Zákon o miestnom poplatku za rozvoj

Cieľom nového zákona je ustanoviť do samosprávnej pôsobnosti obcí finančný nástroj, ktorý si každá obec zavedie na základe dobrovoľnosti vlastným všeobecne záväzným nariadením. Uvedený nástroj bude mať funkciu príjmovú – teda tam, kde sa predpokladá stavebný rozvoj, bude na základe všeobecne záväzného nariadenia ustanovený a na základe takto stanovených pravidiel bude tento poplatok vyberaný. Čo bolo dôvodom zavedenia nového poplatku?

Zákon o miestnom poplatku za rozvoj

bol schválený 20. 11. 2015. V Zbierke zákonov bol zverejnený pod číslom 447/2015 Z. z. Účinnosť tohto zákona je však posunutá takmer o rok, to znamená, že ustanovenia nového zákona budú platné až od 1. 11. 2016.

Nástroj bude mať funkciu rozvoja – teda tam, kde vznikne na základe stavebného rozvoja územia potreba vybudovania sociálnej a technickej infraštruktúry, bude tento poplatok slúžiť ako zdroj (jeden zo zdrojov) na vybudovanie tejto infraštruktúry.

Potreba mať takýto nástroj bola deklarovaná zástupcami územnej samosprávy, predovšetkým predstaviteľmi krajských miest, už pred niekoľkými rokmi. Narastajúca výstavba najmä vo väčších mestách Slovenska vyvoláva potreby budovania ďalšej infraštruktúry, čo predstavuje tlak na výdavky v rozpočtoch jednotlivých samospráv.

Nie je zriedkavosťou, že tento problém sa rieši už dnes, nejedná sa však o oficiálne a už vôbec nie o transparentné formy riešenia. Navyše, niekedy sa objavuje nátlak na podnikateľov, ktorý nie je vždy v súlade s právnym poriadkom, zásadami výkonu verejnej správy, či základnou slušnosťou. Takéto „riešenie“ spôsobuje výdavky, ktorých výška sa nie vždy dá vopred aspoň približne odhadnúť. Navyše, náklady sú často ešte vyššie, spočívajúce v umelom predlžovaní stavebného konania, kým príslušná obec alebo mesto ako stavebný úrad nedosiahne svoje.

Rámcová právna úprava

Je vo všeobecnom záujme, verejnom aj podnikateľskom, aby daná oblasť dostala aspoň rámcovú právnu úpravu, ktorá ustanoví základné pravidlá pre zavedenie takéhoto finančného nástroja pre samosprávu, jeho správy, vyberania a platenia. Navyše obce, ktoré sa rozhodnú daný poplatok zaviesť, budú nútené vypracovať základnú „ekonomiku“ územia, ktoré bude určené na zastavanie a dostanú tak prehľad o tom, čo môžu ponúkať, prípadne očakávať a aké následky to môže vyvolať.

Samostatným dôvodom je aj to, že nie je potrebné zasahovať do daňového systému fiskálnej decentralizácie, obce a mestá, ktoré majú rozvojový potenciál, takto môžu svoj poten­ciál využiť a tiež získať prostriedky na budovanie ďalšej infraštruktúry, či zveľaďovanie alebo údržbu tej dnešnej.

Znenie nového zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi SR, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Predmet úpravy nového zákona

Prvé ustanovenie zákona o poplatku za rozvoj vymedzuje, ako väčšina právnych predpisov, predmet úpravy tohto zákona. Vôbec základná otázka, ktorú bolo treba vyriešiť, je to, či predmetné ustanovenia včleniť do už existujúceho zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku“), alebo či vypracovať a schváliť osobitný zákon, ktorým sa ustanoví ďalší miestny poplatok.

Dôvodov, prečo sa schválil osobitný zákon, je niekoľko. V roku 2004, keď boli v NR SR schvaľované zákony spúšťajúce fiskálnu decentralizáciu zakladajúce a upravujúce rámec financovania územnej samosprávy, boli tzv. miestne poplatky prevzaté do zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku a stali sa z nich miestne dane.

Potreba financovania odpadového hospodárstva

v mestách a obciach však vygenerovala miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Toto sa premietlo aj do názvu zákona, čím sa predostiera, že miestnych daní je niekoľko a miestny poplatok je len jeden.

Toto je určite správny argument, na druhej strane – pokiaľ sa v názve zákona vyskytuje len jeden druh poplatku – za komunálne odpady a drobné stavebné odpady – kto by v tomto zákone hľadal aj iné miestne poplatky? Toto je jeden z argumentov pre existenciu osobitného zákona. Druhým argumentom pre existenciu osobitného predpisu je aj to, že poplatok za rozvoj má špecifickú povahu z hľadiska možnosti jeho ukladania, dobrovoľnosti obcí a miest pri jeho zavádzaní, flexibilitu obcí a miest pri konštrukcii a schvaľovaní všeobecne záväzných nariadení miest a obcí, ktoré budú upravovať konkrétne detaily tohto poplatku a tiež to, ako s výnosom z tohto poplatku nakladať.

Špecifickosť poplatku

sa teda odráža aj v osobitnej právnej úprave. Ďalším dôvodom je aj určitá, aj keď nie veľká odchýlka od bežného konania upraveného v zákone o správe daní, ktorý je všeobecným predpisom upravujúcim správu daní a miestneho poplatku [§ 2 písm. a) a b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov].

Z teórie daní a poplatkov vyplýva, že poplatkom sa spoplatňuje určitá činnosť; v tomto prípade je to „rozvoj“, resp. stavebné využívanie, developovanie určitých, územným plánom na to určených pozemkov na určitý účel. Rozvojom, developovaním takejto lokality vzniknú určité nároky a potreby, ktoré sú kladené na verejný sektor, v tomto prípade na jednotku územnej samosprávy (mesto, obec). Ide najmä o vybudovanie cestnej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry, napr. materské školy, školy, občiansku vybavenosť a pod. predmetom spoplatnenia teda je určitý druh stavebnej činnosti, ktorý jednotkám územnej samosprávy vyvoláva ďalšie náklady. Táto činnosť je veľmi variabilná a individuálna a preto je jej osobitná právna úprava vhodná.

A konečne nie je prekážkou, keď niekoľko zákonov, existujúcich vedľa seba, spolu tvorí jeden systém – takýchto príkladov môžeme v našom právnom poriadku vypozorovať niekoľko. Existenciu osobitného zákona upravujúceho rozvojový poplatok preto nevnímame ako problém, naopak, takýto zákon bude spoluvytvárať systém miestnych daní a poplatkov.

Dobrovoľné zavádzanie poplatku

Prvou a výraznou črtou zavádzaného poplatku je, že jeho zavedenie je dobrovoľné, t.j. záleží na konkrétnej obci či meste, či ho zavedie. Ak sa pre zavedenie tohto poplatku rozhodne, musí tak urobiť jedine schválením všeobecne záväzného nariadenia, ktoré ustanoví v zákone ďalej špecifikované náležitosti tohto poplatku. Uvedené je obsahom ustanovenia § 2 nového právneho predpisu.

Ďalšou črtou je to, že pokiaľ sa tento poplatok obec alebo mesto rozhodne zaviesť, musí to urobiť jedine formou všeobecne záväzného nariadenia – teda formou všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý schvaľuje len a výlučne orgán samosprávy obce a platí len na území obce.

Treťou osobitnou črtou je, že tento poplatok môže byť zavedený na celé územie obce, ale tiež len na jej jednotlivej časti alebo jednotlivom katastrálnom území.

Predmet poplatku za rozvoj

je vyjadrený v znení § 3. Predmetom poplatku je stavba na území obce, ktorá poplatok za rozvoj zaviedla. Vplyv na poplatok, najmä na jeho výšku, budú mať údaje zo stavebného povolenia, ktoré bolo vydané stavebníkovi, ktorým sa povoľuje uskutočnenie stavby, ktorá je predmetom spoplatnenia a ktoré nadobudlo právoplatnosť. Vyrubený poplatok sa platí jednorazovo.

Podľa ustanovení odseku 2 § 3 sa taxatívne vymedzujú stavby, ktoré nie sú (a v schválenom všeobecne záväznom nariadení nebudú môcť byť) predmetom poplatku za rozvoj. Ide najmä o stavby sociálnej infraštruktúry, drobné stavby, stavby (stavebné práce) v rámci odstraňovania porúch a havarijných stavov, technická infraštruktúra a pod.

Zaviedlo sa presnejšie vymedzenie predmetu poplatku za rozvoj tak, aby boli obsiahnuté všetky pozemné stavby vymedzené stavebným zákonom, na ktoré boli vydané stavebné povolenia.

Vznik, zánik poplatkovej povinnosti a oznamovacia povinnosť

sú upravené v § 4. V tomto ustanovení sa presnejšie určuje negatívne vymedzenie poplatku za rozvoj s doplnením odkazov na právne predpisy k jednotlivým druhom stavieb alebo jej časti.

Súčasne sa vypustili akékoľvek inžinierske stavby, nakoľko z vymedzeného predmetu poplatku automaticky sú spoplatňované len pozemné stavby.

Rozširuje sa okruh stavieb, ktoré nie sú predmetom poplatku o stavby slúžiace na sociálnoprávnu ochranu detí, sociálnej kurately a stavby slúžiace na obranu štátu.

Doplnil sa vznik a zánik poplatkovej povinnosti

s ohľadom na vymedzenie predmetu poplatku. Súčasne sa zavádza oznamovacia povinnosť pre poplatníka, ktorý na základe právoplatného stavebného povolenia bude realizovať viacúčelovú stavbu, z dôvodu, aby správca dane vedel uplatniť príslušnú sadzbu poplatku podľa účelu využitia výmery prislúchajúcej podlahovej plochy, ak správca poplatku (obec) ustanovil rôzne sadzby poplatku na rôzne účely.

Poplatník

je predmetom znenia § 5. Platí, že ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie. Stavebník je osoba, ktorá žiada pre seba vydanie stavebného povolenia alebo ohlasuje začiatok stavby, terénne úpravy a tiež osoba, ktorá stavbu, terénnu úpravu realizuje, pokiaľ nejde o stavebného podnikateľa realizujúceho stavbu v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Negatívne vymedzenie vylučuje, aby bola poplatníkom obec, ktorá ako stavebník uskutočňuje stavbu na svojom území. Bolo by nezmyselné, aby obec samu seba administratívne zaťažovala pri tom, aby si peniaze z jednej položky svojho rozpočtu previedla do inej položky svojho rozpočtu.

Odseky 4 a 5 ustanovujú podrobnosti postupu v prípade, ak je stavebníkov k jednej stavbe viac, resp. ak sú stavebníkmi manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prvom prípade je poplatníkom každý stavebník označený v stavebnom povolení, pričom podiel na výške poplatku každého stavebníka je stanovený podielom na stavbe, resp. podľa dohody. Každý z nich ručí za poplatok do výšky svojho podielu. V prípade manželov ručia za poplatok spoločne a nerozdielne.

Cieľom je ustanovenie jednoznačného vymedzenia základu poplatku, ktorým je na účely tohto zákona podlahová plocha nadzemnej časti stavby.

Základ poplatku a sadzba poplatku

je upravený v znení § 6. Zákon v odseku 1 § 7 stanovuje, že sadzbu poplatku za rozvoj si určí obec, avšak zároveň sa zákonom stanovuje interval, v rámci ktorého sa obecné zastupiteľstvo pri stanovovaní výšky sadzby poplatku za rozvoj vo všeobecne záväznom nariadení môže pohybovať. Tento interval je stanovený na 10 € až 45 € na meter štvorcový nadzemnej časti stavby.

V odseku 2 zákon stanovuje jednotlivé kategórie stavieb, v rámci ktorých môže obec stanoviť rôzne sadzby poplatku za rozvoj na meter štvorcový; obec teda nie je viazaná stanovením jednotnej sadzby poplatku pri akejkoľvek stavbe, môže sa zariadiť flexibilne v závislosti od druhu stavby a podľa toho nastaviť výšky sadzieb poplatku vo svojom všeobecne záväznom nariadení. V tomto prípade však ide o dispozitívne ustanovenie, obec ho teda môže využiť pri tvorbe svojho všeobecne záväzného nariadenia môže, ale aj nemusí.

Podľa ustanovenia v odseku 3 môže takisto obec stanoviť rôzne sadzby v závislosti od jednotlivých častí svojho územia, pričom tieto celistvé územia musia byť vo všeobecne záväznom nariadení jasne vymedzené. Opäť ide o dispozitívne ustanovenie, obec ho môže použiť (využiť), ale aj nemusí.

Sadzbu poplatku možno meniť len k 1. januáru kalendárneho roka

teda vždy len od začiatku rozpočtového obdobia, v priebehu rozpočtového obdobia sa sadzby poplatkov meniť nemôžu. Je to dôležité vzhľadom na právnu istotu poplatníkov, ktorí takto budú vedieť určiť výšku svojho nákladu na poplatok za rozvoj. Keďže sadzba poplatku sa určuje vo všeobecne záväznom nariadení, zmena tejto sadzby bude môcť byť vykonaná len zmenou všeobecne záväzného nariadenia.

Výpočet poplatku za rozvoj

Cieľom schválenej úpravy je presné stanovenie výpočtu poplatku za rozvoj, ktorý je predmetom ustanovenia § 8. Podľa znenia ustanovenia sa súčet výmer podlahových plôch nadzemnej časti stavby vynásobí príslušnou sadzbou poplatku za rozvoj.

Súčet jednotlivých pomerných častí je výslednou sumou poplatku za rozvoj v prípade viacúčelovej stavby. Vypočítaný poplatok za rozvoj sa zaokrúhli na eurocenty nadol.

Poplatok za rozvoj vyrubuje obec rozhodnutím

ktorým predchádza poplatkové konanie, ktoré sa v zásade spravuje zákonom o správe daní (daňovým poriadkom). Ide teda o osobitný druh správneho konania. Vyrubenie, splatnosť a platenie poplatku za rozvoj je predmetom znenia § 9.

V odseku 2 zákon stanovuje osobitný postup pri viacerých stavebníkoch jednej stavby, resp. pri stavebníkoch, ktorými sú manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podstatným je ustanovenie, podľa ktorého vyrubený poplatok je splatný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol poplatok za rozvoj vyrubený.

Aj keď iné ustanovenie zákona ustanovuje, že poplatok sa platí jednorázovo, spôsob jeho zaplatenia môže byť aj iný – na splátky. Na základe žiadosti poplatníka môže vydať rozhodnutie, na základe ktorého povolí platiť poplatok v splátkach; tieto splátky a lehoty ich splatnosti určí obec v rozhodnutí. Pre efektívnosť a hospodárnosť konania zákon stanovuje, že proti tomuto rozhodnutiu (ktorým vychádza obec poplatníkovi v ústrety) sa nemožno odvolať.

V prípade, že dôjde k zmene výmery podlahovej plochy stavby (napríklad v dôsledku povolenia zmeny stavby pred dokončením a pod.), obec vydá nové rozhodnutie, ktorým vyrubí rozdiel oproti pôvodne vyrubenému poplatku (jeho výške).

Zánik stavebného povolenia

Zákon pamätá na prípad, kedy je stavebné povolenie síce vydané a stavebník je tým aj poplatníkom poplatku za rozvoj, avšak z rôznych dôvodov môže dôjsť k situácii, že stavbu nezačne realizovať.

Ak stavebník (poplatník) oznámi obci zánik poplatkovej povinnosti v lehote uvedenej v ustanovení predošlého odseku, obec vydá rozhodnutie o vrátení poplatku. Následne je povinná vrátiť bývalému poplatníkovi zaplatený poplatok za rozvoj v lehote do 60 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Vrátenie poplatku za rozvoj je vymedzené v znení § 10.

Poplatok za rozvoj je príjmom rozpočtu obce

Obec si poplatok zavedie, určí výšku sadzby, spravuje ho a celý výnos patrí do rozpočtu obce. Použitie výnosu upravuje znenie § 11.

Keďže ide o poplatok za rozvoj, zákon stanovuje aj obmedzenia, v rámci ktorých môže byť výnos z tohto poplatku použitý – a jeho použitie sa vzťahuje na rozvoj. Výnos z poplatku za rozvoj môže byť použitý na úhradu nákladov súvisiacich so stavbou technickej a sociálnej infraštruktúry podľa taxatívneho vymedzenia v odseku 2.

Správa poplatku za rozvoj

Podľa § 12 správu vykonáva výlučne obec, jeho správou nemôže byť poverená žiadna iná fyzická osoba ani právnická osoba. V prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice, kde samosprávne funkcie vykonávajú aj mestské časti, môžu tieto mestské časti vykonávať aj správu poplatku za rozvoj, avšak len v prípade, že tak ustanoví štatút mesta.

Keďže nebolo úmyslom zavádzať veľké odchýlky od bežnej správy daní a poplatkov, pravidlá pre správu poplatku za rozvoj sú určené v osobitnom zákone – zákone o správe daní (daňový poriadok).

Schválenou úpravou podľa § 13 sa jednoznačne vymedzuje možnosť prvého vyrubenia poplatku za rozvoj podmieneného nielen účinnosťou právnej normy ale aj jeho ustanovenia prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia.

Ďalšie zmeny

Okrem iného sa mení aj zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), kde sa v poznámke pod čiarou k odkazu dopĺňa odkaz aj na zákon o miestnom poplatku za rozvoj. Legislatívno-technické ustanovenie, zákon o miestnom poplatku sa dopĺňa k ostatným zákonom tvoriacim daňovú a poplatkovú sústavu. V ustanovení § 2 sa do sústavy miestnych poplatkov dopĺňa miestny poplatok za rozvoj a k nemu odkaz v poznámke pod čiarou – legislatívno-technické ustanovenie.

Mgr. Mariana Matulková

K rubrike „Nepriame dane“ sme publikovali:

•  Zákon o dani z pridanej hodnoty (zák. č. 224/2004 Z. z.), Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnici (zák. č. 289/2008 Z. z.), Zákon o správe daní (Daňový poriadok) (zák. č. 563/2009 Z. z.), Zákon o miestnych daniach
a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady
(zák. č. 582/2004 Z. z.) – Zákony I/2016

•  Obchodný zákonník (zák. č. 513/1191 Zb.) – Zákony II časť A/2016

•  Zákon o obecnom zriadení (zák. č. 369/1990 Zb.) – Zákony V/2016

•  Zákon o dani z pridanej hodnoty s komentárom – mesačník Poradca 6/2016

•  Zmeny v zákone o DPH – mesačník 1000 riešení 2/2016

•  Príručka k DPH – monotematika

•  Dane v praxi – DPH – mesačník 1000 riešení 3-4/2016

Publikácie si môžete objednať na tel. č. 041 565 28 71, 565 28 77, 0904 37 05 56,

0915 03 33 00, v pracovný deň od 9.00 – 15.00 hod., mail: abos@poradca.sk, www.poradca.sk

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

citácia na str. 38

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)  správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,

b)  daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu,

c)  daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov,

d)  daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň,

e)  daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak,

f)   daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane,

g)  oznamovacou povinnosťou povinnosť daňového subjektu oznamovať skutočnosti alebo ich zmeny podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov

citácia na str. 38

§ 3

Predmet poplatku za rozvoj

(1) Predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len „stavebné povolenie“).

(2) Predmetom poplatku za rozvoj nie je

a)  odstránenie poruchy stavby alebo havarijného stavu stavby,

b)  drobná stavba, nadstavba a prístavba s výmerou podlahovej plochy do 25 m²,

c)  stavba rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m²,

d)  stavba alebo časť stavby

1.  sociálneho bývania alebo slúžiaca na vykonávanie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

2.  vstavanej garáže a parkovacieho státia v rámci existujúcej stavby,

3.  zdravotníckeho zariadenia,

4.  slúžiaca materským školám, na základné vzdelávanie, na stredné ...