Pravidlá riešenia sporov
týkajúcich sa zdanenia

Zákon č. 11/2019 Z. z. o pravidlách riešenia sporov týkajúcich

sa zdanenia s komentárom   (Ing. Daniela Ivanáková)

 

Cieľom zákona je potreba zlepšenia existujúcich pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia a vytvorenie spravodlivého a efektívneho daňového systému, ktorý zvyšuje právnu istotu. Zákon sa zameriava na daňové subjekty, najmä na podniky a spoločnosti ako hlavné zainteresované strany, ktorých sa situácie zdanenia dotýkajú. Medzi problémy, ktoré tento zákon rieši, a ktorým daňové subjekty pôsobiace cezhranične nielen v súčasnosti, ale i v minulosti čelili, je dvojité zdanenie. Na základe efektívnejšieho riešenia sporov dochádza k účinnému zamedzeniu dvojitého zdanenia, zvýšila sa tiež úroveň dodržiavania medzinárodných záväzkov zo strany členských, resp. zmluvných štátov a znížili sa ich administratívne náklady. Zároveň sa posilnila celková dôvera verejnosti, občanov a daňových subjektov v spravodlivosť a spoľahlivosť daňových systémov.

 

Úvod

Právnym predpisom z dielne Ministerstva financií Slovenskej republiky sa transponovala Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii. Zákon upravuje postup riešenia prípadných sporov so štátmi, s ktorými Slovenská republika uzavrela zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a upravuje postup riešenia sporov Slovenskej republiky so zmluvnými štátmi Dohovoru č. 90/436/EHS o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov. Ustanovuje pravidlá riešenia sporov, ktorých zámerom je najmä zamedzenie dvojitého zdanenia a zachovanie s tým súvisiacich práv dotknutých daňových subjektov.

Cieľom zákona bola potreba zlepšenia existujúcich pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia a vytvorenie spravodlivého a efektívneho daňového systému, ktorý zvyšuje právnu istotu. Zákon sa zameriava na daňové subjekty, najmä na podniky a spoločnosti ako hlavné zainteresované strany, ktorých sa situácie zdanenia dotýkajú. Zákon vychádza z platných pravidiel arbitrážneho procesu, tiež rozširuje pôsobnosť aj na oblasti, na ktoré sa v minulosti nevzťahoval a pridal vykonávacie prvky zamerané na riešenie hlavných zistených nedostatkov v súvislosti s vykonávaním a účinnosťou pravidiel riešenia sporov. Zákon má pozitívny ale i negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Medzi problémy, ktoré tento zákon rieši, a ktorým daňové subjekty pôsobiace cezhranične nielen v súčasnosti ale i v minulosti čelili, je dvojité zdanenie. Pravidlá riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia už existovali aj v minulosti, a to v rámci Dohovoru č. 90/436/EHS o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov v znení zmien a doplnení, avšak nie vždy viedli k uspokojivému riešeniu dvojitého zdanenia. Preto bolo potrebné ich zlepšiť, najmä pokiaľ ide o prístup daňových subjektov k nim, oblasť, ktorú zastrešujú, ich včasnosť a nezvratnosť. Taktiež tradičné metódy riešenia sporov o zamedzení dvojitého zdanenia už nie celkom zodpovedali v tom čase zložitosti a rizikám globálneho daňového prostredia. Účinné pravidlá riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia postupne celkovo zlepšujú podnikateľské prostredie v EÚ, resp. mimo neho a dochádza k podpore investície, rasu a zamestnanosti, vedie k väčšej istote a predvídateľnosti pre daňové subjekty, a tým poskytuje stabilnejší a istejší základ pre obchodovanie a prijímanie investičných rozhodnutí. Na základe efektívnejšieho riešenia sporov dochádza k účinnému zamedzeniu dvojitého zdanenia, zvyšuje sa tiež úroveň dodržiavania medzinárodných záväzkov zo strany členských, resp. zmluvných štátov a znížili sa ich administratívne náklady. Zároveň sa posilnila celková dôvera verejnosti, občanov a daňových subjektov v spravodlivosť a spoľahlivosť daňových systémov. Uvedený právny predpis, či už priamo alebo nepriamo, ovplyvňuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky, finančnú správu a daňové subjekty. Zákon sa vzťahuje na fyzické a právnické osoby, ktorých zdanenie je priamo ovplyvnené spornou otázkou. S prihliadnutím na to, že nebolo možné vopred stanoviť počet subjektov, ktoré sa rozhodnú riešiť možný spor týkajúci sa dvojitého zdanenia, nebolo možné vopred stanoviť ani počet subjektov, ktorí uplatnia postup podľa tohto zákona. V prípade, že sa dotknutý daňový subjekt rozhodne riešiť spornú otázku postupom podľa tohto zákona, je povinný podať Ministerstvu financií SR a tiež aj príslušnému orgánu členského alebo zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka, žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa niektorej časti zákona, čo mu prináša určitú administratívnu záťaž. Z druhej časti zákona vyplýva menšia administratívna záťaž pre fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú tzv. veľkým podnikom a nie sú súčasťou veľkej skupiny. Tieto osoby môžu podávať svoje podania len Ministerstvu financií SR, t. j. nie sú povinné podať tieto podania aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

§    JUDIKATÚRA

Rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 489/13, Ronny Verest a Gaby Gerards proti Belgische Staat [2014]

Článok 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá môže pri uplatnení výhrady progresívnosti nachádzajúcej sa v dohode o zamedzení dvojitého zdanenia viesť k zvýšenej sadzbe dane z príjmu iba z dôvodu, že metóda určenia príjmov z nehnuteľností vedie k tomu, že tieto príjmy pochádzajúce z neprenajatých nehnuteľností nachádzajúcich sa v inom členskom štáte sú ohodnotené vyššou sumou než príjmy z takýchto nehnuteľností nachádzajúcich sa v prvom členskom štáte. Vnútroštátny súd musí overiť, či má právna úprava, ktorá je sporná v konaní vo veci samej, takýto účinok,

Rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 303/12, Guido Imfeld, Nathalie Garcet proti État belge, [2013]

Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu daňovej právnej úpravy členského štátu, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá znemožňuje manželskému páru s bydliskom v tomto štáte a s príjmom pochádzajúcim tak z tohto štátu, ako aj z iného členského štátu, aby si uplatnil konkrétnu daňovú výhodu z dôvodu spôsobov jej uplatnenia, hoci by daný manželský pár na túto výhodu mal nárok, ak by ten z manželov, koho príjmy sú vyššie, nepoberal celý svoj príjem v inom členskom štáte,

Rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 168/11, Manfred Beker a Christa Beker proti Finanzamt Heilbronn, [2013]

Článok 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, na základe ktorej v režime, ktorého cieľom je zamedziť dvojitému zdaneniu v prípade, že osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou zaplatia zo zahraničných príjmov v štáte ich pôvodu daň porovnateľnú s daňou z príjmu vyberanou uvedeným členským štátom, sa započítanie uvedenej zahraničnej dane na sumu dane z príjmu v tomto členskom štáte uskutoční tak, že sa suma dlžnej dane na základe zdaniteľných príjmov v tom istom členskom štáte vrátane zahraničných príjmov vynásobí pomerom uvedených zahraničných príjmov k celkovým príjmom, pričom celkové príjmy nezohľadňujú osobitné výdavky a mimoriadne náklady, akými sú výdavky súvisiace s osobným životom alebo výdavky súvisiace s osobnou či rodinnou situáciou.

 

 

P R E H Ľ A D

Zákon č. 11/2019 Z. z. o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia

 

PRVÁ ČASŤ	VŠEOBECNÉ USTANOVENIA	§	1-2
DRUHÁ ČASŤ	KONANIE O ZAMEDZENÍ DVOJITÉHO
	ZDANENIA	§	3-17
TRETIA ČASŤ	KONANIE O ZAMEDZENÍ DVOJITÉHO ZDANENIA
	NA ZÁKLADE ZMLUVY	§	18-22
ŠTVRTÁ ČASŤ	KONANIE O ZAMEDZENÍ DVOJITÉHO ZDANENIA
	NA ZÁKLADE DOHOVORU	§	23-25
PIATA ČASŤ	SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA	§	26-37
Príloha	ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV
	EURÓPSKEJ ÚNIE

 

 

 

ZÁKON č. 11/2019 Z. z.

o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia

v znení

zákona č. 150/2022 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje pravidlá riešenia sporov medzi Slovenskou republikou a

a) iným členským štátom Európskej únie (ďalej len „členský štát“), ak tieto spory vyplývajú z výkladu a uplatňovania zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „konanie o zamedzení dvojitého zdanenia“),

b) štátom, s ktorým Slovenská republika uzavrela zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluvný štát“), ak tieto spory vyplývajú z výkladu a uplatňovania zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy“),

c) zmluvným štátom, ak tieto spory vyplývajú z výkladu a uplatňovania medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov ratifikovanej a vyhlásenej spôsobom ustanoveným zákonom¹⁾ (ďalej len „konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe dohovoru“).

Komentár k § 1

Predmetom zákona sú pravidlá riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia. Spory týkajúce sa zdanenia môžu vzniknúť medzi Slovenskou republikou a iným členským štátom, resp. viacerými členskými štátmi, ak tieto spory vyplývajú z výkladu a uplatňovania zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorú majú medzi sebou uzavretú. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ZZDZ) predstavujú jeden zo základných nástrojov úpravy medzinárodných daňových vzťahov. Účelom ZZDZ je zamedzenie dvojitého zdanenia v súvislosti s daňami z príjmov a majetku bez toho, aby sa vytvárali príležitosti na ich nezdaňovanie alebo znížené zdanenie. K uvedenému môže dochádzať prostredníctvom daňových únikov alebo vyhýbania sa daňovej povinnosti (vrátane využívania schém najvýhodnejších daňových podmienok tzv. treaty shopping s cieľom získať úľavy, ktoré takáto ZZDZ poskytuje ako nepriamu výhodu pre rezidentov tretích krajín).

Prostredníctvom ZZDZ sa upravuje alokácia práv zmluvných štátov na zdanenie určitého príjmu, ktorý má zdroj v jednom štáte a plynie rezidentovi druhého zmluvného štátu. ZZDZ vymedzujú zmluvný štát, ktorý má právo na zdanenie príjmu (štát zdroja príjmu alebo štát rezidencie daňovníka) a tiež stanovujú spôsob zamedzenia dvojitého zdanenia rovnakého príjmu.

Navyše, ZZDZ obsahujú ustanovenia na podporu administratívnej spolupráce v oblasti daní medzi zmluvnými štátmi, zabezpečenie rovnakého zaobchádzania (nediskriminácia) s daňovníkmi a posilnenie právnej istoty daňovníkov.

 

Právna úprava Druhej časti zákona

Pravidlá riešenia takýchto sporov upravuje druhá časť zákona (konanie o zamedzení dvojitého zdanenia), ktorá je transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii.

 

Právna úprava Tretej časti zákona

Tretia časť zákona ustanovuje základné pravidlá riešenia sporov, ktoré môžu vzniknúť medzi Slovenskou republikou a štátom (zmluvným štátom), resp. viacerými štátmi (zmluvnými štátmi), s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a spor nastal v súvislosti s jej výkladom a uplatňovaním. Tretia časť zákona teda upravuje podmienky konania o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy.

 

Právna úprava Štvrtej časti zákona

Predmetom štvrtej časti zákona sú pravidlá riešenia sporov, ktoré môžu vzniknúť medzi Slovenskou republikou a zmluvným štátom, resp. zmluvnými štátmi Dohovoru o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Dohovoru o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov, pokiaľ tieto spory vyplývajú z jeho výkladu a uplatňovania.

Z rozsahu dohovoru vyplýva, že sa uplatňuje na spory medzi členskými štátmi a pokrýva riešenie len tých situácií, ktoré vzniknú v dôsledku transferového oceňovania alebo priraďovania ziskov stálej prevádzkarni. Štvrtá časť zákona upravuje pravidlá pre konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe dohovoru.

Poznámka

Transferové oceňovanie predstavuje proces stanovovania cien transakcií medzi závislými osobami na daňové účely. Transferové oceňovanie v legislatíve Slovenskej republiky upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a Usmernenie č. MF/019153/2018-724 o určení obsahu dokumentácie. Pre vysvetlenie pojmu transferové oceňovanie sú dôležité pojmy ako závislé osoby a kontrolované transakcie.

§ 2

Základné ustanovenia

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) dvojitým zdanením vyrubenie dane, na ktorú sa vzťahuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, Slovenskou republikou a členským štátom alebo zmluvným štátom, vo vzťahu k rovnakému zdaniteľnému príjmu alebo k majetku, ak vedie k vyrubeniu dodatočnej dane, zvýšeniu daňovej povinnosti alebo k vymazaniu alebo k obmedzeniu strát, ktoré by sa mohli použiť na započítanie voči zdaniteľnému zisku,

b) zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia²⁾ medzinárodná zmluva ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

c) dotknutým daňovým subjektom daňový subjekt, ktorého zdanenie je priamo ovplyvnené spornou otázkou,

d) spornou otázkou

    1. podľa druhej časti tohto zákona skutočnosť smerujúca k vzniku dvojitého zdanenia,

    2. podľa tretej časti tohto zákona skutočnosť smerujúca k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia,

    3. podľa štvrtej časti tohto zákona skutočnosť, ktorá je v rozpore so zásadami ustanovenými medzinárodnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov ratifikovanou a vyhlásenou spôsobom ustanoveným zákonom¹⁾ (ďalej len „dohovor“),

e) príslušným orgánom Slovenskej republiky Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“),

f) príslušným orgánom členského štátu orgán členského štátu, ktorý bol určený členským štátom,

g) príslušným orgánom zmluvného štátu orgán zmluvného štátu, ktorý bol určený zmluvným štátom,

h) komisiou pre riešenie sporov poradná komisia a komisia pre alternatívne riešenie sporov.

Komentár k § 2

Ustanovenie upravuje definície jednotlivých pojmov používaných v zákone, akými sú dvojité zdanenie, zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, dotknutý daňový subjekt, sporná otázka podľa jednotlivých častí zákona, príslušný orgán Slovenskej republiky, príslušný orgán členského štátu, príslušný orgán zmluvného štátu a komisia pre riešenie sporov.

Poznámka

Zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia je napríklad Zmluva medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovým únikom v odbore daní z príjmov a z majetku (oznámenie č. 74/1994 Z. z.), Dohovor o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Dohovoru o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov (oznámenie č. 562/2006 Z. z.).

Sporná otázka

Pojem sporná otázka sa diferencuje podľa jednotlivých častí zákona:

–   v zmysle druhej časti tohto zákona je to skutočnosť smerujúca k vzniku dvojitého zdanenia,

–   v zmysle tretej časti tohto zákona je to skutočnosť smerujúca k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia,

–   v zmysle štvrtej časti tohto zákona je to skutočnosť, ktorá je v rozpore so zásadami dohovoru.

Tieto zásady sú ustanovené v článku 4 dohovoru.

Vychádzajúc zo spoločných ustanovení zákona, pokiaľ niektoré pojmy nie sú definované v tomto zákone, použije sa daňový poriadok alebo sa pri jednotlivých pojmoch priamo odkazuje na osobitné zákony. Daňový poriadok je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov.

Príslušný orgán SR

Ide o Ministerstvo financií SR, ktoré je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre oblasť financií, daní, colníctva, cien, finančnej kontroly a vnútorného auditu. Ministerstvo financií Slovenskej republiky zabezpečuje tvorbu a uskutočňovanie finančnej, colnej a cenovej politiky vrátane rozpočtovania súhrnného schodku verejného rozpočtu, tvorby a realizácie štátneho rozpočtu, správy štátnych finančných aktív a pasív Slovenskej republiky, kapitálového trhu, poisťovníctva, politiky daní a poplatkov a finančno-ekonomických nástrojov v oblasti podnikania, výkon štátnej správy vo veciach bankovníctva, stavebného sporenia, doplnkového dôchodkového poistenia, devízového hospodárstva a devízovej kontroly, jednotného účtovníctva a účtovného výkazníctva, lotérií a iných obdobných hier, vo veciach správy majetku štátu vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, výkon štátneho dozoru nad zabezpečovaním politiky trhu práce, vykonávaním nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, zdravotným poistením, činnosťou doplnkových dôchodkových poisťovní, dodržiavaním podmienok poskytovania štátnej prémie v stavebnom sporení, dodržiavaním podmienok poskytovania štátneho príspevku k hypotekárnym úverom a nad hospodárením Sociálnej poisťovne.

DRUHÁ ČASŤ

KONANIE O ZAMEDZENÍ
DVOJITÉHO ZDANENIA

KONANIE O ZAMEDZENÍ DVOJITÉHO ZDANENIA

§ 3

Začatie konania
o zamedzení dvojitého zdanenia

(1) Konanie o zamedzení dvojitého zdanenia začína na žiadosť dotknutého daňového subjektu podanú ministerstvu financií. Žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia musí byť podaná najneskôr do troch rokov od doručenia prvého oznámenia o úkone, ktorý vedie k spornej otázke, a to aj vtedy, ak dotknutý daňový subjekt uplatňuje opravné prostriedky. Dotknutý daňový subjekt je povinný doručiť žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

(2) Ministerstvo financií do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia potvrdí jej doručenie a písomne o nej informuje príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. V informácii podľa prvej vety ministerstvo financií uvedie jazyk, ktorý bude používať vo vzájomnej komunikácii.

(3) Žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia musí obsahovať

a) meno a priezvisko dotknutého daňového subjektu, adresu jeho trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, identifikačné číslo organizácie, ak jej bolo pridelené, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, ak žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia podáva fyzická osoba,

b) obchodné meno alebo názov dotknutého daňového subjektu, jeho sídlo, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo, ak žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia podáva právnická osoba,

c) identifikačné údaje ďalšieho možného dotknutého daňového subjektu, a to

    1. meno a priezvisko fyzickej osoby, adresu trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, identifikačné číslo organizácie, ak jej bolo pridelené, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, alebo iný údaj, ktorý identifikuje túto fyzickú osobu, alebo

    2. obchodné meno alebo názov právnickej osoby, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo alebo iný údaj, ktorý identifikuje túto právnickú osobu,

d) príslušné zdaňovacie obdobie,

e) podrobnosti o skutočnostiach a okolnostiach spornej otázky, ktorými sú

    1. podrobnosti o štruktúre transakcie a vzťahov medzi dotknutým daňovým subjektom a druhou stranou príslušnej transakcie,

    2. skutočnosti určené v dobrej viere vo vzájomne záväznej dohode medzi dotknutým daňovým subjektom a finančnou správou, ak je takáto dohoda uzavretá,

    3. povaha úkonu a dátum vykonania úkonu, ktorý vedie k spornej otázke,

    4. podľa potreby podrobnosti o tom istom príjme prijatom v členskom štáte, ktorého sa sporná otázka týka, a o zahrnutí tohto príjmu do zdaniteľných príjmov v členskom štáte, ktorého sa sporná otázka týka, o dani, ktorá bola alebo bude vyrubená v súvislosti s takýmto príjmom v členskom štáte, ktorého sa sporná otázka týka, súvisiace sumy v mene členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, a kópie dokumentov, ktoré podporujú tieto skutočnosti,

f) názov dotknutých osobitných predpisov,³⁾ názov právneho predpisu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, a názov dotknutej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia,

g) označenie členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka,

h) dôvody, na základe ktorých sa dotknutý daňový subjekt domnieva, že existuje sporná otázka,

  i) podrobnosti o opravných prostriedkoch, ktoré dotknutý daňový subjekt podal, alebo informácie o prebiehajúcich súdnych sporoch a o súdnych rozhodnutiach, ktoré sa týkajú spornej otázky,

  j) vyhlásenie dotknutého daňového subjektu, ktoré obsahuje jeho záväzok odpovedať dostatočne podrobne a rýchlo na všetky žiadosti ministerstva financií a poskytnúť mu potrebné dokumenty,

k) kópiu právoplatného rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní, kópiu protokolu z daňovej kontroly a kópie iných dokumentov vydaných v súvislosti so spornou otázkou,

  l) informáciu o podanej žiadosti, ktorú dotknutý daňový subjekt podal na začatie konania o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy alebo na začatie konania o zamedzení dvojitého zdanenia na základe dohovoru, a vyhlásenie dotknutého daňového subjektu o tom, že berie na vedomie ukončenie tohto konania podľa § 29,

m) kópie dokumentov, ktoré podporujú tvrdenia dotknutého daňového subjektu,

n) dokumentáciu v rozsahu podľa osobitného predpisu,⁴⁾ ak sa žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia podáva z dôvodu úpravy cien medzi závislými osobami podľa osobitného predpisu.⁵⁾

(4) Ministerstvo financií môže najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia vyzvať dotknutý daňový subjekt, aby mu poskytol doplňujúce informácie, ktoré sú potrebné na posúdenie spornej otázky. Dotknutý daňový subjekt je povinný poskytnúť ministerstvu financií doplňujúce informácie najneskôr do troch mesiacov od doručenia výzvy podľa prvej vety a v tejto lehote ich doručiť aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

(5) Ministerstvo financií rozhodne o prijatí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia alebo odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia do šiestich mesiacov od jej doručenia, alebo ak ministerstvo financií vyzvalo dotknutý daňový subjekt na poskytnutie doplňujúcich informácií podľa odseku 4, rozhodne do šiestich mesiacov od doručenia týchto doplňujúcich informácií. Ministerstvo financií bezodkladne doručí rozhodnutie dotknutému daňovému subjektu a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

(6) Ak ministerstvo financií o žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia nerozhodne v lehote podľa odseku 5, žiadosť sa považuje za prijatú.

(7) Ministerstvo financií môže do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia alebo do šiestich mesiacov od doručenia doplňujúcich informácií podľa odseku 4 oznámiť dotknutému daňovému subjektu a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, že spornú otázku vyrieši jednostranne bez zapojenia príslušného orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Doručením tohto oznámenia sa konanie o zamedzení dvojitého zdanenia považuje za ukončené.

(8) Ministerstvo financií rozhodne o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia, ak

a) dotknutý daňový subjekt neposkytol doplňujúce informácie v lehote a rozsahu podľa odseku 4,

b) sporná otázka neexistuje alebo

c) žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia nebola podaná v lehote podľa odseku 1.

(9) Proti rozhodnutiu o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia môže dotknutý daňový subjekt podať odvolanie, ak ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia odmietli.

(10) Dotknutý daňový subjekt môže vziať svoju žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia späť; späťvzatie je dotknutý daňový subjekt povinný doručiť aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Dňom doručenia späťvzatia žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia ministerstvu financií sa konanie o zamedzení dvojitého zdanenia považuje za ukončené. Ministerstvo financií bezodkladne zašle dotknutému daňovému subjektu a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, oznámenie o ukončení konania o zamedzení dvojitého zdanenia.

(11) Ak sporná otázka prestane existovať z iného dôvodu, konanie o zamedzení dvojitého zdanenia sa považuje za ukončené a ministerstvo financií bezodkladne zašle dotknutému daňovému subjektu oznámenie o ukončení konania o zamedzení dvojitého zdanenia a o dôvodoch tohto ukončenia.

Komentár k § 3

Ustanovenie upravuje podmienky začatia konania o zamedzení dvojitého zdanenia, t. j. konania medzi Slovenskou republikou a členským štátom alebo členskými štátmi, medzi ktorými vznikol spor vyplývajúci z výkladu a uplatňovania dotknutej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Ustanovenie spresňuje, že identifikačné údaje ďalšieho dotknutého daňového subjektu sa v žiadosti uvedú len v prípade, že takýto subjekt existuje.

 

Žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia

V prípade existencie sporu, ktorého predmetom je sporná otázka podľa druhej časti, môže dotknutý daňový subjekt podať žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia, a to bez ohľadu na to, či uplatnil opravné prostriedky podľa daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z.). Podaním takejto žiadosti začína konanie o zamedzení dvojitého zdanenia. Žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia môže dotknutý daňový subjekt podať do troch rokov od doručenia prvého oznámenia, ktorý vedie k spornej otázke, t. j. k takej skutočnosti, ktorá smeruje k dvojitému zdaneniu. Uvedeným úkonom môže byť napr. protokol z daňovej kontroly alebo právoplatné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, no v určitých prípadoch to môže byť napr. aj výzva na podanie daňového priznania, avšak vždy je potrebné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

Dotknutý daňový subjekt podáva žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia Ministerstvu financií Slovenskej republiky, pričom túto žiadosť je povinný doručiť aj príslušnému orgánu členskému štátu, ktorého sa sporná otázka týka, resp. všetkým takýmto príslušným orgánom, ak je v spore zainteresovaných viacero členských štátov.

Ministerstvo financií musí do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia potvrdiť jej doručenie. V tejto lehote musí o prijatí tejto žiadosti písomne informovať aj príslušný orgán každého členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka a zároveň ho v tejto lehote informovať aj o jazyku, ktorý má v úmysle používať pri vzájomnej komunikácii počas konania o zamedzení dvojitého zdanenia.

 

Náležitosti žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia

Odsek 3 ustanovuje povinné náležitosti žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia a prílohy, ktoré k nej majú byť pripojené. Povinnou náležitosťou je aj názov dotknutých slovenských právnych predpisov, podľa ktorých bola daň vyrubená Slovenskou republikou, právny predpis iného členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, podľa ktorého bola daň vyrubená týmto členským štátom a tiež názov dotknutej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak je medzi členskými štátmi uzavretých viacero zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, dotknutý daňový subjekt, ktorý podal žiadosť, musí uviesť názov konkrétnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Ak sa žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia týka transferového oceňovania, povinnou náležitosťou takejto žiadosti je aj dokumentácia o kontrolovaných transakciách a použitej metóde na účely zistenia spôsobu určenia cien a podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Táto dokumentácia môže byť doplnená o ďalšie informácie, ktoré sú odporúčané zo strany Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) alebo Spoločného fóra o transferovom oceňovaní zriadeného pri Európskej komisii (JTPF).

K povinným náležitostiam žiadosti patrí

–   dotknutý daňový subjekt – FO:

–   meno a priezvisko,

–   adresu trvalého pobytu alebo miesto podnikania,

–   identifikačné číslo organizácie (ak je pridelené),

–   daňové identifikačné číslo (ak je pridelené),

–   dotknutý daňový subjekt – PO:

–   obchodné meno alebo názov,

–   sídlo,

–   identifikačné číslo organizácie,

–   daňové identifikačné číslo, 

–   ďalší možný dotknutý daňový subjekt – FO:

–   meno a priezvisko,

–   adresa trvalého pobytu alebo miesto podnikania,

–   identifikačné číslo organizácie (ak je pridelené),

–   daňové identifikačné číslo (ak je pridelené),

–   iný údaj, ktorý identifikuje osobu,

–   ďalší možný dotknutý daňový subjekt – PO:

–   obchodné meno alebo názov,

–   sídlo,

–   identifikačné číslo organizácie,

–   daňové identifikačné číslo,

–   iný údaj, ktorý identifikuje osobu, 

–   príslušné zdaňovacie obdobie,

–   skutočnosti a okolnosti spornej otázky:

–   podrobnosti o štruktúre transakcie a vzťahov medzi dotknutým daňovým subjektom a druhou stranou príslušnej transakcie, 

–   skutočnosti určené v dobrej viere vo vzájomne záväznej dohode medzi dotknutým daňovým subjektom a finančnou správou, ak je takáto dohoda uzavretá, 

–   povaha úkonu,

–   dátum vykonania úkonu, ktorý vedie k spornej otázke,

–   podrobnosti o tom istom príjme prijatom v členskom štáte, ktorého sa sporná otázka týka,

–   podrobnosti o zahrnutí tohto príjmu do zdaniteľných príjmov v členskom štáte, ktorého sa sporná otázka týka,

–   podrobnosti o dani, ktorá bola alebo bude vyrubená v súvislosti s takýmto príjmom v členskom štáte, ktorého sa sporná otázka týka,

–   súvisiace sumy v mene členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka,

–   kópie dokumentov, ktoré podporujú tieto skutočnosti, 

–   názov dotknutých osobitných predpisov, a to napríklad zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,

–   názov právneho predpisu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka,

–   názov dotknutej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, 

–   označenie členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka,

–   dôvody existencie spornej otázky, 

–   podrobnosti o opravných prostriedkoch,

–   informácie o prebiehajúcich súdnych sporoch a súdnych rozhodnutiach,

–   vyhlásenie dotknutého daňového subjektu, ktoré obsahuje jeho záväzok odpovedať dostatočne podrobne a rýchlo na všetky žiadosti ministerstva financií a poskytnúť mu potrebné dokumenty, 

–   kópia právoplatného rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní,

–   kópia protokolu z daňovej kontroly,

–   kópie iných dokumentov, 

–   informácia o podanej žiadosti,

–   kópie dokumentov, ktoré podporujú tvrdenia dotknutého daňového subjektu,

–   dokumentácia v rozsahu podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ak sa žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia podáva z dôvodu úpravy cien medzi závislými osobami podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Poznámka

Pri zisťovaní spôsobu určenia cien a podmienok na účely § 17 ods. 5 ZDP, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, sa použije metóda podľa odseku 2 alebo odseku 3 § 18 ZDP alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 2 a 3. Použiť možno len takú metódu, ktorej použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností v príslušných obdobiach. Pri porovnávaní sa zohľadňujú činnosti vykonávané porovnávanými osobami, a to najmä výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj a podobne, ako aj rozsah podnikateľských rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, dohodnuté zmluvné podmienky, ekonomické prostredie trhu a obchodná stratégia. Podmienky sú vzájomne porovnateľné, ak medzi nimi nie je zásadný rozdiel alebo ak možno vplyv týchto rozdielov odstrániť. Pri určení základu dane podľa § 17 ods. 5 ZDP sa použije aj metodika Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj pre transferové oceňovanie uvedená v smernici o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní. Ak sa rozdiel podľa § 17 ods. 5 písm. a) ZDP zisťuje porovnaním s viacerými nezávislými porovnateľnými hodnotami a hodnota použitá daňovníkom nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, rozdiel podľa § 17 ods. 5 písm. a) ZDP sa pri daňovej kontrole určí podľa strednej hodnoty (mediánu) zistených nezávislých porovnateľných hodnôt. Ak daňovník preukáže, že vzhľadom na okolnosti je vhodnejšia úprava na inú hodnotu v rámci rozpätia nezávislých hodnôt, základ dane sa upraví podľa tejto hodnoty. O kontrolovaných transakciách a použitej metóde na účely zistenia spôsobu určenia cien a podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, je daňovník povinný viesť dokumentáciu. Obsah a rozsah dokumentácie o kontrolovaných transakciách a použitej metóde určí ministerstvo.

Pri určení základu dane závislej osoby podľa § 2 písm. n) ZDP je jeho súčasťou aj rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky vo významných kontrolovaných transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, pričom tento rozdiel znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu a pri určení tohto rozdielu sa použije postup podľa § 18 ZDP, pričom za významnú kontrolovanú transakciu alebo skupinu kontrolovaných transakcií sa na účely určenia základu dane závislej osoby považuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na ktorého základe v príslušnom zdaňovacom období jedna alebo viac závislých osôb dosiahne zdaniteľný príjem (výnos) alebo daňový výdavok (náklad) v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur, pričom za významnú kontrolovanú transakciu sa považuje aj úver alebo pôžička s istinou nad 50 000 eur, tiež môže táto osoba zahrnúť do daňových výdavkov pomernú časť výdavkov (nákladov) vynaložených inou osobou alebo subjektom, voči ktorej je závislou osobou, ak tieto výdavky (náklady) preukázateľne súvisia s predmetom činnosti tejto osoby, alebo by bola za porovnateľných okolností a podmienok transakcie ochotná za takéto plnenie zaplatiť, ak by bolo poskytnuté nezávislou osobou, alebo by si takúto činnosť uskutočnila sama pre seba, alebo preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) súvisiacich alebo vynaložených na toto plnenie a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tohto predmetu transakcie a je táto pomerná časť výdavkov zaúčtovaná v účtovníctve daňovníka podľa osobitného predpisu, alebo je zaevidovaná v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP.

 

Neúplná žiadosť

Ak žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, ministerstvo financií podľa subsidiárneho predpisu, ktorým je daňový poriadok, vyzve dotknutý daňový subjekt na ich doplnenie a upozorní ho na následky nevyhovenia výzve.

Ak dotknutý daňový subjekt nedostatky v požadovanom rozsahu a v lehote určenej ministerstvom financií odstráni, považuje sa táto žiadosť za podanú bez nedostatkov v deň jej pôvodného podania. Ak dotknutý daňový subjekt výzve ministerstva financií nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa táto žiadosť za nepodanú a ministerstvo financií túto skutočnosť oznámi dotknutému daňovému subjektu.

Poznámka

Spôsob podania podľa daňového poriadku

Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Písomné podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania. Podanie sa podáva vecne príslušnému orgánu. Ak je vecne príslušným orgánom obec, podanie sa podáva miestne príslušnému správcovi dane, ktorým je obec. Na požiadanie musí byť prijatie podania potvrdené. Podanie v elektronickej podobe musí byť autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo uznaným spôsobom autorizácie. Podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu, možno podať len prostredníctvom špecializovaného portálu prevádzkovaného finančným riaditeľstvom cez určené dátové rozhranie. Ak daňový subjekt, ktorý je fyzickou osobou, chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú autorizované, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Táto dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. Podanie v elektronickej podobe, ktoré nebolo podané stanoveným spôsobom, je potrebné doručiť aj v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe iným spôsobom, a to do piatich pracovných dní odo dňa odoslania podania v elektronickej podobe, inak sa považuje za nedoručené. Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. 

Doplňujúce informácie

Ak ministerstvo financií zváži, že na posúdenie spornej otázky potrebuje doplňujúce informácie, môže dotknutý daňový subjekt vyzvať, aby ich predložil najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia. Dotknutý daňový subjekt je povinný predložiť tieto doplňujúce informácie najneskôr do troch mesiacov od doručenia výzvy a svoju odpoveď je v tejto lehote povinný zaslať aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

 

Rozhodnutie o žiadosti

Ministerstvo financií rozhodne o žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia do šiestich mesiacov od jej doručenia alebo do šiestich mesiacov od doručenia doplňujúcich informácií, pokiaľ ich poskytnutie žiadal dotknutý daňový subjekt. Svoje rozhodnutie bezodkladne doručí dotknutému daňovému subjektu a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

Žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia sa považuje za prijatú, ak o nej ministerstvo financií nerozhodne v lehote do šiestich mesiacov od jej doručenia alebo do šiestich mesiacov od doručenia doplňujúcich informácií. Na základe uvedeného je teda potrebné o takejto žiadosti ďalej konať.

Ministerstvo financií však môže v lehote do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia alebo do šiestich mesiacov od doručenia doplňujúcich informácií, dotknutému daňovému subjektu a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, oznámiť aj to, že spornú otázku vyrieši bez toho, aby bol do konania zapojený príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Ide napr. o situáciu, kedy ministerstvo financií v plnom rozsahu vyhovie žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia, v ktorej dotknutý daňový subjekt žiada zrušenie zdanenia Slovenskou republikou, pretože tu nemal byť vôbec zdanený a mal byť zdanený len v druhom členskom štáte, ktorého sa sporná otázka týka. O tomto jednostrannom vyriešení spornej otázky ministerstvo financií informuje dotknutý daňový subjekt aj príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Doručením tohto oznámenia sa konanie podľa 2. časti považuje za ukončené.

 

Neposkytnutie doplňujúcich informácii

Ak dotknutý daňový subjekt neposkytne v lehote a v požadovanom rozsahu doplňujúce informácie podľa odseku 4 alebo sa pri preverovaní žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia zistí, že sporná otázka neexistuje, alebo žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia nebola podaná v lehote troch rokov od doručenia prvého oznámenia o úkone, ktorý vedie k spornej otázke, ministerstvo financií rozhodne o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia, v opačnom prípade rozhodne o jej prijatí. Voči rozhodnutiu o odmietnutí žiadosti môže dotknutý daňový subjekt podať odvolanie, avšak len vtedy, ak žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia odmietlo ministerstvo financií, ale aj príslušný orgán každého členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Ak dotknutý daňový subjekt podá odvolanie voči rozhodnutiu ministerstva financií, ktorým odmietlo žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia, v odvolacom konaní sa bude postupovať primerane podľa daňového poriadku.

 

Späťvzatie žiadosti

V prípade späťvzatia žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia dotknutým daňovým subjektom, ktoré musí doručiť aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa konanie podľa 2. časti tohto zákona považuje za ukončené, a to dňom doručenia späťvzatia ministerstvu financií. Ministerstvo financií bezodkladne zašle dotknutému daňovému subjektu a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, oznámenie o ukončení konania o zamedzení dvojitého zdanenia.

Konanie podľa druhej časti tohto zákona sa považuje za ukončené aj vtedy, ak sporná otázka prestane existovať z iného dôvodu. Napr. nastane taká situácia, ktorá spôsobí zánik spornej otázky a z hľadiska hospodárnosti je potrebné toto konanie ukončiť. Ministerstvo financií informuje bezodkladne dotknutý daňový subjekt o ukončení konania ako aj o dôvodoch jeho ukončenia.

§ 4

Zamedzenie dvojitého zdanenia
vzájomnou dohodou

(1) Ak ministerstvo financií rozhodne o prijatí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa § 3 ods. 5 a zároveň aj príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, rozhodne o prijatí žiadosti, začína sa postup riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou. Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa môžu dohodnúť na vyriešení spornej otázky vzájomnou dohodou.

(2) Lehota na vyriešenie spornej otázky vzájomnou dohodou je dva roky od doručenia rozhodnutia o prijatí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka a ktorý doručil dotknutému daňovému subjektu toto rozhodnutie ako posledný. Lehota podľa prvej vety sa na základe odôvodnenej žiadosti ministerstva financií alebo príslušného orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, predlžuje najviac o jeden rok; o tomto predĺžení lehoty ministerstvo financií informuje dotknutý daňový subjekt.

(3) Ministerstvo financií je oprávnené počas riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou vyzvať dotknutý daňový subjekt, aby mu poskytol doplňujúce informácie, ktoré sú potrebné na posúdenie spornej otázky. Dotknutý daňový subjekt je povinný poskytnúť ministerstvu financií doplňujúce informácie najneskôr do troch mesiacov od doručenia výzvy podľa prvej vety a v tejto lehote ich doručiť aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

(4) Ak sa ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dohodnú na vyriešení spornej otázky podľa odseku 1, ministerstvo financií o tom bezodkladne vydá rozhodnutie, ktoré doručí dotknutému daňovému subjektu. Toto rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, ak sa dotknutý daňový subjekt vzdá práva na opravné prostriedky, dňom vzdania sa tohto práva, alebo ak sa konanie o opravnom prostriedku už začalo a dotknutý daňový subjekt v lehote do 60 dní odo dňa doručenia rozhodnutia predloží dôkazy o tom, že vykonal opatrenia smerujúce k jeho zastaveniu, dňom doručenia týchto dôkazov; inak sa toto rozhodnutie zrušuje v plnom rozsahu a ministerstvo financií o tom informuje dotknutý daňový subjekt a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

(5) Ak sa rozhodnutie podľa odseku 4 nevykonalo, dotknutý daňový subjekt môže uplatniť postup podľa Správneho súdneho poriadku.

(6) Ak sa ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, nedohodnú na vyriešení spornej otázky v lehote podľa odseku 2, ministerstvo financií zašle dotknutému daňovému subjektu oznámenie, v ktorom uvedie dôvody, pre ktoré sa dohoda nedosiahla.

(7) Ak dotknutý daňový subjekt podal správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku proti rozhodnutiu o vyrubení dane a rozhodnutie správneho súdu vo veci nadobudlo právoplatnosť predtým, ako ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dosiahli vzájomnú dohodu podľa odseku 4, ministerstvo financií doručí rozhodnutie správneho súdu príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Dňom doručenia rozhodnutia správneho súdu príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa postup riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou končí, o čom ministerstvo financií informuje dotknutý daňový subjekt.

Komentár k § 4

Ustanovenie upravuje pravidlá postupu riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou, pokiaľ bola žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia prijatá ministerstvom financií a zároveň aj príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, rozhodol o prijatí žiadosti. K vzájomnej dohode dochádza medzi ministerstvom financií a príslušným orgánom členského štátu, ktorú sme už spomenuli.

 

Zákonné lehoty

Ustanovenie určuje tiež lehoty na vyriešenie spornej otázky vzájomnou dohodou. Základnou lehotou na vyriešenie spornej otázky vzájomnou dohodou sú dva roky od doručenia rozhodnutia o prijatí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, a ktorý doručil dotknutému daňovému subjektu toto rozhodnutie ako posledný. Zákon umožňuje možnosť predĺženia lehoty. To znamená, že túto lehotu možno predĺžiť najviac o jeden rok, pokiaľ svoju žiadosť o predĺženie lehoty ministerstvo financií dostatočne odôvodní a predloží ju príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Dostatočným dôvodom je napríklad zložitosť spornej otázky.

Žiadosť o predĺženie môže byť podaná aj ministerstvu financií príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, ak je dôvod na predĺženie lehoty na jeho strane. O predĺžení lehoty musí ministerstvo financií informovať dotknutý daňový subjekt.

Spôsob riešenia spornej otázky

Počas tohto postupu sa ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, môžu navzájom dohodnúť ako spornú otázku vyriešia. K vyriešeniu sú však nevyhnutné aj ďalšie informácie, na poskytnutie ktorých má ministerstvo financií právo. To znamená, že v prípade potreby môže ministerstvo financií aj počas tohto postupu žiadať od dotknutého daňového subjektu doplňujúce informácie. Dotknutý daňový subjekt je povinný ministerstvu financií poskytnúť tieto informácie najneskôr do troch mesiacov od doručenia výzvy a zároveň ich v tejto lehote doručiť aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Pri nesplnení tejto povinnosti sa uplatnia ustanovenia daňového poriadku o správnych deliktoch a sankciách, t. j. vtedy, ak dotknutý daňový subjekt ministerstvu financií nedoručí informácie v lehote a v požadovanom rozsahu. Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa môžu dohodnúť na vyriešení spornej otázky v lehote dvoch rokov, resp. troch rokov, pokiaľ dôjde k jej predĺženiu.

 

Rozhodnutie o vyriešení spornej otázky

Pokiaľ ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dospejú k vzájomnej dohode a vyriešia spornú otázku, t. j. vyriešia to, ktorý členský štát má právo zdaniť predmetný príjem alebo kapitál, ministerstvo financií je povinné bezodkladne vydať rozhodnutie, ktoré musí následne doručiť dotknutému daňovému subjektu. Toto rozhodnutie ministerstva financií reflektuje na vzájomnú dohodu, čiže priamo v tomto rozhodnutí sa napr. zruší rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, pokiaľ má právo zdaniť predmetný príjem alebo kapitál členský štát, ktorého sa sporná otázka týka. Pokiaľ bude mať právo zdaniť predmetný príjem alebo kapitál Slovenská republika, ministerstvo financií v tomto rozhodnutí potvrdí rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní. Na náležitosti rozhodnutia sa primerane vzťahujú ustanovenia daňového poriadku.

Poznámka

Rozhodnutie podľa daňového poriadku musí obsahovať 

–   označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,

–   číslo a dátum rozhodnutia,

–   meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie, ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, 

–   výrok, ktorý obsahuje tieto údaje, rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 daňového poriadku, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, 

–   poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, 

–   vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.

Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia

Rozhodnutie ministerstva financií je právoplatné a vykonateľné:

–   ak sa dotknutý daňový subjekt vzdá práva na opravné prostriedky, medzi ktoré patrí odvolanie, návrh na obnovu konania a podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, dňom vzdania sa tohto práva na opravné prostriedky,

–   ak sa konanie o takomto opravnom prostriedku už začalo, avšak dotknutý daňový subjekt v lehote do 60 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o vyriešení spornej otázky predloží relevantné dôkazy o tom, že vykonal opatrenia, ktoré smerujú k zastaveniu tohto konania, a to napríklad predloží rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania alebo predloží späťvzatie odvolania potvrdené príslušným orgánom, a to dňom doručenia týchto dôkazov.

Pokiaľ nenastane ani jedna z vyššie uvedených dvoch situácií, kedy môže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie, ktorým sa vyriešila sporná otázka, sa zrušuje v plnom rozsahu a ministerstvo financií o tom informuje dotknutý daňový subjekt a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. V tomto prípade teda postup riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou zlyhal.

Ak dotknutý daňový subjekt podal odvolanie voči rozhodnutiu ministerstva financií o vyriešení spornej otázky a v lehote 60 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia nepredloží relevantné dôkazy o tom, že vykonal opatrenia, ktoré smerujú k zastaveniu konania odvolacieho konania, odvolacie konanie je nutné zastaviť, nakoľko odpadol dôvod tohto konania, keďže napadnuté rozhodnutie bolo zo zákona zrušené v plnom rozsahu.

Žaloba voči nečinnosti

Ak sa rozhodnutie stalo právoplatným a vykonateľným, avšak nedošlo k jeho vykonaniu, dotknutý daňový subjekt môže podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa Správneho súdneho poriadku. Ide o zákon č. 162/2015 Z. z., ktorý upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, tiež konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

Poznámka

Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy. Odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.

Nedošlo k dosiahnutiu dohody

Ak nedôjde k zamedzeniu dvojitého zdanenia, t. j. ak sa ministerstvo financií s príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, nedohodnú na vyriešení spornej otázky vzájomnou dohodou v ustanovenej lehote, ministerstvo financií je povinné dotknutému daňovému subjektu oznámiť, prečo sa táto dohoda nedosiahla.

 

Doručenie rozhodnutia

Pri riešení spornej otázky vzájomnou dohodou sa od právneho názoru súdu nemožno odchýliť, ak dotknutý daňový subjekt podal správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku proti rozhodnutiu o vyrubení dane a rozhodnutie správneho súdu vo veci nadobudlo právoplatnosť predtým, ako ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dosiahli vzájomnú dohodu. V tomto prípade musí ministerstvo financií doručiť rozhodnutie správneho súdu príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka a dňom doručenia tohto rozhodnutia správneho súdu príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa postup riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou zo zákona končí a o tejto skutočnosti musí ministerstvo financií informovať dotknutý daňový subjekt.

§ 5

Zamedzenie dvojitého zdanenia
prostredníctvom poradnej komisie

(1) Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, zriadia poradnú komisiu, ak dotknutý daňový subjekt podá ministerstvu financií a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, žiadosť o zriadenie poradnej komisie a ak

a) bola žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia dotknutého daňového subjektu odmietnutá podľa § 3 ods. 5; poradná komisia sa nezriadi, ak žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia odmietne ministerstvo financií aj príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, alebo

b) sa ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, nedohodli na vyriešení spornej otázky vzájomnou dohodou podľa § 4.

(2) Dotknutý daňový subjekt nemôže podať žiadosť o zriadenie poradnej komisie podľa odseku 1, ak

a) prebieha odvolacie konanie voči rozhodnutiu o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa § 3 ods. 8,

b) plynie lehota na podanie odvolania voči rozhodnutiu o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa § 3 ods. 8,

c) súd zrušil rozhodnutie o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa § 3 ods. 8 a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie,

d) bol v súvislosti s upraveným príjmom alebo majetkom spáchaný daňový trestný čin, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, alebo

e) spornou otázkou nie je skutočnosť smerujúca k vzniku dvojitého zdanenia, o čom ministerstvo financií bezodkladne informuje dotknutý daňový subjekt a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

(3) Dotknutý daňový subjekt podáva žiadosť o zriadenie poradnej komisie ministerstvu financií písomne do 50 dní od doručenia rozhodnutia podľa § 3 ods. 5 alebo od doručenia oznámenia podľa § 4 ods. 6. Lehota na zriadenie poradnej komisie je 120 dní od doručenia žiadosti o zriadenie poradnej komisie; jej predseda bezodkladne informuje dotknutý daňový subjekt o jej zriadení.

(4) Poradná komisia zriadená podľa odseku 1 písm. a) prijme záver o prípustnosti žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia do šiestich mesiacov od dátumu svojho zriadenia. Poradná komisia o prijatom závere informuje ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, do 30 dní od jeho prijatia.

(5) Ak poradná komisia prijala záver, že boli splnené podmienky podľa § 3, ministerstvo financií môže požiadať o začatie postupu riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou podľa § 4. Ministerstvo financií doručí žiadosť o začatie postupu riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou poradnej komisii, príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, a dotknutému daňovému subjektu. Lehota podľa § 4 ods. 2 začne plynúť odo dňa oznámenia záveru poradnej komisie o prípustnosti žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia ministerstvu financií.

(6) Ak sa nezačne postup riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou podľa § 4 do 60 dní odo dňa oznámenia záveru poradnej komisie podľa odseku 5, poradná komisia vydá stanovisko podľa § 12, ako vyriešiť spornú otázku. Poradná komisia sa na účely § 12 považuje za zriadenú odo dňa, keď uplynie lehota podľa prvej vety.

(7) Ak poradná komisia prijala záver, že neboli splnené podmienky podľa § 3, žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia sa považuje za odmietnutú oprávnene.

(8) Poradná komisia zriadená podľa odseku 1 písm. b) vydá stanovisko podľa § 12.

(9) Ak dotknutý daňový subjekt podal správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku proti rozhodnutiu o vyrubení dane a rozhodnutie správneho súdu vo veci nadobudlo právoplatnosť predtým, ako dotknutý daňový subjekt podal žiadosť o zriadenie poradnej komisie, ustanovenia tohto paragrafu sa neuplatňujú. Ministerstvo financií oznámi účinky rozhodnutia správneho súdu príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, a dotknutému daňovému subjektu oznámi, že sa ustanovenia tohto paragrafu neuplatňujú.

(10) Ak dotknutý daňový subjekt podal správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku proti rozhodnutiu o vyrubení dane a rozhodnutie správneho súdu vo veci nadobudlo právoplatnosť po podaní žiadosti o zriadenie poradnej komisie, ale pred vydaním stanoviska podľa § 12, postup riešenia spornej otázky prostredníctvom poradnej komisie zriadenej podľa odseku 1 alebo prostredníctvom komisie pre alternatívne riešenie sporov sa končí. Ministerstvo financií oznámi účinky rozhodnutia správneho súdu príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, a komisii pre riešenie sporov a dotknutému daňovému subjektu oznámi, že sa postup riešenia spornej otázky prostredníctvom komisie pre riešenie sporov končí.

Komentár k § 5

Ustanovenie zavádza možnosť podania žiadosti o zriadenie poradnej komisie dotknutým daňovým subjektom.

 

Podmienky zriadenia poradnej komisie

Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, zriadia poradnú komisiu, ak dotknutý daňový subjekt podá žiadosť o zriadenie poradnej komisie, a ak je naplnená aj druhá podmienka, ktorou je to, že

1. žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia podaná dotknutým daňovým subjektom bola podľa § 3 ods. 5 odmietnutá, avšak nebola odmietnutá príslušnými orgánmi všetkých dotknutých členských štátov, pretože ak by bola odmietnutá ministerstvom financií a aj príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, poradná komisia sa nezriadi vôbec, alebo

2. sa nepodarilo dospieť k vzájomnej dohode v lehote podľa § 4.

 

Kedy nie je možné podať žiadosť o zriadenie poradnej komisie

Žiadosť o zriadenie poradnej komisie nie je možné podať vôbec:

–   ak prebieha odvolacie konanie voči rozhodnutiu o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia,

–   v lehote na podanie odvolania voči rozhodnutiu o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia,

–   ak súd zrušil rozhodnutie o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie,

–   ak bol v súvislosti s upraveným príjmom alebo majetkom spáchaný daňový trestný čin, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté,

Poznámka

Daňové trestné činy sú súčasťou skutkových podstát osobitnej časti zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon. Nájdeme ich konkrétne v piatej hlave (trestné činy hospodárske), diel tretí Trestného zákona (trestné činy proti mene a trestné činy daňové), a ešte konkrétnejšie ide o trestné činy podľa:

–   § 276 Trestného zákona – Skrátenie dane a poistného

–   § 277 Trestného zákona – Neodvedenie dane a poistného

–   §277a Trestného zákona – Daňový podvod

–   § 278 Trestného zákona – Nezaplatenie dane a poistného

–   § 278a Trestného zákona – Marenie výkonu daní

Skrátenie dane a poistného

Skrátenia dane sa páchateľ, daňovník či iná osoba k tomu spôsobilá, dopúšťa skutku, v zmysle ktorého je mu príslušným orgánom vyrubená nižšia daň ako by bola vyrubené v prípade, riadneho zákonom stanoveného postupu, resp. k vyrubeniu dane nakoniec vôbec nedôjde. Pre účely tejto skutkovej podstaty je skrátením dane i vylákanie daňovej výhody. V praxi najčastejšie ide o nepriznanie celkovej výšky príjmov a tým zníženie základu dane, napr. nevystavenie faktúry (pokladničného dokladu) či nezahrnutím príjmu do účtovníctva. Príkladom môže byť taktiež nedovolené zvýšenie výdavkov za účelom zníženia základu dane, t. j. daňový subjekt má síce doklad, ktorý preukazuje dodanie určitej „služby“, avšak tá nebola realizovaná, Dopadom daňovej kontroly v tomto prípade býva neuznanie oprávnenosti výdavku a vyrubenie dodatočnej daňovej povinnosti.

Neodvedenie dane a poistného a Daňový podvod

Neodvedenia dane a poistného sa páchateľ dopustí, keď prostriedky, ktoré má vo svojej dispozícii napr. na základe zrážky zo mzdy zamestnanca, nepoužije spôsobom, ktorý zákon určuje či predpokladá, t. j. neodvedie ich do zákonom stanoveného rozpočtu. Ide aj o skutok, kedy si páchateľ uplatňuje nárok na vrátenie dane, hoci na jej vrátenie nemá zákonný nárok a môže sa tak považovať za osobitný druh podvodu. Najčastejšie ide o situácie v súvislosti s daňou z príjmu zo závislej činnosti – zamestnanec (daňovník), ktorého príjem je predmetom dane zo závislej činnosti a zamestnávateľ je platiteľom dane. Zamestnávateľ si však neplní svoju povinnosť a i napriek tomu, že preddavok na daň zamestnancovi zo mzdy zráža, neodvádza ho daňovému úradu riadne a včas. Dôležité je tiež uviesť, že predpokladom trestnej zodpovednosti je skutočnosť, že zamestnávateľ má dostatok prostriedkov na výplatu hrubej mzdy zamestnanca. V prípade, že to tak nie je, nebude naplnená skutková podstata trestného činu. Nie je však vylúčené spáchanie tohto trestného činu ani vo vzťahu k iným typom daní.

Nezaplatenie dane a poistného

Páchateľ tohto trestného činu neplní zákonom uloženú povinnosť zaplatiť splatnú daň alebo poistné. Čo je rozhodujúco rozlišovacou skutočnosťou oproti trestným činom neodvedenia dane a poistného či skrátenia dane a poistného. Z pohľadu trestnej zodpovednosti je rozhodujúcim faktorom splatnosť dane či poistného, ktoré sú určené príslušnými zákonnými ustanoveniami upravujúcimi jednotlivé dane, resp. poistenie. V aplikačnej praxi i odbornej diskusii prebieha polemika o tom, či naplnením tejto skutkovej podstaty je i neodvedenie preddavkov na daň, ktoré sa fakticky započítavajú na úhradu dane za zdaňovacie obdobie. Avšak v zmysle zásad trestného práva je dôležité k tejto otázke pristupovať veľmi citlivo a podľa nášho názoru skôr mierne reštriktívne, v neprospech argumentácie naplnenia skutkovej podstaty.

–   ak spornou otázkou nie je skutočnosť smerujúca k vzniku dvojitého zdanenia, t. j. ak k dvojitému zdaneniu nedošlo, resp. ani nemohlo dôjsť (napr. je preukázané, že nebol vydaný protokol z daňovej kontroly ani rozhodnutie o vyrubení dane, ktoré by mohli viesť alebo vedú k spornej otázke). Daňová kontrola je vykonávaná daňovým úradom, ktorý je miestne alebo vecne príslušný k miestu, kde fyzická osoba podniká. Úlohou kontrolórov je veľmi podrobné preskúmanie účtovných prípadov a dokladov s tým súvisiacich, teda dokladov, ktoré súvisia s plnením daňovej povinnosti.

Lehoty tákajúce sa zriadenia poradnej komisie

Žiadosť o zriadenie poradnej komisie musí dotknutý daňový subjekt podať ministerstvu financií v lehote do 50 dní od doručenia rozhodnutia o žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia alebo od doručenia oznámenia o tom, že sa ministerstvo financií a príslušný orgán dotknutého členského štátu nedohodli na vyriešení spornej otázky v lehote uvedenej v § 4 ods. 2. Poradná komisia musí byť zriadená v lehote 120 dní od doručenia žiadosti o zriadenie poradnej komisie.

 

Zamietnutá žiadosť

Ak je poradná komisia zriadená z prvého dôvodu, t. j. že žiadosť dotknutého daňového subjektu o zamedzenie dvojitého zdanenia bola odmietnutá, avšak nie príslušnými orgánmi všetkých dotknutých členských štátov, je povinná prijať záver o tom, či je táto žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia prípustná alebo nie. Tento záver musí poradná komisia prijať do šiestich mesiacov od dátumu svojho zriadenia.

Poradná komisia posúdi, či boli alebo neboli splnené všetky podmienky ustanovené v § 3 týkajúce sa žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia a následne svoj záver oznámi ministerstvu financií a príslušnému orgánu dotknutého členského štátu do 30 dní od jeho prijatia.

Splnenie podmienok

Ak poradná komisia prijala záver, že boli splnené podmienky na prijatie žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia, ministerstvo financií môže podať poradnej komisii a príslušnému orgánu dotknutého členského štátu žiadosť o začatie postupu riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou podľa § 4, pričom lehota na vyriešenie spornej otázky vzájomnou dohodou podľa § 4 ods. 2 začne plynúť odo dňa oznámenia záveru poradnej komisie o prípustnosti žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia ministerstvu financií.

 

Riešenie spornej otázky

Ak sa nezačne postup riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou, t. j. ak ministerstvo financií a ani príslušný orgán dotknutého členského štátu do 60 dní odo dňa oznámenia záveru poradnej komisie, nepodá žiadosť o začatie postupu riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou, poradná komisia vydá svoje stanovisko podľa § 12, v ktorom uvedie ako sa má sporná otázka vyriešiť. V tomto prípade sa poradná komisia považuje za zriadenú v šesťdesiaty deň odo dňa oznámenia záveru poradnej komisie.

 

Nedošlo k splneniu podmienok

Pokiaľ poradná komisia prijala záver, že neboli splnené podmienky na prijatie žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia, má sa za to, že žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia bola odmietnutá ministerstvom financií, resp. príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka oprávnene. To znamená, že o takejto žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia sa už nebude konať.

Ak je poradná komisia zriadená z druhého dôvodu, t. j. z dôvodu, že sa ministerstvu financií a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, nepodarilo dospieť k vzájomnej dohode v podľa § 4, poradná komisia vydá svoje stanovisko podľa § 12, v ktorom uvedie ako sa má sporná otázka vyriešiť.

 

Rozhodnutie správneho súdu

Od právneho názoru súdu sa nemožno odchýliť, ak dotknutý daňový subjekt podal správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku proti rozhodnutiu o vyrubení dane a rozhodnutie správneho súdu vo veci nadobudlo právoplatnosť predtým, ako dotknutý daňový subjekt podal žiadosť o zriadenie poradnej komisie. V tomto prípade nie je možné riešiť spornú otázku prostredníctvom poradnej komisie, t. j. nie je možné postupovať podľa tohto ustanovenia. Ministerstvo financií preto oznámi účinky rozhodnutia správneho súdu príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka a tiež oznámi dotknutému daňovému subjektu, že sa ustanovenia tohto paragrafu neuplatňujú.

Ak dotknutý daňový subjekt podal správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku proti rozhodnutiu o vyrubení dane a rozhodnutie správneho súdu vo veci nadobudlo právoplatnosť po podaní žiadosti o zriadenie poradnej komisie, ale zároveň pred vydaním stanoviska podľa § 12, postup riešenia spornej otázky prostredníctvom poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov, podľa toho, ktorá komisia pre riešenie sporov je vo veci spornej otázky zriadená, sa končí.

Poznámka

Alternatívne riešenie sporov predstavuje jednoduchšiu, rýchlejšiu a menej nákladnú alternatívu k súdnemu konaniu. Alternatívne riešenie sporov predstavuje jednu z možností, ako dospieť k dohode. Cieľom alternatívneho riešenia sporov je odťaženie súdov a dosiahnutie rýchlejšej dohody. Takéto riešenie sporu teda prebieha mimosúdne, a to prostredníctvom orgánu alternatívneho riešenia sporov. Jednou z výhod tohto spôsobu riešenia sú nižšie náklady a jednoduchší, menej formálny proces vedúci k vyriešeniu sporu, resp. dosiahnutiu spoločnej dohody. V ideálnom prípade sa tak práve týmto spôsobom môžete vyhnúť vleklým súdnym konaniam.

Ministerstvo financií oznámi účinky rozhodnutia správneho súdu príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Tej komisii pre riešenie sporov, ktorá bola zriadená a dotknutému daňovému subjektu ministerstvo financií oznámi, že postup riešenia spornej otázky prostredníctvom zriadenej komisie pre riešenie sporov sa končí.

§ 6

Zoznam nezávislých osôb

(1) Ministerstvo financií oznámi Európskej komisii, ktorá vedie zoznam nezávislých osôb, mená a priezviská troch osôb, ktoré môžu byť členmi poradnej komisie a ktoré sú kompetentné, nezávislé, bezúhonné, nestranné a majú dobrú povesť. Ministerstvo financií poskytne Európskej komisii úplné a aktuálne informácie o profesionálnych skúsenostiach a akademických skúsenostiach uvedených osôb, ich kompetencii, odborných znalostiach a možnom konflikte záujmov. Ministerstvo financií môže v oznámení uviesť, ktoré z uvedených osôb možno vymenovať za predsedu poradnej komisie.

(2) Ministerstvo financií bezodkladne oznámi Európskej komisii akékoľvek zmeny týkajúce sa nezávislých osôb, ktoré nominovalo do zoznamu nezávislých osôb.

(3) Ak ministerstvo financií zistí, že nezávislá osoba, ktorú nominovalo, prestala spĺňať podmienky podľa odseku 1, bezodkladne požiada Európsku komisiu o jej vyčiarknutie zo zoznamu nezávislých osôb a zároveň nominuje inú nezávislú osobu, ktorá spĺňa podmienky podľa odseku 1.

(4) Ak má ministerstvo financií pochybnosť, že nezávislá osoba nominovaná príslušným orgánom členského štátu nespĺňa podmienky podľa odseku 1, informuje Európsku komisiu a predloží jej o tom dôkazy.

(5) Ministerstvo financií do šiestich mesiacov po oznámení Európskej komisie o tom, že príslušný orgán členského štátu namieta nezávislú osobu, ktorú nominovalo, preverí, či táto osoba spĺňa podmienky podľa odseku 1. Ak ministerstvo financií zistí, že táto osoba nespĺňa podmienky podľa odseku 1, informuje o tom Európsku komisiu a požiada o jej vyčiarknutie zo zoznamu nezávislých osôb a zároveň nominuje inú nezávislú osobu, ktorá spĺňa podmienky podľa odseku 1. Ak ministerstvo financií zistí, že táto osoba spĺňa podmienky podľa odseku 1, informuje Európsku komisiu o ponechaní tejto osoby v zozname nezávislých osôb.

Komentár k § 6

Na účel vytvorenia zoznamu nezávislých osôb, ktorý vedie, aktualizuje a zverejňuje Európska komisia, je ministerstvo financií povinné oznámiť Európskej komisii informácie o troch osobách, ktoré spĺňajú všetky požiadavky na to, aby mohli byť nezávislými osobami, pričom ministerstvo financií môže označiť, ktorú z nich možno vymenovať za predsedu poradnej komisie.

Ministerstvo financií taktiež musí priebežne informovať Európsku komisiu o akýchkoľvek zmenách, týkajúcich sa tých nezávislých osôb, ktoré už nominovalo do zoznamu nezávislých osôb (napr. zmena priezviska, trvalého bydliska, atď.).

Poznámka

Znenie odseku 1 bolo spresnené s poukazom na zaužívanú terminológiu a slovné spojenie pri identifikácii fyzickej osoby použitú v zákone [napr. § 3 ods. 3 písm. a) a písm. c) prvý bod, § 10 ods. 4 písm. e)], ako aj v zákone NR SR č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov. Čiže musí byť uvedené celé meno a priezvisko nezávislej osoby.

Vyčiarknutie nezávislej osoby

Ministerstvo financií je povinné požiadať Európsku komisiu o vyčiarknutie nezávislej osoby, ktorú nominovalo, zo zoznamu nezávislých osôb, pokiaľ prestala spĺňať podmienky na to, aby bola nezávislou osobou a zároveň nominovať inú nezávislú osobu, ktorá tieto podmienky spĺňa. Pri získavaní informácií o tejto osobe postupuje ministerstvo financií primerane podľa daňového poriadku (poskytovanie údajov správcovi dane).

Poznámka

Ide o povinnosť oznamovať údaje potrebné na stanovené účely, ak predmet konania pred nimi podlieha dani. Štátne orgány a iné orgány a osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb alebo majetku, sú povinné na výzvu oznámiť údaje potrebné na napríklad vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku. Každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom, je povinný na výzvu písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať. 

Možné pochybnosti

Ak má ministerstvo financií pochybnosť tom, či nezávislá osoba, ktorá bola nominovaná do zoznamu iným členským štátom, spĺňa podmienky dané zákonom na to, aby bola nezávislou osobou, informuje o týchto pochybnostiach Európsku komisiu a predloží jej dôkazy, ktoré má k dispozícii, a ktoré podporujú tieto pochybnosti.

Aj iný členský štát môže taktiež namietať zotrvanie nezávislej osoby, nominovanej do zoznamu nezávislých osôb ministerstvom financií. V tomto prípade je ministerstvo financií povinné do šiestich mesiacov po oznámení Európskej komisie, o tom, že príslušný orgán iného členského štátu namieta zotrvanie nezávislej osoby nominovanej ministerstvom financií, preveriť, či táto osoba spĺňa podmienky na to, aby bola nezávislou osobou. Ak ministerstvo financií zistí, že táto osoba nespĺňa zákonom dané podmienky na zotrvanie v zozname nezávislých osôb, informuje o tom Európsku komisiu a súčasne požiada o vyčiarknutie takejto osoby zo zoznamu nezávislých osôb a zároveň nominuje inú osobu, ktorá podmienky spĺňa.

 

Zistenie splnenia podmienok

Pokiaľ však ministerstvo financií zistí, že uvedená osoba spĺňa všetky podmienky na to, aby bola nezávislou osobou, informuje Európsku komisiu, že táto nezávislá osoba naďalej zotrvá v zozname nezávislých osôb.

§ 7

Zloženie poradnej komisie

(1) Poradnú komisiu podľa § 5 tvorí

a) predseda,

b) zástupca ministerstva financií a zástupca príslušného orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka; ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa môžu dohodnúť, že za každého z nich budú v poradnej komisii dvaja zástupcovia,

c) nezávislá osoba, ktorú vyberie ministerstvo financií, a nezávislá osoba, ktorú vyberie príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, zo zoznamu nezávislých osôb; ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa môžu dohodnúť, že každý z nich vyberie zo zoznamu nezávislých osôb dve nezávislé osoby.

(2) Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa dohodnú na pravidlách vymenovania nezávislých osôb. Po vymenovaní nezávislých osôb sa vymenujú ich náhradníci, a to podľa dohodnutých pravidiel na vymenovanie nezávislých osôb, ak by nezávislé osoby nemohli plniť svoje povinnosti.

(3) Ak sa ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, nedohodli na pravidlách vymenovania nezávislých osôb podľa odseku 2, nezávislé osoby sa určia na základe žrebovania zo zoznamu nezávislých osôb.

(4) Ministerstvo financií môže namietať vymenovanie nezávislej osoby okrem nezávislej osoby ustanovenej podľa § 8 z dôvodu, na ktorom sa ministerstvo financií s príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dohodli vopred, alebo ak

a) nezávislá osoba pracuje alebo pracovala kedykoľvek počas troch rokov pred dátumom jej vymenovania pre správu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, ktorá spravuje dane,

b) nezávislá osoba pracuje alebo pracovala kedykoľvek počas piatich rokov pred dátumom jej vymenovania pre dotknutý daňový subjekt alebo má alebo mala kedykoľvek počas piatich rokov pred dátumom jej vymenovania významný podiel v dotknutom daňovom subjekte, pričom významným podielom sa na účely tohto zákona rozumie priamy podiel alebo nepriamy podiel, ktorý predstavuje najmenej 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu, a nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnickej osoby, v ktorej má držiteľ nepriameho podielu významný podiel,

c) existuje pochybnosť o nezávislosti, nestrannosti alebo nezaujatosti nezávislej osoby, alebo

d) nezávislá osoba poskytuje daňové poradenstvo alebo pracuje pre osobu, ktorá poskytuje daňové poradenstvo, alebo nezávislá osoba poskytovala daňové poradenstvo alebo pracovala pre osobu, ktorá poskytovala daňové poradenstvo, kedykoľvek počas troch rokov pred dátumom jej vymenovania.

(5) Ministerstvo financií môže požiadať, aby nezávislá osoba, ktorá bola vymenovaná podľa odseku 2 alebo odseku 3, alebo jej náhradník, oznámila akýkoľvek záujem, vzťah alebo inú skutočnosť, ktorá môže mať vplyv na jej nezávislosť, nestrannosť alebo nezaujatosť. Ak nezávislá osoba alebo jej náhradník nevyhovie žiadosti ministerstva financií v požadovanom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa to za existenciu pochybnosti podľa odseku 4 písm. c).

(6) Zástupcovia ministerstva financií, zástupcovia príslušného orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, a nezávislé osoby podľa odseku 1 si zvolia predsedu poradnej komisie zo zoznamu nezávislých osôb, ktorý je sudcom, ak sa nedohodnú inak. Ak sa pri vymenovaní členov poradnej komisie uplatní postup podľa § 8, predseda sa určí na základe žrebovania zo zoznamu nezávislých osôb.

(7) Výkon funkcie nezávislej osoby sa považuje za úkon vo všeobecnom záujme.

Komentár k § 7

Ustanovenie upravuje zloženie poradnej komisie a spôsob vymenovania jednotlivých členov poradnej komisie.

 

Zloženie poradnej komisie

Poradnú komisiu tvorí predseda poradnej komisie, jeden zástupca za ministerstvo financií a jeden zástupca za príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, a jedna nezávislá osoba, ktorú vyberie ministerstvo financií a jedna nezávislá osoba, ktorú vyberie príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

Ak sa na tom ministerstvo financií a príslušný orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dohodnú, môžu byť v poradnej komisii dvaja zástupcovia za ministerstvo financií a dvaja zástupcovia za príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

Tak isto sa môžu dohodnúť, že ministerstvo financií aj príslušný orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, vyberú zo zoznamu nezávislých osôb dve nezávislé osoby, ktoré budú súčasťou poradnej komisie.

 

Pravidlá vymenovania nezávislých osôb

Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa vopred dohodnú na tom, ako vymenujú nezávislé osoby a ich náhradníkov, t. j. určia si pravidlá vymenovania nezávislých osôb. Ak sa dohodnú na pravidlách vymenovania, avšak z určitého dôvodu nedôjde k výberu nezávislých osôb podľa týchto vopred ustanovených pravidiel, môže sa uplatniť § 8, podľa ktorého môže dotknutý daňový subjekt požiadať súd, aby ustanovil nezávislú osobu zo zoznamu nezávislých osôb. Ak by k dohode pravidiel vymenovania nezávislých osôb nedošlo vôbec, nezávislé osoby sa vyberú na základe žrebovania zo zoznamu nezávislých osôb.

 

Namietanie voči vymenovaniu

Ministerstvo financií môže namietať voči vymenovaniu ktorejkoľvek nezávislej osoby, a to z dôvodu, na ktorom sa vopred dohodli so zainteresovaným príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka alebo z dôvodov uvedených v tomto zákone.

 

–   Práca pre správu členského štátu

Napríklad to, že nezávislá osoba pracuje alebo pracovala kedykoľvek počas troch rokov pred dátumom jej vymenovania pre správu členského štátu, ktorá spravuje dane, t. j. pre daňovú, resp. finančnú správu.

 

–   Práca pre vymenovaný daňový subjekt

Dôvodom takejto námietky môže byť aj to, že nezávislá osoba pracuje pre dotknutý daňový subjekt alebo pre neho pracovala, a to kedykoľvek počas piatich rokov pred dátumom jej vymenovania, pričom ide nielen o zamestnanecký pomer, ale aj iný pomer, na základe ktorého sú vykonávané služby, akou je napr. poradenská činnosť pre dotknutý daňový subjekt.

 

–   Významný podiel v dotknutom daňovom subjekte

Ďalším dôvodom na podanie námietky je aj to, keď nezávislá osoba má alebo kedykoľvek počas piatich rokov pred dátumom jej vymenovania mala významný podiel v dotknutom daňovom subjekte, pričom definícia významného podielu vychádza z definície kvalifikovanej účasti podľa § 9 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

–   Podmienka nezávislosti, nestrannosti alebo nezaujatosti

Dôvodom podania námietky je aj existencia pochybnosti o tom, že nezávislá osoba nespĺňa podmienku nezávislosti, nestrannosti alebo nezaujatosti. To znamená, že so zreteľom na jej pomer k spornej otázke, k dotknutému daňovému subjektu alebo k jeho zástupcovi, možno mať pochybnosti o jej nezávislosti, nestrannosti alebo nezaujatosti. Inak povedané, ak existujú pochybnosti o tom, že nezávislá osoba by mala mať určitý záujem na spôsobe skončenia konania o zamedzení dvojitého zdanenia, a teda je na výsledku konania nejakým spôsobom zainteresovaná. Pre pomer k dotknutému daňovému subjektu alebo k jeho zástupcovi možno mať pochybnosti o nezaujatosti nezávislej osoby, ak k nim má táto nezávislá osoba napr. pozitívny (priateľský) alebo negatívny (nepriateľský) pomer, prípadne tu existujú rodinné väzby.

Ministerstvo financií môže požiadať, aby ktorákoľvek nezávislá osoba jej náhradník, oznámila akýkoľvek záujem, vzťah alebo inú skutočnosť, ktorá môže mať vplyv na jej nezávislosť, nestrannosť alebo nezaujatosť.

Ak nezávislá osoba nevyhovie žiadosti ministerstva financií v požadovanom rozsahu a určenej lehote, považuje sa to za existenciu obavy o jej nezávislosti, nestrannosti alebo nezaujatosti, t. j. že vzhľadom na jej pomer k spornej otázke alebo k dotknutému daňovému subjektu alebo k jeho zástupcovi, môže mať nezávislá osoba určitý záujem na výsledku konania o zamedzení dvojitého zdanenia.

–   Poskytovanie daňového poradenstva

Dôvodom na podanie námietky je taktiež situácia, kedy nezávislá osoba poskytuje daňové poradenstvo alebo pracuje pre osobu, ktorá poskytuje daňové poradenstvo alebo kedykoľvek počas troch rokov pred dátumom jej vymenovania poskytovala daňové poradenstvo alebo pracovala pre osobu, ktorá poskytovala daňové poradenstvo (napr. daňoví poradcovia).

 

Predseda

Zástupcovia ministerstva financií, zástupcovia príslušného orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka a nezávislé osoby si zvolia predsedu poradnej komisie zo zoznamu nezávislých osôb, ktorý je sudcom, ak sa nedohodnú inak. Môžu sa teda dohodnúť, že predseda poradnej komisie nemusí byť sudcom. Ak budú členovia poradnej komisie vymenovaní súdom podľa § 8, predseda poradnej komisie bude určený na základe žrebovania zo zoznamu nezávislých osôb.

Výkon funkcie nezávislej osoby sa považuje za úkon vo všeobecnom záujme, a preto sa na neho vzťahujú ustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce.

Poznámka

Podľa Zákonníka práce je verejná funkcia, občianska povinnosť a iný úkon vo všeobecnom záujme činnosť, o ktorej to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Iný úkon vo všeobecnom záujme je najmä darovanie krvi a aferéza, darovanie ďalších biologických materiálov, výkon funkcie v odborovom orgáne, činnosť člena zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka, účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní, činnosť člena volebných komisií vo voľbách, ktoré vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky a v referende a činnosť člena orgánov na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, činnosť člena horskej služby alebo inej organizovanej záchrannej skupiny počas osobnej účasti na záchrannej akcii, činnosť vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre hospodárske veci a zástupcu pre zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora, prípadne zdravotníka v tábore pre deti a mládež, činnosť člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky, činnosť člena rozkladovej komisie, činnosť sprostredkovateľa alebo rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, činnosť registrovaného kandidáta pri voľbe do Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky a do orgánov územnej samosprávy.

§ 8

Ustanovenie členov
poradnej komisie súdom

(1) Ak ministerstvo financií nevymenuje nezávislú osobu a náhradníka podľa § 7 ods. 2, ustanoví ich na návrh dotknutého daňového subjektu súd.

(2) Návrh musí byť podaný v lehote 30 dní od uplynutia lehoty uvedenej v § 5 ods. 3 druhej vete, inak ho súd zamietne.

(3) Ak súd nezamietne návrh podľa odseku 2, doručí návrh ministerstvu financií. Ak ministerstvo financií nepreukáže v lehote 30 dní od doručenia návrhu, že došlo k vymenovaniu nezávislej osoby a náhradníka, súd ustanoví nezávislú osobu a náhradníka na základe žrebovania zo zoznamu nezávislých osôb zverejneného Európskou komisiou. Súd nemôže ustanoviť nezávislú osobu, ktorú do zoznamu nezávislých osôb nominoval príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

(4) Uznesenie o ustanovení nezávislej osoby a náhradníka súd bezodkladne doručí dotknutému daňovému subjektu a ministerstvu financií.

(5) Ministerstvo financií informuje o ustanovení nezávislej osoby a náhradníka súdom príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, bezodkladne po doručení uznesenia súdu.

Komentár k § 8

Uvedené ustanovenie upravuje konanie na súde, v ktorom môže súd ustanoviť nezávislú osobu a náhradníka zo zoznamu nezávislých osôb, ak ju nevymenovalo ministerstvo financií.

 

Začiatok konania

Toto konanie začína len na návrh dotknutého daňového subjektu, ktorý môže byť podaný, ak ministerstvo financií nevymenovalo nezávislú osobu a náhradníka podľa § 7 ods. 2.

 

Podanie návrhu

Návrh musí byť podaný v stanovenej lehote, a to do 30 dní od uplynutia lehoty na zriadenie poradnej komisie uvedenej v § 5 ods. 3 druhej vete. V opačnom prípade návrh súd zamietne.

 

Doručenie návrhu

Ak súd nezamietne návrh z dôvodu jeho podania po lehote, doručí tento návrh ministerstvu financií. Ak ministerstvo financií nepreukáže v lehote 30 dní od doručenia návrhu, že vymenovalo nezávislú osobu a náhradníka, súd ustanoví nezávislú osobu a náhradníka, a to vyžrebovaním zo zoznamu nezávislých osôb zverejneného Európskou komisiou. Súd však nemôže ustanoviť nezávislú osobu, ktorú do zoznamu nezávislých osôb nominoval príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

 

Uznesenie o ustanovení nezávislej osoby a náhradníka

Povinnosťou súdu je bezodkladne doručiť dotknutému daňovému subjektu a ministerstvu financií uvedené uznesenie.

Po doručení uznesenia súdu je ministerstvo financií povinné bezodkladne informovať príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, o ustanovení nezávislej osoby a náhradníka súdom.

§ 9

Zamedzenie dvojitého zdanenia
prostredníctvom komisie
pre alternatívne riešenie sporov

(1) Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa môžu dohodnúť na zriadení komisie pre alternatívne riešenie sporov, aby namiesto poradnej komisie vydala stanovisko podľa § 12. Komisia pre alternatívne riešenie sporov sa môže zriadiť aj vo forme stálej komisie, ak sa tak ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu dohodnú.

(2) Pri zriadení komisie pre alternatívne riešenie sporov sa rovnako uplatňujú pravidlá týkajúce sa nezávislosti jej členov podľa § 7 ods. 4 a 5.

(3) Na komisiu pre alternatívne riešenie sporov sa primerane vzťahujú ustanovenia § 11 a 17; to neplatí, ak organizačný poriadok komisie pre riešenie sporov podľa § 10 ustanoví inak. Komisia pre alternatívne riešenie sporov môže podľa potreby uplatniť akékoľvek postupy riešenia sporov s cieľom záväzne vyriešiť spornú otázku.

Komentár k § 9

Ustanovenie sa zaoberá zamedzením dvojitého zdanenia prostredníctvom komisie pre alternatívne riešenie sporov.

 

Zriadenie komisie

Ministerstvo financií a príslušný orgán dotknutého členského štátu sa môžu dohodnúť na alternatívnom riešení sporov prostredníctvom komisie pre alternatívne riešenie sporov.

Táto komisia sa líši od poradnej komisie najmä tým, že na vyriešenie spornej otázky môže použiť aj akýkoľvek iný postup riešenia sporov než ako je ten, ktorý uplatňuje poradná komisia, t. j. môže použiť alternatívu k postupu riešenia sporu na základe nezávislého stanoviska.

Druhy postupov

Medzi druhy postupov alternatívneho riešenia sporov patrí napr.

–   zmierenie,

–   mediácia,

–   expertíza,

–   rozhodcovské konanie,

–   akékoľvek iné postupy alebo techniky riešenia sporov.

Cieľom týchto postupov musí byť v konečnom hľadisku vyriešiť danú spornú otázku.

 

Stála komisia

V prípade dohody ministerstva financií s príslušným orgánom konkrétneho členského štátu sa komisia pre alternatívne riešenie sporov môže zriadiť aj vo forme stálej komisie, ktorá bude permanentne zriadená na riešenie prípadných ďalších sporných otázok. Napríklad, ak sa ministerstvo financií a orgán, ktorý je určený Českou republikou, dohodnú vopred na zriadení stálej komisie pre alternatívne riešenie sporov. Táto komisia bude riešiť spory, ktoré medzi nimi vznikli, resp. môžu vzniknúť, a ktoré sa budú týkať zdanenia.

 

Zloženie a forma komisie

Komisia pre alternatívne riešenie sporov môže mať odlišné zloženie a formu od poradnej komisie, avšak platia na ňu pravidlá týkajúce sa nezávislosti jej členov v zmysle § 7 ods. 4 a 5. Primerane sa na ňu vzťahujú aj ustanovenia o dokazovaní a pojednávaní komisie pre riešenie sporov podľa § 11 a ustanovenia týkajúce sa trov konania o zamedzení dvojitého zdanenia podľa § 17, avšak uvedené platí len v tom prípade, ak organizačný poriadok komisie pre riešenie sporov podľa § 10 neustanovuje inak.

§ 10

Organizačný poriadok komisie
pre riešenie sporov

(1) Ministerstvo financií sa s príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dohodne na organizačnom poriadku komisie pre riešenie sporov.

(2) Ministerstvo financií v lehote podľa § 5 ods. 3 druhej vety dotknutému daňovému subjektu

a) doručí organizačný poriadok komisie pre riešenie sporov,

b) oznámi dátum, do ktorého bude prijaté stanovisko k riešeniu spornej otázky,

c) oznámi názov dotknutých osobitných predpisov3) a právneho predpisu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, a názov dotknutej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

(3) Organizačný poriadok komisie pre riešenie sporov podpisuje poverený zamestnanec ministerstva financií a poverený zamestnanec príslušného orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

(4) V organizačnom poriadku komisie pre riešenie sporov sa uvedú najmä

a) opis a charakteristika spornej otázky,

b) výkladové pravidlá pre právne otázky a skutkové otázky, ktoré sa majú vyriešiť,

c) forma komisie pre riešenie sporov a druh postupu alternatívneho riešenia sporov, iný ako postup smerujúci k prijatiu nezávislého stanoviska,

d) harmonogram riešenia spornej otázky,

e) zloženie komisie pre riešenie sporov vrátane počtu členov, mien a priezvisk členov, údajov o ich kompetencii, kvalifikácii a všetkých konfliktoch záujmov,

f) pravidlá, ktoré upravujú účasť dotknutých daňových subjektov a tretích strán, výmenu vyjadrení, informácií a dôkazov, náklady, druh postupu riešenia spornej otázky, ktorý sa má použiť, a ďalšie príslušné procesné postupy alebo organizačné postupy,

g) logistické postupy v súvislosti s prijatím stanoviska komisie pre riešenie sporov a s jeho doručením.

(5) Ak bola žiadosť o zriadenie poradnej komisie podaná z dôvodu podľa § 5 ods. 1 písm. a), v organizačnom poriadku komisie pre riešenie sporov sa uvedú len náležitosti podľa odseku 4 písm. a), d), e) a f).

(6) Ak bol organizačný poriadok komisie pre riešenie sporov dotknutému daňovému subjektu doručený v lehote podľa § 5 ods. 3 druhej vety, ale nebol úplný, alebo ak nebol dotknutému daňovému subjektu doručený v lehote podľa § 5 ods. 3 druhej vety, komisia pre riešenie sporov použije vzorový organizačný poriadok vydaný Európskou komisiou.

(7) Ak nebol dotknutému daňovému subjektu doručený organizačný poriadok komisie pre riešenie sporov, ktorý je v súlade s odsekmi 2 až 5, nezávislé osoby a predseda komisie pre riešenie sporov doplnia organizačný poriadok komisie pre riešenie sporov na základe vzorového organizačného poriadku vydaného Európskou komisiou a zašlú ho dotknutému daňovému subjektu do dvoch týždňov odo dňa jej zriadenia.

(8) Ak sa nezávislé osoby a predseda komisie pre riešenie sporov nedohodnú na doplnení organizačného poriadku komisie pre riešenie sporov alebo ho nedoručia dotknutému daňovému subjektu v lehote podľa odseku 7, dotknutý daňový subjekt môže uplatniť postup podľa Správneho súdneho poriadku.

Komentár k § 10

V § 10 sa uvádzajú jednotlivé náležitosti organizačného poriadku komisie pre riešenie sporov, ktorý zostavuje ministerstvo financií s príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, na každý vzniknutý spor a podpisuje ho poverený zamestnanec ministerstva financií a poverený zamestnanec príslušného orgánu dotknutého členského štátu.

 

Doručenie organizačného poriadku

Ministerstvo financií, v lehote na zriadenie poradnej komisie, t. j. do 120 dní od doručenia žiadosti o zriadenie poradnej komisie, musí dotknutému daňovému subjektu doručiť kompletný organizačný poriadok komisie pre riešenie sporov, oznámiť mu dátum, do ktorého bude prijaté jej stanovisko k riešeniu spornej otázky a oznámiť mu názov dotknutých osobitných predpisov, ktorých sa sporná otázka týka, t. j. právne predpisy, na základe ktorých došlo, resp. malo dôjsť k dvojitému zdaneniu v Slovenskej republike ako aj názov právneho predpisu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka a názov dotknutej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Dotknutých osobitným predpisom môže byť napríklad zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

 

Náležitosti organizačného poriadku

Základnými náležitosťami organizačného poriadku komisie pre riešenie sporov sú

–   opis a charakteristika spornej otázky,

–   výkladové pravidlá pre právne otázky a skutkové otázky, ktoré sa majú vyriešiť,

–   forma komisie pre riešenie sporov (podľa toho, ktorá bola zriadená, t. j. poradná komisia alebo komisia pre alternatívne riešenie sporov) a druh postupu alternatívneho riešenia sporov (napr. zmierenie, mediácia, expertíza, rozhodcovské konanie), ktorý sa uvedie, ak bol použitý iný postup, než ako je postup smerujúci k prijatiu nezávislého stanoviska,

–   harmonogram riešenia spornej otázky,

–   zloženie komisie pre riešenie sporov, vrátane počtu členov, mien a priezvisk členov, údajov o ich kompetencii, kvalifikácii a všetkých konfliktoch záujmov,

–   pravidlá, ktoré upravujú účasť dotknutých daňových subjektov a tretích strán, výmenu vyjadrení, informácií a dôkazov, náklady, druh postupu riešenia spornej otázky, ktorý sa má použiť (t. j. či sa použije „klasický“ postup smerujúci k prijatiu nezávislého stanoviska alebo niektorý z druhov postupov alternatívneho riešenia sporov),

–   ďalšie príslušné procesné postupy alebo organizačné postupy,

–   logistické postupy v súvislosti s prijatím stanoviska komisie pre riešenie sporov a s jeho doručením.

!     Upozornenie

Ustanovenie sa spresnilo takým spôsobom, aby bolo zrejmé, že v organizačnom poriadku sa pri zložení komisie pre riešenie sporov uvádzajú nielen údaje o kompetencii a kvalifikácii členov, ale aj údaje o ich všetkých konfliktoch záujmov.

Neúplný organizačný poriadok

Ak bol dotknutému daňovému subjektu doručený organizačný poriadok komisie pre riešenie sporov v lehote do 120 dní od doručenia žiadosti o zriadenie poradnej komisie, avšak nebol úplný alebo mu vôbec nebol doručený v tejto lehote, komisia pre riešenie sporov musí použiť vzorový organizačný poriadok vydaný a zverejnený Európskou komisiou.

 

Ak nedošlo k doručeniu organizačného poriadku

Ak nebol dotknutému daňovému subjektu doručený organizačný poriadok komisie pre riešenie sporov, ktorý je v súlade s odsekmi 2 až 4, musia nezávislé osoby a predseda komisie pre riešenie sporov, doplniť organizačný poriadok komisie pre riešenie sporov na základe vzorového organizačného poriadku vydaného Európskou komisiou a zaslať ho dotknutému daňovému subjektu do dvoch týždňov odo dňa jej zriadenia.

 

Ak nedôjde k dohode o organizačnom poriadku

Pokiaľ sa nezávislé osoby a predseda komisie pre riešenie sporov nedohodnú na organizačnom poriadku komisie pre riešenie sporov alebo ho nedoručia dotknutému daňovému subjektu v lehote do dvoch týždňov od zriadenia komisie pre riešenie sporov, dotknutý daňový subjekt môže uplatniť postup podľa Správneho súdneho poriadku, t. j. môžu sa obrátiť žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy na správny súd.

§ 11

Dokazovanie a rokovanie komisie
pre riešenie sporov

(1) Ak s tým ministerstvo financií súhlasí, dotknutý daňový subjekt poskytne komisii pre riešenie sporov informácie, dôkazy alebo doklady, ktoré môžu byť dôležité pre rozhodnutie (ďalej len „potrebné informácie“).

(2) Dotknutý daňový subjekt a ministerstvo financií sú povinní poskytnúť na žiadosť komisie pre riešenie sporov potrebné informácie.

(3) Ministerstvo financií môže odmietnuť poskytnutie potrebných informácií komisii pre riešenie sporov, ak

a) nie je možné získať tieto informácie alebo by ich získanie bolo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo

b) by došlo k porušeniu obchodného tajomstva, profesijného tajomstva, práv priemyselného vlastníctva alebo práv iného duševného vlastníctva, alebo by došlo k zverejneniu obchodného postupu alebo informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku, alebo by došlo k vyzradeniu utajovanej skutočnosti.

(4) Dotknutý daňový subjekt a jeho zástupca je povinný na žiadosť komisie pre riešenie sporov dostaviť sa na jej rokovanie. Dotknutý daňový subjekt alebo jeho zástupca sa môže na základe žiadosti a so súhlasom ministerstva financií a príslušného orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, zúčastniť rokovania komisie pre riešenie sporov.

(5) Členovia komisie pre riešenie sporov sú povinní zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu k informáciám, ktoré získali z dôvodu svojho členstva v komisii pre riešenie sporov. Dotknutý daňový subjekt a jeho zástupca sú povinní zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu k informáciám, o ktorých sa dozvedeli počas konania o zamedzení dvojitého zdanenia. Dotknutý daňový subjekt a jeho zástupca sú povinní na výzvu ministerstva financií predložiť vyhlásenie o zachovávaní mlčanlivosti.

Komentár k § 11

Ustanovenie upravuje dokazovanie a rokovanie komisie pre riešenie sporov, získavanie potrebných informácii a tiež možnosť odmietnuť ich poskytnutie.

 

Podmienka poskytnutia potrebných informácii komisii

Dotknutý daňový subjekt môže poskytnúť potrebné informácie komisii pre riešenie sporov, len ak s tým súhlasí ministerstvo financií. Ak o potrebné informácie požiada komisia pre riešenie sporov, dotknutý daňový subjekt je povinný jej tieto informácie poskytnúť.

 

Možnosť odmietnutia poskytnutia informácii

Ministerstvo financií môže odmietnuť poskytnúť informácie komisii na riešenie sporov len, ak nie je možné získať tieto informácie alebo, ak by ich získanie bolo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo ak by došlo k porušeniu obchodného tajomstva, profesijného tajomstva, práv priemyselného vlastníctva alebo iného duševného vlastníctva, alebo, ak by došlo k zverejneniu obchodného postupu, alebo informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku, alebo ak by došlo k vyzradeniu utajovanej skutočnosti. Utajovanou skutočnosťou je informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (neoprávnená manipulácia) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením, a to v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Dostavenie sa na rokovanie

Dotknutý daňový subjekt alebo jeho zástupca majú povinnosť na žiadosť komisie pre riešenie sporov dostaviť sa na jej rokovanie.

Toto ustanovenie upravuje aj možnosť zastupovania v spore pred komisiou pre riešenie sporov, pričom dotknutý daňový subjekt alebo jeho zástupca sa môžu zúčastniť rokovania komisie pre riešenie sporov na svoju žiadosť a so súhlasom ministerstva financií a príslušného orgánu dotknutého členského štátu.

 

Zachovávanie mlčanlivosti

Ustanovuje sa povinnosť zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu k informáciám, ktoré sa získajú z titulu členstva v komisii pre riešenie sporov. Dotknutý daňový subjekt a jeho zástupca sú taktiež povinní zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu k informáciám, o ktorých sa dozvedeli počas konania o zamedzení dvojitého zdanenia. Ministerstvo financií môže vyzvať dotknutý daňový subjekt a jeho zástupcu, aby predložili vyhlásenie o zachovaní mlčanlivosti.

 

Daňové tajomstvo

Keďže subsidiárnym predpisom k tomuto zákonu je daňový poriadok, uplatňuje sa aj inštitút daňového tajomstva. Taktiež v prípade porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť nezávislou osobou alebo iným členom komisie pre riešenie sporov, alebo dotknutým daňovým subjektom a jeho zástupcom, dochádza k správnemu deliktu v zmysle § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku, podľa ktorého sa správneho deliktu dopustí ten, kto nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa daňového poriadku alebo podľa osobitných predpisov, pričom nejde o správny delikt podľa písmen a) až i). Za tento delikt sa uloží podľa § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku pokuta od 60 eur do 3 000 eur.

Poznámka

Daňové tajomstvo je taká informácia o podnikateľskom subjekte alebo fyzickej osobe, ktorá sa získa pri správe daní. Napríklad pri spracovaní prijatého daňového priznania. Za daňové tajomstvo sa nepovažuje informácia, ktorá bola alebo je verejne prístupná, a informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie.

§ 12

Stanovisko komisie pre riešenie sporov

(1) Komisia pre riešenie sporov vydá písomné stanovisko ministerstvu financií a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa jej zriadenia. Lehota podľa prvej vety sa môže v odôvodnených prípadoch predĺžiť o tri mesiace. Komisia pre riešenie sporov informuje o predĺžení lehoty ministerstvo financií, príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, a dotknutý daňový subjekt.

(2) Stanovisko komisie pre riešenie sporov vychádza z ustanovení dotknutej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, z dotknutých osobitných predpisov³⁾ a právneho predpisu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

(3) Na prijatie stanoviska komisie je potrebný súhlas väčšiny všetkých členov. Ak sa niektorý z členov komisie pre riešenie sporov nezúčastní na hlasovaní o stanovisku, ostatní členovia môžu rozhodnúť bez neho. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu komisie pre riešenie sporov. Predseda komisie pre riešenie sporov oznámi stanovisko komisie pre riešenie sporov ministerstvu financií a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

Komentár k § 12

Ustanovenie upravuje stanovisko komisie pre riešenie sporov, ktoré musí komisia pre riešenie sporov najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa jej zriadenia vydať.

Predĺženie lehoty

Táto lehota sa môže predĺžiť najviac o tri mesiace a o predĺžení tejto lehoty musí komisia pre riešenie sporov informovať aj dotknutý daňový subjekt. Odôvodneným prípadom na predĺženie lehoty môže byť napríklad mimoriadna zložitosť spornej otázky alebo osobitná povaha spornej otázky, pre ktorú o nej nemožno rozhodnúť v základnej lehote.

 

Na základe čoho vychádza stanovisko

Stanovisko musí vychádzať z ustanovení dotknutej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, z dotknutých osobitných predpisov, ktorým je napr. zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a dotknutého právneho predpisu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

 

Podmienka prijatia stanoviska

Na prijatie stanoviska komisie pre riešenie sporov je potrebný súhlas väčšiny všetkých členov. Ak by sa niektorý z členov komisie pre riešenie sporov nezúčastnil hlasovania, môže sa rozhodnúť bez neho.

Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu komisie pre riešenie sporov. Predseda komisie pre riešenie sporov oznámi stanovisko komisie pre riešenie sporov ministerstvu financií a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

§ 13

Rozhodnutie o zamedzení
dvojitého zdanenia

(1) Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa dohodnú na riešení spornej otázky do šiestich mesiacov po oznámení stanoviska komisie pre riešenie sporov.

(2) Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa môžu dohodnúť na vyriešení spornej otázky aj odchylne od stanoviska komisie pre riešenie sporov. Ak nedospejú k dohode o riešení spornej otázky v lehote podľa odseku 1, sú viazané stanoviskom komisie pre riešenie sporov.

(3) Ministerstvo financií po vyriešení spornej otázky podľa odseku 1 alebo odseku 2 vydá bezodkladne rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré doručí dotknutému daňovému subjektu do 30 dní od jeho vydania. Ak dotknutému daňovému subjektu, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou⁶⁾ (ďalej len „rezident“), nebolo toto rozhodnutie doručené v lehote podľa prvej vety, môže uplatniť postup podľa Správneho súdneho poriadku.

(4) Rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia je právoplatné a vykonateľné po uplynutí 60 dní od jeho doručenia, ak súd nevyslovil nedostatok nezávislosti nezávislej osoby podľa § 14 a ak sa dotknutý daňový subjekt v tejto lehote vzdá práva na opravné prostriedky, inak sa toto rozhodnutie zrušuje v plnom rozsahu a ministerstvo financií o tom informuje dotknutý daňový subjekt a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Lehota podľa prvej vety neplynie, ak sa začalo konanie podľa § 14.

(5) Ak sa rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia nevykonalo a súd nevyslovil nedostatok nezávislosti nezávislej osoby podľa § 14 ods. 4, dotknutý daňový subjekt môže uplatniť postup podľa Správneho súdneho poriadku.

Komentár k § 13

Rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia je upravené týmto ustanovením a postup, ktorý rozhodnutiu predchádza.

 

Dohoda o riešení spornej otázky

Po oznámení stanoviska komisie pre riešenie sporov ministerstvu financií a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, môžu dohodnúť na riešení spornej otázky v lehote do šiestich mesiacov od tohto oznámenia. V tejto lehote sa môžu dohodnúť na vyriešení spornej otázky aj odchylne od stanoviska, ktoré im dala komisia pre riešenie sporov. Ak však v tejto lehote nedospejú k dohode o riešení spornej otázky, musia spornú otázku vyriešiť podľa stanoviska komisie pre riešenie sporov.

Vydanie rozhodnutia

Ministerstvo financií je následne povinné bezodkladne vydať rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré doručí dotknutému daňovému subjektu do 30 dní od jeho vydania. Ak by dotknutému daňovému subjektu, ktorý je rezidentom v zmysle zákona o dani z príjmu, nebolo toto rozhodnutie doručené v uvedenej lehote, môže podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa Správneho súdneho poriadku na príslušný správny súd.

Poznámka

Daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, pričom fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu Slovenskej republiky je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať, alebo fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu, prípadne je to právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa vytvárajú alebo prijímajú zásadné riadiace rozhodnutia a obchodné rozhodnutia pre právnickú osobu ako celok, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri.

Rozhodnutie vychádza z dohody ministerstva financií s príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, resp. zo stanoviska komisie pre riešenie sporov. Čiže vychádza z toho, ako sa členské štáty dohodli o tom, ktorý štát má zdaniť príjem alebo kapitál dotknutého daňového subjektu. Týmto rozhodnutím teda môže dôjsť k zrušeniu zdanenia (zrušenie rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní), ktoré bolo uložené Slovenskou republikou alebo k potvrdeniu vyrubenia dane (potvrdenie rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní), ktorú má dotknutý daňový subjekt v Slovenskej republike zaplatiť.

 

Vykonateľnosť

Rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia je vykonateľné po uplynutí 60 dní od doručenia tohto rozhodnutia, ak príslušný súd nevyslovil nedostatok nezávislosti nezávislej osoby podľa § 14, a ak sa dotknutý daňový subjekt v tejto lehote vzdá práva na opravné prostriedky.

 

Odvolanie

Pokiaľ tieto dve podmienky nenastanú, t. j. uplynutie lehoty 60 dní a zároveň vzdanie sa práva na odvolanie v tejto lehote, rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia sa zrušuje v plnom rozsahu a ministerstvo financií o tom informuje dotknutý daňový subjekt a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, pričom lehota 60 dní neplynie, ak sa začalo konanie o vyslovenie nedostatku nezávislosti nezávislej osoby na príslušnom súde podľa § 14. Ak dotknutý daňový subjekt podá voči rozhodnutiu o zamedzení dvojitého zdanenia odvolanie, toto rozhodnutie sa automaticky zo zákona zrušuje a odvolacie konanie je potrebné zastaviť, nakoľko odpadol jeho dôvod.

 

Ak sa rozhodnutie nevykonalo

Ak sa rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia nevykonalo a súd nevyslovil nedostatok nezávislosti nezávislej osoby podľa § 14, dotknutý daňový subjekt môže uplatniť postup podľa Správneho súdneho poriadku.

§ 14

Konanie o vyslovenie nedostatku
nezávislosti nezávislej osoby
na príslušnom súde

(1) Ak u ktorejkoľvek nezávislej osoby, ktorá bola členom poradnej komisie, nastanú počas 12 mesiacov nasledujúcich po oznámení stanoviska poradnej komisie podľa § 12 dôvody na namietanie jej vymenovania podľa § 7 ods. 4, ministerstvo financií môže podať na súd návrh na vyslovenie nedostatku nezávislosti tejto osoby.

(2) Návrh na vyslovenie nedostatku nezávislosti nezávislej osoby musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa ministerstvo financií dozvedelo o dôvodoch na namietanie vymenovania nezávislej osoby podľa § 7 ods. 4, najneskôr však do 12 mesiacov nasledujúcich po oznámení stanoviska poradnej komisie podľa § 12, inak ho súd zamietne.

(3) Súd rozhodne o návrhu na vyslovenie nedostatku nezávislosti nezávislej osoby bez nariadenia pojednávania.

(4) Ak ministerstvo financií preukáže, že u nezávislej osoby nastali dôvody na namietanie jej vymenovania podľa § 7 ods. 4, súd vysloví nedostatok nezávislosti, inak návrh na vyslovenie nedostatku nezávislosti nezávislej osoby zamietne.

(5) Ministerstvo financií informuje o rozhodnutí súdu príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, bezodkladne po jeho doručení.

Komentár k § 14

Ustanovenie upravuje konanie o vyslovenie nedostatku nezávislosti na príslušnom súde.

 

Vyslovenie nedostatku nezávislosti

Navrhovateľom je ministerstvo financií, ktoré môže podať návrh na vyslovenie nedostatku nezávislosti ktorejkoľvek nezávislej osoby, ktorá bola členom poradnej komisie podľa § 7 ods. 1 písm. c), a u ktorej nastali počas 12 mesiacov nasledujúcich po oznámení stanoviska poradnej komisie podľa § 12 dôvody na namietanie jej vymenovania podľa § 7 ods. 4. Odporcom je nezávislá osoba, ktorej nezávislosť je v konaní namietaná.

 

Podanie návrhu na vyslovenie nezávislosti

Ministerstvo financií musí návrh na vyslovenie nedostatku nezávislosti nezávislej osoby podať v lehote 30 dní odo dňa, kedy sa dozvedelo o dôvodoch na namietanie vymenovania nezávislej osoby podľa § 7 ods. 4, najneskôr však do 12 mesiacov nasledujúcich po oznámení stanoviska poradnej komisie podľa § 12, inak ho súd zamietne. Súd rozhodne o návrhu vyslovenie nedostatku nezávislosti nezávislej osoby bez nariadenia pojednávania.

 

Vyslovenie nedostatku nezávislosti

Pokiaľ ministerstvo financií preukáže, že u nezávislej osoby skutočne nastali dôvody na namietanie jej vymenovania podľa § 7 ods. 4, súd vysloví nedostatok nezávislosti. V opačnom prípade súd návrh na vyslovenie nedostatku nezávislosti nezávislej osoby zamietne.

Ministerstvo financií informuje o rozhodnutí súdu príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, bezodkladne po jeho doručení.

§ 15

Zverejňovanie rozhodnutia o zamedzení dvojitého zdanenia alebo jeho abstraktu

(1) Ministerstvo financií sa môže s príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dohodnúť, že rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia podľa § 13 zverejnia v úplnom znení, ak s tým súhlasí dotknutý daňový subjekt.

(2) Ak ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, alebo dotknutý daňový subjekt nesúhlasia so zverejnením úplného rozhodnutia o zamedzení dvojitého zdanenia, zverejní sa jeho abstrakt. Abstrakt obsahuje opis spornej otázky, dátum vydania rozhodnutia o zamedzení dvojitého zdanenia, príslušné zdaňovacie obdobie, právny základ, označenie odvetvia, v ktorom pôsobí dotknutý daňový subjekt, stručný opis konečného výsledku a druh postupu riešenia spornej otázky.

(3) Ministerstvo financií zašle dotknutému daňovému subjektu abstrakt podľa odseku 2 pred jeho zverejnením. Dotknutý daňový subjekt môže najneskôr do 60 dní po doručení abstraktu podľa odseku 2 požiadať ministerstvo financií, aby nezverejnilo také informácie, ktorých zverejnením by došlo k porušeniu obchodného tajomstva, profesijného tajomstva, práv priemyselného vlastníctva alebo práv iného duševného vlastníctva, alebo by došlo k zverejneniu obchodného postupu alebo informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku. Následne ministerstvo financií bezodkladne doručí Európskej komisii abstrakt podľa odseku 2.

Komentár k § 15

Ustanovením je upravené zverejňovanie rozhodnutia o zamedzení dvojitého zdanenia alebo jeho abstraktu.

 

Zverejnenie rozhodnutia

Ministerstvo financií sa môže s príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dohodnúť, že svoje rozhodnutia o zamedzení dvojitého zdanenia vydané podľa § 13 zverejnia v úplnom znení, avšak len v tom prípade, ak s tým súhlasí aj dotknutý daňový subjekt.

 

Abstrakt

Ak s takýmto zverejnením ministerstvo financií alebo príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, alebo dotknutý daňový subjekt nesúhlasia, zverejní sa len jeho abstrakt.

 

Obsah abstraktu

Abstrakt obsahuje

–   opis spornej otázky,

–   dátum vydania rozhodnutia o zamedzení dvojitého zdanenia,

–   príslušné zdaňovacie obdobie,

–   právny základ,

–   odvetvie, v ktorom pôsobí dotknutý daňový subjekt,

–   stručný opis konečného výsledku, t. j. ako sa sporná otázka vyriešila,

–   druh postupu riešenia spornej otázky, t. j. postup smerujúci k prijatiu nezávislého stanoviska alebo niektorý z druhov postupu alternatívneho riešenia sporov (mediácia, expertíza, atď.).

Ministerstvo financií zašle dotknutému daňovému subjektu abstrakt ešte pred jeho zverejnením.

 

Nezverejnenie informácii

Dotknutý daňový subjekt môže do 60 dní po tomto doručení požiadať ministerstvo financií, aby sa v abstrakte nezverejnili také informácie, zverejnením ktorých by došlo k porušeniu obchodného tajomstva, profesijného tajomstva, práv priemyselného vlastníctva alebo iného duševného vlastníctva, alebo by došlo k zverejneniu obchodného postupu alebo informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku. Abstrakt ministerstvo financií bezodkladne doručí Európskej komisii.

§ 16

Osobitné ustanovenia týkajúce
sa fyzických osôb
a menších podnikov

(1) Dotknutý daňový subjekt, ktorý je rezidentom a je fyzickou osobou alebo právnickou osobou a táto právnická osoba je súčasťou skupiny účtovných jednotiek, ktorá nespĺňa veľkostné podmienky,⁷⁾ a zároveň je mikro účtovnou jednotkou⁸⁾ alebo malou účtovnou jednotkou,⁹⁾ môže žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia, odpoveď na žiadosť o dodatočné informácie podľa § 3 ods. 4 a § 4 ods. 3, späťvzatie žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa § 3 ods. 10 a žiadosť o zriadenie poradnej komisie podať len ministerstvu financií.

(2) Ministerstvo financií zašle oznámenie o doručení podaní podľa odseku 1 príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, do dvoch mesiacov od ich doručenia. Odo dňa doručenia tohto oznámenia sa podania podľa odseku 1 považujú za podané príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

Komentár k § 16

Uvedené ustanovenie zavádza možnosť podávania niektorých podaní len ministerstvu financií. Dotknutý daňový subjekt teda nemusí niektoré podania podávať každému zainteresovanému príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, ale stačí, ak ich podá len ministerstvu financií.

 

Podanie len ministerstvu

Táto možnosť sa vzťahuje na fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú tzv. veľkým podnikom a nie sú súčasťou veľkej skupiny podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS.

Týmito podaniami sú žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia, odpoveď na žiadosť o dodatočné informácie podľa § 3 ods. 4 a § 4 ods. 3, späťvzatie žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa § 3 ods. 10 a žiadosť o zriadenie poradnej komisie.

Uvedené podania môže dotknutý daňový subjekt podať len ministerstvu financií, len vtedy ak je rezidentom podľa § 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zároveň je:

–   fyzickou osobou alebo

–   právnickou osobou a táto právnická osoba je súčasťou skupiny účtovných jednotiek, ktorá nespĺňa veľkostné podmienky podľa § 22 ods. 10 písm. b) zákona o účtovníctve a zároveň je mikro účtovnou jednotkou podľa § 2 ods. 6 zákona o účtovníctve,

Poznámka

Materská účtovná jednotka nemá povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka a konsolidovaný celok, nie sú po konsolidácii kapitálu, konsolidácii vzájomných vzťahov medzi účtovnými jednotkami, konsolidácii výsledku hospodárenia a konsolidácii nákladov a výnosov splnené aspoň dve z týchto podmienok, a to celková suma majetku materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je väčšia ako 20 000 000 eur, pričom sumou majetku sa na tento účel rozumie suma majetku zistená zo súvah v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve, čistý obrat materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je vyšší ako 40 000 000 eur, alebo priemerný prepočítaný počet zamestnancov materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek za účtovné obdobie presiahol 250 zamestnancov.

Do veľkostnej skupiny mikro účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok, a to celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur, čistý obrat nepresiahol 700 000 eur, priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol desať.

–   právnickou osobou a táto právnická osoba je súčasťou skupiny účtovných jednotiek, ktorá nespĺňa veľkostné podmienky podľa § 22 ods. 10 písm. b) zákona o účtovníctve a zároveň je malou účtovnou jednotkou podľa § 2 ods. 7 zákona o účtovníctve.

Poznámka

Do veľkostnej skupiny malej účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok, a to celková suma majetku presiahla sumu 350 000 eur, ale nepresiahla sumu 4 000 000 eur, čistý obrat presiahol sumu 700 000 eur, ale nepresiahol sumu 8 000 000 eur, priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol 10 a nepresiahol 50.

Ak dotknutý daňový subjekt nespĺňa vyššie uvedené podmienky, musí podať predmetné podania ministerstvu financií a súčasne aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

 

Zaslanie oznámenia

Po doručení týchto podaní ministerstvu financií musí ministerstvo financií do dvoch mesiacov od ich doručenia zaslať oznámenie o ich doručení príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

Od doručenia tohto oznámenia príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, platí domnienka, že dotknutý daňový subjekt urobil podania vo všetkých členských štátoch, ktorých sa sporná otázka týka.

§ 17

Trovy konania
o zamedzení dvojitého zdanenia

(1) Ak sa ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, nedohodnú inak a ak nie je v odseku 4 ustanovené inak, rozdelia si vzniknuté trovy konania o zamedzení dvojitého zdanenia rovným dielom.

(2) Trovami konania podľa odseku 1 sú

a) výdavky poskytované v súvislosti s výkonom funkcie nezávislej osoby alebo s plnením iných povinností spojených s touto funkciou, v rozsahu a vo výške ustanovenej osobitnými predpismi,¹⁰⁾

b) paušálna náhrada nezávislej osoby za výkon funkcie v sume 500 eur za jeden deň rokovania komisie pre riešenie sporov.

(3) Dotknutý daňový subjekt znáša náklady, ktoré mu vznikli.

(4) Ak dotknutý daňový subjekt vezme žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia späť podľa § 3 ods. 10 alebo žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa § 5 ods. 7 bola odmietnutá oprávnene, môže sa ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dohodnúť, že všetky trovy konania podľa odseku 2 znáša dotknutý daňový subjekt; ministerstvo financií bezodkladne vydá rozhodnutie o trovách konania o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré má dotknutý daňový subjekt uhradiť ministerstvu financií, a doručí ho dotknutému daňovému subjektu.

(5) Na vymáhanie trov konania o zamedzení dvojitého zdanenia sa primerane použijú ustanovenia daňového poriadku; trovy vymáha miestne príslušný daňový úrad dotknutého daňového subjektu.

Komentár k § 17

Ustanovenie upravuje trovy konania o zamedzení dvojitého zdanenia, ku ktorým dochádza v súvislosti s rozhodnutím o zamedzení dvojitého zdanenia.

Rozdelenie trov

Počas konania o zamedzení dvojitého zdanenia môžu vzniknúť trovy konania, ktoré sa delia rovným dielom medzi ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, pokiaľ sa nedohodnú na inom spôsobe rozdelenia trov konania o zamedzení dvojitého zdanenia alebo, ak nejde o situáciu, keď sa dohodnú, že všetky vzniknuté trovy konania o zamedzení dvojitého zdanenia znáša dotknutý daňový subjekt.

 

Trovami konania o zamedzení dvojitého zdanenia

K trovám patrí:

–   výdavky poskytované v súvislosti s výkonom funkcie nezávislej osoby alebo s plnením iných povinností spojených s touto funkciou, v rozsahu a vo výške ustanovenej napr. zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov,

–   paušálna náhrada nezávislej osoby za výkon funkcie v sume 500 eur za jeden deň rokovania komisie pre riešenie sporov.

 

Znášanie trov dotknutým daňovým subjektom

Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, neznášajú náklady, ktoré vzniknú dotknutému daňovému subjektu.

Ak dotknutý daňový subjekt vezme svoju žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia späť podľa § 3 ods. 10 alebo, ak bola žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa § 5 ods. 7 odmietnutá oprávnene, môže sa ministerstvo financií s príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dohodnúť, že všetky vzniknuté trovy konania o zamedzení dvojitého zdanenia znáša dotknutý daňový subjekt.

 

Vydanie rozhodnutia o trovách

Ak sa na tomto ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dohodnú, ministerstvo financií bezodkladne vydá rozhodnutie o trovách konania o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré má dotknutý daňový subjekt uhradiť ministerstvu financií a doručí ho dotknutému daňovému subjektu. Dotknutý daňový subjekt je povinný trovy konania o zamedzení dvojitého zdanenia určené rozhodnutím zaplatiť.

 

Vymáhanie trov

Na vymáhanie trov konania o zamedzení dvojitého zdanenia sa primerane použijú ustanovenia daňového poriadku, pričom trovy konania o zamedzení dvojitého zdanenia vymáha ten daňový úrad, ktorý je miestne príslušným daňovým úradom pre dotknutý daňový subjekt.

TRETIA ČASŤ

KONANIE O ZAMEDZENÍ
DVOJITÉHO ZDANENIA
NA ZÁKLADE ZMLUVY

KONANIE O ZAMEDZENÍ DVOJITÉHO ZDANENIA NA ZÁKLADE ZMLUVY

§ 18

Začatie konania o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy

(1) Konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy začína na žiadosť dotknutého daňového subjektu, ktorý je rezidentom, podanú ministerstvu financií. Žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia na základe zmluvy možno podať do troch rokov od doručenia prvého oznámenia o úkone, ktorý vedie k spornej otázke, a to aj vtedy, ak dotknutý daňový subjekt uplatňuje opravné prostriedky, ak príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia neupravuje inak.

(2) Ak dotknutý daňový subjekt nie je rezidentom a predloží žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia na základe zmluvy ministerstvu financií, ministerstvo financií odmietne prijať túto žiadosť a informuje dotknutý daňový subjekt o povinnosti predložiť túto žiadosť príslušnému orgánu zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka a v ktorom je dotknutý daňový subjekt rezidentom. Ministerstvo financií informuje o odmietnutí takejto žiadosti aj príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka a v ktorom je dotknutý daňový subjekt rezidentom.

Komentár k § 18

Tretia časť tohto zákona upravuje konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy.

 

Na základe čoho začína konanie

Toto konanie začína len na základe žiadosti dotknutého daňového subjektu, ktorý je v zmysle zákona o dani z príjmov rezidentom.

Žiadosť musí byť podaná v lehote troch rokov od doručenia prvého oznámenia o úkone, ktorý vedie k spornej otázke, a to bez ohľadu na to, či dotknutý daňový subjekt uplatňuje opravné prostriedky, ak príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia neupravuje inak.

Úkony

Uvedeným úkonom môže byť napr. protokol z daňovej kontroly alebo právoplatné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, v určitých prípadoch to môže byť napr. aj výzva na podanie daňového priznania, avšak vždy je potrebné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

§ 19

Priebeh konania o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy

Na konanie podľa tejto časti sa primerane použije § 3 ods. 2 až 8 a 10.

Komentár k § 19

Z dôvodu jednotnosti pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia, sa aj na priebeh konania o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy, t. j. na konanie začaté v zmysle článku 25, ktorý je súčasťou zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, primerane uplatňuje rovnaký postup ako na konanie o zamedzení dvojitého zdanenia podľa druhej časti zákona.

§ 20

Zamedzenie dvojitého zdanenia
vzájomnou dohodou

(1) Ak ministerstvo financií a príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka, rozhodnú o prijatí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia na základe zmluvy, začne sa postup riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou.

(2) Na postup riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou sa primerane použije § 4 ods. 3.

(3) Ak ministerstvo financií a príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dosiahli vzájomnú dohodu, ministerstvo financií bezodkladne oznámi dotknutému daňovému subjektu výsledok tejto dohody.

(4) Ak ministerstvo financií a príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka, nedosiahli vzájomnú dohodu, ministerstvo financií bezodkladne oznámi túto skutočnosť dotknutému daňovému subjektu. Na zamedzenie dvojitého zdanenia vzájomnou dohodou nemá dotknutý daňový subjekt právny nárok.

(5) Ak ministerstvo financií a príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka, nedosiahnu vzájomnú dohodu a zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia obsahuje ustanovenia o arbitrážnom konaní, dotknutý daňový subjekt môže podať žiadosť o vyriešenie spornej otázky v rámci arbitrážneho konania, ktorého podmienky upravuje príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia.

Komentár k § 20

V ustanovení je upravený postup ministerstva financií a príslušného orgánu zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka, pokiaľ začnú riešiť spornú otázku vzájomnou dohodou.

 

Oznámenie výsledku

Ak dôjde k vzájomnej dohode o vyriešení spornej otázky, ministerstvo financií ihneď oznámi dotknutému daňovému subjektu jej výsledok a vykoná všetky potrebné úkony, ktoré z takejto dohody pre neho vyplývajú. Ak k uvedenej dohode nedôjde, ministerstvo financií taktiež bezodkladne oznámi túto skutočnosť dotknutému daňovému subjektu.

 

Pretrvávanie dvojitého zdanenia

Na zamedzenie dvojitého zdanenia vzájomnou dohodou nemá dotknutý daňový subjekt právny nárok.

Základným rozdielom medzi pravidlami riešenia sporov podľa druhej časti, t. j. podľa transponovanej smernice, podľa ktorej, ak príslušné orgány nedosiahnu vzájomnú dohodu, ktorou by vyriešili spornú otázku, môže túto spornú otázku vyriešiť komisia pre riešenie sporov, a pravidlami riešenia sporov podľa tretej časti, je to, že podľa tretej časti sa príslušné orgány dotknutých zmluvných štátov nemusia dohodnúť o zamedzení dvojitého zdanenia a môže vzniknúť situácia, že dvojité zdanenie bude pretrvávať.

 

Žiadosť o vyriešenie spornej otázky

Samozrejme, ak príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia obsahuje ustanovenia o arbitrážnom konaní, dotknutý daňový subjekt môže podať žiadosť o vyriešenie spornej otázky v rámci arbitrážneho konania. Príslušná zmluva upravuje aj podmienky tohto arbitrážneho konania.

Poznámka

Arbitrážne konanie sa primárne zameriava na riešenie obchodnoprávnej a občianskoprávnej agendy v medzinárodných sporoch. Takéto rozhodcovské spory rozhodujú zväčša rozhodcovia, ktorí sú zárukou odbornosti, kvázi rýchleho vybavenia sporu a spravodlivého rozhodnutia vo veci samej. Pre takýto typ sporu sa môže rozhodnúť takmer pri každom type sporu, avšak samozrejme, ako to už väčšinou býva, aj tu existujú určité výnimky, kedy medzinárodný spor pomocou rozhodcovského konania riešiť nemôže. Konkrétne sa jedná o zmenu, vznik, či zánik vlastníckeho práva, ďalej predmetom sporu nesmie byť napríklad pozbavenie spôsobilosti určitej osoby alebo zverenie detí do starostlivosti alebo do opatery jednému z rodičov po rozvode manželov, či exekúcia.

§ 21

Vzájomná dohoda o výklade pojmov
alebo aplikácii zmluvy o zamedzení
dvojitého zdanenia a konzultácia

(1) Ak má ministerstvo financií pochybnosti o jednotnom výklade pojmov obsiahnutých v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia alebo o aplikácii zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, môže sa s príslušným orgánom zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dohodnúť na výklade pojmov alebo na aplikácii zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, a to aj, ak zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia neobsahuje ustanovenia o takejto dohode. Dohodu podľa prvej vety uverejňuje ministerstvo financií vo svojom publikačnom orgáne a je pre orgány, ktoré vykonávajú správu daní, záväzné.

(2) V záujme zamedzenia dvojitého zdanenia môže ministerstvo financií konzultovať s príslušným orgánom zmluvného štátu, a to aj v situáciách, na ktoré sa zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia nevzťahuje, alebo ak zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia neobsahuje ustanovenie o takejto konzultácii.

Komentár k § 21

Ako uvádza dôvodová správa k tomuto zákona, ustanovenie vyplýva zo záverov projektu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a skupiny G20, ktorý bol zameraný na zamedzenie erózií základu dane a umelého presúvania ziskov (BEPS). Akčný bod č. 14 tohto projektu bol venovaný efektívnemu riešeniu medzinárodných daňových sporov, ako aj predchádzaniu takýmto sporom. V rámci záverečnej správy k akčnému bodu č. 14 v roku 2015 boli prijaté minimálne štandardy, medzi ktoré patrí aj zahrnutie tretieho odseku článku 25 Modelovej zmluvy OECD o zamedzení dvojitého zdanenia do jednotlivých, už aj existujúcich, bilaterálnych daňových zmlúv. K úprave týchto zmlúv, v súlade so závermi projektu BEPS, dochádza prostredníctvom multilaterálneho nástroja, ku ktorému pristúpila aj Slovenská republika, ako aj mnoho ďalších jurisdikcií. V prípade niektorých zmluvných partnerov však k zosúladeniu s minimálnym štandardom nedôjde automaticky, napr. ak príslušný zmluvný partner nepristúpil k multilaterálnemu nástroju a rozhodol sa pre bilaterálne rokovania o úprave zmlúv, prípadne pre vnútroštátnu úpravu v jednotlivých oblastiach.

 

Postup pri vzájomnej dohode

Účelom ustanovenia je umožniť ministerstvu financií postup v zmysle tretieho odseku článku 25 Modelovej zmluvy OECD o zamedzení dvojitého zdanenia, a to aj v prípade tých zmluvných partnerov, s ktorými zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia neobsahuje ekvivalent tohto ustanovenia, pokiaľ takýto postup umožní legislatíva príslušného zmluvného štátu.

Ustanovenie upravuje vzájomnú dohodu o výklade pojmov alebo aplikácii zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a konzultácia. 

§ 22

Náklady spojené s konaním
o zamedzení dvojitého zdanenia
na základe zmluvy

Ak sa ministerstvo financií a príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka, nedohodnú inak, ministerstvo financií, príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka, a dotknutý daňový subjekt, ktorý podal žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia na základe zmluvy, znášajú náklady spojené s ich vlastnou účasťou na tomto konaní vrátane preukázaných cestovných výdavkov a nákladov spojených s prípravou a prezentáciou ich stanovísk.

Komentár k § 22

Ak sa kompetentné orgány nedohodnú inak, ministerstvo financií, príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka a dotknutý daňový subjekt, ktorý podal žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia na základe zmluvy, znášajú náklady spojené s ich vlastnou účasťou na tomto konaní, vrátane preukázaných cestovných výdavkov a nákladov spojených s prípravou a prezentáciou ich stanovísk.

Poznámka

Podmienky poskytovania náhrad výdavkov a iných plnení upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Zákon o cestovných náhradách presne vymedzuje právne úkony, pri ktorých vzniká nárok na náhradu a okruh osôb , ktorým tento nárok vzniká. Rozlišuje tiež náhrady, ktoré majú nárokový charakter a náhrady, ktoré majú nenárokový (fakultatívny) charakter.

ŠTVRTÁ ČASŤ

KONANIE O ZAMEDZENÍ
DVOJITÉHO ZDANENIA
NA ZÁKLADE DOHOVORU

KONANIE O ZAMEDZENÍ DVOJITÉHO ZDANENIA NA ZÁKLADE DOHOVORU

§ 23

Začatie konania o zamedzení dvojitého zdanenia na základe dohovoru

Konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe dohovoru začína na žiadosť dotknutého daňového subjektu podanú ministerstvu financií. Žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia na základe dohovoru možno podať do troch rokov od doručenia prvého oznámenia o úkone, ktorý vedie k spornej otázke, a to aj vtedy, ak dotknutý daňový subjekt uplatňuje opravné prostriedky. Ak sa sporná otázka týka aj iného zmluvného štátu, dotknutý daňový subjekt doručí žiadosť podľa prvej vety aj príslušnému orgánu zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

Komentár k § 23

Štvrtá časť tohto zákona upravuje konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe dohovoru.

 

Podanie a doručenie žiadosti

Toto konanie začína na žiadosť dotknutého daňového subjektu, ktorá musí byť podaná v lehote troch rokov od doručenia prvého oznámenia o úkone, ktorý vedie k spornej otázke, a to bez ohľadu na to, či dotknutý daňový subjekt uplatňuje opravné prostriedky. Ak sa sporná otázka týka aj iného zmluvného štátu, dotknutý daňový subjekt doručí žiadosť aj príslušnému orgánu zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Uvedeným úkonom môže byť napr. protokol z daňovej kontroly alebo právoplatné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, v určitých prípadoch to môže byť napr. aj výzva na podanie daňového priznania, avšak vždy je potrebné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

§ 24

Priebeh konania o zamedzení dvojitého zdanenia na základe dohovoru

Na konanie podľa tejto časti sa primerane použije § 3 ods. 2 až 8 a 10.

Komentár k § 24

Z dôvodu jednotnosti pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia, sa aj na priebeh konania o zamedzení dvojitého zdanenia podľa dohovoru, primerane uplatňuje rovnaký postup ako na konanie o zamedzení dvojitého zdanenia podľa druhej časti zákona.

§ 25

Zamedzenie dvojitého zdanenia
na základe dohovoru

(1) Ak ministerstvo financií a príslušný orgán štátu zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka, rozhodnú o prijatí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia na základe dohovoru, začne sa postup riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou.

(2) Na postup riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou sa primerane použije § 4 ods. 3.

(3) Ak ministerstvo financií a príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dosiahli vzájomnú dohodu, ministerstvo financií bezodkladne oznámi dotknutému daňovému subjektu výsledok tejto dohody.

(4) Ak ministerstvo financií a príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka, nedosiahnu vzájomnú dohodu, dotknutý daňový subjekt môže postupovať podľa dohovoru.

Komentár k § 25

Ustanovenie upravuje základné pravidlá riešenia spornej otázky podľa dohovoru, ktoré sú ustanovené v článku 7 dohovoru.

 

Článok 7 dohovoru

Ak dotknuté príslušné orgány nedospejú k dohode, ktorá zamedzí dvojitému zdaneniu a na ktorú sa odvoláva článok 6, do dvoch rokov odo dňa, keď bola vec prvýkrát predložená jednému z príslušných orgánov v súlade s článkom 6 ods. 1, zriadia poradnú komisiu poverenú vydať svoje stanovisko o zamedzení dvojitého zdanenia v tomto prípade.

 

Využitie opravných prostriedkov

Podniky môžu na svoju ochranu využiť opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii podľa vnútroštátnych právnych predpisov dotknutých zmluvných štátov; ak však bola vec podaná na súd alebo tribunál, lehota dvoch rokov uvedená v prvom pododseku sa počíta od dátumu vynesenia rozsudku konečným odvolacím súdom.

Predloženie veci poradnej komisii nebráni zmluvnému štátu, aby vo vzťahu k tej istej záležitosti začal alebo naďalej viedol súdne konania alebo správne konania o sankciách.

Ak vnútroštátne právne predpisy zmluvného štátu príslušným orgánom tohto štátu nepovoľujú, aby sa odchýlili od rozhodnutí ich súdnych orgánov, odsek 1 sa neuplatňuje, pokiaľ združený podnik tohto štátu nechal uplynúť lehotu pre podanie odvolania alebo od takého odvolania odstúpil pred vynesením rozhodnutia.

Toto ustanovenie nemá vplyv na odvolanie, ak sa vzťahuje na iné záležitosti, ako sú záležitosti uvedené v článku 6.

 

Vzdanie sa stanovených lehôt

Príslušné orgány sa môžu vzájomnou dohodou a dohodou so združenými podnikmi vzdať lehôt uvedených v odseku 1.

Pokiaľ sa neuplatňujú ustanovenia odsekov 1 až 4, práva každého zo združených podnikov, ako sú ustanovené v článku 6, zostávajú nedotknuté.

PIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ
A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Spoločné ustanovenia

§ 26

Na postup podľa tohto zákona sa primerane vzťahuje daňový poriadok.

Komentár k § 26

Na postup podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia daňového poriadku, čiže zákona č. 563/2009 Z. z.

§ 27

(1) Právoplatné rozhodnutie o vyrubení dane, ktoré viedlo k spornej otázke, nebráni tomu, aby mohlo začať konanie podľa tohto zákona.

(2) Ak dotknutý daňový subjekt podá odvolanie proti rozhodnutiu vydanému vo vyrubovacom konaní vo veci spornej otázky, lehoty podľa § 3 ods. 5 a § 4 ods. 2 začnú plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení dane.

Komentár k § 27

Konanie podľa tohto zákona môže začať aj v tom prípade, ak rozhodnutie o vyrubení dane, ktoré viedlo k spornej otázke, nadobudlo právoplatnosť.

V prípade, že dotknutý daňový subjekt podá odvolanie proti rozhodnutiu vydanému vo vyrubovacom konaní vo veci spornej otázky, lehota na rozhodnutie o žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia a lehota na vyriešenie spornej otázky vzájomnou dohodou začnú plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení dane.

§ 28

Ministerstvo financií môže počas konania podľa tohto zákona od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) alebo správcu dane žiadať vysvetlenia, dodatočné informácie alebo preverenie skutočností, ktoré súvisia so spornou otázkou. Finančné riaditeľstvo alebo správca dane poskytne ministerstvu financií vysvetlenia, dodatočné informácie alebo preverené skutočnosti, ktoré súvisia so spornou otázkou, bezodkladne od doručenia žiadosti ministerstva financií.

Komentár k § 28

Počas konania podľa tohto zákona je ministerstvo financií oprávnené požadovať od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky alebo od konkrétneho správcu dane informácie, ktoré potrebuje na vyriešenie spornej otázky. Finančné riaditeľstvo alebo správca dane poskytne tieto informácie ministerstvu financií bezodkladne od doručenia žiadosti ministerstva financií, resp. bezodkladne po ich získaní.

Poznámka

Finančné riaditeľstvo vykonáva svoju pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. Finančné riaditeľstvo je rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva financií a je služobným úradom príslušníkov finančnej správy, zamestnávateľom zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme alebo práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce na finančnom riaditeľstve, daňových úradoch, colných úradoch a Kriminálnom úrade finančnej správy, služobným úradom štátnych zamestnancov podľa osobitného predpisu. Finančné riaditeľstvo plní viacerí úlohy, a to napríklad riadi a kontroluje daňové úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy, zabezpečuje jednotné uplatňovanie osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, v oblasti daní, poplatkov a colníctva a navrhuje ich zmeny a mnoho ďalších úloh.

§ 29

Konanie podľa tretej časti tohto zákona alebo štvrtej časti tohto zákona sa končí doručením žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa druhej časti tohto zákona, ktorá sa týka tej istej spornej otázky.

Komentár k § 29

Pokiaľ dotknutý daňový subjekt podá žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa druhej časti tohto zákona, jej doručením ministerstvu financií sa konanie o tej istej spornej otázke vedené podľa tretej alebo štvrtej časti tohto zákona končí.

§ 30

(1) Na konanie podľa § 8 a 14 je príslušný Mestský súd Bratislava III.

(2) V konaní podľa § 8 a 14 koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka; proti rozhodnutiu sudcu nie je prípustný opravný prostriedok.

(3) Na konanie podľa § 8 a 14 sa primerane vzťahuje Civilný sporový poriadok.

Komentár k § 30

Na ustanovenie členov poradnej komisie súdom podľa § 8 a na konanie o vyslovenie nedostatku nezávislosti nezávislej osoby na príslušnom súde podľa § 14 je príslušný Mestský súd Bratislava III. V týchto konaniach koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ktorý rozhoduje aj o prípadnom zastavení konania.

Sudca v konaniach koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Zákon ustanovuje, že proti tomuto rozhodnutiu sudcu už nie je prípustný opravný prostriedok.

Na konanie o návrhu na ustanovenie členov poradnej komisie a na konanie o návrhu na vyslovenie nedostatku nezávislosti sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Ide o zákon č. 160/2015 Z. z., ktorý upravuje postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.

!     Upozornenie

Zákon č. 150/2022 Z. z. predstavuje súčasť širšieho celku, ktorým je reforma súdnej mapy. Reforma súdnej mapy je zameraná na nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a krajských súdov, zriadenie dvoch mestských súdov, ako aj zriadenie správnych súdov. Týmto zákonom došlo 1. 6. 2023 k úprave kauzálnej príslušnosti súdu v súvislosti s reformou súdnej mapy a novým usporiadaním a nastavením sídiel a obvodov súdov.

§ 31

(1) Konanie podľa tohto zákona nie je prekážkou začatia iného konania¹¹⁾ vo veci spornej otázky.

(2) Ak sa vo veci spornej otázky začalo súdne konanie a toto konanie sa vedie súbežne s konaním podľa tohto zákona, ministerstvo financií môže prerušiť konanie podľa tohto zákona od dátumu prijatia žiadosti podanej podľa tohto zákona až do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci. Ministerstvo financií o tomto prerušení bezodkladne informuje príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka, a dotknutý daňový subjekt.

(3) Ak sa v súvislosti s upraveným príjmom alebo majetkom začalo trestné konanie, v ktorom by mohol byť dotknutý daňový subjekt odsúdený za spáchanie daňového trestného činu, a toto konanie sa vedie súbežne s konaním podľa tohto zákona, ministerstvo financií preruší toto konanie od dátumu prijatia žiadosti podanej podľa tohto zákona až do právoplatného rozhodnutia vydaného v trestnom konaní. Ministerstvo financií o tomto prerušení bezodkladne informuje príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka, a dotknutý daňový subjekt.

(4) Ak bol v súvislosti s upraveným príjmom alebo majetkom dotknutý daňový subjekt právoplatne odsúdený za daňový trestný čin, ministerstvo financií doručí odsudzujúci rozsudok príslušnému orgánu členského štátu alebo príslušnému orgánu zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Dňom doručenia rozsudku príslušnému orgánu členského štátu alebo príslušnému orgánu zmluvnému štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa konanie podľa tohto zákona končí, o čom ministerstvo financií informuje dotknutý daňový subjekt.

Komentár k § 31

Pokiaľ konanie podľa tohto zákona už začalo, nie je to prekážkou na to, aby vo veci spornej otázky začalo alebo prebiehalo iné konanie, napr. trestné, súdne alebo správne, resp. daňové konanie, a to napríklad podľa Trestného poriadku, Správneho súdneho poriadku, zákona o správe daní (daňový poriadok).

 

Možnosť prerušenie konania

Ministerstvo financií môže prerušiť konanie vedené podľa tohto zákona, pokiaľ sa vo veci spornej otázky začalo súdne konanie a toto konanie sa vedie súbežne s konaním podľa tohto zákona. Konanie podľa tohto zákona možno prerušiť od dátumu prijatia žiadosti podanej podľa tohto zákona až do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci. O tomto prerušení ministerstvo financií bezodkladne informuje príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka a dotknutý daňový subjekt.

 

Povinnosť prerušenia konania

Ministerstvo financií musí prerušiť konanie podľa tohto zákona, ak sa v súvislosti s upraveným príjmom alebo majetkom začalo trestné konanie, v ktorom by mohol byť dotknutý daňový subjekt odsúdený za spáchanie daňového trestného činu a toto konanie sa vedie súbežne s konaním podľa tohto zákona.

Ministerstvo financií preruší konanie podľa tohto zákona od dátumu prijatia žiadosti podanej podľa tohto zákona až do právoplatného rozhodnutia vydaného v tomto trestnom konaní. Ministerstvo financií o tomto prerušení bezodkladne informuje príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka a dotknutý daňový subjekt.

 

Rozsudok a jeho doručenie

Ak bol dotknutý daňový subjekt, v súvislosti s upraveným príjmom alebo majetkom, už právoplatne odsúdený za daňový trestný čin, ministerstvo financií doručí odsudzujúci rozsudok príslušnému orgánu členského alebo zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Dňom doručenia tohto rozsudku príslušnému orgánu členského štátu alebo príslušnému orgánu zmluvnému štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa konanie podľa tohto zákona končí, o čom ministerstvo financií informuje dotknutý daňový subjekt.

§ 32

(1) Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie podľa § 4 ods. 4, rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia podľa § 13 a schválenú dohodu podľa tretej časti tohto zákona alebo štvrtej časti tohto zákona ministerstvo financií doručí finančnému riaditeľstvu a príslušnému správcovi dane.

(2) Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie podľa § 4 ods. 4, rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia podľa § 13 a schválená dohoda podľa tretej časti tohto zákona alebo štvrtej časti tohto zákona sú záväzné pre dotknutý daňový subjekt, ministerstvo financií, finančné riaditeľstvo a príslušného správcu dane. Ustanovenia daňového poriadku,¹²⁾ ktoré upravujú lehotu na zánik práva vyrubiť daň a lehotu na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok sa neuplatňujú.

(3) Ak na základe schválenej dohody podľa tretej časti tohto zákona alebo štvrtej časti tohto zákona dochádza k zmene daňovej povinnosti dotknutého daňového subjektu v Slovenskej republike, dotknutý daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, a to najneskôr do jedného roka odo dňa oznámenia výsledku dohody podľa tretej časti tohto zákona alebo štvrtej časti tohto zákona dotknutému daňovému subjektu. Ustanovenia daňového poriadku,¹²⁾ ktoré upravujú lehotu na zánik práva vyrubiť daň a lehotu na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok, sa neuplatňujú, ak príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenie neupravuje inak.

Komentár k § 32

Doručenie finančnému riaditeľstvu a príslušnému správcovi dane

Ministerstvo financií je povinné doručiť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie podľa § 4 ods. 4, rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia podľa § 13 a schválenú dohodu podľa tretej časti alebo štvrtej časti tohto zákona aj finančnému riaditeľstvu a príslušnému správcovi dane.

 

Záväznosť rozhodnutia

Všetky uvedené rozhodnutia a schválené dohody sú záväzné pre dotknutý daňový subjekt, ministerstvo financií, finančné riaditeľstvo a príslušného správcu dane, a to bez ohľadu na lehotu na zánik práva vyrubiť daň a lehotu na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok, ktoré sú ustanovené v daňovom poriadku.

Poznámka

Zánik práva vyrubiť daň

Ak daňový poriadok alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie protokolu z daňovej kontroly, protokolu o určení dane podľa pomôcok. Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo orgánov Policajného zboru, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole. Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, možno vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

Premlčanie a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok

Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. Počas daňového exekučného konania lehota neplynie. Správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o námietke daňový dlžník nemôže podať odvolanie. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ustanovenia sa vzťahujú aj na právo vymáhať iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou, uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov.

Dodatočné DP

Dotknutý daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, a to bez ohľadu na lehotu na zánik práva vyrubiť daň a lehotu na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok, pokiaľ to vyplýva zo schválenej dohody podľa tretej alebo štvrtej časti tohto zákona, t. j. ak dochádza k zmene jeho daňovej povinnosti v Slovenskej republike. Dodatočné daňové priznanie musí dotknutý daňový subjekt podať najneskôr do jedného roka odo dňa, od kedy mu bol oznámený výsledok dohody podľa tretej časti alebo štvrtej časti tohto zákona. Dotknutý daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, len ak príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenie neupravuje inak.

§ 33

Po skončení konania podľa tohto zákona už nie je možné začať iné konanie podľa tohto zákona vo veci tej istej spornej otázky.

Komentár k § 33

Ak konanie o spornej otázke skončí stanoveným spôsobom v súlade s týmto zákonom, dotknutý daňový subjekt už nemôže vo veci tej istej spornej otázky podať ďalšie žiadosti.

§ 34

Ak príslušný orgán členského štátu začne konanie o zamedzení dvojitého zdanenia alebo príslušný orgán zmluvného štátu začne konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy alebo konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe dohovoru a informuje o tom ministerstvo financií, ministerstvo financií postupuje v týchto konaniach primerane podľa ustanovení tohto zákona.

Komentár k § 34

Ustanovenie upravuje postup v konaniach v prípade, ak príslušný orgán členského štátu začne konanie o zamedzení dvojitého zdanenia alebo príslušný orgán zmluvného štátu začne konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy alebo konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe dohovoru. Dochádza k informačnej povinnosti voči ministerstvu financií.

§ 35

Prechodné ustanovenie

(1) Tento zákon sa použije na konania začaté na základe žiadostí o zamedzenie dvojitého zdanenia podaných po 30. júni 2019 za zdaňovacie obdobie začínajúce po 31. decembri 2017, ak sa ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, nedohodnú inak.

(2) Tento zákon sa použije na konania začaté na základe žiadostí o zamedzenie dvojitého zdanenia na základe zmluvy a žiadostí o zamedzenie dvojitého zdanenia na základe dohovoru podaných po 30. júni 2019.

Komentár k § 35

Tento zákon, respektíve ustanovenia druhej časti tohto zákona, sa použije na konania začaté na základe žiadostí o zamedzenie dvojitého zdanenia podaných po 30. júni 2019 za zdaňovacie obdobie začínajúce po 31. decembri 2017, ak sa ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, nedohodnú inak.

Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa teda môžu dohodnúť, že ustanovenia druhej časti tohto zákona použijú aj na konania začaté na základe takých žiadostí o zamedzenie dvojitého zdanenia, ktoré budú podané pred uvedeným dátumom a za akékoľvek zdaňovacie obdobia.

Tento zákon, respektíve ustanovenia tretej a štvrtej časti tohto zákona, sa použije na konania začaté na základe žiadostí o zamedzenie dvojitého zdanenia na základe zmluvy a žiadostí o zamedzenie dvojitého zdanenia na základe dohovoru podaných po 30. júni 2019.

Záverečné ustanovenia

§ 36

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

Komentár k § 36

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe. Uvedeným právne záväzným akom je Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii.

§ 37

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2019.

 

Odkazy k textu:

 

      1)  Dohovor o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Dohovoru o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov (oznámenie č. 562/2006 Z. z.).

      2)  Napríklad Zmluva medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovým únikom v odbore daní z príjmov a z majetku (oznámenie č. 74/1994 Z. z.), Dohovor o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Dohovoru o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov (oznámenie č. 562/2006 Z. z.).

      3)  Napríklad zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

      4)  § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

      5)  § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

      6)  § 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

      7)  § 22 ods. 10 písm. b) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

      8)  § 2 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

      9)  § 2 ods. 7 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    10)  Napríklad zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

    11)  Napríklad Trestný poriadok, Správny súdny poriadok, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    12)  § 69 a 85 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.