa § 293ex ods. 1 a 2, neznižovala suma jeho starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a minimálneho dôchodku.

§ 293ey

(1) Ak samostatne zárobkovo činná osoba nepodala daňové priznanie za rok 2019 podľa osobitného predpisu⁴³⁾ do 31. marca 2020, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie jej

a) vzniká od prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,¹³⁶⁾ ak jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 za rok 2019 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5,

b) zaniká posledným dňom druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov podľa osobitného predpisu,¹³⁶⁾ ak jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 za rok 2019 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

(2) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2019 podľa osobitného predpisu¹³⁷⁾ a táto lehota uplynie

a) do 30. septembra 2020,

    1.   vzniká od 1. decembra 2020, ak jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 za rok 2019 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5,

    2.   zaniká 30. novembra 2020, ak jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 za rok 2019 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5,

b) po 30. septembri 2020,

    1.   vzniká od prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,¹³⁷⁾ ak jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 za rok 2019 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5,

    2.   zaniká posledným dňom druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,¹³⁷⁾ ak jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 za rok 2019 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

(3) Na účely odsekov 1 a 2 platí § 21 ods. 3, 4 prvá veta a druhá veta a ods. 5 prvá veta a tretia veta rovnako. Podmienkou na vznik poistení podľa § 21 ods. 5 prvej vety je, že ku dňu vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku 2 písm. a) prvého bodu alebo písm. b) prvého bodu predchádzajúceho dňu, v ktorom je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ku dňu, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, alebo ku dňu skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 za rok 2019 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Podmienkou na vznik poistení podľa § 21 ods. 5 prvej vety je, že v období od 1. júla 2020 do dňa predchádzajúceho dňu vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku 2 písm. a) prvého bodu alebo písm. b) prvého bodu, v ktorom je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, alebo v ktorom podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, alebo v ktorom sa skončilo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 za rok 2018 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa § 21 ods. 5 prvej vety, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku,

a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do dňa predchádzajúceho dňu vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku 2 písm. a) prvého bodu alebo písm. b) prvého bodu,

b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3.

(4) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby podľa odsekov 1 a 2 je v období od 1. júla 2020 do dňa vzniku alebo zániku jej povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa odsekov 1 a 2 vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna 2020.

(5) Ak samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa odsekov 1 a 2, rozhodujúce obdobie na určenie jej vymeriavacieho základu v období od vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa odsekov 1 a 2 do zániku týchto poistení v roku 2021 je rok 2019.

§ 293ez

Právne účinky opravného daňového priznania podaného v lehote na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu¹³⁶⁾ samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá podala daňové priznanie za rok 2019 podľa osobitného predpisu⁴³⁾ do 31. marca 2020, nastávajú na účely

a) vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia prvým dňom tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,¹³⁶⁾

b) zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia posledným dňom druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,¹³⁶⁾

c) určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného, výšky poistného na nemocenské poistenie, výšky poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, výšky poistného na invalidné poistenie a výšky poistného do rezervného fondu solidarity prvým dňom tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu.¹³⁶⁾

§ 293fa

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinné Sociálnej poisťovni najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu¹³⁶⁾ o fyzickej osobe podľa § 293ey ods. 1 a 2 a § 293ez, ktorá na základe daňového priznania alebo posledného opravného daňového priznania za rok 2019 má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu⁶⁾ alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, oznámiť údaje podľa § 233 ods. 6.

Komentár k § 293ey, § 293ez, § 293fa

Novelou zákona č. 127/2020 Z. z. sa od 21. 5. 2020 do zákona doplnili ustanovenia týkajúce sa krízovej situácie v súvislosti s COVID-19.

Posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) je naviazané na údaje o príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré SZČO vykáže v podanom daňovom priznaní.

Zaviedla sa právna úprava vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia pre tie SZČO, ktoré nepodali daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2019 do 31. 3. 2020, ako aj pre tie SZČO, ktoré mali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2019. Táto právna úprava bola zavedená z dôvodu previazanosti s novoustanovenými lehotami na podanie daňového priznania k dani z príjmov podľa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.

Zachovaný bol právny režim posudzovania vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia pre tie SZČO, ktoré podali daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2019 do 31. 3. 2020, vrátane prípadného opravného daňového priznania podaného v tejto lehote. Ak SZČO podala daňové priznanie za rok 2019 do 31. 3. 2020, a podala opravné daňové priznanie v zmysle zákona č. 67/2020 Z. z. po 31. 3. 2020, jej povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie sa posudzovalo k 1. 7. 2020 na základe príjmu vykázaného v daňovom priznaní za rok 2019 podanom do 31. 3. 2020, a opätovne sa jej povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie posudzovalo na základe údajov vykázaných v poslednom opravnom daňovom priznaní za rok 2019, a to k prvému dňu tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasledoval po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa zákona č. 67/2020 Z. z.

Zaviedla sa nová právna úprava vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia pre

a)  SZČO, ktoré nepodali daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2019 do 31. 3. 2020 a podľa zákona č. 67/2020 Z. z. im plynula nová (posunutá) lehota, v ktorej boli povinné podať daňové priznanie za rok 2019. Pre tieto SZČO bolo ustanovené posudzovať vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia k prvému dňu tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasledoval po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa zákona č. 67/2020 Z. z., a to v súvislosti s plnením povinností pre Finančné riaditeľstvo SR oznamovať Sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre takéto posúdenie, ktoré boli v zásade rovnaké ako skutočnosti, ktoré Finančné riaditeľstvo SR oznamovalo Sociálnej poisťovni už podľa súčasnej platnej právnej úpravy.

b)  SZČO, ktoré mali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2019, a to v závislosti od skončenia mimoriadnej situácie (obdobie pandémie). Pre túto skupinu SZČO bol zavedený nový termín na posudzovanie ich povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, a to v závislosti od toho či posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynul najneskôr 30. 9. 2020 alebo po tomto termíne.

Pre Finančné riaditeľstvo SR bola zavedená povinnosť oznamovať Sociálnej poisťovni relevantné údaje o SZČO potrebné na posúdenie ich povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a na určenie vymeriavacieho základu a výšky poistného.

Na prechodné obdobie od 1. júla 2020 do prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasledoval po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa zákona č. 67/2020 Z. z., bolo potrebné pre opätovný vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá nepodala daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2019 do 31. 3. 2020, ustanoviť kalendárny rok, za ktorý sa zisťoval príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. V tejto situácii išlo o príjem dosiahnutý za rok 2018.

§ 293fb

(1) Poistenec, ktorému vznikol nárok na nemocenské podľa § 293er ods. 1 alebo ods. 2 a tento nárok trvá ku dňu skončenia krízovej situácie, má nárok na nemocenské aj po skončení krízovej situácie, ak spĺňa podmienky podľa § 293er ods. 1 alebo ods. 2.

(2) Na účel § 293er ods. 3 písm. b) sa vo vzťahu k dieťaťu uvedenému v § 39 ods. 1 písm. b) druhého bodu

a) predškolské zariadenie a škola považujú za uzavreté na základe rozhodnutia príslušného orgánu aj po ich otvorení, ak

    1.   zákonný zástupca dieťaťa neprejaví záujem o účasť dieťaťa na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese v predškolskom zariadení alebo v škole z dôvodu obavy o jeho zdravie, alebo

    2.   dieťa sa nemôže zúčastňovať prebiehajúceho výchovno-vzdelávacieho procesu v predškolskom zariadení alebo v škole z kapacitných dôvodov,

b) zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa dieťaťu poskytuje starostlivosť, považuje za uzavreté na základe rozhodnutia príslušného orgánu aj po jeho otvorení, ak

    1.   zákonný zástupca dieťaťa neprejaví záujem o poskytovanie starostlivosti dieťaťu v tomto zariadení z dôvodu obavy o jeho zdravie, alebo

    2.   dieťaťu nemôže byť poskytovaná starostlivosť v tomto zariadení z kapacitných dôvodov.

(3) Na účel § 293er ods. 3 písm. c) sa vo vzťahu k fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, považuje za uzavreté na základe rozhodnutia príslušného orgánu aj po jeho otvorení, ak

a) táto fyzická osoba alebo jej zákonný zástupca neprejaví záujem o poskytovanie sociálnej služby z dôvodu obavy o jej zdravie, alebo

b) tejto fyzickej osobe nemôže byť poskytovaná sociálna služba z kapacitných dôvodov.

(4) Poistencovi, ktorému vznikol nárok na ošetrovné pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, tento nárok zanikol v čase krízovej situácie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a potreba starostlivosti podľa § 293er ods. 3 písm. b) alebo písm. c) trvá aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, vzniká nárok na ošetrovné podľa tohto zákona aj za obdobie potreby ošetrovania alebo starostlivosti, za ktoré nevznikol nárok na ošetrovné pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

(5) Okresný úrad v sídle kraja v rámci svojej územnej pôsobnosti poskytuje Sociálnej poisťovni na účel následnej kontroly splnenia podmienok na vznik nároku na ošetrovné podľa § 293er ods. 3 písm. b) do 10. dňa kalendárneho mesiaca údaje o mene, priezvisku, dátume narodenia a rodnom čísle dieťaťa, ktoré sa zúčastnilo v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese, a o období, v ktorom sa toto dieťa zúčastnilo na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese, spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou; § 293er ods. 7 a 9 sa v tomto prípade neuplatňuje.

(6) Poskytovateľ sociálnej služby poskytuje Sociálnej poisťovni na účel následnej kontroly splnenia podmienok na vznik nároku na ošetrovné podľa § 293er ods. 3 písm. b) a c) do 10. dňa kalendárneho mesiaca údaje o mene, priezvisku, dátume narodenia a rodnom čísle fyzickej osoby, ktorej sa v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci poskytovala sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, a o období, v ktorom sa tejto fyzickej osobe poskytovala sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

Komentár k § 293fb

Po novele zákona č. 157/2020 Z. z. sa od 17. 6. 2020 v znení odseku 1 ustanovilo, aby sa nemocenské, na ktoré vznikol nárok z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie pred skončením krízovej situácie a ak nárok trvá aj ku dňu jej skončenia, poskytovalo za podmienok uvedených v § 293er ods. 1 a 2 (pandemické nemocenské) aj po skončení krízovej situácie. Zamestnancovi, ktorému vznikla dočasná pracovná neschopnosť (DPN) napr. deň pred skončením krízovej situácie, by tak napriek jej skončeniu trval nárok na nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou (štandardne za prvých 10 dní DPN patrí zamestnancovi nárok na náhradu príjmu pri DPN podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú poskytuje zamestnávateľ) vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (štandardne sa nemocenské prvé tri dni trvania poskytuje vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu).

V odseku 2 bolo ustanovené, aby sa vo vzťahu k dieťaťu do dovŕšenia jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku v prípade dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, predškolské zariadenie alebo škola, ktorú dieťa navštevovalo a ktoré bolo rozhodnutím príslušného orgánu uzavreté, považovalo po ich otvorení 1. júna 2020 i naďalej za uzavreté, ak rodičia neprejavili záujem o účasť dieťaťa na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese z dôvodu obavy o jeho zdravie alebo ak sa dieťa výchovno-vzdelávacieho procesu nemohlo zúčastňovať z kapacitných dôvodov. Rovnaká fikcia bola zavedená aj vo vzťahu k dieťaťu, ktorému sa poskytovala starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré bolo na základe rozhodnutia príslušného orgánu uzavreté a ktoré sa s účinnosťou od 1. júna, resp. neskôr otváralo. Od 1. júna 2020 sa na základe opatrenia otvárali zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa (jasle).

Inak povedané, za obdobie, kedy dieťa navštevovalo predškolské zariadenie, školu alebo zariadenie sociálnych služieb aj po ich otvorení, patril rodičovi dieťaťa nárok na ošetrovné, za predpokladu splnenia podmienok nároku, aj po ich otvorení. Uvedená právna úprava zachovania nároku na ošetrovné sa vzťahovala iba na predškolské zariadenia a školy, v ktorých prebiehal výchovno-vzdelávací proces, čo znamenalo, že za obdobie, kedy dieťa nenavštevovalo školu z dôvodu školských prázdnin, nárok na ošetrovné nepatril.

Napriek tomu, že rozhodnutie ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z 28. 5. 2020 ustanovovalo obdobnú fikciu zatvorenia predškolských zariadení a škôl, čo bolo na účely nároku na ošetrovné postačujúce, ustanovilo sa fikciu zaviesť explicitne aj v zákone o sociálnom poistení. Vzhľadom na potrebu úpravy nároku na ošetrovné po otvorení zariadení sociálnych služieb sa teda v záujme jednotnej právnej úpravy a rovnakej právnej kvality nároku na ošetrovné explicitne upravil aj nárok na ošetrovné po otvorení predškolských zariadení a škôl.

Vzhľadom na postupné otváranie zariadení sociálnych služieb sa v odseku 3 zaviedla rovnaká fikcia ako v odseku 2 aj vo vzťahu k osobám, ktorým sa v zariadeniach sociálnych služieb poskytovala sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou. V prípade otvorenia týchto zariadení, nárok na ošetrovné vznikol alebo trval tým poistencom, ktorí sa starali o príbuzného v priamom rade, súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela alebo manželky, ktorému sa poskytovala sociálna služba v zariadení sociálnych služieb ambulantnou alebo pobytovou formou, ktoré bolo na základe rozhodnutia príslušného orgánu uzavreté, ak táto osoba, resp. jej zákonný zástupca po otvorení zariadenia nevyužil poskytovanú sociálnu službu zo subjektívnych dôvodov (obava o zdravie) alebo ak osobe nebolo možné poskytovať sociálnu službu z objektívnych dôvodov (kapacitné možnosti zariadenia).

V odseku 4 bolo ustanovené, aby poistencovi, ktorý v čase krízovej situácie spĺňal podmienky nároku na ošetrovné podľa tejto právnej úpravy pred jej účinnosťou, bolo ošetrovné vyplatené aj za toto obdobie.

Na účely overenia splnenia podmienok nároku na ošetrovné sa v znení odseku 5 a 6 ustanovila povinnosť okresným úradom v sídle kraja a poskytovateľom sociálnych služieb poskytovať Sociálnej poisťovni údaje o deťoch zúčastnených na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese a o osobách, ktorým sa poskytovala sociálna služba. Údaje v rozsahu a spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou boli okresné úrady v sídle kraja a poskytovatelia sociálnych služieb povinní poskytnúť za predchádzajúci mesiac vždy do 10. dňa kalendárneho mesiaca. Ustanovilo sa, aby údaje, ktoré poskytovali okresné úrady, už nemuseli poskytovať predškolské zariadenia Sociálnej poisťovni podľa § 293er ods. 7 a 9.

§ 293fc

(1) Zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie poistné na poistenie v nezamestnanosti od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti do skončenia tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti podľa § 293fb ods. 4.

(2) Zamestnancovi, povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe sa neprerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti do skončenia tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti podľa § 293fb ods. 4.

Komentár k § 293fc

V tomto ustanovení, ktoré bolo do zákona zavedené novelou zákona č. 157/2020 Z. z. s účinnosťou od 17. 6. 2020, bolo ustanovené, aby z dôvodu vyplácania ošetrovného poistencovi, ktorému vznikol nárok na ošetrovné pred nadobudnutím účinnosti tejto novely, ak tento nárok zanikol v čase krízovej situácie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a potreba ošetrovania alebo starostlivosti podľa § 293er ods. 3 trvala aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona aj za obdobie pred účinnosťou tohto zákona, sa zamestnancovi, povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe počas ošetrovania alebo starostlivosti podľa § 293fb ods. 4 neprerušovalo poistenie štandardne od 11. dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti. V tomto kontexte bolo tiež ustanovené, aby zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti bola počas celej doby ošetrovania alebo starostlivosti podľa § 293er ods. 3 oslobodená od platenia poistného.

§ 293fd

(1) V roku 2020 sa § 168 ods. 4 nepoužije.

(2) Použitie zostatku správneho fondu nevyčerpaného k 31. decembru 2019 schvaľuje na návrh generálneho riaditeľa dozorná rada.

(3) Zostatok správneho fondu podľa odseku 2 nevyčerpaný k 31. decembru 2020 sa prevedie do desiatich dní od schválenia účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za kalendárny rok 2020 národnou radou do rezervného fondu solidarity.

Komentár k § 293fd

Novelou zákona č. 198/2020 Z. z. bolo ustanovené, aby zostatok správneho fondu nevyčerpaný k 31. decembru 2019 po schválení účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2019 sa nepreviedol do rezervného fondu solidarity.

Uvedené doplnenie bolo zavedené v súvislosti so zabezpečením dostatočných disponibilných zdrojov v správnom fonde Sociálnej poisťovne v roku 2020 na zabezpečenie činnosti orgánov Sociálnej poisťovne a jej organizačných zložiek pri vykonávaní sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom, výdavkov súvisiacich s plnením funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 a výdavkov uvedených v § 168 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na negatívne dopady spôsobené epidémiou koronavírusu COVID-19 na vývoj ekonomiky sa predpokladal negatívny vývoj príjmov od ekonomicky aktívneho obyvateľstva, čo mohlo mať za následok nižšiu tvorbu správneho fondu v bežnom roku. Vzhľadom na transparentnosť uvedeného procesu sa zároveň ustanovilo, aby použitie uvedeného zostatku schvaľovala Dozorná rada Sociálnej poisťovne.

§ 293fe

(1) Ustanovenie § 293fb ods. 2 písm. a) sa od účinnosti tohto zákona nepoužije.

(2) Okresný úrad v sídle kraja v rámci svojej územnej pôsobnosti poskytuje Sociálnej poisťovni na účel následnej kontroly splnenia podmienok na vznik nároku na ošetrovné podľa § 293er ods. 3 písm. b) do 10. dňa kalendárneho mesiaca údaje o mene, priezvisku, dátume narodenia a rodnom čísle dieťaťa, ktoré sa nezúčastnilo v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese, a o období, v ktorom sa toto dieťa nezúčastnilo na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese, spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou; § 293er ods. 7 a 9 a § 293fb ods. 5 sa v tomto prípade neuplatňujú.

Komentár k § 293fe

Novela zákona č. 258/2020 Z. z. od 23. 9. 2020 ustanovila, že v čase riadne prebiehajúceho výchovno-vzdelávacieho procesu, t. j. neobmedzenej prevádzky škôl a predškolských zariadení, pandemické ošetrovné nepatrí v prípadoch, kedy zákonný zástupca dieťaťa neprejavil záujem o účasť dieťaťa na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese v predškolskom zariadení alebo v škole z dôvodu obavy o jeho zdravie, resp. v prípade, ak dieťa nebolo možné do predškolského zariadenia alebo školy umiestniť z kapacitných dôvodov (takáto možnosť aktuálne neexistovala).

V zmysle tejto novely mal zákonný zástupca aj naďalej nárok na pandemické ošetrovné podľa § 293er ods. 3 písm. b) v prípadoch, kedy počas trvania krízovej situácie boli predškolské zariadenia, školy alebo ich časti (napr. konkrétne triedy) uzatvorené na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Zároveň došlo k zmene systému overovania podmienok nároku na pandemické ošetrovné. V zmysle tohto zákona mal okresný úrad v sídle kraja v rámci svojej územnej pôsobnosti poskytovať Sociálnej poisťovni informácie o deťoch, ktoré sa nezúčastňovali výchovno-vzdelávacieho procesu (v zmysle aktuálne účinnej právnej úpravy mal nahlasovať informácie o deťoch, ktoré sa ho zúčastňovali), nakoľko týchto detí bolo menšie množstvo a z tohto dôvodu to pre dotknuté subjekty (napr. školy) predstavovalo nižšiu administratívnu záťaž.

§ 293fea

(1) Fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 má nárok na úrazový príplatok, ak je počas krízovej situácie uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia COVID-19, ktoré vzniklo pri výkone činnosti uvedenej v § 17 ods. 2, kde je preukázateľný kontakt s týmto ochorením alebo s infekčným materiálom ako súčasť tejto činnosti.

(2) Na účely nároku na úrazový príplatok sa podmienka uznania choroby z povolania považuje za splnenú, ak

a) zamestnávateľ zamestnanca uznaného počas krízovej situácie za dočasne práceneschopného z dôvodu ochorenia COVID-19 potvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo tomuto zamestnancovi pri práci, kde je preukázateľný kontakt s týmto ochorením alebo s infekčným materiálom ako súčasť plnenia pracovných úloh alebo pracovných činností,

b) právnická osoba, pre ktorú fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 uznaná počas krízovej situácie za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia COVID-19 vykonávala činnosť, potvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo tejto fyzickej osobe pri činnosti uvedenej v § 17 ods. 2, kde je preukázateľný kontakt s týmto ochorením alebo s infekčným materiálom ako súčasť plnenia tejto činnosti.

(3) Suma úrazového príplatku je

a) 25 % podielu všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazový príplatok, a čísla 365, ak nárok na úrazový príplatok vznikol podľa odseku 1,

b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84, ak ide o zamestnanca uvedeného v odseku 2 písm. a).

(4) Právnická osoba, pre ktorú fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 vykonávala činnosť, je povinná vydávať na žiadosť tejto fyzickej osoby na účely odseku 2 písm. b) príslušné potvrdenie.

Komentár k § 293fea

Novelou zákona č. 330/2020 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 21. 11. 2020, sa ustanovilo, že v prípade, ak zamestnávateľ potvrdil zamestnancovi uznanému za dočasne práceneschopného z dôvodu ochorenia COVID-19, že ochorenie vzniklo pri práci, kde bol preukázateľný kontakt s týmto ochorením alebo s infekčným materiálom ako súčasť plnenia pracovných úloh alebo pracovných činností, podmienka uznania choroby z povolania na účely nároku na úrazový príplatok sa považovala za splnenú. Uvedená právna úprava sa nevzťahovala na zamestnancov, ktorí mali diagnostikované podozrenie na ochorenie COVID-19 – diagnóza U07.2. Nárok na úrazový príplatok s použitím tejto fikcie vznikol za predpokladu, že zamestnanec bol uznaný za dočasne práceneschopného počas krízovej situácie. Tento nárok mu trval aj po skončení krízovej situácie, a to až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ak zamestnávateľ mal pochybnosti o príčinnej súvislosti vzniku ochorenia COVID-19 s výkonom zamestnania jeho zamestnanca, a teda nepotvrdil túto skutočnosť, o splnení podmienky uznania choroby z povolania sa rozhodlo štandardne, t. j. na základe uznania choroby z povolania špecializovaným pracoviskom, ktorým bol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytoval zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia a následného postupu.

V zmysle uvedenej právnej úpravy sa na účely úrazového príplatku nevyžadovalo faktické uznanie choroby z povolania. Samotná fikcia však nenahrádzala takéto faktické uznanie choroby z povolania.

Suma úrazového príplatku, ktorého nárok bol založený na fikcii, sa zaviedol vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca tak, že spolu s nemocenským podľa § 293er ods. 1 a 2 bolo zamestnancovi poskytnutých 80 % jeho hrubého príjmu.

V zmysle aktuálnej právnej úpravy osoby vykonávajúce činnosti vo verejnom záujme uvedené v § 17 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., nemali nárok na úrazový príplatok, a to aj vzhľadom na to, že z titulu tejto činnosti neboli nemocensky poistené. Niektoré z týchto osôb však počas krízovej situácie súvisiacej so šírením ochorenia COVID-19 vykonávali spoločensky významné činnosti súvisiace s výkonom protipandemických opatrení, v rámci ktorých boli vystavené významnému riziku nákazy. Z uvedeného dôvodu bolo ustanovené, aby počas krízovej situácie bol rozšírený okruh osôb, ktorým vznikol nárok na úrazový príplatok, aj o uvedené osoby, a to aj napriek tomu, že z titulu tejto činnosti nemali nárok na nemocenské.

§ 293feb

(1) Sociálna poisťovňa je povinná v elektronickej podobe sprístupniť zamestnávateľovi informácie o jeho zamestnancovi, ktoré spracúva vo svojom informačnom systéme a sú nevyhnutné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu podľa § 293es ods. 1 a § 293fc ods. 1 bez súhlasu dotknutej osoby.

(2) Ustanovenie § 140 ods. 2 sa neuplatní vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý je v čase krízovej situácie uznaný za dočasne práceneschopného a počas tohto obdobia čerpá dovolenku alebo vykonáva prácu z domácnosti.

Komentár k § 293feb

Z dôvodu, že sa zvyšoval počet prípadov, kedy ošetrujúci lekár vystavoval potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti (DPN), resp. o ošetrovnom bez prítomnosti pacienta a zasielal ho len Sociálnej poisťovni, sa zaviedlo znenie tohto ustanovenia. Zamestnávateľ mal v týchto prípadoch informáciu o vzniku a ukončení DPN, ako aj o trvaní osobného a celodenného ošetrovania a starostlivosti len v sprostredkovanej forme od zamestnanca. V praxi nastávali situácie, že zamestnanec oznámil zamestnávateľovi nesprávny dátum, čím mohlo dôjsť k nesprávnemu určeniu obdobia, počas ktorého nebol zamestnanec a zamestnávateľ povinný platiť poistné, t. j. mal vylúčenú povinnosť platiť poistné.

Z uvedených dôvodov sa zaviedla právna úprava, ktorá umožnila Sociálnej poisťovni elektronicky sprístupniť zamestnávateľovi informácie o jeho zamestnancovi, ktoré boli potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nebol povinný platiť poistné z dôvodu, že zamestnanec bol uznaný za DPN, z dôvodu potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti, a to bez súhlasu dotknutej osoby.

V súvislosti s pretrvávajúcou krízovou situáciou, s cieľom zabezpečenia možnosti čerpania nemocenských a dôchodkových dávok, ako aj v záujme predchádzania negatívnym ekonomickým dôsledkom súvisiacich s povinnosťou vrátenia vyplatených dávok bolo ustanovené, aby sa na účely posúdenia nároku na nemocenské dávky a dôchodkové dávky osobám podmienka zaplatenia poistného, ktorého splatnosť bola z dôvodu krízovej situácie odložená (zákonom alebo nariadením), považovala za splnenú, ak poistenec zaplatil poistné najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasledoval po kalendárnom mesiaci, v ktorom skončila krízová situácia.

V prípade, ak nedošlo k zaplateniu predmetného poistného v ustanovenej lehote, bola táto podmienka nesplnená od vzniku nároku, čo znamenalo, že príjemca dávky musel vrátiť priznanú dávku, resp. jej adekvátnu časť. Týmto ustanovením sa nezmenila lehota splatnosti poistného.

V súvislosti so stále pretrvávajúcou krízovou situáciou sa tiež ustanovilo, že zamestnanec, ktorý bol v čase krízovej situácie uznaný za DPN a počas tohto obdobia čerpal dovolenku alebo vykonával prácu z domácnosti, nemal vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie. To znamená, že zamestnanec uznaný za DPN, ktorý v tomto období vykonával prácu z domácnosti alebo čerpal dovolenku, bol povinný platiť poistné na sociálne poistenie. Rovnako aj jeho zamestnávateľ.

§ 293fec

(1) Sociálna poisťovňa predĺži podporné obdobie, ktoré uplynulo počas trvania krízovej situácie alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení po účinnosti tohto zákona, najskôr odo dňa nasledujúceho po jeho uplynutí a podporné obdobie, ktoré uplynulo počas krízovej situácie pred účinnosťou tohto zákona, najskôr od účinnosti tohto zákona, na písomnú žiadosť poistenca podanú na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak

a) dočasná pracovná neschopnosť poistenca trvá,

b) dočasná pracovná neschopnosť poistenca, v súvislosti s ktorou uplynulo podporné obdobie, trvala alebo trvá z dôvodu sťaženého prístupu k poskytovanej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciou a

c) je predpoklad, že poistenec po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti nebude mať z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Posudkový lekár

a) posudzuje splnenie podmienok podľa odseku 1 písm. b) a c) na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára vydaného na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou po predchádzajúcom vykonaní kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu,

b) určuje dĺžku predĺženia podporného obdobia, ak poistenec spĺňa podmienky podľa odseku 1 písm. b) a c).

(3) Vystavenie potvrdenia podľa odseku 2 písm. a) sa považuje za zdravotný výkon na účely sociálneho poistenia podľa § 156 ods. 1 písm. g).

(4) Podporné obdobie možno predĺžiť aj opakovane, v úhrne najdlhšie o jeden rok.

(5) Na konanie o predĺžení podporného obdobia sa primerane vzťahujú ustanovenia o dávkovom konaní. O predĺžení podporného obdobia sa písomné rozhodnutie nevyhotovuje; deň oznámenia rozhodnutia o predĺžení podporného obdobia je deň výplaty prvého nemocenského v predĺženom podpornom období.

Komentár k § 293fec

V súvislosti s pretrvávajúcou pandémiou ochorenia COVID-19 trvala krízová situácia. Vzhľadom na extrémne zaťaženie zdravotníckych zariadení a zdravotníckych pracovníkov, ako aj vysoké epidemiologické riziko spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti bola pacientom často poskytovaná iba neodkladná zdravotná starostlivosť. To v praxi znamenalo, že často dochádzalo k odkladaniu zdravotných výkonov (napr. plánované operácie, rehabilitácie), v dôsledku čoho sa predlžovalo aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti. Vzhľadom na uvedené sa novelou zákona č. 130/2021 Z. z. ustanovilo, za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok, predĺženie podporného obdobia na čerpanie nemocenského, v prípadoch kedy podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (a to aj pred účinnosťou právnej úpravy, avšak v takom prípade sa podporné obdobie predĺžilo až odo dňa účinnosti právnej úpravy), resp. v lehote šiestich mesiacov od jej skončenia. Zaviedli sa tri podmienky predĺženia podporného obdobia, ktoré museli byť splnené súčasne:

–   Trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti ako základného predpokladu trvania nároku na nemocenské. Nemuselo však ísť o dočasnú pracovnú neschopnosť, v súvislosti s ktorou došlo z dôvodu odkladu zdravotných úkonov k predĺženiu dočasnej pracovnej neschopnosti a teda aj k predlžovaniu plynutia podporného obdobia. Mohlo ísť aj o ďalšiu, následnú dočasnú pracovnú neschopnosť, ktorá nasledovala po dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá bola v dôsledku sťaženého prístupu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciou predlžovaná s následkom predĺženia plynutia podporného obdobia, ktoré by inak mohlo byť využité pri následnej dočasnej pracovnej neschopnosti.

–   Podporné obdobie uplynulo v súvislosti s dočasnou pracovnou neschopnosťou (aktuálnou alebo predchádzajúcou), ktorej trvanie sa predlžovalo z dôvodu krízovej situácie, t. j. z dôvodu sťaženého prístupu k zdravotnej starostlivosti. Nárok na predĺženie teda vznikal, za predpokladu splnenia ostatných podmienok, aj v prípade, ak podporné obdobie uplynulo až počas dočasnej pracovnej neschopnosti, na ktorej dĺžku nemala krízová situácia vplyv (napr. dočasná pracovná neschopnosť z dôvodu riadne ošetrenej zlomeniny nohy), ak dĺžka predchádzajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti a teda aj dĺžka plynutia podporného obdobia bola negatívne ovplyvnená sťaženým prístupom k poskytovanej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciou.

–   Je predpoklad, že poistenec po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti nemal z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, na základe čoho mu za predpokladu splnenia ostatných zákonných podmienok mohol vzniknúť nárok na invalidný dôchodok.

Ustanovilo sa, aby Sociálna poisťovňa predĺžila podporné obdobie na základe písomnej žiadosti na tlačive ňou určenom. K predĺženiu podporného obdobia teda nedochádzalo automaticky z úradnej povinnosti. Uvedené bolo zavedené z dôvodu, že Sociálna poisťovňa nemala po uplynutí podporného obdobia vždy v reálnom čase prístup k informáciám o tom, či dočasná pracovná neschopnosť aj naďalej trvala (napr. ak lekár z dôvodu aktuálnej pracovnej vyťaženosti nezaslal informáciu o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti).

Ustanovilo sa, aby splnenie podmienok posudzoval posudkový lekár Sociálnej poisťovne na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára vydanom na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou (aby sa vystavenie takéhoto potvrdenia považovalo za zdravotný výkon na účely sociálneho poistenia) po predchádzajúcom vykonaní kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu. Zároveň sa ustanovilo, aby posudkový lekár určoval aj dĺžku predĺženia podporného obdobia, pričom platilo, aby podporné obdobie bolo možné predĺžiť aj opakovane, v úhrne najdlhšie o jeden rok. Uvedené bolo zavedené z dôvodu, že predmetné podmienky, ako odhad doby predĺženia dočasnej pracovnej neschopnosti, sú medicínskymi otázkami.

Ďalej sa ustanovilo, aby sa na konanie o predĺžení podporného obdobia primerane vzťahovali ustanovenia o dávkovom konaní. V záujme zníženia administratívnej záťaže sa ustanovilo, že sa o predĺžení podporného obdobia písomné rozhodnutie nevyhotovovalo, pričom za deň oznámenia rozhodnutia o predĺžení podporného obdobia sa ustanovil deň výplaty prvého nemocenského v predĺženom podpornom období.

Na základe údajov Sociálnej poisťovne sa predpokladalo, že predĺženie podporného obdobia na čerpanie dávky nemocenské sa dotklo priemerného mesačného počtu cca 3 400 poistencov v roku 2021 a v roku 2022 v mesiacoch január až máj na úrovni cca 1 800 poistencov. Uvedená kvantifikácia vychádzala z predpokladu, že krízová situácia bola ukončená k 31. augustu 2021. Výdavky na vyplatenie nemocenského z uvedeného dôvodu boli odhadované v roku 2021 na úrovni cca 8,6 mil. eur a v roku 2022 na úrovni cca 3,5 mil. eur.

§ 293fed

(1) Zamestnancovi a povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti odo dňa nasledujúceho po uplynutí podporného obdobia podľa § 293fec; do podporného obdobia sa nezapočítavajú predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľovi nevzniká povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. c), ak ide o prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa prvej vety pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva.

(2) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť príslušnej pobočke prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodu uvedeného v odseku 1 do ôsmich dní od prerušenia; § 228 ods. 3 až 5 platí rovnako. Samostatne zárobkovo činnej osobe nevzniká povinnosť podľa prvej vety, ak ide o prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva.

Komentár k § 293fed

Z dôvodu predĺženia podporného obdobia na písomnú žiadosť zamestnanca alebo povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby sa novelou zákona č. 130/2021 Z. z. ustanovilo, aby sa uvedeným poistencom prerušovalo ich povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti až po uplynutí predĺženého podporného obdobia, a nie po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto predĺženého podporného obdobia sa nezapočítavali predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu sa v súvislosti s predĺžením podporného obdobia ustanovila rovnaká povinnosť ako bola v tom čase ustanovená v § 228, a to oznámiť Sociálnej poisťovni prerušenie jej povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia až po uplynutí tohto podporného obdobia, a nie po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, a to do ôsmich dní od prerušenia poistenia.

§ 293fee

(1) V roku 2021 sa § 168 ods. 4 nepoužije.

(2) Dozorná rada schvaľuje na návrh generálneho riaditeľa použitie 50 % zostatku

a) správneho fondu podľa § 293fd ods. 3 nevyčerpaného k 31. decembru 2020,

b) správneho fondu nevyčerpaného k 31. decembru 2020.

(3) Sociálna poisťovňa prevedie do rezervného fondu solidarity do desiatich dní od schválenia účtovnej závierky Sociálnej poisťovne národnou radou

a) 50 % zostatku správneho fondu podľa § 293fd ods. 3 nevyčerpaného k 31. decembru 2020 a 50 % zostatku správneho fondu nevyčerpaného k 31. decembru 2020.

b) zostatku správneho fondu podľa odseku 2 nevyčerpaného k 31. decembru 2021.

(4) Ustanovenie § 293fd ods. 2 a 3 sa od 1. mája 2021 nepoužije.

Komentár k § 293fee

Novela zákona č. 130/2021 Z. z. ustanovila, aby sa v prípade, že ak naďalej pretrvávala krízová situácia spôsobená pandémiou koronavírusu COVID-19, v dôsledku ktorej sa znížil výber poistného na sociálne poistenie, ponechala v správnom fonde rezerva v podobe 50 % zostatkov správneho fondu k 31. decembru 2019 a k 31. decembru 2020 nevyčerpaných k 31. decembru 2020. Z dôvodu transparentnosti použitia týchto finančných prostriedkov sa zároveň ustanovilo, aby ich použitie schvaľovala Dozorná rada Sociálnej poisťovne.

Uvedené doplnenie zákona bolo zavedené v súvislosti so zabezpečením dostatočných disponibilných zdrojov v správnom fonde Sociálnej poisťovne v roku 2021 na zabezpečenie činnosti orgánov Sociálnej poisťovne a jej organizačných zložiek pri vykonávaní sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom, výdavkov súvisiacich s plnením funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 a výdavkov uvedených v § 168 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

Zároveň sa ustanovilo, aby Sociálna poisťovňa previedla 50 % zostatkov správneho fondu k 31. decembru 2019 a k 31. decembru 2020 nevyčerpaných k 31. decembru 2020 do desiatich dní od schválenia účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za kalendárny rok 2020 Národnou radou Slovenskej republiky do rezervného fondu solidarity.

§ 293fef

(1) Sociálna poisťovňa na žiadosť znovu rozhodne o nároku poistenca na ošetrovné podľa § 293er ods. 3 k prvému dňu osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti, ak tento deň spadá do obdobia odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. júna 2021; ustanovenie § 293er ods. 4 sa v tomto prípade nepoužije.

(2) Sociálna poisťovňa na žiadosť znovu rozhodne o nároku poistenca na ošetrovné podľa § 293er ods. 3 k prvému dňu osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti nasledujúcemu po 31. decembri kalendárneho roka a po 30. júni kalendárneho roka; ustanovenie § 293er ods. 4 sa v tomto prípade nepoužije.

Komentár k § 293fef

Z dôvodu dlhodobého trvania krízovej situácie a s tým spojenými problémami v aplikačnej praxi (napr. nezohľadňovanie zmeny rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu, či vznik poistenia SZČO k 1. júlu), bolo umožnené poistencom požiadať o opätovné posúdenie nároku na tzv. pandemické ošetrovné dva krát ročne (k prvému dňu osobnej celodennej starostlivosti nasledujúcom po 31. decembri a 30 júni). V praxi totiž nastávali situácie, že pri prvom uplatnení nároku na pandemické ošetrovné poistencovi nárok nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienok nároku na ošetrovné (napr. nedoplatok na poistnom v prípade SZČO), alebo nárok poistencovi vznikol, avšak v prípade jeho opätovného respektíve neskoršieho posúdenia, sa pri určení sumy ošetrovného vychádzalo z iného rozhodujúceho obdobia, v ktorom poistenec dosiahol vyšší vymeriavací základ. V prípade, ak poistenec požiadal o posúdenie nároku na ošetrovné, Sociálna poisťovňa opätovne posúdila nárok a rozhodla o výške ošetrovného určeného z vymeriavacieho základu, ktorý dosiahol v novo určenom rozhodujúcom období. Uvedené posúdenie sa zaviedlo na žiadosť z dôvodu, že nie všetkým poistencom by mohlo byť ku prospechu. Bolo teda na dispozícii poistenca, či na základe dosiahnutia vyšších príjmov zo zárobkovej činnosti (napr. v roku 2021), respektíve vzniku nemocenského poistenia požiadala o preposúdenie. Z dôvodu umožniť poistencom, aby o posúdenie nároku na ošetrovné mohli požiadať v čo najskoršom možnom termíne, bola ustanovená možnosť prvý raz podať žiadosť o posúdenie nároku k prvému dňu osobnej a celodennej starostlivosti alebo ošetrovania po nadobudnutí účinnosti novely zákona č. 130/2021 Z. z. Následne už mohol poistenec požiadať o preposúdenie nároku len v termínoch určených podľa § 293fec ods. 2, t. j. po 31. júni (jedenkrát) a následne po 31. decembri (jedenkrát), teda maximálne dva krát do roka.

§ 293feg

(1) V apríli 2021 je výška nemocenského poistenca, ktorý bol v čase trvania krízovej situácie uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie,⁵⁰⁾ 75 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57; ustanovenie § 293er ods. 1 posledná veta a ods. 2 sa v tomto prípade nepoužije.

(2) Poistencovi, ktorému vznikol nárok na nemocenské z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie⁵⁰⁾ pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vzniká nárok na nemocenské podľa odseku 1 aj za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie⁵⁰⁾ po 31. marci 2021.

(3) Zamestnanec nemá nárok na výplatu nemocenského, ku ktorému má nárok na výplatu úrazového príplatku, vo výške podľa odseku 1, za dni, za ktoré má nárok na výplatu úrazového príplatku.

Komentár k § 293feg

V odseku 1 a 2 sa na účely posilnenia motivácie dodržiavania karanténnych opatrení a podpory osôb odkázaných v čase krízovej situácie na tzv. pandemické nemocenské ustanovilo novelou zákona č. 130/2021 Z. z. kompenzovať na obdobie jedného mesiaca (apríl 2021) výpadok príjmu zvýšením denného vymeriavacieho základu tzv. pandemického nemocenského na 75 % denného vymeriavacieho základu, čo v zásade predstavovalo 100 % čistej mzdy.

V odseku 3 sa ustanovilo, aby zamestnancovi, ktorému sa vyplácal úrazový príplatok, nevznikol nárok na výplatu nemocenského vo výške podľa odseku 1. Uvedené bolo zavedené z dôvodu, že úrazový príplatok vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu (neobmedzeného) predstavoval v kombinácii s nemocenským vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu vyššiu sumu ako nemocenské určené vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu (určeného z maximálne 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu z pred dvoch rokov). Zamestnanec, ktorý sa nakazil COVID-19 pri výkone svojho zamestnania teda mal aj naďalej nárok na výplatu takto určenej kombinácie dávok (nemocenské a úrazový príplatok) pri dočasnej pracovnej neschopnosti súvisiacej s nadriadeným karanténnym opatrením a izoláciou.

§ 293feh

(1) V apríli 2021 je výška ošetrovného podľa § 293er ods. 3 75 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.

(2) Poistencovi, ktorému vznikol nárok na ošetrovné podľa § 293er ods. 3 pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vzniká nárok na ošetrovné podľa odseku 1 aj za obdobie osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti po 31. marci 2021.

Komentár k § 293feh

V odseku 1 a 2 sa na účely podpory osôb odkázaných v čase krízovej situácie na tzv. pandemické ošetrovné ustanovilo kompenzovať na obdobie jedného mesiaca výpadok príjmu zvýšením denného vymeriavacieho základu tzv. pandemického ošetrovného na 75 % denného vymeriavacieho základu, čo v zásade predstavovalo 100 % čistej mzdy.

§ 293fei

O výške nemocenského podľa § 293feg ods. 1 a 2 a o výške ošetrovného podľa § 293feh sa písomné rozhodnutie nevyhotovuje; deň oznámenia rozhodnutia je deň výplaty tohto nemocenského alebo ošetrovného.

Komentár k § 293fei

Vzhľadom na veľké množstvo vyplácaných pandemických nemocenských dávok a s tým súvisiace administratívne zaťaženie Sociálnej poisťovne v tomto období, sa ustanovilo o zvýšení sumy pandemického nemocenského a pandemického ošetrovného nevydávať rozhodnutie.

§ 293fej

Vláda môže na obdobie trvania krízovej situácie ustanoviť nariadením vlády podmienky nároku na výplatu nemocenského a výšku nemocenského a ošetrovného. Ustanovenia zákona, ktoré upravujú nemocenské a ošetrovné, sa neuplatňujú v rozsahu úpravy nemocenského a ošetrovného ustanovenej nariadením vlády podľa prvej vety.

Komentár k § 293fej

Vzhľadom na dynamicky sa meniacu situáciu v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, sa v záujme pružného reagovania na zmeny vo vývoji pandémie (v prípade potreby ďalšej úpravy výšky nemocenského, ošetrovného) zároveň ustanovilo splnomocniť vládu SR v prípade potreby vydávať nariadenia vlády, ktorými na obdobie krízovej situácie súvisiacej so šírením ochorenia COVID-19 mohla dočasne upravovať výšku nemocenského a ošetrovného, ako aj podmienky nároku na výplatu nemocenského.

Nariadenie vlády predstavuje vzhľadom na dĺžku a náležitosti legislatívneho procesu v porovnaní so zákonom operatívnejší nástroj reakcie na meniace sa podmienky. Využitie tohto neštandardného nástroja však musí byť nielen dôvodné, ale aj striktne ohraničené. Z tohto dôvodu sa novelou zákona č. 130/2021 Z. z. ustanovilo, aby ho vláda mohla využívať na zmenu vymedzených oblastí právnej úpravy iba počas obdobia krízovej situácie.

§ 293fek

(1) Fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 má nárok na úrazový príplatok, ak je počas krízovej situácie uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia COVID-19, ktoré vzniklo pri výkone činnosti uvedenej v § 17 ods. 2, kde z povahy tejto činnosti vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia.

(2) Na účely nároku na úrazový príplatok sa podmienka uznania choroby z povolania považuje za splnenú, ak

a) zamestnávateľ zamestnanca uznaného počas krízovej situácie za dočasne práceneschopného z dôvodu ochorenia COVID-19 potvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo tomuto zamestnancovi pri práci, kde z povahy práce vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia,

b) právnická osoba, pre ktorú fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 uznaná počas krízovej situácie za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia COVID-19 vykonávala činnosť, potvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo tejto fyzickej osobe pri činnosti uvedenej v § 17 ods. 2, kde z povahy tejto činnosti vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia.

(3) Suma úrazového príplatku je

a) 25 % podielu všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazový príplatok, a čísla 365, ak nárok na úrazový príplatok vznikol podľa odseku 1,

b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84, ak ide o zamestnanca uvedeného v odseku 2 písm. a).

(4) Právnická osoba, pre ktorú fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 vykonávala činnosť, je povinná vydávať na žiadosť tejto fyzickej osoby na účely odseku 2 písm. b) príslušné potvrdenie.

(5) Ustanovenie § 293fea sa od účinnosti tohto zákona neuplatní.

Komentár k § 293fek

Z dôvodu aplikačných problémov pri potvrdzovaní skutočností, že ochorenie COVID-19 vzniklo pri práci, a to priamo zamestnávateľmi – zdravotníckymi zariadeniami, sa za podnet Ministerstva zdravotníctva SR zaviedla formulačná úprava podmienok nároku na úrazový príplatok.

Z legislatívno-technického hľadiska sa úprava vykonávala skončením uplatňovania ustanovenia § 293feh. Uvedená legislatívna technika zároveň prispela k prehľadnosti právnej úpravy.

Vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť sa ustanovilo, že uvedená právna úprava niektorých ustanovení nadobudla účinnosť už dňom vyhlásenia.

§ 293fel

Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla po
30. novembri 2021,

a) ustanovenia § 293er ods. 1 a 2 a § 293fek ods. 3 sa nepoužijú,

b) suma úrazového príplatku podľa § 293fek ods. 1 je

    1.   55 % podielu všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazový príplatok, a čísla 365 od prvého dňa do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,

    2.   25 % podielu všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazový príplatok, a čísla 365 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Komentár k § 293fel

Novela zákona č. 412/2021 Z. z. od 15. 11. 2021 ustanovila, že sa na zamestnanca, ktorý bol od 1. decembra 2021 uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie, nevzťahovalo prechodné ustanovenie, v zmysle ktorého nárok na pandemické nemocenské počas krízovej situácie vzniklo od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.

Zároveň bola upravená výška sumy úrazového príplatku tak, aby zodpovedala právnemu stavu mimo krízovej situácie.

§ 293fem

Na dočasnú pracovnú neschopnosť, ktorá vznikla po 31. júli 2023, sa ustanovenia § 293fek ods. 1, 2 a 4 a § 293fel písm. b) neuplatňujú.

§ 293fen

Ustanovenia § 293er ods. 3 až 10, § 293es, § 293ev, § 293fb ods. 2 písm. b) a ods. 3 až 6, § 293fc, § 293fe ods. 2 a § 293fef sa od 1. septembra 2023 neuplatňujú.

Komentár k § 293fem a § 293 fen

Vzhľadom na dlhodobé zlepšenie pandemickej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19 a opatrení v oblasti pandemického ošetrovného a úrazového príplatku sa ustanovilo, aby sa neuplatňovali vzhľadom na to, že stratili svoje opodstatnenie.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2021

§ 293ff

(1) Dôchodkový vek poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 pred 1. januárom 2021, zostáva zachovaný.

(2) Poistenec, ktorý podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 nedovŕšil dôchodkový vek do 31. decembra 2020 a ktorý by podľa § 65 ods. 2 a príloh č. 3a a 3b v znení účinnom od 1. januára 2021 dovŕšil dôchodkový vek pred 1. januárom 2021, dovŕši dôchodkový vek 1. januára 2021.

(3) Fiktívny dôchodkový vek poistenca uvedeného v

a) odseku 1 je dôchodkový vek, ktorý by tento poistenec dovŕšil podľa § 65 ods. 2 a príloh č. 3a a 3b v znení účinnom od 1. januára 2021 pred dovŕšením dôchodkového veku podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020,

b) odseku 2 je dôchodkový vek, ktorý by tento poistenec dovŕšil podľa § 65 ods. 2 a príloh č. 3a a 3b v znení účinnom od 1. januára 2021 pred 1. januárom 2021.

Komentár k § 293ff

Novelou zákona č. 275/2020 Z. z. sa do zákona zaviedli prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021, a to v ustanoveniach § 293ff až 293fk.

Uvedené znenie jednoznačne uviedlo, že dôchodkový vek poistencov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek pred účinnosťou tohto zákona, sa nezmenil.

Z dôvodu zabrániť zavedeniu nežiaducej retroaktivity bolo ustanovené, aby poistencom, ktorí nedovŕšili dôchodkový vek do účinnosti zákona a ktorí by podľa tejto novely dovŕšili do tejto účinnosti, bol za deň dovŕšenia dôchodkového veku ustanovený deň, kedy novela nadobudla účinnosť, čiže 1. 1. 2021 (najskorší možný termín odkedy by bolo možné ustanoviť dôchodkový vek týmto poistencom).

Ustanovený bol fiktívny dôchodkový vek, ktorí dotknutí poistenci dosiahli podľa tohto zákona (príloha 3a a 3b), ak sa pripustila inak nežiaduca retroaktivity. Fiktívny vek slúži na účely vymedzenia obdobia rozdielu dôchodkových vekov, ktoré bolo potrebné definovať na účely kompenzácie dotknutých poistencov.

§ 293fg

(1) Poistenec uvedený v § 293ff ods. 3, ktorému je priznaný starobný dôchodok najneskôr od 1. januára 2021, má nárok na jednorazový doplatok k starobnému dôchodku.

(2) Na jednorazový doplatok k starobnému dôchodku nevzniká nárok poberateľovi predčasného starobného dôchodku alebo poberateľovi starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1.

(3) Suma jednorazového doplatku k starobnému dôchodku sa určí ako súčin sumy starobného dôchodku ku dňu jeho priznania nezvýšenej podľa § 66 ods. 2, nezníženej podľa § 66 ods. 6 alebo z dôvodu súbehu nároku na výplatu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom a zvýšenej podľa § 82b ods. 3 a koeficientu podľa druhej vety. Koeficient sa určí ako podiel počtu dní za obdobie odo dňa, keď poistenec dovŕšil fiktívny dôchodkový vek, najskôr však odo dňa získania 15 rokov dôchodkového poistenia, do dňa dovŕšenia dôchodkového veku (ďalej len „obdobie rozdielu dôchodkových vekov“) a čísla 30,4167.

(4) Suma starobného dôchodku ku dňu jeho priznania podľa odseku 3 určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu⁴⁾ alebo podľa medzinárodnej zmluvy je suma, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky.

(5) Ak sa jednorazový doplatok k starobnému dôchodku určuje za obdobie, za ktoré bol vyplatený invalidný dôchodok, úrazová renta alebo dávka v nezamestnanosti, suma jednorazového doplatku k starobnému dôchodku podľa odseku 3 sa znižuje o úhrn súm za toto obdobie vyplateného invalidného dôchodku, vyplatenej úrazovej renty alebo vyplatenej dávky v nezamestnanosti.

(6) Ak sa jednorazový doplatok k starobnému dôchodku určuje za obdobie, za ktoré bol vyplatený vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok, a jednorazový doplatok k starobnému dôchodku je

a) vyšší ako úhrn súm vdovských dôchodkov alebo vdoveckých dôchodkov vyplatených za toto obdobie, suma jednorazového doplatku k starobnému dôchodku podľa odseku 3 sa zníži o polovicu úhrnu súm vdovských dôchodkov alebo vdoveckých dôchodkov vyplatených za toto obdobie,

b) nižší ako úhrn súm vdovských dôchodkov alebo vdoveckých dôchodkov vyplatených za toto obdobie, suma jednorazového doplatku k starobnému dôchodku podľa odseku 3 sa za toto obdobie zníži o jednu polovicu.

(7) Na jednorazový doplatok k starobnému dôchodku sa použijú ustanovenia tohto zákona vzťahujúce sa na starobný dôchodok okrem § 81, 82, § 116 ods. 2, § 293dq, 293dr a 293dx.

(8) Konanie o priznaní jednorazového doplatku k starobnému dôchodku sa začína z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

Komentár k § 293fg

Poistencom, korí dovŕšili fiktívny dôchodkový vek a ktorí si nárok na starobný dôchodok uplatnili najneskôr do 1. 1. 2021, sa ustanovil (obdobie rozdielu dôchodkových vekov) doplatok vo forme jednorazového doplatku k starobnému dôchodku. Uvedený dátum bol zavedený s ohľadom na dôvodnosť predpokladu, že o jednorazový príspevok k starobnému dôchodku mohli mať záujem dotknutí poistenci, ktorí si uplatnili nárok na starobný dôchodok k najskoršiemu možnému termínu (s ohľadom na účinnosť novely zákona). Nárok na starobný dôchodok si mohli uplatniť aj spätne, t. j. nebolo potrebné, aby bola žiadosť podaná 1. 1. 2021.

Bolo tiež dôvodné predpokladať, že poistenci, ktorí si nárok na starobný dôchodok neuplatnili k najstaršiemu možnému termínu, mali záujem skôr o percentuálne zvýšenie starobného dôchodku za obdobie rozdielu dôchodkových vekov, realizovaného započítaním tohto obdobia do obdobia dôchodkového poistenia hodnoteného podľa § 66 ods. 2, t. j. obdobia dôchodkového poistenia po dovŕšení dôchodkového veku.

Bolo ustanovené, že poberateľ predčasného starobného dôchodku alebo starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1 nemal nárok na jednorazový doplatok k starobnému dôchodku.

Ustanovilo sa aby rozdiel dôchodkových vekov bol takémuto poberateľovi zohľadnený znížením krátenia predčasného starobného dôchodku podľa § 293fi.

Z dôvodu potreby v zodpovedajúcej miere zabezpečiť porovnateľnú náhradu za nevyplatený starobný dôchodok, ktorý by inak patril za obdobie rozdielu dôchodkových vekov v prípade, ak by poistenec dovŕšil dôchodkový vek podľa prílohy č. 3a a 3b v znení účinnom od 1. 1. 2021, sa ustanovilo pri určení sumy jednorazového doplatku k starobnému dôchodku vychádzať zo sumy starobného dôchodku ku dňu jeho priznania so zohľadnením špecifík vyplývajúcich z povahy tejto novely zákona.

Z dôvodu, aby jednorazový doplatok k starobnému dôchodku nebol vyplatený za obdobie, kedy by poistenec nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok bolo ustanovené, aby výpočet jednorazového doplatku k starobnému dôchodku zohľadňoval získanie 15 rokov dôchodkového poistenia, teda podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok.

Z dôvodu ekvivalentnosti jednorazového doplatku sa pri určení sumy jednorazového doplatku k starobnému dôchodku zadefinovali obdobné pravidlá ako platili pre starobný dôchodok v prípade jeho krátenia z dôvodu súbehu s vdovským alebo vdoveckým dôchodkom.

Zároveň sa vyriešili aj súbehy s inými dávkami sociálneho poistenia, ktoré nebolo možné poberať v súbehu so starobným dôchodkom, ak boli vyplatené v období, ktoré spadalo do obdobia rozdielu dôchodkových vekov (teda obdobie, za ktoré patril jednorazový doplatok k starobnému dôchodku).

Ustanovené bolo, aby dotknutým poistencom jednorazový doplatok k starobnému dôchodku doplatil z úradnej povinnosti bez nutnosti podania žiadosti.

§ 293fh

Poistencovi, ktorému je priznaný starobný dôchodok najskôr od 2. januára 2021, sa obdobie dôchodkového poistenia získané počas obdobia rozdielu dôchodkových vekov započíta do obdobia podľa § 66 ods. 2.

Komentár k § 293fh

V prípade poistencov, ktorí si nárok na starobný dôchodok neuplatnili k najstaršiemu možnému termínu, t. j. k 1. 1. 2021, bolo dôvodné predpokladať, že mali záujem skôr o percentuálne zvýšenie starobného dôchodku na obdobie rozdielu dôchodkových vekov realizované započítaním tohto obdobia do obdobia dôchodkového poistenia hodnoteného podľa § 66 ods. 2, t. j. obdobia dôchodkového poistenia po dovŕšení dôchodkového veku. Z uvedeného dôvodu sa za obdobie rozdielu dôchodkových vekov takýchto poistencov, za ktoré nebolo možné spätne znížiť dôchodkový vek, zaviedlo uvedené zvýšenie starobného dôchodku.

§ 293fi

Ak dôchodkový vek poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok do 31. decembra 2020, je alebo by bol podľa § 65 ods. 2 a príloh č. 3a a 3b v znení účinnom od 1. januára 2021 nižší ako dôchodkový vek podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020, predčasný starobný dôchodok alebo starobný dôchodok podľa § 69a ods. 1 sa zvýši o 0,5 % percentuálne nezníženej sumy podľa § 68 ods. 1 za každých začatých 30 dní obdobia rozdielu dôchodkového veku podľa § 65 ods. 2 a príloh č. 3a a 3b v znení účinnom od 1. januára 2021 a dôchodkového veku určeného podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020.

Komentár k § 293fi

V prípade poistencov, ktorým bol priznaný predčasný starobný dôchodok, bolo ustanovené zvýšenie sumy predčasného starobného dôchodku, respektíve starobného dôchodku o 0,5 % percentuálne nezníženej sumy podľa § 68 ods. 1 za každých začatých 30 dní obdobia rozdielu dôchodkového veku podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a a č. 3b v znení účinnom od 1. 1. 2021 a dôchodkového veku určeného podľa zákona účinného do 31. 12. 2020.

Uvedené bolo zavedené z dôvodu, že ak by týmto poistencom bol pri určení sumy predčasného starobného dôchodku určený dôchodkový vek podľa prílohy č. 3a a č. 3b v znení od 1. 1. 2021, suma ich predčasného dôchodku bola úmerne vyššia.

§ 293fj

O jednorazovom doplatku k starobnému dôchodku podľa § 293fg a o zvýšení predčasného starobného dôchodku alebo starobného dôchodku podľa § 293fi rozhodne Sociálna poisťovňa najneskôr do 31. decembra 2022.

Komentár k § 293fj

S ohľadom na široký okruh dotknutých poistencov, o ktorých nárokoch bolo potrebné rozhodnúť nad rámec bežnej rozhodovacej činnosti Sociálnej poisťovne, bola zavedená dvojročná lehota, v ktorej Sociálna poisťovňa rozhodla o jednorazovom doplatku k starobnému dôchodku alebo o zvýšení sumy predčasného starobného dôchodku respektíve starobného dôchodku podľa § 293fi.

§ 293fk

Ak deň dovŕšenia dôchodkového veku poistenca uvedeného v § 293ff ods. 3, ktorý Sociálna poisťovňa určila pred 1. januárom 2021, je

a) po 31. decembri 2020, za deň určenia dňa dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65a ods. 1 písm. a) a ods. 2 sa považuje 1. január 2021,

b) pred 1. januárom 2021, deň určenia dňa dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65a ods. 1 písm. a) a ods. 2 zostáva zachovaný.

Komentár k § 293fk

Zavedená bola fikcia určenia dovŕšenia dôchodkového veku v situácii, keď Sociálna poisťovňa najneskôr 31. 12. 2020 určila, že poistenec dovŕšil dôchodkový vek po 31. 12. 2020, pričom tento poistenec dovŕšil dôchodkový vek podľa novely od 1. 1. 2021 už pred týmto dátumom. V tejto situácii sa za deň určenia dôchodkového veku poistenca podľa § 65a ods. 1 písm. a) a ods. 2 považuje deň 1. 1. 2021. Týmto sa zabezpečilo, že právne účinky nového určenia dovŕšenia dôchodkového veku rozhodujúce na posúdenie vzniku, trvanie alebo zánik sociálneho poistenia na sociálne poistenie nastali súčasne s dňom účinnosti novely zákona.

Taktiež bolo ustanovené, že zostali zachované právne účinky určenia dovŕšenia dôchodkového veku rozhodujúce na posúdenie vzniku, trvanie alebo zániku sociálneho poistenia a na posúdenie platenia poistného na sociálne poistenie v situácii, keď Sociálna poisťovňa najneskôr 31. 12. 2020 určila, že poistenec dovŕšil dôchodkový vek do 31. 12. 2020 a aj podľa novely dovŕšil dôchodkový vek už pred 1. 1. 2021.

§ 293fl

Ak starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku je zvýšený na sumu minimálneho dôchodku podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020, obdobie dôchodkového poistenia získané do 31. decembra 2020 sa na účely zvýšenia sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku posudzuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31.decembra 2020.

§ 293fm

Ustanovenie § 293eia sa od 1. januára 2021 nepoužije.

Komentár k § 293fl a § 293fm

V záujme zachovania právnej istoty a získaných nárokov sa novelou zákona č. 372/2020 Z. z. ustanovilo, že poberateľom, ktorým bol minimálny dôchodok priznaný podľa právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2020 aj na základe zohľadnia rokov dôchodkového poistenia, v ktorých získal osobné mzdové body v nižšej hodnote ako 0,241, sa toto obdobie dôchodkového poistenia (získané do 31. 12. 2020) zohľadnilo na účely posúdenia nároku na minimálny dôchodok aj po 31. 12. 2020.

V ustanovení sa ukončilo uplatňovanie osobitného určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu alebo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021, a to z dôvodu konsolidácie verejných financií.

To znamená, že toto osobitné určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom zo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v decembri 2020 zostalo zachované.

§ 293fn

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. apríla 2021

Ak začiatok 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom nastal pred 1. aprílom 2021, podmienky nároku na tehotenské sa posudzujú a jeho suma sa určuje k 1. aprílu 2021.

Komentár k § 293fn

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. apríla 2021 boli do zákona zavedené novelou zákona č. 426/2020 Z. z. Bolo ustanovené, aby od účinnosti právnej úpravy priznávania novej dávky tehotenského vznikol nárok na túto dávku aj tehotným mamičkám, ktoré boli v čase nadobudnutia účinnosti novely vo vyššom štádiu tehotenstva, ako vyžaduje zákon, ale k tomuto dňu spĺňali všetky podmienky na vznik nároku na tehotenské. Ich nárok na základe žiadosti o tehotenské Sociálna poisťovňa posúdila a určila výšku tehotenského nie k prvému dňu 27. týždňa pred lekárom určeným predpokladaným dňom pôrodu, ale ku dňu účinnosti zákona, ktorým bolo tehotenské zavedené do právneho poriadku SR.

§ 293fo

Prechodné ustanovenia
účinné od 1. mája 2021

(1) Pohľadávku na poistnom vzniknutú do 30. novembra 2020, pohľadávku na penále, ktoré sa viaže na toto poistné, alebo pohľadávku na pokute vzniknutú do 30. novembra 2020 voči zdravotníckemu zariadeniu, môže Sociálna poisťovňa postúpiť podľa § 149 na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu, určenú ministerstvom po dohode s ministerstvom financií; § 149 ods. 2 sa nepoužije.

(2) Právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu uvedená v odseku 1 môže nakladať s postúpenou pohľadávkou ako vlastník aj iným spôsobom ako podľa § 149 ods. 9.

(3) Na postúpenie pohľadávky podľa odseku 1 sa od 1. mája 2021 § 277b až 277d, § 293eaa, § 293ee a 293em nepoužijú.

Komentár k § 293fo

Prechodné ustanovenia účinné od 1. mája 2021 boli do zákona zavedené novelou zákona č. 130/2021 Z. z. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 757 z 2. decembra 2020 bola schválená finančná stabilizácia zdravotníckych zariadení vrátane uvoľnenia zdrojov do výšky 575 mil. eur na jej realizáciu. Týmto uznesením vláda vyslovila súhlas (bod B.1. uznesenia) s použitím štátnych finančných aktív na realizáciu finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení na úhradu záväzkov po lehote splatnosti do výšky 575 mil. eur. Zdravotnícke zariadenia sú dlžníkmi aj voči Sociálnej poisťovni. V súvislosti s realizáciou úlohy C.8. uznesenia sa upravilo postúpenie pohľadávok Sociálnej poisťovne po lehote splatnosti na spoločnosť v 100 % vlastníctve štátu a za podmienok uvedených vo finančnej stabilizácii zdravotníckych zariadení.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 5. augusta 2021

§ 293foa

Obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 nie je doba zamestnania a náhradná doba, ktoré sú obdobím služby podľa osobitného predpisu.^55ab)

§ 293fob

(1) Ak ide o poistenca, ktorý získal obdobie služby,^55ab) a suma jeho starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku profesionálneho vojaka, invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a suma vdovského dôchodku po takomto poistencovi bola určená podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a tento dôchodok sa vypláca aj po 5. auguste 2021, suma tohto dôchodku sa opätovne určí podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a s vylúčením obdobia služby;^55ab) predpisy o určení sumy osobného dôchodku sa nepoužijú. Nárok na znížený dôchodkový vek poistenca podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa aj po vylúčení obdobia služby^55ab) zachováva.

(2) Ak ide o poistenca, ktorý získal obdobie služby,^55ab) a suma jeho starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a suma vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku po takomto poistencovi bola určená podľa tohto zákona v znení účinnom do 4. augusta 2021 a tento dôchodok sa vypláca aj po 5. auguste 2021, suma tohto dôchodku sa opätovne určí podľa tohto zákona v znení účinnom do 4. augusta 2021 a s vylúčením obdobia služby.^55ab) Nárok na znížený dôchodkový vek poistenca podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa aj po vylúčení obdobia služby^55ab) zachováva.

(3) Ak poistenec po vylúčení obdobia služby^55ab) nespĺňa podmienku počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na dôchodkovú dávku alebo podmienku výšky sumy predčasného starobného dôchodku na nárok na predčasný starobný dôchodok, na účely konania podľa odsekov 1 a 2 sa tieto podmienky považujú za splnené.

(4) Ustanovenie § 82c ods. 1 sa neuplatňuje, ak suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku poistenca, ktorý nemá nárok na výplatu výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu,²⁾ je pred určením podľa odsekov 1 a 2 nižšia ako suma podľa § 82c ods. 1.

(5) Konanie o určení sumy dôchodku podľa odsekov 1 a 2 sa začína doručením potvrdenia o období služby Ústavom pamäti národa podľa osobitného predpisu.⁹⁹⁾

(6) Ústredie je povinné rozhodnúť v konaniach podľa odsekov 1 a 2, ktoré začali v roku 2021, do 90 dní odo dňa začatia konania; túto lehotu nemožno predĺžiť.

(7) Generálny riaditeľ plní povinnosť podľa § 122 ods. 4 písm. c) piateho bodu prvýkrát 31. marca 2023, a to za obdobie od 5. augusta 2021 do 31. decembra 2022.

§ 293foc

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej
od 1. novembra 2021

Ak je poistencovi priznaný invalidný dôchodok, o ktorom sa konanie právoplatne skončilo do 31. októbra 2021, Sociálna poisťovňa preskúma trvanie invalidity pri kontrolnej lekárskej prehliadke určenej pred 1. novembrom 2021 s lehotou jej uskutočnenia po 31. októbri 2021, alebo na základe žiadosti poistenca.

Komentár k § 293foc

V súvislosti s doplnením prílohy č. 4 sa prechodným ustanovením zavedeným novelou zákona č. 355/2021 Z. z. ustanovila povinnosť Sociálnej poisťovni prehodnotiť trvanie invalidity v najbližšej lehote kontrolnej lekárskej prehliadky uskutočnenej po 31. októbri 2021 u tých poistencov, ktorým bol právoplatne priznaný invalidný dôchodok do 31. októbra 2021. Súčasne sa zabezpečilo, aby títo poistenci, ktorým lehota kontrolnej lekárskej prehliadky nebola určená, mali možnosť požiadať o prehodnotenie trvania invalidity. Po prehodnotení trvania invalidity a určení miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť podľa právnej úpravy účinnej od 1. novembra 2021, Sociálna poisťovňa rozhodla o invalidnom dôchodku v štandardných procesných lehotách.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. marca 2022

§ 293fp

(1) Na posudzovanie

a) nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d) v znení účinnom do 28. februára 2022, ktorej pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer trvá aj po 28. februári 2022 a ktorej je príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu v marci 2022, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 28. februára 2022,

b) dôchodkového poistenia fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 2 písm. c) v znení účinnom do 28. februára 2022, ktorej pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer skončil pred 1. marcom 2022 a ktorej je príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po 28. februári 2022, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 28. februára 2022.

(2) Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) v znení účinnom do 28. februára 2022 je súčet pomernej časti príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaného na výplatu po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, ku ktorému došlo pred 1. marcom 2022, pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania povinného dôchodkového poistenia a príjmu z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 za príslušný kalendárny mesiac; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 v znení účinnom do 28. februára 2022 platia rovnako.

(3) Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) v znení účinnom do 28. februára 2022 a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d) v znení účinnom do 28. februára 2022, ak jej je po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, ku ktorému došlo pred 1. marcom 2022, príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po 28. februári 2022 a zúčtovaním tohto príjmu táto osoba nenadobudla postavenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) v znení účinnom do 28. februára 2022, sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

(4) Zamestnávateľ je povinný

a) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) v znení účinnom do 28. februára 2022 a jej pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer trvá aj po 28. februári 2022, na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, do 2. apríla 2022,

b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a odhlásiť z tohto registra zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou uvedenou v

    1.   § 4 ods. 1 písm. d) v znení účinnom do 28. februára 2022, jej pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer trvá aj po 28. februári 2022 a tento pomer skončí pred 1. aprílom 2022, na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, do 2. apríla 2022,

    2.   § 4 ods. 2 písm. c) v znení účinnom do 28. februára 2022, ak jej pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer skončil pred 1. marcom 2022 a je jej príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po 28. februára 2022, najneskôr v deň splatnosti poistného podľa odseku 3.

(5) Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) v znení účinnom do 28. februára 2022.

§ 293fq

Ak fyzickej osobe uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d) v znení účinnom do 28. februára 2022 vznikne nárok na úrazovú dávku po 28. februára 2022 z dôvodu vzniku pracovného úrazu alebo zistenia choroby z povolania pred 1. marcom 2022, denný vymeriavací základ na určenie sumy tejto úrazovej dávky sa určuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 28. februára 2022.

Komentár k § 293fp a k § 293fq

Novelou zákona č. 215/2021 Z. z. boli zavedené prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2022. V súvislosti so zrušením výnimky z definície zamestnanca bolo upravené posudzovanie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti pre fyzickú osobu, ktorej pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer trval aj po 31. decembri 2021 a ktorej bol príjem zúčtovaný na výplatu v januári 2022. V tejto situácii sa zachoval právny režim platný do 31. decembra 2021. To znamená, že ak suma tohto zúčtovaného príjmu nebola vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej za rok, ktorý 2 roky predchádzal kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer (posudzovaná hranica), uvedená fyzická osoba nebola na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnancom ani za obdobie mesiaca december 2020. Ak však suma tohto zúčtovaného príjmu bola vyššia ako posudzovaná hranica, uvedená fyzická osoba nadobudla na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti postavenie zamestnanca, a to od 1. decembra 2021. V tejto súvislosti bola ustanovená pre zamestnávateľa povinnosť prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti najneskôr do 2. februára 2022 s dátumom vzniku týchto poistení od 1. decembra 2021.

Súčasne sa ustanovila povinnosť pre zamestnávateľa odhlásiť z tohto registra uvedenú fyzickú osobu v prípade, že jej pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer skončil pred 1. februárom 2020, a to v rovnakej lehote do 2. februára 2022.

Novelou zákona sa upravil aj spôsob určovania vymeriavacieho základu zamestnanca, splatnosť poistného z určeného vymeriavacieho základu a povinnosť zamestnávateľa prihlásiť a odhlásiť zamestnanca do alebo z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v situácii, ak fyzickej osobe s uplatnenou výnimkou pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer skončil pred 1. januárom 2022, ale povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca jej počas jeho trvania nevzniklo pred týmto dňom a príjem jej bol zúčtovaný na výplatu po 31. decembri 2021. Aj v tejto situácii sa postupovalo podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2021. To znamená, že ak suma tohto zúčtovaného príjmu bola vyššia ako posudzovaná hranica, fyzická osoba nadobudla na účely dôchodkového poistenia postavenie zamestnanca.

Ustanovilo sa aj v období účinnosti novej právnej úpravy zachovať možnosť dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, počas ktorého sa na fyzickú osobu uplatňovala do 31. decembra 2021 výnimka z definície zamestnanca, ktorá sa zrušila, ak jej nevzniklo povinné dôchodkové poistenie.

U dotknutého okruhu poškodených, ktorým vznikol nárok na úrazovú dávku po 31. decembri 2021 z dôvodu vzniku pracovného úrazu alebo zistenia choroby z povolania pred 1. januárom 2022, v záujme riadnej vykonateľnosti právnej úpravy, zaviedlo použitie denného vymeriavacieho základu na určenie sumy úrazových dávok podľa zákona účinného do 31. decembra 2021.

§ 293fr

Prechodné ustanovenia
v súvislosti s ozbrojeným konfliktom
na území Ukrajiny

(1) Povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom Ukrajiny, sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie počas obdobia, v ktorom sa v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine zdržiava na jej území z dôvodu výkonu služby vo vojsku Ukrajiny, výkonu brannej povinnosti na Ukrajine alebo výkonu odvodnej povinnosti na Ukrajine; § 26 ods. 6 sa vzťahuje rovnako.

(2) Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba mala prerušené poistenie podľa odseku 1; § 138 ods. 8 a 11 sa vzťahuje rovnako.

(3) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa odseku 2, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie; § 6 ods. 2, § 73 ods. 5 a 6 a § 78a sa vzťahujú rovnako.

(4) Počas obdobia, v ktorom sa občan Ukrajiny v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine zdržiava na jej území z dôvodu výkonu služby vo vojsku Ukrajiny, výkonu brannej povinnosti na Ukrajine alebo výkonu odvodnej povinnosti na Ukrajine, sa § 146 ods. 3 a § 237a ods. 2 neuplatňujú.

Komentár k § 293fr

Uvedené ustanovenie bolo doplnené do zákona novelou zákona č. 92/2022 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 30. 3. 2022. Ustanovilo sa, aby občanovi Ukrajiny, ktorý bol povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, sa prerušilo povinné sociálne poistenie počas obdobia, v ktorom sa v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine zdržiaval na jej území z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny. Touto úpravou sa zabezpečilo, že počas tohto obdobia nepodliehal povinnému sociálnemu poisteniu, a teda nemal na jednej strane povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie a na druhej strane nezískaval obdobie na účely nárokov na dávky sociálneho poistenia.

Za obdobie, počas ktorého samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá bola občanom Ukrajiny, sa prerušilo povinné sociálne poistenie v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny, sa zaviedla možnosť dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie za toto obdobie. Pri využití tejto možnosti sa používal inštitút mesačného minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu a jeho alikvotizácia.

Využitím možnosti dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie za obdobie, počas ktorého samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá bola občanom Ukrajiny, sa prerušilo povinné sociálne poistenie v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny, sa toto obdobie kvalifikovalo ako obdobie dôchodkového poistenia na účely nárokov na dávky dôchodkového poistenia a určenia ich sumy.

V prípade, že občan Ukrajiny, ktorý sa zdržiaval na jej území v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny, mal povolené splátky dlžných súm poistného alebo dlžných súm podľa § 237a ods. 1, sa ustanovilo, aby počas tohto obdobia nedošlo k zrušeniu splátkového kalendára a nedošlo k zročnosti celej dlžnej sumy.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. júna 2022

§ 293fs

Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ktoré sa k 31. máju 2022 nevyplácajú z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu⁵¹⁾ alebo nemocenského, na ktoré vznikol nárok pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, sa zvýšia podľa § 82 za príslušný kalendárny rok, v ktorom sa z uvedeného dôvodu nevyplácali. Toto zvýšenie patrí od vzniku nároku na výplatu týchto dôchodkov.

§ 293ft

Sociálna poisťovňa je povinná písomne oznámiť

a) zamestnávateľovi

    1.   vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca podľa § 293fed ods. 1 pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva, a to do piatich dní od vzniku prerušenia tohto poistenia,

    2.   skončenie prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca podľa § 293fed ods. 1 pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva, a to do piatich dní od skončenia prerušenia tohto poistenia,

b) samostatne zárobkovo činnej osobe

    1.   vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa § 293fed ods. 1 pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva, a to do piatich dní od vzniku prerušenia tohto poistenia,

    2.   skončenie prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa § 293fed ods. 1 pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva, a to do piatich dní od skončenia prerušenia tohto poistenia.

Komentár k § 293fs a § 293ft

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2022 je upravené v týchto ustanoveniach po novele zákona č. 125/2022 Z. z.

V súvislosti s vypustením § 82 ods. 4 sa ustanovilo, aby sa príslušné dôchodkové dávky, ktoré sa k 31. marcu 2022 nevyplácajú z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo nemocenského, zvýšili podľa § 82 za príslušné kalendárne roky, v ktorých sa z uvedeného dôvodu nevyplácali.

Zároveň boli rozšírené povinnosti Sociálnej poisťovne o povinnosť oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik a zánik prerušenia jej nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia po uplynutí zákonom stanoveného obdobia trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v čase trvania krízovej situácie, ktorá je zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva.

Rovnako sa rozšírili povinnosti Sociálnej poisťovne aj vo vzťahu k zamestnávateľovi, ktorému Sociálna poisťovňa oznamovala vznik a zánik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca po uplynutí zákonom stanoveného obdobia trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v čase trvania krízovej situácie, ktorá je zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. novembra 2022

§ 293fta

Ak nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol pred 1. novembrom 2022, podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2022.

§ 293ftb

(1) Nárok na rodičovský dôchodok vzniká najskôr od 1. januára 2023.

(2) Na účely vzniku nároku na rodičovský dôchodok v roku 2023

a) možno vyhlásenie podľa § 66b ods. 1 písm. a) druhého bodu a písm. b) druhého bodu urobiť do 28. februára 2023,

b) splnenie podmienky podľa § 66b ods. 1 písm. a) druhého bodu a písm. b) druhého bodu sa posudzuje k 28. februáru 2023.

(3) O nároku na rodičovský dôchodok, ktorý vznikol do 28. februára 2023, a nároku na jeho výplatu rozhodne Sociálna poisťovňa najneskôr do 30. septembra 2023.

(4) Nárok na rodičovský dôchodok za rok 2023 a nárok na jeho výplatu trvá do 31. decembra 2023, aj ak podmienky nároku na rodičovský dôchodok a nároku na jeho výplatu poberateľ dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku prestal spĺňať po 28. februári 2023.

(5) Za rok 2023 sa rodičovský dôchodok vyplatí v jednej úhrnnej splátke; § 116 ods. 3 v znení účinnom od 1. novembra 2022 sa nepoužije.

Komentár k § 293fta a 293ftb

Novela zákona č. 352/2022 Z. z. zaviedla prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2022.

Ustanovenia sa týka podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok. V ďalšom ustanovení je upravené kedy vzniká nárok na rodičovský dôchodok, čiže najskôr od 1. januára 2023 a podmienky na účely vzniku nároku na rodičovský dôchodok v roku 2023.

Nárok na rodičovský dôchodok za rok 2023 a nárok na jeho výplatu trvá do 31. decembra 2023, aj ak podmienky nároku na rodičovský dôchodok a nároku na jeho výplatu poberateľ dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku prestal spĺňať po 28. februári 2023. Za rok 2023 bude rodičovský dôchodok vyplatený v jednej úhrnnej splátke.

§ 293ftc

Prechodné ustanovenie účinné
od 31. decembra 2022

Súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138 ods. 1 nie je

a) jednorazové peňažné plnenie určené na stabilizáciu zamestnanca, ak

    1.   je poskytnuté zamestnávateľom, ktorý je

       1a.   poskytovateľ sociálnej služby, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády,

       1b.   subjekt vykonávajúci opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády a

    2.   náklady na poskytnutie tohto jednorazového peňažného plnenia sú zamestnávateľovi podľa prvého bodu uhradené z prostriedkov štátneho rozpočtu do 31. marca 2023,

b) príspevok podľa osobitného predpisu.¹³⁸⁾

Komentár k § 293ftc

Prechodné ustanovenie účinné od 31. decembra 2022 sú upravené novelou zákona č. 518/2022 Z. z., ktorou sa ustanovilo, aby jednorazový príspevok na stabilizáciu zamestnanca ustanoveného všeobecne právnym predpisom alebo nariadením vlády u zamestnávateľa, ktorý je poskytovateľ sociálnej služby alebo ktorý je subjekt vykonávajúci opatrenia SPOD, nebol vymeriavacím základom zamestnanca na platenie poisteného na sociálne poistenie. Jednorazový príspevok na stabilizáciu zamestnanca nie je vymeriavacím základom na platenie poistného na sociálne poistenie v prípade, ak náklady na jeho poskytnutie sú zamestnávateľovi uhradené z prostriedkov štátneho rozpočtu do 31. 3. 2023.

Ďalej sa ustanovilo, aby stabilizačný príspevok podľa zákona č. 578/2004 Z. z. vyplatený do 31. 1. 2023 nebol vymeriavacím základom zamestnanca na platenie poistného na sociálne poistenie.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2023

§ 293fu

(1) Ak poistenie zamestnanca vzniklo pred 1. januárom 2023 a trvá aj po 31. decembri 2022, zamestnávateľ vedie v evidencii analytických údajov zamestnanca údaje podľa § 232a ods. 2 za obdobie od 1. januára 2023.

(2) Ustanovenie § 293eg sa od 1. januára 2023 nepoužije.

§ 293fv

(1) V roku 2023 je povinne dôchodkovo poistená fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá je členom cirkevného spoločenstva, rehoľného spoločenstva alebo charitatívneho spoločenstva a vykonáva pre nich pracovnú činnosť, ak nie je dôchodkovo poistená podľa § 15 ods. 1 písm. a) až e), g) až i), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu tejto činnosti.

(2) Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby uvedenej v odseku 1

a) vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa splnenia podmienok podľa odseku 1,

b) zaniká

    1.   odo dňa, od ktorého prestala spĺňať podmienky podľa odseku 1 alebo

    2.   odo dňa odhlásenia sa z povinného dôchodkového poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky.

(3) Ak povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 zaniklo z dôvodu vzniku povinného dôchodkového poistenia fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 opätovne vzniká odo dňa splnenia podmienok podľa odseku 1.

(4) Ak sa fyzická osoba uvedená v odseku 1 odhlásila z povinného dôchodkového poistenia, povinné dôchodkové poistenie z toho istého dôvodu jej vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa, v ktorom jej zaniklo povinné dôchodkové poistenie, ak spĺňa podmienky podľa odseku 1.

(5) Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná odhlásiť sa z dôchodkového poistenia do ôsmich dní od skončenia členstva v cirkevnom spoločenstve, rehoľnom spoločenstve alebo charitatívnom spoločenstve alebo skončenia vykonávania pracovnej činnosti pre toto spoločenstvo v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu.

(6) Fyzická osoba uvedená v odseku 1, ktorá sa rozhodla prihlásiť na povinné dôchodkové poistenie, sa prihlasuje spôsobom podľa odseku 7.

(7) Povinnosť podľa odseku 5 a prihlásenie sa podľa odseku 6 sa vykoná na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa; § 229 ods. 3 a 4 sa vzťahuje rovnako.

(8) Štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v odseku 1; § 131 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. c), § 132 písm. e), § 137 písm. d) a § 138 ods. 7 písm. b), ods. 14 štvrtá veta a siedma veta a ods. 15 sa vzťahujú rovnako.

(9) Finančné prostriedky na úhradu poistného na starobné poistenie, invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za fyzickú osobu uvedenú v odseku 1 sa poukazujú prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Komentár k § 293fu a § 293fv

Po novele zákona č. 125/2022 Z. z. boli zavedené tiež prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2023

Ustanovilo sa, aby sa v súvislosti so zavedením povinnosti zamestnávateľa viesť od 1. januára 2023 evidenciu analytických údajov zamestnanca podľa § 232a zabezpečila rovnaká povinnosť zamestnávateľa aj voči už existujúcim právnym vzťahom, z ktorých vzniklo dôchodkové poistenie zamestnanca pred 1. januárom 2023 a k tomuto dňu trvá.

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa v prechodnom ustanovení uložila povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní za obdobie zamestnania do 31. decembra 2022.

Ďalej sa ustanovilo, že Sociálna poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie prvýkrát v roku 2024 za zúčtovacie obdobie roku 2023. Z dôvodu zrušenia ročného zúčtovania, bola táto právna úprava nadbytočná a neuplatňovala sa.

Ďalej sa ustanovilo, aby nárok na starobný dôchodok, ktorý bol priznaný poistencom, ktorí získali obdobie výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok pred účinnosťou tohto zákona v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sa zachoval aj po účinnosti tohto zákona. Na nárok na výsluhový dôchodok, ktorý bol pôvodne priznaný ako starobný dôchodok podľa predpisov sociálneho zabezpečenia účinných pred 1. januárom 2004, bolo zohľadnené okrem obdobia výkonu služby aj obdobie zamestnania alebo náhradná doba získaná podľa týchto predpisov pred 1. januárom 2004. Z uvedeného dôvodu sa ustanovilo, aby sa na poberateľa tohto výsluhového dôchodku právna úprava nároku na dôchodkové dávky účinná od 1. apríla 2022 nevzťahovala.

Suma dôchodkovej dávky policajta a vojaka, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo mu je priznaný invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorá sa určuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vo všeobecnom systéme a súčtu tohto obdobia a obdobia výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

§ 293fw

Dôchodkový vek poistenca narodeného pred rokom 1967 sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného v rokoch 1957 až 1966, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. Na účely podľa prvej vety platí § 65 ods. 6 a 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 rovnako.

§ 293fx

(1) Sociálna poisťovňa novo určí sumu predčasného starobného dôchodku alebo starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1 podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2023 poistencovi, ktorý získal 40 odpracovaných rokov do dovŕšenia dôchodkového veku pred 1. januárom 2023, najneskôr do 31. decembra 2026.

(2) Do odpracovaných rokov sa nezapočítava obdobie, za ktoré bola zvýšená suma predčasného starobného dôchodku alebo starobného dôchodku podľa § 293fi.

§ 293fy

(1) Ak je príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 plynúci z právneho vzťahu na základe

a) dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru určenej podľa § 227a v znení účinnom do 31. decembra 2022, ktorý zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, zúčtovaný po 31. decembri 2022 za obdobie pred 1. januárom 2023, povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby v tomto právnom vzťahu sa za obdobie pred 1. januárom 2023 posudzuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022,

b) dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorý zakladá právo na nepravidelný príjem, zúčtovaný za obdobie pred 1. januárom 2023, povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby v tomto právnom vzťahu sa za obdobie pred 1. januárom 2023 posudzuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022.

(2) Ak fyzickej osobe podľa odseku 1 vznikne povinné dôchodkové poistenie zamestnanca, na určenie vymeriavacieho základu, platenie poistného a na povinnosť zamestnávateľa prihlásiť tohto zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2022; na právny vzťah podľa odseku 1 písm. b), ktorý trvá po 31. decembri 2022, sa na účely posúdenia povinného dôchodkového poistenia a určenia vymeriavacieho základu hľadí, akoby zanikol 31. decembra 2022. Ak fyzickej osobe podľa odseku 1 nevznikne povinné dôchodkové poistenie zamestnanca, na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa a na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného na garančné poistenie sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2022.

§ 293fz

Prechodné ustanovenie účinné
od 1. februára 2023

(1) Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu¹⁾ za celé obdobie pred 1. júlom 2022, splatné do 31. januára 2023, ak toto dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie boli v plnom rozsahu zaplatené do 31. augusta 2023; § 170 ods. 21 posledná veta sa vzťahuje rovnako.

(2) Pôsobnosť podľa odseku 1 patrí vecne príslušnej pobočke, ktorá rozhoduje o uložení penále podľa § 178 ods. l písm. a) deviateho bodu.

Komentár k § 293fw až § 293fz

Tieto ustanovenia upravujúce prechodné obdobie boli do zákona doplnené novelou zákona č. 352/2022 Z. z. V ustanoveniach je upravený dôchodkový vek poistenca na jednej strane muža a na druhej strane ženy. Ďalej je upravený postup, pri ktorom Sociálna poisťovňa novo určí sumu predčasného starobného dôchodku alebo starobného poistencovi, ktorý získal 40 odpracovaných rokov do dovŕšenia dôchodkového veku pred 1. januárom 2023, najneskôr do 31. decembra 2026. vymedzené je, aké obdobie sa do odpracovaných rokov nezapočítava. Nakoniec zákon upravuje povinné dôchodkové poistenie v prípade príjmu plynúceho z právneho vzťahu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného, ktorý zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, alebo ktorý zakladá právo na nepravidelný príjem.

Prechodné ustanovenie účinné od 1. februára 2023 sú upravené v znení § 293fz, podľa ktorého Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie pred 1. júlom 2022, splatné do 31. januára 2023, ak toto dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie boli v plnom rozsahu zaplatené do 31. augusta 2023. Ide o tzv. generálny pardon.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. júla 2023

§ 293fza

(1) Pre určenie sumy minimálneho dôchodku v roku 2023 sa ustanovenia § 82b ods. 1 neuplatňujú.

(2) Od 1. júla 2023 do 30. septembra 2023 je suma minimálneho dôchodku

a) 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu⁵⁶⁾ platnej k 1. júlu 2023, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3 v rozsahu 30 rokov, alebo

b) percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o

    1.   dva percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3 v rozsahu 31 až 39 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3,

    2.   tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3 v rozsahu 40 až 49 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3,

    3.   päť percentuálnych bodov za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3 v rozsahu 50 až 59 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3,

    4.   sedem percentuálnych bodov za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3 v rozsahu 59 rokov.

(3) Ak je suma minimálneho dôchodku podľa odseku 2 nižšia ako suma minimálneho dôchodku vyplácaného alebo priznaného k 30. júnu 2023, suma minimálneho dôchodku sa určí podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023.

Komentár k § 293fza

Uvedené ustanovenie doplnila novela zákona č. 71/2023 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. 2023.

Prechodné ustanovenie zabezpečí, aby sa novým spôsobom v zmysle znenia § 82b ods. 1 určila výška minimálneho dôchodku v roku 2023 k 1. júlu tohto roka. Ministerstvo oznámi túto výšku najneskôr v júni 2023 s tým, že jeho odborné útvary ju budú poznať už skôr, preto pre Sociálnu poisťovňu a jej príslušné organizačné zložky nebude problém takto formulované zákonné ustanovenia zrealizovať.

Upravuje sa prechodné ustanovenie, ktoré určuje sumu minimálneho dôchodku v období od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023, a to skrátením tohto obdobia do 30. septembra 2023. Uvedené sa zavádza z dôvodu, že od 1. októbra 2023 sa zvyšujú sumy pomoci v hmotnej núdzi. Na základe uvedeného zvýšenia by od 1. októbra 2023 inštitút minimálneho dôchodku neplnil svoj účel (aby poberateľ minimálneho dôchodku po zvýšení súm pomoci v hmotnej núdzi v zásade nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi), a preto je potrebné od rovnakého dátumu zvýšiť sumu minimálneho dôchodku. Súčasne sa vykonáva oprava vnútorného odkazu, v zmysle ktorého sa definuje obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku, ktoré je zadefinované v § 82b ods. 3.

§ 293fzb

(1) Poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu²⁾ vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku vzniká nárok na rodičovský dôchodok a nárok na jeho výplatu aj za obdobie pred 1. júlom 2023, najskôr od 1. januára 2023, v ktorom splnil podmienky nároku na rodičovský dôchodok a na jeho výplatu podľa § 66b v znení účinnom od 1. júla 2023.

(2) Na účely vzniku nároku poberateľa invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu²⁾ vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na rodičovský dôchodok v roku 2023

a) možno vyhlásenie podľa § 66b ods. 1 písm. a) druhého bodu a písm. b) druhého bodu urobiť do 31. augusta 2023,

b) splnenie podmienky podľa § 66b ods. 1 písm. a) druhého bodu a písm. b) druhého bodu sa posudzuje k 31. augustu 2023.

(3) O nároku na rodičovský dôchodok, ktorý poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu²⁾ vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku vznikol do 31. augusta 2023, a nároku na jeho výplatu rozhodne Sociálna poisťovňa najneskôr do 31. decembra 2023.

(4) Nárok poberateľa invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu²⁾ vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na rodičovský dôchodok za rok 2023 a nárok na jeho výplatu trvá do 31. decembra 2023, aj ak podmienky nároku na rodičovský dôchodok a nároku na jeho výplatu poberateľ invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu²⁾ vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku prestal spĺňať po 31. auguste 2023.

§ 293fzc

(1) Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne päť percent, dôchodková dávka vyplácaná k 1. júlu 2023 sa zvyšuje od 1. júla 2023 o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom a dôchodková dávka priznaná od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 sa zvyšuje odo dňa jej priznania o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom.

(2) Na zvýšenie dôchodkovej dávky podľa odseku 1 platí § 82 ods. 3 až 9 rovnako.

§ 293fzd

(1) Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne päť percent, úrazová renta vyplácaná k 1. júlu 2023 sa zvyšuje od 1. júla 2023 o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom a úrazová renta priznaná od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 sa zvyšuje odo dňa jej priznania o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom.

(2) Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí odsek 1 rovnako.

(3) Sumy jednorazového odškodnenia podľa § 94 ods. 2 a 3, náhrady nákladov spojených s liečením podľa § 100 ods. 2, náhrady nákladov spojených s pohrebom podľa § 101 ods. 3, náhrady výdavkov podľa § 101 ods. 5 a náhrady výdavkov za ubytovanie podľa § 205 ods. 1 platné ku dňu zvýšenia úrazovej renty podľa odseku 1 sa odo dňa tohto zvýšenia zvyšujú o percento zvýšenia úrazovej renty podľa odseku 1.

§ 293fze

(1) Štatistický úrad oznámi Sociálnej poisťovni do 3. júla 2023

a) percento kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov podľa § 293fzc ods. 1,

b) percento kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien podľa § 293fzd ods. 1.

(2) Sociálna poisťovňa zverejní na svojom webovom sídle do 15 dní odo dňa oznámenia podľa

a) odseku 1 písm. a) percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 293fzc ods. 1,

b) odseku 1 písm. b) percento zvýšenia úrazovej renty podľa § 293fzd ods. 1.

§ 293fzf

(1) Štatistický úrad oznámi Sociálnej poisťovni do

a) 30. septembra 2023

1. percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za prvý polrok roka 2023,

2. percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za prvý polrok roka 2023,

b) 31. októbra 2023

    1.   percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za prvých deväť kalendárnych mesiacov roka 2023,

    2.   percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za prvých deväť kalendárnych mesiacov roka 2023.

(2) Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle zverejní do 30. novembra 2023

a) percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 1 pre rok 2024,

b) percento zvýšenia úrazovej renty podľa § 89 ods. 8 pre rok 2024.

(3) V roku 2023 sa § 226 ods. 1 písm. r) štvrtý bod a piaty bod a § 233 ods. 5 písm. b) druhý bod a tretí bod neuplatňujú.

Komentár k § 293fzf

Od 1. októbra 2023 sa zvyšuje suma minimálneho dôchodku z doterajších 136 % na 145 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, z dôvodu, aby poberateľ minimálneho dôchodku po zvýšení súm pomoci v hmotnej núdzi, ktoré sa zavádza od 1. októbra 2023, nebol na túto pomoc odkázaný.

Súčasne sa z uvedeného dôvodu zvýšili aj percentá za ďalšie získané (kvalifikované) roky dôchodkového poistenia. Konkrétne sa zvýšilo aj percento zvýšenia za roky od 31. do 39. roku dôchodkového poistenia, a to zo súčasných 2 % na 2,5 % a za roky od 60. roku dôchodkového poistenia zo 7 % na 7,5 %. Na zvýšenie súm sa (rovnako ako v § 293fza) použije nová suma životného minima platná k 1. júlu 2023. Naďalej zostáva v platnosti ustanovenie § 293fza ods. 1, ktoré ustanovuje, že pre určenie sumy minimálneho dôchodku v roku 2023 sa ustanovenie § 82b ods. 1 neuplatňuje. Uvedené ustanovenie sa použije prvýkrát až v januári 2024, kedy sa už suma minimálneho dôchodku bude určovať štandardne, t. j. k 1. januáru kalendárneho roka.

Zavádza sa dočasné opatrenie vo forme odpustenia časti odvodov do fondov sociálneho poistenia, ktorú tvoria tzv. odvody zamestnávateľa vykonávajúceho činnosť v sektore Potravinárstva vo vybraných triedach v sekcii A – POĽNOHOSPODÁRSTVO, LESNÍCTVO A RYBOLOV, divízii 01, skupine 01.4 okrem ekonomických činností v triedach 01.43, 01.44 a 01.49 a v sekcii C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA, divízii 10 okrem ekonomických činností v triedach 10.52, 10.62, 10.72, 10.82 a 10.92 a v divízii 11, triede 11.07 štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2.

Definuje sa hlavná ekonomická činnosť ako ekonomická činnosť zapísaná v rozhodujúcom období v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ktorý je referenčným registrom.

Poberateľovi starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku, ktorý bol alebo je sporiteľom v systéme starobného dôchodkového sporenia, sa suma dôchodku znižuje na obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení (§ 66 ods. 6). Vzhľadom na to, že zamestnávateľ nebude mať povinnosť odviesť príspevok na starobné dôchodkové sporenie svojho zamestnanca, ktorého vymeriavací základ nepresiahne 700 eur mesačne za vymedzené obdobie, sa ustanovilo vylúčiť zníženie sumy dôchodku za uvedené obdobie.

§ 293fzg

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. augusta 2023

(1) Trvanie invalidity poistenca, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok pred 1. auguston 2023 a trvá aj po 31. júli 2023, Sociálna poisťovňa preskúma do 31. júla 2025 podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 a rozhodne o sume invalidného dôchodku najneskôr do 90 dní od začatia konania.

(2) Poistencovi uvedenému v odseku 1, ktorý má nárok na invalidný dôchodok podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. júla 2023 a má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 alebo mu nárok na invalidný dôchodok podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 zanikol, sa vypláca invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov sa vypláca dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.

§ 293fzh

Prechodné ustanovenie účinné
od 1. augusta 2023

(1) Zamestnávateľ, ktorý vykonáva hlavnú ekonomickú činnosť zaradenú v sekcii A – POĽNOHOSPODÁRSTVO, LESNÍCTVO A RYBOLOV, divízii 01, skupine 01.4 okrem ekonomických činností v triedach 01.43, 01.44 a 01.49 a v sekcii C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA, divízii 10 okrem ekonomických činností v triedach 10.52, 10.62, 10.72, 10.82 a 10.92 a v divízii 11, triede 11.07 štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2,¹³⁹⁾ nie je povinný za obdobie od 1. augusta 2023 do 31. januára 2024 zaplatiť za každého zamestnanca poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory a poistné do rezervného fondu solidarity z vymeriavacieho základu za kalendárny mesiac v sume

a) 700 eur; ak vymeriavací základ za kalendárny mesiac je nižší ako 700 eur, zamestnávateľ nie je povinný zaplatiť poistné z tohto vymeriavacieho základu,

b) rozdielu sumy podľa písmena a) a odvodovej odpočítateľnej položky podľa § 138a na starobné poistenie, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity alebo odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci podľa § 138b na starobné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti.

(2) Hlavná ekonomická činnosť na účel odseku 1 je ekonomická činnosť vedená v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.¹⁴⁰⁾

(3) Poistné podľa odseku 1 sa na účely § 60 ods. 1 považuje za zaplatené.

(4) Suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,¹⁾ sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, počas ktorého je vylúčená povinnosť platiť poistné podľa odseku 1, neznižuje, ak vymeriavací základ tohto poistenca nepresiahol sumu podľa odseku 1 a poistenec nemal vymeriavací základ z iného právneho dôvodu.

(5) Suma zníženia starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,¹⁾ sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, počas ktorého je vylúčená povinnosť platiť poistné podľa odseku 1, upraví v pomere, ktorý zodpovedá pomeru úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa určila suma príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾ a úhrnu vymeriavacích základov tohto poistenca.

Komentár k § 293fzh

Novelou zákona č. 274/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 8. 2023 doplnili prechodné ustanovenia.

Odpustenie časti odvodov do fondov sociálneho poistenia pre zamestnávateľa vychádza z niekoľkých zásad:

–   ide o zamestnávateľa vykonávajúceho hlavnú činnosť vo vybraných triedach divízii SK NACE rev 2,

–   zamestnávateľ nebude platiť poistné na nemocenské poistenie, poistenie v nezamestnanosti, poistné na starobné invalidné poistenie, na financovanie podpory a poistné do rezervného fondu soloidarity,

–   zamestnávateľ nebude platiť poistné za všetkých ....

§ 293fzi

Prechodné ustanovenie
účinné od 1. októbra 2023

Od 1. októbra 2023 do 31. decembra 2023 je suma minimálneho dôchodku

a) 145 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu⁵⁶⁾ platnej k 1. júlu 2023, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3 v rozsahu 30 rokov, alebo

b) percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o

    1.   2,5 percentuálneho bodu za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3 v rozsahu 31 až 39 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3,

    2.   tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3 v rozsahu 40 až 49 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3,

    3.   päť percentuálnych bodov za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3 v rozsahu 50 až 59 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3,

    4.   7,5 percentuálneho bodu za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 3 v rozsahu 59 rokov.

§ 293ga

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2026

Na sadzbu poistného na starobné poistenie pre poistenca, ktorý je sporiteľom podľa osobitného predpisu,¹⁾ ktorý podal žiadosť o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu¹⁾ pred 1. januárom 2026 a na základe tejto žiadosti uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu¹⁾ alebo dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom podľa osobitného predpisu¹⁾ a pre zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý je sporiteľom podľa osobitného predpisu,¹⁾ ktorý podal žiadosť o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu¹⁾ pred 1. januárom 2026 a na základe tejto žiadosti uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku alebo dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom podľa osobitného predpisu,¹⁾ sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.

Komentár k § 293ga

Novela zákona č. 399/2022 Z. z. upravila prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2024. V súlade s princípom zachovania získaných nárokov sa ustanovilo, aby sa nová právna úprava predĺženia účasti na starobnom dôchodkovom sporení, a teda aj predĺženia platenia a odvádzania povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nevzťahovala na poistencov, ktorí požiadali o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok a na základe tejto žiadosti uzatvorili zmluvu o poistení dôchodku alebo dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom pred 1. januárom 2024.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2024

§ 293gb

(1) Ak je percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané štatistickým úradom za prvý polrok roka 2023 vyššie ako percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané štatistickým úradom za prvých deväť kalendárnych mesiacov roka 2023, na určenie percenta zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2024 podľa § 82 ods. 1 sa použije percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané štatistickým úradom za prvý polrok roka 2023; vzorec na určenie percenta zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 1 písm. b) v roku 2024 sa upraví primerane.

(2) Ak je percento medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázané štatistickým úradom za prvý polrok roka 2023 vyššie ako percento medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázané štatistickým úradom za prvých deväť kalendárnych mesiacov roka 2023, na určenie percenta zvýšenia úrazovej renty v roku 2024 podľa § 89 ods. 8 sa použije percento medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázané štatistickým úradom za prvý polrok roka 2023; vzorec na určenie percenta zvýšenia úrazovej renty podľa § 89 ods. 8 písm. b) v roku 2024 sa upraví primerane.

§ 293gc

(1) Na účely zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 1 sa zvýšenie dôchodkovej dávky podľa § 293fzc ods. 1 považuje za zvýšenie dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 2.

(2) Na účely zvýšenia úrazovej renty podľa § 89 ods. 8 a pozostalostnej úrazovej renty podľa § 93 ods. 3 a na účely zvýšenia súm jednorazového odškodnenia podľa § 94 ods. 2 a 3, sumy náhrady nákladov spojených s liečením podľa § 100 ods. 2, sumy náhrady nákladov spojených s pohrebom podľa § 101 ods. 3, sumy náhrady výdavkov podľa § 101 ods. 5 a sumy náhrady výdavkov za ubytovanie podľa § 205 ods. 1 sa zvýšenie úrazovej renty podľa § 293fzd ods. 1 považuje za zvýšenie úrazovej renty podľa § 89 ods. 9.

§ 293gd

Sociálna poisťovňa zašle prvýkrát dôchodkovú prognózu v roku 2026. Sociálna poisťovňa zašle dôchodkovú prognózu podľa prvej vety všetkým poistencom, ktorým po dovŕšení 18 rokov veku vzniklo dôchodkové poistenie pred 1. januárom 2026. Na účely určenia príslušného kalendárneho roka podľa § 226b ods. 3 písm. b) sa u poistenca podľa druhej vety za kalendárny rok určený podľa § 226b ods. 3 písm. a) považuje rok 2026.

Komentár k § 293gb až 293gd

Zviedla sa alternatíva pre prípad, ak miera inflácie za prvý polrok 2023 bude vyššia ako za prvých 9 kalendárnych mesiacov roku 2023, čo by malo negatívny vplyv na zvyšovanie dôchodkov v roku 2024. Z uvedeného dôvodu, v prípade, ak nastane takáto situácia, sa budú dôchodky a vybrané úrazové dávky v roku 2024 zvyšovať na základe rastu inflácie zistenej za prvý polrok roku 2023.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 310/2024 Z. z. sa od 1. 1. 2026 na konci § 293gd pripojili vety: „Sociálna poisťovňa zašle dôchodkovú prognózu podľa prvej vety všetkým poistencom, ktorým po dovŕšení 18 rokov veku vzniklo dôchodkové poistenie pred 1. januárom 2026. Na účely určenia príslušného kalendárneho roka podľa § 226b ods. 3 písm. b) sa u poistenca podľa druhej vety za kalendárny rok určený podľa § 226b ods. 3 písm. a) považuje rok 2026.“. Plná elektronizácia údajov, ktoré boli zamestnávateľmi predkladané na ELDP, sa zaviedla s účinnosťou od 1. januára 2026 a bude realizovaná za obdobie po 31. decembri 2025. Je preto nevyhnutné zabezpečiť doplnenie údajov chýbajúcich za obdobie pred 1. januárom 2026. Z uvedeného dôvodu sa ustanovilo, aby zamestnávateľ jednorazovo predložil evidenciu na účely dôchodkového poistenia za obdobie pred 1. januárom 2026 v zákonom určenej lehote na formulároch, na ktorých ich predkladal pred týmto dátumom. Zamestnávateľom preto vzniká povinnosť predložiť ELDP za obdobie pred 1. januárom 2026, a to za všetkých svojich zamestnancov, ktorých zamestnanie trvá aj po 31. decembri 2025.

Táto povinnosť sa zamestnávateľom ukladá predovšetkým z dôvodu, že Sociálna poisťovňa vo svojich informačných systémoch neeviduje všetky údaje potrebné na rozhodnutie o nároku na dôchodok a určenie jeho sumy. Ide o údaje o období poberania náhrady príjmu z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu a sumu tejto náhrady. Údaje o dobe poskytovania nemocenského, o dobe poskytovania ošetrovného, o dobe poskytovania materského a o dobe poskytovania vyrovnávacej dávky kompletne eviduje Sociálna poisťovňa výlučne v elektronickej forme len od roku 2009. Údaje o starostlivosti rodiča o dieťa do šiestich rokov veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov, ktorému sa neposkytovala starostlivosť v zariadení sociálnych služieb eviduje v informačnom systéme až od januára 2014.

Aj keď opatrenie vyvolá jednorazovo zvýšené finančné náklady, je dôvodný predpoklad, že opatrenie v budúcnosti zníži finančné náklady zamestnávateľa, nakoľko po predložení ELDP za všetkých zamestnancov podľa prechodného ustanovenia, bez ohľadu na skutočnosť, či zamestnanec skončil alebo neskončil právny vzťah k zamestnávateľovi, nebude musieť zamestnávateľ udržiavať informačné systémy s údajmi a funkcionalitou potrebnou výlučne na ich vyhotovenie. Uvedené opatrenie bude mať prínos aj pre žiadateľa o dôchodok v tom, že za obdobie pred 1. januárom 2026 bude mať Sociálna poisťovňa konsolidované údaje potrebné na účely dôchodkového poistenia, t. j. na rozhodovanie o nároku na dôchodok a na určenie jeho sumy.

§ 293ge

Prechodné ustanovenie
účinné od 1. marca 2024

(1) Zamestnávateľ, ktorý vykonáva hlavnú ekonomickú činnosť zaradenú v sekcii

A – POĽNOHOSPODÁRSTVO, LESNÍCTVO A RYBOLOV, divízii 01, triedach 01.13, 01.21, 01.24, 01.25, 01.41, 01.42, 01.45, 01.46, 01.47 a 01.50 a v divízii 03, triede 03.22 a v sekcii

C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA, divízii 10 okrem ekonomických činností v triedach 10.52, 10.62, 10.72, 10.82 a 10.92 a v divízii 11, triede 11.07 štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2,¹³⁹⁾ nie je povinný za obdobie od 1. marca 2024 do 30. júna 2024 zaplatiť za každého zamestnanca poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory a poistné do rezervného fondu solidarity z vymeriavacieho základu za kalendárny mesiac v sume

a) 750 eur; ak vymeriavací základ za kalendárny mesiac je nižší ako 750 eur, zamestnávateľ nie je povinný zaplatiť poistné z tohto vymeriavacieho základu,

b) rozdielu sumy podľa písmena a) a odvodovej odpočítateľnej položky podľa § 138a na starobné poistenie, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity alebo odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci podľa § 138b na starobné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti.

(2) Na účely odseku 1 platí § 293fzh ods. 2 až 5 rovnako.

Komentár k § 293ge

Novelou zákona č. 28/2024 Z. z. sa od 1. 3. 2024 doplnili prechodné ustanovenia. Novela zákona bola zavedená z dôvodu zamedzenia vzniku značných hospodárskych škôd v poľnohospodárstve a potravinárstve, keďže situácia na agropotravinárskom trhu je v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine a nepredvídateľného vývoja cien vstupov a odbytových cien agrokomodít neistá a vyžaduje si adekvátnu pozornosť zo strany štátu a finančnú podporu.

Obsahom novely je predĺženie obdobia uplatňovania tzv. odvodovej úľavy pre zákonom stanovený okruh zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore. Podľa súčasnej právnej úpravy zamestnávateľ vykonávajúci hlavnú činnosť vo vybraných triedach divízií SK NACE Rev.2 určenú zákonom č. 274/2023 Z. z., ktorým je novelizovaný zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, neplatí za obdobie od 1. augusta 2023 do 31. januára 2024 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce a poistné do rezervného fondu solidarity z vymeriavacieho základu mesačne najviac v sume 700 eur za každého zamestnanca.

Toto obdobie sa predĺžilo aj po januári 2024, a to do 30. júna 2024. Zároveň sa rozšíril okruhu zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore, na ktorých sa táto odvodová úľava bude uplatňovať za obdobie od 1. februára 2024 do 30. júna 2024. Znamená to, že odvodová úľava pre stanovený okruh zamestnávateľov sa bude uplatňovať aj za kalendárne mesiace február až jún 2024. Odvodová úľava sa ustanovila z vymeriavacieho základu mesačne najviac v sume 750 eur za každého zamestnanca, t. j. v sume minimálnej mzdy platnej v roku 2024. Ostatné zásady uplatňovania odvodovej úľavy pre zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore zostávajú naďalej zachované.

Podľa právnej úpravy bolo uplatňovanie odvodovej úľavy zavedené za obdobie od 1. augusta 2023 do 31. januára 2024. Toto obdobie sa predĺžilo aj po januári 2024, a to do 30. júna 2024.

Zároveň sa rozšíriť okruh zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore, na ktorých sa táto odvodová úľava bude uplatňovať za obdobie od 1. februára 2024 do 30. júna 2024.

Cieľom bolo podporiť sektory vinohradníctva, zeleninárstva a ovocinárstva, teda špeciálnu rastlinnú výrobu, ktorej v ostatnom období stúpli mzdové náklady, čo negatívne vplýva na proces ekonomickej stabilizácie uvedených sektorov. Zároveň v uvedených sektoroch je evidovaný významný nedostatok pracovnej sily potrebnej na ručné práce v záujme zachovania kvality finálneho produktu, ako aj nedostatok pracovnej sily v rámci technologického spracovania produktov. Približne 60 % celkových nákladov v sektore ovocinárstva je vynakladaných práve na mzdy pre zamestnancov. V zeleninárstve predstavujú náklady na mzdy približne 20 % a vo vinohradníctve je to okolo 30 %.

Podporením uvedených sektorov je možné zvýšiť ich konkurencieschopnosť a mieru sebestačnosti, ktorá napríklad v rámci produkcie ovocia mierneho pásma klesla na Slovensku v roku 2022 na úroveň 30,5 %.

Cieľom je taktiež podporiť akvakultúru, v ktorej Slovenská republika dlhodobo nedosahuje uspokojivú sebestačnosť napriek prírodným danostiam a bohatej histórii produkcie sladkovodných rýb na území Slovenska. Podpora umožní udržanie akvakultúry, produkcie ovocia, zeleniny, viniča, ktoré sú už v súčasnosti na nízkej úrovni, pričom táto produkcia má pozitívne environmentálne, ekonomické a sociálne benefity.

Zároveň sa umožnilo aj chovateľom hospodárskych zvierat s rastlinnou výrobou, aby mohli čerpať pomoc vo forme „odvodových úľav“ s cieľom zabezpečiť hospodársku udržateľnosť ich poľnohospodárskej výroby.

Účelom zákona bolo uplatňovať odvodovú úľavu pre stanovený okruh zamestnávateľov aj za kalendárne mesiace február až jún 2024. Odvodová úľava sa zaviedla z vymeriavacieho základu mesačne najviac v sume 750 eur, t. j. v sume minimálnej mzdy platnej v roku 2024.

Ostatné zásady uplatňovania odvodovej úľavy pre zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore sa zachovala:

–   pôjde o zamestnávateľa vykonávajúceho hlavnú činnosť vo vybraných triedach divízií SK NACE Rev.2. Hlavná ekonomická činnosť je ekonomická činnosť zapísaná v rozhodujúcom období Štatistickým úradom Slovenskej republiky v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ktorý je referenčným registrom,

–   zamestnávateľ nebude platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce a poistné do rezervného fondu solidarity,

–   zamestnávateľ nebude platiť poistné za všetkých svojich zamestnancov, teda aj za tých, ktorí vykonávajú činnosť v inej oblasti ako je hlavná činnosť zamestnávateľa vo vybraných triedach,

–   charakter právneho vzťahu, na základe ktorého zamestnanec vykonáva pre zamestnávateľa činnosť, nie je rozhodujúci, pôjde tak o zamestnancov na základe napr. pracovnej zmluvy, dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, atď.

–   zamestnávateľ nebude platiť poistné z vymeriavacieho základu za kalendárny mesiac, maximálne však z vymeriavacieho základu nepresahujúceho sumu 750 eur za každého zamestnanca,

–   ak pôjde o zamestnávateľa, ktorého zamestnanec si uplatnil odvodovú odpočítateľnú položku (200 eur), tak poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity za kalendárny mesiac nebude platiť z rozdielu sumy 750 eur a odvodovej odpočítateľnej položky, t. j. z 550 eur; tzn. v konečnom dôsledku zamestnávateľ nebude platiť uvedené poistné spolu z oboch odvodových úľav zo sumy 750 eur,

–   ak pôjde o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva zamestnanca na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce a uplatňuje sa odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci (652 eur v roku 2024), tak poistné na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti za kalendárny mesiac nebude platiť z rozdielu sumy 750 eur a odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci, t. j. z 98 eur, tzn. v konečnom dôsledku zamestnávateľ nebude platiť uvedené poistné spolu z oboch odvodových úľav zo sumy 750 eur; poistné na nemocenské poistenie, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity nebude platiť z vymeriavacieho základu mesačne v sume 750 eur,

–   ak zamestnávateľ bude spĺňať podmienky časť kalendárneho mesiaca, taktiež nebude platiť poistné zo sumy 750 eur alebo z rozdielu sumy 750 eur a odvodovej odpočítateľnej položky/odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci,

–   zamestnávateľ bude naďalej, aj za obdobie odvodovej úľavy, povinný platiť poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie, a odvádzať poistné na sociálne poistenie, ktoré platí zamestnanec,

–   súčasne sa uplatňuje rovnako ustanovenie § 293fzh ods. 3 až 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 274/2023 Z. z., ktorými sa zabezpečuje, aby sa odpustené poistné považovalo za zaplatené, ako aj, aby sporiteľom v systéme starobného dôchodkového sporenia opatrením neboli znížené nároky zo systému sociálneho poistenia. Poberateľovi starobného dôchodku a poberateľovi predčasného starobného dôchodku, ktorý bol alebo je sporiteľom v systéme starobné dôchodkového sporenia, sa suma dôchodku bude znižovať za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení (§ 66 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na to, že zamestnávateľ z definovaného okruhu nebude mať povinnosť odviesť príspevky na starobné dôchodkové sporenie za svojho zamestnanca, ktorého vymeriavací základ nepresiahne 750 eur mesačne, nepríde k zníženiu sumy dôchodku za uvedené obdobie. Pokiaľ vymeriavací základ zamestnanca, prípadne úhrn vymeriavacích základov spolu s vymeriavacím základom pochádzajúcim z poistenia z iného než poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora presiahne 750 eur mesačne, zamestnávateľ odvedie príspevky na starobné dôchodkové sporenie v nižšej sume. Týmto poistencom sa bude síce znižovať suma dôchodku, suma zníženia podľa uvedeného § 66 ods. 6 sa však pomerne upraví,

–   na základe už existujúceho účinného ustanovenia (§ 123bia v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení zákona č. 274/2023 Z. z.) sa zmeny automaticky vzťahovali na zamestnávateľa a jeho zamestnanca aj v súvislosti s platením povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

§ 293gf

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 15. mája 2024

(1) Ak nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol poistencovi pred 15. májom 2024, nárok na predčasný starobný dôchodok sa posudzuje a suma predčasného starobného dôchodku a starobného dôchodku podľa § 69a sa určuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 14. mája 2024.

(2) Potrebné odpracované obdobie pre príslušný ročník poistenca narodeného pred rokom 1967 sa určí ako rozdiel dôchodkového veku muža ustanoveného podľa prílohy č. 3a pre príslušný ročník a čísla 23.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. júla 2024

§ 293gg

Sociálna poisťovňa zverejní na svojom webovom sídle priemerné mesačné sumy príslušných dôchodkových dávok podľa § 77b ods. 1 pre rok 2024 najneskôr do 31. júla 2024.

Komentár k § 293gf až 293gg

Novelou zákona č. 87/2024 Z. z. sa od 15. 5. 2024 vložili do zákona ustanovenia § 293gf až 293gh, a od 1. 7. 2024 prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2024. Sociálna poisťovňa zverejní na svojom webovom sídle priemerné mesačné sumy príslušných dôchodkových dávok podľa § 77b ods. 1 pre rok 2024 najneskôr do 31. júla 2024. Sociálna poisťovňa zverejní priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na účely určenia sumy 13. dôchodku v roku 2024 najneskôr do 31. júla 2024. Pokiaľ o nároku a nároku na výplatu 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky, ktorý vznikol pred 1. júlom 2024, nebolo právoplatne rozhodnuté do 30. júna 2024, bude sa o tomto nároku naďalej rozhodovať podľa zákona č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 293gh

O 13. dôchodku podľa osobitného predpisu^101c) účinného do 30. júna 2024 sa rozhoduje podľa tohto osobitného predpisu.

Prechodné ustanovenia
účinné od 1. júla 2024

§ 293gi

(1) Zamestnávateľ, ktorý vykonáva hlavnú ekonomickú činnosť zaradenú v sekcii A – POĽNOHOSPODÁRSTVO, LESNÍCTVO A RYBOLOV, divízii 01, triedach 01.13, 01.21, 01.24, 01.25, 01.41, 01.42, 01.45, 01.46, 01.47 a 01.50 a v divízii 03, triede 03.22 štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2,139) nie je povinný za obdobie od 1. júla 2024 do 31. decembra 2024 zaplatiť za každého zamestnanca poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory a poistné do rezervného fondu solidarity z vymeriavacieho základu za kalendárny mesiac v sume

a) 750 eur; ak vymeriavací základ za kalendárny mesiac je nižší ako 750 eur, zamestnávateľ nie je povinný zaplatiť poistné z tohto vymeriavacieho základu,

b) rozdielu sumy podľa písmena a) a odvodovej odpočítateľnej položky podľa § 138a na starobné poistenie, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity alebo odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci podľa § 138b na starobné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti.

(2) Na účely odseku 1 platí § 293fzh ods. 2 až 5 rovnako.

§ 293gj

(1) Pohľadávku na penále, viažuce sa na poistné, ktoré bolo ku dňu 30. júna 2022 po lehote splatnosti, alebo pohľadávku na pokute, ktorá bola ku dňu 30. júna 2022 po lehote splatnosti voči zdravotníckemu zariadeniu, môže Sociálna poisťovňa postúpiť podľa § 149 na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom po dohode s ministerstvom financií; § 149 ods. 2 sa nepoužije.

(2) Právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu uvedená v odseku 1 môže nakladať s postúpenou pohľadávkou ako vlastník aj iným spôsobom ako podľa § 149 ods. 9.

(3) Na postúpenie pohľadávky podľa odseku 1 sa od 1. júla 2024 § 277b až 277d, § 293eaa, § 293ee, § 293em a 293fo nepoužijú.

Komentár k § 293gi a 293gj

Prechodné ustanovenia boli zavedené novelou zákona č. 145/2024 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. 2024. Novela zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa predložilo z dôvodu zamedzenia vzniku značných hospodárskych škôd v poľnohospodárstve a akvakultúre (napr. vinohradníctvo, zeleninárstvo, ovocinárstvo, chov hospodárskych zvierat a riečna akvakultúra), keďže situácia v agrosektore je zložitá a vyžaduje si prijatie výnimočných opatrení zmierňujúcich dosahy agresie Ruska proti Ukrajine na tento sektor. Dočasný krízový a prechodný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine, prijatý 9. marca 2023 s účinnosťou opatrení do 31. decembra 2023 (okrem opatrení zameraných na podporu prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo), ktorá bola oznámením Európskej komisie. Zmena dočasného krízového a prechodného rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine (C/2023/1188) z 21. novembra 2023 predĺžená do 30. júna 2024, je významným nástrojom, ktorým Európska únia umožnila členským štátom reagovať na krízové situácie spôsobené agresiou Ruska proti Ukrajine a korigovať vážne narušenia trhu spôsobené priamymi a nepriamymi účinkami agresie. Na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo 21. a 22. marca 2024, členské štáty poukázali na pokračujúci vplyv súčasnej krízy a na výzvy, ktorým čelí odvetvie poľnohospodárstva. Komisia uskutočnila ďalšie konzultácie s členskými štátmi, konkrétne v podobe prieskumu. Komisia zohľadnila všetky odpovede, ktoré dostala, vo svojich úvahách a rozhodla predĺžiť obdobie dočasného rámca do 31. decembra 2024 v prípade pomoci poskytnutej podnikom pôsobiacim v odvetví poľnohospodárskej prvovýroby, ako aj v odvetví rybárstva a akvakultúry. V oznámení komisie Druhá zmena dočasného krízového a prechodného rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine (C/2024/3113) z 2. mája 2024 uviedla, že „V týchto špecifických odvetviach, ktoré sa vyznačujú mimoriadne vysokým podielom malých podnikov, si požadovaný proces prispôsobenia sa na účely účinného prekonania súčasnej krízy vyžaduje ďalší čas. Okrem toho, najmä v prípade poľnohospodárskej prvovýroby a do určitej miery aj v prípade akvakultúry, je závislosť od ročných období rastu a cyklov zberu úrody relevantnou odvetvovou črtou, ktorú treba mať na pamäti, rovnako ako aj potrebu získať vstupy, ako napríklad hnojivá, v čase mimoriadne vysokých cien pri súčasnom predaji výsledných produktov za terajšie stlačené ceny. To opodstatňuje výnimočne dlhšie obdobie implementácie v týchto odvetviach.

Na základe Schémy štátnej pomoci na zníženie odvodov zamestnávateľom v poľnohospodárstve a v potravinárskom priemysle v zmysle Dočasného krízového a prechodného rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine v znení Dodatku č. 1 a 2, Sociálna poisťovňa uplatňuje § 293fzh a § 293ge zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t. j. poskytuje štátnu pomoc vo forme tzv. odvodovej úľavy pre zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom odvetví za obdobie do 30. júna 2024.

Obsahom zákona je predĺženie obdobia uplatňovania odvodovej úľavy pre zákonom stanovený okruh zamestnávateľov v odvetví poľnohospodárskej prvovýroby, ako aj v odvetví akvakultúry, v súlade s rozhodnutím komisie o predĺžení obdobia dočasného rámca do 31. decembra 2024. Podľa právnej úpravy zamestnávateľ vykonávajúci hlavnú činnosť vo vybraných triedach divízií SK NACE Rev. 2 určených zákonom č. 28/2024 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, neplatí za obdobie do 30. júna 2024 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce a poistné do rezervného fondu solidarity z vymeriavacieho základu mesačne najviac v sume 750 eur za každého zamestnanca. Toto obdobie sa pre zamestnávateľov v odvetví poľnohospodárskej prvovýroby, ako aj v odvetví akvakultúry, sa ustanovilo predĺžiť do 31. decembra 2024. Doterajšie zásady uplatňovania odvodovej úľavy pre týchto zamestnávateľov zostávajú naďalej zachované. Za obdobie od 1. júla 2024 sa odvodová úľava nebude vzťahovať na zamestnávateľov vykonávajúcich hlavnú činnosť zaradenú v sekcii C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA, divízii 10 (výroba potravín) a v divízii 11, triede 11.07 (výroba nealkoholických nápojov; produkcia minerálnych vôd a iných fľaškových vôd) štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2.

Ustanovilo sa predĺženie obdobia uplatňovania tzv. odvodovej úľavy pre zákonom stanovený okruh zamestnávateľov v poľnohospodárskom sektore (napr. vinohradníctvo, zeleninárstvo, ovocinárstvo, chov hospodárskych zvierat a riečna akvakultúra), v súlade s oznámením komisie Druhá zmena dočasného krízového a prechodného rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine (C/2024/3113) z 2. mája 2024. Podľa súčasnej právnej úpravy je uplatňovanie odvodovej úľavy pre zákonom stanovený okruh zamestnávateľov v poľnohospodárskom sektore a potravinárskom sektore zavedené za obdobie do 30. júna 2024.

Zásady uplatňovania odvodovej úľavy pre zamestnávateľov v poľnohospodárskom sektore:

–   ide o zamestnávateľa vykonávajúceho hlavnú činnosť vo vybraných triedach divízií SK NACE Rev. 2. Hlavná ekonomická činnosť je ekonomická činnosť zapísaná v rozhodujúcom období Štatistickým úradom Slovenskej republiky v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ktorý je referenčným registrom,

–   zamestnávateľ nebude platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce a poistné do rezervného fondu solidarity,

–   zamestnávateľ nebude platiť poistné za všetkých svojich zamestnancov, teda aj za tých, ktorí vykonávajú činnosť v inej oblasti ako je hlavná činnosť zamestnávateľa vo vybraných triedach,

–   charakter právneho vzťahu, na základe ktorého zamestnanec vykonáva pre zamestnávateľa činnosť, nie je rozhodujúci, pôjde tak o zamestnancov na základe napr. pracovnej zmluvy, dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, atď.,

–   zamestnávateľ nebude platiť poistné z vymeriavacieho základu za kalendárny mesiac, maximálne však z vymeriavacieho základu nepresahujúceho sumu 750 eur za každého zamestnanca,

–   ak pôjde o zamestnávateľa, ktorého zamestnanec si uplatnil odvodovú odpočítateľnú položku (200 eur), tak poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity za kalendárny mesiac nebude platiť z rozdielu sumy 750 eur a odvodovej odpočítateľnej položky, t. j. z 550 eur; tzn. v konečnom dôsledku zamestnávateľ nebude platiť uvedené poistné spolu z oboch odvodových úľav zo sumy 750 eur,

–   ak pôjde o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva zamestnanca na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce a uplatňuje sa odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci (652 eur v roku 2024), tak poistné na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti za kalendárny mesiac nebude platiť z rozdielu sumy 750 eur a odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci, t. j. z 98 eur, tzn. v konečnom dôsledku zamestnávateľ nebude platiť uvedené poistné spolu z oboch odvodových úľav zo sumy 750 eur; poistné na nemocenské poistenie, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity nebude platiť z vymeriavacieho základu mesačne v sume 750 eur,

–   ak zamestnávateľ bude spĺňať podmienky časť kalendárneho mesiaca, taktiež nebude platiť poistné zo sumy 750 eur alebo z rozdielu sumy 750 eur a odvodovej odpočítateľnej položky/odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci,

–   zamestnávateľ bude naďalej, aj za obdobie odvodovej úľavy, povinný platiť poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie, a odvádzať poistné na sociálne poistenie, ktoré platí zamestnanec.

Naďalej sa bude uplatňovať § 293fzh ods. 3 až 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 274/2023 Z. z., ktorými sa zabezpečuje, aby sa odpustené poistné považovalo za zaplatené, ako aj, aby sporiteľom v systéme starobného dôchodkového sporenia opatrením neboli znížené nároky zo systému sociálneho poistenia. Poberateľovi starobného dôchodku a poberateľovi predčasného starobného dôchodku, ktorý bol alebo je sporiteľom v systéme starobné dôchodkového sporenia, sa suma dôchodku bude znižovať za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení (§ 66 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na to, že zamestnávateľ z definovaného okruhu nebude mať povinnosť odviesť príspevky na starobné dôchodkové sporenie za svojho zamestnanca, ktorého vymeriavací základ nepresiahne 750 eur mesačne, nepríde k zníženiu sumy dôchodku za uvedené obdobie. Pokiaľ vymeriavací základ zamestnanca, prípadne úhrn vymeriavacích základov spolu s vymeriavacím základom pochádzajúcim z poistenia z iného než poľnohospodárskeho sektora presiahne 750 eur mesačne, zamestnávateľ odvedie príspevky na starobné dôchodkové sporenie v nižšej sume. Týmto poistencom sa bude síce znižovať suma dôchodku, suma zníženia podľa uvedeného § 66 ods. 6 sa však pomerne upraví.

Na základe už existujúceho účinného ustanovenia (§ 123bia zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení zákona č. 274/2023 Z. z.) sa budú zmeny automaticky vzťahovať na zamestnávateľa a jeho zamestnanca aj v súvislosti s platením povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

Komentár k § 293gj

Novelou zákona č. 145/2024 Z. z. sa od 1. 7. 2024 zaviedli tieto prechodné ustanovenia.

Za účelom eliminácie rizika ohrozenia činnosti zdravotníckych zariadení ustanovil rezort zdravotníctva zaplatenie záväzkov zdravotníckych zariadení, ktoré v blízkej budúcnosti môžu generovať ďalšie významné výdavky zdravotníckych zariadení v súvislosti s konaniami veriteľov.

V rámci finančného mechanizmu realizácie následnej finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení sa uspokojujú pohľadávky vo výške istiny:

a)  ktoré budú ku dňu 30. júna 2022 po lehote splatnosti,

b)  ktoré nebudú k dátumu úhrady v celej výške uhradené a zároveň budú po lehote splatnosti.

Zdravotnícke zariadenia sú dlžníkmi aj voči Sociálnej poisťovni. V zmysle návrhu následnej finančnej stabilizácie ide v prípade Sociálnej poisťovne o pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie a povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. V súvislosti s nezaplatením alebo oneskoreným zaplatením tohto poistného a príspevkov však budú zdravotnícke zariadenia čeliť aj povinnosti uspokojiť pohľadávky na penále, ktoré ale nie sú predmetom návrhu následnej finančnej stabilizácie, ale pritom sa viažu na poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré boli ku dňu 30. júna 2022 po lehote splatnosti. Tiež budú čeliť aj povinnosti uspokojiť pohľadávky na pokute, ktorá má rovnako ako penále charakter sankcie, a tiež nie je predmetom následnej finančnej stabilizácie. Preto sa za účelom eliminácie rizika ohrozenia činnosti zdravotníckych zariadení upravilo oprávnenie Sociálnej poisťovne postúpiť pohľadávky na penále a pokute voči zdravotníckym zariadeniam podľa následnej finančnej stabilizácie na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu pred uplynutím jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná. Postúpením pohľadávky zaniká právo Sociálnej poisťovne vymáhať tieto pohľadávky. Zároveň vzniká právo právnickej osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu nakladať s týmito pohľadávkami aj iným spôsobom, ako ich len vymáhať.

§ 293gja

Prechodné ustanovenia účinné
dňom vyhlásenia

(1) 13. dôchodok určený podľa § 77b ods. 2 sa za rok 2024 vyplatí najneskôr do 30. septembra 2025.

(2) Poistencovi, ktorý má nárok na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok uvedený v § 77b ods. 2 a súčasne má nárok aj na dôchodok podľa osobitného predpisu,^56ab) 13. dôchodok v roku 2024 vyplatí podľa osobitného predpisu^56ab) príslušný útvar sociálneho zabezpečenia alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Ak je suma 13. dôchodku podľa tohto zákona vyššia ako suma 13. dôchodku vyplateného podľa prvej vety, Sociálna poisťovňa vyplatí rozdiel týchto súm najneskôr do 30. septembra 2025.

Komentár k § 293gja

Prechodné ustanovenia boli doplnené novelou zákona č. 310/2024 Z. z. s účinnosťou od 26. 11. 2024.

Zamestnávatelia boli povinní podľa § 231 ods. 1 písm. j) zákona č. 461/2003 Z. z. evidovať údaje súvisiace s pracovnoprávnym vzťahom svojich zamestnancov na účely ich dôchodkového poistenia. Túto evidenciu sú následne povinní predkladať Sociálnej poisťovni na formulári, ktorý bol vytvorený tak, aby obsahoval nevyhnutne potrebné údaje za jednotlivé kalendárne roky, teda vo formáte priamo použiteľnom na rozhodovanie o nároku na dôchodok. Ide o formulár, evidenčný list dôchodkového poistenia (ELDP), ktorý zamestnávatelia od januára 2016 môžu posielať v elektronickej forme. V súčasnosti viac ako 80 % zamestnávateľov vyhotovuje ELDP plne automatizovane, bez potreby jeho manuálneho vyplnenia.

S účinnosťou od 1. januára 2026 sa zaviedla ďalšia racionalizácia v tejto oblasti, a to zrušenie povinnosti zamestnávateľa viesť a predkladať na formulároch ELDP osobitnú evidenciu údajov na účely dôchodkového poistenia zamestnanca (vypustenie ustanovenia § 231 ods. 1 písm. j) zákona č. 461/2003 Z. z.).

Uvedené sa zaviedlo z dôvodu, že väčšina údajov, ktoré sú zamestnávatelia povinní evidovať na formulároch ELDP sú údaje, ktoré zamestnávateľ Sociálnej poisťovni počas trvania dôchodkového poistenia zamestnanca už priebežne (mesačne) zaslal, a ktoré už Sociálna poisťovňa postupne eviduje aj v elektronickej podobe.

Ďalším dôvodom vypustenia ustanovenia § 231 ods. 1 písm. j) je jeho nadbytočnosť, nakoľko povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia je všeobecne ustanovená v § 232 a povinnosť poskytovať Sociálnej poisťovni súčinnosť je ustanovená v § 231 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z.

§ 293gk

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej od 1. januára 2025

Na rodičovský dôchodok, na ktorý vznikol nárok a nárok na jeho výplatu do 31. decembra 2024, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2024.

Komentár k § 293gk

Prechodné ustanovenia boli doplnené do zákona novelou zákona č. 278/2024 Z. z., a to od 1. 1. 2025.

Ustanovilo sa, aby sa o nároku na rodičovský dôchodok, ktorý vznikol pred 1. januárom 2025, rozhodovalo podľa právneho stavu účinného pred 1. januárom 2025. Uvedené ustanovenie umožňuje, aby oprávneným osobám bol aj po 31. decembri 2024 vyplatený rodičovský dôchodok, na ktorý vznikol nárok podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2025.

§ 293gka

Prechodné ustanovenia
účinné od 1. novembra 2025

(1) Zamestnávateľ je povinný spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou oznámiť Sociálnej poisťovni do 31. marca 2026 číslo účtu zamestnanca v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktoré poukazuje zamestnancovi mzdu, alebo informáciu, že mzdu vypláca v hotovosti, a každú zmenu týchto skutočností, ak poistenie tohto zamestnanca vzniklo pred 1. novembrom 2025 alebo v období od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026 a toto poistenie ku dňu oznámenia trvá.

(2) Povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. q) bodu 1a. v znení účinnom do 31. decembra 2025 a povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. p) bodu 1a. v znení účinnom od 1. januára 2026 sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý splnil povinnosť podľa odseku 1.

(3) Oznámenie podľa odseku 1 sa na účely § 117 ods. 1 písm. a) druhého bodu a § 227 ods. 2 písm. h) považuje za oznámenie čísla účtu zamestnanca v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktoré zamestnávateľ vypláca zamestnancovi mzdu, alebo informácie, že mzdu vypláca zamestnancovi v hotovosti, podľa § 231 ods. 1 písm. q) bodu 1a. v znení účinnom do 31. decembra 2025 a podľa § 231 ods. 1 písm. p) bodu 1a. v znení účinnom od 1. januára 2026.

Komentár k § 293gka

Ide o ustanovenia doplnení novelou zákona č. 258/2025 Z. z. s účinnosťou od 1. 11. 2025, pričom sa oproti pôvodnému zneniu sprecizovala lehota účinnosti ustanovenia § 231 ods. 1 písm. q), na ktoré sa v prechodnom období vzťahuje plnenie povinnosti zamestnávateľa, a to z dôvodu jednoznačnosti.

Ustanovilo sa zrušenie povinnosti zamestnávateľa oznamovať spôsob výplaty mzdy a číslo účtu zamestnanca, ak sa mzda vypláca na účet v banke, po každom vzniku dočasnej práceneschopnosti a súčasne sa navrhuje doplnenie povinnosti zamestnávateľa od 1. apríla 2026 oznamovať Sociálnej poisťovni spolu s prihlasovaním zamestnanca do registra poistencov aj číslo účtu, na ktorý sa zamestnancovi vypláca mzda, alebo informáciu o vyplácaní mzdy v hotovosti. Ide o údaje, ktoré sú potrebné registrovať aj vo vzťahu k poistencom, ktorých poistenie vzniklo pred 1. aprílom 2026, preto sa zaviedol jednorazový zber údajov o spôsobe výplaty mzdy zamestnanca a o čísle účtu, na ktorý sa vypláca mzda, ak sa mzda vypláca bezhotovostne.

Proaktívne poskytovanie niektorých dávok sociálneho poistenia majú právne predpisy umožniť s účinnosťou od 1. apríla 2026. K uvedenému dátumu preto Sociálna poisťovňa musí disponovať aj s údajmi nevyhnutnými na vyplatenie proaktívnych dávok. So zámerom vytvoriť zamestnávateľom dostatočný časový priestor na plnenie tejto povinnosti a umožniť tak plynulé, bezproblémové vyplácanie spomínaných dávok sa ustanovilo, aby toto prechodné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. novembra 2025, čím sa na plnenie povinnosti vytvorí obdobie piatich kalendárnych mesiacov.

Ustanovilo sa preto, aby povinnosť zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni spôsob výplaty mzdy, a v prípade bezhotovostnej výplaty, číslo bankového účtu zamestnanca, na ktorý sa mzda vypláca bola uložená v lehote do 31. marca 2026, a to za zamestnancov, ktorých povinné poistenie vzniklo pred 1. novembrom 2025, resp. pred 31. marcom 2026, ak ich poistenie trvá aj v čase splnenia oznamovacej povinnosti.

Oznámenie má byť vykonané spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou najneskôr do 31. marca 2026. Tento termín poskytuje zamestnávateľom a Sociálnej poisťovni dostatok času na prípravu potrebných systémov a postupov, čím sa zabezpečí plynulý prechod na nový systém bez nadmernej záťaže.

Táto úprava má zásadný význam, pretože od 1. apríla 2026 sa okrem nemocenskej dávky budú proaktívne vyplácať aj dávky tehotenské a materské t. j. bez potreby podania žiadosti zo strany poistenca. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby Sociálna poisťovňa mala k dispozícii aktuálne a správne údaje o poistencoch, vrátane údajov o ich bankových účtoch.

Znenie odseku 2 zabráni vzniku duplicitnej povinnosti zamestnávateľom, nakoľko zamestnávateľovi, ktorý splnil oznamovaciu povinnosť podľa odseku 1 a oznámil údaje potrebné na vyplácanie proaktívnej dávky, už nevznikne povinnosť oznamovať číslo účtu svojich zamestnancov z dôvodu vzniku každej ich dočasnej pracovnej neschopnosti.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2026

§ 293gl

Zamestnávateľ je povinný predložiť Sociálnej poisťovni evidenciu o svojich zamestnancoch vedenú na účely nároku na dávku dôchodkového poistenia podľa § 231 ods. 1 písm. j) v znení účinnom do 31. decembra 2025 za obdobie pred 1. januárom 2026 prostredníctvom elektronického formulára určeného Sociálnou poisťovňou do

a) 31. januára 2026 za zamestnancov, ktorí ukončili právny vzťah so zamestnávateľom pred 1. januárom 2026, ak povinnosť predložiť túto evidenciu nesplnil pred 1. januárom 2026,

b) 30. júna 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 menej ako 51 zamestnancov,

c) 30. septembra 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 viac ako 50 zamestnancov a menej ako 501 zamestnancov,

d) 31. decembra 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 viac ako 500 zamestnancov.

Komentár k § 293gl

Novelou zákona č. 310/2024 Z. z. sa od 1. 1. 2026 doplnili prechodné ustanovenia, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný predložiť Sociálnej poisťovni evidenciu o svojich zamestnancoch vedenú na účely nároku na dávku dôchodkového poistenia prostredníctvom elektronického formulára určeného Sociálnou poisťovňou.

§ 293gm

V prípade platobnej neschopnosti osobitného fondu v rokoch 2026 a 2027 poskytne štát Sociálnej poisťovni finančnú výpomoc.

Komentár k § 293gm

Prechodné ustanovenia boli doplnené novelou zákona č. 258/2025 Z. z. od 1. 1. 2026. V prípade platobnej neschopnosti osobitného fondu v rokoch 2026 a 2027 poskytne štát Sociálnej poisťovni finančnú výpomoc. Ustanovenie umožní, aby povinnosť zamestnávateľa oznámiť spolu s prihlasovaním zamestnanca do registra poistencov aj číslo účtu, na ktorý sa zamestnancovi vypláca mzda, alebo informáciu o vyplácaní mzdy v hotovosti, sa vzťahovala len na situácie, kedy poistný vzťah vznikne po 31. marci 2026. Ide o vylúčenie duplicity v oznamovaní údajov.

§ 293gn

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. apríla 2026

Oznámenie čísla účtu zamestnanca v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktoré zamestnávateľ poukazuje zamestnancovi mzdu, alebo informácie, že zamestnancovi mzdu vypláca v hotovosti, podľa § 293gka ods. 1 sa považuje za oznámenie podľa § 231 ods. 1 písm. c) v znení účinnom od 1. apríla 2026.

 

[Dňom 31. decembra 2026 za § 293gn sa vkladá § 293go, ktorý vrátane nadpisu znie:

§ 293go

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 31. decembra 2026

(1) Povinne dôchodkovo poistená je fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu,¹⁴¹⁾ ak nie je dôchodkovo poistená podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e) a g) až i), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek.

(2) Fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu141) a ktorá bola povinne dôchodkovo poistená podľa § 15 ods. 1 písm. e) v znení účinnom do 30. decembra 2026, toto poistenie trvá po 30. decembri 2026, ak spĺňa podmienky podľa odseku 1.

(3) Na fyzickú osobu podľa odsekov 1 a 2 sa

a) § 15 ods. 1 písm. e) prvý bod nevzťahuje,

b) § 227 ods. 4 vzťahuje rovnako.

(4) Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe uvedenej v odseku 1 vzniká najskôr odo dňa splnenia podmienok podľa odseku 1.

(5) Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby uvedenej v odsekoch 1 a 2 zaniká odo dňa, od ktorého prestala spĺňať podmienky podľa odsekov 1 a 2 alebo odo dňa odhlásenia sa z povinného dôchodkového poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky.

(6) Ak sa fyzická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 odhlásila z povinného dôchodkového poistenia, povinné dôchodkové poistenie z toho istého dôvodu jej vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa, v ktorom jej zaniklo povinné dôchodkové poistenie, ak spĺňa podmienky podľa odseku 1; § 229 ods. 5 sa vzťahuje rovnako.

(7) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny je povinné Sociálnej poisťovni na účely vykonávania sociálneho poistenia poskytovať v rozsahu a spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou údaje o fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu,¹⁴¹⁾ a deň zániku nároku na tento peňažný príspevok.

(8) Obdobie dôchodkového poistenia podľa odsekov 1 a 2 je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. e).]

Komentár k § 293go

Tieto prechodné ustanovenia boli zavedené novelou zákona č. 406/2025 Z. z., a to od 31. 12. 2026.

V odseku 1 sa ustanovilo, aby bola od 31. decembra 2026 povinne dôchodkovo poistená aj fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej patrí peňažný príspevok na opatrovanie k 30. decembru 2026, a tento sa jej poskytuje podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. decembra 2026 do konca kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o príspevku na pomoc pri odkázanosti inej fyzickej osoby. Poistenie bude trvať za predpokladu, že fyzická osoba nebude povinne dôchodkovo poistená podľa § 15 písmen c) až e) a g) až i), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek.

V odseku 2 sa pre fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, a povinné dôchodkové poistenie jej z tohto dôvodu vzniklo pred 31. decembrom 2026, sa po 30. decembri 2026 ustanovilo zabezpečiť kontinuitu dôchodkového poistenia. Poistenie jej po 30. decembri 2026 trvá za predpokladu, že spĺňa podmienky podľa odseku 1.

V odseku 3 sa upravuje, že na fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a je povinne dôchodkovo poistená podľa odsekov 1 a 2, sa nevzťahuje ustanovenie o povinnom dôchodkovom poistení neformálneho opatrovateľa podľa § 15 ods. 1 písm. e). Vzťahuje sa však na ňu povinnosť oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu bydliska vyplývajúcu z § 227 ods. 4, ak je súčasne povinne dôchodkovo poisteným zamestnancom, a v právnych vzťahoch sociálneho poistenia sa na ňu uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

V odseku 4 sa upravuje moment vzniku povinného dôchodkového poistenia fyzickej osoby, ktorej patrí peňažný príspevok na opatrovanie k 30. decembru 2026, a povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby, ktorej je tento príspevok poskytovaný nevzniklo napr. z dôvodu, že bola povinne dôchodkovo poistená ako fyzická osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov veku. Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby z dôvodu poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie vzniká odo dňa splnenia podmienok podľa odseku 1, najskôr od 31. decembra 2026.

V odseku 5 sa moment zániku povinného dôchodkového poistenia fyzickej osoby uvedenej v odsekoch 1 a 2 ustanovuje tak ako v súčasnosti, t. j. odo dňa, od ktorého prestala spĺňať podmienky podľa odseku 1 a 2 alebo odo dňa odhlásenia, najskôr odo dňa podania odhlášky.

V odseku 6 sa rovnako ako v súčasnosti zavádza aj opätovný vznik povinného dôchodkového poistenia fyzickej osoby podľa odseku 1 a 2, ktorá sa z poistenia predtým odhlásila. Povinné dôchodkové poistenie z toho istého dôvodu jej vzniká odo dňa prihlásenia sa, najskôr odo dňa predchádzajúceho zániku povinného dôchodkového poistenia, ak sú splnené podmienky odseku 1.

V odsek 7 sa ustanovuje, aby Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny oznamovalo Sociálnej poisťovni údaje o fyzickej osobe, ktorej je poskytovaný peňažný príspevok na opatrovanie a o zániku nároku na tento príspevok. Účelom je správne posúdenie jej povinného dôchodkového poistenia.

V odseku 8 sa upravuje, že dôchodkové poistenie fyzickej osoby, ktorej povinné dôchodkové poistenie vzniklo alebo trvalo po 30. decembri 2026 podľa tohto prechodného ustanovenia, je na účely nároku na dôchodkovú dávku dôchodkovým poistením podľa § 15 ods. 1 písm. e).

§ 293gma

(1) Na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby, ktorá dovŕšila 18 rokov veku, bola pred 1. januárom 2026 oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo vykonávala zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžadovalo oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, a po 31. decembri 2025 je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, sa od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2025; to neplatí, ak od zániku posledného oprávnenia na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo od ukončenia vykonávania poslednej zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, uplynulo viac ako 60 mesiacov.

(2) Ak odsek 3 neustanovuje inak, fyzickej osobe podľa odseku 1, ktorá je 1. júla 2026 samostatne zárobkovo činnou osobou podľa tohto zákona, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká 1. júla 2026.

(3) Fyzickej osobe podľa odseku 1, ktorej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby trvá k 30. júnu 2026, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby trvá aj po tomto dni, ak 1. júla 2026 je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa tohto zákona.

(4) Minimálny mesačný vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby podľa odseku 1 na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 je 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2024.

(5) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2025, je v období od 1. júla 2026 do 30. septembra 2026

a) vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna 2026, alebo

b) 26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2024, ak nemá vymeriavací základ podľa písmena a).

(6) Samostatne zárobkovo činnej osobe, na ktorú sa nevzťahuje odsek 1 a ktorá v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo podľa svojho čestného vyhlásenia opätovne začala vykonávať zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2026 vzniká 1. júla 2026.

§ 293gmb

(1) Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla zamestnancovi pred 1. januárom 2026 a trvá aj po 31. decembri 2025, nárok na nemocenské a nárok na jeho výplatu sa posudzuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.

(2) Na nemocenské, na ktoré vznikol nárok podľa odseku 1, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2025.

§ 293gmc

Ak nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol pred 1. januárom 2026, podmienky nároku a podmienky nároku na výplatu tejto dávky sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.

§ 293gmd

(1) Na účely určenia sumy 13. dôchodku sa v rokoch 2026 až 2028 za priemernú mesačnú sumu príslušnej dôchodkovej dávky vykázanú Sociálnou poisťovňou za kalendárne roky 2025, 2026 a 2027 považuje pre poberateľa

a) starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku suma 667,30 eura,

b) invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidného dôchodku podľa § 266 a sociálneho dôchodku suma 548,50 eura,

c) invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % suma 301,40 eura,

d) vdovského dôchodku suma 363,20 eura,

e) vdoveckého dôchodku suma 300,10 eura,

f) sirotského dôchodku suma 300,00 eur.

(2) V rokoch 2026 až 2028 sa ustanovenie § 226 ods. 1 písm. r) šiesty bod nepoužije.

Komentár k § 293gma až 293gmd

Tieto ustanovenia boli do zákona doplnené novelou zákona č. 261/2025 Z. z. od 1. 1. 2026.

–   § 293gma

Ustanovilo sa zavedenie prechodného ustanovenia, ktorého cieľom je zabezpečiť postupný prechod SZČO, ktoré začali podnikať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť do 31. decembra 2025, na novú právnu úpravu povinného poistenia SZČO účinnú od 1. januára 2026. Prechodný režim tiež umožní dotknutým subjektom lepšie sa pripraviť na aplikačné zmeny v povinnom poistení SZČO. Počas prechodného obdobia od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 sa na posudzovanie povinného poistenia fyzickej osoby, ktorá dovŕšila 18 rokov veku, mala oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v období pred 1. januárom 2026 a má oprávnenie aj po 31. decembri 2025, bude vzťahovať právna úprava účinná do 31. decembra 2025. Rovnaký režim sa zavádza aj pre posúdenie povinného poistenia SZČO, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť bez oprávnenia. Ak však od zániku posledného oprávnenia, alebo ukončenia vykonávania poslednej zárobkovej činnosti, v prípade SZČO bez oprávnenia, uplynulo viac ako 60 mesiacov, na posúdenie povinného poistenia SZČO sa neuplatní právna úprava účinná do 31. decembra 2025, ale právna úprava účinná od 1. januára 2026. To znamená, že povinné poistenie SZČO vznikne od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, ak ide o SZČO bez oprávnenia.

Zároveň sa v odseku 2 ustanovilo, aby vyššie uvedenej fyzickej osobe, ktorá bude mať postavenie SZČO 1. júla 2026 podľa znenia zákona, povinné poistenie vzniklo 1. júla 2026. Výnimkou bude fyzická osoba, ktorej povinné poistenie trvalo k 30. júnu 2026 a zároveň 1. júla 2026 má postavenie SZČO podľa novej právnej úpravy. Takejto SZČO povinné poistenie plynulo trvá aj po 30. júni 2026 bez ohľadu na to, či jej povinné poistenie SZČO 30. júna 2026 zanikne podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2025 na základe výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý dosiahla za rok 2025, alebo nezanikne (úprava v odseku 3).

V odseku 4 sa ustanovilo, aby SZČO, ktorá bude povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená v období od 1. januára 2026, platila poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné poistenie, invalidné poistenie) a poistné do rezervného fondu solidarity z vymeriavacieho základu mesačne minimálne vo výške 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov (v roku 2026 to bude 914,40 eur). Ide o rovnaký minimálny mesačný vymeriavací základ aký sa navrhuje upraviť v § 138 ods. 9 pre povinne poistenú SZČO, ktorá má vymeriavací základ určený ako podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutého vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti upraveného o zákonom vymedzené položky a koeficientu 1,486, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu alebo dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti a pre dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie.

Zároveň sa v odseku 5 zaviedla úprava určenia vymeriavacieho základu povinne poistenej SZČO od 1. júla 2026 do 30. septembra 2026, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2025. Pre takú SZČO, sa navrhuje rovnaký vymeriavací základ, z akého platila poistné do 30. júna 2026. Pre SZČO, ktorá takýto vymeriavací základ nemala, sa zaviedol vymeriavací základ v sume 26 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2024 (26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2024).

V odseku 6 sa ustanovila výnimka zo vzniku povinného poistenia pre SZČO, ktorá v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 opätovne nadobudla postavenie SZČO, teda znovu je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo znovu podľa svojho čestného vyhlásenia začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, a nevzťahuje sa na ňu prechodná právna úprava podľa odseku 1. Takejto SZČO povinné poistenie podľa navrhovanej právnej úpravy § 21 ods. 3 vzniká 1. júla 2026.

Pre lepšie pochopenie praktických dopadov prechodného režimu v odsekoch 1 až 3 uvádzame nasledovné ilustračné príklady:

Príklad

Fyzická osoba má živnostenské oprávnenie od roku 2022 a 31. decembra 2025 je povinne poistenou SZČO. Počas prechodného obdobia od 1. januára do 30. júna 2026 (vrátane) sa pri posudzovaní povinného poistenia SZČO aplikuje úprava účinná do 31. decembra 2025. Ak tejto osobe nezanikne povinné poistenie SZČO 30. júna 2026 (na základe výšky príjmu z podnikania), t. j. trvá, a 1. júla 2026 bude mať postavenie SZČO podľa navrhovanej úpravy, povinné poistenie SZČO bude plynulo pokračovať po 30. júni 2026 (§ 293gm ods. 3). Ak jej povinné poistenie SZČO zanikne 30. júna 2026 na základe výšky príjmu z podnikania a 1. júla 2026 bude mať postavenie SZČO podľa úpravy, bude povinne poistená SZČO aj po 30. júni 2026 (§ 293gm ods. 3).

Príklad

Fyzická osoba zrušila živnostenské oprávnenie v roku 2018. Od 5. marca 2026 má nové živnostenské oprávnenie, teda viac než 60 mesiacov od zániku posledného živnostenského oprávnenia. Vzhľadom na to sa pri posudzovaní vzniku jej povinného poistenia SZČO od 1. januára 2026 aplikuje nová právna úprava, bez použitia prechodného režimu. Povinné poistenie SZČO vznikne tejto osobe 1. septembra 2026 za predpokladu, že v tento deň bude mať postavenie SZČO (§ 21 ods. 1 v spojení s ods. 3).

Príklad

Fyzická osoba zrušila živnostenské oprávnenie v roku 2024. Jej príjem z podnikania za rok 2024 bol 12 000 eur, teda vyšší ako zákonom stanovená hranica príjmu na vznik povinného poistenia SZČO (8 580 eur). Od 20. marca 2026 má nové živnostenské oprávnenie, teda menej než 60 mesiacov od zrušenia posledného živnostenského oprávnenia. Vzhľadom na to sa pri posudzovaní vzniku povinného poistenia SZČO v prechodnom období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 (vrátane) aplikuje úprava účinná do 31. decembra 2025. Povinné poistenie SZČO vznikne 20. marca 2026. Ak povinné poistenie SZČO nezanikne 30. júna 2026, t. j. trvá, a 1. júla 2026 bude mať postavenie SZČO podľa navrhovanej úpravy, bude povinné poistenie trvať aj po 30. júni 2026 (§ 293gm ods. 3). Ak povinné poistenie SZČO zanikne 30. júna 2026 na základe výšky príjmu z podnikania, ale k 30. júnu 2026 trvalo, a 1. júla 2026 bude mať postavenie SZČO podľa úpravy, tak bude povinne poistená SZČO aj po 30. júni 2026 (§ 293gm ods. 3).

Príklad

Fyzická osoba má jediné oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti od marca 2025, teda za rok 2024 nedosahovala žiadne príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Počas prechodného obdobia od 1. januára do 30. júna 2026 sa na posúdenie povinného poistenia SZČO vzťahuje úprava účinná do 31. decembra 2025. Ak bude mať 1. júla 2026 postavenie SZČO podľa núpravy, povinné poistenie jej vznikne 1. júla 2026 (§ 293gm ods. 2).

Príklad

Fyzická osoba vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť ako SZČO bez oprávnenia od roku 2023. 31. decembra 2025 je povinne poistenou SZČO. Počas prechodného obdobia od 1. januára do 30. júna 2026 sa pri posudzovaní jej povinného poistenia SZČO aplikuje úprava účinná do 31. decembra 2025. 12. februára 2026 doručí Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie o nevykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti od 1. januára 2026. Povinné poistenie SZČO zaniká 12. februára 2026. Ak bude mať 1. júla 2026 postavenie SZČO podľa úpravy (18 rokov veku a podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť), jej povinné poistenie vznikne 1. júla 2026 (§ 293gm ods. 2).

–   § 293gn

Zaviedlo sa prechodné ustanovenie v súvislosti s úpravou vzniku nároku na nemocenské, a to z dôvodu zabezpečenia právnej istoty a predvídateľnosti právnych vzťahov pre poistencov, ktorým vznikla dočasná pracovná neschopnosť pred účinnosťou novely zákona.

Cieľom je vyhnúť sa retroaktívnym účinkom novej právnej úpravy, ktoré by mohli mať negatívny dopad na už vzniknuté nároky poistencov. Z uvedeného dôvodu sa ustanovilo, aby sa na prípady dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré vznikli pred 31. decembrom 2025 a trvajú aj po tomto dátume, naďalej vzťahovala právna úprava účinná do 31. decembra 2025. To znamená, že ak zamestnancovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť 29. decembra 2025, podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2025 mu vznikne nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, teda od 8. januára 2026.

§ 293gme

Dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia začatý a neukončený do 31. decembra 2025 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.

Komentár k § 293gme

Ide o ustanovenia zavedené novelou zákona č. 294/2025 Z. z. od 1. 1. 2026. To znamená, že dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia začatý a neukončený do 31. decembra 2025 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.

§ 293gmf

Suma dôchodkovej dávky okrem 13. dôchodku priznanej v roku 2026, na ktorú vznikol nárok a nárok na jej výplatu v roku 2026, sa určí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.

§ 293gmg

(1) Na účely určenia sumy starobného dôchodku poistenca, predčasného starobného dôchodku poistenca a invalidného dôchodku poistenca sa obdobie starostlivosti o dieťa od 1. januára 2004 do 31. decembra 2025 posudzuje podľa § 15 ods. 1 písm. c) a d) v znení účinnom od 1. januára 2026.

(2) Ak vymeriavací základ na platenie poistného štátom na dôchodkové poistenie z dôvodu starostlivosti o dieťa podľa § 15 ods. 1 písm. c) a d) v znení účinnom do 31. decembra 2025 bol vyšší ako 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku, na minimálnu hranicu úhrnu vymeriavacích základov podľa § 61 ods. 2 a na určenie koeficientu podľa § 66 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa použije vymeriavací základ, z ktorého štát platil alebo by bol platil poistné v príslušnom kalendárnom roku alebo jeho časti.

§ 293gmh

(1) Suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku poistenca, ktorý sa staral o dieťa v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 15 ods. 1 písm. c) a d) v znení účinnom od 1. januára 2026 alebo získal obdobie starostlivosti o dieťa uvedené v § 255 ods. 3, určená podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025 a suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku určená podľa § 293gmf sa od 1. januára 2026 novo určí podľa tohto zákona v znení účinnom v čase ich priznania s použitím priemerného osobného mzdového bodu určeného podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2026. Ak suma dôchodkovej dávky určená podľa prvej vety je nižšia ako suma dôchodkovej dávky patriaca k 31. decembru 2025 alebo ako suma dôchodkovej dávky určená podľa § 293gmf, vypláca sa suma dôchodkovej dávky určená podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.

(2) Na účely určenia sumy dôchodkovej dávky podľa odseku 1 sa použije rozhodujúce obdobie, ktoré bolo určené na účely určenia sumy tejto dôchodkovej dávky patriacej k 31. decembru 2025 alebo určenej podľa § 293gmf.

(3) O sume dôchodku podľa odseku 1 sa rozhodne do 31. decembra 2031.

§ 293gmi

Ak povinné dôchodkové poistenie zaniklo podľa § 22 ods. 3 v znení účinnom do 31. decembra 2025, povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) druhom bode a písm. e) a i) v znení účinnom od 1. januára 2026 opätovne vzniká od 1. januára 2026, ak táto fyzická osoba spĺňa podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. c) druhého bodu a písm. e) a i) v znení účinnom od 1. januára 2026.

§ 293gmj

(1) Na platenie poistného na starobné poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾ invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity štátom za obdobie pred 1. januárom 2026 za fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) až e), g) až i) v znení účinnom do 31. decembra 2025, za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské, a za fyzické osoby uvedené v § 293fv sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2025.

(2) Poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity podľa odseku 1 sa za obdobie pred 1. januárom 2026 považuje za zaplatené; to sa nevzťahuje na poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za december 2025 splatné v januári 2026.

Komentár k § 293gmf až 293gmj

Ustanovenia boli zavedené novelou zákona č. 387/2025 Z. z. od 1. 1. 2026.

Ak nárok a nárok na výplatu dôchodkovej dávky (okrem 13. dôchodku) vznikne v roku 2026, navrhuje sa, aby sa suma tejto dôchodkovej dávky dočasne určila podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2025, a to z dôvodu vytvorenia dostatočného časového priestoru na prípravu informačných systémov nevyhnutne potrebných na vypočítanie sumy priznávaného dôchodku podľa novej právnej úpravy. Vo vzťahu k dôchodku, ktorého nárok a nárok na výplatu vznikol pred 1. januárom 2026, sa nemení nič na zásade, podľa ktorej sa na nárok na dôchodok a jeho výplatu vzťahuje právna úprava účinná v čase splnenia podmienok nároku.

Ak osoba vykonávala v období starostlivosti o dieťa od roku 2004 do 31. decembra 2025 zárobkovú činnosť, z ktorej bola povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, poistné na dôchodkové poistenie sa platilo z dôvodu zárobkovej činnosti. Ak bol v tomto období vymeriavací základ zo zárobkovej činnosti nižší ako vymeriavací základ, z ktorého platil poistné štát, uvedené malo negatívny vplyv na sumu dôchodku. Preto sa ustanovilo tento negatívny vplyv odstrániť. Aj týmto poistencom, ak bol ich vymeriavací základ nižší ako vymeriavací základ z dôvodu starostlivosti o dieťa, bude ich vymeriavací základ zvýšený na 60 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov. Garantuje sa, že v prípade, ak vymeriavací základ na platenie poistného štátom z dôvodu starostlivosti o dieťa v konkrétnom kalendárnom roku bol vyšší ako 60 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov, použije sa na určenie minimálneho vymeriavacieho základu tento vyšší vymeriavací základ (napríklad 70 % VVZ v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006).

Zároveň okrem iného vyplýva aj to, že napriek tomu, že do 31. decembra 2025 bola dôchodkovo poistená osoba starajúca sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom až od šiestich rokov veku do osemnástich rokov veku dieťaťa, a to podľa § 15 ods. 1 písm. d), podľa tohto znenia sa v prípade, že je preukázané, že dieťa malo dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav aj pred šiestym rokom veku, z rozhodujúceho obdobia vylúčia aj obdobia starostlivosti o takéto dieťa pred šiestym rokom veku, najskôr však odo dňa vzniku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a to aj bez splnenia podmienky získania potrebného obdobia dôchodkového poistenia z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti. Napríklad dieťa má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav od ôsmeho mesiaca od narodenia, ktorý trval aj po dovŕšení osemnásteho roku veku, z rozhodujúceho obdobia na určenie POMB sa vylúči obdobie od ôsmeho mesiaca starostlivosti o také dieťa, a prvých osem mesiacov starostlivosti sa vylúči iba vtedy, ak osoba starajúca sa o dieťa získala aspoň osem mesiacov dôchodkového poistenia z výkonu zárobkovej činnosti.

Ak má poistenec priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2004, t. j. v prípade, ak nárok na výplatu dôchodku vznikol pred 1. januárom 2026 alebo nárok a nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku vznikol v roku 2026 a z nich odvodené pozostalostné dôchodky, navrhuje sa nanovo určiť sumu týchto dôchodkov, pri ktorej sa nanovo určí len priemerný osobný mzdový bod, a to podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2026. Rozhodujúce obdobie, z ktorého bola vypočítaná suma dôchodku sa na účely určenia hodnoty novo určeného priemerného osobného mzdového bodu sa nemení.

O novo určenej sume dôchodkovej dávky v obidvoch situáciách rozhodne Sociálna poisťovňa najneskôr do 31. decembra 2031. Nárok na výplatu dôchodku v novej sume vznikne od 1. januára 2026, pokiaľ je takto určená suma dôchodku vyššia.

Ďalej sa ustanovilo, aby dôchodkové poistenie fyzickej osoby starajúcej sa o dieťa do šiestich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, osoby, ktorá vykonáva osobnú asistenciu a osoby s priznaným kompenzačným príspevkom, ktoré zaniklo pred 1. januárom 2026 z dôvodu vzniku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, opätovne vzniklo 1. januára 2026, ak uvedené fyzické osoby spĺňajú ďalšie zákonom ustanovené podmienky (napr. fyzická osoba má trvalý pobyt na území SR, nemá priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok). Dôvodom je umožnenie súbežnej existencie dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby a dôchodkového poistenia poistenca štátu (fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, osoby, ktorá vykonáva osobnú asistenciu a osoby s priznaným kompenzačným príspevkom) od 1. januára 2026.

Ide o obdobný inštitút opätovného vzniku dôchodkového poistenia uvedených osôb, ktorý je do 31. decembra 2025 upravený v § 22 ods. 3, v prípade ktorého dôchodkové poistenie vzniká automaticky po zániku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.

Aj po 31. decembri 2025 sa môže dodatočne preukázať, že fyzická osoba spĺňa podmienky na vznik povinného dôchodkového poistenia poistenca štátu s dátumom jeho vzniku pred 1. januárom 2026 (napr. fyzická osoba, ktorá sa riadne stará o dieťa, sa v roku 2026 prihlási na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti s dátumom vzniku dôchodkového poistenia 1. apríla 2025). Ustanovilo sa zrušiť povinnosť štátu platiť poistné na dôchodkové poistenie a do rezervného fondu solidarity za poistencov štátu za obdobie od 1. januára 2026. Preto sa obdobne pristupuje aj k poistnému na dôchodkové poistenie a do rezervného fondu solidarity za poistencov štátu za obdobie pred 1. januárom 2026 tak, že toto poistné sa bude považovať za zaplatené (štát de facto toto poistné nezaplatí). Štát naposledy zaplatí poistné na dôchodkové poistenie a do rezervného fondu solidarity za poistencov štátu za december 2025.

§ 293gmk

Prechodné ustanovenie účinné
od 1. marca 2026

Súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138 ods. 1 nie je príspevok podľa osobitného predpisu.^140a)

Komentár k § 293gmk

Prechodné ustanovenie účinné od 1. marca 2026 bolo zavedené novelou zákona č. 30/2026 Z. z. Súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138 ods. 1 nie je príspevok podľa § 102be ods. 1 až 4 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č. 30/2026 Z. z.

 

deviata ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 294

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1. zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení zákona č. 16/1959 Zb., zákona č. 58/1964 Zb., zákona č. 65/1965 Zb., zákona č. 67/1965 Zb., zákona č. 87/1968 Zb., zákona č. 88/1968 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 8/1982 Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona č. 148/1983 Zb., zákona č. 109/1984 Zb., zákona č. 51/1987 Zb., zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 134/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z., zákona č. 154/1997 Z. z., zákona č. 132/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z. a zákona č. 238/1998 Z. z.,

2. zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 98/1971 Zb., zákona č. 99/1972 Zb., nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 106/1979 Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona č. 57/1984 Zb., zákona č. 109/1984 Zb., nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 112/1984 Zb., zákona č. 51/1987 Zb., zákona č. 103/1988 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 134/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1995 Z. z., zákona č. 154/1997 Z. z., zákona č. 132/1998 Z. z. a zákona č. 235/1998 Z. z.,

3. zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 76/1979 Zb., nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 77/1979 Zb., zákona č. 106/1979 Zb., zákona č. 150/1979 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona č. 116/1983 Zb., zákona č. 30/1983 Zb., zákona č. 56/1984 Zb., zákona č. 108/1984 Zb., nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 112/1984 Zb., zákona č. 53/1987 Zb., zákona č. 100/1988 Zb., zákona č. 1/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z.,

4. zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 1/1991 Zb., zákona č. 46/1991 Zb., zákona č. 246/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 578/1991 Zb., zákona č. 116/1992 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 59/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 97/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 71/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 365/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 78/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 135/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 137/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z., zákona č. 154/1997 Z. z., zákona č. 278/1997 Z. z., zákona č. 376/1997 Z. z., zákona č. 132/1998 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 236/1998 Z. z., zákona č. 238/1998 Z. z., zákona č. 107/1999 Z. z., zákona č. 300/1999 Z. z., zákona č. 344/1999 Z. z., zákona č. 355/1999 Z. z., zákona č. 233/2000 Z. z., zákona č. 446/2000 Z. z., zákona č. 242/2001 Z. z., zákona č. 385/2001 Z. z., zákona č. 306/2002 Z. z., zákona č. 413/2002 Z. z., zákona č. 451/2002 Z. z. a zákona č. 222/2003 Z. z.,

5. zákon Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 236/1998 Z. z., zákona č. 238/1998 Z. z., zákona č. 155/1999 Z. z., zákona č. 300/1999 Z. z., zákona č. 450/2000 Z. z., zákona č. 280/2002 Z. z. a zákona č. 281/2002 Z. z.,

6. zákon č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 97/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 135/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1996 Z. z., zákona č. 154/1997 Z. z., zákona č. 132/1998 Z. z., zákona č. 107/1999 Z. z., zákona č. 233/2000 Z. z., zákona č. 385/2001 Z. z., zákona č. 306/2002 Z. z. a zákona č. 222/2003 Z. z.,

7. zákon č. 246/1991 Zb. o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1991,

8. zákon č. 297/1991 Zb. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

9. zákon č. 116/1992 Zb. o zvýšení dôchodkov v roku 1992,

10. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 97/1993 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1993,

11. § 9 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 175/2002 Z. z.,

12. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1993 Z. z. o druhom zvýšení dôchodkov v ro­ku 1993,

13. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 320/1993 Z. z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania v znení zákona č. 231/2002 Z. z.,

14. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1994 Z. z. o úprave dôchodkov priznaných v roku 1994,

15. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1994 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995,

16. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 354/1997 Z. z., zákona č. 366/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 236/1998 Z. z., zákona č. 238/1998 Z. z., zákona č. 56/1999 Z. z., zákona č. 300/1999 Z. z., zákona č. 345/1999 Z. z., zákona č. 232/2000 Z. z., zákona č. 233/2000 Z. z., zákona č. 243/2000 Z. z., zákona č. 245/2000 Z. z., zákona č. 467/2000 Z. z., zákona č. 242/2001 Z. z., zákona č. 385/2001 Z. z., zákona č. 505/2001 Z. z., zákona č. 280/2002 Z. z., zákona č. 281/2002 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z. a zákona č. 138/2003 Z. z.,

17. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 135/1995 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1995, o úprave dôchodkov priznaných v roku 1996 a o zmene niektorých predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia,

18. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1996 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1996 a o zmene niektorých zákonov,

19. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z. o úprave dôchodkov priznaných v roku 1997 a o zmene niektorých pred­pisov,

20. § 32 ods. 1 písm. c), § 44, § 46 a 47, § 49 až 60, § 62 až 70, § 118 ods. 4 písm. b), § 126 až 129 a § 130 ods. 3 druhá veta zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 354/1997 Z. z., zákona č. 366/1997 Z. z., zákona č. 386/1997 Z. z., zákona č. 394/1998 Z. z., zákona č. 56/1999 Z. z., zákona č. 292/1999 Z. z., zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 241/2000 Z. z., zákona č. 245/2000 Z. z., zákona č. 450/2000 Z. z., zákona č. 504/2001 Z. z., zákona č. 505/2001 Z. z., zákona č. 556/2001 Z. z., zákona č. 565/2001 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z. a zákona č. 678/2002 Z. z.,

21. zákon č. 154/1997 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,

22. zákon č. 357/1997 Z. z. o úprave dôchodkov priznaných v roku 1998,

23. zákon č. 132/1998 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1998, o úprave dôchodkov priznaných v roku 1999 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v znení zákona č. 107/1999 Z. z.,

24. zákon č. 107/1999 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,

25. zákon č. 233/2000 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,

26. zákon č. 385/2001 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2001, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,

27. § 21 až 26, § 35 ods. 3, § 195 ods. 5, v § 198 ods. 1 písm. a) až c), § 199 až 213, § 214 ods. 4, § 217 ods. 3, § 219 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,

28. zákon č. 306/2002 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ­oblas­ti sociálneho zabezpečenia v znení zákona č. 639/2002 Z. z.,

29. zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z.,

30. zákon č. 222/2003 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,

31. nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 138/1976 Zb. o úprave niektorých náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

32. nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 60/1982 Zb. o úprave niektorých náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

33. nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 231/1990 Zb. o zvýšení vyplácaných dôchodkov a hraníc nízkych dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu,

34. vyhláška Ministerstva zdravotníctva, Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 76/1957 Ú. v. o prechode z pracovnej neschopnosti do invalidity (čiastočnej invalidity) v znení vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 268/1990 Zb.,

35. vyhláška predsedu vlády č. 91/1958 Zb., ktorou sa uverejňuje opatrenie Ústrednej rady odborov o organizácii a vykonávaní nemocenského poistenia zamestnancov v znení vyhlášky č. 191/1960 Zb., vyhlášky č. 6/1967 Zb., vyhlášky č. 178/1968 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 123/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 262/1990 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej repu­bliky č. 274/1994 Z. z.,

36. vyhláška Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 141/1958 Ú. l. o nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení odsúdených v znení zákona č. 16/1959 Zb., vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 102/1964 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 143/1965 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 95/1968 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 155/1983 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 263/1990 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1995 Z. z.,

37. vyhláška Ústrednej rady odborov č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení v znení vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 95/1968 Zb., vyhlášky č. 178/1968 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 113/1975 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 79/1982 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 154/1983 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 80/1984 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 134/1984 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 239/1988 Zb. a vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 263/1990 Zb.,

38. vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 182/1968 Zb. o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti uchádzačom o zamestnanie v znení vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 132/1984 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 58/1987 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 50/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb.,

39. vyhláška Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch v znení vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 155/1983 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 79/1984 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 135/1984 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 59/1987 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 148/1988 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 123/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 263/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 501/1990 Zb. a zákona č. 306/1991 Zb.,

40. vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 123/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 260/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 313/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 501/1990 Zb., zákona č. 1/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 463/1991 Zb., zákona č. 578/1991 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 111/1992 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 259/1992 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 285/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z., vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 250/1993 Z. z., vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 290/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 365/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 137/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 197/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1995 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z.,

41. vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 145/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 273/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 319/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce č. 353/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 590/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 259/1992 Zb., zákona č. 195/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 265/1998 Z. z. a zákona č. 300/1999 Z. z.,

42. vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 356/1991 Zb. o kontrole dodržiavania liečebného režimu,

43. vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 106/1992 Zb. o spôsobe kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu,

44. vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 446/1992 Zb. o predpoklade osobitnej odbornej spôsobilosti v sprá­ve sociálneho zabezpečenia,

45. vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 290/1994 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení,

46. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 132/1995 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úra­zom alebo chorobou z povolania,

47. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 151/1996 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

48. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 98/1997 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

49. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 120/1998 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

50. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 125/1999 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

51. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 194/2000 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úra­zom alebo chorobou z povolania,

52. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 235/2001 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a náhrada nákladov na výživu pozostalých, ak zamestnanec následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania zomrel,

53. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 340/2002 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úra­zom alebo chorobou z povolania,

54. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 199/2003 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa upravuje náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

§ 294a

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.

§ 294aa

Zrušuje sa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 555/2007 Z. z., zákona č. 463/2008 Z. z., zákona č. 242/2011 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 240/2014 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 242/2015 Z. z., zákona č. 287/2016 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 289/2018 Z. z. a zákona č. 222/2019 Z. z.

Komentár k § 294aa

V súlade so zámerom transformácie vianočného príspevku na 13. dôchodok v nadväznosti na zavedenia 13. dôchodku sa novelou zákona č. 46/2020 Z. z. od 1. 4. 2020 zrušil zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku v znení neskorších predpisov.

§ 294ab

Zrušuje sa opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 157/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú náležitosti informácie o stave individuálneho účtu poistenca a náležitosti informácie o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2005 Z. z.

§ 294ac

Zrušuje sa zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2022 Z. z., zákona č. 356/2022 Z. z., zákona č. 399/2022 Z. z. a zákona č. 443/2023 Z. z.

Komentár k § 294ac

Ustanovenie bolo doplnené novelou zákona č. 87/2024 Z. z. 1. 7. 2024. V súlade so zámerom transformácie 13. dôchodku zo štátnej sociálnej dávky na dôchodkovú dávku upravenú v zákone o sociálnom poistení sa zrušil zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 295

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. 1. 2004 okrem § 122 ods. 4 až 6, § 123 ods. 3 až 5, § 272 ods. 7, § 286 ods. 2, § 291 ods. 3 a 4 a § 293, ktoré nadobudli účinnosť 27. 11. 2003 a § 120 ods. 4, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej re­publiky k Európskej únii (1. 5. 2004).

Zákon č. 551/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2004.

Zákon č. 600/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2004.

Zákon č. 5/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 2. 2004.

Zákon č. 43/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2005 okrem § 87 písm. a), § 156 ods. 1 písm. a) až h), § 233 ods. 2 písm. d) a § 293a, ktoré nadobudli účinnosť 1. 2. 2004.

Zákon č. 186/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 15. 4. 2004 okrem čl. III štvrtého bodu, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2005.

Zákon č. 365/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2004.

Zákon č. 391/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 9. 7. 2004.

Zákon č. 439/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2004 okrem čl. I druhého až štvrtého bodu, ôsmeho až štrnásteho bodu, šestnásteho až dvadsiateho bodu, dvadsiateho druhého bodu, dvadsiateho šiesteho bodu až dvadsiateho deviateho bodu, tridsiateho druhého bodu, trid­siateho tretieho a tridsiateho piateho bodu, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2005.

Zákon č. 523/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2005.

Zákon č. 721/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2005 okrem § 277b v sedemdesiatom prvom bode čl. I, ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (28. 12. 2004).

Zákon č. 82/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 4. 2005.

Zákon č. 244/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2005 okrem čl. II desiateho bodu [§ 226 ods. 1 písm. a)], ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (14. 6. 2005).

Zákon č. 351/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2005.

Zákon č. 534/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2006.

Zákon č. 584/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2006 okrem čl. III piateho bodu [§ 226 ods. 1 písm. a)], ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (20. 12. 2005).

Zákon č. 310/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2006 okrem štyridsiateho tretieho bodu, štyridsiateho piateho bodu, štyridsiateho deviateho bodu a päťdesiateho šiesteho bodu v čl. I, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2008.

Nález Ústavného súdu SR č. 460/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 19. 7. 2006.

Zákon č. 529/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 10. 2006.

Uznesenie Ústavného súdu SR č. 566/2006 Z. z. nadobudlo účinnosť 14. 10. 2006.

Zákon č. 592/2006 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (9. 11. 2006).

Zákon č. 677/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2007.

Zákon č. 274/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2008.

Zákon č. 519/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2008.

Zákon č. 555/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2008 okrem stoosemnásteho bodu (§ 168 ods. 2), stodvadsiatehošiesteho bodu [§ 226 ods. 1 písm. a)], stodvadsiatehodeviateho bodu (§ 226 ods. 4), stotridsiateho bodu (§ 226 ods. 5), stoštyridsiatehoôsmeho bodu (§ 245 ods. 2) a § 293an ods. 1 v stopäťdesiatomsiedmom bode v čl. I, ktoré nadobudli účinnosť dňom vyhlásenia (30. 11. 2007).

Zákon č. 659/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2008, okrem bodov 1 až 6 [§ 56 ods. 1, § 64 ods. 5, § 116 ods. 8, § 129 ods. 2, § 138 ods. 1 písm. a) a § 138 ods. 25], ktoré nadobudli účinnosť dňom zavedenia eura v Slovenskej republike.

Nález Ústavného súdu SR č. 204/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 30. 4. 2008.

Zákon č. 434/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 15. ­11. 2008.

Zákon č. 449/2008 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (20. 11. 2008), okrem prvého bodu až dvanásteho bodu, štrnásteho bodu až šestnásteho bodu, osemnásteho bodu až päťdesiateho šiesteho bodu a § 293au až 293aw, § 293ay až 293ba a § 293bc až 293be v päťdesiatom siedmom bode v čl. I, článku II, článku III a článku IV, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2009 a okrem trinásteho bodu a § 293ax v päťdesiatom siedmom bode v čl. I, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2010.

Zákon č. 599/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 2. 2009 okrem čl. II a čl. III prvého bodu, ktoré nadobudli účinnosť prvým dňom volebného obdobia Európskeho parlamentu, ktoré sa začne v roku 2009.

Zákon č. 108/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 4. 2009 okrem prvého bodu až deviateho bodu (§ 57 ods. 2, § 84 ods. 4, § 138 ods. 9, § 138 ods. 17, § 138 ods. 21 až 23, § 293ag) a § 293bh a 293bi, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2010.

Zákon č. 192/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 6. 2009.

Zákon č. 200/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 6. 2009.

Zákon č. 285/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2009.

Zákon č. 571/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2010.

Zákon č. 572/2009 Z. z. nadobudol nadobudol účinnosť 1. 1. 2010 okrem ôsmeho bodu, deviateho bodu a § 293bm v štyridsiatom bode v čl. I, ktoré nadobudol účinnosť 1. 2. 2010, jedenásteho bodu v čl. I, ktorý nadobudol účinnosť 1. 5. 2010, a okrem osemnásteho bodu, dvadsiateho druhého bodu, dvadsiateho siedmeho bodu až tridsiateho prvého bodu a § 293bn v štyridsiatom bode v čl. I, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2011.

Zákon č. 52/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2010.

Zákon č. 151/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2010.

Zákon č. 403/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2010.

Zákon č. 543/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2011.

Zákon č. 125/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2011.

Zákon č. 223/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 20. 7. 2011.

Zákon č. 250/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2011.

Zákon č. 334/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2011 okrem druhého bodu, tretieho bodu, piateho bodu až ôsmeho bodu a desiateho bodu, ktoré nadobudli účinnosť 1. 4. 2012.

Zákon č. 348/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2012.

Zákon č. 521/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2012 okrem § 14 ods. 2, § 19 ods. 2, § 23, § 138 ods. 4 a § 293cb, ktoré nadobudli účinnosť 1. 2. 2012.

Zákon č. 69/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 3. 2012.

Zákon č. 252/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2012 okrem § 1 ods. 2, § 4 ods. 1, 2, 5, § 7 ods. 3, 4,  § 14 ods. 2, § 20 ods. 3, § 60 ods. 6, § 63 ods. 3, 4, § 67 ods. 2, 6, § 81 ods. 5, § 82, § 89 ods. 8, 9,10, § 93 ods. 3, § 94 ods. 4, § 108 ods. 5, § 122 ods. 2, § 128 ods. 4, § 138 ods. 2, 4, až 17, § 139 ods.1, § 139a, § 139b, § 159  pís. a, § 162 ods. 2 písm. a), § 168 ods. 2 písm. c), § 170 ods. 4 až 13,  § 226 písm. a), e), h), m), § 231  ods. 1 písm. b), § 233 ods. 5, 6, 293ch a 293co ktoré nadobudli účinnosť od 1. 1. 2013, § 65 ods. 2, § 65a, ktoré nadobudli účinnosť od 1. 8. 2016.

Zákon č. 413/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2013.

Zákon č. 96/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2013.

Zákon č. 338/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2013 okrem § 3 ods. 2, § 4 ods. 4, § 5, § 21 ods. 1 a 2, poznámka k odkazu 43, § 21 ods. 3, § 21 ods. 4 a 5, § 23, § 30 písm. b), § 31 ods. 1 písm. b) a ods. 3, § 50, § 60 ods. 1, 73 ods. 5 a 6, § 81 ods. 6, § 82 ods. 9, poznámka pod čiarou k odkazu 56a,, § 84 ods. 1, § 84 ods. 4, § 88 ods. 2, § 104 ods. 6, § 108 ods. 5, § 108 ods. 7, § 116 ods. 6, § 116 ods. 7, § 138 ods. 1, § 138 ods. 2, § 139c ods. 3, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1, § 146 ods. 2, § 148 ods. 4, § 149 ods. 1, § 149 ods. 3, § 149 ods. 4, § 149 ods. 5, § 149 ods. 6, § 149 ods. 7, § 149 ods. 8, § 149 ods. 9, § 149 ods. 11, § 150 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, § 168 ods. 4, § 170 ods. 4, § 170 ods. 7 až 9, § 178 ods. 1 písm. a) 10 bode, § 179 ods. 1 písm. a) 1 bode, § 179 ods. 1 písm. a) 9 bode, § 179 ods. 1 písm. e), § 227a ods. 4, § 231 ods. 1 písm. f), § 231 ods. 1 písm. o), § 232 ods. 2 písm. a), § 233 ods. 6 písm. a), § 233 ods. 6 písm. b), § 233 ods. 9, § 237a, § 293cu až § 293dc a prílohy č. 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. 1. 2014 a okrem § 226 ods. 1 písm. o), § 228 ods. 1, § 228 ods. 2, § 228 ods. 4, § 233 ods. 6 písm. a), § 233 ods. 6 písm. b) a § 293dd, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2015.

Zákon č. 352/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2014.

Zákon č. 183/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2014 okrem § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 66 ods. 3, ods. 4 a ods. 6, § 67 ods. 2, § 131, § 168 ods. 1, § 170 ods. 1 a ods. 6, § 178 ods. 1 písm. d), § 179 ods. 1 písm. g) a h), § 226 ods. 1 písm. f) a písm i),
§ 226a ods. 1 a ods. 2, § 241a ods. 2 písm. d) a písm. f), § 246 ods. 1, § 293df a § 293dg, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2015

Zákon č. 195/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2014.

Zákon č. 204/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2014.

Zákon č. 240/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 10. 2014.

Zákon č. 298/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2015.

Zákon č. 32/2015 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vykonania najbližších volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.

Zákon č. 61/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 4. 2015.

Zákon č. 77/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 87/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 23. 4. 2015.

Zákon č. 112/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 140/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2015 okrem § 13 ods. 2, § 60 ods. 9, § 69b, § 81 ods. 7 písm. b), § 82 ods. 1 a ods. 8, § 117 ods. 9 a § 168a ods. 1, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2016.

Zákon č. 176/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2015.

Zákon č. 336/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 15. 12. 2015.

Zákon č. 378/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 2. 1. 2016.

Zákon č. 407/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 440/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 125/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2016.

Zákon č. 285/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 30. 10. 2016 okrem § 55 ods. 2, § 58 ods. 3, § 63 ods. 3 písm. d), § 63 ods. 4 písm. d), § 138 ods. 6, 7 a 9, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2017.

Zákon č. 310/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2017.

Zákon č. 355/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2017.

Zákon č. 2/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7 2017 okrem § 240 ods. 3, ktorý nadobudol účinnosť 1. 3. 2017, § 240 ods. 1, ktorý nadobudol účinnosť 1. 4. 2017.

Zákon č. 85/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2017.

Zákon č. 184/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 30. 10. 2017 okrem okrem § 65a ods. 1, ktorý nadobudne účinnosť 31. decembra 2017, a § 122 ods. 4 písmeno f), § 123 ods. 2 písm. b) tretí bod a § 293ds až 293dv, ktoré nadobudli účinnosť
1. januára 2018.

Zákon č. 264/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2018.

Zákon č. 266/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 15. 11. 2017 okrem § 15 ods. 1 písm. d), § 15 ods. 1 písm. e), § 15 odsek 2, § 15 ods. 6, § 22, § 23 písm. a) , § 34 odsek 3, § 60 ods. 9, § 65a ods. 3, § 69a ods. 2, § 69b ods. 1, V § 69b ods. 2, § 69b ods. 3, § 69b odsek 4, § 69b ods. 5, § 69c ods. 1, § 69c ods. 2, § 69c ods. 3, § 69d, § 81 ods. 7 písm. b), § 82, § 89 odsek 8
a 9, § 89 odsek 10, § 93 ods. 3, § 94 ods. 4, § 102 ods. 1
písm. l), § 104 odsek 1, § 104 odsek 2, § 104 ods. 3, § 105 ods. 1, § 105 ods. 3, § 117 ods. 9, § 120 ods. 4, § 120 odsek 5, § 122 ods. 4 písmeno g), § 123 ods. 2 písmeno b) šiesty bod,
§ 123 ods. 2 písm. c), § 129 ods. 2, § 133, poznámka pod čiarou k odkazu 70, § 134, § 142 ods. 3 písm. c), § 144 ods. 1, § 146 odsek 1, § 168 ods. 1, § 170 ods. 1, § 170 ods. 2, § 170 odsek 18, poznámky pod čiarou k odkazu 93ada, § 172 ods. 5, § 178 ods. 1 písm. a) siedmy bod, § 178 ods. 1 písm. a) jedenásty bod, § 179 ods. 1 písm. a) tretí bod, § 226 ods. 1 písmeno g), § 226 ods. 1 písmeno l), § 226 ods. 1 písm. o) štvrtý bod, § 226 ods. 1 písm. o) piaty bod, § 229 odsek 1, § 229 ods. 5, § 231 ods. 1, § 233 odsek 5, § 233 odsek 12, § 236 ods. 1, § 237 ods. 1, § 237a ods. 1, § 240 ods. 2, § 241a a § 293dw až 293ea, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2018 a okrem § 4 ods. 1 písm. b) druhý bod, § 4 ods. 2 , § 4 ods. 5 a § 7 ods. 3, § 7 ods. 4 písm. c) druhý bod, § 20 ods. 2, § 20 ods. 3 písm. a), § 67 odsek 6, § 67 ods. 7, § 68 odsek 2, § 68 ods. 4 a 7, § 69a ods. 2, § 75 ods. 3, § 77 ods. 3, § 84 ods. 5 písm. b), § 138 ods. 8 písm. a) a § 139c ods. 2 a 3, § 143 ods. 1, § 227a odsek 1, § 227a ods. 2, § 227a ods. 4, § 231 ods. 1 písm. b), ktoré nadobudli účinnosť 1. 7. 2018.

Zákon č. 279/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 15. 12. 2017 okrem § 159 písm. i), § 160 písm. e), § 168 ods. 2 písm. j), § 168 sa odsek 3 písm. h), § 170 ods. 19 a 20, ktoré nadobudli účinnosť 1. 5. 2018 a okrem § 293eb, ktorý nadobudol účinnosť 30. 4. 2018.

Zákon č. 63/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2018.

Zákon č. 87/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 4. 2018.

Zákon č. 177/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2019.

Zákon č. 191/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2018.

Zákon č. 282/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 30. 10. 2018, okrem § 293ee, ktorý nadobudol účinnosť 1.11. 2018 a okrem § 65a, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2019.

Zákon č. 314/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 3. 2019.

Zákon č. 317/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 19. 11. 2018 a 1. 1. 2019, okrem ustanovení, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2021 a ustanovení, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2023.

Zákon č. 366/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 30. 12. 2018.

Zákon č. 368/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2019.

Zákon č. 35/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2019.

Zákon č. 83/2019 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vystúpenia Veľkej Británie z EÚ.

Zákon č. 105/2019 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2020.

Zákon č. 221/2019 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 12. 2019.

Zákon č. 225/2019 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 9. 2019 okrem § 184 ods. 5, § 184 ods. 12 a § 185 ods. 2, ktoré nadobudli účinnosť 1. 7. 2020.

Zákon č. 231/2019 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2020.

Zákon č. 321/2019 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2020.

Zákon č. 381/2019 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 12. 2019 okrem § 293em, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2020 a okrem § 170 ods. 10, ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2020.

Zákon č. 382/2019 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2020.

Zákon č. 385/2019 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 4. 2020 okrem § 138 ods. 7 písm. b), ktorý nadobudne účinnosť 1. 1. 2022 (Zrušený 1. 6. 2022).

Zákon č. 390/2019 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 10. 2020.

Zákon č. 393/2019 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 4. 2020.

Zákon č. 466/2019 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2020.

Zákon č. 467/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2020, okrem § 19 ods. 2 písm. b) druhý bod, § 26 odsek 3, 4 a 5, § 39 ods. 1 písm. a) a ods. 4, poznámky pod čiarou k odkazu 50b, § 42, § 43 ods. 2, § 54 ods. 9, § 57 ods. 1 písm. c),§ 140 ods. 1 písm. b) a písm. c) a § 293ep, ktoré nadobudli účinnosť 1. apríla 2021 a § 54 ods. 10 písm. a) štvrtý bod, § 140 ods. 1 písm. c) a § 140 odsek 1 písm. d), ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2023.

Zákon č. 46/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 4. 2020.

Zákon č. 63/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
dňom vyhlásenia (27. 3. 2020).

Zákon č. 66/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
dňom vyhlásenia (4. 4. 2020).

Zákon č. 68/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
dňom vyhlásenia (6. 4. 2020).

Zákon č. 95/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
dňom vyhlásenia (25. 4. 2020).

Zákon č. 125/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
dňom vyhlásenia (21. 5. 2020).

Zákon č. 127/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
dňom vyhlásenia (21. 5. 2020).

Zákon č. 157/2020 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (17. 6. 2020).

Zákon č. 198/2020 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (21. 7. 2020), okrem § 147 ods. 2, § 168 ods. 2 písm. i), § 226 ods. 6, § 227 ods. 4, § 228 ods. 1, § 228 ods. 3, ods. 4 a ods. 5, § 231 ods. 1 písm. a) a písm. b) prvý, bod, tretí bod, piaty bod a šiesty bod, § 231 ods. 1 písm. d), písm. m), § 231 ods. 2, ods. 3, § 239 tretia veta, § 241a ods. 2 písm. a), ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2021 a § 168 ods. 2 písm. i), § 170 ods. 21, § 231 ods. 1 písm. b) prvý bod, § 231 ods. 1 písm. e), § 231 ods. 2 a ods. 3, § 241a ods. 2 písm. a), § 244 ods. 4, § 293fd, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2023.

Zákon č. 258/2020 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (23. 9. 2020).

Zákon č. 275/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2021.

Zákon č. 296/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 31. októbra 2020 okrem § 226 ods. 1 písm. p), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2021 a § 226 ods. 1 písm. q), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2023.

Zákon č. 330/2020 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (21. 11. 2020).

Zákon č. 365/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2021.

Zákon č. 372/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 30. decembra 2020 okrem § 82b odsek 1, § 82b odsek 4, § 226 odsek 7, § 293feb, § 293fl, § 293fm a prílohy č. 4a, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2021.

Zákon č. 426/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 4. 2022.

Zákon č. 126/2021 Z. z. nadobudol účinnosť
1. júla 2021.

Zákon č. 133/2021 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (10. 4. 2021) okrem § 49 ods. 1 až ods. 3, § 82b ods. 1 až ods. 4, § 112 ods. 8 a ods. 11, § 293fec, § 293fed, § 293fee a § 293fo, ktoré nadobudli účinnosť 1. mája 2021.

Zákon č. 215/2021 Z. z. nadobudol účinnosť 28. februára 2022 okrem čl. I, čl. II, čl. III bodov 1, 2, 4 až 7, 9 až 11, 13 až 17, 20 až 26, 28, 30, 33, 36 až 41, 43, 45 až 48, 50, 51, 53 až 55, 57 a 59 až 63,
čl. IV až čl. VIII, ktoré nadobudli účinnosť 1. marca 2022, a čl. III bodov 3, 8, 12, 18, 19, 27, 29, 31, 32, 34, 35, 42, 44, 49, 52, 56 a 58, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2023.

Zákon č. 265/2021 Z. z. nadobudol účinnosť
1. augusta 2021.

Zákon č. 283/2021 Z. z. nadobudol účinnosť
5. augusta 2021.

Zákon č. 355/2021 Z. z. nadobudol účinnosť
1. novembra 2021.

Zákon č. 397/2021 nadobudol účinnosť 21. februára 2022.

Zákon č. 412/2021 nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (15. novembra 2022).

Zákon č. 431/2021 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2022.

Zákon č. 454/2021 Z. z. nadobudol účinnosť
10. decembra 2021.

Zákon č. 480/2021 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (16. 12. 2021).

Zákon č. 92/2022 Z. z. nadobudol účinnosť
30. marca 2022.

Zákon č. 125/2022 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (13. 4. 2022) okrem bodov 1 až 6, 8 až 10, 15, 17, 18, 20, 22, 24 až 26, 30, 33, 36 až 41, 44 až 54, 57, 58, 60 až 64, 66, 68 až 71, 73, 76, 77, 79, 81 až 94, 97 až 99, § 293fs a § 293ft v bode 100, bodu 101, ktoré nadobudli účinnosť 1. júna 2022, bodov 7, 11 až 14, 16, 19, 21, 23, 27 až 29, 31, 34, 35, 43, 55, 56, 59, 65, 67, 72, 74, 75, 78, 80, § 293fu a § 293fv v bode 100, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2023.

Zákon č. 248/2022 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2023.

Zákon č. 249/2022 Z. z. nadobudol účinnosť
1. septembra 2022.

Zákon č. 350/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 1. novembra 2022.

Zákon č. 352/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 1. novembra 2022 okrem čl. I bodov 2 až 10, 12, 15 až 20, 26 až 31, § 293fw až 293fy v bode 37, bodov 38 až 40, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2023, a § 293fz, ktorý nadobudol účinnosť 1. februára 2023.

Zákon č. 399/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2023 okrem § 241a sa odsek 2 písmeno d), ktoré nadobudli účinnosť 1. mája 2023, a okrem § 67 ods. 2 písm. c), § 82b ods. 2 písmeno b), § 82b ods. 2 písm. c) tretí bod, poznámky pod čiarou k odkazu 56c, § 131 odsek 2 a § 293ga, ktoré nadobudli  účinnosť 1. januára 2026.

Zákon č. 421/2022 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2023.

Zákon č. 518/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 31. decembra 2022.

Zákon č. 65/2023 Z. z. nadobudol účinnosť
1. októbra 2023.

Zákon č. 71/2023 Z. z. nadobudol účinnosť
1. júla 2023 okrem § 69a, § 82 ods. 1, § 82 odsek 2 a odseky 2 až 9, ods. 10, § 233 ods. 5 písm. b) druhý a tretí bod, § 233 ods. 5 písm. b) štvrtý bod, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2024.

Zákon č. 182/2023 Z. z. nadobudol účinnosť
1. septembra 2023.

Zákon č. 203/2023 Z. z. nadobudol účinnosť
1. septembra 2024.

Zákon č. 210/2023 Z. z. nadobudol účinnosť
1. júla 2023 okrem § 26 ods. 1 písm. e), ods. 4 písm. d), § 82 ods. 1 až 3 a ods. 8, § 89 ods. 8 až 10, § 93 ods. 3, § 94 ods. 4, § 131 ods. 2, § 140 ods. 1 písm. b), ods. 2, ods. 2 písm. a), b), c) a d), § 226 ods. 1 písm. a), písm. r) štvrtý a piaty bod, ods. 2 až 4, ods. 6, § 226b, § 233 ods. 5 písm. b), ods. 18, § 293gb až § 293gd, § 294ab, Prílohy č. 4a a 4b, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2024, a okrem § 170 ods. 28, ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2024 a § 131 ods. 2. ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2025.

Zákon č. 273/2023 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (13. 7. 2023) okrem čl. I bodov 2, 3, 6, 7, 10, 11, 13 až 19 a čl. II, ktoré nadobudli účinnosť 1. augusta 2023, § 233 odsek 192, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2023 a § 171 ods. 2 písm. a) a písm. b), § 225c ods. 2 písm. c), § 225j ods. 5 písm. e), ods. 7 písm. c) a ods. 9 písm. d), ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2024.

Zákon č. 274/2023 Z. z. nadobudol účinnosť 1. augusta 2023.

Zákon č. 275/2023 Z. z. nadobudol účinnosť
15. júla 2023 okrem § 293fzi, ktorý nadobudol účinnosť 1. októbra 2023 a § 179 ods. 1 písmeno r) a s), ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2024.

Zákon č. 530/2023 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2024.

Zákon č. 28/2024 Z. z. nadobudol účinnosť
1. marca 2024.

Zákon č. 87/2024 Z. z. nadobudol účinnosť 15. mája 2024 okrem § 13 ods. 2 sa písmeno a) šiesty bod, § 13 ods. 2 sa písmeno b) štvrtý bod, ôsmeho dielu, poznámky pod čiarou k odkazu 56ab, § 82 ods. 10, § 109 ods. 2, § 122 ods. 2, § 162 sa odsek 1 písmeno e), § 163 odsek 1 písmeno c), § 168a ods. 1, § 170 odsek 29 a poznámky k odkazu 93ae), § 225h sa odsek 3 písmeno i), § 225m ods. 1, § 226 ods. 1 sa písmeno r) šiesty bod, § 233 ods. 10, § 233 ods. 11, § 293gg, § 293gh a § 294ac, ktoré nadobudli účinnosť 1. júla 2024, a okrem § 131 odsek 2, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2029.

Zákon č. 145/2024 Z. z. nadobudol účinnosť
1. júla 2024.

Nález Ústavného súdu SR č. 261/2024 Z. z. nadobudol účinnosť 11. 10. 2024.

Zákon č. 278/2024 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2025.

Zákon č. 310/2024 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (26. 11. 2024) okrem § 231 ods. 1 písmeno r) a § 233 odsek 18, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2025, okrem § 117 ods. 1 písm. a) druhý bod,
§ 168 ods. 2 písm. h), § 226b ods. 2 druhá veta, § 227 ods. 2 písm. h), § 231 ods. 1, 2 a ods. 3, § 233 ods. 19 prvá veta, § 293gd, § 293gl, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2026, okrem § 170 odsek 31, poznámky pod čiarou k odkazom 93af a 93ag, poznámky pod čiarou k odkazu 100aa, § 226b ods. 1, V § 226b ods. 4 písmeno f), § 226b ods. 4 písm. h), § 226b ods. 4 písm. j), § 226b ods. 4 písmeno k), § 226b odsek 6 písmeno e), § 233 ods. 19 prvá veta, ktoré nadobúdajú účinnosť
1. januára 2028.

Zákon č. 361/2024 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2025.

Zákon č. 141/2025 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2026.

Zákon č. 150/2025 Z. z. nadobudol účinnosť
1. júla 2025.

Zákon č. 153/2025 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2026.

Zákon č. 200/2025 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2026.

Zákon č. 258/2025 Z. z. nadobudol účinnosť 1. novembra 2025 okrem § 60 ods. 6 prvá veta, § 123 ods. 2 písm. e) prvý bod, § 157 ods. 3, § 168 ods. 1 prvá veta, § 168 ods. 2 písm. a), § 168 ods. 2 písmeno b), § 168 ods. 2 písmeno c), § 168 ods. 3 písm. a), § 168 ods. 3 písmeno b), § 170 odsek 23, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2026, okrem § 29 ods. 2, § 39 odsek 1, poznámky pod čiarou k odkazu 50b, § 39 ods. 4 druhá veta, § 117 odsek 1, poznámky pod čiarou k odkazu 67, § 117 odsek 3, § 117 ods. 4 a 9, § 153 odsek 5, § 153 ods. 8 druhá veta, § 155 ods. 5, § 154 ods. 3 písmeno a), poznámky pod čiarou k odkazu 87a, § 156 ods. 1 sa písmená d) a e), § 168 ods. 2 písm. f), § 170 ods. 21, § 171 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 241a ods. 2 písm. a), poznámky pod čiarou k odkazu 93adn, § 170 ods. 25, § 170 odsek 31, § 178 ods. 1 písm. a) siedmy bod, § 178 ods. 1 písm. c), § 179 ods. 1 písm. f), § 179 ods. 1 písmeno k), § 180 odsek 3, § 180 ods. 4 písm. b) a odsek 6 prvá veta, § 180 odsek 7, § 184 ods. 1 a 5, poznámky pod čiarou k odkazu 95c, § 184 odsek 10, 13 a 14, § 185, § 186 odsek 1, poznámky pod čiarou k odkazu 96, § 194 ods. 1 písmeno d), § 204 ods. 4 druhá veta, § 226 ods. 1 písm. m) tretí a štvrtý bod, § 226 ods. 1 písm. n), písmená o) a p), § 226 odsek 4, § 227 ods. 2 písm. f), písm. h), písm. i), § 227 ods. 5 a 6, § 228 ods. 2, § 228 ods. 4, 228 ods. 5, § 229 ods. 3 a 4, § 231 ods. 1 písmeno c) a ods. 4, § 231 ods. 1 písm. d), f), i), p), q), § 231 ods. 2 a 3, § 233 ods. 2 písm. c), d), e), poznámky pod čiarou k odkazu 101baa, § 233 ods. 12 písm. b), § 233 ods. 20 a 21, § 234 odsek 2, 4, 5 a § 293gn, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2026, okrem § 226 ods. 1 písm. m) tretí bod a štvrtý bod, § 228 odsek 2, § 231a, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2026, a okrem § 170 odsek 30 a poznámky pod čiarou k odkazom 93af a 93ag, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2028.

Zákon č. 261/2025 Z. z. nadobudol účinnosť 1. novembra 2025 okrem § 5, poznámky pod čiarou k odkazu 7b, § 14 ods. 1 písmeno b), § 21, poznámky pod čiarou k odkazu 43, § 26 ods. 1 písm. e), § 26 ods. 4 písm. d), § 34 ods. 1 prvej vety, § 34 ods. 3, § 49a ods. 2, § 60 ods. 6 prvej vety, § 104 ods. 4 písm. b), § 54 odsek 10, § 57 odsek 3, § 60 ods. 1 prvej vety, § 66 ods. 7, § 84 odsek 4, § 84 ods. 5, § 105 ods. 3, § 108 odsek 1, § 108 ods. 2 tretej vety, § 108 ods. 3 druhej vety, § 138 odsek 2, poznámky pod čiarou k odkazu 69e, § 138 ods. 3, § 233 ods. 6 písm. a), § 138 ods. 9 úvodnej vety, § 138 ods. 9 písm. a), § 138 ods. 14 prvej vety, § 140 odsek 1, 3 úvodnej vety, § 140 ods. 3 písmena a), § 147 ods. 2, § 168 ods. 2 písm. f), § 170 ods. 21, § 171 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 184 ods. 13 písm. a), § 185 ods. 1 písm. a), § 185 ods. 1 písm. b), poznámky pod čiarou k odkazu 96a, § 226 odsek 6, § 227 ods. 2 písm. i), § 228 odsek 1, § 231 ods. 1 písm. e), nadpisu § 293gl, § 293gl, 293gm a § 293gma až 293gmd, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2026, a okrem § 184 ods. 13 písm. a) prvý bod, § 185 ods. 2 písm. a) prvý bod, § 185 ods. 2 písm. a) druhý bod, § 226 odsek 5 a § 231 ods. 1 písm. q) prvý bod, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2026.

Zákon č. 294/2025 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2026.

Zákon č. 300/2025 Z. z. nadobúda účinnosť
1. septembra 2026.

Zákon č. 344/2025 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2026.

Zákon č. 387/2025 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2026 okrem § 131 ods. 2 písm. c), ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2029.

Zákon č. 406/2025 Z. z. nadobúda účinnosť
31. decembra 2026.

 

Poznámka redakcie:

     *) Ustanovenie § 263 ods. 2, 4 až 7 dňom vyhlásenia nálezu č. 460/2006 Z. z. v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo účinnosť.

   **) Ustanovenie § 293e ods. 1 až 3 dňom vyhlásenia nálezu č. 204/2008 Z. z. v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (13. 6. 2008) stratilo účinnosť.

 

 

Poznámka redakcie:

Úplné znenie Príloh k zákonu č. 461/2003 Z. z. nájdete na www.poradca.sk v sekcii Úplné znenie zákonov

 

Komentár k prílohe č. 1

Novela zákona č. 125/2020 Z. z. od 21. 5. 2020 v prílohe č. 1 v položke č. 24 „Zoznamu chorôb z povolania“ pravý stĺpec s názvom „Podmienky vzniku“ precizovala text s cieľom na jednoznačné vymedzenie podmienok vzniku infekčnej choroby z povolania, aby rôznou interpretáciou podmienok vzniku nedochádzalo k obmedzovaniu posudzovania choroby z povolania u niektorých profesií v rozpore s kritériami pre uznanie choroby z povolania.

Komentár k prílohe č. 3a a č. 3b

Novelou zákona č. 372/2020 Z. z. sa znenie prílohy č. 3a nahradilo novým znením, na základe ktorého sa upravil dôchodkový vek žien, ktoré vychovali deti tak, aby mali znížený dôchodkový vek v porovnaní s dôchodkovým vekom bezdetného muža alebo ženy narodeného alebo narodenej v tom istom roku o 6 mesiacov za každé vychované dieťa, maximálne však v úhrne o 18 mesiacov, ak vychovali tri a viac detí.

Zmena sa týkala žien, ktoré sa narodili v roku 1957 a neskôr z dôvodu, že ide o ročník (1957), pre ktorý platil všeobecný dôchodkový pre rok 2019, t. j. rok kedy nadobudol účinnosť ústavný zákon č. 99/2019 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (1. 7. 2019), na základe ktorého bol ustanovený maximálny dôchodkový vek žien, ktoré vychovali deti. Dôchodkový vek žien, ktorý je vzhľadom na počet vychovaných detí podľa aktuálne účinnej právnej úpravy výhodnejší, sa nemenil.

Zároveň sa na základe rovnakého princípu upravil dôchodkový vek mužov, ktorým sa zohľadňuje výchova detí, ktorá nebola zohľadnená žene, ustanovený v prílohe č. 3b.

Komentár k prílohe č. 3

Novela zákona č. 125/2022 Z. z. v prílohe č. 3a štvrtom stĺpci a dvadsiatom druhom riadku spresnila tabuľky dôchodkového veku.

Komentár k prílohe č. 4

Novelou zákona č. 355/2021 Z. z. sa od 1. 11. 2021 v prílohe č. 4 kapitola V doplnila položkou 9, čo znamená, že išlo o doplnenie prílohy č. 4 o ochorenie vrátane percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tým predísť nutnosti porovnania niektorých chorôb s inou chorobou, ktorá je svojím funkčným dopadom najviac porovnateľná.

Zavádza sa úprava prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorá stanovuje percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Uvedené sa zavádza z dôvodu, aby úprava percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zodpovedala na základe najnovších medicínskych poznatkov závažnosti poškodenia zdravia, čo bude mať pri niektorých ochoreniach vplyv na uznanie invalidity, resp. uznanie invalidity s vyššou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a tým aj vplyv na nárok na invalidný dôchodok a jeho výšku.

Na aktualizácii Prílohy č. 4 sa podieľala pracovná skupina zložená z posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorí upravovali jednotlivé položky v kapitolách tak, aby odzrkadľovali najnovšie medicínske poznatky. Posudkoví lekári problematiku jednotlivých ochorení konzultovali s hlavnými odborníkmi Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a aj inými špecialistami z príslušných medicínskych odborov. Novela prílohy má prispieť aj k lepšej odbornej komunikácii medzi posudkovými lekármi a odbornými lekármi z iných medicínskych odborov, ktorých lekárske nálezy sú predkladané na posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity.

Cieľom aktualizácie Prílohy č. 4 je:

1.  zaradiť čo najširší okruh skupín ochorení, čím by sa predišlo k nutnosti porovnania niektorých chorôb z inou chorobou, ktorá je svojim funkčným dopadom najviac porovnateľná, lebo tieto porovnania sú zo strany poistencov vnímané nedôveryhodne. Preto boli zaradené do jednotlivých kapitol nové oddiely, ale aj nová kapitola XVI – Zhubné nádory iných a nepresne určených lokalizácií, sekundárne a nešpecifikované zhubné nádory a kapitola XVII – Iné ochorenia, ktoré nie sú zahrnuté v predchádzajúcich XVI. kapitolách a svojim klinickým priebehom sa dajú ťažko prirovnať k niektorej chorobe (napr. zriedkavé choroby, niektoré chromozómové anomálie a iné),

2.  upraviť percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri niektorých ochoreniach tak, aby presvedčivo zodpovedala závažnosti poškodenia zdravia, čo bude mať pri niektorých ochoreniach vplyv na vyššiu percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tým aj vplyv na výšku invalidného dôchodku,

3.  upraviť názvoslovie niektorých skupín chorôb, ak v priebehu rokov došlo k ich zmene,

4.  zabezpečiť, aby všetky ochorenia boli posúdené na účely invalidity podľa najnovších poznatkov medicíny v súlade s medicínou založenou na dôkazoch,

5.  v prílohe používať terminológiu, ktorá je v medicíne bežne zaužívaná, je zrozumiteľná a je správne chápaná celou lekárskou spoločnosťou, napríklad slovo „včasný“.

V súvislosti s niektorými onkologickými ochoreniami bol spresnený pojem „včasný“, ktorý v medicíne znamená včasné zistenie existujúceho ochorenia, (kedy je choroba vo vyliečiteľnom štádiu), včasné diagnostikovanie, včasné štádium ochorenia, včasná intervencia.

Slovo „včasný/é“ je v medicíne bežne zaužívané a je správne chápané celou lekárskou spoločnosťou. Podstatne menej často sa používa termín s rovnakým významom „skorý“ alebo „raný“. Preto sa ustanovilo aj v prílohe používať terminológiu, ktorá je bežne zaužívaná, zrozumiteľná.

Do jednotlivých kapitol boli zavedené nové oddiely C a nové kapitoly XVI a XVII.

V Kapitole XVI ide o zhubné nádory bližšie nešpecifikované, ktoré sú len ťažko prirovnateľné svojim pôvodom k nádorom uvedeným v ostatných kapitolách tejto prílohy, avšak ich posudzovanie na účely invalidity musí byť také isté ako pri iných zhubných nádoroch.

V kapitole XVII ide o Iné ochorenia, ktoré nie sú zahrnuté v predchádzajúcich kapitolách a svojim klinickým priebehom sa dajú ťažko prirovnať k niektorej chorobe (napr. zriedkavé choroby, niektoré chromozómové anomálie a iné).

Pre ochorenie COVID – 19 – infekčné vírusové ochorenie nebol dôvod na vytvorenie zvláštnej položky.

V Prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení je uvedená Kapitola č. I – Infekčné a parazitárne choroby a v položke č. 1 – vírusové infekcie a bakteriálne choroby, zoonózy, protozoálne choroby, ricketsiózy, helmintózy, mykózy, lues a ich následky, kde sa bez problémov zaradí aj ochorenie COVID 19.

Podľa toho, ktorý orgán je najviac postihnutý, nie je pre posudkového lekára problém zaradiť Postcovidový syndróm do kapitol v Prílohe č. 4 – napr. do Kapitoly V – duševné choroby a poruchy správania, ak prevažujú psychické problémy, do Kapitoly VI – Choroby nervového systému, ak prevažujú neurologické príznaky, do Kapitoly VIII – Choroby dýchacej sústavy, ak prevažujú dýchacie ťažkosti, ktoré sú v rámci postcovidovému syndrómu najčastejšie alebo do Kapitoly IX – Choroby obehovej sústavy, ak prevažujú príznaky kardiovaskulárne.

V prípade, že sú splnené podmienky pre uznanie choroby z povolania pre ochorenie COVID-19, táto sa hlási ako choroba z povolania podľa Prílohy č. 1 k zákonu o sociálnom poistení pod položkou 24 – Zoznam chorôb z povolania „Infekčné choroby a parazitárne choroby okrem tropických infekčných chorôb a parazitárnych chorôb a chorôb prenosných zo zvierat na ľudí“.

Choroba z povolania COVID-19, má v Prílohe č. 1 svoje zaradenie v položke č. 24, pretože patrí medzi infekčné choroby.

Komentár k prílohe č. 4a a 4b

Zavedené nové vzorce slúžia na určenie úpravy percenta valorizácie dôchodkov a vybraných úrazových dávok, a to tak, aby ich suma zvýšená v januári príslušného kalendárneho roka bola rovnaká, ako keby sa v predchádzajúcom kalendárnom roku mimoriadne nezvýšili, inými slovami povedané vzorec na určenie percenta zvyšovania dôchodkov a vybraných úrazových dávok v príslušnom kalendárnom roku zabezpečuje zohľadnenie percenta zvyšovania dôchodkov podľa § 82 odsek 2 a zvyšovania vybraných úrazových dávok podľa § 89 odsek 9 tak, aby nedochádzalo k viacnásobnému zohľadňovaniu nárastu spotrebiteľských cien v rámci mechanizmu zvyšovania dôchodkov a vybraných úrazových dávok. Ak výsledok úpravy bude mať zápornú hodnotu, dôchodky a vybrané úrazové dávky sa v januári príslušného kalendárneho roka nezvýšia. Mechanizmus určený vzorcom nahrádza pôvodný zámer, podľa ktorého sa zvyšovanie dôchodkov malo odvíjať od porovnania sumy dôchodkov v rôznom čase. Vzhľadom na to, že suma dôchodkov sa v čase mení nielen z dôvodu prehodnotenia krátenia predčasných starobných dôchodkov, zvýšenia za ďalšie obdobia dôchodkového poistenia a pod., bolo nevyhnutné tento mechanizmus upraviť tak, aby sa valorizačný mechanizmus od týchto okolností abstrahoval a tento nárast cenovej úrovne systémových spôsobom preniesol do následného zvýšenia dôchodkov a vybraných úrazových dávok.

Komentár k prílohe č. 5

Novelou zákona č. 350/2022 Z. z. sa od 1. 11. 2022 zaviedla aktualizácia prílohy č. 5 v súvislosti so smernicou (EÚ) 2019/1158.