Okrem tejto novely Národná rada SR dňa 15. 6. 2023 schválila zmenu ústavy, ktorá od 1. 7. 2023 zaručuje hotovosť ako zákonné platidlo za nákup tovarov a poskytnutie služieb (v rámci limitov, ktoré upravuje zákon o obmedzení platieb v hotovosti).

Nový limit na platby v hotovosti od 1. 7. 2023

Za platbu v hotovosti sa rozumie odovzdanie bankoviek alebo mincí v hotovosti v mene euro alebo v inej mene odovzdávajúcim a prijatie tejto hotovosti príjemcom. Platba vykonaná v inej mene sa prepočíta na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný v deň predchádzajúci dňu platby v hotovosti.

Zákon o obmedzení platieb v hotovosti sa vzťahuje na platby medzi:

•    podnikateľmi – fyzickými osobami (napr. živnostník, tlmočník, advokát) aj právnickými osobami (napr. s.r.o., a.s),

•    fyzickými osobami – nepodnikateľmi,

•    kombináciou predchádzajúcich [napr. medzi nepodnikateľom (občanom) a s.r.o.].

Zmena sumy limitu na platby v hotovosti je predmetom novely zákona o obmedzení platieb v hotovosti od 1. 7. 2023.

Ak je odovzdávajúcim alebo preberajúcim platby fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť (napr. živnostník), inú samostatnú zárobkovú činnosť (napr. tlmočník, advokát), právnická osoba (napr. s.r.o., a.s.) alebo nepodnikateľ, platba v hotovosti nesmie od 1. 7. 2023 presiahnuť sumu 15 000 eur. V prípade, ak platba prevyšuje uvedenú hodnotu, je nutné ju vykonať výlučne bezhotovostne (napr. prevodom z jedného bankového účtu na druhý).

Upozorňujeme, že podnikatelia, ktorí predávajú tovar alebo poskytujú vybrané služby, pričom tržby prijímajú v hotovosti alebo inými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, sú povinní používať eKasu, teda online registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu.

 

Výnimky

Výnimky zo zákona o obmedzení platieb v hotovosti sa vzťahujú na nasledovné prípady:

•    pri poskytovaní platobných služieb, poštových služieb a poštového platobného styku (vloženie hotovosti na účet, výber hotovosti z účtu, zloženie hotovosti k hotovostnému prevodu alebo vyplatenie hotovosti v dôsledku hotovostného prevodu),

•    pri prevádzkovaní zmenárenskej činnosti,

•    pri spracovávaní bankoviek a mincí,

•    pri preprave bankoviek a mincí,

•    pri predaji alebo výmene bankoviek alebo mincí, vrátane výmeny slovenských korún za eurá v hotovosti Národnou bankou Slovenska,

•    pri správe daní,

•    v súvislosti s uplatňovaním colných predpisov,

•    v súvislosti so súdnym konaním, v súvislosti s úschovou peňazí, pri exekúcii alebo výkone rozhodnutia,

•    v cudzine, ak platba v hotovosti súvisí so zabezpečovaním plnenia úloh ozbrojených síl mimo územia SR so zabezpečovaním výkonu činnosti a plnenia úloh zastupiteľských úradov SR, so zabezpečovaním plnenia úloh MV SR pri medzinárodnej leteckej preprave ústavných činiteľov, významných predstaviteľov štátnych orgánov a pri vykonávaní medzinárodných letov štátnych lietadiel v policajných službách alebo so zabezpečovaním plnenia úloh v rámci zahraničnej rozvojovej spolupráce, alebo ak právo štátu, v ktorom má byť platba v hotovosti odovzdaná alebo prijatá, zakazuje odovzdať alebo prijať túto platbu inak ako v hotovosti,

•    pri plnení úloh podľa zákona o Vojenskom spravodajstve a Slovenskou informačnou službou,

•    pri výkone sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení,

•    v súvislosti so zabezpečovaním ochrany utajovaných skutočností podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností,

•    ak povinnosť odovzdať alebo prijať platbu v hotovosti ustanovuje osobitný predpis (napr. zákon zmenkový a šekový, Zákonník práce, zákon o cestovných náhradách, a pod.).

Na platby v hotovosti sa podľa zákona o obmedzení platieb v hotovosti nevzťahuje zákaz ani v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie. Hoci už dvakrát bola v parlamente predložená novela, ktorá by výnimku v čase mimoriadnej situácie zrušila, zatiaľ stále platí, nakoľko schválená dostatočným počtom poslancov nebola.

Platba platobnou či kreditnou kartou alebo platba vykonaná za dodanie tovaru na dobierku sa nepovažuje za platbu v hotovosti.

!     Upozornenie

Zákon o obmedzení platieb sa vzťahuje aj na platby pôžičiek, plnenie záväzkov, vklady spoločníkov do základného imania, vyplácanie podielov na zisku, platby záloh a preddavkov a pod. 

Platby vyplývajúce z jedného právneho vzťahu – posudzovanie

Obmedzenie je viazané vždy na súčet hodnôt platieb jedného právneho vzťahu, napr. na základe uzavretej zmluvy alebo na základe faktúry. Ak na základe jedného právneho vzťahu dochádza k čiastkovým platbám, celkovou hodnotou platby je súčet týchto čiastkových platieb. Ak celková hodnota platby z jedného právneho vzťahu presiahne sumu 15 000 eur, nie je možné uskutočniť ani čiastkovú platbu v hotovosti.

Obmedzenie je viazané vždy na súčet hodnôt platieb jedného právneho vzťahu.

 

Špecifické situácie

Ak odovzdávajúceho zastupuje jeho zákonný zástupca, opatrovník, prokurista, splnomocnený zástupca alebo zamestnanec oprávnený na odovzdávanie bankoviek a mincí, platba sa posudzuje tak, akoby ju odovzdal zastupovaný.

Ak platba medzi odovzdávajúcim a príjemcom prebieha prostredníctvom sprostredkovateľa, tento sprostredkovateľ vystupuje buď ako odovzdávajúci alebo ako príjemca a vzťahujú sa naňho limity na platby v hotovosti podľa aktuálne platného zákona o obmedzení platieb v hotovosti.

Obmedzenie platieb v hotovosti sa vzťahuje aj na platby vykonané v cudzine, ak súvisia s plnením uskutočneným na území Slovenskej republiky a ak odovzdávajúci alebo príjemca platby má v Slovenskej republike trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania. 

Pokiaľ dôjde k dodaniu tovaru alebo služby pre zahraničného odberateľa na území SR, slovenský podnikateľ nesmie prevziať platbu v hotovosti nad 15 000 eur bez ohľadu na to, kde bude platba vykonaná. Uvedené platí aj v opačnom prípade, ak slovenský odberateľ obstará tovar alebo služby od zahraničného dodávateľa na území SR, nemôže odovzdať hotovosť prevyšujúcu 15 000 eur, aj keď by bola platba realizovaná v zahraničí. 

 

Sankcie

Ak dôjde k porušeniu zákona zo strany fyzickej osoby – nepodnikateľa, bude jej uložená pokuta za priestupok do 10 000 eur.

Ak dôjde k porušeniu zákona fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, bude jej uložená pokuta za správny delikt do 150 000 eur.

Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť správneho deliktu, spôsob jeho spáchania, na jeho následky a na okolnosti, za ktorých bol spáchaný.

 

 

ZÁKON č. 394/2012 Z. z.

o obmedzení platieb
v hotovosti

v znení

zákona č. 211/2023 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Tento zákon upravuje podmienky zákazu vykonávať niektoré platby v hotovosti.

Komentár k § 1

Ustanovením je vymedzený predmet úpravy tohto právneho predpisu, a to ide o úpravu podmienok zákazu vykonávať niektoré platby v hotovosti.

§ 2

Na účely tohto zákona sa platbou v hotovosti rozumie odovzdanie bankoviek alebo mincí v hotovosti v mene euro alebo bankoviek alebo mincí v hotovosti v inej mene odovzdávajúcim a prijatie tejto hotovosti príjemcom.

Komentár k § 2

Ustanovenie vymedzuje pojem platba v hotovosti.

Zákon tento pojem definuje ako centrálny pojem tohto právneho predpisu. Platba v hotovosti je vymedzená ako faktický tok hotovosti medzi dvomi osobami, a to medzi odovzdávajúcim a príjemcom. Týmito osobami môžu byť akékoľvek právne subjekty, teda osoby fyzické i právnické, vrátane štátu. Zákon výslovne zdôrazňuje, že nezáleží na tom, na základe akého právneho dôvodu k tomuto toku hotovosti dochádza.

Pod hotovosťou rozumieme

–   bankovky v mene euro v hotovosti,

–   mince v mene euro v hotovosti,

–   bankovky v inej mene ako euro v hotovosti,

–   mince v inej mene ako euro v hotovosti,

§ 3

Bankovky alebo mince, ktoré niekto odovzdal v súvislosti s tým, že zastupuje iného ako jeho zákonný zástupca, opatrovník, prokurista, splnomocnený zástupca alebo zamestnanec oprávnený na odovzdávanie bankoviek a mincí, sa posudzujú akoby ich odovzdal zastupovaný.

Komentár k § 3

Právna úprava platby hotovosti v tomto ustanovení vychádza z faktického stavu a považuje za platbu v hotovosti akékoľvek odovzdanie hotovosti z faktickej dispozície jednej osoby do faktickej dispozície osoby druhej.

Tým, že zákon berie za základ stav faktický a nie právny, odpadá potreba skúmať právne vzťahy medzi zúčastnenými subjektmi, ktoré nebývajú navonok inak manifestované.

Na skúmaní čisto faktického stavu sa však nedá trvať v prípade, že jedna osoba odovzdá hotovosť a pri tom koná ako zástupca inej osoby.

Za platbu v hotovosti sa nepovažuje taká situácia, kedy zamestnanec vyberá z pokladne svojho zamestnávateľa hotovosť a nesie ju do banky, hoci aj v tomto prípade sa jedná o faktický tok hotovosti medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zároveň však nemožno pripustiť, aby akýkoľvek faktický tok hotovosti bolo možné vyňať z aplikácie zákona s argumentom, že príjemca prijíma hotovosť ako zástupca platcu alebo naopak, pretože tým by sa otváral priestor pre veľmi jednoduché obchádzanie zákona. Uvedené ustanovenie preto výslovne vymenováva iba určité spôsoby jednania za iného, a to iba tie, ktoré sú navonok určitým spôsobom manifestované a ich existenciu možno ľahko overiť.

Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností je ustanovené, že zákon sa nevzťahuje na situácie, ktoré nemá možnosť osoba ako platca akokoľvek ovplyvniť. Ako príklad môžeme uviesť krádež hotovosti.

Na účely tohto ustanovenia je

–   zákonný zástupca – podľa Občianskeho zákonníka je zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, súdom ustanovený opatrovník, a kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje zákon o rodine,

–   opatrovník – napríklad procesný opatrovník je osoba ustanovená správnym súdom, ktorý prejednáva a rozhoduje vec z dôvodov uvedených v tomto zákone alebo v Civilnom sporovom poriadku. Za procesného opatrovníka správny súd ustanoví blízku osobu alebo inú osobu z rodinného prostredia účastníka konania, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami účastníka konania a s ustanovením súhlasí. Ďalej kolízneho opatrovníka súd ustanoví v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať,

–   prokurista – je splnomocnený konateľom, resp. valným zhromaždením, na zastupovanie spoločnosti, ktorú môže zatupovať takmer v rovnakom rozsahu ako sám konateľ. Jeho právomoci sú však obmedzené. Napríklad nesmie predávať spoločnosť, kupovať, zaťažovať a predávať nehnuteľnosti, ktoré vlastní spoločnosť – to je možné iba v prípade, že na to bol prokuristovi udelený súhlas,

–   splnomocnený zástupca – kto je oprávnený uskutočniť v mene iného právny úkon (zastupovať ho), je jeho zástupcom. Oprávnenie zastupovať môže vyplývať zo zákona (zákonné zastúpenie) alebo z prejavu vôle zastúpenej osoby (plnomocenstvo). Zo zastúpenia vznikajú právne následky priamo pre zastúpenú osobu, pričom zástupca je oprávnený zastupovať zastúpenú osobu v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu zastúpenia.

§ 4

Zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000 eur.

Komentár k § 4

Limit, nad ktorý je zakázané odovzdať alebo prijímať platby v hotovosti, sa pri schválení tohto právneho predpisu stanovila na 5 000 eur, pričom tento limit mohol byť zvýšený na 15 000 eur v prípadoch, keď sa platba vykonávala medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi. Následne sa novelou zákona č. 211/2023 Z. z. účinnou od 1. 7. 2023 znenie ustanovenia zmenilo a hotovosť bola stanovená vo výške 15 000 eur.

!     Upozornenie

Cieľom uvedenej novely zákona bolo zjednotenie súm, do výšky ktorých sú umožnené platby v hotovosti, a to na úrovni jednotnej sumy 15 000 eur bez ohľadu na to, či ide o fyzickú osobu alebo o právnickú osobu. Právna úprava totiž neumožňovala platby v hotovosti nad sumu 5 000 eur pre právnické osoby a fyzické osoby-podnikateľov a takisto neumožňovala platby v hotovosti nad sumu 15 000 eur pre fyzické osoby – nepodnikateľov.

V procese schvaľovania návrhu zákona o obmedzení platieb v hotovosti v roku 2012 vtedajšia vláda odôvodňovala potrebu jeho schválenia bojom proti daňovým únikom a kreatívnemu účtovníctvu. V Slovenskej republike bol identifikovaný pomerne rozsiahly hotovostný platobný styk, ktorý bol bežnou súčasťou každodenného života. Opatrením obmedzenia platieb v hotovosti sa zabránilo fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov, kreatívnemu účtovníctvu na konci obdobia. Najväčšie škody na očakávaných príjmoch štátneho rozpočtu spôsobovali umelo a účelovo vytvárané reťazce obchodníkov, ktorí si medzi sebou vystavovali fiktívne faktúry. V tomto období je možné konštatovať, že jeho deklarovaný cieľ, ktorým bola eliminácia daňových podvodov, sa nenaplnil. Aj po roku 2013 sa daňové podvody s nadmerným odpočtom vyskytovali a viaceré z nich dokonca prerástli aj do medializovaných káuz. V čase pandémie COVID-19 sa na uplatňovanie zákona vzťahovala výnimka a žiadne väčšie daňové podvody medializované neboli. Možno z toho všeobecne vyvodiť záver, že trvajúci zákaz na boj s daňovými únikmi vplyv nemal.

Zatiaľ čo podnikatelia s nepoctivými úmyslami zákon jednoducho odignorovali a v kreatívnom účtovníctve pokračovali, poctivým podnikateľom zákon priniesol komplikáciu napr. pri obchodnom styku s fyzickými osobami napr. pri kúpe motorového vozidla museli klienta posielať faktúru bezhotovostne uhradiť (do banky alebo na poštu) a až potom mohli kupujúcemu vydať tovar, čo bolo často až o niekoľko dní. Zbytočne zákon pre fyzické osoby-nepodnikateľov umožňoval limit pre hotovostnú platbu do 15 000 eur, keď predajca – právnická osoba nemohla prijať platbu v hotovosti nad 5 000 eur bez ohľadu na to, či ju prijíma od fyzickej osoby – nepodnikateľa alebo od právnickej osoby, prípadne od fyzickej osoby – podnikateľa.

Odhliadnuc od vyššie uvedených aplikačných problémov je potrebné spomenúť aj rast mzdovej a cenovej hladiny od roku 2013, kedy zákon začal platiť. Suma 5 000 eur v roku 2013 už jednoducho nie je tá istá suma aj v roku 2023. Pri zvažovaní viacerých variantov (či percentuálne zvýšiť aj hranicu 5 000 eur aj hranicu 15 000 eur približne o mieru inflácie alebo nastaviť jednu spoločnú hranicu pre fyzické aj právnické osoby, sa ustanovila jednotná spoločná hranica a rozhodlo sa nezvyšovať pätnásťtisícovú hranicu a dorovnať na túto hranicu aj hranicu právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov.

Zaviedlo sa teda nové znenie § 4, ktoré zjednotilo doterajšiu právnu úpravu obmedzenia platieb v hotovosti. Zákaz platieb v hotovosti je po novom nastavený jednotne, a síce na hranici 15 000 eur a vzťahuje sa tak na fyzické osoby – podnikateľov aj nepodnikateľov, ako aj na právnické osoby.

§ 5

Ak došlo k porušeniu zákazu podľa § 4, nie je tým dotknutá platnosť právnych úkonov, na základe ktorých sa vykonala platba v hotovosti.

Komentár k § 5

Týmto znením sa ustanovilo, že právne úkony, na základe ktorých sa porušil zákaz podľa tohto zákona, nie sú neplatné. To zodpovedá zásade, že v pochybnostiach je potrebné dať prednosť zachovaniu platnosti právneho konania. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

§ 6

(1) Hodnotou platby v hotovosti v inej mene, ako je mena euro, je nominálna hodnota bankoviek a mincí prepočítaná na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný v deň predchádzajúci dňu platby v hotovosti.

(2) Hodnotou platby v hotovosti, ktorá je rozdelená na niekoľko samostatných platieb, je súčet hodnôt týchto platieb, ak tieto platby vyplývajú z jedného právneho vzťahu.

Komentár k § 6

Znenie tohto ustanovenia stanovuje akým spôsobom sa na účely aplikácie limitu uvedeného v § 4 určuje hodnota platby. Pre platby v hotovosti denominované v inej mene ako je mena euro sa vychádza z prepočtu podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ak ide o meny, pre ktoré Európska centrálna banka neurčuje a nevyhlasuje referenčné výmenné kurzy, ktorý je platný v deň predchádzajúci dňu platby v hotovosti.

Pokiaľ ide o stanovenie rozhodného termínu pre platný výmenný kurz, použila sa analógia s § 4 ods. 3 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa určuje aj hodnota peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré podliehajú colnému dohľadu, ktoré vstupujú na územie Slovenskej republiky z tretieho štátu alebo vystupujú z územia Slovenskej republiky do tretieho štátu.

Referenčný výmenný kurz je kurz, ktorý sa používa ako základ pri každom menovom prepočte a ktorý sprístupnil poskytovateľ platobných služieb alebo pochádza z verejne dostupného zdroja.

Ustanovenie v odseku 2 má za cieľ určiť hodnotu platby v hotovosti, ktorá je rozdelená na niekoľko plnení, napriek tomu, že ide o plnenie z jedného právneho vzťahu, napr. na základe jednej zmluvy, ale platba je rozdelená na niekoľko záloh.

Medzi takéto platby nie je považovaný napr. opakovaný nákup stavebnín medzi rovnakým kupujúcim a predávajúcim alebo opakujúce sa obchody, kedy každý obchodný vzťah je uzatvorený a platený osobitne.

§ 7

(1) Zákaz podľa § 4 sa vzťahuje aj na odovzdanie hotovosti v cudzine odovzdávajúcim, ktoré súvisí s plnením uskutočneným na území Slovenskej republiky, ak odovzdávajúci má v Slovenskej republike trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania.

(2) Zákaz podľa § 4 sa vzťahuje aj na prijatie hotovosti v cudzine príjemcom, ktoré súvisí s plnením uskutočneným na území Slovenskej republiky, ak príjemca má v Slovenskej republike trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú, ak § 8 písm. j) neustanovuje inak.

Komentár k § 7

Znenie tohto ustanovenia upravuje situácie, na ktoré sa vzťahuje zákaz podľa znenia § 4.

Ustanovenie upravuje, že pre osoby, ktoré vykonávajú platbu v hotovosti mimo územia Slovenskej republiky, ktorá ale súvisí s plnením v Slovenskej republike, platia povinnosti vyplývajúce zo zákona i v prípade, že

–   odovzdávajú alebo prijímajú platbu v cudzine a zároveň majú v Slovenskej republike trvalý pobyt,

–   odovzdávajú alebo prijímajú platbu v cudzine a zároveň majú v Slovenskej republike prechodný pobyt,

–   odovzdávajú alebo prijímajú platbu v cudzine a zároveň majú v Slovenskej republike tolerovaný pobyt,

–   odovzdávajú alebo prijímajú platbu v cudzine a zároveň majú v Slovenskej republike sídlo,

–   odovzdávajú alebo prijímajú platbu v cudzine a zároveň majú v Slovenskej republike prevádzkareň,

–   odovzdávajú alebo prijímajú platbu v cudzine a zároveň majú v Slovenskej republike miesto podnikania.

Plnením sa chápe napr. poskytnutie služby, predaj tovaru, plnenie záväzku (napr. poskytnutie pôžičky), plnenie na základe rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Výnimkou je napríklad

–   platba v hotovosti v cudzine, ktorá súvisí so zabezpečovaním plnenia úloh ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, so zabezpečovaním výkonu činnosti a plnenia úloh zastupiteľských úradov Slovenskej republiky, so zabezpečovaním plnenia úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri medzinárodnej leteckej preprave ústavných činiteľov, významných predstaviteľov štátnych orgánov a pri vykonávaní medzinárodných letov štátnych lietadiel v policajných službách alebo so zabezpečovaním plnenia úloh v rámci zahraničnej rozvojovej spolupráce,

–   právo štátu, v ktorom má byť platba v hotovosti odovzdaná alebo prijatá, zakazuje odovzdať alebo prijať túto platbu inak ako v hotovosti.

§ 8

Zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté

a) pri poskytovaní platobných služieb,¹⁾ poštových služieb²⁾ a poštového platobného styku,²⁾

b) pri prevádzkovaní zmenárenskej činnosti,³⁾

c) pri spracovávaní bankoviek a mincí,⁴⁾

d) pri preprave bankoviek a mincí,⁵⁾

e) pri predaji alebo výmene bankoviek alebo mincí vrátane výmeny slovenských korún za eurá v hotovosti Národnou bankou Slovenska,

f) pri správe daní,⁶⁾

g) v súvislosti s uplatňovaním colných predpisov,⁷⁾

h) v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie,⁸⁾

  i) v súvislosti so súdnym konaním, v súvislosti s úschovou peňazí,⁹⁾ pri exekúcii alebo výkone rozhodnutia,¹⁰⁾

  j) v cudzine, ak

    1. platba v hotovosti súvisí so zabezpečovaním plnenia úloh ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky,¹¹⁾ so zabezpečovaním výkonu činnosti a plnenia úloh zastupiteľských úradov Slovenskej republiky, so zabezpečovaním plnenia úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri medzinárodnej leteckej preprave ústavných činiteľov, významných predstaviteľov štátnych orgánov a pri vykonávaní medzinárodných letov štátnych lietadiel v policajných službách alebo so zabezpečovaním plnenia úloh v rámci zahraničnej rozvojovej spolupráce, alebo

    2. právo štátu, v ktorom má byť platba v hotovosti odovzdaná alebo prijatá, zakazuje odovzdať alebo prijať túto platbu inak ako v hotovosti,

k) pri plnení úloh podľa osobitného predpisu,¹²⁾

  l) pri výkone sociálneho poistenia podľa osobitného predpisu,¹³⁾

m) pri plnení úloh Slovenskou informačnou službou,¹⁴⁾

n) v súvislosti so zabezpečovaním ochrany utajovaných skutočností,¹⁵⁾

o) odovzdávajúcim alebo príjemcom, ak povinnosť odovzdať alebo prijať platbu v hotovosti ustanovuje osobitný predpis.¹⁶⁾

Komentár k § 8

Zákon v znení ustanovenia upravuje výnimky z aplikácie zákona.

 

Platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté pri poskytovaní platobných služieb, poštových služieb a poštového platobného styku

Odovzdať alebo prijať platbu v hotovosti nad stanovený limit sa nevzťahuje na prípady, keď jednou zo strán, medzi ktorými k faktickému toku hotovosti dochádza, je osoba oprávnená poskytovať platobné služby alebo poštové služby. Tieto osoby podliehajú dohľadu a je zaistená riadna evidencia o týchto tokoch hotovosti. V praxi sa môže jednať predovšetkým o vloženie hotovosti na účet, výber hotovosti z účtu, o zloženie hotovosti k hotovostnému prevodu alebo vyplatenie hotovosti v dôsledku hotovostného prevodu.

Ustanovenie negatívne vymedzuje okruh právnych vzťahov – platieb, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje, a to okrem iného aj na poskytovanie platobných služieb, ktoré definuje § 2 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Platobnou službou sa rozumie vklad finančných prostriedkov v hotovosti na platobný účet a vykonávanie všetkých úkonov súvisiacich s vedením platobného účtu, výber finančných prostriedkov v hotovosti z platobného účtu a vykonávanie všetkých úkonov súvisiacich s vedením platobného účtu, vykonávanie platobných operácií vrátane prevodu finančných prostriedkov z platobného účtu alebo na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb úhradou, prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku, inkasom, vykonávanie platobných operácií z úveru poskytnutého používateľovi platobných služieb formou povoleného prečerpania platobného účtu, a to úhradou, prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku, inkasom, alebo formou úverového rámca prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku, vydávanie platobného prostriedku alebo prijímanie platobných operácií, poukazovanie peňazí, platobná iniciačná služba, služba informovania o platobnom účte.

Poštové služby sú služby poskytované na účely dodania poštovej zásielky, a to vybranie a distribúcia poštovej zásielky.

Poštový platobný styk je dodanie peňazí podľa údajov v poukaze poštového platobného styku (poštový poukaz) poukázaných odosielateľom adresátovi na výplatu v hotovosti alebo sprostredkovaním pripísania na bankový účet.

Aplikácia výnimky je obmedzená iba na prípady súvisiace s poskytovaním platobných, poštových služieb a poštového platobného styku.

Poznámka

Mobilní operátori, ktorí sú oprávnení poskytovať platobné služby ako tzv. poskytovatelia platobnej služby malého rozsahu, nemôžu uvedenú výnimku využiť všeobecne, ale práve len v súvislosti s poskytovaním platobných služieb.

Platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté pri prevádzkovaní zmenárenskej činnosti

Z režimu odovzdať alebo prijať platbu v hotovosti nad stanovený limit sa vyňali aj osoby, vykonávajúce obchody s devízovými hodnotami podľa devízového zákona. Tieto osoby podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska a rovnako ako v prípade poskytovateľov platobných služieb sú povinní viesť riadnu evidenciu o tokoch hotovosti.

Zmenárenskou činnosťou je vykonávanie obchodov s devízovými hodnotami, ktorých predmetom je nákup peňažných prostriedkov v cudzej mene za eurá v hotovosti alebo predaj peňažných prostriedkov v cudzej mene za eurá v hotovosti.

 

Platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté pri spracovávaní bankoviek a mincí alebo pri preprave bankoviek a mincí

K faktickému toku hotovosti dochádza aj v súvislosti so službou spočívajúcom v spracovaní alebo preprave hotovosti a javilo sa ako vhodné uvedené výnimky zakotviť, lebo je evidentné, že tieto faktické toky hotovosti nemôžu byť z povahy veci viazané na limit stanovený zákonom. Výnimku môžu využiť len osoby, ktoré uvedené služby poskytujú oprávnene.

Bankovky a mince môžu v Slovenskej republike spracovávať pre iné osoby Národná banka Slovenska, banky na základe bankového povolenia a spracovatelia bankoviek a mincí (spracovateľ). Spracovateľom je podnikateľská právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike, ktorá spracováva bankovky a mince pre iné osoby na základe udeleného povolenia na spracovávanie bankoviek a mincí.

Prepravu bankoviek a mincí v Slovenskej republike vykonáva bezpečnostná služba napríklad aj ako profesionálnu cezhraničnú prepravu eurovej hotovosti cestnou dopravou.

 

Platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté pri predaji alebo výmene bankoviek alebo mincí vrátane výmeny slovenských korún za eurá v hotovosti Národnou bankou Slovenska

Výnimka sa vzťahuje na situácie, keď Národná banka Slovenska predáva pamätné mince, zberateľské mince a môže predávať aj obchodné mince. Ustanovenie musí zahrnúť aj výmenu poškodených bankoviek alebo minci a výmenu neplatných slovenských korún za eurá.

 

Platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté pri správe daní alebo v súvislosti s uplatňovaním colných predpisov

Zaviedla sa výnimka odovzdávať a prijímať platby v hotovosti v súvislosti so správou daní podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a uplatňovaním colných predpisov, medzi ktoré patrí:

–   nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. 10. 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4, Ú. v. ES L 302, 19. 10. 1992) v platnom znení, nariadenie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 6, Ú. v. ES L 253, 11. 10. 1993) v platnom znení,

–   zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie

Zaviedla sa výnimka odovzdávať a prijímať platby v hotovosti aj v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu, krízovej situácie, počas ktorej je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a aj mimoriadnej situácie, počas ktorej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

Krízová situácia je obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav.

Núdzový a výnimočný stav je upravený napríklad zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu a tiež zákonom č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

Platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté v súvislosti so súdnym konaním, v súvislosti s úschovou peňazí, pri exekúcii alebo výkone rozhodnutia

Zo zákazu odovzdať alebo prijať platbu sú vyňaté aj platby v hotovosti vykonávané v súvislosti so súdnym konaním, v súvislosti s notárskou úschovou peňazí podľa Notárskeho poriadku, ďalej pri exekúcii súdnym exekútorom podľa exekučného poriadku alebo pri colnom exekučnom konaní

Ak colný dlh, pokuty a iné platby vymerané a uložené podľa colných predpisov neboli v lehote splatnosti uhradené, colný úrad môže podľa colného zákona začať nedoplatok vymáhať v colnom exekučnom konaní. Colné exekučné konanie je konanie colného úradu, v ktorom sa vymáha colný dlh, pokuty a iné platby. Exekučným titulom, na podklade ktorého možno začať colné exekučné konanie, je vykonateľné rozhodnutie, ktorým boli vymerané alebo uložené colný dlh, pokuty alebo iné platby vymerané a uložené podľa colných predpisov.

 

Platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté v cudzine, ak platba v hotovosti súvisí so zabezpečovaním plnenia úloh ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, so zabezpečovaním výkonu činnosti a plnenia úloh zastupiteľských úradov Slovenskej republiky, so zabezpečovaním plnenia úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri medzinárodnej leteckej preprave ústavných činiteľov, významných predstaviteľov štátnych orgánov a pri vykonávaní medzinárodných letov štátnych lietadiel v policajných službách alebo so zabezpečovaním plnenia úloh v rámci zahraničnej rozvojovej spolupráce, alebo právo štátu, v ktorom má byť platba v hotovosti odovzdaná alebo prijatá, zakazuje odovzdať alebo prijať túto platbu inak ako v hotovosti

Výnimka zo zákona sa vzťahuje na situácie, kedy platba súvisí so zabezpečením zahraničných operácií ozbrojených síl, najmä v oblastiach s nedostatočne rozvinutým bankovým systémom (napr. Afganistan). Tu môžu nastať situácie, kedy je nutné uhradiť zahraničnému dodávateľovi za služby alebo materiál čiastku vo vyššom objeme, než je zákonom stanovených limit. Z podobných dôvodov sa výnimka vzťahuje na platby, ktoré súvisia so zabezpečením fungovania zastupiteľských úradov Slovenskej republiky a platby Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS), zriadenou Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky a na základe zákona. č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorej rozvojové projekty sú často realizované v nestabilných krajinách, kde je hotovostná platba mnohokrát jediným možným spôsobom odovzdania finančných prostriedkov vlastnému realizátorov v mieste.

Zákaz previesť platbu v hotovosti sa nevzťahuje ani na situácie, kedy zahraničné právo štátu, v ktorom sa platba prevádza, vyžaduje previesť danú platbu v hotovosti.

O vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky rozhodujú príslušné ústavné orgány, a to na účely humanitárnej pomoci, vojenského cvičenia, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie, plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu, zastupovania Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo plnenia úloh medzinárodného vojenského veliteľstva, ďalšej spolupráce ozbrojených síl so zahraničnými ozbrojenými silami v súlade s medzinárodným právom.

 

Platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté pri plnení úloh podľa osobitného predpisu

Pri plnení činností Vojenského spravodajstva môžu nastať situácie, keď je potrebné realizovať platbu v hotovosti v sume vyššej, ako je uvedená v zákone. Vytvorili sa zodpovedajúce podmienky pre zabezpečenie plynulého a riadneho plnenia zákonných úloh Vojenského spravodajstva podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.

 

Platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté pri výkone sociálneho poistenia

Výnimka zohľadňuje potreby Sociálnej poisťovne pri aplikácii zákona č. 461/20036 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Podľa § 142 ods. 6 písm. c) zákona o sociálnom poistení je možné poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie platiť aj v hotovosti v Sociálnej poisťovni. Tento spôsob prijímania platieb považuje Sociálna poisťovňa za efektívny, pričom platby od jednotlivcov, ale aj platby od viacerých platiteľov poistného za deň, môžu prekročiť limit ustanovený zákonom. Taktiež môže vzniknúť potreba dotácie pokladne Sociálnej poisťovne nad ustanovený limit, a to v súvislosti s úhradou telegrafických, resp. bezhotovostných výplat dôchodkov alebo s možnosťou vyplatiť napr. doplatok na dôchodku, resp. inej dávke v hotovosti nad stanovený limit. Výnimka sa zaviedla v záujme zabezpečenia úloh Sociálnej poisťovne a zachovania administratívnej pružnosti pri výkone sociálneho poistenia.

 

Platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté pri plnení úloh Slovenskou informačnou službou alebo v súvislosti so zabezpečovaním ochrany utajovaných skutočností

Slovenská informačná služba, ako štátny orgán sui generis s celoštátnou pôsobnosťou, plní úlohy ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, a to vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu, ako aj ďalšie úlohy v rozsahu jej pôsobnosti vyplývajúce z osobitných zákonov, z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj úlohy z dohôd o spolupráci s orgánmi obdobného zamerania a pôsobnosti a medzinárodnými organizáciami. Vzhľadom na charakter uvedených úloh je potrebné, aby ich realizácia bola uskutočňovaná aj utajovaným spôsobom. V pôsobnosti Slovenskej informačnej služby dochádza k realizácii platieb v hotovosti z dôvodu nevyhnutnosti utajenia činnosti Slovenskej informačnej služby, utajenia činnosti jej príslušníkov pri výkone pôsobnosti Slovenskej informačnej služby, utajenia príslušnosti príslušníkov Slovenskej informačnej služby k Slovenskej informačnej službe a napokon aj v súvislosti s utajením správy majetku Slovenskej republiky vykonávanej Slovenskou informačnou službou. Platby v hotovosti sú z uvedeného dôvodu realizované napríklad pri obstarávaní technických prostriedkov a dopravných prostriedkov používaných utajovaným spôsobom, v rámci spolupráce Slovenskej informačnej služby so zahraničnými spravodajskými službami, ako aj pri uskutočňovaní spravodajskej činnosti. V prípade uskutočňovania vyššie uvedených transakcií bezhotovostným spôsobom by nebolo možné minimalizovať okruh subjektov, ktoré majú vedomosť o existencii takejto platby Slovenskou informačnou službou, pričom by bolo zároveň možné identifikovať vzťah príjemcu platby so Slovenskou informačnou službou, čím by došlo nielen k ohrozeniu plnenia úloh Slovenskej informačnej služby, ale aj k možnému ohrozeniu života a zdravia jej príslušníkov, ako aj osôb konajúcich v prospech Slovenskej informačnej služby.

 

Platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté odovzdávajúcim alebo príjemcom, ak povinnosť odovzdať alebo prijať platbu v hotovosti ustanovuje osobitný predpis

V platobnom styku je možné používať zmenky a šeky. Osobitné predpisy v niektorých prípadoch stanovujú dokonca povinnosť ich používania. Zmenka je cenným papierom, ktorý predpokladá jej zaplatenie v určitom mieste oproti jej vydaniu. Pri zákaze možnosti realizácie hotovostnej platby, ide z povahy veci aj k faktickému obmedzeniu používania zmeniek podľa zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, keďže zmenku, ktorá už bola uvedená do obehu, nie je možné z obehu oproti zaplateniu zmenkovej sumy stiahnuť. Z tohto dôvodu sa ustanovilo, že je zákon zosúladený s predpismi upravujúcimi používanie zmeniek a šekov tak, aby platenie zmenky oproti jej vydaniu s potvrdením o platení mohlo byť realizované.

Podľa § 107 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov je možné služobný príjem príslušníka vyplatiť len v hotovosti. V praxi môže výnimočne nastať situácia, kedy služobný príjem príslušníka Slovenskej informačnej služby presiahne uvedenú sumu, pričom v súlade so znením zákona nie je Slovenská informačná služba oprávnená takúto platbu príslušníkovi odovzdať a príslušník takúto platbu je oprávnený prijať, pričom podľa cit. ustanovenia objektívne neexistuje iná možnosť, ako uskutočniť túto platbu len formou hotovostného platobného styku.

Taktiež zákon o cestovných náhradách, ktorým je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, prikazuje zamestnávateľom poskytnúť zamestnancom preddavky na cestovné náhrady v hotovosti (iný spôsob je prípustný len po dohode so zamestnancom). V prípade dlhších služobných ciest do zahraničia môže suma preddavku presiahnuť hranicu 5 000 eur a zamestnávateľ sa ľahko môže dostať do situácie, kedy plnenie povinnosti podľa jedného zákona (vyplatenie preddavku v hotovosti) je v rozpore s iným zákonom (zákaz platby nad 5 000 eur). Tak isto bolo do výnimiek zo zákazu zapracované aj odovzdanie alebo prijatie dražobnej zábezpeky podľa § 14 zákona č. 572/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), v znení neskorších predpisov, nakoľko tento zákon umožňuje zloženie dražobnej zábezpeky účastníkom dražby v hotovosti do rúk dražobníka.

Z tohto ustanovenia bola odstránená formálna nezrovnalosť medzi znením zákona o obmedzení platieb v hotovosti a ustanoveniami Zákonníka práce, ktorý ustanovuje, že mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku (t. j. v hotovosti), ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy, alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zamestnávateľ mu mzdu zašle tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň.

Ak dražobník podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách vyžaduje zloženie dražobnej zábezpeky, je účastník dražby povinný zložiť dražobníkovi alebo do notárskej úschovy v lehote uvedenej v oznámení o dražbe dražobnú zábezpeku v peniazoch alebo vo forme bankovej záruky; dražobník je povinný umožniť obidva uvedené spôsoby. Lehota na zloženie dražobnej zábezpeky sa končí otvorením dražby. Dražobná zábezpeka nesmie presiahnuť 30 % z najnižšieho podania; nesmie však presiahnuť sumu 49 790,88 eura.

§ 9

(1) Priestupku podľa tohto zákona sa dopustí ten, kto

a) ako odovzdávajúci poruší zákaz odovzdať platbu v hotovosti podľa § 4, alebo

b) ako príjemca poruší zákaz prijať platbu v hotovosti podľa § 4.

(2) Priestupky prejednáva daňový úrad¹⁷⁾ alebo colný úrad,¹⁸⁾ ak ich zistil pri výkone svojej činnosti. Colný úrad prejednáva priestupky aj vtedy, ak mu bolo oznámené porušenie zákazu podľa § 4.

(3) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) a b) sa uloží pokuta do 10 000 eur.

(4) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.¹⁹⁾

§ 10

(1) Správneho deliktu sa podľa tohto zákona dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ak

a) ako odovzdávajúci poruší zákaz odovzdať platbu v hotovosti podľa § 4, alebo

b) ako príjemca poruší zákaz prijať platbu v hotovosti podľa § 4.

(2) Za správny delikt podľa odseku 1 písm. a) a b) sa uloží pokuta do 150 000 eur.

(3) Na konanie o správnych deliktoch je príslušný daňový úrad alebo colný úrad, ak ich zistil pri výkone svojej činnosti. Colný úrad je príslušný na konanie o správnych deliktoch aj vtedy, ak mu bolo oznámené porušenie zákazu podľa § 4.

(4) Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť správneho deliktu, spôsob jeho spáchania, na jeho následky a na okolnosti, za ktorých bol spáchaný.

(5) Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

(6) Zodpovednosť za správny delikt zaniká, ak príslušný orgán nevydá rozhodnutie o pokute do dvoch rokov odo dňa, keď sa o správnom delikte dozvedel, najneskôr však do piatich rokov, od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu zákazu podľa § 4.

(7) Na konanie o správnych deliktoch sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.²⁰⁾

Komentár k § 9 a § 10

Uvedené ustanovenia obsahujú štandardné ustanovenie o priestupkoch a správnych deliktoch. Postihované je tak porušenie odovzdať platbu v hotovosti nad ustanovený limit na strane platcu i porušenie prijať platbu v hotovosti nad stanovený limit na strane príjemcu. Obe skutkové podstaty sú formulované jednak ako priestupok pre fyzické osoby a jednak ako správny delikt pre právnické osoby a pre podnikajúce fyzické osoby.

Výšky sankcií:

–   pri fyzických osobách v sume do 10 000 eur,

–   pri fyzických osobách podnikateľoch v sume do 150 000 eur,

–   pri právnických osobách v sume do 150 000 eur.

Každý výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Pri určení výšky pokuty za správny delikt sa správnemu orgánu poskytuje priestor na správnu úvahu o tom, akú výšku pokuty uloží alebo či uloží pokutu, t. j. ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia), musí byť aj náležite zdôvodnené.

Zároveň bola zavedená lehota pre zánik zodpovednosti za správny delikt:

–   lehota 2 roky v prípade subjektívnej premlčacej lehoty,

–   5 rokov v prípade objektívnej premlčacej lehoty.

Pokiaľ ide o inštitút priestupku, na ne a ich prejednávanie sa použije zákon č. 372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Priestupok

Dopustí sa ho ten, kto ako odovzdávajúci poruší zákaz odovzdať platbu v hotovosti alebo ako príjemca poruší zákaz prijať platbu v hotovosti.

Správny delikt

Dopustí sa ho právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ak ako odovzdávajúci poruší zákaz odovzdať platbu v hotovosti alebo ako príjemca poruší zákaz prijať platbu v hotovosti.

Ustanovenia zároveň riešia príslušnosť daňových úradov a colných úradov. Priestupky a správne delikty prejednávajú daňový a colný úrad, ak ich zistili pri výkone svojej činnosti a colný úrad aj keď mu niekto oznámil porušenie zákazu podľa tohto zákona.

 

Určenie výšky pokuty

Pri určení výšky pokuty sa berie ohľad

–   na závažnosť správneho deliktu,

–   na spôsob spáchania správneho deliktu,

–   na následky spáchania správneho deliktu,

–   na okolnosti, za ktorých bol spáchaný správny delikt. 

Na konanie o správnych deliktoch sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

§ 11

Na určenie miestnej príslušnosti daňového úradu a colného úradu sa použijú ustanovenia osobitného predpisu⁶⁾ o určení miestnej príslušnosti správcu dane. Daňový úrad alebo colný úrad, ktorý je miestne príslušný na prejednanie priestupku a konanie o správnom delikte odovzdávajúceho, je miestne príslušný aj na prejednanie priestupku a konanie o správnom delikte príjemcu a naopak. Ak je miestne príslušných niekoľko daňových úradov alebo colných úradov, uskutočňuje konanie ten, ktorý konanie začal prvý, ak sa nedohodli inak. Ak je miestne príslušných niekoľko daňových úradov alebo colných úradov a ak každý z nich odmieta uskutočniť konanie, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky určí, ktorý z nich konanie uskutoční.

Komentár k § 11

Znenie ustanovenia vymedzuje, že miestna príslušnosť sa určuje podľa daňového poriadku [zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok]! Na určenie miestnej príslušnosti daňového úradu a colného úradu sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o určení miestnej príslušnosti správcu dane. Nad rámec všeobecných pravidiel sa ďalej určuje, že daňový alebo colný úrad, ktorý je podľa týchto kritérií miestne príslušný na prejednanie priestupku alebo konanie správneho deliktu platcu, je príslušný aj na prerokovanie správneho deliktu príjemcu a naopak.

V prípade, že je miestne príslušných niekoľko daňových úradov alebo colných úradov, uskutočňuje konanie ten, ktorý konanie začal prvý, ak sa nedohodli inak. Ak je miestne príslušných niekoľko daňových úradov alebo colných úradov a ak každý z nich odmieta uskutočniť konanie, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky určí, ktorý z nich konanie uskutoční.

§ 12

Na vymáhanie pokút sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu o daňovom exekučnom konaní.²¹⁾

Komentár k § 12

Ustanovilo sa, aby sa na vymáhanie pokút primerane použili ustanovenia osobitného predpisu o daňovom exekučnom konaní, a to zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

Daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149 daňového poriadku.

§ 13

Platbu v hotovosti dohodnutú pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ktorej hodnota prevyšuje sumu ustanovenú v § 4, možno vykonať do 31. marca 2013.

Komentár k § 13

Zákon upravuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa umožňuje pri platbách v hotovosti dohodnutých pred účinnosťou tohto zákona prevyšujúci limit uskutočniť do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, to znamená, že išlo o termín do 31. marca 2013.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2013.

 

 

Otázky z praxe

Vloženie hotovosti na účet dodávateľa od 1. 7. 2023 za predpokladu, že nie je krízová, mimoriadna situácia, vojna, vojnový, výnimočný ani núdzový stav

Podnikateľ kúpil osobný automobil od iného podnikateľa v sume 19 000 eur. V zmysle zmluvy podnikateľ vložil hotovosť na bankový účet predávajúceho.

Došlo k porušeniu zákona?

Kupujúci neporušil zákon o obmedzení platieb v hotovosti, nakoľko ide o vykonanie platby v rámci platobného styku, na ktorú sa vzťahuje výnimka zo zákona a súčasne nie je splnená definícia platby v hotovosti (t. j. nedošlo k odovzdaniu a prijatiu bankoviek a mincí).

 

Vyplatenie podielov zo zisku v hotovosti od 1. 7. 2023 za predpokladu, že je vyhlásená mimoriadna situácia

Valné zhromaždenie s.r.o. rozhodlo o vyplatení podielov zo zisku spoločníkovi vo výške 17 000 eur. V čase vyplatenia podielov zo zisku je vyhlásená mimoriadna situácia.

Musia byť dodržané zásady podľa tohto zákona?

Mimoriadna situácia predstavuje výnimku zo zákona o obmedzení platieb v hotovosti. Z uvedeného vyplýva, že spoločníkovi môže byť podiel zo zisku v sume 17 000 eur vyplatený v hotovosti.

 

Posúdenie limitu pri hotovostných mesačných platbách nájomného od 1. 7. 2023 za predpokladu, že nie je krízová, mimoriadna situácia, vojna, vojnový, výnimočný ani núdzový stav

Spoločnosť s ručením obmedzeným prenajíma priestor živnostníkovi. Nájomná zmluva bola uzavretá na 6 mesiacov. Mesačné nájomné je 2 510 eur. Súčet hodnôt jedného právneho vzťahu je 15 060 eur (2 510 eur x 6 mesiacov).

Môže byť uvedená suma platená v hotovosti?

Živnostník teda nemôže odovzdať a s.r.o. nemôže prijať žiadnu čiastkovú platbu nájomného v hotovosti napriek tomu, že mesačné nájomné neprevyšuje limit 15 000 eur.

 

Posúdenie limitu pri hotovostných platbách materiálu od 1. 7. 2023 za predpokladu, že nie je krízová, mimoriadna situácia, vojna, vojnový, výnimočný ani núdzový stav

Podnikateľ nakúpil v priebehu niekoľkých mesiacov stavebný materiál v rovnakej predajni. Faktúry od predávajúceho zaplatil v hotovosti v nasledovných sumách – 2. 7. 2023 4 950 eur, 17. 7. 2023 4 999 eur, 14. 8. 2023 3 500 eur, 28. 8. 2023 2 551 eur.

Došlo k porušeniu zákona?

Podnikateľ neporušil zákon o obmedzení platieb v hotovosti hoci v hotovosti zaplatil za materiál 16 000 eur. Ide o viaceré právne vzťahy, u ktorých sa nevykoná súčet za účelom posúdenia limitu na platby v hotovosti.

 

Posúdenie limitu pri hotovostných čiastkových platbách od 1. 7. 2023 za predpokladu, že nie je krízová, mimoriadna situácia, vojna, vojnový, výnimočný ani núdzový stav

Podnikateľ prijal faktúru od iného podnikateľa na sumu 18 000 eur. Vopred sa dohodli na úhrade v hotovosti. Platby budú vykonané v 2 rôzne dni, najskôr suma 8 000 eur dňa 13. 7. 2023 a potom zvyšok v sume 10 000 eur dňa 24. 8. 2023. Obe platby sú nižšie ako limit 15 000 eur.

Je v poriadku, že boli sumy zaplatené v hotovosti?

Podnikatelia by týmto konaním porušili zákon o obmedzení platieb v hotovosti, pretože faktúra znie na hodnotu, ktorá prevyšuje limit hotovostných platieb. Žiadna čiastková platba nesmie byť v tomto prípade uhradená v hotovosti. Podnikateľ je povinný zaplatiť 18 000 eur bezhotovostne.

 

Posúdenie limitu pri platbe preddavku v hotovosti od 1. 7. 2023 za predpokladu, že nie je krízová, mimoriadna situácia, vojna, vojnový, výnimočný ani núdzový stav

Nepodnikateľ sa so spoločnosťou s ručením obmedzeným dohodol, že pred dodaním stavebných prác zaplatí preddavok v hotovosti v sume 6 000 eur. V zmysle objednávky budú dodané stavebné práce v hodnote 16 000 eur. Zvyšnú sumu 10 000 eur zaplatí nepodnikateľ bezhotovostne.

Môže byť suma zaplatená týmto spôsobom?

Vzhľadom na to, že cena stavebných prác presahuje limit podľa zákona o obmedzení platieb v hotovosti, nesmie byť preddavok zaplatený v hotovosti. Nepodnikateľ je povinný zaplatiť celú hodnotu dodaných stavebných prác v sume 16 000 eur bezhotovostne.

 

Uplatnenie limitu na platby v hotovosti v zahraničí od 1. 7. 2023 za predpokladu, že nie je krízová, mimoriadna situácia, vojna, vojnový, výnimočný ani núdzový stav

Podnikateľ vykonal služby prieskumu trhu pre iného podnikateľa na území Českej republiky. Cena za poskytnuté služby je 15 600 eur. Platba sa vykonala v hotovosti v sídle českého podnikateľa.

Bol porušený právny predpis?

V tomto prípade neprišlo k porušeniu zákona o obmedzení platieb v hotovosti, pretože plnenie bolo uskutočnené mimo územia SR. Ak by podnikateľ vykonal službu prieskumu trhu pre iného zahraničného podnikateľa na území SR, potom by úhrada za služby musela prebehnúť bezhotovostne.

 

Odkazy k textu:

 

      1)  § 2 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2011 Z. z.

      2)  Zákon č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 547/2011 Z. z.

      3)  § 2 písm. k) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

      4)  § 17f ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

      5)  Zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov.

      6)  Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

      7)  Napríklad nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. 10. 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4, Ú. v. ES L 302, 19. 10. 1992) v platnom znení, nariadenie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 6, Ú. v. ES L 253, 11. 10. 1993) v platnom znení, zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

      8)  Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.

           Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

           Zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

      9)  § 70 až 73 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení zákona č. 526/2002 Z. z.

    10)  Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

           § 61 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení zákona č. 518/2005 Z. z.

           Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    11)  § 12 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení zákona č. 570/2005 Z. z.

    12)  Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.

    13)  Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    14)  Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.

           Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z.

    15)  Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    16)  Zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov.

           Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

           Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

           Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

           § 14 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

    17)  Zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    18)  Zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    19)  Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    20)  Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

    21)  § 88 až 153 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.