Zákon o pozemkových úpravách
– po novelách

Dňa 12. júla 1991 prijala vtedajšia Slovenská národná rada zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Aké sú aktuálne zmeny v zákone?

Základným cieľom prijatého zákona bolo funkčné a účelné usporiadanie vlastníctva pozemkov a ostatného nehnuteľného poľného majetku v území, ktorého organizácia bude daná agroekologickým potenciálom krajiny – požiadavkami ochrany a tvorby životného prostredia, efektívneho využívania pôdneho fondu a rozvíjania jeho krajinotvorných a iných nevýrobných funkcií. Obsahom procesu pozemkových úprav malo a má byť vypracovanie a schválenie projektových prác pre každé katastrálne územie, ktoré budú zahrňovať v prvom rade zistenie platného právneho a skutkového stavu vo vlastníctve a užívaní pozemkov a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho majetku a nové rozdelenie pozemkového vlastníctva a držby.

Vzhľadom na časovú náročnosť prípravy nového rozdelenia pozemkového vlastníctva a držby bolo a je treba v rámci predbežného a zjednodušeného postupu umožniť súkromným vlastníkom v čo možno najkratšej dobe prístup k náhradným pozemkom za ich pozemky užívané vtedajšou poľnohospodárskou organizáciou. Ide o rozsiahle odborne náročné úlohy, vyžadujúce účasť vlastníkov a užívateľov pozemkov i štátu.

Oproti minulosti sa mala podstatne zvýšiť úloha vlastníkov pri hospodárskom využití pôdneho fondu i pri formulovaní verejných záujmov s ním spätých. To vyvoláva potrebu principiálnych zmien v hospodársko – technických úpravách pozemkov i v ich postavení voči územnému plánovaniu. Vlastníci a užívatelia sa budú procesu pozemkových úprav zúčastňovať jednak samostatne – ako účastníci konania, jednak v inštitucionalizovanej podobe – ako samosprávne združenie účastníkov.

Obsahom pozemkových úprav je podľa zákona racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.

Pozemkové úpravy zahŕňajú

a)  zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov – scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov,

b)  technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov.

Pokiaľ ide o dôvody vykonávania pozemkových úprav, tie sa vykonávajú najmä, ak

a)  je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona,

b)  došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav,

c)  došlo alebo má dôjsť k investičnej výstavbe, ktorá podstatne ovplyvní hospodárenie na pôde alebo životné podmienky v obvode pozemkových úprav alebo v jeho ucelenej časti tým, že rozdelí pozemky vlastníkov, obmedzí prístup k pozemkom alebo sťaží ich užívanie,

d)  je to potrebné v záujme obnovenia alebo zlepšenia funkcií ekologickej stability v územnom systéme a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny, alebo zadržiavania vody v krajine, budovania prvkov zelenej infraštruktúry, revitalizácie a renaturácie vodných tokov alebo dosiahnutia cieľov ochrany v chránených územiach,

e)  má dôjsť k obmedzeniu poľnohospodárskej alebo lesnej výroby z dôvodu vyhlásenia ochranných pásiem, chránených území alebo z iných dôvodov,

f)  sa v katastrálnom území vyčlenilo do bezplatného dočasného náhradného užívania viac ako 25 percent výmery poľnohospodárskej pôdy,

g)  je potrebné riešiť dôsledky živelných pohrôm,

h)  je potrebné usporiadať pozemky vzhľadom na ich budúce použitie na iné účely, ako je hospodárenie na pôde,

i) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v súvislosti s rozsiahlou zmenou štátnej hranice,

j) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva,

k)  je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskych dvoroch,

l) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, alebo ak

m) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom pod vodnými stavbami vo vlastníctve štátu.

Dňa 2. decembra 2022 schválila NR SR zákon č. 487/2022 Z. z., ktorým došlo k novelizácii zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Novela nadobudla účinnosť dňa 1. februára 2023.

Podľa predkladateľov novely zákona, pojem pozemkové úpravy zahŕňa tak geodetické práce s cieľom komasácie – sceľovania pozemkov, ako aj projektovanie a realizáciu spoločných zariadení.

Pod spoločnými zariadeniami zákon uvádza protierózne opatrenia proti vodnej a verejnej erózii ako vetrolamy, vsakovacie pásy, terasy, prehrádzky, aleje, ďalej opatrenia na ochranu životného prostredia – biokoridory, biocentrá, sprievodnú zeleň, vodohospodárske opatrenia, ktoré chránia krajinu pred prívalovými vodami a podmáčaním a zabezpečujú zdroje vody na vykrytie vlahového deficitu – nádrže a poldre. Patria sem aj poľné a lesné cesty umožňujúce prístup k pozemkom.

Faktom je, že na Slovensku sa spomedzi 3557 katastrálnych území nenachádza ani jedno, kde by boli spoločné zariadenia komplexne vybudované. Dôvodom je skutočnosť, že akékoľvek prostriedky štátu v minulosti vyčleňované na pozemkové úpravy, vždy spotrebovali geodetické práce spojené so sceľovaním pozemkov. Takáto nevyváženosť bola nesprávna, pretože ak je sceľovanie pozemkov dôležité z hľadiska odstránenia veľkej rozdrobenosti pozemkového vlastníctva, ešte dôležitejšie je odstránenie veľkého ekologického dlhu voči krajine, ktorú sme v období kolektivizácie plošne zbavili prirodzených ochranných prvkov, rozorali a zjednotvárnili, čím sme znížili pod kritickú hranicu jej schopnosť vytvárať bezpečné, zdravé, multifunčné životné prostredie pre celú biocenózu – človeka, zvieratá a rastliny, produkciu potravín nevynímajúc.

Určením povinnosti minimálne 40 % prostriedkov, ktoré štát vyčlení na pozemkové úpravy, použiť na projektovanie, realizáciu a údržbu spoločných zariadení sa síce neodstráni, ale aspoň zmierni doterajšia absolútna nerovnováha medzi vykonávaním komasácií a budovaním spoločných zariadení. Je to životne dôležité, pretože komasáciami, čo ako potrebnými, sa odolnostný potenciál krajiny, jej ochrana, pestrosť i krása nezvýši, no spoločnými zariadeniami áno.

Povinnosť vyčleniť minimálne 40 % na spoločné zariadenia nijako nezvyšuje finančnú záťaž štátu, avšak zabezpečuje racionálnejšie prerozdelenie prostriedkov, ktoré sa štát rozhodne použiť na pozemkové úpravy, a to bez ohľadu na veľkosť vyčleneného finančného objemu.

Novelou bol do zákona zapracovaný nový § 18a, podľa ktorého štát vynaloží najmenej 40 % z celkového objemu finančných prostriedkov štátneho rozpočtu určených na nariadené pozemkové úpravy na vyhotovenie projektovej dokumentácie, realizáciu a údržbu spoločných zariadení a opatrení pri každom poskytnutí finančných prostriedkov.

Dosiahnutie 40 percentného podielu sa určilo za celé územie Slovenska, čím sa sleduje možnosť flexibilného rozhodovacieho procesu, pričom ak by v niektorom katastri nebolo možné takýto podiel dosiahnuť, čo je však len málo pravdepodobné, nakoľko priemerné náklady na spoločné zariadenia sú trikrát vyššie ako priemerné náklady na komasácie. Povinnosťou dosiahnuť 40 percentný podiel v každom roku sa dosahuje vzájomná časová vyváženosť v realizácii tak komasácií, ako aj spoločných zariadení. Ak by takéto časové vymedzenie nebolo určené, mohol by sa ekologický dlh voči krajine zvyšovať.

Dňa 9. mája 2023 prijala NR SR s účinnosťou od 1. 4. 2024 ďalšiu novelu zákona č. 205/2023 Z. z. v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy v Slovenskej republike. Išlo o rozsiahlu novelu, ktorou sa novelizovalo veľké množstvo zákonov.

Cieľom novely zákona je zosúladiť osobitné právne predpisy so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby v osobitných predpisoch.

Schválenie zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe vytvorilo stav, kedy osobitné predpisy dotýkajúce sa činností územného plánovania a výstavby, obsahujú právnu úpravu zodpovedajúcu úprave dnes ešte účinného zákona č. 50/1976 Zb., ktorá vo veľkej miere nie je kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy.

Nejde pritom len o nesúlad formálny, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2024 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu.

Novelou sa upravilo znenie § 8d ods. 2 podľa ktorého, budúci účel využitia pozemkov v navrhovanom obvode projektu pozemkových úprav musí byť v súlade s platným územným plánom obce. Ak sa navrhovaný obvod projektu pozemkových úprav nachádza na území obce, ktorá nemá a nie je povinná mať územný plán obce do dátumu podľa osobitného predpisu, budúci účel využitia pozemkov v navrhovanom obvode projektu pozemkových úprav musí byť odsúhlasený uznesením obecného zastupiteľstva a žiadateľ je povinný predložiť súhlas dotknutého orgánu.

JUDr. Jozef Jaško

§ 18a zákona č. 330/1991 Zb.
citácia na strane 106

Štát vynaloží najmenej 40 % z celkového objemu finančných prostriedkov štátneho rozpočtu určených na nariadené pozemkové úpravy na vyhotovenie projektovej dokumentácie, realizáciu a údržbu spoločných zariadení a opatrení pri každom poskytnutí finančných prostriedkov.

§ 8d zákona č. 330/1991 Zb.
citácia na strane 106

Jednoduché pozemkové úpravy vykonávané z dôvodu budúceho použitia pozemkov na iné účely ako hospodárenie na pôde

(1) Žiadateľ o jednoduché pozemkové úpravy vykonávané z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. h) musí v prípravnom konaní preukázať zabezpečenie financovania nákladov spojených s jednoduchými pozemkovými úpravami predložením zmluvy uzatvorenej s fyzickou osobou alebo právnickou osobou podľa § 25 ods. 1.

(2) Budúci účel využitia pozemkov v navrhovanom obvode projektu pozemkových úprav musí byť v súlade s platným územným plánom obce. Ak sa navrhovaný obvod projektu pozemkových úprav nachádza na území obce, ktorá nemá a nie je povinná mať územný plán podľa osobitného predpisu, budúci účel využitia pozemkov v navrhovanom obvode projektu pozemkových úprav musí byť odsúhlasený uznesením zastupiteľstva a žiadateľ musí preukázať splnenie podmienok podľa osobitného predpisu. 6af) 6ac)

[Dňom 1. apríla 2024 v § 8d odsek 2 znie:

(2) Budúci účel využitia pozemkov v navrhovanom obvode projektu pozemkových úprav musí byť v súlade s platným územným plánom obce. 6af) Ak sa navrhovaný obvod projektu pozemkových úprav nachádza na území obce, ktorá nemá a nie je povinná ma ť územný plán obce do dátumu podľa osobitného predpisu, 6afa) budúci účel využitia pozemkov v navrhovanom obvode projektu pozemkových úprav musí byť odsúhlasený uznesením obecného zastupiteľstva a žiadateľ je povinný predložiť súhlas dotknutého orgánu pod ľ a osobitného predpisu. 6ac) ].

(3) Pri nepreukázaní účelnosti podľa § 7 ods. 2 písm. a), nepreukázaní záujmu podľa § 7 ods. 2 písm. c), nepreukázaní zabezpečenia financovania nákladov podľa odseku 1 alebo nesplnení podmienok podľa odseku 2 okresný úrad pozemkové úpravy nepovolí.

(4) Hodnota pozemkov sa určí znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu. Znalec vychádza z budúceho účelu využitia pozemku. Pri využití pozemkov na jeden účel postačuje pri určení hodnoty pozemku údaj o jednotkovej všeobecnej hodnote pozemku podľa osobitného predpisu. Znalca ustanoví okresný úrad. Náklady na znalecký posudok uhrádza žiadateľ podľa odseku 1. 6ae) 6ae)

(5) Vlastníci pozemkov môžu v zásadách umiestnenia nových pozemkov prijať zásadu, že na výmeru potrebnú na vybraný nový pozemok určený na verejné zariadenia a opatrenia podľa § 12 ods. 3 písm. f) prispejú všetci vlastníci podľa pomeru ich nárokov na vyrovnanie k výmere všetkých pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav a tento pozemok nadobudne obec za náhradu. Za náhradu sa považuje vecné plnenie vo forme správy a údržby tohto zariadenia po dni nadobudnutia vlastníctva k novým pozemkom podľa § 14 ods. 5. V zásadách umiestnenia nových pozemkov môžu vlastníci pozemkov prijať zásadu, že pozemok podľa prvej vety nemožno scudziť ani zaťažiť; toto obmedzenie sa nevzťahuje na zaťaženie pozemkov, ak ide o budovanie inžinierskych sietí. Obmedzenie podľa tretej vety sa vyznačí v katastri nehnuteľností na základe rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav. Pre posudzovanie primeranosti nových pozemkov podľa § 11 ods. 4 a 5 sa za výmeru alebo hodnotu pôvodných pozemkov považuje výmera alebo hodnota znížená o príspevok podľa prvej vety.

(6) Na verejné zariadenia a opatrenia podľa § 12 ods. 3 písm. f) štát a obec prispievajú v rozsahu neknihovaných pozemkov, ak tieto neboli použité na spoločné zariadenia...