PRVÁ ČASŤ	ZÁKLADNÉ USTANOVENIA		§ 1-13
DRUHÁ ČASŤ	OSOBITNÉ USTANOVENIA O ZMLUVE UZAVRETEJ
	NA DIAĽKU A O ZMLUVE UZAVRETEJ MIMO PREVÁDZKOVÝCH
	PRIESTOROV OBCHODNÍKA		§ 14-22
TRETIA ČASŤ	VEREJNÁ SPRÁVA V OBLASTI OCHRANY SPOTREBITEĽA
	A SPOTREBITEĽSKÉ ORGANIZÁCIE		§ 23-25
ŠTVRTÁ ČASŤ	VÝKON DOHĽADU		§ 26-40
PIATA ČASŤ	SANKCIE A KONANIE O PORUŠENÍ POVINNOSTI		§ 41-51
ŠIESTA ČASŤ	SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA		§ 52-55
Príloha č. 1	Obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností
	považujú za nekalé
Príloha č. 2	Vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy uzavretej
	na diaľku a zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka
Príloha č. 3	Poučenie o uplatnení práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy uzavretej
	na diaľku a zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka
Príloha č. 4	Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie

 

 

 

ZÁKON č. 108/2024 Z. z.

o ochrane spotrebiteľa

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet a pôsobnosť zákona

(1) Tento zákon upravuje

a) práva a povinnosti spotrebiteľov¹⁾, obchodníkov²⁾ a iných osôb pri ponuke, predaji a poskytovaní produktov, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy³⁾ (ďalej len „zmluva“) a v súvislosti s ňou,

b) pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a postavenie spotrebiteľských organizácií pri riešení spotrebiteľských sporov,

c) výkon dohľadu a cezhraničnú spoluprácu orgánov dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa,

d) konanie o porušení povinnosti a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom a právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa alebo ktoré súvisia s ochranou spotrebiteľa⁴⁾ (ďalej len „právne záväzný akt Európskej únie”).

(2) Tento zákon sa vzťahuje na predaj a poskytovanie produktov, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Komentár k § 1

Znenie úvodného ustanovenia vymedzuje vecnú pôsobnosť nového právneho predpisu v znení odseku 1 a odsek 2 ustanovuje územnú pôsobnosť nového zákona.

Všeobecné inštitúty spotrebiteľského práva

Nový zákon o ochrane spotrebiteľa predstavuje základný právny predpis, ktorý obsahuje všeobecné inštitúty spotrebiteľského práva, pričom v porovnaní so súčasným stavom v sebe pojme tiež dnes osobitne zadefinovanú úpravu zmlúv uzatváraných na diaľku a mimo prevádzkových priestorov obchodníka, výkon dohľadu (vrátane silného aspektu cezhraničnej spolupráce, ktorá je pre riadne fungovanie vnútorného trhu nevyhnutná) a naň eventuálne nadväzujúce správne konanie.

Súkromnoprávna úprava spotrebiteľských zmlúv ostáva naďalej upravená prednostne v Občianskom zákonníku, ktorým je zákon č. 40/1964 Zb. Najväčšiu zmenu prináša úprava zodpovednosti za vady (s vypustením paralelnej úpravy reklamačného konania v zákone o ochrane spotrebiteľa).

Základným východiskom pre určenie, či sa nový zákon ako celok vzťahuje na konkrétny právny vzťah, je postavenie spotrebiteľa a obchodníka v zmysle ich legálnych definícií. Zákon sa vzťahuje na predaj a poskytovanie produktov, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Nový zákon neobsahuje definície pojmov spotrebiteľ a obchodník, avšak prostredníctvom § 1 ods. 1 písm. a) odkazuje na vymedzenie týchto pojmov v § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka.

Nový zákon sa preto neuplatňuje napríklad na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Naopak, zákon sa s výnimkou ustanovení § 5 ods. 1 písm. a) až k) a ods. 2 a 4 vzťahuje na poskytovanie sociálnej služby podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov za predpokladu, že poskytovateľ sociálnej služby naplní definičné znaky pojmu „obchodník“.

Obchodník bol v doterajšej právnej úprave legálne definovaný ako predávajúci (v zákone o ochrane spotrebiteľa) a súčasne ako dodávateľ (v Občianskom zákonníku). Zavedením nového pojmu sa zabezpečuje terminologická jednotnosť na národnej úrovni a súčasne so slovenským znením právnej úpravy na úrovni Európskej únie. Nový pojem jasnejšie vyjadruje a evokuje, že nezahŕňa len predávajúceho ako zmluvnú stranu kúpnej zmluvy v zmysle ustáleného vnímania v nadväznosti na zmluvné typy definované Občianskym zákonníkom.

 

Základná úprava zákona

K základnej úprave zákona patrí úprava

–   práv a povinnosti spotrebiteľov, pri ponuke, predaji a poskytovaní produktov, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy a v súvislosti s ňou, pričom spotrebiteľskou zmluvou je v zmysle Občianskeho zákonníka každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,

Poznámka

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.

–   práv a povinnosti obchodníkov, pri ponuke, predaji a poskytovaní produktov, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy a v súvislosti s ňou,

Poznámka

Obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet.

–   práv a povinnosti iných osôb pri ponuke, predaji a poskytovaní produktov, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy a v súvislosti s ňou,

–   pôsobnosti orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a postavenie spotrebiteľských organizácií pri riešení spotrebiteľských sporov,

–   výkonu dohľadu a cezhraničnej spolupráce orgánov dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa,

–   konania o porušení povinnosti a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom a právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa alebo ktoré súvisia s ochranou spotrebiteľa.

 

Spotrebiteľské smernice EÚ

Pokiaľ ide o vecnú pôsobnosť nového zákona, zákon sa vzťahuje na spotrebiteľské právne vzťahy. Nový zákon je spojením viacerých spotrebiteľských smerníc EÚ, z ktorých každá má samostatne vymedzený rozsah pôsobnosti. Naprieč novým zákonom sa preto podľa potreby špecifikuje, na ktoré konkrétne spotrebiteľské vzťahy sa vybrané ustanovenia vzťahujú alebo nevzťahujú. Predmetné ustanovenia zákona vecne sledujú znenie transponovaných smerníc EÚ, aby sa zabezpečila riadna transpozícia práva EÚ a rovnaká úroveň ochrany spotrebiteľov v SR ako v iných členských štátoch EÚ.

Medzi takéto právne predpisy patria:

–   nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 17. 2. 2004),

–   nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006) v platnom znení,

–   nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 293, 31. 10. 2008) v platnom znení,

–   nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 z 24. novembra 2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 334, 17. 12. 2010), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 zo 16. februára 2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 55, 28. 2. 2011),

–   nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011 z 27. septembra 2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením, ktorým sa zrušuje smernica Rady 73/44/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/73/ES a 2008/121/ES (Ú. v. EÚ L 272, 18. 10. 2011) v platnom znení,

–   nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18. 6. 2013),

–   nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1128 zo 14. júna 2017 o cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 168, 30. 6. 2017) v platnom znení,

–   nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 z 28. februára 2018 o riešení neodôvodneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov na vnútornom trhu, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 2006/2004 a (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 60I, 2. 3. 2018).

§ 2

Vymedzenie niektorých pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) tovarom akákoľvek hmotná hnuteľná vec; tovarom je aj elektrina, voda alebo plyn, ktoré sú na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, a hmotný nosič, ktorý slúži výlučne ako nosič digitálneho obsahu, najmä CD, DVD, USB kľúč a pamäťová karta,

b) službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný alebo poskytovaný spotrebiteľovi, vrátane digitálnej služby⁵⁾ a činností upravených osobitnými predpismi,⁶⁾ nad ktorými vykonávajú dozor alebo dohľad profesijné komory alebo iné orgány verejnej správy, ako sú orgány dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa,

c) produktom tovar, služba, digitálny obsah,⁷⁾ nehnuteľnosť, elektrina, voda alebo plyn, ktoré nie sú na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, teplo, práva a záväzky,

d) online trhom služba, ktorá pomocou softvéru, vrátane webového sídla, časti webového sídla alebo aplikácie umožňuje spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi odlišnými od prevádzkovateľa online trhu alebo s inými spotrebiteľmi,

e) prevádzkovateľom online trhu osoba, ktorá prevádzkuje a poskytuje spotrebiteľom online trh, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet,

f) trvanlivým médiom prostriedok, ktorý umožňuje spotrebiteľovi alebo obchodníkovi uchovávať informácie adresované spotrebiteľovi alebo obchodníkovi počas doby, ktorá zodpovedá účelu, ktorý plnia tieto informácie, a spôsobom, ktorý umožňuje ich nezmenenú reprodukciu a použitie v budúcnosti, najmä listina, e-mail, USB kľúč, CD, DVD, pamäťová karta a pevný disk počítača,

g) predajnou cenou

    1. konečná cena vrátane dane z pridanej hodnoty a všetkých ostatných daní za jednotku produktu alebo za určené množstvo produktu,

    2. celkové náklady za jeden mesiac, ak ide o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú alebo zmluvu o predplatnom s mesačným zúčtovacím obdobím,

    3. celkové náklady za zúčtovacie obdobie, ak ide o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú alebo zmluvu o predplatnom s iným ako mesačným zúčtovacím obdobím,

h) jednotkovou cenou konečná cena vrátane dane z pridanej hodnoty a ostatných daní za kilogram, liter, meter, meter štvorcový, meter kubický tovaru alebo inú jednotku množstva, ktorá sa často a bežne používa pri predaji tovaru,

  i) tovarom predávaným na množstvo tovar, ktorý nie je balený a meria sa alebo váži v prítomnosti spotrebiteľa,

  j) obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom, dodaním alebo poskytnutím produktu spotrebiteľovi,

k) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od obchodníka pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi a ktorá zodpovedá čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v oblasti činnosti obchodníka,

  l) kódexom správania dohoda alebo súbor pravidiel, ktoré upravujú správanie obchodníka a ku ktorých dodržiavaniu sa obchodník zaviazal vo vzťahu k jednej alebo viacerým osobitným obchodným praktikám alebo obchodným odvetviam, a nie sú ustanovené zákonom, iným právnym predpisom, rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej moci,

m) spotrebiteľskou organizáciou právnická osoba založená alebo zriadená na účely ochrany spotrebiteľa.

Komentár k § 2

Znenie ustanovenia § 2 poskytuje legálne definície pojmov používaných na účely nového zákona.

 

Tovar

–   ide o akúkoľvek hmotnú hnuteľnú vec, pričom tovarom je aj elektrina, voda alebo plyn, ktoré sú na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, a hmotný nosič, ktorý slúži výlučne ako nosič digitálneho obsahu, najmä CD, DVD, USB kľúč a pamäťová karta.

Nový zákon zmenil zákonnú definíciu výrobku podľa doterajšej právnej úpravy a zaviedol termín „tovar“, ktorý je terminologicky jednotný so slovenským znením právnej úpravy na úrovni Európskej únie. Ide o akúkoľvek hmotnú vec, ktorá vo všeobecnosti v súlade s únijnou legislatívou zahŕňa aj elektrinu, vodu alebo plyn, ak sa predávajú v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve. Keďže prvým definičným kritériom je, že musí ísť o hmotnú hnuteľnú vec, za tovar sa považuje aj vec s digitálnymi prvkami (v zmysle definície v § 119a zavádzanej v čl. II návrhu zákona). V tomto kontexte je zaujímavým prvkom aj tzv. hmotný nosič – nosič, ktorý slúži výlučne ako nosič digitálneho obsahu (CD, DVD, pamäťová karta a iné). Na účely samotného zákona o ochrane spotrebiteľa sa za tovar považuje, avšak na účely zodpovednosti za vady [v nadväznosti na smernicu (EÚ) 2019/770 a smernicu (EÚ) 2019/771; transponované do Občianskeho zákonníka] sa má hmotný nosič spravovať ustanoveniami o digitálnom plnení. Za tovar sa považuje aj elektrina, voda alebo plyn, ale len v prípade, ak sa predávajú v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve. Za tovar sa tak nepovažujú elektrina a plyn dodávané napríklad na základe zmluvy o dodávke elektriny, zmluve o združenej dodávke elektriny, zmluvy o dodávke plynu alebo zmluvy o združenej dodávke plynu podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ani voda dodávaná na základe zmluvy o dodávke vody podľa zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. V prípade uvedených zmlúv totiž ide o dodávanie elektriny, plynu alebo vody, ktoré nie sú na predaj vo vopred obmedzenom objeme alebo vo vopred určenom množstve. Naopak, tovarom v zmysle definície uvedenej v § 2 písm. a) je napr. plyn predávaný v plynovej fľaši či balená pitná voda v bareloch a pod. Definičné kritérium „predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve” s komoditami elektrina, voda a plyn sa preberá z čl. 2 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011) v platnom znení, čím sa zabezpečila úplná transpozícia predmetnej smernice a jednotný výklad pojmu „tovar” v Slovenskej republike a v ostatných členských štátoch Európskej únie.

 

Služba

Za službu sa považujú aj služby poskytované spotrebiteľom podnikateľmi v rámci slobodných povolaní, ako napr. služby advokátov alebo architektov. Zákon sa vzťahuje aj na služby poskytované bezodplatne, ak v jeho jednotlivých ustanoveniach nie je uvedené inak [napr. § 5 ods. 1, § 14 ods. 5 písm. d) nového zákona].

Za službu zákon považuje každú činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný alebo poskytovaný spotrebiteľovi, tiež digitálnu službu a ďalšie činností upravené osobitnými predpismi.

Poznámka

Digitálnou službou je služba, ktorá spotrebiteľovi umožňuje vytvárať, spracúvať alebo uchovávať údaje v digitálnej forme alebo mať k takýmto údajom prístup, alebo ktorá umožňuje výmenu alebo akúkoľvek interakciu údajov v digitálnej forme, ktoré nahrávajú alebo vytvárajú užívatelia služby.

Nad ďalšími činnosťami vykonávajú dozor alebo dohľad profesijné komory alebo iné orgány verejnej správy, ako sú orgány dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa, a to v súlade s právnymi predpismi, medzi ktoré patrí:

–   zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov,

–   zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Produkt

Uvedený pojem predstavuje súhrnné označenie tovarov a služieb, vrátane tých digitálnych, ako aj dodávky tepla, nehnuteľnosti, práv a záväzkov.

Poznámka

Digitálnym obsahom sú údaje, ktoré sa vytvárajú a dodávajú v digitálnej forme.

Produktom je aj elektrina, voda a plyn, ktoré nie sú na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, t. j. napríklad elektrina a plyn dodávané na základe zmluvy o dodávke elektriny, zmluve o združenej dodávke elektriny, zmluvy o dodávke plynu alebo zmluvy o združenej dodávke plynu podľa zákona č. 251/2012 Z. z. a voda dodávaná na základe zmluvy o dodávke vody podľa zákona č. 442/2002 Z. z.

 

Online trh

Môžu ním byť rôzne online bazáre či platformy určené nielen pre malých výrobcov nepodnikateľského charakteru. Online trh má byť vždy sprostredkovateľskou službou, online trhom sa tak nerozumie vlastný e-shop obchodníka.

 

Prevádzkovateľ online trhu

V prípade prevádzkovateľa online trhu platí rovnako ako v prípade obchodníka, že môže konať aj prostredníctvom iných osôb, ktoré konajú v mene alebo na účet obchodníka, pričom táto definícia zahŕňa napríklad obchodného zástupcu, mandatára alebo komisionára.

 

Trvanlivé médium

Definícia tohto pojmu vychádza z čl. 2 ods. 10 smernice 2011/83/EÚ v platnom znení s doplnením o konkrétne príklady v zmysle odôvodnenia 23 tejto smernice. K výkladu tohto pojmu zaujal stanovisko aj Súdny dvor EÚ (napr. vo veci C-49/11, Content Services alebo vo veci C-375/15, BAWAG). V kontexte legálnej definície pojmu trvanlivé médium je vhodné upozorniť na súbežné používanie pojmu hmotný nosič v novom zákona, prvýkrát spomenutého v čl. I § 2 písm. a). Hmotný nosič má predstavovať médium, ktoré je nositeľom digitálneho obsahu ako predmetu právneho vzťahu, teda jeho funkciou je distribúcia digitálneho obsahu. Funkciou trvanlivého média je uchovávať a reprodukovať informácie. Používanie týchto pojmov je podmienené tým, akú funkciu má nosič plniť, hoci môže ísť o tie isté médiá (napr. CD).

Poznámka

Písmená g) až i) súvisia s potrebou transpozície smernice 98/6/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 4) v platnom znení (ďalej len „smernica 98/6/ES v platnom znení”).

Predajná cena

–   konečná cena vrátane DPH a všetkých ostatných daní za jednotku produktu alebo za určené množstvo produktu,

–   celkové náklady za jeden mesiac, ak ide o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú alebo zmluvu o predplatnom s mesačným zúčtovacím obdobím,

–   celkové náklady za zúčtovacie obdobie, ak ide o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú alebo zmluvu o predplatnom s iným ako mesačným zúčtovacím obdobím.

Konečná cena, ktorú má spotrebiteľ uhradiť, sa teda nazýva predajnou cenou.

 

Jednotková cena

–   konečná cena vrátane DPH a ostatných daní za kilogram, liter, meter, meter štvorcový, meter kubický tovaru alebo inú jednotku množstva, ktorá sa často a bežne používa pri predaji tovaru, to znamená, aby spotrebitelia mohli jednoduchšie porovnávať ceny podobných tovarov či tovarov v rôznych baleniach, používa sa tiež označenie jednotkovou cenou, čo je cena za jednu kvantitatívnu jednotku, najčastejšie 1 liter, 1 kilogram, 1 meter, ale môže ísť aj o inú kvantitatívnu jednotku – napr. 1 kus či 1 dávka (napr. pracia dávka pri pracích prostriedkoch). Pre dodržanie litery zákona v zmysle povinnosti obchodníka pri označovaní cien je dôležitá konzistentnosť, teda aby obchodník označil všetky výrobky rovnakého druhu rovnakou jednotkou množstva, inak nebude naplnený účel povinnosti označovania tovarov jednotkovou cenou.

 

Tovar predávaný na množstvo

–   tovar, ktorý nie je balený a meria sa alebo váži v prítomnosti spotrebiteľa,

Poznámka

Písmená j) až l) predstavujú transpozíciu čl. 2 písm. d), h) a f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005) v platnom znení (ďalej len „smernica 2005/29/ES v platnom znení”).

Obchodná praktika

–   konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom, dodaním alebo poskytnutím produktu spotrebiteľovi.

 

Odborná starostlivosť

–   úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od obchodníka pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi a ktorá zodpovedá čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v oblasti činnosti obchodníka.

 

Kódex správania

–   dohoda alebo súbor pravidiel, ktoré upravujú správanie obchodníka a ku ktorých dodržiavaniu sa obchodník zaviazal vo vzťahu k jednej alebo viacerým osobitným obchodným praktikám alebo obchodným odvetviam, a nie sú ustanovené zákonom, iným právnym predpisom, rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej moci.

 

Spotrebiteľská organizácia

V novom právnom predpise ide o úplne nový pojem. Nový zákon na rozdiel od zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov právnické osoby založené alebo zriadené za účelom ochrany spotrebiteľa neoznačoval ako „združenia“, keďže v prípade týchto subjektov nemusí ísť o právnické osoby, ktoré majú formu občianskeho združenia, ale môže ísť aj o právnické osoby s inou právnou formou (napr. neziskové organizácie). Nový pojem je v zásade teda obsahovo neutrálnejší.

§ 3

Základné práva spotrebiteľa

(1) Každý spotrebiteľ má právo

a) na ochranu zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov,

b) na informácie v rozsahu a za podmienok podľa tohto zákona a právne záväzných aktov Európskej únie,

c) na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady produktu,

d) podať podnet orgánu dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa podľa § 26, ak sa domnieva, že boli porušené práva alebo právom chránené záujmy spotrebiteľa,

e) na primerané finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.

(2) Spotrebiteľ nie je povinný vrátiť ani uschovať produkt, ktorý mu obchodník dodal alebo poskytol bez objednávky (ďalej len „nevyžiadané plnenie“). Nečinnosť spotrebiteľa po prijatí nevyžiadaného plnenia nemá za následok vznik povinnosti spotrebiteľa uhradiť cenu alebo iné náklady za nevyžiadané plnenie alebo vznik iných povinností pre spotrebiteľa. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy, ak spotrebiteľ výslovne o ďalšie plnenie nepožiadal. Opakujúce sa plnenie sa vždy považuje za nevyžiadané, ak obchodník nepreukáže opak.

Komentár k § 3

Ustanovením sú zavedené základné práva spotrebiteľov, ktoré sú bližšie rozpracované v ďalšom texte zákona alebo v osobitných predpisoch. Patrí sem napríklad

–   právo na ochranu zdravia,

–   právo na ochranu bezpečnosti,

–   právo na informácie.

To znamená, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov, na informácie v rozsahu a za podmienok podľa tohto zákona a právne záväzných aktov Európskej únie, na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady produktu, a taktiež má právo podať podnet orgánu dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa v prípade, ak sa domnieva, že boli porušené práva alebo právom chránené záujmy spotrebiteľa.

 

Stanovené kritéria

Ustanovením sú stanovené kritériá na určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Kritériá sú formulované demonštratívnym spôsobom, konajúci súd tak môže zohľadniť aj ďalšie skutočnosti, ktoré v zákone nie sú uvedené. Cieľom je prispieť k zjednoteniu súdnej praxe pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia. Kritériá povaha, závažnosť, spôsob a rozsah porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa smerujú k podstate protiprávneho konania, t. j. aké právo alebo povinnosť boli porušené, či ide o menej závažné porušenie alebo naopak o porušenie, ktoré možno považovať za závažné, v čom spočíva protiprávne konanie a aká bola intenzita protiprávneho konania. V rámci kritéria následky porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné skúmať najmä výšku obohatenia, ktoré vzniklo alebo mohlo vzniknúť ako následok protiprávneho konania (o akú sumu sa zväčšil majetok v dôsledku protiprávneho konania alebo naopak, o akú sumu by sa majetok zmenšil v prípade absencie protiprávneho konania), ako aj povahu a závažnosť nemajetkovej ujmy (napr. ujmy vo sfére rodinného, súkromného a pracovného života spotrebiteľa). V prípade práva na primerané finančné zadosťučinenie nie je nevyhnutné, aby spotrebiteľovi ujma skutočne vznikla, postačuje samotné riziko vzniku ujmy v dôsledku porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa. Dôležitým kritériom je aj trvanie porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa, v rámci ktorého je potrebné vziať do úvahy časový aspekt protiprávneho konania. Konajúci súd by mal zároveň vziať do úvahy všetky okolnosti daného prípadu, v rámci ktorých je možné zohľadniť napríklad prípadné zavinenie spotrebiteľa na vzniku protiprávneho stavu či poľahčujúce okolnosti na strane osoby porušujúcej práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.

 

Nevyžiadané plnenie

Zákon v odseku 2 ustanovuje ochranu spotrebiteľa pri nevyžiadanom plnení. Dôkazné bremeno preukázania vyžiadania plnenia spotrebiteľom v súlade s týmto zákonom znáša obchodník.

Povinnosťou spotrebiteľa nie vrátiť ani uschovať produkt, ktorý mu obchodník dodal alebo poskytol bez objednávky, čo znamená, že ide o nevyžiadané plnenie, ako sme už uviedli vyššie. Nečinnosť spotrebiteľa po prijatí nevyžiadaného plnenia nemá za následok vznik povinnosti spotrebiteľa uhradiť cenu alebo iné náklady za nevyžiadané plnenie alebo vznik iných povinností pre spotrebiteľa. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy, ak spotrebiteľ výslovne o ďalšie plnenie nepožiadal. Opakujúce sa plnenie sa vždy považuje za nevyžiadané, ak obchodník nepreukáže opak.

§ 4

Základné povinnosti obchodníka

(1) Obchodník je povinný

a) predávať a poskytovať produkt za dohodnutú cenu⁸⁾ a poplatky, správne účtovať ceny a poplatky pri predaji a poskytovaní produktu a odovzdať spotrebiteľovi potvrdenie o úhrade ceny,⁹⁾

b) uviesť v akejkoľvek obchodnej komunikácii vrátane reklamy a marketingu produktu, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby na získanie produktu kontaktoval obchodníka telefonicky na čísle služby so zvýšenou tarifou alebo krátkou textovou správou (SMS) za zvýšenú tarifu, pravdivý a úplný údaj o jednotkovej cene volania, jednotkovej cene krátkej textovej správy (SMS) alebo maximálnej možnej cene volania alebo krátkej textovej správy (SMS), ktorú je spotrebiteľ povinný za volanie alebo krátku textovú správu (SMS) uhradiť; ak vznikne spor o cenu a plnenie za volanie alebo krátku textovú správu (SMS), ktoré má spotrebiteľ uhradiť, znáša dôkazné bremeno preukázania nároku na plnenie a jeho výšky obchodník,

c) označiť prevádzkareň¹⁰⁾ na vhodnom a trvale viditeľnom mieste svojím obchodným menom a sídlom alebo miestom podnikania a prevádzkovým časom určeným pre spotrebiteľov,

d) predávať použitý tovar alebo tovar s vadami oddelene od ostatných tovarov alebo osobitne označený; to neplatí, ak obchodník ponúka výlučne použitý tovar alebo tovar s vadami,

e) pred uzavretím zmluvy predviesť tovar alebo prekontrolovať tovar pred spotrebiteľom, ak to povaha tovaru umožňuje a spotrebiteľ o to požiada,

f) umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si hmotnosť alebo množstvo tovaru predávaného na množstvo,

g) poskytnúť spotrebiteľovi všetky informácie a dokumenty v slovenskom jazyku alebo so súhlasom spotrebiteľa v inom jazyku, ktorý je pre spotrebiteľa zrozumiteľný, a vo forme ustanovenej právnym predpisom, určenej zmluvou alebo na žiadosť spotrebiteľa a bez dodatočných nákladov pre spotrebiteľa v jemu prístupnej forme podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná;¹¹⁾ možnosť súbežného používania iných jazykov, označení, grafických symbolov a piktogramov tým nie je dotknutá,

h) pri predaji alebo pri poskytovaní produktu dodržiavať vo vzťahu k spotrebiteľovi zásadu rovnakého zaobchádzania,¹²⁾

  i) poskytovať spotrebiteľovi službu bezpečným spôsobom a s odbornou starostlivosťou,

  j) poskytnúť spotrebiteľovi písomné potvrdenie o vytknutí vady služby a o lehote, v ktorej vadu odstráni, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa vytknutia vady služby, bezodkladne po vytknutí vady spotrebiteľom,

k) písomne oznámiť spotrebiteľovi dôvody odmietnutia zodpovednosti za vady služby, ak obchodník odmietne zodpovednosť za vady služby,

  l) pri odstúpení od zmluvy zaokrúhliť úhradu platby za produkt platenú v hotovosti podľa odseku 3,

m) poskytnúť súčinnosť Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“) pri mimosúdnom riešení cezhraničného sporu medzi spotrebiteľom a obchodníkom prostredníctvom siete Európskych spotrebiteľských centier.

(2) Obchodník nesmie

a) používať nekalé obchodné praktiky,

b) používať neprijateľné podmienky¹³⁾ v zmluvách,

c) upierať spotrebiteľovi práva, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona alebo z právne záväzných aktov Európskej únie,

d) upierať spotrebiteľovi práva, ktoré mu vyplývajú zo zodpovednosti za vady podľa § 622 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

e) porušiť alebo obchádzať povinnosti obchodníka pri uplatnení práv spotrebiteľa zo zodpovednosti za vady podľa § 622 ods. 3 a 4 a § 852h ods. 6 a 7 Občianskeho zákonníka,

f) účtovať spotrebiteľovi poplatky za použitie

    1. platobného prostriedku¹⁴⁾ alebo

    2. iného spôsobu platby, ako je platobný prostriedok, ktoré prevyšujú skutočné náklady, ktoré obchodníkovi pri platbe vzniknú,

g) používať telefónne číslo služby so zvýšenou tarifou ako telefónne číslo, na ktorom môže spotrebiteľ kontaktovať obchodníka v súvislosti s uzavretou zmluvou,

h) konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 9 až 12 tým nie sú dotknuté.

(3) Úhrada platby za produkt pri odstúpení od zmluvy platená v hotovosti sa zaokrúhľuje na 5 eurocentov; celkový zvyšok nezaokrúhlenej úhrady, ktorý je nižší ako polovica hodnoty 5 eurocentov, sa zaokrúhľuje nadol a celkový zvyšok nezaokrúhlenej úhrady, ktorý je rovný alebo vyšší ako polovica hodnoty 5 eurocentov, sa zaokrúhľuje nahor. Ak je úhrada podľa prvej vety súčtom cien za viac produktov, zaokrúhľuje sa až výsledná úhrada. Úhrada vo výške 1 eurocent alebo 2 eurocenty sa zaokrúhľuje na 5 eurocentov.

(4) Povinnosť obchodníka podľa odseku 1 písm. l) sa nevzťahuje na produkty podľa osobitného predpisu.¹⁵⁾

(5) Povinnosťou obchodníka podľa odseku 1 písm. g) nie je dotknutá povinnosť obchodníka uvádzať informácie v jazyku národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu.¹⁶⁾

(6) Konaním v rozpore s dobrými mravmi podľa odseku 2 písm. h) sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami pri predaji produktu a poskytovaní produktu, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe obchodníkom, najmä ak obchodník využíva omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody alebo ak ide o zjavné zneužitie práva.

(7) Zákaz podľa odseku 2 písm. c) sa vzťahuje aj na výrobcu,¹⁷⁾ splnomocneného zástupcu výrobcu,¹⁸⁾ dovozcu,¹⁹⁾ distribútora²⁰⁾ a iné hospodárske subjekty.²¹⁾

(8) Zákaz podľa odseku 2 písm. f) sa nevzťahuje na poskytovateľa platobných služieb,²²⁾ ak ide o poplatok účtovaný za poskytnutú platobnú službu.

Komentár k § 4

Nový zákon ustanovuje najmä základné povinnosti, a to v znení odseku 1, a tiež zákazy, a to v znení odseku 2, pre obchodníka. Ide o rôznorodé čiastkové alebo naopak generálne povinnosti, ktoré si nevyžadujú detailnú právnu úpravu, preto bol zvolený režim ich súpisu v rámci jedného ustanovenia.

 

Povinnosti

–   úhrada ceny

Potvrdenie o úhrade ceny je všeobecným pomenovaním pre doklad, ktorého funkcia je vyjadrená priamo jeho názvom, a to potvrdiť, že spotrebiteľ uhradil cenu za produkt a v akej výške. Predkladateľ mal úmysel vyhnúť sa výslovnému duplikovaniu povinnosti odovzdávať pokladničný doklad s konkrétnymi náležitosťami, keďže táto povinnosť je vo všeobecnosti daná v zákone č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

Povinnosťou obchodníka je teda predávať a poskytovať produkt za vopred dohodnutú cenu a poplatky, správne účtovať ceny a poplatky pri predaji a poskytovaní produktu.

Poznámka

Dohoda o cene je dohoda o výške ceny alebo dohoda o spôsobe, akým sa cena vytvorí, s podmienkou, že tento spôsob cenu dostatočne určuje. Dohoda o cene vznikne aj tým, že kupujúci zaplatí cenu tovaru vo výške požadovanej predávajúcim.

–   Potvrdenie o úhrade ceny

Zásadnou povinnosťou obchodníka v súvislosti s dohodnutou cenou je odovzdať spotrebiteľovi potvrdenie o úhrade ceny. Cieľom tohto ustanovenia nie je vytvárať nový typ potvrdenia, ale využiť existujúce potvrdenia. Poznámka pod čiarou k odkazu nad slovným spojením potvrdenie o úhrade ceny odkazuje na pokladničný doklad podľa zákona č. 289/2008 Z. z., ale tiež na faktúru podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

 

Pokladničný doklad

Podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici alebo v pokladnici e-kasa klient odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici alebo v pokladnici e-kasa klient; iný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou alebo pokladnicou e-kasa klient o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať. Pokladničný doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient môže podnikateľ kupujúcemu zaslať alebo sprístupniť v elektronickej podobe, ak s tým kupujúci súhlasí a ak o to požiada pred vytlačením pokladničného dokladu, a podnikateľ pokladničný doklad nevytlačí. Na účely zaslania pokladničného dokladu vyhotoveného pokladnicou e-kasa klient v elektronickej podobe je podnikateľ oprávnený spracúvať osobný údaj kupujúceho, ktorým je adresa elektronickej pošty kupujúceho. Pokladničný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou musí obsahovať najmenej zákonom stanovené povinné údaje. Rovnako sa to týka pokladničného dokladu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou, ak ide o úhradu faktúry alebo jej časti, pokladničného dokladu vyhotoveného pokladnicou e-kasa klient, ak ide o úhradu faktúry alebo jej časti, dokladu označeného slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“ vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou, dokladu označeného slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“ vyhotoveného pokladnicou e-kasa klient, dokladu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou označeného slovom „VKLAD“, dokladu vyhotoveného pokladnicou e-kasa klient označeného slovom „VKLAD“ alebo „VÝBER“.

Označenie tovaru alebo označenie služby musí byť vyjadrené tak, aby bolo možné predávaný tovar alebo poskytovanú službu jednoznačne určiť alebo pomenovať a odlíšiť od iného tovaru alebo inej služby, pričom sa môže uvádzať aj skrátený názov tovaru alebo služby. Tovar alebo službu nemožno označiť len číselným znakom alebo alfanumerickým kódom. Pri vrátení platby za vrátený tovar, za tovar alebo poskytnutú službu pri ich reklamácii, za neposkytnutú službu alebo za vrátené zálohované obaly je podnikateľ povinný odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici a pri prerušení prevádzky elektronickej registračnej pokladnice odovzdať kupujúcemu originál paragónu. Podnikateľ je povinný rovnako postupovať aj pri používaní pokladnice e-kasa klient. Podnikateľ, ktorý používa pokladnicu e-kasa klient, môže vytlačiť alebo elektronicky kupujúcemu zaslať iba jeden originál pokladničného dokladu.

 

Faktúra

Faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry. Elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje zákonom stanovené údaje a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby. Vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry a elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny. Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje. Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

Na účely zákona o ochrane spotrebiteľa nie je rozhodujúca podoba alebo forma potvrdenia o úhrade ceny, cieľom je len zabezpečiť, aby spotrebiteľ dostal takéto potvrdenie, keďže preukázanie nákupu a uhradenia ceny za konkrétny produkt je spravidla podmienkou pre uplatňovanie akýchkoľvek následných práv spotrebiteľa.

Povinnosti v znení písm. b) až h) nadväzujú na predchádzajúcu právnu úpravu v oblasti ochrany spotrebiteľa.

 

–   údaj o jednotkovej cene volania a jednotkovej cene krátkej textovej správy (SMS)

Uvedená povinnosť sa vzťahuje na obchodníka v každej obchodnej komunikácii, reklame a marketingu produktu, v rámci ktorých sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby na získanie produktu kontaktoval obchodníka telefonicky na čísle služby so zvýšenou tarifou alebo krátkou textovou správou (SMS) za zvýšenú tarifu. Každý takýto údaj musí byť pravdivý, úplný a presný, aby nedošlo k prípadnému sporu. Zároveň musí byť uvedená nielen jednotková cena volania alebo SMS, ale i maximálna možná cena volania alebo SMS. Vzniknuté dôkazné bremeno preukázania nároku na plnenie a jeho výšku zásadne znáša obchodník, ak došlo k sporu, pri ktorom sa preukázalo, že údaj nebol presný a pravdivý.

 

–   označenie prevádzkarne

Poznámka

Prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť, pričom nie je ním priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti a ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti. Združenou prevádzkarňou sa rozumie trvalo zriadený, spravidla uzavretý priestor, v ktorom sa prevádzkuje výrobná živnosť zahŕňajúca súbor činností spĺňajúcich znaky samostatných živností v prípade, ak pracovný, technický alebo technologický postup prác nadväzuje na seba alebo inak spolu súvisí na účel výroby finálneho produktu. Za priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považuje najmä priestor určený na uskladnenie surovín a tovaru podnikateľa, stanovištia, odstavné plochy pre motorové vozidlá, garáže a priestory určené na zabezpečenie údržby a technickú kontrolu vozidiel, miesto podnikania fyzickej osoby, sídlo právnickej osoby, výstavné priestory a vzorkové predajne, priestor na prijímanie zákaziek alebo tovaru a na jeho vydávanie, predajné miesto, zriadené, určené alebo slúžiace na účely vykonávania podnikateľskej činnosti, umožňujúce uzatvorenie zmluvy bez súčasnej fyzickej prítomnosti zmluvných strán. Za technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považujú najmä stánky, pulty a prenosné predajné zariadenia na trhových miestach, ak sa na ich zriadenie nevyžaduje rozhodnutie o povolení stavby, zariadenie a priestor na poskytovanie ľudovej technickej zábavy, pričom ide najmä o prevádzkovanie kolotočov, hojdačiek, zábavných strelníc a iných podobných technických prostriedkov na hromadnú zábavu, vozidlá cestnej motorovej dopravy a ich prípojné vozidlá, ktoré slúžia na prevádzkovanie živnosti, pojazdné predajne, zariadenia na poskytovanie reklamy, predajné automaty. Na základe živnostenského oprávnenia možno živnosť prevádzkovať aj v neskôr zriadených prevádzkarňach. Podnikateľ oznámi túto skutočnosť do 15 dní od jej zriadenia príslušnému živnostenskému úradu. Zrušenie prevádzkarne je podnikateľ povinný oznámiť príslušnému živnostenskému úradu do 15 dní od zrušenia. Ustanovenia o označovaní prevádzkarne sa primerane vzťahujú aj na združené prevádzkarne, na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti a na technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti. Ustanovenia o oznamovaní zriaďovania a zrušovania prevádzkarne sa vzťahujú aj na združené prevádzkarne a na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

Označenie prevádzkarne musí byť umiestnené na vhodnom a trvale viditeľnom mieste. Označenie musí obsahovať

–   obchodné meno obchodníka,

–   sídlo alebo miesto podnikania obchodníka,

–   prevádzkový čas určený pre spotrebiteľov.

–   oddelenie tovaru s vadami

V prípade, že obchodník predáva použitý tovar alebo tovar s vadami, tak ten musí mať viditeľne oddelený od tovaru ostatného. Zároveň musí byť takýto tovar tovarov označený osobitným spôsobom. Výnimkou je obchodník, ktorý predáva len tovar, ktorý je s vadami, ale ide len o tovar použitý.

 

–   kontrola tovaru pred predajom

Povinnosťou obchodníka je v prípade, ak spotrebiteľ o to požiada pred uzavretím zmluvy tovar skontrolovať alebo predviesť jeho funkčnosť a bezchybnosť. Rovnako má spotrebiteľ právo na kontrolu hmotnosti alebo množstva tovaru, o ktorý má záujem, pričom povinnosťou obchodníka je mu to umožniť.

 

–   poskytnutie informácii a dokumentov

Informácie o tovare a dokumenty musia byť k dispozícii v slovenskom jazyku, aby im spotrebiteľ rozumel a boli mu jasné. V prípade, že spotrebiteľ súhlasí s dokumentáciou aj v inou jazyku, ktorý by bol pre spotrebiteľa zrozumiteľný a pochopiteľný, tak mu môže byť poskytnutá aj týmto spôsobom. Povinnosťou obchodníka je dokumentáciu v slovenskom alebo inom jazyku zabezpečiť a poskytnúť vo forme ustanovenej právnym predpisom, určenej zmluvou alebo na žiadosť spotrebiteľa a bez dodatočných nákladov pre spotrebiteľa v jemu prístupnej forme podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Touto medzinárodnou zmluvou je Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z.). Čo sa týka súbežného používania iných jazykov, označení, grafických symbolov a piktogramov, tak táto povinnosť tým nie je dotknutá.

Touto povinnosťou obchodníka nie je dotknutá povinnosť obchodníka uvádzať informácie v jazyku národnostnej menšiny podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov.

 

–   zásada rovnakého zaobchádzania

Povinnosťou obchodníka je pri predaji alebo pri poskytovaní produktu dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania voči spotrebiteľovi alebo vo vzťahu k nemu.

Poznámka

Zásada rovnakého zaobchádzania je upravená zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý sa zaoberá uplatňovaním zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.

–   bezpečné poskytnutie služby a odborná starostlivosť

V ustanovení je zavedená nová povinnosť poskytovať spotrebiteľovi službu bezpečným spôsobom a s odbornou starostlivosťou. Pojem odborná starostlivosť je definovaný v § 2 písm. k) nového zákona. Služba nebude poskytovaná bezpečným spôsobom a s odbornou starostlivosťou napríklad v prípade, ak správca bytového domu postupuje pri výkone správy v rozpore so zákonom NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. S ohľadom na rôznorodosť služieb a absenciu osobitnej regulácie v prípade niektorých druhov služieb môže byť pre posúdenie bezpečného spôsobu a odbornej starostlivosti relevantný súlad s technickými normami či rozumnými očakávaniami, ktoré môže mať priemerný spotrebiteľ danej služby, príp. môže obchodník splnenie tejto povinnosti preukázať aj iným vhodným spôsobom.

–   vady za služby

V ustanovení nový zákon upravuje povinnosti obchodníka nadväzujúce na právo spotrebiteľa na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady produktu. Obchodník má povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi písomné potvrdenie o vytknutí vady služby a o lehote, v ktorej vadu odstráni, a to bezodkladne po vytknutí vady spotrebiteľom. Lehota, v ktorej obchodník vadu odstráni, by mala byť primeraná povahe služby a súčasne povahe a zložitosti vady, pričom sa berie do úvahy úsilie potrebné na odstránenie vady služby.

V ustanovení bola zachovaná súčasná úroveň ochrany spotrebiteľa, pokiaľ ide o lehotu na vybavovanie reklamácií služieb. Pre lehotu na vybavenie reklamácie služby, ktorá nie je predmetom osobitnej právnej úpravy, platila 30-dňová lehota podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty pre spotrebiteľov bolo ustanovené zachovanie zákonnej lehoty na vybavenie reklamácie služby. To znamená, že obchodník je povinný poskytnúť spotrebiteľovi písomné potvrdenie o vytknutí vady služby a o lehote, v ktorej vadu odstráni, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa vytknutia vady služby, bezodkladne po vytknutí vady spotrebiteľom.

Ak obchodník odmieta zodpovednosť za vady služby, ustanovenie mu ukladá povinnosť písomne oznámiť spotrebiteľovi dôvody odmietnutia zodpovednosti za vady služby. Povinnosti obchodníka v súvislosti s vadami sa vzťahujú iba na prípady uplatnenia zodpovednosti za vady služby. Obdobné povinnosti sú však stanovené aj pre prípady uplatnenia zodpovednosti za vady tovaru, resp. veci podľa Občianskeho zákonníka a pre prípady uplatnenia zodpovednosti za vady digitálneho plnenia taktiež podľa Občianskeho zákonníka. Ak je pre určitý druh služby stanovená osobitná úprava uplatnenia zodpovednosti za vady (resp. reklamačného konania), ustanovenia sa v zmysle právneho princípu lex specialis derogat legi generali na tieto služby neuplatnia, a to napr. § 20f zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, alebo § 91 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a pod.

 

–   zaokrúhľovanie pri platbe v hotovosti

Povinnosťou obchodníka je pri odstúpení od zmluvy zaokrúhliť úhradu platby za produkt platenú v hotovosti v súlade o znením odseku 3. Táto povinnosť sa však nevzťahuje na produkty vymedzené zákonom o cenách. Táto povinnosť sa nevzťahuje na cenné papiere, hazardné hry, na odmeny, úhrady a platby, náhrady pri vyvlastnení, náhrady škôd a nákladov, na poplatky, pokuty, penále, úroky, poistné, základné cestovné a cestovné vybraných skupín cestujúcich za dopravné služby vykonávané na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave, základné cestovné a osobitné cestovné za dopravné služby vykonávané na základe zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme v železničnej doprave, a medzinárodné tarify v doprave a v oblasti pôšt a telekomunikácií.

 

•    poskytovanie súčinnosti

Obchodník je povinný poskytovať súčinnosť Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky pri mimosúdnom riešení cezhraničného sporu medzi spotrebiteľom a obchodníkom prostredníctvom siete Európskych spotrebiteľských centier.

Poznámka

Európske spotrebiteľské centrum v SR spotrebiteľom bezplatne pomáha odpovedaním na otázky týkajúce sa ich práv pri nakupovaní doma aj v zahraničí. Ako člen siete európskych spotrebiteľských centier ECC-Net mimosúdne rieši cezhraničné spotrebiteľské spory. Sieť ECC-Net pozostáva z 30 centier vo všetkých členských štátoch EÚ, na Islande, v Nórsku a vo Veľkej Británii. Centrá ponúkajú informácie, poradenstvo a pomoc spotrebiteľom, ktorí majú v rámci siete problémy s cezhraničnými transakciami v inej krajine.

Zákazy

–   obchodník nemôže používať nekalé obchodné praktiky,

Ide napríklad o konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

 

–   obchodník nemôže používať neprijateľné podmienky v zmluvách,

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čiže ide o neprijateľnú podmienku. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, ktoré vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, ktoré umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, ktoré umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, ktoré oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, ktoré prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, ktoré určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, ktoré v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, ktoré spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, ktoré obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, ktoré požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.

 

–   obchodník nemôže upierať spotrebiteľovi práva, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona alebo z právne záväzných aktov Európskej únie,

Uvedená zákonom stanovený zákaz sa vzťahuje aj na

•    výrobcu,

     Ide o každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá vyrába výrobok alebo si výrobok dáva navrhnúť alebo vyrobiť a predáva ho pod svojím obchodným menom alebo pod svojou ochrannou známkou.

•    splnomocneného zástupcu výrobcu,

     Ide o každú fyzickú alebo právnickú osobu usadenú v Únii, ktorá od výrobcu dostala písomné splnomocnenie konať v jeho mene pri konkrétnych úlohách vo vzťahu k povinnostiam výrobcu podľa príslušných harmonizačných právnych predpisov Únie alebo podľa požiadaviek nariadenia nariadenia (EÚ) 2019/1020.

•    dovozcu,

     Ide o každú fyzickú alebo právnickú osobu usadenú v Únii, ktorá uvádza na trh Únie výrobok z tretej krajiny.

•    distribútora,

     Ide o každú fyzickú alebo právnickú osobu v dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje výrobok na trhu.

•    iné hospodárske subjekty.

     Iným hospodárskym subjektom je výrobca, splnomocnený zástupca, dovozca, distribútor, poskytovateľ logistických služieb alebo akákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, ktorá podlieha povinnostiam súvisiacim s výrobou výrobkov, s ich sprístupňovaním na trhu alebo uvádzaním do prevádzky v súlade s príslušnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie.

–   obchodník nemôže upierať spotrebiteľovi práva, ktoré mu vyplývajú zo zodpovednosti za vady

Týka sa to vád podľa § 622 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vadu možno vytknúť v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho, u inej osoby, o ktorej predávajúci oboznámil kupujúceho pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky, alebo prostriedkami diaľkovej komunikácie na adrese sídla alebo miesta podnikania predávajúceho alebo na inej adrese, o ktorej predávajúci oboznámil kupujúceho pri uzavretí zmluvy alebo po uzavretí zmluvy.

 

–   obchodník nemôže porušiť alebo obchádzať povinnosti obchodníka pri uplatnení práv spotrebiteľa zo zodpovednosti za vady

Týka sa to vád podľa § 622 ods. 3 a 4 a § 852h ods. 6 a 7 Občianskeho zákonníka. Predávajúci poskytne kupujúcemu písomné potvrdenie o vytknutí vady bezodkladne po vytknutí vady kupujúcim. Predávajúci v potvrdení o vytknutí vady uvedie lehotu, v ktorej vadu v súlade s § 507 ods. 1 odstráni. Lehota oznámená podľa predchádzajúcej vety nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa vytknutia vady, ak dlhšia lehota nie je odôvodnená objektívnym dôvodom, ktorý predávajúci nemôže ovplyvniť. Ak predávajúci odmietne zodpovednosť za vady, dôvody odmietnutia písomne oznámi kupujúcemu. Ak kupujúci znaleckým posudkom alebo odborným stanoviskom vydaným akreditovanou osobou, autorizovanou osobou alebo notifikovanou osobou preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu, môže vytknúť vadu opakovane a predávajúci nemôže odmietnuť zodpovednosť za vadu. Na náklady spotrebiteľa spojené so znaleckým posudkom a odborným stanoviskom sa vzťahuje § 509 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Obchodník poskytne spotrebiteľovi písomné potvrdenie o vytknutí vady bezodkladne po vytknutí vady spotrebiteľom. Obchodník v potvrdení o vytknutí vady uvedie lehotu, v ktorej vadu v súlade s § 507 ods. 1 odstráni. Lehota oznámená podľa predchádzajúcej vety nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa vytknutia vady, ak dlhšia lehota nie je odôvodnená objektívnym dôvodom, ktorý obchodník nemôže ovplyvniť. Ak obchodník odmieta zodpovednosť za vady, dôvody odmietnutia písomne oznámi spotrebiteľovi.

–   obchodník nemôže účtovať spotrebiteľovi poplatky

Ide o poplatky za použitie platobného prostriedku alebo iného spôsobu platby, ako je platobný prostriedok, ktoré prevyšujú skutočné náklady, ktoré obchodníkovi pri platbe vzniknú.

Poznámka

Platobným prostriedkom sa rozumie personalizované zariadenie alebo súbor postupov dohodnutý medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb, ktoré sa používajú na účely predkladania platobného príkazu, najmä platobná karta, internet banking alebo iné platobné aplikácie elektronického bankovníctva.

Uvedený zákaz sa nevzťahuje na poskytovateľa platobných služieb, ak ide o poplatok účtovaný za poskytnutú platobnú službu. Poskytovateľom platobných služieb sa rozumie banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá má v bankovom povolení uvedené aj poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie, inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí alebo pobočka zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, poštový podnik, ak je podľa osobitného zákona oprávnený poskytovať platobné služby, platobná inštitúcia, zahraničná platobná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie, Národná banka Slovenska alebo Európska centrálna banka, ak nekonajú ako menový orgán alebo ak nejde o činnosti, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb, a ak poskytujú platobné služby, Štátna pokladnica, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, miestne orgány štátnej správy, obce a vyššie územné celky, ak sú podľa osobitného zákona oprávnené poskytovať platobné služby a ak nejde o činnosti, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb, poskytovateľ platobných služieb v obmedzenom rozsahu a poskytovateľ služieb informovania o platobnom účte.

 

–   obchodník nemôže používať telefónne číslo služby so zvýšenou tarifou ako telefónne číslo, na ktorom môže spotrebiteľ kontaktovať obchodníka v súvislosti s uzavretou zmluvou,

 

–   obchodník nemôže konať v rozpore s dobrými mravmi.

Poznámka

Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

Zaokrúhľovanie

Zákon do znenia odseku 3 prebral úpravu zákona č. 250/2007 Z. z., ktorá nadväzuje na úpravu zaokrúhľovania cien platených v hotovosti v § 3 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na zaokrúhľovanie úhrady platby za produkt platenej v hotovosti pri odstúpení od spotrebiteľskej zmluvy. Úhrada platby za produkt pri odstúpení od zmluvy platená v hotovosti sa zaokrúhľuje na 5 eurocentov, pričom celkový zvyšok nezaokrúhlenej úhrady, ktorý je nižší ako polovica hodnoty 5 eurocentov, sa zaokrúhľuje nadol a celkový zvyšok nezaokrúhlenej úhrady, ktorý je rovný alebo vyšší ako polovica hodnoty 5 eurocentov, sa zaokrúhľuje nahor. Ak je úhrada súčtom cien za viac produktov, zaokrúhľuje sa až výsledná úhrada. Úhrada vo výške 1 eurocent alebo 2 eurocenty sa zaokrúhľuje na 5 eurocentov.

 

Konanie v rozpore s dobrými mravmi

Ustanovenie ponúka vymedzenie konania v rozpore s dobrými mravmi na účely nového zákona. V porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom sa rozšírilo o zjavné zneužitie práva. Ide najmä o konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami pri predaji produktu a poskytovaní produktu, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe obchodníkom, najmä ak obchodník využíva omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody alebo ak ide o zjavné zneužitie práva.

§ 5

Všeobecné informačné
povinnosti obchodníka

(1) Obchodník je povinný pred uzavretím zmluvy, predmetom ktorej je poskytnutie produktu za odplatu, alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na okolnosti uzavretia zmluvy alebo na povahu produktu, spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť

a) hlavné vlastnosti produktu v rozsahu primeranom druhu a povahe produktu a forme poskytnutia informácií,

b) obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania obchodníka alebo osoby, v mene ktorej obchodník koná,

c) telefónne číslo obchodníka,

d) predajnú cenu produktu, spôsob, akým sa vypočíta, ak vzhľadom na povahu produktu nemožno predajnú cenu určiť vopred, náklady na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky a skutočnosť, že do celkovej ceny môžu byť zarátané ďalšie náklady a poplatky, ak náklady a poplatky nemožno určiť vopred,

e) podmienky plnenia, platobné podmienky, dodacie podmienky a lehotu, do ktorej sa obchodník zaväzuje dodať alebo poskytnúť produkt,

f) existenciu a dĺžku trvania zákonnej zodpovednosti obchodníka za vady tovaru, digitálneho obsahu alebo digitálnej služby a dostupnosť spotrebiteľskej záruky,²³⁾ ak ju obchodník alebo výrobca poskytuje,

g) existenciu a dĺžku trvania zodpovednosti za vady služby a postup pri uplatnení práv zo zodpovednosti za vady služby,

h) podmienky popredajného servisu, ak ho obchodník alebo výrobca poskytuje,

  i) dĺžku trvania zmluvy, ak ide o zmluvu uzavretú na určitý čas, alebo podmienky vypovedania zmluvy, ak ide o zmluvu uzavretú na neurčitý čas alebo o zmluvu, ktorej platnosť sa predlžuje automaticky,

  j) údaje o funkčnosti²⁴⁾ veci s digitálnymi prvkami,²⁵⁾ digitálneho obsahu a digitálnej služby vrátane dostupných technických ochranných opatrení,

k) údaje o kompatibilite a interoperabilite²⁶⁾ veci s digitálnymi prvkami, digitálneho obsahu a digitálnej služby, ktoré sú obchodníkovi známe alebo pri ktorých možno rozumne očakávať, že sú obchodníkovi známe,

  l) poučenie o práve spotrebiteľa podať obchodníkovi žiadosť o nápravu podľa osobitného predpisu²⁷⁾ s uvedením odkazu na webové sídlo, na ktorom sú zverejnené informácie o príslušnom subjekte alternatívneho riešenia sporov.²⁸⁾

(2) Platbu inú ako je úhrada predajnej ceny za produkt podľa odseku 1 písm. d) je spotrebiteľ povinný zaplatiť, ak s touto platbou výslovne súhlasil pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky, ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa. Obchodník nesmie v návrhu zmluvy alebo pri ktoromkoľvek úkone, ktorý predchádza uzavretiu zmluvy, ponúkať spotrebiteľovi predvolené možnosti, pri ktorých sa vyžaduje úkon spotrebiteľa smerujúci k ich odmietnutiu s cieľom vyhnúť sa úhrade dodatočných nákladov.

(3) Informácie podľa odseku 1 písm. l) obchodník zverejní najmä vo všeobecných obchodných podmienkach a na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené.

(4) Dôkazné bremeno preukázania splnenia informačných povinností podľa odseku 1 a získania výslovného súhlasu spotrebiteľa podľa odseku 2 prvej vety znáša obchodník.

(5) Odsek 1 písm. a), b), d) až k) sa nevzťahuje na zmluvu o dodávaní elektriny alebo plynu, ktoré nie sú na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve.

(6) Odsek 1 písm. a) až k) a odseky 2 a 4 sa nevzťahujú na

a) poskytovanie sociálnej služby²⁹⁾ a vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,³⁰⁾

b) poskytovanie finančnej služby,³¹⁾

c) prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

d) nájom nehnuteľnosti na účel bývania,

e) zhotovenie stavby alebo podstatnú zmenu stavby, na ktorú sa vyžaduje stavebné povolenie,

f) časovo obmedzené užívanie ubytovacích zariadení, poskytovanie dlhodobých rekreačných služieb, ich výmenu a sprostredkovanie ich ďalšieho predaja,³²⁾

g) ambulantný predaj³³⁾ potravín a nápojov alebo iného tovaru určeného na bežnú spotrebu v domácnosti, ak ich obchodník dodáva spotrebiteľovi pravidelne domov alebo na pracovisko,

h) zmluvu uzavretú prostredníctvom predajných automatov alebo prevádzkových priestorov s automatizovaným systémom predaja,

  i) zmluvu uzavretú s podnikom podľa osobitného predpisu³⁴⁾

    1. prostredníctvom verejných telefónnych automatov na účely ich použitia, alebo

    2. ktorej predmetom je jedno volanie, jednorazové pripojenie na internet alebo odoslanie jednej faxovej správy,

  j) zmluvu o hazardných hrách,³⁵⁾

k) predaj tovaru pri výkone exekúcie alebo na základe núteného výkonu rozhodnutia orgánu verejnej moci,

  l) zmluvu o preprave osôb,

m) zmluvu o zájazde.³⁶⁾

(7) Odseky 1 až 4 sa nevzťahujú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti³⁷⁾ a služby súvisiacej s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.³⁸⁾

Komentár k § 5

Ustanovenie upravuje všeobecné informačné povinnosti obchodníka. Dôkazné bremeno preukázania splnenia informačných povinností a získania výslovného súhlasu spotrebiteľa znáša zásadne obchodník.

 

Informácie, ktoré musia byť spotrebiteľovi poskytnuté

Odsek 1 ustanovuje taxatívny výpočet informácií, ktoré musia byť spotrebiteľovi poskytnuté pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky spotrebiteľa. Informácie poskytované podľa tohto ustanovenia musia byť spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy alebo odoslaním objednávky oznámené jasným a zrozumiteľným spôsobom, aby mal spotrebiteľ už v čase rozhodovania sa o ponuke obchodníka neskreslené a čo najúplnejšie informácie. Táto požiadavka jasnosti a zrozumiteľnosti vyžaduje, aby individuálne povinne poskytované informácie boli dané do pozornosti spotrebiteľa. Nie je teda vhodné poskytovať všetky povinné informácie výhradne v rámci obchodných podmienok, ktoré spotrebiteľ odsúhlasuje vo finálnej fáze uzavretia zmluvy alebo pred odoslaním objednávky. Jednotlivé informácie by mali byť poskytované vtedy a tam, kde sú najviac relevantné s ohľadom na proces uzatvárania zmluvy. Všetky informácie je povinný poskytovať spotrebiteľovi obchodník v súlade s novým zákonom.

Niektoré informácie je vhodné umiestniť už do samotnej ponuky prípadne v prvých krokoch uzatvárania zmluvy, a to hlavné vlastnosti produktu v rozsahu primeranom druhu a povahe produktu a forme poskytnutia informácií, predajnú cenu produktu, spôsob, akým sa vypočíta, ak vzhľadom na povahu produktu nemožno predajnú cenu určiť vopred, náklady na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky a skutočnosť, že do celkovej ceny môžu byť zarátané ďalšie náklady a poplatky, ak náklady a poplatky nemožno určiť vopred, údaje o funkčnosti veci s digitálnymi prvkami, digitálneho obsahu a digitálnej služby vrátane dostupných technických ochranných opatrení, údaje o kompatibilite a interoperabilite veci s digitálnymi prvkami, digitálneho obsahu a digitálnej služby, ktoré sú obchodníkovi známe alebo pri ktorých možno rozumne očakávať, že sú obchodníkovi známe.

Podmienky plnenia, platobné podmienky, dodacie podmienky a lehotu, do ktorej sa obchodník zaväzuje dodať alebo poskytnúť produkt je vhodné poskytnúť v sumáre pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky spolu s opätovným uvedením informácie o hlavných vlastnostiach produktu v rozsahu primeranom druhu a povahe produktu a forme poskytnutia informácií.

Všeobecné informačné povinnosti obchodníka sa v súlade s čl. 3 smernice 2011/83/EÚ v platnom znení vzťahujú na odplatné zmluvy. Za odplatnú zmluvu sa považuje aj zmluva, predmetom ktorej je dodanie digitálneho obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči alebo dodanie digitálnej služby spotrebiteľovi, ktorý ako protiplnenie poskytuje obchodníkovi osobné údaje, s výnimkou prípadov, kedy osobné údaje poskytnuté spotrebiteľom spracúva obchodník výlučne na účely dodania digitálneho obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči alebo digitálnej služby alebo na to, aby mohol dodržať zákonné požiadavky, pričom uvedené údaje nie sú spracúvané na žiadne iné účely.

Výpočet predzmluvných informačných povinností predstavuje štandardný rozsah informácií v súlade s požiadavkami čl. 5 smernice 2011/83/EÚ v platnom znení.

 

Informačné povinnosti

–   hlavné vlastnosti produktu,

–   informácie o obchodníkovi alebo o osobe v mene ktorej obchodník koná – obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania,

–   telefónne číslo obchodníka,

–   predajná cena produktu a spôsob jej výpočtu,

–   náklady na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky,

Poznámka

Inú platbu ako je úhrada predajnej ceny za produkt musí spotrebiteľ zaplatiť, ak s touto platbou výslovne súhlasil pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky, ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa.

Zákon výslovne zakazuje obchodníkovi v návrhu zmluvy alebo pri ktoromkoľvek úkone, ktorý predchádza uzavretiu zmluvy, ponúkať spotrebiteľovi predvolené možnosti, pri ktorých sa vyžaduje úkon spotrebiteľa smerujúci k ich odmietnutiu s cieľom vyhnúť sa úhrade dodatočných nákladov.

–   podmienky plnenia,

–   platobné podmienky,

–   dodacie podmienky,

–   lehota dodania alebo poskytnutia produktu,

–   existencia a dĺžka trvania zákonnej zodpovednosti obchodníka za vady tovaru, digitálneho obsahu alebo digitálnej služby a dostupnosť spotrebiteľskej záruky v prípade jej poskytovania obchodníkom,

Poznámka

Výrobca alebo predávajúci môžu poskytnúť kupujúcemu spotrebiteľskú záruku, ktorou sa zaviažu vrátiť kupujúcemu kúpnu cenu, vymeniť alebo opraviť predanú vec alebo zabezpečiť jej údržbu nad rozsah práv vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady. Kupujúci má právo požadovať od výrobcu alebo predávajúceho, ktorý poskytol spotrebiteľskú záruku, plnenie zo spotrebiteľskej záruky za podmienok uvedených v záručnom liste alebo v súvisiacej reklame dostupnej v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy alebo pred jej uzatvorením. Ak výrobca ponúkne spotrebiteľskú záruku na životnosť veci, kupujúci má počas trvania spotrebiteľskej záruky voči výrobcovi práva na odstránenie vady, ak výrobca neposkytol v spotrebiteľskej záruke na životnosť výhodnejšie podmienky. Výrobca alebo predávajúci, ktorý poskytol spotrebiteľskú záruku, poskytne kupujúcemu záručný list na trvanlivom médiu najneskôr v čase dodania veci v slovenskom jazyku alebo so súhlasom spotrebiteľa v inom jazyku. Výrobca alebo predávajúci, ktorý poskytol spotrebiteľskú záruku, v záručnom liste jasným a zrozumiteľným spôsobom uvedie zákonné náležitosti a poučenie, že kupujúci má voči predávajúcemu práva zo zodpovednosti za vady, ktoré nie sú spotrebiteľskou zárukou dotknuté. Porušenie povinnosti výrobcu alebo predávajúceho, ktorý poskytol spotrebiteľskú záruku, nemá vplyv na platnosť spotrebiteľskej záruky. Ak sú podmienky spotrebiteľskej záruky v súvisiacej reklame pre kupujúceho priaznivejšie ako podmienky podľa záručného listu, platia podmienky uvedené v reklame. To neplatí, ak výrobca alebo predávajúci, ktorý poskytol spotrebiteľskú záruku, pred uzavretím zmluvy s kupujúcim súvisiacu reklamu zosúladil so záručným listom rovnakým alebo obdobným spôsobom, akým bola reklama uskutočnená.

–   existencia a dĺžka trvania zodpovednosti za vady služby a postup pri uplatnení práv zo zodpovednosti za vady služby,

–   podmienky popredajného servisu v prípade jeho poskytovania obchodníkom alebo výrobcom,

Podmienky popredajného servisu predstavujú najmä informácie o podmienkach týkajúcich sa služieb, ktoré obchodník poskytuje spotrebiteľovi po predaji produktu, a to napríklad možnosť využiť zákaznícku linku prevádzkovanú obchodníkom, poskytnutie náhradného tovaru počas doby opravy pôvodného tovaru, bezplatné revízne služby a pod.

 

–   dĺžka trvania zmluvy uzavretej na určitý čas,

–   podmienky vypovedania zmluvy uzavretej na neurčitý čas,

–   podmienky vypovedania zmluvy, ktorej platnosť sa predlžuje automaticky,

–   údaje o funkčnosti veci s digitálnymi prvkami, digitálneho obsahu a digitálnej služby vrátane dostupných technických ochranných opatrení,

V nadväznosti na rozvoj digitalizácie boli novým zákonom rozšírené informačné povinnosti o funkčnosti, kompatibilite a interoperabilite vecí s digitálnymi prvkami, digitálnych služieb a digitálneho obsahu.

Pojem funkčnosť sa týka spôsobov možného použitia veci s digitálnymi prvkami, digitálneho obsahu a digitálnej služby. Rovnako sa tento pojem vzťahuje aj na dostupné technické ochranné opatrenia, ako sú napríklad správcovstvo digitálnych práv či regionálne kódovanie. Funkčnosť teda vyžaduje schopnosť produktu vykonávať určené funkcie s ohľadom na jeho účel. Pokiaľ ide o pojem vec s digitálnymi prvkami, odkazuje sa na definíciu tohto pojmu podľa Občianskeho zákonníka. Ide o transpozíciu vymedzenia pojmu tovar s digitálnymi prvkami podľa čl. 2 ods. 5 písm. b) smernice (EÚ) 2019/771.

Poznámka

Predaná vec je v súlade s dohodnutými požiadavkami, ak najmä zodpovedá opisu, druhu, množstvu a kvalite vymedzeným v zmluve, je vhodná na konkrétny účel, s ktorým kupujúci oboznámil predávajúceho najneskôr pri uzavretí zmluvy a s ktorým predávajúci súhlasil, vyznačuje sa v zmluve vymedzenou schopnosťou plniť funkcie s ohľadom na svoj účel, čiže funkčnosť, vyznačuje sa v zmluve vymedzenou schopnosťou fungovať s hardvérom alebo softvérom, s ktorými sa vec rovnakého druhu bežne používa, bez potreby zmeny predanej veci, hardvéru alebo softvéru, čiže kompatibilita, a v zmluve vymedzenou schopnosťou fungovať s hardvérom alebo softvérom odlišnými od tých, s ktorými sa vec rovnakého druhu bežne používa, čiže interoperabilita, vyznačuje sa ďalšími vlastnosťami vymedzenými v zmluve, je dodaná so všetkým príslušenstvom vymedzeným v zmluve, je dodaná s návodom na použitie, vrátane návodu na montáž a inštaláciu, ako bolo vymedzené v zmluve, a sú dodané aktualizácie vymedzené v zmluve, ak ide o vec s digitálnymi prvkami.

Vecou s digitálnymi prvkami je akákoľvek hnuteľná vec, ktorá obsahuje digitálny obsah alebo digitálnu službu alebo je s digitálnym obsahom alebo digitálnou službou prepojená takým spôsobom, že absencia digitálneho obsahu alebo digitálnej služby by bránila tomu, aby vec plnila svoje funkcie.

–   údaje o kompatibilite a interoperabilite veci s digitálnymi prvkami, digitálneho obsahu a digitálnej služby, ktoré sú obchodníkovi známe alebo pri ktorých možno rozumne očakávať, že sú obchodníkovi známe,

Ustanovením sú stanovené podmienky tzv. relevantnej kompatibility a interoperability. Požiadavka kompatibility podľa tohto ustanovenia vyžaduje informovanie spotrebiteľa o hardvéri a softvéri, s ktorým sa digitálny obsah alebo digitálna služba rovnakého druhu bežne používa bez potreby konverzie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, napríklad verzia operačného systému, parametre grafickej karty, minimálna rýchlosť a kvalita internetového pripojenia a pod. Zároveň by obchodník mal pri týchto produktoch informovať spotrebiteľa o jazykovej verzii samotného produktu podľa tohto ustanovenia, metóde poskytovania (stream, jednorazové stiahnutie, časovo obmedzená dostupnosť stiahnutia a pod.), type súboru a veľkosti sťahovateľného produktu, záväzku obchodníka alebo tretej strany poskytovať údržbu alebo aktualizáciu, ako aj obmedzeniach používania (napríklad obmedzenie počtu použití alebo doby, počas ktorej je digitálny obsah alebo digitálna služby prístupná na sledovanie, počúvanie, čítanie alebo používanie, obmedzenia na základe polohy technického zariadenia spotrebiteľa, platený obsah, členstvo alebo požiadavky na doplnkový hardvér alebo softvér). V prípade videosúborov sa vyžaduje aj uvádzanie celkovej dĺžky trvania digitálneho obsahu. Interoperabilita zakladá požiadavku schopnosti digitálneho obsahu alebo digitálnej služby fungovať s iným hardvérom a softvérom, než s akým sa bežne používajú. Interoperabilita pripúšťa potrebu konverzie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

Na všeobecné predzmluvné informačné povinnosti nadväzujú osobitné informačné povinnosti pri zmluvách uzatváraných na diaľku a mimo prevádzkových priestorov obchodníka a informačné povinnosti online trhov, ktoré vzhľadom na systematiku členenia nového zákona boli zaradené do druhej časti.

Poznámka

Predaná vec je v súlade s dohodnutými požiadavkami, ak sa teda vyznačuje v zmluve vymedzenou schopnosťou fungovať s hardvérom alebo softvérom, s ktorými sa vec rovnakého druhu bežne používa, bez potreby zmeny predanej veci, hardvéru alebo softvéru – kompatibilita, a v zmluve vymedzenou schopnosťou fungovať s hardvérom alebo softvérom odlišnými od tých, s ktorými sa vec rovnakého druhu bežne používa – interoperabilita.

–   poučenie o práve spotrebiteľa podať obchodníkovi žiadosť o nápravu s uvedením odkazu na webové sídlo, na ktorom sú zverejnené informácie o príslušnom subjekte alternatívneho riešenia sporov,

Tieto informácie musí obchodník zverejniť najmä vo všeobecných obchodných podmienkach a na svojom zriadenom webovom sídle.

Nový zákon ukladá obchodníkovi povinnosť poučiť spotrebiteľa o jeho práve podať obchodníkovi žiadosť o nápravu podľa zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zároveň informatívne uviesť odkaz na webové sídlo, kde sú zverejnené informácie o subjekte alternatívneho riešenia sporov, ktorý je príslušný riešiť spory v oblasti, v ktorej obchodník vykonáva podnikateľskú činnosť alebo povolanie. Za účelom splnenia predmetnej povinnosti uvedie obchodník odkaz na všetky príslušné subjekty alternatívneho riešenia sporov na riešenie sporov v oblasti jeho činnosti. Obchodník povinnosť splní aj uvedením odkazu na webové sídlo Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, kde sú zverejnené informácie o príslušných subjektoch alternatívneho riešenia sporov. Splnenie tejto povinnosti môže byť prípadne splnené aj iným, dostatočne jasným a transparentným spôsobom tak, aby nebolo obmedzené právo spotrebiteľa byť informovaný o jeho prístupe k alternatívnemu riešeniu spotrebiteľských sporov. Spôsob splnenia informačnej povinnosti je v súlade s čl. 13 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18. 6. 2013).

Spotrebiteľ má právo podať obchodníkovi žiadosť o nápravu, ak medzi spotrebiteľom a obchodníkom vznikne spor z uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady alebo ak sa spotrebiteľ domnieva, že obchodník porušil iné práva spotrebiteľa. Obchodník informuje spotrebiteľa na trvanlivom médiu o príslušných subjektoch alternatívneho riešenia sporov, ak obchodník odpovedal zamietavo na žiadosť. Spotrebiteľ má právo podať návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu subjektu alternatívneho riešenia sporov, ak predávajúci na žiadosť odpovedal zamietavo alebo na ňu neodpovedal do 30 dní odo dňa jej odoslania.

Poznámka

Subjektom alternatívneho riešenia sporov je orgán alternatívneho riešenia sporov a oprávnená právnická osoba zapísaná v zozname podľa § 5 ods. 2.

Na ktoré vzťahy sa povinnosti nevzťahujú

Znenie ustanovenia upravuje, na ktoré vzťahy sa vyššie uvedené povinnosti nevzťahujú. Vyplýva to napríklad z osobitnej úpravy informačných povinností v zákone č. 251/2012 Z. z. v prípade zmlúv o združenej dodávke elektriny a zmlúv o združenej dodávke plynu alebo vychádzajú z rozsahu pôsobnosti smernice 2011/83/EÚ v platnom znení a smernice 2013/11/EÚ, ktorých ustanovenia sú do vnútroštátneho práva transponované prostredníctvom ustanovení § 5 ods. 1 až 4.

 

–   zmluva o dodávaní elektriny alebo plynu, ktoré nie sú na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve – nevzťahuje sa znenie odseku 1 písm. a), b), d) až k),

–   poskytovanie sociálnej služby a vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately – nevzťahuje sa znenie odseku 1 písm. a) až k) a znenie odsekov 2 a 4,

Poznámka

Sociálna služba je odborná činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti, zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby, riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny, prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny, zabezpečenie starostlivosti o dieťa z dôvodu situácie v rodine, ktorá vyžaduje pomoc pri starostlivosti o dieťa.

Sociálnoprávna ochrana detí je súbor opatrení na zabezpečenie ochrany dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného dohovoru, výchovy a všestranného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí, náhradného prostredia dieťaťu, ktoré nemôže byť vychovávané vo vlastnej rodine. Sociálna kuratela je súbor opatrení na odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby a poskytovanie pomoci v závislosti od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa nachádza dieťa alebo plnoletá fyzická osoba.

–   poskytovanie finančnej služby – nevzťahuje sa znenie odseku 1 písm. a) až k) a znenie odsekov 2 a 4,

Poznámka

Finančnou službou je služba poskytovaná poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, obchodníkom s cennými papiermi, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou zahraničného obchodníka s cennými papiermi, správcovskou spoločnosťou, zahraničnou správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej správcovskej spoločnosti, bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky, dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, inštitúciou elektronických peňazí, zahraničnou inštitúciou elektronických peňazí, pobočkou zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, alebo inou osobou s obdobným predmetom činnosti.

–   prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti – nevzťahuje sa znenie odseku 1 písm. a) až k) a znenie odsekov 2 a 4,

–   nájom nehnuteľnosti na účel bývania – nevzťahuje sa znenie odseku 1 písm. a) až k) a znenie odsekov 2 a 4,

–   zhotovenie stavby alebo podstatná zmena stavby, na ktorú sa vyžaduje stavebné povolenie – nevzťahuje sa znenie odseku 1 písm. a) až k) a znenie odsekov 2 a 4,

–   časovo obmedzené užívanie ubytovacích zariadení, poskytovanie dlhodobých rekreačných služieb, ich výmena a sprostredkovanie ich ďalšieho predaja – nevzťahuje sa znenie odseku 1 písm. a) až k) a znenie odsekov 2 a 4,

Poznámka

Zmluvou o sprostredkovaní ďalšieho predaja sa predávajúci zaväzuje, že obstará spotrebiteľovi uzavretie zmluvy o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení alebo zmluvy o poskytovaní dlhodobých rekreačných služieb, a spotrebiteľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú odplatu vtedy, ak predaj sprostredkoval predávajúci.

–   ambulantný predaj potravín a nápojov alebo iného tovaru určeného na bežnú spotrebu v domácnosti, ak ich obchodník dodáva spotrebiteľovi pravidelne domov alebo na pracovisko – nevzťahuje sa znenie odseku 1 písm. a) až k) a znenie odsekov 2 a 4,

Poznámka

Ambulantným predajom je predaj v stánkoch s dočasným stanovišťom, predaj na prenosných predajných zariadeniach, predaj v pojazdnej predajni a sezónny predaj na verejnom priestranstve pred prevadzkárňou. Za stánok s dočasným stanovišťom a za prenosné predajné zariadenie sa nepovažuje predajné zariadenie, na ktorého zriadenie sa vyžaduje stavebné povolenie.

–   zmluva uzavretá prostredníctvom predajných automatov alebo prevádzkových priestorov s automatizovaným systémom predaja – nevzťahuje sa znenie odseku 1 písm. a) až k) a znenie odsekov 2 a 4,

–   zmluva uzavretá s podnikom prostredníctvom verejných telefónnych automatov na účely ich použitia, alebo ktorej predmetom je jedno volanie, jednorazové pripojenie na internet alebo odoslanie jednej faxovej správy – nevzťahuje sa znenie odseku 1 písm. a) až k) a znenie odsekov 2 a 4,

Poznámka

Podnikom je osoba, ktorá poskytuje siete alebo služby na základe všeobecného povolenia na poskytovanie sietí alebo služieb – všeobecné povolenie, všeobecného povolenia na používanie frekvencií, individuálneho povolenia na používanie frekvencií alebo na základe individuálneho povolenia na používanie čísel okrem subjektov podľa zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách.

–   zmluva o hazardných hrách – nevzťahuje sa znenie odseku 1 písm. a) až k) a znenie odsekov 2 a 4,

Poznámka

Hazardnými hrami sú lotériové hry, charitatívne lotérie, stolové hry, stávkové hry, hazardné hry na výherných prístrojoch, hazardné hry na termináloch videohier, hazardné hry na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi, hazardné hry na iných technických zariadeniach, hry, ktoré nie sú hazardnými hrami, ak spĺňajú stanovené podmienky.

–   predaj tovaru pri výkone exekúcie alebo na základe núteného výkonu rozhodnutia orgánu verejnej moci – nevzťahuje sa znenie odseku 1 písm. a) až k) a znenie odsekov 2 a 4,

–   zmluva o preprave osôb – nevzťahuje sa znenie odseku 1 písm. a) až k) a znenie odsekov 2 a 4,

–   zmluva o zájazde – nevzťahuje sa znenie odseku 1 písm. a) až k) a znenie odsekov 2 a 4,

Poznámka

Zájazdom je kombinácia najmenej dvoch rôznych druhov služieb cestovného ruchu zakúpených na účel tej istej cesty, ak služby cestovného ruchu skombinoval jeden obchodník, a to aj na požiadanie cestujúceho alebo podľa výberu cestujúceho uskutočneného pred uzatvorením zmluvy o zájazde, alebo bez ohľadu na to, či sa uzatvárajú samostatné zmluvy s jednotlivými poskytovateľmi služieb cestovného ruchu, ak ide o služby cestovného ruchu zakúpené na jednom predajnom mieste a skombinované pred tým, ako sa cestujúci zaviazal k úhrade ich ceny, ponúkané, predávané alebo účtované za súhrnnú cenu alebo za celkovú cenu, ponúkané alebo predávané pod označením „zájazd“, „balík služieb cestovného ruchu“ alebo obdobným označením, kombinované cestujúcim po uzatvorení zmluvy, ktorá oprávňuje cestujúceho na výber z rôznych druhov služieb cestovného ruchu, alebo zakúpené od rôznych obchodníkov prostredníctvom prepojených online rezervačných systémov, pri ktorých obchodník, s ktorým je uzatvorená prvá zmluva o službe cestovného ruchu, zasiela meno a priezvisko, platobné údaje a elektronickú adresu cestujúceho ďalšiemu obchodníkovi alebo ďalším obchodníkom a s týmto obchodníkom alebo obchodníkmi sa uzatvorí zmluva o službe cestovného ruchu najneskôr 24 hodín po potvrdení rezervácie prvej služby cestovného ruchu. Zájazdom nie je kombinácia jedného druhu služby cestovného ruchu u, ak tieto iné služby cestovného ruchu nie sú ponúkané ako podstatná súčasť kombinácie služieb cestovného ruchu ani inak nepredstavujú jej podstatný prvok alebo ak cena týchto iných služieb cestovného ruchu nie je viac ako 25 % z celkovej ceny kombinácie služieb cestovného ruchu, alebo si cestujúci vybral a zakúpil tieto iné služby cestovného ruchu až po začatí poskytovania služby cestovného ruchu.

–   poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služby súvisiacej s poskytovaním zdravotnej starostlivosti – nevzťahuje sa znenie odsekov 1 až 4.

Poznámka

Zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií. Zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj preprava. Činnosti pri preprave nemusia byť vykonávané zdravotníckymi pracovníkmi.

Služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sú poskytovanie stravovania počas poskytovania ústavnej starostlivosti, poskytovanie pobytu na lôžku počas poskytovania ústavnej starostlivosti, spracúvanie údajov zistených pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v elektronickej forme na účely zdravotného poistenia, pobyt sprievodcu osoby v ústavnej starostlivosti, vypracovanie lekárskeho posudku, poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie.

§ 6

Označenie tovaru cenou

(1) Obchodník je povinný označiť tovar predajnou cenou a jednotkovou cenou jednoznačným a ľahko čitateľným spôsobom podľa osobitného predpisu.³⁹⁾ Jednotková cena nemusí byť vyznačená, ak je zhodná s predajnou cenou. Tovar predávaný na množstvo sa označuje len jednotkovou cenou.

(2) Označenie podľa odseku 1 sa neuplatňuje na

a) tovar dodaný počas poskytovania služby,

b) predaj na verejnej dražbe,⁴⁰⁾

c) predaj umeleckých diel a starožitností.

(3) Označenie jednotkovou cenou sa nevzťahuje na

a) tovar s menovitou hmotnosťou alebo menovitým objemom najviac 50 g alebo 50 ml,

b) rôzne druhy tovarov, ak sa predávajú v jednom balení za jednu cenu,

c) tovar, ktorý nemožno rozdeliť na časti bez zmeny kvality alebo vlastností a na ktorý sa povinnosť označovať jeho dĺžku, hmotnosť, objem alebo plochu nevzťahuje alebo ktorý sa obvykle neoznačuje údajom o dĺžke, hmotnosti, objeme a ploche,

d) predaj koncentrovaných potravín a dietetických potravín, z ktorých sa pridaním tekutiny pripravujú hotové jedlá alebo čiastočne hotové jedlá,

e) predaj tovaru prostredníctvom nápojového automatu a stravovacieho automatu,

f) pultový predaj okrem tovaru predávaného na množstvo,

g) ambulantný predaj potravín a nápojov určených na priamu konzumáciu na mieste okrem alkoholických nápojov a predaj potravín a nápojov na príležitostnom trhu určených na priamu konzumáciu na mieste okrem alkoholických nápojov.

(4) Pri tovare v spotrebiteľskom balení,⁴¹⁾ pre ktorý osobitné predpisy⁴²⁾ vyžadujú uviesť čistú hmotnosť a čistú hmotnosť po vysušení, je obchodník povinný uviesť jednotkovú cenu pre čistú hmotnosť po vysušení.

Komentár k § 6

Znenie tohto ustanovenia je transpozíciou smernice 98/6/ES v platnom znení. Ustanovenie prispieva k informovanosti spotrebiteľa. Povinnosť označiť predajnú a jednotkovú cenu umožňuje spotrebiteľovi jednoducho porovnať ceny a na základe tohto porovnania urobiť informované rozhodnutie o transakcii.

Označenie tovaru cenou

Z ustanovenia vyplýva obchodníkovi povinnosť označiť tovar

–   predajnou cenou,

–   jednotkovou cenou.

Označenie musí byť jednoznačné a ľahko čitateľní v súlade s legislatívou SR, konkrétne so zákonom o cenách. Každý tovar musí byť pri predaji označený cenou platnou v čase ponuky, a to cenovkou, informáciou o cene formou cenníka, vývesky alebo iným primeraným spôsobom. Ak ide o predaj tovaru vo väčšom rozsahu na podnikateľské účely, je predávajúci povinný predložiť kupujúcemu ponukový cenník, ktorý okrem ceny tovaru obsahuje aj dohodnuté podmienky. Ak je tovar určený na konečnú spotrebu, výrobca môže uviesť v ponukovom cenníku, katalógu, propagačných podkladoch alebo na obale tovaru cenu s označením „odporúčaná spotrebiteľská cena“.

V prípade, že sa zhoduje predajná cena s jednotkovou cenou, tak zákon vylučuje povinnosť vyznačenia jednotkovej ceny. Tovar predávaný na množstvo sa označuje len jednotkovou cenou.

 

Kedy sa neuplatňuje označenie cenou

Znenie odseku 2 vymedzuje, v ktorých prípadoch sa na obchodníka nevzťahuje povinnosť označiť tovar predajnou cenou a jednotkovou cenou v súlade s čl. 3 ods. 2 smernice 98/6/ES v platnom znení. Ide o tovar dodaný počas poskytovania služby, ide o predaj na verejnej dražbe alebo predaj umeleckých diel a starožitností.

Poznámka

Verejnou dražbou je spôsob predaja, pri ktorom predávajúci prostredníctvom transparentného konkurenčného ponukového konania uskutočneného dražobníkom ponúka tovar alebo službu spotrebiteľom, ktorí sa na dražbe osobne zúčastnia alebo majú možnosť sa na nej osobne zúčastniť, a vydražiteľ je povinný tovar alebo službu kúpiť.

Kedy sa neuplatňuje označenie jednotkovou cenou

Znenie odseku 3 upravuje odklony od povinnosti označiť tovar jednotkovou cenou v prípade tovarov, u ktorých by označenie jednotkovou cenou nebolo prospešné kvôli charakteru tovaru alebo jeho účelu, alebo by to mohlo viesť k zámene, a to v súlade s čl. 5 ods. 1 smernice 98/6/ES v platnom znení.

Ide o 

–   tovar s menovitou hmotnosťou alebo menovitým objemom najviac 50 g alebo 50 ml,

–   rôzne druhy tovarov predávané v jednom balení za jednu cenu,

–   tovar, ktorý nemožno rozdeliť na časti bez zmeny kvality alebo vlastností a na ktorý sa povinnosť označovať jeho dĺžku, hmotnosť, objem alebo plochu nevzťahuje alebo ktorý sa obvykle neoznačuje údajom o dĺžke, hmotnosti, objeme a ploche,

–   predaj koncentrovaných potravín a dietetických potravín, z ktorých sa pridaním tekutiny pripravujú hotové jedlá alebo čiastočne hotové jedlá,

–   predaj tovaru prostredníctvom nápojového automatu a stravovacieho automatu,

–   pultový predaj okrem tovaru predávaného na množstvo,

–   ambulantný predaj potravín a nápojov určených na priamu konzumáciu na mieste okrem alkoholických nápojov a predaj potravín a nápojov na príležitostnom trhu určených na priamu konzumáciu na mieste okrem alkoholických nápojov.

 

Jednotková cena pre čistú hmotnosť po vysušení

Uvedená jednotková cena musí byt obchodníkom uvedená pri tovare v spotrebiteľskom balení, pre ktorý napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, alebo smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011) v platnom znení vyžadujú uviesť čistú hmotnosť a čistú hmotnosť po vysušení.

 

Spotrebiteľské balenie

Výrobok v spotrebiteľskom balení sa považuje za spotrebiteľsky balený, ak je vložený do obalu bez prítomnosti spotrebiteľa, pričom množstvo výrobku obsiahnutého v obale má určenú a na obale vyznačenú hodnotu, ktorá zodpovedá vopred zvolenej menovitej hodnote, a nemôže byť zmenené bez otvorenia obalu alebo bez jeho viditeľného porušenia. 

Pri označenom spotrebiteľskom balení je menovité množstvo rovné hodnote vopred určenej tým, kto výrobok zabalil, vyjadrené v jednotke hmotnosti alebo jednotke objemu, najmenej 5 g alebo 5 ml a najviac 10 kg alebo 10 l.

Pri neoznačenom spotrebiteľskom balení je menovité množstvo rovné hodnote vopred určenej tým, kto výrobok zabalil, vyjadrené v jednotke hmotnosti alebo jednotke objemu, najviac 50 kg alebo 50 l.

Ak ide o potraviny, menovitá hmotnosť alebo menovitý objem neoznačeného spotrebiteľského balenia je najmenej 5 g alebo 5 ml; to neplatí, ak ide o koreniny a byliny. 

Spotrebiteľské balenie musí byť vyhotovené tak, aby skutočný obsah nebol v priemere nižší ako menovité množstvo, počet spotrebiteľských balení so zápornou chybou spotrebiteľského balenia väčšou, ako je dovolená záporná chyba spotrebiteľského balenia, musí v dávke spotrebiteľských balení spĺňať požiadavky referenčnej metódy a žiadne spotrebiteľské balenie nesmie mať zápornú chybu spotrebiteľského balenia väčšiu ako dvojnásobok dovolenej zápornej chyby spotrebiteľského balenia. 

Spotrebiteľské balenie musí byť označené, ak ide o kvapalný výrobok, údajom o menovitom objeme alebo ak ide o iný ako kvapalný výrobok, údajom o menovitej hmotnosti, ak medzinárodné zvyklosti nevyžadujú označenie spotrebiteľského balenia menovitou hmotnosťou alebo menovitým objemom inak. 

Menovitá hmotnosť alebo menovitý objem musí zodpovedať hodnotám menovitého množstva pre určité výrobky v spotrebiteľskom balení ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom. 

Spotrebiteľské balenie môže byť pred uvedením na trh označené značkou „e“, ak spĺňa požiadavky podľa tohto zákona. Spotrebiteľské balenie musí mať za bežných podmienok vystavovania spotrebiteľského balenia viditeľne, čitateľne a nezmazateľne na obale vyznačené menovité množstvo vyjadrené v kilogramoch, gramoch, litroch, centilitroch alebo mililitroch a symbol jednotky alebo názov jednotky; ak ide o označené spotrebiteľské balenie vyznačené číslicami s výškou písma najmenej 2 mm v rozsahu do 50 g vrátane alebo do 5 cl vrátane, 3 mm v rozsahu nad 50 g do 200 g vrátane alebo nad 5 cl do 20 cl vrátane, 4 mm v rozsahu nad 200 g do 1 000 g vrátane alebo nad 20 cl do 100 cl vrátane, 6 mm v rozsahu nad 1 000 g alebo nad 100 cl, značku alebo nápis, ktorý umožňuje zistiť prevádzkovateľa baliarne spotrebiteľského balenia, osobu, ktorá nariadila balenie, alebo dovozcu spotrebiteľského balenia a ak ide o označené spotrebiteľské balenie značku „e“ s výškou písma najmenej 3 mm umiestnenú na tom istom mieste ako označenie menovitého množstva. 

Označenie hodnoty menovitého množstva na dvoch miestach alebo na viacerých miestach spotrebiteľského balenia musí byť zhodné; ak ide o označené spotrebiteľské balenie, značka „e“ musí byť umiestená na každom mieste, na ktorom je umiestnené označenie menovitého množstva. Každé spotrebiteľské balenie po uvedení na trh musí spĺňať zákonnú požiadavku. Spotrebiteľské balenie a fľaša ako odmerná nádoba podlieha metrologickému dozoru.

§ 7

Zníženie ceny tovaru

(1) Obchodník je povinný v každom oznámení o znížení ceny tovaru uviesť predchádzajúcu cenu tovaru.

(2) Predchádzajúca cena tovaru je najnižšia cena, za ktorú obchodník predával alebo poskytoval tovar

a) v období 30 dní pred znížením ceny tovaru, alebo

b) od začiatku predaja alebo poskytovania tovaru, ak obchodník predával alebo poskytoval tovar v období kratšom ako 30 dní pred znížením ceny.

(3) Obchodník môže pri postupnom znižovaní ceny tovaru uviesť ako predchádzajúcu cenu tovaru pôvodnú cenu tovaru pred prvým znížením ceny tovaru bez ohľadu na čas predaja alebo poskytovania tovaru.

(4) Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na tovar, ktorý podlieha rýchlemu zníženiu kvality alebo skaze.⁴³⁾

Komentár k § 7

Ustanovenie upravujúce povinnosti obchodníkov v prípade oznámení o znížení ceny tovaru predstavuje transpozíciu smernice 98/6/ES v platnom znení. Ustanovenie má za cieľ zamedziť zavádzajúcim machináciám s cenami obchodníkmi, a tým aj zavádzaniu spotrebiteľov o sume reálnej zľavy. Sledujúc rozsah smernice 98/6/ES v platnom znení sa ustanovenie vzťahuje len na tovary, nie všetky produkty.

Ustanovenie sa vzťahuje na všetky typy predaja. Nevzťahuje sa ale na rôzne vernostné programy, poukážky a zľavové kartičky, pri ktorých má spotrebiteľ počas určitého časového obdobia právo uplatniť si zľavu na celý sortiment alebo časť sortimentu alebo pri udalostiach ako sú narodeniny spotrebiteľa alebo zľavy vyplývajúce z uplatnenia vernostných bodov.

 

Zľavy

V prípade, že obchodník uvádza, že zľava napríklad 20 % sa vzťahuje na všetky odevy, postačuje, ak predchádzajúcu cenu uvedie len pri konkrétnom výrobku a nie je nutné a ani možné oznamovať všetky pôvodné ceny priamo s takýmto vyhlásením.

Nie je pritom dôležité ako dlho zľava trvá. Predchádzajúca cena je vždy cena, za ktorú obchodník poskytoval produkt počas obdobia nie kratšieho ako 30 dní pred znížením ceny.

Táto úprava platí aj pre prípady, kedy obchodník na krátke obdobie zníži cenu a potom ju opätovne zvýši, teda prípady akcií ako „Black Friday“, a to aj ak ich je niekoľko za sebou. V tomto prípade môže obchodník referovať aj na pôvodnú cenu, avšak je povinný uviesť aj najnižšiu cenu, za ktorú výrobok poskytoval v období aspoň 30 dní pred znížením ceny. Napríklad môže obchodník uviesť, že pri akcii -20 % na všetko výrobok stojí 80 eur namiesto 100 eur, najnižšej ceny za uplynulých 30 dní, a zároveň uviesť aj to, že pôvodná cena alebo cena mimo obdobia zliav býva 120 eur. Podmienkou je, aby takéto doplňujúce referenčné ceny boli jasne vysvetlené, nevytvárali zmätok a neodvádzali pozornosť spotrebiteľa od označenia predchádzajúcej ceny podľa § 7 ods. 2 nového zákona. Na spôsob výpočtu a uvádzania takýchto ďalších referenčných cien sa vo všeobecnosti vzťahujú ustanovenia o nekalých obchodných praktikách. Obchodníci musia v tejto súvislosti vždy zabezpečiť, aby bolo spotrebiteľovi jasné, čo tieto ďalšie uvedené referenčné ceny predstavujú.

Ak obchodník predáva tovar prostredníctvom rôznych predajných kanálov alebo predajných miest (napr. rôzne kamenné a/alebo internetové obchody) za rôzne ceny a na tieto rôzne predajné kanály alebo predajné miesta sa vzťahuje všeobecné oznámenie o znížení ceny, musí ako predchádzajúcu cenu príslušného tovaru v každom z predajných kanálov alebo predajných miest uviesť najnižšiu cenu, ktorú uplatňoval v danom konkrétnom predajnom kanáli alebo na danom konkrétnom predajnom mieste počas najmenej posledných 30 dní.

 

Postupné znižovanie ceny

Odsek 3 upravuje situáciu postupného znižovania ceny, kedy môže obchodník bez ohľadu na čas predaja tovaru uviesť len pôvodnú cenu. Ak by sa však takéto postupné znižovanie malo uskutočniť počas veľmi dlhého časového obdobia, môže byť férovosť takéhoto extenzívneho obdobia stále posúdená z hľadiska nekalých obchodných praktík.

 

Tovar podliehajúci rýchlemu zníženiu kvality alebo skaze

Povinnosť uviesť v každom oznámení o znížení ceny tovaru predchádzajúcu cenu sa neuplatňuje na tovar, ktorý podlieha rýchlemu zníženiu kvality alebo skaze. Takýmto tovarom môžu byť napríklad rezané kvety a ostatné živé kvety, potraviny a nápoje s krátkou dobou spotreby alebo minimálnej trvanlivosti. Nejde však o zníženie kvality a podliehanie skaze len z komerčného hľadiska, napríklad pri sezónnom tovare ako napríklad sezónne oblečenie, opaľovacie krémy a pod.

Poznámka

Podľa nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 ak ide o potraviny, ktoré z mikrobiologického hľadiska rýchlo podliehajú skaze a z tohto dôvodu môžu po krátkom čase predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí, dátum minimálnej trvanlivosti sa nahrádza dátumom spotreby. Po uplynutí dátumu spotreby sa potravina považuje za nebezpečnú v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5 nariadenia (ES) č. 178/2002. Príslušný dátum sa uvádza v súlade s prílohou X.
S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie spôsobu uvádzania dátumu minimálnej trvanlivosti, ktorý je uvedený v prílohe X bode 1 písm. c), môže Komisia prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia pravidlá na tento účel. Uvedené vyko­ návacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

Porovnávacia reklama sa nepovažuje za oznámenie o znížení ceny tovaru podľa § 7 ods. 1 nového zákona.

§ 8

Porovnanie jednotkových cien palív

(1) Obchodník, ktorý prevádzkuje čerpaciu stanicu,⁴⁴⁾ na ktorej má spotrebiteľ možnosť zakúpiť alternatívne palivo⁴⁵⁾ a automobilový benzín⁴⁶⁾ alebo motorovú naftu⁴⁷⁾, je povinný zverejniť čitateľným spôsobom na viditeľnom mieste na čerpacej stanici, na ktorom zobrazuje ceny palív, porovnanie jednotkových cien palív, ktoré zverejňuje ministerstvo hospodárstva podľa odseku 2.

(2) Ministerstvo hospodárstva zverejňuje na svojom webovom sídle porovnanie jednotkových cien palív za posledný štvrťrok najneskôr do 31. januára, 30. apríla, 31. júla a 31. októbra kalendárneho roku. Ministerstvo hospodárstva vypočíta jednotkové ceny palív podľa spoločnej metodiky porovnávania jednotkových cien alternatívnych palív.⁴⁸⁾

Komentár k § 8

Ustanovenie predstavuje implementáciu vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/732 zo 17. mája 2018 o spoločnej metodike porovnávania jednotkových cien alternatívnych palív v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ (Ú. v. EÚ L 123, 18. 5. 2018) v platnom znení a transpozíciu čl. 7 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28. 10. 2014) v platnom znení.

Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť, aby sa na čerpacích staniciach na informačné účely zobrazovalo pre spotrebiteľov vzájomné porovnanie jednotkových cien vybraných typov palív.

Komisia pripravila spoločnú metodiku porovnávania jednotkových cien palív, ktorá vychádza z nákladov na pohonné hmoty na 100 km prevádzky vozidla. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky rozpracovalo metodiku k porovnávaniu cien palív v zmysle vykonávacieho nariadenia. Základnú kategóriu vozidiel určilo podľa štatistiky evidencie vozidiel, podľa ktorej je najčastejšie zastúpený segment C, kategórie M1. Pri určovaní hodnôt bola vybraná stredná úroveň motorovej špecifikácie. Priemerná spotreba palív vychádza z dostupných technických parametrov pre konkrétny model. Priemerná cena fosílnych palív za kvartál je vypočítaná z mesačných priemerov cien palív zverejňovaných Štatistickým úradom SR. Priemerná cena vodíka je vypočítaná z ceny vodíka, ktorá je prevzatá od jediného poskytovateľa v SR z jeho webovej stránky. Priemerná cena elektriny je vypočítaná na základe kvalifikovaného odhadu priemernej cenníkovej ceny elektriny troch distribútorov v strednej tarife, priemerných cien služby AC, DC a DC+ nabíjania u troch najväčších poskytovateľov služieb nabíjania v SR v strednom programe a % podielu nabíjania pri službe a v rámci domácnosti.

 

Porovnanie cien

Povinnosťou obchodníka, ktorý prevádzkuje čerpaciu stanicu, na ktorej má spotrebiteľ možnosť zakúpiť alternatívne palivo a automobilový benzín alebo motorovú naftu, je zverejniť čitateľným spôsobom na viditeľnom mieste na čerpacej stanici, na ktorom zobrazuje ceny palív, porovnanie jednotkových cien palív, ktoré zverejňuje ministerstvo hospodárstva.

 

Čerpacia stanica – čerpacie zariadenie poskytujúce palivo akéhokoľvek druhu s výnimkou skvapalneného zemného plynu prostredníctvom príslušného technického zariadenia.

 

Alternatívne palivo – palivo alebo zdroj energie, ktoré slúži aspoň čiastočne ako náhrada fosílnych zdrojov ropy v dodávkach energie pre dopravu, prispieva k eliminácii emisií uhlíka a vylepšuje environmentálne charakteristiky odvetvia dopravy.

 

Automobilový benzín – prchavý minerálny olej, ktorý je zaradený pod podpoložky 2710 12 41, 2710 12 45, 2710 12 49, 2710 12 51 a 2710 12 59 colného sadzobníka, určený na pohon zážihových spaľovacích motorov.

 

Motorová nafta – plynový olej, ktorý je zaradený pod podpoložky 2710 19 43 a 2710 20 11 colného sadzobníka, určený na pohon vznetových spaľovacích motorov.

 

Zverejnenie porovnania jednotkových cien palív

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zverejňuje porovnanie jednotkových cien palív na svojom webovom sídle a vo štvrťročnom intervale ho aktualizuje. Povinnosťou prevádzkovateľa čerpacej stanice je zverejniť informáciu prevzatú z webového sídla Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v čitateľnej podobe na viditeľnom mieste na čerpacej stanici, ktorým sa rozumie miesto, kde sa na čerpacej stanici bežne zverejňuje informácia o cenách palív.

Poznámka

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/732 zo 17. mája 2018 o spoločnej metodike porovnávania jednotkových cien alternatívnych palív v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ (Ú. v. EÚ L 123, 18. 5. 2018) v platnom znení upravuje spoločnú metodiku porovnávania jednotkových cien alternatívnych palív.

§ 9

Nekalé obchodné praktiky

(1) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, a

b) vo vzťahu k produktu podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, ku ktorému sa obchodná praktika dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny spotrebiteľov, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

(2) Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú obchodnou praktikou alebo produktom osobitne zraniteľní z dôvodu nedostatku ich telesných alebo duševných schopností, ich veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže obchodník rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny; tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.

(3) Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť informované rozhodnutie, v dôsledku ktorého spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

(4) Rozhodnutím o obchodnej transakcii sa rozumie akékoľvek rozhodnutie spotrebiteľa o tom, či, ako a za akých podmienok produkt kúpi, zaplatí zaň vcelku alebo po častiach, ponechá si ho alebo s ním bude ďalej nakladať, alebo si uplatní právo zo zmluvy bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ rozhodne konať alebo zdržať sa konania.

(5) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie, klamlivé opomenutie konania a agresívna obchodná praktika. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa vždy považujú za nekalé, je uvedený v prílohe č. 1.

(6) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy.

(7) Spotrebiteľ, ktorý bol priamo dotknutý nekalou obchodnou praktikou obchodníka, má podľa povahy nekalej obchodnej praktiky právo

a) na bezplatnú nápravu, najmä právo na opravu produktu, výmenu produktu alebo na vyplatenie dodatočnej zľavy z ceny, ak podľa povahy a okolnosti použitia nekalej obchodnej praktiky je dodatočná náprava možná, alebo

b) odstúpiť od zmluvy, ak bola použitá

    1. agresívna obchodná praktika pri uzavretí zmluvy, alebo

    2. nekalá obchodná praktika, bez použitia ktorej by spotrebiteľ zmluvu neuzavrel.

(8) Na odstúpenie od zmluvy podľa odseku 7 písm. b) sa vzťahuje § 624 ods. 6 až 9 a § 852m Občianskeho zákonníka.

(9) Odsekom 7 nie je dotknutý § 49a Občianskeho zákonníka a právo spotrebiteľa na náhradu škody.

(10) Osoba alebo skupina osôb, ktorá zodpovedá za vytvorenie a zmenu kódexu správania alebo za kontrolu jeho dodržiavania tými, ktorí sa zaviazali kódex správania dodržiavať (ďalej len „tvorca kódexu správania“), môže vykonať kontrolu použitia nekalej obchodnej praktiky obchodníkom; tým nie je dotknutý prieskum obchodnej praktiky orgánom dohľadu alebo súdom.

(11) Odseky 1 až 10 a § 10 až 12 sa vzťahujú aj na osobu, ktorá pri obchodnej praktike koná v mene alebo na účet obchodníka.

Komentár k § 9

Ustanovenie je transpozíciou smernice 2005/29/ ES v platnom znení.

Vymedzuje termín nekalej obchodnej praktiky a súvisiacich pojmov, stanovuje všeobecný zákaz jej použitia a vymedzuje, kedy sa tento zákaz uplatní.

Podmienky stanovené v odseku 2 musia byť splnené kumulatívne, no sú samostatným kritériom a nie aditívnym kumulatívnym testom, ktorým by musela prejsť obchodná praktika, ktorá už je v rozpore s ktoroukoľvek zo všeobecných kategórií nekalých praktík alebo prílohou č. 1.

Ochrana vychádza z konceptu priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, a to pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov. Tento koncept odzrkadľuje zásadu proporcionality, v zmysle ktorej sa dosahuje rovnováha medzi potrebou ochrany spotrebiteľa a podporou voľného obchodu a konkurencieschopného trhu. Typická reakcia priemerného spotrebiteľa sa pritom nezakladá na štatistickom zisťovaní, ale musí sa posúdiť v každej konkrétnej situácii za zohľadnenia všeobecne prezumovaného očakávania spotrebiteľov.

V prípadoch, kedy je obchodná praktika zameraná na určité skupiny osôb, akými sú seniori či deti alebo osoby, ktoré sú obzvlášť zraniteľné z dôvodu určitých vlastností, ktorými disponujú, sa má jej obsah posudzovať z pohľadu priemerného člena takejto skupiny. Nekalá obchodná praktika zameraná na určitú skupinu osôb môže byť napríklad reklama na detské plienky, ktorá spotrebiteľa zavádza tým, že implikuje koreláciu medzi detskými plienkami a alergiami. V danom prípade sú skupinou spotrebiteľov rodičia s malými deťmi a priemerným členom rodič s malým dieťaťom bez osobitných vedomostí o detských alergiách. V prípade obzvlášť zraniteľných osôb môžu byť príkladom seniori. Agresívny podomový predaj možno neovplyvní priemerného spotrebiteľa pri uskutočňovaní rozhodnutia o transakcii, no seniori sú v dôsledku ich veku náchylnejší podľahnúť nátlaku využívanému pri podomovom predaji, a preto by sa malo na priemerného spotrebiteľa pri tomto okruhu osôb nahliadať ako na priemerného člena tejto skupiny. Koncept obzvlášť zraniteľnej osoby pritom nie je limitovaný na vlastnosti, ktoré sú vymedzené v tomto ustanovení, ale pokrýva tiež zraniteľnosť vyplývajúcu z konkrétneho kontextu. Napríklad v kontexte personalizovaného online marketingu založeného na zozbieraných dátach o socio-demografických, ale aj osobnostných a psychologických črtách spotrebiteľa je tento spotrebiteľ obzvlášť zraniteľný.

Termín „kvalifikované rozhodnutie“ sa nahrádza oproti doterajšej úprave v tomto aj v nasledujúcich ustanoveniach termínom „informované“ rozhodnutie, a to z dôvodu, že spotrebiteľ ani za predpokladu, že mu obchodník poskytne všetky potrebné informácie, nemusí byť schopný urobiť kvalifikované rozhodnutie. Je však schopný urobiť informované rozhodnutie tak, ako je definované aj v anglickom a českom znení smernice 2005/29/ES v platnom znení. Rozhodnutie s prívlastkom „informované“ znamená, že nie je uskutočnené len náhodne, intuitívne, ale na základe informácií, dát, to však nemusí znamenať, že ide o správne či odborné rozhodnutie. Pojem „informované rozhodnutie“ je zaužívaným pojmom v oblasti ochrany spotrebiteľa a je ho možné vymedziť ako rozhodnutie uskutočnené pri dostatku presných a pravdivých informácií, rozhodnutie založené na faktoch a informáciách, ktoré spotrebiteľovi umožňujú zvážiť riziká a výhody súvisiace s danou voľbou. Tento prívlastok reflektuje základnú premisu v oblasti ochrany spotrebiteľa, v zmysle ktorej je spotrebiteľ v porovnaní s obchodníkom v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o úroveň informovanosti. Spotrebiteľ by mal byť zo strany obchodníka informovaný v takom rozsahu a takým spôsobom, aby bol schopný vyhodnotiť situáciu a vedome a slobodne sa rozhodnúť. Smernica 2005/29/ES v platnom znení hovorí aj o „efektívnej voľbe“. V recitáli 14 smernice 2005/29/ES sa uvádza: „Je žiaduce, aby klamlivé obchodné praktiky zahŕňali tieto praktiky vrátane klamlivej reklamy, ktorá tým, že spotrebiteľa uvádza do omylu, bráni mu urobiť kvalifikovanú, a tým aj efektívnu voľbu.“ (v anglickej verzii: „an informed and thus efficient choice“).

Definícia rozhodnutia o obchodnej transakcii sa v zmysle záverov vyplývajúcich z judikatúry SD EÚ rozširuje o slovo „akékoľvek“, a to na zdôraznenie faktu, že môže ísť nielen o rozhodnutie uskutočniť alebo neuskutočniť samotnú transakciu, ale aj akékoľvek rozhodnutie súvisiace s transakciou, najmä rozhodnutie navštíviť obchod.

V odseku 5 sa uvádza, čo sa považuje za nekalú obchodnú praktiku. Nekalou obchodnou praktikou je najmä konanie obchodníka, ktoré naplní znaky klamlivého konania podľa § 10, klamlivého opomenutia konania podľa § 11 alebo znaky agresívnej obchodnej praktiky podľa § 12. Nekalou obchodnou praktikou je tiež obchodná praktika napĺňajúca definičné znaky uvedené v § 9 ods. 1 (tzv. generálna klauzula). Obchodné praktiky uvedené v prílohe č. 1 sa považujú za nekalé za každých okolností, teda bez potreby individuálne posúdiť, či dané konanie obchodníka napĺňa znaky klamlivého konania podľa § 10, klamlivého opomenutia konania podľa § 11, agresívnej obchodnej praktiky podľa § 12 alebo znaky nekalej obchodnej praktiky podľa § 9 ods. 1. Ide o taxatívny výpočet obchodných praktík, ktoré sa bez ohľadu na okolnosti konkrétneho prípadu definujú ako nekalé, t. j. zakázané, obchodné praktiky naprieč celým jednotným trhom Európskej únie.

Ustanovenie tiež rieši nároky spotrebiteľa dotknutého nekalou praktikou. Osobitné nároky pri tomto type porušenia práv spotrebiteľov doposiaľ v slovenskej právnej úprave absentovali, čím bol sťažený prístup spotrebiteľov k náprave. Požiadavka na zavedenie konkrétnych prostriedkov nápravy vyplýva aj zo smernice (EÚ) 2019/2161. Prostriedky nápravy vychádzajú z premisy záujmu o zachovanie právneho vzťahu, ak je možná dodatočná náprava (napr. opravou, výmenou produktu, zľavou z ceny). Ak však nekalá obchodná praktika bola takej povahy alebo intenzity, že možno predpokladať, že bez nej by k danému rozhodnutiu zo strany spotrebiteľa ani nebolo bývalo došlo, je odôvodnené, aby mal spotrebiteľ možnosť odstúpiť od zmluvy.

Odsek 8 sa vzťahuje aj na zmluvy, predmetom ktorých je poskytnutie služby. Ustanovenia § 624 ods. 6 až 9 a § 852m Občianskeho zákonníka sa v prípade odstúpenia od zmluvy, predmetom ktorej je poskytnutie služby, použijú primerane.

Smernica 2005/29/ES v platnom znení na rozdiel od väčšiny spotrebiteľských smerníc priznáva priame postavenie (a z toho vyplývajúce povinnosti a zodpovednosť) obchodníka aj osobe konajúcej v mene alebo na účet primárneho obchodníka. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenia o nekalých obchodných praktikách (§ 9 až 12) vzťahujú aj na osobu, ktorá pri obchodnej praktike koná v mene alebo na účet obchodníka.

§ 10

Klamlivé konanie

(1) Klamlivé konanie je obchodná praktika, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k

a) existencii produktu alebo k povahe produktu,

b) hlavným vlastnostiam produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, pomoc a služby poskytované po predaji produktu, zodpovednosť za vady, výrobný postup, dátum výroby alebo dodania, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, zemepisný pôvod alebo obchodný pôvod, očakávané výsledky použitia alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produkte,

c) rozsahu záväzkov obchodníka, motívom pre obchodnú praktiku, charakteru procesu predaja, akémukoľvek vyhláseniu alebo symbolu týkajúcemu sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia obchodníka alebo produktu,

d) cene, spôsobu výpočtu ceny alebo k existencii osobitnej cenovej výhody,

e) potrebe údržby, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,

f) osobe, vlastnosti a právu obchodníka alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť, majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách, právne vzťahy, vlastníctvo práv vyplývajúcich z obchodného alebo duševného vlastníctva, ocenenia alebo vyznamenania,

g) právu spotrebiteľa vrátane práv zo zodpovednosti za vady produktu, alebo

h) rizikám, ktorým môže byť spotrebiteľ vystavený.

(2) Klamlivé konanie je aj obchodná praktika, ktorá s prihliadnutím na všetky jej znaky a okolnosti zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa

a) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže,

b) neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa obchodník zaviazal, ak nejde len o snahu zaviazať sa, ale o jednoznačný záväzok, ktorý môže byť preverený, a obchodník v obchodnej praktike uvedie, že je viazaný kódexom správania, alebo

c) marketing tovaru spôsobom, ktorý prezentuje tovar ako identický s tovarom uvádzaným na trh v iných členských štátoch Európskej únie alebo v štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“), hoci tovar má podstatne odlišné zloženie alebo vlastnosti; obchodná praktika sa nepovažuje za klamlivú, ak odlišné zloženie a vlastnosti tovaru sú odôvodnené legitímnymi alebo objektívnymi faktormi.

Komentár k § 10

Znenie tohto ustanovenia je transpozíciou smernice 2005/29/ES v platnom znení.

 

Klamlivá obchodná praktika

Ustanovenie vymedzuje, kedy sa obchodná praktika považuje za klamlivú vychádzajúc z konceptu priemerného spotrebiteľa tak, ako je bližšie vysvetlený v ustanovení k § 9. Klamlivá obchodná praktika zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá. Klamlivá obchodná praktika tiež akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna.

Ustanovenie jednoznačne pokrýva obchodné praktiky poskytujúce nesprávne informácie. Za nesprávne informácie sa pritom môžu považovať aj výroky o maximálnom možnom výkone produktu či výsledkoch, ktoré možno produktom dosiahnuť, ak obchodník nedokáže zabezpečiť dosahovanie takýchto výkonov či výsledkov za bežných podmienok.

Spôsob, akým sú informácie spotrebiteľom prezentované, môže mať signifikantný vplyv na to, ako na tieto informácie spotrebiteľ zareaguje, preto ustanovenie explicitne zahŕňa situácie, kedy je obchodná praktika spôsobilá akýmkoľvek spôsobom uviesť spotrebiteľa do omylu, hoc je aj informácia vecne správna.

 

Posudzovanie klamlivej obchodnej praktiky

–   vo vzťahu k existencii produktu,

–   vo vzťahu k povahe produktu,

–   vo vzťahu k hlavným vlastnostiam produktu,

Poznámka

Medzi základné vlastnosti produktu patrí dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, pomoc a služby poskytované po predaji produktu, zodpovednosť za vady, výrobný postup, dátum výroby alebo dodania, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, zemepisný pôvod alebo obchodný pôvod, očakávané výsledky použitia alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produkte.

–   vo vzťahu k rozsahu záväzkov obchodníka,

–   vo vzťahu motívom pre obchodnú praktiku,

–   vo vzťahu k charakteru procesu predaja,

–   vo vzťahu k vyhláseniu alebo symbolu týkajúcemu sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia obchodníka alebo produktu,

–   vo vzťahu k cene, spôsobu výpočtu ceny alebo k existencii osobitnej cenovej výhody,

–   vo vzťahu k potrebe údržby, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,

–   vo vzťahu k osobe, vlastnosti a právu obchodníka alebo jeho splnomocnenca,

Poznámka

Tu treba upozorniť, že sa to týka jeho totožnosti, majetku, kvalifikácie, postavenia, uznania, členstva v organizáciách, právnych vzťahov, vlastníctva práv vyplývajúcich z obchodného alebo duševného vlastníctva, ocenení alebo vyznamenaní.

–   vo vzťahu právu spotrebiteľa vrátane práv zo zodpovednosti za vady produktu,

–   vo vzťahu k rizikám, ktorým môže byť spotrebiteľ vystavený.

 

Klamlivý marketing

Znenie odseku 2 rieši, tak ako aj predchádzajúca právna úprava, klamlivý marketing a neplnenie záväzkov z kódexov správania a okruh činností a okolností, ktoré po naplnení znakov vymedzených ustanovením spôsobia, že obchodná praktika, ktorá sa bude považovať za klamlivú, sa rozširuje o marketing dvojitej kvality. Pri posudzovaní konkrétnych prípadov takéhoto marketingu by sa malo zohľadniť, či je rozlíšenie pre spotrebiteľa ľahko rozpoznateľné, a to so zameraním na dostupnosť a primeranosť informácií.

Možné legitímne alebo objektívne dôvody môžu spočívať najmä v právnom poriadku členského štátu, dostupnosti alebo sezónnosti surovín, pričom medzi ďalšie príklady možno zahrnúť v zmysle transponovanej smernice právo obchodníka ponúkať tovar rovnakej značky na rôznych geografických trhoch v baleniach rôznej hmotnosti alebo objemu alebo zavádzanie nových receptov reagujúcich na technologický pokrok alebo politiky nutričných reformulácií, ktoré nie je možné z technických alebo ekonomických dôvodov vykonať naraz na všetkých trhoch.

 

Priemerný spotrebiteľ

Aj toto ustanovenie vychádza z konceptu priemerného spotrebiteľa, a preto sa tovar nemusí prezentovať ako skutočne identický a postačí, ak ho tak bude vnímať priemerný spotrebiteľ. To, či sa tovar v zložení alebo vlastnostiach líši podstatne, bude nevyhnutné posúdiť v každom konkrétnom prípade s ohľadom na očakávania priemerného spotrebiteľa.

 

Kedy sa praktika nepovažuje za klamlivú

V prípade, že odlišné zloženie alebo vlastnosti sú zapríčinené objektívnymi alebo legitímnymi dôvodmi, sa praktika nebude považovať za klamlivú.

§ 11

Klamlivé opomenutie konania

(1) Klamlivé opomenutie konania je obchodná praktika, ktorá s prihliadnutím na jej znaky, okolnosti a obmedzenia prostriedku komunikácie opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil informované rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

(2) Klamlivé opomenutie konania je aj obchodná praktika, pri ktorej obchodník s prihliadnutím na jej znaky, okolnosti a obmedzenia prostriedku komunikácie skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil informované rozhodnutie o obchodnej transakcii, alebo ak obchodník neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, a tým spôsobuje alebo môže spôsobiť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

(3) Ak prostriedok použitý na oznamovanie obchodnej praktiky vytvára priestorové alebo časové obmedzenia, pri rozhodovaní o tom, či bolo poskytnutie informácie opomenuté, sa berú do úvahy obmedzenia, ktoré súvisia s použitým prostriedkom, a opatrenia prijaté obchodníkom na sprístupnenie informácií spotrebiteľovi inými prostriedkami.

(4) Pri výzve na kúpu sa za podstatné informácie podľa odsekov 1 a 2, ak už nie sú zrejmé z kontextu, považujú informácie o

a) hlavných vlastnostiach produktu v rozsahu primeranom prostriedku komunikácie a produktu,

b) obchodnom mene a adrese alebo mieste podnikania obchodníka a osoby, v mene ktorej obchodník koná,

c) predajnej cene produktu, o spôsobe, akým sa vypočíta, ak vzhľadom na povahu produktu nemožno predajnú cenu primerane určiť vopred, o nákladoch na dopravu, dodanie alebo poštovné, alebo o skutočnosti, že do ceny môžu byť zarátané ďalšie náklady, ak ich nemožno určiť vopred,

d) dohode o spôsobe platby, podmienkach dodania a predvedenia produktu, ak sa odlišujú od požiadaviek odbornej starostlivosti,

e) práve na odstúpenie od zmluvy alebo na vypovedanie zmluvy, ak spotrebiteľ má toto právo,

f) tom, či osoba, ktorá ponúka produkt na online trhu, je obchodníkom podľa vyhlásenia, ktoré poskytla prevádzkovateľovi online trhu.

(5) Výzvou na kúpu podľa odseku 4 sa rozumie každá obchodná komunikácia, ktorá obsahuje opis základných znakov produktu a jeho predajnú cenu spôsobom, ktorý zodpovedá povahe použitej obchodnej komunikácie, a tým umožňuje spotrebiteľovi uskutočniť kúpu.

(6) Za podstatné informácie podľa odsekov 1 a 2 sa považujú aj informácie o

a) tom, či a akým spôsobom obchodník zabezpečuje, že hodnotenia produktov, ktoré predáva alebo poskytuje, pochádzajú od spotrebiteľov, ktorí produkt skutočne kúpili alebo použili, ak obchodník poskytuje spotrebiteľom prístup k hodnoteniu produktov,

b) hlavných parametroch, ktoré určujú poradie produktov vo výsledku vyhľadávania v online rozhraní,⁴⁹⁾ a o význame týchto parametrov vo vzťahu k iným parametrom vyhľadávania, ak spotrebitelia majú možnosť v online rozhraní vyhľadávať pomocou kľúčového slova, frázy alebo iného vstupu produkty v ponuke rôznych obchodníkov alebo iných osôb bez ohľadu na to, či sa zmluva uzatvára v rovnakom online rozhraní; informácie sa poskytujú v osobitnej časti online rozhrania, ktorá je priamo a ľahko dostupná z online rozhrania, v ktorom sú prezentované výsledky vyhľadávania.

(7) Poradím produktov podľa odseku 6 písm. b) sa rozumie relatívna prednosť priznaná produktom prezentovaná, organizovaná alebo oznamovaná obchodníkom bez ohľadu na technologické prostriedky použité na takúto prezentáciu, organizáciu alebo oznámenie.

(8) Odsek 6 písm. b) sa neuplatňuje na poskytovateľa internetového vyhľadávača.⁵⁰⁾

(9) Za podstatné požiadavky na informácie vo vzťahu k obchodnej komunikácii vrátane reklamy alebo marketingu sa považujú požiadavky na informácie podľa § 5 ods. 1, § 15 ods. 1 a podľa osobitných predpisov.⁵¹⁾

Komentár k § 11

Ustanovenie je transpozíciou smernice 2005/29 /ES v platnom znení.

 

Poskytnutie všetkých potrebných informácii

Ustanovenie vymedzuje povinnosť obchodníkov poskytnúť všetky informácie, ktoré priemerný spotrebiteľ potrebuje pre uskutočnenie informovaného rozhodnutia. Na to, aby bolo možné posúdiť, či boli tieto informácie opomenuté, je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti danej obchodnej praktiky vrátane limitácií prostriedku použitého na oznamovanie obchodnej praktiky.

 

Klamlivé opomenutie

Klamlivým opomenutím môže byť aj neoznámenie obchodného účelu obchodnej praktiky ako napríklad v prípade, že obchodník ponúka neplatené zdravotné prehliadky ako súčasť programu starostlivosti o svoje zdravie a neoznámi pritom, že hlavným účelom stretnutí je prezentácia produktov za účelom ich predaja spotrebiteľom.

 

Obmedzenia súvisiace s použitým prostriedkom

Tieto obmedzenia sa berú do úvahy v prípade, ak prostriedok použitý na oznamovanie obchodnej praktiky vytvára priestorové alebo časové obmedzenia, pri rozhodovaní o tom, či bolo poskytnutie informácie opomenuté. Znenie odseku 4 upravuje podstatné informácie pri výzve na kúpu, ktoré obchodník musí spotrebiteľovi poskytnúť, ak nie už sú zrejmé z kontextu. Je tomu tak za účelom zaistenia čo najvyššej úrovne právnej istoty spotrebiteľa. Dispozícia podstatnými informáciami prispieva k tomu, že spotrebiteľ uskutoční informované rozhodnutie o transakcii.

 

Podstatné informácie pri výzve na kúpu

–   informácie o hlavných vlastnostiach produktu,

–   informácie o obchodnom mene a adrese alebo mieste podnikania obchodníka a osoby, v mene ktorej obchodník koná,

–   informácie o predajnej cene produktu a o jej výpočte,

–   informácie o nákladoch na dopravu, dodanie alebo poštovné,

–   informácie o ďalších nákladoch, ktoré neboli známe vopred,

–   informácie o dohode o spôsobe platby,

–   informácie o podmienkach dodania a predvedenia produktu,

–   informácie o práve na odstúpenie od zmluvy,

–   informácie o práve na vypovedanie zmluvy,

–   informácie o tom, či osoba, ktorá ponúka produkt na online trhu, je obchodníkom.

 

Výzva na kúpu

Ide o pojem užší ako reklama a zároveň širším ako predzmluvné informácie. Ide o každú obchodnú komunikáciu obsahujúcu opis základných znakov produktu a jeho predajnú cenu. Spôsobom tohto opisu musí zodpovedať povahe použitej obchodnej komunikácie, čo umožňuje spotrebiteľovi uskutočniť kúpu.

 

Online trh

Hlavným rozdielom oproti predchádzajúcej úprave je obsiahnutie úpravy súvisiacej s online trhmi. Medzi podstatné informácie sa zaraďuje informácia o tom, či osoba, ktorá ponúka produkt na online trhu, je obchodníkom podľa vyhlásenia, ktoré poskytla prevádzkovateľovi online trhu. Od prevádzkovateľov online trhov sa v zmysle tu transponovaných smerníc neočakáva, že budú overovať právne postavenie dodávateľov tretích strán, ale mali by si vyžadovať, aby obchodník poskytol informácie o svojom postavení prevádzkovateľovi online trhu.

 

Podstatné informácie

Okrem vyššie uvedeného sa za podstatné informácie tiež považujú informácie o tom, ako obchodník zabezpečuje autenticitu hodnotení spotrebiteľov a informácie o parametroch určujúcich poradie produktov vo výsledku vyhľadávania v online rozhraní a o význame týchto parametrov k iným parametrom vyhľadávania. Uvedené by malo predchádzať situáciám, kedy obchodník poskytuje spotrebiteľovi v reakcii na jeho vyhľadávanie výsledok bez jasného zverejnenia platenej reklamy alebo inej platby, v ktorej dôsledku je umiestnenie tovaru v poradí výsledkov vyhľadávania vyššie.

Poznámka

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27. 12. 2017) v platnom znení je online rozhranie akýkoľvek softvér vrátane webového sídla alebo časti webového sídla alebo aplikácie, prevádzkovaný obchodníkom alebo v jeho mene, a ktorý slúži ako prostriedok umožňujúci prístup spotrebiteľov k jeho tovaru alebo službám.

Uvedené sa neuplatňuje na poskytovateľa internetového vyhľadávača.

Poznámka

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11. 7. 2019) je poskytovateľom internetového vyhľadávača akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje alebo ponúka na poskytovanie internetové vyhľadávače spotrebiteľom.

Poradie produktov

Je ňou relatívna prednosť priznaná produktom prezentovaná, organizovaná alebo oznamovaná obchodníkom bez ohľadu na technologické prostriedky použité na takúto prezentáciu, organizáciu alebo oznámenie. Parametrami, ktoré určujú poradie, sa pritom rozumejú všetky všeobecné kritériá, procesy, osobitné signály zahrnuté do algoritmov alebo iné mechanizmy úpravy alebo zhoršenia pozície používané v súvislosti s poradím.

 

Platba

Ide o priamu, ako aj nepriamu platbu, napríklad vo forme zvýšenej provízie za transakciu či rôznych kompenzačných systémov vedúcich k vyššiemu umiestneniu v poradí výsledkov vyhľadávania.

Vzhľadom na fakt, že spotrebitelia sa čoraz častejšie spoliehajú na hodnotenia iných spotrebiteľov, mali by mať jednoznačné informácie o tom, ako sa hodnotenia iných spotrebiteľov spracúvajú a za nekalú praktiku sa má považovať zavádzanie spotrebiteľov vyhlásením, že hodnotenia pochádzajú od spotrebiteľov, ktorí si reálne tovar zakúpili a používali, ak neboli podniknuté náležité kroky smerujúce k zabezpečeniu toho, aby hodnotenia pochádzali od týchto spotrebiteľov, pričom takéto kroky môžu zahŕňať napríklad využitie technických prostriedkov na overenie spoľahlivosti osoby zverejňujúcej hodnotenie.

 

Podstatné požiadavky na informácie

Za podstatné požiadavky na informácie vo vzťahu k obchodnej komunikácii vrátane reklamy alebo marketingu sa považujú požiadavky na informácie napríklad podľa

–   nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30. 6. 2017) v platnom znení,

–   Občianskeho zákonníka,

–   zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

–   zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov,

–   zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov,

–   zákona č. 266/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov,

–   zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

–   zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

–   zákona č. 161/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov,

–   zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov,

–   zákona č. 170/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Poznámka

Napríklad podľa Občianskeho zákonníka pred uzavretím poistnej zmluvy poisťovateľ poskytne tomu, kto s ním uzaviera poistnú zmluvu, najmä obchodné meno poisťovateľa a jeho právnu formu, názov štátu, kde sa nachádza sídlo poisťovateľa a názov štátu, kde sa nachádza pobočka poisťovateľa, ktorá uzaviera poistnú zmluvu, sídlo poisťovateľa a adresu umiestnenia pobočky poisťovateľa, ktorá uzaviera poistnú zmluvu. Pri poistení osôb okrem poistenia pre prípad úrazu poisťovateľ poskytne pred uzavretím poistnej zmluvy tomu, kto s ním uzaviera poistnú zmluvu, okrem týchto údajov aj obsah všetkých poistných plnení a všetkých nárokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy, poistnú dobu, spôsob zániku poistnej zmluvy, spôsob platenia poistného a doba platenia poistného, spôsob výpočtu a rozdelenia podielov na výnosoch, ak sú súčasťou poistnej zmluvy, spôsob stanovenia odkupnej hodnoty, výšku odkupnej hodnoty a výšku poistnej sumy pri zúžení rozsahu poistenia a rozsah, v akom sú garantované, výšku poistného za každé poistenie, osobitne za hlavné poistenie a prípadné doplnkové poistenie, pri poistných zmluvách spojených s investičnými fondmi určenie podielových jednotiek, s ktorými je poistné plnenie spojené, povahu podkladových aktív pre poistné zmluvy spojené s investičnými fondmi, poučenie o práve na odstúpenie od zmluvy vrátane určenia náležitostí a formy oznámenia o odstúpení, spôsobe a mieste doručenia oznámenia o odstúpení a o označení osoby, ktorej sa toto oznámenie doručuje, všeobecné informácie o daňových predpisoch, ktoré sa vzťahujú na danú poistnú zmluvu, spôsob vybavovania sťažností toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, poisteného a oprávnenej osoby, právo štátu, ktoré platí pre poistnú zmluvu tam, kde zmluvné strany nemajú možnosť zvoliť si právo platné pre poistnú zmluvu, alebo právo štátu, ktoré navrhuje poisťovateľ, ak zmluvné strany majú možnosť zvoliť si právo, miesto zverejnenia správy o finančnom stave poisťovateľa podľa osobitného predpisu, ďalšie informácie a poučenia umožňujúce správne pochopiť riziká spojené s poistnou zmluvou, ktoré preberá ten, ktorý s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu. Ak v súvislosti s návrhom na uzavretie poistnej zmluvy poistenia osôb okrem poistenia pre prípad úrazu poisťovateľ poskytne údaje týkajúce sa možných platieb nad rámec dohodnutých platieb podľa poistnej zmluvy, poisťovateľ musí poskytnúť tomu, kto s ním uzaviera poistnú zmluvu, vzorový prepočet, pri ktorom sa možné poistné plnenie bez zmeny iných častí výpočtu vypočíta s troma rôznymi úrokovými sadzbami; to neplatí, ak ide o poistenie, pri ktorom nevzniká právo na odkupnú hodnotu. Poisťovateľ musí jasným a zrozumiteľným spôsobom informovať toho, kto s ním uzaviera poistnú zmluvu, že vzorový prepočet je modelovým výpočtom, a zo vzorového prepočtu nevyplývajú osobe žiadne nároky. Pri poistných zmluvách s podielom na výnosoch, musí poisťovateľ každoročne písomne informovať toho, s kým uzavrel poistnú zmluvu, o stave jeho nárokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy vrátane stavu podielu na výnosoch. Ak poisťovateľ poskytol údaje o možnom vývoji podielov na zisku, musí toho, s kým uzavrel poistnú zmluvu, informovať aj o rozdieloch medzi skutočným stavom a vzorovým prepočtom.

§ 12

Agresívna obchodná praktika

(1) Agresívna obchodná praktika je obchodná praktika, ktorá obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom s prihliadnutím na všetky jej znaky a okolnosti podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá významne zhoršiť slobodu voľby alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

(2) Pri posúdení použitia obťažovania, nátlaku vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraného vplyvu v agresívnej obchodnej praktike sa berú do úvahy

a) jej načasovanie, miesto, povaha alebo dĺžka trvania,

b) použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania,

c) vedomé zneužitie nešťastia alebo okolnosti, ktoré sú také vážne, že môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa, na ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa vo vzťahu k produktu,

d) sťažujúce alebo neprimerané mimozmluvné prekážky od obchodníka, ak spotrebiteľ chce uplatniť právo podľa zmluvy vrátane práva ukončiť zmluvu alebo práva zmeniť produkt alebo obchodníka, alebo

e) hrozba, že obchodník podnikne kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne.

(3) Neprimeraným vplyvom podľa odsekov 1 a 2 sa rozumie využívanie silnejšieho postavenia vo vzťahu k spotrebiteľovi, aby sa vyvinul nátlak aj bez použitia alebo hrozby použitia fyzickej sily spôsobom, ktorý významne obmedzuje schopnosť spotrebiteľa urobiť informované rozhodnutie.

Komentár k § 12

Znenie tohto ustanovenia upravujúce agresívnu obchodnú praktiku sa oproti predchádzajúcej právnej úprave výrazne nezmenilo a je transpozíciou smernice 2005/29/ES v platnom znení.

Ustanovenie má za snahu predchádzať tomu, aby obchodníci využívali praktiky, ktoré limitujú slobodu spotrebiteľa uskutočniť voľbu ohľadom produktu, a teda ovplyvňujú jeho ekonomické správanie.

 

Agresívne obchodné praktiky

Dá sa charakterizovať, že využívajú obťažovanie, nátlak, fyzické násilie a neprimeraný vplyv, a to nielen pred, ale aj počas a po vykonaní transakcie.

 

Faktory, ktoré je potrebné zohľadniť

Znenie odseku 2 obsahuje enumeráciu faktorov, ktoré je potrebné zohľadniť pre určenie použitia obťažovania a nátlaku vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraného vplyvu v agresívnej obchodnej praktike. Napríklad za neprimerané mimozmluvné prekážky, keď chce spotrebiteľ uplatniť právo podľa zmluvy vrátane práva ukončiť zmluvu alebo zmeniť produkt alebo obchodníka, možno považovať situáciu, keď obchodník neúmerne sťažil spotrebiteľom možnosť ukončiť zmluvu do bodu, kedy sa títo spotrebitelia často ocitali uväznení v de facto automatických obnoveniach zmluvy.

Za agresívnu obchodnú praktiku možno tiež považovať praktiku využívajúcu hrozbu podniknutia krokov, ktoré nemožno podniknúť legálne.

 

Neprimeraný vplyv

Príkladom agresívnej obchodnej praktiky neprimeraným vplyvom za využitia takejto hrozby je zaslanie výzvy spotrebiteľovi, aby sa dostavil pred súd, ktorý v danej veci nemá danú právomoc a ktorému ani nebola doručená žaloba obchodníka.

Jednoducho povedané, že ide o využívanie silnejšieho postavenia vo vzťahu k spotrebiteľovi s využitím nátlaku aj bez použitia alebo hrozby použitia fyzickej sily. Využíva sa spôsob, ktorý významne obmedzuje schopnosť spotrebiteľa urobiť informované rozhodnutie.

§ 13

Zakázané praktiky
pri vymáhaní pohľadávok

(1) Osoba, ktorá vo vlastnom mene alebo v mene veriteľa vymáha pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy, nesmie v súvislosti s uplatňovaním alebo vymáhaním pohľadávky osobne navštevovať spotrebiteľa alebo jemu blízke osoby⁵²⁾ v domácnosti alebo na pracovisku bez predchádzajúceho výslovného súhlasu spotrebiteľa a kontaktovať alebo akýmkoľvek spôsobom obťažovať spotrebiteľa alebo jemu blízke osoby počas sobôt, dní pracovného pokoja⁵³⁾ a ostatných dní v čase medzi osemnástou hodinou až ôsmou hodinou nasledujúceho dňa.

(2) Na osobu podľa odseku 1 sa vzťahujú povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) až c) a f) až h).

(3) Osoba podľa odseku 1 môže od spotrebiteľa požadovať úhradu nákladov len do výšky účelne vynaložených nákladov, ktoré jej vznikli pri uplatnení alebo vymáhaní pohľadávky. Osoba podľa odseku 1 bezplatne poskytne spotrebiteľovi vyčíslenie nákladov a na žiadosť spotrebiteľa odôvodní spôsob ich výpočtu.

(4) Odseky 1 až 3 sa nevzťahujú na výkon činnosti súdneho exekútora podľa osobitného predpisu,⁵⁴⁾ výkon činnosti advokáta podľa osobitného predpisu,⁵⁵⁾ a výkon činnosti notára podľa osobitného predpisu.⁵⁶⁾

Komentár k § 13

Ustanovenie upravuje zakázané praktiky pri vymáhaní pohľadávok od spotrebiteľa a stanovuje mantinely pre osoby vymáhajúce pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy.

 

Osobné návštevy

Zakazujú sa osobné návštevy spotrebiteľa alebo jemu blízkych osôb v domácnosti alebo na pracovisku bez predchádzajúceho výslovného súhlasu spotrebiteľa. Takisto sa zakazuje kontaktovanie a obťažovanie spotrebiteľa a jemu blízkych osôb počas vymedzených dní, resp. časov.

Poznámka

Pod blízkou osobou rozumieme príbuzného v priamom rade, súrodenec a manžela. Zároveň sa aj iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Uvedený zákaz sa vzťahuje na osobu, ktorá buď vo vlastnom mene alebo v mene veriteľa vymáha pohľadávku, ktorá vyplýva zo zmluvného vzťahu. Zákon v zásade hovorí o osobných návštevách týkajúcich sa vymáhania týchto pohľadávok. Návštevy sú zakázané vo vymedzených časoch, medzi ktoré patria aj dni pracovného pokoja a štátne sviatky.

Poznámka

Štátnymi sviatkami sú:

a)	1. január	– Deň vzniku Slovenskej republiky,
b)	5. júl	– sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda,
c)	29. august	– výročie Slovenského národného povstania,
d)	1. september	– Deň Ústavy Slovenskej republiky,
e)	28. október	– Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu,
f)	17. november	– Deň boja za slobodu a demokraciu.

 

Štátne sviatky sú dni pracovného pokoja, ak zákon o štátnych sviatkoch neustanovuje inak. 

Ďalšie dni pracovného pokoja okrem nedieľ sú tieto sviatky:

a)	6. január	– Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov),
b)	Veľký piatok,
c)	Veľkonočný pondelok,
d)	1. máj	– Sviatok práce,
e)	15. september	– Sedembolestná Panna Mária,
f)	1. november	– sviatok Všetkých svätých,
g)	24. december	– Štedrý deň,
h)	25. december	– prvý sviatok vianočný,
i)	26. december	– druhý sviatok vianočný,
j)	8. máj	– Deň víťazstva nad fašizmom.

 

Štátny sviatok 28. október nie je dňom pracovného pokoja ani sviatkom podľa osobitného predpisu.

Povinnosti osoby, ktorej sa zákaz návštev týka

Ide o tieto povinnosti:

–   nesmie používať nekalé obchodné praktiky,

–   nesmie používať neprijateľné podmienky v zmluvách,

–   nemôže upierať spotrebiteľovi práva, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona alebo z právne záväzných aktov Európskej únie,

–   nemôže účtovať spotrebiteľovi poplatky za použitie platobného prostriedku a iného spôsobu platby, ako je platobný prostriedok, ktoré prevyšujú skutočné náklady, ktoré obchodníkovi pri platbe vzniknú,

–   nemôže používať telefónne číslo služby so zvýšenou tarifou ako telefónne číslo, na ktorom môže spotrebiteľ kontaktovať obchodníka v súvislosti s uzavretou zmluvou,

–   nemôže konať v rozpore s dobrými mravmi.

 

Úhrada nákladov

Ustanovenie tiež stanovuje, že pri uplatňovaní alebo vymáhaní pohľadávky možno od spotrebiteľa požadovať úhradu nákladov spojených s uplatnením alebo vymáhaním pohľadávky len do výšky účelne vynaložených nákladov, pod ktorými treba rozumieť len náklady, ktoré sú nevyhnutné na bránenie práva, sú skutočne uhradené a preukázané. Spotrebiteľovi sa poskytne vyčíslenie nákladov a na jeho žiadosť sa odôvodní spôsob ich výpočtu.

Na koho sa zákaz nevzťahuje

Tento zákaz a povinnosti sa nevzťahujú na súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Zákaz a povinnosti podľa odsekov 1 a 2 vzťahujúce sa aj na súdnych exekútorov by spôsobili nevymáhateľnosť pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv.

Zákaz a povinnosti podľa § 13 ods. 1 až 3 sa nevzťahujú ani na výkon činnosti advokáta podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a výkon činnosti notára podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

DRUHÁ ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA
O ZMLUVE UZAVRETEJ
NA DIAĽKU A O ZMLUVE
UZAVRETEJ MIMO
PREVÁDZKOVÝCH PRIESTOROV OBCHODNÍKA

OSOBITNÉ USTANOVENIA O ZMLUVE UZAVRETEJ NA DIAĽKU

§ 14

Zmluva uzavretá na diaľku
a zmluva uzavretá mimo prevádzkových priestorov obchodníka

(1) Zmluvou uzavretou na diaľku je zmluva medzi obchodníkom a spotrebiteľom dohodnutá a uzavretá výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka a spotrebiteľa, najmä využitím online rozhrania, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu.

(2) Zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov obchodníka je zmluva medzi obchodníkom a spotrebiteľom

a) uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka a spotrebiteľa na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom obchodníka,

b) na ktorej uzavretie dal návrh spotrebiteľ obchodníkovi na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom obchodníka,

c) uzavretá v prevádzkových priestoroch obchodníka alebo prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie bezprostredne po individuálnom a osobnom oslovení spotrebiteľa obchodníkom na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom obchodníka, alebo

d) uzavretá počas predajnej akcie alebo v súvislosti s ňou.

(3) Prevádzkovými priestormi podľa odseku 2 sa rozumie prevádzkareň alebo iný priestor, kde obchodník alebo osoba, ktorá koná v mene alebo na účet obchodníka, zvyčajne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť alebo povolanie. Za prevádzkareň sa nepovažujú prevádzkové priestory využívané obchodníkmi a organizátormi predajných akcií na organizovanie a uskutočňovanie jednorazových predajných a prezentačných obchodných aktivít.

(4) Predajnou akciou sa rozumie podujatie, ktoré sa koná mimo prevádzkových priestorov obchodníka a domácnosti spotrebiteľa, je určené pre obmedzený počet spotrebiteľov s prístupom na základe adresovaného oznámenia, z ktorého je zrejmé, že ide o pozvanie (ďalej len „pozvánka“), a ktorého predmetom je najmä prezentácia, ponuka, predaj alebo poskytnutie produktu, ak obchodník počas podujatia alebo do 15 pracovných dní po uskutočnení podujatia uzavrie so spotrebiteľom zmluvu. Za predajnú akciu sa nepovažuje predaj na verejnej dražbe alebo podujatie, ktorého predmetom je výlučne ochutnávka a konzumácia potravín a nápojov spojená s ich predajom alebo predvedenie a predaj kozmetických výrobkov, ak nie sú predvádzané, ponúkané a predávané aj iné produkty.

(5) Ustanovenia § 14 až 22 sa vzťahujú na

a) spotrebiteľskú kúpnu zmluvu,⁵⁷⁾

b) spotrebiteľskú zmluvu o zhotovení veci na zákazku,⁵⁸⁾

c) zmluvu s digitálnym plnením,⁵⁹⁾

d) zmluvu, na základe ktorej obchodník poskytuje alebo sa zaviaže poskytnúť spotrebiteľovi službu za odplatu,

e) zmluvu o dodávaní vody, ktorá nie je na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, a zmluvu o dodávke a odbere tepla,

f) zmluvu o dodávaní elektriny alebo plynu, ktoré nie sú na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, okrem § 15 ods. 1 písm. c), f) až i), § 19 až 22.

(6) Ustanovenia § 14 až 22 sa nevzťahujú na

a) poskytovanie sociálnej služby a vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

b) poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služby súvisiacej s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

c) poskytovanie finančnej služby,

d) prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

e) nájom nehnuteľnosti na účel bývania,

f) zhotovenie stavby alebo podstatnú zmenu stavby, na ktorú sa vyžaduje stavebné povolenie,

g) časovo obmedzené užívanie ubytovacích zariadení, poskytovanie dlhodobých rekreačných služieb, ich výmenu a sprostredkovanie ich ďalšieho predaja,

h) ambulantný predaj potravín a nápojov alebo iného tovaru určeného na bežnú spotrebu v domácnosti, ak ich obchodník dodáva spotrebiteľovi pravidelne domov alebo na pracovisko,

  i) zmluvu uzavretú prostredníctvom predajných automatov alebo prevádzkových priestorov s automatizovaným systémom predaja,

  j) zmluvu uzavretú s podnikom podľa osobitného predpisu³⁴⁾

    1. prostredníctvom verejných telefónnych automatov na účely ich použitia, alebo

    2. ktorej predmetom je jedno volanie, jednorazové pripojenie na internet alebo odoslanie jednej faxovej správy,

k) prevádzkovanie hazardných hier,

  l) predaj tovaru pri výkone exekúcie alebo na základe núteného výkonu rozhodnutia orgánu verejnej moci,

m) zmluvu o preprave osôb, okrem § 17 ods. 3 až 6,

n) zmluvu o zájazde okrem § 17 ods. 1 druhej vety, ods. 3 až 6,

o) zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy a zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,⁶⁰⁾

p) zmluvu o pripojení do distribučnej siete a zmluvu o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.⁶¹⁾

(7) Na zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov obchodníka sa nevzťahuje § 5 ods. 1 písm. c), f) až k), § 15, § 17, § 19 až 22, ak celková cena vrátane nákladov na dopravu, dodanie, poštovné a iných nákladov a poplatkov, ktoré má spotrebiteľ podľa zmluvy zaplatiť, nepresiahne 25 eur a obchodník o tom pred uzavretím zmluvy informuje spotrebiteľa. Do celkovej ceny sa zarátavajú všetky plnenia spotrebiteľa podľa závislých zmlúv⁶²⁾ a všetkých zmlúv, ktoré spotrebiteľ a obchodník uzavreli súčasne.

Komentár k § 14

Znenie ustanovenia sa zaoberá právnou úpravou zmluvy uzavretej na diaľku a zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka.

 

Pozitívna definícia zmluvy uzavretej na diaľku

Takejto zmluve, ktorá sa dohodla a uzavrela na diaľku, môže predchádzať návšteva spotrebiteľa v prevádzkových priestoroch obchodníka na účely získania informácií o produkte. Ustanovenie odseku 1 totiž vyžaduje dohodnutie a uzavretie zmluvy výlučne prostriedkami diaľkovej komunikácie. Zmluvou uzavretou na diaľku však nie je zmluva, ktorej dohodnutie prebiehalo v prevádzkových priestoroch obchodníka a finálne uzavretie zmluvy prebehlo jedným alebo viacerými prostriedkami diaľkovej komunikácie. Je nepodstatné, či spotrebiteľ po dohodnutí zmluvy v prevádzkových priestoroch obchodníka zotrval v týchto priestoroch a zmluvu uzavrel s využitím prostriedkov diaľkovej komunikácie alebo tieto prevádzkové priestory po dohodnutí zmluvy opustil a následne uzavrel zmluvu prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie. Takisto nie je zmluvou uzavretou na diaľku ani zmluva, ktorá síce bola dohodnutá prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, ale k jej uzavretiu došlo v prevádzkových priestoroch obchodníka. Zmluva na diaľku sa nevzťahuje ani na rezervačné systémy, napríklad u krajčíra či kaderníka, aj keď sú realizované prostriedkami diaľkovej komunikácie.

Druhy diaľkovej komunikácie sú online rozhrania, elektronická pošta, telefón, fax, adresný list alebo ponukový katalóg.

Zmluva sa uzatvára medzi obchodníkom a spotrebiteľom. Uzatvára sa výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie. K základnej zásade patrí vylúčená fyzická prítomnosť obchodníka a spotrebiteľa.

 

Pozitívna definícia zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov

Znenie odseku 2 obsahuje pozitívnu definíciu zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníkov.

Rovnako aj v tomto prípade ide o zmluvu uzavretú medzi obchodníkom a spotrebiteľom.

O takúto zmluvu ide v týchto prípadoch:

–   zmluva bola uzavretá za prítomnosti obchodníka a spotrebiteľa na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom obchodníka,

–   zmluva, na ktorú návrh respektíve na jej uzavretie dal spotrebiteľ obchodníkovi, ale na inom mieste ako je prevádzkový priestor obchodníka,

–   zmluva bola uzavretá počas predajnej akcie.

Za oslovenie spotrebiteľa obchodníkom na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom obchodníka podľa písmena c), sa nepovažuje návšteva obchodníka v bydlisku spotrebiteľa, ktorá bola vykonaná za účelom vykonania meraní alebo odhadu. Spotrebiteľ by podľa tohto písmena musel s obchodníkom uzavrieť zmluvu bezprostredne po vykonaní meraní alebo odhadu a nemal by tak čas zvážiť a posúdiť výsledky týchto meraní a odhadu.

 

Prevádzkový priestor

Za prevádzkové priestory sa považujú aj stánky na trhoch. Zvyčajný sezónny alebo časovo obmedzený predaj v stánkoch, napríklad na vianočných trhoch, v lyžiarskom stredisku alebo pri vodných plochách, ak nespĺňa podmienku obmedzeného množstva účastníkov podľa odseku 4, sa nepovažuje za predaj na predajnej akcii aj napriek tomu, že väčšinu roku realizuje obchodník činnosť v iných priestoroch. Miesta bežne prístupné verejnosti ako cestné komunikácie, ulice, obchodné domy, parky alebo hromadná doprava nemôžu byť považované za prevádzkové priestory.

Prevádzkovým priestorom je

–   prevádzkareň,

–   iný priestor výkonu podnikateľskej činnosti,

–   iný priestor výkonu povolania.

Prevádzkovým priestorom nie je

–   priestor počas jednorazovej predajnej akcie,

–   priestor počas jednorazovej prezenčnej obchodnej aktivity.

 

Predajná akcia

Znenie odseku 4 bližšie upravuje pojem „predajná akcia“ podľa ods. 2 písm. d). Za takúto akciu sa považuje aj predaj v priestoroch obchodníka aj napriek tomu, že ide o predaj mimo prevádzkových priestorov, keďže hlavným znakom takejto akcie je prezentácia, ponuka, predaj alebo poskytnutie produktu pre obmedzený počet spotrebiteľov. Za obmedzený počet spotrebiteľov na účely predajnej akcie sa však nepovažuje napríklad plnenie opatrení na ochranu zdravia, ktoré určujú maximálny počet osôb v uzavretých priestoroch. Za predajnú akciu je považovaná napríklad aj prehliadka pamiatok alebo iné oddychové či turistické aktivity do reštaurácií či kaviarní. Nie je podstatné, či dopravu spotrebiteľov ako účastníkov predajnej akcie organizuje sám obchodník alebo tretia strana. Pravidlá organizovania takýchto predajných akcií a s tým súvisiace obmedzenia ustanovuje § 18 nového zákona. Ide na základe pozvánky o prezentáciu, ponuku, predaj alebo poskytnutie produktu, ak obchodník počas podujatia alebo do 15 pracovných dní po uskutočnení podujatia uzavrie so spotrebiteľom zmluvu.

Čo nie je považované za predajnú akciu

–   predaj na verejnej dražbe,

–   podujatie, ktorého predmetom je výlučne ochutnávka a konzumácia potravín a nápojov spojená s ich predajom,

–   podujatie v súvislosti s predvedením a predajom kozmetických výrobkov, ak nie sú predvádzané, ponúkané a predávané aj iné produkty.

 

Na aké zmluvy sa vzťahujú vymedzené ustanovenia

Znenie odseku 5 ustanovuje, na ktoré zmluvy uzavreté na diaľku a zmluvy uzavreté mimo prevádzkových priestorov obchodníka sa vzťahujú ustanovenia § 14 až 22 nového zákona. V písmene f) sa zároveň vylučuje aplikácia niektorých ustanovení upravujúcich zmluvy uzavreté na diaľku a zmluvy uzavreté mimo prevádzkových priestorov obchodníka v prípade zmlúv o dodávaní elektriny alebo plynu, ktoré nie sú na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve. Uvedené je odôvodnené existenciou osobitnej úpravy daných práv a povinností spotrebiteľov a obchodníkov v zákone č. 251/2012 Z. z. Odstúpenie spotrebiteľa (odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti) od zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu je upravené v § 17 zákona č. 251/2012 Z. z. Pokiaľ ide o predzmluvné informačné povinnosti, obchodník (dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu) má povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi informácie podľa § 15 ods. 1 písm. a), b), d) e), j) a k) nového zákona popri informáciách podľa § 17 ods. 1 písm. a) a e) zákona č. 251/2012 Z. z.

Ustanovenia sa vzťahujú na

–   spotrebiteľskú kúpnu zmluvu,

Poznámka

Spotrebiteľskou kúpnou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka je kúpna zmluva uzavretá medzi obchodníkom ako predávajúcim a spotrebiteľom ako kupujúcim, ak je predmetom kúpy akákoľvek hnuteľná vec, vrátane veci s digitálnymi prvkami (§ 119a ods. 1), vody, plynu alebo elektriny predávaných v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, a to aj vtedy, ak sa má vec ešte len vyrobiť alebo vyhotoviť, okrem iného aj podľa špecifikácií kupujúceho. Pri pochybnostiach platí, že predmetom spotrebiteľskej kúpnej zmluvy o kúpe veci s digitálnymi prvkami je aj dodanie digitálneho obsahu alebo poskytnutie digitálnej služby. Nevzťahujú sa na kúpu živého zvieraťa, hmotného nosiča, ktorý slúži výlučne ako nosič digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, v rámci exekúcie alebo pri obdobnom spôsobe výkonu verejnej moci, použitej veci na verejnej dražbe, ak bol kupujúci vopred oboznámený, že sa na kúpu nevzťahujú § 615 až 626 Občianskeho zákonníka, pričom verejnou dražbou je spôsob predaja, pri ktorom predávajúci prostredníctvom transparentného konkurenčného ponukového konania uskutočneného dražobníkom ponúka tovar alebo službu spotrebiteľom, ktorí sa na dražbe osobne zúčastnia alebo majú možnosť sa na nej osobne zúčastniť, a vydražiteľ je povinný tovar alebo službu kúpiť.

–   spotrebiteľskú zmluvu o zhotovení veci na zákazku,

Poznámka

Ak je zmluva o zhotovení veci na zákazku spotrebiteľskou zmluvou, podľa ktorej je predmetom zhotovenia akákoľvek hnuteľná vec, vrátane veci s digitálnymi prvkami
(§ 119a ods. 1), vzťahuje sa na zmluvu úprava spotrebiteľskej kúpnej zmluvy podľa § 613 až 626 Občianskeho zákonníka.

–   zmluvu s digitálnym plnením,

Poznámka

Zmluvou s digitálnym plnením je každá spotrebiteľská zmluva, na základe ktorej obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodať digitálne plnenie, a spotrebiteľ platí alebo sa zaväzuje zaplatiť cenu, vrátane digitálne vyjadrenej hodnoty, alebo poskytuje alebo sa zaväzuje poskytnúť obchodníkovi svoje osobné údaje, a to aj vtedy, ak sa digitálne plnenie vyvíja podľa špecifikácií spotrebiteľa. Za zmluvu s digitálnym plnením sa nepovažuje zmluva, na základe ktorej obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodať digitálne plnenie a spotrebiteľ poskytne alebo sa zaviaže poskytnúť len osobné údaje, ktoré obchodník spracúva výlučne na účely dodania digitálneho plnenia alebo splnenia zákonnej povinnosti. Nevzťahuje sa na zmluvu, ktorej predmetom je služba, ktorá nie je digitálnou službou, bez ohľadu na to, či obchodník používa digitálne formy alebo prostriedky na vytvorenie výstupu služby, na jeho dodanie alebo prenos spotrebiteľovi, elektronická komunikačná služba okrem interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od čísel, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služby súvisiacej s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, služba v oblasti hazardných hier, ktoré obchodník poskytuje na individuálnu žiadosť spotrebiteľa prostredníctvom elektronických prostriedkov alebo inej technológie na uľahčenie komunikácie, ktoré zahŕňajú peňažné stávky, vrátane hazardných hier, ktoré obsahujú prvok zručnosti, najmä lotériové, kasínové alebo pokrové hry alebo stávky, finančná služba, softvér, ktorý obchodník ponúka spotrebiteľovi bezodplatne v rámci voľnej licencie s otvoreným zdrojovým kódom, ak obchodník spracúva osobné údaje spotrebiteľa výlučne na účely zvýšenia bezpečnosti, kompatibility alebo interoperability tohto softvéru, digitálny obsah, ktorý sa sprístupňuje verejnosti v rámci predstavenia alebo podujatia, ako je najmä digitálne audiovizuálne predstavenie, okrem prenosu signálu, digitálny obsah, ktorý sú orgány verejnej moci povinné sprístupňovať, digitálne plnenie, ktoré je súčasťou veci s digitálnymi prvkami alebo je s ňou prepojené. Ak spotrebiteľovi vznikne právo odstúpiť od zmluvy v časti týkajúcej sa digitálneho plnenia, spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy aj v časti, ktorá sa týka iného plnenia, ktoré je predmetom tej istej zmluvy medzi tým istým obchodníkom a tým istým spotrebiteľom a ktoré je potrebné na riadne využívanie dotknutého digitálneho plnenia. Ustanoveniami tohto zákona o digitálnom plnení nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o ochrane osobných údajov.

–   zmluvu, na základe ktorej obchodník poskytuje alebo sa zaviaže poskytnúť spotrebiteľovi službu za odplatu,

–   zmluvu o dodávaní vody, ktorá nie je na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, a zmluvu o dodávke a odbere tepla,

–   zmluvu o dodávaní elektriny alebo plynu, ktoré nie sú na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve.

 

Negatívne vymedzenie vecnej pôsobnosti úpravy zmlúv uzavretých na diaľku a zmlúv uzavretých mimo prevádzkových priestorov

Znenie odseku 6 obsahuje negatívne vymedzenie vecnej pôsobnosti úpravy zmlúv uzavretých na diaľku a zmlúv uzavretých mimo prevádzkových priestorov. Vylúčené oblasti majú vlastnú vyčerpávajúcu osobitnú právnu úpravu, ktorá obsahuje špecifickú úpravu, a nie je vhodné, aby boli upravené a regulované všeobecným predpisom o ochrane spotrebiteľa. V prípade zmlúv o preprave osôb a zmlúv o zájazde ide o čiastočné vylúčenie pôsobnosti ustanovení o zmluve uzavretej na diaľku a zmluve uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka.

Ide o

–   poskytovanie sociálnej služby a vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

–   poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služby súvisiacej s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

–   poskytovanie finančnej služby,

–   prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

–   nájom nehnuteľnosti na účel bývania,

–   zhotovenie stavby alebo podstatnú zmenu stavby, na ktorú sa vyžaduje stavebné povolenie,

–   časovo obmedzené užívanie ubytovacích zariadení, poskytovanie dlhodobých rekreačných služieb, ich výmenu a sprostredkovanie ich ďalšieho predaja,

–   ambulantný predaj potravín a nápojov alebo iného tovaru určeného na bežnú spotrebu v domácnosti, ak ich obchodník dodáva spotrebiteľovi pravidelne domov alebo na pracovisko,

–   zmluvu uzavretú prostredníctvom predajných automatov alebo prevádzkových priestorov s automatizovaným systémom predaja,

–   zmluvu uzavretú s podnikom podľa zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách prostredníctvom verejných telefónnych automatov na účely ich použitia, alebo ktorej predmetom je jedno volanie, jednorazové pripojenie na internet alebo odoslanie jednej faxovej správy,

–   prevádzkovanie hazardných hier,

–   predaj tovaru pri výkone exekúcie alebo na základe núteného výkonu rozhodnutia orgánu verejnej moci,

–   zmluvu o preprave osôb,

–   zmluvu o zájazde,

–   zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy a zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,

–   zmluvu o pripojení do distribučnej siete a zmluvu o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.

Došlo k spresneniu formulácie § 14 ods. 6 písm. o), ktorý ustanovuje, na ktoré segmenty trhu a zmluvné typy sa nevzťahujú ustanovenia o zmluvách uzavretých na diaľku a mimo prevádzkových priestorov podľa všeobecného predpisu o ochrane spotrebiteľa, konkrétne pokiaľ ide o zmluvné vzťahy na trhu s elektrinou a plynom. Zmluva o pripojení do distribučnej sústavy a zmluva o prístupe do distribučnej sústavy sú dva osobitné typy zmlúv na trhu s elektrinou. Rovnako to platí aj pre zmluvu o pripojení do distribučnej siete a zmluvu o prístupe do distribučnej siete na trhu s plynom. Zmluva o pripojení do distribučnej sústavy, zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, zmluva o pripojení do distribučnej siete a zmluva o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu sú detailne špecifikované v príslušnej energetickej legislatíve (zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pravidlá trhu a prevádzkové poriadky).

Poznámka

Zmluvou o pripojení do distribučnej sústavy sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy zabezpečiť v sústave kapacitu na pripojenie v zmluvne dohodnutej výške a po splnení obchodných podmienok a technických podmienok pripojiť k distribučnej sústave zariadenie žiadateľa na výrobu, uskladňovanie, distribúciu alebo odber elektriny a zabezpečiť dohodnutú kapacitu vo výške podľa zmluvy a žiadateľ sa zaväzuje uhradiť cenu za pripojenie. Zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy umožniť prístup do sústavy a prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou s výnimkou účastníka trhu dodávajúceho v mieste pripojenia elektrinu do distribučnej sústavy množstvo elektriny výkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity v distribučnej sústave, vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy, a tento účastník trhu s elektrinou sa zaväzuje zaplatiť cenu za prístup a cenu za poskytnutie distribučných služieb a súvisiacich služieb. V zmluve o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny sa určí hodnota rezervovanej kapacity.

Zmluvou o pripojení do distribučnej siete sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej siete pripojiť plynové zariadenie žiadateľa do distribučnej siete po splnení technických podmienok a obchodných podmienok pripojenia do distribučnej siete. Zmluvou o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej siete prideliť účastníkovi trhu s plynom dohodnutú distribučnú kapacitu, poskytnúť prístup do siete a zabezpečiť distribúciu plynu zo vstupného bodu do výstupného bodu počas celého zmluvného obdobia do úrovne dohodnutej distribučnej kapacity a účastník trhu s plynom sa zaväzuje zaplatiť cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb.

Využitie výnimky

Znenie odseku 7 je využitím výnimky ponúkanej transponovanou smernicou 2011/83/EÚ v platnom znení v čl. 3 ods. 4. Cieľom využitia tejto výnimky je odstraňovať administratívnu záťaž obchodníkov pri predaji alebo poskytovaní produktov nízkej hodnoty, pri súčasnom zachovaní časti práv spotrebiteľov predovšetkým v online rozhraní a na predajnej akcii. Smernica 2011/83/EÚ v platnom znení stanovuje horný limit tejto výnimky na hodnotu 50 eur, pričom členským štátom umožňuje vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch vymedziť nižšiu hodnotu. S prihliadnutím na podmienky v Slovenskej republike návrh zákona stanovuje vylúčenie aplikácie vymedzených ustanovení v prípade zmlúv uzavretých mimo prevádzkových priestorov obchodníka, ak celková cena vrátane nákladov na dopravu, dodanie, poštovné a iných nákladov a poplatkov, ktoré má spotrebiteľ podľa zmluvy zaplatiť, nepresiahne 25 eur. Ako uvádza záver ustanovenia, do tejto hodnoty sa započítavajú plnenia podľa závislých zmlúv alebo súčasne uzavretých obchodov. Toto pravidlo má za cieľ predchádzať obchádzaniu práva zo strany obchodníkov, ktorí by mohli účtovať jednotlivé položky nákupu alebo diely jedného tovaru samostatne za účelom zníženia ochrany spotrebiteľa, napríklad ak by sa jeden kus nábytku predával po jednotlivých dieloch v hodnote do 25 eur, aj keď súhrnná hodnota tovaru mohla byť mnohonásobne vyššia, pričom samostatné diely nemajú pre spotrebiteľa hospodársky účel.

Do celkovej ceny sa zarátavajú všetky plnenia spotrebiteľa podľa závislých zmlúv a všetkých zmlúv, ktoré spotrebiteľ a obchodník uzavreli súčasne.

Poznámka

Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

§ 15

Osobitné informačné povinnosti
obchodníka pri zmluve uzavretej
na diaľku a zmluve uzavretej mimo
prevádzkových priestorov obchodníka

(1) Obchodník je povinný pred uzavretím zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka alebo pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa, okrem informácií podľa § 5 spotrebiteľovi jasne a zrozumiteľne oznámiť

a) adresu elektronickej pošty obchodníka,

b) iný prostriedok online komunikácie, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uchovávať na trvanlivom médiu obsah písomnej komunikácie s obchodníkom vrátane dátumu a času komunikácie, ak ho obchodník využíva na komunikáciu so spotrebiteľom,

c) adresu obchodníka alebo osoby, v mene ktorej obchodník koná, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť práva zo zodpovednosti za vady produktu, odstúpenie od zmluvy, žiadosť o nápravu alebo podať iný podnet, ak ide o adresu odlišnú od adresy podľa § 5 ods. 1 písm. b),

d) informáciu, že predajná cena je pre konkrétneho spotrebiteľa alebo pre skupinu spotrebiteľov určená na základe automatizovaného rozhodovania vrátane profilovania,⁶³⁾

e) cenu za použitie prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré je možné použiť pri uzavretí zmluvy, ak sa cena počíta na základe zvýšenej sadzby,

f) poučenie o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy podľa § 19 ods. 1, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy; obchodník zároveň poskytne spotrebiteľovi vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 2,

g) poučenie o povinnosti spotrebiteľa znášať náklady na vrátenie tovaru po odstúpení od zmluvy podľa § 19 ods. 1, a ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy uzavretej na diaľku, aj náklady na vrátenie tovaru, ktorý vzhľadom na jeho povahu nie je možné vrátiť prostredníctvom pošty,

h) poučenie o povinnosti spotrebiteľa uhradiť obchodníkovi cenu za skutočne poskytnuté plnenie podľa § 21 ods. 5, ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy podľa § 19 ods. 1, ktorej predmetom je poskytnutie služby, po udelení výslovného súhlasu obchodníkovi podľa § 17 ods. 10 písm. c),

  i) poučenie o tom, že spotrebiteľ nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy podľa § 19 ods. 1, alebo poučenie o okolnostiach, za ktorých spotrebiteľ stráca právo na odstúpenie od zmluvy,

  j) minimálnu dĺžku trvania záväzku spotrebiteľa, ak zo zmluvy vyplýva pre spotrebiteľa taký záväzok,

k) poučenie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť preddavok alebo poskytnúť inú finančnú zábezpeku na žiadosť obchodníka a o podmienkach ich poskytnutia, ak zo zmluvy vyplýva pre spotrebiteľa taká povinnosť.

(2) Pri predaji na verejnej dražbe možno údaje o obchodníkovi podľa odseku 1 písm. a) až c) a podľa § 5 ods. 1 písm. b) a c) nahradiť údajmi o dražobníkovi.

(3) Obchodník, ktorý ponúka, predáva alebo poskytuje produkty na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, je povinný poskytnúť spotrebiteľovi kontaktné údaje podľa odseku 1 písm. a) a b) a podľa § 5 ods. 1 písm. b) a c) na komunikačné prostriedky, ktoré umožňujú spotrebiteľovi rýchlo kontaktovať obchodníka a účinne s ním komunikovať.

(4) Obchodník je povinný poskytnúť informácie podľa odseku 1

a) spôsobom primeraným prostriedku diaľkovej komunikácie, ak ide o zmluvu uzavretú na diaľku; ak obchodník poskytne informácie na trvanlivom médiu, musia byť pre spotrebiteľa čitateľné,

b) čitateľne v listinnej podobe alebo so súhlasom spotrebiteľa na inom trvanlivom médiu, ak ide o zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov obchodníka.

(5) Obchodník poskytne spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy najmä informácie podľa odseku 1 písm. f) alebo podľa osobitného predpisu,⁶⁴⁾ okrem vzorového formulára na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 2 alebo podľa osobitného predpisu,⁶⁵⁾ a informácie podľa § 5 ods. 1 písm. a), b), d) a i), ak obchodník so spotrebiteľom uzatvárajú zmluvu prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie s obmedzeným časom alebo priestorom na poskytnutie všetkých informácií podľa odseku 1 a podľa § 5 ods. 1, najmä telefonicky alebo textovou správou. Obchodník poskytne informácie podľa prvej vety prostredníctvom použitého prostriedku diaľkovej komunikácie. Ďalšie informácie podľa odseku 1, podľa § 5 ods. 1 a podľa osobitného predpisu,⁶⁶⁾ vrátane vzorového formulára na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 2 alebo podľa osobitného predpisu,⁶⁵⁾ poskytne obchodník podľa odseku 4 písm. a).

(6) Informačná povinnosť podľa odseku 1 písm. f) až h) sa považuje za splnenú, ak obchodník poskytne spotrebiteľovi riadne vyplnené poučenie o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 3. Požiadavka na jasnosť a zrozumiteľnosť informácií podľa odseku 1 tým nie je dotknutá.

(7) Ak obchodník nesplnil informačnú povinnosť o úhrade nákladov na dopravu, dodanie, poštovné alebo iných nákladov alebo poplatkov podľa § 5 ods. 1 písm. d) alebo informačnú povinnosť o úhrade nákladov na vrátenie tovaru podľa odseku 1 písm. g), spotrebiteľ nie je povinný tieto náklady alebo poplatky uhradiť a obchodník nemôže od spotrebiteľa požadovať úhradu týchto nákladov alebo poplatkov.

(8) Informácie uvedené v odseku 1 a v § 5 ods. 1 tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka a môžu byť zmenené len s výslovným súhlasom oboch strán.

(9) Dôkazné bremeno preukázania splnenia informačných povinností podľa odsekov 1 a 5 znáša obchodník.

Komentár k § 15

Ustanovenie je osobitnou úpravou informačných povinností pri zmluvách uzatváraných na diaľku a zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov obchodníka, ktorá dopĺňa všeobecnú úpravu v § 5. V prípade zmlúv uzatvorených na diaľku a zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov obchodníka tak obchodník poskytne spotrebiteľovi informácie uvedené v § 15 popri informáciách uvedených v § 5. Ide o informačné povinnosti, ktoré musia byť spotrebiteľovi známe pred samotným uzavretím zmluvy či už uzavretej mimo prevádzkových priestorov alebo na diaľku alebo pred uzavretím zmluvy na základe objednávky zaslanej na diaľku. Všetky informácie musia byť spotrebiteľovi jasné a zrozumiteľné.

 

Informačné povinnosti

–   oznámenie adresy elektronickej pošty obchodníka,

–   oznámenie iného prostriedku online komunikácie,

Poznámka

Celá komunikácia musí byť uchovaná takým spôsobom, aby sa dalo preukázať, kedy ku komunikácii došlo, čiže dátum a čas. Informácie ak nie sú súčasťou elektronickej pošty musia byť uchované na nejakom trvanlivom médiu.

–   oznámiť adresu obchodníka alebo osoby, v mene ktorej obchodník koná,

–   oznámiť informáciu, že predajná cena je pre konkrétneho spotrebiteľa alebo pre skupinu spotrebiteľov určená na základe automatizovaného rozhodovania vrátane profilovania,

Poznámka

Profilovaním je akákoľvek forma automatizovaného spracúvania osobných údajov, ktoré pozostáva z použitia týchto osobných údajov na vyhodnotenie určitých osobných aspektov týkajúcich sa fyzickej osoby, predovšetkým analýzy alebo predvídania aspektov dotknutej fyzickej osoby súvisiacich s výkonnosťou v práci, majetkovými pomermi, zdravím, osobnými preferenciami, záujmami, spoľahlivosťou, správaním, polohou alebo pohybom.

–   oznámiť cenu za použitie prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré je možné použiť pri uzavretí zmluvy, ak sa cena počíta na základe zvýšenej sadzby,

–   oznámiť poučenie o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy a všetky informácie a podmienky odstúpenia,

Poznámka

Používa sa pri požiadavke poskytnutia vzorového formulára na odstúpenie od zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov formuláciu „podľa prílohy“. Účelom tejto formulácie je naviesť obchodníka k používaniu formulára podľa vzoru v prílohe č. 2, aby boli splnené základné obsahové požiadavky a obchodníci mali istú mieru právnej istoty o náležitostiach takéhoto formuláru, nie k výhradnému používaniu formulára v prílohe č. 2.

–   oznámiť poučenie o povinnosti spotrebiteľa znášať náklady na vrátenie tovaru po odstúpení od zmluvy, vrátane nákladov na vrátenie,

–   oznámiť poučenie o povinnosti spotrebiteľa uhradiť obchodníkovi cenu za skutočne poskytnuté plnenie,

–   oznámiť poučenie o tom, kedy nemôže spotrebiteľ odstúpiť od zmluvy,

–   oznámiť minimálnu dĺžku trvania záväzku spotrebiteľa,

–   oznámiť poučenie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť preddavok alebo poskytnúť inú finančnú zábezpeku na žiadosť obchodníka vrátane podmienok poskytnutia.

 

Verejná dražba

V uvedenom prípade môžu byť údaje o obchodníkovi nahradené údajmi o dražobníkovi. Ide o údaje, medzi ktoré patrí adresa elektronickej pošty, iný prostriedok online komunikácie, adresu obchodníka alebo osoby, v mene ktorej obchodník koná, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť práva zo zodpovednosti za vady produktu, odstúpenie od zmluvy, žiadosť o nápravu alebo podať iný podnet, obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania obchodníka alebo osoby, v mene ktorej obchodník koná a telefónne číslo obchodníka.

 

Princíp efektívnej komunikácie spotrebiteľa s obchodníkom

Znenie odseku 3 uvádza princíp efektívnej komunikácie spotrebiteľa s obchodníkom v prípade, že prevádzkuje predaj na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov. Telefónne číslo alebo adresa elektronickej pošty je často vhodnejším nástrojom na splnenie požiadavky rýchleho a účinného kontaktu. Požiadavka účinnej komunikácie zahŕňa aj podmienku, aby bol obchodník prostredníctvom týchto komunikačných prostriedkov zastihnuteľný s ohľadom na jeho vyťaženosť, technické a ekonomické možnosti. Napríklad poskytnutie telefónneho kontaktu, na ktorý nie je možné sa dovolať alebo na ktorých systematicky obchodník nedvíha prichádzajúce hovory, nie je možné považovať za účinný spôsob komunikácie, ktorý bol spotrebiteľovi oznámený. Takéto správanie môže byť považované za obchádzanie práva a primerane sankcionované orgánom dohľadu. V zásade sú potrebné pre efektívnu komunikáciu kontaktné údaje a komunikačné prostriedky, ktoré umožnia čo najrýchlejšiu formu komunikácie medzi spotrebiteľom a obchodníkom.

 

Spôsob poskytnutia informácii

–   spôsob primeraný prostriedku diaľkovej komunikácie – zmluva uzavretá na diaľku,

–   poskytnutie informácii na trvanlivom médiu – vyžaduje sa, aby boli pre spotrebiteľa čitateľné,

–   poskytnutie informácii na inom trvanlivom médiu – vyžaduje sa, aby boli pre spotrebiteľa čitateľné v listinnej alebo inej podobe.

 

Poučenie o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy

V odsekoch 5 a 6, rovnako ako v prípade odseku 1 písm. f), bola účelovo použitá formulácia „podľa prílohy“ namiesto „v prílohe“, aby bola zrejmá úloha príloh ako vzoru, nie fixnej formulácie a formátovania týchto dokumentov.

Povinnosť je splnená v prípade poskytnutia riadne vyplneného poučenia o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 3 obchodníkom spotrebiteľovi.

Povinnosťou obchodníka je poskytnúť spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy informácie okrem vzorového formulára na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 2 alebo podľa osobitného predpisu.

Poznámka

VZOROVÝ FORMULÁR NA ODSTÚPENIE OD ZMLUVY

(vyplňte a zašlite tento formulár len v prípade, že si želáte odstúpiť od zmluvy)

–    Komu .............. [Dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu doplní svoje meno, priezvisko a adresu miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania, ak ide o právnickú osobu, prípadne faxové číslo a e-mailovú adresu]: 

–   Týmto oznamujem, že odstupujem od zmluvy o združenej dodávke elektriny* alebo zmluvy o združenej dodávke plynu*: 

–   Číslo zmluvy o združenej dodávke elektriny* alebo zmluvy o združenej dodávke plynu*: ............... 

–   Číslo odberného miesta (POD – plyn)* / (EIC – elektrina)* – Dátum uzavretia zmluvy o združenej dodávke elektriny* alebo zmluvy o združenej dodávke plynu* .............. 

–   Meno a priezvisko odberateľa elektriny v domácnosti* alebo odberateľa plynu v domácnosti* .............. 

–   Adresa odberateľa elektriny v domácnosti* alebo odberateľa plynu v domácnosti* .............

–   Podpis odberateľa elektriny v domácnosti* alebo odberateľa plynu v domácnosti* (iba ak sa tento formulár podáva v listinnej podobe) .............. 

–   Dátum ..............

      * Nehodiace sa prečiarknite.

Ďalšie informácie napríklad podľa zákona č. 251/2012 Z. z. vrátane vzorového formulára na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 2 alebo podľa osobitného predpisu, poskytne obchodník vymedzeným spôsobom.

Poznámka

Odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov a ostatní koncoví odberatelia elektriny a koncoví odberatelia plynu majú právo pri dodávke elektriny a dodávke plynu na poskytnutie informácie o prípadnej povinnosti odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti uhradiť dodávateľovi elektriny alebo dodávateľovi plynu cenu za skutočne poskytnuté plnenie, ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti odstúpi od zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu po tom, čo udelil výslovný súhlas podľa odseku 15.

Sankcie

Znenie odseku 7 ustanovuje sankciu pre obchodníka za riadne nesplnenie povinnosti poučiť spotrebiteľa o jeho povinnosti uhradiť náklady na dopravu, dodanie, poštovné alebo iné náklady alebo poplatky podľa § 5 ods. 1 písm. d) alebo povinnosti znášať náklady na vrátenie tovaru po odstúpení od zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov, a ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy uzavretej na diaľku, aj náklady na vrátenie tovaru, ktorý vzhľadom na jeho povahu nie je možné vrátiť prostredníctvom pošty.

 

Jednotnosť zmluvy

Ustanovuje sa jednotnosť zmluvy, ktorá je obsahovo obsiahnutá vo viacerých dokumentoch, najčastejšie objednávka, obchodné podmienky a reklamačný poriadok. Zároveň toto ustanovenie reflektuje ustanovenie § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka, ktoré určuje, že neprijateľnou podmienkou je ustanovenie, ktoré umožňuje obchodníkovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Týmto ustanovením nie sú dotknuté osobitné úpravy v osobitných zákonoch, napríklad v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa.

Všetky potrebné informácie musia tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka a môžu byť zmenené len s výslovným súhlasom oboch strán. Čo sa týka dôkazného bremena preukázania splnenia informačných povinností, tak vždy ho znáša obchodník.

§ 16

Informačné povinnosti
prevádzkovateľa online trhu

(1) Prevádzkovateľ online trhu je povinný pred uzavretím zmluvy na online trhu alebo pred tým, ako sa ponuka na online trhu stane pre spotrebiteľa záväznou, spotrebiteľovi jasne, zrozumiteľne a spôsobom primeraným prostriedku diaľkovej komunikácie oznámiť

a) hlavné parametre, ktoré určujú poradie ponúk podľa § 11 ods. 7 vo výsledku vyhľadávania spotrebiteľa na online trhu, a význam týchto parametrov vo vzťahu k iným parametrom vyhľadávania,

b) skutočnosť, či osoba, ktorá ponúka produkt na online trhu, je obchodníkom podľa vyhlásenia, ktoré poskytla prevádzkovateľovi online trhu,

c) poučenie, že sa na zmluvu nebudú vzťahovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ak osoba podľa písmena b) nie je obchodníkom,

d) deľbu povinností, ktoré súvisia so zmluvou uzavretou na online trhu, ak sa prevádzkovateľ online trhu a osoba podľa písmena b) podieľajú na ich plnení.

(2) Prevádzkovateľ online trhu poskytuje informácie podľa odseku 1 písm. a) v osobitnej časti online rozhrania, ktorá je priamo a ľahko dostupná z online rozhrania, v ktorom sú prezentované ponuky.

(3) Odsekom 1 nie sú dotknuté informačné povinnosti obchodníka podľa § 5 ods. 1 a § 15 ods. 1 a 5, ak obchodník ponúka produkt na online trhu.

Komentár k § 16

Uvedené ustanovenie predstavuje právnu úpravu online trhov, ktorá je transpozíciou článku 4 bodu 5. a článku 3 bodu 1. písmena b) smernice (EÚ) 2019/2161. Ustanovenie sa aplikuje na online trhy, ktoré predstavujú službu, vďaka ktorej môže spotrebiteľ prostredníctvom softvéru, webového sídla, jeho časti alebo aplikácie uzavrieť zmluvu s obchodníkom (nie prevádzkovateľom online trhu) alebo iným spotrebiteľom. Naopak, ustanovenie sa neaplikuje na online platformy porovnávania cien alebo online vyhľadávacie nástroje, keďže nejde o predajné miesta, ale o platformy, ktoré spotrebiteľa presmerujú na stránky obchodníka, kde spotrebiteľ s obchodníkom uzavrie štandardnú zmluvu na diaľku podľa § 14 ods. 1 tohto nového zákona.

Kto bude zmluvnou stranou

Účelom poskytovania informácií podľa odseku 1 je informovanie spotrebiteľa o tom, kto bude zmluvnou stranou jeho záväzku podľa uzavretej zmluvy, a či v prípade uzavretia zmluvy vznikne v konkrétnom prípade spotrebiteľský vzťah.

Ďalej je účelom ustanovenia, aby mal spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informáciu o parametroch určujúcich poradie ponúk na online trhu v súvislosti so spotrebiteľovým vyhľadávaním, ako aj o váhe a vzájomnom vzťahu jednotlivých parametrov, a to za zachovania obchodného tajomstva, predovšetkým tým, že prevádzkovateľ online trhu a osoba, ktorá ponúka produkt na online trhu, nemá povinnosť oznámiť detailné fungovanie mechanizmu a jeho algoritmy. To však nezakladá právo prevádzkovateľa online trhu úplne odmietnuť oznámenie akýchkoľvek informácií podľa odseku 1 písmena a) s odvolaním sa na obchodné tajomstvo alebo know-how.

Online trhy umožňujú aj subjektom, ktoré nie sú obchodníkmi, predávať produkty iným osobám, v dôsledku čoho nejde o spotrebiteľský vzťah podľa tohto zákona, čo reflektuje ustanovenie odseku 1 písmena c). Takýmto online trhom sú rôzne online platformy vrátane internetových bazárov či zľavových portálov.

Aby sa predišlo správaniu obchodníkov, ktorí sa môžu na online trhu vydávať za spotrebiteľov, odsek 1 písmeno c) ustanovuje povinnosť prevádzkovateľa online trhu oznámiť spotrebiteľovi, že sa na jeho zmluvný vzťah nebudú v prípade uzavretia zmluvy vzťahovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Orgán dohľadu je oprávnený sankcionovať obchodníka, ktorý sa vydával na online trhu za spotrebiteľa podľa § 10 ods. 1 písm. f) nového zákona.

 

Oznamovacie povinnosti

–   oznámiť hlavné parametre, ktoré určujú poradie ponúk vo výsledku vyhľadávania spotrebiteľa na online trhu,

–   oznámiť význam týchto parametrov vo vzťahu k iným parametrom vyhľadávania,

–   oznámiť skutočnosť, či osoba, ktorá ponúka produkt na online trhu, je obchodníkom podľa vyhlásenia, ktoré poskytla prevádzkovateľovi online trhu,

–   oznámiť poučenie, že sa na zmluvu nebudú vzťahovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa,

–   oznámiť deľbu povinností, ktoré súvisia so zmluvou uzavretou na online trhu, ak sa prevádzkovateľ online trhu a osoba podieľajú na ich plnení.

 

Hlasový asistent

Znenie odseku 2 sa aplikuje aj v prípade vyhľadávania využitím hlasových asistentov. Aj v takom prípade musia byť informácie podľa odseku 1 písmena a) priamo a ľahko dostupné v osobitnej časti online rozhrania, v ktorom sú prezentované ponuky.

§ 17

Ďalšie povinnosti obchodníka
a prevádzkovateľa online trhu
pri zmluve uzavretej na diaľku
a zmluve uzavretej mimo
prevádzkových priestorov obchodníka

(1) Obchodník alebo osoba, ktorá koná v mene alebo na účet obchodníka, sú povinní na začiatku telefonického hovoru so zámerom predložiť ponuku na uzavretie alebo zmenu zmluvy oznámiť spotrebiteľovi identifikačné údaje obchodníka podľa § 5 ods. 1 písm. b), obchodný zámer telefonického hovoru a povinnosť spotrebiteľa uhradiť cenu a iné náklady a poplatky za dodanie alebo poskytnutie produktu. Zmluva uzavretá na diaľku podľa prvej vety vznikne doručením súhlasu spotrebiteľa s obsahom ponuky obchodníkovi na trvanlivom médiu.

(2) Obchodník je povinný zabezpečiť najneskôr na začiatku postupu vytvárania objednávky spotrebiteľom označenie online rozhrania jasnými a čitateľnými informáciami o prípadných obmedzeniach dodávky alebo poskytnutia produktu a informáciami o spôsoboch platby, ktoré spotrebiteľ môže použiť na úhradu ceny.

(3) Obchodník je povinný pri zmluve uzavretej na diaľku prostredníctvom elektronických prostriedkov bezprostredne pred odoslaním objednávky spotrebiteľom výslovne, jednoznačne a zrozumiteľne uviesť informácie podľa § 5 ods. 1 písm. a), d) a i) a § 15 ods. 1 písm. j), ak sa spotrebiteľ podľa zmluvy zaväzuje zaplatiť cenu. Tým nie sú dotknuté informačné povinnosti obchodníka podľa § 5 ods. 1 a § 15 ods. 1.

(4) Obchodník je povinný zabezpečiť, aby spotrebiteľ pri odoslaní objednávky výslovne potvrdil, že bol oboznámený s povinnosťou zaplatiť cenu. Ak je pre odoslanie objednávky potrebné stlačenie tlačidla alebo aktivovanie podobnej funkcie v online rozhraní, tlačidlo alebo funkcia musia byť označené ľahko čitateľným spôsobom slovným spojením „objednávka s povinnosťou platby“ alebo obdobnou formuláciou, ktorá jednoznačne vyjadruje, že odoslanie objednávky zahŕňa povinnosť spotrebiteľa zaplatiť cenu.

(5) Povinnosti podľa odsekov 2 až 4 sa vzťahujú aj na prevádzkovateľa online trhu, ak spotrebiteľ odosiela objednávku alebo uzatvára zmluvu s obchodníkom priamo na online trhu.

(6) Spotrebiteľovi nevzniknú zo zmluvy alebo v súvislosti s odoslaním objednávky žiadne záväzky, ak obchodník alebo prevádzkovateľ online trhu porušili povinnosť podľa odseku 4.

(7) Obchodník alebo osoba, ktorá koná v mene alebo na účet obchodníka, sú povinní na začiatku návštevy u spotrebiteľa oznámiť spotrebiteľovi identifikačné údaje obchodníka podľa § 5 ods. 1 písm. b), obchodný zámer návštevy, povinnosť spotrebiteľa uhradiť cenu a iné náklady a poplatky za dodanie alebo poskytnutie produktu a podľa povahy návštevy aj lehotu na odstúpenie od zmluvy podľa § 20 ods. 1 alebo podľa osobitného predpisu,⁶⁴⁾ ak predmetom návštevy je uzavretie zmluvy alebo návrh na uzavretie alebo zmenu zmluvy.

(8) Obchodník alebo osoba, ktorá koná v mene alebo na účet obchodníka, nemôžu pri návšteve obchodníka u spotrebiteľa, o ktorú spotrebiteľ vopred obchodníka nepožiadal alebo s ňou vopred výslovne nesúhlasil (ďalej len „nevyžiadaná návšteva“), a pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy podľa § 20 ods. 1 písm. b) alebo podľa osobitného predpisu⁶⁴⁾ požadovať alebo prijať od spotrebiteľa akékoľvek peňažné plnenie súvisiace so zmluvou.

(9) Dôkazné bremeno o preukázaní predchádzajúcej žiadosti spotrebiteľa alebo o udelení predchádzajúceho výslovného súhlasu spotrebiteľa s návštevou obchodníka znáša obchodník.

(10) Pred začatím poskytovania služby, dodávania vody, ktorá nie je na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, dodávania tepla alebo pred začatím dodávania digitálneho obsahu, ktorý obchodník dodáva inak ako na hmotnom nosiči, na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka, ktorou sa spotrebiteľ zaväzuje zaplatiť cenu, pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy podľa § 20 ods. 1 je obchodník povinný

a) osobitne poučiť spotrebiteľa o tom, že udelením súhlasu so začatím

    1. poskytovania služby pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy stráca po úplnom poskytnutí služby právo na odstúpenie od zmluvy, alebo

    2. dodávania digitálneho obsahu, ktorý obchodník dodáva inak ako na hmotnom nosiči, pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy stráca právo na odstúpenie od zmluvy,

b) vyžiadať vyhlásenie spotrebiteľa, že bol poučený podľa písmena a), a

c) vyžiadať od spotrebiteľa výslovný súhlas so začatím poskytovania služby alebo so začatím dodávania vody, tepla alebo digitálneho obsahu pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy.

(11) Pri zmluve uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka musia byť vyhlásenie spotrebiteľa podľa odseku 10 písm. b) a výslovný súhlas spotrebiteľa podľa odseku 10 písm. c) zaznamenané na trvanlivom médiu.

(12) Obchodník je povinný najneskôr pri dodaní produktu alebo pri začatí poskytovania služby doručiť spotrebiteľovi potvrdenie o uzavretí zmluvy na diaľku na trvanlivom médiu. Potvrdenie musí obsahovať

a) informácie podľa § 5 ods. 1 a § 15 ods. 1, ak ich obchodník neposkytol spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy,

b) potvrdenie o vyhlásení spotrebiteľa podľa odseku 10 písm. b) a potvrdenie o výslovnom súhlase spotrebiteľa podľa odseku 10 písm. c) alebo podľa osobitného predpisu,⁶⁷⁾ ak ich spotrebiteľ poskytol.

(13) Obchodník bezodkladne po uzavretí zmluvy mimo prevádzkových priestorov obchodníka doručí spotrebiteľovi v listinnej podobe alebo so súhlasom spotrebiteľa na inom trvanlivom médiu

a) vyhotovenie zmluvy alebo potvrdenie o uzavretí zmluvy, a

b) potvrdenie o vyhlásení spotrebiteľa podľa odseku 10 písm. b) a potvrdenie o výslovnom súhlase spotrebiteľa podľa odseku 10 písm. c) alebo podľa osobitného predpisu,⁶⁷⁾ ak ich spotrebiteľ poskytol.

Komentár k § 17

Ustanovením sú upravené ďalšie povinnosti obchodníka a prevádzkovateľa online trhu pri zmluve uzavretej na diaľku a zmluve uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka.

 

Telefonický rozhovor

Znenie odseku 1 ustanovuje podmienky realizácie telefonického rozhovoru obchodníka alebo osoby konajúcej v jeho mene alebo na jeho účet so spotrebiteľom na účely predloženia ponuky na uzavretie zmluvy alebo zmenu zmluvy. Formulácia nevyžaduje, aby osoba zastupujúca obchodníka konala v jeho mene a súčasne aj na jeho účet. Ustanovenie sa teda vzťahuje nielen na osoby v postavení napríklad obchodného zástupcu, ale aj v postavení mandatára konajúceho v mene obchodníka alebo komisionára konajúceho na účet obchodníka.

Sporným môže byť konanie v postavení sprostredkovateľa, ktorý nekoná v mene ani na účet obchodníka, ale vyvíja činnosť smerujúcu k tomu, aby mal obchodník príležitosť uzavrieť zmluvu so spotrebiteľom. S ohľadom na vymedzený účel ustanovenia však je zrejmé, že obchádzanie zákona formou uzatvárania zmlúv o sprostredkovaní je v rozpore s účelom tohto ustanovenia a dobrými mravmi. Účelom ustanovenia je umožniť spotrebiteľovi na začiatku telefonického hovoru identifikovať jeho účel a následne podľa týchto informácií prijať rozhodnutie pokračovať v telefonickom hovore alebo ho ukončiť.

Obchodník alebo osoba, ktorá koná v mene musí

–   oznámiť identifikačné údaje obchodníka,

–   oznámiť obchodný zámer telefonického hovoru,

–   oznámiť povinnosť spotrebiteľa uhradiť cenu vrátane iných nákladov a poplatkov.

 

Začiatok vytvárania objednávky

–   zabezpečiť označenie online rozhrania jasnými a čitateľnými informáciami o prípadných obmedzeniach dodávky alebo poskytnutia produktu,

–   zabezpečiť označenie online rozhrania jasnými a čitateľnými informáciami o spôsoboch platby, ktoré spotrebiteľ môže použiť na úhradu ceny.

 

Odoslanie objednávky

–   bezprostredne pred odoslaním objednávky spotrebiteľom výslovne, jednoznačne a zrozumiteľne uviesť informácie požadované informácie, ak sa spotrebiteľ podľa zmluvy zaväzuje zaplatiť cenu,

–   zabezpečiť, aby spotrebiteľ pri odoslaní objednávky potvrdil, že bol oboznámený s povinnosťou zaplatiť cenu,

–   tlačidlo alebo funkcia musia byť označené ľahko čitateľným spôsobom slovným spojením objednávka s povinnosťou platby.

 

Právny vzťah

Odsek 5 ustanovuje s ohľadom na § 16 ods. 1 písm. c) nového zákona aplikovateľnosť odsekov 2 až 4 na objednávky a zmluvy uzavreté spotrebiteľom výhradne s obchodníkom priamo na prevádzkovateľa online trhu. Právny vzťah medzi spotrebiteľom a neobchodníkom nie je spotrebiteľskou zmluvou, v dôsledku čoho sa takýto vzťah nespravuje režimom spotrebiteľského práva. Prevádzkovateľ online trhu je teda priamo zodpovedný za dodržanie povinností podľa odsekov 2 až 4. To však nevylučuje zodpovednosť obchodníka za nekalú praktiku zvádzania spotrebiteľa podľa § 10 ods. 1 písm. f) návrhu zákona.

 

Návšteva spotrebiteľa

–   obchodník alebo osoba, ktorá koná v mene majú povinnosť na začiatku návštevy u spotrebiteľa oznámiť spotrebiteľovi identifikačné údaje obchodníka,

–   obchodník alebo osoba, ktorá koná v mene majú povinnosť na začiatku návštevy u spotrebiteľa oznámiť spotrebiteľovi obchodný zámer návštevy,

–   obchodník alebo osoba, ktorá koná v mene majú povinnosť na začiatku návštevy u spotrebiteľa oznámiť spotrebiteľovi povinnosť spotrebiteľa uhradiť cenu a iné náklady a poplatky za dodanie alebo poskytnutie produktu,

–   obchodník alebo osoba, ktorá koná v mene majú povinnosť na začiatku návštevy u spotrebiteľa oznámiť spotrebiteľovi lehotu na odstúpenie od zmluvy, ak predmetom návštevy je uzavretie zmluvy alebo návrh na uzavretie alebo zmenu zmluvy.

 

Nevyžiadaná návšteva

Znenie odsek 8 zavádza definíciu nevyžiadanej návštevy obchodníka alebo osoby, ktorá koná v jeho mene alebo na jeho účet, u spotrebiteľa. Účelom ustanovenia je predísť nevyžiadaným návštevám obchodníka alebo iných osôb v právnom vzťahu k obchodníkovi u spotrebiteľa, na ktorej by od spotrebiteľa mohli požadovať alebo prijímať akékoľvek peňažné plnenie súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou.

Rovnako ako v odseku 1, formulácia nevyžaduje, aby osoba zastupujúca obchodníka konala v jeho mene a súčasne aj na jeho účet. Ustanovenie sa teda vzťahuje nielen na osoby v postavení napríklad obchodného zástupcu, ale aj v postavení mandatára konajúceho v mene obchodníka alebo komisionára konajúceho na účet obchodníka. Sporným môže byť konanie v postavení sprostredkovateľa, ktorý nekoná v mene ani na účet obchodníka, ale vyvíja činnosť smerujúcu k tomu, aby mal obchodník príležitosť uzavrieť zmluvu so spotrebiteľom. S ohľadom na vymedzený účel ustanovenia však je zrejmé, že obchádzanie zákona formou uzatvárania zmlúv o sprostredkovaní je v rozpore s účelom tohto ustanovenia a dobrými mravmi.

Ustanovenie odseku 8 ďalej ustanovuje podmienky realizácie takejto návštevy obchodníka alebo inej osoby, ktorá koná v jeho mene alebo na jeho účet u spotrebiteľa, aby nebola považovaná za nevyžiadanú. Podmienkou je žiadosť spotrebiteľa o návštevu alebo získanie jeho výslovného súhlasu. Žiadosť alebo súhlas musia byť získané vopred. Požiadavka predošlého súhlasu predpokladá, že súhlas nebude získaný na začiatku návštevy, napríklad pri bráne, resp. pri vchode do obydlia spotrebiteľa, v priebehu samotnej návštevy ani ex post. Dostatočný časový odstup získania súhlasu pred začiatkom realizácie návštevy by sa mal posudzovať individuálne v každom samostatnom prípade. Predošlý súhlas musí byť výslovný, nesmie teda vzbudzovať pochybnosti o samotnom súhlase s návštevou, jeho povahe, rozsahu ani okolnostiach, za ktorých bol udelený. Osobitosť nevyžiadanej návštevy je zdôraznená aj v ustanovení § 19 ods. 2 nového zákona, kedy nemožnosť uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy neplatí a spotrebiteľ má v prípadoch podľa § 19 ods. 1 písmena a) až c) a písmena e) právo na odstúpenie, pričom spotrebiteľ môže toto právo realizovať v predĺženej lehote 30 dní podľa § 20 ods. 1 písm. b) až odseku 3 nového zákona. Ide teda o formu možnej sankcie v prípade, že návšteva nebola realizovaná v súlade s § 17 ods. 8 zákona. Druhou situáciou, kedy obchodník alebo iná osoba, ktorá koná v jeho mene alebo na jeho účet nemôže od spotrebiteľa požadovať alebo prijímať akékoľvek peňažné plnenie súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, je obdobie pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy podľa § 20 ods. 1 písm. b) návrhu zákona.

Zo znenia odseku 8 vyplýva, že obchodník alebo osoba, ktorá koná v mene alebo na účet obchodníka, nemôžu pri návšteve obchodníka u spotrebiteľa, o ktorú spotrebiteľ vopred obchodníka nepožiadal alebo s ňou vopred výslovne nesúhlasil, a pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy požadovať alebo prijať od spotrebiteľa akékoľvek peňažné plnenie súvisiace so zmluvou, a to v súvislosti zo zákonom č. 251/2012 Z. z., v súlade s ktorým odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa a ostatní koncoví odberatelia elektriny a koncoví odberatelia plynu majú právo pri dodávke elektriny a dodávke plynu na poskytnutie informácie o práve odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti písomne odstúpiť od zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu do 14 dní odo dňa uzavretia takej zmluvy; takú informáciu je dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu povinný poskytnúť odberateľovi elektriny v domácnosti alebo odberateľovi plynu v domácnosti formou samostatného písomného poučenia spolu s formulárom na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 1 najneskôr pri uzavretí zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu.

Dôkazné bremeno

Znenie odseku 9 upravuje dôkazné bremeno splnenia povinnosti obchodníka v súvislosti s preukázaním, že nedošlo k realizácii nevyžiadanej návštevy (viazané na žiadosť alebo súhlas spotrebiteľa). Zásadne platí, že dôkazné bremeno o preukázaní predchádzajúcej žiadosti spotrebiteľa alebo o udelení predchádzajúceho výslovného súhlasu spotrebiteľa s návštevou obchodníka znáša obchodník.

Nevyžiadaná návšteva nie je zakázaná, sú s ňou však spojené obmedzenia podľa odseku 8. Je vhodné zo strany obchodníka získavať pre prípadný budúci spor súhlas s návštevou po materiálnej stránke bez využitia akéhokoľvek nátlaku, nekalých praktík, zastrašovania či iného správania, ktoré sa prieči dobrým mravom, vrátane zneužitia tiesne spotrebiteľa, a po formálnej stránke na trvanlivom médiu.

Vyžaduje sa výslovný súhlas, malo by preto ísť o osobitný súhlas. Samozrejme, obchodník musí vždy dodržať tiež pravidlá ochrany osobných údajov podľa osobitného predpisu.

To znamená, že v prípade, ak právnym základom spracúvania osobných údajov spotrebiteľa bude súhlas spotrebiteľa, bude musieť obchodník získať dva súhlasy – jeden podľa odseku 9 zákona o ochrane spotrebiteľa a druhý podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016). Súhlas podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 nemožno stotožňovať sú súhlasom podľa § 17 ods. 8, resp. 9.

 

Povinnosti obchodníka

–   povinnosť poučiť spotrebiteľa, že udelením súhlasu so začatím poskytovania služby pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy stráca po úplnom poskytnutí služby právo na odstúpenie od zmluvy,

–   povinnosť poučiť spotrebiteľa, že udelením súhlasu so začatím dodávania digitálneho obsahu, ktorý obchodník dodáva inak ako na hmotnom nosiči, pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy stráca právo na odstúpenie od zmluvy,

–   povinnosť vyžiadať vyhlásenie spotrebiteľa o poučení,

–   povinnosť vyžiadať od spotrebiteľa výslovný súhlas so začatím poskytovania služby alebo so začatím dodávania vody, tepla alebo digitálneho obsahu pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy.

Všetky tieto povinnosti musia byť splnené

–   pred začatím poskytovania služby,

–   pred začatím dodávania vody,

–   pred začatím dodávania tepla,

–   pred začatím dodávania digitálneho obsahu.

 

Zaznamenanie vyhlásenia

Nový zákon stanovil zásadu, že vyhlásenie spotrebiteľa alebo výslovný súhlas v súlade s týmto ustanovením musia byť vždy zaznamenané na trvanlivom médiu, aby nebolo možné ich zaprieť.

 

Potvrdenie o uzavretí zmluvy

•    potvrdenie vydáva obchodník,

•    potvrdenie je vydané spotrebiteľovi,

•    potvrdenie musí byť vydané najneskôr pri dodaní produktu alebo pri začatí poskytovania služby,

•    potvrdenie musí byť doručené na trvanlivom médiu,

•    potvrdenie musí obsahovať všetky zákonom vymedzené náležitosti.

 

Potvrdenia vydané po uzavretí zmluvy

–   musia byť vydané v listinnej podobe,

–   ak spotrebiteľ súhlasil, môžu byť vydané a doručené na trvanlivom médiu,

–   potvrdenia musia byť doručené ihneď po uzavretí zmluvy,

–   k potvrdeniam patrí vyhotovenie zmluvy alebo potvrdenie o uzavretí zmluvy, potvrdenie o vyhlásení spotrebiteľa a potvrdenie o výslovnom súhlase spotrebiteľa, ak ich spotrebiteľ poskytol.

Poznámka

Ak sa má dodávka elektriny alebo dodávka plynu na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu začať pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy alebo ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti požiada o začatie dodávky elektriny alebo o začatie dodávky plynu pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy, dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu je povinný vyžiadať od odberateľa elektriny v domácnosti alebo od odberateľa plynu v domácnosti výslovný súhlas so začatím dodávky elektriny alebo dodávky plynu pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. Ak je zmluva o združenej dodávke elektriny alebo zmluva o združenej dodávke plynu zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu, musí byť tento súhlas zaznamenaný na trvanlivom nosiči.

§ 18

Práva a povinnosti pri predajnej akcii

(1) Organizátor predajnej akcie je povinný v pozvánke na predajnú akciu uviesť

a) obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania organizátora predajnej akcie,

b) miesto a čas konania predajnej akcie,

c) zameranie predajnej akcie vrátane označenia produktov, ktoré budú na predajnej akcii predvádzané alebo predávané, a uvedenia ceny, za ktorú budú ponúkané spotrebiteľom,

d) obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania všetkých obchodníkov, ktorí budú predvádzať alebo predávať produkty na predajnej akcii, ak organizátor predajnej akcie nie je jediným obchodníkom,

e) vymedzenie okruhu účastníkov, ak je predajná akcia určená pre určitú skupinu spotrebiteľov,

f) miesto, dátum a čas nástupu, druh a podmienky dopravy, ak súčasťou predajnej akcie je doprava spotrebiteľov na miesto konania predajnej akcie.

(2) Organizátor predajnej akcie je povinný najneskôr 14 dní pred konaním predajnej akcie oznámiť údaje podľa odseku 1 písm. a) a b) Slovenskej obchodnej inšpekcii prostredníctvom jej webového sídla. Organizátor predajnej akcie je povinný k oznámeniu podľa prvej vety priložiť vyhotovenie pozvánky a návrhy všetkých zmlúv, ktoré budú môcť spotrebitelia uzavrieť na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou.

(3) Slovenská obchodná inšpekcia zverejní oznámenie s prílohami podľa odseku 2 na svojom webovom sídle najneskôr tri dni pred konaním predajnej akcie. Slovenská obchodná inšpekcia oznámenie s prílohami nezverejní, ak

a) organizátor predajnej akcie nedoručí včas oznámenie s prílohami podľa odseku 2,

b) pozvánka nemá náležitosti podľa odseku 1,

c) má vedomosť, že štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom v spoločnosti, ktorá je organizátorom predajnej akcie alebo obchodníkom podľa odseku 1 písm. d), je nedôveryhodná osoba; za nedôveryhodnú osobu sa považuje osoba, ktorá bola štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom v spoločnosti, ktorá organizovala predajnú akciu alebo na nej vystupovala ako obchodník v čase konania predajnej akcie, na ktorej došlo k osobitne závažnému porušeniu zákona, za ktoré bolo organizátorovi predajnej akcie alebo obchodníkovi zrušené živnostenské oprávnenie.

(4) Organizátor predajnej akcie nesmie odmietnuť účasť na predajnej akcii osobe, ktorá sa preukáže pozvánkou; to neplatí, ak účasť nie je možná z dôvodu naplnenia počtu účastníkov predajnej akcie. Organizátor predajnej akcie nemôže odmietnuť účasť na predajnej akcii osobe, ktorej prepravu na miesto konania predajnej akcie zabezpečil organizátor predajnej akcie alebo obchodník podľa odseku 1 písm. d).

(5) Organizátor predajnej akcie zodpovedá, že na predajnej akcii predvádzajú, ponúkajú, predávajú alebo poskytujú produkty uvedené v pozvánke výlučne obchodníci uvedení v pozvánke, a to za predajnú cenu neprevyšujúcu cenu uvedenú v pozvánke.

(6) Organizátor predajnej akcie alebo obchodník podľa odseku 1 písm. d) nesmie spotrebiteľa počas predajnej akcie vrátane sprievodných činností, najmä počas žrebovania, hry o ceny alebo počas darovania produktu, oddeľovať od ostatných účastníkov predajnej akcie alebo vystavovať spotrebiteľa ďalším okolnostiam alebo konaniu, ktoré by mohli mať za následok neprimerané ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa o uzavretí alebo o plnení zmluvy.

(7) Organizátor predajnej akcie alebo obchodník podľa odseku 1 písm. d) nemôžu počas predajnej akcie alebo pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy podľa § 20 ods. 1 písm. b) alebo podľa osobitného predpisu⁶⁴⁾ požadovať alebo prijať od spotrebiteľa akékoľvek peňažné plnenie súvisiace so zmluvou.

(8) Organizátor predajnej akcie alebo obchodník podľa odseku 1 písm. d) sú povinní zabezpečiť dopravu spotrebiteľa z miesta konania predajnej akcie do miesta nástupu uvedeného v pozvánke alebo so súhlasom spotrebiteľa aj do iného miesta bez ohľadu na rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou, ak organizátor predajnej akcie alebo obchodník podľa odseku 1 písm. d) zabezpečili dopravu spotrebiteľa na miesto konania predajnej akcie.

(9) Odseky 2, 3 a 7 sa nevzťahujú na predajnú akciu, počas ktorej dochádza k ponuke, predaju alebo poskytnutiu produktu na základe ponukového katalógu, ak

a) spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ponukovým katalógom vopred v neprítomnosti obchodníka,

b) v ponukovom katalógu alebo v zmluve je uvedená informácia o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy uzavretej na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou podľa § 19 ods. 1 v lehote podľa § 20 ods. 1 písm. b), a

c) počas predajnej akcie sú spotrebiteľom predvádzané a ponúkané výlučne produkty uvedené v ponukovom katalógu.

(10) Zmluva uzavretá na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou nevznikne, ak

a) organizátor predajnej akcie nesplní povinnosť podľa odseku 2,

b) Slovenská obchodná inšpekcia nezverejní oznámenie s prílohami podľa odseku 2 z dôvodov podľa odseku 3,

c) organizátor predajnej akcie uskutoční predajnú akciu v zjavnom rozpore s oznámením alebo jeho prílohami podľa odseku 2, alebo

d) ide o predaj alebo poskytnutie produktu v rozpore s odsekom 5 alebo s odsekom 9 písm. c).

 

Komentár k § 18

Ustanovenie upravuje podmienky realizácie, nahlasovanie a priebeh predajnej akcie podľa § 14 ods. 4 nového zákona.

Účelom tohto znenia je osobitná ochrana spotrebiteľa na akcii, počas ktorej je spotrebiteľ oproti bežnému predaju na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov obchodníka vo väčšej miere vystavený ovplyvňovaniu zo strany obchodníka, pričom môže byť na cudzom mieste, na ktoré ho organizátor predajnej akcie alebo obchodník odviezli na svoje náklady, za čo sa môže spotrebiteľ cítiť zaviazaný a zároveň môže byť v súvislosti s transportom z predajnej akcie závislý na organizátorovi predajnej akcie alebo obchodníkovi.

Organizátor predajnej akcie je povinný k tejto akcii vydať pozvánku, ktorá musí obsahovať všetky dôležité informácie, aby bola platná v súlade s legislatívou a nastavenými pravidlami. Všetky informácie v pozvánke uvádza organizátor predajnej akcie.

 

Obsah pozvánky predajnej akcie

–   obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania organizátora,

–   miesto a čas konania predajnej akcie,

–   zameranie predajnej akcie,

–   označenie predvádzaných alebo predávaných produktov,

–   cena predvádzaných alebo predávaných produktov,

–   obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania všetkých obchodníkov, ktorí budú predvádzať alebo predávať produkty na predajnej akcii, ak organizátor predajnej akcie nie je jediným obchodníkom,

–   okruh účastníkov,

–   určitá skupina spotrebiteľov,

–   miesto, dátum a čas nástupu, druh a podmienky dopravy.

 

Oznámenie Slovenskej obchodnej inšpekcii

Obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania organizátora predajnej akcie a tiež miesto a čas konania predajnej akcie musia byť oznámené v stanovenom termíne Slovenskej obchodnej inšpekcii. K oznámeniu dochádza prostredníctvom jej webového sídla, a to v termíne minimálne 14 dní pred konaním predajnej akcie. K oznámeniu musí byť priložená pozvánky so všetkými dôležitými informáciami a návrh zmluvy, ktorá bude použitá v prípade uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi organizátorom (obchodníkom) a spotrebiteľom.

 

Úlohy Slovenskej obchodnej inšpekcie v súvislosti s predajnou akciou

Všetky informácie týkajúce sa predajnej akcie, ktoré získala od organizátora predajnej akcie musia byť zverejnené na jej webovom sídle pred konaním predajnej akcie. Termín zverejnenia musí byť minimálne tri dni pred jej konaním.

Zákon však ustanovuje aj možnosť, že predajná akcia zverejnená nebude zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie povolená, a to ak organizátor nedoručil oznámenie včas, respektíve v stanovenom termíne, a to 14 dní pred konaním predajnej akcie. K zverejneniu nedôjde ani v prípade, ak oznámenie, ktoré bolo Slovenskej obchodnej inšpekcii doručené, neobsahuje všetky podstatné náležitosti a prílohy. K zverejneniu nedôjde ani v prípade neúplnej pozvánky, alebo ak má slovenská obchodná inšpekcia vedomosť, že štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom v spoločnosti, ktorá je organizátorom predajnej akcie alebo obchodníkom, je nedôveryhodná osoba.

Ustanovenie vymedzuje, kedy je osoba považovaná za nedôveryhodnú.

 

Kedy organizátor nemôže odmietnuť účasť na predajnej akcii

–   nesmie odmietnuť účasť osobe, ktorá sa preukáže pozvánkou,

–   nemôže odmietnuť účasť osobe, ktorej prepravu na miesto konania predajnej akcie zabezpečil organizátor predajnej akcie alebo obchodník.

Výnimkou je v tomto prípade účasť, ktorá nie je možná z dôvodu naplnenia počtu účastníkov predajnej akcie.

Všetky informácie uvedené v pozvánke musia byť dodržané, pričom priamo za to zodpovedá organizátor predajnej akcie. Týka sa to produktov, ich ceny, miesta konania a obchodníkov, ktorí produkty predvádzajú alebo ponúkajú.

 

Zákaz špecifických praktík voči spotrebiteľovi počas predajnej akcie

Znenie odseku 6 ustanovuje zákaz špecifických praktík voči spotrebiteľovi počas predajnej akcie. Výpočet sprievodných činností je len exemplifikatívny a nie je vyčerpávajúcim zoznamom. Osobitosť predajnej akcie je zdôraznená aj v ustanovení § 19 ods. 2 novom zákone, kedy nemožnosť uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy neplatí a spotrebiteľ má v prípadoch podľa § 19 ods. 1 písmena a) až c) a písmena e) právo na odstúpenie od zmluvy, pričom spotrebiteľ môže toto právo realizovať v predĺženej lehote 30 dní podľa § 20 ods. 1 písm. b) nového zákona.

Praktiky:

–   organizátor predajnej akcie alebo obchodník nesmie spotrebiteľa oddeľovať od ostatných účastníkov predajnej akcie,

–   organizátor predajnej akcie alebo obchodník nesmie spotrebiteľa vystavovať ďalším okolnostiam alebo konaniu, ktoré by mohli mať za následok neprimerané ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa o uzavretí alebo o plnení zmluvy,

–   počas predajnej akcie alebo pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy požadovať alebo prijať od spotrebiteľa akékoľvek peňažné plnenie súvisiace so zmluvou.

 

Sprievodné činnosti predajnej akcie

–   žrebovanie,

–   hry o ceny,

–   darovanie produktu.

 

Doprava na predajnú akciu

Povinnosťou organizátora je zabezpečiť dopravu spotrebiteľa z miesta konania predajnej akcie do miesta nástupu, prípadne aj do iného miesta bez ohľadu na rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou, ak organizátor predajnej akcie alebo obchodník zabezpečili dopravu spotrebiteľa na miesto konania predajnej akcie.

 

Ponukový katalóg

Využíva sa na predaj produktov. V tomto prípade sa však na takýto predaj nevzťahujú odseky 2, 3 a 7 v prípade, ak mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa s ponukovým katalógom vopred, alebo je v ňom uvedená informácia o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy uzavretej na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou alebo sú spotrebiteľom predvádzané a ponúkané výlučne produkty uvedené v ponukovom katalógu.

 

Kedy nevznikne zmluva

K uzavretiu zmluvy nedochádza v prípade nesplnenia povinnosti organizátora predajnej akcie, v prípade nezverejnenia oznámenia so stanovenými prílohami Slovenskou obchodnou inšpekciou, v prípade ak bola predajná akcia uskutočnená v rozpore s oznámením tejto akcie alebo ide o predaj, ktorý je v značnom rozpore pri predaji produktu.

§ 19

Právo na odstúpenie od zmluvy uzavretej na diaľku a zmluvy uzavretej mimo
prevádzkových priestorov obchodníka

(1) Spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy uzavretej na diaľku a od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka aj bez uvedenia dôvodu v lehote podľa § 20 ods. 1 až 3 okrem zmluvy, ktorej predmetom je

a) poskytnutie služby, ak

    1. došlo k úplnému poskytnutiu služby a 

    2. poskytovanie služby začalo pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy s výslovným súhlasom spotrebiteľa a spotrebiteľ vyhlásil, že bol riadne poučený o tom, že vyjadrením súhlasu stráca právo na odstúpenie od zmluvy po úplnom poskytnutí služby, ak je podľa zmluvy spotrebiteľ povinný zaplatiť cenu,

b) dodanie alebo poskytnutie produktu, ktorého cena závisí od pohybu cien na finančnom trhu, ktorý obchodník nemôže ovplyvniť a ku ktorému môže dôjsť počas plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy,

c) dodanie tovaru vyrobeného podľa špecifikácií spotrebiteľa alebo tovaru vyrobeného na mieru,

d) dodanie tovaru, ktorý podlieha rýchlemu zníženiu kvality alebo skaze,

e) dodanie tovaru uzavretého v ochrannom obale, ktorý nie je vhodné vrátiť z dôvodu ochrany zdravia alebo z hygienických dôvodov, ak ochranný obal bol po dodaní porušený,

f) dodanie tovaru, ktorý vzhľadom na svoju povahu môže byť po dodaní neoddeliteľne zmiešaný s iným tovarom,

g) dodanie alkoholických nápojov, ktorých cena bola dohodnutá v čase uzavretia zmluvy, pričom ich dodanie je možné uskutočniť najskôr po 30 dňoch a ich cena závisí od pohybu cien na trhu, ktorý obchodník nemôže ovplyvniť,

h) vykonanie naliehavých opráv alebo údržby počas návštevy u spotrebiteľa, o ktorú spotrebiteľ výslovne požiadal obchodníka; to neplatí pre zmluvu, ktorej predmetom je poskytnutie inej služby ako oprava alebo údržba, a pre zmluvu, ktorej predmetom je dodanie iného tovaru ako náhradného dielu potrebného na vykonanie opravy alebo údržby, ak boli zmluvy uzavreté počas návštevy obchodníka u spotrebiteľa a spotrebiteľ si tieto tovary alebo služby vopred neobjednal,

  i) dodanie zvukových záznamov, obrazových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo softvéru v ochrannom obale, ktorý bol po dodaní porušený,

  j) dodanie periodickej tlače okrem jej dodávania na základe zmluvy o predplatnom,

k) tovar zakúpený na verejnej dražbe,

  l) poskytnutie ubytovacích služieb na iný účel ako na účel bývania, preprava tovaru, nájom automobilov, poskytnutie stravovacích služieb alebo poskytnutie služieb súvisiacich s činnosťami v rámci voľného času, ak podľa zmluvy má obchodník poskytnúť tieto služby v presne dohodnutom čase alebo v presne dohodnutej lehote,

m) dodanie digitálneho obsahu, ktorý obchodník dodáva inak ako na hmotnom nosiči, ak

    1. dodávanie digitálneho obsahu začalo a 

    2. spotrebiteľ udelil výslovný súhlas so začatím dodávania digitálneho obsahu pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy, vyhlásil, že bol riadne poučený o tom, že vyjadrením súhlasu stráca právo na odstúpenie od zmluvy začatím dodávania digitálneho obsahu, a obchodník poskytol spotrebiteľovi potvrdenie podľa § 17 ods. 12 písm. b) alebo ods. 13 písm. b), ak je podľa zmluvy spotrebiteľ povinný zaplatiť cenu.

(2) Spotrebiteľ má právo na odstúpenie od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu v lehote podľa § 20 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) a ods. 3, ak spotrebiteľ a obchodník uzavreli zmluvu podľa odseku 1 písm. a) až c) alebo písm. e) na predajnej akcii alebo pri nevyžiadanej návšteve.

(3) Spotrebiteľ stráca okamihom úplného poskytnutia služby právo na odstúpenie od zmluvy uzavretej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov obchodníka, ktorej predmetom je vykonanie opravy, ak spotrebiteľ výslovne požiadal obchodníka o návštevu na účely vykonania opravy a plnenie sa začalo s predchádzajúcim výslovným súhlasom spotrebiteľa.

Komentár k § 19

Ustanovením je upravené právo na odstúpenie od zmluvy uzavretej na diaľku a zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka.

Znenie odseku 1 popri úprave práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy upravuje aj odklony od tohto práva. Ide o výsledok transpozície smernice 2011/83/EÚ v platnom znení, ktoré zohľadňujú osobitosti niektorých produktov, pri ktorých by umožnením uplatnenia práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy vznikla značná a neodôvodnená nerovnováha medzi právami spotrebiteľa a povinnosťami obchodníka.

Lehota na odstúpenie je vymedzená ustanovením § 20 a musí byť spotrebiteľom splnená, inak mu toto právo zaniká.

 

Kedy nemôže dôjsť k odstúpeniu od zmluvy zo strany spotrebiteľa

–   zmluva na poskytnutie služby, ak došlo k úplnému poskytnutiu služby a  poskytovanie služby začalo pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy s výslovným súhlasom spotrebiteľa a spotrebiteľ vyhlásil, že bol riadne poučený o tom, že vyjadrením súhlasu stráca právo na odstúpenie od zmluvy po úplnom poskytnutí služby, ak je podľa zmluvy spotrebiteľ povinný zaplatiť cenu,

–   zmluva na dodanie alebo poskytnutie produktu, pričom cena závisí od pohybu cien na finančnom trhu – obchodník nemôže ovplyvniť cenu a k pohybu došlo počas plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy,

 

–   zmluva na dodanie tovaru vyrobeného podľa špecifikácií spotrebiteľa alebo tovaru vyrobeného na mieru,

Uvedené sa vzťahuje iba na tovar podľa ustanovenia § 2 písm. a) nového zákona. Ide o hmotnú hnuteľnú vec, elektrinu, vodu alebo plyn, ktoré sú na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, a hmotný nosič, ktorý slúži výlučne ako nosič digitálneho obsahu, najmä CD, DVD, USB kľúč a pamäťová karta. Z toho sú teda aj s ohľadom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-208/19 NK (Individual house project) vylúčené napríklad architektonické služby, ktoré síce môžu viesť k hmatateľným výsledkom, ich predmetom je však duševná činnosť. Preto sa táto výnimka z práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy nevzťahuje na služby, napríklad svadobné fotenie, poradenské služby alebo spomínané architektonické služby vrátane interiérového dizajnu. Ustanovenie nerozlišuje, či obchodník začal s výkonom prác na tovare podľa tohto ustanovenia.

Tento záver vyslovil Súdny dvor Európskej únie vo veci C-529/19 Möbel Kraft s odôvodnením, že „situácia, v ktorej by existencia práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy závisela od budúcej udalosti, ktorej uskutočnenie závisí od rozhodnutia obchodníka, by však nebola zlučiteľná s touto predzmluvnou informačnou povinnosťou“. Išlo by tak zo strany obchodníka o nerealizovateľnú požiadavku na predzmluvné informácie a na strane spotrebiteľa by nebolo možné naplniť požiadavku právnej istoty, či od danej zmluvy môže alebo nemôže odstúpiť.

Vzhľadom na to, že ide o odňatie práva spotrebiteľovi, malo by sa aj toto ustanovenie vykladať reštriktívne. Musí ísť teda o personalizovaný, individuálne špecifikovaný alebo do istej miery jedinečný tovar, vyrobený podľa želaní a požiadaviek spotrebiteľa.

Znenie sa teda nevzťahuje na prefabrikovaný tovar, ktorý je vyrobený na základe výberu spotrebiteľa podľa katalógu alebo z prednastavených možností napríklad výbavy či farby auta alebo zostavy z ponúkanej sady kuchynského nábytku.

Takisto sa táto výnimka nevzťahuje ani na smart elektroniku, ako je napríklad počítač, smartfón alebo inteligentná chladnička, ktoré si spotrebiteľ môže personalizovať. Tieto nastavenia je možné odstrániť, resp. vrátiť tovar do továrenských nastavení a po odstúpení od zmluvy opätovne ponúknuť iným spotrebiteľom. Tým nie je obmedzené uplatnenie zodpovednosti spotrebiteľa za zníženie hodnoty tovaru podľa § 21 ods. 4 zákona.

 

–   zmluva na dodanie tovaru, ktorý podlieha rýchlemu zníženiu kvality alebo skaze,

 

–   zmluva na dodanie tovaru uzavretého v ochrannom obale, ktorý nie je vhodné vrátiť z dôvodu ochrany zdravia alebo z hygienických dôvodov, ak ochranný obal bol po dodaní porušený,

Upravené je vrátenie tovarov, ako sú napríklad konzervované potraviny, drogéria alebo detské plienky, na ktoré sú stanovené zákonné alebo spoločenské a kultúrne hygienické nároky a obchodník by nemohol tento vrátený tovar s poškodeným obalom predávať ďalej alebo by mal problém tento tovar hoci aj so zľavou opätovne predať. Podľa Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-681/17 slewo do pôsobnosti ustanovenia smernice 2011/83/EÚ v platnom znení, ktoré je transponované v tomto písmene, nespadá taký tovar, akým je matrac, ktorého ochrannú fóliu po jeho dodaní spotrebiteľ odstránil, keďže „aj v prípade priameho kontaktu tohto druhu tovaru s ľudským telom je možné predpokladať, že po jeho vrátení spotrebiteľom ho obchodník dokáže prostredníctvom úkonov, ako je čistenie alebo dezinfekcia, uviesť do stavu, v ktorom je tovar vhodný na ďalšie používanie treťou osobou, a tým pádom ho aj opätovne uviesť na trh bez toho, aby boli nedodržané požiadavky na ochranu zdravia alebo hygieny“. Musí byť teda dodržané právo spotrebiteľa preskúšať hlavné vlastnosti a funkčnosť tovaru.

–   zmluva na dodanie tovaru, ktorý vzhľadom na svoju povahu môže byť po dodaní neoddeliteľne zmiešaný s iným tovarom,

Znenie upravuje napríklad dodanie pohonných hmôt, keď pri natankovaní automobilu spotrebiteľom sa nevyhnutne zmieša natankované palivo s ostatkom paliva v palivovej nádrži. Nie je teda už po zmiešaní možné tovar vrátiť v množstve a kvalite, v akej bol spotrebiteľovi poskytnutý.

 

–   zmluva dodanie alkoholických nápojov, ktorých cena bola dohodnutá v čase uzavretia zmluvy, pričom ich dodanie je možné uskutočniť najskôr po 30 dňoch a ich cena závisí od pohybu cien na trhu, ktorý obchodník nemôže ovplyvniť,

 

–   zmluva na vykonanie naliehavých opráv alebo údržby počas návštevy u spotrebiteľa, o ktorú spotrebiteľ výslovne požiadal obchodníka,

Zákon ustanovuje výluku v prípade vopred neobjednaných služieb, ktoré boli uzavreté počas poskytovania inej služby, než je oprava alebo údržba alebo dodanie iného ako náhradného tovaru potrebného na vykonanie opravy alebo údržby. Účelom ustanovenia je zabrániť obchodníkovi využiť situáciu, kedy je spotrebiteľ napríklad v autoservise alebo pri stavebných prácach na obydlí vystavený tlaku, keďže ide o výrazné a podstatné investície a spotrebiteľ môže uzavrieť zmluvu, ktorú by nebol za iných okolností uzavrel. Ustanovenie tak umožňuje využiť v takýchto situáciách lehotu na odstúpenie od zmluvy a premyslieť si vhodnosť zmluvy uzavretej za vyššie uvedených okolností.

Výnimkou je však zmluva, ktorej predmetom je poskytnutie inej služby ako oprava alebo údržba, a pre zmluva, ktorej predmetom je dodanie iného tovaru ako náhradného dielu potrebného na vykonanie opravy alebo údržby, ak boli zmluvy uzavreté počas návštevy obchodníka u spotrebiteľa a spotrebiteľ si tieto tovary alebo služby vopred neobjednal.

 

–   zmluva na dodanie zvukových záznamov, obrazových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo softvéru v ochrannom obale, ktorý bol po dodaní porušený,

Upravený je ďalší odklon od práva na odstúpenie od zmluvy v prípade produktov, ako sú napríklad vinylové platne, CD disky s hudbou alebo inštalačným programom softvéru alebo filmy na DVD alebo Blu-ray diskoch. Pri týchto produktoch v prípade porušenia ich obalu nie je možné overiť, či nebol spotrebiteľom produkt už využívaný. Umožnenie uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy v týchto prípadoch by viedlo k faktickému prevádzkovaniu požičovne než predaju obchodníkom.

 

–   zmluva na dodanie periodickej tlače okrem jej dodávania na základe zmluvy o predplatnom,

Dodanie periodickej tlače je vylúčené z práva na odstúpenie z rovnakých dôvodov napríklad produkty ako vinylové platne, CD disky s hudbou alebo inštalačným programom softvéru alebo filmy na DVD alebo Blu-ray diskoch s výnimkou zmluvy o predplatnom, keďže nejde o kúpu konkrétneho obsahu.

 

–   zmluva na tovar zakúpený na verejnej dražbe,

 

–   zmluva na poskytnutie ubytovacích služieb na iný účel ako na účel bývania, preprava tovaru, nájom automobilov, poskytnutie stravovacích služieb alebo poskytnutie služieb súvisiacich s činnosťami v rámci voľného času, ak podľa zmluvy má obchodník poskytnúť tieto služby v presne dohodnutom čase alebo v presne dohodnutej lehote,

Upravené sú výnimky pri niektorých produktoch voľného času.

Vzhľadom na povahu týchto služieb a tovarov by nebolo vhodné poskytnúť právo na odstúpenie od zmluvy, keďže v ich prípade uzavretie zmluvy znamená rezervovanie istej obmedzenej kapacity. V prípade odstúpenia od zmluvy by obchodník mohol mať problém danú kapacitu naplniť a dochádzalo by k stratám na strane obchodníka, ktoré neboli jeho pričinením.

 

–   zmluva na dodanie digitálneho obsahu, ktorý obchodník dodáva inak ako na hmotnom nosiči.

 

Odstúpenie bez uvedenia dôvodu

Znenie odseku 2 ustanovuje odchýlku od výnimiek v odseku 1 písmene a) až c) a písmene e) v súvislosti s nevyžiadanou návštevou podľa ustanovenia § 17 ods. 8 zákona a predajnou akciou podľa ustanovenia § 18 zákona.

To znamená, že má spotrebiteľ právo na odstúpenie od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu v určenej lehote, ak spotrebiteľ a obchodník uzavreli zmluvu na predajnej akcii alebo pri nevyžiadanej návšteve, a to

–   došlo k poskytnutiu služby, ak došlo k úplnému poskytnutiu služby a poskytovanie služby začalo pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy s výslovným súhlasom spotrebiteľa a spotrebiteľ vyhlásil, že bol riadne poučený o tom, že vyjadrením súhlasu stráca právo na odstúpenie od zmluvy po úplnom poskytnutí služby, ak je podľa zmluvy spotrebiteľ povinný zaplatiť cenu,

–   dodanie alebo poskytnutie produktu, ktorého cena závisí od pohybu cien na finančnom trhu, ktorý obchodník nemôže ovplyvniť a ku ktorému môže dôjsť počas plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy,

–   dodanie tovaru vyrobeného podľa špecifikácií spotrebiteľa alebo tovaru vyrobeného na mieru,

–   dodanie tovaru uzavretého v ochrannom obale, ktorý nie je vhodné vrátiť z dôvodu ochrany zdravia alebo z hygienických dôvodov, ak ochranný obal bol po dodaní porušený.

Výluky z práva na odstúpenie od zmluvy je v zmysle judikatúry Súdneho dvora potrebné vykladať reštriktívne, avšak žiadna právna norma nebráni obchodníkovi priznať spotrebiteľovi právo na odstúpenie od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu aj v týchto prípadoch .

 

Strata práva na odstúpenie od zmluvy

Ide o okamih úplného poskytnutia služby na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov obchodníka, ktorej predmetom je vykonanie opravy, za splnenia predpokladu, že spotrebiteľ výslovne požiadal obchodníka o návštevu na účely vykonania opravy.

Zároveň je podstatné to, že plnenie začalo so súhlasom spotrebiteľa, ktorý predchádzal návšteve.

§ 20

Uplatnenie práva na odstúpenie
od zmluvy uzavretej na diaľku
a zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka

(1) Spotrebiteľ môže odstúpiť od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka do

a) 14 dní odo dňa

    1. prevzatia tovaru spotrebiteľom podľa odseku 4,

    2. uzavretia zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie služby,

    3. uzavretia zmluvy o dodávaní vody, ktorá nie je na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, a zmluvy o dodávke a odbere tepla,

    4. uzavretia zmluvy o dodaní digitálneho obsahu, ktorý obchodník dodáva inak ako na hmotnom nosiči,

b) 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy pri nevyžiadanej návšteve alebo v súvislosti s ňou alebo na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou.

(2) Ak obchodník poskytol spotrebiteľovi informácie podľa § 15 ods. 1 písm. f) až dodatočne, najneskôr však do 12 mesiacov od začatia plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy podľa odseku 1, môže spotrebiteľ odstúpiť od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka do

a) 14 dní odo dňa, keď obchodník dodatočne splnil informačnú povinnosť, ak ide o plynutie lehoty podľa odseku 1 písm. a), alebo

b) 30 dní odo dňa, keď obchodník dodatočne splnil informačnú povinnosť, ak ide o plynutie lehoty podľa odseku 1 písm. b).

(3) Ak obchodník neposkytol spotrebiteľovi informácie podľa § 15 ods. 1 písm. f) ani podľa odseku 2, spotrebiteľ môže odstúpiť od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka do 12 mesiacov od uplynutia lehoty podľa odseku 1.

(4) Tovar sa považuje za prevzatý spotrebiteľom okamihom, keď spotrebiteľ alebo ním určená tretia osoba okrem dopravcu prevezme všetky časti objednaného tovaru, alebo ak sa

a) tovary objednané spotrebiteľom v jednej objednávke dodávajú oddelene, okamihom prevzatia tovaru, ktorý bol dodaný ako posledný,

b) dodáva tovar pozostávajúci z viacerých dielov alebo kusov, okamihom prevzatia posledného dielu alebo posledného kusu,

c) tovar dodáva opakovane počas určitej doby, okamihom prevzatia prvého tovaru.

(5) Spotrebiteľ môže odstúpiť od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka, ktorých predmetom je dodanie tovaru, aj pred začatím plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy.

(6) Spotrebiteľ môže uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu a ak bola zmluva uzavretá ústne, na uplatnenie práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy postačuje akékoľvek jednoznačne formulované vyhlásenie spotrebiteľa, ktoré vyjadruje vôľu spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy (ďalej len „oznámenie o odstúpení od zmluvy“). Spotrebiteľ môže použiť vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 2.

(7) Lehota na odstúpenie od zmluvy podľa odsekov 1 až 3 sa považuje za zachovanú, ak spotrebiteľ najneskôr posledný deň lehoty odošle oznámenie o odstúpení od zmluvy obchodníkovi.

(8) Pri pochybnostiach o doručení sa spotrebiteľom odoslané oznámenie o odstúpení od zmluvy považuje za doručené uplynutím času primeraného použitému spôsobu doručovania, ak spotrebiteľ vie preukázať odoslanie oznámenia o odstúpení od zmluvy na adresu, ktorú obchodník oznámil spotrebiteľovi podľa § 5 ods. 1 písm. b) alebo § 15 ods. 1 písm. a) až c), alebo na inú adresu, ktorú obchodník oznámil spotrebiteľovi po uzavretí zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy sa považuje za doručené dňom jeho odoslania obchodníkovi na adresu podľa prvej vety, ak poštovú zásielku, ktorej obsahom je oznámenie o odstúpení od zmluvy, nemožno dodať obchodníkovi z dôvodov podľa osobitného predpisu.⁶⁸⁾

(9) Obchodník je povinný bezodkladne po doručení oznámenia o odstúpení od zmluvy poskytnúť spotrebiteľovi potvrdenie o jeho doručení na trvanlivom médiu, ak spotrebiteľ odstúpil od zmluvy použitím osobitnej funkcie alebo formulára na odstúpenie od zmluvy, ktoré sú dostupné v online rozhraní obchodníka.

(10) Spotrebiteľ môže odstúpiť od zmluvy len vo vzťahu ku konkrétnemu produktu alebo produktom, ak obchodník na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka dodal alebo poskytol viacero produktov.

(11) Účinky odstúpenia od zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka sa vzťahujú aj na každú doplnkovú zmluvu k zmluve, od ktorej spotrebiteľ odstúpil; to neplatí, ak sa strany výslovne dohodnú na ďalšom trvaní doplnkovej zmluvy.

(12) Doplnkovou zmluvou podľa odseku 11 sa rozumie akákoľvek zmluva o dodaní alebo poskytnutí ďalšieho produktu, ktorý súvisí s predmetom zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka bez ohľadu na to, či produkt dodá alebo poskytne obchodník alebo iná osoba na základe dohody s obchodníkom.

(13) Obchodník alebo iná osoba môžu v súvislosti so zánikom doplnkovej zmluvy podľa odseku 11 požadovať od spotrebiteľa len úhradu nákladov podľa § 21 ods. 3 a 5 a § 22 ods. 3.

(14) Odsekom 11 nie je dotknutá zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere.⁶⁹⁾

(15) Dôkazné bremeno o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy znáša spotrebiteľ.

Komentár k § 20

Ustanovením zákon upravuje uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy uzavretej na diaľku a zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka.

 

Lehoty na uplatnenie práva

Znenie odseku 1 upravuje lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov. Oproti predošlej právnej úprave zákon rozlišuje štandardnú štrnásťdňovú lehotu a osobitnú tridsaťdňovú lehotu pre zmluvy uzavreté pri nevyžiadanej návšteve, na predajnej akcii alebo v súvislosti s týmito okolnosťami.

 

Lehota 14 dní

–   odo dňa prevzatia tovaru spotrebiteľom,

–   ktorý prevezme všetky časti objednaného tovaru,

–   tovary objednané spotrebiteľom v jednej objednávke dodávajú oddelene, okamihom prevzatia tovaru, ktorý bol dodaný ako posledný,

–   ktorý dodáva tovar pozostávajúci z viacerých dielov alebo kusov, okamihom prevzatia posledného dielu alebo posledného kusu,

–   ktorý tovar dodáva opakovane počas určitej doby, okamihom prevzatia prvého tovaru,

–   odo dňa uzavretia zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie služby,

–   odo dňa uzavretia zmluvy o dodávaní vody, ktorá nie je na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, a zmluvy o dodávke a odbere tepla,

–   odo dňa uzavretia zmluvy o dodaní digitálneho obsahu, ktorý obchodník dodáva inak ako na hmotnom nosiči.

 

Lehota 30 dní

–   odo dňa uzavretia zmluvy pri nevyžiadanej návšteve alebo v súvislosti s ňou alebo na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou.

 

Obchodník poskytol spotrebiteľovi informácie, a to poučenie o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy až dodatočne, najneskôr však do 12 mesiacov od začatia plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy

–   odstúpenie do 14 dní odo dňa, keď obchodník dodatočne splnil informačnú povinnosť, ak ide o plynutie lehoty 14 dní odo dňa prevzatia tovaru spotrebiteľom, uzavretia zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie služby, uzavretia zmluvy o dodávaní vody, ktorá nie je na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, a zmluvy o dodávke a odbere tepla, uzavretia zmluvy o dodaní digitálneho obsahu, ktorý obchodník dodáva inak ako na hmotnom nosiči,

–   odstúpenie do 30 dní odo dňa, keď obchodník dodatočne splnil informačnú povinnosť, ak ide o plynutie lehoty 30 dní od uzavretia zmluvy pri nevyžiadanej návšteve alebo v súvislosti s ňou alebo na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou.

V prípade neposkytnutia stanovených informácii môže spotrebiteľ odstúpiť od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka do 12 mesiacov od uplynutia stanovenej lehoty.

 

Okamih prevzatia tovaru

Znenie odseku 4 bolo prebraté z doterajšej právnej úpravy upravujúcej moment prevzatia tovaru.

Prevzatie:

–   spotrebiteľ alebo ním určená tretia osoba okrem dopravcu prevzala všetky časti objednaného tovaru,

–   prevzatie tovaru dodaného ako posledný – tovary v jednej objednávke doručené oddelene,

–   prevzatie posledného dielu alebo posledného kusu tovaru – tovar pozostávajúci z viacerých dielov alebo kusov,

–   prevzatie prvého tovaru- opakovane dodávaný tovar v určitom čase.

 

Odstúpenie pred začatím plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy

Znenie odseku 5 ustanovuje možnosť spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy aj pred začatím plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy, napr. v prípade, že podľa § 20 ods. 4 tohto zákona nebol ešte doručený posledný diel alebo posledná časť objednaného tovaru a lehota na odstúpenie tak ešte nezačala plynúť. Môže ísť o prípady, kedy napríklad spotrebiteľ nie je spokojný s doterajším plnením (napríklad štyroch z piatich dielov zásielky), a nemá záujem čakať na doručenie zvyšných častí, aby uplatnil odstúpenie až po kompletnom dodaní tovaru, alebo v prípade, že objednaný tovar nájde spotrebiteľ inde za výhodnejšiu cenu alebo vzhľadom na zmenené okolnosti v jeho živote už nemá objednaný tovar pre neho opodstatnenie a nechce znášať následné náklady na vrátenie tovaru a odstúpi ešte pred dodaním tovaru.

 

Oznámenie o odstúpení od zmluvy

Znenie odseku 6 používa pri požiadavke poskytnutia vzorového formulára na odstúpenie od zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov formuláciu „podľa prílohy“. Účelom tejto formulácie je naviesť obchodníka k používaniu formuláru podľa vzoru v prílohe č. 2, aby boli splnené základné obsahové požiadavky a obchodníci mali istú mieru právnej istoty o náležitostiach takéhoto formuláru, nie k výhradnému používaniu formulára v prílohe č. 2.

Zo zákona vypláva spotrebiteľovi právo na odstúpenie od zmluvy, ktorá

–   bola uzavretá na diaľku,

–   bola uzavretá mimo prevádzkových priestorov obchodníka,

–   bola uzavretá v listinnej podobe,

–   bola uzavretá v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu,

–   bola uzavretá ústne.

Uvedené právo si môže spotrebiteľ uplatniť aj prostredníctvom akékoľvek jednoznačne formulované vyhlásenie spotrebiteľa vyjadrujúce jeho vôľu. Jednoducho povedané, že ide o oznámenie o odstúpení od zmluvy.

 

Zachovanie lehoty na odstúpenie

Lehota je zachovaná spotrebiteľom, ktorá najneskôr posledný deň lehoty odošle oznámenie o odstúpení od zmluvy obchodníkovi.

 

Doručenie oznámenia

Oznámenie o odstúpení od zmluvy sa považuje za doručené dňom jeho odoslania obchodníkovi na adresu v prípade, ak poštovú zásielku, ktorej obsahom je oznámenie o odstúpení od zmluvy, nemožno dodať obchodníkovi z dôvodu, že adresát poštovú zásielku odoprel prijať, adresát poštovú zásielku neprevzal v odbernej lehote, adresáta na adrese uvedenej na poštovej zásielke nemožno zistiť a nemožno ju ani doposlať na inú známu adresu, ak má adresát právo na doposlanie poštovej zásielky.

V prípade pochybnosti o doručení sa považuje za doručené uplynutím času primeraného použitému spôsobu doručovania, ak spotrebiteľ vie preukázať odoslanie oznámenia o odstúpení od zmluvy na adresu, ktorú obchodník oznámil spotrebiteľovi.

 

Potvrdenie o doručení

Znenie odseku 9 ustanovuje povinnosť obchodníka bezodkladne po doručení oznámenia o odstúpení od zmluvy poskytnúť potvrdenie o jeho doručení. Toto ustanovenie súvisí s ustanovením odseku 12, ktoré kladie dôkazné bremeno o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy na spotrebiteľa. V prípade odstúpenia od zmluvy jednoznačným vyhlásením spotrebiteľa o vôli odstúpiť od zmluvy uzavretej ústne sa toto potvrdenie nevyžaduje. Návrh však nebráni obchodníkovi takéto potvrdenie na počkanie vydať, spotrebiteľ ho však nemôže vyžadovať.

 

Odstúpenie k časti objednávky

Zákon ustanovuje možnosť spotrebiteľa odstúpiť aj vo vzťahu ku konkrétnemu produktu alebo produktom, nielen vo vzťahu k celej objednávke alebo zmluve uzavretej na diaľku alebo zmluve uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka. Nejde teda o stanovenie nemožnosti odstúpiť od zmluvy ako celku. Toto ustanovenie môže mať nadväznosť na znenie odseku 5. Ide o prípady, ak v rámci jednej objednávky bolo viacej produktov.

 

Doplnková zmluva

Odseky 11, 12 a 13 ustanovujú vymedzenie doplnkovej zmluvy, pravidlá vzťahujúce sa na tieto doplnkové zmluvy v prípade odstúpenia od hlavnej zmluvy a možnosť obchodníka požadovať úhradu nákladov v súvislosti s takýmto odstúpením od zmluvy.

Dôkazné bremeno o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy znáša spotrebiteľ.

Pod doplnkovou zmluvou rozumieme akúkoľvek zmluvu o dodaní alebo poskytnutí ďalšieho produktu súvisiaceho s predmetom zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka bez ohľadu na to, či produkt dodá alebo poskytne obchodník alebo iná osoba na základe dohody s obchodníkom.

Pri doplnkovej zmluve môže ísť napríklad

–   o zmluvu o dodaní,

–   o zmluvu o údržbe alebo inštalácii,

–   o poistnú a úverovú zmluvu na financovanie kúpy či dodatočnú obchodnú záruku.

Vzťah medzi samostatnými súvisiacimi zmluvami by sa mal posúdiť s cieľom určiť, ktorá zmluva je hlavná a ktorá doplnková. Ak napríklad spotrebiteľ prostredníctvom samostatných zmlúv s rovnakým obchodníkom kupuje mobilné telefónne služby a mobilný smartfón, ktorý je fakturovaný na mesačnej báze spolu s hlavnou cenou predplatného, za hlavnú zmluvu by sa mala považovať zmluva o dodávaní služieb.

V prípade, že sa strany výslovne dohodnú na ďalšom trvaní doplnkovej zmluvy, uvedené vyššie zmienené znenie neplatí.

Znením odseku 11 nie je dotknutá zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere.

Poznámka

Zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok. Pri zmluvách, tvoria obchodný celok, predávajúci tovaru alebo poskytovateľ služby je zároveň veriteľom alebo veriteľom je tretia osoba a veriteľ využíva služby predávajúceho tovaru alebo poskytovateľa služieb pri uzatváraní alebo príprave zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo konkrétny tovar alebo poskytnutie konkrétnej služby je výslovne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 

Ak spotrebiteľ odstúpil od zmluvy o kúpe tovaru alebo poskytnutí služby a ak cena tovaru alebo služby je hradená plne alebo čiastočne spotrebiteľským úverom na základe zmluvy podľa odseku 1, zaniká tiež táto zmluva. Zánik tejto zmluvy nezakladá právo veriteľa alebo tretej osoby na uplatnenie akýchkoľvek sankcií voči spotrebiteľovi. Ak tovar alebo služby, na ktoré sa vzťahuje zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere, neboli dodané či poskytnuté alebo boli dodané či poskytnuté len čiastočne, alebo nie sú v súlade so zmluvou o ich dodaní či poskytnutí a spotrebiteľ uplatnil zákonné prostriedky na dosiahnutie nápravy, ale nebol zo strany predávajúceho alebo poskytovateľa služieb uspokojený, spotrebiteľ má právo uplatniť svoje nároky na peňažné plnenie u veriteľa. Ak došlo k zániku zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľ tovar vrátil predávajúcemu, predávajúci a veriteľ si navzájom vysporiadajú vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov bez účastí spotrebiteľa. Ak išlo o nevyžiadaný tovar, tak k takému vysporiadaniu postačí zánik zmluvy o kúpe tovaru bez toho, aby spotrebiteľ vrátil tovar predávajúcemu. Ak zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere zanikla a ak spotrebiteľ uhradil peňažné prostriedky veriteľovi pred zánikom zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere a oznámil veriteľovi písomne alebo na inom trvanlivom médiu dostupnom veriteľovi zánik zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere z dôvodu odstúpenia od zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, veriteľ je povinný mu tieto peňažné prostriedky vrátiť najneskôr do 14 kalendárnych dní po doručení tohto oznámenia.

§ 21

Práva a povinnosti spotrebiteľa
po odstúpení od zmluvy uzavretej
na diaľku a zmluvy uzavretej mimo
 prevádzkových priestorov obchodníka

(1) Spotrebiteľ je povinný do 14 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka podľa § 19 ods. 1 zaslať tovar späť alebo odovzdať tovar obchodníkovi alebo osobe určenej obchodníkom na prevzatie tovaru; to neplatí, ak obchodník navrhne, že si tovar vyzdvihne osobne alebo prostredníctvom ním určenej osoby. Lehota podľa prvej vety sa považuje za zachovanú, ak spotrebiteľ odošle tovar obchodníkovi najneskôr v posledný deň lehoty.

(2) Spotrebiteľ je oprávnený odoprieť vrátenie tovaru, ktorý nadobudol na základe zmluvy uzavretej pri nevyžiadanej návšteve, na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou, kým obchodník spotrebiteľovi vráti zaplatenú cenu.

(3) Pri odstúpení od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka podľa § 19 ods. 1 znáša spotrebiteľ len náklady na vrátenie tovaru obchodníkovi alebo osobe určenej obchodníkom na prevzatie tovaru; to neplatí, ak obchodník súhlasil, že náklady bude znášať sám, alebo ak obchodník nesplnil informačnú povinnosť podľa § 15 ods. 1 písm. g).

(4) Spotrebiteľ zodpovedá za zníženie hodnoty tovaru, ktoré vzniklo v dôsledku zaobchádzania s tovarom, ktoré je nad rámec zaobchádzania potrebného na zistenie vlastností a funkčnosti tovaru; to neplatí, ak obchodník nesplnil informačnú povinnosť podľa § 15 ods. 1 písm. f).

(5) Spotrebiteľ je povinný uhradiť obchodníkovi cenu za skutočne poskytnuté plnenie do dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy, ak spotrebiteľ podľa § 19 ods. 1 odstúpi od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka, ktorých predmetom je poskytnutie služby, dodávanie vody, ktorá nie je na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, alebo dodanie tepla, a pred začatím poskytovania plnenia udelil výslovný súhlas podľa § 17 ods. 10 písm. c). Cena za skutočne poskytnuté plnenie sa vypočíta pomerne na základe celkovej ceny dohodnutej v zmluve. Cena za skutočne poskytnuté plnenie sa vypočíta na základe trhovej ceny poskytnutého plnenia, ak je celková cena dohodnutá v zmluve nadhodnotená.

(6) Spotrebiteľovi z uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka podľa § 19 ods. 1 nevznikajú okrem povinností podľa odsekov 1, 3 až 5 a povinnosti uhradiť dodatočné náklady podľa § 22 ods. 3 žiadne ďalšie povinnosti alebo náklady.

Komentár k § 21

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti spotrebiteľa po odstúpení od zmluvy vrátane vrátenia tovaru a poplatkov, ktoré je povinný znášať a za akých okolností. Účelom je vyrovnávať práva spotrebiteľa, ktorý odstupuje od zmluvy s cieľom získať zaplatenú cenu späť, a obchodníka, ktorý potrebuje mať istotu, že mu bude tovar spotrebiteľom vrátený.

Povinnosťou spotrebiteľa je v lehote do 14 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy zaslať tovar späť prípadne ho odovzdať obchodníkovi alebo osobe určenej obchodníkom. V zásade ide o osobu určenú na prevzatie tovaru. Uvedená lehota je pevne stanovená zákonom a zásadne nemenná a zachovaná je v prípade, ak spotrebiteľ obchodníkovi odoslal tovar, ktorý j predmetom odstúpenia najneskôr v posledný deň lehoty, čiže 14. deň lehoty.

Výnimku z tomto ustanovenia predstavuje prípad, že zo strany obchodníka došlo k návrhu, že si tento tovar od spotrebiteľa prevezme sám.

 

Odoprenie vrátenia tovaru

Ustanovenie predstavuje ďalšie zdôraznenie osobitosti nevyžiadanej návštevy a predajnej akcie, vrátane okolností s nimi súvisiacimi. V tomto prípade má spotrebiteľ najprv právo na vrátenie zaplatenej ceny a až následne vzniká spotrebiteľovi povinnosť zaslať tovar naspäť obchodníkovi. Spotrebiteľovi vyplýva z tohto znenia teda oprávnenie odoprieť vrátenie tovaru.

 

Náklady na vrátenie

Náklady, ktoré znáša spotrebiteľ pri vrátení tovaru a podmienky za akých tieto náklady znáša obchodník, sú vymedzené v znení odseku 3. Ide o náklady na vrátenie tovaru obchodníkovi alebo osobe určenej obchodníkom na prevzatie tovar. Výnimku predstavuje prípad, ak obchodník súhlasil, že náklady bude znášať sám. Zároveň je ustanovená sankcia pre obchodníka, ktorý si nesplnil informačnú povinnosť podľa § 15 ods. 1 písm. g).

 

Zníženie hodnoty tovaru

Spotrebiteľ zodpovedá za zníženie hodnoty tovaru, ktoré vzniklo v dôsledku zaobchádzania s tovarom, ktoré je nad rámec zaobchádzania potrebného na zistenie vlastností a funkčnosti tovaru.

Zákon ustanovuje zníženie hodnoty tovaru v dôsledku zaobchádzania, ktoré je nad rámec potreby zistenia vlastností a funkčnosti tovaru. Spotrebiteľ by mal s tovarom manipulovať spôsobom v rovnakej miere, v akej by mu to bolo umožnené v bežnej obchodnej prevádzke. Napríklad odev alebo obuv by mal spotrebiteľ len vyskúšať, nie ho nosiť. Spotrebiteľ však môže tovar rozbaliť, aby si ho prezrel. Odstránenie akýchkoľvek ochranných fólií na tovare by malo byť vnímané reštriktívne a nemalo by byť považované za zníženie hodnoty tovaru výhradne iba v prípade, že ich odstránenie je nevyhnutné na vyskúšanie a otestovanie tovaru. Kuchynské tovary alebo tovary určené na remeselné činnosti by napríklad nemali byť skúšané priamo pri činnosti, ale tzv. na sucho, inak by išlo o zníženie hodnoty tovaru.

Spotrebiteľ nezodpovedá za zníženie hodnoty tovaru podľa odseku 4, ak nebol obchodníkom poučený o práve odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní tohto práva alebo mu nebol poskytnutý formulár na odstúpenie. Odsekom 4 však nie je dotknuté právo obchodníka na náhradu škody.

 

Alikvotná časť ceny plnenia

Znenie odseku 5 upravuje režim náhrady alikvotnej časti ceny za skutočne poskytnuté plnenie v prípade odstúpenia od zmluvy v osobitných prípadoch, kedy spotrebiteľ pred začatím poskytovania plnenia podľa zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka udelil výslovný súhlas so začatím poskytovania služby, dodávania vody, ktorá nie je na predaj v obmedzenom alebo stanovenom množstve alebo dodanie tepla pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy.

Povinnosťou spotrebiteľa je uhradiť obchodníkovi cenu za skutočne poskytnuté plnenie do dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy, a to pri dodávke vody, dodaní tepla. Poskytnuté plnenie sa musí oceniť pomerne na základe celkovej ceny dohodnutej v zmluve. Vychádza sa z trhovej ceny poskytnutého plnenia v prípade, že celková cena dohodnutá v zmluve je nadhodnotená.

 

Dodatočné náklady

Odsek 6 deklaruje mantinely povinností spotrebiteľa a bráni extenzívnejšiemu výkladu. V súlade s týmto znením spotrebiteľovi nevznikajú okrem stanovených povinností a povinnosti uhradiť dodatočné náklady podľa § 22 ods. 3 žiadne ďalšie povinnosti alebo náklady.

§ 22

Práva a povinnosti obchodníka
po odstúpení spotrebiteľa od zmluvy uzavretej na diaľku a od zmluvy
uzavretej mimo prevádzkových
priestorov obchodníka

(1) Obchodník je povinný do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy vrátiť spotrebiteľovi všetky platby, ktoré od neho prijal na základe alebo v súvislosti so zmluvou uzavretou na diaľku, zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov obchodníka alebo s doplnkovou zmluvou vrátane nákladov na dopravu, dodanie, poštovné a iných nákladov a poplatkov.

(2) Obchodník je povinný vrátiť spotrebiteľovi všetky platby podľa odseku 1 v rozsahu zodpovedajúcom odstúpeniu od zmluvy, ak spotrebiteľ neodstúpil od celej zmluvy uzavretej na diaľku alebo od celej zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka. Obchodník nemôže účtovať spotrebiteľovi dodatočné náklady za dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky.

(3) Obchodník nie je povinný uhradiť spotrebiteľovi dodatočné náklady, ak si spotrebiteľ výslovne zvolil iný spôsob dodania, ako je najlacnejší bežný spôsob dodania ponúkaný obchodníkom. Dodatočnými nákladmi sa rozumie rozdiel medzi nákladmi na dodanie, ktoré si zvolil spotrebiteľ, a nákladmi na najlacnejší bežný spôsob dodania ponúkaný obchodníkom.

(4) Obchodník nemôže požadovať od spotrebiteľa úhradu nákladov za

a) poskytnutie služby, dodanie vody, ktorá nie je na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, alebo za dodanie tepla počas plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy podľa § 20 ods. 1 až 3 bez ohľadu na rozsah poskytnutého plnenia, ak

    1. obchodník neposkytol spotrebiteľovi informácie podľa § 15 ods. 1 písm. f) alebo písm. h), alebo

    2. spotrebiteľ neudelil obchodníkovi výslovný súhlas so začatím poskytovania služby alebo dodávania vody alebo tepla podľa § 17 ods. 10 písm. c),

b) úplné alebo čiastočné dodanie digitálneho obsahu, ktorý obchodník dodáva inak ako na hmotnom nosiči, ak

    1. spotrebiteľ neudelil obchodníkovi výslovný súhlas so začatím dodávania digitálneho obsahu podľa § 17 ods. 10 písm. c),

    2. spotrebiteľ nevyhlásil, že bol riadne poučený o tom, že vyjadrením súhlasu podľa prvého bodu stráca právo na odstúpenie od zmluvy, alebo

    3. obchodník neposkytol spotrebiteľovi potvrdenie podľa § 17 ods. 12 písm. b) alebo ods. 13 písm. b).

(5) Obchodník nie je povinný pri odstúpení od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka, ktorých predmetom je dodanie tovaru, vrátiť spotrebiteľovi platby podľa odseku 1 pred tým, ako mu je tovar doručený alebo kým spotrebiteľ nepreukáže zaslanie tovaru späť obchodníkovi, ibaže obchodník navrhne, že tovar vyzdvihne osobne alebo prostredníctvom ním určenej osoby.

(6) Obchodník je povinný vrátiť spotrebiteľovi platby podľa odseku 1 rovnakým spôsobom, aký použil spotrebiteľ pri ich úhrade; tým nie je dotknuté právo obchodníka dohodnúť sa so spotrebiteľom na inom spôsobe úhrady, ak spotrebiteľovi nebudú v súvislosti s úhradou účtované žiadne poplatky.

(7) Obchodník je povinný zabezpečiť vyzdvihnutie tovaru na vlastné náklady v lehote podľa odseku 1, ak na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka bol tovar dodaný spotrebiteľovi domov v čase uzavretia zmluvy a s prihliadnutím na povahu tovaru nie je možné tovar odoslať späť obchodníkovi poštou.

(8) Jednostranné započítanie pohľadávok obchodníka a spotrebiteľa, ktoré vzniknú odstúpením od zmluvy podľa § 19 ods. 1, sa zakazuje.

(9) Na odstúpenie od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka, ktorej predmetom je digitálny obsah alebo digitálna služba, sa vzťahuje § 852m ods. 3, 5 až 8 Občianskeho zákonníka.

Komentár k § 22

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti obchodníka po odstúpení spotrebiteľa od zmluvy uzavretej na diaľku a od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka.

 

Vrátenie platieb

V prípade, že spotrebiteľ odstúpi od zmluvy, tak má obchodník povinnosť vrátiť všetky platby spotrebiteľovi. Uvedená povinnosť mu vniká od oznámenia o odstúpení od zmluvy a splnená musí byť do 14 dní od obdržania oznámenia. Ide o všetky platby vyplývajúce zo zmluvy, náklady na dopravu, na dodanie, na poštovné a iných náklady a poplatky.

Znenie odseku 2 nadväzuje na ustanovenie § 20 ods. 10 zákona. Povinnosť vrátenia platieb sa týka aj prípadu, ak spotrebiteľ neodstúpil od celej zmluvy. Zo zákona obchodníkovi neprináleží právo účtovať spotrebiteľovi dodatočné náklady.

 

Zvýšenie nákladov

Znenie odseku 3 chráni obchodníka pred neodôvodnene zvýšenými nákladmi, ak by v rámci trhového mechanizmu ponúkal širšiu ponuku možností doručenia. Ide o dodatočné náklady, pod ktorými rozumieme rozdiel medzi nákladmi na dodanie, ktoré si zvolil spotrebiteľ, a nákladmi na najlacnejší bežný spôsob dodania.

Spotrebiteľ tak aj v prípade zvolenia si drahšieho spôsobu dodania neznáša náklady iba do výšky ceny najlacnejšieho bežného spôsobu dodania ponúkaného obchodníkom. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou obchodníka nie je uhradiť spotrebiteľovi dodatočné náklady, ak si spotrebiteľ zvolil iný spôsob dodania, ako je najlacnejší bežný spôsob dodania.

 

Prípady, kedy obchodník nemôže požadovať od spotrebiteľa úhradu nákladov

–   poskytnutie služby, dodanie vody, ktorá nie je na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, v zákonom vymedzených prípadoch,

–   odanie tepla počas plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy bez ohľadu na rozsah poskytnutého plnenia, v zákonom vymedzených prípadoch,

Poznámka

Ide o prípad, ak obchodník neposkytol spotrebiteľovi potrebné informácie alebo spotrebiteľ neudelil obchodníkovi výslovný súhlas so začatím poskytovania služby alebo dodávania vody alebo tepla.

–   úplné alebo čiastočné dodanie digitálneho obsahu, ktorý obchodník dodáva inak ako na hmotnom nosiči, v zákonom stanovenom prípade.

Poznámka

Ide o prípad, kedy spotrebiteľ neudelil obchodníkovi výslovný súhlas so začatím dodávania digitálneho obsahu, alebo spotrebiteľ nevyhlásil, že bol riadne poučený o tom, že vyjadrením súhlasu stráca právo na odstúpenie od zmluvy, alebo obchodník neposkytol spotrebiteľovi potrebné potvrdenie.

Nepoctivý spotrebiteľ

Znenie odseku 5 chráni obchodníka pred prípadným nepoctivým spotrebiteľom. Obchodník tak môže zadržiavať vrátenie peňazí do momentu doručenia vráteného tovaru obchodníkovi alebo kým spotrebiteľ nepreukáže zaslanie tovaru späť obchodníkovi. Orgán dohľadu by teda nesplnenie povinnosti vrátiť všetky platby nemal posudzovať ako porušenie práv spotrebiteľa, za dodržania podmienok stanovených v tomto ustanovení.

Z uvedeného vyplýva, že obchodník nemá povinnosť vrátiť mu všetky platby do času, kým mu tovar, ktorý bol predmetom odstúpenia od zmluvy nebude vrátený, prípadne kým spotrebiteľ nepreukáže, že tovar vrátil, alebo si ho vo vymedzených prípadoch obchodník neprevzal. Týmto zákonom sú chránené nielen práva a záujmy spotrebiteľa, ale tiež práva a záujmy obchodníka.

 

Spôsob vrátenia platby

Zákon stanovil pri vrátení platby taký spôsob, aký spotrebiteľ použil pri platbe za tovar. Zároveň však zákon nevylučuje možnosť dohody o spôsobe vrátenia platby medzi obchodníkom a spotrebiteľom. Musí ísť však o dohodu vzájomnú, ktorá však nebude predpokladať ďalšie prípadné poplatky.

 

Vyzdvihnutie tovaru

–   povinným k vyzdvihnutiu tovaru je obchodník, ktorý vyzdvihnutie zabezpečí vlastnými prostriedkami,

–   k vyzdvihnutiu musí dôjsť v zákonom stanovenej lehote, ktorá je v dĺžke 14 dní,

–   v prípade, že bol tovar dodaný spotrebiteľovi domov v čase uzavretia zmluvy a s prihliadnutím na povahu tovaru nie je možné tovar odoslať späť obchodníkovi poštou.

Jednostranné započítanie pohľadávok

Znenie odseku 8 zakazuje jednostranné započítanie pohľadávok, ktoré vzniknú odstúpením od zmluvy. Možnosť jednostranného započítania by mohla podstatne narušiť rovnováhu vo vzťahu medzi spotrebiteľom a obchodníkom, o to viac v situácii možného sporu o odstúpení od zmluvy a vzájomného vysporiadania zmluvných strán. Týmto ustanovením nie je vylúčené započítanie pohľadávok na základe dohody.

To znamená, že jednostranné započítanie pohľadávok obchodníka a spotrebiteľa, ktoré vzniknú odstúpením od zmluvy, je zakázané.

V prípade digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ktorá je predmetom zmluvy, od ktorej spotrebiteľ odstúpil, sa na odstúpenie vzťahuje Občiansky zákonník.

Poznámka

Po odstúpení od zmluvy je spotrebiteľ povinný zdržať sa užívania digitálneho plnenia a jeho poskytovania tretím osobám.

Po odstúpení od zmluvy sa obchodník zdrží používania obsahu, ktorý spotrebiteľ poskytol alebo vytvoril pri užívaní digitálneho plnenia. To neplatí, ak tento obsah

a)  nemožno využiť inak ako vo väzbe na digitálne plnenie obchodníka,

b)  sa vzťahuje výlučne na aktivity spotrebiteľa pri užívaní digitálneho plnenia obchodníka,

c)  obchodník zlúčil s iným obsahom, od ktorého ho nemožno oddeliť vôbec alebo bez vynaloženia neprimeraného úsilia,

d)  spotrebiteľ vytvoril spolu s inými spotrebiteľmi, ktorí sú oprávnení ďalej obsah užívať.

Po odstúpení od zmluvy obchodník sprístupní spotrebiteľovi na jeho žiadosť všetok obsah, ktorý spotrebiteľ poskytol alebo vytvoril pri užívaní digitálneho plnenia, okrem obsahu podľa odseku 5 písm. a) až c). Obchodník sprístupní obsah spotrebiteľovi v primeranej lehote, bezplatne, v bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte a bez závažných ťažkostí pre spotrebiteľa.

Po odstúpení od zmluvy môže obchodník zamedziť spotrebiteľovi v ďalšom užívaní digitálneho plnenia, najmä zamedziť mu prístup k digitálnemu plneniu alebo zrušiť mu užívateľský účet. Odsek 6 tým nie je dotknutý.

TRETIA ČASŤ

VEREJNÁ SPRÁVA V OBLASTI OCHRANY SPOTREBITEĽA
A SPOTREBITEĽSKÉ
ORGANIZÁCIE

VEREJNÁ SPRÁVA V OBLASTI OCHRANY SPOTREBITEĽA

§ 23

Orgány verejnej správy
v oblasti ochrany spotrebiteľa

Orgánmi verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa sú

a) ministerstvo hospodárstva,

b) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré zabezpečuje tvorbu a uskutočňovanie politiky finančného trhu vrátane ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb,⁷⁰⁾

c) orgány dohľadu podľa § 26.

Komentár k § 23

Ustanovením sú špecifikované orgány verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa. Podľa kompetenčného zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu spotrebiteľa s výnimkou ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb, ktorej gestorom je Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Poznámka

Ministerstvo financií Slovenskej republiky zabezpečuje tvorbu a uskutočňovanie politiky vo vymedzených oblastiach vrátane rozpočtovania súhrnného schodku verejného rozpočtu, tvorby a realizácie štátneho rozpočtu, politiky finančného trhu vrátane ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb a politiky spravovania majetku verejnej správy vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére.

Medzi orgány verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa patria taktiež orgány dohľadu, ktorých vymedzenie a pôsobnosť sú upravené v § 26 tohto zákona. Vzhľadom na rozsah a presahy spotrebiteľských tém a ich inkorporáciu do iných verejných politík tým ale nie je vylúčená aj participácia a spolupráca s ďalšími orgánmi verejnej správy v rámci tvorby a realizácie spotrebiteľskej politiky.

§ 24

Pôsobnosť ministerstva hospodárstva
v oblasti ochrany spotrebiteľa

Ministerstvo hospodárstva vo veciach ochrany spotrebiteľa

a) zabezpečuje tvorbu a uskutočňovanie politiky ochrany spotrebiteľa okrem ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb,

b) koordinuje výkon štátnej správy,

c) zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu a výmenu informácií,

d) plní povinnosti jednotného úradu pre spoluprácu,⁷¹⁾

e) informuje Európsku komisiu o osobách oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy podľa § 40,

f) riadi, metodicky usmerňuje a kontroluje Slovenskú obchodnú inšpekciu,

g) informuje spotrebiteľov o ich právach, povinnostiach a prostriedkoch na presadzovanie ich práv,

h) poskytuje pomoc spotrebiteľom pri sporoch, ktoré sa týkajú neodôvodneného geografického blokovania alebo iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,⁷²⁾

  i) poskytuje poradenstvo a asistenciu spotrebiteľom pri mimosúdnom riešení cezhraničných sporov medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi prostredníctvom siete Európskych spotrebiteľských centier,

  j) plní ďalšie povinnosti podľa osobitných predpisov.⁷³⁾

Komentár k § 24

Zákon v ustanovení špecifikuje pôsobnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy pre ochranu spotrebiteľa (s výnimkou ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb).

 

Pôsobnosť ministerstva hospodárstva

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predovšetkým zabezpečuje tvorbu a realizáciu politiky ochrany spotrebiteľa, plní koordinačné úlohy na vnútroštátnej úrovni, je orgánom medzinárodnej spolupráce a výmeny informácií, jednotným úradom pre spoluprácu na účely nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení, informačným orgánom vo vzťahu k Európskej komisii, riadiacim a kontrolným orgánom Slovenskej obchodnej inšpekcie a v zmysle osobitných predpisov napríklad aj gestorom systému alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov v Slovenskej republike.

Poznámka

Právnou úpravou sa spresnilo, že podľa
čl. 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/2394 príslušné orgány a jednotné úrady pre spoluprácu v členských štátoch plnia povinnosti, ktoré sa subjektom práva ukladajú zákonom (čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Ministerstvo hospodárstva

–   zabezpečenie tvorby a uskutočňovanie politiky ochrany spotrebiteľa s výnimkou ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb,

–   koordinácia výkonu štátnej správy,

–   zabezpečenie medzinárodnej spolupráce a výmena informácií,

–   plnenie povinnosti jednotného úradu pre spoluprácu,

Poznámka

Jednotný úrad pre spoluprácu je orgán verejnej moci určený členským štátom za zodpovedný za koordináciu uplatňovania tohto nariadenia v rámci daného členského štátu.

–   informovanie Európskej komisie o osobách oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy,

Poznámka

Európska komisia je najvyšší výkonný orgán Európskej únie, ktorý má v mnohých otázkach rozhodovaciu právomoc. Navrhuje legislatívu EÚ, kontroluje dodržiavanie tejto legislatívy v členských krajinách EÚ a zastupuje EÚ voči členským štátom aj navonok. Z prevažnej časti spravuje rozpočet EÚ.

–   riadenie, metodické usmerňovanie a kontrola Slovenskej obchodnej inšpekcie,

Poznámka

Slovenská obchodná inšpekcia je orgán štátnej správy Slovenskej republiky podriadený Ministerstvu hospodárstva. Je to všeobecný orgán trhového dozoru v ochrane spotrebiteľa na vnútornom trhu.

–   informovanie spotrebiteľov o ich právach, povinnostiach a prostriedkoch na presadzovanie ich práv,

–   poskytovanie pomoci spotrebiteľom pri sporoch, ktoré sa týkajú neodôvodneného geografického blokovania alebo iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska spotrebiteľa,

Poznámka

Každý členský štát určí subjekt alebo subjekty zodpovedné za poskytovanie praktickej pomoci spotrebiteľom pre prípad sporu medzi spotrebiteľom a obchodníkom, ktorý vznikne v dôsledku uplatňovania tohto nariadenia.

–   poskytovanie poradenstva a asistencie spotrebiteľom pri mimosúdnom riešení cezhraničných sporov medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi prostredníctvom siete Európskych spotrebiteľských centier,

–   plnenie ďalších povinnosti.

Poznámka

Orgánom štátnej správy v oblasti alternatívneho riešenia sporov je ministerstvo, ktoré  vedie a na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam subjektov alternatívneho riešenia sporov, oznamuje Európskej komisii subjekty alternatívneho riešenia sporov zapísané v zozname a všetky zmeny vykonané v zozname, vydáva odporúčania v súvislosti s alternatívnym riešením sporov pre subjekty alternatívneho riešenia sporov, podporuje spoluprácu subjektov alternatívneho riešenia sporov pri riešení cezhraničných sporov, subjektov alternatívneho riešenia sporov vedený Európskou komisiou.

Zoznam podľa odseku 1 písm. a) vypracuje ministerstvo na základe informácií zaslaných oprávnenými právnickými osobami a na základe informácií, ktoré si vyžiada od orgánov alternatívneho riešenia sporov. Do zoznamu sa zapisuje názov, sídlo a webové sídlo subjektu alternatívneho riešenia sporov, adresa na doručovanie, adresa na podávanie podaní v elektronickej podobe, telefonický kontakt a identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, informácia o bezodplatnosti alternatívneho riešenia sporu alebo o sume poplatku, ktorý subjekt alternatívneho riešenia sporov účtuje spotrebiteľovi, informácia o jazyku, v ktorom možno podať návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu a viesť alternatívne riešenie sporu, druhy sporov, ktoré subjekt alternatívneho riešenia sporov rieši, informácia o záväznosti a právnych účinkoch výsledku alternatívneho riešenia sporu pre strany sporu, dôvody, na ktorých základe subjekt alternatívneho riešenia sporov môže odmietnuť riešiť spor. Ministerstvo zoznam aktualizuje na základe každej zmeny, ktorá mu bola oznámená alebo je ministerstvu známa z úradnej činnosti. O zmene údajov v zozname sa rozhodnutie nevydáva. Subjekt alternatívneho riešenia sporov je povinný poskytnúť ministerstvu súčinnosť potrebnú na overenie správnosti a úplnosti údajov v zozname.

Európske spotrebiteľské centrum

Súčasťou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky je Európske spotrebiteľské centrum, ktoré je súčasťou Siete Európskych spotrebiteľských centier (ECC-Net) a pomáha pri mimosúdnom riešení cezhraničných spotrebiteľských sporov.

Poznámka

Európske spotrebiteľské centrum v Slovenskej republike (ESC v SR) je inštitúcia, ktorá poskytuje spotrebiteľom bezplatnú právnu pomoc a poradenstvo pri riešení sťažností a sporov, ktoré majú s predávajúcimi a poskytovateľmi služieb z iných členských štátov EÚ, Nórska a Islandu. ESC v SR poskytuje spotrebiteľom informácie o ich právach na spoločnom európskom trhu, ako aj o možnostiach vymáhania práv, ktoré im predávajúci z uvedených štátov odopierajú. Právnici centra nie sú oprávnení zaoberať sa spormi, v rámci ktorých chýba cezhraničný prvok. ESC sa zároveň zúčastňuje aj na tvorbe európskej legislatívy o právach spotrebiteľov a na projektoch postavenia spotrebiteľov na jednotnom trhu. Na Slovensku je ESC v SR zriadené v rámci odboru ochrany spotrebiteľa na Ministerstve hospodárstva SR. Je členom siete európskych spotrebiteľských centier ECC-Net a jeho činnosť je spolufinancovaná Európskou komisiou.

§ 25

Spotrebiteľská organizácia a Komisia
na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík obchodníkov

(1) Spotrebiteľská organizácia môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa pri mimosúdnom riešení spotrebiteľského sporu alebo v konaní pred orgánmi verejnej moci.

(2) Spotrebiteľská organizácia, ktorá nekoná ako subjekt alternatívneho riešenia sporov, môže so súhlasom oboch strán sporu sprostredkovať nezávislé mimosúdne riešenie spotrebiteľského sporu podľa vlastných pravidiel mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov.

(3) Zriaďuje sa Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík obchodníkov (ďalej len „komisia“) ako stály medzirezortný orgán. Komisia má právo vyžadovať od obchodníka zmluvné podmienky, ktoré dojednáva so spotrebiteľom, a obchodník je povinný takejto žiadosti vyhovieť.

(4) Pri zistení porušenia zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu má komisia právo podať podnet príslušným orgánom verejnej moci a obrátiť sa na spotrebiteľskú organizáciu s podnetom na uplatnenie práv na príslušnom orgáne verejnej moci.

(5) Podrobnosti o zložení, rozhodovaní, organizácii práce a postupe komisie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo hospodárstva.

Komentár k § 25

Ustanovením je upravená Spotrebiteľská organizácia a Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík obchodníkov.

V zákone sa vyslovene neupravuje právo spotrebiteľov združovať sa a vytvárať spotrebiteľské organizácie, pretože uvedené je zadefinované už v čl. 29 Ústavy SR a upravené zákonom č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.

Zákonom sa bližšie nešpecifikujú činnosti spotrebiteľských organizácií z dôvodu, aby nedochádzalo k limitovaniu slobody združovať sa. Zákon plynulo nadväzuje na slobodu spotrebiteľov združovať sa a na viacerých miestach priznáva spotrebiteľským organizáciám osobitné práva akcentujúc ich postavenie subjektov participujúcich na ochrane práv spotrebiteľov.

Zákon v tomto konkrétnom ustanovení reflektuje možnosť spotrebiteľských organizácií realizovať mimosúdne riešenie spotrebiteľského sporu aj vlastnými mechanizmami (odlišnými od alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov v zmysle osobitného predpisu).

 

Spotrebiteľská organizácia

Tieto organizácie môžu zastupovať spotrebiteľa v konaní pred orgánmi verejnej moci alebo pri mimosúdnom riešení spotrebiteľského sporu. Týmto ustanovením nie sú limitované ďalšie činnosti spotrebiteľských organizácií v oblasti ochrany spotrebiteľa ako napríklad vzdelávanie, informovanie spotrebiteľov, poradenská činnosť, vydávanie publikácií atď.

 

Komisia

Zachovala sa Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, ktorá funguje od roku 2008 pod záštitou Ministerstva spravodlivosti SR ako medzirezortný subjekt zložený zo zástupcov Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva hospodárstva SR a Slovenskej obchodnej inšpekcie. Vo veciach týkajúcich sa ochrany finančného spotrebiteľa je zloženie komisie rozšírené o zástupcov Ministerstva financií SR a Národnej banky Slovenska. Prínosom komisie v oblasti ochrany spotrebiteľa je vydávanie nezáväzných odborných stanovísk k súladu obchodných praktík a zmluvných podmienok obchodníkov so zákonom, ktoré využívajú spotrebitelia pri domáhaní sa svojich práv, podporujú činnosť spotrebiteľských organizácií a bývajú v značnej miere rešpektované súdmi. V súlade s terminológiou nového zákona o ochrane spotrebiteľa sa ustanovila úprava názvu komisie.

ŠTVRTÁ ČASŤ

VÝKON DOHĽADU

VÝKON DOHĽADU

§ 26

Pôsobnosť orgánov dohľadu

(1) Dohľad nad dodržiavaním povinností obchodníka, prevádzkovateľa online trhu, organizátora predajnej akcie, výrobcu, splnomocneného zástupcu výrobcu, dovozcu, distribútora, iného hospodárskeho subjektu, osoby, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene uplatňuje alebo vymáha pohľadávku súvisiacu so zmluvou a inej osoby, ktorej tento zákon alebo právne záväzný akt Európskej únie ukladá povinnosť, okrem spotrebiteľa (ďalej len „dohliadaná osoba“) vykonáva

a) Národná banka Slovenska,⁷⁴⁾

b) Slovenská obchodná inšpekcia,⁷⁵⁾

c) Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky a regionálne veterinárne a potravinové správy,⁷⁶⁾

d) Štátny ústav na kontrolu liečiv,⁷⁷⁾

e) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví,⁷⁸⁾

f) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva.⁷⁹⁾

(2) Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností podľa odseku 1 v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov v rozsahu podľa osobitného predpisu.⁸⁰⁾ Ustanovenia štvrtej časti tohto zákona okrem § 26 a 39 a piatej časti tohto zákona sa nevzťahujú na Národnú banku Slovenska, ktorá postupuje podľa osobitného predpisu.⁸⁰⁾

(3) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností podľa § 4 ods. 2 písm. a), b), f) až h), § 5 ods. 1 písm. c) a l) a ods. 2 a 3, § 15 ods. 1 písm. a), b), d), e), j) a k), ods. 3 až 5 a § 17, povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) v spojení s § 3 ods. 1 písm. d) a ods. 2 a povinnosti podľa právne záväzného aktu Európskej únie⁸¹⁾ osobou, ktorá vykonáva regulovanú činnosť podľa osobitného predpisu.⁸²⁾

(4) Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky a regionálne veterinárne a potravinové správy vykonávajú dohľad nad dodržiavaním povinností podľa § 4 ods. 2 písm. a), § 5, § 15, § 17, § 20 ods. 9 a 13 a § 22, povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) v spojení s § 19, § 20 ods. 1 až 3, 5, 6 a 10 a § 21 a povinnosti podľa právne záväzného aktu Európskej únie⁸²⁾ pri ponuke a predaji potravín v rozsahu podľa osobitného predpisu.⁸³⁾

(5) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva vykonávajú dohľad nad dodržiavaním povinností podľa § 4 ods. 2 písm. a), § 5, § 15, § 17, § 20 ods. 9 a 13 a § 22, povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) v spojení s § 19, § 20 ods. 1 až 3, 5, 6 a 10 a § 21 a povinnosti podľa právne záväzného aktu Európskej únie⁸¹⁾ pri ponuke a predaji kozmetických výrobkov a potravín v rozsahu podľa osobitného predpisu.⁸⁴⁾

(6) Štátny ústav pre kontrolu liečiv vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) pri ponuke a predaji liekov a zdravotníckych pomôcok.

(7) Slovenská obchodná inšpekcia vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností

a) pri ponuke a predaji produktov na predajnej akcii alebo v súvislosti s predajnou akciou alebo s organizáciou predajnej akcie,

b) podľa § 4 až 8, § 13, § 15 až 17, § 20 ods. 9 a 13 a § 22 a povinnosti podľa právne záväzného aktu Európskej únie,⁸¹⁾ nad ktorými nevykonávajú dohľad orgány dohľadu podľa odsekov 2 až 6 a pri ponuke a predaji zmiešaného tovaru, ak sa porušenie povinnosti nevzťahuje výlučne na druh tovaru, nad ktorým vykonáva dohľad orgán dohľadu podľa odsekov 4 až 6,

c) podľa právne záväzného aktu Európskej únie,⁸⁵⁾

d) pri vybavovaní sťažností podľa právne záväzného aktu Európskej únie,⁸⁶⁾

e) výrobcu, dovozcu a distribútora podľa právne záväzného aktu Európskej únie.⁸⁷⁾

Komentár k § 26

Cieľom tohto ustanovenia je prehľadným spôsobom vymedziť, ktoré orgány verejnej správy sú orgánmi dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa a kde sú hranice ich pôsobnosti. Ustanovenie teda upravuje pôsobnosť orgánov dohľadu.

Táto požiadavka vyplynula priamo z aplikačnej praxe, v ktorej dlhodobo pretrvávajú kompetenčné konflikty, ktoré znižujú efektivitu výkonu dohľadu vrátane cezhraničnej spolupráce a narúšajú fungovanie trhu, čo má negatívny vplyv na spotrebiteľov, ale tiež podnikateľov.

Ustanovenie pristupuje pomerne detailne k vymedzeniu pôsobnosti orgánov dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa, avšak dlhodobé kompetenčné konflikty v aplikačnej praxi si vynútili veľmi konkrétny prístup pri určení pôsobnosti jednotlivých orgánov dohľadu.

Pri vymedzení pôsobnosti sa primárne vychádza zo sektorového princípu založeného na skutočnosti, že orgány špecializujúce sa na určitý segment alebo časť trhu uvedenú problematiku poznajú najlepšie, sú im známe reálie danej časti trhu a majú súhrnný pohľad na jej právnu úpravu, čo im umožňuje problémy a nedostatky riešiť komplexne. Tento princíp však nie je absolútny, s cieľom vyhnúť sa kompetenčným konfliktom, a to pozitívnym v podobe duplicitných kontrol a aj negatívnym.

 

Kontrolný orgán

Niektoré povinnosti (napr. označenie prevádzkarne, označovanie výrobkov cenami, poskytovanie súčinnosti Európskemu spotrebiteľskému centru, plnenie povinností viažucich sa na predajné akcie a pod.) bude kontrolovať len jeden orgán (Slovenská obchodná inšpekcia). Reziduálnym orgánom dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa má byť aj naďalej Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá má pokryť dohľad nad plnením všetkých povinností, ktoré vyplývajú z návrhu zákona alebo z priamo vykonateľných nariadení EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa alebo súvisiacich s ochranou spotrebiteľa, pre ktoré nie je možné ustanoviť žiadny špeciálny orgán dohľadu. Slovenská obchodná inšpekcia bude preberať pôsobnosť aj v prípadoch, ak pôjde o zmiešaný predaj (ak sa v ponuke obchodníka budú stretávať viaceré produkty, pre ktoré sú stanovené viaceré orgány dohľadu), ak aspoň vo vzťahu k jednému produktu bude daná pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie.

 

Orgán dohľadu

Je dôležité zdôrazniť, že presadzovanie práv spotrebiteľov nie je viazané výlučne na činnosť orgánov dohľadu. V rámci systému presadzovania práv spotrebiteľov vystupuje niekoľko subjektov a existuje niekoľko mechanizmov. Ich postupy môžu prebiehať aj paralelne, nadväzovať na seba, prelínať sa či vylučovať sa. V súhrne by mali predstavovať funkčný mechanizmus. Spoločným cieľom je dosiahnutie rýchlej nápravy poškodených alebo ohrozených práv spotrebiteľov. Najrýchlejším spôsobom vyriešenia problému alebo sporu je dobrovoľná náprava – tento aspekt je akcentovaný v rámci systematiky viacerých mechanizmov presadzovania práv spotrebiteľov, napríklad návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporov podľa osobitného predpisu má predchádzať žiadosť o nápravu, ktorú spotrebiteľ adresuje priamo obchodníkovi, pričom inštitút dobrovoľných opatrení a iné dôvody pre odloženie veci podľa § 38 ods. 1 písm. b) a d) zákona alebo povinnosť civilného súdu viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu podľa Civilného sporového poriadku atď.

 

Objekt ochrany

Pre správnu orientáciu v systéme nástrojov na presadzovanie práv spotrebiteľov je primerané začať od objektu ochrany. V rovine ochrany individuálnych nárokov spotrebiteľov by sa primárne mali strany pokúsiť vyriešiť spor sami. K dispozícii majú aj niekoľko foriem mimosúdneho riešenia sporov (alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov, mediácia, pomoc spotrebiteľských organizácií a pod.) a (v zásade ako poslednú) možnosť riešiť spor súdnou cestou. V rovine ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov môžeme rozlíšiť súkromnoprávne prostriedky a verejnoprávne prostriedky presadzovania práv spotrebiteľov. Verejnoprávne prostriedky upravuje tento zákon vo svojej štvrtej a piatej časti. Ide o výkon dohľadu a konanie o porušení povinnosti v pôsobnosti orgánov dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa.

 

Súkromnoprávne prostriedky v rámci ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov

Prináša ich do slovenskej právnej úpravy smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4. 12. 2020) v podobe žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov s rozlišovaním dvoch druhov konaní, a to konanie o vydanie nápravného opatrenia a konanie o abstraktnej kontrole. Uvedená smernica je do slovenského právneho poriadku prevzatá v podobe samostatného zákona.

Jednotlivé mechanizmy na presadzovanie práv spotrebiteľov sa môžu aktivovať aj súbežne. S cieľom predísť neželaným dôsledkom konkurencie súbežnej aktivácie viacerých mechanizmov sa v čl. I zákona ustanovuje:

–   § 27 ods. 3 až 5 – rozlišovanie chránené objektu – individuálny nárok spotrebiteľa (ktorý má byť primárne riešený súkromnoprávnymi mechanizmami) vs. ochrana kolektívnych záujmov spotrebiteľov;

–   § 49 ods. 6 – prerušenie správneho konania, ak súbežne bude aktivovaný súkromnoprávny prostriedok na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľa (žaloba na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov); orgán dohľadu svoje konanie preruší, kým vo veci nerozhodne súd príslušný na konanie o žalobe na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov; tým sa dáva prednosť súdnemu prieskumu pred prieskumom v rámci administratívnoprávneho konania;

–   § 49 ods. 5 – posudzovanie nekalosti obchodnej praktiky a neprijateľnosti zmluvnej podmienky zo strany orgánov dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa ako predbežnej otázky – súd (či už v rámci konania o individuálnom nároku alebo o žalobe na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov) nebude viazaný právnym názorom orgánu dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa; ak súd neskôr vyhodnotí rovnakú otázku inak ako orgán dohľadu, môže sa obchodník domáhať obrany vo vzťahu rozhodnutiu správneho orgánu využitím opravných prostriedkov podľa správneho poriadku, vrátane mimoriadnych opravných prostriedkov.

 

Výkon dohľadu

Na základe tohto zákona sa vykonáva

–   dohľad nad dodržiavaním povinností obchodníka,

–   dohľad nad dodržiavaním povinností prevádzkovateľa online trhu,

–   dohľad nad dodržiavaním povinností organizátora predajnej akcie,

–   dohľad nad dodržiavaním povinností výrobcu,

–   dohľad nad dodržiavaním povinností splnomocneného zástupcu výrobcu,

–   dohľad nad dodržiavaním povinností dovozcu,

–   dohľad nad dodržiavaním povinností distribútora,

–   dohľad nad dodržiavaním povinností iného hospodárskeho subjektu,

–   dohľad nad dodržiavaním povinností osoby, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene uplatňuje alebo vymáha pohľadávku súvisiacu so zmluvou a inej osoby, ktorej tento zákon alebo právne záväzný akt Európskej únie ukladá povinnosť, okrem spotrebiteľa. Ide o dohliadanú osobu.

 

Kto vykonáva dohľad

–   Národná banka Slovenska,

Národná banka Slovenska je zriadená ako nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk; Národná banka Slovenska je aj súčasťou Eurosystému ako systému centrálneho bankovníctva eurozóny v rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Národná banka Slovenska je právnickou osobou so sídlom v Bratislave; nezapisuje sa do obchodného registra. Národná banka Slovenska v rozsahu svojej pôsobnosti vydáva všeobecne záväzné právne predpisy. Všeobecne záväzné právne predpisy Národnej banky Slovenska sa vyhlasujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska vedie konania a vydáva rozhodnutia a má v majetkovoprávnych vzťahoch pri nakladaní s vlastným majetkom postavenie podnikateľa.

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov v rozsahu podľa zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ustanovenia štvrtej časti tohto zákona okrem § 26 a 39 a piatej časti tohto zákona sa nevzťahujú na Národnú banku Slovenska, ktorá postupuje podľa zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poznámka

Zákon o dohľade nad finančným trhom upravuje všeobecné pravidlá postupu pri dohľade nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska. Cieľom dohľadu nad finančným trhom je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany finančných spotrebiteľov a iných klientov na finančnom trhu a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže.

–   Slovenská obchodná inšpekcia,

Je orgánom kontroly vnútorného trhu a vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá. Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátnej správy podriadeným Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Je rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Člení sa na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave a jemu podriadené inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie, a to Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trenčíne pre Trenčiansky kraj, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj. Na čele Slovenskej obchodnej inšpekcie je ústredný riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister hospodárstva Slovenskej republiky. Na čele inšpektorátu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva ústredný riaditeľ. Inšpektorát je v správnom konaní orgánom prvého stupňa.

Slovenská obchodná inšpekcia vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností pri ponuke a predaji produktov na predajnej akcii alebo v súvislosti s predajnou akciou alebo s organizáciou predajnej akcie, podľa § 4 až 8, § 13, § 15 až 17, § 20 ods. 9 a 13 a § 22 a povinnosti podľa nariadenia (EÚ) č. 524/2013, nad ktorými nevykonávajú dohľad iné orgány dohľadu a pri ponuke a predaji zmiešaného tovaru, ak sa porušenie povinnosti nevzťahuje výlučne na druh tovaru, nad ktorým vykonáva dohľad orgán dohľadu,

–   podľa právne záväzného aktu Európskej únie,

Poznámka

Povinnosť informovať cestujúcich o ich právach

Prevádzkujúci letecký dopravca zabezpečí, aby pri odbavovaní bolo, spôsobom viditeľným pre cestujúcich, umiestnené zreteľne čitateľné upozornenie, ktoré obsahuje nasledovný text: „Ak vám bol odmietnutý nástup do lietadla, alebo ak je váš let zrušený alebo omeškaný aspoň dve hodiny, požiadajte pri odbavovacom pulte alebo nástupnom východe o písomné informácie o vašich právach, najmä o náhrade a pomoci“.

Prevádzkujúci letecký dopravca, ktorý odmietol nástup do lietadla alebo zrušil let, poskytne každému postihnutému cestujúcemu písomné informácie, ktoré obsahujú pravidlá náhrady a pomoci v súlade s týmto nariadením. Písomné informácie poskytne aj každému cestujúcemu postihnutému meškaním v čase aspoň dvoch hodín. Písomnou formou poskytne cestujúcemu aj kontaktné údaje o národnom vymenovanom orgáne uvedenom v článku 16.

V prípade slepých osôb alebo osôb s poškodením zraku sa ustanovenia tohto nariadenia budú uplatňovať s použitím vhodných alternatívnych prostriedkov.

Povinnosti voči cestujúcim podľa tohto nariadenia nesmú byť obmedzené alebo obídené, najmä výnimkami alebo obmedzujúcimi ustanoveniami v prepravnej zmluve.

Ak sa napriek tomu použije taká výnimka alebo obmedzujúce ustanovenie vo vzťahu k cestujúcemu, alebo ak cestujúci nie je správne informovaný o svojich právach a z toho dôvodu súhlasil s náhradou, ktorá je nižšia než náhrada prislúchajúca podľa tohto nariadenia, cestujúci je oprávnený podniknúť nevyhnutné kroky pred príslušnými súdmi alebo orgánmi, aby dosiahol dodatočnú náhradu.

–   pri vybavovaní sťažností podľa právne záväzného aktu Európskej únie,

Poznámka

Dopravcovia a prevádzkovatelia terminálov vytvoria alebo zavedú prístupný mechanizmus vybavovania sťažností, pokiaľ ide o práva a povinnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Ak cestujúci, na ktorého sa vzťahuje toto nariadenie, chce dopravcovi alebo prevádzkovateľovi terminálu predložiť sťažnosť, musí tak urobiť do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa služba poskytla alebo mala poskytnúť. Dopravca alebo prevádzkovateľ terminálu do jedného mesiaca od doručenia sťažnosti oznámi cestujúcemu, či je jeho sťažnosť opodstatnená, zamietnutá alebo sa stále posudzuje. Čas vymedzený na poskytnutie konečnej odpovede nepresiahne dva mesiace od doručenia sťažnosti.

Dopravcovia vytvoria alebo zavedú mechanizmus vybavovania sťažností, ktoré sa týkajú práv a povinností uvedených v tomto nariadení. Bez toho, aby boli dotknuté práva na náhradu, ak cestujúci, na ktorého sa vzťahuje toto nariadenie, chce dopravcovi predložiť sťažnosť, musí tak urobiť do troch mesiacov odo dňa, ak sa pravidelná služba poskytla alebo mala poskytnúť. Dopravca do jedného mesiaca od doručenia sťažnosti oznámi cestujúcemu, či je jeho sťažnosť opodstatnená, zamietnutá, alebo sa stále posudzuje. Čas vymedzený na poskytnutie konečnej odpovede nepresiahne tri mesiace od doručenia sťažnosti.

–   výrobcu, dovozcu a distribútora podľa právne záväzného aktu Európskej únie, ide napríklad o názvy textilných vlákien a súvisiace požiadavky na označenie etiketami a iným označením.

 

Povinnosti podľa nariadenia (EÚ)

č. 524/2013

Obchodníci so sídlom na území Únie, ktorí uzatvárajú kúpne zmluvy alebo zmluvy o službách online a obchodné miesta online so sídlom na území Únie uvádzajú na svojich webových stránkach elektronický odkaz na platformu RSO. Tento odkaz bude ľahko prístupný pre spotrebiteľov. Obchodníci so sídlom na území Únie, ktorí uzatvárajú kúpne zmluvy alebo zmluvy o službách online, uvádzajú aj svoje e-mailové adresy. Obchodníci so sídlom na území Únie, ktorí uzatvárajú kúpne zmluvy alebo zmluvy o službách online, ktorí sa na riešenie sporov so spotrebiteľmi zaviazali alebo majú povinnosť využiť jeden alebo viaceré subjekty ARS, spotrebiteľov informujú o existencii platformy RSO a možnosti využiť platformu RSO na riešenie svojich sporov. Obchodníci uvádzajú elektronický odkaz na platformu RSO na svojich webových stránkach a pokiaľ sa ponuka robí prostredníctvom e-mailu, odkaz uvádzajú v tomto e-maile. Táto informácia sa prípadne uvádza aj vo všeobecných podmienkach, ktoré sa vzťahujú na kúpne zmluvy a zmluvy o službách online. Odsekmi 1 a 2 tohto článku nie je dotknutý článok 13 smernice 2013/11/EÚ a ustanovenia o informáciách pre spotrebiteľov o mimosúdnych postupoch nápravy, ktoré obsahujú iné právne akty Únie a ktoré sa uplatňujú popri tomto článku. Zoznam subjektov ARS uvedený v článku 20 ods. 4 smernice 2013/11EÚ a jeho aktualizácia sa uverejňuje na platforme RSO. Členské štáty zabezpečia, aby subjekty ARS, centrá siete európskych spotrebiteľských centier, príslušné orgány vymedzené v článku 18 ods. 1 smernice 2013/11/EÚ, prípadne orgány určené v súlade s článkom 14 ods. 2 smernice 2013/11/EÚ, uvádzali elektronický odkaz na platformu RSO. Členské štáty zabezpečia, aby združenia spotrebiteľov a združenia podnikateľov uvádzali elektronický odkaz na platformu RSO. V prípade, že majú obchodníci povinnosť poskytovať informácie v súlade s odsekmi 1 a 2 a v súlade s ustanoveniami uvedenými v odseku 3, poskytujú podľa možnosti tieto informácie spoločne.

 

–   Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky a regionálne veterinárne a potravinové správy,

Ide o rozpočtovú organizáciu, ktorá je finančnými vzťahmi zapojená na rozpočet ministerstva. Na jej čele je ústredný riaditeľ, ktorého z úradných veterinárnych lekárov vymenúva a odvoláva minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Ústredný riaditeľ plní funkciu hlavného veterinárneho lekára vo veterinárnej oblasti. Za výkon funkcie je hlavný veterinárny lekár zodpovedný priamo ministrovi. 

Štátna veterinárna a potravinová správa riadi, usmerňuje, koordinuje a kontroluje výkon štátnej správy, ktorý uskutočňujú regionálne veterinárne a potravinové správy a ústav kontroly veterinárnych liečiv, určuje dokumentované postupy veterinárnych kontrol vykonáva vnútorný audit veterinárnych kontrol, ktoré vykonávajú regionálne veterinárne a potravinové správy a ústav kontroly veterinárnych liečiv, riadi, usmerňuje a kontroluje úradné veterinárne laboratóriá a Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov, kontroluje, koordinuje a usmerňuje kontrolné subjekty a vykonáva vnútorný audit činností laboratórií pri plnení ich úloh, rozhoduje v druhom stupni vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhoduje regionálna veterinárna a potravinová správa a ústav kontroly veterinárnych liečiv, vykonáva hraničnú veterinárnu kontrolu prostredníctvom schválených hraničných inšpekčných staníc a veterinárnych inšpektorov, predkladá ministerstvu národné pohotovostné plány, ktorými sa určujú opatrenia pri podozrení na chorobu alebo pri výskyte chorôb zvierat, národné pohotovostné plány vo veterinárnej oblasti a národný plán veterinárnych kontrol podľa tohto zákona; predkladá ministerstvu informácie a údaje pre výročné správy a vypracúva program dohľadu a program eradikácie chorôb živočíchov hospodárskeho chovu rýb, vykonáva klasifikáciu chovov, regiónov alebo oblastí z hľadiska výskytu chorôb, prejednáva priestupky, ukladá pokuty a opatrenia na základe skutočností zistených pri výkone svojej pôsobnosti, vykonáva prostredníctvom veterinárnych inšpektorov veterinárne kontroly prevádzkarní, zariadení a vymedzených činností, prevádzkarní, zariadení a činností, na ktoré sa vzťahujú osobitné predpisy, zdravia zvierat, identifikácie zvierat, registrácie zvierat a ochrany zvierat u vlastníkov zvierat, držiteľov zvierat, sprostredkovateľov, dovozcov, vývozcov, príjemcov, prepravcov, predávajúcich alebo iných fyzických osôb, fyzických osôb – podnikateľov alebo právnických osôb poverených vlastníkom zvieraťa v ním určenom rozsahu vykonávať právne úkony týkajúce sa zvereného zvieraťa, vydáva, pozastavuje a zrušuje rozhodnutie o schválení pre hraničné inšpekčné stanice pri dovoze z tretích krajín, postupy vykonávané na zvieratách, zariadenie fyzických osôb – podnikateľov alebo zariadenie právnických osôb, ktoré vykonáva postupy na zvieratách, chová zvieratá alebo dodáva zvieratá na účely takého postupu,  prevádzkareň na spracovanie živočíšnych vedľajších produktov, dodávateľa priamo zásobujúceho produktmi živočíšneho pôvodu námorné lode vykonávajúce medzinárodnú prepravu, slobodné pásma a colné sklady, prevádzkareň pri vývoze do tretích krajín, ak to vyžadujú príslušné orgány tretích krajín podľa právnych predpisov danej krajiny, cirkus, zariadenie, v ktorom sa držia zvieratá alebo chovajú zvieratá na účely zachovania druhov zvierat, zariadenie, v ktorom sa držia zvieratá alebo chovajú zvieratá na účely vystavovania zvierat a vzdelávania verejnosti, zariadenie, ktoré sa zaoberá základným výskumom, aplikovaným vedeckým výskumom, chová zvieratá alebo dodáva zvieratá na účely takého výskumu, vydáva, pozastavuje a zrušuje rozhodnutie o schválení pri obchode s inými členskými štátmi alebo pri vývoze do tretích krajín, vydáva záväzné stanoviská a záväzné posudky, vedie aktuálne zoznamy schválených, povolených alebo registrovaných prevádzkarní, zariadení, chovov rýb, kontrolných miest pri preprave zvierat, trhov so zvieratami, zberných stredísk, fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb podľa tohto zákona, chovov, regiónov alebo oblastí klasifikovaných z hľadiska výskytu chorôb, poverených a schválených veterinárnych lekárov, slobodných pásiem, colných skladov, dodávateľov priamo zásobujúcich námorné lode vykonávajúce námornú prepravu a zoznamy karantén, vypracúva, vedie a poskytuje ostatným členským štátom a verejnosti prostredníctvom webového sídla aktuálny prehľad zoznamov schválených potravinárskych prevádzkarní pre produkty živočíšneho pôvodu s ich schvaľovacími číslami a inými informáciami a zoznamov, autorizuje referenčné laboratóriá, ktorými môžu byť úradné laboratóriá a iné akreditované laboratóriá, a zrušuje ich autorizáciu, uzatvára zmluvy s príslušnými referenčnými laboratóriami Európskej únie a s príslušnými národnými referenčnými laboratóriami členských štátov, vydáva a zrušuje certifikáty o dodržaní veterinárnych požiadaviek po vykonaní hraničnej veterinárnej kontroly pri dovoze zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, produktov živočíšneho pôvodu, živočíšnych vedľajších produktov, krmív a vybraných produktov rastlinného pôvodu z tretích krajín, ktoré sprevádzajú dovezené zásielky zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, produktov živočíšneho pôvodu, živočíšnych vedľajších produktov, krmív a vybraných produktov rastlinného pôvodu do miest určenia, kontroluje, odborne usmerňuje a koordinuje zabezpečovanie systému identifikácie a registrácie hospodárskych zvierat, kontroluje, odborne usmerňuje a koordinuje systém osobitného označovania hovädzieho mäsa a produktov z neho a označovania mäsa z hovädzieho dobytka mladšieho ako 12 mesiacov a systém osvedčovania úlovkov na dovoz a vývoz produktov rybolovu, požiadaviek na sledovateľnosť a označovanie produktov rybolovu a akvakultúry, určuje a zabezpečuje prostredníctvom vlastného vzdelávacieho zariadenia vzdelávanie úradných veterinárnych lekárov a ostatných zamestnancov regionálnych veterinárnych a potravinových správ, kontroluje školenia a pravidelné doškoľovanie zamestnancov vykonávajúcich veterinárnu kontrolu v oblasti ich pôsobnosti a vypracúva koncepciu špecializovaného postgraduálneho vzdelávania úradných veterinárnych lekárov, iných foriem postgraduálneho vzdelávania zamestnancov orgánov veterinárnej správy a úradných laboratórií, programy odborného školenia a preškoľovania úradných veterinárnych lekárov a iných zamestnancov orgánov veterinárnej správy a úradných laboratórií, uznáva doklady o vzdelaní a odbornej spôsobilosti veterinárnych lekárov, vydáva potvrdenia o výkone odborných veterinárnych činností na území Slovenskej republiky pre príslušný orgán štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, na účely výkonu veterinárnej činnosti v inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, vydáva potvrdenia o uložených alebo vedených disciplinárnych opatreniach na území Slovenskej republiky pre príslušný orgán štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, na účely výkonu veterinárnej činnosti v inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, zriaďuje počítačovú databázu pre centrálny register spoločenských zvierat a zabezpečuje jej prevádzku overuje súlad pasu spoločenského zvieraťa s osobitným prepisom, prideľuje a odníma výrobcom pasov spoločenských zvierat sériové čísla pasov spoločenských zvierat, vydáva a zrušuje rozhodnutie o povolení prepravcov zvierat, zasiela hlásenia Európskej komisii, vykonáva veterinárne kontroly ochrany zvierat pri vývoze do tretích krajín, povoľuje a zrušuje povolenie výnimiek, posudzuje vnútroštátne príručky správnej hygienickej praxe a na uplatnenie zásad analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov (HACCP), ak ide o produkty živočíšneho pôvodu, alebo živočíšne vedľajšie produkty, nariaďuje a zrušuje opatrenia pri zistení alebo podozrení z vážneho alebo bezprostredného ohrozenia zdravia zvierat alebo zdravia ľudí produktmi živočíšneho pôvodu, krmivami alebo živočíšnymi vedľajšími produktmi alebo pri ohrození bezpečnosti potravín živočíšneho pôvodu, vykonáva audit alebo inšpekciu kontrolných subjektov a ukladá nápravné opatrenia, ak sa podľa výsledkov auditu alebo inšpekcie zistí, že kontrolný subjekt riadne nevykonáva úlohy a povinnosti, ktorými bol poverený, určuje spôsob preukazovania dodržiavania hygienických požiadaviek a vhodnosti používania alternatívnych materiálov, zariadení, systémov a metód na dosiahnutie cieľov, spolupracuje s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, informuje Európsku komisiu o veciach vyplývajúcich z osobitných predpisov, a ak je to potrebné, osobitne aj členské štáty a verejnosť prostredníctvom ich uverejnenia vo vestníku ministerstva alebo na webovom sídle štátnej veterinárnej a potravinovej správy, prijíma opatrenia na uskutočnenie koordinovaných výmenných programov, koordinuje komunikáciu medzi príslušnými orgánmi veterinárnej správy členských štátov, schvaľuje, pozastavuje a zrušuje rozhodnutia o schválení pre úradné laboratóriá na vyšetrovanie trichinel v mäse, zriaďuje a odborne usmerňuje systém siete dohľadu, vydáva, pozastavuje a zrušuje povolenia, určuje v jednotlivých prípadoch prevádzkovateľom bitúnkov podmienky, za ktorých možno zabíjať zvieratá podľa osobitných schém eradikácie a kontroly špecifických chorôb, organizuje školenia a vykonáva skúšky vyškolených osôb a na tento účel zriaďuje skúšobnú komisiu a po úspešnom absolvovaní skúšky vydá vyškolenej osobe certifikát o spôsobilosti na prvotné vyšetrenie voľne žijúcej zveri na mieste a na jej vyšetrenie po usmrtení, organizuje prostredníctvom vlastného vzdelávacieho zariadenia školenia osôb zabezpečujúcich odchyt túlavých zvierat a ich umiestňovanie do útulkov a karanténnych staníc, vydáva poverenia a zrušuje poverenia na výkon kontroly, vykonáva plemenársky dozor v oblasti šľachtenia a plemenitby hospodárskych zvierat, zabezpečuje prostredníctvom svojho vzdelávacieho zariadenia činnosti a školenia osôb, ktoré manipulujú so zvieratami na účely ich využitia v postupe alebo ich chovajú alebo dodávajú na takéto účely, posudzuje vypracovanie príručiek osvedčených postupov, určuje spôsob preukazovania osobitných požiadaviek na ochranu zvierat počas ich ustajňovania, manipulácie s nimi, znehybňovania, omračovania, vykrvenia zvierat, kontrol monitorovania postupo, pri preukazovaní hygienických požiadaviek, plní ďalšie úlohy, vydáva a zrušuje rozhodnutie o schválení odchytu túlavých zvierat na obdobie piatich rokov pre fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu, vedie register odchytených túlavých zvierat, vedie zoznam prevádzkarní na prípravu medikovaných krmív, vydáva a zrušuje malým bitúnkom a prevádzkarňam vyrábajúcim mleté mäso a mäsové prípravky v malých množstvách výnimky z frekvencie bakteriologického odberu vzoriek, vykonáva dokumentačnú kontrolu zabezpečenia systému osvedčovania úlovkov na dovoz a vývoz produktov rybolovu a ukladá opatrenia, ustanovuje zdravotné požiadavky, vzory certifikátov alebo iných sprievodných dokladov pri obchode s členskými štátmi a pri dovoze, ak ide o zvieratá, násadové vajcia, zárodočné produkty, produkty živočíšneho pôvodu, živočíšne vedľajšie produkty, krmivá a vybrané produkty rastlinného pôvodu, na ktoré zdravotné požiadavky nie sú harmonizované, povoľuje dovoz a prevoz vzoriek na výskum a diagnostiku, povoľuje a zrušuje povolenie výnimky zo zákazu, vedie elektronický systém nahlasovania zásielok zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, živočíšnych vedľajších produktov a produktov živočíšneho pôvodu z iných členských štátov, povoľuje a zrušuje povolenie výnimky, vykonáva úlohy spojené s poskytovaním štátnej pomoci a minimálnej pomoci, ak ju na to poverí ministerstvo.

 

Regionálna veterinárna a potravinová

správa

Ide o rozpočtovú organizáciu, ktorá je finančnými vzťahmi zapojená na rozpočet štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Sídla regionálnych veterinárnych a potravinových správ a ich územné obvody sú uvedené v prílohe č. 2. Na čele regionálnej veterinárnej a potravinovej správy je riaditeľ, ktorého z úradných veterinárnych lekárov vymenúva a odvoláva ústredný riaditeľ štátnej veterinárnej a potravinovej správ. Riaditeľ plní funkciu regionálneho veterinárneho lekára podľa tohto zákona. Za výkon tejto funkcie je zodpovedný hlavnému veterinárnemu lekárovi. 

Regionálna veterinárna a potravinová správa vykonáva prostredníctvom veterinárnych inšpektorov a iných úradných veterinárnych lekárov a úradných veterinárnych asistentov veterinárne kontroly nad dodržiavaním veterinárnych požiadaviek, na všetkých stupňoch chovu, spracúvania a distribúcie zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, živočíšnych vedľajších produktov a produktov živočíšneho pôvodu okrem maloobchodných prevádzkarní pri poskytovaní stravovacích služieb a maloobchodných prevádzkarní, ktoré nevykonávajú výrobné činnosti, a v ktorých sa vykonáva úradná kontrola potravín, medikovaných krmív a ostatných produktov podľa tohto zákona, pri uvádzaní krmív na trh, pri premiestňovaní a preprave, uvádzaní na trh, obchode s členskými štátmi a vývoze do tretích krajín zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, živočíšnych vedľajších produktov, produktov živočíšneho pôvodu a ostatných produktov podľa tohto zákona; vykonáva veterinárne prehliadky a inšpekcie, kontrolu zdravia zvierat a ochrany zvierat aj vtedy, ak nejde o ich uvádzanie na trh, pri dovoze produktov živočíšneho pôvodu do slobodných pásiem a colných skladov, dodávateľov priamo zásobujúcich produktmi živočíšneho pôvodu námorné lode vykonávajúce medzinárodnú prepravu a pri dovoze zvierat a násadových vajec do karantén, vydáva záväzné stanoviská a záväzné posudky, vypracúva a pravidelne aktualizuje regionálne pohotovostné plány, ktorými sa určujú opatrenia pri podozrení na chorobu alebo pri výskyte chorôb zvierat, regionálne pohotovostné plány vo veterinárnej oblasti a regionálny plán veterinárnych kontrol, prejednáva priestupky, ukladá pokuty a opatrenia na základe skutočností zistených pri výkone svojej pôsobnosti, nariaďuje a zrušuje opatrenia na základe skutočností zistených pri výkone svojej pôsobnosti alebo pri podozrení z vážneho alebo bezprostredného ohrozenia zdravia zvierat alebo zdravia ľudí produktmi živočíšneho pôvodu chorobami, krmivami alebo živočíšnymi vedľajšími produktmi alebo pri ohrození bezpečnosti potravín živočíšneho pôvodu, ak sa týkajú individuálne určených právnických osôb a fyzických osôb v jej územnej pôsobnosti, uzatvára zmluvy, vydáva úradným veterinárnym lekárom a držiteľom zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, produktov živočíšneho pôvodu a vybraných produktov rastlinného pôvodu výsledky vyšetrení, laboratórne diagnózy a výsledky analýz a testov, schvaľuje, pozastavuje a zrušuje rozhodnutie o schválení prevádzkarní pre produkty živočíšneho pôvodu, inseminačných staníc a tímov na odber a prenos embryí na domáci trh, cestných dopravných prostriedkov na prepravu zvierat určených na cesty, ktoré trvajú viac ako osem hodín, veterinárnych lekárov, vydáva rozhodnutie o schválení a zrušuje rozhodnutie o schválení pre prevádzkarne, karanténne stanice a útulky pre zvieratá, vydáva a zrušuje povolenia na zapracúvanie živočíšnych bielkovín do krmív, kontroluje zabezpečovanie systému identifikácie a registrácie zvierat, vykonáva zber základných údajov, vyhodnotenie výsledkov, zabezpečuje ich prenos a hlásenie podľa pokynov štátnej veterinárnej a potravinovej správy, plní úlohy na úseku veterinárnej farmácie, vykonáva kontrolu nakladania s veterinárnymi liekmi, vykonáva prostredníctvom úradných veterinárnych lekárov certifikáciu pri obchode s členskými štátmi a pri vývoze do tretích krajín, vydáva certifikát o odbornej spôsobilosti pre zamestnancov prepravcov zvierat a stredísk na zhromažďovanie zvierat, povoľuje a zrušuje výnimky na prepravu a použitie vedľajších živočíšnych produktov na osobitné kŕmne účely, povoľuje osobitne zberné strediská a garbiarne na dodávanie surovín na výrobu želatíny alebo na výrobu kolagénu určeného na ľudskú spotrebu, spolupracuje s príslušnými regionálnymi orgánmi verejného zdravotníctva, vydáva povolenia, povoľuje a zrušuje povolenie na zber, prepravu, spracúvanie a skladovanie mlieka, mliečnych výrobkov a výrobkov získaných z mlieka, povoľuje v jednotlivých prípadoch vykosťovanie zmrazeného mäsa alebo hlbokozmrazeného mäsa na prípravu mletého mäsa alebo mäsových prípravkov bezprostredne pred jeho mletím, vykonáva na základe analýzy rizika odhad počtu úradných veterinárnych lekárov, ktorých prítomnosť je potrebná na každom bitúnku v jej územnej pôsobnosti, a rozhoduje o ich počte, vydáva a zrušuje povolenia na použitie krmív so zapracovanou živočíšnou bielkovinou na farme, kde sa spolu s prežúvavcami chovajú aj neprežúvavé zvieratá, poveruje odborne spôsobilé osoby na výkon činnosti, vydáva rozhodnutie o schválení, pozastavuje a zrušuje rozhodnutie o schválení pre zariadenia na čistenie a dezinfekciu dopravných prostriedkov na prepravu zvierat a na prepravu produktov živočíšneho pôvodu, ak nie sú súčasťou schválenej prevádzkarne, strediská na zhromažďovanie zvierat, trhy so zvieratami a zberné strediská zvierat pri obchode, priestory sprostredkovateľa nákupu a predaja zvierat a iných príjemcov zvierat a násadových vajec, vykonávanie činností súvisiacich so sprostredkovaním nákupu a predaja zvierat právnickými osobami a fyzickými osobami – podnikateľmi pri obchode a vývoze do tretích krajín, prevádzkarne určené na produkciu násadových vajec, jednodňovej hydiny, chovnej hydiny a úžitkovej hydiny, rozrábkarne na odstraňovanie špecifikovaného rizikového materiálu, ktorý má pôvod v členskom štáte alebo v tretej krajine s kontrolovaným alebo neurčeným rizikom bovinnej spongiformnej encefalopatie (BSE), a ktorý sa týka kostí chrbtice u hovädzieho dobytka staršieho ako 30 mesiacov a rozrábkárne na odoberanie mäsa z hláv hovädzieho dobytka staršieho ako 12 mesiacov, zariadenia na záchranu chránených živočíchov, zariadenia fyzických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktoré chovajú alebo držia zvieratá na účely ich vystavovania verejnosti, karanténne stanice pre druhy zvierat, chovné zariadenia na chov alebo držanie nebezpečných živočíchov, ak nejde o zariadenie na záchranu chránených živočíchov, plní úlohy v oblasti civilnej ochrany, prevencie pred požiarmi a v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pravidelne vykonáva vyhodnocovanie rizika, od ktorého závisí povaha a intenzita úloh auditu jednotlivých prevádzkarní pre produkty živočíšneho pôvodu určené na ľudskú spotrebu, povoľuje a zrušuje výnimky pri zbere, preprave a odstraňovaní vedľajších živočíšnych produktov, pravidelne vykonáva kontrolu čistenia a dezinfekcie dopravných prostriedkov na prepravu zvierat a na prepravu produktov živočíšneho pôvodu, kontroluje zabezpečovanie systému označovania hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, označovania mäsa z hovädzieho dobytka mladšieho ako 12 mesiacov a ukladá opatrenia, vydáva stanoviská pre trhy so zvieratami podľa osobitného predpisu, plní ďalšie úlohy, vykonáva identifikačnú kontrolu a fyzickú kontrolu zabezpečenia systému osvedčovania úlovkov na dovoz a vývoz produktov rybolovu a ukladá opatrenia, kontroluje dodržiavanie požiadaviek na sledovateľnosť produktov rybolovu a akvakultúry a dodržiavanie požiadaviek na označovanie produktov rybolovu a akvakultúry a ukladá opatrenia, povoľuje a zrušuje výnimky z povinnosti označovať vajcia, povoľuje zabíjanie zveri z farmového chovu a hovädzieho dobytka chovaného pod šírym nebom strelnou zbraňou s voľným projektilom v mieste držby zvierat, registruje a zrušuje registráciu chovu hospodárskych zvierat, zabezpečuje konanie, registruje a zrušuje registrácie prevádzok a chovov zvierat.

Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky a regionálne veterinárne a potravinové správy vykonávajú dohľad nad dodržiavaním vymedzených povinností podľa nového zákona o ochrane spotrebiteľa a povinnosti podľa právne záväzného aktu Európskej únie pri ponuke a predaji potravín.

Poznámka

Orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy vykonávajú úradnú kontrolu stárenia (zrenia) liehovín, výroby, manipulovania a umiestňovania na trh potravín živočíšneho pôvodu, rastlinného pôvodu vrátane čerstvého ovocia, čerstvej zeleniny, zemiakov a ostatných poľnohospodárskych produktov v poľnohospodárskej prvovýrobe na základe analýzy rizika vrátane potravín s niektorými zložkami živočíšneho pôvodu, nápojov, cukrárskych výrobkov, zmrzliny a vody v spotrebiteľskom balení, geneticky modifikovaných a poľnohospodárskych produktov predávaných priamo konečnému spotrebiteľovi, a poľnohospodárskych produktov označených stanovenými údajmi.

–   Štátny ústav na kontrolu liečiv,

Je orgánom štátnej správy na úseku humánnej farmácie a drogových prekurzorov. Štátny ústav je rozpočtová organizácia a na jeho čele je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister zdravotníctva Slovenskej republiky. 

Štátny ústav vykonáva štátny dozor na úseku humánnej farmácie a drogových prekurzorov, vykonáva laboratórnu kontrolu liečiv, pomocných látok a humánnych liekov; vykonávaním laboratórnej kontroly liečiv, pomocných látok a humánnych liekov môže poveriť iné kontrolné laboratórium, schvaľuje laboratóriá na kontrolu liečiv, pomocných látok a humánnych liekov, prejednáva priestupky a iné správne delikty a ukladá pokuty, vydáva posudok na materiálne a priestorové vybavenie a personálne zabezpečenie, rozhodnutie o registrácii humánnych liekov, povolenie na klinické skúšanie humánneho lieku a zdravotníckej pomôcky a dohliada nad jeho vykonávaním, osvedčenie o dodržiavaní požiadaviek správnej výrobnej praxe, osvedčenie o dodržiavaní požiadaviek správnej veľkodistribučnej praxe a osvedčenie o splnení požiadaviek uvedených v Európskom liekopise, stanovisko k žiadosti o povolenie očkovacej kampane, povolenie na výrobu humánnych liekov, povolenie na výrobu skúšaných humánnych produktov a skúšaných humánnych liekov a povolenie na veľkodistribúciu humánnych liekov, vykonáva dohľad nad humánnymi liekmi, zaznamenáva a vyhodnocuje oznámenia o nežiaducich účinkoch humánnych liekov vrátane krvi, zložiek z krvi, transfúznych liekov, skúšaných produktov a skúšaných humánnych liekov, vykonáva štátny dohľad nad trhom so zdravotníckymi pomôckami, zaznamenáva a vyhodnocuje údaje o oznámených nehodách, poruchách a zlyhaniach zdravotníckych pomôcok, vedie databázu údajov a na požiadanie predkladá príslušným orgánom členských štátov podrobnú informáciu o oznámených údajoch, vedie evidenciu výrobcov zdravotníckych pomôcok a databázu zdravotníckych pomôcok uvedených na trh v Slovenskej republike,  vkladá údaje oznámené v rámci dohľadu nad bezpečnosťou humánnych liekov do databázy Eudravigilance, o registrácii výrobcu, splnomocnenca a zdravotníckej pomôcky do európskej databanky zdravotníckych pomôcok (Eudamed), nariaďuje pozastavenie výdaja humánneho lieku alebo zdravotníckej pomôcky, stiahnutie humánneho lieku, účinnej látky alebo zdravotníckej pomôcky z trhu alebo z prevádzky a navrhuje pozastavenie činnosti, na ktorú bolo vydané povolenie na zaobchádzanie s liekmi, vykonáva dozor nad reklamou humánnych liekov, zabezpečuje, aby na rozhodnutia prijaté, ak môžu mať vplyv na ochranu verejného zdravia v tretích štátoch, bola bezodkladne upozornená Svetová zdravotnícka organizácia a kópiu upozornenia pošle agentúre, vzájomne si vymieňa informácie s príslušnými orgánmi členských štátov potrebné na zabezpečenie kvality a bezpečnosti humánnych liekov vyrobených a registrovaných v členských štátoch a o rozhodnutiach, vykonáva inšpekciu dodržiavania zásad správnej výrobnej praxe, správnej praxe individuálnej prípravy liekov na inovatívnu liečbu, správnej praxe prípravy transfúznych liekov, správnej klinickej praxe, správnej farmakovigilančnej praxe, správnej veľkodistribučnej praxe a správnej lekárenskej praxe, dodržiavania ustanovení Európskeho liekopisu a Slovenského farmaceutického kódexu pri príprave hromadne pripravovaných liekov a individuálne pripravovaných liekov, podieľa sa na vypracovaní Európskeho liekopisu a vypracúva Slovenský farmaceutický kódex, vedie zoznam registrovaných humánnych liekov a zoznam registrovaných a evidovaných zdravotníckych pomôcok, vymenúva a odvoláva inšpektorov správnej výrobnej praxe, správnej praxe prípravy transfúznych liekov, správnej praxe individuálnej prípravy liekov na inovatívnu liečbu, správnej klinickej praxe, správnej farmakovigilančnej praxe, správnej veľkodistribučnej praxe a správnej lekárenskej praxe a inšpektorov štátneho dohľadu nad trhom so zdravotníckymi pomôckami, zabezpečuje, aby každý inšpektor mal rovnaké vzdelanie a odbornú prax ako odborný zástupca pre príslušnú oblasť zaobchádzania s humánnymi liekmi a so zdravotníckymi pomôckami, ktorá je predmetom inšpekcie, bol primerane zaškolený; pravidelne vyhodnocuje potrebu ich zaškoľovania, prijíma opatrenia na udržiavanie a zlepšovanie ich pracovnej odbornosti, správnej klinickej praxe poznal zásady a postupy týkajúce sa vývoja humánnych liekov a klinického skúšania; inšpektor musí ovládať platné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, na vykonávanie klinického skúšania, na registráciu humánnych liekov a na dohľad nad humánnymi liekmi v Slovenskej republike, v iných členských štátoch, a ak je to potrebné, aj v tretích štátoch, dostal písomné pokyny, ktorými sa určujú štandardné pracovné postupy, a poučí ho o jeho povinnostiach, zodpovednosti a požiadavkách na sústavné vzdelávanie; štandardné pracovné postupy musí štátny ústav neustále aktualizovať, podpísal vyhlásenie o tom, že je nestranný a nezaujatý vo vzťahu k subjektu, v ktorom sa má inšpekcia vykonať; vyhlásenie sa zohľadňuje pri zadeľovaní inšpektora na konkrétnu inšpekciu, mal pridelený identifikačný doklad, vymenúva skupiny inšpektorov a odborníkov s rôznou kvalifikáciou a praxou tak, aby kolektívne spĺňali požiadavky potrebné na vykonanie inšpekcie, vedie evidenciu o kvalifikácii, zaškoľovaní a odbornej praxi každého inšpektora, zriadi, prevádzkuje a priebežne aktualizuje vnútroštátny webový portál o humánnych liekoch, informuje pacientov, predpisujúcich lekárov, osoby oprávnené vydávať humánne lieky, iných zdravotníckych pracovníkov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotné poisťovne o spôsobe, forme, potrebe a význame oznamovania podozrení na nežiaduce účinky humánnych liekov, osobitne zhromažďuje oznámenia o podozreniach na nežiaduce účinky biologických humánnych liekov, identifikuje ich podľa názvu humánneho lieku a čísla výrobnej šarže a vykonáva kontrolu týchto oznámení, spolupracuje s agentúrou a príslušnými orgánmi členských štátov pri vypracovaní usmernení o správnych postupoch v súvislosti s dohľadom nad bezpečnosťou humánnych liekov a vedeckých usmernení k štúdiám o účinnosti humánneho lieku po registrácii a pri organizovaní a podporovaní informačných kampaní o nebezpečenstvách falšovaných humánnych liekov určených pre širokú verejnosť, pri výkone štátneho dozoru na úseku humánnej farmácie a drogových prekurzorov plní úlohy orgánu dohľadu nad trhom, poskytuje národnému centru údaje v rámci štatistického zisťovania v zdravotníctve, plní úlohy členského štátu, postupuje a dodržiava lehoty v rámci klinického skúšania humánneho lieku povoľovaného prostredníctvom európskeho elektronického portálu pre klinické skúšanie, je národným kontaktným miestom pre klinické skúšanie humánneho lieku povoľovaného prostredníctvom európskeho elektronického portálu pre klinické skúšanie, posudzuje žiadosti o povolenie klinického skúšania zdravotníckej pomôcky a vydáva povolenia na klinické skúšanie zdravotníckej pomôcky, posudzuje žiadosti o povolenie štúdie výkonu diagnostickej zdravotníckej pomôcky in vitro a vydáva povolenie na štúdiu výkonu diagnostickej zdravotníckej pomôcky in vitro, plní úlohy členského štátu v oblasti klinického hodnotenia a klinického skúšania zdravotníckych pomôcok, hodnotenia klinických dôkazov a hodnotenia výkonu a štúdie výkonu diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro a dohľadu nad bezpečnosťou a trhového dohľadu nad zdravotníckymi pomôckami a nad diagnostickými zdravotníckymi pomôckami in vitro, plní úlohy členského štátu pri vykonávaní osobitných predpisov, vykonáva prepustenie šarže imunobiologického humánneho lieku alebo humánneho lieku vyrobeného z krvi alebo z plazmy určené pre Slovenskú republiku, vydáva stanovisko o národnom prepustení.

Inšpektori štátneho ústavu, ktorí vykonávajú inšpekciu, musia byť zamestnancami štátneho ústavu v štátnozamestnaneckom pomere.

Štátny ústav na svojom webovom sídle sprístupňuje organizačný poriadok štátneho ústavu, rokovacie poriadky poradných a odborných komisií štátneho ústavu, programy zasadnutí poradných a odborných komisií štátneho ústavu a záznamy z týchto zasadnutí, prijaté rozhodnutia, podrobnosti o hlasovaní a vysvetlivky k hlasovaniu vrátane menšinových stanovísk bez uvedenia osobných údajov.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinnosti pri ponuke a predaji liekov a zdravotníckych pomôcok.

 

–   Úrad pre reguláciu sieťových odvetví,

Je orgánom štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou. Úrad pri výkone svojej pôsobnosti postupuje nestranne a nezávisle. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci ani ďalšie osoby nesmú ovplyvňovať úrad pri vykonávaní jeho pôsobnosti. Orgánmi úradu sú predseda úradu a Regulačná rada. Sídlom úradu je Bratislava. Úrad môže zriaďovať pracoviská mimo svojho sídla. Úrad pri výkone právomocí v rámci pôsobnosti podporuje dosiahnutie konkurencieschopného, flexibilného, bezpečného a z hľadiska ochrany životného prostredia udržateľného vnútorného trhu s elektrinou a vnútorného trhu s plynom v rámci Európskej únie a efektívneho otvorenia trhu s elektrinou a trhu s plynom pre odberateľov elektriny, odberateľov plynu, dodávateľov elektriny a dodávateľov plynu v Európskej únii a zabezpečuje primerané podmienky na efektívne a spoľahlivé fungovanie sústav a sietí s ohľadom na dlhodobé ciele, podporuje rozvoj konkurencieschopných a riadne fungujúcich regionálnych cezhraničných trhov v rámci Európskej únie, odstraňuje obmedzenia týkajúce sa obchodovania s elektrinou a plynom medzi členskými štátmi Európskej únie a podporuje posilňovanie integrácie trhov, napomáha nákladovo najefektívnejším spôsobom rozvíjať bezpečné, spoľahlivé a energeticky efektívne sústavy a siete orientované na spotrebiteľa, podporuje primeranosť sústav a sietí, integráciu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie do sústavy a výroby plynu z obnoviteľných zdrojov energie do siete a distribuovanú výrobu, uľahčuje prístup nových zariadení na výrobu elektriny a zariadení na uskladňovanie elektriny do sústavy a nových zariadení na výrobu plynu do siete, zabezpečuje, aby sa prevádzkovateľom sústav a užívateľom sústavy poskytli stimuly na zvyšovanie efektívnosti sústavy a integrácie trhu, zabezpečuje, aby odberatelia elektriny mali prospech z efektívneho fungovania trhov, podporuje efektívnu hospodársku súťaž a zabezpečuje ochranu spotrebiteľov, napomáha pri dosahovaní cieľov univerzálnej služby a služby vo verejnom záujme, ak ide o dodávky elektriny a dodávky plynu, a prispieva k ochrane zraniteľných odberateľov elektriny a zraniteľných odberateľov plynu, prispieva k zlučiteľnosti postupov výmeny údajov pri zmene dodávateľa elektriny a dodávateľa plynu zo strany odberateľa elektriny a odberateľa plynu a pri ďalších trhových postupoch aj na regionálnej úrovni, zabezpečuje, aby elektroenergetické podniky dodržiavali povinnosti týkajúce sa transparentnosti.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, povinnosti podľa právne záväzného aktu Európskej únie osobou, ktorá vykonáva regulovanú činnosť.

Poznámka

Zákon č. 250/2012 Z. z. upravuje povinnosti osôb, ktoré vykonávajú regulovanú činnosť na základe povolenia, potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti alebo potvrdenia o registrácii.

–   Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva.

Úrad verejného zdravotníctva je rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre územie Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, ktorá je zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva. Úrad verejného zdravotníctva riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný hygienik Slovenskej republiky, ktorý je zároveň generálnym tajomníkom. Hlavného hygienika vymenúva a odvoláva minister zdravotníctva Slovenskej republiky. Úrad verejného zdravotníctva je nadriadeným služobným úradom regionálnym úradom verejného zdravotníctva.

Úrad verejného zdravotníctva vypracúva návrhy zásadných smerov a priorít štátnej zdravotnej politiky na úseku verejného zdravia, zúčastňuje sa na riešení národných a medzinárodných programov významných pre verejné zdravie a vykonáva vedecký výskum v tejto oblasti, plánuje, koordinuje a určuje rozsah kontroly prenosných ochorení, plánuje, koordinuje a určuje rozsah a očkovacie schémy imunizačného programu, určuje antigény obsiahnuté v očkovacích látkach, schvaľuje aplikačné postupy pri použití očkovacích látok a nariaďuje mimoriadne očkovanie, posudzuje potrebu vykonania hodnotenia vplyvov na verejné zdravie na národnej úrovni a na regionálnej úrovni a posudzuje hodnotenie vplyvov na verejné zdravie na národnej úrovni a na regionálnej úrovni, plní špecializované úlohy verejného zdravotníctva a úlohy pri ohrození verejného zdravia, vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach, ktoré presahujú hranice územného obvodu regionálneho úradu verejného zdravotníctva a vo veciach, o ktorých podľa tohto zákona rozhoduje výlučne úrad verejného zdravotníctva, je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva, riadi, kontroluje a koordinuje výkon štátnej správy uskutočňovaný regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva, nariaďuje opatrenia na predchádzanie ochoreniam a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia, ak ich treba vykonať v rozsahu presahujúcom územnú pôsobnosť regionálneho úradu verejného zdravotníctva, podáva návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie a návrh na vykonanie opatrení, ak sa ohrozenie verejného zdravia vyskytne na území, ktoré presahuje územnú pôsobnosť regionálneho úradu verejného zdravotníctva, povoľuje a zrušuje ním povolené výnimky, ak to ustanovuje tento zákon, vydáva záväzné stanoviská a rozhoduje o návrhoch vo veciach, ktoré presahujú hranice územného obvodu regionálneho úradu verejného zdravotníctva a vo veciach, ktoré patria do výlučnej pôsobnosti úradu verejného zdravotníctva, vydáva, odoberá alebo mení oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, vedie evidenciu vydaných, odobratých alebo zmenených oprávnení na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, zverejňuje na svojom webovom sídle požiadavky na technologické vybavenie potrebné na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb a zoznam fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorým bolo vydané, odobraté alebo zmenené oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, v ktorom uvedie, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, alebo ak ide o právnickú osobu, obchodné meno, sídlo, právnu formu a identifikačné číslo, vydáva, odoberá alebo mení oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby a kontroluje plnenie podmienok výkonu pracovnej zdravotnej služby, na základe ktorých bolo vydané oprávnenie, povinností pracovnej zdravotnej služby, vedie evidenciu vydaných, odobratých alebo zmenených oprávnení na výkon pracovnej zdravotnej služby a zverejňuje na svojom webovom sídle zoznam fyzických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorým bolo vydané, odobraté alebo zmenené oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu, v ktorom uvedie meno, priezvisko a titul vedúceho tímu pracovnej zdravotnej služby, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, titul a adresu trvalého bydliska, fyzickú osobu – podnikateľa, obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, alebo právnickú osobu, obchodné meno, sídlo, právnu formu a identifikačné číslo, vedie evidenciu fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorí vykonávajú samostatne činnosť pracovnej zdravotnej služby, a zverejňuje ich zoznam na svojom webovom sídle, v ktorom uvedie aj kvalifikáciu alebo kvalifikáciu zodpovedného zástupcu, a vykonáva zmeny v evidencii, zriaďuje komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti, vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti a vedie register odborne spôsobilých osôb na stanovené činnosti, vedie centrálny register rizikových prác, vedie register výrobcov a dovozcov nových potravín a zložiek nových potravín, register výrobcov a dovozcov výživových doplnkov a potravín na osobitné výživové účely a register minerálnych vôd a pramenitých vôd, vykonáva štátny zdravotný dozor, epidemiologické vyšetrovanie, vydáva pokyny a ukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone štátneho zdravotného dozoru vo veciach, ktoré presahujú hranice územného obvodu regionálneho úradu verejného zdravotníctva a vo veciach, v ktorých ako orgán štátnej správy prvého stupňa vydal rozhodnutie, prejednáva priestupky a iné správne delikty, ukladá pokuty a povinnosť nahradiť náklady, sprístupňuje počas kúpacej sezóny informácie o vodách určených na kúpanie a o kvalite vody v prírodných kúpaliskách a v umelých kúpaliskách na svojom webovom sídle, zabezpečuje všeobecnú analýzu možných rizík z domových rozvodných systémov na účely posúdenia manažmentu rizík z domových rozvodných systémov a najmenej raz za šesť rokov ju preskúmava a ak je to potrebné, aktualizuje ju, zverejňuje každoročne pred začiatkom kúpacej sezóny zoznam vôd určených na kúpanie a dĺžku kúpacej sezóny; verejnosť má možnosť informovať sa, podávať svoje návrhy, pripomienky a sťažnosti pri zavádzaní, revidovaní a aktualizácii zoznamu vôd určených na kúpanie a dĺžky kúpacej sezóny, ktoré úrad verejného zdravotníctva primerane zohľadní, vykonáva hodnotenie kvality vody určenej na kúpanie, jej klasifikáciu a rozhoduje o každej zmene vo vykonávaní hodnotenia kvality vody určenej na kúpanie, každoročne vykonáva v spolupráci s orgánom štátnej vodnej správy identifikáciu vôd určených na kúpanie, zabezpečuje v spolupráci s orgánom štátnej vodnej správy vytvorenie, revíziu, aktualizáciu a zachovanie profilu vody určenej na kúpanie, prijíma opatrenia riadenia v oblasti vody určenej na kúpanie, informuje verejnosť na svojom webovom sídle o vode určenej na kúpanie, posudzuje vplyv prípravkov na ochranu rastlín na zdravie ľudí a vydáva odborné posudky, spolupracuje s príslušnými orgánmi a organizáciami pri presadzovaní opatrení týkajúcich sa látok, ktoré možno zneužiť na výrobu chemických a biologických zbraní, v rámci spolupráce s Európskou komisiou a s členskými štátmi Európskej únie vypracúva pre Komisiu hodnotiace správy o vodách určených na kúpanie, ktoré obsahujú aj informácie o každom prerušení programu monitorovania a o dôvodoch takého prerušenia a výsledky monitorovania a hodnotenia kvality vôd určených na kúpanie pre každú vodu určenú na kúpanie spolu s opisom dôležitých opatrení podniknutých na jej riadenie; tieto informácie predkladá Komisii prostredníctvom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky každoročne do 31. decembra za predchádzajúcu kúpaciu sezónu, informuje Komisiu každoročne pred začatím kúpacej sezóny o všetkých vodách určených na kúpanie vrátane odôvodnenia každej zmeny oproti predchádzajúcemu roku, informuje členské štáty a Komisiu o tom, ktoré orgány verejného zdravotníctva vydávajú osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami a s toxickými látkami a zmesami, zasiela členským štátom a Komisii raz za štyri roky zoznam rozhodnutí o povolení výnimky podľa ustanovení tohto zákona s uvedením dôvodov a okolností, ktoré viedli k ich vydaniu, zasiela Komisii v intervaloch požadovaných osobitnými, správu o praktickom uplatňovaní minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadaviek na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou faktorom práce a pracovného prostredia spolu so stanoviskami sociálnych partnerov; správa obsahuje opis najlepšej praxe na zabezpečenie prevencie pred škodlivými účinkami týchto faktorov práce a pracovného prostredia na verejné zdravie a ostatných foriem organizácie práce spolu s opatreniami, ktoré štát prijal, aby oboznámil ostatné členské štáty s poznatkami o tejto najlepšej praxi, informuje Komisiu o použití iných metód a pravidiel ako referenčných metód a pravidiel pri analýze kvality pitnej vody a pri analýze kvality vody určenej na kúpanie a o ich rovnocennosti s referenčnými metódami, informuje vopred Komisiu o každej zmene vo vykonávaní hodnotenia kvality vody určenej na kúpanie, oznamuje Komisii rozhodnutie o druhej výnimke na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limit ukazovateľa kvality pitnej vody, plní úlohy kontrolného orgánu oprávneného ukladať sankcie pri uvádzaní chemických látok a zmesí na trh, v rámci spolupráce so Svetovou zdravotníckou organizáciou je kontaktným miestom zodpovedným za vyhodnocovanie, zasielanie a prijímanie informácií týkajúcich sa ohrozenia verejného zdravia, ktoré je nepretržite dostupné pre komunikáciu s kontaktnými miestami Svetovej zdravotníckej organizácie, vyhodnocuje udalosti, ktoré vznikli na území Slovenskej republiky a môžu predstavovať ohrozenie verejného zdravia, oznamuje Svetovej zdravotníckej organizácii udalosti podľa druhého bodu do 24 hodín po ich vyhodnotení a uskutočnené opatrenia na zamedzenie šíreniu choroby alebo kontaminácie, poskytuje Národnému centru zdravotníckych informácií na účel zverejnenia na Národnom portáli zdravia údaje, poskytuje národnému centru údaje v rámci štatistického zisťovania v zdravotníctve a údaje do Národného registra zdravotníckych pracovníkov, prijíma oznámenia o zložení a označovaní výživových doplnkov a nových potravín, ktoré sa umiestňujú na trh, uverejňuje na svojom webovom sídle aktuálne a primerané informácie o kvalite pitnej vody a o povolených výnimkách na použitie vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality vody na národnej úrovni, postupy, ktoré by mali obyvatelia bez prístupu k zdravotne bezpečnej pitnej vode vykonať na ochranu zdravia pred nepriaznivými dôsledkami používania pitnej vody s nevyhovujúcou kvalitou a postupy, ktoré by mali prijať, ak pitná voda s nevyhovujúcou kvalitou predstavuje riziko ohrozenia zdravia, aktuálny zoznam sledovaných látok alebo zlúčenín, ktorých prítomnosť v pitnej vode podľa Komisie vzbudzuje obavy a môže predstavovať zdravotné riziko, určuje doplnkové ukazovatele kvality pitnej vody na území Slovenskej republiky alebo jeho časti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas z dôvodu ochrany zdravia a rozhoduje o limitoch pre tieto doplnkové ukazovatele, definuje a kontroluje minimálne výkonnostné charakteristiky metód chemických analýz kvality pitnej vody, kontroluje metódy mikrobiologických analýz kvality pitnej vody a kvality vody určenej na kúpanie a rovnocennosť alternatívnych mikrobiologických metód s referenčnými mikrobiologickými metódami pre analýzu kvality pitnej vody a pre analýzu kvality vody určenej na kúpanie a kontroluje ich dodržiavanie, poskytuje Komisii, Európskej environmentálnej agentúre a Európskemu centru pre prevenciu a kontrolu chorôb prístup k informáciám o opatreniach prijatých na podporu používania pitnej vody; informácie aktualizuje najmenej raz za šesť rokov, manažmente rizík z domových rozvodných systémov, ktorý zahŕňa výsledky monitorovania domových rozvodných systémov v prioritných priestoroch a informácie o opatreniach prijatých na odstránenie a zníženie rizika z domových rozvodných systémov vrátane informácií o vykonávaní opatrení na odstránenie komponentov z olova; informácie aktualizuje najmenej raz za šesť rokov, prekročení najvyšších medzných hodnôt ukazovateľov kvality pitnej vody, ktoré boli zistené monitorovaním systému zásobovania pitnou vodou a o prijatých nápravných opatreniach; informácie aktualizuje najmenej raz ročne, incidentoch, ktoré sa týkajú pitnej vody, s uvedením ich príčin a prijatých nápravných opatrení; informácie aktualizuje najmenej raz ročne, povolených výnimkách na použitie vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody; informácie aktualizuje najmenej raz ročne, rozhoduje o limitoch ukazovateľov kvality pitnej vody, pre ktoré nie sú ustanovené limity všeobecne záväzným právnym predpisom, vody na prírodnom kúpalisku alebo umelom kúpalisku, pre ktoré nie sú ustanovené limity všeobecne záväzným predpisom, poskytuje alebo sprístupňuje Národnému centru zdravotníckych informácií údaje, zúčastňuje sa na rokovaniach povodňovej komisie a plní úlohy na úseku ochrany pred povodňami.

Úrad verejného zdravotníctva v oblasti kozmetických výrobkov je oprávnený požiadať Komisiu o povolenie výnimky zo zákazu testovať na zvieratách zložky alebo kombinácie zložiek kozmetického výrobku, konečný kozmetický výrobok alebo jeho prototyp, uviesť na trh kozmetický výrobok, ak jeho zložky, kombinácia zložiek, konečné zloženie alebo prototyp boli testované na zvieratách, je oprávnený požiadať príslušný orgán členského štátu, v ktorom je uložená dostupná informačná zložka o kozmetickom výrobku, o spoluprácu pri overovaní údajov; v žiadosti uvedie dôvod, odpovedá, s ohľadom na stupeň rizika pre verejné zdravie, na žiadosť príslušného orgánu iného členského štátu o zisteniach, je oprávnený požiadať spolu s odôvodnením zodpovednú osobu, ak kozmetický výrobok predstavuje riziko pre verejné zdravie, o poskytnutie informácií a dokumentácie o výrobku potrebnej na preukázanie súladu kozmetického výrobku s požiadavkami, zoznamu všetkých kozmetických výrobkov, ktoré uviedla na trh s obsahom látky, o bezpečnosti ktorej existuje pochybnosť, obsahu použitej látky v každom kozmetickom výrobku, podáva každoročne Komisii správu o počte a type testov vykonaných na zvieratách, najmenej raz za štyri roky vyhodnocuje činnosť štátneho zdravotného dozoru nad kozmetickým výrobkami; výsledky zverejňuje na svojom webovom sídle a oznamuje Komisii a členským štátom, informuje príslušný orgán členského štátu, v ktorom má zodpovedná osoba sídlo, o zisteniach a opatreniach, ktoré musí zodpovedná osoba prijať, informuje príslušný orgán členského štátu, v ktorom má zodpovedná osoba sídlo, o opatreniach, ktoré boli prijaté, ak neexistuje vážne riziko pre verejné zdravie a zodpovedná osoba v určenej lehote neprijala vhodné opatrenia, informuje Komisiu a príslušné orgány členských štátov prostredníctvom systému RAPEX o opatreniach, ktoré boli zodpovednej osobe uložené, ak kozmetický výrobok predstavuje vážne riziko pre verejné zdravie aj v iných členských štátoch, bezodkladne informuje Komisiu a príslušné orgány členských štátov prostredníctvom systému RAPEX o opatreniach, ktoré boli prijaté, ak kozmetický výrobok predstavuje vážne riziko pre verejné zdravie, informuje príslušné orgány členských štátov o výskyte závažných nežiaducich účinkov oznámených zodpovednou osobou, oznámených distribútormi a oznámených spotrebiteľmi alebo zdravotníckymi pracovníkmi; o oznámeniach distribútorov, spotrebiteľov a zdravotníckych pracovníkov následne informuje zodpovednú osobu, zabezpečuje, aby údaje boli použité len na účely štátneho zdravotného dozoru, analýzy trhu, informovania spotrebiteľov alebo na účely lekárskeho ošetrenia, poskytuje Komisii údaje o orgánoch štátneho zdravotného dozoru a Národnom toxikologickom informačnom centre a o zmene týchto orgánov, poskytuje potrebnú súčinnosť colným orgánom a na požiadanie colného orgánu vydáva záväzné stanovisko. Úrad verejného zdravotníctva vykonáva pôsobnosť. Úrad verejného zdravotníctva je oprávnený pri plnení svojich úloh požadovať od štátnych orgánov, obcí, právnických osôb a fyzických osôb podklady a informácie. Štátne orgány, obce, právnické osoby a fyzické osoby sú povinné požadované podklady a informácie bezodkladne poskytnúť, ak im v tom nebránia dôvody ustanovené inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Úrad verejného zdravotníctva môže takto získané podklady a informácie použiť len na plnenie svojich úloh a úloh regionálnych úradov verejného zdravotníctva podľa tohto zákona. Podklady a informácie získané podľa predchádzajúcej vety Úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva sú povinné chrániť pred ich vyzradením.

 

Regionálne úrady verejného zdravotníctva

Sú to rozpočtové organizácie štátu zapojené finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva. Sídla a územné obvody regionálnych úradov verejného zdravotníctva sú uvedené v prílohe č. 1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva riadi a za jeho činnosť zodpovedá regionálny hygienik, ktorý je zároveň vedúcim služobného úradu. Regionálneho hygienika vymenúva a odvoláva na návrh ministra zdravotníctva Slovenskej republiky hlavný hygienik.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva zúčastňuje sa na riešení národných a medzinárodných programov významných pre verejné zdravie a vykonáva vedecký výskum v tejto oblasti, riadi, usmerňuje a kontroluje epidemiologickú bdelosť prenosných ochorení a plnenie imunizačného programu, posudzuje potrebu vykonania hodnotenia vplyvov na verejné zdravie na regionálnej úrovni a na miestnej úrovni a posudzuje hodnotenie vplyvov na verejné zdravie na regionálnej úrovni a na miestnej úrovni, plní špecializované úlohy verejného zdravotníctva a úlohy pri ohrození verejného zdravia, nariaďuje opatrenia na predchádzanie ochoreniam a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia v rámci svojej územnej pôsobnosti, podáva návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie a návrh na vykonanie opatrení v rámci svojej územnej pôsobnosti, vydáva záväzné stanoviská a rozhoduje o návrhoch, zriaďuje komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti, vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti a vedie register odborne spôsobilých osôb na epidemiologicky závažné činnosti, povoľuje a zrušuje ním povolené výnimky, vykonáva štátny zdravotný dozor, epidemiologické vyšetrovanie, vydáva pokyny a ukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone štátneho zdravotného dozoru, v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru na úseku ochrany zdravia pri práci kontroluje plnenie povinností pracovnej zdravotnej služby, prejednáva priestupky a iné správne delikty, ukladá pokuty a povinnosť nahradiť náklady, vedie register rizikových prác, sprístupňuje počas kúpacej sezóny informácie o kvalite vôd určených na kúpanie a o kvalite vody v prírodných kúpaliskách a v umelých kúpaliskách na svojom webovom sídle, plní úlohy kontrolného orgánu oprávneného ukladať sankcie pri uvádzaní chemických látok a zmesí na trh, poskytuje súčinnosť obvodným úradom a obciam pri vypracúvaní plánu ochrany obyvateľstva, vytvorí každoročne pred začiatkom kúpacej sezóny pre každú vodu určenú na kúpanie program monitorovania a vymedzuje dĺžku kúpacej sezóny, zabezpečuje monitorovanie kvality pitnej vody u spotrebiteľa, vody určenej na kúpanie počas kúpacej sezóny, preskúmava znečistenie vody určenej na kúpanie, prijíma primerané opatrenia riadenia v oblasti vody určenej na kúpanie a vydáva trvalý zákaz kúpania alebo trvalé odporúčanie nekúpať sa vo vode určenej na kúpanie, prijíma primerané opatrenia riadenia v oblasti vody určenej na kúpanie pri výnimočných okolnostiach, požiada príslušný inšpektorát práce alebo príslušný orgán dozoru, ak je to potrebné, aby prešetril bezpečnostné a technické príčiny vzniku choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, poskytuje súčinnosť úradu verejného zdravotníctva pri plnení úloh, sprístupňuje na svojom webovom sídle primerané a aktuálne informácie o kvalite pitnej vody a o povolených výnimkách na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody na regionálnej úrovni, informuje bezodkladne úrad verejného zdravotníctva o vydaní rozhodnutia o prvej výnimke na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limit ukazovateľa kvality pitnej vody, zúčastňuje sa na rokovaniach povodňovej komisie a plní úlohy na úseku ochrany pred povodňami, vydáva počas krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 povolenie na prevádzkovanie mobilného odberového miesta.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva v sídle kraja odborne a metodicky vedie a koordinuje činnosť regionálnych úradov verejného zdravotníctva v kraji, zriaďuje komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti, vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti a vedie register odborne spôsobilých osôb na stanovené činnosti, zabezpečuje laboratórne činnosti pre všetky regionálne úrady verejného zdravotníctva v kraji, vykonáva a vyhodnocuje kontrolu zaočkovanosti na úrovni kraja, poskytuje národnému centru údaje v rámci štatistického zisťovania v zdravotníctve a údaje do Národného registra zdravotníckych pracovníkov.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva môže v súvislosti s krízovou situáciou z dôvodu ochorenia COVID-19 vydať rozhodnutie, ktorým nariadi držiteľovi povolenia na prevádzkovanie všeobecnej nemocnice, držiteľovi povolenia na prevádzkovanie špecializovanej nemocnice alebo držiteľovi povolenia na prevádzkovanie zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek vytvorenie mobilného odberového miesta. Rozhodnutie nahrádza povolenie. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa prvej vety je povinný vytvoriť mobilné odberové miesto do siedmich pracovných dní od doručenia rozhodnutia. Rozhodnutie sa považuje za doručené v deň nasledujúci po dni jeho zverejnenia na webovom sídle regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Na vydanie tohto rozhodnutia sa nevzťahuje správny poriadok a nie je voči nemu prípustný opravný prostriedok. Regionálny úrad verejného zdravotníctva rozhodnutie podľa rozhodnutím zruší, ak pominuli dôvody na jeho vydanie. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva vykonávajú dohľad nad dodržiavaním povinností i podľa právne záväzného aktu Európskej únie pri ponuke a predaji kozmetických výrobkov a potravín v rozsahu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Poznámka

Orgány verejného zdravotníctva vykonávajú úradnú kontrolu potravín v prevádzkarniach verejného stravovania vrátane výroby cukrárskych výrobkov, zmrzliny a prípravy hotových pokrmov a jedál na predajných miestach, vo vzťahu k epidemiologicky rizikovým činnostiam osôb vo výrobe, manipulácii a umiestňovaniu na trh, výživových doplnkov, materiálov a predmetov určených na styk s potravinami, počiatočnej dojčenskej výživy, následnej dojčenskej výživy, potravín spracovaných na báze obilnín, detských potravín, potravín na osobitné lekárske účely a potravín ako celková náhrada stravy na účely regulácie hmotnosti, nových potravín, z hľadiska používania zdrojov ionizujúceho žiarenia na ožarovanie potravín a kontroly dodržiavania zákazu pridávania rádioaktívnych látok do potravín, v súvislosti s prídavnými látkami do potravín.

§ 27

Základné ustanovenia o výkone dohľadu

(1) Orgán dohľadu môže začať dohľad z vlastnej iniciatívy alebo podľa osobitného predpisu.⁸⁸⁾

(2) Dohľad sa vykonáva získavaním, spracúvaním a vyhodnocovaním informácií a podkladov o činnosti dohliadanej osoby.

(3) Orgán dohľadu postupuje pri výkone dohľadu nezávisle a nestranne a využíva aj podnety a návrhy od spotrebiteľov a spotrebiteľských organizácií. Orgán dohľadu nie je podnetmi a návrhmi podľa prvej vety viazaný.

(4) Predmetom výkonu dohľadu a konania o porušení povinnosti nie je rozhodovanie sporu z právneho vzťahu medzi dohliadanou osobou a spotrebiteľom.

(5) Orgán dohľadu dbá pri výkone dohľadu a v konaní o porušení povinnosti na práva a oprávnené záujmy dohliadanej osoby a na ochranu všeobecného záujmu spotrebiteľov, ktorý nie je len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov (ďalej len „kolektívny záujem spotrebiteľov”).

(6) Orgány dohľadu sú pri výkone dohľadu povinné si navzájom poskytovať súčinnosť.

(7) Týmto zákonom nie sú dotknuté ďalšie oprávnenia a postupy orgánu dohľadu pri výkone dohľadu podľa osobitných predpisov.⁸⁹⁾

Komentár k § 27

V znení tohto ustanovenia sú zhrnuté základné pravidlá výkonu dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa.

 

Začiatok dohľadu

Orgán dohľadu spravidla začína s výkonom dohľadu na základe vlastného rozhodnutia (z vlastnej iniciatívy, teda ex offo), pričom môže konať na základe podnetu, ktorý naznačuje, že mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa (napr. na základe podnetu priamo od spotrebiteľa, od spotrebiteľskej organizácie, podnetu, ktorý mu postúpi iný orgán verejnej moci...) alebo v rámci preventívneho pôsobenia.

Nariadenie (EÚ) 2017/2394 v platnom znení požaduje, aby orgány dohľadu (resp. v terminológii samotného nariadenia tzv. príslušné orgány) mohli vykonávať vyšetrovacie právomoci a právomoci na presadzovanie práva aj na základe žiadosti z iného členského štátu, v rámci koordinovaných postupov a pod.

Orgán dohľadu teda môže začať dohľad z vlastnej iniciatívy alebo podľa nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

Poznámka

Dožiadaný orgán na základe žiadosti dožadujúceho orgánu poskytne dožadujúcemu orgánu bezodkladne a pokiaľ sa nedohodnú inak najneskôr do 30 dní všetky relevantné informácie potrebné na zistenie, či došlo alebo dochádza k porušovaniu právnych predpisov v rámci Únie, a potrebné na ukončenie tohto porušovania právnych predpisov. Dožiadaný orgán vykoná zodpovedajúce a potrebné vyšetrovania alebo prijme akékoľvek iné potrebné alebo vhodné opatrenia s cieľom zhromaždiť požadované informácie. Ak je to potrebné, tieto vyšetrovania sa uskutočnia s pomocou iných orgánov verejnej moci alebo určených subjektov. Na základe žiadosti dožadujúceho orgánu môže dožiadaný orgán povoliť, aby úradníci dožadujúceho orgánu sprevádzali úradníkov dožiadaného orgánu v priebehu ich vyšetrovania.

Žiadosti o opatrenia na presadzovanie práva

Dožiadaný orgán prijme na žiadosť dožadujúceho orgánu všetky potrebné a primerané opatrenia na presadzovanie práva s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov v rámci Únie vykonávaním právomocí stanovených v článku 9 a akýchkoľvek ďalších právomocí, ktoré mu vyplývajú z vnútroštátneho práva. Dožiadaný orgán určí primerané opatrenia na presadzovanie práva potrebné na dosiahnutie ukončenia alebo zákazu porušovania právnych predpisov v rámci Únie a prijme ich bezodkladne a najneskôr 6 mesiacov od doručenia žiadosti, pokiaľ sa neuvedú osobitné dôvody pre predĺženie tejto lehoty. V prípade potreby dožiadaný orgán uloží sankcie, napríklad pokuty alebo opakujúce sa peňažné pokuty obchodníkovi zodpovednému za porušovanie právnych predpisov v rámci Únie. Dožiadaný orgán môže prijať od obchodníka z jeho podnetu dodatočné záväzky na nápravu v prospech spotrebiteľov, ktorí boli postihnutí údajným porušovaním právnych predpisov v rámci Únie, alebo ak je to vhodné môže sa snažiť od obchodníka získať záväzok, že ponúkne primeranú nápravu spotrebiteľom, ktorí boli postihnutí uvedeným porušovaním právnych predpisov.

Dožiadaný orgán pravidelne informuje dožadujúci orgán o prijatých krokoch a opatreniach a o krokoch a opatreniach, ktoré má v úmysle prijať. Prostredníctvom elektronickej databázy stanovenej v článku 35 dožiadaný orgán bezodkladne informuje dožadujúci orgán, príslušné orgány ostatných členských štátov a Komisiu o prijatých opatreniach a účinku týchto opatrení na porušovanie právnych predpisov v rámci Únie, ako aj o tom či boli uložené predbežné opatrenia, či došlo k ukončeniu porušovania právnych predpisov, aké opatrenia boli prijaté a či sa tieto opatrenia vykonali, v akom rozsahu sa spotrebiteľom, ktorých sa údajné porušovanie právnych predpisov týka, ponúkli záväzky na nápravu.

Začatie koordinovaného postupu a určenie koordinátora

Ak existuje dôvodné podozrenie, že dochádza k rozšírenému porušovaniu právnych predpisov, príslušné orgány, ktorých sa uvedené porušovanie právnych predpisov týka, začnú koordinovaný postup na základe dohody. Začatie koordinovaného postupu sa bezodkladne oznámi jednotným úradom pre spoluprácu, ktorých sa uvedené porušovanie právnych predpisov týka, a Komisii. Príslušné orgány, ktorých sa týka podozrenie z rozšíreného porušovania právnych predpisov, určia spomedzi seba za koordinátora jeden príslušný orgán, ktorého sa podozrenie z rozšíreného porušovania právnych predpisov týka. Ak príslušné orgány nie sú schopné dosiahnuť dohodu o tomto určení, prevezme úlohu koordinátora Komisia. Ak má Komisia dôvodné podozrenie, že dochádza k rozšírenému porušovaniu právnych predpisov s rozmerom Únie, bezodkladne to v súlade s článkom 26 oznámi príslušným orgánom a jednotným úradom pre spoluprácu, ktorých sa uvedené údajné porušovanie právnych predpisov týka. Komisia uvedie v oznámení dôvody opodstatňujúce prípadný koordinovaný postup. Príslušné orgány, ktorých sa údajné rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie týka, uskutočnia primerané vyšetrovanie na základe informácií, ktoré sú im dostupné alebo ľahko prístupné. Príslušné orgány, ktorých sa údajné rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie týka, oznámia výsledky takéhoto vyšetrovania ostatným príslušným orgánom, jednotným úradom pre spoluprácu dotknutým uvedeným porušovaním právnych predpisov a Komisii podľa článku 26 do jedného mesiaca odo dňa oznámenia Komisie. Ak sa pri takomto vyšetrovaní zistí, že môže dôjsť k rozšírenému porušovaniu právnych predpisov s rozmerom Únie, príslušné orgány dotknuté daným porušovaním právnych predpisov začnú koordinovaný postup a prijmú opatrenia stanovené v článku 19 ako aj podľa potreby opatrenia stanovené v článkoch 20 a 21. Koordinované postupy uvedené v odseku 3 koordinuje Komisia. Príslušný orgán sa zapojí do koordinovaného postupu, ak sa počas uvedeného koordinovaného postupu stane zrejmým, že sa príslušného orgánu týka rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie.

Výstrahy

Príslušný orgán bezodkladne oznámi Komisii, iným príslušným orgánom a jednotným úradom pre spoluprácu akékoľvek dôvodné podozrenie, že dochádza na jeho území k porušovaniu právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré môže ovplyvniť záujmy spotrebiteľov v iných členských štátoch. Komisia bezodkladne oznámi dotknutým príslušným orgánom a jednotným úradom pre spoluprácu každé dôvodné podozrenie, že došlo k porušovaniu právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Pri oznámení, t. j. zaslaní výstrahy príslušný orgán alebo Komisia poskytnú informácie o podozrení z porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a najmä nasledovné informácie, pokiaľ sú dostupné: opis konania alebo opomenutia, ktoré predstavuje porušovanie právnych predpisov, podrobný popis výrobku alebo služby dotknutých daným porušením právnych predpisov, názvy členských štátov dotknutých alebo potenciálne dotknutých daným porušením právnych predpisov, totožnosť obchodníka alebo obchodníkov zodpovedných alebo podozrivých zo zodpovednosti za dané porušenie právnych predpisov, právny základ pre možné opatrenia s odkazmi na vnútroštátne právo a zodpovedajúce ustanovenia právnych aktov Únie, opis a stav súdneho konania, opatrení na presadzovanie práva alebo iných opatrení prijatých v súvislosti s daným porušením právnych predpisov a ich dátumy a trvanie, označenie príslušných orgánov vykonávajúcich súdne konanie a prijímajúcich iné opatrenia. Pri zaslaní výstrahy môže príslušný orgán vyzvať príslušné orgány a relevantné jednotné úrady pre spoluprácu v iných členských štátoch a Komisiu, alebo Komisia môže vyzvať príslušné orgány a relevantné jednotné úrady pre spoluprácu v iných členských štátoch, aby na základe informácií dostupných alebo ľahko prístupných relevantným príslušným orgánom alebo Komisii overili, či je podozrenie, že k podobnému porušovaniu právnych predpisov dochádza aj na území týchto iných členských štátov, alebo či v týchto členských štátoch už boli prijaté nejaké opatrenia na presadzovanie práva voči takémuto porušovaniu právnych predpisov. Tieto príslušné orgány ostatných členských štátov a Komisia odpovedia na žiadosť bezodkladne.

Riadny výkon dohľadu

Na zabezpečenie riadneho výkonu dohľadu je dôležitá ochrana nezávislosti a nestrannosti orgánov dohľadu. Dohľad v oblasti ochrany spotrebiteľa nesmie byť ovplyvňovaný politickými záujmami, médiami, zneužívaný na konkurenčný boj medzi podnikateľmi a ovládaný inými externými vplyvmi, ale má sledovať svoj cieľ – ochranu vnútorného trhu a ochranu spotrebiteľov. To platí aj v rovine cezhraničnej spolupráce podľa nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení. Všeobecné vymedzenie nezávislosti a nestrannosti orgánov dohľadu je doplnené aj o jednoznačné ustanovenie, že orgány dohľadu nie sú viazané ani podnetmi a návrhmi spotrebiteľov či spotrebiteľských organizácií, resp. iných osôb (napr. združenia podnikateľov) – tieto podnety sú pre orgány dohľadu nepopierateľne dôležité, pomáhajú im sledovať dianie na trhu, vývoj trhu, zameriavať a plánovať svoju činnosť, avšak úlohou orgánov dohľadu podľa tohto zákona je spoločne dohliadať nad fungovaním trhu ako celku, orgány dohľadu nerozhodujú o právach a nárokoch spotrebiteľov (rozhodovaciu právomoc nemajú priznanú ani pri dobrovoľných opatreniach podľa § 35), a preto nie sú ani viazané preskúmať každý jeden podnet individuálne. Naopak, orgány dohľadu by mali svoju činnosť zameriavať na ochranu všeobecného záujmu spotrebiteľov, teda na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, čo smeruje k efektívnejšiemu výkonu dohľadu a je aj v súlade s konceptom nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení. Výkon dohľadu je nutné realizovať aj s ohľadom na práva a oprávnené záujmy dohliadaných osôb. Orgány dohľadu by mali vykonávať právomoci primerane a tak, aby zodpovedali povahe a celkovej skutočnej alebo potenciálnej ujme spôsobenej porušovaním práv spotrebiteľov.

 

Ďalšie oprávnenia a postupy orgánu dohľadu

Zákonom o ochrane spotrebiteľa nie sú dotknuté ďalšie oprávnenia a postupy orgánu dohľadu pri výkone dohľadu podľa osobitných predpisov, ktorými je napríklad zákon č. 147/2001 Z. z. alebo zákon č. 128/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Poznámka

Ak orgány dozoru zistia porušenie, šírenie reklamy zakážu; šírenie reklamy môžu zakázať aj vtedy, ak hrozí porušenie vymedzeného ustanovenia. V rozhodnutí o zákaze šírenia reklamy orgán dozoru môže uložiť povinnosť zverejnenia tohto rozhodnutia alebo jeho častí a povinnosť zverejnenia opravného vyhlásenia v hromadných oznamovacích prostriedkoch. V konaní o porušení podľa zákona o reklame je objednávateľ reklamy povinný na požiadanie orgánu dozoru predložiť dôkazy o pravdivosti vecných údajov reklamy v lehote 15 dní od doručenia výzvy na ich predloženie. Ak objednávateľ reklamy také dôkazy orgánu dozoru nepredloží alebo tieto dôkazy sú nedostatočné, rozumie sa, že porovnávacia reklama je neprípustná.

§ 28

Získavanie informácií
a dôkazov pri výkone dohľadu

(1) Orgán dohľadu môže vykonávať dohľad na mieste a dohľad na diaľku.

(2) Dohľad na mieste sa vykonáva priamo u dohliadanej osoby alebo na inom mieste, ktoré súvisí s činnosťou dohliadanej osoby. Dohľad na diaľku sa vykonáva získavaním, spracúvaním a vyhodnocovaním informácií a podkladov inak ako dohľadom na mieste, najmä na základe informácií a podkladov predložených dohliadanou osobou alebo inou osobou podľa odseku 4 alebo kontrolou online rozhrania.

(3) Dohliadaná osoba, zamestnanec dohliadanej osoby a osoba oprávnená konať v mene dohliadanej osoby sú povinní poskytnúť súčinnosť orgánu dohľadu pri výkone dohľadu a zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon dohľadu.

(4) Orgán verejnej moci, fyzická osoba a právnická osoba, ktorá nie je dohliadanou osobou, zamestnancom dohliadanej osoby alebo osobou oprávnenou konať v mene dohliadanej osoby, sú povinní poskytnúť orgánu dohľadu súčinnosť potrebnú na výkon dohľadu v rozsahu určenom týmto zákonom alebo osobitnými predpismi.⁹⁰⁾

(5) Orgán dohľadu je oprávnený pri výkone dohľadu overovať totožnosť dohliadanej osoby, zamestnanca dohliadanej osoby, osoby oprávnenej konať v mene dohliadanej osoby a osôb podľa odseku 4.

(6) Orgán dohľadu je oprávnený na účely výkonu dohľadu požadovať od dohliadanej osoby, orgánu verejnej moci, inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby vysvetlenia, informácie, sprístupnenie údajov, písomností a iných nosičov dát alebo ich kópií, ktoré sú potrebné na výkon dohľadu, a vyhotoviť o ich obsahu záznam do zápisnice alebo zaistiť ich kópie. Orgán dohľadu je povinný vydať dotknutej osobe písomné potvrdenie o zaistených kópiách písomností alebo iných nosičov dát. Informácie, ktoré sú predmetom bankového tajomstva,⁹¹⁾ a údaje podľa osobitného predpisu,⁹²⁾ je orgán dohľadu oprávnený požadovať za podmienok a v rozsahu podľa osobitných predpisov.⁹³⁾

(7) Dohliadaná osoba, orgán verejnej moci, iná právnická osoba alebo fyzická osoba je povinná poskytnúť na žiadosť orgánu dohľadu úplné, správne a pravdivé vysvetlenia, informácie, údaje, písomnosti a iné nosiče dát, ktoré má k dispozícii, bezodplatne vo forme a v lehote určenej orgánom dohľadu.

(8) Dohliadaná osoba, orgán verejnej moci, iná právnická osoba alebo fyzická osoba je oprávnená odoprieť poskytnutie vysvetlenia, informácie, údaju, písomnosti a iného nosiča dát len, ak by tým spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.

(9) Orgán dohľadu je oprávnený pri výkone dohľadu odobrať dohliadanej osobe, orgánu verejnej moci, inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe na nevyhnutný čas a v nevyhnutnom rozsahu písomnosti a iné nosiče dát, ktoré potrebuje na výkon dohľadu, alebo ich kópie, ak ich dohliadaná osoba, orgán verejnej moci, iná právnická osoba alebo fyzická osoba odmietla poskytnúť na základe žiadosti orgánu dohľadu alebo ak orgán dohľadu má pochybnosti o správnosti alebo úplnosti poskytnutých informácií. Orgán dohľadu je povinný vydať písomné potvrdenie o odobratí písomnosti a iného nosiča dát a vrátiť ich tomu, komu boli odobraté, ak nie sú potrebné na ďalší výkon dohľadu.

(10) Orgán dohľadu je povinný zabezpečiť ochranu informácií, písomností a iných nosičov dát, aby nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva. Porušením povinnosti podľa prvej vety nie je poskytnutie informácií a podkladov na plnenie úloh orgánu dohľadu a pri spolupráci podľa osobitného predpisu.⁹⁴⁾

(11) Zamestnanec orgánu dohľadu je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom dohľadu. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po zániku pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo funkcie. Za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť zamestnancom orgánu dohľadu sa nepovažuje poskytnutie informácie, ktorá je predmetom povinnosti zachovávať mlčanlivosť, príslušnému orgánu⁹⁵⁾ iného členského štátu, súdu, orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania alebo na základe súhlasu osoby, ktorá informáciu poskytla alebo ktorej sa informácia týka.

(12) Orgán dohľadu je oprávnený odoberať vzorky tovaru a vykonať alebo zabezpečiť vykonanie ich skúšok, ak je to potrebné na posúdenie vlastností, kvality alebo bezpečnosti – tovaru. Dohliadaná osoba má právo za účasti orgánu dohľadu odobrať sama vzorky tovaru, ak to povaha tovaru umožňuje, a ponechať si časť z každej takto odobratej vzorky.

(13) Dohliadaná osoba je povinná uhradiť náklady vzoriek a skúšok na overenie vlastností, kvality alebo bezpečnosti tovaru a ďalšie s tým súvisiace náklady, ak orgán dohľadu zistil porušenie povinnosti dohliadanej osoby alebo ak vlastnosti, kvalita alebo bezpečnosť tovaru nevyhovujú deklarovaným alebo určeným požiadavkám, v lehote určenej orgánom dohľadu, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňa doručenia výzvy na úhradu nákladov. S prihliadnutím na povahu a účel vzoriek a skúšok môže orgán dohľadu po ukončení skúšok vzorku alebo jej zvyšok uchovať, vrátiť dohliadanej osobe alebo zlikvidovať.

(14) Orgán dohľadu môže na úkon dohľadu prizvať zamestnanca iného orgánu verejnej moci alebo zamestnanca príslušného orgánu iného členského štátu, ak je to odôvodnené povahou úkonu dohľadu.

(15) Orgán dohľadu môže poveriť na výkon konkrétneho úkonu dohľadu aj inú fyzickú osobu (ďalej len „poverená osoba“). Písomné poverenie na vykonanie konkrétneho úkonu dohľadu obsahuje

a) názov a sídlo orgánu dohľadu,

b) identifikačné údaje poverenej osoby v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu,

c) identifikačné údaje dohliadanej osoby v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia alebo identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, adresa trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu vrátane fyzickej osoby – podnikateľa, obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, ak ide o právnickú osobu, ak sú tieto údaje orgánu dohľadu známe,

d) rozsah poverenia,

e) miesto a deň podpisu poverenia,

f) odtlačok úradnej pečiatky spolu s menom, priezviskom, funkciou a podpisom zamestnanca oprávneného konať v mene orgánu dohľadu,

g) podpis poverenej osoby, ktorým potvrdí súhlas s vykonaním úkonu dohľadu a oboznámenie sa s rozsahom poverenia.

(16) Poverená osoba má pri výkone dohľadu práva a povinnosti orgánu dohľadu v rozsahu poverenia vydaného orgánom dohľadu. Účasť poverenej osoby na úkone dohľadu sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme.⁹⁷⁾ Poverenej osobe patrí za účasť na úkone dohľadu odmena podľa vnútorného predpisu orgánu dohľadu.

(17) Poverená osoba nemôže vykonať úkon dohľadu, ak so zreteľom na jej vzťah k predmetu výkonu dohľadu alebo k dohliadanej osobe, zamestnancovi dohliadanej osoby alebo osobe oprávnenej konať v mene dohliadanej osoby možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti. Poverená osoba, ktorá vie o skutočnosti zakladajúcej pochybnosti o jej nezaujatosti, oznámi túto skutočnosť bezodkladne orgánu dohľadu, ktorý ju na výkon úkonu dohľadu poveril.

(18) Orgán dohľadu zruší poverenie na základe oznámenia podľa odseku 17 druhej vety alebo ak sa z vlastnej činnosti dozvie o skutočnosti zakladajúcej pochybnosti o nezaujatosti poverenej osoby. Orgán dohľadu neprihliada na zistenia, ktoré poverená osoba zabezpečila po vzniku prekážky podľa odseku 17 prvej vety.

(19) Orgán dohľadu upovedomí dohliadanú osobu o účasti poverenej osoby alebo osoby podľa odseku 14 najneskôr na začiatku výkonu úkonu dohľadu; to neplatí, ak úkonom dohľadu je kontrolný nákup vykonávaný nepriamo alebo pod utajenou totožnosťou.

Komentár k § 28

Zákon ustanovuje základné formy výkonu dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktoré sú bežné a používané už v súčasnosti, preto nepredstavujú žiadnu novinku pre orgány dohľadu ani dohliadané osoby.

 

Dohľad

Ide o

Dohľad na mieste

–   priamo v prevádzke,

–   v obchode,

–   tam, kde dohliadaný subjekt vykonáva svoju činnosť a prichádza do kontaktu so spotrebiteľom,

–   v súvisiacich priestoroch a objektoch.

Tento dohľad sa vykonáva priamo u dohliadanej osoby alebo na inom mieste, ktoré súvisí s činnosťou dohliadanej osoby.

Dohľad na diaľku

–   administratíva kontrola písomností priamo v sídle orgánu dohľadu,

–   kontrola webových sídiel,

–   kontrola mobilných aplikácií, ktoré prevádzkujú dohliadané osoby.

 

Výkon dohľadu na diaľku

–   získavanie, informácií a podkladov inak ako dohľadom na mieste,

–   spracúvanie informácií a podkladov inak ako dohľadom na mieste,

–   vyhodnocovanie informácií a podkladov inak ako dohľadom na mieste.

 

Dohľad v súlade s týmto zákonom vykonáva orgán dohľadu. Pri dohľade na diaľku môže orgán dohľadu využívať všetky oprávnenia a dodržiavať všetky povinnosti podľa návrhu zákona, ak priamo z zo zákona alebo z povahy konkrétneho inštitútu nevyplýva, že sa vzťahuje výlučne na výkon dohľadu na mieste. V období digitalizácie a globalizácie sa efektívny a rýchly výkon dohľadu na diaľku stáva nevyhnutnosťou.

 

Poskytnutie súčinnosti

Ustanovenie upravuje v tomto znení všeobecnú povinnosť poskytovať súčinnosť orgánom dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa. V zmysle nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení sa táto povinnosť neobmedzuje len na dohliadanú osobu a jej zamestnancov, ale v zásade každý je povinný orgánu dohľadu poskytnúť informácie, dokumenty, vysvetlenia atď., ak je to potrebné pre riadny výkon dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa. Súčinnosť tretích osôb je prirodzene užšia než súčinnosť dohliadaných osôb, ak sa napríklad na nich nevzťahuje oprávnenie orgánu dohľadu podľa § 30 ods. 1 zákona.

Kto poskytuje účinnosť:

–   dohliadaná osoba,

–   zamestnanec dohliadanej osoby,

–   osoba oprávnená konať v mene dohliadanej osoby,

–   orgán verejnej moci,

–   fyzická osoba a právnická osoba, ktorá nie je dohliadanou osobou– stanovený rozsah súčinnosti v medziach zákona,

–   fyzická osoba a právnická osoba, ktorá nie je zamestnancom dohliadanej osoby– stanovený rozsah súčinnosti v medziach zákona,

–   fyzická osoba a právnická osoba, ktorá nie je osobou oprávnenou konať v mene dohliadanej osoby – stanovený rozsah súčinnosti v medziach zákona.

Poznámka

Slovenská obchodná inšpekcia pri svojej kontrolnej činnosti spolupracuje s orgánmi verejnej správy, najmä  s orgánmi štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ak zistí porušenie povinností pri predaji potravín; Slovenská obchodná inšpekcia pozastaví predaj potravín, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa technických predpisov na zabezpečenie ich zdravotnej neškodnosti, zdravotne škodlivých výrobkov alebo výrobkov so zjavnými známkami narušenia kvality a spíše o tom záznam vrátane súpisu pozastavených výrobkov a neodkladne o tomto informuje orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy, s orgánmi na ochranu zdravia, ktorým oznamuje závažné porušenie technických predpisov v prípade ohrozenia života alebo bezpečnosti osôb, s colnými orgánmi vo veciach dovozu, vývozu a spätného vývozu tovaru porušujúceho niektoré práva duševného vlastníctva, s orgánmi územnej samosprávy a správcom trhoviska, najmä pri kontrole na trhoch a trhoviskách. 

Slovenská obchodná inšpekcia pri svojej kontrolnej činnosti v oblasti strelných zbraní a streliva spolupracuje s Policajným zborom Slovenskej republiky. Policajný zbor Slovenskej republiky v rámci spolupráce podľa prvej vety zabezpečuje manipuláciu so strelnou zbraňou a strelivom pri výkone oprávnení inšpektora. Slovenská obchodná inšpekcia poskytuje Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky súčinnosť a potrebnú odbornú pomoc pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu. Slovenská obchodná inšpekcia spolupracuje so združeniami na ochranu spotrebiteľa. Pri kontrolnej činnosti využíva ich poznatky, podnety a oznámenia. Slovenská obchodná inšpekcia môže od orgánov verejnej správy požadovať údaje a vysvetlenia nevyhnutné pre svoju kontrolnú činnosť. Ak to vyžaduje povaha vecí, poskytujú jej iné kontrolné orgány a autorizované osoby potrebnú odbornú pomoc. Slovenská obchodná inšpekcia dáva podnet príslušným orgánom na pozastavenie alebo zrušenie živnostenského oprávnenia kontrolovanej osobe, ak vážne a opakovane porušuje povinnosti pri predaji výrobkov alebo poskytovaní služieb.

Poskytnutie súčinnosti je dôležitou povinnosťou. Povinnosťou osôb poskytujúcich súčinnosť je tiež zdržať sa takého konania, ktoré by mohlo nejakým spôsob mariť výkon orgánu dohľadu.

 

Overenie totožnosti

K oprávnenia orgánu dohľadu patrí aj právomoc overovať totožnosť k určeným osobám, a to

–   k dohliadanej osoby,

–   zamestnanca dohliadanej osoby,

–   osoby oprávnenej konať v mene dohliadanej osoby a ďalších vyššie uvedených osôb.

 

Poskytnutie informácii a vysvetlení

Vzhľadom na potrebu zabezpečenia dôkazov sa pre orgány dohľadu zákon ustanovuje tiež oprávnenie požadovať vysvetlenia, informácie, údaje, písomnosti, hmotné nosiče dát alebo ich kópie, a to od kohokoľvek. Na to nadväzuje povinnosť každého, od koho budú tieto údaje a informácie vyžiadané, poskytnúť všetky informácie a údaje, ktoré boli od neho vyžiadané, a ktoré má k dispozícii. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o informácie, ktoré môžu byť dôležité pre výkon dohľadu a následné správne konanie, majú sa poskytovať orgánom dohľadu bezplatne a v lehote, ktorú orgány dohľadu určia. Aj pri výkone tohto oprávnenia platí, že sa má prihliadať na práva a oprávnené záujmy dohliadaných osôb, preto by orgány dohľadu mali vždy dbať na primeranosť nimi určenej lehoty a formy sprístupnenia informácií.

Orgán je oprávnený získavať údaje a informácie

–   od dohliadanej osoby,

–   od orgánu verejnej moci,

–   inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby.

 

Informácie ako dôkaz

Základný predpoklad na to, aby vyžiadané informácie, údaje a dokumenty mohli predstavovať dôkaz, je

–   úplnosť,

–   správnosť,

–   pravdivosť.

Uvedené náležitosti sú zaradené do požiadaviek na sprístupňovanie týchto informácií.

Zo všetkých získaných informácii sa vyhotovuje záznam do zápisnice, alebo ak je to možné, tak sa uvedené dokumenty zaistia, o čom sa vyhotoví písomné potvrdenie o zaistených kópiách a poskytne sa dotknutej osobe.

V praxi sa však môže stať, že poskytované informácie sú napríklad predmetom bankového tajomstva. V tom prípade musia byť dodržané ustanovenia osobitných právnych predpisov.

Patria sem však aj osobné údaje, pričom podnik, ktorý poskytuje verejne dostupné služby, na účely uzavretia a plnenia zmluvy o poskytovaní služieb, jej zmeny, ukončenia alebo prenesenia čísla, fakturácie, prijímania a evidencie platieb, pohľadávok a postupovania pohľadávok a vypracovania zoznamu účastníkov získava a spracováva údaje účastníkov, ktorými sú telefónne číslo, výška neuhradených záväzkov a obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie fyzickej osoby – podnikateľa, obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie právnickej osoby, emailová adresa, ak ju má osoba zriadenú.

Poznámka

Podľa zákona o bankách sú predmetom bankového tajomstva všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov. Tieto informácie banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o záležitostiach, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn na účely a za ďalších podmienok uvedených v tomto súhlase alebo pokyne, ak tento zákon neustanovuje inak. Klient má právo za úhradu vecných nákladov oboznámiť sa s informáciami, ktoré sa o ňom vedú v databáze banky alebo pobočky zahraničnej banky, a na obstaranie výpisu z nej. Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie informácií v súhrnnej podobe, z ktorých nie je zrejmý názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, meno a priezvisko klienta a ďalšie informácie.

Získavanie údajov, ktoré sú bankovým tajomstvom alebo osobnými údajmi

Správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, podá banka a pobočka zahraničnej banky bez súhlasu klienta len na písomné vyžiadanie.

Písomné vyžiadanie týchto vyhradených údajov musí obsahovať údaje, podľa ktorých môže banka alebo pobočka zahraničnej banky príslušnú záležitosť identifikovať, najmä presné označenie osoby, o ktorej sa požadujú údaje, a vymedzenie rozsahu požadovaných údajov; tieto identifikačné údaje nie je potrebné uvádzať v písomnom vyžiadaní a ani pri daňovej kontrole v príslušnej banke alebo pobočke zahraničnej banky. Písomné vyžiadanie musí obsahovať aj poverenie súdu pre notára ako súdneho komisára a písomné vyžiadanie musí obsahovať poverenie súdu pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Písomné vyžiadanie musí tiež obsahovať rozhodnutie konkurzného súdu o ustanovení do funkcie správcu alebo predbežného správcu alebo odkaz na Obchodný vestník, v ktorom bolo takéto rozhodnutie zverejnené; ak ide o písomnú žiadosť dozorného správcu, musí obsahovať odkaz na Obchodný vestník, v ktorom bol zverejnený oznam o zavedení dozornej správy. Rozhodnutie súdu o takomto poverení alebo ustanovení sa musí odovzdať v originálnom vyhotovení alebo ako úradne osvedčená kópia, ak nebolo zverejnené v Obchodnom vestníku. Písomné vyžiadanie je možné po dohode s bankou a pobočkou zahraničnej banky podávať aj elektronickými prostriedkami s použitím elektronického podpisu, zaručeného elektronického podpisu alebo iného písomne dohodnutého spôsobu overovania totožnosti žiadateľa, alebo písomným spôsobom a stanoveným postupom. V takom prípade rozhodnutie súdu o poverení alebo ustanovení nie je potrebné predkladať. Písomné vyžiadanie, ktoré je doručené banke alebo pobočke zahraničnej banky prostredníctvom osobitného informačného systému automatizovaným spôsobom, pričom údaje potrebné na identifikáciu príslušnej záležitosti sú vyhotovené v elektronickej a štruktúrovanej podobe umožňujúcej ich automatizované spracovanie, je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná vybaviť najneskôr v nasledujúci pracovný deň po doručení takéhoto vyžiadania, ak ide o informácie, ktoré má banka alebo pobočka zahraničnej banky k dispozícii bez potreby ďalšieho spracovania. Pri vyžiadaní banka alebo pobočka zahraničnej banky nie je povinná overovať dodržiavanie prípustného rozsahu, existenciu predchádzajúceho súhlasu alebo iných obmedzení, za ktoré zodpovedá osoba, ktorá podáva toto vyžiadanie.

Zbor väzenskej a justičnej stráže je oprávnený získavať od podniku údaje účastníkov vo vymedzenom rozsahu, pričom tento rozsah musí byť nevyhnutný na účely výkonu jeho pôsobnosti a plnenia úloh. Tento orgán je oprávnený využívať a uchovávať takto získané údaje len v nevyhnutnej miere a po nevyhnutnú dobu vzhľadom na účel, na ktorý sa údaje žiadali.

 

Odopretie poskytnutia údajov a vysvetlení

Aj vzhľadom na veľmi široko koncipované vyšetrovacie oprávnenia orgánov dohľadu v čl. 9 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2019/2394 v platnom znení je jediným dôvodom pre odmietnutie sprístupnenia informácií, údajov, písomností alebo hmotných nosičov dát hrozba trestného stíhania samotnej osoby, ktorá má povinnosť niečo sprístupniť, alebo jej blízkych osôb, ktorých okruh definuje Občiansky zákonník. To znamená, že vymedzená osoba je oprávnená odoprieť poskytnutie vysvetlenia, informácie, údaje, písomnosti a iného nosiča dát len, ak by tým spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.

Isté obmedzenia, pokiaľ ide o sprístupňovanie informácií orgánom dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa, platia aj pre prístup k bankovému tajomstvu, ako aj pre prístup k údajom podľa zákona o elektronických komunikáciách, pričom podmienky a rozsah sprístupňovania informácií chránených týmito osobitnými režimami budú upravené v týchto osobitných predpisoch.

 

Odobratie dôležitej dokumentácie

Ak si orgán dohľadu vyžiadania informácie, údaje, písomnosti, hmotné nosiče dát a povinná osoba mu ich dobrovoľne sprístupní, môže ich orgán dohľadu preskúmať priamo na mieste výkonu dohľadu, pričom v prípade, že sa ich obsah ukáže ako relevantný alebo potenciálne relevantný pre ďalší postup, môže ich obsah zhrnúť do zápisnice, avšak veľakrát je v praxi efektívnejšie z pohľadu orgánu dohľadu aj dohliadanej osoby, vyhotovenie kópií, ktoré orgán dohľadu môže zaistiť a preskúmať až následne. V prípade dobrovoľného poskytnutia vyžiadaných údajov a písomností by nemalo dochádzať k zaisteniu originálov. K tomu však môže orgán dohľadu pristúpiť, ak osoba povinná vydať tieto informácie nespolupracuje. Zaistenie kópií alebo odňatie originálov má byť v záujme ochrany osôb vždy sprevádzané vydaním potvrdenia, z ktorého má byť zrejmé, ktorý orgán ktoré informácie zaistil alebo odňal. Rozdiel medzi zaistením kópií alebo odňatím originálov je aj v tom, že zatiaľ čo originály sa musia vrátiť, ak už nie sú potrebné na ďalší výkon dohľadu, kópie nie je potrebné vracať. Je dôležité poznamenať, že na kópie informácií sa rovnako ako na originály vzťahuje povinnosť poskytnúť ich úplné, správne a pravdivé. V prípade porušenia sa povinná osoba vystavuje riziku odňatia originálov a rovnako tiež možnej poriadkovej pokuty za marenie alebo sťažovanie výkonu dohľadu.

Z ustanovenia vypláva pre orgán dohľadu povinnosť vydať písomné potvrdenie o odobratí písomnosti a iného nosiča dát a vrátiť ich tomu, komu boli odobraté, ak nie sú potrebné na ďalší výkon dohľadu.

Zabezpečenie ochrany

Každú informáciu, údaj, písomnosť alebo hmotný nosič dát, ktorý orgán dohľadu získa, je povinný chrániť. Vzhľadom na to, že súčasťou týchto informácií môže byť obchodné tajomstvo, daňové tajomstvo, bankové tajomstvo atď., orgány dohľadu musia svoje oprávnenia a právomoci vykonávať tak, aby nedošlo k ich ohrozeniu a prezradeniu nepovolaným osobám. Ide o čiastočnú konkretizáciu všeobecnej povinnosti orgánov dohľadu prihliadať pri výkone dohľadu na práva a oprávnené záujmy dohliadaných subjektov, a zároveň povinnosti orgánov dohľadu zachovávať mlčanlivosť. Ak si to vyžadujú úlohy cezhraničnej spolupráce podľa nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení, môžu orgány dohľadu tieto informácie poskytnúť svojim kolegom z iných členských štátov a Európskej komisii. Výmena informácií na nadnárodnej úrovni v rámci Európskej únie bude prebiehať prostredníctvom elektronickej databázy podľa čl. 35 tohto nariadenia, ktorá má zabezpečiť požadovanú ochranu týchto informácií. Databázu riadi a prevádzkuje Európska komisia.

Z tohto znenia vyplýva pre orgán dohľadu povinnosť ochrany všetkých získaných údajov, informácii a dokumentov. Povinnosť musí byť dodržaná najmä v prípade bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva a údajov podľa zákona o elektronických komunikáciách. Uvedená povinnosť slúži ako nástroj pred neoprávneným sprístupnením. Zároveň ustanovenie vymedzuje výnimku, čo znamená, že za porušenie sa nepovažuje poskytnutie informácií na plnenie úloh orgánu dohľadu a pri spolupráci.

Poznámka

Podľa nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení informácie zhromaždené alebo oznámené príslušným orgánom a Komisii pri uplatňovaní tohto nariadenia sa použijú len na účely zabezpečenia dodržiavania právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov. S informáciami sa zaobchádza ako s dôvernými a môžu sa použiť a sprístupniť len s náležitým ohľadom na obchodné záujmy fyzickej alebo právnickej osoby vrátane obchodných tajomstiev a duševného vlastníctva. Príslušné orgány však môžu po konzultácii s príslušným orgánom, ktorý poskytol informácie, zverejniť takéto informácie nevyhnutné na dokázanie porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie; alebo dosiahnutie ukončenia alebo zákazu porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

Zachovanie mlčanlivosti

Na všeobecnú povinnosť poskytovať súčinnosť orgánu dohľadu zo strany povinných subjektov nadväzuje povinnosť všetkých zamestnancov orgánov dohľadu zachovávať mlčanlivosť, pokiaľ ide o informácie, s ktorými sa oboznámia pri plnení svojich úloh. Túto povinnosť však nemožno vnímať ako absolútnu, v prípade, že pôjde o informácie, ktoré môžu byť dôležité na účely trestného konania, súdneho konania, prípadne je potrebné ich zdieľať s príslušnými orgánmi iných členských štátov, aby Slovenská republika riadne plnila povinnosti, zamestnanci orgánu dohľadu nie sú mlčanlivosťou viazaní. Rovnako to platí v prípade, ak by ich mlčanlivosti zbavil ten, kto informáciu poskytol, alebo ten, koho sa týka.

Trvanie mlčanlivosti:

–   zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa zamestnanec dozvedel v súvislosti s výkonom dohľadu,

–   trvá aj po zániku pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu,

–   trvá aj po zániku funkcie.

 

Výnimka zo zachovania mlčanlivosti

Za výnimku sa považuje poskytnutie informácie, ktorá je predmetom povinnosti zachovávať mlčanlivosť

–   príslušnému orgánu iného členského štátu na účely trestného konania alebo na základe súhlasu osoby, ktorá informáciu poskytla alebo ktorej sa informácia týka,

–   súdu na účely trestného konania alebo na základe súhlasu osoby, ktorá informáciu poskytla alebo ktorej sa informácia týka,

–   orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania alebo na základe súhlasu osoby, ktorá informáciu poskytla alebo ktorej sa informácia týka.

Poznámka

Príslušným orgánom je každý orgán verejnej moci zriadený na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni a určený členským štátom za zodpovedný za presadzovanie právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov.

Vzorky a vykonanie skúšky

Významnou právomocou orgánov dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa je možnosť odoberať vzorky tovarov a dať ich na preskúšanie. Zistenie a overenie vlastností, kvality či bezpečnosti tovarov môže byť relevantné napríklad na posúdenie nekalých obchodných praktík, vrátane duálnej kvality.

Zákon priznáva právo dohliadanej osobe, aby mohla odobrať sama vzorky tovaru, a z každej takejto vzorky si časť ponechať. Jedinou podmienkou je prítomnosť orgánu dohľadu.

Na oprávnenie nadväzuje povinnosť dohliadanej osoby nahradiť náklady na vzorky a ich skúšanie a ďalšie súvisiace náklady v prípade, že vzorka nevyhovie, a to z dôvodu, že nie je primerané, aby tieto náklady znášal štát. V praxi bolo doposiaľ nejasné, akým spôsobom sa má naložiť s pozostatkami odobratých vzoriek. V niektorých prípadoch ich dohliadané osoby požadujú vydať, v niektorých prípadoch je nutné ich uchovať ako dôkazy, ale nepotrebné zostatky je nutné zničiť, neraz s požiadavkou ich kvalifikovanej likvidácie. Rozhodovanie o naložení so zostatkami sa preto zveruje orgánu dohľadu s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu.

 

Povinnosť dohliadanej osoby v prípade porušenia povinnosti

–   uhradiť náklady vzoriek a skúšok,

–   uhradiť ďalšie súvisiace náklady.

Táto povinnosť sa priznáva dohliadanej osobe

–   v prípade zistenia porušenia povinnosti dohliadanej osoby,

–   ak vlastnosti, kvalita alebo bezpečnosť tovaru nevyhovujú deklarovaným alebo určeným požiadavkám.

Nový právny predpis pre tieto prípady stanovil lehotu určenp orgánom dohľadu. Táto nemôže byť kratšia ako 15 dní odo dňa doručenia výzvy na úhradu nákladov.

Prizvanie inej osoby

Formou dobrovoľnej súčinnosti alebo spolupráce s orgánom dohľadu môže byť tiež osobná účasť na úkone dohľadu v pozícii prizvanej osoby alebo poverenej osoby, predovšetkým na kontrolnom nákupe, a to najmä v prípade, ak by výkon úkonu samotným orgánom dohľadu nebol účinný. Ide napríklad o prípad, ak totožnosť zamestnanca orgánu dohľadu bola prezradená, alebo ide o špecifické tovary a služby určené najmä prípadne len pre vymedzený okruh užívateľov, a to podľa veku, miesta bydliska a pod., alebo prizvanie či poverenie tretej osoby zefektívni výkon dohľadu v porovnaní s tradičným spôsobom. Ide napríklad o potrebu zabezpečenia doručenia zásielky z e-shopu na adresu odlišnú od sídla orgánu dohľadu.

Nový právny predpis teda orgánu dohľadu priznáva právo, ale nie povinnosť, na úkon dohľadu prizvať, ak to povaha úkonu vyžaduje,

–   zamestnanca iného orgánu verejnej moci,

–   zamestnanca príslušného orgánu iného členského štátu.

 

Písomné poverenie

V pozícii prizvanej osoby môže vystupovať zamestnanec iného orgánu verejnej moci alebo zamestnanec Európskej komisie či orgánu dohľadu z iného členského štátu v zmysle spolupráce podľa nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení. Zamestnanec iného orgánu verejnej moci sa prizve napríklad na účely spolupráce alebo vzdelávania. V pozícii poverenej osoby môže vystupovať akákoľvek iná fyzická osoba. Orgán dohľadu vydá poverenej osobe poverenie, ktoré bude určovať rozsah jej oprávnení a povinností a už je na zvážení orgánu dohľadu, aký rozsah oprávnení a právomocí poverenej osobe zverí, mal by však pamätať na požiadavku primeranosti a účinnosti výkonu dohľadu. Poverenie sa teda zásadne vydáva na konkrétny úkon dohľadu.

 

Obsahové náležitosti písomného poverenie na vykonanie konkrétneho úkonu dohľadu

–   názov orgánu dohľadu,

–   sídlo orgánu dohľadu,

–   identifikačné údaje poverenej osoby

–   meno,

–   priezvisko,

–   dátum narodenia,

–   adresa trvalého pobytu,

–   identifikačné údaje dohliadanej osoby

–   meno,

–   priezvisko,

–   dátum narodenia,

–   identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené,

–   adresa trvalého pobytu,

–   miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu vrátane fyzickej osoby – podnikateľa,

–   obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, ak ide o právnickú osobu,

–   rozsah poverenia,

–   miesto podpisu poverenia,

–   deň podpisu poverenia,

–   odtlačok úradnej pečiatky vrátane

–   mena,

–   priezviska,

–   funkcie zamestnanca oprávneného konať v mene orgánu dohľadu,

–   podpisu zamestnanca oprávneného konať v mene orgánu dohľadu,

–   podpis poverenej osoby.

Podpis slúži na potvrdenie súhlasu s vykonaním úkonu dohľadu a oboznámením sa s rozsahom poverenia.

 

Práva a povinnosti poverenej osoby

V záujme zachovania právnej istoty je potrebné zabezpečiť, aby dohliadaná osoba mala v každom štádiu výkonu dohľadu preukázané, že je pod dohľadom subjektu, ktorý je na výkon tohto dohľadu oprávnený v zmysle platných právnych predpisov. Z uvedeného dôvodu bola ustanovená povinnosť orgánu dohľadu upovedomiť dohliadanú osobu o prizvaní alebo poverení tretej osoby pri výkone dohľadu. To neplatí, ak ide o kontrolný nákup vykonávaný nepriamo alebo pod utajenou totožnosťou, keďže takéto upovedomenie by mohlo v týchto prípadoch zmariť účel výkonu dohľadu.

Z uvedeného teda vypláva, že poverená osoba má pri výkone dohľadu práva a povinnosti orgánu dohľadu v rozsahu poverenia vydaného orgánom dohľadu. Účasť poverenej osoby na úkone dohľadu sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme podľa Zákonníka práce.

Poznámka

Verejná funkcia, občianska povinnosť a iný úkon vo všeobecnom záujme je na účely Zákonníka práce činnosť, o ktorej to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Odmena za úkon dohľadu

V súlade s týmto ustanovením nový zákon priznáva poverenej osobe za účasť na úkone dohľadu odmenu v súlade s vnútorným predpisom orgánu dohľadu.

Odmena teda patrí k motivácii fyzických osôb pomáhať orgánom dohľadu pri výkone dohľadu a zároveň má prispieť tiež právo poverenej osoby na odmenu. Účasť poverenej osoby na úkone dohľadu sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme podľa Zákonníka práce v platnom znení, počas ktorého jej vzniká nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy/platu. Jednotlivé orgány dohľadu si prostredníctvom vnútorných predpisov budú môcť flexibilnejšie upraviť odmeňovanie poverených osôb v závislosti od svojich individuálnych potrieb a možností (využitie poverenej osoby môže byť raz potrebné na výkon kontrolného nákupu v rôznych prevádzkach v priebehu jedného dňa, ale inokedy len napríklad na prevzatie zásielky v rámci kontrolného nákupu z e-shopu, na samotné vykonanie kontrolného nákupu z e-shopu a následné preverenie rešpektovania práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy bez uvedenia dôvodu...). Odmena by mala zahŕňať aj náklady, ktoré poverenej osobe pri výkone úkonu dohľadu vzniknú.

 

Kedy nemôže poverená osoba vykonávať úkon dohľadu

Zákon vylučuje výkon úkonu dohľadu v prípade pochybnosti o nezaujatosti poverenej osoby, a to vzhľadom

–   na vzťah k predmetu výkonu dohľadu,

–   na vzťah k dohliadanej osobe,

–   na vzťah k zamestnancovi dohliadanej osoby,

–   na vzťah k osobe oprávnenej konať v mene dohliadanej osobe.

Zákon priznáva v uvedených prípadoch povinnosť poverenej osobe, aby bezodkladne uvedenú skutočnosť oznámila orgánu dohľadu.

 

Zrušenie poverenia

K zrušeniu poverenia osoby k výkonu dohľadu dochádza v prípade, ak ide o pochybnosť v nezaujatosti v jednom z týchto prípadov alebo na základe oznámenia poverenej osoby o prípadnej zaujatosti. K zrušeniu poverenia dochádza zo strany orgánu dohľadu, ktorá poverenia vydala.

Povinnosťou orgánu dohľadu je upovedomiť dohliadanú osobu o účasti poverenej osoby alebo osoby najneskôr na začiatku výkonu úkonu dohľadu, s výnimkou úkonu dohľadu, ktorým je kontrolný nákup vykonávaný nepriamo alebo pod utajenou totožnosťou.

§ 29

Predvolanie

(1) Orgán dohľadu je oprávnený predvolať fyzickú osobu na účely podania vysvetlenia alebo informácie, ak účel sledovaný orgánom dohľadu nemožno dosiahnuť inak. V predvolaní orgán dohľadu upozorní na právne následky nedostavenia sa podľa § 37 ods. 1 písm. b).

(2) Na vypočutie fyzickej osoby podľa odseku 1 sa vzťahuje § 28 ods. 3 až 8. Predvolaná fyzická osoba musí byť pred začatím vypočutia poučená o právach a povinnostiach podľa § 28 ods. 3 až 8.

(3) Orgán dohľadu je oprávnený klásť predvolanej fyzickej osobe otázky v rozsahu predmetu výkonu dohľadu.

Komentár k § 29

Na zabezpečenie potrebnej súčinnosti je upravený tiež inštitút predvolania, ktorým by mal orgán dohľadu disponovať pre prípad potreby osobného podania vysvetlenia alebo informácie určitou fyzickou osobou, ak ním sledovaný účel nie je možné dosiahnuť inak.

Tento inštitút sa doplnil osobitne na účely fázy výkonu dohľadu, pričom inštitút predvolania vo fáze konania o porušení povinnosti sa bude riadiť úpravou v správnom poriadku.

V rámci predvolania orgán dohľadu musí upozorniť fyzickú osobu na účely podania vysvetlenia na právne následky nedostavenia sa na toto pozvanie. Pred každým vypočutím musí byť fyzická osoba poučená nielen o jej právach ale i povinnostiach.

Celé vypočúvanie musí byť v súlade s týmto právnym predpisom a všetky otázky musia byť len v rozsahu výkonu dohľadu.

§ 30

Výkon dohľadu na mieste

(1) Orgán dohľadu je oprávnený pri výkone dohľadu na mieste vstupovať do priestorov, dopravných prostriedkov, stavieb a na pozemky, ktoré dohliadaná osoba využíva na výkon podnikateľskej činnosti alebo v súvislosti s ňou. Nedotknuteľnosť obydlia tým nie je dotknutá.

(2) Zamestnanec orgánu dohľadu je povinný sa pri začatí výkonu dohľadu na mieste preukázať preukazom alebo iným dokladom, ktorý preukazuje príslušnosť zamestnanca k orgánu dohľadu a oprávnenie na výkon dohľadu; to neplatí, ak ide o kontrolný nákup vykonávaný nepriamo alebo pod utajenou totožnosťou.

(3) Poverená osoba je povinná najneskôr pri začatí úkonu dohľadu, na ktorý bola poverená, preukázať svoje oprávnenie na vykonanie úkonu dohľadu voči dohliadanej osobe, písomným poverením vydaným orgánom dohľadu podľa § 28 ods. 15; to neplatí, ak ide o kontrolný nákup vykonávaný nepriamo alebo pod utajenou totožnosťou.

(4) Orgán dohľadu je povinný poučiť dohliadanú osobu, zamestnanca dohliadanej osoby alebo osobu oprávnenú konať v mene dohliadanej osoby, ktorá sa nachádza na mieste výkonu dohľadu pri začatí výkonu dohľadu na mieste, o predmete výkonu dohľadu na mieste, o právach dohliadanej osoby podľa odseku 5, § 28 ods. 8, § 32 ods. 2 a 3 a o povinnostiach dohliadanej osoby podľa § 28 ods. 3 a 7; to neplatí, ak ide o kontrolný nákup vykonávaný nepriamo alebo pod utajenou totožnosťou.

(5) Dohliadaná osoba, zamestnanec dohliadanej osoby alebo osoba oprávnená konať v mene dohliadanej osoby, ktorá sa nachádza na mieste výkonu dohľadu, je oprávnená byť prítomná pri jednotlivých úkonoch dohľadu na mieste; to neplatí, ak ide o kontrolný nákup vykonávaný nepriamo alebo pod utajenou totožnosťou.

(6) Orgán dohľadu je oprávnený pri výkone dohľadu na mieste zdokumentovať dôkazy, ktoré súvisia s výkonom dohľadu, vyhotovením fotodokumentácie, audiozáznamu, videozáznamu alebo zvukovo-obrazového záznamu. Osobné údaje fyzických osôb, ktoré orgán dohľadu získa na základe zdokumentovania dôkazov, možno použiť len na účely výkonu dohľadu nad dohliadanými osobami, konania o porušení povinnosti dohliadanej osoby, na účely súdnych konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutí podľa Správneho súdneho poriadku alebo na účely trestného stíhania. Orgán dohľadu je oprávnený uchovávať osobné údaje fyzických osôb podľa druhej vety na účely výkonu dohľadu a konania o porušení povinnosti najviac po dobu štyroch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti podľa tohto zákona alebo právne záväzného aktu Európskej únie.

(7) Orgán dohľadu je oprávnený písomne požiadať príslušný útvar Policajného zboru o poskytnutie ochrany zamestnancom orgánu dohľadu v mieste a čase výkonu dohľadu, ak bezprostredne predchádzajúci pokus o výkon dohľadu na mieste bol zmarený konaním dohliadanej osoby, z ktorého vyplýva dôvodné podozrenie, že môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia zamestnanca orgánu dohľadu pri ďalšom pokuse o výkon dohľadu na mieste.

Komentár k § 30

Znenie tohto ustanovenia sa bližšie zameriava na výkon dohľadu na mieste.

 

Rozsah výkonu dohľadu na mieste

–   na ktoré miesta môžu orgány dohľadu vstupovať,

–   preukazovanie oprávnenia na výkon dohľadu,

–   povinnosť poučiť dohliadanú osobu,

–   právo zdokumentovať dôkazy,

–   právo obrátiť sa na príslušný útvar Policajného zboru, ak by bol predchádzajúci výkon dohľadu na mieste zmarený a boli by obavy o ohrozenie života alebo zdravia inšpektorov.

 

Ochrana policajným zborom

V prípade, že orgán dohľadu potrebuje vykonať dohľad na mieste, dohliadaná osoba odmieta spolupracovať, správa sa násilne, vyhráža sa zamestnancom orgánu dohľadu, či dopúšťa sa iného obavy vzbudzujúceho konania, môže orgán dohľadu písomne požiadať políciu o ochranu. Ochranu vykonávajú príslušníci Policajného zboru, ale nepodieľajú sa priamo na úkonoch výkonu dohľadu, ale poskytnú zamestnancom orgánu dohľadu pri výkone dohľadu na mieste len potrebnú ochranu.

Orgán dohľadu disponuje teda oprávnením požiadať príslušný útvar Policajného zboru o poskytnutie ochrany zamestnancom orgánu dohľadu v mieste a čase výkonu dohľadu. K požiadaniu musí dôjsť písomným spôsobom.

 

Oprávnenie orgánu dohľadu pri výkone dohľadu na mieste

–   vstup do priestorov,

–   vstup do dopravných prostriedkov,

–   vstup do stavieb a na pozemky, ktoré dohliadaná osoba využíva na výkon podnikateľskej činnosti alebo v súvislosti s ňou.

Zákon v tomto prípade neberie ohľad na nedotknuteľnosť obydlia, to znamená, že týmto úkonom nie je dotknutá.

 

Preukázanie oprávnenia

K preukázaniu dochádza na základe

–   preukazu,

–   iného dokladu, ktorým sa preukáže príslušnosť a oprávnenie k orgánu dohľadu a jeho výkonu.

Oprávnenie musí preukázať zamestnanec orgánu dohľadu, a to priamo na mieste výkonu dohľadu pred samotným začiatkom. Výnimkou je kontrolný nákup.

Preukázať sa musí tiež poverená osoba pri začatí úkonu dohľadu oprávnením na výkon dohľadu, ktoré musí spĺňať podmienku písomného spôsobu. Aj v tomto prípade je výnimkou kontrolný nákup.

Orgány dohľadu majú možnosť vykonávať kontroly v medziach zákona, a to aj ex offo bez predošlého upozornenia týkajúceho sa potenciálneho porušovania práv spotrebiteľov. Aj takáto kontrola však musí spĺňať požiadavky legality, legitimity a proporcionality. Pokiaľ ide o rozsiahle administratíve kontroly, je žiaduce, aby orgán dohľadu, ak je to možné, vymedzil, na čo sa má kontrola vzťahovať, aby aj dohliadaná osoba bola schopná poskytnúť vyžadovanú súčinnosť, a zároveň aby nedochádzalo k nadmernému zásahu do právom chránených záujmov dohliadanej osoby. Výkon kontroly by nemal spôsobovať dohliadanej osobe náklady, ktoré by boli zjavne neprimerané s ohľadom na skutočnú alebo potenciálnu ujmu spôsobenú porušovaním práv spotrebiteľov.

 

Priebeh výkonu dohľadu na mieste mimo režimu kontrolného nákupu pod utajenou totožnosťou alebo nepriamo

Výkon musí prebiehať tak, že

–   orgán dohľadu alebo prizvaná osoba sa na začiatku identifikuje, ako sme už uviedli buď preukazom alebo poverením,

–   oboznámi dohliadanú osobu alebo niekoho, kto reprezentuje dohliadanú osobu na mieste výkonu dohľadu, o výkone dohľadu,

–   oboznámi dohliadanú osobu alebo niekoho, kto reprezentuje dohliadanú osobu na mieste výkonu dohľadu o právach a povinnostiach dohliadanej osoby,

–   zástupca dohliadanej osoby má právo byť prítomný pri všetkých úkonoch výkonu dohľadu na mieste, a to z dôvodu, aby orgánom dohľadu mohol poskytnúť súčinnosť vrátane vysvetlení, informácii a potrebných podkladov, a zároveň aby bol oboznámený s celým priebehom výkonu dohľadu.

Prítomnosť zástupcu dohliadanej osoby je jej právom a nie povinnosťou. Zákon priznáva zástupcovi dohliadanej osoby právo vzdialiť z miesta výkonu dohľadu, ak jeho účasť nebude vyžadovať samotný orgán dohľadu. Odmietnutie je možné kvalifikovať ako marenie alebo sťažovanie výkonu dohľadu.

 

Poučenie

Poučením je poverený orgán dohľadu. Poučenie smeruje voči

–   dohliadanej osobe – zákon jej priznáva právo byť prítomná pri jednotlivých úkonoch dohľadu na mieste,

–   zamestnancovi dohliadanej osoby – zákon jej priznáva právo byť prítomná pri jednotlivých úkonoch dohľadu na mieste,

–   osobe oprávnenej konať v mene dohliadanej osoby, ktorá sa nachádza na mieste výkonu dohľadu pri začatí výkonu dohľadu na mieste – zákon jej priznáva právo byť prítomná pri jednotlivých úkonoch dohľadu na mieste.

Poučenie sa týka

–   predmetu výkonu dohľadu na mieste,

–   práv dohliadanej osoby,

–   povinností dohliadanej osoby.

Výnimkou je kontrolný nákup.

 

Dôkazy

Aplikačná prax si pri výkone dohľadu vyžaduje častokrát tiež zaznamenanie zistení, dôkazov aj inak, ako záznamom v zápisnici. Ide napríklad o fotku označenia prevádzkarne, záznam z predajnej akcie, nahrávku reklamy atď. Ide o formy dôkazov. Na vyhotovenie fotodokumentácie, audiozáznamu, videozáznamu alebo audiovizuálneho záznamu sa nepožaduje súhlas dohliadanej osoby. Toto oprávnenie má slúžiť predovšetkým na zaznamenávanie zistení, nedostatkov, dôkazov, nie na vyhotovovanie záznamov o osobách. Ak súčasťou záznamov budú osobné údaje fyzických osôb, musí orgán dohľadu postupovať v zmysle platných právnych predpisov na ochranu osobných údajov.

Orgán dohľadu má v súlade s týmto znením oprávnenie pri výkone dohľadu na mieste zdokumentovať všetky potrebné dôkazy, ktoré súvisia s výkonom dohľadu.

 

Osobné údaje fyzických osôb

Údaje, ktoré orgán dohľadu získa na základe zdokumentovania dôkazov, je možné použiť

–   len na účely výkonu dohľadu nad dohliadanými osobami,

–   na účely konania o porušení povinnosti dohliadanej osoby,

–   na účely súdnych konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutí podľa Správneho súdneho poriadku,

–   na účely trestného stíhania.

Tieto údaje sa môžu uchovávať v súlade s platnou legislatívou.

§ 31

Kontrolný nákup

(1) Orgán dohľadu je pri výkone dohľadu oprávnený vykonávať kontrolné nákupy produktov, a to i nepriamo alebo pod utajenou totožnosťou.

(2) Orgán dohľadu oznámi dohliadanej osobe vykonanie kontrolného nákupu do 30 dní od dodania produktu, ak to nie je v rozpore s účelom kontrolného nákupu.

(3) Zmluva uzavretá medzi orgánom dohľadu a dohliadanou osobou pri kontrolnom nákupe sa oznámením podľa odseku 2 zrušuje od začiatku, ibaže to bráni povahe alebo účelu kontrolného nákupu alebo predmetu kontrolného nákupu. Orgán dohľadu a dohliadaná osoba sú povinní vrátiť si plnenia poskytnuté podľa zmluvy do 15 dní odo dňa zániku zmluvy, ak sa nedohodnú inak. Dohliadaná osoba vráti orgánu dohľadu len pomernú časť poskytnutého plnenia, ak preukáže, že postupom orgánu dohľadu došlo k čiastočnému zániku alebo znehodnoteniu produktu a vrátením celého poskytnutého plnenia by dohliadanej osobe vznikla škoda. Dohliadaná osoba vráti orgánu dohľadu celé poskytnuté plnenie, ak predmetom kontrolného nákupu bola služba a pri kontrolnom nákupe bolo zistené porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. i).

(4) Náklady spojené s dodaním a vrátením predmetu kontrolného nákupu znáša orgán dohľadu.

(5) Ak je to odôvodnené zisteniami orgánu dohľadu, môže orgán dohľadu vykonať alebo zabezpečiť vykonanie skúšok tovaru, ktorý bol predmetom kontrolného nákupu, na overenie jeho vlastností, kvality alebo bezpečnosti. Odseky 3 a 4 sa neuplatňujú na tovar podľa prvej vety a postupuje sa podľa § 28 ods. 13.

Komentár k § 31

Ustanovenie upravuje kontrolný nákup, ktorý je relatívne frekventovane využívaným inštitútom výkonu dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa. Ide o kontrolný nákup produktov, ktoré majú byž odkontrolované.

 

Formy kontrolného nákupu

–   orgán dohľadu vykoná kontrolný nákup po svojej identifikácii,

–   kontrolný nákup orgán kontroly vykoná pod utajenou totožnosťou,

–   kontrolný nákup orgán kontroly vykoná nepriamo.

Každý z uvedených spôsobov môže predstavovať efektívnejšiu formu výkonu kontrolného nákupu v iných prípadoch.

 

Orgán dohľadu vykoná kontrolný nákup po svojej identifikácii

Ide spravidla o najmenej efektívnu možnosť, keďže samotná vedomosť o prebiehajúcej kontrole môže viesť u dohliadanej osoby k zmene jej prirodzeného správania, a tým k zmareniu účelu dohľadu.

 

Kontrolný nákup pod utajenou totožnosťou

Zamestnanec orgánu dohľadu vystupuje ako bežný spotrebiteľ bez predošlého preukázania účelu nákupu a svojej príslušnosti k orgánu dohľadu. Táto forma kontrolného nákupu sa označuje ako mystery shopping. Ide o vysoko efektívny spôsob kontrolného nákupu.

 

Kontrolný nákup vykonaný nepriamo

K uvedenej forme kontrolného nákupu dochádza prostredníctvom tretej osoby, ktorí je v podstate poverenou osobou na výkon úkonu. Pojmy „pod utajenou totožnosťou“ a „nepriamo“ sa používajú v texte zákona kumulatívne.

 

Využívanie jednotlivých foriem kontrolného nákupu

Bežnou formou je výkon kontrolného nákupu, keď sa zamestnanec orgánu dohľadu vôbec neidentifikuje alebo sa identifikuje ako fyzická (súkromná) osoba (nie zástupca orgánu dohľadu).

Niektoré typy zmlúv či predmetu plnenia však môžu byť natoľko špecifické, že orgán dohľadu nemá k dispozícii vhodných vlastných zamestnancov, ktorí by vedeli kontrolný nákup vierohodne realizovať. Ako príklad môžeme uviesť predajnú akciu určenú pre špecifickú vekovú skupinu. Ďalším príkladom je realizovanie kontrolného online nákupu, pre zavŕšenie ktorého je potrebné napríklad zabezpečiť doručenie tovaru na určitú adresu. V prípade, ak ide o adresu orgánu dohľadu, ktorá je verejne známa, účel výkonu dohľadu by mohol byť zmarený. V takýchto prípadoch je preto vhodné voliť formu nepriameho kontrolného nákupu prostredníctvom poverenej osoby, najmä ak orgán dohľadu nemá k dispozícii vhodné alternatívy. Vhodným spôsobom je využitie fiktívnych údajov, doručenie do zásielkovne alebo balíkoboxu, krycie údaje pre svojich zamestnancov, možnosti platby bez prezradenia identity orgánu dohľadu a pod.

 

Oznámenie kontrolného nákupu

–   oznámenie má v kompetencii orgán dohľadu,

–   oznámenie smeruje k dohliadanej osobe,

–   oznámenie na vykonanie kontrolného nákupu oznamuje do 30 dní od dodania produktu.

 

Zmluva

Ak dohliadaná osoba nemá vedomosť o úradnej povahe nákupu, je možné overiť, aké postupy skutočne uplatňuje vo vzťahu k spotrebiteľom. Orgán dohľadu by mal neodkladne po tom, ako zanikne obava z ohrozenia účelu výkonu dohľadu prezradením skutočnosti, že išlo o kontrolný nákup, informovať dohliadanú osobu. Momentom oznámenia sa ex lege zrušujú všetky zmluvy, ktoré medzi sebou orgán dohľadu, príp. poverená osoba a dohliadaná osoba uzavreli počas kontrolného nákupu.

Zmluva uzavretá medzi orgánom dohľadu a dohliadanou osobou pri kontrolnom nákupe sa oznámením teda zrušuje od začiatku. Výnimkou je prípad, ak by to bránilo povahe alebo účelu kontrolného nákupu prípadne predmetu kontrolného nákupu.

 

Vrátenie poskytnutých plnení

Nový zákon sa vyporiadava s nastavením spravodlivého a za každých okolností rovnakého mechanizmu vrátenia poskytnutých plnení a znášania nákladov spojených s dodaním a vrátením plnenia. Povinnosťou orgánu dohľadu a dohliadanej osoby je vrátiť si plnenia poskytnuté podľa zmluvy do stanovenej lehoty. Zákon však nevylučuje aj možnosť dohody. Inak je lehota stanovená v dĺžke 15 dní odo dňa zániku zmluvy.

Zákon upravuje aj vrátenie len pomernej časti poskytnutého plnenia. K uvedenej situácii dochádza v prípade, ak postupom orgánu dohľadu došlo k čiastočnému zániku alebo znehodnoteniu produktu a vrátením celého poskytnutého plnenia by dohliadanej osobe vznikla škoda. Uvedené musí byť však v súlade s týmto ustanovením aj dokázané.

V iných prípadoch dochádza k vráteniu celého poskytnutého plnenia ak boli porušené povinnosti.

 

Konzumácia

V prípade, že predmetom kontrolného nákupu je overenie plnenia povinnosti obchodníka poskytovať službu bezpečným spôsobom a s odbornou starostlivosťou, dochádza pri kontrolnom nákupe spravidla ku skonzumovaniu služby. Ide o ekvivalent odoberania a skúšania vzoriek tovarov podľa § 28 ods. 12, preto sa ustanovuje, analogicky ako v § 28 ods. 13, že obchodník bude znášať náklady, ak sa zistilo na jeho strane porušenie kontrolovanej povinnosti, teda že službu neposkytuje bezpečným spôsobom alebo s odbornou starostlivosťou.

 

Bližšie overenie vlastnosti tovaru

Aplikačná prax ukázala, že zistenia orgánu dohľadu počas kontrolného nákupu môžu odôvodňovať potrebu podrobiť tovar, ktorý bol pôvodne len predmetom kontrolného nákupu, bližšiemu overeniu jeho vlastností, kvality alebo bezpečnosti. V zásade preto sa ustanovilo, že predmet kontrolného nákupu je možné v odôvodnených prípadoch použiť ako vzorku.

§ 32

Zápisnica

(1) Orgán dohľadu vyhotovuje o úkone dohľadu písomnú zápisnicu, ktorá obsahuje

a) názov a sídlo orgánu dohľadu,

b) identifikačné údaje dohliadanej osoby v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia alebo identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, adresa trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu vrátane fyzickej osoby – podnikateľa, obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, ak ide o právnickú osobu,

c) meno, priezvisko a funkciu zamestnanca orgánu dohľadu alebo poverenej osoby, ktorá vykonala úkon dohľadu, alebo číslo preukazu alebo iného dokladu, ktorý preukazuje oprávnenie zamestnanca orgánu dohľadu alebo poverenej osoby na výkon dohľadu,

d) meno, priezvisko a funkciu zamestnanca dohliadanej osoby alebo osoby oprávnenej konať v mene dohliadanej osoby, ktorá bola prítomná pri úkone dohľadu; to neplatí, ak ide o zápisnicu o kontrolnom nákupe, ktorý orgán dohľadu vykonal nepriamo alebo pod utajenou totožnosťou,

e) predmet úkonu dohľadu,

f) miesto a trvanie úkonu dohľadu,

g) priebeh úkonu dohľadu a zistenia orgánu dohľadu,

h) miesto a deň vyhotovenia zápisnice,

  i) meno, priezvisko, funkciu a podpis zamestnanca orgánu dohľadu alebo poverenej osoby, ktorý zodpovedá za vyhotovenie zápisnice, alebo číslo preukazu alebo iného dokladu, ktorý identifikuje zamestnanca orgánu dohľadu alebo poverenej osoby, ktorý zodpovedá za vyhotovenie zápisnice, vrátane ich podpisu,

  j) podpis dohliadanej osoby, zamestnanca dohliadanej osoby alebo osoby oprávnenej konať v mene dohliadanej osoby podľa písmena d), ktorým potvrdí oboznámenie sa s obsahom zápisnice, alebo informáciu, že táto osoba odmietla zápisnicu podpísať a dôvod odmietnutia, ak je známy; to neplatí, ak ide o zápisnicu o kontrolnom nákupe, ktorý orgán dohľadu vykonal nepriamo alebo pod utajenou totožnosťou, a sprístupnením zápisnice by mohol byť zmarený účel výkonu dohľadu.

(2) Dohliadaná osoba, zamestnanec dohliadanej osoby alebo osoba oprávnená konať v mene dohliadanej osoby, ktorá bola prítomná pri úkone dohľadu, má právo sa predbežne vyjadriť k zápisnici o výkone dohľadu na mieste a k zápisnici o úkone, ktorý orgán dohľadu vykonal v prítomnosti tejto osoby; to neplatí, ak ide o zápisnicu o kontrolnom nákupe, ktorý orgán dohľadu vykonal nepriamo alebo pod utajenou totožnosťou, a sprístupnením zápisnice by mohol byť zmarený účel výkonu dohľadu. Orgán dohľadu zabezpečí zaznamenanie predbežného vyjadrenia osoby podľa prvej vety do zápisnice.

(3) Orgán dohľadu bez zbytočného odkladu po vykonaní úkonu dohľadu doručí kópiu zápisnice dohliadanej osobe; to neplatí, ak by doručením zápisnice mohol byť zmarený účel výkonu dohľadu. Doručením podľa prvej vety sa rozumie aj preukázateľné odovzdanie kópie zápisnice osobe oprávnenej konať v mene dohliadanej osoby, ak bola prítomná pri úkone dohľadu. Orgán dohľadu pri doručení zápisnice určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní od doručenia zápisnice, na podanie písomného vyjadrenia dohliadanej osoby k obsahu zápisnice, ak orgán dohľadu zistil porušenie povinnosti dohliadanej osoby.

(4) Odseky 1 až 3 sa nevzťahujú na písomný úkon dohľadu, úkon dohľadu na diaľku bez súčinnosti dohliadanej osoby, ak ním nebolo zistené porušenie povinnosti dohliadanej osoby, a na úkony dohľadu, ktorými orgán dohľadu získava alebo overuje informácie bez súčinnosti dohliadanej osoby pri spolupráci podľa osobitného predpisu.⁹⁷⁾

Komentár k § 32

Uvedené ustanovenie upravuje inštitút zápisnice, ktorá má formálnu povahu.

 

Význam zápisnice

Zápisnica sa vyhotovuje pri každom úkone výkonu dohľadu na zdokumentovanie priebehu výkonu dohľadu a zistení orgánu dohľadu okrem písomných úkonov, alebo ak orgán dohľadu len poskytuje súčinnosť inému členskému štátu podľa nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení bez toho, aby vôbec zapájal dohliadanú osobu. Ide napríklad o žiadosť iného členského štátu overiť, či určitý subjekt vykonáva činnosť na území SR.

Poznámka

Písomné úkony majú dostatočnú vierohodnosť a preukázateľnosť samy o sebe, povinnosť vyhotovovať k nim aj zápisnicu by predstavovala zbytočnú administratívnu záťaž pre orgány dohľadu.

Vyhotovenie zápisnice

–   administratívny úkon,

–   podstatná súčasť samotného dohľadu,

–   zabezpečuje podkladový materiál, na základe ktorého sa rozhoduje o začatí alebo nezačatí správneho konania o uložení sankcie.

Obsah zápisnice

Novým zákonom sa zjednotili minimálne obsahové náležitosti zápisnice, z ktorej musí byť zrejmé aspoň kto, kedy, kde, aký úkon dohľadu vykonal, akým spôsobom a čo bolo jeho výsledkom, deň a miesto vyhotovenia zápisnice o úkone, pričom na tento dátum sa môže viazať aj moment začatia plynutia lehoty na uloženie sankcie. Zápisnicu vyhotovuje orgán dohľadu, týka sa úkonu dohľadu a obsahuje tieto náležitosti:

–   názov a sídlo orgánu dohľadu,

–   identifikačné údaje dohliadanej osoby:

–   FO – meno, priezvisko, dátum narodenia, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, adresa trvalého pobytu, miesto podnikania,

–   PO – obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené,

–   meno, priezvisko a funkcia zamestnanca orgánu dohľadu alebo poverenej osoby,

–   číslo preukazu alebo iného dokladu, ktorý preukazuje oprávnenie zamestnanca orgánu dohľadu alebo poverenej osoby na výkon dohľadu,

–   meno, priezvisko a funkcia zamestnanca dohliadanej osoby alebo osoby oprávnenej konať v mene dohliadanej osoby, ktorá bola prítomná pri úkone dohľadu s výnimkou zápisnice o kontrolnom nákupe,

–   predmet úkonu dohľadu,

–   miesto a trvanie úkonu dohľadu,

–   priebeh úkonu dohľadu,

–   zistenia orgánu dohľadu,

–   miesto a deň vyhotovenia zápisnice,

–   meno, priezvisko, funkciu a podpis zamestnanca orgánu dohľadu alebo poverenej osoby, ktorý zodpovedá za vyhotovenie zápisnice,

–   číslo preukazu alebo iného dokladu, ktorý identifikuje zamestnanca orgánu dohľadu alebo poverenej osoby, ktorý zodpovedá za vyhotovenie zápisnice, vrátane ich podpisu,

–   podpis dohliadanej osoby, zamestnanca dohliadanej osoby alebo osoby oprávnenej konať v mene dohliadanej osoby.

 

Predbežné vyjadrenie sa k zápisnici

Zákon stanovil možnosť pre dohliadanú osobu oboznámiť sa s obsahom zápisnice a vyjadriť sa k jej obsahu, ak išlo o výkon dohľadu na mieste alebo v prítomnosti dohliadanej osoby okrem výkonu kontrolného nákupu pod utajenou totožnosťou alebo nepriamo.

Zákon priamo uvedenú možnosť zaručuje.

K obsahu zápisnice je možné vyjadriť sa už predbežne po ukončení realizácie úkonu dohľadu alebo následne, a to do minimálne 5 pracovných dní od jej doručenia. Vyjadrenie sa uvedie do zápisnice.

Osobou oprávnenou predbežne sa vyjadri je

–   dohliadaná osoba,

–   zamestnanec dohliadanej osoby,

–   osoba oprávnená konať v mene dohliadanej osoby, ktorá bola prítomná pri úkone dohľadu.

Aj v tomto prípade výnimku predstavuje kontrolný nákup, pričom by v prípade sprístupnenia zápisnice mohol byť zmarený účel kontrolného nákupu.

Čo sa týka zápisu z nahliadnutia, za ten zodpovedá orgán dohľadu.

 

Doručenie kópie zápisnice

Vyhotovuje sa kópia zápisnice, ktorej vyhotovenie je povinný zabezpečiť orgán dohľadu. Následne po jej vyhotovení musí zabezpečiť aj jej doručenie, a to bez zbytočného odkladu. Kópia sa doručuje dohliadanej osobe, s výnimkou, že by došlo k zmareniu účelu výkonu dohľadu.

Následne sa musí dohliadaná osoba k zápisnici vyjadriť, a to v zákonom stanovenej lehote, ktorá však nemôže byť kratšia ako päť pracovných dní od doručenia zápisnice. Vyjadrenie musí byť vyhotovené písomným spôsobom, a to ak došlo zo strany dohliadanej osoby k porušeniu zákona.

 

Výnimky

Znenie týkajúce sa zápisnice, nahliadanie do nej aj v prípade predbežného spôsobu sa nevzťahujú

–   na písomný úkon dohľadu,

–   na úkon dohľadu na diaľku bez súčinnosti dohliadanej osoby, pričom nebolo zistené porušenie povinnosti dohliadanej osoby,

–   na úkony dohľadu, ktorými orgán dohľadu získava alebo overuje informácie bez súčinnosti dohliadanej osoby pri spolupráci podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

§ 33

Predbežné opatrenie

(1) Orgán dohľadu môže vydať predbežné opatrenie, ktorým dohliadanej osobe v rozsahu primeranom na zabezpečenie sledovaného účelu nariadi, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo strpela, alebo ktorým nariadi zabezpečenie veci potrebnej na vykonanie dôkazov,

a) ak dochádza k porušovaniu povinnosti dohliadanej osoby a je potrebné bezodkladne zabezpečiť ochranu spotrebiteľa,

b) ak porušovanie povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa bezprostredne hrozí alebo

c) na zabezpečenie účelu alebo priebehu výkonu dohľadu.

(2) Spotrebiteľská organizácia môže podať orgánu dohľadu návrh na vydanie predbežného opatrenia, ak dohliadaná osoba poškodzuje alebo ohrozuje kolektívne záujmy spotrebiteľov a neupustila od porušovania povinnosti ani do 14 dní od doručenia písomnej výzvy spotrebiteľskej organizácie na upustenie od konania. Výzva na upustenie od konania a návrh na vydanie predbežného opatrenia musia obsahovať popis konania, ktorým podľa spotrebiteľskej organizácie dochádza k poškodzovaniu alebo k ohrozovaniu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a odôvodnenie potreby okamžitého ukončenia konania.

(3) Orgán dohľadu v predbežnom opatrení vymedzí povinnosť, ktorá sa dohliadanej osobe ukladá, dôvod, na základe ktorého sa predbežné opatrenie vydáva, určí čas trvania predbežného opatrenia, ak sa vydáva len na určitý čas, a poučí dohliadanú osobu o možnosti podať námietku podľa odseku 6. Orgán dohľadu môže v predbežnom opatrení dohliadanej osobe určiť lehotu na podanie správy o splnení predbežného opatrenia.

(4) Zamestnanec orgánu dohľadu je na základe skutočností zistených pri výkone dohľadu na mieste oprávnený vydať predbežné opatrenie aj na mieste výkonu dohľadu. Predbežné opatrenie podľa prvej vety oznámi zamestnanec orgánu dohľadu ústne dohliadanej osobe, zamestnancovi dohliadanej osoby alebo osobe oprávnenej konať v mene dohliadanej osoby, ktorá je prítomná pri výkone dohľadu na mieste, a bezodkladne o ňom vyhotoví písomný záznam, ktorý doručí dohliadanej osobe. Doručením podľa druhej vety sa rozumie aj preukázateľné odovzdanie písomného záznamu dohliadanej osobe, zamestnancovi dohliadanej osoby alebo osobe oprávnenej konať v mene dohliadanej osoby, ktorá bola prítomná pri výkone dohľadu na mieste.

(5) Účinky predbežného opatrenia vydaného na mieste výkonu dohľadu podľa odseku 4 nastávajú jeho oznámením. Ak predbežné opatrenie nebolo vydané na mieste výkonu dohľadu, nastávajú účinky predbežného opatrenia jeho doručením.

(6) Dohliadaná osoba môže podať orgánu dohľadu, ktorý predbežné opatrenie vydal, písomnú námietku do piatich pracovných dní odo dňa doručenia predbežného opatrenia alebo písomného záznamu podľa odseku 4, ak nesúhlasí s predbežným opatrením. Námietka musí byť vecne odôvodnená. Námietka nemá odkladný účinok.

(7) Orgán dohľadu rozhodne o námietke podľa odseku 6 do desiatich dní odo dňa jej doručenia. Rozhodnutie orgánu dohľadu o námietke je konečné a nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.

(8) Predbežné opatrenie zanikne

a) uplynutím času, na ktorý bolo vydané,

b) zrušením,

c) odložením veci alebo

d) nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia orgánu dohľadu o porušení povinnosti dohliadanej osoby.

(9) Orgán dohľadu bezodkladne zruší predbežné opatrenie, ak pominul dôvod na jeho vydanie. Proti rozhodnutiu o zrušení predbežného opatrenia nie je prípustný opravný prostriedok.

(10) Na predbežné opatrenie sa vzťahuje správny poriadok okrem § 5 až 8, § 16 až 24, § 28 až 30, § 41 až 51 a § 53 až 68 správneho poriadku.

Komentár k § 33

Ustanovením zákon upravuje predbežné opatrenie, prostredníctvom ktorého je orgánom dohľadu dohliadanej osobe nariadené vykonať určitý úkon, a to

–   aby niečo vykonala,

–   niečoho sa zdržala,

–   niečo strpela,

–   prípadne dôjde k zabezpečeniu veci potrebnej na vykonanie dôkazov.

 

Čo predchádza predbežnému opatreniu

–   porušovanie povinnosti dohliadanej osoby – bezodkladne musí byť zabezpečená ochrana spotrebiteľa,

–   hrozí porušovanie povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa,

–   zabezpečenie účelu a priebehu výkonu dohľadu.

 

Predbežné opatrenie

Pri výkone dohľadu môže nastať situácia, keď dohliadaná osoba porušuje svoje povinnosti a nerešpektuje práva spotrebiteľov, okolnosti nenasvedčujú, že by dohliadaná osoba ukončila toto porušovanie, príp. ešte len hrozí, že dôjde k porušeniu povinnosti, alebo na zabezpečenie riadneho priebehu výkonu dohľadu a dosiahnutie jeho účelu, teda keď je rýchly zásah orgánu dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa žiaduci, ba až nevyhnutný, vzhľadom na ochranu trhu. Uvedenému účelu má slúžiť tzv. predbežné opatrenie, ktorým orgán dohľadu môže dohliadanej osobe nariadiť niečo konať, niečoho sa zdržať, niečo strpieť alebo zabezpečenie veci potrebnej na vykonanie dôkazov. Predbežným opatrením sa môže zakázať používanie nekalej obchodnej praktiky, používanie neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluvách so spotrebiteľmi, povinnosť odstrániť iné zistené nedostatky a pod.

Spotrebiteľská organizácia má právo podať orgánu dohľadu návrh na vydanie predbežného opatrenia v zákonom stanovených prípadoch:

–   dohliadaná osoba poškodzuje alebo ohrozuje kolektívne záujmy spotrebiteľov,

–   dohliadaní osoba neupustila od porušovania povinnosti ani do 14 dní od doručenia písomnej výzvy spotrebiteľskej organizácie na upustenie od konania.

 

Výzva na upustenie od konania

Obsahuje aj

–   návrh na vydanie predbežného opatrenia,

–   popis konania, ktorým podľa spotrebiteľskej organizácie dochádza k poškodzovaniu alebo k ohrozovaniu kolektívnych záujmov spotrebiteľov,

–   odôvodnenie potreby okamžitého ukončenia konania.

 

Uložená povinnosť

Z predbežného opatrenia musí byť predovšetkým zrejmé, aká povinnosť sa ukladá a z akého dôvodu. Ak je možné vymedziť presné obdobie trvania predbežného opatrenia, určí sa v ňom výslovne, inak predbežné opatrenie zanikne právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej alebo jeho zrušením, ak pominie dôvod, pre ktorý sa predbežné opatrenie vydalo. K zániku dochádza aj odložením veci (teda keď orgán dohľadu ukončí výkon dohľadu bez toho, aby vo veci začal správne konanie). Priamo v predbežnom opatrení možno uložiť súčasne povinnosť v presne určenej lehote podať orgánu dohľadu, ktorý predbežné opatrenie vydal, správu o jeho riadnom splnení. Tieto informácie musia byť stanovené orgánom dohľadu.

 

Vydanie opatrenia priamo na mieste

Ak vec neznesie odklad, môže sa predbežné opatrenie vydať aj priamo na mieste výkonu dohľadu – t. j. oznámi sa dohliadanej osobe, jeho zamestnancovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať za dohliadanú osobu, a ktorá bola prítomná pri výkone dohľadu na mieste. Predbežné opatrenie by sa malo aj v tomto prípade zachytiť do písomnej podoby.

To znamená, že zamestnanec orgánu dohľadu disponuje týmto oprávnením na základe skutočností zistených pri výkone dohľadu vydať predbežné opatrenie aj na mieste výkonu dohľadu.

Čo sa táka oznámenia tohto opatrenia, povinným oznámiť predbežné opatrenie je tiež zamestnanec orgánu dohľadu. K oznámeniu dochádza ústnym spôsobom a následne vyhotoví písomný záznam

–   ústne dohliadanej osobe, zamestnancovi dohliadanej osoby alebo osobe oprávnenej konať v mene dohliadanej osoby, ktorá je prítomná pri výkone dohľadu na mieste, a bezodkladne o ňom vyhotoví písomný záznam. Tento je potom odovzdaný

–   dohliadanej osobe,

–   zamestnancovi dohliadanej osoby,

–   osobe oprávnenej konať v mene dohliadanej osoby, ktorá bola prítomná pri výkone dohľadu na mieste.

Čo sa týka účinkov takto vydaného opatrenia, tak nastanú vťdy jeho oznámením. V prípade predbežného opatrenia nevydaného na mieste nastávajú účinky až po jeho doručení.

 

Podanie námietky

Prostriedkom obrany proti predbežnému opatreniu je námietka, ktorú môže dohliadaná osoba podať v lehote piatich pracovných dní od jeho doručenia. Z dôvodu potreby flexibilného a rýchleho zásahu formou predbežného opatrenia nemá včas podaná námietka odkladný účinok. Námietku podáva v prípade, ak s predbežným opatrením nesúhlasí a musí uviesť adekvátny dôvod podania námietky.

Podanou námietkou sa však orgán dohľadu musí riadne zaoberať a rozhodnúť o nej, pričom toto rozhodnutie je konečné. Lehota na rozhodnutie je v dĺžke desiatich dní odo dňa jej doručenia. Za nesplnenie predbežného opatrenia sa ukladá sankcia v súlade s týmto zákonom.

Čo sa týka rozhodnutia orgánu dohľadu o námietke, tak je konečné a záväzné a nepripúšťa opravný prostriedok.

 

Zánik predbežného opatrenia

–   uplynutie času, na ktorý bolo vydané,

–   zrušenie,

–   odloženie veci,

–   nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu dohľadu o porušení povinnosti dohliadanej osoby,

–   pominutie dôvodu na jeho vydanie – orgán zruší opatrenie.

Predbežné opatrenia sa využívajú predovšetkým ako nástroj kolektívnej ochrany spotrebiteľov, návrh na vydanie ktorého sú oprávnené podať tiež spotrebiteľské organizácie (oprávnenie sa v tejto časti sa prebralo zo súčasného zákona č. 250/2007 Z. z.).

Na inštitút predbežného opatrenia sa vo vymedzených prípadoch vzťahuje správny poriadok.

§ 34

Opatrenie o blokovaní

(1) Ak v dôsledku porušovania povinnosti dohliadanej osoby dochádza k poškodzovaniu kolektívnych záujmov spotrebiteľov alebo ak hrozí riziko vzniku závažnej ujmy na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov, je orgán dohľadu oprávnený písomne vyzvať dohliadanú osobu, ktorá prevádzkuje alebo v mene ktorej sa prevádzkuje online rozhranie, aby v lehote určenej orgánom dohľadu odstránila alebo zmenila obsah zverejnený v online rozhraní, obmedzila alebo zamedzila prístup spotrebiteľov k online rozhraniu, prístup k niektorým funkciám alebo ku všetkým funkciám alebo k službám online rozhrania alebo zverejnila upozornenie pre spotrebiteľov, ktorí pristupujú k online rozhraniu. Orgán dohľadu zverejní výzvu podľa prvej vety na svojom webovom sídle počas troch dní, ak sa mu nepodarilo zistiť dohliadanú osobu, ktorá prevádzkuje online rozhranie alebo v mene ktorej sa prevádzkuje online rozhranie; posledný deň lehoty sa považuje za deň doručenia výzvy.

(2) Ak účel nie je možné dosiahnuť inak a dohliadaná osoba výzve podľa odseku 1 nevyhovie alebo ak je zo všetkých okolností zrejmé, že postupom podľa odseku 1 nedôjde k bezodkladnému uskutočneniu nápravy, alebo na základe žiadosti alebo pri koordinovanom postupe podľa osobitného predpisu⁹⁸⁾ môže orgán dohľadu vydať opatrenie o blokovaní, ktorým dohliadanej osobe uloží povinnosť

a) odstrániť alebo zmeniť obsah zverejnený v online rozhraní,

b) obmedziť alebo zamedziť prístup spotrebiteľov k online rozhraniu, prístup k niektorým funkciám alebo ku všetkým funkciám alebo k službám online rozhrania, alebo

c) zverejniť upozornenie pre spotrebiteľov, ktorí pristupujú k online rozhraniu.

(3) Orgán dohľadu môže opatrením o blokovaní uložiť dohliadanej osobe povinnosť podľa odseku 2 súbežne s inou povinnosťou podľa odseku 2.

(4) Opatrenie o blokovaní obsahuje

a) označenie orgánu dohľadu, ktorý opatrenie vydal,

b) identifikačné údaje dohliadanej osoby, ktorej sa opatrenie o blokovaní ukladá, v rozsahu meno, priezvisko, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, ak ide o právnickú osobu; to neplatí, ak sa orgánu dohľadu nepodarilo zistiť dohliadanú osobu, ktorá prevádzkuje online rozhranie alebo v mene ktorej sa prevádzkuje online rozhranie, alebo ktorej sa týka obsah zverejnený v online rozhraní,

c) označenie online rozhrania, na ktoré sa opatrenie o blokovaní vzťahuje,

d) vymedzenie druhu a rozsahu povinnosti podľa odseku 2, ktorá sa dohliadanej osobe ukladá; ak orgán dohľadu ukladá povinnosť podľa odseku 2 písm. c), opatrenie o blokovaní obsahuje aj presné znenie upozornenia pre spotrebiteľov, ktoré je dohliadaná osoba povinná zverejniť v online rozhraní,

e) lehotu, v ktorej je dohliadaná osoba povinná opatrenie vykonať,

f) čas trvania, ak ho pri vydaní opatrenia o blokovaní je možné určiť,

g) odôvodnenie potreby uloženia opatrenia o blokovaní,

h) poučenie o možnosti podať námietku podľa odseku 6.

(5) Orgán dohľadu zverejní opatrenie o blokovaní na svojom webovom sídle počas troch dní, ak sa mu nepodarilo zistiť dohliadanú osobu, ktorá prevádzkuje online rozhranie podľa odseku 4 písm. c) alebo v mene ktorej sa online rozhranie prevádzkuje. Posledný deň lehoty sa považuje za deň doručenia opatrenia o blokovaní.

(6) Dohliadaná osoba môže podať orgánu dohľadu, ktorý opatrenie o blokovaní vydal, písomnú námietku do piatich pracovných dní odo dňa doručenia opatrenia o blokovaní, ak nesúhlasí s opatrením o blokovaní. Námietka musí byť vecne odôvodnená. Dohliadaná osoba môže rozšíriť, zmeniť alebo doplniť rozsah, v akom napáda opatrenie o blokovaní, a dôvody podanej námietky len do uplynutia lehoty určenej na podanie námietky. Včas podaná námietka má odkladný účinok.

(7) Orgán dohľadu rozhodne o námietke podľa odseku 6 do piatich pracovných dní odo dňa jej doručenia. Rozhodnutie orgánu dohľadu o námietke je konečné a nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.

(8) Opatrenie o blokovaní zanikne

a) uplynutím doby, na ktorú bolo vydané,

b) zrušením,

c) odložením veci alebo

d) nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia orgánu dohľadu o porušení povinnosti dohliadanej osoby.

(9) Orgán dohľadu bezodkladne zruší opatrenie o blokovaní, ak pominul dôvod na jeho vydanie. Proti rozhodnutiu o zrušení opatrenia o blokovaní nie je prípustný opravný prostriedok. Orgán dohľadu môže nahradiť opatrenie o blokovaní novým opatrením o blokovaní, ak je predchádzajúce opatrenie o blokovaní neúčinné a je potrebné ho nahradiť iným opatrením o blokovaní podľa odseku 2.

(10) Na opatrenie o blokovaní sa vzťahuje správny poriadok okrem § 5 až 8, § 16 až 24, § 28 až 30, § 41 až 51, § 53 až 68 a § 71 až 80 správneho poriadku.

(11) Orgán dohľadu môže požiadať poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti⁹⁹⁾ o poskytnutie súčinnosti pri výkone opatrenia o blokovaní, ak dohliadaná osoba nesplnila povinnosť uloženú právoplatným opatrením o blokovaní. Poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti je povinný bezodkladne poskytnúť orgánu dohľadu súčinnosť v rozsahu, v akom je technicky schopný zabezpečiť splnenie uloženej povinnosti. Orgán dohľadu informuje poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti o zániku opatrenia o blokovaní. Poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti nezodpovedá za škodu spôsobenú výkonom opatrenia o blokovaní, ak postupoval podľa pokynov orgánu dohľadu.

(12) Orgán dohľadu nie je povinný začať konanie o porušení povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa po vydaní opatrenia o blokovaní, ak opatrenie o blokovaní splní účel, pre ktorý bolo vydané.

Komentár k § 34

Predmetným ustanovením bol zavedený nový inštitút – opatrenie o blokovaní. Na opatrenie o blokovaní sa vzťahuje správny poriadok okrem zákonom stanovených výnimiek.

Ide o právomoc požadovanú samotným nariadením (EÚ) 2017/2394 v platnom znení, ktorú bude možné využiť v dimenzii online sveta, kde sú tradičné nástroje výkonu dohľadu mnohokrát nepostačujúce a neúčinné. Súčasne ho je potrebné vnímať ako nástroj na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov.

 

Uloženie výzvy orgánom dohľadu

K zverejneniu výzvy orgánom dohľadu, ktorý disponuje na to oprávnením, dochádza v týchto prípadoch:

–   v dôsledku porušovania povinnosti dohliadanej osoby dochádza k poškodzovaniu kolektívnych záujmov spotrebiteľov,

–   hrozí riziko vzniku závažnej ujmy na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov.

Výzva je predložená písomným spôsobom dohliadanej osobe, v ktorej ju orgán dohľadu vyzve, aby

–   odstránila obsah zverejnený v online rozhraní,

–   zmenila obsah zverejnený v online rozhraní,

–   obmedzila prístup spotrebiteľov k online rozhraniu,

–   zamedzila prístup spotrebiteľov k online rozhraniu,

–   zamedzila prístup k niektorým funkciám alebo ku všetkým funkciám,

–   zamedzila prístup k službám online rozhrania,

–   zverejnila upozornenie pre spotrebiteľov, ktorí pristupujú k online rozhraniu.

Pojem online rozhranie je definovaný v čl. 3 ods. 15 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení a nový zákon na uvedenú definíciu odkazuje prostredníctvom ustanovenia § 11 ods. 6 písm. b). Ide primárne o webové stránky a aplikácie, ale môže ísť aj o akýkoľvek iný softvér vrátane takých technických riešení, ktoré budú realizované až v budúcnosti, ktorý má slúžiť ako prostriedok, ktorým spotrebitelia pristupujú k tovarom a službám obchodníka (t. j. dohliadanej osoby).

Zablokovanie online rozhrania má predstavovať prostriedok ultima ratio, keď sú poškodzované kolektívne práva spotrebiteľov alebo bezprostredne hrozí riziko vzniku závažnej ujmy na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov, a ak by bol akýkoľvek iný prostriedok, ktorý majú orgány dohľadu k dispozícii, pravdepodobne neúčinný. Vo všeobecnosti platí, že využitiu tohto prostriedku by mala predchádzať už spomenutá výzva orgánu dohľadu smerom k dohliadanej osobe, aby tá dobrovoľne odstránila alebo zmenila obsah, ktorý je uverejnený v online rozhraní, uverejnila upozornenie pre spotrebiteľov alebo zamedzila prístup spotrebiteľom. Ak sa výzva minie účinku alebo ak je zo všetkých okolností zrejmé, že predchádzajúca výzva by bola zbytočná, príp. na základe žiadosti z iného členského štátu, môže orgán dohľadu vydať opatrenie o blokovaní, ktorým dohliadanej osobe nariadi odstrániť alebo zmeniť obsah uverejnený v online rozhraní, obmedziť alebo zamedziť prístup spotrebiteľov k online rozhraniu, ku všetkým alebo len k vybraným funkcionalitám, alebo uverejniť upozornenie pre spotrebiteľov (v presnom znení).

Výzva je orgánom dohľadu zverejnená na jeho webovom sídle počas stanoveného obdobia, a to v prípade, že nezistil, kto je dohliadanou osobou. Lehota trvá tri dni a posledný deň je považovaný za deň doručenia výzvy.

 

Uloženie povinnosti v rámci blokovania

Pri rozhodovaní o druhu opatrenia o blokovaní by mal orgán dohľadu zohľadňovať, o aké pochybenie zo strany dohliadanej osoby ide a aký výsledok chce dosiahnuť, pričom by mal mať na pamäti vždy tiež primeranosť svojho zásahu.

V prípade, že nie je možné dosiahnuť účel inak a dohliadaná osoba výzve nevyhovie alebo ak je zo všetkých okolností zrejmé, že nedôjde k bezodkladnému uskutočneniu nápravy, alebo na základe žiadosti alebo pri koordinovanom postupe podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení, môže orgán dohľadu vydať opatrenie o blokovaní, ktorým dohliadanej osobe uloží stanovené povinnosti.

Poznámka

1. Dožiadaný orgán prijme na žiadosť dožadujúceho orgánu všetky potrebné a primerané opatrenia na presadzovanie práva s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov v rámci Únie vykonávaním právomocí a akýchkoľvek ďalších právomocí, ktoré mu vyplývajú z vnútroštátneho práva. Dožiadaný orgán určí primerané opatrenia na presadzovanie práva potrebné na dosiahnutie ukončenia alebo zákazu porušovania právnych predpisov v rámci Únie a prijme ich bezodkladne a najneskôr 6 mesiacov od doručenia žiadosti, pokiaľ sa neuvedú osobitné dôvody pre predĺženie tejto lehoty. V prípade potreby dožiadaný orgán uloží sankcie, napríklad pokuty alebo opakujúce sa peňažné pokuty obchodníkovi zodpovednému za porušovanie právnych predpisov v rámci Únie. Dožiadaný orgán môže prijať od obchodníka z jeho podnetu dodatočné záväzky na nápravu v prospech spotrebiteľov, ktorí boli postihnutí údajným porušovaním právnych predpisov v rámci Únie, alebo ak je to vhodné môže sa snažiť od obchodníka získať záväzok, že ponúkne primeranú nápravu spotrebiteľom, ktorí boli postihnutí uvedeným porušovaním právnych predpisov.

2. Dožiadaný orgán pravidelne informuje dožadujúci orgán o prijatých krokoch a opatreniach a o krokoch a opatreniach, ktoré má v úmysle prijať. Prostredníctvom elektronickej databázy dožiadaný orgán bezodkladne informuje dožadujúci orgán, príslušné orgány ostatných členských štátov a Komisiu o prijatých opatreniach a účinku týchto opatrení na porušovanie právnych predpisov v rámci Únie, ako aj o tom, či boli uložené predbežné opatrenia, či došlo k ukončeniu porušovania právnych predpisov, aké opatrenia boli prijaté a či sa tieto opatrenia vykonali, akom rozsahu sa spotrebiteľom, ktorých sa údajné porušovanie právnych predpisov týka, ponúkli záväzky na nápravu.

Opatrenia na presadzovanie práva v rámci koordinovaných postupov

Príslušné orgány, ktorých sa koordinovaný postup týka, prijmú v rámci svojej právomoci všetky potrebné opatrenia na presadzovanie práva voči obchodníkovi zodpovednému za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo za rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz daného porušovania právnych predpisov.

Ak je to vhodné uložia obchodníkovi zodpovednému za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo za rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie sankcie, ako sú pokuty alebo opakujúce sa peňažné pokuty. Príslušné orgány môžu prijať od obchodníka z jeho vlastného podnetu dodatočné záväzky na nápravu v prospech spotrebiteľov, ktorí boli postihnutí údajným rozšíreným porušovaním právnych predpisov alebo údajným rozšíreným porušovaním právnych predpisov s rozmerom Únie, alebo v relevantných prípadoch dosiahnuť u obchodníka záväzok, že ponúkne primeranú nápravu spotrebiteľom, ktorí boli postihnutí daným porušením právnych predpisov.

Opatrenia na presadzovanie práva sú vhodné, najmä ak je potrebné bezprostredne vykonať postupy presadzovania práva, aby sa dosiahlo urýchlené a účinné ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov, je nepravdepodobné, že porušovanie právnych predpisov sa skončí na základe záväzkov navrhnutých obchodníkom zodpovedným za toto porušovanie právnych predpisov, obchodník zodpovedný za porušovanie právnych predpisov nenavrhol záväzky do uplynutia lehoty stanovenej dotknutými príslušnými orgánmi, záväzky, ktoré obchodník zodpovedný za porušovanie právnych predpisov navrhol, nie sú dostatočné na to, aby zabezpečili ukončenie porušovania právnych predpisov, prípadne nápravu pre spotrebiteľov, ktorým v dôsledku tohto porušovania právnych predpisov vznikla ujma; alebo obchodník zodpovedný za porušovanie právnych predpisov do uplynutia lehoty uvedenej v článku 20 ods. 3 nesplnil záväzky ukončiť porušovanie právnych predpisov, prípadne poskytnúť nápravu pre spotrebiteľov, ktorým v dôsledku tohto porušovania právnych predpisov vznikla ujma.

Opatrenia na presadzovanie práva podľa odseku 1 sa prijmú účinným, efektívnym a koordinovaným spôsobom s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie. Príslušné orgány, ktorých sa týka koordinovaný postup, sú povinné vyvinúť úsilie na prijatie opatrení na presadzovanie práva súčasne v členských štátoch, ktorých sa týka uvedené porušovanie právnych predpisov.

 

Uloženie povinnosti

–   odstrániť alebo zmeniť obsah zverejnený v online rozhraní,

–   obmedziť alebo zamedziť prístup spotrebiteľov k online rozhraniu, prístup k niektorým funkciám alebo ku všetkým funkciám alebo k službám online rozhrania,

–   zverejniť upozornenie pre spotrebiteľov, ktorí pristupujú k online rozhraniu,

–   uloženie povinnosti súbežne s inou povinnosťou.

 

Obsah opatrenia o blokovaní

–   označenie orgánu dohľadu, ktorý opatrenie vydal,

–   identifikačné údaje dohliadanej osoby, ktorej sa opatrenie o blokovaní ukladá,

–   označenie online rozhrania, na ktoré sa opatrenie o blokovaní vzťahuje,

–   vymedzenie druhu a rozsahu povinnosti, ktorá sa dohliadanej osobe ukladá,

–   lehota, v ktorej je dohliadaná osoba povinná opatrenie vykonať,

–   čas trvania, ak ho pri vydaní opatrenia o blokovaní je možné určiť,

–   odôvodnenie potreby uloženia opatrenia o blokovaní,

–   poučenie o možnosti podať námietku.

 

Zverejnenie opatrenia o blokovaní

K zverejneniu dochádza na webovom sídle orgánu dohľadu počas troch dní, pričom posledný deň lehoty sa považuje za deň doručenia opatrenia o blokovaní. K zverejneniu dochádza v prípade, ak sa orgánu dohľadu nepodarilo zistiť dohliadanú osobu, ktorá prevádzkuje online rozhranie alebo v mene ktorej sa online rozhranie prevádzkuje.

 

Písomná námietka a rozhodnutie o námietke

Obranou proti opatreniu o blokovaní je námietka, ktorá však, ak bola podaná v lehote 5 pracovných dní od doručenia opatrenia o blokovaní, má na rozdiel od predbežného opatrenia odkladný účinok. V tomto prípade je však skrátená lehota pre orgán dohľadu na preskúmanie námietky z dôvodu potreby rýchleho zásahu v dynamickom online prostredí. Nesplnenie opatrenia o blokovaní môže byť spojené s uložením pokuty. Zákon zároveň dáva orgánom dohľadu možnosť požiadať poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti o poskytnutie súčinnosti pri výkone opatrenia o blokovaní v prípade, ak výkon tohto opatrenia nebol uskutočnený zo strany dohliadanej osoby. Poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti pri poskytnutí súčinnosti postupuje v súlade s pokynmi orgánu dohľadu v rozsahu svojich objektívnych technických možností. Pri námietke je dôležité vecné odôvodnenie.

 

Zánik a zrušenie opatrenia o blokovaní

–   uplynutie doby, na ktorú bolo vydané,

–   zrušenie – pominul dôvod na jeho vydanie, nie je prípustný opravný prostriedok,

–   odloženie veci,

–   nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu dohľadu o porušení povinnosti dohliadanej osoby.

Zo zákona orgánu dohľadu vypláva právo nahradiť opatrenie o blokovaní, ktoré bolo neúčinné, novým opatrením o blokovaní.

 

Súčinnosť

Povinnosť poskytnutia súčinnosti má poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti v prípade, že ho orgán dohľadu o to požiadal. Rozsah súčinnosti – v akom je technicky schopný zabezpečiť splnenie uloženej povinnosti.

Poznámka

Poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na účely podnikania alebo na iné účely poskytuje služby informačnej spoločnosti; ak je poskytovateľ služieb podnikateľom, umiestnenie elektronických zariadení potrebných na poskytovanie služieb informačnej spoločnosti nie je pre určenie sídla alebo miesta podnikania rozhodujúce.

§ 35

Dobrovoľné opatrenie

(1) Dobrovoľným opatrením sa rozumie písomné záväzné vyhlásenie dohliadanej osoby, že dobrovoľne ukončila alebo ukončí porušovanie povinnosti a ak to povaha porušenia pripúšťa, aj vykonala alebo vykoná nápravu v prospech spotrebiteľov, ktorí boli poškodení porušením povinnosti dohliadanej osoby alebo ich práva alebo právom chránené záujmy boli porušením povinnosti inak dotknuté.

(2) Dohliadaná osoba doručuje návrh dobrovoľného opatrenia orgánu dohľadu, v ktorom uvedie najmä

a) obsah a rozsah dobrovoľného opatrenia,

b) spôsob realizácie dobrovoľného opatrenia,

c) kedy bolo dobrovoľné opatrenie splnené alebo harmonogram splnenia dobrovoľného opatrenia,

d) spôsob a lehotu na preukázanie splnenia dobrovoľného opatrenia orgánu dohľadu,

e) či pri prijatí dobrovoľného opatrenia alebo pri plnení dobrovoľného opatrenia spolupracuje so spotrebiteľskou organizáciou, tvorcom kódexu správania, ktorý sa dohliadaná osoba zaviazala dodržiavať, so záujmovým združením právnických osôb, ktorého je členom, alebo s inou osobou a v akom rozsahu.

(3) Prílohou návrhu dobrovoľného opatrenia je čestné vyhlásenie osoby podľa odseku 2 písm. e), že spolupracuje pri prijatí dobrovoľného opatrenia alebo pri plnení dobrovoľného opatrenia s dohliadanou osobou, ak dochádza k spolupráci podľa odseku 2 písm. e).

(4) Dohliadaná osoba môže doručiť návrh dobrovoľného opatrenia orgánu dohľadu najneskôr do uplynutia lehoty podľa § 47 ods. 3 alebo do začatia konania o porušení povinnosti, na ktorú sa návrh dobrovoľného opatrenia vzťahuje, ak orgán dohľadu nepoučil dohliadanú osobu podľa § 47 ods. 1. Dôvodom dobrovoľného opatrenia môže byť aj porušenie povinnosti, pre ktoré už uplynula lehota na začatie konania o porušení povinnosti alebo lehota na uloženie sankcie.

(5) Orgán dohľadu na základe jemu známych skutočností a skutočností uvedených v návrhu dobrovoľného opatrenia posúdi, či návrh dobrovoľného opatrenia

a) obsahuje náležitosti podľa odsekov 2 a 3,

b) je dostatočne jasný, určitý a zrozumiteľný,

c) je primeraný porušeniu povinnosti dohliadanej osoby, najmä či sa dosiahne ukončenie porušovania povinnosti dohliadanej osoby a ak to povaha porušenia pripúšťa, aj náprava v prospech spotrebiteľov, ktorých práva alebo právom chránené záujmy boli porušením povinnosti dotknuté; pri posudzovaní primeranosti návrhu dobrovoľného opatrenia sa prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie, okolnosti porušenia povinnosti, skutočnosť, či ide o opakované porušenie tej istej povinnosti, sústavnosť porušovania povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa dohliadanou osobou a predchádzajúce splnenie dobrovoľných opatrení dohliadanou osobou.

(6) Ak orgán dohľadu predbežne posúdi, že realizáciou návrhu dobrovoľného opatrenia možno dosiahnuť súlad s právnymi predpismi, a ak to povaha porušenia povinnosti pripúšťa, aj nápravu v prospech spotrebiteľov, avšak má výhrady k náležitostiam návrhu dobrovoľného opatrenia podľa odseku 2 alebo odseku 3, informuje dohliadanú osobu o výhradách a určí primeranú lehotu na doplnenie alebo opravu návrhu dobrovoľného opatrenia. Dohliadaná osoba môže na základe výhrad orgánu dohľadu doplniť alebo opraviť návrh dobrovoľného opatrenia v lehote určenej orgánom dohľadu. Orgán dohľadu môže v opodstatnených prípadoch lehotu podľa druhej vety na žiadosť dohliadanej osoby predĺžiť. Orgán dohľadu môže výhrady k návrhu dobrovoľného opatrenia uplatniť aj opakovane.

(7) Ak orgán dohľadu vyhodnotí, že návrh dobrovoľného opatrenia spĺňa požiadavky podľa odseku 5, oznámi výsledok vyhodnotenia dohliadanej osobe. Dohliadaná osoba je povinná splniť dobrovoľné opatrenie a preukázať jeho riadne splnenie v lehote určenej v dobrovoľnom opatrení. Orgán dohľadu môže na účely preverenia riadneho splnenia dobrovoľného opatrenia vyžiadať od dohliadanej osoby ďalšie informácie a doklady a od osoby podľa odseku 2 písm. e), ktorá spolupracovala pri splnení dobrovoľného opatrenia, stanovisko k priebehu a výsledku splnenia dobrovoľného opatrenia.

(8) Orgán dohľadu po oznámení výsledku vyhodnotenia návrhu dobrovoľného opatrenia podľa odseku 7, ktoré dohliadaná osoba má ešte len splniť, zverejní na svojom webovom sídle informáciu o dobrovoľnom opatrení, ktorá obsahuje označenie dohliadanej osoby, ktorá prijala dobrovoľné opatrenie, a náležitosti dobrovoľného opatrenia podľa odseku 2 písm. a) a c). Orgán dohľadu zverejňuje informáciu o dobrovoľnom opatrení do preukázania splnenia dobrovoľného opatrenia alebo do uloženia pokuty za nesplnenie dobrovoľného opatrenia.

(9) Dohliadaná osoba môže v priebehu plnenia dobrovoľného opatrenia zmeniť náležitosť dobrovoľného opatrenia podľa odseku 2 len so súhlasom orgánu dohľadu. Pri zmene dobrovoľného opatrenia počas jeho plnenia sa postupuje rovnako ako pri návrhu dobrovoľného opatrenia; odsek 4 prvá veta sa neuplatňuje na zmenu dobrovoľného opatrenia. Dohliadaná osoba je povinná splniť dobrovoľné opatrenie v pôvodnom znení, ak orgán dohľadu nesúhlasí so zmenou dobrovoľného opatrenia.

(10) Ak orgán dohľadu vyhodnotí, že realizáciou návrhu dobrovoľného opatrenia nemožno splniť požiadavky podľa odseku 5, dohliadaná osoba neprejavila skutočný záujem o dosiahnutie nápravy, alebo ak dohliadaná osoba bez dostatočných dôvodov odmieta výhrady orgánu dohľadu k návrhu dobrovoľného opatrenia, orgán dohľadu vyznačí túto skutočnosť v spise a oznámi výsledok vyhodnotenia dohliadanej osobe najneskôr pri prvom písomnom úkone voči dohliadanej osobe.

(11) Orgán dohľadu nie je povinný prihliadať na opakované návrhy dobrovoľného opatrenia v tej istej veci okrem doplnení a úprav návrhu dobrovoľného opatrenia podľa odsekov 6 a 9.

(12) Orgán dohľadu postupuje pri posudzovaní návrhu dobrovoľného opatrenia bez zbytočných prieťahov v snahe dosiahnuť rýchle ukončenie porušovania povinnosti dohliadanej osoby a ak to povaha porušenia pripúšťa, aj nápravu v prospech spotrebiteľov.

(13) Orgán dohľadu môže vo veci dobrovoľného opatrenia komunikovať s dohliadanou osobou prostredníctvom elektronickej pošty, ak dohliadaná osoba oznámi orgánu dohľadu adresu elektronickej pošty alebo ak je adresa elektronickej pošty dohliadanej osoby verejne dostupná alebo známa orgánu dohľadu z úradnej činnosti a dohliadaná osoba potvrdí prijatie písomnosti. Na doručovanie písomností vo veci dobrovoľného opatrenia sa vzťahuje § 24 až 25a správneho poriadku, ak dohliadaná osoba neoznámi orgánu dohľadu adresu elektronickej pošty alebo nepotvrdí prijatie písomnosti na adresu elektronickej pošty známu orgánu dohľadu.

(14) Na dobrovoľné opatrenie sa vzťahuje § 9 až 12 a § 27 správneho poriadku.

Komentár k § 35

Nový zákon zaviedol niekoľko nových inštitútov, ktoré dávajú obchodníkom, prípadne aj iným dohliadaným osobám, v prípade porušenia povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa, druhú šancu.

To znamená, že za určitých podmienok mu napriek tomu, že porušil povinnosť ustanovenú mu zákonom, sankcia nebude uložená alebo mu bude uložená nižšia sankcia. Ide o inštitúty:

–   dobrovoľné opatrenie (§ 35),

–   odloženie veci v nadväznosti na dohodu so spotrebiteľom [§ 38 ods. 1 písm. b)],

–   prihliadanie na preukázaný záujem o odškodnenie spotrebiteľov ako obligatórne kritérium, na ktoré sa má prihliadať pri rozhodovaní o druhu a výmere sankcie [§ 42 ods. 3 písm. b)],

–   znižovanie sadzieb pokuty pri preukázaní ukončenia porušovania povinnosti a vykonania nápravy v prospech spotrebiteľov (§ 44 ods. 1).

 

Dobrovoľné opatrenie

Dosiahnutie nápravy v prospech spotrebiteľov cez dobrovoľné prevzatie zodpovednosti (záväzku) obchodníkom za vlastné protiprávne konanie využitím pôsobenia orgánov dohľadu vyplýva aj z nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení [čl. 9 ods. 4 písm. c)].

Dohliadaná osoba môže dobrovoľné opatrenie, že ukončí porušovanie predpisov na ochranu spotrebiteľa a ak to povaha porušenie pripúšťa, že odškodní spotrebiteľov alebo vykoná inú nápravu v ich prospech prijať kedykoľvek, v akomkoľvek rozsahu, akýmkoľvek spôsobom. Ak však chce, aby toto jeho vyhlásenie mohlo byť spojené s následkami, ktoré predpokladá nový zákon, má mať vyhlásenie písomnú formu a obsahovať aspoň náležitosti ustanovené v tomto znení.

 

Obsah návrhu dobrovoľného opatrenia

–   obsah a rozsah,

–   spôsob realizácie,

–   kedy bolo dobrovoľné opatrenie splnené,

–   harmonogram splnenia,

–   spôsob a lehota na preukázanie splnenia dobrovoľného opatrenia orgánu dohľadu,

–   či pri prijatí dobrovoľného opatrenia alebo pri plnení dobrovoľného opatrenia spolupracuje so spotrebiteľskou organizáciou, tvorcom kódexu správania, ktorý sa dohliadaná osoba zaviazala dodržiavať, so záujmovým združením právnických osôb, ktorého je členom, alebo s inou osobou a v akom rozsahu.

 

Kedy dochádza k odloženiu veci

K odloženiu veci môže dôjsť len v prípade, ak sa takéto vyhlásenie doručí orgánu dohľadu skôr, ako ten začne konanie vo veci samej. V prípade neskorého doručenia však môže ísť o dostatočné preukázanie skutočného záujmu o odškodnenie spotrebiteľov a orgán dohľadu na to prihliadne pri rozhodovaní o sankcii [§ 42 ods. 3 písm. b)] zákona.

 

Posúdenie vyhlásenia

Po doručení vyhlásenia je na orgáne dohľadu, aby posúdil, či vyhlásenie dohliadanej osoby má obsahové náležitosti predpísané zákonom, či je dostatočne určité, jasné, zrozumiteľné, primerané, a či smeruje k prevýchove porušiteľa, aby sa ten do budúcnosti vystríhal rovnakého alebo obdobného konania. V rámci výchovného pôsobenia sa má brať zreteľ tiež na to, či pri dobrovoľnom opatrení spolupracuje dohliadaná osoba aj so spotrebiteľskou organizáciou, združením, ktorého je členom alebo inou autoritou, ktorá by mala poskytovať záruku, že sa vyhlásenie skutočne zrealizuje, spotrebitelia dosiahnu uspokojenie svojich práv a pre páchateľa to bude znamenať poučenie do budúcnosti [čl. 9 ods. 8 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení].

 

Výkon nápravy

Osobitne by sa malo prihliadať na to, ak dohliadaná osoba nielen vyhlásila, že vykoná nápravu, ale k podaniu vyhlásenia orgánu dohľadu už aj pristúpila k reálnym činom a naplnila svoj dodatočný záväzok. S osobitnou opatrnosťou musí orgán dohľadu posudzovať dobrovoľné opatrenie, ak ide o recidivistov. V týchto prípadoch by spravidla už mala nastúpiť verejnoprávna sankcia, ibaže by okolnosti konkrétneho prípadu a samotné dobrovoľné opatrenie odôvodňovali iný postup orgánu dohľadu.

 

Dobrovoľné opatrenie

Nie každé porušenie povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa musí byť spojené so škodou pre konkrétneho spotrebiteľa alebo skupinu spotrebiteľov, pričom aj v prípade takého porušenia je možné uplatniť inštitút dobrovoľného opatrenia. Ak je však vykonanie nápravy v prospech spotrebiteľov poškodených porušením povinnosti v konkrétnom prípade, s ohľadom na charakter porušenia povinnosti, možné, náprava v prospech poškodených spotrebiteľov musí byť vždy súčasťou dobrovoľného opatrenia.

Orgán dohľadu môže dobrovoľné opatrenie prijať, resp. vyhodnotiť, že spĺňa požiadavky ustanovené zákonom, pričom jeho obsah sa stáva pre dohliadanú osobu záväzný a ak toto opatrenie nesplní alebo nepreukáže jeho splnenie riadne a včas, orgán dohľadu jej uloží pokutu za správny delikt podľa § 36 ods. 1 písm. b) nového zákona, pričom pokuta vo veci samej sa neuloží vzhľadom na predchádzajúce odloženie veci podľa § 38 ods. 1 písm. c) nového zákona.

 

Neprijatie dobrovoľného opatrenia

Orgán dohľadu môže dobrovoľné opatrenie neprijať a ďalej realizovať výkon dohľadu a začať správne konanie, ktorého výsledkom bude uloženie sankcie.

 

Uplatnenie výhrady

Orgán dohľadu však môže k vyhláseniu uplatniť výhrady, ktoré dohliadanej osobe oznámi, pričom tá môže vyhlásenie modifikovať, dopracovať, spresniť a opätovne predložiť orgánu dohľadu. Tento postup sa môže opakovať aj niekoľkokrát, avšak nesmie to smerovať k zneužívaniu tohto inštitútu.

 

Zverejňovanie

Zabezpečuje sa tiež zverejňovanie dobrovoľných opatrení v zmysle čl. 9 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení. Zverejňuje sa len informácia o dobrovoľnom opatrení, ktoré orgán dohľadu prijal (v tých prípadoch, kedy dobrovoľné opatrenie nebude prijaté, sa začne správne konanie a uverejní sa až prípadné rozhodnutie o uložení sankcie), a to po tom, čo sa dohliadanej osobe oznámi, že dobrovoľné opatrenie spĺňa požiadavky podľa zákona a vec sa odkladá [podľa § 38 ods. 1 písm. c) v spojení s odsekom 5 zákona]. Informácia ostáva uverejnená do preukázania splnenia dobrovoľného opatrenia (ak by dohliadaná osoba nepreukázala jeho splnenie v lehote, informácia ostáva zverejnená až do momentu dodatočného preukázania), resp. ak by jeho splnenie nepreukázala vôbec alebo riadne, príp. orgán dohľadu zistí, že dobrovoľné opatrenie nesplnila, zverejnenú informáciu odstráni z webu až po uložení sankcie podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona. Týmto sa zabezpečuje transparentnosť plnenia dobrovoľných opatrení. Ak by nastala situácia, že by predmetom vyhlásenia bol už realizovaný záväzok, ktorého splnenie by dohliadaná osoba preukázala súbežne s doručením vyhlásenia orgánu dohľadu, informácia sa nezverejní, keďže moment preukázania by nastal skôr ako moment oznámenia výsledku vyhodnotenia vyhlásenia dohliadanej osobe.

 

Obsahové náležitosti zverejňovanej informácie

Nový zákon ustanovuje aj minimálne obsahové náležitosti zverejňovanej informácie, z ktorej by malo byť zrejmé, aká dohliadaná osoba prijala dobrovoľné opatrenie za porušenie akej povinnosti, akú nápravu vykoná v prospech spotrebiteľov (napr. vymení výrobok za nový, vráti peniaze, vyplatí vzniknú škodu...), v akom rozsahu vyhlásila, že ju vykoná (napr. všetkým spotrebiteľom, s ktorými uzavrel zmluvu v čase od – do), v akej lehote a dokedy preukáže orgánu dohľadu, že dobrovoľné opatrenie splnila.

 

Posúdenie splnenia opatrenia

Orgán dohľadu by ani pri dobrovoľnom opatrení nemal substituovať úlohu súdu, nemal by napríklad autoritatívne určovať rozsah spôsobenej škody, existenciu či oprávnenosť nároku spotrebiteľa a pod. Orgán dohľadu má posúdiť len splnenie tých kritérií, ktoré uvádza návrh zákona, teda či dohliadaná osoba aspoň dodatočne prijme svoje záväzky, vykoná nápravu, a tým sa naplnia preventívne a výchovné účinky pôsobenia na dohliadanú osobu, pričom zároveň spotrebitelia dosiahnu nápravu. Ak by dobrovoľným opatrením nedošlo k uspokojeniu celého nároku spotrebiteľa, nemá to vplyv na právo spotrebiteľa dosiahnuť uspokojenie celého nároku, a to využitím foriem mimosúdneho riešenia sporov alebo súdnou cestou. Spotrebitelia, voči ktorým dobrovoľné opatrenie smeruje, ho nie sú povinní prijať, to by však nemalo byť automaticky pripisované na ťarchu dohliadanej osoby pri preukazovaní splnenia dobrovoľného opatrenia.

§ 36

Následky nesplnenia predbežného
opatrenia, opatrenia o blokovaní
a dobrovoľného opatrenia

(1) Orgán dohľadu uloží dohliadanej osobe, ktorá nesplní

a) povinnosť uloženú v predbežnom opatrení alebo v opatrení o blokovaní, pokutu vo výške od 50 eur do 50 000 eur,

b) dobrovoľné opatrenie alebo nepreukáže splnenie dobrovoľného opatrenia, alebo ak sa preukáže, že informácie alebo doklady o preukázaní splnenia dobrovoľného opatrenia, ktoré dohliadaná osoba poskytla, sú nepravdivé, pokutu vo výške od 1 000 eur do hornej hranice sadzby pokuty ustanovenej právnym predpisom za porušenie povinnosti, na ktoré sa vzťahovalo dobrovoľné opatrenie.

(2) Sadzba pokuty podľa odseku 1 písm. a) sa zvyšuje na dvojnásobok, ak dohliadaná osoba opakovane poruší povinnosť podľa odseku 1 písm. a) počas 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa odseku 1 písm. a). Pri opakovanom porušení povinnosti podľa odseku 1 písm. b) počas 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa odseku 1 písm. b) uloží orgán dohľadu pokutu vo výške od 2 000 eur do hornej hranice sadzby pokuty ustanovenej právnym predpisom za opakované porušenie povinnosti, na ktoré sa vzťahovalo dobrovoľné opatrenie.

(3) Orgán dohľadu nemôže uložiť pokutu za nesplnenie povinnosti uloženej v opatrení o blokovaní, ak došlo k náhradnému splneniu povinnosti podľa § 34 ods. 11.

(4) Orgán dohľadu pri rozhodovaní o výške pokuty podľa odseku 1 prihliada najmä na závažnosť, rozsah, následky, trvanie, okolnosti porušenia povinnosti a obrat dohliadanej osoby za predchádzajúce účtovné obdobie.

(5) Pokutu podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pokutu podľa odseku 1 písm. b) možno uložiť do troch rokov odo dňa uplynutia lehoty na preukázanie splnenia dobrovoľného opatrenia.

(6) Pokuty podľa odseku 1 sú príjmom štátneho rozpočtu.

(7) Úhrada pokuty podľa odseku 1 písm. a) nezbavuje dohliadanú osobu povinnosti splniť predbežné opatrenie alebo opatrenie o blokovaní, ak medzi právoplatnosťou rozhodnutia o uložení pokuty podľa odseku 1 písm. a) a úhradou pokuty nedošlo k zániku predbežného opatrenia alebo opatrenia o blokovaní. Orgán dohľadu môže uložiť pokutu podľa odseku 1 aj opakovane, ak dohliadaná osoba napriek predchádzajúcemu uloženiu pokuty podľa odseku 1 nesplní povinnosť uloženú predbežným opatrením alebo opatrením o blokovaní.

(8) Úhrada pokuty podľa odseku 1 písm. b) nemá vplyv na práva spotrebiteľov, ktorí boli poškodení porušením povinnosti dohliadanej osoby, ktorá bola predmetom dobrovoľného opatrenia, alebo ich práva alebo právom chránené záujmy boli porušením povinnosti dohliadanej osoby inak dotknuté.

(9) Neuhradenie pokuty podľa odseku 1 a opakované porušenie povinnosti podľa odseku 1 v priebehu 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení pokuty podľa odseku 1 sa považujú za závažné porušenie povinností dohliadanej osoby.¹⁰⁰⁾

(10) Na porušenie povinnosti a na konanie o uložení pokuty podľa odseku 1 sa nevzťahuje piata časť tohto zákona. Na konanie o porušení povinnosti a uložení pokuty podľa odseku 1 sa vzťahuje správny poriadok.

Komentár k § 36

Ustanovenie upravuje následky nesplnenia predbežného opatrenia, opatrenia o blokovaní a dobrovoľného opatrenia.

Orgán dohľadu môže uložiť dohliadanej osobe dodatočné povinnosti, a to predbežným opatrením a opatrením o blokovaní. Ich nesplnenie má predstavovať iný správny delikt postihnuteľný pokutou. Je potrebné zdôrazniť, že súbeh uloženia pokuty za nesplnenie opatrenia o blokovaní a náhradného splnenia povinnosti nie je možný.

V prípade, že dôjde k odloženiu veci na základe dobrovoľného opatrenia, ktoré dohliadaná osoba nakoniec nesplní, nepreukáže jeho splnenie alebo preukáže nepravdivými dôkazmi, orgán dohľadu jej uloží pokutu maximálne vo výške hornej hranice sadzby pokuty ustanovenej právnym predpisom za porušenie povinnosti, na ktoré sa vzťahovalo dobrovoľné opatrenie. Všetky pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

 

Výška pokút

–   pokuta vo výške od 50 eur do 50 000 eur – povinnosť uložená v predbežnom opatrení alebo v opatrení o blokovaní, pričom pokutu možno uložiť do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo,

Poznámka

Úhrada pokuty nezbavuje dohliadanú osobu povinnosti splniť predbežné opatrenie alebo opatrenie o blokovaní, ak medzi právoplatnosťou rozhodnutia o uložení pokuty a úhradou pokuty nedošlo k zániku predbežného opatrenia alebo opatrenia o blokovaní. Orgán dohľadu môže uložiť pokutu aj opakovane, ak dohliadaná osoba napriek predchádzajúcemu uloženiu pokuty nesplní povinnosť uloženú predbežným opatrením alebo opatrením o blokovaní.

–   pokuta vo výške od 1 000 eur do hornej hranice sadzby pokuty ustanovenej právnym predpisom za porušenie povinnosti, na ktoré sa vzťahovalo dobrovoľné opatrenie – dobrovoľné opatrenie alebo nepreukáže splnenie dobrovoľného opatrenia, alebo ak sa preukáže, že informácie alebo doklady o preukázaní splnenia dobrovoľného opatrenia, ktoré dohliadaná osoba poskytla, sú nepravdivé, pričom pokutu možno uložiť do troch rokov odo dňa uplynutia lehoty na preukázanie splnenia dobrovoľného opatrenia.

Poznámka

Úhrada tejto pokuty nemá vplyv na práva spotrebiteľov, ktorí boli poškodení porušením povinnosti dohliadanej osoby, ktorá bola predmetom dobrovoľného opatrenia, alebo ich práva alebo právom chránené záujmy boli porušením povinnosti dohliadanej osoby inak dotknuté.

Zvýšenie sadzby pokuty

Sadzba pokuty od 50 eur do 50 000 eur sa zvyšuje na dvojnásobok, ak dohliadaná osoba opakovane poruší vymedzenú povinnosť počas 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.

Pri opakovanom porušení povinnosti počas 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty uloží orgán dohľadu pokutu vo výške od 2 000 eur do hornej hranice sadzby pokuty ustanovenej právnym predpisom za opakované porušenie povinnosti, na ktoré sa vzťahovalo dobrovoľné opatrenie.

 

Náhradné splnenie povinnosti

V prípade náhradného splnenia nemôže orgán dohľadu uložiť pokutu za nesplnenie povinnosti uloženej v opatrení o blokovaní.

 

Na čo sa prihliada pri rozhodovaní o výške pokuty

–   závažnosť,

–   rozsah,

–   následky,

–   trvanie,

–   okolnosti porušenia povinnosti,

–   obrat dohliadanej osoby za predchádzajúce účtovné obdobie.

 

Nesplnenie povinnosti

Neuhradenie pokuty a opakované porušenie povinnosti v priebehu 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení pokuty sa považujú za závažné porušenie povinností dohliadanej osoby.

Poznámka

Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby môže z vlastného podnetu alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaviť, prípadne pozastaviť prevádzkovanie živnosti v prevádzkarni, ktorá je v jeho územnej pôsobnosti, ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené týmto zákonom alebo inými osobitnými predpismi.

Na porušenie povinnosti a na konanie o uložení pokuty sa nevzťahuje piata časť zákona. Na konanie o porušení povinnosti a uložení pokuty sa vzťahuje správny poriadok.

§ 37

Poriadková pokuta

(1) Orgán dohľadu môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto bez závažného dôvodu marí, ruší alebo sťažuje výkon dohľadu, najmä tým, že

a) poruší povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa § 28 ods. 3, 4 a 7, § 34 ods. 11, § 35 ods. 7 tretej vety, § 38 ods. 2 alebo § 45 ods. 4 alebo poskytne nesprávne alebo nepravdivé informácie,

b) sa na predvolanie orgánu dohľadu podľa § 29 ods. 1 nedostaví bez ospravedlnenia alebo bez závažného dôvodu, alebo

c) neumožní orgánu dohľadu vstup do priestorov, dopravných prostriedkov, stavieba na pozemky podľa § 30 ods. 1.

(2) Orgán dohľadu môže uložiť poriadkovú pokutu podľa odseku 1 vo výške od 20 eur do 2 000 eur, ak ide o fyzickú osobu, a vo výške od 50 eur do 5 000 eur, ak ide o právnickú osobu.

(3) Orgán dohľadu pri rozhodovaní o uložení a o výške poriadkovej pokuty prihliada najmä na závažnosť, rozsah, následky, trvanie a okolnosti protiprávneho konania a na to, či dohliadaná osoba marí, ruší alebo sťažuje výkon dohľadu opakovane alebo sústavne.

(4) Orgán dohľadu môže uložiť poriadkovú pokutu aj opakovane.

(5) Poriadkovú pokutu možno uložiť do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(6) Poriadkové pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

(7) Na porušenie povinnosti podľa odseku 1 a na konanie o uložení poriadkovej pokuty sa nevzťahuje piata časť tohto zákona. Na konanie o uložení poriadkovej pokuty sa vzťahuje správny poriadok.

Komentár k § 37

Zákon týmto ustanovením ustanovuje osobám niekoľko povinností pri výkone dohľadu. Ich porušenie sa dochádza k potrestaniu peňažnými sankciami, ktoré nazývame poriadkové pokuty.

 

Poručenie povinností

Ide o porušenia spočívajúce

–   v marení, výkonu dohľadu,

–   v rušení, výkonu dohľadu,

–   v sťažovaní výkonu dohľadu.

 

Uloženie poriadkovej pokuty

Ide o oprávnenie orgánu dohľadu na účely zabezpečenia priebehu výkonu dohľadu, avšak orgán dohľadu nie je povinný pristúpiť k jej uloženiu, ak to nepovažuje za potrebné alebo účelné. Opakované uloženie poriadkovej pokuty sa pripúšťa. Pokuta sa stáva príjmom štátneho rozpočtu.

 

Viac pokút

Ak by povinná osoba opakovane v rámci výkonu dohľadu v tej istej veci bezdôvodne odmietala súčinnosť, predloženie dokumentov a pod., orgán dohľadu by mohol uložiť viac poriadkových pokút.

§ 38

Odloženie veci

(1) Orgán dohľadu vec odloží bez toho, aby začal konanie o porušení povinnosti, ak

a) nebolo zistené porušenie povinnosti dohliadanej osoby,

b) dohliadaná osoba pred začatím konania o porušení povinnosti preukázala orgánu dohľadu uzavretie a splnenie dohody so spotrebiteľom alebo so všetkými spotrebiteľmi, ktorých práva alebo právom chránené záujmy boli porušením povinnosti dohliadanej osoby porušené alebo inak dotknuté,

c) vyhodnotí, že návrh dobrovoľného opatrenia spĺňa požiadavky podľa § 35 ods. 5,

d) dohliadaná osoba, tvorca kódexu správania, ktorý sa dohliadaná osoba zaviazala dodržiavať, alebo záujmové združenie právnických osôb, ktorého je dohliadaná osoba členom, do začatia konania o porušení povinnosti preukáže vyvodenie zodpovednosti voči dohliadanej osobe za porušenie tej istej povinnosti podľa pravidiel kódexu správania alebo záujmového združenia právnických osôb a orgán dohľadu vyhodnotí, že výsledok vyvodenia zodpovednosti je primeraný porušeniu povinnosti dohliadanej osoby, pričom prihliada najmä na to, či bola zabezpečená náprava v prospech spotrebiteľov, ktorí boli poškodení porušením povinnosti dohliadanej osoby alebo ich práva alebo právom chránené záujmy boli porušením povinnosti inak dotknuté,

e) ide o postup podľa § 34 ods. 12,

f) dohliadaná osoba zomrela, bola vyhlásená za mŕtvu alebo zanikla bez právneho nástupcu a výkon dohľadu sa týkal len tejto dohliadanej osoby,

g) zistí, že nie je príslušný na výkon dohľadu a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu,

h) o skutku sa vedie trestné stíhanie alebo konanie na inom príslušnom orgáne,

  i) o skutku sa už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil,

  j) uplynula lehota na začatie konania o porušení povinnosti alebo lehota na uloženie sankcie,

k) zanikla zodpovednosť dohliadanej osoby za porušenie povinnosti.

(2) Tvorca kódexu správania a záujmové združenie právnických osôb podľa odseku 1 písm. d) sú povinní poskytnúť súčinnosť orgánu dohľadu pri posudzovaní primeranosti výsledku vyvodenia zodpovednosti voči dohliadanej osobe.

(3) Orgán dohľadu neodloží vec podľa odseku 1 písm. d) a začne konanie o porušení povinnosti, ak dohliadaná osoba opakovane alebo sústavne porušuje povinnosti, ktorými dochádza k poškodzovaniu alebo vážnemu ohrozovaniu kolektívnych záujmov spotrebiteľov.

(4) O odložení veci sa rozhodnutie nevydáva. Odloženie veci sa vyznačí v spise.

(5) Orgán dohľadu bezodkladne písomne oznámi odloženie veci dohliadanej osobe, ak vec odloží po oznámení začatia výkonu dohľadu dohliadanej osobe.

Komentár k § 38

Ustanovenie predstavuje vymedzenie zákonných dôvodov, pre ktoré orgán dohľadu nezačne konanie vo veci samej, ale výkon dohľadu vybaví odložením veci.

Kedy orgán dohľadu vec odloží bez toho, aby začal konanie o porušení povinnosti

–   nebolo zistené porušenie povinnosti dohliadanej osoby,

–   dohliadaná osoba pred začatím konania o porušení povinnosti preukázala orgánu dohľadu uzavretie a splnenie dohody so spotrebiteľom alebo so všetkými spotrebiteľmi, ktorých práva alebo právom chránené záujmy boli porušením povinnosti dohliadanej osoby porušené alebo inak dotknuté,

–   vyhodnotí, že návrh dobrovoľného opatrenia spĺňa požiadavky,

–   dohliadaná osoba, tvorca kódexu správania, ktorý sa dohliadaná osoba zaviazala dodržiavať, alebo záujmové združenie právnických osôb, ktorého je dohliadaná osoba členom, do začatia konania o porušení povinnosti preukáže vyvodenie zodpovednosti voči dohliadanej osobe za porušenie tej istej povinnosti podľa pravidiel kódexu správania alebo záujmového združenia právnických osôb a orgán dohľadu vyhodnotí, že výsledok vyvodenia zodpovednosti je primeraný porušeniu povinnosti dohliadanej osoby, pričom prihliada najmä na to, či bola zabezpečená náprava v prospech spotrebiteľov, ktorí boli poškodení porušením povinnosti dohliadanej osoby alebo ich práva alebo právom chránené záujmy boli porušením povinnosti inak dotknuté,

–   ide o postup, kedy orgán dohľadu nie je povinný začať konanie o porušení povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa po vydaní opatrenia o blokovaní, ak opatrenie o blokovaní splní účel, pre ktorý bolo vydané,

–   dohliadaná osoba zomrela, bola vyhlásená za mŕtvu alebo zanikla bez právneho nástupcu a výkon dohľadu sa týkal len tejto dohliadanej osoby,

–   zistí, že nie je príslušný na výkon dohľadu a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu,

–   o skutku sa vedie trestné stíhanie alebo konanie na inom príslušnom orgáne,

–   o skutku sa už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil,

–   uplynula lehota na začatie konania o porušení povinnosti alebo lehota na uloženie sankcie,

–   zanikla zodpovednosť dohliadanej osoby za porušenie povinnosti.

Ide o dôvody, pre ktoré administratívnoprávne konanie o porušení povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa nie je objektívne možné, verejnoprávny postih dohliadanej osoby nie je nevyhnutný, pretože došlo k zmiernemu vybaveniu veci uzavretím dohody medzi dohliadanou osobu a spotrebiteľom, alebo nastal iný z tu ustanovených dôvodov, ktoré neumožňujú začať konanie vo veci samej. Odloženie veci nemá formu rozhodnutia, avšak je namieste jeho vyznačenie v spise a oboznámenie dohliadanej osoby o tomto výsledku.

 

Povinnosti tvorcu kódexu správania a záujmového združenie právnických

–   poskytnutie súčinnosti orgánu dohľadu pri posudzovaní primeranosti výsledku vyvodenia zodpovednosti voči dohliadanej osobe,

–   orgán dohľadu neodloží vec a začne konanie o porušení povinnosti, a to v prípade, ak dohliadaná osoba opakovane alebo sústavne porušuje povinnosti, ktorými dochádza k poškodzovaniu alebo vážnemu ohrozovaniu kolektívnych záujmov spotrebiteľov.

 

Odloženie veci

–   nevydáva sa rozhodnutie,

–   vyznačí sa v spise,

–   písomné oznámenie odloženia veci dohliadanej osobe,

–   bezodkladné oznámenie.

§ 39

Cezhraničná spolupráca
pri výkone dohľadu

(1) Orgán dohľadu plní pri cezhraničnej spolupráci povinnosti príslušného orgánu⁹⁵⁾ a spolupracuje s príslušnými orgánmi iných členských štátov pri presadzovaní právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov¹⁰¹⁾ v rozsahu svojej pôsobnosti.

(2) Orgán dohľadu pri cezhraničnej spolupráci sprístupňuje a poskytuje iným členským štátom informácie, ktoré súvisia s výkonom dohľadu nad porušovaním právnych predpisov podľa odseku 1.

(3) Orgán dohľadu zodpovedá za náklady a straty, ktoré vznikli inému členskému štátu dožiadaného orgánu¹⁰²⁾ v dôsledku zrušenia alebo zamietnutia opatrenia na presadzovanie práva,¹⁰³⁾ ktoré tento členský štát prijal na základe žiadosti orgánu dohľadu.¹⁰⁴⁾

(4) Ministerstvo hospodárstva a orgány dohľadu spolupracujú pri plnení úloh cezhraničnej spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa. Iné orgány verejnej moci poskytujú na žiadosť ministerstva hospodárstva alebo orgánov dohľadu potrebnú súčinnosť pri plnení úloh cezhraničnej spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa.

(5) Orgány dohľadu informujú ministerstvo hospodárstva o

a) prioritách presadzovania práva¹⁰⁵⁾ v rozsahu svojej pôsobnosti v lehote určenej ministerstvom hospodárstva,

b) zmene pôsobnosti a právomocí v oblasti ochrany spotrebiteľa, o zmene zamestnancov s prístupom do elektronickej databázy¹⁰⁶⁾ a ich kontaktných údajov bezodkladne po tom, keď k zmene došlo,

c) znení dohody podľa osobitného predpisu¹⁰⁷⁾ bezodkladne po uzavretí dohody.

Komentár k § 39

Zákon v tomto ustanovení upravuje cezhraničnú spolupráca pri výkone dohľadu.

Ustanovuje sa, kto bude plniť úlohy vyplývajú pre členské štáty z nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení. Pôsobnosť príslušných orgánov zodpovedných za presadzovanie právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa podľa čl. 3 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení majú plniť všetky orgány dohľadu podľa nového zákona v rozsahu pôsobnosti vymedzenej v § 26. Základom správneho plnenia úloh podľa tohto nariadenia je úzka spolupráca orgánov dohľadu a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky ako jednotného úradu pre spoluprácu.

Poznámka

Keďže orgán dohľadu je orgánom Slovenskej republiky (členský štát Európskej únie) a dožiadaný orgán je ten, koho slovenský orgán dohľadu požiadal v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 o pomoc( čl. 3 ods. 10 a čl. 12), došlo k zásadnej úprave.

Úlohy orgánu dohľadu pri cezhraničnej spolupráci

–   plní pri cezhraničnej spolupráci povinnosti príslušného orgánu,

–   spolupracuje s príslušnými orgánmi iných členských štátov pri presadzovaní právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov v rozsahu svojej pôsobnosti,

Poznámka

Právne predpisy Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov sú nariadenia a smernice tak, ako sú transponované do vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov, a ktoré sú uvedené v prílohe k nariadeniu (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

–   sprístupňuje a poskytuje iným členským štátom informácie, ktoré súvisia s výkonom dohľadu nad porušovaním právnych predpisov,

–   zodpovedá za náklady a straty, ktoré vznikli inému členskému štátu dožiadaného orgánu v dôsledku zrušenia alebo zamietnutia opatrenia na presadzovanie práva, ktoré tento členský štát prijal na základe žiadosti orgánu dohľadu.

Poznámka

Dožiadaný orgán je príslušný orgán, ktorý prijme žiadosť o vzájomnú pomoc. Príslušné orgány disponujú aspoň týmito právomocami na presadzovanie práva:

a)  právomoc prijať predbežné opatrenia s cieľom zabrániť riziku vzniku závažnej ujmy na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov;

b)  právomoc snažiť sa získať alebo prijať záväzky od obchodníka zodpovedného za porušovanie právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, že toto porušovanie právnych predpisov ukončí;

c)  právomoc prijať od obchodníka z jeho vlastného podnetu dodatočné záväzky na nápravu v prospech spotrebiteľov, ktorí boli postihnutí údajným porušovaním právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, alebo v relevantných prípadoch snažiť sa od obchodníka získať záväzok, že ponúkne primeranú nápravu spotrebiteľom, ktorí boli postihnutí týmto porušovaním právnych predpisov;

d)  v relevantných prípadoch právomoc informovať vhodnými prostriedkami spotrebiteľov, ktorí tvrdia, že boli poškodení v dôsledku porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ako sa možno domáhať náhrady podľa vnútroštátneho práva;

e)  právomoc písomne nariadiť ukončenie porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, zo strany obchodníka;

f)  právomoc dosiahnuť ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

g)  v prípade, že nie sú k dispozícii žiadne iné účinné prostriedky na dosiahnutie ukončenia alebo zákazu porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a aby sa zabránilo riziku vzniku závažnej ujmy na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov:

i)   právomoc odstrániť obsah alebo obmedziť prístup k online rozhraniu alebo nariadiť výslovné zobrazenie upozornenia spotrebiteľom, keď pristúpia k online rozhraniu;

ii)  právomoc nariadiť poskytovateľovi hostingových služieb, aby odstránil, deaktivoval alebo obmedzil prístup k online rozhraniu, alebo

iii) ak je to vhodné, právomoc nariadiť registrom alebo registrátorom domén, aby vymazali presne stanovený názov domény a umožnili ho zaregistrovať dotknutému príslušnému orgánu;

     vrátane vyžadovania od tretej strany alebo iného orgánu verejnej moci vykonať takéto opatrenia;

h)  právomoc ukladať sankcie, ako sú pokuty alebo opakujúce sa peňažné pokuty za porušovanie právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ako aj za neplnenie akýchkoľvek rozhodnutí, príkazov, predbežných opatrení, záväzkov obchodníka alebo iných opatrení prijatých podľa tohto nariadenia.

Sankcie uvedené v písmene h) musia byť účinné, primerané a odrádzajúce v súlade s požiadavkami práva Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov. Predovšetkým je potrebné, aby sa podľa vhodnosti náležite zohľadnila povaha, závažnosť a trvanie daného porušovania právnych predpisov.

Žiadosti o opatrenia na presadzovanie práva

Dožiadaný orgán prijme na žiadosť dožadujúceho orgánu všetky potrebné a primerané opatrenia na presadzovanie práva s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov v rámci Únie vykonávaním právomocí stanovených v článku 9 a akýchkoľvek ďalších právomocí, ktoré mu vyplývajú z vnútroštátneho práva. Dožiadaný orgán určí primerané opatrenia na presadzovanie práva potrebné na dosiahnutie ukončenia alebo zákazu porušovania právnych predpisov v rámci Únie a prijme ich bezodkladne a najneskôr 6 mesiacov od doručenia žiadosti, pokiaľ sa neuvedú osobitné dôvody pre predĺženie tejto lehoty. V prípade potreby dožiadaný orgán uloží sankcie, napríklad pokuty alebo opakujúce sa peňažné pokuty obchodníkovi zodpovednému za porušovanie právnych predpisov v rámci Únie. Dožiadaný orgán môže prijať od obchodníka z jeho podnetu dodatočné záväzky na nápravu v prospech spotrebiteľov, ktorí boli postihnutí údajným porušovaním právnych predpisov v rámci Únie, alebo ak je to vhodné môže sa snažiť od obchodníka získať záväzok, že ponúkne primeranú nápravu spotrebiteľom, ktorí boli postihnutí uvedeným porušovaním právnych predpisov.

Dožiadaný orgán pravidelne informuje dožadujúci orgán o prijatých krokoch a opatreniach a o krokoch a opatreniach, ktoré má v úmysle prijať. Prostredníctvom elektronickej databázy stanovenej v článku 35 dožiadaný orgán bezodkladne informuje dožadujúci orgán, príslušné orgány ostatných členských štátov a Komisiu o prijatých opatreniach a účinku týchto opatrení na porušovanie právnych predpisov v rámci Únie, ako aj o tom či boli uložené predbežné opatrenia, či došlo k ukončeniu porušovania právnych predpisov, aké opatrenia boli prijaté a či sa tieto opatrenia vykonali, v akom rozsahu sa spotrebiteľom, ktorých sa údajné porušovanie právnych predpisov týka, ponúkli záväzky na nápravu.

 

Ministerstvo hospodárstva a orgány dohľadu

Dochádza medzi nimi k spolupráci pri plnení úloh cezhraničnej spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa. Poskytujú si vzájomnú súčinnosť.

 

Informačná povinnosť orgánov dohľadu voči ministerstvu hospodárstva

–   informovanie o prioritách presadzovania práva v rozsahu svojej pôsobnosti v lehote určenej ministerstvom hospodárstva,

Poznámka

Členské štáty si do 17. januára 2020 a potom každé dva roky, navzájom a s Komisiou vymieňajú informácie o svojich prioritách presadzovania práva na účely uplatňovania tohto nariadenia.

Takéto informácie zahŕňajú:

a)  informácie týkajúce sa trhových trendov, ktoré môžu ovplyvniť záujmy spotrebiteľov v dotknutom členskom štáte a v iných členských štátoch;

b)  prehľad opatrení vykonaných podľa tohto nariadenia za posledné dva roky, najmä vyšetrovacích opatrení a opatrení na presadzovanie práva v súvislosti s rozšíreným porušovaním právnych predpisov;

c)  štatistické údaje vymenené prostredníctvom výstrah uvedených v článku 26;

d)  predbežné prioritné oblasti presadzovania právnych predpisov Únie v oblasti ochrany záujmov spotrebiteľov v dotknutom členskom štáte v nasledujúcich dvoch rokoch;

e)  navrhované prioritné oblasti presadzovania právnych predpisov Únie v oblasti ochrany záujmov spotrebiteľov na úrovni Únie na nasledujúce dva roky.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 33, Komisia každé dva roky vypracuje prehľad informácií a zverejní ich. Komisia o tom informuje Európsky parlament. V prípadoch podstatných zmien okolností alebo trhových podmienok počas dvoch rokov po poslednom predložení informácie o ich prioritách v oblasti presadzovania práva, členské štáty aktualizujú svoje priority v oblasti presadzovania práva a informujú o tom ostatné členské štáty a Komisiu. Komisia zhrnie priority v oblasti presadzovania práva, ktoré členské štáty predložili podľa odseku 1 tohto článku, a každý rok podáva správu výboru s cieľom uľahčiť stanovovanie priorít v rámci činností podľa tohto nariadenia. Komisia si s členskými štátmi vymieňa najlepšie postupy a referenčné porovnávanie, a to najmä vzhľadom na vývoj činností v oblasti budovania kapacít.

–   informovanie o zmene pôsobnosti a právomocí v oblasti ochrany spotrebiteľa, o zmene zamestnancov s prístupom do elektronickej databázy a ich kontaktných údajov bezodkladne po tom, keď k zmene došlo,

Poznámka

Komisia zriadi a udržiava potrebnú elektronickú databázu pre akúkoľvek komunikáciu medzi príslušnými orgánmi, jednotnými úradmi pre spoluprácu a Komisiou podľa tohto nariadenia. Všetky informácie zaslané prostredníctvom elektronickej databázy sa uchovávajú a spracúvajú v tejto elektronickej databáze. Táto databáza musí byť priamo prístupná príslušným orgánom, jednotným úradom pre spoluprácu a Komisii. Informácie, ktoré poskytli subjekty, ktoré zasielajú vonkajšiu výstrahu, sa uchovávajú a spracúvajú v tejto elektronickej databáze. Tieto subjekty však nemajú prístup do tejto databázy. Pokiaľ príslušný orgán, určený orgán alebo subjekt, ktorý zasiela vonkajšiu výstrahu zistí, že výstraha týkajúca sa porušenia právnych predpisov, ktorú, sa následne ukázala ako neopodstatnená, túto výstrahu vezme späť. Komisia z databázy bezodkladne odstráni príslušné informácie a dotknuté strany informuje o dôvodoch tohto odstránenia.

Údaje týkajúce sa porušovania právnych predpisov sa uchovávajú v elektronickej databáze len tak dlho, ako je nevyhnutné na účely, na ktoré sa zhromaždili a spracovali, ale nie dlhšie ako päť rokov odo dňa, keď:

a)  dožiadaný orgán oznámi Komisii, že sa porušovanie právnych predpisov v rámci Únie skončilo;

b)  koordinátor oznámi ukončenie koordinovaného postupu;

c)  informácie boli vložené do databázy vo všetkých ostatných prípadoch.

Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia praktické a prevádzkové opatrenia pre fungovanie elektronickej databázy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania.

–   informovanie o znení dohody bezodkladne po uzavretí dohody.

Poznámka

Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii znenie všetkých ustanovení vnútroštátneho práva v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré prijmú, ako aj znenie dohôd v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré uzavrú, okrem tých, ktoré sa týkajú individuálnych prípadov.

§ 40

Vonkajšie výstrahy

(1) Oprávnenie zasielať vonkajšie výstrahy¹⁰⁸⁾ pri podozrení z porušovania právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov v rozsahu podľa osobitného predpisu,¹⁰⁹⁾ má

a) ministerstvo hospodárstva,

b) spotrebiteľská organizácia zapísaná v zozname osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy, ktorý vedie ministerstvo hospodárstva.

(2) O zápis do zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy môže ministerstvo hospodárstva požiadať spotrebiteľská organizácia zapísaná v registri mimovládnych neziskových organizácií,¹¹⁰⁾ ktorá

a) aktívne pôsobí v oblasti ochrany spotrebiteľa najmenej počas troch rokov bezprostredne predchádzajúcich dňu podania žiadosti,

b) je nezávislá a má neziskový charakter,

c) má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom,

d) pôsobí na nadnárodnej úrovni.

(3) Žiadosť o zápis do zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy obsahuje

a) názov a sídlo spotrebiteľskej organizácie,

b) identifikačné číslo organizácie, ak bolo spotrebiteľskej organizácii pridelené,

c) meno a priezvisko štatutárneho orgánu alebo všetkých členov štatutárneho orgánu spotrebiteľskej organizácie, ak nie sú zverejnené vo verejnom registri.

(4) Prílohou k žiadosti podľa odseku 3 sú

a) výročné správy alebo iné informácie a doklady o aktivitách spotrebiteľskej organizácie, ktoré preukazujú splnenie podmienky podľa odseku 2 písm. a), ak nie sú zverejnené vo verejnom registri,

b) čestné vyhlásenie o nezávislosti a neziskovom charaktere spotrebiteľskej organizácie,

c) čestné vyhlásenie o vysporiadaní finančných vzťahov so štátnym rozpočtom,

d) potvrdenie o členstve v organizácii, ktorá sa venuje ochrane spotrebiteľa na európskej úrovni alebo na medzinárodnej úrovni, alebo iné informácie a dokumenty, ktoré preukazujú, že spotrebiteľská organizácia sa aktívne a dlhodobo venuje riešeniu porušovania predpisov Európskej únie na ochranu záujmov spotrebiteľov v rozsahu podľa osobitného predpisu.¹⁰⁹⁾

(5) Ak žiadosť o zápis do zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy neobsahuje náležitosti podľa odsekov 3 a 4, ministerstvo hospodárstva vyzve spotrebiteľskú organizáciu na doplnenie žiadosti o zápis alebo odstránenie nedostatkov v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňa doručenia výzvy.

(6) Ministerstvo hospodárstva vydá do 30 dní odo dňa doručenia úplnej žiadosti rozhodnutie o zápise spotrebiteľskej organizácie do zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy, ak spotrebiteľská organizácia spĺňa požiadavky podľa odseku 2. Rozhodnutie o zápise spotrebiteľskej organizácie do zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy neobsahuje odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zápise do zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy nie je prípustný opravný prostriedok. Ministerstvo hospodárstva zapíše spotrebiteľskú organizáciu do zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zápise do zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy.

(7) Ministerstvo hospodárstva žiadosť o zápis do zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy zamietne, ak spotrebiteľská organizácia nespĺňa požiadavky podľa odseku 2 alebo ak nedoplní žiadosť podľa odseku 5.

(8) Ministerstvo hospodárstva zverejňuje a pravidelne aktualizuje zoznam osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy v rozsahu údajov podľa odseku 3 písm. a) a b) na svojom webovom sídle.

(9) Spotrebiteľská organizácia zapísaná v zozname osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy je povinná poskytnúť ministerstvu hospodárstva súčinnosť pri zriadení prístupu do elektronickej databázy na zasielanie vonkajších výstrah a na preskúmanie dôvodu pre vyčiarknutie zo zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy podľa odseku 12 písm. c) a d) v rozsahu požadovanom ministerstvom hospodárstva.

(10) Spotrebiteľská organizácia zapísaná v zozname osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy je povinná oznámiť ministerstvu hospodárstva zmenu údajov podľa odseku 3 alebo údajov potrebných na zriadenie prístupu do elektronickej databázy na zasielanie vonkajších výstrah najneskôr do 14 dní odo dňa, keď k zmene došlo.

(11) Ministerstvo hospodárstva je oprávnené vyzvať spotrebiteľskú organizáciu zapísanú do zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy na uskutočnenie nápravy nesprávnych, neaktuálnych alebo nepresných informácií, ktoré uviedla vo vonkajšej výstrahe, v lehote určenej ministerstvom hospodárstva.

(12) Ministerstvo hospodárstva vyčiarkne spotrebiteľskú organizáciu zo zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy, ak

a) požiada o výmaz,

b) neodpovie na písomnú výzvu ministerstva hospodárstva o potvrdenie záujmu ďalšieho vedenia v zozname osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy v primeranej lehote určenej ministerstvom hospodárstva,

c) bola zapísaná do zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy na základe nesprávnych údajov alebo nepravdivých údajov,

d) prestala spĺňať požiadavky podľa odseku 2,

e) odmietne poskytnúť súčinnosť podľa odseku 9,

f) opakovane si nesplní povinnosť podľa odseku 10,

g) opakovane neuposlúchne výzvu podľa odseku 11,

h) zanikla.

(13) O vyčiarknutí zo zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy podľa odseku 12 písm. a) a h) sa rozhodnutie nevydáva.

(14) Odvolanie proti rozhodnutiu ministerstva hospodárstva o vyčiarknutí zo zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy podľa odseku 12 písm. b) až g) má odkladný účinok.

(15) Ministerstvo hospodárstva bezodkladne po doručení žiadosti o výmaz zo zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy, zistení, že spotrebiteľská organizácia zapísaná do zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy zanikla, alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy podľa odseku 12 písm. b) až g) zabezpečí zrušenie prístupov spotrebiteľskej organizácie do elektronickej databázy na zasielanie vonkajších výstrah.

(16) Na rozhodnutie o zápise do zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy a na rozhodnutie o výmaze zo zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy sa vzťahuje správny poriadok.

Komentár k § 40

Ustanovenie predstavuje implementáciu čl. 27 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení, ktoré pripúšťa, aby v prípadoch porušovania predpisov v rámci Únie mali aj tretie osoby, čiže osoby odlišné od orgánov dohľadu a Európskej komisie, možnosť zaslať upozornenie priamo Komisii a členským štátom. Zákonom sú upravené vonkajšie výstrahy.

 

Kto má oprávnenie zasielať vonkajšie výstrahy pri podozrení z porušovania právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov

Pokiaľ okolnosti neodôvodňujú iný postup, každý členský štát udelí právomoc určeným subjektom, európskym spotrebiteľským centrám, spotrebiteľským organizáciám a združeniam a v relevantných prípadoch združeniam obchodníkov, ktoré majú potrebné odborné znalosti, aby zaslali výstrahu príslušným orgánom relevantných členských štátov a Komisiu na podozrenia z porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a aby im poskytovali informácie, ktoré majú k dispozícii, stanovené v článku 26 ods. 3. Každý členský štát bezodkladne oznámi Komisii zoznam týchto subjektov a akékoľvek jeho zmeny.

Poznámka

Porušovanie právnych predpisov v rámci Únie“ je každé konanie alebo opomenutie v rozpore s právnymi predpismi Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov, ktoré spôsobilo, spôsobuje alebo môže spôsobiť ujmu na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov s pobytom v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom:

a)  takéto konanie alebo opomenutie vzniklo alebo sa uskutočnilo;

b)  je usadený obchodník zodpovedný za konanie alebo opomenutie, alebo

c)  sa nachádzajú dôkazy alebo aktíva obchodníka súvisiace s takýmto konaním alebo opomenutím.

„Rozšírené porušovanie právnych predpisov“ je:

a)  každé konanie alebo opomenutie v rozpore s právnymi predpismi Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov, ktoré spôsobilo, spôsobuje alebo môže spôsobiť ujmu na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov s pobytom najmenej v dvoch iných členských štátoch, než je členský štát, v ktorom:

i)   takéto konanie alebo opomenutie vzniklo alebo sa uskutočnilo;

ii)  je usadený obchodník zodpovedný za konanie alebo opomenutie, alebo

iii) v ktorom sa nachádzajú dôkazy alebo aktíva obchodníka súvisiace s takýmto konaním alebo opomenutím,

alebo

b)  akékoľvek konania alebo opomenutia v rozpore s právnymi predpismi Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov, ktoré spôsobili, spôsobujú alebo môžu spôsobiť ujmu na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov a ktoré majú spoločné znaky vrátane tých istých protiprávnych praktík alebo rovnakého porušovaného záujmu, a ktoré sú páchané súčasne tým istým obchodníkom najmenej v troch členských štátoch.

„Rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie“ je rozšírené porušovanie právnych predpisov, ktoré spôsobilo, spôsobuje alebo môže spôsobiť ujmu na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov aspoň v dvoch tretinách členských štátov, čo spolu zodpovedá aspoň dvom tretinám obyvateľstva Únie.

Oprávnenie má

–   ministerstvo hospodárstva,

–   spotrebiteľská organizácia zapísaná v zozname osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy, ktorý vedie ministerstvo hospodárstva.

 

Zápis do zoznamu

Ministerstvo hospodárstva môže požiadať spotrebiteľská organizácia zapísanú v registri mimovládnych neziskových organizácií podľa zákona č. 346/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorá

–   aktívne pôsobí v oblasti ochrany spotrebiteľa najmenej počas troch rokov bezprostredne predchádzajúcich dňu podania žiadosti,

–   je nezávislá a má neziskový charakter,

–   má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom,

–   pôsobí na nadnárodnej úrovni.

Žiadosť o zápis do zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy musí obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti vrátane príloh. Ak nebude obsahovať všetky náležitosti, musia byť doplnené na základe výzvy.

 

Zasielanie vonkajších výstrah

Za Slovenskú republiku budú mať právo zasielať vonkajšie výstrahy Európske spotrebiteľské centrum v Slovenskej republike, ktoré je organizačnou súčasťou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, a spotrebiteľské organizácie, ktoré sa zapíšu do zoznamu, ktorý bude na tento účel viesť Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Ustanovuje sa mechanizmus zápisu do zoznamu a vyčiarknutia zo zoznamu. Vzhľadom na potrebu zabezpečenia relevancie informácií vo vonkajšej výstrahe, sa ustanovujú selektívne požiadavky na vytvorenie reprezentatívnej množiny osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy v Slovenskej republike. V prvom rade ide o požiadavku na stabilné pôsobenie, t. j. pôsobenie v oblasti ochrany spotrebiteľa najmenej 3 roky, pričom nemá ísť len o trojročnú existenciu, ale potrebu preukázať aktívne pôsobenie, konkrétne činnosti, ktoré spotrebiteľská organizácia vykonáva. Vzhľadom na to, že vonkajšie výstrahy majú upozorňovať na porušovanie predpisov v rámci Únie, druhou zásadnou požiadavkou je nadnárodné pôsobenie (napr. preukázanie platného členstva v nadnárodnej spotrebiteľskej organizácii, aktivity v rámci tohto členstva, príp. účasť na nadnárodných projektoch, pravidelné riešenie cezhraničných spotrebiteľských sporov a pod.).

 

Rozhodnutie o zápise spotrebiteľskej organizácie

Ministerstvo hospodárstva vydá do 30 dní odo dňa doručenia úplnej žiadosti rozhodnutie o zápise spotrebiteľskej organizácie do zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy, za splnenia stanovených požiadaviek a podmienok.

Ustanovenie upravuje žiadosť o zápis do zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy, jej zamietnutie na základe nedoplnenia žiadosti.

Upravený je tiež zoznam osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy v rozsahu údajov, ktorý musí byť pravidelne doplnený a aktualizovaný.

 

Poskytnutie súčinnosti

Poskytuje ju spotrebiteľská organizácia zapísaná v zozname osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy voči ministerstvu hospodárstva pri zriadení prístupu do elektronickej databázy na zasielanie vonkajších výstrah a na preskúmanie dôvodu pre vyčiarknutie zo zoznamu osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy. Rozsah súčinnosti určuje ministerstvo hospodárstva.

Zmena údajov

Každú zmenu musí spotrebiteľská organizácia zapísaná v zozname osôb oprávnených zasielať vonkajšie výstrahy oznámiť ministerstvu hospodárstva, a to v termíne najneskôr do 14 dní odo dňa, keď k zmene došlo. Je povinná všetky chybné informácie opraviť a doplniť v lehote určenej ministerstvom hospodárstva.

 

Vyčiarknutie organizácie zo zoznamu

–   na základe žiadosti o výmaz,

–   nedošlo k odpovedi na písomnú výzvu ministerstva hospodárstva,

–   k zápisu došlo na základe nesprávnych údajov alebo nepravdivých údajov,

–   nespĺňa požiadavky,

–   neposkytuje súčinnosť,

–   neplní povinnosti opakovane,

–   neuposlúchne výzvu opakovane,

–   došlo k zániku.

PIATA ČASŤ

SANKCIE A KONANIE
O PORUŠENÍ POVINNOSTI

SANKCIE A KONANIE O PORUŠENÍ POVINNOSTI

§ 41

Sankcie

Orgán dohľadu uloží dohliadanej osobe za porušenie povinnosti podľa tohto zákona alebo právne záväzného aktu Európskej únie

a) pokutu podľa § 43,

b) povinnosť odstrániť alebo zmeniť obsah zverejnený v online rozhraní alebo

c) povinnosť zabezpečiť vymazanie domény.

Komentár k § 41

Uvedené ustanovenie je všeobecným ustanovením o druhoch sankcií za porušenie povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa podľa tohto zákona alebo právne záväzného aktu Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa alebo ktorý súvisí s ochranou spotrebiteľa.

Z dôvodu potreby dôsledného zabezpečenia implementácie čl. 9 ods. 4 písm. g) nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení (viď tiež § 34) je medzi možné sankcie ustanovená tiež povinnosť odstrániť alebo zmeniť obsah uverejnený na online rozhraní a vymazanie domény, pričom tieto opatrenia predstavujú najzásadnejší zásah v rámci blokovania online rozhrania. K sankciám patrí tiež uloženie pokuty.

§ 42

Zásady ukladania sankcií

(1) Zodpovednosť za porušenie povinnosti sa posudzuje a sankcia sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď k porušeniu povinnosti došlo. Ak v čase medzi porušením povinnosti a vydaním rozhodnutia o sankcii za porušenie povinnosti nadobudnú účinnosť viaceré zákony, zodpovednosť za porušenie povinnosti sa posudzuje a sankcia sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre dohliadanú osobu priaznivejší.

(2) Orgán dohľadu môže uložiť každú sankciu podľa § 41 samostatne alebo spolu s inou sankciou podľa § 41; ustanovenie § 43 ods. 3 tým nie je dotknuté.

(3) Orgán dohľadu pri rozhodovaní o druhu sankcie a jej výmere prihliada na

a) závažnosť, povahu, spôsob, rozsah, trvanie a okolnosti porušenia povinnosti,

b) záujem dohliadanej osoby o odstránenie alebo o zmiernenie negatívnych dôsledkov porušenia povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľom, ktorý preukázateľne prejavila do vydania rozhodnutia o uložení sankcie,

c) predchádzajúce porušenia právnych predpisov, ktorých sa obchodník dopustil,

d) finančné výhody, ktoré dohliadaná osoba získala porušením povinnosti, alebo finančné straty, ktoré dohliadaná osoba v dôsledku porušenia povinnosti neutrpela, ak má orgán dohľadu tieto informácie k dispozícii,

e) sankciu uloženú príslušným orgánom iného členského štátu za rovnaké porušenie povinnosti, ak ide o porušenie povinnosti v rozsahu podľa osobitného predpisu,¹⁰⁹⁾

f) iné priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.

(4) Ak bola dohliadanej osobe za ten istý skutok uložená sankcia podľa osobitného predpisu na ochranu iného verejného záujmu ako ochrana spotrebiteľa, prihliada orgán dohľadu aj na skôr uloženú sankciu.

(5) Sankciu za porušenie povinnosti podľa § 41 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď orgán dohľadu zistil porušenie povinnosti, najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Ak nemožno zistiť, kedy k porušeniu povinnosti došlo, považuje sa za deň porušenia povinnosti deň vyhotovenia zápisnice o úkone dohľadu, ktorým orgán dohľadu zistil porušenie povinnosti.

(6) Pri trvajúcom porušení povinnosti začína plynúť lehota na uloženie sankcie podľa odseku 5 posledným dňom trvania tohto porušenia. Tým nie je dotknuté neskoršie začatie plynutia lehoty na uloženie sankcie, ktorá podľa odseku 5 začína plynúť odo dňa zistenia porušenia povinnosti.

(7) Lehota na uloženie sankcie za porušenie povinnosti sa prerušuje poučením podľa § 47 ods. 1 alebo doručením návrhu dobrovoľného opatrenia podľa toho, ktorý moment nastal skôr. Lehota na uloženie sankcie neplynie do márneho uplynutia lehoty podľa § 47 ods. 3 alebo do oznámenia podľa § 35 ods. 10 podľa toho, ktorý z týchto momentov nastal ako prvý.

(8) V odvolacom konaní možno zmeniť uloženú sankciu v neprospech dohliadanej osoby, ak boli zistené nové podstatné skutkové okolnosti prípadu.

(9) Opakované porušenie tej istej povinnosti podľa tohto zákona alebo podľa právneho záväzného aktu Európskej únie, ktorým dohliadaná osoba poškodzuje alebo vážne ohrozuje kolektívne záujmy spotrebiteľov, a porušenie povinnosti zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky uloženej súdom v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, sa považujú za osobitne závažné porušenie povinnosti dohliadanej osoby.¹¹¹⁾ Orgán dohľadu neuloží sankciu podľa § 41 za porušenie povinnosti podľa prvej vety, ak podá podnet príslušnému živnostenskému úradu.

Komentár k § 42

Účinnosť zákona je ustanovená v poslednom novelizačnom článku. Vo všeobecnosti je vzťah medzi predošlou a novou právnou úpravou vymedzený v prechodnom ustanovení (procesnoprávna úprava). Ustanovenie zákona ustanovuje, že primárne sa aplikuje právny predpis účinný v čase, keď dohliadaná osoba porušila povinnosť v oblasti ochrany spotrebiteľa (hmotnoprávna úprava). Podľa neskoršie prijatého zákona sa má postupovať len v prípade, že je to pre dohliadanú osobu priaznivejšie. Porovnávať sa majú všetky právne predpisy, ktoré boli účinné v čase medzi porušením povinnosti a rozhodovaním o ňom, nie len predpis účinný v momente, kedy k porušeniu došlo, a predpis účinný v momente, keď sa rozhoduje. Za priaznivejší sa má považovať ten zákon, ktorý v súhrne všetkých svojich ustanovení poskytuje miernejší výsledok pre dohliadanú osobu.

 

Uloženie sankcii

Všetky druhy sankcií vymedzené môžu byť uložené samostatne alebo spolu s inou sankciou. V prípade opakovaného porušenia tej istej povinnosti, za porušenie ktorej už orgán dohľadu uložil dohliadanej osobe sankciu, do 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie, orgán dohľadu obligatórne uloží sankciu podľa § 41 písm. a) zákona, t. j. pokutu a podľa potreby môže popri nej uložiť aj sankciu podľa § 41 písm. b) alebo písm. c).

 

Druh sankcie

Spoločne sa upravujú okolnosti, na ktoré sa má prihliadať pri rozhodovaní o druhu sankcie a jej výmere s dôrazom tiež na preukázaný záujem dohliadanej osoby o dosiahnutie nápravy v prospech spotrebiteľov dotknutých jej protiprávnym konaním – preukázanie záujmu môže v kombinácii s ostatnými okolnosťami viesť k zníženiu sankcie, ale naopak, akékoľvek odmietanie prijatia zodpovednosti za preukázané porušenie povinnosti môže vyústiť do uloženia vyššej sankcie.

Zjednocujú sa subjektívne a objektívne lehoty na uloženie sankcie za porušenie povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa. Odklony by mali byť prípustné len v odôvodnených prípadoch a ustanovené osobitným predpisom. Ustanovenie lehôt na uloženie sankcie je dôležité z dôvodov právnej istoty.

 

Prerušenie lehoty

Upravuje sa prerušenie lehoty na uloženie sankcie vo väzbe na inštitút tzv. druhej šance. Prijatie dobrovoľného opatrenia dohliadanou osobou smeruje k potrebe jeho posúdenia orgánom dohľadu a vyhodnotenia, či sa vec odloží alebo sa začne konanie vo veci samej, pričom tento proces môže trvať aj dlhší čas, ak sa budú predkladať vyhlásenia o prijatí dobrovoľného opatrenia opakovane v nadväznosti na výhrady orgánu dohľadu, pričom tým by sa nemal pre dohliadané osoby otvárať priestor na špekulatívne konanie s cieľom vyhnúť sa sankcii z dôvodu plynutia času. Ustanovuje sa, že momentom poučenia alebo momentom doručenia písomného vyhlásenia dohliadanej osoby, ak nastal skôr ako vôbec došlo k poučeniu, sa prerušujú lehoty na uloženie sankcie. Lehoty začnú plynúť znova, keď orgán dohľadu oznámi dohliadanej osobe, že dobrovoľné opatrenie nespĺňa všetky požiadavky podľa návrhu zákona, alebo márnym uplynutím lehoty na predloženie vyhlásenia dohliadanej osoby, ktoré má plniť funkciu dobrovoľného opatrenia, podľa toho, ktorý moment nastal najskôr.

 

Zákaz zmeny k horšiemu

Ustanovenie zavádza do aplikačnej praxe orgánov dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa zásadu zákazu reformatio in peius – zákaz zmeny k horšiemu v neprospech dohliadanej osoby. Odvolacie konanie o porušení povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa je návrhové konanie, začína vždy len na návrh dohliadanej osoby, pričom realizácia práva podať odvolanie by nemala mať negatívne dôsledky na samotného iniciátora tohto procesu, ktorý využíva zákonné prostriedky na svoju obranu.

Poznámka

Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby zruší živnostenské oprávnenie, ak podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné.

§ 43

Pokuty

(1) Orgán dohľadu môže uložiť dohliadanej osobe za porušenie povinnosti podľa

a) § 4 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. a), b), f) a g), § 5 ods. 1 písm. a) až k), ods. 2, § 15 ods. 1, 3 až 5, 7 až 9, § 16 ods. 1 a 2, § 17 ods. 1 až 5, 10 až 13, § 20 ods. 9 a 13, § 22 ods. 1, 2, 4 až 9 alebo za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) v spojení s § 3 ods. 2, § 19 ods. 1 a 2, § 20 ods. 1 až 3, 5, 6 a 10 a § 21 ods. 3 až 6 pokutu vo výške od 200 eur do 2 % obratu dohliadanej osoby za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 200 000 eur,

b) tohto zákona okrem povinností podľa písmena a), podľa čl. 4 až 11 a čl. 14 a 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, čl. 3 až 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave, čl. 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve v platnom znení, čl. 24 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 z 24. novembra 2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004, čl. 26 a 27 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 zo 16. februára 2011 o právach cestujúcich v autobusovej
a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004, čl. 4 až 17 a čl. 19 a 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011 z 27. septembra 2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením, ktorým sa zrušuje smernica Rady 73/44/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/73/ES a 2008/121/ES v platnom znení, čl. 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online), čl. 3 až 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1128 zo 14. júna 2017 o cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu alebo podľa čl. 3 až 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 z 28. februára 2018 o riešení neodôvodneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov na vnútornom trhu, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 2006/2004 a (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES pokutu vo výške od 100 eur do 1 % obratu dohliadanej osoby za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 100 000 eur.

(2) Pri koordinovanom postupe¹¹²⁾ môže orgán dohľadu uložiť dohliadanej osobe za porušenie povinnosti v rozsahu rozšíreného porušovania právnych predpisov¹¹³⁾ alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie¹¹⁴⁾ pokutu vo výške od

a) 500 eur do 4 % obratu dohliadanej osoby za predchádzajúce účtovné obdobie, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a),

b) 300 eur do 2 % obratu dohliadanej osoby za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 500 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b).

(3) Pri opakovanom porušení tej istej povinnosti, za porušenie ktorej už orgán dohľadu uložil dohliadanej osobe sankciu, do 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie (ďalej len „opakované porušenie povinnosti“), orgán dohľadu uloží dohliadanej osobe pokutu vo výške od

a) 300 eur do 3 % obratu dohliadanej osoby za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 400 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a),

b) 600 eur do 5 % obratu dohliadanej osoby za predchádzajúce účtovné obdobie, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a) v rozsahu rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie,

c) 200 eur do 2 % obratu dohliadanej osoby za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 200 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b),

d) 400 eur do 3 % obratu dohliadanej osoby za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 600 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b) v rozsahu rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie.

(4) Obratom podľa odsekov 1 až 3 sa rozumie súčet všetkých tržieb, výnosov alebo príjmov z predaja alebo poskytovania produktov bez nepriamych daní, ku ktorému sa pripočíta finančná pomoc poskytnutá dohliadanej osobe. Do obratu podľa odseku 2 a odseku 3 písm. b) a d) sa započíta obrat dohliadanej osoby vo všetkých členských štátoch, v ktorých porušenie povinnosti dohliadanej osoby spôsobilo, spôsobuje alebo môže spôsobiť ujmu na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov, ak je možné zistiť obrat v iných členských štátoch. Obrat vyjadrený v cudzej mene sa prepočíta na eurá, pričom na prepočet cudzej meny na eurá sa použije priemer referenčných výmenných kurzov určených a vyhlásených Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktoré sú platné pre príslušné účtovné obdobie.

(5) Predchádzajúcim účtovným obdobím sa rozumie účtovné obdobie, za ktoré bola zostavená posledná riadna účtovná závierka.

(6) Finančnou pomocou poskytnutou dohliadanej osobe sa rozumie každá peňažná pomoc poskytnutá z verejných prostriedkov, ktorá sa týka činnosti dohliadanej osoby, a ktorá sa prejaví v cene produktu.

(7) Ak dohliadaná osoba nemala za predchádzajúce účtovné obdobie žiadny obrat, obrat dohliadanej osoby za predchádzajúce účtovné obdobie nemožno zistiť alebo ak bol obrat dohliadanej osoby za predchádzajúce účtovné obdobie nižší ako dolná hranica sadzby pokuty podľa odsekov 1 a 2, môže orgán dohľadu uložiť dohliadanej osobe pokutu vo výške od

a) 200 eur do 200 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a),

b) 500 eur do 2 000 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a) v rozsahu rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie,

c) 100 eur do 100 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b),

d) 300 eur do 500 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b) v rozsahu rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie.

(8) Ak ide o opakované porušenie povinnosti a dohliadaná osoba nemala za predchádzajúce účtovné obdobie žiadny obrat, obrat dohliadanej osoby za predchádzajúce účtovné obdobie nemožno zistiť alebo ak bol obrat dohliadanej osoby za predchádzajúce účtovné obdobie nižší ako dolná hranica sadzby pokuty podľa odseku 3, orgán dohľadu uloží dohliadanej osobe pokutu vo výške od

a) 300 eur do 400 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a),

b) 600 eur do 2 000 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a) v rozsahu rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie,

c) 200 eur do 200 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b),

d) 400 eur do 600 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b) v rozsahu rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie.

(9) Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

Komentár k § 43

Cieľom tohto znenia je, aby ukladané pokuty boli skutočne účinné, proporcionálne, spravodlivé a odradzujúce, čo sa má zabezpečiť čiastočnou subjektivizáciou zákonných sadzieb pokút, keď sa horná hranica sadzby pokuty vymedzuje v nadväznosti na obrat dohliadanej osoby.

 

Zmena sadzby pokuty

Pevne určená horná hranica sadzby pokuty sa mení na percentuálne ustanovenú hranicu, ktorá sa určuje podľa obratu dohliadanej osoby, avšak maximálny strop pokuty ostáva určený pevnou sumou. Sleduje sa dosiahnutie spravodlivejších a primeranejších pokút pre jednotlivé dohliadané osoby a exaktnejšie sledovanie represívnej, preventívnej a výchovnej funkcie pokuty, keď výška pokuty v konkrétnom prípade bude viac individualizovaná s pozitívnym vplyvom najmä na malé a stredné podniky.

 

Vyčíslenie pokuty

Orgán dohľadu vo výroku rozhodnutia vyčísli konkrétnu sumu pokuty, ktorá sa za porušenie povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa ukladá. Skôr, ako k jej vyčísleniu pristúpi zohľadňujúc kritériá podľa § 42 ods. 3 zákona, musí vymedziť aj samotnú hornú hranicu sadzby pokuty. Do dotknutého paragrafu sa preto dopĺňajú aj základné ustanovenia pre určenie obratu. Súčasne sa vyčísľujú presné sadzby pokút pre prípady, ak obrat porušiteľa nie je možné zistiť, nemal žiadny obrat alebo je nižší ako dolná hranica sadzieb pokút ustanovených s ohľadom na obrat. Správny orgán by mal v rozhodnutí jednoznačne určiť a odôvodniť, či ukladá pokutu s ohľadom na obrat alebo podľa výslovne ustanovenej sadzby a tiež výšku pokuty. Orgán dohľadu si musí zabezpečiť informácie pre určenie obratu v rámci dokazovania, na čo môže využiť všetky nástroje, ktoré mu právne predpisy priznávajú vrátane možnosti vyžiadania informácií priamo od povinnej osoby či požiadať o poskytnutie súčinnosti iný orgán alebo osobu. Presné postupy by mali byť predmetom metodických pokynov.

 

Zvýšenie hornej sadzby

Zásadne sa zvyšuje horná hranica sadzby pokuty, ak nemožno zistiť obrat obchodníka, a to za porušenia povinností, ktoré sú transpozíciou smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21. 4. 1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2) v platnom znení (ďalej len „smernica 93/13/EHS v platnom znení”), smernice 2005/29/ES v platnom znení a smernice 2011/83/EÚ v platnom znení (v znení čl. 1, čl. 3 ods. 6 a čl. 4 ods. 13 smernice (EÚ) 2019/2161).

 

Pri koordinovanom postupe

Orgán dohľadu môže uložiť dohliadanej osobe za porušenie povinnosti v rozsahu rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie pokutu v stanovenej výške.

Opatrenia na presadzovanie práva v rámci koordinovaných postupov

Príslušné orgány, ktorých sa koordinovaný postup týka, prijmú v rámci svojej právomoci všetky potrebné opatrenia na presadzovanie práva voči obchodníkovi zodpovednému za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo za rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz daného porušovania právnych predpisov.

Ak je to vhodné uložia obchodníkovi zodpovednému za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo za rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie sankcie, ako sú pokuty alebo opakujúce sa peňažné pokuty. Príslušné orgány môžu prijať od obchodníka z jeho vlastného podnetu dodatočné záväzky na nápravu v prospech spotrebiteľov, ktorí boli postihnutí údajným rozšíreným porušovaním právnych predpisov alebo údajným rozšíreným porušovaním právnych predpisov s rozmerom Únie, alebo v relevantných prípadoch dosiahnuť u obchodníka záväzok, že ponúkne primeranú nápravu spotrebiteľom, ktorí boli postihnutí daným porušením právnych predpisov.

Opatrenia na presadzovanie práva sú vhodné, najmä ak:

a)  je potrebné bezprostredne vykonať postupy presadzovania práva, aby sa dosiahlo urýchlené a účinné ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov;

b)  je nepravdepodobné, že porušovanie právnych predpisov sa skončí na základe záväzkov navrhnutých obchodníkom zodpovedným za toto porušovanie právnych predpisov;

c)  obchodník zodpovedný za porušovanie právnych predpisov nenavrhol záväzky do uplynutia lehoty stanovenej dotknutými príslušnými orgánmi;

d)  záväzky, ktoré obchodník zodpovedný za porušovanie právnych predpisov navrhol, nie sú dostatočné na to, aby zabezpečili ukončenie porušovania právnych predpisov, prípadne nápravu pre spotrebiteľov, ktorým v dôsledku tohto porušovania právnych predpisov vznikla ujma;

e)  obchodník zodpovedný za porušovanie právnych predpisov do uplynutia lehoty uvedenej v článku 20 ods. 3 nesplnil záväzky ukončiť porušovanie právnych predpisov, prípadne poskytnúť nápravu pre spotrebiteľov, ktorým v dôsledku tohto porušovania právnych predpisov vznikla ujma.

Opatrenia na presadzovanie práva sa prijmú účinným, efektívnym a koordinovaným spôsobom s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie. Príslušné orgány, ktorých sa týka koordinovaný postup, sú povinné vyvinúť úsilie na prijatie opatrení na presadzovanie práva súčasne v členských štátoch, ktorých sa týka uvedené porušovanie právnych predpisov.

Poznámka

Rozšírené porušovanie právnych predpisov je:

a)  každé konanie alebo opomenutie v rozpore s právnymi predpismi Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov, ktoré spôsobilo, spôsobuje alebo môže spôsobiť ujmu na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov s pobytom najmenej v dvoch iných členských štátoch, než je členský štát, v ktorom:

i)   takéto konanie alebo opomenutie vzniklo alebo sa uskutočnilo;

ii)  je usadený obchodník zodpovedný za konanie alebo opomenutie;

iii) v ktorom sa nachádzajú dôkazy alebo aktíva obchodníka súvisiace s takýmto konaním alebo opomenutím, alebo

b)  akékoľvek konania alebo opomenutia v rozpore s právnymi predpismi Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov, ktoré spôsobili, spôsobujú alebo môžu spôsobiť ujmu na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov a ktoré majú spoločné znaky vrátane tých istých protiprávnych praktík alebo rovnakého porušovaného záujmu, a ktoré sú páchané súčasne tým istým obchodníkom najmenej v troch členských štátoch.

Rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie je rozšírené porušovanie právnych predpisov, ktoré spôsobilo, spôsobuje alebo môže spôsobiť ujmu na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov aspoň v dvoch tretinách členských štátov, čo spolu zodpovedá aspoň dvom tretinám obyvateľstva Únie.

§ 44

Všeobecné zásady ukladania pokút

(1) Sadzba pokuty za porušenie povinnosti podľa tohto zákona alebo podľa právne záväzného aktu Európskej únie sa znižuje na polovicu, ak dohliadaná osoba po začatí konania o porušení povinnosti do vydania rozhodnutia o uložení pokuty orgánu dohľadu preukáže, že ukončila porušovanie povinnosti a ak to povaha porušenia pripúšťa, že vykonala nápravu v prospech spotrebiteľov, ktorí boli poškodení porušením povinnosti alebo ich práva alebo právom chránené záujmy boli inak dotknuté.

(2) Mimoriadne zníženie sankcie za porušenie povinnosti podľa tohto zákona alebo podľa právne záväzného aktu Európskej únie pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu sadzby pokuty okrem postupu podľa odseku 1 nie je prípustné.

(3) Ak orgán dohľadu ukladá v jednom konaní pokutu za porušenie dvoch povinností alebo viac povinností podľa tohto zákona alebo podľa právne záväzného aktu Európskej únie , uloží dohliadanej osobe úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na porušenie povinnosti s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty. Ak sú za porušenia viacerých povinností rovnaké najvyššie horné hranice sadzieb pokút, úhrnná pokuta sa uloží podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jedno z nich. Ak sú za porušenie týchto povinností dolné hranice sadzieb pokút rôzne, dolnou hranicou sadzby úhrnnej pokuty je najvyššia z týchto sadzieb. Orgán dohľadu pri určení výšky úhrnnej pokuty zohľadní počet porušených povinností a skutočnosti podľa § 42 ods. 3 vo vzťahu k porušeniu všetkých povinností, o ktorých sa vedie konanie. Popri úhrnnej pokute možno uložiť aj iný druh sankcie podľa § 41, ak to odôvodňuje povaha niektorej z porušených povinností, o ktorých sa koná.

(4) Ak orgán dohľadu rozhoduje o uložení ďalšej pokuty za porušenie povinnosti podľa tohto zákona alebo podľa právne záväzného aktu Európskej únie, ktorého sa dohliadaná osoba dopustila skôr, ako bolo vydané rozhodnutie, ktorým orgán dohľadu uložil dohliadanej osobe pokutu za porušenie inej povinnosti podľa tohto zákona alebo podľa právne záväzného aktu Európskej únie, nesmie ďalšia ukladaná pokuta spolu s dovtedy uloženou pokutou prevyšovať najvyššiu prípustnú sadzbu pokuty podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na zbiehajúce sa porušenie povinnosti s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty.

(5) Pokuta za porušenie povinnosti podľa tohto zákona alebo právne záväzného aktu Európskej únie nesmie byť pre dohliadanú osobu likvidačná.

Komentár k § 44

Ustanovuje sa ďalší z inštitútov zmiernenia verejnoprávneho postihu v prípade, že dohliadaná osoba prijme zodpovednosť a vykoná nápravu v prospech spotrebiteľa alebo všetkých dotknutých spotrebiteľov, a to zníženie ustanovených sadzieb pokút podľa zákona.

Ustanovenie upravuje všeobecné zásady ukladania pokút.

 

Mimoriadne zníženie

Orgán dohľadu nemusí uvedené preskúmavať ex lege, je predovšetkým v záujme samotnej dohliadanej osoby, aby túto skutočnosť preukázala, pričom na spôsob a formu preukázania by sa mal primerane vzťahovať postup určený pre dobrovoľné opatrenia (§ 35 nového zákona).

Výslovným ustanovením zákazu mimoriadneho zníženia sankcie pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu sadzby v individuálnom prípade sa vylučuje použitie analógie trestnoprávnych noriem (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/72/2010).

Zároveň sa v tomto ustanovení vyslovene zakotvuje moderačné právo orgánu dohľadu – pokuta uložená za porušenie povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa nemá byť pre dohliadanú osobu likvidačná.

 

Úhranná sankcia

Ustanovujú sa pravidlá ukladania úhrnnej sankcie za viaceré správne delikty v oblasti ochrany spotrebiteľa. Platí princíp, že sa ukladá sankcia za najprísnejšie postihnuteľný delikt, pričom návrh zákona upravuje pravidlá pre jeho určenie a umožňuje sa súbeh s inými druhmi sankcie.

Sankcia za iný správny delikt

Ďalej sa v tomto ustanovení upravuje postup pre ukladanie sankcie za iný správny delikt, ktorého sa dohliadaná osoba dopustila ešte pred tým, ako jej orgán dohľadu uložiť pokutu za iné porušenie povinnosti. Tieto pravidlá sú potrebné z dôvodu, že pôvodne sa o všetkých týchto porušeniach malo uskutočniť spoločné konanie podľa § 49 zákona a uložiť úhrnná sankcia.

§ 45

Povinnosť odstrániť alebo zmeniť obsah zverejnený v online rozhraní a povinnosť zabezpečiť vymazanie domény

(1) Orgán dohľadu môže rozhodnutím uložiť dohliadanej osobe povinnosť odstrániť alebo zmeniť obsah zverejnený v online rozhraní alebo povinnosť zabezpečiť vymazanie domény na dosiahnutie ukončenia alebo zákazu poškodzovania kolektívnych záujmov spotrebiteľov alebo na zabránenie rizika vzniku závažnej ujmy na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov.

(2) Orgán dohľadu určí vo výroku rozhodnutia podľa odseku 1 lehotu, v ktorej je dohliadaná osoba povinná splniť uloženú povinnosť.

(3) Na výkon rozhodnutia podľa odseku 1 sa nevzťahuje správny poriadok.

(4) Orgán dohľadu môže požiadať poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti o poskytnutie súčinnosti pri výkone rozhodnutia podľa odseku 1, ak dohliadaná osoba nesplnila povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím. Poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti je povinný bezodkladne poskytnúť orgánu dohľadu súčinnosť v rozsahu, v akom je technicky schopný zabezpečiť splnenie uloženej povinnosti. Poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti nezodpovedá za škodu spôsobenú výkonom rozhodnutia, ak postupoval podľa pokynov orgánu dohľadu.

(5) Ak orgán dohľadu rozhodnutím uloží dohliadanej osobe povinnosť zabezpečiť vymazanie domény, môže požiadať registračnú autoritu pre doménu najvyššej úrovne o zabezpečenie registrácie vymazanej domény pre orgán dohľadu. Registračná autorita pre doménu najvyššej úrovne zabezpečí v spolupráci s orgánom dohľadu registráciu domény podľa prvej vety bezodkladne po výmaze domény na základe rozhodnutia orgánu dohľadu. Náklady spojené s registráciou domény uhrádza orgán dohľadu, ktorý o registráciu domény požiadal.

Komentár k § 45

Ustanovenie je doplnením ukladania sankcií podľa § 41 písm. b) a c) nového zákona. Upravuje povinnosť odstrániť alebo zmeniť obsah zverejnený v online rozhraní a povinnosť zabezpečiť vymazanie domény. Orgán dohľadu musí určiť vo výroku rozhodnutia lehotu, v ktorej je dohliadaná osoba povinná splniť uloženú povinnosť. Zákon stanovil zásadu, že na výkon rozhodnutia sa nevzťahuje správny poriadok.

 

Osobitný režim výkonu rozhodnutí

Zakotvuje sa osobitný režim pre výkon týchto rozhodnutí, ak zo strany dohliadanej osoby nedôjde k dobrovoľnému splneniu povinnosti uloženej takýmto rozhodnutím; týmto ustanovením by však neboli dotknuté iné právne predpisy, ak by v Slovenskej republike bola iná všeobecná právna úprava, ktorá by umožňovala výkon tohto typu špecifických sankcií v online rozhraní.

 

Výmaz domény

Vzhľadom na požiadavku podľa čl. 9 ods. 4 písm. g) bod iii) nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení sa upravoval aj režim, ak orgán dohľadu bude mať za to, že okrem vymazania domény je v záujme ochrany spotrebiteľov, aby bola táto doména (aspoň prechodne) registrovaná priamo orgánom dohľadu (napr. ak názov domény bol už opakovane zneužitý na prevádzkovanie pochybných e-shopov, ak hrozí, že dohliadaná osoba doménu po jej výmaze hneď obnoví a bude pokračovať v nekalých aktivitách...).

§ 46

Vzťah k správnemu poriadku

Na konanie o porušení povinnosti sa vzťahuje správny poriadok.

Komentár k § 46

Ustanovenie vymedzuje vzťah medzi návrhom zákona a všeobecným predpisom o správnom konaní, ktorým je správny poriadok, čiže zákon č. 71/1967 Zb. V rámci konania o porušení povinnosti sa použijú ustanovenia správneho poriadku, pričom odlišná úprava v novom zákone má prednosť pred správnym poriadkom.

§ 47

Poučenie pred začatím konania
o porušení povinnosti

(1) Orgán dohľadu je povinný najneskôr pred začatím konania o porušení povinnosti poučiť dohliadanú osobu o podmienkach odloženia veci podľa § 38 ods. 1 písm. b) a d), o možnosti prijať dobrovoľné opatrenie a o dôsledkoch jeho prijatia podľa § 38 ods. 1 písm. c); to neplatí, ak ide o opakované porušenie tej istej povinnosti, za porušenie ktorej už bola dohliadanej osobe uložená sankcia orgánom dohľadu, počas 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie, alebo o porušenie povinnosti, ktorého sa dohliadaná osoba dopustila skôr, ako bolo vydané rozhodnutie, ktorým orgán dohľadu uložil dohliadanej osobe sankciu za porušenie inej povinnosti.

(2) Orgán dohľadu môže vykonať poučenie podľa odseku 1 aj ústne. Orgán dohľadu vyhotoví o poučení podľa prvej vety záznam do zápisnice.

(3) Orgán dohľadu v poučení podľa odseku 1 určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia písomného poučenia alebo od oznámenia poučenia podľa odseku 2, v ktorej dohliadaná osoba môže orgánu dohľadu preukázať splnenie podmienok pre odloženie veci podľa § 38 ods. 1 písm. b) alebo písm. d) alebo doručiť návrh dobrovoľného opatrenia podľa § 35 ods. 4. Orgán dohľadu môže na žiadosť dohliadanej osoby predĺžiť lehotu podľa prvej vety najviac o 30 dní, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.

Komentár k § 47

Zákon upravuje povinnosť orgánu dohľadu poučiť dohliadané osoby smerujúca k výchovnému pôsobeniu na dohliadané osoby, ktorým sa dáva možnosť prevziať zodpovednosť, ukončiť svoje protiprávne konanie, odškodniť spotrebiteľov alebo uzavrieť s nimi dohodu.

Kedy sa poučenie nedoručuje

S cieľom odstránenia neodôvodnenej administratívnej záťaže sa ustanovuje, kedy sa poučenie nedoručuje, a to z dôvodu, že ide o recidívne správanie alebo o porušenie viacerých povinností v rovnakom období, pričom minimálne pri jednom z týchto porušení bola už dohliadaná osoba poučená o možnosti prijatia dobrovoľného opatrenia a odloženia veci v nadväznosti na uzavretie dohody so spotrebiteľom.

 

Poučenie dohliadanej osoby

V nadväznosti na povinnosť orgánov dohľadu poučiť dohliadané osoby podľa § 47 je potrebné zdôrazniť, že prijatie dobrovoľného opatrenia dohliadanou osobou podľa § 35 zákona nie je podmienené predchádzajúcim poučením podľa § 47 zákona. Dobrovoľné opatrenie môže byť zo strany dohliadanej osoby prijaté aj iniciatívne pred týmto poučením.

§ 48

Oznámenie o začatí konania
o porušení povinnosti

Oznámenie o začatí konania o porušení povinnosti obsahuje najmä

a) označenie povinnosti, ktorú mala dohliadaná osoba porušiť,

b) opis zisteného skutkového stavu veci,

c) určenie lehoty na vyjadrenie dohliadanej osoby ku skutočnostiam uvedeným v oznámení o začatí konania o porušení povinnosti, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní.

Komentár k § 48

Týmto ustanovením zákon doplnil správny poriadok v tom rozsahu, že všeobecný predpis o správnom konaní nevymedzuje žiadnym spôsobom obsahové náležitosti oznámenia o začatí správneho konania, ktoré je podstatným úkonom správneho konania, keďže je naň viazaný moment samotného začatia správneho konania.

 

Obsahové náležitosti

Oznámenie v prípade sankčného konania zahŕňa

–   akú povinnosť mala osoba, voči ktorej sa vedie konanie, porušiť – označenie povinnosti, ktorí je porušená,

–   akým spôsobom by sa mohla táto osoba účinne brániť,

–   opis zisteného skutkového stavu,

–   určenie lehoty na vyjadrenie.

Vzhľadom na plynutie lehoty na rozhodnutie je potrebné, aby orgán dohľadu vymedzil lehotu, v ktorej sa osoba môže vyjadriť a navrhnúť ďalšie dôkazy (min. 7 pracovných dní).

§ 49

Konanie o porušení povinnosti

(1) Ak je to účelné a možné, orgán dohľadu vykoná v rozsahu svojej pôsobnosti spoločné konanie o porušení všetkých povinností podľa tohto zákona a právne záväzného aktu Európskej únie.

(2) Orgán dohľadu môže vykonať spoločné konanie aj o porušení povinností podľa odseku 1, ktorých sa dopustili viaceré dohliadané osoby, ak tieto porušenia spolu súvisia a na konanie o nich je príslušný ten istý orgán dohľadu. Orgán dohľadu môže počas spoločného konania vylúčiť vec niektorej dohliadanej osoby na samostatné konanie, ak odpadol dôvod spoločného konania, na urýchlenie konania alebo z iného dôležitého dôvodu. Orgán dohľadu písomne oznámi spojenie vecí alebo vylúčenie veci na samostatné konanie všetkým účastníkom konania. O spojení vecí a o vylúčení veci sa rozhodnutie nevydáva. Proti oznámeniu o spojení veci alebo o vylúčení veci nie je prípustný opravný prostriedok.

(3) Trvajúcim porušením povinnosti je vyvolanie protiprávneho stavu a udržiavanie protiprávneho stavu alebo len udržiavanie protiprávneho stavu. Pokračovanie v udržiavaní protiprávneho stavu po začatí konania o porušení povinnosti sa považuje za nový skutok.

(4) Ak dohliadaná osoba pokračovala v porušovaní tej istej povinnosti a medzi jednotlivými porušeniami je objektívna súvislosť v spôsobe, v čase a v predmete porušenia povinnosti, protiprávnosť čiastkových porušení spáchaných najneskôr do začatia konania o porušení povinnosti sa posudzuje ako jedno porušenie povinnosti.

(5) Orgán dohľadu je v konaní o porušení povinnosti oprávnený posudzovať ako predbežnú otázku nekalé obchodné praktiky dohliadaných osôb a neprijateľné podmienky v zmluvách; tým nie je dotknutý § 27 ods. 4 a § 40 správneho poriadku.

(6) Orgán dohľadu preruší konanie o porušení povinnosti, keď bolo začaté konanie o žalobe na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov.

Komentár k § 49

Nový právny predpis upravuje konanie o porušení povinnosti. V predmetnom ustanovení sa upravuje spojenie vecí využívajúc analógiu trestnoprávnych noriem. Spojenie vecí prispieva k spravodlivému sankcionovaniu porušiteľa a sleduje súčasne princíp hospodárnosti konania.

 

Spoločné konanie

Môže sa viesť len o tých porušeniach, ktoré sú orgánu dohľadu známe a sú preukázané. V prípade, že orgán dohľadu zistí ďalšie porušenie povinnosti, ktorého sa dopustila dohliadaná osoba v rovnakom období, ako porušenia povinnosti, za ktoré jej už uložil sankciu, uplatní sa postup podľa § 44 ods. 4 nového zákona. Spoločné konanie sa vykoná v prípade, ak je to účelné a možné v súlade s týmto zákonom.

Spoločné konanie vykonáva orgán dohľadu. Môže byť vykonané aj v prípade, že išlo o porušenie povinností, ktorých sa dopustili viaceré dohliadané osoby. Podmienkou však je, že porušenia spolu súvisia a na konanie o nich je príslušný ten istý orgán dohľadu.

Zákon umožňuje vylúčenie niektorej veci niektorej dohliadanej osoby na samotné konanie. Dochádza k tomu zo strany orgánu dohľadu, a to v prípade, že došlo k odpadnutiu dôvodu na spoločné konanie. Dôvodom však môže byť aj urýchlenie konania, prípadne iný dôležitý dôvod.

 

Oznámenie

–   musí byť vykonané písomným spôsobom,

–   kompetentným je orgán dohľadu,

–   oznámenie sa vydáva v prípade rozhodnutia o vylúčení veci alebo spoločného konania,

–   oznámenie sa doručuje všetkým účastníkom konania,

–   o spojení vecí a o vylúčení veci sa rozhodnutie nevydáva,

–   voči oznámeniu zákon neumožňuje podanie opravného prostriedku.

 

Trvácy trestný čin

Do formy zákonného ustanovenia sa upravuje analógia trváceho trestného činu a pokračovacieho trestného činu, ktorých všeobecná úprava v rovine iných správnych deliktov právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov absentuje, čo spôsobuje rozdielnu prax správnych orgánov, ktorej nedostatky sa následne musia odstraňovať formou preskúmavania rozhodnutí v správnom súdnictve. Takýto stav nie je žiaduci, pretože ohrozuje princíp právnej istoty a má negatívny vplyv na rýchlosť, efektívnosť a hospodárnosť konania.

Príkladom trvajúceho porušenia povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa môže byť používanie nekalej obchodnej praktiky obchodníkom vo vzťahu ku všetkým svojim zákazníkom – spotrebiteľom, čím dokonca dochádza k porušeniu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, prípadne zverejnenie nepravdivej informácie v rámci predzmluvných povinností na webovom sídle dohliadanej osoby a pod. Vyvolanie a udržiavanie alebo len udržiavanie (napr. ak dohliadaná osoba kúpi e-shop od iného predávajúceho a neupraví informácie tu zverejnené) protiprávneho stavu sa má posudzovať ako jeden správny delikt (jedno porušenie povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa). Ak by však dohliadaná osoba v porušovaní povinnosti pokračovala aj po začatí konania vo veci samej, ide o nový skutok, o ktorom sa koná osobitne.

Typickým príkladom pokračovacieho porušenia povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa (§ 49 ods. 4 zákona) môže byť opakované odvysielanie zakázanej reklamy v istom časovom období. Aj v takomto prípade sa majú všetky čiastkové porušenia (každé jedno odvysielanie) posudzovať spoločne a uložiť jedna sankcia.

 

Predbežná otázka

Upravená bola aj osobitná úprava k inštitútu predbežnej otázky podľa § 40 správneho poriadku.

Poznámka

Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.

Ide o právnu úpravu podľa vzoru § 35e ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím sa zaužívaná prax Národnej banky Slovenska (orgánu dohľadu v oblasti ochrany práv finančných spotrebiteľov) rozširuje na všetky orgány dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa. Z právnej úpravy vyplýva, že orgány dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa by mali nekalosť obchodných praktík a neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách posudzovať len ako predbežnú otázku. To znamená, že si tieto správne orgány môžu o nekalosti obchodnej praktiky alebo neprijateľnosti zmluvnej podmienky urobiť úsudok aj samy, ak o tom ešte nerozhodol súd. Ak by sa súd zaoberal touto otázkou až po posúdení predbežnej otázky orgánom dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa, napríklad v rámci konania o individuálnom nároku spotrebiteľa alebo v konaní o žalobe na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, nebude názorom orgánu dohľadu viazaný. Pri tomto koncepte je možné, že súd následne napríklad nevyhodnotí konanie obchodníka ako nekalú obchodnú praktiku, hoci orgán dohľadu posúdil rovnaké konanie v rámci predbežnej otázky ako porušenie zákazu používať nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľom. Obchodník môže v takomto prípade využiť prostriedky nápravy podľa správneho poriadku, predovšetkým návrh na povolenie obnovy konania podľa správneho poriadku.

Poznámka

Konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.

Predmetné ustanovenie definuje jednu z deliacich čiar medzi pôsobnosťou orgánov dohľadu a civilných súdov v rámci mechanizmov na presadzovanie práv spotrebiteľov.

 

Prerušenie správneho konania

Ďalšou takouto deliacou čiarou má byť aj povinnosť orgánov dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa prerušiť správne konanie, ak bude paralelne prebiehať konanie o žalobe na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Dôvodom je, že v konaní o žalobe na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov aj v konaní o porušení povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa ide o ochranu rovnakého objektu záujmu – kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Aj v tomto prípade sa dáva prednosť súdnemu prieskumu pred konaním na úrovni správnych orgánov. Po právoplatnom skončení súdneho konania o žalobe na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov bude orgán dohľadu pokračovať v správnom konaní zohľadňujúc súdne rozhodnutie.

§ 50

Výrok rozhodnutia o porušení povinnosti

Výrok rozhodnutia, ktorým orgán dohľadu rozhodne o zodpovednosti dohliadanej osoby a o uložení sankcie za porušenie povinnosti, obsahuje okrem náležitostí podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku aj

a) popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu porušenia povinnosti,

b) ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené,

c) druh a výmeru sankcie.

Komentár k § 50

Týmto ustanovením zákon doplnil obsahové náležitosti výroku rozhodnutia podľa správneho poriadku s prihliadnutím na sankčný charakter správneho konania o uložení sankcie za porušenie povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Obsahové náležitosti sú v súlade s požiadavkami kladenými na výrok správneho rozhodnutia v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. marca 2008, sp. zn. 8 Sžo 28/2007.

Výrok musí obsahovať okrem iného popis skutku, miesto porušenia povinnosti, čas porušenia povinnosti, spôsob porušenia povinnosti, právny predpis, ktorý bol porušený, druh sankcie, výmera sankcie.

Poznámka

Podľa správneho poriadku musí výrok obsahovať rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

§ 51

Zverejňovanie rozhodnutí

(1) Orgán dohľadu zverejňuje na svojom webovom sídle všetky právoplatné rozhodnutia, ktoré vydal v konaní o porušení povinnosti podľa tohto zákona, vrátane právoplatných rozhodnutí nadriadeného orgánu a súdov o preskúmaní rozhodnutí orgánu dohľadu podľa Správneho súdneho poriadku.

(2) Orgán dohľadu zverejňuje rozhodnutie podľa odseku 1 bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia najmenej po dobu piatich rokov odo dňa jeho zverejnenia.

(3) Orgán dohľadu zverejňuje rozhodnutie aj s identifikačnými údajmi dohliadanej osoby, voči ktorej rozhodnutie smeruje; osobné údaje fyzických osôb sú anonymizované. Orgán dohľadu pri zverejňovaní rozhodnutí dbá na ochranu osobných údajov spotrebiteľov a iných fyzických osôb, na ochranu bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva, telekomunikačného tajomstva alebo iných informácií utajovaných alebo chránených povinnosťou mlčanlivosti podľa osobitného predpisu.

Komentár k § 51

Predmetné ustanovenie nadväzuje na právo spotrebiteľov na informácie, ktoré zákon o ochrane spotrebiteľa zaraďuje k základným právam spotrebiteľov.

 

Zverejňovanie orgánom dohľadu

–   zverejňovanie právoplatných rozhodnutí, ktoré vydal v konaní o porušení povinnosti – na svojom webovom sídle,

–   zverejňovanie právoplatných rozhodnutí nadriadeného orgánu a súdov o preskúmaní rozhodnutí orgánu dohľadu podľa Správneho súdneho poriadku – na svojom webovom sídle,

–   k zverejňovaniu rozhodnutia musí dochádzať bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia,

–   rozhodnutie sa zverejňuje najmenej počas piatich rokov od zverejnenia,

–   rozhodnutie musí byť zverejnené so všetkými podstatnými údajmi a to identifikačné údaje dohliadanej osoby,

–   pri zverejňované musia byť dodržané všetky pravidlá ochrany osobných údajov,

–   musí byť dodržané bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo, telekomunikačné tajomstvo,

–   musí byť zabezpečená ochrana informácií utajovaných alebo chránených povinnosťou mlčanlivosti.

ŠIESTA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ
A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 52

Ochrana spotrebiteľa
pri neoprávnenom podnikaní

Povinnosti obchodníka, prevádzkovateľa online trhu, organizátora predajnej akcie, výrobcu, splnomocneného zástupcu výrobcu, dovozcu, distribútora, iného hospodárskeho subjektu alebo osoby, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene uplatňuje alebo vymáha pohľadávku súvisiacu so zmluvou, podľa tohto zákona alebo právne záväzného aktu Európskej únie majú aj osoby, ktoré vykonávajú činnosť bez oprávnenia na podnikanie.

Komentár k § 52

Ustanovenie ustanovuje aplikáciu povinností podľa nového zákona aj na všetky osoby vymenované v tomto ustanovení, ktoré vykonávajú svoju činnosť bez oprávnenia na podnikanie. Zabraňuje sa tak medzere v práve, ktorá by mohla byť na prospech osobám, ktoré podnikajú neoprávnene a zabezpečuje sa ochrana spotrebiteľov aj v takýchto prípadoch.

§ 53

Prechodné ustanovenia

(1) Ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

(2) Dozor, dohľad alebo kontrola povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa podľa predpisov účinných pred 1. júlom 2024 začaté a neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024. Konania o porušení povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa zistené dozorom, dohľadom alebo kontrolou podľa prvej vety sa začnú a dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

(3) Konania o porušení povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa začaté a neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

(4) Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, zriadená podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024 je komisiou podľa § 25 ods. 3.

(5) Do nadobudnutia účinnosti vykonávacieho právneho predpisu vydaného podľa § 25 ods. 5 zostáva v platnosti a účinnosti vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 406/2008 Z. z. o zložení, rozhodovaní, organizácii práce a postupe komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách v znení neskorších predpisov.

Komentár k § 53

Ustanovenie obsahuje prechodné ustanovenia, ktoré vymedzujú predovšetkým vzťah predchádzajúcej právnej úpravy s novou právnou úpravou.

 

Dozor, dohľad alebo výkon kontroly

Znenie odseku 2 vymedzuje vzťah predchádzajúcej a novej právnej úpravy vo vzťahu k dozoru, dohľadu alebo výkonu kontroly povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa. Ak bol pred účinnosťou nového zákona začatý dozor, dohľad alebo výkon kontroly povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa podľa doterajšej právnej úpravy, orgán dohľadu ich dokončí podľa doterajšej právnej úpravy.

Rovnaký princíp sa uplatní aj na konania o porušení povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa zistené dozorom, dohľadom alebo vykonanou kontrolou podľa doterajšej právnej úpravy. Uvedené platí pre prípad, ak sa vo veci pred účinnosťou nového zákona začal aspoň dozor, dohľad alebo výkon kontroly. Ak sa vo veci pred účinnosťou nového zákona ešte nezačal ani dozor, dohľad alebo výkon kontroly, orgán dohľadu postupuje podľa zákona účinného v čase, keď začína dozor, dohľad alebo výkon kontroly. Uvedené sa týka procesnoprávnej stránky. Hmotnoprávna stránka je reflektovaná v § 42 ods. 1 zákona v zmysle analógie trestnoprávnych noriem pri správnom trestaní.

 

Konania o porušení povinností

Podľa znenie odseku 3 sa konania o porušení povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa podľa doterajšej právnej úpravy, ktoré boli začaté a neukončené do účinnosti novej právnej úpravy, dokončia podľa doterajšej právnej úpravy.

 

Zachovanie komisie

Zaviedla sa tiež úprava prechodných ustanovení v nadväznosti na návrh na zachovanie Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík obchodníkov. Vzhľadom na potrebu zabezpečenia kontinuálneho výkonu činnosti tejto komisie sa upravilo, že komisia bude do vydania novej vyhlášky podľa nového zákona o ochrane spotrebiteľa postupovať podľa v súčasnosti platnej a účinnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 406/2008 Z. z. o zložení, rozhodovaní, organizácii práce a postupe komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách v znení neskorších predpisov.

§ 54

Transpozičné ustanovenie

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.

Komentár k § 54

Transpozičné ustanovenie.

§ 55

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1. zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 508/2010 Z. z., zákona č. 301/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 437/2013 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 106/2014 Z. z., zákona č. 151/2014 Z. z., zákona č. 199/2014 Z. z., zákona č. 373/2014 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 391/2015 Z. z., zákona č. 170/2018 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 271/2018 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 186/2021 Z. z., zákona č. 455/2021 Z. z. a zákona č. 208/2022 Z. z.,

2. zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2014 Z. z., zákona č. 173/2015 Z. z., zákona č. 391/2015 Z. z. a zákona č. 170/2018 Z. z.,

3. zákon č. 299/2019 Z. z. o dohľade a pomoci pri riešení neodôvodnenej geografickej diskriminácie zákazníka na vnútornom trhu a o zmene zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k § 55

Uvedené derogačné ustanovenie špecifikuje právne predpisy, ktoré sa rušia v celom rozsahu alebo v časti novým zákonom o ochrane spotrebiteľa.

Okrem iného dochádza aj k zrušeniu vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 406/2008 Z. z. o zložení, rozhodovaní, organizácii práce a postupe komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách v znení neskorších predpisov. Na základe doterajšej právnej úpravy (§ 26a zákona č. 250/2007 Z. z.) bola zriadená Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich ako stály orgán s právom vyžadovať od predávajúcich všeobecné zmluvné podmienky dojednávané so spotrebiteľom a po zistení porušenia právnych predpisov podať podnet príslušnému štátnemu orgánu a obrátiť sa na právnickú osobu založenú alebo zriadenú na ochranu spotrebiteľa s podnetom na uplatnenie práv na príslušnom štátnom orgáne.

Čl. II

Zmena zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. II

Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Občiansky zákonník upravuje aj právne vzťahy z duševného vlastníctva, ak tieto vzťahy neupravujú iné zákony. Úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

 

–   Slovo „dodávateľ“ sa vo všetkých tvaroch v ustanovení § 52 až 53b a § 496 ods. 1 nahrádza slovom „obchodník“ v príslušnom tvare.

 

Ide o legislatívnu zmenu, ktorá sleduje zosúladenie terminológie používanej v novom zákone o ochrane spotrebiteľa s pojmami používanými v spotrebiteľských otázkach upravených v rámci Občianskeho zákonníka. Zavedením nového termínu sa taktiež zabezpečuje terminologická jednotnosť so slovenským znením právnej úpravy na úrovni Európskej únie.

Všetky osoby, ktoré sa v spotrebiteľských vzťahoch považovali za dodávateľa a v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. za predávajúceho, sa nadobudnutím účinnosti nového zákona považujú za obchodníka, pričom uplatnenie pojmu obchodník aj na iné osoby tým nie je dotknuté.

 

–   V § 52 sa zmenilo znenie odseku 3. Obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet.

 

Zavádza sa nová legálna definícia obchodníka, ktorá obsahuje nové vymedzenie obchodníka v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri uskutočňovaní obchodnej praktiky v závislosti od konania v rámci podnikateľskej činnosti alebo povolania. Osoba sa v zmysle definície považuje za obchodníka, aj keď koná prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo na jej účet. Zvolená alternatívna formulácia nevyžaduje, aby osoba zastupujúca obchodníka konala v jeho mene a súčasne aj na jeho účet. Ustanovenie sa teda vzťahuje nielen na osoby v postavení napríklad obchodného zástupcu, ale aj v postavení mandatára konajúceho v mene obchodníka alebo komisionára konajúceho na účet obchodníka. Súčasne, obchodníkom je vždy aj každý ďalší právny nástupca obchodníka, ktorý nadobúda práva zo spotrebiteľskej zmluvy a obchodníkom môže byť subjekt tak súkromného, ako aj verejného práva.

 

–   V § 52 sa zmenilo znenie odseku 3. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.

Legálna definícia spotrebiteľa sa zásadne nezmenila a kopíruje zmeny v definícii obchodníka v znení odseku 3. Vymedzenie tohto pojmu neobsahuje definičný znak „nekonanie v rámci zamestnania”, keďže konanie zamestnanca pri plnení jeho pracovných úloh sa považuje za konanie v mene zamestnávateľa a nejde o konanie danej fyzickej osoby (zamestnanca). Postavenie spotrebiteľa prináleží aj osobe podľa § 52 ods. 4 zastúpenej zástupcom, bez ohľadu na to či, ide o zákonné alebo zmluvné zastúpenie.

Definície pojmov „obchodník” a „spotrebiteľ” podľa § 52 ods. 3 a 4 predstavujú transpozíciu vymedzenia týchto pojmov podľa príslušných smerníc EÚ na ochranu spotrebiteľa.

 

–   V § 53 ods. 4 písm. b) sa slová „iného obchodníka“ nahrádzajú slovami „tretiu osobu“ a slovo „došlo“ sa nahrádza slovami „mohlo dôjsť“.

–   V § 53 ods. 4 písm. m) sa za slovom „práv” vypúšťajú slová „voči obchodníkovi“.

 

Zaviedli sa zmeny v nadväznosti na zmenu pojmov. Zároveň sa ustanovil ohrozovací charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka.

 

–   V § 53 sa zmenilo znenie odsekov 7 a 8. Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečovacím prevodom práva, zmenkou alebo šekom je neplatné. Neplatné je aj jeho zabezpečenie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, ibaže by bolo dohodnuté písomne v osobitnej listine, spotrebiteľ bol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a mal možnosť ho odmietnuť. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa vo vlastnom mene alebo v zastúpení inou osobou uznať svoj dlh pre prípad neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.

 

Upravilo sa zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie je postavené na neplatnosti zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečovacím prevodom práva, zmenkou alebo šekom. Uvedené platí aj pre zabezpečenie záväzku zrážkami zo mzdy a z iných príjmov okrem prípadu, ak sú splnené podmienky stanovené v tomto novom ustanovení. Ide o presunutie úpravy, ktorá bola doposiaľ súčasťou zákona č. 250/2007 Z. z., do Občianskeho zákonníka. Právna úprava nevyžiadaného plnenia sa presunula do ustanovenia § 3 ods. 2 nového zákona o ochrane spotrebiteľa. Nové znenie § 53 ods. 8 zaviedlo neplatnosť ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa vo vlastnom mene alebo v zastúpení inou osobou uznať svoj dlh pre prípad neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy.

 

–   V § 53 ods. 13 a 15 písm. a) sa za slovo „obchodník” pred slovami „finančných služieb podľa osobitného predpisu” vkladá čiarka a slová „finančných služieb” sa nahrádzajú slovami „ktorý dodáva finančnú službu”.

 

Ide o zmenu z dôvodu zmeny pojmu dodávateľ na pojem obchodník.

 

–   V § 53 ods. 15 sa zmenilo znenie písmena b), podľa ktorého si obchodník vyhradzuje právo jednostranne meniť podmienky spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, ak sa od obchodníka vyžaduje, aby o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu písomne informoval spotrebiteľa v primeranej dobe vopred, a ak spotrebiteľ má právo bezplatne vypovedať túto zmluvu ku dňu účinnosti zmeny.

 

Sprecizovalo sa znenie výnimky z neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka (jednostranná zmena zmluvných podmienok), uvedenej v § 53 ods. 15 písm. b) Občianskeho zákonníka tak, aby bolo v úplnom súlade s bodom 2 písm. b) druhým odsekom prílohy smernice 93/13/EHS v platnom znení.

 

–   V § 53 ods. 16 písm. c) sa slová „takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis” nahrádzajú slovami „takáto doložka nie je v rozpore so zákonom”.

Sprecizovalo sa znenie výnimky z neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, uvedenej v § 53 ods. 16 písm. c) Občianskeho zákonníka tak, aby bolo v úplnom súlade s bodom 2 písm. d) prílohy smernice 93/13/EHS v platnom znení.

–   Znenie § 53 sa doplnilo odsekom 17. Obchodník nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo so zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu určenú v rozpore s predchádzajúcou vetou na uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, vykonanie právnych úkonov súvisiacich s plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.

 

Uvedená zmena predstavuje obdobu ustanovení § 5a ods. 2 a ods. 4 zrušeného zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré boli presunuté do Občianskeho zákonníka z dôvodu lepšej obsahovej previazanosti a nadväznosti jednotlivých ustanovení.

 

–   Za § 53d sa vložilo nové ustanovenie § 53e. Ak sa obchodník v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bezdôvodne obohatil, premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia neuplynie skôr ako za tri roky od posledného plnenia spotrebiteľa.

 

Ak dôjde k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy a plneniu na jej základe, nie je vylúčené, že sa obchodník bezdôvodne obohatí. Dochádza k nemu typicky v situácii, kedy spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku.

K bezdôvodnému obohateniu dochádza tiež v situácii, kedy sa spotrebiteľský úver podľa osobitného predpisu považuje za bezúročný a bez poplatkov a spotrebiteľ plnil obchodníkovi aj úroky či poplatky.

Podľa najvšeobecnejšieho pravidla podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčaniu podliehajú všetky majetkové práva, s výnimkou vlastníckeho práva. Nie je teda sporné, že premlčaniu podlieha aj nárok spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právna teória rozlišuje subjektívnu (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívnu premlčaciu dobu (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takéto rozlíšenie však nebolo samo osebe postačujúce na to, aby spotrebiteľ bol pri uplatnení práva v právne istom postavení. Počiatok plynutia premlčacej doby nebol jednoznačný a možnosť namietania premlčania obchodníkom oslaboval efektívnosť potenciálneho uplatnenia práv spotrebiteľa. Išlo najmä o situácie, kedy vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom má podľa zmluvy trvať dlhší čas.

Pri spotrebiteľských sporoch, a to najmä v prípade nárokov spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia, by súdna prax mohla a mala zohrať významnú úlohu. Dôležitá je najmä adekvátna úvaha súdov týkajúca sa rozkladania dôkazného bremena, nevynímajúc skutočnosti podstatné pre ustálenie začatia plynutia premlčania. Jedine takáto prax zabezpečí vysoký štandard ochrany práv spotrebiteľov; osobitne ochranu pred používaním neprijateľných podmienok. Úlohou uvedenej legislatívnej úpravy nie je súdnu prax nahradiť, ale prispieť k posilneniu jej východísk, pokiaľ ide o posudzovanie prípadných námietok obchodníkov týkajúcich sa premlčania nároku spotrebiteľa. Uvedené pravidlo je teda doplňujúce, nemeniace v skutočnosti status quo, pokiaľ ide o substantívne pravidlá týkajúce sa premlčania a jeho začatia.

Ako vhodné sa javilo výslovne normatívne upraviť, že premlčacia doba, ak ide o nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, neuplynie skôr ako za tri roky od posledného plnenia spotrebiteľa. Ide o posilňujúce pravidlo, ktoré cieli na posilnenie právnej istoty v situácii, kedy ide o úplnú alebo čiastočnú neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy. V týchto situáciách sa typicky (ale vecne neadekvátne) argumentuje, že premlčanie, aj pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, plynie od uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy. Výsledkom normatívnej úpravy je posilnenie právnej istoty spotrebiteľa.

Konkrétne v situáciách, kedy spotrebiteľ žaluje do troch rokov, odkedy zo spotrebiteľskej zmluvy naposledy plnil, prípadné námietky premlčania sa prima facie nebudú môcť presadiť.

Týka sa to nielen námietok pokiaľ ide o posledné čiastkové plnenie, ale aj všetkých čiastkových plnení, hoci niektoré boli uskutočnené skôr.

 

–   Za § 119 sa vložilo nové ustanovenie § 119a. Vecou s digitálnymi prvkami je akákoľvek hnuteľná vec, ktorá obsahuje digitálny obsah alebo digitálnu službu alebo je s digitálnym obsahom alebo digitálnou službou prepojená takým spôsobom, že absencia digitálneho obsahu alebo digitálnej služby by bránila tomu, aby vec plnila svoje funkcie. Digitálnym obsahom sú údaje, ktoré sa vytvárajú a dodávajú v digitálnej forme. Digitálnou službou je služba, ktorá spotrebiteľovi umožňuje vytvárať, spracúvať alebo uchovávať údaje v digitálnej forme alebo mať k takýmto údajom prístup, alebo ktorá umožňuje výmenu alebo akúkoľvek interakciu údajov v digitálnej forme, ktoré nahrávajú alebo vytvárajú užívatelia služby. Digitálnym plnením je digitálny obsah a digitálna služba.

 

Nové ustanovenie predstavuje transpozíciu pojmov zo smernice (EÚ) 2019/771 a súčasne totožných pojmov zo smernice (EÚ) 2019/770 (digitálny obsah, digitálna služba a tovar s digitálnymi prvkami).

Znenie odseku 1 vymedzuje vec s digitálnymi prvkami. Tento druh veci subsumuje bežné hmotné veci, ktoré obsahujú digitálny obsah alebo digitálnu službu. Štandardne sa pod vecami s digitálnymi prvkami rozumejú napríklad smart televízie alebo smart telefóny. Aby mohla byť vec považovaná za vec s digitálnymi prvkami, musí byť splnená aspoň jedna podmienka. Po prvé, absencia digitálneho obsahu alebo digitálnej služby by spôsobila, že vec nie je možné používať so všetkými vymienenými alebo očakávanými funkciami. Alebo po druhé, digitálny obsah alebo digitálna služba vo veci s digitálnymi prvkami sú poskytované s touto vecou ako jedna vec, pričom to tak ustanovuje aj kúpna zmluva. Vec s digitálnymi prvkami nezahŕňa digitálny obsah na trvanlivom médiu, ako napríklad DVD disk. Aplikácie, bez ktorých je vec s digitálnymi prvkami použiteľná na zamýšľaný účel a ktoré sú dodatočne stiahnuté do veci s digitálnymi prvkami, sa už osobitne považujú za digitálny obsah nezávislý od veci s digitálnymi prvkami.

Znenia odsekov 2 a 3 zavádzajú pozitívnu legálnu definíciu digitálneho obsahu a digitálnej služby. Základným rozlíšením týchto dvoch typov produktov by mala byť možnosť určiť, či ide o súbor. V prípade e-kníh, filmov alebo hudobných albumov, ktoré sú spotrebiteľovi poskytované na hmotnom nosiči (napr. DVD disk) alebo na stiahnutie, ide o digitálny obsah. Ak však je film či hudba vnímaná spotrebiteľom prostredníctvom streamu, resp. prístupom k súboru na cloudovom úložisku, ide o digitálnu službu. Rovnako ide o službu v prípade, že umožňuje spotrebiteľovi nahrávať digitálny obsah do priestoru obchodníka. Ide predovšetkým o streamovacie hudobné a video platformy, na ktorých spotrebitelia ako tvorcovia uverejňujú svoj obsah.

Za digitálnu službu sa nepovažuje poskytnutie štandardnej služby, ktorú je možné poskytovať fyzicky, ak sú na jej poskytnutie použité prostriedky digitálnej komunikácie, napr. finančné sprostredkovanie alebo poskytovanie služieb advokátov prostredníctvom videohovoru.

V odseku 4 je vymedzený spoločný pojem digitálne plnenie, ktorý zahŕňa digitálny obsah aj digitálnu službu.

 

–   Doterajší text § 499 sa označuje ako odsek 1 a doplnil sa odsekom 2. Ak sa vada prejaví do uplynutia šiestich mesiacov od plnenia, považuje sa za vadu, ktorá existovala už v čase plnenia. To neplatí, ak sa preukáže opak alebo ak je tento predpoklad nezlučiteľný s povahou veci alebo vady.

 

Došlo k presunutiu a úprave ustanovenia z doterajšieho § 508 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

 

–   V § 501 sa pred doterajší text vložil odsek 1. Ak má vec vady, o ktorých scudziteľ vie, upozorní na ne nadobúdateľa pred uzavretím zmluvy.

Doterajší text sa označuje ako odsek 2.

 

Došlo k zmene za účelom presunu ustanovenia doterajšieho znenia § 596 medzi všeobecné ustanovenia záväzkového práva v rámci Občianskeho zákonníka. Táto povinnosť scudziteľa sa tak stala generálnou povinnosťou scudziteľa.

 

–   V § 502 ods. 1 sa slovo „scudziteľa“ nahrádza slovami „poskytovateľa záruky“.

Zaviedla sa zmena za účelom zohľadnenia skutočnosti, že záruku neposkytuje iba scudziteľ, ale môže byť poskytovaná aj treťou stranou, teda poskytovateľom záruky (napr. výrobcom).

 

–   V § 502 sa zmenilo znenie odsekov 2 a 3. Dohodou účastníkov alebo jednostranným vyhlásením poskytovateľa záruky možno určiť zodpovednosť za vady podľa prísnejších zásad, než ustanovuje zákon. Poskytovateľ záruky vydá o dohode alebo o jednostrannom vyhlásení podľa odseku 1 alebo odseku 2 oprávnenej osobe písomné potvrdenie (ďalej len „záručný list“). Záručný list obsahuje meno a priezvisko, obchodné meno alebo názov poskytovateľa záruky, jeho sídlo alebo miesto podnikania, označenie veci, na ktorú sa záruka vzťahuje, podmienky záruky, a postup, ktorý musí oprávnená osoba dodržať, aby dosiahla plnenie záruky. Ak záručný list neobsahuje všetky náležitosti, nespôsobuje to neplatnosť záruky.

 

V 2. a 3. vete odseku 3 sa zaviedli náležitosti obchodnej záruky podľa čl. 17 ods. 2 písmena b) až e) smernice (EÚ) 2019/771. Tieto náležitosti by sa mali uplatňovať na každú, nielen spotrebiteľskú záruku podľa nového znenia § 626 Občianskeho zákonníka.

 

–   Zmenilo sa znenie § 505. Ak ide o vady, za ktoré sa zodpovedá podľa § 502, vadu treba vytknúť do šiestich mesiacov od zistenia vady, najneskôr do uplynutia určenej záručnej doby, ak nie je v záručnom liste určené inak. Čas od vytknutia vady až do vykonania opravy sa do záručnej doby nepočíta. Poskytovateľ záruky je povinný vydať nadobúdateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania.

Upravila sa možnosť upraviť v záručnom liste inú lehotu na vytknutie vady v prípade záručnej zodpovednosti za vady. Zároveň sa upravili pravidlá pre počítanie záručnej doby.

 

–   Zmenilo sa znenie ustanovení § 507 až 509.

§ 507

Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, môže nadobúdateľ požadovať jej bezplatné odstránenie. Scudziteľ vadu odstráni v primeranej lehote. Primeranou lehotou sa rozumie najkratší čas, ktorý scudziteľ potrebuje na posúdenie vady a na opravu alebo výmenu veci s prihliadnutím na povahu veci a povahu a závažnosť vady. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa § 499 riadne užívať ako vec bez vady, má nadobúdateľ právo od zmluvy odstúpiť. To isté právo má nadobúdateľ pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá nebráni riadnemu užívaniu veci podľa § 499, má nadobúdateľ právo na primeranú zľavu z ceny. Nadobúdateľ má právo odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak ho scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené nadobúdateľom, alebo že vec nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým. Práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť pri jednotlivých záväzkoch upravené zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak.

§ 508

Nárok zo zodpovednosti za vady je potrebné uplatniť na súde vo všeobecnej premlčacej lehote (§ 101), ktorá začína plynúť odo dňa, keď nadobúdateľ vytkol vadu u scudziteľa. Ak zákon ustanovuje, že nadobúdateľ môže uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady aj bez toho, aby vadu vytkol, premlčacia lehota podľa odseku 1 začína plynúť odo dňa plnenia. Ak ide o nepretržité plnenie, premlčacia lehota začína plynúť odo dňa prejavenia vady a neuplynie skôr, ako za dva mesiace po tom, čo sa s plnením prestalo.

§ 509

Nadobúdateľ má voči scudziteľovi právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s vytknutím vady, za ktorú zodpovedá scudziteľ, a uplatnením práv zo zodpovednosti za vadu. Nadobúdateľ musí právo podľa odseku 1 uplatniť u scudziteľa najneskôr do dvoch mesiacov od dodania opravenej alebo náhradnej veci, vyplatenia zľavy z ceny alebo vrátenia ceny po odstúpení od zmluvy, inak právo zanikne. Súd môže nadobúdateľovi na jeho návrh priznať primerané finančné zadosťučinenie, ak svoje práva zo zodpovednosti za vady úspešne uplatnil na súde.

 

Zaviedlo sa nové znenie § 507 za účelom sprehľadnenia druhov vád a práv vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady. Ide o všeobecné ustanovenie, pričom jednotlivé zmluvné typy môžu obsahovať osobitnú právnu úpravu vád a práv vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady.

Nároky zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú na súde vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Premlčacia lehota začína plynúť odo dňa vytknutia vady u scudziteľa.

V osobitne vymedzených prípadoch nie je vytknutie vady podmienkou na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady na súde. Uvedené platí o spotrebiteľských zmluvách s digitálnym plnením.

Premlčacia lehota v takomto prípade začína plynúť odo dňa plnenia. Vzhľadom na špecifiká nepretržitého plnenia, napríklad v prípade dodávania digitálnej služby počas určitého obdobia, je rozhodným momentom deň prejavenia vady a premlčacia lehota neuplynie skôr než za dva mesiace po skončení s plnením.

Nové znenie § 509 upravuje právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré nadobúdateľovi vznikli v súvislosti s vytknutím vady, za ktorú zodpovedá scudziteľ, a uplatnením práv zo zodpovednosti za vady. Odsek 2 predstavuje zmenu v porovnaní s doterajším znením § 509 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odsek 3 upravuje právo nadobúdateľa na primerané finančné zadosťučinenie v prípade úspešného uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady v súdnom konaní. Kritériá na určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia v prípade, kedy úspešne uplatní svoje práva na súde spotrebiteľ, sú stanovené v § 3 ods. 1 písm. g) nového zákona o ochrane spotrebiteľa.

 

–   Znenie ustanovení § 596 a 598 sa vypúšťajú.

 

Obsah § 596 bol presunutý do všeobecného ustanovenia v § 501 ods. 1 a obsah § 598 je pokrytý v rámci § 509.

–   Zmenilo sa znenie § 599.

Kupujúci môže uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady, len ak vadu vytkol u predávajúceho bez zbytočného odkladu, najneskôr do uplynutia 24 mesiacov od prevzatia veci. Ak v tejto lehote vadu nevytkne, práva zo zodpovednosti za vady zaniknú.

 

V rozsahu vytýkania vád a uplatňovania práv zo zodpovednosti za vady na súde nedošlo ku kvalitatívnej zmene.

Po vytknutí vady u predávajúceho začína kupujúcemu plynúť premlčacia lehota na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady na súde podľa § 508.

Úprava uplatňovania práva na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré kupujúcemu vznikli v súvislosti s vytknutím vady, za ktorú zodpovedá scudziteľ, a uplatnením práv zo zodpovednosti za vadu je obsiahnutá vo všeobecnom ustanovení § 509.

 

–   Štvrtý oddiel druhej hlavy ôsmej časti vrátane nadpisu znie Osobitné ustanovenia o spotrebiteľskej kúpnej zmluve

 

Zmeny týkajúce sa osobitných ustanovení o spotrebiteľskej kúpnej zmluve sú výsledkom transpozície smernice (EÚ) 2019/771.

 

–   Nové znenie ustanovenie § 612 upravuje spotrebiteľskú kúpnu zmluvu.

Spotrebiteľskou kúpnou zmluvou je kúpna zmluva uzavretá medzi obchodníkom ako predávajúcim a spotrebiteľom ako kupujúcim, ak je predmetom kúpy akákoľvek hnuteľná vec, vrátane veci s digitálnymi prvkami (§ 119a ods. 1), vody, plynu alebo elektriny predávaných v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, a to aj vtedy, ak sa má vec ešte len vyrobiť alebo vyhotoviť, okrem iného aj podľa špecifikácií kupujúceho.

Pri pochybnostiach platí, že predmetom spotrebiteľskej kúpnej zmluvy o kúpe veci s digitálnymi prvkami je aj dodanie digitálneho obsahu alebo poskytnutie digitálnej služby.

Ustanovenia § 615 až 626 sa nevzťahujú na kúpu živého zvieraťa, hmotného nosiča, ktorý slúži výlučne ako nosič digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, v rámci exekúcie alebo pri obdobnom spôsobe výkonu verejnej moci, použitej veci na verejnej dražbe, ak bol kupujúci vopred oboznámený, že sa na kúpu nevzťahujú § 615 až 626; verejnou dražbou je spôsob predaja, pri ktorom predávajúci prostredníctvom transparentného konkurenčného ponukového konania uskutočneného dražobníkom ponúka tovar alebo službu spotrebiteľom, ktorí sa na dražbe osobne zúčastnia alebo majú možnosť sa na nej osobne zúčastniť, a vydražiteľ je povinný tovar alebo službu kúpiť.

 

Zaviedla sa definícia spotrebiteľskej kúpnej zmluvy, ktorej zmluvnými stranami sú obchodník ako predávajúci a spotrebiteľ ako kupujúci. Definícia obchodníka a spotrebiteľa je upravená v § 52. Vymedzuje sa taktiež predmet kúpy v prípade spotrebiteľských kúpnych zmlúv.

Ten zahŕňa okrem iného aj veci, ktoré sa ešte len majú vyrobiť alebo vyhotoviť, napríklad aj podľa špecifikácií kupujúceho. Ide napríklad o prípady, keď si kupujúci pri kúpe osobného automobilu zvolí určité prvky jeho výbavy z ponuky predávajúceho a následne bude osobný automobil pripravený podľa vybraných špecifikácií kupujúceho. Predmetom spotrebiteľskej kúpnej zmluvy sú aj veci s digitálnymi prvkami, ktorých definícia je upravená v § 119a.

Vzhľadom na špecifickosť týchto vecí sa vymedzuje, že v prípade pochybností platí, že predmetom spotrebiteľskej kúpnej zmluvy v prípade kúpy veci s digitálnymi prvkami je aj dodanie digitálneho obsahu alebo poskytnutie digitálnej služby. V tomto prípade teda digitálny obsah a digitálna služba budú zdieľať právny osud samotnej veci a nebudú sa na ne aplikovať ustanovenia § 852a a nasl. Občianskeho zákonníka o zmluvách o digitálnom plnení.

Aplikácia § 615 až 626 je vylúčená pri niektorých spotrebiteľských kúpnych zmluvách vzhľadom na osobitosti určitých predmetov kúpy.

 

–   Doplnilo sa nové znenie ustanovenia § 618 upravujúceho dodanie predanej veci.

Predávajúci dodá kupujúcemu predanú vec bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy, ak sa strany nedohodli inak.

Vec je dodaná v okamihu, keď ju prevezme kupujúci alebo ním určená osoba alebo keď ju predávajúci odovzdá prepravcovi, ktorého poveril kupujúci mimo možností prepravy, ktoré ponúkol kupujúcemu predávajúci.

Ak si vec vyžaduje montáž alebo inštaláciu predávajúcim, vec sa považuje za dodanú až dokončením montáže alebo inštalácie.

Vec s digitálnymi prvkami sa považuje za dodanú okamihom, keď je kupujúcemu sprístupnený na stiahnutie a inštaláciu príslušný digitálny obsah alebo digitálna služba, alebo ak ide o nepretržité dodávanie digitálneho obsahu alebo poskytovanie digitálnej služby počas dohodnutej doby, okamihom začatia jeho sprístupňovania kupujúcemu.

Ak predávajúci nedodá vec včas, kupujúci môže od zmluvy odstúpiť aj bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty podľa § 517 ods. 1, ak predávajúci odmietol vec dodať, včasné dodanie bolo mimoriadne dôležité vzhľadom na všetky okolnosti uzavretia zmluvy, alebo kupujúci pred uzavretím zmluvy predávajúceho oboznámil, že včasné dodanie je mimoriadne dôležité.

Na spotrebiteľskú kúpnu zmluvu sa § 518 nevzťahuje.

Po odstúpení od zmluvy podľa odseku 5 predávajúci vráti kupujúcemu bez zbytočného odkladu všetko, čo od neho na základe zmluvy dostal.

 

Upravilo sa dodanie predanej veci kupujúcemu – spotrebiteľovi. Povinnosť predávajúceho dodať kupujúcemu predanú vec bezodkladne, v každom prípade však najneskôr do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy, za predpokladu, že sa nedohodli na konkrétnom termíne dodania, zostala zachovaná. Ak predávajúci vec nedodá v uvedenom alebo dohodnutom termíne, kupujúci vyzve predávajúceho, aby mu vec dodal v ním stanovenej primeranej dodatočnej lehote. Ak predávajúci nedodá vec kupujúcemu ani v tejto dodatočnej lehote, má kupujúci právo od zmluvy odstúpiť. Uvedené neplatí pre situácie a kupujúci môže od zmluvy odstúpiť aj bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty, ak predávajúci jednoznačne vyhlási, že mu vec odmieta dodať, pre kupujúceho bolo vzhľadom na všetky okolnosti uzavretia zmluvy dodanie na čas mimoriadne dôležité, alebo ak kupujúci predávajúceho pred uzavretím zmluvy výslovne oboznámil, že dodanie v čas je pre neho mimoriadne dôležité, ako napríklad v prípade, ak kupujúci oznámi predávajúcemu, že navigačný systém do osobného automobilu kupuje pre účely plánovanej cesty do zahraničia. Po odstúpení od zmluvy predávajúci vráti kupujúcemu bez zbytočného odkladu všetko, čo od neho na základe zmluvy dostal. Vec sa považuje za dodanú momentom prevzatia veci kupujúcim alebo ním poverenou osobou. Rovnako je tomu tak v prípade, keď predávajúci odovzdá vec prepravcovi, ktorého si si na dodanie vybral kupujúci a nejde o možnosť prepravy, ktorú ponúkol predávajúci.

Osobitne je moment dodania upravený pre veci, ktoré si vyžadujú montáž alebo inštaláciu predávajúcim a veci s digitálnymi prvkami. Vec vyžadujúca si montáž alebo inštaláciu predávajúcim sa považuje za dodanú až momentom dokončenia montáže alebo inštalácie. Pred dokončením montáže alebo inštalácie kupujúci často objektívne nevie posúdiť, či je dodaná vec v súlade s dohodnutými a všeobecnými požiadavkami súladu. Pri veciach s digitálnymi prvkami je potrebné rozlišovať medzi jediným dodaním a nepretržitým dodávaním digitálneho obsahu alebo digitálnej služby počas určitej doby. V prvom prípade sa vec považuje za dodanú v momente, keď predávajúci digitálny obsah alebo digitálnu službu sprístupní na stiahnutie a inštaláciu kupujúcemu, napríklad zaslaním hypertextového odkazu na stiahnutie digitálneho obsahu. Uvedené platí za predpokladu, že sa nevyžaduje žiaden ďalší zásah obchodníka, aby sa spotrebiteľovi umožnilo používať digitálny obsah alebo digitálnu službu v súlade so zmluvou. V druhom prípade je rozhodným moment, keď predávajúci začne so sprístupňovaním digitálneho obsahu alebo digitálnej služby. Zámerom uvedeného je zabezpečiť jednotný začiatok plynutia doby zodpovednosti predávajúceho za vady pre hmotnú zložku veci a jej digitálny prvok. Súčasne rovnako ako pri veci vyžadujúcej si montáž alebo inštaláciu, kupujúci často objektívne nevie posúdiť, či je hmotná zložka veci s digitálnymi prvkami v súlade s dohodnutými a všeobecnými požiadavkami súladu pred dodaním digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

–   Ustanovenie § 614 upravuje nadobudnutie vlastníckeho práva a prechod nebezpečenstva.

Vlastnícke právo k predanej veci a nebezpečenstvo náhodnej skazy, náhodného zhoršenia a straty veci prechádza na kupujúceho okamihom dodania.

Pri samoobslužnom predaji nadobúda kupujúci vlastnícke právo k veci až zaplatením kúpnej ceny. Do tohto okamihu môže kupujúci vec vrátiť na pôvodné miesto. Zodpovednosť kupujúceho za škodu na veci tým nie je dotknutá.

 

Kupujúci nadobúda vlastnícke právo k predanej veci v momente dodania a súčasne na neho týmto prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy, náhodného zhoršenia alebo straty veci.

Výnimkou je prípad samoobslužného predaja v obchode. V prípade samoobslužného predaja nadobúda kupujúci vlastnícke právo k veci až pri zaplatení kúpnej ceny. Kým kupujúci nezaplatí kúpnu cenu, môže vec vrátiť na jej pôvodné miesto. Ak kupujúci spôsobí na veci v samoobslužnom predaji pred tým ako zaplatí kúpnu cenu škodu, jeho zodpovednosť za ňu uvedeným nie je dotknutá. Právna úprava v tejto časti zostala nezmenená.

 

–   Akosť a množstvo sú upravené v novom znení § 615 – Požiadavky na predanú vec, § 616 – Dohodnuté požiadavky a v § 617 – Všeobecné požiadavky.

§ 615

Požiadavky na predanú vec

Predaná vec musí byť v súlade s dohodnutými požiadavkami (§ 616) a všeobecnými požiadavkami (§ 617). Pri veci s digitálnymi prvkami musia spĺňať dohodnuté požiadavky a všeobecné požiadavky aj digitálny obsah a digitálna služba bez ohľadu na to, či ich dodáva alebo poskytuje predávajúci alebo iná osoba.

Vec nemusí byť v súlade so všeobecnými požiadavkami, ak predávajúci pri uzavretí zmluvy výslovne oboznámil kupujúceho, že určitá vlastnosť veci nezodpovedá všeobecným požiadavkám, a kupujúci s nesúladom výslovne a osobitne súhlasil.

§ 616

Dohodnuté požiadavky

Predaná vec je v súlade s dohodnutými požiadavkami, ak najmä zodpovedá opisu, druhu, množstvu a kvalite vymedzeným v zmluve, je vhodná na konkrétny účel, s ktorým kupujúci oboznámil predávajúceho najneskôr pri uzavretí zmluvy a s ktorým predávajúci súhlasil, vyznačuje sa v zmluve vymedzenou schopnosťou plniť funkcie s ohľadom na svoj účel (ďalej len „funkčnosť”), vyznačuje sa v zmluve vymedzenou schopnosťou fungovať s hardvérom alebo softvérom, s ktorými sa vec rovnakého druhu bežne používa, bez potreby zmeny predanej veci, hardvéru alebo softvéru (ďalej len „kompatibilita”), a v zmluve vymedzenou schopnosťou fungovať s hardvérom alebo softvérom odlišnými od tých, s ktorými sa vec rovnakého druhu bežne používa (ďalej len „interoperabilita”), vyznačuje sa ďalšími vlastnosťami vymedzenými v zmluve, je dodaná so všetkým príslušenstvom vymedzeným v zmluve, je dodaná s návodom na použitie, vrátane návodu na montáž a inštaláciu, ako bolo vymedzené v zmluve, a sú dodané aktualizácie vymedzené v zmluve, ak ide o vec s digitálnymi prvkami.

§ 617

Všeobecné požiadavky

Predaná vec je v súlade so všeobecnými požiadavkami, ak je vhodná na všetky účely, na ktoré sa vec rovnakého druhu bežne používa s prihliadnutím najmä na právne predpisy, technické normy alebo na kódexy správania platné pre príslušné odvetvie, ak technické normy neboli vypracované, zodpovedá opisu a kvalite vzorky alebo modelu, ktoré predávajúci sprístupnil kupujúcemu pred uzavretím zmluvy, je dodaná s príslušenstvom, obalom a návodmi, vrátane návodu na montáž a inštaláciu, ktoré môže kupujúci dôvodne očakávať, a je dodaná v množstve, kvalite a s vlastnosťami, vrátane funkčnosti, kompatibility, bezpečnosti a schopnosti zachovať si pri bežnom používaní svoju funkčnosť a výkonnosť (ďalej len „životnosť”), aké sú bežné pre vec rovnakého druhu a aké môže kupujúci dôvodne očakávať vzhľadom na povahu predanej veci a s prihliadnutím na akékoľvek verejné vyhlásenie predávajúceho alebo inej osoby v rovnakom dodávateľskom reťazci, vrátane výrobcu, alebo v ich mene, a to najmä pri propagácii veci alebo na jej označení; za výrobcu sa považuje zhotoviteľ veci, dovozca veci na trh Európskej únie z tretej krajiny alebo iná osoba, ktorá sa označuje za výrobcu tým, že na vec umiestni svoje meno, ochrannú známku alebo iné rozlišujúce označenie.

Predávajúci nie je viazaný verejným vyhlásením podľa odseku 1 písm. d), ak si z opodstatneného dôvodu nebol vedomý ani nemohol byť vedomý verejného vyhlásenia, do času uzavretia zmluvy bolo verejné vyhlásenie opravené rovnakým alebo porovnateľným spôsobom, akým bolo vyhlásené, alebo rozhodnutie kupujúceho uzavrieť zmluvu nemohlo byť verejným vyhlásením ovplyvnené; dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach nesie predávajúci.

Predávajúci zabezpečí, aby počas doby podľa odseku 4 alebo odseku 5 bol kupujúci upovedomený o aktualizáciách, vrátane bezpečnostných aktualizácií, a aby boli kupujúcemu dodané aktualizácie, ktoré sú potrebné na zachovanie súladu predanej veci s digitálnymi prvkami s požiadavkami podľa § 615.

Ak sa má podľa zmluvy dodať digitálny obsah alebo poskytnúť digitálna služba jednorazovo, dobou podľa odseku 3 je doba, počas ktorej môže kupujúci dôvodne očakávať, že predaná vec bude spĺňať požiadavky podľa § 615 s prihliadnutím na druh a účel veci a digitálnych prvkov, povahu a okolnosti uzavretia zmluvy.

Ak sa má podľa zmluvy dodávať digitálny obsah alebo poskytnúť digitálna služba nepretržite počas dohodnutej doby, dobou podľa odseku 3 je táto dohodnutá doba, najmenej však dva roky od dodania veci s digitálnymi prvkami.

 

Ustanovenia upravujú požiadavky na predanú vec, aby bolo zrejmé, čo môže spotrebiteľ od veci očakávať a za čo v prípade nesplnenia týchto očakávaní predávajúci zodpovedá. Predaná vec musí byť jednak v súlade s požiadavkami dohodnutými v zmluve a súčasne so všeobecnými požiadavkami súladu. Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na veci s digitálnymi prvkami, pri ktorých musí požiadavky súladu spĺňať aj dodávaný digitálny obsah a digitálna služba. Vec by mala predovšetkým spĺňať požiadavky, na ktorých sa kupujúci a predávajúci dohodli v kúpnej zmluve. Takéto požiadavky sa vzťahujú predovšetkým na množstvo, akosť, opis a druh veci, možnosť jej použitia na v zmluve vymedzené účely, jej funkčnosť, kompatibilitu a interoperabilitu a dodanie dohodnutého príslušenstva veci. Dohodnuté požiadavky zahŕňajú aj požiadavky vyplývajúce z predzmluvných informácií poskytovaných predávajúcim, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej kúpnej zmluvy.

Digitálny obsah a digitálne služby, ktoré sa dodávajú spolu s vecami s digitálnymi prvkami, podliehajú neustálym zmenám a inováciám, a preto sa kupujúci a predávajúci môžu dohodnúť, že súčasťou zmluvy je aj dodávanie aktualizácií digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ktoré môžu skvalitniť alebo zlepšiť digitálny obsah alebo digitálnu službu, či rozšíriť ich funkcie. V takýchto prípadoch kupujúci očakáva a je potrebné súlad veci posudzovať aj vo vzťahu k dodaniu dohodnutých aktualizácií, vrátane tých bezpečnostných, ktoré chránia vec s digitálnymi prvkami pred meniacimi sa digitálnymi hrozbami.

Okrem zmluvne dohodnutých požiadaviek musí vec spĺňať všeobecné požiadavky súladu. Súlad veci by sa teda mal posudzovať taktiež predovšetkým z pohľadu možnosti použitia veci na účely, na ktoré sa vec rovnakého druhu bežne používa, či bol tovar dodaný s príslušenstvom, ktoré môže kupujúci odôvodnene očakávať a či má vec akosť a vlastnosti bežné pre tovary rovnakého druhu, ktoré môže kupujúci odôvodnene očakávať vzhľadom na charakter tovaru.

V prípade veci s digitálnymi prvkami je predávajúci povinný kupujúcemu poskytovať okrem zmluvne dohodnutých aktualizácií aj aktualizácie, vrátane bezpečnostných, potrebné na zachovanie súladu veci s dohodnutými a všeobecnými požiadavkami súladu. V prípade jednorazového dodania digitálneho obsahu a digitálnej služby platí uvedené po dobu, počas ktorej môže kupujúci odôvodnene očakávať súlad s prihliadnutím na druh a účel veci a digitálnych prvkov, povahu a okolnosti uzavretia zmluvy a pri nepretržitom dodávaní počas dohodnutej doby dodávania, najmenej však počas dvoch rokov od dodania. Ak sa kupujúci a predávajúci nedohodli inak, predávajúci na tieto účely nie je povinný a kupujúci nemôže očakávať dodávanie aktualizácií, ktoré zlepšujú, skvalitňujú alebo inak inovujú verzie dodaného digitálneho obsahu alebo digitálnej služby (čo však môže vyplývať z dohodnutých požiadaviek).

Výnimku z požiadavky súladu veci predstavuje situácia, ak predávajúci pri uzavretí zmluvy výslovne informuje kupujúceho, že určitá vlastnosť veci nezodpovedá všeobecným požiadavkám súladu a kupujúci s takýmto nesúladom výslovne a osobitne súhlasí.

Predmetné vyhlásenie kupujúceho musí byť jednoznačné a nesmie byť súčasťou iných vyhlásení alebo dohôd medzi kupujúcim a predávajúcim. Uvedené umožňuje napríklad flexibilnejší predaj použitých vecí, kedy takáto vec nemusí spĺňať všetky všeobecné požiadavky súladu.

 

–   Zodpovednosť za vady je upravená novým ustanovením § 618 – Vady predanej veci, § 619 – Zodpovednosť za vady.

§ 618

Vady predanej veci

Predaná vec má vady, ak nie je v súlade s požiadavkami podľa § 615 alebo ak jej používanie znemožňujú alebo obmedzujú práva tretej osoby, vrátane práv duševného vlastníctva.

§ 619

Zodpovednosť za vady

Predávajúci zodpovedá za akúkoľvek vadu, ktorú má predaná vec v čase jej dodania a ktorá sa prejaví do dvoch rokov od dodania veci.

Ak je predmetom kúpy vec s digitálnymi prvkami, pri ktorej sa má digitálny obsah dodávať alebo digitálna služba poskytovať nepretržite počas dohodnutej doby, predávajúci zodpovedá za každú vadu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ktorá sa vyskytne alebo prejaví počas celej dohodnutej doby, najmenej však počas dvoch rokov od dodania veci s digitálnymi prvkami.

Pri použitej veci sa strany môžu dohodnúť na kratšej dobe zodpovednosti predávajúceho za vady ako v odsekoch 1 a 2, nie však kratšej ako jeden rok od dodania veci.

Predávajúci zodpovedá za vadu, ktorá bola spôsobená nesprávnou montážou alebo inštaláciou veci, digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ak montáž alebo inštalácia bola súčasťou kúpnej zmluvy a bola vykonaná predávajúcim alebo na jeho zodpovednosť, alebo montáž alebo inštaláciu, ktorú mal vykonať kupujúci, vykonal kupujúci nesprávne v dôsledku nedostatkov návodu na montáž alebo inštaláciu, ktorý mu poskytol predávajúci alebo dodávateľ digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

Predávajúci nezodpovedá za vadu veci s digitálnymi prvkami, ktorá bola spôsobená výlučne nenainštalovaním aktualizácie podľa § 617 ods. 3, ak si kupujúci aktualizáciu nenainštaloval v primeranej lehote po jej dodaní a predávajúci oboznámil kupujúceho o dostupnosti aktualizácie a následkoch jej nenainštalovania, a nenainštalovanie alebo nesprávna inštalácia aktualizácie kupujúcim neboli spôsobené nedostatkami v poskytnutom návode na inštaláciu.

 

Na účely posúdenia zodpovednosti predávajúceho za vady bolo nevyhnutné jednoznačne vymedziť čas, kedy sa posudzuje súlad veci s dohodnutými a všeobecnými požiadavkami súladu. Súlad veci sa posudzuje v momente jej dodania. Uvedené sa vzťahuje rovnako na veci s digitálnymi prvkami s jednorazovým dodaním digitálneho obsahu alebo digitálnej služby. V prípade nepretržitého dodávania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby počas určitého obdobia, je rozhodujúcim časom pre posúdenie súladu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby doba dodávania. Predávajúci je povinný dodať kupujúcemu vec, ktorá je v súlade s dohodnutými a všeobecnými požiadavkami súladu, a teda je bez vád. Posudzovanie súladu veci sa vzťahuje tak na vecné, ako aj právne vady.

Predávajúci zodpovedá za akúkoľvek vadu, ktorú má predaná vec v čase dodania, a ktorá sa prejaví do dvoch rokov od dodania veci. Uvedené platí aj pre veci s digitálnymi prvkami s jednorazovým dodaním digitálneho obsahu alebo digitálnej služby. V prípade vecí s digitálnymi prvkami, pri ktorých sa digitálny obsah alebo digitálna služba dodávajú nepretržite počas určitej doby, predávajúci zodpovedá aj za každú vadu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ktorá sa vyskytne alebo prejaví počas dohodnutej doby dodávania, najmenej však počas dvoch rokov od dodania takejto veci.

Vzhľadom na osobitosti predaja použitých vecí sa kupujúcemu a predávajúcemu ponecháva väčšia flexibilita. Majú možnosť dohodnúť sa na kratšej dobe zodpovednosti predávajúceho za vady. Doba zodpovednosti za vady však nesmie byť kratšia ako jeden rok od dodania použitej veci.

Vzhľadom na fakt, že mnohé veci, vrátane digitálneho obsahu alebo digitálnej služby v prípade vecí s digitálnymi prvkami, si vyžadujú montáž alebo inštaláciu na to, aby ich kupujúci mohol účelne alebo účinne vyžiť na všetky určené účely, sa upravuje zodpovednosť predávajúceho aj za vady, ktoré sú spôsobené nesprávnou montážou alebo inštaláciou.

Predávajúci za vady spôsobené nenainštalovaním aktualizácií, vrátane bezpečnostných, potrebných na zabezpečenie súladu veci s digitálnymi prvkami s dohodnutými a všeobecnými požiadavkami súladu nezodpovedá, ak zabezpečil dodanie takýchto aktualizácií, informoval kupujúceho o ich dostupnosti a dôsledkoch pre prípad, ak ich nenainštaluje, a nenainštalovanie alebo nesprávna inštalácia kupujúcim neboli spôsobené nedostatkami v poskytnutom návode na inštaláciu.

 

–   Ustanovenie § 620 upravuje dôkazné bremeno.

Ak sa vada prejaví do uplynutia doby podľa § 619 ods. 1 až 3, predpokladá sa, že ide o vadu, ktorú mala vec už v čase dodania. To neplatí, ak sa preukáže opak alebo ak je tento predpoklad nezlučiteľný s povahou veci alebo vady.

Ak je predmetom kúpy vec s digitálnymi prvkami, pri ktorej sa má digitálny obsah dodávať alebo digitálna služba poskytovať nepretržite počas dohodnutej doby, predávajúci nesie dôkazné bremeno, že digitálny obsah dodal alebo digitálnu službu poskytol bez vád počas doby podľa § 619 ods. 2.

Upravené je dôkazné bremeno v prípade nesúladu veci, vrátane veci s digitálnymi prvkami, s dohodnutými alebo všeobecnými požiadavkami súladu.

Ak sa vada veci, vrátane veci s digitálnymi prvkami s jednorazovým dodaním, prejaví v dobe, počas ktorej predávajúci zodpovedá za jej vady, považuje sa táto vada za vadu, ktorá existovala už v čase jej dodania. Kupujúci je povinný preukázať len nesúlad veci a nie je povinný preukázať to, že nesúlad existoval už v čase jej dodania. Ide o vyvrátiteľnú domnienku existencie vady v čase dodania a s tým spojenej zodpovednosti predávajúceho za vadu.

Táto domnienka neplatí, ak sa preukáže, že nesúlad v čase dodania neexistoval alebo ak je uvedené nezlučiteľné s povahou veci alebo vady. Nezlučiteľnosť s povahou veci sa môže týkať napríklad vecí, ktoré sa rýchlo kazia, ako napríklad potraviny alebo živé kvety, alebo vecí, ktoré sú určené len na jedno použitie. Nezlučiteľnosť s povahou vady sa môže zase týkať napríklad vady, ktorá môže byť len dôsledkom vonkajšieho pôsobenia po dodaní veci alebo dôsledkom činnosti kupujúceho samotného.

Predávajúci nesie v prípade vecí s digitálnymi prvkami s nepretržitým dodávaním digitálneho obsahu alebo digitálnej služby počas dohodnutého obdobia dôkazné bremeno, že digitálny obsah alebo digitálna služba boli v súlade v období, počas ktorého predávajúci zodpovedá za ich vady. Kupujúci nie je v týchto prípadoch povinný preukázať, že digitálny obsah alebo digitálna služba neboli počas uvedenej doby v súlade.

 

–   Ustanovenie § 621 upravuje práva zo zodpovednosti za vady.

Ak predávajúci zodpovedá za vadu predanej veci, kupujúci má voči nemu právo na odstránenie vady opravou alebo výmenou (§ 623), právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo právo od kúpnej zmluvy odstúpiť (§ 624).

Kupujúci môže odoprieť zaplatiť kúpnu cenu alebo jej časť, kým si predávajúci nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zodpovednosti za vady, ibaže kupujúci je v čase vytknutia vady v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny alebo jej časti. Kupujúci zaplatí kúpnu cenu bez zbytočného odkladu po splnení povinností predávajúcim.

Kupujúci môže uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady, vrátane práva podľa odseku 2, len ak vytkol vadu do dvoch mesiacov od zistenia vady, najneskôr do uplynutia doby podľa § 619 ods. 1 až 3. Ustanovenie § 509 sa použije rovnako.

Uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady nevylučuje právo kupujúceho na náhradu škody, ktorá mu z vady vznikla.

–   Ustanovenie § 622 upravuje Vytknutie vady.

Vadu možno vytknúť v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho, u inej osoby, o ktorej predávajúci oboznámil kupujúceho pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky, alebo prostriedkami diaľkovej komunikácie na adrese sídla alebo miesta podnikania predávajúceho alebo na inej adrese, o ktorej predávajúci oboznámil kupujúceho pri uzavretí zmluvy alebo po uzavretí zmluvy.

Ak kupujúci vytkol vadu poštovou zásielkou, ktorú predávajúci odoprel prijať, zásielka sa považuje za doručenú v deň odopretia.

Predávajúci poskytne kupujúcemu písomné potvrdenie o vytknutí vady bezodkladne po vytknutí vady kupujúcim. Predávajúci v potvrdení o vytknutí vady uvedie lehotu, v ktorej vadu v súlade s § 507 ods. 1 odstráni. Lehota oznámená podľa predchádzajúcej vety nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa vytknutia vady, ak dlhšia lehota nie je odôvodnená objektívnym dôvodom, ktorý predávajúci nemôže ovplyvniť.

Ak predávajúci odmietne zodpovednosť za vady, dôvody odmietnutia písomne oznámi kupujúcemu. Ak kupujúci znaleckým posudkom alebo odborným stanoviskom vydaným akreditovanou osobou, autorizovanou osobou alebo notifikovanou osobou preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu, môže vytknúť vadu opakovane a predávajúci nemôže odmietnuť zodpovednosť za vadu. Na náklady spotrebiteľa spojené so znaleckým posudkom a odborným stanoviskom sa vzťahuje § 509 ods. 2.

Ak pred uzavretím zmluvy alebo, ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky kupujúceho, pred odoslaním objednávky, predávajúci oboznámil kupujúceho, že vady možno vytknúť aj u inej osoby, konanie alebo opomenutie tejto osoby sa na účely zodpovednosti za vady považuje za konanie alebo opomenutie predávajúceho.

 

Podľa ustanovenia § 622 odsek 3 sa zaviedla novelizácia Občianskeho zákonníka v nadväznosti na potrebu transponovať do slovenského právneho poriadku smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES (Ú. v. EÚ L 136, 22. 5. 2019), ktorá prináša novú úpravu zodpovednosti za vady tovarov.

Smernica (EÚ) 2019/771 vyžaduje, aby spotrebiteľ dosiahol nápravu na základe uplatnenia jeho práv zo zodpovednosti za vady obchodníka čo v najkratšom čase, ktorý označuje pojmom primeraná lehota. Vzhľadom na potrebu zabezpečenia právnej istoty pre spotrebiteľov sa navrhuje nadviazať na koncept všeobecne známej 30-dňovej lehoty na vybavenie reklamácie uzákonený v doterajšom § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

Túto lehotu bude možné presiahnuť len v individuálnych prípadoch, ak budú existovať dôvody nezávislé od obchodníka, ktoré budú zakladať prekážku pre vybavenie reklamácie do 30 dní. Aj pre predĺženú lehotu bude platiť, že má ísť o najkratší možný čas, pričom obchodník bude o tejto lehote a dôvodoch, pre ktoré presiahne jej dĺžka 30 dní, informovať spotrebiteľa vždy písomnou formou.

Podľa § 622 ods. 4 sa v záujme o zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa a v snahe o predchádzanie sporov v súvislosti s neuznanými reklamáciami výslovne uzákonilo, že predloženie nezávislého odborného vyjadrenia, t. j. znaleckého posudku alebo odborného stanoviska akreditovaných, autorizovaných alebo notifikovaných skúšobní, zo strany spotrebiteľa po tom, čo obchodník zamietol reklamáciu, sa považuje za dôkaz o nesprávnom vyhodnotení vady a vlastnej zodpovednosti zo strany obchodníka. Na základe takéhoto dôkazu môže spotrebiteľ opakovane vytknúť vadu, pričom obchodník už nemôže opakovane odmietnuť svoju zodpovednosť za vady. Spotrebiteľ má nárok, aby mu obchodník nahradil náklady potrebné na zabezpečenie nezávislého odborného vyjadrenia v celej výške.

Kupujúci má v prípade vady veci, vrátane veci s digitálnymi prvkami, za ktorú zodpovedá predávajúci, právo uplatniť si voči predávajúcemu práva zo zodpovednosti za vady, medzi ktoré patrí právo na odstránenie vady opravou alebo výmenou, právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny a právo na odstúpenie od zmluvy.

Na to, aby kupujúci mohol uplatniť voči predávajúcemu uvedené práva zo zodpovednosti za vady, je povinný vadu vytknúť u predávajúceho do dvoch mesiacov od zistenia vady. Súčasne musí kupujúci vadu vytknúť najneskôr do uplynutia doby, počas ktorej predávajúci zodpovedá za vady. Ak vadu v uvedenej lehote u predávajúceho nevytkne, práva zo zodpovednosti za vady mu zaniknú. Kupujúci môže vadu vytknúť osobne alebo na diaľku využitím prostriedkov diaľkovej komunikácie. Vo všeobecnosti sa vady vytýkajú u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená.

Vadu je však možné vytknúť aj u inej osoby určenej predávajúcim, o ktorej predávajúci informoval kupujúceho pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky. Osobne môže kupujúci vadu vytknúť v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho alebo u inej osoby určenej predávajúcim. Pri vytknutí vady predávajúci bezodkladne poskytne kupujúcemu potvrdenie o vytknutí vady a o lehote, v ktorej predávajúci v súlade s § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení nového zákona vadu odstráni.

Predávajúci je povinný vadu odstrániť v primeranej lehote (vysvetlenie konceptu primeranej lehoty sa nachádza pri § 623). Uvedené potvrdenie zabezpečí, že kupujúci bude vedieť preukázať, že vadu u predávajúceho vytkol a informácia o primeranej lehote je dôležitá z dôvodu uplatňovania ďalších práv podľa § 624 Občianskeho zákonníka v znení nového zákona.

Potvrdenie predávajúci poskytne v písomnej forme, čo znamená, že môže ísť aj o potvrdenie v elektronickej podobe zaslané formou e-mailu alebo iným spôsobom. Vzhľadom na skutočnosť, že zodpovednosť predávajúceho je časovo limitovaná (§ 619 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka), je nevyhnutnou súčasťou vytknutia vady preukázanie momentu dodania (napr. potvrdením o kúpe, dodacím listom, e-mailom potvrdzujúcim dodanie veci…). Zároveň je nevyhnutným predpokladom pre riadne vytknutie vady, že osoba, u ktorej sa vytýka vada, je príslušnou osobou, u ktorej sa vada má, resp. môže vytknúť (napr. potvrdením o kúpe, faktúrou, e-mailovou komunikáciou, iným potvrdením…).

Kupujúci má aj po uplatnení práv zo zodpovednosti za vady naďalej právo na náhradu škody, ktorá mu bola vadou spôsobená (zákon č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom).

Ak predávajúci odmieta zodpovednosť za vady, dôvody odmietnutia písomne oznámi kupujúcemu, pričom písomným oznámením možno aj v tomto prípade rozumieť napríklad aj oznámenie e-mailom.

Kupujúci má právo odoprieť zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu alebo jej časť, kým si predávajúci nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zodpovednosti za vady. Po tom, čo si predávajúci uvedené povinnosti splní, je kupujúci povinný dodatočne bez zbytočného odkladu zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu alebo jej časť. Toto ustanovenie má chrániť spotrebiteľa, ktorý sa domnieva, že mu nebolo poskytnuté riadne plnenie. Predmetné právo je však podmienené tým, že spotrebiteľ si svoju povinnosť splnil a v čase vytknutia vady nie je v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny alebo jej časti.

 

–   Ustanovenie § 623 upravuje odstránenie vady.

Kupujúci má právo zvoliť si odstránenie vady výmenou veci alebo opravou veci. Kupujúci si nemôže zvoliť spôsob odstránenia vady, ktorý nie je možný alebo ktorý by v porovnaní s druhým spôsobom odstránenia vady spôsobil predávajúcemu neprimerané náklady s ohľadom na všetky okolnosti, najmä na hodnotu, ktorú by mala vec bez vady, na závažnosť vady a na skutočnosť, či by druhý spôsob odstránenia vady spôsobil kupujúcemu značné ťažkosti.

Predávajúci môže odmietnuť odstránenie vady, ak oprava ani výmena nie sú možné alebo ak by si vyžadovali neprimerané náklady s ohľadom na všetky okolnosti, vrátane okolností podľa odseku 1 druhej vety.

Predávajúci opraví alebo vymení vec v primeranej lehote (§ 507 ods. 1) po tom, čo kupujúci vytkol vadu, bezplatne, na vlastné náklady a bez spôsobenia závažných ťažkostí kupujúcemu s ohľadom na povahu veci a účel, na ktorý kupujúci vec požadoval.

Na účely opravy alebo výmeny kupujúci odovzdá alebo sprístupní vec predávajúcemu alebo osobe podľa § 622 ods. 5. Náklady prevzatia veci znáša predávajúci.

Predávajúci dodá opravenú vec alebo náhradnú vec kupujúcemu na vlastné náklady rovnakým alebo obdobným spôsobom, akým mu kupujúci dodal vadnú vec, ak sa strany nedohodnú inak. Ak kupujúci neprevezme vec v lehote šiestich mesiacov odo dňa, kedy ju mal prevziať, môže predávajúci vec predať. Ak ide o vec väčšej hodnoty, predávajúci kupujúceho o zamýšľanom predaji vopred upovedomí a poskytne mu primeranú dodatočnú lehotu na prevzatie veci. Predávajúci bezodkladne po predaji vyplatí kupujúcemu výťažok z predaja veci po odpočítaní nákladov, ktoré účelne vynaložil na jej úschovu a predaj, ak kupujúci uplatní právo na podiel z výťažku v primeranej lehote uvedenej predávajúcim v oznámení o zamýšľanom predaji veci. Predávajúci môže vec na vlastné náklady zničiť, ak sa ju nepodarilo predať alebo ak predpokladaný výťažok z predaja nebude postačovať ani na úhradu nákladov, ktoré predávajúci účelne vynaložil na úschovu veci, a nákladov, ktoré by predávajúci musel nevyhnutne vynaložiť na jej predaj.

Predávajúci pri odstránení vady zabezpečí odstránenie veci a inštaláciu opravenej veci alebo náhradnej veci, ak si výmena alebo oprava vyžaduje odstránenie vadnej veci, ktorá bola nainštalovaná v súlade s jej povahou a účelom pred tým, ako sa vada prejavila. Predávajúci a kupujúci sa môžu dohodnúť, že odstránenie veci a inštaláciu opravenej alebo náhradnej veci zabezpečí kupujúci na náklady a nebezpečenstvo predávajúceho.

Pri odstránení vady výmenou veci nemá predávajúci právo na náhradu škody spôsobenú bežným opotrebovaním veci a na odplatu za bežné užívanie veci pred jej výmenou.

Predávajúci zodpovedá za vady náhradnej veci podľa § 619.

Upravené je právo kupujúceho na odstránenie vady, a to prostredníctvom konkrétnych prostriedkov nápravy, ktorými sú oprava alebo výmena. Oprava a výmena predstavujú primárne prostriedky nápravy, ktoré má kupujúci v prípade vady k dispozícii.

Kupujúci má možnosť voľby medzi opravou a výmenou vadnej veci. Voľba kupujúceho je obmedzená len v prípadoch, ak ním zvolený spôsob odstránenia vady nie je možný, a to či už z právnej alebo faktickej stránky, alebo by v porovnaní s druhým spôsobom viedol k neprimeraným nákladom pre predávajúceho. Napríklad, ak by kupujúci požadoval výmenu veci v dôsledku malej ľahko opraviteľnej estetickej vady, takáto výmena by mohla byť pre predávajúceho neprimeraná vzhľadom na náklady, ktoré by mu mohla spôsobiť. Vždy je však potrebné okrem iného prihliadať aj na to, či alternatívny spôsob odstránenia vady nespôsobí kupujúcemu značné ťažkosti.

Predávajúci môže odmietnuť odstrániť vadu, ak oprava ani výmena nie sú možné, alebo by predávajúcemu spôsobili neprimerané náklady. Uvedené platí aj v prípade, ak oprava alebo výmena nie je možná a alternatívny spôsob odstránenia vady by spôsobil predávajúcemu neprimerané náklady, napríklad v dôsledku toho, že sa kupujúci presťahoval z pôvodného miesta dodania veci a náklady na prevzatie veci z nového miesta by boli pre predávajúceho neprimerané.

Po tom, čo kupujúci vytkne predávajúcemu vadu, predávajúci je povinný ju odstrániť podľa zvoleného spôsobu v najkratšom možnom čase, ktorý potrebuje na posúdenie vady a na jej odstránenie – táto lehota je v § 507 ods. 1 tretej vete Občianskeho zákonníka v znení nového zákona pomenovaná ako „primeraná lehota”. Pri spotrebiteľských zmluvách ide o nový inštitút, ktorý nahrádza zákonnú fixnú 30-dňovú lehotu na vybavenie reklamácie podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. Výklad pojmu „primeraná lehota” v aplikačnej praxi by mal pri spotrebiteľskej kúpnej zmluve sledovať recitál 55 smernice (EÚ) 2019/771. Lehota na opravu alebo výmenu veci by sa mala považovať za primeranú, ak poskytuje kupujúcemu ochranu pred rizikom závažného oneskorenia pri odstránení vady zo strany predávajúceho, ale súčasne je predávajúcim objektívne možné v danej lehote zrealizovať alebo dokončiť opravu alebo výmenu veci. Z uvedeného vyplýva, že primeraná lehota na opravu alebo výmenu veci môže byť opodstatnene pre rôzne veci odlišná (napr. oprava obuvi jej zalepením alebo výmena veci za novú, ktorá je ihneď dostupná na sklade, by mohli byť vybavené bezodkladne, v intervale maximálne pár dní, ale oprava elektroniky s nutnosťou objednania špecifického náhradného dielu alebo oprava sedacej súpravy jej kompletným prečalúnením budú objektívne trvať dlhšie).

Malo by sa prihliadať na povahu a zložitosť veci, ale súčasne na povahu a zložitosť vady a úsilie potrebné na dokončenie opravy alebo výmeny veci. Primeranosť tejto lehoty by sa mala určovať z perspektívy oboch zmluvných strán. Predávajúci musí byť schopný opravu alebo výmenu veci v danej lehote objektívne dokončiť, preto by sa malo prihliadať napr. na to, ak je potrebné dodanie náhradných dielov treťou stranou, objednanie nového kusu od dodávateľa na výmenu, vykonanie demontáže vadnej veci a montáže opravenej alebo novej veci, trvanie pôvodnej dodacej lehoty atď. Z perspektívy kupujúceho je potrebné zdôrazniť, že oprava alebo výmena veci sa majú realizovať bez spôsobenia závažných ťažkostí kupujúcemu s ohľadom na povahu a účel veci, preto by sa malo napr. zohľadniť, či ide o vec dennej potreby alebo skôr luxusnejší tovar, prípadne na to, či bola kupujúcemu poskytnutá náhrada (napr. náhradné vozidlo, náhradný spotrebič) do času dokončenia opravy alebo výmeny veci. Hoci má ísť o lehotu posudzovanú individuálne podľa okolností konkrétneho prípadu, v zmysle poslednej vety recitálu 55 smernice (EÚ) 2019/771 by malo byť možné tento pojem vykladať aj vo všeobecnosti. Interpretačná a aplikačná prax v Slovenskej republike v tejto otázke nadväzujú na dlhoročný platný právny stav s fixnou 30-dňovou lehotou pre všetky druhy vecí, a teda za východisko pre interpretovanie primeranej lehoty v aplikačnej praxi by bolo možné považovať 30-dňovú lehotu ako akúsi referenčnú lehotu (najmä, ak konkrétna lehota nebola medzi stranami dohodnutá), ktorá by sa mala skrátiť, ak to okolnosti konkrétneho prípadu dovoľujú, a predĺžiť, ak si to okolnosti konkrétneho prípadu vyžadujú. Spotrebiteľ má dostať informáciu o primeranej lehote v zmysle § 622 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení nového zákona z dôvodu uplatňovania ďalších práv podľa § 624 Občianskeho zákonníka v znení nového zákona.

Ak predávajúci urobí vyhlásenie alebo je z okolností zrejmé, že neodstráni vadu v primeranej lehote alebo bez spôsobenia závažných ťažkostí kupujúcemu, má kupujúci právo namiesto opravy alebo výmeny veci žiadať zľavu z ceny alebo odstúpiť od zmluvy v zmysle bližšej úpravy v § 624 Občianskeho zákonníka v znení nového zákona. Nedodržanie lehoty oznámenej kupujúcemu podľa § 622 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení nového zákona však nemusí bez ďalšieho znamenať, že predávajúci nedodržal primeranú lehotu, ak boli dané objektívne dôvody na jej prekročenie. Primeraná lehota by teda mala priniesť správnu rovnováhu medzi očakávania kupujúceho, ktorý zakúpil vec s vadou a oprávnene žiada nápravu, objektívne možnosti predávajúceho odstrániť vadu čo možno najskôr a bez závažných problémov pre kupujúceho, medzi požiadavku na individuálny prístup podľa okolností konkrétneho prípadu a právnu istotu, ktorú má právna úprava garantovať.

Kupujúci je povinný sprístupniť vec na opravu alebo výmenu predávajúcemu alebo osobe ním určenej. Náklady sprístupnenia veci rovnako ako náklady na dodanie opravenej alebo náhradnej veci po oprave alebo výmene znáša predávajúci. V prípade veci vyžadujúcej si montáž alebo inštaláciu, zabezpečí predávajúci za účelom odstránenia vady aj jej odstránenie a inštaláciu opravenej alebo náhradnej veci po uvedení do súladu. Alternatívne sa môžu kupujúci a predávajúci dohodnúť, že tak urobí kupujúci na náklady a nebezpečenstvo predávajúceho.

Zaviedla sa povinnosť pre kupujúceho prevziať si vec od predávajúceho najneskôr do 6 mesiacov odo dňa, kedy ju po oprave alebo výmene mal prevziať. V opačnom prípade môže predávajúci neprevzatú vec predať. Cieľom je reagovať na situácie, kedy si kupujúci neprevezmú veci po oprave alebo výmene a predávajúci je povinný znášať náklady za ich uskladnenie a súčasne nevie, kedy a či si ju kupujúci prevezme.

V prípade výmeny veci zodpovedá predávajúci za vady náhradnej veci rovnako ako v prípade pôvodne dodanej veci a kupujúci má právo v prípade výskytu vady uplatniť si k nej práva zo zodpovednosti za vady. Keďže predávajúci dodal kupujúcemu vadné plnenie, predávajúci nemá pri výmene veci právo na odplatu za bežné používanie veci pred výmenou a na náhradu škody spôsobenú bežným opotrebovaním pri jej používaní.

 

–   Znenie ustanovenia § 624 upravuje zľavu z kúpnej ceny a odstúpenie od zmluvy.

Kupujúci má právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo môže odstúpiť od kúpnej zmluvy aj bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty podľa § 517 ods. 1, ak

a)  predávajúci vec neopravil ani nevymenil,

b)  predávajúci vec neopravil ani nevymenil v súlade s § 623 ods. 4 a 6,

c)  predávajúci odmietol odstrániť vadu podľa § 623 ods. 2,

d)  vec má rovnakú vadu napriek oprave alebo výmene veci,

e)  vada je takej závažnej povahy, že odôvodňuje okamžitú zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie od kúpnej zmluvy, alebo

f)  predávajúci vyhlásil alebo je z okolností zrejmé, že vadu neodstráni v primeranej lehote alebo bez spôsobenia závažných ťažkostí pre kupujúceho.

Pri posudzovaní práva kupujúceho na zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie od kúpnej zmluvy podľa odseku 1 písm. d) a e) sa zohľadnia všetky okolnosti, najmä druh a hodnota veci, povaha a závažnosť vady a možnosť od kupujúceho objektívne žiadať, aby dôveroval v schopnosť predávajúceho odstrániť vadu.

Zľava z kúpnej ceny musí byť primeraná rozdielu hodnoty predanej veci a hodnoty, ktorú by vec mala, ak by bola bez vád.

Kupujúci nemôže odstúpiť od kúpnej zmluvy podľa odseku 1, ak sa kupujúci spolupodieľal na vzniku vady alebo ak je vada zanedbateľná. Dôkazné bremeno, že sa kupujúci spolupodieľal na vzniku vady a že vada je zanedbateľná, nesie predávajúci.

Ak sa zmluva týka kúpy viacerých vecí, kupujúci môže od nej odstúpiť len vo vzťahu k vadnej veci. Vo vzťahu k ostatným veciam môže odstúpiť od zmluvy, len ak nemožno dôvodne očakávať, že bude mať záujem ponechať si ostatné veci bez vadnej veci.

Kupujúci po odstúpení od zmluvy alebo jej časti vráti vec predávajúcemu na náklady predávajúceho. Predávajúci zabezpečí odstránenie veci, ktorá bola nainštalovaná v súlade s jej povahou a účelom pred tým, ako sa vada prejavila. Ak predávajúci vec v primeranej lehote neodstráni, môže kupujúci zabezpečiť odstránenie a doručenie veci predávajúcemu na náklady a nebezpečenstvo predávajúceho.

Predávajúci po odstúpení od zmluvy vráti kupujúcemu kúpnu cenu najneskôr do 14 dní odo dňa vrátenia veci predávajúcemu alebo po preukázaní, že kupujúci zaslal vec predávajúcemu, podľa toho, ktorý okamih nastane skôr.

Predávajúci vráti kúpnu cenu kupujúcemu alebo mu vyplatí zľavu z kúpnej ceny rovnakým spôsobom, aký použil kupujúci pri zaplatení kúpnej ceny, ak kupujúci výslovne nesúhlasí s iným spôsobom úhrady. Všetky náklady spojené s úhradou znáša predávajúci.

Predávajúci nemá právo na náhradu škody spôsobenú bežným opotrebovaním veci a na odplatu za bežné užívanie veci pred odstúpením od kúpnej zmluvy.

 

Uvedené ustanovenia upravujú právo kupujúceho na zľavu z kúpnej ceny a odstúpenie od zmluvy. Predmetné prostriedky nápravy predstavujú sekundárne prostriedky nápravy, na ktoré má kupujúci v prípade vady právo. Výnimkou sú situácie odôvodňujúce okamžitý nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie od zmluvy, ako napríklad vadnosť veci tak závažnej povahy, že v dôsledku nej kupujúci nemôže vec užívať bežným spôsobom a nemožno od neho očakávať, že bude mať dôveru v opravu alebo výmenu veci.

V prípade zanedbateľnej vady kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy. Keďže odstúpenie od zmluvy predstavuje najvýraznejší zásah do vzájomných práv a povinností zmluvných strán, cieľom je vyhnúť sa odstúpeniu od zmluvy v takýchto prípadoch, kedy sa dôraz kladie na opravu, výmenu, respektíve zľavu z kúpnej ceny ako sekundárny nárok nápravy. Kupujúci takisto nemôže odstúpiť od zmluvy v prípade, ak sa sám pričinil na vzniku vady. V oboch prípadoch znáša dôkazné bremeno o uvedených skutočnostiach predávajúci.

Vo všeobecnosti platí, že kupujúci môže odstúpiť od zmluvy len vo vzťahu k vadnej veci. Ak však kupujúci nadobudol na základe kúpnej zmluvy viacero vecí a nemožno od neho dôvodne očakávať, že bude mať záujem ponechať si len veci bez vady, môže odstúpiť od zmluvy aj vo vzťahu k takýmto veciam. Pôjde napríklad o situácie, ak si kupujúci zaobstaral veci za účelom vzájomného používania alebo ak v dôsledku vady jednej veci od neho nemožno očakávať, že si zachová dôveru k ostatným.

V prípade odstúpenia od zmluvy majú kupujúci a predávajúci povinnosť predovšetkým vrátiť druhej zmluvnej strane všetko, čo od nej na základe zmluvy dostali. Kupujúci je povinný vrátiť predávajúcemu dodané veci v závislosti od rozsahu odstúpenia od zmluvy. Náklady vrátenia znáša predávajúci. Predávajúci naopak vráti kupujúcemu kúpnu cenu, a to najneskôr do 14 dní odo dňa vrátenia veci alebo preukázania zaslania veci späť, v závislosti od toho, ktoré z uvedeného nastane skôr. Podobná právna úprava platí pri odstúpení od zmluvy uzavretej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov obchodníka. Vo všeobecnosti platí, že predávajúci vyplatí zľavu z ceny alebo vráti kúpnu cenu kupujúcemu spôsobom, aký kupujúci použil pri zaplatení. Výnimku predstavuje situácia, ak kupujúci výslovne súhlasí s iným spôsobom vrátenia. V prípade veci vyžadujúcej si montáž alebo inštaláciu, zabezpečí predávajúci jej odstránenie.

Ak si predávajúci uvedenú povinnosť nesplní v primeranej lehote, môže kupujúci sám zabezpečiť odstránenie a doručenie veci predávajúcemu na jeho náklady a nebezpečenstvo. Nakoľko predávajúci dodal kupujúcemu vadné plnenie, obdobne ako pri výmene veci, nemá právo na odplatu za bežné používanie veci pred odstúpením od zmluvy a na náhradu škody spôsobenú bežným opotrebovaním pri jej používaní.

 

–   Ustanovenie § 625 upravuje náhradu nákladov predávajúceho.

Ak je vada, za ktorú zodpovedá predávajúci, dôsledkom konania alebo opomenutia inej osoby v rovnakom dodávateľskom reťazci, vrátane opomenutia dodať aktualizácie pre vec s digitálnymi prvkami, predávajúci má voči tejto osobe právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v dôsledku vytknutia vady a uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady kupujúcim podľa § 621.

Predávajúci ako zmluvná strana kupujúceho priamo zodpovedá voči kupujúcemu za vady predanej veci. Kupujúci vady vytýka u predávajúceho alebo u osoby ním určenej a uplatňuje si práva zo zodpovednosti za vady priamo voči predávajúcemu.

Nie vždy sú však vady dôsledkom konania alebo opomenutia predávajúceho. Ak je vada, za ktorú zodpovedá predávajúci, dôsledkom konania alebo opomenutia inej osoby v reťazci dodávok (výrobca, dovozca, distribútor), má predávajúci voči tejto osobe právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s vytknutím vady a uplatnením práva zo zodpovednosti za vady kupujúcim.

 

–   Ustanovenie § 626 upravuje spotrebiteľskú záruku.

Výrobca [§ 617 ods. 1 písm. d)] alebo predávajúci môže poskytnúť kupujúcemu spotrebiteľskú záruku, ktorou sa zaviažu vrátiť kupujúcemu kúpnu cenu, vymeniť alebo opraviť predanú vec alebo zabezpečiť jej údržbu nad rozsah práv vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady. Kupujúci má právo požadovať od výrobcu alebo predávajúceho, ktorý poskytol spotrebiteľskú záruku, plnenie zo spotrebiteľskej záruky za podmienok uvedených v záručnom liste alebo v súvisiacej reklame dostupnej v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy alebo pred jej uzatvorením.

Ak výrobca ponúkne spotrebiteľskú záruku na životnosť veci, kupujúci má počas trvania spotrebiteľskej záruky voči výrobcovi práva na odstránenie vady podľa § 623, ak výrobca neposkytol v spotrebiteľskej záruke na životnosť výhodnejšie podmienky.

Výrobca alebo predávajúci, ktorý poskytol spotrebiteľskú záruku, poskytne kupujúcemu záručný list na trvanlivom médiu najneskôr v čase dodania veci v slovenskom jazyku alebo so súhlasom spotrebiteľa v inom jazyku.

Výrobca alebo predávajúci, ktorý poskytol spotrebiteľskú záruku, v záručnom liste jasným a zrozumiteľným spôsobom uvedie náležitosti podľa § 502 ods. 3 a poučenie, že kupujúci má voči predávajúcemu práva zo zodpovednosti za vady podľa § 621, ktoré nie sú spotrebiteľskou zárukou dotknuté.

Porušenie povinnosti výrobcu alebo predávajúceho, ktorý poskytol spotrebiteľskú záruku, podľa odseku 3 nemá vplyv na platnosť spotrebiteľskej záruky.

Ak sú podmienky spotrebiteľskej záruky v súvisiacej reklame pre kupujúceho priaznivejšie ako podmienky podľa záručného listu, platia podmienky uvedené v reklame. To neplatí, ak výrobca alebo predávajúci, ktorý poskytol spotrebiteľskú záruku, pred uzavretím zmluvy s kupujúcim súvisiacu reklamu zosúladil so záručným listom rovnakým alebo obdobným spôsobom, akým bola reklama uskutočnená.

 

Ustanovením sa v Občianskom zákonníku zaviedol nový inštitút tzv. spotrebiteľskej záruky ako záväzku výrobcu alebo predávajúceho, ktorým poskytuje kupujúcemu, t. j. spotrebiteľovi väčší rozsah práv, ako mu vyplýva zo zákonnej úpravy zodpovednosti za vady pri spotrebiteľskej kúpnej zmluve.

Výrobca alebo predávajúci môžu kupujúcemu – spotrebiteľovi poskytnúť aj záruku nad rámec práv vyplývajúcich mu zo zodpovednosti predávajúceho za vady podľa Občianskeho zákonníka. Takouto rozšírenou spotrebiteľskou zárukou môže poskytovateľ poskytnúť kupujúcemu spotrebiteľskú záruku, ktorou sa zaviažu vrátiť kupujúcemu kúpnu cenu, vymeniť alebo opraviť predanú vec či zabezpečiť jej údržbu nad rozsah práv vyplývajúcich kupujúcemu zo zákonnej zodpovednosti za vady.

Podmienky tejto záruky sú vymedzené v záručnom liste alebo v súvisiacej reklame. Za týchto podmienok môže kupujúci uplatňovať u poskytovateľa záruky plnenia z nej plynúce. Ustanovenia uvedeného paragrafu vymedzujú niektoré náležitosti záručného listu. Záručný list okrem všeobecných náležitostí vymedzených v § 502 ods. 3 musí obsahovať poučenie pre kupujúceho, že má naďalej voči predávajúcemu práva zo zodpovednosti za vady podľa § 621, ktoré spotrebiteľskou zárukou nie sú dotknuté. Spotrebiteľská záruka je platná aj v prípade, ak jej poskytovateľ nesplní všetky povinnosti týkajúce sa záručného listu a jeho náležitostí.

 

–   Znenie ustanovenia § 627 sa vypúšťa.

Obdoba úpravy § 627 ods. 2 sa nachádza v novom znení § 623 ods. 8. V prípade výmeny veci zodpovedá predávajúci za vady náhradnej veci rovnako ako v prípade pôvodne dodanej veci a kupujúci má právo v prípade výskytu vady uplatniť si k nej práva zo zodpovednosti za vady.

 

–   Znenie ustanovenia § 645 upravujúce prevzatie veci sa zmenilo.

Objednávateľ prevezme vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď mala byť vec zhotovená, a ak bola vec zhotovená neskôr, do jedného mesiaca od jej zhotovenia. Ak objednávateľ vec neprevezme, zaplatí dohodnutý poplatok za uskladnenie.

Ak si objednávateľ vec neprevezme do šiestich mesiacov od jej zhotovenia, môže s ňou zhotoviteľ voľne nakladať. Ak sa mu nepodarí vec speňažiť alebo inak s ňou účelne naložiť, má zhotoviteľ právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu zhotovenia diela. Objednávateľ má právo na vrátenie ceny za použitý materiál, ktorý dodal na zhotovenie veci. Pri zhotovení stavby má zhotoviteľ vždy právo na zaplatenie ceny za zhotovenú stavbu.

 

Zaviedla sa zmena osobitných ustanovení o zhotovení veci na zákazku, a to predovšetkým v nadväznosti na potrebu zabezpečiť transpozíciu smernice (EÚ) 2019/771, do rozsahu pôsobnosti ktorej patria aj zmluvy týkajúce sa vecí, ktoré sa ešte len musia vyrobiť alebo vyhotoviť, okrem iného aj na základe špecifikácií spotrebiteľa.

Objednávateľ má povinnosť prevziať si zhotovenú vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď mala byť zhotovená.

Ak je vec zhotovená neskôr, uvedené platí od jej zhotovenia.

V prípade, že si objednávateľ vec neprevezme v uvedených lehotách, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutý poplatok za jej uskladnenie. Objednávateľ je povinný vec prevziať najneskôr do šiestich mesiacov od jej zhotovenia.

Ak tak neurobí, môže s ňou zhotoviteľ voľne nakladať. Upravené sú aj ďalšie následky spojené s neprevzatím pre zhotoviteľa a objednávateľa. Výnimkou je zhotovenie stavby. Vzhľadom na komplexnosť zákazky na zhotovenie stavby má zhotoviteľ vždy právo na zaplatenie ceny za zhotovenú stavbu.

–   Znenie ustanovenia § 646 sa v niekoľkých bodoch zmenilo. Ustanovenie po novom upravuje osobitné ustanovenia o zodpovednosti za vady.

V ustanovení § 646 sa zmenilo znenie odsekov 1 a 2, čo znamená, že zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec pri jej prevzatí objednávateľom. Ak sa vada prejaví do uplynutia 24 mesiacov odo dňa, kedy si mal objednávateľ vec prevziať, predpokladá sa, že ide o vadu, ktorú mala vec už v čase prevzatia. To neplatí, ak sa preukáže opak alebo ak je tento predpoklad nezlučiteľný s povahou veci alebo vady.

V znení § 646 ods. 3 sa vložila nová prvá veta, podľa ktorej ak ide o zhotovenie stavby, zhotoviteľ zodpovedá aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe.

V znení odseku 3 sa za slovo „roky” vložili slová „odo dňa, kedy si mal objednávateľ stavbu prevziať”.

Ustanovenie § 646 sa doplnilo odsekmi 4 a 5. Zhotoviteľ nezodpovedá za vady, ktorých príčinou je vadnosť materiálu dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov upozornil. Ak zhotoviteľ odmieta zodpovednosť za vady, dôvody odmietnutia písomne oznámi objednávateľovi.

 

Ustanovenia obsahujú osobitnú úpravu zodpovednosti za vady vzhľadom na špecifiká zmluvy o zhotovení veci na zákazku.

Platí všeobecné pravidlo, že zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec pri prevzatí objednávateľom a súčasne sa prezumuje existencia vady prejavenej počas 24 mesiacov odo dňa, kedy si mal objednávateľ vec prevziať, v čase prevzatia. Ide o vyvrátiteľnú domnienku existencie vady v čase prevzatia a s tým spojenej zodpovednosti zhotoviteľa za vadu. Táto domnienka neplatí, ak zhotoviteľ preukáže, že nesúlad v čase prevzatia neexistoval, alebo ak je uvedené nezlučiteľné s povahou veci alebo vady. Ak je vada spôsobená vadnosťou materiálu, ktorý dodal objednávateľ alebo nevhodnosťou jeho pokynov, za predpokladu, že ho zhotoviteľ na uvedené upozornil, za takéto vady nezodpovedá. Pre zhotovenie stavby platia osobitosti. Zhotoviteľ v takýchto prípadoch zodpovedá aj za vady, ktoré sa vyskytnú v trojročnej záručnej dobe.

–   Zmenilo sa znenie ustanovenia § 647 upravujúceho zodpovednosť za zničenie alebo poškodenie stavby.

Zhotoviteľ zodpovedá za poškodenie alebo zničenie stavby zhotovenej na zákazku až do prevzatia zhotovenej stavby objednávateľom, ibaže by ku škode došlo aj inak.

 

Za poškodenie alebo zničenie stavby zhotovenej na zákazku zodpovedá zhotoviteľ až do prevzatia zhotovenej stavby objednávateľom. Výnimkou sú situácie, ak by k spôsobeniu škody došlo aj inak, napríklad v dôsledku vplyvov počasia alebo inej vis maior udalosti.

 

–   Zmenilo sa znenie ustanovenia § 648 upravujúce spotrebiteľskú zmluvu o zhotovení veci na zákazku.

Ak je zmluva o zhotovení veci na zákazku spotrebiteľskou zmluvou, podľa ktorej je predmetom zhotovenia akákoľvek hnuteľná vec, vrátane veci s digitálnymi prvkami (§ 119a ods. 1), vzťahuje sa na zmluvu úprava spotrebiteľskej kúpnej zmluvy podľa § 613 až 626.

 

Zaviedla sa subsidiarita ustanovení § 613 až 626 predstavujúcich osobitnú úpravu pre spotrebiteľské kúpne zmluvy na spotrebiteľské zmluvy o zhotovení veci na zákazku.

 

–   Zo zákona sa vypustili ustanovenia § 649 až 651 vzhľadom na predchádzajúcu úpravu novelizačných bodov.

 

–   Ôsma časť zákona sa doplnila dvadsiatou prvou hlavou, ktorá upravuje osobitné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách s digitálnym plnením.

 

Ide o transpozíciu smernice (EÚ) 2019/770. Ide o osobitné ustanovenia aplikujúce sa na spotrebiteľské zmluvy s digitálnym plnením ako lex specialis k úprave spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľskej kúpnej zmluve.

 

–   Do zákona sa doplnilo ustanovenie § 852a upravujúce zmluvu s digitálnym plnením.

Zmluvou s digitálnym plnením je každá spotrebiteľská zmluva, na základe ktorej obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodať digitálne plnenie, a spotrebiteľ platí alebo sa zaväzuje zaplatiť cenu, vrátane digitálne vyjadrenej hodnoty, alebo poskytuje alebo sa zaväzuje poskytnúť obchodníkovi svoje osobné údaje, a to aj vtedy, ak sa digitálne plnenie vyvíja podľa špecifikácií spotrebiteľa.

Za zmluvu s digitálnym plnením sa nepovažuje zmluva, na základe ktorej obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodať digitálne plnenie a spotrebiteľ poskytne alebo sa zaviaže poskytnúť len osobné údaje, ktoré obchodník spracúva výlučne na účely dodania digitálneho plnenia alebo splnenia zákonnej povinnosti.

Ustanovenia § 852b až 852n sa nevzťahujú na zmluvu, ktorej predmetom je

a)  služba, ktorá nie je digitálnou službou, bez ohľadu na to, či obchodník používa digitálne formy alebo prostriedky na vytvorenie výstupu služby, na jeho dodanie alebo prenos spotrebiteľovi,

b)  elektronická komunikačná služba okrem interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od čísel,

c)  poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služby súvisiacej s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

d)  služba v oblasti hazardných hier, ktoré obchodník poskytuje na individuálnu žiadosť spotrebiteľa prostredníctvom elektronických prostriedkov alebo inej technológie na uľahčenie komunikácie, ktoré zahŕňajú peňažné stávky, vrátane hazardných hier, ktoré obsahujú prvok zručnosti, najmä lotériové, kasínové alebo pokrové hry alebo stávky,

e)  finančná služba,

f)  softvér, ktorý obchodník ponúka spotrebiteľovi bezodplatne v rámci voľnej licencie s otvoreným zdrojovým kódom, ak obchodník spracúva osobné údaje spotrebiteľa výlučne na účely zvýšenia bezpečnosti, kompatibility alebo interoperability tohto softvéru,

g)  digitálny obsah, ktorý sa sprístupňuje verejnosti v rámci predstavenia alebo podujatia, ako je najmä digitálne audiovizuálne predstavenie, okrem prenosu signálu,

h)  digitálny obsah, ktorý sú orgány verejnej moci povinné sprístupňovať,

i)   digitálne plnenie, ktoré je súčasťou veci s digitálnymi prvkami alebo je s ňou prepojené podľa § 119a ods. 1.

Ustanovenia § 852c až 852n o digitálnom plnení sa vzťahujú aj na hmotný nosič, ktorý slúži výhradne ako nosič digitálneho obsahu.

Ak je okrem digitálneho plnenia predmetom tej istej zmluvy aj iné plnenie, ustanovenia § 852b až 852n sa použijú len na tú časť zmluvy, ktorá sa týka digitálneho plnenia. Ak spotrebiteľovi vznikne právo odstúpiť od zmluvy v časti týkajúcej sa digitálneho plnenia, spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy aj v časti, ktorá sa týka iného plnenia, ktoré je predmetom tej istej zmluvy medzi tým istým obchodníkom a tým istým spotrebiteľom a ktoré je potrebné na riadne využívanie dotknutého digitálneho plnenia.

Ustanovenie § 612 nie je odsekom 5 dotknuté.

Ustanoveniami tohto zákona o digitálnom plnení nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o ochrane osobných údajov.

 

Znenie odseku 1 ustanovuje legálne vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy s digitálnym plnením, pričom digitálnym plnením sa má namysli dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby podľa §119a. Ustanovenie zahŕňa pod tieto zmluvy aj zmluvy, pri ktorých spotrebiteľ poskytuje alebo sa zaväzuje poskytnúť obchodníkovi svoje osobné údaje. Ide o zmluvy, ktoré sa môžu spotrebiteľovi javiť ako bezodplatné, avšak prístup k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe je podmienený odovzdaním osobných údajov.

Podľa znenia odseku 2 by sa ustanovenia tejto hlavy mali aplikovať na prípady, v ktorých si spotrebiteľ zriadi účet na sociálnej sieti a poskytne svoje osobné údaje, ktoré obchodník následne používa na iné účely, než je len dodávanie digitálneho plnenia alebo splnenie zákonných povinností.

Znenie odseku 3 poskytuje ďalšie negatívne vymedzenie zmluvy s digitálnym plnením. Písmeno a) upravuje situácie, v ktorých sa poskytujú bežné plnenia, ktoré len využívajú digitálnu podobu na ich poskytnutie. Ide napríklad o architektonické, prekladateľské, právne alebo poradenské služby, ktorých výstupy sa môžu dodávať aj v digitálnej podobe. Skutočnosť, že sa plnenie len prenáša digitálnymi prostriedkami a bolo by možné ho spotrebiteľovi doručiť aj listinne, nezakladá existenciu digitálneho plnenia.

Písmeno b) vylučuje aplikáciu ustanovení tejto hlavy na služby podľa zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách s výnimkou interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od čísel. Ide napríklad o chatovacie aplikácie, ktoré umožňujú zasielanie správ či realizáciu hovorov prostredníctvom internetu.

Výluka podľa písmena c) sa nevzťahuje na digitálne plnenie, ktoré predstavuje zdravotnícku pomôcku. Ide napríklad o aplikáciu na opis okolitého prostredia pre zrakovo postihnutých alebo aplikáciu umožňujúcu využívať bežné slúchadlá s mikrofónom ako načúvacie prístroje, ak stiahnutie takejto aplikácie nie je podmienené poskytnutím alebo predpísaním zdravotníckym pracovníkom.

Ustanovenia § 852b až 852n sa podľa písmena f) nevzťahujú ani na zmluvu, ktorej predmetom je dodanie tzv. voľného softvéru s otvoreným zdrojovým kódom (free and open source software) za predpokladu, že tento softvér sa spotrebiteľovi dodáva bezodplatne a osobné údaje spotrebiteľa nepredstavujú odplatu za dodaný softvér, ale obchodník ich spracúva výlučne s cieľom zvýšiť bezpečnosť, kompatibilitu alebo interoperabilitu tohto softvéru.

V prípade voľného softvéru s otvoreným zdrojovým kódom (free and open source software) ide o softvér, pri ktorom je zdrojový kód voľne zdieľaný, používatelia majú k nemu prístup a môžu voľne používať, upravovať a distribuovať tento softvér alebo jeho upravené verzie.

Písmeno g) vylučuje pôsobnosť tejto hlavy na digitálny obsah, ktorý sa sprístupňuje verejnosti v rámci predstavenia alebo podujatia. Nie je tým však vylúčený prenos signálu, napríklad v prípade služby streamovacích služieb digitálnej televízie.

Podľa písmena h) je vylúčený aj digitálny obsah, ktorý sprístupňujú orgány verejnej moci podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, resp. v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 172, 26. 6. 2019).

Nakoľko sa podľa § 612 Občianskeho zákonníka v znení zákona na digitálne plnenie, ktoré je súčasťou veci s digitálnymi prvkami alebo je s ňou prepojené, vzťahuje úprava spotrebiteľskej kúpnej zmluvy, je rovnako vyňaté z aplikácie ustanovení § 852b až 852n Občianskeho zákonníka v znení návrhu zákona.

Odsek 5 upravuje situácie, ak je predmetom zmluvy balík rozličných prvkov, napríklad balík digitálnej televízie a elektronického zariadenia. Táto hlava by sa mala uplatňovať iba na digitálne plnenie. Iné prvky takejto zmluvy sa nebudú spravovať ustanoveniami o zmluvách s digitálnym plnením. Zároveň by mala mať pred aplikáciou týchto ustanovení o zmluvách s digitálnym plnením prednosť aplikácia lex specialis ustanovenia § 90 zákona o elektronických komunikáciách, ktoré upravuje vymedzené balíky, ktoré môžu obsahovať aj prvky digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.

Zároveň, ak spotrebiteľovi vznikne právo odstúpiť od zmluvy predstavujúcej balík rozličných prvkov v prípade digitálneho plnenia, spotrebiteľ môže odstúpiť od zmluvy aj vo vzťahu k inému plneniu, ak je toto plnenie potrebné na riadne využívanie digitálneho plnenia, ku ktorému spotrebiteľovi vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy.

V zmysle odseku 6, ustanovením odseku 5 nie je dotknutá aplikácia ustanovenia § 612 na predaj veci s digitálnymi prvkami. Predaj veci s digitálnymi prvkami sa spravuje ustanovením § 612, ak je digitálne plnenie výslovne uvedené v zmluve ako súčasť veci.

Takým prípadom sú napríklad inteligentné hodinky, ktoré nie sú bez digitálneho prvku využiteľné na zamýšľaný a určený účel. Uvedené by malo platiť aj v prípade, že digitálny obsah je potrebné stiahnuť do týchto inteligentných hodiniek a nie je dodávaný spolu s vecou. Rovnako platí uvedené aj v prípade, ak digitálny obsah alebo digitálnu službu k takejto veci dodáva tretia strana. Naopak, ak v zmluve o kúpe veci nebol vymedzený digitálny prvok, napríklad konkrétna aplikácia alebo jej funkcia a kupujúci si stiahne osobitnú aplikáciu tretej strany, napríklad jednu z mnohých hier do smartfónu, vzťahujú sa na kúpu tejto aplikácie ustanovenia tejto hlavy.

–   Ustanovenie § 852b upravuje dodanie digitálneho plnenia.

Obchodník dodá digitálne plnenie bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy, ak sa strany nedohodli inak. Obchodník znáša dôkazné bremeno, že dodal digitálne plnenie spotrebiteľovi.

Digitálny obsah sa považuje za dodaný, keď sa digitálny obsah alebo akékoľvek prostriedky vhodné na prístup k nemu alebo jeho stiahnutie sprístupnia alebo sa umožní prístup k nim spotrebiteľovi alebo do fyzického priestoru alebo virtuálneho priestoru, ktorý si spotrebiteľ na tento účel zvolil.

Digitálna služba sa považuje za dodanú, keď sa digitálna služba sprístupní spotrebiteľovi alebo do fyzického priestoru alebo virtuálneho priestoru, ktorý si spotrebiteľ na tento účel zvolil.

Ak obchodník nedodá digitálne plnenie včas, spotrebiteľ môže od zmluvy odstúpiť aj bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty podľa § 517 ods. 1, ak

a)  obchodník vyhlási alebo je z okolností zrejmé, že digitálne plnenie nedodá, alebo

b)  zo zmluvy alebo z okolností uzavretia zmluvy vyplýva, že včasné dodanie bolo pre spotrebiteľa dôležité.

Na zmluvu s digitálnym plnením sa § 518 nevzťahuje.

 

Ustanovenia odsekov 2 a 3 precizujú, kedy sa digitálny obsah alebo digitálna služba považujú za dodané. Za zvolený fyzický alebo virtuálny priestor podľa týchto odsekov nemožno považovať priestor, ktorý má obchodník pod svojou kontrolou, je s týmto priestorom zmluvne prepojený alebo išlo o jediný priestor, ktorý bol spotrebiteľovi ponúknutý na zakliknutie.

Znenie odseku 4 zavádza osobitnú úpravu omeškania obchodníka ako dlžníka pri digitálnom plnení. V nadväznosti na osobitnú úpravu omeškania dlžníka sa podľa odseku 5 vylučuje aplikácia ustanovenia § 518 Občianskeho zákonníka o omeškaní dlžníka.

 

–   Nové ustanovenie § 852c upravuje zmenu digitálneho plnenia.

Ak sa má digitálne plnenie dodávať alebo sprístupňovať spotrebiteľovi počas určitej doby, obchodník môže z opodstatnených dôvodov dohodnutých v zmluve zmeniť digitálne plnenie nad rozsah toho, čo je potrebné na zachovanie súladu s požiadavkami podľa § 852d, ak

a)  spotrebiteľovi nevzniknú dodatočné náklady,

b)  spotrebiteľ bol o zmene oboznámený jasným a zrozumiteľným spôsobom a

c)  v prípadoch podľa odseku 2 sa spotrebiteľovi v dostatočnom predstihu poskytli na trvanlivom médiu údaje o vlastnostiach a čase vykonania zmeny a o práve odstúpiť od zmluvy podľa odseku 2 alebo o možnosti ponechať digitálne plnenie bez zmeny podľa odseku 3.

Ak zmena digitálneho plnenia negatívne ovplyvňuje prístup spotrebiteľa k digitálnemu plneniu alebo jeho užívanie, spotrebiteľ môže od zmluvy odstúpiť bez povinnosti poskytnúť obchodníkovi akúkoľvek náhradu, ibaže je negatívny vplyv zanedbateľný.

Ak spotrebiteľ od zmluvy neodstúpi do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 písm. c) alebo odo dňa zmeny digitálneho plnenia, podľa toho, ktorý okamih nastane neskôr, právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy zaniká. Na odstúpenie od zmluvy sa vzťahuje § 852n.

Spotrebiteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 2, ak mu obchodník umožní ponechať si nezmenené digitálne plnenie bez dodatočných nákladov pre spotrebiteľa a neuskutočnenie zmeny nebude viesť k vzniku vady digitálneho plnenia.

Ak je predmetom tej istej zmluvy digitálne plnenie a poskytnutie služby prístupu na internet alebo interpersonálnej komunikačnej služby založenej na číslach, na časť zmluvy, ktorá sa týka digitálneho plnenia, sa nevzťahujú odseky 1 až 3.

 

Ustanovenie v odseku 1 upravuje zmenu digitálneho plnenia z opodstatnených dôvodov. Môže ísť napríklad o nevyhnutné prispôsobenie digitálneho plnenia novému technickému prostrediu alebo zvýšenému počtu užívateľov, prípadne iné významné prevádzkové dôvody. Tieto dôvody musia byť dohodnuté v zmluve a spotrebiteľ musí byť s týmito zmenami jasným a zrozumiteľným spôsobom oboznámený a nesmú mu z týchto zmien vznikať dodatočné náklady.

Podľa znenia odseku 2 má spotrebiteľ ďalšie práva, ak zmena negatívne ovplyvňuje prístup spotrebiteľa k digitálnemu plneniu alebo jeho užívanie.

Ak takýto negatívny vplyv nie je zanedbateľný, má spotrebiteľ právo odstúpiť od zmluvy bez povinnosti poskytnúť obchodníkovi náhradu.

Ak obchodník predpokladá negatívny vplyv takýchto zmien, má tiež povinnosť spotrebiteľovi v dostatočnom predstihu poskytnúť na trvanlivom nosiči údaje o vlastnostiach a čase vykonania zmeny a o práve odstúpiť od zmluvy podľa odseku 2 alebo o možnosti ponechať digitálne plnenie bez zmeny podľa odseku 3.

Znenie odseku 4 ustanovuje, že na digitálne plnenie v rámci balíkov podľa § 90 zákona o elektronických komunikáciách sa nebudú aplikovať ustanovenia odsekov 1 až 3.

 

–   Nové ustanovenie § 852d upravujúce požiadavky na digitálne plnenie sa týka akosti a množstva.

Digitálne plnenie musí byť v súlade s dohodnutými požiadavkami (§ 852e) a všeobecnými požiadavkami (§ 852f).

Digitálne plnenie nemusí byť v súlade so všeobecnými požiadavkami, ak obchodník pri uzavretí zmluvy výslovne oboznámil spotrebiteľa, že určitá vlastnosť digitálneho plnenia nezodpovedá všeobecným požiadavkám, a spotrebiteľ s nesúladom výslovne a osobitne súhlasil.

 

Dohodnuté, tzv. subjektívne požiadavky sa vzťahujú na individuálne dojednania spotrebiteľa a obchodníka v rámci zmluvy s digitálnym plnením, ako sú napríklad požiadavka na dodanie digitálneho plnenia v súlade s opisom v zmluve alebo dodanie príslušenstva podľa zmluvy.

Všeobecné, tzv. objektívne požiadavky predstavujú štandard digitálnych plnení vo všeobecnosti, nezávisle na zmluvnom dojednaní. V tomto prípade ide o príslušenstvo a vlastnosti, ktoré môže spotrebiteľ dôvodne očakávať, aj ak by neboli v zmluve vymedzené.

–   Nové ustanovenie § 852e upravuje dohodnuté požiadavky.

Digitálne plnenie je v súlade s dohodnutými požiadavkami, ak najmä

a)  zodpovedá opisu, množstvu a kvalite vymedzeným v zmluve,

b)  je vhodné na konkrétny účel, s ktorým spotrebiteľ oboznámil obchodníka najneskôr pri uzavretí zmluvy a s ktorým obchodník súhlasil,

c)  vyznačuje sa v zmluve vymedzenou funkčnosťou, kompatibilitou, interoperabilitou a inou dohodnutou vlastnosťou,

d)  je dodané so všetkým príslušenstvom vymedzeným v zmluve,

e)  je dodané s asistenčnými službami a s návodom na použitie, vrátane návodu na inštaláciu, ako bolo vymedzené v zmluve, a

f)  je aktualizované v súlade so zmluvou.

 

Text tohto ustanovenia bol zosúladený s čl. 7 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb, čo znamená, že digitálny obsah alebo digitálna služba v súlade so zmluvou sa musia podľa konkrétnych okolností predovšetkým vyznačovať funkčnosťou, kompatibilitou, interoperabilitou a inými vlastnosťami vyžadovanými v zmluve.

Ustanovenie zavádza demonštratívny výpočet dohodnutých požiadaviek, na ktoré je potrebné podľa konkrétnych okolností prihliadať. Uvádzajú sa množstvo, kvalita, opis, funkčnosť, kompatibilita, interoperabilita, iné vlastnosti, účel použitia, aktualizácie, príslušenstvo, návod na inštaláciu a použitie, asistenčné služby (napr. technická pomoc pri stiahnutí a inštalácii digitálneho obsahu, technická pomoc pri riešení problémov pri užívaní digitálnej služby a pod.), ale predmetom dohody môžu byť aj ďalšie alebo iné dojednania. Pri posudzovaní splnenia dohodnutých požiadaviek by sa mal brať zreteľ na zmluvné dojednania.

 

–   Nové ustanovenie § 852f upravuje všeobecné požiadavky.

Digitálne plnenie je v súlade so všeobecnými požiadavkami, ak

a)  je vhodné na účely, na ktoré sa digitálne plnenie rovnakého druhu bežne používa s prihliadnutím najmä na právne predpisy, technické normy alebo na kódexy správania platné pre príslušné odvetvie, ak technické normy neboli vypracované,

b)  zodpovedá skúšobnej verzii alebo ukážke digitálneho plnenia, ktorú obchodník sprístupnil spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy,

c)  je dodané s príslušenstvom a návodmi, ktoré môže spotrebiteľ dôvodne očakávať,

d)  je dodané v množstve, má vlastnosti a výkon, vrátane funkčnosti, kompatibility, prístupnosti, kontinuity a bezpečnosti, aké sú bežné pre digitálne plnenie rovnakého druhu a aké môže spotrebiteľ dôvodne očakávať vzhľadom na povahu digitálneho plnenia a s prihliadnutím na akékoľvek verejné vyhlásenie obchodníka alebo inej osoby v rovnakom dodávateľskom reťazci alebo v ich mene, a to najmä pri propagácii digitálneho plnenia alebo na jeho označení.

Obchodník nie je viazaný vyhlásením podľa odseku 1 písm. d), ak si z opodstatneného dôvodu nebol a nemohol byť vedomý verejného vyhlásenia, do času uzavretia zmluvy bolo verejné vyhlásenie opravené rovnakým alebo porovnateľným spôsobom, akým bolo vyhlásené, alebo rozhodnutie spotrebiteľa uzavrieť zmluvu nemohlo byť verejným vyhlásením ovplyvnené; dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach nesie obchodník.

Obchodník dodá digitálne plnenie v najnovšej verzii, ktorá je dostupná v čase uzavretia zmluvy, ak sa strany nedohodnú inak.

Obchodník zabezpečí, aby počas doby podľa odseku 5 alebo odseku 6 bol spotrebiteľ upovedomený o aktualizáciách digitálneho plnenia, vrátane bezpečnostných aktualizácií, a aby boli spotrebiteľovi dodané aktualizácie, ktoré sú potrebné na zachovanie súladu digitálneho plnenia s požiadavkami podľa § 852d.

Ak sa má podľa zmluvy dodať digitálne plnenie jednorazovo alebo ako súbor jednotlivých plnení, dobou podľa odseku 4 je doba, počas ktorej môže spotrebiteľ dôvodne očakávať, že digitálne plnenie bude spĺňať požiadavky podľa § 852d s prihliadnutím na druh a účel digitálneho plnenia a na povahu a okolnosti uzavretia zmluvy.

Ak sa má podľa zmluvy dodávať digitálne plnenie nepretržite počas dohodnutej doby, dobou podľa odseku 4 je táto dohodnutá doba.

 

Ustanovenie zaviedlo právnu úpravu všeobecných požiadaviek, t. j. objektívnych požiadaviek na súlad v zmysle čl. 8 smernice (EÚ) 2019/770. Okrem toho, na čom sa obchodník so spotrebiteľom vyslovene dohodnú, spotrebiteľ očakáva, že dodané digitálne plnenie bude zodpovedať obvyklým, bežným požiadavkám, napríklad pokiaľ ide o účel, na ktorý sa môže použiť, kompatibilitu, výkon, bezpečnosť, množstvo atď. Pod všeobecné požiadavky na súlad spadá napríklad aj to, že digitálne plnenie má byť podľa konkrétnych okolností dodané so všetkým príslušenstvom a pokynmi alebo návodmi, ktoré spotrebiteľ môže dôvodne očakávať.

Dôležitým ustanovením je znenie odseku 3, v zmysle ktorého môže spotrebiteľ očakávať, že mu bude digitálne plnenie vždy dodané v najnovšej verzii, ktorá je dostupná v čase predaja. Očakávaniu spotrebiteľa sa poskytuje ochrana cez uloženie zákonnej povinnosti obchodníkovi, ktorý sa môže od nej odchýliť len na základe výslovnej dohody so spotrebiteľom. Spotrebiteľ teda musí výslovne súhlasiť, že mu bude dodaná staršia verzia digitálneho plnenia, ako je dostupná na trhu.

Znenie odseku 5 upravuje dobu, počas ktorej môže spotrebiteľ dôvodne očakávať, že digitálne plnenie bude spĺňať požiadavky na digitálne plnenie podľa § 852d pri jednorazovom plnení, resp. plnení v podobe súboru jednotlivých plnení. Jednorazovým dodaním by sa malo rozumieť napríklad stiahnutie e-knihy spotrebiteľom do zariadenia, kde mu už digitálny obsah zostane. Dodaním v podobe súboru jednotlivých plnení by sa malo rozumieť napríklad zasielanie odkazov na stiahnutie e-knihy každý týždeň. Spoločným prvkom oboch variantov je dostupnosť digitálneho plnenia a jeho využívanie po neobmedzenú dobu.

Znenie odseku 6 sa vzťahuje na nepretržité dodávanie digitálneho plnenia počas dohodnutej doby. Ide napríklad o prístup ku cloudovému úložisku alebo členstvo na sociálnej sieti. Dodávanie streamovacích služieb by sa nemalo posudzovať podľa trvania, resp. stopáže jednotlivých súborov, ale podľa prístupu k takýmto streamovacím platformám.

–   Zodpovednosť za vady upravujú nové ustanovenia § 852g a § 852h.

Ustanovenie § 852g upravuje vady digitálneho plnenia. Digitálne plnenie má vady, ak nie je v súlade s požiadavkami podľa § 852d alebo ak jeho užívanie znemožňujú alebo obmedzujú práva tretej osoby, vrátane práv duševného vlastníctva.

Ustanovenie § 852h upravuje zodpovednosť za vady.

Obchodník zodpovedá za akúkoľvek vadu, ktorú má digitálne plnenie v čase jeho dodania a ktorá sa prejaví do dvoch rokov od jeho dodania, ak ide o digitálne plnenie, ktoré sa dodáva jednorazovo alebo ako súbor jednotlivých plnení.

Ak ide o digitálne plnenie, ktoré sa dodáva nepretržite počas dohodnutej doby, obchodník zodpovedá za každú vadu digitálneho plnenia, ktorá sa vyskytne alebo prejaví počas tejto dohodnutej doby.

Obchodník zodpovedá za vadu, ktorá bola spôsobená nesprávnym prepojením digitálneho plnenia so zložkami digitálneho prostredia spotrebiteľa alebo začlenením digitálneho plnenia do zložiek digitálneho prostredia spotrebiteľa (ďalej len „integrácia”), ak

a)  bola integrácia vykonaná obchodníkom alebo na jeho zodpovednosť, alebo

b)  integráciu, ktorú mal vykonať spotrebiteľ, vykonal spotrebiteľ nesprávne v dôsledku nedostatkov návodu na integráciu, ktorý mu poskytol obchodník.

Digitálnym prostredím je hardvér, softvér a akékoľvek sieťové pripojenie používané spotrebiteľom na prístup alebo užívanie digitálneho plnenia.

Obchodník nezodpovedá za vadu digitálneho plnenia, ktorá bola spôsobená výlučne nenainštalovaním aktualizácie podľa § 852f ods. 4, ak si spotrebiteľ aktualizáciu nenainštaloval v primeranej lehote po jej dodaní a 

a)  obchodník oboznámil spotrebiteľa o dostupnosti aktualizácie a následkoch jej nenainštalovania, a

b)  nenainštalovanie alebo nesprávna inštalácia spotrebiteľom neboli spôsobené nedostatkami v návode na inštaláciu poskytnutom spotrebiteľovi obchodníkom.

Obchodník poskytne spotrebiteľovi písomné potvrdenie o vytknutí vady bezodkladne po vytknutí vady spotrebiteľom. Obchodník v potvrdení o vytknutí vady uvedie lehotu, v ktorej vadu v súlade s § 507 ods. 1 odstráni. Lehota oznámená podľa predchádzajúcej vety nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa vytknutia vady, ak dlhšia lehota nie je odôvodnená objektívnym dôvodom, ktorý obchodník nemôže ovplyvniť.

Ak obchodník odmieta zodpovednosť za vady, dôvody odmietnutia písomne oznámi spotrebiteľovi.

 

Ustanovenie § 852h odsek 1 ustanovuje dvojročnú dobu zodpovednosti obchodníka za jednorazové dodania digitálneho plnenia a na digitálne plnenie dodávané ako súbor jednotlivých plnení. Obchodník v zmysle tohto odseku zodpovedá iba za vady, ktoré existovali v čase dodania a prejavia sa do dvoch rokov od tohto momentu.

Znenie odseku 2 zavádza zodpovednosť obchodníka za vady trvajúcu počas dohodnutej doby dodávania v prípade nepretržitého dodávania digitálneho plnenia.

Obchodník v zmysle tohto odseku zodpovedá za všetky vady, ktoré sa vyskytnú alebo prejavia počas dohodnutej doby. Znenie odseku 3 precizuje zodpovednosť obchodníka za vady v súvislosti s nesprávnou integráciou digitálneho plnenia a znenie odseku 5 zavádza výnimku zo zodpovednosti obchodníka za vady spôsobenú nenainštalovaním aktualizácie spotrebiteľom.

Novelizácia Občianskeho zákonníka v nadväznosti na potrebu transponovať do slovenského právneho poriadku smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb (Ú. v. EÚ L 136, 22. 5. 2019), ktorá prináša osobitnú úpravu zodpovednosti za vady digitálneho obsahu a digitálnych služieb. Smernica (EÚ) 2019/770 vyžaduje, aby spotrebiteľ dosiahol nápravu na základe uplatnenia jeho práv zo zodpovednosti za vady obchodníka čo v najkratšom čase, ktorý označuje pojmom primeraná lehota. Vzhľadom na potrebu zabezpečenia právnej istoty pre spotrebiteľov sa ustanovilo nadviazať na koncept všeobecne známej 30-dňovej lehoty na vybavenie reklamácie uzákonený v doterajšom § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

Ak obchodník odmieta zodpovednosť za vady, dôvody odmietnutia písomne oznámi spotrebiteľovi, pričom písomným oznámením možno aj v tomto prípade rozumieť napríklad aj oznámenie e-mailom.

 

–   Nové ustanovenie § 852i upravuje dôkazné bremeno.

Obchodník nesie dôkazné bremeno, že bolo digitálne plnenie dodané v súlade s § 852d.

Ak sa do uplynutia jedného roka po dodaní digitálneho plnenia, ktoré sa dodáva jednorazovo alebo ako súbor jednotlivých plnení, prejaví vada, obchodník nesie dôkazné bremeno, že digitálne plnenie v čase dodania túto vadu nemalo.

Ak sa digitálne plnenie dodáva nepretržite počas dohodnutej doby, obchodník nesie dôkazné bremeno, že digitálne plnenie je počas dohodnutej doby bez vád.

Obchodník nenesie dôkazné bremeno podľa odsekov 2 a 3, ak preukáže, že digitálne prostredie spotrebiteľa nie je kompatibilné s technickými požiadavkami digitálneho plnenia, ak s nimi obchodník oboznámil spotrebiteľa jasným a zrozumiteľným spôsobom pred uzavretím zmluvy.

Spotrebiteľ poskytne obchodníkovi primeranú súčinnosť potrebnú na zistenie, či dôvod vady digitálneho plnenia je v digitálnom prostredí spotrebiteľa. Povinná súčinnosť spotrebiteľa sa obmedzuje na technicky dostupné prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú spotrebiteľa. Ak obchodník pred uzavretím zmluvy jasným a zrozumiteľným spôsobom oboznámi spotrebiteľa o povinnosti poskytnúť súčinnosť a spotrebiteľ súčinnosť neposkytne, musí spotrebiteľ na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady preukázať, že digitálne plnenie malo vadu v čase dodania, ak ide o digitálne plnenie, ktoré sa dodáva jednorazovo alebo ako súbor jednotlivých plnení, alebo v dohodnutej dobe, ak ide o digitálne plnenie, ktoré sa dodáva nepretržite počas dohodnutej doby.

Znenia odsekov 1, 2, a 3 upravujú dôkazné bremeno obchodníka týkajúce sa dodania digitálneho plnenia a existencie vád. Znenie odseku 4 ustanovuje možnosť obchodníka zbaviť sa dôkazného bremena podľa odsekov 2 a 3 a znenie odseku 5 ustanovuje povinnosť spotrebiteľa poskytnúť obchodníkovi primeranú súčinnosť potrebnú na zistenie, či dôvod vady digitálneho plnenia spočíva v digitálnom prostredí spotrebiteľa. Táto povinnosť spotrebiteľa by mala spotrebiteľa čo najmenej zaťažovať a v žiadnom prípade by uvedené nemalo slúžiť ako právny základ prenesenia povinnosti identifikovať vadu a vykonať nápravu z obchodníka na spotrebiteľa. S touto povinnosťou musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy jasným a zrozumiteľným spôsobom oboznámený.

 

–   Nové ustanovenie § 852j upravuje práva zo zodpovednosti za vady.

Ak obchodník zodpovedá za vadu digitálneho plnenia, spotrebiteľ má voči nemu právo na odstránenie vady (§ 852k), právo na primeranú zľavu z ceny (§ 852l) alebo právo od zmluvy odstúpiť (§ 852l).

Spotrebiteľ môže uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady aj bez toho, aby ich vytkol.

Spotrebiteľ môže po vytknutí vady u obchodníka odoprieť zaplatiť cenu alebo jej časť, kým si obchodník nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zodpovednosti za vady, ibaže je spotrebiteľ v čase vytknutia vady v omeškaní so zaplatením ceny alebo jej časti. Spotrebiteľ uhradí cenu bez zbytočného odkladu po splnení povinností obchodníkom.

Ustanovenie § 509 sa primerane použije aj na zodpovednosť za vady digitálneho plnenia.

Uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady nevylučuje právo spotrebiteľa na náhradu škody, ktorá mu z vady vznikla.

–   Nové ustanovenie § 852k upravuje odstránenie vady.

Obchodník odstráni vadu digitálneho plnenia v primeranej lehote (§ 507 ods. 1) po tom, čo spotrebiteľ vytkol vadu, bezplatne a bez spôsobenia závažných ťažkostí spotrebiteľovi s ohľadom na povahu digitálneho plnenia a účel, na ktorý spotrebiteľ digitálne plnenie požadoval.

Obchodník môže odstránenie vady odmietnuť, ak odstránenie nie je možné alebo ak by mu spôsobilo neprimerané náklady s ohľadom na všetky okolnosti, najmä na hodnotu, ktorú by malo digitálne plnenie bez vady a na závažnosť vady.

–   Nové ustanovenie § 852l upravuje zľavu z ceny a odstúpenie od zmluvy.

Spotrebiteľ má právo na primeranú zľavu z ceny, ak sa digitálne plnenie dodáva za protiplnenie, ktoré spočíva v zaplatení ceny, alebo môže odstúpiť od zmluvy aj bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty podľa § 517 ods. 1, ak

a)  odstránenie vady nie je možné alebo by spôsobilo obchodníkovi neprimerané náklady,

b)  obchodník neodstránil vadu podľa § 852k ods. 1,

c)  digitálne plnenie má rovnakú vadu napriek snahe obchodníka vadu odstrániť,

d)  vada je takej závažnej povahy, že odôvodňuje právo spotrebiteľa na okamžitú zľavu z ceny alebo odstúpenie od zmluvy, alebo

e)  obchodník vyhlásil alebo je z okolností zrejmé, že vadu neodstráni v primeranej lehote alebo bez spôsobenia závažných ťažkostí pre spotrebiteľa.

Zľava z ceny musí byť primeraná rozdielu hodnoty digitálneho plnenia a hodnoty, ktorú by digitálne plnenie malo, ak by bolo bez vád. Ak sa digitálne plnenie dodáva počas dohodnutej doby, spotrebiteľ má právo na zľavu z ceny len za čas, v ktorom digitálne plnenie nespĺňalo požiadavky podľa § 852d.

Obchodník vyplatí spotrebiteľovi zľavu z ceny do 14 dní od uplatnenia práva spotrebiteľa na zľavu z ceny rovnakým spôsobom, aký spotrebiteľ použil pri zaplatení ceny, ak spotrebiteľ výslovne nesúhlasí s iným spôsobom úhrady. Všetky náklady spojené s úhradou znáša obchodník.

Ak sa digitálne plnenie dodáva za protiplnenie, ktoré spočíva v zaplatení ceny, spotrebiteľ nemôže od zmluvy odstúpiť, ak je vada digitálneho plnenia zanedbateľná. Dôkazné bremeno, že vada je zanedbateľná, nesie obchodník.

 

Uvedené ustanovenia upravujú práva zo zodpovednosti obchodníka za vady digitálneho plnenia. Spotrebiteľ má podľa týchto ustanovení právo na odstránenie vady podľa § 852k, právo na primeranú zľavu z ceny podľa § 852l alebo právo na odstúpenie od zmluvy podľa § 852l a § 852m.

Na tomto mieste je potrebné rozlišovať aj medzi vytknutím vady digitálneho plnenia u obchodníka a uplatnením práv zo zodpovednosti za vady digitálneho plnenia na súde. Podľa § 852j vytknutie vady digitálneho plnenia u obchodníka nie je podmienkou na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady na súde. Spotrebiteľ bude teda môcť uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady digitálneho plnenia na súde priamo, bez potreby predchádzajúceho vytknutia vady u obchodníka, ktoré však bude naďalej predpokladom pre nápravu zo strany obchodníka mimo súdneho konania. Nemožnosť podmieniť uplatňovanie práv zo zodpovednosti za vady digitálneho plnenia na súde vytknutím vady u obchodníka má svoj základ v smernici (EÚ) 2019/770, ktorej znenie takúto možnosť neupravuje a podľa recitálu 11 predmetnej smernice členské štáty nemôžu stanoviť v rozsahu pôsobnosti tejto smernice formálne alebo hmotnoprávne požiadavky nad rámec úpravy smernice, ako napríklad zaviesť povinnosť spotrebiteľa informovať obchodníka o vade digitálneho plnenia v určitej lehote. Uvedené predstavuje rozdiel oproti úprave zodpovednosti za vady pri spotrebiteľskej kúpnej zmluve v § 621 Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje transpozíciu smernice (EÚ) 2019/771. Na ustanovenie § 852j v odseku 2 nadväzuje aj osobitná úprava rozhodného momentu začatia plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady na súde v § 508 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení nového zákona.

Ustanovenia § 509 Občianskeho zákonníka v znení nového zákona sa primerane uplatnia aj pri vytýkaní vád a uplatňovaní práv zo zodpovednosti za vady na súde v prípade digitálneho plnenia. Spotrebiteľ má aj pri digitálnom plnení právo na náhradu účelne vynaložených nákladov v súvislosti s vytknutím vady, za ktorú zodpovedá obchodník, a uplatnením práv zo zodpovednosti za vady a súd mu v prípade úspešného uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady môže priznať primerané finančné zadosťučinenie.

Odstránenie vady je často najmenej invazívnym riešením pre obchodníka aj spotrebiteľa. Spotrebiteľ má po vytknutí vady právo na to, aby bola vada digitálneho plnenia odstránená bezplatne, bez toho, aby mu toto odstránenie spôsobovalo závažné ťažkosti, a v primeranej lehote. V zmysle § 507 ods. 1 tretej vety Občianskeho zákonníka v znení nového zákona ide o najkratší možný čas, ktorý obchodník potrebuje na posúdenie vady a na jej odstránenie. Bližšie k tomuto pojmu pozri odôvodnenie k § 623 Občianskeho zákonníka v znení nového zákona a recitál 64 smernice (EÚ) 2019/770.

V prípade, že odstránenie vady nie je možné, alebo ak by si takáto oprava vyžadovala neprimerané náklady, ustanovenie priznáva obchodníkovi právo odmietnuť odstránenie takejto vady.

Zo znenia § 852l odseku 1, ako aj zo samotnej systematiky ustanovení § 852j až 852m je zrejmé, že zľava z ceny predstavuje vyšší stupeň vo vzťahu k odstráneniu vady. Zľava z ceny musí byť primeraná, pričom v prípade nepretržitého dodávania má spotrebiteľ právo iba na zľavu z ceny za čas, počas ktorého digitálne plnenie nespĺňalo požiadavky. Ak je napríklad digitálne plnenie na streamovacej platforme poskytované na báze mesačných poplatkov a toto digitálne plnenie nebolo dostupné po určitý počet hodín alebo dní, spotrebiteľ by mal mať nárok na zľavu z ceny v podobe alikvotnej časti mesačného poplatku zodpovedajúcej času, počas ktorého vada trvala. Krátkodobé prerušenia by však nemali byť považované za vady. Ustanovením sa spresnilo, aby bolo jednoznačne zrejmé, že v prípade, ak je vada závažná, spotrebiteľ má právo na okamžitú zľavu z ceny.

Odstúpenie od zmluvy by malo byť vnímané ako ultima ratio riešenie spomedzi troch možností, ktoré § 852j spotrebiteľovi ponúka. Návrh zákona v § 852l odsek 4 zohľadňuje krajný charakter tejto možnosti a spotrebiteľovi dáva v prípade digitálneho plnenia, za ktoré uhradil cenu, možnosť odstúpiť iba v prípade, že vada nie je zanedbateľná. Dôkazné bremeno o zanedbateľnosti vady nesie obchodník.

V prípade digitálneho plnenia, za ktoré neposkytol spotrebiteľ protiplnenie v podobe zaplatenia ceny, ale v podobe osobných údajov, nie je prakticky možná zľava z ceny. V takom prípade má spotrebiteľ iba právo na odstránenie vád alebo právo od zmluvy odstúpiť z dôvodov podľa § 852l odseku 1, akoby šlo o zľavu z ceny. Zanedbateľnosť vady tak v tomto prípade nie je kritériom na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 852j ods. 3 má spotrebiteľ právo odoprieť zaplatiť obchodníkovi cenu alebo jej časť, kým si obchodník nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zodpovednosti za vady. Po tom, čo si obchodník uvedené povinnosti splní, je spotrebiteľ povinný dodatočne bez zbytočného odkladu zaplatiť obchodníkovi cenu alebo jej časť. Toto ustanovenie má chrániť spotrebiteľa, ktorý sa domnieva, že mu nebolo poskytnuté riadne plnenie. Predmetné právo je však podmienené tým, že spotrebiteľ si svoju povinnosť splnil a v čase vytknutia vady nie je v omeškaní so zaplatením ceny alebo jej časti.

 

–   Znenie nového ustanovenia § 852m upravuje práva a povinnosti pri odstúpení od zmluvy.

Po odstúpení od zmluvy obchodník vráti spotrebiteľovi všetky platby prijaté na základe zmluvy do 14 dní od oznámenia odstúpenia od zmluvy rovnakým spôsobom, aký spotrebiteľ použil pri zaplatení ceny, ak spotrebiteľ výslovne nesúhlasí s iným spôsobom úhrady. Všetky náklady spojené s vrátením znáša obchodník.

Spotrebiteľ nie je povinný platiť cenu za čas pred odstúpením od zmluvy, v ktorom digitálne plnenie nespĺňalo požiadavky podľa § 852d. Ak však bolo v zmluve dohodnuté dodávanie digitálneho plnenia nepretržite počas dohodnutej doby, obchodník v súlade s odsekom 1 vráti spotrebiteľovi len pomernú časť zaplatenej ceny za čas, v ktorom digitálne plnenie nespĺňalo požiadavky podľa § 852d, a časť ceny, ktorú spotrebiteľ zaplatil vopred za dodávanie digitálneho plnenia za čas po odstúpení od zmluvy.

Po odstúpení od zmluvy je spotrebiteľ povinný zdržať sa užívania digitálneho plnenia a jeho poskytovania tretím osobám.

Obchodník môže do 14 dní po oznámení spotrebiteľa o odstúpení od zmluvy požiadať spotrebiteľa o vrátenie hmotného nosiča, na ktorom mu dodal digitálny obsah. Spotrebiteľ vráti hmotný nosič na náklady obchodníka a bez zbytočného odkladu po doručení žiadosti obchodníka.

Po odstúpení od zmluvy sa obchodník zdrží používania obsahu, ktorý spotrebiteľ poskytol alebo vytvoril pri užívaní digitálneho plnenia. To neplatí, ak tento obsah

a)  nemožno využiť inak ako vo väzbe na digitálne plnenie obchodníka,

b)  sa vzťahuje výlučne na aktivity spotrebiteľa pri užívaní digitálneho plnenia obchodníka,

c)  obchodník zlúčil s iným obsahom, od ktorého ho nemožno oddeliť vôbec alebo bez vynaloženia neprimeraného úsilia,

d)  spotrebiteľ vytvoril spolu s inými spotrebiteľmi, ktorí sú oprávnení ďalej obsah užívať.

Po odstúpení od zmluvy obchodník sprístupní spotrebiteľovi na jeho žiadosť všetok obsah, ktorý spotrebiteľ poskytol alebo vytvoril pri užívaní digitálneho plnenia, okrem obsahu podľa odseku 5 písm. a) až c). Obchodník sprístupní obsah spotrebiteľovi v primeranej lehote, bezplatne, v bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte a bez závažných ťažkostí pre spotrebiteľa.

Odseky 5 a 6 sa nevzťahujú na osobné údaje, ktoré poskytol alebo vytvoril spotrebiteľ.

Po odstúpení od zmluvy môže obchodník zamedziť spotrebiteľovi v ďalšom užívaní digitálneho plnenia, najmä zamedziť mu prístup k digitálnemu plneniu alebo zrušiť mu užívateľský účet. Odsek 6 tým nie je dotknutý.

 

Ustanovenia upravujú práva a povinnosti spotrebiteľa a obchodníka vyplývajúce z odstúpenia od zmluvy. Obchodník by sa mal zdržať používania obsahu, ktorý spotrebiteľ poskytol obchodníkovi alebo vytvoril počas dodávania digitálneho plnenia, s výnimkou osobných údajov. Takýto obsah by mal zahŕňať napríklad fotografie, videá, zvukové nahrávky, text alebo statusy na sociálnej sieti. Znenie odseku 5 stanovuje výnimky z tejto povinnosti a umožňuje vo vybraných prípadoch naďalej používať obsah vytvorený alebo poskytnutý spotrebiteľom.

Aby nebol spotrebiteľ odradený od odstúpenia od zmluvy z dôvodu, že mu bude odopretý prístup k obsahu, ktorý v priebehu užívania digitálneho plnenia vytvoril alebo poskytol obchodníkovi, má spotrebiteľ právo na sprístupnenie tohto obsahu po ukončení zmluvy, ak o to požiada. Tento obsah by mal byť spotrebiteľovi sprístupnený v primeranej lehote, bezplatne, v bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte (t. j. tak, aby mal spotrebiteľ prístup k obsahu s využitím bežného hardvéru a softvéru vzhľadom na povahu obsahu) a bez závažných ťažkostí pre spotrebiteľa. Znenie odseku 5 zároveň zavádza výluky z tejto povinnosti.

 

–   Nové ustanovenie § 852n upravuje náhradu nákladov predávajúceho.

Ak je nedodanie digitálneho plnenia včas alebo vada, za ktorú zodpovedá obchodník, dôsledkom konania alebo opomenutia inej osoby v rovnakom dodávateľskom reťazci, obchodník má voči tejto osobe právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v dôsledku vytknutia vady a uplatnenia práv z nedodania digitálneho plnenia podľa § 852b ods. 4 alebo práv zo zodpovednosti za vady podľa § 852j.

 

Ustanovenie zavádza regresný nárok obchodníka voči tretím osobám v dodávateľskom reťazci v súvislosti s účelne vynaloženými nákladmi, ktoré obchodníkovi vznikli v dôsledku uplatnenia práv spotrebiteľom z nedodania digitálneho plnenia, vytknutia vady alebo z uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady.

 

–   V deviatej časti sa za dvadsiatu piatu hlavu vkladá dvadsiata šiesta hlava, ktorá opravuje prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2024, a to ustanovením § 879x.

Ustanovenia tohto zákona sa použijú na právne vzťahy vzniknuté po 30. júni 2024. Ustanoveniami § 852a, § 852b, § 852d až 852m sa spravujú aj právne vzťahy, ktorých obsahom je dodávanie digitálneho plnenia, ktoré vznikli pred 1. júlom 2024, ak k dodaniu digitálneho plnenia dochádza po 30. júni 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

Ustanovenie § 13 ods. 1 sa vzťahuje aj na konania, ktoré neboli právoplatne skončené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

 

Ustanovenia o spotrebiteľskej kúpnej zmluve a spotrebiteľskej zmluve o zhotovení veci na zákazku sa budú vzťahovať na zmluvy uzavreté až po nadobudnutí účinnosti nového zákona. Avšak, pokiaľ ide o ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách s digitálnym plnením, tieto sa budú vzťahovať aj na právne vzťahy s digitálnym plnením, ktoré síce vzniknú pred nadobudnutím účinnosti nového zákona, ale k dodaniu digitálneho plnenia dôjde najskôr v deň nadobudnutia účinnosti nového zákona. Tým však nie je dotknutá aplikovateľnosť ustanovení o vzniku právnych vzťahov a nárokov z nich podľa predpisov účinných pred nadobudnutím účinnosti nového zákona.

V prechodných ustanoveniach sa zavádza tzv. pravá retroaktivita, ktorá je v občianskom práve prípustná, t. j. ustanovenia zákona sa budú vzťahovať aj na prípady podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ konania, ak prebiehajú, ešte neboli právoplatne ukončené, alebo ak ešte konanie nezačalo.

 

–   Doplnilo sa znenie prílohy k Občianskemu zákonníku, ktorá obsahuje zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie. Do tohto zoznamu patrí

1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21. 4. 1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2).

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27. 6. 2002; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 3).

3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30. 4. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2).

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/44/ES zo 6. mája 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov a smernica 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách, pokiaľ ide o prepojené systémy a úverové pohľadávky (Ú. v. EÚ L 146, 10. 6. 2009).

5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2009) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/89/EÚ zo 16. novembra 2011 (Ú. v. EÚ L 326, 8. 12. 2011), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/23/EÚ z 12. septembra 2012 (Ú. v. EÚ L 249, 14. 9. 2012), v znení smernice Rady 2013/23/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. L 158, 10. 6. 2013), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/58/EÚ z 11. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 341, 18. 12. 2013), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/51/EÚ zo 16. apríla 2014 (Ú. v. EÚ L 153, 22. 5. 2014).

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 (Ú. v. EÚ L 326, 11. 12. 2015), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27. novembra 2019 (Ú. v. EÚ L 328, 18. 12. 2019).

7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb (Ú. v. EÚ L 136, 22. 5. 2019).

8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES (Ú. v. EÚ L 136, 22. 5. 2019).

9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27. novembra 2019, ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa (Ú. v. EÚ L 328, 18. 12. 2019).

 

Uvádza sa teda aktualizovaný zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie, ktorý tvorí prílohu Občianskeho zákonníka.

Čl. III

Zmena zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺ?a z?kon Slovenskej n?rodnej rady ?ňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. III

Uvedený právny predpis upravuje práva a povinnosti tuzemca a cudzozemca pri obchodovaní s devízovými hodnotami, pri nadobúdaní nehnuteľností, pri poskytovaní finančných úverov do zahraničia, pri prijímaní finančných úverov zo zahraničia, pri investovaní v zahraničí, pri ohlasovacej povinnosti, pri povinnosti prevodu peňažných prostriedkov do tuzemska a pri iných devízovoprávnych vzťahoch upravených týmto zákonom, pôsobnosť devízových orgánov, devízový dohľad

 

–   V ustanovení § 13 ods. 5 písm. e) sa za slová „vybavovania reklamácií“ vkladajú slová „súvisiacich s vykonávaním obchodov s devízovými hodnotami (ďalej len „reklamácia“) “.

 

Z dôvodu doplnenia nového § 14 do Devízového zákona týkajúceho sa reklamácií obchodov s devízovými hodnotami bolo potrebné pre tieto reklamácie zaviesť legislatívnu skratku „reklamácia“ na prvom mieste, kde sa v zákone vyskytuje. Vyprecizovaním ustanovenia § 13 ods. 5 písm. e) sa zároveň jednoznačne rozlíšilo medzi reklamáciami súvisiacimi s vykonávaním obchodov s devízovými hodnotami a sťažnosťami súvisiacimi s vykonávaním obchodov s devízovými hodnotami, keďže na konci citovaného ustanovenia má zákon na mysli informovanie klientov len o nákladoch spojených s reklamáciami súvisiacimi s vykonávaním obchodov s devízovými hodnotami.

 

–   Za ustanovenie § 13 sa vložilo nové ustanovenie § 14, ktoré upravuje vybavovanie reklamácii.

Devízové miesto, ktorému bola udelená devízová licencia na vykonávanie obchodov s devízovými hodnotami, zodpovedá za vady v súvislosti s vykonávaním obchodov s devízovými hodnotami. Devízové miesto podľa prvej vety je povinné

a)  umožniť uplatniť reklamáciu vo svojich prevádzkových priestoroch,

b)  zabezpečiť vo svojich prevádzkových priestoroch prítomnosť zamestnanca povereného na vybavovanie reklamácie; vybavením reklamácie sa rozumie ukončenie reklamačného konania vyhovením reklamácii alebo odôvodneným zamietnutím reklamácie,

c)  vybaviť reklamáciu bezodkladne, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie; v zložitých prípadoch možno reklamáciu vybaviť najneskôr v lehote 3 mesiacov odo dňa uplatnenia reklamácie, pričom devízové miesto je povinné v rámci 30 dňovej lehoty od uplatnenia reklamácie informovať klienta o skutočnosti, že vybavovanie reklamácie bude trvať viac ako 30 dní,

d)  predložiť na požiadanie devízovému orgánu kópiu potvrdenia o prijatí reklamácie, kópiu dokladu o vybavení reklamácie a oznámiť dôvody, pre ktoré nie je možné reklamáciu vybaviť bezodkladne,

e)  vydať klientovi pri uplatnení reklamácie potvrdenie o prijatí reklamácie spolu s informáciou o príslušnom orgáne dohľadu,

f)  vydať písomný doklad o vybavení reklamácie najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie a v zložitých prípadoch podľa písmena c) do 3 mesiacov odo dňa uplatnenia reklamácie.

Ak je reklamácia uplatnená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, devízové miesto podľa odseku 1 je povinné potvrdenie o prijatí reklamácie doručiť klientovi ihneď; ak nie je možné potvrdenie doručiť ihneď, musí sa doručiť bezodkladne, najneskôr však spolu s dokladom o vybavení reklamácie. Potvrdenie o prijatí reklamácie sa nemusí doručovať, ak klient má možnosť preukázať uplatnenie reklamácie iným spôsobom.

Náklady spojené s vybavením reklamácie znáša devízové miesto podľa odseku 1. Náklady spojené s vyhotovením reklamácie vrátane jej príloh a s predložením reklamácie znáša klient.

Po márnom uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má klient, ktorý je spotrebiteľom, právo od zmluvy odstúpiť.

 

Vecným dôvodom doplnenia nového § 14 do Devízového zákona bolo zachovanie súčasného štandardu ochrany finančného spotrebiteľa vo vzťahu k obchodom s devízovými hodnotami, ktoré pre klientov poskytujú zmenárne. Novým zákonom o ochrane spotrebiteľa sa zrušil zákon č. 250/2007 Z. z. a nový zákon o ochrane spotrebiteľa v spojení s novelou Občianskeho zákonníka neobsahuje podrobnejšiu úpravu uplatnenia zodpovednosti za vady služieb, resp. reklamačného konania v takom rozsahu, v akom ju upravoval predchádzajúci § 18 zákona č. 250/2007 Z. z. Rámcová právna úprava pre uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady služieb [čl. I § 3 ods. 1 písm. c) a § 4 ods. 1 písm. j) a k)] v novom zákone môže byť podľa povahy konkrétnej služby a potrieb trhu nahradená detailnejšou právnou úpravou. Právna úprava reklamácií obchodov s devízovými hodnotami je tak po novom predmetom Devízového zákona. Pre vysvetlenie je ešte potrebné doplniť, že reklamácie obchodov s devízovými hodnotami, ktoré poskytujú banky a pobočky zahraničných bánk, sú riešené v rámci novely k zákonu č. 483/2001 Z. z., v ktorom sú tieto obchody obsiahnuté v definičnom pojme „bankové obchody“.

–   Za ustanovenie § 43g sa vložili nové ustanovenie § 43h, ktoré upravuje prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2024.

Reklamačné konania začaté a neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2024. Právne účinky úkonov, ktoré nastali pri uplatnení reklamácií pred 1. júlom 2024, zostávajú zachované.

 

Ide o prechodné ustanovenie k neukončeným reklamačným konaniam.

Čl. IV

Zmena zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. IV

Tento zákon ustanovuje všeobecné požiadavky na reklamu, požiadavky na reklamu niektorých produktov, ochranu spotrebiteľov a podnikateľov pred účinkami neprípustnej porovnávacej reklamy a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri výkone dozoru alebo dohľadu nad dodržiavaním tohto zákona a osobitných predpisov.

Tento zákon sa použije, ak osobitný zákon, ktorým je napríklad zákon o ochrane spotrebiteľa, neustanovuje inak.

 

–   Slová „dozoru alebo dohľadu (ďalej len „dozor“) “ a slovo „dozor“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona okrem § 11b nahradili slovom „dohľad“ v príslušnom tvare.

 

Uvedenou zmenou došlo k terminologickému zosúladeniu zákona o reklame a zákona o ochrane spotrebiteľa.

 

–   V ustanovené § 1 sa vypustili slová „spotrebiteľov a podnikateľov“.

 

Došlo k vypusteniu uvedeného pojmu z dôvodu nadbytočnosti a objavujúcim sa snahám o limitovanie rozsahu regulácie reklamy striktným výkladom predmetného ustanovenia.

–   Ustanovenie § 3 sa doplnilo odsekom 7, v súlade s ktorým šíriteľ reklamy, ktorý uvádza v reklame predajnú cenu tovaru, je povinný uviesť aj jednotkovú cenu, ak nový zákon o ochrane spotrebiteľa vyžaduje označenie tovaru jednotkovou cenou.

 

Medzi všeobecné požiadavky na reklamu sa doplnila požiadavka uviesť jednotkovú cenu tovaru, ak to vyžaduje osobitný predpis. Jednotková cena tovaru je definovaná v novom zákone o ochrane spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu sa zároveň doplnili aj poznámky pod čiarou s priamym odkazom na túto legálnu definíciu jednotkovej ceny tovaru a tiež k definícii predajnej ceny tovaru.

 

–   V ustanovení § 10 ods. 1 písm. e) sa slová „osobitného predpisu^1a) nahrádzajú slovami „osobitného predpisu,^21d) “ s odvolávkou na zákon č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

 

Novelou zákona sa upravil odkaz na právny predpis, podľa ktorého postupuje Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu.

 

–   V ustanovení § 10 sa za odsek 1 vložil nový odsek 2.

Orgány dohľadu podľa odseku 1 písm. a) až d) a f) postupujú pri výkone dohľadu a v konaní o porušení povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je Štvrtá a piata časť nového zákona o ochrane spotrebiteľa.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

 

Došlo k zosúladeniu § 10 zákona s novým zákonom o ochrane spotrebiteľa. Postupy orgánov dohľadu sú detailne rozpracované v novom zákone, preto duplicitná úprava v zákone o reklame nie je potrebná.

 

–   V ustanovení § 11 sa zmenilo znenie odsekov 3 až 7.

Orgán dohľadu môže okrem opatrení podľa odsekov 1 a 2 uložiť

a)  osobe oprávnenej predpisovať lieky a osobe oprávnenej vydávať lieky za porušenie ustanovenia § 8 ods. 17 a lekárskemu zástupcovi za porušenie ustanovenia § 8 ods. 12 až 14 pokutu vo výške od 100 eur do 1 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 3 000 eur,

b)  šíriteľovi reklamy za porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 a § 8 ods. 8, 9 alebo ods. 24 a inej osobe za porušenie § 8 ods. 6 pokutu vo výške od 100 eur do 2 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 5 000 eur,

c)  šíriteľovi reklamy za porušenie všeobecných požiadaviek na reklamu podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) až j), ods. 3 až 7 a požiadaviek na reklamu niektorých produktov podľa § 5 až 7a, § 8 ods. 4 a § 9 a držiteľovi rozhodnutia o registrácii lieku, ktorý je predmetom reklamy, za porušenie ustanovení § 8 ods. 11, 15, 16, 19 až 22 a 24 pokutu vo výške od 300 eur do 4 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 100 000 eur,

d)  šíriteľovi reklamy za porušenie všeobecných požiadaviek na reklamu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) pokutu vo výške od 33 200 eur do 5 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 150 000 eur,

e)  objednávateľovi reklamy za neprípustnú porovnávaciu reklamu podľa § 4 a za porušenie ustanovení § 8 ods. 4, 7 až 10 a 24 pokutu vo výške od 1 000 eur do 6 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 200 000 eur.

Pri opakovanom porušení tej istej povinnosti, za porušenie ktorej už orgán dohľadu uložil osobe podľa odseku 3 sankciu, do 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie (ďalej len „opakované porušenie povinnosti“), orgán dohľadu uloží osobe podľa odseku 3 pokutu vo výške od

a)  200 eur do 2 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 6 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 3 písm. a),

b)  200 eur do 3 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 10 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 3 písm. b),

c)  600 eur do 5 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 150 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 3 písm. c),

d)  50 000 eur do 6 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 200 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 3 písm. d),

e)  2 000 eur do 7 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 250 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 3 písm. e).

Obratom podľa odsekov 3 a 4 sa rozumie súčet všetkých tržieb, výnosov alebo príjmov z činnosti osoby podľa odseku 3 bez nepriamych daní, ku ktorému sa pripočíta finančná pomoc poskytnutá osobe podľa odseku 3. Obrat vyjadrený v cudzej mene sa prepočíta na eurá, pričom na prepočet cudzej meny na eurá sa použije priemer referenčných výmenných kurzov určených a vyhlásených Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktoré sú platné pre príslušné účtovné obdobie.

Predchádzajúcim účtovným obdobím sa na účely tohto zákona rozumie účtovné obdobie, za ktoré bola zostavená posledná riadna účtovná závierka.

Finančnou pomocou poskytnutou osobe podľa odseku 3 sa na účely tohto zákona rozumie každá peňažná pomoc poskytnutá z verejných prostriedkov týkajúca sa činnosti osoby podľa odseku 3, ktorá sa prejaví v cene za výsledok alebo výstup z jej činnosti.

 

–   Ustanovenie § 11 sa doplnilo odsekmi 8 až 13.

Ak osoba podľa odseku 3 nemala za predchádzajúce účtovné obdobie žiadny obrat, obrat osoby podľa odseku 3 za predchádzajúce účtovné obdobie nemožno zistiť alebo ak bol obrat osoby podľa odseku 3 za predchádzajúce účtovné obdobie nižší ako dolná hranica sadzby pokuty podľa odseku 3, orgán dohľadu môže uložiť osobe podľa odseku 3 pokutu vo výške

a)  od 100 eur do 3 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 3 písm. a),

b)  od 100 eur do 5 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 3 písm. b),

c)  od 300 eur do 100 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 3 písm. c),

d)  od 33 200 eur do 150 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 3 písm. d),

e)  od 1 000 eur do 200 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 3 písm. e).

Ak osoba podľa odseku 3 nemala za predchádzajúce účtovné obdobie žiadny obrat, obrat osoby podľa odseku 3 za predchádzajúce účtovné obdobie nemožno zistiť alebo ak bol obrat osoby podľa odseku 3 za predchádzajúce účtovné obdobie nižší ako dolná hranica sadzby pokuty podľa odseku 4, orgán dohľadu uloží osobe podľa odseku 3 pokutu vo výške

a)  od 200 eur do 6 000 eur, ak ide o opakované porušenie povinnosti podľa odseku 3 písm. a),

b)  od 200 eur do 10 000 eur, ak ide o opakované porušenie povinnosti podľa odseku 3 písm. b),

c)  od 600 eur do 150 000 eur, ak ide o opakované porušenie povinnosti podľa odseku 3 písm. c),

d)  od 50 000 eur do 200 000 eur, ak ide o opakované porušenie povinnosti podľa odseku 3 písm. d),

e)  od 2 000 eur do 250 000 eur, ak ide o opakované porušenie povinnosti podľa odseku 3 písm. e).

Orgán dohľadu môže okrem opatrení podľa odsekov 1 a 2 a pokút podľa odsekov 3, 4, 8 a 9 uložiť osobe podľa odseku 3 sankcie podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.

Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

Na konanie o porušení povinnosti podľa tohto zákona a na ukladanie sankcií za jej porušenie sa vzťahuje osobitný predpis.

Odseky 3 až 12 sa nevzťahujú na Národnú banku Slovenska, ktorá postupuje podľa osobitného predpisu.

 

Zosúladilo sa ustanovenie o sankciách s novou úpravou nového zákona, predovšetkým sa odstránili duplicity. V rámci tejto úpravy sa revidujú sankčné ustanovenia tak, aby ukladané pokuty boli skutočne účinné, proporcionálne, spravodlivé a odradzujúce, čo sa má zabezpečiť tým, že sa horná hranica sadzby pokuty vymedzuje v nadväznosti na obrat povinnej osoby. Naďalej však je absolútny strop sadzby pokuty určený aj pevnou sumou, keďže cieľom sankcionovania v oblasti ochrany spotrebiteľa nie je likvidácia dohliadaných osôb. Sleduje sa dosiahnutie spravodlivejších a primeranejších pokút pre jednotlivé osoby a exaktnejšie sledovanie represívnej, preventívnej a výchovnej funkcie pokuty, keď výška pokuty v konkrétnom prípade bude viac individualizovaná. Orgán dohľadu vo výroku rozhodnutia vyčísli konkrétnu sumu pokuty, ktorá sa za porušenie povinnosti ukladá. Skôr, ako k jej vyčísleniu pristúpi zohľadňujúc kritériá uvedené v čl. I § 42 ods. 3 nového zákona, musí vymedziť aj samotnú hornú hranicu sadzby pokuty.

Do ustanovenia sa preto dopĺňajú aj základné ustanovenia pre určenie obratu. Súčasne sa vyčísľujú presné sadzby pokút pre prípady, ak obrat dohliadanej osoby nie je možné zistiť, nemala žiadny obrat alebo je nižší ako dolná hranica sadzieb pokút ustanovených s ohľadom na obrat. Správny orgán by mal v rozhodnutí jednoznačne určiť a odôvodniť, či ukladá pokutu s ohľadom na obrat alebo podľa výslovne ustanovenej sadzby a tiež výšku pokuty. Orgán dohľadu si musí zabezpečiť informácie pre určenie obratu porušiteľa v rámci dokazovania, na čo môže využiť všetky nástroje, ktoré mu právne predpisy priznávajú vrátane možnosti vyžiadania informácií priamo od povinnej osoby či požiadať o poskytnutie súčinnosti iný orgán alebo osobu. Presné postupy by mali byť predmetom metodických pokynov.

 

–   Za ustanovenie § 11b sa vložilo nové ustanovenie § 11c, ktoré upravuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2024.

Dohľad nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona začatý a neukončený pred 1. júlom 2024 sa dokončí podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024. Konania o porušení povinností zistené dohľadom podľa predchádzajúcej vety sa začnú a dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

Konania o porušení povinnosti podľa tohto zákona začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

 

Ide o doplnenie prechodného ustanovenia v nadväznosti na novú právnu úpravu.

 

–   V prílohe k tomuto zákona sa zmenilo znenie štvrtého bodu a do zoznamu právne záväzných právnych predpisov sa vo 4. bode doplnila Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 376, 27. 12. 2006).

–   V prílohe bol vypustený šiesty bod a doterajší siedmy bod sa označuje ako šiesty bod.

 

Z transpozičnej prílohy boli vypustené smernice EÚ, ktoré už nie sú účinné a do transpozičnej prílohy sa doplnila smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 376, 27. 12. 2006).

Čl. V 

Zmena zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. V

Tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.

 

–   V ustanovení § 27g ods. 2 prvej vete sa na konci pripájajú slová: „alebo ak nevedie platobné účty spotrebiteľom“.

 

Uvedeným doplnením sa zaviedla výnimka z povinnosti zriadiť a viesť osobitný účet na úhradu nákladov na volebnú kampaň pre prípady bánk alebo pobočiek zahraničných bánk, ktoré nevedú platobné účty spotrebiteľom.

 

–   V poznámke pod čiarou k odkazu 30zt sa vypustila citácia „§ 27 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. “ a poznámka pod čiarou k odkazu 35b odkazuje na nový zákon o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Poznámky boli zaktualizované z dôvodu zrušenia zákona č. 250/2007 Z. z. v zmysle § 55 prvého bodu nového zákona o ochrane spotrebiteľa.

 

–   V ustanovení § 91 sa odsek 4 doplnil písmenom ag), ktoré znie: „ag) orgánu dohľadu v rozsahu nevyhnutnom na zistenie majiteľa účtu, ak je to potrebné pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu.^86dqb)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 86dqb znie:

„86dqb) § 28 ods. 6 zákona č. 108/2024 Z. z.“.

 

–   V ustanovení § 91 ods. 5 sa slová „s), w) a af)“ nahradili slovami „s), w), af) a ag)“.

 

Dochádza k úprave v nadväznosti na možnosť orgánov dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa oboznamovať sa aj s informáciami, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, konkrétne s informáciou o majiteľovi bankového účtu. Základom pre priznanie oprávnenia je čl. 9 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení, ale v podmienkach Slovenskej republiky sa implementuje len v obmedzenom (nevyhnutnom) rozsahu.

K prelomeniu bankového tajomstva môže v praxi dôjsť napríklad vtedy, keď orgán dohľadu v rámci svojej dohľadovej činnosti objaví podvodný e-shop, ktorý spotrebiteľovi umožní vykonať objednávku tovaru, ale samotný tovar spotrebiteľovi nie je doručený. Následne dochádza k problémom s vrátením peňazí po odstúpení spotrebiteľa od zmluvy. Pre častú absenciu korektných kontaktných údajov obchodníka býva pre orgány dohľadu jediným záchytným bodom číslo bankového účtu, na ktoré spotrebiteľ poslal svoje peniaze. Vďaka uvedenej právnej úprave si orgány dohľadu budú môcť písomne vyžiadať od bánk veľmi smerodajné informácie súvisiace s obchodníkom, informáciu, kto je majiteľom dotknutého bankového účtu. Je dôležité poznamenať, že orgány dohľadu nie sú na základe tohto ustanovenia oprávnené disponovať všetkými (aj s predmetom dohľadu nesúvisiacimi) informáciami o majiteľovi účtu, ktoré sú predmetom bankového tajomstva. Cieľom tejto právnej úpravy je sprístupniť orgánom dohľadu len tie informácie, ktoré sú potrebné, resp. nevyhnutné na účinnú a efektívnu realizáciu výkonu dohľadu.

 

–   Za ustanovenie § 93c sa vložilo nové ustanovenie § 93d, ktoré upravuje vybavovanie reklamácií spotrebiteľov.

Banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedajú za vady v súvislosti s uskutočňovaním obchodu.

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe uplatnenia reklamácie, vrátane informácií o tom, kde možno reklamáciu uplatniť; za splnenie tejto povinnosti banky a pobočky zahraničnej banky sa považuje postup podľa odseku 3.

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zaviesť a uplatňovať účinné a prehľadné postupy riadneho preverenia a včasného vybavovania reklamácií a postupy pri mimosúdnom riešení sporov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a spotrebiteľom a viesť záznam o každej reklamácii a náprave pri mimosúdnom riešení sporov a opatreniach prijatých na ich vybavenie. Na účely podľa prvej vety sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné vypracovať a dodržiavať vnútorné predpisy upravujúce

a)  formu, spôsob prijatia, spôsob vybavenia a evidenciu reklamácie, a 

b)  postupy týkajúce sa mimosúdneho riešenia sporov so spotrebiteľom, vrátane evidencie náprav.

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vypracovať reklamačný poriadok a zverejniť ho na svojom webovom sídle a na viditeľnom mieste dostupnom pre spotrebiteľa v mieste, kde banka alebo pobočka zahraničnej banky vykonáva svoju činnosť.

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné prijať reklamáciu vzťahujúcu sa na obchod. Spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu v prevádzkových priestoroch banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorých je prijatie reklamácie možné s ohľadom na uskutočňovaný obchod.

Banka a pobočka zahraničnej banky rozhodnú o oprávnenosti reklamácie bezodkladne.

Vybavenie reklamácie nesmie trvať viac ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie; v zložitých prípadoch možno reklamáciu vybaviť najneskôr v lehote 3 mesiacov odo dňa uplatnenia reklamácie. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné informovať spotrebiteľa v rámci 30 dňovej lehoty od uplatnenia reklamácie o skutočnosti, že vybavovanie reklamácie bude trvať viac ako 30 dní. O vybavení reklamácie sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné bezodkladne písomne informovať spotrebiteľa. Vybavením reklamácie sa rozumie ukončenie reklamačného konania vyhovením reklamácii alebo odôvodneným zamietnutím reklamácie.

Náklady spojené s vybavením reklamácie znáša banka alebo pobočka zahraničnej banky. Náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti s uplatnením reklamácie, znáša spotrebiteľ.

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri uplatnení reklamácie vydať spotrebiteľovi potvrdenie o prijatí reklamácie. Ak je reklamácia uplatnená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, banka a pobočka zahraničnej banky je povinná potvrdenie o prijatí reklamácie doručiť spotrebiteľovi ihneď; ak nie je možné potvrdenie doručiť ihneď, musí sa doručiť bezodkladne, najneskôr však spolu s dokladom o vybavení reklamácie. Potvrdenie o prijatí reklamácie sa nemusí doručovať, ak spotrebiteľ má možnosť preukázať uplatnenie reklamácie iným spôsobom.

Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa nevzťahujú na vybavovanie reklamácií alebo sťažností postupom podľa osobitných predpisov.

Zmenilo sa aj znenie poznámky pod čiarou k odkazom 88l a 88m.

 

Vecným dôvodom ustanovenia je zachovanie štandardu ochrany finančného spotrebiteľa vo vzťahu k bankovým obchodom uskutočňovaným bankou a pobočkou zahraničnej banky podľa zákona č. 483/2001 Z. z. Novým zákonom o ochrane spotrebiteľa sa zrušil zákon č. 250/2007 Z. z. a nový zákon o ochrane spotrebiteľa v spojení s novelou Občianskeho zákonníka neobsahuje podrobnejšiu úpravu uplatnenia zodpovednosti za vady služby, resp. reklamačného konania v takom rozsahu, v akom ju upravuje predchádzajúci § 18 zákona č. 250/2007 Z. z. Rámcová právna úprava pre uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady služieb [čl. I § 3 ods. 1 písm. c) a § 4 ods. 1 písm. j) a k)] v novom zákone môže byť podľa povahy konkrétnej služby a potrieb trhu nahradená detailnejšou právnou úpravou. Právna úprava reklamácií bankových obchodov uskutočňovaných bankou a pobočkou zahraničnej banky tak bude predmetom zákona č. 483/2001 Z. z.

Banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedajú za vzniknuté vady súvisiace s uskutočneným bankovým obchodom a sú povinné informovať spotrebiteľa o možnosti reklamácie. Spotrebiteľ má právo podať reklamáciu v ktoromkoľvek mieste, kde banka a pobočka zahraničnej banky vykonáva svoju činnosť a v ktorom je prijatie reklamácie možné.

Banka a pobočka zahraničnej banky majú povinnosť vydať potvrdenie o prijatí reklamácie, rozhodnúť o oprávnenosti reklamácie bezodkladne a vybaviť reklamáciu do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v zložitých prípadoch do 3 mesiacov odo dňa uplatnenia reklamácie.

Pri uplatnení reklamácie prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (napríklad telefonicky, telefaxom, poštou, e-mailom) sa upravuje povinnosť vydať doklad o uplatnení reklamácie tak, aby sa zohľadnila praktická realizovateľnosť tejto povinnosti. Za možnosť preukázať uplatnenie reklamácie iným spôsob sa považuje akýkoľvek doklad, ktorý preukazuje túto skutočnosť, napríklad poštový podací lístok. Reklamačný poriadok má byť zverejnený na ich webovom sídle a na viditeľnom mieste dostupnom pre spotrebiteľa v mieste, kde banka alebo pobočka zahraničnej banky vykonáva svoju činnosť.

 

–   Za ustanovenie § 122yf sa vložilo nové ustanovenie § 122yg upravujúce prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2024.

Reklamačné konania začaté a neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2024. Právne účinky úkonov, ktoré nastali pri uplatnení reklamácií pred 1. júlom 2024, zostávajú zachované.

Doplnilo sa prechodné ustanovenie, ktoré upravuje dokončenie začatých reklamačných konaní.

Čl. VI

Zmena zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. VI

Tento zákon upravuje štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu, štátny dozor a kontrolu nad podnikaním v energetike a dohľad nad trhom podľa osobitných predpisov, pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole vnútorného trhu, ochranné opatrenia a pokuty za porušenie zákona, spoluprácu Slovenskej obchodnej inšpekcie s inými orgánmi verejnej správy a občianskymi združeniami. Tento zákon sa nevzťahuje na kontrolu výrobkov v prvovýrobe, potravín vrátane výroby a prípravy pokrmov pri poskytovaní stravovacích služieb, tabakových výrobkov a kozmetických prostriedkov s výnimkou kontroly všeobecných podmienok predaja výrobkov a poskytovania služieb podľa osobitného predpisu, bezpečnosti a zdravotnej neškodnosti výrobkov podľa osobitného predpisu.

 

–   V ustanovení § 1 ods. 1 sa zmenilo znenie písmeno a) znie: a) štátnu kontrolu predaja a poskytovania produktov spotrebiteľom na vnútornom trhu a dohľad nad trhom (ďalej len „kontrola vnútorného trhu“),“.

–   Poznámka pod čiarou k odkazu 1aa sa vypustila.

 

Došlo k zosúladeniu predmetu právnej úpravy v § 1 zákona s novým zákonom o ochrane spotrebiteľa nahradením pojmov výrobok a služba súhrnným pojmom produkt.

 

–   V ustanovení § 1 sa zmenilo znenie odseku 2.

Tento zákon sa nevzťahuje na kontrolu výrobkov v prvovýrobe a na kontrolu splnenia požiadaviek na produkty a dodržiavania povinností pri predaji a poskytovaní produktov, ak kontrolu, dohľad alebo dozor nad nimi vykonávajú iné orgány podľa osobitných predpisov, ktorým je napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 89/2016 Z. z. o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Uvedené znenie negatívneho vymedzenia predmetu právnej úpravy zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa nevymenúva priamo konkrétne produkty, na ktoré sa štátna kontrola vnútorného trhu podľa nového zákona nevzťahuje, ale exemplifikatívne odkazuje prostredníctvom poznámky pod čiarou na osobitné právne predpisy, na ktoré sa kontrola podľa tohto zákona nevzťahuje.

 

–   Zmenilo sa ustanovenie § 2 vrátane nadpisu. Ustanovenie po novom upravuje predmet kontroly vnútorného trhu.

Slovenská obchodná inšpekcia kontrolou vnútorného trhu overuje dodržiavanie povinností

a)  v oblasti ochrany spotrebiteľa a rešpektovanie práv spotrebiteľov podľa osobitných predpisov,³⁾

b)  pri sprístupňovaní výrobkov na trhu a pri poskytovaní služieb a splnenie požiadaviek na výrobky a služby podľa osobitných predpisov,⁴⁾

c)  pri sprístupňovaní na trhu typu vozidla, systému, komponentu, samostatnej technickej jednotky, nebezpečnej časti alebo vybavenia a spaľovacieho motora necestných pojazdných strojov podľa osobitných predpisov,⁵⁾

d)  o označovaní pneumatík,⁶⁾

e)  pri sprístupňovaní spotrebiteľských informácií o spotrebe paliva a o emisiách CO2 pri predaji a leasingu nových osobných automobilov podľa osobitného predpisu,⁷⁾

f)  na trhu s chemickými látkami,⁸⁾

g)  pri poskytovaní služieb informačnej spoločnosti,⁹⁾

h)  vo veci ochrany niektorých rozhlasových programových služieb a televíznych programových služieb,^9a)

i)   pri zálohovaní jednorazových obalov na nápoje,^9b)

j)   pri reklame,^9c)

k)  v oblasti odpadového hospodárstva podľa osobitného predpisu.^9d)

Poznámky pod čiarou k odkazom 3 až 9d znejú:

3)  Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 17. 2. 2004), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 zo 16. februára 2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 55, 28. 2. 2011), zákon č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 108/2024 Z. z.

4)  Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011 z 27. septembra 2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením, ktorým sa zrušuje smernica Rady 73/44/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/73/ES a 2008/121/ES (Ú. v. EÚ L 272, 18. 10. 2011) v platnom znení, nariadenie (EÚ) 2018/302, zákon č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne) v znení neskorších predpisov, zákon č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 307/2018 Z. z. o dohľade nad dodržiavaním povinností pri štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 z 5. februára 2013 o schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných vozidiel a o dohľade nad trhom s týmito vozidlami (Ú. v. EÚ L 60, 2. 3. 2013) v platnom znení.

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek (Ú. v. EÚ L 60, 2. 3. 2013) v platnom znení.

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628 zo 14. septembra 2016 o požiadavkách na emisné limity plynných a pevných znečisťujúcich látok a typové schválenie spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 a (EÚ) č. 167/2013, a ktorým sa mení a zrušuje smernica 97/68/ES (Ú. v. EÚ L 252, 16. 9. 2016) v platnom znení.

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14. 6. 2018) v platnom znení.

     Zákon č. 106/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov.

6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/740 z 25. mája 2020 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné parametre, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1369 a zrušuje nariadenie (ES) č. 1222/2009 (Ú. v. EÚ L 177, 5. 6. 2020) v platnom znení.

7)  Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 384/2004 Z. z. o dostupnosti spotrebiteľských informácií o spotrebe paliva a o emisiách CO2 pri predaji a leasingu nových osobných automobilov.

8)  Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2004 z 31. marca 2004 o detergentoch (Ú. v. EÚ L 104, 8. 4. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 34) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30. 12. 2006) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31. 12. 2008) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 27. 6. 2012) v platnom znení.

9)  Zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

9a)    Zákon č. 646/2005 Z. z. o ochrane niektorých rozhlasových programových služieb a televíznych programových služieb a služieb informačnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

9b)    Zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

9c) Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

     Poznámky pod čiarou k odkazom 6a, 7a, 8a, 9aa, 9ab, 9e a 9f sa vypúšťajú.

 

Právna úprava vymedzuje kompetencie Slovenskej obchodnej inšpekcie naprieč vnútorným trhom, najmä vo vzťahu k osobitným predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa v špecifických oblastiach alebo bezpečnosť výrobkov.

 

–   V ustanovení § 3 ods. 2 písm. d) a f) sa za slovo „inšpekcie“ vkladajú slová „so sídlom“.

 

Ide o úpravu za účelom terminologického zjednotenia názvov inšpektorátov Slovenskej obchodnej inšpekcie.

 

–   V ustanovení § 5 sa zmenilo znenie odseku 2. Slovenská obchodná inšpekcia môže na kontrolu prizvať zamestnancov iného orgánu verejnej moci (ďalej len „prizvané osoby”), vrátane zahraničných orgánov, ak ide o plnenie úloh cezhraničnej spolupráce.

 

–   Do ustanovenia § 5 sa za odsek 2 vložili nové odseky 3 až 7.

Slovenská obchodná inšpekcia môže poveriť výkonom kontroly aj inú fyzickú osobu (ďalej len „poverená osoba“). Poverenie je podmienené súhlasom fyzickej osoby. Poverená osoba má pri výkone kontroly práva a povinnosti inšpektora v rozsahu vydaného poverenia okrem oprávnenia podľa odseku 12 písm. b), d) až f), k) a l). Účasť poverenej osoby na úkone kontroly sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme.^11ba) Poverenej osobe patrí za účasť na úkone kontroly odmena podľa vnútorného predpisu Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Písomné poverenie podľa odseku 3 obsahuje

a)  označenie Slovenskej obchodnej inšpekcie,

b)  identifikačné údaje poverenej osoby v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu,

c)  identifikačné údaje kontrolovanej osoby v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia alebo identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, adresa trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu vrátane fyzickej osoby – podnikateľa, obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, ak ide o právnickú osobu, ak sú tieto údaje Slovenskej obchodnej inšpekcii známe,

d)  rozsah poverenia,

e)  miesto a deň podpisu poverenia,

f)  odtlačok úradnej pečiatky spolu s menom, priezviskom, funkciou a podpisom zamestnanca oprávneného konať v mene Slovenskej obchodnej inšpekcie,

g)  podpis poverenej osoby, ktorým potvrdí súhlas s výkonom kontroly a oboznámenie sa s rozsahom poverenia.

Poverená osoba nemôže vykonať kontrolu, ak so zreteľom na jej vzťah k predmetu kontroly alebo ku kontrolovanej osobe, zamestnancovi kontrolovanej osoby alebo osobe oprávnenej konať v mene kontrolovanej osoby možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti. Poverená osoba, ktorá vie o skutočnosti zakladajúcej pochybnosti o jej nezaujatosti, oznámi túto skutočnosť bezodkladne inšpektorátu, ktorý jej poverenie vydal.

Inšpektorát zruší poverenie na základe oznámenia podľa odseku 5 alebo ak sa z vlastnej činnosti dozvie o skutočnosti zakladajúcej pochybnosti o nezaujatosti poverenej osoby. Na zistenia, ktoré poverená osoba zabezpečila po vzniku prekážky podľa odseku 5 prvej vety, sa neprihliada.

Slovenská obchodná inšpekcia upovedomí kontrolovanú osobu o účasti prizvanej osoby alebo poverenej osoby pri začatí výkonu kontroly; to neplatí, ak ide o výkon kontrolného nákupu vykonávaného nepriamo alebo pod utajenou totožnosťou.

Doterajšie odseky 3 až 8 sa označujú ako odseky 8 až 13.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11ba odkazuje na ustanovenie § 137 ods. 1 Zákonníka práce.

 

Terminologicky sa zosúladil normatívny text v novom § 5 s používanou terminológiou v novom i v platnom znení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Formou dobrovoľnej súčinnosti alebo spolupráce s orgánom dohľadu môže byť tiež osobná účasť na úkone dohľadu v pozícii prizvanej osoby alebo poverenej osoby.

Prizvanou osobou je zamestnanec iného orgánu verejnej moci (napr. iného orgánu dohľadu v rámci spoločnej kontrolnej akcie) alebo obdobného orgánu z iného členského štátu či Európskej komisie (v rámci spoločných postupov v zmysle právnych predpisov EÚ, na účely študijných návštev a pod.).

Poverená osoba je akákoľvek iná spolupracujúca fyzická osoba, ktorá môže participovať predovšetkým na kontrolnom nákupe, a to najmä v prípade, ak by výkon úkonu samotným orgánom dohľadu nebol účinný (napr. totožnosť zamestnanca orgánu dohľadu by bola prezradená, ide o špecifické tovary a služby určené najmä len pre vymedzený okruh užívateľov – napr. podľa veku, miesta bydliska a pod.) alebo poverenie tretej osoby zefektívni výkon dohľadu v porovnaní s tradičným spôsobom (napr. potreba zabezpečenia doručenia zásielky z e-shopu na adresu odlišnú od sídla orgánu dohľadu).

V prípade poverenia inej fyzickej osoby, orgán dohľadu (Slovenská obchodná inšpekcia) vydá poverenej osobe poverenie, ktoré bude určovať rozsah jej oprávnení a povinností (je na zvážení orgánu dohľadu, aký rozsah oprávnení a právomocí poverenej osobe zverí, mal by však pamätať na požiadavku primeranosti a účinnosti výkonu dohľadu a zákonné limity). K motivácii fyzických osôb pomáhať orgánom dohľadu pri výkone dohľadu má prispieť tiež právo poverenej osoby na odmenu. Ponecháva sa možnosť upraviť odmeňovanie poverených osôb formou interného predpisu orgánu dohľadu vzhľadom na rozdielne potreby spolupráce s poverenými osobami (využitie poverenej osoby môže byť raz potrebné na výkon kontrolného nákupu v rôznych prevádzkach v priebehu jedného dňa, ale inokedy len napríklad na prevzatie zásielky v rámci kontrolného nákupu z e-shopu, na samotné vykonanie kontrolného nákupu z e-shopu a následné preverenie rešpektovania práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy bez uvedenia dôvodu...). Slovenská obchodná inšpekcia si prostredníctvom vnútorných predpisov bude môcť flexibilnejšie upraviť odmeňovanie poverených osôb v závislosti od svojich individuálnych potrieb a možností, a to aj so zohľadnením náhrady nákladov, ktoré poverenej osobe vzniknú v rámci spolupráce.

Ustanovenie sa preberá z nového zákona z dôvodu, že pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie je širšia ako kontrola povinností podľa nového zákona.

 

–   Zmenilo sa znenie poznámky pod čiarou k odkazu 11a, ktorá znie napríklad zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 70/2015 Z. z. o sprístupňovaní pyrotechnických výrobkov na trhu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 326/2019 Z. z.

K aktualizácii poznámky pod čiarou došlo vzhľadom na zmenené požiadavky aplikačnej praxe. Ustanovenie upravuje, v ktorých prípadoch môže Slovenská obchodná inšpekcia využívať pri kontrole spoluprácu s maloletými, samozrejme so súhlasom ich zákonných zástupcov. Spočiatku išlo len o predaj tabakových výrobkov maloletým, ale v súčasnosti platné právne predpisy regulujú vekovú hranicu napríklad aj pre predaj pyrotechnických výrobkov.

 

–   V ustanovené § 5 ods. 8 sa slová „§ 4 ods. 3 písm. g)“ nahradili slovami „§ 5a“ a na konci sa pripojila veta. Na maloletú osobu sa okrem oprávnení podľa odseku 12 písm. a), h) a i) práva a povinnosti inšpektorov nevzťahujú.

 

Zaviedlo sa primerané obmedzenie práv a povinností inšpektorov vo vzťahu k maloletým osobám, s ktorými Slovenská obchodná inšpekcia spolupracuje pri špecifických typoch kontrol vnútorného trhu.

 

–   Znenie odsekov 9 a 10 sa v ustanovení § 5 zmenilo.

Inšpektorom Slovenskej obchodnej inšpekcie môže byť fyzická osoba, ktorá

a)  je bezúhonná; za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, za ktorý bol výkon trestu podmienečne odložený,

b)  má vysokoškolské alebo úplné stredoškolské vzdelanie,

c)  úspešne vykonala odbornú skúšku na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu v lehote určenej služobným úradom.

Bezúhonnosť podľa odseku 9 písm. a) sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na preukázanie bezúhonnosti fyzická osoba poskytne Slovenskej obchodnej inšpekcii údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.^11c) Údaje podľa druhej vety Slovenská obchodná inšpekcia bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov. Ak ide o fyzickú osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo občana Slovenskej republiky, ktorý má trvalý alebo prechodný pobyt mimo územia Slovenskej republiky, bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov vydaným v príslušnom štáte, alebo ak sa taký výpis nevydáva, dokladom, ktorý obsahom zodpovedá dokladom vydaným v Slovenskej republike. Doklad podľa predchádzajúcej vety nesmie byť pri predložení starší ako tri mesiace od jeho vydania a musí byť predložený spolu s úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka.

 

Došlo k sprecizovaniu podmienok na vykonávanie činnosti inšpektora Slovenskej obchodnej inšpekcie. Slovenská obchodná inšpekcia má široký rozsah pôsobnosti a musí dôsledne dbať na zabezpečenie odbornej spôsobilosti svojich zamestnancov. Novoprijatí zamestnanci na pozíciu inšpektora, rovnako ako aj tí, ktorí aktívne nevykonávali činnosť inšpektora (napr. z dôvodu materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, neplateného voľna...), musia absolvovať skúšku osobitnej odbornej spôsobilosti. Odborná spôsobilosť inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie je nevyhnutným predpokladom pre riadny výkon jej pôsobnosti, keďže ovplyvňuje aj zákonnosť a správnosť rozhodovacej činnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Legislatívno-technicky sa precizujú aj ustanovenia k požiadavke na bezúhonnosť inšpektorov a preukazovanie bezúhonnosti.

 

–   V ustanovení § 5 ods. 11 sa na konci pripájajú slová: „a vyhotoviť písomný záznam; to neplatí, ak ide o výkon kontrolného nákupu vykonávaného nepriamo alebo pod utajenou totožnosťou alebo výkon kontroly na diaľku“.

 

Sprecizovalo sa ustanovenie o preukazovaní inšpektora Slovenskej obchodnej inšpekcie a vyhotovovaní písomnej dokumentácie z výkonu kontroly v nadväznosti na nový zákon o ochrane spotrebiteľa.

 

–   V ustanovení § 5 sa v ods. 12 zmenilo znenie písmena a): „a) vstupovať do priestorov, dopravných prostriedkov, stavieb a na pozemky, ktoré kontrolovaná osoba využíva na výrobu, predaj alebo poskytovanie produktov alebo v súvislosti s touto činnosťou; nedotknuteľnosť obydlia tým nie je dotknutá,¹²⁾ ”.

 

Išlo o úpravu za účelom precizovania podmienok výkonu dohľadu inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie na mieste. Ide o zosúladenie s novým zákonom o ochrane spotrebiteľa.

 

–   V ustanovení § 5 ods. 12 písm. d) sa vypustil odkaz 13 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 13, a to z dôvodu nadbytočnosti a neaktuálnosti.

 

–   Zmenilo sa znenie poznámky pod čiarou k odkazu 14, ktorá znie napríklad zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 377/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

 

Ukladanie pokút v blokovom konaní je ojedinelou kompetenciou inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie.

 

–   V ustanovení § 5 v ods. 12 sa zmenilo znenie písmeno g): „g) nahliadnuť do príslušnej dokumentácie výrobku a požadovať dokumentáciu podľa osobitného predpisu,^14a) “ s odvolávkou na poznámku pod čiarou k odkazu 14a, ktorá znie napríklad zákon č. 56/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 106/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov.

 

Sprecizovalo sa znenie oprávnenia inšpektora Slovenskej obchodnej inšpekcie nahliadať a vyžadovať dokumentáciu k výrobkom. Do pôsobnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie nepatria len tzv. určené výrobky, ktoré sú označené značkou CE, preto bolo potrebné toto oprávnenie formulovať všeobecnejšie.

–   V ustanovení § 5 ods. 12 písm. i) sa slová „a pod utajenou identitou“ nahradili slovami „alebo pod utajenou totožnosťou“.

 

Ide o úpravu s cieľom zjednotenia terminológie v novom zákone o ochrane spotrebiteľa a v zákone č. 128/2002 Z. z. Namiesto slovného spojenia „utajená identita“ sa bude používať „utajená totožnosť“.

 

–   V ustanovení § 5 sa odsek 12 doplnil písmenami j) až l),

j)   vykonávať kontrolu na diaľku, ak to povaha kontrolovanej činnosti umožňuje, vrátane kontroly webových sídel a iného online rozhrania,^14b)

k)  vydať predbežné opatrenie^14c) alebo opatrenie o blokovaní;^14d) o námietkach proti predbežnému opatreniu alebo opatreniu o blokovaní rozhoduje riaditeľ inšpektorátu,

l)   písomne vyzvať kontrolovanú osobu na odstránenie alebo zmenu obsahu zverejneného v online rozhraní, na obmedzenie alebo zamedzenie prístupu spotrebiteľov k online rozhraniu alebo na zverejnenie upozornenia pre spotrebiteľov pristupujúcich k online rozhraniu podľa osobitného predpisu.^14d)

Poznámky pod čiarou k odkazom 14b až 14d znejú:

14b)  Čl. 3 ods. 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27. 12. 2017) v platnom znení.

14c) § 33 zákona č. 108/2024 Z. z.

14d)  § 34 zákona č. 108/2024 Z. z.

 

Ide o určenie funkčnej príslušnosti pre výkon niektorých oprávnení v zmysle nového zákona (vydávanie predbežných opatrení a opatrení o blokovaní, výzva na zmenu alebo odstránenie obsahu zverejneného na online rozhraní, na zamedzenie prístupu spotrebiteľov k online rozhraniu alebo na uverejnenie upozornenia pre spotrebiteľov pristupujúcich k online rozhraniu). Ustanovuje sa príslušnosť inšpektora Slovenskej obchodnej inšpekcie.

 

–   V ustanovení § 5 ods. 13 sa vypustila čiarka a slová „okrem skutočností, ktoré treba zverejniť podľa § 8 ods. 1 písm. c) “.

Táto časť ustanovenia je už v súčasnosti nesprávna. Navyše za zverejňovanie informácií zodpovedá Slovenská obchodná inšpekcia ako orgán, nie konkrétni inšpektori.

 

–   Za ustanovenie § 5 sa vložilo nové ustanovenie § 5a upravujúce kontrolný nákup.

Slovenská obchodná inšpekcia je pri výkone kontroly oprávnená vykonávať kontrolné nákupy produktov, a to i nepriamo alebo pod utajenou totožnosťou.

Slovenská obchodná inšpekcia oznámi kontrolovanej osobe vykonanie kontrolného nákupu do 30 dní od dodania produktu, ak to nie je v rozpore s účelom kontrolného nákupu.

Zmluva uzavretá medzi Slovenskou obchodnou inšpekciou a kontrolovanou osobou pri kontrolnom nákupe sa oznámením podľa odseku 2 zrušuje od začiatku, ibaže to bráni povahe alebo účelu kontrolného nákupu alebo predmetu kontrolného nákupu.

Slovenská obchodná inšpekcia a kontrolovaná osoba sú povinné vrátiť si plnenia poskytnuté podľa zmluvy do 15 dní odo dňa zániku zmluvy, ak sa nedohodnú inak. Kontrolovaná osoba vráti Slovenskej obchodnej inšpekcii len pomernú časť poskytnutého plnenia, ak preukáže, že postupom Slovenskej obchodnej inšpekcie došlo k čiastočnému zániku alebo znehodnoteniu predmetu kontrolného nákupu a vrátením celého poskytnutého plnenia by kontrolovanej osobe vznikla škoda.

Náklady spojené s dodaním a vrátením predmetu kontrolného nákupu znáša Slovenská obchodná inšpekcia.

Ak je to odôvodnené zisteniami Slovenskej obchodnej inšpekcie, môže Slovenská obchodná inšpekcia vykonať alebo zabezpečiť vykonanie skúšok výrobku, ktorý bol predmetom kontrolného nákupu, na overenie jeho kvality, bezpečnosti a zhody. Odseky 3 a 4 sa neuplatňujú na výrobok podľa predchádzajúcej vety a postupuje sa podľa § 7 ods. 4.

 

Právna úprava sa prebrala z ustanovenia § 31 nového zákona – kontrolný nákup. Účelom bolo zjednotenie režimu kontrolných nákupov, ktoré Slovenská obchodná inšpekcia vykonáva v rámci dohľadu nad dodržiavaním povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa s kontrolnými nákupmi, ktoré vykonáva v rámci iných častí svojej pôsobnosti, ktoré prekračujú rámec ochrany spotrebiteľa (napr. bezpečnosť výrobkov, dohľad nad energeticky významnými výrobkami...).

 

–   V ustanovení § 7 sa zmenilo znenie odseku 2, podľa ktorého kontrolovaná osoba je povinná umožniť inšpektorom, prizvaným osobám a povereným osobám vykonať kontrolu, najmä umožniť vstup do objektov, prevádzkarní, dopravných prostriedkov, na pozemky a do iných priestorov, ktoré súvisia s predajom a poskytovaním produktov.

 

Išlo o úpravu v nadväznosti na znenie nového zákona o ochrane spotrebiteľa. Cieľom je zosúladenie postupov Slovenskej obchodnej inšpekcie pri výkone dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa podľa nového zákona a v iných oblastiach jej pôsobnosti.

 

–   V ustanovení § 7 ods. 4 sa za slovo „skúšok” vložili slová „a ďalšie s tým súvisiace náklady” a na konci sa pripojili vety. Kontrolovaná osoba je povinná uhradiť náklady podľa predchádzajúcej vety v lehote určenej Slovenskou obchodnou inšpekciou, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňa doručenia výzvy na úhradu. S prihliadnutím na povahu a účel vzoriek a skúšok môže Slovenská obchodná inšpekcia po ukončení skúšok vzorku alebo jej zvyšok uchovať, vrátiť kontrolovanej osobe alebo zlikvidovať.

 

Stanovila sa minimálna lehota, nie kratšia ako 15 dní, na uhradenie nákladov vzoriek a skúšok na overenie bezpečnosti, kvality a zhody výrobkov zo strany kontrolovanej osoby v prípade, ak deklarovaná bezpečnosť, zhoda alebo kvalita výrobkov preukázateľne nebola v súlade s osobitnými predpismi. Úprava sa zosúlaďuje so znením nového zákona o ochrane spotrebiteľa.

 

–   V ustanovení § 8 ods. 1 písm. c) sa nad slovom „spoločnosti” vypustil odkaz 18a vrátane poznámky pod čiarou.

Vypustil sa odkaz na legálnu definíciu služby informačnej spoločnosti podľa zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

–   V ustanovení § 10 ods. 1 písm. c) sa vypustili slová „porušujúceho niektoré práva duševného vlastníctva“ a odkaz 8.

 

V ustanovení o spolupráci Slovenskej obchodnej inšpekcie s Finančnou správou Slovenskej republiky sa vypustila zmienka o právach duševného vlastníctva, pretože kontrola falzifikátov je v pôsobnosti Finančnej správy Slovenskej republiky a Slovenská obchodná inšpekcia už dlhodobo v tejto oblasti neposkytuje súčinnosť.

 

–   Za ustanovenie § 14 sa vložilo nové ustanovenie § 14aa upravujúce prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2024.

Kontroly začaté a neukončené Slovenskou obchodnou inšpekciou pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

Konania o porušení povinností zistené kontrolou podľa predchádzajúcej vety sa začnú a dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

Konania začaté a právoplatne neukončené Slovenskou obchodnou inšpekciou pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

 

Doplnili sa prechodné ustanovenia vzhľadom na zmenu postupov pri výkone dohľadu Slovenskou obchodnou inšpekciou podľa zákona č. 128/2002 Z. z.

Čl. VII

Zmena zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. VII

Uvedený zákon upravuje rozhodovanie sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, o osobnom stave, súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania.

 

–   V ustanovení § 1 ods. 4 sa slovo „dodávateľom“ nahradilo slovom „obchodníkom“.

–   Vypustila sa poznámka pod čiarou k odkazu 13c.

V nadväznosti na zmenu používanej terminológie v zákone o ochrane spotrebiteľa a v Občianskom zákonníku sa aj v zákone č. 244/2002 Z. z. termín „dodávateľ“ nahradil pojmom „obchodník“.

Čl. VIII

Zmena zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. VIII

Tento zákon upravuje vzťahy medzi poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti a ich príjemcom, ktoré vznikajú pri ich komunikácii na diaľku, počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou a spočívajú na elektronickom spracovaní, prenose, uchovávaní, vyhľadávaní alebo zhromažďovaní dát vrátane textu, zvuku a obrazu, dohľad nad dodržiavaním zákona, medzinárodnú spoluprácu v elektronickom obchode.

Tento zákon sa nevzťahuje na služby informačnej spoločnosti, ktorých predmetom sú dane a poplatky, lotérie a iné podobné hry okrem spotrebiteľských hier a súťaží zameraných na podporu predaja tovaru alebo poskytovania služieb, chránené osobné údaje v informačných systémoch, služby notárov v rozsahu výkonu ich verejnej právomoci, služby advokátov pri zastupovaní klienta v konaní pred súdmi, úkony súdnych exekútorov, dohody a konanie, na ktoré sa vzťahujú osobitné predpisy o ochrane hospodárskej súťaže.

 

–   V ustanovení § 5 ods. 8 písm. b) sa slová „poskytovateľom leasingu a podnikateľom alebo poskytovateľom úveru a podnikateľom” nahradili slovami „podnikateľmi uzatvorenú pri výkone ich podnikateľskej činnosti”.

 

Po novom sa upravilo znenie prelomenia zákazu uzatvoriť zmluvu o zabezpečení záväzkov prostredníctvom elektronických zariadení.

Takúto zmluvu bude možné uzatvoriť prostredníctvom elektronických zariadení aj medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti.

Právna úprava reaguje na vývoj v oblasti elektronického uzatvárania zmlúv a zosúlaďuje vnútroštátnu právnu úpravu so smernicou 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17. 7. 2000).

 

–   Zmenilo sa znenie ustanovenia § 7, ktoré upravuje dohľad.

Dohľad nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia podľa osobitného predpisu, ktorým je Štvrtá a piata časť zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Národná banka Slovenska pri poskytovaní služieb informačnej spoločnosti, ktoré súvisia s ochranou finančných spotrebiteľov, postupom podľa osobitného predpisu.

 

Zmenilo sa ustanovenie o dohľade v nadväznosti na nový zákon o ochrane spotrebiteľa s doplnením priameho odkazu na zákon prostredníctvom poznámky pod čiarou.

 

–   Za ustanovenie § 7 sa vložilo ustanovenie § 7a, ktoré upravuje sankcie.

Slovenská obchodná inšpekcia môže uložiť za porušenie povinnosti podľa tohto zákona poskytovateľovi služieb pokutu vo výške od 50 eur do 1 % jeho obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 50 000 eur. Slovenská obchodná inšpekcia môže uložiť poskytovateľovi služieb pokutu vo výške od 50 eur do 50 000 eur, ak poskytovateľ služieb nemal za predchádzajúce účtovné obdobie žiadny obrat, jeho obrat za predchádzajúce účtovné obdobie nemožno zistiť alebo ak bol jeho obrat za predchádzajúce účtovné obdobie nižší ako dolná hranica sadzby pokuty podľa prvej vety.

Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu vo výške od 100 eur do 2 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 100 000 eur, ak poskytovateľ služieb opakovane poruší tú istú povinnosť, za porušenie ktorej mu už bola uložená sankcia, počas 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie. Slovenská obchodná inšpekcia uloží poskytovateľovi služieb pokutu vo výške od 100 eur do 100 000 eur, ak poskytovateľ služieb nemal za predchádzajúce účtovné obdobie žiadny obrat, jeho obrat za predchádzajúce účtovné obdobie nemožno zistiť alebo ak bol jeho obrat za predchádzajúce účtovné obdobie nižší ako dolná hranica sadzby pokuty podľa prvej vety.

Obratom podľa odsekov 1 a 2 sa rozumie súčet všetkých tržieb, výnosov alebo príjmov z poskytovania služieb informačnej spoločnosti bez nepriamych daní, ku ktorému sa pripočíta finančná pomoc poskytnutá poskytovateľovi služieb. Obrat vyjadrený v cudzej mene sa prepočíta na eurá, pričom na prepočet cudzej meny na eurá sa použije priemer referenčných výmenných kurzov určených a vyhlásených Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktoré sú platné pre príslušné účtovné obdobie.

Predchádzajúcim účtovným obdobím sa na účely tohto zákona rozumie účtovné obdobie, za ktoré bola zostavená posledná riadna účtovná závierka.

Finančnou pomocou poskytnutou poskytovateľovi služieb sa na účely tohto zákona rozumie každá peňažná pomoc poskytnutá z verejných prostriedkov týkajúca sa činnosti vykonávanej poskytovateľom služieb, ktorá sa prejaví v cene služby informačnej spoločnosti.

Slovenská obchodná inšpekcia môže okrem pokút podľa odsekov 1 a 2 uložiť poskytovateľovi služieb sankcie podľa nového zákona o ochrane spotrebiteľa.

Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

Na konanie o porušení povinnosti podľa odseku 1 a na ukladanie sankcie za jej porušenie sa vzťahuje osobitný predpis.

Odseky 1 až 7 sa nevzťahujú na Národnú banku Slovenska, ktorá postupuje podľa osobitného predpisu.

 

Doplnilo sa ustanovenie o sankciách v súlade s novou úpravou zákona o ochrane spotrebiteľa. Upravili sa sankčné ustanovenia tak, aby ukladané pokuty boli skutočne účinné, proporcionálne, spravodlivé a odradzujúce, čo sa má zabezpečiť čiastočnou subjektivizáciou zákonných sadzieb pokút, keď sa horná hranica sadzby pokuty vymedzuje v nadväznosti na obrat povinnej osoby. Naďalej však je absolútny strop sadzby pokuty určený aj pevnou sumou, keďže cieľom sankcionovania v oblasti ochrany spotrebiteľa nie je likvidácia dohliadaných osôb. Sleduje sa dosiahnutie spravodlivejších a primeranejších pokút pre jednotlivé osoby a exaktnejšie sledovanie represívnej, preventívnej a výchovnej funkcie pokuty, keď výška pokuty v konkrétnom prípade bude viac individualizovaná. Orgán dohľadu vo výroku rozhodnutia vyčísli konkrétnu sumu pokuty, ktorá sa za porušenie povinnosti ukladá. Skôr, ako k jej vyčísleniu pristúpi zohľadňujúc kritériá podľa § 42 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, musí vymedziť aj samotnú hornú hranicu sadzby pokuty. Práve preto sa doplnili aj základné ustanovenia pre určenie obratu. Súčasne sa vyčísľujú presné sadzby pokút pre prípady, ak obrat dohliadanej osoby nie je možné zistiť, nemala žiadny obrat alebo je nižší ako dolná hranica sadzieb pokút ustanovených s ohľadom na obrat. Správny orgán by mal v rozhodnutí jednoznačne určiť a odôvodniť, či ukladá pokutu s ohľadom na obrat alebo podľa výslovne ustanovenej sadzby a tiež výšku pokuty. Orgán dohľadu si musí zabezpečiť informácie pre určenie obratu porušiteľa v rámci dokazovania, na čo môže využiť všetky nástroje, ktoré mu právne predpisy priznávajú vrátane možnosti vyžiadania informácií priamo od povinnej osoby či požiadať o poskytnutie súčinnosti iný orgán alebo osobu. Presné postupy by mali byť predmetom metodických pokynov.

 

–   Za ustanovenie § 8a sa vložilo nové ustanovenie § 8b upravujúce prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2024.

Dohľad nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona začatý a neukončený pred 1. júlom 2024 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2024. Konania o porušení povinností zistené dohľadom podľa predchádzajúcej vety sa začnú a dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

Konania o porušení povinností podľa tohto zákona začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

 

Prechodné ustanovenia boli doplnené vzhľadom na zmenu postupov pri výkone dohľadu nad povinnosťami ustanovenými v tomto zákone.

Čl. IX

Zmena zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. IX

Tento právny predpis vymedzuje starobné dôchodkové sporenie, upravuje rozsah starobného dôchodkového sporenia, právne vzťahy pri vykonávaní starobného dôchodkového sporenia, organizáciu starobného dôchodkového sporenia, financovanie starobného dôchodkového sporenia a dohľad nad vykonávaním starobného dôchodkového sporenia.

 

–   V ustanovení § 33 ods. 1 písm. b) sa zmenilo znenie druhého bodu: 2. sporiteľ o vyplácanie požiadal podľa § 46d ods. 1 písm. a),“.

–   V ustanovení § 33 ods. 1 sa zmenilo znenie písmena c):

c)  z vlastného majetku, ak

1. individuálna garancia pre programový výber je vyššia ako suma prislúchajúca časti majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde tvorenej z povinných príspevkov určenej na vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa písmena a), a to v sume rozdielu medzi individuálnou garanciou pre programový výber a súčtom mesačných splátok starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplatených programovým výberom podľa písmena a) z časti majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde tvorenej z povinných príspevkov,

2. individuálna garancia je vyššia ako suma prislúchajúca časti majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde tvorenej z povinných príspevkov určenej na vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa písmena b) prvého bodu, a to v sume rozdielu medzi individuálnou garanciou a sumou prislúchajúcou časti majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde tvorenej z povinných príspevkov určenej na vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa písmena b) prvého bodu,

3. individuálna garancia pre doživotný dôchodok je vyššia ako suma prislúchajúca časti majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde tvorenej z povinných príspevkov určenej na vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa písmena b) druhého bodu, a to v sume rozdielu medzi individuálnou garanciou pre doživotný dôchodok a súčtom mesačných splátok starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplatených programovým výberom podľa písmena b) druhého bodu z časti majetku sporiteľa v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde tvorenej z povinných príspevkov.

 

–   V ustanovení § 33 sa zmenilo znenie odseku 2.

Starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok sa

a)  začne vyplácať programovým výberom

1. podľa odseku 1 písm. c) prvého bodu v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola odpísaná posledná dôchodková jednotka určená na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa odseku 1 písm. a),

2. podľa odseku 1 písm. c) druhého bodu v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola odpísaná posledná dôchodková jednotka určená na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa odseku 1 písm. b) bodu 1a.,

3. podľa odseku 1 písm. c) tretieho bodu v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola odpísaná posledná dôchodková jednotka určená na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa odseku 1 písm. b) druhého bodu,

b)  vyplatí programovým výberom podľa odseku 1 písm. c) druhého bodu spolu so splátkou starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplateného programovým výberom podľa odseku 1 písm. b) bodu 1b.

 

–   V ustanovení § 33 ods. 4 sa zmenilo znenie písmen c) a d):

c)  podľa odseku 1 písm. b) bodu 1b. sa vyplatí v jednej splátke v sume rovnajúcej sa súčtu sumy zostatku hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa a sumy rozdielu určeného podľa odseku 1 písm. c) druhého bodu,

d)  podľa odseku 1 písm. c)

1. prvého bodu sa určí v sume poslednej určenej mesačnej sumy starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa písmena a), najviac v sume rozdielu určeného podľa odseku 1 písm. c) prvého bodu,

2. druhého bodu sa určí v sume poslednej určenej mesačnej sumy starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa písmena b), najviac v sume rozdielu určeného podľa odseku 1 písm. c) druhého bodu, ak ide o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vyplácaný programovým výberom podľa odseku 1 písm. b) bodu 1a.,

3. tretieho bodu sa určí v sume poslednej určenej mesačnej sumy starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa písmena b), najviac v sume rozdielu určeného podľa odseku 1 písm. c) tretieho bodu.

 

Z pohľadu zavedenej individuálnej garancie pre dôchodkové úspory nebol zrejmý dôvod, prečo by aj sporiteľovi, ktorý má nárok na vyplatenie svojich dôchodkových úspor aj jednorazovo (ak je dôchodkovo zabezpečený v dostatočnom rozsahu z iných zdrojov), mala dôchodková správcovská spoločnosť garantovať vyplatenie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa § 33b zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 399/2022 Z. z. aj s individuálnou garanciou. Preto sa ustanovilo, aby mala dôchodková spoločnosť povinnosť z vlastného majetku vyplatiť individuálnu garanciu iba tomu sporiteľovi, ktorý uzatvorí zmluvu o poistení dôchodku alebo dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom podľa § 33 ods. 1.

 

–   V ustanovení § 33b ods. 1 sa vypustila posledná veta a zároveň sa vypustila poznámka pod čiarou 38f.

Vypustila sa časť ustanovenia týkajúceho sa dani z príjmu z dôvodu zjednotenia legislatívneho znenia zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

 

–   Za ustanovenie § 54a sa vložilo ustanovenie § 54b, ktoré upravuje vybavovanie sťažností.

Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zaviesť funkčný systém na vybavovanie sťažností a ich evidenciu, ktorý umožní spravodlivé prešetrovanie sťažností a identifikáciu, zmiernenie a odstránenie možných individuálnych, opakujúcich sa alebo systémových problémov vrátane potenciálnych právnych a operačných rizík.

Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná riadne informovať sporiteľa o podmienkach a spôsobe uplatnenia sťažností vrátane informácií o tom, kde možno sťažnosť uplatniť.

Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná prijať sťažnosť počas celej prevádzkovej doby v ktorejkoľvek svojej prevádzkarni podľa § 7 ods. 3 Obchodného zákonníka, v ktorej je prijatie sťažnosti možné vzhľadom na druh poskytovaných služieb. Dôchodková správcovská spoločnosť je zároveň povinná prijímať sťažnosti aj v elektronickej podobe.

Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná pri uplatnení sťažnosti vydať sporiteľovi potvrdenie o uplatnení sťažnosti. Ak je sťažnosť uplatnená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná potvrdenie o uplatnení sťažnosti doručiť sporiteľovi ihneď; ak nie je možné potvrdenie doručiť ihneď, musí sa doručiť bezodkladne, najneskôr však spolu s dokladom o vybavení sťažnosti. Potvrdenie o uplatnení sťažnosti sa nemusí doručovať, ak sporiteľ má možnosť preukázať uplatnenie sťažnosti iným spôsobom.

Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná sťažnosť vybaviť bezodkladne, v odôvodnených prípadoch možno sťažnosť vybaviť aj neskôr; vybavenie sťažnosti však nesmie trvať viac ako 30 dní odo dňa uplatnenia sťažnosti, v zložitých prípadoch možno sťažnosť vybaviť najneskôr v lehote 3 mesiacov odo dňa uplatnenia sťažnosti, pričom dôchodková správcovská spoločnosť je povinná informovať sporiteľa o dôvodoch vybavovania sťažnosti v lehote dlhšej ako 30 dní. Vybavením sťažnosti sa rozumie ukončenie procesu vybavovania sťažnosti vyhovením sťažnosti alebo odôvodneným zamietnutím sťažnosti. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná o vybavení sťažnosti vydať písomný doklad bezodkladne po jej vybavení.

Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná na požiadanie Národnej banky Slovenska predložiť kópiu potvrdenia o uplatnení sťažnosti, kópiu dokladu o vybavení sťažnosti a oznámiť dôvody, pre ktoré nie je možné sťažnosť vybaviť bezodkladne.

Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná viesť evidenciu o sťažnostiach a predložiť ju na požiadanie Národnej banke Slovenska. Evidencia o sťažnostiach musí obsahovať údaje o dátume uplatnenia sťažnosti, dátume a spôsobe vybavenia sťažnosti a poradové číslo dokladu o uplatnení sťažnosti.

 

Vecným dôvodom ustanovenia je zachovanie štandardu ochrany finančného spotrebiteľa vo vzťahu k službám poskytovaným dôchodkovou správcovskou spoločnosťou podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Novým zákonom o ochrane spotrebiteľa sa zrušil zákon č. 250/2007 Z. z. a nový zákon o ochrane spotrebiteľa v spojení s novelou Občianskeho zákonníka neobsahuje podrobnejšiu úpravu uplatnenia zodpovednosti za vady služby, resp. reklamačného konania v takom rozsahu, v akom ju upravoval § 18 zákona č. 250/2007 Z. z. Rámcová právna úprava pre uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady služieb [čl. I § 3 ods. 1 písm. c) a § 4 ods. 1 písm. j) a k)] v novom zákone môže byť podľa povahy konkrétnej služby a potrieb trhu nahradená detailnejšou právnou úpravou. Vybavovanie sťažností týkajúcich sa služieb poskytovaných dôchodkovou správcovskou spoločnosťou tak bude upravené v zákone č. 43/2004 Z. z.

 

–   Za ustanovenie § 123bi sa vložilo nové ustanovenie § 123bia upravujúce prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2024.

Sťažnosti uplatnené a nevybavené pred
1. júlom 2024 sa vybavia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024. Právne účinky úkonov, ktoré nastali pri uplatnení sťažností pred 1. júlom 2024, zostávajú zachované.

 

Zaviedli sa prechodné ustanovenia k uplatneným a nevybaveným sťažnostiam.

Čl. X

Zmena zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. X

Uvedený zákon upravuje výkon mediácie, základné princípy, organizáciu a účinky mediácie. Tento zákon sa vzťahuje na spory, ktoré vznikajú z občianskoprávnych vzťahov, rodinnoprávnych vzťahov, obchodných záväzkových vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov.

Tento zákon sa vzťahuje aj na cezhraničné spory, ktoré vznikajú z obdobných právnych vzťahov okrem tých práv a povinností, s ktorými strany nemôžu podľa právneho poriadku, ktorým sa tento právny vzťah podľa osobitných predpisov spravuje, nakladať. 

 

–   V ustanovení § 4 ods. 3 sa slovo „dodávateľom” nahradilo slovom „obchodníkom”.

 

V nadväznosti na zmenu používanej terminológie v novom zákone o ochrane spotrebiteľa a v Občianskom zákonníku sa aj v zákone č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov termín „dodávateľ“ nahradil pojmom „obchodník“.

Čl. XI

Zmena zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XI

Tento zákon upravuje doplnkové dôchodkové sporenie, organizáciu, financovanie a vykonávanie doplnkového dôchodkového sporenia, dohľad nad vykonávaním doplnkového dôchodkového sporenia a transformáciu doplnkovej dôchodkovej poisťovne.

 

–   Za ustanovenie § 28a sa vložilo ustanovenie § 28b upravujúce vybavovanie sťažností.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť funkčný systém na vybavovanie sťažností a ich evidenciu, ktorý umožní spravodlivé prešetrovanie sťažností a identifikáciu, zmiernenie a odstránenie možných individuálnych, opakujúcich sa alebo systémových problémov vrátane potenciálnych právnych a operačných rizík.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná riadne informovať účastníkov a poberateľov dávok o podmienkach a spôsobe uplatnenia sťažností vrátane informácií o tom, kde možno sťažnosť uplatniť.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prijať sťažnosť počas celej prevádzkovej doby v ktorejkoľvek svojej prevádzkarni podľa § 7 ods. 3 Obchodného zákonníka, v ktorej je prijatie sťažnosti možné vzhľadom na druh poskytovaných služieb. Doplnková dôchodková spoločnosť je zároveň povinná prijímať sťažnosti aj v elektronickej podobe.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pri uplatnení sťažnosti vydať účastníkovi a poberateľovi dávok potvrdenie o uplatnení sťažnosti. Ak je sťažnosť uplatnená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná potvrdenie o uplatnení sťažnosti doručiť účastníkovi a poberateľovi dávok ihneď; ak nie je možné potvrdenie doručiť ihneď, musí sa doručiť bezodkladne, najneskôr však spolu s dokladom o vybavení sťažnosti. Potvrdenie o uplatnení sťažnosti sa nemusí doručovať, ak účastník a poberateľ dávok majú možnosť preukázať uplatnenie sťažnosti iným spôsobom.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná sťažnosť vybaviť bezodkladne, v odôvodnených prípadoch možno sťažnosť vybaviť aj neskôr; vybavenie sťažnosti však nesmie trvať viac ako 30 dní odo dňa uplatnenia sťažnosti, v zložitých prípadoch možno sťažnosť vybaviť najneskôr v lehote 3 mesiacov odo dňa uplatnenia sťažnosti, pričom doplnková dôchodková spoločnosť je povinná informovať účastníka a poberateľa dávok o dôvodoch vybavovania sťažnosti v lehote dlhšej ako 30 dní.

Vybavením sťažnosti sa rozumie ukončenie procesu vybavovania sťažnosti vyhovením sťažnosti alebo odôvodneným zamietnutím sťažnosti. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná o vybavení sťažnosti vydať písomný doklad bezodkladne po jej vybavení.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na požiadanie Národnej banky Slovenska predložiť kópiu potvrdenia o uplatnení sťažnosti, kópiu dokladu o vybavení sťažnosti a oznámiť dôvody, pre ktoré nie je možné sťažnosť vybaviť bezodkladne.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná viesť evidenciu o sťažnostiach a predložiť ju na požiadanie Národnej banke Slovenska. Evidencia o sťažnostiach musí obsahovať údaje o dátume uplatnenia sťažnosti, dátume a spôsobe vybavenia sťažnosti a poradové číslo dokladu o uplatnení sťažnosti.

 

Vecným dôvodom ustanovenia je zachovanie súčasného štandardu ochrany finančného spotrebiteľa vo vzťahu k službám poskytovaným doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Novým zákonom o ochrane spotrebiteľa sa zrušil zákon č. 250/2007 Z. z. a nový zákon o ochrane spotrebiteľa v spojení s novelou Občianskeho zákonníka neobsahuje podrobnejšiu úpravu uplatnenia zodpovednosti za vady, resp. reklamačného konania v takom rozsahu, v akom ju upravoval § 18 zákona č. 250/2007 Z. z.

Rámcová právna úprava pre uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady služieb [čl. I § 3 ods. 1 písm. c) a § 4 ods. 1 písm. j) a k)] v novom zákone môže byť podľa povahy konkrétnej služby a potrieb trhu nahradená detailnejšou právnou úpravou. Vybavovanie sťažností týkajúcich sa služieb poskytovaných doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou tak bude upravené v zákone č. 650/2004 Z. z.

 

–   Za ustanovenie § 87s sa vložilo ustanovenie § 87t upravujúce prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2024.

Sťažnosti uplatnené a nevybavené pred
1. júlom 2024 sa vybavia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024. Právne účinky úkonov, ktoré nastali pri uplatnení sťažností pred 1. júlom 2024, zostávajú zachované.

 

Zaviedlo sa prechodné ustanovenia k uplatneným a nevybaveným sťažnostiam.

Čl. XII

Zmena zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XII

Uvedený zákon upravuje všeobecné pravidlá postupu pri dohľade nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska. Cieľom dohľadu nad finančným trhom je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany finančných spotrebiteľov a iných klientov na finančnom trhu a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže.

–   V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa vypustila citácia „zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,“ na konci sa vložila čiarka a pripojila sa citácia: „zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

–   V poznámke pod čiarou k odkazu 1aaa sa vypúšťa citácia „§ 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z.

–   V poznámke pod čiarou k odkazu 21 sa vypúšťa citácia „§ 27 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

 

Aktualizovali sa poznámky pod čiarou z dôvodu zrušenia zákona č. 250/2007 Z. z. v zmysle § 55 prvého bodu nového zákona o ochrane spotrebiteľa.

 

–   V ustanovení § 18 ods. 13 prvej vete sa slová „osobitný zákon,“ nahradili slovami „tento zákon alebo osobitné predpisy,¹⁾“ a v druhej vete sa na konci bodka nahradila bodkočiarkou a pripojili sa slová: ak sa takto doručuje predbežné opatrenie podľa § 35e ods. 3, výzva podľa § 35ea ods. 1 alebo opatrenie o blokovaní, zverejní sa počas troch dní na webovom sídle Národnej banky Slovenska.

 

Ustanovenie § 18 ods. 13 bolo potrebné upraviť v záujme zabezpečenia súladu medzi znením § 18 ods. 13 a znením nového § 35ea ods. 1 a 6 o doručovaní nových opatrení o blokovaní a výziev NBS predchádzajúcim opatreniam o blokovaní. Skrátená lehota pre doručovanie verejnou vyhláškou (zverejnenie počas troch dní na webovom sídle Národnej banky Slovenska) sa vzťahuje na doručovanie výzvy podľa § 35ea ods. 1, opatrenia o blokovaní a predbežného opatrenia podľa § 35e ods. 3.

 

–   V ustanovení § 19 ods. 4 sa na konci pripája veta: Premlčacia lehota ustanovená týmto zákonom alebo osobitnými predpismi pre zánik zodpovednosti, pre začatie konania alebo pre uloženie opatrení na nápravu, pokuty alebo inej sankcie za nedostatok zistený pri výkone dohľadu neplynie počas postupu podľa § 35aa zákona.

 

Ustanovenie sa doplnilo z dôvodu zamedzenia prípadného zneužívania inštitútu dobrovoľného opatrenia na zbavenie sa zodpovednosti za porušenie ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, prostredníctvom uplynutia premlčacej lehoty.

 

–   V ustanovení § 21 ods. 1 písm. c) sa za slovo „pre“ vložili slová „ďalší procesný postup alebo posudzovanie skutkového stavu veci a pre“.

–   V ustanovení § 21 ods. 5 sa za slovo „prerušené“ vložili slová „podľa odseku 1 alebo podľa osobitných predpisov, a to napríklad podľa § 47 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

 

Sprecizovali sa ustanovenia v záujme ich harmonizácie s účinným znením vecne súvisiacich ustanovení tohto i iných právnych predpisov, a to v záujme predchádzania aplikačných nejasností, a tým efektívnejšieho výkonu dohľadu.

 

–   Za ustanovenie § 35a sa vložilo ustanovenie § 35aa, ktoré upravuje dobrovoľné opatrenie.

Národná banka Slovenska je povinná najneskôr pred začatím konania o uložení opatrenia na nápravu alebo inej sankcie za porušenie povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov¹⁾ poučiť dohliadaný subjekt o možnosti prijať dobrovoľné opatrenie a o dôsledkoch jeho prijatia podľa odseku 14. To neplatí, ak ide o opakované porušenie tej istej povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov v období 12 mesiacov nasledujúcich po sebe, o porušenie povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktorého sa dohliadaný subjekt dopustil skôr, ako bolo vydané rozhodnutie, ktorým Národná banka Slovenska uložila dohliadanému subjektu sankciu za porušenie inej povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ak Národná banka Slovenska začína konanie o uložení sankcie vydaním predbežného opatrenia podľa § 35e ods. 3, pri zavedení nútenej správy nad dohliadaným subjektom podľa osobitných predpisov,²⁸⁾ pri uložení opatrenia včasnej intervencie,^28a) vydaní intervenčného opatrenia alebo dočasného naliehavého intervenčného opatrenia. Národná banka Slovenska môže pri výkone dohľadu na mieste vykonať poučenie podľa prvej vety aj ústne. Národná banka Slovenska v poučení podľa prvej vety určí primeranú lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa doručenia písomného poučenia podľa prvej vety alebo oznámenia poučenia podľa predchádzajúcej vety, v ktorej môže dohliadaný subjekt doručiť návrh dobrovoľného opatrenia Národnej banke Slovenska. Národná banka Slovenska môže na žiadosť dohliadaného subjektu lehotu podľa predchádzajúcej vety predĺžiť najviac o 30 dní, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.

Dobrovoľným opatrením sa rozumie písomné záväzné vyhlásenie dohliadaného subjektu, že dobrovoľne ukončil alebo ukončí porušovanie povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov a ak to povaha porušenia pripúšťa, aj vykonal alebo vykoná nápravu v prospech finančných spotrebiteľov, ktorí boli poškodení porušením povinnosti dohliadaného subjektu alebo ich práva alebo právom chránené záujmy boli porušením povinnosti inak dotknuté.

Dohliadaný subjekt doručuje návrh dobrovoľného opatrenia Národnej banke Slovenska, v ktorom uvedie najmä

a)  rozsah a obsah dobrovoľného opatrenia,

b)  spôsob realizácie dobrovoľného opatrenia,

c)  kedy bolo dobrovoľné opatrenie splnené alebo harmonogram splnenia dobrovoľného opatrenia,

d)  spôsob a lehotu na preukázanie splnenia dobrovoľného opatrenia Národnej banke Slovenska,

e)  či pri prijatí dobrovoľného opatrenia alebo pri plnení dobrovoľného opatrenia spolupracuje so spotrebiteľskou organizáciou, tvorcom kódexu správania,^42cb) ktorý sa dohliadaný subjekt zaviazal dodržiavať, so záujmovým združením právnických osôb, ktorého je členom, alebo s iným subjektom a v akom rozsahu.

Prílohou návrhu dobrovoľného opatrenia je čestné vyhlásenie osoby podľa odseku 3 písm. e), že spolupracuje pri prijatí dobrovoľného opatrenia alebo pri plnení dobrovoľného opatrenia, ak dochádza k spolupráci podľa odseku 3 písm. e).

Dohliadaný subjekt môže doručiť návrh dobrovoľného opatrenia Národnej banke Slovenska do uplynutia lehoty podľa odseku 1. Ak však Národná banka Slovenska nepoučila dohliadaný subjekt podľa odseku 1, dohliadaný subjekt môže doručiť návrh dobrovoľného opatrenia najneskôr do začatia konania o uložení opatrenia na nápravu alebo inej sankcie za porušenie povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, na ktoré sa návrh dobrovoľného opatrenia vzťahuje. Na neskôr doručený návrh dobrovoľného opatrenia sa neprihliada. Dôvodom dobrovoľného opatrenia môže byť aj porušenie povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, pre ktoré už uplynula premlčacia lehota pre zánik zodpovednosti, pre začatie konania alebo pre uloženie opatrení na nápravu alebo inej sankcie za nedostatok zistený pri výkone dohľadu.

Národná banka Slovenska na základe jej známych skutočností a skutočností uvedených v návrhu dobrovoľného opatrenia posúdi, či návrh dobrovoľného opatrenia

a)  obsahuje náležitosti podľa odsekov 3 a 4,

b)  je dostatočne jasný, určitý a zrozumiteľný,

c)  je primeraný porušeniu povinnosti dohliadaného subjektu, najmä či sa dosiahne ukončenie porušovania povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov a ak to povaha porušenia pripúšťa, aj náprava v prospech finančných spotrebiteľov, ktorých práva alebo právom chránené záujmy boli porušením povinnosti dotknuté; pri posudzovaní primeranosti návrhu dobrovoľného opatrenia sa prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie, okolnosti porušenia povinnosti, skutočnosť, či ide o opakované porušenie tej istej povinnosti, sústavnosť porušovania povinností v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov dohliadaným subjektom a predchádzajúce splnenie dobrovoľných opatrení dohliadaným subjektom.

Ak Národná banka Slovenska predbežne posúdi, že realizáciou návrhu dobrovoľného opatrenia možno dosiahnuť súlad s právnymi predpismi a ak to povaha porušenia pripúšťa, aj nápravu v prospech finančných spotrebiteľov, avšak má výhrady k náležitostiam návrhu dobrovoľného opatrenia podľa odseku 3 alebo odseku 4, informuje dohliadaný subjekt o výhradách a určí primeranú lehotu na doplnenie alebo úpravu návrhu dobrovoľného opatrenia. Dohliadaný subjekt môže na základe výhrad Národnej banky Slovenska doplniť alebo upraviť návrh dobrovoľného opatrenia v lehote určenej Národnou bankou Slovenska. Národná banka Slovenska môže v opodstatnených prípadoch lehotu podľa predchádzajúcej vety na žiadosť dohliadaného subjektu predĺžiť. Národná banka Slovenska môže výhrady k návrhu dobrovoľného opatrenia uplatniť aj opakovane.

Ak Národná banka Slovenska vyhodnotí, že návrh dobrovoľného opatrenia spĺňa požiadavky podľa odseku 6, oznámi výsledok vyhodnotenia dohliadanému subjektu. Dohliadaný subjekt je povinný splniť dobrovoľné opatrenie a preukázať jeho riadne splnenie v lehote určenej v dobrovoľnom opatrení. Národná banka Slovenska môže na účely preverenia riadneho splnenia dobrovoľného opatrenia vyžiadať od dohliadaného subjektu ďalšie informácie a doklady a od osoby podľa odseku 3 písm. e), ktorá spolupracovala pri splnení dobrovoľného opatrenia, stanovisko k priebehu a výsledku splnenia dobrovoľného opatrenia.

Národná banka Slovenska po oznámení výsledku vyhodnotenia návrhu dobrovoľného opatrenia podľa odseku 8, ktoré dohliadaný subjekt má ešte len splniť, zverejní na svojom webovom sídle informáciu o dobrovoľnom opatrení, ktorá obsahuje najmä označenie dohliadaného subjektu, ktorý prijal dobrovoľné opatrenie, a náležitosti dobrovoľného opatrenia podľa odseku 3 písm. a) a c). Národná banka Slovenska zverejňuje informáciu o dobrovoľnom opatrení do preukázania splnenia dobrovoľného opatrenia alebo do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Dohliadaný subjekt môže v priebehu plnenia dobrovoľného opatrenia zmeniť náležitosť dobrovoľného opatrenia podľa odseku 3 len so súhlasom Národnej banky Slovenska. Pri zmene dobrovoľného opatrenia počas jeho plnenia sa postupuje rovnako ako pri návrhu dobrovoľného opatrenia; odsek 5 prvá až tretia veta sa neuplatňujú na zmenu dobrovoľného opatrenia. Dohliadaný subjekt je povinný splniť dobrovoľné opatrenie v pôvodnom znení, ak Národná banka Slovenska nesúhlasí so zmenou dobrovoľného opatrenia.

Ak Národná banka Slovenska vyhodnotí, že realizáciou návrhu dobrovoľného opatrenia nemožno splniť požiadavky podľa odseku 6, dohliadaný subjekt neprejavil skutočný záujem o dosiahnutie nápravy, alebo ak dohliadaný subjekt bez dostatočných dôvodov odmieta výhrady Národnej banky Slovenska k návrhu dobrovoľného opatrenia, Národná banka Slovenska vyznačí túto skutočnosť v spise a oznámi výsledok vyhodnotenia dohliadanému subjektu najneskôr pri prvom písomnom úkone voči dohliadanému subjektu.

Národná banka Slovenska nie je povinná prihliadať na opakované návrhy dobrovoľného opatrenia v tej istej veci okrem doplnení a úprav návrhu dobrovoľného opatrenia podľa odsekov 7 a 10.

Národná banka Slovenska postupuje pri posudzovaní návrhu dobrovoľného opatrenia bez zbytočných prieťahov v snahe dosiahnuť rýchle ukončenie porušovania povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov a ak to povaha porušenia pripúšťa, aj nápravu v prospech finančných spotrebiteľov.

Národná banka Slovenska vec odloží bez toho, aby začala konanie vo veci samej, ak vyhodnotí, že návrh dobrovoľného opatrenia spĺňa požiadavky podľa odseku 6 a dohliadaný subjekt preukázal splnenie dobrovoľného opatrenia podľa odseku 8. Národná banka Slovenska vyhotoví zápis o odložení veci. Rozhodnutie o odložení veci sa nevydáva.

Národná banka Slovenska uloží opatrenie na nápravu alebo inú sankciu v rozsahu a za podmienok podľa § 35f až 35h, ak dohliadaný subjekt nesplnil dobrovoľné opatrenie v celom rozsahu, nepreukázal splnenie dobrovoľného opatrenia podľa odseku 8 alebo ak po odložení veci podľa odseku 14 zistí, že informácie poskytnuté dohliadaným subjektom alebo doklady o preukázaní splnenia dobrovoľného opatrenia sú nepravdivé.

 

Do zákona č. 747/2004 z. z. sa doplnili ustanovenia o dobrovoľnom opatrení, opatrení o blokovaní online rozhrania a blokovanie online rozhrania ako druh sankcie (vychádzajú z minimálnych právomocí podľa čl. 9 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení). Znenie vychádza z piatej a šiestej časti nového zákona. Osobitná úprava týchto inštitútov tiež v zákone č. 747/2004 Z. z. bola zvolená z dôvodu, že postupy Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu (vrátane dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov) sú upravené primárne (a komplexne) v zákone č. 747/2004 Z. z. s vylúčením subsidiárneho uplatňovania správneho poriadku a s existenciou viacerých procesných osobitostí, ktoré by spôsobovali, že v novom zákone by museli byť na viacerých miestach zavedené výnimky pre Národnú banku Slovenska, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na zrozumiteľnosť a prehľadnosť legislatívneho textu.

 

–   Poznámka pod čiarou k odkazu 42d sa zmenila s odvolávkou na § 9 až 12 zákona o ochrane spotrebiteľa.

 

Zaktualizovala sa poznámka pod čiarou, ktorá odkazuje na úpravu nekalých obchodných praktík.

 

–   Za ustanovenie § 35e sa vložilo ustanovenie § 35ea upravujúce opatrenie o blokovaní.

Ak v dôsledku porušovania povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov dochádza k poškodzovaniu kolektívnych záujmov finančných spotrebiteľov alebo ak hrozí riziko vzniku závažnej ujmy na kolektívnych záujmoch finančných spotrebiteľov, je Národná banka Slovenska oprávnená písomne vyzvať subjekt, ktorý prevádzkuje alebo v mene ktorého sa prevádzkuje online rozhranie,^42ea) ak je dohliadaným subjektom alebo ak sa v rámci obsahu online rozhrania prezentuje poskytovanie finančných služieb, na ktorých poskytovanie je potrebné povolenie alebo iné udelené oprávnenie na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu^42eb) alebo je potrebná registrácia na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu,^42eb) aby v lehote určenej Národnou bankou Slovenska odstránil alebo zmenil obsah zverejnený v online rozhraní, obmedzil alebo zamedzil prístup finančných spotrebiteľov k online rozhraniu, prístup k niektorým alebo ku všetkým funkciám alebo k službám online rozhrania alebo zverejnil upozornenie pre finančných spotrebiteľov, ktorí pristupujú k online rozhraniu. Národná banka Slovenska zverejní výzvu podľa predchádzajúcej vety na svojom webovom sídle počas troch dní, ak subjekt, ktorý prevádzkuje alebo v mene ktorého sa prevádzkuje online rozhranie nie je možné zistiť; posledný deň lehoty sa považuje za deň doručenia výzvy.

Ak účel nie je možné dosiahnuť inak a dohliadaný subjekt výzve podľa odseku 1 nevyhovie alebo ak je zo všetkých okolností zrejmé, že postupom podľa odseku 1 nedôjde k bezodkladnému uskutočneniu nápravy, alebo na základe žiadosti alebo pri koordinovanom postupe podľa osobitného predpisu^42ec) môže Národná banka Slovenska vydať opatrenie o blokovaní, ktorým dotknutému subjektu nariadi

a)  odstrániť alebo zmeniť obsah zverejnený v online rozhraní,

b)  obmedziť alebo zamedziť prístup finančných spotrebiteľov k online rozhraniu, prístup k niektorým funkciám alebo ku všetkým funkciám alebo k službám online rozhrania, alebo

c)  zverejniť upozornenie pre finančných spotrebiteľov, ktorí pristupujú k online rozhraniu.

Národná banka Slovenska môže opatrenie o blokovaní podľa odseku 2 uložiť súbežne s iným opatrením o blokovaní podľa odseku 2.

Na opatrenie o blokovaní sa vzťahujú ustanovenia § 18 a 25, ak v odsekoch 5 až 13 nie je ustanovené inak.

Opatrenie o blokovaní obsahuje

a)  označenie subjektu, ktorému sa opatrenie o blokovaní ukladá; to neplatí, ak subjekt, ktorý prevádzkuje online rozhranie, v mene ktorého sa prevádzkuje online rozhranie alebo ktorého sa týka obsah zverejnený v online rozhraní, nie je možné zistiť,

b)  označenie online rozhrania, na ktoré sa opatrenie o blokovaní vzťahuje,

c)  vymedzenie druhu a rozsahu povinnosti podľa odseku 2, ktorá sa dotknutému subjektu ukladá; ak Národná banka Slovenska ukladá opatrenie podľa odseku 2 písm. c), opatrenie o blokovaní obsahuje aj presné znenie upozornenia pre finančných spotrebiteľov, ktoré je dotknutý subjekt povinný zverejniť v online rozhraní,

d)  lehotu, v ktorej je dotknutý subjekt povinný opatrenie vykonať,

e)  čas trvania, ak ho pri vydaní opatrenia o blokovaní je možné určiť,

f)  odôvodnenie potreby uloženia opatrenia o blokovaní,

g)  poučenie o možnosti podať námietku podľa odseku 7.

Ak subjekt, ktorý prevádzkuje alebo v mene ktorého sa prevádzkuje online rozhranie podľa odseku 5 písm. b) nie je možné zistiť, Národná banka Slovenska zverejní opatrenie o blokovaní na svojom webovom sídle počas troch dní. Posledný deň lehoty sa považuje za deň doručenia opatrenia o blokovaní.

Subjekt, ktorému bolo uložené opatrenie o blokovaní, môže Národnej banke Slovenska podať proti vydanému opatreniu o blokovaní do piatich pracovných dní od jeho doručenia písomnú námietku, ktorá musí byť vecne odôvodnená. Rozsah, v akom sa námietkou napáda vydané opatrenie o blokovaní, a dôvody podanej námietky možno rozšíriť, zmeniť alebo doplniť len do uplynutia lehoty určenej na podanie námietky. Opatrenie o blokovaní, proti ktorému nebola včas podaná písomná námietka s odôvodnením, má účinky právoplatného rozhodnutia, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok. Podanie námietky má odkladný účinok. Námietka proti opatreniu o blokovaní sa podáva útvaru dohľadu nad finančným trhom, ktorý vydal opatrenie o blokovaní. Na postup pri vybavovaní a rozhodovaní o námietke proti opatreniu o blokovaní sa vzťahujú ustanovenia § 30 a 31, ak v odseku 8 nie je ustanovené inak.

Útvar dohľadu nad finančným trhom môže o námietke proti ním vydanému opatreniu o blokovaní sám rozhodnúť do piatich pracovných dní odo dňa, keď mu bola námietka doručená, ak námietke v plnom rozsahu vyhovie; pri rozhodovaní o námietke môže podľa potreby doplniť dokazovanie. Ak útvar dohľadu nad finančným trhom nerozhodne o námietke podľa prvej vety, predloží námietku spolu so spisovým materiálom a so stanoviskom bankovej rade do piatich pracovných dní odo dňa, keď mu bola námietka doručená. Proti rozhodnutiu bankovej rady o námietke nemožno podať opravný prostriedok.

Vydanie opatrenia o blokovaní sa nepovažuje za prvý úkon v konaní o uložení sankcie. Národná banka Slovenska nie je povinná začať konanie o uložení sankcie po vydaní opatrenia o blokovaní, ak opatrenie o blokovaní splní účel, pre ktorý bolo vydané.

Opatrenie o blokovaní zanikne

a)  uplynutím doby, na ktorú bolo vydané,

b)  zrušením,

c)  odložením veci bez začatia konania o uložení opatrenia na nápravu alebo inej sankcie za porušenie povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov,

d)  nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o uložení opatrenia na nápravu alebo inej sankcie za porušenie povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

Národná banka Slovenska bezodkladne zruší opatrenie o blokovaní, ak pominul dôvod na jeho vydanie. Proti rozhodnutiu o zrušení opatrenia o blokovaní nie je prípustný opravný prostriedok. Národná banka Slovenska môže nahradiť opatrenie o blokovaní novým opatrením o blokovaní, ak je predchádzajúce opatrenie o blokovaní neúčinné a je potrebné ho nahradiť iným opatrením o blokovaní podľa odseku 2.

Národná banka Slovenska môže požiadať poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti^42ed) o poskytnutie súčinnosti pri výkone opatrenia o blokovaní, ak dotknutý subjekt nesplnil povinnosť uloženú právoplatným opatrením o blokovaní. Poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti je povinný bezodkladne poskytnúť Národnej banke Slovenska súčinnosť v rozsahu, v akom je technicky schopný zabezpečiť splnenie uloženej povinnosti. Poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti nezodpovedá za škodu spôsobenú výkonom opatrenia o blokovaní, ak postupoval podľa pokynov Národnej banky Slovenska.

Ak opatrenie o blokovaní zaniklo z iného dôvodu, než spôsobom podľa odseku 10 písm. b) a d), Národná banka Slovenska o tom bez zbytočného odkladu upovedomí povinný subjekt podľa odseku 1 a poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti.

–   Znenie poznámiek pod čiarou k odkazom 42ea až 42ed sa zmenilo

42ea) Čl. 3 ods. 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27. 12. 2017) v platnom znení.

42eb) Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 90/2016 Z. z. v znení neskorších predpisov.

42ec) Nariadenie (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

42ed) § 2 písm. b) zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z.

 

Do zákona č. 747/2004 z. z. sa doplnili ustanovenia o dobrovoľnom opatrení, opatrení o blokovaní online rozhrania a blokovanie online rozhrania ako druh sankcie (vychádzajú z minimálnych právomocí podľa čl. 9 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení). Znenie vychádza z piatej a šiestej časti nového zákona. Osobitná úprava týchto inštitútov tiež v zákone č. 747/2004 Z. z. bola zvolená z dôvodu, že postupy Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu (vrátane dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov) sú upravené primárne (a komplexne) v zákone č. 747/2004 Z. z. s vylúčením subsidiárneho uplatňovania správneho poriadku a s existenciou viacerých procesných osobitostí, ktoré by spôsobovali, že v novom zákone by museli byť na viacerých miestach zavedené výnimky pre Národnú banku Slovenska, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na zrozumiteľnosť a prehľadnosť legislatívneho textu.

 

–   V ustanovení § 35f ods. 1 úvodnej vete sa slová ,,je podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zisteného nedostatku príslušná” nahradili slovom ,,môže”.

 

–   V ustanovení § 35f ods. 1 písm. a) sa číslica „2” nahradila číslicou „3”.

 

Uvedenou zmenou sa zabezpečila transpozícia sankčných ustanovení uvedených v čl. 1 a 3 smernice (EÚ) 2019/2161 a prispôsobujú sa ním už existujúce sankčné ustanovenia pri postihovaní používania nekalých zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík dohliadanými subjektmi finančného trhu v prípade vnútroštátneho porušenia predpisov na ochranu spotrebiteľa. Zavádzajú sa demonštratívne kritériá, ktoré sa uplatňujú pri rozhodovaní o druhu sankcie a jej výmere.

 

–   V ustanovení § 35f ods. 1 sa za písmeno e) vložili nové písmená f) a g):

f)  uložiť povinnosť odstrániť alebo zmeniť obsah zverejnený v online rozhraní,

g)  uložiť povinnosť zabezpečiť vymazanie domény,“ a doterajšie písmená f) a g) sa označujú ako písmená h) a i).

 

Osobitná úprava v zákone č. 747/2004 Z. z. bola zvolená z dôvodu, že postupy Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu (vrátane dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov) sú upravené primárne (a komplexne) v zákone č. 747/2004 Z. z. s vylúčením subsidiárneho uplatňovania správneho poriadku a s existenciou viacerých procesných osobitostí, ktoré by spôsobovali, že by museli byť na viacerých miestach zavedené výnimky pre Národnú banku Slovenska, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na zrozumiteľnosť a prehľadnosť legislatívneho textu.

 

–   V ustanovení § 35f sa za odsek 1 vložil nový odsek 2.

Národná banka Slovenska pri rozhodovaní o druhu sankcie a jej výmere podľa odsekov 1 a 3 prihliada na

a)  závažnosť, povahu, spôsob, rozsah, trvanie a okolnosti porušenia povinnosti,

b)  záujem dohliadaného subjektu o odstránenie alebo o zmiernenie negatívnych dôsledkov porušenia povinnosti vo vzťahu k finančným spotrebiteľom, ktorý preukázateľne prejavil do vydania rozhodnutia o uložení sankcie,

c)  predchádzajúce právoplatné rozhodnutia o uložení sankcie dohliadanému subjektu Národnou bankou Slovenska,

d)  finančné výhody, ktoré dohliadaný subjekt získal porušením povinnosti, alebo finančné straty, ktoré dohliadaný subjekt v dôsledku porušenia povinnosti neutrpel, ak má Národná banka Slovenska tieto informácie k dispozícii,

e)  iné priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

 

–   V ustanovení § 35f ods. 3 sa slová „je Národná banka Slovenska príslušná podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zisteného nedostatku” nahradili slovami „Národná banka Slovenska môže“.

 

Uvedenou zmenou sa zabezpečila transpozícia sankčných ustanovení uvedených v čl. 1 a 3 smernice (EÚ) 2019/2161 a prispôsobujú sa ním už existujúce sankčné ustanovenia pri postihovaní používania nekalých zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík dohliadanými subjektmi finančného trhu v prípade vnútroštátneho porušenia predpisov na ochranu spotrebiteľa. Zavádzajú sa demonštratívne kritériá, ktoré sa uplatňujú pri rozhodovaní o druhu sankcie a jej výmere.

 

–   Ustanovenie § 35f sa doplnilo odsekmi 5 až 8.

Sankciu podľa odseku 1 písm. f) alebo písm. g) môže Národná banka Slovenska uložiť na dosiahnutie ukončenia alebo zákazu poškodzovania kolektívnych záujmov finančných spotrebiteľov alebo na zabránenie rizika vzniku závažnej ujmy na kolektívnych záujmoch finančných spotrebiteľov.

Národná banka Slovenska vo výroku rozhodnutia, ktorým ukladá sankciu podľa odseku 1 písm. f) alebo písm. g) určí lehotu, v ktorej je dohliadaný subjekt povinný splniť uloženú povinnosť.

Orgán dohľadu môže požiadať poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti o poskytnutie súčinnosti pri výkone rozhodnutia, ktorým sa ukladá sankcia podľa odseku 1 písm. f) a g), ak dohliadaný subjekt nesplnil povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím. Poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti je povinný bezodkladne poskytnúť Národnej banke Slovenska súčinnosť v rozsahu, v akom je technicky schopný zabezpečiť splnenie uloženej povinnosti. Poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti nezodpovedá za škodu spôsobenú výkonom rozhodnutia, ak postupoval podľa pokynov Národnej banky Slovenska.

Ak Národná banka Slovenska uloží sankciu podľa odseku 1 písm. g), môže požiadať registračnú autoritu pre doménu najvyššej úrovne o zabezpečenie registrácie vymazanej domény pre Národnú banku Slovenska. Registračná autorita pre doménu najvyššej úrovne zabezpečí v spolupráci s Národnou bankou Slovenska registráciu domény podľa predchádzajúcej vety bezodkladne po výmaze domény na základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska. Náklady spojené s registráciou domény uhrádza Národná banka Slovenska.

 

Do zákona č. 747/2004 z. z. sa doplnili ustanovenia o dobrovoľnom opatrení, opatrení o blokovaní online rozhrania a blokovanie online rozhrania ako druh sankcie (vychádzajú z minimálnych právomocí podľa čl. 9 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení). Znenie vychádza z piatej a šiestej časti článku I návrhu zákona. Osobitná úprava týchto inštitútov tiež v zákone č. 747/2004 Z. z. bola zvolená z dôvodu, že postupy Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu (vrátane dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov) sú upravené primárne (a komplexne) v zákone č. 747/2004 Z. z. s vylúčením subsidiárneho uplatňovania správneho poriadku a s existenciou viacerých procesných osobitostí, ktoré by spôsobovali, že by museli byť na viacerých miestach zavedené výnimky pre Národnú banku Slovenska, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na zrozumiteľnosť a prehľadnosť legislatívneho textu.

 

Za § 35f sa vložilo ustanovenie § 35fa upravujúce ukladanie sankcií pri koordinovanom postupe.

Dohliadanému subjektu, ktorý porušil práva finančného spotrebiteľa alebo porušil povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov¹⁾ v rozsahu rozšíreného porušovania právnych predpisov^42ee) alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie,^42ef) môže Národná banka Slovenska pri koordinovanom postupe^42eg)

a)  uložiť pokutu do 4 % jeho obratu za predchádzajúce účtovné obdobie,

b)  uložiť ďalšie sankcie podľa § 35f ods. 1 písm. b) až i), ak to ich povaha pripúšťa.

Národná banka Slovenska pri rozhodovaní o druhu sankcie a jej výmere podľa odseku 1 prihliada na

a)  závažnosť, povahu, spôsob, rozsah, trvanie a okolnosti porušenia povinnosti,

b)  záujem dohliadaného subjektu o odstránenie alebo o zmiernenie negatívnych dôsledkov porušenia povinnosti vo vzťahu k finančným spotrebiteľom, ktorý preukázateľne prejavil do vydania rozhodnutia o uložení sankcie,

c)  predchádzajúce právoplatné rozhodnutia o uložení sankcie dohliadanému subjektu Národnou bankou Slovenska,

d)  finančné výhody, ktoré dohliadaný subjekt získal porušením povinnosti, alebo finančné straty, ktoré dohliadaný subjekt v dôsledku porušenia povinnosti neutrpel, ak má Národná banka Slovenska tieto informácie k dispozícii,

e)  sankciu uloženú príslušným zahraničným orgánom dohľadu členského štátu za rovnaké porušenie povinnosti, ak ide o porušenie povinnosti v rozsahu rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie^42ef) a informácie o takýchto sankciách sú dostupné prostredníctvom mechanizmu zriadeného podľa osobitného predpisu,^42ec)

f)  iné priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.

Pri opakovanom porušení tej istej povinnosti, za porušenie ktorej už Národná banka Slovenska uložila dohliadanému subjektu pokutu podľa odseku 1 alebo podľa § 35f ods. 1 písm. a), do 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení pokuty, môže Národná banka Slovenska uložiť dohliadanému subjektu pokutu do 8 % jej obratu za predchádzajúce účtovné obdobie.

Obratom podľa odsekov 1 a 3 sa rozumie súčet všetkých tržieb, výnosov alebo príjmov z predaja alebo poskytovania produktov bez nepriamych daní, ku ktorému sa pripočíta finančná pomoc poskytnutá dohliadanému subjektu. Do obratu sa započíta obrat dohliadaného subjektu vo všetkých členských štátoch, v ktorých porušenie povinnosti dohliadaného subjektu spôsobilo, spôsobuje alebo môže spôsobiť ujmu na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov, ak je možné zistiť obrat v iných členských štátoch.

Obrat vyjadrený v cudzej mene sa prepočíta na eurá, pričom na prepočet cudzej meny na eurá sa použije priemer referenčných výmenných kurzov určených a vyhlásených Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktoré sú platné pre príslušné účtovné obdobie.

Predchádzajúcim účtovným obdobím sa na účely tohto zákona rozumie účtovné obdobie, za ktoré bola zostavená posledná riadna účtovná závierka.

Finančnou pomocou poskytnutou dohliadanému subjektu sa na účely tohto zákona rozumie každá peňažná pomoc poskytnutá z verejných prostriedkov, ktorá sa týka činnosti dohliadaného subjektu a ktorá sa prejaví v cene produktu.

Ak dohliadaný subjekt nemal za predchádzajúce účtovné obdobie žiadny obrat, obrat dohliadaného subjektu za predchádzajúce účtovné obdobie nemožno zistiť alebo ak bol obrat dohliadaného subjektu za predchádzajúce účtovné obdobie nižší ako dolná hranica sadzby pokuty podľa odsekov 1 a 3, môže Národná banka Slovenska uložiť dohliadanému subjektu pokutu

a)  do 2 000 000 eur, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 1,

b)  do 4 000 000 eur, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 3.

Poznámky pod čiarou k odkazom 42ee až 42eg znejú:

42ee) Čl. 3 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

42ef) Čl. 3 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

42eg) Čl. 21 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

 

Uvedenou zmenou sa zabezpečuje náležitá transpozícia čl. 1 a 3 smernice (EÚ) 2019/2161 a prispôsobujú sa ním už existujúce sankčné ustanovenia pri postihovaní používania nekalých zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík dohliadanými subjektmi finančného trhu v prípade tzv. koordinovaného postupu pri postihovaní rozšíreného porušovania právnych predpisov a rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie podľa nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

 

–   V ustanovení § 35h ods. 3 sa slová ,,35f ods. 2” nahradili slovami ,,35f ods. 3” a slová ,,35f ods. 1” sa nahradili slovami ,,35f ods. 2”.

 

–   V ustanovení § 35h ods. 4 sa slová ,,35f ods. 2” nahradili slovami ,,35f ods. 3”.

 

Uvedenou zmenou sa zabezpečila transpozícia sankčných ustanovení uvedených v čl. 1 a 3 smernice (EÚ) 2019/2161 a prispôsobujú sa ním už existujúce sankčné ustanovenia pri postihovaní používania nekalých zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík dohliadanými subjektmi finančného trhu v prípade vnútroštátneho porušenia predpisov na ochranu spotrebiteľa. Zavádzajú sa demonštratívne kritériá, ktoré sa uplatňujú pri rozhodovaní o druhu sankcie a jej výmere.

 

–   V ustanovení § 43 ods. 3 sa za slová „písomností pri dohľade na mieste a pri dohľade na diaľku“ vložila čiarka a slová „pri postupe podľa § 35ea ods. 1”.

 

Rozšíril sa zoznam procesov, na ktoré sa primerane vzťahuje ustanovenie o doručovaní aj na doručovanie výzvy podľa nového § 35ea ods. 1.

 

–   Za ustanovenie § 45h sa vložilo ustanovenie § 45i, ktoré upravuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2024.

Ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2024 sa spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. júlom 2024; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. júlom 2024 sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2024.

Konania začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa osobitných predpisov¹⁾ a tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2024; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred 1. júlom 2024, zostávajú zachované.

Dohľad na mieste začatý a neukončený pred 1. júlom 2024 sa dokončí postupom podľa osobitných predpisov a tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2024; právne účinky úkonov, ktoré pri výkone dohľadu na mieste nastali pred 1. júlom 2024, zostávajú zachované.

Dobrovoľné opatrenie podľa § 35aa možno uplatniť aj na porušenie povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ku ktorému došlo pred 1. júlom 2024 okrem porušení zistených v rámci dohľadu na mieste skončeného pred 1. júlom 2024.

 

Zaviedli sa prechodné ustanovenia v nadväznosti na zmeny v predchádzajúcich novelizačných bodoch.

Čl. XIII

Zmena zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XIII

Tento právny predpis upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

 

–   V ustanovení § 1 ods. 5 sa za slovo „20e,“ vložili slová „§ 20f,“.

 

K zmene došlo vzhľadom na novelizáciu zákona č. 129/2010 Z. z.

 

–   Poznámka pod čiarou k odkazu 5 odkazuje na

Zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

–   Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie Zákon č. 108/2024 Z. z.

–   V poznámke pod čiarou k odkazu 22k sa citácia „Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.“ nahradila citáciou „Zákon č. 108/2024 Z. z.“

–   V poznámke pod čiarou k odkazu 33d sa citácia „zákon č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. “ nahradila citáciou „zákon č. 108/2024 Z. z. “.

 

Poznámky pod čiarou sa aktualizovala z dôvodu zrušenia zákona č. 250/2007 Z. z. v zmysle § 55 prvého bodu nového zákona o ochrane spotrebiteľa.

 

–   V ustanovení § 15 ods. 4 sa za slovo „nápravy“ vložili slová „podľa § 20f“ a vypustil sa odkaz 21 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 21.

 

Odkaz 21 sa nahradil vnútorným odkazom na § 20f, ktorý sa dopĺňa do zákona č. 129/2010 Z. z. Uvedenú zmenu si vyžiadalo inkorporovanie úpravy vybavovania reklamácii do zákona č. 129/2010 Z. z. v nadväznosti na zrušenie § 18 zákona č. 250/2007 Z. z.

 

–   V ustanovení § 20c ods. 3 písm. b) sa nad slovom „predpisov“ odkaz „22k) “ nahradil odkazom „22a)“.

 

V poznámke pod čiarou k odkazu 22a sa cituje len zákon č. 747/2004 Z. z., ktorý upravuje postup Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom, výkon dohľadu aj konanie vedené Národnou bankou Slovenska.

 

–   Za ustanovenie § 20e sa vložilo nové ustanovenie § 20f, ktoré upravuje vybavovanie reklamácií.

Veriteľ zodpovedá za vady v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru. Veriteľ je povinný spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe uplatnenia reklamácie, vrátane informácií o tom, kde možno reklamáciu uplatniť; za splnenie tejto povinnosti veriteľa sa považuje postup podľa odseku 3.

Veriteľ je povinný zaviesť a uplatňovať účinné a prehľadné postupy riadneho preverenia a včasného vybavovania reklamácií a postupy pri mimosúdnom riešení sporov medzi veriteľom a spotrebiteľom a viesť záznam o každej reklamácii a náprave pri mimosúdnom riešení sporov a opatreniach prijatých na ich vybavenie. Na tieto účely je veriteľ povinný vypracovať a dodržiavať vnútorné predpisy upravujúce

a)  formu, spôsob prijatia, spôsob vybavenia a evidenciu reklamácie, a 

b)  postupy týkajúce sa mimosúdneho riešenia sporov so spotrebiteľom, vrátane evidencie náprav.

Veriteľ je povinný reklamačný poriadok zverejniť na svojom webovom sídle a na viditeľnom mieste dostupnom pre spotrebiteľa v mieste, kde veriteľ vykonáva svoju činnosť.

Veriteľ je povinný prijať reklamáciu v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu v ktoromkoľvek mieste, kde veriteľ vykonáva svoju činnosť a v ktorom je prijatie reklamácie možné.

Veriteľ rozhodne o oprávnenosti reklamácie bezodkladne.

Vybavenie reklamácie nesmie trvať viac ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie; v zložitých prípadoch možno reklamáciu vybaviť najneskôr v lehote 3 mesiacov odo dňa uplatnenia reklamácie. Veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa v rámci 30 dňovej lehoty od uplatnenia reklamácie o skutočnosti, že vybavovanie reklamácie bude trvať viac ako 30 dní. O vybavení reklamácie je veriteľ povinný písomne informovať spotrebiteľa bezodkladne. Vybavením reklamácie sa rozumie ukončenie reklamačného konania vyhovením reklamácii alebo odôvodneným zamietnutím reklamácie.

Náklady spojené s vybavením reklamácie znáša veriteľ. Náklady spojené s vyhotovením reklamácie vrátane jej príloh a s predložením reklamácie znáša spotrebiteľ.

Veriteľ je povinný spotrebiteľovi pri uplatnení reklamácie vydať potvrdenie o prijatí reklamácie. Ak je reklamácia uplatnená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, veriteľ je povinný potvrdenie o prijatí reklamácie doručiť spotrebiteľovi ihneď; ak nie je možné potvrdenie doručiť ihneď, musí sa doručiť bezodkladne, najneskôr však spolu s dokladom o vybavení reklamácie. Potvrdenie o prijatí reklamácie sa nemusí doručovať, ak spotrebiteľ má možnosť preukázať uplatnenie reklamácie iným spôsobom.

 

Vecným dôvodom ustanovenia je zachovanie štandardu ochrany finančného spotrebiteľa vo vzťahu k spotrebiteľským úverom poskytovaným veriteľom podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Novým zákonom o ochrane spotrebiteľa sa zrušil zákon č. 250/2007 Z. z. a návrh zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s novelou Občianskeho zákonníka neobsahuje úpravu uplatnenia zodpovednosti za vady služby, resp. reklamačného konania v takom rozsahu, v akom ju upravoval § 18 zákona č. 250/2007 Z. z.

Rámcová právna úprava pre uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady služieb [čl. I § 3 ods. 1 písm. c) a § 4 ods. 1 písm. j) a k)] v novom zákone môže byť podľa povahy konkrétnej služby a potrieb trhu nahradená detailnejšou právnou úpravou. Právna úprava reklamácií spotrebiteľských úverov tak bude predmetom zákona č. 129/2010 Z. z.

Veriteľ zodpovedá za vzniknuté vady súvisiace s poskytnutím spotrebiteľského úveru a je povinný informovať spotrebiteľa o možnosti reklamácie. Spotrebiteľ má právo podať reklamáciu v ktoromkoľvek mieste, kde veriteľ vykonáva svoju činnosť a v ktorom je prijatie reklamácie možné. Veriteľ má povinnosť vydať potvrdenie o prijatí reklamácie, rozhodnúť o oprávnenosti reklamácie bezodkladne a vybaviť reklamáciu do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v zložitých prípadoch do 3 mesiacov odo dňa uplatnenia reklamácie. Reklamačný poriadok má byť zverejnený na webovom sídle veriteľa a na viditeľnom mieste dostupnom pre spotrebiteľa v mieste, kde veriteľ vykonáva svoju činnosť.

 

–   V ustanovení § 24 ods. 4 sa za slová „§ 20e“ doplnili slová „a § 20g“.

–   Za ustanovenie § 25k sa vložilo ustanovenie § 25l upravujúce prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2024.

Reklamačné konania začaté a neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2024. Právne účinky úkonov, ktoré nastali pri uplatnení reklamácií pred 1. júlom 2024, zostávajú zachované.

Zaviedli sa prechodné ustanovenia týkajúce sa začatých a neukončených reklamačných konaní.

Čl. XIV

Zmena zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XIV

Tento zákon upravuje práva a povinnosti poskytovateľov služieb, práva príjemcov služieb, dozor nad poskytovateľmi služieb, činnosť jednotných kontaktných miest a spoluprácu s orgánmi iných členských štátov Európskej únie.

 

–   Ustanovenie § 17 sa doplnilo novými odsekmi 3 a 4.

Na dozor nad dodržiavaním povinnosti podľa § 10, na konanie o porušení tejto povinnosti a ukladanie sankcie za jej porušenie sa vzťahuje osobitný predpis.^25b)

Orgán dozoru je príslušným orgánom^25c) pre cezhraničnú spoluprácu podľa osobitného predpisu,^25d) ak ide o presadzovanie povinnosti podľa § 10, bez ohľadu na odsek 2. Slovenská advokátska komora poskytne orgánu dozoru súčinnosť potrebnú na plnenie úloh cezhraničnej spolupráce, ak ide o poskytovanie právnych služieb podľa osobitného predpisu.^25a)

–   Poznámky pod čiarou k odkazom 25b až 25d znejú:

–   25b) Štvrtá a piata časť zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

–   25c) Čl. 3 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27. 12. 2017) v platnom znení.

–   25d) Nariadenie (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

 

Vzhľadom na bod 12 prílohy nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27. 12. 2006, s. 36): článok 20) sa na výkon dohľadu majú vzťahovať princípy podľa tohto nariadenia, t. j. postup podľa nového zákona.

 

–   Za ustanovenie § 20 sa vložilo nové ustanovenie § 20a, ktoré upravuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2024.

 

Dozor nad dodržiavaním povinnosti podľa § 10 začatý a neukončený pred 1. júlom 2024 sa dokončí podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024. Konania o porušení povinnosti podľa § 10 zistené dozorom podľa predchádzajúcej vety sa začnú a dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

Konania o porušení povinnosti podľa § 10 začaté a právoplatne neukončené pred 1. augustom 2024 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

 

Zaviedli sa prechodné ustanovenia vzhľadom na zmenu postupov pri výkone dohľadu nad povinnosťami ustanovenými v tomto zákone.

Čl. XV

Zmena zákona č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XV

Tento zákon upravuje práva spotrebiteľa a povinnosti predávajúceho týkajúce sa časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení, poskytovania dlhodobých rekreačných služieb, ich výmeny a sprostredkovania ich ďalšieho predaja, náležitosti týchto spotrebiteľských zmlúv a pôsobnosť orgánov dohľadu pri kontrole dodržiavania tohto zákona.

 

–   Slovo „predávajúci“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahradilo slovom „obchodník“ v príslušnom tvare, pričom išlo o terminologické zosúladenie zákona č. 161/2011 Z. z. s novým zákonom o ochrane spotrebiteľa.

–   Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 1a znejú:

1)  § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

1a)    § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

 

Pokiaľ ide o vymedzenie pojmov „spotrebiteľ” a „obchodník“, odkazuje sa na definície týchto pojmov v § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka. Vymedzenie týchto pojmov je v úplnom súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene (Ú. v. EÚ L 33, 3. 2. 2009).

 

–   Zmenilo sa znenie ustanovenia § 9 upravujúceho dohľad a sankcie.

Dohľad nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len „orgán dohľadu“) podľa osobitného predpisu.⁷⁾

Orgán dohľadu môže uložiť obchodníkovi za porušenie povinnosti podľa

a)  § 3 ods. 1 až 3, § 3 ods. 5, § 3 ods. 6, § 4 ods. 5 alebo § 4 ods. 7 pokutu vo výške od 100 eur do 2 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 15 000 eur,

b)  § 3 ods. 4, § 4 ods. 8, § 5 ods. 3, alebo § 7 pokutu vo výške od 50 eur do 1 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 10 000 eur,

c)  § 5 ods. 1 alebo § 8 ods. 2 pokutu vo výške od 50 eur do 1 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 5 000 eur.

Pri opakovanom porušení tej istej povinnosti, za porušenie ktorej už orgán dohľadu uložil obchodníkovi sankciu, do 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie (ďalej len „opakované porušenie povinnosti“) orgán dohľadu uloží obchodníkovi pokutu vo výške

a)  od 200 eur do 3% obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 30 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 2 písm. a),

b)  od 100 eur do 2 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 20 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 2 písm. b),

c)  od 100 eur do 2 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 10 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 2 písm. c).

Obratom podľa odsekov 2 a 3 sa rozumie súčet všetkých tržieb, výnosov alebo príjmov z predaja alebo zo sprostredkovania predaja časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení, poskytovania dlhodobých rekreačných služieb alebo ich výmeny bez nepriamych daní, ku ktorému sa pripočíta finančná pomoc poskytnutá obchodníkovi. Obrat vyjadrený v cudzej mene sa prepočíta na eurá, pričom na prepočet cudzej meny na eurá sa použije priemer referenčných výmenných kurzov určených a vyhlásených Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktoré sú platné pre príslušné účtovné obdobie.

Predchádzajúcim účtovným obdobím sa na účely tohto zákona rozumie účtovné obdobie, za ktoré bola zostavená posledná riadna účtovná závierka.

Finančnou pomocou poskytnutou obchodníkovi sa na účely tohto zákona rozumie každá peňažná pomoc poskytnutá z verejných prostriedkov týkajúca sa činnosti obchodníka, ktorá sa prejaví v cene služby podľa tohto zákona.

Ak obchodník nemal za predchádzajúce účtovné obdobie žiadny obrat, obrat obchodníka za predchádzajúce účtovné obdobie nemožno zistiť alebo obrat obchodníka za predchádzajúce účtovné obdobie bol nižší ako dolná hranica sadzby pokuty podľa odseku 2, môže orgán dohľadu uložiť obchodníkovi pokutu vo výške

a)  od 100 eur do 15 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 2 písm. a),

b)  od 50 eur do 10 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 2 písm. b),

c)  od 50 eur do 5 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 2 písm. c).

Ak obchodník nemal za predchádzajúce účtovné obdobie žiadny obrat, obrat obchodníka za predchádzajúce účtovné obdobie nemožno zistiť alebo obrat obchodníka za predchádzajúce účtovné obdobie bol nižší ako dolná hranica sadzby pokuty podľa odseku 3, orgán dohľadu uloží obchodníkovi pokutu vo výške

a)  od 200 eur do 30 000 eur, ak ide o opakované porušenie povinnosti podľa odseku 2 písm. a),

b)  od 100 eur do 20 000 eur, ak ide o opakované porušenie povinnosti podľa odseku 2 písm. b),

c)  od 100 eur do 10 000 eur, ak ide o opakované porušenie povinnosti podľa odseku 2 písm. c). Orgán dohľadu môže okrem pokút podľa odsekov 2, 3, 7 a 8 uložiť obchodníkovi sankcie podľa osobitného predpisu.⁸⁾

Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

Na konanie o porušení povinnosti podľa tohto zákona a na ukladanie sankcií za jej porušenie sa vzťahuje osobitný predpis.⁷⁾

Poznámky pod čiarou k odkazom 7 a 8 sa zmenili s odvolávkou na nový zákon o ochrane spotrebiteľa.

 

Doplnili sa ustanovenia o dohľade a sankciách v súlade s novou úpravou zákona o ochrane spotrebiteľa. Upravujú sa sankčné ustanovenia tak, aby ukladané pokuty boli skutočne účinné, proporcionálne, spravodlivé a odradzujúce, čo sa má zabezpečiť čiastočnou subjektivizáciou zákonných sadzieb pokút, keď sa horná hranica sadzby pokuty vymedzuje v nadväznosti na obrat povinnej osoby. Naďalej však je absolútny strop sadzby pokuty určený aj pevnou sumou, keďže cieľom sankcionovania v oblasti ochrany spotrebiteľa nie je likvidácia dohliadaných osôb. Sleduje sa dosiahnutie spravodlivejších a primeranejších pokút pre jednotlivé osoby a exaktnejšie sledovanie represívnej, preventívnej a výchovnej funkcie pokuty, keď výška pokuty v konkrétnom prípade bude viac individualizovaná. Orgán dohľadu vo výroku rozhodnutia vyčísli konkrétnu sumu pokuty, ktorá sa za porušenie povinnosti ukladá. Skôr, ako k jej vyčísleniu pristúpi zohľadňujúc kritériá podľa čl. I § 42 ods. 3 nového zákona, musí vymedziť aj samotnú hornú hranicu sadzby pokuty. Preto sa doplnili aj základné ustanovenia pre určenie obratu. Súčasne sa vyčísľujú presné sadzby pokút pre prípady, ak obrat dohliadanej osoby nie je možné zistiť, nemala žiadny obrat alebo je nižší ako dolná hranica sadzieb pokút ustanovených s ohľadom na obrat. Správny orgán by mal v rozhodnutí jednoznačne určiť a odôvodniť, či ukladá pokutu s ohľadom na obrat alebo podľa výslovne ustanovenej sadzby a tiež výšku pokuty. Orgán dohľadu si musí zabezpečiť informácie pre určenie obratu porušiteľa v rámci dokazovania, na čo môže využiť všetky nástroje, ktoré mu právne predpisy priznávajú vrátane možnosti vyžiadania informácií priamo od povinnej osoby, či požiadať o poskytnutie súčinnosti iný orgán alebo osobu. Presné postupy by mali byť predmetom metodických pokynov.

 

–   Za ustanovenie § 9a sa vložilo nové ustanovenie § 9b upravujúce prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2024.

Dohľad nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona začatý a neukončený pred 1. júlom 2024 sa dokončí podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024. Konania o porušení povinností zistené dohľadom podľa predchádzajúcej vety sa začnú a dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

Konania o porušení povinnosti podľa tohto zákona začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

 

Zaviedli sa prechodné ustanovenia v nadväznosti na ostatné zmeny v novom zákone o ochrane spotrebiteľa.

 

–   V prílohe č. 5 sa slová „zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov“ nahradili slovami „zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

 

Príloha č. 5 k zákonu č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odkazuje na zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej Národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, ktorý sa v zmysle čl. I § 55 nového zákona zrušuje. V nadväznosti na uvedené bolo potrebné túto citáciu nahradiť citáciou nového zákona.

Čl. XVI

Zmena zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XVI

Uvedený právny predpis upravuje pravidlá kolektívneho investovania, fondy, ich vytváranie, spravovanie a zrušenie, činnosť a pôsobenie správcovských spoločností a zahraničných správcovských spoločností na území Slovenskej republiky, činnosť depozitára, cezhraničnú distribúciu podielových listov a cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania, ochranu investorov v kolektívnom investovaní, činnosť iných osôb podieľajúcich sa na kolektívnom investovaní, dohľad.

 

–   Ustanovenie § 38 sa doplnilo odsekmi 4 a 5.

–   Správcovská spoločnosť je povinná sťažnosť vybaviť bezodkladne, v odôvodnených prípadoch možno sťažnosť vybaviť aj neskôr; vybavenie sťažnosti však nesmie trvať viac ako 30 dní odo dňa uplatnenia sťažnosti, v zložitých prípadoch možno sťažnosť vybaviť najneskôr v lehote 3 mesiacov odo dňa uplatnenia sťažnosti. Vybavením sťažnosti sa rozumie ukončenie procesu vybavovania sťažnosti vyhovením sťažnosti alebo odôvodneným zamietnutím sťažnosti.

–   Na správcovskú spoločnosť s povolením podľa § 28a pri výkone správy verejných špeciálnych fondov a špeciálnych fondov kvalifikovaných investorov sa ustanovenia odsekov 1, 2 a 4 vzťahujú rovnako.

 

Vecným dôvodom ustanovenia je zachovanie štandardu ochrany finančného spotrebiteľa vo vzťahu k službám poskytovaným správcovskou spoločnosťou podľa zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

Novým zákonom o ochrane spotrebiteľa sa zrušil zákon č. 250/2007 Z. z. a nový zákon o ochrane spotrebiteľa v spojení s novelou Občianskeho zákonníka neobsahuje úpravu uplatnenia zodpovednosti za vady služby, resp. reklamačného konania v takom rozsahu, v akom ju upravuje zákon č. 250/2007 Z. z.

 

–   Za ustanovenie § 220e sa vložilo nové ustanovenie § 220f, ktoré upravuje prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2024.

Sťažnosti uplatnené a nevybavené pred 1. júlom 2024 sa vybavia podľa predpisov účinných do 30. júna 2024. Právne účinky úkonov, ktoré nastali pri uplatnení sťažností pred 1. júlom 2024, zostávajú zachované.

Zavedené prechodné ustanovenie sa vzťahuje na uplatnené a nevybavené sťažnosti.

Čl. XVII

Zmena zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XVII

Tento zákon upravuje reguláciu v sieťových odvetviach, postavenie a pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“), povinnosti osôb, ktoré vykonávajú regulovanú činnosť na základe povolenia, potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti alebo potvrdenia o registrácii (ďalej len „regulovaný subjekt“), pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom (ďalej len „pravidlá trhu“), konanie vo veciach podľa tohto zákona.

 

–   V ustanovení § 9 ods. 1 sa písmeno b) dopĺňa desiatym bodom, ktorý znie: 10. dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,^13b)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 13b odkazuje na § 26 ods. 3 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Sprecizovala sa pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v oblasti ochrany spotrebiteľa v súlade s § 26 nového zákona.

Čl. XVIII

Zmena zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XVIII

Tento zákon upravuje podmienky na podnikanie v energetike, prístup na trh, práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike, opatrenia zamerané na zabezpečenie bezpečnosti dodávky elektriny a plynu a fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a vnútorného trhu s plynom, práva a povinnosti osôb, ktorých práva a povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike, výkon štátnej správy v energetike, výkon štátneho dozoru a kontroly nad podnikaním v energetike.

 

–   Poznámka pod čiarou k odkazu 34) po novom odkazuje na zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tiež na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

 

K úprave poznámky pod čiarou k odkazu 34 došlo v nadväznosti na zrušenie zákona č. 250/2007 Z. z. a jeho nahradenie novým zákonom o ochrane spotrebiteľa.

 

–   V § 17 ods. 1 písm. a) úvodnej vete sa číslica „8” nahradila číslicou „9”.

 

–   V § 17 ods. 1 písm. b) sa číslica „5” nahradila číslicou „6”.

 

Po novom sa stanovil spôsob poskytovania predzmluvných informácií uvedených v § 17 ods. 1 písm. a) a e) zákona č. 251/2012 Z. z. odberateľovi elektriny v domácnosti alebo odberateľovi plynu v domácnosti v prípade zmluvy uzavretej na diaľku [§ 14 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa] alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu [§ 14 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa] v súlade s čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 smernice 2011/83/EÚ v platnom znení.

 

–   V § 17 ods. 1 písm. e) prvom bode sa za slová „takej zmluvy” vložili slová „a ak ide o zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o združenej dodávke plynu uzavretú pri návšteve dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu u odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti, o ktorú odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti vopred dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu nepožiadal alebo s ňou vopred výslovne nesúhlasil (ďalej len „nevyžiadaná návšteva“)^34a) alebo v súvislosti s ňou alebo na predajnej akcii^34b) alebo v súvislosti s ňou do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy”.

–   Poznámky pod čiarou k odkazom 34a a 34b

34a)  § 17 ods. 8 zákona č. 108/2024 Z. z.

34b)  § 14 ods. 4 zákona č. 108/2024 Z. z.

 

V záujme zabezpečenia vyššej miery ochrany spotrebiteľa sa predĺžila lehota na odstúpenie od zmluvy v prípade zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu uzavretej pri nevyžiadanej návšteve dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu u odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti podľa § 17 ods. 8 nového zákona o ochrane spotrebiteľa alebo v súvislosti s ňou alebo na predajnej akcii podľa § 14 ods. 4 nového zákona o ochrane spotrebiteľa alebo v súvislosti s ňou zo 14 na 30 dní. V nadväznosti na uvedené sa tiež upravila informačná povinnosť dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu podľa § 17 ods.1 e) zákona č. 251/2012 Z. z.

 

–   V ustanovení § 17 sa za odsek 2 vložil nový odsek 3.

Informácie podľa odseku 1 písm. a) a e) sa odberateľovi elektriny v domácnosti alebo odberateľovi plynu v domácnosti musia poskytnúť, ak ide o

a)  zmluvu uzavretú na diaľku^34c) spôsobom primeraným prostriedku diaľkovej komunikácie; ak sa tieto informácie poskytujú na trvanlivom médiu,^34d) musia byť pre odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti čitateľné,

b)  zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu^34e) čitateľne v listinnej podobe alebo so súhlasom odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti na inom trvanlivom médiu.

Doplnili sa poznámky pod čiarou k odkazom 34c až 34e

34c) § 14 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z.

34d)  § 2 písm. f) zákona č. 108/2024 Z. z.

34e) § 14 ods. 2 zákona č. 108/2024 Z. z.

Doterajšie odseky 3 až 21 sa označujú ako odseky 4 až 22.

Po novom sa stanovil spôsob poskytovania predzmluvných informácií uvedených v § 17 ods. 1 písm. a) a e) zákona č. 251/2012 Z. z. odberateľovi elektriny v domácnosti alebo odberateľovi plynu v domácnosti v prípade zmluvy uzavretej na diaľku [§ 14 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa] alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu [§ 14 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa] v súlade s čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 smernice 2011/83/EÚ v platnom znení.

 

–   V ustanovení § 17 ods. 4 sa slovo „nosiči^34a)“ nahradilo slovom „médiu“.

 

V nadväznosti na zmenu používanej terminológie v novom zákone sa aj v zákone č. 251/2012 Z. z. termín „trvanlivý nosič“ nahradil pojmom „trvanlivé médium“. Pojem „trvanlivé médium“ je definovaný v § 2 písm. f) nového zákona o ochrane spotrebiteľa.

 

–   V ustanovení § 17 ods. 8 sa slová „5 alebo odseku 6” nahradili slovami „6 alebo odseku 7”.

 

Po novom sa stanovil spôsob poskytovania predzmluvných informácií uvedených v § 17 ods. 1 písm. a) a e) zákona č. 251/2012 Z. z. odberateľovi elektriny v domácnosti alebo odberateľovi plynu v domácnosti v prípade zmluvy uzavretej na diaľku [§ 14 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa] alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu [§ 14 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa] v súlade s čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 smernice 2011/83/EÚ v platnom znení.

 

–   V ustanovení § 17 sa vypustil odsek 13 a doterajšie odseky 14 až 22 sa označujú ako odseky 13 až 21. Zároveň sa vypustila poznámka pod čiarou k odkazu 37.

 

S ohľadom na novú právnu úpravu vybavovania reklamácií v § 17a zákona č. 251/2012 Z. z. sa vypustilo ustanovenie odkazujúce na právnu úpravu reklamácií podľa zrušovaného zákona č. 250/2007 Z. z.

 

–   V ustanovení § 17 ods. 14 sa slová „§ 17a ods. 4“ nahradili slovami „podľa osobitného predpisu^38a)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 38a odkazuje na ustanovenie § 15 ods. 1 písm. a), b), d) e), j) a k) zákona č. 108/2024 Z. z.

 

Úprava nadväzuje na vypustenie § 17a ods. 4 zákona č. 251/2012 Z. z.

Na dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu sa okrem informačných povinností stanovených v § 17 ods. 1 vzťahujú aj informačné povinnosti vyplývajúce z § 15 ods. 1 písm. a), b), d) e), j) a k) nového zákona o ochrane spotrebiteľa.

 

–   V ustanovení § 17 ods. 15 sa slovo „nosiči“ nahradilo slovom „médiu“.

 

V nadväznosti na zmenu používanej terminológie v novom zákone o ochrane spotrebiteľa sa aj v zákone č. 251/2012 Z. z. termín „trvanlivý nosič“ nahradil pojmom „trvanlivé médium“.

 

–   V ustanovení § 17 ods. 16 písm. a) sa za slová „od zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu” vložili slová „a ak ide o zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o združenej dodávke plynu uzavretú pri nevyžiadanej návšteve alebo v súvislosti s ňou alebo na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou do 30 dní odo dňa dodatočného splnenia informačnej povinnosti o práve odstúpiť od zmluvy”.

 

–   V ustanovení § 17 ods. 16 písm. b) sa za slová „uzavretia zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu” vložili slová „a ak ide o zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o združenej dodávke plynu uzavretú pri nevyžiadanej návšteve alebo v súvislosti s ňou alebo na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou do 12 mesiacov a 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy”.

 

V záujme zabezpečenia vyššej miery ochrany spotrebiteľa sa predĺžila lehota na odstúpenie od zmluvy v prípade zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu uzavretej pri nevyžiadanej návšteve dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu u odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti podľa § 17 ods. 8 nového zákona o ochrane spotrebiteľa alebo v súvislosti s ňou alebo na predajnej akcii podľa § 14 ods. 4 nového zákona o ochrane spotrebiteľa alebo v súvislosti s ňou zo 14 na 30 dní. V nadväznosti na uvedené sa tiež upravila informačná povinnosť dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu podľa § 17 ods.1 e) zákona č. 251/2012 Z. z.

 

–   V ustanovení § 17 sa vypustili odseky 18 a 19 a doterajšie odseky 20 a 21 sa označujú ako odseky 18 a 19.

 

 

Dotknutá právna úprava sa vypustila v nadväznosti na úpravu danej povinnosti v § 17 ods. 1 nového zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje aj na zmluvy o združenej dodávke elektriny a zmluvy o združenej dodávke plynu, čím sa odstránila duplicitná právna úprava.

 

–   Ustanovenie § 17a upravujúce vybavovanie reklamácií sa zmenilo.

Dodávateľ elektriny, dodávateľ plynu, agregátor, prevádzkovateľ distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete sú povinní odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti riadne informovať o podmienkach a spôsobe uplatnenia reklamácie, vrátane informácií o tom, kde možno reklamáciu uplatniť; za splnenie tejto povinnosti sa považuje postup podľa odseku 2.

Dodávateľ elektriny, dodávateľ plynu, agregátor, prevádzkovateľ distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete sú povinní vypracovať reklamačný poriadok a zverejniť ho na svojom webovom sídle a na viditeľnom mieste dostupnom pre odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti v mieste, kde dodávateľ elektriny, dodávateľ plynu, agregátor, prevádzkovateľ distribučnej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej siete vykonávajú svoju činnosť.

Dodávateľ elektriny, dodávateľ plynu, agregátor, prevádzkovateľ distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete sú povinní prijať reklamáciu uplatnenú odberateľom elektriny v domácnosti alebo odberateľom plynu v domácnosti. Odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti môžu uplatniť reklamáciu v prevádzkových priestoroch dodávateľa elektriny, dodávateľa plynu, agregátora, prevádzkovateľa distribučnej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej siete, v ktorých je prijatie reklamácie možné. Dodávateľ elektriny, dodávateľ plynu, agregátor, prevádzkovateľ distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete sú zároveň povinní prijímať reklamácie aj v elektronickej podobe.

Dodávateľ elektriny, dodávateľ plynu, agregátor, prevádzkovateľ distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný pri uplatnení reklamácie vydať odberateľovi elektriny v domácnosti alebo odberateľovi plynu v domácnosti potvrdenie o prijatí reklamácie. Ak je reklamácia uplatnená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, dodávateľ elektriny, dodávateľ plynu, agregátor, prevádzkovateľ distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete sú povinní potvrdenie o prijatí reklamácie doručiť odberateľovi elektriny v domácnosti alebo odberateľovi plynu v domácnosti ihneď; ak nie je možné potvrdenie doručiť ihneď, musí sa doručiť bezodkladne, najneskôr však spolu s dokladom o vybavení reklamácie. Potvrdenie o prijatí reklamácie sa nemusí doručovať, ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti majú možnosť preukázať uplatnenie reklamácie iným spôsobom.

Dodávateľ elektriny, dodávateľ plynu, agregátor, prevádzkovateľ distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete rozhodnú o oprávnenosti reklamácie bezodkladne. Vybavenie reklamácie nesmie trvať viac ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie; v zložitých prípadoch možno reklamáciu vybaviť najneskôr v lehote troch mesiacov odo dňa uplatnenia reklamácie. Dodávateľ elektriny, dodávateľ plynu, agregátor, prevádzkovateľ distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete sú povinní informovať odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti v rámci lehoty 30 dní od uplatnenia reklamácie o skutočnosti, že vybavovanie reklamácie bude trvať viac ako 30 dní.

O vybavení reklamácie sú dodávateľ elektriny, dodávateľ plynu, agregátor, prevádzkovateľ distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete povinní bezodkladne písomne informovať odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti. Vybavením reklamácie sa rozumie ukončenie reklamačného konania vyhovením reklamácii alebo odôvodneným zamietnutím reklamácie.

Dodávateľ elektriny, dodávateľ plynu, agregátor, prevádzkovateľ distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete sú povinní viesť evidenciu o uplatnených reklamáciách a predložiť ju pri výkone dozoru na nazretie. Evidencia o uplatnených reklamáciách musí obsahovať údaje o dátume uplatnenia reklamácie a dátume a spôsobe vybavenia reklamácie.

Náklady spojené s vybavením reklamácie znáša dodávateľ elektriny, dodávateľ plynu, agregátor, prevádzkovateľ distribučnej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej siete. Náklady, ktoré vzniknú odberateľovi elektriny v domácnosti alebo odberateľovi plynu v domácnosti v súvislosti s uplatnením reklamácie, znáša odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti, ak reklamácia nebola opodstatnená.

–   Poznámka pod čiarou k odkazu 38b sa vypustila.

 

Novým zákonom o ochrane spotrebiteľa sa zrušil zákon č. 250/2007 Z. z. a nový zákon o ochrane spotrebiteľa v spojení s novelou Občianskeho zákonníka neobsahuje podrobnejšiu úpravu uplatnenia zodpovednosti za vady, resp. reklamačného konania v takom rozsahu, v akom ju upravoval § 18 zákona č. 250/2007 Z. z. Rámcová právna úprava pre uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady služieb [čl. I § 3 ods. 1 písm. c) a § 4 ods. 1 písm. j) a k)] v novom zákone môže byť podľa povahy konkrétnej služby a potrieb trhu nahradená detailnejšou právnou úpravou. Z uvedeného dôvodu sa zaviedla úprava vybavovania reklamácií v § 17a zákona č. 251/2012 Z. z.

Ustanovenie obsahuje komplexnú úpravu povinností dodávateľa elektriny, dodávateľa plynu, agregátora, prevádzkovateľa distribučnej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej siete pri vybavovaní reklamácií uplatnených odberateľom elektriny v domácnosti alebo odberateľom plynu v domácnosti. Ide najmä o úpravu povinnosti informovať odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti o podmienkach a spôsobe uplatnenia reklamácie, povinností týkajúcich sa vypracovania a zverejnenia reklamačného poriadku, miesta a spôsobu uplatnenia reklamácie, lehoty na vybavenie reklamácie, potvrdení o uplatnení a vybavení reklamácie, evidencie o uplatnených reklamáciách a nákladov spojených s vybavením reklamácie.

–   V ustanovení § 17b ods. 2 sa slová „4 až 6” nahradili slovami „5 až 7”.

 

–   V ustanovení § 17b ods. 3 sa číslica „9” nahradila číslicou „10”.

 

–   V ustanovení § 17b ods. 4 a 5, sa slová „9 až 11” nahradili slovami „10 až 12”.

 

–   V ustanovení § 17b ods. 9 sa slová „4 a 5” nahradili slovami „5 a 6”.

 

–   V ustanovení § 17c ods. 1 sa slová „5 až 7” nahradili slovami „6 až 8”.

 

–   V ustanovení § 34 ods. 2 písm. h) sa číslica „20” nahradila číslicou „18”.

 

–   V ustanovení § 34 ods. 2 písm. k) treťom bode a v § 69 ods. 2 písm. a) treťom bode sa za slovo „poriadok” vložili slová „podľa § 17a ods. 2”.

 

Stanovil sa spôsob poskytovania predzmluvných informácií uvedených v § 17 ods. 1 písm. a) a e) zákona č. 251/2012 Z. z. odberateľovi elektriny v domácnosti alebo odberateľovi plynu v domácnosti v prípade zmluvy uzavretej na diaľku [§ 14 ods. 1 nového zákona o ochrane spotrebiteľa] alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu [§ 14 ods. 2 nového zákona o ochrane spotrebiteľa] v súlade s čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 smernice 2011/83/EÚ v platnom znení. Uvedené body predstavujú legislatívno-technické úpravy (úprava vnútorných odkazov) nadväzujúce na novelizačný bod 5.

 

–   Vypustila sa poznámka pod čiarou k odkazu 68.

–   Za ustanovenie 96l sa vkladá ustanovenie § 96la upravujúce prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2024.

Reklamačné konania neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa predpisov účinných do 1. júla 2024.

Právne účinky úkonov, ktoré nastali pri uplatnení reklamácií pred 1. júlom 2024, zostávajú zachované.

Zaviedli sa prechodné ustanovenia v nadväznosti na novú právnu úpravu vybavovania reklamácií v § 17a zákona č. 251/2012 Z. z.

Čl. XIX

Zmena zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XIX

Tento zákon upravuje účel, podmienky, rozsah a spôsob poskytovania dotácií a štátneho príspevku odberateľovi plynu v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

 

–   V ustanovení § 6 ods. 2 sa zmenilo znenie písmena b): b) aktívne pôsobí v oblasti ochrany spotrebiteľa najmenej jeden rok a“. Tiež sa vypustila poznámka pod čiarou k odkazu 11.

 

Zaviedla sa úprava § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorý bol v doterajšom znení previazaný s úpravou § 25 ods. 6 zákona zrušovaného zákona č. 250/2007 Z. z.

Čl. XX

Zmena zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XX

Právny predpis upravuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie, postavenie a činnosť rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory a stáleho rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory, podmienky na udelenie a zrušenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory rozhodcovi a stálemu rozhodcovskému súdu (ďalej len „povolenie“), disciplinárnu zodpovednosť rozhodcu, kontrolu vykonávanú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona.

–   Slovo „dodávateľ“ sa vo všetkých tvaroch v celom texte zákona okrem § 73 ods. 5 a 8 nahradilo slovom „obchodník“ v príslušnom tvare.

 

V ustanovení § 73 je skonzumované prechodné ustanovenie a nemožno v ňom vykonať uvedenú právnu úpravu.

V nadväznosti na zmenu používanej terminológie v novom zákone a v Občianskom zákonníku sa aj v zákone č. 335/2014 Z. z. termín „dodávateľ“ v celom texte zákona nahradil pojmom „obchodník“.

 

–   Z prílohy č. 3 sa vypustila veta „Zoznam združení nájdete na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky www. justice. gov. sk v časti „Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich.

 

Išlo o zmenu nadväzujúcu na zrušovacie ustanovenia v novom zákone o ochrane spotrebiteľa.

Čl. XXI

Zmena zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XXI

Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.

 

–   Slovo „dodávateľ“ sa vo všetkých tvaroch v celom texte zákona nahradilo slovom „obchodník“ v príslušnom tvare.

 

Ide o zmenu v nadväznosti na zmenu používanej terminológie v novom zákone o ochrane spotrebiteľa a v Občianskom zákonníku.

Čl. XXII

Zmena zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XXII

Uvedený zákon upravuje alternatívne riešenie sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaceho so spotrebiteľskou zmluvou subjektom alternatívneho riešenia sporov, podmienky zápisu do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov vedeného Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, práva a povinnosti subjektov alternatívneho riešenia sporov a nimi poverených fyzických osôb, práva a povinnosti strán alternatívneho riešenia sporu, pôsobnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a iných orgánov štátnej správy v oblasti alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov, zodpovednosť a sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona.

Tento zákon sa vzťahuje na spory medzi predávajúcim, ktorý mal ku dňu uzavretia zmluvy alebo ak ide o zmluvu uzavretú na diaľku, ku dňu odoslania objednávky spotrebiteľa, miesto podnikania alebo sídlo v Slovenskej republike, a spotrebiteľom, ktorý mal ku dňu uzavretia zmluvy alebo ak ide o zmluvu uzavretú na diaľku, ku dňu odoslania objednávky, bydlisko alebo miesto obvyklého pobytu v Slovenskej republike, inom členskom štáte Európskej únie, než je členský štát Európskej únie, v ktorom má miesto podnikania alebo sídlo predávajúci.

 

–   Slovo „predávajúci“ sa vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahradilo slovom „obchodník“ v príslušnom tvare.

 

Ide o zmenu používanej terminológie v nadväznosti na nový zákon o ochrane spotrebiteľa.

 

–   V ustanovení § 1 ods. 1 písm. a) sa nad slovo „spotrebiteľom“ umiestnil odkaz 1 a nad slovo „obchodníkom“ sa umiestnil odkaz 1a.

–   Zároveň sa zmenilo znenie poznámok pod čiarou k odkazom 1 a 1a:

„1) § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

1a) § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.“.

Doterajší odkaz 1 sa označuje ako odkaz 1b a doterajšia poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa označuje ako poznámka pod čiarou k odkazu 1b.

V súvislosti s vymedzením pojmov „spotrebiteľ” a „obchodník“ sa vypustili pôvodné definície týchto pojmov zo zákona č. 391/2015 Z. z. a definujú sa prostredníctvom odkazu na vymedzenie týchto pojmov v § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka.

Uvedeným sa zabezpečilo zjednotenie legálnych definícií pojmov „spotrebiteľ” a „obchodník“ v právnom poriadku SR.

 

–   V ustanovení § 1 sa za odsek 3 vložil nový odsek 4.

Tento zákon sa vzťahuje aj na riešenie sporov súvisiacich s poskytovaním platobných služieb a presunom platobného účtu podľa osobitného predpisu^2a) pred subjektom alternatívneho riešenia sporov podľa osobitného predpisu,^2b) a to aj pri podaní návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporu osobou podľa osobitného predpisu.^2cc

Poznámky pod čiarou k odkazom 2a až 2c znejú:

2a) § 44d zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 405/2015 Z. z.

2b) § 90 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 373/2018 Z. z.

2c) § 44d ods. 5 zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 405/2015 Z. z.

Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.

 

Presunula sa právna úprava pôvodne obsiahnutá v definícii pojmu „spotrebiteľ” podľa pôvodného § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 391/2015 Z. z.

 

–   V ustanovení § 1 ods. 5 písm. c) sa slovo „obdobnom” nahradilo slovami „v inom”.

 

Sprecizovalo sa vylúčenie z rozsahu pôsobnosti zákona podľa § 1 ods. 5 písm. c). Vylúčené z pôsobnosti alternatívneho riešenia sporov podľa tohto zákona je aj riešenie sporov, ktoré je vykonávané samotným obchodníkom alebo osobami, ktoré ho zastupujú na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu alebo aj na inom zmluvnom základe, kedy pre obchodníka vybavuje sťažnosti spotrebiteľov napríklad tretia osoba alebo externá spoločnosť na zmluvnom základe, a to mimo rámca pracovnoprávnych vzťahov.

Ide teda najmä o vylúčenie postupov vykonávaných v rámci vnútorných organizačných štruktúr obchodníkov (tzv. „in-house mediácia“), prípadne externými firmami, ktoré na zmluvnom základe vybavujú pre obchodníka sťažnosti spotrebiteľov.

 

–   V ustanovení § 2 sa vypustilo znenie odseku 1 a tiež sa vypustili poznámky pod čiarou k odkazom 8 a 9. Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 1 a 2.

 

V súvislosti s vymedzením pojmov „spotrebiteľ” a „obchodník“ sa vypustili pôvodné definície týchto pojmov zo zákona č. 391/2015 Z. z. a definujú sa prostredníctvom odkazu na vymedzenie týchto pojmov v § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka.

 

–   Zmenilo sa znenie poznámky pod čiarou k odkazu 10: 10) § 9 ods. 1 písm. m) zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.

 

Došlo k aktualizácii poznámky pod čiarou v nadväznosti na zmeny uskutočnené v zákone č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, na ktorý sa danou poznámkou pod čiarou odkazuje.

 

–   Zmenilo sa znenie poznámky pod čiarou k odkazu 12: 12) § 13 ods. 2 písm. e) zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

–   § 4 ods. 5 písm. j) zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách.

 

–   V ustanovení § 3 ods. 2 písm. b) sa slová „verejných služieb, ktoré sa týkajú kvality a ceny služieb,¹³⁾ ” nahradili slovami „verejne dostupných služieb,¹³⁾ ktoré sa týkajú kvality a ceny služieb,”. Tiež sa zmenilo znenie poznámky pod čiarou k odkazu 13: 13) § 84 zákona č. 452/2021 Z. z.

Uskutočnili sa zmeny nadväzujúce na zrušenie zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a jeho nahradenie zákonom č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

 

–   V ustanovení § 4 ods. 1 sa slová „právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa” nahradili slovami „spotrebiteľská organizácia”.

–   Zmenilo sa znenie poznámky pod čiarou k odkazu 17: 17) § 2 písm. m) zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Pojem „právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa” pôvodne používaný v zákone č. 250/2007 Z. z. sa v novom zákone nahradil pojmom „spotrebiteľská organizácia”.

Z uvedeného dôvodu sa upravila aj terminológia a príslušná poznámka pod čiarou v zákone č. 391/2015 Z. z. Z vecného hľadiska sa ustanovenie nemení.

 

–   V ustanovení § 4 ods. 3 sa vypustilo znenie písmeno a) a doterajšie písmená b) až e) sa označujú ako písmená a) až d).

 

Vypustenie prílohy žiadosti o zápis nadväzovalo na zmenu podmienok, ktoré musí žiadateľ spĺňať podľa § 4 ods. 4.

 

–   V ustanovení § 4 ods. 3 písm. a) druhom bode sa číslica „4” nahradila číslicou „5”.

 

Išlo o legislatívno-technickú úpravu (úprava vnútorných odkazov) nadväzujúcu na novelizačný bod 66.

 

–   V ustanovení § 4 ods. 4 sa vypustili písmená a), b) a h). Doterajšie písmená c) až g) sa označujú ako písmená a) až e).

Išlo o legislatívno-technickú úpravu (úprava vnútorných odkazov) nadväzujúcu na novelizačný bod 41.

 

–   V ustanovení § 5 ods. 2 sa na konci pripojili vety: Rozhodnutie o zápise do zoznamu neobsahuje odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zápise do zoznamu nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodnutie o zápise do zoznamu nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia žiadateľovi.

 

V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa upustilo od vyžadovania niektorých skutočností, ktoré musel žiadateľ pri podaní žiadosti o zápis podľa predchádzajúcej právnej úpravy preukázať. Ide napríklad o preukázanie, že sa žiadateľ aktívne venoval riešeniu sporov medzi spotrebiteľmi a predávajúcimi počas obdobia aspoň jedného roka pred podaním žiadosti o zápis. Cieľom je umožniť zápis do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov aj potenciálnym záujemcom o zápis nespĺňajúcim uvedené kritérium, ktorí však musia naďalej preukázať, že si organizačne a personálne spôsobilí zabezpečiť alternatívne riešenie sporov a všetky úkony a činnosti s tým spojené.

 

–   V ustanovení § 6 ods. 2 sa slová „najviac o 30 dní” nahradili slovami „aj opakovane”.

 

Sprecizovala sa procesná stránka zápisu subjektov alternatívneho riešenia sporov do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov s ohľadom na skutočnosť, že v prípade rozhodnutia o zápise do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov podľa § 5 ods. 2 ide o rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje.

 

–   V ustanovení § 7 ods. 1 sa na konci pripojili vety: Ministerstvo vyčiarkne oprávnenú právnickú osobu zo zoznamu aj vtedy, ak zanikla; ministerstvo informuje o vyčiarknutí oprávnenej právnickej osoby zo zoznamu na svojom webovom sídle počas najmenej troch mesiacov odo dňa jej vyčiarknutia. Rozhodnutie o vyčiarknutí oprávnenej právnickej osoby zo zoznamu podľa prvej a druhej vety sa nevydáva.

 

Upravila sa možnosť predĺžiť lehotu na odstránenie nedostatkov, ak oprávnená právnická osoba prestane spĺňať podmienky na zápis do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov, aj opakovane. Uvedeným sa zabezpečilo, aby v odôvodnených prípadoch Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky nemuselo pristúpiť k vyčiarknutiu oprávnenej právnickej osoby zo zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov, ak napríklad oprávnená právnická osoba vyvíja aktívnu činnosť smerujúcu k odstráneniu nedostatku.

 

–   V ustanovení § 7 sa zmenilo znenie odseku 2.

Ministerstvo môže vyčiarknuť oprávnenú právnickú osobu zo zoznamu, ak oprávnená právnická osoba

a)  bola do zoznamu zapísaná na základe nepravdivých alebo nesprávnych údajov uvedených v žiadosti o zápis alebo jej prílohách,

b)  prestane spĺňať požiadavky podľa § 4 ods. 4 a neoznámi zmenu skutočnosti alebo neodstráni nedostatok podľa § 6 ods. 2,

c)  poruší povinnosť podľa § 9 ods. 1 alebo ods. 2,

d)  preukázateľne nepostupuje pri alternatívnom riešení sporov nezávisle, nestranne alebo s náležitou odbornou starostlivosťou, alebo

e)  opakovane alebo sústavne porušuje povinnosti podľa tohto zákona, alebo závažne narúša alebo ohrozuje fungovanie systému alternatívneho riešenia sporov alebo dôveru strán sporu v prínos alternatívneho riešenia sporov.

 

–   V ustanovení § 7 ods. 3 sa na konci pripojili slová „prvej vety”.

 

Upravili sa dôvody vyčiarknutia oprávnenej právnickej osoby zo zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov.

Ide predovšetkým o závažné kvalitatívne dôvody vyčiarknutia oprávnenej právnickej osoby zo zoznamu súvisiace najmä s nesplnením požiadaviek na výkon činnosti podľa zákona č. § 391/2015 Z. z., porušovaním povinností alebo nedodržiavaním princípu nezávislosti a nestrannosti pri výkonne činnosti.

Nový zákon počíta prirodzene aj so zánikom oprávnenej právnickej osoby.

Ak Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vyčiarkne oprávnenú právnickú osobu zo zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov z dôvodu, že zanikla, o vyčiarknutí oprávnenej právnickej osoby zo zoznamu informuje na svojom webovom sídle počas najmenej troch mesiacov odo dňa vyčiarknutia.

 

–   V ustanovení § 8 sa zmenilo znenie odseku 1.

Alternatívne riešenie sporov v mene subjektu alternatívneho riešenia sporov je oprávnená viesť len poverená fyzická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odsekov 2 a 3.

 

Išlo o úpravu nadväzujúcu na novelizačný bod 16.

 

–   V ustanovení § 9 ods. 2 sa za slovom „ministerstvu“ vypustila čiarka a slová „ktoré poverenú fyzickú osobu zo zoznamu vyčiarkne“.

 

Úprava nadväzuje na novelizačný bod 69, ktorým sa upustilo od zverejňovania osobných údajov poverených fyzických osôb v zozname subjektov alternatívneho riešenia sporov.

 

–   V ustanovení § 8 ods. 5 sa na konci pripojili vety: Ak ide o fyzickú osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo občana Slovenskej republiky, ktorý má trvalý alebo prechodný pobyt mimo územia Slovenskej republiky, bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov vydaným v príslušnom štáte, alebo ak sa taký výpis nevydáva, dokladom, ktorý obsahom zodpovedá dokladom vydaným v Slovenskej republike. Doklad podľa predchádzajúcej vety nesmie byť pri predložení starší ako tri mesiace od jeho vydania a musí byť predložený spolu s úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka.

Upravila sa podmienka týkajúca sa dosiahnutého vzdelania a praxe, ktorú musia spĺňať poverené fyzické osoby uskutočňujúce alternatívne riešenie sporov. V prípade vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v inom ako právnickom odbore sa dĺžka požadovanej odbornej praxe v porovnaní so súčasnou úpravou zníži na dva roky.

 

–   V ustanovení § 8 ods. 6 písm. b) sa slovo „dozoru” nahradilo slovom „dohľadu” a za slovo „orgánu” sa vložili slová „alebo člena štatutárneho orgánu”.

–   Zmenilo sa znenie poznámky pod čiarou k odkazu 20:

20)    Napríklad § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 108/2024 Z. z.

 

Doplnilo sa preukazovanie bezúhonnosti v prípade občana SR, ktorý má trvalý alebo prechodný pobyt mimo územia SR, a v prípade osoby, ktorá nie je štátnym občanom SR.

 

–   V ustanovení § 9 ods. 2 sa vypustili slová „ktoré poverenú fyzickú osobu zo zoznamu vyčiarkne”.

 

K zmene došlo s cieľom zjednotenia používania pojmov dohľad, dozor a kontrola v zákone č. 391/2015 Z. z. a precizovanie vymedzenia dôveryhodnosti podľa § 8 ods. 6 písm. b) zákona č. 391/2015 Z. z. Zároveň sa aktualizovala poznámka pod čiarou k odkazu 20 v nadväznosti na zrušenie zákona č. 250/2007 Z. z. a zákona č. 102/2014 Z. z. a ich nahradenie novým zákonom.

 

–   V ustanovení § 9 sa vypustilo znenie odseku 3 a doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 3 a 4.

 

Zaviedla sa úprava v nadväznosti na zosúladenie rozsahu zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov vedeného Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky s čl. 20 ods. 2 smernice 2013/11/EÚ. Zo zoznamu sa vypustila informácia o poverených fyzických osobách, ktoré majú v mene subjektu alternatívneho riešenia sporov viesť alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov.

 

–   V ustanovení § 10 sa odsek 1 doplnil písmenom m): m) odkaz na zoznam subjektov alternatívneho riešenia sporov vedený Európskou komisiou.

 

Zaviedla sa úprava v nadväznosti na zosúladenie rozsahu zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov vedeného Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky s čl. 20 ods. 2 smernice 2013/11/EÚ. Zo zoznamu sa vypustila informácia o poverených fyzických osobách, ktoré majú v mene subjektu alternatívneho riešenia sporov viesť alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov.

 

–   V ustanovení § 10 ods. 2 sa na konci pripojila veta: Subjekt alternatívneho riešenia sporov zverejňuje výročnú správu na svojom webovom sídle najmenej počas piatich rokov odo dňa jej zverejnenia.

 

Doplnila sa povinnosť subjektov alternatívneho riešenia sporov uverejňovať na svojom webovom sídle odkaz na webové sídlo Európskej komisie, na ktorom zverejňuje zoznam všetkých subjektov alternatívneho riešenia sporov naprieč členskými štátni Európskej únie. Tým sa má posilňovať informovanosť spotrebiteľov o subjektoch alternatívneho riešenia sporov.

 

–   V ustanovení § 10 ods. 3 písm. a) sa slová „riešených sporov” nahradilo slovami „prijatých návrhov na začatie alternatívneho riešenia sporu”.

 

Stanovila sa doba zverejňovania výročnej správy na webovom sídle subjektu alternatívneho riešenia sporov.

 

–   V ustanovení § 10 ods. 3 sa zmenilo znenie písmen c) a d):

c)  počte odmietnutých návrhov na začatie alternatívneho riešenia sporu v členení podľa jednotlivých dôvodov podľa § 13 ods. 1, 2 a 5,

d)  počte ukončených alternatívnych riešení sporov v členení podľa spôsobu ukončenia podľa § 20 ods. 1,

 

–   V ustanovení § 10 ods. 4 sa slovo „nosiči” nahradilo slovom „médiu”, slovo „nosičov” sa nahradilo slovom „médií” a slovo „nosiča” sa nahradilo slovom „média”.

 

Sprecizovali sa obsahové náležitosti výročnej správy podľa § 10 ods. 3 písm. a), c) a d) zákona č. 391/2015 Z. z.

 

–   V ustanovení § 10 sa za odsek 4 vložil nový odsek 5: (5) Subjekt alternatívneho riešenia sporov je povinný poskytnúť informácie o svojej činnosti nad rozsah výročnej správy na žiadosť ministerstvu na účely výmeny informácií a medzinárodnej spolupráce.

Doterajšie odseky 5 až 8 sa označujú ako odseky 6 až 9.

 

V nadväznosti na zmenu používanej terminológie v novom zákone sa aj v zákone č. 391/2015 Z. z. termín „trvanlivý nosič“ nahradil pojmom „trvanlivé médium“.

 

–   V ustanovení § 10 ods. 6 sa vypustili slová „je uvedený v prílohe č. 1;” a slová „formulár aj”.

 

Upravilo sa poskytovanie informácií subjektmi alternatívneho riešenia sporov na účely výmeny informácií a medzinárodnej spolupráce.

 

–   V ustanovení § 10 sa zmenilo znenie odseku 7.

–   Subjekt alternatívneho riešenia sporov je povinný viesť v písomnej forme evidenciu o návrhoch na začatie alternatívneho riešenia sporov, ktorá obsahuje

a)  meno, priezvisko a akademický titul poverenej fyzickej osoby, ktorej bol pridelený návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu,

b)  dátum doručenia návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporu,

c)  dátum zaslania výzvy a dátum doplnenia návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporu podľa § 12 ods. 6,

d)  dátum a dôvod odmietnutia návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporu,

e)  dátum zaslania výzvy na úhradu poplatku za začatie alternatívneho riešenia sporu, výšku poplatku a dátum jeho zaplatenia,

f)  dátum zaslania oznámenia o začatí alternatívneho riešenia sporu,

g)  predmet sporu,

h)  informáciu o každom predĺžení lehoty podľa § 16 ods. 9,

i)   dátum a spôsob ukončenia alternatívneho riešenia sporu podľa § 20 ods. 1.

 

Ide o úpravu z dôvodu vypustenia prílohy č. 1 k zákonu č. 391/2015 Z. z.

 

–   V ustanovení § 10 sa za odsek 7 vložil nový odsek 8.

Subjekt alternatívneho riešenia sporov je povinný uchovávať evidenciu podľa odseku 7 počas piatich rokov odo dňa ukončenia alternatívneho riešenia sporu.

Doterajšie odseky 8 a 9 sa označujú ako odseky 9 a 10.

 

Upravili sa obsahové náležitosti evidencie o návrhoch na začatie alternatívneho riešenia sporov, ktorú sú subjekty alternatívneho riešenia sporov povinné viesť v písomnej forme (v listinnej alebo elektronickej podobe).

Povinnosť viesť evidenciu umožní dôsledné vedenie agendy alternatívneho riešenia sporov, ako aj jej prípadnú kontrolu.

 

–   V ustanovení § 11 sa zmenilo znenie odseku 1.

Spotrebiteľ má právo podať obchodníkovi žiadosť o nápravu, ak medzi spotrebiteľom a obchodníkom vznikne spor z uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady alebo ak sa spotrebiteľ domnieva, že obchodník porušil iné práva spotrebiteľa. ”.

Stanovila sa doba uchovávania evidencie o návrhoch na začatie alternatívneho riešenia sporov. Doba piatich rokov od ukončenia sporu bola stanovená v súlade s čl. 20 ods. 6 smernice 2013/11/EÚ, ktorý požaduje od členského štátu vypracovanie správy o vývoji a fungovaní alternatívneho riešenia sporu, na spracovanie ktorej sú potrebné štatistické údaje priamo od subjektov alternatívneho riešenia sporov vyplývajúce z riešenia individuálnych sporov.

 

–   V ustanovení § 11 sa za odsek 1 vložil nový odsek 2.

Obchodník informuje spotrebiteľa na trvanlivom médiu o príslušných subjektoch alternatívneho riešenia sporov, ak obchodník odpovedal zamietavo na žiadosť podľa odseku 1.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

 

Išlo o úpravu ustanovenia upravujúceho právo spotrebiteľa na podanie žiadosti o nápravu. Ustanovenie sa z vecného hľadiska nemení.

 

–   V ustanovení § 12 ods. 3 písm. f), § 13 ods. 2 písm. b) a § 19 ods. 1 písm. a) štvrtom bode sa na konci pripojili slová: „alebo písm. g) ”.

 

Zabezpečila sa úplná transpozícia čl. 13 ods. 3 smernice 2013/11/EÚ.

Ak obchodník nevyhovie žiadosti spotrebiteľa o nápravu, v odpovedi adresovanej spotrebiteľovi (alebo iným vhodným spôsobom za predpokladu, že je splnená podmienka poskytnutia informácie na trvanlivom médiu) ho informuje o subjektoch alternatívneho riešenia sporov, ktoré sú príslušné na riešenie daného sporu medzi obchodníkom a spotrebiteľom.

Ak je na riešenie daného sporu príslušný viac ako jeden subjekt alternatívneho riešenia sporov, obchodník má povinnosť informovať spotrebiteľa o všetkých príslušných subjektoch.

 

–   V ustanovení § 12 ods. 4 sa na konci pripojila veta: Ak ide o spor z uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady, spotrebiteľ môže už v návrhu uviesť svoj súhlas so zabezpečením vyjadrenia odborne spôsobilej osoby podľa § 15 ods. 7.

S cieľom, aby bol proces alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov administratívne čo najjednoduchší pre spotrebiteľov, ktorí sa prostredníctvom tohto mechanizmu pokúšajú riešiť svoj spor s obchodníkom súvisiaci so zodpovednosťou za vady, sa ustanovilo, aby spotrebitelia mohli svoj návrh, resp. súhlas so zabezpečením odborného vyjadrenia tretej osoby k predmetu sporu vyjadriť v rámci jediného úkonu, t. j. už v návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporu.

 

–   V ustanovení § 12 ods. 5 prvej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová: ak pravidlá alternatívneho riešenia sporov subjektu alternatívneho riešenia sporov neustanovujú inak.

 

Uvedenou novelizáciou sa otvára priestor pre subjekty alternatívneho riešenia sporov modifikovať si pre seba spôsoby, akými budú prijímať návrhy na alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov.

Digitalizácia motivuje aj niektoré subjekty v oblasti ochrany spotrebiteľa k vytváraniu nových online nástrojov, ktoré môžu byť využívané aj na riešenie spotrebiteľských sporov. Takéto online nástroje môžu byť prínosné aj v rámci systému alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov, preto by zákonná úprava nemala vytvárať prekážky pre ich implementáciu do procesu alternatívneho riešenia sporov.

 

–   V ustanovení § 12 ods. 5 sa vypustili slová „je uvedený v prílohe č. 1 a ktorý” a slovo „aj“.

 

Išlo o úpravu z dôvodu vypustenia prílohy č. 1 k zákonu č. 391/2015 Z. z.

 

–   V ustanovení § 12 ods. 6 sa na konci pripája veta: Subjekt alternatívneho riešenia sporov neuplatní postup podľa prvej vety, ak sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 13 ods. 2.

 

Uvedenou zmenou sa výslovne ustanovilo, že subjekt alternatívneho riešenia sporov nevyzve spotrebiteľa na doplnenie neúplného alebo nezrozumiteľného návrhu, ak v danom prípade existuje dôvod na obligatórne odmietnutie návrhu podľa § 13 ods. 2 zákona č. 391/2015 Z. z. Uvedeným sa sleduje princíp hospodárnosti postupu subjektu alternatívneho riešenia sporov.

 

–   V ustanovení § 13 ods. 2 sa za písmeno c) vložilo nové písmeno d): d) je návrh šikanózny. Doterajšie písmená d) a e) sa označujú ako písmená e) a f).

 

Na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe sa zaviedol nový dôvod odmietnutia návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporu v prípade návrhu spotrebiteľa, ktorý je zjavne šikanózny.

 

–   V ustanovení § 13 ods. 3 sa za slovom „záujmov,” vypustilo slovo „alebo” a na konci sa bodka nahradila čiarkou a pripojili sa slová: alebo ak spotrebiteľ pred začatím alternatívneho riešenia sporu vyhlási, že viac nemá záujem o alternatívne riešenie sporu.

 

Na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe sa sprecizovalo vymedzenie neopodstatneného návrhu. Subjekt alternatívneho riešenia sporov odmietne návrh aj vtedy, ak spotrebiteľ pred začatím alternatívneho riešenia sporu vyhlási, že viac nemá záujem o alternatívne riešenie sporu.

 

–   V ustanovení § 13 sa za odsek 3 vložil nový odsek 4.

Šikanóznym návrhom podľa odseku 2 písm. d) je opakované podanie, ktoré už bolo subjektom alternatívneho riešenia sporov najmenej dvakrát odmietnuté jedným zo spôsobov uvedených v odseku 1 alebo 2 a ktoré neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iný postup ako odmietnutie návrhu.

Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.

 

Zavedený bol nový dôvod odmietnutia návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporu v prípade návrhu spotrebiteľa, ktorý je zjavne šikanózny.

–   V ustanovení § 13 ods. 6 sa slovo „bezodkladne“ nahradilo slovami „najneskôr do troch týždňov od doručenia návrhu”.

 

Ustanovenie sa zosúladilo s čl. 5 ods. 4 smernice 2013/11/EÚ, pokiaľ ide o lehotu na oznámenie odmietnutia návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporu spotrebiteľovi. Povinnosť oznámiť odmietnutie návrhu sa nevzťahuje na prípady, kedy je subjektu alternatívneho riešenia sporov doručený anonymný návrh.

 

–   Za ustanovenie § 13 sa vložilo nové ustanovenie § 13a upravujúce výzvu na úhradu poplatku za začatie alternatívneho riešenia sporu.

Subjekt alternatívneho riešenia sporov po doručení úplného návrhu a zistení, že nie je daný dôvod na odmietnutie návrhu podľa § 13 ods. 2 alebo ak neodmietne návrh podľa § 13 ods. 5, písomne vyzve spotrebiteľa na úhradu poplatku za začatie alternatívneho riešenia sporu, ak subjekt alternatívneho riešenia sporov účtuje spotrebiteľovi poplatok.

Subjekt alternatívneho riešenia sporov odloží návrh, ak spotrebiteľ neuhradí poplatok za začatie alternatívneho riešenia sporu v lehote, ktorú určí subjekt alternatívneho riešenia sporov vo výzve podľa odseku 1, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňa doručenia výzvy.

 

Doplnilo sa ustanovenie upravujúce výzvu na úhradu poplatku za začatie alternatívneho riešenia sporu. Nový § 13a sa vzťahuje na tie subjekty alternatívneho riešenia sporov, ktoré si za riešenie sporov účtujú poplatok.

Na úhradu poplatku subjekt písomne vyzve spotrebiteľa po tom, čo je subjektu doručený úplný návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu a nie sú naplnené dôvody odmietnutia návrhu podľa § 13 ods. 2, alebo ak subjekt neodmietne návrh z dôvodov uvedených v § 13 ods. 5. Lehota, ktorú určí subjekt vo výzve na uhradenie poplatku, nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňa doručenia výzvy.

Neuhradenie poplatku spotrebiteľom oprávňuje subjekt návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu odložiť.

–   V ustanovené § 14 ods. 1 sa na konci bodka nahradila čiarkou a pripojili sa slová: ak nedošlo k odmietnutiu návrhu podľa § 13 ods. 2 alebo ods. 5.

 

Sprecizovalo sa ustanovenie upravujúce moment začatia alternatívneho riešenia sporu. Alternatívne riešenie sporu sa považuje za začaté dňom doručenia úplného návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporu subjektu alternatívneho riešenia sporov, ale len za predpokladu, že subjekt alternatívneho riešenia sporov neodmietol návrh podľa § 13 ods. 2 alebo ods. 5.

 

–   V ustanovení § 14 ods. 2 sa za slovo „sporov” vložilo slovo „písomne” a na konci sa pripojili slová: bezodkladne po úhrade poplatku za začatie alternatívneho riešenia sporu spotrebiteľom, ak subjekt alternatívneho riešenia sporov účtuje poplatok spotrebiteľovi, alebo po posúdení dôvodov na odmietnutie návrhu.

 

Sprecizovala sa forma a lehota na oznámenie začatia alternatívneho riešenia sporu stranám sporu zo strany subjektu alternatívneho riešenia sporov.

Začatie alternatívneho riešenia sporu sa stranám sporu oznamuje písomne (v listinnej alebo elektronickej podobe za podmienok stanovených v § 21) bezodkladne po úhrade poplatku za začatie alternatívneho riešenia sporu spotrebiteľom v prípade, že subjekt alternatívneho riešenia sporov účtuje poplatok spotrebiteľovi.

Ak spotrebiteľ poplatok za začatie alternatívneho riešenia sporu v určenej lehote neuhradí, subjekt alternatívneho riešenia sporov stranám sporu začatie alternatívneho riešenia sporu neoznamuje a návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu odloží podľa § 19 ods. 1 písm. f).

Ak subjekt alternatívneho riešenia sporov neúčtuje spotrebiteľovi poplatok za začatie alternatívneho riešenia sporu, začatie alternatívneho riešenia sporu oznámi stranám sporu bezodkladne po posúdení dôvodov na odmietnutie návrhu.

–   V ustanovení § 14 ods. 3 písm. e) sa slová „§ 27 ods. 2“ nahradili slovami „§ 27 ods. 1“.

 

Ide o právnu úpravu (úprava vnútorných odkazov) nadväzujúcu na novelizačný bod 72.

 

–   V ustanovení § 15 ods. 2 úvodnej vete sa za slovo „doručenia” vložili slová „výzvy na vyjadrenie”.

 

Upravený bol moment začatia plynutia lehoty podľa § 15 ods. 2.

 

–   V ustanovení § 15 ods. 5 sa slovo „kontroly” nahradilo slovom „dohľadu”, číslica „2” sa nahradila číslicou „1” a na konci sa pripojila veta: Slovenská obchodná inšpekcia informuje oprávnenú právnickú osobu o vyvodení zodpovednosti voči obchodníkovi za neposkytnutie súčinnosti podľa odseku 1 alebo odseku 2, ak Slovenská obchodná inšpekcia ako orgán dohľadu začala výkon dohľadu na základe podnetu oprávnenej právnickej osoby.

 

Zaviedla sa povinnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie informovať oprávnenú právnickú osobu o vyvodení zodpovednosti voči obchodníkovi za neposkytnutie súčinnosti, ak začala výkon dohľadu na základe podnetu oprávnenej právnickej osoby.

Zároveň sa uskutočnila úprava (úprava vnútorných odkazov) nadväzujúca na novelizačný bod 72 a zmena s cieľom zjednotenia používania pojmov dohľad, dozor a kontrola v zákone č. 391/2015 Z. z.

 

–   Poznámka pod čiarou k odkazu 24 znie: 24) Napríklad § 17 Obchodného zákonníka, § 89 až 91 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 117 zákona č. 452/2021 Z. z. v znení zákona č. 533/2021 Z. z.

 

K aktualizácii poznámky pod čiarou došlo v nadväznosti na zrušenie zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a jeho nahradenie zákonom č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a doplnenie odkazu na ustanovenia upravujúce bankové tajomstvo.

–   Ustanovenie § 15 sa doplnilo odsekmi 7 až 10.

Pri spore zo zodpovednosti za vady môže subjekt alternatívneho riešenia sporov navrhnúť stranám sporu zabezpečenie vyjadrenia odborne spôsobilej osoby ku skutkovým otázkam sporu.

Subjekt alternatívneho riešenia sporov môže so súhlasom strán sporu určiť osobu podľa odseku 7, ak sa strany sporu nedohodli na konkrétnej osobe. Subjekt alternatívneho riešenia sporov pri voľbe prihliada na hospodárnosť, odbornú spôsobilosť a nezávislosť osoby podľa odseku 7.

Náklady na zabezpečenie vyjadrenia odborne spôsobilej osoby podľa odseku 7 znáša obchodník, ak sa strany sporu výslovne nedohodli inak. Ak vyjadrenie odborne spôsobilej osoby je v prospech strany sporu, ktorá uhradila náklady na zabezpečenie vyjadrenia odborne spôsobilej osoby, má nárok na náhradu týchto nákladov voči druhej strane sporu.

Subjekt alternatívneho riešenia sporov pri ukončení alternatívneho riešenia sporu prihliadne na neopodstatnený nesúhlas niektorej zo strán sporu so zabezpečením vyjadrenia osoby podľa odseku 7.

 

Do procesu alternatívneho riešenia sporu sa zaviedol inštitút vyjadrenia odborne spôsobilej osoby. Pri sporoch zo zodpovednosti za vady môže subjekt alternatívneho riešenia sporov navrhnúť stranám sporu zabezpečenie vyjadrenia odborne spôsobilej osoby. Pri sporoch zo zodpovednosti za vady býva sporné unesenie dôkazného bremena, či ide o vadu, za ktorú obchodník nezodpovedá. Nejde o právnu, ale skutkovú otázku. V prípade, že strany sporu budú s návrhom na zabezpečenie vyjadrenia odborne spôsobilej osoby súhlasiť, môžu sa dohodnúť na konkrétnej osobe. Malo by ísť o osobu, ktorá sa dokáže nestranne a odborne vyjadriť k sporným skutkovým otázkam (napr. znalec, autorizovaná, akreditovaná alebo notifikovaná osoba, autorizovaný servis, vedecká inštitúcia a pod.). Alternatívne, ak sa strany sporu nedohodnú, môže konkrétnu osobu určiť priamo subjekt alternatívneho riešenia sporov s ich súhlasom, a to zohľadňujúc aspekty hospodárnosti, odbornej spôsobilosti a nezávislosti osoby. Primárne znáša náklady na zabezpečenie vyjadrenia odbornej spôsobilej osoby strana sporu, v ktorej neprospech vyjadrenie znie. Zákon však aj v uvedenej otázke dáva stranám sporu možnosť dohodnúť sa.

Došlo k úprave režimu znášania nákladov na zabezpečenie vyjadrenia odborne spôsobilej osoby ako dôkazu, ktorý má prispieť k spravodlivému ukončeniu alternatívneho riešenia sporu zo zodpovednosti za vady. Tieto náklady má primárne znášať obchodník, pretože spor dospeje do štádia alternatívneho riešenia sporu, ak obchodník nesprávne vyhodnotí svoju zodpovednosť za vady podľa Občianskeho zákonníka alebo nedostatočne odôvodní spotrebiteľovi, prečo odmieta svoju zákonnú zodpovednosť za vady. Spotrebiteľ a obchodník by však mali mať možnosť sa individuálne dohodnúť aj na inom režime znášania nákladov na vyjadrenie odborne spôsobilej osoby. Ak sa nezávislým odborným vyjadrením tretej osoby preukáže, že obchodník za vadu nezodpovedá, mal by mať právo domáhať sa náhrady nákladov, ktoré musel v tejto súvislosti vynaložiť. Rovnako to bude platiť aj v prípade, ak náklady znášal alebo sa na nich podieľal spotrebiteľ.

 

–   V § 16 ods. 9 sa na konci pripojila veta: Lehota podľa prvej a druhej vety neplynie počas prerušenia alternatívneho riešenia sporu.

 

V nadväznosti na zavedenie inštitútu prerušenia alternatívneho riešenia sporu sa v týchto prípadoch upravilo pozastavenie plynutia lehôt, v rámci ktorých sa má ukončiť alternatívne riešenie sporu.

 

–   Za ustanovenie § 16 sa vložilo nové ustanovenie § 16a, ktoré upravuje prerušenie alternatívneho riešenia sporu.

Subjekt alternatívneho riešenia sporov môže na nevyhnutný čas prerušiť alternatívne riešenie sporu, ak

a)  má vedomosť, že obchodník pripravuje alebo podal návrh dobrovoľného opatrenia podľa osobitného predpisu²⁵⁾ vo veci, ktorej sa alternatívne riešenie sporu týka,

b)  má vedomosť o prebiehajúcom výkone dohľadu alebo o konaní o porušení povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa vo veci, ktorej sa alternatívne riešenie sporu týka, a ktorého výsledok by mohol prispieť k zmierlivému vyriešeniu sporu.

Subjekt alternatívneho riešenia sporov preruší alternatívne riešenie sporu zaslaním písomného oznámenia o prerušení alternatívneho riešenia sporu stranám sporu.

Subjekt alternatívneho riešenia sporov pokračuje v alternatívnom riešení sporu bezodkladne po odpadnutí dôvodu na prerušenie alternatívneho riešenia sporu, po oboznámení sa s novou skutočnosťou, ktorá má význam pre pokračovanie v alternatívnom riešení sporu alebo na žiadosť strany sporu. Subjekt alternatívneho riešenia sporov písomne oznámi stranám sporu pokračovanie alternatívneho riešenia sporu najneskôr pri prvom úkone, ktorý vykoná voči strane sporu po ukončení prerušenia alternatívneho riešenia sporu.

Poznámka pod čiarou k odkazu 25:

25) § 35aa ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 108/2024 Z. z.

§ 35 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z.

 

Novým § 16a sa subjektu alternatívneho riešenia sporov umožňuje na nevyhnutný čas prerušiť alternatívne riešenie sporu, pričom sa taxatívne vymedzujú prípady, kedy môže subjekt riešenie sporu prerušiť. Ide napríklad o situáciu, kedy má subjekt vedomosť o príprave dobrovoľného opatrenia obchodníka podľa § 35 ods. 1 nového zákona alebo § 35aa ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým obchodník vyhlási, že ukončil alebo ukončí porušovanie svojej povinnosti. Subjekt je povinný oznámiť prerušenie konania písomne obom stranám sporu. Subjekt je povinný v konaní pokračovať bezodkladne po tom, čo odpadol dôvod prerušenia, oboznámil sa so skutočnosťami, ktoré umožňujú pokračovanie v riešení sporu alebo na žiadosť strán sporu. Subjekt si splní oznamovaciu povinnosť o pokračovaní v konaní najneskôr spolu s prvým procesným úkonom voči stranám sporu.

V záujme čo najrýchlejšie dosiahnuť výsledok alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov v prípade sporov z uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady sa bol vypustený dôvod vyžiadania vyjadrenia odborne spôsobilej osoby k sporným otázkam reklamácií ako dôvod na prerušenie plynutia lehoty na ukončenie alternatívneho riešenia sporu. Subjekt alternatívneho riešenia sporov sa má aj v týchto prípadoch usilovať o ukončenie alternatívneho riešenia sporu do 90 dní od jeho začatia.

 

–   V ustanovené § 17 ods. 2 úvodnej vete sa na konci pripojilo slovo „najmä”.

 

–   V ustanovení § 17 ods. 2 sa vypustili písmená c) až e) a doterajšie písmená f) až h) sa označujú ako písmená c) až e).

 

Po novom sa upravili obsahové náležitosti návrhu dohody, ktorý vypracuje subjekt alternatívneho riešenia sporov. V porovnaní s predošlou úpravou sa vypustili tie náležitosti, ktoré boli na základe poznatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe identifikované ako administratívne zaťažujúce pre subjekty alternatívneho riešenia sporov. Náležitosti návrhu dohody sú uvedené demonštratívnym výpočtom a predstavujú minimálne obsahové náležitosti, subjekty alternatívneho riešenia sporov tak môžu podľa vlastného uváženia zahrnúť do návrhu dohody aj iné informácie a skutočnosti.

 

–   V ustanovení § 17 bol vypustený odsek 4 a doterajšie odseky 5 až 8 sa označujú ako odseky 4 až 7.

 

–   V ustanovení § 17 ods. 4 sa za slovo „Doručením” vložilo slovo „písomného” a za slovo „bezodkladne” sa vložilo slovo „písomne”.

 

Došlo k úprave formálnej stránky uzatvárania dohody o vyriešení sporu s cieľom zjednodušiť tento proces.

Dohoda sa považuje za uzavretú doručením písomného súhlasu (poštovou zásielkou alebo elektronicky) strán sporu subjektu alternatívneho riešenia sporov, upustilo sa však od povinnosti doručiť subjektu podpísaný návrh dohody na listinnej podobe návrhu dohody.

–   V ustanovení § 17 ods. 7 sa slová „písm. d) ” nahradili slovami „písm. a) ” a na konci sa pripojila veta: „Iný subjekt alternatívneho riešenia sporov nemôže odmietnuť návrh podľa § 13 ods. 2 písm. b) alebo ods. 5 písm. a).

 

Zákon dáva možnosť stranám sporu odstúpiť od dohody o vyriešení sporu, ak neskôr vyjdú najavo skutočnosti, na základe ktorých Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vyčiarkne oprávnenú právnickú osobu zo zoznamu z dôvodu, že bola do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov zapísaná na základe nepravdivých alebo nesprávnych údajov. V prípade, ak túto možnosť niektorá zo strán sporu využije, spotrebiteľ má právo obrátiť sa v tej istej veci na iný subjekt alternatívneho riešenia sporov, ktorý tento návrh nemôže odmietnuť s odvolaním sa na § 13 ods. 2 písm. b) alebo ods. 5 písm. a) zákona č. 391/2015 Z. z.

 

–   V ustanovení § 18 ods. 2 písm. b) sa slová „zákona, ktorého sa odôvodnené stanovisko týka” nahradili slovami „právneho predpisu, ktorý mal obchodník podľa právneho názoru subjektu alternatívneho riešenia sporov porušiť”.

 

Precizovanie náležitosti odôvodneného stanoviska podľa § 18 ods. 2 písm. b) zákona č. 391/2015 Z. z.

 

–   V ustanovení § 18 ods. 3 sa za slovo „sporov” vložilo slovo „bezodkladne”.

 

Precizoval sa moment doručenia odôvodneného stanoviska stranám sporu.

 

–   V ustanovení § 19 sa odsek 1 doplnil písmenami f) až h):

f)  spotrebiteľ neuhradí poplatok za začatie alternatívneho riešenia sporu v lehote určenej vo výzve podľa § 13a ods. 1,

g)  obchodník neposkytol súčinnosť subjektu alternatívneho riešenia sporov podľa § 15 a subjekt alternatívneho riešenia sporov nepovažuje skutkový stav za dostatočne zistený na ukončenie alternatívneho riešenia sporu podľa písmena e) alebo podľa § 18,

h)  dospeje k záveru, že pre pokračovanie alternatívneho riešenia sporu je potrebné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby ku skutočnostiam zisteným počas jeho doterajšieho priebehu, pričom nejde o postup podľa § 15 ods. 7 a vo vedení alternatívneho riešenia sporu by bolo možné pokračovať len s vynaložením neprimeraného úsilia.

 

Doplnili sa ďalšie dôvody, kedy je subjekt alternatívneho riešenia sporov oprávnený odložiť návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu z dôvodu výskytu procesných situácií, ktoré sú prekážkou ďalšieho postupu v riešení sporu. Subjekt alternatívneho riešenia sporov návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu odloží, ak si spotrebiteľ nesplní poplatkovú povinnosť a v lehote určenej vo výzve na úhradu poplatku neuhradí poplatok za začatie alternatívneho riešenia sporu. Uvedené sa dotýka tých subjektov alternatívneho riešenia sporov, ktoré si v pravidlách alternatívneho riešenia sporov určili povinnosť spotrebiteľa uhradiť poplatok za začatie alternatívneho riešenia sporu. Ďalším dôvodom na odmietnutie návrhu je situácia, kedy obchodník neposkytol súčinnosť subjektu alternatívneho riešenia sporov a subjekt nemá dostatok informácií na ukončenie alternatívneho riešenia sporu postupom podľa písm. e) tohto paragrafu alebo podľa § 18 (vydanie odôvodneného stanoviska). Zákon myslí aj na situáciu, ak sa počas alternatívneho riešenia sporu dospeje k záveru, že ku skutočnostiam zisteným počas doterajšieho priebehu je potrebné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby, pričom sa neuplatní postup podľa § 15 ods. 7. Uvedené je podľa zákona dôvodom na odloženie návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporu, ak nie je možné ďalej vo veci pokračovať bez vynaloženia neprimeraného úsilia.

 

–   V ustanovení § 20 sa odsek 1 doplnil písmenom g): g) oznámenia strany sporu o vyriešení sporu bez uzavretia dohody podľa § 17, ak druhá strana na základe oznámenia podľa odseku 2 nevzniesla v lehote určenej subjektom alternatívneho riešenia sporov námietku.

 

–   V ustanovení § 20 ods. 2 sa slová „písm. d) a e) ” nahradilo slovami „písm. d), e) a g) ” a slovo „stranám” sa nahradilo slovami „druhej strane”.

 

Taxatívny výpočet možných spôsobov ukončenia alternatívneho riešenia sporu sa doplnil o oznámenie jednej zo strán sporu, že došlo k vyriešeniu sporu. Uvedená forma ukončenia sporu postačuje v prípade, keď neprišlo k uzavretiu dohody o vyriešení sporu podľa § 17, ale na základe dohody medzi obchodníkom a spotrebiteľom mimo režimu alternatívneho riešenia sporov. Ukončenie alternatívneho riešenia sporu z uvedeného dôvodu subjekt alternatívneho riešenia sporov bezodkladne oznámi druhej strane sporu, pričom zároveň určí lehotu, v ktorej môže táto druhá strana vzniesť námietku voči takémuto ukončeniu alternatívneho riešenia sporu.

 

–   V ustanovení § 20 ods. 3 sa na konci pripojila veta: Iný subjekt alternatívneho riešenia sporov nemôže odmietnuť návrh podľa § 13 ods. 2 písm. b) alebo ods. 5 písm. a).

 

Ak je dôvodom ukončenia alternatívneho riešenia sporu vyčiarknutie oprávnenej právnickej osoby uskutočňujúcej alternatívne riešenie sporu zo zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov, spotrebiteľ má právo obrátiť sa v tej istej veci na iný subjekt alternatívneho riešenia sporov, ktorý tento návrh nemôže odmietnuť s odvolaním sa na § 13 ods. 2 písm. b) alebo ods. 5 písm. a) zákona č. 391/2015 Z. z.

 

–   V ustanovení § 21 ods. 1 sa na konci pripojila veta: Orgán alternatívneho riešenia sporov môže pri doručovaní písomností využívať aj elektronickú komunikáciu podľa osobitného predpisu.²⁶⁾

Poznámka pod čiarou k odkazu 26 znie: 26) Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

Doplnila sa možnosť orgánov alternatívneho riešenia sporov doručovať písomnosti do elektronickej schránky podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

 

–   V ustanovení § 21 sa zmenilo znenie odseku 3.

Písomnosti možno obchodníkovi doručovať elektronickými prostriedkami, ak obchodník oznámi subjektu alternatívneho riešenia sporov adresu na zasielanie elektronickými prostriedkami alebo ak je táto elektronická adresa verejne dostupná a obchodník potvrdí prijatie písomnosti zaslaním odpovede na písomnosť doručenú elektronickými prostriedkami.

Subjekt alternatívneho riešenia sporov doručí obchodníkovi oznámenie o začatí alternatívneho riešenia sporu doporučenou poštovou zásielkou, ak obchodník nepotvrdil prijatie písomnosti alebo nezaslal odpoveď v určenej lehote na základe oznámenia o začatí alternatívneho riešenia sporu, ak subjekt alternatívneho riešenia sporu doručoval písomnosť podľa prvej vety. Spotrebiteľovi možno doručovať písomnosti elektronickými prostriedkami, ak je v návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporu uvedená elektronická adresa na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami alebo ak spotrebiteľ neskôr oznámil subjektu alternatívneho riešenia sporov elektronickú adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami a spotrebiteľ výslovne nepožiada o doručovanie poštovou zásielkou. Písomnosti doručované elektronickými prostriedkami sa považujú za doručené tretí deň od ich odoslania, aj keď ich adresát neprečíta.

 

Upravilo sa doručovanie písomností stranám sporu.

Prostredníctvom tohto ustanovenia sa kladie dôraz na využívanie prostriedkov elektronickej komunikácie pri riešení sporu, čím sa má podporiť flexibilita a administratívna nenáročnosť alternatívneho riešenia sporov pre strany sporu.

–   V ustanovení § 22 ods. 2 sa vypustila tretia veta.

 

Ponechala sa poplatková povinnosť spojená s alternatívnym riešením spotrebiteľských sporov podľa § 22 zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na úrovni predchádzajúceho stavu v snahe predísť neželaným dôsledkom úpravy § 22 v podobe možného znižovania dostupnosti systému alternatívneho riešenia sporov pre niektoré skupiny spotrebiteľov. Súčasne sa zaviedla legislatívno-technická úprava v § 22 ods. 2 platného znenia zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Novelizačným bodom sa novým spôsobom upravila možnosť subjektu alternatívneho riešenia sporov požadovať za vedenie sporu od spotrebiteľa poplatok. V prípade, ak je možné určiť hodnotu sporu, môže subjekt alternatívneho riešenia sporov požadovať poplatok vo výške najviac 10 % z celkovej hodnoty sporu vrátane dane z pridanej hodnoty. Limit slúži na zabezpečenie ekonomickej dostupnosti alternatívneho riešenia sporov, no zároveň má možnosť požadovať poplatok slúžiť subjektu alternatívneho riešenia sporov na pokrytie nevyhnutných výdavkov spojených s riešením sporu. Súbežne zákon ustanovuje poplatkový limit 20 eur vrátane dane z pridanej hodnoty, ktorý sa vzťahuje tak na prípady, kedy je možné určiť hodnotu sporu, ako aj na prípady, kedy hodnotu sporu určiť možné nie je. Každá zo strán znáša náklady na alternatívne riešenie sporu samostatne, avšak v novom odseku 3 sa umožňuje stranám sporu vysporiadať si vynaložené náklady na riešenie sporu v rámci dohody o vyriešení sporu.

 

–   V ustanovení § 22 ods. 4 sa za slová „riešením sporu“ vložili slová „okrem nákladov podľa § 15 ods. 9“.

 

K úprave došlo v nadväznosti na bod 11.

 

–   V ustanovení § 24 sa odsek 1 doplnil písmenom e: e) na svojom webovom sídle a na trvanlivom médiu zverejňuje odkaz na zoznam subjektov alternatívneho riešenia sporov vedený Európskou komisiou.

Doplnila sa povinnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zverejňovať na trvanlivom médiu a na svojom webovom sídle odkaz na webové sídlo Európskej komisie, na ktorom zverejňuje zoznam všetkých subjektov alternatívneho riešenia sporov naprieč členskými štátmi Európskej únie. Tým sa posilňuje informovanosť spotrebiteľov o subjektoch alternatívneho riešenia sporov.

 

–   V ustanovení § 24 ods. 2 písm. a) sa slová „názov a sídlo” nahradilo slovami „názov, sídlo a webové sídlo”.

 

Precizovali sa náležitosti zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov podľa § 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 391/2015 Z. z. Do zoznamu sa po novom bude zapisovať aj webové sídlo subjektu alternatívneho riešenia sporov.

 

–   V ustanovení § 24 ods. 2 písm. f) sa číslica „4” nahradila číslicou „5”.

 

Ide o úpravu (úprava vnútorných odkazov) nadväzujúcu na novelizačný bod 41.

 

–   V ustanovení § 24 ods. 2 sa vypustilo písmeno g).

 

Rozsah údajov zapisovaných Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov sa zosúladil s čl. 20 ods. 2 smernice 2013/11/EÚ. Zo smernice EÚ nevyplýva požiadavka zverejňovať v rámci tohto zoznamu osobné údaje poverených fyzických osôb, ktoré vedú alternatívne riešenie sporov v mene subjektov alternatívneho riešenia sporov.

 

–   V ustanovení § 24 ods. 3 sa na konci pripojili vety: O zmene údajov v zozname sa rozhodnutie nevydáva. Subjekt alternatívneho riešenia sporov je povinný poskytnúť ministerstvu súčinnosť potrebnú na overenie správnosti a úplnosti údajov v zozname.

Precizovala sa procesná stránka uskutočňovania zmeny údajov v zozname subjektov alternatívneho riešenia sporov. Zároveň sa ustanovila povinnosť subjektov alternatívneho riešenia sporov poskytnúť Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky súčinnosť za účelom kontroly správnosti údajov zapísaných v zozname. Uvedeným sa sleduje predovšetkým zákonné zabezpečenie aktuálnosti zverejňovaných údajov a údajov notifikovaných Európskej komisii.

 

–   Znenie ustanovení § 25 a 26 vrátane nadpisov sa zmenilo.

§ 25

Kontrola nad dodržiavaním povinností subjektu alternatívneho riešenia sporov

Ministerstvo kontroluje dodržiavanie povinností subjektu alternatívneho riešenia sporov podľa tohto zákona. Ministerstvo postupuje pri kontrole podľa osobitného predpisu.²⁷⁾

Výkon kontroly podľa odseku 1 nemôže ohrozovať priebeh alternatívneho riešenia sporu.

Výsledok alternatívneho riešenia sporu nie je predmetom kontroly podľa odseku 1.

§ 26

Dohľad nad dodržiavaním povinností

Orgánom dohľadu nad dodržiavaním povinnosti poskytnúť súčinnosť podľa § 15 ods. 2 a 3 je

a)  Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nad stranou alternatívneho riešenia sporu pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a treťou osobou, ktorú požiadal o súčinnosť,

b)  Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb nad stranou alternatívneho riešenia sporu pred Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a treťou osobou, ktorú požiadal o súčinnosť,

c)  Slovenská obchodná inšpekcia nad obchodníkom a treťou osobou, ktorá bola požiadaná o súčinnosť, nad ktorými nevykonávajú dohľad orgány podľa písmen a) a b).

Orgánom dohľadu nad dodržiavaním povinnosti informovať spotrebiteľa o subjektoch alternatívneho riešenia sporov podľa § 11 ods. 2 je Slovenská obchodná inšpekcia.

Poznámka pod čiarou k odkazu 27:

27) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

 

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky má kontrolovať dodržiavanie povinností subjektov alternatívneho riešenia sporov. Výsledok riešenia sporu však nie je predmetom kontroly. Ustanovilo sa, aby sa pri tejto kontrole postupovalo podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

Zároveň sa precizovalo znenie § 26 v nadväznosti na § 15 ods. 2 a 3 zákona č. 391/2015 Z. z., podľa ktorých sú osobami povinnými poskytnúť súčinnosť subjektu alternatívneho riešenia sporov obchodník aj tretia osoba. Z tohto dôvodu majú dohľad nad dodržiavaním povinnosti tretej osoby poskytnúť súčinnosť podľa § 15 ods. 3 vykonávať všetky orgány dohľadu uvedené v § 26 ods. 1 zákona č. 391/2015 Z. z., vrátane Slovenskej obchodnej inšpekcie.

V § 26 sa tiež zaviedol nový odsek 2, ktorým sa stanovuje orgán dohľadu nad dodržiavaním povinnosti obchodníka stanovenej v § 11 ods. 2 informovať spotrebiteľa o príslušných subjektoch alternatívneho riešenia sporov na trvanlivom médiu v prípade zamietavej odpovede na žiadosť spotrebiteľa o nápravu.

Príslušným orgánom dohľadu je Slovenská obchodná inšpekcia.

Uskutočnili sa aj úpravy s cieľom zjednotenia používania pojmov dohľad, dozor a kontrola v zákone č. 391/2015 Z. z.

 

–   V ustanovení § 27 sa vypustil odsek 1. Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 1 až 4.

 

Vypustilo sa sankcionovanie oprávnených právnických osôb v konaní podľa správneho poriadku. Kontrolné mechanizmy a sankcionovanie subjektov alternatívneho riešenia sporov budú vychádzať zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

 

–   V ustanovení § 27 ods. 1 sa slovo „kontroly” nahradilo slovom „dohľadu” a za slovo „§ 26“ sa vložili slová „ods. 1“.

Ide o zmenu s cieľom zjednotenia používania pojmov dohľad, dozor a kontrola v zákone č. 391/2015 Z. z. Zároveň sa precizovalo znenie vnútorného odkazu uvedeného v § 27 ods. 1 v nadväznosti na zmeny uskutočnené v § 26.

 

–   V ustanovení § 27 sa za odsek 1 vložil nový odsek 2.

Orgán dohľadu podľa § 26 ods. 2 uloží obchodníkovi za porušenie povinnosti podľa § 11 ods. 2 pokutu od 100 eur do 2 000 eur; horná hranica sadzby pokuty sa zvyšuje na dvojnásobok, ak obchodník opakovane poruší tú istú povinnosť, za ktorej porušenie mu už bola uložená pokuta orgánom dohľadu počas 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení pokuty.

Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.

 

Ustanovila sa sankcia za porušenie povinnosti obchodníka stanovenej v § 11 ods. 2 informovať spotrebiteľa o príslušných subjektoch alternatívneho riešenia sporov na trvanlivom médiu v prípade zamietavej odpovede na žiadosť spotrebiteľa o nápravu.

 

–   V ustanovení § 28 ods. 2 písm. b) sa slová „ods. 2 a 3” nahradili slovami „ods. 1 druhej vety, ods. 2 a 3”.

 

Ide o úpravu nadväzujúcu na novelizačný bod 17.

 

–   Za ustanovenie § 29 sa vložilo nové ustanovenie § 29a upravujúce prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2024.

Subjekt alternatívneho riešenia sporov postupuje pri posudzovaní návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporu, ktorý neodmietol pred 1. júlom 2024, podľa právnych predpisov účinných od 1. júla 2024.

Subjekt alternatívneho riešenia sporov postupuje pri alternatívnom riešení sporu začatom a neukončenom pred 1. júlom 2024 podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

Kontroly dodržiavania povinností oprávnených právnických osôb začaté a neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

 

Prechodné ustanovenia reflektujú na zmeny v predchádzajúcich novelizačných bodoch k zákonu č. 391/2015 Z. z. Upravuje sa postup subjektov alternatívneho riešenia sporov pri posudzovaní návrhov na začatie alternatívneho riešenia sporov a v neukončených alternatívnych riešeniach sporov v bezprostrednom období po nadobudnutí účinnosti novely zákona č. 391/2015 Z. z. Obdobne sa vyjasňuje aj režim, akým sa má spravovať Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky pri kontrolách oprávnených právnických osôb, ktoré začne, ale neukončí do nadobudnutia účinnosti tejto novely.

 

–   Príloha č. 1 k zákonu sa vypustila.

 

Vypustená bola príloha č. 1 k zákonu č. 391/2015 Z. z., ktorá ustanovuje vzor návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporov. V zákone č. 391/2015 Z. z. sa naďalej ponechalo zverejňovanie formuláru návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporov na webovom sídle Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky aj na webových sídlach jednotlivých subjektov alternatívneho riešenia sporov. Dostupnosť vzoru návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporov preto nebude zmenou pre spotrebiteľov obmedzená. Zákon č. 391/2015 Z. z. ustanovuje obsahové náležitosti návrhu, ktoré definujú aj obsah vzoru. Vypustením vzoru priamo zo zákona sa umožní flexibilnejšie prispôsobovať formálnu stránku vzoru bez potreby iniciovania zmeny samotného zákona č. 391/2015 Z. z.

Čl. XXIII

Zmena zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XXIII

Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním služieb cestovného ruchu na základe zmluvy o zájazde alebo s poskytovaním spojených služieb cestovného ruchu, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti cestovného ruchu, niektoré podmienky podnikania v cestovnom ruchu, zodpovednosť a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Tento zákon sa nevzťahuje na zájazdy alebo spojené služby cestovného ruchu poskytované na čas kratší ako 24 hodín, ak ich súčasťou nie je ubytovanie, poskytované príležitostne, len obmedzenej skupine cestujúcich a bez cieľa dosiahnutia zisku, alebo zakúpené na základe rámcovej zmluvy, ktorej predmetom je zabezpečenie služieb cestovného ruchu v súvislosti s pracovnými cestami, uzatvorenej medzi obchodníkom a inou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osobou, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet.

 

–   Poznámka pod čiarou k odkazu 2 sa zmenila.

2)  Čl. 3 bod 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14. 6. 2018) v platnom znení.

 

Právnou úpravou sa aktualizovala poznámka pod čiarou k odkazu 2.

 

–   V ustanovení § 9 ods. 4 sa vypustilo slovo „najmä“.

 

Právnou úpravou sa odstránila nadbytočná záťaž podnikateľov (cestovné kancelárie, poisťovane, banky) v podobe výdavkov, ktoré podľa práva Európskej únie [čl. 17 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (Ú. v. EÚ L 326, 11. 12. 2015) nie sú povinní platiť.

 

–   V ustanovení § 31 sa zmenilo znenie odseku 1.

Orgánom dohľadu je Slovenská obchodná inšpekcia. Na výkon dohľadu, na konanie o porušení povinnosti podľa tohto zákona a na uloženie sankcie za jej porušenie sa vzťahuje osobitný predpis.²⁵⁾

Poznámka pod čiarou k odkazu 25 znie:

„25)  Štvrtá a piata časť zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

 

Zaviedla sa úprava ustanovenia o dohľade v nadväznosti na návrh nového zákona o ochrane spotrebiteľa. Smernica (EÚ) 2015/2302 je uvedená v prílohe nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení, preto sa pri výkone dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa zákona č. 170/2018 Z. z., ktorý predstavuje jej vnútroštátnu transpozíciu, má postupovať podľa pravidiel uvedených v piatej a šiestej časti nového zákona a pri cezhraničnej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

 

–   V ustanovení § 31 ods. 2 sa slovo „kontrolu“ nahradila slovom „dohľad“.

 

Došlo k zosúladeniu novelizovaného zákona s novým zákonom o ochrane spotrebiteľa.

 

–   V ustanovení § 31 sa zmenilo znenie odseku 3.

Ak orgán dohľadu na základe výkonu dohľadu zistí, že cestovná kancelária nemá zabezpečenú dostatočnú ochranu pre prípad úpadku podľa § 8 ods. 1 písm. e), vydá predbežné opatrenie,²⁶⁾ ktorým zakáže cestovnej kancelárii predaj zájazdov a sprostredkovanie spojených služieb cestovného ruchu.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 26:

26) § 33 zákona č. 108/2024 Z. z.

 

Precizoval sa postup orgánu dohľadu v súlade s novým zákonom.

–   V ustanovení § 31 ods. 4 úvodnej vete sa slová „obchodník, ktorý“ nahradili slovami „ten, kto“.

 

K úprave došlo z dôvodu, že nositeľom povinností podľa zákona nie je iba obchodník.

 

–   V ustanovení § 31 sa zmenilo znenie odsekov 5 až 11.

Orgán dohľadu môže uložiť za správny delikt podľa

a)  odseku 4 písm. a) pokutu vo výške od 2 000 eur do 4 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 70 000 eur,

b)  odseku 4 písm. b) pokutu vo výške od 500 eur do 3 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 20 000 eur,

c)  odseku 4 písm. c) pokutu vo výške od 200 eur do 2 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 10 000 eur,

d)  odseku 4 písm. d) pokutu vo výške od 100 eur do 1 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 5 000 eur.

Pri opakovanom porušení tej istej povinnosti, za porušenie ktorej už orgán dohľadu uložil porušiteľovi sankciu, do 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie (ďalej len „opakované porušenie povinnosti“) orgán dohľadu uloží porušiteľovi pokutu vo výške

a)  od 4 000 eur do 5 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 140 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 4 písm. a),

b)  od 1 000 eur do 4 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 40 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 4 písm. b),

c)  od 400 eur do 3 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 20 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 4 písm. c),

d)  od 200 eur do 2 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 10 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 4 písm. d).

Obratom podľa odsekov 5 a 6 sa rozumie súčet všetkých tržieb, výnosov alebo príjmov z činností, ktoré sú predmetom činnosti cestovnej kancelárie alebo cestovnej agentúry podľa § 5 bez nepriamych daní, alebo súčet príjmov z poskytovania ochrany pre prípad úpadku bez nepriamych daní, ku ktorému sa pripočíta finančná pomoc poskytnutá porušiteľovi. Obrat vyjadrený v cudzej mene sa prepočíta na eurá, pričom na prepočet cudzej meny na eurá sa použije priemer referenčných výmenných kurzov určených a vyhlásených Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktoré sú platné pre príslušné účtovné obdobie.

Predchádzajúcim účtovným obdobím sa na účely tohto zákona rozumie účtovné obdobie, za ktoré bola zostavená posledná riadna účtovná závierka.

Poskytnutou finančnou pomocou sa na účely tohto zákona rozumie každá peňažná pomoc poskytnutá z verejných prostriedkov, ktorá sa prejaví v cene služby, ktorú poskytuje porušiteľ.

Ak porušiteľ nemal za predchádzajúce účtovné obdobie žiadny obrat, obrat porušiteľa za predchádzajúce účtovné obdobie nemožno zistiť alebo ak bol obrat porušiteľa za predchádzajúce účtovné obdobie nižší ako dolná hranica sadzby pokuty podľa odseku 5, môže orgán dohľadu uložiť porušiteľovi pokutu vo výške

a)  od 2 000 eur do 70 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 4 písm. a),

b)  od 500 eur do 20 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 4 písm. b),

c)  od 200 eur do 10 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 4 písm. c),

d)  od 100 eur do 5 000 eur, ak ide o porušenie povinnosti podľa odseku 4 písm. d).

Ak porušiteľ nemal za predchádzajúce účtovné obdobie žiadny obrat, obrat porušiteľa za predchádzajúce účtovné obdobie nemožno zistiť alebo ak bol obrat porušiteľa za predchádzajúce účtovné obdobie nižší ako dolná hranica sadzby pokuty podľa odseku 6, orgán dohľadu uloží porušiteľovi pokutu vo výške

a)  od 4 000 eur do 140 000 eur, ak ide o opakované porušenie povinnosti podľa odseku 4 písm. a),

b)  od 1 000 eur do 40 000 eur, ak ide o opakované porušenie povinnosti podľa odseku 4 písm. b),

c)  od 400 eur do 20 000 eur, ak ide o opakované porušenie povinnosti podľa odseku 4 písm. c),

d)  od 200 eur do 10 000 eur, ak ide o opakované porušenie povinnosti podľa odseku 4 písm. d).

 

–   Ustanovenie § 31 sa doplnilo odsekmi 12 a 13.

Orgán dohľadu môže okrem pokút podľa odsekov 5, 6, 10 a 11 uložiť porušiteľovi sankcie podľa osobitného predpisu.^26a)

Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

Poznámka pod čiarou k odkazu 26a:

26a) § 41 písm. b) a c) zákona č. 108/2024 Z. z.

 

Revidovali sa sankčné ustanovenia tak, aby ukladané pokuty boli skutočne účinné, proporcionálne, spravodlivé a odradzujúce, čo sa má zabezpečiť čiastočnou subjektivizáciou zákonných sadzieb pokút, keď sa horná hranica sadzby pokuty vymedzuje v nadväznosti na obrat dotknutej osoby. Pevne určená horná hranica sadzby pokuty sa mení na percentuálne ustanovenú hranicu, ktorá sa určuje podľa obratu dotknutej osoby, avšak maximálny strop pokuty ostáva naďalej určený pevnou sumou. Sleduje sa dosiahnutie spravodlivejších a primeranejších pokút pre jednotlivé osoby a exaktnejšie sledovanie represívnej, preventívnej a výchovnej funkcie pokuty, keď výška pokuty v konkrétnom prípade bude viac individualizovaná s pozitívnym vplyvom najmä na malé a stredné podniky. Orgán dohľadu vo výroku rozhodnutia vyčísli konkrétnu sumu pokuty, ktorá sa porušiteľovi ukladá. Skôr, ako k jej vyčísleniu pristúpi zohľadňujúc kritériá podľa čl. I § 42 zákona, musí vymedziť aj samotnú hornú hranicu sadzby pokuty. Do dotknutého paragrafu sa preto doplnili aj základné ustanovenia pre určenie obratu. Súčasne sa vyčíslili presné sadzby pokút pre prípady, ak obrat porušiteľa nie je možné zistiť, nemal žiadny obrat alebo je nižší ako dolná hranica sadzieb pokút ustanovených s ohľadom na obrat. Správny orgán by mal v rozhodnutí jednoznačne určiť a odôvodniť, či ukladá pokutu s ohľadom na obrat alebo podľa výslovne ustanovenej sadzby a tiež výšku pokuty. Orgán dohľadu si musí zabezpečiť informácie pre určenie obratu porušiteľa v rámci dokazovania, na čo môže využiť všetky nástroje, ktoré mu právne predpisy priznávajú vrátane možnosti vyžiadania informácií priamo od povinnej osoby či požiadať o poskytnutie súčinnosti iný orgán alebo osobu.

Presné postupy by mali byť predmetom metodických postupov.

 

–   Za ustanovenie § 33b sa vložilo ustanovenie § 33c upravujúce prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2024.

Dohľad nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona začatý a neukončený pred 1. júlom 2024 sa dokončí podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024. Konania o porušení povinností zistené dohľadom podľa predchádzajúcej vety sa začnú a dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

Konania o porušení povinností podľa tohto zákona začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 31. júna 2024.

 

Doplnili sa prechodné ustanovenia vzhľadom na zmenu procesných pravidiel výkonu dohľadu nad povinnosťami ustanovenými v zákone.

Čl. XXIV

Zmena zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. XXIV

Tento právny predpis upravuje reguláciu v odvetví elektronických komunikácií, podmienky poskytovania elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov a pridružených služieb, ochranu hospodárskej súťaže v odvetví elektronických komunikácií a ochranu práv užívateľov a ich ďalší rozvoj, určenie práv a povinností týkajúcich sa budovania sietí a prístupu k pasívnej infraštruktúre, určenie podmienok používania koncových zariadení, úlohy a pôsobnosť orgánov verejnej správy v odvetví elektronických komunikácií.

–   Slová „trvanlivý nosič“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahradili slovami „trvanlivé médium“ v príslušnom tvare.

Poznámka pod čiarou k odkazu 91:

91) § 2 písm. f) zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

V nadväznosti na zmenu používanej terminológie v novom zákone sa aj v zákone č. 452/2021 Z. z. termín „trvanlivý nosič“ nahradil pojmom „trvanlivé médium“.

 

–   Poznámka pod čiarou k odkazu 93 sa zmenila: 93) Napríklad § 5 ods. 1 a § 15 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z.

 

Ide o úpravu a aktualizáciu citácie v poznámke pod čiarou k odkazu 93 v nadväznosti na nový zákon, v ktorom sa zlúčil zrušený zákon č. 250/2007 Z. z. a zákon č. 102/2014 Z. z., na ktoré sa odkazuje v poznámke pod čiarou 93.

 

–   Poznámka pod čiarou k odkazu 96 sa zmenila: 96) § 14 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z.

 

Úprava poznámky pod čiarou k odkazu 96 v nadväznosti na zrušenie zákona č. 250/2007 Z. z. a jeho nahradenie novým zákonom o ochrane spotrebiteľa.

 

–   V ustanovení § 109 ods. 10 sa za slová „ods. 2” vložili slová „a orgány dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľov pri odhaľovaní a prešetrovaní porušovania povinnosti v oblasti ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov sú oprávnené získavať od podniku údaje účastníkov v rozsahu podľa § 110 ods. 2 písm. b) až d) ” a slovo „jeho” sa nahradilo slovom „ich” a slová „tento orgán je oprávnený” sa nahradili slovami „tieto orgány sú oprávnené”.

 

Úprava § 109 ods. 10 zákona o elektronických komunikáciách v nadväznosti na čl. 9 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení. Uvedené nariadenie požaduje, aby medzi právomoci orgánov dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa patril aj prístup k údajom, ktoré im umožnia sledovať finančné toky, dátové toky, zisťovať totožnosť osôb a pod. Predmetnou zmenou sa má zabezpečiť, aby orgány dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa mali prístup aspoň k základným údajom o účastníkoch, napr. aby pomocou telefónneho čísla zverejneného na podvodnej webovej stránke vedeli zistiť obchodné meno, sídlo, príp. e-mailovú adresu obchodníka. Limitáciou tejto právomoci pre orgány dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa je obmedzenie rozsahu údajov len na údaje podľa § 110 ods. 2 písm. b) až d) a jej naviazanie na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov.

Čl. XXV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2024.

Komentár k Čl. XXVI

Nadobudnutie účinnosti nového zákona sa stanovilo na deň 1. júla 2024.

Odkazy k textu:

 

      1)  § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

      2)  § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

      3)  § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

      4)  Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 17. 2. 2004), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (Ú. v. EÚ L 204,
26. 7. 2006) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 293, 31. 10. 2008) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 z 24. novembra 2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 334, 17. 12. 2010), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 zo 16. februára 2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 55, 28. 2. 2011), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011 z 27. septembra 2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením, ktorým sa zrušuje smernica Rady 73/44/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/73/ES a 2008/121/ES (Ú. v. EÚ L 272, 18. 10. 2011) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18. 6. 2013), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1128 zo 14. júna 2017 o cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 168, 30. 6. 2017) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 z 28. februára 2018 o riešení neodôvodneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov na vnútornom trhu, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 2006/2004 a (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 60I, 2. 3. 2018).

      5)  § 119a ods. 3 Občianskeho zákonníka.

      6)  Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

      7)  § 119a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

      8)  Napríklad § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách.

      9)  Napríklad § 8 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    10)  § 17 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    11)  Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z.).

    12)  Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

    13)  § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka.

    14)  § 2 ods. 19 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 281/2017 Z. z.

    15)  § 1 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    16)  Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov.

    17)  Čl. 3 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019) v platnom znení.

    18)  Čl. 3 ods. 12 nariadenia (EÚ) 2019/1020 v platnom znení.

    19)  Čl. 3 ods. 9 nariadenia (EÚ) 2019/1020 v platnom znení.

    20)  Čl. 3 ods. 10 nariadenia (EÚ) 2019/1020 v platnom znení.

    21)  Čl. 3 ods. 13 nariadenia (EÚ) 2019/1020 v platnom znení.

    22)  § 2 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    23)  § 626 Občianskeho zákonníka.

    24)  § 616 písm. c) Občianskeho zákonníka.

    25)  § 119a ods. 1 Občianskeho zákonníka.

    26)  § 616 písm. d) Občianskeho zákonníka.

    27)  § 11 zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 108/2024 Z. z.

    28)  § 3 ods. 1 zákona č. 391/2015 Z. z.

    29)  § 2 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

    30)  § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    31)  § 2 písm. b) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 373/2014 Z. z.

    32)  § 4 ods. 4 zákona č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    33)  § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    34)  § 3 písm. a) zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách.

    35)  § 4 ods. 2 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    36)  § 3 zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    37)  § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    38)  § 13 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    39)  § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z.

    40)  § 612 ods. 3 písm. d) Občianskeho zákonníka.

    41)  § 14 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    42)  Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺ?aj? nariadenia Eur?pskeho parlamentu a?Rady (ES) ?.?1924/2006 a?(ES)ňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011) v platnom znení.

    43)  Napríklad čl. 24 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011.

    44)  § 8b ods. 1 písm. b) zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení zákona č. 302/2018 Z. z.

    45)  § 8b ods. 1 písm. a) zákona č. 71/2013 Z. z. v znení zákona č. 302/2018 Z. z.

    46)  § 2 písm. d) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách.

    47)  § 2 písm. e) vyhlášky č. 228/2014 Z. z.

    48)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/732 zo 17. mája 2018 o spoločnej metodike porovnávania jednotkových cien alternatívnych palív v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ (Ú. v. EÚ L 123, 18.5.2018) v platnom znení.

    49)  Čl. 3 ods. 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017) v platnom znení.

    50)  Čl. 2 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019).

    51)  Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017) v platnom znení, § 792a Občianskeho zákonníka, zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 266/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 161/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, zákon č. 170/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    52)  § 116 Občianskeho zákonníka.

    53)  § 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    54)  Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    55)  Zákon č. 586/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    56)  Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    57)  § 612 Občianskeho zákonníka.

    58)  § 648 Občianskeho zákonníka.

    59)  § 852a Občianskeho zákonníka.

    60)  § 26 ods. 3 a 5 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 256/2022 Z. z.

    61)  § 47 ods. 3 a 5 zákona č. 251/2012 Z. z.

    62)  § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

    63)  Čl. 4 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016) v platnom znení.

    64)  § 17 ods. 1 písm. e) prvý bod zákona č. 251/2012 Z. z.

    65)  Príloha č. 1 k zákonu č. 251/2012 Z. z.

    66)  § 17 ods. 1 písm. e) druhý bod zákona č. 251/2012 Z. z.

    67)  § 17 ods. 15 zákona č. 251/2012 Z. z.

    68)  § 34 ods. 3 písm. a), b) a d) zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    69)  § 15 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 352/2012 Z. z.

    70)  § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    71)  Čl. 3 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

    72)  Čl. 8 nariadenia (EÚ) 2018/302.

    73)  Napríklad § 24 zákona č. 391/2015 Z. z.

    74)  § 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

    75)  § 3 zákona č. 128/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    76)  § 6 a 8 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    77)  § 129 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    78)  § 4 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.

    79)  § 5 a 6 zákona č. 355/2007 Z. z. ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    80)  Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    81)  Čl. 14 nariadenia (EÚ) č. 524/2013.

    82)  § 1 písm. c) zákona č. 250/2012 Z. z.

    83)  § 23 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

    84)  § 23 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    85)  Čl. 4 až 11 a čl. 14 a 15 nariadenia (ES) č. 261/2004.

           Čl. 3 až 13 nariadenia (ES) č. 1107/2006 v platnom znení.

           Čl. 23 nariadenia (ES) č. 1008/2008 v platnom znení.

           Čl. 3 až 9 nariadenia (EÚ) 2017/1128 v platnom znení.

           Čl. 3 až 5 nariadenia (EÚ) 2018/302.

    86)  Čl. 24 nariadenia (EÚ) č. 1177/2010.

           Čl. 26 a 27 nariadenia (EÚ) č. 181/2011.

    87)  Čl. 4 až 17 a čl. 19 a 20 nariadenia (EÚ) č. 1007/2011 v platnom znení.

    88)  Čl. 11, 12, 17 a 26 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

    89)  Napríklad § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 147/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 128/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    90)  Napríklad § 10 zákona č. 128/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    91)  § 91 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    92)  § 110 ods. 2 písm. b) až d) zákona č. 452/2021 Z. z.

    93)  § 91 ods. 4 písm. af) a ods. 5 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

           § 109 ods. 10 zákona č. 452/2021 Z. z.

    94)  Čl. 33 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

    95)  Čl. 3 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

    96)  § 137 ods. 1 Zákonníka práce.

    97)  Nariadenie (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

    98)  Čl. 12 a 21 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

    99)  § 2 písm. b) zákona č. 22/2004 Z. z.

  100)  § 58 ods. 2 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

  101)  Čl. 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

  102)  Čl. 3 ods. 10 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

  103)  Čl. 9 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

  104)  Čl. 12 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

  105)  Čl. 37 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

  106)  Čl. 35 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

  107)  Čl. 39 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

  108)  Čl. 27 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

  109)  Čl. 3 ods. 2 až 4 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

  110)  Zákon č. 346/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov.

  111)  § 58 ods. 1 písm. c) zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

  112)  Čl. 21 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

  113)  Čl. 3 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

114w) Čl. 3 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/2394 v platnom znení.

 

 

Príloha č. 1

k zákonu č. 108/2024 Z. z.

OBCHODNÉ PRAKTIKY, KTORÉ SA ZA KAŽDÝCH OKOLNOSTÍ
POVAŽUJÚ ZA NEKALÉ

 

Klamlivé obchodné praktiky

1. Tvrdenie obchodníka, že sa zaviazal dodržiavať kódex správania, pričom tomu tak nie je.

2. Zobrazenie známky dôveryhodnosti, známky kvality alebo ich ekvivalentu bez získania potrebného povolenia.

3. Tvrdenie, že kódex správania je schválený orgánom verejnej moci alebo iným orgánom, pričom tomu tak nie je.

4. Tvrdenie, že obchodník (vrátane jeho obchodných praktík) alebo produkt bol schválený, potvrdený alebo povolený orgánom verejnej moci alebo inou osobou, pričom tomu tak nie je, alebo takéto tvrdenie bez toho, že by produkt spĺňal podmienky schválenia, potvrdenia alebo povolenia.

5. Výzva na kúpu produktu za určitú cenu bez toho, že by obchodník zverejnil akékoľvek rozumné dôvody, pre ktoré môže predpokladať, že nebude schopný dodať produkt alebo rovnocenný produkt, alebo zariadiť, aby dodávku uskutočnil iný obchodník, za túto cenu, v čase a v množstve, ktoré sú rozumné vzhľadom na produkt, rozsah reklamy produktu a ponúknutú cenu (vábivá reklama).

6. Reklama typu nalákať a zmeniť, ktorou sa rozumie reklama s úmyslom podporiť predaj produktu výzvou na kúpu iného produktu za určitú cenu a následné

    a) odmietnutie ukázať produkt z reklamy spotrebiteľom,

    b) odmietnutie prevziať objednávky na tento produkt alebo jeho dodanie v rozumnom čase, alebo

    c) predvedenie jeho chybnej vzorky.

7. Nepravdivé vyhlásenie, že produkt je k dispozícii len veľmi obmedzený čas alebo že je k dispozícii za špecifických podmienok len veľmi obmedzený čas, s cieľom vyvolať okamžité rozhodnutie a znemožniť spotrebiteľovi, aby mal dostatočnú príležitosť alebo čas na informované rozhodnutie.

8. Záväzok obchodníka, ktorý komunikoval so spotrebiteľom pred uskutočnením obchodnej transakcie v jazyku, ktorý nie je úradným jazykom členského štátu, v ktorom má obchodník sídlo alebo miesto podnikania, že poskytne spotrebiteľovi službu po predaji produktu, a následné poskytnutie tejto služby len v inom jazyku bez toho, že by to bolo spotrebiteľovi jasne oznámené pred tým, ako sa zaviazal k obchodnej transakcii.

9. Vyhlásenie alebo iným spôsobom vytvorenie dojmu, že produkt možno legálne predávať, pričom tomu tak nie je.

10. Prezentovanie práv, ktoré spotrebiteľovi prislúchajú podľa právnych predpisov, ako charakteristickej črty ponuky obchodníka.

11. Využívanie redakčného priestoru v médiách na podporu produktu, keď obchodník zaplatil za podporu predaja, bez toho, aby to bolo vysvetlené v obsahu alebo obrazom, alebo jasne identifikovateľné zvukom pre spotrebiteľa (skrytá reklama).

12. Poskytovanie výsledkov vyhľadávania v reakcii na online dopyt vyhľadávania spotrebiteľa bez jasného zverejnenia akejkoľvek platenej reklamy alebo platby konkrétne za dosiahnutie vyššieho umiestnenia produktov v poradí v rámci výsledkov vyhľadávania.

13. Vecne nesprávne tvrdenie o povahe a rozsahu rizika pre osobnú bezpečnosť spotrebiteľa alebo jeho rodiny, ak si spotrebiteľ produkt nekúpi.

14. Propagovanie podobného produktu, ako je produkt vyrobený konkrétnym výrobcom, a to spôsobom, ktorý úmyselne zavádza spotrebiteľa, aby sa domnieval, že produkt vyrobil rovnaký výrobca, pričom tomu tak nie je.

15. Vytvorenie, prevádzkovanie alebo podporovanie pyramídovej schémy, v ktorej spotrebiteľ poskytne plnenie za možnosť získať kompenzáciu, ktorá vyplýva hlavne zo zapojenia ďalších spotrebiteľov do tejto schémy, a nie z predaja alebo spotreby produktov.

16. Tvrdenie obchodníka, že sa chystá ukončiť svoju činnosť alebo premiestniť svoju prevádzkareň, pričom tomu tak nie je.

17. Tvrdenie, že produkt je schopný uľahčiť výhru v hazardných hrách.

18. Nepravdivé tvrdenie, že produkt je schopný liečiť chorobu, dysfunkciu alebo postihnutie.

19. Poskytnutie vecne nesprávnej informácie o podmienkach na trhu alebo o možnosti nájsť produkt s úmyslom donútiť spotrebiteľa, aby získal produkt za menej výhodných podmienok, ako sú bežné podmienky na trhu.

20. Tvrdenie v obchodnej praktike, že obchodník ponúkne súťaž alebo vypíše cenu bez toho, že by opísanú cenu udelil alebo poskytol zodpovedajúcu náhradu.

21. Opísanie produktu ako „gratis“, „zadarmo“, „bez poplatku“ alebo podobne, pričom spotrebiteľ musí zaplatiť čokoľvek iné okrem nevyhnutných nákladov na odpovedanie na obchodnú praktiku a vyzdvihnutie produktu alebo zaplatenie za jeho doručenie.

22. Zahrnutie do reklamného materiálu faktúry alebo obdobného dokumentu, ktorý požaduje zaplatenie sumy a ktorý vzbudzuje u spotrebiteľa dojem, že si už objednal predávaný produkt, pričom tomu tak nie je.

23. Nepravdivé tvrdenie alebo vytvorenie dojmu, že obchodník nekoná v zámere súvisiacom s jeho podnikateľskou činnosťou alebo povolaním, alebo nepravdivé prezentovanie sa ako spotrebiteľ.

24. Vytvorenie falošného dojmu, že servis produktu po jeho predaji je dostupný v členskom štáte inom ako ten, v ktorom sa produkt predáva.

25. Druhotný predaj vstupeniek spotrebiteľom na podujatia, ak ich obchodník získal pomocou automatizovaných prostriedkov s cieľom obísť akýkoľvek stanovený limit týkajúci sa počtu vstupeniek, ktoré si jednotlivec môže kúpiť, alebo akékoľvek iné pravidlá týkajúce sa nákupu vstupeniek.

26. Vyhlásenie, že hodnotenia produktu poskytujú spotrebitelia, ktorí tento produkt skutočne použili alebo kúpili, bez prijatia náležitých a primeraných krokov na kontrolu toho, že hodnotenia pochádzajú od takýchto spotrebiteľov.

27. Predloženie alebo poverenie inej osoby, aby poskytla falošné spotrebiteľské hodnotenia alebo odporúčania, alebo skresľovanie spotrebiteľských hodnotení alebo odporúčaní v sociálnych médiách s cieľom propagovať produkty.

 

 

 

Agresívne obchodné praktiky

1. Vytváranie dojmu, že spotrebiteľ nemôže opustiť priestor pred tým, ako sa uzatvorí zmluva.

2. Osobné navštevovanie domácnosti spotrebiteľa, ignorujúc žiadosť spotrebiteľa odísť alebo sa nevracať, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.

3. Vykonávanie vytrvalých a nechcených žiadostí telefonicky, faxom, elektronickou poštou alebo inými diaľkovými prostriedkami okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.

4. Žiadanie od spotrebiteľa, ktorý si chce uplatniť nárok z poistnej zmluvy, aby predložil dokumenty, ktoré nie je možné rozumne považovať za relevantné pri určení oprávnenosti nároku alebo systematicky neodpovedať na naliehavú korešpondenciu s cieľom odradiť spotrebiteľa od výkonu jeho zmluvných práv.

5. Zahrnutie priameho nabádania pre deti do reklamy, aby si kúpili alebo aby presvedčili svojich rodičov alebo iných dospelých, aby im kúpili propagované produkty.

6. Žiadanie spotrebiteľa, aby vykonal okamžitú alebo odloženú platbu za produkt dodaný obchodníkom alebo aby produkt vrátil alebo uschoval, ak si ho spotrebiteľ neobjednal okrem prípadu, ak produkt je náhradným dielom dodaným podľa osobitného predpisu (zotrvačný predaj).

7. Výslovné informovanie spotrebiteľa, že ak si nekúpi produkt, bude ohrozené zamestnanie alebo živobytie obchodníka.

8. Vytváranie falošného dojmu, že spotrebiteľ už vyhral, vyhrá, alebo potom, čo niečo urobí, vyhrá cenu alebo získa iný rovnocenný prospech, keď v skutočnosti

    a) neexistuje cena alebo iný rovnocenný prospech, alebo

      b)  akákoľvek činnosť smerujúca k získaniu ceny alebo iného rovnocenného prospechu je podmienená tým, že spotrebiteľ uhradí hotovosť alebo si spôsobí náklady.

 

 

Príloha č. 2

k zákonu č. 108/2024 Z. z.

VZOROVÝ FORMULÁR NA ODSTÚPENIE
OD ZMLUVY UZAVRETEJ NA DIAĽKU A ZMLUVY UZAVRETEJ
MIMO PREVÁDZKOVÝCH PRIESTOROV OBCHODNÍKA

Príloha č. 3

k zákonu č. 108/2024 Z. z.

Poučenie o uplatnení práva spotrebiteľa
na odstúpenie od zmluvy uzavretej na diaľku a zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka

 

Príloha č. 4

k zákonu č. 108/2024 Z. z.

Zoznam preberaných právne záväzných aktov
Európskej únie

 

1. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21. 4. 1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27. novembra 2019 (Ú. v. EÚ L 328, 18. 12. 2019).

2. Smernica 98/6/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18. 3. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 4) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27. novembra 2019 (Ú. v. EÚ L 328, 18. 12. 2019).

3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES
a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica
o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27. novembra 2019 (Ú. v. EÚ L 328, 18. 12. 2019).

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 (Ú. v. EÚ L 326, 11. 12. 2015), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27. novembra 2019 (Ú. v. EÚ L 328, 18. 12. 2019).

5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18. 6. 2013).

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28. 10. 2014) v znení delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) z 13. augusta 2019 (Ú. v. EÚ L 268, 22. 10. 2019).

7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (Ú. v. EÚ L 326, 11. 12. 2015).

8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb (Ú. v. EÚ L 136, 22. 5. 2019).

9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES (Ú. v. EÚ L 136, 22. 5. 2019).

10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27. novembra 2019, ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa (Ú. v. EÚ L 328, 18. 12. 2019).