PRVÁ ČASŤ	ZÁKLADNÉ USTANOVENIA	§	1-6	56
DRUHÁ ČASŤ	PROGRAMOVÉ DOKUMENTY ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA	§	7-11	79
TRETIA ČASŤ	POVINNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB A FYZICKÝCH OSÔB	§	12-26	91
ŠTVRTÁ ČASŤ	ROZŠÍRENÁ ZODPOVEDNOSŤ VÝROBCOV	§	27-75g	153
PIATA ČASŤ	OSOBITNÉ PRÚDY ODPADOV	§	76-79a	304
ŠIESTA ČASŤ	KOMUNÁLNY ODPAD	§	80-83	316
SIEDMA ČASŤ	CEZHRANIČNÝ POHYB ODPADOV	§	84-88a	335
ÔSMA ČASŤ	ADMINISTRATÍVNE NÁSTROJE	§	89-103	343
DEVIATA ČASŤ	Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva	§	104-114c	388
DESIATA ČASŤ	ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ	§	115-117	429
JEDENÁSTA ČASŤ	Recyklačný fond	§	118-134	433
DVANÁSTA ČASŤ	PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA	§	135-138	434
Príloha č. 1	ZHODNOCOVANIE ODPADOV			460
Príloha č. 2	ZNEŠKODŇOVANIE ODPADOV			461
Príloha č. 3	CIELE A ZÁVÄZNÉ LIMITY ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA			462
Príloha č. 3a	CIEĽ ZBERU ODPADOV Z OBALOV A ODPADOV Z NEOBALOVÝCH
	VÝROBKOV, KTORÉ SÚ SÚČASŤOU KOMUNÁLNYCH ODPADOV			469
Príloha č. 4	PRÍKLADY OPATRENÍ NA PREDCHÁDZANIE VZNIKU ODPADU			469
Príloha č. 4a	PRÍKLADY HOSPODÁRSKYCH NÁSTROJOV A ĎALŠÍCH OPATRENÍ
	NA POSKYTOVANIE STIMULOV PRE UPLATŇOVANIE HIERARCHIE
	ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA			470
Príloha č. 5	HRANIČNÉ HODNOTY KONCENTRÁCIE ŠKODLIVÝCH LÁTOK V ODPADE			471
Príloha č. 6	KATEGÓRIE ELEKTROZARIADENÍ			472
Príloha č. 7	KRITÉRIÁ PODROBNEJŠIE DEFINUJÚCE OBAL			473
Príloha č. 7a				475
Príloha č. 8	ODPAD ZO ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI A VETERINÁRNEJ
	STAROSTLIVOSTI, KTORÝ SA ZAKAZUJE ZNEŠKODŇOVAŤ SKLÁDKOVANÍM		477
Príloha č. 8a				478
Príloha č. 8b	ZOZNAM LÁTOK ALEBO HNUTEĽNÝCH VECÍ, PRE KTORÉ SA NEVYŽADUJE
	SÚHLAS podľa § 97 ods. 1 písm. o)			479
Príloha č. 9	ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV
	EURÓPSKEJ ÚNIE			479

 

 

ZÁKON č. 79/2015 Z. z.

o odpadoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení

zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 313/2016 Z. z., zákona č. 90/2017 Z. z.,
zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 106/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z.,
zákona č. 208/2018 Z. z., zákona č. 312/2018 Z. z., zákona č. 302/2019 Z. z.,
zákona č. 364/2019 Z. z. a zákona č. 460/2019 Z. z., zákona č. 74/2020 Z. z.,
zákona č. 218/2020 Z. z., zákona č. 285/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z.,
zákona č. 46/2021 Z. z., zákona č. 128/2021 Z. z., zákona č. 216/2021 Z. z.,
zákona č. 372/2021 Z. z. a zákona č. 430/2021 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Komentár k čl. I

Článok I tohto zákona obsahuje zákon o odpadoch (zákon č. 79/2015 Z. z.), ktorý bol schválený 17. marca 2015, vyšiel v čiastke 27 a nadobudol účinnosť 1. januára 2016. Uvedený zákon zároveň zrušil starý zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, ktorý bol platný do konca roka 2015. Od schválenia prešiel zákon o odpadoch 11 novelami, ktoré priniesli veľké množstvo zmien oproti schválenému zneniu.

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Komentár k prvej časti

Základné ustanovenia sú prvou časťou zákona o odpadoch. Do prvej časti patria ustanovenia § 1 až § 6. Ustanovenie § 1 sa zaoberá predmetom úpravy tohto zákona. Ustanovenia § 2 až § 6 sa zaoberajú vymedzením základných pojmov. V tejto časti sú vysvetlené základné pojmy, s ktorými sa v zákone o odpadoch stretávame.

Patria sem najmä pojmy, ktoré sa týkajú hierarchie odpadového hospodárstva, cieľov a záväzných limitov odpadového hospodárstva, zariadení na nakladanie s odpadom, tiež týkajúce sa pôvodcu odpadu a osoby nakladajúcej s odpadom a nakladania, prípadne iného zaobchádzania s odpadom a v neposlednom rade pojmy týkajúce sa samotného odpadu.

§ 1

Predmet úpravy

(1) Tento zákon upravuje

a) programové dokumenty v odpadovom hospodárstve,

b) opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu,

c) práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní sodpadmi,

d) rozšírenú zodpovednosť výrobcov,

e) nakladanie s vyhradenými výrobkami a prúdmi odpadov,

f) nakladanie s komunálnym odpadom,

g) cezhraničný pohyb odpadov,

h) informačný systém odpadového hospodárstva,

  i) pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva,

  j) zodpovednosť za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva a 

k) zrušené

(2) Tento zákon sa nevzťahuje na

a) hnoj,¹⁾ slamu alebo iný prírodný poľnohospodársky materiál alebo lesnícky materiál, ktorý nevykazuje nebezpečné vlastnosti a používa sa v poľnohospodárstve, lesníctve v súlade s osobitným predpisom^1a) alebo na získanie energie z tohto materiálu procesmi alebo spôsobmi, ktoré nepoškodzujú životné prostredie ani neohrozujú zdravie ľudí,

b) nakladanie s látkami znečisťujúcimi ovzdušie,²⁾

c) nakladanie, zachytávanie, prepravu a trvalé ukladanie oxidu uhličitého do geologického prostredia ­po­dľa osobitného predpisu,³⁾

d) nakladanie s odpadmi z drahých kovov,⁴⁾

e) nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi,⁵⁾

f) nakladanie s vyradenými výbušninami a zvy- škami z výroby výbušnín,⁶⁾

g) pôdu (in situ) vrátane nevykopanej kontaminovanej zeminy a stavby⁷⁾ trvalo spojené so zemou,

h) nekontaminovanú zeminu a iný prirodzene sa vyskytujúci materiál vykopaný počas stavebných prác, ak je isté, že sa materiál použije na účely výstavby v prirodzenom stave na mieste, na ktorom bol vykopaný,

  i) sedimenty premiestňované v rámci povrchových vôd na účely vodného hospodárstva a riadenia vodných tokov alebo na zabránenie záplavám, alebo na zmiernenie účinkov povodní a období sucha, alebo na rekultiváciu pôdy, ak sa preukáže, že sedimenty nevykazujú nebezpečné vlastnosti uvedené v prílohe osobitného predpisu.⁸⁾

  j) látky, ktoré sú určené na použitie ako kŕmne suroviny podľa osobitného predpisu^8a) a ktoré nepozostávajú z vedľajších živočíšnych produktov a ani ich neobsahujú,

k) nakladanie s telami zvierat a ich časťami, ktoré uhynuli iným spôsobom ako zabitím pre ľudskú spotrebu vrátane zvierat usmrtených na účely eradikácie epizootických chorôb a ktoré sú zneškodňované podľa osobitného predpisu.^8b)

(3) Ak osobitné predpisy⁹⁾ neustanovujú inak, tento zákon sa vzťahuje aj na

a) nakladanie s ťažobným odpadom,¹⁰⁾

b) ukladanie odpadov na odkaliská,

c) nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi vrátane odvodených produktov upravených v osobitnom predpise,¹²⁾

d) nakladanie s odpadovými vodami a osobitnými vodami.¹³⁾

(4) Ak sa vedľajšie živočíšne produkty vrátane odvodených produktov podľa odseku 3 písm. c) spaľujú, skládkujú alebo použijú v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu, tento zákon sa uplatní vždy.

Komentár k § 1

•    K odseku 1

Zákon o odpadoch upravuje programové dokumenty v odpadovom hospodárstve (druhá časť zákona o dopadoch), opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi (tretia časť zákona o odpadoch), rozšírenú zodpovednosť výrobcov (štvrtá časť), nakladanie s vyhradenými výrobkami a prúdmi odpadov (piata časť zákona o odpadoch), nakladanie s komunálnym odpadom (šiesta časť zákona o odpadoch), cezhraničný pohyb odpadov (siedma časť zákona o odpadoch), informačný systém odpadového hospodárstva (šiesty oddiel ôsmej časti zákona o odpadoch), pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva (deviata časť zákona o odpadoch), zodpovednosť za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva a činnosť Recyklačného fondu, proces jeho zrušenia a zániku (úprava recyklačného fondu je obsahom jedenástej časti nového zákona o odpadoch).

To znamená, že v tomto odseku je upravený predmet zákona a nad rámec platného zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, ktorý bol platný do konca roka 2015, je uvedené ustanovenie doplnené o programové dokumenty v odpadovom hospodárstve, rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov, nakladanie s vyhradený výrobkami a prúdmi odpadov, cezhraničný pohyb odpadov, informačný systém odpadového hospodárstva. Uvedené doplnenie nadväzuje na značnú zmenu štruktúry novej právnej úpravy, ako aj na výrazné obsahové zmeny, ktoré súvisia najmä so zmenou samotného predmetu nového zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 27. 12. 2019 zo znenia § 1 ods. 1 vypustilo písmeno k). V nadväznosti na vypustenie jedenástej časti zákona, ktorá upravovala Recyklačný fond, bolo zároveň potrebné aktualizovať aj predmet úpravy, keďže tento zákon už neupravuje činnosť Recyklačného fondu a nakoľko je Recyklačný fond zrušený, nie je potrebné upravovať jeho zrušenie a zánik.

•    K odseku 2

Zákon o odpadoch upravuje, na aké odpady, prípadne na aké nakladanie s odpadmi sa nevzťahuje nový zákon o odpadoch. V nadväznosti na novú štruktúru tohto zákona, došlo k presunu písmen g) a h) zo zákona odpadoch, ktorý bol platný do konca roka 2015 do príslušných oddielov štvrtej časti nového zákona o odpadoch, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2015.

Zákon o odpadoch podľa nového znenia sa nevzťahuje na hnoj, slamu alebo iný prírodný poľnohospodársky materiál alebo lesnícky materiál, ktorý nevykazuje nebezpečné vlastnosti a používa sa v poľnohospodárstve, lesníctve podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov alebo na získanie energie z tohto materiálu procesmi alebo spôsobmi, ktoré nepoškodzujú životné prostredie ani neohrozujú zdravie ľudí.

 

Lesy

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2018 doplnila v § 1 ods. 2 písm. a) odkaz na zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Doplnenie odkazu na uvedený zákon vyplynulo z potreby priamo rozčleniť kompetencie v rámci nakladania s takýmto materiálom. Podľa uvedeného zákona je obhospodarovateľ lesa povinný vykonávať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa a vykonávať ochranné a obranné opatrenia pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi.

Jeho povinnosťou je zabezpečiť zisťovanie a evidenciu výskytu a vývoja škodlivých činiteľov a nimi spôsobeného poškodenia lesa; pri ich nadmernom výskyte bezodkladne informovať orgán štátnej správy lesného hospodárstva a orgán štátnej odbornej kontroly ochrany lesa (§ 29), vykonávať preventívne opatrenia na zabránenie nadmerného rozšírenia biotických škodlivých činiteľov, zabezpečenie stability a odolnosti lesných porastov, prednostne odstraňovať z lesných porastov choré a poškodené stromy, ktoré môžu byť zdrojom zvýšenej početnosti biotických škodlivých činiteľov okrem území s piatym stupňom ochrany, uprednostňovať šetrné postupy a prípravky na ochranu lesa s osobitným dôrazom na biologické a biotechnické postupy pri ochrane pred škodami spôsobovanými biotickými škodlivými činiteľmi, hospodáriť v lesoch pod vplyvom imisií podľa hospodárskych opatrení konkretizovaných v programoch starostlivosti o lesy tak, aby sa zmiernili negatívne dôsledky ich pôsobenia, vykonávať opatrenia na zamedzenie škôd spôsobených zverou, vykonávať preventívne opatrenia proti vzniku lesných požiarov, hospodáriť v lese tak, aby neohrozil lesy iných vlastníkov, plniť ďalšie opatrenia pri ochrane lesa uložené orgánom štátnej správy lesného hospodárstva alebo orgánom štátnej odbornej kontroly ochrany lesa (§ 29).

 

Hnoj

Uvedený pojem je definovaný Čl. 3 bodom 20 nariadenia, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu. Hnoj je každý exkrement alebo moč hospodárskych zvierat okrem chovaných rýb so stelivom alebo bez neho.

 

Látky znečisťujúce ovzdušie

Zákon o odpadoch sa nevzťahuje ani na nakladanie s látkami znečisťujúcimi ovzdušie. Znečisťujúcou látkou na účely tohto zákona je akákoľvek látka vnášaná ľudskou činnosťou priamo alebo nepriamo do ovzdušia, ktorá má alebo môže mať škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, okrem látky, ktorej vnášanie do životného prostredia je upravené napríklad zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Zákon o odpadoch sa nevzťahuje ani na nakladanie, zachytávanie, prepravu a trvalé ukladanie oxidu uhličitého do geologického prostredia podľa zákona o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia, ani na nakladanie s odpadmi z drahých kovov.

 

Drahé kovy

Medzi drahé kovy patrí podľa zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) zlato, striebro, platina, paládium, irídium, ródium, ruténium a osmium.

 

Rádioaktívne odpady

Zákon o odpadoch sa v žiadnom prípade nevzťahuje na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa atómového zákona. Rádioaktívnymi odpadmi podľa tohto právneho predpisu sú akékoľvek nevyužiteľné materiály v plynnej, kvapalnej alebo pevnej forme, ktoré pre obsah rádionuklidov v nich alebo pre úroveň ich kontaminácie rádionuklidmi nemožno uviesť do životného prostredia.

 

Výbušniny

Zákon o odpadoch sa nevzťahuje ani na nakladanie s vyradenými výbušninami a zvyškami z výroby výbušnín, nevzťahuje sa na pôdu vrátane nevykopanej kontaminovanej zeminy a stavby trvalo spojené so zemou. Podľa zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) je stavba trvalo spojené so zemou stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.

Pevným spojením so zemou sa rozumie spojenie pevným základom, upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia alebo umiestnenie pod zemou.

 

Zemina

Zákon o odpadoch sa podľa odseku 2 nevzťahuje ani na nekontaminovanú zeminu a iný prirodzene sa vyskytujúci materiál vykopaný počas stavebných prác, ak je isté, že sa materiál použije na účely výstavby v prirodzenom stave na mieste, na ktorom bol vykopaný, nevzťahuje sa ani na sedimenty premiestňované v rámci povrchových vôd na účely vodného hospodárstva a riadenia vodných tokov alebo na zabránenie záplavám, alebo na zmiernenie účinkov povodní a období sucha, alebo na rekultiváciu pôdy, ak sa preukáže, že sedimenty nevykazujú nebezpečné vlastnosti uvedené v prílohe nariadenia o odpade. Poznámka k odkazu 8 je zosúladená s právnym stavom zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch.

 

Bývalé potraviny určené na kŕmne účely

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa po novele zákona č. 292/2017 Z. z. v ustanovení odseku 2 doplnili písmena j) a k). Znenie písmena j) stratilo účinnosť dňa 27. 12. 2019. Zákon o odpadoch sa nevzťahuje na bývalé potraviny, ktoré sú určené na kŕmne účely Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 183/2005 z 12. januára 2005, ktorým sa stanovujú požiadavky na hygienu krmív (U. v. EÚ L 35,8. 2. 2005) v platnom znení, zákona č. 271/2005 Z. z. o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív (krmivársky zákon) alebo vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 148/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výnimkách pri zbere, preprave a odstraňovaní vedľajších živočíšnych produktov a o použití vedľajších živočíšnych produktov na osobitné kŕmne účely.

Doplnenie písmena j) vyplynulo z potreby vyňať zo zákona o odpadoch potraviny po uplynutí doby spotreby alebo doby minimálnej trvanlivosti, ktoré sú určené na kŕmne účely, keďže krmivá spadajú pod legislatívu v oblasti krmív a nie je možné na takéto potraviny podľa zákona o odpadoch vydať súhlas na odovzdanie do domácnosti za účelom skrmovania.

Telá alebo časti tela zvierat

Zároveň bolo potrebné vyňať zo zákona o odpadoch aj nakladanie s telami zvierať a časťami, ktoré uhynuli iným spôsobom ako zabitím pre ľudskú spotrebu vrátane zvierat usmrtených na účely eradikácie epizootických chorôb a ktoré sú zneškodňované podľa osobitného predpisu.

Zákon o odpadoch sa teda nevzťahuje na nakladanie s telami zvierat a ich časťami, ktoré uhynuli iným spôsobom ako zabitím pre ľudskú spotrebu vrátane zvierat usmrtených na účely eradikácie epizootických chorôb a ktoré sú zneškodňované podľa Čl. 19 ods. 1 písm. a) a e) nariadenia (ES) č. 1069/2009 v platnom znení, a to zakopaním mŕtvych spoločenských zvierat a zvierat z čeľade koňovitých vedľajších živočíšnych produktov okrem materiálu kategórie 1 uvedeného v článku 8 písm. a) bod i) spálením alebo zakopaním na mieste v prípade výskytu povinne hlásenej choroby, ak by sa prepravou do najbližšieho zariadenia na spracovanie alebo odstránenie vedľajších živočíšnych produktov zvýšilo nebezpečenstvo šírenia zdravotných rizík, alebo by sa v prípade výskytu nákazy veľkého rozsahu prekročili kapacity na odstránenie v takýchto závodoch.

 

Kŕmne suroviny

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 27. 12. 2019 v znení § 1 ods. 2 zmenilo znenie písmena j) s odvolávkou na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009 z 13. júla 2009 o uvádzaní krmív na trh a ich používaní, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 a ktorým sa zrušujú smernica Rady 79/373/EHS, smernica Komisie 80/511/EHS, smernice Rady 82/471/EHS, 83/228/EHS, 93/74/EHS, 93/113/ES a 96/25/ES a rozhodnutie Komisie 2004/217/ES (Ú. v. EÚ L 229, 1. 9. 2009) v platnom znení.

Zákon o odpadoch sa od 27. 12. 2019 nevzťahuje na látky, ktoré sú určené na použitie ako kŕmne suroviny podľa vyššie uvedeného nariadenia a ktoré nepozostávajú z vedľajších živočíšnych produktov a ani ich neobsahujú. Ustanovenie bolo upravené v súlade s požiadavkou čl. 2 ods. 2 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (rámcová smernica). Rastlinné látky z agropotravinárskeho odvetvia a potraviny iného ako živočíšneho pôvodu, ktoré už nie sú určené na ľudskú spotrebu a majú sa použiť ako krmivo pre zvieratá, majú byť v záujme zamedzenia duplicity pravidiel vyňaté spod pôsobnosti zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v plnom súlade s predpismi upravujúcimi krmivá, tzn. zákon o odpadoch sa na tieto látky, ktoré sa majú použiť ako krmivá, neuplatňuje.

•    K odseku 3

Zákonom o odpadoch je vymedzená pôsobnosť zákona o odpadoch vo vzťahu k iným osobitným predpisom. To znamená, že ak tieto osobitné predpisy neustanovujú inak, tak sa zákon o odpadoch od 1. januára 2018 vzťahuje na nakladanie, ktoré je uvedené v písmenách a) až d), nakoľko 1. 1. 2018 došlo k vypusteniu písmena c), ktoré sa týkali nakladania s telami zvierat a ich časťami, ktoré uhynuli iným spôsobom ako zabitím pre ľudskú spotrebu vrátane zvierat usmrtených na účely eradikácie epizootických chorôb a ktoré sú zneškodňované.

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 a 1. 1. 2023 došlo k vypusteniu písmena c) vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 11, ktorá odkazovala na nariadenie (ES) č. 1069/2009 v platnom znení.

Podľa odkazu v tomto písmene išlo o výnimky pre spôsob odstraňovania vedľajších živočíšnych produktov uvedených v článku 19 ods. 1 písm. a) a e) nariadenia (ES) č. 1069/2009 v platnom znení. Jedným spôsobom je odstránenie zakopaním mŕtvych spoločenských zvierat a zvierat z čeľade koňovitých a druhým spôsobom je odstránenie vedľajších živočíšnych produktov okrem materiálu kategórie 1 uvedeného v článku 8 písm. a) bod i) nariadenia spálením alebo zakopaním na mieste v prípade výskytu povinne hlásenej choroby, ak by sa prepravou do najbližšieho zariadenia na spracovanie alebo odstránenie vedľajších živočíšnych produktov zvýšilo nebezpečenstvo šírenia zdravotných rizík, alebo by sa v prípade výskytu nákazy veľkého rozsahu prekročili kapacity na odstránenie v takýchto závodoch. Uvedené spôsoby odstraňovania ustanovuje vyhláška MPRV SR č. 148/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výnimkách pri zbere, preprave a odstraňovaní vedľajších živočíšnych produktov a o použití vedľajších živočíšnych produktov na osobitné kŕmne účely. Keďže iné predpisy ustanovujú spôsob odstraňovania týchto vedľajších živočíšnych produktov, nie je potrebné ustanoviť tieto povinnosti zákonom o odpadoch. Zodpovednosť konkrétneho orgánu štátnej správy pri odstraňovaní a likvidácii uhynutých zvierat, ktorých vlastník nie je známy, je upravená v právnom predpise v gescii Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

Osobitnými predpismi na účely odseku 3 sú zákon o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon), zákon o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, zákon o vodách a zákon o veterinárnej starostlivosti. Zákon sa vzťahuje na nakladanie s ťažobným odpadom, na ukladanie odpadov na odkaliská, vzťahuje sa na nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi vrátane odvodených produktov upravených v uvedenom nariadení a na nakladanie s odpadovými vodami a osobitnými vodami podľa vodného zákona. Odpadovou vodou je voda použitá v obytných, výrobných, poľnohospodárskych, zdravotníckych a iných stavbách a zariadeniach alebo v dopravných prostriedkoch, pokiaľ má po použití zmenenú kvalitu (zloženie alebo teplotu), ako aj priesaková voda zo skládok odpadov a odkalísk; odpadová voda môže byť splašková, priemyselná a komunálna; za použitú vodu sa nepovažuje voda vypúšťaná z rybochovných zariadení, rybníkov a vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb. Ťažobným odpadom je podľa zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu odpad, ktorý vzniká pri prieskume, otvárke, príprave, dobývaní ložísk nerastov a pri prevádzke v lomoch vrátane úpravy, zušľachťovania a skladovania nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, ako aj pri ťažbe, úprave a skladovaní rašeliny.

•    K odseku 4

Zákon osobitne vymedzuje uplatnenie zákona o odpadoch pre vedľajšie živočíšne produkty a zároveň pre odvodené produkty, ktoré sú určené na spálenie, skládkovanie alebo použitie v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu.

To znamená, že ak sa vedľajšie živočíšne produkty vrátane odvodených produktov podľa nariadenia, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, spaľujú, skládkujú alebo použijú v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu, tento zákon sa uplatní vždy.

 

Bioplyn

Ide o plyn produkovaný počas anaeróbneho rozkladu organických materiálov. je tvorený hlavne z metánu (CH₄) a oxidu uhličitého (CO₂). Bioplyn možno využívať na vykurovanie a výrobu elektrickej energie. Bioplyn môže plne nahradiť zemný plyn a je považovaný za jeden z najekologickejších obnoviteľných zdrojov energie. Výrobu bioplynu možno rozdeliť na 4 fázy,^, a to hydrolýza, acidogenéza, acetogenéza a metanogenéza. Môže vznikať aj v prírode rozkladom organického materiálu. Známy je napr. bahenný plyn uvoľňujúci sa pri rozklade organických látok v močiaroch.

 

Kompost

Ide o organický materiál, ktorý bol rozložený a recyklovaný ako hnojivo a doplnok pre zlepšenie pôdy. Kompost je kľúčovou zložkou v ekologickom poľnohospodárstve. Kompost môže byť bohatý na živiny. Používa sa v záhradách, záhradníctvach alebo poľnohospodárstve. Kompost je sám o sebe v mnohých ohľadoch prínosom pre krajinu – ako kondicionér pôdy, hnojivo, prídavok k vitálnemu humusu alebo humínových kyselín a ako prírodné hnojivo pre pôdu. V ekosystémoch je kompost užitočný pre kontrolu erózie, rekultiváciu pôdy a vodných tokov, obnovu mokradí či na zákryv skládok. Organické zložky určené pre kompostovanie môžu byť alternatívne použité na výrobu bioplynu pomocou anaeróbnej digescie.

Vymedzenie
základných pojmov

§ 2

Odpad

(1) Odpad je hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi¹⁴⁾ povinný sa jej zbaviť.

(2) Odpadom nie je

a) látka alebo hnuteľná vec, ktorá je vedľajším produktom,

b) špecifický odpad, ktorý dosiahol stav konca odpadu,

c) odpad, ktorý prešiel procesom prípravy na opätovné použitie a spĺňa požiadavky na výrobok uvádzaný na trh ustanovené osobitným predpisom,¹⁵⁾ alebo

d) odpad odovzdaný na použitie do domácnosti.

(3) Prúd odpadu je skupina druhov odpadov s podobnými vlastnosťami, ktoré umožňujú ich ďalšie spoločné nakladanie.

(4) Vedľajší produkt je látka alebo hnuteľná vec, ktorá spĺňa tieto podmienky:

a) je výsledkom výrobného procesu, ktorého primárnym cieľom nie je výroba tejto látky alebo veci,

b) jej ďalšie používanie je zabezpečené,

c) môže sa použiť priamo bez ďalšieho spracovania iného ako bežný priemyselný postup,

d) vzniká ako neoddeliteľná súčasť výrobného procesu,

e) jej ďalšie použitie je v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi, ktoré ustanovujú požiadavky na výrobok,¹⁵⁾ ochranu životného prostredia a ochranu zdravia ľudí z hľadiska jeho konkrétneho použitia, a nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí,

f) spĺňa osobitné kritériá, ak boli pre látku alebo vec ustanovené osobitným predpisom, a

g) na to, že látka alebo hnuteľná vec sa považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad, bol udelený súhlas, ak sa vyžaduje podľa § 97 ods. 1 písm. o).

(5) Stav konca odpadu je stav, ktorý dosiahne odpad, ak prejde niektorou z činností zhodnocovania odpadu alebo recyklácie a spĺňa tieto podmienky:

a) látka alebo vec sa má použiť na špecifické účely,

b) pre látku alebo vec existuje trh alebo je po nej dopyt,

c) látka alebo vec spĺňa technické požiadavky na špecifické účely a spĺňa požiadavky ustanovené osobitným predpisom¹⁶⁾ a spĺňa technické normy alebo je v súlade s inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnými požiadavkami alebo s prísnejšími požiadavkami, ktoré sa uplatňujú na výrobky, a

d) použitie látky alebo veci nezapríčiní celkové nepriaznivé vplyvy na životné prostredie alebo na zdravie ľudí.

(6) Biologicky rozložiteľný odpad je odpad, ktorý je schopný rozložiť sa anaeróbnym spôsobom alebo ­aeróbnym spôsobom, ako je najmä odpad z potravín, odpad z papiera a lepenky, odpad zo záhrad a parkov.

(7) Biologický odpad je odpad zo záhrad a parkov, potravinový odpad a kuchynský odpad z domácností, kancelárií, reštaurácií, veľkoobchodu, jedální, stravovacích zariadení a maloobchodných zariadení, ktorý je biologicky rozložiteľný a porovnateľný biologický odpad z potravinárskych závodov.

(8) Biologicky rozložiteľné komunálne odpady sú všetky druhy biologicky rozložiteľných odpadov, ktoré je možné zaradiť do skupiny 20 Komunálne odpady [§ 105 ods. 3 písm. b)].

(9) Nebezpečný odpad je odpad, ktorý má aspoň jednu nebezpečnú vlastnosť uvedenú v prílohe osobitného predpisu.⁸⁾

(10) Odpad, ktorý nie je nebezpečný, je odpad, na ktorý sa nevzťahuje odsek 9.

(11) Potravinový odpad sú všetky potraviny,^16a) ktoré sa stali odpadom.

Komentár k § 2

Ustanovenie sa zaoberá odpadom a vymedzením základných pojmov týkajúcich sa práve odpadu.

•    K odseku 1

Zákonom je definovaný pojem odpad. Oproti starému zneniu zákona došlo k legislatívnej úprave. V definícii sa doplnilo, že odpadom, môže byť aj látka. K uvedenému došlo najmä z dôvodu zosúladenia so smernicou o odpade. Odpadom je hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, alebo sa jej chce zbaviť alebo v súlade so zákonom o odpadoch, zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach je povinný sa jej zbaviť.

•    K odseku 2

Zákon vymedzuje, čo nie je odpadom na účely tohto zákona. Odpadom podľa tohto ustanovenia nie je látka alebo hnuteľná vec, ktorá je vedľajším produktom, špecifický odpad, ktorý dosiahol stav konca odpadu, odpad, ktorý prešiel procesom prípravy na opätovné použitie a spĺňa požiadavky na výrobok uvádzaný na trh podľa zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody.

Technické požiadavky na výrobok sú požadované charakteristiky výrobku obsiahnuté v technickom predpise alebo v technickej norme, ktorými sú:

–   technické špecifikácie, a to úroveň kvality, úžitkové vlastnosti, bezpečnosť, rozmery, názov, pod ktorým sa predáva,

–   značky,

–   skúšanie výrobku a skúšobné metódy,

–   balenie,

–   označovanie výrobku alebo vybavenie štítkom,

–   postupy posudzovania zhody výrobku s právnymi predpismi alebo s technickými normami,

–   výrobné metódy a procesy, ktoré majú vplyv na charakteristiky výrobku.

Odovzdávanie odpadu do domácnosti nie je možné považovať za stav konca odpadu v zmysle rámcovej smernice.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 27. 12. 2019, sa zmenilo znenie poznámky pod čiarou k odkazu 15 s odvolávkou na zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zrušený zákonom č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Práve preto bolo žiaduce aktualizovať poznámku pod čiarou k odkazu 15.

•    K odseku 3

Zákon obsahuje definíciu pojmu prúd odpadu. Uvedené doplnenie nadväzuje na zavedenie inštitútu rozšírenej zodpovednosti výrobcov, v rámci ktorej bol v osobitnej časti zákona zadefinovaný pojem vyhradený prúd odpadu. Pojem prúd odpadu je považovaný len za všeobecný pojem a používa sa v programoch odpadového hospodárstva a zároveň s ním pracuje aj rámcová smernica. Pod prúdom odpadu rozumieme skupinu druhov odpadov, ktoré majú podobné vlastnosti a zároveň ktoré umožňujú ďalšie spoločné nakladanie uvedených skupín druhov odpadu.

•    K odseku 4

Znenie odseku 4, ktoré definuje pojem vedľajší produkt, bol do znenia tohto ustanovenia zákona o odpadoch doplnený v nadväznosti na článok 5 rámcovej smernice. Látku alebo vec, ktorá vzniká pri výrobnom procese, ktorého však primárnym cieľom nie je výroba tejto látky či veci, po splnení zákonných podmienok, je možné považovať za vedľajší produkt a nie za odpad. Vedľajší produkt je látka alebo hnuteľná vec, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky. To znamená, že vedľajší produkt je výsledkom výrobného procesu, ktorého prvoradým cieľom nie je výroba tejto látky alebo veci, taktiež jej ďalšie používanie je zabezpečené, prípadne sa môže použiť priamo bez ďalšieho spracovania iného ako bežný priemyselný postup, alebo vzniká ako neoddeliteľná súčasť výrobného procesu, prípadne jej ďalšie použitie je v súlade so zákonom o odpadoch a ďalšími právnymi predpismi, ktoré ustanovujú požiadavky na výrobok podľa zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, ochranu životného prostredia a ochranu zdravia ľudí z hľadiska jeho konkrétneho použitia. Zároveň platí, že nevedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí a taktiež spĺňa osobitné kritériá, ak boli pre látku alebo vec ustanovené osobitným predpisom, alebo bol udelený súhlas. Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad. Orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva sa zaoberá deviata časť zákona o odpadoch. Orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva sú ministerstvo, inšpekcia, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad. Štátnu správu v odpadovom hospodárstve vykonávajú aj obce, Slovenská obchodná inšpekcia, orgány štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 zmenilo znenie § 2 odsek 4 písmeno g). Jedná sa o zosúladenie znenia písmena g) s novým znením § 97 ods. 1 písm. o) zákona. Vedľajší produkt je látka alebo hnuteľná vec, ktorá spĺňa podmienky na to, že látka alebo hnuteľná vec sa považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad a bol udelený súhlas, ak sa vyžaduje podľa § 97 ods. 1 písm. o).

•    K odseku 5

Zákonom je definovaný pojem stav konca odpadu, ktorý sa doplnil v nadväznosti na článok 6 rámcovej smernice. Ide o ustanovenie, ktoré napomáha k znižovaniu množstva odpadu po splnení zákonom stanovených podmienok. Uvedené ustanovenie obsahuje zákonné podmienky, po splnení ktorých odpad prestáva byť odpadom, a teda na látku alebo vec sa už neaplikuje, resp. prestane aplikovať režim nakladania s odpadom. Na rozdiel od znenia zákona o odpadoch, ktorý bol platný do konca roka 2015, kde sa počítalo v zásade len s možnosťou, že kritériá budú vyplývať z nariadení Rady, teda z predpisov Európskej únie, sa v novom zákone zaviedla aj možnosť, aby uvedené kritériá mohlo ustanoviť aj ministerstvo životného prostredia vo vykonávacom predpise. V Prílohe č. 4 v bode VII ustanovuje, že odpad, ktorý prestane byť odpadom podľa § 2 ods. 5, prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania ustanovených v tejto prílohe, ak činnosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky.

Stav konca odpadu taký stav, ktorý dosiahne niektorý špecifický odpad, ak prejde niektorou z činností zhodnocovania odpadu vrátane recyklácie, a ak zároveň ide o odpad, pre ktorý boli ustanovené osobitné kritériá v nariadení, ktorým sa ustanovujú kritériá na určenie toho, kedy určité druhy kovového šrotu prestávajú byť odpadom, nariadení, ktorým sa ustanovujú kritériá umožňujúce určiť, kedy drvené sklo prestáva byť odpadom, v nariadení, ktorým sa ustanovujú kritériá umožňujúce určiť, kedy medený šrot prestáva byť odpadom alebo vo vykonávacom predpise a ktorý spĺňa tieto kritériá.

Novelou zákona č. 313/2016 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2017, sa v odseku 5 na konci pripojil nový text, podľa ktorého sa osobitné kritériá vypracujú v súlade s podmienkami, a to

–   látka alebo vec sa bežne používa na špecifické účely,

–   pre látku alebo vec existuje trh alebo je po nej dopyt,

–   látka alebo vec spĺňa technické požiadavky na špecifické účely a spĺňa požiadavky ustanovené v právnych predpisoch a technických normách, ktoré sa uplatňujú na výrobky,

–   použitie látky alebo veci nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.

V súvislosti s neúplnou transpozíciou článku 6 rámcovej smernice o odpade sa do znenia § 2 ods. 5, ktorý sa týka stavu konca odpadu, teda doplnili osobitné kritéria, ktoré je potrebné splniť v záujme dosiahnutia stavu konca odpadu. Po splnení všetkých osobitných kritérií súčasne daný druh odpadu prestane byť odpadom, a teda na látku alebo vec sa už nebude aplikovať, resp. prestane aplikovať režim nakladania s odpadom. Znenie je platné do 1. 7. 2020.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosť od 1. júla 2020 zmenilo znenie odseku 5, podľa ktorého stav konca odpadu je stav, ktorý dosiahne odpad, ak prejde niektorou z činností zhodnocovania odpadu alebo recyklácie a spĺňa podmienky, že látka alebo vec sa má použiť na špecifické účely, pre látku alebo vec existuje trh alebo je po nej dopyt, látka alebo vec spĺňa technické požiadavky na špecifické účely a spĺňa požiadavky ustanovené osobitným predpisom a spĺňa technické normy alebo je v súlade s inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnými požiadavkami alebo s prísnejšími požiadavkami, ktoré sa uplatňujú na výrobky, a použitie látky alebo veci nezapríčiní celkové nepriaznivé vplyvy na životné prostredie alebo na zdravie ľudí.

Osobitným predpisom je napríklad nariadenie Rady (EÚ) č. 333/2011 z 31. marca 2011, ktorým sa ustanovujú kritériá na určenie toho, kedy určité druhy kovového šrotu prestávajú byť odpadom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (Ú. v. EÚ L 94, 8. 4. 2011), nariadenie Komisie (EÚ) č. 1179/2012 z 10. decembra 2012, ktorým sa ustanovujú kritériá umožňujúce určiť, kedy drvené sklo prestáva byť odpadom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (Ú. v. EÚ L 337, 11. 12. 2012), nariadenie Komisie (EÚ) č. 715/2013 z 25. júla 2013, ktorým sa ustanovujú kritériá umožňujúce určiť, kedy medený šrot prestáva byť odpadom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (Ú. v. EÚ L 201, 26. 7. 2013), § 6b vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 367/2015 Z. z.

V záujme poskytnutia väčšej istoty prevádzkovateľom na trhoch s druhotnými surovinami, pokiaľ ide o otázku, či látky alebo veci považovať za odpad alebo nie a podpory rovnakých podmienok pre všetkých, je dôležité, aby sa prijali primerané opatrenia na zabezpečenie toho, že odpad, ktorý prešiel zhodnotením, sa už nebude považovať za odpad, ak spĺňa všetky podmienky stanovené v § 2 ods. 5 zákona o odpadoch. Definícia zabezpečuje transpozíciu čl. 6 ods. 1 rámcovej smernice. S touto definíciu bezprostredne súvisí § 14 ods. 10, v ktorom je ustanovené, že materiál, ktorý prestal byť odpadom podľa § 2 ods. 5, musí následne spĺňať príslušné požiadavky podľa osobitných predpisov, predovšetkým zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V poznámke pod čiarou k odkazu 16 sa na konci pripojila citácia s odvolávkou na § 6b vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 367/2015 Z. z. Z dôvodu ustanovenia požiadaviek na kvalitu palív v súlade s aplikovaním stavu konca odpadu, bol teda doplnený predmetný odkaz o právny predpis, ktorý tieto požiadavky upravuje.

 

Druhotné palivá

Upravuje ich vyhlášky, ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách.

Na výrobu druhotného paliva možno použiť len odpad, ktorý nesmie vykazovať žiadnu z nebezpečných vlastností uvedených v osobitnom predpise okrem odpadov klasifikovaných ako HP 3 „Horľavý“, ktoré sú označené výstražným upozornením H220 až H226 a H228, prekročiť limitné koncentrácie perzistentných organických znečisťujúcich látok ustanovené osobitným predpisom, sa zmiešavať s iným palivom alebo surovinou s cieľom riedením znížiť obsah znečisťujúcej látky a takto dosiahnuť kvalitatívne požiadavky ustanovené pre druhotné palivo. Na výrobu druhotného paliva možno ako vstupy použiť aj suroviny a palivá, ktoré nie sú klasifikované ako odpad, ak ide o palivá, ak spĺňajú požiadavky ustanovené podľa § 4 až 6, ak sú pre daný druh paliva ustanovené, suroviny, ak spĺňajú požiadavky podľa odseku 1 písm. a) až c). Všetky výrobné vstupy, ich vzájomné podiely a výsledné zloženie druhotného paliva musia byť špecifikované v reglemente výroby alebo v inom zodpovedajúcom dokumente systému manažérstva podľa odsekov 11 až 13. Kvalitatívne požiadavky na druhotné palivá vyjadrené ako hraničné hodnoty obsahu znečisťujúcich látok sú uvedené v prílohe č. 3a prvej časti. Podľa obsahu síry sa druhotné palivá delia na triedy uvedené v prílohe č. 3a prvej časti druhom bode. Palivo vyrobené z odpadov, ktoré nespĺňa požiadavky podľa odsekov 1 až 6, zostáva odpadom a nesmie sa miešať s vyhovujúcim druhotným palivom. Na jeho spaľovanie platia požiadavky platné pre spaľovne odpadov alebo pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov. Druhotné palivo možno vyrábať len v zariadení, ktorého prevádzkovateľ má certifikovaný systém environmentálneho manažérstva a systém manažérstva kvality podľa technických noriem, ktorý zároveň spĺňa požiadavky špecifickej technickej normy pre systém manažérstva výroby druhotného paliva; ak pre systém manažérstva výroby daného druhu druhotného paliva špecifická technická norma nie je vydaná, uplatňujú sa požiadavky technickej normy primerane. Špecifické požiadavky ustanovené pre druhotné palivá podľa odsekov 1 až 13 sa nevzťahujú na odpad z biomasy, bioplyn vyrobený z odpadu vrátane kalového plynu a skládkového plynu.

•    K odseku 6

Biologicky rozložiteľný odpad je pojem definovaný v odseku 6. Znenie sa doplnilo z definície, ktorá vyplýva zo smernice o skládkach odpadov. Za biologicky rozložiteľný odpad podľa tohto odseku sa považuje ten odpad, ktorý je schopný rozložiť sa anaeróbnym spôsobom alebo aeróbnym spôsobom prostredníctvom živých organizmov. Ide o odpad ako je odpad z potravín, odpad z papiera a lepenky, odpad zo záhrad a parkov. Anaeróbny spôsob nevyžaduje prítomnosť kyslíka a aeróbny spôsob prebieha za prítomnosti kyslíka.

•    K odseku 7

Zákonom je definovaný biologický odpad, ktorý je prenesený z rámcovej smernice o odpadoch. Z uvedeného vyplýva, že biologický odpad je biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a z parkov, tiež odpad z potravín a kuchynský odpad z domácností, reštaurácií, zo stravovacích a z maloobchodných zariadení a porovnateľný odpad z potravinárskych podnikov. Terminológia v tomto odseku ustanovenia § 2 zákona o odpadoch, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2016, je zosúladená so zákonom o potravinách. Znenie platné do 1. 7. 2020, sa zaviedlo novelou zákona č. 460/2019 Z. z. Definícia je upravená v súlade s čl. 3 bod 4 rámcovej smernice a rozširuje a upresňuje okruh subjektov, u ktorých môže biologický odpad vznikať. To znamená, že biologický odpad je odpad zo záhrad a parkov, potravinový odpad a kuchynský odpad z domácností, kancelárií, reštaurácií, veľkoobchodu, jedální, stravovacích zariadení a maloobchodných zariadení, ktorý je biologicky rozložiteľný a porovnateľný biologický odpad z potravinárskych závodov.

•    K odseku 8

Definícia pojmu biologický rozložiteľný komunálny odpad bola prenesená zo starého znenia odseku 34 zákona o odpadoch. Zákon definuje pojem biologicky rozložiteľný odpad ako zložku komunálneho odpadu, s ktorým sa pracuje v celom zákone. Biologicky rozložiteľné komunálne odpady sú všetky druhy biologicky rozložiteľných odpadov, ktoré je možné zaradiť do skupiny 20 Komunálne odpady. Je to uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstvo. Je v ňom ustanovený zoznam odpadov, zoznam nebezpečných vlastností podľa Bazilejského dohovoru, zoznam skupín odpadov a zoznam škodlivých látok podľa Bazilejského dohovoru, ako aj zoznam kritérií na posudzovanie nebezpečných vlastností odpadov, ktoré tvoria Katalóg odpadov. Tento katalóg odpadov je stanovený vyhláškou č. 365/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov.

•    K odseku 9

Definícia bola prevzatá z predchádzajúceho zákona o odpadoch (platný do konca roka 2015). Uvedená definícia vyplýva z rámcovej smernice (uvedená v poznámke k odkazu 8). Nebezpečným odpadom je odpad, ktorý má aspoň jednu nebezpečnú vlastnosť uvedenú v prílohe Nariadenia Komisie (EÚ) č. 1357/2014 z 18. decembra 2014, ktorým sa nahrádza príloha III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 365, 19. 12. 2014).

 

Nebezpečné vlastnosti odpadov

HP 1 Výbušný – odpad, z ktorého sa môže na základe chemickej reakcie uvoľňovať plyn pri takej teplote, tlaku a rýchlosti, že dôjde k poškodeniu okolitého prostredia. Patrí sem pyrotechnický odpad, výbušný organický odpad s obsahom peroxidov a výbušný samovoľne reagujúci odpad.

HP 2 Oxidujúci – odpad, ktorý vo všeobecnosti môže uvoľňovaním kyslíka spôsobiť alebo podporovať horenie iného materiálu.

HP 3 Horľavý – horľavý kvapalný odpad – kvapalný odpad, ktorý má teplotu vzplanutia nižšiu ako 60 °C, alebo odpadový plynový olej, motorová nafta a ľahké vykurovacie oleje s teplotou vzplanutia > 55 °C a ? 75 °C, – horľavý samozápalný kvapalný a tuhý odpad: tuhý alebo kvapalný odpad, ktorý sa aj v malých množstvách dokáže vznietiť v priebehu piatich minút po kontakte so vzduchom, – horľavý tuhý odpad: tuhý odpad, ktorý je ľahko zápalný alebo ktorý môže spôsobiť alebo podporiť horenie trením, – horľavý plynný odpad: plynný odpad, ktorý je na vzduchu horľavý pri
20 °C a štandardnom tlaku 101,3 kPa, – odpad reagujúci pri styku s vodou: odpad, ktorý pri styku s vodou uvoľňuje horľavé plyny v nebezpečných množstvách, – iný horľavý odpad: horľavé aerosóly, horľavý samovoľne sa zahrievajúci odpad, horľavé organické peroxidy a samovoľne reagujúci horľavý odpad.

HP 4 Dráždivý – spôsobujúci podráždenie kože a poškodenie oka – odpad, ktorý pri aplikácii môže spôsobiť podráždenie kože alebo poškodenie očí.

HP 5 Toxický pre špecifický cieľový orgán (STOT)/aspiračne toxický – odpad, ktorý môže spôsobiť toxicitu špecifického cieľového orgánu buď na základe jednorazovej alebo opakovanej expozície, alebo odpad, ktorý má po aspirácii akútne toxické účinky.

HP 6 Akútna toxicita – odpad, ktorý môže mať akútne toxické účinky po orálnom podaní alebo dermálnej aplikácii alebo po inhalačnej expozícii.

HP 7 Karcinogénny – odpad, ktorý spôsobuje rakovinu alebo zvyšuje jej incidenciu.

HP 8 Leptavý – odpad, ktorý pri aplikácii môže spôsobiť poleptanie kože.

HP 9 Infekčný – odpad, ktorý obsahuje životaschopné mikroorganizmy alebo toxíny nimi produkované, o ktorých je známe alebo o ktorých existuje dôvodné podozrenie, že ľuďom alebo iným živým organizmom spôsobujú choroby.

HP 10 Toxický pre reprodukciu – odpad, ktorý má nepriaznivé účinky na pohlavné funkcie a plodnosť u dospelých mužov a žien a spôsobuje aj vývojovú toxicitu u potomstva.

HP 11 Mutagénny – odpad, ktorý môže spôsobiť mutáciu, teda trvalú zmenu množstva alebo štruktúry genetického materiálu v bunke.

HP 12 Uvoľňujúci akútne toxické plyny – odpad, z ktorého sa pri styku s vodou alebo kyselinou uvoľňujú akútne toxické plyny (akútna toxicita 1, 2 alebo 3).

HP 13 Senzibilizujúci – odpad, ktorý obsahuje jednu alebo viacero látok, o ktorých je známe, že majú senzibilizačné účinky na kožu alebo dýchacie orgány.

HP 14 Ekotoxický – odpad, ktorý predstavuje alebo môže predstavovať okamžité alebo oneskorené riziká pre jednu alebo viacero zložiek životného prostredia.

HP 15 – odpad, ktorý môže vykazovať nebezpečnú vlastnosť uvedenú v predchádzajúcom texte, ktorú pôvodný odpad nevykazoval.

 

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 ustanovenie § 2 doplnilo odsekmi 10 a 11. Znenie odseku 10 ustanovuje definícia, ktorá vymedzuje pojem „nie nebezpečný odpad“. V plnom znení bola táto definícia prebratá z rámcovej smernice čl. 3 bodu 2a. V podmienkach Slovenskej republiky už bol predmetný pojem použitý alebo zavedený prostredníctvom vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov. Podľa § 2 Katalógu odpadov sa odpady členia na dve kategórie, a to nebezpečné odpady a odpady, ktoré nie sú nebezpečné, čiže ostatné odpady. Pre účely Katalógu odpadov sa pre tieto kategórie zaviedlo aj písomné označovanie, v prípade nebezpečných odpadov sú takéto odpady označené písmenom „N“ a v prípade nie nebezpečných odpadov (ostatných odpadov) sú takéto odpady označené písmenom „O“. Odpad, ktorý nie je nebezpečný, je odpad, na ktorý sa nevzťahuje odsek 9.

Odsekom 11 je vymedzený pojem „potravinový odpad“. V plnom znení bol prebratý z Čl. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. EÚ L 31, 1. 2. 2002; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 6) v platnom znení. Potravinový odpad sú všetky potraviny, ktoré sa stali odpadom.

§ 3

Nakladanie a iné zaobchádzanie
s odpadom

(1) Odpadové hospodárstvo je súbor činností zameraných na predchádzanie a obmedzovanie vzniku odpadov a znižovanie ich nebezpečnosti pre životné ­pro­stredie a na nakladanie s odpadmi v súlade s týmto zákonom.

(2) Nakladanie s odpadom je zber, preprava, zhodnocovanie vrátane triedenia a zneškodňovanie odpadu vrátane dohľadu nad týmito činnosťami a nasledujúcej starostlivosti o miesta zneškodňovania a zahŕňa aj konanie obchodníka alebo sprostredkovateľa.

(3) Skladovanie odpadu je dočasné uloženie odpadu pred niektorou z činností zhodnocovania odpadu alebo zneškodňovania odpadu v zariadení, v ktorom má byť tento odpad zhodnotený alebo zneškodnený.

(4) Zhromažďovanie odpadu je dočasné uloženie odpadu u držiteľa odpadu pred ďalším nakladaním s ním, ktoré nie je skladovaním odpadu.

(5) Zber odpadu je zhromažďovanie odpadu od inej osoby vrátane jeho predbežného triedenia a dočasného uloženia odpadu na účely prepravy do zariadenia na spracovanie odpadov.

(6) Výkup odpadu je zber odpadu, ak je odpad odoberaný právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom za dohodnutú cenu alebo inú protihodnotu.

(7) Triedenie odpadov je delenie odpadov podľa druhov, kategórií alebo iných kritérií alebo oddeľovanie zložiek odpadov, ktoré možno po oddelení zaradiť ako samostatné druhy odpadov.

(8) Triedený zber je zber vytriedených odpadov.

(9) Úprava odpadu je fyzikálny proces, tepelný proces, chemický proces alebo biologický proces vrátane triedenia odpadu, ktorý zmení vlastnosti odpadu s cieľom zmenšiť jeho objem alebo znížiť jeho nebezpečné vlastnosti, uľahčiť manipuláciu s ním alebo zlepšiť možnosti jeho zhodnotenia.

(10) Príprava odpadu na opätovné použitie je činnosť zhodnocovania súvisiaca s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorej sa výrobok alebo časť výrobku, ktoré sa stali odpadom, pripravia, aby sa opätovne použili bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania.

(11) Spracovanie odpadu je činnosť zhodnocovania alebo zneškodňovania odpadu vrátane prípravy odpadu pred zhodnocovaním alebo zneškodňovaním, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak.

(12) Opätovné použitie je činnosť, pri ktorej sa výrobok alebo časť výrobku, ktorý nie je odpadom, znova použije na ten istý účel, na ktorý bol určený.

(13) Zhodnocovanie odpadu je činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odpadu za účelom nahradiť iné materiály vo výrobnej činnosti alebo v širšom hospodárstve, alebo zabezpečenie pripravenosti odpadu na plnenie tejto funkcie; zoznam činností zhodnocovania odpadu je uvedený v prílohe č. 1.

(14) Materiálové zhodnocovanie odpadu je činnosť zhodnocovania odpadu okrem energetického zhodnocovania a opätovného spracovania na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo iné prostriedky na výrobu energie. Za materiálové zhodnocovanie sa považuje najmä príprava na opätovné použitie, recyklácia a spätné zasypávanie.

(15) Recyklácia je každá činnosť zhodnocovania odpadu, ktorou sa odpad opätovne spracuje na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo iné účely, ak § 42 ods. 12, § 52 ods. 18 a 19 a § 60 ods. 15 neustanovuje inak; recyklácia zahŕňa aj opätovné spracovanie organického materiálu. Recyklácia nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania.

(16) Zneškodňovanie odpadu je činnosť, ktorá nie je zhodnocovaním, a to aj vtedy, ak je druhotným výsledkom činnosti spätné získanie látok alebo energie; ­zo­znam činností zneškodňovania odpadu je uvedený v prílohe č. 2.

(17) Skládkovanie odpadov je ukladanie odpadov na skládku odpadov.

(18) Najlepšie dostupné techniky sú uvedené v osobitnom predpise.¹⁷⁾

(19) Skladovanie výkopovej zeminy je dočasné uloženie odpadu – výkopovej zeminy mimo staveniska pred jej využitím na spätné zasypávanie v mieste, ktoré nie je zariadením na zhodnocovanie odpadov alebo zariadením na zneškodňovanie odpadov a ktoré nie je miestom vzniku výkopovej zeminy.

(20) Spätné zasypávanie je činnosť zhodnocovania odpadu, pri ktorej sa vhodný odpad, ktorý nie je nebezpečný, používa na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri terénnych úpravách. Odpad používaný na spätné zasypávanie musí nahradiť neodpadové materiály, musí byť vhodný na uvedené účely a použitý len v množstve, ktoré je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených účelov.

Komentár k § 3

Zákon upravuje nakladanie a iné zaobchádzanie s odpadom. Aj v tomto ustanovení došlo k vymedzeniu niektorých pojmov, ktoré súvisia s nakladaním a zaobchádzaním s odpadom. V niektorých odsekoch došlo len k malej legislatívnej úprave voči starému zákonu o odpadoch platnému do konca roka 2015 a niektoré pojmy v ďalších odsekoch boli prenesené z rámcovej smernice o odpadoch. K legislatívnej úprave došlo v odsekoch 1, 9, 10 až 14, 16 až 18 a k preneseniu významu zo smernice došlo v odsekoch 2, 10 až 14, 16, 18.

•    K odseku 1

Zákonom je vymedzený pojem odpadové hospodárstvo, pod ktorým rozumieme súbor činností, ktoré sú zamerané na predchádzanie a obmedzovanie vzniku odpadov a znižovanie ich nebezpečnosti pre životné prostredie a na nakladanie s odpadmi v súlade so zákonom o odpadoch.

•    K odseku 2

Uvedené znenie je prenesené zo starého znenia zákona o odpadoch. Nakladaním s odpadom je zber, preprava, zhodnocovanie vrátane triedenia a zneškodňovanie odpadu, súčasne aj dohľadu nad uvedenými činnosťami a nasledujúcej starostlivosti o miesta zneškodňovania a zahŕňa aj konanie obchodníka alebo sprostredkovateľa.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 za slovo „zhodnocovanie“ vložili slová „vrátane triedenia“. Definícia nakladania s odpadom bola transpozíciou rámcovej smernice doplnená o slová „vrátane triedenia“, v dôsledku zabezpečenia úplnej transpozície rámcovej smernice (čl. 3 bod 9). Rozšírila sa definícia „nakladanie s odpadom“ o triedenie odpadov, ktoré je súčasťou zhodnocovania odpadov.

•    K odseku 3

Zákon vymedzuje pojem skladovanie odpadu, ktorý bol spresnený oproti zneniu starého zákona o odpadoch aj v nadväznosti na definovanie pojmu zhromažďovanie odpadu. Cieľom uvedenej definície bolo hlavne tieto pojmy od seba vzájomne odlíšiť. Za skladovanie sa považuje len uloženie odpadu priamo v zariadení, v ktorom má byť odpad zhodnotený alebo zneškodnený. To znamená, že skladovanie odpadu je dočasné uloženie odpadu pred niektorou z činností zhodnocovania odpadu alebo zneškodňovania odpadu v zariadení, v ktorom má byť tento odpad zhodnotený alebo zneškodnený.

•    K odseku 4

Pod pojmom zhromažďovanie odpadu rozumieme dočasné uloženie odpadu u držiteľa odpadu pred ďalším nakladaním s ním, ktoré nie je skladovaním odpadu. Pojem zhromažďovanie odpadu, ktorý vychádzal zo znenia starého zákona o odpadoch s doplnením, že ide o dočasné uloženie odpadu u držiteľa, a že za zhromažďovanie odpadu, sa nepovažuje za skladovanie odpadu. Ide teda o dočasné uloženie odpadu u akéhokoľvek držiteľa vrátane pôvodcu, okrem zhromažďovania priamo v zariadení, kde sa bude odpad zhodnocovať alebo zneškodňovať.

•    K odseku 5

Uvedené znenie bolo prebraté zo starého znenia zákona o odpadohc a zaoberá sa vymedzením pojmu zber odpadu. To znamená, že zber odpadu je zhromažďovanie odpadu od inej osoby. Patrí sem aj predbežné triedenie tohto odpadu a jeho dočasné uloženie na účely prepravy do zariadenia na spracovanie odpadov. Zariadenia na spracovanie odpadov sú rozdelené podľa druhu odpadov na základe triedenia v katalógu odpadov.

•    K odseku 6

Pojem výkup odpadu zákon definuje ako zber odpadu, ak je odpad odoberaný právnickou osobou alebo fyzickou osobou, podnikateľom za dohodnutú cenu alebo inú protihodnotu. Došlo k doplneniu uvedeného pojmu do nového zákona, ktorý sa používal aj v starom právnom predpise zákona o odpadoch, ale v celom znení nebol uvedený pojem definovaný. Z uvedeného vyplýva, že ide v podstate o zber odpadu za akúkoľvek protihodnotu alebo službu osobe, od ktorej sa odpad preberá, čiže vykupuje. Výkup odpadu môžeme považovať za určitú formu zberu odpadu, kde za vykúpený odpad výkupca poskytuje za odpad protihodnotu. Takouto protihodnotou môžu byť peniaze ale aj niečo iné. V minulosti dostal ten, kto nazberá papier a odovzdá ho do zberu toaletný papier, a to toľko, koľko kilogramov zberného papiera odovzdal do zberu. Napríklad za 10 kg papiera dostal jedno balenie (12 ks kotúčov) toaletného papiera alebo papierové utierky atď.

•    K odsekom 7 a 8

Definícia pojmu v odseku 7 je prenesený z rámcovej smernice o odpadoch a zaoberá sa vymedzením pojmu triedenie odpadov. Aj v starom znení zákona o odpadoch sme sa mohli stretnúť s uvedeným pojmom, ale nový právny predpis od 1. januára 2016 upravuje aj kritériá pre triedenie takým spôsobom, že triediť možno nielen podľa druhov odpadov, ktoré sú určené katalógom odpadov, ale aj podľa kategórií odpadov alebo aj podľa ďalších kritérií. To znamená, že odpad môže byť posudzovaný ako ostatný alebo nebezpečný odpad. Čiže triedenie odpadov je aj oddeľovanie zložiek odpadov, ktoré možno po oddelení zaradiť ako samostatné druhy odpadov. Následne na uvedenú definíciu nadväzuje vymedzenie pojmu v odseku 8, a to triedený zber, ktorý je považovaný na účely tohto zákona za zber vytriedených odpadov.

•    K odseku 9

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 27. 12. 2019 zmenilo znenie odseku 9, podľa ktorého je úprava odpadu fyzikálny proces, tepelný proces, chemický proces alebo biologický proces vrátane triedenia odpadu, ktorý zmení vlastnosti odpadu s cieľom zmenšiť jeho objem alebo znížiť jeho nebezpečné vlastnosti, uľahčiť manipuláciu s ním alebo zlepšiť možnosti jeho zhodnotenia.

Definícia bola upravená v súlade s čl. 2 písm. h) smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (smernica o skládkach odpadov). Definíciu bolo potrebné zmeniť z dôvodu odstránenia transpozičných nedostatkov vytýkaných zo strany Európskej Komisie v rámci prebiehajúceho konania v súlade s rozsudkom Malagrotta, čím bola zabezpečená úplná transpozícia tejto smernice. V zmysle tohto rozsudku musí odpad uložený na skládku odpadov prejsť úpravou, tzn. nestačia len (ľahké) fyzikálne procesy úpravy odpadu, napr. mletie a stláčanie odpadu, ale táto úprava musí byť najvhodnejšia na to, aby sa čo najviac obmedzili negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie ľudí. Minimálnou požiadavkou na úpravu pred skládkovaním je triedenie odpadu a stabilizácia organickej frakcie najmä potravinového odpadu, ktorý je dovolené zberať so zmesovým komunálnym odpadom. Za úpravu odpadu sa považuje predovšetkým mechanicko-biologická úprava.

•    K odseku 10

Príprava na opätovné použitie je činnosť, ktorej predmetom sú odpady. Ide o jednu z foriem zhodnocovania odpadov. Tento pojem bol prebratý zo znenia smernice o odpade. Z tohto znenia vyplýva, že príprava odpadu na opätovné použitie je činnosť zhodnocovania, ktorá súvisí s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorej sa výrobok alebo časť výrobku, ktoré sa stali odpadom, pripravia, aby sa mohli opätovne použiť bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania. To znamená že odpad sa pripraví takým spôsobom, aby sa mohol opäť použiť na nejakú činnosť.

•    K odseku 11

Spracovanie odpadu je činnosťou, pri ktorej dochádza k zhodnocovaniu alebo zneškodňovaniu odpadu. Súčasne sa to týka aj prípravy odpadu pred týmto zhodnocovaním alebo zneškodňovaním. Uvedené platí, ak zákon o odpadoch účinný od 1. januára 2016 neustanovuje inak.

•    K odseku 12

Na rozdiel od pojmu príprava na opätovné použitie je tento pojem definovaný ako činnosť, ktorej predmetom je výrobok, ale ktorý sa ešte nestal odpadom a zároveň sa použije na tú istú činnosť, teda na účel, na ktorý bol určený. Preto sa aj v Prílohe č. 4 v bode VII ustanovilo, že odpad, ktorý prestane byť odpadom po prejdení procesom prípravy na opätovné použitie, prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania ustanovených v tejto prílohe, ak činnosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky. Aj tento pojem bol prebratý zo znenia rámcovej smernice o odpade.

•    K odseku 13

Vymedzenie pojmu bolo prevzaté zo znenia starého zákona o odpadoch. Zhodnocovanie odpadu je činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odpadu. Účelom uvedeného zhodnocovania odpadu je najmä nahradiť týmto zhodnoteným odpadom iné materiály vo výrobnej činnosti alebo v hospodárstve, prípadne je účelom, aby bolo zabezpečená pripravenosť odpadu na plnenie týchto funkcii, čiže na náhradu niektorých materiálov. V prílohe č. 1 k tomuto právnemu predpisu je uvedený zoznam činností zhodnocovania odpadu. Zhodnotenie odpadov – odpady sa môžu využiť najmä ako palivo alebo na získavanie energie iným spôsobom, spätné získavanie alebo regenerácia rozpúšťadiel, recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako rozpúšťadlá (vrátane kompostovania a iných biologických transformačných procesov), recyklácia alebo spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín, recyklácia alebo spätné získavanie iných anorganických materiálov, regenerácia kyselín a zásad, spätné získavanie komponentov používaných pri odstraňovaní znečistenia, spätné získavanie komponentov z katalyzátorov, prečisťovanie oleja alebo jeho iné opätovné použitie, úprava pôdy na účel dosiahnutia prínosov pre poľnohospodárstvo alebo na zlepšenie životného prostredia, využitie, úprava, skladovanie odpadov vzniknutých pri činnostiach, ktoré sme uviedli.

Patrí sem aj splyňovanie a pyrolýza využívajúce zložky ako chemické látky, čistenie pôdy, ktorého výsledkom je jej obnova a recyklácia anorganických stavebných materiálov, predbežné činnosti pred zhodnocovaním vrátane predbežnej úpravy, okrem iného napríklad rozoberanie, triedenie, drvenie, stláčanie, peletizácia, sušenie, šrotovanie, kondicionovanie, opätovné balenie, triedenie, miešanie a zmiešavanie pred podrobením sa ktorejkoľvek z uvedených činností v odseku 5 tohto ustanovenia.

•    K odseku 14

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 v § 3 za odsek 13 vložil nový odsek 14, podľa ktorého je materiálové zhodnocovanie odpadu činnosť zhodnocovania odpadu okrem energetického zhodnocovania a opätovného spracovania na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo iné prostriedky na výrobu energie. Za materiálové zhodnocovanie sa považuje najmä príprava na opätovné použitie, recyklácia a spätné zasypávanie.

Vymedzenie pojmu materiálové zhodnocovanie sa zaviedlo na objasnenie toho, že zahŕňa iné formy zhodnocovania, než energetické zhodnocovanie a než opätovné spracovanie odpadu na materiály, ktoré sa používajú ako palivo alebo iné prostriedky na získavanie energie. Zahŕňa prípravu na opätovné použitie, recykláciu, spätné zasypávanie a iné formy zhodnocovania materiálu, akými sú opätovné spracovanie odpadov na druhotné suroviny na inžinierske účely pri výstavbe ciest a inej infraštruktúry. Definícia týkajúca sa vymedzenia pojmu „materiálové zhodnocovanie“ sa v plnom znení prebrala z rámcovej smernice (článok 3 bod 15a).

•    K odseku 15

Všeobecná definícia pojmu recyklácia bola prebratá zo starého znenia zákona o odpadoch, platného do konca roka 2015. Uvedený pojem však zohľadňoval prípustnosť špecifík pre niektoré prúdy odpadov takým spôsobom, že odkazoval na konkrétne ustanovenia tohto právneho predpisu.

Po novele zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 celé znenie odseku 14, v ktorom zákon definuje pojem recyklácia, zmenilo. Po novele zákona č. 460/2019 Z. z. sa znenie označuje ako odsek 15, pretože sa do ustanovenia vložil nový odsek 14.

Recykláciou bola každá činnosť zhodnocovania odpadu, ktorou sa odpad opätovne spracoval na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo iné účely, ak § 42 ods. 12, § 52 ods. 18 a 19 a § 60 ods. 15 neustanovuje inak.

V zásade sa v tomto ustanovení spresnilo, že text v odseku 14 za bodkočiarkou sa vzťahuje na celé ustanovenie, čiže recyklácia zahŕňa aj opätovné spracovanie organického materiálu. Recyklácia nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania.

•    K odseku 16

Definícia pojmu zneškodňovanie odpadu je prebratá zo znenia rámcovej smernice o odpade. Zneškodňovanie odpadu je činnosť, ktorá nie je považovaná za zjednocovanie odpadu, ktorý sa môže ďalej využívať, a to aj v tom prípade, ak je druhotným výsledkom činnosti spätné získanie látok alebo energie pri tomto zneškodňovaní. V prílohe č. 2 k novému zákonu o odpadoch je uvedený zoznam činností zneškodňovania odpadov.

Zneškodňovaním odpadov môže byť:

–   uloženie do zeme alebo na povrchu zeme (napr. skládka odpadov),

–   úprava pôdnymi procesmi (napr. biodegradácia kvapalných alebo kalových odpadov v pôde),

–   hĺbková injektáž (napr. injektáž čerpateľných odpadov do vrtov, soľných baní alebo prirodzených úložísk atď. ),

–   ukladanie do povrchových nádrží (napr. umiestnenie kvapalných alebo kalových odpadov do jám, odkalísk atď. ),

–   špeciálne vybudované skládky odpadov (napr. umiestnenie do samostatných buniek s povrchovou úpravou stien, ktoré sú zakryté a izolované jedna od druhej a od životného prostredia),

–   vypúšťanie a vhadzovanie do vodného recipienta okrem morí a oceánov,

–   vypúšťanie a vhadzovanie do morí a oceánov vrátane uloženia na morské dno,

–   biologická úprava, pri ktorej vznikajú zlúčeniny alebo zmesi, ktoré sú zneškodnené niektorou z uvedených činností, fyzikálno-chemická úprava nešpecifikovaná, pri ktorej vznikajú zlúčeniny alebo zmesi, ktoré sú zneškodnené niektorou z uvedených činností (napr. odparovanie, sušenie, kalcinácia),

–   spaľovanie na pevnine,

–   spaľovanie na mori,

–   trvalé uloženie (napr. umiestnenie kontajnerov v baniach),

–   zmiešavanie alebo miešanie pred použitím niektorej z uvedených činností,

–   uloženie do ďalších obalov pred použitím niektorej z uvedených činností,

–   skladovanie pred použitím niektorej z uvedených činností (okrem dočasného uloženia pred zberom na mieste vzniku).

Niektoré činnosti sú zakázané právne záväznými aktmi Európskej únie a medzinárodnými dohovormi. Do zneškodňovania odpadov môžeme zahrnúť aj triedenie, drvenie, stláčanie, peletizáciu, sušenie, šrotovanie, kondicionovanie alebo triedenie pred akoukoľvek činnosťou, ktoré sme uviedli.

•    K odseku 17

Pojem skládkovanie, prebratý z rámcovej smernice o odpadoch, je považovaný za ukladanie odpadov na skládku odpadov. Existuje databáza skládok odpadov v Slovenskej republike, ktorá je priebežne aktualizovaná.

•    K odseku 18

Pojem dostupné techniky je prebratý z rámcovej smernice o odpadoch. Najlepšie dostupné techniky sú uvedené v zákone o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Podľa tohto právneho predpisu je najlepšia dostupná technika najúčinnejší a najpokrokovejší stav rozvoja činností, technológií a spôsob ich prevádzkovania, ktorý preukazuje praktickú vhodnosť určitej techniky, najmä z hľadiska určovania emisných limitov sledujúcich predchádzanie vzniku emisií v prevádzke s cieľom prevencie, a ak to nie je možné, aspoň zníženie emisií a vplyvu na životné prostredie, pričom technika je použitá technológia v prevádzke, spôsob, akým je prevádzka navrhnutá, postavená, udržiavaná, prevádzkovaná a akým je ukončená činnosť v nej, alebo dostupná technika je technika vyvinutá do takej miery, ktorá dovoľuje jej použitie v príslušnom priemyselnom odvetví za ekonomicky a technicky únosných podmienok, pričom sa berú do úvahy náklady a prínosy, bez ohľadu na to, kde sa uvedená technika používa alebo vyrába, pokiaľ je za primeraných podmienok dostupná prevádzkovateľovi, alebo najlepšia technika je najúčinnejšia technika na dosiahnutie všeobecne vysokého stupňa ochrany životného prostredia ako celku.

•    K odseku 19

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. okrem iného od 1. 1. 2018 do § 3 doplnila nový odsek 18, ktorým sa zadefinovalo skladovanie výkopovej zeminy (po novele zákona č. 460/2019 Z. z. sa označuje ako odsek 19).

Ide o dočasné uloženie odpadu – výkopovej zeminy mimo staveniska pred jej využitím na spätné zasypávanie v mieste, ktoré nie je zariadením na zhodnocovanie odpadov alebo zariadením na zneškodňovanie odpadov, a ktoré nie je miestom vzniku výkopovej zeminy.

Uvedená definícia súvisí so zavedením nového súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. v) na skladovanie výkopovej zeminy. Čas, na ktorý sa súhlas udeľuje, je maximálne 5 rokov, ale môže byť aj kratší, a to v závislosti od časového horizontu použitia výkopovej zeminy pri stavbách na mieste inom, než na akom bola vykopaná. Podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na nakladanie s odpadom – výkopovou zeminou sú upravené vo vykonávacom predpise ministerstva.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 v ods. 19 „zásypové práce, terénne úpravy a iné práce súvisiace s výstavbou“ nahradili slovami „spätné zasypávanie“. Zmenou v definícii „skladovanie výkopovej zeminy“ sa zjednotila terminológia, keďže z definície spätného zasypávania vyplývalo, že pod spätným zasypávaním rozumieme aj zásypové práce, terénne úpravy a iné práce súvisiace s výstavbou.

•    K odseku 20

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa ustanovenie s účinnosťou od 1. júla 2020 doplnilo odsekom 20.

Spätné zasypávanie je činnosť zhodnocovania odpadu, pri ktorej sa vhodný odpad, ktorý nie je nebezpečný, používa na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri terénnych úpravách. Odpad používaný na spätné zasypávanie musí nahradiť neodpadové materiály, musí byť vhodný na uvedené účely a použitý len v množstve, ktoré je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených účelov.

Nová definícia týkajúca sa vymedzenia pojmu „spätné zasypávanie“ sa v plnom znení prebrala z rámcovej smernice (čl. 3 bod 17a). Vymedzenie pojmu spätné zasypávanie sa zaviedlo na objasnenie toho, že predstavuje každú činnosť zhodnocovania odpadu, ktorý nie je nebezpečný a je vhodný na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri terénnych úpravách, t. j. využívanie odpadu na povrchovú úpravu terénnu. Na využitie odpadu na tento účel je potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Na spätné zasypávanie sa môže použiť výlučne inertný odpad, okrem inertných stavebných odpadov a odpadov z demolácií (§ 77 ods. 1 zákon o odpadoch), ktoré je možné vzhľadom na ich pôvod a zloženie zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné použitie.

§ 4

Pôvodca odpadu a osoby
nakladajúce s odpadom

(1) Pôvodca odpadu je

a) každý pôvodný pôvodca, ktorého činnosťou odpad vzniká, alebo

b) ten, kto vykonáva úpravu, zmiešavanie alebo iné úkony s odpadmi, ak ich výsledkom je zmena povahy alebo zloženia týchto odpadov.

c) každý prenajímateľ objektu, správca administratívneho alebo obchodného centra, ktorý plní prenesenú poplatkovú povinnosť za poplatníka^17a) a zároveň zabezpečuje zhromažďovanie vytriedených zložiek komunálnych odpadov z iných zdrojov svojich nájomcov na základe zmluvy.

(2) Držiteľ odpadu je pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má odpad v držbe.

(3) Obchodník na účely tohto zákona je podnikateľ, ktorý pri kúpe a následnom predaji odpadu koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, vrátane obchodníka, ktorý tento odpad nemá fyzicky v držbe.

(4) Sprostredkovateľ na účely tohto zákona je podnikateľ, ktorý organizuje zhodnocovanie odpadu alebo zneškodňovanie odpadu v mene iných osôb, vrátane sprostredkovateľa, ktorý tento odpad nemá fyzicky v držbe.

(5) Dopravca odpadu na účely tohto zákona je podnikateľ, ktorý vykonáva prepravu odpadu pre cudziu potrebu alebo pre vlastnú potrebu; výkonom prepravy sa rozumie premiestňovanie odpadu.

Komentár k § 4

Zákon v ustanovení vymedzuje pojmy súvisiace s pojmom pôvodca odpadu a osoby nakladajúce s odpadom. Zo zákona do konca roka 2015 platného zákona boli jednotlivé definície pôvodcu odpadu a osôb nakladajúcich s odpadom presunuté do osobitného ustanovenia § 4 nového zákona o odpadoch, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2016. V tomto ustanovení sú definované pojmy pôvodca, držiteľ odpadu, obchodník a sprostredkovateľ.

•    K odseku 1

Uvedené znenie sa zaoberá vymedzením pojmu pôvodca odpadu. Pod týmto pojmom pôvodca odpadu rozumieme každého, koho činnosťou odpad vzniká, alebo aj ten, kto vykonáva úpravu, zmiešavanie alebo iné úkony s odpadmi, pričom ich výsledkom je zmena povahy alebo zloženia týchto odpadov, a teda pôvodcom odpadu je právnická osoba, ale aj fyzická osoba, bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť. Obec sa aj naďalej pri nakladaní s komunálnym odpadom chápe ako držiteľ odpadu, pôvodcom ktorého sú osoby žijúce na jej území. Vzhľadom na takéto obšírne vymedzenie pojmu pôvodca odpadu platí, že ak sa v zákone ukladajú povinnosti pôvodcovi odpadu, budú sa tieto povinnosti vzťahovať na širší okruh subjektov. Uvedený pojem bol prebratý z článku 3 bod 5. rámcovej smernice o odpadoch.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa s účinnosťou od 1. novembra 2021 ustanovenie § 4 odsek 1 doplnilo písmenom c), podľa ktorého je pôvodcom odpadu každý prenajímateľ objektu, správca administratívneho alebo obchodného centra, ktorý plní prenesenú poplatkovú povinnosť za poplatníka17a) a zároveň zabezpečuje zhromažďovanie vytriedených zložiek komunálnych odpadov z iných zdrojov svojich nájomcov na základe zmluvy.

V prípade, ak má právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ sídlo, prevádzkareň alebo miesto výkonu činnosti v administratívnom alebo obchodnom centre alebo v iných prenajatých priestoroch, v správe prenajímateľa alebo správcu objektu a má uzavretú písomnú zmluvu, ktorej predmetom je zabezpečenie zhromažďovania vytriedených zložiek komunálnych odpadov z iných zdrojov, pôvodcom týchto odpadov je prenajímateľ priestorov, respektíve správca. Pôvodcom uvedených odpadov sa stane prenajímateľ respektíve správca objektu najskôr nasledujúci deň po podpísaní nájomnej respektíve správcovskej zmluvy, ktorej súčasťou je záväzok zabezpečovania zhromažďovania uvedených odpadov pre nájomcu. V tomto prípade sa prenajímateľ objektu, respektíve správca stáva v zmysle § 4 odsek 1 písmena c) pôvodcom odpadov.

Poznámka

V súlade so zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov sa poplatok platí za činnosti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom, činnosti nakladania s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom, okrem biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo záhrad a parkov od poplatníkov, triedený zber zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, od poplatníkov, náklady spôsobené nedôsledným triedením oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov podľa osobitného predpisu, činnosti nakladania s drobným stavebným odpadom, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu. Ak nie je ustanovené inak, poplatok platí poplatník, ktorým je podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na účel podnikania.

•    K odseku 2

Držiteľ odpadu je na účely tohto zákona pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má odpad v držbe. Uvedený pojem obsahovala aj stará právna úprava zákona o odpadoch a do nového zákona bola definícia tohto pojmu prebratá z článku 3 bod 6. rámcovej smernice o odpadoch. To znamená, že držiteľom odpadu je pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má odpad v držbe z akéhokoľvek dôvodu, pričom zákon o odpadoch nerozlišuje fyzickú alebo právnickú osobu, ktorí majú odpad v držbe. Držbou sa na účely tohto ustanovenia rozumie držba fyzická alebo držba právna.

 

Držba

Ide o právo osoby vec užívať ako vlastnú, alebo vykonávať právo pre seba. Držba sa vyznačuje teda dvomi základným atribútmi, a to vec užívať ius utendi at fruendi vec držať ius possiedndi. Držba je vždy stav faktický i keď mu za určitých okolností právo poskytuje rovnakú právnu ochranu ako vlastníctvu. Držba je buď oprávnená – čo znamená, že držiteľ má uvedenú vec u seba v súlade so zákonom (napríklad vec má požičanú, v nájme a pod.), neoprávnená to je vtedy, ak držiteľ síce má vec u seba, ale bez právneho dôvodu, či najčastejšie ako výsledok protiprávneho činu (napríklad krádež). Zjednodušene povedané držba vyjadruje každé disponovanie s vecou inou osobou ako vlastníkom. Sú časté prípady, kedy osoba, ktorá vec v držbe sa vystupuje navonok ako jej vlastník. Vzhľadom na to, že vlastnícke právo nezaniká tým, že vlastník prestane fyzicky ovládať vec (napríklad v dôsledku straty, alebo krádeže), právo rieši v záujme právnej istoty situácie, kedy pôvodný vlastník je neznámy a osoba, ktorá vec má, vystupuje navonok ako vlastník. V prípade, ak nastane vyššie uvedená skutočnosť hovoríme o držiteľovi, ktorý vec drží s úmyslom vykonávať právo pre seba ako vlastníka, že je dobromyseľným držiteľom. Inými slovami disponuje s vecou s vedomím, že je vlastník a nemá vedomosť o tom, že vlastníkom nie je. Držiteľ nie je dobromyseľný vtedy ak vie, že síce disponuje s vecou fakticky, ale nemá k tomu zákonný dôvod (napríklad nevrátil vec vlastníkovi). Dobromyseľný držiteľ sa môže po určitom čase stať vlastníkom – hovoríme tomu, že vec vydrží.

•    K odseku 3

Obchodníkom na účely zákona o odpadoch je podnikateľ, ktorý pri kúpe a následnom predaji odpadu koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, vrátane obchodníka, ktorý tento odpad nemá fyzicky v držbe. Definícia tohto pojmu bola prebratá zo starého znenia zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 3 bod 7. a bod 8. rámcovej smernice o odpadoch.

•    K odseku 4

Definícia pojmu sprostredkovateľ nadobudla účinnosť 1. januára 2016. Pojem bol prebratý zo starého znenia zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 3 bod 7. a bod 8. rámcovej smernice o odpadoch. Sprostredkovateľom na účely zákona o odpadoch je podnikateľ, ktorý organizuje zhodnocovanie odpadu alebo zneškodňovanie odpadu v mene iných osôb, vrátane sprostredkovateľa, ktorý tento odpad nemá fyzicky v držbe. Hovoríme o tzv. prostredníkovi, ktorý sprostredkúva uvedené činnosti.

Keďže z obsahu oboch definícií vyplýva, že pod pojmom obchodník, ako aj pod pojmom sprostredkovateľ je možné chápať aj také osoby, ktoré odpad nemajú fyzicky v držbe, je zrejme cieľom týchto definícií podchytiť, evidovať a sledovať aj činnosť takýchto subjektov, keďže prax ukázala, že kým sa odpad od pôvodcu odpadu alebo držiteľa odpadu dostane do zariadenia na jeho zhodnotenie alebo zneškodnenie prechádza medzi viacerými subjektmi, ktoré s ním však nemusia prísť do reálneho kontaktu a nedá sa vylúčiť, že dôjde aj k protizákonnému nakladaniu s odpadom. Na obchodníka a sprostredkovateľa sa vzťahuje časť povinností držiteľa odpadu, a to aj v prípade, že odpad nemajú fyzicky v držbe.

Do ustanovenia sa s účinnosťou od 1. 1. 2018 po novele zákona č. 292/2017 Z. z. doplnil nový odsek 5, podľa ktorého je dopravcom odpadu na účely zákona o odpadoch podnikateľ, ktorý vykonáva prepravu odpadu pre cudziu potrebu alebo pre vlastnú potrebu. Pod výkonom prepravy zákon rozumie premiestňovanie odpadu.

Zavedenie pojmu „dopravca odpadu“ bolo potrebné z dôvodu presného zadefinovania subjektov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť registrácie podľa § 98. Dopravca odpadu je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ vykonávajúca prepravu odpadu, t. j. premiestnenie odpadu z miesta nakládky na miesto vykládky, či už pre cudziu potrebu alebo pre vlastnú potrebu vlastnými alebo prenajatými dopravnými prostriedkami.

Predmetné ustanovenie sa vzťahuje iba na podnikateľské subjekty, nevzťahuje sa na obce, ktoré prepravujú, resp. zbierajú odpad vo svojom katastri za účelom plnenia povinností podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a nie ako svoj predmet podnikania.

§ 5

Zariadenia na nakladanie s odpadom

(1) Zariadenie na zber odpadov je priestor ohraničený plotom alebo nachádzajúci sa v stavbe, alebo inak primerane zabezpečený pred odcudzením odpadu a vstupom cudzích osôb, v ktorom sa vykonáva zber odpadov.

(2) Zariadenie na zhodnocovanie odpadov je zariadenie určené na výkon aspoň jednej z činností uvedených v prílohe č. 1, ktoré je tvorené technickou jednotkou so súborom strojov a zariadení prevádzkovaných podľa dokumentácie k nim, pričom činnosti nimi vykonávané navzájom súvisia a majú technickú nadväznosť; ak je takéto zariadenie vzhľadom na jeho konštrukčné riešenie pevne spojené so stavbou, za zariadenie na zhodnocovanie odpadov sa považuje aj priestor, v ktorom sa zariadenie nachádza.

(3) Zariadenie na zneškodňovanie odpadov je zariadenie určené na výkon aspoň jednej z činností uvedených v prílohe č. 2, ktoré je tvorené technickou jednotkou so súborom strojov a zariadení prevádzkovaných podľa dokumentácie k nim, pričom činnosti nimi vykonávané navzájom súvisia a majú technickú nadväznosť; ak je takéto zariadenie vzhľadom na jeho konštrukčné riešenie pevne spojené so stavbou, za zariadenie na zneškodňovanie odpadov sa považuje aj priestor, v ktorom sa zariadenie nachádza.

(4) Mobilné zariadenie na účely tohto zákona je zariadenie na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenie na zneškodňovanie odpadov, ak je prevádzkované na jednom mieste kratšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, ktoré

a) je konštrukčne a technicky prispôsobené na častý presun z miesta na miesto,

b) vzhľadom na jeho konštrukčné riešenie nemá byť a ani nie je pevne spojené so zemou alebo stavbou,

c) je určené na zhodnocovanie odpadov alebo na zneškodňovanie odpadov

    1. v mieste ich vzniku,

    2. na inom mieste u toho istého pôvodcu odpadu alebo

    3. v zariadení, na ktoré bol vydaný súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. d), a

d) nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie podľa osobitného predpisu.¹⁸⁾

(5) Skládka odpadov je miesto so zariadením na zneškodňovanie odpadov, kde sa odpady trvalo ukladajú na povrchu zeme alebo do zeme. Za skládku odpadov sa považuje aj interná skládka, na ktorej pôvodca odpadu vykonáva zneškodňovanie svojich odpadov v mieste výroby, ako aj miesto, ktoré sa trvalo, teda dlhšie ako jeden rok, používa na dočasné uloženie odpadov. Za skládku odpadov sa nepovažuje zariadenie alebo miesto so zariadením, kde sa ukladajú odpady na účel ich prípravy pred ich ďalšou prepravou na miesto, kde sa budú upravovať, zhodnocovať alebo zneškodňovať, ak čas ich uloženia pred ich zhodnotením alebo upravením nepresahuje spravidla tri roky, alebo čas ich uloženia pred ich zneškodnením nepresahuje jeden rok.

(6) Prekládková stanica komunálneho odpadu je zariadenie na dočasné uloženie a následné preloženie zmesového komunálneho odpadu na účely jeho prepravy do zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo do zariadenia na zneškodňovanie odpadov.

Komentár k § 5

Definície jednotlivých zariadení boli v znení zákona o odpadoch presunuté do samostatného ustanovenia zákona. Ustanovenie definuje zariadenia na nakladanie s odpadom.

Medzi tieto zariadenia patria:

–   zariadenia na zber odpadov,

–   zariadenia na zhodnocovanie odpadov,

–   zariadenia na zneškodňovanie odpadov,

–   mobilného zariadenia a skládky odpadov, ako zariadení na nakladanie s odpadom, ktoré sú definované v jednotlivých odsekoch 1 až 5.

•    K odseku 1

V definícii pojmu zariadenie na zber odpadov sa špecifikuje, že ide o priestor, kde sa vykonáva zber odpadov. Zariadenie na zber odpadov je taký priestor, ktorý je ohraničený plotom alebo je to priestor nachádzajúci sa v stavbe. Uvedený priestor na zber odpadov musí byť za každých okolností vždy primeraným spôsobom zabezpečený pred odcudzením odpadu, ale i pred vstupom cudzích osôb, nemôže sa tam pohybovať nikto bez povolenia vstupu.

•    K odseku 2

Z predchádzajúceho zákona o odpadoch sa bez zásahu prebrala definícia pojmu zariadenia na zhodnocovanie odpadov. Zariadenie na zhodnocovanie odpadov je podľa zákona o odpadoch zariadenie, ktoré je určené na výkon aspoň jednej z činností, ktoré sú uvedených v prílohe č. 1 k novému zákonu o odpadoch. Zariadenie na zhodnocovanie odpadov tvorí technická jednotka so súborom strojov a zariadení. Tieto stroje a zariadenia sú výhradne prevádzkované len podľa dokumentácie, ktorá je ich prílohou. Zároveň platí, že všetky činnosti, ktoré sú vykonávané týmito strojmi a zariadeniami navzájom súvisia a majú technickú nadväznosť. V prípade, ak je zariadenie alebo stroj vzhľadom na jeho konštrukčné riešenie pevne spojené so stavbou, tak sa za zariadenie na zhodnocovanie odpadov považuje aj priestor, v ktorom sa zariadenie alebo tento stroj nachádza. V prílohe č. 1 sú uvedené činnosti na zhodnocovanie odpadov a platí, že musí byť zariadenie na zhodnocovanie odpadov určené aspoň na jednu z týchto činností.

Sú to tieto činnosti:

–   využívanie odpadov najmä ako palivo alebo na získavanie energie iným spôsobom,

–   spätné získavanie alebo regenerácia rozpúšťadiel,

–   recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako rozpúšťadlá (vrátane kompostovania a iných biologických transformačných procesov),

–   recyklácia alebo spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín,

–   recyklácia alebo spätné získavanie iných anorganických materiálov,

–   regenerácia kyselín a zásad,

–   spätné získavanie komponentov používaných pri odstraňovaní znečistenia,

–   spätné získavanie komponentov z katalyzátorov,

–   prečisťovanie oleja alebo jeho iné opätovné použitie,

–   úprava pôdy na účel dosiahnutia prínosov pre poľnohospodárstvo alebo na zlepšenie životného prostredia,

–   využitie, úprava, skladovanie odpadov vzniknutých pri činnostiach, ktoré sme uviedli.

Patrí sem aj splyňovanie a pyrolýza využívajúce zložky ako chemické látky, čistenie pôdy, ktorého výsledkom je jej obnova a recyklácia anorganických stavebných materiálov, predbežné činnosti pred zhodnocovaním vrátane predbežnej úpravy, okrem iného napríklad rozoberanie, triedenie, drvenie, stláčanie, peletizácia, sušenie, šrotovanie, kondicionovanie, opätovné balenie, triedenie, miešanie a zmiešavanie pred podrobením sa ktorejkoľvek z uvedených činností.

•    K odseku 3

Pojem zariadenie na zneškodňovanie odpadov, podobne ako pojem v odseku 2, sa bez zmeny prebral z predchádzajúceho znenia právneho predpisu zákona o odpadoch. Zariadenie na zneškodňovanie odpadov je zariadenie určené na výkon aspoň jednej z činností, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 k novému zákonu o odpadoch.

Patria sem tieto činnosti:

–   uloženie odpadov do zeme alebo na povrchu zeme (napr. skládka odpadov),

–   úprava pôdnymi procesmi (napr. biodegradácia kvapalných alebo kalových odpadov v pôde),

–   hĺbková injektáž (napr. injektáž čerpateľných odpadov do vrtov, soľných baní alebo prirodzených úložísk atď.),

–   ukladanie do povrchových nádrží (napr. umiestnenie kvapalných alebo kalových odpadov do jám, odkalísk atď.),

–   špeciálne vybudované skládky odpadov (napr. umiestnenie do samostatných buniek s povrchovou úpravou stien, ktoré sú zakryté a izolované jedna od druhej a od životného prostredia),

–   vypúšťanie a vhadzovanie do vodného recipienta okrem morí a oceánov,

–   vypúšťanie a vhadzovanie do morí a oceánov vrátane uloženia na morské dno,

–   biologická úprava, pri ktorej vznikajú zlúčeniny alebo zmesi, ktoré sú zneškodnené niektorou z uvedených činností,

–   fyzikálno-chemická úprava nešpecifikovaná, pri ktorej vznikajú zlúčeniny alebo zmesi, ktoré sú zneškodnené niektorou z uvedených činností (napr. odparovanie, sušenie, kalcinácia), spaľovanie na pevnine, spaľovanie na mori, trvalé uloženie (napr. umiestnenie kontajnerov v baniach),

–   zmiešavanie alebo miešanie pred použitím niektorej z uvedených činností, uloženie do ďalších obalov pred použitím niektorej z uvedených činností, skladovanie pred použitím niektorej z uvedených činností (okrem dočasného uloženia pred zberom na mieste vzniku).

Môžeme medzi tieto činnosti zahrnúť aj triedenie, drvenie, stláčanie, peletizácia, sušenie, šrotovanie, kondicionovanie alebo triedenie pred akoukoľvek činnosťou, ktoré sme uviedli.

Zariadenie na zneškodňovanie odpadov tvorí technická jednotka a zároveň súbor strojov a zariadení, ktoré sú prevádzkované iba podľa príslušnej dokumentácie. Všetky činnosti, ktoré sú vykonávané týmito strojmi a zariadeniami musia navzájom súvisieť a mať technickú nadväznosť. V tom prípade, ak je takéto zariadenie vzhľadom na jeho konštrukčné riešenie pevne spojené so stavbou, za zariadenie na zneškodňovanie odpadov sa považuje aj priestor, v ktorom sa zariadenie nachádza.

•    K odseku 4

Pojem mobilné zariadenie bol prebratý z predchádzajúceho znenia zákona o odpadoch. Mobilným zariadením na účely zákona o odpadoch je zariadenie na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenie na zneškodňovanie odpadov, ale len v tom prípade, ak je uvedené mobilné zariadenie prevádzkované na jednom mieste kratšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov. Mobilné zariadenie podľa tohto zákona musí spĺňať zákonom stanovené podmienky a hlavne musí byť prispôsobené na presun. Mobilné zariadenie musí byť konštrukčne a technicky prispôsobené na častý presun z miesta na miesto, zároveň vzhľadom na jeho konštrukčné riešenie nemôže byť pevne spojené so zemou alebo stavbou. Mobilné zariadenie musí spĺňať aj ďalšie podmienky, a to že musí byť uvedené zariadenie určené na zhodnocovanie odpadov alebo na zneškodňovanie odpadov v mieste ich vzniku, na inom mieste u toho istého pôvodcu odpadu alebo v zariadení, na ktoré bol vydaný súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. d) a súčasne toto zariadenie nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie podľa stavebného zákona.

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. s účinnosťou 1. 1. 2018 bolo vypustené z odseku 4 slovo najmä. Účelom mobilného zariadenia je, aby sa v ňom zhodnocovali, resp. zneškodňovali odpady v mieste ich vzniku, pričom v praxi sa na mobilné zariadenie vozí odpad z celého okolia, čím zaniká podstata mobilného zariadenia.

Ohlásenie stavebnému úradu

Upravené je ustanovením § 57 stavebného zákona. Podľa neho je stavebník povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu, pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu.

Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Stavebné povolenie upravuje ustanovenie § 66 stavebného zákona. V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Ak sa stavebné povolenie týka stavby, vo vzťahu ku ktorej sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie, musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. To neplatí, ak po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene v posudzovaní navrhovanej činnosti.

 

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 v ods. 4 písm. c) slová „v mieste ich vzniku“ nahradili slovami v mieste ich vzniku, na inom mieste u toho istého pôvodcu odpadu alebo v zariadení, na ktoré bol vydaný súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. d).

Na základe skúseností z praxe vyplynula potreba doplniť definíciu mobilného zariadenia v písmene c) o „iné miesto u toho istého pôvodcu odpadu“. Predmetné doplnenie umožňuje plošne veľkým subjektom, u ktorých odpad vzniká, realizovať zhodnocovanie alebo zneškodňovanie mobilným zariadením na inom mieste ako je miesto vzniku odpadu v prípade, že samotné miesto vzniku neumožňuje inštalovať mobilnú linku (priestor, výrobná hala, hluk, prach, hygiena, vplyv na okolie atď.). Z tohto dôvodu je vhodné zvoliť iné miesto nakladania s odpadom, ktoré je však vo vlastníctve toho istého pôvodcu odpadov, nachádzajúce sa v blízkosti pôvodného miesta vzniku odpadu a umožňujúce inštaláciu mobilného zariadenia. Zároveň sa doplnila možnosť zhodnocovať, resp. zneškodňovať odpad, ktorý je vyzbieraný v zariadení na zber vrátane zberného dvora.

•    K odseku 5

Definícia pojmu skládka odpadov bola prebratá z predchádzajúceho znenia zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 2 písm. g) smernice o skládkach. Skládka odpadov je podľa zákona o odpadoch miesto, kde sa nachádza zariadenie na zneškodňovanie odpadov. Skládka odpadov je aj také miesto, kde sa odpady trvalo ukladajú na povrchu zeme alebo do zeme. Je potrebné poznamenať, že za skládku odpadov sa považuje aj interná skládka, na ktorej pôvodca odpadu vykonáva zneškodňovanie svojich odpadov v mieste výroby, ako aj miesto, ktoré sa trvalo, to znamená dlhšie ako jeden rok, používa na dočasné uloženie odpadov, a teda prevádzkovateľom skládky sa rozumie aj prevádzkovateľ internej skládky odpadov. Zákon o odpadoch nerozlišuje medzi povinnosťami prevádzkovateľa skládky odpadov a povinnosťami prevádzkovateľa internej skládky odpadov. Z tohto vyplýva, že sa povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov vzťahujú v rovnakej miere aj na prevádzkovateľa internej skládky odpadov. V tomto odseku je tiež uvedené, čo sa na účely zákona o odpadoch nepovažuje za skládku odpadov. To znamená, že za skládku odpadov sa nepovažuje také zariadenie alebo miesto, kde sa zariadenie nachádza, kde sa ukladajú odpady s takým účelom, že sa odpad pripravuje pred tým, ako bude ďalej prepravovaný na také miesto, kde sa budú tieto odpady upravovať, zhodnocovať alebo zneškodňovať. Platí však podmienka, že čas uloženia týchto odpadov pred ich zhodnotením alebo upravením nepresahuje zákonom stanovenú dobu. Sú to spravidla tri roky alebo čas ich uloženia pred ich zneškodnením nepresahuje jeden rok.

Od 1. 1. 2018 sa do ustanovenia doplnil nový odsek 6 po novele zákona č. 292/2017 Z. z., v ktorom zákon definuje prekládkovú stanicu komunálneho odpadu. Ide o zariadenie na dočasné uloženie a následné preloženie zmesového komunálneho odpadu na účely jeho prepravy do zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo do zariadenia na zneškodňovanie odpadov.

Uvedená definícia súvisela so zavedením nového súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. u) na prevádzkovanie prekládkovej stanice komunálneho odpadu.

Účelom prekládkovej stanice je dočasné uloženie komunálneho odpadu dovezeného v rámci zvozu zmesového komunálneho odpadu v malých množstvách na prekládkovú stanicu, kde bude následne preložený do veľkých vozidiel alebo kontajnerov, prostredníctvom ktorých bude tento odpad prepravený do ďalšieho zariadenia na nakladanie s odpadom.

Podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na prevádzkovanie prekládkovej stanice komunálneho odpadu sú upravené vo vykonávacom predpise ministerstva.

§ 6

Hierarchia odpadového hospodárstva,
ciele a záväzné limity odpadového
hospodárstva

(1) Hierarchia odpadového hospodárstva je záväzné poradie týchto priorít:

a) predchádzanie vzniku odpadu,

b) príprava na opätovné použitie,

c) recyklácia,

d) iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie,

e) zneškodňovanie.

(2) Od hierarchie odpadového hospodárstva je možné odkloniť sa iba pre určité prúdy odpadov, ak je to odôvodnené úvahami o životnom cykle výrobku vo vzťahu k celkovým vplyvom vzniku a nakladania s takým odpadom a ak to ustanoví tento zákon.

(3) Predchádzanie vzniku odpadu sú opatrenia, ktoré sa prijmú predtým, ako sa látka, materiál alebo výrobok stanú odpadom, a ktoré znižujú

a) množstvo odpadu aj prostredníctvom opätovného použitia výrobkov alebo predĺženia životnosti výrobkov,

b) nepriaznivé vplyvy vzniknutého odpadu na životné prostredie a zdravie ľudí alebo

c) obsah nebezpečných látok v materiáloch a vo výrobkoch.

(4) Predchádzaním vzniku odpadu z obalov je znižovanie

a) množstva materiálov a látok obsiahnutých v obaloch a odpadoch z obalov a ich škodlivosti pre životné prostredie,

b) množstva obalov a odpadov z obalov a ich škodlivosti pre životné prostredie v etape výrobného procesu, predaja, distribúcie, využitia a ich eliminácia; prevencia sa uplatňuje osobitne pri vývoji výrobkov a technológií priaznivejších pre životné prostredie,

c) spotreby ľahkých plastových tašiek.

(5) Právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ, ktorá vyrába výrobky, prihliada

a) pri ich výrobe na potrebu uprednostniť technológie a postupy šetriace prírodné zdroje a obmedzujúce vznik nevyužiteľného odpadu z týchto výrobkov, obzvlášť nebezpečného odpadu,

b) na potrebu informovanosti verejnosti o spôsobe zhodnotenia alebo zneškodnenia odpadu z výrobku a jeho častí, predovšetkým pri vyhotovovaní obalu výrobku, návodu na použitie alebo inej dokumentácie k výrobku.

(6) Pôvodca odpadu je povinný predchádzať vzniku odpadu zo svojej činnosti a obmedzovať jeho množstvo a nebezpečné vlastnosti. Odpad, vzniku ktorého nie je možné zabrániť, musí byť zhodnotený, prípadne zneškodnený v súlade s odsekom 1 spôsobom, ktorý neohrozuje ľudské zdravie, životné prostredie a ktorý je v súlade s týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.

(7) Materiály a výrobky je potrebné využívať opätovným použitím, ak nie je možné alebo účelné predchádzanie vzniku odpadu.

(8) Zhodnocovať odpad recykláciou umožňujúcou získavanie surovín je prípustné, ak nie je možné alebo účelné predchádzanie jeho vzniku alebo nie je možný a účelný postup podľa odseku 7.

(9) Odpad je možné využívať ako zdroj energie, ak nie je možné alebo účelné predchádzanie jeho vzniku alebo nie je možný a účelný postup podľa odsekov 7 a 8.

(10) Zneškodňovať odpad je možné spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné ­pro­stredie, ak nie je možné a účelné predchádzať jeho vzniku alebo nie je možný a účelný postup podľa odsekov 7 až 9.

(11) Ciele a záväzné limity odpadového hospodárstva sú ustanovené v prílohe č. 3.

(12) Príklady hospodárskych nástrojov a ďalších opatrení na poskytovanie stimulov na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva sú uvedené v prílohe č. 4a.

Komentár k § 6

Zákon sa v ustanovení zaoberá vymedzením pojmov, ktoré sa týkajú hierarchie (spôsobu usporiadania) odpadového hospodárstva, cieľov a záväzných limitov odpadového hospodárstva.

•    K odseku 1

V nadväznosti na článok 4 rámcovej smernice sa prebrala definícia pojmu a celkovej hierarchie (usporiadania) odpadového hospodárstva. Celková hierarchia odpadového hospodárstva je usporiadaná podľa priorít. Základom je predchádzanie vzniku odpadu. Ďalšou dôležitou prioritou je príprava na opätovné použitie, recyklácia, iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie a v poslednom rade zneškodňovanie. Hierarchia je záväzná a má sa uplatňovať s cieľom predchádzania alebo znižovania nepriaznivých vplyvov nakladania s odpadom a znižovania vplyvov využívania primárnych zdrojov.

•    K odseku 2

V tomto odseku je uvedené, kedy je možné sa odkloniť od hierarchie odpadového hospodárstva. Od uvedenej hierarchie je možné sa odkloniť za podmienok, ktoré sú uvedené v tomto odseku. To znamená, že od hierarchie odpadového hospodárstva je možné sa odkloniť iba pre určité prúdy odpadov. Platí to v tom prípade, ak je tento odklon odôvodnený úvahami o životnom cykle výrobku vo vzťahu k celkovým vplyvom vzniku a nakladania s takým odpadom. Odklon platí aj v tom prípade, ak to ustanoví zákon o odpadoch. Napríklad obec môže uprednostniť energetické zhodnotenie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu pred jeho materiálovým zhodnotením.

•    K odseku 3

Zákon v odsekoch 3 až 10 je podrobnejšie rozpracovaná hierarchia odpadového hospodárstva. Tento odsek sa zaoberá predchádzaním vzniku odpadu a jeho znenie bolo prebraté zo smernice o odpadoch z článku 3 dvanásteho bodu. Predchádzaním vzniku odpadov sú určité opatrenia, ktoré majú znížiť alebo zabrániť vzniku odpadov.

Tieto opatrenia je potrebné prijať včas, a to ešte predtým, ako sa látka, materiál alebo výrobok stanú odpadom. Uvedené opatrenia by mali znižovať množstvo odpadu aj prostredníctvom opätovného použitia výrobkov alebo predĺženia životnosti výrobkov, taktiež by mali znižovať nepriaznivé vplyvy už vzniknutého odpadu na životné prostredie a tým následne aj na zdravie ľudí, alebo znižovať obsah škodlivých látok v materiáloch a vo výrobkoch.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 zmenilo znenie písmena c). Predchádzanie vzniku odpadu sú opatrenia, ktoré sa prijmú predtým, ako sa látka, materiál alebo výrobok stanú odpadom, a ktoré znižujú obsah nebezpečných látok v materiáloch a vo výrobkoch.

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície rámcovej smernice, pričom dochádza k zjednoteniu terminológie.

•    K odseku 4

Uvedené znenie predchádzanie vzniku odpadu z obalov bolo prebraté zo smernice o obaloch a odpadoch z obalov. Pod týmto pojmom si môžeme predstaviť najmä znižovanie množstva materiálov a látok obsiahnutých v obaloch a odpadoch z obalov a ich škodlivosti pre životné prostredie, množstva obalov a odpadov z obalov a ich škodlivosti pre životné prostredie v etape výrobného procesu, predaja, distribúcie, využitia a ich eliminácia a spotreby ľahkých plastových tašiek. Prevencia v tejto oblasti sa uplatňuje osobitne pri vývoji výrobkov a technológií priaznivejších pre životné prostredie.

Po novele zákona č. 90/2017 Z. z. došlo v odseku 4 od 1. 5. 2017 k doplneniu nového písmena c), podľa ktorého sa ľahké plastové tašky stávajú odpadom pomerne rýchlo, preto bolo potrebné zabrániť vplyvu takéhoto odpadu na životné prostredie. Znížením ich spotreby dochádza aj k nižšej tvorbe odpadu z obalov, čo je v plnom súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, kde na prvom mieste je prechádzanie vzniku odpadu.

•    K odseku 5

Na účely hierarchie odpadového hospodárstva sú zavedené povinnosti právnickej a fyzickej osoby. Osoba, či už je to právnická alebo fyzická, ktorá vyrába výrobky, musí pri ich výrobe dbať na viaceré skutočnosti, ktoré by mali ovplyvniť zníženie vzniku odpadov alebo odpadu z obalov. Právnická osoba a fyzická osoba musí prihliadať podľa nového znenia zákona o odpadoch pri výrobe výrobkov na potrebu uprednostniť také technológie a postupy výroby, ktoré by šetrili prírodné zdroje a zároveň prihliadať na čo najväčšie obmedzenie vzniku nevyužiteľného odpadu či už z výroby týchto výrobkov alebo použitia uvedených výrobkov. Najväčší ohľad je potrebné brať pri vzniku nebezpečného odpadu. Právnická osoba a fyzická osoba musí prihliadať aj na potrebu informovanosti. To znamená v čo najväčšej miere informovať verejnosť o všetkých možných spôsoboch zhodnotenia alebo zneškodnenia odpadu z týchto výrobku alebo jeho častí. Informovanosť je dôležitá obzvlášť pri zhodnotení alebo zneškodnení obalu výrobku. Aj právnická alebo fyzická osoba musí dbať na všetky skutočnosti pri výrobe týchto obalov, návodov na použitie alebo inej dokumentácie k výrobku.

•    K odseku 6

Zákon vymedzuje aké povinnosti má na účely hierarchie odpadového hospodárstva pôvodca odpadu. Pôvodca odpadu má viacero povinností, medzi ktoré patrí najmä predchádzanie vzniku odpadu z činnosti, ktorú vykonáva, ale zároveň má aj povinnosť v čo najväčšej miere odpadu zo svojej činnosti predchádzať a znižovať nebezpečenstvo z nebezpečných odpadov. V prípade, ak nie je možné zabrániť vzniku odpadu, má pôvodca odpadu povinnosť zhodnotiť ho alebo ho zneškodniť zákonom stanoveným postupom a spôsobom, ktorý nemôže ohroziť zdravie a život ľudí, životné prostredie. Celý postup musí byť vykonaný v súlade so všetkými záväznými právnymi predpismi.

•    K odseku 7

Na predchádzajúce znenie odseku 6 nadväzuje aj odsek 7, z ktorého vyplýva, že všetky materiály a výrobky, ktoré sa používajú pri výrobe, sa musia účelne využívať opätovným využitím, a to v tých prípadoch, ak sa nedá zabrániť žiadnym spôsobom vzniku odpadu z tejto výroby.

•    K odseku 8, 9 a 10

V prípade, ak sa však nedá použiť alebo nie je možný postup podľa predchádzajúceho znenia a zároveň nie je možné predchádzať vzniku odpadu pri výrobe materiálov alebo výrobkov, tak sa pripúšťa spracovať odpad recykláciou, pri ktorej vznikajú ďalšie suroviny. A následne, ak nie je možné postupovať ani spôsobom recyklácie a ani postupom podľa odseku 7 a zároveň sa nedá žiadnymi prostriedkami zabrániť vzniku odpadu, tak v tom prípade nastáva situácia, že je možné použiť odpad ako zdroj energie. A ak nie je možné použiť ani tento postup, tak treba dbať pri zneškodňovaní odpadu na to, aby nedošlo k poškodeniu zdravia, života ľudí a životného prostredia.

•    K odseku 11

Odkaz na prílohu č. 3, v ktorej sú upravené ciele a limity odpadového hospodárstva, je obsahom odseku 11 tohto ustanovenia zákona o odpadoch. Ciele a záväzné limity odpadového hospodárstva sú ustanovené v prílohe č. 3 k novému zákonu o odpadoch, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2016.

Podľa tejto prílohy, je cieľ zberu elektroodpadu rozsah zberu, ktorý musí Slovenská republika v súlade s princípom rozšírenej zodpovednosti výrobcov elektrozariadení v danom kalendárnom roku dosiahnuť, stanovený v minimálnom hmotnostnom rozsahu elektroodpadu, ktorý je uvedený v tejto prílohe, okrem toho sú v prílohe uvedené aj minimálne ciele zhodnotenia a recyklácie elektroodpadu, ciele zberu a recyklácie použitých batérií a akumulátorov, cieľ odpadového hospodárstva v oblasti nakladania s odpadmi z obalov, záväzné limity a termíny pre rozsah opätovného použitia častí starých vozidiel a zhodnocovania odpadov zo spracovania starých vozidiel a recyklácie starých vozidiel.

•    K odseku 12

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa ustanovenie doplnilo odsekom 12 s účinnosťou od 1. júla 2020. Príklady hospodárskych nástrojov a ďalších opatrení na poskytovanie stimulov na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva sú uvedené v prílohe č. 4a. S cieľom prispieť k dosahovaniu cieľov uvedených v prílohe č. 3 sa v prílohe č. 4a uvádzajú príklady hospodárskych nástrojov a ďalších opatrení. Bolo potrebné zaviesť primerané stimuly na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva vrátane hospodárskych nástrojov a iných opatrení. Takéto opatrenia by mali byť zamerané na minimalizáciu environmentálnych vplyvov odpadov z hľadiska životného cyklu. Uvedené opatrenia sú s súlade s novou prílohou 4a rámcovej smernice.

DRUHÁ ČASŤ

PROGRAMOVÉ DOKUMENTY
ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA

Komentár k druhej časti

Druhá časť zákona o odpadoch pozostáva z ustanovení § 7 až § 11 a zaoberá sa programovými dokumentmi, týkajúcimi sa odpadového hospodárstva. Medzi uvedené programové dokumenty patrí program predchádzania vzniku odpadu, program Slovenskej republiky a program kraja a program držiteľa polychlórovaných bifenylov.

§ 7

Program predchádzania vzniku odpadu

(1) Program predchádzania vzniku odpadu je programový dokument, ktorý vypracúva Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v spolupráci s dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy. Program predchádzania vzniku odpadu po posúdení jeho vplyvov na životné prostredie¹⁹⁾ schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) a po jeho schválení ho ministerstvo uverejňuje vo Vest­níku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „vestník“) a na svojom webovom sídle.

(2) Program predchádzania vzniku odpadu vypracúva ministerstvo spravidla na obdobie desiatich rokov.

(3) Program predchádzania vzniku odpadu obsahuje kvalitatívne alebo kvantitatívne ukazovatele a ciele predchádzania vzniku odpadu, ktoré sa vzťahujú predovšetkým na množstvo vzniknutého odpadu a opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov. Opisuje opatrenia, a ak je to potrebné návrhy nových opatrení na dosiahnutie týchto cieľov. Ciele a opatrenia v tomto programe sú zamerané na vylúčenie priamej väzby medzi hospodárskym rastom a negatívnymi environmentálnymi vplyvmi spojenými so vznikom odpadu.

(4) Program predchádzania vzniku odpadu obsahuje vyhodnotenie užitočnosti príkladov opatrení uvedených v prílohe č. 4 alebo iných príslušných opatrení. Súčasťou programu predchádzania vzniku odpadu je aj opis prínosu uplatnených nástrojov a uplatnených opatrení na predchádzanie vzniku odpadu uvedených v prílohe č. 4a.

(5) Ministerstvo najneskôr do šiestich rokov od nadobudnutia platnosti programu predchádzania vzniku odpadu predloží vláde vyhodnotenie priebežného plnenia cieľov programu predchádzania vzniku odpadu na základe vyhodnotenia kvalitatívnych alebo kvantitatívnych cieľov a ukazovateľov.

(6) Ministerstvo v prípade potreby zabezpečí aktualizáciu programu predchádzania vzniku odpadu.

Komentár k § 7

Uvedené ustanovenie zákona sa zaoberá programom predchádzania vzniku odpadu, dĺžky obdobia, na ktoré sa takýto program vypracúva a zároveň sa zaoberá tým, kto tento program pripravuje, vypracúva a schvaľuje a čo program obsahuje.

•    K odseku 1

Zákon sa zaoberá tým, kto program predchádzania vzniku odpadu vypracúva, schvaľuje a uverejňuje. Tento program je považovaný programový dokument. Vypracúvaním tohto programu je poverené Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Pri vypracúvaní mu pomáhajú dotknuté ústredné orgány štátnej správy. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia vrátane ochrany prírody a krajiny, vodného hospodárstva, ochrany pred povodňami, ochrany akosti a množstva vôd a ich racionálneho využívania a rybárstva s výnimkou akvakultúry a morského rybolovu, ochrany ovzdušia, ozónovej vrstvy a klimatického systému Zeme, ekologických aspektov územného plánovania, odpadového hospodárstva, posudzovania vplyvov na životné prostredie, zabezpečovania jednotného informačného systému o životnom prostredí a plošného monitoringu, geologického výskumu a prieskumu, ochrany a regulácie obchodu s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, geneticky modifikovaných organizmov. Následne prebieha posúdenie tohto programu vzhľadom na životné prostredie a jeho vplyvov na životné prostredie. Proces posúdenia prebieha podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Nakoniec program predchádzania vzniku odpadu schvaľuje vláda Slovenskej republiky a ministerstvo životného prostredia ho uverejní na svojom webovom portáli (www. minzp. sk) vo Vestníku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

•    K odseku 2

Zákonom je stanovená dĺžka obdobia, na aké ministerstvo životného prostredia vypracúva program predchádzania vzniku odpadu. Podľa tohto odseku teda platí, že program je vypracovaný na obdobie desiatich rokov, ale nie je to pravidlom.

•    K odseku 3

Znenie platné do 1. 7. 2020 upravuje, čo je obsahovou náplňou programu. Pri stanovení obsahovej stránky programu predchádzania vzniku odpadu sa odvoláva na článok 29 rámcovej smernice o odpadoch. Program predchádzania vzniku odpadu obsahuje okrem iného ciele predchádzania vzniku odpadu a ciele predchádzania vzniku odpadu z obalov. Program ďalej obsahuje aj opatrenia na dosiahnutie uvedených cieľov, ktoré sú už existujúce a fungujú a tiež aj nové návrhy opatrení, aby sa v čo najväčšej miere dosahovali uvedené cieľa. Ciele a opatrenia v programe predchádzania vzniku odpadu sú orientované hlavne na vylúčenie priamej väzby medzi hospodárskym rastom a negatívnymi environmentálnymi vplyvmi, ktoré sú späté so vznikom odpadu. Program ďalej obsahuje vyhodnotenie, či sú vypracované opatrenia efektívne a pomáhajú pri predchádzaní vzniku odpadov. Týka sa to opatrení, ktoré sú uvedené v prílohe č. 4 k novému zákonu o odpadoch alebo ďalších existujúcich opatrení. Príkladmi opatrení sú opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť rámcové podmienky týkajúce sa vzniku odpadu, používanie plánovacích opatrení alebo iných hospodárskych nástrojov podporujúcich efektívne využívanie zdrojov, podpora výskumu a vývoja v oblasti dosahovania čistejších výrobkov a technológií a výrobkov a technológií, z ktorých je menej odpadu a šírenie a používanie výsledkov takéhoto výskumu a vývoja, vývoj relevantných ukazovateľov environmentálnych tlakov spojených so vznikom odpadu, ktoré majú prispieť k predchádzaniu vzniku odpadu na všetkých úrovniach od porovnávania výrobkov na úrovni Európskej únie cez činnosť miestnych orgánov až po vnútroštátne opatrenia.

Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť štádium navrhovania a výroby a distribúcie, podpora ekodizajnu (systematické začleňovanie environmentálnych aspektov do navrhovania výrobkov s cieľom zlepšiť environmentálnu výkonnosť výrobku počas jeho celého životného cyklu), poskytovanie informácií o technikách predchádzania vzniku odpadu s cieľom umožniť priemyslu používanie najlepších dostupných technik, organizovanie školení na úrovni príslušných orgánov o začlenení požiadaviek súvisiacich s predchádzaním vzniku odpadu do povolení podľa tohto zákona a osobitného predpisu, začlenenie opatrení na predchádzanie vzniku odpadu v zariadeniach, ktoré nepatria do pôsobnosti osobitného predpisu. V prípade potreby by takéto opatrenia mohli zahŕňať programy posudzovania alebo programy predchádzania vzniku odpadu, využitie kampaní na zvyšovanie povedomia alebo poskytovanie finančnej, rozhodovacej alebo inej podpory podnikom. Takéto opatrenia sú obzvlášť účinné, ak sú zamerané na malé a stredné podniky a sú pre ne upravené, a ak fungujú prostredníctvom zavedených podnikateľských sietí, využitie dobrovoľných dohôd, výrobných výborov alebo sektorových rokovaní s tým cieľom, aby príslušné hospodárske alebo priemyselné odvetvia určili svoje vlastné programy alebo ciele predchádzania vzniku odpadu alebo aby zlepšili výrobky alebo obaly, ktoré vedú k nadmernému množstvu odpadu, podpora dôveryhodných systémov environmentálneho riadenia vrátane EMAS a technickej normy. Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť štádium spotreby a používania, ekonomické nástroje ako napríklad stimuly pre nákupy šetrné k životnému prostrediu alebo zavedenie povinnej platby pre spotrebiteľov za istú časť alebo prvok obalu, ktorý by sa inak poskytoval zadarmo, využívanie kampaní na zvyšovanie povedomia a poskytovanie informácií zameraných na širokú verejnosť alebo konkrétnu skupinu spotrebiteľov, podpora dôveryhodných environmentálnych značiek, dohody s výrobcami ako napríklad využívanie výborov pre výrobky, napríklad výbory, ktoré boli zriadené v rámci integrovaných politík pre výrobky, alebo s maloobchodníkmi o dostupnosti informácií o predchádzaní vzniku odpadu a výrobkoch s nižším vplyvom na životné prostredie.

V kontexte verejného obstarávania integrácia environmentálnych kritérií a kritérií predchádzania vzniku odpadu do výziev na predkladanie ponúk a do zmlúv v súlade s Príručkou o environmentálnom verejnom obstarávaní, ktorú Európska komisia uverejnila 29. októbra 2004. Podpora opätovného používania alebo opráv vhodných vyradených výrobkov alebo ich súčastí, najmä prostredníctvom používania vzdelávacích, hospodárskych, logistických a iných opatrení, ako napríklad podpora alebo zriadenie akreditovaných centier a sietí opráv a opätovného používania, a to najmä v husto obývaných oblastiach.

•    K odseku 4

Zákon stanovuje obsahovú náplň programu predchádzania vzniku odpadu. Program obsahuje špecifické kvalitatívne alebo kvantitatívne referenčné hodnoty pre opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu. Tieto hodnoty sú ustanovené za účelom monitorovania a posudzovania pokroku, ako aj kvalitatívne alebo kvantitatívne ciele a ukazovatele. Znenie je platné do 1. 7. 2020.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 zmenilo znenie odseku 3 a 4. Program predchádzania vzniku odpadu obsahuje kvalitatívne alebo kvantitatívne ukazovatele a ciele predchádzania vzniku odpadu, ktoré sa vzťahujú predovšetkým na množstvo vzniknutého odpadu a opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov. Opisuje opatrenia, a ak je to potrebné návrhy nových opatrení na dosiahnutie týchto cieľov. Ciele a opatrenia v tomto programe sú zamerané na vylúčenie priamej väzby medzi hospodárskym rastom a negatívnymi environmentálnymi vplyvmi spojenými so vznikom odpadu. Program predchádzania vzniku odpadu obsahuje vyhodnotenie užitočnosti príkladov opatrení uvedených v prílohe č. 4 alebo iných príslušných opatrení. Súčasťou programu predchádzania vzniku odpadu je aj opis prínosu uplatnených nástrojov a uplatnených opatrení na predchádzanie vzniku odpadu uvedených v prílohe č. 4a.

Aktualizovalo sa znenie odsekov 3 a 4 v súlade s čl. 9 a 29 rámcovej smernice. V odseku 3 sa ustanovil obsah Programu predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky, ktorý má obsahovať opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu vrátane ukazovateľov a cieľov na posudzovanie vykonávania týchto opatrení.

Odsekom 4 sa ustanovila povinnosť vyhodnocovať príklady opatrení na predchádzanie vzniku odpadu, ktoré sú uvedené v prílohe 4 alebo iných príslušných opatrení, ktoré sú relevantné pre oblasť predchádzania vzniku odpadu na území Slovenskej republiky a v relevantných prípadoch (čiže v prípade, že sa takéto nástroje a opatrenia na území Slovenskej republiky uplatňujú) opis prínosu nástrojov a opatrení na predchádzanie vzniku odpadu v novej prílohe 4a zákona o odpadoch, ktoré boli prevzaté z rámcovej smernice.

•    K odsekom 5 a 6

Uvedené znenie ustanovuje povinnosť v určenom časovom úseku predložiť vláde Slovenskej republiky vyhodnotenie priebežného plnenia cieľov programu a zároveň v prípade potreby zabezpečiť aktualizáciu programu. Uvedené vychádza z článku 30 rámcovej smernice.

Ministerstvo najneskôr do obdobia šiestich rokov odvtedy ako program predchádzania vzniku odpadu nadobudol platnosť, musí predložiť vyhodnotenie priebežného plnenia cieľov uvedeného programu predchádzania vzniku odpadu. Vyhodnotenie ministerstvo predkladá vláde Slovenskej republiky a vypracúva ho na základe vyhodnotenia kvalitatívnych alebo kvantitatívnych cieľov a ukazovateľov. Ministerstvo zabezpečuje aktualizáciu programu najmä pokiaľ ide o predchádzanie vzniku odpadu a opätovné použitie odpadu.

Programy
odpadového hospodárstva

§ 8

Základné ustanovenia

(1) Program odpadového hospodárstva (ďalej len „program“) je programový dokument, ktorý sa vypracúva pre určenú územnú oblasť v súlade s hierarchiou a cieľmi odpadového hospodárstva obsahujúci analýzu súčasného stavu odpadového hospodárstva tejto územnej oblasti a opatrenia, ktoré je potrebné prijať na zlepšenie environmentálne vhodnej prípravy na opätovné použitie, recyklácie, zhodnocovania a zneškodňovania odpadu, ako aj hodnotenie, ako bude program podporovať plnenie týchto cieľov a ustanovení tohto zákona.

(2) Program sa vypracúva pre odpady uvedené v Katalógu odpadov a pre polychlórované bifenyly a zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly.

(3) Program obsahuje

a) názov orgánu, ktorý program vypracúva a základné údaje o území, pre ktoré sa program vypracúva, alebo základné údaje o držiteľovi polychlórovaných bifenylov, ktorý program vypracúva,

b) charakteristiku aktuálneho stavu odpadového hospodárstva,

c) záväznú časť a smernú časť,

d) vyhodnotenie predchádzajúceho programu.

Komentár k § 8

Ustanovenia § 8 až § 11 sa zaoberajú programami odpadového hospodárstva. Medzi programy odpadového hospodárstva patria Program Slovenskej republiky a program kraja a Program držiteľa polychlórovaných bifenylov. Toto ustanovenie § 8 obsahuje základné ustanovenia, ktoré sa týkajú programov odpadového hospodárstva.

•    K odseku 1

Program odpadového hospodárstva je programový dokument, ktorý sa vyhotovuje pre určenú územnú oblasť v súlade s hierarchiou a cieľmi odpadového hospodárstva. Program má obsahovať analýzu súčasného stavu odpadového hospodárstva tejto územnej oblasti a opatrenia, ktoré sa majú prijať na zlepšenie environmentálne vhodnej prípravy na opätovné použitie, recyklácie, zhodnocovania a zneškodňovania odpadu, ako aj hodnotenie ako bude program podporovať plnenie týchto cieľov. Zároveň platí, že sa musia plniť ustanovenia zákona o odpadoch.

•    K odseku 2

Zákon upravuje, pre aké odpady sa vypracúva program odpadového hospodárstva. Program sa vypracováva pre odpady, ktoré sú uvedené v Katalógu odpadov, pre polychlórované bifenyly a zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly. Polychlórované bifenyly sú skupinou perzistentných organických látok, ktoré vznikajú chloráciou bifenylov. Celkovo existuje 209 možných podôb PCB, ale komerčné PCB sú zmesou iba 50 typov. PCB sú výborné rozpúšťadlá nepolárnych organických zlúčenín a tukov. Bežne sa používali ako izolačné kvapaliny v transformátoroch a kondenzátoroch, v mazadlách ako zmäkčovadlá vo farbách, lepidlách, tesneniach. PCB boli považované za neškodné látky a na ich únik do prostredia nebol braný ohľad. Až po desaťročiach ich používania bolo zistené, že PCB sa v prírode nerozkladajú, koncentrujú sa v telách živočíchov a šíria sa v potravinových reťazcoch a že majú aj v stopových množstvách nepriaznivé účinky na živé organizmy. V priebehu rokov bola ich výroba zastavená a ich používanie zakázané. PCB zapríčiňujú oslabovanie imunitného systému, aj malé dávky PCB môžu spôsobiť poškodenie pečene, reproduktívné abnormality, poruchy neurologického aendokrinného systému alebo poruchy intelektu. Hlavným zdrojom príjmu PCB je konzumácia mäsa, rýb, mlieka alebo mliečnych produktov. Vysoké hodnoty PCB sú prítomné u veľrýb, tuleňov, mrožov, vtákov a iných zvierat a živočíchov.

•    K odseku 3

Uvedené znenie ustanovenia zákona o odpadoch určuje, čo obsahuje program odpadového hospodárstva. Program odpadového hospodárstva obsahuje názov orgánu, ktorý program vypracúva a základné údaje o území, pre ktoré sa program vypracúva, alebo základné údaje o držiteľovi polychlórovaných bifenylov alebo o obci, ktorí program vypracúvajú, ďalej obsahuje charakteristiku aktuálneho stavu odpadového hospodárstva, záväznú časť a smernú časť a vyhodnotenie predchádzajúceho programu. Vyhodnotenie vypracúva ministerstvo životného prostredia a odovzdáva ho vláde Slovenskej republiky.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. došlo s účinnosťou od 27. 12. 2019 v odseku 3 písm. a) k úprave, kde sa za slovom „bifenylov“ vložila čiarka a slová „alebo o obci, ktorí program vypracúvajú“ sa nahradili slovami „ktorý program vypracúva“. K uvedenej úprave došlo v nadväznosti na vypustenie § 10 upravujúceho program obce.

§ 9

Program Slovenskej republiky
a program kraja

(1) Program Slovenskej republiky vypracúva ministerstvo spravidla na obdobie desiatich rokov, a to najmä na základe podkladov od okresných úradov v sídle kraja, okresných úradov a územnej samosprávy. Program Slovenskej republiky po posúdení jeho vplyvov na životné prostredie¹⁹⁾ schvaľuje vláda a po jeho schválení ho ministerstvo uverejňuje vo vestníku a na svojom webovom sídle.

(2) Program Slovenskej republiky obsahuje najmä

a) charakteristiku aktuálneho stavu odpadového hospodárstva a odhad budúceho vývoja určených prúdov odpadu,

b) informácie o druhu, množstve a zdroji odpadu vzniknutého na území Slovenskej republiky s rozlíšením na kraje, informácie o odpade, ktorý sa pravdepodobne vyvezie z územia Slovenskej republiky, prepraví alebo dovezie na územie Slovenskej republiky,

c) opis existujúcich systémov zberu odpadov, vrátane odpadových materiálov a územného pokrytia triedeného zberu,

d) rozmiestnenie zariadení na spracovanie odpadov,

e) cieľové smerovanie nakladania s určenými prúdmi odpadov a množstvami odpadov v určenom čase a opatrenia na ich dosiahnutie,

f) cieľové smerovanie nakladania s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly v určenom čase a opatrenia na ich dosiahnutie,

g) opatrenia na znižovanie množstva biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov ukladaných na skládky odpadov,

h) opatrenia na zvyšovanie prípravy na opätovné ­po­užitie a recyklácie komunálnych odpadov,

  i) opatrenia na zvyšovanie prípravy na opätovné ­po­užitie a recyklácie stavebných odpadov a odpadov z demolácií,

  j) osobitnú kapitolu o nakladaní s obalmi a odpadom z obalov vrátane podpory preventívnych opatrení a systémov opätovného použitia obalov,

k) posúdenie potreby budovania nových zariadení na spracovanie odpadov, potreby zvýšenia kapacity ­alebo uzatvorenia existujúcich zariadení na spracovanie odpadov a potreby investícií nevyhnutných na splnenie uvedených potrieb,

  l) posúdenie potreby budovania nových systémov zberu odpadov,

m) návrhy na vybudovanie zariadení na nakladanie s odpadmi nadregionálneho významu,

n) vyhodnotenie užitočnosti prijatých opatrení,

o) informácie o využívaní kampaní na zvyšovanie povedomia verejnosti v oblasti nakladania s odpadmi,

p) rozsah finančnej náročnosti programu,

q) opatrenia na zabránenie prijímania odpadu, najmä komunálneho odpadu, vhodného na recykláciu alebo iné zhodnocovanie odpadu na skládky odpadov,

r) opatrenia na predchádzanie všetkých podôb znečisťovania životného prostredia odpadom a na vyčistenie od všetkých druhov odpadu,

s) vhodné kvalitatívne ukazovatele a kvantitatívne ukazovatele a ciele, ktoré sa vzťahujú na množstvo vzniknutého odpadu a jeho spracovanie a na komunálny odpad, ktorý je zneškodnený alebo energeticky zhodnotený.

(3) Záväzná časť programu Slovenskej republiky obsahuje údaje uvedené v odseku 2 písm. e) až j) a q) až s). Smerná časť programu Slovenskej republiky obsahuje údaje uvedené v odseku 2 písm. k) až p).

(4) Okresný úrad v sídle kraja predloží do troch mesiacov od schválenia programu Slovenskej republiky podľa odseku 1 návrh programu kraja na posúdenie jeho vplyvov na životné prostredie;¹⁹⁾ návrh programu kraja vypracúva najmä na základe podkladov od okresných úradov a územnej samosprávy. Po posúdení vplyvov na životné prostredie¹⁹⁾ záväznú časť programu kraja vydáva okresný úrad v sídle kraja vyhláškou na obdobie zhodné s obdobím platnosti programu Slovenskej republiky a zašle ho na uverejnenie ministerstvu.

(5) Program kraja musí byť v súlade s programom Slovenskej republiky a obsahuje skutočnosti uvedené v odseku 2 okrem písm. g), m) a o) so zameraním na územie kraja, pre ktorý sa vypracúva. Záväzná časť programu kraja obsahuje údaje uvedené v odseku 2 písm. e), f), h), i) a j). Smerná časť programu kraja obsahuje údaje uvedené v odseku 2 písm. k), l), n) a p) a návrhy na vybudovanie zariadení na nakladanie s odpadmi regionálneho významu.

(6) Záväzná časť programu kraja okrem údajov podľa odseku 5 obsahuje aj konkrétne ciele a opatrenia na podporu predchádzania vzniku odpadu. Uvedené ciele a opatrenia vychádzajú z platného programu predchádzania vzniku odpadu a zohľadňujú špecifiká a podmienky kraja.

(7) Platný program Slovenskej republiky a program kraja sú podkladom pre opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov, nakladanie s odpadmi, dekontamináciu a na spracúvanie územnoplánovacej dokumentácie.

(8) Rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vydávané podľa tohto zákona nesmú byť v rozpore s programom príslušného kraja.

(9) Ak sa v čase po vydaní programu Slovenskej republiky a programu kraja zásadným spôsobom zmenia skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre obsah programu Slovenskej republiky a programu kraja, ministerstvo a okresný úrad v sídle kraja sú povinné aktualizovať nimi vypracovaný program. Na aktualizáciu týchto programov platia rovnako ustanovenia odsekov 1 až 7.

(10) Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva alebo nimi poverené osoby sú oprávnené od každého, kto nakladá s obalmi, je držiteľom odpadu, nakladá s odpadmi alebo je držiteľom polychlórovaných bifenylov, požadovať informácie potrebné na vypracovanie a aktualizáciu programu. Osobitné predpisy na ochranu údajov²⁰⁾ nie sú dotknuté.

(11) Ministerstvo predloží vláde na schválenie vyhodnotenie plnenia platného programu Slovenskej republiky raz za päť rokov odo dňa jeho schválenia.

(12) Ministerstvo môže program predchádzania vzniku odpadu začleniť do programu Slovenskej republiky, pričom v ňom musí identifikovať ciele a opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu.

Komentár k § 9

Program Slovenskej republiky a program kraja patrí medzi programy odpadového hospodárstva, ktoré majú znižovať vznik odpadov. Uvedenému sa venuje toto ustanovenie nového zákona o odpadoch.

•    K odseku 1

Znenie odseku 1 určuje povinnosť Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, aby vypracovalo program Slovenskej republiky. Program Slovenskej republiky vypracúva ministerstvo spravidla na obdobie desiatich rokov, a to najmä na základe podkladov od okresných úradov v sídle kraja, okresných úradov a územnej samosprávy. Program Slovenskej republiky po posúdení jeho vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie schvaľuje vláda a po jeho schválení ho ministerstvo uverejňuje vo vestníku a na svojom webovom sídle.

•    K odseku 2

V uvedenom odseku zákon o odpadoch stanovuje obsah programu Slovenskej republiky. Program Slovenskej republiky obsahuje charakteristiku aktuálneho stavu odpadového hospodárstva a odhad budúceho vývoja určitých druhov odpadov, ďalej obsahuje informácie o druhu odpadu, množstve a zdroji odpadu, ktorý vznikol na území Slovenskej republiky, pričom sa tu odlišuje odpad po každom z krajov, program obsahuje aj informácie o odpade, ktorý bude vyvezený z územia Slovenska, naopak ktorý sa na naše územie dovezie, prípadne prepraví. Na území Slovenskej republiky je príslušným orgánom pre cezhraničnú prepravu, dovoz, vývoz a tranzit odpadov Ministerstvo životného prostredia SR. Finančná správa rieši problematiku dovozu odpadov na územie Európskej únie z tretích krajín, vývozu odpadov z územia Európskej únie do tretích krajín a tranzitu odpadov cez územie Európskej únie.

Program Slovenskej republiky tiež obsahuje:

–   opis systémov, podľa ktorých dochádza k zberu odpadov,

–   rozmiestnenie zariadení, v ktorých dochádza k spracovaniu odpadov,

–   cieľové smerovanie nakladania s určenými prúdmi odpadov a množstvami odpadov v určenom čase a všetky, prostredníctvom ktorých ich dosiahol,

–   cieľové smerovanie nakladania s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami, ktoré obsahujú polychlórované bifenyly v zákonom určenom čase a opatrenia, pomocou ktorých ich dosiahne, program obsahuje opatrenia na znižovanie množstva biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov, ktoré sa ukladajú na skládky odpadov, obsahuje opatrenia, pomocou ktorých dochádza k zvyšovaniu prípravy, aby mohli byť opätovne použité vo výrobe alebo spracované formou recyklácie komunálnych odpadov.

Program tiež obsahuje opatrenia na zvyšovanie prípravy na opätovné použitie a recyklácie stavebných odpadov a odpadov z demolácií (z búrania napríklad stavieb atď.). Obsahuje aj osobitnú kapitolu, ako sa nakladá s obalmi prípadne s odpadom z obalov vrátane podpory preventívnych opatrení a systémov opätovného použitia obalov. Tieto obaly sa môžu spracovať spôsobom recyklácie alebo použiť sa na výrobu iných výrobkov, ktoré sa dajú opätovne používať. Program obsahuje aj posúdenie, či existuje potreba budovania nových zariadení, v ktorých sa spracovávajú odpady, alebo či existuje potreba zvýšenia kapacity alebo uzatvorenia existujúcich zariadení na spracovanie odpadov, obsahuje aj posúdenie, že je potreba budovania nových systémov zberu odpadov, návrhy na vybudovanie zariadení na nakladanie s odpadmi nadregionálneho významu, následné vyhodnotenie, či sú prijaté opatrenia užitočné pri predchádzaní vzniku odpadov a znižovaní vzniku odpadov. Program Slovenskej republiky obsahuje informácie o využívaní kampaní na zvyšovanie povedomia verejnosti v oblasti nakladania s odpadmi a v poslednom rade obsahuje rozsah finančnej náročnosti uvedeného programu. Tento program je vypracovaný pre celé územie Slovenskej republiky.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 ods. 2 písm. c) doplnil, a to v súlade s čl. 28 ods. 3 písm. cb) rámcovej smernice z dôvodu potreby podrobného poznania systému zberu odpadov, ktoré je dôležité pre plánovanie ďalších aktivít v odpadovom hospodárstve. Pod pojmom „materiál“ sa myslia odpady, ktoré sú zbierané spoločne alebo oddelene na jednotlivé typy materiálov, napr. systém zberu odpadov môže byť nastavený tak, že niektoré typy v rámci druhov odpadov napr. hliník, je zbieraný spoločne s inými odpadmi (plasty), resp. iné typy v rámci druhov odpadov napr. PET sú zbierané samostatne od iných typov plastov. V súlade s týmto ustanovením je potrebné preto uviesť podrobný opis existujúceho systému zberu odpadov a územného pokrytia.

Rovnako s účinnosťou od 1. 7. 2020 sa zmenilo ustanovenie odseku 2 písm. k) v súlade s čl. 28 ods. 3 písm. c) rámcovej smernice z dôvodu potrieb nastavenia reálnych financií na dobudovanie tejto infraštruktúry.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 odsek 2 doplnil písmenami q) až s), čo znamená, že program Slovenskej republiky obsahuje aj opatrenia na zabránenie prijímania odpadu, najmä komunálneho odpadu, vhodného na recykláciu alebo iné zhodnocovanie odpadu na skládky odpadov, opatrenia na predchádzanie všetkých podôb znečisťovania životného prostredia odpadom a na vyčistenie od všetkých druhov odpadu, vhodné kvalitatívne ukazovatele a kvantitatívne ukazovatele a ciele, ktoré sa vzťahujú na množstvo vzniknutého odpadu a jeho spracovanie a na komunálny odpad, ktorý je zneškodnený alebo energeticky zhodnotený.

Uvedené ustanovenie sa doplnilo v súlade s článkom 28 odsek 3 písm. ca), f) a g) rámcovej smernice z dôvodu potreby nastaviť také opatrenia, aby odpad vhodný na recykláciu alebo iné zhodnocovanie, najmä komunálny odpad nebol prijímaný na skládky odpadov za účelom skládkovania. Boj proti znečisteniu odpadom by mal byť spoločným úsilím príslušných orgánov, výrobcov a spotrebiteľov. Spotrebitelia by sa mali nabádať k zmene správania aj prostredníctvom vzdelávania a zvyšovania informovanosti, pričom výrobcovia by mali presadzovať udržateľné používanie svojich výrobkov a vhodné nakladanie s nimi po skončení ich životnosti. Zároveň bolo dôležité nastaviť vhodné ukazovatele a ciele pre programy odpadového hospodárstva. Ide predovšetkým o ukazovatele vo vzťahu k množstvu vzniknutého odpadu a jeho spracovaniu a ku komunálnemu odpadu, ktorý je zneškodnený alebo energeticky zhodnotený.

•    K odseku 3

Odsek 3 ustanovuje obsah záväznej a smernej časti programu vo väzbe na predchádzajúci odsek tohto ustanovenia, ktorý sa zaoberá obsahovou časťou programu Slovenskej republiky. To znamená, že záväzná časť programu Slovenskej republiky obsahuje cieľové smerovanie nakladania s určenými prúdmi odpadov a množstvami odpadov v určenom čase a opatrenia na ich dosiahnutie, cieľové smerovanie nakladania s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly v určenom čase a opatrenia na ich dosiahnutie, opatrenia na znižovanie množstva biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov ukladaných na skládky odpadov, opatrenia na zvyšovanie prípravy na opätovné použitie a recyklácie komunálnych odpadov, opatrenia na zvyšovanie prípravy na opätovné použitie a recyklácie stavebných odpadov a odpadov z demolácií, osobitnú kapitolu o nakladaní s obalmi a odpadom z obalov vrátane podpory preventívnych opatrení a systémov opätovného použitia obalov, opatrenia na zabránenie prijímania odpadu, najmä komunálneho odpadu, vhodného na recykláciu alebo iné zhodnocovanie odpadu na skládky odpadov, opatrenia na predchádzanie všetkých podôb znečisťovania životného prostredia odpadom a na vyčistenie od všetkých druhov odpadu, vhodné kvalitatívne ukazovatele a kvantitatívne ukazovatele a ciele, ktoré sa vzťahujú na množstvo vzniknutého odpadu a jeho spracovanie a na komunálny odpad, ktorý je zneškodnený alebo energeticky zhodnotený.

Naopak smerná časť programu Slovenskej republiky obsahuje posúdenie potreby budovania nových zariadení na spracovanie odpadov, potreby zvýšenia kapacity alebo uzatvorenia existujúcich zariadení na spracovanie odpadov, posúdenie potreby budovania nových systémov zberu odpadov, návrhy na vybudovanie zariadení na nakladanie s odpadmi nadregionálneho významu, vyhodnotenie užitočnosti prijatých opatrení, informácie o využívaní kampaní na zvyšovanie povedomia verejnosti v oblasti nakladania s odpadmi a rozsah finančnej náročnosti programu. Záväzná časť je strategickým dokumentom, ktorý stanovuje ciele pre odpadové hospodárstvo, navrhuje opatrenia na dosiahnutie stanovených cieľov. Záväzná časť sa zaoberá zodpovednosťou za realizáciu navrhovaných opatrení a kampaňami na zvyšovanie povedomia a poskytovanie informácií.

•    K odseku 4

Zákon určuje povinnosť pre okresný úrad v sídle kraja, aby v stanovenej lehote vypracoval a predložil do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie návrh programu kraja. Po posúdení vplyvov na životné prostredie vydáva okresný úrad v sídle kraja záväznú časť vo forme všeobecne záväznej vyhlášky na obdobie ustanovené v programe Slovenskej republiky a zároveň celý program zašle na účely jeho zverejnenia ministerstvu. Zákonná lehota na vypracovanie a predloženie návrhu programu kraja do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie je do troch mesiacov od schválenia programu Slovenskej republiky. Návrh programu kraja je vypracovaný na základe podkladov od okresných úradov a územnej samosprávy. Uverejňuje ho ministerstvo životného prostredia. V tomto znení je zosúladené znenie zákona s § 5 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov, na základe ktorého všeobecne záväzné právne predpisy miestnych orgánov štátnej správy sa označujú názvom vyhláška. Okresné úrady 1. októbra 2013 nahradili dovtedajšie obvodné úrady. Okresný úrad je miestny orgán štátnej správy a preddavková organizácia Ministerstva vnútra SR. Riadi ho prednosta okresného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra vnútra. Všeobecne záväzné právne predpisy okresných úradov sa označujú názvom vyhláška.

Okresné úrady, ktoré nie sú okresnými úradmi v sídle kraja, sú zodpovedné za nasledujúce úseky štátnej správy:

–   civilná ochrana obyvateľstva a riadenie štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu,

–   hospodárska mobilizácia,

–   kataster nehnuteľností,

–   obrana štátu,

–   starostlivosť o životné prostredie,

–   cestná doprava a pozemné komunikácie,

–   poľnohospodárstvo,

–   lesné hospodárstvo,

–   poľovníctvo a pozemkové úpravy,

–   všeobecná vnútorná správa,

–   živnostenské podnikanie.

Okresné úrady v sídle kraja riadia, kontrolujú a koordinujú výkon štátnej správy uskutočňovaný okresnými úradmi v sídle okresu ležiacimi v ich kraji, vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad v sídle okresu ležiaci v ich kraji; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákonom, spravujú majetok štátu v rozsahu ustanovenom všeobecným predpisom o správe majetku štátu. Všetky okresné úrady v rozsahu svojej pôsobnosti majú spolupracovať s inými miestnymi orgánmi štátnej správy, vyšším územným celkom a obcami v ich územnom obvode; môžu spolupracovať s obdobnými orgánmi verejnej správy iných štátov.

•    K odseku 5

Zákon o odpadoch ustanovuje obsah programu kraja, ktorý musí byť v súlade s programom Slovenskej republiky a zároveň musí obsahovať všetky zákonom stanovené skutočnosti, ktoré vychádzajú z odseku 2 tohto ustanovenia aplikované na územie kraja, ktorého sa program týka. Program kraja musí súhlasiť s programom Slovenskej republiky a podľa zákona o odpadoch obsahuje skutočnosti so zameraním na územie kraja, pre ktorý sa vypracúva. Záväzná časť programu kraja obsahuje zákonom stanovené údaje, medzi ktoré patrí cieľové smerovanie nakladania s určenými prúdmi odpadov a množstvami odpadov v určenom čase a opatrenia na ich dosiahnutie, cieľové smerovanie nakladania s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly v určenom čase a opatrenia na ich dosiahnutie, opatrenia na zvyšovanie prípravy na opätovné použitie a recyklácie komunálnych odpadov, opatrenia na zvyšovanie prípravy na opätovné použitie a recyklácie stavebných odpadov a odpadov z demolácií a osobitnú kapitolu o nakladaní s obalmi a odpadom z obalov vrátane podpory preventívnych opatrení a systémov opätovného použitia obalov. Smerná časť programu kraja obsahuje tiež zákonom stanovené údaje a návrhy na vybudovanie zariadení na nakladanie s odpadmi regionálneho významu. Medzi povinné údaje smernej časti programu kraja patrí posúdenie potreby budovania nových zariadení na spracovanie odpadov, potreby zvýšenia kapacity alebo uzatvorenia existujúcich zariadení na spracovanie odpadov, posúdenie potreby budovania nových systémov zberu odpadov, vyhodnotenie užitočnosti prijatých opatrení a rozsah finančnej náročnosti programu.

•    K odseku 5

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa s účinnosťou od 1. novembra 2021 do ustanovenia § 9 za odsek 5 vložil nový odsek 6, podľa ktorého záväzná časť programu kraja okrem údajov podľa odseku 5 obsahuje aj konkrétne ciele a opatrenia na podporu predchádzania vzniku odpadu. Uvedené ciele a opatrenia vychádzajú z platného programu predchádzania vzniku odpadu a zohľadňujú špecifiká a podmienky kraja.

Pre implementáciu hierarchie odpadového hospodárstva v zmysle § 6 ods. 1 zákona o odpadoch je podstatné, aby boli ciele a opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu realizované na nižšej, ako na celoštátnej úrovni. Práve preto sa pristupilo k novej povinnosti, aby si kraje na základe informácií v regióne zvolili tie najúčinnejšie ciele a opatrenia, ktoré im pomôžu znižovať množstvo odpadu.

•    K odseku 7

Platný program Slovenskej republiky a program kraja je podkladom pre opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov, nakladanie s odpadmi, dekontamináciu a pre spracúvanie územnoplánovacej dokumentácie.

Dekontamináciou na účely tohto zákona je očistenie osôb, predmetov a vzduchu od jedovatých látok, odmorenie; odstraňovanie mikróbov z ľudského alebo zvieracieho tela a z okolitého prostredia a odstránenie nežiaduceho znečistenia surovín, prostredia, zariadení a výrobkov. Územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. Územnoplánovaciu dokumentáciu tvorí Koncepcia územného rozvoja Slovenska, územný plán regiónu, územný plán obce, územný plán zóny. Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie.

•    K odseku 8

Rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vydávané podľa tohto zákona nesmú byť v rozpore s programom príslušného programu kraja. V starom zákone sa uvedená požiadavka vzťahovala iba na zamedzenie rozporu so záväznou časťou programu kraja, ale vzhľadom na obsah smernej časti programu kraja sa táto požiadavka rozšírila na celý program kraja.

•    K odseku 9

V priebehu platnosti programu môže dôjsť k zásadnej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre obsah programu. Ministerstvo a okresné úrady v sídle kraja sú povinné aktualizovať program, a to v tom prípade, ak sa v čase po vydaní programu Slovenskej republiky a programu kraja zásadným spôsobom zmenia skutočnosti, ktoré sú pre oba programy rozhodujúce.

Na aktualizáciu programov, ktorú má na starosti ministerstvo životného prostredia, platia jednotlivé ustanovenia zákona o odpadoch rovnakým spôsobom ako predchádzajúce odseky tohto ustanovenia zákona. Priebeh platnosti programu Slovenskej republiky a kraja je desať rokov od vypracovania a schválenia ministerstvom.

•    K odseku 10

Podľa zákona o odpadoch platí, že orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a nimi poverené osoby môžu požadovať údaje na vypracovanie alebo aktualizáciu programu.

Tieto údaje požadujú od každého, kto nakladá s obalmi, je držiteľom odpadu, nakladá s odpadmi alebo je držiteľom polychlórovaných bifenylov, požadovať informácie potrebné na vypracovanie a aktualizáciu programu. Osobitné predpisy na ochranu údajov, medzi ktoré patrí obchodné tajomstvo, nie sú dotknuté. Obchodné tajomstvo je upravené ustanoveniami Obchodného zákonníka, podľa ktorého platí, že predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

Podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo, má výlučné právo, ak osobitný zákon neustanovuje niečo iné, s týmto tajomstvom nakladať, najmä udeliť dovolenie na jeho využitie a určiť podmienky takého využitia. Právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú uvedené skutočnosti. Proti porušeniu alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo prislúcha podnikateľovi právna ochrana ako pri nekalej súťaži.

•    K odseku 11

V tomto znení je určená povinnosť ministerstvu životného prostredia predložiť na rokovanie vlády priebežné vyhodnotenie plnenia programu Slovenskej republiky za určité stanovené obdobie. Požiadavka hodnotenia programu a jeho aktualizácie vychádza z článku 30 rámcovej smernice. Z uvedeného odseku vyplýva, že ministerstvo má povinnosť predložiť vláde Slovenskej republiky vyhodnotenie plnenia platného programu Slovenskej republiky raz za stanovené obdobie, ktoré predstavuje päť rokov odo dňa jeho schválenia. Predkladá ho na schválenie.

•    K odseku 12

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa ustanovenie doplnilo odsekom 11 s účinnosťou od 1. júla 2020. Ministerstvo môže program predchádzania vzniku odpadu začleniť do programu Slovenskej republiky, pričom v ňom musí identifikovať ciele a opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu. Z uvedeného vyplýva, že sa pre ministerstvo ustanovila možnosť zlúčenia dvoch strategických dokumentov odpadového hospodárstva Slovenskej republiky začlením Programu predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky do Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky v súlade s čl. 29 ods. 1 rámcovej smernice. Opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu vrátane ukazovateľov a cieľov na posudzovanie vykonávania opatrení musia byť v dokumente jednoznačne určené.

§ 10

Zrušený.

Komentár k § 10

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 27. 12. 2019 vypustilo ustanovenie § 10. Predmetným ustanovením sa zrušilo POH obcí bez náhrady. K vypusteniu predmetnej povinnosti sa pristúpilo hlavne z dôvodu, že nie všetky obce mali povinnosť vypracovávať POH obcí, a aj tie obce, ktoré túto povinnosť mali, ho vypracovávali len z dôvodu, že im mohla byť udelená sankcia za nevypracovanie POH. Avšak POH mal byť dokument, ktorý mal obciam napomáhať pri zlepšovaní odpadového hospodárstva v obci. Obce však vypracovanie tohto dokumentu takto nevnímali a stávalo sa, že išlo len o administratívnu záťaž týchto obcí. Platné POH obcí zostávajú v platnosti kým neuplynie doba, na ktorú boli vypracované.

§ 11

Program držiteľa
polychlórovaných bifenylov

(1) Držiteľ polychlórovaných bifenylov, u ktorého sa nachádzajú polychlórované bifenyly alebo zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly, je povinný bezodkladne vypracovať program držiteľa polychlórovaných bifenylov so zameraním na dekontamináciu alebo zneškodnenie zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly a na nakladanie s použitými polychlórovanými bifenylmi a predložiť vypracovaný program na schválenie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Schválený program držiteľa polychlórovaných bifenylov je držiteľ polychlórovaných bifenylov povinný dodržiavať.

(2) Program držiteľa polychlórovaných bifenylov obsahuje ustanovené údaje [§ 105 ods. 3 písm. a)].

(3) Ak dôjde k zmene skutočností uvedených v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov v súlade s odsekom 2, je držiteľ polychlórovaných bifenylov povinný do štyroch mesiacov vypracovať a predložiť na schválenie nový program držiteľa polychlórovaných bifenylov, ak je napriek zmene skutočností uvedených v súlade s odsekom 2 stále držiteľom polychlórovaných bifenylov.

(4) Povinnosti podľa odseku 1 sa nevzťahujú na držiteľa polychlórovaných bifenylov, ktorý uskutoční dekontamináciu alebo zneškodnenie zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly alebo zneškodnenie použitých polychlórovaných bifenylov do štyroch mesiacov od zistenia, že má v držbe zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly alebo použité polychlórované bifenyly.

Komentár k § 11

Uvedené ustanovenie zákona sa zaoberá programom držiteľa polychlorovaných bifenylov. Polychlórované bifenyly patria medzi perzistentné organické znečisťujúce látky, ktorých prítomnosť bola identifikovaná takmer vo všetkých zložkách globálneho ekosystému. Napriek skončeniu priemyselnej produkcie v 80. rokoch predstavujú v dôsledku nízkej degradability, vysokej toxicity a silnej akumulácii v biologických systémoch stále vážny ekologický problém. Až do objavenia ich toxických účinkov na organizmy tieto inertné zlúčeniny s vysokou termálnou stabilitou, chemickou rezistenciou a vynikajúcimi dielektrickými vlastnosťami predstavovali komerčne veľmi úspešné produkty. Sú značne stále a nepodliehajú samovoľnému rozpadu pod vplyvom chemických alebo fyzikálnych faktorov. Sú to najrozšírenejšie chlórované aromatické uhľovodíky v životnom prostredí. Väčšinou sú antropogénneho pôvodu, do životného prostredia sa môžu dostávať minoritne aj vulkanickou činnosťou. Cesty ich vstupu do životného prostredia sú rozmanité, a to skládky, havárie, vyplavovanie z kontaminovaných miest alebo nádrží, cielené aplikácie v priemysle a poľnohospodárstve. Nízka rozpustnosť vo vode a vysoká hydrofóbnosť týchto zlúčenín sú príčinou ich akumulácie v životnom prostredí a v článkoch potravového reťazca. Patria medzi potenciálne mutagény a karcinogény.

•    K odseku 1

Smernica o zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov vyžaduje z dôvodu prevencie pred neodborným nakladaním s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami, ktoré ich obsahujú, či už v čase ich životnosti alebo po ich skončení, vypracovanie plánu na ich zneškodnenie, ak sa stanú odpadom, alebo dekontamináciu (pri zariadeniach) alebo zneškodnenie, ak môžu naďalej slúžiť pôvodnému účelu. Keďže polychlórované bifenyly a zariadenia, ktoré ich obsahujú, nemusia byť vždy odpadom, bolo potrebné ustanoviť osobitnú povinnosť vypracovať program zameraný práve na tieto látky a zariadenia. Vzhľadom na už zavedený inštitút programov sa javilo ako najvhodnejšie riešenie využiť tento inštitút aj na uvedené látky a zariadenia. Držiteľ polychlórovaných bifenylov je osoba, u ktorej sa nachádzajú polychlórované bifenyly alebo vlastní zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly. Tento držiteľ je povinný vypracovať program držiteľa polychlórovaných bifenylov. Uvedený program musí byť vypracovaný okamžite bez zbytočného odkladu. Program musí byť zameraný na dekontamináciu zariadení, ktoré obsahujú uvedené látky. Program musí byť zameraný aj na nakladanie s použitými polychlórovanými bifenylmi. Po vypracovaní programu ho držiteľ predkladá na schválenie. Program aj v tomto prípade schvaľuje príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý sme už uviedli. Po schválení je povinnosťou držiteľa program držiteľa polychlórovaných bifenylov dodržiavať v celom rozsahu.

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa s účinnou od 1. 1. 2018 zmenilo znenie odseku 1, pričom cieľom predmetnej úpravy bolo precizovanie textu v nadväznosti na smernicu Rady č. 1996/59/ES zo 16. septembra 1996 o zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT) v platnom znení, podľa ktorej má držiteľ polychlórovaných bifenylov vypracovať v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov ciele a opatrenia na dekontamináciu alebo zneškodnenie zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly a použitých polychlórovaných bifenylov a tiež koncepčný zámer na konkrétny spôsob dekontaminácie alebo zneškodnenia. Podrobnosti sú upravené vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch.

•    K odseku 2

Zákonom sú stanovené povinné údaje, ktoré v každom prípade musia byť v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov uvedené. Ak neobsahuje všetky zákonom stanovené zložky, tak je neplatný a príslušný orgán ho neschváli. Medzi povinné údaje patria podrobnosti o obsahu programov a o spôsobe vypracúvania programu kraja, obce, držiteľa polychlórovaných bifenylov a o obsahu programu predchádzania vzniku odpadu, ktoré obsahuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

•    K odseku 3

Zákonom je zavedená povinnosť držiteľa polychlórovaných bifenylov vypracovať a dať na schválenie nový program, a to v tom prípade, ak nastane zmena skutočností, ktoré patria medzi povinné náležitosti programu, bez ktorých by program nebol schválený. Ak držiteľ odovzdá všetky zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly na zneškodnenie alebo budú všetky zariadenia dekontaminované, to znamená, že nebudú obsahovať polychlórované bifenyly, nie je potrebné vypracovať nový program. Nový program musí byť vypracovaný v zákonom stanovenej lehote, ktorá predstavuje štyri mesiace. Následne opätovne musí program predložiť na schválenie. Uvedené tvrdenie platí v tom prípade, ak je aj napriek zmene skutočností, ktoré sú povinnými obsahovými prvkami programu, je stále držiteľom polychlórovaných bifenylov.

•    K odseku 4

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa v ustanovení doplnil nový odsek 4 po novele zákona č. 292/2017 Z. z., podľa ktorého sa povinnosti uvedené v odseku 1 nevzťahujú na držiteľa polychlórovaných bifenylov, ktorý uskutoční dekontamináciu alebo zneškodnenie zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly alebo zneškodnenie použitých polychlórovaných bifenylov do štyroch mesiacov od zistenia, že má v držbe zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly alebo použité polychlórované bifenyly.

Účelom ustanovenia § 11 je zabezpečiť prevenciu pred neodborným nakladaním s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami, ktoré ich obsahujú, predovšetkým v prípadoch, keď polychlórované bifenyly a zariadenia, nie sú odpadom. Ak držiteľ, ktorý už vypracoval program, odovzdá všetky zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly na zneškodnenie alebo budú všetky zariadenia dekontaminované (nebudú obsahovať polychlórované bifenyly), nie je potrebné vypracovať nový program. Z uvedeného vyplýva, že program držiteľa polychlórovaných bifenylov plní svoj účel v prípade, že držba polychlórovaných bifenylov alebo zariadení, ktoré ich obsahujú, trvá dlhší čas a nie je možné v krátkom čase tieto zariadenia dekontaminovať a zabezpečiť zneškodnenie polychlórovaných bifenylov.

Podľa predchádzajúcej právnej úpravy bol držiteľ zariadenia povinný vypracovať program držiteľa polychlórovaných bifenylov, a to aj v prípadoch, keď bezodkladne po zistení, že má v držbe zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly, takéto zariadenie dekontaminuje a zabezpečí zneškodnenie polychlórovaných bifenylov. Doplnením znenia odseku 4 sa odstránilo administratívne zaťaženie držiteľov zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly a zároveň sa zvýšila ich motivácia v krátkom čase zabezpečiť dekontamináciu zariadenia a zneškodnenie polychlórovaných bifenylov.

TRETIA ČASŤ

POVINNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB
A FYZICKÝCH OSÔB

Komentár k tretej časti

Do tretej časti patria ustanovenia § 12 až § 26. Táto časť sa zaoberá povinnosťami právnických a fyzických osôb. Patria sem všeobecné povinnosti spojené s nakladaním s odpadmi, zákazy, povinnosti držiteľa odpadu, zodpovednosť za nezákonné umiestnenie odpadu, zber odpadu a výkup odpadu, školský zber, povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov, spaľovanie odpadov, povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov, povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti a prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti, odovzdanie odpadovej ortuti a prevzatie odpadovej ortuti na úložisko dočasného uskladnenia odpadovej ortuti a na úložisko trvalého uskladnenia odpadovej ortuti, vyskladnenie ortuti, účelová finančná rezerva, nakladanie s nebezpečnými odpadmi a povinnosti pri preprave nebezpečného odpadu na území Slovenskej republiky.

§ 12

Všeobecné povinnosti spojené
s nakladaním s odpadmi

(1) Každý je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade s týmto zákonom; ten, komu vyplývajú z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona povinnosti, je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať aj v súlade s týmto rozhodnutím.

(2) Každý je povinný nakladať s odpadom alebo inak s ním zaobchádzať takým spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie, a to tak, aby nedochádzalo k

a) riziku znečistenia vody, ovzdušia, pôdy, horninového prostredia a ohrozenia rastlín a živočíchov,

b) obťažovaniu okolia hlukom alebo zápachom a

c) nepriaznivému vplyvu na krajinu alebo miesta osobitného významu.²²⁾

(3) Povinnosť znášať náklady na činnosti nakladania s odpadom a činnosti k nim smerujúce sú povinné plniť osoby v nasledujúcom poradí, ak nie je v odseku 4 ustanovené inak:

a) držiteľ odpadu, pre ktorého sa nakladanie s odpadom vykonáva, ak je známy, alebo

b) posledný známy držiteľ odpadu.

(4) Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu patriace do vyhradeného prúdu odpadu (§ 27 ods. 3), na ktoré sa v ustanovenom rozsahu vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov znášajúcich náklady na činnosti nakladania s odpadom a na činnosti k nim smerujúce.

(5) Ak je držiteľ odpadu známy, ale nezdržiava sa na území Slovenskej republiky, zabezpečí nakladanie s odpadom na náklady držiteľa odpadu orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, na ktorého území sa odpad nachádza.

(6) Fyzické osoby nemôžu nakladať a inak zaobchádzať s iným ako s komunálnym odpadom, drobným stavebným odpadom a stavebným odpadom z jednoduchých stavieb^22a) a z drobných stavieb,^22b) okrem zaobchádzania podľa § 63 ods. 1 a § 72. Na fyzickú osobu, ktorá nakladá so stavebným odpadom z jednoduchých stavieb alebo z drobných stavieb sa vzťahuje ustanovenie § 14 ods. 1 písm. e). Fyzická osoba nesmie nakladať alebo inak zaobchádzať so stavebným odpadom z jednoduchých stavieb alebo drobných stavieb s obsahom azbestu.

Komentár k § 12

Podľa zákona o odpadoch majú právnické a fyzické osoby povinnosti v súvislosti s nakladaním odpadov. Uvedené ustanovenie zákona rieši všeobecné povinnosti spojené s nakladaním s odpadmi.

•    K odseku 1

Uvedené znenie bolo prebraté z predchádzajúceho znenia zákona o odpadoch, a to konkrétne z odseku 1 ustanovenia § 18. Zákonom sú uložené právnickým a fyzickým osobám všeobecné povinnosti ohľadom odpadov, bez ohľadu na to, aké majú postavenie. Tieto osoby musia postupovať pri nakladaní s odpadom v medziach zákona o odpadoch. V ďalších odsekoch tohto ustanovenia sú uvedené niektoré zákazy a povinnosti, ktoré vyplývajú niektorým subjektom podľa tohto zákona. Zo znenia teda vyplýva, že každý je povinný nakladať s odpadmi prípadne s nimi zaobchádzať iným spôsobom v súlade so znením zákona o odpadoch, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2016. Tiež platí, že ak niekomu z týchto osôb vyplývajú povinnosti z vydaného rozhodnutia na základe tohto právneho predpisu, je takisto povinný nakladať s odpadmi alebo s nimi zaobchádzať v súlade s vydaným rozhodnutím.

•    K odseku 2

Znenie bolo prebraté z článku 13 rámcovej smernice o odpadoch a zároveň bolo toto znenie prebraté aj z predchádzajúceho znenia zákona o odpadoch. Toto znenie nadväzuje na znenie odseku 1 a môžeme ho zaradiť do prevencie. To znamená, že popri dodržiavaní všetkých povinností, ktoré vyplývajú zo zákona, je potrebné, aby každá osoba nakladala s odpadom prípadne s ním inak zaobchádzala predpísaným spôsobom. Tento spôsob nemôže za žiadnych okolností ohrozovať zdravie ľudí a tiež nepoškodzovať životné prostredie. Tento spôsob má tiež zabezpečiť, aby nedochádzalo k riziku znečistenia vody, znečistenia ovzdušia, pôdy, horninového prostredia, ohrozenia rastlín a živočíchov. Tak isto pri nakladaní s odpadmi nemôže dochádzať k obťažovaniu okolia hlukom alebo zápachom a nepriaznivému vplyvu na krajinu alebo miesta osobitného významu podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu alebo podľa zákona o ochrane prírody a krajiny.

•    K odseku 3

Znenie bolo prebraté z rámcovej smernice o odpadoch. Uvedené znenie je upravené aj v starom zákone o odpadoch. Povinnosť znášať náklady na činnosti nakladania s odpadom majú osoby uvedené v poradí v písmenách a) až b). Uvedené sa však nevzťahuje na nezákonne umiestnený odpad, ktorý je upravený v ustanovení § 15 tohto zákona a na vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcu. Poradie osôb, ktoré majú povinnosť znášať náklady na činnosti nakladania s odpadom je: držiteľ odpadu, pre ktorého sa nakladanie s odpadom vykonáva, ak je známy alebo posledný známy držiteľ odpadu.

•    K odseku 4

Uvedené znenie bolo novo zavedené do nového zákona o odpadoch. Súvisí so zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov, a preto sa ustanovuje, v ktorom prípade neplatí znenie predchádzajúceho odseku. To znamená, že sa odsek 3 nevzťahuje na oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu patriace do vyhradeného prúdu odpadu, na ktoré sa v zákonom stanovenom rozsahu vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov znášajúcich náklady na činnosti nakladania s odpadom a na činnosti, ktoré k nim smerujú. Podľa ustanovenia § 27 platí, že rozšírená zodpovednosť výrobcu je súhrn povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ustanovených v tejto časti zákona alebo v inom právnom predpise, ktoré sa vzťahujú na výrobok počas všetkých fáz jeho životného cyklu, ktorých cieľom je predchádzanie vzniku odpadu z vyhradeného výrobku – vyhradený prúd odpadu – a posilnenie opätovného použitia, recyklácie alebo iného zhodnotenia tohto prúdu odpadu.

•    K odseku 5

Uvedené znenie bolo prebraté z predchádzajúceho znenia zákona o odpadoch. V tomto znení je určená zodpovednosť štátu postarať sa o odpad v tom prípade, ak sa držiteľ tohto odpadu nezdržiava na území Slovenskej republiky. Náklady, ktoré štát použije na nakladanie a postaranie sa o tento odpad, znáša jeho držiteľ. Štát je v tomto prípade zodpovedný prostredníctvom orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, na ktorého území sa odpad nachádza (tohto držiteľa nachádza). Ústredným orgánom štátnej správy v odpadovom hospodárstve je Ministerstvo životného prostredia. Výkon štátnej správy na úseku odpadového hospodárstva zabezpečuje ministerstvo, odbor odpadového hospodárstva, ktorý pôsobí v rámci sekcie ochrany zložiek životného prostredia. Ostatnými orgánmi štátnej správy v odpadovom hospodárstve sú Slovenská inšpekcia životného prostredia, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia. Právomoci a povinnosti vo veciach štátnej správy má aj obec. Orgánmi štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve sú slovenská inšpekcia životného prostredia, úrady životného prostredia a z časti aj Štátna energetická inšpekcia vo vzťahu k polychlórovaným bifenylom zariadeniam kontaminovaným PCB, ktoré ešte nie sú odpadom a Slovenská obchodná inšpekcia vo vzťahu k akumulátorom a batériám a elektrozariadeniam vo fáze výrobku.

•    K odseku 6

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 27. 12. 2019 zmenilo znenie odseku 6, podľa ktorého fyzické osoby nemôžu nakladať a inak zaobchádzať s iným ako s komunálnym odpadom, drobným stavebným odpadom a stavebným odpadom z jednoduchých stavieb a z drobných stavieb, okrem zaobchádzania v dvoch výnimkách.

 

Výnimky

Držiteľ starého vozidla, ktorý je povinný bezodkladne zabezpečiť odovzdanie starého vozidla osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel. Konečný používateľ pneumatiky je povinný pneumatiku po tom, ako sa stala odpadovou pneumatikou, odovzdať distribútorovi pneumatík na zberný dvor alebo na iné miesto, ak tak obec určí okrem odpadových pneumatík umiestnených na kolesách starého vozidla odovzdávaného osobe oprávnenej na zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel.

Na fyzickú osobu, ktorá nakladá so stavebným odpadom z jednoduchých stavieb alebo z drobných stavieb sa vzťahuje ustanovenie § 14 ods. 1 písm. e). Držiteľ odpadu je povinný odovzdať odpady len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa tohto zákona, ak nie je ustanovené inak a ak nezabezpečuje ich zhodnotenie alebo zneškodnenie sám. Fyzická osoba nesmie nakladať alebo inak zaobchádzať so stavebným odpadom z jednoduchých stavieb alebo drobných stavieb s obsahom azbestu.

Znenie odseku 6 umožňuje fyzickej osobe – nepodnikateľovi nakladať, či inak zaobchádzať nielen s komunálnym odpadom, drobným stavebným odpadom a stavebným odpadom z jednoduchých stavieb, ale aj so stavebným odpadom z drobných stavieb, ktoré sú zadefinované v § 139b ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Bolo však potrebné doplniť právny rámec povinností nakladania, resp. zaobchádzania so stavebným odpadom z jednoduchých stavieb a drobných stavieb. Fyzická osoba je povinná odovzdať tento odpad len osobe oprávnenej nakladať s takýmto odpadom.

Vzhľadom na množiace sa prípady neoprávneného nakladania a zaobchádzania so stavebným odpadom obsahujúcim azbest najmä pri odstraňovaní alebo výmene strešnej krytiny, ktorá obsahuje azbest a vzhľadom na skutočnosť, že ide o nebezpečnú látku, ktorá pri neodbornom nakladaní predstavuje ohrozenie zdravia ľudí, je žiaduce upraviť ustanovenie, ktoré ustanovuje, s ktorými odpadmi môže fyzická osoba zaobchádzať. Pri týchto odpadoch ide predovšetkým o izolačné materiály obsahujúce azbest (17 06 01) a stavebné materiály obsahujúce azbest (17 06 05).

 

Jednoduché stavby

Ide o bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m², majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie, tiež stavby na individuálnu rekreáciu, prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m² a výšku 15 m, oporné múry, podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m² a hĺbka 6 m, reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m².

Drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to

–   prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m² a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení,

–   podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m² a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.

§ 13

Zákazy

Zakazuje sa

a) uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom v súlade s týmto zákonom,

b) zneškodniť odpad alebo zhodnotiť odpad inak ako v súlade s týmto zákonom,

c) zneškodniť odpad činnosťami D4, D6 a D7 uvedenými v prílohe č. 2,

d) vykonávať bez súhlasu podľa § 97 ods. 1 alebo v rozpore s ním činnosť, na ktorú sa súhlas vyžaduje,

e) zneškodňovať skládkovaním

    1. kvapalné odpady,

    2. odpady, ktoré sú v podmienkach skládky výbušné, korozívne, okysličujúce, vysoko horľavé alebo horľavé,

    3. odpad zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti, ktorého katalógové číslo pred jeho spracovaním je uvedené v prílohe č. 8; spracovanie takéhoto odpadu a každá následná zmena jeho katalógového čísla nemá vplyv na zákaz jeho skládkovania,

    4. odpadové pneumatiky okrem pneumatík, ktoré sú použité ako konštrukčný materiál pri budovaní skládky, pneumatík z bicyklov a pneumatík s väčším vonkajším priemerom ako 1400 mm,

    5. odpady, ktorých obsah nebezpečných látok presahuje hraničné hodnoty koncentrácie nebezpečných látok podľa prílohy č. 5,

    6. vytriedený biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad,

[Dňom 1. januára 2023 v § 13 písm. e) sa za šiesty bod vkladá nový siedmy bod, ktorý znie:

    7. biologicky rozložiteľný odpad z veľkoobchodu, maloobchodu a distribúcie,

Doterajšie body 7, 8, 9, 9.1 a 9.2 sa označujú ako body 8, 9, 10, 10.1 a 10.2.]

    7. vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, okrem nezhodnotiteľných odpadov po dotriedení,

    8. biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov, vrátane biologicky rozložiteľného odpadu z cintorínov, okrem nezhodnotiteľných odpadov po dotriedení,

    9. odpad, ktorý neprešiel úpravou okrem

       9.1   inertného odpadu, ktorého úprava s cieľom zníženia množstva odpadu alebo jeho nebezpečenstva pre zdravie ľudí alebo pre životné prostredie nie je technicky možná,

       9.2   odpadu, u ktorého by úprava neviedla k zníženiu množstva odpadu ani nezabránila ohrozeniu zdravia ľudí alebo ohrozeniu životného prostredia,

f) riediť alebo zmiešavať odpady s cieľom dosiahnuť hraničné hodnoty koncentrácie nebezpečných látok podľa prílohy č. 5,

g) zneškodňovať spaľovaním

    1. odpad, ktorý sa vyzbieral oddelene na účel prípravy na opätovné použitie alebo recyklácie, okrem odpadu, ktorý je nezhodnotiteľným zvyškom z týchto činností zhodnocovania takto oddelene vyzbieraného odpadu, ak nie je možný alebo účelný postup podľa § 6,

    2. biologicky rozložiteľný odpad okrem zneškodnenia odpadov, na ktorý bol vydaný súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. b),

    3. komunálny odpad okrem spaľovania odpadu v spaľovniach a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov,

h) spaľovať komunálny odpad na voľnom priestranstve a vo vykurovacích zariadeniach v domácnostiach.

Komentár k § 13

Uvedené ustanovenie zákona vymedzuje, čo je zakázané v súvislosti s odpadmi. Znenie tohto ustanovenia je prevzaté z predchádzajúceho znenia zákona o odpadoch, pričom došlo k niekoľkým menším zmenám a doplneniam.

•    K písmenu a)

V znení tohto písmena sa nachádza zákaz zo starého zákona o odpadoch, ktorý bol do tohto právneho predpisu prebratý. Zakazuje sa uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste určenom v súlade so znením tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že je možné postihovať vytváranie čiernych skládok odpadu. Za miesto určené v súlade s týmto zákonom sa považuje aj miesto ustanovené vo všeobecnom záväznom nariadené obce. V praxi napríklad uloženie triedenej zložky komunálneho odpadu na iné miesto, pre ktoré nie je vo všeobecnom záväznom nariadení určený farebný kontajner, je prísne zakázané a môže sa postihovať.

•    K písmenu b)

Aj v tomto znení písmena sa nachádza zákaz, ktorý bol platný v starom znení zákona. Podľa neho sa zakazuje zneškodniť odpad iným spôsobom, ktorý nie je určený zákonom o odpadoch alebo zhodnotiť tento odpad iným spôsobom, ako je určený zákonom o odpadoch.

•    K písmenu c)

Aj zákaz podľa tohto písmena bol platný v starom zákone o odpadoch. Zakazuje sa jeden zo spôsobov zneškodňovania odpadu z toho dôvodu, že v Slovenskej republike nie sú k dispozícii vodné recipienty, do ktorých by bolo možné vypúšťať odpady bez následkov na životné prostredie. Okrem vodárenských tokov a nádrží vykazujú ostatné recipienty pomerne vysoký stupeň znečistenia spôsobený hlavne vypúšťaním odpadových vôd a inými faktormi a ich ďalšie zaťažovanie nie je žiaduce. Znečistenie vodných recipientov spôsobuje nárast kalov a dnových sedimentov, s ktorých odstraňovaním a zneškodňovaním majú správcovia tokov dlhodobé problémy. Zákaz sa dotýka niektorých čistiarní odpadových vôd, ktoré vypúšťajú kaly po čistení do vodných tokov, čo však má za následok ich usadzovanie a potrebu následného čistenia tokov. Vodný recipient je každý útvar, do ktorého vyúsťujú povrchové vody alebo znečistené odpadové vody. Jedná sa o všetky väčšie vodné plochy v krajine ako rybníky, priehradné nádrže, jazerá. V rámci procesu čistenia odpadových vôd sa takto označuje vodný útvar, ktorý slúži na dočistenie odpadových vôd. Využíva sa tu samočistiaca schopnosť recipientu, ktorá spočíva v schopnosti recipientu zbaviť sa prirodzenými procesmi znečisteniu. Podľa veľkosti toku a celkovej schopnosti dočistenie odpadových vôd sa stanovuje maximálne povolené množstvo vypúšťaných odpadových vôd napríklad z čistiarne odpadových vôd. Rovnako tak sa stanovujú aj limity maximálneho obsiahnutého znečistenia. Limity pre znečistenie aj maximálne množstvo stanovuje rozhodnutím vodoprávny úrad – povolenie na vypúšťanie odpadových vôd do vôd povrchových alebo podzemných. Podľa znenia tohto písmena platí, že sa zakazuje zneškodniť odpad činnosťami D4, D6 a D7, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 k novému zákonu o odpadoch. To znamená, že sa zakazuje ukladanie do povrchových nádrží (napr. umiestnenie kvapalných alebo kalových odpadov do jám, odkalísk atď.), zakazuje sa špeciálne vybudované skládky odpadov (napr. umiestnenie do samostatných buniek s povrchovou úpravou stien, ktoré sú zakryté a izolované jedna od druhej a od životného prostredia), zakazuje sa vypúšťanie a vhadzovanie do vodného recipienta okrem morí a oceánov a zakazuje sa vypúšťanie a vhadzovanie do morí a oceánov vrátane uloženia na morské dno.

•    K písmenu d)

Zákaz vykonávania činnosti bez súhlasu podľa zákona v písmene d) bolo prebratý z predchádzajúceho znenia zákona.

Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov okrem spaľovní odpadov a zariadení na spolu spaľovanie odpadov a vodných stavieb, v ktorých sa zneškodňujú osobitné druhy kvapalných odpadov, zneškodňovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný, okrem zneškodňovania alebo zhodnocovania odpadov v spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov a zhodnocovania odpadov vo vodných stavbách, v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov, prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov okrem spaľovní odpadov, zariadení na spoluspaľovanie odpadov, vodných stavieb, v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov, zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton a zariadenia na zmenšovanie objemu komunálnych odpadov, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 50 ton, prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, ak ide o zariadenia, na ktorých prevádzku nebol daný súhlas podľa písmen a) a c) vrátane zberného dvora, vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zneškodňovanie odpadov, zariadenia na zhodnocovanie odpadov a mobilného zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov, nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, ak nie je súčasťou súhlasu podľa iných ustanovení tohto odseku, a to v prípade, ak pôvodca odpadu alebo držiteľ odpadu ročne nakladá v súhrne s väčším množstvom ako 1 tona, alebo ak prepravca prepravuje ročne väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov, zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu odpadu, ak zhromažďuje väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov, zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením, zhromažďovanie odpadov držiteľom odpadu bez predchádzajúceho triedenia, ak vzhľadom na následný spôsob ich zhodnocovania alebo zneškodňovania nie je triedenie a oddelené zhromažďovanie možné alebo účelné, uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie, dekontamináciu, zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov alebo zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ak nie je súčasťou súhlasu, zneškodňovanie odpadov z výroby oxidu titaničitého, odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti, to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad, vykonávanie prípravy na opätovné použitie, prevádzkovanie úložiska dočasného uskladnenia ortuti, uzavretie úložiska dočasného uskladnenia ortuti alebo jeho časti a jeho následné monitorovanie, využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu, zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok pred jeho zneškodnením alebo dlhšie ako tri roky pred jeho zhodnotením, zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton a zariadenia na zmenšovanie objemu komunálnych odpadov, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 50 ton, prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, ak ide o zariadenia, na ktorých prevádzku nebol daný súhlas podľa písmen a) a c) vrátane zberného dvora, vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zneškodňovanie odpadov, zariadenia na zhodnocovanie odpadov a mobilného zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov, nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, ak nie je súčasťou súhlasu podľa iných ustanovení tohto odseku, a to v prípade, ak pôvodca odpadu alebo držiteľ odpadu ročne nakladá v súhrne s väčším množstvom ako 1 tona, alebo ak prepravca prepravuje ročne väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov, zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu odpadu, ak zhromažďuje väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov, zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením, zhromažďovanie odpadov držiteľom odpadu bez predchádzajúceho triedenia, ak vzhľadom na následný spôsob ich zhodnocovania alebo zneškodňovania nie je triedenie a oddelené zhromažďovanie možné alebo účelné, uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie, dekontamináciu, zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov alebo zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ak nie je súčasťou súhlasu, zneškodňovanie odpadov z výroby oxidu titaničitého, odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti, to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad, vykonávanie prípravy na opätovné použitie, prevádzkovanie úložiska dočasného uskladnenia ortuti, uzavretie úložiska dočasného uskladnenia ortuti alebo jeho časti a jeho následné monitorovanie, využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu, zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok pred jeho zneškodnením alebo dlhšie ako tri roky pred jeho zhodnotením.

Uvedený súhlas je platný a podľa znenia tohto písmena sa zakazuje vykonávať bez tohto súhlasu alebo v rozpore s ním činnosť, na ktorú sa súhlas vyžaduje.

Zákaz zneškodňovania určitých odpadov skládkovaním bod 3 sa preberá zo smernice o skládkach. Zároveň sa upravuje zákaz skládkovania vo vzťahu k infekčným odpadom zo zdravotníckych a veterinárnych zariadení. Funguje to takým spôsobom, že sa zákaz vzťahuje na odpad zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti, infekčný aj neinfekčný a zároveň sa zakazuje zneškodňovať skládkovaním aj odpad z liekov a liečiv vrátane jeho obalu. Patria tam aj odpady zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti a odpadov z liekov a liečiv, ktoré prešli určitým procesom spracovania. Zakazuje sa zneškodnenie skládkovaním aj odpadu, ktorý prešiel spracovaním napr. v autoklávach. Autokláva je prístroj – reaktor konštruovaný pre reakcie prebiehajúce za vysokého tlaku a teploty. V laboratóriách sa autokláva typicky používa na sterilizáciu materiálov v laboratórnom skle, najmä médií. Samotný proces sterilizácie je vykonávaný vlhkým teplým vzduchom a zvýšením tlaku. Štandardom je použitie vodnej pary teploty 121°C počas 23 minút pri tlaku 101,5 kPa.

V bode štyri sa zakazuje skládkovať opotrebované pneumatiky. Oproti zneniu starého zákonu o odpadoch sa zmenil názov na odpadové pneumatiky.

Uvedený odsek sa oproti starému zneniu zákona o odpadoch doplnil o zákaz skládkovania novými zákazmi. Doplnené zákazy sa zaoberajú zákazmi skládkovať vytriedený biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad a vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Zakazuje sa skládkovať aj biologicky rozložiteľný komunálny odpad zo záhrad a z parkov, vrátane biologicky rozložiteľného odpadu z cintorínov. Takisto bude zakázané skládkovať zelený odpad z cintorínov, Nepatria tam však plastové vence, umelé kvety, zemina, kamenivo a pod. Prevádzkovateľ cintorína bude mať povinnosť zabezpečiť triedený zber takým spôsobom, ktorý je vyžadovaný podľa nového znenia zákona. To znamená, že aby nedochádzalo k zmiešavaniu biologicky rozložiteľných odpadov s ostatnými zložkami komunálnych odpadov. Ak niekto prinesie na skládku odpadov nevytriedený odpad s obsahom biologicky rozložiteľných odpadov, prevádzkovateľ skládky odpadov takýto odpad nesmie prebrať. Uvedené zákazy súvisia s cieľmi rámcovej smernice a smernice o skládkach. V zmysle týchto smerníc platí, že Slovenská republika bude musieť postupne obmedziť skládkovanie biologicky rozložiteľných odpadov v súlade so schválenou Stratégiou na obmedzovanie ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov a zároveň zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácnosti. Slovenská republika v oblasti odpadového hospodárstva má povinnosť plniť ciele, ktoré vyplývajú zo smerníc. Tieto ciele budú napomáhať plneniu k uvedeným zákazom a naopak. Bod sedem je veľmi dôležitý v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Zákaz sa vzťahuje na taký odpad z vyhradených výrobkov, ktorý už bol vytriedený z komunálneho odpadu. Teda napr. papier vytriedený v danej obci nemožno uložiť na skládku, ale ak občania nebudú dôsledne triediť komunálny odpad a vyhodia papier do zmesového odpadu, nebude to na prekážku uloženia takéhoto zmesového odpadu na skládku. Zákazom sa má zamedziť tomu, aby úsilie občanov a obcí týkajúce sa triedeného zberu nevychádzalo nazmar.

•    K písmenu e)

Ide o úpravu zákazu zneškodňovať skládkovaním kvapalné odpady, odpady, ktoré sú v podmienkach skládky výbušné, korozívne, okysličujúce, vysokohorľavé alebo horľavé, zneškodňovať odpad zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti, ktorého katalógové číslo pred jeho spracovaním je uvedené v prílohe č. 8 k novému zákonu o odpadoch. Ďalej sa zakazuje zneškodňovať spracovanie takéhoto odpadu a každá zmena jeho katalógového čísla nemá vplyv na zákaz jeho skládkovania, zneškodňovať odpadové pneumatiky okrem pneumatík, ktoré sú použité ako konštrukčný materiál pri budovaní skládky, pneumatík z bicyklov a pneumatík s väčším vonkajším priemerom ako 1 400 mm, odpady, ktorých obsah škodlivých látok presahuje hraničné hodnoty koncentrácie škodlivých látok podľa prílohy č. 5 k novému zákonu, zneškodňovať vytriedený biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, vytriedené zložky odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, okrem nezhodnotiteľných odpadov po dotriedení a biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov, vrátane biologicky rozložiteľného odpadu z cintorínov, okrem nezhodnotiteľných odpadov po dotriedení.

Po novele zákona č. 292/2017 Z. z., ktorá je účinná od 1. 1. 2018, došlo v písmene e) k viacerým zmenám. Subjekty nakladajúce s odpadom, ktorý podlieha predmetnému ustanoveniu, sa snažia tento zákaz obchádzať argumentáciou, že sa jedná len o prvú zmenu predmetného odpadu. A teda napríklad sa predmetný odpad „spracuje“, po spracovaní nastane jeho prvá zmena, a následne sa tento odpad ešte podrví, tak toto podrvenie už nepovažujú za následnú zmenu. Tu je však nutné zdôrazniť, že takouto zmenou sa v žiadnom prípade nemenia vlastnosti odpadu. Preto, aby sa vyhlo akýmkoľvek špekuláciám zo strany subjektov, ktoré predmetný odpad „spracovávajú“, bolo potrebné slovo „každá“ vložiť do uvedeného ustanovenia. Vzhľadom na ciele odpadového hospodárstva, ktorými je Slovenská republika viazaná, bolo potrebné, aby sa zákaz skládkovania vzťahoval na všetok biologicky rozložiteľný odpad, nielen na komunálny biologicky rozložiteľný odpad.

Podľa pôvodného znenia § 12 ods. 6 fyzická osoba nemohla nakladať alebo inak zaobchádzať s komunálnym odpadom alebo drobným stavebným odpadom, nakladanie s ktorým zabezpečuje obec. Výnimku tvorili staré vozidlá, ktoré mohol obyvateľ ako konečný používateľ odovzdať tomu, kto vykonáva zber starých vozidiel alebo priamo spracovateľovi starých vozidiel a odpadové pneumatiky, ktoré mohol odovzdať distribútorovi pneumatík, prípadne zbernému dvoru alebo na mieste určenom obcou. Aplikačná prax preukázala, že ak si fyzická osoba – nepodnikateľ svojpomocne vykonávala stavebné práce pri jednoduchých stavbách, nemohol nakladať alebo inak zaobchádzať so vzniknutým odpadom. Preto bol do § 12 ods. 6 doplnený aj odpad z týchto jednoduchých stavieb.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2021 písmeno e) doplnilo deviatym bodom, podľa ktorého sa zakazuje zneškodňovať skládkovaním odpad, ktorý neprešiel úpravou okrem inertného odpadu, ktorého úprava s cieľom zníženia množstva odpadu alebo jeho nebezpečenstva pre zdravie ľudí alebo pre životné prostredie nie je technicky možná, tiež odpadu, u ktorého by úprava neviedla k zníženiu množstva odpadu ani nezabránila ohrozeniu zdravia ľudí alebo ohrozeniu životného prostredia.

Doplnenie zákazu zneškodňovať skládkovaním odpad, ktorý neprešiel úpravou, okrem inertného odpadu, ktorého úprava s cieľom zníženia množstva odpadu alebo jeho nebezpečenstva pre zdravie ľudí alebo pre životné prostredie nie je technicky možná a odpadov, u ktorých by takáto úprava neprospela k zníženiu množstva odpadu ani nezabránila ohrozeniu zdravia ľudí alebo ohrozeniu životného prostredia, bolo potrebné z dôvodu odstránenia transpozičných nedostatkov vytýkaných zo strany Európskej Komisie v rámci prebiehajúceho konania v súlade s rozsudkom Malagrotta, [čl. 6 písm. a) smernice o skládkach odpadov]. V zmysle tohto rozsudku musí odpad uložený na skládku odpadov prejsť úpravou, tzn. nestačia len (ľahké) fyzikálne procesy úpravy odpadu, napr. mletie a stláčanie odpadu, ale táto úprava musí byť najvhodnejšia na to, aby sa čo najviac obmedzili negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie ľudí. Minimálnou požiadavkou na úpravu pred skládkovaním je triedenie odpadu a stabilizácia organickej frakcie najmä potravinového odpadu, ktorý je dovolené zberať so zmesovým komunálnym odpadom. Veľkú časť komunálneho odpadu predstavuje biologicky rozložiteľný komunálny odpad. Skládkovanie nespracovaného biologicky rozložiteľného odpadu má výrazne negatívny environmentálny vplyv z hľadiska emisií skleníkových plynov a znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa znenie § 13 písm. e) doplnilo siedmym bodom, podľa ktorého sa zakazuje zneškodňovať skládkovaním biologicky rozložiteľný odpad z veľkoobchodu, maloobchodu a distribúcie, čím došlo nielen k spresneniu právneho textu v súlade s terminológiou použitou v § 33 ods. 6 písm. a) zákona, ale v podstate bol doplnený nový zákaz zavedený na základe opatrenia O.18 Programu predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 – 2025. Účinnosť tejto zmeny je nastavená od 1. 1. 2023. Uvedeným zákazom by sa mal odpad z potravín odkloniť od jeho zneškodňovania uložením na skládku odpadu.

•    K písmenu f)

Znenie tohto písmena je prebraté z predchádzajúceho znenia zákona o odpadoch a vychádza zo smernice o skládkach. Zakazuje sa riediť alebo zmiešavať odpady. Cieľom tohto zmiešavania by malo byť dosiahnutie hraničných hodnôt koncentrácie škodlivých látok. Bližšie pozri prílohu č. 5 k novému zákonu o odpadoch.

•    K písmenu g)

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 zmenilo znenie písmena g). Od tohto dátumu sa zakazuje zneškodňovať spaľovaním odpad, ktorý sa vyzbieral oddelene na účel prípravy na opätovné použitie alebo recyklácie, okrem odpadu, ktorý je nezhodnotiteľným zvyškom z týchto činností zhodnocovania takto oddelene vyzbieraného odpadu, ak nie je možný alebo účelný postup podľa § 6, biologicky rozložiteľný odpad okrem zneškodnenia odpadov, na ktorý bol vydaný súhlas na zneškodňovanie odpadov a zhodnocovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný súhlas okrem zneškodňovania alebo zhodnocovania odpadov v spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov a zhodnocovania odpadov vo vodných stavbách, v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov, tiež komunálny odpad okrem spaľovania odpadu v spaľovniach a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov.

S cieľom podporovať udržateľné využívanie zdrojov sa zakazuje zneškodňovať spaľovaním odpad, ktorý sa vyzbieral oddelene na účel prípravy na opätovné použitie a recyklácie. Je potrebné čo najviac podporovať prípravu na opätovné použitie a opätovné použitie materiálov, a to aj prostredníctvom takýchto legislatívnych zmien. S cieľom podporovať udržateľné využívanie zdrojov, zakazuje sa zneškodňovať spaľovaním odpad, ktorý sa vyzbieral oddelene na účel prípravy na opätovné použitie a recyklácie. Je potrebné čo najviac podporovať prípravu na opätovné použitie a opätovné použitie materiálov, a to aj prostredníctvom takýchto legislatívnych zmien. Účelom zákazov v druhom a treťom bode je snaha eliminovať nekontrolovateľné spaľovanie odpadu na voľnej ploche, zneškodňovať spaľovaním biologicky rozložiteľný odpad a komunálny odpad je možné len v súlade so zákonom a udeleným súhlasom. Nejedná sa o zavedenie nových zákazov.

•    K písmenu h)

V znení tohto písmena došlo k doplneniu oproti predchádzajúcemu zneniu zákona o odpadoch. Zákaz spaľovania sa rozšíril aj na komunálny odpad.

Zároveň sa okrem spaľovania na voľnej ploche zakazuje aj spaľovanie komunálneho odpadu v domácich vykurovacích zariadeniach.

Ostatné zákazy, ktoré boli súčasťou znenia starého zákona o odpadoch, boli v novej právnej úprave zaradené do jednotlivých osobitných častí zákona.

§ 14

Povinnosti držiteľa odpadu

(1) Držiteľ odpadu je povinný

a) správne zaradiť odpad alebo zabezpečiť správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov,

b) zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov odpadov a zabezpečiť ich pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom,

c) zhromažďovať oddelene nebezpečné odpady podľa ich druhov, označovať ich určeným spôsobom a nakladať s nimi v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi,²³⁾

d) zabezpečiť spracovanie odpadu v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva, a to jeho

    1. prípravou na opätovné použitie v rámci svojej činnosti; odpad takto nevyužitý ponúknuť na prípravu na opätovné použitie inému,

    2. recykláciou v rámci svojej činnosti, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť jeho prípravu na opätovné použitie; odpad takto nevyužitý ponúknuť na recykláciu inému,

    3. zhodnotením v rámci svojej činnosti, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť jeho recykláciu; odpad takto nevyužitý ponúknuť na zhodnotenie inému,

    4. zneškodnením, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť jeho recykláciu alebo iné zhodnotenie,

e) odovzdať odpady len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa tohto zákona, ak nie je v odseku 5, § 38 ods. 1 písm. a) a d), § 49 písm. a) a b), § 72 a § 135h ods. 4 a 5 ustanovené inak a ak nezabezpečuje ich zhodnotenie alebo zneškodnenie sám,

f) viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi,

g) ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a uchovávať ohlásené údaje,

h) predložiť na vyžiadanie predchádzajúceho držiteľa odpadu doklady s úplnými a pravdivými informáciami preukazujúce spôsob nakladania s odpadom, a to najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti; na základe žiadosti predchádzajúceho držiteľa poskytnúť aj kópie dokladov,

  i) skladovať odpad najdlhšie jeden rok alebo zhromažďovať odpad najdlhšie jeden rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením,

  j) zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého (Ursus arctos) v ustanovených oblastiach [§ 105 ods. 3 písm. q)],

k) umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve prístup na pozemky, do stavieb, priestorov a zariadení, odoberanie vzoriek odpadov a na ich vyžiadanie predložiť dokumentáciu a poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom; ustanovenia osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté,²⁴⁾

  l) vykonať opatrenia na nápravu uložené orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 116 ods. 3),

m) zabezpečiť na základe vyjadrenia príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva zhodnotenie odpadov, ktoré vznikli pri spracovateľskej operácii v colnom režime aktívny zušľachťovací styk,²⁵⁾ alebo ich vývoz podľa tohto zákona,

n) na žiadosť orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva alebo nimi poverenej osoby bezplatne poskytnúť informácie potrebné na vypracovanie a aktualizáciu programu alebo programu predchádzania vzniku odpadu.

(2) Na fyzickú osobu, ktorá nie je podnikateľom, sa ustanovenia odseku 1 nevzťahujú s výnimkou písmena j), ak nie je v § 12 ods. 6 ustanovené inak.

(3) Na dopravcu odpadu, ktorý vykonáva prepravu odpadu len pre cudziu potrebu, sa vzťahujú pri výkone prepravy len ustanovenia odseku 1 písm. h), k) a l).

(4) Povinnosti držiteľa odpadu uvedené v odseku 1 písm. b), c), i) a j) sa nevzťahujú na obchodníka a sprostredkovateľa, ktorí nemajú tento odpad vo fyzickej držbe. Na obchodníka a sprostredkovateľa, ktorí majú tento odpad vo fyzickej držbe, sa vzťahujú povinnosti uvedené v odseku 1.

(5) Držiteľ odpadu, ktorému bol vydaný súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. n), je oprávnený odovzdať odpad aj inej osobe ako osobe uvedenej v odseku 1 písm. e), ak ide o odpad vhodný na využitie v domácnosti. Odpad vhodný na využitie v domácnosti je materiál, palivo,²⁶⁾ ktorým je len odpad z biomasy^26a) alebo iná vec určená na konečnú spotrebu; konečnou spotrebou sa rozumie spotreba, v dôsledku ktorej vznikne komunálny odpad. Pri tomto postupe sa na držiteľa odpadov nevzťahujú povinnosti podľa odseku 1 písm. d). Ustanovenia osobitných predpisov²⁷⁾ týmto nie sú dotknuté. Na využitie v domácnosti sa nemôže odovzdať nebezpečný odpad, elektroodpad, odpadové pneumatiky a použité batérie a akumulátory.

(6) Osoba, ktorej bol odovzdaný odpad podľa odseku 5, je povinná s ním zaobchádzať spôsobom a na účel podľa odseku 5; po prevzatí od držiteľa odpadu podľa odseku 5 sa táto vec nepovažuje za odpad.

(7) Ak je držiteľom odpadových pneumatík, elektroodpadu alebo použitých batérií a akumulátorov distribútor, ktorý vykonáva ich spätný zber, ale ktorý nevykonáva servis, vzťahujú sa na neho iba ustanovenia odseku 1 písm. b), e), i), k) a l).

(8) Ak bol udelený súhlas podľa odseku 1 písm. i) pôvodcovi odpadu, nepovažuje sa miesto zhromažďovania odpadu u pôvodcu odpadu za skládku odpadov.

(9) Pôvodcom odpadu, ak ide o odpady vznikajúce pri servisných, čistiacich alebo udržiavacích prácach vykonávaných v sídle alebo v mieste podnikania, v organizačnej zložke alebo v inom mieste pôsobenia právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, pre ktorú sa tieto práce vykonávajú; pri vykonávaní týchto prác pre fyzické osoby je pôvodcom odpadov ten, kto uvedené práce vykonáva.

(10) Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktorá prvýkrát použije materiál, ktorý prestal byť odpadom podľa § 2 ods. 5 a nebol umiestnený na trh, alebo umiestni materiál na trh prvýkrát potom, ako prestal byť odpadom podľa § 2 ods. 5, musí zabezpečiť, aby materiál spĺňal príslušné požiadavky podľa osobitných predpisov.¹⁵⁾

Komentár k § 14

Uvedené ustanovenie zákona vymedzuje povinnosti držiteľa odpadu.

 

K odseku 1

V znení sú uvedené povinnosti, ktoré boli prebraté z predchádzajúceho znenia zákona o odpadoch s potrebnou úpravou a doplnením.

V písmene a) sa doplnila zodpovednosť držiteľa odpadu za správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov. Uplatňovanie starého znenia zákona v praxi ukázalo, že dochádzalo k nesprávnemu zaradeniu odpadu podľa Katalógu odpadov a zároveň nebolo možné vylúčiť zámernosť tohto konania. Za nesprávne zaradenie do katalógu odpadov nebolo možné uložiť sankciu. Chýbala aj motivácia subjektu, aby správne zaradil odpad do katalógu odpadov alebo v prípade pochybnosti chýbala motivácia na využitie právomoci príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnúť o zaradení odpadu.

Znenia niektorých písmen v tomto odseku boli zo starého znenia zákona prebraté do nového znenia bez hociakej zmeny a doplnenia. Medzi také nezmenené znenia písmen patria písmena b), c), e), l), m) a n). To znamená, že tieto povinnosti zostali aj v novom znení rovnaké. Povinností v písmenách b) a c) majú zabrániť zmiešavaniu odpadu. Podľa písmena c) je povinnosť zhromažďovať oddelene nebezpečné odpady podľa ich druhov, označovať ich určeným spôsobom a nakladať s nimi v súlade so zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, zákonom o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a s nariadením vlády Slovenskej republiky o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením. Toto zmiešavanie by mohlo sťažiť jeho zhodnocovanie alebo zneškodňovanie. Pri nebezpečných odpadoch došlo k prebratiu článku 18 rámcovej smernice o odpadoch. Ďalšia povinnosť podľa písmena d) je odpoveďou na novú hierarchiu odpadového hospodárstva. Umocňuje povinnosť odpad v prvom rade spracovať takým spôsobom, aby bol pripravený na opätovné použitie. V tomto prípade má byť zneškodnenie poslednou možnosťou, a to len v tom prípade, ak sa odpad nedá spracovať recykláciou alebo zhodnotením. Vtedy nastupuje zneškodnenie odpadu.

Povinnosť, ktorá je uvedená v písmene e), má za cieľ, aby odpad nebolo možné odovzdať komukoľvek, ale len tomu, kto spĺňa zákonom stanovené požiadavky, napríklad má potrebnú autorizáciu alebo súhlas. V znení tohto písmena sa nachádza aj dodatok. Tento dodatok je dôležitý v prípade, ak dôjde k rozporu všeobecnej povinnosti držiteľa odpadu s ustanovením, ktoré by za určitých podmienok umožňovalo nakladanie s odpadom aj osobe, ktorá nebude oprávnenou, čiže nebude obsahovať autorizáciu alebo súhlas.

V znení písmena e) došlo k legislatívno-technickým zmenám po novele zákona č. 9/2021 Z. z. a zákona č. 46/2021 Z. z.

Povinnosti v písmene f) a g) zostali bez zmeny. Týkajú sa evidenčnej a ohlasovacej povinnosti. Evidenčné povinnosti a následne ohlasovanie majú prispieť k výkonu kontroly v oblasti nakladania s odpadom. Taktiež majú prispieť k tvorbe štatistík, analýz a koncepčných materiálov a zároveň majú pomôcť pri sledovaní dodržiavania a plnenia stanovených cieľov podľa zákona o odpadoch. Obsahom ďalšieho písmena g) je, že každý predchádzajúci držiteľ má možnosť získať informácie o spôsobe nakladania s odpadom. Týka sa to odpadu, ktorý držiteľ odovzdal. V novom zákone došlo k doplneniu oprávnenia na poskytnutie kópií uvedených dokladov. Povinnosť, ktorá je uvedená v písmene i), je obrazom povinností prevádzkovateľa zariadenia, ktoré boli uvedené v staro znení zákona. V tomto písmene sa výslovne určuje lehota, ktorá predstavuje jeden rok na skladovanie alebo zhromažďovanie odpadu u držiteľa odpadu. Miesto zhromažďovania odpadu u pôvodcu sa nepovažuje za skládku odpadov.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2021 došlo v ustanovení § 14 ods. 1 písm. i) k legislatívno-technickej zmene, ktorá súvisí s vypustením súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. t) na zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok pred jeho zneškodnením alebo dlhšie ako tri roky pred jeho zhodnotením. Z uvedeného vyplýva, že odpad bude možné zhromažďovať najdlhšie jeden rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením, pričom uvedenú lehotu nie je možné predlžovať, a to ani pre pôvodcu odpadu.

V novom znení zákona sa doplnili povinnosti v písmene j). Cieľom tohto doplnenia je zabránenie prístupu medveďa hnedého k odpadu. Podrobnosti vrátane lokalít, ktorých sa to týka, ustanoví vykonávací predpis (zatiaľ nie je schválený). Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví vymedzenie lokalít výskytu medveďa hnedého, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť odpad osobitným spôsobom a podrobnosti o spôsobe zabezpečenia odpadu. Povinnosť, ktorá je uvedená v písmene k), má za cieľ umožniť vykonávanie úkonov, ktoré sú potrebné na zistenie dodržiavania povinností zo strany orgánov štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve. To znamená umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve prístup na pozemky, do stavieb, priestorov a zariadení, odoberanie vzoriek odpadov a na ich vyžiadanie predložiť dokumentáciu a poskytnúť pravdivé a úplné informácie, ktoré súvisia s odpadovým hospodárstvom. Zároveň platí, že iné ustanovenia osobitných právnych predpisov nie sú dotknuté. Medzi tieto osobitné predpisy patrí zákon o vojenských obvodoch, zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii miestnej štátnej správy a zákon o ochrane utajovaných skutočností. V ďalšom písmene l) je ustanovená povinnosť, pomocou ktorej sa má vykonať uložené opatrenie na nápravu, ktoré súvisí s ukladaním pokút. Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty povinnému súčasne uložiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré mu bola pokuta uložená. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná, môže mu orgán štátnej správy odpadového hospodárstva uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom. Povinnosť uvedená v písmene m) súvisí s ustanovením § 99 tohto zákona. Je potrebné zabezpečiť na základe vyjadrenia príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva zhodnotenie odpadov, ktoré vznikli pri spracovateľskej operácii v colnom režime aktívny zušľachťovací styk alebo ich vývoz podľa zákona o odpadoch. V poslednom písmene n) je stanovené, že programy, ktoré sme uviedli v druhej časti tohto právneho predpisu, je potrebné aktualizovať so skutočným stavom, ak dôjde k závažným zmenám. To znamená, že na žiadosť orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva alebo nimi poverenej osoby je potrebné bezplatne poskytnúť informácie potrebné na vypracovanie a aktualizáciu programu alebo programu predchádzania vzniku odpadu.

•    K odseku 2

Uvedeným znením je stanovené, že ak fyzická osoba nepodnikateľ nakladá prípadne iným spôsobom zaobchádza s komunálnymi odpadmi, tak je potrebné určiť, ktoré povinnosti sa na ňu nevzťahujú. To znamená, že na fyzickú osobu sa vzťahuje iba povinnosť zabrániť prístupu medveďa hnedého k odpadu. Ostatné povinnosti z predchádzajúceho odseku sa na fyzickú osobu nevzťahujú.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. došlo v ustanovení odseku 2 k zmene s účinnosťou od 27. 12. 2019, a to v súvislosti so zmenou ustanovenia v § 12 ods. 6, v rámci ktorej bol doplnený právny rámec povinností nakladania so stavebným odpadom z jednoduchých stavieb a drobných stavieb uskutočňovaných fyzickou osobou. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné doplniť túto skutočnosť aj do ustanovenia pojednávajúceho o povinnostiach držiteľa odpadu.

•    K odseku 3

Aj v prípade dopravcu, ktorý prevádzkuje prepravu odpadu, sa muselo určiť, aké povinnosti držiteľa odpadu sa na dopravcu vzťahujú. Ide o prepravu pre cudziu potrebu.

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 zmenilo znenie odseku 3, ktorý sa týka dopravcu odpadu, ktorý vykonáva prepravu odpadu len pre cudziu potrebu.

Dopravca odpadu, ktorý vykonáva prepravu odpadu pre cudziu potrebu, sa stáva držiteľom odpadu iba pre účely výkonu prepravy odpadu, t. j. jeho premiestnenia z miesta nakládky na miesto vykládky. Z tohto dôvodu sa na neho vzťahujú iba niektoré z povinností držiteľa odpadu. Ustanovenie sa po úprave nevzťahuje na dopravcov odpadu, ktorí vykonávajú prepravu odpadu pre vlastnú potrebu. Takýto dopravcovia okrem samotného výkonu prepravy nakladajú s odpadom aj ďalším spôsobom, napr. sú pôvodcom alebo zariadením na nakladanie s odpadom a vzťahujú sa na nich všetky povinnosti držiteľa odpadov.

Na tohto prepravcu sa vzťahujú pri výkone prepravy len tieto ustanovenia:

–   musí predložiť na vyžiadanie predchádzajúceho držiteľa odpadu doklady s úplnými a pravdivými informáciami preukazujúce spôsob nakladania s odpadom, a to najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti; na základe žiadosti predchádzajúceho držiteľa poskytnúť aj kópie dokladov,

–   musí umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve prístup na pozemky, do stavieb, priestorov a zariadení, odoberanie vzoriek odpadov a na ich vyžiadanie predložiť dokumentáciu a poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom,

–   musí vykonať opatrenia na nápravu uložené orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 116 ods. 3).

•    K odseku 4

Uvedené znenie je prebraté z článku 15 ods. 2 rámcovej smernice o odpadoch. Bolo potrebné určiť, ktoré povinnosti držiteľa odpadu sa vzťahujú aj na obchodníka a sprostredkovateľa. Malo by to platiť aj v prípade, ak obchodník a sprostredkovateľ nemajú odpad vo fyzickej držbe. Zo zákona o odpadoch vyplýva, že obchodník a sprostredkovateľ, ktorí majú odpad fyzicky v držbe, sa podľa tohto zákona nazývajú držiteľmi odpadu. No a v tom prípade sa na nich vzťahujú všetky povinnosti držiteľa, ktoré sme uviedli v predchádzajúcom odseku tohto ustanovenia zákona. Podľa tohto odseku platí, ak obchodník a sprostredkovateľ odpad vo fyzickej držbe nemajú, čiže majú ho len v právnej držbe, tak sa na nich vzťahujú len niektoré povinnosti držiteľa, ktoré platia pre držiteľa odpadu.

Obchodník a sprostredkovateľ sú povinní správne zaradiť odpad alebo zabezpečiť správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov, zabezpečiť spracovanie odpadu v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva, zabezpečiť jeho recykláciu alebo iné zhodnotenie odpadu, odovzdať odpady len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa zákona o odpadoch, viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi, ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a uchovávať ohlásené údaje, predložiť na vyžiadanie predchádzajúceho držiteľa odpadu doklady s úplnými a pravdivými informáciami preukazujúce spôsob nakladania s odpadom, a to najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti, na základe žiadosti predchádzajúceho držiteľa sú povinní poskytnúť aj kópie dokladov, tiež sú povinní umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve prístup na pozemky, do stavieb, priestorov a zariadení, odoberanie vzoriek odpadov a na ich vyžiadanie predložiť dokumentáciu a poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom, vykonať opatrenia na nápravu uložené orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve, zabezpečiť na základe vyjadrenia príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva zhodnotenie odpadov, ktoré vznikli pri spracovateľskej operácii v colnom režime aktívny zušľachťovací styk alebo ich vývoz, na žiadosť orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva alebo nimi poverenej osoby bezplatne poskytnúť informácie potrebné na vypracovanie a aktualizáciu programu alebo programu predchádzania vzniku odpadu.

•    K odseku 5

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa zmenilo znenie odseku 5 od 27. 12. 2019. Úprava predmetného ustanovenia súvisela so zosúladením s predpismi platnými na úseku štátnej správy ochrany ovzdušia.

Držiteľ odpadu, ktorému bol vydaný súhlas na odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti, je oprávnený odovzdať odpad aj inej osobe ako osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa tohto zákona, ak ide o odpad vhodný na využitie v domácnosti. Odpad vhodný na využitie v domácnosti je materiál, palivo podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách, ktorým je len odpad z biomasy alebo iná vec určená na konečnú spotrebu.

Konečnou spotrebou sa rozumie spotreba, v dôsledku ktorej vznikne komunálny odpad. Pri tomto postupe sa na držiteľa odpadov nevzťahujú povinnosti na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, ak ide o zariadenia, na ktorých prevádzku nebol daný súhlas vrátane zberného dvora.

 

Ustanovenia osobitných predpisov týmto nie sú dotknuté. Ide napríklad o zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 137/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 56/2018 Z. z. Na využitie v domácnosti sa nemôže odovzdať nebezpečný odpad, elektroodpad, odpadové pneumatiky a použité batérie a akumulátory.

V poznámke pod čiarou k odkazu 27 bola citácia zrušeného zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahradená citáciou nového zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Biomasa

Ide o produkty pozostávajúce z rastlinnej hmoty alebo časti rastlinnej hmoty pochádzajúce z poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, ktoré sa môžu použiť ako palivo na účely zhodnotenia ich energetického obsahu a tento odpad:

–   rastlinný odpad z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva,

–   rastlinný odpad z potravinárskeho priemyslu, ak sa teplo zo spaľovania využíva na výrobu energie,

–   vláknitý drevný odpad z prvotnej výroby celulózy a výroby papiera z celulózy, ak je spoluspaľovaný v mieste vzniku a teplo zo spaľovania sa využíva na výrobu energie,

–   korkový odpad,

–   drevný odpad okrem drevného odpadu, ktorý by v dôsledku ošetrenia konzervačnými látkami alebo ochrannými nátermi mohol obsahovať halogénované organické zlúčeniny alebo ťažké kovy, najmä drevný odpad pochádzajúci zo stavebných a búracích prác.

•    K odseku 6 a 7

V prípade, že osoba, ktorej bol odovzdaný odpad podľa znenia predchádzajúceho odseku, tak má bezodkladnú povinnosť s ním zaobchádzať takým spôsobom a na ten istý účel, ktorý je uvedený v predchádzajúcom odseku tohto ustanovenia. Platí zásada, že po prevzatí od držiteľa odpadu sa táto vec nepovažuje za odpad. Ak je držiteľom odpadových pneumatík, elektroodpadu alebo použitých batérií a akumulátorov distribútor, ktorý vykonáva ich spätný zber, ale ktorý nevykonáva servis, tak sa na neho vzťahujú uvedené povinnosti.

Musí zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov odpadov a zabezpečiť ich pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom, odovzdať odpady len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa tohto zákona, ak nie je ustanovené inak, a ak nezabezpečuje ich zhodnotenie alebo zneškodnenie sám, musia skladovať odpad najdlhšie jeden rok alebo zhromažďovať odpad najdlhšie jeden rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením; na dlhšie zhromažďovanie môže dať súhlas orgán štátnej správy odpadového hospodárstva len pôvodcovi odpadu, musia umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve prístup na pozemky, do stavieb, priestorov a zariadení, odoberanie vzoriek odpadov a na ich vyžiadanie predložiť dokumentáciu a poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom a musí vykonať opatrenia na nápravu uložené orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve.

•    K odseku 8

Ak bol udelený súhlas pôvodcovi odpadu, nepovažuje sa miesto zhromažďovania odpadu u pôvodcu odpadu za skládku odpadov.

•    K odseku 9

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 rozšírilo ustanovenie o nový odsek 9, podľa ktorého je pôvodcom odpadu, ak ide o odpady vznikajúce pri servisných, čistiacich alebo udržiavacích prácach vykonávaných v sídle alebo v mieste podnikania, v organizačnej zložke alebo v inom mieste pôsobenia právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, pre ktorú sa tieto práce vykonávajú; pri vykonávaní týchto prác pre fyzické osoby je pôvodcom odpadov ten, kto uvedené práce vykonáva.

Nové ustanovenie vyplynulo z potreby odčleniť servisné, čistiace alebo udržiavacie práce z § 77, nakoľko nemusí ísť o stavebné odpady a odpady z demolácií, a to v praxi spôsobovalo problémy. Zákon nezakazuje dohodnúť v zmluve iné podmienky, ale pôvodca odpadov vznikajúcich pri servisných, čistiacich alebo udržiavacích prácach je v zmysle zákona o odpadoch vždy zodpovednou osobou za nakladanie s týmto odpadom.

•    K odseku 10

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 ustanovenie doplnilo odsekom 10, na základe ktorého fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktorá prvýkrát použije materiál, ktorý prestal byť odpadom a nebol umiestnený na trh, alebo umiestni materiál na trh prvýkrát potom, ako prestal byť odpadom, musí zabezpečiť, aby materiál spĺňal príslušné požiadavky podľa osobitných predpisov, a to napríklad podľa zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Úprava predmetného ustanovenia súvisela so zabezpečením úplnej transpozície rámcovej smernice (čl. 6 ods. 5). Jednalo sa o stanovenie podmienok používania, resp. umiestňovania na trh materiálu, ktorý dosiahol stav konca odpadu. Takýto materiál musí spĺňať požiadavky ustanovené osobitnými predpismi.

 

Stav konca odpadu

Ide o stav, ktorý dosiahne odpad, ak prejde niektorou z činností zhodnocovania odpadu alebo recyklácie a spĺňa tieto podmienky:

–   látka alebo vec sa má použiť na špecifické účely,

–   pre látku alebo vec existuje trh alebo je po nej dopyt,

–   látka alebo vec spĺňa technické požiadavky na špecifické účely a spĺňa požiadavky ustanovené osobitným predpisom a spĺňa technické normy alebo je v súlade s inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnými požiadavkami alebo s prísnejšími požiadavkami, ktoré sa uplatňujú na výrobky a

–   použitie látky alebo veci nezapríčiní celkové nepriaznivé vplyvy na životné prostredie alebo na zdravie ľudí.

§ 15

Zodpovednosť za nezákonné
umiestnenie odpadu

(1) Oznámiť umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti, ktoré je v rozpore s týmto zákonom (ďalej len „nezákonné umiestnenie odpadu“) môže akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, v ktorej územnom obvode sa táto nehnuteľnosť nachádza.

(2) Vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti je povinný do troch pracovných dní po zistení, že na jeho nehnuteľnosti bol nezákonne umiestnený odpad, oznámiť túto skutočnosť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, v ktorej územnom obvode sa táto nehnuteľnosť nachádza,

(3) O oznámeniach podaných podľa odsekov 1 a 2 sa obec a orgán štátnej správy odpadového hospodárstva navzájom informujú najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa oznámenia.

(4) Ak z oznámenia podľa odsekov 1 a 2 vyplýva, že ide o nezákonné umiestnenie odpadu do vodného toku, na pobrežných pozemkoch alebo v inundačných územiach, je ten, kto oznámenie prijal, povinný bezodkladne o uvedenej skutočnosti informovať príslušný orgán štátnej vodnej správy. Ak z oznámenia podľa odsekov 1 a 2 vyplýva, že ide o nezákonné umiestnenie odpadu v chránenom území, je ten, kto oznámenie prijal, povinný bezodkladne o uvedenej skutočnosti informovať príslušnú štátnu organizáciu ochrany prírody a krajiny.

(5) Na základe oznámenia podľa odsekov 1 a 2 príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva po vykonaní miestnej ohliadky overí, či rozsah nezákonne umiestneného odpadu²⁸⁾ nasvedčuje tomu, že bol spáchaný trestný čin,²⁹⁾ a vydá o tom odborné vyjadrenie;³⁰⁾ odborné vyjadrenie vydá aj vtedy, ak vykonané overenie nasvedčuje tomu, že nie je podozrenie zo spáchania trestného činu. Ak je to odôvodnené, k vykonaniu miestnej ohliadky sa prizve aj zástupca iného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.

(6) Ak z oznámenia podľa odsekov 1 a 2 a z odborného vyjadrenia podľa odseku 5 možno predpokladať, že ide o skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že bol spáchaný trestný čin, príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva postupuje podľa odseku 7.

(7) Ak príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že bol spáchaný trestný čin, vykoná jej oznámenie ­po­dľa osobitného predpisu³¹⁾ a konanie o určenie zodpovednej osoby za nezákonné umiestnenie odpadu nezačne.

(8) Ak príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nezistí skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že bol spáchaný trestný čin, začne konanie o určenie zodpovednej osoby, v ktorom postupuje podľa odsekov 9 až 12.

(9) Príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v konaní o určenie zodpovednej osoby

a) zisťuje osobu zodpovednú za nezákonné umiestnenie odpadu,

b) zisťuje, či vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, na ktorej došlo k nezákonnému umiestneniu odpadu, zanedbal povinnosť urobiť všetky opatrenia na ochranu svojej nehnuteľnosti podľa osobitného predpisu³²⁾ alebo povinnosť podľa rozhodnutia súdu,³³⁾ alebo či mal z tohto umiestnenia odpadu majetkový prospech alebo iný prospech, ak nezistí osobu podľa písmena a).

(10) Ak príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v konaní o určenie zodpovednej osoby zistí osobu zodpovednú za nezákonné umiestnenie odpadu podľa odseku 9 písm. a), určí ju za osobu povinnú zabezpečiť nakladanie s nezákonne umiestneným odpadom a zároveň určí primeranú lehotu na jeho odstránenie.

(11) Ak príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v konaní o určenie zodpovednej osoby zistí, že nastali skutočnosti uvedené v odseku 9 písm. b), určí vlastníka, správcu alebo nájomcu nehnuteľnosti, na ktorej došlo k nezákonnému umiestneniu odpadu, za osobu povinnú zabezpečiť nakladanie s nezákonne umiestneným odpadom a zároveň určí primeranú lehotu na jeho odstránenie.

(12) Ak výsledkom postupu podľa odsekov 10 a 11 nebola určená osoba povinná zabezpečiť nakladanie s nezákonne umiestneným odpadom, príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva ukončí konanie o určenie zodpovednej osoby rozhodnutím, v ktorom konštatuje uvedenú skutočnosť.

(13) Osoba určená ako zodpovedná za nakladanie s nezákonne umiestneným odpadom v súlade s odsekom 10 alebo 11 je povinná zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie tohto odpadu v súlade s týmto zákonom na vlastné náklady; ak ide o komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady, urobí tak výlučne ­pro­stredníctvom osoby, ktorá má na túto činnosť uzatvorenú zmluvu s obcou podľa § 81 ods. 13 alebo prostredníctvom obce, ak túto činnosť obec zabezpečuje sama.

(14) V prípadoch uvedených v odsekoch 7, 12 a 19 príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva začne konanie vo veci určenia osoby povinnej zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu v súlade s týmto zákonom. Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v rozhodnutí uvedie, že zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu v súlade s týmto zákonom zabezpečí v určenej primeranej lehote, aby nedošlo k ohrozeniu života alebo zdravia ľudí alebo k poškodeniu životného prostredia a na vlastné náklady

a) obec, na ktorej území bol nezákonne umiestnený odpad, ak ide o komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady,

b) príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ak ide o iné odpady ako odpady uvedené v písmene a),

c) držiteľ nezákonne umiestneného odpadu alebo osoba uvedená v odseku 2, ak prejaví záujem o zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu, pričom ak ide o

    1. komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady, použije sa ustanovenie odseku 13,

    2. iné ako komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady, výlučne prostredníctvom osoby, ktorá má na túto činnosť oprávnenie podľa tohto zákona.

(15) Ak po oznámení podľa odseku 7 orgán policajného zboru oznámi orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, že pre nezákonne umiestnený odpad je možné zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie, postupuje sa podľa odseku 14. Ak orgán Policajného zboru neoznámi do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 7 príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, že nezákonne umiestnený odpad možno zhodnotiť alebo zneškodniť, príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva požiada orgán Policajného zboru o zaslanie informácie, či potrebuje nezákonne uložený odpad pre potreby svojho ďalšieho zisťovania.

(16) Kto zabezpečil zhodnotenie odpadu alebo zneškodnenie odpadu v súlade s odsekom 14, má nárok na náhradu vynaložených nákladov voči osobe, ktorá je zodpovedná za nezákonné umiestnenie odpadu. Ak sú na zabezpečenie zhodnotenia odpadu alebo zneškodnenia odpadu v súlade s odsekom 14 poskytnuté finančné prostriedky Environmentálneho fondu, náklady, ktoré sú nahradené príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva osobou zodpovednou za nezákonné umiestnenie odpadu, sú príjmom Environmentálneho fondu.

(17) Príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže požiadať v konaní podľa odseku 9 o súčinnosť Policajný zbor pri objasňovaní nezákonného umiestnenia odpadu.

(18) Obec je oprávnená zabezpečiť v súlade s týmto zákonom zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu, ktorý je komunálnym odpadom alebo drobným stavebným odpadom, bezodkladne po jeho zistení, pričom v tomto prípade sa postup podľa odsekov 3 až 17 neuplatní; obec je povinná o tom informovať príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva najneskôr do troch pracovných dní.

(19) Postup podľa odseku 14 sa uplatní aj po oznámení orgánu Policajného zboru podľa odseku 15, ktorý začal konať na základe inej skutočnosti, ako je oznámenie podľa odseku 7.

Komentár k § 15

Išlo z časti o novodoplnené znenie v porovnaní s predchádzajúcim právnym prepisom, v ktorom sa tiež riešili čierne skládky. V novom zákone sa s časti zmenila celá filozofia a postup pri zisťovaní, ktorá osoba je zodpovedná za nezákonne umiestnený odpad a prípadne aké dôsledky z takto umiestneného odpadu vyplývajú zodpovednej osobe.

•    K odseku 1

V zmysle tohto znenia má každý právo na to, aby oznámil čiernu skládku. Toto oznámenie podáva príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Môže to však oznámiť aj obci. Oznámiť čiernu skládku môže majiteľ nehnuteľnosti (obsah odseku 2), ale aj osoba, ktorá nemá právny vzťah k tejto nehnuteľnosti, na ktorej bola skládka odpadu nezákonne vytvorená. To znamená, že skládku môže oznámiť fyzická osoba a aj právnická osoba.

•    K odseku 2

Zákonom je stanovená povinnosť, ktorá sa týka vlastníka, správcu alebo nájomcu nehnuteľnosti. Povinnosť sa týka nezákonne umiestneného odpadu. Správca, vlastník alebo nájomca musí oznámiť skutočnosť, že sa na jeho nehnuteľnosti vytvorila nezákonným spôsobom čierna skládka. Oznámenie aj v tomto prípade podáva príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, v ktorej územnom obvode sa táto nehnuteľnosť nachádza. Oznámenie musí podať do troch pracovných dní.

Za účelom zabezpečenia jednotného postupu vo veci oznamovania umiestnenia odpadu v rozpore so zákonom o odpadoch, konkrétne na nehnuteľnostiach vlastníka, správcu alebo ich nájomcu, sa zosúladil tento postup s postupom zavedeným v prípade oznamovania umiestnenia takéhoto odpadu akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou. V zmysle uvedeného sa v oboch prípadoch stanovila povinnosť oznámiť túto skutočnosť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, v ktorej územnom obvode sa táto nehnuteľnosť nachádza. Uvedená zmena bola zavedená po novele zákona č. 312/2018 Z. z. s účinnosťou 1. 1. 2019.

•    K odseku 3

V ustanovení je zavedená povinnosť vzájomného informovania. Je to odpoveďou na povinnosť oznámiť orgánu štátnej správy nelegálnej čiernej skládky. Uvedené sa oznamuje okrem tohto orgánu aj obcí. O oznámeniach, ktoré sú podané podľa predošlých odsekov, sa obec a orgán štátnej správy odpadového hospodárstva navzájom informujú v zákonom stanovenej lehote. Táto lehota je najneskôr do siedmich pracovných dní od toho dňa, ako bolo podané oznámenie.

•    K odseku 4

Uvedené znenie sa doplnilo na základe požiadavky Slovenského vodohospodárskeho podniku.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa zmenilo znenie odseku 4 s účinnosťou od 1. novembra 2021, čo znamená, že ak z oznámenia vyplýva, že ide o nezákonné umiestnenie odpadu do vodného toku, na pobrežných pozemkoch alebo v inundačných územiach, je ten, kto oznámenie prijal, povinný bezodkladne o uvedenej skutočnosti informovať príslušný orgán štátnej vodnej správy. Ak z oznámenia vyplýva, že ide o nezákonné umiestnenie odpadu v chránenom území, je ten, kto oznámenie prijal, povinný bezodkladne o uvedenej skutočnosti informovať príslušnú štátnu organizáciu ochrany prírody a krajiny.

•    K odseku 5 a 6

Novelou zákona č. 312/2018 Z. z. sa od 1. 1. 2019 zmenilo znenie odsekov 5 a 6, v rámci ktorých bolo upravené zahrnutie všetkých osôb, na podklade oznámenia ktorých sa overuje skutočnosť, či existovalo podozrenie zo spáchania trestného činu alebo či takéto podozrenie nie je. Zároveň bola doplnená skutočnosť, že vykonanie obhliadky nehnuteľnosti s nezákonne umiestneným odpadom sa uskutočňovala za prítomnosti zástupcu obce. Prítomnosť uvedeného zástupcu bolo žiaduca z dôvodu, že táto osoba mala znalosti ohľadne miestnych pomerov príslušnej obce, obhliadaného územia, prípadných predchádzajúcich skutočností týkajúcich sa nezákonného ukladania odpadu v danej lokalite. Uvedené znenie sa však v celom znení zmenilo

!     Upozornenie

Potreba doplnenia zmien v znení odsekov 4 až 6 vyplynula z potrieb aplikačnej praxe a zaviedla sa novelou zákona č. 372/2021 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2021. To znamená, že na základe oznámenia príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva po vykonaní miestnej ohliadky overí, či rozsah nezákonne umiestneného odpadu nasvedčuje tomu, že bol spáchaný trestný čin, a vydá o tom odborné vyjadrenie, pričom toto odborné vyjadrenie vydá aj vtedy, ak vykonané overenie nasvedčuje tomu, že nie je podozrenie zo spáchania trestného činu. Ak je to odôvodnené, k vykonaniu miestnej ohliadky sa prizve aj zástupca iného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Ak z oznámenia a z odborného vyjadrenia možno predpokladať, že ide o skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že bol spáchaný trestný čin, príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva postupuje podľa odseku 7.

Rovnako nepriaznivý aspekt, ako je uloženie odpadu do vodného toku, je potrebné vnímať aj situáciu niektorým biotopov, ktoré sú protiprávnym ukladaním odpadu priamo zničené alebo poškodené. Práve preto sa v odseku 4 doplnila povinnosť toho, kto oznámenie o nezákonnom umiestnení odpadu prijal, bezodkladne o uvedenej skutočnosti informovať príslušnú štátnu organizáciu ochrany prírody a krajiny.

Povinnosť prítomnosti zástupcu obce pri overovaní rozsahu nezákonne umiestneného odpadu (odsek 5) je pri tomto ustanovení podľa všetkého zbytočná, nakoľko samotná obec je podľa § 104 dotknutého zákona orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Nie je potrebné, aby pri overovaní rozsahu nezákonne umiestneného odpadu konali dva subjekty, ktoré sú orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Z pohľadu účelností postačuje, aby konal ten, ktorému bolo doručené oznámenie o protiprávnom konaní alebo sa o ňom dozvedel ako prvý a je v tejto veci vecne príslušný konať.

Doplnenie odseku 6 sa týka určovania vecnej príslušnosti orgánu presadzujúceho právo. Pôvodný spôsob určovania vecnej príslušnosti, založený na oznámeniach o uložení odpadu nie je možné považovať za správny, nakoľko každý subjekt, ktorému je oznámené protiprávne konanie, je povinný skúmať svoju vecnú príslušnosť, avšak takýto záver nie je možné opierať len o osobný predpoklad. Je potrebné túto skutočnosť overiť tak, ako to predpokladá ustanovenie § 15 ods. 5 zákona.

Škoda

Pri trestných činoch proti životnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu. Pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona rozsahom činu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené.

Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu. Ak ide o ujmu na životnom prostredí, ujmu spôsobenú na chránených druhoch živočíchov a rastlín, exemplároch alebo drevinách alebo škodu na pamiatkovo chránených veciach alebo veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri určení ujmy alebo výšky škody sa vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona. Ak nemožno určiť výšku škody alebo ujmy ani jedným zo spôsobov alebo ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody alebo takto určenej ujmy, určí sa jej výška na podklade odborného vyjadrenia alebo potvrdenia právnickej osoby, ktorej pôsobnosť alebo predmet činnosti poskytuje záruku objektívnosti určenia škody alebo ujmy; inak sa výška škody určí na podklade znaleckého posudku.

 

Ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa Trestného zákona

Kto úmyselne vydá životné prostredie do nebezpečenstva vzniku malej škody tým, že poruší všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia alebo o ochrane prírodných zdrojov vrátane prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a hospodárení s nimi, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Kto poruší všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia alebo o ochrane prírodných zdrojov vrátane prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a hospodárení s nimi a tým vydá iného do nebezpečenstva ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Rovnako sa páchateľ potrestá, ak v chránenom území neoprávnene postaví stavbu alebo sa rovnako páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin závažnejším spôsobom konania, alebo v chránenom území vrátane ochranného pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd.

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin a spôsobí ním na životnom prostredí značnú škodu. Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

Kto z nedbanlivosti vydá životné prostredie do nebezpečenstva vzniku väčšej škody tým, že poruší všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia alebo o ochrane prírodných zdrojov vrátane prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a hospodárení s nimi, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Kto z nedbanlivosti poruší všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia alebo o ochrane prírodných zdrojov vrátane prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a hospodárení s nimi a tým vydá iného do nebezpečenstva ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Rovnako sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin v chránenom území vrátane ochranného pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd.

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin a spôsobí ním značnú škodu. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

 

Neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa Trestného zákona

Kto, čo aj z nedbanlivosti, nakladá s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin a vydá životné prostredie do nebezpečenstva vzniku väčšej škody, alebo vydá takýmto činom iného do nebezpečenstva ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin v značnom rozsahu.

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo vo veľkom rozsahu.

Odborné vyjadrenie vydá aj vtedy, ak vykonané overenie nasvedčuje tomu, že nie je podozrenie zo spáchania trestného činu.

Ak z oznámenia možno predpokladať, že ide o skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že bol spáchaný trestný čin, príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva postupuje podľa odseku 7.

•    K odseku 7

V ustanovení je stanovené, že ak bol spáchaný trestný čin (existuje predpoklad spáchania trestného činu), tak dochádza k oznámeniu policajnému zboru. Odsek 7 ustanovuje, že ak je predpoklad spáchania trestného činu, oznámi túto skutočnosť orgánu policajnému zboru. To znamená, že ak príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva príde na skutočnosť, ktorá nasvedčuje tomu, že bol spáchaný trestný čin, tak v tom prípade túto skutočnosť oznámi podľa znenia Trestného zákona a konanie o určenie zodpovednej osoby za nezákonné umiestnenie odpadu nezačne. Trestný čin sa považuje za spáchaný na území Slovenskej republiky, aj keď sa páchateľ dopustil konania aspoň sčasti na jej území, ak porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti mimo jej územia, alebo sa dopustil konania mimo územia Slovenskej republiky, ak tu malo nastať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom, alebo ak tu mal nastať aspoň sčasti taký následok.

Znenie odseku 7 sa novelou zákona č. 312/2018 Z. z. zmenilo s účinnosťou od 1. 1. 2019. Doplnilo sa z dôvodu zrozumiteľnosti, že okresný úrad nezačne konanie o určenie osoby zodpovednej za nezákonné umiestnenie odpadu, ak vykoná oznámenie, že bol spáchaný trestný čin.

•    K odseku 8

Zákonom je ustanovené, že ak neboli zistené skutočnosti, čiže príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nezistil skutočnosti, ktoré by potvrdili existenciu trestného činu, takým spôsobom, že začne konanie o určenie zodpovednej osoby, čiže sa zisťuje, kto je zodpovedný za umiestnenie čiernej skládky. Pri zisťovaní zodpovednej osoby sa postupuje spôsobom podľa nasledujúcich odsekov tohto ustanovenia zákona o odpadoch.

•    K odseku 9

Uvedené znenie bolo prebraté z predchádzajúceho znenia zákona o odpadoch. Znenie sa zaoberá postupom, ktorý sa použije pri zisťovaní zodpovednej osoby. Zisťovaním je poverený orgán štátnej správy odpadového hospodárstva. Zisťuje sa, kto nezákonne umiestnil skládku odpadu. Taktiež orgán štátnej správy zisťuje, či vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, na ktorej vznikla čierna skládky, urobil všetky zákonné opatrenia, aby zabránil tomuto nezákonnému umiestneniu odpadu. Týka sa to opatrení podľa vyhlášky, ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení alebo podľa vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností. Orgán štátnej správy zisťuje, či vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, na ktorej došlo k nezákonnému umiestneniu odpadu, zanedbal povinnosť podľa rozhodnutia súdu. Zároveň sa zisťuje, či nedochádzalo k určitému prospechu tejto osobe.

•    K odseku 10

Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí osobu, ktorá umiestnila nelegálnu skládku odpadu, určí ju za osobu zodpovednú ta toto konanie, ktorá je povinná nakladať s týmto nezákonne umiestneným odpadom. To znamená, že musí tento odpad na jej zodpovednosť odstrániť alebo zlikvidovať a zároveň určí primeranú lehotu na jeho odstránenie.

•    K odseku 11

V prípade, že orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí, že vlastník, správca alebo nájomca umožnil nezákonne umiestniť odpad na nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom, tak v tom prípade ho orgán štátnej správy odpadového hospodárstva určí za osobu zodpovednú a zároveň povinnú, aby zabezpečila nakladanie s nezákonne umiestneným odpadom. Buď ho zákonným spôsobom odstráni alebo zlikviduje a zároveň určí primeranú lehotu na jeho odstránenie.

Po novele zákonom č. 312/2018 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2019 došlo k doplneniu požiadavky na stanovenie primeranej lehoty potrebnej na odstránenie odpadu, ktoré bolo potrebné z dôvodu, aby bolo vydané rozhodnutie vykonateľné. Stanovenie primeranej lehoty je nevyhnutné na konaní na základe vzájomnej dohody medzi orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva a zodpovednou osobou. Zároveň po uplynutí tejto lehoty môže vykonať orgán štátnej správy odpadového hospodárstva kontrolu, či boli povinnosti uložené rozhodnutím splnené. V prípade ich nesplnenia môže byť zo strany orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva uložená pokuta za porušenie § 12 ods. 1 (nesplnenie povinností vyplývajúcich z vydaného rozhodnutia).

•    K odseku 12

Zákon v uvedenom znení opisuje situáciu, ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nezistí v konaní podľa predchádzajúcich odsekov, kto je zodpovedný za nelegálne umiestnenú skládku odpadu. Ak nastane uvedená situácia, tak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie a toto konanie týmto pádom bude ukončené. Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nezistí osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad, vydá o tom rozhodnutie.

•    K odseku 13

Ustanovenie vymedzuje, akým spôsobom alebo postupom je osoba, ktorá bola určená zodpovednou za umiestnenie nelegálnej skládky orgánom štátnej správy, povinná nakladať s týmto odpadom. To znamená, že zodpovedná osoba má povinnosť zabezpečiť, aby sa tento odpad zhodnotil alebo zneškodnil spôsobom a v súlade so zákonom o odpadoch. Všetko je táto osoba povinná urobiť na vlastné náklady. V prípade, ak ide o odpad, ktorý je považovaný podľa tohto zákona za komunálny odpad alebo drobný stavebný odpad, tak v tom prípade tento odpad zneškodní alebo zhodnotí prostredníctvom inej osoby. Platí však zásada, že osoba, prostredníctvom ktorej zodpovedná osoba zneškodní alebo zhodnotí odpad, musí mať na uvedenú činnosť uzatvorenú zmluvu s obcou alebo prostredníctvom obce, ak uvedenú činnosť obec zabezpečuje sama. Vykonávať na území obce zber, vrátane mobilného zberu a prepravu komunálnych odpadov, s výnimkou biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu od prevádzkovateľa kuchyne, môže obec sama alebo ten, kto má uzatvorenú zmluvu na vykonávanie tejto činnosti s obcou. Uvedené sa nevzťahuje na distribútorov vykonávajúcich spätný zber a zber prostredníctvom zberného miesta použitých prenosných batérií a akumulátorov. Ak ide o zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, vykonávať ich zber na území obce môže len ten, kto má okrem uvedenej zmluvy uzatvorenú aj zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov, s ktorou obec uzavrela zmluvu.

•    K odseku 14

Novelou zákona č. 312/2018 Z. z. sa od 1. 1. 2019 zmenilo celé znenie odseku 14, podľa ktorého v prípadoch uvedených v odsekoch 7 a 12 príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva začne konanie vo veci určenia osoby povinnej zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu v súlade s týmto zákonom. Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v rozhodnutí uvedie, že zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu v súlade s týmto zákonom zabezpečí v určenej primeranej lehote, aby nedošlo k ohrozeniu života alebo zdravia ľudí alebo k poškodeniu životného prostredia a na vlastné náklady:

–   obec, na ktorej území bol nezákonne umiestnený odpad, ak ide o komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady,

–   príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ak ide o iné odpady ako odpady uvedené v písmene a).

Z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva, konkrétne vo veci určenia osoby povinnej zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu v súlade so zákonom o odpadoch, sa stanovila v rámci predmetného ustanovenia povinnosť začať zo strany orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva konanie, výsledkom ktorého je prostredníctvom rozhodnutia určenie osoby, ktorá bude v závislosti od charakteru odpadu povinná vykonať zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu. Uvedené ustanovenie upravuje postup orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva v prípade, ak po oznámení orgánu policajného zboru, že pre nezákonne umiestnený odpad je možné zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie (t. j. v prípade, ak sa jednalo o podozrenie zo spáchania trestného činu), ako aj postup orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva v prípade, ak sa nejednalo o podozrenie zo spáchania trestného činu a osobu zodpovednú za nezákonné umiestnenie odpadu orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nezistil. Zároveň sa stanovilo, že v rámci predmetného rozhodnutia orgán štátnej správy odpadového hospodárstva stanoví primeranú lehotu na odstránenie nezákonne uloženého odpadu. Stanovenie primeranej lehoty potrebnej na odstránenie odpadu bolo potrebné z dôvodu, aby bolo vydané rozhodnutie vykonateľné.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. došlo v odseku 14 úvodnej vete k zmene s účinnosťou od 27. 12. 2019. Uvedená úprava nadväzovala na doplnenie nového odseku 19, zmyslom ktorého bolo podchytiť situácie, ak zisťovanie osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad začal policajný zbor na základe iného podnetu, napr. z vlastnej iniciatívy, teda nie na základe oznámenia podľa odseku 7.

Doplnením sa určilo, že aj po takomto konaní následne orgán štátnej správy odpadového hospodárstva začne konanie vo veci určenia osoby povinnej zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa ďalej od 27. 12. 2019 odsek 14 doplnil písmenom c). To znamená, že orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v rozhodnutí uvedie, že zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu v súlade s týmto zákonom zabezpečí v určenej primeranej lehote, aby nedošlo k ohrozeniu života alebo zdravia ľudí alebo k poškodeniu životného prostredia a na vlastné náklady držiteľ nezákonne umiestneného odpadu alebo osoba (vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti), ak prejaví záujem o zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu, pričom ak ide o komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady, použije sa ustanovenie odseku 13, iné ako komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady, výlučne prostredníctvom osoby, ktorá má na túto činnosť oprávnenie podľa zákona o odpadoch.

Doplnenie predmetného ustanovenia bolo potrebné z dôvodu, že v praxi sa vyskytovali prípady, kedy držiteľ, prípadne vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti prejavili záujem o zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu. V súvislosti so zabezpečením takéhoto konania zo strany vymenovaných subjektov v súlade so zákonom o odpadoch sa zaviedla v predmetnom ustanovení možnosť podpory tohto konania, ak oň prejavia záujem. V danom prípade je potrebná vzájomná súčinnosť a spolupráca s orgánmi policajného zboru. Zároveň sa ustanovilo, že zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu v prípade komunálnych a drobných stavebných odpadov sa musí uskutočniť výlučne prostredníctvom osoby, ktorá ma na túto činnosť uzatvorenú zmluvu s obcou podľa § 81 ods. 13 alebo prostredníctvom obce, ak túto činnosť obec zabezpečuje sama. V prípade iných ako komunálnych odpadov alebo drobných stavebných odpadov sa zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu vykoná prostredníctvom osoby oprávnenej nakladať s odpadmi. Samotné odstránenie odpadu sa uskutoční na náklady subjektu, ktorý o takéto konanie prejavil záujem a v súlade s rozhodnutím orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, v ktorom sa určí primeraná lehota, aby nedošlo k ohrozeniu života alebo zdravia ľudí alebo k poškodeniu životného prostredia.

•    K odseku 15

V súlade s týmto ustanovením sa postupuje rovnakým spôsobom, ktorý sme uviedli v predchádzajúcom odseku. To znamená, že orgán policajného zboru oznámi orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, že s odpadom, ktorý bol nezákonne umiestnený sa môže nakladať. Nastupuje ten istý postup. Ak orgán Policajného zboru neoznámi do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 7 príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, že nezákonne umiestnený odpad možno zhodnotiť alebo zneškodniť, príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva požiada orgán Policajného zboru o zaslanie informácie, či potrebuje nezákonne uložený odpad pre potreby svojho ďalšieho zisťovania.

Novelou zákona č. 312/2018 Z. z. sa od 1. 1. 2019 doplnila predmetná skutočnosť do uvedeného ustanovenia z dôvodu, aby nenastávali situácie týkajúce sa neriešenia nezákonne uloženého odpadu a jeho prípadného ďalšieho narastania. Vzhľadom k tomu sa doplnil postup orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva vo veci vyžiadania informácie od orgánu policajného zboru o tom, či pre potreby svojho ďalšieho zisťovania vo veci zodpovednej osoby potrebuje aj naďalej nezákonne uložený odpad. Uvedené má zabezpečiť plynulý postup vo veci riešenia predmetnej problematiky zo strany orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.

•    K odseku 16

Tá osoba, ktorá zabezpečila zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu, má zákonný nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložila na zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu na čiernej skládke. Náklady si môže nárokovať od zodpovednej osoby za umiestnenie nelegálnej skládky.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 odsek 16 doplnil, čo znamená, že ak sú na zabezpečenie zhodnotenia odpadu alebo zneškodnenia odpadu v súlade s odsekom 14 poskytnuté finančné prostriedky Environmentálneho fondu, náklady, ktoré sú nahradené príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva osobou zodpovednou za nezákonné umiestnenie odpadu, sú príjmom Environmentálneho fondu. Z uvedeného vyplýva, že v súvislosti s možnosťou hradiť finančné náklady za odstránenie nezákonne uloženého odpadu prostredníctvom Environmentálneho fondu sa ustanovilo, že v prípade zistenia osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad, sa nahradené finančné náklady opätovne stanú príjmom Environmentálneho fondu.

•    K odseku 17

Zákonom je ustanovená možnosť súčinnosti, o ktorú môže orgán štátnej správy odpadového hospodárstva požiadať. Jedná sa o súčinnosť, o ktorú môže požiadať policajný zbor v priebehu zisťovacieho konania o zodpovednej osobe.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa v ustanovení § 15 ods. 17 slová „orgány policajného zboru“ nahradili slovami „Policajný zbor“, čím došlo k precizovaniu názvu subjektu, ktorý bude vykonávať súčinnosť.

•    K odseku 18

Zákonom o odpadoch je určené oprávnenie obce, aby v prípade nezákonne umiestneného odpadu, ktorý je považovaný za komunálny odpad alebo drobný stavebný odpad, mohol byť odstránený. Obec je oprávnená zabezpečiť zákonom stanoveným spôsobom zhodnotenie alebo zneškodnenie nelegálneho odpadu, a to bez zbytočného odkladu, zároveň však platí, že sa postup podľa predchádzajúcich odsekov neuplatní. Obec má povinnosť informovať príslušný orgán odpadového hospodárstva o tom, že bolo zistené nezákonne umiestnenie odpadu, o spôsobe, ktorý použije na zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia uvedeného odpadu. Nie je tým však dotknutá povinnosť obce informovať o takto nezákonne umiestnenom odpade orgány policajného zboru, ak možno predpokladať, že ide o spáchanie trestného činu podľa Trestného zákona. Zároveň platí na účely tohto odseku zákonná lehota, ktorá je najneskôr do troch pracovných dní.

•    K odseku 19

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 27. 12. 2019 ustanovenie doplnilo odsekom 19, ktorého zmyslom je podchytiť situácie, ak zisťovanie osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad začal orgán Policajného zboru na základe iného podnetu, napr. z vlastnej iniciatívy, teda nie na základe oznámenia podľa odseku 7. Doplnením sa určilo, že aj po takomto konaní následne orgán štátnej správy odpadového hospodárstva začne konanie vo veci určenia osoby povinnej zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu.

§ 16

Zber odpadu a výkup odpadu

(1) Ten, kto vykonáva zber odpadu alebo výkup odpadu, je okrem povinností podľa § 14 ods. 1 povinný

a) zverejňovať druhy zbieraných alebo vykupovaných odpadov vrátane podmienok zberu odpadov alebo výkupu odpadov,

b) označiť zariadenie na zber odpadov alebo výkup odpadov.

(2) Okrem povinností podľa odseku 1 je ten, kto vykonáva

a) zber odpadu alebo výkup odpadu od fyzickej osoby, povinný zaradiť odpad odobratý od takej osoby ako komunálny odpad; toto ustanovenie sa nevzťahuje na zber starých vozidiel a odpadových pneumatík,

b) zber odpadu od fyzickej osoby, povinný oznamovať obci, na území ktorej sa zber odpadu uskutočňuje, údaje o druhu a množstve vyzbieraného odpadu,

c) výkup odpadu od fyzickej osoby, oznamovať obci, z ktorej vykúpený odpad pochádza, údaje o druhu a množstve vykúpeného odpadu.

(3) Ten, kto vykonáva zber vyhradeného prúdu odpadu (§ 27 ods. 3) v zariadení na zber odpadov alebo bez zariadenia na zber odpadov, je povinný mať uzatvorenú zmluvu s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov, príslušnou treťou osobou, alebo výrobcom príslušného vyhradeného výrobku; toto ustanovenie sa nevzťahuje na zber starých vozidiel, na osobu uvedenú v odseku 4 a na distribútorov vykonávajúcich spätných zber. Ten, kto vykonáva zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov od fyzických osôb na území obce, musí mať uzatvorenú zmluvu podľa § 59 ods. 4 s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly, s ktorou táto obec uzavrela zmluvu podľa § 59 ods. 2.

(4) Ten, kto vykonáva výkup vyhradeného prúdu odpadu, je povinný najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po ukončení štvrťroka oznamovať druh a množstvo vykúpeného odpadu a informácie o jeho zhodnotení v prvom zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťami R1 až R11 podľa prílohy č. 1 alebo v prvom inom zariadení na zhodnocovanie odpadu na území iného štátu, v ktorom je zabezpečené, že výsledok zhodnotenia odpadov bude rovnocenný s výsledkom zhodnotenia odpadov niektorou z činností R 1 až R 11 podľa prílohy č. 1, a to dokladmi o materiálovom toku na účely plnenia zberových podielov a cieľov a limitov odpadového hospodárstva,

a) v prípade odpadov z obalov a odpadu z neobalových výrobkov (§ 73 ods. 3) príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov, ktorá má podpísanú zmluvu s obcou, v ktorej sa výkup realizuje,

b) v prípade elektroodpadu a použitých batérií a akumulátorov príslušnému koordinačnému centru, ak je zriadené; okrem elektroodpadu a použitých batérií a akumulátorov, pre ktoré má ten, kto vykonáva výkup, uzatvorenú zmluvu s výrobcom, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, treťou osobou alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov.

(5) Zakazuje sa zbierať a vykupovať kovový odpad uvedený v odsekoch 6 až 8 inak, ako je uvedené.

(6) Ten, kto vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu, je povinný zbierať alebo vykupovať kovový odpad

a) pochádzajúci zo súčiastok a častí zariadení z koľajových vedení, zabezpečovacej techniky a oznamovacej techniky, koľajových vozidiel a výstroja tratí alebo javiace znaky, že z takýchto zariadení pochádzajú, iba od prevádzkovateľov dráh a podnikateľských subjektov pracujúcich s nimi na zmluvnom základe,

b) pochádzajúci z dopravných značiek a dopravných zariadení, zvodidiel, alebo javiaci znaky, že z nich pochádza, iba od správcov pozemných komunikácií a podnikateľských subjektov pracujúcich s nimi na zmluvnom základe,

c) pochádzajúci z kanalizačných poklopov a krytov kanalizačných vpustí iba od vlastníka alebo prevádzkovateľa vodovodu a kanalizácie,

d) pochádzajúci zo závlahových detailov, závlahových čerpacích staníc, poľnohospodárskych strojov a lesníckych strojov a ich súčastí, poľnohospodárskych technických zariadení a kovové časti konštrukčných celkov stavieb alebo javiaci znaky, že z nich pochádza, iba od poľnohospodárskych a lesných subjektov, súkromne hospodáriacich roľníkov alebo od podnikateľských subjektov pracujúcich s nimi na zmluvnom základe,

e) pozostávajúci z elektrických rozvodov, elektrických transformátorov a ich súčastí alebo javiaci znaky, že z nich pochádza, iba od subjektov, ktoré sú oprávnené s nimi pracovať, alebo od podnikateľských subjektov pracujúcich s nimi na zmluvnom základe.

(7) Ten, kto vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu, je povinný zbierať alebo vykupovať kovový odpad pochádzajúci

a) zo starých vozidiel a ich častí a súčiastok alebo javiaci znaky, že z nich pochádza, iba od osôb, ktoré sú oprávnené s nimi nakladať a z vozidiel a ich častí a súčiastok alebo javiaci znaky, že z nich pochádza, iba od držiteľa vozidla alebo od podnikateľských subjektov vykonávajúcich servis vozidiel,

b) z elektroodpadu (§ 32 ods. 6) a jeho častí a súčiastok alebo javiaci znaky, že z neho pochádza, iba od osôb, ktoré sú oprávnené s ním nakladať, alebo od podnikateľských subjektov spolupracujúcich s nimi na zmluvnom základe.

(8) Ten, kto vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu podľa odseku 6 alebo výkup kovového odpadu podľa odseku 7, je povinný

a) vyžadovať od osoby, od ktorej sa odpad zbiera alebo vykupuje, ak ide o

    1. fyzickú osobu, preukázanie totožnosti predložením jej dokladu totožnosti, a to v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a číslo dokladu totožnosti,

    2. fyzickú osobu, ktorá je zodpovedným zástupcom právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa alebo je osobou oprávnenou konať v ich mene alebo ide o fyzickú osobu – podnikateľa, preukázanie totožnosti predložením jej dokladu totožnosti v rovnakom rozsahu ako v prvom bode a obchodné meno, identifikačné číslo organizácie a sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa,

b) viesť a uchovávať evidenciu o osobách, od ktorých odpad zbiera alebo vykupuje, v rozsahu uvedenom podľa písmena a), o druhoch a množstve kovových odpadov od nich odobratých alebo vykúpených,

c) viesť a uchovávať opis a dokumentáciu, ktorú tvorí fotodokumentácia alebo videodokumentácia o kovovom odpade,

d) uhrádzať platbu za výkup kovového odpadu formou peňažného poukazu na výplatu alebo formou bezhotovostného platobného styku,

e) pri platbách za výkup kovového odpadu od fyzickej osoby vypočítať a odviesť daň podľa osobitného predpisu,³⁴⁾

f) používať pri zisťovaní hmotnosti preberaného kovového odpadu výlučne váhy zaradené do skupiny určených meradiel a spĺňajúce požiadavky na určené meradlo,³⁵⁾

g) monitorovať priestor s umiestneným kovovým odpadom kamerovým systémom, uchovávať záznam z kamerového systému počas 14 dní odo dňa jeho zhotovenia a na vyžiadanie tento záznam poskytnúť orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva.

(9) Na zber kovového odpadu uvedeného v odseku 7, ktorý nie je výkupom, sa vzťahuje odsek 8 písm. c), f) a g).

[účinnosť od 1. januára 2023

(10) Ten, kto vykonáva zber zmesového odpadu alebo triedený zber komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov v obci, je povinný

a) zabezpečiť vybavenie zberných vozidiel vážiacim systémom zaradeným do skupiny určených meradiel a spĺňajúcim požiadavky na určené meradlo,³⁵⁾

b) ohlasovať príslušnej obci množstvá vyzbieraného zmesového odpadu a vyzbieraných komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov v obci, na území ktorej vznikli tieto odpady, do 15 dní od skončenia mesiaca, v ktorom bol zber uskutočnený.]

[Dňom 1. januára 2023 v § 16 ods. 10 úvodnej vete sa vypúšťajú slová „v obci, je povinný“]

[Dňom 1. januára 2023 v § 16 ods. 10 písmeno a) znie:

a) zabezpečí na základe požiadavky obce, v ktorej vykonáva zber zmesového odpadu alebo triedený zber komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov, vybavenie zberných vozidiel vážiacim systémom zaradeným do skupiny určených meradiel a spĺňajúcim požiadavky na určené meradlo³⁵⁾ alebo iný preukázateľný spôsob váženia týchto odpadov [§ 105 ods. 3 písm. w)]

Dňom 1. januára 2023 v § 16 ods. 10 písm. b) sa slovo „ohlasovať“ nahrádza slovami „je povinný ohlasovať“]

(11) Ten, kto vykonáva výkup odpadu od fyzickej osoby, je povinný od nej vyžadovať poskytnutie údaju o obci, z ktorej vykúpený odpad pochádza.

[Dňom 1. januára 2022 odsek 12 znie:

(12) Ten, kto vykonáva triedený zber komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov, je povinný

a) zasielať ministerstvu a príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly, s ktorou má uzatvorenú zmluvu podľa odseku 3, údaje za

    1. kalendárny štvrťrok najneskôr do konca druhého mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka v súlade s vykonávacím predpisom,

    2. kalendárny rok najneskôr do 30. júna kalendárneho roka v súlade s vykonávacím predpisom,

b) zverejňovať na svojom webovom sídle do 31. augusta a do 28. februára kalendárneho roka za predchádzajúce kalendárne polroky údaje ustanovené vo vykonávacom predpise.]

Komentár k § 16

Znenie ustanovenia zákona o odpadoch bolo prebraté z predchádzajúceho znenia zákona, pričom došlo k viacerým zmenám. Ustanovenie sa zaoberá zberom a výkupom odpadu.

•    K odseku 1

Zákonom sú ustanovené povinnosti toho, kto sa zaoberá výkupom a zberom odpadu. Ten, kto vykonáva zber a výkup odpadu, čiže podnikateľ, musí spĺňať povinnosti držiteľa odpadu a zároveň aj ďalšie povinnosti, ktoré sú uvedené v tomto znení. Podnikateľ, ktorý vykonáva zber a výkup odpadu, je povinný správne zaradiť odpad alebo zabezpečiť správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov, zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov odpadov a zabezpečiť ich pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom, zhromažďovať oddelene nebezpečné odpady podľa ich druhov, označovať ich určeným spôsobom a nakladať s nimi v súlade s týmto zákonom a ďalšími predpismi, zabezpečiť spracovanie odpadu v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva, odovzdať odpady len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa tohto zákona, ak nie v tomto zákone ustanovené inak a ak nezabezpečuje ich zhodnotenie alebo zneškodnenie sám, viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi, ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a uchovávať ohlásené údaje, predložiť na vyžiadanie predchádzajúceho držiteľa odpadu doklady s úplnými a pravdivými informáciami preukazujúce spôsob nakladania s odpadom, a to najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti; na základe žiadosti predchádzajúceho držiteľa poskytnúť aj kópie dokladov, skladovať odpad najdlhšie jeden rok alebo zhromažďovať odpad najdlhšie jeden rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením; na dlhšie zhromažďovanie môže dať súhlas orgán štátnej správy odpadového hospodárstva len pôvodcovi odpadu, zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého v ustanovených oblastiach a umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve prístup na pozemky, do tavieb, priestorov a zariadení, odoberanie vzoriek odpadov a na ich vyžiadanie predložiť dokumentáciu a poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom; ustanovenia osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté, vykonať opatrenia na nápravu uložené orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve, zabezpečiť na základe vyjadrenia príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva zhodnotenie odpadov, ktoré vznikli pri spracovateľskej operácii v colnom režime aktívny zušľachťovací styk, alebo ich vývoz podľa tohto zákona, na žiadosť orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva alebo nimi poverenej osoby bezplatne poskytnúť informácie potrebné na vypracovanie a aktualizáciu programu alebo programu predchádzania vzniku odpadu. Ten, kto vykonáva zber odpadu alebo výkup odpadu, je okrem týchto povinností povinný zverejňovať druhy zbieraných alebo vykupovaných odpadov vrátane podmienok zberu odpadov alebo výkupu odpadov a označiť zariadenie na zber odpadov alebo výkup odpadov.

•    K odseku 2

Pre účely zákona platí, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví:

–   podrobnosti o nakladaní s odpadmi,

–   požiadavky na zariadenia na nakladanie s odpadmi a na prevádzkovanie zariadenia,

–   označovanie zariadenia na nakladanie s odpadmi,

–   technológii nakladania s nebezpečnými odpadmi,

–   zhromažďovanie odpadov a skladovanie odpadov,

–   podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na nakladanie s odpadmi,

–   zverejnenie podmienok, za ktorých preberá odpad na spracovanie,

–   zhodnotenie alebo zneškodnenie,

–   označovanie zariadenia na zber odpadov alebo výkup odpadov,

–   podrobnosti o oznámení pri zbere alebo výkupe odpadu od fyzických osôb,

–   zverejňovanie druhov odpadov, na ktorých zneškodňovanie alebo zhodnocovanie je oprávnené,

–   vzorec na výpočet energetickej účinnosti,

–   rozsah a spôsob monitorovania odpadov z výroby oxidu titaničitého a prostredia, do ktorého sa tento odpad vypúšťa, ukladá alebo vstrekuje,

–   limity toxicity,

–   zoznam odpadov, ktoré sa zakazuje skládkovať bez ich predchádzajúcej úpravy.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2021 zmenilo znenie odseku 2.

Okrem povinností vymedzených v odseku 1 je ten, kto vykonáva

–   zber odpadu alebo výkup odpadu od fyzickej osoby, povinný zaradiť odpad odobratý od takej osoby ako komunálny odpad, pričom sa toto ustanovenie sa nevzťahuje na zber starých vozidiel a odpadových pneumatík,

–   zber odpadu od fyzickej osoby, povinný oznamovať obci, na území ktorej sa zber odpadu uskutočňuje, údaje o druhu a množstve vyzbieraného odpadu,

–   výkup odpadu od fyzickej osoby, oznamovať obci, z ktorej vykúpený odpad pochádza, údaje o druhu a množstve vykúpeného odpadu.

Pôvodne bola navrhovaná nová úprava oznamovacej povinnosť obci, z územia ktorej odpad pochádza, vo vzťahu k vyzbieranému aj vykúpenému odpadu. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že problematickým sa javil len výkup odpadu od fyzických osôb, a to množstvá vykúpeného odpadu nahlasované obci, na území ktorej sa výkup uskutočňuje. Spravodlivejšie vo vzťahu k výpočtu úrovne vytriedenia, od ktorej závisí výška poplatku za uloženie odpadov na skládku odpadov a v konečnom dôsledku aj výška miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, je nahlasovanie množstiev vykúpených odpadov od fyzických osôb obci, z ktorej odpad pochádza, a nie obci, v ktorej sa výkup uskutočňuje.

•    K odseku 3

Podľa uvedeného znenia doplneného do zákona o odpadoch, osoba, ktorá vykonáva zber vyhradeného prúdu odpadu, to znamená odpadu z vyhradeného výrobku, v zariadení, ktoré je určené na zber odpadov alebo bez zariadenia na zber odpadov, má podľa tohto právneho predpisu povinnosť mať uzatvorenú zmluvu s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov, príslušnou treťou osobou, alebo výrobcom príslušného vyhradeného výrobku. To znamená, že uvedené znenie odseku podmieňuje zber vyhradeného prúdu odpadu zmluvou s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo výrobcom príslušného vyhradeného výrobku. Podnikateľ, ktorý by vykonával zber vyhradeného prúdu odpadu bez tejto zmluvy, by konal v rozpore so zákonom o odpadoch. Ak podnikateľ vykonáva zber alebo výkup viacerých vyhradených prúdov odpadu, tak sa vyžaduje podľa tohto zákona zmluvné pokrytie každého vyhradeného prúdu odpadu. K tejto povinnosti sa doplnilo do znenia zákona prechodné ustanovenie na splnenie tejto povinnosti. Dôvodom pre doplnenia uvedenej novej požiadavky do tohto ustanovenia bola podstata systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorí majú zodpovedať a financovať systém zberu a zhodnocovania odpadov zo svojich výrobkov a plniť ustanovené ciele a limity. To znamená, že musia mať aj reálny dosah na zber týchto odpadov. V prípade zberu komunálneho odpadu, kde zberová spoločnosť musí mať aj zmluvu s obcou, sa ako optimálne riešenie pre zber odpadov z obalov a z neobalových výrobkov, dochádza k uzatvoreniu zmluvy medzi troma subjektami. Znenie tohto odseku sa v žiadnom prípade nevzťahuje na zber starých vozidiel, na distribútorov vykonávajúcich spätných zber a na toho, kto je uvedený v znení ďalšieho odseku.

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 v doplnilo, že ten, kto vykonáva zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov od fyzických osôb na území obce, musí mať uzatvorenú zmluvu podľa § 59 ods. 4 s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly, s ktorou táto obec uzavrela zmluvu podľa § 59 ods. 2.

Vyplývajúc z aplikačnej praxe bolo ustanovenie § 16 ods. 3 doplnené. Ide predovšetkým o jednoznačnosť v určení, s ktorou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly musí mať ten, kto vykonáva zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, uzatvorenú zmluvu podľa § 59 ods. 2 zákona o odpadoch.

•    K odseku 4

V ustanovení sú ustanovené povinnosti takých subjektov, ktoré vykonávajú výkup vyhradeného prúdu odpadu. Cieľom tohto odseku je zabezpečiť sledovanie množstva odpadov, ktoré sa vyzbierajú v obci a majú byť použité v prospech organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorá na jej území pôsobí. Tieto subjekty majú povinnosť informovať v prípade odpadov z obalov príslušnú organizáciu zodpovednosti výrobcov. Tá musí mať uzatvorenú zmluvu s obcou o druhu a množstve vykúpeného odpadu a o jeho zhodnotení. Organizácia si môže vyzbierané odpady zarátať do plnenia cieľov. Subjekty sú povinné v zákonom stanovenej lehote, ktorá je do konca mesiaca nasledujúceho po ukončení štvrťroka, oznamovať druh a množstvo vykúpeného odpadu a informácie o jeho zhodnotení v prvom zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťami uvedenými v prílohe č. 1 k novému zákonu o odpadoch, a to dokladmi o materiálovom toku na účely plnenia zberových podielov a cieľov a limitov odpadového hospodárstva, alebo v prvom inom zariadení na zhodnocovanie odpadu na území iného štátu, v ktorom je zabezpečené, že výsledok zhodnotenia odpadov bude rovnocenný s výsledkom zhodnotenia odpadov niektorou z týchto činností.

Týmito činnosťami sú:

–   využitie najmä ako palivo alebo na získavanie energie iným spôsobom,

–   spätné získavanie alebo regenerácia rozpúšťadiel,

–   recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako rozpúšťadlá vrátane kompostovania a iných biologických transformačných procesov,

–   recyklácia alebo spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín,

–   recyklácia alebo spätné získavanie iných anorganických materiálov,

–   regenerácia kyselín a zásad,

–   spätné získavanie komponentov používaných pri odstraňovaní znečistenia,

–   spätné získavanie komponentov z katalyzátorov,

–   prečisťovanie oleja alebo jeho iné opätovné použitie,

–   úprava pôdy na účel dosiahnutia prínosov pre poľnohospodárstvo alebo na zlepšenie životného prostredia a využitie odpadov vzniknutých pri uvedených činnostiach.

Podľa tohto ustanovenia platí, že je subjekt povinný oznamovať druh a množstvo vykúpeného odpadu a informácie o jeho zhodnotení v prípade odpadov z obalov a odpadu z neobalových výrobkov príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov, ktorá má podpísanú zmluvu s obcou, v ktorej sa výkup realizuje. Neobalovým výrobkom sa zaoberá ustanovenie § 73. Neobalový výrobok na účely tohto zákona je výrobok, ktorý nie je obalom alebo nie je určený na balenie a patrí do niektorej z nasledujúcich skupín výrobkov a odpad, z ktorého bude tvoriť súčasť komunálneho odpadu, výrobky z plastov pozostávajúcich z materiálu polyetyléntereftalát okrem surovín, predliskov a vlákien určených na priemyselné použitie a výrobky z plastov pozostávajúcich z materiálu polyetylén, polypropylén, polystyrén, polyvinylchlorid alebo polyamid okrem surovín, vlákien a výrobkov určených na priemyselné použitie, papier a lepenka, dovezené výrobky z papiera a lepenky vrátene polygrafických výrobkov okrem hygienického a sanitárneho papiera, výrobkov z papiera používaných na hygienické a sanitárne účely, cigaretového papiera, karbónového kopírovacieho papiera, filtračného papiera, papiera a lepenky na výrobu dechtovaného alebo asfaltovaného papiera, cenín, sklo vrátane tabuľového obločného skla, viacvrstvové kombinované materiály vyrobené na báze lepenky.

V prípade elektroodpadu a použitých batérií a akumulátorov, kde neplatí podmienka, že jedna obec musí mať zmluvu len s jednou organizáciou, sa ustanovila povinnosť informovať príslušné koordinačné centrum. Ten, kto vykonáva výkup vyhradeného prúdu odpadu, je povinný najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po ukončení štvrťroka oznamovať druh a množstvo vykúpeného odpadu a informácie o jeho zhodnotení v prípade elektroodpadu a použitých batérií a akumulátorov príslušnému koordinačnému centru. Platí to v prípade, ak je uvedené centrum zriadené.

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 došlo v odseku 4 k zmenám, vzhľadom na to, že z praxe vyplynulo, že 15 pracovných dní nie je postačujúcich na splnenie uvedenej povinnosti. V aplikačnej praxi je problém získať relevantné doklady o zhodnotení vykúpených odpadov od subjektov vykonávajúcich výkup, preto sú v zákone špecifikované.

Ten, kto vykonáva výkup vyhradeného prúdu odpadu, je povinný najneskôr do 15 pracovných dní po ukončení štvrťroka oznamovať druh a množstvo vykúpeného odpadu a informácie o jeho zhodnotení v prvom zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťami R1 až R11 podľa prílohy č. 1 alebo v prvom inom zariadení na zhodnocovanie odpadu na území iného štátu, v ktorom je zabezpečené, že výsledok zhodnotenia odpadov bude rovnocenný s výsledkom zhodnotenia odpadov niektorou z činností R 1 až R 11 podľa prílohy č. 1 v prípade elektroodpadu a použitých batérií a akumulátorov príslušnému koordinačnému centru, ak je zriadené, okrem použitých batérií a akumulátorov, pre ktoré má ten, kto vykonáva výkup, uzatvorenú zmluvu s výrobcom batérií a akumulátorov, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, treťou osobou alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov pre batérie a akumulátory.

Novela zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019 doplnila v odseku 4 v písmeno b). V prípade výkupu použitých batérií a akumulátorov sa ohlasovanie príslušnému koordinačnému centru vzťahuje len na tie vykúpené batérie a akumulátory, ktoré nie sú zahrnuté v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov, tzn. nie sú vykúpené na účely plnenia cieľov zberu a recyklácie pre výrobcu batérií a akumulátorov, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, tretiu osobu alebo organizáciu zodpovednosti výrobcov. Množstvá vykúpených použitých batérií a akumulátorov odovzdaných zmluvným partnerom, ktorí participujú na systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov (výrobcovia, OZV, tretie osoby), nie je možné následne prerozdeľovať v rámci koordinačného centra pre batérie a akumulátory podľa trhových podielov v zmysle § 31 ods. 14 písm. b).

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 v odseku 4 písm. b) časť vety za bodkočiarkou zmenila. Ten, kto vykonáva výkup, obdobne, ako je to pri použitých batériách a akumulátoroch, by mal nahlasovať koordinačnému centru pre prúd elektroodpadov požadované údaje a informácie, len ak nemá uzatvorenú zmluvu s výrobcom elektrozariadení, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne alebo s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia. Citácia poznámky pod čiarou k odkazu 35 bola neaktuálna, nakoľko zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z. bol zrušený zákonom č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

•    K odseku 5

Zákon je upravený zákaz zberu a výkupu kovového odpadu iným spôsobom, ako je uvedený v odsekoch 6 až 8 inak, ako je uvedené. Keďže tento výhradný zákaz výkupu kovového odpadu by mal negatívny finančný dopad na subjekty, ktoré kovový odpad majú legálne v držbe a zároveň pozitívny finančný dopad na subjekty nakladajúce s takýmto odpadom, nie je možné ustanoviť generálny zákaz výkupu kovového odpadu.

Znenie tohto odseku bolo legislatívne upravené po novele zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018.

•    K odseku 6

V tomto ustanovení sú upravené podmienky výkupu odpadu z kovov. Dôvodom je najmä zníženie počtu krádeží kovov, ktoré ani nie sú považované podľa zákona o odpadoch za odpad. Subjekt, ktorý zberá a vykupuje kovový odpad, má podľa tohto odseku povinnosť zbierať alebo vykupovať taký kovový odpad, ktorý je definovaný v písmenách a) až e). Kovový odpad musí pochádzať zo súčiastok a častí zariadení z koľajových vedení, zabezpečovacej techniky a oznamovacej techniky, koľajových vozidiel a výstroja tratí. Uvedený kovový odpad, ak nie je priamo týmto odpadom, musí aspoň z časti javiť znaky, že z takého druhu odpadu pochádza, a to od prevádzkovateľov dráh a podnikateľských subjektov, ktoré pracujú s takými druhmi na základe uzatvorenej zmluvy. Subjekt, ktorý zberá a vykupuje kovový odpad, má povinnosť zbierať alebo vykupovať len taký kovový odpad, ktorý pochádza z dopravných značiek a dopravných zariadení, zvodidiel od správcov pozemných komunikácií a podnikateľských subjektov, ktorí pracujú s nimi na zmluvnom základe, alebo kovový odpad z kanalizačných poklopov a krytov kanalizačných vpustí, kovový odpad zo závlahových detailov, závlahových čerpacích staníc, poľnohospodárskych strojov a lesníckych strojov a ich súčastí, poľnohospodárskych technických zariadení a kovové časti konštrukčných celkov stavieb alebo javiaci znaky, z elektrických rozvodov, elektrických transformátorov a ich súčastí alebo javiaci znaky, že z nich pochádza, iba od poľnohospodárskych a lesných subjektov, súkromne hospodáriacich roľníkov alebo od podnikateľských subjektov pracujúcich s nimi na zmluvnom základe.

•    K odseku 7

Ustanovenie upravuje, aký kovový odpad je povinný vykupovať subjekt, ktorý vykonáva výkup kovového odpadu v súvislosti s vozidlami. Uvedený kovový odpad by mal byť zo starých vozidiel a ich častí a súčiastok alebo javiaci znaky, že z nich pochádza od takých osôb, ktoré majú právo s týmito vozidlami nakladať alebo od držiteľa vozidla, prípadne od podnikateľských subjektov, ktoré vykonávajú servis takýmto vozidlám, alebo kovový odpad z elektrodpadu a jeho častí a súčiastok, a to od takých osôb, ktoré sú oprávnené s ním nakladať, alebo od podnikateľských subjektov spolupracujúcich s nimi na zmluvnom základe. Elektroodpad je upravený ustanovením § 32 nového zákona o odpadoch. Podľa tohto ustanovenia platí, že elektroodpad sú elektrozariadenia, ktoré sú odpadom vrátane všetkých súčiastok, konštrukčných častí a spotrebných materiálov, ktoré sú súčasťou elektrozariadenia v čase, keď sa ho držiteľ zbavuje.

Po novele zákona č. 292/2017 Z. z., ktorá je účinná od 1. 1. 2018, úvodná veta hovorí, že ten, kto vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu, je povinný zbierať alebo vykupovať kovový odpad pochádzajúci. V nadväznosti na ustanovenie odseku 9, kde sa vymedzujú povinnosti pri zbere kovového odpadu uvedeného v odseku 7 okrem výkupu kovového odpadu, bolo potrebné rozšíriť povinnosti uvedené v odseku 7 aj na zber kovového odpadu.

•    K odseku 8

Uvedené znenie ustanovenia sa zaoberá povinnosťami, ktoré musí dodržiavať ten, kto vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu. Tento subjekt má povinnosť od tej osoby, od ktorej odpad zbiera alebo tento odpad vykupuje vyžadovať také údaje, ktoré sú uvedené v písmene a). Ak ide v tomto prípade o fyzickú osobu, tak subjekt požaduje preukázanie totožnosti. Totožnosť overuje predložením dokladu totožnosti (občiansky preukaz). Potrebuje tieto údaje – meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a číslo dokladu totožnosti, čiže číslo občianskeho preukazu. V ďalšom prípade môže ísť o fyzickú osobu, ktorá je zodpovedným zástupcom právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa alebo je osobou oprávnenou konať v ich mene alebo ide o fyzickú osobu – podnikateľa. Od tejto osoby subjekt, ktorý vykupuje kovový odpad, požaduje taktiež ako v predošlom prípade, preukázanie totožnosti predložením dokladu totožnosti (občiansky preukaz). Potrebuje tieto základné údaje meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a číslo dokladu totožnosti, čiže číslo občianskeho preukazu, obchodné meno, identifikačné číslo organizácie a sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa. Ďalšou povinnosťou subjektu, ktorý vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu je viesť a uchovávať evidenciu o osobách, od ktorých odpad zbiera alebo vykupuje. Okrem evidencie zaznamenáva dôležité a základné údaje o týchto osobách v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a číslo dokladu totožnosti, čiže číslo občianskeho preukazu. Ďalej zaznamená druh a množstvo kovových odpadov, ktoré od týchto osôb vykúpil alebo odobral. Povinnosťou subjektu je viesť a uchovávať opis a dokumentáciu, ktorú tvorí fotodokumentácia alebo videodokumentácia o kovovom odpade od vstupu do zariadenia na zber odpadov až po jeho konečné umiestnenie v zariadení na zber odpadov. Pri úhradách a platbách za vykúpený kovový odpad subjekt vykupujúci tento odpad uhrádza platbu za výkup kovového odpadu buď formou peňažného poukazu na výplatu alebo formou bezhotovostného platobného styku, čiže mu zasiela peniaze na účet osoby, od ktorej kovový odpad odkúpil. V súvislosť s úhradami za vykúpený odpad má subjekt povinnosť odviesť z tohto odpadu daň podľa zákona o dani z príjmov. Túto daň musí predtým vypočítať. Uvedená daň sa nazýva zrážková daň. To znamená, že z príjmov sa daň vyberá zrážkou, pričom sa použije sadzba dane vo výške 19 %; ak tieto príjmy sú vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi.

Ďalšou povinnosťou subjektu vykupujúceho kovový odpad je používať pri zisťovaní hmotnosti kovového odpadu, ktorý preberá výlučne váhy zaradené do skupiny určených meradiel, ktoré spĺňajú požiadavky na určené meradlo podľa zákona o metrológii. Určené meradlá sú meradlá určené na povinnú metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody. O zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri meraniach súvisiacich s platbami, pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia, pri príprave spotrebiteľsky balených výrobkov, v iných oblastiach verejného života, kde môžu vzniknúť konfliktné záujmy na výsledku merania, alebo kde nesprávne výsledky merania môžu poškodiť záujmy fyzických osôb, právnických osôb alebo spoločnosti, pri meraniach, ak tak ustanovuje osobitný právny predpis. Bez vykonania metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody sa určené meradlá nesmú uvádzať na trh. Druhy určených meradiel a oblasti ich použitia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad. Ďalšou povinnosťou subjektu, ktorý zberá alebo vykupuje kovový odpad, je zhromažďovať prevzatý kovový odpad po zákonom stanovenú dobu odo dňa jeho prevzatia pred jeho odovzdaním ďalšiemu držiteľovi na ďalšie nakladanie. Povinnou dobou ukladania pred odovzdaním niekomu ďalšiemu je sedem dní od prevzatia tohto kovového odpadu. Subjekt je povinný monitorovať priestor, kde má umiestnený kovový odpad. Tento objekt monitoruje kamerovým systémom. Záznam z tohto monitorovania musí uchovávať zákonom určenom období. Obdobie predstavuje 14 dní od toho dňa, kde bol záznam zhotovený. Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže o uvedený záznam požiadať tento subjekt. Subjekt je povinný ho na túto žiadosť poskytnúť.

Po novele zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 v ods. 8 písm. c) vypustili slová „od vstupu do zariadenia na zber odpadov až po jeho konečné umiestnenie v zariadení na zber odpadov“, nakoľko z aplikačnej praxe vyplynula potreba vypustiť predmetné ustanovenie, nakoľko uvedená požiadavka bola v praxi ťažko vykonateľná.

Taktiež sa vypustilo písmeno g), pričom aj táto zmena vyplynula z aplikačnej praxe, nakoľko uvedená požiadavka bola v praxi ťažko vykonateľná.

•    K odseku 9

Ustanovenie vymedzuje výnimku, ktorá sa vzťahuje na zber kovového odpadu, ktorý nie je považovaný za výkup.

Predstavuje jednoduchší režim pre zber kovového odpadu na zbernom dvore alebo na zbernej ploche za podmienky, že sa tam nevykonáva výkup kovového odpadu. To znamená, že na zber kovového odpadu, ktorý nie je výkupom, sa vzťahuje znenie predchádzajúceho odseku v niektorých bodoch tohto ustanovenia zákona o odpadoch.

To znamená, že subjekt je povinný viesť a uchovávať opis a dokumentáciu, ktorú tvorí fotodokumentácia alebo videodokumentácia o kovovom odpade, uhrádzať platbu za výkup kovového odpadu formou peňažného poukazu na výplatu alebo formou bezhotovostného platobného styku, pri platbách za výkup kovového odpadu od fyzickej osoby vypočítať a odviesť daň podľa zákona o dani z príjmov, používať pri zisťovaní hmotnosti preberaného kovového odpadu výlučne váhy zaradené do skupiny určených meradiel a spĺňajúce požiadavky na určené meradlo, monitorovať priestor s umiestneným kovovým odpadom kamerovým systémom, uchovávať záznam z kamerového systému počas 14 dní odo dňa jeho zhotovenia a na vyžiadanie tento záznam poskytnúť orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva.

•    K odseku 10

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2023 ustanovenie § 16 doplní odsekom 10, podľa ktorého ten, kto vykonáva zber zmesového odpadu alebo triedený zber komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov v obci, je povinný zabezpečiť vybavenie zberných vozidiel vážiacim systémom zaradeným do skupiny určených meradiel a spĺňajúcim požiadavky na určené meradlo, tiež ohlasovať príslušnej obci množstvá vyzbieraného zmesového odpadu a vyzbieraných komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov v obci, na území ktorej vznikli tieto odpady, do 15 dní od skončenia mesiaca, v ktorom bol zber uskutočnený.

V súvislosti s vykazovaním miesta pôvodu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov a ich množstvo podľa § 57 ods. 1 a § 75 ods. 1 a v nadväznosti na výpočet úrovne vytriedenia komunálnych odpadov podľa zákona č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 111/2019 Z. z. za účelom zabezpečenia preukázania reálneho množstva vyzbieraných komunálnych odpadov v obci sa zavádza povinnosť zabezpečenia vybavenia vozidla vážiacim systémom a ohlasovania získaných údajov.

Špecifikáciou vážiaceho zariadenia, ktorým budú musieť byť vybavené zberné vozidlá, sa zjednotí terminológia zákona. Obdobné ustanovenie je v § 16 ods. 8 písm. f). Zároveň sa ustanovenie s cieľom predchádzať nejasným výkladom spresňuje.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 216/2021 Z. z. sa v ustanovenie § 16 ods. 10 úvodnej vete vypúšťajú slová „v obci, je povinný“. Zavádza sa nové znenie § 16 ods. 10, ktoré malo pôvodne nadobudnúť účinnosť 1. januára 2023. Rozdielom oproti pôvodnému zneniu je v tom, že je vypustené písmeno a) a zvyšný text sa zlučuje s ostatným textom, pričom dôvody tejto úpravy sú viaceré, a to povinnosť vážiaceho systému nie je potrebné zavádzať, nakoľko obce so zavedeným paušálnym poplatkom ich nepotrebujú, na niektoré staršie typy áut sa zariadenie nedá domontovať. Súčasné vozidlá nie je v mnohých prípadoch z technického hľadiska možné vybaviť vážiacim systémom, váha reálne vyzbieraného množstva odpadu je známa. Vozidlá sa pred vysypaním vážia na certifikovaných váhach v spaľovniach, taktiež na skládkach a v zariadeniach na spracovanie triedeného odpadu, opatrenie spôsobí vysoké investičné náklady, ktoré sa môžu premietnuť do cien za zber komunálneho odpadu, čo by malo mať negatívny vplyv na výrobcov vyhradených výrobkov, aj na obyvateľov a vážiaci systém namontovaný na vozidlách je užitočný v prípadoch, kedy vozidlo nakladá odpad napríklad odpad z viacerých obcí, na to však postačuje namontovanie váhy na dobrovoľnej báze.

Po novele zákona č. 216/2021 Z. z. sa podľa nového znenia písmena a) zabezpečí na základe požiadavky obce, v ktorej vykonáva zber zmesového odpadu alebo triedený zber komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov, vybavenie zberných vozidiel vážiacim systémom zaradeným do skupiny určených meradiel a spĺňajúcim požiadavky na určené meradlo alebo iný preukázateľný spôsob váženia týchto odpadov [§ 105 ods. 3 písm. w)]. Ustanovilo sa, aby ten kto vykonáva zber zmesového odpadu alebo triedený zber komunálneho odpadu z obalov, zabezpečoval zberné vozidlá nie automaticky, ale na základe požiadavky obce, pričom dôvodom tejto zmeny je snaha zúžiť túto povinnosť na situácie, kedy túto požiadavku nastolí obec.

Vo väzbe na vypustenie povinností z úvodnej vety sa doplnil text o slová, je povinný, pričom ide o formulačnú úpravu tohto ustanovenia.

•    K odseku 11

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2021 ustanovenie § 16 doplnilo odsekom 11, podľa ktorého ten, kto vykonáva výkup odpadu od fyzickej osoby, je povinný od nej vyžadovať poskytnutie údaju o obci, z ktorej vykúpený odpad pochádza.

V § 16 ods. 2 písm. b) je upravená povinnosť osoby vykonávajúcej zber alebo výkup odpadov tak, že je povinná oznamovať údaje o druhu a množstve vyzbieraného odpadu alebo vykúpeného odpadu obci, z ktorej vyzbieraný alebo vykúpený odpad pochádza. V tejto súvislosti sa ustanovuje povinnosť osobe vykonávajúcej výkup odpadov vyžadovať od fyzickej osoby aj uvedenie miesta pôvodu odpadu, z dôvodu započítavania oznámeného množstva vykúpeného odpadu do úrovne vytriedenia komunálnych odpadov obcou, z ktorej tento odpad pochádza. Od úrovne vytriedenia závisí výška poplatku za uloženie odpadov na skládku odpadov a v konečnom dôsledku aj výška miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

•    K odseku 12

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2022 ustanovenie § 16 dopĺňa odsekom 12. To znamená, že ten, kto vykonáva triedený zber komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov, je povinný zasielať ministerstvu a príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly, s ktorou má uzatvorenú zmluvu podľa odseku 3, údaje za 1. kalendárny štvrťrok najneskôr do konca druhého mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka v súlade s vykonávacím predpisom a za 2. kalendárny rok najneskôr do 30. júna kalendárneho roka v súlade s vykonávacím predpisom, tiež zverejňovať na svojom webovom sídle do 31. augusta a do 28. februára kalendárneho roka za predchádzajúce kalendárne polroky údaje ustanovené vo vykonávacom predpise.

Nové znenie upravuje, akú novú povinnosť bude vykonávať subjekt, ktorý vykonáva triedený zber komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov. Zároveň sa dopĺňa o subjekt – organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly, s ktorou má uzatvorenú zmluvu vyplývajúc z § 16 odsek 3, ktorej je zberová spoločnosť povinná zasielať ustanovené údaje. Rozsah požadovaných údajov bude ustanovený vykonávacím predpisom. Rozsah požadovaných údajov má korešpondovať s údajmi, ktoré zákon o odpadoch vyžaduje od organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly v § 28 odsek 4 písm. n) a z).

Ako sme už uviedli, dopĺňa sa oznamovacia povinnosť zberových spoločností, ktoré vykonávajú v obci triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov nahlasovať raz ročne ministerstvu údaje o výkupných cenách zbieraných materiálov. Zber týchto informácií vychádza výlučne z požiadavky analytického útvaru ministerstva pri tvorbe analýz.

§ 16a

Školský zber

(1) Škola alebo školské zariadenie^35a) (ďalej len „škola“), ktorá vykonáva zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pochádzajúcich z domácností, je povinná najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po ukončení štvrťroka oznamovať druh a množstvo vyzbieraného odpadu a informácie o nasledujúcom držiteľovi obci a príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorá má uzatvorenú zmluvu s obcou, v ktorej sa tento zber vykonáva.

(2) Na školu sa vzťahujú povinnosti držiteľa odpadu podľa § 14 ods. 1 písm. a) až e).

(3) Na školu, ktorá vykonáva zber podľa odseku 1, sa nevzťahujú povinnosti podľa § 81 ods. 13, § 97 a 98.

(4) Podmienky vykonávania zberu odpadov podľa odseku 1 môže obec upraviť vo všeobecne záväznom nariadení.

Komentár k § 16a

Ustanovenie sa do zákona doplnilo novelou zákona č. 460/2019 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2020.

Zaviedlo sa nové ustanovenie, ktoré presnejšie definuje vykonávanie školských zberov. V rámci školských zariadení je bežne zaužívané, že samotné zariadenia vykonávajú zber hlavne papiera, ale aj plastových viečok od nápojov, hliníkových viečok, plechoviek, tetrapakov a pod. Takto vyzbierané množstvá sa často krát nedostali do evidencie nakladania s odpadmi obcí.

Takto vyzbierané množstvo odpadov si obec zaráta do miery vytriedenia a organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly do cieľa zberu. Školské zariadenie vykonávanie takéhoto zberu musí štvrťročne oznamovať obci a OZV množstvo a druh odpadu, ktorý sa vyzbieral. Týmto sa má zabezpečiť minimálne informovanosť obce o vykonávanom zbere, keďže ide o triedené zložky komunálnych odpadov.

Školské zariadenie však nemusí požiadať o vydanie súhlasu na zber odpadov podľa § 97 a taktiež nemusí mať registráciu podľa § 98.

 

Škola alebo školské zariadenie

Ide o výchovno-vzdelávaciu inštitúciu zriadenú podľa osobitného predpisu, ktorým je napríklad § 19 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 19 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, § 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

§ 17

Povinnosti prevádzkovateľa zariadenia
na zhodnocovanie odpadov
alebo zneškodňovanie odpadov

(1) Prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov (ďalej len „zariadenie“) je okrem plnenia povinností podľa § 14 povinný

a) zhodnocovať odpady alebo zneškodňovať odpady v súlade s rozhodnutím, ktoré ho oprávňuje na prevádzkovanie zariadenia,

b) prevádzkovať zariadenie v súlade so schváleným prevádzkovým poriadkom ak v § 97 ods. 1 písm. e) druhom bode nie je ustanovené inak,

c) viesť prevádzkovú dokumentáciu zariadenia,

d) zverejniť podmienky, za ktorých preberá odpad do zariadenia,

e) uvádzať do prevádzky a prevádzkovať stroje, technológiu a vykonávať oprávnenú činnosť v súlade s platnou dokumentáciou a s technickými požiadavkami,

f) plniť povinnosti pôvodcu odpadu vo vzťahu k ním produkovaným odpadom,

g) ak ide o prevádzkovateľa mobilného zariadenia, najneskôr sedem dní vopred písomne ohlásiť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, v ktorého územnom obvode bude zhodnocovať alebo zneškodňovať odpady, miesto, kde bude túto činnosť vykonávať, druh, kategóriu a predpokladané množstvo odpadu, ktorý bude zhodnocovaný alebo zneškodňovaný, a predpokladaný čas výkonu činnosti,

h) zverejňovať druhy odpadov, na ktorých zneškodňovanie alebo zhodnocovanie je oprávnený [§ 105 ods. 3 písm. d)],

  i) ak ide o zariadenie na zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov, vydať držiteľovi použitých polychlórovaných bifenylov alebo držiteľovi zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly, ktorý ich do tohto zariadenia dodal, potvrdenie o ich prijatí,

  j) na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva v mimoriadnych prípadoch, najmä ak je to nevyhnutné z hľadiska starostlivosti o zdravie ľudí a životné prostredie, zneškodniť odpad alebo zhodnotiť odpad, ak je to pre prevádzkovateľa technicky možné; náklady, ktoré vznikli pri zhodnotení odpadu alebo zneškodnení odpadu na základe takéhoto rozhodnutia, uhrádza držiteľ odpadu,

k) oznamovať bezodkladne príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva neprevzatie odpadov do zariadenia na zneškodňovanie odpadov činnosťami D1, D5 a D10 uvedenými v prílohe č. 2,

  l) zverejniť všetky platné rozhodnutia, ktoré mu boli vydané podľa tohto zákona, na svojom webovom sídle,

m) plniť evidenčnú povinnosť a ohlasovaciu povinnosť a povinnosť uchovávania evidencie a ohlasovaných údajov o množstve výrobkov a materiálov, ktoré sú výsledkom prípravy na opätovné použitie, recyklácie alebo ďalších činností zhodnocovania odpadu a ohlasovať údaje príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.

(2) Ak podľa odseku 1 písm. j) je držiteľ odpadu neznámy alebo ak nemôže uhradiť náklady spojené so zneškodnením odpadov alebo zhodnotením odpadov v primeranom čase a v plnej výške, považuje sa tento prípad za haváriu a pri úhrade nákladov možno postupovať podľa osobitného predpisu.³⁶⁾

Komentár k § 17

Znenie tohto ustanovenia bolo prebraté z predchádzajúceho znenia zákona o odpadoch.

•    K odseku 1

Ustanovenie vymenúva povinnosti, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadu a prevádzkovateľa zariadenia na zneškodňovanie odpadov. Tieto povinnosti sa vzťahujú rovnako bez ohľadu na to, o aký konkrétny druh zariadenia ide. V tomto odseku je zavedená legislatívna skratka zariadenie. Na prevádzkovateľa zariadenia sa vzťahujú aj povinnosti držiteľa odpadu. Podľa ustanovenia § 14 je prevádzkovateľ zariadenia povinný správne zaradiť odpad alebo zabezpečiť správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov, zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov odpadov a zabezpečiť ich pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom, zhromažďovať oddelene nebezpečné odpady podľa ich druhov, označovať ich určeným spôsobom a nakladať s nimi, zabezpečiť spracovanie odpadu v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva, odovzdať odpady len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi, viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi, ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a uchovávať ohlásené údaje, predložiť na vyžiadanie predchádzajúceho držiteľa odpadu doklady s úplnými a pravdivými informáciami preukazujúcimi spôsob nakladania s odpadom, a to najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti; na základe žiadosti predchádzajúceho držiteľa poskytnúť aj kópie dokladov, skladovať odpad najdlhšie jeden rok alebo zhromažďovať odpad najdlhšie jeden rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením; na dlhšie zhromažďovanie môže dať súhlas orgán štátnej správy odpadového hospodárstva len pôvodcovi odpadu, zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého, umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve prístup na pozemky, do stavieb, priestorov a zariadení, odoberanie vzoriek odpadov a na ich vyžiadanie predložiť dokumentáciu a poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom, vykonať opatrenia na nápravu uložené orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve, zabezpečiť na základe vyjadrenia príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva zhodnotenie odpadov, ktoré vznikli pri spracovateľskej operácii v colnom režime aktívny zušľachťovací styk, na žiadosť orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva alebo nimi poverenej osoby bezplatne poskytnúť informácie potrebné na vypracovanie a aktualizáciu programu alebo programu predchádzania vzniku odpadu. Okrem týchto povinností je prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov povinný zhodnocovať odpady alebo zneškodňovať odpady v súlade s rozhodnutím, ktoré ho oprávňuje na prevádzkovanie zariadenia, prevádzkovať zariadenie v súlade so schváleným prevádzkovým poriadkom, ak v § 97 ods. 1 písm. e) druhom bode nie je ustanovené inak.

Po novele zákonom č. 312/2018 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2019 zmenilo a doplnilo znenie odseku 2 písm. b). Predmetná zmena súvisí so zmenou zavedenou v § 97 ods. 1 písm. e), t. j. k malej kompostárni sa nebude vyžadovať prevádzkový poriadok schválený orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, ale len prevádzkový poriadok, ktorý si bude vypracovávať sám prevádzkovateľ. Prevádzkovateľ bude musieť tento prevádzkový poriadok dodržiavať a v čase kontroly orgánu štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve aj preukázať.

Ďalej je prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov povinný viesť prevádzkovú dokumentáciu zariadenia, zverejniť podmienky, za ktorých preberá odpad do zariadenia, uvádzať do prevádzky a prevádzkovať stroje, technológiu a vykonávať oprávnenú činnosť v súlade s platnou dokumentáciou a s technickými požiadavkami, plniť povinnosti pôvodcu odpadu vo vzťahu k ním produkovaným odpadom, ak ide o prevádzkovateľa mobilného zariadenia, najneskôr sedem dní vopred písomne ohlásiť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, v ktorého územnom obvode bude zhodnocovať alebo zneškodňovať odpady, miesto, kde bude túto činnosť vykonávať, druh, kategóriu a predpokladané množstvo odpadu, ktorý bude zhodnocovaný alebo zneškodňovaný a predpokladaný čas výkonu činnosti a zverejňovať druhy odpadov, na ktorých zneškodňovanie alebo zhodnocovanie je oprávnený. Na uvedené oprávnenie sa vzťahuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo a tento ustanoví podrobnosti o nakladaní s odpadmi, požiadavky na zariadenia na nakladanie s odpadmi a na prevádzkovanie zariadenia, označovanie zariadenia na nakladanie s odpadmi, technológii nakladania s nebezpečnými odpadmi, zhromažďovanie odpadov a skladovanie odpadov, podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na nakladanie s odpadmi, zverejnenie podmienok, za ktorých preberá odpad na spracovanie, zhodnotenie alebo zneškodnenie, označovanie zariadenia na zber odpadov alebo výkup odpadov, podrobnosti o oznámení pri zbere alebo výkupe odpadu od fyzických osôb, zverejňovanie druhov odpadov, na ktorých zneškodňovanie alebo zhodnocovanie je oprávnené, vzorec na výpočet energetickej účinnosti, rozsah a spôsob monitorovania odpadov z výroby oxidu titaničitého a prostredia, do ktorého sa tento odpad vypúšťa, ukladá alebo vstrekuje, limity toxicity, zoznam odpadov, ktoré sa zakazuje skládkovať bez ich predchádzajúcej úpravy. Prevádzkovateľ je taktiež povinný v prípade, ak sa jedná o zariadenie na zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov, vydať držiteľovi týchto použitých polychlórovaných bifenylov alebo držiteľovi zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly potvrdenie o prijatí týchto polychlórovaných bifenylov. Týka sa to držiteľa, ktorý ich do uvedeného zariadenia dodal. Ďalšou povinnosťou prevádzkovateľa zariadenia je zneškodniť odpad alebo zhodnotiť odpad, ak je to pre prevádzkovateľa technicky možné. Táto povinnosť sa týka prevádzkovateľa na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva v mimoriadnych prípadoch. Takýmto mimoriadnym prípadom je napríklad v situácii, ak je to nevyhnutné z hľadiska starostlivosti o zdravie ľudí a životné prostredie. Náklady, ktoré vznikli pri zhodnotení odpadu alebo zneškodnení odpadu na základe takéhoto rozhodnutia, uhrádza za každých okolností držiteľ odpadu. Prevádzkovateľ zariadenia je povinný oznamovať príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva neprevzatie odpadov do zariadenia na zneškodňovanie odpadov bez zbytočného odkladu. Týka sa to činností, medzi ktoré patrí uloženie do zeme alebo na povrchu zeme, napr. skládka odpadov, špeciálne vybudované skládky odpadov, napr. umiestnenie do samostatných buniek s povrchovou úpravou stien, ktoré sú zakryté a izolované jedna od druhej a od životného prostredia alebo spaľovanie na pevnine. Prevádzkovateľ je tiež povinný zverejniť všetky platné rozhodnutia, ktoré mu boli vydané podľa nového zákona o odpadoch, na svojom webovom sídle.

Ďalšia zmena odseku 1 súvisí so znížením administratívnej záťaže pre prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov, ktorý si bude plniť evidenčné a ohlasovacie povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. g) tohto zákona ako držiteľ odpadu, a nie aj podľa § 17 ods. 1 písm. f). To znamená, že sa po novele zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 vypustilo znenie písmena f).

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 odsek 1 dopĺňa písmenom m). Prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov je okrem plnenia povinností podľa § 14 povinný plniť evidenčnú povinnosť a ohlasovaciu povinnosť a povinnosť uchovávania evidencie a ohlasovaných údajov o množstve výrobkov a materiálov, ktoré sú výsledkom prípravy na opätovné použitie, recyklácie alebo ďalších činností zhodnocovania odpadu a ohlasovať údaje príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.

Uvedené ustanovenie je upravené v súlade s čl. 35 ods. 1 písm. a) rámcovej smernice, ktorá vyžaduje vedenie chronologických záznamov o výrobkoch a materiáloch, ktoré sú výsledkom prípravy na opätovné použitie, recyklácie alebo ďalších činností zhodnocovania.

•    K odseku 2

Ustanovenie vymedzuje prípad, ktorý sa považuje za haváriu a pri úhrade nákladov možno postupovať podľa zákona o Environmentálnom fonde. Z uvedeného vyplýva, že držiteľ odpadu je neznámy alebo nemá dostatok financií na uhradenie nákladov, ktoré vznikli v súvislosti so zneškodnením odpadov alebo zhodnotením odpadov v zákonom stanovenom primeranom čase a v plnej výške, tak v tom prípade bude tento prípad považovaný za haváriu a pri úhrade nákladov sa ustanoví postup podľa už uvedeného zákona. Žiadateľ, ktorý žiada o podporu, podá písomnú žiadosť o podporu, ktorá obsahuje zákonom stanovené náležitosti. Žiadosť o podporu formou dotácie musí žiadateľ doručiť fondu v zákonom stanovenom termíne. Fond vedie evidenciu podaných žiadostí o podporu a vykoná kontrolu ich formálnej správnosti a úplnosti. Fond vedie evidenciu len na účely poskytnutia podpory a uzavretia zmluvy o poskytnutí podpory podľa tohto zákona. Ak žiadosť o podporu neobsahuje povinné náležitosti, fond žiadosť o podporu nezaradí do zoznamu žiadostí o podporu. Ak žiadosť o podporu neobsahuje prílohy podľa odseku 1 písm. m), fond vyzve žiadateľa, aby v lehote určenej fondom žiadosť o podporu doplnil. Zoznam žiadostí o podporu obsahuje úplné, formálne a vecne správne žiadosti o podporu. Zoznam žiadostí o podporu je podkladom na rokovanie rady fondu a ministra.

§ 18

Spaľovanie odpadov

(1) Spaľovanie komunálneho odpadu v spaľovniach komunálnych odpadov sa považuje za zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 podľa prílohy č. 1, ak sa energia vo forme tepla alebo elektriny vyrába na komerčné účely a ak energetická účinnosť takéhoto zariadenia sa rovná alebo je vyššia ako

a) 0,60, ak ide o zariadenie, ktoré získalo povolenie na prevádzku do 31. decembra 2008 v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,³⁷⁾ alebo

b) 0,65, ak ide o zariadenie, ktoré získalo povolenie na prevádzku po 31. decembri 2008.

(2) Spaľovanie iného ako komunálneho odpadu v spaľovniach odpadov sa považuje za energetické zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 podľa prílohy č. 1, ak sú splnené uvedené podmienky:

a) ide o činnosť uvedenú v § 3 ods. 13,

b) účelom spaľovania odpadu je výroba energie,

c) energia získaná týmto spaľovaním odpadu je väčšia ako energia spotrebovaná počas procesu jeho spaľovania,

d) počas spaľovania odpadu sa musí spotrebovať väčšia časť odpadu a

e) väčšia časť energie získanej počas spaľovania odpadu sa musí zhodnotiť a skutočne využiť, pričom uvedené využitie je buď okamžité v podobe tepla získaného spaľovaním, alebo po spracovaní v podobe elektrickej energie.

Komentár k § 18

Znenie ustanovenia bolo taktiež prebraté z predchádzajúceho znenia zákona o odpadoch. V znení je výslovne stanovené, kedy je možné spaľovanie komunálneho odpadu v spaľovniach komunálnych odpadov považovať za energetické zhodnocovanie odpadov pri využití najmä ako palivo alebo na získavanie energie iným spôsobom. Vzorec na výpočet energetickej účinnosti bude uvedený vo vykonávacom predpise.

•    K odseku 1

Za zhodnotenie odpadov pri využití odpadu ako palivo alebo na získavanie energie iným spôsobom sa považuje v prípade, ak ide o spaľovanie komunálneho odpadu v spaľovniach komunálnych odpadov. Zároveň platí, že ak sa energia vo forme tepla alebo elektriny vyrába na komerčné (predaj) účely a ak energetická účinnosť takéhoto zariadenia sa rovná alebo je vyššia ako 0,60, ak ide o zariadenie, ktoré získalo povolenie na prevádzku do zákonom stanovenej doby, ktorá predstavuje 31. december 2008 v súlade so zákonom o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia alebo so zákonom o ovzduší, alebo ak energetická účinnosť takéhoto zariadenia sa rovná alebo je vyššia 0,65, ak ide o zariadenie, ktoré získalo povolenie na prevádzku po zákonom stanovenom dátume, ktorý je po 31. decembri 2008.

 

Spaľovanie

Samotné spaľovanie, ktoré zneškodňuje odpad, by mali byť energeticky využité na premenu na elektrickú energiu a teplo. Týmto procesom sa spaľovanie odpadov stáva zároveň zhodnocovaním odpadov, teda dostáva sa na vyšší stupeň v hierarchii odpadového hospodárstva stanovenej európskou smernicou o odpadoch. Spaľovne sú veľmi moderné, overené a bezpečné zariadenia, ktorých prevádzka je prísne kontrolovaná. Prevádzka spaľovní podlieha prísnym predpisom a kontrolám. Emisie zo spaľovní odpadov sú všeobecne veľmi nízke a sú nižšie ako emisie u iných energetických zdrojov spaľujúcich uhlie alebo biomasu. V spaľovniach sa spaľuje predovšetkým zmesový komunálny odpad, v menšej miere sa spaľovne využívajú aj na spaľovanie nebezpečného odpadu. Odpady horia samy od seba, nie sú preto potrebné žiadne ďalšie prídavné palivá, s výnimkou spúšťania prevádzky po plánovanej odstávke zariadenia. Spaľovne dokážu znížiť objem odpadu zhruba desaťnásobne a ich hmotnosť asi na jednu tretinu. Prevažná väčšina odpadov z procesu spaľovania je recyklovaná a spätne slúži napríklad v stavebníctve alebo ako zdroj vzácnych látok. Zoznam spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov pravidelne eviduje a zverejňuje Slovenská agentúra životného prostredia na stránke enviroportal. sk.

•    K odseku 2

Ustanovenie sa zaoberá spaľovaním iného ako komunálneho odpadu v spaľovniach odpadov. Spaľovanie iného odpadu, ktorý nie je považovaný za komunálny odpad v spaľovniach odpadov, je považované za energetické zhodnocovanie odpadov pri využití tohto odpadu ako palivo alebo na získavanie inej energie pri slnení zákonom stanovených podmienok. Medzi tieto podmienky patrí najmä to, že ide o zhodnocovanie odpadu. Je to činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odpadu za účelom nahradiť iné materiály vo výrobnej činnosti alebo v širšom hospodárstve, alebo zabezpečenie pripravenosti odpadu na plnenie tejto funkcie. Ďalšou podmienkou je to, že cieľom spaľovania tohto odpadu je hlavne výroba energie. Nie je určené o akú energiu ide. Podmienkou je aj to, že energia, ktorá bola získaná týmto spôsobom, čiže spaľovaním odpadov, je väčšia ako energia, ktorá sa spotrebovala v procese spaľovania. To znamená, aby nebol vyšší náklad ako výkon. Poslednou podmienkou je v procese spaľovania to, že počas spaľovania odpadu musí byť spotrebovaná väčšia časť odpadu a väčšia časť energie získanej počas spaľovania odpadu sa musí zhodnotiť a skutočne využiť. Uvedené využitie je buď okamžité v podobe tepla získaného spaľovaním, alebo po spracovaní v podobe elektrickej energie.

§ 19

Povinnosti prevádzkovateľa
skládky odpadov

(1) Prevádzkovateľ skládky odpadov je okrem povinností podľa § 14 a 17 povinný

a) spracovať a mať schválenú projektovú dokumentáciu na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie skládky odpadov a zabezpečovať starostlivosť o skládku odpadov po jej uzavretí; spracovanú projektovú dokumentáciu prikladá žiadateľ o udelenie súhlasu na prevádzkovanie skládky odpadov podľa § 97 ods. 1 písm. a) k žiadosti o udelenie tohto súhlasu,

b) zabezpečovať prevádzkovanie skládky od-padov osobou v pracovnoprávnom alebo inom právnom vzťahu³⁸⁾ s minimálne stredoškolským vzdelaním ukončeným maturitou a s najmenej tromi rokmi praxe v odbore, ak uvedenú podmienku nespĺňa sám prevádzkovateľ skládky odpadov,

c) zabezpečovať odborné vzdelávanie a technické vzdelávanie personálu skládky odpadov,

d) skládku odpadov uzavrieť, rekultivovať, monitorovať a zabezpečiť starostlivosť o ňu po jej uzavretí v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou,

e) oznámiť príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva negatívne stavy a vplyvy na životné prostredie zistené monitoringom počas prevádzkovania skládky odpadov a po jej uzavretí,

f) odstraňovať negatívne stavy a vplyvy na životné prostredie zistené monitoringom skládky odpadov,

g) vykonávať monitorovanie počas prevádzkovania skládky a po jej uzavretí, uchovávať záznamy z tohto monitoringu a každoročne do 28. februára nasledujúceho roka ohlasovať výsledky monitoringu za predchádzajúci kalendárny rok príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva,

h) plniť evidenčnú a ohlasovaciu povinnosť a povinnosť uchovávania evidencie o ohlasovaných údajoch a o umiestnení nebezpečných odpadov na skládke odpadov a ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva,

  i) zabezpečiť podľa potreby kontrolné náhodné odbery vzoriek odpadu a skúšky a analýzy odpadu s cieľom overiť deklarované údaje držiteľa odpadu o pôvode, vlastnostiach a zložení odpadu.

  j) požiadať o písomné potvrdenie podľa § 24 ods. 5 a 9.

(2) Návrh riešenia spôsobu na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí musí byť predložený ako súčasť dokumentácie pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie.¹⁹⁾

(3) Prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa naplnenia kapacity skládky odpadov alebo odo dňa uplynutia doby platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie vydaného podľa § 97 ods. 1 písm. a) požiadať o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j) a ak zanikla platnosť rozhodnutia na jej prevádzkovanie podľa § 114c ods. 13 písm. b) a ods. 14, je prevádzkovateľ skládky odpadov povinný požiadať o udelenie tohto súhlasu do dvoch mesiacov odo dňa zániku platnosti rozhodnutia.

(4) Prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný uzavrieť skládku odpadov alebo jej časť alebo vykonať jej rekultiváciu najneskôr v posledný deň lehoty uvedenej v súhlase podľa § 97 ods. 1 písm. j).

Komentár k § 19

Zo starého zákona o odpadoch sa prebralo uvedené ustanovenie zákona, ktoré sa zaoberá tým, aké má povinnosti prevádzkovateľ skládky odpadov.

•    K odseku 1

Do ustanovenia sa doplnila povinnosť zabezpečenia starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení a odstraňovať negatívne stavy a vplyvy zistené monitoringom skládky odpadov. Podľa nového znenia sa sprísnil režim kontroly.

Prevádzkovateľ skládky odpadov musí dodržiavať povinnosti ako držiteľ odpadov alebo ako prevádzkovateľ zariadenia. Okrem týchto povinností, ktoré sme už uviedli, je prevádzkovateľ skládky povinný spracovať a mať schválenú projektovú dokumentáciu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov. Spracovanú projektovú dokumentáciu prikladá žiadateľ o udelenie súhlasu na prevádzkovanie skládky odpadov k žiadosti o udelenie tohto súhlasu na prevádzkovanie skládky. Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov okrem spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb, v ktorých sa zneškodňujú osobitné druhy kvapalných odpadov. Projektová dokumentácia je súbor dvojrozmerných schém a výkresov doplnených textovou časťou slúžiaci ako popis stavby, stroja alebo iného výrobku určeného pre výrobný a stavebný proces. Obvykle sú výkresy kreslené alebo tlačené na papier, ale môžu tiež byť zhotovené vo forme digitálneho súboru. Výkresy a plány sú využívané hlavne v stavebníctva, priemysle a pri plánovaní. Prevádzkovateľ skládky musí zabezpečovať starostlivosť o skládku odpadov po jej uzavretí, musí zabezpečovať prevádzkovanie skládky odpadov prostredníctvom osoby alebo osôb, ktorá má minimálne stredoškolské vzdelanie ukončené maturitou a zároveň má najmenej tri roky praxe v odbore. Táto podmienka platí v tom prípade, ak ju nespĺňa sám prevádzkovateľ skládky odpadov. Táto osoba alebo tieto osoby musia byť u prevádzkovateľa skládky v pracovnoprávnom alebo inom právnom vzťahu, ktorý je upravený Obchodným zákonníkom alebo Občianskym zákonníkom. Podľa Obchodného zákonníka musí mať mandátnu zmluvu alebo komisionársku zmluvu. Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu. Podľa Občianskeho zákonníka je to príkazná zmluva. Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Prevádzkovateľ skládky musí vždy zabezpečovať odborné vzdelávanie a technické vzdelávanie všetkých osôb, ktoré pracujú na skládke odpadov. Tiež musí prevádzkovateľ skládky po uzavretí v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou ju uzavrieť, rekultivovať, monitorovať a zabezpečiť starostlivosť o ňu. Orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva má prevádzkovateľ povinnosť oznámiť všetky negatívne stavy a vplyvy, ktoré má skládka na životné prostredie. Tieto informácie pochádzajú z monitorovania počas prevádzkovania skládky odpadov, ale i po uzavretí skládky. Prevádzkovateľ má povinnosť tieto negatívne stavy a vplyvy odstraňovať.

Okrem povinnosti ohlasovania musí prevádzkovateľ dodržiavať evidenčnú a ohlasovaciu povinnosť a povinnosť uchovávania evidencie o ohlasovaných údajoch a o umiestnení nebezpečných odpadov na skládke odpadov a ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 došlo k doplneniu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorému sa ohlásenia podávajú. Nejedná sa o zavedenie novej ohlasovacej povinnosti, ale iba o precizovanie legislatívneho textu doplnením orgánu, ktorému je potrebné ohlásenia podávať.

Prevádzkovateľ musí podľa potreby zabezpečiť kontrolné náhodné odbery vzoriek odpadu a skúšky a analýzy odpadu. Cieľom uvedenej analýzy je overiť deklarované údaje držiteľa odpadu o pôvode, vlastnostiach a zložení odpadu.

Novelou zákona č. 312/2018 Z. z. sa od 1. 1. 2019 vypustili písmená g) a h). Z povinností prevádzkovateľa skládky odpadov sa teda vypustila povinnosť ustanovená v § 19 ods. 1 písm. g) a h), ktorá súvisí s účelovou finančnou rezervou. Podľa zavedených úprav v § 24 „Účelová finančná rezerva“ sa prostriedky, ktoré tvoria účelovú finančnú rezervu, budú viesť na osobitnom účte alebo osobitných účtoch v Štátnej pokladnici a nie na osobitnom účte alebo osobitných účtoch prevádzkovateľa skládky odpadov. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné vypustiť povinnosti týkajúce sa prevádzkovateľa skládky odpadov, súvisiace s preukazovaním aktuálnej výšky účelovej finančnej rezervy a predkladaním výpisu z osobitného účtu prevádzkovateľa skládky odpadov.

Následne sa novelou zákona zmenilo celé znenie písmena j), a to od 1. 1. 2019. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy vydával písomné potvrdenie rovnaký orgán štátnej správy, ktorý vydáva aj súhlas na uzatvorenie a rekultiváciu skládky odpadov a následné monitorovanie, resp. povoľoval príslušnú prevádzku, t. j. podaním žiadosti o vydanie súhlasu na uzatvorenie, rekultiváciu a monitorovanie, sa žiadalo aj o vydanie potvrdenia na čerpanie účelovej finančnej rezervy. Nakoľko, podľa zavedenej zmeny kompetencia vydávania písomného potvrdenie podľa § 24 prechádza na ministerstvo, resp. ide o novú kompetenciu, bolo potrebné určiť prevádzkovateľovi skládky odpadov povinnosť požiadať o písomné potvrdenie podľa § 24 ods. 5 a 9.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 11. 2021 v ustanovení § 19 ods. 1 zmenilo znenie písmena g). Išlo o precizovanie textu, ktoré je výsledkom aplikačnej praxe, tak aby bolo jednoznačné, že monitorovanie sa realizuje aj počas prevádzky. Takýto výklad sa dal vyvodiť aj z predchádzajúceho znenia, v zmysle ktorého bol prevádzkovateľ povinný predkladať výsledky monitoringu, a teda takýto monitoring musí aj realizovať. Súčasne je samotné monitorovanie špecifikované vo vyhláške MŽP SR č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti, ktorú ministerstvo vydalo v súlade s § 105 ods. 3 písm. f) zákona o odpadoch. Tiež došlo k zmene termínu, ktorá súvisí s inými povinnosťami v zmysle zákona o odpadoch a vykonávacích predpisov, a týka sa povinnosti viesť evidenciu a oznamovať do 28. februára údaje z nej príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Zosúladením termínu docháza k zníženiu byrokratickej záťaže podnikateľských subjektov.

Prevádzkovateľ skládky odpadov je okrem povinností podľa § 14 a 17 je teda povinný vykonávať monitorovanie počas prevádzkovania skládky a po jej uzavretí, uchovávať záznamy z tohto monitoringu a každoročne do 28. februára nasledujúceho roka ohlasovať výsledky monitoringu za predchádzajúci kalendárny rok príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.

•    K odseku 2

V tomto ustanovení bol ponechaný právny stav z predchádzajúceho znenia zákona o odpadoch, podľa ktorého musí navrhované riešenie spôsobu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí, byť súčasťou dokumentácie už pri procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, keďže vhodný spôsob uzatvorenia skládky odpadov, je jedným z rozhodujúcich faktorov pri možnom vplyve skládky odpadov na životné prostredie po jej uzatvorení. Odvoláva sa na zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

•    K odseku 3

Novelou zákona č. 312/2018 Z. z. sa od 1. 1. 2019 zmenilo znenie odseku 3, podľa ktorého prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa naplnenia kapacity skládky odpadov alebo odo dňa uplynutia doby platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie vydaného podľa § 97 ods. 1 písm. a) požiadať o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j) a ak zanikla platnosť rozhodnutia na jej prevádzkovanie podľa § 114c ods. 13 písm. b) a ods. 14, je prevádzkovateľ skládky odpadov povinný požiadať o udelenie tohto súhlasu do dvoch mesiacov odo dňa zániku platnosti rozhodnutia.

Uvedená úprava súvisela s úpravou v § 114c, v rámci ktorej sa zadefinovali nové skutočnosti, s ktorými je spojený zánik platnosti rozhodnutia na prevádzkovanie skládky odpadov. Upravila sa povinnosť dotknutého prevádzkovateľa skládky odpadov požiadať o udelenie súhlasu na uzavretie skládky odpadov do dvoch mesiacoch odo dňa zániku platnosti tohto rozhodnutia v rámci všeobecných povinností v § 19, ktorých nesplnenie je sankcionované.

•    K odseku 4

Uvedené znenie bolo do ustanovenia doplnené od 1. 1. 2018 po novele zákona č. 292/2017 Z. z. Prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný uzavrieť skládku odpadov alebo jej časť alebo vykonať jej rekultiváciu najneskôr v posledný deň lehoty uvedenej v súhlase podľa § 97 ods. 1 písm. j).

Uvedená povinnosť prevádzkovateľa skládky odpadov sa doplnila v nadväznosti na novelu zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 26 ods. 9).

§ 19a

(1) Vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza skládka odpadov, ktorý je dotknutý rozhodnutím vydaným podľa § 114a ods. 1, má právo na primeranú jednorazovú náhradu za obmedzenie užívania pozemku od prevádzkovateľa skládky odpadov; toto právo zaniká, ak ho vlastník pozemku neuplatní u prevádzkovateľa skládky odpadov do jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 114a ods. 4).

(2) Ak medzi vlastníkom pozemku a prevádzkovateľom skládky odpadov nedôjde k dohode o výške jednorazovej náhrady podľa odseku 1 alebo k dohode o inom spôsobe náhrady za obmedzenie užívania pozemku, rozhodne o výške jednorazovej náhrady súd; návrh na súd je oprávnený podať ktorýkoľvek z nich do jedného roka odo dňa uplatnenia práva vlastníka pozemku na túto náhradu u prevádzkovateľa skládky odpadov.

Komentár k § 19a

Ustanovenie bolo do zákona o odpadoch doplnené od 1. 1. 2019 po novele zákona č. 312/2018 Z. z.

Úpravou sa poskytuje vlastníkovi pozemku dotknutému vydaním rozhodnutia podľa § 114a ods. 1 možnosť získania náhrady za obmedzenie jeho užívania od prevádzkovateľa. Podkladom na jej uplatnenie je rozhodnutie vydané podľa § 114a ods. 1, a preto toto rozhodnutie musí obsahovať údaje, ktoré umožnia vlastníkovi uplatniť právo na jednorazovú náhradu u prevádzkovateľa, a v prípade potreby aj na súde. Uplatnenie tejto náhrady je založené na princípe, že ak sa vlastník s prevádzkovateľom nedohodnú o výške jednorazovej náhrady alebo inom spôsobe náhrady za obmedzenie užívania pozemku alebo stavby, rozhodne o jej výške súd.

Podanie návrhu na súd je limitované lehotou jeden rok odo dňa uplatnenia práva na túto náhradu u prevádzkovateľa.

•    K odseku 1

Vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza skládka odpadov, ktorý je dotknutý rozhodnutím vydaným podľa § 114a ods. 1, má právo na primeranú jednorazovú náhradu za obmedzenie užívania pozemku od prevádzkovateľa skládky odpadov.

Ako sme už uviedli, uvedené právo zaniká, ak ho vlastník pozemku neuplatní u prevádzkovateľa skládky odpadov do jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 114a ods. 4).

Pozmeňujúcim návrhom sa terminologicky spresnilo znenie odseku 1 ustanovenia, nakoľko v platnom znení zákona ani v jeho predloženej novele nebola zavedená pre „prevádzkovateľa skládky odpadov“ legislatívna skratka.

•    K odseku 2

Ak medzi vlastníkom pozemku a prevádzkovateľom skládky odpadov nedôjde k dohode o výške jednorazovej náhrady podľa odseku 1 alebo k dohode o inom spôsobe náhrady za obmedzenie užívania pozemku, rozhodne o výške jednorazovej náhrady súd; návrh na súd je oprávnený podať ktorýkoľvek z nich do jedného roka odo dňa uplatnenia práva vlastníka pozemku na túto náhradu u prevádzkovateľa skládky odpadov.

V § 19a ods. 2 sa za slová „uplatnenie práva“ vložili slová „vlastníka pozemku“, čím sa pojmovo precizovalo ustanovenie odseku 2 doplnením oprávnenej osoby.

Nakladanie s ortuťou

§ 20

Základné ustanovenia

(1) Ustanovenia tohto zákona o nakladaní s odpadovou ortuťou sa vzťahujú na odpadovú ortuť^38a) a ortuť38b) vrátane zlúčenín ortuti^38c) a zmesí ortuti,^38d) ktorá sa považuje za odpad podľa osobitného predpisu³⁹⁾ (ďalej len „odpadová ortuť“) a ktorá sa musí zneškodniť.

(2) Odpadová ortuť sa zneškodňuje činnosťami D 12 alebo D 15 podľa prílohy č. 2 tak, aby bola zabezpečená vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí.

(3) Ortuť sa dočasne uskladňuje na viac ako rok v povrchových zariadeniach určených a vybavených na tento účel, v soľných baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdých hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane za podmienok ustanovených v tomto zákone.

[účinnosť od 1. januára 2023

(3) Dočasne uskladňovať odpadovú ortuť v kvapalnom skupenstve v povrchových zariadeniach určených a vybavených na tento účel (ďalej len „úložisko dočasného uskladnenia odpadovej ortuti“) sa zakazuje.]

(4) Odpadová ortuť sa pred jej zneškodnením trvalým uložením podľa osobitného predpisu^39a) upravuje v zariadeniach určených a vybavených na tento účel (ďalej len „zariadenie na úpravu odpadovej ortuti“).

(5) Odpadová ortuť sa trvalo uskladňuje v podzemných alebo v povrchových zariadeniach na trvalé uskladnenie odpadovej ortuti (ďalej len „úložisko trvalého uskladnenia odpadovej ortuti“) za podmienok ustanovených v tomto zákone

a) v soľných baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdých hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane, ak bola odpadová ortuť upravená procesom konverzie, alebo

b) v povrchových zariadeniach určených a vybavených na tento účel s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane, ak bola odpadová ortuť upravená procesom konverzie a solidifikácie.

(6) Pôvodca odpadovej ortuti je povinný zabezpečiť zneškodnenie odpadovej ortuti jej trvalým uložením v úložisku trvalého uskladnenia odpadovej ortuti.

(7) Odpadová ortuť sa dočasne uskladňuje v povrchových zariadeniach určených a vybavených na tento účel, v soľných baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdých hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane (ďalej len „úložisko dočasného uskladnenia odpadovej ortuti“) za podmienok ustanovených v tomto zákone.

(8) Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa skládky odpadov a účelovej finančnej rezervy (§ 24) sa primerane vzťahujú aj na úložisko dočasného uskladnenia odpadovej ortuti a na úložisko trvalého uskladnenia odpadovej ortuti, ak § 20 až 23 neustanovujú inak.

(9) Pôvodca odpadovej ortuti, ktorá pochádza z priemyselnej výroby chlóru a alkalických hydroxidov, čistenia zemného plynu alebo z ťažby a tavenia neželezných kovov, oznamuje ministerstvu každoročne do 31. mája údaje podľa osobitného predpisu.^39b)

Komentár k § 20

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa 1. 1. 2018 zmenilo celé znenie § 20 vrátane nadpisu nad ním, ktorým je nakladanie s ortuťou.

•    K odseku 1

Týmto znením sa upresnila definícia ortuti a upravil sa rozsah pôsobnosti zákona pre oblasť nakladania s ortuťou v súlade s novým nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008 (ďalej len „nariadenie o ortuti“), ktoré sa uplatňuje od 1. januára 2018.

Ustanovenia tohto zákona o nakladaní s odpadovou ortuťou sa vzťahujú na odpadovú ortuť a ortuť vrátane zlúčenín ortuti a zmesí ortuti, ktorá sa považuje za odpad podľa osobitného predpisu a ktorá sa musí zneškodniť.

 

Odpadová ortuť

Podľa Čl. 2 bod 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008 (Ú. v. EÚ L 137, 24. 5. 2017) je odpadová ortuť kovová ortuť, ktorá sa považuje za odpad v zmysle s článku 3 bod 1 smernice 2008/98/ES.

 

Ortuť

Podľa Čl. 2 bod 1 nariadenia (EÚ) 2017/852 je ortuť elementárna (kovová) ortuť (Hg, registračné číslo CAS 7439-97-6).

 

Zlúčeniny ortuti

Podľa Čl. 2 bod 2 nariadenia (EÚ) 2017/852 je zlúčenina ortuti akákoľvek látka tvorená atómami ortuti a jedným alebo viacerými atómami iných chemických prvkov, ktoré možno rozdeliť na iné zložky len chemickými reakciami.

 

Zmesi ortuti

Podľa Čl. 2 bod 3 nariadenia (EÚ) 2017/852 je zmes ortuti zmes alebo roztok zložený z dvoch alebo viacerých látok.

Odpad

Podľa Čl. 11 nariadenia (EÚ) 2017/852 bez toho, aby bol dotknutý článok 2 bod 5 tohto nariadenia, sa ortuť a zlúčeniny ortuti, či už v čistej forme alebo ako zmesi, považujú za odpad v zmysle smernice 2008/98/ES a zneškodňujú sa bez ohrozenia ľudského zdravia alebo poškodenia životného prostredia v súlade s uvedenou smernicou, a to z akýchkoľvek týchto veľkých zdrojov:

–   z priemyselnej výroby chlóru a alkalických hydroxidov;

–   z čistenia zemného plynu;

–   z ťažby a tavenia neželezných kovov;

–   z extrakcie z cinabaritu v Únii.

Takéto zneškodňovanie nesmie viesť k žiadnemu spätnému získavaniu ortuti.

•    K odseku 2

Zákonom je ustanovené, akými spôsobmi sa zneškodňuje kovová ortuť, ktorá sa považuje za odpad. Zároveň platí, že za každých okolností musí byť zabezpečená vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí. Ortuť sa zneškodňuje buď takým spôsobom, že sa trvalé uloží, napr. umiestnenie kontajnerov v baniach alebo sa skladuje pred použitím niektorej z činností, ktoré sú uvedené v prílohe k zákonu o odpadoch, okrem dočasného uloženia pred zberom na mieste vzniku.

Odpadová ortuť sa zneškodňuje činnosťami D 12 alebo D 15 podľa prílohy č. 2 tak, aby bola zabezpečená vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí.

•    K odseku 3

Znenie odsekov 3 až 8 boli zosúladené s novým nariadením o ortuti. Odpadová ortuť pochádzajúca z veľkých zdrojov uvedených v čl. 11 nariadenia o ortuti musí byť zneškodnená trvalým uložením v úložisku trvalého uskladnenia ortuti.

Pred trvalým uložením musí byť odpadová ortuť spracovaná tak, aby bola v pevnom skupenstve, stabilná a nerozpustná vo vode. Keďže dostupná kapacita zariadení na konverziu a solidifikácie odpadovej ortuti je obmedzená, bolo potrebné umožniť dočasne skladovať aj odpadovú ortuť v kvapalnom skupenstve.

Znenie nadobudne účinnosť až od roku 2023. Dočasne uskladňovať odpadovú ortuť v kvapalnom skupenstve v povrchových zariadeniach určených a vybavených na tento účel sa zakazuje.

Po novele zákona č. 312/2018 Z. z. sa od 1. 1. 2019 v odseku 3 vypustili slová „(ďalej len „úložisko dočasného uskladnenia odpadovej ortuti“)“.

•    K odseku 4

Odpadová ortuť sa pred jej zneškodnením trvalým uložením upravuje v zariadeniach určených a vybavených na tento účel.

Pred trvalým zneškodnením sa odpadová ortuť podrobí konverzii a v prípade, že sa má trvalo zneškodniť v povrchových zariadeniach, konverzii a solidifikácii.

Odpadová ortuť, ktorá sa podrobila konverzii a prípadne solidifikácii, sa trvalo zneškodňuje iba v nasledovných zariadeniach na trvalé uskladnenie, ktoré majú povolenie na zneškodňovanie nebezpečného odpadu:

–   v soľných baniach prispôsobených na trvalé uskladnenie odpadovej ortuti, ktorá sa podrobila konverzii, alebo v hlboko uložených podzemných skalných útvaroch, ktoré poskytujú rovnakú alebo vyššiu úroveň bezpečnosti a uzavretia, ako soľné bane; alebo

–   v povrchových zariadeniach určených a vybavených na trvalé uskladnenie odpadovej ortuti, ktorá sa podrobila konverzii a solidifikácii, ktoré poskytujú rovnakú alebo vyššiu úroveň bezpečnosti a uzavretia, ako je uvedené v písmene a).

Prevádzkovatelia zariadení na trvalé uskladnenie zabezpečia, že odpadová ortuť, ktorá sa podrobila konverzii prípadne solidifikácii, sa uskladní oddelene od ostatného odpadu do odpadových balíkov v skladovacej komore, ktorá je hermeticky uzavretá.

Uvedení prevádzkovatelia ďalej zabezpečia, aby požiadavky uvedené v smernici 1999/31/ES vrátane osobitných požiadaviek na dočasné uskladnenie odpadovej ortuti, ktoré sú stanovené v tretej a piatej zarážke oddielu 8 prílohy I a prílohy II k smernici, boli splnené, pokiaľ ide o zariadenia na trvalé uskladnenie.

•    K odseku 5

Odpadová ortuť sa trvalo uskladňuje v podzemných alebo v povrchových zariadeniach na trvalé uskladnenie odpadovej ortuti. Zákon ustanovuje splnenie zákonných podmienok:

–   v soľných baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdých hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane, ak bola odpadová ortuť upravená procesom konverzie, alebo

–   v povrchových zariadeniach určených a vybavených na tento účel s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane, ak bola odpadová ortuť upravená procesom konverzie a solidifikácie.

•    K odseku 6

Povinnosťou pôvodcu odpadovej ortuti je zabezpečiť zneškodnenie odpadovej ortuti, a to zásadne jej trvalým uložením v úložisku trvalého uskladnenia odpadovej ortuti.

Novela zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019 doplnila do ustanovenia § 20 nový odsek 7, podľa ktorého sa odpadová ortuť dočasne uskladňuje v povrchových zariadeniach určených a vybavených na tento účel, v soľných baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdých hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane za podmienok ustanovených v zákone o odpadoch. Ide zásadne o úložisko dočasného uskladnenia odpadovej ortuti.

Novým odsekom 7 došlo k precizovaniu legislatívneho textu a z dôvodu zavedenia legislatívnej skratky „úložisko dočasného uskladnenia odpadovej ortuti“ bolo pôvodne navrhované znenie ustanovenia, ktoré bolo v návrhu zákona umiestnené v odseku 9, presunuté do odseku 7.

•    K odseku 8

Zákon o odpadoch obsahuje ustanovenia týkajúce sa skládky odpadov a účelovej finančnej rezervy (§ 24), ktoré sa primerane vzťahujú aj na úložisko dočasného uskladnenia odpadovej ortuti a na úložisko trvalého uskladnenia odpadovej ortuti.

•    K odseku 9

Pôvodca odpadovej ortuti, ktorá pochádza z priemyselnej výroby chlóru a alkalických hydroxidov, čistenia zemného plynu alebo z ťažby a tavenia neželezných kovov, oznamuje ministerstvu každoročne do 31. mája údaje podľa príslušného nariadenia.

Hospodárske subjekty pôsobiace v priemyselných odvetviach uvedených v článku 11 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) 2017/852 zasielajú každý rok do 31. mája príslušným orgánom dotknutých členských štátov tieto údaje:

–   údaje o celkovom množstve odpadovej ortuti uloženom v každom z ich zariadení;

–   údaje o celkovom množstve odpadovej ortuti zaslanom do jednotlivých zariadení, ktoré uskutočňujú dočasné uskladnenie, konverziu prípadne solidifikáciu odpadovej ortuti alebo trvalé uskladnenie odpadovej ortuti, ktorá sa podrobila konverzii prípadne solidifikácii;

–   umiestnenie a kontaktné údaje každého zariadenia uvedeného v písmene b);

–   kópiu osvedčenia, ktoré poskytol prevádzkovateľ zariadenia. v ktorom sa uskutočňuje dočasné uskladnenie odpadovej ortuti, v súlade s článkom 14 ods. 1;

–   kópiu osvedčenia, ktoré poskytol prevádzkovateľ zariadenia, v ktorom sa uskutočňuje konverzia prípadne solidifikácia odpadovej ortuti, v súlade s článkom 14 ods. 2;

–   kópiu osvedčenia, ktoré poskytol prevádzkovateľ zariadenia, v ktorom sa uskutočňuje dočasné uskladnenie odpadovej ortuti, ktorá sa podrobila konverzii prípadne solidifikácii v súlade s článkom 14 ods. 3

Údaje uvedené v článku 12 v odseku 1 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2017/852 sa uvádzajú pomocou kódov stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2150/2002 (16). Povinnosti stanovené v odsekoch 1 a 2 sa prestanú uplatňovať na hospodársky subjekt zariadení na výrobu chlóru a alkalických hydroxidov od jedného roku po dátume vyradenia všetkých ortuťových elektrolyzérov prevádzkovaných hospodárskym subjektom z prevádzky v súlade s vykonávacím rozhodnutím 2013/732/EÚ a po odovzdaní všetkej ortuti do zariadení na spracovanie odpadu.

§ 21

Povinnosti prevádzkovateľa
úložiska dočasného uskladnenia
odpadovej ortuti a prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia
odpadovej ortuti

(1) Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti a prevádzkovateľ úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti sú povinní nakladať s odpadovou ortuťou a prevádzkovať úložisko dočasného uskladnenia odpadovej ortuti, alebo úložisko trvalého uskladnenia odpadovej ortuti v súlade s rozhodnutím podľa § 97 ods. 1 písm. q) a týmto zákonom.

(2) Zakazuje sa prevádzkovať úložisko dočasného uskladnenia odpadovej ortuti a úložisko trvalého uskladnenia odpadovej ortuti, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa tohto zákona.

(3) Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti je okrem povinností prevádzkovateľa zariadenia podľa § 17 povinný

a) spracovať a mať schválenú projektovú dokumentáciu na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o úložisko dočasného uskladnenia odpadovej ortuti po jeho uzavretí; spracovanú projektovú dokumentáciu prikladá žiadateľ o udelenie súhlasu na prevádzkovanie úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti podľa § 97 ods. 1 písm. q) k žiadosti o udelenie tohto súhlasu,

b) prevádzkovanie úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti zabezpečovať osobou v pracovnoprávnom alebo inom právnom vzťahu³⁸⁾ s minimálne stredoškolským vzdelaním ukončeným maturitou a s najmenej tromi rokmi praxe v odbore, ak uvedenú podmienku nespĺňa sám prevádzkovateľ úložiska,

c) zabezpečovať odborné vzdelávanie a technické vzdelávanie personálu úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti,

d) zabezpečiť nepretržité monitorovanie úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti počas celej doby jeho prevádzky, v čase, keď sú vykonávané úkony na ukončenie jeho prevádzky a po ukončení jeho prevádzky,

e) oznámiť bezodkladne príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva únik ortuti, negatívne stavy a vplyvy na životné prostredie zistené monitoringom počas prevádzkovania úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti a po jeho uzavretí,

f) odstraňovať bezodkladne negatívne stavy a vplyvy na životné prostredie zistené monitoringom úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti a únikom ortuti a obnoviť bezpečnosť dočasného uskladnenia odpadovej ortuti,

g) bezodkladne prijať opatrenia v prípade zistenia úniku ortuti, ktorými sa predíde akýmkoľvek ďalším emisiám ortuti do životného prostredia,

h) preukázať na žiadosť príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obce, v katastrálnom území ktorej sa úložisko dočasného uskladnenia odpadovej ortuti nachádza, do troch pracovných dní aktuálnu výšku účelovej finančnej rezervy,

  i) uskladňovať kontajnery, v ktorých sa nachádza ortuť tak, aby

    1. bol zaistený ľahký a bezpečný prístup ku všetkým kontajnerom, v ktorých sa nachádza ortuť bez ohrozenia zdravia a života ľudí, a 

    2. sa nachádzali v zberných nádržiach bez prasklín a netesností s povrchom, ktorý neprepúšťa ortuť a ich objem zodpovedá množstvu uskladnenej ortuti,

  j) oznamovať bezodkladne príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva neprevzatie kontajnera, v ktorom sa nachádza ortuť,

k) zabezpečiť aspoň raz mesačne kontrolu úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti a kontajnerov osobou zodpovednou za jeho prevádzku,

  l) úložisko dočasného uskladnenia odpadovej ortuti uzavrieť, rekultivovať, monitorovať a zabezpečiť starostlivosť oň po jeho uzavretí v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou,

m) návrh riešenia spôsobu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti po jeho uzavretí predložiť ako súčasť dokumentácie pri posudzovaní vplyvov na životné ­pro­stredie,¹⁹⁾

n) uchovávať záznamy z monitoringu počas prevádzkovania úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti a po jeho uzavretí a každoročne do 31. januára nasledujúceho roka ohlasovať výsledky monitoringu príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva,

o) viesť a uchovávať evidenciu, ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a uchovávať ohlásené údaje,

p) uchovávať doklady potrebné na prevzatie ortuti na úložisko podľa § 22 ods. 3 a 4,

q) vyhotoviť záznam o vyskladnení a odovzdaní ortuti z úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti, bezodkladne ho zaslať príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a uchovávať ho,

r) požiadať o predloženie dokladov uvedených v § 23 ods. 6 a uchovávať ich,

s) uskladňovať ortuť oddelene od iného odpadu.

(4) Povinnosti podľa odseku 3 okrem písmen q) a r) sa vzťahujú na prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti.

(5) Každý únik ortuti je udalosťou s významným vplyvom na životné prostredie.

Komentár k § 21

Po novele zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 precizoval text nadpisu nad § 21 v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20.

 

Ortuť sa dočasne uskladňuje na viac ako rok v povrchových zariadeniach určených a vybavených na tento účel, v soľných baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdých hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane. Celé uskladnenie musí prebiehať za zákonom stanovených podmienok.

•    K odseku 1 a 2

Povinnosti prevádzkovateľa úložiska ortuti svojím obsahom do určitej miery prekrývajú s povinnosťami prevádzkovateľa skládky odpadov.

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 nanovo zmenilo znenie odseku 1 a odseku 2. Ustanovenie upravené v zmysle nariadenia o ortuti, podľa ktorého sa ortuť môže dočasne uskladňovať najneskôr do konca roku 2022, následne musí byť zabezpečená jej úprava na pevné skupenstvo a trvalé uloženie.

Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti a prevádzkovateľ úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti majú podľa tohto ustanovenia uvedenú povinnosť:

–   nakladať s odpadovou ortuťou,

–   prevádzkovať úložisko dočasného uskladnenia odpadovej ortuti,

–   prevádzkovať úložisko trvalého uskladnenia odpadovej ortuti,

pričom všetky povinnosti musia byť v súlade s rozhodnutím podľa § 97 ods. 1 písm. q) a týmto zákonom.

Zákon v odseku 2 vymedzuje zákaz prevádzkovať úložisko dočasného uskladnenia odpadovej ortuti a úložisko trvalého uskladnenia odpadovej ortuti, ktoré nespĺňajú požiadavky v zmysle zákona o odpadoch.

•    K odseku 3

Zákonom sú ustanovené povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti. Po novele zákona č. 312/2018 Z. z. sa od 1. 1. 2019 sa v takmer všetkých písmenách za slovo „uskladnenia“ vložilo slovo „odpadovej“, čím došlo k legislatívnotechnickej zmene z dôvodu zosúladenia s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008.

Medzi povinnosti tohto prevádzkovateľa patria povinnosti podľa ustanovenia § 17 tohto zákona. Ďalšími povinnosťami sú povinnosti, ktoré výhradne súvisia s dočasným úložiskom. Prevádzkovateľ dočasného úložiska má povinnosť spracovať a mať schválenú projektovú dokumentáciu na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o úložisko dočasného uskladnenia ortuti po uzavretí tohto dočasného úložiska. Dokumentáciu prikladá žiadateľ o udelenie súhlasu na prevádzkovanie úložiska dočasného uskladnenia ortuti k žiadosti o udelenie tohto súhlasu. Aj v tomto prípade platí, že prevádzkovateľ musí mať zabezpečenú osobu v pracovnoprávnom alebo inom právnom vzťahu. Táto osoba tiež musí mať ukončené minimálne stredoškolské vzdelania a príslušnú prax v tomto odbore. Vyžaduje sa trojročná prax. Uvedené platí v tom prípade, ak prevádzkovateľ nespĺňa túto podmienku. Prevádzkovateľ musí zabezpečovať odborné vzdelávanie a technické vzdelávanie personálu, musí za každých okolností zabezpečiť nepretržité monitorovanie úložiska počas celej prevádzky, keď je pripravené ukončenie a tiež po ukončení úložiska. Prevádzkovateľ tiež musí oznámiť, a to okamžite, že došlo k úniku ortuti. Oznámenie podáva orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Taktiež oznamuje vplyvy na životné prostredie, ktoré boli zistené z monitorovania počas prevádzky alebo po ukončení a zároveň je povinný ich odstraňovať. Následne musia obnoviť bezpečnosť dočasného uskladnenia ortuti, prijať opatrenia, ktorými by sa predišlo ďalším preniknutiam ortuti do životného prostredia. Aj pri tomto prevádzkovateľovi platí, že musí preukazovať aktuálnu výšku finančnej účelovej rezervy v zákonom stanovenej lehote. Preukazuje ju na žiadosť orgánu štátnej správy alebo obci, v ktorej území sa nachádza. Do 15. februára kalendárneho roka prevádzkovateľ oznámi podpísaný výpis z osobitného účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky o výške účelovej finančnej rezervy. Tento výpis preukazuje pohyby na účte za predošlý kalendárny rok. Uvedený výpis predkladá každý rok.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa z odseku 3 od 27. 12. 2019 vypustilo písmeno i). Uvedená právna úprava reaguje na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy finančné prostriedky účelovej finančnej rezervy sa sústreďujú na účte vedenom v Štátnej pokladnici (§ 24 ods. 4), z uvedeného dôvodu nie je potrebné, aby prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti predkladal príslušnému orgánu výpis z osobného účtu, na ktorom sa sústreďujú finančné prostriedky viazané ako účelová finančná rezerva.

Prevádzkovateľ dočasného úložiska má aj ďalšiu povinnosť, a to uskladňovať kontajnery, v ktorých sa nachádza ortuť. Musí byť zaistený ľahký a bezpečný prístup ku všetkým kontajnerom. V tomto prípade musí byť zabezpečené, že nedôjde k ohrozeniu zdravia a života ľudí. Kontajnery, v ktorých je uskladnená ortuť, sa musia nachádzať v zberných nádržiach bez prasklín a netesností s povrchom.

Dôvodom je, aby nedochádzalo k prepúšťaniu ortute. Objem musí zodpovedať množstvu uskladnenej ortuti. Prevádzkovateľ tiež musí bez zbytočného odkladu oznámiť príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, že neprevzal kontajner s ortuťou. Kontrola úložiska a kontajnerov s ortuťou sa musí vykonávať minimálne raz do mesiaca a túto kontrolu je povinný zabezpečiť prevádzkovateľ, tiež musí zabezpečiť monitorovanie v súlade s dokumentáciou, zabezpečiť uzavretie a predložiť návrh na uzavretie a po jeho uzavretí musí uvedený návrh predložiť ako súčasť dokumentácie pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa príslušného právneho predpisu. Všetky záznamy z monitorovania musí prevádzkovateľ uchovávať a na požiadanie ich predložiť orgánu štátnej správy. Každý rok do konca januára prevádzkovateľ ohlasuje výsledky monitorovania po uzavretí úložiska za predchádzajúci kalendárny rok.

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 zmenilo znenie písmena p), v súvislosti s ktorým prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti je okrem povinností prevádzkovateľa zariadenia podľa § 17 povinný viesť a uchovávať evidenciu, ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a uchovávať ohlásené údaje.

Novým znením písmena p) došlo k precizovaniu textu a doplneniu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorému je potrebné podávať ohlásenie.

Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti je oprávnený prevziať ortuť iba na dočasné uskladnenie, a to po predložení dokladu o množstve ortuti z úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti, sprievodného listu a identifikačného listu nebezpečného odpadu, údajov o vlastnostiach a zložení ortuti a potvrdenia o kontajneri.

V ods. 3 písm. r) sa za slovo „ortuti“ vložili slová „z úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti“, čím došlo k precizovaniu textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti, nakoľko vyskladnenie ortuti je možné len z úložiska dočasného uskladnenia ortuti. K uvedenej zmene došlo po novele zákona č. 292/2017 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2018.

Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti a ten, kto je pôvodcom ortuti, sú povinní uzavrieť písomnú zmluvu o dočasnom uskladnení ortuti. Zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to najviac na obdobie piatich rokov s možnosťou jej predĺženia najviac o ďalších päť rokov. Prevádzkovateľ úložiska má povinnosť vyhotoviť záznam o vyskladnení a odovzdaní ortuti. Následne ho bez zbytočného odkladu zašle príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.

Uvedený záznam má povinnosť uchovať a tiež musí požiadať o predloženie dokladov podľa tohto zákona a taktiež ich uchovávať. Ten, komu sa odovzdáva vyskladnená ortuť, je povinný prevádzkovateľovi úložiska dočasného uskladnenia ortuti preukázať, že má zmluvne zabezpečené trvalé uloženie tejto ortuti a na jeho žiadosť predložiť o tom doklad vystavený a podpísaný osobou, ktorá trvalé uloženie ortuti vykoná. Poslednou povinnosťou prevádzkovateľa dočasného úložiska je uskladňovať ortuť oddelene od iného odpadu.

•    K odseku 4

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 doplnila za odsek 3 nový odsek 4. Povinnosti vyššie uvedené sa vzťahujú na prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti okrem vymedzených výnimiek.

K zmene došlo vzhľadom na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti, a práve preto bolo nevyhnutné doplniť aj povinnosti prevádzkovateľa tohto úložiska, ktoré sú obdobné ako povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

V nadväznosti na vypustenie písmena i) v § 21 ods. 3 od 27. 12. 2019 a následnú zmenu označenia doterajších písmen j) až t) bola potrebná úprava aj v odseku 4.

•    K odseku 5

Do znenia tohto odseku sa prebrala smernica bod 3 časť A posledná veta v druhom odseku smernice 2011/97/EÚ. Podľa tohto znenia platí, že každý únik ortuti je považovaný za významnú udalosť, ktorá vo veľkej miere ovplyvňuje životné prostredie.

§ 22

Odovzdanie odpadovej ortuti a prevzatie odpadovej ortuti na úložisko dočasného uskladnenia odpadovej ortuti
a na úložisko trvalého uskladnenia
odpadovej ortuti

(1) Ten, kto je pôvodcom ortuti, je povinný odovzdať ortuť na úložisko dočasného uskladnenia ortuti alebo zabezpečiť jej trvalé uloženie na úložisku trvalého uskladnenia odpadovej ortuti v súlade s ustanoveniami tohto zákona o nakladaní s ortuťou.

(2) Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti je oprávnený prevziať na dočasné uskladnenie výlučne ortuť s obsahom vyšším ako 99,9 hmotnostného percenta, ktorá je zbavená nečistôt, ktoré môžu spôsobiť koróziu uhlíkovej ocele alebo nehrdzavejúcej ocele, akou sú predovšetkým roztok kyseliny dusičnej a roztoky chloridových solí. Prevádzkovateľ úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti je oprávnený prevziať na trvalé uskladnenie výlučne odpadovú ortuť v tuhom skupenstve, ktorá prešla úpravou podľa § 20 ods. 5.

(3) Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti a prevádzkovateľ úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti sú oprávnení prevziať odpadovú ortuť len po predložení

a) dokladu o množstve ortuti,

b) sprievodného listu a identifikačného listu nebezpečného odpadu,

c) údajov o vlastnostiach a zložení ortuti a

d) potvrdenia o kontajneri.

(4) Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti a ten, kto je pôvodcom ortuti, sú povinní uzavrieť písomnú zmluvu o dočasnom uskladnení ortuti. Zmluva sa uzatvára na dobu určitú do 31. decembra 2022.

(5) Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti je oprávnený prevziať na dočasné uskladnenie iba ortuť, ktorá sa nachádza v nepoškodenom, utesnenom a neskorodovanom kovovom kontajneri.

(6) Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti je povinný kontajner, v ktorom sa nachádza ortuť, pred jeho prevzatím vizuálne skontrolovať. Poškodené, netesniace alebo skorodované kontajnery je povinný odmietnuť prevziať na dočasné uskladnenie.

(7) Povinnosti podľa odsekov 5 a 6 sa primerane vzťahujú aj na prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti.

Komentár k § 22

Zákon ustanovuje postup pri odovzdaní ortuti a následnom prevzatí ortuti na úložisko dočasného uskladnenia ortuti.

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 doplnil nadpis § 22 – Odovzdanie odpadovej ortuti a prevzatie odpadovej ortuti na úložisko dočasného uskladnenia odpadovej ortuti a na úložisko trvalého uskladnenia odpadovej ortuti. Nadpis je doplnený v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

•    K odseku 1

Uvedené znenie ukladá povinnosť, tomu, kto je pôvodcom ortuti, kde a komu má ortuť odovzdať na uskladnenie. Je možné uskladniť ortuť aj v inom členskom štáte mimo Slovenskej republiky. Pôvodca ortuti je povinný túto ortuť odovzdať na uloženie na úložisku trvalého uskladnenia odpadovej ortuti v zákonom stanovených medziach a za zákonom stanovených podmienok. Tiež sa k tomu viažu určité povinnosti podľa zákona o odpadoch.

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. bol od 1. 1. 2018 v odseku 1 precizovaný text v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

•    K odseku 2

Zákon o odpadoch ustanovuje, že na úložisko dočasného uskladnenia ortuti možno uskladniť iba ortuť, ktorá je považovaná za odpad. Tiež platí, že táto ortuť je s vyšším obsahom hmotnostného percenta ako 99,9. Ortuť zároveň musí byť zbavená nečistôt. Je to najmä preto, že tieto nečistoty by mohli spôsobiť koróziu uhlíkovej ocele alebo nehrdzavejúcej ocele. Medzi také nečistoty, ktoré to môžu spôsobiť, patrí roztok kyseliny dusičnej alebo roztoky chloridových solí. Prevádzkovateľ má teda oprávnenie prevziať takúto ortuť, ktorá spĺňa uvedené podmienky. Prevádzkovateľ úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti je oprávnený prevziať na trvalé uskladnenie výlučne odpadovú ortuť v tuhom skupenstve, ktorá prešla úpravou podľa § 20 ods. 5.

V nadväznosti na implementáciu nariadenia bolo nevyhnutné doplniť povinnosť aj pre prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia ortuti, a to po novele zákona č. 292/2017 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2018.

 

Ortuť

Ide o chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Hg a protónové číslo 80. Je to jediný kov, a okrem brómu jediný prvok, ktorý je za normálnych atmosferických podmienok v kvapalnom stave. Kvôli veľkému povrchovému napätiu nevsiakne do podkladu, ale vytvára mierne sploštené kvapky. Tak ako iné kovy je elektricky vodivý. Má katalytické vlastnosti, a preto sa používa na výrobu rôznych chemických zlúčenín, ako napríklad acetaldehyd a pod. Ortuťové výpary sú veľmi toxické.

•    K odseku 3

V súlade s týmto ustanovením platí, že prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti a prevádzkovateľ úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti sú oprávnení prevziať odpadovú ortuť len po predložení príslušných dokladov.

Podľa novej úvodnej vety povinnosť prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti platí aj pre prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia ortuti. K zmene došlo po novele zákona č. 292/2017 Z. z. platnej od 1. 1. 2018.

Ak tieto doklady priložené nebudú, prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti nemôže takúto ortuť prevziať na dočasné uskladnenie. Doklady prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia uchováva a sú súčasťou záznamov, ktoré patria k ortuti. Medzi takéto doklady patrí doklad o množstve ortuti, ktorá bola odovzdaná na dočasné uskladnenie, ďalej to je sprievodný list a identifikačný list o nebezpečnom odpade, údaje o ortuti a údaje, aké vlastnosti a zloženie má táto ortuť. Posledným údajom je potvrdenie o kontajneri. Uvedená požiadavka bola prebratá z prílohy smernice 2011/97/EÚ.

•    K odseku 4

Ustanovenie sa zaoberá zmluvou na účely dočasného uskladnenia ortuti na úložisku dočasného uskladnenia. Platí zásada, že uskladnenie ortuti je vyložene len dočasného charakteru. Predpokladá sa, že Európska únia upraví postup a požiadavky na konečné zneškodnenie ortuti v dočasnej dobe. Vzhľadom na dočasnosť uskladnenia je upravená požiadavka na existenciu zmluvného vzťahu. Je to najmä z toho dôvodu, aby bolo jasné, kto znáša náklady v takom prípade, že dôjde k situácii a potrebe vyskladnenia tejto ortuti.

Zmluvu medzi sebou uzatvárajú prevádzkovateľ dočasného uskladnenia ortuti, čiže ten, ktorý ju preberá a pôvodca ortuti, čiže ten, kto uvedenú ortuť odovzdáva na uskladnenie.

Zmluva musí mať písomný charakter a je uzatvorená vždy na dobu určitú. Zmluva sa uzatvára na dobu určitú do 31. decembra 2022.

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 zmenilo znenie druhej vety v odseku 4, podľa ktorej sa zmluva uzatvára na dobu určitú do 31. decembra 2022.

V zmysle nariadenia o ortuti môže byť kvapalná ortuť uložená na úložisku dočasného uskladnenia ortuti len do 31. decembra 2022. Na Európsku komisiu nariadenie o ortuti delegovalo právomoc prijať delegovaný akt, ktorým posunie účinnosť zákazu ukladať kvapalnú ortuť do úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

•    K odseku 5 a 6

Zákonom sú ustanovené podmienky na kontajner, v ktorom je ortuť uskladnená. Uvedené znenie bolo prebraté z prílohy smernice 2011/97/EÚ. Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti ma právo prevziať iba ortuť, ktorá je uskladnená v nepoškodenom, utesnenom a neskorodovanom kovovom kontajneri.

Jeho povinnosťou je kontajner skontrolovať predtým, ako tento kontajner prevezme. Poškodené, netesniace alebo skorodované kontajnery má právo odmietnuť. Takéto kontajnery na dočasné uskladnenie neprevezme. Kontajner za každých okolností musí spĺňať zákonom stanovené podmienky.

Po novele zákona č. 292/2017 Z. z. sa ustanovenie doplnilo o odsek 7 s účinnosťou od 1. 1. 2018.

Povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti platia aj pre prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

§ 23

Vyskladnenie ortuti

(1) Ten, kto odpadovú ortuť odovzdal na dočasné uskladnenie (ďalej len „pôvodný držiteľ odpadovej ortuti“), je povinný zabezpečiť spätné prevzatie odpadovej ortuti od prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti, zabezpečiť odovzdanie odpadovej ortuti do zariadenia na úpravu odpadovej ortuti a následné odovzdanie na trvalé uloženie v úložisku trvalého uskladnenia odpadovej ortuti.

(2) Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti je povinný najneskôr ku koncu doby dočasného uskladnenia ortuti vyskladniť a odovzdať túto ortuť pôvodnému držiteľovi ortuti, jeho právnemu nástupcovi alebo s jeho súhlasom inej osobe oprávnenej na nakladanie s touto ortuťou, a to výlučne iba na účely jej následného odovzdania do zariadenia na úpravu odpadovej ortuti a trvalého uloženia v úložisku trvalého uskladnenia odpadovej ortuti.

(3) Ak pôvodný držiteľ ortuti zomrel alebo zanikol bez právneho nástupcu, prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti splní povinnosť podľa odseku 2 vyskladnením a odovzdaním tejto ortuti osobe oprávnenej na nakladanie s ňou na účel jej následného odovzdania do zariadenia na úpravu odpadovej ortuti a trvalého uloženia v úložisku trvalého uskladnenia odpadovej ortuti.

(4) Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti je povinný vyskladniť ortuť pred uplynutím doby, na ktorú bola dočasne uskladnená, na žiadosť pôvodného držiteľa ortuti alebo jeho právneho nástupcu alebo s jeho súhlasom na žiadosť inej osoby oprávnenej na nakladanie touto ortuťou a tejto osobe ju odovzdať na účely jej následného odovzdania do zariadenia na úpravu odpadovej ortuti a trvalého uloženia v úložisku trvalého uskladnenia odpadovej ortuti.

(5) Vyskladnenú ortuť je prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti povinný odovzdať výlučne osobne, v areáli úložiska dočasného uskladnenia ortuti, a to osobe uvedenej v odseku 2 alebo 3 alebo osobe, ktorá o vyskladnenie požiadala podľa odseku 4, ak sú ako prijímatelia vyskladnenej ortuti oprávnení na nakladanie s ňou a túto skutočnosť prevádzkovateľovi úložiska dočasného uskladnenia ortuti náležite ­pre­ukázali; v prípade nepreukázania tejto skutočnosti sa primerane uplatní postup podľa odseku 3.

(6) Ten, komu sa podľa odseku 5 odovzdáva vyskladnená odpadová ortuť, je povinný prevádzkovateľovi úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti preukázať, že má zmluvne zabezpečené odovzdanie do zariadenia na úpravu odpadovej ortuti a trvalé uloženie tejto odpadovej ortuti v úložisku trvalého uskladnenia odpadovej ortuti a na jeho žiadosť predložiť o tom doklad vystavený a podpísaný osobou, ktorá trvalé uloženie odpadovej ortuti v úložisku trvalého uskladnenia odpadovej ortuti vykoná.

(7) Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti je povinný zabezpečiť, aby sa vyskladnenie ortuti, jej odovzdanie a prevzatie prijímateľom, vrátane vyhotovenia súvisiaceho záznamu, vykonalo v jeden deň.

Komentár k § 23

Vyskladnením sa rozumie preloženie ortuti z dočasného úložiska na miesto trvalé. Ako sme uviedli v prechádzajúcom ustanovení tohto právneho predpisu, uskladnenie ortuti je iba dočasného charakteru. Preto sa z tohto dôvodu ako novinka upravil režim jej vyskladnenia. Výslovne sa doplnilo, že vyskladnenie sa vykonáva za účelom následného trvalého uloženia ortuti. Cieľom tohto znenia ustanovenia je sledovať celý tok nakladania s dočasne uloženou a následne vyskladnenou ortuťou.

•    K odseku 1

Znenie ustanovenia sa po novele zákona č. 292/2017 Z. z. zmenilo v celom znení od 1. 1. 2018. Ustanovenie bolo upravené v zmysle nariadenia o ortuti, podľa ktorého sa ortuť môže dočasne uskladňovať najneskôr do konca roku 2022, následne musí byť zabezpečená jej úprava na pevné skupenstvo a trvalé uloženie.

Text ustanovenia bol spresnený v zmysle, aby adresáti právnej normy jednoznačne poznali svoje povinnosti.

Podľa tohto ustanovenia ten, kto odpadovú ortuť odovzdal na dočasné uskladnenie, teda pôvodný držiteľ odpadovej ortuti, má povinnosť zabezpečiť spätné prevzatie odpadovej ortuti od prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti.

Jeho povinnosťou je zabezpečiť odovzdanie odpadovej ortuti do zariadenia na úpravu odpadovej ortuti a následné odovzdanie na trvalé uloženie v úložisku trvalého uskladnenia odpadovej ortuti.

•    K odseku 2

Ustanovením je vymedzená povinnosť prevádzkovateľa dočasného úložiska v súvislosti s vyskladnením dočasne uloženej ortuti. Jeho povinnosťou je na účely odovzdania do zariadenia na úpravu odpadovej ortuti a trvalého uloženia v úložisku trvalého uskladnenia odpadovej ortuti vyskladnenie a vrátenie pôvodnému držiteľovi ortuti. Uvedené má povinnosť urobiť najneskôr pred koncom uplynutia doby, na ktorú bola ortuť dočasne uskladnené v dočasnom úložisku. Ak nie je možné vyskladnenú ortuť vrátiť priamo pôvodnému držiteľovi, tak existuje možnosť podľa tohto odseku vrátiť túto ortuť jeho právnemu nástupcovi, prípadne inej osobe oprávnenej nakladať s ňou. Platí však podmienka, že uvedená osoba musí mať súhlas pôvodného držiteľa ortuti.

•    K odseku 3

V praxi môžu vznikať situácie, že ten kto si dal ortuť dočasne uskladniť, zanikne bez právneho nástupcu. Preto sa ustanovil v tomto odseku postup v prípade vzniku takýchto prípadov. Môže to byť aj v prípade smrti pôvodného držiteľa. Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti splní v uvedenom prípade povinnosť vyskladniť a odovzdať ortuti len takej osobe, ktorá je oprávnená nakladanie s ňou na účel jej následného odovzdania do zariadenia na úpravu odpadovej ortuti a trvalého uloženia v úložisku trvalého uskladnenia odpadovej ortuti.

•    K odseku 4

Ustanovením je upravená povinnosť žiadosti pôvodného držiteľa ortuti o vykonanie uskladnenia, ktorá musí byť podaná pred uplynutím doby uskladnenie na dočasnom úložisku.

Znenie odsekov 2 až 4 bolo precizované v nadväznosti na doplnenie zariadenia na úpravu ortuti a úložiska trvalého uskladnenia ortuti, nakoľko ortuť je možné vyskladniť z úložiska dočasného uskladnenia ortuti nielen do úložiska trvalého uskladnenia ortuti, ale aj do zariadenia na úpravu ortuti. K zmenám došlo po novele zákona č. 292/2017 Z. z. účinnej od 1. 1. 2018.

•    K odseku 5

Zákonom sa ustanovilo, že miestom odovzdania vyskladnenej kovovej ortuti je areál úložiska. Vyskladnené ortuť sa za každých okolností musí odovzdávať osobne pôvodnému držiteľovi alebo osobe, ktorá je oprávnená konať v jeho mene. Táto osoba však musí mať podľa tohto zákona oprávnenie.

•    K odseku 6

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 zmenilo znenie odseku 6 tak, aby sa zabezpečil účinný systém vysledovania odpadovej ortuti v celom reťazci nakladania s ortuťou.

Ustanovenie vymedzuje povinnosť týkajúcu sa toho, komu sa odovzdáva vyskladnená odpadová ortuť. Táto osoba plní uvedenú povinnosť voči prevádzkovateľovi úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti.

Ten, kto odovzdáva vyskladnenú odpadovú ortuť, má povinnosť preukázať, že má zmluvne zabezpečené odovzdanie do zariadenia na úpravu odpadovej ortuti a trvalé uloženie tejto odpadovej ortuti v úložisku trvalého uskladnenia odpadovej ortuti. Ďalej musí na jeho žiadosť predložiť o tom doklad vystavený a podpísaný osobou, ktorá trvalé uloženie odpadovej ortuti v úložisku trvalého uskladnenia odpadovej ortuti vykoná.

•    K odseku 7

Podľa tohto znenia proces vyskladnenia, odovzdania a prevzatia vyskladnenej kovovej ortuti vrátane vyhotovenia súvisiaceho záznamu sa vykoná v jeden a ten istý deň, aby sa predišlo možným špekuláciám v následnom nakladaní s týmto odpadom.

Účelová
finančná rezerva

§ 24

(1) Prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný počas prevádzky skládky odpadov vytvárať účelovú finančnú rezervu, ktorej prostriedky sa použijú na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí a na práce súvisiace s odvrátením havárie alebo obmedzením dôsledkov havárie hroziacej alebo vzniknutej po uzavretí skládky odpadov. Ten, kto prevádzkuje viac ako jednu skládku odpadov, vytvára účelovú finančnú rezervu pre každú skládku odpadov osobitne.

(2) Účelová finančná rezerva sa vytvára ročne na ťarchu výdavkov (nákladov)⁴⁰⁾ minimálne vo výške určeného podielu z celkových nákladov na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí.

(3) Ročná výška účelovej finančnej rezervy sa vypočíta ustanoveným spôsobom [§ 105 ods. 3 písm. h)].

(4) Prevádzkovateľ skládky odpadov odvádza prostriedky účelovej finančnej rezervy vo výške podľa odseku 3 ročne do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Prostriedky účelovej finančnej rezervy sa vedú na osobitnom účte ministerstva v Štátnej pokladnici.

(5) Prostriedky účelovej finančnej rezervy možno použiť po vydaní súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j) na činnosť, na ktorú bol tento súhlas vydaný. Ministerstvo vydá prevádzkovateľovi skládky odpadov písomné potvrdenie, v ktorom určí rozsah disponovania s prostriedkami účelovej finančnej rezervy potrebnými na zabezpečenie tejto činnosti. Ministerstvo si ako podklad pre písomné potvrdenie vyžiada záväzné stanovisko od príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo povoľujúceho orgánu.^40a)

(6) Ak dôjde k zániku prevádzkovateľa skládky odpadov bez právneho nástupcu podľa osobitného predpisu^40b) pred ukončením uzavretia, rekultivácie, monitorovania alebo zabezpečenia starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí, prechádzajú ku dňu zániku prevádzkovateľa skládky odpadov všetky práva a povinnosti súvisiace s vydaným súhlasom podľa § 97 ods. 1 písm. j) na obec, na ktorej území sa prevažná časť skládky odpadov nachádza; na túto obec prejde dňom prechodu práv a povinností aj právo nakladať s prostriedkami vytvorenej účelovej finančnej rezervy v súlade s odsekom 5. Povinnosti súvisiace s vydaným súhlasom podľa § 97 ods. 1 písm. j) prechádzajú na obec len do výšky reálne vytvorenej účelovej finančnej rezervy.

(7) Ak bol na prevádzkovateľa skládky odpadov vyhlásený konkurz, návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, bola prevádzkovateľovi skládky odpadov povolená reštrukturalizácia⁴¹⁾ alebo dôjde k zrušeniu živnostenského oprávnenia na príslušnú živnosť prevádzkovateľa skládky odpadov a zároveň nedôjde k ukončeniu jeho podnikania bez právneho nástupcu pred ukončením uzavretia, rekultivácie, monitorovania alebo zabezpečenia starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí, prechádzajú ku dňu predchádzajúcemu deň právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu, uznesenia o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, uznesenia o povolení reštrukturalizácie alebo ku dňu zrušenia živnostenského oprávnenia na príslušnú živnosť prevádzkovateľa skládky odpadov všetky práva a povinnosti súvisiace s vydaným súhlasom podľa § 97 ods. 1 písm. j) na obec, na ktorej území sa prevažná časť skládky odpadov nachádza; na túto obec prejde dňom prechodu práv a povinností aj právo nakladať s prostriedkami vytvorenej účelovej finančnej rezervy v súlade s odsekom 5. Povinnosti súvisiace s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí prechádzajú na obec len do výšky reálne vytvorenej účelovej finančnej rezervy.

(8) V deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu,⁴²⁾ uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie⁴³⁾ prechádzajú na prevádzkovateľa skládky odpadov späť všetky práva a povinnosti súvisiace s vydaným súhlasom podľa § 97 ods. 1 písm. j) vrátane práva nakladať s prostriedkami účelovej finančnej rezervy, ktoré prešli na obec podľa odseku 7; to neplatí, ak sa v dôsledku zrušenia konkurzu prevádzkovateľ skládky odpadov zrušuje podľa osobitného predpisu.⁴⁴⁾ Prechod práv a povinností súvisiacich s vydaným súhlasom podľa § 97 ods. 1 písm. j) vrátane prechodu práva nakladať s prostriedkami účelovej finančnej rezervy z obce na prevádzkovateľa skládky odpadov oznámi obci prevádzkovateľ skládky odpadov bezodkladne.

(9) Prevádzkovateľ skládky odpadov alebo obec, na ktorú prešli povinnosti podľa odseku 6 alebo odseku 7, sú po skončení monitorovania skládky odpadov v lehote určenej v súhlase podľa § 97 ods. 1 písm. j) oprávnení na základe písomného potvrdenia ministerstva s nevyčerpanou časťou účelovej finančnej rezervy voľne nakladať. Ministerstvo si ako podklad pre písomné potvrdenie vyžiada záväzné stanovisko od príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo povoľujúceho orgánu.^40a) Obec je oprávnená použiť nevyčerpanú časť účelovej finančnej rezervy len na zlepšenie životného prostredia v obci.

(10) Prevádzkovateľ skládky odpadov alebo obec, na ktorú prešli práva a povinnosti súvisiace s vydaným súhlasom podľa § 97 ods. 1 písm. j), sú povinní umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve a príslušným orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov kontrolu správnosti tvorby účelovej finančnej rezervy a správnosti jej čerpania.

(11) Pred začatím prevádzky skládky odpadov je prevádzkovateľ skládky odpadov povinný jednorazovo zložiť časť účelovej finančnej rezervy vo výške minimálne 5 % z rozpočtových nákladov na uzavretie a rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí.

(12) Povinnosť vytvárať účelovú finančnú rezervu sa vzťahuje aj na prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti a prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti, a to na účel uzavretia, rekultivácie, monitorovania a zabezpečenia starostlivosti o úložisko dočasného uskladnenia odpadovej ortuti alebo o úložisko trvalého uskladnenia odpadovej ortuti po jeho uzavretí a na práce súvisiace s odvrátením havárie alebo obmedzením dôsledkov havárie hroziacej alebo vzniknutej po uzavretí úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti alebo úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti.

Komentár k § 24

S účinnosťou od 1. 1. 2019 sa zmenilo znenie po novele zákonom č. 312/2018 Z. z., a to vrátane jeho nadpisu. Ustanovenie po novom upravuje účelovú finančnú rezervu.

•    K odseku 1

Do znenia sa prebral právny stav z predchádzajúceho znenia zákona pre prevádzkovateľov skládok odpadov tvoriť finančnú rezervu. Účelom tvorby finančnej rezervy je uzatvorenie, rekultivácia a následný monitoring skládky odpadov. Zároveň sa doplnili povinnosti zabezpečenia starostlivosti o skládku odpadov. Prostriedky účelovej finančnej rezervy môžu byť využité aj na práce, ktoré súvisia s odvrátením havárie a znížením dôsledkov tejto havárie. Prevádzkovateľ skládky odpadov má podľa tohto odseku ustanovenia povinnosť vytvárať pre každú jednu skládku odpadov samostatnú účelovú finančnú rezervu. To znamená, že ak prevádzkovateľ skládky odpadov prevádzkuje viac ako jednu skládku odpadov, vytvára účelovú finančnú rezervu pre každú skládku odpadov osobitne. Účelová finančná rezerva je vytváraná prevádzkovateľom skládky aj na prípadné uzavretie skládky odpadov a taktiež na predchádzanie vzniku havárie po uzavretí skládky. Finančná rezerva sa môže použiť aj na odstránenie dôsledkov havárie po uzavretí skládky.

•    K odseku 2

Na základe požiadavky z praxe bolo potrebné do uvedeného ustanovenia doplniť slovo minimálne. Doplnila sa možnosť pre prevádzkovateľa skládky odpadov odviesť finančné prostriedky na osobitný účet, ktorý je určený na tvorbu účelovej finančnej rezervy, vo vyššej sume ako je tá, ktorá sa vypočíta ustanoveným spôsobom podľa § 24 ods. 3. Táto zmena umožní prevádzkovateľom skládky odpadov nastaviť optimálnu výšku odvodu účelovej finančnej rezervy na osobitný účet tak, aby v budúcnosti, t. j. v čase „fyzickej“ realizácie uzatvorenia a rekultivácie skládky, výška účelovej finančnej rezervy odzrkadľovala reálne náklady. Účelová finančná rezerva sa vytvára ročne na ťarchu výdavkov (nákladov) podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov minimálne vo výške určeného podielu z celkových nákladov na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí.

 

Rezervy a opravné položky podľa ZDP

Rezervami, ktorých tvorba je súčasťou základu dane za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú rezervy v poisťovníctve, rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami a rezervy podľa § 20 odseku 9 ZDP.

Opravnými položkami, ktorých tvorba je daňovým výdavkom za podmienok ustanovených týmto zákonom, sú opravné položky k nadobudnutému majetku, nepremlčaným pohľadávkam, pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a pohľadávkam voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár, nepremlčaným pohľadávkam, ktoré tvoria banky a pobočky zahraničných bánk a Exportno-importná banka Slovenskej republiky, nepremlčaným pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia, ktoré tvoria poisťovne a pobočky zahraničných poisťovní (zaisťovne a pobočky zahraničných zaisťovní), nepremlčaným pohľadávkam zdravotných poisťovní okrem pohľadávok z verejného zdravotného poistenia prislúchajúcich k výnosom oslobodeným od dane, nepremlčaným pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného predpisu. Zásady pre tvorbu, čerpanie a rozpustenie rezerv a opravných položiek ustanovuje osobitný predpis. Banky a pobočky zahraničných bánk a Exportno-importná banka Slovenskej republiky môžu zahrnúť do daňových výdavkov tvorbu opravnej položky podľa odseku 6 k pohľadávke z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia, ak od splatnosti pohľadávky, na ktorú je tvorená opravná položka, uplynula doba dlhšia ako 360 dní, najviac do výšky 20 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia, 720 dní, najviac do výšky 50 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia, 1 080 dní, najviac do výšky 100 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia.

•    K odseku 3

Uvedené znenie bolo prebraté z predchádzajúcej platnej právnej úpravy. Stanovuje sa spôsob výpočtu účelovej finančnej rezervy. Ročná výška účelovej finančnej rezervy sa vypočíta spôsobom podľa zákona o odpadoch. Ročná výška účelovej finančnej rezervy sa vypočíta ustanoveným spôsobom [§ 105 ods. 3 písm. h)].

•    K odseku 4

Na základe požiadavky z praxe bolo potrebné upraviť predmetné ustanovenie tak, aby bolo zrejme, že finančné prostriedky sa vedú na osobitnom účte ministerstva v Štátnej pokladnici a nie na osobitnom účte alebo osobitných účtoch prevádzkovateľa skládky odpadov.

To znamená, že prevádzkovateľ skládky odpadov odvádza prostriedky účelovej finančnej rezervy v stanovenej výške ročne do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Všetky prostriedky účelovej finančnej rezervy sa vedú na osobitnom účte ministerstva v Štátnej pokladnici.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. došlo v znení odseku 4 od 27. 12. 2019 k zmene, ktorá reaguje na skutočnosť, že podľa predchádzajúcej právnej úpravy bol prevádzkovateľ skládky povinný odvádzať prostriedky účelovej finančnej rezervy ročne do 31. januára nasledujúceho kalendárneho rok. Prostriedky účelovej finančnej rezervy sa viedli na osobitnom účte alebo osobitných účtoch Štátnej pokladnici. Nakoľko ministerstvo zriadilo pre tento účel len jeden osobitný účet v Štátnej pokladnici, bolo potrebné upraviť ustanovenie § 24 ods. 4 zákona o odpadoch v súlade so skutkovým stavom. Pravidlá k účtu v štátnej pokladnici sú definované zákonom č. 291/2002 Z. z o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Majiteľom predmetného účtu v zmysle citovaného zákona je ministerstvo.

•    K odseku 5

Na základe skúsenosti z praxe bol problém s rozsahom disponovania peňažných prostriedkov, ktoré boli uvoľňované bez kontroly. Z uvedeného dôvodu bol presne zadefinovaný orgán, ktorý môže vydávať takéto písomné potvrdenie, t. j. ministerstvo. Nakoľko ministerstvo nedisponuje dostatočnými kapacitami a podkladmi, bolo potrebné doplniť vyžiadanie si záväzného stanoviska od príslušného orgánu odpadového hospodárstva, ktorým je Okresný úrad a od orgánu, ktorému táto povinnosť vyplýva z osobitného predpisu, t. j. Slovenskej inšpekcie životného prostredia, oblasť integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia.

Prostriedky účelovej finančnej rezervy možno použiť po vydaní súhlasu na činnosť, na ktorú bol tento súhlas vydaný. Ministerstvo vydá prevádzkovateľovi skládky odpadov písomné potvrdenie, v ktorom určí rozsah disponovania s prostriedkami účelovej finančnej rezervy potrebnými na zabezpečenie tejto činnosti. Ministerstvo si ako podklad pre písomné potvrdenie vyžiada záväzné stanovisko od príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo povoľujúceho orgánu podľa zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.

 

Inšpekcia

Ide o správny orgán v integrovanom povoľovaní, vydáva záväzné stanovisko o výsledku konzultácií, vydáva potvrdenie o uzatvorení skládky odpadov a záväzné stanovisko k potvrdeniam na čerpanie účelovej finančnej rezervy podľa zákona o odpadoch, je orgánom štátneho dozoru, ukladá opatrenia na nápravu, ukladá pokuty za správne delikty, vypracúva plány kontrol, vedie evidenciu povolení, rozhoduje o obmedzení činnosti prevádzky alebo o zastavení činnosti v prevádzke alebo v jej časti, na žiadosť správneho orgánu, rozhodujúceho podľa osobitných predpisov, vydáva vyjadrenie, či sa na činnosti v posudzovanej prevádzke vzťahuje konanie o vydanie povolenia podľa tohto zákona, ukladá opatrenie na nápravu a zabezpečuje vykonanie opatrenia na nápravu, koná a rozhoduje podľa zákona o odpadoch.

Inšpekcia ako dotknutý orgán pri povoľovaní prevádzok na území iného členského štátu s cezhraničným vplyvom alebo s možným cezhraničným vplyvom na životné prostredie Slovenskej republiky zabezpečuje zasielanie stanoviska za Slovenskú republiku príslušnému orgánu iného členského štátu v lehote určenej orgánom iného členského štátu, informovanie verejnosti o konaní a o možnosti zasielať inšpekcii písomné vyjadrenia k povoľovaniu v lehote určenej s prihliadnutím k lehote a postúpenie vyjadrení verejnosti príslušnému orgánu iného členského štátu, zverejňovanie rozhodnutia príslušného orgánu iného členského štátu.

Ak inšpekcia zistí, že prevádzka na území iného členského štátu, ktorá je predmetom integrovaného povoľovania, môže mať významne nepriaznivý cezhraničný vplyv na životné prostredie Slovenskej republiky, požiada príslušný členský štát o zaslanie informácií, ktoré je potrebné poskytnúť a sprístupniť a ktoré slúžia ako podklad pre vydanie stanoviska.

Inšpekcia sleduje výskum a vývoj v oblasti najlepších dostupných techník a uverejňovanie nových a aktualizovaných záverov o najlepších dostupných technikách, spolupracuje so združeniami prevádzkovateľov a prevádzkovateľmi v jednotlivých priemyselných odvetviach vo veciach zavádzania najlepších dostupných techník v jednotlivých kategóriách prevádzok, monitoruje a vyhodnocuje získané údaje z používania najlepších dostupných techník v jednotlivých kategóriách prevádzok a vyhodnotenia poskytuje ministerstvu a združeniam podnikateľov v jednotlivých priemyselných odvetviach. Inšpekcia poskytuje organizácii poverenej ministerstvom prevádzkovať informačný systém informácie, údaje, dokumenty a iné podklady na aktualizovanie informačného systému.

•    K odseku 6

Uvedené znenie bolo prebraté z predchádzajúceho znenia zákona. V prípade, že dôjde k zániku prevádzkovateľa skládky odpadov bez právneho nástupcu podľa živnostenského zákona alebo Obchodného zákonníka pred ukončením uzavretia, rekultivácie, monitorovania alebo zabezpečenia starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí, prechádzajú ku dňu zániku prevádzkovateľa skládky odpadov všetky práva a povinnosti súvisiace s vydaným súhlasom na obec, na ktorej území sa prevažná časť skládky odpadov nachádza.

Právnym nástupcom fyzickej alebo právnickej osoby je ten, na koho prešli práva a povinnosti osoby.

Na spomenutú obec prejde dňom prechodu práv a povinností aj právo nakladať s prostriedkami vytvorenej účelovej finančnej rezervy. Povinnosti súvisiace s vydaným súhlasom prechádzajú na obec len do výšky reálne vytvorenej účelovej finančnej rezervy.

•    K odseku 7

V prípade, že bol na prevádzkovateľa skládky odpadov vyhlásený konkurz, návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, bola prevádzkovateľovi skládky odpadov povolená reštrukturalizácia alebo dôjde k zrušeniu živnostenského oprávnenia na príslušnú živnosť prevádzkovateľa skládky odpadov a zároveň nedôjde k ukončeniu jeho podnikania bez právneho nástupcu pred ukončením uzavretia, rekultivácie, monitorovania alebo zabezpečenia starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí, tak nastáva situácia, že prechádzajú ku dňu predchádzajúcemu deň právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu, uznesenia o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, uznesenia o povolení reštrukturalizácie alebo ku dňu zrušenia živnostenského oprávnenia na príslušnú živnosť prevádzkovateľa skládky odpadov všetky práva a povinnosti súvisiace s vydaným súhlasom na obec. Zásadne ide o obec, na ktorej území sa prevažná časť skládky odpadov nachádza.

Zároveň na túto obec prejde dňom prechodu práv a povinností aj právo nakladať s prostriedkami vytvorenej účelovej finančnej rezervy. Všetky povinnosti súvisiace s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí prechádzajú na obec len do výšky reálne vytvorenej účelovej finančnej rezervy.

Zákonom je upravený režim nakladania s prostriedkami účelovej finančnej rezervy v rôznych prípadoch. Režim sa upravuje v prípade, ak prevádzkovateľ skládky zanikne bez právneho nástupcu, alebo ak bol na prevádzkovateľa skládky odpadov vyhlásený konkurz, návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, alebo ak bolo prevádzkovateľovi skládky odpadov povolené vyrovnanie pred ukončením uzavretia, rekultivácie alebo monitorovania skládky odpadov po jej uzavretí. V takomto prípade sa zákonom upravil prechod práv a povinnosti, ktoré súvisia s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov na obec, na ktorej území sa časť skládky odpadov vo väčšej polovici nachádza ako aj právo nakladať s prostriedkami vytvorenej účelovej finančnej rezervy. To, že prešlo dispozičné právo k finančnej rezerve na obec, bolo dôvodom najmä to, že je zabezpečenie finančných prostriedkov pre obec na plnenie povinností, ktoré na ňu prešli z prevádzkovateľa skládky. Taktiež sa doplnilo, že povinnosti, ktoré súvisia s uzavretím a rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov prechádzajú na obec do zákonom stanovenej výšky. Touto výškou je len vytvorenie účelovej finančnej rezervy. Cieľom uvedenej výšky je, aby povinnosti súvisiace s uzavretím a rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov nezaťažovali v žiadnom smere rozpočet obec. Rozpočet obce je základom finančného hospodárenia obce. Povinnou súčasťou rozpočtu obce a mesta sú rozpočty príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií, príspevky príspevkovým organizáciám, tiež vzťahy k právnickým osobám založeným obcou (napríklad spoločnosť s ručením obmedzeným), rovnako musí obsahovať aj finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom a v neposlednom rade aj obyvateľom danej obce, ktoré plynú zo zákona, všeobecne záväzného nariadenia obce alebo zo zmluvy. Rozpočet obce obligatórne musí zahŕňať aj podiely na daniach v správe štátu, dotácie na úhradu preneseného výkonu štátnej správy a iné dotácie poskytované zo štátneho rozpočtu. Povinnou náležitosťou rozpočtov miest a obcí sú tiež zámery a ciele, ktoré sa budú v obci realizovať z výdavkov. Ide o tzv. program obce alebo aj o programový rozpočet. Na naplnenie jednotlivých cieľov programov v rozpočte sa definujú ako povinná súčasť aj merateľné ukazovatele, ktoré sa vyhodnocujú, a tým sa pre účely vnútornej, ale aj externej kontroly dá hodnotiť proces implementácie programového rozpočtu. Podľa tohto odseku platí, že ak sa teda prevádzkovateľ skládky rozhodne, že po uzavretí skládky odpadov ukončí svoju podnikateľskú činnosť bez právneho nástupníctva, prechádzajú všetky práva na obec ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie alebo deň zrušenia živnostenského oprávnenia všetky práva. Ide o obec, na ktorej území sa skládka odpadov nachádza. Podnikateľský subjekt, ktorý je právnickou osobou, zaniká výmazom z obchodného registra. Nazýva sa to zánik likvidáciou. Zániku právnickej osoby predchádza jej zrušenie, ktoré môže byť realizované viacerými spôsobmi v závislosti od príčin zrušenia spoločnosti. Dňom prechodu práv a povinností na obec prechádza na ňu aj právo nakladať s účelovou finančnou rezervou, a to len do výšky reálne vytvorenej účelovej finančnej rezervy.

Povolenie reštrukturalizácie

Ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví. Súd povolí reštrukturalizáciu, ak posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti, obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. Ak v čase rozhodovania súdu o povolení reštrukturalizácie uplynulo od vypracovania posudku viac ako 60 dní, súd pred rozhodnutím o povolení reštrukturalizácie vypočuje správcu, či sa zásadne nezmenili pomery dlžníka, či sú závery posudku aktuálne a či možno predpokladať úspešnú reštrukturalizáciu. V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu. Správca v reštrukturalizácii má nárok na paušálnu odmenu a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky uhrádza dlžník. Uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci.

V tom prípade, ak bol na prevádzkovateľa skládky odpadov vyhlásený konkurz, návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, alebo ak bola prevádzkovateľovi skládky odpadov povolená reštrukturalizácia pred ukončením uzavretia, rekultivácie, monitorovania alebo zabezpečenia starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí, prechádzajú ku dňu predchádzajúcemu deň právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu, uznesenia o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo uznesenia o povolení reštrukturalizácie, všetky práva a povinnosti súvisiace s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov na obec, na ktorej území sa prevažná časť skládky odpadov nachádza. Povolená reštrukturalizácia je upravená zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého platí, že ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví. Súd povolí reštrukturalizáciu, ak posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti, obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. Ak v čase rozhodovania súdu o povolení reštrukturalizácie uplynulo od vypracovania posudku viac ako 60 dní, súd pred rozhodnutím o povolení reštrukturalizácie vypočuje správcu, či sa zásadne nezmenili pomery dlžníka, či sú závery posudku aktuálne a či možno predpokladať úspešnú reštrukturalizáciu. V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví toho, kto vypracoval posudok. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu. Uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci.

•    K odseku 8

V súlade s týmto ustanovením platí, že v iných zákonom stanovených prípadoch prechádzajú práva z obce späť na prevádzkovateľa skládky súčasne aj s právom nakladať s financiami na účte účelovej finančnej rezervy. Medzi tieto práva patria práva a povinnosti súvisiace s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov vrátane práva nakladať s prostriedkami účelovej finančnej rezervy. Uvedené však neplatí, ak je prevádzkovateľ zrušený podľa Obchodného zákonníka. Prípadmi, kedy prechádzajú práva späť na prevádzkovateľa skládky odpadov, patrí deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu a deň uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie.

 

Zrušenie konkurzu

je upravené zákonom o konkurze a reštrukturalizácie. Súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate; v uznesení súd rozhodne aj o odmene a výdavkoch správcu, ktoré sa platia z majetku dlžníka, preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo preddavku na úhradu nákladov konkurzu. Súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu, ak zistí, že tu nie sú predpoklady na konkurz; o odmene a výdavkoch správcu rozhodne ako pri zrušení konkurzu pre nedostatok majetku. Súd rozhodne na návrh správcu o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku. Uznesenie o zrušení konkurzu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi a správcovi do vlastných rúk. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie správca a veriteľ, ktorého zistená pohľadávka nebola čo i len sčasti uspokojená. Právoplatnosť uznesenia o zrušení konkurzu súd oznámi v Obchodnom vestníku. Zverejnením oznámenia zanikajú účinky konkurzu podľa ustanovení tohto zákona a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený. Platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá. Ku dňu zrušenia konkurzu správca uzavrie účtovné knihy a zostaví individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov. Správca tiež odovzdá úpadcovi, prípadne likvidátorovi všetky potrebné doklady, zostávajúci majetok a zaistí ďalšie činnosti súvisiace so zrušením konkurzu. Po vykonaní týchto činností súd odvolá správcu z funkcie. Uznesenie súdu o skončení reštrukturalizácie je podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácie upravené ustanovením, ktoré sa zaoberá potvrdením plánu súdom. Ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere. Plán potvrdený súdom tvorí súčasť súdneho spisu. Účastníci plánu a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu, ako aj plánu potvrdeného súdom a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov. Prevádzkovateľ sa môže zrušovať aj iným právnym predpisom, ktorým je Obchodný zákonník, a to z iného dôvodu, pričom tento dôvod ustanovuje iný právny predpis.

Uvedený prechod práv a povinností z obce na prevádzkovateľa skládky odpadov podľa tohto odseku oznamuje obci prevádzkovateľ v zákonom stanovených prípadoch bez zbytočného odkladu. Následne všetky finančné prostriedky na účte účelovej finančnej rezervy musí obec previesť zo svojho účtu na osobitný účet prevádzkovateľa, ktorý je viazaný na ministerstvo životného prostredia. Prevod musí prebehnúť v zákonom stanovenej lehote, ktorá je do 14 dní odo dňa, kedy prevádzkovateľ oznámil obci spätný prechod práv a povinností na neho.

•    K odseku 9

Znenie sa prebralo do nového zákona o odpadoch. Uvedený odsek umožňuje orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve a príslušným daňovým orgánom, vykonávať kontrolu správnosti tvorby účelovej finančnej rezervy a správnosti jej čerpania. Čiže celý postup, ako je finančná účelová rezerva vytváraná a následne vyčerpávaná. Čiže dochádza ku kontrole buď prevádzkovateľa skládky odpadov alebo obce, na ktorú prešli práva a povinnosti z prevádzkovateľa v stanovených prípadoch. Kontrolu musia v každom prípade umožniť.

•    K odseku 10 a 11

Zákon ukladá povinnosť prevádzkovateľovi skládky odpadov zložiť časť účelovej finančnej rezervy pre začatím prevádzky skládky odpadov. Nový prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný jednorazovo zložiť časť účelovej finančnej rezervy v stanovenej výške na účet. Výška tejto rezervy by mala byť minimálne 5 % z rozpočtových nákladov na uzavretie a rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov.

•    K odseku 12

Znenie je dôležité tým, že stanovuje povinnosť prevádzkovateľovi úložiska dočasného uskladnenia ortuti vytvárať účelovú finančnú rezervu. Účelom uvedeného vytvárania finančnej rezervy je uzavretie, rekultivácia, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o úložisko po jeho uzavretí a práce súvisiace s odvrátením havárie alebo obmedzením dôsledkov havárie hroziacej alebo vzniknutej po uzavretí úložiska.

§ 25

Nakladanie s nebezpečnými odpadmi

(1) Zakazuje sa riediť a zmiešavať

a) jednotlivé druhy nebezpečných odpadov navzájom,

b) nebezpečné odpady s odpadmi, ktoré nie sú nebezpečné, a 

c) nebezpečné odpady s látkami alebo s materiálmi, ktoré nie sú odpadom.

(2) Odsek 1 sa neuplatní, ak zmiešavanie nebezpečných odpadov

a) je potrebné na zvýšenie bezpečnosti počas zhodnocovania alebo zneškodňovania odpadu,

b) je v súlade s najlepšími dostupnými technikami,

c) nebude viesť k ohrozeniu zdravia ľudí a životného prostredia a sú dodržané podmienky uvedené v § 12 ods. 2 a

d) je v súlade so súhlasom udeleným podľa § 97 ods. 1 písm. i).

(3) Ak v rozpore s odsekmi 1 a 2 došlo k zmiešaniu odpadov, príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodne o povinnosti nebezpečné odpady oddeliť, ak je to technicky a ekonomicky možné a ak je to nevyhnutné na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia.

(4) Pri zbere, preprave a skladovaní musí byť nebezpečný odpad zabalený vo vhodnom obale⁴⁶⁾ a riadne označený podľa osobitného predpisu.⁴⁷⁾

(5) Pôvodca nebezpečného odpadu je povinný pri vzniku každého nového druhu nebezpečného odpadu alebo odpadu, ktorý vznikol pri úprave nebezpečného odpadu, ako aj pred zhodnotením alebo zneškodnením ním vyprodukovaného nebezpečného odpadu zabezpečiť na účely určenia jeho nebezpečných vlastností a bližších podmienok nakladania s ním odber vzoriek a analýzu jeho vlastností a zloženia kvalifikovanou osobou,⁴⁸⁾ s výnimkou, ak jeho nebezpečné vlastnosti a bližšie podmienky nakladania s ním je možné zistiť z karty bezpečnostných údajov výrobku⁴⁹⁾ alebo zo sprievodnej dokumentácie výrobku, ak výrobok kartu bezpečnostných údajov nemá.

(6) Nebezpečné odpady sa zhodnocujú a zneškodňujú prednostne pred odpadmi, ktoré nie sú nebezpečné.

(7) Nebezpečné odpady sa v ustanovených prípadoch [§ 105 ods. 3 písm. d)] zakazuje skládkovať bez ich predchádzajúcej úpravy, ktorá zabezpečí podstatné zníženie ich nebezpečnosti, objemu alebo hmotnosti; zákaz podľa § 13 písm. f) nie je týmto dotknutý.

(8) Ustanovenia tohto zákona o nakladaní s nebezpečnými odpadmi sa vzťahujú na nakladanie s odpadmi, ktoré obsahujú jednu alebo viac nebezpečných látok a spĺňajú aspoň jedno kritérium na posudzovanie nebezpečných vlastností podľa Katalógu odpadov.

(9) Odbornou spôsobilosťou⁵⁰⁾ na podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa technického alebo prírodovedného smeru a najmenej tri roky praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa iného ako technického alebo prírodovedného smeru, alebo úplné stredné odborné vzdelanie v odbore vzdelávania s technickým zameraním a najmenej päť rokov praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom, alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie v odbore vzdelávania s iným ako technickým zameraním a najmenej osem rokov praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom; do praxe sa nezapočítavajú roky praxe počas štúdia.

(10) Prevádzkovateľ skládky odpadov na nebezpečný odpad je povinný vypracovať havarijný plán tak, aby zabezpečoval

a) včasnú a primeranú reakciu na bezprostredne hroziacu alebo vzniknutú haváriu alebo inú mimoriadnu udalosť (ďalej len „udalosť“),

b) vykonanie opatrení potrebných na zaistenie ochrany života, zdravia, majetku a životného prostredia pred účinkami udalostí a na obmedzenie týchto účinkov vrátane obnovy poškodeného životného prostredia,

c) dostatočnú informovanosť zamestnancov, verejnosti, ktorá môže byť dotknutá následkami udalosti, ako aj príslušných orgánov a iných subjektov, s ktorých súčinnosťou sa uvažuje.

(11) Havarijným plánom podľa odseku 10 môže byť aj havarijný plán vypracovaný podľa osobitných predpisov,⁵¹⁾ ak spĺňa požiadavky podľa tohto zákona.

(12) Prevádzkovateľ skládky odpadov na nebezpečný odpad je povinný aktualizovať havarijný plán a podklady pri každej závažnej zmene podmienok alebo najmenej raz za tri roky.

(13) Dodávateľ výrobku^51a) je povinný poskytovať Európskej chemickej agentúre informácie^51b) použitím formátov a nástrojov poskytnutých touto agentúrou na uvedený účel.

Komentár k § 25

Znenie tohto ustanovenia upravuje nakladanie s nebezpečným odpadom. Bolo do nového zákona o odpadoch prebraté zo starého znenia zákona o odpadoch. Nebezpečný odpad sa nepovažuje za samostatný prúd odpadu, ale za odpad s vlastnosťami, ktoré ho robia nebezpečným. Nakladanie s nebezpečným odpadom primárne vychádzalo zo smernice o nebezpečných odpadoch, ktorá bola zrušená rámcovou smernicou.

•    K odseku 1

Do tohto znenia bol prebratý text z rámcovej smernice o odpadoch. Obsahom tohto odseku je spôsob nakladania s nebezpečným odpadom v smere zákazu. Zakazuje sa riediť a zmiešavať jednotlivé druhy nebezpečných odpadov medzi sebou, nebezpečné odpady s odpadmi, ktoré nie sú považované za nebezpečné a nebezpečné odpady s látkami alebo s materiálmi, ktoré nie sú podľa zákona o odpadoch odpadom. V týchto prípadoch môže dôjsť za určitých okolností k viacerým zmenám, preto sa ustanovil výslovný zákaz.

•    K odseku 2

Uvedené znenie nadväzuje na predchádzajúci odsek. To znamená, že jeho znenie, ktoré a týka zákazu zmiešavania nebezpečného odpadu s ďalšou zložkou, sa neuplatní, ak zmiešavanie nebezpečných odpadov je potrebné na zvýšenie bezpečnosti počas zhodnocovania alebo zneškodňovania odpadu, alebo je v súlade s najlepšími dostupnými technikami, prípadne nebude viesť k ohrozeniu zdravia ľudí a životného prostredia a sú dodržané všetky podmienky, ktoré sa zaoberajú povinnosťami právnických a fyzických osôb v tomto novom zákone o odpadoch. Každý je povinný nakladať s odpadom alebo inak s ním zaobchádzať takým spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie, a to tak, aby nedochádzalo k riziku znečistenia vody, ovzdušia, pôdy, horninového prostredia a ohrozenia rastlín a živočíchov, obťažovaniu okolia hlukom alebo zápachom a nepriaznivému vplyvu na krajinu alebo miesta osobitného významu. Tak isto sa predchádzajúce znenie odseku neuplatní v tom prípade, ak je v súlade s udeleným súhlasom.

•    K odseku 3

V súlade s týmto ustanovením platí, že ak došlo k niektorému zmiešavaniu, ktoré boli uvedené v predchádzajúcich zneniach odsekov, príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodne o povinnosti nebezpečné odpady oddeliť, ak je to technicky a ekonomicky možné a ak je to nevyhnutné na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia. Všetky typy oddeľovania musia prebiehať za bezpečnostných podmienok a spôsobom ustanoveným týmto právnym predpisom.

•    K odseku 4

Ustanovenie sa zaoberá situáciou pri zbere, preprave a skladovaní. V týchto prípadoch musí byť nebezpečný odpad zabalený vo vhodnom obale a riadne označený buď podľa zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákona o ochrane pred požiarmi, chemického zákona alebo nariadenia č. 1272/2008 v platnom znení. Vhodný obal je stanovený Európskou dohodou o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí a Dohovorom o medzinárodnej železničnej preprave.

•    K odseku 5

Zákonom sa stanovuje zásada, aby odber vzoriek a analýza vlastností a zloženia odpadu boli vykonané kvalifikovanou osobou. Dopĺňa sa však, že analýzu vlastnosti a zloženia nebezpečného odpadu nie je nutné vykonať, ak sa zistili jeho nebezpečné vlastnosti a bližšie podmienky nakladania s ním je možné zistiť z karty bezpečnostných údajov výrobku alebo zo sprievodnej dokumentácie výrobku, ak výrobok bezpečnostných údajov nemá. Pôvodca nebezpečného odpadu je povinný pri vzniku každého nového druhu nebezpečného odpadu alebo odpadu, ktorý vznikol pri úprave nebezpečného odpadu, ako aj pred zhodnotením alebo zneškodnením ním vyprodukovaného nebezpečného odpadu, zabezpečiť na účely určenia jeho nebezpečných vlastností a bližších podmienok nakladania s ním odber vzoriek a analýzu jeho vlastností a zloženia kvalifikovanou osobou. Platí výnimka, ak jeho nebezpečné vlastnosti a bližšie podmienky nakladania s ním je možné zistiť z karty bezpečnostných údajov výrobku alebo zo sprievodnej dokumentácie výrobku, ak výrobok kartu bezpečnostných údajov nemá. Kvalifikovaná osoba je na účely tohto zákona definovaná zákonom o akreditácii orgánov posudzovania zhody. Akreditovanou osobou je orgán posudzovania zhody, ktorému bola na základe preukázania splnenia akreditačných požiadaviek udelená akreditácia. Bezpečnostné údaje výrobku sú podľa chemického zákona súčasťou karty bezpečnostných údajov. Ak je dodávateľ látky alebo zmesi povinný vypracovať kartu bezpečnostných údajov podľa osobitného predpisu, musí ju poskytnúť každému príjemcovi látky alebo zmesi a Národnému toxikologickému informačnému centru v štátnom jazyku. Dodávateľ bezodkladne aktualizuje kartu bezpečnostných údajov a v jej revidovanej podobe ju poskytne najneskôr do piatich pracovných dní od aktualizácie každému príjemcovi, ktorému látku alebo zmes v uplynulých 12 mesiacoch dodával a Národnému toxikologickému informačnému centru.

•    K odsekom 6 a 7

Zákon upravuje osobitné požiadavky pri nakladaní s nebezpečnými odpadmi v porovnaní s odpadmi, ktoré nie sú nebezpečné. Nebezpečné odpady sa zhodnocujú a zneškodňujú prednostne pred ostatnými odpadmi. Nebezpečné odpady sa v ustanovených prípadoch zakazuje skládkovať bez ich predchádzajúcej úpravy, ktorá zabezpečí podstatné zníženie ich nebezpečnosti, objemu alebo hmotnosti. Týmito prípadmi sú podľa tohto zákona podrobnosti o nakladaní s odpadmi, požiadavky na zariadenia na nakladanie s odpadmi a na prevádzkovanie zariadenia, označovanie zariadenia na nakladanie s odpadmi, technológii nakladania s nebezpečnými odpadmi, zhromažďovanie odpadov a skladovanie odpadov, podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na nakladanie s odpadmi, zverejnenie podmienok, za ktorých preberá odpad na spracovanie, zhodnotenie alebo zneškodnenie, označovanie zariadenia na zber odpadov alebo výkup odpadov, podrobnosti o oznámení pri zbere alebo výkupe odpadu od fyzických osôb, zverejňovanie druhov odpadov, na ktorých zneškodňovanie alebo zhodnocovanie je oprávnené, vzorec na výpočet energetickej účinnosti, rozsah a spôsob monitorovania odpadov z výroby oxidu titaničitého a prostredia, do ktorého sa tento odpad vypúšťa, ukladá alebo vstrekuje, limity toxicity, zoznam odpadov, ktoré sa zakazuje skládkovať bez ich predchádzajúcej úpravy. Zákaz, ktorý sa týka riedenia alebo zmiešavania odpadov s cieľom dosiahnuť hraničné hodnoty koncentrácie škodlivých látok podľa prílohy č. 5 k novému zákonu odpadoch, nie je týmto dotknutý.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 sprecizovalo znenie odseku 6 v súlade so zavedením pojmu „odpad, ktorý nie je nebezpečný“ v § 2 ods. 10.

•    K odseku 8

V uvedenom znení bola rozšírená pôsobnosť ustanovení o nakladaní s nebezpečným odpadmi aj na odpady, ktoré obsahujú jednu alebo viac škodlivín a spĺňajú aspoň jedno kritérium pre posudzovanie nebezpečných vlastností. V prípade, že by sa na nakladenie s odpadmi kontaminovanými nebezpečnými zložkami neuplatnilo takéto ustanovenie, stratila by sa kontrola nad veľkou časťou odpadov, čo by znamenalo ohrozenie životného prostredia a zdravia ľudí. Ustanovenia tohto zákona, ktoré sa zaoberajú nakladaním s nebezpečnými odpadmi, sa vzťahujú na nakladanie s odpadmi, ktoré obsahujú jednu alebo viac škodlivých látok a spĺňajú aspoň jedno kritérium na posudzovanie nebezpečných vlastností podľa Katalógu odpadov. Pozri prílohu Katalóg odpadov.

•    K odseku 9

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 zmenilo celé znenie odseku 9. Na získanie viazanej živnosti „Podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom„ musí podnikateľ (alebo jeho ustanovený zodpovedný zástupca) splniť osobitné podmienky na odbornú spôsobilosť podľa § 25 ods. 9 zákona o odpadoch. Táto odborná spôsobilosť na podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom sa zosúlaďuje s odbornou spôsobilosťou na autorizované spracovateľské činnosti v § 95 ods. 2 písm. b). Požiadavky na vzdelanie a prax sú stanovené tak, aby, na rozdiel od predchádzajúceho stavu, odbornú spôsobilosť (t. j. následne viazanú živnosť) bolo možné získať pri vysokoškolskom vzdelaní akéhokoľvek zamerania (v kombinácii s rokmi praxe, ktorých počet sa líši v závislosti od zamerania vysokoškolského vzdelania).

Pod odbornou spôsobilosťou na podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi zákon o odpadoch rozumie:

–   vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa technického alebo prírodovedného smeru,

–   najmenej tri roky praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom alebo

–   vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa iného ako technického alebo prírodovedného smeru, alebo

–   úplné stredné odborné vzdelanie v odbore vzdelávania s technickým zameraním a najmenej päť rokov praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom, alebo

–   úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie v odbore vzdelávania s iným ako technickým zameraním a

–   najmenej osem rokov praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom.

Do praxe sa nezapočítavajú roky praxe počas štúdia.

 

Osobitné podmienky prevádzkovania živnosti

Podľa zákona č. 455/1991 Zb. živnostenského zákona sú osobitnými podmienkami odborná alebo iná spôsobilosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, ak ju tento zákon vyžaduje. U právnickej osoby musí osobitné podmienky spĺňať jej zodpovedný zástupca, ak tento zákon neustanovuje inak.

•    K odseku 10

Na základe požiadavky z praxe vystála požiadavka, aby ustanovenia týkajúce sa vypracovania havarijného plánu boli presunuté z vykonávacích právnych predpisov zákona o odpadoch priamo do zákona o odpadoch. Uvedené znenie upravuje podrobnosti, ktoré sa týkajú vypracovania havarijného plánu. Havarijný plán je povinnosťou prevádzkovateľa skládky odpadov. Tento havarijný plán je povinný vypracovať takým spôsobom, aby zabezpečoval včasnú a primeranú reakciu na bezprostredne hroziacu alebo vzniknutú haváriu alebo inú mimoriadnu udalosť. Tiež je povinný zabezpečiť vykonanie takých opatrení, ktoré sú nevyhnutné a potrebné na zaistenie ochrany života, zdravia, majetku a životného prostredia pred účinkami udalostí a na obmedzenie týchto účinkov vrátane obnovy poškodeného životného prostredia. Havarijný plán musí zabezpečovať aj dostatočnú informovanosť zamestnancov, verejnosti, ktorá môže byť dotknutá následkami udalosti, ako aj príslušných orgánov a iných subjektov, s ktorých súčinnosťou sa uvažuje.

•    K odseku 11

Havarijným plánom, ktorý je aj obsahom predchádzajúceho odseku, môže byť aj havarijný plán vypracovaný podľa iných právnych pre predpisov, ale len v tom prípade, ak spĺňa požiadavky podľa zákona o odpadoch. Havarijný plán môže byť vypracovaný v súlade so zákonom o prevencii závažných priemyselných havárií, v súlade so zákonom o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a v súlade so zákonom o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe. Havarijné plánovanie je dôležitým systémovým nástrojom nielen na zabezpečenie pripravenosti na zdolávanie závažných priemyselných havárií a na obmedzovanie ich následkov na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok, ale tiež na prevenciu závažných havárií v širšom zmysle slova. Zákon o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje prevádzkovateľom patriacim pod režim zákona povinnosť vypracovať havarijný plán, ktorého účelom je zabezpečenie včasnej a adekvátnej prípravy a reakcie na závažnú priemyselnú haváriu alebo jej bezprostrednú hrozbu v záujme ochrany života a zdravia ľudí, životného prostredia a majetku. Havarijný plán, ako súčasť bezpečnostnej dokumentácie podnikov kategórie A a B má dokázať, že podnik si je vedomý rizík svojich prevádzok, že vie o nebezpečenstvách z nich vyplývajúcich a je dostatočne pripravený na zdolávanie možných mimoriadnych udalostí: bezprostredných hrozieb závažných priemyselných havárií a samotných závažných priemyselných havárií ako aj na obmedzovanie ich následkov.

•    K odseku 12

Obsahom tohto znenia ustanovenia zákona je častá a potrebná aktualizácia havárijného plánu. Uvedené je bezodkladnou povinnosťou prevádzkovateľa skládky odpadov na nebezpečný odpad. Tento je povinný aktualizovať havarijný plán a podklady pri každej závažnej zmene podmienok alebo najmenej raz za tri roky. Uvedená zákonná doba musí byť dodržiavaná v medziach tohto zákona.

•    K odseku 13

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa do ustanovenia § 25 s účinnosťou od 1. novembra 2021 doplnil odsek 13, podľa ktorého je dodávateľ výrobku povinný poskytovať Európskej chemickej agentúre informácie použitím formátov a nástrojov poskytnutých touto agentúrou na uvedený účel s odvolávkou na článok 3 bod 33 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30. 12. 2006) v platnom znení a článok 33 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1907/2006 v platnom znení.

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície čl. 9 ods. 1 písm. i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc. Novým odsekom sa zaviedla povinnosť pre dodávateľov výrobkov (výrobca alebo dovozca výrobku, distribútor alebo iný aktér dodávateľského reťazca, ktorý uvádza výrobok na trh) nahlasovať údaje o látkach vzbudzujúcich veľmi veľké obavy (SVHC) vo výrobkoch pri ich uvádzaní na trh (https://echa.europa.eu/sk/scip). Tieto informácie dodávatelia výrobkov ohlasujú Európskej chemickej agentúre do databázy SCIP [Substances of Concern In articles as such or in complex objects (Products)]. Oznamovanie požadovaných informácií Európskej chemickej agentúre dopĺňa už existujúce komunikačné a oznamovacie povinnosti pre SVHC látky vo výrobkoch, nakoľko tieto údaje sa už v súčasnosti musia oznamovať v rámci dodávateľského reťazca. Cieľom databázy SCIP je zaistiť, aby informácie o SVHC boli k dispozícii v priebehu celého životného cyklu výrobkov a materiálov vrátane fázy odpadu, a teda sprístupniť spracovateľom odpadu informácie, ktoré im umožnia identifikáciu a účinné spracovanie odpadov obsahujúcich látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy.

§ 26

Povinnosti pri preprave nebezpečného odpadu na území Slovenskej republiky

(1) Ten, kto uzatvoril s dopravcom zmluvu, ktorej predmetom je preprava nebezpečného odpadu,⁵²⁾ alebo ten, kto vykoná prepravu nebezpečného odpadu sám prostredníctvom vlastnej dopravy (ďalej len „odosielateľ nebezpečného odpadu“), je povinný

a) zabezpečiť prepravu nebezpečného odpadu v súlade s týmto zákonom,

b) vykonať prepravu nebezpečného odpadu dopravnými prostriedkami, ktoré vyhovujú ustanoveniam medzinárodných zmlúv o preprave nebezpečných vecí;⁵³⁾ ak nevykonáva prepravu sám, je povinný zabezpečiť ju u dopravcu oprávneného podľa osobitných predpisov.⁵⁴⁾

(2) Odosielateľ nebezpečného odpadu a ten, komu je nebezpečný odpad určený (ďalej len „príjemca nebezpečného odpadu“), sú povinní

a) viesť a uchovávať evidenciu o prepravovanom nebezpečnom odpade,

b) ohlasovať ustanovené údaje z evidencie podľa písmena a) okresnému úradu príslušnému podľa miesta nakládky nebezpečného odpadu a miesta vykládky nebezpečného odpadu,

c) umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 112) kontrolu nakladania s odpadom v priebehu prepravy; na ich vyžiadanie predložiť dokumentáciu⁵⁵⁾ a poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom,

d) vykonať opatrenie na nápravu uložené orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 116 ods. 3).

(3) Odosielateľ nebezpečného odpadu, príjemca nebezpečného odpadu a dopravca sú pri preprave nebezpečného odpadu povinní potvrdiť sprievodný list nebezpečného odpadu.

(4) Odosielateľ nebezpečného odpadu je povinný zaslať fotokópiu sprievodného listu nebezpečného odpadu okresnému úradu príslušnému podľa miesta nakládky nebezpečného odpadu a miesta vykládky nebezpečného odpadu.

(5) Príjemca nebezpečného odpadu je povinný zaslať sprievodný list nebezpečného odpadu potvrdený podľa odseku 3 odosielateľovi nebezpečného odpadu, okresnému úradu príslušnému podľa miesta nakládky nebezpečného odpadu a miesta vykládky nebezpečného odpadu.

(6) Dopravca odpadu, ktorý nie je odosielateľom alebo príjemcom nebezpečného odpadu, je povinný uchovávať sprievodný list nebezpečného odpadu.

Komentár k § 26

Preprava nebezpečného odpadu musí spĺňať prísne pravidlá podľa tohto zákona a z uvedenej prepravy vyplývajú konkrétne povinnosti, ktoré sa týkajú odosielateľa, prepravcu a dopravcu.

•    K odseku 1

Uvedené znenie bolo prebraté zo znenia predchádzajúceho s menšími zmenami. Za odosielateľa považuje nielen ten, kto uzatvoril s dopravcom zmluvu, ale aj ten kto vykonal prepravu nebezpečných odpadov sám prostredníctvom vlastnej dopravy, keďže nebolo zrejmé aké postavenie má subjekt, ktorý vykoná prepravu sám prostredníctvom vlastnej dopravy. Miestna príslušnosť okresného úradu, ktorému sa ohlasujú ustanovené údaje, sa určuje podľa miesta naloženia (nakládky) a miesta vyloženia (vykládky), aby bol oprávnený konať okresný úrad v okrese, ktorého sa odpad nachádza, keďže je priamo dotknutým a nie okresný úrad podľa sídla či miesta podnikanie, v ktorého okrese sa tento odpad reálne nemusí ani nachádzať. Tiež sú vymedzené povinnosti toho, kto uzatvoril zmluvu s dopravcom alebo toho, kto vykoná prepravu nebezpečného odpadu sám prostredníctvom vlastnej dopravy. Predmetom zmluvy, ktorá je spísaná medzi dopravcom a tým kto s ním uzatvoril túto zmluvu, je preprava nebezpečného odpadu. Uvedené osoby sú povinné zabezpečiť prepravu nebezpečného odpadu spôsobom podľa nového zákona o odpadoch. Zároveň sú povinné vykonať prepravu nebezpečného odpadu dopravnými prostriedkami, ktoré vyhovujú ustanoveniam medzinárodných zmlúv o preprave nebezpečných vecí.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa z ustanovenia § 26 ods. 1 písm. a) od 1. novembra 2021 vypustili slová „a ak sa na prepravu nebezpečného odpadu vyžaduje súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. f), aj v súlade s týmto súhlasom. Išlo len o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s vypustením súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. f) na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane prepravy.

V prípade, ak nevykonáva prepravu sám, má povinnosť ju zabezpečiť u dopravcu, ktorý je oprávnený podľa zákona o dráhach alebo zákona o cestnej doprave. Preprava nebezpečného odpadu je upravená Obchodným zákonníkom a Občianskym zákonníkom. Podmienkou je zmluva o preprave veci.

Zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia) a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné). Dopravca je oprávnený požadovať, aby mu odosielateľ potvrdil požadovanú prepravu v prepravnom doklade a odosielateľ je oprávnený požadovať, aby mu dopravca písomne potvrdil prevzatie zásielky. Ak sú na vykonanie prepravy potrebné osobitné listiny, je odosielateľ povinný odovzdať ich dopravcovi najneskôr pri odovzdaní zásielky na prepravu. Odosielateľ zodpovedá za škodu spôsobenú dopravcovi neodovzdaním týchto listín alebo ich nesprávnosťou. Ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné, zmluva zaniká, ak odosielateľ nepožiadal dopravcu o prevzatie zásielky v čase určenom v zmluve, inak do šiestich mesiacov od uzavretia zmluvy. Podľa zmluvy môže byť dopravca povinný vydať odosielateľovi pri prevzatí zásielky na prepravu náložný list. Náložný list je listina, s ktorou je spojené právo požadovať od dopravcu vydanie zásielky v súlade s obsahom tejto listiny. Dopravca je povinný zásielku vydať osobe oprávnenej podľa náložného listu, ak mu táto osoba náložný list predloží a potvrdí na ňom prevzatie zásielky. Náložný list môže znieť na doručiteľa, na meno určitej osoby alebo na jej rad. Práva z náložného listu na doručiteľa sa prevádzajú odovzdaním náložného listu osobe, ktorá má tieto práva nadobudnúť. Práva z náložného listu na meno možno previesť na inú osobu podľa ustanovení o postúpení pohľadávky. Práva z náložného listu vystaveného na rad oprávnenej osoby možno previesť vyplneným alebo nevyplneným rubopisom.

Ak nie je v náložnom liste uvedené, na čí rad je vydaný, platí, že je vydaný na rad odosielateľa. Dopravca je povinný v náložnom liste uviesť názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a miesto podnikania, prípadne bydlisko fyzickej osoby dopravcu, názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a miesto podnikania, prípadne bydlisko fyzickej osoby odosielateľa, označenie prepravovanej veci, údaj, či bol náložný list vydaný na doručiteľa alebo na meno príjemcu, prípadne údaj, že bol vydaný na jeho rad, miesto určenia, miesto a deň vydania náložného listu a podpis dopravcu. Ak bol náložný list vydaný vo viacerých rovnopisoch, vyznačí sa ich počet na každom z nich. Po vydaní zásielky oprávnenej osobe na jeden rovnopis strácajú ostatné rovnopisy platnosť. Za zničený alebo stratený náložný list je povinný dopravca vydať odosielateľovi nový náložný list s vyznačením, že ide o náhradný náložný list. V prípade zneužitia pôvodného náložného listu je odosielateľ povinný uhradiť škodu, ktorá tým bola dopravcovi spôsobená. Obsah náložného listu je rozhodný pre nároky osoby oprávnenej podľa náložného listu. Dopravca sa môže voči nej odvolávať na ustanovenia zmluvy uzavretej s odosielateľom, len pokiaľ sú obsiahnuté v náložnom liste alebo pokiaľ sa na tieto ustanovenia v ňom výslovne odkazuje. Voči osobe oprávnenej podľa náložného listu môže dopravca uplatniť len námietky, ktoré vyplývajú z obsahu náložného listu alebo zo vzťahu dopravcu k oprávnenej osobe. Dopravca je povinný prepravu vykonať do miesta určenia s odbornou starostlivosťou v dohodnutej lehote, inak bez zbytočného odkladu. Pri pochybnostiach začína lehota plynúť dňom nasledujúcim po prevzatí zásielky dopravcom. Ak je dopravcovi známy príjemca zásielky, je povinný doručiť mu zásielku, alebo ak má podľa zmluvy príjemca zásielku v mieste určenia vyzdvihnúť, oznámiť mu ukončenie prepravy. Dokiaľ dopravca zásielku nevydal príjemcovi, je odosielateľ oprávnený požadovať, aby preprava bola prerušená a zásielka mu bola vrátená, alebo aby s ňou bolo naložené inak a uhradí účelne vynaložené náklady s tým spojené. Ak však bol vydaný náložný list, môže to odosielateľ požadovať len na základe náložného listu. Ak bol náložný list už odovzdaný osobe oprávnenej požadovať vydanie zásielky, môže také príkazy udeliť len táto osoba. Ak bolo vydaných viac rovnopisov náložného listu, vyžaduje sa predloženie všetkých rovnopisov. Ak zmluva určuje, že pred vydaním zásielky dopravca vyberie od príjemcu určitú peňažnú sumu alebo uskutoční iný inkasný úkon, platia primerane ustanovenia o bankovom dokumentárnom inkase. Ak je v zmluve určený príjemca zásielky, nadobúda práva zo zmluvy, keď požiada o vydanie zásielky po jej dôjdení do miesta určenia alebo po uplynutí lehoty, keď tam mala dôjsť. Týmto okamihom prechádzajú na príjemcu aj nároky týkajúce sa škody na zásielke. Dopravca však zásielku príjemcovi nevydá, ak by to bolo v rozpore s pokynmi danými mu odosielateľom. V tomto prípade má naďalej právo nakladať so zásielkou odosielateľ. Ak určí odosielateľ dopravcovi inú osobu ako príjemcu, nadobúda táto osoba práva zo zmluvy tým istým spôsobom ako pôvodný príjemca. Ak bol vydaný náložný list, má právo domáhať sa vydania zásielky pri jeho predložení osoba oprávnená na to podľa náložného listu. Touto osobou je podľa náložného listu na meno osoba v ňom určená, podľa náložného listu na rad osoba, na ktorej rad bol náložný list vystavený, ak nebol prevedený rubopisom alebo ak bol náložný list prevedený, osoba, ktorá je uvedená ako posledná v neprerušenom rade rubopisov, alebo doručiteľ náložného listu s posledným nevyplneným rubopisom, podľa náložného listu na doručiteľa osoba, ktorá náložný list predloží dopravcovi. Ak bol náložný list prevedený rubopisom, zbavuje sa dopravca záväzku, ak dobromyseľne vydá zásielku osobe, ktorá nadobudla náložný list na základe rubopisu bez ohľadu na to, či sa na ňu previedli nároky zo zmluvy.

O rubopise platia obdobne ustanovenia o zmenkách. Dopravca môže svoj záväzok plniť pomocou ďalšieho dopravcu a zodpovedá pritom, akoby prepravu uskutočňoval sám. Dopravca zodpovedá za škodu na zásielke, ktorá vznikla po jej prevzatí dopravcom až do jej vydania príjemcovi, ibaže ju dopravca nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Za škodu na zásielke však dopravca nezodpovedá, ak preukáže, že bola spôsobená odosielateľom, príjemcom alebo vlastníkom zásielky, vadou alebo prirodzenou povahou obsahu zásielky včítane obvyklého úbytku alebo vadným obalom, na ktorý dopravca upozornil odosielateľa pri prevzatí zásielky na prepravu, a ak bol vydaný nákladný alebo náložný list, bola v ňom vadnosť obalu poznamenaná; ak neupozornil dopravca na vadnosť obalu, nezodpovedá dopravca za škodu na zásielke vzniknutú v dôsledku tejto vadnosti len vtedy, ak vadnosť nebola pri prevzatí zásielky poznateľná. Pri škode na zásielke vzniknutej podľa odseku 2 je dopravca povinný vynaložiť odbornú starostlivosť, aby škoda bola čo najmenšia. Ustanovenia zmluvy, ktorou sa obmedzuje zodpovednosť dopravcu, sú neplatné. Dopravca je povinný urýchlene podať odosielateľovi správu o škode na zásielke vzniknutej do jej odovzdania príjemcovi. Ak však príjemca nadobudol právo na vydanie zásielky, je povinný túto správu podať príjemcovi. Dopravca zodpovedá za škodu spôsobenú odosielateľovi alebo príjemcovi porušením tejto povinnosti. Ak hrozí bezprostredne podstatná škoda na zásielke a ak nie je čas vyžiadať si pokyny odosielateľa, alebo ak váha odosielateľ s takými pokynmi, môže dopravca zásielku vhodným spôsobom predať na účet odosielateľa. Pri strate alebo zničení zásielky je dopravca povinný nahradiť cenu, ktorú zásielka mala v čase, keď bola odovzdaná dopravcovi. Pri poškodení alebo znehodnotení zásielky je dopravca povinný nahradiť rozdiel medzi cenou, ktorú mala zásielka v čase jej prevzatia dopravcom a cenou, ktorú by v tomto čase mala poškodená alebo znehodnotená zásielka. Dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu. Ak nemôže dopravca dokončiť prepravu pre skutočnosti, za ktoré nezodpovedá, má nárok na pomernú časť prepravného s prihliadnutím na už uskutočnenú prepravu. Odosielateľ je povinný poskytnúť dopravcovi správne údaje o obsahu zásielky a jeho povahe a zodpovedá za škodu spôsobenú dopravcovi porušením tejto povinnosti.

Prijatím zásielky preberá príjemca ručenie za úhradu pohľadávok dopravcu voči odosielateľovi zo zmluvy týkajúcej sa prepravy prevzatej zásielky, ak o týchto pohľadávkach príjemca vedel alebo musel vedieť. Dopravca má na zabezpečenie svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy zádržné právo k zásielke, dokiaľ s ňou môže nakladať. Vykonávacie predpisy môžu upraviť odchylne železničnú, leteckú, cestnú, vnútrozemskú vodnú a námornú prepravu, pokiaľ ide o vznik zmluvy, prepravné doklady, vylúčenie veci z prepravy, preberanie zásielky dopravcom a jej vydávanie príjemcovi, rozsah nárokov voči dopravcovi a ich uplatnenie; táto úprava však nesmie obmedziť zodpovednosť dopravcu pri škode na zásielke. Preprava nebezpečných vecí je upravená podľa Európskej dohody o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí, Dohovore o medzinárodnej železničnej prepravy. Preprava nebezpečného odpadu alebo nebezpečných vecí sa môže zabezpečiť pomocou prepravcu, ktorého upravuje zákon o dráhach alebo zákon o cestnej doprave.

•    K odseku 2

V tomto znení sú definované povinnosti odosielateľa nebezpečného odpadu a toho, komu je uvedené odpad určený. Tieto dve osoby sú povinné podľa zákona o odpadoch viesť a uchovávať evidenciu o prepravovanom nebezpečnom odpade. Táto evidencia musí byť presná a jasná, aby sa z nej dalo vyčítať, o aký nebezpečný odpad ide. Taktiež sú povinní ohlasovať ustanovené údaje z evidencie. Ohlasovanie týchto údajov je určené okresnému úradu príslušnému podľa miesta nakládky – vývozu nebezpečného odpadu a miesta vykládky – dovozu nebezpečného odpadu. Môže však v praxi nastať situácia, že súhlas na prepravu nebezpečného odpadu vydal okresný úrad v sídle kraja. V tomto prípade sa ohlásenie podáva aj jemu. Ďalšou povinnosťou odosielateľa nebezpečného odpadu a toho, komu je nebezpečný odpad určený, je umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve kontrolu nakladania s odpadom v priebehu prepravy. V prípade, že podajú žiadosť, tak sú povinní predložiť dokumentáciu podľa zákona o cestnej doprave a poskytnúť pravdivé a úplné informácie, ktoré súvisia s odpadovým hospodárstvom. Poslednou povinnosťou týchto dvoch osôb je vykonať všetky potrebné opatrenia na nápravu uložené orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve.

Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty povinnému súčasne uložiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré mu bola pokuta uložená. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná, môže mu orgán štátnej správy odpadového hospodárstva uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom.

!     Upozornenie

V súvislosti s vypustením súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. f) na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane prepravy sa novelou zákona č. 372/2021 Z. z. z ustanovenia § 26 ods. 2 písm. b), ods. 4 a 5 vypustila bodkočiarka a slová „ak súhlas na prepravu nebezpečného odpadu vydal okresný úrad v sídle kraja, aj tomuto úradu“.

•    K odseku 3

Ustanovenie sa zaoberá sprievodným listom. Uvedený sprievodný list musí byť potvrdený. Tento list potvrdzuje odosielateľ nebezpečného odpadu, následne príjemca nebezpečného odpadu a dopravca. Je tu výslovne ustanovené, že je to ich povinnosťou. Sprievodný list sa podľa tohto odseku týka prepravovaného nebezpečného odpadu.

•    K odseku 4

Znenie tohto odseku bolo novo doplnené do tohto ustanovenia nového zákona o odpadoch. Tento odsek upravuje povinnosť pre odosielateľa nebezpečného odpadu. Túto povinnosť musel odosielateľ plniť aj podľa znenia starej právnej úpravy. Táto povinnosť však bola obsahom vykonávacieho predpisu. Naopak povinnosti u príjemcu nebezpečného odpadu boli obsahom predchádzajúcej právnej úpravy zákona o odpadoch. Tento odsek sa doplnil najmä preto, aby sa zosúladili a zjednotili povinnosti pre odosielateľa a príjemcu nebezpečného odpadu súčasne.

Doplnením tohto odseku sa minimalizovali pochybnosti pri týchto povinnostiach. Odsek 4 obsahuje povinnosti odosielateľa.

Ten má povinnosť zaslať fotokópiu sprievodného listu nebezpečného odpadu okresnému úradu príslušnému podľa miesta nakládky nebezpečného odpadu a miesta vykládky nebezpečného odpadu.

Sprievodný list musí obsahovať podpis všetkých zúčastnených, to znamená odosielateľa, príjemcu a dopravcu. V prípade, že súhlas na prepravu nebezpečného odpadu vydal okresný úrad v sídle kraja, tak sa kópia sprievodného listu odovzdáva aj jemu. Sprievodný list je vlastne dokladom pre zúčastnených.

•    K odseku 5

Uvedené znenie ustanovuje povinnosti príjemcu nebezpečného odpadu, teda toho, komu sa tento odpad dopravil. Príjemca nebezpečného odpadu má taktiež povinnosť zaslať sprievodný list nebezpečného odpadu. Tento list musí byť potvrdený takým spôsobom, ktorý sme uviedli v predchádzajúcich odsekoch, čiže musí byť podpísaný všetkými zúčastnenými. Uvedenú kópiu zasiela odosielateľovi nebezpečného odpadu, okresnému úradu príslušnému podľa miesta nakládky nebezpečného odpadu a miesta vykládky nebezpečného odpadu.

•    K odseku 6

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 zmenila znenie odseku 6, podľa ktorého dopravca odpadu, ktorý nie je odosielateľom alebo príjemcom nebezpečného odpadu, je povinný uchovávať sprievodný list nebezpečného odpadu.

Pôvodný odsek 6 sa vypustil vzhľadom na to, že staré vozidlá sú nebezpečný odpad a je nepostačujúce, aby ich preprava bola sprevádzaná iba sprievodným listom nebezpečného odpadu. Je potrebné kontrolovať odosielateľa aj príjemcu vo vzťahu k nakladaniu so starými vozidlami.

Doplnil sa teda nový odsek 6, ktorý vychádza z požiadavky smernice EP a R 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc.

ŠTVRTÁ ČASŤ

ROZŠÍRENÁ ZODPOVEDNOSŤ VÝROBCOV

Komentár k štvrtej časti

Štvrtá časť zákona o odpadoch pozostáva z ustanovenia § 27 až § 75. Je rozdelená do siedmych častí, ktoré sa nazývajú oddiely. Táto časť sa zaoberá elektrozariadeniami a elektroodpadom, batériami a akumulátormi, obalmi a odpadom z obalov, vozidlami a starými vozidlami, pneumatikami a odpadovými pneumatikami, neobalovými výrobkami a odpadom z nich.

Prvý oddiel

Komentár k Prvému oddielu

Prvý oddiel patrí do štvrtej časti. Obsahom je organizácia zodpovednosti výrobcov a zabezpečovanie plnenia vyhradených povinností, individuálne plnenie vyhradených povinností, zápis a výmaz výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov vyhradeného výrobku, koordinačné centrum a finančná garancia. Pozostáva z ustanovení § 27 až § 31a.

§ 27

Základné ustanovenia

(1) Vyhradený výrobok je výrobok patriaci do skupiny výrobkov upravenej v druhom až ôsmom oddiele tejto časti zákona, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcu.

(2) Výrobcom vyhradeného výrobku sa rozumie výrobca elektrozariadení (§ 32), výrobca batérií a akumulátorov (§ 42), výrobca obalov (§ 52), výrobca vozidiel (§ 60), výrobca pneumatík (§ 69), výrobca neobalového výrobku (§ 73).

(3) Rozšírená zodpovednosť výrobcu je súhrn povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ustanovených v tejto časti zákona alebo v osobitnom predpise,⁵⁶⁾ vzťahujúcich sa na výrobok počas všetkých fáz jeho životného cyklu, ktorých cieľom je predchádzanie vzniku odpadu z vyhradeného výrobku (ďalej len „vyhradený prúd odpadu“) a posilnenie opätovného použitia, recyklácie alebo iného zhodnotenia tohto prúdu odpadu. Obsah rozšírenej zodpovednosti výrobcu tvoria ustanovené požiadavky na zabezpečenie materiálového zloženia alebo konštrukcie vyhradeného výrobku, informovanosti o jeho zložení a o nakladaní s vyhradeným prúdom odpadu, na zabezpečenie nakladania s vyhradeným prúdom odpadu a na zabezpečenie finančného krytia uvedených činností.

(4) Výrobca vyhradeného výrobku je povinný

a) zaregistrovať sa v Registri výrobcov vyhradeného výrobku a oznamovať zmeny registrovaných údajov,

b) ustanoviť splnomocneného zástupcu v súlade s odsekmi 18 až 20, ak je výrobcom vyhradeného výrobku uvedeným v odseku 18,

c) zabezpečiť materiálové zloženie vyhradeného výrobku, jeho konštrukciu a jeho označenie v súlade s osobitným oddielom tejto časti zákona, pokiaľ mu táto povinnosť z nej vyplýva,

d) plniť informačnú povinnosť vo vzťahu k verejnosti a k spracovateľovi vyhradeného prúdu odpadu v súlade s osobitným oddielom tejto časti zákona,

e) zabezpečiť plnenie cieľov ustanovených v prílohe č. 3,

f) zabezpečiť nakladanie s vyhradeným prúdom odpadu v rozsahu a spôsobom uvedenom v osobitnom oddiele tejto časti zákona,

g) zabezpečiť zhodnotenie a recykláciu vyhradeného prúdu odpadu najmenej vo výške záväzných cieľov a limitov zhodnocovania a recyklácie pre vyhradený prúd odpadu, ustanovených v prílohe č. 3,

h) viesť a uchovávať evidenciu a ohlasovať ministerstvu údaje z nej v ustanovenom rozsahu a uchovávať ohlasované údaje,

  i) plniť informačnú povinnosť vo vzťahu ku konečným používateľom vyhradeného výrobku v súlade s osobitným oddielom tejto časti zákona a ustanoveným spôsobom [§ 105 ods. 3 písm. i)],

  j) vypočítať si svoj zberový podiel a trhový podiel v súlade s osobitným oddielom tejto časti zákona, na základe údajov, ktoré zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle; údaje potrebné pre výpočet trhového podielu zverejní ministerstvo najneskôr do 20. marca a údaje potrebné pre výpočet zberového podielu zverejní ministerstvo najneskôr do 15. júla,

k) zabezpečiť odobratie celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu patriacej do vyhradeného prúdu odpadu z obce, v ktorej zodpovedá za vyhradený prúd odpadu a zabezpečiť priebežné financovanie nakladania s takto odobratým vyhradeným prúdom odpadu; ustanovenia písmen e) a g) týmto nie sú dotknuté.

  l) zabezpečiť plnenie cieľov zberu ustanovených v prílohe č. 3a.

(5) Výrobca vyhradeného výrobku znáša všetky finančné náklady spojené so zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením oddelene vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu s výnimkou, ak tieto povinnosti plní osoba podľa § 37 ods. 3, § 48 ods. 3, § 56 ods. 8, § 71 ods. 2 a § 73 ods. 9. Ak sa uvedená povinnosť realizuje formou úhrady nákladov osobe oprávnenej na zber odpadov alebo zhodnocovanie odpadov, rozsah tejto úhrady sa zníži o výnosy tejto osoby získané z uhrádzaného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Za finančné náklady, ktoré podľa prvej vety znáša výrobca vyhradeného výrobku, sa nepovažujú výdavky na vybudovanie alebo výstavbu zariadenia na zber odpadov, zariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadov vrátane mobilného zariadenia, ako aj výdavky na obstaranie techniky a technológie na vykonávanie uvedených činností; ustanovenie § 81 ods. 4 nie je týmto dotknuté.

(6) Ak v osobitnom oddiele tejto časti zákona nie je ustanovené inak, zabezpečuje výrobca vyhradeného výrobku plnenie povinností ustanovených v odseku 4 písm. d) až l) (ďalej len „vyhradené povinnosti“) jedným z týchto spôsobov:

a) vytvorením systému individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu (ďalej len „individuálne“) alebo

b) prostredníctvom jednej organizácie zodpovednosti výrobcov a jej systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu (ďalej len „kolektívne“) alebo prostredníctvom tretej osoby, ak ide o batérie a akumulátory.

(7) Na výrobcu vyhradeného výrobku, okrem výrobcu obalov, výrobcu neobalových výrobkov a výrobcu prenosných batérií a akumulátorov, sa nevzťahujú povinnosti uvedené v odseku 6 a v odseku 4 okrem písmen a), c), g) a h), ak

a) tento výrobok uvádza na trh Slovenskej republiky výlučne pre potrebu vlastného podnikania,

b) zabezpečí zotrvanie tohto výrobku po celú jeho dobu životnosti vo svojej držbe,

c) sa stane pôvodcom odpadu z tohto vyhradeného výrobku a

d) ako jeho držiteľ zabezpečí nakladanie s odpadom z tohto výrobku v súlade s týmto zákonom, pričom povinnosť podľa odseku 4 písm. g) plní až v roku, keď mu z výrobku vznikne odpad.

(8) Výrobca vyhradeného výrobku uvedený v odseku 7 je povinný ohlasovať koordinačnému centru pre vyhradený prúd odpadu:

a) údaje o objeme svojej výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“) do Slovenskej republiky, dovozu, cezhraničnej prepravy do iného členského štátu zo Slovenskej republiky alebo vývozu vyhradeného výrobku,

b) druh a množstvo odpadu z vyhradeného výrobku a

c) druh a množstvo odpadu z vyhradeného výrobku, pre ktorý ako jeho držiteľ zabezpečil zber a zhodnotenie v prvom zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 až R11 podľa prílohy č. 1 alebo v prvom inom zariadení na zhodnocovanie odpadov na území iného štátu, v ktorom je zabezpečené, že výsledok zhodnotenia odpadov bude rovnocenný s výsledkom zhodnotenia odpadov niektorou z činností R1 až R11 podľa prílohy č. 1.

(9) Systém individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu je súbor na seba nadväzujúcich, vzájomne súvisiacich a podmienených aktivít účastníkov hospodárskej súťaže v odpadovom hospodárstve, ktorých cieľom je komplexné zabezpečenie zberu a spracovania vyhradeného prúdu odpadu vrátane prípravy na opätovné použitie a recyklácie vyhradeného prúdu odpadu, ktorý je vytvorený zmluvnými vzťahmi, ktoré na účel zabezpečenia plnenia vyhradených ­povinností v rozsahu udelenej autorizácie uzavrel výrobca vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, s ostatnými účastníkmi hospodárskej súťaže v odpadovom hospodárstve okrem organizácie zodpovednosti výrobcov.

(10) Systém združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu je súbor na seba nadväzujúcich, vzájomne súvisiacich a podmienených aktivít účastníkov hospodárskej súťaže v odpadovom hospodárstve, ktorých cieľom je komplexné zabezpečenie zberu a spracovania vyhradeného prúdu odpadu vrátane prípravy na opätovné použitie a recyklácie vyhradeného prúdu odpadu, ktorý je vytvorený zmluvnými vzťahmi, ktoré na účel zabezpečenia plnenia vyhradených povinností v rozsahu udelenej autorizácie uzavrela organizácia zodpovednosti výrobcov s ostatnými účastníkmi hospodárskej súťaže v odpadovom hospodárstve.

(11) Uzatvorením zmluvy o plnení vyhradených povinností medzi výrobcom vyhradeného výrobku a príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov prechádza zodpovednosť výrobcu vyhradeného výrobku za splnenie vyhradených povinností na túto organizáciu zodpovednosti výrobcov, okrem povinností podľa odseku 4 písm. e), g) a l).

(12) Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý si vyhradené povinnosti plní kolektívne, je povinný organizácii zodpovednosti výrobcov, s ktorou uzavrel zmluvu o plnení vyhradených povinností,

a) uhradiť skutočné náklady, po odpočítaní výnosov z uhrádzaného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu, vzniknuté zo zabezpečenia zberu, prepravy, prípravy na opätovné použitie, zhodnotenia, recyklácie, spracovania a zneškodnenia oddelene vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu z jeho výrobkov,

b) poskytovať pravdivé a úplné údaje a informácie ­po­trebné na plnenie vyhradených povinností za tohto výrobcu a nevyhnutne potrebnú súčinnosť,

c) bezodkladne oznámiť každú zmenu v identifikačných údajoch, právnom postavení či v predmete činnosti alebo v druhu, zložení, množstve a vlastnostiach vyhradeného výrobku, pokiaľ to môže mať vplyv na riadne plnenie vyhradených povinností,

d) predložiť na vyžiadanie doklady preukazujúce správnosť poskytnutých údajov o množstve vyhradeného výrobku uvedeného na trh Slovenskej republiky, a to do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti.

(13) Organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá nezverejní riadne a včas údaje zo správy o činnosti podľa § 28 ods. 4 písm. p), je povinná výrobcovi vyhradeného výrobku, s ktorým uzavrela zmluvu o plnení vyhradených povinností, umožniť na jeho náklady riadny výkon kontroly efektivity ňou vynaložených prostriedkov a plnenia povinností podľa § 28 ods. 4 písm. a) až c), e) až g), k), m), o), r) a z), a to do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomnej žiadosti.

(14) Výrobca vyhradeného výrobku je oprávnený zmluvný vzťah s organizáciou zodpovednosti výrobcov ukončiť

a) výpoveďou, a to len

    1. do 30 kalendárnych dní po zistení porušenia povinností organizácie zodpovednosti výrobcov vyplývajúcich z § 28 ods. 4 písm. a) až c), e) až g), k), m), o), r) alebo z); výpovedná doba je 30 kalendárnych dní a začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení výpovede,

    2. k 31. decembru kalendárneho roka bez udania dôvodu, tak, aby bolo zachované obdobie dvoch rokov podľa § 28 ods. 4 písm. b).

b) odstúpením od zmluvy, ak ministerstvo právoplatne zruší autorizáciu organizácii zodpovednosti výrobcov podľa § 94 ods. 2.

(15) Obec je oprávnená vypovedať zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov k 31. decembru kalendárneho roka bez udania dôvodu. Obec nemôže vypovedať zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov počas kalendárneho roka z iného dôvodu ako z dôvodu porušenia povinností organizácie zodpovednosti výrobcov podľa § 28 ods. 4 písm. a) alebo e).

(16) Výpoveď podľa odseku 14 písm. a) druhého bodu sa musí odoslať preukázateľným spôsobom organizácii zodpovednosti výrobcov do 20. augusta v roku, v ktorom má byť zmluvný vzťah ukončený. Výpoveď podľa odseku 15 prvej vety sa musí odoslať preukázateľným spôsobom organizácii zodpovednosti výrobcov do 30. septembra v roku, v ktorom má byť zmluvný vzťah ukončený.

(17) Ten, kto vykonáva alebo zabezpečuje zber vyhradeného prúdu odpadu z komunálneho odpadu a zároveň aj z iného odpadu ako komunálneho odpadu, je povinný zabezpečiť, aby zber príslušného vyhradeného prúdu odpadu z komunálneho odpadu bol finančne a evidenčne oddelený a nezávislý od jeho zberu z iného ako komunálneho odpadu; krížové financovanie nákladov na zber príslušného vyhradeného prúdu odpadu sa zakazuje. Povinnosť zabezpečiť oddelené financovanie zberu podľa prvej vety sa nevzťahuje na organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly, na organizáciu zodpovednosti výrobcov pre batérie a akumulátory a na tretie osoby.

(18) Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nemá sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, ustanoví na plnenie povinností uložených týmto zákonom, prostredníctvom splnomocnenia podľa odseku 19, splnomocneného zástupcu, ktorým je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ a ktorá má sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike.

(19) Splnomocnenie musí byť udelené v písomnej forme a v rozsahu, ktorý zabezpečí vstup splnomocneného zástupcu do všetkých práv a povinností výrobcu vyhradeného výrobku vyplývajúcich mu z tohto zákona. Splnomocnenie sa udeľuje najmenej na dobu jedného roka.

(20) Na základe splnomocnenia podľa odseku 19 zodpovedá za plnenie všetkých povinností výrobcu vyhradeného výrobku podľa tohto zákona splnomocnený zástupca, ktorý pri tom koná vo vlastnom mene.

(21) Odovzdať odpady za účelom ich zhodnotenia a recyklácie do iného členského štátu alebo iného ako členského štátu je možné, iba ak ten, kto zabezpečuje cezhraničnú prepravu alebo vývoz,⁵⁷⁾ preukáže, že preprava alebo vývoz odpadov je v súlade s osobitným predpisom⁵⁸⁾ a existuje písomný doklad o tom, že ich zhodnotenie a recyklácia sa uskutoční za podmienok rovnocenných s podmienkami podľa tohto zákona pri rešpektovaní potreby zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu. Takéto odovzdanie sa považuje za zhodnotenie a recykláciu podľa tohto zákona.

(22) Povinnosť podľa odseku 4 písm. j) sa nevzťahuje na výrobcu obalov, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne.

[účinnosť od 1. januára 2022

(23) Povinnosti podľa odseku 4 písm. e), f), g), h) a i), ak ide o zálohované jednorazové obaly na nápoje, plní výrobca zálohovaných jednorazových obalov na nápoje,^58a) ktorý uvádza na trh v Slovenskej republike nápoje v týchto obaloch, prostredníctvom správcu zálohového systému jednorazových obalov na nápoje.^58b)

(24) Povinnosti podľa odseku 4 písm. j), k) a l), ak ide o zálohované jednorazové obaly na nápoje sa nevzťahujú na výrobcu jednorazových obalov na nápoje, ktorý uvádza na trh v Slovenskej republike nápoje v týchto obaloch.]

(25) Výrobca obalov a výrobca neobalových výrobkov, ktorí ukončia zmluvný vzťah podľa odseku 14 písm. a) druhého bodu, sú povinní uzatvoriť nový zmluvný vzťah s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, v ktorom výpoveď podali. Povinnosť podľa prvej vety sa nevzťahuje na výrobcu obalov a výrobcu neobalových výrobkov, ktorí od 1. januára nasledujúceho roka plnia vyhradené povinnosti individuálne, výrobcu obalov podľa § 54 ods. 6 a výrobcu neobalových výrobkov podľa § 74 ods. 4.

Komentár k § 27

Základnými ustanoveniami sa zaoberá uvedené ustanovenie zákona o odpadoch, ktoré patrí do prvého oddielu štvrtej časti, ktorá sa nazýva rozšírená zodpovednosť výrobcov. Pre nový režim rozšírenej zodpovednosti výrobcov zavádza zákon nové spoločné pojmy.

•    K odseku 1

V ustanovení sa stretávame s novým pojmom vyhradený výrobok. Uvedený pojem označuje všetky výrobky, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Skupina vyhradených výrobkov bola určená na základe skupín výrobkov, za ktoré výrobcovia a dovozcovia už v súčasnosti platia príspevky do Recyklačného fondu. Vyhradený výrobok patrí do skupiny výrobkov, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcu. Odsek 1 sa vzťahuje na všetky vyhradené výrobky s účinnosťou od 1. 1. 2018.

!     Upozornenie

Po ostatnej novele zákona sa v znení ods. 1 slovo „siedmom“ nahrádza slovom „ôsmom“, čo znamená, že sa ustanovením rozširujú výrobky ustanovené v ôsmom oddiele, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a v tomto oddiele sa pridávajú aj nové povinnosti zo smernice aj výrobcom vyhradených výrobkov, ktorí už rozšírenú zodpovednosť výrobcov zavedenú majú.

•    K odseku 2

Zákon vymedzuje primárneho nositeľa zodpovednosti v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov. To znamená, že sú to výrobcovia vyhradených výrobkov. Presná špecifikácia výrobcu vyhradeného výrobku je uvedená v jednotlivých ustanoveniach základných ustanovení ku každému oddielu. Podľa tohto odseku platí, že pod pojmom výrobca sa rozumie aj dovozca daného vyhradeného výrobku. To znamená že je to výrobca elektrozariadení, ktorého definícia je uvedená v druhom oddiele štvrtej časti ustanovení § 32. Je to aj výrobca batérií a akumulátorov, ktorý je upravený v treťom oddiele štvrtej časti zákona v ustanovení § 42, alebo výrobca obalov. Ten je definovaný v štvrtom oddiele štvrtej časti zákona v ustanovení § 52, alebo výrobca vozidiel definovaný v ustanovení § 60, ktorý patrí do piateho oddielu štvrtej časti zákona o odpadoch. Medzi týchto výrobcov patrí aj výrobca pneumatík. Ten je definovaný ustanovením § 69 v šiestom oddiele štvrtej časti zákona o odpadoch a výrobca neobalového výrobku definovaný v ustanovení § 73, ktoré patrí do posledného siedmeho oddielu štvrtej časti nového zákona o odpadoch.

•    K odseku 3

Rozšírená zodpovednosť je obsahom tohto znenia, kde je aj uvedený pojem a jeho obsah definovaný, nakoľko tento pojem nebol predchádzajúcim zákonom zadefinovaný. Nejde len o zodpovednosť výrobcov za zber a zhodnocovanie odpadov z vyhradených výrobkov, ale aj o širokú škálu povinností výrobcov, ktorá okrem tohto zahŕňa aj podmienky výroby výrobku vrátane jeho ekodizajnu podľa zákona o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne). Tieto povinnosti sa vzťahujú na výrobok počas všetkých jeho fáz životného cyklu, ktorých cieľom je predchádzanie vzniku odpadu z vyhradeného výrobku a posilnenie opätovného použitia, recyklácie alebo iného zhodnotenia tohto prúdu odpadu. V tomto odseku je zadefinovaný aj pojem vyhradený prúd odpadu, ktorým sa označuje odpad z konkrétnej skupiny vyhradených výrobkov, napr. elektroodpady alebo odpad z obalov. Obsah rozšírenej zodpovednosti výrobcu tvoria ustanovené požiadavky na zabezpečenie materiálového zloženia alebo konštrukcie vyhradeného výrobku, informovanosti o jeho zložení a o nakladaní s vyhradeným prúdom odpadu, na zabezpečenie nakladania s vyhradeným prúdom odpadu a na zabezpečenie finančného krytia všetkých týchto činností. Čiže finančné krytie vyhradeného výrobku na zabezpečenie materiálového zloženia, jeho konštrukcie, informácii o jeho zložení a nakladaní s vyhradeným prúdom odpadu.

•    K odseku 4

Zákon o odpadoch ustanovil nový mechanizmus zabezpečenia nakladania s odpadmi, ktorým je nahradený mechanizmu riadený Recyklačným fondom. Uvedenému novému mechanizmu zodpovedá aj okruh povinností výrobcu vyhradeného výrobku. Povinnosti sú ustanovené v tomto odseku. To znamená, že sú tu stanovené povinnosti týkajúce a zabezpečenia nakladania s odpadom, povinností finančného a administratívneho charakteru. Administratívne povinností majú za cieľ kontrolu fungovania celého systému a taktiež čo najväčší prehľad o fungovaní tohto systému. Povinnosti, ktoré uvedený odsek vymedzuje, platia pre všetkých výrobcov rovnako, ale týka sa to iba tých výrobcov, ktorí majú postavenie výrobcu vyhradeného výrobku. V znení odseku je zadefinovaná aj úplne nová povinnosť výrobcu vyhradeného výrobku, ktorá ukladá všetkým výrobcom vrátane výrobcov obalov povinnosť odobrať z príslušnej obce všetok odpad, ktorý bol zozbieraný v rámci triedeného zberu v tejto obci, a to nezávisle od splnenia cieľov a limitov ustanovených v prílohe k tomuto zákonu. Zo znenia tohto odseku vyplýva, že výrobca vyhradeného výrobku má povinnosť zaregistrovať sa v Registri výrobcov vyhradeného výrobku a oznamovať zmeny registrovaných údajov. Tieto zmeny oznamujú ihneď bez zbytočného odkladu, aby bol register s údajmi vždy aktuálny. Ďalšou povinnosťou výrobcu vyhradeného výrobku je ustanoviť splnomocneného zástupcu, vždy keď on túto funkciu vykonávať nemôže. Uvedené platí v prípade výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý nemá sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike. Splnomocnenie musí byť v súlade so zákonom o odpadoch. Splnomocnenie musí byť udelené v písomnej forme a v rozsahu, ktorý zabezpečí vstup splnomocneného zástupcu do všetkých práv a povinností výrobcu vyhradeného výrobku vyplývajúcich mu z tohto zákona. Splnomocnenie sa udeľuje najmenej na dobu jedného roka. Na základe splnomocnenia zodpovedá za plnenie všetkých povinností výrobcu vyhradeného výrobku podľa zákona o odpadoch splnomocnený zástupca, ktorý pri tom koná vo vlastnom mene. Ďalšou povinnosťou výrobcu vyhradeného výrobku je zabezpečiť materiálové zloženie vyhradeného výrobku, jeho konštrukciu a jeho v súlade so všetkými zásadami zákona o odpadoch. Ďalej musí plniť informačnú povinnosť. Je povinný informovať o dôležitých informáciách vo vzťahu k verejnosti a k spracovateľovi vyhradeného prúdu odpadu v súlade so zákonom o odpadoch. Taktiež je povinný zabezpečiť, aby sa plnili ciele ustanovené v prílohe k zákonu o odpadoch. Nakladať s vyhradeným prúdom odpadu musí v súlade so zákonom o odpadoch v zákonom stanovenom rozsahu a vopred určeným spôsobom. Uvedené nakladanie musí byť zabezpečené vo všetkých smeroch. Výrobca vyhradeného výrobku má taktiež povinnosť zabezpečiť zhodnotenie a recykláciu vyhradeného prúdu odpadu v zákonom stanovenej výške, ktorá predstavuje minimálne výšku záväzných cieľov a limitov zhodnocovania a recyklácie pre vyhradený prúd odpadu. Uvedené minimálne ciele sú obsahom prílohy k zákonu o odpadoch č. 3. Musí sa viesť a uchovávať evidencia, ktorá musí za každých okolností obsahovať všetky stanovené náležitosti. Uvedenú evidenciu musí výrobca vyhradeného výrobku ohlasovať ministerstvu životného prostredia, všetky údaje z tejto evidencie v stanovenom rozsahu sú povinní uchovávať spolu s ohlasovanými údajmi. Výrobca vyhradených výrobkov má okrem informačnej povinnosti vo vzťahu verejnosti aj vo vzťahu ku konečným používateľom uvedeného výrobku v súlade s pravidlami zákona o odpadoch, taktiež je povinný vypočítať si svoj zberový podiel a trhový podiel. Uvedené podiely sa určujú na základe stanovených údajov, ktoré má naopak ministerstvo životného prostredia povinnosť zverejniť na svojom webovom sídle údaje potrebné pre výpočet trhového podielu zverejní ministerstvo najneskôr do 20. marca a údaje potrebné pre výpočet zberového podielu zverejní ministerstvo.

Novela zákona č. 90/2017 Z. z. účinná od 1. 1. 2018 zmenila v odseku 4 písmeno j) termín. Uvedená zmena termínu bola potrebná z dôvodu spracovania štatistických hlásení o vyzbieraných komunálnych odpadoch, ktoré budú známe až v priebehu mesiaca jún.

Následne sa však termín opätovne zmenil. Ide o zmenu termínu na zaslanie údajov pre výpočet trhového podielu do 20. marca, ktorý sa stanovil z dôvodu, že ministerstvo má k dispozícii úplné údaje už 28. februára, kedy majú výrobcovia posledný termín na zaslanie ohlásenia a lehota 20 dní na sumarizáciu a zverejnenie údajov je postačujúca pre ministerstvo.

Poslednou povinnosťou v súvislosti s vyhradeným výrobkom výrobcu je zabezpečenie odobratia celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu, ktorý patrí do vyhradeného prúdu odpadu z obce. Týka sa to tej obce, ktorá zodpovedá za vyhradený prúd odpadu a zabezpečiť priebežné financovanie nakladania s takto odobratým vyhradeným prúdom odpadu. Predchádzajúce znenia povinností v súlade s touto povinnosťou nie sú dotknuté.

Novelou zákona č. 312/2018 Z. z. sa od 1. 7. 2019 do ustanovenia odseku 4 doplnilo písmeno l), čo znamená, že sa doplnila povinnosť pre výrobcu vyhradeného výrobku, ktorými sú obaly a neobalové výrobky. Doplňujúce ustanovenie súvisí so zavedením cieľov zberu a ich presun z prílohy č. 3 do samostatnej prílohy č. 3a.

•    K odseku 5

Ustanovenie definuje finančné náklady. Vyjadruje sa finančný princíp zaťažujúci výrobcu vyhradeného výrobku vo forme znášania nákladov na zabezpečenie nakladania s odpadom, ktorý je odrazom dôsledku uplatnenia princípu rozšírenej zodpovednosti. Súčasne sa počíta s možnou trhovou hodnotou odpadu, nakladanie s ktorým má výrobca vyhradeného výrobku zabezpečiť, a teda aj v rámci zmluvných vzťahov v systéme nakladania s odpadom sa musia v prípade požiadavky úhrady nákladov zohľadniť prípadné výnosy, ktoré sa získali z predaja materiálov vyťažených z odpadu. Výnimky, ktoré sa v texte tohto odseku uvádzajú sa týkajú prípadov, keď zo zákona prechádza povinnosť výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý nie je zaregistrovaný v Registri výrobcov na distribútora tohto výrobku. Výrobca vyhradeného výrobku znáša všetky finančné náklady ktoré súvisia so zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením oddelene vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu. Existuje tu však výnimka, ak povinností plní iná osoba. Touto osobou je buď distribútor elektrozariadení, ktorý poskytuje priamo konečnému používateľovi elektrozariadenia pochádzajúce od výrobcu elektrozariadení, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, alebo distribútor batérií a akumulátorov, ktorý dodáva priamo konečnému používateľovi batérie a akumulátory, pochádzajúce od výrobcu batérií a akumulátorov nezapísaného v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, alebo distribútor obalov, ktorý poskytuje priamo konečnému používateľovi obalov pochádzajúcich od výrobcu obalov, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, distribútor pneumatík, ktorý poskytuje priamo konečnému používateľovi pneumatiky pochádzajúce od výrobcu pneumatík, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov vyhradeného výrobku alebo distribútor neobalových výrobkov, ktorý poskytuje priamo konečnému používateľovi neobalové výrobky pochádzajúce od výrobcu neobalových výrobkov, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov vyhradeného výrobku. Ak sa uvedená povinnosť znášania finančných nákladov na už uvedené činnosti realizuje formou úhrady nákladov osobe oprávnenej na zber odpadov alebo zhodnocovanie odpadov, tak sa rozsah uvedenej úhrady zníži o výnosy uvedenej osoby, ktoré získala z uhradeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Finančnými nákladmi nie sú výdavky na vybudovanie alebo výstavbu zariadenia na zber odpadov, zariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadov vrátane mobilného zariadenia, ako aj výdavky na obstaranie techniky a technológie na vykonávanie uvedených činností. Týka sa to povinností výrobcu vyhradeného výrobku. Ustanovenie, ktoré sa zaoberá nákladmi na zabezpečenie zberných nádob na triedený zber zložiek komunálnych odpadov, pri ktorých sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, znáša výrobca vyhradeného výrobku, príslušná organizácia zodpovednosti výrobcov alebo tretia osoba. Uvedené znenie nie je dotknuté týmto znením odseku.

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. účinná od 1. 1. 2018 v odseku 5 zmenila slová „náklady na obstaranie techniky“ na „výdavky na obstaranie techniky“. Za finančné náklady sa nepovažujú výdavky na vybudovanie alebo výstavbu akéhokoľvek zariadenia v zmysle definície zákona o odpadoch. Príprava na opätovné použitie je činnosťou zhodnocovania, na ktorú sa vyžaduje osobitný súhlas.

•    K odseku 6

Zákon o odpadoch prostredníctvom tohto odseku ustanovuje ako všeobecné pravidlo možnosť výrobcov vyhradených výrobkov vybrať si, či budú plniť vyhradené povinnosti individuálne alebo kolektívne, a to zapojením sa do systému príslušnej organizácie zodpovednosti výrobcov. V znení tohto zákona sú uvedené ohľadom tohto aj výnimky pre určené typy. Pre obaly je stanovené, že individuálne môže plniť vyhradené povinnosti len ten výrobca, ktorého odpad z obalov nekončí v komunálnom odpade. V tomto prípade je len na výrobcovi, aby preukázal, že ním uvedené obaly na trh alebo do distribúcie nebudú tvoriť súčasť komunálneho odpadu. Naopak, ak nie je schopný to preukázať, tak má povinnosť plniť si vyhradené povinnosti iba kolektívne. V prípade, ak ide o neobalový výrobok, tak zákon o odpadoch sa vzťahuje len na tie výrobky, z ktorých odpad patrí do komunálneho odpadu. Z uvedeného vyplýva, že pre odpad z neobalových výrobkov je možné len kolektívne plnenie vyhradených povinností. Pre odpad z neobalových výrobkov sa použije len kolektívne plnenie povinností. To sa bude zabezpečovať spoločne s odpadom z obalov. To znamená, že výrobcovia neobalových výrobkov budú musieť uzatvoriť zmluvu s niektorou obalovou organizáciou zodpovednosti výrobcov. Tie povinnosti, ktoré za výrobcu plní organizácia, sú plniť si informačnú povinnosť vo vzťahu k verejnosti a k spracovateľovi vyhradeného prúdu odpadu a zabezpečiť odobratie celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu patriacej do vyhradeného prúdu odpadu z obce, v ktorej zodpovedá za vyhradený prúd odpadu. Medzi povinností, ktoré za výrobcu neplní organizácia sú zaregistrovať sa v Registri výrobcov vyhradeného výrobku a oznamovať zmeny registrovaných údajov, ustanoviť splnomocneného zástupcu, zabezpečiť materiálové zloženie vyhradeného výrobku, jeho konštrukciu a jeho označenie. Zodpovednosť za plnenie uvedených troch povinností zostáva vždy na jednotlivom výrobcovi, nikdy nie na organizácii. Platí to aj v prípade, že organizáciu poverí napr. oznamovaním zmien do Registra výrobcov, ktorá oznamovanie pre neho bude zabezpečovať. V tomto odseku sú teda uvedené spôsoby nakladania s vyhradeným prúdom odpadu alebo prostredníctvom jednej organizácie zodpovednosti výrobcov a jej systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu alebo prostredníctvom tretej osoby, ak ide o batérie a akumulátory.

Znenie odseku 6 bolo upravené tak, aby bolo zrejmé, že v prípade batérií a akumulátorov môže byť plnenie vyhradených povinností zabezpečené aj treťou osobou. K zmene došlo po novele zákona č. 292/2017 Z. z., ktorá je účinná od 1. 1. 2018.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 v znení odseku 6 doplnili povinnosti výrobcu vyhradeného výrobku (výrobcu obalov a výrobcu neobalových výrobkov) zabezpečiť plnenie cieľov zberu ustanovených v prílohe č. 3a podľa § 27 ods. 4 písm. l) medzi vyhradené povinnosti.

•    K odseku 7

V ustanovení sú vymedzené povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý uvádza na trh vybrané výrobky výlučne pre potrebu vlastnej podnikateľskej činnosti, ktoré neopustia areál tohto výrobcu a nestanú sa komunálnym odpadom. Ide o subjekt, ktorý sa za výrobcu označuje spravidla z dôvodu, že je dovozcom vyhradeného výrobku. Tiež platí, že uvádzať na trh výrobok výlučne pre vlastnú spotrebu môže najmä dovozca. Výrobok, napr. obal alebo elektrozariadenie zostáva po celú dobu životnosti u pôvodného výrobcu a u neho sa stane odpadom. Na takéhoto výrobcu sa nevzťahuje povinnosť uzavrieť pre uvedené odpady zmluvu s príslušnou organizáciou zodpovedných výrobcov ani nemusí žiadať o autorizáciu na individuálny systém. Musí však plniť povinnosti podľa predchádzajúceho znenia odseku. A zároveň platí, že má povinnosť takýmto spôsobom vzniknutým odpadom nakladať v súlade s týmto zákonom. Je povinná odovzdať takýto odpad len osobe, ktorá je oprávnená s týmto odpadom nakladať. Pre výrobky, pre ktoré bude výrobca fungovať v osobitnom režime, musí vo vzťahu k odpadom z nich zabezpečiť povinnosť zhodnotenia a recyklácie vo výške ustanovených limitov, ale zároveň povinnosť vedenia evidencie, ohlasovacia povinnosť, a to aj keby pre iné odpady plnil povinnosti kolektívne. Uvedené povinnosti nemôže preniesť na organizáciu, s ktorou má zmluvu na kolektívne riešenie odpadov z iných vyhradených výrobkov. Z uvedeného teda vyplýva, že na výrobcu vyhradeného výrobku, okrem výrobcu obalov, výrobcu neobalových výrobkov a výrobcu prenosných batérií a akumulátorov, sa nevzťahujú povinnosti uvedené v predchádzajúcich odsekoch, a to v tom prípade, ak tento výrobok uvádza na trh Slovenskej republiky výlučne pre potrebu vlastného podnikania, zabezpečí zotrvanie tohto výrobku po celú jeho dobu životnosti vo svojej držbe, alebo sa stane pôvodcom odpadu z tohto vyhradeného výrobku a ako jeho držiteľ zabezpečí nakladanie s odpadom z tohto výrobku v súlade so zákonom o odpadoch.

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyňať z výnimky ustanovenej týmto odsekom prenosné batérie a akumulátory, nakoľko nebolo možné zabezpečiť plnenie podmienok uvedených v písmene a) až d). K zmene došlo od 1. 1. 2018 po novele zákona č. 292/2017 Z. z.

Vzhľadom na neprehľadnosť v evidencii obalov a neobalových výrobkov a odpadoch z nich v prípade, ak výrobca bude plniť povinnosti individuálne alebo kolektívne a zároveň by využíval aj osobitný spôsob, sa vypustili z osobitného režimu obaly a neobalové výrobky.

Z aplikačnej praxe vyplynula požiadavka doplniť pri tzv. osobitnom plnení vyhradených povinností výrobcu, že povinnosť plniť ciele ustanovené v prílohe č. 3 môže takýto výrobca iba v roku, kedy mu z výrobkov vznikne odpad, pretože výrobky, ktoré uviedol na trh zostávajú po celú dobu životnosti v jeho držbe. K zmene došlo novelou zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. došlo v znení písmena d) od 27. 12. 2019 k legislatívno-technickej zmene, pričom sa slová „písm. e)“ nahradili slovami „písm. g)“. Uvedené písmeno e) nekorešpondovalo s úvodnou vetou odseku 7. Na výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý plní ustanovené povinnosti v osobitnom režime, sa podľa úvodnej vety vzťahuje povinnosť podľa písmena g) a nie podľa písmena e).

•    K odseku 8

Výrobca fungujúci v osobitnom režime musí pre vyhradené výrobky, ktoré spĺňajú podmienky, ktoré sú u vedené v predchádzajúcom odseku, plniť aj povinnosti podľa tohto odseku. Výrobca je povinný ohlasovať stanovené údaje príslušnému koordinačnému centru pre vyhradený prúd odpadu. Údaje sa týkajú objemu výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu Európskej únie, čiže členského štátu do Slovenskej republiky, dovozu, cezhraničnej prepravy do iného členského štátu zo Slovenskej republiky alebo vývozu vyhradeného výrobku. Tiež sa údaje, ktoré je výrobca povinný ohlasovať koordinačnému centru, týkajú druhu a množstvo odpadu pochádzajúce z vyhradeného výrobku a druhu a množstva odpadu z vyhradeného výrobku. Týka sa to takého výrobku, pre ktorý výrobca ako jeho držiteľ zabezpečil zber a zhodnotenie v prvom zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k novému zákonu o odpadoch, alebo v prvom inom zariadení na zhodnocovanie odpadov na území iného štátu. Týka sa to štátu, v ktorom je zabezpečené, že výsledok zhodnotenia odpadov bude rovnocenný s výsledkom zhodnotenia odpadov niektorou z činností podľa prílohy č. 1 k tomuto zákonu.

•    K odseku 9

Ustanovením je upravený systém individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Kolektívne a individuálne plnenie povinností výrobcu vyhradeného výrobku sú zamerané na širokú škálu povinností rôznych subjektov. Taktiež sa vyžaduje aj ich zmluvná spolupráca. Ich spolupráca funguje na princípoch hospodárskej súťaže. Hlavne z tohto dôvodu sa v novom znení zákona o odpadoch súhrnne označujú ako účastníci hospodárskej súťaže. Hospodárska súťaž je súperenie medzi podnikmi v boji o zákazníka. Je to jeden zo základných mechanizmov trhovej ekonomiky. Hospodárska súťaž umožňuje súťažiteľom slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutie hospodárskeho prospechu a vytvára podmienky združovať sa na výkon tejto činnosti. Voľná hospodárska súťaž je kľúčovým prvkom otvoreného trhového hospodárstva. Stimuluje hospodársku výkonnosť v Európe a ponúka spotrebiteľom širší výber výrobkov a služieb vyššej kvality za konkurencieschopnejšie ceny. Politika Európskej únie v oblasti hospodárskej súťaže chráni hospodársku súťaž na vnútornom trhu pred narušením tým, že na všetky spoločnosti, ktoré na ňom pôsobia, sa vzťahujú rovnaké pravidlá. Pre správne zadefinovanie sú účastníci hospodárskej súťaže všetky subjekty, ktoré spolupracujú na systéme nakladania s odpadmi. Medzi tieto subjekty patria výrobcovia, zberové spoločnosti, obce, recyklátori, spracovatelia, tretie osoby, obchodníci, sprostredkovatelia a pod. Podľa tohto odseku je systémom individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu súbor na seba nadväzujúcich, vzájomne súvisiacich a podmienených aktivít všetkých účastníkov hospodárskej súťaže v odpadovom hospodárstve. Cieľom subjektov je komplexné zabezpečenie zberu a spracovania vyhradeného prúdu odpadu. Netreba zabudnúť, že je veľmi dôležitá príprava na opätovné použitie a recyklácie vyhradeného prúdu odpadu. Tento vyhradený prúd odpadu je vytváraný na základe zmluvných vzťahov, ako sme uviedli vyššie. Zmluvný vzťah je vytváraný najmä preto, aby bolo zabezpečené plnenia vyhradených povinností. Zmluvu uzatvára výrobca vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne a ostatní účastníci hospodárskej súťaže v odpadovom hospodárstve. Platí, že zmluvný vzťah na uvedený účel nemôže vytvárať organizácia zodpovednosti výrobcov.

•    K odseku 10

V ustanovení je definovaný ďalší systém, ktorý sa nazýva systém združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Uvedený súbor je viacero na seba nadväzujúcich, vzájomne súvisiacich a podmienených aktivít účastníkov hospodárskej súťaže v odpadovom hospodárstve. Cieľom účastníkov hospodárskej súťaže, ktorých je zabezpečenie zberu a spracovania vyhradeného prúdu odpadu, zároveň je dôležitá príprava na opätovné použitie a recyklácie vyhradeného prúdu odpadu. Aj podľa tohto odseku platí, že medzi účastníkmi hospodárskej súťaže musí byť vytvorený vzťah na základe zmluvy. Zmluvné vzťahy medzi nim sú uzatvorené hlavne na zabezpečenie plnenia vyhradených povinností. Zmluvné vzťahy medzi týmito osobami sú vytvorené v rozsahu udelenej autorizácie. Uzatvárajú tieto vzťahy organizácia zodpovednosti výrobcov a ostatní účastníci hospodárskej súťaže v odpadovom hospodárstve.

•    K odseku 11

V súlade s týmto ustanovení je zmyslom kolektívneho plnenia vyhradených povinností hlavne uľahčiť možnosť výrobcu plniť stanovené povinnosti. Jednou z povinností je zmluvný vzťah. Uvedené zmluvu uzatvára výrobca vyhradeného výrobku a organizácia zodpovednosti výrobku. Touto zmluvou je výrobca odbremenený od plnenia väčšiny povinností, ktoré sú ustanovené v tomto ustanovení zákona o odpadoch. Aj naďalej výrobcovi zostáva zodpovednosť, ktorá sa týka zabezpečenia splnenia cieľov a limitov, ktoré sú uvedené v prílohe č. 4 k novému zákonu o odpadoch. Výrobca má právo podľa tohto odseku vybrať si takú organizáciu zodpovednosti výrobkov, u ktorej má zaručené, že všetky povinnosti dokáže pre tohto výrobcu splniť. Uzatvorením zmluvy o plnení vyhradených povinností medzi výrobcom a organizáciou zodpovednosti výrobcov celá zodpovednosť výrobcu prechádza na uvedenú organizáciu. Zodpovednosť sa týka splnenia vyhradených povinností. Medzi tieto povinností, za ktoré môže byť organizácia zodpovedná, nepatrí zabezpečenie plnenia cieľov, ktoré sú ustanovené v prílohe č. 3, zabezpečenie zhodnotenia a recyklácie vyhradeného prúdu odpadu najmenej vo výške záväzných cieľov a limitov zhodnocovania a recyklácie pre vyhradený prúd odpadu, ktoré sú taktiež uvedené v prílohe č. 3.

•    K odseku 12

Zákonom sú ustanovené povinnosti výrobcu vyhradeného výrobku voči organizácii zodpovednosti výrobcov, ktoré medzi sebou uzatvorili zmluvný vzťah. Takisto je v tomto odseku upravený vzťah medzi organizáciou a výrobcom. Platí že sa to týka výrobcu, ktorý si vybral plnenie vyhradených povinností kolektívne. Uvedené ustanovenie tohto odseku vytvára regulovaný priestor pre férovú spoluprácu medzi týmito dvoma subjektami, čiže medzi organizáciou a výrobcom, ktorý si vybral plnenie vyhradených povinností prostredníctvom nej. Celý tento vzťah je zriadený na princípe vzájomnej korektnosti. Výrobca je povinný vo vzťahu k organizácii, ktorú si vybral, uhradiť skutočné náklady. Výška týchto nákladov je vo výške po odpočítaní výnosov. Výnosy sa týkajú uhradeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu, vzniknuté zo zabezpečenia zberu, prepravy, prípravy na opätovné použitie, zhodnotenia, recyklácie, spracovania a zneškodnenia oddelene vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu z jeho výrobkov. Výrobca má povinnosť vo vzťahu k organizácii, ktorá sa týka informácii, ktoré jej poskytuje.

Tieto informácie musia byť úplné a pravdivé, pričom platí, že sa vyžadujú na plnenie vyhradených povinností, ktoré organizácia plní za výrobcu a sú potrebné nevyhnutne na potrebnú súčinnosť. Výrobca je ďalej povinný oznámiť bez zbytočného odkladu, čiže hneď ako k zmene došlo, zmenu dôležitých údajov. Medzi tieto údaje patria identifikačné údaje, právne postavenie, predmet činnosti, druh, zloženie, množstvo a vlastnosti vyhradeného výrobku. Týka sa ta bezprostredne tých informácii, ktoré sú potrebné a nevyhnutné na riadne plnenie vyhradených povinností. Výrobca je vo vzťahu k organizácii povinný predložiť na všetky doklady, za pomocou ktorých je možné preukázať správnosť poskytnutých údajov o množstve vyhradeného výrobku uvedeného na trh Slovenskej republiky. Výrobca predkladá tieto doklady výlučne na vyžiadanie.

O predloženie musí požiadať organizácia zodpovednosti výrobcov. Žiadosť musí byť za každej okolnosti písomného charakteru. Tieto doklady musí výrobca predložiť v zákonom stanovenom termíne, to znamená do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.

•    K odseku 13

Ustanovenie sa zaoberá povinnosťami organizácie zodpovednosti výrobcov voči výrobcovi vyhradeného výrobku. Aj uvedené znenie odseku vytvára priestor a základy pre spoluprácu medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku. Tento výrobca si vybral túto organizáciu na plnenie vyhradených povinností prostredníctvom. Princíp vzájomnej korektnosti sa odráža najmä v tom, že aj organizácia zodpovednosti výrobcov musí v zmluvnom vzťahu s výrobcom zohľadniť výnosy z predaja materiálov získaných z odpadu ako aj to, že sa umožňuje vzájomná kontrola medzi zmluvnými partnermi. Organizácia zodpovednosti výrobcov v tom prípade, že nezverejní údaje zo správy o činnosti za zákonom stanovených pravidiel a podmienok, má povinnosť voči výrobcovi vyhradeného výrobku, s ktorým uzavrela zmluvu o plnení vyhradených povinností, umožniť na jeho náklady riadny výkon kontroly efektivity ňou vynaložených prostriedkov. Údaje musí organizácia zverejniť riadne a včas. Kontrola efektivity vynaložených prostriedkov musí podľa tohto odseku prebehnúť do 15 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti.

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 zmenila lehotu z 30 dní na 15 dní. Skrátila sa lehota, v ktorej je organizácia zodpovednosti výrobcov na základe písomnej žiadosti výrobcu vyhradeného výrobku povinná umožniť tomuto výrobcovi výkon kontroly efektivity ňou vynaložených prostriedkov. Umožňuje sa výrobcom vyhradených výrobkov, aby mali možnosť vykonať kontrolu efektivity vynaložených prostriedkov v OZV kedykoľvek, na základe písomnej žiadosti.

Žiadosť podáva výrobca vyhradeného výrobku. Organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná zverejniť údaje zo správy v rozsahu podľa tohto zákona na svojom webovom sídle každoročne do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci rok. Správa o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov za predchádzajúci kalendárny rok musí obsahovať údaje o množstve vyhradeného prúdu odpadu, pre ktorý zabezpečila zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie s rozlíšením na jednotlivé druhy odpadov, identifikáciu osôb, prostredníctvom ktorých zabezpečila činnosti s konkrétnym uvedením druhu a množstva odpadu pri jednotlivej osobe; uvedené sa vzťahuje aj na identifikáciu osôb pôsobiacich mimo územia Slovenskej republiky, ak si prostredníctvom nich zabezpečila plnenie uvedených činností, informácie o spôsobe zabezpečenia zberu, zhodnotenia, recyklácie, spracovania a zneškodnenia vyhradeného prúdu odpadu, informácie o splnení cieľov a záväzných limitov podľa tohto zákona a o presahujúcom množstve, informácie o množstve vyhradených výrobkov uvedených na trh ňou zastúpenými výrobcami, informácie o spôsobe financovania systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu a nákladoch na činnosti vykonávané v systéme združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu, informácie o návrhu na rozdelenie zisku alebo vyrovnaní straty, výšku finančných prostriedkov vynaložených na propagačné a vzdelávacie aktivity a stručný popis týchto aktivít a zoznam miest a zariadení, prostredníctvom ktorých zabezpečuje zber vyhradeného prúdu odpadu. V žiadnom prípade však nemôže byť porušený zákon o ochrane osobných údajov.

Došlo k doplneniu podmienky pre organizáciu zodpovednosti výrobcov, ktorej naplnenie dáva výrobcovi vyhradeného výrobku možnosť kontrolovať efektivitu ňou vynaložených prostriedkov. Za každých okolností nesmie byť porušený zákon o ochrane osobných údajov.

•    K odseku 14

Ustanovením sú stanovené termíny. K týmto termínom môže výrobca vyhradeného výrobku ukončiť zmluvný vzťah s organizáciou zodpovednosti výrobcov. Tieto termíny sa stanovili v záujme zamedzenia úniku výrobcov vyhradených výrobcov z plnenia povinností. Ďalším cieľom je zachovať určitú prehľadnosť medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov, ktoré si výrobca vyhradeného výrobku zvolil na zastupujúce plnenie vyhradených povinností.

Novela zákona č. 90/2017 Z. z. od 1. 1. 2015 zmenila znenie odseku 14. Podľa tohto znenia je výrobca vyhradeného výrobku oprávnený zmluvný vzťah s organizáciou zodpovednosti výrobcov ukončiť:

–   výpoveďou, a to len

–   do 30 kalendárnych dní po zistení porušenia povinností organizácie zodpovednosti výrobcov vyplývajúcich z príslušných ustanovení; výpovedná doba je 30 kalendárnych dní a začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení výpovede tak, aby bolo zachované obdobie dvoch rokov podľa § 28 ods. 4 písm. b),

–   k 31. decembru kalendárneho roka bez udania dôvodu,

–   odstúpením od zmluvy, ak ministerstvo právoplatne zruší autorizáciu organizácii zodpovednosti výrobcov podľa § 94 ods. 2.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 285/2020 Z. z. sa v ustanovení § 27 ods. 14 písm. a) druhom bode na konci pripojili slová „tak, aby bolo zachované obdobie dvoch rokov podľa § 28 ods. 4 písm. b)“.

V nadväznosti na zmenu doby, na ktorú sa uzatvára zmluva o plnení vyhradených povinností medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a zakladateľom, vlastníkom, prevádzkovateľom organizácie zodpovednosti výrobcov alebo výrobcom podľa § 28 ods. 4 písm. b), najmenej na dobu dvoch kalendárnych rokov, sa upravilo aj ustanovenie týkajúce sa možnosti výpovede tejto zmluvy.

Doplnenie výlučnej možnosti výpovede zmluvy zo strany výrobcu vylučuje zmluvné dojednanie ďalších výpovedných dôvodov medzi výrobcom vyhradeného výrobku a organizáciou zodpovednosti výrobcov.

V písmene b) sa doplnila možnosť pre výrobcu odstúpiť od zmluvy, ak ministerstvo zruší autorizáciu organizácii zodpovednosti výrobcov.

K ďalšej zmene došlo následne v odseku 14 aj po novele zákona platnej od 1. 1. 2018.

•    K odseku 15

V odseku 15 je uvedené, že vypovedať zmluvu môže aj obec. Táto má právo vypovedať zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov k 31. decembru kalendárneho roka. Aj v tomto prípade platí, že nemusí udať dôvod výpovede.

Po novele zákona č. 312/2018 Z. z., ktorá je účinná od 1. 1. 2019, bol odsek 15 doplnený z dôvodu, že obec nemôže vypovedať zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov počas kalendárneho roka z iného dôvodu ako z dôvodu porušenia povinností organizácie zodpovednosti výrobcov.

To znamená, že v § 27 ods. 15 je ustanovená možnosť pre obce vypovedať zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV) bez udania dôvodu iba ku 31. decembru kalendárneho roka. Aby obce nemohli vypovedať zmluvu bez udania dôvodu na základe zmluvného dojednania s OZV, doplnilo sa obmedzujúce ustanovenie, podľa ktorého môže obec v priebehu roka vypovedať zmluvu s OZV iba z presne stanovených zákonných dôvodov, akými je porušenie povinností OZV. Obec je zodpovedná za nakladanie s komunálnym odpadom a z tohto dôvodu nemôže byť následkom zmluvných dojednaní medzi OZV a obcou v priebehu kalendárneho roka narušená kontinuita zabezpečenia nakladania s komunálnym odpadom. V nadväznosti na uvedenú úpravu sa mení aj ustanovenie v § 27 ods. 16.

Organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná vytvoriť, financovať, prevádzkovať a udržiavať funkčný systém združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu počas celej doby jej oprávneného pôsobenia, uzavrieť za nediskriminačných podmienok s výrobcom vyhradeného výrobku patriaceho do predmetu jej autorizácie, ak o to tento výrobca prejaví záujem, zmluvu o plnení vyhradených povinností, s výnimkou prípadov, dodržiavať podmienky udelenej autorizácie, zabezpečiť odobratie celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu patriacej do vyhradeného prúdu odpadu z obce, v ktorej zodpovedá za vyhradený prúd odpadu, uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom príslušným podľa vyhradeného prúdu odpadu, ak je zriadené a plniť povinnosti z nej vyplývajúce, vykonávať propagačné a vzdelávacie aktivity s celoslovenským pôsobením so zameraním na konečného používateľa o nakladaní s vyhradeným prúdom odpadu, triedenom zbere komunálnych odpadov a predchádzaní vzniku odpadov, uchovávať údaje, ktoré boli podkladom na vypracovanie správy, najmenej počas troch rokov od jej doručenia ministerstvu.

Ďalším dôležitým termínom, ktorý bol stanovený v tomto odseku, je výpovedná doba. Výpovedná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení výpovede. Táto doba trvá 30 kalendárnych dní alebo výpovedná doba je vždy k 31. decembru kalendárneho roka. Platí, že nemusí byť udaný dôvod výpovede.

•    K odseku 16

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa s účinnosťou od 1. novembra 2021 zmenilo znenie odseku 16. V praxi sa stávalo, že výrobca, ktorý chcel vypovedať zmluvu OZV, bol doteraz povinný doručiť výpoveď OZV do 30. septembra. Ak ju poslal napr. 25. septembra, tak niektoré OZV si ju zámerne prevzali až v októbri, čím výpoveď nebola „doručená“ a museli ostať v danej OZV aj nasledujúci rok. Preto bolo potrebné slovo „doručiť“ zmeniť na „odoslať“. Ako logický ústupok sa posúva na skorší termín odoslania výpoveď zmluvy výrobcu aj obce. To znamená, že výpoveď výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý je oprávnený zmluvný vzťah s organizáciou zodpovednosti výrobcov ukončiť k 31. decembru kalendárneho roka bez udania dôvodu za splnenia podmienok, sa musí odoslať preukázateľným spôsobom organizácii zodpovednosti výrobcov do 20. augusta v roku, v ktorom má byť zmluvný vzťah ukončený. Výpoveď obce, ktorá je oprávnená vypovedať zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov k 31. decembru kalendárneho roka bez udania dôvodu, sa musí odoslať preukázateľným spôsobom organizácii zodpovednosti výrobcov do 30. septembra v roku, v ktorom má byť zmluvný vzťah ukončený.

Celý text nového odseku 16 bol precizovaný z dôvodu problémov vyskytujúcich sa v aplikačnej praxi. Organizácie zodpovednosti výrobcov potrebujú relevantné a predložiteľné údaje potrebné pre výpočet jej trhového podielu a podľa § 28 odsek 5 písm. f) kedy organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly preukazuje, že súhrnný počet obyvateľov v zmluvných obciach zodpovedá trhovému podielu organizácie výrobcov pre obaly.

•    K odseku 17

V znení tohto odseku dochádza k oddeleniu evidencie a financovania nakladania s prúdom odpadu, ktorý sa nachádza v komunálnom odpade od prúdu odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu. K oddeleniu došlo najmä z toho dôvodu, že ide u nich o odlišný režim zmluvných vzťahov. Pri komunálnom odpade sa vyžaduje prepojenie s obcou. Pri prúde odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu, absentuje prepojenie s obcou. To znamená, že ten, kto vykonáva alebo zabezpečuje zber vyhradeného prúdu odpadu z komunálneho odpadu a taktiež aj z iného odpadu ako komunálneho odpadu, má povinnosť zabezpečiť, aby zber príslušného vyhradeného prúdu odpadu z komunálneho odpadu bol finančne a evidenčne oddelený a nezávislý od jeho zberu z iného ako komunálneho odpadu. V znení tohto odseku je definovaný aj pojem zákaz krížového financovania. Pod uvedeným pojmom si môžeme predstaviť, že výnosy z komunálnej oblasti nemožno použiť na financovanie nakladania s prúdom odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu a opačne. Povinnosť zabezpečiť oddelené financovanie zberu podľa prvej vety sa nevzťahuje na organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly, na organizáciu zodpovednosti výrobcov pre batérie a akumulátory a na tretie osoby.

Novela zákona č. 208/2018 Z. z. od 1. 8. 2018 doplnila odsek 17. Organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly bolo potrebné vyňať z povinnosti zabezpečiť oddelené financovanie zberu, ustanovené v predmetnom odseku, a to vzhľadom na zmeny týkajúce sa financovania triedeného zberu odpadov z obalov, ktoré sú súčasťou triedených zložiek komunálneho odpadu. To znamená, že finančné prostriedky pochádzajúce z tzv. „priemyselných“ obalov je možné použiť na krytie nákladov, určených pre nakladanie s odpadom z obalov, pochádzajúcich z komunálnej sféry. Z uvedenej povinnosti zabezpečiť oddelené financovanie sa taktiež vyníma organizácia zodpovednosti výrobcov pre batérie a akumulátory a tretie osoby.

•    K odseku 18

V ustanovení zákon o odpadoch definuje inštitút splnomocneného zástupcu. Uvedený inštitút má prispieť k stráženiu plnenia povinností takými výrobcami, ktorí v Slovenskej republike nemajú sídlo ani miesto podnikania. Ani takýto výrobca nemôže uvádzať na trh Slovenskej republiky výrobky, pokiaľ nie je registrovaný v Registri výrobcov príslušnej komodity, pričom splnenie povinnosti registrácie vykoná cez svojho splnomocneného zástupcu. To znamená, že výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nemá sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, musí ustanoviť na plnenie povinností, ktoré mu vyplývajú z tohto právneho predpisu splnomocnenca. Prostredníctvom splnomocnenia, ktoré je obsahom ďalšieho odseku, ustanoví takýto výrobca, splnomocneného zástupcu. Tento zástupca musí byť právnickou osobou alebo fyzickou osobu – podnikateľom. Splnomocnený zástupca musí má sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, nakoľko výrobca, ktorý mu udelil splnomocnenie, uvedenú podmienku nespĺňa.

•    K odseku 19

Uvedené ustanovenie sa zaoberá splnomocnením, prostredníctvom ktorého výrobca splnomocní zástupcu na plnenie povinností v súlade so zákonom o odpadoch. Splnomocnenie musí byť udelené v rozsahu, ktorý zabezpečí vstup splnomocneného zástupcu do všetkých práv a povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ktoré mu vyplývajú z tohto právneho predpisu. Splnomocnenie musí byť za každých okolností písomného charakteru a platí, že sa udeľuje najmenej na dobu jedného roka.

•    K odseku 20

Zákon vymedzuje, čo je zabezpečené prostredníctvom splnomocnenia, ktoré udeľuje výrobca vyhradeného výrobku. Na základe uvedeného splnomocnenia definovaného v predošlom odseku, zodpovedá za plnenie všetkých povinností výrobcu vyhradeného výrobku splnomocnený zástupca, ktorý pritom koná vo vlastnom mene.

•    K odseku 21

Upravený je princíp pre všetky odpady, ktoré majú byť zo Slovenskej republiky vyvezené alebo prepravené na spracovanie v inom členskom štáte alebo v štáte, ktorý nie je členským štátom. Je to najmä v záujme súladu slovenskej legislatívny so základnou slobodou Európskej únie, ktorou je voľný pohyb tovaru a služieb. Pri uvedenom princípe musí byť splnená požiadavka, že vývoz alebo preprava je v súlade s osobitným predpisom. Odovzdať odpady za účelom ich zhodnotenia a recyklácie do iného členského štátu alebo iného ako členského štátu je možné, iba ak ten, kto zabezpečuje cezhraničnú prepravu alebo vývoz, ktorý je upravený nariadením o preprave odpadu, preukáže, že preprava alebo vývoz odpadov je v súlade s Nariadením č. 1013/2006 v platnom znení a nariadením č. 1418/2007 v platnom znení a existuje písomný doklad o tom, že ich zhodnotenie a recyklácia sa uskutoční za podmienok rovnocenných s podmienkami podľa tohto zákona pri rešpektovaní potreby zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu. Takéto odovzdanie sa považuje za zhodnotenie a recykláciu podľa zákona o odpadoch.

•    K odseku 22

Novelou zákona č. 208/2018 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 8. 2018, sa ustanovenie doplnilo odsekom 22. Povinnosť výrobcu vypočítať si svoj trhový a zberový podiel sa nemôže vzťahovať na výrobcu, plniaceho si svoje povinnosti individuálne, nakoľko množstvá obalov, uvedené na trh týmto výrobcom nijako nevstupujú do výpočtu trhového a zberového podielu.

•    K odseku 23 a 24

Novým zákonom č. 302/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2022 ustanovenie dopĺňa odsekmi 23 a 24. Spresnili a sprecizovali sa ustanovenia, podľa ktorých bude plnenie povinností výrobcov zálohovaných jednorazových obalov na nápoje týkajúcich sa takýchto obalov vyňaté z pôsobnosti zákona o odpadoch a takýto výrobcovia si tak ustanovené povinnosti nebudú plniť prostredníctvom organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly, ale prostredníctvom správcu zálohového systému podľa zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje.

Povinnosti, medzi ktoré patrí:

–   zabezpečiť plnenie cieľov ustanovených v prílohe č. 3,

–   zabezpečiť nakladanie s vyhradeným prúdom odpadu v rozsahu a spôsobom uvedenom v osobitnom oddiele tejto časti zákona,

–   zabezpečiť zhodnotenie a recykláciu vyhradeného prúdu odpadu najmenej vo výške záväzných cieľov a limitov zhodnocovania a recyklácie pre vyhradený prúd odpadu, ustanovených v prílohe č. 3,

–   viesť a uchovávať evidenciu a ohlasovať ministerstvu údaje z nej v ustanovenom rozsahu a uchovávať ohlasované údaje,

–   plniť informačnú povinnosť vo vzťahu ku konečným používateľom vyhradeného výrobku v súlade s osobitným oddielom tejto časti zákona a ustanoveným spôsobom,

ak ide o zálohované jednorazové obaly na nápoje, plní výrobca zálohovaných jednorazových obalov na nápoje, ktorý uvádza na trh v Slovenskej republike nápoje v týchto obaloch, prostredníctvom správcu zálohového systému jednorazových obalov na nápoje.

 

Výrobca obalov

Na účely zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje je výrobcom obalov podľa zákona o odpadoch výrobca, ktorý uvádza na trh nápoje v zálohovaných jednorazových obaloch.

 

Správca

Ide o neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby so sídlom na území Slovenskej republiky, založená na dobu neurčitú. Správca plní výlučne úlohy vyplývajúce z tohto zákona, najmä koordinuje fungovanie zálohového systému a systému jeho financovania a plní koordinačné úlohy spojené so zúčtovaním zálohov. Správca môže poskytovať aj iné všeobecne prospešné služby, ktorých plnenie bezprostredne súvisí s plnením úloh, pre ktoré bol založený, najmä vzdelávacie a propagačné aktivity. Správcu zakladá právnická osoba určená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej sa združujú výrobcovia obalov, alebo konzorcium takýchto právnických osôb, na základe uskutočneného výberu z prihlásených záujemcov. Výzvu na prihlásenie do výberu zverejňuje ministerstvo životného prostredia na svojom webovom sídle najneskôr 60 dní pred jeho uskutočnením.

 

Povinnosti, medzi ktoré patrí:

–   vypočítať si svoj zberový podiel a trhový podiel v súlade s osobitným oddielom tejto časti zákona, na základe údajov, ktoré zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle; údaje potrebné pre výpočet trhového podielu zverejní ministerstvo najneskôr do 20. marca a údaje potrebné pre výpočet zberového podielu, zverejní ministerstvo najneskôr do 15. júla,

–   zabezpečiť odobratie celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu patriacej do vyhradeného prúdu odpadu z obce, v ktorej zodpovedá za vyhradený prúd odpadu a zabezpečiť priebežné financovanie nakladania s takto odobratým vyhradeným prúdom odpadu,

–   zabezpečiť plnenie cieľov zberu ustanovených v prílohe č. 3a,

ak ide o zálohované jednorazové obaly na nápoje, sa nevzťahujú na výrobcu jednorazových obalov na nápoje, ktorý uvádza na trh v Slovenskej republike nápoje v týchto obaloch.

•    K odseku 25

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 285/2020 Z. z. sa ustanovenie § 27 doplnilo odsekom 25 od 1. 1. 2021. Vzhľadom na časté presuny výrobcov obalov a výrobcov neobalových výrobkov a pravdepodobne špekulatívne konanie niektorých aktérov uzatvárať vzájomné zmluvné vzťahy, aby plnili ustanovenia zákona o odpadoch na začiatok roka, resp. až ku koncu I.Q kalendárneho roka, dochádzalo k výraznému nevyrovnanému systému. Z uvedených dôvodov boli obciam vypovedávané zmluvy od organizácií zodpovednosti výrobcov pre obaly a následne nebol v týchto obciach zabezpečený zber triedených zložiek komunálneho odpadu, v niektorých prípadoch až do konca I.Q. Na zabezpečenie a hlavne pre stabilitu systému triedeného zberu v obciach sa zaviedla povinnosť mať uzatvorené nové zmluvné vzťahy najneskôr do 31. októbra. Pri nesplnení uvedenej povinnosti sa nastavili aj sankcie. To znamená, že výrobca obalov a výrobca neobalových výrobkov, ktorí ukončia zmluvný vzťah k 31. decembru kalendárneho roka bez udania dôvodu tak, pri zachovaní obdobia dvoch rokov, sú povinní uzatvoriť nový zmluvný vzťah s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, v ktorom výpoveď podali. Povinnosť sa nevzťahuje na výrobcu obalov a výrobcu neobalových výrobkov, ktorí od 1. januára nasledujúceho roka plnia vyhradené povinnosti individuálne, výrobcu obalov podľa § 54 ods. 6 a výrobcu neobalových výrobkov podľa § 74 ods. 4.

§ 28

Organizácia zodpovednosti
výrobcov zabezpečovanie plnenia vyhradených povinností

(1) Organizácia zodpovednosti výrobcov je právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike založená, vlastnená a prevádzkovaná výlučne výrobcami vyhradených výrobkov so sídlom v niektorom z členských štátoch. Organizácia zodpovednosti výrobcov, v súlade s udelenou autorizáciou, zabezpečuje na základe zmluvy o plnení vyhradených povinností plnenie vyhradených povinností za zastúpených výrobcov vyhradeného výrobku. Účelom organizácie zodpovednosti výrobcov nie je dosahovanie zisku.

(2) Zakladateľom, vlastníkom ani prevádzkovateľom organizácie zodpovednosti výrobcov nesmie byť osoba, ktorá

a) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích či hlasovacích právach k vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi zariadenia na zber, zhodnocovanie, recykláciu, spracovanie alebo zneškodňovanie takého vyhradeného prúdu odpadu, ktorý patrí do predmetu jej autorizácie; uvedené sa nevzťahuje na zariadenie na úpravu odpadu činnosťou R12 podľa prílohy č. 1, ktorý pochádza z jeho vlastnej činnosti,

b) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích či hlasovacích právach v inej organizácii zodpovednosti výrobcov oprávnenej pôsobiť pre zhodný vyhradený prúd odpadu,

c) je s organizáciou podľa písmena b) prepojená ­pro­stredníctvom osôb pôsobiacich v akomkoľvek orgáne tejto organizácie,

d) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích či hlasovacích právach k vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi zariadenia uvedenom v písmene a), ktorý pôsobí v inom členskom štáte.

(3) Organizácia zodpovednosti výrobcov nesmie založiť alebo mať majetkovú účasť alebo osobnú účasť alebo účasť na hlasovacích právach alebo byť majetkovo alebo personálne prepojená vo vzťahu k

a) osobe, ktorá vykonáva nakladanie so zhodným vyhradeným prúdom odpadu v niektorom z členských štátov,

b) inej organizácii zodpovednosti výrobcov pre zhodný vyhradený prúd odpadu.

(4) Organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná

a) vytvoriť, financovať, prevádzkovať a udržiavať funkč­ný systém združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu počas celej doby jej oprávneného pôsobenia,

b) uzavrieť za nediskriminačných podmienok so zakladateľom, vlastníkom, prevádzkovateľom organizácie zodpovednosti výrobcov alebo výrobcom zmluvu o plnení vyhradených povinnosti okrem prípadov uvedených v odseku 8; zmluva o plnení vyhradených povinností sa uzatvára na dobu určitú najmenej na obdobie dvoch kalendárnych rokov,

c) dodržiavať podmienky udelenej autorizácie,

d) plniť spoločne za všetkých zastúpených výrobcov ich vyhradené povinnosti a v prípade

    1. evidenčných a ohlasovacích povinností

      1.1. viesť evidenciu aj samostatne za jednotlivých zastúpených výrobcov,

      1.2. podávať sumárne ohlásenie za všetkých zastúpených výrobcov a uchovávať ohlasované údaje,

      1.3. na vyžiadanie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva predložiť evidenciu vedenú samostatne za jednotlivého zastúpeného výrobcu,

       1.4   viesť sumárnu evidenciu celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálnych odpadov a množstva vykúpených odpadov a zverejniť ju na webovom sídle organizácie zodpovednosti výrobcov do 45 dní po ukončení štvrťroka,

    2. zabezpečenia nakladania s vyhradeným prúdom odpadu za zastúpených výrobcov v rozsahu, ktorý zodpovedá súhrnnému objemu týchto povinností jednotlivých zastúpených výrobcov prenesených na organizáciu zodpovednosti výrobcov a ktorý im zabezpečí splnenie povinností podľa § 27 ods. 4 písm. e) až g),

    3. zabezpečenia nakladania s vyhradeným prúdom odpadu za zastúpených výrobcov v rozsahu, ktorý zodpovedá súhrnnému objemu týchto povinností jednotlivých zastúpených výrobcov prenesených na organizáciu zodpovednosti výrobcov a ktorý im zabezpečí splnenie povinností podľa § 27 ods. 4 písm. l),

e) zabezpečiť odobratie celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu patriacej do vyhradeného prúdu odpadu z obce, v ktorej zodpovedá za vyhradený prúd odpadu a zabezpečiť priebežné financovanie nakladania s takto odobratým vyhradeným prúdom odpadu,

f) uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom príslušným podľa vyhradeného prúdu odpadu, ak je zriadené, a plniť povinnosti z nej vyplývajúce, do 30 dní odo dňa

    1. zápisu koordinačného centra do Registra koordinačných centier alebo

    2. nadobudnutia účinnosti autorizácie na výkon činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov,

g) vykonávať propagačné a vzdelávacie aktivity so zameraním na konečného používateľa s celoslovenským pôsobením a lokálnym pôsobením na úrovni obce o nakladaní s vyhradeným prúdom odpadu, triedenom zbere komunálnych odpadov a predchádzaní vzniku odpadov,

h) doručiť ministerstvu každoročne do 31. januára kalendárneho roka aktuálny zoznam zastúpených výrobcov obsahujúci identifikačné údaje zastúpených výrobcov a údaje o množstvách výrobkov uvedených na trh jednotlivými zastúpenými výrobcami v predchádzajúcom kalendárnom roku; táto povinnosť sa nevzťahuje na organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly,

  i) najneskôr do 31. marca kalendárneho roka informovať zastúpeného výrobcu o rozsahu splnenia vyhradených povinností podľa § 27 ods. 4 písm. e) a g), ktoré za neho plnila v predchádzajúcom kalendárnom roku,

  j) vykonávať pravidelne overenie správnosti údajov poskytnutých zastúpenými výrobcami podľa § 27 ods. 12 písm. b) a c) v rozsahu minimálne päť percent z počtu zastúpených výrobcov v priebehu troch rokov a následne ohlasovať koordinačnému centru a Slovenskej inšpekcii životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“) nedostatky zistené týmto overením,

k) každoročne najneskôr do 31. januára kalendárneho roka zaslať ministerstvu zoznam obcí, s ktorými má na príslušný kalendárny rok uzatvorené zmluvy o účasti v systéme združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu a zverejniť tento zoznam obcí na webovom sídle organizácie zodpovednosti výrobcov; ak ide o použité batérie a akumulátory a odpadové pneumatiky, aj zoznam miest ich zberu, a ak ide o elektroodpad, zoznam miest zberu a zoznam miest spätného zberu.

  l) bezodkladne informovať ministerstvo o tom, že nastali skutočnosti, ktoré vedú k ukončeniu výkonu jej činnosti,

m) zabezpečiť, aby členom orgánov organizácie zodpovednosti výrobcov neboli vyplácané odmeny vzniknuté z úhrady finančných nákladov na plnenie vyhradených povinností výrobcov a aby prípadný zisk hospodárenia z činností súvisiacich so združeným nakladaním s vyhradeným prúdom odpadu podľa tohto zákona bol do konca kalendárneho roka po kalendárnom roku, v ktorom k vytvoreniu zisku došlo, použitý na plnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo aby bol vyplatený všetkým zastúpeným výrobcom a výrobcom, s ktorými mala uzatvorenú zmluvu o plnení vyhradených povinností v predchádzajúcom kalendárnom roku a ktorí v predchádzajúcom kalendárnom roku s organizáciou zodpovednosti výrobcov ukončili zmluvný vzťah; zastúpeným výrobcom môže byť zisk hospodárenia z činností súvisiacich so združeným nakladaním s vyhradeným prúdom odpadu prerozdelený aj vo forme zníženia úhrady finančných nákladov na plnenie vyhradených povinností zastúpených výrobcov v nasledujúcom kalendárnom roku,

n) doručiť ministerstvu každoročne najneskôr do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok správu podľa odseku 9,

o) uchovávať údaje, ktoré boli podkladom na vypracovanie správy podľa odseku 9, najmenej počas troch rokov od jej doručenia ministerstvu,

p) zverejniť údaje zo správy podľa odseku 9 v rozsahu podľa odseku 10 na svojom webovom sídle každoročne do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci rok,

[Dňom 1. januára 2022 v § 28 ods. 4 písm. p) sa slová „podľa odseku 10“ nahrádzajú slovami „ustanovenom vo vykonávacom predpise“.]

q) plniť povinnosti vyplývajúce z rozdelenia zodpovednosti určeného koordinačným centrom, vo vzťahu k tej časti vyhradeného prúdu odpadu odobratej z obce príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov v súlade s písmenom e), výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne alebo treťou osobou, ktorá presahuje súhrnný zberový podiel zastúpených výrobcov elektrozariadení príslušnej organizácie zodpovednosti výrobcov alebo zberový podiel výrobcu elektrozariadení, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, alebo presahuje súhrnný cieľ zberu zastúpených výrobcov batérií a akumulátorov príslušnej organizácie zodpovednosti výrobcov alebo tretej osoby alebo cieľ zberu výrobcu batérií a akumulátorov, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne (ďalej len „presahujúce množstvo“),

r) oznámiť koordinačnému centru presahujúce množstvo vzťahujúce sa k súhrnnému zberovému podielu zastúpených výrobcov elektrozariadení a k súhrnným cieľom zberu zastúpených výrobcov batérií a akumulátorov do 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka,

s) bezodkladne informovať zastúpených výrobcov o sankcii, ktorá jej bola uložená za porušenie tohto zákona,

  t) ohlasovať koordinačnému centru každého zastúpeného výrobcu, ktorý mešká s úhradou záväzku vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu s ňou v trvaní dlhšom ako 30 kalendárnych dní,

u) zakotviť v zmluve organizácie zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia so zastúpeným výrobcom povinnosť odpočtu úhrady, ktorú platí výrobca za výkon vyhradených povinností, za množstvá elektrozariadení, pri ktorých preukáže cezhraničnú prepravu do členského štátu alebo vývoz do iného ako členského štátu.

v) predložiť na základe písomnej výzvy ministerstva v lehote určenej ministerstvom údaje o spôsobe plnenia povinností podľa písmen a) až u) a v odseku 5,

w) umožniť vykonanie štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve a poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s plnením povinností podľa písmen a) až u),

x) zriadiť orgán, ktorý kontroluje jej činnosť, ak ho nemá zriadený,

y) umožniť orgánu, ktorý kontroluje činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov, výkon kontroly jej činností podľa písm. a), b), d), e) m), q) a r),

z) vypracovať správu podľa odseku 9 písmen c), d), f) až h) za predchádzajúci kalendárny štvrťrok a zverejniť ju na svojom webovom sídle do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka, ak ide o organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly.

[Dňom 1. januára 2022 v § 28 ods. 4 písm. z) sa slová „podľa odseku 9 písmen c), d), f) až h)“ nahrádzajú slovami „v rozsahu ustanovenom vykonávacím predpisom“ a slová „konca mesiaca nasledujúceho“ sa nahrádzajú slovami „troch mesiacov“.]

aa) plniť povinnosti vyplývajúce z jej určenia za zodpovednú osobu koordinačným centrom v súlade s postupmi podľa § 31 ods. 11 písm. d) a ods. 12 písm. a) a c),

ab) uzavrieť do 30 dní po zlosovaní, ktorým sa určuje za povinnú osobu koordinačným centrom v súlade s postupmi podľa § 31 ods. 12 písm. a) a c), s vylosovanou obcou zmluvu podľa § 59 ods. 2 a 3,

ac) zverejniť na svojom webovom sídle vzor zmluvy o plnení vyhradených povinností a jednotný cenník za plnenie vyhradených povinností za vyhradené prúdy odpadu platný na nasledujúci kalendárny rok, každoročne dňa 31. októbra, ako aj jeho zmeny,

ad) oznámiť koordinačnému centru do 25 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka množstvo batérií a akumulátorov, ktoré uviedli na trh všetci ňou zastúpení výrobcovia v danom kalendárnom štvrťroku, a množstvo použitých batérií a akumulátorov, ktoré vyzbierali a spracovali všetci ňou zastúpení výrobcovia v danom kalendárnom štvrťroku, v členení podľa § 42 ods. 3, ak ide o organizáciu zodpovednosti výrobcov pre batérie a akumulátory,

ae) zaslať najneskôr do 15 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka ministerstvu každú zmenu týkajúcu sa zoznamu obcí, s ktorými má na príslušný kalendárny rok uzatvorené zmluvy o účasti v systéme združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu, ak ide o organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly,

af) zabezpečiť každoročne overenie účtovnej závierky štatutárnym audítorom podľa osobitného predpisu^58c) a zaslať správu štatutárneho audítora týkajúcu sa účtovnej závierky ministerstvu do 30 dní od vykonania overenia účtovnej závierky,

ag) podieľať sa na vytvorení finančnej garancie podľa § 31a, pričom úhradu príspevku tvoriaceho finančnú garanciu je povinná vykonať do 28. februára,

ah) upraviť finančné príspevky od zastúpených výrobcov po zohľadnení trvanlivosti, opraviteľnosti, opätovnej použiteľnosti, recyklovateľnosti vyhradených výrobkov a po zohľadnení prítomnosti nebezpečných látok vo vyhradených výrobkoch.

(5) Vytvorenie, financovanie, prevádzkovanie a udržiavanie funkčného systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu preukazuje organizácia zodpovednosti výrobcov počas celej doby jej oprávneného pôsobenia ministerstvu, prvýkrát však pri žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov, najmä

a) predložením právneho aktu preukazujúceho založenie a vznik organizácie zodpovednosti výrobcov vrátane preukázania splnenia podmienky uvedenej v odseku 1,

b) špecifikovaním vyhradeného prúdu odpadu, ktorý bude predmetom systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu, s rozlíšením komunálneho odpadu a iného ako komunálneho odpadu,

c) predložením zoznamu zastúpených výrobcov,

d) uvedením údajov o činnostiach zabezpečovaných v rámci systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu, a to

    1. opisom spôsobu ich zabezpečenia, vrátane opisu technických kapacít, ktoré preukazujú technickú spôsobilosť na realizáciu činnosti vykonávanej minimálne v rozsahu zberu, prepravy, spracovania, zhodnotenia a zneškodnenia vyhradeného prúdu odpadu vrátane jeho prípravy na opätovné použitie a recyklácie,

    2. vo vzťahu k zberu, okrem skutočností uvedených v prvom bode, uvedením spôsobu zberu, zberových kapacít a miest zberu, ako aj preukázaním spôsobu plnenia cieľov zberu a záväzných limitov ustanovených pre vyhradené prúdy odpadu v prílohe č. 3,

e) predložením zoznamu zmluvných partnerov zabezpečujúcich pre organizáciu zodpovednosti výrobcov zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie vyhradeného prúdu odpadu,

f) predložením zoznamu obcí, s ktorými je organizácia zodpovednosti výrobcov v zmluvnom vzťahu vo veci zabezpečenia združeného nakladania s oddelene vyzbieranou zložkou komunálneho odpadu patriacou do vyhradeného prúdu odpadu; organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly preukazuje, že súhrnný počet obyvateľov v zmluvných obciach zodpovedá trhovému podielu organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly,

g) špecifikáciou nákladov na zabezpečenie nakladania s vyhradeným prúdom odpadu v súlade s udelenou autorizáciou; na vyžiadanie ministerstva predložiť aj ďalšiu špecifikáciu nákladov na činnosti vykonávané v systéme združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu; ustanovenia osobitného predpisu²⁰⁾ týmto nie sú dotknuté,

h) špecifikovaním opatrení na podporu budovania systémov triedeného zberu komunálneho odpadu a preukázanie ich realizácie, ak zabezpečuje nakladanie s vyhradeným prúdom odpadu patriaceho do komunálneho odpadu; ustanovenia osobitného predpisu²⁰⁾ nie sú týmto dotknuté,

  i) údajmi o rozsahu územného pokrytia Slovenskej republiky na účely zabezpečenia zberu vyhradeného prúdu odpadu.

(6) Pri podaní žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov sa preukázanie podmienok uvedených v odseku 5 písm. d) až i) uskutočňuje vo vzťahu k podmienke podľa

a) písm. d) uvedením zamýšľaného spôsobu plnenia týchto podmienok, a to najmä uzavretím zmlúv o budúcej zmluve,

b) písm. e) predložením zoznamu zmluvných partnerov podľa zmlúv uvedených v písmene a),

c) písm. f) preukázaním uzavretia zmlúv o budúcej zmluve so zmluvnými partnermi,

d) písm. g) špecifikáciou predpokladaných nákladov,

e) písm. h) špecifikáciou zamýšľaných opatrení,

f) písm. i) údajmi o predpokladanom rozsahu územného pokrytia.

(7) Po preukázaní splnenia podmienok postupom podľa odseku 6 je organizácia zodpovednosti výrobcov povinná do troch mesiacov odo dňa účinnosti rozhodnutia o udelení autorizácie preukázať splnenie podmienok postupom podľa odseku 5 písm. d) až i).

(8) Organizácia zodpovednosti výrobcov nie je povinná uzavrieť zmluvu o plnení vyhradených povinností v zmysle odseku 4 písm. b) s výrobcom vyhradeného výrobku patriaceho do predmetu jej autorizácie, ak výrobca vyhradeného výrobku

a) nie je ochotný akceptovať jej všeobecné zmluvné podmienky jednotne uplatňované vo vzťahu k zastúpeným výrobcom,

b) je v úpadku,

c) má voči akejkoľvek organizácii zodpovednosti výrobcov neuhradené záväzky evidované v registri vedenom príslušným koordinačným centrom, alebo

d) vykonáva svoju činnosť v takom rozsahu, ktorý by pre organizáciu zodpovednosti výrobcov predstavoval odôvodnené riziko, že nebude môcť riadne a včas plniť svoje zmluvné záväzky voči zastúpeným výrobcom vyhradených výrobkov, najmä však príslušné ciele zberu a záväzné limity odpadového hospodárstva podľa prílohy č. 3.

(9) Organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná doručiť ministerstvu podľa odseku 4 písm. n) Správu o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá obsahuje najmä

a) údaje o množstve vyhradeného prúdu odpadu, pre ktorý zabezpečila zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie s rozlíšením na jednotlivé druhy odpadov,

b) identifikáciu osôb, prostredníctvom ktorých zabezpečila činnosti uvedené v písmene a) s konkrétnym uvedením druhu a množstva odpadu pri jednotlivej osobe; uvedené sa vzťahuje aj na identifikáciu osôb pôsobiacich mimo územia Slovenskej republiky, ak si prostredníctvom nich zabezpečila plnenie uvedených činností,

c) informácie o spôsobe zabezpečenia zberu, zhodnotenia, recyklácie, spracovania a zneškodnenia vyhradeného prúdu odpadu,

d) informácie o splnení cieľov a záväzných limitov uvedených v prílohe č. 3 a o presahujúcom množstve,

e) informácie o množstve vyhradených výrobkov uvedených na trh ňou zastúpenými výrobcami; ak ide o obaly, aj údaje o množstve obalov, ktoré po ich spotrebe nebudú súčasťou oddelene zbieraných zložiek komunálnych odpadov, ktoré uviedli na trh všetci ňou zastúpení výrobcovia,

f) informácie o spôsobe financovania systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu a nákladoch na činnosti vykonávané v systéme združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu; ak ide o organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly, Správa o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov obsahuje tieto informácie s rozlíšením nákladov na zber jednotlivých odpadových materiálov a nákladov na výkup jednotlivých odpadových materiálov,

g) informácie o návrhu na rozdelenie zisku alebo vyrovnaní straty,

h) výšku finančných prostriedkov vynaložených na propagačné a vzdelávacie aktivity a stručný popis týchto aktivít,

  i) zoznam miest a zariadení, prostredníctvom ktorých zabezpečuje zber vyhradeného prúdu odpadu,

  j) informácie o svojich vlastníckych pomeroch,

k) informácie o postupe výberu osôb podľa písmena b).

[Dňom 1. januára 2022 § 28 ods. 9 znie

(9) Organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná doručiť ministerstvu v ustanovenom rozsahu Správu o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov za predchádzajúci kalendárny rok.]

(10) Organizácia zodpovednosti výrobcov zverejní správu podľa odseku 9 v rozsahu písm. c), d), f) až h), j) a k). Týmto nie sú dotknuté osobitné predpisy o ochrane osobných údajov.⁵⁹⁾

[Dňom 1. januára 2022 v § 28 ods. 10 sa slová „rozsahu písm. c), d), f) až h), j) a k)“ nahrádzajú slovami „ustanovenom rozsahu“].

(11) Organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná umožniť obci, v ktorej zabezpečuje zber vyhradeného prúdu odpadu pochádzajúceho z komunálneho odpadu, zapojenie jej miestneho systému nakladania s komunálnym odpadom do systému združeného nakladania s týmto vyhradeným prúdom odpadu prevádzkovaného organizáciou zodpovednosti výrobcov.

(12) Orgán, ktorý kontroluje činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov,

a) je oprávnený kontrolovať plnenie povinností príslušnej organizácie zodpovednosti výrobcov podľa odsekov 1 až 11,

b) oznámi bezodkladne ministerstvu alebo inšpekcii, že organizácia zodpovednosti výrobcov neumožnila výkon jeho činností podľa písmena a),

c) je zložený aj z dvoch zástupcov štátu, ktorých navrhuje minister životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), pričom týmto návrhom je najvyšší orgán organizácie zodpovednosti výrobcov viazaný.

(13) Zmluva o plnení vyhradených povinností podľa odseku 4 písm. b) musí obsahovať aj spôsob a postup vrátenia finančných prostriedkov uhradených zmluvným výrobcov vyhradeného výrobku, ak dôjde k zrušeniu organizácie zodpovednosti výrobcov.

Komentár k § 28

Znenie tohto ustanovenia sa zaoberá organizáciou zodpovednosti výrobcov a zabezpečovaním plnenia vyhradených povinností. Zároveň sú v tomto ustanovení vymedzené povinnosti, ktoré musí podľa zákona o odpadoch plniť uvedená organizácia zodpovednosti výrobcov.

•    K odseku 1

Uvedené znenie vymedzuje subjekt, ktorým je organizácia zodpovednosti výrobcov. Uvedený subjekt má možnosť plniť povinnosti za výrobcov vyhradených výrobkov. Tieto povinnosti plní v zastúpení na základe zmluvy s výrobcom vyhradených výrobkov. Organizáciu zodpovednosti výrobcov môžu založiť na účely uvedeného výhradne iba výrobcovia vyhradeného výrobku. Uvedenú organizáciu môžu vlastniť a tiež prevádzkovať. Možnosťou transformácie môžu uvedenú organizáciu vytvoriť aj kolektívne organizácie a oprávnené organizácie. Za výrobcu plní organizácia povinnosti iba výlučne za jeden vyhradený výrobok. Iba v prípade elektrozariadení môže Organizácia zodpovednosti výrobcov vzniknúť pre jednotlivé kategórie v členení podľa prílohy č. 7, v prípade batérií a akumulátorov môže organizácia vzniknúť pre jednotlivé typy batérií v členení podľa tohto zákona a v prípade obalov a neobalov musí organizácia vniknúť pre obaly a neobaly súčasne. Z uvedeného vyplýva, že nemôže byť samostatná organizácia pre obaly a samostatné pre neobaly. V tomto právnom predpise však nie je uvedený zákaz, aby jedna organizácia mohla získať autorizáciu aj na viaceré druhy, napríklad na elektro a baterky alebo obaly a elektro. Platí však zásada, že táto organizácia musí zakaždým preukázať splnenie všetkých podmienok pre viaceré tieto druhy vyhradených výrobkov. Zákon ustanovuje, že cieľom uvedenej organizácie nie je dosahovanie zisku. Ak by aj zisk vznikol, musí ho organizácia použiť výlučne na plnenie úloh, ktoré jej vyplývajú zo zákona o odpadoch. Z tohto ustanovenia zákona vyplýva, že organizácia môže obchodovať so zozbieraným odpadom, len zákon výlučne stanovuje, na aký účel tieto financie môže použiť. Organizácia zodpovednosti výrobcov je právnická osoba. Jej sídlo je na území Slovenskej republiky. Táto organizácia môže byť založená, vlastnená a prevádzkovaná výlučne výrobcami vyhradených výrobkov so sídlom v niektorom z členských štátoch.

•    K odseku 2

Zákonom je vymedzený zakladateľ, vlastník a prevádzkovateľ zodpovednosti výrobcov. Prevádzkovateľom organizácie môže byť osoba, ktorá má vplyv na výkon, riadenie a fungovanie organizácie zodpovednosti výrobcov. Nie je dovolený stret záujmov medzi jednotlivými subjektami. To znamená medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a podnikateľmi, ktorí pôsobia na trhu nakladania s odpadom. Taktiež nemôže dôjsť ku kríženiu záujmov s inou organizáciou. Podľa tohto odseku platí, že zakladateľ, vlastník a prevádzkovateľom organizácie nemôže byť osoba, ktorá má akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích či hlasovacích právach. Týka sa to práva voči vlastníkom a prevádzkovateľovi zariadenia na zber, zhodnocovanie, recykláciu, spracovanie alebo zneškodňovanie takého vyhradeného prúdu odpadu. Tento prúd odpadu by nemal byť predmetom autorizácie organizácie zodpovednosti výrobcov. Táto zásada sa nevzťahuje na zariadenie na úpravu odpadu, ktorý pochádza z jeho vlastnej činnosti. Zakladateľom, vlastníkom alebo prevádzkovateľom nemôže byť ani taká osoba, ktorá by mala podiel na vlastníckych, rozhodovacích či hlasovacích právach v inej organizácii. V tomto prípade ide o organizáciu, ktorá má oprávnenie pôsobiť pre rovnaký typ odpadu, alebo nemôže byť s organizáciou prepojená s takými osobami, ktoré by pôsobili v nejakom orgáne tejto organizácie. Taktiež ním nemôže byť taká osoba, ktorá má akékoľvek právo voči vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi zariadenia, ktorý pôsobí v inom členskom štáte.

•    K odseku 3

Ustanovením je vymedzená zásada, ktorá sa týka majetkovej účasti, osobnej účasti alebo účasti na hlasovaní. Organizácia zodpovednosti výrobcov nesmie založiť alebo mať majetkovú účasť alebo osobnú účasť alebo účasť na hlasovacích právach alebo byť majetkovo alebo personálne prepojená vo vzťahu k osobe, ktorá vykonáva nakladanie so zhodným vyhradeným prúdom odpadu v niektorom z členských štátov, inej organizácii zodpovednosti výrobcov pre zhodný vyhradený prúd odpadu.

Po novele zákona č. 292/2017 Z. z. účinnej od 1. 1. 2018 došlo k zosúladeniu ustanovenia s § 28 ods. 1, kde je uvedené, že zakladateľom môže byť výrobca vyhradeného výrobku so sídlom v niektorom z členských štátov.

•    K odseku 4

Zákon o odpadoch v tomto ustanovení vymedzuje jednotlivé povinnosti organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré jej vyplývajú zo zmluvného vzťahu s výrobcom vyhradených výrobkov. Organizácia musí tieto povinnosti dodržiavať. Ak ide o organizáciu, ktorá je z oblasti obalov, tak je povinná plniť aj tieto povinnosti: zahrnúť do systému aj nakladanie s odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, vrátane ich zberu, zabezpečiť všetky činnosti podľa tohto zákona prostredníctvom toho, kto vykonáva v obci triedený zber na území obce. Spoločné povinnosti organizácii sa rozdeľujú do niekoľkých skupín. Jednou skupinou sú povinnosti, ktoré predstavujú špecifikáciu ohľadne vyhradených povinností prenesených na organizáciu zodpovednosti výrobcov a zahŕňajú požiadavky na spôsob výkonu vyhradených prenesených povinností. Ďalšou skupinou sú povinnosti, prostredníctvom ktorých sa má byť zabezpečená garancia fungovania organizácie zodpovednosti výrobcov ako zmluvného partnera výrobcu vyhradeného výrobku, keďže je možné sa domnievať, že práve organizácie zodpovednosti výrobcov budú ťažiskovým nositeľom zabezpečenia nakladania s odpadom vzhľadom na predpoklad, že väčšina výrobcov vyhradených výrobkov si zvolí kolektívne plnenie vyhradených povinnosti. Do tretej skupiny patria povinnosti, ktoré slúžia k vzájomnej spolupráci s inými subjektmi pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve. Taktiež sa ustanovuje ešte skupina povinnosti finančného a administratívneho charakteru. Administratívne povinnosti majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a nadobudnutí prehľadu o jeho fungovaní. Podmienky uzatvorenia zmluvy medzi jednotlivými organizáciami a výrobcom musia byť rovnaké pre každého jedného výrobcu bez rozdielu, či ide o zakladajúceho člena, alebo výrobcu, ktorý je dlhšie členom organizácie zodpovednosti výrobcov. Podľa znenia tohto odseku má organizácia povinnosť odobrať z obce všetok odpad konkrétneho prúdu odpadov, ktorý obec v rámci triedeného zberu zozbierala. Ak by sa stalo, že by organizácia odobrala z obcí odpadov viac, než je súhrnný zberový podiel jej zastúpených výrobcov, musí oznámiť uvedené presahujúce množstvo koordinačnému centru. Oznámenie je povinné. Nie je však povinnosťou organizácie v tomto prípade poskytnúť uvedené množstvo iným organizáciám. Taktiež môže organizácia ponúknuť prevyšujúce množstvo vyzbierané v obciach, s ktorými majú uzatvorenú zmluvu, iných organizáciám. Tieto organizácie však musia byť členmi koordinačného centra. Tiež platí, že organizácie nemôžu využívať uvedené množstvo na zabezpečenie povinnosti, že musia vyzbierať v obciach odpady z obalov vo výške svojho zberového podielu. Nastavená dobrovoľnosť v prípade ponuky presahujúcich množstiev zabezpečí systém pred vznikom iných možných právnych a systémových rizík. Organizácia zodpovednosti výrobcov má tieto povinnosti: vytvárať, financovať, prevádzkovať a udržiavať funkčný systém združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Musí to dodržiavať počas celej doby oprávneného pôsobenia organizácie.

V § 28 ods. 4 písm. b) sa na konci pripojili slová „zmluva o plnení vyhradených povinností sa uzatvára na dobu určitú“. Uvedené doplnenie po novele zákona č. 90/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 smeruje k posilneniu právneho postavenia výrobcov v zmluvných vzťahoch medzi výrobcom vyhradeného výrobku a organizáciou zodpovednosti výrobcov.

Následne sa znenie písmena b) po novele zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 zmenilo. Organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná po novom uzavrieť za nediskriminačných podmienok so zakladateľom, vlastníkom, prevádzkovateľom organizácie zodpovednosti výrobcov alebo výrobcom zmluvu o plnení vyhradených povinnosti okrem prípadov uvedených v odseku 8; zmluva o plnení vyhradených povinností sa uzatvára na dobu určitú najmenej na obdobie dvoch kalendárnych rokov.

 

!     Upozornenie

Po novele zákona č. 285/2020 Z. z. sa od 1. 1. 2021 ustanovenie § 28 ods. 4 písm. b) doplnilo. Predchádzajúci systém bol nastavený na obdobie najmenej jedného roka s cieľom stabilizovať systém, aplikačná prax z predchádzajúcich rokov však ukázala, že zmluvy sa síce častokrát uzatvárali na dobú neurčitú, no vypovedali sa už po prvom roku. Vzhľadom na to, že časté presuny výrobcov v rámci OZV naopak spôsobovali nestabilitu systému, ustanovilo sa zmluvy uzatvárať na obdobie najmenej 2 kalendárnych rokov, tak pre výrobcov ako i obce. Na základe tejto zmeny môžu aj OZV efektívnejšie plánovať svoje výdavky a obciam nebude hroziť každoročné vypovedanie zmlúv zo strán OZV pre nedostatok výrobcov.

Každý výrobca musí mať zmluvu s OZV, či už ide o výrobcu – zakladateľa alebo výrobcu – prevádzkovateľa alebo ostatných výrobcov. Zmluva uzatvorená za nediskriminačných podmienok znamená aj to, že princíp rovnosti sa uplatňuje vo vzťahu ku každému vyhradenému prúdu odpadov (cenová politika).

Organizácia musí za každých okolností dodržiavať všetky uvedené podmienky autorizácie. Okrem uvedených podmienok musí plniť všetky povinnosti za výrobcov vyhradených výrobkov, ktorých zastupuje na základe zmluvy. Ak sa tieto povinnosti týkajú evidenčných a ohlasovacích povinností, musí organizácia viesť evidenciu aj samostatne za jednotlivých zastúpených výrobcov, podávať sumárne hlásenie za všetkých zastúpených výrobcov a uchovávať všetky ohlasované údaje a na vyžiadanie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva predložiť evidenciu vedenú za každého zastúpeného výrobcu.

Organizácia má povinnosť zabezpečiť, aby sa s vyhradeným prúdom odpadu nakladalo takým spôsobom a v rozsahu, ktorý zodpovedá súhrnnému objemu povinností jednotlivých výrobcov, ktorých zastupuje a za ktorých má povinnosť plniť všetky stanovené povinnosti.

Organizácia musí zabezpečiť, aby bol odobratý všetok odpad, ktorý bol vyzbieraný oddelene v obci patriaci do vyhradeného prúdu odpadu. Týka sa to tej obce, za ktorej odpad zodpovedá, pričom sa to týka komunálneho odpadu a po novom od 1. 1. 2018 zabezpečiť priebežné financovanie nakladania s takto odobratým vyhradeným prúdom odpadu.

Organizáciu musí mať spísanú zmluvu s koordinačným centrom a na základe tejto zmluvy musí plniť všetky povinnosti.

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 doplnila znenie písmena f). Organizácia musí uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom príslušným podľa vyhradeného prúdu odpadu, ak je zriadené, a plniť povinnosti z nej vyplývajúce do 30 dní odo dňa zápisu koordinačného centra do Registra koordinačných centier alebo nadobudnutia účinnosti autorizácie na výkon činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov

Pre zabezpečenie riadneho fungovania celého systému nakladania s vyhradenými prúdmi odpadov je dôležité uzatvorenie zmluvy s príslušným koordinačným centrom tak, aby toto koordinačné centrum mohlo adresne „na zmluvnom základe“ určovať/zabezpečovať plnenie povinností OZV, napr. súvisiacich s rozdelením zodpovednosti vo vzťahu k presahujúcemu množstvu [§ 31 ods. 11 písm. c)] atď. Preto bolo potrebné doplniť lehotu na uzavretie tejto zmluvy. Ak ide o organizáciu zodpovednosti výrobcov, ktorá je nová, rozhodujúce je nadobudnutie účinnosti autorizácie na jej činnosť. Ak ide o novozaložené koordinačné centru, rozhodujúci je deň zápisu do Registra koordinačných centier.

Povinnosťou organizácie je vykonávať propagačné a vzdelávacie aktivity s celoslovenským pôsobením. Uvedené aktivity by mali byť zamerané na konečného používateľa. Tieto aktivity sa majú týkať vyhradeného prúdu odpadu, triedeného zberu a predchádzaní vzniku odpadu.

Organizácia je povinná každý rok do 31. januára kalendárneho roka odovzdať ministerstvu životného prostredia aktuálny zoznam, ktorý by mal obsahovať, ktorých výrobcov zastupuje. Ďalšou povinnosťou je informovať výrobcu, ktorého zastupuje o tom, v akom rozsahu splnila za neho povinnosti za predchádzajúci kalendárny rok. Uvedené informácie musí oznámiť výrobcovi najneskôr do 31. marca kalendárneho roka. Medzi povinnosti organizácie patrí aj pravidelné overovanie správnosti všetkých údajov, ktoré im výrobca poskytuje. Musí to byť v rozsahu minimálne päť percent z počtu zastúpených výrobcov v priebehu troch rokov. Následne organizácia ohlási koordinačnému centru a Slovenskej inšpekcii životného prostredia všetky nedostatky, ku ktorým došlo v priebehu overovania.

Každý rok musí organizácia najneskôr do 31. januára kalendárneho roka zaslať ministerstvu zoznam obcí, s ktorými má na príslušný kalendárny rok uzatvorené zmluvy o účasti v systéme združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 zmenila znenie ods. 4 písm. k). Organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná každoročne najneskôr do 31. januára kalendárneho roka zaslať ministerstvu zoznam obcí, s ktorými má na príslušný kalendárny rok uzatvorené zmluvy o účasti v systéme združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu a zverejniť tento zoznam obcí na webovom sídle organizácie zodpovednosti výrobcov; v prípade elektroodpadu, použitých batérií a akumulátorov a odpadových pneumatík aj zoznam miest ich zberu.

Uvedená zmena v termíne, kedy je OZV povinná zaslať ministerstvu zoznam obcí, bola požadovaná z aplikačnej praxe, aby bol zabezpečený transparentnejší systém. Do konca januára musí OZV vedieť, s ktorými obcami je v zmluvnom vzťahu. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zverejňovať tento zoznam obcí na webovom sídle OZV.

Platí, že ak ide o elektroodpad, použité batérie a akumulátory a odpadové pneumatiky, tak musí organizácia doložiť zoznam miest, kde ich zbiera. Na rozdiel od odpadov z obalov sa pri týchto prúdoch odpadov zber vykonáva aj iným spôsobom ako priamo z obce. Organizácia má povinnosť bez zbytočného odkladu informovať ministerstvo, že nastala situácia a ukončuje svoju činnosť. Všetky prípadné zisky musí organizácia použiť výlučne na plnenie svojich povinností.

V ods. 4 písm. m) sa po novele zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 na konci pripojili slová „do konca kalendárneho roka po kalendárnom roku, v ktorom k vytvoreniu zisku došlo; členom orgánov organizácie zodpovednosti výrobcov nesmú byť vyplácané žiadne odmeny z úhrady finančných nákladov na plnenie vyhradených povinností výrobcov“.

V zákone o odpadoch absentovala lehota, v rámci ktorej by mala OZV prípadný zisk použiť na zákonom presne vymedzený účel. Nakoľko v aplikačnej praxi boli nejasnosti týkajúce sa použitia prípadného zisku OZV, toto ustanovenie bolo doplnené tak, aby bolo jednoznačne jasné, že prípadný zisk sa nesmie použiť na odmeny členov orgánov OZV. Prípadný zisk musí OZV použiť len na plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch. Cieľom uvedenej zmeny bolo zefektívniť nakladanie s finančnými prostriedkami výrobcov vyhradených výrobkov.

Organizácia musí zabezpečiť, aby členom orgánov organizácie zodpovednosti výrobcov neboli vyplácané odmeny vzniknuté z úhrady finančných nákladov na plnenie vyhradených povinností výrobcov, a aby prípadný zisk hospodárenia z činností súvisiacich so združeným nakladaním s vyhradeným prúdom odpadu podľa tohto zákona bol do konca kalendárneho roka po kalendárnom roku, v ktorom k vytvoreniu zisku došlo, použitý na plnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, alebo aby bol vyplatený všetkým zastúpeným výrobcom a výrobcom, s ktorými mala uzatvorenú zmluvu o plnení vyhradených povinností v predchádzajúcom kalendárnom roku, a ktorí v predchádzajúcom kalendárnom roku s organizáciou zodpovednosti výrobcov ukončili zmluvný vzťah; zastúpeným výrobcom môže byť zisk hospodárenia z činností súvisiacich so združeným nakladaním s vyhradeným prúdom odpadu prerozdelený aj vo forme zníženia úhrady finančných nákladov na plnenie vyhradených povinností zastúpených výrobcov v nasledujúcom kalendárnom roku.

Každý rok organizácia doručí ministerstvu správu. Odovzdá ju do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok. Všetky údaje, ktoré organizácia použila na vypracovanie správy, musí uchovávať. Obdobie uchovávania je počas troch rokov od doručenia ministerstvu. Na webovom sídle musí uverejniť všetky informácie zo správy v rozsahu podľa tohto zákona do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci rok. Koordinačné centrum udeľuje organizácii povinnosti a táto organizácia je povinná ich plniť vo vzťahu k tej časti odpadu, ktorá pochádza z obce príslušnou organizáciou. Taktiež musí plniť povinnosti, ktoré jej určil výrobca vyhradeného výrobku. Organizácia musí plniť povinnosti, ktoré jej vyplývajú z jej určenia za povinnú osobu koordinačným centrom v súlade s týmto zákonom.

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 zmenila znenie písmena r). Organizácia je povinná oznámiť koordinačnému centru presahujúce množstvá vzťahujúce sa k súhrnnému zberovému podielu zastúpených výrobcov obalov a výrobcov neobalových výrobkov, výrobcov elektrozariadení a cieľov zberu použitých batérií a akumulátorov do 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka; na základe zmluvných podmienok podľa písmena f) poskytne presahujúce množstvá vzťahujúce sa k súhrnnému zberovému podielu zastúpených výrobcov obalov a výrobcov neobalových výrobkov v prospech organizácií zodpovednosti výrobcov a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne a ktorí sú členmi koordinačného centra pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov, pričom tieto organizácie zodpovednosti výrobcov a výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí si plnia vyhradené povinnosti individuálne, prijmú pri dodržaní nediskriminačných podmienok tieto presahujúce množstvá.

V texte sa upresnilo, k čomu sa vzťahujú presahujúce množstvá, ktoré je OZV povinná oznámiť koordinačnému centru vo vzťahu k tomu vyhradenému prúdu odpadu, ktorý pochádza z vyhradeného výrobku uvádzaného na trh zmluvnými výrobcami OZV. Táto oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na OZV pre obaly, OZV pre elektrozariadenia a OZV pre batérie a akumulátory. Pre elektroodpad a použité batérie a akumulátory je potrebné, aby OZV oznamovala výlučne presahujúce množstvá vzťahujúce sa k cieľom ich zberu. A to z toho dôvodu, aby následne Slovenská republika mohla preukázať EK plnenie limitov z príslušných smerníc, pojednávajúcich o týchto odpadoch.

V ustanovení sa zároveň upresnilo, dokedy je OZV povinná oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru. Zároveň sa mení úprava možnosti/povinnosti OZV ponúknuť presahujúce množstvá ostatným členom koordinačného centra. Pre OZV pre obaly je ustanovená povinnosť ponúknuť presahujúce množstvá v prospech ostatných členov koordinačného centra pre prúd odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, pričom títo členovia sú povinní ponúknuté množstvá prijať pri dodržaní nediskriminačných podmienok.

Ak ide o OZV pre elektrozariadenia a OZV pre batérie a akumulátory, zákon o odpadoch ponechal možnosť ponúknuť presahujúce množstvá v prospech ostatných členov príslušného koordinačného centra.

Zmena po novele zákona č. 208/2018 Z. z. od 1. 8. 2018. Keďže množstvá obalov a odpadov z obalov, ktoré pochádzajú od výrobcov, plniacich si svoje povinnosti individuálne nevstupujú do výpočtu trhového a zberového podielu, bolo potrebné takéhoto výrobcu vyňať aj z povinnosti oznamovať koordinačnému centru presahujúce množstvá odpadov z obalov vzťahujúce sa k súhrnnému zberovému podielu.

Bez zbytočného odkladu musí organizácia informovať zastúpených výrobcov o sankcii, ktorá jej bola uložená za porušenie zákona a ohlasovať koordinačnému centru každého zastúpeného výrobcu, ktorý mešká s úhradou záväzku v trvaní dlhšom ako 30 kalendárnych dní. Organizácia musí v zmluve zakotviť povinnosť odpočtu úhrady, ktorú platí výrobca za výkon vyhradených povinností, za množstvá elektrozariadení, pri ktorých preukáže cezhraničnú prepravu do členského štátu alebo vývoz do iného ako členského štátu.

Odsek 4 sa od 1. 1. 2018 doplnil písmenami v) až z), a to po novele zákona č. 292/2017 Z. z. Organizácia je povinná predložiť na základe písomnej výzvy ministerstva v lehote určenej ministerstvom údaje o spôsobe plnenia povinností stanovených povinností, ďalej je povinná umožniť vykonanie štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve a poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s plnením ustanovených povinností, tiež zriadiť orgán, ktorý kontroluje jej činnosť, ak ho nemá zriadený, ďalej umožniť orgánu, ktorý kontroluje činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov, výkon kontroly jej činností a vypracovať správu za predchádzajúci kalendárny štvrťrok a zverejniť ju na svojom webovom sídle do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka, ak ide o organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly.

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyžiadať údaje preukazujúce spôsob plnenia povinností OZV bez podmienky začatia konania o zrušení autorizácie. V samotnej výzve bude stanovený termín na doručenie požadovaných údajov v závislosti od charakteru týchto údajov.

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba zriadenia orgánu kontroly, ktorý dohliada nad dodržiavaním plnenia povinností, ktoré OZV vyplývajú zo zákona o odpadoch. Ak OZV má zriadený kontrolný orgán, nemusí zriadiť ďalší, len je potrebné zosúladiť jeho organizačnú štruktúru a kompetencie s touto zákonnou úpravou. Ak OZV nemá zriadený kontrolný orgán, je povinná si ho v zmysle tohto ustanovenia zriadiť. V záujme sprehľadnenia a transparentnosti plnenia povinností sa ustanovuje pre OZV pre obaly, aby vypracovala štvrťročnú správu o činnosti a zverejnila ju na svojom webovom sídle.

Povinnosť poskytovať požadované údaje súvisí s povinnosťou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky podávať Komisii správy o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov v znení neskorších zmien (čl. 17).

K viacerým zmenám došlo v odseku 4 po novele zákona č. 312/2018 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2019 a 1. 7. 2019.

 

Zmena v písmen d)

Uložila sa nová povinnosť organizácii zodpovednosti výrobcov z dôvodu zabezpečenia transparentnosti systémov.

24. V § 28 ods. 4 sa písmeno d) dopĺňa tretím bodom.

Od 1. 7. 2019 sa doplnila povinnosť pre organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly plniť ciele zberu za zastúpených výrobcov obalov a neobalových výrobkov. Doplňujúce ustanovenie súvisí so zavedením cieľov zberu a ich presun do samostatnej prílohy č. 3a.

Organizácia musí plniť spoločne za všetkých zastúpených výrobcov ich vyhradené povinnosti a v prípade

•    evidenčných a ohlasovacích povinností

–   viesť evidenciu aj samostatne za jednotlivých zastúpených výrobcov,

–   podávať sumárne ohlásenie za všetkých zastúpených výrobcov a uchovávať ohlasované údaje,

–   na vyžiadanie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva predložiť evidenciu vedenú samostatne za jednotlivého zastúpeného výrobcu,

–   viesť sumárnu evidenciu celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálnych odpadov a množstva vykúpených odpadov a zverejniť ju na webovom sídle organizácie zodpovednosti výrobcov do 45 dní po ukončení štvrťroka,

–   zabezpečenia nakladania s vyhradeným prúdom odpadu za zastúpených výrobcov v rozsahu, ktorý zodpovedá súhrnnému objemu týchto povinností jednotlivých zastúpených výrobcov prenesených na organizáciu zodpovednosti výrobcov a ktorý im zabezpečí splnenie povinností,

–   zabezpečenia nakladania s vyhradeným prúdom odpadu za zastúpených výrobcov v rozsahu, ktorý zodpovedá súhrnnému objemu týchto povinností jednotlivých zastúpených výrobcov prenesených na organizáciu zodpovednosti výrobcov a ktorý im zabezpečí splnenie povinností.

Zmena v písmene g)

V § 28 ods. 4 písm. g) sa slová „s celoslovenským pôsobením so zameraním na konečného používateľa“ nahradili slovami „so zameraním na konečného používateľa s celoslovenským pôsobením a lokálnym pôsobením na úrovni obce“.

Uvedeným doplnením sa zabezpečilo prepojenie na § 7 vyhlášky MŽP SR č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov (ďalej len „vyhláška č. 373/2015 Z. z.“).

Zmena v písmene g)

Novelou zákona sa doplnili slová „obsahujúci identifikačné údaje zastúpených výrobcov a údaje o množstvách výrobkov uvedených na trh jednotlivými zastúpenými výrobcami v predchádzajúcom kalendárnom roku“.

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba bližšie špecifikovať údaje o množstvách výrobkov uvedených na trh.

Zmena písmena k)

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 1. januára 2021 v ods. 4 písm. k) časť vety za bodkočiarkou zmenila. Ustanovenie sa dopĺňa o informácie o spätnom zbere elektroodpadu v súvislosti s nesprávnou transpozíciou, na ktorú Európska komisia poukazuje v prípade EU Pilot č. EUP(2016)8727, ktorý sa týka nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ).

Slovenská republika nemala presné informácie o tom, koľko elektroodpadu sa vyzbiera prostredníctvom spätného zberu, tieto informácie by mali pomôcť vyhodnotiť, ktoré typy zberu sú najefektívnejšie.

 

Zmena celého znenia písmena m)

Organizácia musí zabezpečiť, aby členom orgánov organizácie zodpovednosti výrobcov neboli vyplácané odmeny vzniknuté z úhrady finančných nákladov na plnenie vyhradených povinností výrobcov a aby prípadný zisk hospodárenia z činností súvisiacich so združeným nakladaním s vyhradeným prúdom odpadu podľa tohto zákona bol do konca kalendárneho roka po kalendárnom roku, v ktorom k vytvoreniu zisku došlo, použitý na plnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, alebo aby bol vyplatený všetkým zastúpeným výrobcom a výrobcom, s ktorými mala uzatvorenú zmluvu o plnení vyhradených povinností v predchádzajúcom kalendárnom roku a ktorí v predchádzajúcom kalendárnom roku s organizáciou zodpovednosti výrobcov ukončili zmluvný vzťah; zastúpeným výrobcom môže byť zisk hospodárenia z činností súvisiacich so združeným nakladaním s vyhradeným prúdom odpadu prerozdelený aj vo forme zníženia úhrady finančných nákladov na plnenie vyhradených povinností zastúpených výrobcov v nasledujúcom kalendárnom roku.

Organizácia zodpovednosti výrobcov nie je založená za účelom dosahovania zisku. Uvedenou zmenou sa dávajú organizácii zodpovednosti výrobcov ďalšie dve alternatívy ako naložiť s prípadne vzniknutým ziskom.

 

Zmena písmena q)

Organizácia musí plniť povinnosti vyplývajúce z rozdelenia zodpovednosti určeného koordinačným centrom, vo vzťahu k tej časti vyhradeného prúdu odpadu odobratej z obce príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov v súlade s písmenom e), výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne alebo treťou osobou, ktorá presahuje súhrnný zberový podiel zastúpených výrobcov elektrozariadení príslušnej organizácie zodpovednosti výrobcov alebo zberový podiel výrobcu elektrozariadení, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, alebo presahuje súhrnný cieľ zberu zastúpených výrobcov batérií a akumulátorov príslušnej organizácie zodpovednosti výrobcov alebo tretej osoby alebo cieľ zberu výrobcu batérií a akumulátorov, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne.

Výrobca má zákonnú povinnosť zabezpečiť odobratie celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu z obce, v ktorej zodpovedá za vyhradený prúd odpadu. V prípade vyhradeného prúdu odpadov z obalov a neobalových výrobkov sa mechanizmus, resp. inštitút presahujúcich množstiev, javí ako nadbytočný a vytvára sa ním priestor na špekulatívne konanie OZV pre obaly a neobalové výrobky. Uvedeným ustanovením sa jednoznačne špecifikuje, že inštitút presahujúcich množstiev sa vzťahuje iba na vyhradený prúd odpadu z elektrických a elektronických zariadení a použitých batérií a akumulátorov.

 

Zmena písmena r)

Organizácia musí oznámiť koordinačnému centru presahujúce množstvo vzťahujúce sa k súhrnnému zberovému podielu zastúpených výrobcov elektrozariadení a k súhrnným cieľom zberu zastúpených výrobcov batérií a akumulátorov do 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka.

V prípade vyhradeného prúdu odpadov z obalov a neobalových výrobkov sa mechanizmus, resp. inštitút presahujúcich množstiev javí ako nadbytočný a vytvára sa ním priestor na špekulatívne konanie OZV pre obaly a neobalové výrobky. Výrobca má zákonnú povinnosť zabezpečiť odobratie celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu z obce, v ktorej zodpovedá za vyhradený prúd odpadu.

 

Zmena písmena z)

Z povinnosti štvrťročného zverejňovania údajov zo správy o činnosti OZV pre obaly na webovom sídle sa vypustila v povinnosť zverejniť údaje v písmenách a) a e) v nadväznosti na stanovisko Protimonopolného úradu SR.

Organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná doručiť ministerstvu každoročne do 31. januára kalendárneho roka aktuálny zoznam zastúpených výrobcov obsahujúci identifikačné údaje zastúpených výrobcov a údaje o množstvách výrobkov uvedených na trh jednotlivými zastúpenými výrobcami v predchádzajúcom kalendárnom roku; táto povinnosť sa nevzťahuje na organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly. Organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná tiež zverejniť údaje zo správy podľa odseku 9 v rozsahu ustanovenom vo vykonávacom predpise na svojom webovom sídle každoročne do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci rok.

!     Upozornenie

Po novele zákona č. 372/2021 Z. z. sa zmenilo znenie § 28 odsek 4 písmeno h) a písmeno p) s účinnosťou od 1. 1. 2022.

V písmene h) sa povinnosť, ktorú majú organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly podľa § 59 ods. 1 písm. h) vyňala. Cieľom uvedenej úpravy týchto ustanovení týkajúcich sa Správy o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov za predchádzajúci kalendárny rok a kalendárny štvrťrok je zabezpečiť transparentné vykazovanie údajov vo vzťahu k zabezpečovaniu združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadov vrátane financovania. Výrobcovia sa nebránia a sú ochotní platiť do systému v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov, avšak chcú vedieť kam a v akej výške tieto finančné prostriedky smerujú. Súčasné nastavenie zmluvných vzťahov medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a zberovými spoločnosťami neumožňuje, aby výrobcovia mali vedomosť o reálnom použití preplatených finančných prostriedkov. Týmto úpravám zodpovedá úprava v § 16 ods. 12.

Nové písmena aa) až ae)

Organizácia musí plniť povinnosti vyplývajúce z jej určenia za zodpovednú osobu koordinačným centrom v súlade s postupmi podľa § 31 ods. 11 písm. d) a ods. 12 písm. a) a c).

Z dôvodu upresnenia inštitútu presahujúcich množstiev vzťahujúcich sa na zastúpených výrobcov elektrozariadení a zastúpených výrobcov batérií a akumulátorov vyplynula potreba oddelenia povinností ustanovených v § 28 odsek 4 písmena q) týkajúcich sa presahujúcich množstiev od povinností OZV, vyplývajúcich z ich určenia za povinnú osobu koordinačným centrom, ktoré sa presúvajú do nového písmena aa).

Organizácia musí uzavrieť do 30 dní po zlosovaní, ktorým sa určuje za povinnú osobu koordinačným centrom v súlade s postupmi podľa § 31 ods. 12 písm. a) a c), s vylosovanou obcou zmluvu podľa § 59 ods. 2 a 3.

Doplnenie písmena ab) vyplynulo z aplikačnej praxe. Bolo potrebné ustanoviť dátum uzatvorenia zmluvy po zlosovaní a zabráneniu prieťahov z oboch strán (OZV a obec) a problémov s vývozmi v rámci triedeného zberu v nezazmluvnenej obci.

Organizácia musí zverejniť na svojom webovom sídle vzor zmluvy o plnení vyhradených povinností a jednotný cenník za plnenie vyhradených povinností za vyhradené prúdy odpadu platný na nasledujúci kalendárny rok, každoročne dňa 31. októbra, ako aj jeho zmeny.

Zo strany výrobcov vyplynula požiadavka na doplnenie písmena ac). Ide o povinnosť zverejnenia cenníka organizácie zodpovednosti výrobcov za služby spojené s plnením vyhradených povinností. OZV taktiež zverejní aj vzor zmluvy o plnení vyhradených povinností. Zverejnenie vzoru zmluvy a jednotného cenníka má prispieť k transparentnosti fungovania OZV a vylúčenia diskriminácie výrobcov.

Organizácia musí oznámiť koordinačnému centru do 25 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka množstvo batérií a akumulátorov, ktoré uviedli na trh všetci ňou zastúpení výrobcovia v danom kalendárnom štvrťroku a množstvo použitých batérií a akumulátorov, ktoré vyzbierali a spracovali všetci ňou zastúpení výrobcovia v danom kalendárnom štvrťroku, v členení podľa § 42 ods. 3, ak ide o organizáciu zodpovednosti výrobcov pre batérie a akumulátory platný na nasledujúci kalendárny rok, každoročne dňa 31. októbra, ako aj jeho zmeny.

K povinnosti organizácie zodpovednosti výrobcov zverejniť na svojom webovom sídle vzor zmluvy a cenník za plnenie vyhradených povinností sa dopĺňa lehota na toto zverejnenie.

Písmenom ad) sa doplnila povinnosť organizácie zodpovednosti výrobcov nahlasovať údaje koordinačnému centru o množstvách batérií a akumulátorov uvedených na trh a o množstvách vyzbieraných a spracovaných použitých batérií a akumulátorov pre plnenie povinností koordinačného centra v súlade s § 31 ods. 11 a 14 zákona. Koordinačné centrum má povinnosť spracovávať údaje od organizácie zodpovednosti výrobcov, avšak povinnosť poskytovať údaje na strane organizácie zodpovednosti výrobcov nie je. Bez určenia povinnosti ohlasovať údaje koordinačnému centru je funkčnosť koordinačného centra obmedzená a nespĺňa zákonné požiadavky.

Organizácia musí zaslať najneskôr do 15 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka ministerstvu každú zmenu týkajúcu sa zoznamu obcí, s ktorými má na príslušný kalendárny rok uzatvorené zmluvy o účasti v systéme združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu, ak ide o organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly.

Písmenom ae) sa zaviedla povinnosť pre OZV pre obaly nahlasovať každú zmenu týkajúcu sa zmluvných vzťahov s obcami. Jednou z povinností OZV je zabezpečiť vyrovnaný a funkčný systém nakladania s odpadmi a nakoľko v priebehu roka dochádza k prezmluvneniu výrobcov a aj obcí, bolo potrebné aktualizovať ciele zberu pre jednotlivé OZV. Na to, aby mohli byť tieto ciele zberu aktualizované, musia jednotlivé OZV informovať ministerstvo o každej zmene zmluvných vzťahov s obcou.

•    K písmenám af) až ah)

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 odsek 4 doplnil písmenami af) až ah).

K písm. af) v spojení s novelizačným bodom týkajúcim sa kontrolného orgánu koordinačného centra (KC) je zavedenie auditovania OZV ako i KC jedným z opatrení, ktorým sa zabezpečuje transparentnosť činností uvedených subjektov ako aj čiastočná transpozícia čl. 8a ods. 3 písm. d) rámcovej smernice.

K písm. ag) uvedená zmena, t. j. zriadenie finančnej garancie, vyplýva aj z požiadavky rámcovej smernice čl. 8a ods. 3 písm. c). Samotná povinnosť zriadenia finančnej garancie je prenesená na KC, avšak OZV ako člen KC musí mať zákonom stanovenú povinnosť podieľať sa na jej vytvorení.

K písm. ah) uvedené ustanovenie by malo prispieť k motivácii výrobcov pri navrhovaní výrobkov, aby sa viac zameriavali na recyklovateľnosť, opätovnú použiteľnosť, opraviteľnosť a prítomnosť nebezpečných látok. OZV je povinná finančne zvýhodniť výrobcov environmentálne priaznivejších výrobkov. Ustanovenie je transpozíciou čl. 8a ods. 4 písm. b) rámcovej smernice.

 

Účtovná závierka

Organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná zabezpečiť každoročne overenie účtovnej závierky štatutárnym audítorom podľa zákona o štatutárnom audite a zaslať správu štatutárneho audítora týkajúcu sa účtovnej závierky ministerstvu do 30 dní od vykonania overenia účtovnej závierky, podieľať sa na vytvorení finančnej garancie, pričom úhradu príspevku tvoriaceho finančnú garanciu je povinná vykonať do 28. februára, upraviť finančné príspevky od zastúpených výrobcov po zohľadnení trvanlivosti, opraviteľnosti, opätovnej použiteľnosti, recyklovateľnosti vyhradených výrobkov a po zohľadnení prítomnosti nebezpečných látok vo vyhradených výrobkoch.

 

Audítorská dokumentácia

O priebehu výkonu štatutárneho auditu vedú štatutárny audítor a audítorská spoločnosť audítorskú dokumentáciu podľa medzinárodných audítorských štandardov. Súčasťou audítorskej dokumentácie je aj zmluva o audite, plán a program štatutárneho auditu, správa audítora, individuálna účtovná závierka alebo konsolidovaná účtovná závierka, výročná správa alebo konsolidovaná výročná správa a ďalšie doklady dokumentujúce priebeh výkonu štatutárneho auditu. Štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť vedie dokumentáciu o auditovanom subjekte, v ktorej sa uvedú o každom auditovanom subjekte stanovené informácie.

Štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť vytvorí pre každý štatutárny audit audítorskú dokumentáciu, v ktorej uvedie najmenej vymedzené údaje. Audítorská dokumentácia sa uzatvára najneskôr do 60 dní odo dňa podpísania správy audítora. Štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť uchováva záznamy o písomne podaných sťažnostiach týkajúcich sa vykonaných auditov a výsledkoch preverenia týchto sťažností počas desiatich rokov odo dňa ich obdržania.

•    K odseku 5

V znení uvedeného odseku zákon o odpadoch stanovuje doklady a informácie, prostredníctvom ktorých organizácia preukazuje vytvorený funkčný systém združeného nakladania. Všetky požiadavky musí organizácia plniť po celý čas svojho pôsobenia. Organizácia musí pre obaly preukázať vyrovnanie bilancie medzi súhrnným zberovým podielom zastúpených výrobcov a zazmluvnenými obcami. Vytvorenie, financovanie, prevádzkovanie a udržiavanie funkčného systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu preukazuje organizácia zodpovednosti výrobcov prvýkrát pri žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov, a to počas celej doby jej oprávneného pôsobenia. Uvedené preukazuje ministerstvu, a to predložením právneho aktu, ktorý preukazuje založenie a vznik organizácie, špecifikovaním vyhradeného prúdu odpadu, ktorý bude predmetom systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Bude tu však rozlíšený komunálny odpad a iný odpad. Taktiež preukazuje nakladanie tým, že predloží zoznam zastúpených výrobcov, uvedie všetky údaje o činnostiach, ktoré sú zabezpečované v rámci systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Taktiež organizácia preukazuje náklady tak, že predloží zoznam zmluvných partnerov. Sú to partneri, ktorí zabezpečujú pre organizáciu zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie vyhradeného prúdu odpadu.

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 zmenilo znenie písmena f) v odseku 5. Vytvorenie, financovanie, prevádzkovanie a udržiavanie funkčného systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu preukazuje organizácia zodpovednosti výrobcov počas celej doby jej oprávneného pôsobenia ministerstvu, prvýkrát však pri žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov, najmä predložením zoznamu obcí, s ktorými je organizácia zodpovednosti výrobcov v zmluvnom vzťahu vo veci zabezpečenia združeného nakladania s oddelene vyzbieranou zložkou komunálneho odpadu patriacou do vyhradeného prúdu odpadu; organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly preukazuje, že súhrnný počet obyvateľov v zmluvných obciach zodpovedá trhovému podielu organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly.

Uvedenou zmenou sa zamedzí možnosti nevyrovnanosti systému v súvislosti s povinnosťou OZV prevádzkovať funkčný a vyrovnaný systém združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu počas celej doby jej pôsobenia.

K ďalšej zmene došlo v písmen f) po novele zákona č. 312/218 Z. z. od 1. 1. 2019, pričom sa zosúladilo znenie trhového podielu OZV pre obaly s textom uvedeným v § 52 ods. 24. OZV má prevádzkovať funkčný a vyrovnaný systém združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu počas celej doby jej pôsobenia. Je prakticky nemožné, aby trhový podiel OZV zodpovedal presne na počet obyvateľov zmluvných obcí. Je však na zodpovednosti jednotlivých OZV, aby sa počet obyvateľov jej zmluvných obcí približoval k trhovému podielu.

 

Špecifikácia nákladov

Zberový podiel pre odpady z obalov, ktoré sú súčasťou komunálnych odpadov pre príslušný kalendárny rok, je súčin celkového množstva vyzbieraných odpadov z obalov z komunálnych odpadov v Slovenskej republike v predchádzajúcom kalendárnom roku a trhového podielu výrobcu obalov za predchádzajúci kalendárny rok. Ďalším spôsobom, ako organizácia preukazuje náklady, špecifikáciou nákladov, ktoré sú určené na zabezpečenie nakladania s vyhradeným prúdom odpadu v súlade s udelenou autorizáciou. Organizácia taktiež musí predložiť aj ďalšiu špecifikáciu nákladov. Ministerstvo môže u uvedené požiadať. Organizácia špecifikuje opatrenia na podporu budovania systémov triedeného zberu komunálneho odpadu a preukázanie ich realizácie. Poslednou možnosťou, ktorou môže organizácia preukázať náklady, sú údaje o rozsahu pokrytia územia Slovenskej republiky. Týka sa to zabezpečenia zberu vyhradeného prúdu odpadu.

•    K odseku 6

Uvedené znenie vymedzuje spôsoby preukázania organizácie, ktorá žiada o udelenie autorizácie. Preukázanie sa týka niektorých z požiadaviek z predchádzajúceho odseku. Týka sa to požiadaviek, ktoré ešte v čase podania žiadosti nie sú splnené. Organizácia musí uviesť zamýšľaný spôsob plnenia podmienok, a to najmä uzavretím zmlúv o budúcej zmluve, predložením zoznamu zmluvných partnerov podľa zmlúv, preukázaním uzavretia zmlúv o budúcej zmluve so zmluvnými partnermi, špecifikáciou predpokladaných nákladov, špecifikáciou zamýšľaných opatrení a údajmi o predpokladanom rozsahu územného pokrytia.

•    K odseku 7

Zákon o odpadoch v uvedenom znení stanovuje lehotu, do uplynutia ktorej má organizácia povinnosť preukázať plnenie podmienok, ktoré ustanovuje zákon o odpadoch, a to v plnom rozsahu. Uvedená lehota je do troch mesiacov od toho dňa, kedy nadobudla účinnosť, rozhodnutím o udelení autorizácie.

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa znenie odseku 7 sprecizovalo od 1. 1. 2018. Platnosť rozhodnutia sa zmenilo na účinnosť. Pojem platnosť a pojem účinnosť sú obsahovo dva rozdielne pojmy, z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné vykonať toto precizovanie legislatívneho textu tak, aby bolo zrejmé, že povinnosť tohto ustanovenia sa vzťahuje k účinnosti rozhodnutia.

•    K odseku 8

V tomto znení sú vymedzené situácie, za ktorých nie je žiaduce nútiť organizáciu zodpovednosti výrobcov do zmluvného vzťahu s výrobcom vyhradeného výrobku, pričom sa počíta s opodstatnenými dôvodmi nemožnosti nadviazania spolupráce medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku. Organizácii zodpovednosti výrobcov sa udeľuje povinnosť uzatvoriť zmluvu o plnení povinností, ktorú je povinná vykonávať za výrobcu vyhradeného výrobku, a to s výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý je predmetom autorizácie organizácie. Týka sa to situácie, ak výrobca nechce akceptovať všeobecné zmluvné podmienky organizácie, alebo je v úpadku, prípadne nastane situácia, že má voči inej organizácii neuhradené záväzky, o ktorých vedie koordinačné centrum evidenciu. Môže ísť aj o situáciu, ak vykonáva svoju činnosť v rozsahu, pričom tento rozsah by predstavoval riziko. To sa týka riadneho a včasného plnenia zmluvných záväzkov.

•    K odseku 9

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa od 1. 1. 2022 mení znenie odseku 9, podľa ktorého je organizácia zodpovednosti výrobcov povinná doručiť ministerstvu v ustanovenom rozsahu Správu o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov za predchádzajúci kalendárny rok. V prípade Správy o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov za predchádzajúci kalendárny rok a kalendárny štvrťrok je zabezpečiť transparentné vykazovanie údajov vo vzťahu k zabezpečovaniu združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadov vrátane financovania. Výrobcovia sa nebránia a sú ochotní platiť do systému v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov, avšak chcú vedieť kam a v akej výške tieto finančné prostriedky smerujú. Súčasné nastavenie zmluvných vzťahov medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a zberovými spoločnosťami neumožňuje, aby výrobcovia mali vedomosť o reálnom použití preplatených finančných prostriedkov. Týmto úpravám zodpovedá úprava v § 16 ods. 12.

Zároveň bolo potrebné ponechať povinnosť prepočítavania cieľov zberu v prípade nahlasovania zmien v zoznamoch obcí zo strany organizácie výrobcov, tak ako je teraz v zákone o odpadoch nastavené (v zmysle § 52 ods. 35), nakoľko aj v priebehu roka môže dôjsť a legislatíva s tým počíta, k zmene zazmluvnených obcí, tieto zmeny organizácia zodpovednosti výrobcov v zmysle § 28 odsek 4 písm. ae) zákona nahlasuje Ministerstvu životného prostredia SR.

•    K odseku 10

Zákon o odpadoch v tomto znení stanovuje údaje, ktoré organizácia zverejňuje zo správy na webovom sídle. Sú to údaje, ktoré nepatria medzi citlivé a je nutná ich ochrana pred zverejnením. Uplatňuje sa tu zákon o ochrane osobných údajov alebo ustanovenie týkajúce sa tajomstva podľa Obchodného zákonníka.

Od 1. 1. 2019 sa po novele zákona č. 312/2018 Z. z. vypustila povinnosť zverejňovania údajov zo správy o činnosti OZV v písmenách a) a e) v nadväznosti na stanovisko Protimonopolného úradu SR.

Po novele zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 1. júla 2020 ods. 10 zabezpečuje úplná transpozícia rámcovej smernice [čl. 8a ods. 3 písm. e)].

•    K odseku 11

Uvedeným znením sa umožňuje, aby obce zachovávali existujúci miestny systém nakladania s komunálnym odpadom, ktorý v obci funguje. Uvedený systém musí organizácia, s ktorou má zmluvu, rešpektovať. Musí byť dodržaný plynulý prechod obcí na nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Vzťah medzi obcou a organizáciou musí umožňovať potrebné zmeny v systémoch triedeného zberu odpadov v obciach. Má sa docieliť zlepšenie triedeného zberu.

•    K odseku 12 a 13

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 doplnila ustanovenia novými odsekmi 12 a 13. Následne sa písmeno c) v odseku 12 opätovne zmenilo po novele zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019. V nadväznosti na stanovisko Protimonopolného úradu SR ohľadom ochrany citlivých údajov v prostredí organizácie zodpovednosti výrobcov sa upravilo zloženie kontrolného orgánu.

Orgán, ktorý kontroluje činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov, je oprávnený kontrolovať plnenie povinností príslušnej organizácie zodpovednosti výrobcov podľa odsekov 1 až 11, oznámi bezodkladne ministerstvu alebo inšpekcii, že organizácia zodpovednosti výrobcov neumožnila výkon jeho činností podľa písmena a), pozostáva aj z dvoch zástupcov štátu, ktorých navrhuje minister životného prostredia Slovenskej republiky (minister), pričom týmto návrhom je najvyšší orgán organizácie zodpovednosti výrobcov viazaný.

Zmluva o plnení vyhradených povinností podľa odseku 4 písm. b) musí obsahovať aj spôsob a postup vrátenia finančných prostriedkov uhradených zmluvným výrobcov vyhradeného výrobku, ak dôjde k zrušeniu organizácie zodpovednosti výrobcov.

V súvislosti so zavedením dozorného orgánu organizácie zodpovednosti výrobcov je potrebné určiť jeho oprávnenia voči organizácii zodpovednosti výrobcov, v ktorej pôsobí a ktoré súvisia s kontrolou vymenovaných povinností.

Cieľom tohto ustanovenia bolo zabezpečiť v prípade člena – zástupcu štátu, menovaného ministrom životného prostredia – odborný dohľad nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch. Najvyšší orgán OZV môže rozhodnúť, či doplní tento kontrolný orgán o členov.

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť, že jednou z náležitostí zmluvy medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku musí byť úprava spôsobu a postupu vrátenia finančných prostriedkov zazmluvnenému výrobcovi vyhradeného výrobku pre prípad zrušenia tejto organizácie zodpovednosti výrobcov. Aby bolo vopred zrejmé a nedochádzalo k nejasnostiam ohľadom finančného vyrovnania.

§ 29

Individuálne plnenie
vyhradených povinností

(1) Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, je vo vzťahu k vyhradenému prúdu odpadu pochádzajúcemu z jeho vyhradeného výrobku okrem povinností podľa § 27 ods. 4 ďalej povinný

a) vytvoriť, prevádzkovať a udržiavať funkčný systém individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu počas celej doby individuálneho plnenia si povinností,

b) dodržiavať podmienky udelenej autorizácie,

c) uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom príslušným podľa vyhradeného prúdu odpadu pochádzajúceho z jeho vyhradeného výrobku, ak je zriadené, a plniť povinnosti z nej vyplývajúce do 30 dní odo dňa zápisu koordinačného centra do Registra koordinačných centier alebo nadobudnutia účinnosti autorizácie na výkon činnosti individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu; táto povinnosť sa nevzťahuje na výrobcu obalov, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne,

d) vykonávať propagačné a vzdelávacie aktivity v okrese, v ktorom zabezpečuje zber odpadu, so zameraním na konečného používateľa o nakladaní s vyhradeným prúdom odpadu, triedenom zbere komunálnych odpadov a prevencii vzniku odpadov; to sa nevzťahuje na odpady z obalov,

e) predložiť na vyžiadanie ministerstva a koordinačného centra doklady preukazujúce správnosť údajov a informácií poskytnutých podľa § 27 ods. 4 písm. h),

f) bezodkladne informovať ministerstvo o tom, že nastali skutočnosti, ktoré vedú k ukončeniu výkonu jeho činnosti,

g) doručiť ministerstvu každoročne najneskôr do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok Správu o funkčnosti systému individuálneho nakladania,

h) uchovávať údaje, ktoré boli podkladom na vypracovanie správy podľa písmena g), najmenej počas troch rokov od jej doručenia ministerstvu,

  i) oznámiť ministerstvu každú zmenu v systéme individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu do 30 dní odo dňa vzniku zmeny a na vyžiadanie ministerstva oznámenú zmenu preukázať,

  j) plniť povinnosti, ktoré vyplývajú z rozdelenia zodpovednosti určeného koordinačným centrom vo vzťahu k presahujúcemu množstvu podľa § 31 ods. 11 písm. c) a z jeho určenia za osobu zodpovednú za zabezpečenie náhradného odvozu podľa § 31 ods. 11 písm. d); táto povinnosť sa nevzťahuje na výrobcu obalov, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne,

k) oznámiť koordinačnému centru presahujúce množstvá vzťahujúce sa k svojmu zberovému podielu výrobcu elektrozariadení a k cieľom zberu použitých batérií a akumulátorov do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka,

  l) predložiť na základe písomnej výzvy ministerstva údaje o spôsobe plnenia povinností ustanovených v písmenách a) až k),

m) umožniť vykonanie štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve a poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s plnením povinností podľa písmen a) až k),

n) oznámiť koordinačnému centru do 25 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka množstvo batérií a akumulátorov, ktoré uviedol na trh v danom kalendárnom štvrťroku, a množstvo použitých batérií a akumulátorov, ktoré vyzbieral a spracoval v danom kalendárnom štvrťroku, v členení podľa § 42 ods. 3.

o) podieľať sa na vytvorení finančnej garancie podľa § 31a, pričom úhradu príspevku tvoriaceho finančnú garanciu je povinný vykonať do 28. februára; táto povinnosť sa nevzťahuje na výrobcu obalov, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne.

(2) Vytvorenie, prevádzkovanie a udržiavanie funkč­ného systému individuálneho nakladania a zaobchádzania s vyhradeným prúdom odpadu preukazuje výrobca vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, počas celej doby jeho individuálneho plnenia vyhradených povinností ministerstvu, prvýkrát však pri žiadosti o udelenie autorizácie individuálneho plnenia povinností, najmä

a) špecifikovaním vyhradeného výrobku, pre ktorý bude zabezpečovať plnenie vyhradených povinností,

b) špecifikovaním vyhradeného prúdu odpadu, ktorý bude predmetom jeho systému individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu,

c) uvedením údajov o činnostiach zabezpečovaných v rámci systému individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu, a to

    1. opisom spôsobu ich zabezpečenia, vrátane opisu technických kapacít, ktoré preukazujú technickú spôsobilosť na realizáciu činnosti vykonávanej minimálne v rozsahu zberu, prepravy, spracovania, zhodnotenia a zneškodnenia vyhradeného prúdu odpadu vrátane jeho prípravy na opätovné použitie a recyklácie,

    2. vo vzťahu k zberu, okrem skutočností uvedených v prvom bode uvedením spôsobu zberu, zberových kapacít a miest zberu, ako aj preukázaním spôsobu plnenia cieľov a záväzných limitov ustanovených pre vyhradené prúdy odpadu v prílohe č. 3,

d) predložením zoznamu zmluvných partnerov zabezpečujúcich pre jeho systém individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie vyhradeného prúdu odpadu,

e) špecifikáciou nákladov na zabezpečenie nakladania s vyhradeným prúdom odpadu v súlade s udelenou autorizáciou; na vyžiadanie ministerstva predložiť aj špecifikáciu nákladov; ustanovenia osobitného predpisu²⁰⁾ týmto nie sú dotknuté,

f) údajmi o rozsahu územného pokrytia Slovenskej republiky na účely zabezpečenia zberu vyhradeného prúdu odpadu; táto povinnosť sa nevzťahuje na výrobcu obalov, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne,

(3) Pri podaní žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností sa preukázanie podmienok uvedených v odseku 2 písm. c) až f) uskutočňuje vo vzťahu k podmienke podľa

a) písm. c) uvedením zamýšľaného spôsobu plnenia týchto podmienok, a to najmä uzavretím zmlúv o budúcej zmluve,

b) písm. d) predložením zoznamu zmluvných partnerov podľa zmlúv uvedených v písmene a),

c) písm. e) špecifikáciou predpokladaných nákladov,

d) písm. f) údajmi o predpokladanom rozsahu územného pokrytia.

(4) Po preukázaní splnenia podmienok postupom podľa odseku 3 je výrobca vyhradeného výrobku povinný do troch mesiacov odo dňa účinnosti rozhodnutia o udelení autorizácie preukázať splnenie podmienok postupom podľa odseku 2 písm. c) až f).

Komentár k § 29

Je potrebné individuálne plnenie vyhradených povinností, a to z viacerých dôvodov.

•    K odseku 1

Ide o obdobné povinnosti, ako sme uviedli v predchádzajúcom odseku. Nositeľom je výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nevyužil možnosť zapojenia sa do systému organizácie zodpovednosti výrobcov. V takomto prípade je nutné, aby takýto výrobca sám mal k dispozícii vlastný systém zmluvných vzťahov, prostredníctvom ktorých zabezpečuje nakladania s odpadom z jeho výrobkov. Obdobne je aj v tomto prípade možné jednotlivé povinnosti rozdeliť do viacerých skupín, a to na tie ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, na povinnosti finančného a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinnosti analogicky aj v tomto prípade majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a zabezpečenia jeho reálneho fungovania. Individuálne plnenie vyhradených povinností nie je možné vo vzťahu k obalom a neobalovým výrobkom, odpad z ktorých tvorí súčasť komunálneho odpadu. Individuálne povinnosti výrobcu sa týkajú vyhradeného prúdu odpadu. Tento odpad pochádza výlučne z vyhradeného výrobku. Medzi individuálne povinnosti výrobcu vyhradeného výrobku patrí vytvorenie, prevádzkovanie a udržiavanie funkčného systému individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Týka sa to celej doby individuálneho plnenia si povinností. Taktiež sa musia dodržiavať podmienky udelenej autorizácie, to znamená, že organizácia je povinná plniť povinnosti namiesto vyhradeného výrobcu, k čomu sa zaviazala zmluvou.

 

–   K písmenu c)

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 sprecizovalo znenie odseku 1 písmeno c), pričom sa ustanovilo, za akých podmienok a do akého termínu je výrobca vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, povinný uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom.

Následne sa po novele zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019 znenie písmena c) v celom znení zmenilo. Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, je vo vzťahu k vyhradenému prúdu odpadu pochádzajúcemu z jeho vyhradeného výrobku okrem povinností podľa § 27 ods. 4 ďalej povinný uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom príslušným podľa vyhradeného prúdu odpadu pochádzajúceho z jeho vyhradeného výrobku, ak je zriadené, a plniť povinnosti z nej vyplývajúce do 30 dní odo dňa zápisu koordinačného centra do Registra koordinačných centier alebo nadobudnutia účinnosti autorizácie na výkon činnosti individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu; táto povinnosť sa nevzťahuje na výrobcu obalov, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne.

Výrobca obalov, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, vie preukázať, že jeho obaly neskončia v komunálnom odpade a že sa postará o celé množstvo ním uvedených obalov na trh. Z tohto dôvodu je zmluva s Koordinačným centrom pre takéhoto výrobcu neopodstatnená.

Je potrebné vykonávať propagačné a vzdelávacie aktivity v okrese, kde dochádza k zberu odpadu. Aj v tomto prípade musia byť tieto aktivity zamerané na konečného používateľa a týkajú sa nakladania s odpadom, triedeného zberu komunálnych odpadov a prípadnej prevencie, to sa nevzťahuje na odpady z obalov.

 

–   K písmenu d)

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. zmenila od 1. 1. 2018 znenie písmena d). S ohľadom na poznatky z praxe bolo potrebné spresniť, že uvedená povinnosť sa nevzťahuje na výrobcu obalov.

Taktiež je potrebné predložiť všetky doklady, ktoré preukazujú správnosť údajov. Predkladajú sa výhradne ministerstvu.

Individuálnou povinnosťou výrobcu je informovanie ministerstva životného prostredia, že nastali také skutočnosti, ktoré ukončia jeho činnosť. Uvedené má povinnosť oznámiť bez zbytočného odkladu.

Musí doručiť ministerstvu v zákonom stanovenom termíne Správu o funkčnosti systému individuálneho nakladania. Správa sa odovzdáva každý rok vždy za rok predchádzajúci. Termín odovzdania je najneskôr do 31. júla kalendárneho roka.

 

–   K písmenu h)

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 vypustilo znenie písmena h). Došlo k vypusteniu nadbytočnej povinnosti výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne zverejňovať Správu o funkčnosti systému individuálneho nakladania na svojom webovom sídle.

Taktiež má povinnosť, podobne ako organizácia, uchovávať všetky potrebné údaje, pomocou ktorých výrobca vypracoval už uvedenú správu. Údaje musí archivovať počas najbližších troch rokov od doručenia správy ministerstvu životného prostredia. Výrobca má ďalšiu individuálnu povinnosť, ktorá súvisí s oznamovacou povinnosťou. Musí pri každej jednej zmene v systéme tohto individuálneho nakladania s predmetným odpadom oznámiť, že k zmene došlo a zároveň uvedenú zmenu aj preukázať.

Zmeny oznamuje výrobca v rámci individuálneho systému ministerstvu životného prostredia v zákonom stanovenom termíne ju musí preukázať. Tento termín je do 30 dní odo dňa vzniku zmeny. Ministerstvo má na účely uvedeného povinnosť požiadať o toto preukázanie zmeny.

Koordinačné centrum má možnosť rozdeliť zodpovednosť na základe prevyšujúceho množstva odpadu. Z uvedeného vyplýva výrobcovi plniť všetky povinnosti, ktoré sú výsledkom rozdelenia zodpovednosti. Musí byť určená osoba zodpovedná za zabezpečenie náhradného odvozu.

 

–   K písmenu j)

Novela zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019 sprecizovala znenie písmena j), kde sa na konci pripojili slová: „táto povinnosť sa nevzťahuje na výrobcu obalov, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne“.

Výrobca obalov, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, vie preukázať, že jeho obaly neskončia v komunálnom odpade a že sa postará o celé množstvo ním uvedených obalov na trh. Z uvedeného dôvodu výrobcovi obalov, ktorý si plní povinnosti individuálne, odpadá povinnosť uzavrieť zmluvu s Koordinačným centrom ako aj plnenie povinností v zmysle tohto písmena. Takýto výrobca vie taktiež preukázať, že jeho obaly neskončia v komunálnom odpade a že sa postará o celé množstvo ním uvedených obalov na trh, ktoré vznikajú priamo u neho, resp. v jeho prevádzke a netýka sa ho zber odpadov obalov z komunálneho odpadu.

 

–   K písmenu k)

Ďalšia individuálna povinnosť výrobcu je vymedzená v písmene k).

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 zmenilo znenie písmena k), pričom výrobca vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, je vo vzťahu k vyhradenému prúdu odpadu pochádzajúcemu z jeho vyhradeného výrobku okrem povinností podľa § 27 ods. 4 ďalej povinný oznámiť koordinačnému centru presahujúce množstvá vzťahujúce sa k svojmu zberovému podielu výrobcu elektrozariadení a k cieľom zberu použitých batérií a akumulátorov do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka.

V písmene k) sa spresnilo, k čomu sa vzťahujú presahujúce množstvá, ktoré je individuálny výrobca povinný oznámiť koordinačnému centru vo vzťahu k tomu vyhradenému prúdu odpadu, ktorý pochádza z vyhradeného výrobku uvádzaného na trh týmto individuálnym výrobcom. Pre elektroodpad a použité batérie a akumulátory je potrebné, aby výrobca elektrozariadení a batérií a akumulátorov oznamoval najmä (resp. výlučne) presahujúce množstvá vzťahujúce sa k cieľom ich zberu. A to z toho dôvodu, aby následne SR mohla preukázať EK plnenie limitov z príslušných smerníc, pojednávajúcich o týchto odpadoch. Výrobca elektrozariadení a výrobca batérií a akumulátorov môžu presahujúce množstvá ponúknuť ostatným členom príslušného KC. V ustanovení je doplnená lehota, do ktorej je povinný výrobca, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru.

Ďalšie nové individuálne povinnosti výrobcu.

 

–   K písmenu l)

Znenie odseku 1 sa doplnilo novými písmenami l) a m) po novele zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018. Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, je vo vzťahu k vyhradenému prúdu odpadu pochádzajúcemu z jeho vyhradeného výrobku okrem povinností podľa § 27 ods. 4 ďalej povinný predložiť na základe písomnej výzvy ministerstva údaje o spôsobe plnenia povinností ustanovených v písmenách a) až k), umožniť vykonanie štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve a poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s plnením povinností podľa písmen a) až k).

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyžiadať údaje, preukazujúce spôsob plnenia povinností individuálne bez podmienky začatia konania o zrušení autorizácie.

 

–   K písmenu n)

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť ustanovenie v písmene n) aj pre osoby, ktoré nie sú držiteľmi odpadu, ale zo zákona plnia iné povinnosti. Obdobná povinnosť vzťahujúca sa na držiteľov odpadu je už ustanovená v § 14 ods. 1 písm. k).

Novela zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019 doplnila odsek 1 písmenom n). Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, je vo vzťahu k vyhradenému prúdu odpadu pochádzajúcemu z jeho vyhradeného výrobku okrem povinností podľa § 27 ods. 4 ďalej povinný oznámiť koordinačnému centru do 25 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka množstvo batérií a akumulátorov, ktoré uviedol na trh v danom kalendárnom štvrťroku, a množstvo použitých batérií a akumulátorov, ktoré vyzbieral a spracoval v danom kalendárnom štvrťroku, v členení podľa § 42 ods. 3.

Týmto ustanovením sa doplnila povinnosť výrobcovi, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, nahlasovať údaje koordinačnému centru o množstvách batérií a akumulátorov uvedených na trh a o množstvách vyzbieraných a spracovaných použitých batérií a akumulátorov pre plnenie povinností koordinačného centra v súlade s § 31 ods. 11 a 14 zákona. Koordinačné centrum má povinnosť spracovávať údaje od výrobcu, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, avšak povinnosť poskytovať údaje na strane výrobcu, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, nebola. Bez určenia povinnosti ohlasovať údaje koordinačnému centru je funkčnosť koordinačného centra obmedzená a nespĺňa zákonné požiadavky.

S účinnosťou od 1. júla 2020 je výrobca vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, vo vzťahu k vyhradenému prúdu odpadu pochádzajúcemu z jeho vyhradeného výrobku povinný podieľať sa na vytvorení finančnej garancie podľa § 31a, pričom úhradu príspevku tvoriaceho finančnú garanciu je povinný vykonať do 28. februára; táto povinnosť sa nevzťahuje na výrobcu obalov, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne.

•    K odseku 2 a 3

Zákonom sú vymedzené doklady, ktoré sú podkladom udelenia autorizácie a slúžia na vytvorenie funkčného systému nakladania s odpadom. Pri žiadosti o udelenie autorizácie individuálneho plnenia povinností výrobca predloží špecifikovanie vyhradeného výrobku. Ide o výrobok, pre ktorý bude zabezpečovať plnenie vyhradených povinností, špecifikovanie vyhradeného prúdu odpadu. Týka sa to takého odpadu, ktorý je predmetom individuálneho systému výrobcu, pričom dochádza k nakladaniu s vyhradeným prúdom odpadu. Pre udelenie autorizácie je výrobca povinný predložiť všetky potrebné údaje o činnostiach, ktoré sú zabezpečované v individuálnom systéme nakladania s odpadom rôznymi spôsobmi. Patrí sem opis spôsobu zabezpečenia, vrátane opisu technických kapacít, ktoré preukazujú technickú spôsobilosť na realizáciu činnosti vykonávanej minimálne v rozsahu zberu, prepravy, spracovania, zhodnotenia a zneškodnenia vyhradeného prúdu odpadu. Patrí sem aj jeho príprava na opätovné použitie a recykláciu. Vo vzťahu k zberu sem patria, okrem toho čo sme už uviedli, uvedením, ak spôsob zberu použije, kde je miesto zberu, zberové kapacity a taktiež aj preukázanie, akým spôsobom dochádza k plneniu cieľov a záväzných limitov.

Pre udelenie autorizácie musí výrobca predložiť zoznam zmluvných partnerov. Títo zabezpečujú pre individuálny systém výrobcu s odpadom, zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie odpadu. Musí preukázať aj špecifikáciu nákladov, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie nakladania s odpadom, tak aby bola dodržaná autorizácia. V prípade, že si ministerstvo vyžiada špecifikáciu týchto nákladov, je povinný ju predložiť. Potrebné sú aj údaje o rozsahu územného pokrytia nášho územia. Uvedené údaje sú potrebné na zabezpečenie zberu odpadu. Ak ide o výrobcu elektrozariadení, musí pred udelením autorizácie preukázať akú má záruku, prípadne doložiť jej druh a samozrejme výšku tejto záruky. Dokladom je potvrdenie banky alebo pobočky zahraničnej banky o výške finančných prostriedkov na osobitnom účte viazanom v prospech Environmentálneho fondu.

Ďalej sa v odseku 2 písmeno f) sprecizovalo novelou zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019. Výrobca obalov, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, vie preukázať, že jeho obaly neskončia v komunálnom odpade a že sa postará o celé množstvo ním uvedených obalov na trh. Z uvedeného dôvodu výrobcovi obalov, ktorý si plní povinnosti individuálne, odpadá povinnosť uzavrieť zmluvu s Koordinačným centrom ako aj plnenie povinností v zmysle tohto písmena.

Takýto výrobca vie taktiež preukázať, že jeho obaly neskončia v komunálnom odpade a že sa postará o celé množstvo ním uvedených obalov na trh, ktoré vznikajú priamo u neho, resp. v jeho prevádzke a netýka sa ho zber odpadov obalov z komunálneho odpadu.

Novela zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019 doplnila odsek 2 písm. g). Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa však s účinnosťou od 1. januára 2021 vypustilo písmeno g).

Zavedením povinnej finančnej garancie v § 31a aj pre výrobcov, ktorí si plnia vyhradené povinnosti individuálne, je osobitné ustanovenie o finančnej záruke pre individuálneho výrobcu elektrozariadení nadbytočné.

Ponechaním tohto ustanovenia by dochádzalo k dvojitej právnej úprave, pričom finančná garancia podľa § 31a sa zriaďuje za rovnakým účelom ako súčasná záruka podľa § 29 ods. 2 písm. g).

Dokladom je aj potvrdenie poisťovne o tom, že bolo uzavreté poistenie, ktoré tomu zodpovedá. Podľa odseku 3 sa preukazujú podmienky, ktoré sme uviedli v predchádzajúcom odseku, a to pri podaní žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností. Uskutočňuje sa uvedením zamýšľaného spôsobu plnenia týchto podmienok, a to najmä uzavretím zmlúv o budúcej zmluve, predložením zoznamu zmluvných partnerov podľa zmlúv, špecifikáciou predpokladaných nákladov a údajmi o predpokladanom rozsahu územného pokrytia.

•    K odseku 4

V uvedenom znení zákon o odpadoch stanovuje povinnosť pre výrobcu vyhradeného výrobku. Uvedená povinnosť sa týka preukázania, že boli splnené podmienky do zákonom stanovenej lehoty. Po preukázaní splnenia podmienok má výrobca vyhradeného výrobku ďalšiu povinnosť. To znamená, že v lehote do troch mesiacov odo dňa platnosti autorizácie, ktorú organizácii udelili ministerstvom, musí preukázať, že splnila všetky podmienky, ktoré určuje zákon o odpadoch a postupom, ktorý je taktiež určený.

§ 30

Zápis a výmaz výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov
vyhradeného výrobku

(1) Výrobca vyhradeného výrobku je povinný pred uvedením vyhradeného výrobku na trh Slovenskej republiky požiadať o zápis do Registra výrobcov vyhradeného výrobku podľa § 103 ods. 22. Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcu vyhradeného výrobku nesmie uvádzať výrobky na trh Slovenskej republiky.

(2) Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý bude plniť vyhradené povinnosti individuálne, je povinný najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa zápisu do Registra výrobcov vyhradeného výrobku získať autorizáciu na činnosť individuálneho plnenia povinností. Ak v tejto lehote výrobca vyhradeného výrobku autorizáciu nezískal, jeho registrácia platí, ak v tejto lehote predloží potvrdenie podľa odseku 3.

(3) Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý bude plniť vyhradené povinnosti kolektívne, je povinný k žiadosti podľa odseku 1 priložiť potvrdenie o uzatvorení zmluvy o plnení vyhradených povinností s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov. Výrobca batérií a akumulátorov, ktorý bude plniť vyhradené povinnosti prostredníctvom tretej osoby, je povinný k žiadosti podľa odseku 1 priložiť potvrdenie o uzatvorení zmluvy o plnení vyhradených povinností s treťou osobou.

(4) Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý plní povinnosti vo vzťahu k vyhradenému výrobku podľa § 27 ods. 7, je povinný

a) uviesť v žiadosti o zápis do Registra výrobcov vyhradeného výrobku údaj o tom, pre ktoré vyhradené výrobky bude uplatňovať plnenie povinností osobitným spôsobom,

b) priložiť k žiadosti o zápis do Registra výrobcov vyhradeného výrobku dokumenty preukazujúce schopnosť dodržania podmienok uvedených v § 27 ods. 7.

(5) Ministerstvo vykoná zápis výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov vyhradeného výrobku do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti podľa odseku 1.

(6) Výrobca vyhradeného výrobku je povinný prostredníctvom informačného systému oznámiť ministerstvu každú zmenu registrovaných údajov, ktoré uviedol v žiadosti podľa odseku 1 alebo v jej prílohách, do 30 dní odo dňa vzniku zmeny a na vyžiadanie ministerstva oznámenú zmenu preukázať v lehote určenej ministerstvom.

(7) Ak sa zmena údajov uvedených v odseku 6 týka prechodu na kolektívne plnenie vyhradených povinností, plnenie vyhradených povinností prostredníctvom tretej osoby alebo prechodu na plnenie povinností podľa § 27 ods. 7, výrobca vyhradeného výrobku je povinný takúto zmenu oznámiť prostredníctvom informačného systému v lehote 15 dní odo dňa vzniku zmeny. Ak ide o zmenu, ktorou je prechod na kolektívne plnenie povinností alebo na plnenie povinností prostredníctvom tretej osoby, výrobca vyhradeného výrobku je povinný s týmto oznámením predložiť aj potvrdenie podľa odseku 3. Ak ide o zmenu, ktorou je prechod na plnenie povinností podľa § 27 ods. 7, výrobca vyhradeného výrobku je povinný s týmto oznámením predložiť aj vyhlásenie podľa odseku 4. Ak ide o zmenu, ktorou je prechod na individuálne plnenie vyhradených povinností, výrobca vyhradeného výrobku je povinný podať žiadosť o udelenie autorizácie najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka.

(8) Ministerstvo vykoná zmenu registrovaných údajov na základe oznámenia výrobcu vyhradeného výrobku podľa odseku 6 alebo z vlastného podnetu, ak registrované údaje nie sú v súlade so skutočným stavom.

(9) Ministerstvo vykoná výmaz výrobcu vyhradeného výrobku z Registra výrobcov vyhradeného výrobku, ak

a) zistí zánik registrovaného výrobcu vyhradeného výrobku,

b) registrovaný výrobca vyhradeného výrobku požiadal o výmaz,

c) výrobca vyhradeného výrobku nesplnil povinnosť podľa odseku 2,

d) výrobca vyhradeného výrobku nesplnil povinnosť podľa odseku 7,

e) výrobca vyhradeného výrobku prestal plniť vyhradené povinnosti podľa § 27 ods. 6, 7 alebo § 44 ods. 2 a

    1. nepredložil potvrdenie podľa odseku 3,

    2. nezískal autorizáciu na individuálne plnenie povinností alebo

    3. nespĺňa podmienky ustanovené v § 27 ods. 7.

(10) Register výrobcov vyhradeného výrobku je verejne prístupný prostredníctvom informačného systému okrem údajov chránených podľa osobitných predpisov.²⁰⁾

Komentár k § 30

Vzhľadom na to, že od 1. januára 2021 je ustanovená povinnosť elektronickej komunikácie za účelom zefektívnenia fungovania štátnej správy, upravil sa § 30 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého žiadateľ o zápis a výmaz do a z Registra vyhradeného výrobku je povinný postupovať prostredníctvom informačného systému odpadového hospodárstva. Nové znenie ustanovenia § 30 sa zaviedlo z dôvodu rozsiahlosti zmien v súvislosti so zabezpečením funkčnosti nového informačného systému odpadového hospodárstva. K zmene došlo novým zákonom č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje.

•    K odseku 1

Povinnosťou výrobcu vyhradeného výrobku je požiadať o zápis do Registra výrobcov vyhradeného výrobku podľa § 103 ods. 22, pričom túto povinnosť musí splniť ešte pred uvedením vyhradeného výrobku na trh Slovenskej republiky. Dôsledkom nesplnenia tejto povinnosti je nemožnosť výrobcu vyhradeného výrobku uvádzať výrobky na trh Slovenskej republiky.

•    K odseku 2

V prípade výrobcu, ktorý si svoje povinnosti plní individuálne, je jeho povinnosťou najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa zápisu do Registra výrobcov vyhradeného výrobku získať autorizáciu na činnosť individuálneho plnenia povinností. V prípade, že počas tejto lehoty výrobca vyhradeného výrobku nezískal autorizáciu, jeho registrácia platí, ale len v prípade, že predložil potvrdenie.

•    K odseku 3

V prípade výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý bude plniť vyhradené povinnosti kolektívne, je jeho povinnosťou k žiadosti priložiť potvrdenie, ktoré sa týka uzatvorenia zmluvy o plnení vyhradených povinností s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov. V praxi, ak bude výrobca batérií a akumulátorov, ktorý bude plniť vyhradené povinnosti prostredníctvom tretej osoby, je povinný k žiadosti priložiť potvrdenie o uzatvorení zmluvy o plnení vyhradených povinností s treťou osobou.

•    K odseku 4

Uvedené znenie vymedzuje povinnosti pre výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý plní povinnosti vo vzťahu k vyhradenému výrobku. Ide o tieto povinnosť uviesť v žiadosti o zápis do Registra výrobcov vyhradeného výrobku údaj o tom, pre ktoré vyhradené výrobky bude uplatňovať plnenie povinností osobitným spôsobom, a tiež je povinnosťou priložiť k žiadosti o zápis do Registra výrobcov vyhradeného výrobku dokumenty preukazujúce schopnosť dodržania podmienok, ktoré sú vymedzené v § 27 ods. 7.

•    K odseku 5

Znenie upravuje lehotu, v rámci ktorej musí byť zo strany ministerstva vykonaný zápis výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov vyhradeného výrobku. Lehota je stanovená v dĺžke do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti.

•    K odseku 6

V prípade, ak dôjde k zmene registrovaných údajov, ktoré boli uvedené v žiadosti alebo prílohách k žiadosti, tak vyplýva výrobcovi vyhradeného výrobku povinnosť tieto zmeny oznámiť, a to prostredníctvom informačného systému v stanovenej lehote. Oznamovacia povinnosť je smerovaná voči ministerstvu do 30 dní odo dňa vzniku zmeny. Ministerstvo je zároveň oprávnené vyžiadať si oznámenú zmenu preukázať v takej lehote, ktorú výrobcovi určí ministerstvo.

•    K odseku 7

V prípade, že sa zmena týka prechodu na kolektívne plnenie vyhradených povinností, plnenie vyhradených povinností prostredníctvom tretej osoby alebo prechodu na plnenie povinností podľa § 27 ods. 7, tak dochádza zo strany výrobcu k povinnosti túto zmenu oznámiť prostredníctvom informačného systému v stanovenej 15-dňovej lehote odo dňa vzniku zmeny. V prípade, že sa zmena týka prechodu na kolektívne plnenie povinností alebo na plnenie povinností prostredníctvom tretej osoby, tak zo strany výrobcu vyhradeného výrobku dochádza k povinnosti predložiť potvrdenie spolu s oznámením o zmene. V prípade, že ide o zmenu, ktorou je prechod na plnenie povinností podľa § 27 ods. 7, tak povinnosťou výrobcu vyhradeného výrobku je spolu s oznámením predložiť aj vyhlásenie. Ak ide o zmenu, ktorou je prechod na individuálne plnenie vyhradených povinností, výrobca vyhradeného výrobku je povinný podať žiadosť o udelenie autorizácie najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 285/2020 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2021 v ustanovení § 30 ods. 7 prvej vete vypustili slová „individuálne plnenie vyhradených povinností,“ a na konci sa pripojila táto veta, že ak ide o zmenu, ktorou je prechod na individuálne plnenie vyhradených povinností, výrobca vyhradeného výrobku je povinný podať žiadosť o udelenie autorizácie najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka. Text tohto odseku sa precizoval na základe aplikačnej praxe zákona o odpadoch, ako aj spresnenie povinností pri prechode z kolektívneho plnenia vyhradených povinností na individuálne plnenie vyhradených povinností. Termín pre podanie žiadosti sa stanovil vzhľadom na proces správneho konania a zároveň z dôvodu zabezpečenia plnenia vyhradených povinnosti.

•    K odseku 8

K zmene oznámených registrovaných údajov dochádza zo strany ministerstva zásadne na základe oznámenia výrobcu vyhradeného výrobku prípadne z vlastného podnetu, a to v prípade, že registrované údaje nie sú v súlade so skutočným stavom.

•    K odseku 9

Ustanovenie vymedzuje, kedy dochádza zo strany ministerstva k výmazu výrobcu vyhradeného výrobku z Registra výrobcov vyhradeného výrobku. Dôvodmi na výmaz sú tieto okolnosi:

–   zánik registrovaného výrobcu vyhradeného výrobku,

–   registrovaný výrobca vyhradeného výrobku požiadal o výmaz,

–   výrobca vyhradeného výrobku nesplnil povinnosť podľa odseku 2,

–   výrobca vyhradeného výrobku nesplnil povinnosť podľa odseku 7,

–   výrobca vyhradeného výrobku prestal plniť vyhradené povinnosti podľa § 27 ods. 6, 7 alebo § 44 ods. 2 a nepredložil potvrdenie podľa odseku 3, nezískal autorizáciu na individuálne plnenie povinností alebo nespĺňa podmienky ustanovené v § 27 ods. 7.

•    K odseku 10

Register výrobcov vyhradeného výrobku je verejne prístupný prostredníctvom informačného systému okrem chránených údajov.

§ 31

Koordinačné centrum

(1) Koordinačné centrum je právnická osoba založená podľa osobitných predpisov⁶¹⁾ na plnenie povinností ustanovených podľa tohto zákona pre vyhradený prúd odpadu, nezaložená na dosahovanie zisku, a ktorá je zapísaná v Registri koordinačných centier.

(2) Pre každý vyhradený prúd odpadu môže byť založené iba jedno koordinačné centrum; ak ide o elektroodpad, bez ohľadu na kategórie uvedené v prílohe č. 6, ak ide o použité batérie a akumulátory, bez ohľadu na členenie uvedené v § 42 ods. 3. Pre odpad z obalov a neobalových výrobkov môže byť založené iba jedno spoločné koordinačné centrum.

(3) Zakladateľmi koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadu môžu byť výlučne organizácie zodpovednosti výrobcov a výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne pre tento vyhradený prúd odpadu; ak ide o použité batérie a akumulátory, môže byť zakladateľom aj tretia osoba (§ 44).

(4) Ministerstvo zverejní výzvu na založenie koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadu, na základe ktorej môžu osoby uvedené v odseku 3 v lehote do jedného mesiaca oznámiť ministerstvu svoj záujem podieľať sa na založení koordinačného centra, na svojom webovom sídle. Ministerstvo bezodkladne po uplynutí lehoty jedného mesiaca odo dňa zverejnenia výzvy oznámi všetkým prihláseným osobám ich identifikačné a kontaktné údaje.

(5) Ak v lehote štyroch mesiacov odo dňa zverejnenia výzvy podľa odseku 4 nebude koordinačné centrum pre vyhradený prúd odpadu založené, ministerstvo uloží povinnosť založenia koordinačného centra pre tento prúd odpadov osobám, ktoré ministerstvo určí z okruhu osôb podľa odseku 3 tak, aby spolu zastupovali výrobcov vyhradených výrobkov so súhrnným trhovým podielom v minimálnej výške 60 percent.

(6) Zakladatelia koordinačného centra sú povinní bezodkladne informovať ministerstvo o jeho založení. Zakladatelia koordinačného centra sa po jeho založení stávajú členmi koordinačného centra a musia mať uzatvorenú zmluvu s koordinačným centrom podľa § 28 ods. 4 písm. f), § 29 ods. 1 písm. c) alebo § 44 ods. 8 písm. d). Za člena koordinačného centra sa považuje každý, kto má udelenú autorizáciu podľa § 89 ods. 1 písm. b) alebo c) a má uzatvorenú zmluvu s koordinačným centrom podľa § 28 ods. 4 písm. f), § 29 ods. 1 písm. c) alebo § 44 ods. 8 písm. d).

(7) Ak nevznikne koordinačné centrum podľa odsekov 4 a 5, ministerstvo poverí po predchádzajúcom súhlase plnením funkcie koordinačného centra nezávislú tretiu stranu.

(8) Zmluva o založení koordinačného centra musí obsahovať najmä

a) názov a sídlo koordinačného centra,

b) vymedzenie pôsobnosti na plnenie povinností podľa odsekov 11 až 15,

c) orgány, ich právomoc a spôsob ich vzniku,

d) zoznam osôb zakladajúcich koordinačné centrum a spôsob preukázania splnenia podmienky podľa odseku 3,

e) identifikačné údaje prvých členov orgánov koordinačného centra,

f) systém určenia podielov výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí si plnia vyhradené povinnosti individuálne, organizácií zodpovednosti výrobcov a tretej osoby na financovaní činnosti koordinačného centra,

g) spôsob poskytnutia presahujúceho množstva v prospech ostatných členov koordinačného centra a následného rozdelenia zodpovednosti vo vzťahu k presahujúcemu množstvu,

h) zásady hospodárenia a správy majetku koordinačného centra,

  i) spôsob a formu vzniku a zániku členstva v koordinačnom centre,

  j) spôsob a formu dobrovoľného zániku koordinačného centra.

k) spôsob poskytnutia množstiev odpadových pneumatík, ktoré prevyšujú súhrnný trhový podiel zastúpených výrobcov pneumatík príslušnej organizácie zodpovednosti výrobcov pre pneumatiky a množstiev odpadových pneumatík, ktoré prevyšujú trhový podiel výrobcov pneumatík, ktorí si plnia vyhradené povinnosti individuálne, v prospech ostatných členov koordinačného centra pre prúd odpadových pneumatík, ak ide o vyhradený prúd odpadových pneumatík.

  l) spôsob vytvorenia finančnej garancie podľa § 31a a podrobnosti o nej.

(9) Zmluva uzatvorená medzi koordinačným centrom pre vyhradený prúd odpadu a výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne [§ 29 ods. 1 písm. c)], organizáciou zodpovednosti výrobcov združujúcou výrobcov vyhradených výrobkov [§ 28 ods. 4 písm. f)] alebo treťou osobou [§ 44 ods. 8 písm. d)] zaniká dňom právoplatného zrušenia autorizácie alebo zánikom autorizácie podľa § 94 ods. 2 až 5. Členovia koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadu strácajú dňom právoplatného zrušenia autorizácie alebo zánikom autorizácie podľa § 94 ods. 2 až 5 oprávnenie zúčastňovať sa na plnení povinností koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadu podľa odsekov 11 až 15 a § 31a.

(10) Podrobnosti o organizačnej štruktúre koordinačného centra upraví jeho štatút, ktorý koordinačné centrum zverejní na svojom webovom sídle.

(11) Koordinačné centrum je povinné

a) vytvoriť a prevádzkovať klientskú linku pre obce, pôvodcov odpadu a držiteľov odpadu,

b) na základe údajov od výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne [§ 29 ods. 1 písm. c)], tretích osôb a organizácií zodpovednosti výrobcov evidovať a vyhodnocovať rozsah plošného pokrytia územia Slovenskej republiky systémami tretích osôb, systémami individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu a systémami združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu s cieľom identifikácie obcí, ktoré nie sú zahrnuté do týchto systémov,

c) rozdeliť zodpovednosť vrátane finančnej zodpovednosti vo vzťahu k ponúknutému presahujúcemu množstvu medzi organizácie zodpovednosti výrobcov, tretie osoby a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne, určením podielu ich zodpovednosti v súlade so zmluvou o založení koordinačného centra a za nediskriminačných podmienok a podľa ich trhového podielu a rozdelenie oznámiť organizácii zodpovednosti výrobcov, tretej osobe a výrobcovi vyhradených výrobkov, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka,

d) prijímať informácie o nezabezpečení odvozu vrátane prerušenia kontinuity odvozu oddelene zbieraného odpadu z miest ich zberu určených v súlade s týmto zákonom a bezodkladne zabezpečiť nápravu takéhoto stavu formou určenia osoby zodpovednej za zabezpečenie náhradného odvozu; ak nebol odvoz zabezpečený v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti, znáša náklady takéhoto odvozu osoba, ktorá zmluvnú povinnosť porušila; táto povinnosť sa nevzťahuje na staré vozidlá,

e) prijímať a spracovávať údaje od organizácií zodpovednosti výrobcov, tretích osôb a od výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia povinnosti individuálne [§ 29 ods. 1 písm. c)], o množstve vyhradených výrobkov, ktoré uviedli na trh, a o množstve odpadu pochádzajúceho z ich výrobkov, pre ktorý zabezpečili zber,

f) viesť a aktualizovať register neplatičov oznámených podľa § 28 ods. 4 písm. t) a poskytovať z neho informácie na požiadanie organizácie zodpovednosti výrobcov na účely overenia finančnej spoľahlivosti konkrétneho výrobcu vyhradeného výrobku,

g) na základe písomnej výzvy ministerstva v lehote určenej ministerstvom poskytnúť požadované údaje súvisiace s plnením vyhradených povinností,

h) spolupracovať s ministerstvom a inšpekciou pri zisťovaní výrobcov vyhradených výrobkov nezapísaných do Registra výrobcov vyhradeného výrobku a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí neplnia vyhradené povinnosti ustanovené týmto zákonom,

  i) bezodkladne informovať ministerstvo a inšpekciu o zistených nezrovnalostiach v činnosti jednotlivých organizácií zodpovednosti výrobcov, tretích osôb a v evidencii a vykazovaní údajov u výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne [§ 29 ods. 1 písm. c)],

  j) zaviazať mlčanlivosťou každú osobu, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom právnom vzťahu ku koordinačnému centru, ktorá v rámci tohto vzťahu prichádza do kontaktu s údajmi o jeho členoch.

k) uzatvoriť za nediskriminačných podmienok zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov, výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne alebo treťou osobou, ak požiadali o uzatvorenie zmluvy [§ 28 ods. 4 písm. f), § 29 ods. 1 písm. c) a § 44 ods. 8 písm. d)] do 30 dní od doručenia žiadosti; podpísanú zmluvu je koordinačné centrum povinné bezodkladne zaslať ministerstvu,

  l) vypracovať správu o spôsobe plnenia povinností koordinačného centra za predchádzajúci štvrťrok, ktorá obsahuje najmä údaje podľa písmen b) až e) a q) a odsekov 12 až 15; vypracovanú správu je koordinačné centrum povinné predložiť orgánu, ktorý kontroluje jeho činnosť, do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka a zverejniť ju na svojom webovom sídle,

m) umožniť vykonanie štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve a poskytnúť pravdivé a úplné údaje súvisiace s plnením povinností podľa písmen a) až l),

n) zriadiť orgán, ktorý kontroluje jeho činnosť, ak ho nemá zriadený,

o) umožniť orgánu, ktorý kontroluje činnosť koordinačného centra, výkon kontroly jeho činností podľa odsekov 11 až 15.

p) zabezpečiť za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom boli použité prostriedky finančnej garancie, overenie účtovnej závierky štatutárnym audítorom podľa osobitného predpisu^58a) a zaslať správu štatutárneho audítora týkajúcu sa účtovnej závierky ministerstvu do 30 dní od vykonania overenia účtovnej závierky,

q) vytvoriť finančnú garanciu z príspevkov zakladateľov a členov koordinačného centra podľa § 31a do 90 dní odo dňa zápisu koordinačného centra do Registra koordinačných centier,

r) oznamovať ministerstvom poverenej osobe údaje o finančnej garancii podľa § 31a a každú zmenu s ňou súvisiacu,

s) zabezpečovať podľa potreby, najmenej raz za rok, dialóg medzi subjektmi pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve.

(12) Koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov je okrem povinností podľa odseku 11 povinné

a) na žiadosť obce určiť spôsobom podľa písmena c), ktorá organizácia zodpovednosti výrobcov zabezpečí odvoz oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu patriacej do vyhradeného prúdu odpadu z obce, ktorá nemá uzatvorenú zmluvu so žiadnou organizáciou zodpovednosti výrobcov,

b) na žiadosť obce sprostredkovať a koordinovať komunikáciu so všetkými organizáciami zodpovednosti výrobcov pre vyhradený prúd odpadu s cieľom umožniť obci uzatvorenie zmluvy s organizáciou zodpovednosti výrobcov,

c) organizovať zlosovanie, ktorým sa určuje zmluvný partner obce spomedzi organizácií zodpovednosti výrobcov pre vyhradený prúd odpadu, v prípade obce, s ktorou žiadna organizácia zodpovednosti výrobcov zmluvu o zapojení sa do systému združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi z neobalových výrobkov dobrovoľne neuzavrela,

d) zabezpečiť, ak je to potrebné, nezávislú osobu⁶²⁾ na riešenie sporov pri uzatváraní zmluvy medzi obcou a organizáciou zodpovednosti výrobcov, vylosovanou podľa písmena c).

e) oznámiť ministerstvu, že nie je schopné plniť povinnosti podľa písmen a) až c) a odseku 11 písm. c) a d); ministerstvo určí koordinačnému centru pre prúd odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov spôsob plnenia týchto povinností.

f) rozdeliť uhradené náklady na plnenie vyhradených povinností podľa § 112 ods. 10 medzi tie organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktoré zabezpečili splnenie vyhradených povinností za iného výrobcu obalov alebo iného výrobcu neobalových výrobkov.

(13) Koordinačné centrum pre prúd elektroodpadov je okrem povinností podľa odseku 11 povinné

a) rozdeliť zodpovednosť vo vzťahu k historickému elektroodpadu z domácností určením podielov zodpovednosti jednotlivých organizácií zodpovednosti výrobcov a výrobcov vyhradených výrobkov podľa ich trhového podielu,

b) množstvá elektroodpadu ohlásené podľa § 16 ods. 4 písm. b) a § 41 písm. n) rozdeliť medzi príslušné organizácie zodpovednosti výrobcov elektrozariadení a príslušných výrobcov elektrozariadení, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne, na základe trhového podielu podľa § 32 ods. 28; tieto osoby sú oprávnené im pridelené množstvá použiť na preukázanie plnenia povinnosti uvedenej v § 27 ods. 4 písm. e).

(14) Koordinačné centrum pre prúd použitých batérií a akumulátorov je okrem povinností podľa odseku 11 povinné

a) zverejniť do 45 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka množstvo použitých batérií a akumulátorov, ktoré sa v danom kalendárnom štvrťroku vyzbierali a zrecyklovali, v členení podľa § 42 ods. 3,

b) množstvá použitých batérií a akumulátorov ohlásené podľa § 16 ods. 4 písm. b) rozdeliť medzi príslušné organizácie zodpovednosti výrobcov batérií a akumulátorov, príslušné tretie osoby a príslušných výrobcov batérií a akumulátorov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne, na základe trhového podielu podľa § 42 ods. 20; tieto osoby sú oprávnené im pridelené množstvá použiť na preukázanie plnenia povinnosti uvedenej v § 27 ods. 4 písm. e).

c) rozdeliť uhradené náklady na plnenie vyhradených povinností podľa § 112 ods. 10 medzi tie organizácie zodpovednosti výrobcov batérií a akumulátorov, tretie osoby a výrobcov batérií a akumulátorov, ktorí si plnia vyhradené povinnosti individuálne, ktorí zabezpečili splnenie vyhradených povinností za iného výrobcu batérií a akumulátorov.

(15) Koordinačné centrum pre prúd odpadových pneumatík je okrem povinností podľa odseku 11 povinné ohlásiť množstvá vyzbieraných odpadových pneumatík ministerstvu za obdobie kalendárneho roka do 30. apríla nasledujúceho roka.

(16) Ak dôjde k zániku koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadu, ministerstvo zverejní výzvu ­po­dľa odseku 4 a na ďalší postup zriaďovania koordinačného centra sa uplatní postup podľa odsekov 4 až 7.

(17) Orgán, ktorý kontroluje činnosť koordinačného centra,

a) je oprávnený kontrolovať povinnosti príslušného koordinačného centra podľa odseku 11 písm. b), c), d), e), l) a k), odseku 12 písm. b) a c) a odsekov 13 a 14,

b) je oprávnený nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti koordinačného centra,

c) oznámi bezodkladne ministerstvu alebo inšpekcii, že koordinačné centrum neumožnilo výkon jeho činností podľa písmena a) alebo písmena b),

d) je zložený aj

    1. zo zástupcov štátu, ktorí predstavujú nadpolovičnú väčšinu členov orgánu a ktorých navrhuje minister, pričom týmto návrhom je najvyšší orgán koordinačného centra viazaný,

    2. z jedného člena, ktorého navrhuje štatutárny orgán reprezentatívneho záujmového združenia miest a obcí s celoslovenskou pôsobnosťou, pričom týmto návrhom je najvyšší orgán koordinačného centra viazaný,

e) je povinný posúdiť správu podľa odseku 11 písm. l) a písomne informovať koordinačné centrum o nedostatkoch a opatreniach na nápravu do jedného mesiaca od dátumu predloženia.

Komentár k § 31

Toto ustanovenie zákona definuje koordinačné centrum a jeho činnosti.

•    K odseku 1

Uvedené znenie vymedzuje koordinačné centrum. Zákon stanovuje, že je to právnická osoba. Právna forma koordinačného centra je ponechaná na jeho zriaďovateľoch. Zriaďovateľom môže byť len taká osoba, ktorá má postavenie organizácie zodpovednosti výrobcov, prípadne postavenie výrobcu vyhradeného výrobku. Koordinačné centrum je zriadené podľa Obchodného zákonníka alebo zákona o neziskových organizáciách. Táto právnická osoba je zriadená na to, aby dosahovala zisk. Koordinačné centrum je vždy zriadené pre jeden typ vyhradeného výrobku. Úlohou zriaďovateľa je zabezpečiť, aby sa nakladalo len s tým prúdom odpadu, pre ktorý bolo centrum zriadené. Ďalšou úlohou centra je združovať tých výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí majú na starosti plniť povinnosti individuálnym spôsobom. Koordinačné centrum združuje aj organizácie zodpovednosti výrobcov zabezpečujúcich nakladanie s vyhradeným prúdom odpadu, pre ktorý je koordinačné centrum zriadené. Povinnosti voči koordinačnému centru musí plniť naopak výrobca, ktorý má na starosti plniť povinnosti osobitným spôsobom. Koordinačné centrum je právnickou osobou, ktorá je zapísaná v Registri koordinačných centier.

Vzhľadom na zavedenie registrácie pre koordinačné centrá bolo nevyhnutné doplniť toto ustanovenie odseku 1 od 1. 1. 2018 po novele zákona č. 292/2017 Z. z. aj o podmienku, z ktorej vyplýva, že koordinačné centrum môže vykonávať činnosť len na základe registrácie udelenej ministerstvom.

•    K odseku 2

Ako sme už uviedli, koordinačné centrum sa zriaďuje iba pre jeden druh výrobku, ale existuje výnimka, to znamená koordinačné centrum pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov. V tomto prípade je zriadené iba jedno centrum špecifické v tom, že pre dva vybrané prúdy odpadu je zriadené jedno spoločné koordinačné centru spoločné pre oba druhy.

Taktiež je zriadené iba jedno koordinačné centrum pre elektroodpad bez ohľadu na kategórie, pre použité batérie a akumulátory bez ohľadu na členenie a pre odpad z obalov a neobalových výrobkov. Ako príklad môžeme uviesť obec, kde je ustanovený integrovaný systém zberu odpadov z obalov spolu s odpadom z neobalových výrobkov.

Zmyslom zriadenia koordinačných centier pre jednotlivé vyhradené prúdy odpadov je vytvoriť v rámci daného prúdu odpadov pomocnú inštitúciu, ktorá má pomáhať najmä organizácii zodpovednosti výrobcov, individuálne fungujúcim výrobcom a obciam. Ich úlohou je v tomto smere im napomôcť, aby plynule zabezpečovali povinnosti vyplývajúce zo zákona o odpadoch. Úlohou koordinačného centra nie je riadenie systémov zberu a zhodnocovania odpadov, ale len nevyhnutný servis pre potreby účastníkov hospodárskej súťaže. Keďže každý z vyhradených prúdov odpadov má svoje špecifiká, nie je reálne fungovanie jedného koordinačného centra pre všetky komodity.

•    K odsekom 3 až 6

Proces zriaďovania koordinačného centra je naviazaný na výzvu ministerstva, pokiaľ ministerstvo výzvu nezverejní, k zriadeniu koordinačného centra pre príslušný výhradný prúd odpadu podľa zákona o odpadoch nemôže dôjsť. Zverejnením výzvy sa zároveň príslušné subjekty vyzývajú k aktivite, pokiaľ sa chcú podieľať na zriaďovaní koordinačného centra. Takýmto spôsobom sa má zabezpečiť, aby zakladateľská štruktúra koordinačného centra nebola tvorená iba úzkym okruhom subjektov, keďže jeho činnosť sa dotýka všetkých výrobcov vyhradených výrobkov a organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré zabezpečujú nakladanie s príslušným vyhradeným prúdom odpadu. Ministerstvo má postavenie sprostredkovateľa, pretože jeho úlohou je zabezpečiť výmenu informácií o identifikačných a kontaktných údajoch medzi prihlásenými osobami. Následne sa celé zriadenie koordinačného centra ponecháva v réžií a na vzájomnej dohode týchto prihlásených osôb, s tým že sa stanovujú štyri miesiace, v rámci ktorých by k malo dôjsť k jeho zriadeniu. Ak sa v rámci stanovej lehoty prihlásené osoby vzájomne nedohodnú, ministerstvo uloží povinnosť zriadiť koordinačné centrum ním určeným organizáciám zodpovednosti výrobcov, ktoré spolu zastupujú výrobcov vyhradených výrobkov so súhrnným trhovým podielom v stanovenej minimálnej výške, ktorá predstavuje 60 %. Smerodajný bude trhový podiel jednotlivej organizácie zodpovednosti v čase, v ktorom ministerstvo bude určovať zriaďovateľov koordinačného centra. V uvedenom prípade však výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí si plnia povinnosti individuálne, strácajú možnosť byť zriaďovateľom koordinačného centra, a teda jeho zriaďovateľmi budú výlučne ministerstvom určené organizácie zodpovednosti výrobcov.

Osoby, ktoré spoločne zakladajú koordinačné centrum pre vyhradený prúd odpadu, majú povinnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa zverejnenia výzvy ministerstva na jeho webovom sídle písomne oznámiť ministerstvu, že majú záujem podieľať sa na zakladaní uvedeného koordinačného centra. Následne má ministerstvo taktiež povinnosť, a to bez zbytočného odkladu po uplynutí jednomesačnej lehoty, ktorá sa týka oznámenia identifikačných a kontaktných údajov prihlásených osôb všetkým prihláseným výrobcom vyhradených výrobkov a organizáciám zodpovednosti výrobcov. Ak v lehote štyroch mesiacov od toho dňa, kedy došlo k zverejneniu výzvy, nedôjde k založeniu koordinačného centra pre určitý prúd odpadu, tak má ministerstvo právomoc uložiť povinnosť založenia koordinačného centra pre tento prúd odpadov určeným organizáciám zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradených výrobkov. Týka sa to tých, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálnym spôsobom.

To znamená, že budú spolu zastupovať výrobcov určených výrobkov so súhrnným trhovým podielom v zákonom stanovenej minimálnej výške, ktorá predstavuje 60 %. Pri koordinačnom centre pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov sa do určenia tohto trhového podielu započítavajú iba trhové podiely. Trhový podiel výrobcu obalov pre príslušný kalendárny rok je percentuálny podiel množstva obalov uvedených na trh výrobcom obalov v predchádzajúcom kalendárnom roku k celkovému množstvu obalov uvedených na trh v predchádzajúcom kalendárnom roku. Povinnosťou zakladateľov predmetného centra je podľa odseku 6 bez zbytočného odkladu ihneď podať informáciu ministerstvu životného prostredia, že založili koordinačné centrum.

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 zmenila znenie odsekov 4 a 5, čím sa odstránili výkladové nejasnosti.

Ministerstvo zverejní výzvu na založenie koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadu, na základe ktorej môžu osoby uvedené v odseku 3 v lehote do jedného mesiaca oznámiť ministerstvu svoj záujem podieľať sa na založení koordinačného centra, na svojom webovom sídle.

Ministerstvo bezodkladne po uplynutí lehoty jedného mesiaca odo dňa zverejnenia výzvy oznámi všetkým prihláseným osobám ich identifikačné a kontaktné údaje.

Ak v lehote štyroch mesiacov odo dňa zverejnenia výzvy podľa odseku 4 nebude koordinačné centrum pre vyhradený prúd odpadu založené, ministerstvo uloží povinnosť založenia koordinačného centra pre tento prúd odpadov osobám, ktoré ministerstvo určí z okruhu osôb podľa odseku 3 tak, aby spolu zastupovali výrobcov vyhradených výrobkov so súhrnným trhovým podielom v minimálnej výške 60 percent.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 odsek 6 doplnil, na základe čoho sa zakladatelia koordinačného centra po jeho založení stávajú členmi koordinačného centra a musia mať uzatvorenú zmluvu s koordinačným centrom. Za člena koordinačného centra sa považuje každý, kto má udelenú autorizáciu a má uzatvorenú zmluvu s koordinačným centrom.

K uvedenému doplneniu došlo z dôvodu, nakoľko z aplikačnej praxe vyplynuli problémy s určením, kto sa považuje za člena koordinačného centra. Právna forma koordinačného centra je na voľbe jeho zakladateľov. V súčasnosti sú koordinačné centrá založené ako družstvá podľa Obchodného zákonníka, čo vyvoláva mylnú predstavu o postavení člena koordinačného centra a nesprávne stotožňovanie „člena družstva“ podľa Obchodného zákonníka a „člena koordinačného centra“ podľa zákona o odpadoch. Bolo preto žiaduce v zákone o odpadoch ustanoviť, kto je členom koordinačného centra, aby bolo jednoznačné, kto ako člen koordinačného centra má povinnosti a oprávnenia vyplývajúce zo zákona o odpadoch. V nadväznosti na túto úpravu je žiaduce upraviť aj znenie § 31 ods. 9.

•    K odseku 7

Ustanovenie upravuje situáciu, ak koordinačné centrum už uvedeným spôsobom nevznikne. Je to považované za výnimočný prípad a zároveň už zlyhali všetky vyššie ustanovené postupy. V takej situácii ministerstvo poverí po predchádzajúcom súhlase plnením funkcie koordinačného centra nezávislú tretiu stranu. Takáto poistka je však potrebná, lebo bez existencie koordinačných centier v jednotlivých komoditách nemôže začať fungovať nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre danú komoditu.

•    K odseku 8

Ustanovenie upravuje obsah zmluvy o zriadení koordinačného centra, organizačná štruktúra sa ponecháva na jeho zriaďovateľoch. Obsahová náplň zmluvy o založení koordinačného centra je uvedená v písmenách a) až j). Povinnými náležitosťami sú názov a sídlo koordinačného centra, vymedzenie pôsobnosti na plnenie povinností, ktoré sú uvedené v ďalších odsekoch, orgány, ich právomoc a spôsob ich vzniku, zoznam osôb, ktoré koordinačné centrum založili a spôsob, akým sa preukážu podmienky, to znamená individuálne plnenie povinností. Ďalšími náležitosťami sú identifikačné údaje prvých členov orgánov koordinačného centra, systém určenia podielov výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí si plnia vyhradené povinnosti individuálnym spôsobom, organizácií zodpovednosti výrobcov a tretej osoby na financovaní činnosti koordinačného centra, ďalej spôsob poskytnutia presahujúceho množstva v prospech ostatných členov koordinačného centra a následného rozdelenia zodpovednosti vo vzťahu k presahujúcemu množstvu, zásady, ktoré sa týkajú hospodárenia a správy majetku koordinačného centra, spôsob a formu vzniku a zániku členstva v koordinačnom centre a spôsob a formu dobrovoľného zániku koordinačného centra.

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že koordinačné centrá nesprávne chápali zavedenú legislatívnu skratku „klient“. Z tohto dôvodu bola legislatívna skratka vypustená. Každý výrobca vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, OZV a tretie osoby musia mať uzatvorenú zmluvu s príslušným KC a zároveň sú rovnocennými členmi KC. K uvedenej zmene pojmu klient na pojem člen došlo po novele zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018.

Zároveň sa v odseku 8 doplnilo písmeno k), podľa ktorého zmluva o založení koordinačného centra musí obsahovať tiež spôsob poskytnutia množstiev odpadových pneumatík, ktoré prevyšujú súhrnný trhový podiel zastúpených výrobcov pneumatík príslušnej organizácie zodpovednosti výrobcov pre pneumatiky a množstiev odpadových pneumatík, ktoré prevyšujú trhový podiel výrobcov pneumatík, ktorí si plnia vyhradené povinnosti individuálne, v prospech ostatných členov koordinačného centra pre prúd odpadových pneumatík, ak ide o vyhradený prúd odpadových pneumatík.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 1. júla 2020 odsek 8 doplnil písmenom l), podľa ktorého zmluva o založení koordinačného centra musí obsahovať aj spôsob vytvorenia finančnej garancie podľa § 31a a podrobnosti o nej.

Z dôvodu transpozície čl. 8a ods. 3 písm. c) rámcovej smernice sa zaviedla pre koordinačné centrum povinnosť vytvoriť finančnú garanciu a zároveň spôsob jej vytvorenia bolo potrebné ustanoviť ako jednu z povinných náležitostí zakladajúcej zmluvy, keďže sa jedná o nakladania s finančnými prostriedkami členov koordinačného centra. Zároveň tak majú kontrolné orgány (MŽP SR a SIŽP) možnosť skontrolovať, či si koordinačné centrum plní povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o odpadoch.

•    K odseku 9

Zmenou odseku 9 po novele zákona č. 90/2017 Z. z., ktorá je účinná od 1. 1. 2018, sa precizovali následky zániku a právoplatného zrušenia autorizácie subjektov, ktoré majú uzatvorenú zmluvu s koordinačným centrom pre vyhradený prúd odpadu alebo sú členmi takéhoto koordinačného centra.

Zmluva uzatvorená medzi koordinačným centrom pre vyhradený prúd odpadu a výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, organizáciou zodpovednosti výrobcov združujúcou výrobcov vyhradených výrobkov alebo treťou osobou zaniká dňom právoplatného zrušenia autorizácie alebo zánikom autorizácie. Členovia koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadu strácajú dňom právoplatného zrušenia autorizácie alebo zánikom autorizácie oprávnenie zúčastňovať sa na plnení povinností koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadu.

Novela zákona č. 460/2019 Z. z. od 1. júla 2020 v ods. 9 mení slová „Zakladatelia alebo členovia“ na „Členovia“, a to z dôvodu doplnenia novej definície „člena koordinačného centra“. Zároveň je doplnený § 31 ods. 9 vyplývajúc z § 31a ods. 2, podľa ktorého je povinnosťou koordinačného centra zabezpečiť, aby sa jeho členovia podieľali na vytvorení finančnej garancie. Táto povinnosť by sa však nemala vzťahovať na členov koordinačného centra, ktorým bola právoplatne zrušená autorizácia alebo ktorým zanikla autorizácia.

•    K odseku 10

Štatút koordinačného centra, ktorý je zverejnený na jeho internetovej stránka, upravuje podrobnosti o organizačnej štruktúre tohto centra. Uverejnenie štatútu je povinnosťou centra.

•    K odseku 11

Uvedený odsek vymedzuje povinnosti, ktoré musí plniť koordinačné centrum. Taktiež platí, že na plnenie týchto povinností sa toto centrum zriaďuje. Každé koordinačné centrum si musí vytvoriť klientsku linku pre svoj prúd odpadov, čo bude mať veľký význam pri vyhradených výrobkoch, ktoré sa stávajú súčasťou komunálneho odpadu. Ako príklad môžeme uviesť obaly. Ďalšie úlohy bude plniť koordinačné centrum pri sledovaní plynulosti a komplexnosti zberu odpadov daného prúdu odpadov. Ďalšiu skupinu povinností tvoria povinnosti v oblasti zberu a spracovania informácií poskytnutých výrobcami vyhradených výrobkov a organizáciami zodpovednosti výrobcov. Ako ďalšiu skupinu vymedzuje zákon o odpadoch povinnosti, ktoré predstavujú akúsi garanciu fungovania systému a slúžia k vzájomnej spolupráci medzi subjektmi pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve. Všetky úlohy a povinnosti, ktoré sú stanovené v tomto odseku, sú spoločné pre všetky koordinačné centrá. Patria sem tiež ďalšie povinnosti, a to koordinačné centrum musí vytvoriť a prevádzkovať klientskú linku pre obce, pôvodcov odpadu a držiteľov odpadu, na základe údajov od výrobcov určitých výrobkov, ktorí individuálnym spôsobom plnia svoje povinnosť, tretích osôb a organizácií zodpovednosti výrobcov má centru povinnosť evidovať a vyhodnocovať rozsah plošného pokrytia nášho územia prostredníctvom tretích osôb, systémami individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu a systémami združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Cieľom je pritom identifikácia obcí, ktoré nie sú zahrnuté do menovaných systémov. Koordinačné centrum je povinné tiež rozdeliť zodpovednosť vrátane finančnej zodpovednosti vo vzťahu k ponúknutému presahujúcemu množstvu. Uvedenú zodpovednosť rozdeľuje medzi organizácie zodpovednosti výrobcov, tretie osoby a výrobcov, ktorí individuálne plnia povinnosti podľa zákona o odpadoch. Toto rozdelenie robí centrum určením podielu ich zodpovednosti. Všetko sa rozdeľuje v súlade so zmluvou o založení koordinačného centra. Zároveň sa musia dodržiavať nediskriminačné podmienky a brať ohľad na ich trhový podiel. Centrum prijíma informácie o nezabezpečení odvozu. Zároveň medzi jeho povinnosti patrí povinnosť zabezpečiť nápravu formou určenia zodpovednej osoby. Táto osoba má na starosti zabezpečenie náhradného odvozu. Môže nastať aj situácia, že odvoz nebol zabezpečený, nakoľko došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti. V tomto prípade znáša náklady na odvozu tá osoba, ktorá je zodpovedná za porušenie zmluvy. Existuje však aj výnimka, a to v prípade starého vozidlá.

Koordinačné centrum je povinné spracovať údaje od subjektov, ktoré sme uviedli. Tieto údaje, ktoré prijíma, sa týkajú množstva vyhradených výrobkov uvedených na trh na našom území alebo množstvo odpadu, ktorý pochádza z uvedených výrobkov. Platí však, že ide iba o to množstvo, pre ktoré centrum zabezpečilo zber. Ďalšou povinnosťou koordinačného centra je viesť a aktualizovať v prípade zmien register neplatičov, ktorý boli oznámení v súlade s týmto právnym predpisom. S týmto súvisí aj povinnosť poskytovania informácii z registra neplatičov v tom prípade, ak organizácia zodpovednosti výrobcov a tieto údaje požiadala. Tieto údaje sú veľmi dôležité pre overenie, či je ten ktorý výrobca vyhradeného výrobku spoľahlivý v oblasti financií. Centrum okrem týchto údajov poskytuje aj podklady, ktoré sa týkajú plnenia ohlasovacích povinností z jeho strany. Tieto údaje poskytuje ministerstvo životného prostredia. Týka sa to údajov vo vzťahu k EÚ. Údaje vznikajú na základe údajov od menovaných subjektov, čiže od výrobcov s individuálnym plnením povinností, tretích osôb a organizácii. Okrem toho, že centrum poskytuje ministerstvu údaje, tak musí s ním aj spolupracovať. Uvedená spolupráca sa týka zisťovania nezapísaných výrobcov v registri výrobcov. Spolupracuje pritom aj s inšpekciou. Týka sa to aj zistení, ktorí výrobcovia si neplnia svoje povinnosti, ktoré im určuje zákon o odpadoch. Následne musí ministerstvo a inšpekciu o zistených nedostatkoch bez zbytočného odkladu informovať. Poslednou povinnosťou, ktorá centru vyplýva z tohto odseku, je zaviazať mlčanlivosťou každú jednu osobu, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom právnom vzťahu ku koordinačnému centru. Týka a to hlavne osôb, ktoré pri svojej práci prichádzajú do styku s údajmi o klientoch centra.

Koordinačné centrum je povinné rozdeliť zodpovednosť vrátane finančnej zodpovednosti vo vzťahu k ponúknutému presahujúcemu množstvu medzi organizácie zodpovednosti výrobcov, tretie osoby a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne, určením podielu ich zodpovednosti v súlade so zmluvou o založení koordinačného centra a za nediskriminačných podmienok a podľa ich trhového podielu a rozdelenie oznámiť organizácii zodpovednosti výrobcov, tretej osobe a výrobcovi vyhradených výrobkov, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.

Doplnením znenia písmena c) v odseku 11 bolo potrebné stanoviť lehotu, dokedy je koordinačné centrum povinné predmetnú povinnosť splniť. Preto sa po novele zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 ustanovil termín na prerozdelenie presahujúcich množstiev.

Koordinačné centrum je povinné prijímať informácie o nezabezpečení odvozu vrátane prerušenia kontinuity odvozu oddelene zbieraného odpadu z miest ich zberu určených v súlade s týmto zákonom a bezodkladne zabezpečiť nápravu takéhoto stavu formou určenia osoby zodpovednej za zabezpečenie náhradného odvozu; ak nebol odvoz zabezpečený v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti, znáša náklady takéhoto odvozu osoba, ktorá zmluvnú povinnosť porušila; táto povinnosť sa nevzťahuje na staré vozidlá.

Tiež bolo nevyhnutné ustanoviť lehotu, dokedy má koordinačné centrum zabezpečiť nápravu oznámeného stavu. Táto požiadavka vyplývala z poznatkov z praxe a do písmena c) v odseku 11 sa doplnila po novele zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018.

Koordinačné centrum je povinné na základe písmena g), ktoré bolo do ustanovenia doplnené od 1. 1. 2018 po novele zákona č. 292/2017 Z. z., na základe písomnej výzvy ministerstva v lehote určenej ministerstvom poskytnúť požadované údaje súvisiace s plnením vyhradených povinností.

K precizovaniu legislatívneho textu došlo z dôvodu rozšírenia možnosti ministerstva získavať požadované podklady aj v iných súvislostiach ako len pre potreby ohlasovacích povinností vo vzťahu k EÚ.

Novela zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019 priniesla zmenu v ods. 11 písm. b), e) a i), kde sa za slovo „individuálne“ vložili slová „[§ 29 ods. 1 písm. c)]“. Uvedené legislatívne doplnenie odkazu na § 29 ods. 1 písm. c) súvisí so skutočnosťou, že na výrobcu obalov, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne sa nevzťahuje povinnosť uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom. Tento individuálny výrobca nemá ani povinnosť oznamovať údaje o množstve obalov uvedených na trh ako aj o množstve odpadu z obalov a vie preukázať, že jeho obaly neskončia v komunálnom odpade. Týmto mu odpadá povinnosť preukazovať údaje o rozsahu územného pokrytia na účely zabezpečenia zberu, nakoľko zodpovedá za celé svoje množstvo obalov uvedené na trh. Z uvedeného vyplýva, že koordinačné centrum neplní povinnosti, pokiaľ ide o písmená b), e) a i).

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. boli do odseku 11 od 1. 1. 2018 doplnené písmena k) až o).

Koordinačné centrum je podľa písmen k) povinné uzatvoriť za nediskriminačných podmienok zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov, výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne alebo treťou osobou, ak požiadali o uzatvorenie zmluvy do 30 dní od doručenia žiadosti.

OZV je povinná, v súlade s § 28 ods. 4 písm. f) a § 29 ods. 1 písm. c), uzatvoriť zmluvu s príslušným koordinačným centrom a následne plniť povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Na druhej strane však v predchádzajúcom § 31 ods. 11 absentovala povinnosť koordinačného centra reagovať na podanú žiadosť, a teda zmluvu aj reálne uzatvoriť. Do zákona sa doplnilo, že táto zmluva musí byť uzavretá za nediskriminačných podmienok. To znamená, že nediskriminačné podmienky musia byť dodržané medzi koordinačným centrom a každým výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne a organizáciou zodpovednosti výrobcov, či sú jej zakladateľmi alebo nie. Súčasne bolo potrebné ustanoviť aj časový rámec, dokedy je potrebné takúto zmluvu uzatvoriť. Takto sa dá zabezpečiť obojstranné riadne fungovanie oboch subjektov. Uvedená zmena mala teda za cieľ odstrániť existujúce nedostatky vyplývajúce z praxe, keď príslušné koordinačné centrum dostatočne a včas nereagovalo na podané žiadosti o uzatvorenie zmluvy.

Následne sa novelou zákona č. 312/2018 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2019, pripojili slová: „podpísanú zmluvu je koordinačné centrum povinné bezodkladne zaslať ministerstvu,“. Týmto doplnením sa zaviedla povinnosť zasielať zmluvu uzavretú medzi koordinačným centrom a výrobcami, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálna, organizáciami zodpovednosti výrobcov a tretími osobami ministerstvu. Doplnenie nadväzuje na potrebu oboznámenia sa s obsahom zmluvy vo vzťahu k posudzovaniu plnenia povinností dotknutých subjektov.

Koordinačné centrum je povinné podľa písmena l) vypracovať správu o spôsobe plnenia povinností koordinačného centra za predchádzajúci štvrťrok, ktorá obsahuje najmä údaje podľa písmen b) až e) a odsekov 12 až 15. Vypracovanú správu je koordinačné centrum povinné predložiť orgánu, ktorý kontroluje jeho činnosť, do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka.

Uvedeným znením písmena l) sa ustanovila povinnosť na vypracovanie štvrťročnej správy ako aj podrobnosti jej obsahu a predkladania.

Následne sa po novele zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019 a 1. 7. 2019 doplnili do písmena l) slová: „a zverejniť ju na svojom webovom sídle“, čím sa doplnila povinnosť koordinačného centra zverejniť správu o spôsobe plnenia povinností koordinačného centra za predchádzajúci štvrťrok na svojom webovom sídle.

Po novele zákona č. 460/2019 Z. z. od 1. júla 2020 je súčasťou správy, ktorú štvrťročne vypracováva koordinačné centrum a predkladá kontrolnému orgánu, ako i zverejňuje na svojom webovom sídle, aj informácia o vytvorenej finančnej garancii, čím sa zabezpečí, aby bol systém transparentnejší a prehľadnejší aj pre verejnosť.

Koordinačné centrum je povinné podľa písmena m) umožniť vykonanie štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve a poskytnúť pravdivé a úplné údaje súvisiace s plnením povinností podľa písmen a) až l).

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť ustanovenie v písmene m) aj pre osoby, ktoré nie sú držiteľmi odpadu, ale zo zákona plnia iné povinnosti. Obdobná povinnosť vzťahujúca sa na držiteľov odpadu je už ustanovená v § 14 ods. 1 písm. k).

Koordinačné centrum je povinné podľa písmena n) zriadiť orgán, ktorý kontroluje jeho činnosť, ak ho nemá zriadený.

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba zriadenia orgánu kontroly, ktorý dohliada nad dodržiavaním plnenia povinností, ktoré koordinačnému centru vyplývajú zo zákona o odpadoch, a to aj v prípadoch, kedy takýto orgán nebol doposiaľ zriadený podľa osobitných predpisov.

Koordinačné centrum je povinné podľa písmena o) umožniť orgánu, ktorý kontroluje činnosť koordinačného centra, výkon kontroly jeho činností podľa odsekov 11 až 15.

Uvedená povinnosť sa zaviedla v spojitosti s vytvorením dozornej rady koordinačného centra a jej oprávnenia na výkon kontrol v príslušnom koordinačnom centre.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 1. júla 2020 odsek 11 doplnil písmenami p až s). Koordinačné centrum je povinné zabezpečiť za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom boli použité prostriedky finančnej garancie, overenie účtovnej závierky štatutárnym audítorom a zaslať správu štatutárneho audítora týkajúcu sa účtovnej závierky ministerstvu do 30 dní od vykonania overenia účtovnej závierky, vytvoriť finančnú garanciu z príspevkov zakladateľov a členov koordinačného centra podľa § 31a do 90 dní odo dňa zápisu koordinačného centra do Registra koordinačných centier, oznamovať ministerstvom poverenej osobe údaje o finančnej garancii podľa § 31a a každú zmenu s ňou súvisiacu, zabezpečovať podľa potreby, najmenej raz za rok, dialóg medzi subjektmi pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve.

 

K písm. p) – v spojení s novelizačným bodom týkajúcim sa kontrolného orgánu koordinačného centra (KC) je zavedenie auditovania OZV ako i KC jedným z opatrení, ktorým sa zabezpečuje transparentnosť činností uvedených subjektov ako aj čiastočná transpozícia čl. 8a ods. 5 rámcovej smernice.

K písm. q) – zaviedla sa povinnosť vytvorenia finančnej garancie pre KC, čím sa zabezpečila transpozícia čl. 8a ods. 3 písm. c) rámcovej smernice a zabezpečilo sa, aby organizácie zastupujúce výrobcov ako i individualisti mali vytvorený rezervný fond v prípade potreby zabezpečenia funkčného systému nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.

K písm. r) – keďže KC si podrobnosti týkajúce sa finančnej garancie upravuje samo, bolo potrebné prípadne zmeny nahlasovalo ministerstvo poverenej osobe, v tomto prípade Slovenskej agentúre životného prostredia.

K písm. s) – zabezpečila sa transpozícia čl. 8a ods. 6 rámcovej smernice, t. j. KC zabezpečil dialóg medzi zainteresovanými stranami zapojenými do uplatňovania systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov vrátane výrobcov, distribútorov, miestnych orgánov, spracovateľov, či zberových spoločností. Zákonom sa ustanovilo minimálne jeden krát do roka, avšak KC môže takýto dialóg zabezpečovať podľa potreby aj niekoľko krát do roka.

Povinnosť koordinačného centra zabezpečiť vykonanie overenia účtovnej závierky štatutárnym audítorom a následne zaslať správu štatutárneho audítora ministerstvu, je opodstatnená v prípade, že koordinačné centrum nakladá s prostriedkami finančnej garancie vo vzťahu k zabezpečeniu záväzkov povinných subjektov vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov. K použitiu prostriedkov finančnej garancie nemusí dôjsť každoročne, preto je žiaduce upraviť túto povinnosť vo vzťahu k aktuálnosti jej čerpania.

•    K odsekom 12

Aj uvedené znenie zákona ustanovuje povinnosti pre koordinačné centrum. Oproti spoločným povinnostiam z predošlého odseku sú tu určené ešte osobitné povinnosti pre koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov. Koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov plní navyše úlohy v rámci sprostredkovania a koordinácie komunikáciu a spolupráce medzi obcami a organizáciami zodpovednosti výrobcov pre obaly vrátane organizovania zlosovania. Ide o povinnosti, ktoré súvisia so spôsobom plnenia úloh organizácií zodpovednosti výrobcov pre obaly na komunálnej úrovni. Koordinačné centrum má povinnosť určiť, ktorá organizácia zabezpečí odvoz oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu patriacej do vyhradeného prúdu odpadu z obce. Týka sa to obce, ktorá neuzatvorila zmluvu na plnenie povinností s nijakou organizáciou. O toto určenie musí obec požiadať. Ďalšou povinnosťou koordinačného centra je sprostredkovať a riadiť koordinovať komunikáciu so všetkými organizáciami. Cieľom je v tomto prípade umožniť obci uzatvorenie zmluvy s organizáciou zodpovednosti výrobcov, ktorá bude za ňu plniť povinnosti. Aj v tomto prípade je potrebná žiadosť obce. V prípade, ak nastane nejaký spor, musí centrum zabezpečiť nezávislú osobu definovanú zákonom o mediácií na vyriešenie uvedeného sporu. Týka sa to sporov, ku ktorým dochádza pri uzatváraní zmluvy medzi obcou a organizáciou zodpovednosti výrobcov. Dochádza k losovaniu.

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 doplnila v odseku 12 písmeno e), podľa ktorého koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov je okrem už vymedzených povinností povinné oznámiť ministerstvu, že nie je schopné plniť povinnosti podľa písmen a) až c) a odseku 11 písm. c) a d). Ministerstvo určí koordinačnému centru pre prúd odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov spôsob plnenia týchto povinností.

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že koordinačné centrum pre obaly nie je schopné plniť v plnom rozsahu funkciu koordinačného centra v zmysle ustanovení zákona. Ministerstvu túto skutočnosť oznámi a ministerstvo určí spôsob plnenia povinností. Zároveň, ak ustanovené povinnosti koordinačné centrum poruší opakovane, teda nebude môcť plniť povinnosti, je to dôvod na zrušenie koordinačného centra.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 285/2020 Z. z. sa od 1. 1. 2021 ustanovenie § 31 odsek 12 doplnil písmenom f), podľa ktorého je koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov okrem povinností podľa odseku 11 povinné rozdeliť uhradené náklady na plnenie vyhradených povinností podľa § 112 ods. 10 medzi tie organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktoré zabezpečili splnenie vyhradených povinností za iného výrobcu obalov alebo iného výrobcu neobalových výrobkov.

V nadväznosti na doplnenie novej povinnosti pre výrobcu obalov (§ 54 ods. 8) a výrobcu neobalových výrobkov § 74 ods. 5 bola ustanovená povinnosť pre Koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov rozdeliť náklady, ktoré je povinný výrobca obalov a výrobca neobalových výrobkov v prípade „náhradného plnenia“ iného výrobcu obalov alebo iného výrobcu neobalových výrobkov alebo inej organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly tým subjektom, ktoré zabezpečili toto „náhradné plnenie“ vyhradených povinností.

•    K odseku 13

Zákonom sú stanovené povinnosti pre koordinačné centrum. Sú to špeciálne povinnosti pre prúd elektroodpadu vo vzťahu k historickému elektroodpadu z domácnosti. Koordinačné centrum pre prúd elektroodpadov má povinnosť rozdeliť zodpovednosť vo vzťahu k historickému elektroodpadu z domácností.

Túto zodpovednosť určí na základe podielov zodpovednosti jednotlivých organizácií zodpovednosti výrobcov a výrobcov vyhradených výrobkov podľa ich trhového podielu.

A ďalšou povinnosťou je rozdeliť množstvo elektroodpadu, ktoré bolo ohlásené. Tento elektroodpad je rozdelený medzi príslušné organizácie. Aj v tomto prípade sa uplatňuje trhový podiel. Uvedené osoby majú právo s týmto elektroodpadom nakladať a použiť ho na preukázanie plnenia povinnosti, ktoré určuje zákon o odpadoch.

•    K odseku 14

Povinnosťami pre koordinačné centrum sa zaoberá aj toto znenie ustanovenia. Sú to povinnosti vo vzťahu k množstvám vyzbieraných použitých batérií a akumulátorov. Centrum má povinnosť zverejniť v zákonom stanovenej lehote množstvo použitých batérií a akumulátorov, ktoré sa vyzbierali a zrecyklovali. Táto lehota je do 45 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka a týka sa to množstva, ktoré bolo vyzbierané v tomto kalendárnom štvrťroku.

Má taktiež povinnosť vyzbierané množstvo rovnomerne rozdeliť medzi organizácie. Týka sa to toho množstva, ktoré bolo ohlásené. Aj tu sa uplatňuje trhový podiel a toto množstvo musia použiť len na plnenie svojich povinností.

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 došlo v odseku 14 písmene a) k zmene ustanovenia, ktorá nadväzuje na zmenu lehoty v § 16 odsek 4.

Zároveň sa odsek 14 doplnil novým písmenom c), podľa ktorého Koordinačné centrum pre prúd použitých batérií a akumulátorov je okrem už vymedzených povinností v odseku 11 povinné rozdeliť uhradené náklady na plnenie vyhradených povinností podľa § 112 ods. 10 medzi tie organizácie zodpovednosti výrobcov batérií a akumulátorov, tretie osoby a výrobcov batérií a akumulátorov, ktorí si plnia vyhradené povinnosti individuálne, ktorí zabezpečili splnenie vyhradených povinností za iného výrobcu batérií a akumulátorov. Išlo o doplnenie povinnosti Koordinačného centra pre prúd použitých batérií a akumulátorov prerozdeliť peniaze, ktoré získalo ako úhradu od výrobcov použitých batérií a akumulátorov na základe opatrenia na nápravu udeleného orgánom štátneho dozoru. Koordinačné centrum pre prúd použitých batérií a akumulátorov je povinné rozdeliť peniaze podľa miery, akou sa organizácie zodpovednosti výrobcov, tretie osoby alebo výrobcovia, použitých batérií a akumulátorov, ktorí si plnia vyhradené povinnosti individuálne, podieľali na splnení vyhradených povinností.

•    K odseku 15

Za znenie odseku 14 bol doplnené nový odsek 15, a to od 1. 1. 2018 po novele zákona č. 90/2017 Z. z. Koordinačné centrum pre prúd odpadových pneumatík je okrem povinností vyššie uvedených povinné ohlásiť množstvá vyzbieraných odpadových pneumatík ministerstvu za obdobie kalendárneho roka do 30. apríla nasledujúceho roka.

Povinnosť ohlasovania množstiev vyzbieraných odpadových pneumatík ministerstvu, ktorú mali podľa platného zákona distribútori, prechádza na koordinačné centrum pre prúd odpadových pneumatík.

•    K odseku 16

V tomto odseku ustanovenia zákona je uvedená situácia, ak dôjde k zániku koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadu. Nedá sa vylúčiť zánik koordinačného centra, keďže ide o právnickú osobu.

Ak k uvedenému dôjde, začne sa nový proces zriadenia nového koordinačného centra. Ministerstvo životného prostredia zverejní výzvu a na ďalší postup zriaďovania koordinačného centra sa uplatní postup podľa zákona o odpadoch.

•    K odseku 17

Ide o nové ustanovenie zákona doplnené novelou zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018. V súvislosti so zavedením dozorného orgánu koordinačného centra bolo teda potrebné určiť jeho oprávnenia voči koordinačnému centru, v ktorom pôsobí a ktoré súvisia s kontrolou vymenovaných povinností.

Odsek 17 vymedzuje oprávnenia orgánu, ktorý kontroluje činnosť koordinačného centra. Medzi oprávnenia patrí:

–   kontrola povinnosti príslušného koordinačného centra,

–   nahliadanie do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti koordinačného centra,

–   oznámenie bezodkladne ministerstvu alebo inšpekcii, že koordinačné centrum neumožnilo výkon jeho činností,

–   posúdenie správy podľa odseku 11 písm. l) a písomne informovanie koordinačného centra o nedostatkoch a opatreniach na nápravu do jedného mesiaca od dátumu predloženia.

Novela zákona č. 312/2018 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2019, zmenila v odseku 17 znenie písmena d), ktoré vymedzuje zloženie orgánu, ktorý kontroluje činnosť koordinačného centra.

Zloženie kontrolného orgánu sa upravilo v nadväznosti na stanovisko Protimonopolného úradu SR ohľadom ochrany citlivých údajov v prostredí koordinačného centra.

Po novele zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 1. júla 2020 zmenilo znenie písmena d), podľa ktorého je orgán, ktorý kontroluje činnosť koordinačného centra, zložený aj zo zástupcov štátu, ktorí predstavujú nadpolovičnú väčšinu členov orgánu, a ktorých navrhuje minister, pričom týmto návrhom je najvyšší orgán koordinačného centra viazaný, z jedného člena, ktorého navrhuje štatutárny orgán reprezentatívneho záujmového združenia miest a obcí s celoslovenskou pôsobnosťou, pričom týmto návrhom je najvyšší orgán koordinačného centra viazaný.

Uvedeným znením sa rozšírilo už v tom čase platné ustanovenie o kontrolnom orgáne koordinačného centra, čím sa zabezpečila transpozícia čl. 8a ods. 5 rámcovej smernice. Kontrolný orgán KC sa rozšíril o zástupcov štátu, ktorí budú mať po novom nadpolovičnú väčšinu a zároveň o zástupcu zberovej spoločnosti, resp. združenia zberových spoločností, týmto krokom sa zabezpečí nezávislosť koordinačných centier.

Pôvodne bolo navrhnuté, aby členom orgánu, ktorý kontroluje činnosť koordinačného centra, bol zástupca združenia združujúceho subjekty vykonávajúce zber odpadu. Nakoľko nie všetky vyhradené prúdy odpadov majú takéto združenia, vypustil sa tretí bod z § 31 ods. 17 písm. d) zákona.

§ 31a

Finančná garancia

(1) Finančná garancia slúži na zabezpečenie záväzkov zakladateľov koordinačného centra, členov koordinačného centra a subjektov, ktorí ešte nie sú členmi koordinačného centra, vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

(2) Koordinačné centrum je povinné zabezpečiť, aby sa všetci jeho členovia podieľali na vytvorení finančnej garancie.

(3) Na tvorbu finančnej garancie sa minimálna výška príspevku člena koordinačného centra, ktorý mal uzatvorenú zmluvu s koordinačným centrom v predchádzajúcom kalendárnom roku, okrem tretej osoby, ustanovuje takto:

a) 50 000 eur, ak celkové náklady vynaložené na plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov za predchádzajúci kalendárny rok podľa § 27 ods. 5 neprevýšili 500 000 eur,

b) 100 000 eur, ak celkové náklady vynaložené na plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov za predchádzajúci kalendárny rok podľa § 27 ods. 5 dosiahli viac ako 500 000 eur a neprevýšili 1 000 000 eur,

c) 200 000 eur, ak celkové náklady vynaložené na plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov za predchádzajúci kalendárny rok podľa § 27 ods. 5 dosiahli viac ako 1 000 000 eur.

(4) Na tvorbu finančnej garancie sa výška príspevku člena koordinačného centra, ak ide o tretiu osobu, ktorá mala uzatvorenú zmluvu s koordinačným centrom v predchádzajúcom kalendárnom roku, ustanovuje v sume 100 000 eur.

(5) Na tvorbu finančnej garancie sa minimálna výška príspevku člena koordinačného centra, ktorý nemal uzatvorenú zmluvu s koordinačným centrom v predchádzajúcom kalendárnom roku, ustanovuje v sume 75 000 eur za rok, v ktorom uzavrel zmluvu s koordinačným centrom.

(6) Koordinačné centrum je povinné zabezpečiť minimálnu finančnú garanciu pozostávajúcu z príspevkov podľa odsekov 3 až 5 každoročne k 31. marcu.

(7) Podrobnosti o vytvorení, použití, uvoľnení a zániku finančnej garancie určuje koordinačné centrum.

(8) Finančná garancia sa nesmie použiť na úhradu sankcií podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.

Komentár k § 31a

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 1. júla 2020 do zákona vložilo uvedené ustanovenie. Uvedená zmena, t. j. zriadenie finančnej garancie, vyplýva aj z požiadavky rámcovej smernice čl. 8a ods. 3 písm. c).

•    K odseku 1

Finančná garancia slúži na zabezpečenie záväzkov, napr. nezabezpečený odvoz odpadu, členov a zakladateľov KC a zároveň aj subjektov, ktoré ešte nemajú uzatvorenú zmluvu s KC. Týmto krokom sa zabezpečilo, aby KC nerobilo zbytočné prieťahy s uzatvorením zmluvy s novo autorizovanými subjektami.

•    K odseku 2

V tomto znení sa stanovila povinnosť pre koordinačné centrum zabezpečiť, aby všetky subjekty s ktorými ma uzatvorenú zmluvu, sa podieľali na vytvorení finančnej garancie, a zároveň v príslušných ustanovenia týkajúcich sa OZV a individualistov sa ustanovila pre nich povinnosť pre nich podieľať sa na vytvorení finančnej garancie. Týmto krokom sa zabezpečilo, aby nenastali prieťahy pri vytváraní finančnej garancie.

Namiesto slov „zakladatelia a členovia koordinačného centra“ sa používa slovo „členovia“.

Novela zákona rozlíšila zakladateľa koordinačného centra a člena koordinačného centra. Môže nastať situácia, kedy zakladateľ koordinačného centra už nie je členom koordinačného centra, ale nakoľko ide spravidla o právnu formu družstva, je členom družstva. Z aplikačnej praxe vyplynuli rôzne výkladové názory na postavenie člena družstva podľa Obchodného zákonníka a člena koordinačného centra podľa zákona o odpadoch. Z dôvodu jednoznačnosti ustanovenia bolo potrebné precizovať subjekty, voči ktorým má koordinačné centrum povinnosť podľa § 31a ods. 2.

•    K odseku 3

Zákon ustanovil minimálnu výšku príspevkov povinných subjektov pre tvorbu finančnej garancie v závislosti od ich celkových nákladov vynaložených na plnenie vyhradených povinností v predchádzajúcom kalendárnom roku. Koordinančné centrum si môže stanoviť aj odlišné výšky príspevkov v prípade, ak to uzná za vhodne.

•    K odseku 4

Pre subjekt, ktorý v predchádzajúcom roku nemal náklady z dôvodu, že nemal oprávnenie na činnosť, to znamená, že nemal ešte udelenú autorizáciu podľa zákona o odpadoch, sa stanovila pevná suma, a to 75 tis. € za rok. Zároveň sa týmto opatrením bude predchádzať k špekulatívnemu konaniu zo strany tých, ktorí žiadajú o udelenie autorizácie na plnenie vyhradených povinností.

•    K odseku 5

KC finančnú garanciu zabezpečuje v príslušnej výške každoročne k 31. 3. t. j. v prípade ak v jednom roku KC použije financie z finančnej garancie, v ďalšom roku je povinné doplniť financie v potrebnej výške, tak aby boli splnené zákonom stanovené podmienky.

•    K odseku 6

Samotný mechanizmus vytvorenia, použitia, uvoľnenia, zániku finančnej garancie sa ponechal na rozhodnutí KC, zákonom sa ustanovuje len základný rámec, keďže každý vyhradený prúd môže mať svoje osobitosti.

•    K odseku 7

Zakazuje sa použiť finančnú garanciu na úhradu uložených sankcií zakladateľom, členom či samotnému KC, a to za poručenie akéhokoľvek právneho predpisu, nie len za porušenie zákona o odpadoch.

Druhý oddiel

Elektrozariadenia
a elektroodpad

Komentár k druhému oddielu

Druhý oddiel štvrtej časti zákona o odpadoch zabezpečuje transpozíciu smernice 20112/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení do slovenskej legislatívy. Táto smernica nahrádza pôvodnú smernicu 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení, ktorá bola transponovaná v ôsmej časti starého zákona o odpadoch. Smernica zohľadňuje výsledky vedeckého pokroku v oblasti výroby elektrozariadení a jej cieľom je prispievať k udržateľnej výrobe a spotrebe v prvom rade predchádzaním vzniku elektroodpadov a okrem toho opätovným používaním, prednostnou recykláciou elektroodpadov a minimalizovať množstvo elektroodpadov na zneškodnenie a prispieť tak k získavaniu druhotných surovín.

Smernica uplatňuje princípy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorí sú v rámci ekodizajnu zodpovední nielen za dizajn samotného výrobku, ale preberajú aj zodpovednosť za elektroodpad zo svojich elektrozariadení v čase, keď sa tieto stali odpadom. Smernica obsahuje nakladanie s elektroodpadom z elektrozariadení určených na používanie v domácnostiach a tiež aj z elektrozariadení určených na profesionálne používanie. Pri nakladaní s elektroodpadom je nevyhnutné dodržiavať stanovené podmienky tak, aby sa zabezpečila ochrana zdravia obyvateľstva, obsluhujúceho personálu a životného prostredia. Ďalej definuje ciele zberu a spracovania elektroodpadov, ktoré spolu s cieľom ich maximálnej recyklácie majú pomôcť k lepšiemu využívaniu surovinových zdrojov v Európskej únii. V rámci elektroodpadov z domácností by sa mal zvýšiť podiel ich oddeleného zberu a výrobcovia by mali prevziať plnú zodpovednosť hlavne za financovanie zberu, prepravy a spracovania elektroodpadov v rámci celého odpadového reťazca vrátane súkromných domácností s cieľom zabrániť tomu, aby bol oddelene vyzbieraný elektroodpad predmetom neoptimálneho spracovania a nezákonného vývozu či prepravy.

32

Základné ustanovenia

(1) Ak v tomto oddiele nie je ustanovené inak, vzťahujú sa všeobecné ustanovenia tohto zákona na spracovanie elektroodpadu, na nakladanie s elektroodpadom a na nakladanie s odpadmi zo spracovania elektroodpadu. Ustanoveniami tohto oddielu nie sú dotknuté osobitné predpisy upravujúce požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia,⁶³⁾ chemické látky⁶⁴⁾ a ekodizajn.⁵⁶⁾

(2) Ustanovenia tohto oddielu sa vzťahujú

a) do 14. augusta 2018 na elektrické a elektronické zariadenia (ďalej len „elektrozariadenie“) uvedené v prílohe č. 6 časti I,

b) od 15. augusta 2018 na všetky elektrozariadenia uvedené v prílohe č. 6 časti II.

(3) Ustanovenia tohto oddielu sa nevzťahujú na nakladanie s elektrozariadeniami,

a) ktoré sú potrebné na ochranu dôležitých záujmov týkajúcich sa bezpečnosti Slovenskej republiky, vrátane zbraní, munície a vojenského materiálu určeného na osobitné vojenské účely,

b) osobitne navrhnutými a nainštalovanými ako súčasť iného typu zariadenia, ktoré je vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto oddielu alebo doň nepatrí, ktoré môžu plniť svoju funkciu, len ak sú súčasťou takéhoto zariadenia,

c) ktorými sú žiarovky.

(4) Od 15. augusta 2018 sa ustanovenia tohto oddielu nevzťahujú, popri elektrozariadeniach uvedených v odseku 3, ani na nakladanie s nasledujúcimi elektrozariadeniami

a) elektrozariadenia navrhnuté na vypustenie do vesmíru,

b) veľké stacionárne priemyselné náradia,

c) veľké pevné inštalácie s výnimkou zariadení, ktoré nie sú osobitne navrhnuté a namontované ako súčasť uvedených inštalácií,

d) osobné alebo nákladné dopravné prostriedky s výnimkou elektrických dvojkolesových vozidiel, ktoré nie sú typovo schválené,

e) necestné pojazdné stroje sprístupnené výlučne na profesionálne používanie,

f) elektrozariadenia osobitne navrhnuté výlučne na účely výskumu a vývoja, sprístupnené len medzi podnikmi,

g) zdravotnícke pomôcky a diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro, ak sa očakáva, že tieto pomôcky budú infekčné pred koncom životného cyklu, a aktívne implantovateľné zdravotnícke pomôcky.

(5) Elektrozariadenia sú zariadenia, ktoré na svoju riadnu činnosť potrebujú elektrický prúd alebo elektromagnetické pole a zariadenia na výrobu, prenos a meranie takého prúdu a poľa, ktoré sú navrhnuté na použitie pri hodnote napätia do 1 000 V pre striedavý prúd a do 1 500 V pre jednosmerný prúd.

(6) Elektroodpad sú elektrozariadenia, ktoré sú odpadom vrátane všetkých súčiastok, konštrukčných častí a spotrebných materiálov, ktoré sú súčasťou elektrozariadenia v čase, keď sa ho držiteľ zbavuje.

(7) Elektroodpad z domácností je elektroodpad, ktorý pochádza z domácností a z obchodných, priemyselných, inštitucionálnych a iných zdrojov, ktorý je svojím charakterom a množstvom podobný tomu, ktorý pochádza z domácností; odpad z elektrozariadení, ktoré pravdepodobne budú používať domácnosti a iní používatelia ako domácnosti, sa vždy považuje za elektroodpad z domácností.

(8) Elektroodpad iný ako z domácností je každý elektroodpad, ktorý nie je uvedený v odseku 7.

(9) Historický elektroodpad je elektroodpad, ktorý pochádza z elektrozariadenia uvedeného na trh do 13. augusta 2005.

(10) Veľké stacionárne priemyselné náradia sú veľké zostavy strojov, zariadení a súčiastok, ktoré spoločne fungujú na špecifické použitie, natrvalo ich na určenom mieste nainštalovali a z neho odinštalovali osoby zabezpečujúce profesionálnu činnosť a používajú a udržiavajú ich osoby zabezpečujúce profesionálnu činnosť v rámci priemyselnej výrobnej prevádzky alebo výskumnej a vývojovej inštitúcie.

(11) Veľká pevná inštalácia je rozsiahla kombinácia niekoľkých typov prístrojov a prípadne iných zariadení, ktoré

a) zostavili, nainštalovali a odinštalovali osoby zabezpečujúce profesionálnu činnosť,

b) sú určené na stále používanie ako súčasť budovy alebo konštrukcie na vopred určenom a vyhradenom mieste a

c) je možné nahradiť len rovnakým osobitne navrhnutým zariadením.

(12) Necestné pojazdné stroje sú strojové zariadenia s palubným zdrojom energie, ktorých prevádzka si pri práci vyžaduje pohybovanie alebo nepretržitý či takmer nepretržitý pohyb medzi sledom pevných pracovných umiestnení.

(13) Odstránenie je manuálne, mechanické, chemické alebo metalurgické zaobchádzanie, výsledkom ktorého je, že nebezpečné látky, zmesi a súčiastky je možné v rámci procesu spracovania kontrolovať ako identifikovateľný prúd alebo identifikovateľnú súčasť prúdu. Látka, zmes alebo súčiastka je identifikovateľná, ak je možné jej monitorovanie s cieľom overiť, či je spracovanie bezpečné z hľadiska vplyvu na životné prostredie.

(14) Sprístupnenie elektrozariadenia na trhu je dodanie elektrozariadenia na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Slovenskej republiky v rámci podnikania, či už za poplatok alebo bezplatne.

(15) Uvedenie elektrozariadenia na trh je prvé sprístupnenie elektrozariadenia na trhu v Slovenskej republike v rámci podnikateľskej činnosti.

(16) Výrobca elektrozariadení je každá fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá bez ohľadu na používané techniky predaja vrátane zásielkového obchodu a internetového predaja

a) má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a vyrába elektrozariadenia pod svojím menom alebo ochrannou známkou, prípadne si dá elektrozariadenia navrhnúť alebo vyrobiť, a uvádza ich na trh pod svojím menom alebo ochrannou známkou,

b) má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky opätovne predáva pod svojím menom alebo ochrannou známkou elektrozariadenie vyrobené inými dodávateľmi; predajca, ktorý ďalej predáva, sa nepovažuje za výrobcu, ak sa na elektrozariadení nachádza značka výrobcu podľa písmena a),

c) má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a uvádza v rámci podnikateľskej činnosti na trh Slovenskej republiky elektrozariadenia z iného členského štátu alebo z iného ako členského štátu,

d) predáva na území Slovenskej republiky elektrozariadenia prostriedkami diaľkovej komunikácie priamo domácnostiam alebo aj iným používateľom a má sídlo alebo miesto podnikania v inom členskom štáte alebo v inom ako v členskom štáte (ďalej len „zahraničný výrobca elektrozariadení“),

e) má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a v rámci svojej podnikateľskej činnosti na základe zmluvy uzatváranej na diaľku predáva elektrozariadenie priamo používateľovi v inom členskom štáte (ďalej len „diaľkový výrobca elektrozariadení“).

(17) Vyhradeným výrobkom, ak ide o elektrozariadenia, sa na účely tohto zákona rozumie kategória elektrozariadení podľa prílohy č. 6.

(18) Osoba, ktorá poskytuje financovanie výlučne na základe alebo v rámci zmluvy o financovaní podľa odseku 19, sa nepovažuje za výrobcu elektrozariadení, ak súčasne nekoná ako výrobca elektrozariadení podľa odseku 16.

(19) Zmluva o financovaní je každá zmluva o pôžičke, nájme, prenájme, predaji na splátky alebo iná dohoda týkajúca sa akéhokoľvek zariadenia bez ohľadu na to, či podmienky takej zmluvy, dohody, dodatočnej zmluvy alebo dodatočnej dohody ustanovujú, že sa uskutoční alebo sa môže uskutočniť prevod vlastníctva takéhoto zariadenia.

(20) Distribútor elektrozariadenia je každá fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci, ktorá sprístupňuje elektrozariadenie v rámci svojej podnikateľskej činnosti na trhu; distribútor môže byť súčasne výrobcom elektrozariadení.

(21) Spracovanie elektroodpadu je činnosť nasledujúca po tom, čo bol elektroodpad odovzdaný spracovateľovi elektroodpadu na odstránenie nebezpečných látok, demontáž, šrotovanie, zhodnotenie, environmentálne vhodné zneškodnenie a ďalšie činnosti vedúce k zhodnoteniu a environmentálne vhodnému zneškodneniu častí elektroodpadu, ktoré nie je možné inak opätovne materiálovo zhodnotiť.

(22) Veľmi malý elektroodpad je elektroodpad s vonkajším rozmerom najviac 25 cm.

(23) Spätný zber elektroodpadu je odobratie elektroodpadu z domácností od jeho držiteľa priamo distribútorom elektrozariadenia

a) pri predaji nového elektrozariadenia na výmennom základe kus za kus, bez požadovania poplatku alebo inej služby, ak odovzdávaný elektroodpad pochádza z elektrozariadenia rovnakej kategórie a je rovnakého funkčného určenia ako predávané elektrozariadenie,

b) v prípade veľmi malého elektroodpadu a elektroodpadu zo svetelných zdrojov bezplatne a bez povinnosti zakúpiť si elektrozariadenie, vykonávané v maloobchodnej predajni, ktorej predajná plocha vyhradená elektrozariadeniam je aspoň 400 m², alebo v jej bezprostrednej blízkosti.

(24) Oddelený zber je zber elektroodpadu v členení podľa prílohy č. 6.

(25) Zberné miesto elektroodpadu je miesto určené na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov zastupujúcou výrobcov elektrozariadení, zriadené na dostupnom mieste, v blízkosti konečného používateľa, kde môže konečný používateľ bezplatne odovzdať veľmi malý elektroodpad alebo elektroodpad zo svetelných zdrojov do nádoby určenej na tento účel; zberné miesto nie je miesto, kde sa vykonáva spätný zber elektroodpadu.

(26) Osvetľovacie telesá a fotovoltaické panely sa nepovažujú za súčasť veľkých pevných inštalácií.

(27) Spracovateľ elektroodpadu je podnikateľ, ktorému bola udelená autorizácia na spracovanie elektroodpadu.

(28) Trhový podiel výrobcu elektrozariadenia je percentuálny podiel množstva elektrozariadení kategórie podľa prílohy č. 6 druhej časti uvedených výrobcom elektrozariadení na trh v danom kalendárnom roku k celkovému množstvu elektrozariadení v danej kategórii podľa prílohy č. 6 druhej časti uvedených na trh v danom kalendárnom roku. Do výpočtu trhového podielu výrobcu elektrozariadenia vstupujú len množstvá elektrozariadení, z ktorých sa stane elektroodpad z domácností.

(29) Zberový podiel výrobcu elektrozariadení kategórie podľa prílohy č. 6 druhej časti pre príslušný kalendárny rok je súčin celkového množstva vyzbieraného elektroodpadu z domácností v Slovenskej republike pochádzajúceho z elektrozariadení z kategórie podľa prílohy č. 6 druhej časti v príslušnom kalendárnom roku a trhového podielu výrobcu elektrozariadení v danej kategórii podľa prílohy č. 6 druhej časti za príslušný kalendárny rok.

(30) Zdravotnícka pomôcka je uvedená v osobitnom predpise.⁶⁵⁾

(31) Diagnostická zdravotnícka pomôcka in vitro je uvedená v osobitnom predpise.⁶⁶⁾

(32) Aktívna implantovateľná zdravotnícka pomôcka je uvedená v osobitnom predpise.⁶⁷⁾

Komentár k § 32

•    K odseku 1

V tejto časti sa definujú sa všetky základné pojmy v oblasti nakladania s elektroodpadmi, ako aj subjekty na ktoré sa vzťahujú povinnosti v jednotlivých ustanoveniach zákona. Podľa odseku 1 sa všeobecné ustanovenia zákona o odpadoch vzťahujú na spracovanie elektroodpadu, na nakladanie s elektroodpadom a na nakladanie s odpadmi zo spracovania odpadov. Platí, že týmto znením odseku nie sú dotknuté osobitné predpisy, ktoré upravujú požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia, chemické látky a ekodizajn. Týmito právnymi predpismi sú zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, chemický zákon a zákon o ekodizajne.

•    K odseku 2

V znení tohto odseku je definovaný aj rozsah elektrozariadení, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona o odpadoch. Do 14. augusta 2018 sa vzťahovali tieto ustanovenia na elektrické a elektronické zariadenia, ktoré sú uvedené v prílohe č. 6 časti I k zákonu o odpadoch a od 15. augusta 2018 na všetky elektrozariadenia uvedené v prílohe č. 6 časti II. Kategórie elektrozariadení, na ktoré sa vzťahuje zákon o odpadoch do 14. augusta 2018, čo bolo prechodné obdobie. Patria sem veľké domáce spotrebiče, malé domáce spotrebiče, informačné technológie a telekomunikačné zariadenia, potrebná elektronika a fotovoltaické panely, osvetľovacie zariadenia, svetelné zdroje, elektrické a elektronické nástroje, s výnimkou veľkých stacionárnych priemyselných nástrojov, hračky, zariadenia určené na športové a rekreačné účely, zdravotnícke prístroje, s výnimkou všetkých implantovaných a infikovaných výrobkov, prístroje na monitorovanie a kontrolu a predajné automaty. Kategórie elektrozariadení, na ktoré sa vzťahuje tento zákon od 15. augusta 2018, sú zariadenia na tepelnú výmenu, obrazovky, monitory a zariadenia, ktoré obsahujú obrazovky s povrchom väčším ako 100 cm², svetelné zdroje, veľké zariadenia s akýmkoľvek vonkajším rozmerom viac ako 50 cm vrátane, ale nielen domácich spotrebičov; IT a telekomunikačných zariadení; spotrebnej elektroniky; svietidiel; zariadení na prehrávanie zvuku alebo obrazu, hudobných zariadení; elektrického a elektronického náradia; hračiek, zariadení na rekreačné a športové účely; zdravotníckych pomôcok; prístrojov na monitorovanie a kontrolu; predajných automatov; zariadení na výrobu elektrických prúdov. Ďalej sem patria malé zariadenia s akýmkoľvek vonkajším rozmerom menej ako 50 cm vrátane, ale nielen domácich spotrebičov; spotrebnej elektroniky; svietidiel; zariadení na prehrávanie zvuku alebo obrazu, hudobných zariadení; elektrického a elektronického náradia; hračiek, zariadení na rekreačné a športové účely; zdravotníckych pomôcok; prístrojov na monitorovanie a kontrolu; predajných automatov; zariadení na výrobu elektrických prúdov, malé IT a telekomunikačné zariadenia s akýmkoľvek vonkajším rozmerom menej ako 50 cm.

•    K odseku 3

Uvedené znenie definuje výnimky, na ktoré sa ustanovenia zákona o odpadoch nevzťahujú. Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na nakladanie s elektrozariadeniami, ktoré sú potrebné na ochranu dôležitých záujmov. Tieto záujmy sa týkajú bezpečnosti Slovenskej republiky, vrátane zbraní, munície a vojenského materiálu určeného na osobitné vojenské účely. Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na nakladanie s elektrozariadeniami, ktoré sú potrebné na ochranu dôležitých záujmov týkajúcich sa bezpečnosti Slovenskej republiky, osobitne navrhnuté a nainštalované ako súčasť iného typu zariadenia, ktoré je vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto oddielu alebo doň nepatrí, ktoré môžu plniť svoju funkciu, len ak sú súčasťou takéhoto zariadenia a ktorými sú žiarovky.

•    K odseku 4

Zákon rozšíril rozsah výnimiek, na ktoré sa ustanovenia zákona nevzťahujú od 15. 8. 2018. To znamená, že je to termínovo ohraničené. Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na nakladanie elektrozariadeniami, ktoré boli navrhnuté na vypustenie do vesmíru, na veľké stacionárne priemyselné náradia, veľké pevné inštalácie s výnimkou zariadení, ktoré nie sú osobitne navrhnuté a namontované ako súčasť uvedených inštalácií, osobné alebo nákladné dopravné prostriedky. Nepatria sem však elektrické dvojkolesové vozidlá, ktoré nie sú typovo schválené.

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 odstránil transpozičný deficit z EU Pilot (2016) 8727, pričom sa v písmene b) slovo „zariadenia“ nahradilo slovom „náradia“.

Ďalej sa ustanovenia do určeného termínu nevzťahovali na necestné pojazdné stroje sprístupnené výlučne na profesionálne používanie, elektrozariadenia, ktoré boli navrhnuté osobitným spôsobom len na účely výskumu a vývoja, sprístupnené len medzi podnikmi a na zdravotnícke pomôcky a diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro (v skúmavke, mimo živého tela). Platí to v tom prípade, ak sa očakáva, že tieto pomôcky budú infekčné pred koncom životného cyklu a aktívne implantovateľné zdravotnícke pomôcky.

•    K odsekom 5 až 28

V týchto ustanoveniach sú definované pojmy, s ktorými zákon o odpadoch v tomto oddiele pracuje. Pojem elektrozariadenia, elektroodpad, elektroodpad z domácností, veľké stacionárne priemyselné náradia, veľká pevná inštalácia, necestné pojazdné stroje, odstránenie, sprístupnenie na trhu, uvedenie elektrozariadenia na trh, výrobca elektrozariadení, zmluva o financovaní, distribútor sú pojmy, ktoré sú prebraté už z menovanej smernice. Elektrozariadeniami sú také zariadenia, ktoré na svoju riadnu činnosť potrebujú elektrický prúd alebo elektromagnetické pole.

Elektrozariadeniami sú aj zariadenia, ktoré sa používajú na výrobu, prenos a meranie takého prúdu a poľa, ktoré sú navrhnuté na použitie pri hodnote napätia do 1 000 V pre striedavý prúd a do 1 500 V pre jednosmerný prúd. Striedavý prúd je elektrický prúd, ktorého smer a veľkosť sa v závislosti od času menia. Elektrický prúd v obvyklej elektrickej sieti má sínusovitý priebeh, bez fázového posuvu. Veľkou výhodou striedavého prúdu je to, že jeho transformácia prebieha takmer bez strát pomocou transformátora, ktorý sa skladá z primárneho a sekundárneho vinutia, tzn. že je pomerne ľahké zmeniť ho z malého na veľké a naopak. Jednosmerný prúd je elektrický prúd, ktorý má stále rovnaký smer prúdenia elektricky nabitých častíc (elektrónov alebo iónov) v elektricky vodivom materiáli (na rozdiel od striedavého prúdu). Jednosmerný prúd vzniká napríklad pri spojení pólov galvanického článku („batérie“) pomocou vodiča. Označenie smeru jednosmerného prúdu je dohodnuté ako smer pohybu kladne nabitých častíc (od kladného + k zápornému – pólu zdroja), hoci v kovoch (najbežnejších vodičoch) sa pohybujú záporne nabité elektróny.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. bolo znenie odseku 5 od 27. 12. 2019 doplnené z dôvodu neúplnej transpozície definície podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ). Pod elektrozariadeniami, ktoré na svoju „riadnu“ činnosť potrebujú elektrický prúd alebo elektromagnetické pole, si môžeme predstaviť elektrozariadenia, ktorých správna funkcia závisí na elektrickom prúde alebo elektromagnetickom poli.

Pohyb častíc je relatívne pomalý (rádu centimetrov za sekundu), ale elektrické pole sa šíri rýchlosťou svetla, preto vzniká dojem, že prúd sa objaví v celom vodiči naraz. Veľkosť prúdu sa udáva v jednotkách ampér. V odseku 6 je definovaný pojem elektroodpad. Sú to elektrozariadenia, ktoré sú považované za odpad vrátane všetkých súčiastok, konštrukčných častí a spotrebných materiálov, ktoré sú súčasťou elektrozariadenia v čase, keď sa ho držiteľ zbavuje. Podľa odseku 7 je elektroodpad z domácností taký, ktorý pochádza výlučne z domácností a z obchodných, priemyselných, inštitucionálnych a iných zdrojov.

Sú to také, ktoré svojím charakterom a množstvom je podobným na taký, ktorý pochádza z domácností. Za elektroodpad z domácností sa považuje taký odpad z elektrozariadení, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou budú používať domácnosti a iní používatelia ako domácnosti. Elektroodpad iný ako z domácností je definovaný v odseku 8. Tento pojem je zadefinovaný iba pre je pre potreby zákona o odpadoch. Za elektroodpad iný ako z domácností je považovaný každý elektroodpad, ktorý nie je uvedený v predchádzajúcom odseku. Historickým elektroodpadom podľa odseku 9 je elektroodpad z elektrozariadenia uvedeného na trh do 13. augusta 2005. V odseku 10 je definovaný pojem veľké stacionárne priemyselné náradia. Na účely tohto zákona sú to veľké zostavy strojov, zariadení a súčiastok. Tieto navzájom spoločne fungujú a používajú sa na špecifické použitie. Zároveň sú to náradia, ktoré sú natrvalo na určenom mieste nainštalované a odinštalovali ich osoby, ktoré zabezpečujú profesionálnu činnosť. Ďalej ich používajú a udržiavajú také osoby, ktoré zabezpečujú profesionálnu činnosť v rámci priemyselnej výrobnej prevádzky alebo výskumnej a vývojovej inštitúcie. V odseku 11 je definovaná veľká pevná inštalácia. Tá je považovaná za rozsiahlu kombináciu niekoľkých typov prístrojov alebo iných zariadení, ktoré zostavili, nainštalovali a odinštalovali osoby zabezpečujúce profesionálnu činnosť, sú určené na stále používanie ako súčasť budovy alebo konštrukcie na vopred určenom a vyhradenom mieste a je možné ich nahradiť len rovnakým osobitne navrhnutým zariadením. Podľa odseku 12 sú necestné pojazdné stroje strojové zariadenia využívajúce palubný zdroj energie. Pri prevádzke týchto strojov sa vyžaduje pohybovanie alebo nepretržitý pohyb medzi sledom pevných pracovných umiestnení. Odstránenie je definované v odseku 13. Je to manuálne, mechanické, chemické alebo metalurgické zaobchádzanie. Výsledkom tohto zaobchádzania je, že nebezpečné látky, zmesi a súčiastky je možné v rámci procesu spracovania kontrolovať ako identifikovateľný prúd alebo identifikovateľnú súčasť prúdu. Látka, zmes alebo súčiastka je identifikovateľná, ak je možné jej monitorovanie s cieľom overiť, či je spracovanie bezpečné z hľadiska vplyvu na životné prostredie. Sprístupnenie elektrozariadenia je zasa definované odsekom 14. Je ním dodanie elektrozariadenia na distribúciu, spotrebu alebo používanie. Týka sa to trhu na našom území v rámci podnikania. Môže byť buď za poplatok alebo bezplatným spôsobom. Uvedenie elektrozariadenia na trh je prvé sprístupnenie elektrozariadenia na trhu v rámci podnikateľskej činnosti. V odseku 16 písm. a) až e) je výrobca elektrozariadení definovaný tak, aby boli obsiahnuté všetky subjekty, ktoré vyrábajú elektrozariadenia a majú povinnosti výrobcov elektrozariadení. Podľa tohto znenia je výrobca elektrozariadení každá fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba. Táto však musí mať bez ohľadu na používané techniky predaja sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky. Táto osoba vyrába elektrozariadenia výhradne pod svojím menom. Môže však použiť aj ochrannú známku. Má možnosť sa dať elektrozariadenia navrhnúť alebo vyrobiť, ale aj v tomto prípade ho uvádza na trh pod svojím menom prípadne pod ochrannou známkou. Táto právnická osoba môže mať sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky. Taktiež platí, že na našom území opätovne predáva pod svojím menom alebo ochrannou známkou elektrozariadenie vyrobené inými dodávateľmi. Podľa tohto odseku platí, že predajca, ktorý ďalej predáva, sa v žiadnom prípade nemôže považovať za výrobcu. Je to v tom prípade, ak sa na elektrozariadení nachádza značka výrobcu. Výrobca elektrozariadení je aj osoba, ktorá má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky. Ale v rámci svojej podnikateľskej činnosti uvádza na náš trh elektrozariadenia dovezené z iného členského štátu alebo zo štátu, ktorý nie je členský. Výrobcom je aj osoba, ktorá predáva elektrozariadenia prostredníctvom diaľkovej komunikácie. Predaj sa uskutočňuje priamo do domácnosti, ale môže byť distribuovaná aj iným používateľom. Táto osoba má sídlo alebo miesto podnikania v inom členskom štáte alebo v inom štáte, ktorý nie členským. Nazýva sa aj zahraničný výrobca elektrozariadení na účely tohto právneho predpisu. Výrobca je podľa tohto odseku aj osoba, ktorá má tiež sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky, ale v rámci svojej podnikateľskej činnosti predáva elektrozariadenie priamo používateľovi v inom členskom štáte. Nazývaný je diaľkový výrobca elektrozariadení. Uvedené funguje na základe zmluvy uzatváranej na diaľku. Týka sa to aj predaja zásielkového obchodu a internetového predaja. Na účely zákona o odpadoch je v odseku 17 definovaný vyhradený výrobok v prípade elektrozariadení, ktorý je definovaný kategóriami podľa prílohy č. 6 k novému zákonu o odpadoch. Osoba, ktorá poskytuje financovanie výlučne na základe alebo v rámci zmluvy o financovaní, sa podľa odseku 18 tohto zákona nepovažuje za výrobcu elektrozariadení. Platí to v tom prípade, ak súčasne nekoná ako výrobca elektrozariadení podľa odseku 16. V odseku 19 je definovaný ďalší pojem, ktorým je zmluva o financovaní. Touto zmluvou je každá zmluva o pôžičke, nájme, prenájme, predaji na splátky. Môže to byť aj iná dohoda, ktorá sa týka akéhokoľvek zariadenia. Neberie sa ohľad na to, či podmienky uvedenej zmluvy, dohody, dodatočnej zmluvy alebo dodatočnej dohody určujú, že sa môže uskutočniť prevod vlastníctva takéhoto zariadenia. V ďalšom odseku je definovaný pojem distribútor elektrozariadenia na účely druhého oddielu štvrtej časti. Je ním každá fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba v rámci dodávateľského reťazca. Táto osoba sprístupňuje elektrozariadenie na trh vo svojom podnikaní.

Distribútorom však môže byť aj výrobcom elektrozariadení. V odseku 21 je definovaná jedna z najhlavnejších činností nakladania s elektroodpadom, a to jeho spracovanie. Je to činnosť, ktorá nasleduje po odovzdaní elektroodpadu jeho spracovateľovi. Ten musí odstrániť nebezpečné látky, demontovať zariadenie, pripraviť šrotovanie, zhodnotenie, environmentálne vhodné zneškodnenie a ďalšie činnosti, ktoré vedú k zhodnoteniu a environmentálne vhodnému zneškodneniu častí elektroodpadu. Tieto časti sú také, že nie je možné ich opätovne materiálovo zhodnotiť. Na účely zákona o odpadoch je veľmi malým elektroodpadom taký, ktorý má vonkajší rozmer najviac 25 cm. V tomto ustanovení zákona je definovaný aj pojem spätný zber elektroodpadu. Za spätný zber je považované odobratie elektroodpadu z domácností, a to od držiteľa priamo distribútorom elektrozariadenia. Týka sa to týchto situácii – pri predaji nového elektrozariadenia na výmennom základe kus za kus. Nie je však požadovaný poplatok alebo nejaká služba. Je to v situácii, ak odovzdávaný elektroodpad pochádza z elektrozariadenia rovnakej kategórie a je rovnakého funkčného určenia ako predávané elektrozariadenie. Je to aj v situácii, ak ide o veľmi malý elektroodpad a elektroodpad zo svetelných zdrojov. Nie je tu povinnosť platenia alebo zakúpenia elektrozariadenia, vykonávané v maloobchodnej predajni. Týka sa to predajne, ktorej predajná plocha vyhradená elektrozariadeniam je minimálne 400 m², alebo v tesnej blízkosti. Je to stanovená podmienka. Podľa odseku 24 je oddeleným zberom taký zber elektroodpadu v členení podľa prílohy č. 6 k novému zákonu o odpadoch. Pojem zberné miesto elektroodpadu je definované v odseku 25. Je to miesto, ktoré je podľa zákona určené na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov zastupujúcou výrobcov elektrozariadení, zriadené na dostupnom mieste. Dostupné miesto je v blízkosti konečného používateľa. Vtedy môže konečný používateľ odovzdať veľmi malý elektroodpad alebo elektroodpad zo svetelných zdrojov do nádoby určenej na tento účel. Je to výhradne bezplatný postup. Podľa tohto odseku nie je zberné miesto také, kde dochádza k spätnému zberu elektroodpadu. Podľa odseku 26 sa osvetľovacie telesá a fotovoltaické panely nepovažujú za veľké pevné inštalácie. Pojmy, ktoré nesúvisia s transpozíciou smernice, sú definované z dôvodu ich vnútroštátnej potreby. Spracovateľom elektroodpadu podľa odseku 27 je podnikateľ, ktorému bola udelená autorizácia na spracovanie elektroodpadu.

•    K odseku 28

Po novele zákona č. 208/2018 Z. z. od 1. 8. 2018 sa zmenilo znenie odseku 28, ktorý definuje trhový podiel výrobcu elektrozariadenia.

Ide o percentuálny podiel množstva elektrozariadení kategórie podľa prílohy č. 6 druhej časti uvedených výrobcom elektrozariadení na trh v danom kalendárnom roku k celkovému množstvu elektrozariadení v danej kategórii podľa prílohy č. 6 druhej časti uvedených na trh v danom kalendárnom roku. Do výpočtu trhového podielu výrobcu elektrozariadenia vstupujú len množstvá elektrozariadení, z ktorých sa stane elektroodpad z domácností.

•    K odseku 29

Ustanovenie § 29 bolo nanovo zmenené po novele zákona č. 292/2017 Z. z., ktorá je účinná od 1. 1. 2018 a následne sa opätovne zmenilo po novele zákona č. 208/2018 Z. z. od 1. 8. 2018.

Ustanovenia definuje zberový podiel výrobcu elektrozariadení kategórie podľa prílohy č. 6 druhej časti pre príslušný kalendárny rok.

Zákon hovorí ako o súčine celkového množstva vyzbieraného elektroodpadu z domácností v Slovenskej republike pochádzajúceho z elektrozariadení z kategórie podľa prílohy č. 6 druhej časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a trhového podielu výrobcu elektrozariadení v danej kategórii podľa prílohy č. 6 druhej časti za predchádzajúci kalendárny rok.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 27. 12. 2019 precizovalo znenie odseku 29. Zmena v definícii zberového podielu výrobcu elektrozariadení kategórie podľa prílohy č. 6 druhej časti pre príslušný kalendárny rok zabezpečila, aby koordinačné centrum pre prúd elektroodpadov mohlo vypočítať správny zberový podiel pre jednotlivé organizácie zodpovednosti výrobcov.

•    K odseku 30 až 32

V týchto odsekoch ide o definície ustanovené v zákone o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V odseku 30 je uvedený pojem zdravotnícka pomôcka podľa tohto osobitného právneho predpisu. Zdravotnícka pomôcka je nástroj, prístroj, zariadenie, počítačový program, materiál alebo iný výrobok používaný samostatne alebo v kombinácii určený výrobcom na diagnostické, preventívne, monitorovacie účely alebo liečebné účely, na zmiernenie ochorenia alebo na kompenzáciu zranenia, zdravotného postihnutia, na skúmanie, nahradenie alebo zmenu anatomickej časti tela alebo fyziologického procesu, na reguláciu počatia, ktorého hlavný účinok sa nezískal farmakologickými prostriedkami, imunologickými prostriedkami ani metabolizmom, ale ktorého činnosť možno podporovať týmito prostriedkami; za zdravotnícku pomôcku sa považuje aj príslušenstvo zdravotníckej pomôcky, ktoré je špecificky určené výrobcom na použitie spolu so zdravotníckou pomôckou. V ďalšom odseku 31 je uvedený pojem diagnostická zdravotnícka pomôcka, ktorá je tiež definovaná zákonom o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Diagnostická zdravotnícka pomôcka in vitro je zdravotnícka pomôcka, ktorá je činidlom, reagenčným výrobkom, kalibračným materiálom, kontrolným materiálom alebo ich súpravou, nástrojom, prístrojom alebo systémom použitým samostatne alebo v kombinácii, určená výrobcom na hodnotenie in vitro vzoriek pochádzajúcich z ľudského tela vrátane darovanej krvi alebo tkaniva, najmä na účely poskytnutia informácie týkajúcej sa fyziologického alebo patologického stavu, týkajúcej sa vrodenej chyby, umožňujúcej určiť bezpečnosť a znášanlivosť s možným príjemcom, umožňujúcej kontrolovať terapeutické opatrenia, umožňujúcej samodiagnostiku neodborníkom v domácom prostredí, alebo umožňujúcej hodnotenie funkčnosti diagnostickej zdravotníckej pomôcky in vitro, nádobou na vzorky bez ohľadu na to, či je vákuového typu alebo nie, špecificky určenou výrobcom na priamy odber vzorky pochádzajúcej z ľudského tela a na jej uchovávanie pre diagnostickú skúšku in vitro, výrobkom určeným na všeobecné použitie v laboratóriu, ak bol vzhľadom na svoje charakteristické vlastnosti špecificky určený výrobcom na diagnostické skúšky in vitro, príslušenstvom diagnostickej zdravotníckej pomôcky in vitro, ktoré je špecificky určené výrobcom na použitie spolu s diagnostickou zdravotníckou pomôckou in vitro v súlade s jej účelom určenia, okrem invazívnych zdravotníckych pomôcok určených na odber vzoriek a zdravotníckych pomôcok prichádzajúcich do priameho styku s ľudským telom, určených na získanie vzorky z ľudského tela. A nakoniec v odseku 32 je uvedený pojem aktívna implantovateľná zdravotnícka pomôcka podľa zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Aktívna implantovateľná zdravotnícka pomôcka je aktívna zdravotnícka pomôcka určená na implantovanie vcelku alebo jej časti do ľudského tela chirurgickým alebo iným lekárskym zákrokom, alebo na implantovanie do prirodzeného otvoru lekárskym zákrokom, a ktorá má po vykonaní zákroku zostať na mieste implantovania.

§ 33

Zákazy

Zakazuje sa

a) zneškodňovať elektroodpad odovzdaný do systému spätného zberu elektroodpadu alebo oddeleného zberu elektroodpadu pred jeho spracovaním,

b) zmiešavať elektroodpad z domácností s inými zložkami komunálneho odpadu,

c) rozoberať či inak zasahovať do elektroodpadu pred jeho odovzdaním osobe oprávnenej na prípravu na opätovné použitie elektroodpadu alebo spracovateľovi elektroodpadu; uvedený zákaz sa nevzťahuje na osobu oprávnenú na opätovné použitie elektroodpadu a spracovateľa elektroodpadu.

Komentár k § 33

V tomto ustanovení sú vymedzené zákazy, ktoré sa týkajú elektroodpadov na účely zákona o odpadoch. Zakazuje sa zneškodňovať elektroodpad odovzdaný do systému oddeleného zberu pred jeho spracovaním a zmiešavať elektroodpad s inými zložkami komunálneho odpadu, rozoberať tento elektroodpad, alebo hocijaký spôsobom do neho zasahovať, výlučne predtým, ako bude odovzdaný osobe, ktorá je oprávnená na prípravu tohto elektroodpadu na opätovné použitie alebo spracovateľovi elektroodpadu. Tento konkrétny zákaz sa netýka takej osoby, ktorá má taktiež oprávnenie na opätovné použitie elektroodpadu.

§ 34

Povinnosti výrobcov
elektrozariadení

(1) Výrobca elektrozariadení je v súlade s povinnosťami uvedenými v § 27 ods. 4 povinný

a) zabezpečiť, aby elektrozariadenie bolo vyrobené a navrhnuté v súlade s osobitným predpisom⁶⁸⁾ tak, aby sa uľahčila demontáž a zhodnotenie, najmä opätovné použitie a recyklácia elektroodpadu, jeho súčastí a materiálov, nesmie použiť špecifické konštrukčné prvky alebo výrobné postupy, ktoré by bránili opätovnému použitiu elektroodpadu, ak takéto špecifické konštrukčné prvky alebo výrobné postupy neposkytujú dôležité výhody vo vzťahu k ochrane životného prostredia alebo k požiadavkám na zaistenie bezpečnosti a zdravia,

b) označiť elektrozariadenie pri jeho uvedení na trh ochrannou známkou alebo označením, ktoré výrobca používa na svoju identifikáciu, a časovým údajom, že elektrozariadenie bolo uvedené na trh po 13. auguste 2005; povinnosť označiť elektrozariadenie časovým údajom možno splniť aj označením elektrozariadenia grafickým symbolom podľa písmena c),

c) uvádzať na trh elektrozariadenie označené grafickým symbolom,

d) pri predaji elektrozariadenia uvádzať na jeho obale alebo etikete alebo na daňovom či inom obdobnom doklade vyhotovenom pri jeho predaji výšku recyklačného poplatku určeného na úhradu nákladov na zber, prepravu a spracovanie elektroodpadu z domácností pochádzajúceho z týchto elektrozariadení; výška recyklačného poplatku nesmie presiahnuť najlepší odhad skutočných nákladov a príjem z recyklačného poplatku nesmie výrobca elektrozariadenia použiť v rozpore s jeho účelom,

e) zabezpečiť zber elektroodpadu najmenej vo výške svojho zberového podielu na celom území Slovenskej republiky nasledujúcimi formami:

    1. ak ide o elektroodpad z domácností,

       1.1   spätným zberom elektroodpadu,

       1.2   oddeleným zberom z komunálnych odpadov v obciach,

       1.3   oddeleným zberom prostredníctvom podnikateľa oprávneného na zber elektroodpadu, s ktorým má uzavretý zmluvný vzťah, a to najmenej na jednom mieste v každom okrese,

       1.4   zberom na zbernom mieste elektroodpadu,

    2. ak ide o elektroodpad iný ako z domácností,

       2.1   výrobcom elektrozariadenia dodávajúceho elektrozariadenie nahrádzajúce odovzdávaný historický elektroodpad, ak nie je v tomto oddiele ustanovené inak (§ 36 ods. 2),

       2.2   oddeleným zberom prostredníctvom podnikateľa oprávneného na zber elektroodpadu, s ktorým má uzavretý zmluvný vzťah, a to najmenej na jednom mieste v každom okrese,

    3. vypúšťa sa.

f) zabezpečiť prednostné opätovné použitie vyzbieraného elektroodpadu prostredníctvom jeho prípravy na opätovné použitie elektroodpadu,

g) zabezpečiť odovzdanie vyzbieraného elektroodpadu, ktorý nie je vhodný na prípravu na opätovné použitie na spracovanie podľa tohto zákona,

h) zabezpečiť, aby sa zber, spracovanie a recyklácia elektroodpadov vykonávala s použitím najlepších dostupných techník z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia,

  i) zabezpečiť v rozsahu podľa prílohy č. 3 kompletné spracovanie elektroodpadu vrátane zabezpečenia opätovného použitia častí elektroodpadu vhodných na opätovné použitie, zhodnotenia odpadov zo spracovania elektroodpadu najmä recykláciou a zneškodnenia nevyužiteľných zvyškov,

  j) zabezpečiť plynulú nadväznosť výkonu jednotlivých foriem zberu, prepravy, odovzdania spracovateľovi elektroodpadu a spracovania elektroodpadu,

k) plniť povinnosti podľa písmen b) až g) tak, aby nedochádzalo k sťaženiu opätovného použitia alebo recyklácie elektroodpadu a bola podporená príprava na opätovné použitie, recyklácia komponentov alebo elektroodpadu ako celku a izolácia nebezpečných látok, a ak je to možné, zabezpečiť oddelenie elektroodpadu vhodného na prípravu na opätovné použitie od ostatného elektroodpadu pred jeho ďalšou prepravou,

  l) zabezpečiť bezplatné poskytnutie informácií o príprave na opätovné použitie a správne a environmentálne šetrné spracovanie elektroodpadu vrátane údržby, modernizácie, renovácie a recyklácie, informácie o súčiastkach a materiáloch, ktoré sa v elektrozariadeniach nachádzajú a informácie o umiestnení nebezpečných látok a zmesí v elektrozariadeniach pre každý typ nového elektrozariadenia, ktoré prvýkrát uviedol na trh, najneskôr do jedného roku od uvedenia elektorozariadenia na trh všetkým spracovateľom elektroodpadov s vydanou autorizáciou podľa § 89 ods. 1 písm. a) bodov 4 až 6; tieto informácie poskytnú výrobcovia príslušným subjektom vo forme manuálu alebo prostredníctvom elektronických médií.

(2) Na diaľkového výrobcu elektrozariadení sa nevzťahujú povinnosti výrobcu elektrozariadení uvedené v odseku 1 a v prvom oddiele štvrtej časti okrem povinnosti uvedenej v § 27 ods. 4 písm. b) a c).

(3) Diaľkový výrobca elektrozariadení, ktorý uvádza elektrozariadenia na trh iného členského štátu, je povinný na účely zabezpečenia plnenia povinností uložených mu ako výrobcovi elektrozariadení v uvedenom členskom štáte a vždy výhradne len pre jeden členský štát, na ktorého trh elektrozariadenia uvádza, splnomocniť ním vybranú právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa so sídlom alebo miestom podnikania v tomto členskom štáte na plnenie týchto povinností.

(4) Výrobca elektrozariadení môže mať zmluvu iba s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov zastupujúcou výrobcov elektrozariadení pre každú kategóriu elektrozariadenia podľa prílohy č. 6.

(5) Ak výrobca elektrozariadení dodáva elektrozariadenia konečnému používateľovi v rámci zásielkového obchodu vrátane elektronického predaja, je povinný zabezpečiť minimálne jedno miesto spätného zberu elektroodpadu v mieste skladu alebo výdaja tovaru.

(6) Výrobca elektrozariadení, ktorý uvádza na trh svetelné zdroje, je povinný zabezpečiť na vlastné náklady individuálne alebo kolektívne nakladanie s elektroodpadom bez ohľadu na miesto vzniku a dátum uvedenia elektrozariadenia na trh.

Komentár k § 34

Predmetom tohto ustanovenia zákona sú povinnosti výrobcov elektrozariadení. Sú tu vymedzené jednotlivé činnosti, ktoré musí vykonávať a dodržiavať výrobca elektrozariadení.

•    K odseku 1

V znení tohto odseku sú uložené povinnosti výrobcov elektrozariadení pri výrobe elektrozariadení so zameraním na uľahčenie demontáže, maximálnej zhodnotiteľnosti jednotlivých komponentov a prípravy na opätovné použitie pri zohľadnení súčasných platných právnych noriem pre bezpečnosť elektrozariadení. Zároveň sú v tomto odseku definované ďalšie povinnosti výrobcov elektrozariadení, a to pri uvádzaní elektrozariadení na trh ohľadne označovania, ktoré poskytuje informácie zákazníkovi o tom, že elektroodpad nepatrí do zmesového komunálneho odpadu, o časovom údaje uvedenia elektrozariadenia na trh a o recyklačných poplatkoch. Tiež sú v tomto odseku definované aj formy zberu elektroodpadov z domácností, iných elektroodpadov ako z domácnosti a elektroodpadov zo svetelných zdrojov, ktoré musia zabezpečiť výrobcovia elektrozariadení pri plnení povinností starostlivosti o svoj elektroodpad. Výrobca elektrozariadení je povinný zabezpečiť všetky formy zberu uvedené v zákone súčasne. Ďalšími sú povinnosti a formy spracovávania elektroodpadov, ktoré musí výrobca zabezpečiť pri spracovávaní elektroodpadov. Taktiež je tu ustanovená povinnosť výrobcovi elektrozariadení, aby zabezpečil spracovanie svojich elektroodpadov s využitím technológií, ktoré sú najlepšie z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia personálu a obyvateľstva – BAT. Je to aj povinnosť dodržať stanovené limity zberu, zhodnotenia a recyklácie elektroodpadov, s využitím prípravy na opätovné použitie, ktoré sú definované v prílohe č. 4 zákona o odpadoch. Aby spracovateľ elektroodpadu vedel ako má elektroodpad z daného elektrozariadenia najvhodnejšie spracovávať, výrobca je povinný poskytnúť spracovateľovi za týmto účelom informácie o spôsobe najvhodnejšieho spracovania. Výrobca elektrozariadení je povinný zabezpečiť, aby elektrozariadenie bolo vyrobené a navrhnuté v súlade s osobitnými právnymi predpismi. Spôsob musí byť taký, aby bola uľahčená demontáž a zhodnotenie. Týka sa to hlavne opätovného použitia a recyklácie elektroodpadu. Neprichádza do úvahy, aby boli použité špecifické konštrukčné prvky alebo výrobné postupy, ktoré by bránili opätovnému použitiu elektroodpadu. Sú to také špecifické konštrukčné prvky alebo výrobné postupy, ktoré by neposkytovali dôležité výhody pri ochrane životného prostredia alebo na zaistenie bezpečnosti a zdravia každého človeka. Výrobca elektrozariadení má aj ďalšie povinnosti, medzi ktoré patrí označenie elektrozariadenia pri jeho uvedení na trh. Tieto elektrozariadenia sa označujú ochrannou známkou alebo iným označením. Toto označenie identifikuje toho ktorého výrobcu elektrozariadení. Musia byť označené aj časovým údajom. Tento časový údaj vyjadruje, že elektrozariadenie bolo uvedené na trh po termíne 13. august 2005. Výrobca si môže splniť povinnosť označovania časovým údajom prostredníctvom grafického symbolu. Ďalšou povinnosťou výrobcu elektrozariadení je uvádzať na jeho obale alebo etikete, daňovom alebo obdobnom doklade výšku recyklačného poplatku. Uvádza to pri predaji elektrozariadenia a hlavne pri vyhotovení dokladu pri jeho predaji. Recyklačný poplatok určuje, aké náklady sa vynaložia na úhradu pri zbere tohto elektrozariadenia, pri preprave alebo spracovaní elektroodpadu z. domácností pochádzajúceho z týchto elektrozariadení. Zákon o odpadoch stanovuje maximálnu výšku recyklačného poplatku. Tento poplatok nemôže v žiadnom prípade presiahnuť najlepší odhad skutočných nákladov. Výrobca elektrozariadení nemôže príjem z tohto recyklačného poplatku použiť v rozpore s tým, na čo je určený. Povinnosťou výrobcu elektrozariadení je aj zabezpečiť zber elektroodpadu najmenej vo výške svojho zberového podielu na celom území Slovenskej republiky zákonom ustanovenými formami. To znamená, ak ide o elektroodpad z domácností, tak sa využíva spätný zber elektroodpadu, oddelený zber z komunálnych odpadov v obciach, oddelený zber prostredníctvom podnikateľa oprávneného na zber elektroodpadu, s ktorým má uzavretý zmluvný vzťah, a to najmenej na jednom mieste v každom okrese alebo na zbernom mieste elektroodpadu. V prípade, že ide o elektroodpad iný ako z domácností, tak sa používa taká forma výrobcom elektrozariadenia dodávajúceho elektrozariadenie nahrádzajúce odovzdávaný historický elektroodpad, ak zákon neurčuje iný spôsob, alebo oddeleným zberom prostredníctvom podnikateľa, ktorý má oprávnenie na zber elektroodpadu. Platí to v tom prípade, ak má uzavretý zmluvný vzťah, a to najmenej na jednom mieste v každom okrese.

Povinnosťou výrobcu elektrozariadení je zabezpečiť, aby sa opätovne použil elektroodpad prostredníctvom jeho prípravy na opätovné použitie. Výhradne sa uprednostňuje prednostný spôsob. Výrobca musí zabezpečiť, aby bol vyzbieraný elektroodpad aj odovzdaný. Týka sa to výlučne elektroodpadu, ktorý sa nevyužije opätovným požitím na spracovanie. Zároveň musí výrobca elektroodpadu zabezpečiť, aby sa všetok vyzbieraný elektroodpad odovzdal spracovateľovi podľa zákona o odpadoch. Výrobca musí zabezpečiť, aby sa vždy a za každých okolností využívali dostupné techniky, ktoré majú chrániť životné prostredie, zdravie a život ľudí. Týka sa to činnosti, ktorými sú zber, spracovanie a recyklácia elektroodpadov. Výrobca elektroodpadu má povinnosť zabezpečiť, aby sa kompletne spracoval elektroodpad v takom rozsahu, ako určuje príloha č. 3 k tomuto zákonu.

Zároveň musia byť dodržané postupy, ktorými sa zabezpečí opätovné použitie častí elektroodpadu, ktoré spĺňajú podmienky vhodnosti na opätovné použitie. Zároveň má v uvedenej súvislosti výrobca elektrozariadení povinnosť zabezpečiť, aby bol odpad zhodnotený zo spracovania elektroodpadu, a to hlavne recykláciou a zneškodnením nevyužiteľných zvyškov elektroodpadu. Výrobca má na starosti, aby plynule nadväzovali jednotlivé formy zberu na seba. Zároveň musí na zber nadväzovať aj preprava, odovzdanie spracovateľovi a konečné spracovanie elektroodpadu. Výrobca má povinnosť dodržiavať a plniť všetky povinnosti takým spôsobom, aby nedochádzalo k problémom pri ich opätovnom použití alebo recyklácii elektroodpadu. Musí fungovať z jeho strany podporná príprava na opätovné použitie, recykláciu jednotlivých častí elektroodpadu alebo jeho ako celku. Zároveň musí byť zabezpečená dôkladná izolácia nebezpečných látok a zároveň ak je to možné, musí zabezpečiť oddelenie elektroodpadu, ktorý je vhodný na prípravu na opätovné použitie od ostatného elektroodpadu pred prepravou. Výrobca elektrozaraidení má povinnosť zabezpečiť všetkým spracovateľom elektroodpadu s vydanou autorizáciou všetky dôležité informácie, ktoré sa týkajú prípravy na opätovné použitie, správne a environmentálne šetrné spracovanie elektroodpadu pre každý typ nového elektrozariadenia. Týka sa to elektrozariadení, ktoré výrobca uviedol na trh po prvýkrát. Lehota na podanie informácii je najneskôr do jedného roku od uvedenia elektorozariadenia na trh. Ich podávanie spracovateľom je výlučne bezplatné. Tieto informácie poskytnú výrobcovia príslušným subjektom vo forme manuálu alebo prostredníctvom elektronických médií, napríklad naj na svojom webovom sídle, alebo na CD...

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 priniesla v odseku 1 viacero zmien.

V písmene a) sa za slová „najmä opätovné použitie a recyklácia elektroodpadu,“ vložili slová „jeho súčastí a materiálov“, čím došlo l odstráneniu transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727.

V písmene e) úvodnej vete sa za slová „zabezpečiť zber elektroodpadu“ vložili slová „najmenej vo výške svojho zberového podielu“ a vypustil sa tretí bod.

V ustanoveniach § 34, v ktorom sú uvedené povinnosti výrobcov elektrozariadení, absentuje povinnosť, podľa ktorej je výrobca elektrozariadení povinný splniť svoj zberový podiel (definícia zberového podielu je pritom uvedená v § 32 ods. 29). Tento stav nie je v súlade napríklad s povinnosťami výrobcov batérií a akumulátorov, kde je povinnosť rovnakého znenia zavedená v § 46 ods. 1 písm. c), § 47 ods. 1 písm. c) ale aj v § 48 ods. 2 písm. c).

To znamená, že pri výrobcoch elektrozariadení absentuje povinnosť, ktorá zaviaže takéhoto výrobcu zabezpečiť zber elektroodpadu minimálne v rozsahu jeho zberového podielu [§ 27 ods. 4 písm. j), sa vzťahuje len na výpočet zberového podielu – teda nie na jeho splnenie].

Uvedenou úpravou sa odstránila táto nejednoznačnosť a nesúlad v zákone.

V písmene f) sa za slová „prednostné opätovné použitie“ vložilo slovo „vyzbieraného“. Uvedeným doplnením bola odstránená duplicita povinností v súvislosti s § 34 ods. 1 písm. g).

V písmene g) bola odstránená gramatická chyba a znenie písmena h) bolo z odseku 1 vypustené.

Išlo o precizovanie legislatívneho textu a odstránenie duplicity povinností v súvislosti s § 34 ods. 1 písm. g).

V písmene l) sa za slová „environmentálne šetrné spracovanie elektroodpadu“ vložili slová „vrátane údržby, modernizácie, renovácie a recyklácie, informácie o súčiastkach a materiáloch, ktoré sa v elektrozariadeniach nachádzajú a informácie o umiestnení nebezpečných látok a zmesí v elektrozariadeniach“. Aj touto zmenou došlo k odstráneniu transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727.

•    K odseku 2

V tomto ustanovení sú zákonom o odpadoch vymedzené povinnosti výrobcov elektrozariadení, ktoré sa nevzťahujú na diaľkového výrobcu elektrozariadení. To znamená, že na diaľkového výrobcu elektrozariadení sa nevzťahujú povinnosti výrobcu elektrozariadení, ktoré sú uvedené v odseku 1 a v prvom oddiele štvrtej časti.

•    K odseku 3

V znení sú vymedzené povinnosti diaľkového výrobcu elektrozariadení. Je to výrobca, ktorý uvádza elektrozariadenia na trh iného členského štátu. Z tohto znenia mu vyplýva povinnosť pre plnenie povinností výrobcu elektrozariadení v tomto členskom štáte. Musí splnomocniť osobu, ktorú diaľkový výrobca vyberie. Mala by to byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ so sídlom alebo miestom podnikania v tomto členskom štáte. Tento výrobca má uvedenú povinnosť na účely zabezpečenia plnenia povinností uložených mu ako výrobcovi elektrozariadení v uvedenom členskom štáte a vždy výhradne len pre jeden členský štát. Týka sa to toho členského štátu, na ktorého trh elektrozariadenia uvádza.

•    K odseku 4

Predmetom tohto znenia sú podmienky zmluvy s organizáciou zodpovednosti výrobcov vo vzťahu ku kategóriám elektrozariadení. Výrobca elektrozariadení môže mať podľa tohto znenia zmluvu iba s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov, ktorá zastupuje výrobcov elektrozariadení pre každú kategóriu elektrozariadenia podľa prílohy č. 6 k novému zákonu o odpadoch.

•    K odseku 5

Znenie sa zaoberá zásielkovým predajom a elektronickým predajom. Výrobca dodávajúci elektrozariadenia konečnému používateľovi formou týchto dvoch spôsobov predaja, je povinný zabezpečiť minimálne jedno miesto spätného odberu, a to v mieste, kde sa tovar skladuje alebo vydáva.

•    K odseku 6

Výrobca svetelných zdrojov má povinnosť zabezpečiť nakladanie so svojim elektroodpadom bez ohľadu na miesto vzniku a dátum uvedenia na trh individuálnym spôsobom alebo kolektívnym spôsobom. Uvedené zabezpečenie vykonáva výhradne len na svoje náklady.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 slová „osvetľovacie zariadenia“ nahradili slovami „svetelné zdroje“. Úprava § 34 ods. 6 zákona o odpadoch súvisí so zmenou kategórií elektrozariadení z pôvodných desiatich kategórií elektrozariadení podľa prílohy č. 6 časť I. zákona o odpadoch platnými do 14. augusta 2018, na nových 6 kategórií elektrozariadení podľa prílohy č. 6 časť. II zákona o odpadoch platnými od 15. augusta 2018.

§ 35

Nakladanie s elektroodpadom
z domácností

(1) Výrobca elektrozariadení je povinný zabezpečiť na vlastné náklady individuálne alebo kolektívne nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností [§ 34 ods. 1 písm. e) prvý bod], ak pochádza z elektrozariadení z jeho výroby, predaja, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu uvedených na trh po 13. auguste 2005.

(2) Výrobca elektrozariadení je povinný zabezpečiť na vlastné náklady kolektívne nakladanie s historickým elektroodpadom z domácností, podľa podielu výrobcov elektrozariadení na trhu, ktorý určí koordinačné centrum podľa § 31 ods. 13 pre každú kategóriu elektrozariadení v kalendárnom roku na základe ohlásení podľa § 27 ods. 4 písm. h).

(3) Výrobca elektrozariadení nesmie na úkor ostatných výrobcov elektrozariadení zabezpečovať kolektívne nakladanie s historickým elektroodpadom z domácností nad rozsah svojho podielu na trhu pre každú kategóriu a podkategóriu elektrozariadení v kalendárnom roku v súlade s povinnosťami uvedenými v § 27 ods. 4 písm. j), § 28 ods. 4 písm. q).

Komentár k § 35

V tomto znení ustanovenia zákona sú vymedzené postupy, ako sa nakladá s elektroodpadom z domácností. Zákon o odpadoch ustanovuje povinnosť výrobcu pri nakladaní s elektroodpadom z domácností uvedeným na trh po 13. 8. 2005 a pred 13. 8. 2005.

•    K odseku 1

Znenie vymedzuje postup nakladania s elektroodpadom z domácností, ktorý bol uvedený na trh po 13. 8. 2005. Tento výrobca elektrozariadení má povinnosť zabezpečiť nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností. Buď zabezpečí individuálny spôsob alebo kolektívny spôsob, ktorý je prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov. Všetko realizuje výlučne na svoje vlastné náklady. Týka sa to elektroodpadu z domácností, ktorý pochádza z elektrozariadení z jeho výroby, predaja, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu na naše územie.

•    K odseku 2

Znenie sa zaoberá povinnosťami výrobcu pri nakladaní s elektroodpadomn z domácností, ktorý bol uvedený v termíne pred 13. 8. 2005. Aj v tomto prípade to zabezpečuje výrobca na svoje náklady. Má povinnosť zabezpečiť len kolektívne nakladanie s historickým elektroodpadom z domácností. Všetko realizuje podľa podielu výrobcov elektrozariadení na trhu, ktorý určí koordinačné centrum pre každú kategóriu elektrozariadení v kalendárnom roku na základe hlásení.

•    K odseku 3

V súlade s týmto znením platí zásada, že výrobca elektrozariadení nemôže na úkor ostatných výrobcov elektrozariadení zabezpečovať kolektívne nakladanie s historickým elektroodpadom z domácností, ale iba nad rozsah svojho podielu na trhu pre každú kategóriu a podkategóriu elektrozariadení v kalendárnom roku. Všetko by malo byť v súlade s povinnosťami výrobcu elektrozariadení.

§ 36

Nakladanie s elektroodpadom,
ktorý nie je elektroodpadom
z domácností

(1) Výrobca elektrozariadení je povinný zabezpečiť na vlastné náklady individuálne nakladanie alebo kolektívne nakladanie s odovzdaným novým elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností [§ 34 ods. 1 písm. e) druhý bod], ak pochádza z elektrozariadení z jeho výroby, predaja, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu uvedených na trh po 13. auguste 2005.

(2) Výrobca elektrozariadení je povinný zabezpečiť na vlastné náklady individuálne nakladanie s historickým elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností, ak takýto elektroodpad pochádza z elektrozariadenia rovnakej kategórie alebo rovnakého funkčného určenia, ako je nahradzujúce elektrozariadenie, a to pri jeho predaji [§ 34 ods. 1 písm. e) druhý bod].

(3) Nakladanie s historickým elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností a nie je uvedený v odseku 2, zabezpečí jeho držiteľ.

(4) Výrobca elektrozariadení a používateľ elektrozariadenia môžu na základe písomnej zmluvy pri predaji elektrozariadenia vzájomne dohodnúť podiel zodpovednosti výrobcu elektrozariadení a držiteľa elektroodpadu z neho pochádzajúceho za nakladanie s elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácnosti inak, ako je ustanovené v odsekoch 1 až 3.

Komentár k § 36

Uvedené ustanovenia sa zaoberá postupmi pri nakladaná s elektroodpadom, ktorý nepochádza z domácností.

•    K odseku 1

Uvedený odsek stanovuje povinnosti výrobcov elektrozariadení pri nakladaní s elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností. Režimy nakladania s týmto elektroodpadom sú definované podľa príslušnosti k výrobcovi elektrozariadení. Výrobca elektrozariadení musí podľa zákona o odpadoch zabezpečiť, aby došlo k individuálnemu nakladaniu alebo kolektívnemu nakladaniu s odovzdaným novým elektroodpadom, ktorý však zároveň nie je považovaný za elektroodpad z domácností. Táto povinnosť je len v réžii tohto výrobcu a zabezpečuje to z vlastných financií. Uvedený elektroodpad musí pochádzať z elektrozariadení z jeho výroby, predaja, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu po 13. auguste 2005.

•    K odseku 2

Uvedené znenie stanovuje povinnosti výrobcov elektrozariadení pri nakladaní s elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností. Režimy nakladania s týmto elektroodpadom sú definované podľa funkčnosti elektrozariadenia. Aj v tomto odseku je stanovené, že túto povinnosť plní z vlastných peňazí. Musí zabezpečiť výhradne individuálny spôsob nakladania s historickým elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností. Týka sa to takého elektroodpadu, ktorý pochádza z elektrozariadenia rovnakej kategórie alebo rovnakého funkčného určenia, ako je nahradzujúce elektrozariadenie pri jeho predaji.

•    K odseku 3

Toto znenie odseku ustanovuje povinnosť výrobcu elektrozariadenia. Režimy nakladania s týmto elektroodpadom sú definované podľa času uvedenia na trh – historický elektroodpad. Platí zásada, držiteľ musí zabezpečiť nakladanie s historickým elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností.

•    K odseku 4

Znenie tohto odseku ustanovuje, že výrobca elektrozariadení a používateľ elektrozariadenia môžu vzájomne dohodnúť podiel zodpovednosti výrobcu elektrozariadení a držiteľa elektroodpadu z neho pochádzajúceho za nakladanie s elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácnosti.

Uvedené je možné na základe písomnej zmluvy pri predaji elektrozariadenia.

§ 37

Povinnosti a práva distribútora
elektrozariadení

(1) Distribútor elektrozariadení je povinný

a) uvádzať pri predaji elektrozariadenia recyklačný poplatok [§ 34 ods. 1 písm. d)], ak bol uvedený výrobcom elektrozariadení pri uvedení elektrozariadenia na trh,

b) informovať na mieste, ktoré je pri predaji elektrozariadení viditeľné a pre verejnosť prístupné, konečných používateľov o možnosti bezplatného spätného zberu elektroodpadu,

c) zabezpečiť na svojich predajných miestach spätný zber elektroodpadu po celú prevádzkovú dobu,

d) zabezpečiť odovzdanie vyzbieraného elektroodpadu v súlade so zmluvou s výrobcom elektrozariadení, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov zabezpečujúcou nakladanie s elektroodpadom na zberné miesto elektroodpadu, alebo spracovateľovi elektroodpadu; na žiadosť výrobcu elektrozariadení vždy zabezpečiť odovzdanie elektroodpadu z domácností pochádzajúceho z výroby, predaja, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu elektrozariadení ním uvedených na trh po 13. auguste 2005 tomuto výrobcovi elektrozariadení alebo ním poverenej organizácii zodpovednosti výrobcov,

e) plniť povinnosti podľa písmen c) a d) tak, aby nedochádzalo k sťaženiu opätovného použitia alebo recyklácie elektroodpadu a bola podporená príprava na opätovné použitie, recyklácia komponentov alebo elektroodpadu ako celku a izolácia nebezpečných látok, a ak je to možné, zabezpečiť oddelenie elektroodpadu vhodného na prípravu na opätovné použitie (§ 40) od ostatného elektroodpadu pred jeho ďalšou prepravou,

f) zabezpečiť spätný zber elektroodpadu v mieste, kde vydáva elektrozariadenia, alebo na mieste, kde má sklad, ak distribuuje elektrozariadenia konečnému používateľovi v rámci zásielkového obchodu vrátane elektronického predaja; ak takýto sklad nemá, tak na mieste dohodnutom s výrobcom elektrozariadení.

(2) Distribútor elektrozariadenia je oprávnený

a) odmietnuť prevzatie elektroodpadu v rámci spätného zberu, ak odovzdávaný elektroodpad neobsahuje základné komponenty elektrozariadenia, z ktorého pochádza, alebo ak z dôvodu kontaminácie predstavuje riziko pre zdravie a bezpečnosť personálu alebo ak obsahuje iný odpad ako elektroodpad; na ďalšie nakladanie s odmietnutým elektroodpadom sa vzťahujú povinnosti držiteľa odpadu podľa tretej časti tohto zákona,

b) uskutočňovať spätný zber elektroodpadu podľa § 32 ods. 23 písm. b) v maloobchodnej predajni alebo v jej bezprostrednej blízkosti, ak jej predajná plocha vyhradená elektrozariadeniam je menej ako 400 m², ak to vyplýva z jeho zmluvného vzťahu s výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov zastupujúcou výrobcov elektrozariadení.

(3) Na distribútora elektrozariadení, ktorý poskytuje priamo konečnému používateľovi elektrozariadenia pochádzajúce od výrobcu elektrozariadení, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, prechádzajú vo vzťahu k týmto elektrozariadeniam a odpadu z nich pochádzajúcemu povinnosti výrobcu elektrozariadení podľa tohto zákona.

Komentár k § 37

Distribútor elektrozariadení je dôležitou súčasťou systému zberu elektroodpadu a má dôležitú funkciu pri informovanosti zákazníkov o spôsobe odovzdania elektroodpadov do systému spätného zberu. Uvedené ustanovenia zákona sa zaoberá povinnosťami a právami tohto distribútora elektrozariadení.

•    K odseku 1

V tomto znení zákon o odpadoch ukladá distribútorovi povinnosť uvádzania recyklačných poplatkov, taktiež povinnosť informovať zákazníkov o možnosti bezplatného spätného zberu a zákon tiež ukladá distribútorovi elektrozariadení zabezpečiť spätný zber elektroodpadu na predajných miestach po celú dobu predaja. Ďalej sú tu definované povinnosti, ktoré sa týkajú vykonávania spätného zberu na báze zmluvy s výrobcom elektrozariadení a plniť povinnosti podľa tejto zmluvy, povinnosť zabezpečiť výkon spätného odberu elektroodpadov takým spôsobom, aby nebol sťažený výkon prípravy na opätovné použitie vyhradených elektroodpadov a takýto elektroodpad oddeliť, a aby nebola sťažená izolácia nebezpečných látok. Tiež je tu uvedená povinnosť zriadenia miesta spätného zberu aj pre internetových predajcov. Distribútor elektrozariadení je povinný uvádzať pri predaji elektrozariadenia recyklačný poplatok, ak bol uvedený výrobcom elektrozariadení pri uvedení elektrozariadenia na trh, informovať na mieste, ktoré je pri predaji elektrozariadení viditeľné a pre verejnosť prístupné, konečných používateľov o možnosti bezplatného spätného zberu elektroodpadu, zabezpečiť na svojich predajných miestach spätný zber elektroodpadu po celú prevádzkovú dobu, zabezpečiť odovzdanie vyzbieraného elektroodpadu v súlade so zmluvou s výrobcom elektrozariadení, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov zabezpečujúcou nakladanie s elektroodpadom na zberné miesto elektroodpadu, alebo spracovateľovi elektroodpadu.

Na žiadosť výrobcu elektrozariadení je potrebné vždy zabezpečiť odovzdanie elektroodpadu z domácností pochádzajúceho z výroby, predaja, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu elektrozariadení ním uvedených na trh po zákonom stanovenom termíne tomuto výrobcovi elektrozariadení alebo ním poverenej organizácii zodpovednosti výrobcov. Ďalšou povinnosťou distribútora je plniť povinnosti takým spôsobom, aby nebol sťažené opätovné použitie alebo recyklácia. Vo všetkých smeroch musí byť dôsledná podporná príprava na opätovné použitie, izolácia nebezpečných látok a oddelenie jednotlivých zložiek elektroodpadu pred prepravou. Poslednou povinnosťou distribútora je zabezpečiť spätný zber elektroodpadu na zákonom určenom mieste. Týka sa to aj zásielkového obchodu a elektronického predaja. V prípade, že nemá uvedené miesto, tak sa to uskutoční na vopred dohodnutom mieste.

•    K odseku 2

Uvedené znenie ustanovuje práva distribútorovi pri preberaní elektroodpadov. Týka sa to spätného zberu. Distribútor by mal možnosť vykonávať spätný zber elektroodpadov z veľmi malých elektrozariadení a zo svetelných zdrojov. Pritom nemusí byť splnená povinnosť kúpy nového elektrozariadenia. Platí to aj v tom prípade, že plocha vyhradená na predaj elektrozariadení je menšia ako 400 m² na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení. Touto možnosťou sa sleduje maximálne priblíženie zberu elektroodpadov občanovi. Právom distribútora elektrozariadenia je odmietnuť prevzatie elektroodpadu v rámci spätného zberu. Uvedené tvrdenie platí v situácii, ak odovzdávaný elektroodpad neobsahuje základné komponenty elektrozariadenia. Čiže toho elektrozariadenia, z ktorého pochádza, alebo ak z dôvodu kontaminácie (nakazenia) predstavuje riziko, či už pre zdravie a bezpečnosť personálu alebo životného prostredia, alebo ak obsahuje iný odpad, ktorý sa nedá považovať za elektroodpad. Na ďalšie nakladanie s odmietnutým elektroodpadom sa vzťahujú povinnosti držiteľa odpadu, ktoré sú uvedené v tretej časti zákona o odpadoch. Ďalším právom distribútora elektroodpadu je zabezpečiť spätný zber. Zároveň musí spätný zber aj uskutočňovať v maloobchodnej predajni alebo v jej tesnej blízkosti. Malo by to byť za predpokladu, ak jej predajná plocha vyhradená elektrozariadeniam je menej ako 400 m². Uvedené sa vyžaduje v tom prípade, ak to vyplýva z jeho zmluvného vzťahu s výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov zastupujúcou výrobcov elektrozariadení.

•    K odseku 3

Podľa znenia tohto odseku distribútor, ktorý poskytuje priamo konečnému užívateľovi elektrozariadenia od výrobcu, ktorý nie je zapísaný v registri výrobcov, preberá vo vzťahu k týmto elektrozariadeniam a k elektroodpadu z nich pochádzajúceho povinnosti výrobcu elektrozariadení podľa nového zákona o odpadoch. Musí byť zapísaný v registri výrobcov.

§ 38

Povinnosti držiteľa elektroodpadu

(1) Držiteľ elektroodpadu z domácností je povinný odovzdať elektroodpad

a) distribútorovi do spätného zberu elektroodpadu,

b) na miesto určené obcou v rámci systému oddeleného zberu elektroodpadu z komunálnych odpadov, ktorý bol zavedený v obci výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov zastupujúcou výrobcov elektrozariadení,

c) osobe oprávnenej na zber elektroodpadu,

d) ak ide o elektroodpad zo svetelných zdrojov a veľmi malý elektroodpad, okrem miest uvedených v písmenách a) až c) aj na zberné miesto elektroodpadu.

(2) Držiteľ elektroodpadu iného ako z domácností je povinný zabezpečiť nakladanie s týmto elektroodpadom, ak

a) výrobca elektrozariadení pri jeho predaji s jeho konečným používateľom písomne dohodol podiel zodpovednosti výrobcu elektrozariadení a držiteľa elektroodpadu z neho pochádzajúceho za nakladanie s týmto elektroodpadom inak než je plná zodpovednosť výrobcu elektrozariadení za toto nakladanie alebo

b) ide o historický elektroodpad uvedený v § 36 ods. 3.

(3) Držiteľ elektroodpadu iného ako z domácností je povinný odovzdať tento elektroodpad iba osobe oprávnenej na zber elektroodpadu. Ak je takýmto držiteľom elektroodpadu osoba uvedená v odseku 2, môže odovzdať tento elektroodpad aj spracovateľovi elektroodpadu.

Komentár k § 38

Aj ďalšie ustanovenie sa zaoberá povinnosťami, ale v tomto prípade povinnosťami držiteľa elektroodpadu.

•    K odseku 1

Tento odsek určuje, kam je držiteľ elektroodpadu z domácností povinný tento elektroodpad odovzdať. Buď ho odovzdá distribútorovi. V tom prípade je to spätný zber. Alebo tento elektroodpad odovzdá na miesto, ktoré určila obec v rámci systému oddeleného zberu elektroodpadu z komunálnych odpadov. Tento zber bol zavedený v obci výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov zastupujúcou výrobcov elektrozariadení, a to podľa toho, či si plní povinnosti sám, teda individuálnym spôsobom alebo prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov, čiže kolektívnym spôsobom, a to na základe uzavretej zmluvy. Držiteľ odpadu, ktorý je elektroodpadom, môže ho odovzdať osobe, ktorá je oprávnená na zber elektroodpadu, alebo odovzdá elektroodpad na zberné miesto alebo na miesta, ktoré sme už uviedli určené pre elektroodpad. Platí to v prípade, ak ide o elektroodpad zo svetelných zdrojov a veľmi malý elektroodpad.

•    K odseku 2

Zákon definuje povinnosti držiteľa elektroodpadu vo vzťahu k inému odpadu ako z domácností. Podľa tohto znenia platí, že držiteľ elektroodpadu iného ako z domácností má zákonnú povinnosť zabezpečiť, ako sa bude nakladať s uvedeným elektroodpadom v rôznych situáciách. V tom prípade, ak výrobca elektrozariadení pri jeho predaji s jeho konečným používateľom písomne dohodol podiel zodpovednosti výrobcu elektrozariadení a držiteľa elektroodpadu z neho pochádzajúceho, za nakladanie s týmto elektroodpadom inak než je plná zodpovednosť výrobcu elektrozariadení za toto nakladanie, alebo ide o historický elektroodpad definovaný zákonom o odpadoch.

•    K odseku 3

Držiteľ odpadu má povinnosť, ktorá sa týka odovzdania elektroodpadu iného ako z domácnosti. Musí ho odovzdať iba takej osobe, ktorá vlastní oprávnenie na jeho zber.

Za určitých podmienok, ktoré sú uvedené v tomto odseku, môže odovzdať tento elektroodpad aj spracovateľovi elektroodpadu.

§ 39

Zber elektroodpadu

(1) Zber elektroodpadu možno vykonávať len oddelene od ostatných druhov odpadov.

(2) Na vykonávanie spätného zberu elektroodpadu distribútorom elektrozariadení a na prevádzkovanie zberného miesta elektroodpadu sa nevyžaduje súhlas podľa § 97 ani registrácia podľa § 98.

(3) Zber elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľov môže vykonávať len ten, kto má uzavretú zmluvu s výrobcom elektrozariadení, ktorý zabezpečuje nakladanie s elektroodpadom individuálne, alebo s organizáciou zodpovednosti výrobcov zastupujúcou výrobcov elektrozariadení, a to v rozsahu tejto zmluvy.

(4) Ten, kto vykonáva zber elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľov, je okrem povinností podľa § 14 a 16 povinný

a) zabezpečiť odovzdanie prevzatého elektroodpadu, ktorý sa zaviazal prevziať na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení, ktorý zabezpečuje nakladanie s elektroodpadom individuálne, alebo s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia, ktorá zabezpečuje združené nakladanie s elektroodpadom, spracovateľovi elektroodpadu; ustanovenie písmena c) nie je týmto dotknuté,

b) zabezpečiť, aby počas zberu a prepravy elektroodpadu boli vytvorené optimálne podmienky a bola podporená príprava na opätovné použitie, recyklácia komponentov alebo elektroodpadu ako celku a izolácia nebezpečných látok,

c) zabezpečiť oddelenie elektroodpadu vhodného na prípravu na opätovné použitie od ostatného elektroodpadu pred jeho ďalšou prepravou a odovzdať ho osobe oprávnenej na výkon prípravy na opätovné použitie elektroodpadu,

d) viesť a uchovávať evidenciu o množstve vyzbieraného elektroodpadu v kilogramoch podľa kategórií; množstvo a kategóriu elektroodpadu z domácností uvádzať samostatne,

e) ohlasovať ustanovené údaje z evidencie podľa písmena d) štvrťročne výrobcovi elektrozariadení alebo organizácii zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia, s ktorými má uzavretú zmluvu.

(5) Výrobca elektrozariadení a organizácia zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia je povinná zabezpečiť, aby vykonávanie zberu elektroodpadu na zbernom mieste elektroodpadu, určenom na základe zmluvy s ňou, bolo v súlade s týmto zákonom.

Komentár k § 39

Zberom elektroodpadu sa zaoberá toto ustanovenie zákona o odpadoch, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2016.

•    K odseku 1 až 3

Podľa tohto ustanovenia platí zásada, že elektroodpad sa môže zbierať len oddelene od ostatných druhov odpadu. Sú na to oprávnené dôvody, ktoré ustanovuje zákon o odpadoch. Na výkon spätného zberu elektroodpadu a na prevádzkovanie zberného miesta elektroodpadu sa nevyžaduje súhlas a ani registrácia podľa zákona o odpadoch. Na vykonávanie zberu elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľov môže vykonávať len ten, kto má uzavretú zmluvu s výrobcom elektrozariadení alebo s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov, ktorý zabezpečuje nakladanie s elektroodpadom individuálnym spôsobom, alebo s organizáciou zodpovednosti výrobcov zastupujúcou výrobcov elektrozariadení, čiže kolektívnym spôsobom, kde vykonáva povinnosti za výrobcu, a to v rozsahu uzavretej zmluvy.

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 v odseku 1 slovo „odpadu“ nahradilo slovom „elektroodpadu“.

•    K odseku 4

Zákonom sú vymedzené povinnosti pri zbere elektrooodpadu pre toho, kto vykonáva zber elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľov. Je tu upravené odovzdanie prevzatého elektroodpadu spracovateľovi elektroodpadu, a to na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcu. Tento výrobca zabezpečuje nakladanie s vyzbieraným elektroodpadom. Taktiež z tohto znenie vyplýva, že je potrebné zabezpečiť, aby sa zber elektroodpadu vykonával takým spôsobom, ktorým sa nesťaží príprava na opätovné použitie a zhodnocovanie elektroodpadu. Taktiež zákon v tomto odseku ustanovuje evidenčnú a ohlasovaciu povinnosť. Podľa odseku 4 platí, že ten, kto vykonáva zber elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľov, má okrem povinností, ktoré sme už uviedli, aj ďalšie povinnosti. To znamená, že musí zabezpečiť odovzdanie prevzatého elektroodpadu. Tento odpad sa zaviazal prevziať. Vyplýva to na základe uzavretej zmluvy s výrobcom elektrozariadení. Tento výrobca elektrozariadení zabezpečuje nakladanie s elektroodpadom individuálnym spôsobom, alebo s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia, ktorá zabezpečuje združené nakladanie s elektroodpadom, spracovateľovi elektroodpadu.

Taktiež musí podľa tohto odseku zabezpečiť, aby počas zberu a prepravy elektroodpadu boli vytvorené optimálne podmienky. Podmienky sa týkajú najmä podpory prípravy na opätovné použitie, recykláciu jednotlivých častí alebo celého celku. Taktiež musí byť zabezpečená dôkladná izolácia nebezpečných látok pochádzajúcich z elektroodpadu. Ten kto vykonáva zber, má aj ďalšie povinnosti. Má povinnosť zabezpečiť oddelenie elektroodpadu, ktorý spĺňa podmienky na vhodnú prípravu na opätovné použitie. Uvedené oddelenie sa týka oddelenia od ostatného elektroodpadu pred jeho ďalšou prepravou. Oddelený elektroodpad musí odovzdať takej osobe, ktorá má oprávnenie na už spomenutý výkon prípravy na opätovné použitie elektroodpadu. Ďalšou povinnosťou toho, kto zberá odpad, je viesť a uchovávať evidenciu, v ktorej sú zapásané dôležité údaje týkajúce sa množstva vyzbieraného elektroodpadu v kilogramoch podľa jednotlivých kategórií. Množstvo elektroodpadu a jednotlivé kategórie je povinný uvádzať samostatne. Povinnosťou toho, kto zberá elektroodpad, je ohlasovať zákonom ustanovené údaje. Tieto údaje pochádzajú z evidencie. Ohlasuje ich v zákonom stanovených intervaloch, to znamená štvrťročne. Tieto informácie podáva výrobcovi elektrozariadení alebo organizácii zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia. Musí mať však s ňou s ňou uzatvorenú zmluvu.

•    K odseku 5

Týmto znením sa stanovuje povinnosť pre výrobcu elektrozariadení a organizácií zodpovednosti výrobcov. Uvedená povinnosť súvisí so zabezpečením výkonu zberu elektroodpadov v súlade so znením zákona o odpadoch. Vykonávanie zberu elektroodpadu musí byť vykonávané na zbernom mieste elektroodpadu. Toto miesto je dohodnuté v zmluve.

§ 40

Príprava na opätovné
použitie elektroodpadu

(1) Zariadenie na výkon prípravy na opätovné použitie elektroodpadu (ďalej len „zariadenie prípravy na opätovné použitie“) je zariadenie prevádzkované fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, v ktorom sa elektroodpad vhodný na prípravu na opätovné použitie, pripravuje na opätovné použitie, vrátane jeho skladovania, triedenia alebo testovania, alebo jeho vytrieďovania od elektroodpadu, ktorý sa nedá opätovne použiť.

(2) Prevádzkovateľ zariadenia prípravy na opätovné použitie je okrem povinností podľa § 14 a 17 povinný

a) prevziať elektroodpad podľa odseku 1 do zariadenia prípravy na opätovné použitie a podrobiť ho uvedenej činnosti,

b) plniť vo vzťahu k elektroodpadu, ktorý prešiel procesom prípravy na opätovné použitie a je ako elektrozariadenie opätovne uvádzané na trh, povinnosti výrobcu elektrozariadení podľa tohto zákona a podmienky elektrickej a environmentálnej bezpečnosti elektrozariadení podľa osobitných predpisov.¹⁵⁾

c) zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek na prípravu na opätovné použitie elektroodpadu.

Komentár k § 40

Prípravou na opätovné použitie elektroodpadu sa zaoberá toto ustanovenie zákona. Pri príprave musí byť dodržaný postup, ktorý je ustanovený týmto právnym predpisom.

•    K odseku 1

Príprava na opätovné použitie elektroodpadu je považovaná v súlade s týmto zákonom za činnosť zhodnocovania. Táto činnosť si vyžaduje presne definovanie podmienok jej výkonu a súčasne aj kritériá tejto prípravy. Treba na začiatku zvážiť, ktorý elektroodpad bude môcť byť podrobený činnosti prípravy na opätovné použitie s prihliadnutím na platnú vnútroštátnu legislatívu a právnu úpravu Európskej únie. Môžeme spomenúť rozhodnutie o elektrickej, magnetickej a environmentálnej bezpečnosti elektrozariadení. Zariadenie na výkon prípravy na opätovné použitie elektroodpadu podľa odseku 1 tohto ustanovenia zákona o odpadoch je zariadenie, ktoré prevádzkuje fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba. V tomto zariadení sa elektroodpad, ktorý je považovaný podľa zákona za vhodný na prípravu na opätovné použitie, pripravuje sa naň za podmienok a postupom, ktorý je stanovený zákonom. Súčasne sa pripravuje aj jeho skladovanie, triedenie a testovania. Zároveň sa tento odpad triedi od takého elektroodpadu, ktorý nie je vhodný na opätovné použitie.

•    K odseku 2

Ustanovením sú vymedzené povinnosti prevádzkovateľa zariadenia, kde sa pripravuje elektroodpad na opätovné použitie v súlade s týmto právnym predpisom. Prevádzkovateľ musí prevziať elektrodpad spôsobom podľa predchádzajúceho odseku. Prevezme ho do zariadenia, v ktorom dochádza k príprave na opätovné použitie. Následne tento elektroodpad podrobí uvedenej činnosti. Prevádzkovateľ má aj ďalšiu povinnosť, ktorú musí plniť vo vzťahu k elektroodpadu, ktorý prešiel procesom prípravy na opätovné použitie. V tom prípade je opätovne toto elektrozariadenie uviesť na náš trh spôsobom podľa tohto zákona. Povinnosti výrobcu elektrozariadení a podmienky elektrickej a environmentálnej bezpečnosti elektrozariadení upravuje zákon o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody. Technickými požiadavkami na výrobok sú požadované charakteristiky výrobku obsiahnuté v technickom predpise alebo v technickej norme, ktorými sú technické špecifikácie, a to úroveň kvality, úžitkové vlastnosti, bezpečnosť, rozmery, názov, pod ktorým sa predáva, značky, skúšanie výrobku a skúšobné metódy, balenie, označovanie výrobku alebo vybavenie štítkom, postupy posudzovania zhody výrobku s právnymi predpismi alebo s technickými normami, výrobné metódy a procesy, ktoré majú vplyv na charakteristiky výrobku.

Novela zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019 v odseku 2 doplnila písmeno c), podľa ktorého prevádzkovateľ zariadenia prípravy na opätovné použitie je okrem povinností podľa § 14 a 17 povinný zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek na prípravu na opätovné použitie elektroodpadu. Doplnením uvedeného ustanovenia sa zabezpečilo prepojenie na § 13 vyhlášky č. 373/2015 Z. z. a § 105 ods. 3 písm. k) zákona.

§ 41

Spracovateľ elektroodpadu

Spracovateľ elektroodpadu je okrem povinností ­po­dľa § 14 a 17 povinný

a) spracovávať elektroodpad v súlade s udeleným súhlasom [§ 97 ods. 1 písm. c)] a udelenou autorizáciou [§ 89 ods. 1 písm. a) bod 4] a dodržiavať požiadavky na spracovanie elektroodpadu,

b) viesť evidenciu a na základe evidencie ohlasovať ustanovené údaje výrobcovi elektrozariadení, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, a organizácii zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia, s ktorými má uzavretú zmluvu, a uchovávať evidenciu vrátane ohlasovaných údajov,

c) viesť prevádzkovú dokumentáciu o spracovaní elektroodpadu a uchovávať ju v písomnej forme alebo elektronickej forme najmenej päť rokov,

d) zverejniť podmienky, za ktorých preberá elektroodpad na spracovanie,

e) plniť povinnosti pôvodcu odpadu vo vzťahu k ním produkovaným odpadom,

f) voliť pri výstavbe zariadenia na spracovanie elektroodpadu alebo jeho modernizácii najlepšie dostupné techniky s prihliadnutím na primeranosť výdavkov na ich obstaranie a prevádzku,

g) uvádzať do prevádzky a prevádzkovať stroje a technológiu zariadenia na spracovanie elektroodpadu v súlade s platnou dokumentáciou, s podmienkami určenými v udelenom súhlase a v udelenej autorizácii,

h) zabezpečiť spracovanie všetkého elektroodpadu, ktorý sa zaviazal spracovať na základe zmluvného vzťahu s výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia,

  i) spracovať kompletne elektroodpad uvedený v písmene h) vrátane zabezpečenia opätovného použitia častí elektroodpadu vhodných na prípravu na opätovné použitie, zhodnotenia odpadov zo spracovania elektroodpadu najmä recykláciou a zneškodnenia nevyužiteľných zvyškov,

  j) nakladať s elektroodpadom tak, aby bol predovšetkým zbavený látok nebezpečných pre životné ­pro­stredie, prednostne odobrať z elektroodpadu všetky kvapaliny a komponenty, vykonať ďalšie opatrenia na zníženie negatívnych vplyvov na životné prostredie a to spôsobom ustanoveným vykonávacím predpisom [§ 105 ods. 3 písm. k)],

k) skladovať a zaobchádzať s elektroodpadom pred jeho spracovaním a počas jeho spracovania v súlade s technickými požiadavkami ustanovenými vykonávacím predpisom [§ 105 ods. 3 písm. k)],

  l) prednostne odobrať z elektroodpadu použité batérie a akumulátory, ak sú jeho súčasťou, a zabezpečiť ich odovzdanie spracovateľovi určenému v zmluve podľa písmena h),

m) ohlasovať štvrťročne koordinačnému centru pre prúd použitých batérií a akumulátorov množstvo odobratých použitých batérií a akumulátorov podľa písmena l), ich členenie na typy podľa § 42 ods. 3 a názov spracovateľa použitých batérií a akumulátorov, ktorým ich odovzdal, a to do 20 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka a bez nároku na odplatu,

n) ohlasovať štvrťročne koordinačnému centru pre prúd elektroodpadov množstvo a kategóriu elektroodpadu iného ako z domácností odobratého od jeho držiteľa v súlade s § 38 ods. 3 do 20 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka a bez nároku na odplatu.

Komentár k § 41

V tomto ustanovení zákona o odpadoch je definovaný spracovateľ elektroodpadu. Upravuje sa postavenie a povinnosti spracovateľa elektroodpadov.

V písmene b) sa vypustili slová „orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva,“ po novele zákona č. 292/2017 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2018. Zmenou tohto ustanovenia sa znížila administratívna záťaž spracovateľov elektroodpadu. Zrušilo sa podávanie ohlásení na ministerstvo, zostalo podávanie ohlásení na výrobcu a príslušnú OZV.

V znení bola upravená evidenčná a ohlasovacia povinnosť, povinnosť zverejniť podmienky prevzatia elektroodpadov na spracovanie. Spracovateľ elektroodpadu je povinný plniť povinnosti vo vzťahu k produkovaným odpadom. Taktiež sú definované technické podmienky, ktoré musí splniť spracovateľ pri výstavbe zariadenia a voľbe technologických zariadení. Okrem toho sa upravujú postupy pri spracovaní elektroodpadu a plnení podmienok zmluvy s výrobcami elektrozariadení alebo organizáciami zodpovednosti výrobcov. Spracovateľ elektroodpadu musí prednostne odobrať použité batérie a akumulátory, ak sú tieto súčasťou zozbieraného elektroodpadu a zabezpečiť ich odovzdanie spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov, ktorý spĺňa ustanovenia toho zákona. Spracovateľ elektroodpadu je vo vzťahu k odobratým použitým batériám a akumulátorom povinný ohlasovať koordinačnému centru množstvá odobratých použitých batérií a akumulátorov v členení podľa tohto zákona s uvedením spracovateľa, ktorému boli tieto odobraté použité batérie a akumulátory odovzdané. Spracovateľ elektroodpadu je povinný spracovávať elektroodpad v súlade s udeleným súhlasom a autorizáciou a dodržiavať požiadavky na spracovanie elektroodpadu, musí viesť evidenciu a na základe evidencie ohlasovať ustanovené údaje výrobcovi elektrozariadení, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálnym spôsobom a organizácii zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia, s ktorými má uzavretú zmluvu. Tiež musí uchovávať evidenciu vrátane ohlasovaných údajov, viesť prevádzkovú dokumentáciu o spracovaní elektroodpadu a uchovávať ju v písomnej forme alebo elektronickej forme v zákonom stanovenej dobe, ktorá predstavuje minimálne 5 rokov. Tiež musí na účely zákona o odpadoch zverejniť podmienky, za ktorých preberá elektroodpad na spracovanie, musí plniť povinnosti pôvodcu odpadu vo vzťahu k ním produkovaným odpadom, voliť pri výstavbe zariadenia na spracovanie elektroodpadu alebo jeho modernizácii najlepšie dostupné techniky s prihliadnutím na primeranosť výdavkov na ich obstaranie a prevádzku. Tiež musí uvádzať do prevádzky a prevádzkovať stroje a technológiu zariadenia na spracovanie elektroodpadu v súlade s platnou dokumentáciou, s podmienkami určenými v udelenom súhlase a v udelenej autorizácii, zabezpečiť spracovanie všetkého elektroodpadu, ktorý sa zaviazal spracovať na základe zmluvného vzťahu s výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia, spracovať kompletne elektroodpad vrátane zabezpečenia opätovného použitia častí elektroodpadu vhodných na prípravu na opätovné použitie, zhodnotenia odpadov zo spracovania elektroodpadu najmä recykláciou a zneškodnenia nevyužiteľných zvyškov. Ďalšou povinnosťou je nakladať s elektroodpadom takým spôsobom, aby bol predovšetkým zbavený látok nebezpečných pre životné prostredie, prednostne odobrať z elektroodpadu všetky kvapaliny a komponenty a vykonať ďalšie opatrenia na zníženie negatívnych vplyvov na životné prostredie.

Povinnosťou spracovateľa odpadov je skladovať a zaobchádzať s elektroodpadom pred jeho spracovaním a počas jeho spracovania v súlade s technickými požiadavkami, prednostne odobrať z elektroodpadu použité batérie a akumulátory, ak sú jeho súčasťou a zabezpečiť ich odovzdanie spracovateľovi určenému v zmluve. Spracovateľ musí ohlasovať štvrťročne koordinačnému centru pre prúd použitých batérií a akumulátorov množstvo odobratých použitých batérií a akumulátorov, ich členenie na typy a názov spracovateľa použitých batérií a akumulátorov, ktorým ich odovzdal, v stanovenej lehote, to znamená do 20 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka a bez nároku na odplatu. Poslednou povinnosťou spracovateľa elektroodpadov je ohlasovať každý štvrťrok koordinačnému centru pre prúd elektroodpadov množstvo a kategóriu elektroodpadu iného ako z domácností odobratého od jeho držiteľa do 20 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka a bez nároku na odplatu.

Novelou zákona č. 312/2018 Z. z. účinnou od 1. 1. 2019 sa v písmene j) a v písmene k) pripojili slová: „a to spôsobom ustanoveným vykonávacím predpisom [§ 105 ods. 3 písm. k)]“, čím sa doplnili odkazy na splnomocňovacie ustanovenia z dôvodu odstránenia nedostatočnej transpozície smernice EP a Rady 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení.

Tretí oddiel

Batérie a akumulátory

Komentár k tretiemu oddielu

Tretí oddiel, ktorý obsahuje ustanovenia zaoberajúce sa batériami a akumulátormi na účely zákona o odpadoch, patrí do štvrtej časti zákona o odpadoch. Do tohto oddielu zaradzujeme ustanovenia § 42 až ustanovenia § 51a. Tieto ustanovenia vymedzujú základné ustanovenia k batériám a akumulátorom, zákaz činností, ktoré sa týkajú batérii akumulátorov, osobitné ustanovenia o plnení vyhradených povinností, povinností výrobcov batérií a akumulátorov, výrobcu prenosných batérií a akumulátorov, výrobcu automobilových batérií a akumulátorov a priemyselných batérií a akumulátor, distribútorov batérií a akumulátorov, držiteľa použitých batérií a akumulátorov, ďalej vymedzujú zber použitých batérií a akumulátorov a spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov.

§ 42

Základné ustanovenia

(1) Tento oddiel sa vzťahuje na všetky batérie a akumulátory uvádzané na trh bez ohľadu na ich tvar, objem, hmotnosť, materiálové zloženie alebo použitie bez toho, aby bola dotknutá právna úprava starých vozidiel a elektroodpadu. Tento oddiel zákona sa nevzťahuje na nakladanie s batériami a akumulátormi použitými v zariadeniach, ktoré sú spojené s ochranou dôležitých záujmov týkajúcich sa bezpečnosti Slovenskej republiky, v zbraniach, munícii a vojenskom materiáli, okrem výrobkov, ktoré nie sú osobitne určené na vojenské účely, a v zariadeniach určených na vyslanie do vesmíru a na nakladanie s odpadom z týchto batérií a akumulátorov.

(2) Ak v tomto oddiele nie je ustanovené inak, vzťahujú sa všeobecné ustanovenia tohto zákona na batérie a akumulátory podľa odseku 1, na spracovanie ­po­užitých batérií a akumulátorov, na nakladanie s použitými batériami a akumulátormi a na nakladanie s odpadmi zo spracovania použitých batérií a akumulátorov.

(3) Batéria alebo akumulátor je zdroj elektrickej energie vyrobenej priamou premenou chemickej energie, pozostávajúci z jedného alebo viacerých primárnych nedobíjateľných článkov alebo z jedného alebo viacerých sekundárnych dobíjateľných článkov. Batérie a akumulátory sa členia na

a) prenosné,

b) automobilové,

c) priemyselné.

(4) Vyhradeným výrobkom, ak ide o batérie a akumulátory, sa na účely tohto zákona rozumie každý jednotlivý typ batérií a akumulátorov v členení podľa odseku 3.

(5) Sada batérií je súbor batérií alebo akumulátorov navzájom prepojených alebo uzavretých vo vonkajšom obale tak, aby tvorili jeden celok, ktorý nie je určený na rozoberanie konečným používateľom.

(6) Použitá batéria alebo akumulátor je batéria alebo akumulátor, ktoré sú odpadom podľa § 2 ods. 1.

(7) Prenosná batéria alebo akumulátor je batéria, gombíkový článok, sada batérií alebo akumulátor, ktoré

a) sú hermeticky uzavreté,

b) môžu sa ručne prenášať,

c) nie sú priemyselnou batériou alebo akumulátorom ani automobilovou batériou alebo akumulátorom.

(8) Gombíkový článok je malá okrúhla prenosná batéria alebo akumulátor s priemerom väčším ako ich výška, ktoré sa používajú na osobitné účely, najmä v prístrojoch pre nepočujúcich, hodinách, malých prenosných zariadeniach a záložných zdrojoch.

(9) Automobilová batéria alebo akumulátor je batéria alebo akumulátor, ktoré sa používajú pre štartér, osvetlenie alebo spúšťanie motora vozidla⁶⁹⁾ a jeho osvetlenie.

(10) Priemyselná batéria alebo akumulátor je batéria alebo akumulátor, ktoré sú určené výhradne na priemyselné alebo profesionálne použitie alebo sú použité v dopravnom prostriedku poháňanom elektrickou energiou.

(11) Spracovanie použitých batérií a akumulátorov znamená akúkoľvek činnosť vykonávanú na použitých batériách a akumulátoroch po tom, ako boli odovzdané do zariadenia na triedenie, prípravu na recykláciu alebo prípravu na zneškodnenie.

(12) Recyklácia použitých batérií a akumulátorov je opätovné spracovanie odpadových materiálov vo výrobnom procese na ich pôvodný účel alebo na iné účely okrem spätného získavania energie.

(13) Spracovateľ použitých batérií a akumulátorov je podnikateľ, ktorému bola udelená autorizácia na spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov.

(14) Výrobca batérií a akumulátorov je osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti bez ohľadu na použitú techniku predaja, vrátane predaja na základe zmluvy uzatváranej na diaľku,⁷⁰⁾ uvádza prvýkrát na trh batérie alebo akumulátory vyrobené na území Slovenskej republiky alebo získané zo zahraničia vrátane batérií a akumulátorov začlenených do prístrojov alebo motorových vozidiel.

(15) Distribútor batérií a akumulátorov je osoba, ktorá poskytuje batérie a akumulátory v rámci svojej podnikateľskej činnosti konečnému používateľovi.

(16) Uvedenie batérií a akumulátorov na trh je dodávanie alebo sprístupnenie batérií a akumulátorov inej osobe, za úhradu alebo bezplatne v Slovenskej republike.

(17) Prístroj je elektrozariadenie, ktoré je úplne alebo čiastočne napájané z batérií alebo akumulátorov alebo tak môže byť napájané.

(18) Bezšnúrový elektrický nástroj je ručný prístroj napájaný z batérie alebo akumulátora a určený na údržbu, výstavbu alebo záhradnícke činnosti.

(19) Hospodársky subjekt je výrobca batérií a akumulátorov, distribútor batérií a akumulátorov, prevádzkovateľ zberného miesta použitých prenosných batérií a akumulátorov, podnikateľ, ktorý je oprávnený vykonávať zber použitých batérií a akumulátorov, a spracovateľ použitých batérií a akumulátorov.

(20) Trhový podiel výrobcu batérií a akumulátorov pre príslušný kalendárny rok je podiel množstva batérií a akumulátorov ním uvedených na trh Slovenskej republiky v predchádzajúcom kalendárnom roku a celkového množstva batérií a akumulátorov uvedených na trh Slovenskej republiky v predchádzajúcom kalendárnom roku. Trhový podiel výrobcu batérií a akumulátorov sa vypočítava samostatne pre jednotlivý typ batérií a akumulátorov podľa členenia uvedeného v odseku 3.

(21) Miera zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na území Slovenskej republiky je percentuálny podiel na zbere pre daný kalendárny rok vypočítaný tak, že sa celková hmotnosť použitých prenosných batérií a akumulátorov zozbieraných v danom kalendárnom roku vydelí priemernou hmotnosťou prenosných batérií a akumulátorov, ktoré výrobcovia batérií a akumulátorov priamo predali konečným používateľom alebo dodali distribútorom batérií a akumulátorov počas daného kalendárneho roka a počas dvoch predchádzajúcich kalendárnych rokov. Do miery zberu sa započítavajú aj prenosné batérie a akumulátory, ktoré sú uvádzané na trh ako súčasť prístrojov.

(22) Zberné miesto použitých prenosných batérií a akumulátorov je miesto určené na základe zmluvy s výrobcom batérií a akumulátorov, treťou osobou alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov pre batérie a akumulátory, zriadené na dostupnom mieste, v blízkosti konečného používateľa, kde môže konečný používateľ bezplatne odovzdať použité prenosné batérie a akumulátory do nádoby určenej na tento účel; zberným miestom nie je miesto, kde sa vykonáva spätný zber.

(23) Spätný zber použitých batérií a akumulátorov je bezplatný zber použitých prenosných batérií a akumulátorov od ich držiteľa a použitých automobilových batérií z motorových vozidiel nevyužívaných na komerčné účely vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorý vykonáva distribútor týchto batérií a akumulátorov bez viazania tohto zberu na kúpu novej batérie alebo akumulátora alebo iného tovaru.

Komentár k § 42

Uvedené ustanovenie vymedzuje základné ustanovenia, ktoré sa týkajú batérií a akumulátorov. Znenia tohto ustanovenia sú čiastočne prebraté zo starého zákona o odpadoch, pričom došlo aj k prebratiu smernice o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch. Aj v tomto prípade sa zaviedla rozšírená zodpovednosť výrobcu oproti predcádzajúcemu právnemu stavu. Uvedené ustanovenie sa v niektorých smeroch doplnilo a legislatívne zmenilo.

•    K odseku 1

Zákon v ustanovení vymedzuje pôsobnosť tejto časti zákona vo vzťahu k batériám a akumulátorom. Akumulátory sa dajú použiť aj na uloženie elektrickej energie, sú potrebné pri prerušení dodávky zo siete, napríklad v záložných zdrojoch alebo ako zdroj elektriny v stojacom automobile. Akumulátor je sekundárny elektrochemický článok. Na dosiahnutie vyššieho napätia sa články spájajú sériovo do batérií, celkové napätie sa získa ako súčet napätí jednotlivých článkov v batérii. Napríklad plochá batéria obsahuje 3 suché články, 9V batéria obsahuje 6 suchých alebo alkalických článkov, automobilový akumulátor obsahuje 6 akumulátorových článkov. Ustanovenia v tomto treťom oddiele sa vzťahujú na všetky batérie a akumulátory. Ide o tie, ktoré sa uvádzajú na trh bez ohľadu na ich tvar, objem, hmotnosť, materiálové zloženie alebo použitie. Zároveň nemôže dotknutá právna úprava starých vozidiel a elektroodpadu. Elektroodpad sú všetky elektrozariadenia, ktoré sú pre spotrebiteľov nepotrebné a rozhodnú sa ich zbaviť: chladničky, mrazničky, sporáky, TV prijímače, práčky, výpočtová technika... Naopak táto časť zákona sa nevzťahuje na nakladanie s batériami a akumulátormi, ktoré sú využívané v určitých vymedzených v zariadeniach. Ide o také druhy zariadení, ktoré sú spojené s ochranou dôležitých záujmov, bezpečnosti Slovenskej republiky, v zbraniach, munícii a vojenskom materiáli. Nepatria sem výrobky, ktoré nie sú osobitným spôsobom určené na vojenské účely, na vyslanie do vesmíru a na nakladanie s odpadom z týchto batérií a akumulátorov.

•    K odseku 2

Všeobecné ustanovenia zákona o odpadoch sa vzťahujú na tie batérie a akumulátory, ktoré sme uviedli v predchádzajúcom odseku, na spracovanie použitých batérií a akumulátorov, na nakladanie s použitými batériami a akumulátormi a na nakladanie s odpadmi zo spracovania použitých batérií a akumulátorov.

•    K odseku 3

Zákon o odpadoch člení batérií podľa druhu na prenosné, automobilové a priemyselné batérie a akumulátory. Keďže ide o základné druhové členenie batérií a akumulátorov uvádza sa v celom zákone iba odvolávka na toto ustanovenie. Uvedený odsek prináša priamu definíciu batérie alebo akumulátora. Zákon o odpadoch definuje batériu alebo akumulátor ako zdroj elektrickej energie, ktorá je vyrobená priamou premenou chemickej energie. Uvedený zdroj pozostáva z jedného alebo viacerých primárnych nedobíjateľných článkov alebo z jedného alebo viacerých sekundárnych dobíjateľných článkov. Podľa druhu ich delíme na prenosné, automobilové a priemyselné.

•    K odseku 4

V ustanovení je definovaný vyhradený výrobok v súvislosti s batériami a akumulátormi. Teda vyhradeným výrobkom je každý jednotlivý typ batérií a akumulátorov v členení podľa druhu, ktoré sme uviedli v predchádzajúcom odseku. Týmto znením sa umožňuje v kontexte na vznik organizácie zodpovedností výrobcov pre batérie a akumulátory jej vznik pre jednotlivé typy batérií zvlášť.

•    K odseku 5

Znenie sa prebralo zo smernice o batériách, pričom predmetné znenie spojenie alebo nepoužíva. V tomto odseku je definovaný pojem sada batérii, čo znamená, že je to súbor batérií alebo akumulátorov. Tieto sú navzájom prepojené alebo uzatvorené vo vonkajšom obale. Z toho vyplýva, že tvoria jeden celok, ktorý nie je určený na rozoberanie konečným používateľom na jednotlivé diely.

•    K odseku 6

Aj toto znenie bolo prebraté zo smernice o batériách. Použitá batéria alebo akumulátor sú považované za odpad definovaný v tomto zákone. Tento odpad je hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je povinný sa jej zbaviť.

•    K odseku 7

Znenie je prebraté zo smernice o batériách. Príklady prenosných batérií a akumulátorov podľa bodu 10 preambuly smernice o batériách uvádzajú, že ide o všetky hermeticky uzavreté batérie a akumulátory, ktoré by priemerný človek mohol bez ťažkostí niesť v ruke, a ktoré nie sú ani automobilové batérie alebo akumulátory ani priemyselné batérie alebo akumulátory a zahŕňajú jednočlánkové batérie (ako napríklad, AA a AAA batérie) a batérie a akumulátory používané spotrebiteľmi alebo odborníkmi v mobilných telefónoch, prenosných počítačoch, bezdrôtových elektrických nástrojoch, hračkách a prístrojoch v domácnostiach, napríklad v elektrických zubných kefkách, holiacich strojčekoch a ručných vysávačoch (vrátane podobných zariadení, ktoré sa používajú v školách, obchodoch, reštauráciách, letiskách, kanceláriách alebo nemocniciach) a každá batéria alebo akumulátor, ktorý zákazník môže použiť na bežné použitie v domácnosti. Tento odsek považuje prenosnú batériu alebo akumulátor za batériu, gombíkový článok, sadu batérií alebo akumulátor, ktoré sú hermeticky uzavreté, je možné ich ručne prenášať a nie sú priemyselnou batériou alebo akumulátorom ani automobilovou batériou alebo akumulátorom.

•    K odseku 8

Ustanovenie definuje gombíkový článok, pričom tento termín bol prebratý zo smernice o batériách. Tento gombíkový článok je malá okrúhla prenosná batéria alebo akumulátor, ktorého priemer je väčší ako ich výška. Používa sa na osobitné účely. Využíva sa v prístrojoch pre nepočujúcich, hodinách, malých prenosných zariadeniach a záložných zdrojoch. Záložný zdroj je systém, ktorý zahŕňa generátor, palivové články alebo batérie a ďalšie elektrické prístroje, ktoré v prípade výpadku elektrickej energie v sieti rýchlo zabezpečia jej obnovenie a krátkodobú dodávku. V domácnostiach a kanceláriách sa používajú ako záložné zdroje UPS (Uninterruptible Power Supply) systémy pracujúce so striedavým prúdom na vstupe aj výstupe. V nemocniciach, vedeckých laboratóriách, v dátových centrách a telekomunikačných zariadeniach sa používajú najmä záložné zdroje na výstupe s jednosmerným prúdom. V elektrárňach sa používajú čisto mechanické záložné zdroje pracujúce na princípe zotrvačníka.

•    K odseku 9

Zákonom je definovaný pojem automobilová batéria alebo akumulátor, pričom tiež ide o prebratie definície zo smernice o batériách. V definícii je odkaz na definíciu motorového vozidla podľa zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Automobilová batéria alebo akumulátor je definovaná ako batéria alebo akumulátor, ktoré sa používajú pre štartér, osvetlenie alebo spúšťanie motora vozidla a jeho osvetlenie. Vozidlom podľa zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov je motorové vozidlo alebo nemotorové vozidlo navrhnuté a vyrobené na prevádzku v cestnej premávke. Vozidlom je aj zvláštne vozidlo podľa § 3 ods. 3 zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zvláštnym vozidlom je motorové vozidlo alebo nemotorové vozidlo navrhnuté a vyrobené na iné účely ako na prevádzku v cestnej premávke, ktoré po splnení ustanovených podmienok možno prevádzkovať v cestnej premávke.

Novela zákona č. 106/2018 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 20. 5. 2018, zmenila znenie odkazu pod čiarok k poznámke 69) s odkazom na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

•    K odseku 10

Uvedené znenie vymedzuje definíciu priemyselná batéria alebo akumulátor. Znenie je prebraté taktiež zo smernice o batériách. Príklady priemyselných batérií a akumulátorov smernice o batériách zahŕňajú batérie a akumulátory používané ako núdzový alebo záložný zdroj energie v nemocniciach, na letiskách alebo v kanceláriách, batérie a akumulátory používané vo vlakoch alebo lietadlách a batérie a akumulátory používané na ropných plošinách na mori alebo v majákoch. Príklady tiež zahŕňajú batérie a akumulátory určené výhradne pre prenosné platobné terminály v obchodoch a reštauráciách, čítačky čiarových kódov v obchodoch, profesionálne video zariadenie pre TV kanály a profesionálne štúdiá, lampy baníkov a potápacie lampy pripevnené k profesionálnym baníckym a potápačským helmám, záložné batérie a akumulátory pre elektrické dvere, aby sa zabránilo zablokovaniu alebo privretiu ľudí, batérie a akumulátory používané v prístrojovom alebo rôznom meracom vybavení a batérie a akumulátory používané v súvislosti so solárnymi panelmi, fotoelektrickými a inými aplikáciami obnoviteľnej energie. Priemyselné batérie a akumulátory tiež zahŕňajú batérie a akumulátory používané v elektrických vozidlách, ako napríklad elektrických automobiloch, invalidných vozíkoch, bicykloch, letiskových vozidlách a automatických transportných vozidlách. Okrem tohto neúplného zoznamu príkladov by sa za priemyselnú batériu alebo akumulátor mala považovať každá batéria alebo akumulátor, ktorý nie je hermeticky uzavretý a ktorý nie je automobilový. Priemyselná batéria alebo akumulátor je teda považovaná za batériu alebo akumulátor, ktoré sú určené výhradne na priemyselné alebo profesionálne použitie alebo sú použité v dopravnom prostriedku poháňanom elektrickou energiou, čiže elektromobil.

•    K odseku 11

Uvedené ustanovenie definuje spracovanie použitých batérii a akumulátorov. Znenie bolo prebraté z definície spracovania použitých batérií a akumulátorov zo smernice o batériách. Ako jedna z činností spracovania uvádza aj činnosť prípravy na recykláciu, ktorá znamená spracovanie použitých batérií a akumulátorov pred akýmkoľvek procesom recyklácie a zahŕňa okrem iného skladovanie, manipuláciu, demontáž sady batérií alebo oddelenie frakcií, ktoré nie sú súčasťou samotnej batérie alebo akumulátora. Spracovanie použitých batérií a akumulátorov je definované ako akákoľvek činnosť vykonávanú na použitých batériách a akumulátoroch. Platí to potom, ako boli odovzdané tieto batérie a akumulátory do zariadenia, ktoré je určené na triedenie, prípravu na recykláciu alebo prípravu na zneškodnenie použitých batérii a akumulátorov.

•    K odseku 12

V tomto znení zákon o odpadoch definuje recykláciu použitých batérií a akumulátorov, pričom bola definícia prebratá zo smernice o batériách. Uvedené recyklovanie znamená opätovné spracovanie odpadových materiálov vo výrobnom procese na ich pôvodný účel alebo na iné účely. Pričom uvedené opätovné spracovanie nie je využívané na spätné získavanie energie.

•    K odseku 13

Uvedená definícia, v ktorej zákon definuje spracovateľa použitých batérii a akumulátorov, vymedzuje osoby, ktoré vykonávajú spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov. Tieto činnosti podliehajú udeleniu autorizácie. Autorizácia udelená na činnosť spracovania a recyklácie použitých batérií a akumulátorov sa udeľuje na celý systém spracovania a recyklácie. Žiadateľ o autorizáciu musí preukázať zmluvné zabezpečenie jednotlivých činností až po koncové zariadenie. V tomto koncovom zariadení sa uskutoční konečná recyklácia a výstupom z takéhoto zariadenia bude finálny výrobok. Uvedené činnosti spracovania a recyklácie môžu byť vykonávané u jedného subjektu alebo u viacerých subjektov. Spracovateľ použitých batérií a akumulátorov je podnikateľ, ktorému bola udelená autorizácia na spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov.

•    K odseku 14

Definícia zo smernice o batériách určuje, kedy je osoba, podnikateľ považovaná za výrobcu batérií a akumulátorov. Dôležitou skutočnosťou je, že za výrobcu batérií a akumulátorov sa považuje aj ten, kto uvádza na trh batérie a akumulátory začlenené v prístrojoch alebo motorových vozidlách.

Výrobca batérií a akumulátorov v rámci svojej podnikateľskej činnosti uvádza prvýkrát na trh batérie alebo akumulátory, ktoré boli vyrobené na našom území alebo boli získané zo zahraničia. Týka sa to aj batérií a akumulátorov, ktoré sú začlenené do prístrojov alebo motorových vozidiel. V tomto prípade sa neberie ohľad na použitú techniku predaja. Patrí sem aj predaj na základe zmluvy uzatváranej na diaľku, ktorá je definovaná v zákone o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho.

Tento zákon je nový, platný od roku 2014. Zmluvou uzavretou na diaľku sa na účely zákona rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom dohodnutá a uzavretá výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, najmä využitím webového sídla, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu.

•    K odseku 15

Definícia distribútora batérii alebo akumulátorov bola prebratá zo smernice o batériách. Je to osoba, ktorá poskytuje batérie a akumulátory v medziach zákona o odpadoch v rámci svojej podnikateľskej činnosti konečnému používateľovi.

•    K odseku 16

Znenie bolo prebraté zo smernice o batériách, pričom došlo k menšiemu doplneniu do nového zákona o odpadoch. Tento odsek vymedzuje definíciu uvedenia batérii a akumulátorov na trh. Toto sa nevzťahuje na batérie a akumulátory, ktoré boli preukázateľne vyčlenené z pôsobnosti zákona o odpadoch. Týka sa to vyvezených batérii a akumulátorov.

Uvedenie na trh sa zároveň nepovažuje ani za odovzdanie batérií a akumulátorov vyrobených pod určitou značkou prípadne na základe požiadavky zadávateľa. Je to možné v prípade, ak sú odovzdané zadávateľovi, aby ich on uviedol na trh.

Uvedenie batérií a akumulátorov na trh je dodávanie alebo sprístupnenie batérií a akumulátorov inej osobe. Uvedenie je vykonávané buď za úhradu alebo bezplatne na našom území.

•    K odseku 17

Definícia prístroja sa v tomto odseku prebrala zo smernice o batériách. Uvedená definícia obsahuje odkaz na pojem elektrozariadenia. Tento pojem je definovaný v samostatnej časti zákona o odpadoch. Podľa tohto odseku je teda prístroj určité elektrozariadenie. Toto elektrozariadenie môže byť napájané buď úplne alebo čiastočne z batérií alebo akumulátorov. Elektrozariadenia sú zariadenia, ktoré na svoju činnosť potrebujú elektrický prúd alebo elektromagnetické pole a zariadenia na výrobu, prenos a meranie takéhoto prúdu a poľa, ktoré spadajú do kategórií elektrozariadení

•    K odseku 18

Ustanovenie obsahuje definíciu bezšnúrového elektrického nástroja. Aj tento pojem a jeho definícia bola prebratá zo smernice o batériách. Podľa tejto smernice o batériách sú príkladmi bezšnúrových elektrických nástrojov nástroje, ktoré spotrebitelia a odborníci používajú na otáčanie, drvenie, brúsenie, obrusovanie, rezanie, strihanie, vŕtanie, robenie otvorov, dierovanie, kovanie, nitovanie, skrutkovanie, leštenie alebo podobné opracovanie dreva, kovu a iných materiálov rovnako ako na kosenie, rezanie a ostatné záhradnícke činnosti.

Tento pojem vymedzuje podľa tohto odseku zákon o odpadoch ako ručný prístroj, ktorý musí byť napájaný z batérie alebo akumulátora a je určený na údržbu, výstavbu alebo záhradnícke činnosti, ktoré sme uviedli vyššie.

•    K odseku 19

Znenie bolo tiež prebraté zo smernice o batériách. Vymedzuje pojem hospodársky subjekt, pričom v ďalšom texte zákona sa s uvedeným pojmom už nestretnete. Hospodárskym subjektom je výrobca batérií a akumulátorov, distribútor batérií a akumulátorov, prevádzkovateľ zberného miesta použitých prenosných batérií a akumulátorov, podnikateľ, ktorý je oprávnený vykonávať zber použitých batérií a akumulátorov a spracovateľ použitých batérií a akumulátorov. To znamená, že hospodársky subjekt vykonáva všetky uvedené činnosti.

•    K odseku 20

Ustanovenie sa zaoberá vymedzením definície trhového podielu, ktorý sa týka výrobcu batérii a akumulátorov. Pre príslušný kalendárny rok je definovaný trhový podiel ako podiel množstva batérií a akumulátorov, ktoré výrobca uviedol na trh Slovenskej republiky v predchádzajúcom kalendárnom roku. Uvedený trhový podiel je z celkového množstva batérií a akumulátorov, ktorý bol uvedený na trh Slovenskej republiky v predchádzajúcom kalendárnom roku. Trhový podiel výrobcu batérií a akumulátorov sa vypočítava samostatne pre jednotlivý typ batérií a akumulátorov. Tento výpočet sa týka batérii a akumulátorov, podľa členenia v odseku 3 tohto ustanovenia. Podiel individuálnych firemných parametrov (napríklad obrat, zisk alebo aktíva) na zodpovedajúcich parametroch celého odvetvia (trhu).

•    K odseku 21

Uvedené znenie vymedzuje mieru zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na území Slovenskej republiky. Aj táto definícia je prebratá zo smernice o batériách. Ide v ňom o zmenu pojmu miera zberu. Podľa tohto odseku do zberového podielu sa započítavajú aj použité prenosné batérie a akumulátory, ktoré sú uvádzané na trh ako zabudované batérie a akumulátory v elektrických a elektronických zariadeniach. Miera zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na našom území je považovaná za percentuálny podiel na zbere pre konkrétny kalendárny rok. Uvedený percentuálny podiel sa vypočíta takým spôsobom, že sa celková hmotnosť použitých prenosných batérií a akumulátorov, ktoré boli vyzbierané v určitom kalendárnom roku, vydelí priemernou hmotnosťou týchto prenosných batérií a akumulátorov, ktoré boli priamo predané konečným používateľom. Platí to aj v prípade, ak boli dodané distribútorom batérií a akumulátorov v určitom kalendárnom roku a počas dvoch predchádzajúcich kalendárnych rokov. Taktiež sa tam započítavajú aj prenosné batérie a akumulátory, ktoré sú súčasťou prístrojov.

•    K odseku 22

Obsahom ustanovenia je definícia zberného miesta. Bolo potrebné jasne vymedziť priestor, kde môže konečný používateľ odovzdať použité prenosné batérie a akumulátory. Nakoľko finančná zodpovednosť za celý systém zberu, spracovania a recyklácie použitých prenosných batérií a akumulátorov sa v rámci rozšírenej zodpovednosti prenáša na výrobcu batérií a akumulátorov, je potrebné túto skutočnosť preniesť aj do definície zberného miesta tak, že ide o miesto určené na základe uzatvorenej zmluvy s výrobcom prenosných batérií a akumulátorov alebo organizáciou zodpovednosti výrobcu, ktorá zabezpečuje kolektívne nakladanie s batériami a akumulátormi. Tiež sa v tomto odseku vymedzuje miesto, kde musí používateľ umiestniť použité prenosné batérie a akumulátory na zbernom mieste. Určila sa nádoba. Dôležité je to, že spätný zber použitých prenosných batérií a akumulátorov, vykonávaný u distribútora, sa za zberné miesto nepovažuje. Takže zberné miesto použitých prenosných batérií a akumulátorov je považované za miesto, ktoré je určené pre batérie a akumulátory. Toto miesto je zriadené na dostupnom mieste, kde je v blízkosti konečný používateľ. Uvedené miesto je zriadené na základe zmluvného vzťahu s výrobcom batérií a akumulátorov, treťou osobou alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov. Na tomto zbernom mieste má možnosť konečný používateľ odovzdať použité prenosné batérie a akumulátory. Uvedené odovzdanie je výhradne bezplatné. Tieto batérie a akumulátory sa na tomto zbernom mieste odkladajú do nádoby, ktorá je určená na uvedený účel. Zároveň podľa tohto odseku platí, že zberné miesto nie je miesto, kde sa vykonáva spätný zber, ktorý je obsahom ďalšieho odseku.

•    K odseku 23

Uvedené znenie sa zaoberá už spomínaným pojmom spätný zber. Táto definícia sa zaviedla najmä z toho dôvodu, že sa uvedený pojem uvádza pri povinnostiach distribútora. Definícia spätného zberu vystihuje konkrétnu činnosť distribútora, ktorá je vykonávaná s použitými prenosnými batériami a akumulátormi, ktoré koneční používatelia prinesú na jeho prevádzku. Spätný zber použitých batérií a akumulátorov je v podstate bezplatný zber použitých prenosných batérií a akumulátorov. Spätný zber sa uskutočňuje od držiteľa použitých prenosných batérií a akumulátorov a použitých automobilových batérií z motorových vozidiel. Musí však byť dodržaná podmienka, že nie sú využívané na komerčné účely vo vlastníctve fyzickej osoby. Menovaný spätný zber má v kompetencii distribútor uvedených batérií a akumulátorov. Spätný zber nie je viazaný na kúpu novej batérie, akumulátora alebo iného tovaru.

§ 43

Zákaz

(1) Zakazuje sa uvádzať na trh

a) batérie alebo akumulátory vrátane tých, ktoré sú súčasťou prístrojov, ktoré obsahujú viac ako 0,0005 hmotnostného percenta ortuti; tento zákaz sa do 1. októbra 2015 nevzťahuje na gombíkové články s obsahom ortuti neprevyšujúcim dve hmotnostné percentá,

b) prenosné batérie alebo akumulátory vrátane tých, ktoré sú súčasťou prístrojov, ktoré obsahujú viac ako 0,002 hmotnostného percenta kadmia; tento zákaz sa nevzťahuje na prenosné batérie a akumulátory určené na použitie v núdzových a poplašných ­systémoch vrátane núdzového osvetlenia, zdravotníckych prístrojov a do 31. decembra 2016 na prenosné batérie určené na použitie v bezšnúrových elektrických nástrojoch,

c) batérie alebo akumulátory, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto zákona.

(2) Batérie a akumulátory, ktoré boli uvedené na trh pred 26. septembrom 2008 a nespĺňajú požiadavky uvedené v odseku 1, sa môžu uvádzať do obehu až do vyčerpania zásob.

(3) Zakazuje sa

a) zmiešavať použité batérie a akumulátory s ostatnými druhmi odpadov,

b) zneškodňovať alebo energeticky zhodnocovať použité batérie a akumulátory okrem zneškodňovania nezhodnotiteľných zvyškov použitých batérií a akumulátorov, ktoré prešli procesom spracovania a recyklácie, činnosťami D1 a D10 podľa prílohy č. 2,

c) narúšať celistvosť batérií a akumulátorov vrátane použitých batérií a akumulátorov; zákaz neplatí pre spracovateľa použitých batérií a akumulátorov.

Komentár k § 43

Toto ustanovenie obsahuje zákazy. Tieto zákazy sa týkajú batérii a akumulátorov na účely zákona o odpadoch.

•    K odseku 1

Do textu tohto odseku sa ustanovila výnimka zo zákazu uvádzať na trh batérie a akumulátory, ktoré sú súčasťou prístrojov, v prípade gombíkových článkov s obsahom ortuti neprevyšujúcim 2 hmotnostné percentá, a to do 1. 10. 2015. Do znenia tohto odseku sa prebrala smernica 2013/56/EÚ, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch, ktorá nadobudla účinnosť 30. 12. 2013. Podľa písmena a) zákon o odpadoch zakazuje uvádzať na trh batérie alebo akumulátory aj tie, ktoré sú súčasťou prístrojov, pričom obsahujú viac ako 0,0005 hmotnostného percenta ortuti (Hg). Do 1. októbra 2015 sa uvedený zákaz nevzťahuje na gombíkové články, pričom tieto články majú obsah ortuti, ktorý neprevyšuje dve hmotnostné percentá. Taktiež sa v tomto odseku zaviedla výnimka z ustanoveného zákazu, pričom sa doplnil nový dátum 31. 12. 2016, dokedy sa uvedená výnimka môže uplatňovať. Doplnený dátum je prebratý z tej istej smernice 2013/56/EÚ. V písmene b) zákon o odpadoch zakazuje uvádzať na trh prenosné batérie alebo akumulátory a zároveň aj tie, ktoré sú súčasťou prístrojov. Platí však, že ide o také, ktoré obsahujú viac ako 0,002 hmotnostného percenta kadmia (Cd). Na prenosné batérie a akumulátory, ktoré sa využívajú v núdzových a poplašných systémoch vrátane núdzového osvetlenia, zdravotníckych prístrojov, sa tento zákaz nevzťahuje a do 31. decembra 2016 sa zákaz nevzťahuje na prenosné batérie, ktoré sa využívajú v bezšnúrových elektrických nástrojoch batérie alebo akumulátory, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa zákona o odpadoch.

•    K odseku 2

Znenie sa prebralo zo smernice /56/EÚ, pričom sa však doplnila možnosť pre ustanovené batérie a akumulátory uvádzať ich na trh až do vyčerpania zásob. To znamená, tie batérie a akumulátory, ktoré boli uvedené na trh pred 26. septembrom, sa môžu uvádzať do obehu až do vyčerpania zásob. Týka sa to batérii a akumulátorov, ktoré nespĺňajú podmienky podľa predchádzajúceho odseku.

•    K odseku 3

Toto znenie tiež vymedzuje niektoré zákazy, ktoré sa týkajú činnosti s batériami a akumulátormi alebo s použitými batériami a akumulátormi batériami. V tomto odseku zákon o odpadoch zakazuje zmiešavať použité batérie a akumulátory, ktoré patria do odpadu s ostatnými druhmi odpadov. Tiež zakazuje zneškodňovať alebo energeticky zhodnocovať použité batérie a akumulátory. Netýka sa to zneškodňovania nezhodnotiteľných zvyškov použitých batérií a akumulátorov, ktoré už boli spracované alebo zrecyklované buď uložením do zeme alebo na povrchu zeme (napr. skládka odpadov) alebo spaľovaním na pevnine. Zákon o odpadoch zakazuje narúšať celistvosť batérií a akumulátorov vrátane použitých batérií a akumulátorov. Zákaz narúšania celistvosti sa nevťahuje na spracovateľa použitých batérií a akumulátorov. Uvedený odsek sa odvoláva na prílohu k zákonu o odpadoch.

§ 44

Osobitné ustanovenia
o plnení vyhradených povinností

(1) Tretia osoba je podnikateľ so sídlom v Slovenskej republike, ktorý je oprávnený na zber alebo spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov a ktorej bola udelená autorizácia na činnosť tretej osoby a ktorá na základe zmluvy o plnení vyhradených povinností zabezpečuje plnenie vyhradených povinností pre výrobcu batérií a akumulátorov.

(2) Uzatvorením zmluvy o plnení vyhradených povinností medzi treťou osobou a výrobcom batérií a akumulátorov prechádza zodpovednosť tohto výrobcu za splnenie vyhradených povinností na túto tretiu osobu, s výnimkou povinností podľa § 27 ods. 4 písm. e) a g).

(3) Výrobca batérií a akumulátorov, ktorý si vyhradené povinnosti plní prostredníctvom tretej osoby, je voči nej povinný plniť povinnosti uvedené v § 27 ods. 12.

(4) Výrobca batérií a akumulátorov je oprávnený vypovedať zmluvu o plnení vyhradených povinností s treťou osobou

a) do 30 kalendárnych dní po zistení porušenia jej povinnosti vyplývajúcej z odseku 8 písm. a), b), e), f), k) alebo l); výpovedná doba je 30 kalendárnych dní,

b) k 31. decembru kalendárneho roka bez udania dôvodu.

(5) Ak má obec uzavretú zmluvu s treťou osobou a ide o nakladanie s použitými prenosnými batériami a akumulátormi alebo použitými automobilovými batériami a akumulátormi, vzťahuje sa na tento zmluvný vzťah ustanovenie § 27 ods. 15.

(6) Výpoveď podľa odseku 4 písm. b) a odseku 5 musí byť doručená tretej osobe najneskôr 60 kalendárnych dní pred ukončením zmluvného vzťahu.

(7) Povinnosť uvedená v § 27 ods. 17 sa nevzťahuje na tretiu osobu, ak ide o nakladanie s použitými prenosnými batériami a akumulátormi a s použitými automobilovými batériami a akumulátormi.

(8) Tretia osoba je povinná

a) vytvoriť,  financovať, prevádzkovať a udržiavať funkč­ný systém nakladania s použitými batériami a akumulátormi počas celej doby jej oprávneného pôsobenia,

b) dodržiavať podmienky udelenej autorizácie,

c) plniť spoločne za všetkých zastúpených výrobcov ich vyhradené povinnosti a v prípade

    1. evidenčných a ohlasovacích povinností

      1.1. viesť evidenciu aj samostatne za jednotlivých zastúpených výrobcov,

      1.2. podávať sumárne ohlásenie za všetkých zastúpených výrobcov a uchovávať ohlasované údaje,

      1.3. na vyžiadanie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva predložiť evidenciu vedenú samostatne za jednotlivého zastúpeného výrobcu,

    2. zabezpečenie nakladania s použitými batériami a akumulátormi za zastúpených výrobcov spôsobom uvedeným v tomto oddiele a v rozsahu, ktorý zodpovedá súhrnnému objemu týchto vyhradených povinností a ktorý im zabezpečí splnenie povinností podľa § 27 ods. 4 písm. e) až g),

d) uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom príslušným podľa vyhradeného prúdu odpadu, ak je zriadené, a plniť povinnosti z nej vyplývajúce, do 30 dní odo dňa

    1. zápisu koordinačného centra do Registra koordinačných centier alebo

    2. nadobudnutia účinnosti autorizácie na výkon činnosti tretej osoby,

e) vykonávať propagačné a vzdelávacie aktivity so zameraním na konečného používateľa s celoslovenským pôsobením a lokálnym pôsobením na úrovni obce o nakladaní s týmto odpadom,

f) doručiť ministerstvu každoročne do 31. januára kalendárneho roka aktuálny zoznam zastúpených výrobcov,

g) informovať do 31. marca kalendárneho roka zastúpeného výrobcu o rozsahu splnenia vyhradených povinností podľa § 27 ods. 4 písm. e) až g), ktoré za neho zabezpečila v predchádzajúcom kalendárnom roku,

h) doručiť ministerstvu každoročne najneskôr do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok Správu o činnosti tretej osoby podľa odseku 12,

  i) bezodkladne informovať ministerstvo o tom, že nastali skutočnosti, ktoré vedú k ukončeniu výkonu jej činnosti,

  j) uchovávať údaje, ktoré boli podkladom na vypracovanie správy podľa odseku 12, najmenej počas troch rokov od jej doručenia ministerstvu,

k) zverejniť údaje zo správy podľa odseku 12 v rozsahu odseku 13 na svojom webovom sídle každoročne do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci rok,

  l) bezodkladne informovať zastúpených výrobcov o sankcii, ktorá jej bola uložená za porušenie tejto časti zákona,

m) uzavrieť za nediskriminačných podmienok s výrobcom batérií a akumulátorov patriacich do predmetu jeho autorizácie, ak o to tento výrobca prejaví záujem, zmluvu o plnení vyhradených povinností; ustanovenie § 28 ods. 8 sa uplatní primerane,

n) každoročne, najneskôr do 31. januára kalendárneho roka zaslať ministerstvu zoznam obcí, s ktorými má na príslušný kalendárny rok uzatvorené zmluvy o účasti v systéme nakladania s použitými batériami a akumulátormi a zoznam miest, z ktorých zabezpečuje zber použitých batérií a akumulátorov a zverejniť tento zoznam obcí na webovom sídle tretej osoby,

o) ohlasovať príslušnému koordinačnému centru každého zastúpeného výrobcu, ktorý mešká s úhradou záväzku vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu s ňou v trvaní dlhšom ako 30 kalendárnych dní,

p) zabezpečiť odobratie celého množstva použitých batérií a akumulátorov oddelene vyzbieraných z komunálneho odpadu z obce, v ktorej zodpovedá za tento vyhradený prúd odpadu,

q) oznámiť koordinačnému centru presahujúce množstvo vzťahujúce sa k súhrnným cieľom zberu zastúpených výrobcov batérií a akumulátorov do 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka,

r) splniť úlohy vyplývajúce z rozdelenia zodpovednosti určeného koordinačným centrom vo vzťahu k presahujúcemu množstvu použitých batérií a akumulátorov podľa § 31 ods. 11 písm. c) a z jej určenia za osobu zodpovednú za zabezpečenie náhradného odvozu podľa § 31 ods. 11 písm. d).

s) predložiť na základe písomnej výzvy ministerstva v lehote určenej ministerstvom údaje o spôsobe plnenia povinností podľa písmen a) až r),

  t) umožniť vykonanie štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve a poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s plnením povinností podľa písmen a) až r).

u) oznámiť koordinačnému centru do 25 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka množstvo batérií a akumulátorov, ktoré uviedli na trh všetci ňou zastúpení výrobcovia v danom kalendárnom štvrťroku, a množstvo použitých batérií a akumulátorov, ktoré vyzbierali a spracovali všetci ňou zastúpení výrobcovia v danom kalendárnom štvrťroku, v členení podľa § 42 ods. 3.

v) upraviť finančné príspevky od zastúpených výrobcov po zohľadnení trvanlivosti, opraviteľnosti, recyklovateľnosti a po zohľadnení prítomnosti nebezpečných látok,

w) podieľať sa na vytvorení finančnej garancie podľa § 31a, pričom úhradu príspevku tvoriaceho finančnú garanciu je povinná vykonať do 28. februára.

(9) Vytvorenie, financovanie, prevádzkovanie a udržiavanie funkčného systému nakladania s použitými batériami a akumulátormi preukazuje tretia osoba počas celej doby jej oprávneného pôsobenia ministerstvu, prvýkrát však pri žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť tretej osoby, najmä

a) špecifikovaním typu použitých batérií a akumulátorov v členení podľa § 42 ods. 3, pre ktoré zabezpečuje nakladanie,

b) predložením zoznamu zastúpených výrobcov,

c) uvedením údajov o činnostiach zabezpečovaných v rámci systému nakladania s použitými batériami a akumulátormi, a to

    1. opisom spôsobu ich zabezpečenia vrátane opisu technických kapacít, ktoré preukazujú technickú spôsobilosť na realizáciu činnosti vykonávanej minimálne v rozsahu zberu, prepravy, spracovania, recyklácie, zhodnotenia a zneškodnenia ­po­užitých batérií a akumulátorov,

    2. vo vzťahu k zberu, okrem skutočností uvedených v prvom bode, uvedením spôsobu zberu, zberových kapacít a miest zberu, ako aj preukázaním spôsobu plnenia cieľov zberu alebo záväzných limitov ustanovených pre použité batérie a akumulátory v prílohe č. 3,

d) predložením zoznamu zmluvných partnerov zabezpečujúcich pre tretiu osobu zber, prepravu, zhodnotenie, spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov a zneškodnenie vyhradeného prúdu odpadu,

e) predložením zoznamu obcí, s ktorými je tretia osoba v zmluvnom vzťahu vo veci zabezpečenia nakladania s použitými batériami a akumulátormi oddelene vyzbieranými z komunálneho odpadu z obce,

f) špecifikáciou nákladov na zabezpečenie nakladania s použitými batériami a akumulátormi v súlade s udelenou autorizáciou; na vyžiadanie ministerstva predložiť aj špecifikáciu nákladov na činnosti vykonávané v systéme nakladania s použitými batériami a akumulátormi; ustanovenia osobitného predpisu²⁰⁾ týmto nie sú dotknuté,

g) špecifikovaním opatrení na podporu budovania systémov triedeného zberu komunálneho odpadu a preukázanie ich realizácie, ak zabezpečuje nakladanie s použitými batériami a akumulátormi patriacimi do komunálneho odpadu; ustanovenia osobitného predpisu²⁰⁾ nie sú týmto dotknuté,

h) údajmi o rozsahu územného pokrytia Slovenskej republiky na účely zabezpečenia zberu použitých batérií a akumulátorov.

(10) Pri podaní žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť tretej osoby sa preukázanie podmienok uvedených v odseku 9 písm. c) až h) uskutočňuje vo vzťahu k podmienke podľa

a) písm. c) uvedením zamýšľaného spôsobu plnenia týchto podmienok, a to najmä uzavretím zmlúv o budúcej zmluve,

b) písm. d) predložením zoznamu zmluvných partnerov podľa zmlúv uvedených v písmene a),

c) písm. e) preukázaním uzavretia zmlúv o budúcej zmluve so zmluvnými partnermi,

d) písm. f) špecifikáciou predpokladaných nákladov,

e) písm. g) špecifikáciou zamýšľaných opatrení,

f) písm. h) údajmi o predpokladanom rozsahu územného pokrytia.

(11) Po preukázaní splnenia podmienok postupom podľa odseku 10 je tretia osoba povinná do troch mesiacov odo dňa účinnosti rozhodnutia o udelení autorizácie preukázať splnenie podmienok podľa odseku 9 písm. c) až h).

(12) Tretia osoba je povinná doručiť ministerstvu Správu o činnosti tretej osoby za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá obsahuje najmä

a) údaje o množstve použitých batérií a akumulátorov s rozlíšením na prenosné, priemyselné a automobilové, pre ktoré zabezpečila zber, prepravu, recykláciu a spracovanie použitých batérií a akumulátorov,

b) identifikáciu osôb, prostredníctvom ktorých zabezpečila činnosti uvedené v písmene a) s konkrétnym uvedením druhu a množstva použitých batérií a akumulátorov pri jednotlivej osobe; uvedené sa vzťahuje aj na identifikáciu osôb pôsobiacich mimo územia Slovenskej republiky, ak si prostredníctvom nich zabezpečila plnenie uvedených činností,

c) informácie o spôsobe zabezpečenia zberu, spracovania a recyklácie použitých batérií a akumulátorov,

d) informácie o množstve batérií a akumulátorov uvedených na trh ňou zastúpenými výrobcami v členení podľa § 42 ods. 3,

e) výšku finančných prostriedkov vynaložených na propagačné a vzdelávacie aktivity a stručný popis týchto aktivít,

f) zoznam miest a zariadení, prostredníctvom ktorých zabezpečuje zber použitých batérií a akumulátorov,

g) informácie o splnení cieľov a záväzných limitov uvedených v prílohe č. 3 a o presahujúcom množstve,

h) informácie o spôsobe financovania systému nakladania s použitými batériami a akumulátormi tretej osoby a nákladoch na činnosti vykonávané v tomto systéme.

(13) Tretia osoba je povinná zverejniť Správu o činnosti tretej osoby v rozsahu odseku 12 okrem písm. b) a f). Tým nie sú dotknuté osobitné predpisy o ochrane osobných údajov.⁵⁹⁾

(14) Tretia osoba je povinná umožniť obci, v ktorej zabezpečuje zber použitých batérií a akumulátorov pochádzajúcich z komunálneho odpadu, zapojenie jej miestneho systému nakladania s komunálnym odpadom do systému nakladania s použitými batériami a akumulátormi tretej osoby.

Komentár k § 44

Osobitné ustanovenia o plnení vyhradených povinností sú predmetom tohto ustanovenia zákona o odpadoch.

•    K odseku 1

Zákonom je vymedzená definícia tretej osoby. Táto osoba zabezpečuje plnenie vyhradených povinností iba pre výrobcu automobilových batérií a akumulátorov alebo výrobcu priemyselných batérií a akumulátorov. Treťou osobou je podnikateľ.

Sídlo má na území Slovenskej republike. Táto tretia osoba má oprávnený na zber alebo spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov. Tejto osobe musí byť udelená autorizácia a na základe zmluvy o plnení vyhradených povinností zabezpečuje plnenie vyhradených povinností. Tieto povinnosti plní v zastúpení pre výrobcu batérií a akumulátorov.

•    K odseku 2

Podľa tohto znenia sú prenesené v zákonom stanovenom rozsahu povinnosti z výrobcu na tretiu osobu. Musí byť však splnená podmienka uzatvorenia zmluvy, ktorá sa zaoberá plnením vyhradených povinností medzi treťou osobou a výrobcom automobilových batérií a akumulátorov alebo výrobcom priemyselných batérií a akumulátorov. Uzatvorením zmluvy o plnení vyhradených povinností prechádza zodpovednosť z výrobcu na tretiu osobu. Musí byť však splnená podmienka, ktorá znamená splnenie vyhradených povinností. Pri týchto povinnostiach platí výnimka, ktorá je uvedená v znení tohto odseku.

•    K odseku 3

Znením je ustanovená zásada, ktorá sa týka plnenia povinností.

•    K odseku 4

Zákon vymedzuje prípady, kedy je výrobca automobilových batérií a akumulátorov a výrobca priemyselných batérií a akumulátorov oprávnený vypovedať zmluvu o plnení vyhradených povinností s treťou osobou. Výrobca batérií a akumulátorov je oprávnený vypovedať zmluvu o plnení vyhradených povinností s treťou osobou v zákonom stanovených lehotách. Prvou lehotou je do 30 kalendárnych dní po tom, ako boli zistené porušenia jej povinnosti, ktoré vyplývajú z ďalších odsekov tohto ustanovenia. Zákon stanovuje aj dĺžku výpovednej doby. Tá je v dĺžke 30 kalendárnych dní. Druhou lehotou je termín k 31. decembru kalendárneho roka. Nemusí byť ani udaný dôvod.

•    K odsekom 5 a 6

Ustanovením je definovaný zmluvný vzťah. Ten je medzi obcou a treťou osobou. Zároveň je tu uvedená možnosť vypovedania uvedenej zmluvy. Zákonom je upravená situácia, ak má obec uzavretú zmluvu s treťou osobou a ide o nakladanie s použitými prenosnými batériami a akumulátormi alebo použitými automobilovými batériami a akumulátormi. Odsek 6 sa zaoberá výpoveďou. Výpoveď musí byť doručená tretej osobe v lehote, ktorú určuje zákon o odpadoch. To znamená, že musí byť doručená najneskôr 60 kalendárnych dní pred tým, ako bude ukončený zmluvný vzťah.

•    K odseku 7

Zákon o odpadoch v tomto ustanovení vymedzuje povinnosť aj na tretiu osobu. Povinnosť uvedená v § 27 ods. 17 sa nevzťahuje na tretiu osobu, ak ide o nakladanie s použitými prenosnými batériami a akumulátormi a s použitými automobilovými batériami a akumulátormi.

•    K odseku 8

Zákonom sú stanovené povinnosti tretej osoby. Tá musí vytvoriť, financovať, prevádzkovať a udržiavať funkčný systém nakladania s použitými batériami a akumulátormi. Uvedenú povinnosť musí dodržiavať počas celého obdobia pôsobenia. Musí dodržiavať všetky povinnosti, ktoré jej vyplývajú z autorizácie a plniť povinnosti za tých, koho zastupuje. V prípade evidenčných a ohlasovacích povinností musí viesť evidenciu za každého zastúpeného výrobcu samostatne, okrem toho podať vždy sumárne hlásenie a uchovávať všetky dôležité údaje. V prípade, ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva požiada o predloženie, má povinnosť mu uvedenú evidenciu predložiť. Medzi povinnosti tretej osoby patrí aj nakladanie s použitými batériami a akumulátormi za zastúpených výrobcov podľa zákona o odpadoch, respektíve ma uvedené nakladanie zabezpečiť. Tretia osoba má povinnosť uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom, ktoré je príslušné iba vyhradenému prúdu odpadu do 30 dní odo dňa zápisu koordinačného centra do Registra koordinačných centier alebo nadobudnutia účinnosti autorizácie na výkon činnosti tretej osoby.

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 doplnila znenie písmena d) v odseku 8. Pre zabezpečenie riadneho fungovania celého systému nakladania s vyhradenými prúdmi odpadov je dôležité uzatvorenie zmluvy s príslušným koordinačným centrom tak, aby toto koordinačné centrum mohlo adresne „na zmluvnom základe“ určovať/zabezpečovať plnenie povinností tretej osoby, napr. súvisiacich s rozdelením zodpovednosti vo vzťahu k presahujúcemu množstvu [§ 31 ods. 11 písm. c)] atď. Preto bolo potrebné doplniť lehotu na uzavretie tejto zmluvy. Ak ide o tretiu osobu, ktorá je nová, rozhodujúce je nadobudnutie účinnosti autorizácie na jej činnosť. Ak ide o novozaložené koordinačné centru, rozhodujúci je deň zápisu do Registra koordinačných centier.

Ďalšími povinnosťami sú propagácia, šírenie informácii a vzdelávanie s celoslovenským pôsobením, pričom je uvedené vzdelávanie zamerané na konečného používateľa. Vzdelávanie sa týka nakladanie s odpadom hlavne v tom smere, aby sa predchádzalo k zvýšenému množstvu odpadu. Každý rok má tretia osoba v zákonom stanovenom termíne zoznam výrobcov v aktuálnom znení. Týka sa to tých výrobcov, ktorých zastupuje a zároveň má povinnosti každého výrobcu taktiež do stanoveného termínu, v akom rozsahu boli za neho plnené povinnosti za predchádzajúci rok. Tiež má povinnosť odovzdať ministerstvu Správu o činnosti tretej osoby v zákonom stanovenom termíne. Ten je každoročne najneskôr do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok. Povinnosťami tretej osoby je aj informačná povinnosť. Musí vždy a za každých okolností podať informáciu, že došlo k situácii a ukončuje svoju činnosť. Toto oznámenie podáva ministerstvu. Tiež má povinnosť uchovávať údaje, ktoré sa použili na vypracovanie správy minimálne počas troch rokov od jej doručenia ministerstvu. Na internetovej stránke musí zverejňovať informácie z tejto správy v zákonom stanovenom termíne. Je to každý rok do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci rok. Informačnú povinnosť musí plniť aj voči zastúpeným výrobcom. Týka sa to sankcii. Uvedenú informáciu musí poskytnúť ihneď. S výrobcom akumulátorov batérii má povinnosť uzatvoriť zmluvu o plnení vyhradených povinností.

Každý rok musí do stanoveného termínu zaslať ministerstvu zoznam obcí a zoznam miest do 31. januára, z ktorých zabezpečuje zber použitých batérií a akumulátorov a zverejniť tento zoznam obcí na webovom sídle tretej osoby.

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 zmenila a doplnila aj znenie písmena n). Uvedená zmena v termíne, kedy je tretia osoba povinná zaslať ministerstvu zoznam obcí, bola požadovaná z aplikačnej praxe, aby bol zabezpečený transparentnejší systém. Do konca januára musí tretia osoba vedieť, s ktorými obcami je vo zmluvnom vzťahu. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zverejňovať tento zoznam obcí na webovom sídle tretej osoby.

Ohlasovaciu povinnosť tretia osoba plní voči príslušnému koordinačnému centru každého zastúpeného výrobcu v tom prípade, ak mešká s úhradou záväzku podľa uzatvorenej zmluvy. Pritom platí, že musí trvať obdobie dlhšie ako 30 kalendárnych dní. Má povinnosť odobrať oddelený odpad z obce a oznámiť prevyšujúce množstvo centru a poskytnúť ho iným klientom.

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 zmenila znenie písmena q), podľa ktorého bola tretia osoba povinná oznámiť koordinačnému centru presahujúce množstvá vzťahujúce sa k cieľom zberu použitých batérií a akumulátorov do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka.

Následne sa však novelou zákona č. 312/2018 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2019, opätovne zmenilo znenie písmena q). Zmena uvedeného ustanovenia nadväzuje na zmenu uskutočnenú v § 28 odsek 4 písmeno q). Zároveň sa zosúladil termín oznamovania presahujúcich množstiev použitých batérií a akumulátorov koordinačnému centru treťou osobou s termínom oznamovania presahujúcich množstiev koordinačnému centru OZV.

A poslednou povinnosťou je plnenie všetkých úloh, ktoré jej určilo koordinačné centrum.

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. do odseku 8 doplnila nové písmena s) a t), a to od 1. 1. 2018. Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyžiadať údaje preukazujúce spôsob plnenia povinností tretej osoby bez podmienky začatia konania o zrušení autorizácie. Z aplikačnej praxe vyplynula aj potreba doplniť ustanovenie v písmene t) aj pre osoby, ktoré nie sú držiteľmi odpadu, ale zo zákona plnia iné povinnosti. Obdobná povinnosť vzťahujúca sa na držiteľov odpadu bola už ustanovená v § 14 ods. 1 písm. k).

Tretia osoba je povinná predložiť na základe písomnej výzvy ministerstva v lehote určenej ministerstvom údaje o spôsobe plnenia povinností vyššie vymedzených a tiež je povinná umožniť vykonanie štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve a poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s plnením povinností.

Novela zákona č. 312/2018 Z. z. doplnila ďalšie písmeno u) do odseku 8 od 1. 1. 2019. Uvedeným písmenom sa doplnila povinnosť tretej osoby nahlasovať údaje koordinačnému centru o množstvách batérií a akumulátorov uvedených na trh a o množstvách vyzbieraných a spracovaných použitých batérií a akumulátorov pre plnenie povinností koordinačného centra v súlade s § 31 ods. 11 a 14 zákona. Koordinačné centrum má povinnosť spracovávať údaje od tretej osoby, avšak povinnosť poskytovať údaje na strane tretej osoby nebola. Bez určenia povinnosti ohlasovať údaje koordinačnému centru je funkčnosť koordinačného centra obmedzená a nespĺňa zákonné požiadavky.

Tretia osoba je teda povinná oznámiť koordinačnému centru do 25 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka množstvo batérií a akumulátorov, ktoré uviedli na trh všetci ňou zastúpení výrobcovia v danom kalendárnom štvrťroku a množstvo použitých batérií a akumulátorov, ktoré vyzbierali a spracovali všetci ňou zastúpení výrobcovia v danom kalendárnom štvrťroku, v členení podľa § 42 ods. 3.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 odsek 8 doplnil písmenami v) a w). Tretia osoba je povinná okrem iného upraviť finančné príspevky od zastúpených výrobcov po zohľadnení trvanlivosti, opraviteľnosti, recyklovateľnosti a po zohľadnení prítomnosti nebezpečných látok a podieľať sa na vytvorení finančnej garancie podľa § 31a, pričom úhradu príspevku tvoriaceho finančnú garanciu je povinná vykonať do 28. februára.

V nadväznosti na ustanovenie novej povinnosti pre koordinačné centrum v § 31 a následne § 31a vytvárať finančnú garanciu boli doplnené aj v § 28 ods. 4 a § 29 ods. 1 povinnosti pre organizáciu zodpovednosti výrobcov a výrobcov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne podieľať sa na vytváraní finančnej garancie. Táto povinnosť absentovala vo vzťahu k tretej osobe, preto je doplnený § 44 ods. 8 novým písmenom w).

•    K odseku 9

V súlade s týmto ustanovením preukazuje tretia osoba vytvorenie, financovanie, prevádzkovanie a udržiavanie funkčného systému nakladania počas celej doby pôsobenia tejto osoby rôznymi spôsobmi. Prvý krát však uvedené preukazuje pri žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť tretej osoby. Spôsobom preukazovania je napríklad špecifikovanie typu použitých batérií a akumulátorov v zákonom stanovenom členení. Týka sa to tých batérii a akumulátorov, pre ktoré uvedená tretia osoba zabezpečuje nakladanie. Ďalším spôsobom preukazovania je, že predloží zoznamu zastúpených výrobcov, alebo uvedením údajov o tých činnostiach, ktoré zabezpečuje v rámci systému nakladania s použitými batériami a akumulátormi – opis spôsobu zabezpečenia batérii a akumulátorov, opis ich technických kapacít minimálne v rozsahu zberu, prepravy, spracovania, recyklácie, zhodnotenia a zneškodnenia použitých batérií a akumulátorov.

Novelou zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019 a 1. 7. 2019 došlo k legislatívno-technickej úprave v nadväznosti na vypustenie prípravy na opätovné použitie batérií a akumulátorov.

Vo vzťahu k zberu uvedením takého spôsobu, ktorý používa pri zbere, zberových kapacít a miest zberu. Tretia osoba preukazuje činnosti, ktoré sme uviedli v úvode tohto odseku, aj predložením zoznamu, v ktorom sa nachádzajú zmluvní partneri. Sú to tí, ktorí zabezpečujú zber, prepravu, zhodnotenie, spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov a zneškodnenie vyhradeného prúdu odpadu pre konkrétnu tretiu osobu.

Novela zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019 a 1. 7. 2019 v písmene d) vypustila slová „prípravu na opätovné použitie“. Ide o úpravu v nadväznosti na vypustenie prípravy na opätovné použitie batérií a akumulátorov.

Ďalším spôsobom je aj predloženie zoznamu obcí. S týmito musí mať uzavretú zmluvu na nakladanie z oddeleného komunálneho odpadu obce. Zároveň špecifikuje náklady na zabezpečenie nakladania s použitými batériami a akumulátormi. Tiež, ak požiada ministerstvo aj špecifikáciu nákladov na činnosti vykonávané v systéme nakladania s použitými batériami a akumulátormi. Tretia osoba preukazuje uvedené špecifikovaním opatrení, ktoré sú dôležité na podporu budovania systémov triedeného zberu komunálneho odpadu a preukázanie ich realizácie a údajmi o rozsahu územného pokrytia nášho územia na účely zabezpečenia zberu použitých batérií a akumulátorov.

•    K odsekom 10 a 11

Zákon o odpadoch vymedzuje spôsob preukázania podmienok treťou osobou pri podávaní žiadosti o udelenie autorizácie na svoju činnosť. To znamená, že podmienky preukazuje uvedením zamýšľaného spôsobu plnenia týchto podmienok. Patrí sem najmä uzatvorenie zmlúv o budúcej zmluve, alebo predložením zoznamu zmluvných partnerov, preukázaním uzavretia zmlúv o budúcej zmluve so zmluvnými partnermi, špecifikáciou nákladov, ktoré sa predpokladajú a určitých opatrení údajmi, ktorými sa predpokladá rozsah územného pokrytia. Následne po preukázaní týchto podmienok má tretia osoba povinnosť preukázať splnenie všetkých podmienok. Uvedené musí splniť do troch mesiacov odo dňa platnosti autorizácie udelenej ministerstvom.

•    K odsekom 12 a 13

V ustanoveniach sú upravené podrobnosti a rozsah zverejnenia Správy o činnosti tretej osoby. Túto správu musí tretia osoba doručiť ministerstvu životného prostredia. Správa sa týka činnosti tejto osoby a týka sa predchádzajúceho kalendárneho roka. Správa musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti, ktorými sú údaje o množstve použitých batérií a akumulátorov, pričom musia byť rozlíšené na prenosné, priemyselné a automobilové. Zároveň musia byť také, pre ktoré zabezpečila zber, prepravu, recykláciu a spracovanie použitých batérií a akumulátorov. Ďalšou náležitosťou správy o činnosti je identifikácia osôb, prostredníctvom ktorých zabezpečila už spomenuté činnosti s konkrétnym uvedením druhu a množstva použitých batérií a akumulátorov pri jednotlivej osobe. Taktiež sa to týka aj identifikácie osôb, ktoré pôsobia mimo nášho územia. Správa o činnosti musí obsahovať aj informácie o spôsobe, prostredníctvom ktorého sa zabezpečil zber, spracovanie a recyklácia použitých batérií a akumulátorov, informácie, ktoré sa týkajú množstva batérií a akumulátorov, množstvo financií, ktoré sa použili na propagačné a vzdelávacie aktivity, tiež musí obsahovať aj opis týchto aktivít. Správa ďalej obsahuje zoznam miest a zariadení, kde dochádza k zberu, informácie o splnení cieľov a záväzných limitov, pričom došlo k presiahnutiu, informácie o spôsobe financovania systému nakladania s použitými batériami a akumulátormi tretej osoby a nákladoch na činnosti vykonávané v tomto systéme. Uvedenú správu aj s týmto náležitosťami musí tretia osoba zverejniť, pričom nemôže dôjsť k porušeniu zákona o ochrane osobných údajov.

Tretia osoba je povinná umožniť obci, v ktorej zabezpečuje zber, zapojenie jej miestneho systému nakladania s komunálnym odpadom do systému nakladania s použitými batériami a akumulátormi tretej osoby.

§ 45

Povinnosti výrobcov
batérií a akumulátorov

(1) Výrobca batérií a akumulátorov je v súlade s povinnosťami podľa § 27 ods. 4 povinný

a) označovať batérie, akumulátory a sady batérií grafickým symbolom [§ 105 ods. 3 písm. l)],

b) uvádzať na automobilových batériách a akumulátoroch a prenosných batériách a akumulátoroch údaj o ich kapacite viditeľne, čitateľne a neodstrániteľne podľa osobitného predpisu,⁷¹⁾

c) uvádzať na trh označované batérie, akumulátory a gombíkové články chemickou značkou Hg, Cd alebo Pb v ustanovených prípadoch a ustanoveným spôsobom vykonávacím predpisom [§ 105 ods. 3 písm. l)],

d) pri uvedení batérií a akumulátorov na trh bezodkladne na žiadosť spracovateľa použitých batérií a akumulátorov dodať chemické zloženie a materiálové zloženie batérií a akumulátorov pre potreby určenia technologického postupu a technického postupu ich spracovania a recyklácie,

e) zabezpečiť odovzdanie vyzbieraných použitých batérií a akumulátorov spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov,

f) zabezpečiť, aby sa zber, spracovanie a recyklácia použitých batérií a akumulátorov vykonávala s použitím najlepších dostupných techník z hľadiska ochrany zdravia ľudí a životného prostredia,

g) bezodkladne oznámiť koordinačnému centru splnenie cieľa zberu uvedeného v prílohe č. 3 na príslušný kalendárny rok.

(2) Výrobca prístrojov je povinný

a) zabezpečiť, aby bol prístroj, ktorý je uvádzaný na trh, navrhnutý a vyrobený tak, aby sa použité batérie a akumulátory dali jednoducho vybrať,

b) ak sa použité batérie a akumulátory nedajú jednoducho vybrať konečným používateľom, zabezpečiť, aby ich mohol jednoducho vybrať kvalifikovaný odborník nezávislý od výrobcu,

c) priložiť k prístroju návod, ako možno v prípadoch podľa písmen a) a b) batérie a akumulátory z prístroja bezpečne vybrať, a ak je to potrebné aj informácie pre konečného spotrebiteľa o type batérie a akumulátora, ktoré sú súčasťou prístroja.

(3) Povinnosti podľa odseku 2 sa nevzťahujú na výrobcu prístrojov, pri ktorých je z dôvodov bezpečnosti, výkonu, z medicínskych dôvodov alebo z dôvodu integrity údajov potrebný stály prísun elektrickej energie a vyžaduje sa stále spojenie medzi prístrojom a batériou alebo akumulátorom.

(4) Výrobca batérií a akumulátorov zabezpečuje plnenie vyhradených povinností individuálne, kolektívne alebo prostredníctvom jednej tretej osoby; výrobca si môže zvoliť iba jeden spôsob plnenia vyhradených povinností pre tento vyhradený výrobok, pričom zvolený spôsob ich plnenia je výlučným spôsobom.

(5) Povinnosť výrobcu batérií a akumulátorov zabezpečiť plnenie vyhradených povinností vo vzťahu k batériám a akumulátorom uvedeným na trh v Slovenskej republike v príslušnom kalendárnom roku nezaniká, ani ak výrobca batérií a akumulátorov

a) neuviedol batérie a akumulátory na trh v Slovenskej republike v nasledujúcom kalendárnom roku,

b) porušil povinnosť registrácie v Registri výrobcov batérií a akumulátorov podľa § 30 ods. 1 alebo

c) bol vymazaný z Registra výrobcov batérií a akumulátorov.

Komentár k § 45

Povinnosti výrobcov batérií a akumulátorov sú stanovené v tomto ustanovení nového zákona o odpadoch. Tieto povinnosti sa týkajú označovania, kapacity, chemického zloženia, povinnosti na žiadosť spracovateľa dodať chemické a materiálové zloženie dotknutých použitých batérií a akumulátorov, uvádzania na trh, vyzbierania použitých a zabezpečení spracovania a recyklácie použitých batérii a akumulátorov. Povinnosti, ktoré sa týkajú označovania batérií a akumulátorov, boli prebraté zo smernice o batériách o označovaní batérií a akumulátorov. Ďalšie povinnosti výrobcu batérií a akumulátorov sa týkajú spracovania a recyklácie použitých batérií akumulátorov, zabezpečenia použitia najlepších dostupných techník pri výkone zberu, povinnosti týkajúce sa spracovania a recyklácie použitých batérií a akumulátorov.

•    K odseku 1

V tomto znení sú stanovené povinnosti, ktoré sa týkajú výrobcu batérií a akumulátorov V tomto odseku je uvedená aj povinnosť, ktorá sa týka oznamovacej povinnosti. Výrobca je povinný oznámiť koordinačnému centru splnenie cieľa zberu pre príslušný kalendárny rok.

Výrobca označuje batérie, akumulátory a sady batérií grafickým symbolom a okrem tohto symbolu musí byť na automobilových batériách a akumulátoroch a prenosných batériách a akumulátoroch uvedený viditeľný a čitateľný údaj o ich kapacite. Údaj musí byť taký, že sa nebude dať odstrániť podľa pravidiel týkajúcich sa označovania kapacity prenosných sekundárnych (dobíjateľných) a automobilových batérií a akumulátorov. Všetky batérie, akumulátory a gombíkové články musia byť označené chemickou značkou Hg, Cd alebo Pb. To znamená ako ortuť, kadmium a olovo. Uvedené označenie je v súlade s vykonávacím predpisom, ktorý ustanoví ministerstvo životného prostredia. Aj povinnosť označovania má v kompetencii ich výrobca. Taktiež je povinný dodať chemické zloženie a materiálové zloženie batérií a akumulátorov. Uvedené zloženie sa vydáva na žiadosť spracovateľa pre potreby určenia technologického postupu a technického postupu ich spracovania a recyklácie bez zbytočného odkladu. Uvedené zloženie sa môže dodávať pri uvedení batérií a akumulátorov na trh. Všetky vyzbierané použité batérie a akumulátory sa musia odovzdať spracovateľovi týchto použitých batérií a akumulátorov. Pri zbere sa musia použiť tie najlepšie dostupné techniky z hľadiska ochrany zdravia ľudí a životného prostredia. Výrobca má preto povinnosť zabezpečiť použitie týchto najlepších dostupných techník, aby nedošlo k ohrozenie života a zdravia ľudí a tiež životného prostredia.

•    K odseku 2

Znenie bolo prebraté zo smernice o batériach. Aj v tomto odseku sú uvedené povinnosti výrobcu prístrojov. Tieto povinnosti sa týkajú možnosti jednoduchého a bezpečného vyberania batérií z prístroja, v ktorom sú batérie zabudované. Výrobca prístrojov musí zabezpečiť, aby bol prístroj navrhnutý a vyrobený takým spôsobom, že batérie sa budú jednoducho z tohto prístroja vyberať. Táto povinnosť sa týka prístroja, ktorý je uvádzaný na trh. V prípade, ak sa batérie alebo akumulátory nedajú z tohto prístroja vybrať, tak výrobca je povinný zabezpečiť výber prostredníctvom odborníka, ktorý má na túto činnosť kvalifikáciu a zároveň je nezávislý od výrobcu. Ku každému prístroju musí byť za každých okolností priložený aj návod, ktorý sa týka vyberania batérie a akumulátora. Súčasťou návodu by mali byť aj informácie o type batérie a akumulátora. Sú potrebné pre konečného spotrebiteľa a sú v písomnom spôsobe.

•    K odseku 3

Aj uvedené znenie bolo prebraté zo smernice o batériách. V znení sú uvedené také prístroje, na výrobcov, ktorých sa povinnosti z predošlého odseku nevzťahujú. Týka sa to prístrojov, pri ktorých je potrebný stály prísun elektrickej energie a vyžaduje sa stále spojenie medzi prístrojom a batériou alebo akumulátorom. Dôvodmi na tieto potreby sú najmä bezpečnosť, výkon, medicínske dôvody alebo integrita údajov. Tieto prístroje sú využívané aj v medicíne.

•    K odseku 4

Povinnosti týkajúce sa batérii a akumulátorov môžu byť plnené buď individuálne, teda že ich plní sám výrobca, kolektívne alebo prostredníctvom jednej osoby. V tomto prípade však platí, že výrobca môže určiť výhradne len jeden spôsob plnenia vyhradených povinností pre tento vyhradený.

Novela zákona č. 292/2017 Z z. od 1. 1. 2018 zosúladila znenie odseku 4 s § 27 ods. 6. Predmetné ustanovenie sa upravilo tak, aby bolo jednoznačné, že spôsob plnenia vyhradených povinností pre každý prúd odpadu je možný iba jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo treťou osobou.

•    K odseku 5

Nový odsek 5 bol do ustanovenia doplnený po novele zákona č. 292/2017 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2018.

Cieľom uvedenej úpravy bolo v prípade použitých batérií a akumulátorov zamedziť účelovému odôvodneniu zániku povinnosti výrobcu batérií a akumulátorov na plnenie vyhradených povinností za účelom vyhnutia sa plnenia týchto vyhradených povinností.

Povinnosť výrobcu batérií a akumulátorov zabezpečiť plnenie vyhradených povinností vo vzťahu k batériám a akumulátorom uvedeným na trh v Slovenskej republike v nasledujúcom kalendárnom roku nezaniká, ani ak výrobca batérií a akumulátorov neuviedol batérie a akumulátory na trh v Slovenskej republike v príslušnom kalendárnom roku, porušil povinnosť registrácie v Registri výrobcov batérií a akumulátorov, prípadne bol vymazaný z Registra výrobcov batérií a akumulátorov.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 285/2020 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2021 v ustanovení § 45 ods. 5 písm. a) v nadväznosti na úvodnú vetu precizoval text vo vzťahu k určeniu obdobia, za ktoré sa majú plniť vyhradené povinnosti. Zároveň v znení písmena b) vykonala legislatívno-technická úprava, nakoľko bolo žiaduce, aby povinnosť výrobcu batérií a akumulátorov zabezpečiť plnenie vyhradených povinností vo vzťahu k batériám a akumulátorom uvedeným na trh v Slovenskej republike v príslušnom kalendárnom roku nezanikla, aj keď je splnený len jeden z dôvodov uvedených v písmenách a) až c).

§ 46

Povinnosti výrobcu prenosných
batérií a akumulátorov

(1) Výrobca prenosných batérií a akumulátorov je okrem povinností podľa § 45 a v súlade s povinnosťami podľa § 27 ods. 4 povinný zabezpečiť

a) zber použitých prenosných batérií a akumulátorov od konečných používateľov v každom okrese Slovenskej republiky

    1. spätným zberom použitých prenosných batérií,

    2. zberom na zbernom mieste použitých batérií a akumulátorov,

b) zber všetkých použitých prenosných batérií a akumulátorov odovzdaných na miestach podľa písmena a) a ďalšie nakladanie s nimi,

c) splnenie svojho zberového podielu, ktorý zodpovedá cieľu zberu uvedenému v prílohe č. 3,

d) spracovanie a recykláciu všetkých použitých prenosných batérií a akumulátorov, ktorých zber je povinný zabezpečiť,

e) spracovanie a recykláciu použitých prenosných batérií a akumulátorov zozbieraných v Slovenskej republike nad súhrnný rozsah zberových povinností výrobcov prenosných batérií a akumulátorov podľa písmena c) a ohlásených koordinačnému centru, a to v rozsahu svojho trhového podielu.

(2) Výrobca prenosných batérií a akumulátorov nesmie pri predaji nových prenosných batérií a akumulátorov konečnému používateľovi uvádzať oddelene náklady na zber, spracovanie a recykláciu.

Komentár k § 46

V tomto ustanovení zákona sú ustanovené povinnosti, ktoré musí dodržiavať výrobca prenosných batérii a akumulátorov.

•    K odseku 1

V ustanovení sú vymedzené povinnosti výrobcu prenosných batérií a akumulátorov, ktoré sa týkajú zabezpečenia zberu, zberného miesta v rámci územia Slovenskej republiky, zabezpečenia splnenia zberového podielu a recyklácie a spracovania použitých prenosných batérií a akumulátorov. Podľa tohto odseku je výrobca prenosných batérií a akumulátorov povinný dodržiavať všetky povinnosti okrem povinností, ktoré sú uvedené v ustanovení § 45. Medzi povinnosti výrobcu prenosných batérii a akumulátorov patrí zber prenosných batérií a akumulátorov, ktoré boli už použité. K zberu dochádza spôsobom, že použité batérie a akumulátory výrobcovia vyzbierávajú od konečných používateľov. Zber sa uskutočňuje v každom okrese Slovenskej republiky. Zber prebieha rôznymi spôsobmi. Buď ide o spätný zber použitých prenosných batérii, alebo dochádza k zberu na zbernom mieste, ktoré je určené na zber použitých batérii a akumulátorov. Povinnosťou výrobcu v tomto prípade je pozberať zo zberných miest na Slovensku všetky použité prenosné batérie a akumulátory. Zberné miesta sa nachádzajú na celom území Slovenskej republiky. Následne je povinnosťou výrobcu, ako ďalej s týmto vyzbieranými batériami a akumulátormi naloží. Výrobca podľa tohto odseku je povinný splniť zberový podiel. Podiel je uvedený v prílohe č. 3 v cieľovom zbere. Po vyzbieraní všetkých použitých batérii a akumulátor musí zabezpečiť, aby došlo k ich spracovaniu a recyklácii spôsobom, ktorý ustanovuje tento právny predpis. Taktiež musí zabezpečiť, aby sa spracovali a zrecyklovali všetky batérie a akumulátory, ktoré výrobca zozbieral z celého Slovenka nad súhrnný rozsah zberových povinností výrobcov prenosných batérií a akumulátorov. Platí však, že musia byť ohlásené koordinačnému centru v rozsahu svojho trhového podielu.

•    K odseku 2

Do ustanovenia bolo prebraté znenie článku 16 odsek 4 smernice o batériách. Uvedené znenie zatiaľ nebolo prebraté v našom právnom predpise V uvedenom ustanovení je ustanovená povinnosť, ktorá sa týka výrobcu prenosných batérií a akumulátorov. Výrobca má povinnosť neuvádzať náklady na zber spracovanie a recykláciu použitých prenosných batérií a akumulátorov pri predaji. Čiže konečný používateľ o takýchto nákladoch by nemal vedieť. To znamená, že pri predaji nových prenosných batérií a akumulátorov konečnému používateľovi nemôže výrobca uvádzať oddelene náklady na zber, spracovanie a recykláciu.

§ 47

Povinnosti výrobcu
automobilových batérií a akumulátorov
a priemyselných batérií a akumulátorov

(1) Výrobca automobilových batérií a akumulátorov je okrem povinností podľa § 45 a v súlade s povinnosťami podľa § 27 ods. 4 povinný zabezpečiť

a) zber použitých automobilových batérií a akumulátorov od konečných používateľov v každom okrese Slovenskej republiky

    1. spätným zberom použitých automobilových batérií a akumulátorov,

    2. zberom najmenej jednou osobou oprávnenou na zber použitých automobilových batérií a akumulátorov, ktorou je iná osoba ako distribútor automobilových batérií a akumulátorov,

b) zber všetkých použitých automobilových batérií a akumulátorov odovzdávaných na miestach podľa písmena a) a ďalšie nakladanie s nimi,

c) splnenie svojho zberového podielu, ktorý zodpovedá cieľu zberu uvedenému v prílohe č. 3,

d) spracovanie a recykláciu všetkých použitých automobilových batérií a akumulátorov, ktorých zber je povinný zabezpečiť,

e) spracovanie a recykláciu použitých automobilových batérií a akumulátorov zozbieraných v Slovenskej republike nad súhrnný rozsah zberových povinností výrobcov automobilových batérií a akumulátorov podľa písmena c) a ohlásených koordinačnému centru, a to v rozsahu svojho trhového podielu.

(2) Výrobca priemyselných batérií a akumulátorov je okrem povinností podľa § 45 a v súlade s povinnosťami podľa § 27 ods. 4 povinný zabezpečiť

a) zber použitých priemyselných batérií a akumulátorov odobratím od konečného používateľa na celom území Slovenskej republiky bez ohľadu na ich chemické zloženie a pôvod prostredníctvom osoby oprávnenej na zber týchto použitých batérií a akumulátorov,

b) zber všetkých použitých priemyselných batérií a akumulátorov odovzdávaných osobe podľa písmena a) a ďalšie nakladanie s nimi,

c) splnenie svojho zberového podielu, ktorý zodpovedá cieľu zberu uvedenému v prílohe č. 3,

d) spracovanie a recykláciu všetkých použitých priemyselných batérií a akumulátorov, ktorých zber je povinný zabezpečiť,

e) spracovanie a recykláciu použitých priemyselných batérií a akumulátorov zozbieraných v Slovenskej republike nad súhrny rozsah zberových povinností výrobcov priemyselných batérií a akumulátorov podľa písmena c) a ohlásených koordinačnému centru, a to v rozsahu svojho trhového podielu.

Komentár k § 47

Povinnosťami výrobcu automobilových batérií a akumulátorov a priemyselných batérií a akumulátorov sa zaoberá toto ustanovenie zákona o odpadoch.

•    K odseku 1

Zákon o odpadoch ustanovuje výrobcovi automobilových batérií a akumulátorov povinnosť zabezpečiť zber použitých automobilových batérií a akumulátorov, zberový podiel a spracovanie a recykláciu použitých automobilových batérií a akumulátorov. Zavádza povinnosť zriadenia na zber týchto batérií na dostupnom mieste v blízkosti konečných používateľov. Požiadavka článku 8 odsek 4 smernice o batériách, aby sa umožnil zber použitých automobilových batérií a akumulátorov aj tretími osobami, je v tomto prípade umožnená nepriamo cez ustanovenie § 27 ods. 6, kedy výrobca vyhradeného výrobku, v tomto prípade automobilových batérií a akumulátorov, môže svoje povinnosti plniť individuálne a v rámci tohto plnenia je možné zmluvné zabezpečenie povinností aj prostredníctvom tretej osoby, čo je v tomto prípade zberová spoločnosť alebo iná osoba, oprávnená na výkon zberu. Výrobca automobilových batérií a akumulátorov nemá tieto povinností: označovať batérie, akumulátory a sady batérií grafickým symbolom, uvádzať na automobilových batériách a akumulátoroch a prenosných batériách a akumulátoroch údaj o ich kapacite viditeľne, čitateľne a neodstrániteľne, uvádzať na trh označované batérie, akumulátory a gombíkové články chemickou značkou Hg, Cd aleboPb v ustanovených prípadoch a ustanoveným spôsobom vykonávacím predpisom, pri uvedení batérií a akumulátorov na trh bezodkladne na žiadosť spracovateľa použitých batérií a akumulátorov dodať chemické zloženie a materiálové zloženie batérií a akumulátorov pre potreby určenia technologického postupu a technického postupu ich spracovania a recyklácie, zabezpečiť odovzdanie vyzbieraných použitých batérií a akumulátorov spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov, zabezpečiť, aby sa zber, spracovanie a recyklácia použitých batérií a akumulátorov vykonávala s použitím najlepších dostupných techník z hľadiska ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, bezodkladne oznámiť koordinačnému splnenie cieľa zberu na príslušný kalendárny rok, zabezpečiť, aby bol prístroj, ktorý je uvádzaný na trh, navrhnutý a vyrobený tak, aby sa použité batérie a akumulátory dali jednoducho vybrať, ak sa použité batérie a akumulátory nedajú jednoducho vybrať konečným používateľom, zabezpečiť, aby ich mohol jednoducho vybrať kvalifikovaný odborník nezávislý od výrobcu, priložiť k prístroju návod, ako možno batérie a akumulátory z prístroja bezpečne vybrať, a ak je to potrebné aj informácie pre konečného spotrebiteľa o type batérie a akumulátora, ktoré sú súčasťou prístroja.

Ďalej je povinný zabezpečiť zber použitých automobilových batérií a akumulátorov od konečných používateľov, a to v každom okrese Slovenskej republiky spätným zberom použitých automobilových batérií a akumulátorov, zberom najmenej jednou osobou oprávnenou na zber použitých automobilových batérií a akumulátorov, ktorou je iná osoba ako distribútor automobilových batérií a akumulátorov, zber všetkých použitých automobilových batérií a akumulátorov odovzdávaných na určených miestach a ďalšie nakladanie s nimi, splnenie svojho zberového podielu, ktorý zodpovedá cieľu zberu na spracovanie a recykláciu všetkých použitých automobilových batérií a akumulátorov, ktorých zber je povinný zabezpečiť, spracovanie a recykláciu použitých automobilových batérií a akumulátorov zozbieraných v Slovenskej republike nad súhrnný rozsah zberových povinností výrobcov automobilových batérií a akumulátorov a ohlásených koordinačnému centru, a to v rozsahu svojho trhového podielu. Trhový podiel je podiel individuálnych firemných parametrov (napríklad obrat, zisk alebo aktíva) na zodpovedajúcich parametroch celého odvetvia (trhu).

•    K odseku 2

V znení sú stanovené povinnosti výrobcu priemyselných batérií a akumulátorov. Tieto povinnosti sa týkajú zabezpečenia zberu v rámci územia Slovenskej republiky, zberového podielu a spracovania a recyklácie použitých automobilových batérií a akumulátorov a taktiež povinnosť prevziať všetky vyzbierané použité priemyselné batérie a akumulátory, nezávisle na ich množstve. Požiadavka článku 8 odsek 3, aby sa umožnil zber použitých priemyselných batérií a akumulátorov aj tretími osobami, je v tomto prípade umožnená nepriamo cez ustanovenie § 27 ods. 6, kedy výrobca vyhradeného výrobku, v tomto prípade priemyselných batérií a akumulátorov, môže svoje povinnosti plniť individuálne a v rámci tohto plnenia je možné zmluvné zabezpečenie povinností aj prostredníctvom tretej osoby, čo je v tomto prípade zberová spoločnosť alebo iná osoba, oprávnená na výkon zberu. Výrobca priemyselných batérií a akumulátorov je okrem povinností, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, povinný zabezpečiť zber použitých priemyselných batérií a akumulátorov odobratím od konečného používateľa na celom území Slovenskej republiky bez ohľadu na ich chemické zloženie a pôvod prostredníctvom osoby oprávnenej na zber týchto použitých batérií a akumulátorov, zber všetkých použitých priemyselných batérií a akumulátorov odovzdávaných osobe a ďalšie nakladanie s nimi, splnenie svojho zberového podielu, ktorý zodpovedá cieľu zberu, spracovanie a recykláciu všetkých použitých priemyselných batérií a akumulátorov, ktorých zber je povinný zabezpečiť, spracovanie a recykláciu použitých priemyselných batérií a akumulátorov zozbieraných v Slovenskej republike nad súhrny rozsah zberových povinností výrobcov priemyselných batérií a akumulátorov podľa písmena c) a ohlásených koordinačnému centru, a to v rozsahu svojho trhového podielu.

§ 48

Povinnosti distribútorov batérií
a akumulátorov

(1) Distribútor prenosných batérií a akumulátorov je povinný vo vzťahu k použitým prenosným batériám a akumulátorom

a) zabezpečiť ich spätný zber na svojich predajných miestach bez ohľadu na ich výrobnú značku a na dátum ich uvedenia na trh po celú prevádzkovú dobu,

b) informovať konečných používateľov o možnosti ich bezplatného spätného zberu na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a na mieste, ktoré je pri predaji prenosných batérií a akumulátorov viditeľné a pre verejnosť prístupné,

c) zabezpečiť ich spätný zber v mieste, kde vydáva prenosné batérie a akumulátory alebo na mieste, kde má sklad, ak distribuuje prenosné batérie a akumulátory konečnému používateľovi výlučne v rámci zásielkového obchodu vrátane elektronického predaja; ak také miesto alebo taký sklad nemá, tak na mieste dohodnutom s výrobcom prenosných batérií a akumulátorov,

d) neuvádzať oddelene náklady na zber, spracovanie a recykláciu použitých prenosných batérií a akumulátorov pri predaji prenosných batérií a akumulátorov,

e) zabezpečiť odovzdanie vyzbieraných použitých prenosných batérií a akumulátorov v súlade so zmluvou s výrobcom prenosných batérií a akumulátorov, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, príslušnou treťou osobou alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov na zberné miesto ­po­užitých prenosných batérií a akumulátorov, alebo spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov; ak takú zmluvu nemá, tak na ktorékoľvek zberné miesto použitých prenosných batérií a akumulátorov alebo ktorémukoľvek spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov.

(2) Distribútor automobilových batérií a akumulátorov je povinný vo vzťahu k použitým automobilovým batériám a akumulátorom

a) plniť povinnosti uvedené v odseku 1 písm. a) až c),

b) zabezpečiť odovzdanie vyzbieraných použitých automobilových batérií a akumulátorov v súlade so zmluvou s výrobcom automobilových batérií a akumulátorov, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, príslušnou treťou osobou alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov osobe oprávnenej na ich zber alebo spracovateľovi použitých automobilových batérií a akumulátorov; ak takú zmluvu nemá, tak ktorejkoľvek osobe oprávnenej na ich zber alebo ktorémukoľvek spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov.

(3) Na distribútora batérií a akumulátorov, ktorý dodáva priamo konečnému používateľovi batérie a akumulátory, pochádzajúce od výrobcu batérií a akumulátorov nezapísaného v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, prechádzajú vo vzťahu k týmto batériám a akumulátorom a odpadu z nich pochádzajúcemu povinnosti výrobcu batérií a akumulátorov podľa tohto zákona.

Komentár k § 48

V uvedenom ustanovení zákon o odpadoch vymedzuje povinnosti distribútorov batérií a akumulátorov.

•    K odseku 1

V ustanovení sú stanovené povinnosti pre distribútora prenosných batérií a akumulátorov vo vzťahu k použitým prenosným batériám a akumulátorom. Týkajú sa zabezpečenia spätného zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na svojich predajných miestach a určených miestach. Platí to v tom prípade, že distribútor vykonáva zásielkový obchod súčasne aj elektronický predaj. Distribútor je povinný zabezpečiť ich spätný zber na svojich predajných miestach bez ohľadu na ich výrobnú značku a na dátum ich uvedenia na trh po celú prevádzkovú dobu. Ďalšími povinnosťami sú tie, ktoré sa týkajú zabezpečenia informácií pre konečných používateľov o bezplatnom spätnom zbere, ako aj povinnosť neuvádzať oddelene náklady na zber, spracovanie a recykláciu týchto batérií a akumulátorov. Distribútor je povinný informovať konečných používateľov, že existuje možnosti ich bezplatného spätného zberu na svojom webovom sídle. Platí to však iba v tom prípade, ak má webové sídlo zriadené. Dochádza k tomu na mieste, ktoré je pri predaji prenosných batérií a akumulátorov viditeľné a zároveň prístupné pre verejnosť. Spätný zber sa môže uskutočňovať tam, kde vydáva prenosné batérie a akumulátory alebo v sklade. Ak sklad distribútor nemá, tak na mieste dohodnutom s výrobcom prenosných batérií a akumulátorov. Distribútor má povinnosť neuvádzať oddelene náklady na zber, spracovanie a recykláciu použitých prenosných batérií a akumulátorov pri predaji prenosných batérií a akumulátorov. A nakoniec je ustanovená povinnosť zabezpečiť odovzdanie zozbieraných použitých prenosných batérií a akumulátorov na zberné miesto a osobám vymedzených v tomto znení. Distribútor musí zabezpečiť odovzdanie vyzbieraných použitých prenosných batérií a akumulátorov. Všetko prebieha v súlade so zmluvou s výrobcom prenosných batérií a akumulátorov. Tento musí plniť vyhradené povinnosti individuálne, príslušnou treťou osobou alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov na zberné miesto použitých prenosných batérií a akumulátorov, alebo spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov. Môže sa stať však aj situácia, že distribútor takú zmluvu nemá, tak zberným miestom je ktorékoľvek zberné miesto použitých prenosných batérií a akumulátorov alebo ktorémukoľvek spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov.

•    K odseku 2

V ďalšom znení sú stanovené nové povinnosti distribútora automobilových batérii a akumulátorov. Povinnosti sa týkajú zabezpečenia spätného zberu použitých automobilových batérií a akumulátorov na svojich predajných miestach a určených miestach v prípade, že vykonáva zásielkový obchod vrátane elektronického. Taktiež je tu ustanovená povinnosť zabezpečiť odovzdanie zozbieraných použitých automobilových batérií a akumulátorov len osobám vymedzených v tomto znení. Podľa odseku 2 má povinnosť plniť všetky povinnosti, ktoré sme uviedli v predchádzajúcom odseku, ďalšou povinnosťou je zabezpečiť odovzdanie vyzbieraných použitých automobilových batérií a akumulátorov.

Aj toto odovzdanie musí prebiehať v súlade so zmluvou s výrobcom automobilových batérií a akumulátorov. Výrobca musí plniť vyhradené povinnosti individuálne, príslušnou treťou osobou alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov, ak ju poveril vykonávaním svojich povinností, osobe oprávnenej na ich zber alebo spracovateľovi použitých automobilových batérií a akumulátorov. V prípade, ak takáto zmluva neexistuje, tak distribútor môže odovzdať batérie a akumulátory ktorejkoľvek osobe, ktorá je podľa zákona o odpadoch oprávnená na ich zber. Odovzdať ich môže aj ktorémukoľvek spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov.

•    K odseku 3

Uvedeným ustanovením sa zaviedla vnútorná kontrola medzi hospodárskymi subjektmi. Je to teda kontrola výrobcu distribútorom batérií a akumulátorov, kedy distribútor batérií a akumulátorov, ktorý si neskontroluje od akého výrobcu nakupuje batérie a akumulátory a nakúpi ich od nezaregistrovaného výrobcu, tak sa sám stáva nositeľom povinností vo vzťahu k týmto batériám a akumulátorom a odpadu z nich pochádzajúceho. Na distribútora batérií a akumulátorov, ktorý dodáva priamo konečnému používateľovi batérie a akumulátory, pochádzajúce od výrobcu batérií a akumulátorov nezapísaného v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, prechádzajú vo vzťahu k týmto batériám a akumulátorom a odpadu z nich pochádzajúcemu povinnosti výrobcu batérií a akumulátorov podľa zákona o odpadoch.

§ 49

Povinnosti držiteľa použitých batérií
a akumulátorov

Držiteľ použitých batérií a akumulátorov je povinný ich odovzdať, ak ide o použité

a) prenosné batérie a akumulátory, na mieste uvedenom v § 46 ods. 1 písm. a) alebo osobe oprávnenej na ich zber,

b) automobilové batérie a akumulátory, na mieste uvedenom v § 47 ods. 1 písm. a),

c) priemyselné batérie a akumulátory, osobe uvedenej v § 47 ods. 2 písm. a).

Komentár k § 49

V tomto ustanovení zákona o odpadoch sú stanovené povinnosti držiteľa použitých batérií a akumulátorov. V písmenách tohto ustanovenia sú ustanovené povinnosti držiteľa odpadu, ktoré sa týkajú odovzdania jednotlivých druhov použitých batérií a akumulátorov. Tieto povinnosti sa týkajú vymedzených subjektov. Dôležitou skutočnosťou je to, že pod zberným miestom môže byť chápané aj zberné miesto zriadené na základe zmluvy s výrobcom v areáli veľkého podniku, kde budú zamestnanci, ktorí sú považovaní za konečných používateľov, môcť odovzdávať použité prenosné batérie a akumulátory.

Držiteľ použitých batérií a akumulátorov je podľa tohto znenia ustanovenia povinný odovzdať ich v tom prípade, ak ide o použité prenosné batérie a akumulátory, na mieste uvedenom v tomto zákone, to znamená v každom okrese Slovenskej republiky alebo osobe, ktorá je oprávnená alebo má oprávnenie na ich zber.

Držiteľ použitých batérií a akumulátorov má taktiež povinnosť odovzdať automobilové batérie a akumulátory v každom okrese Slovenskej republiky a priemyselné batérie a akumulátory osobe, ktorou je výrobca prístrojov.

§ 50

Zber použitých batérií a akumulátorov

(1) Použité batérie a akumulátory možno zbierať len oddelene od ostatných druhov odpadov s výnimkou prípadu, ak sú súčasťou elektroodpadu alebo starého vozidla, keď sa zbierajú spolu s týmto odpadom.

(2) Zber použitých automobilových batérií a akumulátorov z motorových vozidiel nevyužívaných na komerčné účely vo vlastníctve fyzickej osoby nemožno viazať na kúpu novej batérie alebo akumulátora, alebo iného tovaru a musí byť pre konečného používateľa bezplatný.

(3) Na vykonávanie spätného zberu použitých batérií a akumulátorov distribútorom batérií a akumulátorov a na prevádzkovanie zberného miesta použitých prenosných batérií a akumulátorov sa nevyžaduje súhlas podľa § 97 ani registrácia podľa § 98.

(4) Prevádzkovateľ zberného miesta použitých prenosných batérií a akumulátorov a osoba oprávnená na zber použitých batérií a akumulátorov je okrem povinností podľa § 14 a 16 povinná

a) viesť a uchovávať evidenciu o množstvách vyzbieraných použitých batérií a akumulátorov v kilogramoch v členení batérií a akumulátorov podľa § 42 ods. 3,

b) ohlasovať štvrťročne ustanovené údaje z evidencie podľa písmena a) do 20 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka výrobcovi batérií a akumulátorov, príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov alebo tretej osobe, s ktorými má uzavretú zmluvu, a koordinačnému centru.

Komentár k § 50

Znenie tohto ustanovenia vymedzuje zber použitých batérií a akumulátorov, spôsob, akým sa zber uskutočňoval a podmienky tohto zberu.

•    K odseku 1

V znení je vymedzená povinnosť oddeleného zberu použitých batérií a akumulátorov. Zároveň zákon v tomto znení vymedzuje výnimku z tejto povinnosti. Výnimka sa vzťahuje na použité batérie a akumulátory ako súčasť elektroodpadu a starých vozidiel. Zákon ustanovuje, že použité batérie a akumulátory sa môžu zbierať len oddeleným spôsobom. Musia byť oddelené od ostatných druhov.

•    K odseku 2

Uvedené ustanovenie bolo prebraté zo smernice o batériách. Tento odsek dáva za povinnosť výrobcom, aby zabezpečili bezplatný zber. Táto povinnosť sa týka použitých automobilových batérií z motorových vozidiel.

Tieto vozidlá však nemôžu byť využívané na komerčné účely, pričom vlastníkom tohto automobilu je fyzická osoba. Uvedený zber v žiadnom prípade nemôže byť viazaný na kúpu novej batérie alebo akumulátora alebo iného tovaru a musí byť pre konečného používateľa bezplatný.

•    K odseku 3

Uvedené znenie bolo prebraté zo smernice o batériách. V znení tohto odseku je uvedená výnimka. Výnimka sa týka požiadavky na súhlas a registráciu v prípade prevádzkovateľov zberného miesta a na činnosť spätného zberu u distribútora. Na vykonávanie spätného zberu použitých batérií a akumulátorov distribútorom batérií a akumulátorov a na prevádzkovanie zberného miesta použitých prenosných batérií a akumulátorov sa nevyžaduje súhlas a ani registrácia, ktoré sú upravené ustanoveniami zákona o odpadoch.

•    K odseku 4

Tento odsek obsahuje evidenčné a ohlasovacie povinnosti. Tieto povinnosti sa týkajú takej osoby, ktorá vykonáva zber použitých batérií a akumulátorov zo zberného miesta. Prevádzkovateľ zberného miesta použitých prenosných batérií a akumulátorov a osoba oprávnená na zber použitých batérií a akumulátorov, sú povinní viesť a uchovávať evidenciu o množstvách vyzbieraných použitých batérií a akumulátorov v kilogramoch v členení batérií a akumulátorov a ohlasovať štvrťročne ustanovené údaje z evidencie do zákonom stanoveného termínu. Tento termín je 20 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka výrobcovi batérií a akumulátorov, príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov alebo tretej osobe, s ktorými má uzavretú zmluvu a koordinačnému centru.

§ 51

Spracovanie a recyklácia použitých
batérií a akumulátorov

Spracovateľ použitých batérií a akumulátorov je ­okrem povinností podľa § 14 a 17 povinný

a) spracovávať a recyklovať použité batérie a akumulátory v súlade s udeleným súhlasom [§ 97 ods. 1 písm. c)] a udelenou autorizáciou [§ 89 ods. 1 písm. a) prvý bod] a dodržiavať požiadavky na spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov,

b) zvoliť pri výstavbe nových zariadení na spracovanie a recykláciu použitých batérií akumulátorov alebo pri modernizácii existujúcich zariadení najlepšie dostupné techniky s prihliadnutím na primeranosť výdavkov na ich obstaranie a prevádzku,

c) uvádzať do prevádzky a prevádzkovať stroje a zariadenia na spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov v súlade s platnou dokumentáciou, s podmienkami určenými v udelenom súhlase a v udelenej autorizácii,

d) vykonať opatrenia na nápravu uložené príslušným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva,

e) viesť prevádzkovú dokumentáciu o spracovaní a recyklácii použitých batérií a akumulátorov,

f) viesť evidenciu a na základe evidencie ohlasovať ustanovené údaje orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a výrobcovi batérií a akumulátorov, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, organizácii zodpovednosti výrobcov pre batérie a akumulátory a tretej osobe, s ktorými má uzavretú zmluvu,

g) uchovávať evidenciu podľa písmena f) vrátane ohlasovaných údajov,

h) plniť povinnosti pôvodcu odpadu vo vzťahu k ním produkovaným odpadom,

  i) vypočítať a zabezpečiť minimálnu recyklačnú efektivitu,⁷²⁾

  j) oznamovať recyklačnú efektivitu ministerstvu.

Komentár k § 51

V tomto znení sú uvedené povinnosti uložené spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov. Okrem povinností, ktoré mu ukladá zákon a predošlé paragrafy, je povinný nakladať s použitými batériami a akumulátormi v súlade s vydanými súhlasmi, autorizáciou a platnou dokumentáciou. Povinnosťou sa stalo aj zavedenie a vedenie evidencie a ohlasovania údajov z evidencie. Pri výstavbe nových zariadení, ktoré budú slúžiť na spracovanie a recykláciu použitých batérií akumulátorov ako aj pri modernizácii týchto zariadení, je povinný použiť najlepšie dostupné techniky. Pri tejto povinnosti sa ale prihliada na primeranosť výdavkov na ich obstaranie a prevádzku. Dôležité je hľadisko ochrany zdravia a životného prostredia.

Medzi základné povinnosti spracovateľa patrí spracovávať a recyklovať použité batérie a akumulátory na základe udeleného súhlasu a autorizácie, ktoré udeľuje orgán štátnej správy odpadového hospodárstva. Zákon sa v ustanovení odvoláva na § 97 ods. 1 písm. c.

Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov okrem spaľovní odpadov, zariadení na spoluspaľovanie odpadov, vodných stavieb, v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov, zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton, a zariadenia na zmenšovanie objemu komunálnych odpadov, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 50 ton.

Ďalšie ustanovenia v zákone hovoria o čiastočných zmenách a doplneniach, zavedení nových pojmov a inštitútov. Takéto opatrenia sú zavedené vzhľadom na nadväznosť rámcovej smernice, ktorá hovorí o tom, že členské štáty majú vyžadovať od každého zariadenia alebo podniku, ktorý má v úmysle vykonávať spracovanie odpadu, aby získal od príslušného orgánu povolenie.

K povinnostiam spracovateľa patrí aj zabezpečenie minimálnej recyklačnej efektivity. Pri výpočte sa vychádza z metodiky ustanovenej v Nariadení Komisie č. 493/2012. Vzhľadom na tento bod v zákone je povinnosť aj nahlasovať ministerstvu údaje o dosiahnutej recyklačnej efektivite svojho zariadenia, pričom ministerstvu slúžia údaje o dosiahnutej recyklačnej efektivite ako podkladové dáta do správy, ktorú Slovenska republika predkladá každý rok Európskej komisii.

Zmenou v zákone sa doplnil subjekt ohlasovania údajov v pís. f), a to orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.

Pri udelení autorizácie sa zákon odvoláva na ustanovenia zákona v § 89.

Autorizácia je udelenie oprávnenia, ktoré sa udeľuje podnikateľovi na výkon niektorej z činností spracovania odpadu, a to na spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov, zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov, spracovanie starých vozidiel, spracovanie elektroodpadu, prípravu na opätovné použitie elektroodpadu, prípravu na opätovné použitie použitých batérií a akumulátorov.

Príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže uložiť spracovateľovi vykonať určité nápravy, ak došlo k porušeniu povinnosti uložených v zákone. Spracovateľ je povinný nápravu vykonať.

Zákon obsahuje tri rozhodujúce zmeny oproti predchádzajúcemu stavu v oblasti odpadového hospodárstva.

Najväčšou zmenou je zrušenie Recyklačného fondu a z toho vyplývajúce zrušenie povinnosti výrobcov a dovozcov platiť relevantný príspevok. Celý systém zabezpečenia povinností výrobcov a dovozcov bude zabezpečovaný priamym uplatňovaním princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dovozcov, či už individuálne alebo kolektívne.

§ 51a

Zrušený.

Komentár k § 51a

Smernica EP a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch neobsahuje ustanovenia k príprave na opätovné použitie batérií a akumulátorov, ustanovenie bolo v zákone nadbytočné.

Štvrtý oddiel

Obaly a odpady z obalov

Komentár k štvrtému oddielu

Právnym základom pre vypracovanie tejto časti zákona bola smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov, ktorá je v doterajšom právnom stave transponovaná v zákone č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý fungoval samostatne popri zákone o odpadoch. Účinnosťou zákona o odpadoch bol zákon o obaloch zrušený. Predmetom tejto časti zákona je vymedzenie požiadaviek na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v oblasti prevencie, vzniku odpadov z obalov, pri samotnom nakladaní s obalmi a s odpadmi z obalov.

§ 52

Základné ustanovenie

(1) Tento oddiel upravuje požiadavky na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov a práva a povinnosti pri nakladaní s obalmi s cieľom

a) predchádzať vzniku a škodlivosti odpadov z obalov a znižovať ich množstvo a nebezpečnosť pre životné prostredie,

b) zamedziť prekážkam v obchodovaní, narušeniu a obmedzeniu hospodárskej súťaže.

(2) Ak v tomto oddiele nie je ustanovené inak, vzťahujú sa všeobecné ustanovenia tohto zákona na všetky druhy obalov a na nakladanie s odpadmi z obalov, ktoré sa uvádzajú na trh alebo do distribúcie v Slovenskej republike, bez ohľadu na miesto ich vzniku, na ich používanie a na použitý materiál.

(3) Obalom je výrobok, ktorý sa používa na balenie tovaru, jeho ochranu, manipuláciu s ním, dodávanie a prezentáciu, od surovín po výrobky, od výrobcu po používateľa alebo spotrebiteľa, ktorý spĺňa kritériá uvedené v prílohe č. 7; za obaly sa považujú aj nevratné časti obalov používané na tie isté účely.

(4) Spotrebiteľským obalom je obal určený na bezprostrednú ochranu tovaru alebo skupiny tovarov, ktorý v mieste nákupu tvorí tovarovú jednotku pre konečného používateľa alebo pre spotrebiteľa.

(5) Skupinovým obalom je obal určený na to, aby tvoril v mieste nákupu skupinu určitého počtu tovarových jednotiek bez ohľadu na to, či sa predáva konečnému používateľovi alebo spotrebiteľovi, alebo slúži ako ­pro­striedok na dopĺňanie tovarov do ponuky počas predaja; môže sa z tovaru odstrániť bez porušenia jeho vlastností.

(6) Prepravným obalom je obal určený na uľahčenie manipulácie a prepravu určitého množstva tovarových jednotiek alebo skupinových balení s cieľom predchádzať fyzickému poškodeniu pri manipulácii a preprave; prepravným obalom nie je cestný kontajner, železničný kontajner, lodný kontajner ani letecký kontajner.

(7) Opakovane použiteľným obalom je obal navrhnutý, konštruovaný a umiestnený na trh Slovenskej republiky na vykonanie najmenej dvoch ciest alebo obehov počas svojej životnosti, ktorý sa opakovane plní alebo opakovane použije na ten istý účel, na ktorý bol navrhnutý, konštruovaný a umiestnený na trh Slovenskej republiky; taký obal sa stane odpadom z obalov, ak sa už opakovane nepoužije, a to okamihom jeho vyradenia.

(8) Opakovaným použitím je činnosť s použitým opakovane použiteľným obalom, pri ktorej sa taký obal opakovane naplní alebo použije na ten istý účel, na ktorý bol pred prvým použitím určený, a to s využitím alebo bez využitia pomocných výrobkov prítomných na trhu, ktoré umožňujú opakované naplnenie alebo ­po­užitie obalu.

(9) Zálohovaným obalom je obal tovaru, pri ktorého predaji sa okrem ceny za tovar účtuje osobitná peňažná čiastka viazaná na obal tovaru (ďalej len „záloh“), ktorej účelom je zabezpečiť vrátenie použitého obalu. Zálohujú sa

a) opakovane použiteľné obaly na nápoje,

b) obaly na nápoje, ktoré nie sú opakovane použiteľné a ktoré sú z hľadiska ich množstva a vlastností alebo množstva a zloženia nebezpečné pre životné prostredie.

(10) Zálohovaním obalu je činnosť pri predaji tovaru v zálohovanom obale, ktorou je naúčtovanie zálohu osobe uhrádzajúcej cenu tovaru a činnosť pri vrátení zálohovaného obalu spočívajúca vo vydaní tohto zálohu osobe, ktorá zabezpečuje vrátenie použitého obalu; za vrátenie zálohu sa považuje aj jeho započítanie na účely vysporiadania inej peňažnej pohľadávky.

[účinnosť od 1. januára 2022

(9) Zálohovaným obalom je na účely tohto zákona obal tovaru, pri ktorého predaji sa okrem ceny za tovar účtuje osobitná peňažná čiastka viazaná na obal tovaru (ďalej len „záloh“), ktorej účelom je zabezpečiť vrátenie použitého obalu. Zálohujú sa opakovane použiteľné obaly na nápoje.

(10) Zálohovaním obalu je na účely tohto zákona činnosť pri predaji tovaru v zálohovanom obale, ktorou je naúčtovanie zálohu osobe uhrádzajúcej cenu tovaru a činnosť pri vrátení zálohovaného obalu spočívajúca vo vydaní tohto zálohu osobe, ktorá zabezpečuje vrátenie použitého obalu; za vrátenie zálohu sa považuje aj jeho započítanie na účely vysporiadania inej peňažnej pohľadávky.]

(11) Výrobcom obalov je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá

a) používa obaly na balenie tovaru alebo plní tovar do obalov a uvádza na trh tento tovar pod svojou obchodnou značkou,

b) je osobou, pre ktorú sa tovar balí alebo plní a pod ktorej obchodnou značkou sa tovar uvádza na trh,

c) uvádza na trh tovar v obaloch iným spôsobom, ako podľa písmen a) a b) alebo prepraví alebo si nechá prepraviť cez štátnu hranicu Slovenskej republiky tovar v obaloch a uvádza ho na trh alebo do distribúcie v Slovenskej republike,

d) ako distribútor uskutočňuje odplatné alebo bezodplatné odovzdanie obalu konečnému používateľovi na bezprostredné zabalenie tovaru,

e) ako distribútor používa obal na zabalenie ­distri­buovaného tovaru alebo jeho časti alebo na naplnenie distribuovaným tovarom, alebo

f) uvádza na trh obaly s výnimkou osoby, ktorá dodáva nepoužité prázdne obaly osobám uvedeným v písmene a), b) c), d) alebo e) alebo osobe, ktorá balí alebo plní tovar pre osobu podľa písmena b).

(12) Uvedením obalov na trh v Slovenskej republike je okamih, keď obal alebo tovar v obale prvýkrát prechádza odplatne alebo bezodplatne z etapy výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky do etapy distribúcie alebo použitia.

(13) Distribúciou obalov je odplatné alebo bezodplatné odovzdanie obalu alebo tovaru v obale inej osobe na účely dodania, predaja alebo použitia obalu alebo tovaru v obale v obchodnej sieti vrátane predaja konečnému používateľovi s výnimkou uvedenia na trh.

(14) Distribútorom obalov je ten, kto v rámci predmetu svojej činnosti uskutočňuje distribúciu obalov.

(15) Odpadom z obalov je obal alebo obalový materiál, ktorý sa stal odpadom, okrem odpadu z výroby obalov a odpadu z procesu balenia tovarov.

(16) Nakladaním s obalmi je výroba obalov, uvedenie obalov alebo tovarov v obaloch na trh, ich distribúcia, použitie obalov, odber opakovane použiteľných obalov, úprava obalov a opakované použitie obalov.

(17) Odberom použitých opakovane použiteľných obalov je ich odber od spotrebiteľov alebo konečných používateľov na území Slovenskej republiky na účely ich opakovaného použitia alebo vyradenia z procesu opakovaného používania.

(18) Recykláciou odpadov z obalov je každé opätovné spracovanie odpadových materiálov vo výrobnom procese na pôvodné určenie alebo na iné účely vrátane organickej recyklácie, ale okrem energetického zhodnocovania.

(19) Organickou recykláciou je aeróbne (kompostovanie) alebo anaeróbne (biometanizácia) nakladanie s biodegradovateľnou časťou odpadov z obalov za riadených podmienok s využitím mikroorganizmov, ktoré produkujú stabilizované organické zvyšky alebo metán; ukladanie na skládku sa nepovažuje za formu organickej recyklácie.

(20) Energetické zhodnocovanie je použitie spaľovateľných odpadov z obalov s cieľom získavať energiu prostredníctvom priameho spaľovania s iným odpadom alebo bez neho s využitím tepla.

(21) Materiálový tok odpadov z obalov je pohyb odpadu z obalov z miesta jeho pôvodu do prvého zariadenia na zhodnocovanie odpadov niektorou z činností R1 až R11 podľa prílohy č. 1 alebo do prvého iného zariadenia na území iného štátu, v ktorom je zabezpečené, že výsledok zhodnotenia odpadov bude rovnocenný s výsledkom zhodnotenia odpadov niektorou z činností R1 až R11 podľa prílohy č. 1.

(22) Miesto pôvodu odpadov z obalov je miesto jeho vzniku u pôvodného pôvodcu odpadu; ak ide o súčasť komunálnych odpadov, je takým miestom obec.

(23) Hospodárske subjekty vo vzťahu k obalom sú dodávatelia obalových materiálov, osoby, ktoré dovážajú alebo menia povahu a vlastnosti obalov, výrobcovia obalov, distribútori obalov, obchodníci s obalmi, používatelia obalov, orgány a verejnoprávne organizácie.

(24) Trhový podiel organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly pre nasledujúci kalendárny rok je percentuálny podiel množstva obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh v Slovenskej republike výrobcami obalov a výrobcami neobalových výrobkov, ktorí sú s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly v zmluvnom vzťahu pre nasledujúci kalendárny rok z údajov predložených podľa § 59 ods. 1 písm. h) prvého a druhého bodu, k celkovému množstvu obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh v Slovenskej republike vypočítaných z údajov predložených podľa § 59 ods. 1 písm. h), výrobcami, ktorí si plnia vyhradené povinnosti kolektívne. Do množstva obalov podľa prvej vety sa započítava celkové množstvo spotrebiteľských obalov, skupinových obalov a prepravných obalov.

(25) Plast je polymér,^72a) ktorý môže obsahovať prídavné látky alebo iné látky a ktorý je schopný fungovať ako hlavná štrukturálna zložka tašiek.

(26) Plastová taška je taška s uchami alebo bez nich, vyrobená z plastu, ktorá sa poskytuje spotrebiteľom na mieste predaja tovaru alebo výrobkov.

(27) Ľahká plastová taška je plastová taška s hrúbkou steny menšou ako 50 mikrometrov.

(28) Veľmi ľahká plastová taška je plastová taška s hrúbkou steny menšou ako 15 mikrometrov, ktorá sa vyžaduje ako primárny obal pre nebalené potraviny z hygienických dôvodov alebo pomáha predchádzať plytvaniu potravinami.

(29) Oxo-degradovateľná plastová taška je plastová taška vyrobená z plastových materiálov obsahujúcich prídavné látky, ktoré urýchľujú rozpad plastového materiálu na mikročastice.

(30) Kompozitný obal je obal zložený z dvoch vrstiev alebo z viacerých vrstiev z rôznych materiálov, ktoré sa nedajú ručne od seba oddeliť a sú súčasťou ucelenej jednotky pozostávajúcej z vnútorného obalu a vonkajšieho krytu, a ktorý sa ako taký napĺňa, uskladňuje, prepravuje a vyprázdňuje.

(31) Dobrovoľná dohoda je formálna dohoda medzi orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva a subjektmi odpadového hospodárstva, ktorá je otvorená pre všetkých partnerov, ktorí sú ochotní plniť podmienky dohody s cieľom znižovania negatívnych vplyvov odpadov z obalov na životné prostredie.

(32) Ministerstvo zverejní na svojom webovom sídle údaje potrebné pre výpočet trhového podielu organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly pre nasledujúci kalendárny rok do 15. novembra.

(33) Ministerstvo vypočíta a zverejní každoročne na svojom webovom sídle ciele zberu pre organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly do 30. apríla, ministerstvo zverejní každoročne na svojom webovom sídle potenciál vzniku odpadu z obalov a neobalových výrobkov v komunálnom odpade do 30. apríla. Ministerstvo v prípade zmeny podľa § 28 ods. 4 písm. ae) aktualizuje a zverejní ciele zberu pre organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka.

Komentár k § 52

Vymedzené sú požiadavky na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov. V súvislosti s odpadmi sa definovali aj niektoré práva a povinnosti pri nakladaní s obalmi. Hlavným cieľom je predchádzať vzniku a škodlivosti odpadov, ktoré vznikajú z obalov, ich znižovanie a nebezpečenstvo, ktoré pre životné prostredie prestavujú. Tieto ustanovenia v zákone platia pre všetky druhy obalov a na nakladanie s odpadmi z obalov, ktoré sa uvádzajú na trh. Neprihliada sa pritom na miesto, kde vznikli a aký je účel použitia a materiál pri použití.

Ustanovenia tejto časti zákona vymedzujú predmet jeho úpravy, pôsobnosť a vzťah k platným právnym predpisom, tie upravujú niektoré časti nakladania s obalmi a s odpadmi z obalov.

V zákone sú upravené aj požiadavky na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov a tiež práva a povinnosti právnických a fyzických osôb nielen v oblasti prevencie, ale aj pri vzniku odpadov, nakladaní z obalmi a s odpadmi z obalov.

V jednotlivých odsekoch sú charakterizované označenia obalov, a to napríklad spotrebiteľský obal, skupinový obal, prepravný obal, opakovane použiteľný obal, vratný obal a iné názvy. Za obal považujeme výrobok, ktorý sa používa na balenie tovaru, na ochranu tovaru pri manipulácií s ním, dodávanie a prezentáciu. Za obaly sa považujú aj nevratné časti obalov využívané na tie isté účely.

Právnym základom pre vypracovanie je smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov, ktorá je v doterajšom právnom stave transponovaná v zákone č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý fungoval samostatne popri zákone o odpadoch. Účinnosťou zákona o odpadoch bol zákon o obaloch zrušený.

Novela zákona upravila pojem uvedenie na trh neobalového výrobku, kde sa prihliada na potrebu odstránenia výkladových nejasností pri definovaní pojmu výrobca neobalového výrobku.

Tým, že sa zaviedla nová povinnosť pre OZV plniť ciele zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ktoré tvoria súčasť komunálneho odpadu, bolo potrebné prijať aj túto legislatívnu úpravu.

Po novele zákona č. 292/2017 Z. z. sa oproti predchádzajúcej úprave z režimu šiesteho oddielu zákona vypustili pneumatiky, uvedené na trh v Slovenskej republike na kolesách motorových vozidiel a nemotorových vozidiel, nakoľko tieto pneumatiky sú neoddeliteľnou súčasťou týchto vozidiel. Pneumatiky ako súčasť vozidiel kategórie M1, N1 a trojkolesových motorových vozidiel okrem motorových trojkoliek podliehajú režimu piateho oddielu štvrtej časti zákona o odpadoch. Novou úpravou sa šiesty oddiel už vzťahuje iba na pneumatiky, ktoré boli uvedené na trh Slovenskej republiky samostatne.

 

–   Zmeny po novele zákona č. 90/2017 Z. z.

Ľahké plastové tašky sa stávajú odpadom pomerne rýchlo, preto bolo potrebné zabrániť vplyvu takéhoto odpadu na životné prostredie. Znížením ich spotreby dochádza aj k nižšej tvorbe odpadu z obalov, čo je v plnom súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, kde na prvom mieste je prechádzanie vzniku odpadu.

Do ustanovenia sa doplnili nové odseky 26 až 29, do ktorých boli prebraté definície zo smernice.

Plast je polymér, ktorý môže obsahovať prídavné látky alebo iné látky, a ktorý je schopný fungovať ako hlavná štrukturálna zložka tašiek.

Plastovou taškou je taška s uchami alebo bez nich, vyrobená z plastu, ktorá sa poskytuje spotrebiteľom na mieste predaja tovaru alebo výrobkov.

Ľahkou plastovou taškou je plastová taška s hrúbkou steny menšou ako 50 mikrometrov.

Veľmi ľahkou plastovou taškou je plastová taška s hrúbkou steny menšou ako 15 mikrometrov, ktorá sa vyžaduje z hygienických dôvodov alebo sa poskytuje ako primárny obal pre nebalené potraviny s cieľom predchádzať plytvaniu potravinami.

 

–   Zmeny po novele zákona č. 292/2017 Z. z.

Podľa § 52 ods. 11 písmeno c) je výrobcom obalov fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá uvádza na trh tovar v obaloch iným spôsobom alebo prepraví alebo si nechá prepraviť cez štátnu hranicu Slovenskej republiky tovar v obaloch a uvádza ho na trh alebo do distribúcie v Slovenskej republike.

Z pôvodného znenia písmena c) nebolo jasné, že výrobcom obalov je dovozca, prípadne ten, kto uvádza na trh tovar v obaloch iným spôsobom ako podľa písmena a) a b).

 

–   Zmeny po novele zákona č. 208/2018 Z. z.

Novelou zákona sa do ustanovenia doplnil nový odsek 24 týkajúci sa trhového podielu. Povinnosť výrobcu vypočítať si svoj trhový podiel sa nemôže vzťahovať na výrobcu, plniaceho si svoje povinnosti individuálne, nakoľko množstvá obalov, uvedené na trh týmto výrobcom nijako nevstupujú do výpočtu trhového a zberového podielu. Taktiež sa do definície trhového podielu doplnila bližšia špecifikácia obalov, ktoré sa započítavajú do celkového množstva obalov.

Definícia v odseku 24 sa však opätovne zmenila po novele zákona č. 312/2018 Z. z.

Trhový podiel organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly pre príslušný kalendárny rok je percentuálny podiel množstva obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh v Slovenskej republike v predchádzajúcom kalendárnom roku výrobcami obalov a výrobcami neobalových výrobkov, ktorí sú s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly v zmluvnom vzťahu v príslušnom kalendárnom roku, k celkovému množstvu obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh v Slovenskej republike v predchádzajúcom kalendárnom roku výrobcami, ktorí si plnia vyhradené povinnosti kolektívne. Do množstva obalov podľa prvej vety sa započítava celkové množstvo spotrebiteľských obalov, skupinových obalov a prepravných obalov. Do celkového množstva obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh v Slovenskej republike v predchádzajúcom kalendárnom roku výrobcami, ktorí si plnia vyhradené povinnosti kolektívne podľa prvej vety, sa nezapočítavajú množstvá od výrobcov obalov, ktorí začali plniť vyhradené povinnosti individuálne v príslušnom roku.

Potreba zavedenia novej definície trhového podielu OZV pre obaly vyplynula zo zavedenia nových povinností vo vzťahu k výpočtu cieľov zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ktoré sa zbierajú v rámci integrovaného systému triedeného zberu zložiek komunálneho odpadu.

Zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov z komunálnych odpadov v obci sa uskutočňuje spolu do jednej nádoby tak, ako je to ustanovené v § 14 vyhlášky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch v znení vyhlášky č. 322/2017 Z. z. (ďalej len „vyhláška č. 371/2015 Z. z.“). Na základe uvedeného, OZV pri výpočte trhového podielu musí vychádzať zo sumárneho množstva obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh v predchádzajúcom roku jej zmluvnými výrobcami. Z dôvodu, že v prípade výrobcu obalov, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, nekončia jeho odpady v komunálnom odpade, množstvo obalov ním uvedených na trh sa nezapočíta do výpočtu trhového podielu OZV.

 

–   Zmeny po novele zákona č. 208/2018 Z. z.

V odseku 25 sa vypustili slová „ktoré sú súčasťou komunálnych odpadov“. Uvedená zmena v definícii zberového podielu súvisí so zmenami týkajúcimi sa financovania triedeného zberu odpadov z obalov, ktoré sú súčasťou triedených zložiek komunálneho odpadu. To znamená, že finančné prostriedky pochádzajúce z tzv. „priemyselných“ obalov je možné použiť na krytie nákladov, určených pre nakladanie s odpadom z obalov, pochádzajúcich z komunálnej sféry.

Následne novela zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019 vypustila znenie odseku 25 v nadväznosti na zavedenie cieľov zberu, čiže sa vypustila definícia zberového podielu.

V odseku 30 vzhľadom na zmenu termínu uvedenú v § 27 ods. 4 písmeno j) bolo potrebné upraviť aj termín na zverejnenie údajov na webovom sídle ministerstva o množstve obalov uvedených na trh Slovenskej republiky.

Následne po novele zákona č. 312/2018 Z. z. platí už nový odsek 30 od 1. 1. 2019. Z dôvodu zavedenia cieľov zberu pre OZV pre obaly bolo potrebné ustanoviť povinnosť aj pre ministerstvo vypočítať, zverejniť a aktualizovať ciele zberu pre organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly na svojom webovom sídle. Na základe zverejnených cieľov zberu si jednotlivé organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly budú plniť povinnosť, ktorá im vyplýva zo zákona o odpadoch.

Ministerstvo vypočíta a zverejní každoročne na svojom webovom sídle ciele zberu pre organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly do 30. apríla, ministerstvo zverejní každoročne na svojom webovom sídle potenciál vzniku odpadu z obalov a neobalových výrobkov v komunálnom odpade do 30. apríla. Ministerstvo v prípade zmeny podľa § 28 ods. 4 písm. ae) aktualizuje a zverejní ciele zberu pre organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka.

 

–   Ostatné zmeny

Do zákona sa zaviedli nové definície pojmov ako skupinový obal, prepravný obal, opakovane použitý obal. Skupinovým obalom je obal, aby tvoril v mieste nákupu skupinu určitého počtu tovarových jednotiek bez ohľadu na to, či sa predáva konečnému používateľovi alebo slúži ako prostriedok na dopĺňanie tovarov do ponuky počas predaja, taktiež sa môže z tovaru odstrániť bez porušenia jeho vlastností. Prepravným obalom je obal určený na uľahčenie manipulácie a prepravu určitého množstva tovaru, prepravným obalom nie je cestný kontajner, železničný kontajner, lodný kontajner ani letecký kontajner. Opakovane použiteľným obalom je obal určený na vykonanie najmenej dvoch ciest alebo obehov počas svojej životnosti, ktorý sa opakovane plní alebo opakovane použije na ten istý účel. Opakovaným použitím je činnosť s použitým opakovane použiteľným obalom, pri ktorej sa taký obal opakovane naplní alebo použije na ten istý účel, na ktorý bol pred prvým použitím určený. Zálohovaným obalom je obal tovaru, pri ktorého predaji sa okrem ceny za tovar účtuje osobitná peňažná čiastka viazaná na obal tovaru.

Zálohujú sa:

a)  opakovane použiteľné obaly na nápoje,

b)  obaly na nápoje, ktoré nie sú opakovane použiteľné a ktoré sú z hľadiska ich množstva a vlastností alebo množstva a zloženia nebezpečné pre životné prostredie.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 spresnila definícia „opakovane použiteľného obalu“ v súlade s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov.

Zákonom č. 302/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2022 ustanovenie doplní odsekmi 9 a 10.

Zálohovaným obalom je obal tovaru, pri ktorého predaji sa okrem ceny za tovar účtuje osobitná peňažná čiastka viazaná na obal tovaru (záloh), ktorej účelom je zabezpečiť vrátenie použitého obalu. Zálohujú sa opakovane použiteľné obaly na nápoje. Zálohovaním obalu je na účely tohto zákona činnosť pri predaji tovaru v zálohovanom obale, ktorou je naúčtovanie zálohu osobe uhrádzajúcej cenu tovaru a činnosť pri vrátení zálohovaného obalu spočívajúca vo vydaní tohto zálohu osobe, ktorá zabezpečuje vrátenie použitého obalu; za vrátenie zálohu sa považuje aj jeho započítanie na účely vysporiadania inej peňažnej pohľadávky.

Výrobca obalov, ktorý uvedie na trh zálohované jednorazové obaly na nápoje, nebude platiť poplatky organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly za množstvo takýchto obalov, keďže tieto odpady z obalov nebudú súčasťou zberu triedených zložiek komunálneho odpadu. Avšak pre ostatné typy obalov, ktoré nebudú patriť do pôsobnosti zákona o zálohovaní jednorazoých obalov na nápoje, bude výrobca obalov plniť povinnosti v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov prostredníctvom zmluvnej organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly. Keďže tento zákon o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje používa vlastnú terminológiu, boli upravené niektoré pojmy v zákone o odpadoch.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 zmenilo znenie odseku 8, podľa ktorého je veľmi ľahká plastová taška plastová taška s hrúbkou steny menšou ako 15 mikrometrov, ktorá sa vyžaduje ako primárny obal pre nebalené potraviny z hygienických dôvodov alebo pomáha predchádzať plytvaniu potravinami.

Vzhľadom na to, že v aplikačnej praxi doslovne prebrané znenie definície spôsobovalo zneužívanie hygienických dôvodov na nesprávne, a teda aj nadmerné poskytovanie veľmi ľahkých plastových tašiek aj na iné výrobky ako potraviny, napr. na textilné výrobky a pod., definícia bola upravená v súlade so znením preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov tak, aby bola definícia jednoznačnejšia.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa od 1. novembra 2021 zmenilo znenie odseku 24, pričom táto úprava definície vyplynula z rozporových rokovaní v nadväznosti na nové oznamovacie povinnosti v § 59 ods. 1 písm. h). Trhový podiel organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly pre nasledujúci kalendárny rok je percentuálny podiel množstva obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh v Slovenskej republike výrobcami obalov a výrobcami neobalových výrobkov, ktorí sú s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly v zmluvnom vzťahu pre nasledujúci kalendárny rok z údajov predložených podľa § 59 ods. 1 písm. h) prvého a druhého bodu, k celkovému množstvu obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh v Slovenskej republike vypočítaných z údajov predložených podľa § 59 ods. 1 písm. h), výrobcami, ktorí si plnia vyhradené povinnosti kolektívne. Do množstva obalov sa započítava celkové množstvo spotrebiteľských obalov, skupinových obalov a prepravných obalov.

•    K odsekom 29 až 33

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 1. júla 2020 za odsek 28 vložili nové odseky 29 až 33, pričom sa ostatnou novelou zákona č. 430/2021 Z. z. s účinnosťou od 1. 12. 2021 vypúšťajú odseky 29 a 30.

Kompozitný obal je obal zložený z dvoch vrstiev alebo z viacerých vrstiev z rôznych materiálov, ktoré sa nedajú ručne od seba oddeliť a sú súčasťou ucelenej jednotky pozostávajúcej z vnútorného obalu a vonkajšieho krytu, a ktorý sa ako taký napĺňa, uskladňuje, prepravuje a vyprázdňuje. Týmto sa dopĺňa nová definícia, ktorá je transpozíciou čl. 1 ods. 2 písm. c) bod 2b. smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018.

Dobrovoľná dohoda je formálna dohoda medzi orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva a subjektmi odpadového hospodárstva, ktorá je otvorená pre všetkých partnerov, ktorí sú ochotní plniť podmienky dohody s cieľom znižovania negatívnych vplyvov odpadov z obalov na životné prostredie. Uvedeným znením sa dopĺňa nová definícia, ktorá je transpozíciou čl. čl. 3 bod 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62 o obaloch a odpadoch z obalov, ktorá umožňuje uzatvoriť „dobrovoľnú dohodu“ medzi orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva a subjektmi odpadového hospodárstva za účelom znižovania negatívnych vplyvov na životné prostredie.

!     Upozornenie

Ostatná novela zákona č. 430/2021 Z. z. od 1. 12. 2021 z ustanovenia § 52 vypúšťa odseky 29 a 30, pričom sa odseky 31 až 35 po novom označujú ako odseky 29 až 33. Uvedené vypustenie je spôsobené presunom definícii, ktoré sa vzťahujú na jednorazové plastové výrobky a ide o ich presun v rámci predpisu do nového oddielu tak, aby transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019, o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie bola čo najprehľadnejšia.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 285/2020 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2021 v ustanovení § 52 zmenilo znenie odseku 34 (po ostatne novele zákona je odsek označený ako odsek 32), podľa ktorého ministerstvo zverejní na svojom webovom sídle údaje potrebné pre výpočet trhového podielu organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly pre nasledujúci kalendárny rok do 15. novembra. Úprava tohto odseku bola spôsobená nejednoznačnosťou vo zverejňovaných údajov, ktoré boli potrebné pre výpočet trhového podielu organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly. Týmto novým znením ustanovenia je presne daná povinnosť ministerstvu zverejniť také údaje, ktoré sú potrebné pre výpočet v zmysle znenia ustanovenia odseku 24, podľa ktorého trhový podiel organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly pre príslušný kalendárny rok je percentuálny podiel množstva obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh v Slovenskej republike v predchádzajúcom kalendárnom roku výrobcami obalov a výrobcami neobalových výrobkov, ktorí sú s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly v zmluvnom vzťahu v príslušnom kalendárnom roku, k celkovému množstvu obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh v Slovenskej republike v predchádzajúcom kalendárnom roku výrobcami, ktorí si plnia vyhradené povinnosti kolektívne. Do množstva obalov sa započítava celkové množstvo spotrebiteľských obalov, skupinových obalov a prepravných obalov. Do celkového množstva obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh v Slovenskej republike v predchádzajúcom kalendárnom roku výrobcami, ktorí si plnia vyhradené povinnosti kolektívne, sa nezapočítavajú množstvá od výrobcov obalov, ktorí začali plniť vyhradené povinnosti individuálne v príslušnom roku. V zariadení prevádzkovanom v zmysle udelených súhlasov podľa zákona o odpadoch, umiestnené odpady v rozpore s povoleniami oprávňujúcimi vykonávanie ich činnosti.

§ 53

Požiadavky na zloženie
a vlastnosti obalov

(1) Obaly musia byť navrhnuté, vyrábané a uvádzané na trh alebo do distribúcie tak, aby spĺňali základné požiadavky na ich zloženie a vlastnosti a aby umožňovali ich opakované použitie alebo zhodnocovanie vrátane energetického využitia, recyklácie a organickej ­recyklácie a spĺňali požiadavky ustanovené harmonizovanými normami.⁷³⁾

(2) Zámerným zavedením olova, kadmia, ortuti a zlúčenín šesťmocného chrómu (ďalej len „ťažké kovy“) je ich použitie pri výrobe z dôvodu potreby ich prítomnosti v obale na zabezpečenie požadovanej vlastnosti, vzhľadu alebo kvality obalu; za zámerné zavedenie ťažkých kovov sa nepovažuje využívanie recyklovaných materiálov s obsahom ťažkých kovov ako suroviny na výrobu obalových materiálov.

(3) Zakazuje sa vyrábať a uvádzať na trh obaly, v ktorých obsah ťažkých kovov presahuje sumárne 100 mg/kg hmotnosti (ďalej len „limitná hodnota“).

(4) Zákaz podľa odseku 3 sa nevzťahuje na

a) obaly vyrábané výlučne z oloveného krištáľového skla,

b) plastové debny a plastové palety, ak

    1. počas výrobného procesu nedochádza k zámernému zavedeniu ťažkých kovov,

    2. boli vyrobené v kontrolovanom recyklačnom procese, v ktorom recyklovaný materiál pochádza len z takých plastových debien alebo plastových paliet a v ktorom použitie iných materiálov tvorí najviac 20 % z celkovej hmotnosti alebo

    3. je limitná hodnota ťažkých kovov prekročená výlučne pridávaním recyklovaných materiálov s obsahom ťažkých kovov,

c) obaly zo skla, ak

    1. počas výrobného procesu nedochádza k zámernému zavedeniu ťažkých kovov,

    2. je limitná hodnota ťažkých kovov prekročená výlučne pridávaním recyklovaných materiálov s obsahom ťažkých kovov alebo

    3. ten, kto obaly vyrába, vykonáva pravidelné mesačné kontroly výrobnej činnosti na sklárskej peci zamerané na zistenie koncentrácie ťažkých kovov; výsledky meraní a použité metódy merania musia byť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na požiadanie kedykoľvek k dispozícii.

(5) Plastové debny a plastové palety s obsahom ťažkých kovov vyšším ako je limitná hodnota musia byť viditeľne a trvalo označené v súlade s osobitným predpisom.⁷⁴⁾

(6) Plastové debny a plastové palety s obsahom ťažkých kovov podľa odseku 4 písm. b), ktoré sa stanú odpadom, musia byť recyklované v recyklačnom procese, v ktorom sa recyklovaný materiál vyrába len z plastových debien alebo plastových paliet a v ktorom použitie iných materiálov tvorí najviac 20 % z celkovej hmotnosti.

(7) Ten, kto obaly uvedené v odseku 4 písm. b) vyrába alebo jeho splnomocnený zástupca je povinný uchovávať technickú dokumentáciu⁵⁶⁾ potrebnú na preukázanie splnenia požiadaviek na uvedenie obalov na trh po dobu najmenej štyroch rokov.

(8) Osoba vyrábajúca obaly zo skla, alebo ak taká osoba nie je v Slovenskej republike, tak výrobca tovarov plnených do obalov zo skla je povinný podávať ohlásenie o množstvách ťažkých kovov v obaloch zo skla orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ak priemerné úrovne koncentrácie ťažkých kovov počas 12 po sebe nasledujúcich kontrol vykonaných podľa odseku 4 písm. c) tretieho bodu prekročia limit 200 mg/kg hmotnosti. V ohlásení o množstvách ťažkých kovov v obaloch zo skla sa uvedú namerané hodnoty súčtu obsahu ťažkých kovov, použité metódy merania, predpokladané zdroje prítomnosti hladiny súčtu obsahu ťažkých kovov a podrobný opis prijatých opatrení na zníženie úrovne obsahu ťažkých kovov.

(9) Osobitné požiadavky na vlastnosti obalov a obalových materiálov a požiadavky na podmienky ich používania ustanovujú osobitné predpisy.⁷⁵⁾

Komentár k § 53

V zákone došlo k spresneniu pojmu výrobca vo výrobnom procese , ktorý sa nahradil pojmom „Osoba vyrábajúca obaly zo skla.“ Ide o presné stanovenie, ktorý výrobca je primárne povinný podávať hlásenie o množstvách ťažkých kovov v obaloch zo skla.

•    K odseku 1

V ustanovení sú charakterizované požiadavky, ktoré musia byť splnené pri výrobe obalov a ich uvádzaní na trh a do distribúcie. Sú to základné požiadavky smernice o obaloch, ktoré sa vzťahujú na výrobné zloženie obalu a jeho možného opakovaného použitia a neskoršieho zhodnocovania vrátane recyklácie, keď sa obal stane v podstate už odpadom. Obaly musia byť navrhnuté, vyrábané a uvádzané na trh alebo do distribúcie tak, aby umožňovali ich opakované použitie alebo zhodnocovanie vrátane energetického využitia.

Požiadavky, ktoré sú kladené na zloženie a vlastnosti obalov vychádzajú zo smernice o obaloch, ktorý stanovuje najvyššie prípustné hodnoty súčtu úrovní koncentrácie vyhradených ťažkých kovov v obaloch.

•    K odseku 2

Ustanovením je vymedzené, čo sa nepovažuje za zámerné zavedenie ťažkých kovov. Ide o využívanie recyklovaných materiálov s obsahom ťažkých kovov ako suroviny na výrobu obalových materiálov.

Zakazuje sa vyrábať a uvádzať na trh obaly, v ktorých obsah ťažkých kovov presahuje limitnú hodnotu. Tá je stanovená na 100 mg/kg hmotnosti. Výnimky, ktoré obsahuje aj samotná smernica v čl. 11 ods. 3, boli vykonané najskôr rozhodnutím Komisie 1999/177/ES o plastových debnách a plastových paletách. Toto rozhodnutie bolo nahradené rozhodnutím 2009/292/ES, ktoré sa uplatňuje od 10. februára 2009 a malo by sa uplatňovať nepretržite od uplynutia účinnosti predchádzajúceho rozhodnutia. Odsek 4 písmeno c) obsahuje výnimky z požiadaviek, ktoré vyplývajú z Rozhodnutia Komisie 2001/171/ES, ktorého účinnosť bola predĺžená Rozhodnutím Komisie 2006/340/ES na neurčito.

Zákaz vyrábať a uvádzať na trh obaly, v ktorých obsah ťažkých kovov presahuje limitnú hodnotu, sa nevzťahuje na obaly vyrábané výlučne z oloveného krištáľového skla, plastové debny a plastové palety, ak počas výrobného procesu nedochádza k zámernému zavedeniu ťažkých kovov, alebo boli vyrobené v kontrolovanom recyklačnom procese, v ktorom recyklovaný materiál pochádza len z takýchto plastových debien alebo plastových paliet a v ktorom použitie iných materiálov tvorí najviac 20 % z celkovej hmotnosti alebo je limitná hodnota ťažkých kovov prekročená výlučne pridávaním recyklovaných materiálov s obsahom ťažkých kovov.

•    K odseku 3

Osoba, ktorá obaly vyrába, je na účely tohto ustanovenia ten, kto obaly fyzicky vyrába, teda ich zhotoviteľ. Za určitých podmienok presne stanovených zákonom je možné, aby niektoré výrobky zo skla prekročili limitné hranice ťažkých kovov. Tieto limity sú stanovené v odseku 3.

•    K odseku 4

Uvedené znenie vymedzuje, na čo sa zákaz vyrábať a uvádzať na trh obaly, v ktorých obsah ťažkých kovov presahuje sumárne 100 mg/kg hmotnosti, nevzťahuje. Ide o obaly vyrábané výlučne z oloveného krištáľového skla, plastové debny a plastové palety a obaly zo skla vo vymedzených prípadoch.

•    K odseku 5

Zákon je ustanovená povinnosť označovania obalov s obsahom ťažkých kovov údajom o materiálovom zložení obalu. Plastové debny a plastové palety s obsahom ťažkých kovov vyšším ako je limitná hodnota musia byť viditeľne a trvalo označené v súlade s Rozhodnutím Komisie zo dňa 28. januára 1997, ktoré ustanovuje identifikačný systém pre obalový materiál v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (97/129/ES) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 3, Ú. v. ES L 50, 20. 2. 1997).

•    K odseku 6

Plastové debny a plastové palety s obsahom ťažkých kovov, ktoré sú definované v odseku 4 písm. b), ktoré sa stanú odpadom, musia byť recyklované v recyklačnom procese, v ktorom sa recyklovaný materiál vyrába len z plastových debien alebo plastových paliet. Použitie iných materiálov nesmie presiahnúť 20 % z celkovej hmotnosti.

•    K odseku 7

Ustanovením je stanovená povinnosť uchovávať technickú dokumentáciu na účely jej predloženia kontrolným orgánom a v odseku 8 povinnosť podávať hlásenie o množstvách ťažkých kovov v obaloch zo skla orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva pri prekročení limitu podľa odseku 4 písm. c) tretieho bodu. Zmenou v zákone sa spresnila aj citácia publikačného orgánu v súlade so zaužívanou legislatívnou praxou. Uchovanie technickej dokumentácie je potrebné na preukázanie splnenia požiadaviek pre uvedenie obalov na trh po dobu najmenej štyroch rokov.

Ten, kto obaly vyrába alebo jeho splnomocnený zástupca, je povinný uchovávať technickú dokumentáciu potrebnú na preukázanie splnenia požiadaviek pre uvedenie obalov na trh po dobu najmenej štyroch rokov.

•    K odseku 8

Osoba vyrábajúca obaly zo skla alebo ak takáto osoba nie je v Slovenskej republike, tak výrobca tovarov plnených do obalov zo skla je povinný podávať hlásenie o množstvách ťažkých kovov v obaloch zo skla.

Z predchádzajúceho zákona v § 1 ods. 3 sa presunuli ustanovenia o obaloch. Ide o osobitné požiadavky na vlastnosti obalov a obalových materiálov a požiadavky na podmienky ich používania, ktoré môžu ustanovovať iné osobitné predpisy.

•    K odseku 9

Osobitné požiadavky na vlastnosti obalov a obalových materiálov a požiadavky na podmienky ich používania ustanovuje napríklad zákon č. 67/2010 Z. z., § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

Hlásenia sa podávajú orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ak priemerné úrovne koncentrácie ťažkých kovov počas 12 po sebe nasledujúcich kontrol prekročia limit 200 mg/kg hmotnosti.

 

[Dňom 1. januára 2023 § 53 sa vkladá
§ 53aa, ktorý znie:

§ 53aa

Orgány štátnej správy nesmú na účely svojej činnosti obstarávať kúpu nápojov v jednorazových obaloch.]

Komentár k § 53aa

!     Upozornenie

S účinnosťou od 1. 1. 2023 sa po ostanej novele sa do zákona o odpadoch vkladá nové ustanovenie § 53aa, podľa ktorého orgány štátnej správy nesmú na účely svojej činnosti obstarávať kúpu nápojov v jednorazových obaloch. Ide o doplnenie novej povinnosti pre orgány štátnej správy používať pri svojej činnosti iba nápoje vo vratných zálohovaných obaloch. Uvedené znenie bolo zavedené na základe opatrenia O.39 Programu predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 – 2025. Uvedenou povinnosťou by sa malo zamedziť nadmernému vzniku odpadu z obalov vznikajúceho pri činnosti uvedených organizácií. Pôvodné ustanovenie § 53a, ktoré obsahovalo zákaz uvádzania na trh, bolo presunuté do § 75c. S účinnosťou od 1. 1. 2023 sa sprecizovalo znenie vo vzťahu k zákazu používania nápojov balených v obaloch, ktoré nie sú opakovane použiteľné alebo vratné zálohované na rokovaniach a pracovných stretnutiach orgánov štátnej správy. Toto opatrenie sa nevzťahuje na nápoje, ktoré si obstarajú zamestnanci pre svoju potrebu alebo sú k dispozícii zamestnancovi v rámci predaja v budove úradu.

§ 53a

Zrušený.

Komentár k § 53a

Ustanovenie bolo do zákona doplnené novelou zákona č. 460/2019 Z. z. od 3. júla 2021. V súlade s novým Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky ministerstvo prijímalo opatrenie na trvalé zníženie tvorby odpadu z jednorazových plastových výrobkov. Tieto plastové výrobky boli spotrebovávané každodenne a ihneď po použití sa vyhodili.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 430/2021 Z. z. sa od 1. 12. 2021 vypúšťa uvedené ustanovenie z dôvodu presunu textu ustanovenia do § 75a

§ 54

Povinnosti výrobcu obalov

(1) Výrobca obalov je v súlade s povinnosťami uvedenými v § 27 ods. 4 povinný zabezpečiť

a) označenie obalu údajom o materiálovom zložení obalu v súlade s osobitným predpisom,⁷⁴⁾ ak sa rozhodne obal označiť; obal môže označiť aj údajom o spôsobe nakladania s ním [§ 105 ods. 3 písm. m)],

b) označenie obalu ako zálohovaný obal, ak uvádza na trh tovary v zálohovaných obaloch na nápoje okrem zálohovaných obalov, ktorých výška zálohu je 0 eur,

c) aby označenie podľa písmen a) a b) bolo viditeľné a ľahko čitateľné, pričom musí byť primerane trvalé a stále aj po otvorení obalu,

d) zber, prepravu, zhodnocovanie a recykláciu odpadov pochádzajúcich z obalov, ktoré uviedol na trh alebo distribuoval, a to v plnom rozsahu, najmenej vo výške miery zhodnocovania a recyklácie ustanovených v prílohe č. 3,

e) zber, prepravu, zhodnocovanie a recykláciu odpadov z obalov, ktoré sú súčasťou oddelene zbieraných zložiek komunálnych odpadov, v plnom rozsahu, najmenej vo výške cieľov zberu ustanovených v prílohe č. 3a,

f) informovanie spotrebiteľov o spôsobe zabezpečenia zberu odpadov z obalov.

(2) Ak výrobca obalov nepreukáže, že ním uvedené obaly na trh alebo do distribúcie nebudú po ich spotrebe tvoriť súčasť komunálnych odpadov, považuje sa odpad z týchto obalov za súčasť komunálnych odpadov.

(3) Výrobca obalov môže plniť vyhradené povinnosti individuálne, len ak odpad z obalov ním uvedených na trh alebo do distribúcie nebude súčasťou komunálneho odpadu.

(4) Opakovane použiteľné obaly sa na účel plnenia povinností podľa odseku 1 písm. d) započítavajú do množstva obalov, ktoré výrobca obalov uviedol na trh alebo distribuoval, len raz, a to v čase ich prvého použitia; uvedené sa nevzťahuje na drevené palety, ktoré sa započítavajú do množstva obalov, až keď sa stanú odpadom.

(5) Výrobca obalov, ktorý poskytuje plastové tašky k nákupu tovaru alebo výrobkov, je povinný poskytovať

a) ich za úhradu zodpovedajúcu minimálne náhrade nákladov, ktoré zodpovedajú nákladom na ich získanie; táto povinnosť sa nevzťahuje na poskytovanie veľmi ľahkých plastových tašiek,

b) aj iné druhy tašiek.

(6) Na výrobcu obalov, ktorý uvedie na trh v Slovenskej republike v súhrnnom množstve menej ako 100 kg obalov za kalendárny rok, sa nevzťahujú povinnosti podľa § 27 ods. 4 písm. b), d) až g), i) až l) a odseku 6.

[účinnosť od 1. januára 2022

(7) Povinnosti podľa odseku 1 písm. d) a f), ak ide o zálohované jednorazové obaly na nápoje, plní výrobca zálohovaných jednorazových obalov na nápoje, ktorý uvádza na trh v Slovenskej republike nápoje v týchto obaloch, prostredníctvom správcu zálohového systému jednorazových obalov na nápoje.]

(8) Povinnosť výrobcu obalov zabezpečiť plnenie vyhradených povinností vo vzťahu k obalom uvedeným na trh v Slovenskej republike v príslušnom kalendárnom roku nezaniká, ani ak výrobca obalov

a) neuviedol obaly na trh v Slovenskej republike v nasledujúcom kalendárnom roku,

b) porušil povinnosť registrácie v Registri výrobcov obalov podľa § 30 ods. 1 alebo

c) bol vymazaný z Registra výrobcov obalov.

Komentár k § 54

•    K odseku 1

Ustanovením je ustanovený okruh základných povinností pre výrobcov obalov, tzn. výpočet špecifických povinností nad rámec všeobecných povinností, ktoré výrobca obalov musí plniť.

Zmenou v zákone sa slovo primerane odolné“ nahradilo slovami „primerane trvalé a stále“.

Odsek 1 sa doplnil písmenom f), podľa ktorého je výrobca obalov povinný informovať spotrebiteľov o spôsobe zabezpečenia zberu odpadov z obalov. Ide v podstate o doplnenie povinnosti výrobcov obalov.

Zákon nechal označovanie obalov na rozhodnutí samotných výrobcov obalov – je teda dobrovoľné. Ak sa ale výrobca obalov rozhodne obal označiť, bude tak musieť urobiť v súlade s predpísanými pravidlami. Jednotlivé pravidlá sú uvedené vo vykonávacej vyhláške.

Dobrovoľnosť označovania obalov podľa zákona nemá žiaden vplyv na povinné označovanie podľa iných právnych predpisov či už ide o označovanie potravín, chemických látok...

Výrobca obalov je povinný aj zabezpečiť, aby označenie podľa písmen a) a b) bolo viditeľné a ľahko čitateľné, pričom musí byť primerane trvalé a stále aj po otvorení obalu.

V odseku 1 sú ďalej charakterizované súčasné povinnosti a požiadavky na označovanie obalov, ktoré má povinná osoba aj podľa súčasného zákona o obaloch.

Povinnosť podľa písmena d) je povinnosťou rovnocennou so súčasným právnym stavom (ide o zhodnotenie a recykláciu odpadov z obalov v rozsahu záväzných limitov), avšak s tým rozdielom, že pri odpadoch z obalov nachádzajúcich sa v triedenom zbere komunálnych odpadov sa navyše ustanovuje doplňujúce kritérium uvedené v písmene e).

Povinnosť podľa písmena d) je preto v jej čistej forme aplikovateľné len na odpady z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálnych odpadov.

Povinnosť podľa písmena e) predstavuje doplňujúce kritérium pre odpady z obalov nachádzajúcich sa v triedenom zbere komunálnych odpadov. Jej podstatou je zavedenie nového princípu, v rámci ktorého výrobcovia obalov (tých, ktoré po ich spotrebe budú tvoriť komunálne odpady) musia uhradiť všetky náklady za činnosti nakladania s oddelene zbieranými zložkami komunálnych odpadov. Pre určenie konkrétnej miery účasti na týchto nákladoch sa použije vypočítaný zberový podiel konkrétneho výrobcu obalov.

Zákon ustanovením princípu kladie dôraz na zabezpečenie financovania triedeného zberu komunálnych odpadov – separovane zbieranej obalovej zložky. Odpad z obalu výrobcu obalov sa po jeho spotrebe stane súčasťou komunálnych odpadov, a teda výrobca obalov sa bude musieť podieľať na nákladoch na triedený zber. Ak sa výrobca obalov bude chcieť vyhnúť z účasti na týchto nákladoch, bude musieť preukázať, že jeho obaly sa po spotrebe nestali komunálnym odpadom. Na uvedené účely si bude výrobca obalov musieť viesť hodnovernú internú evidenciu. Napriek tomu, že sa v odseku neuvádza, kto je osobou oprávnenou na takéto preukázanie, je zrejmé, že minimálny okruh subjektov bude pozostávať z orgánov štátneho dozoru a z organizácií zodpovednosti výrobcov, ale len v tom prípade, pokiaľ si bude výrobca obalov plniť povinnosti kolektívne. Ak výrobca obalov nepreukáže, že ním uvedené obaly na trh alebo do distribúcie nebudú po ich spotrebe tvoriť súčasť komunálnych odpadov, považuje sa odpad z týchto obalov za súčasť komunálnych odpadov.

V ďalšom odseku je špecifikácia oproti všeobecnej zásade ustanovenej v § 27 ods. 6. Ide o individuálne plnenie vyhradených povinností pri obaloch, a to je možné len vtedy, ak obaly výrobcu obalov nebudú končiť v komunálnom odpade. A naopak, výrobca obalov z ktorých odpady skončia v komunálnom odpade sa musia zapojiť do niektorého z kolektívnych systémov. Tieto budú zabezpečované organizáciami zodpovednosti výrobcov pre obaly.

Opakovane použiteľné obaly sa na účel plnenia povinností započítavajú do množstva obalov, ktoré výrobca obalov uviedol na trh alebo distribuoval len raz, a to v čase ich prvého použitia; uvedené sa nevzťahuje na drevené palety, ktoré sa započítavajú do množstva obalov, až keď sa stanú odpadom.

 

–   Zmeny po novele zákona č. 292/2017 Z. z.

Výrobca pneumatík zahŕňa len tie subjekty, fyzické osoby – podnikateľov a právnické osoby, ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti bez ohľadu na použitú techniku predaja, vrátane predaja na základe zmluvy uzatváranej na diaľku, uvádzajú pneumatiky na trh Slovenskej republiky samostatne (t. j. neumiestnené na vozidle). Zodpovedným za nakladanie so starým vozidlom vrátane všetkých jeho častí a materiálov, teda aj pneumatík, je výrobca, ktorý uvádza na trh vozidlo vrátane pneumatík umiestnených na kolesách vozidla. Taktiež sa rozšírila definícia spätného zberu odpadových pneumatík, nakoľko spätný zber odpadových pneumatík sa môže vykonávať aj na zbernom dvore alebo na inom mieste určenom obcou, ak tak obec určí.

Zmenou v zákone sa upravuje rozsah pôsobnosti zákona pre oblasť recyklácie lodí v súlade s implementáciou nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES, ktoré nadobúda účinnosť od 1. januára 2019.

 

–   Zmeny po novele zákona č. 312/2018 Z. z.

Novela zákona č. 312/2018 Z. z. upravila znenie odseku 1 písm. e). Toto ustanovenie zákona bolo len prevzaté zo zákona o obaloch, doplnené o výnimku vo vzťahu k dreveným paletám. Drevené palety ako opakovane použiteľné obaly predstavovali vzhľadom na spôsob ich používania a distribúcie veľký problém v evidencii obalov v komodite „drevo“. Opakovaným zahŕňaním tých istých paliet do evidencie sa neúmerne zvyšoval základ pre výpočet záväzných limitov pre zhodnotenie a recykláciu. Tým, že sa budú palety započítavať do základu pre výpočet až keď sa stanú odpadom, minimalizuje nepresnosť v evidencii obalov.

•    K odseku 2

V prípade, že výrobca obalov nepreukáže, že ním uvedené obaly na trh alebo do distribúcie nebudú po ich spotrebe tvoriť súčasť komunálnych odpadov, považuje sa odpad z týchto obalov za súčasť komunálnych odpadov.

•    K odseku 3

–   Zmeny po novele zákona 292/2017 Z. z.

V odseku 3 sa vypustila bodkočiarka a slová za bodkočiarkou, čím došlo k precizovaniu legislatívneho textu a k odstráneniu rozporu s § 27 ods. 7, nakoľko uvedené ustanovenie sa netýkalo výrobcov obalov a neobalových výrobkov.

•    K odseku 5

Ustanovenie sa novelou doplnilo o nový odsek 5, podľa ktorého bol výrobca obalov, ktorý poskytuje ľahké plastové tašky k nákupu tovaru alebo výrobkov, povinný poskytovať ich za úhradu; táto povinnosť sa nevzťahovala na poskytovanie veľmi ľahkých plastových tašiek a aj iných druhov tašiek.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 27. 12. 2019 zmenilo znenie odseku 5. V záujme ochrany životného prostredia je potrebné čoraz viac obmedzovať nadmerné používanie plastových výrobkov. Ministerstvo zákonom č. 90/2017 Z. z. ustanovilo povinnosť spoplatniť ľahké plastové tašky a ďalším krokom ministerstva je uloženie povinnosti spoplatnenia všetkých plastových tašiek bez rozdielu s určením minimálnej ceny za plastovú tašku (okrem veľmi ľahkých plastových tašiek, ktoré slúžia ako primárny obal pre nebalené potraviny z hygienických dôvodov alebo pomáha predchádzať plytvaniu potravinami). Do popredia by sa mali dostávať opakovane použiteľné obaly, keďže výrobcovia majú povinnosť ako alternatívu k uvedeným plastovým taškám poskytovať aj iné druhy tašiek. Uvedená zmena sa zaviedla aj v súvislosti s novým Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025.

•    K odseku 6

–   Zmeny po novele zákona 292/2017 Z. z.

Novela zákona doplnila odsek 6, ktorým došlo k zníženiu administratívnej záťaže pre podnikateľské subjekty (výrobcov obalov), ktoré uvádzajú na trh malé množstvá obalov. Zaviedol sa spodný limit, pri ktorom nie je potrebné plniť určité vyhradené povinnosti.

–   Zmeny po novele zákona č. 312/2018 Z. z.

Uvedená zmena bola potrebná v súvislosti so zavedením novej povinnosti pre OZV plniť ciele zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ktoré tvoria súčasť komunálneho odpadu.

Zmena v odseku 6 po novele zákona č. 312/2018 Z. z. súvisí so zavedením povinnosti pre výrobcov obalov a výrobcov neobalových výrobkov plniť ciele zberu ustanovené v prílohe č. 3a. Keďže výrobca obalov a výrobca neobalových výrobkov, ktorý uvedie na trh SR menej ako 100 kg obalov, resp. neobalových výrobkov, má vymedzené plnenie povinností ustanovené v § 27 ods. 4, nebude ani v tomto prípade plniť ciele zberu.

•    K odseku 7

Novelou zákona č. 302/2019 Z. z. sa od 1. januára 2022 ustanovenie doplní odsekom 7. Plnenie povinností výrobcov zálohovaných jednorazových obalov na nápoje týkajúcich sa takýchto obalov budú vyňaté z pôsobnosti zákona o odpadoch a takýto výrobcovia si tak ustanovené povinnosti nebudú plniť prostredníctvom organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly, ale prostredníctvom správcu zálohového systému podľa zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje. To znamená, že ak pôjde o zálohované jednorazové obaly na nápoje, plní povinnosti výrobca zálohovaných jednorazových obalov na nápoje, ktorý uvádza na trh v Slovenskej republike nápoje v týchto obaloch, prostredníctvom správcu zálohového systému jednorazových obalov na nápoje.

•    K odseku 8

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 285/2020 Z. z. sa od 1. 1. 2021 ustanovenie § 54 doplnilo odsekom 8. Cieľom právnej úpravy bolo v prípade odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zamedziť účelovému odôvodneniu zániku povinnosti výrobcu obalov a výrobcu neobalových výrobkov na plnenie vyhradených povinností za účelom vyhnutia sa plnenia týchto vyhradených povinností.

Povinnosť výrobcu obalov zabezpečiť plnenie vyhradených povinností vo vzťahu k obalom uvedeným na trh v Slovenskej republike v príslušnom kalendárnom roku nezaniká, ani ak výrobca obalov neuviedol obaly na trh v Slovenskej republike v nasledujúcom kalendárnom roku, alebo by porušil povinnosť registrácie v Registri výrobcov obalov podľa § 30 ods. 1 alebo bol vymazaný z Registra výrobcov obalov.

§ 55

Povinnosti výrobcu obalov
pri zálohovaní obalov

(1) Ak výrobca obalov uvádza na trh tovary v zálohovaných obaloch, je povinný zálohovať obaly a dodržiavať ustanovenú výšku zálohu [§ 105 ods. 3 písm. m)].

(2) Ak výrobca obalov uvádza na trh tovary v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch, je povinný odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly rovnakého druhu a rovnakého typu, ktoré uviedol na trh, bez obmedzenia množstva a bez viazania tohto odberu na nákup tovaru a vrátiť záloh v plnej výške; to platí aj vtedy, ak prestane používať doteraz zálohovaný obal, a to po dobu najmenej šiestich mesiacov odo dňa zverejnenia oznamu podľa odseku 5.

(3) Ak výrobca obalov uvádza na trh tovary v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch predajom spotrebiteľovi v prevádzkarni, je povinný zabezpečiť odber obalov podľa odseku 2 v tejto prevádzkarni po celý čas prevádzky a vhodným spôsobom informovať spotrebiteľa o výške zálohu pre jednotlivé druhy zálohovaných opakovane použiteľných obalov a o zmenách druhov zálohovaných opakovane použiteľných obalov. Vrátenie zálohu spotrebiteľovi sa pri vrátení zálohovaného obalu zaručuje a spotrebiteľ nie je pri vrátení zálohovaného obalu na nápoje povinný preukázať úhradu zálohu.

(4) Ak výrobca obalov, ktorý uvádza na trh tovary v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch inak ako predajom spotrebiteľovi, pripravuje zmenu druhu obalov tých tovarov, je povinný informovať distribútorov obalov, ktorí distribuujú tovary v takých obaloch, o pripravovanej zmene druhu obalu najmenej tri mesiace pred vykonaním takej zmeny.

(5) Ak výrobca obalov, ktorý uvádza na trh tovary v zálohovaných obaloch, prestane používať doteraz zálohovaný obal, je povinný túto skutočnosť bezodkladne zverejniť vhodným spôsobom, najmä v médiách a oznamom priamo v predajni.

(6) Výrobca obalov, ktorý uvádza na trh tovary v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch, je povinný zabezpečiť opakované použitie odobratých obalov, ak sú spôsobilé na ďalšie opakované použitie.

Komentár k § 55

Rozsah povinností pri zálohovaní obalov zákon o odpadoch v zásade nezmenil, zmenou bolo len legislatívno-technické rozdelenie.

Delenie:

–   jedno, ktoré prináleží výrobcovi obalov,

–   druhé, ktoré prináleží distribútorovi obalov.

Ak výrobca obalov uvádza na trh tovary v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch, je povinný odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly rovnakého druhu a rovnakého typu, ktoré uviedol na trh, bez obmedzenia množstva a bez viazania tohto odberu na nákup tovaru a vrátiť záloh v plnej výške. Táto povinnosť platí aj vtedy, ak prestane používať doteraz zálohovaný obal, a to po dobu najmenej šiestich mesiacov odo dňa zverejnenia oznamu.

Zákon charakterizuje povinnosť pre výrobcu obalov zálohovať obaly a dodržiavať výšku zálohu, ak uvádza výrobky na trh v zálohovaných obaloch.

Ak výrobca obalov, ktorý uvádza na trh tovary v zálohovaných obaloch, prestane používať doteraz zálohovaný obal, je povinný túto skutočnosť bezodkladne zverejniť vhodným spôsobom, najmä v médiách a oznamom priamo v predajni. Zákon charakterizuje povinnosť pre výrobcu obalov zálohovať obaly a dodržiavať výšku zálohu, ak uvádza výrobky na trh v zálohovaných obaloch.

V ďalších odsekoch je vymedzená povinnosť výrobcom obalov odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly a vrátiť záloh v plnej výške.

Výrobca obalov je povinný informovať spotrebiteľa o výške zálohu a informovať distribútora aj spotrebiteľa o zmene druhov zálohovaných opakovane použiteľných obalov. Výrobca obalov je povinný zabezpečiť odobratie zálohovaných obalov, ak sú opakovane použiteľné.

Ak výrobca obalov, ktorý uvádza na trh tovary v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch inak ako predajom spotrebiteľovi, pripravuje zmenu druhu obalov týchto tovarov, je povinný informovať distribútorov obalov, ktorí distribuujú tovary v takýchto obaloch, o pripravovanej zmene druhu obalu najmenej tri mesiace pred vykonaním takejto zmeny.

§ 56

Povinnosti distribútora obalov

(1) Distribútor obalov, ktorý distribuuje tovary v zálohovaných obaloch, je povinný zálohovať obaly a dodržiavať ustanovenú výšku zálohu [§ 105 ods. 3 písm. m)].

(2) Distribútor obalov, ktorý distribuuje tovary v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch, je povinný odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly rovnakého druhu a rovnakého typu, ktoré distribuuje, bez obmedzenia množstva a bez viazania tohto odberu na nákup tovaru a vrátiť záloh v plnej výške; to platí aj vtedy, ak prestane používať doteraz zálohovaný obal, a to po dobu najmenej šiestich mesiacov odo dňa zverejnenia oznamu podľa odseku 5. Pri plnení povinnosti podľa prvej vety je distribútor obalov povinný postupovať tak, aby zabezpečil dostatočné množstvo miest odberu a ich dostupnosť, ktoré musí zodpovedať množstvu miest predaja tovarov v obaloch.

(3) Distribútor obalov, ktorý distribuuje tovary v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch predajom spotrebiteľovi v prevádzkarni, je povinný zabezpečiť odber obalov podľa odseku 2 v tejto prevádzkarni po celý čas prevádzky a vhodným spôsobom informovať spotrebiteľa o výške zálohu pre jednotlivé druhy zálohovaných opakovane použiteľných obalov a o zmenách druhov zálohovaných opakovane použiteľných obalov. Vrátenie zálohu spotrebiteľovi sa pri vrátení zálohovaného obalu zaručuje a spotrebiteľ nie je pri vrátení zálohovaného obalu na nápoje povinný preukázať úhradu zálohu.

(4) Distribútor obalov, ktorý distribuuje tovary v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch inak ako predajom spotrebiteľovi, je povinný informovať iných distribútorov obalov, ktorí distribuujú tovary v takých obaloch, o pripravovanej zmene druhu zálohovaného opakovane použiteľného obalu najmenej tri mesiace pred vykonaním takej zmeny.

(5) Distribútor obalov, ktorý distribuuje tovary v zálohovaných obaloch na nápoje, prestane používať doteraz zálohovaný obal, je povinný túto skutočnosť bezodkladne zverejniť vhodným spôsobom, najmä v médiách a oznamom priamo v predajni. Oznam musí byť zverejnený počas celej doby odberu týchto obalov.

(6) Distribútor obalov, ktorý distribuuje tovary v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch, je povinný zabezpečiť odovzdanie odobratých opakovane ­po­užiteľných obalov tomu výrobcovi obalov alebo distribútorovi obalov, ktorý mu účtoval záloh.

(7) Distribútor obalov, ktorý distribuuje nápoje v iných ako opakovane použiteľných obaloch predajom spotrebiteľovi, je povinný v mieste ich predaja distribuovať nápoje rovnakého druhu aj v opakovane použiteľných obaloch, ak sa také nápoje v nich na trh v Slovenskej republike uvádzajú. Táto povinnosť sa nevzťahuje na distribútora obalov, ktorý distribuuje tieto nápoje na predajnej ploche menšej ako 200 m².

[Dňom 1. januára 2022 v § 56 ods. 7 sa slová „200 m²“ nahrádzajú slovami „100 m²“.]

(8) Na distribútora obalov, ktorý poskytuje priamo konečnému používateľovi obaly pochádzajúce od výrobcu obalov, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, prechádzajú vo vzťahu k týmto obalom a odpadu z nich povinnosti výrobcu obalov podľa tohto zákona.

(9) Na účely plnenia povinností podľa odseku 8 je výrobca obalov povinný na základe písomného vyžiadania poskytnúť distribútorovi obalov, ktorý za neho zabezpečuje plnenie povinností podľa odseku 8, údaje podľa § 27 ods. 4 písm. h).

(10) Distribútor obalov, ktorý zabezpečil vývoz opakovane použiteľného obalu mimo územia Slovenskej republiky alebo jeho vyradenie z opakovaného používania, je povinný o tom bezodkladne informovať výrobcu obalov, ktorý tento obal uviedol na trh alebo do distribúcie, za predpokladu, že identifikačné údaje o výrobcovi obalov je možné zistiť z tohto obalu.

Komentár k § 56

V tomto ustanovení sa zaviedla povinnosť pre distribútora obalov zálohovať obaly a dodržiavať výšku zálohu, ak distribuuje tovary v zálohovaných obaloch.

•    K odseku 1 až 5

V prípade iných povinnosti, ktoré sú viazané k distribútorovi, je povinnosť odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly rovnakého druhu a rovnakého typu, ktoré distribuuje, bez obmedzenia množstva a bez viazania tohto odberu na nákup tovaru a vrátiť záloh v plnej výške. Uvedené ustanovenia platia aj vtedy, ak prestane používať doteraz zálohovaný obal, a to po dobu najmenej šiestich mesiacov odo dňa zverejnenia oznamu. Zverejnenie má byť vhodným spôsobom, najmä v médiách a oznamom priamo v predajni.

Pri plnení povinnosti je distribútor obalov povinný postupovať tak, aby zabezpečil dostatočné množstvo miest odberu a ich dostupnosť, ktoré musí zodpovedať množstvu miest predaja tovarov v obaloch.

•    K odseku 6

V znení je charakterizovaná postupnosť účtovania zálohu a jeho následného vracania, ako aj s tým súvisiaci spôsob presunu zálohovaného obalu. Distribútor obalov, ktorý distribuuje tovary v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch, je povinný zabezpečiť odovzdanie odobratých opakovane použiteľných obalov tomu výrobcovi obalov alebo distribútorovi obalov, ktorý mu účtoval záloh. Táto povinnosť v novom zákone je postavená na reciprocite. Ide v podstate o vytvorenie vzťahu medzi predávajúcim a spotrebiteľom. V odseku 6 je vymedzený aj zákonný rámec, ale ponecháva distribútorovi možnosť, aby si sám vytvoril model vracania zálohu najvhodnejší pre samotných spotrebiteľov.

•    K odseku 7

Distribútor obalov, ktorý distribuuje nápoje v iných ako opakovane použiteľných obaloch predajom spotrebiteľovi, je povinný v mieste ich predaja distribuovať nápoje rovnakého druhu aj v opakovane použiteľných obaloch, ak sa takéto nápoje v nich na trh v Slovenskej republike uvádzajú. Táto povinnosť sa nevzťahuje na distribútora obalov, ktorý distribuuje tieto nápoje na predajnej ploche menšej ako 100 m².

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa od 1. 11. 2021 podľa odseku 7 zmenila veľkosti predajnej plochy, na ktorej je povinnosť distribuovať nápoje rovnakého druhu aj v opakovane použiteľných obaloch, ak sa také nápoje v nich na trh v SR uvádzajú. Uvedená zmena vychádza z opatrenia O.31 Programu predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 – 2025. Znížením veľkosti predajnej plochy bude uvedená povinnosť pre distribútora obalov aplikovaná na menšie predajné plochy ako 100 m², a tým by sa rozšíri počet obchodov, kde je možné zakúpiť si nápoje v opakovane použiteľných obaloch.

•    K odseku 8

V zákone je ďalej charakterizovaná povinnosť osobe, ktorá distribuuje tovary v obaloch od výrobcov obalov nezapísaných do Registra výrobcov príslušnej komodity, zabezpečiť za neho plnenie povinností výrobcu obalov. Množstvo výrobcov obalov ignoruje povinnosť zapísať sa do registra, čo spôsobuje následne problém pre Slovenskú republiku vo vzťahu k Európskej únii pri zasielaní hlásení o stave plnenia limitov. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť systém samokontroly v obchodných vzťahoch, pokiaľ ide o registráciu výrobcov obalov a tiež zúžiť okruh kontrolovaných osôb. Zameriavať sa bude na tých, ktorí uvádzajú výrobky do distribúcie vo vzťahu k ich neregistrovaným dodávateľom – výrobcom obalov. Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa legislatívne zmenilo znenie odseku 8.

•    K odseku 9

Zákon o odpadoch ustanovuje nárok distribútora obalov, ktorý sa stal namiesto výrobcu obalov povinným na plnenie povinností podľa § 27 ods. 4 písm. h), či už evidenčnej alebo ohlasovacej na nevyhnutnú súčinnosť zo strany výrobcu obalov, hlavne pri poskytovaní všetkých potrebných údajov. Distribútor obalov, ktorý zabezpečil vývoz opakovane použiteľného obalu mimo územia Slovenskej republiky alebo jeho vyradenie z opakovaného používania, je povinný o tom bezodkladne informovať výrobcu obalov, ktorý tento obal uviedol na trh alebo do distribúcie, za predpokladu, že identifikačné údaje o výrobcovi obalov je možné z obalu zistiť.

Toto ustanovenie ukladá informačnú povinnosť distribútorovi obalov, ktorý zabezpečí vývoz opakovane použiteľného obalu mimo územia Slovenskej republiky alebo vyradenie obalu z opakovaného používania bezodkladne o tom informovať výrobcu obalov, pokiaľ je možné výrobcu obalov identifikovať. Účelom zmeny je vyhnúť sa nepresnosti v evidencii obalov, ktorá môže vzniknúť pri opakovanom uvedení na trh opakovane použiteľných obalov, ak sa opakovane používajú alebo v zahrnutí tých obalov do základu pre výpočet povinnosti plnenia záväzných limitov evidovaní, ktoré boli z územia SR vyvezené.

§ 57

Zber a zhodnocovanie odpadov z obalov

(1) Miesto pôvodu odpadov z obalov a ich množstvo vykazuje na účely preukázania zberu a na účely preukázania materiálového toku priamo pôvodný pôvodca odpadov, obec, ak ide o komunálny odpad, alebo osoba uvedená v § 16 ods. 4, ak ide o vykúpený komunálny odpad; jedno množstvo odpadu z obalov možno vykázať len v jednom materiálovom toku.

(2) Na účely plnenia povinnosti podľa § 54 ods. 1 písm. d) sa zber, zhodnocovanie a recyklácia preukazuje dokladmi o materiálovom toku odpadov z obalov; množstvo zozbieraných odpadov z obalov možno zahrnúť do materiálového toku odpadu z obalov len v roku ich zhodnotenia alebo recyklácie. Na účely plnenia povinnosti podľa § 54 ods. 1 písm. e) slúžia výlučne množstvá vykázané obcou ako množstvá v nej vyzbierané a množstvá komunálneho odpadu, o ktorých bolo doručené oznámenie podľa § 16 ods. 4; množstvo zozbieraných odpadov z obalov možno zahrnúť do cieľov zberu ustanovených v prílohe č. 3a pre odpady z obalov len v roku ich zozbierania.

(3) Množstvo odpadov z obalov prevzatých do zariadenia na zhodnocovanie odpadov sa považuje za množstvo zhodnotených odpadov z obalov na účely plnenia povinností podľa odseku 2, pokiaľ prevádzkové a technické opatrenia v tomto zariadení zabezpečujú, že sa vytriedené množstvo odpadov z obalov dostane do procesu zhodnotenia alebo recyklácie bez väčších strát.

(4) S opakovane použiteľným obalom, ktorý nie je spôsobilý na opakované použitie, sa nakladá ako s odpadom.

(5) Pri ustanovení miery zhodnocovania a miery recyklácie podľa prílohy č. 3 sa zohľadní podpora energetického zhodnocovania, ak sa z environmentálnych dôvodov a ekonomických dôvodov uprednostní pred recykláciou.

Komentár k § 57

Ten, kto zabezpečuje zber odpadov z obalov, je povinný zabezpečiť informovanie spotrebiteľov.

•    K odseku 1

Miesto pôvodu odpadov z obalov a ich množstvo vykazuje na účely preukázania zberu a na účely preukázania materiálového toku priamo pôvodný pôvodca odpadov, obec, ak ide o komunálny odpad, alebo osoba uvedená v § 16 ods. 4, ak ide o vykúpený komunálny odpad.

•    K odseku 2

Zákon ustanovuje základný princíp spočívajúci vo výlučnej kompetencii vykazovania miesta pôvodu odpadov z obalov a ich množstva. Na účely plnenia povinnosti sa zber, zhodnocovanie a recyklácia preukazuje dokladmi o materiálovom toku odpadov z obalov. Povinnosť sa ukladá len tým subjektom, u ktorých sa predpokladá, že v celom materiálovom toku odpadov z obalov ako prví dokážu garantovať požadovanú presnosť v evidencii odpadov. Množstvo zozbieraných odpadov z obalov možno zahrnúť do materiálového toku odpadu z obalov len v roku ich zhodnotenia alebo recyklácie. Na komunálnej úrovni sú to obce a pri odpadoch z obalov, ktoré netvoria súčasť komunálnych odpadov, sú to pôvodní pôvodcovia odpadov ako hospodárske, obchodné či výrobné prevádzky. Do tohto okruhu subjektov sú zahrnuté aj výkupne odpadov.

V úprave zákona v tejto časti zmena súvisí so zavedením cieľov zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov. Odkaz na tieto ciele bolo nevyhnutné umiestniť do príslušného ustanovenia zákona o odpadoch.

Pri ustanovení miery zhodnocovania a miery recyklácie podľa prílohy č. 3 sa zohľadní podpora energetického zhodnocovania, ak sa z environmentálnych dôvodov a ekonomických dôvodov uprednostní pred recykláciou. Cieľom tohto ustanovenia je prispieť k sprehľadneniu pôvodu odpadu v rámci preukazovania povinnosti plnenia záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov, resp. splnenia zberového podielu prostredníctvom dokladov o materiálovom toku odpadov z obalov.

•    K odseku 3

Splnenie zberového podielu sa preukazuje výlučne len dokladmi obce alebo výkupne odpadov. Odsek zároveň ustanovuje aj záväzný časový rámec pre započítanie vykázaných množstiev zozbieraných odpadov z obalov, pričom rozhodujúci je ten kalendárny rok, v ktorom sa uskutoční zhodnotenie alebo recyklácia odpadov z obalov.

Ustanovenie v súlade so smernicou o obaloch definuje podmienky, za ktorých je možné považovať odpad za zhodnotený v zariadení na zhodnocovanie odpadov.

Ak sa opakovane použiteľný obal stane nepoužiteľným pre ďalšie opakované použitie, stáva sa odpadom. Posúdenie spôsobilosti na opakované použitie by malo závisieť predovšetkým od súladu použitého obalu s príslušnými technickými normami, pokiaľ existujú.

Z článku 6 ods. 3 smernice o obaloch vyplýva pre členské štáty požiadavka podporovať energetické zhodnocovanie, ak sa z environmentálnych dôvodov a ekonomických dôvodov uprednostňuje pred recykláciou. Plnenie požiadavky zohľadniť podporu energetického zhodnocovania pri ustanovovaní záväzných limitov je úlohou pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pri ustanovovaní záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie.

Novela zákona č. 312/2018 Z. z. zmenila v § 57 ods. 2 slová „zberového podielu“, ktoré sa nahradili slovami „cieľov zberu ustanovených v prílohe č. 3a“.

§ 58

Zrušený.

Komentár k § 58

Ustanovenie § 58 bolo zo zákona vypustené po novele zákona č. 313/2016 Z. z. Vypustilo sa ustanovenie upravujúce povinnosti držiteľa odpadu z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálneho odpadu. Dôvodom vypustenia bola duplicita preukazovania materiálového toku pre prúd odpadov z obalov, ktorá sa prejavila v priebehu aplikačnej praxe.

§ 59

Povinnosti a práva organizácie
zodpovednosti výrobcov pre obaly

(1) Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly, zabezpečujúca systém združeného nakladania s odpadmi z obalov je okrem povinností podľa § 28 ods. 4 povinná

a) zahrnúť do tohto systému aj nakladanie s odpadmi z neobalových výrobkov podľa siedmeho oddielu tejto časti zákona,

b) zahrnúť do tohto systému aj nakladanie s odpadmi z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, vrátane ich zberu,

c) zabezpečiť činnosti podľa § 27 ods. 4 písm. f) a k) prostredníctvom toho, kto vykonáva v obci triedený zber.

d) vypočítať si trhový podiel organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly,

e) zabezpečiť povinnosť podľa § 27 ods. 4 písm. l) k 30. júnu kalendárneho roka.

f) zabezpečiť vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov najmenej v rozsahu vyplývajúcom z požiadaviek ustanovených pre triedený zber komunálnych odpadov [§ 105 ods. 3 písm. w)],

g) uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov ustanovených vykonávacím predpisom [§ 105 ods. 3 písm. m)],

h) doručiť ministerstvu a koordinačnému centru pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov do 31. októbra kalendárneho roka údaje potrebné pre výpočet jej trhového podielu v rozdelení na

    1. zoznam zastúpených výrobcov na nasledujúci kalendárny rok obsahujúci identifikačné údaje zastúpených výrobcov a údaje o ich množstvách výrobkov uvedených na trh jednotlivými zastúpenými výrobcami v príslušnom kalendárnom roku za obdobie január až september a predchádzajúcom kalendárnom roku za obdobie október až december,

    2. zoznam výrobcov, ktorí v príslušnom roku uzavreli s organizáciou zodpovednosti výrobcov zmluvu o plnení vyhradených povinností, s platnosťou od 1. januára nasledujúceho roka a údaje o ich množstvách výrobkov uvedených na trh podľa prvého bodu,

    3. zoznam výrobcov, ktorí v príslušnom roku ukončili zmluvu o plnení vyhradených povinností s danou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre nasledujúci kalendárny rok a údaje o ich množstvách výrobkov podľa prvého bodu.

(2) Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly, prevádzkujúca systém združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi z neobalových výrobkov, oddelene vyzbieraných z komunálnych odpadov, môže takú činnosť zabezpečovať v obci len na základe zmluvy s obcou.

(3) Zmluva podľa odseku 2 musí okrem všeobecných náležitostí zmluvy obsahovať najmä

a) popis systému triedeného zberu vrátane požiadaviek na výkon činností triedeného zberu,

b) spôsob zisťovania podielu odpadov z obalov a odpadu z neobalových výrobkov v oddelene vyzbieraných zložkách komunálnych odpadov; uvedené zisťovanie sa uskutočňuje na náklady tejto organizácie zodpovednosti výrobcov,

c) spôsob a formu preukazovania materiálového toku odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov,

d) podmienky uskutočňovania informačných aktivít na území obce,

e) výšku nákladov na triedený zber v obci.

f) spôsob zisťovania a verifikácie skutočného zloženia oddelene zbieranej zložky komunálneho odpadu v zbernej nádobe pre ňu určenej podľa odseku 9.

(4) Zmluva medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly a tým, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obci, sa uzatvára v rozsahu výšky nákladov dohodnutých v zmluve podľa odseku 2, pri dodržaní bežných obchodných zvyklostí, a obsahuje najmä

a) dohodu o špecifikácii nákladov na triedený zber v rozlíšení nákladov na jednotlivé odpadové materiály, ich výške, podmienkach úhrad a spôsob fakturácie; sadzby pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov sú ustanovené vykonávacím predpisom [§ 105 ods. 3 písm. m)],

b) spôsob verifikovania množstva oddelene vyzbieraných zložiek komunálneho odpadu a vykonaných činností v rámci triedeného zberu,

c) spôsob a formu preukazovania materiálového toku odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov.

d) podrobnosti o minimálnej úrovni dotriedenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou oddelene vyzbieraných zložiek komunálnych odpadov na účely materiálového zhodnotenia v súlade s vykonávacím predpisom [§ 105 ods. 3 písm. m)],

e) spôsob a špecifikáciu zabezpečenia a vykonávania zberu komunálnych odpadov pre papier, plasty, kovy, sklo a kompozitné obaly na báze lepenky najmenej v rozsahu vyplývajúcom z požiadaviek ustanovených na triedený zber komunálnych odpadov [§ 105 ods. 3 písm. w)].

(5) Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly je oprávnená vykonávať v obci, s ktorou má uzatvorenú zmluvu podľa odseku 2, overenie funkčnosti a nákladovosti triedeného zberu obce (ďalej len „overenie funkčnosti triedeného zberu“) u toho, kto vykonáva v tejto obci zber podľa odseku 1 písm. b), s cieľom zistenia primeranosti vynakladaných nákladov na triedený zber, prepravu, zhodnocovanie a recykláciu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov nachádzajúcich sa v oddelene zbieraných zložkách komunálnych odpadov; overenie funkčnosti triedeného zberu sa vykonáva v súčinnosti s touto obcou.

(6) Ten, kto vykonáva v obci podľa odseku 5 zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov patriacich medzi oddelene vyzbierané zložky komunálneho odpadu, je povinný pri overovaní funkčnosti triedeného zberu umožniť jeho výkon a poskytnúť súčinnosť organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorá vykonáva overenie funkčnosti triedeného zberu.

(7) Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly je oprávnená na základe vykonaného overenia funkčnosti triedeného zberu podľa odseku 5 navrhovať obci a tomu, kto vykonáva na jej území triedený zber, zmeny systému triedeného zberu podľa odseku 1 písm. b) za účelom zlepšenia jeho funkčnosti.

(8) Ak obec alebo ten, kto vykonáva v obci triedený zber komunálneho odpadu, neuskutoční zmeny v systéme triedeného zberu navrhnuté podľa odseku 7, je organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly oprávnená uhrádzať tomu, kto v tejto obci vykonáva triedený zber, iba náklady zodpovedajúce výške obvyklých nákladov v príslušnom regióne; náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov v príslušnom regióne je povinná tejto osobe uhradiť obec.

(9) Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly je oprávnená vykonávať priebežnú kontrolu skutočného zloženia oddelene zbieranej zložky komunálneho odpadu v zbernej nádobe pre ňu určenej; ak zistí, že jej obsah zahŕňa inú zložku komunálneho odpadu, než pre akú je zberná nádoba určená, v rozsahu nad prípustnú mieru znečistenia ustanovenú v prílohe č. 8a, za nakladanie s takto vyzbieranou zložkou komunálneho odpadu v uvedenej zbernej nádobe zodpovedá obec.

(10) Návrhy na zlepšenie funkčnosti triedeného zberu v obci podľa odseku 7 nemôžu byť v rozpore s ustanovenými požiadavkami na triedený zber komunálneho odpadu.

(11) Organizácia zodpovednosti výrobcov je oprávnená písomne vypovedať zmluvu s obcou okrem výpovedných dôvodov uvedených v zmluve podľa § 59 ods. 2 aj

a) na základe výzvy ministerstva podľa § 28 ods. 5 písm. f),

b) v dôsledku zrušenia autorizácie podľa § 94 ods. 2.

c) v dôsledku toho, ak súhrnný počet obyvateľov v jej zmluvných obciach na nasledujúci kalendárny rok od 1. januára kalendárneho roka nezodpovedá trhovému podielu organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly, lebo je väčší, a to k 31. decembru kalendárneho roka; výpoveď sa musí doručiť obci najneskôr do 30. novembra v kalendárnom roku, v ktorom má byť zmluvný vzťah ukončený, alebo

d) kedykoľvek, ak to vyžaduje potreba dosiahnutia súhrnného počtu obyvateľov v zmluvných obciach zodpovedajúceho trhovému podielu organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly podľa § 28 ods. 5 písm. f); výpovedná lehota uplynie ku koncu kalendárneho mesiaca, v ktorom bola výpoveď obci doručená.

(12) Ak organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly vypovie zmluvu s obcou uzatvorenú podľa odseku 2, je povinná zabezpečiť triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v tejto obci do uzatvorenia nového zmluvného vzťahu tejto obce s inou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly v rozsahu doterajšieho systému triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v tejto obci.

(13) Vysporiadanie preukázateľných nákladov na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vrátane vysporiadania dokladov o vyzbieraných a zhodnotených množstvách odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov podľa odseku 12 sa musí vykonať do troch mesiacov od uzatvorenia nového zmluvného vzťahu s obcou.

Komentár k § 59

Zákon o odpadoch v ustanovení upravuje povinnosti ale tiež práva organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly.

•    K odseku 1 a 2

Zákon v odseku 1 písmen b) upravuje, že je možné zahrnúť do tohto systému aj nakladanie s odpadmi z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, vrátane ich zberu má účel precizovať ustanovenú povinnosť organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly.

Organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá zabezpečuje systém združeného nakladania s odpadmi z obalov, je povinná zahrnúť do tohto systému aj nakladanie s odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu. Toto opatrenie vychádza zo základného princípu hradenia nákladov na triedený zber komunálnych odpadov, v rámci ktorého sa odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov zbierajú v spoločných zberných nádobách. Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly, prevádzkujúca systém združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi z neobalových výrobkov, oddelene vyzbieraných z komunálnych odpadov, môže takúto činnosť zabezpečovať v obci len na základe zmluvy s obcou. Partnerom obce by mala byť vždy len jedna organizácia zodpovednosti výrobcov. To znamená, že nakladať s odpadmi z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu, ktoré sa oddelene vyzbierali z komunálnych odpadov, môže iba tá organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorá ma uzatvorenú zmluvu s obcou, v ktorej sa tieto odpady vyzbierali.

Inými povinnosťami sa precizovali povinnosti organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly rešpektovať subjekt vykonávajúci triedený zber v obci. V uvedenom prípade išlo o doplnenie odseku 1 písm. c.

Po novele zákona č. 312/2018 Z. z. sa znenie odseku 1 doplnilo písmenom d), podľa ktorého je organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly, zabezpečujúca systém združeného nakladania s odpadmi z obalov okrem povinností podľa § 28 ods. 4 povinná vypočítať si trhový podiel organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly.

Do povinností organizácie zodpovednosti pre obaly sa teda doplnila povinnosť vypočítať trhový podiel za všetkých zazmluvnených výrobcov.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 285/2020 Z. z. sa od 14. 10. 2020 ustanovenie § 58 odsek 1 doplnilo písmenami f) až h), pričom písm. f) nadobudlo účinnosť 1. 1. 2021. To znamená, že organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly, zabezpečujúca systém združeného nakladania s odpadmi z obalov je okrem povinností podľa § 28 ods. 4 povinná po novom zabezpečiť aj vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov najmenej v rozsahu vyplývajúcom z požiadaviek ustanovených pre triedený zber komunálnych odpadov, uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov ustanovených vykonávacím predpisom, doručiť ministerstvu a koordinačnému centru pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov do 31. októbra kalendárneho roka údaje potrebné pre výpočet jej trhového podielu v rozdelení na zoznam zastúpených výrobcov na nasledujúci kalendárny rok obsahujúci identifikačné údaje zastúpených výrobcov a údaje o ich množstvách výrobkov uvedených na trh jednotlivými zastúpenými výrobcami v príslušnom kalendárnom roku za obdobie január až september a predchádzajúcom kalendárnom roku za obdobie október až december, zoznam výrobcov, ktorí v príslušnom roku uzavreli s organizáciou zodpovednosti výrobcov zmluvu o plnení vyhradených povinností, s platnosťou od 1. januára nasledujúceho roka a údaje o ich množstvách výrobkov uvedených na trh podľa prvého bodu, zoznam výrobcov, ktorí v príslušnom roku ukončili zmluvu o plnení vyhradených povinností s danou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre nasledujúci kalendárny rok a údaje o ich množstvách výrobkov podľa prvého bodu.

Doplnením písmena f) išlo o zavedenie zodpovednosti plniť štandardy zberu triedených zložiek komunálnych odpadov pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov na organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorá v danej obci zabezpečuje zber odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Táto zmena vyplývala zo záverov analýzy „Ako pretriediť triedený zber“, ktorú vypracoval Inštitút environmentálnej politiky na zabezpečenie správneho plnenia štandardov zberu v jednotlivých obciach. Vzhľadom na to, že postupne sa zvyšoval cieľ zberu, za ktorý zodpovedá organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly, mala by sa primerane zvyšovať aj potreba objemu zberných nádob pre zabezpečenie štandardov zberu.

Pôvodné znenie písmena g) predpokladalo uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov najmenej vo výške určenej podľa sadzieb ustanovených vykonávacím predpisom. Nahradilo sa však novým znením, ktoré predpokladá úhradu iba ekonomicky oprávnených nákladov. Dôvodom uvedenej zmeny bola snaha o spresnenie textu v tom zmysle, že tieto náklady nemajú byť svojvoľne stanovované, ale majú byť odôvodnené ekonomicky oprávnenými výdavkami.

Novým písmenom h) sa ustanovila povinnosť OZV pre obaly zaslať ministerstvu a koordinačnému centru pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov údaje v termíne najneskôr do 31. októbra, nakoľko sa zmenil termín zverejňovania údajov potrebných pre výpočet ich trhových podielov. Týmto spôsobom má dochádzať k uzatvoreniu zmluvných vzťahov s obcami najneskôr do konca roka. Vzhľadom na časté presuny výrobcov a pravdepodobne špekulatívne konanie niektorých aktérov uzatvárať vzájomné zmluvné vzťahy sa môže jednoduchšie zistiť počet výrobcov, ktorí neuzatvorili zmluvné vzťahy v danom termíne. Pre orgány štátneho dozoru bude zoznam výrobcov, ktorí vypovedali zmluvu s niektorou s OZV podkladom na podrobné preskúmanie ich zmluvného vzťahu, aby sa nestávalo, že budú obchádzať povinnosti im vyplývajúce zo zákona.

•    K odseku 3 a 4

Ustanovenie upravuje minimálny rámec náležitostí zmluvy, ktorú uzatvorí organizácia zodpovednosti výrobcov s tým, kto zabezpečuje triedený zber odpadov z obalov v obci.

Zmluva okrem iného musí obsahovať popis systému triedeného zberu vrátane požiadaviek na výkon činností triedeného zberu, spôsob zisťovania podielu odpadov z obalov a odpadu z neobalových výrobkov v oddelene vyzbieraných zložkách komunálnych odpadov; uvedené zisťovanie sa uskutočňuje na náklady tejto organizácie zodpovednosti výrobcov, spôsob a formu preukazovania materiálového toku odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, podmienky uskutočňovania informačných aktivít na území obce, výšku nákladov na triedený zber v obci, spôsob zisťovania a verifikácie skutočného zloženia oddelene zbieranej zložky komunálneho odpadu v zbernej nádobe pre ňu určenej.

Ide o ustanovenie na minimálny rámec náležitostí zmluvy, ktorú musí uzavrieť organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly s obcou, v ktorej zabezpečuje nakladanie s odpadom z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu, pri uplatnení princípu finančnej zodpovednosti organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly.

Zmluva medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly a tým, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obci, sa uzatvára v rozsahu výšky nákladov dohodnutých v zmluve, pri dodržaní bežných obchodných zvyklostí a obsahuje najmä dohodu o špecifikácii nákladov na triedený zber, ich výške, podmienkach úhrad a spôsob fakturácie, spôsob verifikovania množstva oddelene vyzbieraných zložiek komunálneho odpadu a vykonaných činností v rámci triedeného zberu, spôsob a formu preukazovania materiálového toku odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov.

Zákonom sa doplnil obsah zmluvy medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a tým, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Ďalšie ustanovenia umožňujú organizácii zodpovednosti výrobcov uskutočňovať kontrolu efektívnosti nakladania s odpadom z obalov a z odpadov z neobalových výrobkov v obci, s ktorou má uzatvorenú zmluvu, a u toho, kto vykonáva v tejto obci zber.

Na základe kontroly efektívnosti môže organizácia zodpovednosti výrobcov navrhnúť zmeny systému triedeného zberu v obci za účelom zvýšenia jeho efektivity. Ak obec navrhované zmeny neuskutoční alebo nedôjde k uzavretiu dohody, organizácia zodpovednosti výrobcov je oprávnená žiadať od obce úhradu nákladov na zber, ktoré presahujú obvyklé náklady v príslušnom regióne. Uvedené je však možné za predpokladu, že organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly tieto presahujúce náklady už uhradila tomu, kto v tejto obci vykonáva triedený zber týchto odpadov. Obec a ten, kto vykonáva v obci zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, je povinný umožniť kontrolu efektívnosti a byť súčinný pri jej výkone.

Na základe zavedenia cieľov zberu na úroveň obce bolo potrebné ustanoviť povinnosť pre obec nahlásiť organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly údaje o produkcii komunálnych odpadov. Tieto údaje, ktoré obec poskytne organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly musia byť totožné s údajmi, ktoré obec nahlasuje každoročne Štatistickému úradu Slovenskej republiky.

Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly je oprávnená vykonávať v obci, v ktorej bola ako zmluvný partner určená podľa zákona, overenie funkčnosti a nákladovosti triedeného zberu obce u toho, kto vykonáva v tejto obci zber podľa zákona s cieľom zistenia primeranosti vynakladaných nákladov na triedený zber, prepravu, zhodnocovanie a recykláciu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov nachádzajúcich sa v oddelene zbieraných zložkách komunálnych odpadov.

Ten, kto vykonáva v obci zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov patriacich medzi oddelene vyzbierané zložky komunálneho odpadu, je povinný pri overovaní funkčnosti triedeného zberu umožniť jeho výkon a poskytnúť súčinnosť organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorá vykonáva overenie funkčnosti triedeného zberu. Zmenou sa doplnilo oprávnenie organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly overovať funkčnosť triedeného zberu obce.

Návrhy na zlepšenie funkčnosti triedeného zberu v obci nemôžu byť v rozpore s ustanovenými požiadavkami na triedený zber komunálneho odpadu.

Znenie odseku 3 bolo po novele zákona č. 292/2017 Z. z. doplnené písmenom f), podľa ktorého sa precizovali obsahové náležitosti zmluvy, a to že zmluva musí obsahovať aj spôsob zisťovania a verifikácie skutočného zloženia oddelene zbieranej zložky komunálneho odpadu v zbernej nádobe pre ňu určenej. To znamená, že sa doplnila povinná časť do zmluvy medzi OZV pre obaly a obcou.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosť od 1. januára 2021 v ods. 4 písm. a) za slová „triedený zber“ vložili slová „v rozlíšení nákladov na jednotlivé odpadové materiály“. Podrobnejšie vykazovanie údajov týkajúcich sa nákladov, výnosov, infraštruktúry a zberu vyhradených prúdov odpadov jednotlivých OZV má slúžiť na skvalitnenie analýz v oblasti odpadového hospodárstva, ktoré budú pokladom pri rozhodovaní o nových opatreniach, ktoré majú vplyv na triedený zber komunálnych odpadov.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 285/2020 Z. z. sa znenie ustanovenia § 59 ods. 4 písm. a) doplnilo, čo znamená, že sadzby pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov sú ustanovené vykonávacím predpisom. Vzhľadom na poddimenzovanie systému triedeného zberu komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov bolo nutné určiť minimálnu cenu za nakladanie s odpadmi z obalov a neobalových výrobkov, ktorú je organizácia zodpovednosti výrobcov povinná zaplatiť zberovej spoločnosti, ktorá vykonáva zber týchto odpadov v obci, s ktorou má organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly uzavretú zmluvu podľa § 59 ods. 2. Minimálne sadzby za tonu odpadu pre obaly a neobalové výrobky sú určené vo vykonávacom predpise.

!     Upozornenie

Následne novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa v ustanovení § 59 odsek 4 doplnil písmenami d) a e), a to s účinnosťou od 1. novembra 2021. Doplnili sa povinné náležitosti zmluvy medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a tým, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obci. Zákonom a následne vykonávacím predpisom sa ustanoví minimálna úroveň dotriedenia obalových materiálov, ktoré musí zberová spoločnosť zabezpečiť, ak má byť odpad materiálovo zhodnotený v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva. Pokiaľ ide o povinnosť zabezpečenia štandardov triedeného zberu v obci, zahrnutie úpravy podrobností do zmluvných vzťahov smeruje k posilneniu postavenia organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly.

Zmluva medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly a tým, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obci, sa uzatvára v rozsahu výšky nákladov dohodnutých v zmluve podľa odseku 2, pri dodržaní bežných obchodných zvyklostí, a obsahuje najmä po novom aj podrobnosti o minimálnej úrovni dotriedenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou oddelene vyzbieraných zložiek komunálnych odpadov na účely materiálového zhodnotenia v súlade s vykonávacím predpisom a spôsob a špecifikáciu zabezpečenia a vykonávania zberu komunálnych odpadov pre papier, plasty, kovy, sklo a kompozitné obaly na báze lepenky najmenej v rozsahu vyplývajúcom z požiadaviek ustanovených na triedený zber komunálnych odpadov.

•    K odseku 5

V znení odseku 5 sa po novele zákona č. 292/2017 Z. z. ustanovilo, že OZV je oprávnená vykonávať v každej obci overenie funkčnosti a nákladovosti triedeného zberu. Máme za to, že touto zmenou má dochádzať k vyššej efektívnosti vynaložených prostriedkov výrobcov, ktoré vynakladajú prostredníctvom zmluvnej OZV za vykonávanie triedeného zberu oddelene zbieraných zložiek komunálnych odpadov.

Následne sa novelou zákona č. 460/2019 Z. z. od 27. 12. 2019 za slová „v obci“ vložila čiarka a slová „s ktorou má uzatvorenú zmluvu podľa odseku 2,“ a na konci sa bodka nahradila bodkočiarkou a pripojili sa slová: „overenie funkčnosti triedeného zberu sa vykonáva v súčinnosti s touto obcou.“ Pri overovaní funkčnosti a nákladovosti triedeného zberu obce sa v aplikačnej praxi vyskytovali problémy, nakoľko organizácia zodpovednosti výrobcov jednostranne a bez spolupráce obce posudzovala funkčnosť a nákladovosť triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Na jednej strane organizácia zodpovednosti výrobcov je zodpovedná za zabezpečenie funkčného systému nakladania s odpadom z obalov a odpadom z neobalových výrobkov, na druhej strane je obec zodpovedná za zabezpečenie zavedenia a vykonávania tohto triedeného zberu. Posúdenie efektívnosti zberu má byť vykonávané v súčinnosti s príslušnou obcou.

•    K odseku 9

Zmenou v odseku 9 sa po novele zákona č. 312/2018 Z. z. slová „viac ako 50 %, za nakladanie s takto vyzbieranou zložkou komunálneho odpadu v uvedenej zbernej nádobe nezodpovedá táto organizácia zodpovednosti výrobcov nahradili slovami „nad prípustnú mieru znečistenia ustanovenú v prílohe č. 8a, za nakladanie s takto vyzbieranou zložkou komunálneho odpadu v uvedenej zbernej nádobe zodpovedá obec“.

Uvedenou zmenou odseku 9 sa do povinností organizácie zodpovednosti pre obaly doplnila povinnosť vypočítať trhový podiel za všetkých zazmluvnených výrobcov.

Z aplikačnej praxe vyplynula povinnosť, sprísniť kvalitu/čistotu triedeného zberu v zberných nádobách. Podľa právnej úpravy od 1. 1. 2019 je prípustná miera znečistenia triedeného zberu v zberných nádobách do 45 % vrátane v roku 2019, do 40 % vrátane v roku 2020 a do 35 % vrátane do roku 2021.

Ak zberná nádoba obsahuje väčšie znečistenie inými zložkami komunálneho odpadu, nie je OZV povinná uhradiť zberovej spoločnosti odobratie takejto nádoby. § 80 ods. 2 definuje zložku komunálnych odpadov ako časť komunálnych odpadov, ktorú možno mechanicky oddeliť a zaradiť ako samostatný druh odpadu. Zložka komunálneho odpadu sa považuje za vytriedenú, ak neobsahuje iné zložky komunálneho odpadu alebo iné nečistoty, ktoré možno zaradiť ako samostatné druhy odpadov. Ako príklad možno uviesť zbernú nádobu pre plasty, teda určenú na zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov z plastov. Inou zložkou komunálnych odpadov môže byť v tomto prípade odpad z papiera, skla, kovy, biologicky rozložiteľný odpad.

•    K odseku 11

Ustanovenie § 59 bolo s účinnosťou od 1. 1. 2018 po novele zákona č. 292/2017 Z. z. doplnené odsekom 11, podľa ktorého organizácia zodpovednosti výrobcov je oprávnená písomne vypovedať zmluvu s obcou okrem výpovedných dôvodov uvedených v zmluve aj na základe výzvy ministerstva alebo v dôsledku zrušenia autorizácie.

Týmto odsekom boli do ustanovenia doplnené ďalšie dôvody na vypovedanie zmluvy OZV s obcou.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa ustanovenie § 59 odsek 11 doplnil písmenami c) a d) s účinnosťou od 1. novembra 2021. Podľa predchádzajúceho znenia § 59 ods. 11 zákona OZV pre obaly bola oprávnená písomne vypovedať zmluvu s obcou okrem výpovedných dôvodov uvedených v zmluve podľa § 59 ods. 2 zákona len pri naplnení dvoch taxatívne stanovených dôvodov upravených v písmenách a) a b). Doplnil sa nový výpovedný dôvod spojený s potrebou plnenia požiadaviek podľa § 28 ods. 5 písm. f) zákona pred koncom kalendárneho roka [predpoklad pravidelnej potreby vypovedania zmlúv ku koncu roka, ale v dostatočnom časovom predstihu na to, aby boli prezmluvnené pred 1. januárom všetky subjekty podľa potreby a požiadaviek § 28 ods. 5 písm. f) zákona]. Ustanovila sa preto možnosť OZV pre obaly vypovedať ku koncu roka zmluvu s obcou, a to dôvodne, kedy má naviac obyvateľov v systéme podľa preskupenia výrobcov na konci roka. Prax ukázala, že aj počas kalendárneho roka môže vyvstať legitímna potreba, kedy OZV musí ukončiť zmluvu s obcou, a to operatívne s cieľom plnenia zákonných povinností. Dôvody, pre ktoré nastane pohyb na strane výrobcov v systéme OZV, môžu byť rôzneho charakteru mimoriadneho, nepravidelného (pravidelný je ku koncu roka zo zákona) – dôvod legislatívnej zmeny, pohybu cien druhotných surovín, zvýšenia nákladov triedeného zberu a zmeny cenníka a pod. V dôsledku zmluvného pohybu výrobcov – ich prezmluvnenia medzi OZV počas kalendárneho roka vyvstane operatívna potreba prezmluvnenia aj na strane obcí za účelom vyrovnanosti systémov OZV, čomu musí predchádzať oprávnenie OZV vypovedať zmluvu s obcou operatívne – ale len ak OZV disponuje vyšším počtom obyvateľov podľa § 28 ods. 5 písm. f). Vo výpovedi sa tak musí odvolať na tento výlučný dôvod. Pri platnosti ustanovenia § 59 ods. 12 nemusia mať obce obavu, že zostanú bez financovania triedeného zberu.

Do ustanovenia § 59 ods. 11 zákona o odpadoch sa doplnilo nové písmeno d), v ktorom sa ustanovilo oprávnenie OZV pre obaly vypovedať zmluvu s obcou ku koncu kalendárneho mesiaca, kedy bola výpoveď doručená z dôvodu potreby vybalansovania prevádzkovaného systému kolektívneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadov v zmysle § 28 ods. 5 písm. f), aby OZV pre obaly vedela preukázať, že súhrnný počet obyvateľov v zmluvných obciach zodpovedá trhovému podielu organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly.

To znamená, že organizácia zodpovednosti výrobcov je oprávnená písomne vypovedať zmluvu s obcou okrem výpovedných dôvodov uvedených v zmluve podľa § 59 ods. 2 aj v dôsledku toho, ak súhrnný počet obyvateľov v jej zmluvných obciach na nasledujúci kalendárny rok od 1. januára kalendárneho roka nezodpovedá trhovému podielu organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly, lebo je väčší, a to k 31. decembru kalendárneho roka. Výpoveď sa musí doručiť obci najneskôr do 30. novembra v kalendárnom roku, v ktorom má byť zmluvný vzťah ukončený. Organizácia zodpovednosti výrobcov je oprávnená písomne vypovedať zmluvu s obcou okrem výpovedných dôvodov uvedených v zmluve kedykoľvek, ak to vyžaduje potreba dosiahnutia súhrnného počtu obyvateľov v zmluvných obciach zodpovedajúceho trhovému podielu organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly podľa § 28 ods. 5 písm. f). V tomto prípade výpovedná lehota uplynie ku koncu kalendárneho mesiaca, v ktorom bola výpoveď obci doručená.

!     Upozornenie

Ustanovenie § 59 sa od 1. 1. 2021 po novele zákona č. 285/2020 Z. z. doplnilo odsekmi 12 a 13. Uvedené ustanovenia sa zaviedli najmä z dôvodu vzniknutej situácie zo začiatku roka 2020, kedy veľa obcí nemalo uzatvorené zmluvy s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly a následne nebolo zabezpečené financovanie zberu triedených zložiek odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Ďalší dôvod na zavedenie uvedeného ustanovenia bola skutočnosť, že náhradný zvoz v obciach bez zmluvy s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorý má zabezpečiť koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov, nebolo v rámci koordinačného centra pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov nijakým spôsobom vyriešené. Zvoz triedených zložiek odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov má byť kontinuálny bez prerušenia. V odseku 13 je následne ustanovená povinnosť pre organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorá uzatvorí s danou obcou novú zmluvu, uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov s trojmesačnou lehotou na úhradu. V rámci vysporiadania musia byť predložené doklady o vyzbieraných a zhodnotených množstvách odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov.

V prípade, že organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly vypovie zmluvu s obcou, je povinná zabezpečiť triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v tejto obci do uzatvorenia nového zmluvného vzťahu tejto obce s inou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly v rozsahu doterajšieho systému triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v tejto obci. Vysporiadanie preukázateľných nákladov na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vrátane vysporiadania dokladov o vyzbieraných a zhodnotených množstvách odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov sa musí vykonať do troch mesiacov od uzatvorenia nového zmluvného vzťahu s obcou.

Piaty oddiel

Vozidlá a staré vozidlá

Komentár k Piatemu oddielu

Vzhľadom na skutočnosť, že tento oddiel obsahuje aj ustanovenia, ktoré sa týkajú vozidiel ako výrobku, upravil sa názov oddielu.

§ 60

Základné ustanovenia

(1) Tento oddiel sa vzťahuje na vozidlá a na staré vozidlá vrátane ich častí a materiálov bez ohľadu na to, aká údržba a aké opravy sa vykonávali na vozidle počas jeho používania, ako aj bez ohľadu na to, či je vybavené časťami, ktoré dodal výrobca vozidla, alebo inými časťami, ktorých použitie ako náhradných súčiastok je v súlade s osobitnými predpismi⁷⁶⁾ na údržbu alebo opravu motorových vozidiel.

(2) Ak v tomto oddiele zákona nie je uvedené inak, vzťahujú sa na spracovanie starých vozidiel, na nakladanie s nimi a na nakladanie s odpadmi zo spracovania starých vozidiel všeobecné ustanovenia tohto zákona.

(3) Na trojkolesové motorové vozidlá sa nevzťahujú ustanovenia § 61, § 64 ods. 2 písm. a) a § 65 ods. 1 písm. l) a n).

(4) Na vozidlá na špeciálne účely⁷⁷⁾ sa nevzťahuje § 65 ods. 1 písm. h) a m).

(5) Vozidlo na účely tohto zákona je vozidlo kategórie M1 alebo N1,⁷⁸⁾ ako aj trojkolesové motorové vozidlo ­okrem motorových trojkoliek.⁷⁹⁾

(6) Staré vozidlo je vozidlo, ktoré sa stalo odpadom.

(7) Kompletné staré vozidlo na účely tohto zákona je staré vozidlo, ktorého hmotnosť je najmenej 90 % z hmotnosti vozidla pri jeho uvedení na trh a ktoré obsahuje motor, prevodovku, nápravu, karosériu, batériu alebo akumulátor a katalyzátor, ak boli súčasťou vozidla pri jeho uvedení na trh Slovenskej republiky.

(8) Držiteľ starého vozidla je osoba, u ktorej sa staré vozidlo nachádza.

(9) Výrobca vozidiel je výrobca⁸⁰⁾ alebo zástupca výrobcu.⁸¹⁾

(10) Uvedenie vozidla na trh Slovenskej republiky na účely tohto zákona je okamih, keď prvýkrát odplatne alebo bezodplatne prejde vozidlo z etapy výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu do etapy distribúcie alebo používania.

(11) Prevencia sú opatrenia smerujúce k zníženiu množstva a škodlivosti starých vozidiel, ich materiálov a látok pre životné prostredie.

(12) Zber starých vozidiel je ich zhromažďovanie pred odovzdaním spracovateľovi starých vozidiel.

(13) Spracovateľ starých vozidiel je podnikateľ, ktorému bola udelená autorizácia na spracovanie starých vozidiel.

(14) Spracovanie starých vozidiel je činnosť nasledujúca po tom, ako bolo staré vozidlo odovzdané spracovateľovi starých vozidiel na odstránenie znečistenia, rozobratie, rozdelenie, zošrotovanie, zhodnotenie alebo na prípravu na zneškodnenie odpadov zo šrotovacieho zariadenia vrátane iných činností vykonávaných na účely zhodnotenia alebo zneškodnenia starých vozidiel alebo ich častí.

(15) Recyklácia starých vozidiel je opätovné spracovanie odpadových materiálov zo spracovania starých vozidiel alebo ich častí vo výrobnom procese na pôvodný účel alebo na iné účely okrem energetického zhodnocovania.

(16) Opätovné použitie častí a súčiastok starých vozidiel je akýkoľvek úkon, následkom ktorého sa časti a súčiastky starých vozidiel použijú na rovnaký účel, na aký boli vyrobené.

(17) Separačné zariadenie je zariadenie, ktoré sa používa na delenie na časti alebo rozdelenie starých vozidiel vrátane zariadenia používaného na účely priameho získavania opätovne využiteľného kovového odpadu.

(18) Hospodárski operátori sú výrobcovia vozidiel, distribútori, osoby oprávnené vykonávať zber starých vozidiel, poisťovne, ktoré poisťujú motorové vozidlá, osoby oprávnené na zhodnocovanie, recyklovanie starých vozidiel a iné osoby oprávnené na spracovanie starých vozidiel vrátane ich súčiastok a materiálov.

(19) Informácie o rozobratí sú všetky informácie ­po­trebné na správne a environmentálne vhodné spracovanie starých vozidiel.

(20) Určené parkovisko je parkovacia plocha prevádzkovaná osobou, ktorá je oprávnená na zber starých vozidiel, alebo spracovateľom starých vozidiel, pričom parkovacia plocha bola určená za určené parkovisko príslušným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva na základe ich žiadosti.

(21) Mobilný zber starých vozidiel je zber starých vozidiel bez zariadenia na zber starých vozidiel z miest ich vzniku a ich odovzdanie spracovateľovi starých vozidiel.

Komentár k § 60

Vzhľadom na skutočnosť, že tento oddiel obsahuje aj ustanovenia, ktoré sa týkajú vozidiel ako výrobku, s účinnosťou nového zákona o odpadoch bol upravený aj názov oddielu. Na úvod sa vymedzuje predmet úpravy. Znenie vychádza z článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (ďalej len „smernica o vozidlách“).

Vozidlo je vozidlo kategórie M₁ alebo N₁, ako aj trojkolesové motorové vozidlo okrem motorových trojkoliek. Staré vozidlo je vozidlo, ktoré sa stalo odpadom. Na špeciálne jednoúčelové vozidlá sa nevzťahuje povinnosť spracovateľa starých vozidiel zabezpečiť dodržanie ustanovených termínov a limitov na opätovné použitie častí starých vozidiel a zhodnocovanie odpadov zo spracovania starých vozidiel vrátane recyklácie starých vozidiel. V zmysle čl. 2 ods. 2 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa stanovilo, že staré vozidlo je vozidlo, ktoré sa stalo odpadom.

V jednotlivých odsekochsú vymedzené definície zákona o odpadoch a zároveň časť z týchto definícií vychádza z článku 2 smernice o vozidlách, a to pojmy vozidlo, staré vozidlo, výrobca vozidiel, prevencia, spracovanie starých vozidiel, recyklácia starých vozidiel, opätovné použitie, separačné zariadenie – dezintegrátor, hospodárski operátori a informácie o rozobratí.

 

Držiteľ starého vozidla

Ide o osobu, u ktorej sa staré vozidlo nachádza. Výrobca vozidiel je výrobca alebo zástupca výrobcu.

 

Spracovanie starých vozidiel

Ide o činnosť nasledujúcu po tom, ako bolo staré vozidlo odovzdané spracovateľovi starých vozidiel na odstránenie znečistenia, rozobratie, rozdelenie, zošrotovanie, zhodnotenie alebo na prípravu na zneškodnenie odpadov zo šrotovacieho zariadenia vrátane iných činností vykonávaných na účely zhodnotenia alebo zneškodnenia starých vozidiel alebo ich častí.

 

Recyklácia starých vozidiel

Ide o opätovné spracovanie odpadových materiálov zo spracovania starých vozidiel alebo ich častí vo výrobnom procese na pôvodný účel alebo na iné účely okrem energetického zhodnocovania. Pojem vozidlo zostáva vymedzený vo väzbe na pojem „motorové vozidlo“, v zmysle § 2 ods. 2 písm. l) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozmenená je definícia starého vozidla v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 smernice o vozidlách.

 

Kompletné staré vozidlo

Definícia pojmu kompletné staré vozidlo do zákona o odpadoch bola doplnená s cieľom určiť, v akom stave ho má držiteľ odovzdať. Kompletné staré vozidlo na účely tohto zákona je staré vozidlo, ktorého hmotnosť je najmenej 90 % z hmotnosti vozidla pri jeho uvedení na trh, a ktoré obsahuje motor, prevodovku, nápravu, karosériu, batériu alebo akumulátor a katalyzátor, ak boli súčasťou vozidla pri jeho uvedení na trh Slovenskej republiky. Dochádza však k sprísneniu tejto definície a oproti predchádzajúcej definícii sa navyše vyžaduje, aby staré vozidlo obsahovalo aj batériu alebo akumulátor a katalyzátor, ak boli súčasťou vozidla pri jeho uvedení na trh.

 

Osobou, ktorá je zodpovedná za nakladanie so starým vozidlom.

Ide naďalej o držiteľa vozidla.

 

Informácie o rozobratí

Sú to všetky informácie potrebné na správne a environmentálne vhodné spracovanie starých vozidiel.

 

Určené parkovisko

Ide o parkovaciu plochu prevádzkovanú osobou, ktorá je oprávnená na zber starých vozidiel alebo spracovateľom starých vozidiel, pričom parkovacia plocha bola určená za určené parkovisko príslušným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva na základe ich žiadosti.

Pojem separačné zariadenie sa s malou úpravou prebralo z predchádzajúceho zákona o odpadoch. Separačné zariadenie je zariadenie, ktoré sa používa na delenie na časti alebo rozdelenie starých vozidiel vrátane zariadenia používaného na účely priameho získavania opätovne využiteľného kovového odpadu. V súlade so smernicou sa doplnili nové definície, a to v zmysle článku 2 bod 10 definícia hospodárskych operátorov vo vzťahu k vozidlám a starým vozidlám.

•    K odseku 2

Potvrdenie o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom alebo dodatočne schvaľovaným jednotlivým vozidlom so značkou, ktorá sa zapisuje do osvedčenia o evidencii, ktorej majiteľ nie je výrobcom vozidla so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, alebo jednotlivo vyrobeným vozidlom, je na požiadanie osoby uvedenej v § 62 ods. 3 povinné vystaviť koordinačné centrum pre prúd starých vozidiel.

 

Jednotlivo dovezené vozidlo

Prevádzkovateľ jednotlivo dovezeného vozidla dovezeného z iného štátu ako Slovenská republika je povinný požiadať schvaľovací orgán o jednotlivé uznanie alebo schválenie jednotlivo dovezeného vozidla. Druhy jednotlivého uznania alebo schválenia jednotlivo dovezeného vozidla ustanoví vykonávací právny predpis podľa § 136 ods. 3 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z. Prevádzkovateľ jednotlivo dovezeného vozidla, ktorý žiada o jednotlivé schválenie, je povinný na vlastné náklady zabezpečiť vykonanie skúšok a kontrol na vozidle v technickej službe overovania. Technické požiadavky, ktoré musí jednotlivo dovezené vozidlo spĺňať, ustanoví vykonávací právny predpis podľa § 136 ods. 3 písm. b) zákona č. 106/2018 Z. z.

 

Dodatočné schválenie jednotlivého vozidla

Vozidlá, ktoré neboli schválené na prevádzku v cestnej premávke alebo boli schválené na prevádzku v cestnej premávke, ale nezhodujú sa s týmto schválením, možno prevádzkovať v cestnej premávke len po ich dodatočnom schválení na prevádzku v cestnej premávke. Dodatočne schváliť možno len vozidlo, ktoré bolo prihlásené v osobitných evidenciách vozidiel príslušných orgánov a ktoré bolo z tejto osobitnej evidencie vyradené. Prevádzkovateľ vozidla, ktorý chce prevádzkovať vozidlo v cestnej premávke, je povinný požiadať schvaľovací orgán o dodatočné schválenie jednotlivého vozidla. Prevádzkovateľ vozidla pred udelením dodatočného schválenia jednotlivého vozidla je povinný na vlastné náklady zabezpečiť vykonanie skúšok a kontrol na vozidle v technickej službe overovania. Vozidlo musí spĺňať technické požiadavky platné v čase výroby vozidla.

 

Jednotlivo vyrobené vozidlo

Prevádzkovateľ jednotlivo vyrobeného vozidla je povinný požiadať schvaľovací orgán o jednotlivé schválenie jednotlivo vyrobeného vozidla. Druhy jednotlivého schválenia jednotlivo vyrobeného vozidla ustanoví vykonávací právny predpis podľa § 136 ods. 3 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z. Prevádzkovateľ jednotlivo vyrobeného vozidla pred udelením schválenia je povinný na vlastné náklady zabezpečiť vykonanie skúšok a kontrol na vozidle v technickej službe overovania. Technické požiadavky, ktoré musí jednotlivo vyrobené vozidlo spĺňať, ustanoví vykonávací právny predpis podľa § 136 ods. 3 písm. b) zákona č. 106/2018 Z. z. Návrh na jednotlivé schválenie okrem identifikačných údajov navrhovateľa obsahuje údaje a doklady v rozsahu ustanovenom vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z. Schvaľovací orgán návrhu vyhovie, ak sú splnené všetky predpísané požiadavky a ak jednotlivo vyrobené vozidlo spĺňa ustanovené technické požiadavky a nepredstavuje vážne riziko ohrozenia verejného záujmu na bezpečnosti a zdraví.

Ak koordinačné centrum pre prúd starých vozidiel nie je zriadené, uvedené potvrdenie pre také vozidlo vystaví ktorýkoľvek výrobca vozidiel.

•    K odseku 3

Potvrdenie o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom alebo dodatočne schvaľovaným jednotlivým vozidlo s výrobnou značkou, ktorá sa zapisuje do osvedčenia o evidencii, ktorej majiteľ je výrobcom vozidla so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, je na požiadanie osoby uvedenej v § 62 ods. 3 povinný vystaviť tento výrobca vozidla.

K zmene došlo od 1. 1. 2019 v odseku 3 po novele zákona č. 292/2017 Z. z., kde sa slová „§ 64 ods. 2 písm. c)“ nahradili slovami „§ 64 ods. 2 písm. a)“. Z dôvodu vypustenia ustanovení v § 64 ods. 2 písm. a) a b) a následným posunom písm. c) až j) na písm. a) až h) bolo potrebné upraviť aj ostatné ustanovenia zákona o odpadoch, ktoré odkazovali na § 64 ods. 2.

Novelou zákona č. 106/2018 Z. z. sa zmenilo znenie odseku 2 a 3. V súvislosti s dodatočným schválením jednotlivého vozidla bolo potrebné zaktualizovať ustanovenie zákona o odpadoch z dôvodu vydávania potvrdení o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom. K zmenám došlo novým zákonom o prevádzke vozidiel v cestnej premávke.

Osvedčenie o evidencii

Ak sa nové vozidlo uvedie do prevádzky v cestnej premávke v Slovenskej republike, výrobca alebo zástupca výrobcu je k dokončenému vozidlu povinný vystaviť a vydať osvedčenie o evidencii časť II, ak vozidlo podlieha prihláseniu do evidencie vozidiel, alebo technické osvedčenie vozidla, ak vozidlo nepodlieha prihláseniu do evidencie vozidiel, ku každému vozidlu, ktoré má udelené typové schválenie celého vozidla, povinný dodať osvedčenie o zhode COC.

Doklady výrobca alebo zástupca výrobcu vystaví len pre nové vozidlá, ktoré sú určené na prevádzku s pravostrannou cestnou premávkou. To neplatí, ak ide o vozidlo jednoúčelového využitia, ktoré vyžaduje umiestnenie riadenia inde ako na ľavej strane vozidla; ostatné technické požiadavky musí vozidlo spĺňať pre prevádzku s pravostrannou cestnou premávkou, alebo ide o vozidlo, ktoré bude vyvezené a trvalo prihlásené do evidencie vozidiel v štáte s ľavostrannou cestnou premávkou; výrobca alebo zástupca výrobcu v doklade vykoná zápis, že ide o vozidlo určené pre ľavostrannú cestnú premávku.

•    K odseku 4

Na vozidlá na špeciálne účely sa nevzťahuje § 65 ods. 1 písm. h) a m). Vozidlo na špeciálne účely“ je vozidlo kategórie M, N alebo O so špecifickými technickými vlastnosťami, ktoré mu umožňujú vykonávanie funkcie, ktorá si vyžaduje špeciálnu úpravu alebo špeciálne vybavenie. Novelou zákona č. 364/2019 s účinnosťou od 1. 9. 2020 sa upravuje terminológia v súvislosti s nariadením (EÚ) 2018/858 a zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou.

•    K odseku 5

Vozidlo na účely zákona o odpadoch je vozidlo kategórie M1 alebo N1, ako aj trojkolesové motorové vozidlo okrem motorových trojkoliek. Novelou zákona č. 364/2019 Z. z. sa od 1. 9. 2020 upresňuje správne označenie kategórií vozidiel a aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

 

Kategórie vozidiel

1. Na účely nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2018/858 sa uplatňujú tieto kategórie vozidiel:

–   kategória M pozostáva z motorových vozidiel navrhnutých a vyrobených predovšetkým na prepravu cestujúcich a ich batožiny, rozdelených do:

–   kategória M1: motorové vozidlá s najviac ôsmimi miestami na sedenie okrem miesta na sedenie vodiča, a bez plochy pre stojacich cestujúcich bez ohľadu na to, či je počet miest na sedenie obmedzený na miesto na sedenie vodiča;

–   kategória M2: motorové vozidlá s viac ako ôsmimi miestami na sedenie okrem miesta na sedenie vodiča, s najväčšou hmotnosťou nepresahujúcou 5 ton bez ohľadu na to, či tieto motorové vozidlá majú plochu pre stojacich cestujúcich,

–   kategória M3: motorové vozidlá s viac ako ôsmimi miestami na sedenie okrem miesta na sedenie vodiča, s najväčšou hmotnosťou presahujúcou 5 ton bez ohľadu na to, či tieto motorové vozidlá majú plochu pre stojacich cestujúcich;

–   kategória N pozostáva z motorových vozidiel navrhnutých a vyrobených predovšetkým na prepravu tovaru rozdelených do:

–   kategórie N1: motorové vozidlá s najväčšou hmotnosťou nepresahujúcou 3,5 tony;

–   kategórie N2: motorové vozidlá s najväčšou hmotnosťou presahujúcou 3,5 tony, ale nepresahujúcou 12 ton,

–   kategórie N3: motorové vozidlá s najväčšou hmotnosťou presahujúcou 12 ton;

–   kategória O pozostáva z prípojných vozidiel rozdelených do:

–   kategórie O1: prípojné vozidlá s najväčšou hmotnosťou nepresahujúcou 0,75 tony;

–   kategórie O2: prípojné vozidlá s najväčšou hmotnosťou presahujúcou 0,75 tony, ale nepresahujúcou 3,5 tony;

–   kategória O3: prípojné vozidlá s najväčšou hmotnosťou presahujúcou 3,5 tony, ale nepresahujúcou 10 tony,

–   kategória O4: prípojné vozidlá s najväčšou hmotnosťou presahujúcou 10 ton.

Kritériá pre kategorizáciu vozidiel, typov vozidiel, variantov a verzií sú stanovené v prílohe I.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 82 prijímať delegované akty na účely zmeny prílohy I, pokiaľ ide o typy vozidiel a typy karosérií, s cieľom zohľadniť technický pokrok.

•    K odseku 21

Novela zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019 ustanovenie § 60 doplnila odsekom 21, podľa ktorého mobilný zber starých vozidiel je zber starých vozidiel bez zariadenia na zber starých vozidiel z miest ich vzniku a ich odovzdanie spracovateľovi starých vozidiel.

Predchádzajúca právna úprava zákona o odpadoch ustanovila výrobcovi vozidiel povinnosť zabezpečiť zber starých vozidiel od konečných používateľov na celom území Slovenskej republiky najmenej v rozsahu jedného zariadenia na zber starých vozidiel v každom okrese. Keďže nie v každom okrese sa nachádzalo zariadenie na zber starých vozidiel, nebolo možné od výrobcov vozidiel vyžadovať plnenie týchto povinností. V súlade s potrebami aplikačnej praxe sa preto novým odsekom 2 a 3 rozšírila možnosť zabezpečenia zberu starých vozidiel pomocou mobilného zberu a doplnila sa definícia mobilného zberu starých vozidiel. V súlade s potrebami aplikačnej praxe sa doplnilo dotknuté zákonné ustanovenie aj o povinnosť výrobcu vozidiel zabezpečiť zber všetkých starých vozidiel svojej značky.

§ 61

Povinnosti výrobcu vozidiel

(1) Výrobca vozidiel je v súlade s povinnosťami podľa § 27 ods. 4 povinný

a) používať kódovanie na uľahčenie identifikácie častí vozidiel, materiálov v nich používaných a vybavenia v nich používaného, ktoré sú vhodné na opätovné použitie alebo zhodnocovanie,

b) nepoužívať pri výrobe vozidiel materiály a súčiastky a neuvádzať na trh vozidlá pozostávajúce z materiálov a súčiastok, ktoré obsahujú ťažké kovy, okrem ustanovených prípadov [§ 105 ods. 3 písm. n)],

c) nepoužívať pri výrobe vozidiel také materiály, časti a konštrukčné prvky, ktorých použitie je dôsledkom nesplnenia povinnosti podľa osobitného predpisu,⁸²⁾

d) zabezpečiť zber starých vozidiel od konečných používateľov na celom území Slovenskej republiky najmenej v rozsahu jedného zariadenia na zber starých vozidiel v každom okrese alebo prostredníctvom mobilného zberu starých vozidiel; táto povinnosť sa považuje za splnenú, ak výrobca vozidiel zabezpečí zber starých vozidiel pre všetky staré vozidlá svojej značky,

e) zabezpečiť, aby osoba prevádzkujúca zariadenie na zber starých vozidiel,

    1. neodmietla prevziať staré vozidlo od jeho držiteľa,

    2. prevzala staré vozidlo bez požadovania poplatku, ak je staré vozidlo kompletné,

f) zabezpečiť odovzdanie vyzbieraných starých vozidiel podľa písmena d) spracovateľovi starých vozidiel, ktorý spĺňa podmienky tohto zákona,

g) publikovať informácie o 

    1. návrhu vozidiel a ich častí z hľadiska možnosti zhodnocovania starých vozidiel a ich častí vrátane spôsobov recyklácie,

    2. rozvoji a optimalizácii možností a spôsobov opätovného použitia starých vozidiel, ich častí a konštrukčných prvkov, ako aj ich zhodnocovania vrátane recyklácie, pokroku, ktorý sa dosiahol v súvislosti s nárastom objemu zhodnocovania a recyklovania častí a konštrukčných prvkov starých vozidiel, s cieľom znižovania množstva odpadu zo spracovania starých vozidiel určeného na zneškodnenie,

    3. environmentálne vhodnom spracovaní starých vozidiel, najmä o ich rozoberaní a odstránení všetkých kvapalín a nebezpečných častí,

h) sprístupňovať informácie uvedené v písmene g) potenciálnym kupujúcim vozidla spravidla v propagačnej literatúre,

  i) poskytovať spracovateľovi starých vozidiel informácie o environmentálne vhodnom spracovaní starých vozidiel na technickom nosiči údajov alebo ­pro­striedkami elektronickej komunikácie, a to do šiestich mesiacov po uvedení na trh ním vyrábaného alebo dovážaného nového typu vozidla,

  j) informovať konečných používateľov vozidiel o potrebe ich odovzdania na spracovanie a dostupnosti miest ich zberu.

k) uzatvoriť písomnú zmluvu o spracovaní starých vozidiel so spracovateľom starých vozidiel.

(2) Potvrdenie o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom⁸³⁾ alebo dodatočne schvaľovaným jednotlivým vozidlom^83a) so značkou, ktorá sa zapisuje do osvedčenia o evidencii, ktorej majiteľ nie je výrobcom vozidla so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, alebo jednotlivo vyrobeným vozidlom⁸⁴⁾ je na požiadanie osoby uvedenej v § 62 ods. 3 povinné vystaviť koordinačné centrum pre prúd starých vozidiel. Ak koordinačné centrum pre prúd starých vozidiel nie je zriadené, uvedené potvrdenie pre také vozidlo vystaví ktorýkoľvek výrobca vozidiel.

(3) Potvrdenie o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom⁸³⁾ alebo dodatočne schvaľovaným jednotlivým vozidlo^83a) s výrobnou značkou, ktorá sa zapisuje do osvedčenia o evidencii, ktorej majiteľ je výrobcom vozidla so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, je na požiadanie osoby uvedenej v § 62 ods. 3 povinný vystaviť tento výrobca vozidla.

(4) Vystavenie a vydanie osvedčenia o evidencii časť II k vozidlu výrobcom vozidla podľa osobitného predpisu⁸⁵⁾ alebo prihlásenie vozidla do evidencie ­pro­stredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel podľa osobitného predpisu⁸⁶⁾ sa považuje za úkon, ktorým výrobca vozidla potvrdzuje svoju zodpovednosť za plnenie povinností uvedených v odseku 1 vo vzťahu k tomuto vozidlu.

(5) Potvrdenie vystavené podľa odsekov 2 a 3 zakladá zodpovednosť toho, kto ho vystavil, za splnenie povinností uvedených v odseku 1 písm. d) až f) vo vzťahu k tomuto vozidlu.

(6) Vystavenie potvrdenia podľa odsekov 2 a 3 môže byť za odplatu alebo bezodplatné. Ak je vystavenie tohto potvrdenia odplatné, výška odplaty nesmie presiahnuť výšku skutočných nákladov na zabezpečenie spracovania starého vozidla po odpočítaní možných výnosov zo spracovania starého vozidla, najviac však výšku, ktorú uhrádza tento výrobca vozidla organizácii zodpovednosti výrobcov pre vozidlá na zabezpečenie jeho spracovania.

(7) Ustanoveniami odseku 1 písm. h) až j) nie je ­do­tknutá ochrana údajov podľa osobitných predpisov.²⁰⁾

(8) Povinnosti výrobcu vozidla uvedené v odseku 1 písm. d) až f) sa uplatňujú aj na tie vozidlá, ktoré boli uvedené na trh pred účinnosťou tohto zákona.

Komentár k § 61

Ustanovenie upravuje povinnosti výrobcu vozidiel. Pri určovaní povinností výrobcu vozidiel sa vychádzalo z predchádzajúceho platného zákona o odpadoch.

Východiskom pri preventívnych opatreniach výrobcu vozidiel bola smernica o vozidlách po dobe životnosti. Výrobca vozidiel je v súlade s povinnosťami povinný používať kódovanie na uľahčenie identifikácie častí vozidiel, materiálov v nich používaných a vybavenia v nich používaného, ktoré sú vhodné na opätovné použitie alebo zhodnocovanie.

Výrobca je povinný nepoužívať pri výrobe vozidiel materiály a súčiastky a neuvádzať na trh vozidlá pozostávajúce z materiálov a súčiastok, ktoré obsahujú ťažké kovy. Okrem týchto povinností zabezpečiť zber starých vozidiel od konečných používateľov na celom území Slovenskej republiky najmenej v rozsahu jedného zariadenia na zber starých vozidiel v každom okrese, má zabezpečiť, aby osoba prevádzkujúca zariadenie na zber starých vozidiel, neodmietla prevziať staré vozidlo od jeho držiteľa a prevzala staré vozidlo bez požadovania poplatku, ak je staré vozidlo kompletné. Medzi povinnosti patrí aj poskytovanie spracovateľovi starých vozidiel informácie o environmentálne vhodnom spracovaní starých vozidiel na technickom nosiči údajov alebo prostriedkami elektronickej komunikácie, a to do šiestich mesiacov po uvedení na trh ním vyrábaného alebo dovážaného nového typu vozidla a informovať konečných používateľov vozidiel o potrebe ich odovzdania na spracovanie a dostupnosti miest ich zberu.

•    K odseku 1

Povinnosti vymedzené týmto ustanovením môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria povinnosti, v ktorých sú premietnuté požiadavky vyplývajúce zo smernice o starých vozidlách, aby členské štáty povzbudzovali výrobcov vozidiel, výrobcov materiálov používaných vo vozidlách, výrobcov častí vozidiel a výrobcov vybavenia používaného vo vozidlách v obmedzení používania nebezpečných látok vo vozidlách, a to aj ich znížením v budúcich návrhoch, aby používali v rastúcom množstve recyklovaný materiál a používali ustanovené kódovanie a informačné povinnosti vyplývajúce zo smernice o vozidlách.

Druhú skupinu tvoria informačné povinnosti vzhľadom ku kupujúcim, spracovateľom starých vozidiel a konečným používateľom vozidiel, cez ktoré je premietnutá rozšírená zodpovednosť výrobcov vozidiel. Úpravou sa určila priama zodpovednosť výrobcu vozidiel k osobám oprávneným na zber starých vozidiel, k spracovateľovom starých vozidiel, k potenciálnym kupujúcim vozidiel.

Novela zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019 zmenila v odseku 1 písmeno d), podľa ktorého je výrobca vozidiel v súlade s povinnosťami podľa § 27 ods. 4 povinný zabezpečiť zber starých vozidiel od konečných používateľov na celom území Slovenskej republiky najmenej v rozsahu jedného zariadenia na zber starých vozidiel v každom okrese alebo prostredníctvom mobilného zberu starých vozidiel; táto povinnosť sa považuje za splnenú, ak výrobca vozidiel zabezpečí zber starých vozidiel pre všetky staré vozidlá svojej značky.

Zákon o odpadoch ustanovil výrobcovi vozidiel povinnosť zabezpečiť zber starých vozidiel od konečných používateľov na celom území Slovenskej republiky najmenej v rozsahu jedného zariadenia na zber starých vozidiel v každom okrese. Keďže nie v každom okrese sa také zariadenie na zber starých vozidiel nachádzalo, nebolo možné od výrobcov vozidiel vyžadovať plnenie týchto povinností. Práve preto sa v takýchto okresoch rozšírila možnosť zabezpečenia zberu starých vozidiel pomocou mobilného zberu, doplnila sa definícia mobilného zberu starých vozidiel a tiež povinnosť výrobcu vozidiel zabezpečiť zber všetkých starých vozidiel svojej značky.

Novelou zákona č. č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2021 odsek 1 doplní písmenom k), čo znamená, že výrobca vozidiel bude v súlade s povinnosťami povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o spracovaní starých vozidiel so spracovateľom starých vozidiel. Po novom bude spracovateľovi starých vozidiel ustanovená povinnosť „uzatvoriť zmluvu s každým výrobcom, ktorý o to požiada“, však uvedená povinnosť musí byť určená predovšetkým aj výrobcovi vozidiel. Z uvedeného dôvodu bola táto povinnosť doplnená do § 61.

•    K odseku 4 a 5

Ustanovenia vymedzujú podmienky vystavovania potvrdení o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla jednotlivo, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom. Keď je potvrdenie o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom vystavené za odplatu, odsek 5 ustanovuje výšku tejto odplaty. Vystavenie a vydanie osvedčenia o evidencii časť II k vozidlu výrobcom vozidla podľa osobitného predpisu alebo prihlásenie vozidla do evidencie prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel sa považuje za úkon, ktorým výrobca vozidla potvrdzuje svoju zodpovednosť za plnenie povinností vo vzťahu k tomuto vozidlu.

Ak je vystavenie tohto potvrdenia odplatné, výška odplaty nesmie presiahnuť výšku skutočných nákladov na zabezpečenie spracovania starého vozidla po odpočítaní možných výnosov zo spracovania starého vozidla, najviac však výšku, ktorú uhrádza tento výrobca vozidla organizácii zodpovednosti výrobcov pre vozidlá na zabezpečenie jeho spracovania.

Informačná povinnosť, vyplývajúca z odseku 1 písm. l) až n), sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

•    K odseku 6

Po novele zákona č. 292/2017 Z. z. došlo k precizovaniu odseku 6, kde sa slová „odsekov 2 až 4“ nahrádzajú slovami „odsekov 2 a 3“.

Vystavenie potvrdenia môže byť za odplatu alebo bezodplatné. Ak je vystavenie tohto potvrdenia odplatné, výška odplaty nesmie presiahnuť výšku skutočných nákladov na zabezpečenie spracovania starého vozidla po odpočítaní možných výnosov zo spracovania starého vozidla, najviac však výšku, ktorú uhrádza tento výrobca vozidla organizácii zodpovednosti výrobcov pre vozidlá na zabezpečenie jeho spracovania.

•    K odseku 8

Znenie stanovuje výrobcovi vozidiel zodpovednosť za staré vozidlo, ktoré výrobca vyrobil, a ktoré bolo v evidencii vozidiel na území Slovenskej republiky pred účinnosťou nového zákona o odpadoch.

§ 62

Povinnosti a práva ďalších subjektov

(1) Povinnosti výrobcu vozidiel uvedené v § 61 ods. 1 písm. g) sa primerane vzťahujú aj na výrobcu častí vozidiel, výrobcu materiálov v nich používaných a výrobcu vybavenia v nich používaného.

(2) Výrobca častí vozidiel, ktoré sú použité vo vozidlách, je povinný bezodkladne na žiadosť spracovateľa starých vozidiel poskytnúť mu na technickom nosiči alebo prostriedkami elektronickej komunikácie informácie týkajúce sa rozoberania, zneškodňovania a testovania súčiastok, ktoré sa môžu opätovne použiť.

(3) Osoba, ktorá žiada o schválenie jednotlivo vyrobeného vozidla,⁸⁷⁾ osoba, ktorá žiada o jednotlivé uznanie alebo schválenie jednotlivo dovezeného vozidla,⁸⁸⁾ a osoba, ktorá žiada o dodatočné schválenie vozidla,^88a) je povinná zabezpečiť vystavenie potvrdenia podľa § 61 ods. 2 a 3 pre toto vozidlo.

(4) Osoby uvedené v odsekoch 1 a 2 a prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenia na zneškodňovanie odpadov pochádzajúcich zo spracovania starých vozidiel sú povinné na požiadanie ­po­skytnúť potrebnú súčinnosť výrobcovi vozidiel pri plnení jeho povinností podľa § 61 ods. 1 písm. g) druhý bod.

(5) Ustanoveniami odsekov 1, 2 a 4 nie je dotknutá ochrana údajov podľa osobitných predpisov.²⁰⁾

(6) Zakazuje sa rozoberanie starých vozidiel; uvedený zákaz sa nevzťahuje na spracovateľa starých vozidiel.

Komentár k § 62

V zákone o odpadoch boli rozšírené informačné povinnosti aj pre ďalšie subjekty v oblasti nakladania so starými vozidlami, keďže v článku 9 odseku 2 smernice o vozidlách je uvedené, že informačná povinnosť sa týka hospodárskych operátorov, t. j. nie len výrobcov vozidiel.

•    K odseku 1 a 2

Výrobca častí vozidiel, ktoré sú použité vo vozidlách, je povinný bezodkladne na žiadosť spracovateľa starých vozidiel poskytnúť mu na technickom nosiči alebo prostriedkami elektronickej komunikácie informácie týkajúce sa rozoberania, zneškodňovania a testovania súčiastok, ktoré sa môžu opätovne použiť.

Informačné povinnosti výrobcu vozidiel primerane rozširujú aj na výrobcu častí vozidiel, výrobcu materiálov v nich používaných a výrobcu vybavenia v nich používaného o informačné povinnosti, aj vo vzťahu k spracovateľovi starých vozidiel.

•    K odseku 3

Novela zákona č. 106/2018 Z. z. zmenila znenie odseku 3, podľa ktorého osoba, ktorá žiada o schválenie jednotlivo vyrobeného vozidla, osoba, ktorá žiada o jednotlivé uznanie alebo schválenie jednotlivo dovezeného vozidla, a osoba, ktorá žiada o dodatočné schválenie vozidla, je povinná zabezpečiť vystavenie potvrdenia podľa § 61 ods. 2 a 3 pre toto vozidlo.

V súvislosti s dodatočným schválením jednotlivého vozidla bolo potrebné zaktualizovať ustanovenie zákona o odpadoch z dôvodu vydávania potvrdení o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom.

•    K odseku 4

Znenie ustanovuje povinnosť výrobcov častí vozidiel, výrobcov materiálov v nich používaných, výrobcov vybavenia v nich používaného, ako aj prevádzkovateľom zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenia na zneškodňovanie odpadov pochádzajúcich zo spracovania starých vozidiel, poskytnúť na požiadanie potrebnú súčinnosť výrobcovi vozidiel pri plnení jeho povinností. Osoby uvedené v zákone v odsekoch 1 a 2 a prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenia na zneškodňovanie odpadov pochádzajúcich zo spracovania starých vozidiel sú povinné na požiadanie poskytnúť potrebnú súčinnosť výrobcovi vozidiel pri plnení jeho povinností, ktoré mu zákon ukladá.

V tomto prípade je cieľom podchytiť prípady nelegálneho rozoberania a následného predaja vozidla na náhradné diely a súčiastky. Ustanovením v zákone sa zakazuje rozoberanie starých vozidiel fyzickou osobou – nepodnikateľom. Tento zákaz sa nevzťahuje na spracovateľa starých vozidiel a na výmenu náhradných dielov.

§ 63

Povinnosti držiteľa starého vozidla

(1) Držiteľ starého vozidla je povinný bezodkladne zabezpečiť odovzdanie starého vozidla osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel.

(2) Vyradenie starého vozidla z evidencie vozidiel sa uskutočňuje postupom podľa osobitného predpisu.⁸⁹⁾

Komentár k § 63

V ustanovení sú charakterizované povinnosti držiteľa starého vozidla. Z predchádzajúceho znenia zákona sa prebrala len časť zákona o odpadoch, v ktorom sú zakotvené základné povinnosti držiteľa starého vozidla. Držiteľ starého vozidla je naďalej povinný bezodkladne zabezpečiť odovzdanie starého vozidla osobe oprávnenej na zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel, no zrušila sa povinnosť odovzdať kompletné staré vozidlo osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel.

Držiteľ starého vozidla je povinný každé staré vozidlo (kompletné či nekompletné) odovzdať uvedeným osobám. V prípade, že staré vozidlo nebude kompletné, jeho prevzatie nemusí byť bezplatné. Držiteľ starého vozidla je tiež povinný bezodkladne zabezpečiť odovzdanie starého vozidla osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel. Zákon ustanovuje, že vyradenie starého vozidla z evidencie vozidiel sa uskutočňuje postupom podľa zákona o cestnej premávke.

§ 64

Zber starých vozidiel

(1) Zber starých vozidiel môže vykonávať spracovateľ starých vozidiel v rozsahu udelenej autorizácie podľa § 89 ods. 1 tretieho bodu alebo ten, kto má súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber starých vozidiel podľa § 97 ods. 1 písm. d) a uzavretú zmluvu so spracovateľom starých vozidiel.

(2) Osoba oprávnená na zber starých vozidiel je ­okrem povinností podľa § 14 a 16 povinná

a) prevziať každé staré vozidlo od jeho držiteľa; ak ide o kompletné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby,

b) vystaviť pri prevzatí starého vozidla potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie a jeden exemplár odovzdať držiteľovi starého vozidla, a ak pri vystavení potvrdenia o prevzatí starého vozidla je z evidencie automaticky vygenerované potvrdenie o vyradení vozidla, jeden exemplár odovzdať držiteľovi starého vozidla,

c) vykonávať zber výhradne na účel prepravy starých vozidiel na ich spracovanie k spracovateľovi starých vozidiel okrem prípadu, ak zber vykonáva sám spracovateľ starých vozidiel,

d) odovzdať spracovateľovi starých vozidiel, ktorý spĺňa podmienky tohto zákona, každé odobrané staré vozidlo a odobrané osvedčenie o evidencii časť I a časť II tohto starého vozidla do 30 dní,

e) vykonávať zber starých vozidiel výlučne v zariadení, ktoré je zriadené a prevádzkované tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu alebo poškodeniu životného ­pro­stredia ani k odcudzeniu starých vozidiel alebo ich častí,

f) prevziať od držiteľa starého vozidla tabuľku s evidenčným číslom, osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a bezodkladne znehodnotiť tabuľku s evidenčným číslom a zabezpečiť jej úplné spracovanie,

[Dňom 1. marca 2022 v § 64 ods. 2 písm. f) sa čiarka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak si držiteľ vozidla ponechal tabuľky s evidenčným číslom podľa osobitného predpisu,^20a)“]

g) zaslať bezodkladne po prevzatí starého vozidla na spracovanie v elektronickej forme orgánu Policajného zboru údaje z potvrdenia o prevzatí starého vozidla na spracovanie,

h) vykonávať pri evidenčných úkonoch previerku osôb, dokladov a vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).

Komentár k § 64

Do ustanovenia sa prebrali niektoré ustanovenia z predchádzajúceho zákona o odpadoch s malými zmenami.

V súlade s čl. 5 bod 3 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa umožňuje, aby zber starých vozidiel mohla za ustanovených podmienok vykonávať aj iná osoba, napr. výrobca vozidiel, dovozca vozidiel alebo predajca vozidiel, prípadne osoba, ktorá vykonáva len zber starých vozidiel. Túto činnosť možno vykonávať len na základe súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. d), uzavretej zmluvy so spracovateľom starých vozidiel a po splnení ďalších ustanovených podmienok, pričom nie je nutné získať aj autorizáciu, nakoľko nejde o spracovanie starých vozidiel.

Ten, kto vykonáva zber starých vozidiel, môže tieto vozidlá len zberať a nie je oprávnený z nich vyberať súčiastky alebo inak zasahovať do vozidla.

Iné povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona, sú napríklad vystaviť pri prevzatí starého vozidla potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie a jeden exemplár odovzdať držiteľovi starého vozidla, vykonávať zber výhradne na účel prepravy starých vozidiel na ich spracovanie k spracovateľovi starých vozidiel okrem prípadu, ak zber vykonáva sám spracovateľ starých vozidiel, odovzdať spracovateľovi starých vozidiel, ktorý spĺňa podmienky tohto zákona, každé odobrané staré vozidlo do 30 dní a iné.

Iné povinnosti, ktoré ustanovuje zákon: prevziať každé staré vozidlo od jeho držiteľa, prevziať od držiteľa starého vozidla tabuľku s evidenčným číslom, osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a bezodkladne znehodnotiť tabuľku s evidenčným číslom a zabezpečiť jej úplné spracovanie a po odovzdaní starého vozidla na spracovanie zaslať bezodkladne v elektronickej forme orgánu policajného zboru údaje o spracovaní starého vozidla a následne do stanovenej lehoty mu doručiť osvedčenie o evidencii časť I a časť II. V zákone sa doplnila povinnosť vykonávať pri evidenčných úkonoch previerku osôb, dokladov a vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 z odseku 2 vypustila písmená a) a b). Uvedeným vypustením došlo k zníženiu administratívnej záťaže, nakoľko príslušné ustanovenia boli duplicitné, keďže osoba oprávnená na zber starých vozidiel je povinná viesť evidenciu a podávať ohlásenie podľa § 14. Pre staré vozidlá nie sú stanovené smernicou ciele zberu, iba záväzné limity pre rozsah opätovného použitia, zhodnocovania a recyklácie starých vozidiel.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa s účinnosťou od 1. novembra 2021 v odseku 2 zmenilo znenie písmeno b), podľa ktorého je osoba oprávnená na zber starých vozidiel okrem povinností podľa § 14 a 16 povinná vystaviť pri prevzatí starého vozidla potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie a jeden exemplár odovzdať držiteľovi starého vozidla, a ak pri vystavení potvrdenia o prevzatí starého vozidla je z evidencie automaticky vygenerované potvrdenie o vyradení vozidla, jeden exemplár odovzdať držiteľovi starého vozidla. Pri odovzdaní starého vozidla na spracovanie a vystavení Protokolu o spracovaní starého vozidla na spracovanie je teda zberné miesto povinné odovzdať držiteľovi starého vozidla potvrdenie o trvalom vyradení vozidla. Toto potvrdenie je generované MV SR cez systém Národnej evidencie vozidiel (NEV). V prípade, keď automatické vyradenie vozidla nie je cez NEV vykonané, nemôže zberné miesto splniť podmienku podľa § 64 ods. 2 písm. b) zákona o odpadoch č. 79/2015 Z. z.

Zmena znenia písm. d) súvisí so zmenou § 64 ods. 2 písm. g) zákona o odpadoch, kde osvedčenie o evidencii časť I a časť II sa už nedoručuje orgánu PZ SR, ale odovzdáva sa spolu so starým vozidlom spracovateľovi.

Osoba oprávnená na zber starých vozidiel je okrem vymedzených povinností povinná prevziať od držiteľa starého vozidla tabuľku s evidenčným číslom, osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a bezodkladne znehodnotiť tabuľku s evidenčným číslom a zabezpečiť jej úplné spracovanie. Od 1. 1. 202 však uvedené neplatí, ak si držiteľ vozidla ponechal tabuľky s evidenčným číslom podľa § 116 ods. 17 zákona č. 8/2009 Z. z.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 128/2021 Z. z. ide v znení písm. f) o úpravu súvisiacu s možnosťou ponechania EČV pre držiteľa vozidla, ktoré odovzdáva na spracovanie, kedy sa vypúšťa povinnosť spracovateľov preberať takéto EČV.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 27. 12. 2019 v ods. 2 písm. g) doplnila lehota, v ktorej bola osoba oprávnená na zber starých vozidiel povinná orgánu policajného zboru zaslať údaje o odovzdaní starého vozidla na jeho spracovanie a doručiť osvedčenie o evidencii časť I a časť II. To znamená, že táto osoba bola povinná zaslať bezodkladne po prevzatí starého vozidla na spracovanie v elektronickej forme orgánu policajného zboru údaje o odovzdaní starého vozidla na jeho spracovanie a následne mu do 30 dní doručiť osvedčenie o evidencii časť I a časť II.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa s účinnosťou od 1. novembra 2021 zmenilo znenie ustanovenia § 64 ods. 2 písmeno g). Uvedenou zmenou sa zabezpečilo precizovanie zdroja zasielaných údajov vzhľadom na existujúce potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie (príloha č. 21 k vyhláške č. 366/2015 Z. z.). Povinnosť odovzdať odobraté osvedčenie o evidencii časť I a časť II by mal mať iba spracovateľ starých vozidiel. Osvedčenie o evidencii časť I a časť II má odovzdať orgánom PZ SR spracovateľ starých vozidiel, on vykonáva proces spracovania starého vozidla a je zodpovedný za spracovanie starého vozidla a mal by byť tiež zodpovedný za odovzdanie osvedčenia o evidencii časť I a časť II orgánom Policajného zboru. To znamená, že osoba oprávnená na zber starých vozidiel je okrem vymedzených povinností povinná zaslať bezodkladne po prevzatí starého vozidla na spracovanie v elektronickej forme orgánu Policajného zboru údaje z potvrdenia o prevzatí starého vozidla na spracovanie.

§ 65

Povinnosti spracovateľa starých vozidiel

(1) Spracovateľ starých vozidiel je povinný okrem povinností podľa § 14 a 17

a) spracovávať staré vozidlá v súlade s udeleným súhlasom a dodržiavať požiadavky ustanovené v autorizácii na spracovanie starých vozidiel,

b) mať uzavretú zmluvu o spracovaní starých vozidiel s výrobcom vozidiel alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre vozidlá,

c) voliť pri výstavbe zariadenia na spracovanie starých vozidiel alebo pri jeho modernizácii najlepšie dostupné techniky s prihliadnutím na primeranosť výdavkov na ich obstaranie a prevádzku,

d) uvádzať do prevádzky a prevádzkovať stroje a zariadenia na spracovanie starých vozidiel v súlade s platnou dokumentáciou, s podmienkami určenými v udelenom súhlase a v súlade s udelenou autorizáciou,

e) viesť prevádzkovú dokumentáciu o spracovaní starých vozidiel,

f) viesť evidenciu častí a súčiastok, ktoré sa použijú na opätovné použitie,

g) nakladať so starým vozidlom tak, aby bolo predovšetkým zbavené látok nebezpečných pre životné prostredie, a vykonať ďalšie opatrenia na zníženie negatívnych vplyvov na životné prostredie,

h) zabezpečiť úplné spracovanie starého vozidla v lehote do jedného roka od jeho prevzatia na spracovanie vrátane zabezpečenia opätovného použitia častí a súčiastok starého vozidla a zhodnotenia odpadov zo spracovania starých vozidiel, najmä recyklácie starých vozidiel, ako aj zneškodnenia nevyužiteľných zvyškov,

  i) prednostne odobrať použitú automobilovú batériu a akumulátor, ak je súčasťou tohto starého vozidla a zabezpečiť ich odovzdanie spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov určenému v zmluve podľa písmena b),

  j) odobrať použité prevádzkové kvapaliny a odovzdať osobe oprávnenej na nakladanie s nimi určenej v zmluve podľa písmena b),

k) ohlasovať koordinačnému centru pre prúd použitých batérií a akumulátorov množstvo odobratých použitých batérií a akumulátorov podľa písmena i), ich členenie podľa § 42 ods. 3 a názov spracovateľa použitých batérií a akumulátorov, ktorému ich odovzdal,

  l) zabezpečiť pri svojej činnosti dodržanie požiadaviek na recykláciu, opätovné použitie častí a súčiastok starých vozidiel a zhodnocovania odpadov zo spracovania starých vozidiel ustanovených vykonávacím predpisom [§ 105 ods. 3 písm. n)],

m) zabezpečiť pri svojej činnosti dodržanie ustanovených záväzných limitov a termínov uvedených v prílohe č. 3 na opätovné použitie častí starých vozidiel a zhodnocovanie odpadov zo spracovania starých vozidiel vrátane recyklácie starých vozidiel,

n) prevziať vo svojej prevádzke na spracovanie každé staré vozidlo od jeho držiteľa; ak ide o kompletné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby,

o) vystaviť pri prevzatí starého vozidla potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie a jeden exemplár odovzdať držiteľovi starého vozidla, a ak pri vystavení potvrdenia o prevzatí starého vozidla je z evidencie automaticky vygenerované potvrdenie o vyradení vozidla [§ 105 ods. 3 písm. n)], jeden exemplár odovzdať držiteľovi starého vozidla; uvedená povinnosť sa neuplatní, ak staré vozidlo preberá od osoby oprávnenej na zber starých vozidiel,

p) publikovať informácie uvedené v § 61 ods. 1 písm. g) druhý a tretí bod,

q) poskytnúť na požiadanie potrebnú súčinnosť výrobcovi vozidiel pri plnení jeho povinností podľa § 61 ods. 1 písm. g) druhý a tretí bod,

r) viesť a uchovávať evidenciu o spracovaní starých vozidiel,

s) ohlasovať ustanovené údaje z evidencie podľa písmena r) príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a výrobcovi vozidiel a organizácii zodpovednosti výrobcov pre vozidlá, s ktorými má uzavretú zmluvu, a uchovávať ohlasované údaje,

  t) plniť povinnosti pôvodcu odpadu vo vzťahu k ním produkovaným odpadom,

u) prevziať od držiteľa starého vozidla tabuľku s evidenčným číslom, osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a bezodkladne znehodnotiť tabuľku s evidenčným číslom a zabezpečiť jej úplné spracovanie,

[Dňom 1. marca 2022 v § 65 ods. 1 písm. u) sa čiarka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak si držiteľ vozidla ponechal tabuľky s evidenčným číslom podľa osobitného predpisu,^20a)“]

v) po prevzatí bezodkladne starého vozidla na spracovanie zaslať v elektronickej forme orgánu policajného zboru údaje z potvrdenia o prevzatí starého vozidla na spracovanie a následne mu do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroku. doručiť osvedčenie o evidencii časť I a časť II,

w) vykonávať pri evidenčných úkonoch previerku osôb, dokladov a vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

x) zrušené.

(2) Ustanoveniami odseku 1 písm. p) a q) nie je dotknutá ochrana údajov podľa osobitných predpisov.²⁰⁾

Komentár k § 65

Povinnosti spracovateľa starých vozidiel, ktoré upravuje uvedené ustanovenie zákona, vyplývajúce z odseku 1 sa nedotýkajú ochrany údajov podľa zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Lehoty, periodicita a spôsob plnenia ohlasovacej povinnosti je predmetom úpravy vykonávacieho predpisu.

Do ustanovenia sa prebrali aj ustanovenia predchádzajúceho zákona o odpadoch, v ktorých sa stanovujú základné povinnosti spracovateľov starých vozidiel s nasledovnými zmenami. Spracovateľovi sa ustanovuje povinnosť prevziať vo svojej prevádzke na spracovanie každé staré vozidlo od jeho držiteľa. V prípade, že ide o kompletné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby, na požiadanie poskytnúť potrebnú súčinnosť výrobcovi vozidiel pri plnení jeho povinností.

Pridala sa povinnosť mať uzatvorenú zmluvu s výrobcom vozidiel alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov, odovzdať odobrané použité automobilové batérie a akumulátory spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov a odobrané použité prevádzkové kvapaliny osobe oprávnenej na nakladanie s nimi, možnosť preniesť niektoré povinnosti zmluvne na osoby, vykonávajúce zber starých vozidiel a povinnosť pri evidenčných úkonoch vykonávať previerku osôb, dokladov a vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra. Spracovateľ starých vozidiel je ďalej povinný spracovávať staré vozidlá v súlade s udeleným súhlasom a dodržiavať požiadavky ustanovené v autorizácii na spracovanie starých vozidiel, mať uzavretú zmluvu o spracovaní starých vozidiel s výrobcom vozidiel alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre vozidlá, voliť pri výstavbe zariadenia na spracovanie starých vozidiel alebo pri jeho modernizácii najlepšie dostupné techniky s prihliadnutím na primeranosť výdavkov na ich obstaranie a prevádzku, uvádzať do prevádzky a prevádzkovať stroje a zariadenia na spracovanie starých vozidiel v súlade s platnou dokumentáciou, s podmienkami určenými v udelenom súhlase a v súlade s udelenou autorizáciou, viesť prevádzkovú dokumentáciu o spracovaní starých vozidiel, viesť evidenciu častí a súčiastok, ktoré sa použijú na opätovné použitie, nakladať so starým vozidlom tak, aby bolo predovšetkým zbavené látok nebezpečných pre životné prostredie, a vykonať ďalšie opatrenia na zníženie negatívnych vplyvov na životné prostredie.

Povinnosťou je zabezpečiť úplné spracovanie starého vozidla v lehote do jedného roka od jeho prevzatia na spracovanie, vrátane zabezpečenia opätovného použitia častí a súčiastok starého vozidla a zhodnotenia odpadov zo spracovania starých vozidiel, najmä recyklácie starých vozidiel, ako aj zneškodnenia nevyužiteľných zvyškov. Pridala sa aj povinnosť viesť evidenciu častí a súčiastok, ktoré sa použijú na opätovné použitie, ohlasovať koordinačnému centru pre batérie a akumulátory množstvo odobratých použitých batérií a akumulátorov, ich členenie na typy a názov spracovateľa použitých batérií a akumulátorov, ktorému ich odovzdal.

Zrušila sa povinnosť spracovateľa vyplatiť kúpnu cenu držiteľovi starého vozidla. Novinkou je aj povinnosť, z ktorej spracovateľovi vyplývajú informačné povinnosti. Uvedená povinnosť bola doplnená v nadväznosti na článok 9 ods. 2 smernice o vozidlách, keď pod pojmom hospodársky operátor je okrem výrobcu potrebné chápať aj spracovateľa.

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 odsek 1 doplnila písmenom x). Spracovateľ starých vozidiel je povinný okrem povinností podľa § 14 a 17 ohlasovať štvrťročne koordinačnému centru pre prúd odpadových pneumatík množstvo odobratých odpadových pneumatík, ktoré boli štandardnou výbavou vozidla a názov spracovateľa odpadových pneumatík, ktorému ich odovzdal, a to do 20 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka.

!     Upozornenie

Po novele zákona č. 372/2021 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. novembra 2021, sa zmenilo znenie odseku 2 písm. o), podľa ktorého je spracovateľ starých vozidiel povinný okrem iného vystaviť pri prevzatí starého vozidla potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie a jeden exemplár odovzdať držiteľovi starého vozidla, a ak pri vystavení potvrdenia o prevzatí starého vozidla je z evidencie automaticky vygenerované potvrdenie o vyradení vozidla, jeden exemplár odovzdať držiteľovi starého vozidla; uvedená povinnosť sa neuplatní, ak staré vozidlo preberá od osoby oprávnenej na zber starých vozidiel. Rovnako ako v prípade osoby oprávnenej na zber starých vozidiel, tak aj v prípade spracovateľa starých vozidiel je pri odovzdaní starého vozidla na spracovanie a vystavení Protokolu o spracovaní starého vozidla na spracovanie zberné miesto povinné odovzdať držiteľovi starého vozidla potvrdenie o trvalom vyradení vozidla. Toto potvrdenie je generované MV SR cez systém Národnej evidencie vozidiel (NEV). V prípade, keď automatické vyradenie vozidla nie je cez NEV vykonané, nemôže zberné miesto splniť podmienku podľa § 64 ods. 2 písm. b) zákona o odpadoch č. 79/2015 Z. z.

V znení písmena v) sa jeho zmenou zabezpečilo precizovanie zdroja zasielaných údajov vzhľadom na existujúce potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie (príloha č. 21 k vyhláške 366/2015 Z. z.). Ďalšie doplnenie textu „po ukončení kalendárneho štvrťroka“ bola požiadavka aplikačnej praxe, v ktorej táto lehota nie je uskutočniteľná bez veľkej administratívnej náročnosti a nákladov pre spracovateľa starých vozidiel. Podľa platného znenia zákona o odpadoch mal spracovateľ osvedčenie o evidencii časť I a časť II doručiť orgánom PZ SR do 30 dní po prevzatí starého vozidla na spracovanie. Jedná sa o veľmi krátku lehotu nepokrývajúcu niekedy ani jeden celý mesiac.

Z ustanovenia sa ďalej z odseku 1 vypustilo znenie písmena x). Keďže staré vozidlá neobsahujú pneumatiky, za ktoré členovia KC PNEU prevzali zodpovednosť ich uvedením na trh, ohlásenie spracovateľa uvedené v § 65 ods. 1 písm. x) je pre potreby KC Pneu zbytočné. Spracovateľom sa touto úpravou znížila administratívna náročnosť vedenia evidencie a ohlasovania potrebných údajov uvedených v tomto ustanovení.

Zber odpadových pneumatík sa uskutočňuje tromi spôsobmi, a to ako spätný zber prostredníctvom distribútorov, obcí, ak tak určia a zber, ktorý vykonávajú spracovatelia starých vozidiel preberaním starých vozidiel vrátane pneumatík, tvoriacich štandardnú súčasť výbavy vozidla. Podľa § 70 písm. g) zákona o odpadoch sú výrobcovia pneumatík povinní ohlasovať koordinačnému centru pre pneumatiky množstvo vyzbieraných odpadových pneumatík.

Aby koordinačné centrum pre pneumatiky získalo komplexnú informáciu o zozbieraných odpadových pneumatikách aj spracovateľmi starých vozidiel, bolo by žiaduce, aby spracovatelia starých vozidiel poskytli potrebné informácie aj koordinačnému centru pre prúd odpadových pneumatík.

Za štandardnú výbavu vozidla považujeme v zmysle § 69 ods. 6 zákona najviac 5 pneumatík (pneumatiky umiestnené na kolesách starého vozidla v počte 4 kusov a prípadne aj náhradná pneumatika).

Pokiaľ ide o odpadové pneumatiky mimo štandardnej výbavy vozidla, konečný používateľ ju môže v zmysle dikcie § 72 zákona odovzdať distribútorovi pneumatík alebo na zberný dvor alebo na iné miesto, ak tak obec určí.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 27. 12. 2019 podobne ako v § 64 doplnila lehota, v ktorej je spracovateľ starých vozidiel povinný orgánu policajného zboru zaslať údaje o odovzdaní starého vozidla na jeho spracovanie a doručiť osvedčenie o evidencii časť I a časť II, aj v tomto ustanovené ods. 1 písm. v). To znamená, že táto osoba je povinná zaslať bezodkladne po prevzatí starého vozidla na spracovanie v elektronickej forme orgánu policajného zboru údaje o odovzdaní starého vozidla na jeho spracovanie a následne mu do 30 dní doručiť osvedčenie o evidencii časť I a časť II.

§ 66

Určené parkovisko

(1) Určené parkovisko určuje príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva na základe písomnej žiadosti osoby, ktorej bol vydaný súhlas na zber starých vozidiel podľa § 97 ods. 1 písm. d) alebo na spracovanie starých vozidiel podľa § 97 ods. 1 písm. c); ak je žiadosť o určenie určeného parkoviska súčasťou žiadosti o vydanie súhlasu na zber starých vozidiel alebo na spracovanie starých vozidiel, tento orgán môže určené parkovisko určiť v rozhodnutí, ktorým súhlas na zber starých vozidiel alebo na spracovanie starých vozidiel vydáva.

(2) Určené parkovisko musí byť zriadené a prevádzkované tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia ani k odcudzeniu vozidiel alebo ich častí.

(3) Prevádzkovateľ určeného parkoviska je povinný

a) zriadiť a prevádzkovať určené parkovisko podľa odseku 2,

b) viesť evidenciu o vozidlách prevzatých a odovzdaných na určené parkovisko,

c) vykonávať pri evidenčných úkonoch previerku vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

(4) Prevádzkovateľ určeného parkoviska je oprávnený požadovať úhradu ekonomicky oprávnených nákladov súvisiacich s dopravou vozidla a jeho umiestnením na určenom parkovisku od

a) držiteľa vozidla,⁹⁰⁾

b) osoby, ktorá rozhodla o umiestnení vozidla na určené parkovisko, ak sa jeho držiteľa nepodarilo zistiť alebo ak jeho držiteľ neexistuje.

(5) Prevzatie starého vozidla z určeného parkoviska a spracovanie starého vozidla sú povinní zabezpečiť

a) výrobca vozidla, ktorý vystavil potvrdenie podľa § 61 ods. 2 alebo 3,

b) výrobca vozidla, ktorý vystavil a vydal osvedčenie o evidencii časť II k vozidlu alebo vykonal prihlásenie vozidla do evidencie podľa § 61 ods. 6,

c) koordinačné centrum pre prúd starých vozidiel, ak vystavilo potvrdenie podľa § 61 ods. 2.

Komentár k § 66

Jednotlivými odsekmi tohto ustanovenia sa ustanovujú podmienky určenia, zriadenia a prevádzkovania určeného parkoviska.

Doplnila sa povinnosť pri evidenčných úkonoch vykonávať previerku vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra. Určené parkovisko určuje príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva na základe písomnej žiadosti osoby, ktorej bol vydaný súhlas na zber starých vozidiel podľa § 97 ods. 1 písm. d) alebo na spracovanie starých vozidiel podľa § 97 ods. 1 písm. c).

Ak nastane prípad, že je žiadosť o určenie určeného parkoviska súčasťou žiadosti o vydanie súhlasu na zber starých vozidiel alebo na spracovanie starých vozidiel, tento orgán môže určené parkovisko určiť v rozhodnutí, ktorým súhlas na zber starých vozidiel alebo na spracovanie starých vozidiel vydáva. Podmienkou je, že určené parkovisko musí byť zriadené a prevádzkované tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia, ani k odcudzeniu vozidiel alebo ich častí.

Zákon ďalej ustanovuje subjekty, od ktorých je prevádzkovateľ určeného parkoviska oprávnený požadovať úhradu ekonomicky oprávnených nákladov súvisiacich s dopravou vozidla a jeho umiestnením na určenom parkovisku. Prevzatie starého vozidla z určeného parkoviska a spracovanie starého vozidla sú povinní zabezpečiť jednak výrobca vozidla, ktorý vystavil potvrdenie, výrobca vozidla, ktorý vystavil a vydal osvedčenie o evidencii časť II k vozidlu alebo vykonal prihlásenie vozidla do evidencie, alebo koordinačné centrum pre prúd starých vozidiel, ak vystavilo potvrdenie. Ide vlastne o definíciu subjektov, ktoré sú povinné zabezpečiť prevzatie vozidla z určeného parkoviska a jeho spracovanie.

§ 67

Umiestnenie vozidla na určené
parkovisko a súvisiace povinnosti držiteľa vozidla

(1) Držiteľ vozidla⁹⁰⁾ je povinný

a) zabezpečiť na vlastné náklady odstránenie vozidla z miesta, na ktorom poškodzuje alebo ohrozuje životné prostredie alebo narušuje estetický vzhľad obce či osobitne chránenej časti prírody a krajiny⁹¹⁾ a

b) umiestniť a uchovávať vozidlo tak, aby nepoškodzovalo alebo neohrozovalo životné prostredie, aby sa zachoval estetický vzhľad obce alebo osobitne chránenej časti prírody a krajiny.

(2) Ak držiteľ vozidla nesplní povinnosť uvedenú v odseku 1 písm. a) a vozidlo poškodzuje životné ­pro­stredie, uplatní sa postup podľa odsekov 3 a 4.

(3) Vozidlo podľa odseku 2 je povinný odstrániť a následne umiestniť na určené parkovisko

a) správca cesty, ak sa vozidlo odstraňuje z cesty alebo verejného priestranstva,

b) obec so súhlasom vlastníka nehnuteľnosti, z ktorej sa vozidlo odstraňuje, ak ide o iné miesto než podľa písmena a) alebo

c) vlastník nehnuteľnosti uvedenej v písmene b), ak nedal súhlas na odstránenie vozidla obcou.

(4) Osoba povinná podľa odseku 3 bezodkladne po zistení, že ide o prípad podľa odseku 2, zabezpečí splnenie povinnosti podľa odseku 3; náklady s tým spojené je povinný uhradiť držiteľ tohto vozidla. O odstránení a umiestnení vozidla na určené parkovisko osoba povinná podľa odseku 3, bezodkladne písomne upovedomí

a) držiteľa vozidla, ak je známy, a súčasne ho oboznámi aj s dôsledkami jeho nečinnosti,

b) vlastníka vozidla, ak je známy, a nie je držiteľom tohto vozidla, o skutočnosti podľa písmena a) a dôsledkoch nečinnosti držiteľa vozidla,

c) príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva,

d) obec, s výnimkou prípadu, ak povinnosť podľa odseku 3 a tohto odseku plní obec sama.

(5) Ak je držiteľ vozidla známy a ak si do jedného mesiaca od jeho upovedomenia neprevezme vozidlo z určeného parkoviska a súčasne ho v tejto lehote neprevezme ani vlastník vozidla, ktorý nie je držiteľom tohto vozidla, bezodkladne po uplynutí tejto lehoty príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva začne konanie o tom, či vlastníctvo k vozidlu nadobúda štát. Ak príslušný orgán odpadového hospodárstva rozhodne o tom, že vlastníctvo k vozidlu nadobúda štát, vlastníkom vozidla sa štát stáva dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

(6) Ak príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v rámci konania rozhodne o tom, že vlastníctvo k vozidlu nenadobúda štát, v rozhodnutí zároveň určí, že vozidlo je starým vozidlom.

(7) Ten, koho vozidlo nadobudol podľa odseku 5 štát, má nárok na náhradu vo výške rozdielu ceny vozidla určenej ku dňu, keď sa štát stal vlastníkom vozidla, a súčtu nákladov spojených s určením tejto ceny, trov konania podľa odseku 5 a neuhradených nákladov spojených s postupom podľa odseku 4, ktoré príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva oznámil ten, kto tieto náklady vynaložil. Uvedený nárok na náhradu možno uplatniť na príslušnom orgáne štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý vydal rozhodnutie podľa odseku 5, a to do jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

(8) Ten, komu držiteľ vozidla neuhradil náklady spojené s postupom podľa odseku 4, môže nárok na náhradu týchto nákladov uplatniť na príslušnom orgáne štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý vydal rozhodnutie podľa odseku 5, a to do jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo výške nákladov oznámených podľa odseku 7; uspokojením tohto nároku sa povinnosť držiteľa vozidla uhradiť náklady podľa odseku 4 považuje za splnenú.

(9) Ak sa držiteľa vozidla ani vlastníka vozidla, ktorý nie je držiteľom tohto vozidla, nepodarilo jednoznačne určiť ani zisťovaním s pomocou orgánu Policajného zboru⁹²⁾ z dôvodu, že to neumožňuje evidenčné číslo vozidla ani identifikačné číslo vozidla VIN, postup podľa odsekov 5 až 8 sa neuplatní a príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnutím určí, že vozidlo je starým vozidlom.

(10) Ak držiteľ vozidla nesplní povinnosť uvedenú v odseku 1 písm. a) a vozidlo ohrozuje životné prostredie alebo narušuje estetický vzhľad obce či osobitne chránenej časti prírody a krajiny, osoba uvedená v odseku 3 vyzve takého držiteľa vozidla na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a). O tejto výzve osoba uvedená v odseku 3 informuje vlastníka vozidla, ak nie je zároveň držiteľom tohto vozidla.

(11) Ak po uplynutí 60 dní od výzvy podľa odseku 10 držiteľ vozidla nevykoná nápravu, uplatní sa postup podľa odsekov 3 až 9.

(12) Ustanovenia odsekov 1 až 8 platia rovnako aj v prípade, ak sa o vyradení vozidla z evidencie vozidiel koná bez žiadosti jeho držiteľa.⁹³⁾

Komentár k § 67

Uvedené ustanovenie zákona je možné považovať za nové oproti predchádzajúcemu zneniu zákona, aj keď obsah čiastočne vychádza z ustanovení prechádzajúceho zákona o odpadoch.

•    K odseku 1 až 8

Znenie odseku 1 sa vzťahuje na každého držiteľa vozidla a ide o základnú prevenčnú povinnosť. Držiteľ vozidla je povinný zabezpečiť na vlastné náklady odstránenie vozidla z miesta, na ktorom poškodzuje alebo ohrozuje životné prostredie alebo narušuje estetický vzhľad obce či osobitne chránenej časti prírody a krajiny a umiestniť a uchovávať vozidlo tak, aby nepoškodzovalo alebo neohrozovalo životné prostredie, aby sa zachoval estetický vzhľad obce alebo osobitne chránenej časti prírody a krajiny.

Ďalšie odseky upravujú postup v prípade, ak si držiteľ vozidla nesplnil povinnosť vyplývajúcu z odseku 1 a vozidlo poškodzuje životné prostredie, ak je držiteľ vozidla síce známy, ale vozidlo v stanovenej lehote neodstráni, resp. nejaví oň dostatočný záujem ani potom, čo mu bolo oznámené jeho umiestnenie na určenom parkovisku.

I keď uvedené konanie by mohlo napĺňať subjektívnu stránku všeobecnej definície pojmu odpad, aby sa však predišlo zbytočným tvrdostiam zákona voči držiteľovi vozidla a na druhej strane v záujme zníženia nákladov na uloženie vozidla na osobitne určenom parkovisku vrátane jeho možného znehodnotenia plynutím času, sa zavádza možnosť nečakať až na uplynutie lehoty 1 roka, kedy by vozidlo podľa § 135 Občianskeho zákonníka automaticky pripadalo do vlastníctva štátu, pretože sa považuje za opustenú vec, ale v osobitnom správnom konaní rozhodnúť, že vozidlo pripadá štátu, alebo ak vlastníctvo k vozidlu nenadobúda štát, tak že vozidlo je starým vozidlom.

Vozidlo je povinný odstrániť a následne umiestniť na určené parkovisko správca cesty, ak sa vozidlo odstraňuje z cesty alebo verejného priestranstva, obec so súhlasom vlastníka nehnuteľnosti, z ktorej sa vozidlo odstraňuje, ak ide o iné miesto než podľa písmena a) alebo vlastník nehnuteľnosti, ak nedal súhlas na odstránenie vozidla obcou. Zároveň sa ponechala možnosť uplatnenia si regresného nároku osoby, ktorej vznikli náklady, voči držiteľovi vozidla.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. došlo od 27. 12. 2019 v znení odseku 4 k úprave z dôvodu problémov pri aplikácii tohto znenia, pričom bolo potrebné precizovať text úvodnej vety, aby bolo zrejmé, že písomne upovedomiť držiteľa vozidla je povinná osoba, ktorá odstránila a následne umiestnila vozidlo na určené parkovisko, teda ide osobu uvedenú v odseku 3.

•    K odseku 9

Ak sa držiteľa vozidla nepodarilo jednoznačne určiť ani zisťovaním s pomocou okresného dopravného inšpektorátu z dôvodu, že to neumožňuje evidenčné číslo vozidla ani identifikačné číslo vozidla VIN, odsekom 9 sa ustanovilo, že príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnutím určí, že vozidlo neznámeho držiteľa je starým vozidlom.

Ak je držiteľ vozidla známy a ak si do jedného mesiaca od jeho upovedomenia neprevezme vozidlo z určeného parkoviska a súčasne ho v tejto lehote neprevezme ani vlastník vozidla, ktorý nie je držiteľom tohto vozidla, bezodkladne po uplynutí tejto lehoty príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, začne konanie o tom, či vlastníctvo k vozidlu nadobúda štát. Ak príslušný orgán odpadového hospodárstva rozhodne o tom, že vlastníctvo k vozidlu nadobúda štát, vlastníkom vozidla sa štát stáva dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

•    K odsekom 10 až 12

Uvedenými ustanoveniami je upravený postup, ak držiteľ vozidla nesplní povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady odstránenie vozidla z miesta, na ktorom ohrozuje životné prostredie alebo narušuje estetický vzhľad obce či osobitne chránenej časti prírody a krajiny.

§ 68

Rozhodnutie o neexistencii vozidla

(1) Držiteľ vozidla, ktoré prestalo existovať pred jeho vyradením z evidencie vozidiel podľa osobitného predpisu,⁸⁹⁾ alebo držiteľ vozidla, ktorý nevie preukázať, ako naložil s vozidlom, ktoré podľa jeho tvrdenia už neexistuje, je oprávnený na účely takého vyradenia podať príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva žiadosť o vydanie rozhodnutia o neexistencii vozidla.

(2) Žiadateľ je povinný po podaní žiadosti podľa odseku 1 zaplatiť príspevok do Environmentálneho fondu.⁹⁴⁾

(3) Príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva na základe žiadosti podľa odseku 1 a po zaplatení príspevku do Environmentálneho fondu vydá rozhodnutie o neexistencii vozidla, ak v konaní zásadným spôsobom nevznikla odôvodnená pochybnosť o neexistencii vozidla ani o pravdivosti žiadateľom ­uvádzaných údajov o dôvodoch neexistencie vozidla, v opačnom prípade konanie zastaví.

(4) Rozhodnutie o neexistencii vozidla obsahuje

a) identifikačné údaje žiadateľa,

b) identifikačné údaje o vozidle vrátane údaja o kategórii vozidla,

c) podané vysvetlenie o dôvode neexistencie vozidla,

d) údaj o tom, že v konaní nedošlo k spochybneniu žiadateľom uvádzaných údajov o dôvodoch neexistencie vozidla.

(5) Ak držiteľ nadobudne neexistujúce vozidlo dedením, odsek 2 sa na neho nevzťahuje.

Komentár k § 68

Ustanovenie upravuje režim vyradenia vozidla, ktoré neexistuje, z evidencie vozidiel. Držiteľ vozidla, ktoré prestalo existovať pred jeho vyradením z evidencie vozidiel alebo držiteľ vozidla, ktorý nevie preukázať, ako naložil s vozidlom, ktoré podľa jeho tvrdenia už neexistuje, je oprávnený na účely takéhoto vyradenia podať príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva žiadosť o vydanie rozhodnutia o neexistencii vozidla. Takýto žiadateľ je povinný po podaní žiadosti zaplatiť príspevok do Environmentálneho fondu.

Príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva na základe žiadosti a po zaplatení príspevku do Environmentálneho fondu vydá rozhodnutie o neexistencii vozidla, ak v konaní zásadným spôsobom nevznikla odôvodnená pochybnosť o neexistencii vozidla, ani o pravdivosti žiadateľom uvádzaných údajov o dôvodoch neexistencie vozidla, v opačnom prípade konanie zastaví.

Ustanovenie nadväzuje na predchádzajúci právny stav s tým rozdielom, že na vydanie potvrdenia o neexistencii vozidla sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a podrobnosti upraví vykonávací predpis.

Rozhodnutie o neexistencii vozidla obsahuje identifikačné údaje žiadateľa, identifikačné údaje o vozidle, vrátane údaja o kategórii vozidla, podané vysvetlenie o dôvode neexistencie vozidla, údaj o tom, že v konaní nedošlo k spochybneniu žiadateľom uvádzaných údajov o dôvodoch neexistencie vozidla.

Šiesty oddiel

Pneumatiky
a odpadové pneumatiky

Komentár k Šiestemu oddielu

Cieľom tejto časti zákona je zabezpečiť nakladanie s pneumatikami a s odpadovými pneumatikami, t. j. s pneumatikami, ktoré sa stali odpadom podľa § 3 ods. 1 rámcovej smernice. V tejto komodite sa nad rámec legislatívy Európskej únie zavádza princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov na základe konzultácií so združením výrobcov pneumatík. Zavedenie princípu rozšírenej zodpovednosti pre odpadové pneumatiky však nie je v rozpore s cieľmi rámcovej smernice a s cieľmi odpadového hospodárstva Slovenskej republiky definovanými v strategických dokumentoch, a to Plán predchádzania vzniku odpadov a Program odpadového hospodárstva na roky 2011 – 2015.

§ 69

Základné ustanovenia

(1) Tento oddiel sa vzťahuje na pneumatiky, ktoré boli uvedené na trh Slovenskej republiky samostatne bez ohľadu na ich výrobnú značku a dátum ich uvedenia na trh, ako aj na použité pneumatiky pre motorové vozidlá a nemotorové vozidlá, ktoré boli uvedené na trh Slovenskej republiky ich cezhraničnou prepravou z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozom na účel ich protektorovania a na nakladanie s odpadovými pneumatikami.

(2) Ak v tomto oddiele nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na pneumatiky podľa odseku 1 a na nakladanie s odpadovými pneumatikami všeobecné ustanovenia tohto zákona.

(3) Pneumatika na účely tohto zákona je súčasť sústavy kolesa, určeného pre motorové vozidlá a nemotorové vozidlá, vyrobená z prírodného kaučuku alebo syntetického kaučuku bez ráfikov. Pneumatikou je aj protektorovaná pneumatika.

(4) Protektorovaná pneumatika je pneumatika, ktorej opotrebované časti boli obnovené studenou metódou protektorovania alebo teplou metódou protektorovania.

(5) Odpadová pneumatika je pneumatika, ktorá je odpadom.

(6) Výrobca pneumatík je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti bez ohľadu na použitú techniku predaja, vrátane predaja na základe zmluvy uzatváranej na diaľku, uvádza pneumatiky na trh Slovenskej republiky samostatne. Za výrobcu pneumatík sa nepovažuje osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti dodáva pre výrobu motorových vozidiel alebo nemotorových vozidiel pneumatiky, ktoré boli následne namontované na tieto vozidlá ako súčasť štandardnej výbavy.

(7) Uvedenie pneumatiky na trh sa na účely tohto zákona rozumie prvé dodanie pneumatiky z etapy výroby, protektorovania a cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky do etapy distribúcie, spotreby alebo používania na trhu Slovenskej republiky v rámci podnikateľskej činnosti za poplatok alebo bezplatne.

(8) Spätný zber odpadových pneumatík je bezplatný zber odpadovej pneumatiky distribútorom pneumatík od jej držiteľa bez podmienky viazania na kúpu novej pneumatiky alebo iného tovaru. Za spätný zber odpadových pneumatík sa považuje aj bezplatný zber odpadových pneumatík na zbernom dvore alebo na inom mieste určenom obcou.

(9) Distribútor pneumatík je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá ­po­skytuje pneumatiky v rámci svojej podnikateľskej činnosti konečnému používateľovi samostatne alebo ako súčasť servisu; za distribútora pneumatík sa považuje aj ten, kto vykonáva výmenu pneumatík bez ich predaja.

(10) Trhový podiel výrobcu pneumatík pre príslušný kalendárny rok sa vypočíta ako percentuálny podiel množstva ním uvedených pneumatík na trh v predchádzajúcom kalendárnom roku a celkového množstva pneumatík uvedených na trh v predchádzajúcom kalendárnom roku; množstvo pneumatík sa vyjadruje v hmotnostných jednotkách.

Komentár k § 69

Cieľom zmeny v zákone bolo zabezpečiť nakladanie s pneumatikami a s odpadovými pneumatikami, ktoré sa stali odpadom podľa § 3 ods. 1 rámcovej smernice.

Nad rámec legislatívy Európskej únie sa zaviedol princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov na základe konzultácií so združením výrobcov pneumatík. Zavedenie princípu rozšírenej zodpovednosti pre odpadové pneumatiky však nie je v rozpore s cieľmi rámcovej smernice a s cieľmi odpadového hospodárstva Slovenskej republiky.

V základných ustanoveniach sú definované pojmy, ktoré sa v predchádzajúcej legislatíve odpadového hospodárstva Slovenskej republiky nepoužívali.

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 upravila znenie odseku 1. Podľa tohto odseku sa tento oddiel vzťahuje na pneumatiky, ktoré boli uvedené na trh Slovenskej republiky samostatne bez ohľadu na ich výrobnú značku a dátum ich uvedenia na trh, ako aj na použité pneumatiky pre motorové vozidlá a nemotorové vozidlá, ktoré boli uvedené na trh Slovenskej republiky ich cezhraničnou prepravou z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozom na účel ich protektorovania a na nakladanie s odpadovými pneumatikami.

Oproti predchádzajúcej úprave sa z režimu šiesteho oddielu zákona vypustili pneumatiky, uvedené na trh v Slovenskej republike na kolesách motorových vozidiel a nemotorových vozidiel, nakoľko tieto pneumatiky sú neoddeliteľnou súčasťou týchto vozidiel. Pneumatiky ako súčasť vozidiel kategórie M1, N1 a trojkolesových motorových vozidiel okrem motorových trojkoliek podliehajú režimu piateho oddielu štvrtej časti zákona o odpadoch. Novou úpravou sa šiesty oddiel vzťahuje iba na pneumatiky, ktoré boli uvedené na trh Slovenskej republiky samostatne.

•    K odseku 3 až 5

V týchto ustanoveniach sú definované pojmy pneumatika, protektorovaná pneumatika a odpadová pneumatika. Pneumatika je súčasť sústavy kolesa, určeného pre motorové vozidlá a nemotorové vozidlá, vyrobená z prírodného kaučuku alebo syntetického kaučuku bez ráfikov. Medzi pneumatiky patrí aj protektorovaná pneumatika. Protektorovaná pneumatika je pneumatika, ktorej opotrebované časti boli obnovené studenou metódou protektorovania alebo teplou metódou protektorovania.

Tento oddiel sa vzťahuje na pneumatiky, ktoré boli uvedené na trh Slovenskej republiky samostatne bez ohľadu na ich výrobnú značku a dátum ich uvedenia na trh, ako aj na použité pneumatiky pre motorové vozidlá a nemotorové vozidlá, ktoré boli uvedené na trh Slovenskej republiky ich cezhraničnou prepravou z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozom na účel ich protektorovania a na nakladanie s odpadovými pneumatikami.

•    K odsekom 6 až 11

Charakteristika odpadovej pneumatiky hovorí, že odpadová pneumatika je pneumatika, ktorá je odpadom. V ďalších odsekoch 6 až 11 sú definície výrobcu pneumatík, uvedenia pneumatiky na trh, spätného zberu pneumatík, distribútora pneumatík, trhového podielu výrobcu pneumatík pre príslušný kalendárny rok. Výrobca pneumatík je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti bez ohľadu na použitú techniku predaja, vrátane predaja na základe zmluvy uzatváranej na diaľku, uvádza pneumatiky na trh Slovenskej republiky. Za výrobcu pneumatík sa nepovažuje osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti dodáva pre výrobu motorových vozidiel alebo nemotorových vozidiel pneumatiky, ktoré boli následne namontované na tieto vozidlá ako súčasť štandardnej výbavy. Tieto definície sú obdobné definíciám pri iných komoditách odpadov.

Definícia pojmu „distribútor pneumatík“ je širšia oproti bežnému chápaniu tohto pojmu, a to v tom, že za distribútora pneumatík sa považuje aj ten, kto vykonáva výmenu pneumatík bez ich predaja, t. j. aj tá osoba, ktorá pneumatiky nepredáva, ale ich iba vymieňa. Distribútor pneumatík je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá poskytuje pneumatiky v rámci svojej podnikateľskej činnosti konečnému používateľovi samostatne alebo ako súčasť servisu. Za distribútora pneumatík sa považuje aj ten, kto vykonáva výmenu pneumatík bez ich predaja. Trhový podiel výrobcu pneumatík pre príslušný kalendárny rok sa vypočíta ako podiel množstva ním uvedených pneumatík na trh v predchádzajúcom kalendárnom roku a celkového množstva pneumatík uvedených na trh v predchádzajúcom kalendárnom roku; množstvo pneumatík sa vyjadruje v hmotnostných jednotkách.

Zmenou v zákone došlo k precizovaniu, čo znamená, že pri výpočte trhového podielu sa vychádza z hmotnosti pneumatík.

Zmenou definície spätného zberu sa rozšírila možnosť odovzdať odpadovú pneumatiku v rámci spätného zberu aj na zberný dvor a na iné miesta určené obcou. Predchádzajúca dikcia zákona umožňovala konečnému používateľovi odovzdať odpadovú pneumatiku len u distribútora pneumatík. Uvedené vyplynulo z potrieb aplikačnej praxe a je preventívnym opatrením pri vzniku čiernych skládok. Novelou zákona č. 90/2017 Z. z. sa precizovalo znenie odseku 8.

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 opätovne zmenila znenie odseku 8, z ktorého sa vypustili slová „spätný zber odpadových pneumatík sa môže vykonávať aj na zbernom dvore alebo na inom mieste určenom obcou“. Na konci sa pripojila veta: „Za spätný zber odpadových pneumatík sa považuje aj bezplatný zber odpadových pneumatík na zbernom dvore alebo na inom mieste určenom obcou.“ Uvedenou zmenou sa rozšírila definícia spätného zberu odpadových pneumatík, nakoľko spätný zber odpadových pneumatík sa môže vykonávať aj na zbernom dvore alebo na inom mieste určenom obcou, ak tak obec určí.

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 zmenila aj znenie odseku 10, v ktorom sa matematicky precizoval výpočet trhového podielu výrobcu pneumatík.

§ 70

Povinnosti výrobcu pneumatík

Výrobca pneumatík je v súlade s povinnosťami uvedenými v § 27 ods. 4 povinný zabezpečiť

a) nakladanie s odpadovými pneumatikami vyzbieranými v príslušnom kalendárnom roku v Slovenskej republike v rozsahu svojho trhového podielu pre príslušný kalendárny rok,

b) spätný zber odpadových pneumatík na základe písomnej zmluvy najmenej s jedným distribútorom pneumatík v každom okrese; ak o to obec požiada, uzatvorí výrobca pneumatík zmluvu aj s obcou, pričom obec určí miesto spätného zberu odpadových pneumatík na zbernom dvore alebo na inom mieste určenom obcou,

c) prevzatie odpadových pneumatík vyzbieraných v rámci spätného zberu odpadových pneumatík,

d) odovzdanie odpadových pneumatík prevzatých ­po­dľa písmena c) prednostne do zariadenia na materiálové zhodnocovanie odpadových pneumatík, ktoré spĺňa podmienky podľa tohto zákona; ak nie je možný taký postup, tak ich odovzdať do zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadových pneumatík, ktoré spĺňa podmienky podľa tohto zákona; tým nie je dotknuté ustanovenie písmena e),

e) aby podiel materiálovo zhodnotených a podiel energeticky zhodnotených odpadových pneumatík z celkového množstva odpadových pneumatík prevzatých v súlade s písmenom c) bol najmenej vo výške podielov určených v platnom programe Slovenskej republiky; ak na príslušné obdobie nebol program schválený, uplatňuje sa do jeho schválenia podiel určený v predošlom platnom programe Slovenskej republiky,

f) ohlásenie množstva vyzbieraných odpadových pneumatík koordinačnému centru pre prúd odpadových pneumatík za obdobie kalendárneho roka do 28. februára nasledujúceho roka,

g) pri predaji pneumatiky oddelené uvedenie nákladov na zber, prepravu a spracovanie odpadových pneumatík na daňovom doklade alebo inom obdobnom doklade vyhotovenom pri jej predaji,

h) uzatvorenie zmluvy o spätnom zbere s distribútorom pneumatík, ktorý o to požiadal, do 30 dní od doručenia žiadosti.

Komentár k § 70

Výrobca pneumatík zabezpečuje, aby podiel materiálovo zhodnotených a podiel energeticky zhodnotených odpadových pneumatík z celkového množstva odpadových pneumatík prevzatých v súlade so zákonom bol najmenej vo výške podielov určených v platnom programe Slovenskej republiky. Vtedy, ak na príslušné obdobie nebol program schválený, uplatňuje sa do jeho schválenia podiel určený v predošlom platnom programe Slovenskej republiky.

V tomto znení je cez ustanovené povinnosti premietnutá rozšírená zodpovednosť výrobcu pneumatík, prostredníctvom ktorej zabezpečuje zber odpadových pneumatík od používateľov, prevzatie všetkých odpadových pneumatík od distribútorov zozbieraných v systéme spätného zberu odpadových pneumatík, odovzdanie zozbieraných odpadových pneumatík do zariadenia na ich zhodnocovanie alebo do zariadenia na ich zneškodnenie a povinnosť dodržania podielu materiálovo a energeticky zhodnotených odpadových pneumatík z celkového množstva zozbieraných odpadových pneumatík uvedeného v programe Slovenskej republiky. Výrobca pneumatík je v súlade s povinnosťami, ktoré sú uvedené v zákone, povinný zabezpečiť nakladanie s odpadovými pneumatikami vyzbieranými v príslušnom kalendárnom roku v Slovenskej republike v rozsahu svojho trhového podielu pre príslušný kalendárny rok, zabezpečiť spätný zber odpadových pneumatík prostredníctvom distribútora pneumatík. Medzi povinnosti ustanovené v zákone patrí prevzatie odpadových pneumatík vyzbieraných v rámci spätného zberu odpadových pneumatík, odovzdanie odpadových pneumatík prednostne do zariadenia na materiálové zhodnocovanie odpadových pneumatík, ktoré spĺňa podmienky podľa tohto zákona. V prípade, ak nie je možný takýto postup, tak ich odovzdať do zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadových pneumatík, ktoré spĺňa podmienky stanovené v zákone.

Do ustanovenia sa po novele zákona č. 90/2017 Z. z. doplnilo písmeno c), podľa ktorého sa za spätný zber považoval aj zber odpadových pneumatík na zbernom dvore a tiež na inom mieste v obci, ktorý zabezpečuje výrobca na základe zmluvy s obcou. Následne sa však písmeno c) po novele zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 vypustilo a stratilo platnosť.

Po novele zákona č. 292/2017 Z. z. sa zmenilo od 1. 1. 2018 znenie písmena b), podľa ktorého je výrobca pneumatík v súlade s povinnosťami uvedenými v § 27 ods. 4 povinný zabezpečiť aj spätný zber odpadových pneumatík na základe písomnej zmluvy najmenej s jedným distribútorom pneumatík v každom okrese; ak o to obec požiada, uzatvorí výrobca pneumatík zmluvu aj s obcou, pričom obec určí miesto spätného zberu odpadových pneumatík na zbernom dvore alebo na inom mieste určenom obcou.

Novelou zákona sa rozšírila povinnosť pre výrobcov pneumatík zabezpečiť spätný zber odpadových pneumatík najmenej na jednom mieste v každom okrese, a to buď prostredníctvom distribútorov pneumatík alebo obcí, ak obec určí, že spätný zber odpadových pneumatík sa bude vykonávať na zbernom dvore alebo na inom mieste určenom obcou. Pre zabezpečenie riadneho fungovania celého systému spätného zberu odpadových pneumatík je dôležitá povinnosť mať uzatvorenú zmluvu s týmito subjektami, ak o to požiadajú. Zároveň sa premenovali písmená d) až g) na písmená c) až f).

Novelou zákona sa od 1. 1. 2018 doplnilo aj nové písmeno g), podľa ktorého je výrobca pneumatík v súlade s povinnosťami uvedenými v § 27 ods. 4 povinný zabezpečiť pri predaji pneumatiky oddelené uvedenie nákladov na zber, prepravu a spracovanie odpadových pneumatík na daňovom doklade alebo inom obdobnom doklade vyhotovenom pri jej predaji.

Ide o zaužívaný inštitút na sprehľadnenie toku odpadových pneumatík, vďaka ktorému je možné určiť subjekty vyhýbajúce sa vyhradeným povinnostiam. Oddelené uvádzanie nákladov zároveň informuje konečných používateľov o tom, že náklady na spätný zber uhradili v cene výrobku.

Pôvodná ohlasovacia povinnosť distribútora pneumatík sa presunula na výrobcu pneumatík, ktorý ohlasovanie množstiev vyzbieraných odpadových pneumatík zabezpečí efektívnejšie.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 doplnilo do ustanovenia písmeno h). K doplneniu povinnosti pre výrobcu pneumatík dochádza za účelom, aby distribútor pneumatík, ktorý je povinný vykonávať spätný zber, mal zabezpečené, že výrobca pneumatík preberie zodpovednosť za odpadové pneumatiky, ktoré v rámci spätného zberu vyzbieral. To znamená, že výrobca pneumatík je v súlade s povinnosťami uvedenými v § 27 ods. 4 povinný zabezpečiť uzatvorenie zmluvy o spätnom zbere s distribútorom pneumatík, ktorý o to požiadal, do 30 dní od doručenia žiadosti.

§ 71

Povinnosti distribútora pneumatík

(1) Distribútor pneumatík je povinný

a) zabezpečiť po celú prevádzkovú dobu na miestach výkonu svojej podnikateľskej činnosti spätný zber odpadových pneumatík, bez ohľadu na výrobnú značku, spôsob a dátum uvedenia pneumatík na trh,

b) informovať konečných používateľov odpadových pneumatík na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a na mieste, ktoré je pri predaji pneumatík viditeľné a pre verejnosť prístupné, o možnosti bezplatného spätného zberu,

c) zabezpečiť spätný zber odpadových pneumatík najmenej na jednom mieste v každom okrese, ak distribuuje pneumatiky konečnému používateľovi výlučne v rámci zásielkového obchodu vrátane elektronického predaja,

d) dohodnúť s konečným používateľom náhradný čas a spôsob prevzatia odpadových pneumatík, ak množstvo odpadových pneumatík, ktoré mu odovzdáva konečný používateľ, presahuje jeho skladové možnosti,

e) odovzdať vyzbierané odpadové pneumatiky preberané v súlade s § 70 písm. c) do zariadenia na zhodnocovanie odpadových pneumatík alebo zariadenia na zneškodňovanie odpadových pneumatík; k zhodnoteniu musí dôjsť vždy do 31. januára kalendárneho roka nasledujúceho po prevzatí odpadových pneumatík podľa § 70 písm. c),

f) pri predaji pneumatiky oddelene uviesť náklady na zber, prepravu a spracovanie odpadových pneumatík na daňovom doklade či inom obdobnom doklade vyhotovenom pri jej predaji.

g) uzatvoriť zmluvu o spätnom zbere s výrobcom pneumatík alebo s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre pneumatiky.

(2) Na distribútora pneumatík, ktorý poskytuje priamo konečnému používateľovi pneumatiky pochádzajúce od výrobcu pneumatík, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, prechádzajú vo vzťahu k týmto pneumatikám a odpadu z nich pochádzajúcemu povinnosti výrobcu pneumatík podľa tohto zákona.

(3) Na vykonávanie spätného zberu odpadových pneumatík distribútorom pneumatík sa nevyžaduje súhlas podľa § 97 ani registrácia podľa § 98.

Komentár k § 71

Tak ako pri povinnostiach distribútorov iných vyhradených výrobkov, na ktoré sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, sú tieto povinnosti definované aj pre distribútorov pneumatík.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 27. 12. 2019 zmenila úvodná veta v ods. 1. Predchádzajúce znenie mohlo mylne navádzať na to, že nie každý distribútor pneumatík je povinný vykonávať spätný zber pneumatík a s tým spojené povinnosti od konečného používateľa, ale len ten, ktorý má uzatvorenú zmluvu s výrobcom. Vzhľadom na to, že výrobca má zo zákona o odpadoch povinnosť zabezpečiť minimálne jedno miesto v okrese spätným zberom na základe písomnej zmluvy s distribútorom pneumatík, mohla by nastať situácia, že distribútor, ktorý nemá uzatvorenú zmluvu, sa vyhne povinnosti spätného zberu od konečného používateľa. Cieľom zákona o odpadoch bolo predísť voľne pohodeným odpadovým pneumatikám v prírode, keďže tie sa často vyskytujú aj na tzv. čiernych skládkach, a to tým, že sa vytvorí čo najväčšia sieť miest, kde ich môže konečný používateľ odovzdať.

Základnou povinnosťou distribútora pneumatík vo vzťahu k odpadovým pneumatikám je povinnosť zabezpečiť spätný zber odpadových pneumatík na svojich predajných miestach.

•    K písmenu b)

Distribútor je povinný o možnosti odovzdania odpadových pneumatík vo svojej prevádzke informovať konečných užívateľov na svojom webovom sídle a viditeľnom a dostupnom mieste.

•    K písmenu c)

Distribútor má povinnosť zabezpečiť spätný zber odpadových pneumatík najmenej na jednom mieste v každom okrese, ak distribuuje pneumatiky konečnému používateľovi výlučne v rámci zásielkového obchodu vrátane elektronického predaja.

•    K písmenu d)

V prípade, že skladové kapacity pre odpadové pneumatiky zozbierané formou spätného zberu sú naplnené a distribútor nemôže z tohto dôvodu momentálne prevziať ďalšie odpadové pneumatiky od konečného užívateľa, je povinný sa dohodnúť s konečným užívateľom na náhradnom termíne spätného zberu.

•    K písmenu e)

Distribútor, ktorý distribuuje pneumatiky, je povinný odovzdať vyzbierané odpadové pneumatiky preberané vyzbierané v rámci spätného zberu odpadových pneumatík do zariadenia na zhodnocovanie odpadových pneumatík alebo zariadenia na zneškodňovania odpadových pneumatík a k poslednému dňu príslušného kalendárneho štvrťroka ohlásiť koordinačnému centru, ak je zriadené, inak ministerstvu, množstvo vyzbieraných odpadových pneumatík. Ide o povinnosti voči koordinačnému centru a ministerstvu.

Na distribútora, ktorý poskytuje konečnému užívateľovi pneumatiky výrobcu, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov príslušnej komodity prechádzajú povinnosti výrobcu pneumatík.

Podľa upraveného odseku 1 po novele zákona č. 292/2017 Z. z. sa distribútorom pneumatík uložila od 1. 1. 2018 nová povinnosť plniť si všetky svoje povinnosti na základe zmluvy s výrobcom pneumatík, ktorého keď o to požiada, výrobca pneumatík je povinný s ním túto zmluvu uzavrieť. To by malo zabezpečiť, že žiaden distribútor pneumatík nezostane nezazmluvnený.

•    Odsek 1 písmeno a)

Podľa tohto znenia je distribútor pneumatík na základe zmluvy s výrobcom pneumatík povinný zabezpečiť po celú prevádzkovú dobu na miestach výkonu svojej podnikateľskej činnosti spätný zber odpadových pneumatík, bez ohľadu na výrobnú značku, spôsob a dátum uvedenia pneumatík na trh.

Text sa precizoval, nakoľko slová „na predajných miestach“ boli nepresné vo vzťahu k definícii distribútora v § 69 ods. 9 zákona. Distribútorom je aj osoba, ktorá vykonáva len výmenu pneumatík bez ich predaja.

•    Odsek 1 písmeno e)

Ďalšia zmena bola vykonaná od 1. 1. 2018 v odseku 1 písmene e), kde sa na konci pripojili slová: „k zhodnoteniu musí dôjsť vždy do 31. januára kalendárneho roka nasledujúceho po prevzatí odpadových pneumatík podľa § 70 písm. c).

Uvedenou zmenou došlo k zavedeniu povinnosti zabezpečiť zhodnotenie odpadových pneumatík do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Bolo to potrebné za účelom zabrániť možnému umelému zvyšovaniu celkového množstva vyzbieraných pneumatík o množstvo odpadových pneumatík, vyzbieraných v predchádzajúcom roku a za účelom zabrániť špekulatívnemu vytváraniu rôznych „medziskladov“ vyzbieraných odpadových pneumatík za účelom ich neskoršieho predaja konkurenčným výrobcom k plneniu ich vyhradených povinností v inom období.

Vzhľadom na nadväzujúce procesy (evidenčnej povinnosti do 28. februára) sa nastavila táto lehota do 31. januára kalendárneho roka vo vzťahu k odpadovým pneumatikám vyzbieraným v minulom roku.

•    Odsek 1 písmeno f)

Znenie odseku 1 sa od 1. 1. 2018 doplnilo písmenom f). Po novom je distribútor pneumatík na základe zmluvy s výrobcom pneumatík povinný pri predaji pneumatiky oddelene uviesť náklady na zber, prepravu a spracovanie odpadových pneumatík na daňovom doklade či inom obdobnom doklade vyhotovenom pri jej predaji.

Ide o zaužívaný inštitút na sprehľadnenie toku odpadových pneumatík, vďaka ktorému by malo byť možné určiť subjekty vyhýbajúce sa vyhradeným povinnostiam. Oddelené uvádzanie nákladov zároveň informuje konečných používateľov o tom, že náklady na spätný zber uhradili v cene výrobku.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2021 odsek 1 doplní písmenom g). Ide o doplnenie povinnosti pre distribútora pneumatík mať uzatvorenú zmluvu s výrobcom pneumatík. Distribútor pneumatík je povinný vykonávať spätný zber a má mať zabezpečené, že výrobca pneumatík preberie zodpovednosť za odpadové pneumatiky, ktoré v rámci spätného zberu vyzbiera.

•    K odseku 2

V uvedenom znení je vymedzená zásada, že na distribútora pneumatík, ktorý poskytuje priamo konečnému používateľovi pneumatiky pochádzajúce od výrobcu pneumatík, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, prechádzajú vo vzťahu k týmto pneumatikám a odpadu z nich pochádzajúcemu povinnosti výrobcu pneumatík podľa zákona o odpadoch.

•    K odseku 3

V súlade s týmto znením výkon spätného zberu odpadových pneumatík nepodlieha udeleniu súhlasu podľa § 97 ani povinnosti registrácie podľa § 98.

§ 72

Povinnosti iných osôb

Konečný používateľ pneumatiky je povinný pneumatiku po tom, ako sa stala odpadovou pneumatikou, odovzdať distribútorovi pneumatík, na zberný dvor alebo na iné miesto, ak tak obec určí okrem odpadových pneumatík umiestnených na kolesách starého vozidla odovzdávaného osobe oprávnenej na zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel.

Komentár k § 72

Podľa tohto ustanovenia má konečný užívateľ povinnosť odovzdať pneumatiku, ktorá sa stala odpadovou pneumatikou, distribútorovi pneumatík na zberný dvor alebo na iné miesto, ak tak obec určí, okrem odpadových pneumatík umiestnených na kolesách starého vozidla odovzdávaného osobe oprávnenej na zber starých vozidiel.

Novela zákona č. 90/2017 Z. z. za slová „distribútorovi pneumatík“ vložila slová „na zberný dvor alebo na iné miesto, ak tak obec určí“.

Siedmy oddiel

Neobalové výrobky a odpad z nich

§ 73

Základné ustanovenia

(1) Tento oddiel sa vzťahuje na neobalové výrobky uvedené v odseku 3, ktoré sa uvádzajú na trh v Slovenskej republike, a na nakladanie s odpadom z nich, ktorý bude tvoriť súčasť komunálneho odpadu.

(2) Ak v tomto oddiele nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na neobalové výrobky uvedené v odseku 3 a odpad z nich všeobecné ustanovenia tohto zákona.

(3) Neobalový výrobok na účely tohto zákona je výrobok, ktorý nie je obalom alebo nie je určený na balenie a patrí do niektorej z nasledujúcich skupín výrobkov a odpad, z ktorého bude tvoriť súčasť komunálneho odpadu,

a) výrobky z plastov pozostávajúcich z materiálu polyetyléntereftalát okrem surovín, predliskov a vlákien určených na priemyselné použitie a výrobky z plastov pozostávajúcich z materiálu polyetylén, polypropylén, polystyrén, polyvinylchlorid alebo polyamid okrem surovín, vlákien a výrobkov určených na priemyselné použitie,

b) papier a lepenka, dovezené výrobky z papiera a lepenky vrátene polygrafických výrobkov okrem

    1. hygienického a sanitárneho papiera,

    2. výrobkov z papiera používaných na hygienické a sanitárne účely,

    3. cigaretového papiera,

    4. karbónového kopírovacieho papiera,

    5. filtračného papiera,

    6. papiera a lepenky na výrobu dechtovaného alebo asfaltovaného papiera,

    7. cenín,

    8. kníh,

c) sklo vrátane tabuľového obločného skla,

d) vypúšťa sa.

(4) Výrobca neobalového výrobku je osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti na základe zmluvného vzťahu vrátane zmluvného vzťahu uzatváraného na diaľku

a) vyrobí alebo si nechá vyrobiť neobalový výrobok a uvedie ho na trh v Slovenskej republike,

b) prepraví alebo si nechá prepraviť na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu neobalový výrobok a uvedie ho na trh v Slovenskej republike alebo

c) dovezie alebo si nechá doviezť na územie Slovenskej republiky z iného ako členského štátu neobalový výrobok a uvedie ho na trh v Slovenskej republike.

(5) Uvedenie neobalového výrobku na trh je na účely tohto oddielu zákona prvé dodanie neobalového výrobku do etapy distribúcie, spotreby alebo používania na trhu Slovenskej republiky v rámci podnikateľskej činnosti za poplatok alebo bezplatne.

(6) Za priemyselné použitie surovín, predliskov, vlákien alebo výrobkov sa na účely tohto oddielu zákona považuje ich pevné zapracovanie do iného charakterovo odlišného výrobku, ktorého sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou, ich zabudovanie do konštrukcie alebo ich použitie ako komponentov alebo dielcov určených na montáž alebo skladanie iných výrobkov.

(7) Materiálový tok odpadov z neobalových výrobkov je pohyb odpadu z neobalových výrobkov z miesta jeho pôvodu do prvého zariadenia na zhodnocovanie odpadov niektorou z činností R1 až R11 podľa prílohy č. 1 alebo do prvého iného zariadenia na území iného štátu, v ktorom je zabezpečené, že výsledok zhodnotenia odpadov bude rovnocenný s výsledkom zhodnotenia odpadov niektorou z činností R1 až R11 podľa prílohy č. 1.

(8) Distribútor neobalových výrobkov je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá poskytuje neobalové výrobky v rámci svojej podnikateľskej činnosti konečnému používateľovi.

(9) Na distribútora neobalových výrobkov, ktorý ­po­skytuje priamo konečnému používateľovi neobalové výrobky pochádzajúce od výrobcu neobalových výrobkov, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, prechádzajú vo vzťahu k týmto neobalovým výrobkom a odpadom z nich pochádzajúcim povinnosti výrobcu neobalových výrobkov.

(10) Na účely plnenia povinností podľa odseku 9 je výrobca neobalových výrobkov povinný na základe písomného vyžiadania poskytnúť distribútorovi neobalových výrobkov, ktorý za neho zabezpečuje plnenie povinností podľa odseku 10, údaje podľa § 27 ods. 4 písm. h).

Komentár k § 73

Siedmy oddiel sa vzťahuje na neobalové výrobky, ktoré sa uvádzajú na trh v Slovenskej republike, a na nakladanie s odpadom z nich, ktorý bude tvoriť súčasť komunálneho odpadu.

Za neobalový výrobok sa považuje výrobok, ktorý nie je obalom alebo nie je určený na balenie a patrí do niektorej zo skupín výrobkov a odpad, z ktorého bude tvoriť súčasť komunálneho odpadu, výrobky z plastov pozostávajúcich z materiálu polyetyléntereftalát okrem surovín, predliskov a vlákien určených na priemyselné použitie a výrobky z plastov pozostávajúcich z materiálu polyetylén, polypropylén, polystyrén, polyvinylchlorid alebo polyamid okrem surovín, vlákien a výrobkov určených na priemyselné použitie, papier a lepenka, dovezené výrobky z papiera a lepenky vrátene polygrafických výrobkov. Uvedené je okrem hygienického a sanitárneho papiera, výrobkov z papiera používaných na hygienické a sanitárne účely, cigaretového papiera, karbónového kopírovacieho papiera, filtračného papiera, papiera a lepenky na výrobu dechtovaného alebo asfaltovaného papiera, cenín, sklo, vrátane tabuľového obločného skla. Neobalové výrobky sú aj viacvrstvové kombinované materiály vyrobené na báze lepenky.

 

Malá kompostáreň

Ide o zariadenie na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton podlieha registrácii podľa § 98 zákona o odpadoch. Prevádzkový poriadok zariadenia na zhodnocovanie odpadov je schválený súhlasom príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Doplnením § 97 ods. 1 písm. e) bodu 2. sa nebude vyžadovať k malej kompostárni schválený prevádzkový poriadok, avšak prevádzkový poriadok bude musieť mať vypracovaný aj takéto zariadenie podľa § 17 ods. 1 písm. c). Požiadavky na obsah prevádzkového poriadku sú ustanovené v § 10 ods. 6 vyhlášky č. 371/2015 Z. z.

V zákone sú základné definície potrebné pre vymedzenie nositeľa povinností výrobcu neobalových výrobkov a základnej charakteristiky jeho činnosti, z ktorej mu vzniknú povinnosti podľa tohto zákona.

V zákone je aj definovaný pojem zberový podiel. Ide o vymedzenie spôsobu určenia miery zodpovednosti za tie odpady z neobalových výrobkov, ktoré sa vyseparujú v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov. Výrobca neobalových výrobkov bude povinný sa podieľať na nákladoch za nakladanie s odpadmi z neobalových výrobkov nachádzajúcich sa v komunálnom odpade len do výšky zberového podielu, ktorý mu prináleží vzhľadom na rozsah jeho obchodnej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku.

•    K odseku 3

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. došlo s účinnosťou od 1. 1. 2018 v odseku 3 k viacerým zmenám.

V úvodnej vete sa vypustili slová „[§ 105 ods. 3 písm. i)]“.

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že stanovením výrobkov, ktoré sa považujú za neobalový výrobok podľa kódov colného sadzobníka, dochádzalo zo strany výrobcov k obchádzaniu zákona. Ustanovením sa zaviedlo, že každý výrobok, ktorý po spotrebe bude končiť v komunálnom odpade a patrí do niektorého z materiálov uvedených v § 73 ods. 3, bude považovaný za neobalový výrobok.

Zároveň sa ustanovilo, že knihy nebudú neobalovým výrobkom a vypúšťajú sa neobalové výrobky vyrobené z viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky, keďže sa v praxi nevyskytujú.

Znenie odseku 3 písmeno b) sa od 1. 1. 2018 doplnilo ôsmym bodom.

Neobalový výrobok na účely tohto zákona je výrobok, ktorý nie je obalom alebo nie je určený na balenie a patrí do niektorej z nasledujúcich skupín výrobkov a odpad, z ktorého bude tvoriť súčasť komunálneho odpadu, papier a lepenka, dovezené výrobky z papiera a lepenky vrátane polygrafických výrobkov okrem kníh.

Od 1. 1. 2018 sa z odseku vypustilo znenie písmena d) po novele zákona č. 292/2017 Z. z.

Vypúšťajú sa neobalové výrobky vyrobené z viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky, keďže sa v praxi nevyskytujú.

•    K odseku 4

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa zmenilo znenie odseku 4 v celom znení. Touto zmenou sa precizovalo ustanovenie v zmysle, kto sa považuje za výrobcu neobalového výrobku. Táto zmena vyplynula z aplikačnej praxe, v niektorých prípadoch bolo ťažké určiť, kto je výrobcom neobalového výrobku.

Podľa odseku 4 výrobca neobalového výrobku je osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti na základe zmluvného vzťahu vrátane zmluvného vzťahu uzatváraného na diaľku:

–   vyrobí alebo si nechá vyrobiť neobalový výrobok a uvedie ho na trh v Slovenskej republike,

–   prepraví alebo si nechá prepraviť na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu neobalový výrobok a uvedie ho na trh v Slovenskej republike alebo

–   dovezie alebo si nechá doviezť na územie Slovenskej republiky z iného ako členského štátu neobalový výrobok a uvedie ho na trh v Slovenskej republike.

•    K odseku 5

Novelou zákona č. 312/2018 Z. z. sa od 1. 1. 2019 zmenilo znenie odseku 5. Uvedenie neobalového výrobku na trh je na účely tohto oddielu zákona prvé dodanie neobalového výrobku do etapy distribúcie, spotreby alebo používania na trhu Slovenskej republiky v rámci podnikateľskej činnosti za poplatok alebo bezplatne.

Došlo k úprave definície uvedenia na trh neobalového výrobku, ktoré reflektuje na potrebu odstránenia výkladových nejasností pri definovaní pojmu výrobca neobalového výrobku.

•    K odseku 6

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. do ustanovenia vložila nový odsek 7, podľa ktorého je trhovým podielom výrobcu neobalových výrobkov pre príslušný kalendárny rok percentuálny podiel množstva neobalových výrobkov uvedených na trh výrobcom neobalových výrobkov v predchádzajúcom kalendárnom roku k celkovému množstvu neobalových výrobkov uvedených na trh v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Týmto znením sa zaviedla definícia trhového podielu výrobcu neobalového výrobku, ktorá je potrebná pre výpočet zberového podielu.

Odseky 7 až 12 sa premenovali na odseky 8 až 13, pričom v odseku 8 sa slová „predchádzajúci kalendárny rok“ nahradili slovami „príslušný kalendárny rok“.

•    K odseku 7 a 8

Novelou zákona č. 312/2018 Z. z. boli z ustanovenia vypustené odseky 7 a 8, odseky 9 až 12 sa označujú ako odseky 7 až 10.

Uvedená zmena bola potrebná v súvislosti so zavedením novej povinnosti pre OZV plniť ciele zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ktoré tvoria súčasť komunálneho odpadu.

•    K odseku 7

Materiálový tok odpadov z neobalových výrobkov je pohyb odpadu z neobalových výrobkov z miesta jeho pôvodu do prvého zariadenia na zhodnocovanie odpadov niektorou z činností R1 až R11 podľa prílohy č. 1 alebo do prvého iného zariadenia na území iného štátu, v ktorom je zabezpečené, že výsledok zhodnotenia odpadov bude rovnocenný s výsledkom zhodnotenia odpadov niektorou z činností R1 až R11 podľa prílohy č. 1.

•    K odseku 8

Zákon ustanovuje ďalšiu základná definíciu – distribútor neobalových výrobkov – a to najmä na účel odseku 10. Distribútor neobalových výrobkov je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá poskytuje neobalové výrobky v rámci svojej podnikateľskej činnosti konečnému používateľovi. Na distribútora neobalových výrobkov, ktorý poskytuje priamo konečnému používateľovi neobalové výrobky pochádzajúce od výrobcu neobalových výrobkov, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, prechádzajú vo vzťahu k týmto neobalovým výrobkom a odpadom z nich pochádzajúcim povinnosti výrobcu neobalových výrobkov.

•    K odseku 9

Obdobne ako pri obaloch sa ukladá povinnosť osobe, ktorá distribuuje neobalové výrobky od ich výrobcu nezapísaného do Registra výrobcov, zabezpečiť za neho plnenie povinností výrobcu neobalových výrobkov. Ide o zabezpečenie systému samokontroly v obchodných vzťahoch, pokiaľ ide o registráciu výrobcov neobalových výrobkov a tiež zúžiť okruh kontrolovaných osôb, zameraním sa na tých, ktorí uvádzajú výrobky do distribúcie vo vzťahu k ich neregistrovaným dodávateľom.

Po novele zákona č. 292/2017 sa od 1. 1. 2018 vypustilo ustanovenie definujúce VKM na báze lepenky. Toto ustanovenie bolo presunuté do § 80 medzi komunálne odpady, keďže na území obce takéto odpady vznikajú a nakladá sa s nimi.

§ 73a

Zrušený.

Komentár k § 73a

V súlade s Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025 ministerstvo prijalo opatrenie na trvalé zníženie tvorby odpadu z jednorazových plastových výrobkov. Tieto plastové výrobky sú spotrebovávané každodenne a ihneď po použití sa vyhodia. Cieľom zavedenia zákazu uvádzať jednorazové plastové výrobky na trh Slovenskej republiky je znížiť nepriaznivý vplyv na životné prostredie a zároveň viac obmedziť nadmerné používanie plastových výrobkov. Zákaz uvádzať na trh sa vzťahuje aj na oxo-degradovateľné plasty, pretože tento druh plastu nie je biologicky rozložiteľný, rozkladá sa na mikroplasty, ktoré znečisťujú životné prostredie. Jednorazové plastové výrobky, ktoré je zakázané uvádzať na trh Slovenskej republiky, sú vymenované v prílohe 7a. Účinnosť uvedeného ustanovenia sa zaviedla od 3. júla 2021 zákonom č. 460/2019 Z. z.

!     Upozornenie

Po ostatnej novela zákona č. 430/2021 Z. z. sa ustanovenie s účinnosťou od 1. decembra 2021 vypustilo. Ako sme už uviedli, ide o ustanovenie s platnosťou od 3. júla 2021, ktoré bolo presunuté v rámci predpisu do nového oddielu tak, aby transpozícia smernice bola čo najprehľadnejšia.

§ 74

Povinnosti výrobcu
neobalových výrobkov

(1) Výrobca neobalových výrobkov je v súlade s povinnosťami uvedenými v § 27 ods. 4 povinný zabezpečiť

a) zber, prepravu, zhodnotenie, recykláciu a zneškodnenie odpadov z neobalových výrobkov, ktoré uviedol na trh a sú súčasťou oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu v plnom rozsahu, najmenej vo výške cieľov zberu ustanovených v prílohe č. 3 a 

b) informovanie konečných používateľov o spôsobe zabezpečenia zberu odpadov z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálnych odpadov.

(2) Ak výrobca neobalových výrobkov nevie preukázať že, neobalové výrobky ním uvedené na trh nebudú po ich spotrebe tvoriť súčasť komunálnych odpadov, považujú sa tieto odpady za súčasť komunálnych odpadov.

(3) Výrobca neobalového výrobku plní vyhradené povinnosti ustanovené týmto zákonom výlučne kolektívne na základe zmluvy uzatvorenej s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly zabezpečujúcou systém združeného nakladania s odpadmi z obalov.

(4) Na výrobcu neobalových výrobkov, ktorý uvedie na trh v Slovenskej republike v súhrnnom množstve menej ako 100 kg neobalových výrobkov za kalendárny rok, sa nevzťahujú povinnosti podľa § 27 ods. 4 písm. b), d) až g), i) až l) a v odseku 6.

(5) Povinnosť výrobcu neobalových výrobkov zabezpečiť plnenie vyhradených povinností vo vzťahu k neobalovým výrobkom uvedeným na trh v Slovenskej republike v príslušnom kalendárnom roku nezaniká, ani ak výrobca neobalových výrobkov

a) neuviedol neobalové výrobky na trh v Slovenskej republike v nasledujúcom kalendárnom roku,

b) porušil povinnosť registrácie v Registri výrobcov neobalových výrobkov podľa § 30 ods. 1 alebo

c) bol vymazaný z Registra výrobcov neobalových výrobkov.

Komentár k § 74

V znení sú vymedzené základné povinnosti pre výrobcu neobalových výrobkov nad rámec všeobecných povinností, ktoré musí plniť už na základe § 27 ods. 4. Je to povinnosť, ktorej podstatou je zavedenie nového princípu, v rámci ktorého výrobcovia neobalových výrobkov budú musieť uhradiť všetky náklady za činnosti nakladania s oddelene zbieranými zložkami komunálnych odpadov.

•    K odseku 1

Novela zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019 priniesla zmeny v odseku 1 písmena a), ktoré boli potrebne v súvislosti so zavedením novej povinnosti pre OZV plniť ciele zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ktoré tvoria súčasť komunálneho odpadu.

Pre určenie konkrétnej miery účasti na týchto nákladoch sa použije vypočítaný zberový podiel konkrétneho výrobcu neobalových výrobkov. Výrobca neobalových výrobkov je povinný zabezpečiť zber, prepravu, zhodnotenie, recykláciu a zneškodnenie odpadov z neobalových výrobkov, ktoré uviedol na trh a sú súčasťou oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu v plnom rozsahu, najmenej vo výške svojho zberového podielu a informovanie konečných používateľov o spôsobe zabezpečenia zberu odpadov z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálnych odpadov.

Zákon rovnako, ako pri obaloch, kladie dôraz na oblasť zabezpečenia financovania triedeného zberu komunálnych odpadov teda separovane zbieranej obalovej zložky. Podstatou je fakt, že odpad z neobalového výrobku sa po jeho spotrebe stane súčasťou komunálnych odpadov a teda výrobca neobalového výrobku sa bude musieť podieľať na nákladoch na triedený zber. Ak sa výrobca neobalového výrobku bude chcieť vyviniť z účasti na týchto nákladoch, bude musieť preukázať, že jeho výrobky sa po spotrebe nestali komunálnym odpadom.

Na uvedené účely si bude výrobca neobalových výrobkov musieť viesť hodnovernú internú evidenciu.

•    K odseku 2

V prípade, že výrobca neobalových výrobkov nevie preukázať, že neobalové výrobky ním uvedené na trh nebudú po ich spotrebe tvoriť súčasť komunálnych odpadov, tak zákon stanovil, že sa považujú tieto odpady za súčasť komunálnych odpadov.

•    K odseku 3

Znenie predstavuje špecifikum oproti všeobecnej zásade ustanovenej v zákone. Výrobca neobalového výrobku plní vyhradené povinnosti ustanovené týmto zákonom výlučne kolektívne na základe zmluvy uzatvorenej s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly zabezpečujúcou systém združeného nakladania s odpadmi z obalov.

Výrobca neobalových výrobkov sa bude musieť zapojiť iba do niektorého z kolektívnych systémov zabezpečovaných organizáciami zodpovednosti výrobcov pre obaly.

•    K odseku 4

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. doplnila do ustanovenia znenie odseku 4 s účinnosťou od 1. 1. 2018.

Na výrobcu neobalových výrobkov, ktorý uvedie na trh v Slovenskej republike v súhrnnom množstve menej ako 100 kg neobalových výrobkov za kalendárny rok, sa nevzťahujú vymedzené povinnosti.

Uvedeným doplnením došlo k zníženiu administratívnej záťaže pre podnikateľské subjekty (výrobcov neobalových výrobkov), ktoré uvádzajú na trh malé množstvá výrobkov. Zaviedol sa spodný limit, pri ktorom nie je potrebné plniť určité vyhradené povinnosti.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 285/2020 Z. z. sa od 1. 1. 2021 ustanovenie § 74 doplnilo odsekom 5. Cieľom uvedenej právnej úpravy bolo v prípade odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zamedziť účelovému odôvodneniu zániku povinnosti výrobcu obalov a výrobcu neobalových výrobkov na plnenie vyhradených povinností za účelom vyhnutia sa plnenia týchto vyhradených povinností. To znamená, že povinnosť výrobcu neobalových výrobkov zabezpečiť plnenie vyhradených povinností vo vzťahu k neobalovým výrobkom uvedeným na trh v Slovenskej republike v príslušnom kalendárnom roku nezaniká, ani ak výrobca neobalových výrobkov neuviedol neobalové výrobky na trh v Slovenskej republike v nasledujúcom kalendárnom roku, porušil povinnosť registrácie v Registri výrobcov neobalových výrobkov podľa § 30 ods. 1 alebo bol vymazaný z Registra výrobcov neobalových výrobkov.

§ 75

Zber a zhodnocovanie odpadov
z neobalových výrobkov

(1) Miesto pôvodu odpadov z neobalových výrobkov a ich množstvo vykazuje na účely preukázania zberu priamo pôvodný pôvodca odpadov alebo obec.

(2) Na účely plnenia povinnosti podľa § 74 ods. 1 sa zber, zhodnocovanie a recyklácia preukazuje dokladmi o materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov; množstvo zozbieraných odpadov z neobalových výrobkov možno zahrnúť do materiálového toku odpadov z neobalových výrobkov len v roku ich zhodnotenia alebo recyklácie. Na účely plnenia povinnosti podľa § 74 ods. 1 slúžia výlučne množstvá vykázané obcou ako množstvá v nej vyzbierané a množstvá komunálneho odpadu, o ktorých bolo doručené oznámenie podľa § 16 ods. 4; množstvo zozbieraných odpadov z neobalových výrobkov možno zahrnúť do cieľov zberu ustanovených v prílohe č. 3a pre odpady z neobalových výrobkov len v roku ich zozbierania.

(3) Množstvo odpadov z neobalových výrobkov prevzatých do zariadenia na zhodnocovanie odpadov sa považuje za množstvo zhodnotených odpadov z neobalových výrobkov na účely plnenia povinností podľa odseku 2, ak prevádzkové a technické opatrenia v tomto zariadení zabezpečujú, že sa vytriedené množstvo odpadov z neobalových výrobkov dostane do procesu zhodnotenia alebo recyklácie bez väčších strát.

Komentár k § 75

Ustanovenia týkajúce sa zberu a zhodnocovania odpadov z neobalových výrobkov sú povinnosťami ako pri zbere a zhodnocovaní odpadov z obalov, s tým rozdielom, že v tomto prípade nie sú osobitne stanovené ciele zhodnocovania pre tento odpad. Aj napriek tejto skutočnosti je potrebné mať na pamäti ciele vyplývajúce z článku 11 odsek 2 rámcovej smernice, ktoré sú premietnuté aj v prílohe č. 4 tohto zákona.

 

Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť rámcové podmienky týkajúce sa vzniku odpadu

1. Používanie plánovacích opatrení alebo iných hospodárskych nástrojov podporujúcich efektívne využívanie zdrojov.

2. Podpora výskumu a vývoja v oblasti dosahovania čistejších výrobkov a technológií a výrobkov a technológií, z ktorých je menej odpadu, a šírenie a používanie výsledkov takéhoto výskumu a vývoja.

3. Vývoj relevantných ukazovateľov environmentálnych tlakov spojených so vznikom odpadu, ktoré majú prispieť k predchádzaniu vzniku odpadu na všetkých úrovniach od porovnávania výrobkov na úrovni Európskej únie cez činnosť miestnych orgánov až po vnútroštátne opatrenia.

 

Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť štádium navrhovania výroby a distribúcie

4. Podpora ekodizajnu (systematické začleňovanie environmentálnych aspektov do navrhovania výrobkov s cieľom zlepšiť environmentálnu výkonnosť výrobku počas jeho celého životného cyklu).

5. Poskytovanie informácií o technikách predchádzania vzniku odpadu s cieľom umožniť priemyslu používanie najlepších dostupných techník.

6. Organizovanie školení na úrovni príslušných orgánov o začlenení požiadaviek súvisiacich s predchádzaním vzniku odpadu do povolení podľa tohto zákona a osobitného predpisu.

7. Začlenenie opatrení na predchádzanie vzniku odpadu v zariadeniach, ktoré nepatria do pôsobnosti osobitného predpisu. V prípade potreby by takéto opatrenia mohli zahŕňať posudzovanie alebo programy predchádzania vzniku odpadu.

8. Využitie kampaní na zvyšovanie povedomia alebo poskytovanie finančnej, rozhodovacej alebo inej podpory podnikom. Takéto opatrenia sú obzvlášť účinné, ak sú zamerané na malé a stredné podniky a sú pre ne upravené a ak fungujú prostredníctvom zavedených podnikateľských sietí.

9. Využitie dobrovoľných dohôd, výrobných výborov alebo sektorových rokovaní s tým cieľom, aby príslušné hospodárske alebo priemyselné odvetvia určili svoje vlastné programy alebo ciele predchádzania vzniku odpadu alebo aby zlepšili výrobky alebo obaly, ktoré vedú k nadmernému množstvu odpadu.

10.    Podpora dôveryhodných systémov environmentálneho riadenia vrátane EMAS a technickej normy.

 

Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť štádium spotreby a používania

11.    Ekonomické nástroje ako napríklad stimuly pre nákupy šetrne k životnému prostrediu alebo zavedenie povinnej platby pre spotrebiteľov za istú časť alebo prvok obalu, ktorý by sa inak poskytoval zadarmo.

12.    Využívanie kampaní na zvyšovanie povedomia a poskytovanie informácií zameraných na širokú verejnosť alebo konkrétnu skupinu spotrebiteľov.

13.    Podpora dôveryhodných environmentálnych značiek.

14.    Dohody s výrobcami ako napríklad využívanie výborov pre výrobky, napríklad výbory, ktoré boli zriadené v rámci integrovaných politík pre výrobky, alebo s maloobchodníkmi o dostupnosti informácií o predchádzaní vzniku odpadu a výrobkoch s nižším vplyvom na životné prostredie.

15.    V kontexte verejného obstarávania integrácia environmentálnych kritérií a kritérií predchádzania vzniku odpadu do výziev na predkladanie ponúk a do zmlúv v súlade s Príručkou o environmentálnom verejnom obstarávaní, ktorú Európska komisia uverejnila 29. októbra 2004.

16.    Podpora opätovného používania alebo oprav vhodných vyradených výrobkov alebo ich súčastí, najmä prostredníctvom používania vzdelávacích, hospodárskych, logistických a iných opatrení, ako napríklad podpora alebo zriadenie akreditovaných centier a sietí opráv a opätovného používania, a to najmä v husto obývaných oblastiach.

 

V zákone ide o povinnosť každého, kto v rámci svojej činnosti zabezpečuje zber odpadov z neobalových výrobkov, či už prevádzkovatelia zariadení na zber odpadov, informovať neurčený okruh spotrebiteľov o spôsobe zabezpečenia zberu týchto odpadov.

Na účely plnenia povinnosti sa zber, zhodnocovanie a recyklácia preukazuje dokladmi o materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov.

Množstvo zozbieraných odpadov z neobalových výrobkov možno zahrnúť do materiálového toku odpadov z neobalových výrobkov len v roku ich zhodnotenia alebo recyklácie. Na účely plnenia povinnosti slúžia výlučne množstvá vykázané obcou ako množstvá v nej vyzbierané a množstvá komunálneho odpadu, o ktorých bolo doručené oznámenie a množstvo zozbieraných odpadov z neobalových výrobkov možno zahrnúť do zberového podielu pre odpady z neobalových výrobkov len v roku ich zozbierania.

•    K odseku 2

Znenie ustanovuje základný princíp spočívajúci vo výlučnej kompetencii vykazovania miesta pôvodu odpadov z obalov a ich množstva v podstate len tým subjektov, u ktorých sa predpokladá, že v celom materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov ako prví dokážu garantovať požadovanú presnosť v evidencii odpadov.

Množstvo odpadov z neobalových výrobkov prevzatých do zariadenia na zhodnocovanie odpadov sa považuje za množstvo zhodnotených odpadov z neobalových výrobkov na účely plnenia povinností vtedy, ak prevádzkové a technické opatrenia v tomto zariadení zabezpečujú, že sa vytriedené množstvo odpadov z neobalových výrobkov dostane do procesu zhodnotenia alebo recyklácie bez väčších strát.

Cieľom je prispieť k sprehľadneniu pôvodu odpadu v rámci preukazovania povinnosti splnenia zberového podielu prostredníctvom dokladov o materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov. Zákon ustanovuje aj záväzný časový rámec pre započítanie vykázaných množstiev zozbieraných odpadov z neobalových výrobkov, pričom rozhodujúci je ten kalendárny rok, v ktorom sa uskutoční ich zhodnotenie alebo recyklácia.

Jednotlivé ustanovenia sú opatrením na zabezpečenie rovnakého prístupu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pri vykazovaní zhodnotenia, resp. recyklácie v zariadení na zhodnocovanie odpadov.

 

[Dňom 1. januára 2023 za § 75 sa vkladá ôsmy oddiel, ktorý vrátane nadpisu znie:

Ôsmy oddiel

Osobitné výrobky z plastu

Komentár k Ôsmemu dielu

!     Upozornenie

Po ostatnej novele zákona č. 430/2021 Z. z. sa do zákona o odpadoch vkladá nový ôsmy oddiel upravujúci osobitné výrobky z plastu.

§ 75a

Základné ustanovenia

(1) Tento oddiel upravuje požiadavky a opatrenia na predchádzanie vplyvu určitých jednorazových plastových výrobkov na životné prostredie, najmä na vodné prostredie, na zdravie ľudí, s cieľom znižovať tento vplyv a podporiť prechod na obehové hospodárstvo s inovačnými a udržateľnými obchodnými modelmi, výrobkami a materiálmi.

(2) Ustanovenia tohto oddielu sa vzťahujú na jednorazové plastové výrobky uvedené v prílohe č. 7a, výrobky z oxo-degradovateľných plastov a rybársky výstroj obsahujúci plasty.

(3) Ak v tomto oddiele nie je ustanovené inak, vzťahujú sa všeobecné ustanovenia tohto zákona na všetky jednorazové plastové výrobky a rybársky výstroj obsahujúci plasty uvedené na trh alebo do distribúcie v Slovenskej republike a na nakladanie s odpadmi z nich.

(4) Na účely tohto oddielu je plast materiál, ktorý sa skladá z polyméru,^72a) do ktorého mohli byť pridané prísady alebo iné látky a ktorý môže fungovať ako hlavná zložka konečných výrobkov, okrem prírodných polymérov, ktoré neboli chemicky modifikované.

(5) Jednorazový plastový výrobok je výrobok, ktorý je vyrobený úplne alebo čiastočne z plastu a ktorý nie je navrhnutý, vyrobený alebo uvedený na trh s tým účelom, aby počas svojej životnosti absolvoval niekoľko cyklov alebo rotácií tým, že sa vráti výrobcovi na opätovné naplnenie alebo aby bol opätovne použitý na ten istý účel, na ktorý bol vyrobený.

(6) Oxo-degradovateľný plast je plastový materiál, ktorý obsahuje prísady spôsobujúce prostredníctvom oxidácie fragmentáciu plastového materiálu na mikrofragmenty alebo jeho chemický rozklad.

(7) Rybársky výstroj je akýkoľvek predmet alebo časť vybavenia, ktoré sa používajú v rybárstve alebo akvakultúre na zasiahnutie, zachytenie alebo chov morských biologických zdrojov alebo ktoré plávajú na hladine mora a rozmiestňujú sa na účely prilákania a zachytenia alebo chovu takýchto morských biologických zdrojov.

(8) Odpadový rybársky výstroj je akýkoľvek rybársky výstroj, ktorý sa stal odpadom vrátane všetkých samostatných dielov, látok alebo materiálov, ktoré boli súčasťou takéhoto rybárskeho výstroja alebo boli k nemu pripevnené v čase, keď bol odhodený, čo zahŕňa aj jeho zanechanie alebo stratu.

(9) Uvedenie na trh je prvé sprístupnenie jednorazového plastového výrobku alebo rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty na trh v Slovenskej republike.

(10) Sprístupnenie na trhu je každá dodávka jednorazového plastového výrobku alebo rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty určeného na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Slovenskej republiky v rámci podnikateľskej činnosti, a to za poplatok alebo bezplatne.

(11) Harmonizovaná norma je európska norma, ktorá bola prijatá na základe požiadavky Komisie na uplatňovanie harmonizovaných právnych predpisov Únie.^96a)

(12) Výrobcom jednorazového plastového výrobku alebo rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty je každá fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá bez ohľadu na používané techniky predaja vrátane zásielkového obchodu a internetového predaja,^96b) okrem osoby vykonávajúcej rybolovné činnosti podľa osobitného predpisu,^96c)

a) má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a vyrába jednorazové plastové výrobky a rybársky výstroj, prípadne si dá jednorazové plastové výrobky a rybársky výstroj vyrobiť, a uvádza ich na trh,

b) má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky predáva jednorazové plastové výrobky a rybársky výstroj,

c) má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a plní jednorazové plastové výrobky, prípadne si dá jednorazové plastové výrobky naplniť, a uvádza ich na trh,

d) má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a uvádza v rámci podnikateľskej činnosti na trh Slovenskej republiky jednorazové plastové výrobky a rybársky výstroj z iného členského štátu alebo z iného ako členského štátu,

e) predáva na území Slovenskej republiky jednorazové plastové výrobky a rybársky výstroj prostriedkami diaľkovej komunikácie priamo domácnostiam alebo iným používateľom ako domácnostiam a má sídlo alebo miesto podnikania v inom členskom štáte alebo v inom ako členskom štáte,

  f) má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a v rámci svojej podnikateľskej činnosti na základe zmluvy uzatváranej na diaľku predáva jednorazové plastové výrobky a rybársky výstroj priamo používateľovi v inom členskom štáte.

(13) Biodegradovateľné plasty sú plasty, ktoré podliehajú takému fyzikálnemu a biologickému rozkladu, že sa v konečnom dôsledku rozložia na oxid uhličitý (CO2), biomasu a vodu, a ktoré v súlade s európskymi normami pre obaly možno zhodnotiť kompostovaním a anaeróbnou digesciou.

(14) Prístavné zberné zariadenia sú prístavné zberné zariadenia podľa osobitného predpisu.^96d)

(15) Tabakové výrobky sú tabakové výrobky podľa osobitného predpisu.^96e)

Komentár k § 75a

Týmto ustanovením sa zabezpečuje transpozícia základných definícií vyplývajúcich zo smernice. Zavedenie základných definícií pre novú oblasť je štandardným postupom pri tvorbe nového právneho predpisu, resp. novelizácii existujúceho predpisu, prostredníctvom ktorého sa transponujú požiadavky európskej legislatívy do právneho systému Slovenskej republiky.

Ide o úpravu požiadaviek a opatrení na predchádzanie vplyvu určitých jednorazových plastových výrobkov na životné prostredie. Pod zložky životného prostredia patrí v súlade s týmto ustanovením vodné prostredie a zdravie ľudí. Cieľom predchádzania predchádzanie vplyvu určitých jednorazových plastových výrobkov je predovšetkým tento vplyv znižovať a následne je cieľom podpora prechodu na obehové hospodárstvo s inovačnými a udržateľnými obchodnými modelmi, výrobkami a materiálmi.

 

Plastové výrobky

Jednorazové plastové výrobky sú uvedené v prílohe č. 7a. K plastovým výrobkom patria aj výrobky z oxo-degradovateľných plastov a rybársky výstroj obsahujúci plasty. Na všetky takéto plastové výrobky, čiže výrobky obsahujúce plasty uvedené na trh alebo do distribúcie v Slovenskej republike a na nakladanie s odpadmi z nich sa vzťahujú sa všeobecné ustanovenia zákona o odpadoch.

Plast

Ide o materiál, ktorý sa skladá z polyméru, v súlade s Čl. 3 piaty bod nariadenia (ES) č. 1907/2006 v platnom znení, do ktorého mohli byť pridané prísady alebo iné látky a ktorý môže fungovať ako hlavná zložka konečných výrobkov, okrem prírodných polymérov, ktoré neboli chemicky modifikované.

 

Jednorazový plastový výrobok

Ide o výrobok, ktorý je vyrobený úplne alebo čiastočne z plastu a ktorý nie je navrhnutý, vyrobený alebo uvedený na trh s tým účelom, aby počas svojej životnosti absolvoval niekoľko cyklov alebo rotácií tým, že sa vráti výrobcovi na opätovné naplnenie alebo aby bol opätovne použitý na ten istý účel, na ktorý bol vyrobený.

 

Oxo-degradovateľný plast

Ide o plastový materiál, ktorý obsahuje prísady spôsobujúce prostredníctvom oxidácie fragmentáciu plastového materiálu na mikrofragmenty alebo jeho chemický rozklad.

 

Rybársky výstroj

Pod týmto pojmom rozumieme akýkoľvek predmet alebo časť vybavenia, ktoré sa používajú v rybárstve alebo akvakultúre na zasiahnutie, zachytenie alebo chov morských biologických zdrojov alebo ktoré plávajú na hladine mora a rozmiestňujú sa na účely prilákania a zachytenia alebo chovu takýchto morských biologických zdrojov.

 

Odpadový rybársky výstroj

Uvedeným pojmom rozumieme je akýkoľvek rybársky výstroj, ktorý sa stal odpadom vrátane všetkých samostatných dielov, látok alebo materiálov, ktoré boli súčasťou takéhoto rybárskeho výstroja alebo boli k nemu pripevnené v čase, keď bol odhodený, čo zahŕňa aj jeho zanechanie alebo stratu.

 

Uvedenie na trh

Ide o prvé sprístupnenie jednorazového plastového výrobku alebo rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty na trh v Slovenskej republike.

 

Sprístupnenie na trhu

Dá sa povedať, že ide o každú dodávku jednorazového plastového výrobku alebo rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty určeného na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Slovenskej republiky v rámci podnikateľskej činnosti, a to za poplatok alebo bezplatne.

Harmonizovaná norma

Hovoríme o európskej norme, ktorá bola prijatá na základe požiadavky Komisie na uplatňovanie harmonizovaných právnych predpisov Únie v súlade s čl. 2 bod 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES v platnom znení.

 

Výrobca jednorazového plastového výrobku alebo rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty

Je ním buď fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, pričom táto osoba bez ohľadu na používané techniky predaja vrátane zásielkového obchodu a internetového predaja, okrem osoby vykonávajúcej rybolovné činnosti podľa osobitného predpisu musí spĺňať určité podmienky uvedené v odseku 11 písmenách a) až f).

 

Biodegradovateľné plasty

Tieto plasty podliehajú takému fyzikálnemu a biologickému rozkladu, že sa v konečnom dôsledku rozložia na oxid uhličitý (CO2), biomasu a vodu. Uvedené plasty je možno zhodnotiť stanovených spôsobom podľa odseku 13.

 

Prístavné zberné zariadenia

Ide o prístavné zberné zariadenia podľa zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.

 

Tabakové výrobky

Ide o výrobky podľa zákona č. 89/2016 Z. z. o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 92/2019 Z. z., ide napríklad o tabak, ktorým sú listy a iné prírodné spracované alebo nespracované časti tabakových rastlín vrátane expandovaného a rekonštituovaného tabaku, fajkový tabak, ktorým je tabak, ktorý sa môže spotrebúvať počas procesu horenia a je určený výhradne na použitie vo fajke, tabak na vlastnoručné zhotovenie cigariet, ktorým je tabak, ktorý môže spotrebiteľ použiť na prípravu cigariet, tabakový výrobok, ktorým je výrobok, ktorý sa môže spotrebúvať a pozostáva aspoň čiastočne z tabaku alebo aj z geneticky modifikovaného tabaku, bezdymový tabakový výrobok, ktorým je tabakový výrobok, ktorý sa nespotrebúva počas procesu horenia, žuvací tabak, ktorým je bezdymový tabakový výrobok určený na žuvanie, šnupavý tabak, ktorým je bezdymový tabakový výrobok, ktorý sa môže spotrebúvať nosom, tabak na orálne použitie, ktorým je tabakový výrobok určený na orálne použitie okrem tabakového výrobku určeného na inhalovanie alebo žuvanie, ktorý je vyrobený úplne alebo čiastočne z tabaku, vo forme prášku alebo častíc alebo v kombinácii týchto foriem, najmä tých, ktoré sa uvádzajú na trh v podobe porcií v nepriepustných vrecúškach alebo v poréznych vrecúškach, tabakový výrobok na fajčenie, ktorým je tabakový výrobok okrem bezdymového tabakového výrobku, cigareta, ktorým je tabakový povrazec určený na fajčenie, cigara, ktorým je tabakový povrazec, ktorý sa môže spotrebúvať počas procesu horenia, cigarka, ktorým je malý typ cigary, tabak do vodnej fajky, ktorým je tabakový výrobok na fajčenie, ktorý sa môže spotrebúvať prostredníctvom vodnej fajky; ak výrobok možno použiť prostredníctvom vodnej fajky a aj ako tabak na vlastnoručné zhotovenie cigariet, považuje sa za tabak na vlastnoručné zhotovenie cigariet, a ďalšie.

§ 75b

Znižovanie spotreby

(1) Výrobca jednorazového plastového výrobku, ktorý poskytuje jednorazové plastové výrobky uvedené v prílohe č. 7a časti A konečnému spotrebiteľovi na konzumáciu potravín a nápojov na inom mieste, ako je miesto predaja, je povinný

a) poskytovať ich za úhradu; o tejto skutočnosti informuje konečného spotrebiteľa,

b) ponúknuť konečnému spotrebiteľovi opakovane použiteľnú alternatívu alebo

c) ponúknuť biologicky rozložiteľnú alternatívu.

(2) Zakazuje sa poskytovať konečnému spotrebiteľovi na konzumáciu potravín a nápojov v mieste predaja

a) jednorazové plastové výrobky v trvalých prevádzkach verejného a rýchleho stravovania,

b) jednorazové plastové riady na verejných podujatiach.

(3) Organizátor verejného podujatia je okrem zákazu podľa odseku 2 písm. b) povinný v prípade poskytovania biologicky rozložiteľných výrobkov zabezpečiť ich následný triedený zber.

(4) Výrobca jednorazového plastového výrobku uvedeného v prílohe č. 7a časti A vedie a uchováva evidenciu o jednotlivých výrobkoch uvedených na trh Slovenskej republiky a ohlasuje ministerstvu údaje z nej v ustanovenom rozsahu a uchováva ohlasované údaje.

(5) Výrobca jednorazového plastového výrobku uvedeného v prílohe č. 7a časti A vypracúva správu o opatreniach prijatých na zníženie spotreby a najneskôr do 30. apríla oznamuje ministerstvu dosiahnutie pokroku v znižovaní spotreby.

Komentár k § 75b

Zavedenie tejto povinnosti, čiže znižovanie spotreby, je v súlade s cieľom smernice jej článkom 4. Ide o výrobky, ktorých spotreba sa má znížiť za použitia hospodárskych nástrojov. Ide o zabezpečenie toho, aby sa plastové výrobky nahradili alternatívami, ktoré sú opätovne použiteľné, ale neobsahujú plasty. V rámci povinností bola zvolená a nastavená kombinácia tak, aby bola zabezpečená dostatočná flexibilita pre výrobcov, ale súčasne aby tieto nástroje boli motivačné a viedli k znižovaniu spotreby. Súčasne vychádzajú tieto opatrenia aj z platného a záväzného strategického dokumentu Program predchádzania vzniku odpadov SR na roky 2019 – 2025.

Povinnosť v písm. a) vyjadrená finančne, bude pôsobiť edukačne na konečného spotrebiteľa, aby si uvedomil, že takýto výrobok musí byť dodatočne finančne zaťažený pre jeho nepriaznivé vplyvy na životné prostredie. Konečný spotrebiteľ si bude môcť voliť alternatívu, ktorú mu bude musieť výrobca poskytnúť, a to opakovane použiteľnú alternatívu, tak aby bol podporený princíp obehového hospodárstva a predchádzania vzniku odpadov. Alternatívne biologicky rozložiteľnú alternatívu.

Doteraz nebolo možné predikovať prípadné zmeny v behaviroálnych oblastiach, ktoré by mohli viesť napr. k zníženiu návštevnosti prevádzok, ktoré budú poskytovať jednorazový plastový výrobok, a to aj napriek tomu, že budú poskytované alternatívy. Samotný výrobca v tomto bode v ponímaní stravovacej prevádzky, bude musieť zabezpečiť v rámci svojej logistiky a následného skladovania viacero druhov výrobkov. Tento tlak následne môže vyvolať zmenu správania takýchto prevádzok z dôvodu zložitejšieho systému a postupnom odklone od jednorazových plastových výrobkov uvedených v prílohe 7a. ČASŤ A.

V ustanovení odseku 2 sa pristúpilo priamo k zákazu, a to v presne vymedzených prípadoch. Prípady uvedené v písm. a) sú jednoznačne vymedzené a týkajú sa trvalých prevádzok. V takýchto prípadoch nie je dôvodné používať jednorazové plastové výrobky v žiadnom prípade. V prípade písm. b) sa odstráni problematické nakladanie s odpadom vzniknutým z jednorazových plastových výrobkov. Doteraz neprichádzalo v 90 % verejných podujatí k správnemu triedeniu, čo má za následok nedodržiavanie základných ustanovení zákona o odpadoch. Takýmto zákazom bude splnená aj ďalšia povinnosť, a to informovanosť verejnosti. Konečný spotrebiteľ bude edukovaný, že k jednorazovým plastovým výrobkom existujú alternatívy a túto skúsenosť bude prenášať aj do bežného života. Na verejných podujatiach bude dopad výrazný, a to z dôvodu veľkého počtu účastníkov. V neposlednom rade už v súčasnosti existujú systémy opakovateľne použiteľných riadov, ktoré sú špeciálne vyvinuté a dizajnované práve pre verejné podujatia.

Zavedením povinnosti podľa odseku 3 príde k vytvoreniu podmienok pre „uzavretý cyklus“. Prakticky sa odpad z biologicky rozložiteľných výrobkov následné zhodnotí v bioplynovej stanici alebo v kompostárni. V prípade nezavedenia takejto povinnosti dochádza na verejných podujatiach vo väčšie prípadov, kde sa poskytuje biologicky rozložiteľný odpad k tomu, že tento odpad neprechádza triedením, ale je spotrebiteľom vhadzovaný do zmesového odpadu a následne odvážaný na skládku odpadov. Takýto prístup je v konečnom dôsledku environmentálne nepriaznivejší ako keby boli použité jednorazové plastové výrobky. Biologicky rozložiteľný materiál už zo svojho názvu indikuje, že prichádza k jeho rozloženiu/deštrukcii a pri skládkovaní teda dochádza k uvoľňovaniu znečisťujúcich látok do ovzdušia. Jednorazové plastové výrobky sú na skládke stabilné, a teda neprichádza k emitovaniu znečisťujúcich látok.

Odsekmi 4 a 5 sa zavádza evidenčná povinnosť, ktorá vychádza zo smernice a má zabezpečiť zber údajov v jednotlivých členských štátoch, ktoré budú následne vyhodnocované. Tieto vyhodnotenia poskytnú jednotlivým členským štátom, informácie o stave/počte takýchto výrobkov a následne špecifickejšie nastavenie systémov. Na úrovni EÚ budú tieto údaje následne použité v budúcnosti pre potreby prípadnej aktualizácie tejto smernice.

§ 75c

Zakazuje sa uvádzať jednorazové plastové výrobky uvedené v prílohe č. 7a časti B a výrobky z oxo-degradovateľných plastov na trh Slovenskej republiky.

Komentár k § 75c

Jedná sa o už jestvujúce ustanovenie s účinnosťou od 3. júla 2021, ide len o presun v rámci predpisu do nového oddielu tak, aby transpozícia smernice bola čo najprehľadnejšia.

§ 75d

Požiadavky na jednorazový
plastový výrobok

[Dňom 3. júla 2024 za § 75d ods. 1 znie:

(1) Výrobca jednorazového plastového výrobku je povinný uvádzať na trh Slovenskej republiky nápojové obaly uvedené v prílohe č. 7a časti C za predpokladu, že uzávery alebo viečka vyrobené z plastu ostanú počas zamýšľaného používania výrobku pripevnené k nápojovým obalom.]

(2) Nápojové obaly uvedené v prílohe č. 7a časti C vyrobené v súlade s harmonizovanými normami, na ktoré bol uverejnený odkaz v Úradnom vestníku Európskej únie, sa považujú za nápojové obaly v súlade s požiadavkou podľa odseku 1.

(3) Kovové uzávery alebo viečka s plastovým tesnením sa nepovažujú za výrobky vyrobené z plastu.

(4) Výrobca jednorazového plastového výrobku uvedeného v prílohe č. 7a časti F je povinný uvádzať na trh Slovenskej republiky nápojové fľaše

[Dňom 1. januára 2025 za § 75d ods. 4 písm. a) znie:

a) vyrobené z polyetyléntereftalátu (ďalej len „PET nápojové fľaše“) s obsahom minimálne 25 % recyklovaných plastov z celkového množstva ním uvedených PET nápojových fliaš na území Slovenskej republiky,]

[Dňom 1. januára 2030 za § 75d ods. 4 písm. b) znie:

b) s obsahom minimálne 30 % recyklovaných plastov z celkového množstva ním uvedených plastových nápojových fliaš na území Slovenskej republiky.]

(5) Výrobca jednorazového plastového výrobku podáva správu o obsahu recyklovaných plastov podľa odseku 4 ministerstvu najneskôr do 30. apríla za predchádzajúci kalendárny rok. Túto povinnosť, ak ide o výrobcu obalov, ktorý uvádza na trh nápoje v zálohovaných jednorazových obaloch, plní osoba podľa osobitného predpisu.^96f)

Komentár k § 75d

Ustanovenie upravujúce požiadavky na jednorazový plastový výrobok nadobúda účinnosť vo viacerých termínoch, a to § 75d ods. 1 nadobúda účinnosť 3. júla 2024, § 75d ods. 4 písm. a) nadobúda účinnosť 1. januára 2025, § 75d ods. 4 písm. b) nadobúda účinnosť 1. januára 2030.

Tieto požiadavky sú v súlade s cieľmi smernice a jej článkom 6. Aktuálne nie sú k dispozícii harmonizované normy, ktoré predpokladá článok 6, a preto nie je možné ani špecifikovať okruh dotknutých subjektov.

Ide o transpozíciu v plnom znení z dôvodu, že nie je pre tento prípad daná členským štátom žiadna vôľa, resp. možnosť na dosiahnutie tohto cieľa iným spôsobom. Týmto opatrením sa má zabezpečiť, aby uzávery a viečka boli súčasťou triedeného zberu a nekončili na verejných priestranstvách alebo v prírode. Technické podmienky budú presne špecifikované v harmonizovanej norme, ktorá aktuálne nie je k dispozícii.

Povinnosti podľa odseku 4 a 5 priamo smerujú k podpore obehového hospodárstva. Ide o nápojové fľaše s kapacitou najviac tri litre vrátane ich uzáverov. V prílohe č. 7a Časť F je ďalej špecifikovaný okruh nápojových fliaš, na ktoré sa tieto požiadavky nevzťahujú. Povinnosťou pridávať recyklované plasty do nápojových fliaš bude nepriamo vytváraný tlak na čistotu materiálu, a teda aj na samotný zber odpadu. Na dosiahnutie takejto kvality sa ako najlepší prístup javí zálohovanie obalov na nápoje, ktorý má Slovenská republika zavedený zákonom č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne v tomto prípade sú dodržané aj najprísnejšie požiadavky v oblasti potravinovej bezpečnosti – k tejto skutočnosti je konštatovanie uvedené vyššie (kvalitná/čistá vstupná surovina). Je potrebné uviesť, že povinnosti v písm. a) a písm. b) sa nelíšia len v percentuálnom zastúpení recyklovaných plastov z celkového množstva a v roku začiatku plnenia povinnosti, ale hlavne v type materiálu, na ktorý sa vzťahujú. Prvá povinnosť účinná od roku 2025 vo výške 25 % sa vzťahuje len na PET nápojové obaly. Takéto materiálové obmedzenie je z dôvodu už v súčasnosti funkčných a známych technológií pre primiešavanie recyklovaného materiálu do čistého materiálu. Druhá povinnosť účinná od roku 2030 je navýšená o 5 % oproti roku 2025 na 30 %, čo by mohlo evokovať, že päťročné obdobie od roku 2025 do 2030 je dostatočné dlhé a v kontexte navýšenie málo ambiciózne. V tomto prípade však vstupuje premenná, ktorou je nerozlišovanie nápojových obalov len na PET, ale na všetky nápojové obaly mimo obalov uvedených v prílohe č. 7a Časť F. Na zavedenie tohto opatrenia je stanovené dostatočne dlhé časové obdobie desiatich rokov.

Aktuálne nie je vydaný vykonávací akt Komisie, ktorý stanoví pravidlá výpočtu a overovania cieľov. Komisia takéto akty príjme do 1. januára 2022.

§ 75e

Požiadavky na označovanie výrobku

(1) Výrobca jednorazového plastového výrobku uvedeného v prílohe č. 7a časti D pred uvedením daného výrobku na trh Slovenskej republiky je povinný tento výrobok označiť informáciou pre spotrebiteľov o

a) najvhodnejších spôsoboch nakladania s výrobkom alebo spôsoboch zneškodnenia odpadu, ktorým je potrebné sa v prípade daného výrobku vyhnúť, keď sa stane odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva,

b) prítomnosti plastov vo výrobku a jeho negatívnych vplyvoch na životné prostredie, keď sa daný výrobok stane odpadom.

(2) Označovanie podľa odseku 1 sa umiestňuje na obal výrobku, na jednotkové balenie výrobku alebo samotný výrobok tak, aby bolo výrazné, čitateľné a nezmazateľné.

(3) Výrobca jednorazového plastového výrobku uvedeného v prílohe č. 7a časti D je povinný zabezpečiť označenie obalu podľa odseku 1 v súlade so špecifikáciami podľa osobitného predpisu.^96g)

(4) Označovanie tabakových výrobkov podľa odseku 1 je doplnkovým označením k označeniu podľa osobitného predpisu.^96h)

Komentár k § 75e

Ustanovenie upravuje požiadavky na označovanie výrobku. Uvedené požiadavky sú v súlade s cieľmi smernice a jej článkom 7. Aktuálne nie je vydaný vykonávací akt Komisie, ktorý stanoví harmonizované špecifikácie označení.

Ide o transpozíciu v plnom znení z dôvodu, že nie je pre tento prípad daná členským štátom žiadna vôľa, resp. možnosť na dosiahnutie tohto cieľa iným spôsobom. Ide o označovanie výrobkov uvedených v prílohe č. 7a časti D ako sú hygienické potreby, vlhčené utierky, tabakové výrobky s filtrami a poháre na nápoje. Takéto označovanie má informovať konečného spotrebiteľa ako nakladať s výrobkom, keď sa stane odpadom, ďalej špecificky pre tieto výrobky nie je konečnému spotrebiteľovi z povahy výrobku jasné, že takýto výrobok obsahuje plasty. Prihliadnuc k tejto nedostatočnej informovanosti, musí výrobca jednorazového plastového výrobku informovať konečného spotrebiteľa o prítomnosti plastov vo výrobku a jeho negatívnych vplyvov na životné prostredie, keď sa daný výrobok stane odpadom.

Samotná špecifikácia označovania je predmetom úpravy vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/2151 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovujú pravidlá harmonizovaných špecifikácií označenia jednorazových plastových výrobkov uvedených v časti D prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie, ktoré je účinné od 3. júla 2021 a uplatňuje sa priamo.

Právny text sa zosúladil s prílohou č. III (1.bod) vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/2151 v spojitosti s bodom 30 čl. 20 smernice 2014/40/ES, podľa ktorého musí byť vytlačené označenie nielen na vonkajšom obale, ale aj na jednotkovom balení tabakových výrobkov s filtrami s povrchovou plochou 10 cm² a viac.

§ 75f

Rozšírená zodpovednosť výrobcu
osobitného výrobku z plastu

[Dňom 1. januára 2023 § 75f ods. 1 znie:

(1) Výrobca jednorazového plastového výrobku uvedeného v prílohe č. 7a časti E oddiele I je okrem povinností podľa § 27 a 52 povinný znášať náklady

a) na opatrenia na zvyšovanie informovanosti o svojich výrobkoch uvádzaných na trh Slovenskej republiky,

b) spojené so zberom, prepravou, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením odpadu z výrobkov,

c) spojené s vyčistením prostredia znečisteného odpadom z týchto výrobkov, ktoré neboli vhodené do miestnych systémov zberu odpadu.]

(2) Výrobca tabakových výrobkov na účely povinnosti podľa odseku 1 písm. b) môže zriadiť špecifickú infraštruktúru zberu odpadu z týchto výrobkov.

[Dňom 1. decembra 2024 za § 75f ods. 3 znie:

(3) Výrobca jednorazového plastového výrobku uvedeného v prílohe č. 7a časti E oddieloch II a III je povinný

a) znášať náklady na opatrenia na zvyšovanie informovanosti o svojich výrobkoch uvádzaných na trh Slovenskej republiky,

b) znášať náklady spojené s vyčistením prostredia znečisteného odpadom z týchto výrobkov, ktoré neboli vhodené do miestnych systémov zberu odpadu,

c) viesť a uchovávať evidenciu o výrobkoch uvedených na trh Slovenskej republiky a ohlasovať ministerstvu údaje z nej v ustanovenom rozsahu a uchovávať ohlasované údaje.]

(4) Výrobca jednorazového plastového výrobku uvedeného v prílohe č. 7a časti E a rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a predáva tieto výrobky v inom členskom štáte, ustanoví na plnenie povinností vo vzťahu k týmto výrobkom splnomocneného zástupcu v danom členskom štáte.

(5) Výrobca rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty vedie a uchováva evidenciu o rybárskom výstroji, ktorý je uvedený na trh Slovenskej republiky a ohlasuje ministerstvu údaje z nej a uchováva ohlasované údaje.

[Dňom 1. decembra 2024 za § 75f ods. 6 znie:

(6) Výrobca rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty je povinný pokryť náklady spojené s triedeným zberom, prepravou, recykláciou, zhodnotením alebo zneškodnením odpadového rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty, ktorý bol vyložený v príslušných prístavných zberných zariadeniach alebo v iných rovnocenných zberných systémoch.]

Komentár k § 75f

Tieto požiadavky sú v súlade s cieľmi smernice a jej článkom 8.

V ustanovení odseku 1 ide o rozšírenie výpočtu povinností vzťahujúcich sa na rozšírenú zodpovednosť výrobcu. Ide o výrobcu jednorazového plastového výrobku uvedených v prílohe č. 7a časti E I oddiele, ako sú napríklad ľahké plastové tašky, nápojové obaly, nádoby na potraviny. Novou povinnosťou je znášanie nákladov na opatrenia na zvyšovanie informovanosti, nákladov spojených s komplexným nakladaním s odpadom z výrobku a nákladov spojených s čistením prostredia znečisteného odpadom z týchto výrobkov, ktoré neboli vhodené do miestnych systémov zberu odpadu.

–   Znenie odseku 1 nadobúda účinnosť 1. 1. 2023

V ustanovení odseku 2 je daná možnosť zriadenia špecifickej infraštruktúry zberu odpadov. Samotná voľba je na výrobcoch, či budú využívať existujúce systémy alebo po vykonaní vlastných analýz si zvolia zriadenie špecifickej infraštruktúry. Primárne je nutné splniť si základnú povinnosť a samotné riešenie je variabilné pre špecifiká daného výrobku, ktorého nakladanie, keď sa stane odpadom, je do hlavnej miery ovplyvnené správaním konečného spotrebiteľa. Napríklad môže ísť o osadenie vhodných nádob na odpad v miestach, kde často dochádza k znečisťovaniu takýmto odpadom.

Odsekom 3 sa zavádzajú povinnosti vzťahujúce sa na rozšírenú zodpovednosť výrobcu uvedeného v prílohe č. 7a časti E II a III oddiele sa zavádza sa aj evidenčná povinnosť, ktorá vychádza zo smernice a má zabezpečiť zber údajov v jednotlivých členských štátoch, ktoré budú následne vyhodnocované. Tieto vyhodnotenia poskytnú jednotlivým členským štátom, informácie o stave/počte takýchto výrobkov a následne špecifickejšie nastavenie systémov. Na úrovni EÚ budú tieto údaje následne použité v budúcnosti pre potreby prípadnej aktualizácie tejto smernice.

–   § 75f ods. 3 a 6 nadobúdajú účinnosť 1. decembra 2024

Odsekom 4 sa stanovuje povinnosť mať zabezpečeného splnomocneného zástupcu v prípade predaja výrobkov uvedených v prílohe č. 7a časti E v inom členskom štáte. Splnomocnený zástupca je osoba zodpovedná za plnenie povinností uvedeného výrobcu vyplývajúcich z tejto smernice na území daného členského štátu. Touto povinnosťou sa má obmedziť a znížiť problém takzvaných „free ride“, kde takýto výrobcovia obchádzajú systém a neprispievajú do neho v súlade s premisou „znečisťovateľ platí“. V konečnom dôsledku doplácajú výrobcovia postupujúci v zmysle zákona.

Odsekom 5 sa zavádza evidenčná povinnosť, ktorá vychádza zo smernice a má zabezpečiť zber údajov v jednotlivých členských štátoch, ktoré budú následne vyhodnocované. Tieto vyhodnotenia poskytnú jednotlivým členským štátom, informácie o stave/počte takýchto výrobkov a následne špecifickejšie nastavenie systémov. Na úrovni EÚ budú tieto údaje následne použité v budúcnosti pre potreby prípadnej aktualizácie tejto smernice.

Odsekom 6 sa transponuje čl. 8 ods. 8 a 9 smernice vo vzťahu k rozšírenej zodpovednosti výrobcu rybárskeho výstroja.

§ 75g

Zvyšovanie informovanosti

Výrobca jednorazového plastového výrobku uvedeného v prílohe č. 7a časti G a rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty informuje a motivuje konečných používateľov jednorazového plastového výrobku k zodpovednému spotrebiteľskému správaniu tak, aby dochádzalo k zníženiu znečisťovania životného prostredia odpadom z týchto výrobkov,

a) k používaniu dostupných opätovne použiteľných alternatív,

b) k správnemu spôsobu nakladania s výrobkami, keď sa stanú odpadom,

c) o vplyve nevhodného spôsobu zneškodňovania odpadu z jednorazových plastových výrobkov a rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty na životné prostredie,

d) o vplyve nevhodného spôsobu zneškodňovania týchto výrobkov, keď sa stanú odpadom, na kanalizáciu.

Komentár k § 75g

Uvedené ustanovenie a vymedzené požiadavky sú v súlade s cieľmi smernice a jej článkom 10.

Na základe praktických skúsenosti je kladený veľký dôraz na informovanie konečného spotrebiteľa. Aktuálne v Slovenskej republike, ale aj v ďalších členských štátoch si nie je konečný spotrebiteľ plne vedomý svojho nevhodného správania a jeho následných negatívnych následkov na životné prostredie. Hlavným cieľom je primárne poukázať na samotné správanie konečného spotrebiteľa a zvýšiť informovanie vedúce k zodpovednému správaniu, aby dochádzalo k znižovaniu znečisťovania, ďalej k používaniu dostupných opätovne použiteľných alternatív a v neposlednom rade k správnemu spôsobu nakladania s výrobkami, keď sa stanú odpadom. Takáto informovanosť by mala postupne vyvolať zmeny v správaní konečného spotrebiteľa, a to až do takej miery, že bude cielene vyhľadávať alternatívy k jednorazovým plastovým výrobkom, teda opätovne použiteľné výrobky ako aj zmení svoje správanie v kontexte nakladania s odpadom a bude umiestňovať odpad do určených nádob.

Dôležitou časťou je aj informovanie konečného používateľa rybárskeho výstroja o jeho negatívnom vplyve, keď sa stane odpadom a zostane v moriach a oceánoch, a teda nenakladá sa s ním vhodne. Takýto prístup znamená výrazné ovplyvňovanie morskej fauny a flóry, a to len v negatívnom smere. Táto problematika sa prakticky týka len prímorských krajín, ale v prípade, že výrobca takéhoto výrobku bude tieto vyrábať na území Slovenskej republiky, musí prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu takúto informáciu poskytovať v mieste predaja.

Súčasne výrobky uvedené v ods. 1 majú výrazne negatívny dopad na verejnú kanalizáciu, a to vo všetkých členských štátoch. Primárne ide o hygienické potreby ako sú hygienické vložky, tampóny a tampónové aplikátory a vlhčené utierky. Tento problém sa týka aj Slovenskej republiky a toto správanie v celkovom vyčíslení opráv verejnej kanalizácie v rámci Európskej únie ako celku je v rádoch desiatok miliónov eur. Takáto informovanosť by mala postupne vyvolať zmeny v správaní konečného spotrebiteľa, a to až do takej miery, že odpad bude umiestňovať do určených nádob a nebude zneškodňovanie realizovať prostredníctvom verejnej kanalizácie, ktorej účelom je odvádzanie odpadových vôd a ich následne čistenie na čistiarni odpadových vôd a nie zneškodňovanie pevného odpadu.

PIATA ČASŤ

OSOBITNÉ PRÚDY ODPADOV

Komentár k piatej časti

V predchádzajúcom znení zákona bola v § 42 čiastočne prevzatá smernica Rady 75/439/EHS o zneškodňovaní odpadových olejov v znení neskorších predpisov, ktorá bola zrušená rámcovou smernicou. Základný rámec nakladania s odpadovými olejmi teda v súčasnosti vyplýva z článku 21 rámcovej smernice.

§ 76

Nakladanie s odpadovými olejmi

(1) Odpadové oleje na účely tohto zákona sú všetky minerálne mazacie oleje, syntetické mazacie oleje alebo priemyselné oleje, ktoré už nie sú vhodné na použitie, na ktoré boli pôvodne určené, a to najmä použité mazacie oleje zo spaľovacích motorov, prevodové oleje, mazacie oleje, oleje pre turbíny a hydraulické oleje.

(2) Regenerácia odpadových olejov je každá činnosť recyklácie, pri ktorej možno rafináciou odpadových olejov vyrobiť základné oleje, najmä odstránením kontaminantov, produktov oxidácie a prísad, ktoré také oleje obsahujú.

(3) Spracovateľ odpadových olejov je podnikateľ, ktorému bola udelená autorizácia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov.

(4) Zakazuje sa

a) zmiešavanie

    1. odpadových olejov s inými druhmi odpadov, ak zmiešavanie bráni ich regenerácii alebo inej recyklačnej činnosti, ktorou sa dosahuje rovnocenný alebo lepší celkový environmentálny výsledok než regeneráciou,

    2. jednotlivých druhov odpadových olejov navzájom, ak zmiešavanie bráni ich regenerácii alebo inej recyklačnej činnosti, ktorou sa dosahuje rovnocenný alebo lepší celkový environmentálny výsledok než regeneráciou,

    3. odpadových olejov s inými látkami,

b) vypúšťanie odpadových olejov a zostatkov po ich spracovaní do povrchových vôd, podzemných vôd a do kanalizácie,

c) uloženie alebo vypúšťanie odpadových olejov a zostatkov po ich spracovaní do pôdy,

d) spaľovanie odpadových olejov v iných zariadeniach, ako je spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov.⁹⁷⁾

(5) Zákaz zmiešavania podľa odseku 4 písm. a) druhý bod sa neuplatní, ak zmiešavanie nebráni ďalšiemu spracovaniu odpadových olejov.

(6) Odpadové oleje možno zbierať, prepravovať, zhodnocovať a zneškodňovať len oddelene od ostatných druhov odpadov okrem toho, ak oddelený zber nie je vzhľadom na najlepšie postupy technicky uskutočniteľný.

(7) Držiteľ odpadových olejov je povinný prednostne zabezpečiť ich zhodnotenie regeneráciou alebo inými recyklačnými činnosťami, ktorými dosiahne rovnocenný alebo lepší celkový environmentálny výsledok než regeneráciou, ak to technické, ekonomické a organizačné podmienky dovoľujú. Ak nie je možná ich regenerácia alebo iný spôsob recyklácie, držiteľ odpadových olejov je povinný zabezpečiť ich energetické zhodnotenie. Ak nie je možné ich zhodnotenie, držiteľ odpadových olejov je povinný zabezpečiť ich zneškodnenie.

(8) Držiteľ odpadových olejov je povinný zabezpečiť nakladanie s nimi podľa odseku 7 spracovateľom odpadových olejov.

(9) Pôvodca odpadových olejov je povinný odpadové oleje odovzdať

a) na zberný dvor alebo miesto určené obcou, ak ide o komunálny odpad,

b) osobe oprávnenej na zber odpadových olejov alebo

c) spracovateľovi odpadových olejov.

(10) Odovzdať odpadové oleje za účelom ich zhodnotenia do iného členského štátu alebo do iného ako členského štátu je možné, iba ak ten, kto zabezpečuje ­cezhraničnú prepravu alebo vývoz⁵⁷⁾ preukáže, že preprava alebo vývoz odpadov je v súlade s osobitným predpisom⁵⁸⁾ a existuje písomný doklad o tom, že ich zhodnotenie a recyklácia sa uskutoční za podmienok rovnocenných s podmienkami tohto zákona. Také odovzdanie sa považuje za zhodnotenie a recykláciu podľa tohto zákona.

Komentár k § 76

Základný rámec nakladania s odpadovými olejmi teda v súčasnosti vyplýva z článku 21 rámcovej smernice.

•    K odseku 1

Ustanovenie obsahuje definíciu odpadových olejov, ktorá bola prebratá z článku 3 bod 3 rámcovej smernice. Pripomienka k zákonu mala rešpektovať v zákone zavedenú legislatívnu skratku a súčasne ju umiestniť na tom mieste návrhu zákona, kde sa pojem vyskytuje po prvýkrát. Odpadové oleje na účely tohto zákona sú všetky minerálne mazacie oleje, syntetické mazacie oleje alebo priemyselné oleje, ktoré už nie sú vhodné na použitie, na ktoré boli pôvodne určené, a to najmä použité mazacie oleje zo spaľovacích motorov, prevodové oleje, mazacie oleje, oleje pre turbíny a hydraulické oleje.

•    K odseku 2

Pojem regenerácia odpadových olejov sa preberá z článku 3 bod 18 rámcovej smernice. Regenerácia odpadových olejov je každá činnosť recyklácie, pri ktorej možno rafináciou odpadových olejov vyrobiť základné oleje, najmä odstránením kontaminantov, produktov oxidácie a prísad, ktoré takéto oleje obsahujú.

•    K odseku 3

V znení sa nachádza definícia spracovateľa odpadových olejov. Zhodnocovať alebo zneškodňovať odpadové oleje môže len podnikateľ, ktorému bola udelená autorizácia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov.

•    K odsekom 4 a 5

Týmto znením bol prebratý článok 21 rámcovej smernice. Cieľom tohto ustanovenia je zamedziť zmiešavaniu odpadových olejov, ktoré by mohlo negatívne ovplyvniť možnosti ich zhodnotenia, spaľovaniu odpadových olejov v zariadeniach, ktoré na to nie sú určené a súčasne sa sleduje ochrana životného prostredia pri manipulácii s odpadovými olejmi.

Zakazuje sa zmiešavanie odpadových olejov s inými druhmi odpadov, ak zmiešavanie bráni ich regenerácii alebo inej recyklačnej činnosti, ktorou sa dosahuje rovnocenný alebo lepší celkový environmentálny výsledok než regeneráciou a tiež zmiešavanie jednotlivých druhov odpadových olejov navzájom, ak zmiešavanie bráni ich regenerácii alebo inej recyklačnej činnosti, ktorou sa dosahuje rovnocenný alebo lepší celkový environmentálny výsledok než regeneráciou.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 zmenilo znenie odseku 4. Úprava predmetného ustanovenia súvisela so zabezpečením úplnej transpozície čl. 21 rámcovej smernice. Cieľom predmetného ustanovenia bolo predovšetkým zabezpečiť, aby sa odpadové oleje nezmiešavali, bližšie sa špecifikujú podmienky zákazu, pričom sa kladie dôraz na regeneráciu odpadových olejov.

V zákone sú aj iné zákazy, a to vypúšťanie odpadových olejov a zostatkov po ich spracovaní do povrchových vôd, podzemných vôd a do kanalizácie a uloženie alebo vypúšťanie odpadových olejov a zostatkov po ich spracovaní do pôdy, spaľovanie odpadových olejov v iných zariadeniach ako je spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov.

•    K odsekom 6 až 9

Ďalšími ustanoveniami bol preberatý článok 21 odsek 3 rámcovej smernice. Cieľom tohto ustanovenia bolo ustanoviť držiteľovi odpadových olejov povinnosť prednostne zabezpečiť ich zhodnotenie regeneráciou, ak to technické, ekonomické a organizačné podmienky dovoľujú. Ak nie je možná ich regenerácia, držiteľ odpadových olejov je povinný zabezpečiť ich energetické zhodnotenie.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa v tomto ustanovení tiež od 1. júla 2020 doplnilo znenie odseku 6, pričom tiež išlo o zosúladenie s čl. 21 ods. 1 písm. a) rámcovej smernice. Oddelený zber odpadových olejov sa neuplatní, ak oddelený zber s ohľadom na najlepšie postupy nie je technicky uskutočniteľný. Jedná sa o situácie, keď pôvodca odpadových olejov nie je schopný pri ich odoberaní zabezpečiť ich separátny odber, napr. zo špecializovaných zariadení, ktoré po technickej stránke neumožňujú separátne odobranie odpadových olejov.

Ak nie je možné ich zhodnotenie, držiteľ odpadových olejov je povinný zabezpečiť ich zneškodnenie, a to prostredníctvom spracovateľa odpadových olejov.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 1. júla 2020 zmenilo znenie odseku 7, pričom aj uvedená právna úprava predmetného ustanovenia súvisela so zabezpečením úplnej transpozície čl. 21 rámcovej smernice. Oproti predchádzajúcemu zneniu sa povinnosť držiteľa odpadových olejov doplnila o rozšírenie zabezpečenia nakladania s odpadovými olejmi, a to konkrétne o „iné recyklačné činnosti, ktorými dosiahne rovnocenný alebo lepší celkový environmentálny výsledok než regeneráciou“.

Prednostnou povinnosťou držiteľa odpadových olejov je zabezpečiť ich zhodnotenie regeneráciou alebo inými recyklačnými činnosťami. Uvedenými činnosťami dosiahne rovnocenný alebo lepší celkový environmentálny výsledok ako keby použil regeneráciu. Uvedené je však možné len v prípade, ak to technické, ekonomické a organizačné podmienky dovoľujú. V prípade, že regenerácia alebo iný spôsob recyklácie nie je možný, držiteľ odpadových olejov má zákonnú povinnosť zabezpečiť energetické zhodnotenie týchto odpadov. V ostatných prípadoch, kedy nie je možné ich zhodnotenie, musia byť odpady zneškodnené, pričom povinnosťou držiteľ odpadových olejov je toto zneškodnenie zabezpečiť.

Pôvodca odpadových olejov je povinný odpadové oleje odovzdať na zberný dvor alebo miesto určené obcou, ak ide o komunálny odpad, osobe oprávnenej na zber odpadových olejov alebo spracovateľovi odpadových olejov.

Ustanovenie definuje povinnosti pôvodcu odpadových olejov pri nakladaní s odpadovým olejom. Definuje miesto odovzdania odpadového oleja a oprávnenú osobu, ktorej ma pôvodca povinnosť odpadový olej odovzdať.

•    K odseku 10

Ustanovenie definuje podmienky odovzdania odpadového oleja za účelom zhodnotenia do iného členského štátu Európskej únie alebo z iného ako členského štátu Európskej únie. Odovzdať odpadové oleje za účelom ich zhodnotenia do iného členského štátu alebo do iného ako členského štátu je možné, iba ak ten, kto zabezpečuje cezhraničnú prepravu alebo vývoz preukáže, že preprava alebo vývoz odpadov je v súlade s osobitným predpisom a existuje písomný doklad o tom, že ich zhodnotenie a recyklácia sa uskutoční za podmienok rovnocenných s podmienkami tohto zákona. Takéto odovzdanie sa považuje za zhodnotenie a recykláciu podľa tohto zákona. Ide o Nariadenie (ES) č. 1013/2006 v platnom znení, Nariadenie (ES) č. 1418/2007 v platnom znení.

§ 77

Nakladanie so stavebnými odpadmi
a odpadmi z demolácií

(1) Stavebné odpady a odpady z demolácií sú odpady, ktoré vznikajú v dôsledku uskutočňovania stavebných prác,⁹⁸⁾ zabezpečovacích prác,⁹⁹⁾ ako aj prác vykonávaných pri údržbe stavieb,¹⁰⁰⁾ pri úprave stavieb¹⁰¹⁾ alebo odstraňovaní stavieb¹⁰²⁾ (ďalej len „stavebné a demolačné práce“).

(2) Pôvodcom odpadu, ak ide o odpady vznikajúce pri stavebných prácach a demolačných prácach, vykonávaných v sídle alebo mieste podnikania, organizačnej zložke alebo v inom mieste pôsobenia právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, pre ktorú sa tieto práce v konečnom štádiu vykonávajú; pri vykonávaní obdobných prác pre fyzické osoby je pôvodcom odpadov ten, kto uvedené práce vykonáva. Pôvodca odpadu zodpovedá za nakladanie s odpadmi podľa tohto zákona a plní povinnosti podľa § 14.

(3) Za nakladanie s odpadmi podľa tohto zákona, ktoré vznikli pri výstavbe, údržbe, rekonštrukcii alebo demolácii komunikácií je zodpovedná osoba, ktorej bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo demoláciu komunikácií a plní povinnosti podľa § 14; ustanovenie odseku 2 sa neuplatní.

(4) Osoba uvedená v odseku 3 je povinná stavebné odpady vznikajúce pri tejto činnosti a odpady z demolácií materiálovo zhodnotiť pri výstavbe, rekonštrukcii alebo údržbe komunikácií.

Komentár k § 77

Ponechala sa právna úprava vo vzťahu k definícii stavebných odpadov a odpadov z demolácií. Stavebnými odpadmi sú v zmysle tohto ustanovenia stavebné odpady a odpady z demolácií, ktoré vznikajú v dôsledku uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích prác, ako aj prác vykonávaných pri údržbe stavieb, pri úprave stavieb alebo odstraňovaní stavieb.

V ďalších odsekoch zákona je definícia pojmu pôvodca odpadu a definícia nakladania s odpadom, ktorý vznikol pri výstavbe alebo demolácií komunikácií.

•    K odseku 2

Znenie ustanovuje, ktorá osoba sa považuje za pôvodcu odpadu pri servisných, čistiacich alebo udržiavacích prácach, stavebných prácach a demolačných prácach, pričom sa rozlišuje, či výkon práce sa vykonáva pre fyzickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa, resp. právnickú osobu. Súčasná právna úprava jednoznačne upravovala pôvodcu odpadov len pre stavebné odpady z výstavby, údržby, rekonštrukcie a demolácie komunikácií.

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. priniesla od 1. 1. 2018 zmenu v odseku 2, nakoľko uvedené ustanovenie bolo potrebné rozčleniť, pretože v praxi spôsobovalo problémy. Nakladanie s odpadom vzniknutým pri servisných, čistiacich a udržiavacích prácach, je upravené v § 14 ods. 9 tohto zákona.

Na základe požiadaviek z praxe vznikla potreba určiť jednoznačne pôvodcu odpadov za celú oblasť stavebných a demolačných odpadov, pričom pôvodcom odpadov bude ten, pre koho sa tieto práce v konečnom štádiu vykonávajú. Pôvodcom odpadu, ak ide o odpady vznikajúce pri, stavebných prácach a demolačných prácach, vykonávaných v sídle alebo mieste podnikania, organizačnej zložke alebo v inom mieste pôsobenia právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, pre ktorú sa tieto práce v konečnom štádiu vykonávajú; pri vykonávaní obdobných prác pre fyzické osoby je pôvodcom odpadov ten, kto uvedené práce vykonáva. Pôvodca odpadu zodpovedá za nakladanie s odpadmi a plní povinnosti vyplývajúce zo zákona.

Povinnosť v tomto ustanovení zodpovedá bežnej praxi vo viacerých európskych krajinách a smeruje k špecifickej forme materiálového zhodnotenia stavebného odpadu pri výstavbe, rekonštrukcii alebo údržbe komunikácií.

Za nakladanie s odpadmi, ktoré vznikli pri výstavbe, údržbe, rekonštrukcii alebo demolácii komunikácií, je zodpovedná osoba, ktorej bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo demoláciu komunikácií.

Zmenou zákona sa upravila definícia zodpovednosti za odpady vznikajúce v dôsledku uskutočňovania výstavby, údržby, rekonštrukcie a demolácie komunikácií, ktorá sa vzťahuje na osobu, ktorej bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo demoláciu komunikácií.

§ 78

Nakladanie s odpadmi
z výroby oxidu titaničitého

(1) Zneškodňovaním odpadu z výroby oxidu titaničitého sú nasledujúce činnosti zneškodňovania podľa prílohy č. 2

a) skladovanie pred použitím niektorej z činností D1 až D14 podľa položky D15,

b) činnosť D1,

c) činnosť D3; zneškodňovaním odpadu z výroby oxidu titaničitého je aj jeho zber vrátane triedenia, preprava a úprava vrátane úpravy potrebnej na jeho opätovné využitie, zhodnocovanie a recykláciu.

(2) Znečisťovaním životného prostredia odpadom z výroby oxidu titaničitého je priame alebo nepriame vypúšťanie zvyškov z procesu výroby oxidu titaničitého do životného prostredia, ktorého následky predstavujú nebezpečenstvo pre zdravie ľudí, poškodzujú prírodu, prírodné prostredie a ekosystémy, osobitne chránené časti prírody a krajiny alebo bránia užívaniu životného prostredia alebo jeho zložiek v súlade s osobitnými predpismi.¹⁰³⁾

(3) Zakazuje sa zneškodniť vypustením a vhodením do vodného recipienta, mora a oceánu

a) tuhý odpad,

b) matečné lúhy, ktoré vznikajú vo fáze filtrácie po hydrolýze roztoku TiOSO₄ zo zariadení, ktoré používajú sulfátový proces; vrátane kyslých odpadov spojených s takými lúhmi, ktoré obsahujú celkovo viac ako 0,5 % voľnej kyseliny sírovej a rôznych ťažkých kovov, a vrátane takých matečných lúhov, ktoré sa riedia, až kým neobsahujú 0,5 % alebo menej voľnej kyseliny sírovej,

c) odpady zo zariadení, ktoré používajú chloridový proces, ktoré obsahujú viac ako 0,5 % voľnej kyseliny chlorovodíkovej a rôznych ťažkých kovov, vrátane takých odpadov, ktoré sa riedia, až kým neobsahujú 0,5 % alebo menej voľnej kyseliny chlorovodíkovej,

d) filtračné soli, kaly a kvapalný odpad, ktoré vznikajú pri úprave (zahusťovaní alebo neutralizácii) odpadu uvedeného v písmenách b) a c) a obsahujú rôzne ťažké kovy, avšak nezahŕňajú neutralizovaný a prefiltrovaný či dekantovaný odpad, ktorý obsahuje len stopy ťažkých kovov a má pred akýmkoľvek zriedením hodnotu pH vyššiu ako 5,5.

(4) Ten, kto vykonáva zneškodňovanie odpadu z výroby oxidu titaničitého, je povinný postupovať v súlade s osobitnými predpismi¹⁰⁴⁾ na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia tak, aby nedošlo k ohrozeniu zložiek životného prostredia a škodlivému ovplyvneniu výletných miest alebo krajiny a najmä

a) dodržiavať ustanovené limity akútnej toxicity,

b) vykonávať periodické monitorovanie tohto odpadu, prostredia, do ktorého sa odpad vypúšťa, ukladá alebo hĺbkovo injektuje a

c) postupovať pri svojej činnosti tak, aby nedošlo k porušeniu podmienok súhlasu [§ 97 ods. 8 písm. c)].

(5) Prevádzkovateľ zariadenia, v ktorom sa vyrába oxid titaničitý, je povinný postupovať v súlade s osobitnými predpismi¹⁰³⁾ na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia tak, aby nedošlo k ohrozeniu zložiek životného prostredia a škodlivému ovplyvneniu výletných miest alebo krajiny a najmä

a) predchádzať emisiám kvapôčok kyseliny zo zariadenia,

b) vo vzťahu k emisiám zo zariadenia do ovzdušia a vody v súlade s osobitnými predpismi¹⁰⁵⁾ plniť monitorovacie povinnosti a povinnosť dodržiavania emisných limitov,

c) zabezpečiť súlad zariadenia s požiadavkami najlepšej dostupnej techniky a pri výrobe používať materiály, ktoré sú najmenej škodlivé pre životné ­pro­stredie a nespôsobujú znečisťovanie životného prostredia odpadom z výroby oxidu titaničitého.

(6) Pri zneškodňovaní odpadu z výroby oxidu titaničitého činnosťou D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1 alebo činnosťou D3 uvedených v prílohe č. 2 vykonáva orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo ním poverená osoba periodické monitorovanie tohto odpadu, ako aj prostredia, do ktorého sa odpad vypúšťa, ukladá alebo injektuje; ustanovenia § 112 ods. 3 a 4 nie sú týmto dotknuté.

Komentár k § 78

Vymedzil sa pojem zneškodňovanie odpadu z výroby TiO₂ a znečisťovanie životného prostredia. Zneškodňovaním odpadu z výroby oxidu titaničitého sú nasledujúce činnosti zneškodňovania:

–   skladovanie pred použitím niektorej z činností D1 až D14 podľa položky D15,

–   činnosť D1,

–   činnosť D3;

–   zneškodňovaním odpadu z výroby oxidu titaničitého je aj jeho zber vrátane triedenia,

–   preprava a úprava vrátane úpravy potrebnej na jeho opätovné využitie, zhodnocovanie a recykláciu.

Znečisťovaním životného prostredia odpadom z výroby oxidu titaničitého je priame alebo nepriame vypúšťanie zvyškov z procesu výroby oxidu titaničitého do životného prostredia, ktorého následky predstavujú nebezpečenstvo pre zdravie ľudí, poškodzujú prírodu, prírodné prostredie a ekosystémy, osobitne chránené časti prírody a krajiny alebo bránia užívaniu životného prostredia alebo jeho zložiek v súlade s osobitnými predpismi.

Pri zneškodňovaní odpadu z výroby oxidu titaničitého činnosťou D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1 alebo činnosťou D3 uvedených v prílohe č. 2 vykonáva orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo ním poverená osoba periodické monitorovanie tohto odpadu, ako aj prostredia, do ktorého sa odpad vypúšťa, ukladá alebo injektuje.

 

Zneškodňovanie odpadov

D1    Uloženie do zeme alebo na povrchu zeme (napr. skládka odpadov).

D2    Úprava pôdnymi procesmi (napr. biodegradacia kvapalných alebo kalovych odpadov v pôde).

D3    Hĺbková injektáž (napr. injektáž čerpateľných odpadov do vrtov, soľných baní alebo prirodzených uložísk atď.).

D4    Ukladanie do povrchových nádrží (napr. umiestnenie kvapalných alebo kalových odpadov do jám, odklísk atď.).

D5    Špeciálne vybudované skládky odpadov (napr. umiestnenie do samostatných buniek s povrchovou úpravou stien, ktoré sú zakryté a izolované jedna od druhej a od životného prostredia).

D6    Vypúšťanie a vhadzovanie do vodného recipienta okrem morí a oceánov.

D7    Vypúšťanie a vhadzovanie do morí a oceánov vrátane uloženia na morské dno.

D8    Biologická úprava nešpecifikovaná v tejto prílohe, pri ktorej vznikajú zlúčeniny alebo zmesi, ktoré sú zneškodnené niektorou z činností D1 až D12.

D9    Fyzikálno-chemická úprava nešpecifikovaná v tejto prílohe, pri ktorej vznikajú zlúčeniny alebo zmesi, ktoré sú zneškodnené niektorou z činností D1 až D12 (napr. odparovanie, sušenie, kalcinacia).

D10  Spaľovanie na pevnine.

D11  Spaľovanie na mori. (Táto činnosť je zakázaná právne záväznými aktmi Európskej únie a medzinárodnými dohovormi).

D12  Trvalé uloženie (napr. umiestnenie kontajnerov v baniach).

D13  Zmiešavanie alebo miešanie pred použitím niektorej z činnosti D1 až D12. (Ak sa nehodí iný D-kód, môže to zahŕňať predbežné činností pred zneškodnením vrátane predbežnej úpravy, ako aj okrem iného napríklad triedenie, drvenie, stláčanie, peletizácia, sušenie, šrotovanie, kondicionovanie alebo triedenie pred akoukoľvek činnosťou D1 až D12.

D14  Uloženie do ďalších obalov pred použitím niektorej z činnosti D1 až D13.

D15  Skladovanie pred použitím niektorej z činnosti D1 až D14 (okrem dočasného uloženia pred zberom na mieste vzniku). (§ 3 ods. 5)

•    K odseku 3

Znenie prebralo čl. 67 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia), ktorá hovorí o zákaze zneškodniť vymedzené odpady s obsahom TiO₂ vypustením a vhodením do vodného prostredia. Zakazuje sa zneškodniť vypustením a vhodením do vodného recipienta, mora a oceánu tuhý odpad, matečné lúhy, ktoré vznikajú vo fáze filtrácie po hydrolýze roztoku TiOSO₄ zo zariadení, ktoré používajú sulfátový proces; vrátane kyslých odpadov spojených s takýmito lúhmi, ktoré obsahujú celkovo viac ako 0,5 % voľnej kyseliny sírovej a rôznych ťažkých kovov, a vrátane takých matečných lúhov, ktoré sa riedia, až kým neobsahujú 0,5 % alebo menej voľnej kyseliny sírovej, odpady zo zariadení, ktoré používajú chloridový proces, ktoré obsahujú viac ako 0,5 % voľnej kyseliny chlorovodíkovej a rôznych ťažkých kovov, vrátane takých odpadov, ktoré sa riedia, až kým neobsahujú 0,5 % alebo menej voľnej kyseliny chlorovodíkovej, filtračné soli, kaly a kvapalný odpad, ktoré vznikajú pri úprave (zahusťovaní alebo neutralizácii) odpadu uvedeného v písmenách b) a c) a obsahujú rôzne ťažké kovy, avšak nezahŕňajú neutralizovaný a prefiltrovaný či dekantovaný odpad, ktorý obsahuje len stopy ťažkých kovov a má pred akýmkoľvek zriedením hodnotu pH vyššiu ako 5,5.

•    K odseku 4

V znení je ustanovená povinnosť zneškodňovateľa odpadu z výroby TiO₂ v súlade s osobitnými predpismi ohľadom ochrany ľudského zdravia ako aj povinnosť periodicky monitorovať tento odpad.

Vymedzuje povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na výrobu TiO₂ a to vo vzťahu k ochrane ľudského zdravia, k emisiám do ovzdušia a vody v súlade s osobitnými predpismi. Zároveň zdôrazňuje povinnosť zabezpečiť pri výrobe TiO₂ najlepšie dostupné technológie a používať pri výrobe materiály, ktoré sú najmenej škodlivé pre životné prostredie. Prevádzkovateľ zariadenia, v ktorom sa vyrába oxid titaničitý, je povinný postupovať v súlade s osobitnými predpismi na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia tak, aby nedošlo k ohrozeniu zložiek životného prostredia a škodlivému ovplyvneniu výletných miest alebo krajiny a najmä predchádzať emisiám kvapôčok kyseliny zo zariadenia, vo vzťahu k emisiám zo zariadenia do ovzdušia a vody v súlade s osobitnými predpismi plniť monitorovacie povinnosti a povinnosť dodržiavania emisných limitov, zabezpečiť súlad zariadenia s požiadavkami najlepšej dostupnej techniky a pri výrobe používať materiály, ktoré sú najmenej škodlivé pre životné prostredie a nespôsobujú znečisťovanie životného prostredia odpadom z výroby oxidu titaničitého.

Napríklad zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 137/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Pri zneškodňovaní odpadu z výroby oxidu titaničitého činnosťou D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1 alebo činnosťou D3 uvedených v prílohe č. 2 vykonáva orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo ním poverená osoba periodické monitorovanie tohto odpadu, ako aj prostredia, do ktorého sa odpad vypúšťa, ukladá alebo injektuje. Legislatívno technickou úpravou sa slovo vstrekuje“ nahradilo slovom „injektuje“.

•    K odsekom 5 a 6

Ustanovenia majú svoj základ v smernici Rady z 20. februára 1978 o odpadoch z priemyselnej výroby a spracovania oxidu titaničitého.

§ 79

Nakladanie s polychlórovanými bifenylmi

(1) Polychlórované bifenyly sú polychlórované bifenyly, polychlórované terfenyly, monometyl-tetrachlór-difenylmetán, monometyl-dichloro-difenylmetán, mo-nometyl-dibromo-difenylmetán alebo zmes obsahujúca aspoň jednu z týchto látok v koncentrácii väčšej ako 0,005 hmotnostného percenta.

(2) Ak v tomto paragrafe nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na nakladanie s použitými polychlórovanými bifenylmi, so zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly a so zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly v objeme menšom ako 5 dm³ (ďalej len „malé zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly“) všeobecné ustanovenia tohto zákona.

(3) Dekontaminácia na účely tohto zákona je činnosť alebo súbor činností, ktoré umožňujú za bezpečných podmienok opätovné použitie, recykláciu alebo zneškodnenie zariadení, objektov, materiálov alebo kvapalín kontaminovaných polychlórovanými bifenylmi vrátane činností, pri ktorých sú polychlórované bifenyly nahradené vhodnými kvapalinami neobsahujúcimi polychlórované bifenyly.

(4) Zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly je zariadenie, ktoré obsahuje polychlórované bifenyly alebo ktoré obsahovalo polychlórované bifenyly a nebolo dekontaminované, najmä transformátory, kondenzátory, nádoby obsahujúce zvyškové množstvo náplne; zariadenie, ktoré podľa svojho typu môže obsahovať polychlórované bifenyly, sa musí považovať za zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly, až kým nie je dôvod predpokladať opak.

(5) Použité polychlórované bifenyly sú polychlórované bifenyly, ktoré sú odpadom.

(6) Držiteľ polychlórovaných bifenylov je osoba, ktorá má v držbe polychlórované bifenyly, použité polychlórované bifenyly alebo zariadenie uvedené v odseku 4.

(7) Zneškodnenie polychlórovaných bifenylov je zneškodnenie použitých polychlórovaných bifenylov a zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly činnosťami D8, D9, D10 a D15 uvedenými v prílohe č. 2. Zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly, ktoré nemôžu byť dekontaminované, možno zneškodňovať aj činnosťou D12 uvedenou v prílohe č. 2, ak sa táto činnosť vykonáva v bezpečných hlbokých podzemných skladoch nachádzajúcich sa v suchých horninových masívoch.

(8) Držiteľ zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm³ je povinný

a) oznámiť ministerstvu držbu tohto zariadenia v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho nadobudnutia a každú zmenu v objeme a koncentrácii polychlórovaných bifenylov v lehote do desiatich dní odo dňa zistenia zmeny,

b) označiť také zariadenie a vstup do priestoru, v ktorom je také zariadenie umiestnené.

(9) Hranicu objemu 5 dm³ tvorí v prípade silových kondenzátorov súčet oddelených objemov kombinovaného prístroja.

(10) Držiteľ zariadenia uvedeného v odseku 8, o ktorom sa možno domnievať, že sa v ňom nachádza kvapalina s koncentráciou polychlórovaných bifenylov od 0,005 do 0,05 hmotnostného percenta, je povinný

a) oznámiť ministerstvu držbu tohto zariadenia v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho nadobudnutia a každú zmenu v objeme a koncentrácii polychlórovaných bifenylov v lehote do desiatich dní odo dňa zistenia zmeny,

b) označiť také zariadenie,

c) také zariadenie zneškodniť postupom podľa odseku 7 alebo dekontaminovať.

(11) Ministerstvo na základe oznámení podľa odsekov 8 a 10 vedie a priebežne aktualizuje zoznam zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly. Zoznam zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly obsahuje okrem oznámených údajov aj dátum doručenia oznámenia.

(12) Ministerstvo zašle do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 8 alebo 10 držiteľovi zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly potvrdenie o zapísaní do zoznamu podľa odseku 11; ak je zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly súčasťou prenosovej sústavy,¹⁰⁶⁾ zašle kópiu potvrdenia aj Slovenskej obchodnej inšpekcii.

(13) Polychlórované bifenyly a zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly je potrebné dekontaminovať alebo zneškodniť a použité polychlórované bifenyly je potrebné zneškodniť čo najskôr.

(14) Držiteľ zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly uvedeného v odseku 8, ktorý nezabezpečil jeho dekontamináciu alebo zneškodnenie do 31. decembra 2010, je povinný urobiť tak bezodkladne, a to iba v zariadeniach, ktoré majú na túto činnosť vydaný súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. k) alebo l), ak sa dekontaminácia alebo zneškodnenie nevykonáva v zariadení oprávnenom na takú činnosť a nachádzajúcom sa v niektorom z členských štátov; uvedená povinnosť sa vzťahuje aj na držiteľa takého zariadenia, ktorý sa ním stal po uvedenom dátume.

(15) Pri nakladaní s polychlórovanými bifenylmi, použitými polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly sa do ich odovzdania do zariadenia na zneškodňovanie odpadov postupuje tak, aby sa zamedzilo riziku vzniku požiaru, najmä aby sa zamedzil ich styk s horľavinami.

(16) Je zakázané zhodnocovať zariadenia, v ktorých sa nachádzajú polychlórované bifenyly, alebo pri ktorých je podozrenie, že sa v nich môžu nachádzať malé zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly.

(17) Malé zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly musia byť zneškodnené bezodkladne po ukončení prevádzky zariadenia, a to niektorou z činností uvedených v odseku 7.

(18) Na zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov alebo zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly spaľovaním sa vzťahuje osobitný predpis.¹⁰⁷⁾ Iné spôsoby zneškodnenia možno použiť, len ak je zabezpečená aspoň taká úroveň ochrany životného ­pro­stredia ako pri spaľovaní a ak sa použije technológia zodpovedajúca úrovni najlepšej dostupnej techniky.

(19) Údržbu transformátorov obsahujúcich polychlórované bifenyly možno vykonávať len do ich dekontaminácie, vyradenia z činnosti alebo zneškodnenia v súlade s týmto zákonom, a to, len ak je zabezpečené, že transformátory sú v prevádzkyschopnom stave, nepresakujú, a ak cieľom údržby je zabezpečenie súladu polychlórovaných bifenylov v nich obsiahnutých so slovenskými technickými normami a požiadavkami týkajúcimi sa dielektrickej kvality.

(20) Ak je malé zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly súčasťou iného zariadenia, ktoré je hlavným zariadením, možno ho používať až do ukončenia prevádzky hlavného zariadenia. Po ukončení prevádzky tohto hlavného zariadenia je jeho držiteľ v čase jeho vyradenia z činnosti, recyklácie alebo zneškodňovania povinný vo vzťahu k malým zariadeniam obsahujúcim polychlórované bifenyly zabezpečiť ich odstránenie z hlavného zariadenia, ich osobitné zhromaždenie a zneškodnenie činnosťami uvedenými v odseku 7 alebo odovzdať ich ako odpad osobe, ktorá je oprávnená na nakladanie s takým odpadom.

(21) Transformátory obsahujúce polychlórované bifenyly v koncentrácii väčšej ako 0,05 hmotnostného percenta možno dekontaminovať, ak

a) cieľom dekontaminácie je zníženie koncentrácie polychlórovaných bifenylov na menej ako 0,05 hmotnostného percenta a ak to je možné, tak na nie viac ako na 0,005 hmotnostného percenta,

b) náhradná kvapalina neobsahuje polychlórované bifenyly a vykazuje výrazne menšie riziká,

c) výmena kvapaliny neznemožní následné zneškodnenie použitých polychlórovaných bifenylov,

d) je zabezpečené, že pôvodné označenie o obsahu polychlórovaných bifenylov nachádzajúce sa na transformátore bude bezodkladne po jeho dekontaminácii vymenené za ustanovené označenie [§ 105 ods. 3 písm. o)].

(22) Transformátory, ktorých kvapaliny obsahujú polychlórované bifenyly v koncentrácii od 0,005 do 0,05 hmotnostného percenta možno dekontaminovať v súlade s podmienkami v odseku 21 písm. b) až d); ak nedôjde k dekontaminácii, je držiteľ týchto transformátorov povinný po skončení ich životnosti zabezpečiť ich zneškodnenie postupom podľa odseku 7.

(23) Držiteľ polychlórovaných bifenylov je povinný umožniť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo ním poverenej osobe vykonať monitorovanie množstva polychlórovaných bifenylov, ktoré oznámil ministerstvu podľa odseku 8 alebo 10; ustanovenie § 112 ods. 4 nie je týmto dotknuté.

(24) Zakazuje sa

a) oddeľovať polychlórované bifenyly alebo použité polychlórované bifenyly od ostatných látok alebo odpadov na účel ich opätovného použitia,

b) dopĺňať transformátory polychlórovanými bifenylmi,

c) spaľovať polychlórované bifenyly alebo použité polychlórované bifenyly na lodiach.

Komentár k § 79

Do ustanovenia zákona boli prebraté definície pojmov „polychlórované bifenyly“, „zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly“, „použité polychlórované bifenyly“, „držiteľ polychlórovaných bifenylov“, „dekontaminácia“ a „zneškodnenie“ ustanovených v článku 2 smernice o PCB.

•    K odseku 1 a 2

V súlade s článkom 4 smernice o PCB sa ustanovujú povinnosti pre držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm³. Polychlórované bifenyly sú polychlórované bifenyly, polychlórované terfenyly, monometyl-tetrachlór-difenylmetán, monometyl-dichloro-difenylmetán, monometyl-dibromo-difenylmetán alebo zmes obsahujúca aspoň jednu z týchto látok v koncentrácii väčšej ako 0,005 hmotnostného percenta. Ak v tomto paragrafe nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na nakladanie s použitými polychlórovanými bifenylmi, so zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly a so zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly v objeme menšom ako 5 dm³ všeobecné ustanovenia tohto zákona. Použité polychlórované bifenyly sú polychlórované bifenyly, ktoré sú odpadom. Držiteľ polychlórovaných bifenylov je osoba, ktorá má v držbe polychlórované bifenyly, použité polychlórované bifenyly alebo zariadenie.

Zákonom o odpadoch sa ustanovila hranica objemu 5 dm³ pre kondenzátory kombinovaného prístroja, ktoré majú jednotlivo objem kvapaliny menší ako 5 dm³. V prípade týchto silových kondenzátorov tvorí hranicu objemu 5 dm³ súčet oddelených objemov kombinovaného prístroja. Držitelia takýchto zariadení majú povinnosti držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm³.

•    K odseku 3 až 6

Znenie obsahuje charakteristiku dekontaminácie. Je to činnosť alebo súbor činností, ktoré umožňujú za bezpečných podmienok opätovné použitie, recykláciu alebo zneškodnenie zariadení, objektov, materiálov alebo kvapalín kontaminovaných polychlórovanými bifenylmi vrátane činností, pri ktorých sú polychlórované bifenyly nahradené vhodnými kvapalinami neobsahujúcimi polychlórované bifenyly. Zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly je zariadenie, ktoré obsahuje polychlórované bifenyly alebo ktoré obsahovalo polychlórované bifenyly a nebolo dekontaminované, najmä transformátory, kondenzátory, nádoby obsahujúce zvyškové množstvo náplne; zariadenie, ktoré podľa svojho typu môže obsahovať polychlórované bifenyly, sa musí považovať za zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly, až kým nie je dôvod predpokladať opak. Zneškodnenie polychlórovaných bifenylov je zneškodnenie použitých polychlórovaných bifenylov a zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly činnosťami D8, D9, D10 a D15 uvedenými v prílohe č. 2. Zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly, ktoré nemôžu byť dekontaminované, možno zneškodňovať aj činnosťou D12 uvedenou v prílohe č. 2, ak sa táto činnosť vykonáva v bezpečných hlbokých podzemných skladoch nachádzajúcich sa v suchých horninových masívoch.

V súlade s bodom 2 článku 4 smernice o PCB sú povinnosti pre držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly s koncentráciou polychlórovaných bifenylov od 0,005 do 0,05 hmotnostného percenta.

•    K odseku 7 a 8

Držiteľ zariadenia uvedeného v odseku 8, o ktorom sa možno domnievať, že sa v ňom nachádza kvapalina s koncentráciou polychlórovaných bifenylov od 0,005 do 0,05 hmotnostného percenta, je povinný oznámiť ministerstvu držbu tohto zariadenia v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho nadobudnutia a každú zmenu v objeme a koncentrácii polychlórovaných bifenylov v lehote do 10 dní odo dňa zistenia zmeny, označiť takéto zariadenie, takéto zariadenie zneškodniť postupom podľa odseku 7 alebo dekontaminovať.

Ustanovuje sa povinnosť držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm³, ktorý nezabezpečil jeho dekontamináciu alebo zneškodnenie do 31. decembra 2010, urobiť tak bezodkladne, a to iba v zariadeniach, ktoré majú na túto činnosť vydaný súhlas.

Je zakázané zhodnocovať zariadenia, v ktorých sa nachádzajú polychlórované bifenyly, alebo pri ktorých je podozrenie, že sa v nich môžu nachádzať malé zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly. Malé zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly možno zneškodňovať len činnosťou D10 uvedenou v prílohe č. 2.

Na zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov alebo zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly spaľovaním sa vzťahuje osobitný predpis. Iné spôsoby zneškodnenia možno použiť, len ak je zabezpečená aspoň taká úroveň ochrany životného prostredia ako pri spaľovaní a ak sa použije technológia zodpovedajúca úrovni najlepšej dostupnej techniky.

•    K odsekom 15 až 18 a 20

Ustanovili sa povinnosti pri nakladaní s polychlórovanými bifenylmi, použitými polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly. Transformátory obsahujúce polychlórované bifenyly v koncentrácii väčšej ako 0,05 hmotnostného percenta možno dekontaminovať, ak cieľom dekontaminácie je zníženie koncentrácie polychlórovaných bifenylov na menej ako 0,05 hmotnostného percenta a ak to je možné, tak na nie viac ako na 0,005 hmotnostného percenta, náhradná kvapalina neobsahuje polychlórované bifenyly a vykazuje výrazne menšie riziká, výmena kvapaliny neznemožní následné zneškodnenie použitých polychlórovaných bifenylov, je zabezpečené, že pôvodné označenie o obsahu polychlórovaných bifenylov nachádzajúce sa na transformátore bude bezodkladne po jeho dekontaminácii vymenené za ustanovené označenie.

Transformátory, ktorých kvapaliny obsahujú polychlórované bifenyly v koncentrácii od 0,005 do 0,05 hmotnostného percenta možno dekontaminovať v súlade s podmienkami v odseku 21 písm. b) až d); ak nedôjde k dekontaminácii, je držiteľ týchto transformátorov povinný po skončení ich životnosti zabezpečiť ich zneškodnenie postupom podľa zákona. Ustanovuje sa režim údržby a dekontaminácie transformátorov s obsahom polychlórovaných bifenylov.

Držiteľovi polychlórovaných bifenylov sa ustanovuje povinnosť, ktorá zabezpečuje Slovenskej republike naplnenie bodu 7 článku 4 smernice o PCB.

Zakazuje sa oddeľovať polychlórované bifenyly alebo použité polychlórované bifenyly od ostatných látok alebo odpadov na účel ich opätovného použitia, dopĺňať transformátory polychlórovanými bifenylmi, spaľovať polychlórované bifenyly alebo použité polychlórované bifenyly na lodiach.

Prebraté boli zákazy ustanovené v článkoch 5 a 7 smernice o PCB. Pripomienka má za cieľ rešpektovať v zákone zavedenú legislatívnu skratku a súčasne ju umiestniť na tom mieste návrhu zákona, kde sa pojem vyskytuje po prvýkrát.

 

Príklady opatrení na predchádzanie vzniku odpadu

–   Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť rámcove podmienky týkajúce sa vzniku odpadu

1. Používanie plánovacích opatrení alebo iných hospodárskych nástrojov podporujúcich efektívne využívanie zdrojov.

2. Podpora výskumu a vývoja v oblasti dosahovania čistejších výrobkov a technológií a výrobkov a technológií, z ktorých je menej odpadu, a šírenie a používanie výsledkov takéhoto výskumu a vývoja.

3. Vývoj relevantných ukazovateľov environmentálnych tlakov spojených so vznikom odpadu, ktoré majú prispieť k predchádzaniu vzniku odpadu na všetkých úrovniach od porovnávania výrobkov na úrovni Európskej únie cez činnosť miestnych orgánov až po vnútroštátne opatrenia.

–   Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť štádium navrhovania a výroby a distribúcie

4. Podpora ekodizajnu (systematické začleňovanie environmentálnych aspektov do navrhovania výrobkov s cieľom zlepšiť environmentálnu výkonnosť výrobku počas jeho celého životného cyklu).

5. Poskytovanie informácií o technikách predchádzania vzniku odpadu s cieľom umožniť priemyslu používanie najlepších dostupných techník.

6. Organizovanie školení na úrovni príslušných orgánov o začlenení požiadaviek súvisiacich s predchádzaním vzniku odpadu do povolení podľa tohto zákona a osobitného predpisu.

7. Začlenenie opatrení na predchádzanie vzniku odpadu v zariadeniach, ktoré nepatria do pôsobnosti osobitného predpisu. V prípade potreby by takéto opatrenia mohli zahŕňať posudzovania alebo programy predchádzania vzniku odpadu.

8. Využitie kampaní na zvyšovanie povedomia alebo poskytovanie finančnej, rozhodovacej alebo inej podpory podnikom. Takéto opatrenia sú obzvlášť účinne, ak sú zamerané na malé a stredné podniky a sú pre ne upravené a ak fungujú prostredníctvom zavedených podnikateľských sietí.

9. Využitie dobrovoľných dohôd, výrobných výborov alebo sektorových rokovaní s tým cieľom, aby príslušné hospodárske alebo priemyselné odvetvia určili svoje vlastné programy alebo ciele predchádzania vzniku odpadu alebo aby zlepšili výrobky alebo obaly, ktoré vedu k nadmernému množstvu odpadu.

10. Podpora dôveryhodných systémov environmentálneho riadenia vrátane EMAS a technickej normy.

–   Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť štádium spotreby a používania

11. Ekonomické nástroje ako napríklad stimuly pre nákupy šetrné k životnému prostrediu alebo zavedenie povinnej platby pre spotrebiteľov za istú časť alebo prvok obalu, ktorý by sa inak poskytoval zadarmo.

12. Využívanie kampaní na zvyšovanie povedomia a poskytovanie informácií zameraných na širokú verejnosť alebo konkrétnu skupinu spotrebiteľov.

13. Podpora dôveryhodných environmentálnych značiek.

14. Dohody s výrobcami ako napríklad využívanie výborov pre výrobky, napríklad výbory, ktoré boli zriadené v rámci integrovaných politík pre výrobky, alebo s maloobchodníkmi o dostupnosti informácií o predchádzaní vzniku odpadu a výrobkoch s nižším vplyvom na životné prostredie.

15. V kontexte verejného obstáravania integrácia environmentálnych kritérií a kritérií predchádzania vzniku odpadu do výziev na predkladanie ponúk a do zmlúv v súlade s Príručkou o environmentálnom verejnom obstarávaní, ktorú Európska komisia uverejnila 29. októbra 2004.

16. Podpora opätovného používania a/alebo oprav vhodných vyradených výrobkov alebo ich súčasti, najmä prostredníctvom používania vzdelávacích, hospodárskych, logistických a iných opatrení, ako napríklad podpora alebo zriadenie akreditovaných centier a sietí oprav a opätovného používania, a to najmä v husto obývaných oblastiach.

•    K odseku 17

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 zmenilo znenie odseku 17, podľa ktorého malé zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly musia byť zneškodnené bezodkladne po ukončení prevádzky zariadenia, a to niektorou z činností uvedených v odseku 7 (činnosťami D8, D9, D10, D12 a D15). Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením transpozície Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o perzistentných organických látkach (prepracované znenie), v ktorom sa stanovuje termín ukončenia prevádzky malých zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly najneskôr 31. decembra 2025 a transpozície smernice Rady 96/59/ES o zneškodnení polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT). Predmetná zmena reagovala na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy zneškodnenie malých zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly je možné iba činnosťou D10. Nepresná transpozícia smernice v prípade malých zariadení spôsobovala v aplikačnej praxi problémy, nakoľko v Slovenskej republike v súčasnosti nie je zariadenie, ktoré by malo povolenie na činnosť D10.

Doplnili sa teda aj ostatné možnosti zneškodnenia pre malé zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly, ktoré sú smernicou povolené, a ktoré pre tieto malé zariadenia v zákone o odpadoch chýbali. Ustanovenie smernice týkajúce sa zneškodňovania zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, t. j. článok 2, písm. f), je v zákone o odpadoch už transponované § 79 ods. 7.

•    K odseku 20

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa ďalej od 27. 12. 2019 sprecizovalo znenie odseku 20. Úprava tohto ustanovenia súvisí so zabezpečením transpozície smernice Rady 96/59/ES o zneškodnení polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT). Predmetná zmena reagovala na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy zneškodnenie malých zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly je možné iba činnosťou D10. Nepresná transpozícia smernice v prípade malých zariadení spôsobovala v aplikačnej praxi problémy, nakoľko v Slovenskej republike v súčasnosti nie je zariadenie, ktoré by malo povolenie na činnosť D10. Doplnili sa teda aj ostatné možnosti zneškodnenia pre malé zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly, ktoré sú smernicou povolené a ktoré pre tieto malé zariadenia v zákone o odpadoch chýbali. Ustanovenie smernice týkajúce sa zneškodňovania zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, t. j. článok 2 písm. f) je v zákone o odpadoch už transponované § 79 ods. 7.

§ 79a

Recyklácia lodí

(1) Recykláciu lodí v zariadení na recykláciu lodí ustanovujú osobitné predpisy.^107b)

(2) Na území Slovenskej republiky je príslušným orgánom^107c) na recykláciu lodí ministerstvo, ktoré je zároveň kontaktnou osobou zodpovednou za poskytovanie informácií týkajúcich sa recyklácie lodí.^107d)

(3) Prevádzkovateľ zariadenia na recykláciu lodí je povinný

a) predložiť pred každou recykláciou lode ministerstvu na schválenie plán recyklácie lode podľa osobitného predpisu^107e) najneskôr tri mesiace pred uskutočnením recyklácie lode,

b) prevádzkovať zariadenie na recykláciu lodí v súlade s udeleným rozhodnutím podľa § 97 ods. 1 písm. f) a s osobitným predpisom,^107f)

c) oznámiť ministerstvu ukončenie úplnej alebo čiastočnej recyklácie lode do 14 dní od dátumu ukončenia úplnej alebo čiastočnej recyklácie lode.

Komentár k § 79a

Uvedené ustanovenie bolo do zákona doplnené novelou zákona č. 312/2018 s účinnosťou od 1. 1. 2019.

Uvedeným ustanovením sa upravil rozsah pôsobnosti zákona pre oblasť recyklácie lodí v súlade s implementáciou nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES, ktoré nadobúda účinnosť od 1. januára 2019.

V predmetnej časti zákona bolo potrebné stanoviť, že recykláciu lodí upravujú osobitné predpisy. Zároveň bolo potrebné určiť príslušný orgán pre recykláciu lodí v zariadení na recykláciu lodí, ako aj povinnosti pre prevádzkovateľa zariadenia na recykláciu lodí.

•    K odseku 1

Recykláciu lodí v zariadení na recykláciu lodí ustanovujú osobitné predpisy.

•    K odseku 2

Na území Slovenskej republiky je príslušným orgánom na recykláciu lodí ministerstvo, ktoré je zároveň kontaktnou osobou zodpovednou za poskytovanie informácií týkajúcich sa recyklácie lodí.

 

Určovanie príslušných orgánov a správnych orgánov

Členské štáty určia príslušné orgány a správne orgány zodpovedné za uplatňovanie tohto nariadenia a o určených orgánoch informujú Komisiu. Členské štáty bezodkladne informujú Komisiu o všetkých zmenách týchto údajov. Komisia na svojej webovej stránke uverejní zoznamy určených príslušných orgánov a správnych orgánov a podľa potreby uvedené zoznamy aktualizuje.

 

Určenie kontaktných osôb

Členské štáty a Komisia určia jednu alebo viac kontaktných osôb, ktoré sú zodpovedné za informovanie fyzických alebo právnických osôb, ktoré požadujú informácie, alebo za poskytovanie poradenstva týmto osobám. Kontaktná osoba Komisie zasiela kontaktným osobám členských štátov všetky doručené otázky, ktoré sa týkajú týchto členských štátov, a naopak. Členské štáty informujú Komisiu o určení kontaktných osôb. Členské štáty bezodkladne informujú Komisiu o všetkých zmenách uvedených údajov. Komisia na svojej webovej stránke uverejní zoznamy určených kontaktných osôb a podľa potreby uvedené zoznamy aktualizuje.

•    K odseku 3

Prevádzkovateľ zariadenia na recykláciu lodí je povinný predložiť pred každou recykláciou lode ministerstvu na schválenie plán recyklácie lode podľa osobitného predpisu najneskôr tri mesiace pred uskutočnením recyklácie lode, prevádzkovať zariadenie na recykláciu lodí v súlade s udeleným rozhodnutím podľa § 97 ods. 1 písm. w) a s osobitným predpisom (nariadenia (EÚ) č. 1257/2013 v platnom znení), oznámiť ministerstvu ukončenie úplnej alebo čiastočnej recyklácie lode do 14 dní od dátumu ukončenia úplnej alebo čiastočnej recyklácie lode.

 

Osobitný plán recyklácie

Pred každou recykláciou akejkoľvek lode sa pre danú loď vypracuje osobitný plán recyklácie lode. V pláne recyklácie lode sa uvedú všetky okolnosti špecifické pre danú loď, ktoré nie sú uvedené v pláne zariadenia na recykláciu lodí alebo ktoré si vyžadujú osobitné postupy.

Plán recyklácie lode podľa nariadenia (EÚ) č. 1257/2013:

–   vypracúva prevádzkovateľ zariadenia na recykláciu lodí v súlade s príslušnými ustanoveniami Hongkonského dohovoru, pričom zohľadňuje príslušné usmernenia IMO a informácie týkajúce sa lode, ktoré poskytol vlastník lode v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. a) tak, aby ich obsah bol v súlade s informáciami uvedenými v zozname nebezpečných materiálov;

–   obsahuje informácie o tom, či a v akom rozsahu sa mimo zariadenia na recykláciu lodí uvedeného v pláne recyklácie lode vykonávajú akékoľvek prípravné práce, ako napr. predspracovanie, identifikácia možných rizík a odstránenie spotrebného materiálu. Plán recyklácie lode by mal obsahovať miesto, kde sa loď bude nachádzať počas recyklácie a stručný plán príchodu a bezpečného umiestnenia konkrétnej lode určenej na recykláciu;

–   obsahuje informácie o vytvorení, udržiavaní a monitorovaní podmienok bezpečnosti vstupu a bezpečnosti práce s vysokými teplotami pre konkrétnu loď, zohľadňujúc pritom okolnosti, ako je jej konštrukcia, konfigurácia a predchádzajúci náklad, ako aj ďalšie potrebné informácie o spôsobe vykonávania plánu recyklácie lode;

–   obsahuje informácie o druhu a množstve nebezpečných materiálov a odpadu, ktoré vznikli recykláciou konkrétnej lode vrátane tých materiálov a odpadu, ktoré sú uvedené v zozname nebezpečných materiálov, a informácie o tom, ako sa bude s nimi zaobchádzať a ako sa budú skladovať v zariadení na recykláciu lodí, ako aj v následných zariadeniach a

–   v prípade použitia viacerých zariadení na recykláciu lodí v zásade samostatne pripravuje pre každé zúčastnené zariadenie na recykláciu lodí a uvádza sa v ňom poradie použitia zariadení a povolené činnosti, ktoré sa v uvedených zariadeniach vykonajú.

Plán recyklácie lode schvaľuje explicitne alebo implicitne príslušný orgán v súlade s prípadnými požiadavkami štátu, v ktorom sa zariadenie na recykláciu lodí nachádza. Explicitné schválenie znamená, že príslušný orgán pošle písomné oznámenie o svojom rozhodnutí o pláne recyklácie lode prevádzkovateľovi zariadenia na recykláciu lodí, vlastníkovi lode a správnemu orgánu. Implicitné schválenie možno predpokladať, ak príslušný orgán prevádzkovateľovi zariadenia na recykláciu lodí, vlastníkovi lode a správnemu orgánu písomne neoznámi v prieskumnej lehote stanovenej v súlade s prípadnými požiadavkami štátu, v ktorom sa zariadenie na recykláciu lodí nachádza, námietku voči plánu recyklácie lode, čo sa oznámi v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. b).

Členské štáty môžu od svojich správnych orgánov požadovať, aby príslušnému orgánu štátu, v ktorom sa zariadenie na recykláciu lodí nachádza, poslali informácie, ktoré poskytol vlastník lode v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. b), spolu s týmito údajmi:

–   dátum registrácie lode v štáte, pod vlajkou ktorého sa loď plaví;

–   identifikačné číslo lode (číslo IMO);

–   číslo trupu na novopostavenej lodi;

–   názov a typ lode;

–   prístav, v ktorom je loď zaregistrovaná;

–   meno/názov a adresa vlastníka lode a identifikačné číslo registrovaného vlastníka IMO;

–   názov a adresa podniku;

–   názvy všetkých klasifikačných spoločností, ktoré vykonali klasifikáciu lode;

–   hlavné údaje o lodi [celková dĺžka (LOA), šírka (v strede lode), výška boku (po hlavnú palubu), LDT, hrubá a čistá priestornosť a typ a výkon motora.

ŠIESTA ČASŤ

KOMUNÁLNY ODPAD

§ 80

Základné ustanovenia

(1) Komunálny odpad je

a) zmesový odpad a oddelene vyzbieraný odpad z domácností vrátane papiera a lepenky, skla, kovov, plastov, biologického odpadu, dreva, textílií, obalov, odpadu z elektrických zariadení a elektronických zariadení, použitých batérií a akumulátorov a objemného odpadu vrátane matracov a nábytku,

b) zmesový odpad a oddelene vyzbieraný odpad z iných zdrojov, ak je tento odpad svojím charakterom a zložením podobný odpadu z domácností.

(2) Zložka komunálnych odpadov je ich časť, ktorú možno mechanicky oddeliť a zaradiť ako samostatný druh odpadu. Zložka komunálneho odpadu sa považuje za vytriedenú, ak neobsahuje iné zložky komunálneho odpadu alebo iné nečistoty, ktoré možno zaradiť ako samostatné druhy odpadov.

(3) Triedený zber komunálnych odpadov je činnosť, pri ktorej sa oddelene zbierajú zložky komunálnych odpadov.

(4) Zmesový odpad je nevytriedený komunálny odpad alebo komunálny odpad po vytriedení zložiek komunálneho odpadu.

(5) Drobný stavebný odpad je odpad z bežných udržiavacích prác^107a) vykonávaných fyzickou osobou alebo pre fyzickú osobu, za ktorý sa platí miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.¹⁰⁸⁾

(6) Zberný dvor je zariadenie na zber komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov zriadené obcou alebo združením obcí a prevádzkované obcou, združením obcí alebo osobou, ktorá má uzatvorenú zmluvu s obcou alebo združením obcí na túto činnosť; na prevádzkovanie zberného dvora sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Na zbernom dvore môžu fyzické osoby odovzdávať drobný stavebný odpad, objemný odpad, odpady, ktorých zber na zbernom dvore umožňuje tento zákon, a oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu v rozsahu triedeného zberu ustanovenom vo všeobecne záväznom nariadení obce.

(7) Kalendárový zber je zber oddelene zbieranej zložky komunálneho odpadu v určenom čase, ktorú určí obec vo všeobecne záväznom nariadení. Tento zber spočíva v pristavení vozidla alebo zberných nádob v určitom čase najviac na jeden deň, pričom obec o tomto zbere informuje obyvateľov vopred spôsobom v mieste obvyklým.

(8) Množstvový zber je zber zmesových komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, pri ktorom ich pôvodca platí miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady ustanovený podľa osobitného predpisu¹⁰⁸⁾ vo výške, ktorá je priamo úmerná množstvu týchto odpadov vyprodukovaných pôvodcom odpadu za daný čas; tým nie je dotknuté ustanovenie § 81 ods. 12.

(9) Spôsoby triedeného zberu biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu sú kompostovanie v kompostovacom zásobníku alebo zber prostredníctvom zbernej nádoby. Obec doplní systém triedeného zberu biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu o mobilný zber prostredníctvom veľkokapacitných kontajnerov, miesta určeného obcou alebo prostredníctvom zberného dvora.

(10) Odpad z domácností je odpad, ktorý vyprodukovali domácnosti.

(11) Komunálny odpad nezahŕňa odpad z výroby, odpad z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybárstva, odpad zo septikov, kanalizačnej siete a čistiarní vrátane čistiarenského kalu, staré vozidlá, stavebný odpad ani odpad z demolácií.

Komentár k § 80

V § 80 novelou v zákone došlo k spresneniu ustanovenia pojmu zberný dvor. Zberný dvor je zariadenie na zber komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, ktoré je zriadené obcou alebo združením obcí a prevádzkované obcou, združením obcí alebo tiež osobou, ktorá má uzatvorenú zmluvu s obcou alebo združením obcí na takúto činnosť. Na samotné prevádzkovanie zberného dvora sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.

Obec pri ustanovení výšky miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad vychádza zo skutočných nákladov obce na nakladanie s komunálnym odpadom a drobným staveným odpadom.

Definícia komunálneho odpadu hlavne z hľadiska doteraz platného znenia je čiastočne upravená a to tým, že z definície komunálneho odpadu je vyňatý odpad zo zelene z pozemkov právnických osôb a občianskych združení, čo znamená, že za nakladanie s uvedeným odpadom už nie je zodpovedná obec ale konkrétna právnická osoba alebo občianske združenie.

•    K odseku 1

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 zmenilo celé znenie odseku 1, ktorý definuje komunálny odpad. Ide buď o

–   zmesový odpad a oddelene vyzbieraný odpad z domácností vrátane papiera a lepenky, skla, kovov, plastov, biologického odpadu, dreva, textílií, obalov, odpadu z elektrických zariadení a elektronických zariadení, použitých batérií a akumulátorov a objemného odpadu vrátane matracov a nábytku, alebo ide o

–   zmesový odpad a oddelene vyzbieraný odpad z iných zdrojov, ak je tento odpad svojím charakterom a zložením podobný odpadu z domácností.

Nové znenie § 80 ods. 1 je zabezpečením úplnej transpozície čl. 3 rámcovej smernice. V záujme toho, aby sa v rámci Európskej únie vychádzalo zo spoľahlivých a porovnateľných údajov, bolo potrebné zosúladiť definíciu „komunálneho odpadu“, ktorú na štatistické účely používajú Eurostat a OECD. Za komunálny odpad z iných zdrojov sa považuje odpad napríklad z maloobchodného predaja, administratívy, ubytovania, zdravotníckych služieb, stravovania a ďalších služieb a činností, ktorý má podobný charakter a zloženie ako odpad z domácností. Okrem iného sa sem zahŕňa aj odpad vznikajúci pri údržbe parkov a záhrad, obsah smetných kontajnerov okrem materiálov ako sú piesok, kameň, bahno a prach. Za komunálny odpad sa považuje odpad, ktorý zodpovedá druhom odpadu zahrnutým do kapitoly 15 01 a kapitoly 20 Katalógu odpadov, okrem kódov 20 02 02, 20 03 04 a 20 03 06. Vymedzenie pojmu komunálny odpad sa zavádza aj na účely určenia rozsahu uplatňovania cieľov prípravy na opätovné použitie a recyklácie a pravidiel ich výpočtu.

•    K odseku 2 a 3

Čo sa týka zodpovednosti obce, tá je zodpovedná za odpad zo zelene od fyzických osôb a za odpad, ktorý jej vznikne pri údržbe zelene z verejných priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce vrátene parkov a cintorínov. Za komunálny odpad sa považuje aj odpad, ktorý vznikne pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce.

Na zbernom dvore môžu fyzické osoby odovzdávať drobný stavebný odpad, objemný odpad a oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu v rozsahu triedeného zberu ustanovenom vo všeobecne záväznom nariadení obce.

Vykonávať na území obce zber, vrátane mobilného zberu, a prepravu komunálnych odpadov, s výnimkou biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu od prevádzkovateľa kuchyne, môže obec sama alebo ten, kto má uzatvorenú zmluvu na vykonávanie tejto činnosti s obcou; to sa nevzťahuje na distribútorov vykonávajúcich spätný zber a zber prostredníctvom zberného miesta použitých prenosných batérií a akumulátorov.

Pojem zložka komunálneho odpadu je zadefinovaný vo väzbe na triedený zber. Druh odpadu je ustanovený v Katalógu odpadov. Samostatnými zložkami – druhmi komunálneho odpadu sú napr. sklo, papier, plasty, kovy, šatstvo, jedlé oleje a tuky. Druhá veta ustanovuje základné pravidlo pre triedený zber zložiek komunálneho odpadu. Zložka komunálneho odpadu sa považuje za vytriedenú, ak neobsahuje iné zložky komunálneho odpadu alebo iné nečistoty, ktoré možno zaradiť ako samostatné druhy odpadov. Dôležitá úroveň čistoty vytriedenej zložky.

Definícia triedený zber sa prebral z článku 3 ods. 11 rámcovej smernice. Triedený zber komunálnych odpadov je činnosť, pri ktorej sa oddelene zbierajú zložky komunálnych odpadov. Rámcová smernica používa dva výrazy, a to „tok odpadu“ a „typ odpadu“. V slovenskej legislatíve odpadového hospodárstva sa používa pojem „prúd odpadu“, ktoré je už v praxi zaužívané a nevyvoláva nejasnosti a pojem „typ odpadu“ je skupina odpadov, ktoré majú spoločné určité všeobecné vlastnosti (jedným typom odpadu je papier, ďalším plasty, sklo je vhodnejšie použiť v definícii triedeného zberu zaužívaný pojem „zložka komunálneho odpadu“).

•    K odseku 4

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 1. júla 2020 zmenilo v tomto ustanovení aj znenie odseku 4, ktorý obsahuje definíciu zmesového odpadu. Ide o nevytriedený komunálny odpad alebo komunálny odpad po vytriedení zložiek komunálneho odpadu. Z pôvodnej definície „zmesový komunálny odpad“ sa vypúšťa slovo „komunálny“, nakoľko následne je definované, že „zmesový odpad“ je vytriedený „komunálny....“. V uvedenom prípade sa jedná o legislatívno-technickú zmenu.

•    K odseku 5

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. priniesla v tomto ustanovení od 1. 1. 2018 zmeny v odseku 5. Z dôvodu bližšej špecifikácie a ujasnenia, kedy sa jedná o drobné stavebné odpady, bol v odseku 5 doplnený odkaz na stavebný zákon. Uvedený odkaz sa nachádzal v predchádzajúcej právnej úprave pri povinnosti pôvodcu odpadov vypracovať program odpadového hospodárstva pre odpady z bežných udržiavacích prác zabezpečovaných fyzickou osobou v rozsahu do jedného m³ ročne od jednej fyzickej osoby.

Ohlásenie stavebnému úradu podľa stavebného zákona postačí pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie; pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti.

Stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri udržiavacích prácach, pri ktorých nie je predpísané ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. d).

Podľa § 81 ods. 20 je obec povinná zaviesť pre drobný stavebný odpad množstvový zber, čomu sa následne prispôsobuje aj spôsob ustanovenia miestneho poplatku uvedený v článku V.

Drobný stavebný odpad bol v minulosti vymedzený len ako legislatívna skratka. Novým zákonom sa spresnili kritériá vymedzenia drobného stavebného odpadu tak, že sa vypúšťa nekontrolovateľná podmienka množstva na osobu a rok a zároveň sa ustanovuje, že ide o odpad z činnosti, ktorú vykonávala fyzická osoba priamo alebo niekto túto činnosť vykonával pre fyzickú osobu.

•    K odseku 6 až 8

Na zbernom dvore môžu fyzické osoby odovzdávať drobný stavebný odpad, objemný odpad a oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu v rozsahu triedeného zberu ustanovenom vo všeobecne záväznom nariadení obce. Zberný dvor je určený na zber triedene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, nie na zber zmesového komunálneho odpadu. Rozsah zbieraných zložiek na konkrétnom zbernom dvore bude vyplývať z nariadenia obce. Na takéto prevádzkovanie zberného dvora sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.

V zákone sa charakterizujú viaceré pojmy ako je množstvový zber alebo kalendárový zber.

Zavedenie pojmu kalendárový zber je dôležitý pre obce z hľadiska možného spôsobu zberu niektorých zložiek z komunálneho odpadu v obci. Kalendárový zber je zber oddelene zbieranej zložky komunálneho odpadu v určenom čase, ktorú určí obec vo všeobecne záväznom nariadení. Tento zber spočíva v pristavení vozidla alebo zberných nádob v určitom čase najviac na jeden deň, pričom obec o tomto zbere informuje obyvateľov vopred spôsobom v mieste obvyklým. Využíva sa pre zber elektroodpadu z domácností alebo veľkoobjemového odpadu.

Pojem množstvového zberu sa spresnil tak, že jeho predmetom je zmesový komunálny odpad. Množstvový zber zmesových komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov je dôležitý pri určovaní výšky a spôsobu platenia miestneho poplatku. Kombináciou množstvového zberu a triedeného zberu sa dáva pôvodcom komunálneho odpadu vhodná motivácia triediť zložky komunálneho odpadu.

•    K odsekom 9 a 10

Ustanovenie § 80 sa po novele zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 doplnilo novými odsekmi 9 a 10.

V praxi spôsobovalo obciam problémy, ak sa rozhodli pre spôsob kompostovania, ale nie všetci občania boli ochotní sa zapojiť do tohto systému. Kompostovanie je jednou z foriem triedeného zberu a občan je povinný sa zapojiť do systému zberu komunálnych odpadov v obci, ktorý obec upraví vo svojom všeobecne záväznom nariadení.

Spôsoby triedeného zberu biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu sú kompostovanie v kompostovacom zásobníku alebo zber prostredníctvom zbernej nádoby. Obec doplní systém triedeného zberu biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu o mobilný zber prostredníctvom veľkokapacitných kontajnerov, miesta určeného obcou alebo prostredníctvom zberného dvora. Za viacvrstvové kombinované materiály sa na účely tohto zákona považujú materiály tvorené najmenej dvoma kompaktne spojenými vrstvami.

•    K odseku 10

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 zmenilo znenie odseku 10 s definíciou odpadu z domácnosti. Ide o odpad, ktorý vyprodukovali domácnosti.

Z dôvodu potreby realizovania výpočtu plnenia cieľov stanovených v čl. 11 ods. 2 rámcovej smernice, bolo potrebné zadefinovať pojem odpad z domácnosti, ktorý je jednou z podmnožín komunálneho odpadu. V praxi sa často stávalo, že u právnických osôb, resp. fyzických osôb podnikateľov, vzniká odpad, ktorý mal rovnaký charakter a zloženie ako odpad vznikajúci u občanov, nejednalo sa však o odpad z domácnosti, čo bolo potrebné pre účely štatistického zisťovania, medzinárodného výkazníctva ako aj určenia zodpovednosti za ďalšie nakladanie s odpadom jednoznačnejšie rozlíšiť.

•    K odseku 11

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa do ustanovenia od 1. júla 2020 doplnil nový odsek 11. Uvedené znenie vymedzuje, čo nezahŕňa komunálny odpad. To znamená, že tento nezahŕňa:

–   odpad z výroby,

–   odpad z poľnohospodárstva,

–   odpad z lesného hospodárstva a rybárstva,

–   odpad zo septikov,

–   odpad z kanalizačnej siete a čistiarní vrátane čistiarenského kalu,

–   staré vozidlá,

–   stavebný odpad,

–   odpad z demolácií.

Doplnením nového odseku 11 sa zabezpečuje úplná transpozícia čl. 3 rámcovej smernice. Odpad z výroby, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybárstva, septikov a kanalizačnej siete a čistiarní vrátane čistiarenského kalu, starých vozidiel alebo stavebných odpadov a odpadu z demolácií sa teda zásadne nepovažuje za komunálny odpad. Zároveň pod komunálny odpad nespadá odpad z veľkých obchodných a priemyselných subjektov, ktorý nemá charakter odpadu z domácnosti.

§ 81

Nakladanie s komunálnymi odpadmi
a drobnými stavebnými odpadmi

(1) Za nakladanie s komunálnym odpadom zodpovedá:

a) obec, ak ide o

    1. zmesový odpad a oddelene vyzbieraný odpad z domácností,

    2. zmesový odpad z iných zdrojov,

    3. drobný stavebný odpad,

b) ako pôvodca odpadu fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ak ide o

    1. oddelene vyzbieraný odpad z iných zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov,

    2. elektroodpad a použité batérie a akumulátory.

    3. oddelene vyzbieraný odpad z obalov z iných zdrojov a oddelene vyzbieraný odpad z neobalových výrobkov z iných zdrojov.

(2) Komunálny odpad z domácností vrátane oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu z domácností sa podľa Katalógu odpadov zaraďuje do skupiny 20. Zmesový odpad a oddelene vyzbieraný odpad z iných zdrojov, ak je taký odpad svojím charakterom a zložením podobný odpadu z domácností, sa podľa Katalógu odpadov zaraďuje do skupiny 20.

(3) Náklady na zbernú nádobu na zmesový komunálny odpad znáša pôvodný pôvodca odpadu. Obec ustanoví vo všeobecne záväznom nariadení výšku týchto nákladov a ich zahrnutie do miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady alebo ustanoví iný spôsob ich úhrady.

(4) Náklady na zabezpečenie zberných nádob na triedený zber zložiek komunálnych odpadov, pri ktorých sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, znáša výrobca vyhradeného výrobku, príslušná organizácia zodpovednosti výrobcov alebo tretia osoba.

(5) Náklady na zabezpečenie zberných nádob a kompostovacích zásobníkov na triedený zber zložiek komunálnych odpadov, pri ktorých sa neuplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, znáša obec a môže ich zahrnúť do miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Obec môže ustanoviť vo všeobecne záväznom nariadení iný spôsob úhrady nákladov na zabezpečenie zberných nádob a kompostovacích zásobníkov na biologicky rozložiteľný komunálny odpad.

(6) Zakazuje sa

a) ukladať do zberných nádob určených obcou na zber zmesového komunálneho odpadu iný odpad ako zmesový komunálny odpad a do zberných nádob určených na triedený zber komunálneho odpadu zložku komunálneho odpadu, pre ktorú nie je nádoba určená,

b) ukladať oddelene vyzbierané zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, a vytriedený biologicky rozložiteľný komunálny odpad na skládku odpadov, okrem nezhodnotiteľných odpadov po dotriedení,

c) vykonávať zber oddelene zbieraných zložiek komunálnych odpadov patriacich do vyhradeného prúdu odpadov bez zariadenia na zber odpadov osobou, ktorá nespĺňa požiadavky podľa tohto zákona.

(7) Obec je okrem povinností podľa § 14 ods. 1 povinná

a) zabezpečiť zber a prepravu zmesového komunálneho odpadu vznikajúceho na jej území na účely jeho zhodnotenia alebo zneškodnenia v súlade s týmto zákonom vrátane zabezpečenia zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu zmesového komunálneho odpadu v obci,

b) zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu

    1. biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu okrem toho, ktorého pôvodcom je fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktorá prevádzkuje zariadenie spoločného stravovania109) (ďalej len „prevádzkovateľ kuchyne“) (§ 83 ods. 1),

    2. jedlých olejov a tukov z domácností a

    3. biologicky rozložiteľných odpadov zo záhrad a parkov vrátane odpadu z cintorínov,

c) zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre papier, plasty, kovy, sklo a kompozitné obaly na báze lepenky,

[Dňom 1. januára 2025 v § 81 ods. 7 písm. c) sa slová „sklo a kompozitné obaly na báze lepenky“ nahrádzajú slovami „sklo, kompozitné obaly na báze lepenky a textil“].

d) umožniť výrobcovi elektrozariadení a výrobcovi prenosných batérií a akumulátorov, príslušnej tretej osobe alebo príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov na ich náklady

    1. zaviesť a prevádzkovať na jej území systém oddeleného zberu elektroodpadu z domácností a ­po­užitých prenosných batérií a akumulátorov,

    2. užívať v rozsahu potrebnom na tento účel existujúce zariadenia na zber komunálnych odpadov,

e) umožniť organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly, na jej náklady, zber vytriedených zložiek komunálnych odpadov, na ktoré sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, a to na základe zmluvy s ňou; ustanovenie odseku 22 tým nie je dotknuté,

f) na žiadosť organizácie zodpovednosti výrobcov ­po­skytnúť údaje podľa § 28 ods. 5 písm. d) druhého bodu,

g) zabezpečiť podľa potreby, najmenej dvakrát do roka, zber a prepravu objemných odpadov, drobných stavebných odpadov v rozsahu do 1 m³ od jednej fyzickej osoby, ak v obci nebol zavedený ich množstvový zber a oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu z domácností s obsahom nebezpečných látok na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia; to sa nevzťahuje na obec, ktorá má menej ako 5 000 obyvateľov a na jej území je zriadený zberný dvor,

h) zverejniť na svojom webovom sídle podrobný všeobecne zrozumiteľný popis celého systému nakladania s komunálnymi odpadmi vrátane triedeného zberu v obci a konkrétnych opatrení zavedených na podporu predchádzania vzniku odpadu na území obce.

  i) zabezpečiť podľa potreby, najmenej jedenkrát do roka, informačnú kampaň zameranú na zvýšenie triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov,

  j) zverejňovať na svojom webovom sídle údaje o komunálnom odpade z obce v rozsahu štátneho štatistického zisťovania podľa osobitného predpisu,^109a) za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

(8) Obec vo všeobecne záväznom nariadení upraví v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva podrobnosti o 

a) nakladaní so zmesovým komunálnym odpadom a drobnými stavebnými odpadmi,

b) spôsobe zberu a prepravy komunálnych odpadov,

c) nakladaní s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom,

d) nakladaní s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom a reštauračným odpadom od prevádzkovateľa kuchyne,

e) spôsobe a podmienkach triedeného zberu komunálnych odpadov, najmä zberu

    1. elektroodpadov z domácností,

    2. odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zbieraných spolu s obalmi,

    3. použitých prenosných batérií a akumulátorov a automobilových batérií a akumulátorov,

    4. veterinárnych liekov a humánnych liekov ­nespo­trebovaných fyzickými osobami a zdravotníckych pomôcok,

    5. jedlých olejov a tukov,

f) spôsobe zberu objemného odpadu a odpadu z domácností s obsahom nebezpečných látok,

g) spôsobe spätného zberu odpadových pneumatík,

h) spôsobe nahlasovania nezákonne umiestneného odpadu,

  i) prevádzkovaní zberného dvora,

  j) spôsobe zberu drobného stavebného odpadu,

k) dôvodoch nezavedenia triedeného zberu komunálnych odpadov v súlade s odsekom 21 pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad.

(9) Pôvodca komunálnych odpadov, okrem skutočností podľa odseku 1 písm. b) je povinný

a) nakladať alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce,

b) zapojiť sa do systému zberu komunálnych odpadov v obci,

c) užívať zberné nádoby zodpovedajúce systému zberu komunálnych odpadov v obci,

d) ukladať zmesový komunálny odpad, oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu a drobné stavebné odpady na účely ich zberu na miesta určené obcou a do zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci.

(10) Náklady na činnosti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom, drobným stavebným odpadom, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu a biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom, náklady triedeného zberu zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, a náklady spôsobené nedôsledným triedením oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, a náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov podľa § 59 ods. 8, hradí obec z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu.¹⁰⁸⁾

(11) Náklady triedeného zberu oddelene zbieranej zložky komunálneho odpadu patriacej do vyhradeného prúdu odpadu, vrátane zberu a vytriedenia týchto zložiek na zbernom dvore, znášajú výrobcovia vyhradených výrobkov, tretie osoby alebo organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorí zodpovedajú za nakladanie s vyhradeným prúdom odpadu v tejto obci.

(12) Obec pri ustanovení výšky miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad¹⁰⁸⁾ vychádza zo skutočných nákladov obce na nakladanie s komunálnym odpadom a drobným staveným odpadom vrátane nákladov uvedených v odseku 10. Do miestneho poplatku obec nemôže zahrnúť náklady uvedené v odseku 11. Výnos miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady použije obec výlučne na zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov.

(13) Vykonávať na území obce zber, vrátane mobilného zberu, a prepravu komunálnych odpadov, s výnimkou biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu od prevádzkovateľa kuchyne, môže obec sama alebo ten, kto má uzatvorenú zmluvu na vykonávanie tejto činnosti s obcou; to sa nevzťahuje na distribútorov vykonávajúcich spätný zber, a zber prostredníctvom zberného miesta použitých prenosných batérií a akumulátorov a elektroodpadu a na zber oddelene vyzbieraného odpadu z iných zdrojov.

(14) Zmluva medzi obcou a tým, kto na jej území vykonáva triedený zber komunálnych odpadov pre zložku papier, plasty, kovy, sklo a kompozitné obaly na báze lepenky, musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj spôsob a podmienky úhrady nákladov uhrádzaných obcou podľa § 59 ods. 8.

Dňom 1. januára 2023 v § 81 ods. 14 sa za slovo „aj“ vkladajú slová „spôsob preukazovania vyzbieraných množstiev týchto odpadov a“]

(15) Obec v zmluve podľa odseku 13 podrobne upraví spôsob a podmienky zberu a prepravy odpadov uvedených v odseku 13 tak, aby boli v súlade s platným programom kraja a so všeobecne záväzným nariadením obce podľa odseku 8. Zmluva sa uzatvára na určitý čas, obvykle na päť rokov alebo na dobu neurčitú s výpovednou dobou obvykle 12 mesiacov.

(16) Obec je oprávnená požadovať potrebné informácie na plnenie povinností podľa § 14 ods. 1 písm. f) a g) od prevádzkovateľa kuchyne, držiteľa komunálneho odpadu a od držiteľa drobného stavebného odpadu alebo od toho, kto nakladá s komunálnymi odpadmi alebo drobnými stavebnými odpadmi na území obce.

(17) Prevádzkovateľ kuchyne, držiteľ komunálneho odpadu a držiteľ drobného stavebného odpadu alebo ten, kto nakladá s komunálnymi odpadmi alebo s drobnými stavebnými odpadmi na území obce, je povinný na vyžiadanie obce poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s nakladaním s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi.

(18) Ak obec zavedie na svojom území alebo jeho časti množstvový zber zmesového komunálneho odpadu pre všetkých pôvodcov komunálnych odpadov alebo pre niektoré kategórie pôvodcov komunálnych odpadov, je povinná umožniť pôvodcom komunálnych odpadov, ktorých sa tento zber týka

a) individuálne určenie intervalu odvozu komunálnych odpadov z miesta určeného obcou podľa odseku 9 písm. d), pričom pri iných ako biologicky rozložiteľných komunálnych odpadoch môže byť tento interval aj dlhší ako 14 dní, alebo

b) výber veľkosti zbernej nádoby aspoň z troch možností, ktoré ustanoví obec vo všeobecne záväznom ­nariadení podľa odseku 8; ak ide o pôvodcov komunálnych odpadov, ktorí sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, alebo ak ide o bytový dom, výber veľkosti zbernej nádoby je možný len po dohode všetkých pôvodcov, ak sa tí nedohodnú, rozhodne obec.

(19) Obec, na ktorej území nie je zavedený množstvový zber zmesového komunálneho odpadu, je na základe žiadosti povinná zaviesť množstvový zber u takej právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý preukáže, že

a) množstvo ním vyprodukovaných komunálnych odpadov je presne merateľné,

b) komunálne odpady sú až do ich odvozu vhodne zabezpečené pred stratou, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom.

(20) Obec môže zaviesť množstvový zber drobného stavebného odpadu.

(21) Povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad sa nevzťahuje na tú časť obce, ktorá

a) má zabezpečené energetické zhodnotenie týchto odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 uvedenou v prílohe č. 1,

b) preukáže, že 100 % domácností kompostuje vlastný odpad alebo

c) preukáže, že to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach.

[účinnosť od 1. januára 2023

(21) Povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad sa nevzťahuje na tú časť obce, ktorá preukáže, že 100 % domácností kompostuje vlastný odpad.]

(22) Obec môže pre nakladanie s odpadmi z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zbieraných spolu s odpadmi z obalov uzavrieť zmluvu len s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly na obdobie najmenej jedného kalendárneho roka.

[Dňom 1. januára 2023 v § 81 ods. 22 sa slová „jedného kalendárneho roka“ nahrádzajú slovami „dvoch kalendárnych rokov“].

(23) Ak ten, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obci ­ne­uzatvorí zmluvu podľa § 59 ods. 4 ani do 45 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy obce s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly podľa § 59 ods. 2 napriek tomu, že financovanie triedeného zberu komunálnych odpadov podľa tohto zákona je zabezpečené, je obec oprávnená vypovedať zmluvu podľa odseku 13 alebo jej časť, na základe ktorej je na jej území zabezpečený triedený zber; výpovedná doba je 45 dní a začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení výpovede.

(24) Obec je povinná umožniť tomu, kto vykonáva zber, prepravu, zhodnotenie a zneškodnenie biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu pre prevádzkovateľa kuchyne, na jeho náklady a v súlade s platným všeobecne záväzným nariadením obce

a) zaviesť a prevádzkovať na jej území systém triedeného zberu biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu,

b) užívať v rozsahu potrebnom na tento účel existujúce zariadenia na zber komunálnych odpadov.

(25) Obec je povinná nahlásiť ministerstvu a organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly, s ktorou má uzatvorenú zmluvu podľa § 59 ods. 2, údaje o produkcii zmesového odpadu a komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov oddelene vyzbieraných v obci za predchádzajúci kalendárny rok do 28. februára.

(26) Na území vojenského obvodu^108a) úlohy a povinnosti obce podľa tohto zákona plní Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

(27) Ten, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obci, je povinný tento odpad dotriedený na úroveň ustanovenú vo vykonávacom predpise poskytnúť na materiálové zhodnotenie najmenej dvom zariadeniam oprávneným na recykláciu daného druhu dotriedeného odpadu. Ak tieto zariadenia na recykláciu odmietnu prijať takto dotriedený odpad, vydajú o tom písomné potvrdenie, na základe ktorého môže byť odpad energeticky zhodnotený.

Komentár k § 81

V zákone o odpadoch zostáva zachovaná zodpovednosť obce za riadenie celého procesu a nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom na jej území. Nový zákon vstupom do platnosti uplatnenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov obciam plnenie ich povinností uľahčuje.

•    K odseku 1 a 2

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 1. júla 2020 zmenilo znenie odseku 1 a 2. Predmetné ustanovenie upravuje, za ktoré komunálne odpady vyprodukované na území obce zodpovedá obec a za ktoré komunálne odpady ako pôvodca odpadu zodpovedá fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba. Pod oddelene vyzbierané zložky komunálneho odpadu z iných zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje RZV spadá, napr. nábytok (objemný odpad) alebo odpad zo zelene (odpad zo záhrad a parkov).

V súvislosti so zavedením novej definície „odpad z domácností“ ako aj úpravy definície „komunálneho odpadu“ sa ustanovuje, ktoré odpady sa zaraďujú do skupiny 20. V prípade drobného stavebného odpadu, ide o odpad, ktorý síce nie je zahrnutý pod definíciu komunálneho odpadu, avšak podľa § 81 ods. 1 za nakladanie s drobným stavebným odpadom zodpovedá obec, zároveň je možné tento odpad zaradiť podľa Katalógu odpadov do skupiny 20, t. j. pod katalógové číslo 20 03 08.

!     Upozornenie

Po novele zákona č. 285/2020 Z. z. došlo od 1. 1. 2021 k zmenám v ustanovení § 81 ods. 1 písm. a) a písm. b). Za nakladanie s komunálnym odpadom zodpovedá obec, ak ide o zmesový odpad a oddelene vyzbieraný odpad z domácností, zmesový odpad z iných zdrojov, drobný stavebný odpad, alebo zodpovedá ako pôvodca odpadu fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ak ide o oddelene vyzbieraný odpad z iných zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, elektroodpad a použité batérie a akumulátory, oddelene vyzbieraný odpad z obalov z iných zdrojov a oddelene vyzbieraný odpad z neobalových výrobkov z iných zdrojov.

V nadväznosti na zmenu definície komunálneho odpadu v § 80 ods. 1 sa zmenili princípy zodpovednosti za nakladanie s komunálnym odpadom v ustanovení § 81 ods. 1. Úpravy v § 81 ods. 1 zmenili zodpovednosť za nakladanie s odpadom z obalov a odpadom z neobalových výrobkov z iných zdrojov z obce na pôvodcu týchto odpadov. Išlo o návrat k pôvodne ustanovenej zodpovednosti pôvodcu týchto odpadov platnej pred 1. júlom 2020. Pôvodcovia odpadov z obalov z iných zdrojov a pôvodcovia odpadov z neobalových výrobkov z iných zdrojov tak zachovávajú doterajší zabehnutý systém nakladania s týmito odpadmi.

V písmene b) išlo rovnako ako v písmene a) o zmenu v nadväznosti na zmenu definície komunálneho odpadu v § 80 ods. 1 zákonom č. 460/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, pričom sa teda zmenili princípy zodpovednosti za nakladanie s komunálnym odpadom v §  81 ods. 1.

•    K odseku 3 až 5

Ďalšie ustanovenia v zákone určujú, kto znáša náklady za aké zberné nádoby. Vo vzťahu k zmesovému odpadu zákon reaguje na požiadavku ZMOSu, aby sa umožnilo obciam uplatniť aj iné spôsoby náhrady za zbernú nádobu, než je zahrnutie do miestneho poplatku, čím sa zabezpečí zodpovednejší vzťah pôvodných pôvodcov k zbernej nádobe. Obec sa sama rozhodne, aký spôsob financovania zberných nádob si zvolí.

Pri odpadoch, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, sú súčasťou tejto zodpovednosti aj náklady na príslušné zberné nádoby. Náklady na zberné nádoby nemožno zahrnúť do miestneho poplatku. To znamená, že obec môže zahrnúť do miestneho poplatku náklady na zberné nádoby potrebné pre triedený zber odpadov, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov.

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 zmenilo znenie odseku 5, podľa ktorého náklady na zabezpečenie zberných nádob a kompostovacích zásobníkov na triedený zber zložiek komunálnych odpadov, pri ktorých sa neuplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, znáša obec a môže ich zahrnúť do miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Obec môže ustanoviť vo všeobecne záväznom nariadení iný spôsob úhrady nákladov na zabezpečenie zberných nádob a kompostovacích zásobníkov na biologicky rozložiteľný komunálny odpad.

Došlo k zmene úhrady za zberné nádoby a kompostovacie zásobníky na triedený zber zložiek komunálnych odpadov, pri ktorých sa neuplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov.

Doposiaľ tieto náklady znášala obec. Úpravou sa táto povinnosť zmenila. Obec rozhodne, či náklady na zabezpečenie týchto zberných nádob a kompostovacích zásobníkov bude znášať sama alebo ich zahrnie do miestneho poplatku za KO a DSO alebo stanoví iný spôsob úhrady.

•    K odseku 6

Zavedením zodpovednosti výrobcov za vytriedený zber zložiek komunálneho odpadu za vybrané výrobky sa zavádzajú určité zákazy, aby sa dosiahla vysoká účinnosť triedeného zberu a jeho ďalšie nakladanie.

Zákaz v písmene b) nadväzuje na všeobecný zákaz, pričom sa ustanovuje výnimka zo všeobecného zákazu, že zákaz sa nevzťahuje na nezhodnotiteľné odpady po dotriedení.

Ustanovenie písmena c) sa vzťahuje najmä na mobilných zberačov prichádzajúcich do obcí s cieľom vyzbierať niektoré lukratívne zložky komunálneho odpadu. Aj takýto zberač musí mať uzavretú zmluvu s obcou v súlade s odsekom 13 a zmluvu s výrobcom. Zakazuje sa ukladať do zberných nádob určených obcou na zber zmesového komunálneho odpadu iný odpad ako zmesový komunálny odpad a do zberných nádob určených na triedený zber komunálneho odpadu zložku komunálneho odpadu, pre ktorú nie je nádoba určená.

Tiež je zakázané ukladať oddelene vyzbierané zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, a vytriedený biologicky rozložiteľný komunálny odpad na skládku odpadov, okrem nezhodnotiteľných odpadov po dotriedení. Zákaz sa vzťahuje aj na vykonávanie zberu oddelene zbieraných zložiek komunálnych odpadov patriacich do vyhradeného prúdu odpadov bez zariadenia na zber odpadov osobou, ktorá nespĺňa požiadavky podľa tohto zákona.

•    K odseku 7

Obec vo vzťahu ku komunálnemu odpadu je pôvodcom ale aj držiteľom komunálneho odpadu, a to vtedy, keď odpad prejde od pôvodcov držby obce. Na obec sa vzťahujú všetky povinnosti držiteľa odpadu, pričom tieto povinnosti sú pre obec upravené a vymedzené. Povinnosti obcí sú formulované tak, že obec je povinná „zabezpečiť“ ich splnenie, a to znamená, že nie je povinná ich sama fyzicky vykonávať.

•    K písmenu c)

Vo vzťahu k triedenému zberu sa povinnosť obcí odlišne ustanovuje v písmene c) – zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu pre papier, plasty, kovy a sklo a v písmenách d) a e) – umožniť výrobcom elektrozariadení a prenosných batérií a akumulátorov realizovať triedený zber.

V písmene g) sa ustanovuje výnimka z povinnosti zbierať najmenej dvakrát do roka objemný odpad a odpad s obsahom škodlivín, ak ide o obec do 5 000 obyvateľov, ktorá má zriadený zberný dvor.

V písmene g) došlo k zmene po novele zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018. V zmysle § 81 ods. 1 je obec zodpovedná aj za nakladanie s drobným stavebným odpadom. Obec určí, či zavedie množstevný zber alebo zber podľa potreby, najmenej však dvakrát do roka.

 

Povinnosti obce

Obec je povinná zabezpečiť zber a prepravu zmesového komunálneho odpadu vznikajúceho na jej území na účely jeho zhodnotenia alebo zneškodnenia v súlade s týmto zákonom vrátane zabezpečenia zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu zmesového komunálneho odpadu v obci, zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu ako napr. biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu okrem toho, ktorého pôvodcom je fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktorá prevádzkuje zariadenie spoločného stravovania, jedlých olejov a tukov z domácností a biologicky rozložiteľných odpadov zo záhrad a parkov vrátane odpadu z cintorínov.

 

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 zmenilo znenie písmena c), podľa ktorého bola obec povinná zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre papier, plasty, kovy, sklo a kompozitné obaly na báze lepenky najmenej v rozsahu vyplývajúcom z požiadaviek ustanovených na triedený zber komunálnych odpadov. Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydalo ministerstvo, ustanovilo podrobnosti o vybavení zberných dvorov, požiadavky na triedený zber komunálnych odpadov, výpočet obvyklých nákladov na zber v obci.

!     Upozornenie

S účinnosťou od 1. januára 2021 sa novelou zákona č. 285/2020 Z. z. znenie písmena c) opätovne zmenilo, čím sa spresnilo, že obec nie je zodpovedná za štandardy zberu, nakoľko za tie zodpovedá priamo OZV. Obec má explicitne zakázané financovať triedený zber a plnenie štandardov zberu (teda dostupnosť infraštruktúry a frekvencie zberu).

Obec je okrem vymedzených povinnosti tiež povinná zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre papier, plasty, kovy, sklo a kompozitné obaly na báze lepenky.

!     Upozornenie

Po novele zákona č. 372/2021 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2025 precizuje znenie ustanovenia § 81 ods. 7 písm. c), kde sa slová „sklo a kompozitné obaly na báze lepenky“ nahradia slovami „sklo, kompozitné obaly na báze lepenky a textil“.

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 sa zavádza povinnosť mať zavedený zber textilu do 1. januára 2025. Do ustanovenia § 81 ods. 7 písm. c) sa preto zavádza základná povinnosť obcí, zaviesť zber textilu pričom konkrétny spôsob bude určený až na základe vypracovaných analýz a štúdií k danej téme. Ministerstvo zriadilo pracovnú skupinu, ktorej úlohou je aj zhodnotiť prípadné zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre textil, napriek tomu sa táto povinnosť zavádza, aby obce mali dostatok času pripraviť sa na skutočnosť, že najneskôr od 1. januára 2025 budú povinné zabezpečiť aj triedený zber textilu. Zavedením povinného triedeného zberu pre textil sa zvýši miera prípravy na opätovné použitie a mieru recyklácie, umožní sa vysoko kvalitná recyklácia a podporí využívanie kvalitných druhotných surovín.

•    K písmenu h)

Povinnosťou obce je tiež zverejniť na svojom webovom sídle podrobný všeobecne zrozumiteľný popis celého systému nakladania s komunálnymi odpadmi a tiež systém triedeného zberu v obci.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2021 zmenila povinnosť obce uvedená v písmene h). Okrem povinnosti zverejniť na svojom webovom sídle podrobný všeobecne zrozumiteľný popis celého systému nakladania s komunálnymi odpadmi vrátane triedeného zberu v obci, má povinnosť zverejniť aj konkrétne opatrenia zavedené na podporu predchádzania vzniku odpadu na území obce.

Ustanovenie sa dopĺňa s cieľom podpory praktického uplatňovania a zavádzania princípov predchádzania vzniku odpadu na miestnej úrovni. Na webovom sídle ministerstva budú zverejnené príklady opatrení na predchádzanie vzniku odpadu a na podporu opätovného používania výrobkov na miestnej úrovni, ktoré budú môcť obce využiť pri plánovaní uvedených opatrení. Uvedená zmena sa zavádza aj v súvislosti s novým Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025 a v nadväznosti na čl. 29 rámcovej smernice.

•    K písmenu i)

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 odsek 7 doplnil novým písmeno i), podľa ktorého je obec okrem povinností podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 povinná zabezpečiť podľa potreby, najmenej jedenkrát do roka, informačnú kampaň zameranú na zvýšenie triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov.

Vyhláška MŽP SR č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, ustanovila povinnosť obcí zabezpečiť kompostovacie zásobníky, avšak nezabezpečila aj povinnosť osvety občanov v prípade kompostovania a v tejto súvislosti bolo potrebné, aby obce zabezpečovali aj osvetu a informovanie občanov o kompostovaní. Obec je povinná zabezpečiť občanom aj zberné nádoby.

!     Upozornenie

Ustanovenie § 81 odsek 7 sa dopĺňa písmenom j). Na rozporovom konaní v rámci legislatívneho procesu novely o štátnej štatistike bol dohodnutý spôsob riešenia poskytovania a zverejňovania údajov o zbere, triedení a spracovaní komunálneho odpadu na úrovni obce v snahe preklenúť doterajší faktický stav viazaný na výkladový problém. V súčasnosti je poskytovanie týchto údajov získaných Štatistickým úradom SR zo štatistického zisťovania pre potreby Ministerstva životného prostredia SR, resp. zverejňovanie týchto údajov viazané na súhlas obce z dôvodu ich statusu dôverných štatistických údajov. Podľa čl. 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31. 3. 2009) v platnom znení: „Údaje získané zo zdrojov, ktoré sú podľa právnych predpisov dostupné verejnosti a ktoré naďalej zostanú dostupné verejnosti podľa vnútroštátnych právnych predpisov, sa nepovažujú za dôverné na účely šírenia štatistiky získanej z týchto údajov.“. Štatistický úrad považuje za zdroje podľa čl. 25 nariadenia (ES) č. 223/2009 „ktoré sú podľa právnych predpisov dostupné verejnosti a ktoré naďalej zostanú dostupné verejnosti podľa vnútroštátnych právnych predpisov“ nielen verejné časti informačných systémov verejnej správy vrátane registrov, ale aj informácie sprístupnené povinnými osobami na základe práva na informácie povinne alebo na žiadosť kohokoľvek bez uvedenia účelu alebo právneho dôvodu. Znenie § 30 ods. 5 zákona o štátnej štatistike jednoznačne určuje výnimky, za ktorých štatistický údaj nie je dôverným štatistickým údajom, a teda štatistický údaj je možné poskytovať aj na iné ako štatistické účely vrátane jeho zverejnenia.

Dopĺňa sa, že povinný subjekt má povinnosť ponúknuť odpad na materiálové zhodnotenie najmenej dvom recyklačným zariadeniam, ktoré majú na danú činnosť potrebné oprávnenia, aby bolo zabezpečené, že konkrétny vytriedený druh odpadu podľa materiálového zloženia bude ponúknutý do zariadenia, ktoré vykonáva činnosť recyklácie tohto druhu odpadu. Taktiež sa dopĺňa aj spôsob, akým sa preukáže odmietnutie prijatia odpadu príslušným zariadením.

Obec je okrem stanovených povinností povinná zverejňovať na svojom webovom sídle údaje o komunálnom odpade z obce v rozsahu štátneho štatistického zisťovania podľa osobitného predpisu, ktorým je § 12 a 18 zákona č. 540/2001 Z. z. o Štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

•    K odseku 8

Zákon jasne upravuje, čo má obec vo všeobecne záväznom nariadení obce regulovať. Uvedené podrobnosti vyplývajú najmä zo zodpovednosti obce vo vzťahu k nakladaniu ku komunálnemu odpadu, drobnému stavebnému odpadu, vytriedeným zložkám komunálneho odpadu, objemnému odpadu, biologicky rozložiteľnému odpadu, nahlasovaniu čiernych skládok, prevádzkovaniu zberného dvora, zbernej plochy.

Obec vo všeobecne záväznom nariadení upraví podrobnosti o nakladaní so zmesovým komunálnym odpadom a drobnými stavebnými odpadmi, spôsobe zberu a prepravy komunálnych odpadov, nakladaní s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom, nakladaní s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom a reštauračným odpadom od prevádzkovateľa kuchyne, spôsobe a podmienkach triedeného zberu komunálnych odpadov, spôsobe zberu objemného odpadu a odpadu z domácností s obsahom škodlivých látok, spôsobe nahlasovania nezákonne umiestneného odpadu, prevádzkovaní zberného dvora, spôsobe zberu drobného stavebného odpadu, dôvodoch nezavedenia triedeného zberu komunálnych odpadov v súlade s odsekom 21 pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad a iné.

Pokiaľ ide o rozšírenú zodpovednosť výrobcov, je dôležité, že sa v písmene e) obci menovite ukladá, ktoré zložky komunálnych odpadov je obec povinná výslovne vo VZN uvádzať. Pokiaľ ide o odpad z obalov ustanovuje sa, že tieto treba vo VZN upraviť vo väzbe na triedený zber odpadu z obalov. Čo sa týka zberu humánnych a veterinárnych liekoch obec vo všeobecne záväznom nariadení len informuje o tom, kde sa tieto lieky majú odovzdať. Tieto lieky a miesta ich zberu upravujú predpisy z oblasti zdravotníctva. Dôležité sú aj prechodné ustanovenia kde je obec povinná zosúladiť svoje VZN o nakladaní s komunálnymi odpadmi s požiadavkami nového zákona do 31. decembra 2015.

Novelou zákona č. 90/2017 Z. z. sa do znenia odseku 8 doplnilo nové písmeno g). Uvedená zmena nadväzovala na zmenu v § 72 zákona. Obec vo svojom všeobecne záväznom nariadené upraví ďalšie miesta, kde môže konečný používateľ odovzdať odpadové pneumatiky v rámci spätného zberu. Takýmto miestom môže byť napríklad zberný dvor alebo aj iné miesta, ktoré určí obec.

•    K odseku 9

Povinnosť dodržiavať všeobecne záväzné nariadenie obce vyplýva z jeho podstaty. Zákon výslovne ustanovuje pre pôvodcov komunálneho odpadu povinnosť pri nakladaní s týmto odpadom rešpektovať všeobecné záväzné nariadenie. V zákone sú základné povinnosti pôvodcu komunálnych odpadov. Pôvodca komunálnych odpadov je povinný nakladať alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce, zapojiť sa do systému zberu komunálnych odpadov v obci, užívať zberné nádoby zodpovedajúce systému zberu komunálnych odpadov v obci, ukladať zmesový komunálny odpad, oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu a drobné stavebné odpady na účely ich zberu na miesta určené obcou a do zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci.

Novela zákona č. 460/2019 Z. z. od 1. júla 2020 precizuje a dopĺňa znenie odseku 9. V § 81 ods. 1 je ustanovené, že právnická osoba, resp. fyzická osoba-podnikateľ ako pôvodca odpadu, je zodpovedná za nakladanie s oddelene vyzbieraným odpadom z iných zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje RZV, ako aj za nakladanie s elektroodpadom a použitými batériami a akumulátormi. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné upraviť ustanovenie odseku 9, kde sa ustanovujú povinnosti pre pôvodcu komunálnych odpadov.

•    K odseku 10 až 12

Významným nástrojom obce pri nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi je systém financovania uvedenej činnosti. Ak je obec zodpovedná za nakladanie s uvedenými odpadmi, musí mať možnosť disponovať s finančnými prostriedkami na takúto činnosť, preto bol ustanovený miestny poplatok. Miestny poplatok bližšie upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Použitie miestneho poplatku je účelovo viazané len na nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi a nie je možné ho použiť na iné oblasti v rámci životného prostredia. Obec musí pri určovaní výšky miestneho poplatku mať na zreteli náklady spojené so zberom, prepravou a zneškodnením všetkých tých komunálnych odpadov, za ktoré je zodpovedná.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov, ktorou výrobcovia preberajú aj finančnú zodpovednosť za odpad z vyhradených výrobkov, sa nutne musí premietnuť aj do systému financovania nakladania s komunálnym odpadom v obciach. Ak majú výrobcovia financovať triedený zber a ďalšie nakladanie s vyhradenými prúdmi odpadov, bolo potrebné ustanoviť jednoznačne, čo sa financuje zo strany výrobcov a čo zo strany obcí. Problém bol vo vzťahu ku kvalite triedeného zberu. Podľa návrhu zákona financujú výrobcovia náklady triedeného zberu vrátane zberu a vytriedenia týchto zložiek na zbernom dvore. Avšak náklady spôsobené nedôsledným triedením znášajú obce. Kontrolovať dôslednosť triedenia zložiek odpadu pri odpadoch z obalov je oprávnená tá OZV, s ktorou má obec uzavretú zmluvu. Zákon neustanovuje, aké percento nečistôt sa považuje za únosné, ustanovuje len, že sa sleduje, či obsah zahŕňa v prevažnej miere inú zložku. Predpokladá sa, že podrobnosti si dohodnú OZV a obec v zmluve. V prípade, ak obec neuskutoční zmeny, ktoré jej odporučí OZV podľa § 59 ods. 8 a OZV jej bude uhrádzať len obvyklé náklady, rozdiel nákladov zahrnie obec do miestneho poplatku. Návrh zákona je formulovaný jasne a teda obec je povinná tieto náklady premietnuť do miestneho poplatku. Spôsob a podmienky úhrady nákladov uhrádzaných obcou musí byť riešený aj v zmluve obce a toho, kto na jej území vykonáva zber.

Zmena odseku 10 po novele zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 súvisela s požiadavkou z aplikačnej praxe v súvislosti so spoplatnením drobného stavebného odpadu aj iným spôsobom ako je množstvový zber.

•    K odseku 13 až 15

Na území obce vykonávať zber a prepravu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov vrátane mobilného zberu s výnimkou biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu od prevádzkovateľa kuchyne na území obce môže len ten, kto má zmluvu s obcou, ak túto činnosť nezabezpečuje obec sama, pričom zmluva sa má uzatvoriť na určitý čas, pričom zákon odporúča 5 rokov alebo na dobu neurčitú s výpovednou dobou najviac 12 mesiacov.

Výnimka z povinnosti mať uzatvorenú zmluvu s obcou sa po novele zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 v odseku 13 rozšírila aj pre zberné miesta elektroodpadu. Ten, kto bude vykonávať spätný zber použitých batérií a akumulátorov a elektroodpadu alebo zber prostredníctvom zberného miesta použitých batérií a akumulátorov a elektroodpadu, nemusí mať uzatvorenú zmluvu s obcou.

Povinnosť stanovená v § 81 ods. 13 v druhej vete je definovaná v ustanovení § 16 ods. 3 a 4, preto sa v § 81 odsek 13 odstránila duplicita stanovenia rovnakej povinnosti.

Obec je povinná v zmluve, ktorú má uzavretú s každým subjektom, ktorý vykonáva na jej území triedený zber komunálneho odpadu – odpadov z obalov a neobalových výrobkov dohodnúť aj podmienky úhrady nákladov v prípade, ak obec bude sama obec znášať náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov. Náklady na činnosti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom a biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom, náklady triedeného zberu zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, a náklady spôsobené nedôsledným triedením oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, a náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov, hradí obec z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 285/2020 Z. z. sa od 1. 1. 2021 v ustanovení § 81 ods. 13 zmenil text, čo znamená, že vykonávať na území obce zber, vrátane mobilného zberu a prepravu komunálnych odpadov, s výnimkou biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu od prevádzkovateľa kuchyne, môže obec sama alebo ten, kto má uzatvorenú zmluvu na vykonávanie tejto činnosti s obcou; to sa nevzťahuje na distribútorov vykonávajúcich spätný zber, zber prostredníctvom zberného miesta použitých prenosných batérií a akumulátorov a elektroodpadu a na zber oddelene vyzbieraného odpadu z iných zdrojov.

Podľa § 81 ods. 1 je za oddelene vyzbieraný odpad z iných zdrojov, na ktorý sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, oddelene vyzbieraný odpad z obalov a odpad z neobalových výrobkov, elektroodpad a použité batérie a akumulátory zodpovedný ich pôvodca, hoci by spĺňal definíciu komunálneho odpadu. Nie je teda potrebné vyžadovať od subjektu vykonávajúceho zber týchto odpadov u pôvodcu odpadu zmluvu s obcou, keďže tá za tento odpad nezodpovedá.

Nakoľko jednou z povinností obce je aj zabezpečenie zavedenia a vykonávania triedeného zberu pre zložku viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky, ustanovili sa v odseku 14 novelou zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 podrobnosti uzatvárania zmluvy medzi obcou a subjektom, ktorý vykonáva triedený zber tejto zložky na území obce.

Zmluva upraví spôsob a podmienky zberu a prepravy tak, aby boli v súlade s platným programom kraja a so všeobecne záväzným nariadením obce. Zmenou sa ponecháva obci voľnosť pri ustanovení miestneho poplatku, pričom sa rešpektuje samosprávna úloha obce.

!     Upozornenie

Od 1. 1. 2023 sa novelou zákona č. 216/2021 Z. z. dopĺňajú obligatórne náležitosti zmluvy medzi obcou a tým, kto na jej území vykonáva triedený zber komunálnych odpadov pre zložku papier, plasty, kovy, sklo a kompozitné obaly na báze lepenky, o spôsob preukazovania vyzbieraných množstiev týchto odpadov.

•    K odseku 16 a 17

Na obec sa vzťahujú vo väzbe na komunálne odpady a drobné stavebné odpady povinnosti držiteľa odpadu vrátane povinnosti viesť evidenciu o odpadoch, za ktoré zodpovedá a ohlasovať z nej ustanovené údaje. Väčšinu potrebných údajov bude mať obec k dispozícii vo väzbe na zmluvy s osobami, ktoré na území obce vykonávajú zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie. Tieto ustanovenia ju oprávňujú žiadať informácie aj od iných osôb, napr. prevádzkovateľa kuchyne.

Ak obec zavedie na svojom území alebo jeho časti množstvový zber zmesového komunálneho odpadu pre všetkých pôvodcov komunálnych odpadov alebo pre niektoré kategórie pôvodcov komunálnych odpadov, je povinná umožniť pôvodcom komunálnych odpadov, ktorých sa tento zber týka individuálne určenie intervalu odvozu komunálnych odpadov z miesta určeného obcou, pričom pri iných ako biologicky rozložiteľných komunálnych odpadoch môže byť tento interval aj dlhší ako 14 dní, a tiež výber veľkosti zbernej nádoby aspoň z troch možností, ktoré ustanoví obec vo všeobecne záväznom nariadení. Individuálne určenie intervalu odvozu znamená, že pôvodca si môže vybrať interval odvozu z možností, ktoré sa v rámci systému zberu v obci uplatňujú. Obec môže zaviesť množstvový zber pre všetkých pôvodcov v obci alebo len pre niektoré kategórie.

•    K odseku 18 a 19

V znení odseku 18 ide o špecifikáciu charakteristiky pojmu množstvový zber. Znakom pre takýto zber je platenie miestneho poplatku vo výške priamo úmernej množstvu odpadu vyprodukovaných pôvodcom za daný čas, individuálne určenie intervalu odvozu z miesta určeného obcou, výber veľkosti zbernej nádoby aspoň z troch možností, ktoré musí ustanoviť obec vo všeobecne záväznom nariadení obce. Obec, na ktorej území nie je zavedený množstvový zber zmesového komunálneho odpadu, je na základe žiadosti povinná zaviesť množstvový zber u takej právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý preukáže, množstvo ním vyprodukovaných komunálnych odpadov je presne merateľné, komunálne odpady sú až do ich odvozu vhodne zabezpečené pred stratou, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom. Obec je povinná zaviesť množstvový zber drobného stavebného odpadu. Obec je povinná zaviesť množstvový zber pre tú právnickú osobu alebo podnikateľa, ktorí o to požiadajú a splnia podmienky stanovené zákonom.

•    K odseku 20 až 22

Zmena ustanovenia odseku 20 po novele zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 súvisela s požiadavkou z aplikačnej praxe v súvislosti so spoplatnením drobného stavebného odpadu. Ide o možnosť obce vybrať si spôsob zberu drobného stavebného odpadu vznikajúceho na jej území.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 1. januára 2021 zmenilo znenie odseku 21, podľa ktorého povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad, sa nevzťahuje na tú časť obce, ktorá

–   má zabezpečené energetické zhodnotenie týchto odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 uvedenou v prílohe č. 1,

–   preukáže, že 100 % domácností kompostuje vlastný odpad alebo

–   preukáže, že to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach.

Skládkovanie nespracovaného biologicky rozložiteľného odpadu má výrazne negatívny environmentálny vplyv z hľadiska emisií skleníkových plynov a znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia. V súčasnosti je začaté konanie voči SR z dôvodu umiestňovania biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu na skládky odpadov. Keďže nemáme v SR vybudovanú dostatočnú sieť zariadení na úpravu zmesového komunálneho odpadu a následné stabilizovanie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu získaného zo zmesového komunálneho odpadu, keďže iba tento druh biologicky rozložiteľného odpadu sa v súčasnosti môže legálne nachádzať v zmesovom komunálnom odpade, je potrebné tieto výnimky upraviť a výnimku v písmene d) zrušiť s účinnosťou od 1. 1. 2021. Vzhľadom na uvedené je vypustenie ustanovenia, ktoré v súčasnosti umožňuje obciam uplatniť si výnimku z povinnosti zavedenia a zabezpečovania vykonávania triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad a umiestňovanie biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov do nádob na zmesový komunálny odpad, potrebné aj vzhľadom na to, že prevažujúcim spôsobom zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu v Slovenskej republike je skládkovanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené a čl. 22 ods. 1 rámcovej smernice bola urobená aj úprava písmena b) v tomto paragrafe s účinnosťou od 1. 1. 2021.

 

–   Znenie odseku 21 od 1. januára 2023

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2023 opätovne zmení znenie odseku 21, nakoľko zrušenie výnimiek v písmene a) a c) tohto paragrafu s účinnosťou od 1. 1. 2023 súvisí s čl. 22 ods. 1 rámcovej smernice, podľa ktorého je potrebné zabezpečiť, aby sa biologický odpad buď triedil alebo recykloval pri zdroji alebo sa zbieral oddelene a nezmiešaval sa s inými druhmi odpadu. Taktiež oddelený zber biologicky rozložiteľného odpadu je potrebné zabezpečiť s cieľom umožniť vysokú kvalitu recyklácie a podporiť využívanie kvalitných druhotných surovín.

Zároveň, ako uvádza dôvodová správa, podľa Správy včasného varovania pre Slovensko (Správa včasného varovania pre Slovensko o vykonávaní právnych predpisov EÚ o odpade vrátane správy včasného varovania pre členské štáty, v ktorých hrozí nesplnenie cieľa v roku 2020 pripravovať komunálny odpad na opätovné použitie/recykláciu), sa uvádza ako jeden z možných krokov na zlepšenie pre biologicky rozložiteľný odpad – zrušenie všetkých výnimiek zakotvených v zákone, pokiaľ ide o požiadavku triediť kuchynský odpad.

Podľa znenia od 1. 1. 2023 povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad sa nevzťahuje na tú časť obce, ktorá preukáže, že 100 % domácností kompostuje vlastný odpad.

V jednotlivých odsekoch zákon ukladá výrobcom povinnosť plniť svoj zberový podiel odpadov z obalov aj prostredníctvom množstiev vyzbieraných v obciach ako súčasť triedeného zberu komunálneho odpadu. Náklady triedeného zberu bude znášať výrobca. Množstvá odpadov, ktoré sa v zazmluvnenej obci vyzbierajú, bude môcť potvrdzovať iba pôvodný pôvodca odpadu, obec alebo osoba, ktorá vykonáva výkup odpadov v zmysle zákona o odpadoch.

!     Upozornenie

V ustanovení § 81 ods. 22 sa slová „jedného kalendárneho roka“ nahrádzajú slovami „dvoch kalendárnych rokov“, a to po novele zákona č. 372/2021 Z. z. Doterajší systém bol nastavený na obdobie najmenej jedného roka s cieľom stabilizovať systém, aplikačná prax z predchádzajúcich rokov však ukázala, že zmluvy sa síce častokrát uzatvárali na dobú neurčitú, no vypovedali sa už po prvom roku. Vzhľadom na to, že časté presuny výrobcov v rámci OZV naopak spôsobovali nestabilitu systému, ustanovilo sa zmluvy uzatvárať na obdobie najmenej 2 kalendárnych rokov, tak pre výrobcov ako i obce. Na základe tejto zmeny budú môcť aj OZV efektívnejšie plánovať svoje výdavky a obciam nebude hroziť každoročné vypovedanie zmlúv zo strán OZV pre nedostatok výrobcov.

•    K odseku 23

Obec môže pre nakladanie s odpadmi z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zbieraných spolu s odpadmi z obalov uzavrieť zmluvu len s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly na obdobie najmenej dvoch kalendárnych rokov. Týmto obmedzením sa chce zamedziť obchodovaniu s potvrdeniami na množstvá vyzbierané v obciach, bez toho, aby obec vedela, ktorá OZV vykazuje jej množstvá a bez toho, aby mala s daným subjektom uzatvorenú zmluvu. Uvedeným opatrením je možné dosiahnuť to, aby plnenie povinností OZV smerom k obciam bolo kontrolovateľné bez možnosti duplicitného vykazovania rovnakého množstva vyzbieraných odpadov. Preto sa ustanovuje zásada, že obec môže mať na zber odpadov z obalov a neobalových výrobkov uzavretú zmluvu len s jednou OZV. Tým, že zmluvy sú uzatvorené na jeden rok, sa zabezpečuje na jednej strane stabilita vzťahov počas jedného roka, a zároveň umožňuje zmenu každý rok.

•    K odseku 24

Kuchynský a reštauračný odpad ako súčasť komunálneho odpadu podlieha osobitnému režimu. Obec je povinná upraviť podrobnosti o nakladaní s ním, ale za celé nakladanie s ním zodpovedá prevádzkovateľ kuchyne. Obec je povinná na svojom území umožniť pôsobenie subjektom, ktorý pre prevádzkovateľa kuchyne vykonávajú zber, prepravu, zhodnocovanie či zneškodňovanie biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu. Obec pri ustanovení výšky miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad vychádza zo skutočných nákladov obce na nakladanie s komunálnym odpadom a drobným staveným odpadom. Výnos miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady použije obec výlučne na zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov.

•    K odseku 25

Obec je povinná nahlásiť organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly, s ktorou má uzatvorený zmluvný vzťah podľa odseku 22, údaje o produkcii komunálnych odpadov za predchádzajúci rok do 28. februára.

 

Zariadenia spoločného stravovania

Ide o zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov alebo nápojov na pracoviskách, v školských zariadeniach, školách, zariadeniach sociálnych služieb, zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zdravotníckych zariadeniach, v prevádzkach verejného stravovania, v stánkoch s rýchlym občerstvením a v iných zariadeniach s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na zotavovacích a iných hromadných podujatiach.

Zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu a zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré utvára podmienky na prípravu stravy alebo zabezpečuje poskytovanie stravy sa nepovažuje za zariadenie spoločného stravovania.

Stravovacie služby možno poskytovať len v zariadeniach, ktoré spĺňajú požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie, vnútorné členenie a na prevádzku. Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia spoločného stravovania, sú povinné zabezpečiť, aby do výrobných a skladovacích priestorov nevstupovali neoprávnené osoby, a zamedziť vodeniu a vpúšťaniu zvierat do priestorov zariadenia spoločného stravovania okrem priestorov určených na konzumáciu stravy, do ktorých môžu vstupovať osoby so zdravotným postihnutím v sprievode psa so špeciálnym výcvikom, zabezpečiť pri výrobe pokrmov ich zdravotnú neškodnosť a zachovanie ich výživovej a zmyslovej hodnoty a vylúčenie nežiaducich vplyvov z technologického postupu prípravy pokrmov, postupovať pri výrobe pokrmov a nápojov podľa zásad správnej výrobnej praxe, dodržiavať pracovné postupy, miesta alebo operácie technologických procesov, ktoré sú kritické pri zabezpečovaní zdravotnej neškodnosti pokrmov a nápojov, a dodržiavať požiadavky na výrobu, prípravu a podávanie pokrmov a nápojov, zabezpečovať sústavnú kontrolu pri preberaní surovín a viesť o vykonanej kontrole evidenciu počas piatich rokov, zabezpečovať a kontrolovať podmienky dodržania zdravotnej neškodnosti uskladňovaných surovín, polovýrobkov, polotovarov, hotových pokrmov a nápojov, zabezpečovať ochranu hotových pokrmov a nápojov pred ich znehodnotením, zabezpečovať plynulú dodávku pitnej vody a teplej vody do zariadenia spoločného stravovania, zabezpečovať kontrolu ukazovateľov kvality pitnej vody, ak je zariadenie zásobované z vlastného vodného zdroja, zabezpečovať výživovú hodnotu hotových pokrmov a nápojov podľa odporúčaných výživových dávok, ak ďalej nie je ustanovené inak, zabezpečiť pred výdajom stravy odber vzoriek pripravených hotových pokrmov, ich uchovanie a o odobratých vzorkách viesť dokumentáciu, ak ďalej nie je ustanovené inak, kontrolovať dodržiavanie osobnej hygieny zamestnancov, zabezpečovať a kontrolovať čistotu zariadenia a prevádzkových priestorov, vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu.

 

–   Znenie odseku 25 od 1. 1. 2021

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 1. januára 2021 zmenilo znenie odseku 25, pričom išlo o legislatívnu úpravu, nakoľko OZV pre obaly uzatvára zmluvu s obcou podľa § 59 ods. 2. Povinnosťou obce nahlasovať OZV pre obaly, s ktorou má táto obec uzatvorenú zmluvu, produkciu zmesového komunálneho odpadu a produkciu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, je umožnené OZV pre obaly, aby si kontrolne vypočítavala cieľ zberu, ktorý jej vypočíta ministerstvo pre príslušné obdobie. Nahlasovanie uvedených údajov môže poslúžiť napríklad na účel nastavenia potrebného množstva zberných nádob a frekvencie zberu potrebných na splnenie cieľa zberu. Zároveň je obec povinná predmetné údaje súčasne nahlásiť aj ministerstvu.

Z uvedeného teda vyplýva, že obec je povinná nahlásiť ministerstvu a organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly, s ktorou má uzatvorenú zmluvu, údaje o produkcii zmesového odpadu a komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov oddelene vyzbieraných v obci za predchádzajúci kalendárny rok do stanoveného termínu, t. j. do 28. februára.

•    K odseku 26

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 ustanovenie doplnilo odsekom 26, podľa ktorého na území vojenského obvodu úlohy a povinnosti obce podľa tohto zákona plní Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Nakoľko vojenský obvod nie je súčasťou obce ani vyššieho územného celku, ale je v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky, bolo potrebné doplniť ustanovenia zákona o odpadoch o túto skutočnosť a zároveň ustanoviť, že úlohy a povinnosti obce podľa zákona o odpadoch primerane plní Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

Vojenským obvodom je územný celok a správny celok slúžiaci na zabezpečenie úloh obrany a bezpečnosti štátu.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa ustanovenie § 81 dopĺňa odsekom 27 s účinnosťou od 1. novembra 2021. Doplnila sa nová povinnosť pre zberové spoločnosti zabezpečiť, aby odpad z obalov a neobalových výrobkov vyzbieraný v obci končil v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva v zariadení určenom na materiálové zhodnotenie. To znamená, že ten, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obci, je povinný tento odpad dotriedený na úroveň ustanovenú vo vykonávacom predpise poskytnúť na materiálové zhodnotenie najmenej dvom zariadeniam oprávneným na recykláciu daného druhu dotriedeného odpadu. Ak tieto zariadenia na recykláciu odmietnu prijať takto dotriedený odpad, vydajú o tom písomné potvrdenie, na základe ktorého môže byť odpad energeticky zhodnotený.

§ 82

Zberný dvor

(1) Fyzická osoba môže bezplatne odovzdať oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu na zbernom dvore,

a) ktorý sa nachádza na území obce, v ktorej je poplatníkom,

b) ktorého prevádzka je zabezpečená združením obcí, ktorého členom je obec, v ktorej je poplatníkom.

(2) Odovzdanie oddelene zbieranej zložky komunálneho odpadu na zbernom dvore inou osobou ako osobou uvedenou v odseku 1 alebo inej oddelene zbieranej zložky komunálneho odpadu, ako je uvedená v odseku 1 môže byť odplatné.

(3) Prevádzkovateľ zberného dvora je povinný okrem povinností podľa § 14

a) viesť evidenciu komunálnych odpadov odovzdaných na zbernom dvore, ohlasovať obci, na území ktorej sa zberný dvor nachádza, alebo združeniu obcí údaje z evidencie a uchovávať ohlasované údaje,

b) informovať príslušnú obec o zložkách a množstve komunálneho odpadu, ktorý prevzala od jej obyvateľov, na tomto zbernom dvore [§ 105 ods. 3 písm. d)],

c) vyčleniť priestor pre komunálne odpady vhodné na prípravu na opätovné použitie,

d) odobrať od osôb uvedených v odsekoch 1 a 2 drobný stavebný odpad, objemný odpad, odpadové pneumatiky, ak tak určila obec, a oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu v rozsahu triedeného zberu ustanovenom vo všeobecne záväznom nariadení obce.

Komentár k § 82

V ustanovení zákona sú podrobne upravené povinnosti pre prevádzkovateľa zberného dvora. Uvedené povinnosti vyplývajú z povinnosti obce, ktoré má ako držiteľ komunálneho odpadu.

•    K odseku 1

!     Upozornenie

Znenie odseku 1 sa od 1. novembra 2021 zmenilo, a to po novele zákona č. 372/2021 Z. z. Nakoľko v poslednej novele došlo k úprave § 81 ods. 1, tak sa z uvedeného dôvodu preformulovalo aj znenie § 82 ods. 1. Fyzická osoba môže bezplatne odovzdať oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu na zbernom dvore, ktorý sa nachádza na území obce, v ktorej je poplatníkom, alebo ktorého prevádzka je zabezpečená združením obcí, ktorého členom je obec, v ktorej je poplatníkom.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 1. júla 2020 doplnila úvodná veta v odseku 21. V uvedenom prípade sa jednalo len o legislatívno-technickú zmenu. Podľa § 82 ods. 2 môže odovzdať komunálny odpad na zberný dvor aj iná osoba ako je osoba uvedená v odseku 1. Z uvedeného vyplýva, že na zbernom dvore môžu odovzdať oddelené zložky komunálneho odpadu aj fyzické osoby, ktoré nie sú v predmetnej obci poplatníkom, ako aj právnické osoby, resp. fyzické osoby – podnikatelia, a to v prípade, ak to kapacitné možnosti daného zberného dvora umožňujú. Prevádzkovateľ zberného dvora môže odobrať oddelene zbierané zložky komunálnych odpadov od týchto vyššie uvedených osôb odplatne.

Zároveň sa precizoval text, aby aj právnická osoba a fyzická osoba-podnikateľ mohli na zbernom dvore nielen odovzdávať odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ale aby ich mohli odovzdávať bezplatne, nakoľko budú povinní nakladať s nimi v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce, teda samotný triedený zber bude zabezpečovať obec.

Zberné dvory sú súčasťou systému triedeného zberu zložiek komunálneho odpadu. Na zberné dvory nemožno odovzdávať zmesový komunálny odpad. Fyzická osoba môže bezplatne odovzdať oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu na zbernom dvore, ktorý sa nachádza na území obce, v ktorej je poplatníkom, ktorého prevádzka je zabezpečená združením obcí, ktorého členom je obec, v ktorej je poplatníkom.

•    K odseku 2

V odseku 2 došlo po novele zákona č. 460/2019 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2020 k legislatívno-technickej zmene v nadväznosti na zmenu definície komunálneho odpadu a určenia zodpovednosti za nakladanie s ním.

•    K odseku 3

Upravené sú aj povinnosti prevádzkovateľa zberného dvora, a to:

–   viesť evidenciu komunálnych odpadov odovzdaných na zbernom dvore,

–   ohlasovať obci, na území ktorej sa zberný dvor nachádza, alebo združeniu obcí údaje z evidencie,

–   uchovávať ohlasované údaje,

–   informovať príslušnú obec o zložkách a množstve komunálneho odpadu, ktorý prevzala od jej obyvateľov, na tomto zbernom dvore,

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 1. januára 2021 precizoval text v odseku 3 písm. b). Z dôvodu absencie lehôt oznamovania údajov o množstvách vyzbieraných odpadov na zbernom dvore, sa dopĺňa odkaz na vykonávací predpis, ktorý ustanovuje podrobnosti.

V dôsledku zmeny definície „komunálnych odpadov“ sa upravuje znenie odseku 1 v § 82, podľa ktorého aj právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ môžu odovzdávať odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov na zbernom dvore. Odsek 2 sa v tejto súvislosti v zmysle jeho pôvodnej filozofie upravuje tak, aby sa na zbernom dvore mohli odovzdávať oddelene zbierané zložky komunálnych odpadov nielen fyzickými osobami, ktoré sú poplatníkmi v danej obci, ale aj inými osobami (napríklad obyvateľmi susednej obce alebo podnikateľmi, ktorí v tejto obci nie sú poplatníkmi).

Rovnako sa umožňuje odovzdanie iných oddelene zbieraných zložiek komunálnych odpadov ako tých, ktorých bezplatné odovzdanie ustanovuje odsek 1 (napríklad objemný odpad odovzdaný právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom). Prevádzkovateľ skládky odpadov musí zvážiť, či má dostatočné kapacity na zbernom dvore a taktiež, či takéto odobranie bude spoplatňovať. Táto možnosť musí byť upravená vo všeobecne záväznom nariadení obce.

 

Ďalšie povinnosti:

–   vyčleniť priestor pre komunálne odpady vhodné na prípravu na opätovné použitie,

–   odobrať od osôb drobný stavebný odpad, objemný odpad a oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu v rozsahu triedeného zberu ustanovenom vo všeobecne záväznom nariadení obce.

Náklady na zber odpadov, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov znášajú výrobcovia, náklady na triedený zber odpadov mimo rozšírenej zodpovednosti výrobcov hradí obec z miestneho poplatku, preto sa ustanovuje, že fyzická osoba z príslušnej obce môže odpad na zbernom dvore odovzdať bezplatne.

Prevádzkovateľ zberného dvora je prevádzkovateľom zariadenia na zber odpadov, a teda držiteľom odpadu.

Nakoľko vykonáva zber komunálnych odpadov, ktoré spadajú do rozšírenej zodpovednosti výrobcov, vzťahuje sa na neho mať uzatvorenú aj zmluvu s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov.

Novelou zákona č. 90/2017 Z. z. sa v odseku 3 písmeno d) doplnila povinnosť prevádzkovateľa zberného dvora odobrať od fyzickej osoby aj odpadové pneumatiky.

Opätovne došlo k doplneniu písmena d) novelou zákona č. 292/2017 Z. z., nakoľko odoberať odpadové pneumatiky od fyzických osôb na zbernou dvore v rámci spätného zberu nie je povinnosťou prevádzkovateľa zberného dvora, ale systém je postavený na dobrovoľnosti, spätný zber odpadových pneumatík sa bude vykonávať na zbernom dvore, ak tak obec určí.

§ 83

Prevádzkovateľ kuchyne

(1) Prevádzkovateľ kuchyne zodpovedá za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom a reštauračným odpadom, ktorého je pôvodcom.

(2) Prevádzkovateľ kuchyne je povinný okrem povinností podľa § 14 a § 81 ods. 9 a 16 vytvoriť, prevádzkovať a udržiavať funkčný systém triedeného zberu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad a reštauračný odpad, ktorého je pôvodcom.

(3) Zakazuje sa prevádzkovateľovi kuchyne

a) uložiť biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, ktorého je pôvodcom, do nádob určených obcou na zber komunálneho odpadu,

b) používať drviče biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu napojené na verejnú kanalizáciu; uvedený zákaz sa neuplatní, ak vlastník verejnej kanalizácie, do ktorej sa tento odpad vypúšťa, s používaním drviča súhlasí a používanie drviča je upravené v zmluve o odvádzaní odpadových vôd uzavretej podľa osobitného predpisu,¹¹⁰⁾

c) zbaviť sa použitých jedlých olejov a tukov vypúšťaním do kanalizácie.

Komentár k § 83

V uvedenom ustanovení sa podrobne upravujú povinnosti pre prevádzkovateľa kuchyne, ktorý je zodpovedný za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom, pričom je povinný nakladať s týmto odpadom v súlade s platným všeobecne záväzným nariadením obce.

Prevádzkovateľ kuchyne zodpovedá za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom a reštauračným odpadom, ktorého je pôvodcom.

•    K odseku 2

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 1. januára 2021 zmenilo znenie odseku 2. Prevádzkovateľovi kuchyne je zakázané ukladať biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad do nádob určených na zber zmesového komunálneho odpadu, resp. používať drviče na tento odpad napojené na verejnú kanalizáciu (uvedené je možné len, ak vlastník verejnej kanalizácie súhlasí s tým, aby prevádzkovateľ kuchyne používal drvič). Prevádzkovateľ kuchyne je povinný tento odpad ukladať do nádob na to určených a zabezpečiť ďalšie nakladanie s týmto odpadom cez spoločnosti, ktoré majú na uvedenú činnosť oprávnenie. Zároveň si prevádzkovateľ kuchyne vedie evidenciu o množstve vzniknutého biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu a údaje z evidencie ohlasuje do 28. februára nasledujúceho roka na príslušný okresný úrad podľa miesta prevádzkarne.

U uvedeného vyplýva, že prevádzkovateľ kuchyne je povinný vytvoriť, prevádzkovať a udržiavať funkčný systém triedeného zberu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad a reštauračný odpad, ktorého je pôvodcom.

•    K odseku 3

Prevádzovateľovi kuchyne sa zakazuje uložiť biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, ktorého je pôvodcom do nádob určených obcou na zber komunálneho odpadu, používať drviče biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu, napojené na verejnú kanalizáciu. Tento zákaz sa neuplatní, ak vlastník verejnej kanalizácie, do ktorej sa tento odpad vypúšťa, s používaním drviča súhlasí.

Zákaz sa vzťahuje na vypúšťanie použitých jedlých olejov a tukov do kanalizácie.

SIEDMA ČASŤ

CEZHRANIČNÝ POHYB
ODPADOV

Komentár k siedmej časti

Slovenská republika sa 1. 5. 2004 stala členom Európskej únie a týmto dňom pre ňu začali priamo platiť všetky nariadenia EÚ. Pre oblasť cezhraničnej prepravy, dovozu, vývozu a tranzitu odpadov to bolo pôvodne nariadenie Rady č. 259/93 ES z 1. 2. 1993 o kontrole a riadení prepravy odpadov vnútri, do a z Európskeho spoločenstva v znení neskorších noviel. Od 12. 7. 2007 platí nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (ďalej len „nariadenie č. 1013/2006“). Uvedené nariadenie je aplikovateľné priamo pre všetky členské štáty od dňa ich vstupu do EÚ bez toho, aby bola nutná ich transpozícia do národnej legislatívy. Siedma časť zákona upravuje len niektoré špecifiká, ktoré členskému štátu vyplývajú z nariadenia č. 1013/2006, a ktoré je potrebné upraviť vnútroštátnym právnym predpisom. Ďalej siedma časť zákona upravuje požiadavky z praxe týkajúce sa lepšieho výkonu cezhraničného pohybu odpadov.

§ 84

Základné ustanovenie

(1) Cezhraničnú prepravu odpadov z iného členského štátu do Slovenskej republiky, cezhraničnú prepravu odpadov zo Slovenskej republiky do iného členského štátu, dovoz odpadov z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky, vývoz odpadov zo Slovenskej republiky do iného ako členského štátu a tranzit odpadov cez územie Slovenskej republiky (ďalej len „cezhraničný pohyb odpadov“) ustanovujú osobitné predpisy.⁵⁸⁾

(2) Na území Slovenskej republiky je príslušným orgánom¹¹¹⁾ pre cezhraničný pohyb odpadov ministerstvo. Ministerstvo zároveň plní funkciu korešpondenta.¹¹²⁾

(3) Cezhraničná preprava odpadov z iného členského štátu do Slovenskej republiky a dovoz odpadov z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky za účelom zneškodnenia tohto odpadu sú zakázané, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

(4) Odpad vzniknutý v Slovenskej republike sa prednostne zneškodní v Slovenskej republike.

(5) Zakazuje sa

a) organizovať, sprostredkovať alebo iným spôsobom sa podieľať na cezhraničnom pohybe odpadov v rozpore s touto časťou zákona,

b) dopraviť alebo prepraviť odpad na územie Slovenskej republiky, cez územie Slovenskej republiky alebo z územia Slovenskej republiky v rozpore s touto časťou zákona,

c) vykonávať cezhraničný pohyb odpadov v rozpore s podmienkami uvedenými v súhlase na cezhraničný pohyb odpadov podľa tejto časti zákona.

(6) Na účely cezhraničného pohybu odpadov sa osobou pod jurisdikciou Slovenskej republiky rozumie fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky.

Komentár k § 84

Slovenská republika sa 1. 5. 2004 stala členom Európskej únie a týmto dňom pre ňu začali priamo platiť všetky nariadenia EÚ. Pre oblasť cezhraničnej prepravy, dovozu, vývozu a tranzitu odpadov to bolo pôvodne nariadenie Rady č. 259/93 ES z 1. 2. 1993 o kontrole a riadení prepravy odpadov vnútri, do a z Európskeho spoločenstva v znení neskorších noviel. Od 12. 7. 2007 platí nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (ďalej len „nariadenie č. 1013/2006“).

V siedmej časti zákona sa upravujú niektoré špecifiká, ktoré členskému štátu vyplývajú z nariadenia č. 1013/2006, a ktoré je potrebné upraviť vnútroštátnym právnym predpisom. Ide o výkon cezhraničného pohybu odpadov.

Úprava terminológie, v siedmej časti zákona rozlišujeme pojmy: cezhraničná preprava – cezhraničná preprava odpadu z iného členského štátu do Slovenskej republiky a zo Slovenskej republiky do iného členského štátu, dovoz/vývoz – dovoz odpadov z tretích krajín/nečlenských krajín EÚ na územie Slovenskej republiky a vývoz odpadov z územia Slovenskej republiky do tretích krajín/nečlenských krajín EÚ, tranzit cez územie Slovenskej republiky. Vo všetkých prípadoch ide o „cezhraničný pohyb odpadu“.

Podľa čl. 53 a 54 nariadenia č. 1013/2006 každý členský štát určí príslušný orgán alebo príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie tohto nariadenia a určí jedného alebo viacerých korešpondentov zodpovedných za informovanie a poradenstvo pre osoby alebo podniky, ktoré požadujú informácie.

Slovenská republika na základe uvedeného ustanovenia určila v predmetnom odseku príslušný orgán a korešpondenta. Príslušným orgánom pre cezhraničný pohyb odpadov je Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré zároveň plní aj funkciu korešpondenta. Ide o prebraté doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 2 zákona o odpadoch.

Podľa čl. 4 ods. 1 Bazilejského dohovoru zmluvné strany pri výkone svojho práva sa môžu rozhodnúť zakázať dovoz odpadov s cieľom ich zneškodniť. Slovenská republika ako zmluvná strana Bazilejského dohovoru využila predmetnú možnosť a zakázala dovoz a cezhraničnú prepravu odpadu na územie Slovenskej republiky za účelom zneškodnenia. V ustanovení Slovenská republika uplatňuje zásadu blízkosti a sebestačnosti, prednostne zneškodniť odpad vzniknutý v Slovenskej republike.

Zakazuje sa sprostredkovať alebo iným spôsobom sa podieľať na cezhraničnom pohybe odpadov, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tejto časti zákona, dopraviť alebo prepraviť na územie Slovenskej republiky alebo z územia Slovenskej republiky odpad v rozpore s ustanoveniami tejto časti zákona.

Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na toho, kto vykonáva dopravu alebo prepravu odpadov v rozpore so siedmou častou zákona, resp. aj na dopravcu/prepravcu, ak konal v rozpore so siedmou časťou zákona. Zákaz sa vzťahuje aj na toho, sprostredkuje a alebo sa iným spôsobom podieľa na cezhraničnej preprave odpadov v rozpore so siedmou častou zákona. Rozpor zo siedmou častou zákona zahŕňa aj rozpor s nariadením č. 1013/2006.

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 zmenila znenie odseku 5, ktorý vymedzuje zákazy týkajúce sa cezhraničného pohybu odpadov.

 

Zakazuje sa:

–   organizovať, sprostredkovať alebo iným spôsobom sa podieľať na cezhraničnom pohybe odpadov v rozpore s touto časťou zákona,

–   dopraviť alebo prepraviť odpad na územie Slovenskej republiky, cez územie Slovenskej republiky alebo z územia Slovenskej republiky v rozpore s touto časťou zákona,

–   vykonávať cezhraničný pohyb odpadov v rozpore s podmienkami uvedenými v súhlase na cezhraničný pohyb odpadov podľa tejto časti zákona.

Pre jednoznačnejšie vymedzenie zákazov vyplynula z aplikačnej praxe potreba doplniť a upraviť predmetné ustanovenie. Je dôležité, aby v prípade cezhraničného pohybu odpadov, ktorý podlieha predchádzajúcemu písomnému oznámeniu a súhlasu, boli dodržiavané aj podmienky uvedené v písomnom súhlase príslušného kompetentného orgánu (t. j. v súhlase MŽP SR).

•    K odseku 6

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. bolo ustanovenie doplnené novým odsekom 6. Na účely cezhraničného pohybu odpadov sa osobou pod jurisdikciou Slovenskej republiky rozumie fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky.

Predmetné ustanovenie bolo potrebné doplniť do zákona o odpadoch hlavne z dôvodu množiacich sa nezákonných prepráv odpadu podliehajúcich všeobecným požiadavkám na informácie uvedeným v článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1013/2006 o preprave odpadu (ďalej len „nariadenie“).

Nariadenie napr. v článku 2 bod 14, 15 ako aj v článku 18 bod 1 písm. a) uvádza slovné spojenia „osoba pod jurisdikciou krajiny určenia“, „osoba pod jurisdikciou tohto členského štátu“, resp. „osoba pod jurisdikciou krajiny odoslania“, zároveň však nikde v texte bližšie nešpecifikuje uvedené pojmy, a teda aj vysvetlenie, kto je táto osoba, čo spôsobuje v praxi značné problémy.

Pre jednoznačnejšie určenie zodpovednej osoby hlavne pri prepravách, ktoré podliehajú všeobecným požiadavkám na informácie podľa článku 18 nariadenia, MŽP SR pristúpilo k zavedeniu uvedeného pojmu.

§ 85

Oznámenie

(1) Oznámenie o cezhraničnom pohybe odpadov podáva oznamovateľ¹¹³⁾ podľa osobitných predpisov.¹¹⁴⁾

(2) Oznámenie o cezhraničnom pohybe odpadov vrátane dodatočných informácií a dodatočnej doku­men­tácie¹¹⁵⁾ podáva oznamovateľ na ministerstvo v slovenskom jazyku alebo s úradne overeným prekladom do slovenského jazyka. Doklad o oznámení pre cezhraničné pohyby/prepravy odpadu a Doklad o pohybe pre cezhraničné pohyby/prepravy odpadu podľa osobitného predpisu¹¹⁶⁾ možno na účel oznámenia cezhraničnej prepravy odpadu z iného členského štátu do Slovenskej republiky, dovozu odpadu z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky a tranzitu odpadov cez územie Slovenskej republiky podať aj v inom ako slovenskom jazyku.

(3) Ak oznamovateľ nedoplní svoje oznámenie o cezhraničnom pohybe odpadov do 60 dní odo dňa doručenia výzvy na doplnenie oznámenia, ministerstvo môže oznámenie vrátiť oznamovateľovi.

Komentár k § 85

Uvedené ustanovenia sa zakotvujú z dôvodu spresnenia spôsobu podávania oznámenia o cezhraničnom pohybe odpadov. Ak oznamovateľ plánuje prepravovať odpady, ktoré podliehajú povoľovaciemu procesu, podá predchádzajúce písomné oznámenie podľa čl. 4 nariadenia č. 1013/2006 príslušnému orgánu miesta odoslania.

Náležitosti oznámenia upravuje čl. 4 nariadenia č. 1013/2006. Oznámenie o cezhraničnom pohybe odpadov vrátane dodatočných informácií a dodatočnej dokumentácie podáva oznamovateľ na ministerstvo v slovenskom jazyku alebo s úradne overeným prekladom do slovenského jazyka. Doklad o oznámení pre cezhraničné pohyby/prepravy odpadu a Doklad o pohybe pre cezhraničné pohyby/prepravy odpadu možno na účel oznámenia cezhraničnej prepravy odpadu z iného členského štátu do Slovenskej republiky, dovozu odpadu z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky a tranzitu odpadov cez územie Slovenskej republiky podať aj v inom ako slovenskom jazyku.

Ak oznamovateľ nedoplní svoje oznámenie o cezhraničnom pohybe odpadov do 60 dní odo dňa doručenia výzvy na doplnenie oznámenia, ministerstvo môže oznámenie vrátiť oznamovateľovi.

Zároveň v ods. 2 v nadväznosti na čl. 27 nariadenia č. 1013/2006 je uvedené, že predchádzajúce písomné oznámenie sa podáva na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v slovenskom jazyku alebo úradne overené do slovenského jazyka, s výnimkou Dokladu o oznámení (Príloha IA nariadenia č. 1013/2006) a Dokladu o pohybe (Príloha IB nariadenia č. 1013/2006), ktoré je možné podať na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky aj v inom ako slovenskom jazyku. Ide o to, aby sa rýchlejšie a efektívnejšie vybavovali jednotlivé oznámenia.

§ 86

Námietky

(1) Ministerstvo môže uplatniť námietky¹¹⁷⁾ voči oznámeniu o preprave odpadu určeného na zneškodnenie a voči oznámeniu o preprave odpadu určeného na zhodnotenie.

(2) Ak ministerstvo uplatňuje námietky,¹¹⁷⁾ vychádza zo záväznej časti programu Slovenskej republiky.

(3) Ministerstvo môže zakázať cezhraničný pohyb odpadov, ak oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, ktorý sa podieľa na tomto cezhraničnom pohybe odpadov, bol právoplatným rozhodnutím

a) uznaný vinným zo spáchania priestupku alebo iného správneho deliktu v dôsledku konania, ktorým došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov a osobitných predpisov v oblasti cezhraničného pohybu odpadov,⁵⁸⁾

b) uznaný vinným v posledných troch rokoch zo spáchania priestupku alebo iného správneho deliktu v dôsledku iného protiprávneho konania na úseku nakladania s odpadmi ako uvedeného v písmene a) alebo

c) odsúdený v posledných troch rokoch za trestný čin proti životnému prostrediu.¹¹⁸⁾

Komentár k § 86

V súlade s čl. 11 a 12 nariadenia č. 1013/2006 sa ustanovuje možnosť vznesenia námietok voči preprave odpadu čo môže znamenať zakázať prepravu odpadov. Ministerstvo môže zakázať cezhraničný pohyb odpadov, ak oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, ktorý sa podieľa na tomto cezhraničnom pohybe odpadov bol právoplatným rozhodnutím uznaný vinným zo spáchania priestupku v dôsledku konania, ktorým sa dopustil nezákonnej prepravy, uznaný vinným zo spáchania priestupku alebo iného správneho deliktu v dôsledku konania, ktorým došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov a osobitných predpisov v oblasti cezhraničného pohybu odpadov alebo odsúdený v posledných troch rokoch za trestný čin proti životnému prostrediu.

Ak ministerstvo uplatňuje námietky, vychádza zo záväznej časti programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky a zo zistených skutočností či oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu sa dopustila nezákonného konania.

•    K odseku 2

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa zmenilo znenie odseku 2 a v odseku 3 sa zmenilo znenie písmena a) a písmena b).

Ministerstvo môže zakázať cezhraničný pohyb odpadov, ak oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, ktorý sa podieľa na tomto cezhraničnom pohybe odpadov, bol právoplatným rozhodnutím uznaný vinným zo spáchania priestupku alebo iného správneho deliktu v dôsledku konania, ktorým došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov a osobitných predpisov v oblasti cezhraničného pohybu odpadov podľa nariadenia (ES) č. 1013/2006.

Zákon umožňoval vzniesť námietky, len ak sa oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, ktorý sa podieľa na cezhraničnom pohybe odpadov, dopustil priestupku, t. j. ak sa jedná o fyzickú osobu. Nie vždy bola nezákonná preprava klasifikovaná ako priestupok, preto bolo potrebné doplniť aj prípady, kedy vyššie uvedeným osobám, t. j. oznamovateľovi, príjemcovi alebo osobe oprávnenej konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, boli za porušenia pri cezhraničnom pohybe odpadov uložené sankcie, t. j., ak sa jedná o fyzickú osobu – podnikateľa, resp. právnickú osobu.

§ 87

Finančné zabezpečenie

(1) Ministerstvo určí finančné zabezpečenie formou finančnej zábezpeky (ďalej len „kaucia“) alebo rovnocenného poistenia podľa osobitného predpisu¹¹⁹⁾ v prípade, ak ide o cezhraničnú prepravu odpadov zo Slovenskej republiky do iného členského štátu a vývoz odpadov zo Slovenskej republiky do iného ako členského štátu; ministerstvo určí dodatočné finančné zabezpečenie v prípade ustanovenom v osobitnom predpise.¹¹⁹⁾

(2) Výšku kaucie určí ministerstvo po preskúmaní preukázateľných nákladov na dopravu, na zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu vrátane všetkých potrebných predbežných činností a na skladovanie počas 90 dní, a to vo výške jedenapolnásobku týchto nákladov. Kauciu určenú ministerstvom skladá oznamovateľ v banke alebo v pobočke zahraničnej banky viazaním finančných prostriedkov na neurčitý čas v prospech ministerstva. Oznamovateľ predloží ministerstvu originál dokladu o zložení kaucie pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa udeľuje súhlas na cezhraničný pohyb odpadov podľa odseku 1.

(3) Za rovnocenné poistenie sa považuje poistenie, pri ktorom výška poistného plnenia kryje preukázateľné náklady na dopravu, na zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu vrátane všetkých potrebných predbežných činností a na skladovanie počas 90 dní, a to vo výške jedenapolnásobku týchto nákladov; toto poistenie musí oznamovateľ uzavrieť pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa udeľuje súhlas na cezhraničný pohyb odpadov podľa odseku 1. Oznamovateľ predloží ministerstvu originál dokladu o uzavretí poistenia pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa udeľuje súhlas na cezhraničný pohyb odpadov podľa odseku 1.

(4) Kaucia podľa odseku 2 sa vráti oznamovateľovi okrem prípadov uvedených v osobitnom predpise,¹¹⁹⁾ ak oznamovateľ

a) predloží žiadosť o vrátenie alebo zrušenie kaucie a potvrdenie, že zneškodnenie alebo zhodnotenie odpadov sa uskutočnilo, a to vo forme potvrdeného Dokladu o pohybe pre cezhraničné pohyby/prepravy odpadu alebo sa potvrdenie k nemu priloží,

b) preukáže, že cezhraničná preprava odpadov zo Slovenskej republiky do iného členského štátu alebo vývoz odpadov zo Slovenskej republiky do iného ako členského štátu sa neuskutočnila alebo neuskutoční alebo

c) preukáže, že cezhraničná preprava odpadov z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovoz odpadov z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky sa neuskutočnila alebo neuskutoční.

Komentár k § 87

V súlade s čl. 6 nariadenia č. 1013/2006 každá preprava odpadu, pre ktorú sa vyžaduje oznámenie, podlieha požiadavke finančnej zábezpeky alebo rovnocenného poistenia, ktoré pokrývajú náklady na dopravu, náklady na zhodnotenie alebo zneškodnenie vrátane všetkých potrebných predbežných činností a náklady na skladovanie počas 90 dní, a to všetko vo výške jeden a pol násobku týchto nákladov. Výšku kaucie určí ministerstvo po preskúmaní preukázateľných nákladov na dopravu, na zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu vrátane všetkých potrebných predbežných činností a na skladovanie počas 90 dní, a to vo výške jeden a polnásobku týchto nákladov. Kauciu určenú ministerstvom skladá oznamovateľ v banke alebo v pobočke zahraničnej banky viazaním finančných prostriedkov na neurčitý čas v prospech ministerstva. Oznamovateľ predloží ministerstvu originál dokladu o zložení kaucie pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa udeľuje súhlas na cezhraničný pohyb odpadov.

V podstate Ministerstvo určuje výšku finančného zabezpečenia, ktoré pokrýva náklady na dopravu, náklady na zhodnotenie alebo zneškodnenie vrátane všetkých potrebných predbežných činnosti a náklady na skladovanie odpadu počas 90 dní, a to do výšky jeden a pol násobku týchto nákladov.

Podľa čl. 6 ods. 4 nariadenia č. 1013/2006 príslušný orgán miesta odoslania schváli finančnú zábezpeku alebo rovnocenné poistenie, vrátane ich formy, znenia a sumy krytia. Z uvedeného vyplýva, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky určuje finančnú zábezpeku alebo rovnocenné poistenie v prípade cezhraničnej prepravy odpadov zo Slovenskej republiky do iného členského štátu, pri vývoze odpadov zo Slovenskej republiky do tretích krajín/nečlenských štátov EÚ a v prípade potreby, ak suma krytia nie je dostatočná aj pri dovoze odpadov z tretích krajín/nečlenských štátov EÚ na územie Slovenskej republiky, a taktiež v prípade podľa čl. 6 ods. 6 nariadenia č. 1013/2006.

Do zákona sa doplnila povinnosť oznamovateľa predložiť originál dokladu o zložení kaucie/poistenia pred vydaním rozhodnutia, nakoľko túto povinnosť si niektorí oznamovatelia neplnili.

V súlade s čl. 5 nariadenia č. 1013/2006 sa ustanovujú podmienky, po splnení ktorých sa vráti oznamovateľovi finančné zabezpečenie/kaucia. Kaucia sa vráti oznamovateľovi okrem prípadov uvedených v osobitnom predpise, ak oznamovateľ predloží žiadosť o vrátenie alebo zrušenie kaucie a potvrdenie, že zneškodnenie alebo zhodnotenie odpadov sa uskutočnilo, a to vo forme potvrdeného Dokladu o pohybe pre cezhraničné pohyby/prepravy odpadu alebo sa potvrdenie k nemu priloží, preukáže, že cezhraničná preprava odpadov zo Slovenskej republiky do iného členského štátu alebo vývoz odpadov zo Slovenskej republiky do iného ako členského štátu sa neuskutočnila alebo neuskutoční alebo preukáže, že cezhraničná preprava odpadov z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovoz odpadov z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky sa neuskutočnila alebo neuskutoční.

Za rovnocenné poistenie sa považuje poistenie, pri ktorom výška poistného plnenia kryje preukázateľné náklady na dopravu, na zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu vrátane všetkých potrebných predbežných činností a na skladovanie počas 90 dní, a to vo výške jeden a pol násobku týchto nákladov.

Takýto druh poistenia musí oznamovateľ uzavrieť pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa udeľuje súhlas na cezhraničný pohyb odpadov. Oznamovateľ predloží ministerstvu originál dokladu o uzavretí poistenia pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa udeľuje súhlas na cezhraničný pohyb odpadov.

§ 88

Cezhraničná preprava elektroodpadu
a použitých elektrozariadení

(1) Ak sa má uskutočniť alebo uskutočňuje preprava použitých elektrozariadení, ktorých držiteľ tvrdí, že predmetom tejto plánovanej alebo uskutočňovanej prepravy nie je elektroodpad a vzniklo podozrenie, že ide o elektroodpad (ďalej len „podozrivé elektrozariadenie“), príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva túto prepravu monitoruje a vyžiada si od držiteľa podozrivých elektrozariadení predloženie dokumentácie podľa odseku 2.

(2) Držiteľ použitých elektrozariadení, ktoré sú predmetom plánovanej alebo uskutočňovanej cezhraničnej prepravy, je povinný pre prípad, že sa stanú podozrivými elektrozariadeniami, v záujme preukázania skutočnosti, že nejde o elektroodpad, vo vzťahu k nim zabezpečiť, uchovávať počas troch rokov a na výzvu príslušného orgánu odpadového hospodárstva bezodkladne predložiť

a) ustanovené sprievodné doklady a výsledky testovania alebo hodnotenia,

b) príslušný prepravný doklad podľa osobitného predpisu,¹²⁰⁾

c) vyhlásenie o prevzatí zodpovednosti,

d) vyhlásenie, že žiaden z materiálov a zariadení, ktoré sú predmetom cezhraničnej prepravy, nie je odpadom.

(3) Dokumentáciu podľa odseku 2 písm. a) môže držiteľ použitých elektrozariadení nahradiť dokumentáciou, ktorá jednoznačne preukazuje, že cezhraničná preprava použitých elektrozariadení sa uskutočňuje alebo uskutoční v rámci dohody o preprave medzi podnikateľskými subjektmi a je splnená jedna z nasledujúcich podmienok:

a) použité elektrozariadenia sa posielajú späť výrobcovi alebo tretej strane konajúcej v jeho mene ako chybné na opravu v záruke s úmyslom ich opätovného použitia alebo

b) použité elektrozariadenia na profesionálne použitie sa posielajú výrobcovi, tretej strane konajúcej v jeho mene alebo do zariadenia tretej strany v krajinách, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis,¹²¹⁾ na modernizáciu alebo opravu na základe platnej zmluvy s úmyslom ich opätovného použitia, alebo

c) chybné použité elektrozariadenia na profesionálne použitie ako napríklad zdravotnícke pomôcky alebo ich časti sa posielajú výrobcovi alebo tretej strane konajúcej v jeho mene na analýzu základnej príčiny na základe platnej zmluvy v prípadoch, že takú ­analýzu môže vykonať len výrobca alebo tretie strany konajúce v jeho mene.

(4) Držiteľ použitých elektrozariadení, ktoré sú predmetom plánovanej alebo uskutočňovanej cezhraničnej prepravy, je povinný zabezpečiť vhodnú ochranu použitých elektrozariadení pred ich poškodením počas prepravy, nakladania a vykládky, najmä prostredníctvom dostatočného obalu a riadneho uloženia nákladu.

(5) Ak držiteľ použitých elektrozariadení, ktoré sa stali podozrivými elektrozariadeniami, nepreukáže prostredníctvom dokumentácie uvedenej v odsekoch 2 a 3, že nejde o elektroodpad alebo ak nesplnil povinnosť podľa odseku 4, považujú sa podozrivé elektrozariadenia za elektroodpad a náklad sa považuje za nezákonnú zásielku. Od tohto okamihu sa na takú zásielku uplatňuje postup podľa osobitného predpisu⁵⁸⁾ upravujúceho cezhraničnú prepravu odpadov.

Komentár k § 88

V smernici OEEZ sa ustanovuje, že je vhodné stanoviť minimálne požiadavky na prepravu použitých elektrozariadení, pri ktorých je podozrenie, že ide o elektroodpad. Takéto minimálne požiadavky by v každom prípade mali slúžiť na zabránenie nechcenej preprave nefunkčných elektrozariadení do rozvojových krajín. Ak sa má uskutočniť alebo uskutočňuje preprava použitých elektrozariadení, ktorých držiteľ tvrdí, že predmetom tejto plánovanej alebo uskutočňovanej prepravy nie je elektroodpad a vzniklo podozrenie, že ide o elektroodpad, príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva túto prepravu monitoruje a vyžiada si od držiteľa podozrivých elektrozariadení predloženie dokumentácie. V článku 23 odsek 2 smernice OEEZ sa ustanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby sa preprava použitých elektrozariadení, pri ktorých je podozrenie, že ide o elektroodpad, vykonávala v súlade s minimálnymi požiadavkami uvedenými v prílohe VI a príslušne túto prepravu monitorujú.

 

Kategórie elektrozariadení

I. časť: Kategórie elektrozariadení, na ktoré sa vzťahuje tento zákon do 14. augusta 2018

(prechodné obdobie)

1. Veľké domáce spotrebiče

2. Malé domáce spotrebiče

3. Informačné technológie a telekomunikačné zariadenia

4. Spotrebná elektronika a fotovoltaické panely

5a.    Osvetľovacie zariadenia

5b.    Svetelné zdroje

6. Elektrické a elektronické nástroje (s výnimkou veľkých stacionárnych priemyselných nástrojov)

7. Hračky, zariadenia určené na športové a rekreačné účely

8. Zdravotnícke prístroje (s výnimkou všetkých implantovaných a infikovaných výrobkov)

9. Prístroje na monitorovanie a kontrolu

10.    Predajné automaty.

II. časť: Kategórie elektrozariadení, na ktoré sa vzťahuje tento zákon od 15. augusta 2018

1. Zariadenia na tepelnú výmenu

2. Obrazovky, monitory a zariadenia, ktoré obsahujú obrazovky s povrchom väčším ako 100 cm²

3. Svetelné zdroje

4. Veľké zariadenia (s akýmkoľvek vonkajším rozmerom viac ako 50 cm) vrátane, ale nielen: domácich spotrebičov; IT a telekomunikačných zariadení; spotrebnej elektroniky; svietidiel; zariadení na prehrávanie zvuku alebo obrazu, hudobných zariadení; elektrického a elektronického náradia; hračiek, zariadení na rekreačné a športové účely; zdravotníckych pomôcok; prístrojov na monitorovanie a kontrolu; predajných automatov; zariadení na výrobu elektrických prúdov. Do tejto kategórie nepatria zariadenia zahrnuté v kategóriách 1 až 3.

5. Malé zariadenia (s akýmkoľvek vonkajším rozmerom menej ako 50 cm) vrátane, ale nielen:        domácich spotrebičov; spotrebnej elektroniky; svietidiel; zariadení na prehrávanie zvuku alebo obrazu, hudobných zariadení; elektrického a elektronického náradia; hračiek, zariadení na rekreačné a športové účely; zdravotníckych pomôcok; prístrojov na monitorovanie a kontrolu; predajných automatov; zariadení na výrobu elektrických prúdov. Do tejto kategórie nepatria zariadenia zahrnuté v kategóriách 1 až 3 a 6.

6. Malé IT a telekomunikačné zariadenia (s akýmkoľvek vonkajším rozmerom menej ako 50 cm).

•    K odseku 1 až 5

Do odsekov 1 až 5 sa v malom množstve transponuje príloha VI smernice OEEZ, ktorá upravuje minimálne požiadavky na prepravu v záujme odlíšenia elektrozariadení od elektroodpadu. Časť prílohy VI smernice OEEZ bude prevzatá do vykonávacie predpisu. Došlo k úprave dokladov a dokumentácií, ktorú je potrebné predložiť, ak sa elektrozariadenia stanú podozrivými elektrozariadeniami. Požiadavky sa kladú na vhodnú ochranu použitých elektrozariadení pred ich poškodením počas prepravy, nakladania a vykládky, najmä prostredníctvom dostatočného obalu a riadneho uloženia nákladu. Dokumentáciu môže držiteľ použitých elektrozariadení nahradiť dokumentáciou, ktorá jednoznačne preukazuje, že cezhraničná preprava použitých elektrozariadení sa uskutočňuje alebo uskutoční v rámci dohody o preprave medzi podnikateľskými subjektmi a je splnená jedna z nasledujúcich podmienok použité elektrozariadenia sa posielajú späť výrobcovi alebo tretej strane konajúcej v jeho mene ako chybné na opravu v záruke s úmyslom ich opätovného použitia alebo použité elektrozariadenia na profesionálne použitie sa posielajú výrobcovi, tretej strane konajúcej v jeho mene alebo do zariadenia tretej strany v krajinách, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis, na modernizáciu alebo opravu na základe platnej zmluvy s úmyslom ich opätovného použitia alebo chybné použité elektrozariadenia na profesionálne použitie ako napríklad zdravotnícke pomôcky alebo ich časti sa posielajú výrobcovi alebo tretej strane konajúcej v jeho mene na analýzu základnej príčiny na základe platnej zmluvy v prípadoch, že takúto analýzu môže vykonať len výrobca alebo tretie strany konajúce v jeho mene.

Ustanovilo sa, že ak sa v prípade podozrivých elektrozariadení nepreukáže, že ide o použité elektrozariadenia alebo držiteľ nesplnil ustanovenú povinnosť podľa predchádzajúceho odseku, má sa za to, že ide elektroodpad a náklad sa považuje za nezákonnú zásielku. Následne sa postupuje v zmysle nariadenia 1013/2006. Cieľom EÚ je zabránenie vývozu WEEE do tretích (rozvojových) krajín.

§ 88a

Cezhraničná preprava použitých batérií
a akumulátorov podľa § 42 ods. 6
a použitých batérií a akumulátorov, ktoré nie sú odpadom podľa § 42 ods. 6

(1) Ak sa má uskutočniť alebo sa uskutočňuje preprava použitých batérií a akumulátorov, ktoré nie sú odpadom podľa § 42 ods. 6, a vzniklo podozrenie, že ide o použité batérie a akumulátory podľa § 42 ods. 6, príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva túto prepravu monitoruje a vyžiada si od držiteľa prepravovaných batérií a akumulátorov predloženie dokumentácie podľa odseku 2.

(2) Držiteľ použitých batérií a akumulátorov, ktoré nie sú odpadom podľa § 42 ods. 6 a ktoré sú predmetom plánovanej alebo uskutočňovanej cezhraničnej prepravy, je povinný zabezpečiť:

a) aby každá cezhraničná preprava bola sprevádzaná ustanovenými sprievodnými dokladmi a výsledkami testovania alebo hodnotenia,

b) bezodkladné predloženie dokladov podľa písmena a) na základe výzvy príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva,

c) vykonávanie cezhraničnej prepravy dopravnými prostriedkami, ktoré vyhovujú ustanoveniam medzinárodných zmlúv o preprave nebezpečných vecí;⁵³⁾ ak nevykonáva cezhraničnú prepravu sám, je povinný zabezpečiť cezhraničnú prepravu u dopravcu oprávneného podľa osobitných predpisov,⁵⁴⁾

d) vyhlásenie o prevzatí zodpovednosti,

e) vyhlásenie, že žiadna batéria a akumulátor, ktoré sú predmetom cezhraničnej prepravy, nie je odpadom.

  f) oznámiť ministerstvu plánovanú cezhraničnú prepravu najneskôr tri pracovné dni pred jej uskutočnením.

(3) Dokumentáciu podľa odseku 2 písm. a) a e) môže držiteľ použitých batérií a akumulátorov, ktoré nie sú odpadom podľa § 42 ods. 6, nahradiť dokumentáciou, ktorá jednoznačne preukazuje, že cezhraničná preprava takýchto batérií a akumulátorov sa uskutočňuje alebo uskutoční v rámci dohody o preprave medzi podnikateľskými subjektmi a je splnená podmienka, že prepravované batérie a akumulátory sa posielajú späť výrobcovi alebo tretej strane konajúcej v jeho mene ako chybné na opravu v záruke s úmyslom ich opätovného použitia.

(4) Držiteľ použitých batérií a akumulátorov, ktoré nie sú odpadom podľa § 42 ods. 6 a ktoré sú predmetom plánovanej alebo uskutočňovanej cezhraničnej prepravy, je povinný zabezpečiť vhodnú ochranu proti poškodeniu batérií a akumulátorov počas prepravy, nakladania a vykládky, najmä prostredníctvom dostatočného obalu a riadneho uloženia nákladu.

(5) Ak držiteľ použitých batérií a akumulátorov, ktoré nie sú odpadom podľa § 42 ods. 6, prostredníctvom dokumentácie uvedenej v odseku 2 nepreukáže, že nejde o použité batérie a akumulátory podľa § 42 ods. 6 alebo ak nesplnil povinnosť podľa odseku 3 alebo odseku 4, považuje sa táto cezhraničná preprava za nezákonnú prepravu. Od tohto okamihu sa na takúto prepravu uplatňuje postup podľa osobitného predpisu⁵⁸⁾ upravujúceho cezhraničnú prepravu odpadov.

Komentár k § 88a

Novelou zákona č. 312/2018 Z. z. bolo do zákona o odpadoch od 1. 1. 2019 vložené nové ustanovenie § 88a.

Ak sa má uskutočniť alebo sa uskutočňuje preprava použitých batérií a akumulátorov, ktoré nie sú odpadom a vzniklo podozrenie, že ide o použité batérie a akumulátory, príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva túto prepravu monitoruje a vyžiada si od držiteľa prepravovaných batérií a akumulátorov predloženie dokumentácie. Držiteľ použitých batérií a akumulátorov, ktoré nie sú odpadom podľa § 42 ods. 6, a ktoré sú predmetom plánovanej alebo uskutočňovanej cezhraničnej prepravy, je povinný zabezpečiť vhodnú ochranu proti poškodeniu batérií a akumulátorov počas prepravy, nakladania a vykládky.

V prípade, ak držiteľ použitých batérií a akumulátorov, ktoré nie sú odpadom prostredníctvom dokumentácie, nepreukáže, že nejde o použité batérie a akumulátory, alebo ak nesplnil povinnosť, považuje sa táto cezhraničná preprava za nezákonnú prepravu.

 

Povinnosti držiteľa použitých batérií a akumulátorov

ktoré nie sú odpadom a ktoré sú predmetom plánovanej alebo uskutočňovanej cezhraničnej prepravy:

a)  zabezpečiť, aby každá cezhraničná preprava bola sprevádzaná ustanovenými sprievodnými dokladmi a výsledkami testovania alebo hodnotenia,

b)  bezodkladné predloženie dokladov na základe výzvy príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva,

c)  vykonávanie cezhraničnej prepravy dopravnými prostriedkami, ktoré vyhovujú ustanoveniam medzinárodných zmlúv o preprave nebezpečných vecí,

d)  vyhlásenie o prevzatí zodpovednosti,

e)  vyhlásenie, že žiadna batéria a akumulátor, ktoré sú predmetom cezhraničnej prepravy, nie je odpadom.

Na základe požiadaviek z praxe sa ustanovili požiadavky na prepravu použitých batérií a akumulátorov, pri ktorých je podozrenie, že sú odpadom podľa zákona o odpadoch [napr. nenapĺňajú definíciu uvedenú v § 2 ods. 2 písm. c) zákona o odpadoch, resp. nie sú vhodné na opätovné použitie], obdobne, ako sú zavedené požiadavky na cezhraničnú prepravu podozrivých elektrozariadení v § 88 zákona o odpadoch. Účelom týchto požiadaviek je zabrániť preprave nefunkčných použitých batérií a akumulátorov za účelom opätovného použitia v rozpore s osobitným predpisom upravujúcim cezhraničný pohyb odpadov, t. j. nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (ďalej len „nariadenie 1013/2006“). Preprava batérií a akumulátorov, pri ktorých je podozrenie, že ide o odpad, bude podliehať požiadavkám uvedeným v novom ustanovení (§ 88a) a bude príslušne monitorovaná.

•    K odsekom 1 až 4

V odsekoch 1 až 4 sa upravujú požiadavky na prepravu podozrivých batérií a akumulátorov v záujme odlíšenia prepravy použitých batérií a akumulátorov od prepravy batérií a akumulátorov vhodných na opätovné použitie. Ustanovujú sa doklady a dokumentácia, ktoré je potrebné predložiť v prípade prepravy podozrivých batérií a akumulátorov spolu s požiadavkou na ich uchovávanie. Zároveň sa kladú požiadavky na vhodnú ochranu batérií a akumulátorov pred ich poškodením počas prepravy, nakladania a vykládky, ako aj požiadavka na zabezpečenie vhodných dopravných prostriedkov.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa znenie § 88a odsek 2 doplnilo písmenom f) od 1. novembra 2021. Uvedeným znením bola naplnená potreba zefektívnenia kontroly cezhraničnej prepravy batérií a akumulátorov, ktoré nie sú odpadom. Uvedená zmena vyplynula z požiadaviek aplikačnej praxe. Držiteľ použitých batérií a akumulátorov, ktoré nie sú odpadom podľa § 42 ods. 6 a ktoré sú predmetom plánovanej alebo uskutočňovanej cezhraničnej prepravy, je povinný oznámiť ministerstvu plánovanú cezhraničnú prepravu najneskôr tri pracovné dni pred jej uskutočnením.

•    K odseku 5

Ustanovuje sa, že ak sa v prípade podozrivých batérií a akumulátorov nepreukáže, že sa nejedná o použité batérie a akumulátory, považuje sa takáto preprava za nezákonnú prepravu odpadu a je potrebné následne postupovať v zmysle nariadenia 1013/2006.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 v odseku 5 ustanovuje, že aj v prípade porušenia povinnosti podľa odseku 4 ide o nezákonnú prepravu.

ÔSMA ČASŤ

ADMINISTRATÍVNE NÁSTROJE

Prvý oddiel

Autorizácia

§ 89

Autorizované činnosti
a udelenie autorizácie

(1) Autorizácia je udelenie oprávnenia

a) podnikateľovi na výkon niektorej z činností spracovania odpadu (ďalej len „autorizácia na spracovateľskú činnosť“), a to na

    1. spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov,

    2. zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov,

    3. spracovanie starých vozidiel,

    4. spracovanie elektroodpadu,

    5. prípravu na opätovné použitie elektroodpadu,

    6. zrušený.

b) právnickej osobe na výkon činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov (ďalej len „autorizácia na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov“) alebo tretej osobe (ďalej len „autorizácia na činnosť tretej osoby“),

c) výrobcovi vyhradeného výrobku na výkon činnosti individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu (ďalej len „autorizácia na činnosť individuálneho plnenia povinností“).

(2) Činnosti uvedené v odseku 1 sa vykonávajú len na základe autorizácie udelenej ministerstvom.

(3) Autorizáciu ministerstvo udeľuje na dobu určitú, najviac na päť rokov; v prípade autorizácie podľa odseku 1 písm. b) tak, aby doba platnosti uplynula k 31. decembru kalendárneho roka.

(4) Ak o udelenie autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností požiada výrobca vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti kolektívne, ministerstvo túto autorizáciu udelí v súlade s týmto zákonom najskôr s účinnosťou ku dňu, keď došlo k ­ukončeniu zmluvy o plnení vyhradených povinností organizáciou zodpovednosti výrobcov.

(5) Ministerstvo vedie a priebežne aktualizuje ­zo­znam osôb, ktorým bola udelená autorizácia uvedená v odseku 1 (ďalej len „držiteľ autorizácie“). Aktuálny zoznam držiteľov autorizácie ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle.

Komentár k § 89

Zákon o odpadoch vymedzuje upresnenia, ktoré rozlišujú tri druhy autorizácií. Autorizácia na spracovateľskú činnosť vychádza z doteraz platného stavu, pričom sa doplnila autorizácia na činnosť prípravy na opätovné použitie pre elektroodpady a použité batérie a akumulátory. Autorizácia je udelenie oprávnenia podnikateľovi na výkon niektorej z činností spracovania odpadu, a to na spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov, zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov, spracovanie starých vozidiel, spracovanie elektroodpadu.

Následne tiež právnickej osobe na výkon činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov alebo tretej osobe a výrobcovi vyhradeného výrobku na výkon činnosti individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Novou je autorizácia na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov a tretej osoby, ktorej udelenie je podmienkou výkonu činnosti právnickej osoby ako organizácie zodpovednosti výrobcov a tretej osoby a ďalej autorizácia na činnosti individuálneho plnenia povinností, ktorá sa udeľuje výrobcovi vyhradeného výrobku, ktorý plní vybrané povinnosti individuálne.

Všetky druhy autorizácií sa udeľujú na dobu určitú. V prípade autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov sa vyžaduje, aby koniec platnosti tejto autorizácie pripadol na 31. december príslušného kalendárneho roka za dodržania maximálnej doby, na akú je autorizáciu možné udeliť.

Ak o udelenie autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností požiada výrobca vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti kolektívne, ministerstvo túto autorizáciu udelí v súlade s týmto zákonom najskôr s účinnosťou ku dňu, kedy došlo k ukončeniu zmluvy o plnení vyhradených povinností organizáciou zodpovednosti výrobcov.

V uvedenom odseku sa ustanovuje možnosť pre výrobcu, ktorý si plnil svoje povinnosti prostredníctvom OZV, požiadať ministerstvo o autorizáciu na činnosť individuálneho plnenia povinností, pričom sa tu časovo vymedzuje účinnosť autorizácie. Zoznam držiteľov autorizácie vedie a priebežne aktualizuje ministerstvo. Aktuálny zoznam držiteľov autorizácie ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle.

Novelou zákona č. 312/2018 Z. z. bol z odseku 1 písmena a) vypustený šiesty bod. Smernica EP a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch neobsahuje ustanovenia k príprave na opätovné použitie batérií a akumulátorov, z uvedeného dôvodu bolo udeľovanie autorizácie na uvedenú činnosť v zákone nadbytočné. Činnosti, definované ako príprava na opätovné použitie batérií a akumulátorov, sú činnosťami, ktoré sa vykonávajú v bežných servisoch.

§ 90

Podmienky udelenia autorizácie

(1) Podmienkou udelenia autorizácie na spracovateľskú činnosť fyzickej osobe – podnikateľovi je

a) bezúhonnosť,

b) trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo bydlisko v niektorom z členských štátov alebo v štáte, ktorý je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru,

c) ustanovenie odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť, ak ňou nie je sám žiadateľ o udelenie autorizácie na spracovateľskú činnosť alebo jeho zodpovedný zástupca,¹²²⁾

d) technické, materiálne a personálne zabezpečenie výkonu autorizovanej spracovateľskej činnosti,

e) zabezpečenie systému zmluvných vzťahov.

(2) Podmienkou udelenia autorizácie na spracovateľskú činnosť právnickej osobe je

a) bezúhonnosť právnickej osoby a osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi,

b) sídlo alebo organizačná zložka na území Slovenskej republiky,

c) ustanovenie odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť,

d) technické, materiálne a personálne zabezpečenie výkonu autorizovanej spracovateľskej činnosti,

e) zabezpečenie systému zmluvných vzťahov.

(3) Podmienkou udelenia autorizácie podľa § 89 ods. 1 písm. b) je

a) v prípade organizácie zodpovednosti výrobcov

    1. bezúhonnosť právnickej osoby a osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi,

    2. sídlo na území Slovenskej republiky,

    3. splnenie podmienok ustanovených v § 28 ods. 1 až 3 a 6,

    4. v predchádzajúcich troch rokoch nebolo vydané právoplatné rozhodnutie podľa § 94 ods. 2 písm. c) až h) o zrušení autorizácie na výkon činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov pre príslušný vyhradený výrobok podľa § 27 ods. 1, právnickej osobe, ktorá žiada o udelenie autorizácie a členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorí žiadajú o udelenie autorizácie neboli členmi štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej bolo v predchádzajúcich troch rokoch vydané rozhodnutie o zrušení autorizácie na výkon činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov,

b) v prípade tretej osoby

    1. bezúhonnosť tretej osoby a bezúhonnosť osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi,

    2. miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky,

    3. oprávnenie na zber alebo spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov,

    4. v predchádzajúcich troch rokoch jej nebolo vydané právoplatné rozhodnutie podľa § 94 ods. 3 písm. c) až f) o zrušení autorizácie na výkon činnosti tretej osoby právnickej osobe, ktorá žiada o udelenie autorizácie a členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorí žiadajú o udelenie autorizácie, neboli členmi štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej bolo v predchádzajúcich troch rokoch vydané rozhodnutie o zrušení autorizácie na výkon činnosti tretej osoby.

(4) Podmienkou udelenia autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností výrobcovi vyhradeného výrobku je

a) bezúhonnosť výrobcu a štatutárneho orgánu alebo jeho členov,

b) miesto podnikania, sídlo alebo organizačná zložka na území Slovenskej republiky,

c) splnenie podmienok ustanovených v § 29 ods. 3,

d) žiadateľovi v predchádzajúcich troch rokoch nebolo vydané právoplatné rozhodnutie podľa § 94 ods. 4 písm. c) až h) o zrušení autorizácie na výkon činnosti individuálneho plnenia povinností pre príslušný vyhradený výrobok.

(5) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin proti životnému prostrediu.¹¹⁸⁾ Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti podľa tohto zákona poskytne žiadateľ údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.^122a) Údaje podľa tretej vety ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

(6) Technické, materiálne a personálne zabezpečenie činnosti uvedenej v § 89 ods. 1 písm. a), na ktorú sa udeľuje autorizácia, sa preukazuje odborným posudkom osoby oprávnenej na jeho vydanie podľa tohto zákona (§ 100 ods. 1).

(7) Pri autorizácii na spracovateľskú činnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) druhý bod, v rámci ktorej sa vykonáva zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov, je súčasťou technického, materiálneho a personálneho zabezpečenia aj zabezpečenie opatrení na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí; ak ide o zariadenia povolené a prevádzkované podľa osobitného predpisu,¹²³⁾ musí použitá technológia zodpovedať úrovni najlepšej dostupnej techniky.¹⁷⁾

Komentár k § 90

Podmienky udelenia autorizácie sa rozdeľujú podľa druhu autorizácie, o udelenie ktorej sa žiada a podľa postavenia žiadateľa. Z doteraz platného stavu preberajú podmienky udelenia autorizácie na spracovateľskú činnosť fyzickej osobe – podnikateľovi a podnikateľovi – právnickej osobe jednotlivé odseky v zákone. Technické, materiálne a personálne zabezpečenie činnosti, na ktorú sa udeľuje autorizácia, sa preukazuje odborným posudkom osoby oprávnenej na jeho vydanie podľa tohto zákona. Za osobu oprávnenú na vydávanie odborných posudkov možno ustanoviť fyzickú osobu, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa technického alebo prírodovedného smeru a najmenej tri roky praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia, alebo má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa technického alebo prírodovedného smeru alebo má stredoškolské vzdelanie technického smeru ukončené maturitou a najmenej päť rokov praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia, alebo má vysokoškolské vzdelanie a najmenej šesť rokov praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia, alebo má stredoškolské vzdelanie ukončené maturitou a najmenej desať rokov praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia; do praxe sa nezapočítavajú roky praxe počas štúdia, úspešne vykonala skúšku, absolvovala odbornú prípravu zabezpečovanú organizáciou poverenou ministerstvom.

Zmeny po novele zákona č. 91/2016 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. 2016. Novým zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa zmenilo množstvo zákonov, medzi ktoré patrí aj zákon o odpadoch. Samostatnú skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.), je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia, je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept je zákonom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia a k zmene s tým súvisiacich, najmä procesných ustanovení.

Podstata novelizácie spočíva primárne v rozšírení podmienok, ktoré musí právnická osoba spĺňať aj o podmienku bezúhonnosti. Ďalej sa podľa potreby a v nevyhnutnom rozsahu menia aj niektoré súvisiace ustanovenia, a to najmä, ak ide o preukazovanie splnenia tejto podmienky (výpis z registra trestov ako povinná príloha žiadosti a pod.).

•    K odseku 2

Pri autorizácii na spracovateľskú činnosť, v rámci ktorej sa vykonáva zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov, je súčasťou technického, materiálneho a personálneho zabezpečenia aj zabezpečenie opatrení na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí. Novou podmienkou, ktorá sa oproti doteraz platnému stavu dopĺňa, je požiadavka zabezpečenia systému zmluvných vzťahov, ktorá bude podrobnejšie upravená vo vykonávacom predpise. Podmienkou udelenia autorizácie na spracovateľskú činnosť právnickej osobe je bezúhonnosť osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi, sídlo alebo organizačná zložka na území Slovenskej republiky, ustanovenie odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť, technické, materiálne a personálne zabezpečenie výkonu autorizovanej spracovateľskej činnosti, zabezpečenie systému zmluvných vzťahov.

•    K odseku 3

Udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov a autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností je priamo prepojené s požiadavkou vytvorenia, prevádzkovania a udržiavania funkčného systému združeného alebo individuálneho nakladania s prúdom odpadu.

V ďalšej časti zákona sa upravuje a vymedzuje, kto sa považuje za bezúhonného. Doterajšia právna úprava pri tomto vymedzení odkazovala na Trestný zákon, pričom znenie § 9 odseku 3 doteraz platného zákona ustanovovalo, že žiadateľ nesmel byť právoplatne odsúdený za akýkoľvek úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom dôjde k ohrozeniu života ľudí alebo životného prostredia. V terajšom znení sa za bezúhonného považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin proti životnému prostrediu.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 v ods. 3 písmeno a) doplnilo štvrtým bodom, nakoľko sa v praxi stávali situácie, že OZV, ktorej bola zrušená autorizácia na jej činnosť, si opätovne podala žiadosť o udelenie autorizácie. Účelom bolo zníženie rizika znefunkčnenia systému pri subjektoch, ktoré nedokázali v minulosti zabezpečiť funkčný systém nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa znenie 4. bodu v ods. 3 písmeno a) zmenilo od 1. novembra 2021. Podmienkou udelenia autorizácie podľa § 89 ods. 1 písm. b) je v prípade organizácie zodpovednosti výrobcov, že v predchádzajúcich troch rokoch nebolo vydané právoplatné rozhodnutie podľa § 94 ods. 2 písm. c) až h) o zrušení autorizácie na výkon činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov pre príslušný vyhradený výrobok podľa § 27 ods. 1, právnickej osobe, ktorá žiada o udelenie autorizácie a členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorí žiadajú o udelenie autorizácie neboli členmi štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej bolo v predchádzajúcich troch rokoch vydané rozhodnutie o zrušení autorizácie na výkon činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 v ods. 3 písmeno b) doplnilo štvrtým bodom, nakoľko sa aj v tomto prípade v praxi stávali situácie, že OZV, ktorej bola zrušená autorizácia na jej činnosť, si opätovne podala žiadosť o udelenie autorizácie. Účelom je zníženie rizika znefunkčnenia systému pri subjektoch, ktoré nedokázali v minulosti zabezpečiť funkčný systém nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Uvedené sa rovnako upravuje aj pre tretiu osobu.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa znenie 4. bodu zmenilo od 1. novembra 2021 aj v ods. 3 písm. b). Podmienkou udelenia autorizácie podľa § 89 ods. 1 písm. b) je v prípade tretej osoby, že v predchádzajúcich troch rokoch jej nebolo vydané právoplatné rozhodnutie podľa § 94 ods. 3 písm. c) až f) o zrušení autorizácie na výkon činnosti tretej osoby právnickej osobe, ktorá žiada o udelenie autorizácie a členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorí žiadajú o udelenie autorizácie, neboli členmi štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej bolo v predchádzajúcich troch rokoch vydané rozhodnutie o zrušení autorizácie na výkon činnosti tretej osoby.

Zmenou znenia bodu 4 v ods. 3 písm. a) aj b) sa spresnilo, že podmienkou udelenia autorizácie je, aby nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o zrušení autorizácie z určitých špecifických dôvodov (napr. držiteľ nedodržal podmienky jej udelenia). K samotnému zrušeniu autorizácie môže totiž dôjsť aj na základe žiadosti jej držiteľa, čo by nemalo byť prekážkou pre jej opätovné udelenie, ak sa subjekt znova rozhodne pre výkon autorizovanej činnosti.

•    K odseku 4

Pri autorizácii na spracovateľskú činnosť, v rámci ktorej sa vykonáva zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov, je súčasťou technického, materiálneho a personálneho zabezpečenia aj zabezpečenie opatrení na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. došlo k zmene aj v odseku 4 od 27. 12. 2019, kde sa doplnilo písmeno d). Podobne ako sme vyššie uviedli, v praxi sa stávali situácie, že OZV, ktorej bola zrušená autorizácia na jej činnosť, si opätovne podala žiadosť o udelenie autorizácie. Účelom bolo zníženie rizika znefunkčnenia systému pri subjektoch, ktoré nedokázali v minulosti zabezpečiť funkčný systém nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Uvedené sa rovnako upravilo aj pre tzv. individualistov, teda ak išlo o udelenie autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností výrobcu vyhradeného výrobku.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa od 1. novembra 2021 zmenilo znenie písmena d) v ustanovení § 90 ods. 4. Podmienkou udelenia autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností výrobcovi vyhradeného výrobku je, že žiadateľovi v predchádzajúcich troch rokoch nebolo vydané právoplatné rozhodnutie podľa § 94 ods. 4 písm. c) až h) o zrušení autorizácie na výkon činnosti individuálneho plnenia povinností pre príslušný vyhradený výrobok. Uvedenou zmenou sa spresnilo, že podmienkou udelenia autorizácie je, aby nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o zrušení autorizácie z určitých špecifických dôvodov (napr. držiteľ nedodržal podmienky jej udelenia). K samotnému zrušeniu autorizácie môže totiž dôjsť aj na základe žiadosti jej držiteľa, čo by nemalo byť prekážkou pre jej opätovné udelenie, ak sa subjekt znova rozhodne pre výkon autorizovanej činnosti.

•    K odseku 5

Odsek 5 sa po novele zákona č. 177/2018 Z. z. doplnil novým zákonom proti byrokracii. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne žiadateľ údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Údaje ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

 

Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov

Žiadosť o výpis z registra trestov musí obsahovať ak ide o fyzickú osobu – meno, priezvisko, rodné priezvisko, pôvodné meno alebo priezvisko, ak došlo k zmene mena alebo zmene priezviska, prípadne prezývku osoby, ktorej sa žiadosť týka, dátum narodenia, rodné číslo, miesto a okres narodenia, adresu trvalého pobytu a u osoby narodenej v cudzine aj štát narodenia, štátne občianstvo, pohlavie, meno, priezvisko a rodné priezvisko rodičov, ak ide o právnickú osobu – obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo právnickej osoby, ak bolo pridelené, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, označenie registra, v ktorom je právnická osoba zapísaná.

•    K odseku 6 a 7

Technické, materiálne a personálne zabezpečenie činnosti, na ktorú sa udeľuje autorizácia, sa preukazuje odborným posudkom osoby oprávnenej na jeho vydanie podľa zákona o odpadoch. Pri autorizácii na spracovateľskú činnosť, v rámci ktorej sa vykonáva zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov, je súčasťou technického, materiálneho a personálneho zabezpečenia aj zabezpečenie opatrení na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí.

V prípade, že ide o zariadenia povolené a prevádzkované, musí použitá technológia zodpovedať úrovni najlepšej dostupnej techniky.

 

Vydanie povolenia

Inšpekcia vydá povolenie, ktorým sa povoľuje činnosť v prevádzke, ak znečisťovanie z nej nespôsobí prekročenie normy kvality životného prostredia a ak sú súčasne splnené aj ostatné podmienky, ktoré sú súčasťou integrovaného povoľovania. Ak znečisťovanie z prevádzky spôsobuje prekračovanie normy kvality životného prostredia a prekročenie normy kvality životného prostredia nemožno odstrániť, inšpekcia vydá rozhodnutie, v ktorom určí opatrenia na dosiahnutie noriem kvality životného prostredia a termín, dokedy má prevádzkovateľ tieto opatrenia vykonať. Ak prekročenie normy kvality životného prostredia nemožno odstrániť, alebo ak prevádzkovateľ nevykonal opatrenia uložené rozhodnutím inšpekcie v určenom termíne, vydá inšpekcia rozhodnutie, ktorým nariadi činnosť v prevádzke obmedziť, alebo vydá rozhodnutie o zastavení činnosti v prevádzke. Inšpekcia rozhodne do 60 dní odo dňa ústneho pojednávania, najneskôr však do piatich mesiacov odo dňa začatia konania. Ak sa v konaní nevyžaduje ústne pojednávanie, inšpekcia rozhodne najneskôr do štyroch mesiacov od začatia konania. Ak je konanie prerušené, tieto lehoty neplynú. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť v stanovených lehotách, ministerstvo môže lehotu primerane predĺžiť. Prevádzkovateľ je povinný ohlásiť inšpekcii vopred každú zmenu činnosti v prevádzke, ktorá sa nevzťahuje na podstatnú zmenu. Zmenu činnosti v prevádzke, ktorá sa nevzťahuje na podstatnú zmenu, môže prevádzkovateľ uskutočniť len na základe písomného oznámenia inšpekcie, že proti jej uskutočneniu nemá pripomienky; toto oznámenie inšpekcia zašle prevádzkovateľovi do 60 dní odo dňa doručenia ohlásenia zmeny činnosti v prevádzke inšpekcii, inak platí, že inšpekcia nemá pripomienky. Ak prevádzkovateľ nie je stavebníkom, inšpekcia vydá povolenie, v ktorom určí podmienky na vykonávanie činnosti pre prevádzkovateľa a samostatné povolenie s podmienkami pre stavebníka.

Podstatná zmena je zmena v charaktere prevádzky alebo činnosti prevádzky alebo rozšírenie prevádzky, ktorá môže mať významné nepriaznivé účinky na ľudské zdravie alebo životné prostredie; za podstatnú zmenu sa považuje zmena v užívaní, spôsobe prevádzkovania alebo rozsahu prevádzky, ak zmena podlieha povinnému hodnoteniu a zahrňuje odchylné hodnoty z emisných limitov alebo vyplýva z prehodnotenia záväzných podmienok povolenia.

§ 91

Rozhodnutie o udelení autorizácie

(1) Žiadosť o udelenie autorizácie žiadateľ podáva ministerstvu písomne v štátnom jazyku.

(2) Ministerstvo autorizáciu na každú činnosť podľa § 89 ods. 1 udeľuje samostatným rozhodnutím.

(3) Rozhodnutie o udelení autorizácie na spracovateľskú činnosť fyzickej osobe – podnikateľovi obsahuje

a) obchodné meno a miesto podnikania,

b) osobné údaje odborne spôsobilej osoby na autorizovanú činnosť,

c) činnosti a druhy odpadov, na ktoré sa udeľuje autorizácia,

d) doba, na ktorú sa autorizácia udeľuje,

e) dátum začatia vykonávania autorizovanej činnosti,

f) spôsob a postupy vykonávania autorizovanej činnosti,

g) podmienky vykonávania autorizovanej činnosti, ak je to potrebné.

(4) Rozhodnutie o udelení autorizácie na spracovateľskú činnosť právnickej osobe obsahuje

a) obchodné meno a sídlo,

b) osobné údaje odborne spôsobilej osoby na autorizovanú činnosť,

c) činnosti a druhy odpadov, na ktoré sa udeľuje autorizácia,

d) doba, na ktorú sa autorizácia udeľuje,

e) dátum začatia vykonávania autorizovanej činnosti,

f) spôsob a postupy vykonávania autorizovanej činnosti,

g) podmienky vykonávania autorizovanej činnosti, ak je to potrebné.

(5) Rozhodnutie o udelení autorizácie podľa § 89 ods. 1 písm. b) obsahuje

a) obchodné meno a sídlo,

b) označenie vyhradeného výrobku, pre odpad z ktorého bude zabezpečovať nakladanie ako tretia osoba alebo organizácia zodpovednosti výrobcov v systéme združeného nakladania; v prípade elektrozariadení sa uvedie kategória elektrozariadení podľa prílohy č. 6 a v prípade batérií a akumulátorov sa uvedie typ batérií a akumulátorov v členení podľa § 42 ods. 3,

c) doba, na ktorú sa autorizácia udeľuje,

d) dátum začatia vykonávania autorizovanej činnosti,

e) spôsob a postupy zabezpečenia autorizovanej činnosti,

f) povinnosť plniť povinnosti vyplývajúce z výsledkov zlosovania podľa § 31 ods. 12 písm. c) a § 135 ods. 26.

g) podmienky vykonávania autorizovanej činnosti, ak je to potrebné.

(6) Rozhodnutie o udelení autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností výrobcovi vyhradeného výrobku obsahuje

a) obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania,

b) osobné údaje fyzickej osoby – podnikateľa a jej zodpovedného zástupcu, ak bol ustanovený, alebo osobné údaje osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi,

c) označenie vyhradeného výrobku, pre odpad z ktorého bude zabezpečovať nakladanie v systéme individuálneho nakladania; v prípade elektrozariadení sa uvedie kategória elektrozariadení podľa prílohy č. 6 a v prípade batérií a akumulátorov sa uvedie typ batérií a akumulátorov v členení podľa § 42 ods. 3,

d) doba, na ktorú sa autorizácia udeľuje,

e) dátum začatia vykonávania autorizovanej činnosti,

f) spôsob a postupy vykonávania autorizovanej činnosti.

g) podmienky vykonávania autorizovanej činnosti, ak je to potrebné.

(7) Ministerstvo pri vydávaní rozhodnutí o udelení autorizácie podľa § 89 ods. 1 písm. b) na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly sleduje, či je zabezpečený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zo všetkých obcí.

Komentár k § 91

Žiadosť o udelenie autorizácie sa podáva ministerstvu písomne v štátnom jazyku. Náležitosti žiadosti upraví vykonávací predpis. Na každú činnosť, ktorá je predmetom autorizácie sa udeľuje samostatné rozhodnutie.

•    K odseku 3 až 6

Rozhodnutie o udelení autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností výrobcovi vyhradeného výrobku obsahuje obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania, osobné údaje odborne spôsobilej osoby na autorizovanú činnosť, označenie vyhradeného výrobku, pre odpad z ktorého bude zabezpečovať nakladanie v systéme individuálneho nakladania.

Následne na toto sú formulované aj ďalšie odseky, v ktorých sa upravuje obsah rozhodnutia o udelení autorizácie, a to podľa postavenia žiadateľa a druhu udeľovanej autorizácie.

•    K odseku 3

Znenie odseku 3 sa po novele zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019 doplnilo písmenom g). Rozhodnutie o udelení autorizácie na spracovateľskú činnosť fyzickej osobe – podnikateľovi obsahuje od 1. 1. 2019 aj podmienky vykonávania autorizovanej činnosti, ak je to potrebné.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 zmenilo znenie písmena b) v odseku 3 a tiež v odseku 4, to znamená, že rozhodnutie o udelení autorizácie na spracovateľskú činnosť fyzickej osobe – podnikateľovi obsahuje po novom osobné údaje odborne spôsobilej osoby na autorizovanú činnosť.

Ustanovenie sa upravilo v rámci znižovania administratívnej záťaže. V minulosti rozhodnutie o udelení autorizácie obsahovalo osobné údaje fyzickej osoby, v prípade právnických osôb osobné údaje štatutárneho orgánu, avšak identifikácia žiadateľa, resp. subjektu, ktorému bola autorizácia udelená, je dostatočná aj bez informácie o osobných údajoch vo výrokovej časti rozhodnutia. Pri každej zmene tejto osoby ostane uvedenému subjektu povinnosť nahlásiť zmenu týchto údajov ministerstvu, ale nebude potrebné požiadať o zmenu rozhodnutia, a teda ani uhrádzať správny poplatok, čím sa znížila ekonomická záťaž, keďže v prípade právnických osôb k takýmto zmenám bežne dochádza aj viackrát do roka.

•    K odseku 4

Znenie odseku 4 sa po novele zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019 doplnilo písmenom g). Aj rozhodnutie o udelení autorizácie na spracovateľskú činnosť právnickej osobe obsahuje podmienky vykonávania autorizovanej činnosti, ak je to potrebné.

Podmienky vykonávania autorizovanej činnosti obsahuje rozhodnutie o udelení autorizácie pre OZV aj pre výrobcu tzv. individualistu, vzhľadom na uvedené a aplikačnú prax sa toto ustanovenie doplnilo aj do rozhodnutí o udelení autorizácie pre spracovateľskú činnosť.

Ako sme už vyššie uviedli, zmenilo sa od 27. 12. 2019 aj znenie písmena b) v odseku 4 a po novom rozhodnutie o udelení autorizácie na spracovateľskú činnosť právnickej osobe obsahuje taktiež osobné údaje odborne spôsobilej osoby na autorizovanú činnosť.

•    K odseku 5 a 6

V odseku 5 sa po novele zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 doplnilo písmeno h) a v odseku 6 sa doplnilo písmeno g). V oboch prípadoch ide o doplnenie, čo obsahuje rozhodnutie o udelení autorizácie. Ide o rozhodnutie o udelení autorizácie podľa § 89 ods. 1 písm. b) a rozhodnutie o udelení autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností výrobcovi vyhradeného výrobku. Obsahovou náležitosťou sú podmienky vykonávania autorizovanej činnosti, ak je to potrebné.

Predmetná požiadavka vyplynula z praxe, nakoľko vznikla potreba vo vzťahu k plneniu vyhradených povinností.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 z ods. 5 a z ods. 6 vypustilo písmeno b). Ustanovenie sa v týchto odsekoch upravuje podobne ako v predchádzajúcom znení v rámci znižovania administratívnej záťaže. Rozhodnutie o udelení autorizácie obsahovalo osobné údaje fyzickej osoby, v prípade právnických osôb osobné údaje štatutárneho orgánu, avšak identifikácia žiadateľa, resp. subjektu, ktorému bola autorizácia udelená, bola dostatočná aj bez informácie o osobných údajoch vo výrokovej časti rozhodnutia. Pri každej zmene tejto osoby ostane uvedenému subjektu povinnosť nahlásiť zmenu týchto údajov ministerstvu, ale nebude potrebné požiadať o zmenu rozhodnutia, a teda ani uhrádzať správny poplatok, čím sa zníži ekonomická záťaž.

•    K odseku 7

Ministerstvo pri vydávaní rozhodnutí o udelení autorizácie podľa § 89 ods. 1 písm. b) na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly sleduje, či je zabezpečený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zo všetkých obcí.

Povoľujúci orgán môže pružne reagovať a ustanoviť podmienky potrebné pre výkon činností pre konkrétnu organizáciu vzhľadom na skutočnosť, že podľa výkonu a predmetu nakladania s vyhradeným prúdom odpadu sa jednotlivé autorizácie môžu líšiť.

V rámci novely zákona o odpadoch sa v prípade jednoduchých a drobných stavieb vypustila povinnosť vydávania vyjadrení k dokumentácii v územnom konaní a k projektovej dokumentácii v stavebnom konaní, je potrebné zabezpečiť jednotný postup vydávania vyjadrení pri týchto stavbách.

Ak zostane obec, s ktorou žiadna OZV neuzavrela zmluvu o zapojení obce do systému združeného nakladania s odpadmi z obalov, je úlohou koordinačného centra riešiť situáciu losovaním.

Rozhodnutie o udelení autorizácie na spracovateľskú činnosť fyzickej osobe – podnikateľovi obsahuje obchodné meno a miesto podnikania, osobné údaje fyzickej osoby a jej zodpovedného zástupcu, ak bol ustanovený, a osobné údaje odborne spôsobilej osoby na autorizovanú činnosť, činnosti a druhy odpadov, na ktoré sa udeľuje autorizácia, doba, na ktorú sa autorizácia udeľuje, dátum začatia vykonávania autorizovanej činnosti, spôsob a postupy vykonávania autorizovanej činnosti.

§ 92

Predĺženie platnosti autorizácie

(1) Platnosť autorizácie možno predĺžiť najviac v rozsahu, v akom bola udelená, ak nie je ustanovené inak. Autorizáciu možno predĺžiť opakovane.

(2) Držiteľ autorizácie môže požiadať o predĺženie jej platnosti najskôr šesť mesiacov pred uplynutím času, na ktorý bola udelená, a najneskôr tri mesiace pred uplynutím času, na ktorý bola udelená. V žiadosti o predĺženie platnosti autorizácie sa uvedú dôvody žiadosti. Pri každej žiadosti o predĺženie autorizácie je potrebné ­pre­ukazovať bezúhonnosť podľa § 90 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) a b) a ods. 4 písm. a).

(3) Ministerstvo predĺži platnosť autorizácie uvedenej v § 89 ods. 1 písm. a) na dobu zhodnú s dobou platnosti certifikovaného systému environmentálneho manažérstva a auditu podľa osobitného predpisu,¹²⁴⁾ ak o predĺženie platnosti požiada držiteľ tejto autorizácie, ktorý má zavedený uvedený systém v prevádzke, ktorá je miestom výkonu činnosti, a ak predloží ministerstvu ustanovené podklady.

(4) Držiteľ autorizácie na spracovateľskú činnosť musí raz za päť rokov zabezpečiť odborný posudok oprávnenej osoby o stave plnenia požiadaviek ustanovených týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, ako aj o stave plnenia podmienok a požiadaviek ustanovených v rozhodnutí o udelení autorizácie pri výkone činnosti, na ktorú bola autorizácia udelená. Kópiu odborného posudku doručí ministerstvu do 14 dní od jeho prijatia od oprávnenej osoby.

(5) Povinnosť uvedená v odseku 4 sa nevzťahuje na držiteľa autorizácie na spracovateľskú činnosť, ktorý má zavedený systém uvedený v odseku 3; ak je takému držiteľovi autorizácie pozastavená alebo zrušená registrácia tohto systému, je povinný zabezpečiť odborný posudok a doručiť ho ministerstvu najneskôr do troch rokov odo dňa, od ktorého mu bola pozastavená alebo zrušená registrácia tohto systému, uvedené neplatí, ak do uplynutia tejto lehoty mu bude systém uvedený v odseku 3 znova udelený.

(6) Ak došlo k predĺženiu autorizácie postupom ­po­dľa odseku 3 a počas doby platnosti autorizácie bola jej držiteľovi pozastavená alebo zrušená registrácia systému uvedeného v odseku 3, je povinný do 30 dní od jeho odňatia, pozastavenia alebo zrušenia podať novú žiadosť o predĺženie platnosti autorizácie; lehota uvedená v odseku 2 sa v tomto prípade neuplatní.

Komentár k § 92

Autorizácia je verejná listina, ktorej platnosť na celom území štátu, v ktorom bola vydaná, je daná zo zákona, na základe právomoci zverenej zákonom orgánu verejnej správy príslušnému na jej vydanie.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 zmenilo znenie prvej vety v ods. 2. Držiteľ autorizácie môže požiadať o predĺženie jej platnosti najskôr šesť mesiacov pred uplynutím času, na ktorý bola udelená, a najneskôr tri mesiace pred uplynutím času, na ktorý bola udelená.

Zmyslom inštitútu predĺženia platnosti autorizácie nie je, aby si jej držiteľ zaisťoval postavenie na trhu na niekoľko rokov vpred, čo sa môže stať, ak by si držiteľ autorizácie bezprostredne po jej udelení požiadal o jej predĺženie v rozsahu ako mu bola udelená a v prípade vyhovenia jeho žiadosti by mu prakticky bola autorizácia udelená na obdobie desiatich rokov. Tento proces by sa mohol opakovať niekoľkokrát za sebou. Bezprostredne po predĺžení autorizácie by držiteľ požiadal vždy o ďalšie predĺženie, a to až do momentu, ktorý by považoval zo svojho pohľadu za dostatočne dlhý. To by mohlo mať za následok udelenie autorizácie na obdobie desiatok rokov. Je zjavné, že tento prístup by bol v rozpore so zmyslom inštitútu udelenia autorizácie, keďže podľa § 89 ods. 3 zákona o odpadoch autorizácia sa udeľuje na dobu určitú, najviac na päť rokov, pokiaľ by zákonodarca pripúšťal takúto možnosť, neustanovoval by časové ohraničenie možnosti udelenia autorizácie, ani neustanovil inštitút predĺženia platnosti autorizácie.

Osobitne sa upravuje predĺženie platnosti v prípade autorizácie na spracovateľskú činnosť, v prípade, ak má žiadateľ zavedený certifikovaný systém environmentálneho manažérstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS). Cieľom je administratívne zjednodušenie predĺženia platnosti autorizácie, a to tým, že sa ustanoví rozdielny obsah žiadosti o predĺženie jej platnosti pre prípad, ak žiadateľom je osoba, ktorá má tento systém zavedený a v prípade, ak žiadateľom je osoba, ktorá tento systém zavedený nemá. Ministerstvo predĺži platnosť autorizácie na dobu zhodnú s dobou platnosti certifikovaného systému environmentálneho manažérstva a auditu, ak o predĺženie platnosti požiada držiteľ tejto autorizácie, ktorý má zavedený uvedený systém v prevádzke, ktorá je miestom výkonu činnosti a ak predloží ministerstvu ustanovené podklady.

V prípade autorizácie na spracovateľskú činnosť sa zachováva požiadavka predkladania odborných posudkov raz za tri roky, ktorá bola ustanovená už v prvotnom znení doteraz platného zákona. Novým je doplnenie, že táto požiadavka sa nevzťahuje na držiteľa autorizácie na spracovateľskú činnosť, ktorý má zavedený certifikovaný systém environmentálneho manažérstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS). Oslobodenie od tejto povinnosti však platí iba pokiaľ tento držiteľ autorizácie má tento systém zavedený. Držiteľ autorizácie na spracovateľskú činnosť musí raz za päť rokov zabezpečiť odborný posudok oprávnenej osoby o stave plnenia požiadaviek ustanovených týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, ako aj o stave plnenia podmienok a požiadaviek ustanovených v rozhodnutí o udelení autorizácie pri výkone činnosti, na ktorú bola autorizácia udelená. Kópiu odborného posudku doručí ministerstvu do 14 dní od jeho prijatia od oprávnenej osoby.

Ustanovila sa požiadavka podania novej žiadosti o predĺženie platnosti autorizácie, v prípade, ak došlo k predĺženiu autorizácie vo väzbe na certifikovaný systém environmentálneho manažérstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS) a počas doby platnosti autorizácie došlo k pozastaveniu alebo zrušeniu registrácia v tomto systéme.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. novembra 2021, došlo k úprave v ustanovení § 92 ods. 2 z dôvodu absencie podmienky preukázania bezúhonnosť pri žiadosti o predĺženie autorizácie aj pre tretiu osobu.

§ 93

Zmena autorizácie

(1) Držiteľ autorizácie je povinný požiadať ministerstvo o každú zmenu údajov uvedených v rozhodnutí o udelení autorizácie a oznámiť zmenu osobných údajov fyzickej osoby – podnikateľa, osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo členmi štatutárneho orgánu, alebo osobných údajov zodpovedného zástupcu, ak bol ustanovený, a to do 30 dní od vzniku zmeny. Pri zmene štatutárneho orgánu alebo osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu podľa § 90 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) a ods. 4 písm. a), sa preukazuje bezúhonnosť.

(2) Ministerstvo na základe žiadosti podľa odseku 1 alebo z vlastného podnetu rozhodnutie o udelení autorizácie zmení, ak

a) ide o zmenu obchodného mena, sídla, miesta podnikania alebo osobných údajov uvedených v rozhodnutí o udelení autorizácie a tieto údaje nie sú v súlade so skutočným stavom,

b) držiteľ autorizácie požiada o zúženie rozsahu činností alebo rozšírenie rozsahu činností, na ktorých výkon mu bola udelená autorizácia,

c) dôjde k zmene technológie v spôsobe nakladania s odpadom a držiteľ autorizácie k žiadosti priloží odborný posudok preukazujúci technické zabezpečenie autorizovanej činnosti alebo

d) ide o zmenu spôsobu a postupov pri vykonávaní alebo zabezpečovaní autorizovanej činnosti.

Komentár k § 93

V záujme zachovania aktuálnosti údajov uvedených v autorizácií a zabezpečenia súladu so skutočným stavom sa ukladá povinnosť oznamovania zmien údajov uvedených v rozhodnutí o udelení autorizácie.

Počas trvania platnosti autorizácie môžu nastať skutočnosti, ktoré si vyžiadajú zmenu autorizácie.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 zmenilo znenie odseku 1. Ustanovenie sa upravilo v nadväznosti na zmeny v § 91. Naďalej zostala zachovaná povinnosť žiadateľa o autorizáciu ohlasovať zmeny v osobných údajoch ministerstvu, ale nie je potrebné požiadať o zmenu rozhodnutia, a teda ani uhrádzať správny poplatok, čím sa znížila ekonomická záťaž, keďže v prípade právnických osôb k takýmto zmenám bežne dochádza aj viackrát do roka. Ustanovenie bolo potrebné doplniť nakoľko v súčasnosti bezúhonnosť žiadateľ preukazuje len pri žiadosti o udelenie autorizácie a pri žiadosti o jej predĺženie, avšak v prípade, že sa zmení štatutárny orgán zákon, neustanovuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť nových osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, resp. jeho členmi.

Držiteľ autorizácie je povinný ministerstvo požiadať o každú zmenu údajov uvedených v rozhodnutí o udelení autorizácie a zmenu osobných údajov fyzickej osoby – podnikateľa, osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo členmi štatutárneho orgánu, alebo osobných údajov zodpovedného zástupcu, ak bol ustanovený, a to do 30 dní od vzniku zmeny. Pri zmene štatutárneho orgánu alebo osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu vo vymedzených prípadoch, sa preukazuje bezúhonnosť.

Ministerstvu sa umožňuje vykonať zmenu aj z vlastného podnetu, ak má napr. vedomosť o neaktuálnosti údajov uvedených v rozhodnutí a držiteľ autorizácie si nesplnil oznamovaciu povinnosť. Držiteľ autorizácie je povinný požiadať ministerstvo o každú zmenu údajov uvedených v rozhodnutí o udelení autorizácie, a to do 30 dní od vzniku zmeny.

Následne na to ministerstvo na základe oznámenia alebo z vlastného podnetu rozhodnutie o udelení autorizácie zmení, ak ide o zmenu obchodného mena, sídla, miesta podnikania alebo osobných údajov uvedených v rozhodnutí o udelení autorizácie a tieto údaje nie sú v súlade so skutočným stavom, držiteľ autorizácie požiada o zúženie rozsahu činností alebo rozšírenie rozsahu činností, na ktorých výkon mu bola udelená autorizácia, dôjde k zmene technológie v spôsobe nakladania s odpadom a držiteľ autorizácie k žiadosti priloží odborný posudok preukazujúci technické zabezpečenie autorizovanej činnosti, alebo ide o zmenu spôsobu a postupov pri vykonávaní alebo zabezpečovaní autorizovanej činnosti.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa v znení § 93 ods. 1 slová „ministerstvu oznámiť“ nahradili slovami „požiadať ministerstvo o“ a za slová „autorizácie a“ sa vkladá slovo „oznámiť“. V prípade samotného oznámenia zmeny sa subjekt mohol vyhnúť zaplateniu správneho poplatku. Upravenie predmetného ustanovenia bolo preto nevyhnutné kvôli jeho zosúladeniu so zákonom o správnych poplatkoch.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 sprecizovalo znenie písmena b) v ods. 2, nakoľko predtým neexistovala možnosť rozšírenia autorizácie o nové druhy odpadov, na základe čoho mali niektoré spracovateľské zariadenia vydané aj 3 autorizácie, čo predstavovalo pre tieto zariadenia ekonomickú záťaž i administratívnu záťaž, keďže údaje v prípade zmeny, napr. štatutárneho orgánu sa musia meniť vo všetkých udelených autorizáciách.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. 43. sa v ods. 2 v úvodnej vete slovo „oznámenia“ nahradilo slovom „žiadosti“. Uvedená zmena spočíva v precizovaní textu nadväzujúceho na § 93 ods. 1 zákona, ktorý je taktiež predmetom novely zákona.

§ 94

Zrušenie a zánik autorizácie

(1) Ministerstvo autorizáciu na spracovateľskú činnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) zruší, ak

a) držiteľ autorizácie o to požiada,

b) dedič nepostupuje podľa odseku 7,

c) ustanovená odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť prestala spĺňať požiadavku odbornej spôsobilosti,

d) držiteľ autorizácie prestane spĺňať niektorú z podmienok jej udelenia,

e) držiteľ autorizácie nezačal vykonávať autorizovanú spracovateľskú činnosť v lehote do 12 mesiacov od dátumu začatia vykonávania autorizovanej spracovateľskej činnosti uvedeného v rozhodnutí o udelení autorizácie, alebo

f) držiteľ autorizácie predložil ministerstvu nepravdivé údaje v žiadosti alebo v jej prílohách podľa § 91 ods. 1 alebo podľa § 92 ods. 2, alebo v oznámení ­po­dľa § 93 ods. 1, ktoré majú podstatný vplyv na udelenie autorizácie.

(2) Ministerstvo autorizáciu podľa § 89 ods. 1 písm. b) na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov zruší, ak

a) držiteľ autorizácie o to požiada,

b) držiteľ autorizácie nezačal vykonávať autorizovanú činnosť v lehote do šiestich mesiacov od dátumu začatia vykonávania autorizovanej činnosti uvedeného v rozhodnutí o udelení autorizácie,

c) držiteľ autorizácie prestal spĺňať niektorú z podmienok jej udelenia a v určenej lehote nedôjde k náprave,

d) držiteľ autorizácie predložil ministerstvu nepravdivé údaje v žiadosti alebo v jej prílohách podľa § 91 ods. 1 alebo podľa § 92 ods. 2, alebo v oznámení ­po­dľa § 93 ods. 1, ktoré majú podstatný vplyv na udelenie autorizácie,

e) držiteľ autorizácie nesplní povinnosť uvedenú v § 28 ods. 4 písm. a), c), d) prvý bod a druhý bod, písm. e), f), q) alebo písm. ad),

f) držiteľ autorizácie nepreukáže splnenie povinností uvedených v § 28 ods. 7,

g) držiteľ autorizácie nezabezpečí splnenie vyhradenej povinnosti podľa § 27 ods. 4 písm. e), g) alebo písm. k),

h) držiteľ autorizácie opakovane nezabezpečí splnenie povinnosti uvedenej v § 28 ods. 4 písm. d) tretí bod.

(3) Ministerstvo autorizáciu podľa § 89 ods. 1 písm. b) na činnosť tretej osoby zruší, ak

a) držiteľ autorizácie o to požiada,

b) držiteľ autorizácie nezačal vykonávať autorizovanú činnosť v lehote do šiestich mesiacov od dátumu začatia vykonávania autorizovanej činnosti uvedeného v rozhodnutí o udelení autorizácie,

c) držiteľ autorizácie prestal spĺňať niektorú z podmienok jej udelenia a v určenej lehote nedôjde k náprave,

d) držiteľ autorizácie predložil ministerstvu nepravdivé údaje v žiadosti alebo v jej prílohách podľa § 91 ods. 1 alebo podľa § 92 ods. 2, alebo v oznámení ­po­dľa § 93 ods. 1, ktoré majú podstatný vplyv na udelenie autorizácie, alebo

e) držiteľ autorizácie nesplní povinnosť uvedenú v § 44 ods. 8 písm. a), b), c), d), p), r) alebo písm. u),

f) držiteľ autorizácie nepreukáže splnenie povinnosti uvedenej v § 44 ods. 11.

(4) Ministerstvo autorizáciu na činnosť individuálneho plnenia povinností zruší, ak

a) držiteľ autorizácie o to požiada,

b) držiteľ autorizácie nezačal vykonávať autorizovanú činnosť lehote do šiestich mesiacov od dátumu začatia vykonávania autorizovanej činnosti uvedeného v rozhodnutí o udelení autorizácie,

c) držiteľ autorizácie prestal spĺňať niektorú z podmienok jej udelenia a v určenej lehote nedôjde k náprave,

d) držiteľ autorizácie predložil ministerstvu nepravdivé údaje v žiadosti alebo v jej prílohách podľa § 91 ods. 1 alebo podľa § 92 ods. 2, alebo v oznámení ­po­dľa § 93 ods. 1, ktoré majú podstatný vplyv na udelenie autorizácie,

e) držiteľ autorizácie nesplní povinnosť uvedenú v § 29 ods. 1 písm. a), b), c), j) alebo písm. n),

f) dedič nepostupuje podľa odseku 7 alebo

g) výrobcovi vyhradeného výrobku bola opakovane uložená sankcia za nesplnenie povinností podľa § 27 ods. 4 písm. e) až g) alebo podľa § 29 ods. 1 písm. b).

h) držiteľ autorizácie nepreukáže splnenie povinnosti uvedenej v § 29 ods. 4.

(5) Autorizácia udelená na činnosti podľa § 89 ods. 1 zaniká

a) smrťou fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá je držiteľom autorizácie, alebo jej vyhlásením za mŕtveho, ak vo výkone autorizovanej činnosti nepokračuje ustanovený správca dedičstva alebo dedič za podmienok podľa odsekov 6 a 7,

b) zánikom právnickej osoby, ktorá je držiteľom autorizácie,

c) uplynutím času, na ktorý bola udelená,

d) zrušením konkurzu vyhláseného na držiteľa autorizácie po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok držiteľa autorizácie nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu na držiteľa autorizácie pre nedostatok majetku,

e) v prípade autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností nadobudnutím účinnosti zmluvy o plnení vyhradených povinností uzavretej medzi výrobcom vyhradeného výrobku, ktorému bola táto autorizácia udelená, a príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo treťou osobou.

f) uplynutím lehoty podľa § 28 ods. 4 písm. ag), v ktorej organizácia zodpovednosti výrobcov neuhradí príspevok tvoriaci finančnú garanciu, ak ide o autorizáciu na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov,

g) uplynutím lehoty podľa § 29 ods. 1 písm. o), v ktorej výrobca vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, neuhradí príspevok tvoriaci finančnú garanciu, ak ide o autorizáciu na činnosť individuálneho plnenia.

h) uplynutím lehoty podľa § 44 ods. 8 písm. w), v ktorej tretia osoba neuhradí príspevok tvoriaci finančnú garanciu, ak ide o autorizáciu na činnosť tretej osoby.

(6) Ak v prípade smrti fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá bola držiteľom autorizácie a ktorá nemala ustanoveného zodpovedného zástupcu, nebude ustanovený správca dedičstva, ministerstvo rozhodne o pozastavení výkonu činnosti, na ktorú bola udelená autorizácia na spracovateľskú činnosť, až do skončenia konania o prejednanie dedičstva.

(7) Ak chce dedič fyzickej osoby – podnikateľa pokračovať vo vykonávaní činnosti, na ktorú bola udelená autorizácia, musí preukázať splnenie podmienok ­po­dľa § 90 ods. 1, ods. 3 písm. b) alebo ods. 4; zároveň je povinný predložiť ministerstvu do 30 dní od ukončenia konania o dedičstve právoplatný doklad o tom, že je dedičom.

Komentár k § 94

V jednotlivých odsekoch sa upresňujú podmienky zrušenia autorizácie. Nastane to vtedy, ak nastanú dôvody uvedené v zákone alebo môže dôjsť k jej zániku z dôvodu, že nastane v zákone uvedená skutočnosť, ktorá jej zánik spôsobí.

•    K odsekom 1 až 3

V odsekoch 1 až 3 sa ustanovuje povinnosť ministerstva zrušiť udelenú autorizáciu, ak nastane skutočnosť, ktorá je dôvodom na jej zrušenie. Zrušenie autorizácie z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. e) dáva možnosť držiteľovi autorizácie pri náročnejších projektoch na prípravu technológie.

Ministerstvo autorizáciu na spracovateľskú činnosť zruší, ak držiteľ autorizácie o to požiada, alebo ustanovená odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť prestala spĺňať požiadavku odbornej spôsobilosti, alebo držiteľ autorizácie prestane spĺňať niektorú z podmienok jej udelenia, držiteľ autorizácie nezačal vykonávať autorizovanú spracovateľskú činnosť v lehote do 12 mesiacov od dátumu začatia vykonávania autorizovanej spracovateľskej činnosti uvedeného v rozhodnutí o udelení autorizácie, alebo držiteľ autorizácie predložil ministerstvu nepravdivé údaje v žiadosti alebo v jej prílohách alebo v oznámení, ktoré majú podstatný vplyv na udelenie autorizácie.

Ak v prípade smrti fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá bola držiteľom autorizácie a ktorá nemala ustanoveného zodpovedného zástupcu, nebude ustanovený správca dedičstva, ministerstvo rozhodne o pozastavení výkonu činnosti, na ktorú bola udelená autorizácia na spracovateľskú činnosť, až do skončenia konania o prejednanie dedičstva. Ak chce dedič fyzickej osoby – podnikateľa pokračovať vo vykonávaní činnosti, na ktorú bola udelená autorizácia, musí preukázať splnenie podmienok a zároveň je povinný predložiť ministerstvu do 30 dní od ukončenia konania o dedičstve právoplatný doklad o tom, že je dedičom.

Po novele zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 v odseku 2 doplnilo písmeno g), podľa ktorého ministerstvo autorizáciu podľa § 89 ods. 1 písm. b) na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov zruší, ak držiteľ autorizácie nezabezpečí splnenie vyhradenej povinnosti podľa § 27 ods. 4 písm. e) alebo písm. g).

Týmto znením sa doplnila ďalšia možnosť na zrušenie autorizácie výrobcu v prípade nesplnenia povinností podľa § 27 ods. 4 písm. e) alebo g).

Po novele zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 odsek 3 doplnil písmenom f), podľa ktorého ministerstvo autorizáciu podľa § 89 ods. 1 písm. b) na činnosť tretej osoby zruší, ak držiteľ autorizácie nepreukáže splnenie povinnosti uvedenej v § 44 ods. 11.

Uvedeným znením sa rozšírili dôvody na zrušenie autorizácie pre tretiu osobu, čím došlo k zosúladeniu s dôvodom na zrušenie autorizácie uvedenými v § 94 ods. 2 písm. f).

Novelou zákona č. 312/2018 Z. z. došlo nielen k zmene odseku 2 písmene e) s účinnosťou od 1. 1. 2019, ale i k doplneniu písmena h) do odseku 2.

Ministerstvo autorizáciu podľa § 89 ods. 1 písm. b) na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov zruší, ak držiteľ autorizácie opakovane nezabezpečí splnenie povinnosti uvedenej v § 28 ods. 4 písm. d) tretí bod.

Uvedenou novelou zákona sa ustanovila povinnosť ministerstva zrušiť autorizáciu organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly, ak opakovane neplní ciele zberu.

Po novele zákona č. 312/2018 Z. z. sa od 1. 1. 2019 sprecizovalo i znenie odseku 3 písmena e), čím sa doplnila povinnosť zrušiť autorizáciu všetkým subjektom, ktoré zabezpečujú plnenie vyhradených povinností v nadväznosti na zavedenie týchto povinností.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 opätovne zmenilo znenie písmena e) v odseku 2 a odseku 3. V odseku 2 sa upravil rozsah, za aké porušenia alebo nedodržania príslušných ustanovení zákona o odpadoch ministerstvo zruší autorizáciu organizácie zodpovednosti výrobcov a v odseku 3 sa upravil rozsah, za aké porušenia alebo nedodržania príslušných ustanovení zákona o odpadoch ministerstvo zruší autorizáciu tretej osobe.

!     Upozornenie

K viacerým legislatívnym zmenám došlo v odseku 2, 3 a 4 po novele zákona č. 372/2021 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. novembra 2021. V odseku 2 písmeno g) sa do dôvodov pre zrušenie autorizácie OZV doplnil ďalší významný dôvod. V ods. 3 písmeno e) a v ods. 4 písmeno e) sa doplnili chýbajúce dôvody na zrušenie autorizácie pre tretiu osobu a výrobcov, ktorí si plnia povinnosti individuálne.

•    K odseku 4 a 5

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. zmenila s účinnosťou od 1. 1. 2018 znenie odseku 4 písmena e) a doplnila v odseku 4 písmeno h). Ministerstvo autorizáciu na činnosť individuálneho plnenia povinností zruší, ak držiteľ autorizácie nepreukáže splnenie povinnosti uvedenej v § 29 ods. 4.

Novelou zákona boli rozšírené dôvody na zrušenie autorizácie pre výrobcu, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, čím došlo k zosúladeniu s dôvodom na zrušenie autorizácie uvedeným v § 94 ods. 2 písm. f) a doplnila sa povinnosť zrušiť autorizáciu všetkým subjektom, ktoré zabezpečujú plnenie vyhradených povinností v nadväznosti na zavedenie týchto povinností.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 v odseku 4 zmenilo znenie písmena e), ktorým sa upravuje rozsah, za aké porušenia či nedodržania príslušných ustanovení zákona o odpadoch ministerstvo zruší autorizáciu tzv. individualistovi, teda ak ide o udelenie autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností výrobcu vyhradeného výrobku.

V znení odseku 5, v ktorom zákon o odpadoch vymedzuje situácie, kedy autorizácia udelená na činnosti podľa § 89 ods. 1 zaniká, sa od 1. 1. 2018 vypustili písmená c) a f).

V prípade vypustenia písmena c) sa jedná o precizovanie legislatívneho textu. Ustanovenia uvedené v písmene f) sa stali duplicitnými vo vzťahu k zmenám ustanoveným v § 94 ods. 3 písm. f) a ods. 4 písm. h).

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 odsek 5 doplnil písmenami f) a g). Doplnilo sa, že pokiaľ OZV alebo individualista sa nebudú podieľať na vytvorení finančnej garancie, ich autorizácia zaniká priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že sa jedná o transpozíciu čl. 8a ods. 3 písm. c) rámcovej smernice o odpade, pristúpilo sa k prísnemu sankčnému postihu za nesplnenie povinností vytvoriť finančnú garanciu.

Z uvedeného vyplýva, že utorizácia udelená na činnosti podľa § 89 ods. 1 zaniká uplynutím lehoty, v ktorej organizácia zodpovednosti výrobcov neuhradí príspevok tvoriaci finančnú garanciu, ak ide o autorizáciu na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov, a tiež uplynutím lehoty, v ktorej výrobca vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, neuhradí príspevok tvoriaci finančnú garanciu, ak ide o autorizáciu na činnosť individuálneho plnenia.

!     Upozornenie

Po novele zákona č. 285/2020 Z. z. sa ustanovenie § 94 odsek 5 doplnilo písmenom h), čo znamená, že autorizácia udelená na činnosti podľa § 89 ods. 1 zaniká tiež uplynutím lehoty podľa § 44 ods. 8 písm. w), v ktorej tretia osoba neuhradí príspevok tvoriaci finančnú garanciu, ak ide o autorizáciu na činnosť tretej osoby. Išlo o doplnenie dôvodu zániku autorizácie podľa § 89 ods. 1 vo vzťahu k tretej osobe.

•    K odseku 6 a 7

Zákon stanovuje zásadu v prípade smrti fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá bola držiteľom autorizácie a ktorá nemala ustanoveného zodpovedného zástupcu. To znamená, že ak nebude ustanovený správca dedičstva, ministerstvo rozhodne o pozastavení výkonu činnosti, na ktorú bola udelená autorizácia na spracovateľskú činnosť, až do skončenia konania o prejednanie dedičstva.

V prípade, že chce dedič fyzickej osoby – podnikateľa pokračovať vo vykonávaní činnosti, na ktorú bola udelená autorizácia, musí preukázať splnenie podmienok a zároveň je povinný predložiť ministerstvu do 30 dní od ukončenia konania o dedičstve právoplatný doklad o tom, že je dedičom.

§ 94a

Registrácia koordinačného centra

(1) Žiadosť o zápis do Registra koordinačných centier podáva žiadateľ písomne ministerstvu.

(2) Žiadosť o zápis do Registra koordinačných centier obsahuje

a) názov a sídlo koordinačného centra,

b) zmluvu o založení koordinačného centra,

c) štatút a organizačnú štruktúru,

d) písomný súhlas každej prihlásenej osoby podľa § 31 ods. 4 alebo každej určenej osoby podľa § 31 ods. 5 so založením koordinačného centra.

(3) Ak je žiadosť o zápis do Registra koordinačných centier neúplná, ministerstvo vyzve žiadateľa na jej doplnenie. Ak v určenej lehote žiadateľ žiadosť nedoplní, ministerstvo zápis do Registra koordinačných centier nevykoná.

(4) Ministerstvo vykoná zápis do Registra koordinačných centier, ak žiadateľ predloží úplnú žiadosť a splní podmienky podľa § 31 ods. 3 až 5 do 60 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, a koordinačnému centru vydá do desiatich pracovných dní odo dňa vykonania zápisu potvrdenie o registrácii.

(5) Ministerstvo vedie a priebežne aktualizuje Register koordinačných centier.

(6) Register koordinačných centier je verejne prístupný na webovom sídle ministerstva okrem údajov chránených podľa osobitných predpisov.²⁰⁾

Komentár k § 94a

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. bolo doplnené ustanovenie § 94a, ktorý upravuje registráciu koordinačného centra. V súvislosti so zriadením inštitútu koordinačných centier bolo práve nevyhnuté v zákone upraviť podmienky registrácie koordinačného centra a podmienky jeho zrušenia.

Zákon o odpadoch upravuje náležitosti zápisu do Registra koordinačných centier. Medzi obsahové náležitosti zápisu patrí:

–   názov a sídlo koordinačného centra,

–   zmluva o založení koordinačného centra,

–   štatút a organizačnú štruktúru,

–   písomný súhlas každej prihlásenej osoby alebo každej určenej osoby.

Ministerstvo vedie a priebežne aktualizuje Register koordinačných centier, ktorý je verejne prístupný na webovom sídle ministerstva.

 

Obchodné tajomstvo

Predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. Majiteľ obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá oprávnene nakladá s obchodným tajomstvom, ktoré sa vzťahuje na podnik prevádzkovaný touto osobou pri výkone podnikania podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rušiteľ obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá porušuje alebo ohrozuje obchodné tajomstvo. Tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu je tovar, ktorého návrh, vlastnosti, fungovanie, výrobný proces alebo uvedenie na trh má podstatné výhody z obchodného tajomstva, ktoré bolo porušené.

Majiteľ obchodného tajomstva prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo, má výlučné právo, ak osobitný zákon neustanovuje niečo iné, s týmto tajomstvom nakladať, najmä udeliť dovolenie na jeho využitie a určiť podmienky takého využitia.

Právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú skutočnosti uvedené v § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Proti porušeniu alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo prislúcha majiteľovi obchodného tajomstva právna ochrana.

§ 94b

Výmaz koordinačného centra

(1) Ministerstvo vykoná do troch mesiacov výmaz koordinačného centra z Registra koordinačných centier, ak

a) koordinačné centrum o to požiada,

b) koordinačné centrum opakovane poruší povinnosti podľa § 31 ods. 11 písm. a) až d), g) a k),

c) koordinačné centrum predložilo ministerstvu nepravdivé údaje v žiadosti podľa § 94a ods. 3.

d) koordinačné centrum poruší povinnosť podľa § 31ods. 11 písm. q).

(2) Ministerstvo zašle koordinačnému centru oznámenie o výmaze z Registra koordinačných centier.

Komentár k § 94b

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 doplnilo aj ďalšie ustanovenie upravujúce výmaz koordinačného centra. Aj doplnenie § 94b súvisí so zriadením inštitútu koordinačných centier a bolo preto nevyhnuté v zákone upraviť podmienky registrácie koordinačného centra a podmienky jeho zrušenia.

Ministerstvo vykoná do troch mesiacov výmaz koordinačného centra z Registra koordinačných centier, ak:

–   koordinačné centrum o to požiada,

–   koordinačné centrum opakovane poruší povinnosti,

–   koordinačné centrum predložilo ministerstvu nepravdivé údaje.

Povinnosťou ministerstva je zaslať koordinačnému centru oznámenie o výmaze z Registra koordinačných centier.

Medzi povinnosti, ktoré keď sa porušia a tým dochádza k výmazu koordinačného centra, patrí:

–   vytvoriť a prevádzkovať klientskú linku pre obce, pôvodcov odpadu a držiteľov odpadu,

–   na základe údajov od výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne [§ 29 ods. 1 písm. c)], tretích osôb a organizácií zodpovednosti výrobcov evidovať a vyhodnocovať rozsah plošného pokrytia územia Slovenskej republiky systémami tretích osôb, systémami individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu a systémami združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu s cieľom identifikácie obcí, ktoré nie sú zahrnuté do týchto systémov,

–   rozdeliť zodpovednosť vrátane finančnej zodpovednosti vo vzťahu k ponúknutému presahujúcemu množstvu medzi organizácie zodpovednosti výrobcov, tretie osoby a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne, určením podielu ich zodpovednosti v súlade so zmluvou o založení koordinačného centra a za nediskriminačných podmienok a podľa ich trhového podielu, a rozdelenie oznámiť organizácii zodpovednosti výrobcov, tretej osobe a výrobcovi vyhradených výrobkov, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka,

–   prijímať informácie o nezabezpečení odvozu vrátane prerušenia kontinuity odvozu oddelene zbieraného odpadu z miest ich zberu určených v súlade s týmto zákonom a bezodkladne zabezpečiť nápravu takéhoto stavu formou určenia osoby zodpovednej za zabezpečenie náhradného odvozu; ak nebol odvoz zabezpečený v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti, znáša náklady takéhoto odvozu osoba, ktorá zmluvnú povinnosť porušila; táto povinnosť sa nevzťahuje na staré vozidlá,

–   na základe písomnej výzvy ministerstva v lehote určenej ministerstvom poskytnúť požadované údaje súvisiace s plnením vyhradených povinností,

–   uzatvoriť za nediskriminačných podmienok zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov, výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne alebo treťou osobou, ak požiadali o uzatvorenie zmluvy [§ 28 ods. 4 písm. f), § 29 ods. 1 písm. c) a § 44 ods. 8 písm. d)] do 30 dní od doručenia žiadosti; podpísanú zmluvu je koordinačné centrum povinné bezodkladne zaslať ministerstvu.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 odsek 1 doplní písmenom d), ktorým sa dopĺňa rozsah, za aké porušenie alebo nedodržanie príslušných ustanovení zákona o odpadoch ministerstvo vykoná výmaz koordinačného centra. V písm. d) sa dopĺňa, že ak koordinačné centrum nevytvorí finančnú garanciu, ministerstvo do troch mesiacov vykoná výmaz koordinačného centra z Registra koordinačných centier.

§ 95

Odborne spôsobilá osoba
na autorizovanú spracovateľskú činnosť

(1) Odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) zodpovedá za odborné prevádzkovanie činnosti, na ktorú bola udelená autorizácia.

(2) Na výkon činnosti odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sa vyžaduje

a) bezúhonnosť; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov,

b) druhý stupeň vysokoškolského vzdelania technického alebo prírodovedného smeru a najmenej tri roky praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom alebo druhý stupeň vysokoškolského vzdelania iného ako technického alebo prírodovedného smeru, alebo úplné stredné odborné vzdelanie v odbore vzdelávania s technickým zameraním a najmenej päť rokov praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom, alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie v odbore vzdelávania s iným ako technickým zameraním a najmenej osem rokov praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom; do praxe sa nezapočítavajú roky praxe počas štúdia,

c) absolvovanie odbornej prípravy zabezpečovanej ministerstvom,

d) úspešne vykonaná skúška podľa odseku 3.

(3) Predmetom skúšky je overenie súhrnu teoretických vedomostí a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich odpadové hospodárstvo a ostatných súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov a súvisiacich technických noriem.

(4) Odbornú spôsobilosť na autorizovanú spracovateľskú činnosť potvrdí ministerstvo, po úspešnom vykonaní skúšky, vydaním osvedčenia o odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť (ďalej len „osvedčenie na autorizovanú činnosť“). Osvedčenie na autorizovanú činnosť možno vydať najviac na desať rokov. Doba platnosti osvedčenia na autorizovanú činnosť sa nepredlžuje. Po uplynutí platnosti osvedčenia na autorizovanú činnosť môže fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa odseku 2, opätovne požiadať o vydanie osvedčenia na autorizovanú činnosť.

(5) Ministerstvo vedie a priebežne aktualizuje register odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť na webovom sídle ministerstva.

(6) Odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť je povinná

a) oznamovať ministerstvu bezodkladne zmenu údajov, na základe ktorých jej bolo vydané osvedčenie na autorizovanú činnosť,

b) zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo úspešne absolvovať nové overenie odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť, ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky odpadového hospodárstva alebo všeobecne záväzných právnych predpisov v odpadovom hospodárstve.

(7) Na účel preukázania bezúhonnosti podľa odseku 2 písm. a) ministerstvo bezodkladne zašle údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov^122a) v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

Komentár k § 95

Ministerstvo vedie a priebežne aktualizuje register odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť na webovom sídle ministerstva. Autorizácia je udelenie oprávnenia podnikateľovi na výkon niektorej z činností spracovania odpadu, a to na spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov, zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov, spracovanie starých vozidiel, spracovanie elektroodpadu, prípravu na opätovné použitie elektroodpadu, prípravu na opätovné použitie použitých batérií a akumulátorov, ďalej právnickej osobe na výkon činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov alebo tretej osobe, výrobcovi vyhradeného výrobku na výkon činnosti individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Tieto činnosti sa vykonávajú len na základe autorizácie udelenej ministerstvom.

Cieľom je dosiahnuť, aby autorizovanú spracovateľskú činnosť vykonávala odborne spôsobilá osoba na túto činnosť. Na výkon činnosti odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sa vyžaduje: bezúhonnosť, druhý stupeň vysokoškolského vzdelania technického alebo prírodovedného smeru a najmenej tri roky praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom alebo druhý stupeň vysokoškolského vzdelania iného ako technického alebo prírodovedného smeru, alebo úplné stredné odborné vzdelanie v odbore vzdelávania s technickým zameraním a najmenej päť rokov praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom, alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie v odbore vzdelávania s iným ako technickým zameraním a najmenej osem rokov praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom; do praxe sa nezapočítavajú roky praxe počas štúdia.

To znamená, že odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť musí byť fyzická osoba, ktorej úlohou je garantovať odbornú úroveň potrebnú na výkon danej spracovateľskej činnosti.

Nasledujúci odsek uvádza rozsah skúšky. Predmetom skúšky je overenie súhrnu teoretických vedomostí a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich odpadové hospodárstvo a ostatných súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov a súvisiacich technických noriem. Skúšku zabezpečuje ministerstvo najmenej raz za rok.

Upresňuje proces vydania osvedčenia na autorizovanú spracovateľskú činnosť po úspešnom vykonaní skúšky. Doba platnosti osvedčenia na autorizovanú spracovateľskú činnosť je stanovená na 10 rokov a nepredlžuje sa. Po uplynutí doby, na ktorú bolo osvedčenie na autorizovanú činnosť vydané, musí fyzická osoba, ktorá chce túto činnosť vykonávať aj ďalej, požiadať o vydanie osvedčenia na autorizovanú činnosť.

Ďalšie odseky charakterizujú povinnosť ministerstvu viesť register odborne spôsobilých osôb na autorizovanú činnosť. Ukladajú povinnosť odbornej spôsobilej osobe na autorizovanú činnosť zúčastniť sa preškolenia.

•    K odseku 2

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. zmenila znenie písmena a) v odseku 2 s účinnosťou od 1. 1. 2018.

Na výkon činnosti odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sa vyžaduje po novom bezúhonnosť.

Zmena v písmene a) nadväzuje na zmenu v § 95 ods. 6. Na výkon činnosti odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sa teda vyžaduje bezúhonnosť. Ministerstvo zruší osvedčenie na autorizovanú činnosť odborne spôsobilej osobe, ktorá prestala byť bezúhonnou. V § 95 ods. 6 bude doplnená nová povinnosť pre odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť oznamovať ministerstvu bezodkladne zmenu údajov, na základe ktorých im bolo osvedčenie vydané, t. j. aj stratu bezúhonnosti. Nie je teda potrebné, aby odborne spôsobilé osoby, u ktorých nedošlo k zmene bezúhonnosti, o tomto informovali ministerstvo každé tri roky. V predchádzajúcom znení predmetného ustanovenia navyše nebol definovaný začiatok lehoty „tri roky“.

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 zmenila aj znenie písmena b) v odseku 2.

Zmena v písmene b) vyplynula z potreby zosúladenia terminológie (konkrétne pojmu „stredoškolské vzdelanie“) v zákone o odpadoch so zákonom č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na výkon činnosti odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sa vyžaduje druhý stupeň vysokoškolského vzdelania technického alebo prírodovedného smeru a najmenej tri roky praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom alebo druhý stupeň vysokoškolského vzdelania iného ako technického alebo prírodovedného smeru, alebo úplné stredné odborné vzdelanie v odbore vzdelávania s technickým zameraním a najmenej päť rokov praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom, alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie v odbore vzdelávania s iným ako technickým zameraním a najmenej osem rokov praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom; do praxe sa nezapočítavajú roky praxe počas štúdia.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 v odseku 2 zmenilo znenie písmena a). Ustanovenie sa doplnilo v nadväznosti na zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii), podľa ktorého sa bezúhonnosť preukazuje výpisom z registra trestov.

!     Upozornenie

V ustanovení § 95 ods. 2 písm. c) sa novelou zákona č. 372/2021 Z. z. vypustili slová „organizáciou poverenou“. K zmene došlo z dôvodu, že ministerstvo plánuje zabezpečovať odbornú prípravu pre žiadateľov o odborné spôsobilosti v odpadovom hospodárstve po odbornej aj organizačnej stránke svojpomocne, bez uzavretia zmluvy s externou spoločnosťou.

Zároveň sa z stanovenia § 95 ods. 3 vypustila posledná veta, čiže ustanovenie o minimálnej frekvencii konania skúšok za účelom overenia odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť na základe skúseností z praxe. Ak nie sú prihlásení žiadatelia o odbornú spôsobilosť na autorizovanú spracovateľskú činnosť, nie je možné dodržať ustanovenú minimálnu frekvenciu.

•    K odseku 6

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 zmenilo znenie odseku 6. Bolo potrebné doplniť povinnosti odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť. Bola doplnená povinnosť nahlásiť zmenu údajov (napr. nová adresa trvalého bydliska, strata bezúhonnosti), na základe ktorých bolo vydané osvedčenie na autorizovanú činnosť. Podľa povahy nahlásenej zmeny potom ministerstvo osvedčenie zmení alebo zruší.

Odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sú ďalej povinné zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo úspešne absolvovať novú skúšku (ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky alebo predpisov v odpadovom hospodárstve). V praxi to znamená, že môžu nastať dve možnosti. V prvom prípade ministerstvo vyzve odborne spôsobilé osoby, aby sa zúčastnili preškolenia. Odborne spôsobilú osobu, ktorá sa preškolenia nezúčastní, ministerstvo vyzve, aby sa zúčastnila skúšky. Ak sa odborne spôsobilá osoba nedostaví ani na skúšku (alebo ju neabsolvuje úspešne), ministerstvo jej zruší osvedčenie. Alebo ministerstvo zvolí druhú možnosť a vyzve všetky odborne spôsobilé osoby na absolvovanie skúšky. V tejto povinnosti nedochádza k zmene, iba sa dopĺňajú slová „úspešne absolvovať“ (nové overenie, t. j. skúšku). Odborne spôsobilá osoba musí nové overenie odbornej spôsobilosti úspešne absolvovať a nielen sa ho zúčastniť, v opačnom prípade ministerstvo odborne spôsobilej osobe zruší osvedčenie na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

•    K odseku 7

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 ustanovenie doplnilo odsekom 7, podľa ktorého na účel preukázania bezúhonnosti podľa odseku 2 písm. a) ministerstvo bezodkladne zašle údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov. Uvedené doplnenie súvisí so zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii).

 

Žiadosť o výpis z registra trestov musí obsahovať

•    ak ide o fyzickú osobu

–   meno, priezvisko, rodné priezvisko, pôvodné meno alebo priezvisko, ak došlo k zmene mena alebo zmene priezviska, prípadne prezývku osoby, ktorej sa žiadosť týka,

–   dátum narodenia, rodné číslo, miesto a okres narodenia, adresu trvalého pobytu a u osoby narodenej v cudzine aj štát narodenia,

–   štátne občianstvo,

–   pohlavie,

–   meno, priezvisko a rodné priezvisko rodičov,

•    ak ide o právnickú osobu

–   obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby,

–   identifikačné číslo právnickej osoby, ak bolo pridelené,

–   meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby,

–   označenie registra, v ktorom je právnická osoba zapísaná.

§ 96

Zmena, zrušenie a zánik osvedčenia
na autorizovanú činnosť

(1) Ministerstvo zmení osvedčenie na autorizovanú činnosť, ak

a) ide o zmenu osobných údajov uvedených v osvedčení na autorizovanú činnosť a tieto údaje nie sú v súlade so skutočným stavom,

b) nastanú skutočnosti, pre ktoré odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť nemôže predmetnú činnosť riadne vykonávať pre všetky autorizované spracovateľské činnosti, na ktoré má udelené osvedčenie, alebo

c) odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť požiada o zúženie jeho rozsahu.

(2) Ministerstvo osvedčenie na autorizovanú činnosť zruší, ak odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť

a) bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,

b) prestala byť bezúhonnou,

c) získala osvedčenie na autorizovanú činnosť na základe uvedenia nepravdivých údajov v žiadosti alebo jej prílohách,

d) písomne požiada o jeho zrušenie,

e) nesplnila povinnosť podľa § 95 ods. 6 písm. b) alebo

f) nemôže predmetnú činnosť riadne vykonávať.

(3) Ministerstvo môže zrušiť osvedčenie na autorizovanú činnosť, ak odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť ministerstvu v určenej lehote neoznámila zmenu údajov, na základe ktorých jej bolo vydané osvedčenie na autorizovanú činnosť.

(4) Účinky zmeny alebo zrušenia osvedčenia na autorizovanú činnosť nastávajú dňom ich zápisu do registra odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

(5) Odborná spôsobilosť na autorizovanú spracovateľskú činnosť zaniká smrťou odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť alebo uplynutím doby platnosti osvedčenia na autorizovanú činnosť. Odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť, ktorej odborná spôsobilosť zanikla, sa z registra odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť vyčiarkne.

Komentár k § 96

Odborná spôsobilosť na autorizovanú spracovateľskú činnosť zaniká smrťou odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť alebo uplynutím doby platnosti osvedčenia na autorizovanú činnosť. Ministerstvo zmení osvedčenie na autorizovanú činnosť, ak ide o zmenu osobných údajov uvedených v osvedčení na autorizovanú činnosť a tieto údaje nie sú v súlade so skutočným stavom, alebo ak nastanú skutočnosti, pre ktoré odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť nemôže predmetnú činnosť riadne vykonávať pre všetky autorizované spracovateľské činnosti, na ktoré má udelené osvedčenie, alebo odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť požiada o zúženie jeho rozsahu.

Odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť, ktorej odborná spôsobilosť zanikla, sa z registra odborne spôsobilých vyčiarkne. Ide o podmienky zmeny osvedčenia na autorizovanú činnosť.

Nasledujúce odseky definujú dôvody, na základe ktorých ministerstvo zruší odbornú spôsobilosť na autorizovanú spracovateľskú činnosť. Ministerstvo môže zrušiť osvedčenie na autorizovanú činnosť, ak odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť ministerstvu v určenej lehote neoznámila zmenu údajov, na základe ktorých jej bolo vydané osvedčenie k tejto činnosti.

Nástup účinkov zmeny alebo zrušenia osvedčenia na autorizovanú činnosť je viazaný na ich zápis do registra odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

•    K odseku 1

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. zmenila od 1. 1. 2018 znenie odseku 1, podľa ktorého ministerstvo zruší osvedčenie na autorizovanú činnosť, ak:

–   ide o zmenu osobných údajov uvedených v osvedčení na autorizovanú činnosť a tieto údaje nie sú v súlade so skutočným stavom,

–   nastanú skutočnosti, pre ktoré odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť nemôže predmetnú činnosť riadne vykonávať pre všetky autorizované spracovateľské činnosti, na ktoré má udelené osvedčenie,

–   odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť požiada o zúženie jeho rozsahu.

Zaviedla sa nová možnosť zmeny osvedčenia na autorizovanú činnosť v prípade, že nastanú skutočnosti, pre ktoré odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť nemôže predmetnú činnosť riadne vykonávať pre všetky autorizované spracovateľské činnosti, na ktoré má udelené osvedčenie (napr. úspešne neabsolvuje nové overenie odbornej spôsobilosti podľa § 95 ods. 6 pre niektorú z autorizovaných spracovateľských činností).

•    K odseku 2

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa v odseku 2 zmenilo znenie písmena e), podľa ktorého Ministerstvo osvedčenie na autorizovanú činnosť zruší, ak odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť nesplnila povinnosť podľa § 95 ods. 6 písm. b), čiže bola povinná zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo úspešne absolvovať nové overenie odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť, ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky odpadového hospodárstva alebo všeobecne záväzných právnych predpisov v odpadovom hospodárstve.

Zmena nadväzuje na zmenu v § 95 ods. 6. Ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky alebo všeobecne záväzných právnych predpisov v odpadovom hospodárstve, odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť má povinnosť zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo úspešne absolvovať nové overenie odbornej spôsobilosti, a nielen sa ho zúčastniť. V opačnom prípade mu ministerstvo osvedčenie na autorizovanú činnosť zruší.

•    K odseku 3

Do ustanovenia bol po novele zákona č. 292/2017 Z. z. doplnený od 1. 1. 2018 nový odsek 3, podľa ktorého môže ministerstvo zrušiť osvedčenie na autorizovanú činnosť, ak odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť ministerstvu v určenej lehote neoznámila zmenu údajov, na základe ktorých jej bolo vydané osvedčenie na autorizovanú činnosť.

Zmena nadväzuje na zavedenie novej povinnosti pre odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť v § 95 ods. 6, ktorou je oznamovať ministerstvu bezodkladne zmenu údajov, na základe ktorých bolo vydané osvedčenie na autorizovanú činnosť. Ministerstvo môže zrušiť osvedčenie na autorizovanú činnosť odborne spôsobilej osobe, ktorá si túto povinnosť nesplní.

Druhý oddiel

Súhlasy

§ 97

Udeľovanie súhlasu

(1) Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na

a) prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie ­odpadov okrem spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb, v ktorých sa zneškodňujú osobitné druhy kvapalných odpadov,¹²⁵⁾

b) zneškodňovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný súhlas podľa písmena a), a zhodnocovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný súhlas podľa písmena c) okrem zneškodňovania alebo zhodnocovania odpadov v spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov a zhodnocovania odpadov vo vodných stavbách, v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov,¹²⁵⁾

c) prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov okrem

    1. spaľovní odpadov, zariadení na spoluspaľovanie odpadov,

    2. vodných stavieb, v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov,¹²⁵⁾

    3. zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton, a 

    4. zariadenia na zmenšovanie objemu komunálnych odpadov, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 50 ton,

d) prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, ak ide o zariadenia, na ktorých prevádzku nebol daný súhlas podľa písmen a) a c) alebo zberného dvora,

e) vydanie prevádzkového poriadku

    1. zariadenia na zneškodňovanie odpadov,

    2. zariadenia na zhodnocovanie odpadov okrem zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton a zariadenia na zmenšovanie objemu komunálnych odpadov, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 50 ton, a 

    3. mobilného zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov,

  f) prevádzkovanie zariadenia na recykláciu lodí,^125a)

g) schválenie plánu na recykláciu lode,^125b)

h) zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením; v tom prípade sa ustanovenia písmen a) až c) nepoužijú,

  i) zhromažďovanie odpadov držiteľom odpadu bez predchádzajúceho triedenia, ak vzhľadom na následný spôsob ich zhodnocovania alebo zneškodňovania nie je triedenie a oddelené zhromažďovanie možné alebo účelné,

  j) uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie po uzavretí skládky ako celku,

k) dekontamináciu,

  l) zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov alebo zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ak nie je súčasťou súhlasu podľa písmen a), b) alebo f),

m) zneškodňovanie odpadov z výroby oxidu titaničitého,

n) odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti,

o) to, že látka alebo hnuteľná vec sa považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad,

p) vykonávanie prípravy na opätovné použitie; v tomto prípade sa ustanovenia písmen b) a c) nepoužijú,

q) prevádzkovanie úložiska dočasného uskladnenia ortuti alebo úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti; v tomto prípade sa ustanovenie písmena a) nepoužije,

r) uzavretie úložiska dočasného uskladnenia ortuti alebo jeho časti a jeho následné monitorovanie alebo uzavretie úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti alebo jeho časti a jeho následné monitorovanie,

s) využívanie odpadov na spätné zasypávanie,

t) prevádzkovanie prekládkovej stanice komunálneho odpadu,

u) skladovanie výkopovej zeminy pre pôvodcu odpadu.

v) zrušené,

w) zrušené.

(2) Súhlas podľa odseku 1 okrem súhlasu podľa odseku 1 písm. k), o) a p) obsahuje

a) všetky druhy a kategórie odpadov, s ktorými bude nakladané v rámci súhlasu a ak ide o súhlas podľa odseku 1 písm. a) až c), f), l) až n) a s), t) a u) aj množstvo odpadov,

b) určenie miesta nakladania s odpadmi; to neplatí, ak ide o súhlas podľa odseku 1 písm. h), n) a o),

c) spôsob nakladania s odpadmi, alebo ak ide o súhlas podľa odseku 1 písm. n), účel, na ktorý sa odpady odovzdávajú,

d) dobu, na ktorú sa súhlas udeľuje,

e) pri zariadeniach aj spôsob ukončenia činnosti zariadenia a následná starostlivosť o miesto výkonu,

f) podľa potreby podmienky kontroly a monitorovania výkonu činnosti,

g) ďalšie podmienky výkonu činnosti, na ktorú sa súhlas udeľuje.

(3) Súhlas podľa odseku 1 písm. a) až d), f), h), i), q), s), t) a u) obsahuje okrem náležitosti podľa odseku 2 aj

a) technické požiadavky prevádzky zariadenia alebo miesta výkonu činnosti,

b) bezpečnostné opatrenia pri prevádzke zariadenia alebo pri výkone činnosti.

(4) Súhlas podľa odseku 1 písm. h) okrem náležitostí podľa odsekov 2 a 3 obsahuje aj požiadavky na umiestnenie mobilného zariadenia, ak predmetom zhodnocovania alebo zneškodňovania bude nebezpečný odpad.

(5) Súhlas na prevádzkovanie skládky odpadov ­okrem náležitostí podľa odsekov 2 a 3 ďalej obsahuje

a) triedu skládky odpadov,

b) podmienky prevádzkovania skládky odpadov, monitorovania skládky odpadov, postupov kontroly prevádzky skládky odpadov vrátane havarijného plánu,

c) parametre, ktoré sa majú merať, a látky, ktoré sa majú analyzovať v priesakových vodách a vo vzorkách z pozorovacích objektov,

d) schválenie projektovej dokumentácie na uzavretie skládky odpadov, jej rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí,

e) povinnosť podávať príslušnému okresnému úradu správu o druhoch a množstvách ukladaného odpadu a o výsledkoch monitorovania skládky odpadov každoročne do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka,

f) skutočnú výšku účelovej finančnej rezervy.

(6) Súhlas podľa odseku 1 písm. j) obsahuje aj lehotu, v ktorej je prevádzkovateľ skládky odpadov povinný

a) začať najneskôr s uzatváraním skládky odpadov alebo jej časti a s rekultiváciou skládky odpadov; táto lehota nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto súhlasu a

b) ukončiť uzatváranie skládky odpadov alebo jej časti a rekultiváciu skládky odpadov.

(7) Súhlas podľa odseku 1 písm. k) obsahuje

a) typ a počet zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly alebo druh, kategóriu a množstvo použitých polychlórovaných bifenylov, ktoré sa budú dekontaminovať,

b) určenie miesta a spôsobu dekontaminácie,

c) dobu, na ktorú sa súhlas udeľuje a spôsob ukončenia činnosti zariadenia, ktorým sa dekontaminácia vykonáva,

d) ďalšie podmienky výkonu činnosti, na ktorú sa súhlas udeľuje.

(8) Súhlas na zneškodňovanie odpadu z výroby oxidu titaničitého činnosťou D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1 alebo činnosťou D3 uvedenými v prílohe č. 2 možno vydať, len ak

a) odpad nemôže byť zneškodnený vhodnejším spôsobom,

b) hodnotenie vplyvu na životné prostredie¹⁹⁾ preukázalo, že zneškodňovanie nebude mať žiaden okam­žitý ani neskorší škodlivý vplyv na podzemné vody, pôdu a ovzdušie,

c) zneškodňovanie nebude mať škodlivý vplyv na rekreačné aktivity, ťažbu surovín, rastliny a živočíchy, lokality, miesta alebo územia osobitného vedeckého významu²²⁾ alebo iné oprávnené využívanie dotknutého územia.

(9) Súhlas podľa odseku 1 písm. o) obsahuje

a) opis vedľajšieho produktu a popis činnosti, pri ktorej vzniká,

b) dobu, na ktorú sa súhlas udeľuje,

c) požiadavku na informovanie ohľadne akejkoľvek zmeny týkajúcej sa plnenia podmienky podľa § 2 ods. 4 písm. b), ktorá vedie k zníženiu zabezpečenia použitia vedľajšieho produktu,

d) spôsob nakladania s vedľajším produktom alebo účel, na ktorý sa vedľajší produkt odovzdáva,

e) ďalšie podmienky, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone činnosti, na ktorú sa súhlas udeľuje.

(10) Súhlas podľa odseku 1 písm. p) obsahuje

a) druh, kategóriu odpadov a množstvo odpadov,

b) určenie miesta výkonu prípravy na opätovné použitie,

c) opis činností súvisiacich s prípravou na opätovné použitie,

d) technické požiadavky miesta výkonu prípravy na opätovné použitie,

e) bezpečnostné opatrenia pri výkone činností súvisiacich s prípravou na opätovné použitie,

f) dobu, na ktorú sa súhlas udeľuje,

g) spôsob použitia výrobkov alebo zložiek výrobkov, ktoré prešli prípravou na opätovné použitie,

h) ďalšie podmienky, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone činnosti, na ktorú sa súhlas udeľuje.

(11) Súhlas podľa odseku 1 písm. p) sa neudeľuje na činnosť kontroly, testovania, opravy, regenerácie vrátane chemických alebo fyzikálnych činností vykonávaných na účel oživenia alebo desulfatizácie použitých batérií a akumulátorov alebo na činnosť dobíjania použitých batérií a akumulátorov vrátane ich triedenia a skladovania na účel ich opätovného použitia.

(12) Súhlas na prevádzkovanie skládky odpadov, súhlas na prevádzkovanie úložiska dočasného uskladnenia ortuti a súhlas na prevádzkovanie úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti vydá príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva až po vykonaní miestnej obhliadky na preverenie skutočného stavu veci v rozsahu podanej žiadosti o tento súhlas.

(13) Uzavretie skládky odpadov ako celku v súlade s odsekom 1 písm. j) overí príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vrátane vykonania miestnej obhliadky a o uzavretí skládky odpadov vydá potvrdenie.

(14) Uzavretie úložiska dočasného uskladnenia ortuti v súlade s odsekom 1 písm. r) overí príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vrátane vykonania miestnej obhliadky a o uzavretí úložiska dočasného uskladnenia ortuti vydá potvrdenie.

(15) Uzavretie úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti podľa odseku 1 písm. r) overí príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vrátane vykonania miestnej obhliadky a o uzavretí úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti vydá potvrdenie.

(16) Súhlas podľa odseku 1 možno udeliť len na určitý čas, najviac na päť rokov; toto ustanovenie sa nevzťahuje na súhlasy, ktoré sú súčasťou povolenia podľa osobitného predpisu.^125c)

(17) Platnosť súhlasu podľa odseku 16 sa predĺži, a to aj opakovane, ak nedošlo k zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce na vydanie súhlasu, a ak sa žiadosť o predĺženie súhlasu doručí príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva najneskôr tri mesiace pred skončením platnosti súhlasu. Ak sa konanie o predĺženie platnosti súhlasu neskončí do troch mesiacov bez zavinenia žiadateľa, platia pre žiadateľa podmienky určené v súhlase platnom pred podaním žiadosti o predĺženie súhlasu do ukončenia tohto konania. Platnosť súhlasu podľa odseku 1 písm. j) sa nepredlžuje; toto ustanovenie sa nevzťahuje na časť súhlasu podľa odseku 1 písm. j) vydaného na následné monitorovanie po uzavretí skládky odpadov ako celku.

(18) Ak navrhovaný spôsob nakladania s odpadmi nie je v súlade s týmto zákonom a so všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo so záväznou časťou programu kraja, súhlas ­po­dľa odseku 1 sa neudelí alebo sa platnosť súhlasu ­po­dľa odseku 17 nepredĺži.

(19) Súhlas podľa odseku 1 písm. o) sa vzťahuje na látky a hnuteľné veci, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v § 2 ods. 4 okrem látok a hnuteľných vecí uvedených v prílohe č. 8b.

(20) Súhlas podľa odseku 1 písm. s) sa udeľuje výlučne vlastníkovi pozemku, a ak ide o spätné zasypávanie na účel likvidácie banských diel a lomov, organizácii oprávnenej vykonávať banskú činnosť podľa osobitného predpisu.¹²⁶⁾ Súhlas podľa odseku 1 písm. s) sa udeľuje aj zhotoviteľovi geologických prác, ak ide o spätné zasypávanie pri sanácii environmentálnej záťaže alebo sanácii geologického prostredia podľa osobitného predpisu.^126a)

Komentár k § 97

V novom znení zákona sa preberajú ustanovenia z pôvodného zákona, došlo len k čiastočným zmenám a doplneniam v dôsledku zavedenia nových inštitútov a pojmov. V zmysle a nadväznosti na článok 23 rámcovej smernice členské štáty majú vyžadovať od každého zariadenia alebo podniku, ktorý má v úmysle vykonávať spracovanie odpadu, aby získal od príslušného orgánu povolenie a zároveň určuje minimálne požiadavky na obsah takýchto povolení.

V tejto časti zákona ide o činností, na ktoré sa vyžaduje vydanie súhlasu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. K zmene došlo v prípade súhlasu na zber a spracovanie starých vozidiel a súhlasu na zber a spracovanie odpadu z elektrozariadení, s tým že sa tieto súhlasy vypustili.

Medzi nové súhlasy patrí zavedenie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu a na zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok.

•    K odseku 1

–   Zmeny v roku 2018

V znení odseku 1 písmeno g) došlo po novele zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 k precizovaniu textu a odstráneniu nepresnosti, ktoré sa uskutočnili ešte pri tvorbe zákona.

Znenie písmena q) sa zmenilo v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s ustanovením § 20.

Znenie písmena r) sa tiež doplnilo v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20.

Na základe tohto doplnenia bolo potrebné rozšírenie súhlasu na uzavretie úložiska dočasného uskladnenia ortuti aj o súhlas na uzavretie úložiska trvalého uskladnenia ortuti alebo jeho časti a monitorovanie uzavretého úložiska.

Odsek 1 sa doplnil písmenami u) a v) s účinnosťou od 1. 1. 2018. Po novom orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na prevádzkovanie prekládkovej stanice komunálneho odpadu a tiež skladovanie výkopovej zeminy pre pôvodcu odpadu.

Zavedenie predmetného nového súhlasu v písmene u) bolo potrebné z hľadiska existujúcej praxe. Pri nakladaní s komunálnym odpadom je snaha znižovania nákladov na dopravu, ktoré sa dosiahnu prekladaním komunálneho odpadu na prekládkových staniciach z menších vozidiel (2 – 3 tonových) do veľkých (20 – 24 tonových) a následná doprava do spaľovní, resp. na skládku odpadov.

Zavedenie predmetného nového súhlasu v písmene v) bolo potrebné z hľadiska existujúcej praxe, keď pri výstavbe veľkých stavebných celkov vznikajú veľké objemy výkopovej zeminy (státisíce ton), ktorá sa má v budúcnosti použiť pri výstavbe ciest, cestných obchvatov a pod. a do času tejto výstavby je potrebné mať túto výkopovú zeminu uloženú, skladovanú.

 

–   Zmeny v roku 2019

Od 1. 1. 2019 po novele zákona č. 312/2018 Z. z. došlo k zmene v odseku 1 písmeno e).

Malá kompostáreň, teda zariadenie na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton podlieha registrácii podľa § 98 zákona o odpadoch. Prevádzkový poriadok zariadenia na zhodnocovanie odpadov je schválený súhlasom príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Doplnením § 97 ods. 1 písm. e) bodu 2. sa nevyžaduje k malej kompostárni schválený prevádzkový poriadok, avšak prevádzkový poriadok musí mať vypracovaný aj takéto zariadenie podľa § 17 ods. 1 písm. c). Požiadavky na obsah prevádzkového poriadku sú ustanovené v § 10 ods. 6 vyhlášky č. 371/2015 Z. z.

Ďalšou zmenou v odseku 1 je zmena písmena s). Za účelom zabezpečenia jednotného postupu pri udeľovaní súhlasov na povrchovú úpravu terénu bola potreba doplniť do zákona skutočnosť, že tento súhlas môže byť udelený len vlastníkovi pozemku. Vlastník pozemku musí s činnosťou povrchovej úpravy terénu súhlasiť, a preto je nevyhnutné, aby on bol žiadateľom o udelenie tohto súhlasu.

Odsek 1 sa od 1. 1. 2019 doplnil písmenami w) a x). Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na prevádzkovanie zariadenia na recykláciu lodí a schválenie plánu na recykláciu lode.

Zmena nadväzuje na zavedenie nového paragrafu v nadväznosti na implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES.

Nakoľko prevádzkovanie zariadenia na recykláciu lodí ako aj schválenie plánu na recykláciu lode podlieha súhlasu, bolo potrebné doplniť do uvedeného ustanovenia nové súhlasy. Príslušným orgánom na vydávanie takýchto súhlasov je ministerstvo.

K zmene došlo aj v prípade súhlasu na nakladanie s nebezpečným odpadom. V pôvodnom súhlase na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, ak nie je súčasťou súhlasu podľa iných ustanovení tohto odseku, sa upravilo ročné množstvo nebezpečných odpadov zo 100 kg na 1 tonu nebezpečných odpadov. Doplnil sa nový súhlas, ktorý sa týka pôvodcov odpadu, ktorý nebezpečný odpad iba zhromažďujú, ak zhromažďuje ročne väčšie množstvo ako 1 tonu.

Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov okrem spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb, v ktorých sa zneškodňujú osobitné druhy kvapalných odpadov, zneškodňovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný súhlas a zhodnocovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný súhlas, okrem zneškodňovania alebo zhodnocovania odpadov v spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov a zhodnocovania odpadov vo vodných stavbách, v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov, prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov, prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, ak ide o zariadenia, na ktorých prevádzku nebol daný súhlas vrátane zberného dvora, vydanie prevádzkového poriadku, nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, ak nie je súčasťou súhlasu podľa iných ustanovení, a to v prípade, ak pôvodca odpadu alebo držiteľ odpadu ročne nakladá v súhrne s väčším množstvom ako 1 tona, alebo ak prepravca prepravuje ročne väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov, zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu odpadu, ak zhromažďuje väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov, zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením, zhromažďovanie odpadov držiteľom odpadu bez predchádzajúceho triedenia, ak vzhľadom na následný spôsob ich zhodnocovania alebo zneškodňovania nie je triedenie a oddelené zhromažďovanie možné alebo účelné, uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie, dekontamináciu, zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov alebo zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ak nie je súčasťou súhlasu, zneškodňovanie odpadov z výroby oxidu titaničitého, odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti, to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad, vykonávanie prípravy na opätovné použitie, prevádzkovanie úložiska dočasného uskladnenia ortuti, uzavretie úložiska dočasného uskladnenia ortuti alebo jeho časti, a jeho následné monitorovanie, využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu, zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok pred jeho zneškodnením alebo dlhšie ako tri roky pred jeho zhodnotením.

 

Osobitné druhy kvapalných odpadov

Komunálne odpadové vody pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo podzemných vôd musia prejsť čistením, ktorým sa zabezpečia spôsobom podľa odsekov 2 a 3 požadované limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia týchto vypúšťaných vôd v závislosti od veľkosti zdroja znečistenia.

Komunálne odpadové vody, ktoré vznikajú v aglomeráciách nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov, sa musia odvádzať a prejsť čistením len verejnou kanalizáciou. Tam, kde výstavba verejnej kanalizácie nepredstavuje prínos pre životné prostredie alebo vyžaduje neprimerane vysoké náklady, možno použiť individuálne systémy alebo iné primerané systémy, ktorými sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany životného prostredia ako pri odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Takýmito systémami sú najmä vodotesné žumpy alebo malé čistiarne odpadových vôd. Použitie individuálneho systému alebo iného primeraného systému v povolení pri vodotesných žumpách odôvodní orgán štátnej správy a pri malých čistiarňach odpadových vôd orgán štátnej vodnej správy. Pri nakladaní s odpadovými vodami akumulovanými vo vodotesných žumpách sa postupuje podľa osobitného predpisu, pričom tieto musia byť zneškodňované v čistiarni odpadových vôd.

Nakladanie s komunálnymi odpadovými vodami, ktoré vznikajú v aglomeráciách menších ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu bez primeraného čistenia alebo v riedko osídlených oblastiach mimo aglomerácií možno okrem verejnej kanalizácie riešiť aj individuálnymi systémami alebo inými primeranými systémami, ktorými sú najmä vodotesné žumpy a pre riedko osídlené oblasti aj malé čistiarne odpadových vôd s primeraným čistením tak, aby sa dosiahli environmentálne ciele pre povrchové vody a podzemné vody. Pri nakladaní s odpadovými vodami akumulovanými vo vodotesných žumpách sa postupuje podľa osobitného predpisu, pričom tieto musia byť zneškodňované v čistiarni odpadových vôd.

Súhlas obsahuje lehotu, v ktorej je prevádzkovateľ skládky odpadov povinný začať najneskôr s uzatváraním skládky odpadov alebo jej časti a s rekultiváciou skládky odpadov; táto lehota nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto súhlasu a ukončiť uzatváranie skládky odpadov alebo jej časti a rekultiváciu skládky odpadov.

 

–   Zmeny od roku 2020

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 v ods. 1 písm. e) druhom bode za slová „100 ton“ vložili slová a zariadenia na zmenšovanie objemu komunálnych odpadov, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 50 ton.

Uvedená zmena, respektíve doplnenie, súvisí s požiadavkou aplikačnej praxe. V prípade zariadenia na zmenšovanie objemu komunálnych odpadov, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 50 ton sa nebude vyžadovať prevádzkový poriadok schválený orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Prevádzkovateľ zariadenia na zmenšovanie objemu komunálneho odpadu si vypracuje prevádzkový poriadok, ktorý povinný dodržiavať a v čase kontroly orgánu štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve aj preukázať. Požiadavky na obsah prevádzkového poriadku sú ustanovené v § 10 ods. 6 vyhlášky č. 371/2015 Z. z. Uvedenou zmenou sa zároveň znižuje administratívna záťaž na strane prevádzkovateľa zariadenia na zmenšovanie objemu ako aj na strane orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.

S cieľom podporovať udržateľné využívanie zdrojov sa zaviedla príloha č. 8b, ktorá uvádza prípady vedľajších produktov, pri ktorých nie je potrebné mať udelený súhlas, čím sa zároveň znižuje aj administratívna záťaž. Zároveň však výrobca takéhoto vedľajšieho produktu musí zabezpečiť splnenie podmienok podľa § 2 ods. 4 zákona o odpadoch. V súlade s uvedeným sa mení znenie ods. 1 písmeno o) s účinnosťou od 27. 12. 2019.

 

–   Zmeny od júla 2020

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa účinnosťou od 1. júla 2020 mení znenie ods. písmena s). Z dôvodu zavedenia novej definície v § 3 ods. 20, ktorá vymedzuje pojem „spätné zasypávanie“, bolo potrebné upraviť a zosúladiť súhlas príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorým sa udeľuje vlastníkovi pozemku oprávnenie na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu s touto novou definíciou. Nakoľko povrchová úprava terénu, t. j. terénne úpravy, sú zahrnuté pod spätné zasypávanie, bolo potrebné upraviť aj znenie súhlasu uvedeného v § 97 ods. 1 písm. s). Aj naďalej platí, že v prípade uvedeného súhlasu sa jedná o činnosť zhodnocovania, pričom sa predmetný súhlas viaže s konkrétnou lokalitou (miestom) alebo pozemkom [viď § 39 ods. 1 písm. c) vykonávacej vyhlášky], v ktorej sa odpad na tento účel môže využiť a neoprávňuje jeho držiteľa na využívanie odpadu na ľubovoľnom území. Zároveň platí, že na spätné zasypávanie sa môže použiť výlučne inertný odpad, okrem inertných stavebných odpadov a dopadov z demolácií (§ 77 ods. 1 zákon o odpadoch), ktoré je možné vzhľadom na ich pôvod a zloženie zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné použitie (viď § 20 vykonávacej vyhlášky).

Obsah žiadosti o súhlas je ustanovený v § 39 vykonávacej vyhlášky. K žiadosti o súhlas si môže príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vyžiadať odborný posudok podľa prílohy č. 22 bod II. 12 vykonávacej vyhlášky.

 

–   Zmeny od 1. novembra 2021

Znenie odseku 1 vymedzuje, na aké činnosti udeľujú súhlas Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva.

Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na

–   prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov okrem spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb, v ktorých sa zneškodňujú osobitné druhy kvapalných odpadov,

–   zneškodňovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný súhlas podľa písmena a), a zhodnocovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný súhlas podľa písmena c) okrem zneškodňovania alebo zhodnocovania odpadov v spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov a zhodnocovania odpadov vo vodných stavbách, v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov,

–   prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov okrem spaľovní odpadov, zariadení na spoluspaľovanie odpadov, vodných stavieb, v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov, zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton, a zariadenia na zmenšovanie objemu komunálnych odpadov, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 50 ton,

–   prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, ak ide o zariadenia, na ktorých prevádzku nebol daný súhlas podľa písmen a) a c) alebo zberného dvora.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa s účinnosťou od 1. novembra 2021 v ustanovení § 97 ods. 1 písm. d) zaviedla zmena z dôvodu aplikačnej praxe, nakoľko je potrebné v rámci súhlasu podľa písm. d) rozlišovať, či sa jedná o zariadenie na zber alebo prevádzku zberného dvora. V praxi môžu nastať nasledovné situácie:

–   súhlas sa udelí pre zariadenie na zber odpadov,

–   súhlas sa udelí pre prevádzku zberného dvora,

–   súhlas sa udelí pre zariadenie na zber odpadov a zároveň aj pre prevádzku zberného dvora, za podmienky, že sa vyšpecifikujú druhy odpadov, ktoré sa budú zbierať v jednotlivých zariadeniach (t. j. v zbernom dvore sa môžu zbierať len odpady zaradené do kategórie 20).

Doteraz vydané rozhodnutia zostávajú v platnosti (viď prechodné ustanovenia).

Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na

–   vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zneškodňovanie odpadov, zariadenia na zhodnocovanie odpadov okrem zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton a zariadenia na zmenšovanie objemu komunálnych odpadov, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 50 ton, a mobilného zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov,

–   prevádzkovanie zariadenia na recykláciu lodí,

–   schválenie plánu na recykláciu lode.

!     Upozornenie

Po novele zákona č. 372/2021 Z. z sa zmenilo znenie ods. 1 písm. f) a g) s účinnosťou od 1. novembra 2021 s odvolávkou na čl. 3 ods. 1 bod 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES (Ú. v. ES L 330, 10.12. 2013) v platnom znení a čl. 3 ods. 1 bod 16 nariadenia (EÚ) č. 1257/2013 v platnom znení.

Recyklácia lodí, plán recyklácie lodí vrátane pravidiel na zabezpečenie riadneho zaobchádzania s nebezpečnými materiálmi na lodiach upravuje nariadenie (EÚ) 1257/2013. Z uvedeného dôvodu sa umiestnil odkaz na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES (Ú. v. ES L 330, 10.12. 2013) v platnom znení. Súčasne sa vykonajú zmeny v súvislosti s doplnením nových poznámok pod čiarou v § 97 ods. 1 písm. f) a g).

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa pristúpilo k vypusteniu súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. f), nakoľko činnosti nakladania s nebezpečnými odpadmi sú už súčasťou iných súhlasov (okrem prepravy). Vypustením predmetného súhlasu dochádza k zníženiu administratívnej záťaže na strane podnikateľských subjektov, ale aj na strane príslušných orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva (v prípade prepravy sa jedná o okresné úrady a aj okresné úrady v sídle kraja).

V prípade súhlasu na nakladanie s nebezpečným odpadom, konkrétne s azbestom, ktorý sa udeľoval pre firmu vykonávajúcu nakladanie s odpadom obsahujúci azbest (stavebné a demolačné práce), sa už nebude udeľovať súhlas podľa písm. f), avšak takáto firma, bude môcť svoju činnosť vykonávať len po udelení súhlasu podľa písm. b). V prípade spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb (ČOV), ktoré nakladajú s nebezpečným odpadom, sa už nebude udeľovať súhlas podľa písm. f), nakoľko tieto zariadenia sú už prevádzkované a povoľované podľa osobitných predpisov. Podľa zákona o odpadoch sa týmto zariadeniam bude udeľovať súhlas podľa písm. e), čo znamená vydanie prevádzkového poriadku. V prípade prepravy nebezpečných odpadov, ten, kto vykonáva prepravu odpadov (akýchkoľvek) pre vlastnú ako aj cudziu potrebu, je povinný sa zaregistrovať podľa § 98 zákona o odpadoch. Nejedná sa o bežného pôvodcu, ktorý prepravuje vlastný odpad medzi svojimi prevádzkami alebo k ďalšiemu oprávnenému držiteľovi za účelom splnenia povinností podľa § 14 zákona od odpadoch. Ide o dopravcu odpadu pre vlastnú potrebu, ktorý prepravuje odpad v rámci náplne svojej profesionálnej činnosti, t. j. v rámci predmetu podnikateľskej činnosti „nakladanie s nebezpečným odpadom“ alebo „nakladanie s iným ako nebezpečným odpadom“ (napr. v rámci svojich služieb ponúka aj službu prepravy odpadu). Ďalej môže ísť o dopravcu odpadu pre cudziu potrebu, ktorý vykonáva prepravu odpadu pre cudziu potrebu v rámci predmetu podnikateľskej činnosti charakteru „preprava tovaru“ alebo „nákladná doprava“. Doteraz vydané rozhodnutia stratili platnosť okrem súhlasov na nakladanie s odpadom s obsahom azbestu, ktorým platnosť skončí uplynutím doby, na ktorú boli vydané. Na uvoľnené miesto v zákone o odpadoch sa presúva súhlas na prevádzkovanie zariadenia na recykláciu lodí. Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže pristúpilo ministerstvo aj k vypusteniu súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. g). Na uvoľnené miesto sa v zákone presúva súhlas na schválenie plánu na recykláciu lode.

Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na

–   zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením,

–   zhromažďovanie odpadov držiteľom odpadu bez predchádzajúceho triedenia, ak vzhľadom na následný spôsob ich zhodnocovania alebo zneškodňovania nie je triedenie a oddelené zhromažďovanie možné alebo účelné,

–   uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie po uzavretí skládky ako celku,

!     Upozornenie

Po novele zákona č. 372/2021 Z. z. 51 v ods. 1 písm. j) sa zabezpečí precizovanie textu, ktoré je výsledkom aplikačnej praxe, kde prichádza k rôznej interpretácii. V rámci praktickej aplikácie prichádza k situáciám, v ktorých prevádzkovateľ skládky odpadov žiada o uvoľnenie účelovej finančnej rezervy na monitorovanie skládky aj v prípadoch, kde je skládky uzavretá len sčasti a naďalej prebieha prevádzka skládky, teda zneškodňovanie odpadov. Účelová finančná rezerva je určená v prípade monitorovania tak ako je uvedené v § 24 ods. 1 po uzavretí skládky, nielen jej časti. Súčasne z § 8 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti jednoznačne vyplýva, že monitorovanie po uzavretí v príslušnej frekvencii sa má realizovať až od momentu vydania potvrdenie o uzatvorení skládky odpadov, od ktorého sa považuje skládka za definitívne uzatvorenú. Súčasne v tomto ustanovení je taktiež uvedené, že monitorovanie je minimálne 30 rokov a začína odo dňa vydania potvrdenia o uzatvorení skládky odpadov a nielen jej časti. Ďalším argumentom je, že účelová finančná rezerva sa počíta na monitorovanie po uzavretí skládky ako celku na príslušné obdobie, ktoré je minimálne 30 rokov a nie na čiastkové monitorovanie v prípade uzatvárania po častiach.

Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na

–   dekontamináciu,

–   zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov alebo zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ak nie je súčasťou súhlasu podľa tohto ustanovenia,

–   zneškodňovanie odpadov z výroby oxidu titaničitého,

–   odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti,

–   to, že látka alebo hnuteľná vec sa považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad,

–   vykonávanie prípravy na opätovné použitie; v tomto prípade sa ustanovenia písmen b) a c) nepoužijú,

–   prevádzkovanie úložiska dočasného uskladnenia ortuti alebo úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti; v tomto prípade sa ustanovenie písmena a) nepoužije,

–   uzavretie úložiska dočasného uskladnenia ortuti alebo jeho časti a jeho následné monitorovanie alebo uzavretie úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti alebo jeho časti a jeho následné monitorovanie,

–   využívanie odpadov na spätné zasypávanie.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa zo znenia ods. 1 s účinnosťou od 1. novembra 2021 vypustilo písmeno t). K vypusteniu súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. t) na zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok pred jeho zneškodnením alebo dlhšie ako tri roky pred jeho zhodnotením pristúpilo ministerstvo z nasledovných dôvodov:

–   predmetný súhlas sa v súlade s § 14 ods. 1 písm. i) zákona o odpadoch udeľuje len pôvodcovi odpadu, avšak v niektorých prípadoch bol predmetný súhlas udelený držiteľovi odpadu, ktorý nie je pôvodcom tohto odpadu,

–   od účinnosti zákona o odpadoch (t. j. od 1. 1. 2016) bolo udelených spolu len 21 súhlasov podľa písm. t),

–   v súhlasoch absentoval dôvod potreby dlhšieho zhromažďovania odpadov,

–   jednou z podmienok pre udelenie predmetného súhlasu (§ 97 ods. 16) je preukázanie, že na území SR sa nenachádza vhodné zariadenie na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie predmetného druhu odpadu alebo je to pre pôvodcu z kapacitných dôvodov hospodárne, avšak v praxi sa často stáva, že uvedený súhlas podľa písm. t) je udeľovaný pre také druhy odpadov, pre ktoré existujú dostatočné kapacity na zhodnocovanie, resp. zneškodňovanie na území SR a taktiež sa jednalo o veľké množstvá (objemy) odpadov (napr. 3 000 t, 5 000 t), pre ktoré je problematické zabezpečiť skladovanie u pôvodcu odpadov v súlade so zákonom o odpadoch,

–   - § 14 ods. 1 písm. i) zákona o odpadoch ustanovuje maximálne obdobie, počas ktorého je možné odpad skladovať a zhromažďovať, cieľom predmetného ustanovenia je zamedzenie vytvárania háld odpadu a zabezpečenie plynulého nakladania s odpadom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na fakt, že cieľ predmetného súhlasu sa minul účinku, ministerstvo pristúpilo k jeho zrušeniu. Vypustením predmetného súhlasu sa zároveň znižuje administratívna záťaž na strane štátnych orgánov. Doteraz vydané rozhodnutia strácajú platnosť.

Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na

–   prevádzkovanie prekládkovej stanice komunálneho odpadu,

–   skladovanie výkopovej zeminy pre pôvodcu odpadu.

!     Upozornenie

S účinnosťou od 1. novembra 2021 sa novelou zákona č. 372/2021 Z. z. z ods. 1 vypustili aj písmená v) a w), pričom išlo o legislatívno-technickú úpravu v spojitosti s vypustením písm. f), g) a t) v § 97 ods. 1 zákona o odpadoch a z dôvodu zachovania abecedného poradia súhlasov uvedených v § 97 ods. 1.

•    K odseku 2

Zmena v odseku 2 písmena a) po novele zákona č. 292/2017 Z. z. nadväzovala na zmenu v § 97 odsek 1. Jedná sa o doplnenie náležitostí novo zavedených súhlasov v súlade so smernicou EP a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc.

Uzavretie úložiska dočasného uskladnenia ortuti overoval príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vrátane vykonania miestnej obhliadky a o uzavretí úložiska dočasného uskladnenia ortuti vydával potvrdenie.

Išlo v podstate o doplnenie režimu udeľovania súhlasov vo vzťahu k prevádzkovaniu skládky odpadov a úložiska kovovej ortuti a uzatvoreniu skládky odpadov a úložiska kovovej ortuti.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa v ustanovení § 97 ods. 2 zmenilo nanovo znenie písmena a).

Súhlas podľa § 97 odseku 1 okrem súhlasu podľa odseku 1 písm. k), o) a p) obsahuje všetky druhy a kategórie odpadov, s ktorými bude nakladané v rámci súhlasu a ak ide o súhlas podľa odseku 1 písm. a) až c), f), l) až n) a s), t) a u) aj množstvo odpadov. Takouto zmenou ustanovenia sa zabezpečila jednotnosť pri aplikácii § 97 ods. 2 písm. a) zákona o odpadoch zo strany orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva pri vydávaní rozhodnutí o udelení predmetných súhlasov. Zo strany orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva pri udeľovaní súhlasu je nutné túto požiadavku posudzovať vo vzťahu ku všetkým odpadom, s ktorými sa v rámci jednotlivých súhlasov bude nakladať. Tzn., že v prípade zhodnocovania odpadov sa to týka nielen odpadov, ktoré budú zhodnocované, ale aj tých, ktoré budú výsledkom procesu zhodnocovania.

•    K odseku 3

V ustanovení § 97 sa po novele zákona č. 313/2016 Z. z. od 1. 1. 2017 zmenilo znenie odseku 3. Na zabezpečenie úplnej transpozície článku 23 rámcovej smernice o odpade sa do § 97 ods. 3 doplnili písmená b), f), i) a s). Tým sa zabezpečilo, že súhlasy, ktoré udelia príslušné orgány štátnej správy odpadového hospodárstva podľa § 97 ods. 1 písm. b) na zneškodňovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný súhlas podľa písmena a) a zhodnocovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný súhlas podľa písmena c) okrem zneškodňovania alebo zhodnocovania odpadov v spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov a zhodnocovania odpadov vo vodných stavbách, v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov, písmeno f) na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, ak nie je súčasťou súhlasu podľa iných ustanovení tohto odseku, a to v prípade, ak pôvodca odpadu alebo držiteľ odpadu ročne nakladá v súhrne s väčším množstvom ako 1 tona alebo ak prepravca prepravuje ročne väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov, písmeno i) na zhromažďovanie odpadov držiteľom odpadu bez predchádzajúceho triedenia, ak vzhľadom na následný spôsob ich zhodnocovanie alebo zneškodňovania nie je triedenie a oddelené zhromažďovanie možné alebo účelné a písmeno s) na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu budú obsahovať okrem náležitostí uvedených v § 97 ods. 2 aj náležitosti podľa § 97 ods. 3, t. j. technické požiadavky prevádzky zariadenia alebo miesta výkonu činnosti a bezpečnostné opatrenia pri prevádzke zariadenia alebo pri výkone činnosti.

Písmená a) a b) sa vzťahujú aj na doplnené súhlasy, čím sa zabezpečila úplná a správna transpozícia článku 23 ods. 1 písm. b) a c) rámcovej smernice o odpade.

Úvodná veta v odseku 3 sa zmenila po novele zákona č. 292/2017 Z. z. Zmena nadviazala na zmenu v § 97 odsek 1. Jednalo sa o doplnenie náležitostí novo zavedených súhlasov v súlade so smernicou EP a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc. V prípade súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. f) na nakladanie s nebezpečnými odpadmi sa ustanovila konkrétne v prípade prepravy nebezpečných odpadov výnimka z povinnosti uvádzania technických požiadaviek a bezpečnostných opatrení v súhlase, nakoľko sa nejednalo o prevádzku zariadenia.

S účinnosťou od 1. 1. 2019 po novele zákona č. 312/2018 Z. z. došlo k zmene znenia odseku 3, ktorá nadväzovala na zavedenie nového paragrafu v nadväznosti na implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES. Predmetná zmena súvisela so zavedením nového súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na recykláciu lodí.

!     Upozornenie

Po novele zákona č. 372/2021 Z. z. sa opätovne zmenilo znenie § 97 ods. 3 úvodnej vety, a to od 1. novembra 2021.

•    K odseku 6

Po novele zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 zmenilo znenie odseku 6. Súhlas na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie obsahuje aj lehotu, v ktorej je prevádzkovateľ skládky odpadov povinný začať najneskôr s uzatváraním skládky odpadov alebo jej časti a s rekultiváciou skládky odpadov; táto lehota nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto súhlasu a ukončiť uzatváranie skládky odpadov alebo jej časti a rekultiváciu skládky odpadov.

Potreba doplnenia lehoty, dokedy je prevádzkovateľ skládky povinný ukončiť rekultiváciu skládky, vznikla z viacerých podnetov z praxe, kde dochádzalo k posúvaniu a predlžovaniu termínov a uzatvárania a rekultivácie skládok odpadov.

Zároveň došlo k zosúladeniu so zákonom č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

•    K odseku 9

Znenie odseku 9 písmeno c) sa zmenilo po novele zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018. Po zmene súhlas obsahuje opis vedľajšieho produktu a popis činnosti, pri ktorej vzniká, dobu, na ktorú sa súhlas udeľuje, požiadavku na informovanie ohľadne akejkoľvek zmeny týkajúcej sa plnenia podmienky, ktorá vedie k zníženiu zabezpečenia použitia vedľajšieho produktu, spôsob nakladania s vedľajším produktom alebo účel, na ktorý sa vedľajší produkt odovzdáva, ďalšie podmienky, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone činnosti, na ktorú sa súhlas udeľuje.

•    K odseku 10

Novela zákona č. 313/2016 Z. z. od 1. 1. 2017 vložila do odseku 10 nové písmena d) a e). Súhlas na vykonávanie prípravy na opätovné použitie obsahuje technické požiadavky miesta výkonu prípravy na opätovné použitie a bezpečnostné opatrenia pri výkone činností súvisiacich s prípravou na opätovné použitie.

Ostatné písmena sa premenovali. Nové náležitosti, ktoré musí obsahovať súhlas na vykonávanie prípravy na opätovné použitie, sa doplnili s cieľom zabezpečenia úplnej transpozície článku 23 rámcovej smernice o odpade.

Súhlas obsahuje druh, kategóriu odpadov a množstvo odpadov, určenie miesta výkonu prípravy na opätovné použitie, opis činností súvisiacich s prípravou na opätovné použitie, technické požiadavky miesta výkonu prípravy na opätovné použitie, bezpečnostné opatrenia pri výkone činností súvisiacich s prípravou na opätovné použitie, dobu, na ktorú sa súhlas udeľuje, spôsob použitia výrobkov alebo zložiek výrobkov, ktoré prešli prípravou na opätovné použitie a ďalšie podmienky, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone činnosti, na ktorú sa súhlas udeľuje.

•    K odseku 11

Od 1. 1. 2018 bolo znenie pôvodného odseku 11 vypustené, nakoľko z hľadiska praxe sa neosvedčilo, keď posúdenie splnenia podmienok pre vedľajší produkt sa ponechalo na pôvodcovi a nie na orgáne štátnej správy. Z praxe vyplývalo, že u veľkých pôvodcov sa tak skladovali veľké objemy odpadov, ktoré si pôvodca prehlásil za vedľajší produkt.

Po novele zákona č. 312/2018 Z. z. sa od 1. 1. 2019 do ustanovenia vložil nový odsek 11, podľa ktorého súhlas na vykonávanie prípravy na opätovné použitie sa neudeľuje na činnosť kontroly, testovania, opravy, regenerácie vrátane chemických alebo fyzikálnych činností vykonávaných na účel oživenia alebo desulfatizácie použitých batérií a akumulátorov alebo na činnosť dobíjania použitých batérií a akumulátorov vrátane ich triedenia a skladovania na účel ich opätovného použitia.

Smernica EP a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch neobsahuje ustanovenia k príprave na opätovné použitie batérií a akumulátorov, z uvedeného dôvodu bolo udeľovanie autorizácie na uvedenú činnosť v zákone nadbytočné. Činnosti, definované ako príprava na opätovné použitie batérií a akumulátorov sú činnosťami, ktoré sa vykonávajú v bežných servisoch. Z uvedeného dôvodu sa súhlas na prípravu na opätovné použitie batérií a akumulátorov neudeľuje.

•    K odseku 12 a 13

Čo sa týka súhlasu na prevádzkovanie skládky odpadov, súhlasu na prevádzkovanie úložiska dočasného uskladnenia ortuti a súhlas a na prevádzkovanie úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti, je tento vydaný príslušným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva až po vykonaní miestnej obhliadky na preverenie skutočného stavu veci v rozsahu podanej žiadosti o tento súhlas. Uzavretie skládky odpadov ako celku overuje príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vrátane vykonania miestnej obhliadky a o uzavretí skládky odpadov vydá potvrdenie.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa doplnilo znenie § 97 ods. 13. Od 1. novembra 2021 sa zabezpečilo precizovanie textu, ktoré je výsledkom aplikačnej praxe, kde prichádza k rôznej interpretácii. V rámci praktickej aplikácie prichádza k situáciám, v ktorých prevádzkovateľ skládky odpadov žiada o uvoľnenie účelovej finančnej rezervy na monitorovanie skládky aj v prípadoch, kde je skládka uzavretá len sčasti a naďalej prebieha prevádzka skládky, teda zneškodňovanie odpadov. Účelová finančná rezerva je určená v prípade monitorovania tak, ako je uvedené v § 24 ods. 1 po uzavretí skládky nielen jej časti. Súčasne z § 8 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti jednoznačne vyplýva, že monitorovanie po uzavretí v príslušnej frekvencii sa má realizovať až od momentu vydania potvrdenia o uzatvorení skládky odpadov, od ktorého sa považuje skládka za definitívne uzatvorenú. Súčasne v tomto ustanovení je taktiež uvedené, že monitorovanie je minimálne 30 rokov a začína odo dňa vydania potvrdenia o uzatvorení skládky odpadov a nielen jej časti. Ďalším argumentom je, že účelová finančná rezerva sa počíta na monitorovanie po uzavretí skládky ako celku na príslušné obdobie, ktoré je minimálne 30 rokov a nie na čiastkové monitorovanie v prípade uzatvárania po častiach.

•    K odseku 14

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa do ustanovenia vložil nový odsek 14. Uzavretie úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti overí príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vrátane vykonania miestnej obhliadky a o uzavretí úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti vydá potvrdenie.

V nadväznosti na zavedenie nového súhlasu na uzavretie úložiska trvalého uskladnenia ortuti podľa § 97 ods. 1 písm. r) bolo potrebné doplniť nové ustanovenie týkajúce sa tohto súhlasu.

•    K odseku 15 až 17

V znení odseku 15 je ustanovený postup pri udeľovaní súhlasu na skladovanie odpadu dlhšie ako 1 rok alebo zhromažďovanie odpadu na dobu dlhšiu ako 1 rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením.

Jednotlivé súhlasy je možné udeliť iba na dobu určitú, a to najviac na 5 rokov. Podmienka udeľovania súhlasov iba na dobu určitú vyplýva aj z článku 23 ods. 2 rámcovej smernice. V záujme eliminovať vydávanie súhlasov na neprimerane dlhú dobu sa stanovuje horná hranica dĺžky doby platnosti na akú možno súhlas udeliť. Pokiaľ ide o určenie hranice na úrovni päť rokov je možné konštatovať, že ide o dobu primeranú, a to jednak z pohľadu nakladania s odpadom ale aj technického pokroku v tejto oblasti.

Súhlas sa neudeľuje na činnosť kontroly, testovania, opravy, regenerácie vrátane chemických alebo fyzikálnych činností vykonávaných na účel oživenia alebo desulfatizácie použitých batérií a akumulátorov alebo na činnosť dobíjania použitých batérií a akumulátorov vrátane ich triedenia a skladovania na účel ich opätovného použitia.

Naďalej sa však zachováva možnosť predĺženia platnosti udelených súhlasov a aj podmienka, že súhlas je možné udeliť alebo predĺžiť v prípade, ak navrhovaný spôsob nakladania s odpadmi je v súlade s právnymi predpismi a záväznou časťou programu kraja.

!     Upozornenie

Novela zákona č. 372/2021 Z. z. od 1. novembra 2021 z ustanovenia § 97 vypustila odsek 16 v spojitosti s vypustením písm. t) v § 97 ods. 1 zákona o odpadoch.

Súhlas podľa odseku 1 možno udeliť len na určitý čas, najviac na päť rokov. Uvedené znenie sa však netýka súhlasov, ktoré sú súčasťou povolenia podľa osobitného predpisu, ktorým je § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 39/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.

!     Upozornenie

Uvedené znenie neodrážalo v oblasti integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania filozofiu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17. 12. 2010) ako aj trendy uplatňované v tejto oblasti v iných členských štátoch EÚ. Obmedzenie platnosti súhlasu na päť rokov je pre prípady, ak je súčasťou povolenia podľa osobitného predpisu, v tomto prípade podľa zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o integrovanej prevencii“), zbytočné a zaťažujúce stranu žiadateľa (podnikateľské subjekty) ako aj stranu Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako príslušného orgánu štátnej správy. V zmysle zákona o integrovanej prevencii, konkrétne § 34 ods. 5 a 6 sa vykoná environmentálna kontrola prevádzky minimálne raz za rok, resp. raz za tri roky. Tieto časové lehoty sa uplatňujú v plnej miere. Z vyššie uvedeného je možné jednoznačne vyvodiť, že takéto prevádzky sú pod kontinuálnym dohľadom. Časová perióda aj pri maximálnom časovom rozpätí tri roky je o dva roky kratšia ako lehota päť rokov, na ktoré sa môže udeliť súhlas. V zákone o odpadoch je táto lehota piatich rokov okrem iného určená aj z dôvodu, aby príslušné orgány minimálne v tejto lehote pri predlžovaní súhlasu preverili jeho podmienky a podobne. Súčasne je potrebné uviesť, že v drvivej väčšine prevádzok povolených podľa zákona o integrovanej prevencii sa realizujú zmeny integrovaných povolení niekoľkokrát do roka. Čo v praktickej aplikácii znamená, že štát prostredníctvom príslušného orgánu štátnej správy, ktorým je Slovenská inšpekcia životného prostredia vykonáva v prenesenom zmysle predlžovanie súhlasu aj keď reálne túto zmenu nezrealizuje. V každom konaní môže Slovenská inšpekcia životného prostredia na základe žiadosti ale aj na základe výsledkov environmentálnej kontroly aktualizovať podmienky integrovaného povolenia, a teda aj podmienky, ktoré súvisia so súhlasmi, ktoré sú ich súčasťou a sú vydávané v súlade so zákonom o odpadoch. V neposlednom rade vyvolávala praktická aplikácia rozpor so zákonom o integrovanej prevencii, podľa ktorého platnosť integrovaného povolenia nie je obmedzená. Je dôležité podotknúť, že integrované povolenie tvorí celok rôznych súhlasov a povolení, ktoré by boli vydávané podľa osobitných predpisov. Integrované povolenie je platné ako celok a v prípade súhlasu obmedzeného na päť rokov je nekoncepčné a nelogické, že zostávajúce časti platia, avšak prevádzkovateľ nemôže vykonávať činnosť tak, aby neporušoval zákon o integrovanej prevencii, pretože parciálna časť je teoreticky neplatná. Z týchto dôvodov bolo znenie odseku 16 zmenené novelou zákona č. 372/2021 Z. z.

Platnosť súhlasu sa predĺži, a to aj opakovane, ak nedošlo k zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce na vydanie súhlasu, a ak sa žiadosť o predĺženie súhlasu doručí príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva najneskôr tri mesiace pred skončením platnosti súhlasu. Ak navrhovaný spôsob nakladania s odpadmi nie je v súlade s týmto zákonom a so všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo so záväznou časťou programu kraja, súhlas sa neudelí alebo sa platnosť súhlasu sa nepredĺži. Uvedené znenie odseku 17 sa nevzťahuje na časť súhlasu podľa odseku 1 písm. j) vydaného na následné monitorovanie po uzavretí skládky odpadov ako celku.

!     Upozornenie

Zmenou odseku 17 sa novelou zákona č. 372/2021 Z. z. od 1. 11. 2021 došlo k precizovaniu textu na základe problémov v praxi. V rámci praktickej aplikácie by mohlo prísť k situácii, že prevádzkovateľ skládky aj napriek svojej zákonnej povinnosti vykonávať monitorovanie skládky po jej uzavretí takúto činnosť nebude realizovať. Monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí je dôležité z pohľadu ochrany životného prostredia, a teda možnosti v čo najkratšom čase zachytiť prípadný negatívny vplyv skládky na svoje okolie.

•    K odseku 18

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa doplnilo znenie odseku 17 (pôvodne odsek 17 teraz odsek 18).

Bolo potrebné v prípade súhlasu podľa § 97 ods. 6 ustanoviť, že uvedený súhlas sa nepredlžuje z dôvodu dodržania lehoty na začatie, uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov. V rámci režimu udeľovania súhlasov je možné v súlade s § 97 ods. 17 platnosť súhlasu predĺžiť, a to aj opakovane, ak nedošlo k zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce na vydanie súhlasu. Súhlas na skladovanie výkopovej zeminy možno (tak ako aj ostatné súhlasy udeľované podľa § 97) v súlade s § 97 udeliť len na určitý čas, najviac na päť rokov. Táto doba na skladovanie výkopovej zeminy do doby jej následného využitia je dostatočná a nie je potrebné ju predlžovať, čím sa zabráni aj prípadnému zneužívaniu udeľovania týchto súhlasov.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 v ods. 18 za prvú vetu vložila nová druhá veta, to znamená, že ak sa konanie o predĺženie platnosti súhlasu neskončí do troch mesiacov bez zavinenia žiadateľa, platia pre žiadateľa podmienky určené v súhlase platnom pred podaním žiadosti o predĺženie súhlasu do ukončenia tohto konania.

Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak by nastala zo strany orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva situácia, že nerozhodne vo veci predĺženia súhlasu v lehote troch mesiacov, vzťahujú sa na žiadateľa podmienky stanovené v súhlase, o ktorého predĺženie požiadal.

•    K odseku 19

V prípade, že navrhovaný spôsob nakladania s odpadmi nie je v súlade so zákonom o odpadoch a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo so záväznou časťou programu kraja, tak v tom prípade sa súhlas neudelí alebo sa platnosť súhlasu nepredĺži.

•    K odsekom 20 a 21

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa ustanovenie od 1. júla 2020 doplní odsekmi 20 a 21. Podľa nového odseku 20 sa nevyžaduje súhlas podľa odseku 1 písm. o) vo vzťahu k látkam a hnuteľným veciam, ktoré síce spĺňajú podmienky na vedľajší produkt, ale sú uvedené v prílohe č. 8b.

Z dôvodu zosúladenia predpisov platných v oblasti odpadového hospodárstva s banskými predpismi sa v novom odseku 21 upravuje, že o udelenie súhlasu na využívanie odpadov na spätné zasypávanie nemusí požiadať vlastník pozemku, ak sa jedná o činnosti vykonávané v súlade s osobitným zákonom, ktorým je zákon o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej správe.

V zmysle tohto zákona, terénne úpravy pri využívaní nerastného bohatstva výhradných ložísk vo vlastníctve SR a ložísk nevyhradených nerastov vo vlastníctve majiteľa pozemku povoľuje príslušný obvodný banský úrad pri povoľovaní príslušnej banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom. O povolenie takejto činnosti môže v súlade s predmetným zákonom požiadať len organizácia s banským oprávnením, pričom vlastník pozemku je v danom konaní v postavení účastníka konania povoľovacieho procesu.

Súhlas podľa odseku 1 písm. o) sa vzťahuje na látky a hnuteľné veci, ktoré spĺňajú podmienky okrem látok a hnuteľných vecí uvedených v prílohe č. 8b. Súhlas podľa odseku 1 písm. s) sa udeľuje výlučne vlastníkovi pozemku, a ak ide o spätné zasypávanie na účel likvidácie banských diel a lomov, organizácii oprávnenej vykonávať banskú činnosť. Organizáciou sa rozumejú právnické a fyzické osoby, ktoré v rámci podnikateľskej činnosti vykonávajú banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom, prípadne inú činnosť upravenú zákonom Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe.

!     Upozornenie

Po novele zákona č. 372/2021 Z. z. sa od 1. novembra 2021 znenie ods. 20 doplnilo, čo znamená, že súhlas podľa odseku 1 písm. s) sa udeľuje aj zhotoviteľovi geologických prác, ak ide o spätné zasypávanie pri sanácii environmentálnej záťaže alebo sanácii geologického prostredia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov. V rámci aplikačnej praxe vyplynula potreba doplnenia možnosti udelenia súhlasu na spätné zasypávanie, pri ktorom sa použijú odpady v súlade s predpismi platnými v oblasti odpadového hospodárstva, aj zhotoviteľovi geologických prác, ak vykonáva činnosť spätného zasypávania pri sanácii environmentálnej záťaže alebo sanácii geologického prostredia podľa zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákona) v znení neskorších predpisov.

Tretí oddiel

§ 98

Registrácia

(1) Ten, kto vykonáva zber odpadov bez prevádzkovania zariadenia na zber odpadov ako svoj predmet podnikania, je povinný v lehote do 14 dní od začatia výkonu tejto činnosti sa zaregistrovať na príslušnom orgáne štátnej správy odpadového hospodárstva v mieste svojho sídla alebo miesta podnikania; to neplatí, ak je na vykonávanie zberu odpadov potrebný súhlas podľa § 97 ods. 1 alebo autorizácia podľa § 89 ods. 1.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje rovnako aj na obchodníka a sprostredkovateľa, ak svoju činnosť nevykonáva ako súčasť činnosti, na ktorú mu bol udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 alebo autorizácia podľa § 89 ods. 1.

(3) Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ktorého ročná kapacita neprevyšuje 100 ton.

(4) Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na dopravcu odpadu, ktorý vykonáva prepravu odpadu pre cudziu potrebu alebo vlastnú potrebu na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu,^126b) ak svoju činnosť nevykonáva ako súčasť činnosti, na ktorú mu bol udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 alebo autorizácia podľa § 89 ods. 1.

(5) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vykoná registráciu podľa odsekov 1 až 4 na základe žiadosti žiadateľa o registráciu; žiadateľovi vydá o tom potvrdenie do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti podľa odsekov 1 až 4.

(6) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vedie zoznam registrovaných osôb podľa odsekov 1 až 4.

(7) Registrovaná osoba je povinná príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva oznámiť každú zmenu registrovaných údajov, ktoré uviedla v žiadosti o registráciu, do 30 dní odo dňa vzniku zmeny a na vyžiadanie príslušného orgánu oznámenú zmenu preukázať.

(8) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vykoná zmenu registrovaných údajov na základe oznámenia registrovanej osoby podľa odseku 7 alebo z vlastného podnetu, ak registrované údaje nie sú v súlade so skutočným stavom. Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vydá registrovanej osobe nové potvrdenie o vykonaní registrácie, ak ide o zmenu registrovaných údajov uvedených v potvrdení o vykonaní registrácie.

(9) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vykoná výmaz registrovanej osoby zo zoznamu registrovaných osôb v lehote do 30 dní odo dňa, ak

a) orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistil zánik registrovanej osoby,

b) registrovaná osoba požiadala o tento výmaz alebo

c) registrovaná osoba prestala vykonávať činnosť, na základe ktorej jej vznikla povinnosť registrácie.

Komentár k § 98

V zmysle článku 26 rámcovej smernice členské štátny zabezpečia, aby príslušný orgán viedol registráciu subjektov vykonávajúcich zber odpadu alebo prepravu odpadu v rámci svojej profesionálnej náplne, obchodníkov, sprostredkovateľov a zariadení, ak sa nevyžaduje, aby disponovali povolením. Ten, kto vykonáva zber odpadov bez prevádzkovania zariadenia na zber odpadov alebo prepravu odpadov ako svoj predmet podnikania, je povinný v lehote do 14 dní od začatia výkonu tejto činnosti sa zaregistrovať na príslušnom orgáne štátnej správy odpadového hospodárstva v mieste svojho sídla alebo miesta podnikania. Uvedené ustanovenie neplatí, ak je na vykonávanie zberu odpadov alebo prepravy odpadov potrebný súhlas alebo autorizácia.

V podstate sa povinnosť registrácie vzťahuje na podnikateľa, ktorý vykonáva zber, alebo prepravu odpadu ako svoj predmet podnikania, pričom sa vypustila povinnosť registrácie pre distribútora, ktorý vykonáva spätný odber elektroodpadu, z dôvodu veľkej administratívnej záťaže štátnej správy ako aj distribútorov elektrozariadení. Registrácia sa vzťahuje aj na obchodníka a sprostredkovateľa, ak svoju činnosť nevykonáva ako súčasť činnosti, na ktorú mu bol udelený súhlas alebo autorizácia.

•    K odseku 1

V odseku 1 došlo po novele zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 k zmene, ktorá nadväzuje na zmenu v § 98, kde sa vložil nový odsek 4. Povinnosti súvisiace s výkonom prepravy odpadu sú upravené v novom samostatnom odseku.

•    K odseku 4

Za odsek 3 sa vložil nový odsek 4 s účinnosťou od 1. 1. 2018 po novele zákona č. 292/2017 Z. z.

Členské štáty majú podľa článku 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc povinnosť viesť register zariadení alebo podnikov, ktoré zbierajú alebo prepravujú odpad v rámci náplne svojej profesionálnej činnosti.

Smernica 75/442/EHS o odpadoch túto povinnosť ustanovovala v čl. 12 nasledovne: „Zariadenia alebo podniky, ktoré vykonávajú zber alebo prepravu odpadu na obchodnom základe (na základe podnikania – neoficiálny preklad), alebo ktoré zariaďujú zneškodňovanie či zhodnocovanie odpadu v mene tretej osoby (obchodníci či sprostredkovatelia), musia príslušné orgány registrovať, pokiaľ nepodliehajú povoľovaciemu konaniu. “

V Rozsudku Súdneho dvora vo veci C-270/03 sa v tejto súvislosti uvádza, že pojem preprava odpadu na základe podnikania použitý v článku 12 smernice 75/442/EHS o odpadoch sa vzťahuje nielen na toho, kto vykonáva prepravu odpadu vyprodukovaného tretími osobami v rámci výkonu profesie dopravcu, ale aj na toho, kto síce nevykonáva profesiu dopravcu, ale prepravuje v rámci svojej vlastnej podnikateľskej činnosti odpady, ktoré sám vyprodukoval. Požiadavka, aby bola preprava vykonaná „na obchodnom základe (na základe podnikania – neoficiálny preklad)“, napovedá, že ak aj článok 12 nestanovuje, že musí ísť o výhradnú činnosť alebo o hlavnú činnosť dotknutých podnikov, činnosť prepravy odpadu musí predstavovať bežnú a pravidelnú činnosť týchto podnikov. V rozsudku sa ďalej uvádza, že článok 12 smernice podriaďuje registračnej povinnosti zariadenia alebo podniky, ktoré v rámci svojej činnosti zabezpečujú bežným a pravidelným spôsobom prepravu odpadu, či už je to odpad vyprodukovaný tretími osobami alebo nimi samými. Zo žiadneho z ustanovení nevyplýva, že na túto povinnosť by sa mohla vzťahovať výnimka založená na povahe alebo kvantite odpadu.

Uvedená povinnosť registrácie pri preprave odpadov bola v Slovenskej republike ustanovená v § 98 zákona o odpadoch. Z doterajšej praxe vyplynula potreba jednoznačne definovať podmienky registrácie subjektov, ktoré vykonávajú prepravu odpadu. Z tohto dôvodu sa povinnosti týchto subjektov vyčlenili do nového samostatného odseku.

Registrácii podliehajú dopravcovia odpadu, ktorí vykonávajú prepravu odpadu pre cudziu potrebu v rámci svojej profesionálnej činnosti, t. j. v rámci predmetu podnikateľskej činnosti charakteru „preprava tovaru“ alebo „nákladná doprava“, a to na základe predloženia oprávnenia podľa osobitného predpisu, ako je napr. povolenie podľa zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

Ďalej registrácii podliehajú dopravcovia odpadu, ktorí vykonávajú prepravu odpadu pre vlastnú potrebu (vlastnými alebo prenajatými vozidlami) v rámci svojej profesionálnej činnosti, t. j. v rámci predmetu podnikateľskej činnosti „nakladanie s nebezpečným odpadom“ alebo „nakladanie s iným ako nebezpečným odpadom“, pričom túto skutočnosť preukáže predložením výpisu z obchodného alebo živnostenského registra.

Povinnosť registrácie sa nevzťahuje na dopravcov odpadu, ktorým bol udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 alebo autorizácia podľa § 89 ods. 1.

Na vloženie nového odseku 4 aj zmena v odseku 6.

•    K odseku 5

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa zmenilo od 1. 1. 218 znenie odseku 5. Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vykonával v zmysle tohto znenia registráciu na základe písomnej žiadosti žiadateľa o registráciu, pričom žiadateľovi vydával o tom potvrdenie.

!     Upozornenie

Od 1. novembra 2021 sa novelou zákona č. 342/2021 Z. z. zmenilo znenie odseku 5 v ustanovení § 98. Po novom orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vykoná registráciu na základe žiadosti žiadateľa o registráciu, pričom žiadateľovi vydá o tom potvrdenie do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Došlo k vypusteniu slova „ písomnej“ z dôvodu plánovaného zavedenia elektronického spôsobu podávania žiadostí o registráciu podľa § 98 zákona o odpadoch. Z dôvodu aplikačnej praxe bolo potrebné okresným úradom ustanoviť lehotu na vydanie potvrdenia o registrácii podľa § 98.

Za účelom zjednodušenia procesu registrácie podľa § 98 zákona je vo vykonávacom predpise k zákonu uvedený vzor žiadosti o registráciu, ktorý môžu žiadatelia vyplniť a zaslať na príslušný okresný úrad, čo malo za následok preformulovanie tohto ustanovenia.

•    K odsekom 7 až 9

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa do ustanovenia doplnili nové odseky 7 až 9. Zaviedla sa povinnosť registrovaným osobám oznámiť zmenu údajov, na základe ktorých bola zaregistrovaná. V závislosti od oznámenej zmeny, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vykoná zmenu alebo v odôvodnených prípadoch aj výmaz v zozname registrovaných osôb a tým je zabezpečená aktuálnosť zoznamu.

Povinnosťou registrovanej osoby je oznámiť každú zmenu registrovaných údajov, ktoré uviedla v žiadosti o registráciu.

Uvedenú povinnosť má voči príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Povinnosť musí byť splnená v zákonnej lehote do 30 dní odo dňa vzniku zmeny, prípadne na vyžiadanie príslušného orgánu oznámenú zmenu preukázať.

Následne orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vykoná zmenu registrovaných údajov na základe tohto oznámenia registrovanej osoby.

Zároveň môže vykonať zmeny aj z vlastného podnetu. K tomuto kroku orgán pristúpi v prípade, ak registrované údaje nie sú v súlade so skutočným stavom.

Po vykonaní mien orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vydá registrovanej osobe nové potvrdenie o vykonaní registrácie, ak ide o zmenu registrovaných údajov uvedených v potvrdení o vykonaní registrácie.

Ďalšou právomocou orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva je vykonať výmaz registrovanej osoby zo zoznamu registrovaných osôb. K výmazu dochádza v lehote do 30 dní v zákonom vymedzených prípadoch.

K výmazu dochádza:

–   ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistil zánik registrovanej osoby,

–   akreditovaná osoba požiadala o výmaz,

–   ak registrovaná osoba prestala vykonávať činnosť, na základe ktorej jej vznikla povinnosť registrácie.

Štvrtý oddiel

§ 99

Vyjadrenia

(1) Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva sa vyjadrujú k

a) zriadeniu spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, alebo k ich zmenám ako podklad na udelenie súhlasu podľa osobitného predpisu,¹²⁷⁾

b) výstavbe týkajúcej sa odpadového hospodárstva, a to

    1. k dokumentácii v územnom konaní¹²⁸⁾ okrem jednoduchých stavieb a drobných stavieb,

   2. k projektovej dokumentácii v stavebnom konaní,¹²⁹⁾ ak sa neuskutočnilo územné konanie okrem jednoduchých stavieb a drobných stavieb,

    3. k navrhovanému spôsobu nakladania s odpadom v konaní o odstránení stavby,¹³⁰⁾

    4. k dokumentácii v konaní o povolení terénnych úprav,¹³¹⁾ ak sa pri ich uskutočňovaní predpokladá použitie stavebného odpadu a odpadu z demolácie podľa § 77 ods. 1,

    5. k dokumentácii v kolaudačnom konaní¹³²⁾ okrem jednoduchých stavieb a drobných stavieb,

c) pripravovaným zmenám výroby súvisiacej so zmenou nakladania s odpadmi,

d) prepusteniu odpadov, ktoré vznikli pri spracovaní dovezeného materiálu v colnom režime aktívneho zušľachťovacieho styku, do colného režimu voľný obeh v Slovenskej republike,¹³³⁾

e) územnoplánovacej dokumentácii pri jej prerokovaní.¹³⁵⁾

(2) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva má v konaniach uvedených v odseku 1 postavanie dotknutého orgánu; vyjadrenia, ktoré sú výsledkom uvedených konaní, sa považujú za záväzné stanovisko.

Komentár k § 99

Zákon o odpadoch prebral vyjadrenia v plnom rozsahu z predchádzajúceho zákona o odpadoch, na vydávanie ktorých sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Okresný úrad vyžiada k žiadosti týkajúcej sa spaľovne súhlas, vyjadrenie alebo povolenie od orgánov štátnej správy podľa osobitných predpisov.

Zákon o odpadoch sa v tomto ustanovení odvoláva na ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona.

Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva sa vyjadrujú k zriadeniu spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, alebo k ich zmenám ako podklad na udelenie súhlasu, výstavbe týkajúcej sa odpadového hospodárstva, a to k dokumentácii v územnom konaní, k projektovej dokumentácii v stavebnom konaní, ak sa neuskutočnilo územné konanie, k navrhovanému spôsobu nakladania s odpadom v konaní o odstránení stavby, k dokumentácii v konaní o povolení terénnych úprav, ak sa pri ich uskutočňovaní predpokladá použitie stavebného odpadu a odpadu z demolácie, k dokumentácii v kolaudačnom konaní, pripravovaným zmenám výroby súvisiacej so zmenou nakladania s odpadmi, prepusteniu odpadov, ktoré vznikli pri spracovaní dovezeného materiálu v colnom režime aktívneho zušľachťovacieho styku, do colného režimu voľný obeh v Slovenskej republike, dokumentácii alebo plánu likvidácie banských diel a lomov a k plánu likvidácie starých banských diel predkladaných v konaní o povolení banskej činnosti, ak sa pri likvidácii banských diel alebo starých banských diel plánuje použitie odpadu, územnoplánovacej dokumentácii pri jej prerokovaní.

•    K odseku 1

Zmenou v odseku 1 písmeno b) prvom a druhom bode po novele zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 sa dosiahlo zníženie administratívnej záťaže jednak pre fyzické osoby ako aj pre orgán štátnej správy odpadového hospodárstva. Uvedená zmena sa týka stavieb uskutočňovaných pre fyzickú osobu.

Z odseku 1 sa vypustilo písmeno e), nakoľko išlo o duplicitu so súhlasom na terénne úpravy. Uvedená požiadavka bola aj od banského úradu, nakoľko išlo o duplicitu t. j. vydávania vyjadrenia aj súhlasu v tej istej veci.

Doplnenie odseku 1 písmena b) po novele zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019 bolo potrebné z dôvodu zosúladenia vydávania vyjadrení zo strany orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.

Nakoľko v rámci predchádzajúcej novely zákona o odpadoch sa v prípade jednoduchých a drobných stavieb vypustila povinnosť vydávania vyjadrení k dokumentácii v územnom konaní a k projektovej dokumentácii v stavebnom konaní, bolo potrebné zabezpečiť jednotný postup vydávania vyjadrení pri týchto stavbách. Uvedené zároveň prispeje k zníženiu administratívnej záťaže orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva.

•    K odseku 2

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa po novele zákona č. 292/2017 Z. z. zmenilo znenie odseku 2, podľa ktorého orgán štátnej správy odpadového hospodárstva má v konaniach uvedených v odseku 1 postavanie dotknutého orgánu; vyjadrenia, ktoré sú výsledkom uvedených konaní, sa považujú za záväzné stanovisko.

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba uplatniť inštitút vyjadrenia ako záväzné stanovisko pre všetky prípady uvedené už v spomenutom v odseku 1.

Piaty oddiel

Odborná posudková spôsobilosť

Komentár k Piatemu oddielu

Pri vypracovaní ustanovení o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vychádzalo z § 76 až § 77a z predchádzajúceho zákona o odpadoch. Inštitút posudkov bol primárne upravený vo vyhláške MŽP SR č. 111/1993 Z. z. o vydávaní odborných posudkov vo veciach ochrany ovzdušia alebo odpadov, ustanovovaní osôb oprávnených na vydávanie posudkov a o overovaní odbornej spôsobilosti týchto osôb. Vzhľadom na charakter týchto ustanovení došlo v dôsledku viacerých pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania (pozn. v minulosti, nie teraz) k presunu týchto ustanovení priamo do zákona. Zrejme z dôvodu zásadne nenarúšať vnútornú štruktúru k ich doplneniu došlo pôvodne do Desiatej časti starého zákona o odpadoch. Obsah týchto ustanovení sa zásadne nezmenil a podmienky na ustanovenie osoby oprávnenej na výkon posudkovej činnosti, jej povinnosti a prípady, kedy je možné osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti zmeniť alebo zrušiť, ostali zachované.

§ 100

Vydanie osvedčenia
o odbornej posudkovej spôsobilosti

(1) Súčasťou žiadosti o vydanie rozhodnutia a vydanie vyjadrenia orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a o udelenie autorizácie na spracovateľskú činnosť podľa tohto zákona je v ustanovených prípadoch [§ 105 ods. 3 písm. v)] odborný posudok osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov.

(2) Osobu oprávnenú na vydávanie odborných posudkov ustanovuje ministerstvo po overení jej odbornej posudkovej spôsobilosti skúškou.

(3) Za osobu oprávnenú na vydávanie odborných posudkov možno ustanoviť fyzickú osobu, ktorá

a) je bezúhonná; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov,

b) má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa technického alebo prírodovedného smeru a najmenej tri roky praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia, alebo má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa technického alebo prírodovedného smeru, alebo má úplné stredné odborné vzdelanie v odbore vzdelávania s technickým zameraním a najmenej päť rokov praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia, alebo má vysokoškolské vzdelanie a najmenej šesť rokov praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia, alebo má úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie v odbore vzdelávania s iným ako technickým zameraním a najmenej desať rokov praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia; do praxe sa nezapočítavajú roky praxe počas štúdia,

c) úspešne vykonala skúšku,

d) absolvovala odbornú prípravu zabezpečovanú ministerstvom.

(4) Odbornou posudkovou spôsobilosťou sa na účely tohto zákona rozumie vzdelanie, odborná prax a súhrn teoretických vedomostí a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a súčasného stavu techniky v oblasti odpadového hospodárstva.

(5) Odbornú posudkovú spôsobilosť ministerstvo potvrdí vydaním osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti. Osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vydáva najviac na tri oblasti posudkovej činnosti v členení na jednotlivé prípady, v ktorých je alebo môže byť súčasťou žiadosti o vydanie rozhodnutia a vyjadrenia orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a žiadosti o udelenie autorizácie odborný posudok.

(6) Doba platnosti osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti je najviac päť rokov. Dobu platnosti osvedčenia môže ministerstvo na základe úspešného absolvovania nového overenia odbornej posudkovej spôsobilosti predĺžiť len raz, najviac o obdobie, na ktoré bolo osvedčenie pôvodne vydané, ak oprávnená osoba o predĺženie požiada najneskôr tri mesiace pred uplynutím doby platnosti a súčasne predloží ministerstvu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov;^122a) pri posudzovaní žiadosti je ministerstvo povinné prihliadať na kvalitu a úroveň doterajšieho výkonu odbornej posudkovej spôsobilosti oprávnenou osobou, ako aj na plnenie povinností podľa § 101.

(7) Právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia môžu vydávať odborné posudky iba prostredníctvom osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov.

(8) Vo výnimočných prípadoch, ak nemožno zabezpečiť vydanie odborného posudku osobou oprávnenou na vydávanie odborných posudkov, môže ministerstvo na základe odporúčania Skúšobnej komisie na overenie odbornej spôsobilosti povoliť vydanie odborného posudku na základe jednorazového povolenia aj osobe, ktorá nie je oprávnenou osobou, ak má na vydanie odborného posudku potrebné odborné predpoklady.

(9) Ministerstvo vedie a priebežne aktualizuje register osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov. Aktuálny zoznam osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle.

(10) Na účel preukázania bezúhonnosti podľa odseku 3 písm. a) ministerstvo bezodkladne zašle údaje podľa odseku 6 v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

Komentár k § 100

Pri vypracovaní ustanovení o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vychádzalo z § 76 až § 77a starého zákona o odpadoch. Inštitút posudkov bol primárne upravený vo vyhláške MŽP SR č. 111/1993 Z. z. o vydávaní odborných posudkov vo veciach ochrany ovzdušia alebo odpadov, ustanovovaní osôb oprávnených na vydávanie posudkov a o overovaní odbornej spôsobilosti týchto osôb. Obsah týchto ustanovení sa zásadne nezmenil a podmienky na ustanovenie osoby oprávnenej na výkon posudkovej činnosti, jej povinnosti a prípady, kedy je možné osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti zmeniť alebo zrušiť, ostali zachované. Ustanovuje sa význam odborného posudku, ktorý vypracuje osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov. Odbornou posudkovou spôsobilosťou sa na účely tohto zákona rozumie vzdelanie, odborná prax a súhrn teoretických vedomostí a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a súčasného stavu techniky v oblasti odpadového hospodárstva.

Osobou oprávnenou na vydávanie odborných posudkov sa stane fyzická osoba po úspešnom absolvovaní skúšok. Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí splniť žiadateľ o odbornú spôsobilosť na vydávanie odborných posudkov. Za osobu oprávnenú na vydávanie odborných posudkov možno ustanoviť fyzickú osobu, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa technického alebo prírodovedného smeru a najmenej tri roky praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia, alebo má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa technického alebo prírodovedného smeru, alebo má úplné stredné odborné vzdelanie v odbore vzdelávania s technickým zameraním a najmenej päť rokov praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia, alebo má vysokoškolské vzdelanie a najmenej šesť rokov praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia, alebo má úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie v odbore vzdelávania s iným ako technickým zameraním a najmenej desať rokov praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia; do praxe sa nezapočítavajú roky praxe počas štúdia.

Aktuálny zoznam osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle.

Odbornou posudkovou spôsobilosťou sa rozumie vzdelanie, odborná prax a súhrn teoretických vedomostí a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a súčasného stavu techniky v oblasti odpadového hospodárstva. Teda následne získanie odbornej posudkovej spôsobilosti sa preukazuje osvedčením, ktoré vydáva ministerstvo.

V ďalšej časti zákona sa upravuje dĺžka platnosti osvedčenia. Zmenou oproti odteraz platnému stavu je jednoznačnejšia úprava ohľadne predlžovania platnosti osvedčenia. Doba platnosti osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti je najviac päť rokov. Dobu platnosti osvedčenia môže ministerstvo predĺžiť len raz, najviac o obdobie, na ktoré bolo osvedčenie pôvodne vydané, ak oprávnená osoba o predĺženie požiada najneskôr tri mesiace pred uplynutím doby platnosti a súčasne predloží ministerstvu výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace.

 

Žiadosť o výpis z registra trestov

Žiadosť musí obsahovať, ak ide o fyzickú osobu:

–   meno, priezvisko, rodné priezvisko, pôvodné meno alebo priezvisko, ak došlo k zmene mena alebo zmene priezviska, prípadne prezývku osoby, ktorej sa žiadosť týka,

–   dátum narodenia, rodné číslo, miesto a okres narodenia, adresu trvalého pobytu a u osoby narodenej v cudzine aj štát narodenia,

–   štátne občianstvo,

–   pohlavie,

–   meno, priezvisko a rodné priezvisko rodičov.

Žiadosť o výpis z registra trestov musí obsahovať, ak ide o právnickú osobu:

–   obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby,

–   identifikačné číslo právnickej osoby, ak bolo pridelené,

–   meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby,

–   označenie registra, v ktorom je právnická osoba zapísaná.

 

Pri posudzovaní žiadosti je ministerstvo povinné prihliadať na kvalitu a úroveň doterajšieho výkonu odbornej posudkovej spôsobilosti oprávnenou osobou, ako aj na plnenie povinností.

To znamená, že osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti je možné predĺžiť iba raz, pričom maximálna dĺžka predĺženia jeho platnosti je priamo závislá od dĺžky platnosti, na ktorú bolo pôvodne vydané. Doba platnosti osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti je najviac päť rokov. Dobu platnosti osvedčenia môže ministerstvo predĺžiť len raz, najviac o obdobie, na ktoré bolo osvedčenie pôvodne vydané, ak oprávnená osoba o predĺženie požiada najneskôr tri mesiace pred uplynutím doby platnosti a súčasne predloží ministerstvu výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace. Pri posudzovaní žiadosti je ministerstvo povinné prihliadať na kvalitu a úroveň doterajšieho výkonu odbornej posudkovej spôsobilosti oprávnenou osobou, ako aj na plnenie povinností.

Keďže odborná posudková spôsobilosť sa udeľuje fyzickej osobe, upravuje sa, že právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie môžu odborné posudky vydávať iba prostredníctvom osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov. V zákone sú presné podmienky, kedy môže ministerstvo na základe odporúčania Skúšobnej komisie na overovanie odbornej spôsobilosti povoliť vydanie odborného posudku na základe jednorazového povolenia pre osobu, ktorá nie je oprávnenou osobu, ale má odborné predpoklady na jeho vypracovanie.

Vo výnimočných prípadoch, ak nemožno zabezpečiť vydanie odborného posudku osobou oprávnenou na vydávanie odborných posudkov, môže ministerstvo na základe odporúčania Skúšobnej komisie na overenie odbornej spôsobilosti povoliť vydanie odborného posudku na základe jednorazového povolenia aj osobe, ktorá nie je oprávnenou osobou, ak má na vydanie odborného posudku potrebné odborné predpoklady.

V znení odseku 3 sa po novele zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 zmenilo znenie písmena b), podľa ktorého za osobu oprávnenú na vydávanie odborných posudkov možno ustanoviť fyzickú osobu, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa technického alebo prírodovedného smeru a najmenej tri roky praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia, alebo má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa technického alebo prírodovedného smeru, alebo má úplné stredné odborné vzdelanie v odbore vzdelávania s technickým zameraním a najmenej päť rokov praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia, alebo má vysokoškolské vzdelanie a najmenej šesť rokov praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia, alebo má úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie v odbore vzdelávania s iným ako technickým zameraním a najmenej desať rokov praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia; do praxe sa nezapočítavajú roky praxe počas štúdia.

Uvedená zmena vyplynula z potreby zosúladenia terminológie, a to konkrétne pojmu „stredoškolské vzdelanie“ v zákone o odpadoch so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. došlo od 1. novembra 2021 k zmene v ustanovení § 100 ods. 3 písm. d) z dôvodu, že ministerstvo plánuje zabezpečovať odbornú prípravu pre žiadateľov o odborné spôsobilosti v odpadovom hospodárstve po odbornej aj organizačnej stránke svojpomocne, bez uzavretia zmluvy s externou spoločnosťou.

•    K odseku 5

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 v odseku 5 doplnilo, že osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vydáva najviac na tri oblasti posudkovej činnosti v členení na jednotlivé prípady, v ktorých je alebo môže byť súčasťou žiadosti o vydanie rozhodnutia a vyjadrenia orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a žiadosti o udelenie autorizácie odborný posudok.

Osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vydáva najviac na tri oblasti, a práve preto bolo potrebné túto skutočnosť v zákone jasne stanoviť.

Podľa zmeny odseku 6, ktorú priniesla novela zákona č. 292/2017 Z. z., osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov musia za účelom získania predĺženia osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti úspešne absolvovať nové preskúšanie. Práve z uvedeného dôvodu bolo potrebné doplniť podmienku úspešného absolvovania do tohto odseku 6.

•    K odseku 10

V ustanovení sa po novele zákona č. 177/2018 Z. z. od 1. 1. 2019 v súvislosti s novým zákonom proti byrokracii doplnil odsek 10. Na účel preukázania bezúhonnosti ministerstvo bezodkladne zašle údaje k výpisu z registra trestov v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

Zákon proti byrokracii predstavuje snahu o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb, nakoľko je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich úradnej činnosti. Ide o prvý krok z celého radu opatrení tzv. princípu „jedenkrát a dosť“, ktoré boli pripravené a budú sa postupne rozširovať o ďalšie údaje a skutočnosti, ktoré už občania nebudú povinní štátu dokladovať v listinnej podobe.

Vypustila sa z osobitných predpisov zákonná povinnosť fyzických osôb a právnických osôb za účelom preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné výpisy, resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť, a to nielen v konaniach o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ale komplexne pri úradnej činnosti orgánov verejnej moci.

§ 101

Povinnosti osoby oprávnenej
na vydávanie odborných posudkov

Osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov je povinná

a) oznamovať ministerstvu bezodkladne zmenu údajov, na základe ktorých jej bolo vydané osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti,

b) dodržiavať podmienky výkonu posudkovej činnosti ustanovené podľa tohto zákona,

c) zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo úspešne absolvovať nové overenie odbornej posudkovej spôsobilosti, ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky odpadového hospodárstva alebo všeobecne záväzných právnych predpisov v odpadovom hospodárstve,

d) na požiadanie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva doplniť odborný posudok, ktorý vydala,

e) zaslať ministerstvu do 31. januára kalendárneho roka rovnopisy všetkých odborných posudkov vrátane ich doplnkov vydaných v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Komentár k § 101

Ustanovenie upravuje povinnosti osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov.

V písmenách a) až e) sa upravujú povinnosti, ktoré musí oprávnená osoba plniť. Nesplnenie niektorých z nich môže byť dôvodom na zrušenie osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti v zmysle § 106.

Jednotlivé povinnosti uvedené v tomto ustanovení korešpondujú s povinnosťami z predchádzajúceho zákona o odpadoch.

Osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov je povinná:

–   oznamovať ministerstvu bezodkladne zmenu údajov, na základe ktorých jej bolo vydané osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti,

–   dodržiavať podmienky výkonu posudkovej činnosti ustanovené podľa tohto zákona,

–   zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo úspešne absolvovať nové overenie odbornej posudkovej spôsobilosti, ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky odpadového hospodárstva alebo všeobecne záväzných právnych predpisov v odpadovom hospodárstve, ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky odpadového hospodárstva alebo všeobecne záväzných právnych predpisov v odpadovom hospodárstve,

–   na požiadanie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva doplniť odborný posudok, ktorý vydala,

–   zaslať ministerstvu do 31. januára kalendárneho roka rovnopisy všetkých odborných posudkov vrátane ich doplnkov vydaných v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Novela zákona č. 292/2017 Z. z. priniesla od 1. 1. 2018 v písmene c) zmeny, podľa ktorej osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov sú povinné zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo úspešne absolvovať novú skúšku (ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky alebo predpisov v odpadovom hospodárstve).

V praxi vyššie uvedené znamená, že môžu nastať dve možnosti. V prvom prípade ministerstvo vyzve osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov, aby sa zúčastnili preškolenia. Osobu oprávnenú na vydávanie odborných posudkov, ktorá sa preškolenia nezúčastní, ministerstvo vyzve, aby sa zúčastnila skúšky. Ak sa táto osoba nedostaví ani na skúšku (alebo ju neabsolvuje úspešne), ministerstvo jej zruší osvedčenie. Alebo ministerstvo zvolí druhú možnosť a vyzve všetky osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov na absolvovanie skúšky.

V tejto povinnosti nedošlo k zmene, iba sa doplnili slová „úspešne absolvovať“ (nové overenie, t. j. skúšku). Osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov má povinnosť nové overenie odbornej posudkovej spôsobilosti úspešne absolvovať a nielen sa ho zúčastniť. Z tohto dôvodu bolo potrebné doplniť podmienku úspešného absolvovania.

§ 102

Zmena a zrušenie osvedčenia
o odbornej posudkovej spôsobilosti

(1) Ministerstvo môže zmeniť osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, ak

a) nastanú skutočnosti, pre ktoré osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov nemôže posudkovú činnosť riadne vykonávať vo všetkých oblastiach udelených v rámci rozsahu osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti, alebo

b) osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov preukázateľne opakovane vydala odborný posudok pre danú oblasť v rámci rozsahu svojho osvedčenia na nedostatočnej odbornej úrovni.

(2) Ministerstvo môže zrušiť osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, ak osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov

a) nesplnila povinnosť podľa § 101 písm. a), b), d) alebo e),

b) vydala odborný posudok v rozpore s udeleným osvedčením o odbornej posudkovej spôsobilosti.

(3) Ministerstvo zmení osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, ak

a) ide o zmenu osobných údajov uvedených v osvedčení o odbornej posudkovej spôsobilosti a tieto údaje nie sú v súlade so skutočným stavom alebo

b) oprávnená osoba požiada o zúženie jeho rozsahu.

(4) Ministerstvo zruší osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, ak osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov

a) bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,

b) na základe právoplatného rozsudku prestala byť bezúhonnou,

c) získala osvedčenie na základe uvedenia nepravdivých údajov,

d) vyhotovila odborný posudok v rozpore so skutočným stavom alebo v nedostatočnej odbornej kvalite a uvedené bolo preukázané kontrolným odborným posudkom, ktorý je ministerstvo oprávnené zabezpečiť prostredníctvom inej osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov,

e) nesplnila povinnosť podľa § 101 písm. c) alebo

f) písomne požiadala o zrušenie osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti.

(5) Ak má ministerstvo pochybnosť, že osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov nevyhotovila odborný posudok v súlade so skutočným stavom alebo v dostatočnej odbornej kvalite, je oprávnené si dať vyhotoviť k tomuto odbornému posudku kontrolný odborný posudok prostredníctvom inej osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov.

(6) Ak sa vyhotovením kontrolného odborného posudku preukáže skutočnosť, ktorá je dôvodom zrušenia osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti podľa odseku 4 písm. d), náklady na vyhotovenie kontrolného odborného posudku znáša odborne spôsobilá osoba, ktorej sa z uvedeného dôvodu osvedčenie o odbornej posudkovej činnosti zrušilo.

(7) Účinky osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti, predĺženia času jeho platnosti, jeho zmeny alebo zrušenia osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti nastávajú dňom ich zápisu do registra osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov.

(8) Odborná posudková spôsobilosť zaniká smrťou oprávnenej osoby alebo uplynutím času platnosti osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti. Oprávnenú osobu, ktorej odborná posudková spôsobilosť zanikla, ministerstvo z registra osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov vyčiarkne.

Komentár k § 102

V tejto časti zákona sa prebrali ustanovenia z predchádzajúceho zákona o odpadoch, ktoré upravovali zrušenie a zmenu osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti ministerstvom. Aby došlo k lepšej prehľadnosti, sa pôvodné odseky 1 a 2 rozdelili do štyroch samostatných odsekov.

•    K odseku 1 a 2

V odsekoch 1 a 2 sa upravuje oprávnenie ministerstva osvedčenie zrušiť alebo zmeniť a v odsekoch 3 a 4 sa upravuje povinnosť ministerstva osvedčenie zrušiť alebo zmeniť. Ministerstvo môže zmeniť osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, ak nastanú skutočnosti, pre ktoré osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov nemôže posudkovú činnosť riadne vykonávať vo všetkých oblastiach udelených v rámci rozsahu osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti, alebo osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov preukázateľne opakovane vydala odborný posudok pre danú oblasť v rámci rozsahu svojho osvedčenia na nedostatočnej odbornej úrovni. Ministerstvo môže zrušiť osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, ak osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov nesplnila povinnosť podľa § 101 písm. a), b), d) alebo e), vydala odborný posudok v rozpore s udeleným osvedčením o odbornej posudkovej spôsobilosti. Oproti doteraz platnému stavu z možnosti zrušiť osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vypustil dôvod, keď oprávnená osoba preukázateľne opakovane vydala odborný posudok na nedostatočnej odbornej úrovni.

•    K odseku 4

Do odseku 4 sa oproti predchádzajúcemu stavu doplnil nový dôvod, kedy ministerstvo zruší osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, a to v prípade ak oprávnená osoba vyhotovila odborný posudok v rozpore so skutočným stavom alebo v nedostatočnej odbornej kvalite a uvedené bolo preukázané kontrolným odborným posudkom.

To znamená, že ministerstvo zruší osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, ak osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, na základe právoplatného rozsudku prestala byť bezúhonnou, získala osvedčenie na základe uvedenia nepravdivých údajov, vyhotovila odborný posudok v rozpore so skutočným stavom alebo v nedostatočnej odbornej kvalite a uvedené bolo preukázané kontrolným odborným posudkom, ktorý je ministerstvo oprávnené zabezpečiť prostredníctvom inej osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov, nesplnila povinnosť alebo písomne požiadala o zrušenie osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti.

•    K ostatným odsekom

V ďalších odsekoch ide o nové ustanovenia, ktoré priamo súvisia s doplnením nového dôvodu na zrušenie osvedčenia v odseku 4. Ministerstvu sa dáva oprávnenie nechať si vyhotoviť kontrolný odborný posudok a v prípade, že sa ním preukáže skutočnosť uvedená v odseku 4 písm. d), náklady na jeho vyhotovenie znáša tá odborne spôsobilá osoba, ktorá vyhotovila odborný posudok v rozpore so skutočným stavom alebo v nedostatočnej odbornej kvalite. Ak má ministerstvo pochybnosť, že osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov nevyhotovila odborný posudok v súlade so skutočným stavom alebo v dostatočnej odbornej kvalite, je oprávnené si dať vyhotoviť k tomuto odbornému posudku kontrolný odborný posudok prostredníctvom inej osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov.

Zákon v tejto časti viaže nadobudnutie účinnosti príslušnej skutočnosti na deň jej zápisu do registra osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov. Účinky osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti, predĺženia času jeho platnosti, jeho zmeny alebo zrušenia osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti nastávajú dňom ich zápisu do registra osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov. Odborná posudková spôsobilosť zaniká smrťou oprávnenej osoby alebo uplynutím času platnosti osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti. Oprávnenú osobu, ktorej odborná posudková spôsobilosť zanikla, ministerstvo z registra osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov vyčiarkne.

Šiesty oddiel

§ 103

Informačný systém
odpadového hospodárstva

(1) Informačný systém odpadového hospodárstva (ďalej len „informačný systém“) zriaďuje a spravuje ministerstvo. Prevádzku informačného systému a sprístupňovanie údajov z neho zabezpečuje ministerstvo alebo ním poverená organizácia. Informačný systém sa člení na verejnú časť a neverejnú časť.

(2) Povinná osoba na účely tohto zákona je osoba, ktorej ukladá tento zákon

a) evidenčnú a ohlasovaciu povinnosť,

b) inú povinnosť súvisiacu s informačným systémom.

(3) Miestom výskytu odpadu na účely tohto zákona sa rozumie miesto, na ktorom odpad fyzicky vzniká, nakladá sa s ním alebo sa tam nachádza. Každé miesto výskytu odpadu je jednoznačne identifikovateľné pomocou priradeného identifikátora.

(4) Informačný systém slúži najmä na

a) evidenciu a publikovanie programových dokumentov odpadového hospodárstva,

b) účely úkonov orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vo veciach

    1. registrácie výrobcov vyhradených výrobkov a súvisiacich činností,

    2. udeľovania autorizácií a súvisiacich činností,

    3. udeľovania súhlasov a súvisiacich činností,

    4. vykonávania registrácií a súvisiacich činností,

    5. vydávania vyjadrení a súvisiacich činností,

    6. vydávania osvedčení o odbornej posudkovej spôsobilosti a súvisiacich činností,

    7. vydávania osvedčení na autorizovanú činnosť,

c) podávanie námietok, udeľovanie súhlasov a vymedzenie podmienok pri cezhraničnom pohybe odpadov,

d) podporu kontrolnej činnosti,

e) vedenie registrov,

f) evidenciu údajov povinných osôb,

g) zber a vyhodnocovanie údajov od povinných osôb,

h) elektronizáciu komunikácie medzi povinnými osobami a orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva.

(5) Informačný systém obsahuje

a) register výrobcov vyhradeného výrobku,

b) register autorizácií,

c) register osvedčení o odbornej posudkovej činnosti,

d) register zariadení na zneškodňovanie odpadu,

e) register zariadení na zhodnocovanie odpadu,

f) register zariadení na zber odpadov,

g) register zberných dvorov,

h) register zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly,

  i) register osôb registrovaných podľa § 98,

  j) register orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva,

k) register osvedčení na autorizovanú činnosť,

  l) evidenciu údajov o cezhraničnom pohybe odpadov,

m) evidenciu údajov o vnútroštátnej preprave nebezpečného odpadu,

n) evidenciu údajov o nahraných programových dokumentoch,

o) evidenciu údajov o uložených sankciách,

p) evidenciu údajov o elektronickej evidencii odpadov povinných osôb,

q) evidenciu údajov o udelených súhlasoch,

r) evidenciu údajov o vydaných vyjadreniach,

s) evidenciu údajov z ohlasovaných údajov z evidencie prevádzkovateľov zariadení na nakladanie s odpadom,

  t) evidenciu údajov z ohlasovaných údajov z evidencie výrobcov vyhradených výrobkov podľa § 27 ods. 4 písm. h),

u) evidenciu údajov z ohlasovaných údajov z evidencie organizácií zodpovednosti výrobcov a tretích osôb podľa § 28 ods. 4 písm. d) prvého bodu,

v) údaje o podaniach podľa tohto zákona vrátane ich obsahu, podávajúcich osobách, spôsobe ich vyriešenia a ostatné súvisiace údaje z referenčných registrov štátnej správy a centrálnych systémov,

w) údaje týkajúce sa zostáv a štatistík plynúcich zo zozbieraných údajov, registrov, evidencií,

x) údaje o činnosti užívateľov informačného systému formou technického žurnálu ich aktivít,

y) údaje potrebné na fungovanie informačného systému a zabezpečenie jeho bezpečnej prevádzky.

(6) V rámci informačného systému sa spracúvajú nevyhnutné osobné údaje a používajú údaje

a) z registratúry ministerstva,

b) z elektronického informačného systému na správu registratúry ministerstva vnútra,

c) z registra fyzických osôb,

d) z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci,

e) z registra adries,

f) zo správy používateľov ministerstva vnútra,

g) zo správy používateľov ministerstva,

h) z informačných systémov povinných osôb, ktoré si časť alebo celkové evidenčné a ohlasovacie povinnosti na úseku odpadového hospodárstva plnia pomocou automatizovaných rozhraní informačného systému,

  i) z informačných systémov štátnej správy, ktoré obsahujú relevantné údaje vo vzťahu k úseku odpadového hospodárstva,

  j) z informačných systémov štátnej správy, ktoré sa využívajú za účelom elektronizácie štátnej správy v súlade s osobitným predpisom.

(7) Povinné osoby zasielajú evidenciu údajov podľa tohto zákona priebežne, najmenej raz za mesiac, elektronicky.

(8) V informačnom systéme sa vedú osobné údaje v rozsahu podľa tohto zákona. Orgány štátnej správy a iné osoby, ktoré využívajú informačný systém, spracúvajú osobné údaje fyzických osôb v rozsahu nevyhnutnom na účely výkonu činností vo svojej pôsobnosti alebo na účely plnenia svojich povinností podľa tohto zákona a osobitných predpisov.¹⁴⁸⁾ Týmto nie sú dotknuté osobitné predpisy o ochrane osobných údajov.⁵⁹⁾

(9) Registre podľa odseku 5 sa členia na verejnú časť a neverejnú časť, pričom

a) verejnú časť tvoria

    1. údaje o povinných osobách v rozsahu obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa, rozsah a platnosť registrácie, súhlasu, prípadne iného úradného dokumentu podľa tohto zákona,

    2. osobné údaje o fyzických osobách v rozsahu meno, priezvisko a kontaktné údaje, ak ide o register osvedčení,

b) neverejnú časť tvoria ostatné údaje.

(10) Údaje v registroch podľa odseku 5 sú verejné, pokiaľ nie je v odseku 11 uvedené inak okrem písmena c), na ktoré sa vyžaduje písomný súhlas dotknutej osoby.

(11) Údaje v evidenciách podľa odseku 5 písm. k), l), n) až t), v), x) a y) nie sú verejné.

(12) V informačnom systéme sa používajú údaje z iných informačných systémov, evidencií a registrov uvedených v odseku 5 v rozsahu potrebnom na výkon činností orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva a colných orgánov v rozsahu podkladov k nimi vykonávaným kontrolám.

(13) Osoby, ktoré spravujú a vedú evidenciu a registre alebo sú držiteľmi údajov tvoriacich registre a evidenciu podľa odseku 5, sú povinné bezodplatne ministerstvu poskytnúť údaje na účely tohto zákona, a to nepretržite a automatizovane alebo nepretržite a priamo; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.¹³⁷⁾

(14) Údaje evidované v informačnom systéme sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým nie je preukázaný opak.

(15) Údaje sa v informačnom systéme uchovávajú

a) päť rokov po skončení platnosti dokladu, ktorý oprávňuje k vykonávaniu činnosti, ak ide o podanie a súvisiace údaje, na základe ktorých sa vydalo osvedčenie, súhlas, rozhodnutie alebo iný úradný dokument oprávňujúci k činnosti; ak sa platnosť tohto oprávnenia predlžuje, údaje v informačnom systéme sa uchovávajú päť rokov po skončení posledného predĺženia,

b) desať rokov, ak ide o údaje z evidencií a ohlásení v podobe, ako ju podali povinné osoby,

c) 100 rokov, ak ide o údaje z registrov agregovaných a štatistických informácií odvodených z ostatných dát.

(16) Registre sa napĺňajú v rámci informačného systému, a to spracovaním žiadostí, ohlásení, oznámení, evidencií a iných vstupov podľa tohto zákona, podaných pomocou elektronických formulárov¹³⁷⁾ zverejnených na portáli informačného systému.

(17) K údajom z registrov majú automatizovaný prístup alebo priamy prístup

a) ministerstvo,

b) ministerstvo vnútra,

c) inšpekcia,

d) okresné úrady v sídle kraja vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva,

e) okresné úrady vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva,

f) colné orgány,

g) Policajný zbor.

(18) Z registrov informačného systému sa nevyhotovujú výpisy ani odpisy.

(19) Osoby povinné ohlasovať údaje príslušným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva podľa tohto zákona sú povinné bezodplatne ohlásiť ustanovené údaje elektronicky do informačného systému.

(20) Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a obce sú povinné ohlasovať bezodkladne elektronicky do informačného systému údaje podľa tohto zákona.

(21) Žiadosť o vydanie rozhodnutia, predĺženie platnosti rozhodnutia alebo žiadosť o zmenu rozhodnutia podľa tohto zákona sa podáva elektronicky prostredníctvom informačného systému.

(22) Žiadosť o zápis do registrov podľa tohto zákona sa podáva elektronicky prostredníctvom informačného systému.

[účinnosť od 1. januára 2023

(23) Evidenčná povinnosť a ohlasovacia povinnosť podľa tohto zákona sa vykonáva elektronicky prostredníctvom informačného systému.]

Komentár k § 103

Novelou zákona č. 302/2019 Z. z. sa mení celé znenie ustanovenia § 103. Znenie ods. 1 – ods. 20 – nadobudlo účinnosť 1. januára 2020, znenie ods. 22 a 23 nadobudne účinnosť 1. januára 2021 a znenie ods. 21 nadobudne účinnosť až 1. júla 2021.

Ustanovenie § 103 obsahuje základné informácie týkajúce sa informačného systému odpadového hospodárstva (informačný systém). Cieľom zavedenia informačného systému je zabezpečiť elektronizáciu služieb v oblasti odpadového hospodárstva.

Zavedením elektronizácie je vytvorené prostredie pre efektívnu elektronickú komunikáciu, ktorá zabezpečí:

–   vytvorenie elektronického komunikačného rozhrania pre podporu plnohodnotnej zabezpečenej elektronickej komunikácie v oblasti odpadového hospodárstva,

–   vybudovanie integračnej platformy, ktorá zabezpečí integráciu vnútorných rezortných informačných systémov,

–   vytvorenie integračného rozhrania pre informačné systémy tretích strán,

–   vytvorenie integračného rozhrania pre spoločné moduly ÚPVS; zavedenie jednotných registrov a číselníkov v oblasti odpadového hospodárstva.

Zavedením registrov bude umožnené zdieľanie a využívanie údajov medzi jednotlivými prúdmi odpadov. Prostredníctvom integrácie na referenčné registre bude zabezpečené, aby povinné osoby nemuseli predkladať pre účely konania informácie, ktoré sú už vedené v referenčných registroch na základe princípu „jedenkrát a dosť“.

Vytvorené riešenie jednotného informačného systému odpadového hospodárstva bude poskytovať elektronizáciu výkonu verejnej moci, resp. relevantných činností v zmysle platnej legislatívy, a to hlavne v oblastiach:

–   evidenčných a ohlasovacích povinností;

–   autorizačných činností;

–   rozhodovacích činností;

–   tvorby a poskytovania referenčných údajov;

–   a ďalších procesoch, ktoré sú súčasťou administrácie pri riešení daných úkonov.

Vzhľadom na to, že informačný systém bude využívaný aj pre potreby kontroly ako aj iných úkonov ostatných orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva, bolo potrebné zabezpečiť, aby tieto orgány mali k informáciám automatizovaný alebo priamy prístup bez toho, aby im ministerstvo ako zriaďovateľ muselo poskytovať súčinnosť, a naopak pre údaje, ktoré do systému vkladajú ostatné orgány štátnej správy odpadového hospodárstva, tak bude mať priamy prístup ministerstvo. Automatizovaný prístup je prístup do informačného systému z iných systémov na základe integrácií a priamy prístup je prístup do informačného systému za pomoci prihlasovacieho mena a hesla, použitím internetového prehliadača.

Registre vedené v informačnom systéme sú verejné tak, ako to bolo aj predtým, avšak v prípade registra osvedčení odbornej posudkovej činnosti, keďže môže obsahovať osobné údaje fyzických osôb, ktoré sú žiadateľmi, tieto údaje bude verejné, ak dotknutá osoba (žiadateľ o osvedčenie) udelí na zverejnenie údajov súhlas.

Od 1. januára 2021 sa budú môcť žiadosti o povolenia, rozhodnutia, registráciu atď. vydávané podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podávať výlučne elektronickou formou, keďže postupne sa prejde k úplnej elektronizácii služieb ako aj k úplnej elektronickej komunikácii za účelom zefektívnenia fungovania štátnej správy. Do 31. decembra 2020 príslušný orgán štátnej správy bude akceptovať aj žiadosti v listinnej podobe.

Novelou zákona č. 302/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2020 v poznámke pod čiarou k odkazu 137 citácia „Zákon č. 122/2013 Z. z. v znení zákona č. 84/2014 Z. z. “ nahrádza citáciou „Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.“

Ide o legislatívno-technickú pripomienku v nadväznosti na novú úpravu ustanovenia § 103 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde bolo potrebné upraviť citáciu v poznámke pod čiarou k odkazu 137.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa od 1. novembra 2021 zo znenia odseku 3 vypúšťa, že ak je miestom výskytu odpadu sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa, identifikuje sa identifikačným číslom organizácie. Uvedené podrobnosti bude presnejšie upravovať vyhláška o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti.

DEVIATA ČASŤ

Orgány štátnej správy
odpadového hospodárstva

§ 104

Základné ustanovenie

Orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva sú:

a) ministerstvo,

b) inšpekcia,

c) okresný úrad v sídle kraja,

d) okresný úrad,

e) obec,

f) Slovenská obchodná inšpekcia,

g) colný úrad,

h) Kriminálny úrad finančnej správy.

Komentár k § 104

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 mení znenie celého ustanovenia, podľa ktorého orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva sú ministerstvo, inšpekcia, okresný úrad v sídle kraja, okresný úrad, obec, Slovenská obchodná inšpekcia, colný úrad a Kriminálny úrad finančnej správy. Zároveň sa vypustila poznámka pod čiarou k odkazu 137a.

K zmene došlo z dôvodu výkladových nejasností, či obec je orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, aj keď vykonáva štátnu správu v oblasti odpadového hospodárstva. Po novom je ustanovenia § 104 upravený jednoznačne.

Orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva podľa zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je:

–   Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

 

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Ide o ústredný orgán štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia vrátane:

–   ochrany prírody a krajiny,

–   vodného hospodárstva, ochrany pred povodňami, ochrany akosti a množstva vôd a ich racionálneho využívania a rybárstva s výnimkou akvakultúry a morského rybolovu,

–   ochrany ovzdušia, ozónovej vrstvy a klimatického systému Zeme,

–   ekologických aspektov územného plánovania,

–   odpadového hospodárstva,

–   posudzovania vplyvov na životné prostredie,

–   zabezpečovania jednotného informačného systému o životnom prostredí a plošného monitoringu,

–   geologického výskumu a prieskumu,

–   ochrany a regulácie obchodu s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín,

–   geneticky modifikovaných organizmov.

 

–   Slovenská inšpekcia životného prostredia,

–   okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady.

Štátnu správu v odpadovom hospodárstve vykonávajú aj obce, Slovenská obchodná inšpekcia, orgány štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

§ 105

Ministerstvo

(1) Ministerstvo je ústredný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva.

(2) Ministerstvo

a) riadi a kontroluje výkon štátnej správy v odpadovom hospodárstve,

b) vypracúva, vydáva, aktualizuje a zverejňuje Program Slovenskej republiky a Program predchádzania vzniku odpadu,

c) dáva námietky, súhlasy a určuje podmienky pri cezhraničnom pohybe odpadov podľa siedmej časti tohto zákona,

d) vedie a aktualizuje Register výrobcov vyhradeného výrobku, zoznam zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly (§ 79 ods. 11) a vydáva potvrdenie podľa § 79 ods. 12,

e) spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy a s inými právnickými osobami pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania všeobecne záväzných právnych predpisov v odpadovom hospodárstve,

f) je orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve,

g) konzultuje s príslušnými orgánmi členských štátov opatrenia podľa § 112 ods. 3, ak ide o vplyvy činnosti vykonávanej v inom štáte, a môže požiadať o zastavenie zneškodňovania odpadu z výroby oxidu titaničitého činnosťou D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1 alebo činnosťou D3 uvedenými v prílohe č. 2,

h) vedie evidenciu o cezhraničnom pohybe odpadov podľa siedmej časti tohto zákona,

  i) udeľuje, predlžuje, mení a zrušuje autorizáciu podľa § 89 až 94 a pozastavuje výkon činností, na ktoré bola udelená autorizácia (§ 94 ods. 6),

  j) vedie register odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť (§ 95 ods. 5), register osôb, ktorým bola udelená autorizácia (§ 89 ods. 5) a register osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov (§ 100 ods. 9),

k) zabezpečuje odbornú prípravu pre odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť [§ 95 ods. 2 písm. c) a ods. 6 písm. b)], zabezpečuje vykonanie skúšok odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť (§ 95 ods. 3), vydáva, mení a ruší osvedčenia o odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť podľa § 95 ods. 4 a § 96 ods. 1, 2 a 3,

  l) zabezpečuje poskytovanie informácií z oblasti odpadového hospodárstva medzinárodným inštitúciám, ktorých je Slovenská republika členom, alebo ak taká povinnosť vyplýva z medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná,

m) zabezpečuje činnosť ohniskového bodu pri preprave odpadov cez štátnu hranicu,¹³⁸⁾

n) na požiadanie informuje o zariadeniach na zhodnocovanie odpadov a zariadeniach na zneškodňovanie odpadov,

o) zabezpečuje odbornú prípravu osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov [§ 100 ods. 3 písm. d) a § 101 písm. c)], zabezpečuje vykonanie skúšok osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov [§ 100 ods. 3 písm. c), ods. 6 a § 101 písm. c)], vydáva, mení a ruší osvedčenia o odbornej posudkovej činnosti podľa § 100 ods. 5 a 6 a § 102 ods. 1 až 4, povoľuje vydanie odborného posudku osobe podľa § 100 ods. 8 a dáva si vyhotoviť kontrolný odborný posudok podľa § 102 ods. 5,

p) oznamuje Európskej komisii program Slovenskej republiky týkajúci sa polychlórovaných bifenylov a zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly a ­zo­znam zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly podľa § 79 ods. 11,

q) vykoná zápis a výmaz výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov vyhradeného výrobku (§ 30),

r) vedie evidenciu údajov ohlásených podľa § 27 ods. 4 písm. h), § 28 ods. 4 písm. d), § 41 písm. b), § 44 ods. 8 písm. c), § 51 písm. f), § 65 ods. 1 písm. s), na základe ohlásených údajov kontroluje plnenie povinnosti podľa § 27 ods. 4 písm. e) a g) a raz ročne súhrnne vyhodnocuje ich plnenie na účely notifikácie vo vzťahu k Európskej únii (§ 105 ods. 4),

s) vyjadruje sa ku Koncepcii územného rozvoja Slovenska,¹³⁹⁾

  t) určuje podiel výrobcov elektrozariadení na trhu na základe údajov ohlásených podľa § 27 ods. 4 písm. h),

u) rozhoduje v prípade pochybností, či zariadenie je alebo nie je elektrozariadením, na ktoré sa vzťahuje druhý oddiel štvrtej časti tohto zákona,

v) vedie evidenciu údajov o recyklačnej efektivite ohlásených podľa § 51 písm. j),

w) sleduje splnenie určených cieľov a záväzných limitov uvedených v prílohe č. 3,

x) rozhoduje v prípade pochybností, či výrobok je, alebo nie je obalom,

y) zabezpečuje činnosť kontaktného bodu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,¹⁴⁰⁾

z) zverejňuje údaje potrebné pre výpočet trhového a zberového podielu podľa § 27 ods. 4 písm. j), ciele zberu pre organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly a potenciál vzniku odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v komunálnom odpade na svojom webovom sídle,

aa) zverejňuje program odpadového hospodárstva kraja podľa § 9 ods. 4,

ab) vyzýva organizáciu zodpovednosti výrobcov na preukázanie funkčnosti systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu podľa § 28 ods. 5,

ac) vyzýva tretiu osobu na preukázanie funkčnosti systému nakladania s použitými batériami a akumulátormi podľa § 44 ods. 9,

ad) vyzýva výrobcu vyhradeného výrobku na preukázanie funkčnosti systému individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu podľa § 29 ods. 2,

ae) zverejňuje rozhodnutia o udelení autorizácie,

af) zabezpečuje prostredníctvom poverenej osoby analýzy zmesového komunálneho odpadu,

ag) vykonáva zápis a výmaz koordinačných centier do Registra koordinačných centier, vedie Register koordinačných centier a údaje z neho zverejňuje na svojom webovom sídle,

ah) zabezpečuje vzájomnú spoluprácu s ostatnými členskými štátmi, najmä na vytvorení vhodného toku informácií s cieľom zabezpečiť plnenie povinností výrobcov elektrozariadení a poskytovanie informácií členským štátom a Európskej komisii podľa potreby,

ai) na svojom webovom sídle zverejňuje odkazy na vnútroštátne registre výrobcov elektrozariadení ostatných členských štátov,

aj) udeľuje súhlas na prevádzkovanie zariadenia na recykláciu lodí podľa § 97 ods. 1 písm. f) a schvaľuje plán recyklácie lode podľa § 97 ods. 1 písm. g),

ak) vydáva písomné potvrdenie podľa § 24 ods. 5 a 9,

al) udelí poverenie podľa § 135h ods. 4,

am) udelí poverenie podľa § 135h ods. 5,

an) určuje identifikátory prijatých platieb podľa § 24 ods. 4 a zverejňuje a aktualizuje ich zoznam na svojom webovom sídle,

ao) monitoruje cezhraničnú prepravu použitých batérií a akumulátorov, ktoré nie sú odpadom podľa § 42 ods. 6.

(3) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví

a) podrobnosti o obsahu programov a o spôsobe vypracúvania programu kraja, držiteľa polychlórovaných bifenylov a o obsahu programu predchádzania vzniku odpadu,

b) zoznam odpadov, ako aj zoznam kritérií na posudzovanie nebezpečných vlastností odpadov, ktoré tvoria Katalóg odpadov,

c) obsah a spôsob vedenia evidencie, uchovávanie evidencie odpadov a ohlasovanie údajov z evidencie držiteľa odpadu, odosielateľa, príjemcu a prepravcu nebezpečných odpadov, prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov, prevádzkovateľa zariadenia na zneškodňovanie odpadov a prevádzkovateľa zariadenia na zber a výkup odpadov, obsah a spôsob vedenia evidencie a uchovávanie evidencie o zbere odpadov a výkupe niektorých odpadov, a ohlasovanie údajov z nej obsah a spôsob vedenia evidencie, uchovávanie a ohlasovanie údajov z evidencie o množstve výrobkov a materiálov, ktoré sú výsledkom prípravy na opätovné použitie, recyklácie alebo ďalších činností zhodnocovania odpadov,

d) podrobnosti o nakladaní s odpadmi, požiadavky na zariadenia na nakladanie s odpadmi a na prevádzkovanie zariadenia, označovanie zariadenia na nakladanie s odpadmi, podrobnosti o označovaní a zhromažďovaní odpadov v priestoroch prekládkovej stanice komunálneho odpadu a priestoroch skladovania výkopovej zeminy, technológii nakladania s nebezpečnými odpadmi, zhromažďovanie odpadov a skladovanie odpadov, podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na nakladanie s odpadmi, zverejnenie podmienok, za ktorých preberá odpad na spracovanie, zhodnotenie alebo zneškodnenie, označovanie zariadenia na zber odpadov alebo výkup odpadov, podrobnosti o oznámení pri zbere alebo výkupe odpadu od fyzických osôb, zverejňovanie druhov odpadov, na ktorých zneškodňovanie alebo zhodnocovanie je oprávnené, vzorec na výpočet energetickej účinnosti, rozsah a spôsob monitorovania odpadov z výroby oxidu titaničitého a prostredia, do ktorého sa tento odpad vypúšťa, ukladá alebo vstrekuje, limity toxicity, zoznam odpadov, ktoré sa zakazuje skládkovať bez ich predchádzajúcej úpravy,

e) jednotné metódy analytickej kontroly odpadov,

f) podrobnosti o skládkach odpadov, o ich prevádzkovaní, postupy kontroly a monitorovania skládky odpadov počas jej prevádzky a počas následnej starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí, postupy uzatvárania skládky odpadov a následná starostlivosť o skládku odpadov, podrobnosti o evidenčnej, ohlasovacej povinnosti a o povinnosti uchovávania evidencie,

g) podrobnosti o prevádzkovaní úložiska dočasného uskladnenia ortuti, podrobnosti o prevádzkovaní úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti, podrobnosti a náležitosti prevádzkového poriadku, ktorý podlieha schváleniu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, rozsah a spôsob monitorovania ortuti, obsah, spôsob vedenia, ohlasovania a uchovávania evidencie o ortuti, ktorá je odpadom, prevádzkovateľom úložis­ka dočasného uskladnenia ortuti, a prevádzkovateľom úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti, podmienky pre uskladnenie ortuti, potvrdenie o kontajneri,

h) vzorec pre výpočet ročnej výšky účelovej finančnej rezervy vzor potvrdenia na čerpanie účelovej finančnej rezervy a náležitosti stanoviska podľa § 24 ods. 5 a 9,

  i) podrobnosti žiadosti o zápise do Registra výrobcov vyhradeného výrobku a vzor potvrdenia o zápise, podrobnosti o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti výrobcu vyhradeného výrobku, podrobnosti o informačnej povinnosť vo vzťahu ku konečným používateľom vyhradeného výrobku, podrobnosti o propagačných a vzdelávacích aktivitách so zameraním na konečného používateľa s celoslovenským pôsobením a lokálnym pôsobením na úrovni obce o nakladaní s vyhradeným prúdom odpadu, triedenom zbere komunálnych odpadov a prevencii vzniku odpadov, podrobnosti o obsahu Správy o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov a o rozsahu údajov zverejňovaných z tejto správy, podrobnosti o obsahu Správy o funkčnosti systému individuálneho nakladania a o rozsahu údajov zverejňovaných z tejto správy, podrobnosti o rozsahu územného pokrytia Slovenskej republiky na účely zabezpečenia zberu vyhradeného prúdu odpadu, podrobnosti o výpočte výšky a druhu záruky podľa § 29 ods. 2 písm. g) a jej preukazovaní ministerstvu, podrobnosti o nakladaní s odpadom z neobalových výrobkov, podrobnosti o zasielaní údajov podľa § 28 ods. 4 písm. h), k) a n) a § 44 ods. 8 písm. f), h) a n),

  j) podrobnosti o spôsobe preukazovania zhodnotenia v zariadeniach na zhodnocovanie odpadov na území členských štátov, ako aj mimo územia členských štátov,

k) podrobnosti o nakladaní s elektrozariadením a s elektroodpadom, podrobnosti o členení elektroodpadu na účely oddeleného zberu a skladovania pred jeho spracovaním, podrobnosti o označovaní elektrozariadenia uvádzaného na trh grafickým symbolom, podrobnosti o nádobe na zbernom mieste, podrobnosti o skladovaní elektroodpadu vrátane dočasného skladovania, podrobnosti o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti spracovateľa elektroodpadu, podrobnosti o technických požiadavkách na spracovanie elektroodpadu, podrobnosti o vedení prevádzkovej dokumentácie o spracovaní elektroodpadu, podmienky, ktoré musí spĺňať zariadenie na výkon prípravy na opätovné použitie, podrobnosti o informáciách poskytnutých spracovateľom o príprave na opätovné použitie a spracovanie pre každý typ nového elektrozariadenia, kategórie elektroodpadu, ktoré sú vhodné na prípravu na opätovné ­po­užitie a oprávnenosť osoby vykonávajúcej prípravu na opätovné použitie elektroodpadu, nádoba určená na odovzdanie veľmi malého elektroodpadu alebo elektroodpadu zo svetelných zdrojov, príklady elektroodpadu z domácností a iného ako z domácností, podrobnosti o cezhraničnej preprave použitých elektrozariadení, podrobnosti o sprievodných dokladoch, testovaní a hodnotení použitých elektrozariadení, vrátane výsledkov testovania, obsahu, umiest­není a uchovávaní záznamu, informatívny zoznam elektrozariadení,

  l) podrobnosti o označovaní batérií, akumulátorov a sady batérií grafickým symbolom, podrobnosti o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti spracovateľa použitých batérií a akumulátorov, požiadavky na spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov, podrobnosti o prevádzkovej dokumentácii o spracovaní a recyklácii použitých batérií a akumulátorov, podrobnosti o spôsobe preukazovania plnenia recyklačnej efektivity v zariadení na zhodnocovanie odpadu na území iných členských štátov, ako aj mimo územia členských štátov, mieru recyklačnej efektivity použitých batérií a akumulátorov, sadzby pre určenie nákladov na plnenie vyhradených povinností výrobcu batérií a akumulátorov podľa § 112 ods. 11 podrobnosti o cezhraničnej preprave použitých batérií a akumulátorov, ktoré nie sú odpadom podľa § 42 ods. 6,

m) výšku zálohu zálohovaných opakovane použiteľných obalov na nápoje a výšku zálohu zálohovaných obalov na nápoje, ktoré nie sú opakovane použiteľné, požiadavky na vlastnosti a zloženie obalov, podrob­nosti o označovaní údajom o materiálovom zložení obalu, podrobnosti o označovaní obalu ako zálohovaný obal, podrobnosti o spôsobe a preukazovaní materiálového toku, podrobnosti o výpočte trhového podielu organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly a cieľov zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, podrobnosti o výške ekonomicky oprávnených výdavkov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, podrobnosti o minimálnej úrovni dotriedenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou oddelene vyzbieraných zložiek komunálnych odpadov, podrobnosti k zasielaniu a zverejňovaniu podľa § 16 ods. 12, podrobnosti k zasielaniu a zverejňovaniu Správy o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov podľa § 28 ods. 4 písm. n) a p) a odsekov 9 a 10,

n) podrobnosti o požiadavkách na zariadenie na spracovanie starých vozidiel a na zariadenie na zber starých vozidiel, podrobnosti o podmienkach nakladania so starými vozidlami pri ich spracúvaní, podrobnosti o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti spracovateľa starých vozidiel, podrobnosti o vedení prevádzkovej dokumentácie o spracovaní starých vozidiel, podrobnosti o spôsobe kódovania častí vozidiel, materiálov používaných vo vozidlách a vybavenia používaného vo vozidlách a zoznam kódov, požiadavky na recykláciu, zhodnocovanie starých vozidiel a opätovné použitie častí starých vozidiel, zoznam materiálov a súčiastok podľa § 61 ods. 1 písm. b), vrátane najvyšších prípustných limitov obsahu ťažkých kovov v nich obsiahnutých, lehoty na uplatňovanie výnimky a prípady, keď sa tieto materiály a súčiastky oddelia pred ďalším spracovaním vrátane spôsobu ich označenia, vzor potvrdenia o prevzatí starého vozidla na spracovanie a vzor potvrdenia o vyradení vozidla z evidencie, podrobnosti o rozsahu publikačnej a informačnej povinnosti výrobcu vozidiel, podrobnosti o publikačnej povinnosti spracovateľa starých vozidiel [§ 65 ods. 1 písm. p)], podrobnosti o žiadosti o vydanie rozhodnutia o neexistencii vozidla, podrobnosti o výške príspevku do Environmentálneho fondu pri žiadosti o vydanie rozhodnutia o neexistencii vozidla,

o) podrobnosti o dekontaminácii polychlórovaných bifenylov, referenčné metódy zistenia obsahu polychlórovaných bifenylov v dekontaminovaných zariadeniach, objektoch, materiáloch a kvapalinách, spôsob označovania vstupu do priestoru, v ktorom je zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly umiestnené, spôsob označovania týchto zariadení, spôsob označovania dekontaminovaných zariadení a technické požiadavky na metódy zneškodnenia polychlórovaných bifenylov okrem spaľovania, spôsob a obsah oznámenia o držbe zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly, vzor potvrdenia o prijatí polychlórovaných bifenylov podľa § 17 ods. 1 písm. i),

p) osobitné kritériá pre určenie stavu konca odpadu,

q) vymedzenie lokalít výskytu medveďa hnedého, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť odpad osobitným spôsobom a podrobnosti o spôsobe zabezpečenia odpadu,

r) obsah, spôsob vedenia zoznamu registrovaných osôb a podrobnosti o obsahu žiadosti o registráciu podľa § 98,

s) podrobnosti o obsahu žiadostí o vydanie rozhodnutia a vyjadrenia orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva,

  t) požiadavky udeľovania súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu vrátane podrobností o odpadoch vhodných na tento účel,

u) podrobnosti o obsahu žiadosti o udelenie autorizácie a jej vzor, podrobnosti o podkladoch na účely predĺženia platnosti autorizácie, náležitosti a podrobnosti o obsahu a spôsobe vedenia registra osôb, ktorým bola udelená autorizácia,

v) podrobnosti o technickom, materiálnom a personálnom zabezpečení autorizovanej spracovateľskej činnosti a o obsahu a spôsobe overovania odbornej spôsobilosti, zabezpečenie systému zmluvných vzťahov, obsah a spôsob vedenia registra odborne spôsobilých osôb na autorizáciu, prípady, v ktorých je alebo môže byť súčasťou žiadosti o vydanie rozhodnutia a vyjadrenia orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a udelenia autorizácie odborný posudok o vplyve uvažovanej činnosti alebo zariadenia na životné prostredie, podrobnosti o postupe pri ustanovovaní oprávnených osôb, náležitosti odborného posudku, podrobnosti o podmienkach výkonu posudkovej činnosti, podrobnosti o vedení registra oprávnených osôb,

w) podrobnosti o vybavení zberných dvorov, požiadavky na triedený zber komunálnych odpadov, výpočet obvyklých nákladov na zber v obci,

Dňom 1. januára 2023 v § 105 ods. 3 písm. w) sa na konci pripájajú tieto slová: „podrobnosti o vážení komunálnych odpadov,“]

x) podrobnosti o nakladaní s biologicky rozložiteľnými odpadmi podrobnosti o informačnej kampani zameranej na triedený zber biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov,

y) podmienky ohlasovania údajov do informačného systému, rozsah sprístupnenia údajov z informačného systému,

z) podrobnosti o náležitostiach oznámenia k cezhraničnému pohybu odpadov,“.

aa) metodiku analýzy zmesového komunálneho odpadu,

ab) podrobnosti o elektronickej evidencii odpadov,

ac) podrobnosti týkajúce sa zohľadnenia trvanlivosti, opraviteľnosti, opätovného použitia, recyklovateľnosti a prítomnosti nebezpečných látok vo vyhradených výrobkoch,

ad) špecifikácie označovania podľa § 75e.

(4) Ministerstvo vo vzťahu k Európskej únii je notifikačným orgánom vo veciach nakladania s odpadmi a oznamuje Európskej komisii najmä

a) údaje z evidencie vedenej podľa odseku 2 písm. r),

b) údaje a správy podľa dotazníka, návodu alebo osnovy Európskej komisie,^140a)

c) každoročne údaje o dosiahnutej miere zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na území Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a spôsobe získania týchto údajov do 18 mesiacov od ukončenia kalendárneho roka,

d) každoročne údaje o efektivite a dosiahnutej miere zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na území Slovenskej republiky.

Komentár k § 105

Ústredným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva je v súčasnosti Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Zákonom č. 372/2010 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácií činnosti vlády a o organizácií ústrednej štátnej správy, sa s účinnosťou k 1. novembru 2010 opätovne ústredným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva stalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

Zo zákona sa vypustili oprávnenia ministerstva vyhradiť si udelenie súhlasu na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcich územie kraja, keďže uvedené oprávnenie ministerstvo v praxi nevyužíva a nevzniká potreba na jeho využitie. Vzhľadom na uvedené sa toto oprávnenie považuje za nadbytočné. Obdobná situácia je aj v prípade programov pôvodcov odpadu a programov držiteľov polychlórovaných bifenylov s celoslovenskou pôsobnosťou, a tak tiež v prípade súhlasu na prvé udelenie technológie na nakladanie s nebezpečným odpadmi na trh v Slovenskej republike.

Ministerstvo riadi a kontroluje výkon štátnej správy v odpadovom hospodárstve, vypracúva, vydáva, aktualizuje a zverejňuje Program Slovenskej republiky a Program predchádzania vzniku odpadu, dáva námietky, súhlasy a určuje podmienky pri cezhraničnom pohybe odpadov, vedie a aktualizuje Register výrobcov vyhradeného výrobku, zoznam zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy a s inými právnickými osobami pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania všeobecne záväzných právnych predpisov v odpadovom hospodárstve, je orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve, konzultuje s príslušnými orgánmi členských štátov opatrenia, ak ide o vplyvy činnosti vykonávanej v inom štáte a môže požiadať o zastavenie zneškodňovania odpadu z výroby oxidu titaničitého činnosťou D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1 alebo činnosťou D3 uvedenými v prílohe č. 2.

Ďalej vedie evidenciu o cezhraničnom pohybe odpadov podľa siedmej časti tohto zákona, udeľuje, predlžuje, mení a zrušuje autorizáciu a pozastavuje výkon činností, vedie register odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť, register osôb, ktorým bola udelená autorizácia a register osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov, zabezpečuje prostredníctvom poverenej organizácie odbornú prípravu pre odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť, zabezpečuje vykonanie skúšok odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť, vydáva, mení a ruší osvedčenia o odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o obsahu programov a o spôsobe vypracúvania programu kraja, obce, držiteľa polychlórovaných bifenylov a o obsahu programu predchádzania vzniku odpadu, zoznam odpadov, zoznam nebezpečných vlastností podľa Bazilejského dohovoru, zoznam skupín odpadov a zoznam škodlivých látok podľa Bazilejského dohovoru, ako aj zoznam kritérií na posudzovanie nebezpečných vlastností odpadov, ktoré tvoria Katalóg odpadov, obsah a spôsob vedenia evidencie, uchovávanie evidencie odpadov a ohlasovanie údajov z evidencie držiteľa odpadu, odosielateľa, príjemcu a prepravcu nebezpečných odpadov, prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov, prevádzkovateľa zariadenia na zneškodňovanie odpadov a prevádzkovateľa zariadenia na zber a výkup odpadov, obsah a spôsob vedenia evidencie a uchovávanie evidencie o zbere odpadov a výkupe niektorých odpadov a ohlasovanie údajov z nej, podrobnosti o nakladaní s odpadmi, požiadavky na zariadenia na nakladanie s odpadmi a na prevádzkovanie zariadenia, označovanie zariadenia na nakladanie s odpadmi, podrobnosti o označovaní a zhromažďovaní odpadov v priestoroch prekládkovej stanice komunálneho odpadu a priestoroch skladovania výkopovej zeminy, technológii nakladania s nebezpečnými odpadmi, zhromažďovanie odpadov a skladovanie odpadov, podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na nakladanie s odpadmi, zverejnenie podmienok, za ktorých preberá odpad na spracovanie, zhodnotenie alebo zneškodnenie, označovanie zariadenia na zber odpadov alebo výkup odpadov, podrobnosti o oznámení pri zbere alebo výkupe odpadu od fyzických osôb, zverejňovanie druhov odpadov, na ktorých zneškodňovanie alebo zhodnocovanie je oprávnené, vzorec na výpočet energetickej účinnosti, rozsah a spôsob monitorovania odpadov z výroby oxidu titaničitého a prostredia, do ktorého sa tento odpad vypúšťa, ukladá alebo vstrekuje, limity toxicity, zoznam odpadov, ktoré sa zakazuje skládkovať bez ich predchádzajúcej úpravy.

V zákone sú uvedené oznamovacie povinnosti ministerstva voči Európskej komisii a zároveň výslovne určuje jeho postavenie ako notifikačného orgánu vo vzťahu k Európskej únii. Ministerstvo vo vzťahu k Európskej únii je notifikačným orgánom vo veciach nakladania s odpadmi a oznamuje Európskej komisii najmä každoročne údaje o dosiahnutej miere zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na území Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a spôsobe získania týchto údajov do šiestich mesiacov od ukončenia kalendárneho roka, každoročne údaje o efektivite a dosiahnutej miere zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na území Slovenskej republiky.

•    K odseku 2

Ministerstvo je ústredným orgán štátnej správy odpadového hospodárstva. Znenie odseku 2 vymedzuje kompetencie ministerstva.

Po novele zákona č. 90/2017 Z. z. došlo k úprave v odseku 2, pričom sa vypustilo písmeno ae).

Táto zmena nadväzuje na zmenu v § 125, ktorý upravuje povinnosti výrobcu a iných subjektov.

 

–   Zmeny od 1. 1. 2018

Znenie odseku 2 písmeno c) bolo upravené po novele zákona č. 292/2017 Z. z. v súlade s terminológiou používanou v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu.

Po novom sa zmenilo znenie odseku 2 písmeno h), podľa ktorého ministerstvo vedie evidenciu o cezhraničnom pohybe odpadov podľa siedmej časti tohto zákona.

Slovenská inšpekcia životného prostredia a Colné orgány sú kontrolné orgány v oblasti cezhraničného pohybu odpadov. Z uvedeného dôvodu bola táto kompetencia od 1. 1. 2018 doplnená do ustanovení zákona o odpadoch.

Podľa nového odseku 2 písmeno k) ministerstvo zabezpečovalo prostredníctvom poverenej organizácie (od 1. 11. 2021 vypustené) odbornú prípravu pre odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť [§ 95 ods. 2 písm. c) a ods. 6 písm. b)], zabezpečovalo vykonanie skúšok odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť (§ 95 ods. 3), vydáva, mení a ruší osvedčenia o odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť podľa § 95 ods. 4 a § 96 ods. 1, 2 a 3.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. došlo v znení písmena k) od 1. novembra 2021 k úprave z dôvodu, že ministerstvo plánuje zabezpečovať odbornú prípravu pre žiadateľov o odborné spôsobilosti v odpadovom hospodárstve po odbornej aj organizačnej stránke svojpomocne, bez uzavretia zmluvy s externou spoločnosťou, čiže sa vypustili slová „prostredníctvom poverenej organizácie“.

Zmena nadväzuje na zmenu v § 95 ods. 6 a na zmenu v § 96 (vloženie nového odseku 3). Zároveň sa odčlenili povinnosti súvisiace s odbornou spôsobilosťou na autorizovanú spracovateľskú činnosť od povinností súvisiacich s odbornou posudkovou spôsobilosťou presunutím ustanovení, ktoré sa týkajú odbornej posudkovej spôsobilosti, do § 105 ods. 2 písm. o) zákona. Bola odstránená duplicita povinnosti zabezpečovať odbornú prípravu osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov [povinnosť bude už len v § 105 ods. 2 písm. o) zákona].

Nanovo sa zmenilo znenie odseku 2 písmeno o). Ministerstvo po novom zabezpečovalo prostredníctvom poverenej organizácie (vypustené od 1. 11. 2021) odbornú prípravu osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov [§ 100 ods. 3 písm. d) a § 101 písm. c)], zabezpečuje vykonanie skúšok osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov [§ 100 ods. 3 písm. c), ods. 6 a § 101 písm. c)], vydáva, mení a ruší osvedčenia o odbornej posudkovej činnosti podľa § 100 ods. 5 a 6 a § 102 ods. 1 až 4, povoľuje vydanie odborného posudku osobe podľa § 100 ods. 8 a dáva si vyhotoviť kontrolný odborný posudok podľa § 102 ods. 5.

!     Upozornenie

Aj zo znenia písmena o bol vypustený text, nakoľko od 1. 11. 2021 po novele zákona č. 372/2021 Z. z. ministerstvo plánuje zabezpečovať odbornú prípravu pre žiadateľov o odborné spôsobilosti v odpadovom hospodárstve po odbornej aj organizačnej stránke svojpomocne, bez uzavretia zmluvy s externou spoločnosťou.

Odčlenili sa povinnosti súvisiace s odbornou spôsobilosťou na autorizovanú spracovateľskú činnosť od povinností súvisiacich s odbornou posudkovou spôsobilosťou presunutím ustanovení, ktoré sa týkajú odbornej posudkovej spôsobilosti, z § 105 ods. 2 písm. k) zákona. Boli doplnené odkazy na konkrétne ustanovenia zákona.

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa zosúladila terminológia v odseku 2 písmena p) s ustanovením § 79, ktoré upravuje nakladanie s polychlórovanými bifenylmi.

Odsek 2 sa novelou zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 doplnil písmenami ag) až ai). Ministerstvo vykonáva zápis a výmaz koordinačných centier do Registra koordinačných centier, vedie Register koordinačných centier a údaje z neho zverejňuje na svojom webovom sídle, zabezpečuje vzájomnú spoluprácu s ostatnými členskými štátmi, najmä na vytvorení vhodného toku informácií s cieľom zabezpečiť plnenie povinností výrobcov elektrozariadení a poskytovanie informácií členským štátom a Európskej komisii podľa potreby a na svojom webovom sídle zverejňuje odkazy na vnútroštátne registre výrobcov elektrozariadení ostatných členských štátov.

Zmena písmena ag) bola potrebná v súvislosti so zavedením novej povinnosti pre OZV plniť ciele zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ktoré tvoria súčasť komunálneho odpadu.

Vzhľadom na prijatie nových ustanovení (§ 94a a § 94b) bolo nevyhnuté v tejto veci určiť ministerstvu kompetencie s tým spojené, a to v písmene ah).

Písmenom ai) došlo k odstráneniu transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727.

Ďalej sa v odseku 2 písmene q) vypustili slová „a vydá mu potvrdenie o tom“.

Predchádzajúcou aplikačnou novelou bolo toto vydávanie potvrdenia o zápise a výmaze výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov vyhradeného výrobku zrušené. Registre výrobcov vyhradených výrobkov sú verejne dostupné. Práve preto sa uskutočnila zmena v písmene q).

 

–   Zmeny od 1. 1. 2019

Od 1. 1. 2019 po novele zákona č. 312/2018 Z. z. znenie odseku 2 písmeno z) vymedzuje, že ministerstvo zverejňuje údaje potrebné pre výpočet trhového a zberového podielu, ciele zberu pre organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly a potenciál vzniku odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v komunálnom odpade na svojom webovom sídle.

Z dôvodu zavedenia cieľov zberu pre organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly bolo potrebné ustanoviť povinnosť aj pre ministerstvo zverejniť ciele zberu pre organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly na svojom webovom sídle. Na základe zverejnených cieľov zberu si jednotlivé organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly musia plniť povinnosť, ktorá im vyplýva zo zákona o odpadoch.

Odsek 2 sa od 1. 1. 2019 doplnil novými písmenami aj) a ak). Podľa nového znenie ministerstvo udeľuje súhlas na prevádzkovanie zariadenia na recykláciu lodí podľa § 97 ods. 1 písm. w) a schvaľuje plán recyklácie lode podľa § 97 ods. 1 písm. x) a vydáva písomné potvrdenie podľa § 24 ods. 5 a 9. “

Znenie písmena aj) nadväzuje na zavedenie nového paragrafu v nadväznosti na implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES. Nakoľko prevádzkovanie zariadenia na recykláciu lodí ako aj schválenie plánu na recykláciu lode podlieha súhlasu, bolo potrebné vymedziť príslušný orgán na vydávanie takýchto súhlasov.

Nakoľko sa v § 24 „Účelová finančná rezerva“ ukladajú ministerstvu nové kompetencie týkajúce sa vydávania písomného potvrdenia, bolo potrebné doplniť predmetné kompetencie aj priamo v § 105, a to znením odseku 2 písmeno ak).

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 zmenilo znenie písmena af), podľa ktorého ministerstvo zabezpečuje prostredníctvom poverenej osoby analýzy zmesového komunálneho odpadu. Ministerstvo pripravuje metodiku analýzy zmesového komunálneho odpadu, ktorá bude vydaná opatrením Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Na základe schváleného opatrenia budú realizované analýzy zmesového komunálneho odpadu, keďže pre správne nastavený systém nakladania s odpadmi je dôležité vedieť, aké zložky (frakcie) a v akom množstve sa nachádzajú v zmesovom komunálnom odpade.

!     Upozornenie

Novela zákon č. 9/2021 Z. z. doplnila znenie odseku 2 o nové písmeno al), podľa ktorého ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva udelí poverenie podľa § 135h ods. 4.

Novelou zákona č. 46/2021 Z. z. sa znenie odseku 2 doplnilo písmenom am), podľa ktorého ministerstvo udelí poverenie podľa § 135h ods. 5.

Po novele zákona č. 372/2021 Z. z. sa opätovne doplnilo znenie odseku 2 a to o nové písmena an) a ao), podľa ktorých ministerstvo určuje identifikátory prijatých platieb podľa § 24 ods. 4 a zverejňuje a aktualizuje ich zoznam na svojom webovom sídle a monitoruje cezhraničnú prepravu použitých batérií a akumulátorov, ktoré nie sú odpadom podľa § 42 ods. 6.

Doplnenie týchto ustanovení súvisí so zriadením účtu v štátnej pokladnici podľa ustanovení § 24 ods. 4, aby každá skládka odpadov mala jednoznačný identifikátor pre prijatie platby. Z tohto dôvodu je nevyhnutné vytvoriť aj zoznam identifikátorov platieb účelovej finančnej rezervy, zabezpečiť jeho zverejnenie a riešiť operatívne jeho aktualizáciu v prípade zmien, napr. pri zmene prevádzkovateľa počas prevádzky skládky odpadov. Dopĺňa sa kompetencia ministerstva ako orgánu, ktorý monitoruje cezhraničnú prepravu batérií a akumulátorov.

•    K odseku 3

Znenie vymedzuje čo obsahuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

 

–   Zmeny od 1. 1. 2018

V znení odseku 3 písmeno c) po novele zákona č. 292/2017 Z. z. došlo k vypustenie textu v nadväznosti na vypustenie § 71 ods. 1 písm. f).

V znení odseku 3 písmena d) sa doplnili slová „podrobnosti o označovaní a zhromažďovaní odpadov v priestoroch prekládkovej stanice komunálneho odpadu a priestoroch skladovania výkopovej zeminy“.

V súvislosti so zavedením nových súhlasov na prevádzkovanie prekládkovej stanice komunálneho odpadu a na skladovanie výkopovej zeminy pre pôvodcu odpadu bolo potrebné zároveň vykonávacím predpisom ustanoviť podrobnosti týkajúce sa označovania a zhromažďovania odpadov v priestoroch prekládkovej stanice a v priestoroch skladovania výkopovej zeminy. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné doplniť splnomocňovacie ustanovenie do § 105 ods. 3 písmena d).

Znením odseku 3 písmena g) sa od 1. 1. 2018 precizoval text v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20 až 23.

Z odseku 3 písmena i) sa vypustil text v nadväznosti na skutočnosť, že zákon č. 90/2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vypustil § 125 ods. 7.

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že stanovením výrobkov, ktoré sa považujú za neobalový výrobok podľa kódov colného sadzobníka, dochádzalo zo strany výrobcov k obchádzaniu zákona. Keďže každý výrobok, ktorý po spotrebe bude končiť v komunálnom odpade a patrí do niektorého z materiálov uvedených v § 73 ods. 3, bude považovaný za neobalový výrobok, nie je potrebné, aby bol stanovený zoznam výrobkov, ktoré sa môžu stať neobalovým výrobkom.

Znenie odseku 3 písmeno k) doplnilo, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o náležitostiach oznámenia k cezhraničnému pohybu odpadov, informatívny zoznam elektrozariadení.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1013/2006 o preprave odpadu v prílohe II, časť 3, bod 14 umožňuje, v prípade cezhraničných pohybov odpadu podliehajúcich predchádzajúcemu písomnému oznámeniu a súhlasu, vyžiadať akékoľvek ďalšie informácie týkajúce sa posúdenia oznámenia. Nakoľko MŽP SR upraví doplňujúce podrobnosti o náležitostiach vo vykonávacom predpise, bolo potrebné doplniť uvedené splnomocňovacie ustanovenie do § 105 ods. 3.

V odseku 3 písmeno l) sa doplnilo, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví sadzby pre určenie nákladov na plnenie vyhradených povinností výrobcu batérií a akumulátorov podľa § 112 ods. 11.

Príloha IV. Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení obsahuje neúplný zoznam elektrozariadení, ktoré patria do kategórií uvedených v prílohe č. 6, II. časti zákona. Nakoľko MŽP SR doplní tento zoznam vo vykonávacom predpise, bolo potrebné doplniť uvedené splnomocňovacie ustanovenie do § 105 ods. 3.

V odseku 3 písmeno m) sa doplnilo, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví spôsob výpočtu trhového a zberového podielu výrobcu obalov a výrobcu neobalových výrobkov.

Uvedenou zmenou sa upravilo splnomocňovacie ustanovenie na vykonanie jednotného postupu pri výpočte trhového podielu a zberového podielu pre jednotlivé organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktoré plnia vyhradené povinnosti za výrobcov obalov a výrobcov neobalových výrobkov.

!     Upozornenie

Po novele zákona č. 285/2020 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2021, sa zmenilo znenie ods. 3 písm. m). Doplnenie povinnosti organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly uhradiť minimálne náklady za zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov a náležitosti zmluvy medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly a zberovou spoločnosťou, ktorá vykonáva triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obci, ako aj úprava § 112 ods. 10 až 13 si vyžadovala doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie vykonávacieho predpisu.

Následne došlo v znení písmena m) k zmene od 1. novembra 2021 po novele zákonom č. 372/2021 Z. z., kde sa slová „sadzby pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov,“ nahradili slovami „podrobnosti o výške ekonomicky oprávnených výdavkov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov“ a na konci sa vložila čiarka a pripojili sa slová: „podrobnosti o minimálnej úrovni dotriedenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou oddelene vyzbieraných zložiek komunálnych odpadov, podrobnosti k zasielaniu a zverejňovaniu podľa § 16 ods. 12, podrobnosti k zasielaniu a zverejňovaniu Správy o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov podľa § 28 ods. 4 písm. n) a p) a odsekov 9 a 10,..

Uvedeným znením sa zosúladila terminológia splnomocňovacieho ustanovenia a § 59 ods. 4 písm. g) zákona. V nadväznosti na úpravu povinností pre zberné spoločnosti a organizácie zodpovednosti výrobcov za účelom transparentného vykazovania vzťahujúceho sa k ich činnosti sa dopĺňa splnomocňujúce ustanovenie. Ministerstvo životného prostredia SR upraví vo vykonávacom predpise rozsah a spôsob zverejňovania a doručovania údajov. V zásade išlo o doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia k podrobnostiam o úrovni dotriedenia.

V odseku 3 písmeno n) sa vypustili slová „podrobnosti o vedení dokumentácie o starých vozidlách umiestnených na určenom parkovisku.

Podrobnosti o vedení dokumentácie o vozidlách umiestnených na určenom parkovisku nie je potrebné ustanoviť vyhláškou. Povinnosť vedenia evidencie o vozidlách prevzatých a odovzdaných na určené parkovisko ustanovenú v § 66 ods. 3 písm. b) si vedie každý prevádzkovateľ určeného parkoviska individuálne.

V znení § 105 odseku 3 písmeno o) sa zmenilo v súvislosti s vypustením ustanovenia § 17 ods. 1 písm. f) a následným prečíslovaním nasledujúcich ustanovení.

Od 1. 1. 2018 sa v odseku 3 doplnilo nové písmeno r), podľa ktorého všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví obsah, spôsob vedenia zoznamu registrovaných osôb a podrobnosti o obsahu žiadosti o registráciu podľa § 98.

Vo vykonávacom predpise sa ustanovia podrobnosti o obsahu žiadostí o registráciu podľa § 98 ods. 1 až 4, napr. prostredníctvom vzoru žiadosti.

Znenie odseku 3 písmeno x) bolo doplnené o podrobnosti o informačnej kampani zameranej na triedený zber biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov.

Z praxe vyplynula potreba zaviesť informačné kampane aj v prípade predchádzania vzniku odpadov, z uvedeného dôvodu bola zavedená nová povinnosť obcí v § 81 ods. 7 písm. j). Nakoľko MŽP SR upraví podrobnosti k informačným kampaniam vo vykonávacom predpise, bolo potrebné doplniť uvedené splnomocňovacie ustanovenie do § 105 ods. 3.

Novým písmenom aa) v odseku 3 sa doplnilo splnomocňujúce ustanovenie.

Na základe ustanovenia ministerstvo vo vykonávacom predpise upraví spôsob výpočtu nákladov súvisiacich s odstraňovaním tzv. čiernych skládok pre okresné úrady.

 

–   Zmena od 20. 5. 2018

V odseku 3 písmeno n) sa po novele zákona č. 106/2018 Z. z. upravila povinnosť odovzdania dokladov od vozidla a tabuliek s evidenčným číslom len pri vyradení vozidla z evidencie, ktoré nepodlieha spracovaniu.

Ak občan odovzdá staré vozidlo na spracovanie, spracovateľ starého vozidla bude povinný vydať držiteľovi vozidla okrem potvrdenia o prevzatí starého vozidla na spracovane aj potvrdenie o vyradení vozidla z evidencie.

Zároveň spracovateľ starého vozidla automatizovane zabezpečí vyradenie vozidla z evidencie, čím odpadne občanom povinnosť oznamovať odovzdanie starého vozidla na spracovanie orgánu Policajného zboru za účelom vyradenia vozidla z evidencie. Zároveň sa vykonali potrebné zmeny aj vo vykonávacej vyhláške zákona o odpadoch.

 

–   Zmeny od 1. 1. 2019

Zmena znenia ustanovenia odseku 3 písmeno h) súvisí so zmenami zavedenými v § 24. K uvedenej zmene došlo po novele zákona č. 312/2018 Z. z.

Nakoľko ministerstvo vydáva písomné potvrdenie na čerpanie účelovej finančnej rezervy, bolo potrebné ustanoviť náležitosti vzoru predmetného potvrdenia.

Zároveň bolo potrebné ustanoviť minimálne požiadavky na náležitosti stanoviska, ktoré vydáva príslušný okresný úrad alebo inšpekcia pre potreby ministerstva v prípade čerpania účelovej finančnej rezervy podľa § 24 ods. 5.

Ďalšia zmena bola ustanovená v odseku 3 písmeno k) a v písmene l) s účinnosťou od 1. 1. 2019.

Zmena taktiež nadväzuje na vloženie nového ustanovenia (§ 88a). Nakoľko MŽP SR upraví doplňujúce podrobnosti o cezhraničnej preprave batérií a akumulátorov v príslušnej vyhláške, bolo potrebné doplniť uvedené splnomocňovacie ustanovenie do § 105 ods. 3.

Od 1. 1. 2019 sa v odseku 3 písmeno m) slová „spôsob výpočtu trhového a zberového podielu výrobcu obalov a výrobcu neobalových výrobkov“ nahradili slovami „podrobnosti o výpočte trhového podielu organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly a cieľov zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov“.

Uvedená zmena bola potrebná v súvislosti so zavedením novej povinnosti pre OZV plniť ciele zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ktoré tvoria súčasť komunálneho odpadu.

Do znenia odseku 3 písmeno z) sa presunul text z ustanovenia § 105 ods. 3 písm. k).

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o náležitostiach oznámenia k cezhraničnému pohybu odpadov.

 

–   Zmeny od 27. 12. 2019

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. od 27. 12. 2019 došlo v odseku 3 písmeno a) k úprave v nadväznosti na vypustenie ustanovenia § 10. Zároveň došlo v odseku 3 písmeno b) k vypusteniu zoznamu nebezpečných vlastností podľa Bazilejského dohovoru, zoznam skupín odpadov a zoznam škodlivých látok podľa Bazilejského dohovoru súvisí so skutočnosťou, že Katalóg odpadov neobsahuje uvedené zoznamy. Nie je ich potrebné uvádzať, nakoľko odkazy na predmetné zoznamy v zmysle Bazilejského dohovoru sú uvedené v Nariadení EP a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu a v Oznámení MZV SR č. 60/1995 o pristúpení Slovenskej republiky k Bazilejskému dohovoru.

Od 27. 12. 2019 sa ods. 3 písm. c) upravilo v súlade s ustanovením čl. 35 ods. 1 písm. a) rámcovej smernice, ktorá vyžaduje vedenie chronologických záznamov o výrobkoch a materiáloch, ktoré sú výsledkom prípravy na opätovné použitie, recyklácie alebo ďalších činností zhodnocovania.

Doplnenie ustanovenia odseku 3 písmena j) súvisí s elektronickým zasielaním údajov od jednotlivých OZV a tretích osôb. Vykonávací predpis určí rozsah a spôsob elektronického doručovania.

Po novele zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 ods. 3 doplnil novým písmenom aa), podľa ktorého všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví metodiku analýzy zmesového komunálneho odpadu. Pôvodné znenie písm. aa) sa vypustilo z dôvodu, ako uvádza dôvodová správa, že stanovenie spôsobu výpočtu nákladov súvisiacich s odstraňovaním nezákonne umiestneného odpadu bolo v súčasnej dobe pracovníkmi orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vykonávané prostredníctvom „Usmernenia generálneho riaditeľa sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky k aplikácii § 15 ods. 14, v nadväznosti na § 108 ods. 1 písm. q) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 292/2017 Z. z. Predmetným usmernením sa stanovil jednotný a jednoznačný postup pri riešení zodpovednosti za nezákonne umiestnený odpad podľa § 15 zákona o odpadoch a bolo vypracované v spolupráci s odborom odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality Prezídia Policajného zboru a Centrom podpory Ministerstva vnútra, ktoré zabezpečuje financovanie odstránenia nezákonne umiestneného odpadu v prípade, ak sa jedná o skládku, za ktorej odstránenie je zodpovedný okresný úrad. Usmernenie zverejnilo Ministerstvo vnútra Sekcia verejnej správy ako Operatívne pokyny pre okresné úrady.

Odsek 3 sa od 27. 12. 2019 doplnil písmenom ac), pričom ide len o legislatívno-technickú úprava v súvislosti s vložením písmena ab) do § 105 ods. 3 zákona predchádzajúcou novelou zákona (zákon č. 302/2019 Z. z.). Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví aj podrobnosti týkajúce sa zohľadnenia trvanlivosti, opraviteľnosti, opätovného použitia, recyklovateľnosti a prítomnosti nebezpečných látok vo vyhradených výrobkoch.

 

–   Zmeny od 1. 1. 2020

Novelou zákona č. 302/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2020 odsek 3 doplnil písmenom ab), podľa ktorého všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o elektronickej evidencii odpadov.

V nadväznosti na novú úpravu § 103 bolo potrebné v § 105 ods. 3 písmene ab) doplniť splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví podrobnosti týkajúce sa informačného systému.

!     Upozornenie

Po novele zákona č. 216/2021 Z. z. sa v písm. w) doplnil rozsah splnomocňovacieho ustanovenia o podrobnosti o vážení komunálnych odpadov.

Ostatnou novelou zákona č. 430/2021 Z. z. sa znenie odseku 3 doplnilo písmenom ad). V zmysle smernice harmonizované špecifikácie označení plastových výrobkov stanoví Komisia. Tieto špecifikácie budú následne upresnené vo vykonávacom predpise.

•    K odseku 4

Znenie vymedzuje, čo musí predkladať ministerstvo Európskej komisii, nakoľko je vo vzťahu k Európskej únii notifikačným orgánom vo veciach nakladania s odpadmi.

S účinnosťou od 1. júla 2020 po novele zákona č. 460/2019 Z. z. sa z ods. 4 písm. a) vypúšťajú slová „každý druhý rok“.

V nadväznosti na zmenu ohlasovacích povinností členských štátov EÚ bolo potrebné túto povinnosť upraviť aj v znení zákona. Údaje, ktoré členské štáty nahlasujú, majú pre Komisiu kľúčový význam z hľadiska posúdenia, či sa v členských štátoch dodržiava právo Únie v oblasti odpadov. Mala by sa zlepšiť kvalita, spoľahlivosť a porovnateľnosť údajov.

Správy o vykonávaní, ktoré členské štáty vypracúvajú každé tri roky, sa neosvedčili ako účinný nástroj na overenie súladu alebo zaistenie dobrého vykonávania, pričom navyše spôsobujú zbytočnú administratívnu záťaž. Monitorovanie súladu by namiesto nich malo byť založené výlučne na údajoch, ktoré členské štáty každoročne oznamujú Komisii. Spoľahlivé nahlasovanie údajov o nakladaní s odpadom má zásadný význam z hľadiska efektívneho vykonávania a zabezpečenia porovnateľnosti údajov od členských štátov.

S účinnosťou od 1. júla 2020 po novele zákona č. 460/2019 Z. z. sa v ods. 4 písm. c) číslo „šiestich“ nahradilo číslom „18“.

V nadväznosti na zmenu termínu zasielania údajov týkajúcich sa odpadového hospodárstva členských štátov EÚ zo šiestich mesiacov na 18 mesiacov bolo potrebné túto povinnosť upraviť aj v znení zákona o odpadoch.

!     Upozornenie

Od 1. novembra 2021 sa do odseku 4 písm. b) doplnili konkrétne vykonávacie rozhodnutia Európskej komisie, prostredníctvom ktorých ministerstvo nahlasuje údaje o odpade. Ide napríklad o Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1885 zo 6. novembra 2019, ktorým sa stanovujú pravidlá výpočtu, overovania a nahlasovania údajov o skládkach komunálneho odpadu v súlade so smernicou Rady 1999/31/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Komisie 2000/738/ES; vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1004 z 7. 6. 2019, ktorým sa stanovujú pravidlá výpočtu, overovania a nahlasovania údajov o odpade v súlade so smernicou EP a Rady 2008/98/ES a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2012) 2384.

§ 106

Inšpekcia

Inšpekcia

a) je orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 112),

b) ukladá pokuty (§ 117),

c) rozhoduje v sporných prípadoch, či je daný tovar v prípade prepravy cez štátnu hranicu odpadom,

d) je oprávnená v oblasti cezhraničného pohybu odpadov vykonávať kontroly dokladov podľa osobitných predpisov⁵⁸⁾ a podľa tohto zákona, vykonávať fyzickú kontrolu odpadu, odoberať a analyzovať vzorky odpadu, a to na mieste vzniku odpadu, u oznamovateľa, príjemcu odpadu, v zariadeniach, na hraničných priechodoch a na celom území Slovenskej republiky.

e) monitoruje cezhraničnú prepravu podozrivého elektrozariadenia a vyzýva na predloženie dokladov podľa § 88 ods. 2.

f) je oprávnená vykonávať kontrolu zariadenia na recykláciu lodí podľa § 79a,

g) je oprávnená kontrolovať cezhraničnú prepravu použitých batérií a akumulátorov, ktoré nie sú odpadom podľa § 42 ods. 6, oznámených podľa § 88a ods. 2 písm. f),

h) kontroluje dodržiavanie povinností uvedených v § 75b, § 75c, § 75d, § 75e a § 135g.

Komentár k § 106

Inšpekcia má postavenie orgánu štátneho dozoru nad týmto zákonom. V rámci tejto pôsobnosti inšpekcia kontroluje dodržiavanie povinností uložených fyzickým osobám podnikateľom a právnickým osobám vrátane kontrol v oblasti cezhraničného pohybu odpadov.

Inšpekcia je orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve, ukladá pokuty, rozhoduje v sporných prípadoch, či je daný tovar v prípade prepravy cez štátnu hranicu odpadom, je oprávnená v oblasti cezhraničného pohybu odpadov vykonávať kontroly dokladov a podľa tohto zákona, vykonávať fyzickú kontrolu odpadu, odoberať a analyzovať vzorky odpadu, a to na mieste vzniku odpadu, u oznamovateľa, príjemcu odpadu, v zariadeniach, na hraničných priechodoch a na celom území Slovenskej republiky. V oblasti cezhraničného pohybu odpadov je ďalej inšpekcia oprávnená rozhodovať v sporných prípadoch, či je daný tovar v prípade prepravy cez štátnu hranicu odpadom. Na základe výsledku výkonu štátneho dozoru – kontroly – inšpekcia ukladá fyzickým osobám podnikateľom a právnickým osobám pokuty v správnom konaní podľa samostatného ustanovenia tohto zákona. Jednotlivé ustanovenia prebrali doterajší platný právny stav.

 

–   Zmeny od 1. 1. 2018

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 ustanovenie doplnilo novým písmenom e).

Po novom inšpekcia monitoruje cezhraničnú prepravu podozrivého elektrozariadenia a vyzýva na predloženie dokladov, ktorými sú ustanovené sprievodné doklady a výsledky testovania alebo hodnotenia, príslušný prepravný doklad podľa osobitného predpisu, vyhlásenie o prevzatí zodpovednosti, vyhlásenie, že žiaden z materiálov a zariadení, ktoré sú predmetom cezhraničnej prepravy, nie je odpadom.

Zmena nadväzovala na zmenu v § 105. Nakoľko z kompetencií ministerstva v § 105 ods. 2 písm. h) bola vypustená kompetencia „monitoruje cezhraničnú prepravu podozrivého elektrozariadenia, vyzýva na predloženie dokladov podľa § 88 ods. 2“, bolo potrebné predmetnú kompetenciu doplniť medzi kompetencie inšpekcie.

 

–   Zmeny od 1. 1. 2019

Po novele zákona č. 312/2018 Z. z. sa od 1. 1. 2019 do ustanovenia doplnili nové písmena f) a g). To znamená, že inšpekcia bola oprávnená vykonávať kontrolu zariadenia na recykláciu lodí podľa § 79a.

Zmena nadväzovala na zavedenie nového paragrafu v nadväznosti na implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES. Ustanovená bola kompetencia Slovenskej inšpekcie životného prostredia vykonávať kontrolu v zariadeniach na recykláciu lodí na území Slovenskej republiky.

Inšpekcia monitorovala cezhraničnú prepravu použitých batérií a akumulátorov, ktoré neboli odpadom podľa § 42 ods. 6, a vyzýva na predloženie dokladov podľa § 88a ods. 2 (vyššie uvedených).

Uvedená zmena nadväzovala na vloženie nového ustanovenia (§ 88a) upravujúceho cezhraničnú prepravu batérií a akumulátorov. V ustanovených prípadoch bola takáto preprava monitorovaná príslušným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorým bola inšpekcia. Inšpekcia bola aj ďalej oprávnená na vyžiadanie ustanovenej dokumentácie. Predmetné kompetencie sa doplnili medzi kompetencie inšpekcie.

!     Upozornenie

Od 1. 11. 2021 sa zmenilo znenie § 106 písmeno g), podľa ktorého je inšpekcia oprávnená kontrolovať cezhraničnú prepravu použitých batérií a akumulátorov, ktoré nie sú odpadom podľa § 42 ods. 6, oznámených podľa § 88a ods. 2 písm. f). To znamená, že došlo k zmene kompetencie Slovenskej inšpekcie životného prostredia.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 3. júla 2021 ustanovenie doplnilo písmenom h), podľa ktorého inšpekcia kontroluje dodržiavanie povinností uvedených v „§75b, § 75c, § 75d, § 75e a § 135g. V súlade so zavedením opatrenia na trvalé znižovanie tvorby odpadu z jednorazových plastových obalov alebo neobalových výrobkov (§ 53a, § 73a a 135g ods. 3) bolo potrebné ustanoviť orgán, ktorý bude vykonávať štátny dozor, t. j. kontrolovať dodržiavanie predmetného zákazu v prvovýrobe a vo veľkoobchodoch.

Znenie bolo sprecizované novelou zákona č. 430/2021 Z. z. v súvislosti so zrušením § 53a a § 73a a ich nahradením § 75c.

§ 107

Okresný úrad v sídle kraja

Okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva

a) vypracúva, vydáva, aktualizuje a zverejňuje program kraja a uskutočňuje verejné prerokovanie návrhu tohto programu,

b) poskytuje na požiadanie informácie o existencii a umiestnení zariadení vhodných na zhodnotenie a zneškodnenie odpadov na území kraja,

c) rozhoduje v prípade pochybností, či vec je, alebo nie je odpadom, s výnimkou prípadu podľa § 106 písm. c),

d) schvaľuje program držiteľa polychlórovaných bifenylov, ktorý presahuje územný obvod okresného úradu,

e) dáva vyjadrenie k zriadeniu spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov a k ich zmenám podľa § 99 ods. 1 písm. a) a vyjadrenie k dokumentácii v konaní o povolení terénnych úprav podľa § 99 ods. 1 písm. b) štvrtého bodu,

f) dáva vyjadrenie k výstavbe dotýkajúcej sa odpadového hospodárstva podľa § 99 ods. 1 písm. b), ak svojím vplyvom presahuje územný obvod okresného úradu,

g) rozhoduje o zaradení odpadu, ak držiteľ odpadu nemôže odpad jednoznačne zaradiť podľa Katalógu odpadov,

h) je oprávnený do odstránenia závady zakázať činnosť

    1. pôvodcovi odpadu, ak nemá zabezpečené zhodnotenie odpadov alebo zneškodnenie odpadov a ak by v dôsledku toho mohlo dôjsť k závažnému poškodeniu životného prostredia alebo závažnej ekologickej ujme,¹⁴¹⁾

    2. prevádzkovateľovi zariadenia na nakladanie s odpadmi, ak ten neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom a ak by v dôsledku toho mohlo dôjsť k závažnému poškodeniu životného prostredia alebo k závažnej ekologickej ujme,

  i) vedie evidenciu sprievodných listov nebezpečných odpadov podľa § 26 ods. 2 písm. b) a evidenciu ohlásení o vzniku odpadu a nakladaní s ním podľa § 14 ods. 1 písm. g) pre mobilné zariadenia,

  j) je orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve,

k) ukladá pokuty (§ 117),

  l) ukladá prevádzkovateľovi zariadenia na zhodnocovanie odpadov a prevádzkovateľovi zariadenia na zneškodňovanie odpadov v mimoriadnych prípadoch zhodnotiť alebo zneškodniť odpad [§ 17 ods. 1 písm. j)], vedie evidenciu oznámených údajov podľa § 17 ods. 1 písm. k),

m) udeľuje súhlas na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov mobilnými zariadením [§ 97 ods. 1 písm. h)],

n) dáva vyjadrenie k prepusteniu odpadu do colného režimu voľný obeh v Slovenskej republike [§ 99 ods. 1 písm. d)],

o) udeľuje súhlas na vydanie prevádzkového poriadku mobilného zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov,

p) vyjadruje sa k územným plánom regiónov,

q) udeľuje súhlas na to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad,

r) udeľuje súhlas na vykonávanie prípravy na opätovné použitie a súhlas na vydávanie prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov vykonávajúceho činnosť prípravy na opätovné použitie,

s) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konajú okresné úrady alebo okresné úrady v sídle kraja.

t) udeľuje súhlas na využívanie odpadov na spätné zasypávanie,

u) udeľuje súhlas na prevádzkovanie prekládkovej stanice komunálneho odpadu,

v) udeľuje súhlas na skladovanie výkopovej zeminy pre pôvodcu odpadu.

Komentár k § 107

K zásadnej zmene postavenia a pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja nedošlo. Prebrali sa ustanovenia z predchádzajúceho zákona o odpadoch a § 15 zákona o obaloch s malými zmenami vyplývajúcimi z transpozície právnych predpisov EÚ. Okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva vypracúva, vydáva, aktualizuje a zverejňuje program kraja a uskutočňuje verejné prerokovanie návrhu tohto programu, poskytuje na požiadanie informácie o existencii a umiestnení zariadení vhodných na zhodnotenie a zneškodnenie odpadov na území kraja, rozhoduje v prípade pochybností, či vec je, alebo nie je odpadom, udeľuje súhlas na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu, udeľuje súhlas na prevádzkovanie prekládkovej stanice komunálneho odpadu, udeľuje súhlas na skladovanie výkopovej zeminy pre pôvodcu odpadu, schvaľuje program držiteľa polychlórovaných bifenylov, ktorý presahuje územný obvod okresného úradu, vydáva vyjadrenie k zriadeniu spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov a k ich zmenám, dáva vyjadrenie k výstavbe dotýkajúcej sa odpadového hospodárstva, ak svojím vplyvom presahuje územný obvod okresného úradu, udeľuje súhlas na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územný obvod okresného úradu a súhlas na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územie kraja, ak si jeho vydanie ministerstvo nevyhradilo, rozhoduje o zaradení odpadu, ak držiteľ odpadu nemôže odpad jednoznačne zaradiť podľa Katalógu odpadov, je oprávnený do odstránenia závady zakázať činnosť pôvodcovi odpadu, ak nemá zabezpečené zhodnotenie odpadov alebo zneškodnenie odpadov a ak by v dôsledku toho mohlo dôjsť k závažnému poškodeniu životného prostredia alebo závažnej ekologickej ujme. Okrem týchto činností ďalšie odseky v zákone presne vymedzujú rámec povinnosti a činnosti Okresného úradu v sídle kraja.

 

–   Zmeny od 1. 1. 2018

Po novele zákona č. 292/2017 Z. z. sa zmenilo ustanovenie vo viacerých bodoch s účinnosťou od 1. 1. 2018.

Zmena (vypustenie časti textu) v písmene g)

Vypustenie časti ustanovenia bolo potrebné z dôvodu, že uvedená povinnosť bola už v minulosti vypustená aj z kompetencií ministerstva. Udeľovanie súhlasov na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územný obvod okresného úradu a súhlasov na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územie kraja je v kompetencii okresných úradov v sídle kraja.

!     Upozornenie

Od 1. 11. 2021 sa znenie písmena g) vypustilo, v súvislosti s vypustením súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. f) na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane prepravy.

–   Zmeny od 1. 1. 2018

Zmena (doplnenie) v písmene j)

Doplnila sa povinnosť viesť evidenciu „Ohlásení o vzniku odpadu a nakladaní s ním pre mobilné zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov“. Požiadavka vyplynula z potreby evidovania Ohlásení okresnými úradmi v sídle kraja, keďže vydávajú podľa § 107 písm. p) súhlas na vydanie prevádzkového poriadku mobilného zariadenia. Predmetné ohlásenia sa nemusia zasielať duplicitne aj na okresné úrady.

Zmena v písmene m)

Zmena súvisela s vypustením ustanovenia § 17 ods. 1 písm. f) a následným prečíslovaním ustanovení.

Zmena v písmene r)

Uvedená zmena nadväzuje na vypustenie ustanovenia § 97 odsek 11.

!     Upozornenie

Po novele zákona č. 372/2021 Z. z. sa zmenilo znenie písmena r), čo znamená, že okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva udeľuje súhlas na vykonávanie prípravy na opätovné použitie a súhlas na vydávanie prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov vykonávajúceho činnosť prípravy na opätovné použitie.

Zmena uvedeného ustanovenia súvisí so skutočnosťou, že okresné úrady v sídle kraja udeľujú súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. p) zákona o odpadoch na vykonávanie prípravy na opätovné použitie. Kompetenciu na schvaľovanie prevádzkových poriadkov, t. j. udeľovanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. e) majú však okresné úrady. Z dôvodu zjednotenia a zabezpečenia udelenia súhlasu na vykonávanie činnosti a schválenie prevádzkového poriadku vzťahujúcemu sa k tejto činnosti jedným povoľujúcim orgánom bola doplnená do kompetencií okresného úradu v sídle kraja aj kompetencia na schválenie prevádzkového poriadku zariadenia vykonávajúceho činnosť prípravy na opätovné použitie.

Okresné úrady v sídle kraja, okrem iného zároveň udeľujú súhlas aj podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch na využívanie odpadu na spätné zasypávanie. V uvedenom prípade však nebolo potrebné presunúť kompetenciu na schvaľovanie prevádzkového poriadku, nakoľko sa nejedná o „zariadenie“ a uvedená činnosť zhodnocovania „využitie odpadu na spätné zasypávanie“ nepodlieha súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku.

–   Zmeny od 1. 1. 2018

Nové písmena u) až w)

Do kompetencie okresného úradu v sídle kraja sa vložili tri súhlasy, pričom dva sú nové a súhlas na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu sa len presunul z kompetencií okresného úradu. Dôvodom presunu súhlasu „na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu“ z prvostupňových orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva (okresné úrady) na druhostupňový orgán štátnej správy odpadového hospodárstva (okresné úrady v sídle kraja) bola hlavne administratívna záťaž prvostupňových orgánov.

Okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva udeľuje súhlas na využívanie odpadov na spätné zasypávanie, udeľuje súhlas na prevádzkovanie prekládkovej stanice komunálneho odpadu a udeľuje súhlas na skladovanie výkopovej zeminy pre pôvodcu odpadu.

Ako orgán príslušný na udelenie súhlasu na skladovanie výkopovej zeminy pre pôvodcu odpadu sa stanovuje Okresný úrad v sídle kraja, z dôvodu zníženia administratívnej záťaže okresných úradov. V súlade so znením súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. v) sa doplnili v písmene w) slová „pre pôvodcu odpadu“, nakoľko sa v rámci predmetného súhlasu určuje, že tento súhlas môže byť udelený pôvodcovi odpadu. Bližšie náležitosti, ktoré musí pôvodca spĺňať, ako aj náležitosti žiadosti o udelenie predmetného súhlasu a podrobnosti o označovaní a zhromažďovaní odpadu v priestoroch skladovania výkopovej zeminy, stanoví vykonávací predpis k zákonu o odpadoch.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 z písm. d) vypustili slová „posudzuje program obce a“ a slová „ktoré presahujú“ sa nahradili slovami „ktorý presahuje“, pričom ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vypustenie ustanovenia § 10.

V písm. e) sa na konci pripojili slová: „a vyjadrenie k dokumentácii v konaní o povolení terénnych úprav podľa § 99 ods. 1 písm. b) štvrtého bodu“. Podľa predchádzajúceho znenia zákona súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) vydával okresný úrad v sídle kraja kým vyjadrenia k dokumentácii v konaní o povolení terénnych úprav podľa § 99 ods. 1 písm. b) štvrtý bod vydával okresný úrad. Vzhľadom na to bolo z praktického hľadiska vhodnejšie, aby okresný úrad v sídle kraja zároveň vydával aj vyjadrenia k danej veci.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 mení znenie písmena u), podľa ktorého okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva udeľuje súhlas na využívanie odpadov na spätné zasypávanie. Uvedená zmena súvisí so zavedením nového názvu súhlasu v § 97 ods. 1 písm. s), ktorý zároveň nadväzuje na novozavedenú definíciu „spätné zasypávanie“.

§ 108

Okresný úrad

(1) Okresný úrad vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva

a) vypracúva podklady na vypracovanie programu kraja a programu Slovenskej republiky,

b) vydáva potvrdenie o uzavretí skládky odpadov podľa § 97 ods. 13, záväzné stanovisko k potvrdeniam na čerpanie účelovej finančnej rezervy podľa § 24 ods. 5 a 9, ak túto skládku povolil, vydáva potvrdenie o uzavretí úložiska podľa § 97 ods. 14,

c) vykonáva registráciu, vedie a zverejňuje zoznam registrovaných osôb podľa § 98,

d) schvaľuje program držiteľa polychlórovaných bifenylov, ktorý nepresahuje územný obvod okresného úradu, a dáva stanovisko k plánu nakladania s ťažobným odpadom podľa osobitného predpisu,¹⁴²⁾

e) vedie evidenciu

    1. ohlásení podľa § 14 ods. 1 písm. g) a § 17 ods. 1 písm. m),

    2. evidenčných listov podľa § 19 ods. 1 písm. h) a § 21 ods. 3 písm. o),

    3. záznamov o vyskladnení a odovzdaní odpadovej ortuti podľa § 21 ods. 3 písm. p),

    4. sprievodných listov nebezpečných odpadov podľa § 26 ods. 2 písm. b),

    5. rozhodnutí vydaných podľa tohto zákona a

    6. vydaných vyjadrení podľa § 99,

f) schvaľuje projektovú dokumentáciu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov (§ 19) a úložiska (§ 21),

g) rozhoduje o povinnosti oddeliť nebezpečný odpad (§ 25 ods. 3),

h) uskutočňuje konanie podľa § 67 ods. 5 až 9, rozhoduje o tom, či vlastníctvo k vozidlu nadobudne štát, určuje, či vozidlo je starým vozidlom a uskutočňuje konanie podľa § 68,

  i) je orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 112),

  j) ukladá pokuty (§ 115, 117),

k) poskytuje na požiadanie informácie o existencii a umiestnení zariadení vhodných na zhodnotenie daného odpadu a na zneškodnenie daného odpadu v územnom obvode okresného úradu,

  l) prejednáva priestupky (§ 115),

m) rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona a vyjadruje sa s výnimkou vecí patriacich iným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva,

n) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konajú obce,

o) vykonáva monitorovanie podľa § 78 ods. 6,

p) vyjadruje sa k územným plánom obcí a územným plánom zón,

q) zabezpečuje konanie podľa § 15 ods. 8 až 16.

r) rozhoduje o obmedzení činnosti alebo o zastavení činnosti prevádzky skládky odpadov alebo jej časti podľa § 112 ods. 14,

s) vydáva rozhodnutie podľa § 114a ods. 1,

  t) ukladá opatrenie na nápravu podľa § 114b ods. 1 a zabezpečuje vykonanie opatrenia na nápravu na účel uzavretia skládky odpadov podľa § 114b ods. 1 a 2,

u) koná a rozhoduje podľa § 114c.

(2) Štátnu správu odpadového hospodárstva, ktorá podľa tohto zákona nepatrí iným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, vykonávajú okresné úrady.

Komentár k § 108

Okresný úrad vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva vypracúva podklady na vypracovanie programu kraja a programu Slovenskej republiky, vydáva potvrdenie o uzavretí skládky, vydáva potvrdenie o uzavretí úložiska, vykonáva registráciu a vedie zoznam registrovaných osôb, schvaľuje program držiteľa polychlórovaných bifenylov.

Medzi ďalšie povinnosti patrí vedenie evidencie ohlásení o vzniku odpadu a nakladaní s ním, evidenčných listov, záznamov o vyskladnení a odovzdaní odpadovej ortuti, sprievodných listov nebezpečných odpadov, schvaľuje projektovú dokumentáciu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky, rozhoduje o povinnosti oddeliť nebezpečný odpad.

•    K odseku 1

Znenie vymedzuje povinnosti okresného úradu vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva.

–   Zmena od 1. 5. 2017

V odseku 1 písmeno e) sa po novele zákona č. 90/2017 Z. z. vypustil tretí bod, pričom uvedená zmena nadviazala na vypustenie odseku 7 v § 125.

 

–   Zmeny od 1. 1. 2018

V znení odseku 1 písmeno b) došlo po novele zákona č. 292/2017 Z. z. k úprave súvisiacej s opravou vnútorných odkazov v nadväznosti na vypustenie odseku 11 v § 97.

Znenie odseku 1 písmeno e) sa po novele zákona od 1. 1. 2018 zmenilo.

Okresný úrad vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva vedie evidenciu ohlásení o vzniku odpadu a nakladaní s ním, evidenčných listov a záznamov o vyskladnení a odovzdaní odpadovej ortuti, sprievodných listov nebezpečných odpadov, rozhodnutí vydaných podľa tohto zákona a vydaných vyjadrení.

Došlo k zrušeniu evidenčných a ohlasovacích povinností podľa § 17 ods. 1 písm. f) a doplneniu povinností vedenia evidencie okresnému úradu, nakoľko je tým orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý vedie evidenciu týkajúcu sa aj skládky odpadov a úložiska dočasného a trvalého uskladnenia ortuti.

 

–   Zmeny od 1. 1. 2019

Znenie odseku 1 písmeno b) sa nanovo zmenilo po novele zákona č. 312/2018 Z. z. a okresný úrad vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva vydáva potvrdenie o uzavretí skládky odpadov, záväzné stanovisko k potvrdeniam na čerpanie účelovej finančnej rezervy, ak túto skládku povolil, vydáva potvrdenie o uzavretí úložiska.

Nakoľko sa v zákone v § 24 ods. 5 a ods. 9 upravuje, kto vydáva písomné potvrdenie na čerpanie účelovej finančnej rezervy, bolo potrebné vypustiť túto povinnosť z kompetencie okresného úradu a zároveň sa v zmysle tohto ustanovenia určilo, že okresný úrad, ktorý skládku povolil, vydáva k takémuto potvrdeniu záväzné stanovisko.

Ďalšou zmenou bola úprava v odseku 1 písmeno e), ktorý sa doplnil do ustanovenia s účinnosťou od 1. 1. 2018, pričom zmena od 1. 1. 2019 súvisí so zmenou vykonanou v § 19 ods. 1.

Zároveň sa do odseku 1 doplnili nové písmena r) až u). Znenie nových písmen súvisí s novým odsekom 14 v § 112 a s novými ustanoveniami. § 114a až § 114c.

V nadväznosti na vypustenie ustanovenia § 10 sa novelou zákona č. 460/2019 Z. z. s účinnosťou od 27. 12. 2019 upravilo znenie odseku 1 písmena d) a doplnilo sa znenie písmena e).

Zmena v odseku 1 písmena e) nadväzuje na § 17 ods. 1 písm. m), kde je ustanovená povinnosť zasielania údajov o výrobkoch a materiáloch, ktoré sú výsledkom prípravy na opätovné použitie, recyklácie alebo ďalších činností zhodnocovania príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorým je okresný úrad. Doplnenie tohto ustanovenia dáva povinnosť vedenia evidencie okresným úradom.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa od 1. novembra 2021 zmenilo znenie odseku 1 písmeno c). To znamená, že okresný úrad vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva vykonáva registráciu, vedie a zverejňuje zoznam registrovaných osôb podľa § 98. Okresnému úradu sa doplnila povinnosť zverejňovať zoznam subjektov, ktoré sa zaregistrovali na činnosti nakladania s odpadom podľa § 98 zákona (v zmysle článku 26 smernice 2008/98/ES o odpade). Zoznam bude súčasťou Informačného systému odpadového hospodárstva (ISOH). Zverejnenie týchto informácií zvýši transparentnosť v nakladaní s odpadmi činnosťami, ktoré sú predmetom registrácie podľa § 98 zákona. Zároveň verejná dostupnosť zoznamu registrovaných subjektov umožní slovenským aj zahraničným spoločnostiam ľahší výber subjektu na zabezpečenie činností, ktoré sú predmetom registrácie podľa § 98 zákona.

§ 109

Obec

Obec vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva

a) prejednáva priestupky v odpadovom hospodárstve [§ 115 ods. 3 písm. a)] a ukladá pokuty za priestupky [§ 115 ods. 2 písm. a)],

b) poskytuje držiteľovi odpadu informácie o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce.

Komentár k § 109

Zákon v ustanovení vymedzuje postavenie obce ako orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorá v ustanovenom rozsahu prejednáva priestupky, ukladá za ne pokuty a poskytuje držiteľovi odpadu informácie o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce.

Svoju úlohu má aj pri poskytovaní informácií držiteľovi odpadu o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce.

§ 110

Slovenská
obchodná inšpekcia

(1) Slovenská obchodná inšpekcia vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva

a) je orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 112) na účel kontroly dodržiavania povinností vo vzťahu k spotrebiteľovi okrem prvovýroby, uvedených v § 25 ods. 13, § 34 ods. 1 písm. a) až d), § 43 ods. 1, § 45 ods. 1 písm. a) až d), § 45 ods. 2, § 53, § 54 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 5, § 55, 56, § 61 ods. 1 písm. a) až c) a h) a v § 79 ods. 8, § 79 ods. 10 písm. a) a b), § 79 ods. 21 písm. d), ak ide o zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly, ktoré nie sú odpadom podľa tohto zákona a ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia,¹⁴³⁾

b) ukladá pokuty (§ 117) za porušenia povinností podľa písmena a),

c) v zariadeniach podľa písmena a) monitoruje množstvo polychlórovaných bifenylov, ktoré oznámil ich držiteľ podľa § 79 ods. 8 a 10 a údaje o zistenom množstve oznamuje okresnému úradu.

(2) Inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie sú pri výkone štátneho dozoru oprávnení

a) vstupovať do skladovacích a predajných priestorov,

b) odoberať vzorky zariadení a výrobkov na vykonanie skúšky,

c) požadovať sprievodné listiny zariadení a výrobkov,

d) kontrolovať označovanie zariadení a výrobkov uvádzaných do obehu,

e) upozorňovať výrobcov na zistené nedostatky a ukladať im povinnosť odstrániť ich v určenej lehote,

f) zadržať prepravu alebo predaj zariadení a výrobkov a ich použitie, ak nezodpovedajú ustanoveniam tohto zákona,

g) uložiť stiahnutie elektrozariadenia alebo výrobkov z obehu, ak sa preukáže, že nezodpovedajú ustanoveniam tohto zákona.

Komentár k § 110

V tejto časti zákona ide o vymedzenie postavenia Slovenskej obchodnej inšpekcie ako orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na účely kontroly dodržiavania vymedzených povinností pre oblasť batérií a akumulátorov, vozidiel, elektrozariadení, obalov a pre oblasť zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia.

 

Elektrická prípojka

Ide o zariadenie nízkeho napätia, vysokého napätia, veľmi vysokého napätia a zvlášť vysokého napätia, ktoré je určené na pripojenie odberného elektrického zariadenia odberateľa elektriny do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy. Elektrická prípojka sa začína odbočením elektrického vedenia od distribučnej sústavy alebo prenosovej sústavy smerom k odberateľovi elektriny alebo je súčasťou distribučnej sústavy alebo prenosovej sústavy. Odbočením elektrického vedenia v elektrickej stanici je jeho odbočenie od spínacích a istiacich prvkov, prípadne od prípojníc. V ostatných prípadoch sa za odbočenie elektrického vedenia považuje jeho odbočenie od vzdušného alebo káblového vedenia. Elektrická prípojka nízkeho napätia sa končí pri vonkajšom vedení hlavnou domovou poistkovou skriňou, pri káblovom vedení hlavnou domovou káblovou skriňou, ktoré sú súčasťou elektrickej prípojky a sú umiestnené na verejne prístupnom mieste. Ak hlavná domová poistková skriňa na objekte nie je zriadená, vonkajšia elektrická prípojka sa končí na poslednom podpernom bode alebo na hranici objektu odberateľa elektriny. Elektrická prípojka vysokého napätia a veľmi vysokého napätia sa končí pri vzdušnom vedení kotvovými izolátormi na odberateľovej stanici, pri káblovom vedení káblovou koncovkou v odberateľovej stanici; kotvové izolátory a káblové koncovky sú súčasťou prípojky. Elektrické vedenie, ktoré slúži na pripojenie viacerých odberateľov elektriny z jednej elektrickej prípojky, nie je súčasťou elektrickej prípojky. Elektrickú prípojku zriaďuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy alebo za podmienok ním určených aj iná oprávnená osoba. Náklady na zriadenie elektrickej prípojky uhrádza ten, v ktorého prospech bola zriadená, ak sa prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy nedohodne s odberateľom elektriny inak. Vlastníkom elektrickej prípojky je ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Vlastník elektrickej prípojky je povinný zabezpečiť prevádzku, údržbu a opravy tak, aby elektrická prípojka neohrozila život, zdravie a majetok osôb alebo nespôsobovala poruchy v distribučnej sústave alebo v prenosovej sústave. Zasahovať do elektrickej prípojky môže vlastník elektrickej prípojky len so súhlasom prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný uzatvoriť zmluvu s vlastníkom elektrickej prípojky na prevádzku, údržbu a opravu elektrickej prípojky, ak o to požiada vlastník.

 

Obchodná inšpekcia vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva je orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve na účel kontroly dodržiavania povinností, ukladá pokuty za porušenia povinností, v zariadeniach monitoruje množstvo polychlórovaných bifenylov, ktoré oznámil ich držiteľ a údaje o zistenom množstve oznamuje okresnému úradu.

Ustanovenie upravuje oprávnenia SOI pri výkone štátneho dozoru a ukladanie pokút za zistené porušenia. Je poverená výkonom kontroly označovania týchto zariadení a monitorovaním množstva polychlórovaných bifenylov a ukladá pokuty za zistené porušenia.

Rozdiel oproti prechádzajúcemu právnemu stavu je v tom, že pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva pre oblasť zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia prechádza do kompetencie SOI z dôvodu prijatia zákona č. 102/2014 Z. z., ktorým sa ŠEI zlučuje so SOI.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 3. júla 2021 upraví znenie odseku 1 písmena a). Ide o úpravu v súvislosti so zmenami v prechodných ustanoveniach a precizovanie textu z dôvodu jednoznačnosti, že Slovenská obchodná inšpekcia vykonáva štátny dozor vo vzťahu k spotrebiteľovi okrem prvovýroby. Rovnako sa precizuje výkon štátneho dozoru vo vzťahu k zariadeniam obsahujúcim polychlórované bifenyly, ktoré nie sú odpadom podľa tohto zákona a ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia.

!     Upozornenie

Od 1. novembra 2021 sa novelou zákona č. 372/2021 Z. z. v písmene a) doplnili kompetencie Slovenskej obchodnej inšpekcie vo vzťahu ku kontrole povinností podľa § 25 ods. 13.

Po ostatnej novele zákona č. 430/2021 Z. z. sa zo znenia odseku 1 písm. a) vypúšťajú slová „§ 53a“ a slová „§ 73a a § 135g“, pričom táto zmena súvisí so zrušením § 53a a § 73a a ich nahradením § 75c a doplnením sankcií za nové povinnosti.

•    K odseku 2

V druhom znení sú oprávnenia inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie. Tí sú oprávnení vstupovať do skladovacích a predajných priestorov, odoberať vzorky zariadení a výrobkov na vykonanie skúšky, požadovať sprievodné listiny zariadení a výrobkov, kontrolovať označovanie zariadení a výrobkov uvádzaných do obehu, upozorňovať výrobcov na zistené nedostatky a ukladať im povinnosť odstrániť ich v určenej lehote, zadržať prepravu alebo predaj zariadení a výrobkov a ich použitie, ak nezodpovedajú ustanoveniam tohto zákona, uložiť stiahnutie elektrozariadenia alebo výrobkov z obehu, ak sa preukáže, že nezodpovedajú ustanoveniam tohto zákona.

§ 111

Orgány štátnej správy v oblasti daní,
poplatkov a colníctva

(1) Pri cezhraničnom pohybe odpadov v cestnej doprave colný úrad a Kriminálny úrad finančnej správy kontrolujú, či

a) odpad je vybavený dokladmi podľa osobitných predpisov,⁵⁸⁾

b) prepravovaný tovar, ktorý nie je sprevádzaný dokladmi požadovanými podľa osobitných predpisov,⁵⁸⁾ nie je odpadom,

c) cezhraničný pohyb odpadov nie je v rozpore s osobitnými predpismi,⁵⁸⁾

d) prepravovaný odpad zodpovedá skutočnostiam ­po­dľa priložených dokladov.

e) prepravované podozrivé elektrozariadenie nie je odpadom a vyzývajú na predloženie dokladov podľa § 88 ods. 2,

f) prepravované použité batérie a akumulátory, ktoré nie sú odpadom podľa § 42 ods. 6, nie sú použitými batériami a akumulátormi podľa § 42 ods. 6 a vyzývajú na predloženie dokladov podľa § 88a ods. 2.

(2) Pri kontrole sú colný úrad a Kriminálny úrad finančnej správy oprávnené zastavovať vozidlá, nariadiť odstavenie vozidla na vhodné miesto, kontrolovať doklady a prevážaný odpad, a robiť fotodokumentáciu.

(3) Ak colný úrad alebo Kriminálny úrad finančnej správy zistí, že cezhraničný pohyb odpadov je nezákonnou prepravou podľa osobitných predpisov¹⁴⁴⁾ alebo, že cezhraničný pohyb odpadov je vykonaný v rozpore s povolením, ústne nariadi prerušenie prepravy a dočasne odstaví vozidlo.

(4) Ak colný úrad alebo Kriminálny úrad finančnej správy zistí porušenie osobitných predpisov⁵⁷⁾ pri cezhraničnom pohybe odpadov, bezodkladne telefonicky alebo elektronicky informuje ministerstvo a inšpekciu. Ministerstvo alebo inšpekcia bezodkladne po obdržaní informácie rozhodne o ďalšom postupe, pričom môže určiť dopravcovi miesto na odstavenie vozidla do doby jeho spätného prevzatia, zhodnotenia alebo zneškodnenia odpadu podľa osobitného predpisu.¹⁴⁵⁾

(5) Náklady spojené s prerušením prepravy a dočasným odstavením vozidla podľa odseku 3, jazdou vozidla na miesto určené podľa odseku 4, parkovaním vozidla a prípadnou prekládkou, uskladnením alebo inou manipuláciou s odpadom znáša dopravca. Ministerstvo, inšpekcia a colné orgány alebo Kriminálny úrad finančnej správy nezodpovedajú za škodu spôsobenú dopravcovi, ku ktorej došlo v dôsledku nariadenia odstavenia vozidla podľa odsekov 3 a 4.

(6) Colný úrad a Kriminálny úrad finančnej správy je orgánom štátneho dozoru (§ 112) na účel kontroly dodržiavania povinností uvedených v § 75c, ak sa táto kontrola vykonáva v súvislosti s cezhraničným pohybom jednorazových výrobkov z plastu. Ak colný úrad alebo Kriminálny úrad finančnej správy zistí porušenie povinností podľa § 53a a 73a, bezodkladne telefonicky alebo elektronicky informuje ministerstvo a inšpekciu.

Komentár k § 111

Pôsobnosť colných orgánov pri kontrole cezhraničného pohybu odpadov zostala nezmenená, a to v znení § 72c predchádzajúceho zákona o odpadoch.

Zmena nastala v odseku 4, kde sa z povinnosti ministerstva alebo inšpekcie určiť dopravcovi miesto na odstavenie vozidla stalo oprávnenie, a teda uvedené orgány môžu takého miesto určiť. Bolo treba jasne určiť miesto v nadväznosti na skutočnosť, že ani ministerstvo ani inšpekcia nedisponuje miestami na odstavenie vozidla.

Pri cezhraničnom pohybe odpadov v cestnej doprave colný úrad a Kriminálny úrad finančnej správy kontrolujú, či odpad je vybavený dokladmi, prepravovaný tovar, ktorý nie je sprevádzaný požadovanými dokladmi nie je odpadom, cezhraničný pohyb odpadov nie je v rozpore s osobitnými predpismi, a či prepravovaný odpad zodpovedá skutočnostiam podľa priložených dokladov.

Pri kontrole sú colný úrad a Kriminálny úrad finančnej správy oprávnené zastavovať vozidlá, nariadiť odstavenie vozidla na vhodné miesto, kontrolovať doklady a prevážaný odpad a robiť fotodokumentáciu. Ak colný úrad alebo Kriminálny úrad finančnej správy zistí, že cezhraničný pohyb odpadov je nezákonnou prepravou, alebo že cezhraničný pohyb odpadov je vykonaný v rozpore s povolením, ústne nariadi prerušenie prepravy a dočasne odstaví vozidlo.

•    K odseku 1

Od 1. 1. 2018 bolo po novele zákona č. 292/2017 Z. z. do odseku 1 doplnené nové písmenom e), podľa ktorého pri cezhraničnom pohybe odpadov v cestnej doprave colný úrad a Kriminálny úrad finančnej správy kontrolujú, či prepravované podozrivé elektrozariadenie nie je odpadom a vyzývajú na predloženie dokladov vymedzených v § 88 ods. 2.

Uvedená zmena nadväzovala na zmenu v § 105. Nakoľko z kompetencií ministerstva v § 105 ods. 2 písm. h) bola vypustená kompetencia „monitoruje cezhraničnú prepravu podozrivého elektrozariadenia, vyzýva na predloženie dokladov podľa § 88 ods. 2“ bolo potrebné predmetnú kompetenciu doplniť medzi kompetencie orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

Po novele zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019 bolo do odseku 1 doplnené písmeno f), podľa ktorého pri cezhraničnom pohybe odpadov v cestnej doprave colný úrad a Kriminálny úrad finančnej správy kontrolujú, či prepravované použité batérie a akumulátory, ktoré nie sú odpadom podľa § 42 ods. 6, nie sú použitými batériami a akumulátormi podľa § 42 ods. 6 a vyzývajú na predloženie dokladov podľa § 88a ods. 2.

Zmena nadväzovala na vloženie nového ustanovenia (§ 88a). Doplnila sa kompetencia orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva pri cezhraničnej preprave podozrivých batérií a akumulátorov.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 3. júla 2021 ustanovenie doplnilo odsekom 6. V súlade so zavedením opatrenia na trvalé znižovanie tvorby odpadu z jednorazových plastových obalov/neobalových výrobkov (§ 75c a 135g ods. 3) je potrebné ustanoviť orgán, ktorý bude vykonávať štátny dozor, t. j. kontrolovať dodržiavanie predmetného zákazu na vstupe do Európskeho spoločenstva. Ide o orgány, a to Colný úrad a Kriminálny úrad finančnej správy, ktorý je orgánom štátneho dozoru na účel kontroly dodržiavania stanovených povinností v prípade, ak sa táto kontrola vykonáva v súvislosti s cezhraničným pohybom jednorazových výrobkov z plastu. Ak colný úrad alebo Kriminálny úrad finančnej správy zistí porušenie niektorej z povinností, jeho úlohou je bezodkladne telefonicky alebo elektronicky informovať ministerstvo a inšpekciu.

!     Upozornenie

Po ostatnej novele zákona č. 430/2021 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. decembra 2021, došlo v odseku 6 k zmene, ktorá súvisí so zrušením § 53a a § 73a a ich nahradením § 75c a doplnením sankcií za nové povinnosti.

§ 112

Štátny dozor
v odpadovom hospodárstve

(1) Štátny dozor v odpadovom hospodárstve (ďalej len „štátny dozor“) je dozor nad dodržiavaním povinností právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov (ďalej len „kontrolovaná osoba“) podľa tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí vydaných na základe tohto zákona. Štátny dozor u osôb, ktorým bol udelený súhlas (§ 97) alebo autorizácia (§ 89), sa vykonáva najmenej jedenkrát za štyri roky.

(2) Ak orgán štátneho dozoru zistí, že kontrolovaná osoba porušila povinnosť uloženú týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo povinnosť vyplývajúcu jej z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona, uloží jej pokutu podľa § 117. Ak orgán štátneho dozoru zistí skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že bol spáchaný trestný čin, vykoná jej oznámenie podľa osobitného predpisu.³¹⁾

(3) Orgán štátneho dozoru je oprávnený uložiť opatrenie na nápravu tomu, kto zneškodňuje odpad z výroby oxidu titaničitého činnosťami D15, D1 alebo D3 uvedenými v prílohe č. 2, ak

a) výsledky monitorovania preukazujú, že neboli splnené podmienky súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. m),

b) výsledky testov akútnej toxicity preukazujú, že boli prekročené ustanovené limity [§ 105 ods. 3 písm. d)],

c) výsledky monitorovania odhalili zhoršovanie situácie v sledovanej oblasti,

d) zneškodňovanie činnosťami D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1, činnosťou D3 uvedenými v prílohe č. 2 má za následok škodlivý vplyv na rekreačné aktivity, ťažbu surovín, rastliny, živočíchy, lokality, miesta alebo územia osobitného vedeckého významu alebo na iné oprávnené využívanie dotknutého územia.

(4) Osoba vykonávajúca štátny dozor je pri plnení svojich úloh oprávnená

a) v sprievode povereného zamestnanca kontrolovanej osoby a v súlade s pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci kontrolovanej osoby platnými pre jeho pracoviská a priestory voľne a kedykoľvek vstupovať na pozemky, do prevádzkových priestorov, stavieb, zariadení a iných priestorov kontrolovanej osoby; ak kontrolovaná osoba bezodkladne nezabezpečí povereného zamestnanca, ktorý má poskytnúť súčinnosť osobe vykonávajúcej štátny dozor, je osoba vykonávajúca štátny dozor oprávnená voľne a kedykoľvek vstupovať na pozemky, do prevádzkových priestorov, stavieb, zariadení a iných priestorov kontrolovanej osoby v spolupráci s orgánom Policajného zboru,

b) požadovať preukázanie totožnosti kontrolovanej osoby, totožnosti jej zamestnancov alebo osôb, ktoré konajú v jej mene,

c) požadovať predloženie prevádzkovej evidencie a dokladov kontrolovanej osoby, nahliadať do nich a požadovať ich kópie,

d) vykonávať potrebné zisťovania vrátane odoberania vzoriek, zhotovovania fotodokumentácie a videodokumentácie a požadovať potrebné údaje a vysvetlenia súvisiace s výkonom kontroly.

(5) Osoba vykonávajúca štátny dozor sa preukazuje služobným preukazom, na požiadanie umožní do neho nahliadnuť. Poverenie vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu podľa osobitného predpisu^145a) sa na výkon štátneho dozoru podľa tohto zákona nevyžaduje.

(6) Kontrolovaná osoba je povinná

a) strpieť výkon štátneho dozoru,

b) osobám vykonávajúcim štátny dozor a prizvaným osobám umožniť vstup na pozemky, do prevádzkových priestorov, stavieb, zariadení a iných priestorov,

c) preukázať svoju totožnosť, totožnosť jej zamestnancov a osôb konajúcich v jej mene,

d) predložiť originál svojej prevádzkovej evidencie a dokladov, umožniť nahliadanie do nich, vyhotoviť z nich kópie a predložiť ich,

e) umožniť vykonávať potrebné zisťovanie vrátane odoberania vzoriek, zhotovovať fotodokumentáciu a videodokumentáciu a poskytnúť potrebné písomnosti, vysvetlenia a pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom a s plnením povinností výrobcu vyhradených výrobkov,

f) bezodkladne zabezpečiť povereného zamestnanca, ktorý poskytne súčinnosť osobe vykonávajúcej štátny dozor.

(7) Orgán Policajného zboru poskytne osobe vykonávajúcej štátny dozor na jej žiadosť spoluprácu a ochranu pri vykonávaní štátneho dozoru. O spoluprácu a ochranu možno požiadať, ak možno odôvodnene predpokladať ohrozenie života alebo zdravia osoby vykonávajúcej štátny dozor alebo marenie výkonu štátneho dozoru, ak je ohrozený život alebo zdravie osoby vykonávajúcej štátny dozor alebo ak je marený výkon štátneho dozoru.

(8) Pri výkone štátneho dozoru sa postupuje podľa osobitného predpisu,¹⁴⁶⁾ ak v odsekoch 1 až 7 nie je ustanovené inak. Ustanovenia osobitného predpisu²⁴⁾ nie sú odsekmi 4 a 6 dotknuté.

(9) Za deň, keď sa orgán štátneho dozoru dozvedel o porušení povinnosti podľa tohto zákona, sa považuje deň prerokovania protokolu z kontroly.¹⁴⁷⁾

(10) Ak orgán štátneho dozoru uloží výrobcovi batérií a akumulátorov, výrobcovi obalov alebo výrobcovi neobalového výrobku pokutu za porušenie povinnosti podľa § 27 ods. 4 písm. a), § 27 ods. 5 a 6, § 27 ods. 12 písm. b) alebo § 30 ods. 1 až 4, v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne uloží aj opatrenia na nápravu protiprávneho konania, najmä opatrenie na nápravu, ktorým orgán štátneho dozoru uloží povinnému povinnosť uhradiť Koordinačnému centru pre prúd použitých batérií a akumulátorov alebo Koordinačnému centru pre prúd odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov náklady na plnenie vyhradených povinností výrobcu batérií a akumulátorov, výrobcu obalov a výrobcu neobalových výrobkov.

(11) Pri určení nákladov na plnenie vyhradených povinností výrobcu batérií a akumulátorov podľa odseku 10 orgán štátneho dozoru použije sadzby vo výške ustanovenej ministerstvom. Pri určení nákladov na plnenie vyhradených povinností výrobcu obalov alebo výrobcu neobalového výrobku podľa odseku 10 orgán štátneho dozoru použije sadzby pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vo výške ustanovenej ministerstvom.

(12) Náklady podľa odsekov 10 a 11 budú v prípade batérií a akumulátorov poukázané na účet Koordinačného centra pre prúd použitých batérií a akumulátorov a v prípade obalov a neobalových výrobkov na účet Koordinačného centra pre prúd odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov.

(13) Orgán štátneho dozoru poskytne Koordinačnému centru pre prúd použitých batérií a akumulátorov alebo Koordinačnému centru pre prúd odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov informácie o ukončených konaniach o správnych deliktoch vedených voči výrobcom batérií a akumulátorov alebo voči výrobcovi obalov alebo výrobcovi neobalového výrobku z dôvodu porušenia povinností podľa § 27 ods. 4 písm. a), § 27 ods. 5 a 6, § 27 ods. 12 písm. b) alebo § 30 ods. 1 až 4.

(14) Ak prevádzkovateľ skládky odpadov nemá vytvorenú účelovú finančnú rezervu v zákonom určenej výške, môže príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnúť o obmedzení činnosti alebo o zastavení činnosti prevádzky skládky odpadov alebo jej časti.

(15) Orgán štátneho dozoru a orgán Policajného zboru nezodpovedajú za škodu spôsobenú kontrolovanej osobe, ak k jej vzniku došlo pri výkone oprávnenia vstupovať na pozemky, do prevádzkových priestorov, stavieb, zariadení a iných priestorov podľa odseku 4 písm. a) bez poskytnutej súčinnosti zo strany kontrolovanej osoby.

Komentár k § 112

Ustanovenie upravuje postup orgánov štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve pri výkone tohto dozoru.

Výkonom štátneho dozoru sa kontroluje dodržiavanie povinností fyzickými osobami – podnikateľmi a právnickými osobami podľa zákona, jeho vykonávacích predpisov a rozhodnutí vydaných na jeho základe. Štátny dozor je dozor nad dodržiavaním povinností právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí vydaných na základe tohto zákona. Štátny dozor u osôb, ktorým bol udelený súhlas alebo autorizácia, sa vykonáva najmenej jedenkrát za štyri roky.

Za deň, keď sa orgán štátneho dozoru dozvedel o porušení povinnosti podľa tohto zákona, sa považuje deň prerokovania protokolu z kontroly. Zákon upravuje povinnosti kontrolovanej osoby počas výkonu štátneho dozoru ako aj oprávnenia orgánu štátneho dozoru. Kontrolovaná osoba je povinná strpieť výkon štátneho dozoru, osobám vykonávajúcim štátny dozor a prizvaným osobám umožniť vstup na pozemky, do prevádzkových priestorov, stavieb, zariadení a iných priestorov, preukázať svoju totožnosť, totožnosť jej zamestnancov a osôb konajúcich v jej mene, predložiť originál svojej prevádzkovej evidencie a dokladov, umožniť nahliadanie do nich, vyhotoviť z nich kópie a predložiť ich, umožniť vykonávať potrebné zisťovanie vrátane odoberania vzoriek, zhotovovať fotodokumentáciu a videodokumentáciu a poskytnúť potrebné písomnosti, vysvetlenia a pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom a s plnením povinností výrobcu vyhradených výrobkov. Ak orgán štátneho dozoru zistí porušenie predpisov, je oprávnený osobe, ktorá sa porušenia dopustila, uložiť pokutu.

V zákone sa určila právomoc orgánu štátneho dozoru, ktorý je oprávnený uložiť opatrenie na nápravu tomu, kto zneškodňuje odpad z výroby oxidu titaničitého činnosťou D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1, vstrekovaním do pôdy činnosťou D3 uvedených v prílohe č. 3, ak nesplnil výsledky monitorovania, toxicita prekročila ustanovené limity, výsledky monitorovania odhalili zhoršovanie situácie v danej oblasti alebo zneškodňovanie má za následok škodlivý vplyv na rekreačné aktivity, ťažbu surovín, rastliny, živočíchy, lokality, miesta alebo územia osobitného vedeckého významu alebo na iné využívanie dotknutého prostredia.

Osoba vykonávajúca štátny dozor je pri plnení svojich úloh oprávnená v sprievode povereného zamestnanca kontrolovanej osoby a v súlade s pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci kontrolovanej osoby platnými pre jeho pracoviská a priestory voľne a kedykoľvek vstupovať na pozemky, do prevádzkových priestorov, stavieb, zariadení a iných priestorov kontrolovanej osoby, požadovať preukázanie totožnosti kontrolovanej osoby, totožnosti jej zamestnancov alebo osôb, ktoré konajú v jej mene, požadovať predloženie prevádzkovej evidencie a dokladov kontrolovanej osoby, nahliadať do nich a požadovať ich kópie, vykonávať potrebné zisťovania vrátane odoberania vzoriek, zhotovovania fotodokumentácie a videodokumentácie a požadovať potrebné údaje a vysvetlenia súvisiace s výkonom kontroly. Platí, že ak prevádzkovateľ skládky odpadov nemá vytvorenú účelovú finančnú rezervu v zákonom určenej výške, môže príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnúť o obmedzení činnosti alebo o zastavení činnosti prevádzky skládky odpadov alebo jej časti.

•    K odseku 2

Po novele zákona č. 292/2017 Z. z. sa v odseku 2 doplnili kompetencie orgánu štátneho dozoru od 1. 1. 2018. V prípade, že orgán štátneho dozoru zistí skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že bol spáchaný trestný čin, vykoná jej oznámenie podľa Trestného poriadku. Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby sú povinné bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin a včas vybavovať dožiadania orgánov činných v trestnom konaní a súdov.

•    K odseku 4

Novelou zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019 v odseku 4 písmeno a) sa na konci pripojili slová: „ak kontrolovaná osoba bezodkladne nezabezpečí povereného zamestnanca, ktorý má poskytnúť súčinnosť osobe vykonávajúcej štátny dozor, je osoba vykonávajúca štátny dozor oprávnená voľne a kedykoľvek vstupovať na pozemky, do prevádzkových priestorov, stavieb, zariadení a iných priestorov kontrolovanej osoby v spolupráci s orgánom Policajného zboru“.

Uvedená zmena vyplynula z potrieb aplikačnej praxe. V posledných rokoch sa objavovalo čoraz viacej prípadov, kedy prevádzkovatelia v prípade, že by kontrolou mohli byť zistené závažné nedostatky, účelovo nevpustia osobu vykonávajúcu štátny dozor do zariadenia. Z ich strany je racionálne, že radšej zaplatia poriadkovú pokutu, ktorá je im v tomto prípade uložená, ako by riskovali vysokú pokutu, resp. zrušenie vydaných súhlasov a povolení.

Následne už dohodnutá vopred ohlásená kontrola neviedla k stanovenému cieľu, nakoľko prevádzkovateľ do jej vykonania nedostatky, ktoré by mohla odhaliť, odstráni alebo zakryje. Týmto spôsobom bolo znemožnené vykonanie kontroly vo viacerých prípadoch.

•    K odseku 5

Osoba, ktorá vykonáva štátny dozor, sa preukazuje služobným preukazom, na požiadanie umožní do neho nahliadnuť.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 doplnil odsek 5, ktorý sa upravil z dôvodu neustálych špekulácií s cieľom mariť výkon a výsledky štátneho dozoru s odvolávaním sa na znenie ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o kontrole a nevyhnutnosti disponovať písomným poverením aj pri výkone štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve podľa zákona o odpadoch. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších umožňuje v osobitnom predpise ustanoviť, že kontrolu budú pracovníci kontroly vykonávať inak, než na základe písomného poverenia vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu.

Uvedené doplnenie nezmenilo doterajší úmysel zákonodarcu, a to vylúčiť požiadavku písomného poverenia pri výkone štátneho dozoru podľa zákona o odpadoch, ale iba ho potvrdzuje s cieľom eliminovať výkladové nejasnosti či špekulácie.

Je vhodné uviesť, že požiadavka písomného poverenia môže spôsobovať nepružnosť a prekážku v riadnom výkone štátneho dozoru. Pri začatí kontroly nie je možné predikovať napr. dátum ukončenia kontroly, s čím súvisí určenie kontrolovaného obdobia, ktorý je priamo ovplyvnený aj činnosťou kontrolovanej osoby.

•    K odseku 6

V znení odseku 6 došlo po novele zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019 k doplneniu nového znenia písmena f), podľa ktorého je kontrolovaná osoba povinná bezodkladne zabezpečiť povereného zamestnanca, ktorý poskytne súčinnosť osobe vykonávajúcej štátny dozor.

V nadväznosti na zmenu v § 112 ods. 4 písm. a) bola ustanovená povinnosť kontrolovanej osoby zabezpečiť povereného zamestnanca, ktorý poskytne súčinnosť osobe vykonávajúcej štátny dozor.

•    K odsekom 10 až 13

Po novele zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 ustanovenie doplnilo odsekmi 10 až 13.

Pre vyhradený prúd použitých batérií a akumulátorov pre orgán štátneho dozoru sa doplnila možnosť uložiť povinnej osobe v rámci rozhodnutia o pokute aj opatrenie na nápravu spočívajúce v doplatení nákladov na plnenie vyhradených povinností tohto výrobcu batérií a akumulátorov, ktoré za neho vykonali iní výrobcovia. Uhradené náklady boli príjmom Koordinačného centra pre prúd použitých batérií a akumulátorov. Súčinnosť orgánu štátneho dozoru u uložených pokutách výrobcovi batérií a akumulátorov za porušenie menovaných zákonných povinností výrobcu zabezpečoval pre Koordinačné centrum pre prúd použitých batérií a akumulátorov potrebnú informovanosť pre efektívne uplatňovanie nákladov.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 285/2020 Z. z. sa nanovo zmenilo znenie odsekov 10 a ž 13, pričom sa touto úpravou zabezpečila súčinnosť orgánu štátneho dozoru o uložených pokutách výrobcovi obalov a výrobcovi neobalových výrobkov za porušenie menovaných zákonných povinností výrobcu pre Koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov potrebnú informovanosť pre efektívne uplatňovanie a vymáhanie nákladov.

To znamená, že ak orgán štátneho dozoru uloží výrobcovi batérií a akumulátorov, výrobcovi obalov alebo výrobcovi neobalového výrobku pokutu za porušenie vymedzených povinnosti, v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne uloží aj opatrenia na nápravu protiprávneho konania, najmä opatrenie na nápravu, ktorým orgán štátneho dozoru uloží povinnému povinnosť uhradiť Koordinačnému centru pre prúd použitých batérií a akumulátorov alebo Koordinačnému centru pre prúd odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov náklady na plnenie vyhradených povinností výrobcu batérií a akumulátorov, výrobcu obalov a výrobcu neobalových výrobkov. Pri určení nákladov na plnenie vyhradených povinností výrobcu batérií a akumulátorov orgán štátneho dozoru použije sadzby vo výške ustanovenej ministerstvom. Pri určení nákladov na plnenie vyhradených povinností výrobcu obalov alebo výrobcu neobalového výrobku orgán štátneho dozoru použije sadzby pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vo výške ustanovenej ministerstvom. Vyššie uvedené náklady budú v prípade batérií a akumulátorov poukázané na účet Koordinačného centra pre prúd použitých batérií a akumulátorov a v prípade obalov a neobalových výrobkov na účet Koordinačného centra pre prúd odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Orgán štátneho dozoru poskytne Koordinačnému centru pre prúd použitých batérií a akumulátorov alebo Koordinačnému centru pre prúd odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov informácie o ukončených konaniach o správnych deliktoch vedených voči výrobcom batérií a akumulátorov alebo voči výrobcovi obalov alebo výrobcovi neobalového výrobku z dôvodu porušenia stanovených povinností.

•    K odseku 14

Po novele zákona č. 312/2018 Z. z. bolo ustanovenie opäť doplnené odsekom 14 od 1. 1. 2019. To znamená, že ak prevádzkovateľ skládky odpadov nemá vytvorenú účelovú finančnú rezervu v zákonom určenej výške, môže príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnúť o obmedzení činnosti alebo o zastavení činnosti prevádzky skládky odpadov alebo jej časti.

Uvedená zmena vyplynula z praxe a jej cieľom je zabrániť situáciám, kedy si prevádzkovateľ skládky odpadov neplní svoju povinnosť, t. j. nevedie účelovú finančnú rezervu v zákonom stanovenej výške, ale naďalej prevádzkuje skládku odpadov alebo jej časti. Z uvedeného vyplýva, že príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva bude mať možnosť v takýchto prípadoch rozhodnúť o obmedzení činnosti alebo o zastavení činnosti prevádzky skládky odpadov alebo jej časti do doby, kým nebudú splnené zákonom stanovené podmienky.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 ustanovenie doplnilo odsekom 15, podľa ktorého orgán štátneho dozoru a orgán Policajného zboru nezodpovedajú za škodu spôsobenú kontrolovanej osobe, ak k jej vzniku došlo pri výkone oprávnenia vstupovať na pozemky, do prevádzkových priestorov, stavieb, zariadení a iných priestorov bez poskytnutej súčinnosti zo strany kontrolovanej osoby.

Doplnenie nového odseku 15 v § 112 vyplýva z aplikačných problémov. Bolo potrebné ustanoviť pravidlá výkonu štátneho dozoru, keď orgán štátneho dozoru vykonáva štátny dozor v spolupráci s orgánom Policajného zboru u kontrolovanej osoby, ktorá porušila povinnosť vyplývajúcu z § 112 ods. 6 písm. f) a nezabezpečila povereného zástupcu, ktorý má poskytnúť súčinnosť osobe vykonávajúcej štátny dozor.

§ 113

Konanie

(1) Ak nie je v tomto zákone výslovne ustanovené inak, na konanie sa podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.¹⁴⁸⁾

(2) Všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na

a) vydávanie programu Slovenskej republiky, programu kraja podľa § 9,

b) vydávanie potvrdenia podľa § 97 ods. 13, 14 a § 24 ods. 5 a 9,

c) registráciu podľa § 98,

d) vydávanie vyjadrenia podľa § 15 ods. 5 a § 99,

e) rozhodnutie podľa § 114a ods. 1,

f) konania podľa siedmej časti tohto zákona,

g) rozhodovanie podľa § 106 písm. c),

h) konanie podľa § 95, 96, 100 až 102,

  i) konanie o zápise, zmene a výmaze výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov vyhradeného výrobku podľa § 30,

  j) konanie o neexistencii vozidla podľa § 68,

k) rozhodovanie v prípade pochybností, či výrobok je, alebo nie je obalom [§ 105 ods. 2 písm. x)],

  l) rozhodovanie podľa § 111 ods. 4,

m) vydanie písomného potvrdenia v súlade s ustanoveniami § 24 ods. 5 na určenie rozsahu disponovania s prostriedkami účelovej finančnej rezervy,

n) uloženie povinnosti založiť koordinačné centrum podľa § 31 ods. 5,

o) zápis do Registra koordinačných centier podľa § 94a a výmaz z Registra koordinačných centier podľa § 94b,

p) konanie podľa § 97 ods. 1 písm. g),

q) konanie a rozhodnutie podľa § 114c s výnimkou doručovania rozhodnutia,^148a)

r) určenie spôsobu plnenia povinností koordinačnému centru ministerstvom podľa § 31 ods. 12 písm. e).

s) vydanie poverenia podľa § 135h ods. 4 a 5.

(3) Odvolanie podané proti rozhodnutiu o zneškodnení odpadu v mimoriadnych prípadoch podľa § 17 ods. 1 písm. j) nemá odkladný účinok.

(4) Účastníkom konania o udelení súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. a), c), d), f), j) až n), p) až t) a u) je vždy aj obec, na ktorej území sa činnosť vykonáva alebo zamýšľa vykonávať, alebo na ktorej území je zariadenie umiestnené alebo sa zamýšľa umiestniť.

(5) Konanie o uložení opatrenia na nápravu alebo pokuty vykonáva orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý prvý začal konanie. Ak súčasne začnú konanie dva alebo viaceré orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a nedôjde medzi nimi k dohode, kto konanie dokončí, je na dokončenie konania príslušný najbližší spoločný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vyššieho stupňa; ak je však jedným z týchto orgánov inšpekcia, konanie dokončí inšpekcia; ak sú týmito orgánmi jeden alebo viac okresných úradov a okresný úrad v sídle kraja, konanie dokončí ­okresný úrad v sídle kraja.

(6) Miestna príslušnosť orgánov štátnej správy v odpadovom hospodárstve je pri preprave odpadu určená miestom určenia odpadu.

(7) Miestna príslušnosť orgánov štátnej správy v odpadovom hospodárstve je pri udeľovaní súhlasu na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením podľa § 97 ods. 1 písm. h) určená

a) sídlom podnikateľa, ak ide o právnickú osobu alebo

b) miestom podnikania, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa.

(8) Zo žiadosti o vydanie rozhodnutia alebo vyjadrenia orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva musí byť najmä zrejmé, kto ju podáva, akých druhov odpadov a akej činnosti patriacej do odpadového hospodárstva sa týka a čo sa navrhuje.

(9) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva príslušný na vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. a), c) až g), j) a o), potvrdenia podľa § 97 ods. 12, vyjadrenia podľa § 99 ods. 1 písm. a) až c) a potvrdenia podľa § 108 písm. b) je v integrovanom povoľovaní¹²³⁾ dotknutým orgánom.

(10) Ministerstvo konanie o udelenie autorizácie na výkon činnosti individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu zastaví, ak výrobca vyhradeného výrobku predložil potvrdenie podľa § 30 ods. 2 a súčasne nevzal späť žiadosť o udelenie tejto autorizácie.

(11) Opätovne požiadať o vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. d) na prevádzkovanie zariadenia na zber kovových odpadov, môže ten, komu bol takýto súhlas zrušený, najskôr až po uplynutí troch rokov odo dňa zrušenia predchádzajúceho súhlasu.

(12) Na údaje zo Správy o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov podľa § 28 ods. 9 písm. a), b), e) a i), Správy o činnosti tretej osoby podľa § 44 ods. 12 písm. b) a f) a neverejnej časti informačného systému podľa § 103 ods. 9 písm. b) sa nevzťahuje sprístupňovanie informácií podľa osobitného predpisu.^148aa)

Komentár k § 113

V tejto časti sa prebralo znenie § 74 odsek 1 a 2 z predchádzajúceho zákona o odpadoch s malými zmenami v odseku 2, ktorý sa pojmovo upravil a zároveň sa rozšíril okruh konaní, na ktoré sa nevzťahuje správny poriadok.

Novým bolo vyňatie všetkých konaní týkajúcich sa zápisu, zmeny a výmazu výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov príslušnej komodity, konania o neexistencii vozidla a postupu v prípade odstavenia vozidla pri zistení porušenie osobitných predpisov pri cezhraničnom pohybe odpadov. Všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na vydávanie programu Slovenskej republiky, programu kraja, vydávanie potvrdenia, registráciu, určenie výšky kaucie, vydávanie osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti na vydávanie osvedčenia na autorizovanú činnosť a iné. Konanie o uložení opatrenia na nápravu alebo pokuty vykonáva orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý prvý začal konanie. Ak súčasne začnú konanie dva alebo viaceré orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a nedôjde medzi nimi k dohode, kto konanie dokončí, je na dokončenie konania príslušný najbližší spoločný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vyššieho stupňa; ak je však jedným z týchto orgánov inšpekcia, konanie dokončí inšpekcia; ak sú týmito orgánmi jeden alebo viac okresných úradov a okresný úrad v sídle kraja, konanie dokončí okresný úrad v sídle kraja.

To znamená, že v dôsledku zmien v ustanovení o udeľovaní súhlasov došlo k vypusteniu niektorých súhlasov a doplnenie nových súhlasov. Tiež sa upresnili prípady, kedy je obec účastníkom konania pri udeľovaní vymedzených súhlasov. Účastníkom konania o udelení súhlasu je vždy aj obec, na ktorej území sa činnosť vykonáva alebo zamýšľa vykonávať, alebo na ktorej území je zariadenie umiestnené alebo sa zamýšľa umiestniť.

Vzhľadom na vypustenie súhlasu na zmenu a rekonštrukcie zariadení na zhodnocovanie odpadov, zneškodňovanie odpadov a zber odpadov alebo ich častí, na ktorých prevádzkovanie sa vydáva súhlas podľa tohto zákona, ak majú vplyv na nakladanie s odpadmi v zariadení, bolo potrebné túto zmenu premietnuť aj v tomto ustanovení.

•    K odseku 2

V znení odseku 2 písmeno b) došlo po novele zákona č. 292/2017 Z. z. od 1. 1. 2018 k úprave (oprave) vnútorných odkazov v nadväznosti na vypustenie odseku 11 v § 97.

V ustanovení odseku 2 sa zmenilo znenie písmena h), podľa ktorého všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na konanie podľa § 95, 96, 100 až 102 zákona o odpadoch.

Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydávanie osvedčení o odbornej posudkovej spôsobilosti a na vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť, ako ani na konanie vedúce k vydávaniu týchto osvedčení (napr. podávanie žiadostí o skúšku, výzvy na doplnenie žiadostí) a ani na prípadnú zmenu a zrušenie týchto osvedčení. V prípade vydávania osvedčení a ich následných zmien, predĺženia alebo zrušenia sa teda nejedná o rozhodnutia v zmysle správneho poriadku a predpisy o správnom konaní sa na takéto konanie nevzťahujú. Túto skutočnosť bolo potrebné nanovo jasne definovať.

Znenie odseku 2 sa doplnilo písmenami o) až q). Všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na uloženie povinnosti založiť koordinačné centrum podľa § 31 ods. 5, zápis do Registra koordinačných centier podľa § 94a a výmaz z Registra koordinačných centier podľa § 94b, písomný súhlas ministerstva podľa § 24 ods. 5.

Predmetné ustanovenie sa teda doplnilo o ďalšie konania, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní.

Znenie odseku 2 písmeno b) sa po novele zákona č. 312/2018 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2019 zmenilo a platí, že všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na vydávanie potvrdenia podľa § 97 ods. 13, 14 a § 24 ods. 5 a 9.

Predmetná zmena nadväzuje na zmeny vykonané v § 24 a stanovuje, kedy sa na vydávanie potvrdení nevzťahuje správne konanie.

Od 1. 1. 2019 sa v odseku 2 zmenilo znenie písmena e).

Konanie uvedené v § 113 ods. 2 písm. e) týkajúce sa určenia výšky kaucie podľa § 87 ods. 2 je zahrnuté už v položke pod písmenom f), t. j. konanie podľa siedmej časti tohto zákona. Z dôvodu odstránenia duplicity bola potreba uvedené písmeno vypustiť. Zároveň sa do písmena e) premietla zmena, ktorá súvisí s novým ustanovením § 114a.

Znenie odseku 2 písmeno q) sa tiež zmenilo s účinnosťou od 1. 1. 2019.

Nakoľko v rámci legislatívno-technickej úpravy sa slovo „súhlas“ nahradilo slovom „potvrdenie“, bolo potrebné vypustiť toto ustanovenie, keďže písomné potvrdenie podľa § 24 ods. 5 je už zahrnuté v § 113 ods. 2 písm. b). Zároveň v súvislosti s implementáciou nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES a zavedením nového súhlasu podľa tohto nariadenia sa ustanovilo, že na schválenie plánu na recykláciu lode sa nevzťahujú právne predpisy o správnom konaní.

Znenie odseku 2 sa od 1. 1. 2019 doplnilo novým písmenom r) s odkazom na zákon o správnom konaní. Všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na konanie a rozhodnutie podľa § 114c s výnimkou doručovania rozhodnutia podľa zákona o správnom konaní.

Upravilo sa vylúčenie konania a rozhodovania podľa nového § 114c zo správneho poriadku s výnimkou úpravy týkajúcej sa doručovania rozhodnutia, a to z dôvodu, že samotný proces v § 114c je závislý od voľby alternatívy prevádzkovateľom skládky odpadov, ktorý si danú alternatívu volí podľa znalosti pomerov na skládke a ním predložené doklady, sa posudzujú len z hľadiska splnenia stavebnotechnických požiadaviek, ktoré sú upravené vo vyhláške č. 372/2015 Z. z. o skládkovaní odpadov a dočasnom uskladnení kovovej ortuti v znení neskorších predpisov.

 

Doručovanie rozhodnutí podľa správneho poriadku

Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť. Ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi.

Doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené a ak je to vhodné aj iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 vypustilo písmeno m) v súvislosti s vypustením jedenástej časti zákona upravujúcej recyklačný fond a doplnilo sa nové znenie písmena m), podľa ktorého všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na vydanie písomného potvrdenia v súlade s ustanoveniami § 24 ods. 5 na určenie rozsahu disponovania s prostriedkami účelovej finančnej rezervy.

 

Všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na

–   vydávanie programu Slovenskej republiky, programu kraja podľa § 9,

–   vydávanie potvrdenia podľa § 97 ods. 13, 14 a § 24 ods. 5 a 9,

–   registráciu podľa § 98,

–   vydávanie vyjadrenia podľa § 15 ods. 5 a § 99,

–   rozhodnutie podľa § 114a ods. 1,

–   konania podľa siedmej časti tohto zákona,

–   rozhodovanie podľa § 106 písm. c),

–   konanie podľa § 95, 96, 100 až 102,

–   konanie o zápise, zmene a výmaze výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov vyhradeného výrobku podľa § 30,

–   konanie o neexistencii vozidla podľa § 68,

–   rozhodovanie v prípade pochybností, či výrobok je, alebo nie je obalom [§ 105 ods. 2 písm. x)],

–   rozhodovanie podľa § 111 ods. 4,

–   vydanie písomného potvrdenia v súlade s ustanoveniami § 24 ods. 5 na určenie rozsahu disponovania s prostriedkami účelovej finančnej rezervy,

–   uloženie povinnosti založiť koordinačné centrum podľa § 31 ods. 5,

–   zápis do Registra koordinačných centier podľa § 94a a výmaz z Registra koordinačných centier podľa § 94b,

–   konanie podľa § 97 ods. 1 písm. x),

–   konanie a rozhodnutie podľa § 114c s výnimkou doručovania rozhodnutia,

–   určenie spôsobu plnenia povinností koordinačnému centru ministerstvom podľa § 31 ods. 12 písm. e).

!     Upozornenie

Po novele zákona č. 285/2020 Z. z. sa odsek 2 doplnil písmenom r), na základe ktorého sa na určenie spôsobu plnenia povinností koordinačnému centru ministerstvom podľa § 31 ods. 12 písm. e) nevzťahuje správny poriadok

Všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú ani na vydanie poverenia podľa § 135h ods. 4 a 5.

!     Upozornenie

Po novele zákona č. 46/2021 Z. z. sa znenie opäť doplnilo, a to písmenom s).

V spojitosti s vypustením písm. f) a t) v § 97 ods. 1 zákona o odpadoch došlo po novele zákona č. 372/2021 Z. z. od 1. novembra 2021 aj v ustanovení § 113 odsek 2 písm. p a v odseku 4.

•    K odseku 3

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa upravilo znenie odseku 3, pričom uvedená zmena súvisí s vypustením ustanovenia § 17 ods. 1 písm. f) a následným prečíslovaním ustanovení.

•    K odseku 4

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa od 1. 1. 2018 ustanovenie doplnilo novým odsekom 4. Dôvodom zavedenia predmetného ustanovenia bolo zosúladenie s ustanoveniami uvedenými v § 97.

Predmetné ustanovenie priznávalo obci postavenie účastníka konania vo vymenovaných prípadoch. Text, ktorý bol uvedený za vymenovanými ustanoveniami, bol vypustený, nakoľko bol nadbytočný, pretože nebol úplne súladný s týmito vymenovanými ustanoveniami a do určitej miery znamenal obmedzenie prípadov, kedy sa obci priznáva účastníctvo konania.

!     Upozornenie

Od 1. novembra sa však znenie odseku 4 po novele zákona č. 372/2021 Z. z. z ustanovenia vypustilo. Došlo k zjednoteniu prístupu ku zmenám v rozhodnutiach – jednalo sa o výnimku, ktorá nepokrývala všetky súhlasy, ktoré boli potrebné pre prevádzkovanie zariadení. Vo väčšine prípadov žiadateľ po využití uvedeného ustanovenia aj tak musel požiadať o vykonanie zmeny rozhodnutia podľa § 114 ods. 1 písm. a) zákona. Ďalším dôvodom uvedenej zmeny je, že v rámci prevádzkovania ISOH, je jeho funkcionalita postavená na základnej identifikácii subjektu cez IČO, čo by v tomto prípade bez zmeny rozhodnutia podľa § 114 ods.1 písm. a) zákona nebolo možné uplatniť.

•    K odseku 5

V odseku 6 (teraz odsek 5 po vypustení odseku 4) sa vypustila veta za bodkočiarkou, ktorá ako dôvod na zastavenie konania ustanovovala rozpor programu pôvodcu odpadu so záväznou časťou programu kraja. K vypusteniu došlo z dôvodu zrušenia programov pôvodcov odpadu a v prípade schvaľovania programu obcí sa postupuje v zmysle správneho poriadku. Inak povedané správny orgán v prípade zistených nedostatkov má predkladateľa vyzvať a byť mu nápomocný pri ich odstraňovaní. Vzhľadom na vypustenie súhlasu na zmenu a rekonštrukcie zariadení na zhodnocovanie odpadov, zneškodňovanie odpadov a zber odpadov alebo ich častí, na ktorých prevádzkovanie sa vydáva súhlas podľa tohto zákona, a ak majú vplyv na nakladanie s odpadmi v zariadení, bolo potrebné túto zmenu premietnuť aj v zákone.

V ďalšej časti zákona ide o nové ustanovenie, ktoré upravuje miestnu príslušnosť orgánov štátnej správy v odpadovom hospodárstve pri udeľovaní súhlasu na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením. Zo žiadosti o vydanie rozhodnutia alebo vyjadrenia orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva musí byť najmä zrejmé, kto ju podáva, akých druhov odpadov a akej činnosti patriacej do odpadového hospodárstva sa týka a čo sa navrhuje.

Ministerstvo konanie o udelenie autorizácie na výkon činnosti individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu zastaví, ak výrobca vyhradeného výrobku predložil potvrdenie a súčasne nevzal späť žiadosť o udelenie autorizácie. Opätovne požiadať o vydanie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber kovových odpadov môže ten, komu bol takýto súhlas zrušený, najskôr až po uplynutí troch rokov odo dňa zrušenia predchádzajúceho súhlasu. Predmetné ustanovenie upravuje prípady, kedy ministerstvo zastaví konanie o udelenie autorizácie na výkon činností individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Ustanovila sa možnosť podania opätovnej žiadosti o udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber kovových odpadov tomu, komu bol takýto súhlas zrušený.

•    K odseku 11

Novelou zákona č. 302/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2020 ustanovenie doplnilo odsekom 12 (teraz odsek 11). Odsekom sa vymedzilo, na ktoré údaje Správy o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov sa nevzťahuje zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, a to predovšetkým v súvislosti s právnou úpravou § 103 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 114

Zmena, zrušenie
a strata platnosti rozhodnutia

(1) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže z vlastného podnetu alebo na návrh účastníka konania vydané rozhodnutie

a) zmeniť, ak

    1. to vyžadujú požiadavky na ochranu životného prostredia, ochranu životov alebo zdravia ľudí, alebo iné dôležité záujmy spoločnosti,

    2. dôjde k zmene skutočností rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia,

    3. sa nedodržia podmienky určené v rozhodnutí,

b) zrušiť

    1. v prípadoch uvedených v písmene a), ak vznikla alebo hrozí vznik závažnej ekologickej ujmy alebo inej závažnej škody,

    2. ak používané technické zariadenie nie je schopné zabezpečiť plnenie podmienok na ochranu životného prostredia určené vo všeobecne záväznom právnom predpise alebo v technickej norme,

    3. ak oprávnený bez závažného dôvodu nevyužije súhlas po čas dlhší ako jeden rok,

    4. ak povinný nesplní uložené opatrenie na nápravu a pokračovaním činnosti sú bezprostredne ohrozené životy alebo zdravie ľudí alebo zvierat, alebo hrozí vznik závažnej ekologickej ujmy alebo inej závažnej škody,

    5. ak prevádzkovateľ skládky odpadov, ktorému bola uložená pokuta podľa § 117 ods. 5, neodvedie celú výšku prostriedkov účelovej finančnej rezervy v náhradnej lehote určenej v opatrení na nápravu podľa § 116 ods. 3 alebo opätovne neodvedie ročnú výšku prostriedkov účelovej finančnej rezervy v lehote podľa § 24 ods. 4,

    6. ak prevádzkovateľovi zariadenia na zber odpadov, ktorý má vydaný súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. d), bola dvakrát uložená pokuta podľa § 117 ods. 4 alebo ak nesplní opatrenie na nápravu.

(2) Trovy konania vzniknuté podľa odseku 1 znáša účastník konania okrem prípadu, keď rozhodujúca skutočnosť vznikla bez jeho zavinenia; v takom prípade znáša náklady ten, kto zavinil vznik rozhodujúcej skutočnosti. Ak je v konaní viac účastníkov, náklady znáša ten z nich, ktorý vznik rozhodujúcej skutočnosti zavinil.

(3) Rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť

a) uplynutím času, na ktorý bolo vydané,

b) zánikom zariadenia, na ktorého činnosť bolo vydané,

c) skončením činnosti, na ktorú bolo vydané,

(4) Zrušený.

Komentár k § 114

V tejto časti zákona sa jednotlivé odseky prebrali z predchádzajúceho zákona o odpadoch.

Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva neustanovil v rozhodnutí inak, prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia, ktoré bolo vydané na prevádzku zariadenia, na nového prevádzkovateľa zariadenia, ak toto zariadenie naďalej slúži činnosti, na ktorú bolo rozhodnutie vydané.

Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže z vlastného podnetu alebo na návrh účastníka konania vydané rozhodnutie buď zmeniť, ak to vyžadujú požiadavky na ochranu životného prostredia, ochranu životov alebo zdravia ľudí, alebo iné dôležité záujmy spoločnosti, alebo zrušiť v prípadoch, ak vznikla alebo hrozí vznik závažnej ekologickej ujmy alebo inej závažnej škody, ak používané technické zariadenie nie je schopné zabezpečiť plnenie podmienok na ochranu životného prostredia určené vo všeobecne záväznom právnom predpise alebo v technickej norme, ak oprávnený bez závažného dôvodu nevyužije súhlas po čas dlhší ako jeden rok, alebo ak povinný nesplní uložené opatrenie na nápravu a pokračovaním činnosti sú bezprostredne ohrozené životy alebo zdravie ľudí alebo zvierat, alebo hrozí vznik závažnej ekologickej ujmy alebo inej závažnej škody.

Novela zákona č. 312/2018 Z. z. priniesla od 1. 1. 2019 zmenu v odseku 1, pričom zmena súvisela s novými zmenami vykonanými v § 24. Novela priniesla aj zmenu v odseku 3, v ktorom sa vypustilo znenie písmena d).

Ustanovenie sa vypustilo vzhľadom na potrebu zachovania kontinuity platnosti rozhodnutia v prípade neoznámenia zmeny osoby, na ktorú prešli práva a povinnosti podľa odseku 4. Toto neoznámenie bude sankcionované pokutou.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. došlo od 27. 12. 2019 k zmene odseku 4. Nakoľko miestna príslušnosť podľa § 113 ods. 7 zákona o odpadoch v prípade udeľovania súhlasu na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením je určená a) sídlom podnikateľa, ak ide o právnickú osobu alebo b) miestom podnikania, ak ide fyzickú osobu – podnikateľa, nie je možné v prípade zmeny prevádzkovateľa mobilného zariadenia túto zmenu nahlásiť podľa § 114 ods. 4. V praxi sa stávajú prípady, že súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. h) vydá napr. OÚ Bratislava, pôvodný prevádzkovateľ či vlastník mobilného zariadenia predá novému prevádzkovateľovi, ktorý má miesto alebo sídlo podnikania v Trenčianskom kraji, Okresný úrad Trenčín, ktorý je podľa § 113 ods. 7 príslušný vo vzťahu k mobilnému zariadeniu, nemôže zmeniť súhlas, ktorý vydal OÚ Bratislava.

Osobitné úpravy
k skládkam odpadov

§ 114a

(1) Ak ide o plnenie povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov uzavrieť skládku odpadov alebo jej časť alebo vykonať jej rekultiváciu podľa § 19 ods. 1 písm. d), orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže vydať na účel stavebného konania rozhodnutie o upustení od preukazovania vlastníckeho práva alebo iného práva k pozemku, na ktorom sa má uskutočniť stavba uzavretia skládky odpadov alebo jej časti alebo vykonať jej rekultivácia, ak

a) neuzavretím skládky odpadu alebo jej časti alebo nevykonaním jej rekultivácie hrozí

    1. závažné poškodenie zdravia ľudí,

    2. závažné poškodenie životného prostredia,

    3. vznik značnej materiálnej škody alebo

b) skládka odpadu nespĺňa požiadavky na skládku odpadov ustanovené vykonávacím predpisom [§ 105 ods. 3 písm. f)] na

    1. vybudovanie skládky odpadov – stavebnotechnické požiadavky,

    2. tesnenie skládky odpadov,

    3. odvádzanie a zachytávanie priesakových kvapalín a zachytávanie skládkového plynu,

    4. postupy kontroly a monitorovania skládky odpadov počas následnej starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení.

(2) Rozhodnutie podľa odseku 1 obsahuje

a) stručnú identifikáciu konania, ku ktorému bolo vydané,

b) identifikačné údaje o prevádzkovateľovi skládky odpadov a stavebníkovi, ak je inou osobou ako prevádzkovateľ skládky odpadov,

c) označenie pozemkov, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie, a označenie vlastníckych vzťahov k nim, a to podľa údajov z evidencie v katastri nehnuteľností,

d) zoznam vlastníkov pozemkov,

e) mapu lokalizácie pozemkov a stavieb,

f) odôvodnenie, v ktorom sa uvedú skutočnosti, ktoré preukazujú splnenie podmienky podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b),

g) poučenie vlastníkov pozemkov o možnosti uplatniť právo na primeranú jednorazovú náhradu podľa § 19a.

(3) Rozhodnutie podľa odseku 1 je podkladom pre možnosť uplatnenia práva na primeranú jednorazovú náhradu za obmedzenie užívania pozemku podľa § 19a.

(4) Rozhodnutie podľa odseku 1 sa doručuje prevádzkovateľovi skládky odpadov, stavebníkovi, ak je inou osobou ako prevádzkovateľ skládky odpadov, a vlastníkom pozemkov a nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia. Ak pobyt vlastníkov pozemkov nie je známy alebo ak ich počet je vyšší ako 20, rozhodnutie sa doručuje verejnou vyhláškou.

Komentár k § 114a

Ustanovenie zákona bolo doplnené s účinnosťou od 1. 1. 2019 novelou zákona č. 312/2018 Z. z.

Úprava v § 114a a 19a v spojení s úpravou v prechodnom ustanovení a úpravou v stavebnom zákone v č. II bode 1 rieši rovnaký problém týkajúci sa povinnosti uzatvoriť skládku odpadov alebo jej časť ako v zákone č. 193/2018 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 39/2013 Z. z. pre prevádzky skládok odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania.

Ide o problém, kedy prekážkou pre skončenie stavebného konania vo veci uzavretia skládky odpadov alebo jej časti bolo preukazovanie vlastníckeho alebo iného práva oprávňujúceho zriadiť na pozemku stavbu.

Medzi povolením stavby skládky odpadov a realizovaním uzatvorenia skládky odpadov je časový úsek aj niekoľko desiatok rokov, pričom v aplikačnej praxi dochádzalo k prípadom, kedy došlo k zmene vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých sa nachádza skládka počas prevádzky a prevádzkovateľ si neusporiadal vzťahy s novými vlastníkmi týchto pozemkov. Ustanovilo sa, aby orgán štátnej správy odpadového hospodárstva mal možnosť zo zákonom ustanovených dôvodov upustiť od preukazovania práva k pozemku, na ktorom sa uskutočňuje uzavretie skládky odpadu alebo jej časti. Postavenie vlastníka takéhoto pozemku v zmysle stavebného zákona má byť rovnaké v prípade, ak sa uzatváranie skládky odpadov povoľuje ako zmena stavby pred dokončením ako aj v prípade, ak sa uzatváranie skládky odpadov povoľuje ako zmena dokončenej stavby, a preto sa do stavebného zákona v § 58 dopĺňa osobitná úprava pre uzatváranie skládky odpadov. Úpravou v § 19a sa poskytuje vlastníkovi dotknutého pozemku možnosť získania náhrady za obmedzenie jeho užívania od prevádzkovateľa.

Platí teda, aby orgán štátnej správy odpadového hospodárstva mal možnosť zo zákonom ustanovených dôvodov upustiť od preukazovania práva k pozemku, na ktorom sa uskutočňuje uzavretie skládky odpadu alebo jej časti. Postavenie vlastníka takéhoto pozemku v zmysle stavebného zákona má byť rovnaké v prípade, ak sa uzatváranie skládky odpadov povoľuje ako zmena stavby pred dokončením ako aj v prípade, ak sa uzatváranie skládky odpadov povoľuje ako zmena dokončenej stavby, a preto sa do stavebného zákona v § 58 dopĺňa osobitná úprava pre uzatváranie skládky odpadov.

Osobitné úpravy k skládkam odpadov

V prípade, ak ide o plnenie povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov uzavrieť skládku alebo jej časť alebo vykonať jej rekultiváciu, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže vydať na účel stavebného konania rozhodnutie o upustení od preukazovania vlastníckeho práva alebo iného práva k pozemku, na ktorom sa má uskutočniť stavba uzavretia skládky odpadov alebo jej časti alebo vykonať jej rekultivácia, ak neuzavretím skládky odpadu alebo jej časti alebo nevykonaním jej rekultivácie hrozí závažné poškodenie zdravia ľudí, životného prostredia, vznik značnej materiálnej škody.

 

Náležitosti rozhodnutia

a)  stručná identifikácia konania, ku ktorému bolo vydané,

b)  identifikačné údaje o prevádzkovateľovi skládky odpadov a stavebníkovi, ak je inou osobou ako prevádzkovateľ skládky odpadov,

c)  označenie pozemkov, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie, a označenie vlastníckych vzťahov k nim, a to podľa údajov z evidencie v katastri nehnuteľností,

d)  zoznam vlastníkov pozemkov a iné podľa ustanovení zákona.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 znenie ods. 1 písm. a) tretí bod sprecizoval, pretože predmetné rozhodnutie je možné vydať už po splnení jednej z ustanovených podmienok.

§ 114b

(1) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže nariadiť prevádzkovateľovi skládky odpadov, ktorý nesplnil povinnosť podať žiadosť o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j) a nesplnil všetky požiadavky a podmienky na vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j), aby vykonal úkony potrebné na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo vykonanie jej rekultivácie v ním určenej lehote. Ak prevádzkovateľ skládky odpadov nevykonal všetky potrebné úkony podľa prvej vety v určenej lehote, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže zabezpečiť prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie na stavebné práce, vykonanie týchto úkonov a aj vykonanie prác na účel uzavretia skládky odpadov alebo jej časti alebo vykonanie jej rekultivácie aj na náklady prevádzkovateľa skládky odpadov.

(2) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže zabezpečiť prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie na stavebné práce, vykonanie prác na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo vykonanie jej rekultivácie aj na náklady prevádzkovateľa skládky odpadov, ak prevádzkovateľ skládky odpadov nevykonal všetky potrebné práce v lehote určenej v súhlase podľa § 97 ods. 1 písm. j).

(3) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý zabezpečuje vykonanie úkonov a vykonanie prác podľa odsekov 1 a 2, je oprávnený použiť prostriedky účelovej finančnej rezervy; na použitie týchto prostriedkov sa primerane vzťahuje § 24 ods. 5.

(4) Do nákladov prevádzkovateľa skládky odpadov podľa odsekov 1 a 2 sa nezapočítavajú prostriedky účelovej finančnej rezervy použité podľa odseku 3.

Komentár k § 114b

Ustanovenie bolo do zákona doplnené po novele zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019.

Došlo ku vytvoreniu mechanizmu na zabezpečenie uzavretia skládky odpadu. V prípade nevykonania všetkých potrebných úkonov, môže príslušný orgán štátnej správy cez právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá má oprávnenie na stavebné práce, zabezpečiť uzatvorenie skládky alebo je časti, a to na náklady prevádzkovateľa. Druhou možnosťou je prípad, keď prevádzkovateľ síce vykonal všetky potrebné úkony (súhlas, stavebné povolenie), ale do určenej lehoty nevykonal potrebné práce. Aj v tomto prípade môže príslušný orgán štátnej správy, teda okresný úrad, cez právnickú alebo fyzickú osobu oprávnenú na stavebné práce, zabezpečiť vykonanie prác za účelom uzatvorenia skládky alebo jej časti alebo jej rekultivácie, a to na náklady prevádzkovateľa skládky odpadov. Okresný úrad je oprávnený na zabezpečenie vykonania uvedených úkonov a prác čerpať prostriedky účelovej finančnej rezervy.

V tejto časti zákon hovorí, že ak prevádzkovateľ skládky odpadov nevykonal všetky potrebné úkony, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže zabezpečiť prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie na stavebné práce, vykonanie týchto úkonov a aj vykonanie prác na účel uzavretia skládky odpadov alebo jej časti alebo vykonanie jej rekultivácie aj na náklady prevádzkovateľa skládky odpadov. Taktiež môže zabezpečiť prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie na stavebné práce, vykonanie prác na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo vykonanie jej rekultivácie aj na náklady prevádzkovateľa skládky odpadov, ak prevádzkovateľ skládky odpadov nevykonal všetky potrebné práce v určenej lehote.

Do nákladov prevádzkovateľa skládky odpadov sa nezapočítava suma poskytnutých prostriedkov z účelovej finančnej rezervy. Rovnaký mechanizmus sa upravuje aj pre skládky odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania v úprave § 35a.

!     Upozornenie

Po novele zákona č. 372/2021 Z. z. sa v ustanovení § 114b ods. 1 za slová „podľa § 97 ods.1 písm. j)“ vložili slová „a nesplnil všetky požiadavky a podmienky na vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j), a to s účinnosťou od 1. novembra 2021.

Na základe aplikačnej praxe sa doplnil a precizoval existujúci mechanizmus na zabezpečenie uzavretia skládky odpadu. Ustanovilo sa, aby v prípadoch, keď je prevádzkovateľ skládky odpadov nečinný, konkrétne ide o prípady, kde si splnil svoju povinnosť podať žiadosť, ale ďalej už nerealizuje ďalšie potrebné kroky. V taktom prípade príslušné orgány štátnej správy majú možnosť nariadiť mu vykonanie potrebných úkonov za účelom uzavretia skládky v určenej lehote. V prípade nevykonania všetkých potrebných úkonov môže príslušný orgán štátnej správy cez právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá má oprávnenie na stavebné práce, zabezpečiť uzatvorenie skládky alebo je časti, a to na náklady prevádzkovateľa.

§ 114c

(1) Prevádzkovateľ skládky odpadov alebo jej časti uvedenej do prevádzky do 30. júna 2001, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov podľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2015, je povinný predložiť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo inšpekcii podľa osobitného predpisu^148b) do 1. januára 2021

a) doklady podľa odseku 2, ktoré preukazujú možnosť samostatného prevádzkovania časti skládky odpadov, ktorej neuplynula doba platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie podľa § 97 ods. 1 písm. a) alebo osobitného predpisu,^148c) ak časť skládky odpadov, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov, nespĺňa požiadavky na skládky odpadov podľa odseku 2 písm. a),

b) doklady, ktoré preukazujú, že boli vykonané všetky opatrenia na účel splnenia požiadaviek na skládku odpadov podľa odseku 2 písm. a) k jej časti, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládky odpadov, alebo

c) žiadosť o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j) alebo súhlasu podľa osobitného predpisu^148d) na všetky časti skládky odpadov, na ktoré takýto súhlas ešte nebol udelený.

(2) Za doklady, ktoré preukazujú možnosť samostatného prevádzkovania časti skládky odpadov podľa odseku 1 písm. a), sa považuje projekt stavby alebo aj iný doklad, ktorý preukazuje oddeliteľnosť tejto časti z hľadiska možnosti jej prevádzkovania bez technického a fyzického prepojenia s

a) časťou skládky odpadov, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládky, a nespĺňa požiadavky na skládku odpadov ustanovené vykonávacím predpisom [§ 105 ods. 3 písm. f)] na

    1. vybudovanie skládky odpadov (stavebnotechnické požiadavky),

    2. tesnenie skládky odpadov,

    3. odvádzanie a zachytávanie priesakových kvapalín a zachytávanie skládkového plynu,

    4. postupy kontroly a monitorovania skládky odpadov počas následnej starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení,

b) inou časťou skládky odpadov, ktorá je technicky a fyzicky neoddeliteľná od časti podľa písmena a).

(3) Doklady predkladané podľa odseku 1 písm. a) musia vo vzťahu k častiam skládky odpadov uvedeným v odseku 2 písm. a) a b) preukazovať splnenie požiadaviek ustanovených vykonávacím predpisom [§ 105 ods. 3 písm. f)] na postupy kontroly a monitorovania skládky odpadov počas následnej starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení.

(4) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo inšpekcia podľa osobitného predpisu do 90 dní od dňa doručenia dokladov podľa odseku 1 písm. a) preskúma a overí miestnou obhliadkou realizovateľnosť samostatného prevádzkovania časti skládky odpadov podľa odseku 1 písm. a) z hľadiska splnenia požiadaviek podľa odsekov 2 a 3. Ak má orgán štátnej správy odpadového hospodárstva pochybnosti o technickej realizovateľnosti samostatného prevádzkovania časti skládky odpadov podľa odseku 1 písm. a), môže požiadať stavebný úrad o vyjadrenie a upovedomí o tom prevádzkovateľa skládky odpadov; lehota od výzvy po vyjadrenie stavebného úradu sa nezapočítava do lehoty podľa prvej vety.

(5) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo inšpekcia podľa osobitného predpisu do 30 dní od dňa doručenia dokladov podľa odseku 1 písm. b) skontroluje, či tieto doklady preukazujú vykonanie opatrení podľa odseku 1 písm. b) a vykoná miestnu obhliadku.

(6) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo inšpekcia podľa osobitného predpisu vyzve prevádzkovateľa skládky odpadov, aby v lehote 60 dní odo dňa doručenia výzvy podal k časti skládky odpadov podľa odseku 1 písm. a) žiadosť na vydanie rozhodnutia na jej prevádzkovanie podľa § 97 ods. 1 písm. a) alebo podľa osobitného predpisu^,148e) ak po preskúmaní dokladov a vykonaní miestnej obhliadky podľa odseku 4 dospel k záveru, že sú splnené požiadavky na samostatné prevádzkovanie tejto časti skládky odpadov.

(7) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo inšpekcia podľa osobitného predpisu vydá konečné rozhodnutie o pokračovaní činnosti prevádzkovania skládky odpadov, ak po kontrole podľa odseku 5 dospel k záveru, že predložené doklady potvrdzujú vykonanie opatrení podľa odseku 1 písm. b).

(8) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo inšpekcia podľa osobitného predpisu vydá konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov

a) ku skládke odpadov ako celku, ak

    1. prevádzkovateľ skládky odpadov v lehote podľa odseku 1 nepredložil doklady podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo nepodal žiadosť podľa odseku 1 písm. c),

    2. prevádzkovateľ skládky odpadov podal žiadosť podľa odseku 1 písm. c),

    3. po preskúmaní dokladov a vykonaní miestnej obhliadky podľa odseku 4 dospel k záveru, že nie sú splnené požiadavky na samostatné prevádzkovanie časti skládky odpadov podľa odseku 1 písm. a),

    4. prevádzkovateľ skládky odpadov nepodal k časti skládky odpadov podľa odseku 1 písm. a) žiadosť podľa odseku 6 v určenej lehote, alebo

    5. po preskúmaní dokladov a vykonaní miestnej obhliadky podľa odseku 5 dospel k záveru, že neboli vykonané všetky opatrenia na účel splnenia požiadaviek na skládku odpadov podľa odseku 1 písm. b),

b) k častiam skládky odpadov podľa odseku 2 písm. a) a b), ku ktorým nebol udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. j) alebo súhlas podľa osobitného predpisu,^148d) ak prevádzkovateľ skládky odpadov podal žiadosť v lehote podľa odseku 6.

(9) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo inšpekcia podľa osobitného predpisu vydá rozhodnutie podľa

a) odseku 7 do 30 dní od uplynutia lehoty podľa odseku 5,

b) odseku 8 písm. a) prvého bodu do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty podľa odseku 1,

c) odseku 8 písm. a) druhého bodu do 30 dní odo dňa podania žiadosti podľa odseku 1 písm. c),

d) odseku 8 písm. a) tretieho bodu do 30 dní od uplynutia lehoty podľa odseku 4,

e) odseku 8 písm. a) štvrtého bodu do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa odseku 6,

f) odseku 8 písm. a) piateho bodu do 30 dní od uplynutia lehoty podľa odseku 5,

g) odseku 8 písm. b) do 15 dní odo dňa podania žiadosti podľa odseku 6.

(10) V odôvodnení rozhodnutia podľa odseku 7 alebo odseku 8 sa uvedú skutočnosti a úvahy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, a akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri posudzovaní splnenia podmienok pre jeho vydanie.

(11) Rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia prevádzkovateľovi skládky odpadov.

(12) Prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný pre všetky časti skládky, ku ktorým nebol udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. j) alebo súhlas podľa osobitného predpisu^148d) a sú dotknuté konečným rozhodnutím podľa odseku 8 písm. a) tretieho až piateho bodu, a pre časti skládky odpadov, ktoré sú dotknuté konečným rozhodnutím podľa odseku 8 písm. b), podať žiadosť o udelenie takéhoto súhlasu do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

(13) Platnosť rozhodnutia na prevádzkovanie skládky odpadov podľa § 97 ods. 1 písm. a) alebo podľa osobitného predpisu,^148c) ktoré sa vzťahuje na časť skládky odpadov dotknutú vydaním konečného rozhodnutia o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov podľa odseku 8 písm. a) druhého až piateho bodu a písm. b), zaniká

a) právoplatným skončením konania, ktorým sa na základe žiadosti podľa odseku 12 povoľuje stavba uzavretia skládky odpadov alebo jej časti alebo vykonania jej rekultivácie, alebo uplynutím lehoty platnosti rozhodnutia na prevádzkovanie skládky odpadov pred skončením tohto konania, alebo

b) márnym uplynutím lehoty podľa odseku 12.

(14) Platnosť rozhodnutia na prevádzkovanie skládky odpadov podľa § 97 ods. 1 písm. a) alebo osobitného predpisu,^148c) vo vzťahu k časti skládky odpadov dotknutej vydaním konečného rozhodnutia o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov podľa odseku 8 písm. a) prvého bodu zaniká dňom právoplatnosti konečného rozhodnutia o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov.

(15) Na prevádzkovateľa skládky odpadov, ktorému zanikla platnosť rozhodnutia na prevádzkovanie podľa odseku 13 písm. b) a odseku 14, sa vzťahuje povinnosť podľa § 19 ods. 3. Zánikom platnosti rozhodnutia na prevádzkovanie skládky odpadov podľa odsekov 13 a 14 sa rozumie zánik platnosti k časti prijímania a ukladania odpadu.

(16) Prevádzkovateľ skládky odpadov, na ktorú sa nevzťahovala povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov podľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2015, môže predložiť doklady podľa odseku 1 písm. b) a požiadať o vydanie konečného rozhodnutia o pokračovaní činnosti prevádzkovania skládky odpadov.

(17) Pre skládku odpadov, pre ktorú bolo vydané potvrdenie o uzavretí pre všetky jej časti podľa § 97 ods. 13, sa toto potvrdenie považuje za konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov.

(18) Ak ide o skládku odpadov, ktorú prevádzkuje viac prevádzkovateľov, na ktorých sa nevzťahovala povinnosť podľa odseku 1

a) prevádzkovateľ časti skládky odpadov, na ktoré bolo vydané právoplatné rozhodnutie na prevádzkovanie skládky odpadov podľa § 97 ods. 1 písm. a) alebo podľa osobitného predpisu^148c) a chce pokračovať v činnosti prevádzkovania skládky odpadov, predloží doklady podľa odseku 1 písm. a), ak chce oddeliť prevádzkovanú časť od nevyhovujúcej časti skládky odpadov,

b) prevádzkovateľ časti skládky odpadov, ktorá má právoplatné rozhodnutie na prevádzkovanie skládky odpadov podľa § 97 ods. 1 písm. a) alebo podľa osobitného predpisu^148c) a chce pokračovať v činnosti prevádzkovania skládky odpadov ako celok, predloží doklady podľa odseku 1 písm. b) a preukáže, že všetky časti skládky odpadov spĺňajú požiadavky odseku 2,

c) prevádzkovateľ tých častí skládky odpadov, ktoré majú právoplatné rozhodnutie na prevádzkovanie týchto častí skládky odpadov a nechce pokračovať v činnosti, postupujú podľa odseku 1 písm. c).

(19) Po predložení dokladov prevádzkovateľom podľa odseku 18 orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo inšpekcia postupuje podľa odsekov 2 až 16.

Komentár k § 114c

Týmto ustanovením sa rieši problém skládok odpadov, ktoré boli uvedené do prevádzky do 30. júna 2001 a vzťahovala sa na ne povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov podľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2015 z hľadiska namietaného nesplnenia povinností podľa čl. 14 písm. a) až c) smernice Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov v platnom znení v konaní o porušení povinnosti podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní EÚ č. 2035/2017.

Ustanovenie bolo do zákona doplnené novelou zákona č. 312/2018 Z. z. od 1. 1. 2019.

Ide o súčasne prevádzkované skládky odpadov, ktorých pôvodné časti uvedené do prevádzky do 30. júna 2001 mali byť postupom podľa článku 14 tejto smernice zosúladené s požiadavkami podľa tejto smernice alebo zatvorené.

Prevádzkovateľovi takejto skládky odpadov ukladá povinnosť, aby do ustanovenej lehoty predložil doklady uvedené v písmenách a) alebo b), ktoré budú následne posúdené z hľadiska možnosti pokračovať v činnosti na aktuálne prevádzkovaných častiach dotknutých skládok odpadov, alebo aby požiadal o uzavretie skládky odpadov podľa písmena c). Ak prevádzkovateľ v ustanovenej lehote doloží doklady podľa odseku 1 písm. b) o vykonaní všetkých prác na dosiahnutie súladu pôvodnej nevyhovujúcej časti skládky (teda časti skládky, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládok) so stavebnotechnickými požiadavkami na skládku odpadov, bude môcť byť vydané konečné rozhodnutie o pokračovaní v činnosti prevádzky skládky odpadov [ods. 5, ods. 7, ods. 9 písm. a), ods. 10 a 11]. Ak prevádzkovateľ predloží doklady preukazujúce možnosť samostatného prevádzkovania častí skládky odpadov, ktorým neuplynula doba platnosti rozhodnutia podľa odseku 1 písm. a), tieto budú preskúmané postupom podľa odseku 4 z hľadiska overenia splnenia požiadaviek podľa odsekov 2 a 3.

Konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov ako celku podľa odseku 8 písm. a) bude vydané aj vtedy, ak príslušný orgán dospeje k záveru, že nie sú splnené požiadavky na samostatné prevádzkovanie aktuálne prevádzkovanej časti skládky odpadov, ak márne uplynula lehota podľa odseku 1 alebo ak prevádzkovateľ v uvedenej lehote podal žiadosť podľa odseku 1 písm. c). Na vydanie konečného rozhodnutia sú naviazané povinnosti prevádzkovateľa podať súhlas na uzatvorenie všetkých častí skládky odpadu dotknutých vydaným rozhodnutím, na ktoré nebol takýto súhlas ešte vydaný podľa odseku 12 s dvoma výnimkami.

Podľa odseku 13 písm. a) pre prevádzkovateľov skládky, ktorí si splnili povinnosť podľa odseku 1, bolo im vydané konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzky a v lehote podľa odseku 12 požiadali o súhlas na uzavretie skládky alebo jej častí sa predlžuje možnosť prevádzkovania (teda prijímania a ukladania odpadu) na dotknutú skládku až do skončenia konania, ktorým sa povoľuje stavba uzavretia skládky odpadov alebo jej časti alebo vykonania jej rekultivácie alebo do uplynutia lehoty platnosti rozhodnutia, ak uplynie pred skončením tohto konania. Podľa odseku 13 písm. b) pre prevádzkovateľov skládky, ktorí si splnili povinnosť podľa odseku 1, bolo im vydané konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzky, ale zostali nečinní, respektíve zmeškali lehotu podľa odseku 12, skončí platnosť rozhodnutia márnym uplynutím tejto lehoty. Podľa odseku 14 pre prevádzkovateľov skládky odpadov, ktorí si nesplnili povinnosť podľa odseku 1, teda zostali nečinní, zaniká platnosť rozhodnutia dňom právoplatnosti konečného rozhodnutia.

Prevádzkovateľ skládky odpadov alebo jej časti uvedenej do prevádzky do 30. júna 2001, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov podľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2015, je povinný predložiť správy odpadového hospodárstva alebo inšpekcii do 1. januára 2021 doklady, ktoré preukazujú možnosť samostatného prevádzkovania časti skládky odpadov, ktorej neuplynula doba platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie, ak časť skládky odpadov, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov, nespĺňa požiadavky na skládky odpadov.

Za doklady, ktoré preukazujú možnosť samostatného prevádzkovania časti skládky, sa považuje projekt stavby alebo aj iný doklad, ktorý preukazuje oddeliteľnosť tejto časti z hľadiska možnosti jej prevádzkovania bez technického a fyzického prepojenia s časťou skládky odpadov, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládky a nespĺňa požiadavky na skládku odpadov ustanovené vykonávacím predpisom na vybudovanie skládky odpadov (stavebnotechnické požiadavky), tesnenie skládky odpadov, odvádzanie a zachytávanie priesakových kvapalín a zachytávanie skládkového plynu, postupy kontroly a monitorovania skládky odpadov počas následnej starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení.

Orgán štátnej správy preskúma a overí miestnou obhliadkou realizovateľnosť samostatného prevádzkovania časti skládky z hľadiska splnenia požiadaviek. Ak má pochybnosti o technickej realizovateľnosti samostatného prevádzkovania, môže požiadať stavebný úrad o vyjadrenie a upovedomí o tom prevádzkovateľa skládky.

Ďalšie ustanovenia precizujú povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov.

Napríklad je povinný pre všetky časti skládky, ku ktorým nebol udelený súhlas, podať žiadosť o udelenie takéhoto súhlasu do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Podľa dôvodovej správy sa ustanovením rieši problém skládok odpadov, ktoré boli uvedené do prevádzky do 30. júna 2001 a vzťahovala sa na ne povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov podľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2015 z hľadiska namietaného nesplnenia povinností podľa čl. 14 písm. a) až c) smernice Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov v platnom znení v konaní o porušení povinnosti podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní EÚ č. 2035/2017. Fakticky ide o súčasne prevádzkované skládky odpadov, ktorých pôvodné časti uvedené do prevádzky do 30. júna 2001 mali byť postupom podľa článku 14 tejto smernice zosúladené s požiadavkami podľa tejto smernice alebo zatvorené. Ak sa povolila prevádzka nových častí (kaziet) skládky odpadov bez prijatia konečného rozhodnutia a preukázania vykonaných prác na dosiahnutie súladu s požiadavkami smernice vo vzťahu k pôvodnej nevyhovujúcej časti tejto skládky, nie je podľa názoru Európskej komisie preukázané dodržanie postupu podľa čl. 14 smernice o skládkach pre skládku odpadov ako celok. V tejto súvislosti Európska komisia poukazuje na technické alebo fyzické prepojenie pôvodne nevyhovujúcich častí skládky odpadov s už technicky vyhovujúcimi časťami skládok odpadov. Rovnaký názor bol vyslovený aj v prípade skládky Považský Chlmec, ku ktorej bol dňa 4. júla 2018 vydaný rozsudok (C-626/16) za neprijatie všetkých opatrení potrebných na vyhovenie rozsudku z 25. apríla 2013 (C-331/11). Z posúdenia Súdneho dvora v rozsudku C-626/16 (bod 47 až 51, 76, 81) vyplýva, že takýmto opatrením malo byť prijatie konečného rozhodnutia o prevádzkovaní predmetnej skládky alebo jej uzavretie v zmysle článku 14 písm. b) smernice o skládkach. Skládky odpadov, ktoré sú predmetom právnej úpravy, sú v rovnakom postavení ako skládka odpadov Považský Chlmec. Európska komisia nepovažuje v tejto súvislosti za dostatočné dodatočné schválenie plánov úprav na základe právnej úpravy zákonom č. 262/2015 Z. z.

•    K odseku 1

V odseku 1 sa prevádzkovateľovi takejto skládky odpadov ukladá povinnosť, aby do ustanovenej lehoty predložil doklady uvedené v písmenách a) alebo b), ktoré budú následne posúdené z hľadiska možnosti pokračovať v činnosti na aktuálne prevádzkovaných častiach dotknutých skládok odpadov, alebo aby požiadal o uzavretie skládky odpadov podľa písmena c). Ak prevádzkovateľ v ustanovenej lehote doloží doklady podľa odseku 1 písm. b) o vykonaní všetkých prác na dosiahnutie súladu pôvodnej nevyhovujúcej časti skládky (teda časti skládky, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládok) so stavebnotechnickými požiadavkami na skládku odpadov, bude môcť byť vydané konečné rozhodnutie o pokračovaní v činnosti prevádzky skládky odpadov [ods. 5, ods. 7, ods. 9 písm. a), ods. 10 a 11].

Ak prevádzkovateľ predloží doklady preukazujúce možnosť samostatného prevádzkovania častí skládky odpadov, ktorým neuplynula doba platnosti rozhodnutia podľa odseku 1 písm. a), tieto budú preskúmané postupom podľa odseku 4 z hľadiska overenia splnenia požiadaviek podľa odsekov 2 a 3.

 

Inšpekcia podľa zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia

Ide o správny orgán v integrovanom povoľovaní, vydáva záväzné stanovisko o výsledku konzultácií, vydáva potvrdenie o uzatvorení skládky odpadov a záväzné stanovisko k potvrdeniam na čerpanie účelovej finančnej rezervy podľa osobitného predpisu, je orgánom štátneho dozoru, ukladá opatrenia na nápravu, ukladá pokuty za správne delikty, vypracúva plány kontrol, vedie evidenciu povolení, rozhoduje o obmedzení činnosti prevádzky alebo o zastavení činnosti v prevádzke alebo v jej časti, na žiadosť správneho orgánu, rozhodujúceho podľa osobitných predpisov, vydáva vyjadrenie, či sa na činnosti v posudzovanej prevádzke vzťahuje konanie o vydanie povolenia podľa tohto zákona, ukladá opatrenie na nápravu a zabezpečuje vykonanie opatrenia na nápravu, koná a rozhoduje podľa osobitného predpisu.

Inšpekcia ako dotknutý orgán pri povoľovaní prevádzok na území iného členského štátu s cezhraničným vplyvom alebo s možným cezhraničným vplyvom na životné prostredie Slovenskej republiky zabezpečuje zasielanie stanoviska za Slovenskú republiku príslušnému orgánu iného členského štátu v lehote určenej orgánom iného členského štátu, informovanie verejnosti o konaní a o možnosti zasielať inšpekcii písomné vyjadrenia k povoľovaniu v lehote určenej s prihliadnutím k lehote a postúpenie vyjadrení verejnosti príslušnému orgánu iného členského štátu, zverejňovanie rozhodnutia príslušného orgánu iného členského štátu.

Ak inšpekcia zistí, že prevádzka na území iného členského štátu, ktorá je predmetom integrovaného povoľovania, môže mať významne nepriaznivý cezhraničný vplyv na životné prostredie Slovenskej republiky, požiada príslušný členský štát o zaslanie informácií, ktoré je potrebné poskytnúť a sprístupniť a ktoré slúžia ako podklad pre vydanie stanoviska.

•    K odsekom 2 až 5

Požiadavky podľa odsekov 2 a 3 zároveň vymedzujú obsah dokladov, ktoré má prevádzkovateľ predložiť podľa odseku 1 písm. a). Ak sa preukáže technická alebo fyzická oddeliteľnosť prevádzkovanej časti skládky od pôvodnej nevyhovujúcej časti skládky a od častí skládky, ktoré sú neoddeliteľné od pôvodnej nevyhovujúcej časti skládky, prevádzkovateľ má podľa odseku 6 v lehote do 60 dní od doručenia výzvy podať žiadosť o vydanie rozhodnutia na jej prevádzkovanie. Táto časť skládky odpadov bude pokračovať v prevádzke ako samostatná skládka odpadov a vo vzťahu k nej nebude vydané konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania skládky [ods. 8 písm. b)].

•    K odseku 6

Ak však prevádzkovateľ žiadosť nepodá v lehote podľa odseku 6, bude vydané konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania skládky aj vo vzťahu k tejto časti skládky [ods. 8 písm. a) bod 4].

Žiadosť o vydanie povolenia alebo zmenu povolenia predkladá inšpekcii prevádzkovateľ v elektronickej podobe a v požadovanom počte vyhotovení v listinnej podobe.

•    K odseku 8 až 12

Konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov ako celku podľa odseku 8 písm. a) bude vydané aj vtedy, ak príslušný orgán dospeje k záveru, že nie sú splnené požiadavky na samostatné prevádzkovanie aktuálne prevádzkovanej časti skládky odpadov, ak márne uplynula lehota podľa odseku 1, alebo ak prevádzkovateľ v uvedenej lehote podal žiadosť podľa odseku 1 písm. c). Na vydanie konečného rozhodnutia sú naviazané povinnosti prevádzkovateľa podať súhlas na uzatvorenie všetkých častí skládky odpadu dotknutých vydaným rozhodnutím, na ktoré nebol takýto súhlas ešte vydaný podľa odseku 12 s dvoma výnimkami. Prvou výnimkou je, ak konečné rozhodnutie bolo vydané z dôvodu, že sám prevádzkovateľ zvolil alternatívu podľa odseku 1 písm. c), a teda už žiadosť o uzavretie skládky odpadov je podaná. Druhou výnimku je, keď prevádzkovateľ zostal nečinný ohľadne zvolenia alternatívy v lehote ustanovenej v odseku 1 a z dôvodu nečinnosti sa na neho nevzťahuje ani právna úprava zohľadňujúca oprávnené očakávania prevádzkovateľov v odsekoch 13 až 16, takémuto prevádzkovateľovi zaniká platnosť rozhodnutia v časti prijímania a ukladania odpadov na skládku dňom právoplatnosti vydania konečného rozhodnutia (odsek 14) a vzťahuje sa na neho povinnosť uzavrieť skládku odpadov alebo jej relevantné časti v lehote ustanovenej v § 19 ods. 3 a v prípade skládok spadajúcich pod integrované povoľovanie v lehote ustanovenej v § 26 ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z., nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované. Splnenie alebo nesplnenie povinnosti v lehote ustanovenej podľa odseku 12 je pre prevádzkovateľa rozhodujúce z hľadiska dĺžky doby možnosti prijímať a ukladať odpad na skládku po vydaní konečného rozhodnutia (odsek 13). V § 113 sa upravuje, že na konanie podľa § 114c sa nevzťahuje správny poriadok okrem ustanovení o doručovaní.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. došlo v odseku 8 písmeno a) k zmene od 27. 12. 2019, a to k doplneniu slovíčka alebo z dôvodu doplnenia v odseku 8 písmeno a) o nový bod päť.

Od 27. 12. 2019 sa ďalej odsek 8 písmeno a) doplnilo piatym bodom, podľa ktorého orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo inšpekcia vydá konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov ku skládke odpadov ako celku, ak po preskúmaní dokladov a vykonaní miestnej obhliadky dospel k záveru, že neboli vykonané všetky opatrenia na účel splnenia požiadaviek na skládku odpadov (doklady, ktoré preukazujú, že boli vykonané všetky opatrenia na účel splnenia požiadaviek na skládku odpadov k jej časti, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládky odpadov).

Pôvodné ustanovenie neumožňovalo orgánu štátnej správy v prípade nepreukázania možnosti ďalšieho prevádzkovania ukončiť takéto konanie. Doplnením nového bodu príslušný orgán štátnej správy v prípade nepreukázania možnosti ďalšieho prevádzkovania po preukázaní požadovaných náležitostí vydá konečné rozhodnutie o ukončení činnosti.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 dopĺňa aj odsek 9, kde sa za písmeno e) vložilo nové písmeno f), pričom ide o úpravu v súvislosti s vložením ustanovenia na správne miesto v odseku 9.

Od 27. 12. 2019 sa v ods. 12 slová „a štvrtého“ nahradili slovami „až piateho“. V tomto prípade išlo o úpravu z dôvodu doplnenia v odseku 8 písmeno a) o nový bod päť a zachovania rovnakého postupu v konaní a povinností pre prevádzkovateľov v súvislosti s vydaním konečného rozhodnutia.

•    K odseku 13

Oprávnené očakávania prevádzkovateľov dotknutých skládok z platných rozhodnutí o prevádzkovaní sú zohľadnené v odsekoch 1, 13 a 14. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 bola zvolená s ohľadom na potrebu preukázania prijatia opatrení za účelom splnenia povinností podľa čl. 14 smernice o skládkach pri súčasnom zohľadnení primeraného časového priestoru pre prevádzkovateľov dotknutých skládok odpadov na zváženie voľby z alternatív v tomto odseku a pri zohľadnení súčinnosti prevádzkovateľov na plnení povinností podľa § 114c. Podľa odseku 13 písm. a) pre prevádzkovateľov skládky, ktorí si splnili povinnosť podľa odseku 1, bolo im vydané konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzky a v lehote podľa odseku 12 požiadali o súhlas na uzavretie skládky alebo jej častí sa predlžuje možnosť prevádzkovania (teda prijímania a ukladania odpadu) na dotknutú skládku až do skončenia konania, ktorým sa povoľuje stavba uzavretia skládky odpadov alebo jej časti alebo vykonania jej rekultivácie alebo do uplynutia lehoty platnosti rozhodnutia, ak uplynie pred skončením tohto konania. Podľa odseku 13 písm. b) pre prevádzkovateľov skládky, ktorí si splnili povinnosť podľa odseku 1, bolo im vydané konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzky, ale zostali nečinní, respektíve zmeškali lehotu podľa odseku 12, skončí platnosť rozhodnutia márnym uplynutím tejto lehoty.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa podobne ako v odseku 12 aj v odseku 13 od 27. 12. 2019 slovo „štvrtého“ nahradilo slovom „piateho“, pričom rovno ide o úpravu z dôvodu doplnenia v odseku 8 písmeno a) o nový bod päť a zachovania rovnakého postupu konaní a povinností pre prevádzkovateľov v súvislosti s vydaním konečného rozhodnutia.

•    K odseku 14

Podľa odseku 14 pre prevádzkovateľov skládky odpadov, ktorí si nesplnili povinnosť podľa odseku 1, teda zostali nečinní, zaniká platnosť rozhodnutia dňom právoplatnosti konečného rozhodnutia. Na prevádzkovateľov, ktorým skončila platnosť rozhodnutia podľa odseku 13 písm. b) a odseku 14, sa vzťahuje povinnosť podľa § 19 ods. 3 podať do dvoch mesiacov odo dňa zániku platnosti súhlas na uzavretie skládky odpadov a v prípade skládok spadajúcich pod integrované povoľovanie rovnaká povinnosť podľa § 26 ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z., nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované.

•    K odseku 15 a 16

V odseku 15 sa na účely aplikačnej praxe výslovne ustanovuje, že zánik platnosti rozhodnutia na prevádzkovanie sa vzťahuje len k časti prijímania a ukladania odpadu. Prevádzkovatelia skládok odpadov, na ktoré sa vzťahuje § 114c, sú dotknutí aj úpravou v prechodnom ustanovení v § 135e, podľa ktorej od 1. januára 2019 nie je možné takéto skládky alebo ich časti rozširovať o nové kazety alebo navýšovať ich kapacitu. Bližšie odôvodnenie – § 135e.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 ustanovenie doplnilo odsekmi 16 až 19. Na základe aplikačnej praxe, požiadavky samotných prevádzkovateľov a aj v súlade so smernicou Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov, sa dáva prevádzkam skládok odpadov možnosť požiadať o vydanie konečného rozhodnutia, aj keď sa na ne nevzťahovala povinnosť predložiť plán úprav podľa predchádzajúceho zákona č. 221/2003 Z. z. o odpadoch účinného do 31. 12. 2015. Týmto sa plní požiadavka smernicou č. 31/1999 o skládkach odpadov, že konečné rozhodnutie má byť vydané pre každú skládku odpadov, a to aj pre tie, ktoré v čase predkladania plánov úprav spĺňali všetky požiadavky na ďalšie prevádzkovanie. Nakoľko uvedené prevádzky aj v roku 2001 deklarovali, že všetky požiadavky majú splnené a následne pokračovali v činnosti aj po 15. júli 2009 ako celok bez plánu úprav, umožňuje sa im podať žiadosť a doklady iba podľa § 114c ods. 1 písmeno b).

•    K odseku 16 a 17

Zákon v znení odseku 16 vymedzuje zásadu, že prevádzkovateľ skládky odpadov, na ktorú sa nevzťahovala povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov podľa predchádzajúceho znenia zákona o odpadoch, ktorý uvádzame vyššie, má možnosť predložiť stanovené doklady a zároveň podať žiadosť o vydanie konečného rozhodnutia o pokračovaní činnosti prevádzkovania skládky odpadov. Medzi doklady, ktoré musí predložiť, patria doklady, ktoré preukazujú, že boli vykonané všetky opatrenia na účel splnenia požiadaviek na skládku odpadov k jej časti, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládky odpadov. Za doklady, ktoré preukazujú možnosť samostatného prevádzkovania časti skládky odpadov, sa považuje projekt stavby alebo aj iný doklad, ktorý preukazuje oddeliteľnosť tejto časti z hľadiska možnosti jej prevádzkovania bez technického a fyzického prepojenia s časťou skládky odpadov, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládky, a nespĺňa požiadavky na skládku odpadov ustanovené vykonávacím predpisom na vybudovanie skládky odpadov (stavebnotechnické požiadavky), tesnenie skládky odpadov, odvádzanie a zachytávanie priesakových kvapalín a zachytávanie skládkového plynu, postupy kontroly a monitorovania skládky odpadov počas následnej starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení,

Pre skládku odpadov, pre ktorú bolo vydané potvrdenie o uzavretí pre všetky jej časti, sa toto potvrdenie považuje za konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov. Uzavretie skládky odpadov overí príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vrátane vykonania miestnej obhliadky a o uzavretí skládky odpadov vydá o tom potvrdenie potvrdenie.

•    K odseku 18 a 19

V odseku 18 sa rieši problematika, ktorá vyplynula rovnako z praxe v prípade, ak jednu prevádzku skládky odpadov prevádzkuje viac prevádzkovateľov.

To znamená, že ak ide o skládku odpadov, ktorú prevádzkuje viac prevádzkovateľov, na ktorých sa nevzťahovala povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov podľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2015 (predchádzajúci zákon o odpadoch), má tieto možnosti:

•    ak chce oddeliť prevádzkovanú časť od nevyhovujúcej časti skládky odpadov a chce pokračovať v činnosti prevádzkovania skládky odpadov:

–   predloží doklady podľa odseku 1 písm. a), ak ide o prevádzkovateľa časti skládky odpadov, na ktoré bolo vydané právoplatné rozhodnutie na prevádzkovanie skládky odpadov, ktorým je prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov okrem spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb, v ktorých sa zneškodňujú osobitné druhy kvapalných odpadov alebo podľa zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia,

•    chce pokračovať v činnosti prevádzkovania skládky odpadov ako celok:

–   predloží doklady podľa odseku 1 písm. b) a preukáže, že všetky časti skládky odpadov spĺňajú požiadavky odseku 2, ak prevádzkovateľa časti skládky odpadov, ktorá má právoplatné rozhodnutie na prevádzkovanie skládky odpadov – zariadenia na zneškodňovanie odpadov okrem spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb, v ktorých sa zneškodňujú osobitné druhy kvapalných odpadov alebo podľa zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia,

•    nechce pokračovať v činnosti:

–   postupuje podľa odseku 1 písm. c), ak ide o prevádzkovateľ tých častí skládky odpadov, ktoré majú právoplatné rozhodnutie na prevádzkovanie týchto častí skládky odpadov.

 

Integrované povolenie

Podľa zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia je výsledkom integrovaného povoľovania integrované povolenie. Povolenie je rozhodnutie, ktoré oprávňuje prevádzkovateľa vykonávať činnosť v prevádzke alebo jej časti a ktorým sa určujú podmienky na vykonávanie činnosti v prevádzke a ktoré sa vydáva namiesto rozhodnutí a súhlasov vydávaných podľa osobitných predpisov (napr. stavebný zákon) v oblasti životného prostredia, ochrany verejného zdravia, v oblasti poľnohospodárstva a stavebného povoľovania.

Následne po predložení dokladov prevádzkovateľom orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo inšpekcia postupuje podľa ustanovenia § 114.

DESIATA ČASŤ

ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ

§ 115

Priestupky

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto

a) koná v rozpore s § 6 ods. 6,

b) nakladá alebo inak zaobchádza s odpadmi v rozpore s týmto zákonom [§ 12 ods. 1 a 2,],

c) uloží odpad na iné miesto než na miesto určené obcou [§ 13 písm. a)],

d) zhodnocuje alebo zneškodňuje odpad v rozpore s týmto zákonom [§ 13 písm. b)],

e) koná v rozpore s § 13 písm. g), h),

f) koná v rozpore s § 14 ods. 1 písm. j),

g) nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 15 ods. 2,

h) koná v rozpore s § 33 písm. b),

  i) koná v rozpore s § 38 ods. 1,

  j) koná v rozpore s § 43 ods. 3,

k) nesplní povinnosť podľa § 67 ods. 1,

  l) nakladá s odpadovými pneumatikami v rozpore s § 72,

m) nakladá so stavebnými odpadmi alebo s odpadmi z demolácií v rozpore s § 77 ods. 4,

n) uloží do zbernej nádoby určenej na triedený zber iný druh odpadu ako ten, pre ktorý je zberná nádoba určená [§ 81 ods. 6 písm. a)],

o) koná v rozpore s § 81 ods. 6 písm. b),

p) koná v rozpore s § 81 ods. 9,

q) koná v rozpore s § 81 ods. 13,

r) neposkytne obcou požadované údaje podľa § 81 ods. 17,

s) nakladá s iným ako komunálnym odpadom v rozpore s § 12 ods. 6,

  t) koná v rozpore s § 14 ods. 6,

u) nesplní povinnosť zhodnotiť alebo zneškodniť odpad podľa § 15 ods. 13,

v) koná v rozpore s § 25,

w) nakladá s elektroodpadom v rozpore s § 38 ods. 1,

x) nakladá s použitými batériami a akumulátormi v rozpore s § 49,

y) koná v rozpore s § 62 ods. 6,

z) nesplní povinnosť podľa § 63 ods. 1,

aa) koná v rozpore s § 76 ods. 4,

ab) nakladá s odpadovými olejmi v rozpore s § 76 ods. 9,

ac) vykoná cezhraničný pohyb odpadov v rozpore so siedmou časťou zákona (§ 84 až 88).

(2) Za priestupok podľa

a) odseku 1 písm. a) až r) možno uložiť pokutu do 1 500 eur,

b) odseku 1 písm. s) až ac) možno uložiť pokutu do 2 500 eur.

(3) Priestupky podľa

a) odseku 1 písm. a) až r) prejednáva obec,

b) odseku 1 písm. s) až ac) prejednáva okresný úrad.

(4) Orgán oprávnený podľa odseku 3 na prejednávanie priestupkov môže v rozhodnutí o uložení sankcie osobe zodpovednej za priestupok podľa odseku 1 súčasne uložiť opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania.

(5) Orgán oprávnený podľa odseku 3 na prejednávanie priestupkov môže osobe zodpovednej za priestupok podľa odseku 1 nariadiť prepadnutie veci, ktorou je odpad, ktorý je možné zhodnotiť; postup podľa odseku 3 týmto nie je dotknutý. Prepadnutá vec sa stáva majetkom štátu alebo obce podľa toho, či o prepadnutí veci rozhodol okresný úrad alebo obec.

(6) Orgán, ktorý nariadil prepadnutie veci podľa odseku 5, bezodkladne odovzdá prepadnutú vec, ktorou je odpad, osobe oprávnenej na nakladanie s ním podľa tohto zákona; finančné prostriedky získané za odovzdanie odpadu sú príjmom rozpočtu, z ktorého je financovaný orgán, ktorý rozhodol o prepadnutí veci.

(7) Na priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o prejednávaní priestupkov.¹⁴⁹⁾

(8) Výnosy pokút uložených za priestupky podľa odseku 1 a prejednaných podľa

a) odseku 3 písm. a) sú príjmom rozpočtu obce,

b) odseku 3 písm. b) sú príjmom Environmentálneho fondu.

Komentár k § 115

Toto ustanovenie vymenováva priestupky podľa tohto zákona, stanovuje výšky pokút za spáchaný priestupok a orgány štátnej správy odpadového hospodárstva, ktoré sú oprávnené priestupky prejednávať a ukladať za ne pokuty.

Priestupku sa dopustí ten, kto nakladá alebo inak zaobchádza s odpadmi v rozpore s týmto zákonom, uloží odpad na iné miesto než na miesto určené obcou, zhodnocuje alebo zneškodňuje odpad v rozpore s týmto zákonom, nesplní oznamovaciu povinnosť, nakladá s iným ako komunálnym odpadom v rozpore.

Výnosy z pokút môžu byť príjmom Environmentálneho fondu alebo obce, uvedené závisí od subjektu, ktorý priestupok prejednal a pokutu uložil. Priestupky prejednáva buď obec alebo okresný úrad. Orgán oprávnený na prejednávanie priestupkov môže osobe zodpovednej za priestupok nariadiť prepadnutie veci, ktorou je odpad, ktorý je možné zhodnotiť. Prepadnutá vec sa stáva majetkom štátu alebo obce podľa toho, či o prepadnutí veci rozhodol okresný úrad alebo obec.

Novelou zákona č. 292/2017 Z. z. sa v ustanovení od 1. 1. 2018 zmenilo znenie odsekov 1 až 3.

Z aplikačnej praxe vyplynula nevyhnutnosť upraviť znenie priestupkov – doplnili sa nové priestupky a niektoré znenia už existujúcich priestupkov boli upravené tak, aby bolo možné postihnúť fyzické osoby, ktoré sa dopustili porušenia povinností ustanovené zákonom o odpadoch.

!     Upozornenie

Od 1. novembra 2021 sa po novele zákona č. 372/2021 Z. z. v ustanovení § 115 za odsek 3 vložil nový odsek 4, podľa ktorého orgán oprávnený na prejednávanie priestupkov môže v rozhodnutí o uložení sankcie osobe zodpovednej za priestupok súčasne uložiť opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania. Analogicky k pokutám (§ 116), ku ktorým orgán štátnej správy, môže v rámci rozhodnutia uložiť nápravné opatrenie, doplnila sa táto možnosť aj k sankciám za priestupok.

§ 116

Ukladanie pokút

(1) Konanie o uložení pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej správy odpadového hospodárstva dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(2) Pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho konania.

(3) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty povinnému súčasne uložiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré mu bola pokuta uložená. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná, môže mu orgán štátnej správy odpadového hospodárstva uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom.

(4) Ak povinný znovu poruší v čase jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa tohto zákona povinnosť, za ktorú mu bola pokuta uložená, alebo nesplní opatrenie na nápravu, uloží sa jej ďalšia pokuta až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom.

(5) Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená, ak v tomto rozhodnutí nie je určená dlhšia lehota jej splatnosti.

(6) Výnos pokút je príjmom Environmentálneho fondu. Po právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty prechádza správa pohľadávky štátu z tohto rozhodnutia bezodplatne na Environmentálny fond, ktorý nadobúda práva a povinnosti správcu tejto pohľadávky štátu.

Komentár k § 116

Do ustanovenia bol prebratý predchádzajúci právny stav starého zákona o odpadoch.

Toto ustanovenie upravuje lehoty pre začatie konania o uložení pokuty, a to subjektívnu jednoročnú lehotu pre možnosť začatia konania o uložení pokuty odo dňa, kedy sa orgán štátnej správy odpadového hospodárstva dozvedel o porušení povinnosti a objektívnu trojročnú lehotu, od kedy došlo k porušeniu povinnosti. To znamená, že konanie o uložení pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej správy odpadového hospodárstva dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov.

Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne uložiť osobe, ktorá porušila povinnosť, opatrenie na nápravu následkov protiprávneho konania s uvedením lehoty, do ktorej toto opatrenie je povinná vykonať. Osobe, ktorá znovu poruší v ročnej lehote od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty povinnosť, za porušenie ktorej jej bola uložená pokuta, je možné uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku príslušnej hornej hranice.

Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak v tomto rozhodnutí nie je určená dlhšia lehota jej splatnosti a výnosy z pokút sú príjmom Environmentálneho fondu. Pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho konania. Inak povedané orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty povinnému súčasne uložiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré mu bola pokuta uložená. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná, môže mu orgán štátnej správy odpadového hospodárstva uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom

Novelou zákona č. 312/2018 Z. z. sa od 1. 1. 2019 doplnilo znenie odseku 6. Po novom po právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty prechádza správa pohľadávky štátu z tohto rozhodnutia bezodplatne na Environmentálny fond, ktorý nadobúda práva a povinnosti správcu tejto pohľadávky štátu.

Odsekom 6 sa doplnilo, že správcom pohľadávky štátu z rozhodnutí o uložení pokút je Environmentálny fond, nakoľko výnosy z pokút sú príjmom tohto fondu.

§ 117

Iné správne delikty

(1) Pokutu od 500 eur do 50 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť podľa § 14 ods. 1 písm. a), f), g), h), n); § 15 ods. 2, 18; § 16 ods. 1, 2; § 16 ods. 4; § 16 ods. 8 písm. b), ods. 12; 16a ods. 1; § 17 ods. 1 písm. c), d), g), h), i), k), l), m); § 19 ods. 1 písm. b), c), e), h), i); § 20 ods. 9; § 21 ods. 3 písm. b), c), e), h), j), o), p), q), r); § 26 ods. 2 písm. a), b); § 26 ods. 3, 4, 5, 6; § 27 ods. 4 písm. h); § 28 ods. 4 písm. h), i), k), n), o), p), s), t), ac), ad), ae); § 28 ods. 9 písm. a), b), c),d), f), g), h), i), j), k), ods. 10, 11; § 29 ods. 1 písm. d), e), f), g), h), i), m); § 30 ods. 6, 7; § 34 ods. 1 písm. l); § 38 ods. 1; § 39 ods. 4 písm. d), e); § 41 písm. a), b), c), d), m), n); § 44 ods. 8 písm. f), g), h), j), k), l), n), o), u); § 44 ods. 12, 13, 14; § 46 ods. 2; § 50 ods. 4; § 51 písm. e), f), g), j); § 53 ods. 7, 8; § 54 ods. 1 písm. f), ods. 5; § 55 ods. 3, 4, 5; § 56 ods. 4, 5, 9, 10; § 61 ods. 1 písm. h), i), j); § 61 ods. 2, 3, 6; § 62 ods. 2, 3, 4; § 64 ods. 2 písm. b), g), h); § 65 ods. 1 písm. e), f), o), p), q), r), s), v), w); § 67 ods. 1, 3, 4; § 74 ods. 1 písm. b); § 79 ods. 8, 10; § 81 ods. 2, 3, 4, 15, 25; § 82 ods. 3 písm. a), b); § 92 ods. 4; § 93 ods. 1; § 103 ods. 7, 13, 19, 20; § 125 ods. 5.

[Dňom 1. januára 2023 v § 117 ods. 1 sa za slová „53 ods. 7, 8; § 54 ods. 1 písm. f), ods. 5;“ vkladajú slová „§ 53aa;“]

(2) Pokutu od 800 eur do 80 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť podľa § 6 ods. 6, 7, 8, 9; § 10 ods. 1, 4, 5, 7, 8, 9, 12; § 11; § 16 ods. 8 písm. a), d); § 17 ods. 1 písm. e); § 19 ods. 1 písm. g), i); § 21 ods. 3 písm. d), n); § 25 ods. 5, 13; § 27 ods. 15; § 28 ods. 4 písm. j); § 37; § 41 písm. e), f); § 48; § 51 písm. b), c); § 55 ods. 1, 2, 6; § 56 ods. 1, 2, 3, 6, 7; § 64 ods. 2 písm. a), f); § 65 ods. 1 písm. c), d), n), u); § 71; § 81 ods. 1, 6, 7, 8, 12, 13, 14, 17, 18, 19, 20, 22, 24; § 82 ods. 3 písm. c), d); § 83; § 98; § 135.

(3) Pokutu od 1 200 eur do 120 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť podľa § 6 ods. 10; § 12 ods. 1, 2, 6; § 14 ods. 1 písm. b), c), d), e), i), j), m); § 14 ods. 6; § 15 ods. 13; § 16 ods. 3; § 16 ods. 8 písm. c), e), f), g); § 17 ods. 1 písm. f); § 21 ods. 3 písm. i), k), s); § 22; § 23; § 25 ods. 4, 6, 10, 12; § 26 ods. 1 písm. b); § 27 ods. 4 písm. a), b), c), d), i), l); § 27 ods. 8, 12, 13, 17, 18, 19, 21; § 28 ods. 4 písm. a), b), f), g), m), q), r), u), v), w), x), y), z), aa), ab), af), ag),ah); § 28 ods. 5;  § 28 ods. 12 písm. c); § 28 ods. 13; § 29 ods. 1 písm. a), c), d), h), j), k), l), o); § 29 ods. 2; § 30 ods. 1, 2, 3, 4; § 31 ods. 6, ods. 11 písm. a), b), c), d), e), f), g), h), i), j), k), l), m), n), o), p), r), s), 12, 13, 14, 15, 17 písm. c); § 31 ods. 8; § 34 ods. 1 písm. a), b), c), d), f), g), h), i), j), k); § 34 ods. 3, 4, 5, 6; § 35; § 36; § 38 ods. 2, 3; § 39 ods. 1, 3; § 39 ods. 4 písm. a), b), c); § 39 ods. 5; § 40 ods. 2; § 41 písm. g), h), i), j), k), l); § 44 ods. 3; § 44 ods. 8 písm. a), d), e), m), q), r), s),v),w); § 44 ods. 9; § 45; § 46 ods. 1 písm. d), e); § 47 ods. 1 písm. d), e); § 47 ods. 2 písm. d), e); § 49; § 50 ods. 1, 2; § 51 písm. h), i); § 53 ods. 1, 5, 6; § 54 ods. 1 písm. a), b), c); § 57 ods. 1, 2, 4; § 59 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 10; § 61 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), k); § 63 ods. 1; § 64 ods. 2 písm. c), d), e); § 65 ods. 1 písm. b), g), h), i), j), k), l), m), t); § 66 ods. 2, 3, 5; § 70; § 72; § 73 ods. 10; § 74 ods. 2 a 3; § 75 ods. 2, 3; § 76 ods. 6, 7, 8, 9, 10; § 77 ods. 4; § 78; § 79 ods. 15, 19; § 81 ods. 9; § 125 ods. 1, 2, 3, 4, § 135ea ods. 3; § 135eb ods. 6, 7, 8; § 135ec.

(4) Pokutu od 1 500 eur do 200 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší alebo koná v rozpore s § 17 ods. 1 písm. a), b), j); § 19 ods. 1 písm. a), d); § 19 ods. 3; § 21 ods. 1; § 21 ods. 3 písm. a), l), m); § 26 ods. 1 písm. a); § 28 ods. 4 písm. c), d); § 29 ods. 1 písm. b); § 44 ods. 8 písm. b), c); § 51 písm. a); § 64 ods. 1; § 65 ods. 1 písm. a); § 89 ods. 1; § 97.

(5) Pokutu od 2 000 eur do 250 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť podľa § 14 ods. 1 písm. k), l); § 16 ods. 6, 7; § 19 ods. 4; § 20 ods. 2, 3, 6; § 24; § 26 ods. 2 písm. c), d); § 27 ods. 4 písm. e), f), g), j), k); § 27 ods. 5, 6; § 28 ods. 4 písm. e), l); § 28 ods. 7; § 29 ods. 1 písm. f), l), m); § 29 ods. 4; § 31 ods. 11 písm. q); § 34 ods. 1 písm. e); § 44 ods. 8 písm. i), p), t); § 44 ods. 11; § 46 ods. 1 písm. a), b), c); § 47 ods. 1 písm. a), b), c); § 47 ods. 2 písm. a), b), c); § 51 písm. d); § 54 ods. 1 písm. d), e); § 74 ods. 1 písm. a); § 79 ods. 14, 18, 20, 21, 22, 23; § 79a ods. 3; § 84 ods. 4; § 88 ods. 2, 4; § 88a ods. 2, 4; § 112 ods. 6; § 135eb ods. 9, 10.

(6) Pokutu od 4 000 eur do 350 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť podľa § 13; § 16 ods. 5, 10; § 19 ods. 1 písm. f); § 21 ods. 2; § 21 ods. 3 písm. f); g); § 25 ods. 1, 7; § 27 ods. 25; § 28 ods. 9 písm. e); § 31a ods. 2, 6, 8; § 33; § 43; § 53 ods. 3; § 62 ods. 6; § 75b; § 75c; § 75d; § 75e; § 75f; § 75g; § 76 ods. 4; § 79 ods. 16, 24; § 84 ods. 3, 5; § 135e ods. 1, 2, 3, 4; § 135g.

(7) Za porušenie povinnosti podľa § 59 ods. 12 príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva uloží organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly pokutu v sume vypočítanej ako 1,5-násobok nákladov na zabezpečenie triedeného zberu komunálnych odpadov z obalov a neobalových výrobkov v obci, v ktorej nezabezpečila triedený zber týchto odpadov do uzatvorenia nového zmluvného vzťahu tejto obce s inou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly.

(8) Za porušenie povinnosti podľa § 59 ods. 13 príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva uloží organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly pokutu v sume vypočítanej ako 1,5-násobok nákladov na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obci, v ktorej neuhradila náklady na triedený zber týchto odpadov.

Komentár k § 117

V tejto časti zákona sú vymenované správne delikty, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba podnikateľ alebo a právnická osoba.

Správne delikty sú špecifický rozdelené podľa druhu povinností a ich závažnosti do jednotlivých odsekov tohto ustanovenia a s určením dolných a horných hraníc pokút.

Jednotlivé pokuty podľa vymedzených správnych deliktov a v medziach hraníc stanovených v zákone ukladá príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva. Týmito orgánmi je inšpekcia, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad. Pokuty sa ukladajú v správnom konaní.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 znením nového ustanovenia vzhľadom na doplnenie nových povinností v zákone vyžadovala aj úpravu sankčných ustanovení.

Pokutu od 500 eur do 50 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosti vymedzené v znení odseku 1.

Pokutu od 800 eur do 80 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosti vymedzené v znení odseku 2.

Pokutu od 1 200 eur do 120 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosti vymedzené v znení odseku 3.

Pokutu od 1 500 eur do 200 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší alebo koná v rozpore s ustanoveniami vymedzenými v znení odseku 4.

Pokutu od 2 000 eur do 250 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosti vymedzené v znení odseku 5.

Pokutu od 4 000 eur do 350 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosti vymedzené v znení odseku 6.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 285/2020 Z. z. sa v nadväznosti na úpravu povinností upravili sankcie za porušenie stanovených povinností. V znení § 117 ods. 6 absentovali ustanovenia týkajúce sa zákazu uvádzania na trh Slovenskej republiky niektorých jednorazových výrobkov z plastu a obaly z oxo-degradovateľných plastov na trh Slovenskej republiky. Bolo potrebné doplniť relevantné ustanovenia do tohto sankčného paragrafu, aby bol zabezpečený vyvážený systém na jednej strane ustanovenia zákazu a na druhej strane možnosti sankcionovať porušenie ustanoveného zákazu.

Po novele zákona č. 372/2021 Z. z. sa v odseku 1 doplnila pokuta k novej povinnosti podľa § 16 ods. 12.

Zmena ustanovenia odseku 2 týkajúceho sa sankcií súvisela so zavedením novej povinnosti dodávateľa výrobku poskytovať Európskej chemickej agentúre informácie v súlade s čl. 9 ods. 1 písm. i) rámcovej smernice.

V znení ods. 3 sa vypustila pokuta za nesplnenie povinnosti podľa § 28 ods. 9 písm. c), ktorá sa nachádzala v § 117 odseku 1 aj odseku 3.

K ďalšej zmene v odseku 4 došlo v súvislosti s vypustením povinnosti v § 114 ods. 4, pričom sa vypustila aj sankcia za porušenie tejto povinnosti.

Od 1. 11. 2021 sa nanovo zmenilo znenie odseku 6, na základe čoho došlo k doplneniu sankcie v § 117 ods. 6, čo súvisí s doplnením nových povinností v § 6 ods. 13, § 81 ods. 27 a § 88a ods. 1 písm. f).

Po ostatnej novele zákona č. 430/2021 Z. z. sa od 1. 1. 2023 dopĺňa sankcia za porušenie zákazu používať nápoje balené v jednorazových obaloch na rokovaniach a pracovných stretnutiach orgánov štátnej správy.

Znenie odseku 6 sa zmenilo aj po ostatnej novele zákona č. 430/2021 Z. z. Doplnenie sankcie v § 117 ods. 6 súvisí s presunom pôvodných ustanovení § 53a a 73a do § 75c a doplnením sankcií za nové povinnosti.

•    K odseku 7 a 8

!     Upozornenie

Znenie tohto ustanovenia sa od 1. 1. 2021 doplnilo novými odsekmi 7 a 8 po novele zákona č. 285/2020 Z. z. Pri porušení § 81 ods. 12 a 13 sa ustanovil nový spôsob určenia pokuty predovšetkým z dôvodu motivačného. Pokuta sa vypočíta ako 1,5 násobok nákladov, ktoré zodpovedajú nákladom na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v danej obci. To znamená, že za porušenie povinnosti podľa § 59 ods. 12 príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva uloží organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly pokutu v sume vypočítanej ako 1,5-násobok nákladov na zabezpečenie triedeného zberu komunálnych odpadov z obalov a neobalových výrobkov v obci, v ktorej nezabezpečila triedený zber týchto odpadov do uzatvorenia nového zmluvného vzťahu tejto obce s inou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly. Za porušenie povinnosti podľa § 59 ods. 13 príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva uloží organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly pokutu v sume vypočítanej ako 1,5-násobok nákladov na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obci, v ktorej neuhradila náklady na triedený zber týchto odpadov.

JEDENÁSTA ČASŤ

§ 118 – § 134

Zrušená.

Komentár k jedenástej časti

Vzhľadom na skutočnosť, že účinnosťou tohto zákona Recyklačný fond automaticky nezanikol, bolo potrebné upraviť jeho činnosť v tzv. prechodnom období a zároveň sa upravilo jeho zrušenie. Prvá kapitola upravovala fungovanie a činnosť Recyklačného fondu a s čiastočnými zmenami boli prebraté ustanovenia deviatej časti starého zákona o odpadoch. Druhá kapitola upravovala samotné zrušenie Recyklačného fondu.

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 27. 12. 2019 Jedenásta časť vypustila a zároveň sa vypustili poznámky pod čiarou k odkazom 150 až 159a. Jedenásta časť sa vypustila z dôvodu nadbytočnosti, pretože išlo o obsolentné ustanovenia, ktoré sa vypustili nakoľko Recyklačný fond bol zrušený k 31. decembru 2016 bez právneho nástupcu.

DVANÁSTA ČASŤ

PRECHODNÉ
A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 135

Prechodné ustanovenia

(1) Konania začaté pred 1. januárom 2016 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

(2) Platný Program predchádzania vzniku odpadu, program Slovenskej republiky, program kraja a program obce vypracovaný podľa doterajších právnych predpisov zostáva v platnosti.

(3) Držiteľ polychlórovaných bifenylov, ktorý má vypracovaný a schválený program držiteľa polychlórovaných bifenylov podľa doterajších právnych predpisov, je povinný vypracovať a predložiť na schválenie nový program držiteľa polychlórovaných bifenylov do šiestich mesiacov odo dňa ustanovenia požiadaviek na jeho obsah na základe tohto zákona.

(4) Rozhodnutia, ktorými boli schválené programy pôvodcov odpadov, strácajú platnosť 1. januára 2016.

(5) V prípade povinnosti držiteľa podľa § 14 ods. 1 písm. i) skladovať odpad najdlhšie jeden rok alebo zhromažďovať odpad najdlhšie jeden rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením, na ktorého sa podľa doterajších právnych predpisov táto povinnosť nevzťahovala, začína uvedená lehota na zhromažďovanie odpadov plynúť 1. januára 2016.

(6) Ten, kto vykonáva zber vyhradeného prúdu odpadov podľa doterajších právnych predpisov, na ktorý sa podľa tohto zákona vyžaduje zmluvný vzťah s výrobcom vyhradeného výrobku, organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo treťou osobou podľa § 16 ods. 3, je povinný uzatvoriť zmluvu s výrobcom príslušného výrobku alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov do 30. júna 2016, inak sa jeho činnosť zberu vyhradeného prúdu odpadu považuje za činnosť v rozpore s týmto zákonom.

(7) Ten, kto vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu podľa doterajších právnych predpisov, na výkon ktorého sa podľa tohto zákona vyžaduje v zmysle § 16 ods. 8 písm. f) pri zisťovaní hmotnosti preberaného kovového odpadu používanie výlučne váhy zaradenej do skupiny určených meradiel a spĺňajúcej požiadavky na určené meradlo,³⁵⁾ je povinný splniť uvedenú podmienku do 30. júna 2016, inak sa jeho činnosť považuje za činnosť v rozpore s týmto zákonom.

(8) Ten, kto vykonáva zber vyhradeného prúdu odpadov podľa doterajších predpisov, je povinný do 29. februára 2016 informovať o tom ministerstvo.

(9) Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nemá sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, a ktorý k 1. januáru 2016 podľa doterajších právnych predpisov uvádza na trh vyhradený výrobok, je povinný splniť povinnosť ustanoviť splnomocneného zástupcu podľa § 27 ods. 18 do 30. júna 2016; povinnosť registrácie je povinný splniť prostredníctvom splnomocneného zástupcu.

(10) Výrobca, ktorý sa k 1. januáru 2016 považuje za výrobcu vyhradeného výrobku, a ktorý k tomuto dňu uvádza na trh výrobok, ktorý je vyhradeným výrobkom podľa tohto zákona, je povinný žiadosť o zápis do Registra výrobcov vyhradeného výrobku podať do 31. januára 2016, pričom povinnosť uvedenú v § 30 ods. 2 až 4 a § 27 ods. 18 a 19 a povinnosť oznámiť ministerstvu splnomocneného zástupcu je povinný splniť do 30. júna 2016. Ak bol tento výrobca k 1. januáru 2016 registrovaný podľa doterajších právnych predpisov v registri vedenom ministerstvom, považuje sa za registrovaného v Registri výrobcov vyhradeného prúdu odpadu podľa tohto zákona, pričom povinnosť uvedenú v § 30 ods. 2 až 4 a § 27 ods. 18 a 19 a povinnosť oznámiť ministerstvu splnomocneného zástupcu je povinný splniť do 30. júna 2016. Ustanovenie § 30 ods. 1 posledná veta sa počas tohto obdobia neuplatní.

(11) Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý začne do 30. júna 2016 uvádzať vyhradený výrobok na trh, je povinný žiadosť o zápis do Registra výrobcov vyhradeného výrobku podať do jedného mesiaca odo dňa uvedenia tohto vyhradeného výrobku na trh, pričom povinnosť uvedenú v § 30 ods. 2 až 4 je povinný splniť do 30. júna 2016. Ustanovenie § 30 ods. 1 posledná veta sa počas tohto obdobia neuplatní.

(12) Povinnosť výrobcu vozidla podľa § 66 ods. 5 zabezpečiť prevzatie starého vozidla z určeného parkoviska a jeho spracovanie sa vzťahuje aj na staré vozidlá umiestnené na určenom parkovisku a neodovzdané spracovateľovi starých vozidiel pred 1. januárom 2016.

(13) Zmluvy uzavreté medzi obcou a subjektmi pôsobiacimi v oblasti odpadového hospodárstva, ktorých predmetom je úhrada nákladov obce spojených so zabezpečovaním nakladania s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom v obci alebo jej finančná podpora v tejto oblasti, a ktoré boli uzatvorené podľa doterajších predpisov, sú zmluvné strany oprávnené písomne vypovedať okrem výpovedných dôvodov uvedených v zmluve aj z dôvodu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a to najneskôr do 31. decembra 2016, pričom výpovedná lehota pre takúto výpoveď má dĺžku jeden mesiac a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane.

(14) Zmluvy uzavreté medzi obcou a subjektmi pôsobiacimi v oblasti odpadového hospodárstva, ktorých predmetom je zabezpečovanie činností zberu, prepravy, zhodnocovania alebo zneškodňovania komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov v rámci systému nakladania s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom v obci, ktoré boli uzatvorené podľa doterajších predpisov a ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, sú zmluvné strany povinné uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2016; ak to nevyplýva priamo zo zmluvy, je takýto subjekt povinný poskytnúť obci na požiadanie potrebné informácie pre identifikáciu a oddelenie nákladov podľa § 81 ods. 10 a 11. Pri zmluvách uzavretých na dobu neurčitú sú zmluvné strany povinné v uvedenej lehote zladiť ich dĺžku trvania s ustanovením § 81 ods. 15 tak, aby dĺžka trvania výpovednej doby bola najviac 12 mesiacov.

(15) Obec je povinná všeobecne záväzné nariadenie obce o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi vydané podľa doterajších právnych predpisov uviesť do súladu s týmto zákonom do 30. júna 2016.

(16) Na výrobcu vyhradeného výrobku sa požiadavka na spôsob plnenia vyhradených povinností uvedená v § 27 ods. 6 do 30. júna 2016 neuplatní a namiesto individuálneho alebo kolektívneho plnenia týchto povinností je povinný plniť ich sám alebo prostredníctvom osôb, ktoré mali postavenie oprávnenej organizácie, kolektívnej organizácie alebo tretej osoby podľa doterajších predpisov. Osoby, ktoré mali postavenie oprávnenej organizácie, kolektívnej organizácie alebo tretej osoby podľa doterajších predpisov, sú oprávnené vykonávať činnosť podľa prvej vety do 30. júna 2016.

(17) Kto vykonáva činnosť, na ktorú nebolo podľa doterajších predpisov potrebné rozhodnutie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ale na ktorej výkon je potrebné rozhodnutie podľa tohto zákona, podá návrh na začatie konania o vydaní rozhodnutia príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva do 30. júna 2016, inak sa jeho činnosť považuje za činnosť v rozpore s týmto zákonom.

(18) Rozhodnutia, vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za rozhodnutia vydané podľa tohto zákona a zostávajú v platnosti, okrem rozhodnutí, ktoré strácajú platnosť postupom podľa odsekov 19, 21 a 22. Ak ide o rozhodnutie o udelení autorizácie vydané ­po­dľa doterajších predpisov, doba platnosti autorizácie v ňom uvedená nie je ustanovením § 89 ods. 3 dotknutá.

(19) Ku dňu 1. januára 2016 strácajú platnosť všetky súhlasy vydané podľa doterajších predpisov, ktoré sa podľa tohto zákona nevyžadujú okrem súhlasov uvedených v odseku 20.

(20) Kto ako pôvodca nebezpečných odpadov vykonáva činnosť, na ktorú sa podľa tohto zákona vyžaduje súhlas na zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu, na toho sa nevzťahuje ustanovenie odseku 17 a je oprávnený na výkon uvedenej činnosti, pokiaľ je povolenie tejto činnosti súčasťou platného súhlasu, ktorý mu bol vydaný podľa doterajších predpisov na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy. V prípade zmeny alebo predlžovania takéhoto súhlasu orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vykoná aj jeho zmenu spočívajúcu v úprave výrokovej časti rozhodnutia jej uvedením do súladu s § 97 ods. 1 písm. g).

(21) Kto vykonáva činnosť, na ktorú sa podľa doterajších predpisov vyžadoval súhlas na zber alebo spracovanie starých vozidiel alebo na zber alebo spracovanie odpadu z elektrozariadení, je povinný požiadať o vydanie príslušného súhlasu vyžadovaného na túto činnosť podľa tohto zákona do 31. marca 2016, inak sa jeho činnosť považuje za činnosť v rozpore s týmto zákonom. Po uplynutí tejto lehoty uvedené súhlasy strácajú platnosť.

(22) Súhlas na vykonávanie prípravy na opätovné využitie, vydaný podľa doterajších právnych predpisov, je jeho držiteľ povinný predložiť príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva do 30. júna 2016 na preskúmanie. Súhlasy, ktoré mali byť a neboli predložené na preskúmanie podľa prvej vety, strácajú platnosť.

(23) Požiadavka založenia organizácie zodpovednosti výrobcov výrobcami zhodnej komodity podľa § 28 ods. 1 alebo požiadavka viažuca sa na osobu zakladateľa ­po­dľa § 28 ods. 2 sa nevzťahuje na právnickú osobu, ktorá bola založená podľa doterajších právnych predpisov ako kolektívna organizácia alebo oprávnená organizácia na účely kolektívneho plnenia povinností vyplývajúci z doterajších právnych predpisov, ktorá chce pôsobiť ako organizácia zodpovednosti výrobcov podľa tohto zákona, ak podala žiadosť o udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov v lehote podľa odseku 24. Ostatné podmienky potrebné na udelenie autorizácie podľa § 90 nie sú týmto dotknuté a musia byť splnené.

(24) Kto chce vykonávať činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov od 1. júla 2016, musí žiadosť o udelenie autorizácie doručiť na ministerstvo do 31. marca 2016.

(25) Účinnosť všetkých rozhodnutí o udelení autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov vydávaných na základe žiadostí podľa odseku 24 určí ministerstvo k 1. júlu 2016; ministerstvo vydá rozhodnutie o udelení autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov podľa § 89 ods. 1 písm. b) pre obaly tak, aby bol zabezpečený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zo všetkých obcí.

(26) Do vytvorenia koordinačného centra pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov ministerstvo zabezpečuje vo vzťahu k obciam a k žiadateľom o udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly podľa odseku 24 alebo k organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly postup podľa § 31 ods. 12 písm. c) a d). Ministerstvo je povinné do 8. apríla 2016 uskutočniť zlosovanie podľa § 31 ods. 12 písm. c) pre tie obce, ktoré nie sú zahrnuté v žiadostiach podľa odseku 24. Žiadateľ o udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly a organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly sú povinní výsledky tohto zlosovania rešpektovať.

(27) Informácie obsiahnuté v databáze Recyklačného fondu ohľadom výrobcov a dovozcov určených komodít, na ktorých sa vzťahovala povinnosť registrácie v Recyklačnom fonde podľa doterajších predpisov a ďalšie evidované informácie Recyklačným fondom, získané v súvislosti so zberom a spracovaním odpadu od výrobcov, dovozcov, spracovateľov, zberových spoločností, miest a obcí prípadne združení miest a obcí, sa dňom zrušenia Recyklačného fondu stávajú majetkom štátu v správe ministerstva.

(28) Povinnosť ochrany dôverných informácií podľa doterajších predpisov nie je odsekom 27 dotknutá a vzťahuje sa aj na zamestnancov ministerstva a iné osoby, ktoré s informáciami podľa odseku 27 prichádzajú do styku pri výkone svojej funkcie.

(29) Recyklačný fond podľa tohto zákona je Recyklačný fond zriadený podľa zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Členovia správnej rady vymenovaní podľa zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú členovia správnej rady podľa tohto zákona; ich funkčné obdobie trvá do 31. decembra 2016. Členovia dozornej rady vymenovaní podľa zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú členovia dozornej rady podľa tohto zákona; ich funkčné obdobie trvá do 31. decembra 2016.

(30) Prevádzkovateľ zberného dvora podľa doterajších predpisov je povinný požiadať o vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. d) najneskôr do 30. júna 2016.

(31) Prevádzkovateľ skládky odpadov, ktorej kapacita je k 1. januáru 2016 naplnená alebo ktorej k 1. januáru 2016 uplynula doba platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie, je povinný požiadať o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j) do 30. júna 2016, ak o vydanie tohto súhlasu nepožiadal do 1. januára 2016, inak sa jeho činnosť považuje za činnosť v rozpore s § 19 ods. 3.

(32) Povinnosti podľa § 27 ods. 4 písm. f) a k) a ods. 5, § 54 ods. 1 písm. e), § 74 ods. 1, § 81 ods. 4, 10 až 12 sa do 30. júna 2016 nevzťahujú na výrobcov obalov a výrobcov neobalových výrobkov vo vzťahu ku komunálnym odpadom z obalov a neobalových výrobkov. Financovanie a zabezpečovanie vykonávania triedeného zberu pre papier, plasty, kovy a sklo do 30. júna 2016 sa uskutočňuje podľa doterajších predpisov.

(33) Ministerstvo zverejní na svojom webovom sídle údaje potrebné pre výpočet zberového podielu a trhového podielu výrobcu vyhradeného výrobku na rok 2016 po prvý raz do 10. januára 2016, pričom vychádza z údajov za rok 2014.

(34) Osvedčenie na autorizovanú činnosť vydané podľa doterajších predpisov sa považuje za osvedčenie na autorizovanú činnosť podľa tohto zákona.

(35) Do založenia koordinačného centra pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov je pôvodca odpadu z obalov povinný ohlasovať údaje o materiálovom toku podľa § 58 ods. 2 ministerstvu. Ministerstvo zabezpečuje postup podľa § 58 ods. 4 do založenia koordinačného centra pre prúd odpadov z obalov.

Komentár k § 135

Do dvanástej časti zákona o odpadoch patria ustanovenia § 135 až § 138, ktoré sa zaoberajú prechodnými ustanoveniami, záverečnými a zrušovacími ustanoveniami zákona odpadoch.

Uvedené ustanovenie zákona o odpadoch ustanovuje prechodné ustanovenia, cieľom ktorých je prechodne upraviť prechod na novú právnu úpravu, tam kde nastala zmena oproti doteraz platnému stavu. V záujme zachovania právnej istoty sa ustanovuje sa, že začaté správne konania sa dokončia podľa právnych predpisov účinných v čase začatia konania. Vzhľadom na zmeny vykonané v ustanoveniach týkajúcich sa programových dokumentov sa určuje, že už vypracované dokumenty zostávajú v platnosti a nie je potrebné ich nové vypracovanie okrem prípadu uvedeného v odseku 3. V prípade držiteľa polychlórovaných bifenylov sa vyžaduje vypracovanie a predloženie nového programu, na splnenie povinnosti sa stanovujú štyri mesiace od účinnosti tohto zákona. Keďže dochádza k zrušeniu programov pôvodcov odpadov, bolo potrebné upraviť aj stratu platnosti rozhodnutí, ktorými boli schválené. Upravuje sa lehota ohľadne skladovania a zhromažďovania odpadov, a to z dôvodu povinnosti uvedenej v § 14 ods. 1 písm. i) tohto zákona. Predtým zberová spoločnosť robila skladovanie bez lehoty, ale vzhľadom na zmenu definícii v novom zákone zberová spoločnosť robí zhromažďovanie, a teda si musí ustriehnuť lehoty, lebo zberovej spoločnosti sa súhlas na dlhšiu dobu nemôže dať, keďže to sa umožnilo iba pre pôvodcu odpadu. Ustanovuje sa šesťmesačná lehota na zabezpečenie splnenia nových povinností. Lehota šiestich mesiacov, v prípade odseku 6 súvisí aj s tým, že sa predpokladá, že do šiestich mesiacov dôjde k udeleniu autorizácií výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí si plnia povinnosti individuálne a organizáciám zodpovednosti výrobcov. Ustanovuje sa informačná povinnosť pre subjekty vykonávajúce zber vyhradeného prúdu odpadu podľa doterajších predpisov. Výrobcom vyhradeného výrobku, ktorých sa uvedené týka, sa dáva šesť mesiacov na ustanovenie splnomocneného zástupcu a na zaregistrovanie sa na ministerstve. Výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí už sú zaregistrovaní na ministerstve, sú povinní v stanovej lehote predložiť zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov, ak si plnia vyhradeného povinnosti kolektívne alebo rozhodnutie o udelení autorizácie, ak si plnia povinnosti individuálne. Ustanovuje sa registračná povinnosť a lehota viažuca sa na ustanovenia § 31 týkajúce sa zriadenia koordinačného centra v prípade výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí uvádzajú výrobky na trh aj pred účinnosťou zákona ako aj v prípade výrobcov, ktorí začnú uvádzať na trh výrobky počas prvých šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Upravuje sa, že výrobca vozidiel znáša náklady na dopravu vozidla z určeného parkoviska k spracovateľovi starých vozidiel, iba za tie vozidla, ktoré boli na určené parkovisko umiestnené po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Pre vozidlo, ktoré je jednotlivo uvádzané na trh po nadobudnutí účinnosti tohto zákona je potrebné do šiestich mesiacov zabezpečiť prevzatie zodpovednosti výrobcom vozidla alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov za nakladanie s odpadom z vozidla. Uvedené sa týka tých osôb, ktoré takéto vozidla uviedli na trh po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Vzhľadom na zavedenie nového systému v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi sa upravuje možnosť ukončenia zmluvných vzťahov, ktoré by mohli byť prekážkou vytvárania nového zmluvného systému. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté medzi obcou a oprávnenou organizáciou či kolektívnou organizáciou, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona a nedotýka sa zmlúv uzavretých medzi obcou a subjektmi vykonávajúcimi v obci zber komunálnych odpadov.

Znenie odseku 13 sa vzťahuje na aplikačné živé zmluvy uzavreté podľa (predchádzajúceho) zákona o odpadoch, podľa ktorých bude ku dňu nadobudnutia účinnosti nového zákona prebiehať ich riadne plnenie. Ukladá sa povinnosť uviesť zmluvy do súladu s týmto zákonom.

Na rozdiel od odseku 13 odsek 14 ukladá iba povinnosť zosúladenia zmlúv a nezakladá pre zmluvné strany oprávnenie tieto zmluvy písomne vypovedať z dôvodu nadobudnutia platnosti tohto zákona, týmto však nie sú dotknuté výpovedné dôvody uvedené priamo v zmluve. Upravuje sa aj povinnosť obce aktualizovať príslušné všeobecne záväzné nariadenia. Upravuje sa povinnosť podať návrh na začatie konania, ak niekto vykonáva činnosť, na ktorú nebolo podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov potrebné rozhodnutie. Zároveň z dôvodu právnej istoty sa ustanovuje, že rozhodnutia vydané podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za rozhodnutia vydané podľa tohto zákona a zostávajú v platnosti, okrem rozhodnutí, na ktoré sa vzťahuje postup podľa odseku 18, 20 až 23, kde sa vyžaduje ich predloženie na preskúmanie. Takýmito rozhodnutiami sú aj súhlasy – súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na dlhšie skladovanie (§ 21 ods. 7 platného zákona).

V záujme umožnenia transformácie existujúcim oprávneným organizáciám a kolektívnym organizáciám sa na nich nevzťahuje podmienka založenia výlučne výrobcami vyhradených výrobkov zhodnej komodity. Ostatné podmienky potrebné na udelenie autorizácie však musia byť splnené. Uvedené subjekty postavenie organizácie zodpovednosti výrobcov nadobúdajú až udelením príslušnej autorizácie, pričom tieto subjekty musia žiadosť o udelenie autorizácie podať na ministerstvo najneskôr do dvoch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Ustanovenie zrovnoprávňuje nových záujemcov o vykonávanie činnosti OZV s kolektívnymi systémami a oprávnenými organizáciami, ktoré už pôsobia v odpadovom hospodárstve podľa doterajších predpisov. Obidve tieto skupiny subjektov musia požiadať o vydanie autorizácie do rovnakého dátumu. Pre prvý nábeh nového systému je potrebné, aby sa začal uplatňovať k jednému dátumu (k 1. 1. 2016). Zabezpečuje sa tým právna istota všetkých hospodárskych subjektov vrátane obcí. Kým nevzniknú koordinačné centrá pre jednotlivé vyhradené prúdy odpadov, musí niektoré úlohy zabezpečiť ministerstvo, pretože inak by bol ohrozený prechod na nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov v celoslovenskom merítku. Informácie obsiahnuté v databáze Recyklačného fondu sa stávajú majetkom štátu v správe ministerstva. Povinnosť ochrany dôverných informácií podľa osobitného predpisu nie je týmto postupom dotknutá a vzťahuje sa aj na zamestnancov ministerstva a iné osoby, ktoré s informáciami prichádzajú do styku pri výkone svojej funkcie. Zákon upravuje povinnosť ochrany dôverných informácií. Upravuje sa aj právny základ založenia Recyklačného fondu.

Tento zákon ustanovuje povinnosť obce v ustanovenom termíne uviesť triedený zber komunálnych odpadov v obci do súladu s požiadavkami tohto zákona. Ustanovuje povinnosť pre prevádzkovateľa zberného dvora požiadať o vydanie súhlasu nakoľko v súčasne platnom zákone nebolo prevádzkovanie zberného dvora viazaná na vydanie súhlasu. Ustanovuje povinnosť pre prevádzkovateľa skládky odpadov v prípade naplnenia kapacity skládky alebo uplynutia doby platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie požiadať o udelenie súhlasu podľa tohto zákona v určenej lehote.

Doplnenie prechodného ustanovenia ohľadne spôsobu plnenia vyhradených povinností výrobcov vyhradeného výrobku od účinnosti tohto zákona do 30. júna 2016 vzhľadom na určenie termínu účinnosti prvých autorizácií na kolektívne plnenie, resp. na činnosť organizácií zodpovednosti výrobcov od 1. júla 2016.

Funkčné obdobie členov orgánov Recyklačného fondu podľa § 58 ods. 3 zák. č. 223/2001 Z. z. (správna rada) resp. § 59 ods. 3 citovaného zákona (dozorná rada) sa končí v období rokov 2015 a 2016. Ustanovilo sa predĺžiť funkčné obdobie všetkých terajších členov orgánov Recyklačného fondu – správnej rady a dozornej rady do 31. 12. 2016. V rokoch 2015 a 2016, teda v čase prípravy a likvidácie Recyklačného fondu, bude potrebná obzvlášť odborná erudovanosť a kontinuita pôsobenia v orgánoch v zmysle novej právnej úpravy, je a bude možné presúvať finančné prostriedky medzi jednotlivými sektormi z hľadiska podpory miest a obcí ako aj na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky. Na správnu a dozornú radu budú kladené zvýšené nároky, pri ktorých je nevyhnutné využitie doterajšej praxe a skúseností. Menovať nových členov orgánov na relatívne krátky čas, ktorý nepokrýva ani jedno funkčné obdobie, by bolo neefektívne a odborne neopodstatnené.

Doplnenie prechodných ustanovení ohľadne povinnosti obce zabezpečiť nakladanie s komunálnym odpadom vrátane jeho triedeného zberu a s drobným stavebným odpadom v čase od účinnosti zákona do 30. júna 2016.

Táto úprava je nevyhnutná vzhľadom na posun účinnosti ustanovení o povinnostiach výrobcov obalov a výrobcov neobalových výrobkov na komunálnej úrovni a na dátum účinnosti rozhodnutí o udelení autorizácie na činnosť organizáciám zodpovednosti výrobcov od 1. júla 2016. V odseku 34 ide o úpravu prechodného ustanovenia vo vzťahu k o osvedčeniu na autorizovanú činnosť.

V odseku 35 ide o doplnenie prechodného ustanovenia v prípade nezaloženia koordinačného centra.

§ 135a

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. júla 2016

V konaní začatom pred 1. júlom 2016, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2016.

Komentár k § 135a

Uvedené ustanovenie bolo do zákona doplnené novelou zákona č. 91/2016 Z. z. (zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb).

Samostatnú skupinu novelizovaných zákonov, ktorá bola súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva zákonom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia a k zmene s tým súvisiacich, najmä procesných, ustanovení.

Podstata novelizácie spočíva primárne v rozšírení podmienok, ktoré musí právnická osoba spĺňať aj o podmienku bezúhonnosti. Ďalej sa podľa potreby a v nevyhnutnom rozsahu menia aj niektoré súvisiace ustanovenia, a to najmä ak ide o preukazovanie splnenia tejto podmienky (výpis z registra trestov ako povinná príloha žiadosti a pod.).

§ 135b

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej od 1. mája 2017

Povinnosť podľa § 70 písm. g) je výrobca povinný plniť prvýkrát za rok 2017.

Komentár k § 135b

Ustanovenie zákona bolo doplnené novelou zákona č. 90/2017 Z. z. Prechodným ustanovením sa ukladá povinnosť vo vzťahu k povinnosti výrobcu odpadových pneumatík ohlasovať údaje o množstvách odpadových pneumatík prvýkrát za rok 2017. Do 1. mája 2017 mali túto povinnosť distribútori pneumatík.

§135c

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2018

(1) Kto vykonáva činnosť, na ktorú nebolo podľa doterajších predpisov potrebné rozhodnutie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ale na výkon ktorej je potrebné rozhodnutie podľa tohto zákona, je povinný požiadať o vydanie príslušného súhlasu vyžadovaného na túto činnosť podľa tohto zákona do 30. júna 2018, inak sa jeho činnosť považuje za činnosť v rozpore s týmto zákonom.

(2) Rozhodnutia podľa § 97 ods. 1 písm. g), vydané podľa doterajších predpisov, sa považujú za rozhodnutia podľa tohto zákona a zostávajú v platnosti.

(3) Odborná spôsobilosť na podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi udelená podľa doterajších predpisov sa považuje za odbornú spôsobilosť podľa tohto zákona.

(4) Ak bolo konanie o udelenie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu začaté do 31. decembra 2017 a neukončené do 31. decembra 2017, toto konanie dokončí okresný úrad.

(5) Koordinačné centrum, ktoré bolo založené podľa doterajších právnych predpisov, je povinné podať žiadosť o zápis do Registra koordinačných centier ministerstvu podľa § 94a do 28. februára 2018.

(6) Ten, kto vykonáva činnosť, na ktorú sa vyžaduje registrácia podľa § 98 ods. 4, je povinný sa zaregistrovať do 30. júna 2018.

(7) Ku dňu 1. januára 2018 strácajú platnosť všetky súhlasy vydané podľa § 97 ods. 1 písm. n), ktoré boli vydané na odovzdávanie odpadov na kŕmne účely.

(8) Prevádzkovateľ prekládkovej stanice podľa doterajších predpisov je povinný požiadať o vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. u) do 30. júna 2018.

(9) Informácie uvedené v § 135 ods. 27 sa prevádzajú zo správy ministerstva do správy Environmentálneho fondu ku dňu výmazu Recyklačného fondu v likvidácii z obchodného registra.

(10) Organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná zosúladiť organizačnú štruktúru s § 28 ods. 4 písm. y) a ods. 12 do 30. júna 2018.

(11) Koordinačné centrum je povinné zosúladiť organizačnú štruktúru s § 31 ods. 11 písm. n) a ods. 17 do 30. júna 2018.

(12) Organizácia zodpovednosti výrobcov je oprávnená písomne vypovedať zmluvu s obcou okrem výpovedných dôvodov uvedených v zmluve s obcou podľa § 59 ods. 2 z dôvodu nadobudnutia účinnosti tohto zákona najneskôr do 30. júna 2018, pričom výpovedná lehota pre takúto výpoveď má dĺžku jeden mesiac a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane.

(13) Odpadová ortuť v kvapalnom skupenstve sa dočasne uskladňuje v úložisku dočasného uskladnenia odpadovej ortuti za podmienok ustanovených v tomto zákone.

(14) Funkciu koordinačného centra plní ministerstvo do času registrácie nového koordinačného centra, ak

a) koordinačnému centru nebola udelená registrácia podľa § 94a,

b) bol vykonaný výmaz podľa § 94b.

(15) Ministerstvo postupuje podľa § 31 ods. 7, ak vykoná výmaz koordinačného centra podľa § 94b ods. 1 písm. b).

Komentár k § 135c

Ustanovenie bolo do zákona doplnené novelou zákona č. 292/2017 Z. z.

•    K odsekom 1 a 4

V uvedenom ustanovení sa ustanovujú lehoty, dokedy je potrebné požiadať o udelenie nových súhlasov. Zároveň sa ustanovuje lehota, od kedy je okresný úrad v sídle kraja príslušný pre udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s).

•    K odsekom 2 a 3

Prechodné ustanovenie v odseku 2 bolo doplnené v nadväznosti na zmenu v § 97 ods. 1 písm. g), podľa ktorej sa súhlas na zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu odpadov, ak zhromažďuje väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov, sa vzťahuje na obdobie kalendárneho roka.

V súvislosti so zmenou v § 25 ods. 9, ktorou sa menia podmienky odbornej spôsobilosti na nakladanie s nebezpečným odpadom a zmenou potrebnej kombinácie vzdelania a praxe, bolo potrebné sa vysporiadať s predchádzajúcimi podmienkami tak, aby nedošlo k zásahu do práv, ktoré získali osoby podľa zákona (princíp zákazu retroaktivity).

•    K odseku 5

Z dôvodu zavedenia novej povinnosti registrácie pre koordinačné centrá bolo potrebné ustanoviť prechodné obdobie na registráciu.

•    K odseku 6

Ďalej sa stanovilo prechodné obdobie na registráciu dopravcov odpadu, ktorí sú povinní sa zaregistrovať podľa nového ustanovenia v § 98 ods. 4. Prechodné obdobie sa stanovuje pre všetkých dopravcov odpadu, aj pre takých, ktorí začali vykonávať prepravu odpadu pred účinnosťou tohto zákona a neboli zaregistrovaní podľa doterajších platných predpisov.

•    K odseku 7

Súhlasy vydané podľa § 97 ods. 1 písm. n) na odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti pre bývalé potraviny za účelom skrmovania strácajú k 1. 1. 2018 platnosť, keďže fyzické osoby a právnické osoby, ktoré krmivo vyrábajú, spracúvajú alebo uvádzajú na trh, musia byť registrované podľa zákona č. 271/2005 Z. z. o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív v znení neskorších predpisov, teda nie je možné bez registrácie potraviny poskytovať ako krmivo nasledujúcemu držiteľovi.

Oblasť krmív a výživy zvierat je harmonizovaná európskou legislatívou, ktorá je nadradená národnej legislatíve.

Každé krmivo, bez ohľadu na to, z akej pôvodnej suroviny bolo vyrobené (to sa vzťahuje aj na bývalé potraviny na kŕmne účely a vedľajšie produkty z výroby potravín), musí spĺňať platné všeobecne záväzné krmivárske predpisy EÚ.

•    K odseku 8

Ustanovilo sa, že ten kto prevádzkuje prekládkovú stanicu komunálneho odpadu podľa doterajších predpisov na základe súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. d) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prípadne podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je povinný požiadať o vydanie príslušného súhlasu vyžadovaného na túto činnosť podľa tohto zákona do 30. júna 2018, inak sa jeho činnosť považuje za činnosť v rozpore s týmto zákonom.

Po uplynutí tejto lehoty uvedené súhlasy strácajú platnosť.

•    K odseku 9

Z dôvodu prechodu práv a povinností zo zmlúv podľa § 135b ods. 2 písm. a) môže dôjsť k zmene, resp. doplneniu informácií podľa § 135 ods. 27. Preto za účelom komplexnosti týchto informácií prechádzajú tieto do správy Environmentálneho fondu.

•    K odseku 10 a 11

V nadväznosti na nové povinnosti organizácie zodpovednosti výrobcov a koordinačného centra bolo potrebné ustanoviť prechodné obdobie na zosúladenie s príslušnými ustanoveniami zákona.

•    K odseku 12 a 13

Zákon ustanovuje registráciu koordinačného centra a ustanovuje aj zrušenie koordinačného centra, ak si neplní povinnosti podľa zákona. V čase, kedy nie je funkčné koordinačné centrum pre niektorý vyhradený prúd odpadu, je potrebné, aby v tomto čase plnilo funkciu koordinačného centra ministerstvo, aby sa zabezpečil plynulý prechod plnenia povinností.

§ 135d

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. augusta 2018

(1) Trhový podiel výrobcu elektrozariadenia pre rok 2018 je percentuálny podiel množstva elektrozariadení kategórie podľa prílohy č. 6 prvej časti a členenia podľa vykonávacieho predpisu [§ 105 ods. 3 písm. k)] uvedených výrobcom elektrozariadení na trh v danom kalendárnom roku k celkovému množstvu elektrozariadení v danej kategórii podľa prílohy č. 6 prvej časti a členenia podľa vykonávacieho predpisu [§ 105 ods. 3 písm. k)] uvedených na trh v danom kalendárnom roku. Do výpočtu trhového podielu výrobcu elektrozariadenia vstupujú len množstvá elektrozariadení, z ktorých sa stane elektroodpad z domácností.

(2) Zberový podiel výrobcu elektrozariadenia pre rok 2018 je súčin celkového množstva vyzbieraného elektroodpadu z domácností v Slovenskej republike pochádzajúceho z elektrozariadení z kategórie podľa prílohy č. 6 prvej časti a členenia podľa vykonávacieho predpisu [§ 105 ods. 3 písm. k)] v predchádzajúcom kalendárnom roku a trhového podielu výrobcu elektrozariadení z kategórie podľa prílohy č. 6 prvej časti a členenia podľa vykonávacieho predpisu [§ 105 ods. 3 písm. k)] za predchádzajúci kalendárny rok.

(3) Výrobca elektrozariadenia, ktorý je zapísaný v Registri výrobcov vyhradeného výrobku podľa doterajších predpisov, je povinný požiadať o zápis do Registra výrobcov vyhradeného výrobku pre kategórie elektrozariadení podľa prílohy č. 6 druhej časti do 31. decembra 2018.

(4) Výrobca elektrozariadenia, ktorý od 15. augusta 2018 do 31. decembra 2018 prvýkrát uvedie elektrozariadenie na trh v Slovenskej republike, je povinný požiadať o zápis do Registra výrobcov vyhradeného výrobku podľa § 30 ods. 1 pre kategórie elektrozariadení podľa prílohy č. 6 prvej časti a druhej časti.

(5) Výrobca elektrozariadenia, ktorý prvýkrát uvedie elektrozariadenie na trh v Slovenskej republike po 1. januári 2019, je povinný požiadať o zápis do Registra výrobcov vyhradeného výrobku podľa § 30 ods. 1 pre kategórie elektrozariadení podľa prílohy č. 6 druhej časti.

Komentár k § 135d

Prechodné ustanovenia boli do zákona doplnené novelou zákona č. 208/2018 Z. z.

Zmena v kategóriách elektrozariadení, ktorá nastala od 15. 8. 2018, priniesla potrebu úpravy niektorých vzťahov na prelome roku 2018.

Výpočet trhového a zberového podielu výrobcov elektrozariadení bol upravený tak, aby sa pri výpočte vychádzalo z kategórii podľa prílohy č. 6 prvej časti. S uvedenou zmenou súvisí aj potreba úpravy registrácie nových výrobcov elektrozariadení a preregistrácie už existujúcich výrobcov elektrozariadení.

§ 135e

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2019

(1) Prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný previesť prostriedky tvoriace účelovú finančnú rezervu na osobitný účet alebo osobitné účty v Štátnej pokladnici do 31. marca 2019 v zákonom ustanovenej výške po odpočítaní oprávnene vynaložených nákladov súvisiacich s vydaným súhlasom podľa § 97 ods. 1 písm. j) (§ 24 ods. 5) ku dňu prevodu. Obec, na ktorú prešli práva nakladať s prostriedkami účelovej finančnej rezervy podľa § 24 ods. 6 a 7 do 31. decembra 2018, je povinná previesť prostriedky vytvorenej účelovej finančnej rezervy na osobitný účet v Štátnej pokladnici do 31. marca 2019 vo výške, v akej na ňu prešli práva nakladať s týmito prostriedkami po odpočítaní oprávnene vynaložených nákladov (§ 24 ods. 5) ku dňu prevodu.

(2) Organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná zosúladiť organizačnú štruktúru s § 28 ods. 4 písm. x) a ods. 12 do 30. júna 2019.

(3) Koordinačné centrum je povinné zosúladiť organizačnú štruktúru s § 31 ods. 11 písm. n) a ods. 17 do 30. júna 2019.

(4) Prevádzkovateľ skládky odpadov alebo jej časti, uvedenej do prevádzky do 30. júna 2001, ktorému bolo vydané povolenie na prevádzkovanie do 15. júla 2009 a ktorý nesplnil povinnosť podľa § 19 ods. 1 písm. d) k 31. decembru 2018, je povinný na účel uzavretia skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie a monitorovanie podať žiadosť o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j) do 1. februára 2019. Povinnosť podať žiadosť podľa prvej vety sa nevzťahuje na prevádzkovateľa skládky odpadov, ak k 31. decembru 2018

a) bolo začaté stavebné konanie na účel uzavretia skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie,

b) stavebné konanie bolo právoplatne skončené vydaním rozhodnutia na uskutočnenie stavby uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie.

(5) Ustanovenia § 19a a 114a sa použijú v konaní na účel uzavretia skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie, začatom a právoplatne neskončenom do 31. decembra 2018.

(6) K skládke odpadov alebo jej časti, na ktorú sa vzťahuje konanie podľa § 114c, nemôže byť od 1. januára 2019 vydaný súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. a) na jej rozšírenie o nové časti, na rozšírenie časti takejto skládky odpadov alebo na navýšenie kapacity takejto skládky odpadov alebo jej časti.

(7) Rozhodnutia o udelení autorizácie na prípravu na opätovné použitie batérií a akumulátorov a súhlasy na prípravu na opätovné použitie batérií a akumulátorov vydané podľa predpisu účinného do 31. decembra 2018 strácajú platnosť 1. januára 2019.

(8) Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly si zberový podiel pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov plní do 30. júna 2019 podľa doterajších právnych predpisov.

(9) Povinnosť uvedená v § 59 ods. 1 písm. e) sa prvýkrát plní k 30. júnu 2020.

(10) Koordinačné centrum je povinné zaslať zmluvy uzavreté podľa § 31 ods. 11 písm. k) ministerstvu do 30. januára 2019.

Komentár k § 135e

Prechodné ustanovenia k 1. 1. 2019 boli do zákona zavedené po novele zákona č. 312/2018 Z. z.

•    K odseku 1

V tomto ustanovení sa určil dátum, dokedy má prevádzkovateľ skládky odpadov alebo obec, na ktorú prešli práva, nakladať s prostriedkami účelovej finančnej rezervy, odviesť na osobitný účet v Štátnej pokladnici, a to v zákonom stanovenej výške po odpočítaní oprávnene vyčerpaných prostriedkov účelovej finančnej rezervy.

V stanovenej výške znamená, že výška účelovej finančnej rezervy musí zodpovedať výpočtom podľa vzorca ustanovenom v Prílohe č. 5 vyhlášky MŽP SR č. 372/2015 Z. z. o skládkovaní odpadov a dočasnom uskladnení kovovej ortuti a podľa doterajších predpisov za uplynulé roky. Z uvedeného vyplýva, že prevádzkovateľ skládky odpadov môže voľne disponovať s úrokmi a výnosmi z jeho osobitného účtu.

•    K odseku 2 a 3

Prechodné ustanovenie vo vzťahu k zmene zloženia kontrolného orgánu organizácie zodpovednosti výrobcov a koordinačného centra.

•    K odsekom 4 a 5

Ide o prechodné ustanovenia k novej úprave v § 114a a 19a. Uložením povinnosti prevádzkovateľovi dotknutých skládok odpadov podať žiadosť na udelenie súhlasu na uzavretie skládky do 1. februára 2019 a použitím novej právnej úpravy v § 114a a 19a na konania začaté a nekončené do účinnosti zákona sa zabezpečí možnosť uzavrieť staré časti skládok odpadov, vo vzťahu ku ktorým stavebné konanie nemohlo byť právoplatne skončené vydaním rozhodnutia na uskutočnenie stavby uzavretie skládky odpadov pre prekážku nepreukázania práva k pozemku.

•    K odseku 6

Vzhľadom na konanie o porušení povinnosti podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní EÚ č. 2035/2017 a prehratý súdny spor v prípade skládky odpadov Považský Chlmec a v tejto súvislosti ustanovené riešenie v § 114c, je nevyhnutné zabezpečiť, aby pri tých skládkach odpadov, ktoré sú dotknuté úpravou podľa § 114c, nedochádzalo k zmenám spočívajúcim v ich rozširovaní o nové časti (kazety) alebo v rozširovaní existujúcich častí alebo navýšovaní kapacity takejto skládky alebo jej častí. Bližšie odôvodnenie – § 114c.

•    K odseku 7

V nadväznosti na zrušenie autorizovanej činnosti prípravy na opätovné použitie batérií a akumulátorov sa prechodným ustanovením upravuje skončenie platnosti rozhodnutí vydaných v súvislosti s predmetnou činnosťou.

•    K odseku 8 až 10

Ide o prechodné ustanovenia (ods. 8 a 9) na zabezpečenie zberu triedených zložiek komunálnych odpadov. Keďže plnenie cieľov zberu je posunuté na obdobie od 1. 7. kalendárneho roka do 30. 6. nasledujúceho roka, organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly bude zabezpečovať triedený zber komunálnych odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov do 30. júna 2019 minimálne v rozsahu splnenia zberového podielu za zastúpených výrobcov za uvedené obdobie. V odseku 10 sa ukladá povinnosť koordinačnému centru zaslať ministerstvu zmluvy, ktoré už boli v minulosti uzavreté s výrobcami, ktorí plnia povinnosti individuálne, organizáciami zodpovednosti výrobcov a tretími osobami.

§ 135ea

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
dňom vyhlásenia

(1) Rozhodnutia, či zariadenie je, alebo nie je elektrozariadením, vydané podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018, strácajú platnosť.

(2) Rozhodnutia o udelení autorizácie, ktoré obsahujú osobné údaje fyzickej osoby – podnikateľa, jej zástupcu alebo osobné údaje osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo členmi štatutárneho orgánu vydané podľa doterajších právnych predpisov ostávajú v platnosti; pri zmene týchto údajov sa nevyžaduje zmena rozhodnutia.

(3) Zmluvy uzatvorené podľa § 59 ods. 4 sú zmluvné strany povinné uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2020.

§ 135eb

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. júla 2020

(1) Programy vypracované podľa § 9 tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2020, sa považujú za programy podľa tohto zákona a zostávajú v platnosti.

(2) Súhlas na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu pre vlastníka a súhlas na vykonávanie prípravy na opätovné použitie, vydaný podľa doterajších predpisov, je jeho držiteľ povinný predložiť príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na preskúmanie do 30. septembra 2020. Súhlasy, ktoré mali byť a neboli predložené na preskúmanie podľa prvej vety, strácajú platnosť.

(3) Organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá má platnú autorizáciu na výkon činnosti podľa § 89 ods. 1 písm. b), si povinnosť podľa § 28 ods. 4 písm. ag) prvýkrát plní v roku 2021.

(4) Tretia osoba, ktorá má platnú autorizáciu na výkon činnosti podľa § 89 ods. 1 písm. b), si povinnosť podľa § 44 ods. 8 písm. w) prvýkrát plní v roku 2021.

(5) Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne a má platnú autorizáciu na výkon činnosti podľa § 89 ods. 1 písm. c), si povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o) prvýkrát plní v roku 2021.

(6) Koordinačné centrum zapísané v Registri koordinačných centier podľa doterajších právnych predpisov je povinné uviesť do súladu zmluvu o založení koordinačného centra najneskôr do 31. decembra 2020.

(7) Organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná upraviť finančné príspevky podľa § 28 ods. 4 písm. ah) do 31. decembra 2022.

(8) Tretia osoba je povinná upraviť finančné príspevky podľa § 44 ods. 8 písm. v) do 31. decembra 2022.

(9) Koordinačné centrum je povinné zosúladiť organizačnú štruktúru s § 31 ods. 11 písm. n) a ods. 17 do 30. júna 2021.

(10) Koordinačné centrum zapísané v Registri koordinačných centier podľa doterajších predpisov je povinné vytvoriť finančnú garanciu podľa § 31a do 31. marca 2021.

(11) Rozhodnutia vydané podľa § 97 ods. 1 písm. o) na to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad, ktoré boli vydané pre zoznam látok alebo hnuteľných vecí uvedených v prílohe č. 8b a ktoré zároveň spĺňajú ustanovenia § 2 ods. 4, strácajú platnosť 1. júla 2020.

Komentár k § 135ea a § 135eb

Znenie ustanovení sa do prechodných ustanovení doplnili novelou zákona č. 460/2019 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 27. 12. 2019 a 1. 7. 2020.

V nadväznosti na zmenu účinnosti niektorých ustanovení zákona bolo nevyhnutné upraviť prechodné ustanovenia, ktorými zákon umožňuje v určenom prechodnom období pripraviť sa predovšetkým na plnenie nových povinností.

Zároveň bolo doplnené prechodné obdobie pre tretiu osobu v súvislosti s doplnením § 44 ods. 8 písm. w), teda povinnosti tretej osoby podieľať sa na vytváraní finančnej garancie a obdobne ako pri organizácii zodpovednosti výrobcov a výrobcov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne, bolo doplnené prechodné ustanovenie, podľa ktorého je tretia osoba prvýkrát povinná plniť uvedenú povinnosť v roku 2021.

!     Upozornenie

Po novele zákona č. 285/2020 Z. z. sa v ustanovení § 135eb ods. 7 slová „podľa § 28 ods. 4 písm. h) do 31. decembra 2020“ nahradili slovami „podľa § 28 ods. 4 písm. ah) do 31. decembra 2021“ a v ods. 8 sa číslo „2020“ nahradilo číslom „2021“. Posun účinnosti uvedených bodov týkajúcich sa úpravy finančných príspevkov výrobcov v rámci kolektívnych systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov tzv. ekomodulácie, teda zohľadnenia príspevkov výrobcov do systému nakladania s odpadom na základe toho, z akých materiálov sú výrobky vyrobené sa ustanovil z dôvodu absencie harmonizovaných pravidiel na úrovni Európskej komisie. V zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2018/851 bolo potrebné transponovať uvedenú povinnosť do 5. 7. 2020. Zároveň smernica uvádza: „Komisia po konzultácii s členskými štátmi zverejní usmernenia pre oblasť cezhraničnej spolupráce týkajúcej sa systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov a pre úpravu finančných príspevkov uvedených v článku 8a ods. 4 písm. b).“ V zmysle splnomocňovacieho ustanovenia zákona o odpadoch konkrétne pravidlá ekomodulácie budú súčasťou vykonávacej vyhlášky k zákonu. Podľa pôvodného harmonogramu mali byť uvedené usmernenia Komisie publikované ešte v roku 2019, bol teda predpoklad, že následne po prijatí zákona a splnenia si transpozičnej povinnosti budú už publikované usmernenia, ktoré by boli prenesené do vykonávacej vyhlášky. Nakoľko však do dnešného dňa neboli usmernenia Komisie publikované a neexistuje teda právna úprava podrobnejšie definujúca, akým spôsobom sa majú upraviť príspevky výrobcov a vzhľadom na to, že nie je vhodné v súčasnosti vytvárať pravidlá na národnej úrovni, ktoré môžu byť v priebehu nasledujúcich mesiacov nahradené harmonizovanými pravidlami na úrovni Európskej únie a teda by sa museli meniť, ustanovenie § 135eb ods. 7 a 8 bolo potrebné upraviť.

Následne sa novelou zákona č. 372/2021 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2021 v ustanovení § 135eb ods. 7 a 8 číslo „2021“ nahradilo číslom „2022“. Vzhľadom na to, že pretrváva absencia nadväzujúcich harmonizovaných pravidiel na úrovni Európskej komisie a do dnešného dňa neboli publikovaní usmernenia Komisie, neexistuje právna úprava podrobnejšie definujúca, akým spôsobom sa majú upraviť príspevky výrobcov do systému nakladania s odpadom na základe toho, z akých materiálov sú výrobky vyrobené, sa posúva povinnosť upraviť finančné príspevky podľa § 135eb ods. 7 a 8 do 31. decembra 2022.

§ 135ec

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
dňom vyhlásenia

(1) Ministerstvo zverejní na svojom webovom sídle údaje potrebné pre výpočet trhového podielu organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly podľa § 52 ods. 34 pre kalendárny rok 2021 do 30. novembra 2020.

(2) Výrobca obalov a výrobca neobalových výrobkov sú povinní uzatvoriť nový zmluvný vzťah s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly podľa § 27 ods. 25 v roku 2020 do 20. novembra 2020.

(3) Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly je povinná doručiť ministerstvu a koordinačnému centru pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov údaje potrebné pre výpočet jej trhového podielu podľa § 59 ods. 1 písm. h) za obdobie január až september 2020 a za obdobie október až december 2019 do 20. novembra 2020.

(4) Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly je povinná zosúladiť zmluvy podľa § 59 ods. 2 a 4 s § 28 ods. 4 písm. b) a § 59 ods. 1 písm. f) a g) do 31. decembra 2020.

Komentár k § 135ec

Novelou zákona č. 285/2020 Z. z. sa za ustanovenie § 135eb vložilo nové ustanovenie § 135ec, nakoľko na plnenie ustanovených povinností bolo nutné určiť prechodné obdobie. V odsekoch 1 až 3 sú ustanovené termíny plnenia povinností pre ministerstvo, výrobcu obalov a výrobcu neobalových výrobkov a organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly tak, aby už v roku 2021 bolo možné do istej miery stabilizovať systém nakladania s odpadmi z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov.

V odseku 4 sa ustanovilo prechodné obdobie pre organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly na úpravu zmluvy podľa § 59 ods. 2 s obcou, v ktorej zabezpečuje vykonávanie zberu komunálnych odpadov z obalov a neobalových výrobkov a zmluvy podľa § 59 ods. 4 so zberovou spoločnosťou tak, aby boli v súlade s § 59 ods. 1 písm. f) a g).

§ 135f

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2021

Platnosť rozhodnutia vydaného pred 1. januárom 2021 nie je možné predlžovať. Registrácie výrobcov vyhradených výrobkov vykonané podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 nestrácajú platnosť ku dňu 1. januára 2021. Organizácia zodpovednosti výrobcov a tretia osoba sú povinné prostredníctvom informačného systému požiadať o registráciu ich zastúpených výrobcov vyhradených výrobkov do 31. decembra 2020.

Komentár k § 135f

Prechodné ustanovenia sa do zákona doplnili novelou zákona č. 302/2019 Z. z., a to v súvislosti s novým znením ustanovenia § 103 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Novelu zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 prechodné ustanovenia upravili a doplnili v súvislosti s prijatím zmeny § 103 zákonom č. 302/2019 Z. z.

§ 135g

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 3. júla 2021

Jednorazové výrobky z plastu uvedené v prílohe č. 7a časť B je možné distribuovať do 31. decembra 2021.

Komentár k § 135g

V nadväznosti na zmenu účinnosti niektorých ustanovení zákona bolo nevyhnutné upraviť prechodné ustanovenia, ktorými zákon umožňuje v určenom prechodnom období pripraviť sa predovšetkým na plnenie nových povinností. K doplneniu došlo po novele zákona č. 460/2019 Z. z. od 27. 12. 2019.

!     Upozornenie

Ostatnou novelou zákona č. 430/2021 Z. z. sa za slová „č. 7a“ vložili slová „časť B“. Príloha č. 7a sa rozšírila a bolo potrebné od 1. 12. 2021 špecifikovať, že prechodné ustanovenie sa týka len časti B prílohy v súlade so smernicou.

§ 135h

Prechodné ustanovenia počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného
v súvislosti s ochorením COVID-19

(1) Povinnosť príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva podľa § 15 ods. 5 overiť za účasti zástupcu obce, či rozsah nezákonne umiestneného odpadu nasvedčuje tomu, že bol alebo nebol spáchaný trestný čin, sa počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) vykonáva v nevyhnutnom rozsahu.

(2) Počas krízovej situácie môže orgán štátnej správy odpadového hospodárstva predĺžiť, a to aj opakovane, lehotu určenú na zabezpečenie zhodnotenia nezákonne umiestneného odpadu alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu podľa § 15 ods. 10, 11 alebo ods. 14.

(3) V konaniach, v ktorých sa vyžaduje vykonanie miestnej ohliadky, ústneho pojednávania alebo nazerania do spisov, alebo ich vykonanie žiada účastník konania, lehoty ustanovené na vydanie rozhodnutí podľa tohto zákona neplynú v čase odo dňa účinnosti tohto zákona až do odvolania krízovej situácie. Miestna ohliadka alebo ústne pojednávanie alebo ich vykonanie na žiadosť účastníka konania počas trvania krízovej situácie sa vykonávajú v nevyhnutnom rozsahu.

(4) Ministerstvo môže počas krízovej situácie poveriť osobu, ktorej bol udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. g), na prijatie nebezpečného odpadu v súvislosti s opatreniami počas krízovej situácie.

(5) Ministerstvo môže počas krízovej situácie poveriť prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo prevádzkovateľa zariadenia na zneškodňovanie odpadov, ktorému bol udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. c), na prijatie a zhodnotenie alebo zneškodnenie nebezpečného odpadu v súvislosti s opatreniami počas krízovej situácie.

Komentár k § 135h

Novela zákona č. 74/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19, nadobudla účinnosť 9. 4. 2020.

Ide o novelizácie niektorých zákonov v oblasti starostlivosti o životné prostredie ako mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19.

Cieľom zákona bolo prijatie mimoriadnych opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19.

Právna úprava sa zamerala predovšetkým na plynutie procesných lehôt ako aj predĺženie lehôt ustanovených v jednotlivých zákonoch. Spravidla išlo o doplnenie prechodných ustanovení, teda ustanovení dočasného charakteru. Dočasnosť je viazaná na zrušenie mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19. Ide o opatrenia, ktoré sa aplikovali a momentálne ešte aj aplikujú počas krízovej situácie, ktorou je mimoriadna situácia podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov alebo v čase núdzového stavu podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.

Do zákona o odpadoch sa doplnilo nové ustanovenie § 135h, upravujúce prechodné ustanovenia počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19.

V súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciou a núdzovým stavom sa teda ustanovilo pozastavenie plynutia lehôt v súvislosti so zisťovaním rozsahu nezákonne umiestneného odpadu okrem prípadov ohrozenia života, zdravia ľudí alebo poškodenia životného prostredia. Taktiež sa zaviedlo pozastavenie plynutia lehôt určených správnym orgánom povinnému subjektu na odstránenie nezákonne umiestneného odpadu. Zároveň sa pozastavilo plynutie lehôt v tých konaniach, v ktorých sa vyžaduje miestna ohliadka, ústne pojednávanie alebo nazeranie do spisov, pričom tieto úkony budú vykonané po zrušení mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

!     Upozornenie

Novela zákona č. č. 218/2020 Z. z., ktorým sa v súvislosti s ochorením COVID-19 dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nadobudla účinnosť 5. 8. 2020.

Ide o novelizáciu dvoch zákonov v oblasti starostlivosti o životné prostredie v nadväznosti na mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19, ktoré boli ustanovené zákonom č. 74/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19.

Cieľom zákona bolo prijatie mimoriadnych opatrení, ktoré umožnili pokračovať v konaniach, v ktorých bolo pozastavené plynutie lehôt z dôvodu mimoriadnych opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19.

Právna úprava vo vzťahu k zákonu č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákonu č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa týkala spriechodnenia konaní, v ktorých nebolo možné pokračovať, nakoľko nemohli byť vykonané ústne pojednávania, miestne ohliadky a nazerania do spisov z dôvodu vyhlásených opatrení Úradu verejného zdravotníctva.

Dátum účinnosti zákona sa z dôvodu potreby jeho čo najskoršej účinnosti zaviedla dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Úpravou prechodných ustanovení v odsekoch 1 a 3 sa zabezpečilo, aby miestna ohliadka zástupcu okresného úradu a zástupcu obce, ktorou sa overí, či rozsah nezákonne umiestneného odpadu nasvedčuje tomu, že bol alebo nebol spáchaný trestný čin, prípadne akákoľvek iná miestna ohliadka a ústne pojednávanie vyplývajúce zo zákona o odpadoch, mohli byť uskutočnené v takom režime, aby bolo zabezpečené vykonanie opatrení nariadených Úradom verejného zdravotníctva. Umožnením uskutočnenia miestnych ohliadok a ústnych pojednávaní sa bude môcť pokračovať napríklad v zisťovacích konaniach o určenie osoby zodpovednej za umiestnenie nezákonne umiestneného odpadu, konaniach o udelenie súhlasov a pod. Tým sa zároveň posilnilo podnikateľské prostredie, nakoľko navrhovatelia budú môcť pokračovať v konaniach, ktoré sú predpokladom pre získanie rozhodnutí o udelení súhlasov. Pri zvažovaní nevyhnutného rozsahu je potrebné prihliadať aj na ohrozenie života alebo zdravia ľudí alebo poškodenie životného prostredia.

Úprava odseku 2 zmenila dovtedy striktne zastavené plynutie lehoty na povinné odstránenie nezákonne umiestneného odpadu na možnosť okresného úradu predĺžiť lehotu na zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu. Pri predĺžení tejto lehoty je potrebné vziať do úvahy predovšetkým opatrenia Úradu verejného zdravotníctva v súvislosti s ochorením COVID-19.

•    K odseku 4

!     Upozornenie

Ustanovenie § 135h sa po novele zákona č. 9/2021 Z. z. doplnilo odsekom 4, čo znamená, že ministerstvo môže počas krízovej situácie poveriť osobu, ktorej bol udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. g), na prijatie nebezpečného odpadu v súvislosti s opatreniami počas krízovej situácie.

Dňa 11. 3. 2020 bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s vypuknutím pandémie koronavírusu. Počas takmer 10 mesiacoch trvania pandémie z dôvodu poskytovania nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti pacientom, ktorí boli pozitívne testovaní na covid, bolo vyprodukovaného niekoľkonásobne viac nebezpečného zdravotníckeho odpadu ako v bežnej situácii. Napriek enormnej snahe došlo k tomu, kedy súčasné možnosti právnej úpravy neumožňujú zhromažďovanie tohto odpadu u pôvodcov odpadu a ani existujúce kapacity prevádzok, ktoré môžu na základe existujúcich platných povolení nakladať s nebezpečným zdravotníckym odpadom ihneď, sú nepostačujúce. Pôvodca odpadov môže odpad zhromažďovať, ak má vyhovujúce kapacity, ktoré musia zodpovedať ustanoveným podmienkam. Nakoľko takéto existujúce kapacity na zhromažďovanie nebezpečných zdravotníckych odpadov nepostačujú, ustanovilo sa doplnenie zákona o odpadoch tak, aby pôvodca týchto nebezpečných odpadov, ktorý nedisponuje vyhovujúcimi priestormi na zhromažďovanie nebezpečných odpadov, mohol odpad odovzdať osobe, ktorá disponuje súhlasom na zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu odpadu, ak zhromažďuje väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov ročne.

•    K odseku 5

!     Upozornenie

Ustanovenie sa doplnilo aj novelou zákona č. 46/2021 Z. z., a to odsekom 5. Na základe právnej úpravy bude Ministerstvo životného prostredia SR mať kompetenciu poveriť existujúce zariadenie, ktoré je vyplývajúc z jeho technologických a technických možností, schopné spracovať nebezpečný odpad z testovania, aby prijalo a zhodnotilo tento odpad, aj keď je to nad rámec platného povolenia. Ide predovšetkým o väčšie prevádzky, spravidla zariadenia na spaľovanie alebo spoluspaľovanie odpadov, ktoré používajú najlepšie dostupné technológie a kde je zaručené nakladanie s týmito nebezpečnými odpadmi v súlade s relevantnými právnymi predpismi a zároveň dosahovanie ustanovených limitov vo vzťahu k ochrane ovzdušia. Takéto poverenie je možné vydať po zodpovednom a dostatočnom zvážení a posúdení relevantných skutočností, a to najmä vo vzťahu k množstvu odpadu vznikajúcemu na jednotlivých odberových miestach, ktorých počet by mal narastať vyplývajúc z opatrení celoplošného testovania obyvateľstva a existujúcich kapacít na spracovanie tohto odpadu.

Ministerstvo životného prostredia SR bude oprávnené poveriť prevádzkovateľa zhodnotením zdravotníckeho odpadu, vytvoreného v čase trvania pandémie. V rámci poverenia Ministerstvo životného prostredia SR špecifikuje podmienky pre každú prevádzku, ako napríklad percentuálny nárast kapacity zariadenia, špecifikácia katalógového čísla odpadu, ktorého sa poverenie bude týkať, čas platnosti poverenia, ktorý nesmie prekročiť trvanie pandémie, maximálne 6 mesiacov, nevyhnutné prevádzkové podmienky, ktoré musia byť dodržané, ak sa líšia od podmienok určených v platnom povolení, alebo súhlase prevádzky. Poverenia je možné vydať len na základe stanoviska príslušného povoľujúceho orgánu, ktorým je okresný úrad alebo Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Ide o obdobnú novelizáciu dvoch zákonov, nakoľko zariadenie, ktoré môže spĺňať podmienky pre udelenie poverenia, môže byť povolené podľa zákona č. 39/2013 Z. z. alebo podľa zákona č. 79/2015 Z. z. V nadväznosti na úpravy oboch zákonov sa upravuje aj § 14 ods. 1 písm. e) zákona č. 79/2015 Z. z., aby bolo umožnené držiteľovi odpadu odovzdať odpad poverenému zariadeniu.

•    K § 135i

!     Upozornenie

Ide o nové ustanovenie doplnené do zákona s účinnosťou od 1. 11. 2021 po novele zákona č. 372/2021 Z. z.

Odpad, ktorý obsahuje azbest je nebezpečný odpad (Príloha I k Bazilejskému dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní; oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 60/1995 Z. z.) a na nakladanie s týmto druhom nebezpečného odpadu vrátane jeho prepravy sa vyžaduje súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. f) zákona o odpadoch.

S ohľadom na zmeny vykonané v § 97 bolo potrebné zadefinovať aj prechodné ustanovenia, aby bolo zrejmé, že rozhodnutia vydané do dňa účinnosti zákona strácajú od 1. novembra (deň účinnosti právnej úpravy) platnosť. Subjekty, ktoré vykonávali prepravu nebezpečného odpadu v rámci súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. f) zákona o odpadoch, ktorý sa ruší, sú povinné sa zaregistrovať podľa § 98 zákona o odpadoch v prípade, že fyzicky aj naďalej vykonávajú prepravu nebezpečného odpadu alebo vykonávajú inú činnosť, na ktorú sa vzťahuje registrácia podľa § 98. Do doby vydania potvrdenia o registrácií podľa § 98 ods. 5 zákona o odpadoch sa tieto subjekty preukazujú podanou žiadosťou podľa § 98 zákona o odpadoch.

V odseku 5 bolo upravené prechodné ustanovenie k premiestneniu súhlasov podľa § 97 odsek 1 písm. v) a w) na miesto zrušených súhlasov podľa § 97 odsek 1 písm. f) a g), ktoré sa urobilo kvôli eliminácii posunov súhlasov a následným legislatívnym úpravám.

§ 135i

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. novembra 2021

(1) Rozhodnutia podľa § 97 ods. 1 písm. d) na zber odpadov, ak ide o zariadenia, na ktorých prevádzku nebol daný súhlas podľa písmen a) a c) vrátane zberného dvora, vydané podľa predpisov účinných do 31. októbra 2021, sa považujú za rozhodnutia podľa tohto zákona a zostávajú v platnosti.

(2) Rozhodnutia podľa § 97 ods. 1 písm. f) na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, ak nie je súčasťou súhlasu podľa iných ustanovení § 97 ods. 1, a to v prípade, ak pôvodca odpadu alebo držiteľ odpadu ročne nakladá v súhrne s väčším množstvom ako 1 tona alebo ak prepravca prepravuje ročne väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov, vydané podľa predpisov účinných do 31. októbra 2021 strácajú platnosť 1. novembra 2021 okrem rozhodnutí vydaných na nakladanie s nebezpečným odpadom s obsahom azbestu, ktorých platnosť skončí uplynutím doby, na ktorú boli vydané. Ten, kto vykonáva prepravu nebezpečných odpadov podľa predpisov účinných do 31. októbra 2021, na ktorú sa vyžadoval súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. f), je povinný požiadať o registráciu podľa § 98 do 10 dní od účinnosti tohto zákona.

(3) Rozhodnutia podľa § 97 ods. 1 písm. g) na zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu odpadu, ak zhromažďuje väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov ročne, vydané podľa predpisov účinných do 31. októbra 2021 strácajú platnosť 1. novembra 2021.

(4) Rozhodnutia podľa § 97 ods. 1 písm. t) na zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok pred jeho zneškodnením alebo dlhšie ako tri roky pred jeho zhodnotením, vydané podľa predpisov účinných do 31. októbra 2021 strácajú platnosť 1. novembra 2021.

(5) Rozhodnutia vydané podľa § 97 ods. 1 písm. w) a x) podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2021 zostávajú v platnosti.

§ 135j

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2022

(1) Ten, kto vykonáva triedený zber komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov, je povinný zasielať ministerstvu a príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly, s ktorou má uzatvorenú zmluvu podľa § 16 ods. 3, údaje podľa § 16 ods. 12 písm. a) druhého bodu prvýkrát za kalendárny rok 2022 do 30. júna 2023.

(2) Organizácia zodpovednosti výrobcov plní povinnosti podľa § 28 ods. 4 písm. n) a p) za kalendárny rok 2021 podľa doterajších právnych predpisov.

Komentár k § 135j

!     Upozornenie

Novelou zákona sa doplnilo aj uvedené prechodné ustanovenie účinné od 1. 1. 2022. Z dôvodu zavedenia zálohového systému pre jednorazové nápojové obaly z plastu od roku 2022 bolo potrebné upraviť aj výšku miery recyklácie odpadov z plastových obalov, nachádzajúcich sa v triedenom zbere komunálneho odpadu. Nová miera recyklácie na jednotlivé roky sa vzťahuje na organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktoré zabezpečujú plnenie vyhradených povinností za svojich zmluvných výrobcov obalov. Táto miera recyklácie sa však vzťahuje iba na odpady z obalov, nachádzajúce sa v komunálnom odpade, a to z dôvodu vylúčenia plastových nápojových obalov, ktoré budú podliehať zálohovaniu.

Upravilo sa prechodné ustanovenie vo vzťahu k zberovej spoločnosti, aby ustanovené ročné údaje zaslala ministerstvu a príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly po prvý krát až v roku 2023, a to v rozsahu a spôsobom ustanovenom vo vykonávacom predpise. Zároveň sa ustanovuje prechodné obdobie pre organizácie zodpovednosti výrobcov, v rámci ktorého povinnosť doručiť Správu o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov za rok 2021 bude plniť podľa požiadaviek ustanovených pred účinnosťou novej právnej úpravy.

§ 136

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1. čl. I zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 393/2002 Z. z., zákona č. 529/2002 Z. z., zákona č. 188/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 24/2004 Z. z., zákona č. 443/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 733/2004 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 532/2005 Z. z., zákona č. 571/2005 Z. z., zákona č. 127/2006 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 515/2008 Z. z., zákona č. 519/2008 Z. z., zákona č. 160/2009 Z. z., zákona č. 386/2009 Z. z., zákona č. 119/2010 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 343/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 290/2013 Z. z., zákona č. 346/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 484/2013 Z. z. a zákona č. 399/2014 Z. z.

2. čl. I zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 343/2012 Z. z. a zákona č. 484/2013 Z. z.

Komentár k § 136

Ustanovenie § 136 je zrušovacím ustanovením nového zákona o odpadoch. Týmto zákonom sa zrušil starý právny predpis zákona o odpadoch č. 223/2001 Z. z. a zároveň sa zrušil zákon č. 119/2010 Z. z. o obaloch, ktorý bol včlenený do znenia zákona o odpadoch, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2016.

§ 136a

Zrušovacie ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2019

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 370/2015 Z. z. o sadzbách pre výpočet príspevkov do Recyklačného fondu, o zozname výrobkov, materiálov a zariadení, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu, a o podrobnostiach o obsahu žiadosti o poskytnutie prostriedkov z Recyklačného fondu.

Komentár k § 136a

Novelou zákona č. 312/2018 Z. z. boli v zákone upravené zrušovacie ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019.

V nadväznosti na zrušenie Recyklačného fondu bolo potrebné zrušiť aj vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 370/2015 Z. z. o sadzbách pre výpočet príspevkov do Recyklačného fondu, o zozname výrobkov, materiálov a zariadení, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu, a o podrobnostiach o obsahu žiadosti o poskytnutie prostriedkov z Recyklačného fondu.

§ 136b

Zrušovacie ustanovenie
k úpravám účinným od 1. júla 2020

Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 388/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú limity na zhodnotenie elektroodpadu a na opätovné použitie a recykláciu komponentov, materiálov a látok v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 206/2010 Z. z.

Komentár k § 136b

Týmto ustanovením doplneným novelou zákona č. 460/2019 Z. z. účinnou od 27. 12. 2019 sa ruší nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 388/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú limity pre zhodnotenie elektroodpadu a pre opätovné použitie a recykláciu komponentov, materiálov a látok v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 206/2010 Z. z., nakoľko toto nariadenie nie je aktuálne a je obsiahnuté v § 32 zákona o odpadoch.

Záverečné ustanovenia

§ 137

Tento zákon bol prijatý v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti technických noriem a technických predpisov.¹⁶⁰⁾

Komentár k § 137

Zákon o odpadoch bol prijatý v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti technických noriem a technických predpisov a v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa ustanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 20) v platnom znení.

Ustanovenia § 137 a § 138 patria do záverečných ustanovení zákona o odpadoch. Obsahom tohto ustanovenia je transpozičný odkaz. Uvedený zákon bol prijatý v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti technických noriem a technických predpisov. Medzi tieto predpisy patrí Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa ustanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 20) v platnom znení.

§ 137a

Tento zákon bol prijatý v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti technických noriem a technických predpisov.¹⁶⁰⁾

Komentár k § 137a

Ustanovenie sa do zákona doplnilo novelou zákona č. č. 460/2019 Z. z. od 27. 12. 2019, nakoľko bola novela zákona predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa ustanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 20) v platnom znení.

§ 138

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 9.

Komentár k § 138

Zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch sa prebrali záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 9.

Ustanovenie § 138 stanovuje, že zákonom o odpadoch sa zároveň preberajú právne záväzné akty Európskej únie. Príloha č. 9 k novému zákonu o odpadoch obsahuje zoznam týchto právne záväzných aktov Európskej únie.

Čl. II

Zmena zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. II

Novým zákonom o odpadoch sa novelizuje aj zákon o živnostenskom podnikaní, a to v súvislosti s viazanou živnosťou v skupine 214.

Čl. III

Zmena zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. III

V článku III sa nachádzajú zmeny zákona o správnych poplatkoch. Od účinnosti tohto zákona sa doplnilo nové znenie Položky 162 v časti X. Životné prostredie a dopĺňa sa položka 171 sadzobníka správnych poplatkov tohto právneho predpisu.

Čl. IV

Zmena zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. IV

Zákon o odpadoch v článku IV. mení aj zákon o dani z príjmov. Od 1. januára 2016 platí, aby podnikateľ, ktorý vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu, mohol splniť povinnosť podľa tohto zákona a pri platbách za výkup kovového odpadu v prípade od fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom, vypočítať a odviesť daň vyberanú zrážkou podľa osobitného predpisu.

Čl. V

Zmena zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. V

Tento článok zákona o odpadoch obsahuje zmeny zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. V tomto zákone dochádza po účinnosti zákona o odpadoch k vymedzeniu poplatku pri množstvovom zbere pre drobný stavebný odpad. Do zákona sa doplnili nové ustanovenia § 77 odsek 1 a odsek 9 a § 78 odsek 1 písmeno c). To znamená, že poplatok sa bude platiť za činnosti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom, činnosti nakladania s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom, triedený zber zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, náklady spôsobené nedôsledným triedením oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov podľa osobitného predpisu a obec do poplatku podľa odseku 1 môže zahrnúť náklady na zbernú nádobu na zmesový komunálny odpad, náklady na zabezpečenie zberných nádob na triedený zber zložiek komunálnych odpadov, pri ktorých sa neuplatňuje rozšírená zodpovednosť.

Čl. VI

Zmena zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Čl. VII

Zmena zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. VII

Novelizuje sa zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia životného prostredia. Zmeny sa týkajú doplnenia chýbajúcej kompetencie inšpekcie a vypustenia súhlasu či látka alebo vec je vedľajší produkt. Z uvedených zmien vyplýva, že prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa naplnenia kapacity skládky odpadov alebo odo dňa uplynutia doby platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie vydaného podľa zákonom stanovených podmienok požiadať o udelenie súhlasu na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie. Doplnením prechodného ustanovenia platí, že prevádzkovateľ skládky odpadov, ktorej kapacita je k 1. januáru 2016 naplnená alebo ktorej k 1. januáru 2016 uplynula doba platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie, je povinný požiadať o udelenie súhlasu na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie do 30. júna 2016, ak o vydanie tohto súhlasu nepožiadal do 1. januára 2016, inak sa jeho činnosť považuje za činnosť v rozpore so zákonom o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia životného prostredia.

Čl. VIII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016 okrem § 13 písm. e) šiesteho bodu, § 14 ods. 1 písm. j), ktoré nadobudli účinnosť 1. júla 2016, a § 83 ods. 3 písm. b), ktorý nadobudli  účinnosť 1. januára 2017.

Zákon č. 91/2016 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 7. 2016.

Zákon č. 313/2016 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 1. 2017.

Zákon č. 90/2017 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 5. 2017 okrem § 54 ods. 5, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2018.

Zákon č. 292/2017 Z. z. nadobudol účinnosť
1. decembra 2017 a 1. 1. 2018 okrem § 20 odst. 3 , ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2023.

Zákon č. 106/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 20. 5. 2018.

Zákon č. 177/2018 Z. z. nadobudne účinnosť
1. 9. 2018.

Zákon č. 208/2018 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 8. 2018.

Zákon č. 312/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2019 okrem § 27 ods. 4 písm. l), § 28 ods. 4 písm. d) a § 59 ods. 1 písm. e), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2019.

Zákon č. 302/2019 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 12. 2019 okrem § 103 ods. 1 až 20, odkazu 137, § 105 ods. 3, § 113, § 135f, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2020, okrem § 30 a § 103 ods. 22, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2021 a okrem 103 ods. 21, ktorý nadobudne účinnosť 1. 7. 2021 a okrem § 27 ods. 23 a 24, § 52 ods. 9 a 10 a § 54 ods. 7, § 103 ods. 23, ktoré nadobudnú účinnosť 1. 1. 2022.

Zákon č. 364/2019 Z. z. nadobudne účinnosť
1. 9. 2020.

Zákon č. 460/2019 Z. z. nadobudol účinnosť
27. 12. 2019 okrem § 2 ods. 4 písm. g), § 2 odsek 5, poznámka pod čiarou k odkazu 16, § 2 odsek 7, § 2 ods. 10 a 11, § 3 ods. 2, § 3 ods. 14, § 3 ods. 19, § 3 ods. 20, § 6 ods. 3 písm. c), § 6 ods. 12, § 7 ods. 3 a 4, § 9 ods. 2 písm. c), § 9 ods. 2 písm. k), § 9 ods. 2 písm. q) až s), § 9 ods. 3, § 9 ods. 11, § 13 písm. g), § 14 ods. 10, § 16 ods. 4 písm. b), § 16a, § 17 ods. 1 písm. m), § 25 ods. 6, § 28 ods. 4 písm. af) až ah), § 28 ods. 9 písm. j) a k), § 28 ods. 10, § 29 ods. 1 písm. o), § 31 ods. 6, § 31 ods. 8 písm. l), § 31 ods. 9, § 31 ods. 11 písm. l), § 31 ods. 11 písm. p až s), § 31 ods. 17 písm. d), § 31a, § 44 ods. 8 písm. v) a w), § 52 ods. 29 až 33, § 76 ods. 4 písm. a) prvý bod a druhý bod, § 76 ods. 6, § 76 ods. 7, § 80 ods. 1, § 80 ods. 4, § 80 sa dopĺňa ods. 11, § 81 ods. 1 a 2, § 81 ods. 7 písm. c), § 81 ods. 9, § 82 ods. 1, § 82 ods. 2, § 94 ods. 5 písm. f) a g), § 94b ods. 1 písm. d), § 97 ods. 1 písm. s), § 97 ods. 20 a 21, § 105 ods. 4 písm. a), § 105 ods. 4 písm. c), § 107 písm. u), § 108 ods. 1 písm. e) prvý bod, Príloha č. 1, Príloha č. 3 časť III., V., VII., Príloha č. 4a, Príloha č. 8b, ktoré nadobudli účinnosť 1. júla 2020, okrem § 13 sa písm. e), § 16 ods. 2, § 16 ods. 11, § 28 ods. 4 písm. k), § 28 ods. 9 písm. f), § 29 ods. 2, § 59 ods. 4 písm. a), § 61 ods. 1 písm. k), § 71 ods. 1 písm. g), § 81 ods. 7 písm. h), § 81 ods. 21, § 81 ods. 25, § 82 ods. 3 písm. b), § 83 ods. 2, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021, okrem § 53a, § 73a, § 106 písm. h), § 110 ods. 1 písm. a), § 111 ods. 6, Príloha č. 7a, ktoré nadobúdajú účinnosť 3. júla 2021 a okrem § 16 ods. 10, § 81 ods. 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023.

Zákon č. 74/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
9. 4. 2020.

Zákon č. 218/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
5. 8. 2020.

Zákon č. 285/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
14. 10. 2020 okrem § 30 ods. 7, § 59 ods. 1 písm. f) a § 81 ods. 7 písm. c), ktoré nadobudli účinnosť
1. januára 2021.

Zákon č. 9/2021 Z. z. nadobudol účinnosť
dňom vyhlásenia (9. 1. 2021).

Zákon č. 46/2021 Z. z. nadobudol účinnosť
dňom vyhlásenia (6. 2. 2021).

Zákon č. 128/2021 Z. z. nadobudne účinnosť
1. 3. 2022.

Zákon č. 216/2021 Z. z. nadobudne účinnosť
1. 1. 2023.

Zákon č. 372/2021 Z. z. nadobudol účinnosť 1. novembra 2021 okrem § 16 ods.12, § 28 ods. 4 písm. p), § 28 ods. 4 písm. z), § 28 odsek 9, § 28 ods. 10, § 56 ods. 7, Príloha č. 3 časť III  a Príloha č. 8a, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022, § 13 písm. e) a § 81 ods. 22, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023 a § 81 ods. 7 písm. c), ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2025.

Zákon č. 430/2021 Z. z. nadobudol účinnosť 1. decembra 2021, okrem § 53aa, § 75 sa vkladá ôsmy oddiel, § 75f ods. 1 a bodu 11, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023, § 75d ods. 1, ktorý nadobúda účinnosť 3. júla 2024, § 75f ods. 3 a 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. decembra 2024, § 75d ods. 4 písm. a), ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2025 a § 75d ods. 4 písm. b), ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2030.

Komentár k Čl. VIII

V tomto článku zákona o odpadoch je stanovená účinnosť tohto právneho predpisu. Zákon o odpadoch nadobudol účinnosť 1. januára 2016 okrem niektorých ustanovení. Ustanovenie § 13 písm. e), ktoré sa zaoberá jednotlivými zákazmi v rámci odpadového hospodárstva a ustanovenie § 14 ods. 1 písm. j), ktorý sa zaoberá povinnosťami držiteľ odpadu, nadobudli účinnosť 1. júla 2016. Ustanovenie § 83 ods. 3 písm. b) nadobudli účinnosť 1. januára 2017. Uvedené ustanovenie zákona sa zaoberá tým, čo zákon výslovne zakazuje prevádzkovateľovi kuchyne.

Ustanovenie obsahuje ďalšie novely zákona o odpadoch, ktoré boli schválené do dnešného dňa.

 

Odkazy k textu:

 

       1)  Čl. 3 bod 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14. 11. 2009) v platnom znení.

     1a)  Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

       2)  § 2 písm. b) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší.

       3)  Zákon č. 258/2011 Z. z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

       4)  § 2 ods. 1 zákona č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) a o zmene niektorých zákonov.

       5)  § 2 písm. k) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

       6)  § 44 zákona č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

           Zákon č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

       7)  § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

       8)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1357/2014 z 18. decembra 2014, ktorým sa nahrádza príloha III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 365, 19. 12. 2014).

     8a)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009 z 13. júla 2009 o uvádzaní krmív na trh a ich používaní, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 a ktorým sa zrušujú smernica Rady 79/373/EHS, smernica Komisie 80/511/EHS, smernice Rady 82/471/EHS, 83/228/EHS, 93/74/EHS, 93/113/ES a 96/25/ES a rozhodnutie Komisie 2004/217/ES (Ú. v. EÚ L 229, 1. 9. 2009) v platnom znení.

     8b)  Čl. 19 ods. 1 písm. a) a e) nariadenia (ES) č. 1069/2009 v platnom znení.

       9)  Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.

           Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov. Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

           Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

     10)  § 2 písm. c) zákona č. 514/2008 Z. z. v znení zákona č. 255/2011 Z. z.

     11)  Čl. 19 ods. 1 písm. a) a e) nariadenia (ES) č. 1069/2009 v platnom znení.

     12)  Nariadenie (ES) č. 1069/2009 v platnom znení.

     13)  § 2 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

     14)  Napríklad zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

     15)  Napríklad zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

     16)  Napríklad nariadenie Rady (EÚ) č. 333/2011 z 31. marca 2011, ktorým sa ustanovujú kritériá na určenie toho, kedy určité druhy kovového šrotu prestávajú byť odpadom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (Ú. v. EÚ L 94, 8. 4. 2011), nariadenie Komisie (EÚ) č. 1179/2012 z 10. decembra 2012, ktorým sa ustanovujú kritériá umožňujúce určiť, kedy drvené sklo prestáva byť odpadom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (Ú. v. EÚ L 337, 11. 12. 2012), nariadenie Komisie (EÚ) č. 715/2013 z 25. júla 2013, ktorým sa ustanovujú kritériá umožňujúce určiť, kedy medený šrot prestáva byť odpadom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (Ú. v. EÚ L 201, 26. 7. 2013).

           § 6b vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 367/2015 Z. z.

   16a)  Čl. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. EÚ L 31, 1. 2. 2002; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 6) v platnom znení.

     17)  § 2 písm. l) zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

   17a)  § 77 ods. 2 písm. c) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

     18)  § 57 a 66 zákona č. 50/1976 Zb.

     19)  Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

     20)  Napríklad § 17 až 20 Obchodného zákonníka.

Dňom 1. marca 2022 poznámka pod čiarou k odkazu 20a znie:

  20a)  § 116 ods. 17 zákona č. 8/2009 Z. z.]

     21)  Napríklad § 20 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 453/2001 Z. z.

     22)  Napríklad zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 159/1991 Zb.), zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

   22a)  § 139b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.

   22b)  § 139b ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

     23)  Napríklad zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 541/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením.

     24)  Napríklad zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

     25)  Čl. 114 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4) v platnom znení.

     26)  Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách.

   26a)  § 8 ods. 5 písm. i) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 315/2017 Z. z.

     27)  Napríklad zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 137/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 56/2018 Z. z.

     28)  Napríklad § 124 ods. 3 Trestného zákona, zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov.

     29)  § 300 až 302 Trestného zákona.

     30)  § 126 Trestného zákona.

     31)  § 3 ods. 2 Trestného poriadku.

     32)  Vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 59/1982 Zb., ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení v znení neskorších predpisov.

           Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností.

     33)  Občiansky zákonník.

     34)  § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

     35)  § 11 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

   35a)  § 2 písm. x) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

     36)  § 9 zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.

     37)  Zákon č. 39/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.

           Zákon č. 137/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

     38)  Napríklad § 566 a 577 Obchodného zákonníka, § 724 Občianskeho zákonníka.

   38a)  Čl. 2 bod 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti
a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008 (Ú. v. EÚ L 137, 24. 5. 2017).

   38b)  Čl. 2 bod 1 nariadenia (EÚ) 2017/852.

   38c)  Čl. 2 bod 2 nariadenia (EÚ) 2017/852.

   38d)  Čl. 2 bod 3 nariadenia (EÚ) 2017/852.

     39)  Čl. 11 nariadenia (EÚ) 2017/852.

   39a)  Čl. 13 bod 3 nariadenia (EÚ) 2017/852.

   39b)  Čl. 12 nariadenia (EÚ) 2017/852.]

     39)  Čl. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1102/2008 z 22. októbra 2008 o zákaze vývozu kovovej ortuti a niektorých zlúčenín a zmesí ortuti a o bezpečnom uskladnení kovovej ortuti (Ú. v. EÚ L 304, 14. 11. 2008).

     40)  § 20 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   40a)  § 32 zákona č. 39/2013 Z. z. v znení zákona č. 312/2018 Z. z.

   40b)  Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

     41)  § 116 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

     42)  § 102 zákona č. 7/2005 Z. z.

     43)  § 153 zákona č. 7/2005 Z. z.

     44)  § 68 ods. 3 písm. e) Obchodného zákonníka.

     45)  Zrušená.

     46)  Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb.) v platnom znení.

           Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 8/1985 Zb.).

           Zmeny a doplnky k Poriadku pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) (oznámenie č. 15/2001 Z. z.).

           § 3 zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov.

           Nariadenie (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12. 2008) v platnom znení.

     47)  Napríklad zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 67/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, nariadenie (ES) č. 1272/2008 v platnom znení.

     48)  § 2 písm. c) zákona č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

     49)  § 6 zákona č. 67/2010 Z. z.

     50)  § 7 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).

     51)  Napríklad zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ­neskorších predpisov, zákon č. 514/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

   51a)  Článok 3 bod 33 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006) v platnom znení.

  51b)  Článok 33 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1907/2006 v platnom znení.

     52)  § 610 až 629 a § 638 až 641 Obchodného zákonníka.

           § 765 až 771 Občianskeho zákonníka.

     53)  Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb.) v platnom znení.

            Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 8/1985 Zb.).

           Zmeny a doplnky k Poriadku pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) (oznámenie č. 15/2001 Z. z.).

     54)  Napríklad zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov  v znení neskorších predpisov, zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

     55)  Napríklad zákon č. 56/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov.

     56)  Zákon č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne).

     57)  Čl. 2 ods. 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12. 7. 2006) v platnom znení. Nariadenie Komisie (ES) č. 1418/2007 o vývoze na zhodnotenie určitého odpadu uvedeného v prílohe III alebo IIIA k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 do určitých krajín, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie OECD o riadení pohybov odpadov cez štátne hranice (Ú. v. EÚ L 316, 4. 12. 2007) v platnom znení.

     58)  Nariadenie (ES) č. 1013/2006 v platnom znení.

           Nariadenie (ES) č. 1418/2007 v platnom znení.

   58c)  Napríklad § 22, 23 a 27 zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

     59)  Napríklad zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 17 až 20 Obchodného zákonníka.

     60)  Zákon č. 587/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

     61)  Obchodný zákonník.

           Zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov.

     62)  Napríklad zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

     63)  Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

     64)  Zákon č. 67/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

     65)  § 2 ods. 19 zákona č. 362/2011 Z. z.

     66)  § 2 ods. 20 zákona č. 362/2011 Z. z.

     67)  § 2 ods. 22 zákona č. 362/2011 Z. z.

     68)  Napríklad rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 13. 8. 2008), zákon č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 529/2010 Z. z.

     69)  § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.

     70)  § 2 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

     71)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1103/2010 z 29. novembra 2010, ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES určujú pravidlá týkajúce sa označovania kapacity prenosných sekundárnych (dobíjateľných) a automobilových batérií a akumulátorov (Ú. v. EÚ L 313, 30. 11. 2010).

     72)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 493/2012 z 11. júna 2012, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá výpočtu recyklačnej efektivity procesov recyklácie použitých batérií a akumulátorov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES (Ú. v. EÚ L 151, 12. 6. 2012).

   72a)  Čl. 3 piaty bod nariadenia (ES) č. 1907/2006 v platnom znení.

     73)  § 5 ods. 5 zákona č. 264/1999 Z. z. v znení zákona č. 254/2003 Z. z.

     74)  Rozhodnutie Komisie zo dňa 28. januára 1997, ktoré ustanovuje identifikačný systém pre obalový materiál v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (97/129/ES) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 3, Ú. v. ES L 50, 20. 2. 1997).

     75)  Napríklad zákon č. 67/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

     76)  Nariadenie Komisie (ES) č. 461/2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy na niektoré kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel.

     77)  Čl. 3 ods. 31 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14. 6. 2018).

     78)  Čl. 4 a príloha I nariadenia (EÚ) 2018/858.

     79)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek (U. v. EÚ L 60, 2. 3. 2013).

     80)  § 2 ods. 22 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z.

     81)  § 2 ods. 22 písm. b) zákona č. 106/2018 Z. z.

     82)  Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 34/2010 Z. z. o technických požiadavkách na vozidlá vzhľadom na ich opätovnú využiteľnosť, recyklovateľnosť a zužitkovateľnosť.

     83)  § 29 zákona č. 106/2018 Z. z.

   83a)  § 31 zákona č. 106/2018 Z. z.

     84)  § 25 zákona č. 106/2018 Z. z.

     85)  § 12 ods. 2 zákona č. 106/2018 Z. z.

     86)  § 12 ods. 7 zákona č. 106/2018 Z. z.

     87)  § 25 ods. 3 zákona č. 106/2018 Z. z.

     88)  § 29 ods. 3 zákona č. 106/2018 Z. z.

   88a)  § 31 ods. 5 zákona č. 106/2018 Z. z.

     89)  § 120 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

     90)  § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z.

     91)  § 2 ods. 2 písm. o) zákona č. 543/2002 Z. z.

     92)  § 113 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

     93)  § 121 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z.

     94)  § 3 písm. u) zákona č. 587/2004 Z. z.

     95)  § 2 ods. 2 písm. l) zákona č. 8/2009 Z. z.

     96)  § 2 ods. 2 písm. m) zákona č. 8/2009 Z. z.

   96a)  Čl. 2 bod 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES v platnom znení.

  96b)  Zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

   96c)  Čl. 4 ods. 1 bod 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28. 12. 2013) v platnom znení.

  96d)  Zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.

  96e)  § 2 ods. 3 zákona č. 89/2016 Z. z. o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 92/2019 Z. z.

   96f)  § 7 ods. 1 písm. v) zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  96g)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/2151 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovujú pravidlá harmonizovaných špecifikácií označenia jednorazových plastových výrobkov uvedených v časti D prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 428,
18. 12. 2020).

  96h)  Zákon č. 89/2016 Z. z. v znení zákona č. 92/2019 Z. z.

     97)  § 2 písm. i) zákona č. 137/2010 Z. z.

     98)  § 43g zákona č. 50/1976 Zb.

     99)  § 94 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

   100)  § 86 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

   101)  Napríklad § 87 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

   102)  § 88 až 93 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

   103)  Napríklad zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 137/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   104)  Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

           Zákon č. 137/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

           Príloha č. 6 časť B bod 7.7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 398/2012 Z. z.

   105)  Napríklad zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 137/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   106)  § 2 písm. b) tretí bod zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

   107)  Zákon č. 137/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

107a)  § 55 ods. 2 písm. b) a c) a § 56 písm. h) zákona č. 50/1976 Zb.

107b)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 330/1, 10. 12. 2013) v platnom znení.

           Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/2323 z 19. decembra 2016, ktorým sa vytvára európsky zoznam zariadení na recykláciu lodí podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 o recyklácii lodí (Ú. v. EÚ L 345/119, 20. 12. 2016) v platnom znení.

107c)  Čl. 18 nariadenia (EÚ) č. 1257/2013 v platnom znení.

107d)  Čl. 19 nariadenia (EÚ) č. 1257/2013 v platnom znení.

107e)  Čl. 7 nariadenia (EÚ) č. 1257/2013 v platnom znení.

  107f)  Čl. 13 nariadenia (EÚ) č. 1257/2013 v platnom znení.

   108)  Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

108a)  § 2 ods. 1 zákona č. 281/1997 Z. z. v znení zákona č. 96/2012 Z. z.

   109)  § 26 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 355/2016 Z. z.

109a)  § 12 a 18 zákona č. 540/2001 Z. z. o Štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.

   110)  Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov.

   111)  Čl. 53 nariadenia (ES) č. 1013/2006 v platnom znení.

   112)  Čl. 54 nariadenia (ES) č. 1013/2006 v platnom znení.

   113)  Čl. 2 bod 15 nariadenia (ES) č. 1013/2006 v platnom znení.

   114)  Čl. 4 nariadenia (ES) č. 1013/2006 v platnom znení.

   115)  Príloha II nariadenia (ES) č. 1013/2006 v platnom znení.

   116)  Príloha IA a IB nariadenia (ES) č. 1013/2006 v platnom znení.

   117)  Čl. 11 a 12 nariadenia (ES) č. 1013/2006 v platnom znení.

   118)  § 300 až 309 Trestného zákona.

   119)  Čl. 6 nariadenia (ES) č. 1013/2006 v platnom znení.

   120)  Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb.) v platnom znení.

   121)  Rozhodnutie Rady OECD C(2001)107 o preskúmaní rozhodnutia C(92)39 o kontrole cezhraničných pohybov odpadu určeného na zhodnotenie (rozhodnutie OECD) (Ú. v. ES L 16, 23. 01. 1992).

   122)  § 11 a 12 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

122a)  § 10 ods. 4 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z.

   123)  § 19 zákona č. 39/2013 Z. z.

   124)  Zákon č. 351/2012 Z. z. o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Európskej únie pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

   125)  § 36 zákona č. 364/2004 Z. z.

125a)  čl. 3 ods. 1 bod 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES (Ú. v. ES L 330, 10.12. 2013) v platnom znení.

125b)  čl. 3 ods. 1 bod 16 nariadenia (EÚ) č. 1257/2013 v platnom znení.

125c)  § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 39/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   126)  § 3a zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb.

126a)  Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov.

126b)  Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov, zákon č. 56/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   127)  § 18 ods. 3 zákona č. 137/2010 Z. z.

   128)  § 32 až 42 zákona č. 50/1976 Zb.

   129)  § 60 až 65 zákona č. 50/1976 Zb.

   130)  § 88 zákona č. 50/1976 Zb.

   131)  § 71 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb.

   132)  § 76 až 84 zákona č. 50/1976 Zb.

   133)  Čl. 114 nariadenia (EHS) č. 2913/92 v platnom znení.

   134)  Zrušená.

   135)  § 20 až 23 zákona č. 50/1976 Zb.

   136)  Zrušená.

   137)  Zákon č. 122/2013 Z. z. v znení zákona č. 84/2014 Z. z.

137a)  Zrušená.

   138)  Čl. 5 Bazilejského dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní (oznámenie č. 60/1995 Z. z.).

   139)  § 20 až 22 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

   140)  Čl. 9 Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 593/2004 Z. z.).

140a)  Napríklad Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1885 zo 6. novembra 2019, ktorým sa stanovujú pravidlá výpočtu, overovania a nahlasovania údajov o skládkach komunálneho odpadu v súlade so smernicou Rady 1999/31/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Komisie 2000/738/ES; vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1004 z 7.6.2019, ktorým sa stanovujú pravidlá výpočtu, overovania a nahlasovania údajov o odpade v súlade so smernicou EP a Rady 2008/98/ES a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2012) 2384.

   141)  § 10 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

   142)  Zákon č. 514/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   143)  § 39 zákona č. 251/2012 Z. z.

   144)  Čl. 2 ods. 35 nariadenia (ES) č. 1013/2006 v platnom znení.

   145)  Čl. 22 až 25 nariadenia (ES) č. 1013/2006 v platnom znení.

145a)  § 9 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe
v znení neskorších predpisov.

   146)  Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   147)  § 13 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. v znení zákona č. 164/2008 Z. z.

   148)  Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

148a)  § 24 a 26 zákona č. 71/1967 Z. z. v znení neskorších predpisov.

148b)  § 32 ods. 1 písm. l) zákona č. 39/2013 Z. z. v znení zákona č. 312/2018 Z. z.

148c)  § 3 ods. 2 zákona č. 39/2013 Z. z. v znení zákona č. 262/2015 Z. z.

148d)  § 3 ods. 3 písm. c) piaty bod zákona č. 39/2013 Z. z. v znení zákona č. 262/2015 Z. z.

148e)  § 6 zákona č. 39/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.

   149)  Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

150) – 159a) Zrušená.

   160)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa ustanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 20) v platnom znení.

160a)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1004 z 7.6.2019, ktorým sa stanovujú pravidlá výpočtu, overovania a nahlasovania údajov o odpade v súlade so smernicou EP a Rady 2008/98/ES a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2012) 2384.

160b)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12. 7. 2006) v platnom znení.

   161)  STN EN ISO 14001 Systémy environmentálneho manažérstva. Požiadavky s pokynmi na použitie (ISO 14001: 2004) (83 9001).

  162)  Napríklad zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  163)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013 z 12. júna 2013 o potravinách určených pre dojčatá a malé deti, potravinách na osobitné lekárske účely a o celkovej náhrade stravy na účely regulácie hmotnosti a ktorým sa zrušuje smernica Rady 92/52/EHS, smernica Komisie 96/8/ES, 1999/21/ES, 2006/125/ES a 2006/141/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/39/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 41/2009 a (ES) č. 953/2009 (Ú. v. EÚ L 181, 29. 6. 2013) v platnom znení.

  164)  § 52 ods. 27 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Príloha č. 1

k zákonu č. 79/2015 Z. z.

ZHODNOCOVANIE ODPADU

R1  Využitie najmä ako palivo alebo na získavanie energie iným spôsobom

R2  Spätné získavanie alebo regenerácia rozpúšťadiel

R3  Recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré nie sú používané ako rozpúšťadlá (vrátane kompostovania a iných biologických transformačných procesov)^a)

R4  Recyklácia alebo spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín^b)

R5  Recyklácia alebo spätné získavanie ostatných anorganických materiálov^c)

R6  Regenerácia kyselín a zásad

R7  Spätné získavanie komponentov používaných pri odstraňovaní znečistenia

R8  Spätné získavanie komponentov z katalyzátorov

R9  Prečisťovanie oleja alebo jeho iné opätovné použitie

R10 Úprava pôdy na účel dosiahnutia prínosov pre poľnohospodárstvo alebo na zlepšenie životného prostredia

R11 Využitie odpadov vzniknutých pri činnostiach R1 až R10

R12 Úprava odpadov určených na spracovanie niektorou z činností R1 až R11^d)

R13 Skladovanie odpadov pred použitím niektorej z činností R1 až R12 (okrem dočasného uloženia pred zberom na mieste vzniku)^e)

Poznámky:

a) Patrí sem aj príprava na opätovné použitie, splyňovanie a pyrolýza využívajúca zložky, ako sú chemické látky a zhodnocovanie organických látok vo forme spätného zasypávania.

b) Patrí sem aj príprava na opätovné použitie.

c) Patrí sem aj príprava na opätovné použitie, recyklácia anorganických stavebných materiálov, zhodnocovanie anorganických materiálov vo forme spätného zasypávania a čistenie pôdy, ktorého výsledkom je jej obnova.

d) Ak neexistuje iný vhodný R-kód, môžu sem patriť predbežné činnosti pred zhodnocovaním odpadu vrátane predbežnej úpravy, okrem iného napr. rozoberanie, triedenie, drvenie, stláčanie, peletizácia, sušenie, šrotovanie, kondicionovanie, opätovné balenie, separovanie, miešanie a zmiešavanie pred podrobením sa ktorejkoľvek z činností R1 až R11.

e) Dočasné uskladnenie je dočasné uloženie podľa § 3 ods. 5.

Komentár k prílohe č. 1

Po novele zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 predmetné ustanovenie súvisí so zabezpečením úplnej transpozície rámcovej smernice. V rámci niektorých činností zhodnocovania boli doplnené bližšie špecifikácie, t. j. čo okrem iného ešte patrí/môžeme zahrnúť pod predmetnú činnosť.

 

Príloha č. 2
k zákonu č. 79/2015 Z. z.

ZNEŠKODŇOVANIE ODPADOV

D1  Uloženie do zeme alebo na povrchu zeme (napr. skládka odpadov).

D2  Úprava pôdnymi procesmi (napr. biodegradácia kvapalných alebo kalových odpadov v pôde).

D3  Hĺbková injektáž (napr. injektáž čerpateľných odpadov do vrtov, soľných baní alebo prirodzených úložísk atď.).

D4  Ukladanie do povrchových nádrží (napr. umiestnenie kvapalných alebo kalových odpadov do jám, odkalísk atď.).

D5  Špeciálne vybudované skládky odpadov (napr. umiestnenie do samostatných buniek s povrchovou úpravou stien, ktoré sú zakryté a izolované jedna od druhej a od životného prostredia).

D6  Vypúšťanie a vhadzovanie do vodného recipienta okrem morí a oceánov.

D7  Vypúšťanie a vhadzovanie do morí a oceánov vrátane uloženia na morské dno.

D8  Biologická úprava nešpecifikovaná v tejto prílohe, pri ktorej vznikajú zlúčeniny alebo zmesi, ktoré sú zneškodnené niektorou z činností D1 až D12.

D9  Fyzikálno-chemická úprava nešpecifikovaná v tejto prílohe, pri ktorej vznikajú zlúčeniny alebo zmesi, ktoré sú zneškodnené niektorou z činností D1 až D12 (napr. odparovanie, sušenie, kalcinácia).

D10 Spaľovanie na pevnine.

D11            Spaľovanie na mori. (*)

D12 Trvalé uloženie (napr. umiestnenie kontajnerov v baniach).

D13 Zmiešavanie alebo miešanie pred použitím niektorej z činností D1 až D12. (**)

D14 Uloženie do ďalších obalov pred použitím niektorej z činností D1 až D13.

D15 Skladovanie pred použitím niektorej z činností D1 až D14 (okrem dočasného uloženia pred zberom na mieste vzniku). (***)

Poznámky:

  (*) Táto činnosť je zakázaná právne záväznými aktmi Európskej únie a medzinárodnými dohovormi.

(**) Ak sa nehodí iný D-kód, môže to zahŕňať predbežné činnosti pred zneškodnením vrátane predbežnej úpravy, ako aj okrem iného napríklad triedenie, drvenie, stláčanie, peletizácia, sušenie, šrotovanie, kondicionovanie alebo triedenie  pred akoukoľvek činnosťou  D1 až D12.

(***) Dočasné uskladnenie je dočasné uloženie podľa § 3 ods. 5.

Príloha č. 3
k zákonu č. 79/2015 Z. z.

CIELE A ZÁVÄZNÉ LIMITY ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA

 

I. Ciele zberu elektoodpadu a minimálne ciele zhodnotenia a recyklácie elektroodpadu

 

1. Cieľ zberu elektroodpadu

Cieľ zberu elektroodpadu je rozsah zberu, ktorý musí Slovenská republika v súlade s princípom rozšírenej zodpovednosti výrobcov elektrozariadení v danom kalendárnom roku dosiahnuť, stanovený v nasledujúcom minimálnom hmotnostnom rozsahu elektroodpadu:

a) v roku 2014 a v roku 2015 pre elektroodpad z domácností štyri kilogramy na obyvateľa alebo priemerná hmotnosť elektroodpadu zozbieraného v Slovenskej republike v predchádzajúcich troch rokoch, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia,

b) v roku 2016 hmotnosť zodpovedajúca podielu 48 %  z priemernej hmotnosti elektrozariadení uvedených na trh v Slovenskej republike v troch predchádzajúcich rokoch,

c) v roku 2017  hmotnosť zodpovedajúca podielu 49 % priemernej hmotnosti elektrozariadení uvedených na trh v Slovenskej republike v troch predchádzajúcich rokoch,

d) v roku 2018 hmotnosť zodpovedajúca podielu 50 % z priemernej hmotnosti elektrozariadení uvedených na trh v Slovenskej republike v troch predchádzajúcich rokoch,

e) v roku 2019 hmotnosť zodpovedajúca podielu 55 % z priemernej hmotnosti elektrozariadení uvedených na trh v Slovenskej republike v troch predchádzajúcich rokoch,

f) v roku 2020 hmotnosť zodpovedajúca podielu 60 % priemernej hmotnosti elektrozariadení uvedených na trh v Slovenskej republike v troch predchádzajúcich rokoch,

g) v roku 2021 a v nasledujúcich rokoch hmotnosť zodpovedajúca podielu 65 % priemernej hmotnosti elektrozariadení uvedených na trh v Slovenskej republike v troch predchádzajúcich rokoch.

 

2. Minimálne ciele zhodnotenia a recyklácie elektroodpadu

 

2.1 Minimálne ciele platné podľa kategórie od 13. augusta 2012 do 14. augusta 2015, ktoré sa vzťahujú na kategórie uvedené v prílohe č. 6 časti I:

a) v prípade odpadu z elektrozariadení, ktoré patria do kategórie 1 alebo 10 prílohy č. 6 časti I, sa
– zhodnocuje	80 % a
– recykluje	75 %
b) v prípade odpadu z elektrozariadení, ktoré patria do kategórie 3 alebo 4 prílohy č. 6 časti I, sa
– zhodnocuje	75 % a
– recykluje	65 %

 

 

c) v prípade odpadu z elekrozariadení, ktoré patria do kategórie 2, 5, 6, 7, 8 alebo 9 prílohy č. 6 časti I, sa
– zhodnocuje	70 % a
– recykluje	50 %

 

d) v prípade plynových výbojok sa recykluje

80 %.

 

 

2.2 Minimálne ciele platné podľa kategórie od 15. augusta 2015 do 14. augusta 2018, ktoré sa vzťahujú na kategórie uvedené v prílohe č. 6 časti I:

a) v prípade odpadu z elektrozariadení, ktoré patria do kategórie 1 alebo 10 prílohy č. 6 časti I, sa
– zhodnocuje	85 % a
– pripravuje na opätovné použitie a recykluje	80 %

 

 

b) v prípade odpadu z elektrozariadení, ktoré patria do kategórie 3 alebo 4 prílohy č. 6 časti I, sa
– zhodnocuje	80 % a
– pripravuje na opätovné použitie a recykluje	70 %

 

 

c) v prípade odpadu z elektrozariadení, ktoré patria do kategórie 2, 5, 6, 7, 8 alebo 9 prílohy č. 6 časti I, sa
– zhodnocuje	75 % a
– pripravuje na opätovné použitie a recykluje	55 %

 

 

d) v prípade plynových výbojok sa recykluje

80 %.

 

 

2.3 Minimálne ciele platné podľa kategórie od 15. augusta 2018, ktoré sa vzťahujú na kategórie uvedené
v prílohe č. 6 časti II:

a) v prípade odpadu z elektrozariadení, ktoré patria do kategórie 1 alebo 4 prílohy č. 6 časti II, sa
– zhodnocuje	85 % a
– pripravuje na opätovné použitie a recykluje	80 %

 

 

b) v prípade odpadu z elektrozariadení, ktoré patria do kategórie 2 prílohy č. 6 časti II, sa
– zhodnocuje	80 % a
– pripravuje na opätovné použitie a recykluje	70 %

 

 

c) v prípade odpadu z elektrozariadení,  ktoré patria do kategórie 5 alebo 6 prílohy č. 6 časti II, sa
– zhodnocuje	75 % a
– pripravuje na opätovné použitie a recykluje	55 %

 

 

d) v prípade odpadu z elektrozariadení, ktoré patria do kategórie 3 prílohy č. 6 časti II, sa
– recykluje	80 %.

 

 

 

II. Ciele zberu a recyklácie použitých batérií a akumulátorov

 

1. Cieľ zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov

 

1.1 Cieľ zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov pre jednotlivého výrobcu prenosných batérií a akumulátorov pre príslušný kalendárny rok je množstvo použitých prenosných batérií a akumulátorov, ktoré zodpovedá nasledujúcemu podielu z množstva prenosných batérií a akumulátorov ním uvedených na trh Slovenskej republiky v predchádzajúcom kalendárnom roku

         a) 40 % pre rok 2015,

         b) 45 % pre rok 2016 a nasledujúce roky,

 

  1.2 Cieľ zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov Slovenskej republiky pre príslušný kalendárny rok je dosiahnutie miery zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov vo výške

         a) 25 % do 26. septembra 2012,

         b) 45 % do 26. septembra 2016 a nasledujúce roky.

  2. Cieľ zberu použitých automobilových batérií a akumulátorov

 

     Cieľ zberu použitých automobilových batérií a akumulátorov pre jednotlivého výrobcu automobilových batérií a akumulátorov pre príslušný kalendárny rok je množstvo použitých automobilových batérií a akumulátorov, ktoré zodpovedá jeho trhovému podielu aplikovanému na súhrnné množstvo automobilových batérií a akumulátorov uvedených na trh  Slovenskej republiky v predchádzajúcom kalendárnom roku.

 

3. Cieľ zberu použitých priemyselných batérií a akumulátorov

 

     Cieľ zberu použitých priemyselných batérií a akumulátorov pre jednotlivého výrobcu priemyselných batérií a akumulátorov pre príslušný kalendárny rok je množstvo použitých priemyselných batérií a akumulátorov, ktoré zodpovedá jeho trhovému podielu aplikovanému na súhrnné množstvo priemyselných batérií a akumulátorov  uvedených na trh  Slovenskej republiky v predchádzajúcom kalendárnom roku.

 

4. Cieľ recyklácie použitých batérií a akumulátorov

 

     Pre príslušný kalendárny rok je cieľ recyklácie použitých batérií a akumulátorov 100% z množstva vyzbieraných použitých batérií a akumulátorov za predchádzajúci kalendárny rok.

 

III. Cieľ odpadového hospodárstva v oblasti nakladania s odpadmi z obalov

Cieľom odpadového hospodárstva v oblasti nakladania s odpadmi z obalov je dosahovať:

    1. celkovú mieru zhodnocovania najmenej vo výške 60 % hmotnosti odpadov z obalov,

    2. celkovú mieru recyklácie najmenej vo výške 55 % a najviac vo výške 80 % celkovej hmotnosti odpadov z obalov,

    3. mieru zhodnocovania pre jednotlivé obalové materiály (prúdy odpadov) najmenej vo výške

          60 % hmotnosti sklenených odpadov z obalov,

          68 % hmotnosti papierových odpadov z obalov (vrátane kartónu a lepenky),

          55 % hmotnosti kovových odpadov z obalov,

          48 % hmotnosti plastových odpadov z obalov,

          35 % hmotnosti drevených odpadov z obalov,

    4. mieru recyklácie pre jednotlivé obalové materiály (prúdy odpadov) najmenej vo výške:

          60 % hmotnosti sklenených odpadov z obalov,

          60 % hmotnosti papierových odpadov z obalov (vrátane kartónu a lepenky),

          55 % hmotnosti kovových odpadov z obalov,

          45 % hmotnosti plastových odpadov z obalov,

          25 % hmotnosti drevených odpadov z obalov.

    5. do 31. decembra 2025 mieru recyklácie najmenej vo výške 65 % z celkovej hmotnosti odpadov
z obalov,

    6. do 31. decembra 2030 mieru recyklácie najmenej vo výške 70 % z celkovej hmotnosti odpadov
z obalov,

    7. mieru recyklácie pre jednotlivé obalové materiály (prúdy odpadov) do 31. decembra 2025 najmenej vo výške

          70 % sklo,

          75 % papier a lepenka,

          70 % železné kovy,

          50 % hliník,

          50 % plast,

          25 % drevo,

    8. mieru recyklácie pre jednotlivé obalové materiály (prúdy odpadov) do 31. decembra 2030 najmenej vo výške

          75 % sklo,

          85 % papier a lepenka,

          80 % železné kovy,

          60 % hliník,

          55 % plast,

          30 % drevo.

[Dňom 1. januára 2022 deviaty bod znie:

    9. ak ide o OZV pre obaly, mieru recyklácie odpadov z plastových obalov, najmenej vo výške

          rok 2022                                   40 %,

          rok 2024                                    34 %,

          rok 2025                                   35 %,

          rok 2027                                   36 %,

          rok 2030                                   42 %,

          mieru recyklácie kovových obalov, najmenej vo výške

          rok 2022 až 2024                      51 %,

          mieru recyklácie hliníkových obalov, najmenej vo výške

          rok 2025                                    11 %,

          rok 2030                                    31 %].

 

 

IV. Záväzné limity a termíny pre rozsah opätovného použitia častí starých vozidiel, zhodnocovania odpadov zo spracovania starých vozidiel a recyklácie starých vozidiel

 

Činnosť	Limit a termín pre minimálne zvýšenie rozsahu činnosti:1)
	1. január 2006		1. január 2015
	vozidlá vyrobené pred 1. januárom 1980	vozidlá vyrobené od 1. januára 1980	všetky vozidlá
Opätovné použitie častí starých vozidiel a zhodnocovanie odpadov zo spracovania starých vozidiel	75 %	85 %	95 %
Opätovné použitie častí starých vozidiel a recyklácia starých vozidiel	70 %	80 %	85 %

 

 

Poznámka:

    1) k priemernej hmotnosti jedného vozidla za rok.

 

V. Cieľ odpadového hospodárstva v oblasti komunálnych odpadov

 

1. Cieľom odpadového hospodárstva v oblasti komunálnych odpadov je do roku 2020 zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností ako papier, kov, plasty a sklo a podľa možnosti z iných zdrojov, pokiaľ tieto zdroje obsahujú podobný odpad ako odpad z domácností, najmenej na 50 % podľa hmotnosti takéhoto odpadu vzniknutého v predchádzajúcom kalendárnom roku.

2. Cieľom odpadového hospodárstva v oblasti komunálnych odpadov je zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu do roku 2025 najmenej na 55 %, do roku 2030 najmenej na 60 % a do roku 2035 najmenej na 65 % podľa hmotnosti komunálneho odpadu vzniknutého v predchádzajúcom kalendárnom roku.

     Pravidlá výpočtu dosahovania cieľov na účely notifikácie vo vzťahu k Európskej únii

   2.1   Na účely výpočtu, či sa dosiahli stanovené ciele, sa vypočíta:

         a) hmotnosť komunálneho odpadu vzniknutého a pripraveného na opätovné použitie alebo recyklovaného v danom kalendárnom roku;

        b) hmotnosť komunálneho odpadu pripraveného na opätovné použitie ako hmotnosť výrobkov alebo zložiek výrobkov, ktoré sa stali komunálnym odpadom a pri ktorých sa vykonali všetky potrebné činnosti súvisiace s kontrolou, čistením alebo opravou, aby sa umožnilo opätovné použitie bez potreby ďalšieho triedenia alebo iného predbežného spracovania;

         c) hmotnosť recyklovaného komunálneho odpadu ako hmotnosť odpadu, ktorý po vykonaní všetkých potrebných kontrol, triedenia a iných prípravných činností na odstraňovanie odpadových materiálov, ktoré nie sú určené na ďalšie spracovanie, a na zabezpečenie vysokej kvality recyklácie vstupuje do činnosti recyklácie, pričom odpadové materiály sa znova spracujú na výrobky, materiály alebo látky.

   2.2   Hmotnosť recyklovaného komunálneho odpadu sa meria v momente, keď odpad vstupuje do činnosti recyklácie.

   2.3   Odchylne od bodu 2.2 možno hmotnosť recyklovaného komunálneho odpadu merať pri výstupe z akýchkoľvek triediacich činností za predpokladu, že:

         a) takýto výstupný odpad sa následne recykluje;

        b) hmotnosť materiálov alebo látok, ktoré sa odstránia ďalšími činnosťami pred recykláciou a následne sa nerecyklujú, nie je zahrnutá do hmotnosti odpadu nahláseného ako recyklovaný.

   2.4   Výpočet cieľov recyklácie vychádza z hmotnosti komunálneho odpadu, ktorý sa recykluje. Údaje o recyklovanom komunálnom odpade vychádzajú/sa získavajú predovšetkým z informačného systému, technických špecifikácií požiadaviek na kvalitu vytriedeného odpadu alebo priemernej miery strát v súvislosti s triedeným odpadom podľa rôznych druhov odpadu a rôznych postupov nakladania s odpadom. Priemerné miery strát sa použijú len v prípadoch, ak nie je možné inak získať spoľahlivé údaje, a vypočítajú sa na základe pravidiel výpočtu stanovených v osobitnom predpise.

   2.5   Na účely výpočtu, či sa dosiahli stanovené ciele, množstvo komunálneho biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý sa spracúva aeróbne alebo anaeróbne, môže započítať do recyklovaného odpadu, ak sa týmto spracovaním vytvára kompost, digestát alebo iný výstupný materiál s porovnateľným množstvom recyklovaného obsahu vo vzťahu k vstupu a ktorý sa má použiť ako recyklovaný produkt, materiál alebo látka. V prípade, že výstupný produkt sa používa na pôde, môže sa započítať ako recyklovaný len vtedy, ak je výsledkom tohto použitia prínos pre poľnohospodárstvo alebo zlepšenie životného prostredia.

           Od 1. januára 2027 sa započíta komunálny biologický odpad pri aeróbnom alebo anaeróbnom spracovaní ako recyklovaný len vtedy, ak bol vyzbieraný oddelene alebo ak bol triedený pri zdroji.

   2.6   Na účely výpočtu, či sa dosiahli stanovené ciele, množstvo odpadových materiálov, ktoré prestali byť odpadom v dôsledku prípravných činností ešte pred tým, ako sa opätovne spracujú, možno započítať ako recyklovaný odpad, ak sú tieto materiály určené na ďalšie spracovanie na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely. Materiál, ktorý prestáva byť odpadom, ktorý sa má použiť ako palivo alebo iný prostriedok na výrobu energie, alebo sa má spáliť, spätne zasypať alebo ukladať na skládky odpadov, sa však nesmie započítať k dosahovaniu cieľov v oblasti recyklácie.

   2.7   Na účely výpočtu, či sa dosiahli stanovené ciele, sa môže zohľadniť recyklácia kovov vytriedených po spaľovaní komunálneho odpadu za predpokladu, že recyklované kovy spĺňajú určité kritériá kvality v súlade s osobitným predpisom.^160a)

   2.8   Odpad zaslaný do iného členského štátu na účely prípravy na opätovné použitie, recyklácie alebo spätného zasypávania sa započítava k dosahovaniu stanovených cieľov.

   2.9   Odpad vyvezený do iného ako členského štátu Európskej únie na prípravu na opätovné použitie alebo recykláciu sa započítava k dosahovaniu stanovených cieľov len, ak

         a) sú splnené požiadavky uvedené v bode 2.4,

        b) vývozca môže dokázať, že zásielka odpadu spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu, a 

         c) spracovanie odpadu v inom ako členskom štáte Európskej únie prebehlo za podmienok, ktoré sú približne rovnocenné s požiadavkami relevantných právnych predpisov Európskej únie v oblasti životného prostredia.

3. Cieľom odpadového hospodárstva v oblasti komunálnych odpadov je do roku 2035 znížiť množstvo komunálneho odpadu zneškodneného skládkovaním najmenej na 10 % z celkového množstva vzniknutého komunálneho odpadu.

     Pravidlá výpočtu dosahovania cieľov na účely notifikácie vo vzťahu k Európskej únii

   3.1   Na účely výpočtu, či sa dosiahli stanovené ciele sa:

         a) hmotnosť komunálneho odpadu vzniknutého a ukladaného na skládku odpadov vypočíta v danom kalendárnom roku;

        b) hmotnosť odpadu pochádzajúceho zo spracovateľských činností pred recykláciou alebo iným zhodnotením komunálneho odpadu, ako je triedenie alebo mechanické biologické spracovanie, ktorý sa následne ukladá na skládku odpadov, zahrnie do hmotnosti komunálneho odpadu, ktorý sa vykazuje ako odpad ukladaný na skládku odpadov;

         c) hmotnosť komunálneho odpadu, ktorý vstupuje do spaľovacích zariadení na zneškodňovanie, a hmotnosť odpadu vyprodukovaného činnosťami stabilizácie biologicky rozložiteľného podielu komunálneho odpadu s cieľom následného ukladania na skládku odpadov sa vykazuje ako odpad ukladaný na skládku odpadov;

        d) hmotnosť odpadu vyprodukovaného počas recyklácie alebo iných činností zhodnocovania komunálneho odpadu, ktorý sa následne ukladá na skládku odpadov, sa nezahŕňa do hmotnosti komunálneho odpadu, ktorý sa vykazuje ako odpad ukladaný na skládku odpadov.

  3.2   Údaje o množstve komunálneho odpadu zneškodneného skládkovaním vychádzajú predovšetkým z informačného systému.

  3.3   Ak sa komunálny odpad zasiela do iného členského štátu alebo sa vyváža do iného ako členského štátu Európskej únie na účely ukladania na skládku v súlade s osobitným predpisom,^160b) započítava sa tento odpad do množstva odpadu ukladaného na skládku odpadov v súlade s bodom 3.1.

 

VI. Cieľ odpadového hospodárstva v oblasti stavebného odpadu a odpadu z demolácie

 

     Cieľom odpadového hospodárstva v oblasti stavebného odpadu a odpadu z demolácie je do roku 2020 zvýšiť prípravu na opätovné použitie, recykláciu a zhodnotenie stavebného odpadu a odpadu z demolácie vrátane zasypávacích prác ako náhrady za iné materiály v jednotlivom kalendárnom roku najmenej na 70 % hmotnosti takéhoto odpadu vzniknutého v predchádzajúcom kalendárnom roku; tento cieľ sa uplatní na odpady uvedené v skupine číslo 17 Katalógu odpadov, okrem nebezpečných odpadov a odpadu pod katalógovým číslom 17 05 04.

 

VII. Odpad, ktorý prestáva byť odpadom

 

     Odpad, ktorý prestáva byť odpadom podľa § 2 ods. 5 (stav konca dopadu) alebo § 14 ods. 5 (odovzdanie do domácností), prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania ustanovených v tejto prílohe, ak činnosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky.

Komentár k prílohe č. 3

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 upravuje znenie tejto prílohy. Ďalšie zvyšovanie náročnosti cieľov stanovených v smernici 94/62/ES bude mať jasné environmentálne, hospodárske a sociálne prínosy pre recykláciu odpadov z obalov. Existujúci cieľ pre recykláciu kovových obalov sa rozčlení na samostatné ciele pre dve skupiny odpadu, železné kovy a hliník, keďže recykláciou hliníka sa zvýši úspora energie a zníži produkcia emisií oxidu uhličitého. Zabezpečuje sa transpozícia čl. 6 smernice o obaloch.

Ďalšie zmeny, a to časti V. prináša novela zákona č. 460/2019 Z. z. od 1. júla 2020, podľa ktorej cieľom odpadového hospodárstva v oblasti komunálnych odpadov je zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu do roku 2025 najmenej na 55 %, do roku 2030 najmenej na 60 % a do roku 2035 najmenej na 65 % podľa hmotnosti komunálneho odpadu vzniknutého v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Cieľom odpadového hospodárstva v oblasti komunálnych odpadov je do roku 2035 znížiť množstvo komunálneho odpadu zneškodneného skládkovaním najmenej na 10 % z celkového množstva vzniknutého komunálneho odpadu.

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície čl. 11 ods. 2 rámcovej smernice a transpozície čl. 5 ods. 5 smernice o skládkach odpadov. Z dôvodu dosiahnutia výrazných environmentálnych, hospodárskych a sociálnych výhod a z dôvodu urýchlenia prechodu na obehové hospodárstvo, bolo potrebné zvýšiť ciele pre prípravu na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu a zníženie skládkovania.

Úprava časti VII. súvisí so zabezpečením úplnej transpozície rámcovej smernice. Nakoľko, sa upravuje definícia „recyklácia“, do ktorej sa dopĺňa aj činnosť prípravy na opätovné použitie, odpad, ktorý podľa § 3 ods. 10 je určený na prípravu na opätovné použitie, sa bude započítavať do cieľov zhodnocovania a recyklácie.

!     Upozornenie

Od 1. 11. 2021 sa Príloha č. 3 časť III doplnila deviatym bodom, pričom sa upravila miera recyklácie odpadov z plastových a kovových obalov aj pre organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly v nadväznosti na spustenie zálohovania jednorazových obalov na nápoje od 1. 1. 2022.

V prílohe č. 3 sa zmenilo znenie bodu V. Nebola dostatočne transponovaná ostatná novela smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc a smernice Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov. Bolo potrebné v zákone ustanoviť pravidlá výpočtu dosahovania cieľov na prípravu na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu, ako aj cieľa na zníženie množstva komunálneho odpadu zneškodneného skládkovaním tak, ako to ustanovuje čl. 11a smernice o odpade a čl. 5a smernice o skládkach odpadov. Upresňujú sa presnejšie pravidlá o tom, čo sa môže započítavať do plnenia cieľov. Cieľom je poskytovať EK reálne údaje o tom, aké množstvá odpadov sa v skutočnosti recyklujú a pripravujú na opätovné použitie, respektíve skládkujú. Výpočet cieľov recyklácie by mal vychádzať z hmotnosti komunálneho odpadu, ktorý sa recykluje a jeho váženie by malo prebiehať pri vstupe do recyklácie. Komunálny odpad, ktorý sa odstráni pred vstupom do recyklácie, napríklad v dôsledku triedenia alebo iných predbežných činností, by sa nemal započítavať do množstva odpadu, ktorý je recyklovaný. Komunálny odpad privezený na územie SR na účely prípravy na opätovné použitie, recyklácie alebo spätného zasypávania by sa taktiež nemal započítavať do cieľov recyklácie. Strata hmotnosti odpadov v dôsledku fyzikálnych a chemických zmien spojených s recykláciou by sa nemala odpočítavať od hmotnosti odpadu, ktorý sa nahlasuje ako recyklovaný. Výpočet skládkovaného množstva komunálneho odpadu by mal vychádzať z množstva komunálneho odpadu ukladaného na skládku odpadov po spracovateľských činnostiach, ktorými sa takýto odpad pripravuje na následné skládkovanie (napríklad stabilizácia biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu) a z množstva komunálnych odpadov zneškodnených spaľovaním. Na účely výpočtu cieľa skládkovania by sa mal ako skládkovaný zarátať aj odpad, ktorý vznikne ešte pred recykláciou a zhodnocovaním odpadov (napríklad pri triedení a mechanickom spracovaní), a ktorý je následne uložený na skládku odpadov.

Príloha č. 3a

k zákonu č. 79/2015 Z. z.

Cieľ zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálnych odpadov

 

Cieľ zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálnych odpadov, je dosiahnuť pre stanovené obdobie nasledovné úrovne vytriedenia komunálneho odpadu z celkového potenciálu vzniku odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v komunálnom odpade:

 

rok 2022	rok 2023	rok 2024	rok 2025	rok 2030
60 %	63 %	66 %	70 %	80 %

 

 

Poznámka:

Potenciál vzniku odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v komunálnom odpade zverejní ministerstvo každoročne na svojej webovej stránke.

Komentár k prílohe č. 3a

!     Upozornenie

Plnenie cieľov zberu sa upravuje na kalendárny rok, pričom sa zavádzajú ciele zberu v nasledujúcich rokoch. Vzhľadom na to, že v roku 2022, resp. 2023 dôjde k výraznejšiemu poklesu plastových fliaš v triedenom zbere v dôsledku zavedenia zálohového systému, cieľ  zberu v týchto rokoch sa nezvyšuje výrazným spôsobom. Práve preto bolo do zákona zavedené nové znenie prílohy č. 3a.

Príloha č. 4
k zákonu č. 79/2015 Z. z.

PRÍKLADY OPATRENÍ NA PREDCHÁDZANIE VZNIKU ODPADU

 

Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť rámcové podmienky týkajúce sa vzniku odpadu

1. Používanie plánovacích opatrení alebo iných hospodárskych nástrojov podporujúcich efektívne využívanie zdrojov.

2. Podpora výskumu a vývoja v oblasti dosahovania čistejších výrobkov a technológií a výrobkov a technológií, z ktorých je menej odpadu, a šírenie a používanie výsledkov takéhoto výskumu a vývoja.

  3. Vývoj relevantných ukazovateľov environmentálnych tlakov spojených so vznikom odpadu, ktoré majú prispieť k predchádzaniu vzniku odpadu na všetkých úrovniach od porovnávania výrobkov na úrovni Európskej únie cez činnosť miestnych orgánov až po vnútroštátne opatrenia.

 

Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť štádium navrhovania a výroby a distribúcie

  4. Podpora ekodizajnu (systematické začleňovanie environmentálnych aspektov do navrhovania výrobkov s cieľom zlepšiť environmentálnu výkonnosť výrobku počas jeho celého životného cyklu).

5. Poskytovanie informácií o technikách predchádzania vzniku odpadu s cieľom umožniť priemyslu používanie najlepších dostupných techník.

  6. Organizovanie školení na úrovni príslušných orgánov o začlenení požiadaviek súvisiacich s predchádzaním vzniku odpadu do povolení podľa tohto zákona a osobitného predpisu.¹²⁶⁾

  7. Začlenenie opatrení na predchádzanie vzniku odpadu v zariadeniach, ktoré nepatria do pôsobnosti osobitného predpisu.¹²⁶⁾ V prípade potreby by takéto opatrenia mohli zahŕňať posudzovania alebo programy predchádzania vzniku odpadu.

  8. Využitie kampaní na zvyšovanie povedomia alebo poskytovanie finančnej, rozhodovacej alebo inej podpory podnikom. Takéto opatrenia sú obzvlášť účinné, ak sú zamerané na malé a stredné podniky a sú pre ne upravené a ak fungujú prostredníctvom zavedených podnikateľských sietí.

  9. Využitie dobrovoľných dohôd, výrobných výborov alebo sektorových rokovaní s tým cieľom, aby príslušné hospodárske alebo priemyselné odvetvia určili svoje vlastné programy alebo ciele predchádzania vzniku odpadu alebo aby zlepšili výrobky alebo obaly, ktoré vedú k nadmernému množstvu odpadu.

10. Podpora dôveryhodných systémov environmentálneho riadenia vrátane EMAS a technickej normy.¹⁶¹⁾

Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť štádium spotreby a používania

11. Ekonomické nástroje ako napríklad stimuly pre nákupy šetrné k životnému prostrediu alebo zavedenie povinnej platby pre spotrebiteľov za istú časť alebo prvok obalu, ktorý by sa inak poskytoval zadarmo.

12. Využívanie kampaní na zvyšovanie povedomia a poskytovanie informácií zameraných na širokú verejnosť alebo konkrétnu skupinu spotrebiteľov.

13. Podpora dôveryhodných environmentálnych značiek.

14. Dohody s výrobcami ako napríklad využívanie výborov pre výrobky, napríklad výbory, ktoré boli zriadené v rámci integrovaných politík pre výrobky, alebo s maloobchodníkmi o dostupnosti informácií o predchádzaní vzniku odpadu a výrobkoch s nižším vplyvom na životné prostredie.

15. V kontexte verejného obstarávania integrácia environmentálnych kritérií a kritérií predchádzania vzniku odpadu do výziev na predkladanie ponúk a do zmlúv v súlade s Príručkou o environmentálnom verejnom obstarávaní, ktorú Európska komisia uverejnila 29. októbra 2004.

16. Podpora opätovného používania a/alebo opráv vhodných vyradených výrobkov alebo ich súčastí, najmä ­pro­stredníctvom používania vzdelávacích, hospodárskych, logistických a iných opatrení, ako napríklad podpora alebo zriadenie akreditovaných centier a sietí opráv a opätovného používania, a to najmä v husto obývaných oblastiach.

Poznámka:

161) STN EN ISO 14001 Systémy environmentálneho manažérstva. Požiadavky s pokynmi na použitie (ISO 14001: 2004) (83 9001).

 

 

Príloha č. 4a

k zákonu č. 79/2015 Z. z.

PRÍKLADY HOSPODÁRSKYCH NÁSTROJOV A ĎALŠÍCH OPATRENÍ
NA POSKYTOVANIE STIMULOV PRE UPLATŇOVANIE HIERARCHIE
ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA

 

1. Poplatky a obmedzenia súvisiace s ukladaním odpadu na skládku a jeho spaľovaním, ktoré podnecujú predchádzanie vzniku odpadu a recykláciu, pričom skládkovanie sa považuje za najmenej vhodný spôsob nakladania s odpadom.

2. Schémy platby podľa množstva odpadu (zásada „plať za to, čo vyhodíš“), pri ktorých pôvodcovia odpadu platia na základe skutočného množstva vzniknutého odpadu a ktoré poskytujú stimuly na triedenie recyklovateľného odpadu pri zdroji a na znižovanie zmesového odpadu.

3. Finančné stimuly na darovanie výrobkov, najmä potravín.

4. Systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre rôzne druhy odpadu a opatrenia na zvýšenie ich účinnosti, efektívnosti nákladov a riadenia.

5. Systémy vratných záloh a ďalšie opatrenia na podporu účinného zberu použitých výrobkov a materiálov.

6. Riadne plánovanie investícií v oblasti infraštruktúry odpadového hospodárstva, a to aj prostredníctvom fondov Európskej únie.

7. Udržateľné verejné obstarávanie na podporu lepšieho nakladania s odpadom a používanie recyklovaných výrobkov a materiálov.

8. Postupné rušenie dotácií, ktoré nie sú v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva.

9. Používanie fiškálnych opatrení alebo iných prostriedkov na podporu zavádzania výrobkov a materiálov, ktoré sa pripravujú na opätovné použitie alebo sa recyklujú.

10. Podpora výskumu a inovácií v oblasti vyspelých technológií recyklácie a repasovania.

11. Používanie najlepších dostupných techník na spracovanie odpadu.

12. Hospodárske stimuly pre regionálne a miestne orgány, najmä na podporu predchádzania vzniku odpadu a na posilnenie systémov triedeného zberu, ktoré sa zároveň vyhýbajú podpore skládkovania a spaľovania.

13. Informačné kampane pre verejnosť, najmä pokiaľ ide o triedený zber, predchádzanie vzniku odpadu
a znižovanie znečisťovania odpadom a začlenenie týchto otázok do vzdelávania a odbornej prípravy.

14. Systémy koordinácie, a to aj digitálnymi prostriedkami, medzi všetkými príslušnými verejnými orgánmi zapojenými do odpadového hospodárstva.

15. Podpora nepretržitého dialógu a spolupráce medzi všetkými zainteresovanými stranami v oblasti odpadového hospodárstva a podpora dobrovoľných dohôd a podávania správ podnikov o odpadoch.

Komentár k prílohe č. 4a

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2020 do zákona dopňlňa nové ustanovenie. Doplnenie novej prílohy súvisí so zabezpečením úplnej transpozície prílohy č. IVa rámcovej smernice. V záujme nakladania s odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, ochrany životného prostredia, využívania už existujúcich materiálov a výrobkov a s tým súvisiacej podpory predchádzania vzniku odpadu sa ustanovuje príloha č. 4a, ktorá obsahuje zoznam príkladov opatrení na vytvorenie stimulov pre držiteľov odpadu, aby prevzali svoju zodpovednosť a odovzdávali svoj odpad do zavedených systémov triedeného zberu, predovšetkým v podobe ekonomických stimulov alebo predpisov.

Príloha č. 5
k zákonu č. 79/2015 Z. z.

HRANIČNÉ HODNOTY KONCENTRÁCIE ŠKODLIVÝCH LÁTOK
V ODPADE

 

	Ukazovateľ	Hraničná hodnota v mg/kg suš.
1	suma polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAU)	100
2	suma polychlórovaných bifenylov (PCB)	50
3	extrahovateľné organické halogénzlúčeniny (extrakt)	100
4	ľahko uvoľniteľné kyanidy	10 000
5	suma uhľovodíkov (minerálny olej) (hexánový extrakt)	50 000
6	benzén, toluén, xylén	5 000
7	fenoly	10 000
8	merkaptán	1 000
9	ortuť	3 000
10	arzén1)	5 000
11	olovo1)	10 000
12	kadmium	5 000
13	nikel1)	5 000
14	obsah rozpustných látok (20 C)2)	300 000

 

Poznámka:

 

    1) Uvedené hraničné hodnoty neplatia pre odpad v sklenenej alebo polosklenenej forme (stvrdnuté zvyšky náterových látok, emailov, odpady zapracované do sklárskych, keramických alebo cementárskych výrobkov.

    2) Stanové ako odparok filtrátu po filtrácii roztoku odpadu, vzťahované na sušinu.

 

Príloha č. 6
k zákonu č. 79/2015 Z. z.

KATEGÓRIE ELEKTROZARIADENÍ

 

I. časť: Kategórie elektrozariadení, na ktoré sa vzťahuje tento zákon do 14. augusta 2018
(prechodné obdobie)

 

1. Veľké domáce spotrebiče

2. Malé domáce spotrebiče

3. Informačné technológie a telekomunikačné zariadenia

4. Spotrebná elektronika a fotovoltaické panely

5a. Osvetľovacie zariadenia

5b. Svetelné zdroje

6. Elektrické a elektronické nástroje (s výnimkou veľkých stacionárnych priemyselných nástrojov)

7. Hračky, zariadenia určené na športové a rekreačné účely

8. Zdravotnícke prístroje (s výnimkou všetkých implantovaných a infikovaných výrobkov)

9. Prístroje na monitorovanie a kontrolu

10. Predajné automaty.

 

II. časť: Kategórie elektrozariadení, na ktoré sa vzťahuje tento zákon od 15. augusta 2018

 

1.    Zariadenia na tepelnú výmenu

2. Obrazovky, monitory a zariadenia, ktoré obsahujú obrazovky s povrchom väčším ako 100 cm2

3. Svetelné zdroje

4. Veľké zariadenia (s akýmkoľvek vonkajším rozmerom viac ako 50 cm) vrátane, ale nielen:

     domácich spotrebičov; IT a telekomunikačných zariadení; spotrebnej elektroniky; svietidiel; zariadení na prehrávanie zvuku alebo obrazu, hudobných zariadení; elektrického a elektronického náradia; hračiek, zariadení na rekreačné a športové účely; zdravotníckych pomôcok; prístrojov na monitorovanie a kontrolu; predajných automatov; zariadení na výrobu elektrických prúdov. Do tejto kategórie nepatria zariadenia zahrnuté v kategóriách 1 až 3.

5. Malé zariadenia (žiadny vonkajší rozmer nie je väčší ako 50 cm) vrátane, ale nielen:

     domácich spotrebičov; spotrebnej elektroniky; svietidiel; zariadení na prehrávanie zvuku alebo obrazu, hudobných zariadení; elektrického a elektronického náradia; hračiek, zariadení na rekreačné a športové účely; zdravotníckych pomôcok; prístrojov na monitorovanie a kontrolu; predajných automatov; zariadení na výrobu elektrických prúdov. Do tejto kategórie nepatria zariadenia zahrnuté v kategóriách 1 až 3 a 6.

6. Malé IT a telekomunikačné zariadenia (žiadny vonkajší rozmer nie je väčší ako 50 cm).

Príloha č. 7
k zákonu č. 79/2015 Z. z.

KRITÉRIÁ PODROBNEJŠIE DEFINUJÚCE OBAL

 

Kritérium 1

Výrobok sa považuje za obal bez toho, aby boli dotknuté ďalšie funkcie obalu, ak

a) je oddeliteľnou súčasťou výrobku,

b) nie je nevyhnutný na uchovávanie, podporu alebo zachovávanie výrobku počas jeho životnosti a

c) všetky jeho časti nie sú určené na spoločné použitie, spotrebovanie alebo zneškodnenie.

 

Príklady uplatnenia kritéria 1

 

Obaly

Škatuľky na sladkosti

Plastový obal na CD obaloch

Obaly používané na posielanie katalógov a časopisov (s časopisom vo vnútri)

Papierové košíčky na pečenie predávané spolu s cukrárskym výrobkom

Rúrky, tuby a valce, okolo ktorých je ovinutý pružný materiál (napr. fólia, alobal, papier), okrem rúrok, túb a valcov, ktoré slúžia ako súčasť výrobných strojov a ktoré sa nepoužívajú na prezentáciu výrobku ako predajnej jednotky

Kvetináče určené na použitie iba pri predaji a preprave rastlín a nie na celé obdobie života

rastliny

Sklenené fľašky na injekčné roztoky

Valcové obaly na CD (predávané spolu s CD, ktoré nie sú určené na archiváciu CD)

Vešiaky na oblečenie (predávané spolu s oblečením)

Zápalkové škatuľky

Systémy sterilných zábran (vrecká, tácky a materiály potrebné na zachovanie sterility výrobku)

Kapsule používané na prípravu nápojov (napr. káva, kakao, mlieko), ktoré zostávajú po použití

prázdne

Znovu naplniteľné oceľové valcové nádoby používané na rôzne druhy plynov, okrem hasiacich

prístrojov

Veci, ktoré nie sú obalmi

Kvetináče určené na celé obdobie života rastliny

Škatule na náradie

Čajové vrecúška

Ochranné voskové vrstvy na syroch

Črevo z jaterníc

Vešiaky na oblečenie (predávané oddelene od oblečenia)

Kávové kapsule na prípravu nápojov, fóliové vrecká na kávu a kávové vankúšiky z filtrového papiera vyhodené spolu s použitým kávovým výrobkom

Náplne do tlačiarní

Obaly na CD, DVD a videokazety (predávané spolu s CD, DVD a videokazetami)

Valcové obaly na CD (predávané prázdne, určené na archiváciu CD)

Rozpustné vrecúška na detergenty

Svietidlá na hroby (schránky na sviečky)

Mechanický ručný mlynček (zároveň predstavujúci znovu naplniteľnú nádobu, napr. znovu naplniteľný mlynček na čierne korenie)

 

Kritérium 2

Položky vytvorené na účel plnenia v mieste predaja a nevratné položky vytvorené, plnené alebo predané na mieste predaja sa považujú za obaly, ak plnia funkciu obalu.

 

Príklady uplatnenia kritéria 2

 

Obaly

Papierové alebo plastové tašky

Jednorazové taniere a šálky

Fólie

Desiatové vrecúška

Alobal

Plastová fólia na oblečenie vyčistené v čistiarňach

 

Veci, ktoré nie sú obalmi

Paličky na miešanie

Jednorazové príbory

Baliaci papier (predávaný oddelene)

Papierové formy na pečenie (predávané prázdne)

Papierové košíčky na pečenie predávané bez cukrárskeho výrobku

 

Kritérium 3

Obalové zložky a pomocné prvky začlenené do obalu sa považujú za časť tohto obalu. Pomocné prvky priamo zavesené alebo pripevnené k výrobku, ktoré plnia funkciu obalu, sa považujú za obal, ak

a) sú oddeliteľnou súčasťou výrobku a

b) všetky ich časti nie sú určené na spoločné spotrebovanie a zneškodnenie.

Príklady uplatnenia kritéria 3

 

Obaly

Visiace štítky zavesené priamo alebo pripojené k výrobku

 Časti obalov

Kefka riasenky, ktorá tvorí časť uzáveru

Nálepky pripojené k inej obalovej položke

Svorky zo zošívačiek

Plastové obaly na papier

Odmerky, ktoré tvoria súčasť uzáveru detergentov

Mechanický ručný mlynček (zároveň predstavujúci znovu nenaplniteľnú nádobu naplnenú výrobkom, napr. mlynček na čierne korenie naplnený čiernym korením)

Veci, ktoré nie sú obalmi

Štítky na rádiofrekvenčnú identifikáciu (RFID)

 

Príloha č. 7a

k zákonu č. 79/2015 Z. z.

ČASŤ A

Jednorazové plastové výrobky, ktorých spotreba sa má znížiť

 

1. Poháre na nápoje vrátane ich uzáverov a viečok,

2. nádoby na potraviny, t. j. škatule s viečkom alebo bez viečka, ktoré sa používajú na potraviny,

    a) určené na priamu konzumáciu buď na mieste predaja, alebo na inom mieste, ako je miesto predaja,

    b) spravidla konzumované priamo z tejto nádoby a

    c) hotové na konzumáciu bez akejkoľvek ďalšej prípravy, napríklad varenia alebo zohrievania,

     vrátane nádob na potraviny určené na rýchle občerstvenie alebo na akékoľvek iné jedlá určené na priamu konzumáciu okrem nápojových obalov, tanierov a balení a vrecúšok obsahujúcich potraviny.

 

ČASŤ B

Na trh Slovenskej republiky je zakázané uvádzať tieto jednorazové plastové výrobky

1. Vatové tyčinky do uší, na ktoré sa nevzťahuje osobitný predpis,¹⁶²⁾

2. príbory (vidličky, nože, lyžice, paličky na jedenie),

3. taniere,

4. slamky, na ktoré sa nevzťahuje osobitný predpis,¹⁶²⁾

5. miešadlá na nápoje,

6. paličky určené na pripevnenie k balónom a podopieranie balónov okrem balónov na priemyselné alebo iné profesionálne využitia a uplatnenia nedistribuovaných spotrebiteľom, ako aj mechanizmy takýchto paličiek,

7. nádoby na potraviny vyrobené z expandovaného polystyrénu, t. j. škatule s viečkom alebo bez viečka, ktoré sa používajú na potraviny,

    a) určené na priamu konzumáciu buď na mieste predaja, alebo na inom mieste, ako je miesto predaja,

    b) spravidla konzumované priamo z tejto nádoby a

    c) hotové na konzumáciu bez akejkoľvek ďalšej prípravy, napríklad varenia alebo zohrievania,

     vrátane nádob na potraviny určené na rýchle občerstvenie alebo na akékoľvek iné jedlá určené na priamu konzumáciu okrem nápojových obalov, tanierov a balení a vrecúšok obsahujúcich potraviny,

8. nápojové obaly vyrobené z expandovaného polystyrénu vrátane ich uzáverov a viečok,

9. poháre na nápoje vyrobené z expandovaného polystyrénu vrátane ich uzáverov a viečok.

 

ČASŤ C

     Jednorazové plastové výrobky, ktoré sa môžu uvádzať na trh v súlade s požiadavkou podľa § 75d ods. 1 zákona

Nápojové obaly s objemom najviac tri litre, t. j. nádoby na tekutiny, napríklad nápojové fľaše vrátane ich uzáverov a viečok a kompozitné nápojové obaly vrátane ich uzáverov a viečok okrem

a) sklenených alebo kovových nápojových obalov s plastovými uzávermi a viečkami,

b) nápojových obalov určených a používaných na potraviny na osobitné lekárske účely v tekutej forme, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis,¹⁶³⁾

 

ČASŤ D

     Jednorazové plastové výrobky, ktoré musia spĺňať požiadavku na označovanie podľa § 75e zákona

1. Hygienické vložky, tampóny a tampónové aplikátory,

2. vlhčené utierky, t. j. vopred vlhčené utierky na osobné použitie a použitie v domácnosti,

3. tabakové výrobky s filtrami a filtre uvádzané na trh na použitie v kombinácii s tabakovými výrobkami,

4. poháre na nápoje.

 

ČASŤ E

I. Jednorazové plastové výrobky, na ktoré sa vzťahuje § 75f ods. 1 a 4 zákona

 

1. Nádoby na potraviny, t. j. škatule s viečkom alebo bez viečka, ktoré sa používajú na potraviny,

    a) určené na priamu konzumáciu buď na mieste predaja, alebo na inom mieste, ako je miesto predaja,

    b) spravidla konzumované priamo z tejto nádoby a

    c) hotové na konzumáciu bez akejkoľvek ďalšej prípravy, napríklad varenia alebo zohrievania,

          vrátane nádob na potraviny určené na rýchle občerstvenie alebo na akékoľvek iné jedlá určené na priamu konzumáciu okrem nápojových obalov, tanierov a balení a vrecúšok obsahujúcich potraviny,

2. balenia a vrecúška vyrobené z pružného materiálu obsahujúce potraviny, ktoré sú určené na priamu konzumáciu z tohto balenia, alebo vrecúška bez akejkoľvek ďalšej prípravy,

3. nápojové obaly s objemom najviac tri litre, t. j. nádoby na tekutiny, napríklad nápojové fľaše vrátane ich uzáverov a viečok a kompozitné nápojové obaly vrátane ich uzáverov a viečok, okrem sklenených alebo kovových nápojových obalov s plastovými uzávermi a viečkami,

4. poháre na nápoje vrátane ich uzáverov a viečok,

5. ľahké plastové tašky.¹⁶⁴⁾

 

II. Jednorazové plastové výrobky, na ktoré sa vzťahuje § 75f ods. 1, 3 a 4 zákona

    1. Vlhčené utierky, t. j. vopred vlhčené utierky na osobné použitie a použitie v domácnosti,

    2. balóny okrem balónov, ktoré nie sú distribuované spotrebiteľom a sú určené na priemyselné alebo iné profesionálne použitie a spotrebu.

 

III. Iné jednorazové plastové výrobky, na ktoré sa vzťahuje § 75f ods. 1 až 4 zákona

     Tabakové výrobky s filtrami a filtre uvádzané na trh na použitie v kombinácii s tabakovými výrobkami.

 

ČASŤ F

     Jednorazové plastové výrobky, ktoré sa môžu uvádzať na trh v súlade s požiadavkou podľa § 75d ods. 4 zákona

Nápojové fľaše s objemom najviac tri litre vrátane ich uzáverov a viečok okrem

a) sklenených alebo kovových nápojových fliaš s plastovými uzávermi a viečkami,

b) nápojových fliaš určených a používaných na potraviny na osobitné lekárske účely v tekutej forme na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis.¹⁶³⁾

 

ČASŤ G

Jednorazové plastové výrobky, na ktoré sa vzťahuje § 75g zákona

1. Nádoby na potraviny, t. j. škatule s viečkom alebo bez viečka, ktoré sa používajú na potraviny,

    a) určené na priamu konzumáciu buď na mieste predaja, alebo na inom mieste, ako je miesto predaja,

    b) spravidla konzumované priamo z tejto nádoby a

    c) hotové na konzumáciu bez akejkoľvek ďalšej prípravy, napríklad varenia alebo zohrievania,

          vrátane nádob na potraviny určené na rýchle občerstvenie alebo na akékoľvek iné jedlá určené na priamu konzumáciu okrem nápojových obalov, tanierov a balení a vrecúšok obsahujúcich potraviny,

2. balenia a vrecúška vyrobené z pružného materiálu obsahujúce potraviny, ktoré sú určené na priamu konzumáciu z tohto balenia, alebo vrecúška bez akejkoľvek ďalšej prípravy,

3. nápojové obaly s objemom najviac tri litre, t. j. nádoby na tekutiny, napríklad nápojové fľaše vrátane ich uzáverov a viečok a kompozitné nápojové obaly vrátane ich uzáverov a viečok okrem sklenené alebo kovové nápojové obaly s plastovými uzávermi a viečkami,

4. poháre na nápoje vrátane ich uzáverov a viečok,

5. tabakové výrobky s filtrami a filtre uvádzané na trh na použitie v kombinácii s tabakovými výrobkami,

6. vlhčené utierky, t. j. vopred vlhčené utierky na osobné použitie a použitie v domácnosti,

7. balóny okrem balónov, ktoré nie sú distribuované spotrebiteľom a sú určené na priemyselné alebo iné profesionálne použitie a spotrebu,

8. ľahké plastové tašky,¹⁶⁴⁾

9. hygienické vložky, tampóny a tampónové aplikátory.

Komentár k prílohe č. 7a

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa do zákona s účinnosťou od 3. júla 2021 vložila nová príloha.

V prílohe sú vymenované jednorazové plastové výrobky, ktoré bolo zakázané od 1. januára 2021 uvádzať na trh Slovenskej republiky. V súlade s novým Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky ministerstvo prialo opatrenie na trvalé zníženie tvorby odpadu z jednorazových plastových výrobkov. Tieto plastové výrobky sú spotrebovávané každodenne a ihneď po použití sa vyhodia. Cieľom zavedenia zákazu uvádzať jednorazové plastové výrobky na trh Slovenskej republiky bolo znížiť nepriaznivý vplyv na životné prostredie a zároveň viac obmedziť nadmerné používanie plastových výrobkov.

!     Upozornenie

Novelou zákona č. 372/2021 Z. z. sa od 1. novembra 2021 zmenilo znenie celej prílohy č. 7a vrátane nadpisu.
V prílohe sú vymenované jednorazové plastové výrobky, na ktoré sa vzťahuje ôsmy oddiel štvrtej časti zákona.
V rámci jednotlivých častí sa vymenovávajú jednotlivé jednorazové plastové výrobky, na ktoré sa vzťahujú určité opatrenia na zaistenie trvalého zníženia spotreby, zákazu uvádzania na trh, zvyšovanie informovanosti, a iné.

 

Príloha č. 8
k zákonu č. 79/2015 Z. z.

ODPAD ZO ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI
A VETERINÁRNEJ STAROSTLIVOSTI, KTORÝ SA ZAKAZUJE
ZNEŠKODŇOVAŤ SKLÁDKOVANÍM

 

 

18           Odpady zo zdravotnej alebo veterinárnej starostlivosti, diagnostiky, liečby
              alebo zdravotnej

              prevencie

18 01      Odpady z pôrodníckej starostlivosti, diagnostiky, liečby alebo zdravotnej prevencie

18 01 01  ostré predmety okrem 18 01 03

18 01 02  časti a orgány tiel vrátane krvných vreciek a krvných konzerv okrem 18 01 03

18 01 03  odpady, ktorých zber a zneškodnenie podliehajú osobitným požiadavkám
              z hľadiska prevencie nákazy

18 01 08  cytotoxické a cytostatické liečivá

18 01 09  liečivá  iné ako uvedené v 18 01 08

18 01 10  amalgámový odpad z dentálnej starostlivosti 

18 02      Odpady z veterinárneho výskumu, diagnostiky, liečby a preventívnej starostlivosti

18 02 01  ostré predmety okrem 18 02 02

18 02 02  odpady, ktorých zber a zneškodnenie podliehajú osobitným požiadavkám
              z hľadiska prevencie nákazy

18 02 07  cytotoxické a cytostatické liečivá

18 02 08  liečivá  iné ako uvedené v 18 02 07

20 01 31  cytotoxické a cytostatické liečivá

20 01 32  liečivá  iné ako uvedené v 20 01 31

 

Príloha č. 8a
k zákonu č. 79/2015 Z. z.

Prípustná miera znečistenia oddelene zbieranej zložky komunálneho odpadu v zbernej nádobe podľa § 59 ods. 9 je

[Dňom 1. januára 2022 úvodná veta znie:

Prípustná miera znečistenia oddelene zbieranej zložky komunálneho odpadu v zbernej nádobe podľa § 59 ods. 9 je]

Rok	Prípustná miera znečistenia
2019	do 45 % vrátane
2020	do 40 % vrátane
2021	do 35 % vrátane

 

Komentár k prílohe č. 8a

!     Upozornenie

S účinnosťou od 1. novembra 2021 sa zmenilo znenie prílohy č. 8a, ktorou sa upravila prípustná miera znečistenia oddelene zbieranej zložky komunálneho odpadu v zbernej nádobe podľa § 59 ods. 9 na ďalšie roky, a to aj v nadväznosti na spustenie zálohovania jednorazových obalov na nápoje od 1. 1. 2022.

Príloha č. 8b
k zákonu č. 79/2015 Z. z.

ZOZNAM LÁTOK ALEBO HNUTEĽNÝCH VECÍ, PRE KTORÉ SA
NEVYŽADUJE SÚHLAS podľa § 97 ods. 1 písm. o)

 

Súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. o) sa nevyžaduje na

1. piliny, hobliny a odrezky z prírodného dreva,

2. piliny, hobliny, triesky, prach a zlomky zo železných a neželezných kovov,

3. okuje z valcovania zo železiarskeho a oceliarskeho priemyslu,

4. textilné ústrižky (čisté nite, zvyšky látok).

Komentár k prílohe č. 8b

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 1. júla 2020 doplnené do zákona uvedená príloha. S cieľom podporovať udržateľné využívanie zdrojov, zavádza sa príloha č. 8b, ktorá uvádza prípady vedľajších produktov, pri ktorých nie je potrebné mať udelený súhlas, čím sa zároveň znižuje aj administratívna záťaž. Zároveň však výrobca takéhoto vedľajšieho produktu musí zabezpečiť splnenie podmienok podľa § 2 ods. 4 zákona o odpadoch. V rámci uvedenej prílohy sa stanovujú príklady látok alebo hnuteľných vecí, pre ktoré sa nevyžaduje súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. o), jedná sa látky alebo hnuteľné veci, pre ktoré je bežne dopyt na ich ďalšie použitie. Na základe skúsenosti z praxe boli stanovené látky alebo hnuteľné veci vznikajúce v železiarskom a oceliarskom priemysle (piliny, hobliny, triesky, prach a zlomky zo železných a neželezných kovov, okuje z valcovania), ďalej látky alebo hnuteľné veci vznikajúce pri spracovaní dreva, drevnej hmoty a textilu.

 

Príloha č. 9
k zákonu č. 79/2015 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV
EURÓPSKEJ ÚNIE

 

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov ( Ú. v. ES L 365, 31.12.1994; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 13/zv. 13) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap.1/zv. 4), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/12/ES z 11. februára 2004 (Ú. v. EÚ L 47,
18. 2. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap.13/zv. 34), smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2005/20/ES z 9. marca 2005 (Ú. v. EÚ L 70, 16. 3. 2005), nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 219/2009 z 11. marca 2009 (Ú. v. EÚ L 87, 31. 3. 2009) a smernice Komisie 2013/2/EÚ zo 7. februára 2013 (Ú. v. EÚ L 37, 8. 2. 2013).

2. Smernica Rady 96/59/ES zo 16. septembra 1996 o zneškodnení polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT) (Ú. v. ES L 243, 24.9.1996; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 3) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 596/2009 z 18. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 188, 18. 7. 2009).

3. Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16. 7. 1999; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/ zv. 4) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 311, 21. 11. 2008) a smernice Rady 2011/97/EÚ z 5. decembra 2011 (Ú. v. EÚ L 328, 10. 12. 2011).

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (Ú. v. ES L 269, 21. 10. 2000; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/ zv. 5) v znení rozhodnutia Komisie 2002/525/ES z 27. júna 2002 (Ú. v. EÚ L 170, 29. 6. 2002; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/ zv. 7), rozhodnutia Komisie 2005/63/ES z 24. januára 2005 (Ú. v. EÚ L 25, 28. 1. 2005), rozhodnutia Komisie 2005/438/ES z 10. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 152, 15. 6. 2005), rozhodnutia Rady 2005/673/ES z 20. septembra 2005 (Ú. v. EÚ L 254, 30. 9. 2005), rozhodnutia Komisie 2008/689/ES z 1. augusta 2008 (Ú. v. EÚ L 225, 23. 8. 2008), smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2008/33/ES z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 81, 20. 3. 2008), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/112/ES zo 16. decembra 2008 (Ú. v. EÚ L 345,
23. 12. 2008), rozhodnutia Komisie 2010/115/EÚ z 23. februára 2010 (Ú. v. EÚ L 48, 25. 2. 2010), smernice Komisie 2011/37/EÚ z 30. marca 2011 (Ú. v. EÚ L 85, 31. 3. 2011) a smernice Komisie 2013/28/EÚ zo
17. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 135, 22. 5. 2013).

5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (Ú. v. EÚ L 266, 26. 9. 2006) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/12/ES z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 76, 19. 3. 2008), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/103/ES z 19. novembra 2008 (Ú. v. EÚ L 327, 5. 12. 2008) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/56/EÚ z 20. novembra 2013 (Ú. v. EÚ L 329, 10. 12. 2013).

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22. 11. 2008).

7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia (Ú. v. EÚ L 334, 17. 12. 2010).

8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (Ú. v. EÚ L 197, 24. 7. 2012).

9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/720 z 29. apríla 2015, ktorou sa mení smernica 94/62/ES, pokiaľ ide o zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek (Ú. v. EÚ L 115, 6. 5. 2015).

10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/849 z 30. mája 2018, ktorou sa menia smernice 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení (Ú. v. EÚ L 150, 14. 6. 2018).

11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/850 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov (Ú. v. EÚ L 150, 14. 6. 2018).

12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade (Ú. v. EÚ L 150, 14. 6. 2018).

13. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. EÚ L 150, 14. 6. 2018).

14. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 155, 12. 6. 2019).

Komentár k prílohe č. 9

Novelou zákona č. 460/2019 Z. z. sa od 27. 12. 2019 aktualizoval Zoznam preberaných právne záväzných aktov EÚ. Vypúšťa sa smernica Rady č. 91/692/EHS z dôvodu jej zrušenia, zároveň sa doplnili novely príslušných smerníc.